Wikipédia
skwiki
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka
MediaWiki 1.46.0-wmf.26
first-letter
Médiá
Špeciálne
Diskusia
Redaktor
Diskusia s redaktorom
Wikipédia
Diskusia k Wikipédii
Súbor
Diskusia k súboru
MediaWiki
Diskusia k MediaWiki
Šablóna
Diskusia k šablóne
Pomoc
Diskusia k pomoci
Kategória
Diskusia ku kategórii
Portál
Diskusia k portálu
TimedText
TimedText talk
Modul
Diskusia k modulu
Podujatie
Diskusia k podujatiu
Česko
0
703
8207329
8206265
2026-05-02T18:45:31Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207329
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Česká republika
| 2. pád názvu = Česka
| Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg
| Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg
| Poloha = EU-Czechia.svg
| Motto = Pravda vítězí
| Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]]
| Dlhý miestny názov = Česká republika
| Krátky miestny názov = Česko
| Hlavné mesto = [[Praha]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 5
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 14
| DĺžkaMin = 28
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Praha]]
| Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]<ref name="slovencina">V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Portál veřejné správy České republiky
| url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.4.2010
| vydavateľ = portal.gov.cz
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
| dátum archivácie = 2010-03-27
}}</ref>
| Regionálne jazyky = [[slovenčina]] <small>(čiastočne úradný jazyk na celom území)</small>, [[poľština]] <small>(čiastočne úradný jazyk na časti územia)</small>, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] <small>(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)</small>
| Demonym = Čech, Češka
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]<br />[[Andrej Babiš]]
| Vznik = [[1. január]] [[1993]]
| Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha = 78 870<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km<sup>2</sup> a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}</ref>
| Poradie rozloha = 115
| Rozloha vody = 1 590
| Percento vody = 2,0
| Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2025
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 84
| Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021
| Hustota obyvateľstva = 134
| Poradie hustota = 87
| HDP = 324 997 mil.
| Rok HDP = 2025
| Poradie HDP = 49
| HDP na hlavu = 36 784
| Poradie HDP na hlavu = 39
| HDI = 0,889
| Rok HDI = 2021
| Poradie (HDI) = 32
| Kategória HDI = veľmi vysoký
| Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]]
| Kód meny = CZK
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = CZE/CZ
| Kód motorových vozidiel = CZ
| Internetová doména =.cz, .eu
| Smerové telefónne číslo = 420
| Poznámky =
}}
'''Česko''', dlhý tvar '''Česká republika''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}</ref>{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Československa]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]<ref>[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145</ref> a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]].
Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], <!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --> [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports
| url = http://hdr.undp.org/en/2013-report
| periodikum = hdr.undp.org
| dátum prístupu = 2019-04-09
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report
| dátum archivácie = 2018-03-17
}}</ref> <!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --> [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --> [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii "Little or no censorship" -->patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. <!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň "High-income OECD country". Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members -->V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&containerItemId=/content/serial/18147364&accessItemIds=&mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ -->Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.<ref>[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013</ref><!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --> [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1 "7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat" --> V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. <!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, "If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... "Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)" = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --> Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}</ref>
Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}</ref> [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],<ref>[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]</ref> [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr.
Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.<ref name="CSU2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}</ref> Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo.
== Historické štátne útvary na území Česka ==
Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Horák
| meno = Slavomír
| titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy
| url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
| strany = 8
| rok = 2005
| dátum prístupu = 2020-04-13
| jazyk = česky
| url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
| dátum archivácie = 2012-11-11
| nedostupné = ano
}}</ref> [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].<ref name="Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky
| url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}</ref><ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky
| url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum prístupu = 2020-04-12
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum archivácie = 2018-01-21
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výstava Můj stát
| url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}</ref>
Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešnej Českej republiky bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],<ref>[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}</ref><ref>[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz</ref> v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].<ref>[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz</ref> Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]].
Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]].
Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] pohraničné, prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasnej Českej republiky pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]].
Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům
| periodikum = iDNES.cz
| dátum_vydania = 2009-09-08
| url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw
| dátum_prístupu = 2017-10-18
}}</ref>
Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovaly už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).<ref>[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]</ref> Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná.
== Názov ==
[[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]]
<!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách, čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešnej Českej republiky, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. -->
Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''<ref>[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]</ref><ref>[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]</ref>, jednoslovným (zemepisným) štátu je ''Česko''.<ref>[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno</ref><ref name="ceskoprirucka">[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012</ref><ref>ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze</ref><ref>[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální</ref><ref>[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |datum archivace=2020-04-09 |nedostupné=ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz }}</ref>
=== Vývoj chápania výrazu Česko ===
Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}</ref> Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.<ref>BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&pg=PA333#v=onepage&q&f=false.</ref>
V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.<ref>Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]</ref>
Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]].<ref name="ceskoprirucka" /> V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].<ref name="ceskoprirucka" /> [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].<ref name="ceskoprirucka" />
V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]<ref>[https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci]</ref><ref>KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.</ref> (federalizácia Česko-Slovenska) a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu, zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.<ref name="senat">[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004</ref>
Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku''.<ref> [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky]</ref> Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.<ref>Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora = | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4}}</ref> V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.<ref>[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}</ref>
== Štátne symboly ==
[[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]]
Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),<ref name="Můj stát">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Velký státní znak
| url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}</ref> husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).<ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam" />
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Česka}}
[[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]]
=== Pôvodné osídlenie ===
Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]].
Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchlý pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]].
=== Stredovek ===
{{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}}
[[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]]
[[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]]
Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]).
[[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]].
Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov.
=== Novovek ===
[[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]]
[[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]]
V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe.
Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}</ref> V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený.
Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,<ref>[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8</ref> čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.<ref>[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.</ref> [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika.
=== Rakúsko-Uhorsko ===
{{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}}
[[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]]
V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]].
[[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Pražské bouře roku 1897
| periodikum = Městská knihovna v Praze
| url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/
}}</ref> Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců
| periodikum = Týden.cz
| dátum_vydania = 29. dubna 2010
| url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html
}}</ref> Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom.
=== Prvá česko-slovenská republika ===
{{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}}
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]]
V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}</ref> Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.<ref>[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]</ref> Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}</ref>
Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.<ref>Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}</ref>
[[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]]
Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označována ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]].
=== Protektorát Čechy a Morava ===
{{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}}
[[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]]
[[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]]
Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]<ref group="pozn.">Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.</ref>) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}</ref> [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.<ref>"[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}". [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.</ref>
=== Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 ===
==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ====
V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]].
Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].<ref>"''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&pg=PA409 A Companion to Russian History]''". Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}</ref><ref name="refl">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz
| url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html
| vydavateľ = Reflex
}}</ref> K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]].
Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).<ref name="armády">"[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]". Reflex. 6. května 2015.</ref> Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].<ref name="armády" />) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]].
V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti
| periodikum = Dějiny a současnost
| url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/
| dátum prístupu = 2017-08-01
}}</ref> Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešovy dekrety]]).<ref>Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.</ref>
==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ====
[[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]]
[[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]]
V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}</ref> Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitním štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]].
Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]].
Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.<ref group="pozn.">Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodárná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.</ref> Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavena už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]].
==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ====
[[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> značné zadĺženie štátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl
| url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov.
[[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatnej Českej republiky, počas udalostí v novembri 1989]]
[[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česká republika je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]]
Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky.
=== Samostatnosť Česka ===
Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].<ref>[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR</ref>
Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.<!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].-->
Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii.
== Prírodné pomery ==
[[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]]
Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}.
=== Geografia ===
{{Hlavný článok|Geografia Česka}}
Česko má rozlohu {{km2|78866}}. Z celkovej plochy leží {{km2|52817}} (67 %) v nadmorskej výške do {{m|500|m}}, {{km2|25222}} (32 %) vo výške 500 až {{m|1000|m}} a iba {{km2|827}} (1,05 %) vo výške nad {{m|1000|m}}. Priemerná [[nadmorská výška]] je {{m|430|m}}. Najnižšie položeným miestom je bod [[odtok]]u [[Labe]] z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]], s výškou {{mnm|115}} Najvyšším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]], 1603,3 m.n.m. Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho [[vysielač]]a na [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] [[Praděd]], {{mnm|1654}}
Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz [[pahorkatina|pahorkatín]] a stredohorí ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]] a [[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] – [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], na Morave [[Jesenická oblast|Jeseníky]]). Pásmo zníženín v smere [[Dyjsko-svratecký úval]] – [[Moravská brána]] oddeľuje Českú vysočinu od pohorí [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] (napr. [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravskosliezske Beskydy]]), ktoré zasahujú na východnú časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: [[Hornomoravský úval|Hornomoravský]] a [[Dolnomoravský úval]]. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť [[Polabská nížina]]. Vnútri územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je [[Českomoravská vrchovina]].
[[Súbor:Karkonosze w chmurach - Riesengebrige in Wolken (2).jpg|náhľad|Pohľad na najvyšší vrch [[Sněžka]] (1603 m.n.m.) v pohorí [[Krkonoše]]]]Výbežky Česka sú: [[aš]]ský výbežok, [[šluknov]]ský výbežok, [[frýdlant]]ský výbežok, [[Broumov (okres Náchod)|broumovský]] výbežok, [[Javorník (okres Jeseník)|javornický]] výbežok (tiež [[Vidnava|vidnavský]] výbežok), [[Osoblaha|osoblažský]] výbežok a [[břeclav]]ský výbežok (tiež ''Dyjský trojuholník'', ''Podyjský roh'').
=== Geológia ===
{{Hlavný článok|Geológia Českého masívu|Geológia Západných Karpát}}
Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky [[Český masív]] a [[Západné Karpaty]].
Český masív je elevačná štruktúra tvorená predmezozoickým [[kryštalinikum|kryštalinikom]] s [[premenená hornina|premenenými]] a [[vyvretá hornina|vyvretými horninami]] a jeho [[usadená hornina|sedimentárnym]] obalom. Je súčasťou [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho orogénu]], no bol postihnutý aj mladšou [[zlom (geológia)|zlomovou tektonikou]]. Člení sa na niekoľko oblastí: [[Moldanubická oblasť|Moldanubickú]], [[Kutnohorsko-svratecká oblasť|Kutnohorsko-svrateckú]], [[Stredočeská oblasť|Stredočeskú]], [[Krušnohorská oblasť|Krušnohorskú]], [[Lužická oblasť|Lužickú]] a [[Moravsko-sliezska oblasť|Moravsko-sliezsku oblasť]]<ref>Kachlík, V., 2003: [http://www.natur.cuni.cz/ugp/main/staff/kachlik/reggeol.pdf ''Geologický vývoj území České republiky. Doplněk k publikaci „Příprava hlubinného úložiště radioaktivního odpadu a vyhořelého jaderného paliva“'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} SURAO, Praha, 54 s.</ref>. Tieto bloky [[prekambrium|prekambrického]] až [[paleozoikum|paleozoického]] veku, boli spojené v priebehu [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], pričom sa nasunuli smerom na sever na [[Východoeurópska platforma|Východoeurópsku platformu]]. [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|thumb|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]]
V priebehu [[trias]]u bola oblasť prevažne vynorenou časťou [[Pangea|Pangey]] a tvorila tzv. [[Vindelický val]], ktorý oddeľoval alpídnu [[Tethýda|Tethýdu]] od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok [[mezozoikum|mezozoika]] striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu [[terciér]]u sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] postupne ohýbala a spôsobila vznik [[čelná karpatská predhlbeň|karpatskej predhlbne]]. V [[kvartér]]i do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti [[Škandinávia|Škandinávie]] priniesol početné [[Erratikum|bludné balvany]] a ďalší [[exotikum (geológia)|exotický]] materiál. Kvartérna [[pôda|pôdna]] pokrývka sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[hnedé pôdy]].
=== Vodstvo ===
[[Súbor:Rybník - Rožmberk,ústí řeky Lužnice 3 (Třeboň), Třeboň.jpg|náhľad|[[Rožmberk|Rybník Rožmberk]]]]
Územie krajiny tvorí [[rozvodie]] oddeľujúce povodie [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavný rozvodný uzol je masív Králického Snežníka ({{mnm|1423}}). Najvýznamnejšie '''rieky''' sú [[Labe]] ({{km|370|m}}) s [[Vltava|Vltavou]] ({{km|433|m}}), v oblasti Moravy rieka [[Morava (rieka)|Morava]] ({{km|246|m}}) s [[Dyje|Dyjou]] ({{km|306|m}}) a v Sliezsku [[Odra]] ({{km|135|m}}) s [[Opava (rieka)|Opavou]] ({{km|131|m}}). Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je {{km|303|m}}. Podzemné vody majú najväčšie zásoby v riečnych uloženinách Polabskej nížiny a moravských úvalov. Veľké bohatstvo minerálnych prameňov sa využíva v kúpeľoch na liečebné účely. Najviac kúpeľných miest je v západných Čechách. '''Jazerá''' ľadovcového pôvodu sú na [[Šumava|Šumave]] ([[Černé jezero (Šumava)|Čierne]], [[Čertovo jezero|Čertovo]]). Hospodársky význam majú [[rybníky]] založené väčšinou v 14. – 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=|strany=47 – 60}}</ref>
=== Klíma ===
[[podnebie (klíma)|Podnebie]] sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných [[vietor|vetrov]], intenzívnou [[cyklóna|cyklonálnou činnosťou]] a pomerne hojnými zrážkami. Najviac zrážok spadne vo vyšších pohoriach, najmä na ich náveternej strane. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i [[nadmorská výška]] a reliéf.
[[Súbor:National nature reserve Boubinsky prales in 2011 (9).JPG|náhľad|227x227bod|[[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]]]]
=== Živá príroda ===
[[flóra (kvetena)|Flóra]] a [[fauna]] svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. [[Les]]y sú prevažne [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom sú prevládajúce [[Smrek (rod)|smrekové]] monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách na [[Šumava|Šumave]]. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.<ref name=":0" />
== Politický systém ==
[[Súbor:Zasedací sál Poslanecké sněmovny.jpg|náhľad|Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, pôvodne Český zemský snem]]
Česko je [[demokracia|demokratická]] [[parlamentná republika]]. Výkonnú moc má [[prezident]] a [[vláda]], ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.
Český parlament je dvojkomorový, s [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckou snemovňou]] a [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátom]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.
Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadión]], [[Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karol III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Kalergi]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Mirek Topolánek]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Bohuslav Sobotka]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]].
=== Zahraničné vzťahy ===
[[Súbor:Прага.Вид на Старый город.jpg|thumb|Budova [[Strakova akademie|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]]
Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Severoatlantická aliancia|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničí Spojených států amerických|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov k 3. máji 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českom, majú veľvyslanectvo v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v [[Brno|Brne]]. Česko má v štátoch a u medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Vzájomnosť|recipročne]] svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty.
Hlavnú úlohu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú premiér a minister zahraničných vecí. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]]. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko]]m, [[Poľsko]]m a [[Maďarsko]]m, okrem iného ako člen [[Vyšehradská skupina|Visegrádskej skupiny]]. Rozsiahle styky má Česká republika so susedným [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[USA|Spojenými štátmi americkými]] as [[Izrael]]om. Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan (ostrov)|Taiwanom]]. Naopak zlé vzťahy má Česko dlhodobo s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín. Problematické vzťahy má Česká republika aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]].
[[Súbor:Hradčany Černínský palác 1.jpg|náhľad|Ministerstvo zahraničných vecí]]
Na prvý polrok [[2009]] prebralo Česko od [[Francúzsko|Francúzska]] predsedníctvo [[Rada EÚ|Rade EÚ]], ďalšie predsedníctvo sa odohralo roku 2022.
Českí predstavitelia podporujú disidentov v [[Barma|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Čína|Číne]], [[Rusko|Rusku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.
K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Ján Czernin]], [[Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Jozef Kinský]], [[Karel Filip Schwarzenberg|Karol Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Jozef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Petr Kolář|Peter Kolář]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel|Peter Pavel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky|url=https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html|vydavateľ=www.mzv.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}</ref>
=== Armáda ===
''Podrobnejšie informácie nájdete v článku [[Armáda Českej republiky]].''
Armáda Českej republiky sa skladá z letectva, pozemných síl a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je formálne vrchným veliteľom ozbrojených síl, hlavný vplyv na ozbrojené sily však má ministerstvo obrany, vláda a generálny štáb. V roku 2004 bola zrušená základná vojenská služba a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci ktorej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov.
[[Súbor:Dejvice Generální štáb.jpg|náhľad|Generálny štáb Armády Českej republiky]]
České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], SFOR, EUFOR v Bosne a Hercegovine, KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane. Českí vojaci pôsobia v [[Irak]]u, v pobaltských štátoch a na [[Slovensko|Slovensku]].
Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes 31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii Púštna búrka roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Síl rýchlej reakcie NATO (NATO Response Force).
Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky JAS-39 Gripen, bojové lietadlá Aero L-159 Alca, útočné helikoptéry Mil Mi-35, obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BMP-1|BVP-1]], [[BMP-2|BVP-2]], OT-90 a modernizované tanky T-72M4CZ. V roku 2022 začala v súvislosti s vojnou na Ukrajine rozsiahla modernizácia českej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Modernizace armády v roce 2023: Nové vrtulníky, rozhodne se o koupi stíhaček - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-modernizace-armady-v-roce-2023-nove-vrtulniky-rozhodne-se-o-nakupu-stihacek-221673|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}</ref>
Česká armáda podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo patrí k najdôveryhodnejším českým inštitúciám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CVVM: Lidé nejvíc důvěřují policii a armádě, naopak nejméně politickým stranám {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cvvm-lide-nejvic-duveruji-policii-a-armade-naopak-nejmene-politickym-stranam/2217089|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
Najznámejšími českými, prípadne československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján Luxemburský]], [[Ján Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Jozef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]].
=== Ľudské práva ===
[[Súbor:Hagibor Rádio SE 2.jpg|náhľad|Sídlo Rádia Slobodná Európa v Prahe]]
Ľudské práva v Česku sú garantované Chartou základných práv a slobôd a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí, kvôli ktorým Európska komisia požiadala Česko o podanie vysvetlenia, alebo nezákonnej sterilizácie rómskych žien, za ktoré sa vláda ospravedlnila. Podľa komentára ombudsmana Stanislava Škrečka z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení. Dochádza tiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov av psychiatrických liečebniach.
Roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad Ombudsmana (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna.
[[Súbor:Logo organizace Člověk v tísni.png|náhľad|Logo humanitárnej organizácie Človek v núdzi]]
Podľa indexu ekonomickej slobody, ktorý vytvára The Heritage Foundation a [[The Wall Street Journal]], je Česko 24. najslobodnejšou krajinou na svete z hľadiska obchodu. Podľa Svetového indexu slobody tlače, vytváraného organizáciou Reporters without borders, má Česko 21. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete. (Obaja údaje platia k roku 2016.)
Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].
Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. registrované partnerstvo. Podľa prieskumov je väčšina obyvateľov dlhodobo pre uzákonenie plnohodnotného manželstva pre osoby rovnakého pohlavia, tento zákon však zatiaľ naráža na nesúhlas niektorých konzervatívnych strán.
K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Berta von Suttnerová]], ktorá za svoj pacifistický boj získala Nobelovu cenu za mier, filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach|Ján Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil v proteste proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Človek v núdzi]].
== Ekonomika ==
[[Súbor:Czech National Bank in Prague CZ 01.jpg|thumb|Česká národná banka v [[Praha|Prahe]]]]
Česko je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát. Známe je starou tradíciou priemyselnej výroby a rozvinutým poľnohospodárstvom. [[Hrubý domáci produkt]] na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru [[EÚ]] (EÚ 27). Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Najväčšími obchodnými partnermi Česka sú susedné štáty [[Nemecko]], [[Slovensko]] a [[Rakúsko]].
Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Viac ako dve pätiny rozlohy štátu tvorí orná pôda. Úrodné černozeme a hnedozeme sú rozšírené na [[Polabí]] a v moravských úvaloch. Pestujú sa na nich obilniny ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[Repa obyčajná|cukrová repa]], zelenina, [[Ľan siaty|ľan]] a [[repka olejná|repka]]. Svetovú povesť má pestovanie [[Chmeľ obyčajný|chmeľu]] a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je [[pivo]]. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov) v miestnych rybníkoch.
Ťažobný priemysel má v štruktúre ekonomiky klesajúci význam. K hlavným [[Nerastná surovina|nerastným surovinám]] ťažených v Česku patrí [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]] (produkcia koksu), ďalej stavebné hmoty a [[Urán (chemický prvok)|urán]]. Výroba [[porcelán]]u je založená na ťažbe kvalitného [[kaolín]]u v okolí. V malom rozsahu sa tiež ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]] a ďalšie suroviny. Rozhodujúci objem ropy a zemného plynu sa však dováža z [[Rusko|Ruska]], ropa aj z bavorského Ingolstadtu.
[[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|Jadrová elektráreň [[Temelín]], jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]]
Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Významnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], oblasť [[Brno|Brna]], oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Plzeň|Plzne]]. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo, ťahačom vývozu je automobilový priemysel (značka Škoda).
Dôležitým sektorom sa stávajú služby. Najmä [[Praha]] priťahuje aj nadnárodné spoločnosti, ktoré tu zakladajú svoje stredoeurópske pobočky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=34}}</ref> Cestovný ruch je výrazným zdrojom príjmov Česka. Okrem Prahy a kúpeľných miest láka návštevníkov mnoho hradov, zámkov, stredovekých miest, chránených národných parkov a prírodných zvláštností. K nim patrí napríklad [[Moravský kras]] s priepasťou [[Macocha (priepasť)|Macocha]] a jaskyňami, [[Český raj|Český ráj]] s pieskovcovými skalnými útvarmi, zámok [[Hluboká nad Vltavou]], krásne historické mesto [[Český Krumlov]], kúpeľné mesto [[Karlove Vary]], [[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]] a mnoho ďalších. Krajinu každoročne navštívi necelých 7 miliónov turistov. Tomu zodpovedá aj snaha o zlepšenie dopravnej infraštruktúry.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=33 – 36}}</ref>
[[Súbor:Praha hlavní nádraží 2020.jpg|náhľad|Hlavná stanica v Prahe]]
=== Doprava ===
Česká doprava je svojim výkonom rozvinutá. Železničná doprava má najvýznamnejšie postavenie v preprave nákladov. Železničná sieť sa radiálne zbieha do [[Praha|Prahy]], kde je najväčší železničný uzol v štáte. Rozvoj automobilovej dopravy determinuje diaľničná sieť. Česko má približne {{km|1350|m}} diaľnic a rýchlostných komunikácií. Letecká doprava sa v súčasnosti uplatňuje najmä v medzinárodnom styku. Riečna doprava je na riekach [[Labe]] a [[Vltava]]. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži najmä vnútrozemskej doprave. Dĺžka vodných ciest je {{km|677|m}}.<ref name=":0" />
== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Krojovany pruvod Mala Rusava.jpg|náhľad|Folklórny súbor z južnej [[Morava (región)|Moravy]], nosiaci miestne kroje]]V Česku žije 10,71 mil. obyvateľov. V porovnaní s európskymi krajinami patrí medzi stredne zaľudnené štáty. Priemerná hustota zaľudnenia je 134 obyv./km2. Osídlenie je však nerovnomerné. Medzi oblasti s najnižšou koncentráciou obyvateľstva patria pohraničné oblasti južných a západných [[Čechy|Čiech]], na severnej [[Morava (región)|Morave]] a v [[Sliezsko|Sliezsku]] [[Jesenicko]] a [[Osoblažsko]]. K hustot zaľudneným oblastiam patrí [[Praha]] so svojím zázemím, [[Polabie]], [[Severočeská panva]], [[Liberecký kraj|Liberecko]] a východné Čechy, na Morave zasa priemyselná oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Brno]] so svojím okolím.<ref name=":0" />
Počet obyvateľov Česka klesá. V poslednom období krajina vykazuje prirodzený úbytok. Veková štruktúra sa mení v prospech starších vekových kategórií. Vekové zloženie obyvateľstva je nasledujúce: vek do 14 rokov má 16%, vek 15 – 59 rokov 65%, 60 rokov a viac má 19% obyvateľstva. Stredná dĺžka života žien je 79 rokov, mužov 72 rokov.<ref name=":0" />
Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku [[2001]] je: národnosť [[Česi|česká]] – 90,4 %, [[Moravania|moravská]] – 4,9 %, [[Sliezsko|sliezska]] – 0,1 %, [[Slováci|slovenská]] – 1,4 %, [[Poliaci|poľská]] – 0,4 % [[Nemci|nemecká]] – 0,2 %, [[Ukrajinci|ukrajinská]] – 0,5 %, [[vietnam]]ská – 0,3 %, [[rómovia|rómska]] – 0,1 %.
Podľa vierovyznania tvoria: [[Ateizmus|ateisti]] – 59 %, [[latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] – 26,8 %, [[Českobratrská církev evangelická]] – 1,2 %, [[Cirkev československá husitská]] – 1 %, nezistená – 8,8 %. Pôsobí tu aj mnoho iných menších kresťanských cirkví, napr. [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania|Sliezska cirkev evanjelická a. v.]], [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolícka cirkev]] a iné. Česko je vplyvom dlhého spoločensko-historického vývoja krajina s najnižším podielom veriacich na svete.
== Sídla ==
Česko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá nad 5 000 obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta [[Praha|Prahy]] k nim patrí [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]], [[Liberec]] a [[Olomouc]]. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie vidieka.
=== Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov ===
{|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%"
|-
! style="text-align:center;" colspan="11"|
|-
!rowspan=23 width:150|<br />
[[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]<br />[[Praha]]<br />
[[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]<br />[[Brno]]<br />
[[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]<br />[[Ostrava]]<br />
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Poradie
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Mesto
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Kraj
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}</ref>
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]]
!rowspan=23 width:150|
[[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]<br />[[Plzeň]]<br />
[[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]<br />[[Liberec]]<br />
[[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]<br />[[Olomouc]]<br />
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000<ref>Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]</ref>
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000<ref>[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||-
|-
| colspan="5" style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|
|}{{clear}}
== Administratívne členenie ==
{{Pozri aj|Kraj (Česko)}}
<div style="float:right">{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}</div>
[[Súbor:Česká republika - Čechy, Morava a české Sliezsko.png|thumb|Súčasné usporiadanie krajov. Čechy, Morava a české Sliezsko v porovnaní s dnešnými správnymi oblasťami]]
Od [[1. január]]a [[2000]] bolo upravené na 14 samosprávnych [[kraj (Česko)|krajov]].
* [[Praha|Hlavné mesto Praha]] – [[Praha]]
* [[Juhočeský kraj]] – [[České Budějovice]]
* [[Juhomoravský kraj]] – [[Brno]]
* [[Karlovarský kraj]] – [[Karlovy Vary]]
* [[Královohradecký kraj]] – [[Hradec Králové]]
* [[Liberecký kraj]] – [[Liberec]]
* [[Moravskosliezsky kraj]] – [[Ostrava]]
* [[Olomoucký kraj]] – [[Olomouc]]
* [[Pardubický kraj]] – [[Pardubice]]
* [[Plzenský kraj]] – [[Plzeň]]
* [[Stredočeský kraj]] – [[Praha]]
* [[Úsťanský kraj]] – [[Ústí nad Labem]]
* [[Kraj Vysočina]] – [[Jihlava (mesto)|Jihlava]]
* [[Zlínsky kraj]] – [[Zlín]]
== Kultúra ==
=== Literatúra ===
{{Pozri aj|Česká literatúra}}
[[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|vľavo|náhľad|214x214bod|[[Jan Amos Komenský]], pedagóg, filozof, spisovateľ]]
Česká literatúra je literatúra písaná príslušníkmi českého etnika a iných etník písaná na území českého štátu. Je písaná nielen [[Čeština|česky]], ale tiež [[staroslovienčina|starosloviensky]], [[Latina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. K českej literatúre sa počíta tiež literatúra písaná Čechmi v zahraničí alebo po česky príslušníkmi iných etník.
Literárne dejiny začínajú ústnou tradíciou, v ktorej vyniká povesť o praotcovi Čechovi, Krokovi, [[Libuša (kňažná)|Libuši]], Přemyslovi Oráčovi a "dívčí válce". Počiatky písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. Tí spolu so svojimi žiakmi vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a za pomoci písma [[Hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''Proglas'', ''Život Metoda'', ''Život Konštantínov''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú úlohu zohrávať [[latinčina]], vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky ([[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'') aj iné žánre (napr. ''Vita Caroli'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''Alexandreida'' a ''[[Dalimilova kronika]]''. Prvými autormi, ktorí písali aj česky a ktorí došli svetového ohlasu boli [[Jan Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ humanizmu v českej literatúre. Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. Po porážke stavovského povstania v bitke na Bielej hore roku 1620 nastalo zložité obdobie vytláčania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]].
[[Súbor:Franz Kafka, 1923.jpg|náhľad|237x237bod|[[Franz Kafka]]]]
Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národné obrodenie|Národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]]. V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ panslovanských tendencií (všetci Slovania sú jeden národ). Vtedy sa začala objavovať tiež už prvá svojbytná literatúra (česky píšuci Slovák [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, kedy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kedy vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]).
[[File:Milan Kundera.jpg|thumb|[[Milan Kundera]]|vľavo]]
V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[Májovci]] ([[Jan Neruda]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), realisti ([[Alois Jirásek]]), česká moderna ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. anarchistickí buriči ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala tiež prekvitať nemecky písaná literatúra (najmä v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''Proces'', ''Zámok'', ''Amerika''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch]], [[Karl Kraus]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojaka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (napr. ''Vojna s mloky''). Silná bola tiež ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Devětsil]], ktorý sa venoval najprv proletárskej poézii, neskôr vymyslel smer poetizmus, aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doteraz jediný Čech ocenený [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (roka 1984). K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]] alebo [[Vladimír Holan]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšieho ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanovi Kunderovi]] (''Neznesiteľná ľahkosť bytia'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (najmä po sovietskej okupácii roku 1968) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kunderu patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štiepila na disent spätý najmä s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. underground ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčšieho medzinárodného ohlasu spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]]. Po nežnej revolúcii z roku 1989 toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadil [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].[[Súbor:Narodni Divadlo, National Theater, Prague - 8798.jpg|náhľad|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo Praha]]]]
=== Divadlo ===
{{Pozri aj|České divadlo}}
České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočia]], zvanej zvyčajne ''[[mastičkář]]''.
[[Súbor:Praha - X. Národopisná slavnost v Kinského zahradě 075.jpg|náhľad|Českí hudobníci na slávnosti [[Pošumavská dudácká muzika]]]]
=== Hudba ===
Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Duchovná hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršia duchovná pieseň v českých krajinách bola staroslovienska: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne starosloviensky, prenikli do nej však aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň vo staročeštine – Svatováclavský chorál – vznikla v 12. storočí. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu prelomu 14. a 15. storočia, zachoval ''Jistebnický kancionál'' (''Ktož sú boží bojovníci'').
Dôležitou etapou vo vývoji hudby bol barok (17. a 18. storočia). Za prvých českých hudobných skladateľov možno považovať barokových tvorcov ako boli [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Dismas Zelenka]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]] či [[Jan Křtitel Vaňhal]].
[[File:Dvorak.jpg|thumb|upright|[[Antonín Dvořák]]]]
Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici 19. storočia mohli postaviť kľúčoví predstavitelia romantickej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (''Má vlast'', ''Prodaná nevesta'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (''Novosvětská'', ''Rusalka'', ''Slovanské tance'').
[[Súbor:Rudolfinum v noci.jpg|vľavo|náhľad|[[Rudolfinum]] koncertná sála v Prahe]]
Na nich nadviazali autori modernej vážnej hudby [[Leoš Janáček]] (''Jenůfa'', ''Káťa Kabanová''), [[Bohuslav Martinů]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Pavel Haas]] alebo [[Viktor Ullmann]]. Na Morave sa narodil svetovo preslávený skladateľ [[Gustav Mahler]].
Presadili sa aj interpreti. Dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]] alebo [[Karel Ančerl]]. Huslisti [[Jan Kubelík]] a [[František Benda (skladateľ)|František Benda]]. Violončelista [[David Popper]], klaviristi [[Alice Herz-Sommerová]] a [[Rudolf Serkin]]. Tiež speváčky [[Ema Destinnová]] a [[Magdalena Kožená]], z telies potom orchester [[Česká filharmónia]].
Česi a českí rodáci sa presadili aj v iných hudobných žánroch. V popu [[Jan Hammer]], [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]] či [[Karel Gott]], v dychovej hudbe [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julius Fučík]] (''Vjazd gladiátorov'') či [[Jaromír Vejvoda]] (''Škoda lásky''), vo folku [[Karel Kryl]], v jazzu [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] alebo [[Miroslav Vitouš]], v operete [[Oskar Nedbal]], [[Ralph Benatzky]] alebo [[Rudolf Friml]].
Krátko po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v [[Obecný dom|Obecnom dome]], [[Rudolfinum|Rudolfíne]].
[[Súbor:Milos Forman.jpg|náhľad|197x197bod|Režisér [[Miloš Forman]]]]
=== Film ===
Česka kinematografia je súhrnné označenie pre [[filmové dielo|filmy]] natočené na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a Česka.
Medzinárodného ohlasu dosiahla v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] česko-slovenská nová vlna ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]]). Vážnejšie umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlovi Kachyňovi]], [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] alebo [[Karel Zeman|Karlovi Zemanovi]].
=== Výtvarné umenie ===
[[File:Alfons Mucha - 1896 - Spring.jpg|thumb|upright|''Jar'' (1896), secesný plagát [[Alfons Mucha|Alfonza Muchu]]]]
[[Súbor:Petr Brandl - Autoportrét (1700).jpg|vľavo|náhľad|252x252bod|Autoportrét barokového maliara [[Petr Brandl|Petra Brandla]]]]
Na počiatku dejín výtvarného umenia na území súčasného Česka stojí soška [[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]], zrejme najstaršia keramická soška na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola nájdená roku 1925 na južnej Morave. Najvýznamnejším [[Gotika|gotickým]] tvorcom bol [[Majster Theodorik]], ktorý sa preslávil výzdobou hradu [[Karlštejn]]. V [[barok]]u to boli [[Karel Škréta]], [[Ján Kupecký]], [[Petr Brandl]], [[Anton Raphael Mengs]] a [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholná sochárska diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]].
V polovici 19. storočia do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu v Česku bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe [[Pražský orloj|pražského orloja]]. Sa 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. Generácie Národného divadla, teda tvorcovia, ktorí sa nejako podieľali na výzdobe práve stavané "Zlaté kapličky": Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášu Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili maliar [[Václav Brožík]] alebo sochár [[Josef Václav Myslbek]], tvorca sochy sv. Václava na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] v Prahe. Na konci 19. storočia prišla vlna [[Secesia|secesie]]. V českom prostredí zohrala mimoriadnu úlohu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov tiež cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]''. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]].
Proti klasickým technikám maľby sa na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny Osma patrili [[Bohumil Kubišta]] či [[Emil Filla]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. Ako kubista začínal aj [[František Kupka]], ktorý však nakoniec sa preslávil predovšetkým ako priekopník abstraktné maľby. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine Tvrdošijní ([[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]]). Členovia avantgardného [[Devětsil]]u sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]]). V druhej polovici 20. storočia prápor surrealizmu držal najmä [[Jan Švankmajer]].
Knižné ilustrácie preslávili napríklad [[Josef Lada|Josefa Ladu]], [[Zdeněk Burian|Zdeňka Buriana]] alebo [[Adolf Born|Adolfa Borna]]. Najznámejšími predstaviteľmi umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]].
== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}}
== Externé odkazy ==
{{portál|Česko|Český}}
* [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}}
{{Česko}}
{{Okresy Česka}}
{{Štatutárne mestá v Česku}}
{{Krajiny V4}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
[[Kategória:Česko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
eg1ig7xfcd9i0j9yzis28yubtaqxube
Stredozemné more
0
987
8207199
7381648
2026-05-02T13:03:40Z
~2026-25835-64
293305
8207199
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy|stredozemné more|stredozemné more (rozlišovacia stránka)}}
[[Súbor:Mediterranean Sea 16.61811E 38.99124N.jpg|thumb|Družicová snímka Stredozemného mora]]
[[Súbor:Mediterranean Relief.jpg|right|thumb|Stredozemné more]]
'''Stredozemné more''' (iné názvy pozri nižšie) je [[vnútorné more (vnútrozemie)|vnútorné more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] medzi Európou, Afrikou a Áziou. Jeho rozloha je takmer štvrtinou Európy. Obmýva brehy 18 krajín. [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]] je spojený s vlastným Atlantickým oceánom, cez [[Dardanely]] s [[Marmarské more|Marmarským morom]], cez [[Bospor]] s [[Čierne more|Čiernym morom]] a cez [[Suezský prieplav]] s [[Červené more|Červeným morom]].
== Názvy ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto mora je '''Stredozemné more'''<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref><ref>stredozemský. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>; tento názov je doložený od 19. storočia<ref>RADLINSKÝ, O. et al. Školník obsahujúcí hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských. Viedeň: Tlačou kongregácie Mechitaristov, 1871, S. 29</ref>. Občas, najmä staršie, sa vyskytujú tvary '''Stredozemské more'''<ref>MOCKO, Z. et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991, S. 30</ref><ref>PAULINY, E. et al. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, S. 14</ref><ref>ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 381 (Poznámka: Názov je označený ako nesprávny.)</ref> (doložený od 19. storočia) a '''Stredné more'''<ref>VASIĽ, M. Všeobecná zootechnika. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2015, S. 13</ref><ref>BEROVÁ, L. Feničania - obchodníci staroveku. Historická revue 4/2003. S. 9</ref><ref>Náčrt dejín po počiatky kapitalizmu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 56</ref>. Zriedkavý je tvar ''Mediteránne more''<ref>SENEŠ, J. Nové názory na stratigrafiu spodného miocénu Južného Slovenska na základe nových výskumov v Strednej Európe. Geologický zborník 3-4 1956. S. 205</ref>. V Biblii sa používa tvar '''Veľké more'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sväté písmo Starého i Nového zákona : [preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986] | vydanie = 1 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Trnava | rok = 2007 | počet strán = 1612 | url = | isbn = 978-80-7162-683-1 | kapitola = | strany = 1108| jazyk = }}</ref>.
Latinské názvy Stredozemného mora sú: ''Mare nostrum''/''Nostrum mare'' (doslova: Naše more), ''More internum''/''Internum mare'' (Vnútorné more), ''Mare magnum''/''Magnum mare''<ref name=Petr>{{Citácia knihy | priezvisko = Petricioli | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Europe Méditerranéenne | vydanie = | vydavateľ = Peter Lang | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 365 | url = https://www.google.sk/books/edition/L_Europe_M%C3%A9diterran%C3%A9enne/7Lfwutn-soQC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22nostrum+mare%22+mediterranean&pg=PA86&printsec=frontcover| isbn = 978-90-5201-354-1 | kapitola = | strany = 86| jazyk = }}</ref> (Veľké more), ''mare'' (more)<ref name=Petr/> a od stredoveku aj ''Mare mediterraneum''/''Mediterraneum mare'' (Stredozemné more).
== Základné údaje ==
* rozloha: {{km2|2505000}}
* najväčšia hĺbka {{m|5121|m}} juhozápadne od polostrova [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]].
* teplota vody:
** priemerná teplota na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C.
** hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku.
* slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
* významné prítoky: [[Níl]], [[Ebro]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]], [[Pád (rieka)|Pád]]
* významné ostrovy: [[Sicília (ostrov)|Sicília]] (najväčší a najľudnatejší), [[Baleáry]], [[Sardínia]], [[Korzika]], [[Kréta]], [[Malta]], [[Cyprus]], [[Východoegejské ostrovy|Egejské ostrovy]]
* pobrežiе:
** еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria
** africké je Ien mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.
* okrajové moria: [[Ligúrske more]], [[Tyrrhenské more]], [[Jadranské more]], [[Iónske more]], [[Krétske more]], [[Egejské more]] a [[Levantské more]]
* zálivy: najmä Lionský, Janovský, Tertský, Tarentský, Messénsky, [[Veľká Syrta]] a [[Malá Syrta]].
* významné prístavy: [[Marseille]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Neapol]], [[Barcelona]], [[Alexandria]], [[Port Said]], [[Bejrút]], [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Izmir]], [[Solún]].
Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.
== Charakteristika ==
Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov [[Tethys (more)|Tethys]], z ktorej boli počas [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho horotvorného procesu]] [[orogenéza|vyvrásnené]] mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť ([[Vezuv]], [[Etna]]).
Príjemná [[subtropické podnebie|subtropická klíma]], slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj [[cestovný ruch|cestovného ruchu]]. Svetoznáma je napr. [[Azúrové pobrežie|Riviéra]].
Fauna je bohatá a rôznorodá, pre [[rybolov]] sú dôležité [[sardinky]], [[makrela]], [[tuniak modroplutvý|tuniak]], ďalej sú to [[ustrice]], [[langusty]], [[koraly]] a pod.
Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných [[šelf]]ových oblastiach [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Egejské more|Egejského mora]] sa ťaží [[ropa]] a zemný [[plyn]].
Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry [[Egypt]]a, [[Feničania|Fenície]], [[Kartágo|Kartága]], [[Staroveké Grécko|Grécka]] a [[Staroveký Rím|Ríma]]. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v [[stredovek]]u, stratilo ho však objavením námorných ciest do [[India|Indie]] a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]]. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]].
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Mediterranean Sea|wikt=Stredozemné more}}
==Zdroje==
{{referencie}}
{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|37.640335|11.865234|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Stredozemné more| ]]
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu]]
bfzgrv976kligaobs21ymqnx5ovwpwm
8207265
8207199
2026-05-02T16:11:02Z
~2026-25835-64
293305
8207265
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy|stredozemné more|stredozemné more (rozlišovacia stránka)}}
[[Súbor:Mediterranean Sea 16.61811E 38.99124N.jpg|thumb|Družicová snímka Stredozemného mora]]
[[Súbor:Mediterranean Relief.jpg|right|thumb|Stredozemné more]]
'''Stredozemné more''' (iné názvy pozri nižšie) je [[vnútorné more (vnútrozemie)|vnútorné more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] medzi Európou, Afrikou a Áziou. Jeho rozloha je takmer štvrtinou Európy. Obmýva brehy 18 krajín. [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]] je spojený s vlastným Atlantickým oceánom, cez [[Dardanely]] s [[Marmarské more|Marmarským morom]], cez [[Bospor]] s [[Čierne more|Čiernym morom]] a cez [[Suezský prieplav]] s [[Červené more|Červeným morom]].
== Názvy ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto mora je '''Stredozemné more'''<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref><ref>stredozemský. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>; tento názov je doložený od 19. storočia<ref>RADLINSKÝ, O. et al. Školník obsahujúcí hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských. Viedeň: Tlačou kongregácie Mechitaristov, 1871, S. 29</ref>. Občas, najmä staršie, sa vyskytujú tvary '''Stredozemské more'''<ref>MOCKO, Z. et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991, S. 30</ref><ref>PAULINY, E. et al. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, S. 14</ref><ref>ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 381 (Poznámka: Názov je označený ako nesprávny.)</ref> (doložený od 19. storočia) a '''Stredné more'''<ref>VASIĽ, M. Všeobecná zootechnika. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2015, S. 13</ref><ref>BEROVÁ, L. Feničania - obchodníci staroveku. Historická revue 4/2003. S. 9</ref><ref>Náčrt dejín po počiatky kapitalizmu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 56</ref>. Zriedkavý je tvar ''Mediteránne more''<ref>SENEŠ, J. Nové názory na stratigrafiu spodného miocénu Južného Slovenska na základe nových výskumov v Strednej Európe. Geologický zborník 3-4 1956. S. 205</ref>. Existuje aj názov '''európske stredomorie'''<ref>středomoří. in: [[Slovník spisovného jazyka českého]] [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?db=ssjc]</ref> či '''Európske stredozemné more'''<ref>STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 108</ref> ako opak napr. amerického stredomoria, čiže Amerického Stredozemného mora; názov európske Stredomorie (písaný len s veľkým S) ale môže alternatívne označovať európske krajiny okolo Stredozemného mora. V Biblii sa používa tvar '''Veľké more'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sväté písmo Starého i Nového zákona : [preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986] | vydanie = 1 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Trnava | rok = 2007 | počet strán = 1612 | url = | isbn = 978-80-7162-683-1 | kapitola = | strany = 1108| jazyk = }}</ref>. Zastarané názvy sú: ''medzizemné more''<ref>JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda. Zemepis Prírodopis. Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. V Budíne: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28</ref>/''medzizemno more''<ref>JANČOVIČ, Š. et al. Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník. Sarvaš: Litérami Leopolda Réthyho. Nákladom vydavateľa, 1848, S. 150</ref>/''Mezizemní moře''<ref name=HS>more. in: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>, ''Prostredzemné veliké more''<ref>more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (V hesle more je -ň- (prostredzemňé), ale v hesle prostredzemní je -n- (prostredzemné).) </ref>, ''púlzemské more''<ref name=HS/>,
Latinské názvy Stredozemného mora sú: ''Mare nostrum''/''Nostrum mare'' (doslova: Naše more), ''More internum''/''Internum mare'' (Vnútorné more), ''Mare magnum''/''Magnum mare''<ref name=Petr>{{Citácia knihy | priezvisko = Petricioli | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Europe Méditerranéenne | vydanie = | vydavateľ = Peter Lang | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 365 | url = https://www.google.sk/books/edition/L_Europe_M%C3%A9diterran%C3%A9enne/7Lfwutn-soQC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22nostrum+mare%22+mediterranean&pg=PA86&printsec=frontcover| isbn = 978-90-5201-354-1 | kapitola = | strany = 86| jazyk = }}</ref> (Veľké more), ''mare'' (more)<ref name=Petr/> a od stredoveku aj ''Mare mediterraneum''/''Mediterraneum mare'' (Stredozemné more).
== Základné údaje ==
* rozloha: {{km2|2505000}}
* najväčšia hĺbka {{m|5121|m}} juhozápadne od polostrova [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]].
* teplota vody:
** priemerná teplota na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C.
** hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku.
* slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
* významné prítoky: [[Níl]], [[Ebro]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]], [[Pád (rieka)|Pád]]
* významné ostrovy: [[Sicília (ostrov)|Sicília]] (najväčší a najľudnatejší), [[Baleáry]], [[Sardínia]], [[Korzika]], [[Kréta]], [[Malta]], [[Cyprus]], [[Východoegejské ostrovy|Egejské ostrovy]]
* pobrežiе:
** еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria
** africké je Ien mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.
* okrajové moria: [[Ligúrske more]], [[Tyrrhenské more]], [[Jadranské more]], [[Iónske more]], [[Krétske more]], [[Egejské more]] a [[Levantské more]]
* zálivy: najmä Lionský, Janovský, Tertský, Tarentský, Messénsky, [[Veľká Syrta]] a [[Malá Syrta]].
* významné prístavy: [[Marseille]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Neapol]], [[Barcelona]], [[Alexandria]], [[Port Said]], [[Bejrút]], [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Izmir]], [[Solún]].
Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.
== Charakteristika ==
Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov [[Tethys (more)|Tethys]], z ktorej boli počas [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho horotvorného procesu]] [[orogenéza|vyvrásnené]] mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť ([[Vezuv]], [[Etna]]).
Príjemná [[subtropické podnebie|subtropická klíma]], slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj [[cestovný ruch|cestovného ruchu]]. Svetoznáma je napr. [[Azúrové pobrežie|Riviéra]].
Fauna je bohatá a rôznorodá, pre [[rybolov]] sú dôležité [[sardinky]], [[makrela]], [[tuniak modroplutvý|tuniak]], ďalej sú to [[ustrice]], [[langusty]], [[koraly]] a pod.
Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných [[šelf]]ových oblastiach [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Egejské more|Egejského mora]] sa ťaží [[ropa]] a zemný [[plyn]].
Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry [[Egypt]]a, [[Feničania|Fenície]], [[Kartágo|Kartága]], [[Staroveké Grécko|Grécka]] a [[Staroveký Rím|Ríma]]. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v [[stredovek]]u, stratilo ho však objavením námorných ciest do [[India|Indie]] a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]]. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]].
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Mediterranean Sea|wikt=Stredozemné more}}
==Zdroje==
{{referencie}}
{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|37.640335|11.865234|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Stredozemné more| ]]
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu]]
af0wp3qinw6ui55i1ieh8m9ovnbgqvr
8207266
8207265
2026-05-02T16:11:24Z
~2026-25835-64
293305
8207266
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy|stredozemné more|stredozemné more (rozlišovacia stránka)}}
[[Súbor:Mediterranean Sea 16.61811E 38.99124N.jpg|thumb|Družicová snímka Stredozemného mora]]
[[Súbor:Mediterranean Relief.jpg|right|thumb|Stredozemné more]]
'''Stredozemné more''' (iné názvy pozri nižšie) je [[vnútorné more (vnútrozemie)|vnútorné more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] medzi Európou, Afrikou a Áziou. Jeho rozloha je takmer štvrtinou Európy. Obmýva brehy 18 krajín. [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]] je spojený s vlastným Atlantickým oceánom, cez [[Dardanely]] s [[Marmarské more|Marmarským morom]], cez [[Bospor]] s [[Čierne more|Čiernym morom]] a cez [[Suezský prieplav]] s [[Červené more|Červeným morom]].
== Názvy ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto mora je '''Stredozemné more'''<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref><ref>stredozemský. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>; tento názov je doložený od 19. storočia<ref>RADLINSKÝ, O. et al. Školník obsahujúcí hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských. Viedeň: Tlačou kongregácie Mechitaristov, 1871, S. 29</ref>. Občas, najmä staršie, sa vyskytujú tvary '''Stredozemské more'''<ref>MOCKO, Z. et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991, S. 30</ref><ref>PAULINY, E. et al. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, S. 14</ref><ref>ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 381 (Poznámka: Názov je označený ako nesprávny.)</ref> (doložený od 19. storočia) a '''Stredné more'''<ref>VASIĽ, M. Všeobecná zootechnika. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2015, S. 13</ref><ref>BEROVÁ, L. Feničania - obchodníci staroveku. Historická revue 4/2003. S. 9</ref><ref>Náčrt dejín po počiatky kapitalizmu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 56</ref>. Zriedkavý je tvar ''Mediteránne more''<ref>SENEŠ, J. Nové názory na stratigrafiu spodného miocénu Južného Slovenska na základe nových výskumov v Strednej Európe. Geologický zborník 3-4 1956. S. 205</ref>. Existuje aj názov '''európske stredomorie'''<ref>středomoří. in: [[Slovník spisovného jazyka českého]] [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?db=ssjc]</ref> či '''Európske stredozemné more'''<ref>STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 108</ref> ako opak napr. amerického stredomoria, čiže Amerického Stredozemného mora; názov európske Stredomorie (písaný len s veľkým S) ale môže alternatívne označovať európske krajiny okolo Stredozemného mora. V Biblii sa používa tvar '''Veľké more'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sväté písmo Starého i Nového zákona : [preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986] | vydanie = 1 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Trnava | rok = 2007 | počet strán = 1612 | url = | isbn = 978-80-7162-683-1 | kapitola = | strany = 1108| jazyk = }}</ref>. Zastarané názvy sú: ''medzizemné more''<ref>JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda. Zemepis Prírodopis. Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. V Budíne: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28</ref>/''medzizemno more''<ref>JANČOVIČ, Š. et al. Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník. Sarvaš: Litérami Leopolda Réthyho. Nákladom vydavateľa, 1848, S. 150</ref>/''Mezizemní moře''<ref name=HS>more. in: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>, ''Prostredzemné veliké more''<ref>more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (V hesle more je -ň- (prostredzemňé), ale v hesle prostredzemní je -n- (prostredzemné).) </ref>, ''púlzemské more''<ref name=HS/>.
Latinské názvy Stredozemného mora sú: ''Mare nostrum''/''Nostrum mare'' (doslova: Naše more), ''More internum''/''Internum mare'' (Vnútorné more), ''Mare magnum''/''Magnum mare''<ref name=Petr>{{Citácia knihy | priezvisko = Petricioli | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Europe Méditerranéenne | vydanie = | vydavateľ = Peter Lang | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 365 | url = https://www.google.sk/books/edition/L_Europe_M%C3%A9diterran%C3%A9enne/7Lfwutn-soQC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22nostrum+mare%22+mediterranean&pg=PA86&printsec=frontcover| isbn = 978-90-5201-354-1 | kapitola = | strany = 86| jazyk = }}</ref> (Veľké more), ''mare'' (more)<ref name=Petr/> a od stredoveku aj ''Mare mediterraneum''/''Mediterraneum mare'' (Stredozemné more).
== Základné údaje ==
* rozloha: {{km2|2505000}}
* najväčšia hĺbka {{m|5121|m}} juhozápadne od polostrova [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]].
* teplota vody:
** priemerná teplota na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C.
** hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku.
* slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
* významné prítoky: [[Níl]], [[Ebro]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]], [[Pád (rieka)|Pád]]
* významné ostrovy: [[Sicília (ostrov)|Sicília]] (najväčší a najľudnatejší), [[Baleáry]], [[Sardínia]], [[Korzika]], [[Kréta]], [[Malta]], [[Cyprus]], [[Východoegejské ostrovy|Egejské ostrovy]]
* pobrežiе:
** еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria
** africké je Ien mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.
* okrajové moria: [[Ligúrske more]], [[Tyrrhenské more]], [[Jadranské more]], [[Iónske more]], [[Krétske more]], [[Egejské more]] a [[Levantské more]]
* zálivy: najmä Lionský, Janovský, Tertský, Tarentský, Messénsky, [[Veľká Syrta]] a [[Malá Syrta]].
* významné prístavy: [[Marseille]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Neapol]], [[Barcelona]], [[Alexandria]], [[Port Said]], [[Bejrút]], [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Izmir]], [[Solún]].
Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.
== Charakteristika ==
Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov [[Tethys (more)|Tethys]], z ktorej boli počas [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho horotvorného procesu]] [[orogenéza|vyvrásnené]] mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť ([[Vezuv]], [[Etna]]).
Príjemná [[subtropické podnebie|subtropická klíma]], slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj [[cestovný ruch|cestovného ruchu]]. Svetoznáma je napr. [[Azúrové pobrežie|Riviéra]].
Fauna je bohatá a rôznorodá, pre [[rybolov]] sú dôležité [[sardinky]], [[makrela]], [[tuniak modroplutvý|tuniak]], ďalej sú to [[ustrice]], [[langusty]], [[koraly]] a pod.
Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných [[šelf]]ových oblastiach [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Egejské more|Egejského mora]] sa ťaží [[ropa]] a zemný [[plyn]].
Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry [[Egypt]]a, [[Feničania|Fenície]], [[Kartágo|Kartága]], [[Staroveké Grécko|Grécka]] a [[Staroveký Rím|Ríma]]. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v [[stredovek]]u, stratilo ho však objavením námorných ciest do [[India|Indie]] a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]]. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]].
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Mediterranean Sea|wikt=Stredozemné more}}
==Zdroje==
{{referencie}}
{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|37.640335|11.865234|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Stredozemné more| ]]
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu]]
1avlf4hu56m67gqqo5wj109wj0s3gu5
8207368
8207266
2026-05-02T19:41:55Z
~2026-25835-64
293305
8207368
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy|stredozemné more|stredozemné more (rozlišovacia stránka)}}
[[Súbor:Mediterranean Sea 16.61811E 38.99124N.jpg|thumb|Družicová snímka Stredozemného mora]]
[[Súbor:Mediterranean Relief.jpg|right|thumb|Stredozemné more]]
'''Stredozemné more''' (iné názvy pozri nižšie) je [[vnútorné more (vnútrozemie)|vnútorné more]] (presnejšie: [[medzipevninské more]]) [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] medzi Európou, Afrikou a Áziou.
Zahŕňa všetky morské vody medzi medzi [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]], [[Marmarské more|Marmarským morom]] a [[Suezský prieplav|Suezským prieplavom]].<ref name=Lim>Limits of Oceans and Seas. 1953. S. 15-18 [https://iho.int/uploads/user/pubs/standards/s-23/S-23_Ed3_1953_EN.pdf]</ref> V niektorých textoch Stredozemné zahŕňa aj Marmarské more, čiže hraničí s Čiernym morom.<ref name=EZ>Stredozemné more. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor 1977, S. 455</ref> Stredozemné more obmýva brehy 22 nezávislých štátov.
== Názvy ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto mora je '''Stredozemné more'''<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref><ref>stredozemský. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>; tento názov je doložený od 19. storočia<ref>RADLINSKÝ, O. et al. Školník obsahujúcí hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských. Viedeň: Tlačou kongregácie Mechitaristov, 1871, S. 29</ref>. Občas, najmä staršie, sa vyskytujú tvary '''Stredozemské more'''<ref>MOCKO, Z. et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991, S. 30</ref><ref>PAULINY, E. et al. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, S. 14</ref><ref>ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 381 (Poznámka: Názov je označený ako nesprávny.)</ref> (doložený od 19. storočia) a '''Stredné more'''<ref>VASIĽ, M. Všeobecná zootechnika. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2015, S. 13</ref><ref>BEROVÁ, L. Feničania - obchodníci staroveku. Historická revue 4/2003. S. 9</ref><ref>Náčrt dejín po počiatky kapitalizmu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 56</ref>. Zriedkavý je tvar ''Mediteránne more''<ref>SENEŠ, J. Nové názory na stratigrafiu spodného miocénu Južného Slovenska na základe nových výskumov v Strednej Európe. Geologický zborník 3-4 1956. S. 205</ref>. Existuje aj názov '''európske stredomorie'''<ref>středomoří. in: [[Slovník spisovného jazyka českého]] [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?db=ssjc]</ref> či '''Európske stredozemné more'''<ref>STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 108</ref> ako opak napr. amerického stredomoria, čiže Amerického Stredozemného mora; názov európske Stredomorie (písaný len s veľkým S) ale môže alternatívne označovať európske krajiny okolo Stredozemného mora. V Biblii sa používa tvar '''Veľké more'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sväté písmo Starého i Nového zákona : [preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986] | vydanie = 1 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Trnava | rok = 2007 | počet strán = 1612 | url = | isbn = 978-80-7162-683-1 | kapitola = | strany = 1108| jazyk = }}</ref>. Zastarané názvy sú: ''medzizemné more''<ref>JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda. Zemepis Prírodopis. Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. V Budíne: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28</ref>/''medzizemno more''<ref>JANČOVIČ, Š. et al. Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník. Sarvaš: Litérami Leopolda Réthyho. Nákladom vydavateľa, 1848, S. 150</ref>/''Mezizemní moře''<ref name=HS>more. in: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>, ''Prostredzemné veliké more''<ref>more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (V hesle more je -ň- (prostredzemňé), ale v hesle prostredzemní je -n- (prostredzemné).) </ref>, ''púlzemské more''<ref name=HS/>.
Latinské názvy Stredozemného mora sú: ''Mare nostrum''/''Nostrum mare'' (doslova: Naše more), ''More internum''/''Internum mare'' (Vnútorné more), ''Mare magnum''/''Magnum mare''<ref name=Petr>{{Citácia knihy | priezvisko = Petricioli | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Europe Méditerranéenne | vydanie = | vydavateľ = Peter Lang | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 365 | url = https://www.google.sk/books/edition/L_Europe_M%C3%A9diterran%C3%A9enne/7Lfwutn-soQC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22nostrum+mare%22+mediterranean&pg=PA86&printsec=frontcover| isbn = 978-90-5201-354-1 | kapitola = | strany = 86| jazyk = }}</ref> (Veľké more), ''mare'' (more)<ref name=Petr/> a od stredoveku aj ''Mare mediterraneum''/''Mediterraneum mare'' (Stredozemné more).
== Hranice ==
Takmer celé hranice Stredozemného mora tvoria časti pevnín Európa, Afrika a Ázia. Pokiaľ ide o zvyšok, teda vodné hranice, tak:<ref name=Lim/><ref name=EZ/>
* západnú hranicu tvorí [[Gibraltársky prieliv]] (t.j. spojenie Stredozemného mora s vlastným Atlantickým oceánom), pričom Gibraltársky prieliv ešte patrí do Stredozemného mora,
* severovýchodnú hranicu tvoria (v závislosti od toho, kam sa zahrnie Marmarské more) [[Dardanely]] (t. j. spojenie Stredozemného mora s Marmarským morom) alebo ju tvorí [[Bospor]] (t. j. spojenie Stredozemného mora s Čiernym morom),
* a juhovýchodnú hranicu tvorí severný koniec [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]] (t. j. spojenie Stredozemného mora so [[Suezský záliv|Suezským zálivom]], ktorý sa niekedy považuje za súčasť [[Červené more|Červeného mora]]<ref>Red Sea. in: Encyclopaedia Britannica online 2. 5. 2026 [https://www.britannica.com/place/Red-Sea]</ref>).
== Základné geografické údaje ==
Parametre Stredozemného mora:
* rozloha: {{km2|2505000}}
* najväčšia hĺbka {{m|5121|m}} juhozápadne od polostrova [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]].
* teplota vody:
** priemerná teplota na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C.
** hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku.
* slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
Významné prítoky Stredozemného mora sú: [[Níl]], [[Ebro]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]], [[Pád (rieka)|Pád]]
Významné ostrovy sú: [[Sicília (ostrov)|Sicília]] (najväčší a najľudnatejší), [[Baleáry]], [[Sardínia]], [[Korzika]], [[Kréta]], [[Malta]], [[Cyprus]], [[Východoegejské ostrovy|Egejské ostrovy]]
Pomenované moria Stredozemného mora sú: [[Alboránske more]], [[Baleárske more]], [[Sardínske more]], [[Ligúrske more]], [[Tyrrhenské more]], [[Jadranské more]], [[Iónske more]], [[Krétske more]], [[Egejské more]], [[Levantské more]] a podľa miektorých názorov aj [[Marmarské more]].
Významné zálivy sú: [[Lionský záliv]], [[Janovský záliv]], [[Tertský záliv]], [[Tarentský záliv]], [[Messénsky záliv]], [[Veľká Syrta]] a [[Malá Syrta]].
Významné prístavy sú: [[Marseille]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Neapol]], [[Barcelona]], [[Alexandria]], [[Port Said]], [[Bejrút]], [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Izmir]], [[Solún]].
Pobrežiе Stredozemného mora:
* еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria;
* africké je len mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.
Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.
== Geológia ==
Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov [[Tethys (more)|Tethys]], z ktorej boli počas [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho horotvorného procesu]] [[orogenéza|vyvrásnené]] mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť ([[Vezuv]], [[Etna]]).
== Ekonomika ==
Príjemná [[subtropické podnebie|subtropická klíma]], slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj [[cestovný ruch|cestovného ruchu]]. Svetoznáma je napr. [[Azúrové pobrežie|Riviéra]].
Fauna je bohatá a rôznorodá, pre [[rybolov]] sú dôležité [[sardinky]], [[makrela]], [[tuniak modroplutvý|tuniak]], ďalej sú to [[ustrice]], [[langusty]], [[koraly]] a pod.
Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných [[šelf]]ových oblastiach [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Egejské more|Egejského mora]] sa ťaží [[ropa]] a zemný [[plyn]].
== Historický význam ==
Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry [[Egypt]]a, [[Feničania|Fenície]], [[Kartágo|Kartága]], [[Staroveké Grécko|Grécka]] a [[Staroveký Rím|Ríma]]. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v [[stredovek]]u, stratilo ho však objavením námorných ciest do [[India|Indie]] a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]]. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]].
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Mediterranean Sea|wikt=Stredozemné more}}
==Zdroje==
{{referencie}}
{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|37.640335|11.865234|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Stredozemné more| ]]
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu]]
dqai3jhuuf4musbsni0ninzqvwrpofx
8207377
8207368
2026-05-02T19:51:56Z
~2026-25835-64
293305
8207377
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy|stredozemné more|stredozemné more (rozlišovacia stránka)}}
[[Súbor:Mediterranean Sea 16.61811E 38.99124N.jpg|thumb|Družicová snímka Stredozemného mora]]
[[Súbor:Mediterranean Relief.jpg|right|thumb|Stredozemné more]]
'''Stredozemné more''' (iné názvy pozri nižšie) je [[vnútorné more (vnútrozemie)|vnútorné more]] (presnejšie: [[medzipevninské more]]) [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] medzi Európou, Afrikou a Áziou.
Zahŕňa všetky morské vody medzi medzi [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]], [[Marmarské more|Marmarským morom]] a [[Suezský prieplav|Suezským prieplavom]].<ref name=Lim>Limits of Oceans and Seas. 1953. S. 15-18 [https://iho.int/uploads/user/pubs/standards/s-23/S-23_Ed3_1953_EN.pdf]</ref> V niektorých textoch Stredozemné zahŕňa aj Marmarské more, čiže hraničí s Čiernym morom.<ref name=EZ>Stredozemné more. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor 1977, S. 455</ref> Stredozemné more obmýva brehy 22 nezávislých štátov.
== Názvy ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto mora je '''Stredozemné more'''<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref><ref>stredozemský. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>; tento názov je doložený od 19. storočia<ref>RADLINSKÝ, O. et al. Školník obsahujúcí hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských. Viedeň: Tlačou kongregácie Mechitaristov, 1871, S. 29</ref>. Občas, najmä staršie, sa vyskytujú tvary '''Stredozemské more'''<ref>MOCKO, Z. et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991, S. 30</ref><ref>PAULINY, E. et al. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, S. 14</ref><ref>ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 381 (Poznámka: Názov je označený ako nesprávny.)</ref> (doložený od 19. storočia) a '''Stredné more'''<ref>VASIĽ, M. Všeobecná zootechnika. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2015, S. 13</ref><ref>BEROVÁ, L. Feničania - obchodníci staroveku. Historická revue 4/2003. S. 9</ref><ref>Náčrt dejín po počiatky kapitalizmu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 56</ref>. Zriedkavý je tvar ''Mediteránne more''<ref>SENEŠ, J. Nové názory na stratigrafiu spodného miocénu Južného Slovenska na základe nových výskumov v Strednej Európe. Geologický zborník 3-4 1956. S. 205</ref>. Existuje aj názov '''európske stredomorie'''<ref>středomoří. in: [[Slovník spisovného jazyka českého]] [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?db=ssjc]</ref> či '''Európske stredozemné more'''<ref>STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 108</ref> ako opak napr. amerického stredomoria, čiže Amerického Stredozemného mora; názov európske Stredomorie (písaný len s veľkým S) ale môže alternatívne označovať európske krajiny okolo Stredozemného mora. V Biblii sa používa tvar '''Veľké more'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sväté písmo Starého i Nového zákona : [preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986] | vydanie = 1 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Trnava | rok = 2007 | počet strán = 1612 | url = | isbn = 978-80-7162-683-1 | kapitola = | strany = 1108| jazyk = }}</ref>. Zastarané názvy sú: ''medzizemné more''<ref>JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda. Zemepis Prírodopis. Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. V Budíne: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28</ref>/''medzizemno more''<ref>JANČOVIČ, Š. et al. Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník. Sarvaš: Litérami Leopolda Réthyho. Nákladom vydavateľa, 1848, S. 150</ref>/''Mezizemní moře''<ref name=HS>more. in: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>, ''Prostredzemné veliké more''<ref>more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (V hesle more je -ň- (prostredzemňé), ale v hesle prostredzemní je -n- (prostredzemné).) </ref>, ''púlzemské more''<ref name=HS/>.
Latinské názvy Stredozemného mora sú: ''Mare nostrum''/''Nostrum mare'' (doslova: Naše more), ''More internum''/''Internum mare'' (Vnútorné more), ''Mare magnum''/''Magnum mare''<ref name=Petr>{{Citácia knihy | priezvisko = Petricioli | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Europe Méditerranéenne | vydanie = | vydavateľ = Peter Lang | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 365 | url = https://www.google.sk/books/edition/L_Europe_M%C3%A9diterran%C3%A9enne/7Lfwutn-soQC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22nostrum+mare%22+mediterranean&pg=PA86&printsec=frontcover| isbn = 978-90-5201-354-1 | kapitola = | strany = 86| jazyk = }}</ref> (Veľké more), ''mare'' (more)<ref name=Petr/> a od stredoveku aj ''Mare mediterraneum''/''Mediterraneum mare'' (Stredozemné more).
== Hranice ==
Takmer celé hranice Stredozemného mora tvoria časti pevnín Európa, Afrika a Ázia. Pokiaľ ide o zvyšok, teda vodné hranice, tak:<ref name=Lim/><ref name=EZ/>
* západnú hranicu tvorí [[Gibraltársky prieliv]] (t.j. spojenie Stredozemného mora s vlastným Atlantickým oceánom), pričom Gibraltársky prieliv ešte patrí do Stredozemného mora,
* severovýchodnú hranicu tvoria (v závislosti od toho, kam sa zahrnie Marmarské more) [[Dardanely]] (t. j. spojenie Stredozemného mora s Marmarským morom) alebo ju tvorí [[Bospor]] (t. j. spojenie Stredozemného mora s Čiernym morom),
* a juhovýchodnú hranicu tvorí severný koniec [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]] (t. j. spojenie Stredozemného mora so [[Suezský záliv|Suezským zálivom]], ktorý sa niekedy považuje za súčasť [[Červené more|Červeného mora]]<ref>Red Sea. in: Encyclopaedia Britannica online 2. 5. 2026 [https://www.britannica.com/place/Red-Sea]</ref>).
== Základné geografické údaje ==
Parametre Stredozemného mora:
* rozloha: {{km2|2505000}}
* najväčšia hĺbka {{m|5121|m}} juhozápadne od polostrova [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]].
* teplota vody:
** priemerná teplota na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C.
** hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku.
* slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
Významné prítoky Stredozemného mora sú: [[Níl]], [[Ebro]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]], [[Pád (rieka)|Pád]]
Významné ostrovy sú: [[Sicília (ostrov)|Sicília]] (najväčší a najľudnatejší), [[Baleáry]], [[Sardínia]], [[Korzika]], [[Kréta]], [[Malta]], [[Cyprus]], [[Východoegejské ostrovy|Egejské ostrovy]]
Pomenované moria Stredozemného mora sú: [[Alboránske more]], [[Baleárske more]], [[Sardínske more]], [[Ligúrske more]], [[Tyrrhenské more]], [[Jadranské more]], [[Iónske more]], [[Egejské more]] (vrátane [[Trácke more|Tráckeho mora]], [[Krétske more|Krétskeho mora]] a [[Myrtské more|Myrtského mora]]<ref>Egejské more. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor 1977, S. 135</ref>), [[Levantské more]] a podľa miektorých názorov aj [[Marmarské more]].
Významné zálivy sú: [[Lionský záliv]], [[Janovský záliv]], [[Tertský záliv]], [[Tarentský záliv]], [[Messénsky záliv]], [[Veľká Syrta]] a [[Malá Syrta]].
Významné prístavy sú: [[Marseille]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Neapol]], [[Barcelona]], [[Alexandria]], [[Port Said]], [[Bejrút]], [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Izmir]], [[Solún]].
Pobrežiе Stredozemného mora:
* еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria;
* africké je len mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.
Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.
== Geológia ==
Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov [[Tethys (more)|Tethys]], z ktorej boli počas [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho horotvorného procesu]] [[orogenéza|vyvrásnené]] mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť ([[Vezuv]], [[Etna]]).
== Ekonomika ==
Príjemná [[subtropické podnebie|subtropická klíma]], slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj [[cestovný ruch|cestovného ruchu]]. Svetoznáma je napr. [[Azúrové pobrežie|Riviéra]].
Fauna je bohatá a rôznorodá, pre [[rybolov]] sú dôležité [[sardinky]], [[makrela]], [[tuniak modroplutvý|tuniak]], ďalej sú to [[ustrice]], [[langusty]], [[koraly]] a pod.
Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných [[šelf]]ových oblastiach [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Egejské more|Egejského mora]] sa ťaží [[ropa]] a zemný [[plyn]].
== Historický význam ==
Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry [[Egypt]]a, [[Feničania|Fenície]], [[Kartágo|Kartága]], [[Staroveké Grécko|Grécka]] a [[Staroveký Rím|Ríma]]. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v [[stredovek]]u, stratilo ho však objavením námorných ciest do [[India|Indie]] a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]]. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]].
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Mediterranean Sea|wikt=Stredozemné more}}
==Zdroje==
{{referencie}}
{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|37.640335|11.865234|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Stredozemné more| ]]
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu]]
eiisckn3aat7usw3h7fn3ig6bpi8if5
Wikipédia:Stránky na zmazanie
4
1082
8207178
8206256
2026-05-02T12:15:12Z
~2026-20335-96
290941
8207178
wikitext
text/x-wiki
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}}
<!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. -->
<!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. -->
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Finále Stanley Cup 2025}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/FK PARI Nižný Novgorod}}
9n38e0xf4yksn72eq4rlzzdxbtekglm
8207224
8207178
2026-05-02T14:14:17Z
KormiSK
91359
8207224
wikitext
text/x-wiki
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}}
<!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. -->
<!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. -->
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Finále Stanley Cup 2025}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/FK PARI Nižný Novgorod}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miro Kasprzyk}}
cqwhrdfotvtngo1k0k96ge5shd98r0j
Josif Vissarionovič Stalin
0
2352
8207492
8178538
2026-05-03T01:34:47Z
CommonsDelinker
3521
Odkaz na súbor Joseph_Stalin_in_1932_(4)_(cropped)(2)(colored).jpg bol odstránený, pretože ho Abzeronow na Commons zmazal.
8207492
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Politik
| Meno = Josif Stalin
| Rodné meno = Ioseb Besarionis dze Džugašvili
| Popis osoby = sovietsky politik, revolucionár a diktátor, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924{{--}}1953
| Portrét =
| Popis portrétu = Stalin v roku 1932
| Podpis = Stalin Signature.svg
| Poradie = 1.
| Úrad = [[zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálny tajomník ÚV KSSZ]]
| Začiatok obdobia = [[3. apríl]] [[1922]]
| Koniec obdobia = [[16. október]] [[1952]]{{#tag:ref|Napriek zrušeniu funkcie generálneho tajomníka v roku 1952 Stalin naďalej vykonával jeho právomoci ako najvyššie postavený člen sekretariátu.|group=pozn.}}
| Predchodca = ''založenie úradu''
| Nástupca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]]
| Poradie2 = 4.
| Úrad2 = [[predseda vlády Sovietskeho zväzu]]
| Začiatok obdobia2 = [[6. máj]] [[1941]]
| Koniec obdobia2 = [[5. marec]] [[1953]]
| Predchodca2 = [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]]
| Nástupca2 = J. V. Stalin (ako predseda Rady ministrov)
| Dátum narodenia = [[18. december]] [[1878]]
| Miesto narodenia = [[Gori]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1953|3|5|1878|12|18}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]
| Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistická strana ZSSR]]
| Alma mater = [[Teologický seminár v Tbilisi|Duchovný seminár v Tiflise]]
| Rodičia = [[Besarion Džugašvili]]<br />[[Jekaterine Geladzeová]]
| Manželka = [[Jekaterine Svanidzeová]]<br>(1906–1907)<br />[[Nadežda Sergejevna Allilujevová|Nadežda Allilujevová]]<br>(1919–1932)
| Deti = [[Jakov Josifovič Džugašvili|Jakov Džugašvili]]<br />[[Vasilij Josifovič Stalin|Vasilij Stalin]]<br />[[Svetlana Josifovna Allilujevová|Svetlana Allilujevová]]<br />[[Arťom Fiodorovič Sergejev|Arťom Sergejev]] (adoptovaný)
}}
'''Josif Vissarionovič Stalin''' ({{vjz|rus|{{audio|Ru-Stalin.ogg|Иосиф Виссарионович Сталин}}}}; rodným menom {{v jazyku|kat|იოსებ ბესარიონის ძე ჯუღაშვილი|'''Ioseb Besarionis dze Džugašvili'''}}; * [[6. december]]<sup>[[juliánsky kalendár|jul.]]</sup>/[[18. december]]<sup>[[gregoriánsky kalendár|greg.]]</sup> [[1878]], [[Gori]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]]{{--}}† [[5. marec]] [[1953]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[politik]], [[revolucionár (osoba)|revolucionár]] a [[diktatúra|diktátor]], ktorý viedol [[Sovietsky zväz]] od roku [[1924]] až do svojej smrti v roku [[1953]]. V rokoch [[1922]] – [[1952]] bol [[Zoznam vodcov Sovietskeho zväzu|generálnym tajomníkom]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] a [[predseda vlády Sovietskeho zväzu|predsedom vlády]] od roku [[1941]] až do svojej smrti. Hoci spočiatku vládol krajine v rámci [[kolektívne vedenie v Sovietskom zväze|kolektívneho vedenia]], nakoniec počas [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] skonsolidoval moc a stal sa absolútnym diktátorom. Stalin kodifikoval oficiálny výklad [[Marxizmus|marxizmu]] v podobe [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]], pričom jeho vlastná interpretácia sa označuje ako [[Stalinizmus|stalinizmus]].
Narodil sa v chudobnej [[Gruzínci|gruzínskej]] rodine v [[Gori]] v [[Ruská ríša|Ruskom impériu]]. Predtým, než vstúpil do marxistickej [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]], navštevoval [[Teologický seminár v Tbilisi|Teologický seminár v Tiflise]]. Pre [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovu]] [[Boľševik|boľševickú]] frakciu získaval prostriedky prostredníctvom bankových lúpeží a inej trestnej činnosti a redigoval stranícky denník ''[[Pravda (denník, ZSSR)|Pravda]]''. Opakovane bol zatýkaný a viackrát vyhostený do vyhnanstva na [[Sibír]]. Po uchopení moci boľševikmi počas [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcie]] v roku [[1917]] Stalin pôsobil ako člen [[Politbyro Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|politbyra]] a od roku 1922 využíval svoju pozíciu generálneho tajomníka na získanie kontroly nad straníckym aparátom. Po Leninovej smrti v roku 1924 zvíťazil v boji o vedenie nad svojimi súpermi, vrátane [[Lev Davidovič Trockij|Leva Trockého]]. Stalinova doktrína „[[socializmus v jednej krajine|socializmu v jednej krajine]]“ sa stala ústrednou súčasťou straníckej ideológie a jeho [[päťročný plán|päťročné]] plány, ktoré začali v roku [[1928]], viedli k násilnej [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácii]] poľnohospodárstva, rýchlej industrializácii a vytvoreniu centralizovanej [[príkazová ekonomika|plánovanej ekonomiky]]. Jeho politika prispela k [[hladomor v Sovietskom zväze (1932 – 1933)|hladomoru]] v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý zabil milióny ľudí, vrátane obetí [[Hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]]. V rokoch [[1936]] až [[1938]] nechal Stalin v rámci [[Veľký teror|veľkého teroru]] popraviť státisíce svojich skutočných aj domnelých politických protivníkov. Za jeho vlády prešlo systémom nútených pracovných táborov [[Gulag (1930 – 1960)|gulag]] podľa odhadov 18 miliónov ľudí a viac než šesť miliónov osôb, vrátane [[kulak]]ov a celých etnických skupín, bolo [[Nútené presuny obyvateľstva v Sovietskom zväze|deportovaných do odľahlých oblastí krajiny]].
Prostredníctvom [[Kominterna|Kominterny]] Stalin presadzoval marxizmus-leninizmus v zahraničí a podporoval európske [[Antifašizmus|antifašistické]] hnutia. V roku [[1939]] jeho vláda podpísala [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt Molotov-Ribbentrop]] s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]], čím umožnila [[Sovietska invázia do Poľska|sovietsku inváziu do Poľska]] na začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Ďalej vyvolal [[Zimná vojna|zimnú vojnu]] s [[Fínsko]]m. Nemecko pakt porušilo [[Operácia Barbarossa|inváziou do Sovietskeho zväzu]] v roku 1941, čo viedlo Stalina k pripojeniu sa k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]]. [[Červená armáda]], ktorej vrchným veliteľom bol Stalin, odrazila nemeckú inváziu a v roku [[1945]] [[Bitka o Berlín|dobyla Berlín]], čím ukončila [[druhá svetová vojna v Európe|vojnu v Európe]]. Sovietsky zväz následne vytvoril vo [[východná Európa|východnej Európe]] [[Východný blok|prosovietske satelitné štáty]] a spolu so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] sa stal svetovou [[superveľmoc]]ou, pričom obe krajiny vstúpili do obdobia súperenia známeho ako [[Studená vojna|studená vojna]]. Stalin dohliadal na povojnovú obnovu a prvý sovietsky test [[Jadrová zbraň|atómovej bomby]] v roku [[1949]]. V týchto rokoch krajina zažila [[hladomor v Sovietskom zväze (1946 – 1947)|ďalší hladomor]] a štátom podporovanú [[Antisemitizmus|antisemitskú]] kampaň, ktorá vyvrcholila tzv. „[[sprisahanie lekárov|sprisahaním lekárov]]“. V roku 1953 Stalin zomrel po [[cievna mozgová príhoda|mozgovej príhode]]. Vo vedení ho nahradil [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Georgij Malenkov]] a neskôr [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý v roku [[1956]] odsúdil Stalinovu vládu a začal kampaň „[[Destalinizácia|destalinizácie]]“.
Stalin patrí k najvýznamnejším osobnostiam [[20. storočie|20. storočia]], pričom jeho odkaz je hlboko sporný. Počas svojej vlády bol v rámci medzinárodného marxisticko-leninistického hnutia stredobodom rozsiahleho [[Stalinov kult osobnosti|kultu osobnosti]], ktoré ho uctievalo ako obhajcu [[Socializmus|socializmu]] a [[Robotnícka trieda|robotníckej triedy]]. Od [[Rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadu Sovietskeho zväzu]] v roku [[1991]] si Stalin zachováva v niektorých [[postsovietske štáty|postsovietskych štátoch]] (najmä v [[Rusko|Rusku]] a [[Gruzínsko|Gruzínsku]]) určitú mieru popularity ako modernizátor hospodárstva a víťazný vojvodca, ktorý premenil Sovietsky zväz na industrializovanú superveľmoc. Naopak, jeho režim je široko odsudzovaný za masové represie a umelo vyvolané hladomory, ktoré viedli k utrpeniu a smrti miliónov sovietskych občanov. Podľa súčasného odhadu historikov si Stalinova politika vyžiadala medzi tromi až 8,7 milióna obetí.<ref>{{Citácia knihy | autor = Geoffrey A. Hosking | titul = Russia and the Russians: a history | url = http://books.google.com/?id=oh-5AAmboMUC&pg=PA469| rok = 2001 | vydavateľ = Harvard University Press | isbn = 978-0-674-00473-3 | strana = 469 }}</ref><ref>http://sovietinfo.tripod.com/WCR-German_Soviet.pdf</ref> Ide predovšetkým o obete hladomoru v poľnohospodárskych oblastiach južného ZSSR počas násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva a veľkého teroru v 30. rokoch 20. storočia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurston
| meno = Robert W.
| titul = Life and terror in Stalin's Russia, 1934–1941
| url = https://www.worldcat.org/oclc/33132601
| vydavateľ = Yale University Press
| miesto = New Haven
| počet strán = xxi, 296 strán, 12 nečíslovaných strán obrazových príloh
| isbn = 0-300-06401-2
| isbn2 = 978-0-300-06401-8
| oclc = 33132601 }}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Ellman
| meno = Michael
| titul = Soviet Repression Statistics: Some Comments
| periodikum = Europe-Asia Studies
| dátum vydania = 2002-11-01
| ročník = 54
| číslo = 7
| strany = 1151–1172
| issn = 0966-8136
| doi = 10.1080/0966813022000017177
| url = https://doi.org/10.1080/0966813022000017177| dátum prístupu = 2020-01-26 }}</ref> Vďaka úspechom vo vojne a Stalinovej povojnovej politike získal Sovietsky zväz nové územia, okrem iného aj [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]], ktorú mu odovzdalo [[Česko-Slovensko|Československo]], a výrazne rozšíril svoju sféru vplyvu. Na konci Stalinovej vlády a krátko po jeho smrti sa ZSSR ocitol na vrchole svojej moci a prestíže.
== Mladosť ==
Narodil sa [[18. december|18. decembr]]a [[1878]] v meste [[Gori]] vo vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (dnes na území [[Gruzínsko|Gruzínska]]), ako dokazuje záznam z cirkevnej matriky v mieste rodiska (podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] [[6. december|6. decembra]]). Tento dátum uvádzal Stalin až do roku [[1921]]. Po príchode k moci dátum svojho narodenia zmenil na [[21. december|21. decembra]], deň [[Zimný slnovrat|zimného slnovratu]] ([[9. december|9. decembra]] podľa juliánskeho kalendára) [[1879]].<ref>Dátum 21. decembra 1879 uvádza i [[Allan Bullock]]: ''Hitler a Stalin. Paralelní životopisy.'' Mustang, Plzeň 1995, p. 13.</ref> Ruský spisovateľ [[Edvard Radzinskij]] argumentuje, že tak učinil, pretože v roku [[1928]] ešte nemal absolútnu moc ale chcel svoje 50. narodeniny osláviť celoštátne v nedeľu 28. decembra 1928.<ref>Edvard Radzinsky: ''Stalin. The First In-depth Biography Based on Explosive New Documents from Russia's Secret Archives'' ([[1997]]) ISBN 0-385-47954-9 (paperback)</ref> Od tej doby jeho priaznivci dodnes slávia jeho výročie narodenia v tento deň.
Jeho otec [[Besarion Džugašvili]] bol obuvník a alkoholik, a svojho syna veľmi často bil.<ref>Allan Bullock: ''Hitler a Stalin'', p. 16.</ref> Podľa Roberta Tuckera sa tým z neho stal neurotik. Podľa [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščova]] bol Stalinov otec továrnik s 10 zamestnancami.<ref>[[Václav Veber]]: ''Stalin. Stručný životopis.'' [[Karlova univerzita]] 1996, p. 5.</ref> Svedectvo Stalinovej dcéry [[Svetlana Josifovna Allilujevová|Svetlany]] alkoholizmus starého otca potvrdzuje.<ref>Václav Veber: ''Stalin'', p. 6.</ref> Otec aj matka boli [[Gruzínci]] a doma rozprávali len [[gruzínčina|gruzínsky]].
Stalinova matka [[Jekaterine Geladzeová]], ktorej bol Stalin jedine dieťa, ktoré prežilo, opustila so synom domov v roku 1883. V priebehu nasledujúceho desaťročia bývali v deviatich rôznych prenájmoch. V roku 1886 sa presťahovali do domu rodinného priateľa, farára Charkvianiho. Jekaterina pracovala ako upratovačka a práčka v domácnosti a bola rozhodnutá poslať svojho syna do školy. V septembri 1888 sa Stalin prihlásil na cirkevnú školu v Gori. Stalin mal výborné študijné výsledky, prejavoval svoj talent v maľbe a dramatickej výchove, písal svoju vlastnú poéziu a spieval v zbore. Stalin čelil niekoľkým vážnym zdravotným problémom: infekcia po kiahňach z roku 1884 mu spôsobila jazvy na tvári a vo veku 12 rokov bol vážne zranený, keď ho zrazil koč, čo bola pravdepodobne príčina doživotného postihnutia jeho ľavej ruky. Keď sa v roku 1917 hlásil ako vojak do armády meral 162 cm a bol odmietnutý, pretože mal jednu ruku kratšiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Apocalypse: Staline (TV Mini Series 2015) - IMDb|url=https://www.imdb.com/title/tt5287808/|vydavateľ=www.imdb.com|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vládnu svetu trpaslíci? Vzrast a moc nejdú ruka v ruke|url=https://www.aktuality.sk/clanok/325957/vladnu-svetu-trpaslici-vzrast-a-moc-nejdu-ruka-v-ruke/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref>
== Tiflis a Batumi (1894 – 1907) ==
[[Súbor:Stalin 1894 Colour.jpg|thumb|left|170px|Portét mladého Ioseba Džugašviliho z roku 1894]]
Stalinova matka bola striktná a zbožná [[kresťan]]ka a chcela mať zo syna [[kňaz]]a. V 16 rokoch tak na jej želanie Stalin vstúpil do [[pravoslávna cirkev|pravoslávneho]] [[seminár]]a v [[Tbilisi|Tiflise]] (dnešné Tbilisi), ktoré bolo centrom gruzínskeho intelektuálneho života (v Gruzínsku nebola [[univerzita]]), kde sa zoznámil aj s ideológiou [[Karl Heinrich Marx|Karola Marxa]] a [[Friedrich Engels|Fridricha Engelsa]]. Bol výborný študent, [[premiant]], napriek tomu, že bol náhle vyučovací jazyk zmenený z gruzínčiny na ruštinu. V roku [[1898]] sa stal členom tajnej organizácie [[Sociálna demokracia|sociálnych demokratov]] ''Mesame dasi'' (Tretia skupina), ktorá mala napojenie na petrohradských sociálnych demokratov a ktorej členovia boli z väčšej časti absolventi tbiliského seminára.<ref>Jej predchodcovia boli ''Pirveli dasi'' (Prvá skupina) a ''Meore dasi'' (Druhá skupina). ''Mesame dasi'' bola založená roku [[1893]].</ref> Prestal sa venovať štúdiu a bol hodnotený ako "tvrdohlavý rušiteľ poriadku".<ref>Allan Bullock: ''Hitler a Stalin'', p. 26.</ref> V roku [[1899]] bol zo seminára vylúčený, podľa svojho tvrdenia za propagáciu [[marxizmus|marxizmu]], pravdepodobnejšie ale za nedostavenie sa k záverečným skúškam. Podľa správy ochranky z roku [[1903]] bol [[menševik]].<ref name = "úvod">Václav Veber: ''Stalin'', p. 15.</ref>
[[Súbor:Stalin 1902 Colour.jpg|thumb|upright|Džugašvili v roku 1902]]
V rokoch [[1899]]{{--}}[[1901]] pracoval v tbiliskom observatóriu.<ref name = "úvod" /> Získal podporovateľov a ako svoju prvú revolučnú akciu zorganizoval robotnícke oslavy [[1. máj]]a [[1900]] v Tiflise. Od prelomu rokov [[1900]]/[[1901]] ho pre protištátnu činnosť hľadala [[cár]]ska [[polícia]]. V marci 1901 mu polícia prvýkrát prehľadala byt.<ref name = "úvod" /> Na protest proti tomu odišiel zo zamestnania a stal sa profesionálnym revolucionárom. Už vtedy presadzoval „čo možno najkrvavejší“ boj, ktorý mal podľa neho priniesť najrýchlejšie a najlepšie riešenie. Koncom roka 1901 odišiel z Tiflisu do [[Batumi]]. Policajné hlásenia z roku [[1902]] ho uvádzajú ako vodcu batumskej organizácie radikálov, dodávajú, že jeho brutalita a despotizmus viedli k rozštiepeniu skupiny.<ref>Vladislav Moulis: Běsové ruské revoluce, Dokořán, Praha 2002, ISBN 80-86569-07-1, str. 63</ref> Zorganizoval niekoľko štrajkov a demonštrácií. Za vyvolávanie nepokojov a výzvy k ozbrojeným akciám požadoval vodca batumských sociálnych demokratov [[Nikolaj Semionovič Čcheidze]] ([[1864]]{{--}}[[1926]]) jeho návrat do Tiflisu. V apríli 1902 bol Stalin zatknutý, koncom 1903 ho poslali na [[Sibír]].
V januári [[1904]] Stalin však z vyhnanstva utiekol a vrátil sa do Tiflisu. Prestal sa venovať politike a oženil sa (alebo pred tým vo väzbe) s [[Jekaterine Svanidzeová|Jekaterine Svanidzeovou]]<ref>Dátum je sporný. Podľa Levinea v novembri 1902, Palocziho 1903, Bullocka (p. 44) to bol až jún 1906.</ref> (zomrela v novembri 1907) a narodil sa mu syn [[Jakov Josifovič Džugašvili|Jakov]]. Na konci roka 1904 sa vrátil k politike a v Rusku vypukla revolúcia. V roku [[1905]] sa Stalin na konferencii vo [[fínsko]]m [[Tampere]] po prvý raz stretol s [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]]. <!-- 1905 Lenin odišiel do Finska, vraj s pomocou STalina.. nebol preto v roku 1906 prvy krat v zahraniči... Jakova vychovavali prarodiči. K Stalinovi sa dostal az cez vojnu. Ked bol zajay STalin sa vsak od neho distancoval -->Bol zvolený za delegáta na dvoch zahraničných zjazdoch (1906, 1907), kde sa opakovane stretával s tzv. [[menševici|menševikmi]]. Stalinov spolužiak Josif Iremašvili zhrnul jeho vtedajšie názory takto ''„Keby mohol, vyhubil by všetko ohňom a mečom...“''<ref>Podľa Bullocka (p. 962) nie je kniha Josif Iremašvili: ''Stalin und die Tragödie Georgiens.'' Berlin 1932 hodnoverná.</ref>
=== Údajná spolupráca s ochrankou a expropriácie ===
V apríli 1906 bol prvý raz v zahraničí – na IV. zjazde [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|SDRSR]] v Štockholme. Tento zjazd zakázal pomerom hlasov 64 : 24 prepady bánk a iné [[lúpež]]e, ktoré riadil [[Leonid Krasin]] a organizoval ich Koba (Stalin) a Kamo ([[Semion Ter-Petrosjan]]).<ref name = "expropriácie">Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, p. 54.</ref> V roku [[1906]] bol Stalin zatknutý a z väzby utiekol. Boľševici O. Šatunovská a S. Šaumjan vyslovili názor, že Stalin v rokoch [[1906]]{{--}}[[1912]] spolupracoval s ochrankou, a dávali ho do súvislosti s agentom Vasilijom (jediný agent cárskej polície v Gruzínsku, pri ktorom sa nepodarilo po roku [[1917]] zistiť jeho totožnosť). G. Aruntjunov označil Stalina za agenta pod krycím menom Fikus.<ref name = "Agent">Václav Veber: ''Stalin'', p. 26.</ref>
Na prelome apríla a mája 1907 bol Stalin po druhý raz v zahraničí – na V. zjazde SDRSR v Londýne – s poradným hlasom. V roku [[1907]] sa podľa svojho vlastného tvrdenia údajne súkromne stretol v [[Berlín]]e s Leninom. [[26. jún]]a (13. júna podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) 1907 Koba a Kamo zorganizovali prepadnutie transportu peňazí do Tbiliskej [[Banka (inštitúcia)|banky]] – na rušnej ulici. Výsledkom bolo 340 000 rubľov a asi 30 mŕtvych, len menšinu z toho tvorila ochrana transportu.<ref name = "expropriácie" /><ref>Václav Veber: ''Stalin'', p. 23.</ref> Peniaze boli odovzdané straníckej pokladni, menševici vyslovili pobúrenie nad konaním stranícky zakázaných ''expropriácií'' a požadovali Stalinovo vylúčenie. Lenin však presadil, že Stalinovo vylúčenie vedenie strany nepotvrdilo.
== Baku (1907 – 1910) ==
[[Súbor:Stalin's Mug Shot.jpg|thumb|left|Z kartotéky políciou hľadaných osôb (1902 – 1910)]]
V roku [[1908]] bol Stalin zatknutý, podľa oficiálneho životopisu za ilegálnu politickú činnosť, pravdepodobne ale skôr za vydieranie obchodníkov v Tiflise (ďalší svojrázny spôsob, ako zaopatriť sebe a strane peniaze). V nasledujúcich rokoch sa v Stalinovom živote rýchlo striedali zatknutia, vyhnanstvá, úteky… Keď S. Šaumjan v marci 1910 Stalina verejne obvinil z práce pre ochranku, Stalin z Baku odišiel do Petrohradu a už sa do neho nevrátil.<ref name = "Agent" />
== Petrohrad a Sibír (1910 – 1917) ==
V marci 1910 bol Stalin tiež zatknutý a v októbri 1910 bol poslaný do Solvyčegorska vo vologdskej gubernii. Nedostal žiadny nový [[trest]], iba si musel odsedieť ten pôvodný. Keď mu vypršal trest, odišiel v septembri 1911 do [[Petrohrad]]u. Žil tam u svojich kaukazských boľševických známych Allilujevových. Ich dom bol strážený a Stalin bol po troch dňoch zadržaný. Po 3 mesiacoch vyšetrovania bol odsúdený na nové 3 roky vyhnanstva do Vologdy.
[[Súbor:Stalin in exile 1915 Colour.jpg|thumb|upright|Stalin v roku 1915]]
V [[január]]i [[1912]] Lenin zvolal stranícku konferenciu SDRSR do [[Praha|Prahy]] – iba pre boľševikov. Menševici neuznali konferenciu za právoplatnú. Konferencia zvolila nový [[ústredný výbor]]. Lenin navrhoval, aby bol zvolený aj Stalin, no neprešiel. Bol však doň kooptovaný.<ref>Allan Bullock: ''Hitler a Stalin'', p. 50, tvrdí, že ho presadil Lenin. Václav Veber: ''Stalin'', p. 28, tvrdí, že to navrhol agent ochranky Roman Malinovskij.</ref> ÚV menoval svoju časť ako ruské byro, ktoré pôsobilo vo vlasti: [[Ordžonikidze]], Spandarjan (skoro zomrel vo vyhnanstve) a Stalin. Vo februári 1912 Stalinovi vo vyhnanstve Ordžonikidze povedal o jeho novej funkcii. Stalin ihneď utiekol a v Petrohrade vydal niekoľko letákov a článkov. Intenzívne pripravoval vydávanie legálnej ''Pravdy''. No [[22. apríl]]a [[1912]] bol opäť zatknutý a v júli 1912 bol poslaný do vzdialenejších oblastí Sibíri, ale dlho tam nevydržal. V septembri 1912 utiekol do Petrohradu, kde organizoval volebnú kampaň do IV. dumy. V októbri 1912 si Lenin pozval Stalina na koberček do [[Krakov]]a. Lenin kritizoval paktovanie boľševikov s menševikmi. V decembri 1912 prišiel Stalin na Leninovo pozvanie do Krakova po druhý raz – tentoraz kvôli štúdiu národnostnej otázky. Preto pobudol v januári a februári [[1913]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Zišiel sa tam s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Výsledkom bola publikácia ''Národnostná otázka a sociálna demokracia'', ktorú podpísal pod novým pseudonymom ako ''K. Stalin''. Po návrate do Petrohradu býval u Skrajabinových ([[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotova]]). [[23. február]]a [[1913]] bol zatknutý a júni 1913 odsúdený na 4 roky vyhnanstva do Kostiny, kde býval so [[Jakov Michajlovič Sverdlov|Sverdlovom]]. Na začiatku roku [[1914]] bol prevelený do stanice [[Kurejka]] za polárny kruh. Odtiaľ už nemohol utiecť. Rezignoval preto na politiku.
Dňa [[21. marec|21. marca]] [[1917]] využil pád cárskeho režimu a za 4 dni sa legálne vrátil do Petrohradu a opäť býval u Allilujevových. Kamenev, Stalin a Muranov prevzali ''Pravdu''. Pôvodne propagovali spojenectvo so všetkými stranami ľavého spektra a opätovné zjednotenie SDRSR. Keď sa Lenin [[16. apríl]]a [[1917]] vrátil do Ruska, ani Stalina nepozdravil a povedal mu: "Čo to v tej ''Pravde'' píšete za táraniny?" ''Pravda'' preto po príjazde Lenina prijala jeho ideu nezmieriteľného boja proti [[Dočasná vláda Ruska|dočasnej vláde]]. Vo voľbách do ÚV potom získal tretí najvyšší počet hlasov (po Leninovi a [[Grigorij Jevsejevovič Zinoviev|Zinovievovi]]). V máji 1917 Lenin vytvoril štvorčlenné byro ÚV v zložení Lenin, Zinoviev, [[Lev Borisovič Kamenev|Kamenev]] a Stalin. Od júla 1917, kedy Lenin odišiel do ilegality, viedol Stalin toto byro aj ÚV. Počas [[Veľká októbrová socialistická revolúcia|novembrového prevratu]] hral Stalin zanedbateľnú úlohu, lebo boľševickú revolúciu viedli Lenin a Trockij.
== Občianska vojna (1917 – 1920) ==
[[Súbor:Stalin 1917-1.2.jpg|thumb|upright|Mladý ľudový komisár Stalin v roku 1917]]
Po uchopení moci [[boľševik]]mi Lenin zostavil vládu, v ktorej sa Stalin stal komisárom pre národnostnú problematiku, ale väčšina okrajových provincií obývaných inými národnosťami, bola pod kontrolou bielych, ktorí mali v úmysle červených rozdrviť, pri čom sa spoliehali na svoje schopnosti a na neschopnosť červených. Boľševici však rýchlo ovládli jadro ríše so všetkými dôležitými centrami. Bieli boli do značnej miery závislí na rozsiahlej podpore zo zahraničia. Lenin navyše vydal dekrét prehlasujúci právo národov cárskeho impéria na [[sebaurčenie]] až do odtrhnutia. To poskytlo veľkú vzpruhu boľševickým frakciám v týchto provinciách, ktoré tak získali ako zástancovia politiky sebaurčenia v očiach obyvateľov veľké plus oproti bielym generálom, ktorí im toto právo odopierali. Pri zvážení týchto aspektov sa dá súhlasiť s tvrdením niektorých historikov, ktorí považujú víťazstvo boľševikov v [[občianska vojna|občianskej vojne]] za „historickú nutnosť“ a tvrdia, že bieli nemali nikdy reálnu šancu na víťazstvo.{{Bez citácie}}
Pretože za vyššie popísanej situácie bola národnostná politika boľševickej vlády dosť nekomplikovaná, bol Stalin vyslaný na front, aby prospieval strane tam. Dostal za úlohu obranu [[Volgograd|Caricynu]] (neskorší Stalingrad, dnes Volgograd) v Povolží a zaistenie dodávok [[obilie|obilia]] pre centrálne Rusko. Tu sa v roku [[1919]] oženil s osemnásťročnou [[Nadežda Sergejevna Allilujevová|Nadeždou Allilujevovou]]. Úlohu zadanú Leninom splnil, ale už tu naplno používal metódy, ktoré prekážali aj časti spolustranníkov. Išlo predovšetkým o vyvražďovanie rodín všetkých podozrivých z nedostatku oddanosti, vrátane malých detí (spočiatku došlo takmer k vzbure červenoarmejcov, ktorí mali popravy vykonávať) a intrigy proti konkurentom – v tomto prípade proti vojenským veliteľom, a tvorcovi armády Trockému. Stalin vybudoval v Caricyne vlastnú „despociu“ (formálne miestny [[soviet]] so sebou samým v čele), začal viesť politický boj proti armádnym silám a presadzoval robotnícke a [[partizán]]ske jednotky. Došlo k prvému z radu zúrivých stretov s Trockým, ktorý sa obrátil na Lenina so žiadosťou na Stalinovo odvolanie. Lenin mu vyhovel a poslal Stalina na Sibír, kde spoločne s [[Felix Edmundovič Dzerdžinskij|Dzerdžinským]] utužili morálku jednotiek a obyvateľstva masovými popravami, a následne do [[Petrohrad]]u, kde vykonal to isté. V rokoch [[1919]]{{--}}[[1920]] sa zúčastnil úderu Červenej armády na [[Poľsko]]. Lenin, [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevskij]] aj Stalin v tom čase verili, že by mohli ovládnuť podstatnú časť [[Európa|Európy]] (po porazení Poľska a spojení sa s maďarskými, nemeckými a francúzskymi súdruhmi).
Ako politický komisár sa mal podieľať na vedení južného krídla armády útočiaceho na [[Ľvov]] (fakticky ho viedol). Bol to on, kto najskôr odmietol splniť Trockého rozkazy a odovzdať elitnú [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonného]] jazdeckú armádu Tuchačevskému, a kto mu ju nakoniec potom, čo mu ju predsa len odovzdal, zase svojvoľne odobral, a oslabil tak v kritický moment ľavé krídlo Tuchačevského severnej skupiny stojacej pred [[Varšava|Varšavou]]. Cieľom konania bolo zvýšenie Stalinovej osobnej prestíže (chcel dobyť Ľvov pred tým ako Tuchačevskij dobyje Varšavu). V tomto ohľade síce uspel, ale následky mali katastrofický dosah na dianie na fronte. Tuchačevského vojská boli v [[bitka o Varšavu|bitke o Varšavu]] porazené, a krátko nato sa vojská maršala [[Józef Piłsudski|Pilsudského]] porazili aj Stalinové zoskupenie. Víťazné ťaženie sa zmenilo na útek a skončilo sa stratou podstatnej časti [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Táto porážka znamenala aj zmarenie snáh o znovudobytie Pobaltia a Fínska. Tuchačevský vraj požadoval Stalinovu popravu, ale Lenin ho opäť podržal.
== Boj o nástupníctvo po Leninovi (1920 – 1927) ==
[[Súbor:Stalin 1920-1.jpg|thumb|left|170px|Stalin v roku 1920]]
V roku [[1921]] Stalina znovu zvolili do politbyra a o rok neskôr sa stal generálnym tajomníkom strany (opäť vďaka výdatnej podpore Lenina). Funkciu okamžite využil k upevneniu svojej moci. V straníckej funkcii používal mnohé nečestné praktiky. V roku [[1922]] sa stretol so samým Leninom. Spor viedli o tom, ako naložiť so Zakaukazskom, Ukrajinou a Bieloruskom, ktoré boli formálne samostatné a neboli tak súčasťou Ruska. Lenin sa pravdepodobne plánoval spojiť s Trockým a Stalina zničiť (Stalin bol už v tej dobe taký silný, že sa mu už mohol postaviť), ale jeho zdravotný stav sa prudko zhoršoval a [[mŕtvica]] spolu s [[progresívna paralýza|progresívnou paralýzou]] mu znemožnili bojovať. Stihol už iba spísať [[závet]], v ktorom napísal okrem iného:
[[Súbor:Lenin and stalin crop.jpg|thumb|Stalin (vpravo) sa radí s chorým [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]] v [[Gorki Leninskije|Gorki]], september 1922]]
:''Súdruh Stalin ako generálny tajomník sústredil do svojich rúk obrovskú moc a ja som si nie istý, či ju dokáže vždy dosť obozretne využívať…''
:''S. Stalin je príliš hrubý. Táto jeho chyba… je neprijateľná vo funkcii generálneho tajomníka. Preto navrhujem s. Stalina z tejto funkcie odvolať.''
Stalin si bol svojou pozíciou už natoľko istý, že keď sa zmocnil Leninovho závetu, tak ho osobne prečítal na Ústrednom výbore, pričom maximálne využil fakt, že kritizoval aj ďalších jeho členov. Vzápätí na to poskytol svoju rezignáciu, ktorú však výbor odmietol. Odmietli ju dokonca aj jeho najväčší oponenti, ktorí síce boli ako celok silnejší, ale vzájomne sa natoľko nenávideli, že im dočasné ponechanie Stalina pripadalo ako rozumné riešenie. Zahodili tak poslednú vážnu šancu na zosadenie Stalina a záchranu svojich životov.
V nasledujúcich piatich rokoch zlikvidoval Stalin všetkých svojich významných odporcov. Najskôr s pomocou Zinoveva a Kameneva odstavil od velenia armády Trockého a potom za prizerania sa Trockého vyhnal Zinoveva z politbyra. Potom s Kamenevom vyhnal z politbyra Trockého a celkom ho ovládol. V roku [[1927]] presadil vylúčenie Trockého a Zinoveva zo strany a Trockého nechal dokonca vyhostiť zo Sovietskeho zväzu. Trockij v zahraničí nemlčal a jeho prejavy, články a knihy spôsobovali Stalinovi množstvo problémov minimálne na medzinárodnej úrovni. Situácia sa vyriešila až potom, keď sa podarilo Stalinovi zorganizovať Trockého vraždu. Posledným verejne vystupujúcim odporcom Stalina vo vedení strany bol [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharin]], ktorý sa postavil proti násilnej kolektivizácii vidieka a teroru, ktorý Stalin rozpútal. Išlo však viac-menej skôr o gesto, lebo v tom čase už proti Stalinovi nemal nikto šancu.
== Diktátor upevňuje moc (1927 – 1938) ==
[[Súbor:Stalin.jpg|thumb|left|170px|Stalin niekedy pred rokom 1935]]
Potom čo odstavil svojich oponentov, začal Stalin upevňovanie svojej moci. Zničil všetkých potenciálnych odporcov a začal budovať ríšu a armádu, ktorá mala znovu ovládnuť najskôr bývalé cárske impérium. Svojimi plánmi sa od polovice 30. rokov nijako netajil, boli prezentované na schôdzach ÚV, na straníckych zjazdoch a v tlači. V zahraničí sa jeho plány stretávali so zmiešanými odozvami. Zatiaľ čo veľmoci (s výnimkou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]) a ostatné bohaté krajiny ich často prijímali zhovievavo a niektoré z nich uzatvárali so ZSSR spojenecké zmluvy; Britov, [[Poľsko|Poliakov]], [[Fínsko|Fínov]] a obyvateľov Pobaltia vážne znepokojovali.
V roku [[1932]] zomrela za záhadných okolností Stalinova druhá manželka. Príčinou smrti bolo strelné zranenie, otázkou však ostáva, či sa zastrelila sama, alebo či ju Stalin zavraždil. Stalin na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov rozpútal v krajine teror. Jeho plánom bola [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácie vidieka]], čo malo byť dosiahnuté obrovskou brutalitou. Roľníkom bolo odoberané aj [[obilie]] na siatie, a keď potom vypestovali málo, boli postihovaní za [[sabotáž]]. To isté čakalo aj predsedov [[kolchoz]]ov. Vidiek mal byť zlomený a zotročený. Ich obyvatelia boli vyvražďovaní a odosielaní na [[Sibír]] do [[gulag|pracovných táborov]]. Pridala sa aj ďalšia metóda – [[Hladomor na Ukrajine|umelo vyvolaný hladomor]]. Podľa Stalinovho vlastného priznania Churchillovi počet obetí kolektivizácie bol desať miliónov.
[[Súbor:Joseph Stalin with daughter Svetlana, 1935.jpg|náhľad|vpravo|Stalin s dcérou [[Svetlana Josifovna Allilujevová|Svetlanou]], 1935]]
Výsledkom bol pokles poľnohospodárskej produkcie, aj počtu obyvateľstva. To sa Stalinovi nepáčilo, on plánoval vzostup a rast, takže neostalo než pre neho falšovať štatistiky (do [[sčítanie obyvateľstva|sčítania obyvateľstva]] boli napríklad započítavané aj ešte nenarodené [[embryo|embryá]] a „odhady počtu“ tých, čo sčítaniu „nejako unikli“) atď. Vidiek nebol jedinou obeťou, ďalším cieľom boli ideoví nepriatelia: inteligencia a predstavitelia neboľševických strán. V polovici tridsiatych rokov sa pridala vnútrostranícka čistka. Stalin totiž tvrdil, že napredovaním k socializmu sa triedny boj zostruje. Ako zámienka poslúžila Stalinom objednaná vražda [[Sergej Mironovič Kirov|Kirova]] (pri posledných voľbách do ÚV získal ako jediný viac hlasov ako Stalin), po ktorej prakticky vyhladil väčšinu svojich spolupracovníkov a spolubojovníkov z občianskej vojny. To malo za následok hrubé porušovanie ľudských práv a neodôvodnené masové represálie, ktoré boli ešte podporované anonymnými ohováračmi. Negatívne procesy v sovietskej spoločnosti sa navyše prehlbovali aj tým, že kontrolu strany a vlády nad orgánmi štátnej bezpečnosti prevzal do rúk on sám. Prispelo to najmä k zločinnej činnosti [[Genrich Grigorievič Jagoda|Jagodu]], [[Nikolaj Ivanovič Ježov|Ježova]] a [[Lavrentij Berija|Beriju]]. Prácu „dokončil“ obrovskými [[Stalinské čistky v armáde|čistkami v armáde]], pri ktorej Stalin zlikvidoval výkvet svojej generality: [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorova]], [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|Bľuchera]], [[Iona Emmanuilovič Jakir|Jakira]] či [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]]. Takto si celkom podrobil aj armádu, zlikvidoval však aj veľa schopných a skúsených dôstojníkov, ktorých nahradili síce ľudia politicky spoľahliví, ale neskúsení a často úplne neschopní. Stalin to však zrejme nepovažoval za problém. Známy je jeho výrok, že v modernej dobe „vojnu vyhrá ten, kto bude mať väčšie množstvo lepších zdrojov“. Teraz bol pripravený na expanziu a obnovenie cárskeho impéria.
== Expanzia (1939 – 1941) ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-H27337, Moskau, Stalin und Ribbentrop im Kreml.jpg|thumb|left|170px|Stalin víta nemeckého ministra zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]] v [[Moskovský kremeľ|Kremli]], 1939]]
Stalin bol v oblasti zahraničnej politiky opatrným pragmatikom. Chcel expandovať, ale mal obavy, aby sa proti nemu svet nespojil. Považoval za nutné mať spojencov a záruky, že svet bude natoľko rozštiepený, že sa o jeho ťaženie nebude nikto zaujímať. Mal v úmysle zostať silný a postupovať pomaly. Tento systém je zrejmý na celom jeho ťažení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1941]], kde dôsledne dbal, aby sa vždy postavil iba jednému nepriateľovi. V auguste 1939 Sovietsky zväz uzavrel [[pakt o neútočení]] s [[Hitler]]ovým Nemeckom, a v jeho dodatkoch si oba štáty rozparcelovali priľahlú časť Európy a prisľúbili si vzájomnú podporu. ZSSR napadlo Poľsko [[17. september|17. septembra]] 1939, ktoré prehrávalo svoj boj s Nemeckom, pričom tvrdil, že ide chrániť [[Ukrajina|ukrajinské]] a [[Bielorusko|bieloruské]] obyvateľstvo. Rezervné jednotky [[Poľská armáda|poľskej armády]] na východných hraniciach nedokázali Červenú armádu zastaviť. Po obsadení východných častí medzivojnového Poľska sovietske orgány zatkli veľké množstvo nepohodlných poľských občanov spolu s nimi internovali množstvo vojnových zajatcov. Časť týchto zajatcov, najmä príslušníkov dôstojníckeho zboru, považovali za nebezpečných a rozhodili sa ich zlikvidovať. Stalin spolu s [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berijom]] a členmi politbyra, napr. [[Vjačeslav Molotov|Molotovom]], [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilovom]] a [[Michail Ivanovič Kalinin|Kalininom]], podpísal dokumenty, ktoré viedli ku [[Katynský masaker|Katynskému masakru]]. Hrozbou násilím si vynútil spojenecké zmluvy a rozmiestnenie svojich vojsk v [[Litva|Litve]], [[Lotyšsko|Lotyšsku]] a [[Estónsko|Estónsku]]. Keď sa však s týmito a ďalšími požiadavkami obrátil na [[Fínsko]], odmietlo ho.
[[Súbor:Katyn - decision of massacre p1.jpg|thumb|upright|Príkaz k vražde v Katyni podpísaný Stalinom, [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Klimentom Vorošilovom]], [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]], [[Anastáz Ivanovič Mikojan|Mikojanom]] a súhlas na vraždu podpísaný [[Michail Ivanovič Kalinin|Michailom Kalininom]] a [[Lazar Mojsejevič Kaganovič|Lazarom Kaganovičom]]]]
„Budúca zväzová republika“, ako Stalin Fínsko opakovane nazýval, veľmi dobre chápala zmysel a ciele jeho politiky a bola odhodlaná bojovať. [[30. november|30. novembra]] 1939 [[Zimná vojna|ZSSR napadlo Fínsko]]. Vzápätí bola ustanovená robotnícko-roľnícka vláda pod vedením [[Otto Kuusinen|Otta Kuusinena]], ktorú Stalin označil za jedinú legitímnu vládu Fínska, s ktorou je ochotný rokovať. [[Fíni]], hoci horšie vyzbrojení a niekoľkonásobne prečíslení, bojovali s neuveriteľnou urputnosťou. [[Červená armáda]] zdecimovaná čistkami mala s lámaním ich odporu veľké problémy. Svet navyše vyjadril svoju nespokojnosť a ZSSR za nevyprovokovanú agresiu vylúčili zo [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] začali navzdory svojej vojne s Nemeckom uvažovať o intervencii. Stalin sa teda rozhodol ustúpiť od podmanenia celého Fínska a uspokojil sa s vysokými územnými ziskami. Celkovo si však veľmi sťažil situáciu, lebo nepodarené ťaženie zničilo vynikajúcu povesť, ktorú Červená armáda získala obsadením Poľska a porážkou [[Japonsko|Japoncov]] a [[Čína|Číňanov]] v predchádzajúcich rokoch. Krátko po ukončení zimnej vojny ZSSR násilím obsadil [[Pobaltie]] (vrátane [[Litva|Litvy]] čo bolo v rozpore s Paktom, ale Nemecko to nechalo bez následkov) a potom prinútil [[Rumunsko]] k odovzdaniu [[Besarábia|Besarábie]]. Nato obrátil znova svoju pozornosť na Fínsko, ale to už získalo podporu a záruky Nemecka. Keď sa potom v severnom Fínsku objavili nemecké jednotky, Stalin sa rozhodol dočasne od jeho obsadenia ustúpiť. Následne musel svoju expanziu v [[Európa|Európe]] ukončiť, pretože na konflikt s Nemeckom sa necítil a všetky potenciálne ciele už boli pod Nemeckou ochranou. Sústredil sa na budovanie armády a pacifikáciu dobytých území, kde rozpútal teror takých rozmerov, že vzhľadom naň sa inak hrozivé straty Fínska v zimnej vojne (25 000 mŕtvych a 60 000 ranených pri celkovom počte 3,8 milióna obyvateľov) javili ako „dobrý obchod“ (iba počet priamo zavraždených Litovcov počas rokov [[1940]]{{--}}[[1941]] sa odhaduje na minimálne 100 000).
Väčšina historikov sa domnieva, že Stalin už v tej dobe počítal s vojnou proti Nemecku a čakal na príležitosť, kedy Nemecko napadnúť. Stalin zjavne dúfal, že sa Hitler pokúsi [[Operácia Seelöwe|vylodiť v Británii]] a utrpí pri tom značné straty. Ale [[Viktor Suvorov|Suvorova]] téza, že Hitler svojím útokom predbehol Stalina iba o pár týždňov, je všeobecne odmietaná. Väčšinový názor je, že Stalin mal v úmysle zaútočiť až po podstatnom oslabení Nemecka, t. j. po jeho invázii do Anglicka, alebo až po tom, ako by si bol istý svojou úplnou prevahou (odhadujú sa roky [[1942]]{{--}}[[1943]]). Stalin bol síce znepokojený ochladením vzťahov s Nemeckom, ale snažil sa o ich vylepšenie. Nepripúšťal nič čo by mohlo Nemecko využiť ako zámienku pre rozpútanie vojny, čím sa snažil získať čas na dokončenie reforiem v armáde a jej prezbrojenie. Urobil však obrovskú chybu, keď si neuvedomil, že prekročil hranicu, za ktorou sa takáto činnosť stáva nielenže nepotrebnou, ale aj škodlivou. Hoci mal dosť správ o pripravovanom útoku, odmietol im uveriť a znemožnil včasné vykonanie protiopatrení. Okrem varovaní, ktoré mu zasielala britská diplomacia a boli pokladané iba za provokáciu, dostala sovietska spravodajská služba hodnoverné a veľmi presné informácie od [[Richard Sorge|Richarda Sorgeho]], ktoré dokonca hovorili o tom, že sa vojna začne [[22. jún]]a. Jediný rozkaz, ktorý sa v smere obrany vydal pred vpádom sa týkal maskovania letísk a rozptýlenia lietadiel na letiskách. Bol nariadený [[Georgij Žukov|Žukovom]] a [[Semion Timošenko|Timošenkom]] [[19. jún]]a<ref>{{Knižná referencia|autor=Chazanov, D.|názov=''Velikaja Otečestvennaja: Neizvestnaja vojna/1941 Gorkije uroku Vojna v vozduche'' ISBN 5-699-17846-5|mesto=Moskva|vydavateľstvo=Cjauza, Eksmo|strana= 394|rok=2006}}</ref>, ale na jeho realizáciu už nebol dostatočný čas.
== Nemecko-sovietska vojna (1941 – 1945) ==
[[Súbor:JStalin Secretary general CCCP 1942.jpg|thumb|left|170px|Stalin okolo roku 1942]]
Keď [[22. jún]]a [[1941]] nacistické Nemecko [[operácia Barbarossa|prepadlo Sovietsky zväz]], bol to pre Stalina veľký šok. Najskôr tomu nemohol uveriť a tvrdil, že ide o provokáciu nemeckých generálov, a že [[Adolf Hitler|Hitler]] o tom nemôže vedieť. Stalin sa už predtým chystal na útočnú vojnu voči Nemecku. 15. mája bol dokonca schválený plán útoku na východné hranice Nemeckej ríše a následné rozvinutie sovietskych vojsk. Nemecký vpád však útočné plány zmaril. Naopak, sovietske vojská úplne nepripravené sa museli brániť vo veľmi nevýhodnej pozícii. Trvalo 11 dní, kým sa po prvýkrát na verejnosti vyjadril o nacistickom vpáde. Vo svojom rozhlasovom prejave [[3. júl]]a [[1941]] sa prihovoril občanom ZSSR ''bratia a sestry'' a požiadal ich o pomoc vo ''vlasteneckej vojne''. Ale viaceré jeho diletantské zásahy do riadenia operácií mali na [[ZSSR]] a jeho armádu zničujúci dopad. Straty [[Červená armáda|Červenej armády]] boli obrovské. Jej [[Vojenské vzdušné sily ZSSR|letectvo]] bolo spolovice eliminované a ešte horší osud postihol [[tank (vozidlo)|tankové]] vojská, ktoré boli z takmer 90% zničené aj napriek ich početnej ba dokonca i kvalitatívnej prevahe nad nemeckými tankmi. V oblasti [[Umaň|Umane]], [[Kyjev]]a a [[Viazma|Viazmy]] boli do konca roka zničené celé [[armáda (vojenská jednotka)|armády]]. V období ťažkých bojov vydal Stalin [[16. august]]a [[1941]] [[rozkaz č. 270]], v ktorom bolo prikázané všetkým vojakom a dôstojníkom bojovať do poslednej možnosti a vyhýbať sa dobrovoľnému padnutiu do zajatia. Tí, ktorí sa vzdali nepriateľovi bez odporu, boli považovaní za [[zradca|zradcov]], ich rodiny boli automaticky považované za nebezpečných rodinných príslušníkov nepriateľov vlasti, zatknuté a uväznené. Takto bola uväznená i rodina Stalinovho najstaršieho syna [[Jakov Josifovič Džugašvili|Jakova Džugašviliho]], ktorý padol do zajatia v bojoch pri [[Vitebsk]]u.
Nemožno však povedať, že by všetky jeho vojenské a politické rozhodnutia boli nesprávne. Vo svojom prejave [[3. júl]]a [[1941]] sa obrátil na obyčajných ľudí, apeloval na národné cítenie všetkých obyvateľov [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom spomenul slávnych ruských vojvodcov ako bol [[Alexander Nevský]]. Prejav, ktorý sa začínal slovami: „''Súdruhovia, občania, bratia a sestry, príslušníci armády a námorníctva! Obraciam sa na vás priatelia moji!''“<ref>{{Knižná referencia|autor=Alexander Werth|názov=''Od paktu po Stalingrad''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Vydavateľstvo politickej literatúry|strana= 184|rok=1968}}</ref>, bol neklamnou známkou toho, že niečo nie je v poriadku. Ľudia to pochopili aj napriek tomu, že v prejave tvrdil, že: „''najlepšie nepriateľské divízie sú už zničené.''“ Snahy obyvateľstva celej krajiny skĺbené so Stalinovými organizačnými schopnosťami ako i nekompromisnými rozkazmi sa ukázali byť rozhodujúcim elementom v nasledujúcom období. Podporil tiež masívnu evakuáciu priemyslu, ktorá zachránila pred zničením a obsadením mnoho priemyselných podnikov, ktoré boli evakuované na východ, najmä na [[Ural (ekonomický rajón)|Ural]], prípadne ďalej na [[Sibír]]. Ešte stále však nedal na názory svojich generálov, a tak sa opakovala situácia z roku [[1941]], keď podobný osud postihol ďalších sovietskych vojakov na jar [[1942]], keď Stalin trval napriek varovaniam viacerých dôstojníkov na protiútokoch, keďže považoval [[Wehrmacht]], ktorý utrpel v [[Bitka o Moskvu|bojoch cez zimu]] ťažké straty za porazený. Následne zle odhadol nemecké plány na letnú ofenzívu a sústredil väčšinu svojich záloh v strednej časti frontu na obranu Moskvy. Nemecké vojská však zaútočili na juhu, zlikvidovali [[Semion Buďonnyj|Buďonného]] [[Druhá bitka o Charkov|protiútok pri Charkove]] a postupovali k [[Stalingrad]]u a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Známy sa stal tvrdý Stalinov [[rozkaz č. 227]] z [[28. júl]]a [[1942]], ktorý vošiel do povedomia ako: „''Ani krok späť!''“ Tento rozkaz nedovoľoval jednotkám opustiť zverené pozície a navyše ustanovil takzvané [[uzáverové jednotky]], ktoré mali aj s pomocou zbraní zabrániť samovoľným ústupom vojenských jednotiek. Boli taktiež vytvorené [[trestné jednotky]] tzv. „štrafbaty“, do ktorých sa dostali vojaci a velitelia za najrôznejšie priestupky ale aj neodôvodnené opustenie zverených pozícií. Tieto jednotky boli nasadzované na najnebezpečnejšie úseky frontov a ich príslušníci museli „zmyť svoje zločiny voči vlasti svojou krvou“. Straty v týchto jednotkách boli preto veľmi vysoké. V existujúcej situácii to však bol nevyhnutný krok, ktorý do značnej miery pomohol dosiahnuť zvrat v situácii na frontoch.
[[Súbor:Shahstalinmolotov.JPG|náhľad|Stalin a Molotov s iránskymi politikmi na [[teheránska konferencia|teheránskej konferencii]]]]
Medzi [[28. november|28. novembrom]] a [[1. december|1. decembrom]] [[1943]] sa po prvýkrát stretol so svojimi dôležitými spojencami na [[teheránska konferencia|teheránskej konferencii]], kde rokoval o dôležitých otázkach otvorenia západného frontu, či poľskej otázke. Zaviazal sa navyše, že po porážke Nemecka pomôže spojencom v boji s [[Japonsko]]m. Na prelome rokov [[1942]]/[[1943]] využil Sovietsky zväz sériu Hitlerových strategických omylov, zozbieral dostatok záloh a prešiel na krídlach nemeckých armád [[bitka o Stalingrad|pri Stalingrade do protiútoku]]. V kotli pod Stalingradom bola po prvýkrát v druhej svetovej vojne zničená celá nemecká armáda. Keď sa sovietskym vojskám podarilo zajať nemeckého poľného maršala [[Friedrich Paulus|Friedricha Paulusa]], navrhol mu Hitler jeho výmenu za vlastného syna Jakova. Verzií Stalinovej odpovede existuje niekoľko, nech už však znela akokoľvek bola jednoznačne odmietavá. (Jedna z verzií jeho odpovede znie: ''„Poručíka za maršala nevymieňajú.“'') Sovietski generáli získali po bitke o Stalingrad veľký kredit, ale aj Stalinovu dôveru. Tým sa výrazne líšil od Hitlera, ktorý napriek svojim vlastným chybám z väčšiny neúspechov obviňoval práve svojich generálov.
[[Súbor:RIAN archive 602161 Center of Stalingrad after liberation.jpg|thumb|left|Centrum [[Volgograd|Stalingradu]] po oslobodení, 2. február 1943]]
Na jar [[1943]] sa však Nemcom podarilo víťazný postup od Stalingradu zastaviť trpkou [[tretia bitka o Charkov|porážkou pri Charkove]]. Len blatisté jarné počasie zachránilo sovietske vojská pred veľkým nebezpečenstvom, ktoré po tejto bitke vzniklo. Stalin po porade so svojimi generálmi potom súhlasil, aby sa po skončení [[Rasputica|rasputice]] nezačínala nová ofenzíva, ale aby vojská vyčkali na nemecký útok, ktorého cieľom mali byť jednotky v oblasti [[Kursk]]ého oblúku – rozsiahleho výbežku frontu zasahujúcemu asi 80 až {{km|90|m}} do nemeckých postavení medzi mestami [[Oriol]] a [[Belgorod]]. Sovieti pripravili v oblasti pre Nemcov kruté prekvapenie vo forme rozčlenenej obrany s ôsmimi obrannými líniami, z ktorých sa nacistom podarilo preraziť iba tri. Obidve strany vrhli do bitky svoju najmodernejšiu techniku a najlepšie vojská. Z bitky nakoniec vyšli víťazne sovietske jednotky, ktoré okamžite začali energicky vytláčať nepriateľa po celom úseku frontu. Červená armáda tak vyvrátila mýtus o tom, že dokáže víťaziť iba v zime. V priebehu nasledujúceho obdobia boli Nemci vytlačení z blízkosti [[Leningrad]]u, bol oslobodený [[Charkov]], [[Kyjev]], po [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] v lete [[1944]] aj [[Minsk]]. Mobilitu sovietskej armády vtedy výrazne podporili [[Lend-Lease|dodávky]] množstva [[nákladný automobil|nákladných automobilov]] od západných [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Stalin tak onedlho získal opäť všetko čo stratil, a znovu ovládol [[Pobaltie]], [[Ukrajina|Ukrajinu]] aj [[Besarábia|Besarábiu]]. Sovietske jednotky rýchlo prenikli do [[Rumunsko|Rumunska]] a na [[Balkán]]. [[Fínsko]] na severe mu však znova uniklo, keď najprv zastavilo sovietsku ofenzívu zhruba v oblasti, kde sa bojovalo i počas zimnej vojny a neskôr prinútilo nemecké vojská k odchodu z krajiny a rýchlo požiadalo a [[prímerie]]. Stalo sa síce satelitom [[ZSSR]] pokiaľ ide o medzinárodnú politiku a zahraničný obchod, ale zachovalo si nezávislosť pokiaľ ide o väčšinu vnútornej politiky a štátneho zriadenia.
[[Súbor:Yalta Conference 1945 Churchill, Stalin, Roosevelt (cropped).jpg|thumb|upright|Stalin na [[jaltská konferencia|jaltskej konferencii]], 1945]]
Vo [[východná Európa|východnej Európe]] sovietske vojská rýchlo postupovali. I tu však ich postup poznamenali Stalinove politické ambície, keď zahatal podporu pre [[Varšavské povstanie]], či naopak pre politický kredit v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] prikázal svojim vojskám [[Karpatsko-duklianska operácia|útočiť v nevhodných podmienkach]] cez [[Dukliansky priesmyk]]. Posledným nerozumným krokom Stalina vo vojne bol [[bitka o Berlín|útok na Berlín]]. Keďže bol presvedčený, že sa ho Západní Spojenci, ktorí mali mesto na dosah, pokúsia dobyť ako prví<ref>{{Knižná referencia|autor=John Macdonald|názov=''Veľké bitky druhej svetovej vojny'' ISBN 80-7145-185-1|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovart|strana= 168|rok=1995}}</ref>. Namiesto toho, aby svoje vojská, ktoré počas vojny vybojovali najťažšie bitky a utrpeli ťažké straty, šetril, pustil sa do priameho útoku na mesto. Vysokým stratám, ktoré jeho jednotky v týchto bojoch utrpeli, by išlo predísť napríklad obliehaním mesta. Faktom však je, že každý deň vojny prinášal Sovietskemu zväzu obrovské straty na životoch (v priemere 14 000 denne) a skrátenie bojov ich teoreticky mohlo znížiť. Podľa dohôd so Spojencami, zaútočil v auguste [[1945]] na japonské vojská v [[Mandžusko|Mandžusku]]. Do konca vojny sa sovietskym vojskám podarilo oslobodiť aj severnú časť [[Kórea|Kórey]]. V Európe spadali do sovietskej sféry vplyvu [[Poľsko]], [[Československo|Česko-Slovensko]], [[Rumunsko]], [[Maďarsko]], [[Bulharsko]] a [[NDR|Východné Nemecko]], ktoré sa stali sovietskymi satelitmi v každom ohľade, aj keď sa režimy, ktoré v nich vznikli, nedajú so Stalinovou diktatúrou porovnávať.
Stalin získal ako víťaz nad [[nacizmus|nacizmom]] najmä vďaka svojmu [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]] gloriolu bojovníka za slobodu a osloboditeľa národov, ktorá oslepila mnoho ľavicových intelektuálov po celom svete. Tí potom veľkoryso prehliadali zverstvá, ktoré doma páchal (pokiaľ správam o nich vôbec verili). Víťazstvá sovietskych vojsk boli v rámci Stalinovho kultu osobnosti všeobecne označované ako výsledky jeho geniálnych vojvodcovských schopností, pričom sa cielene bagatelizovalo jeho pričinenie k úvodným porážkam Červenej armády v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]]. Rozpútal štátom vedené prenasledovanie a presídlenie národov, ktoré považoval za spojencov nacizmu počas [[operácia Barbarossa|vpádu do ZSSR]]. Boli to napríklad [[Čečeni]], [[Tatári|Krymskí Tatári]] a mnohí ďalší. Táto činnosť mala za následok ohromné ľudské a kultúrne škody a mnohými je považovaná za [[genocída (právo)|genocídu]].
== Povojnové obdobie (1945 – 1953) ==
[[Súbor:Mao, Bulganin, Stalin, Ulbricht Tsedenbal.jpeg|thumb|left|[[Mao Ce-tung]] na oslavách Stalinových 70. narodenín v [[Moskva|Moskve]], 1949]]
Stalin v povojnových rokoch síce aj naďalej plánoval expanziu a upevnenie impéria, ale jeho postupy sa zmenili. Aby si uchoval svoju pozitívnu tvár, snažil sa postupovať menej nápadne. Mal obavy zo západných spojencov, ktorí sa ukázali silnejší, ako čakal, tým skôr, že [[Sovietsky zväz]] bol vojnou ekonomicky vyčerpaný a vojnové škody krajinu uvrhli späť do stavu, ktorý krajina zažila po skončení občianskej vojny pred dvadsiatimi rokmi. Navyše sa Stalinov zdravotný stav začal zhoršovať a strácal silu. Jeho zahraničná politika sa v mnohých ohľadoch míňala účinku. Síce sa mu podarilo celkom ovládnuť štáty v jeho sfére vplyvu s výnimkou [[Juhoslávia|Juhoslávie]], ale jeho podpora odsunu [[Nemci|Nemcov]] z nemeckého územia sa obrátila proti nemu – vyhnanci, ktorí mali rozvrátiť ekonomiku [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]], ju naopak posilnili a skonsolidovali. [[Izrael]] sa k ZSSR aj napriek Stalinovej počiatočnej podpore nakoniec obrátil chrbtom a ani [[Kórejská vojna]] sa nevyvíjala dobre. Princípy budovania a riadenia hospodárstva, ktoré zaviedol, boli síce vhodné na vojnové pomery, ale v čase mieru boli neefektívne. Stalinské čistky navyše potierali akúkoľvek iniciatívu obyvateľstva, aj preto sa sovietske hospodárstvo v nasledujúcich obdobiach stalo charakteristické technickou zaostalosťou, nízkou produktivitou práce a vysokou materiálovou a energetickou náročnosťou.
V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] Stalin upustil od masových vrážd nepohodlných osôb, aké realizoval v skoršom období. Prenasledovanie politických nepriateľov však malo podobný charakter. Začal [[antisemitizmus|antisemitskú]] kampaň proti [[kozmopolitizmus|kozmopolitizmu]]. Všetkých Židov plánoval presunúť na východ krajiny do už dlhšie existujúcej [[Židovská autonómna oblasť|autonómnej oblasti]] k Čínskym hraniciam, pri tom síce nemalo dochádzať k ich popravám, ale počas transportu mala veľká časť z nich zahynúť. Presunu Židov sa malo týkať aj vytvorenie ďalších pracovných táborov pre asi štvrť milióna ľudí. Tesne pred svojou smrťou rozpútal propagandistickú kampaň a zatýkanie lekárov po celej krajine. Celá kampaň sa začala zatýkaním lekárov, ktorí sa starali o politikov v moskovskom [[Moskovský kremeľ|Kremli]]. V roku [[1953]] sa už našli vo vedení strany ľudia, ktorí sa s ním odvážili nesúhlasiť, hoci iba na neverejných zasadaniach.
== Smrť ==
[[Súbor:Stalin's funeral procession entering Manezhnaya Square from Okhotny Ryad.jpg|thumb|Stalinov pohreb, 9. marec 1953]]
[[Súbor:Stalin's grave in 1965.jpg|thumb|Stalinov hrob pri kremeľskom múre, 1965]]
Večer 1. marca alebo ráno 2. marca došlo u Stalina k výronu krvi do mozgu (mŕtvici). Pár hodín pred tým mal hostí: Malenkova, Beriju, Bulganina a Chruščova , ktorí odišli o štvrtej hodine ráno. Stalin vstával obvykle neskoro, ochranka si myslela, že ešte spí a neodvážila sa ho rušiť. Večer 22:30 hod. ho našli ležať v bezvedomí na zemi a preniesli ho na gauč. Pre teóriu Stalinovej vraždy nie sú žiadne dôkazy. Ignaťjev ihneď zavolal Chruščova, ktorý dorazil na daču za Stalinom ako prvý spolu s Bulganinom. 2. marca ráno dorazili lekári. Tlak mal 190/110, prerušovane dýchal. Stalin ešte žil 4. a 5. marca. 4. marca začal omodrievať a dusiť sa a ráno 5. marca vracal krv. Večer mal pulz 150 úderov za minútu. Zomrel 5. marca 1953 o 21:50 hod. vo veku 74 rokov.
Berija síce v tej dobe patril k jedným z najmocnejších ľudí v ZSSR a bol Stalinovým osobným priateľom, ale v poslednom čase sa okolo neho začali objavovať podozrivé príznaky, napríklad zatýkanie jeho blízkych spolupracovníkov. To bolo v Stalinovom Sovietskom zväze obvykle predzvesťou útoku a likvidácie. Je nemožné, aby si Berija nebol vedomý tejto skutočnosti. Treba teda brať jeho tvrdenie, že Stalinovi bolo lepšie a nebol dôvod volať lekára okamžite, s veľkou rezervou. Za oveľa pravdepodobnejšiu je historikmi považovaná možnosť, že Berija úmyselne zdržal privolanie lekárskej pomoci a napomohol tak k Stalinovej smrti. Podľa niektorých spolupracovníkov túto verziu niekoľkokrát potvrdil v súkromných rozhovoroch krátko po Stalinovej smrti, v ktorých so sebavedomým úsmevom niekoľkokrát povedal vetu ''„Ja som ho odstránil...“''
Stalin bol jediný zo sovietskych štátnikov, na počesť ktorého bola po jeho smrti usporiadaná v pravoslávnom chráme [[panychída]]. Po informáciách o jeho smrti bola veľká časť obyvateľstva krajiny otrasená. Pri jeho pohrebe a snahách ľudí dostať sa k rakve a vidieť jeho telo dni predtým boli v mnohopočetných davoch ušliapaní viacerí ľudia. Deň 5. marec sa v Česko-Slovensku dostal medzi pamätné dni. Česko-slovenský ľud si ho pripomínal do roku 1956, teda do odsúdenia [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]] novým lídrom [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitom Chruščovom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensku mal štátne oslavy aj Stalin|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/567026-na-slovensku-mal-statne-oslavy-aj-stalin/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-29|dátum prístupu=2020-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref> Zabalzamované telo Stalina umiestnili do [[Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina|Mauzólea Lenina]], ktoré sa v r. [[1953]]{{--}}[[1961]] volalo Mauzóleum V. I. Lenina a I. V. Stalina. Na základe uznesenia XXII. zjazdu z [[30. október|30. októbra]] [[1961]], v noci z 31. októbra na [[1. november|1. novembra]] [[1961]] Stalinovo telo vyniesli z mauzólea a pochovali do hrobu pri kremeľskom múre. Stalinovu sochu v strede mesta jeho narodenia presunuli Gruzínci do múzea v noci z 24. na [[25. jún]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Gruzínsko: Sochu Stalina v jeho rodnom meste Gori odstránili z hlavného námestia
| url = http://www.tasr.sk/24.axd?k=20100625TBB00170
| dátum vydania = 25.6.2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 26.6.2010
| vydavateľ = tasr.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
== Vyznamenania ==
* [[Hrdina socialistickej práce]] (1939)
* [[Hrdina Sovietskeho zväzu]] (1945)
* [[Rad Víťazstva]] (1943, 1945),
* 3x [[Rad červenej zástavy]]
* [[Rad Lenina]] (1939, 1945, 1949)
* [[Rad Suvorova]] 1. stupňa (1943).
V roku [[1946]] [[Bratislava]] udelila Stalinovi [[čestné občianstvo]], ale v roku 2020 mu ho odňala, pretože jeho konanie „nebolo zlúčiteľné s takýmto ocenením“.<ref name="dennikn-bratislava-odnala-cestne-obcianstvo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava odňala čestné občianstvo Stalinovi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2192168/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-17 | dátum prístupu = 2020-12-18 }}</ref>
== Súčasné názory na Stalina ==
* liberálni demokrati: Autori vychádzajúci z liberálnych a humanistických pozícií, pokladajú Stalina za potláčateľa všetkej slobody, iniciatívy, za pôvodcu totalitnej spoločnosti, vinníka a iniciátora zločinov proti ľudskosti, porovnateľného s [[Hitler]]om. Táto mienka prevláda na Západe, v čase Perestrojky a začiatkom 90. rokov 20. storočiam prevládala i v ZSSR.
* komunisti-stalinisti: plne uznávajú Stalina, pokladajú ho za verného pokračovateľa Lenina. Ich názory v podstate zodpovedajú oficiálnym tézam sovietskej propagandy [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Ako príklad možno uviesť knihu М.S. Dokučajeva ''Dejiny nezabúdajú''. Počas Stalinovho života na neho v ľavicových kruhoch na Západe nahliadali zhovievavo až nadšene, keďže ho pokladali za tvorcu zaujímavého sociálneho experimentu – takto k nemu pristupovali napríklad [[George Bernard Shaw|G.B. Shaw]], [[Lion Feuchtwanger]], [[Henri Barbusse]]. Po odhaleniach XX. zjazdu strany stalinizmus na Západe ako jav zanikol.
* komunisti-antistalinisti: obviňujú Stalina zo zničenia strany, z odstúpenia od ideálov Lenina. Tento prístup sa zrodil ešte v „leninskej garde“ ([[Martemian Riutin|M. Riutin]], [[Fjodor Raskoľnikov|F. Raskoľnikov]], [[Lev Davidovič Trockij|L.D. Trockij]], či [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharinov]] list napísaný pred popravou) a stalo sa prevládajúcim po XX. zjazde.
* nacionalisti-stalinisti: kritizujú Lenina i demokratov, zároveň vysoko oceňujú Stalina za prínos k upevneniu ruskej imperiálnej vlády. Pokladajú ho za hrobára rusofóbov-boľševikov. Oceňujú jeho antisemitské kroky. Ako príklad možno uviesť diela I. S. Šiškina ''Vnútorný nepriateľ'' a V. A. Mičurina ''«Dvadsiate storočie v Rusku cez prizmu teórie etnogenézy L. N. Gumiľova'' a práce V. V. Kožinova. Posledný pokladá stalinské represálie v mnohom za nevyhnutné, kolektivizáciu a industrializáciu za ekonomicky opodstatnené.
* nacionalisti-antistalinisti: (napr. [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Alexandr Solženicyn]]) odsudzujú Stalina ako boľševika, narušiteľa tradičnej ruskej kultúry a tradičnej ruskej spoločnosti.
Podľa výskumu verejnej mienky z 18. – [[19. február]]a 2006, 47 % obyvateľov Ruska pokladá rolu Stalina v histórii za pozitívnu, 29 % za negatívnu. Priaznivci Stalina z rôznych politických táborov vyzdvihujú najmä politickú stabilitu a poriadok, ktorý za jeho vlády panoval. Po XXII. zjazde pamätníky Stalina boli po celom Sovietskom zväze demontované, okrem pamätníka v rodnom meste. V súčasnosti na mnohých miestach Ruska mu znovu budujú pamätníky.
== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn.}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Literatúra ==
* FISHMAN, J. {{--}} HUTTON, J. B.: ''Soukromý život Josefa Stalina.'' Praha : Práce, 1993. 113 s. ISBN 80-208-0286-X
* MEDVEDEV, Roj: ''Stalin a stalinizmus.'' Bratislava : Obzor, 1990. 230 s. ISBN 80-215-0079-4
* MOULIS, Vladislav: ''Běsové ruské revoluce.'' Praha : Dokořán, 2002. 204 s. ISBN 80-86569-07-1
* VEBER, Václav: ''Stalinovo impérium (Rusko 1924-1953).'' Praha: Triton, 2003. 167 s. ISBN 80-7254-391-1
== Pozri aj ==
* [[Stalinov kult osobnosti]]
* [[Stalinizmus]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Josif Vissarionovič Stalin|q=Josif Vissarionovič Stalin|commonscat=Joseph Stalin}}.
{{Maršali ZSSR}}
{{Studená vojna}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Stalin, Josif Vissarionovič}}
[[Kategória:Sovietski politici]]
[[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]]
[[Kategória:Maršali ZSSR]]
[[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]]
[[Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Nositelia Radu Víťazstva]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Ruskí ateisti]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]]
[[Kategória:Starí boľševici]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy]]
6zqsovhu4ff9g2gzxshztuwum7q1zsp
8207510
8207492
2026-05-03T03:54:08Z
Scholastikos
174170
obr.
8207510
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Politik
| Meno = Josif Stalin
| Rodné meno = Ioseb Besarionis dze Džugašvili
| Popis osoby = sovietsky politik, revolucionár a diktátor, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924{{--}}1953
| Portrét = Joseph Stalin official portrait.jpg
| Popis portrétu = Stalin v roku 1945
| Podpis = Stalin Signature.svg
| Poradie = 1.
| Úrad = [[zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálny tajomník ÚV KSSZ]]
| Začiatok obdobia = [[3. apríl]] [[1922]]
| Koniec obdobia = [[16. október]] [[1952]]{{#tag:ref|Napriek zrušeniu funkcie generálneho tajomníka v roku 1952 Stalin naďalej vykonával jeho právomoci ako najvyššie postavený člen sekretariátu.|group=pozn.}}
| Predchodca = ''založenie úradu''
| Nástupca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]]
| Poradie2 = 4.
| Úrad2 = [[predseda vlády Sovietskeho zväzu]]
| Začiatok obdobia2 = [[6. máj]] [[1941]]
| Koniec obdobia2 = [[5. marec]] [[1953]]
| Predchodca2 = [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]]
| Nástupca2 = J. V. Stalin (ako predseda Rady ministrov)
| Dátum narodenia = [[18. december]] [[1878]]
| Miesto narodenia = [[Gori]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1953|3|5|1878|12|18}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]
| Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistická strana ZSSR]]
| Alma mater = [[Teologický seminár v Tbilisi|Duchovný seminár v Tiflise]]
| Rodičia = [[Besarion Džugašvili]]<br />[[Jekaterine Geladzeová]]
| Manželka = [[Jekaterine Svanidzeová]]<br>(1906–1907)<br />[[Nadežda Sergejevna Allilujevová|Nadežda Allilujevová]]<br>(1919–1932)
| Deti = [[Jakov Josifovič Džugašvili|Jakov Džugašvili]]<br />[[Vasilij Josifovič Stalin|Vasilij Stalin]]<br />[[Svetlana Josifovna Allilujevová|Svetlana Allilujevová]]<br />[[Arťom Fiodorovič Sergejev|Arťom Sergejev]] (adoptovaný)
}}
'''Josif Vissarionovič Stalin''' ({{vjz|rus|{{audio|Ru-Stalin.ogg|Иосиф Виссарионович Сталин}}}}; rodným menom {{v jazyku|kat|იოსებ ბესარიონის ძე ჯუღაშვილი|'''Ioseb Besarionis dze Džugašvili'''}}; * [[6. december]]<sup>[[juliánsky kalendár|jul.]]</sup>/[[18. december]]<sup>[[gregoriánsky kalendár|greg.]]</sup> [[1878]], [[Gori]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]]{{--}}† [[5. marec]] [[1953]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[politik]], [[revolucionár (osoba)|revolucionár]] a [[diktatúra|diktátor]], ktorý viedol [[Sovietsky zväz]] od roku [[1924]] až do svojej smrti v roku [[1953]]. V rokoch [[1922]] – [[1952]] bol [[Zoznam vodcov Sovietskeho zväzu|generálnym tajomníkom]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] a [[predseda vlády Sovietskeho zväzu|predsedom vlády]] od roku [[1941]] až do svojej smrti. Hoci spočiatku vládol krajine v rámci [[kolektívne vedenie v Sovietskom zväze|kolektívneho vedenia]], nakoniec počas [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] skonsolidoval moc a stal sa absolútnym diktátorom. Stalin kodifikoval oficiálny výklad [[Marxizmus|marxizmu]] v podobe [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]], pričom jeho vlastná interpretácia sa označuje ako [[Stalinizmus|stalinizmus]].
Narodil sa v chudobnej [[Gruzínci|gruzínskej]] rodine v [[Gori]] v [[Ruská ríša|Ruskom impériu]]. Predtým, než vstúpil do marxistickej [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]], navštevoval [[Teologický seminár v Tbilisi|Teologický seminár v Tiflise]]. Pre [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovu]] [[Boľševik|boľševickú]] frakciu získaval prostriedky prostredníctvom bankových lúpeží a inej trestnej činnosti a redigoval stranícky denník ''[[Pravda (denník, ZSSR)|Pravda]]''. Opakovane bol zatýkaný a viackrát vyhostený do vyhnanstva na [[Sibír]]. Po uchopení moci boľševikmi počas [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcie]] v roku [[1917]] Stalin pôsobil ako člen [[Politbyro Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|politbyra]] a od roku 1922 využíval svoju pozíciu generálneho tajomníka na získanie kontroly nad straníckym aparátom. Po Leninovej smrti v roku 1924 zvíťazil v boji o vedenie nad svojimi súpermi, vrátane [[Lev Davidovič Trockij|Leva Trockého]]. Stalinova doktrína „[[socializmus v jednej krajine|socializmu v jednej krajine]]“ sa stala ústrednou súčasťou straníckej ideológie a jeho [[päťročný plán|päťročné]] plány, ktoré začali v roku [[1928]], viedli k násilnej [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácii]] poľnohospodárstva, rýchlej industrializácii a vytvoreniu centralizovanej [[príkazová ekonomika|plánovanej ekonomiky]]. Jeho politika prispela k [[hladomor v Sovietskom zväze (1932 – 1933)|hladomoru]] v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý zabil milióny ľudí, vrátane obetí [[Hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]]. V rokoch [[1936]] až [[1938]] nechal Stalin v rámci [[Veľký teror|veľkého teroru]] popraviť státisíce svojich skutočných aj domnelých politických protivníkov. Za jeho vlády prešlo systémom nútených pracovných táborov [[Gulag (1930 – 1960)|gulag]] podľa odhadov 18 miliónov ľudí a viac než šesť miliónov osôb, vrátane [[kulak]]ov a celých etnických skupín, bolo [[Nútené presuny obyvateľstva v Sovietskom zväze|deportovaných do odľahlých oblastí krajiny]].
Prostredníctvom [[Kominterna|Kominterny]] Stalin presadzoval marxizmus-leninizmus v zahraničí a podporoval európske [[Antifašizmus|antifašistické]] hnutia. V roku [[1939]] jeho vláda podpísala [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt Molotov-Ribbentrop]] s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]], čím umožnila [[Sovietska invázia do Poľska|sovietsku inváziu do Poľska]] na začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Ďalej vyvolal [[Zimná vojna|zimnú vojnu]] s [[Fínsko]]m. Nemecko pakt porušilo [[Operácia Barbarossa|inváziou do Sovietskeho zväzu]] v roku 1941, čo viedlo Stalina k pripojeniu sa k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]]. [[Červená armáda]], ktorej vrchným veliteľom bol Stalin, odrazila nemeckú inváziu a v roku [[1945]] [[Bitka o Berlín|dobyla Berlín]], čím ukončila [[druhá svetová vojna v Európe|vojnu v Európe]]. Sovietsky zväz následne vytvoril vo [[východná Európa|východnej Európe]] [[Východný blok|prosovietske satelitné štáty]] a spolu so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] sa stal svetovou [[superveľmoc]]ou, pričom obe krajiny vstúpili do obdobia súperenia známeho ako [[Studená vojna|studená vojna]]. Stalin dohliadal na povojnovú obnovu a prvý sovietsky test [[Jadrová zbraň|atómovej bomby]] v roku [[1949]]. V týchto rokoch krajina zažila [[hladomor v Sovietskom zväze (1946 – 1947)|ďalší hladomor]] a štátom podporovanú [[Antisemitizmus|antisemitskú]] kampaň, ktorá vyvrcholila tzv. „[[sprisahanie lekárov|sprisahaním lekárov]]“. V roku 1953 Stalin zomrel po [[cievna mozgová príhoda|mozgovej príhode]]. Vo vedení ho nahradil [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Georgij Malenkov]] a neskôr [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý v roku [[1956]] odsúdil Stalinovu vládu a začal kampaň „[[Destalinizácia|destalinizácie]]“.
Stalin patrí k najvýznamnejším osobnostiam [[20. storočie|20. storočia]], pričom jeho odkaz je hlboko sporný. Počas svojej vlády bol v rámci medzinárodného marxisticko-leninistického hnutia stredobodom rozsiahleho [[Stalinov kult osobnosti|kultu osobnosti]], ktoré ho uctievalo ako obhajcu [[Socializmus|socializmu]] a [[Robotnícka trieda|robotníckej triedy]]. Od [[Rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadu Sovietskeho zväzu]] v roku [[1991]] si Stalin zachováva v niektorých [[postsovietske štáty|postsovietskych štátoch]] (najmä v [[Rusko|Rusku]] a [[Gruzínsko|Gruzínsku]]) určitú mieru popularity ako modernizátor hospodárstva a víťazný vojvodca, ktorý premenil Sovietsky zväz na industrializovanú superveľmoc. Naopak, jeho režim je široko odsudzovaný za masové represie a umelo vyvolané hladomory, ktoré viedli k utrpeniu a smrti miliónov sovietskych občanov. Podľa súčasného odhadu historikov si Stalinova politika vyžiadala medzi tromi až 8,7 milióna obetí.<ref>{{Citácia knihy | autor = Geoffrey A. Hosking | titul = Russia and the Russians: a history | url = http://books.google.com/?id=oh-5AAmboMUC&pg=PA469| rok = 2001 | vydavateľ = Harvard University Press | isbn = 978-0-674-00473-3 | strana = 469 }}</ref><ref>http://sovietinfo.tripod.com/WCR-German_Soviet.pdf</ref> Ide predovšetkým o obete hladomoru v poľnohospodárskych oblastiach južného ZSSR počas násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva a veľkého teroru v 30. rokoch 20. storočia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurston
| meno = Robert W.
| titul = Life and terror in Stalin's Russia, 1934–1941
| url = https://www.worldcat.org/oclc/33132601
| vydavateľ = Yale University Press
| miesto = New Haven
| počet strán = xxi, 296 strán, 12 nečíslovaných strán obrazových príloh
| isbn = 0-300-06401-2
| isbn2 = 978-0-300-06401-8
| oclc = 33132601 }}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Ellman
| meno = Michael
| titul = Soviet Repression Statistics: Some Comments
| periodikum = Europe-Asia Studies
| dátum vydania = 2002-11-01
| ročník = 54
| číslo = 7
| strany = 1151–1172
| issn = 0966-8136
| doi = 10.1080/0966813022000017177
| url = https://doi.org/10.1080/0966813022000017177| dátum prístupu = 2020-01-26 }}</ref> Vďaka úspechom vo vojne a Stalinovej povojnovej politike získal Sovietsky zväz nové územia, okrem iného aj [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]], ktorú mu odovzdalo [[Česko-Slovensko|Československo]], a výrazne rozšíril svoju sféru vplyvu. Na konci Stalinovej vlády a krátko po jeho smrti sa ZSSR ocitol na vrchole svojej moci a prestíže.
== Mladosť ==
Narodil sa [[18. december|18. decembr]]a [[1878]] v meste [[Gori]] vo vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (dnes na území [[Gruzínsko|Gruzínska]]), ako dokazuje záznam z cirkevnej matriky v mieste rodiska (podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] [[6. december|6. decembra]]). Tento dátum uvádzal Stalin až do roku [[1921]]. Po príchode k moci dátum svojho narodenia zmenil na [[21. december|21. decembra]], deň [[Zimný slnovrat|zimného slnovratu]] ([[9. december|9. decembra]] podľa juliánskeho kalendára) [[1879]].<ref>Dátum 21. decembra 1879 uvádza i [[Allan Bullock]]: ''Hitler a Stalin. Paralelní životopisy.'' Mustang, Plzeň 1995, p. 13.</ref> Ruský spisovateľ [[Edvard Radzinskij]] argumentuje, že tak učinil, pretože v roku [[1928]] ešte nemal absolútnu moc ale chcel svoje 50. narodeniny osláviť celoštátne v nedeľu 28. decembra 1928.<ref>Edvard Radzinsky: ''Stalin. The First In-depth Biography Based on Explosive New Documents from Russia's Secret Archives'' ([[1997]]) ISBN 0-385-47954-9 (paperback)</ref> Od tej doby jeho priaznivci dodnes slávia jeho výročie narodenia v tento deň.
Jeho otec [[Besarion Džugašvili]] bol obuvník a alkoholik, a svojho syna veľmi často bil.<ref>Allan Bullock: ''Hitler a Stalin'', p. 16.</ref> Podľa Roberta Tuckera sa tým z neho stal neurotik. Podľa [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščova]] bol Stalinov otec továrnik s 10 zamestnancami.<ref>[[Václav Veber]]: ''Stalin. Stručný životopis.'' [[Karlova univerzita]] 1996, p. 5.</ref> Svedectvo Stalinovej dcéry [[Svetlana Josifovna Allilujevová|Svetlany]] alkoholizmus starého otca potvrdzuje.<ref>Václav Veber: ''Stalin'', p. 6.</ref> Otec aj matka boli [[Gruzínci]] a doma rozprávali len [[gruzínčina|gruzínsky]].
Stalinova matka [[Jekaterine Geladzeová]], ktorej bol Stalin jedine dieťa, ktoré prežilo, opustila so synom domov v roku 1883. V priebehu nasledujúceho desaťročia bývali v deviatich rôznych prenájmoch. V roku 1886 sa presťahovali do domu rodinného priateľa, farára Charkvianiho. Jekaterina pracovala ako upratovačka a práčka v domácnosti a bola rozhodnutá poslať svojho syna do školy. V septembri 1888 sa Stalin prihlásil na cirkevnú školu v Gori. Stalin mal výborné študijné výsledky, prejavoval svoj talent v maľbe a dramatickej výchove, písal svoju vlastnú poéziu a spieval v zbore. Stalin čelil niekoľkým vážnym zdravotným problémom: infekcia po kiahňach z roku 1884 mu spôsobila jazvy na tvári a vo veku 12 rokov bol vážne zranený, keď ho zrazil koč, čo bola pravdepodobne príčina doživotného postihnutia jeho ľavej ruky. Keď sa v roku 1917 hlásil ako vojak do armády meral 162 cm a bol odmietnutý, pretože mal jednu ruku kratšiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Apocalypse: Staline (TV Mini Series 2015) - IMDb|url=https://www.imdb.com/title/tt5287808/|vydavateľ=www.imdb.com|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vládnu svetu trpaslíci? Vzrast a moc nejdú ruka v ruke|url=https://www.aktuality.sk/clanok/325957/vladnu-svetu-trpaslici-vzrast-a-moc-nejdu-ruka-v-ruke/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref>
== Tiflis a Batumi (1894 – 1907) ==
[[Súbor:Stalin 1894 Colour.jpg|thumb|left|170px|Portét mladého Ioseba Džugašviliho z roku 1894]]
Stalinova matka bola striktná a zbožná [[kresťan]]ka a chcela mať zo syna [[kňaz]]a. V 16 rokoch tak na jej želanie Stalin vstúpil do [[pravoslávna cirkev|pravoslávneho]] [[seminár]]a v [[Tbilisi|Tiflise]] (dnešné Tbilisi), ktoré bolo centrom gruzínskeho intelektuálneho života (v Gruzínsku nebola [[univerzita]]), kde sa zoznámil aj s ideológiou [[Karl Heinrich Marx|Karola Marxa]] a [[Friedrich Engels|Fridricha Engelsa]]. Bol výborný študent, [[premiant]], napriek tomu, že bol náhle vyučovací jazyk zmenený z gruzínčiny na ruštinu. V roku [[1898]] sa stal členom tajnej organizácie [[Sociálna demokracia|sociálnych demokratov]] ''Mesame dasi'' (Tretia skupina), ktorá mala napojenie na petrohradských sociálnych demokratov a ktorej členovia boli z väčšej časti absolventi tbiliského seminára.<ref>Jej predchodcovia boli ''Pirveli dasi'' (Prvá skupina) a ''Meore dasi'' (Druhá skupina). ''Mesame dasi'' bola založená roku [[1893]].</ref> Prestal sa venovať štúdiu a bol hodnotený ako "tvrdohlavý rušiteľ poriadku".<ref>Allan Bullock: ''Hitler a Stalin'', p. 26.</ref> V roku [[1899]] bol zo seminára vylúčený, podľa svojho tvrdenia za propagáciu [[marxizmus|marxizmu]], pravdepodobnejšie ale za nedostavenie sa k záverečným skúškam. Podľa správy ochranky z roku [[1903]] bol [[menševik]].<ref name = "úvod">Václav Veber: ''Stalin'', p. 15.</ref>
[[Súbor:Stalin 1902 Colour.jpg|thumb|upright|Džugašvili v roku 1902]]
V rokoch [[1899]]{{--}}[[1901]] pracoval v tbiliskom observatóriu.<ref name = "úvod" /> Získal podporovateľov a ako svoju prvú revolučnú akciu zorganizoval robotnícke oslavy [[1. máj]]a [[1900]] v Tiflise. Od prelomu rokov [[1900]]/[[1901]] ho pre protištátnu činnosť hľadala [[cár]]ska [[polícia]]. V marci 1901 mu polícia prvýkrát prehľadala byt.<ref name = "úvod" /> Na protest proti tomu odišiel zo zamestnania a stal sa profesionálnym revolucionárom. Už vtedy presadzoval „čo možno najkrvavejší“ boj, ktorý mal podľa neho priniesť najrýchlejšie a najlepšie riešenie. Koncom roka 1901 odišiel z Tiflisu do [[Batumi]]. Policajné hlásenia z roku [[1902]] ho uvádzajú ako vodcu batumskej organizácie radikálov, dodávajú, že jeho brutalita a despotizmus viedli k rozštiepeniu skupiny.<ref>Vladislav Moulis: Běsové ruské revoluce, Dokořán, Praha 2002, ISBN 80-86569-07-1, str. 63</ref> Zorganizoval niekoľko štrajkov a demonštrácií. Za vyvolávanie nepokojov a výzvy k ozbrojeným akciám požadoval vodca batumských sociálnych demokratov [[Nikolaj Semionovič Čcheidze]] ([[1864]]{{--}}[[1926]]) jeho návrat do Tiflisu. V apríli 1902 bol Stalin zatknutý, koncom 1903 ho poslali na [[Sibír]].
V januári [[1904]] Stalin však z vyhnanstva utiekol a vrátil sa do Tiflisu. Prestal sa venovať politike a oženil sa (alebo pred tým vo väzbe) s [[Jekaterine Svanidzeová|Jekaterine Svanidzeovou]]<ref>Dátum je sporný. Podľa Levinea v novembri 1902, Palocziho 1903, Bullocka (p. 44) to bol až jún 1906.</ref> (zomrela v novembri 1907) a narodil sa mu syn [[Jakov Josifovič Džugašvili|Jakov]]. Na konci roka 1904 sa vrátil k politike a v Rusku vypukla revolúcia. V roku [[1905]] sa Stalin na konferencii vo [[fínsko]]m [[Tampere]] po prvý raz stretol s [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]]. <!-- 1905 Lenin odišiel do Finska, vraj s pomocou STalina.. nebol preto v roku 1906 prvy krat v zahraniči... Jakova vychovavali prarodiči. K Stalinovi sa dostal az cez vojnu. Ked bol zajay STalin sa vsak od neho distancoval -->Bol zvolený za delegáta na dvoch zahraničných zjazdoch (1906, 1907), kde sa opakovane stretával s tzv. [[menševici|menševikmi]]. Stalinov spolužiak Josif Iremašvili zhrnul jeho vtedajšie názory takto ''„Keby mohol, vyhubil by všetko ohňom a mečom...“''<ref>Podľa Bullocka (p. 962) nie je kniha Josif Iremašvili: ''Stalin und die Tragödie Georgiens.'' Berlin 1932 hodnoverná.</ref>
=== Údajná spolupráca s ochrankou a expropriácie ===
V apríli 1906 bol prvý raz v zahraničí – na IV. zjazde [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|SDRSR]] v Štockholme. Tento zjazd zakázal pomerom hlasov 64 : 24 prepady bánk a iné [[lúpež]]e, ktoré riadil [[Leonid Krasin]] a organizoval ich Koba (Stalin) a Kamo ([[Semion Ter-Petrosjan]]).<ref name = "expropriácie">Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, p. 54.</ref> V roku [[1906]] bol Stalin zatknutý a z väzby utiekol. Boľševici O. Šatunovská a S. Šaumjan vyslovili názor, že Stalin v rokoch [[1906]]{{--}}[[1912]] spolupracoval s ochrankou, a dávali ho do súvislosti s agentom Vasilijom (jediný agent cárskej polície v Gruzínsku, pri ktorom sa nepodarilo po roku [[1917]] zistiť jeho totožnosť). G. Aruntjunov označil Stalina za agenta pod krycím menom Fikus.<ref name = "Agent">Václav Veber: ''Stalin'', p. 26.</ref>
Na prelome apríla a mája 1907 bol Stalin po druhý raz v zahraničí – na V. zjazde SDRSR v Londýne – s poradným hlasom. V roku [[1907]] sa podľa svojho vlastného tvrdenia údajne súkromne stretol v [[Berlín]]e s Leninom. [[26. jún]]a (13. júna podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) 1907 Koba a Kamo zorganizovali prepadnutie transportu peňazí do Tbiliskej [[Banka (inštitúcia)|banky]] – na rušnej ulici. Výsledkom bolo 340 000 rubľov a asi 30 mŕtvych, len menšinu z toho tvorila ochrana transportu.<ref name = "expropriácie" /><ref>Václav Veber: ''Stalin'', p. 23.</ref> Peniaze boli odovzdané straníckej pokladni, menševici vyslovili pobúrenie nad konaním stranícky zakázaných ''expropriácií'' a požadovali Stalinovo vylúčenie. Lenin však presadil, že Stalinovo vylúčenie vedenie strany nepotvrdilo.
== Baku (1907 – 1910) ==
[[Súbor:Stalin's Mug Shot.jpg|thumb|left|Z kartotéky políciou hľadaných osôb (1902 – 1910)]]
V roku [[1908]] bol Stalin zatknutý, podľa oficiálneho životopisu za ilegálnu politickú činnosť, pravdepodobne ale skôr za vydieranie obchodníkov v Tiflise (ďalší svojrázny spôsob, ako zaopatriť sebe a strane peniaze). V nasledujúcich rokoch sa v Stalinovom živote rýchlo striedali zatknutia, vyhnanstvá, úteky… Keď S. Šaumjan v marci 1910 Stalina verejne obvinil z práce pre ochranku, Stalin z Baku odišiel do Petrohradu a už sa do neho nevrátil.<ref name = "Agent" />
== Petrohrad a Sibír (1910 – 1917) ==
V marci 1910 bol Stalin tiež zatknutý a v októbri 1910 bol poslaný do Solvyčegorska vo vologdskej gubernii. Nedostal žiadny nový [[trest]], iba si musel odsedieť ten pôvodný. Keď mu vypršal trest, odišiel v septembri 1911 do [[Petrohrad]]u. Žil tam u svojich kaukazských boľševických známych Allilujevových. Ich dom bol strážený a Stalin bol po troch dňoch zadržaný. Po 3 mesiacoch vyšetrovania bol odsúdený na nové 3 roky vyhnanstva do Vologdy.
[[Súbor:Stalin in exile 1915 Colour.jpg|thumb|upright|Stalin v roku 1915]]
V [[január]]i [[1912]] Lenin zvolal stranícku konferenciu SDRSR do [[Praha|Prahy]] – iba pre boľševikov. Menševici neuznali konferenciu za právoplatnú. Konferencia zvolila nový [[ústredný výbor]]. Lenin navrhoval, aby bol zvolený aj Stalin, no neprešiel. Bol však doň kooptovaný.<ref>Allan Bullock: ''Hitler a Stalin'', p. 50, tvrdí, že ho presadil Lenin. Václav Veber: ''Stalin'', p. 28, tvrdí, že to navrhol agent ochranky Roman Malinovskij.</ref> ÚV menoval svoju časť ako ruské byro, ktoré pôsobilo vo vlasti: [[Ordžonikidze]], Spandarjan (skoro zomrel vo vyhnanstve) a Stalin. Vo februári 1912 Stalinovi vo vyhnanstve Ordžonikidze povedal o jeho novej funkcii. Stalin ihneď utiekol a v Petrohrade vydal niekoľko letákov a článkov. Intenzívne pripravoval vydávanie legálnej ''Pravdy''. No [[22. apríl]]a [[1912]] bol opäť zatknutý a v júli 1912 bol poslaný do vzdialenejších oblastí Sibíri, ale dlho tam nevydržal. V septembri 1912 utiekol do Petrohradu, kde organizoval volebnú kampaň do IV. dumy. V októbri 1912 si Lenin pozval Stalina na koberček do [[Krakov]]a. Lenin kritizoval paktovanie boľševikov s menševikmi. V decembri 1912 prišiel Stalin na Leninovo pozvanie do Krakova po druhý raz – tentoraz kvôli štúdiu národnostnej otázky. Preto pobudol v januári a februári [[1913]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Zišiel sa tam s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Výsledkom bola publikácia ''Národnostná otázka a sociálna demokracia'', ktorú podpísal pod novým pseudonymom ako ''K. Stalin''. Po návrate do Petrohradu býval u Skrajabinových ([[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotova]]). [[23. február]]a [[1913]] bol zatknutý a júni 1913 odsúdený na 4 roky vyhnanstva do Kostiny, kde býval so [[Jakov Michajlovič Sverdlov|Sverdlovom]]. Na začiatku roku [[1914]] bol prevelený do stanice [[Kurejka]] za polárny kruh. Odtiaľ už nemohol utiecť. Rezignoval preto na politiku.
Dňa [[21. marec|21. marca]] [[1917]] využil pád cárskeho režimu a za 4 dni sa legálne vrátil do Petrohradu a opäť býval u Allilujevových. Kamenev, Stalin a Muranov prevzali ''Pravdu''. Pôvodne propagovali spojenectvo so všetkými stranami ľavého spektra a opätovné zjednotenie SDRSR. Keď sa Lenin [[16. apríl]]a [[1917]] vrátil do Ruska, ani Stalina nepozdravil a povedal mu: "Čo to v tej ''Pravde'' píšete za táraniny?" ''Pravda'' preto po príjazde Lenina prijala jeho ideu nezmieriteľného boja proti [[Dočasná vláda Ruska|dočasnej vláde]]. Vo voľbách do ÚV potom získal tretí najvyšší počet hlasov (po Leninovi a [[Grigorij Jevsejevovič Zinoviev|Zinovievovi]]). V máji 1917 Lenin vytvoril štvorčlenné byro ÚV v zložení Lenin, Zinoviev, [[Lev Borisovič Kamenev|Kamenev]] a Stalin. Od júla 1917, kedy Lenin odišiel do ilegality, viedol Stalin toto byro aj ÚV. Počas [[Veľká októbrová socialistická revolúcia|novembrového prevratu]] hral Stalin zanedbateľnú úlohu, lebo boľševickú revolúciu viedli Lenin a Trockij.
== Občianska vojna (1917 – 1920) ==
[[Súbor:Stalin 1917-1.2.jpg|thumb|upright|Mladý ľudový komisár Stalin v roku 1917]]
Po uchopení moci [[boľševik]]mi Lenin zostavil vládu, v ktorej sa Stalin stal komisárom pre národnostnú problematiku, ale väčšina okrajových provincií obývaných inými národnosťami, bola pod kontrolou bielych, ktorí mali v úmysle červených rozdrviť, pri čom sa spoliehali na svoje schopnosti a na neschopnosť červených. Boľševici však rýchlo ovládli jadro ríše so všetkými dôležitými centrami. Bieli boli do značnej miery závislí na rozsiahlej podpore zo zahraničia. Lenin navyše vydal dekrét prehlasujúci právo národov cárskeho impéria na [[sebaurčenie]] až do odtrhnutia. To poskytlo veľkú vzpruhu boľševickým frakciám v týchto provinciách, ktoré tak získali ako zástancovia politiky sebaurčenia v očiach obyvateľov veľké plus oproti bielym generálom, ktorí im toto právo odopierali. Pri zvážení týchto aspektov sa dá súhlasiť s tvrdením niektorých historikov, ktorí považujú víťazstvo boľševikov v [[občianska vojna|občianskej vojne]] za „historickú nutnosť“ a tvrdia, že bieli nemali nikdy reálnu šancu na víťazstvo.{{Bez citácie}}
Pretože za vyššie popísanej situácie bola národnostná politika boľševickej vlády dosť nekomplikovaná, bol Stalin vyslaný na front, aby prospieval strane tam. Dostal za úlohu obranu [[Volgograd|Caricynu]] (neskorší Stalingrad, dnes Volgograd) v Povolží a zaistenie dodávok [[obilie|obilia]] pre centrálne Rusko. Tu sa v roku [[1919]] oženil s osemnásťročnou [[Nadežda Sergejevna Allilujevová|Nadeždou Allilujevovou]]. Úlohu zadanú Leninom splnil, ale už tu naplno používal metódy, ktoré prekážali aj časti spolustranníkov. Išlo predovšetkým o vyvražďovanie rodín všetkých podozrivých z nedostatku oddanosti, vrátane malých detí (spočiatku došlo takmer k vzbure červenoarmejcov, ktorí mali popravy vykonávať) a intrigy proti konkurentom – v tomto prípade proti vojenským veliteľom, a tvorcovi armády Trockému. Stalin vybudoval v Caricyne vlastnú „despociu“ (formálne miestny [[soviet]] so sebou samým v čele), začal viesť politický boj proti armádnym silám a presadzoval robotnícke a [[partizán]]ske jednotky. Došlo k prvému z radu zúrivých stretov s Trockým, ktorý sa obrátil na Lenina so žiadosťou na Stalinovo odvolanie. Lenin mu vyhovel a poslal Stalina na Sibír, kde spoločne s [[Felix Edmundovič Dzerdžinskij|Dzerdžinským]] utužili morálku jednotiek a obyvateľstva masovými popravami, a následne do [[Petrohrad]]u, kde vykonal to isté. V rokoch [[1919]]{{--}}[[1920]] sa zúčastnil úderu Červenej armády na [[Poľsko]]. Lenin, [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevskij]] aj Stalin v tom čase verili, že by mohli ovládnuť podstatnú časť [[Európa|Európy]] (po porazení Poľska a spojení sa s maďarskými, nemeckými a francúzskymi súdruhmi).
Ako politický komisár sa mal podieľať na vedení južného krídla armády útočiaceho na [[Ľvov]] (fakticky ho viedol). Bol to on, kto najskôr odmietol splniť Trockého rozkazy a odovzdať elitnú [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonného]] jazdeckú armádu Tuchačevskému, a kto mu ju nakoniec potom, čo mu ju predsa len odovzdal, zase svojvoľne odobral, a oslabil tak v kritický moment ľavé krídlo Tuchačevského severnej skupiny stojacej pred [[Varšava|Varšavou]]. Cieľom konania bolo zvýšenie Stalinovej osobnej prestíže (chcel dobyť Ľvov pred tým ako Tuchačevskij dobyje Varšavu). V tomto ohľade síce uspel, ale následky mali katastrofický dosah na dianie na fronte. Tuchačevského vojská boli v [[bitka o Varšavu|bitke o Varšavu]] porazené, a krátko nato sa vojská maršala [[Józef Piłsudski|Pilsudského]] porazili aj Stalinové zoskupenie. Víťazné ťaženie sa zmenilo na útek a skončilo sa stratou podstatnej časti [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Táto porážka znamenala aj zmarenie snáh o znovudobytie Pobaltia a Fínska. Tuchačevský vraj požadoval Stalinovu popravu, ale Lenin ho opäť podržal.
== Boj o nástupníctvo po Leninovi (1920 – 1927) ==
[[Súbor:Stalin 1920-1.jpg|thumb|left|170px|Stalin v roku 1920]]
V roku [[1921]] Stalina znovu zvolili do politbyra a o rok neskôr sa stal generálnym tajomníkom strany (opäť vďaka výdatnej podpore Lenina). Funkciu okamžite využil k upevneniu svojej moci. V straníckej funkcii používal mnohé nečestné praktiky. V roku [[1922]] sa stretol so samým Leninom. Spor viedli o tom, ako naložiť so Zakaukazskom, Ukrajinou a Bieloruskom, ktoré boli formálne samostatné a neboli tak súčasťou Ruska. Lenin sa pravdepodobne plánoval spojiť s Trockým a Stalina zničiť (Stalin bol už v tej dobe taký silný, že sa mu už mohol postaviť), ale jeho zdravotný stav sa prudko zhoršoval a [[mŕtvica]] spolu s [[progresívna paralýza|progresívnou paralýzou]] mu znemožnili bojovať. Stihol už iba spísať [[závet]], v ktorom napísal okrem iného:
[[Súbor:Lenin and stalin crop.jpg|thumb|Stalin (vpravo) sa radí s chorým [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]] v [[Gorki Leninskije|Gorki]], september 1922]]
:''Súdruh Stalin ako generálny tajomník sústredil do svojich rúk obrovskú moc a ja som si nie istý, či ju dokáže vždy dosť obozretne využívať…''
:''S. Stalin je príliš hrubý. Táto jeho chyba… je neprijateľná vo funkcii generálneho tajomníka. Preto navrhujem s. Stalina z tejto funkcie odvolať.''
Stalin si bol svojou pozíciou už natoľko istý, že keď sa zmocnil Leninovho závetu, tak ho osobne prečítal na Ústrednom výbore, pričom maximálne využil fakt, že kritizoval aj ďalších jeho členov. Vzápätí na to poskytol svoju rezignáciu, ktorú však výbor odmietol. Odmietli ju dokonca aj jeho najväčší oponenti, ktorí síce boli ako celok silnejší, ale vzájomne sa natoľko nenávideli, že im dočasné ponechanie Stalina pripadalo ako rozumné riešenie. Zahodili tak poslednú vážnu šancu na zosadenie Stalina a záchranu svojich životov.
V nasledujúcich piatich rokoch zlikvidoval Stalin všetkých svojich významných odporcov. Najskôr s pomocou Zinoveva a Kameneva odstavil od velenia armády Trockého a potom za prizerania sa Trockého vyhnal Zinoveva z politbyra. Potom s Kamenevom vyhnal z politbyra Trockého a celkom ho ovládol. V roku [[1927]] presadil vylúčenie Trockého a Zinoveva zo strany a Trockého nechal dokonca vyhostiť zo Sovietskeho zväzu. Trockij v zahraničí nemlčal a jeho prejavy, články a knihy spôsobovali Stalinovi množstvo problémov minimálne na medzinárodnej úrovni. Situácia sa vyriešila až potom, keď sa podarilo Stalinovi zorganizovať Trockého vraždu. Posledným verejne vystupujúcim odporcom Stalina vo vedení strany bol [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharin]], ktorý sa postavil proti násilnej kolektivizácii vidieka a teroru, ktorý Stalin rozpútal. Išlo však viac-menej skôr o gesto, lebo v tom čase už proti Stalinovi nemal nikto šancu.
== Diktátor upevňuje moc (1927 – 1938) ==
[[Súbor:Stalin.jpg|thumb|left|170px|Stalin niekedy pred rokom 1935]]
Potom čo odstavil svojich oponentov, začal Stalin upevňovanie svojej moci. Zničil všetkých potenciálnych odporcov a začal budovať ríšu a armádu, ktorá mala znovu ovládnuť najskôr bývalé cárske impérium. Svojimi plánmi sa od polovice 30. rokov nijako netajil, boli prezentované na schôdzach ÚV, na straníckych zjazdoch a v tlači. V zahraničí sa jeho plány stretávali so zmiešanými odozvami. Zatiaľ čo veľmoci (s výnimkou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]) a ostatné bohaté krajiny ich často prijímali zhovievavo a niektoré z nich uzatvárali so ZSSR spojenecké zmluvy; Britov, [[Poľsko|Poliakov]], [[Fínsko|Fínov]] a obyvateľov Pobaltia vážne znepokojovali.
V roku [[1932]] zomrela za záhadných okolností Stalinova druhá manželka. Príčinou smrti bolo strelné zranenie, otázkou však ostáva, či sa zastrelila sama, alebo či ju Stalin zavraždil. Stalin na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov rozpútal v krajine teror. Jeho plánom bola [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácie vidieka]], čo malo byť dosiahnuté obrovskou brutalitou. Roľníkom bolo odoberané aj [[obilie]] na siatie, a keď potom vypestovali málo, boli postihovaní za [[sabotáž]]. To isté čakalo aj predsedov [[kolchoz]]ov. Vidiek mal byť zlomený a zotročený. Ich obyvatelia boli vyvražďovaní a odosielaní na [[Sibír]] do [[gulag|pracovných táborov]]. Pridala sa aj ďalšia metóda – [[Hladomor na Ukrajine|umelo vyvolaný hladomor]]. Podľa Stalinovho vlastného priznania Churchillovi počet obetí kolektivizácie bol desať miliónov.
[[Súbor:Joseph Stalin with daughter Svetlana, 1935.jpg|náhľad|vpravo|Stalin s dcérou [[Svetlana Josifovna Allilujevová|Svetlanou]], 1935]]
Výsledkom bol pokles poľnohospodárskej produkcie, aj počtu obyvateľstva. To sa Stalinovi nepáčilo, on plánoval vzostup a rast, takže neostalo než pre neho falšovať štatistiky (do [[sčítanie obyvateľstva|sčítania obyvateľstva]] boli napríklad započítavané aj ešte nenarodené [[embryo|embryá]] a „odhady počtu“ tých, čo sčítaniu „nejako unikli“) atď. Vidiek nebol jedinou obeťou, ďalším cieľom boli ideoví nepriatelia: inteligencia a predstavitelia neboľševických strán. V polovici tridsiatych rokov sa pridala vnútrostranícka čistka. Stalin totiž tvrdil, že napredovaním k socializmu sa triedny boj zostruje. Ako zámienka poslúžila Stalinom objednaná vražda [[Sergej Mironovič Kirov|Kirova]] (pri posledných voľbách do ÚV získal ako jediný viac hlasov ako Stalin), po ktorej prakticky vyhladil väčšinu svojich spolupracovníkov a spolubojovníkov z občianskej vojny. To malo za následok hrubé porušovanie ľudských práv a neodôvodnené masové represálie, ktoré boli ešte podporované anonymnými ohováračmi. Negatívne procesy v sovietskej spoločnosti sa navyše prehlbovali aj tým, že kontrolu strany a vlády nad orgánmi štátnej bezpečnosti prevzal do rúk on sám. Prispelo to najmä k zločinnej činnosti [[Genrich Grigorievič Jagoda|Jagodu]], [[Nikolaj Ivanovič Ježov|Ježova]] a [[Lavrentij Berija|Beriju]]. Prácu „dokončil“ obrovskými [[Stalinské čistky v armáde|čistkami v armáde]], pri ktorej Stalin zlikvidoval výkvet svojej generality: [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorova]], [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|Bľuchera]], [[Iona Emmanuilovič Jakir|Jakira]] či [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]]. Takto si celkom podrobil aj armádu, zlikvidoval však aj veľa schopných a skúsených dôstojníkov, ktorých nahradili síce ľudia politicky spoľahliví, ale neskúsení a často úplne neschopní. Stalin to však zrejme nepovažoval za problém. Známy je jeho výrok, že v modernej dobe „vojnu vyhrá ten, kto bude mať väčšie množstvo lepších zdrojov“. Teraz bol pripravený na expanziu a obnovenie cárskeho impéria.
== Expanzia (1939 – 1941) ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-H27337, Moskau, Stalin und Ribbentrop im Kreml.jpg|thumb|left|170px|Stalin víta nemeckého ministra zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]] v [[Moskovský kremeľ|Kremli]], 1939]]
Stalin bol v oblasti zahraničnej politiky opatrným pragmatikom. Chcel expandovať, ale mal obavy, aby sa proti nemu svet nespojil. Považoval za nutné mať spojencov a záruky, že svet bude natoľko rozštiepený, že sa o jeho ťaženie nebude nikto zaujímať. Mal v úmysle zostať silný a postupovať pomaly. Tento systém je zrejmý na celom jeho ťažení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1941]], kde dôsledne dbal, aby sa vždy postavil iba jednému nepriateľovi. V auguste 1939 Sovietsky zväz uzavrel [[pakt o neútočení]] s [[Hitler]]ovým Nemeckom, a v jeho dodatkoch si oba štáty rozparcelovali priľahlú časť Európy a prisľúbili si vzájomnú podporu. ZSSR napadlo Poľsko [[17. september|17. septembra]] 1939, ktoré prehrávalo svoj boj s Nemeckom, pričom tvrdil, že ide chrániť [[Ukrajina|ukrajinské]] a [[Bielorusko|bieloruské]] obyvateľstvo. Rezervné jednotky [[Poľská armáda|poľskej armády]] na východných hraniciach nedokázali Červenú armádu zastaviť. Po obsadení východných častí medzivojnového Poľska sovietske orgány zatkli veľké množstvo nepohodlných poľských občanov spolu s nimi internovali množstvo vojnových zajatcov. Časť týchto zajatcov, najmä príslušníkov dôstojníckeho zboru, považovali za nebezpečných a rozhodili sa ich zlikvidovať. Stalin spolu s [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berijom]] a členmi politbyra, napr. [[Vjačeslav Molotov|Molotovom]], [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilovom]] a [[Michail Ivanovič Kalinin|Kalininom]], podpísal dokumenty, ktoré viedli ku [[Katynský masaker|Katynskému masakru]]. Hrozbou násilím si vynútil spojenecké zmluvy a rozmiestnenie svojich vojsk v [[Litva|Litve]], [[Lotyšsko|Lotyšsku]] a [[Estónsko|Estónsku]]. Keď sa však s týmito a ďalšími požiadavkami obrátil na [[Fínsko]], odmietlo ho.
[[Súbor:Katyn - decision of massacre p1.jpg|thumb|upright|Príkaz k vražde v Katyni podpísaný Stalinom, [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Klimentom Vorošilovom]], [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]], [[Anastáz Ivanovič Mikojan|Mikojanom]] a súhlas na vraždu podpísaný [[Michail Ivanovič Kalinin|Michailom Kalininom]] a [[Lazar Mojsejevič Kaganovič|Lazarom Kaganovičom]]]]
„Budúca zväzová republika“, ako Stalin Fínsko opakovane nazýval, veľmi dobre chápala zmysel a ciele jeho politiky a bola odhodlaná bojovať. [[30. november|30. novembra]] 1939 [[Zimná vojna|ZSSR napadlo Fínsko]]. Vzápätí bola ustanovená robotnícko-roľnícka vláda pod vedením [[Otto Kuusinen|Otta Kuusinena]], ktorú Stalin označil za jedinú legitímnu vládu Fínska, s ktorou je ochotný rokovať. [[Fíni]], hoci horšie vyzbrojení a niekoľkonásobne prečíslení, bojovali s neuveriteľnou urputnosťou. [[Červená armáda]] zdecimovaná čistkami mala s lámaním ich odporu veľké problémy. Svet navyše vyjadril svoju nespokojnosť a ZSSR za nevyprovokovanú agresiu vylúčili zo [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] začali navzdory svojej vojne s Nemeckom uvažovať o intervencii. Stalin sa teda rozhodol ustúpiť od podmanenia celého Fínska a uspokojil sa s vysokými územnými ziskami. Celkovo si však veľmi sťažil situáciu, lebo nepodarené ťaženie zničilo vynikajúcu povesť, ktorú Červená armáda získala obsadením Poľska a porážkou [[Japonsko|Japoncov]] a [[Čína|Číňanov]] v predchádzajúcich rokoch. Krátko po ukončení zimnej vojny ZSSR násilím obsadil [[Pobaltie]] (vrátane [[Litva|Litvy]] čo bolo v rozpore s Paktom, ale Nemecko to nechalo bez následkov) a potom prinútil [[Rumunsko]] k odovzdaniu [[Besarábia|Besarábie]]. Nato obrátil znova svoju pozornosť na Fínsko, ale to už získalo podporu a záruky Nemecka. Keď sa potom v severnom Fínsku objavili nemecké jednotky, Stalin sa rozhodol dočasne od jeho obsadenia ustúpiť. Následne musel svoju expanziu v [[Európa|Európe]] ukončiť, pretože na konflikt s Nemeckom sa necítil a všetky potenciálne ciele už boli pod Nemeckou ochranou. Sústredil sa na budovanie armády a pacifikáciu dobytých území, kde rozpútal teror takých rozmerov, že vzhľadom naň sa inak hrozivé straty Fínska v zimnej vojne (25 000 mŕtvych a 60 000 ranených pri celkovom počte 3,8 milióna obyvateľov) javili ako „dobrý obchod“ (iba počet priamo zavraždených Litovcov počas rokov [[1940]]{{--}}[[1941]] sa odhaduje na minimálne 100 000).
Väčšina historikov sa domnieva, že Stalin už v tej dobe počítal s vojnou proti Nemecku a čakal na príležitosť, kedy Nemecko napadnúť. Stalin zjavne dúfal, že sa Hitler pokúsi [[Operácia Seelöwe|vylodiť v Británii]] a utrpí pri tom značné straty. Ale [[Viktor Suvorov|Suvorova]] téza, že Hitler svojím útokom predbehol Stalina iba o pár týždňov, je všeobecne odmietaná. Väčšinový názor je, že Stalin mal v úmysle zaútočiť až po podstatnom oslabení Nemecka, t. j. po jeho invázii do Anglicka, alebo až po tom, ako by si bol istý svojou úplnou prevahou (odhadujú sa roky [[1942]]{{--}}[[1943]]). Stalin bol síce znepokojený ochladením vzťahov s Nemeckom, ale snažil sa o ich vylepšenie. Nepripúšťal nič čo by mohlo Nemecko využiť ako zámienku pre rozpútanie vojny, čím sa snažil získať čas na dokončenie reforiem v armáde a jej prezbrojenie. Urobil však obrovskú chybu, keď si neuvedomil, že prekročil hranicu, za ktorou sa takáto činnosť stáva nielenže nepotrebnou, ale aj škodlivou. Hoci mal dosť správ o pripravovanom útoku, odmietol im uveriť a znemožnil včasné vykonanie protiopatrení. Okrem varovaní, ktoré mu zasielala britská diplomacia a boli pokladané iba za provokáciu, dostala sovietska spravodajská služba hodnoverné a veľmi presné informácie od [[Richard Sorge|Richarda Sorgeho]], ktoré dokonca hovorili o tom, že sa vojna začne [[22. jún]]a. Jediný rozkaz, ktorý sa v smere obrany vydal pred vpádom sa týkal maskovania letísk a rozptýlenia lietadiel na letiskách. Bol nariadený [[Georgij Žukov|Žukovom]] a [[Semion Timošenko|Timošenkom]] [[19. jún]]a<ref>{{Knižná referencia|autor=Chazanov, D.|názov=''Velikaja Otečestvennaja: Neizvestnaja vojna/1941 Gorkije uroku Vojna v vozduche'' ISBN 5-699-17846-5|mesto=Moskva|vydavateľstvo=Cjauza, Eksmo|strana= 394|rok=2006}}</ref>, ale na jeho realizáciu už nebol dostatočný čas.
== Nemecko-sovietska vojna (1941 – 1945) ==
[[Súbor:JStalin Secretary general CCCP 1942.jpg|thumb|left|170px|Stalin okolo roku 1942]]
Keď [[22. jún]]a [[1941]] nacistické Nemecko [[operácia Barbarossa|prepadlo Sovietsky zväz]], bol to pre Stalina veľký šok. Najskôr tomu nemohol uveriť a tvrdil, že ide o provokáciu nemeckých generálov, a že [[Adolf Hitler|Hitler]] o tom nemôže vedieť. Stalin sa už predtým chystal na útočnú vojnu voči Nemecku. 15. mája bol dokonca schválený plán útoku na východné hranice Nemeckej ríše a následné rozvinutie sovietskych vojsk. Nemecký vpád však útočné plány zmaril. Naopak, sovietske vojská úplne nepripravené sa museli brániť vo veľmi nevýhodnej pozícii. Trvalo 11 dní, kým sa po prvýkrát na verejnosti vyjadril o nacistickom vpáde. Vo svojom rozhlasovom prejave [[3. júl]]a [[1941]] sa prihovoril občanom ZSSR ''bratia a sestry'' a požiadal ich o pomoc vo ''vlasteneckej vojne''. Ale viaceré jeho diletantské zásahy do riadenia operácií mali na [[ZSSR]] a jeho armádu zničujúci dopad. Straty [[Červená armáda|Červenej armády]] boli obrovské. Jej [[Vojenské vzdušné sily ZSSR|letectvo]] bolo spolovice eliminované a ešte horší osud postihol [[tank (vozidlo)|tankové]] vojská, ktoré boli z takmer 90% zničené aj napriek ich početnej ba dokonca i kvalitatívnej prevahe nad nemeckými tankmi. V oblasti [[Umaň|Umane]], [[Kyjev]]a a [[Viazma|Viazmy]] boli do konca roka zničené celé [[armáda (vojenská jednotka)|armády]]. V období ťažkých bojov vydal Stalin [[16. august]]a [[1941]] [[rozkaz č. 270]], v ktorom bolo prikázané všetkým vojakom a dôstojníkom bojovať do poslednej možnosti a vyhýbať sa dobrovoľnému padnutiu do zajatia. Tí, ktorí sa vzdali nepriateľovi bez odporu, boli považovaní za [[zradca|zradcov]], ich rodiny boli automaticky považované za nebezpečných rodinných príslušníkov nepriateľov vlasti, zatknuté a uväznené. Takto bola uväznená i rodina Stalinovho najstaršieho syna [[Jakov Josifovič Džugašvili|Jakova Džugašviliho]], ktorý padol do zajatia v bojoch pri [[Vitebsk]]u.
Nemožno však povedať, že by všetky jeho vojenské a politické rozhodnutia boli nesprávne. Vo svojom prejave [[3. júl]]a [[1941]] sa obrátil na obyčajných ľudí, apeloval na národné cítenie všetkých obyvateľov [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom spomenul slávnych ruských vojvodcov ako bol [[Alexander Nevský]]. Prejav, ktorý sa začínal slovami: „''Súdruhovia, občania, bratia a sestry, príslušníci armády a námorníctva! Obraciam sa na vás priatelia moji!''“<ref>{{Knižná referencia|autor=Alexander Werth|názov=''Od paktu po Stalingrad''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Vydavateľstvo politickej literatúry|strana= 184|rok=1968}}</ref>, bol neklamnou známkou toho, že niečo nie je v poriadku. Ľudia to pochopili aj napriek tomu, že v prejave tvrdil, že: „''najlepšie nepriateľské divízie sú už zničené.''“ Snahy obyvateľstva celej krajiny skĺbené so Stalinovými organizačnými schopnosťami ako i nekompromisnými rozkazmi sa ukázali byť rozhodujúcim elementom v nasledujúcom období. Podporil tiež masívnu evakuáciu priemyslu, ktorá zachránila pred zničením a obsadením mnoho priemyselných podnikov, ktoré boli evakuované na východ, najmä na [[Ural (ekonomický rajón)|Ural]], prípadne ďalej na [[Sibír]]. Ešte stále však nedal na názory svojich generálov, a tak sa opakovala situácia z roku [[1941]], keď podobný osud postihol ďalších sovietskych vojakov na jar [[1942]], keď Stalin trval napriek varovaniam viacerých dôstojníkov na protiútokoch, keďže považoval [[Wehrmacht]], ktorý utrpel v [[Bitka o Moskvu|bojoch cez zimu]] ťažké straty za porazený. Následne zle odhadol nemecké plány na letnú ofenzívu a sústredil väčšinu svojich záloh v strednej časti frontu na obranu Moskvy. Nemecké vojská však zaútočili na juhu, zlikvidovali [[Semion Buďonnyj|Buďonného]] [[Druhá bitka o Charkov|protiútok pri Charkove]] a postupovali k [[Stalingrad]]u a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Známy sa stal tvrdý Stalinov [[rozkaz č. 227]] z [[28. júl]]a [[1942]], ktorý vošiel do povedomia ako: „''Ani krok späť!''“ Tento rozkaz nedovoľoval jednotkám opustiť zverené pozície a navyše ustanovil takzvané [[uzáverové jednotky]], ktoré mali aj s pomocou zbraní zabrániť samovoľným ústupom vojenských jednotiek. Boli taktiež vytvorené [[trestné jednotky]] tzv. „štrafbaty“, do ktorých sa dostali vojaci a velitelia za najrôznejšie priestupky ale aj neodôvodnené opustenie zverených pozícií. Tieto jednotky boli nasadzované na najnebezpečnejšie úseky frontov a ich príslušníci museli „zmyť svoje zločiny voči vlasti svojou krvou“. Straty v týchto jednotkách boli preto veľmi vysoké. V existujúcej situácii to však bol nevyhnutný krok, ktorý do značnej miery pomohol dosiahnuť zvrat v situácii na frontoch.
[[Súbor:Shahstalinmolotov.JPG|náhľad|Stalin a Molotov s iránskymi politikmi na [[teheránska konferencia|teheránskej konferencii]]]]
Medzi [[28. november|28. novembrom]] a [[1. december|1. decembrom]] [[1943]] sa po prvýkrát stretol so svojimi dôležitými spojencami na [[teheránska konferencia|teheránskej konferencii]], kde rokoval o dôležitých otázkach otvorenia západného frontu, či poľskej otázke. Zaviazal sa navyše, že po porážke Nemecka pomôže spojencom v boji s [[Japonsko]]m. Na prelome rokov [[1942]]/[[1943]] využil Sovietsky zväz sériu Hitlerových strategických omylov, zozbieral dostatok záloh a prešiel na krídlach nemeckých armád [[bitka o Stalingrad|pri Stalingrade do protiútoku]]. V kotli pod Stalingradom bola po prvýkrát v druhej svetovej vojne zničená celá nemecká armáda. Keď sa sovietskym vojskám podarilo zajať nemeckého poľného maršala [[Friedrich Paulus|Friedricha Paulusa]], navrhol mu Hitler jeho výmenu za vlastného syna Jakova. Verzií Stalinovej odpovede existuje niekoľko, nech už však znela akokoľvek bola jednoznačne odmietavá. (Jedna z verzií jeho odpovede znie: ''„Poručíka za maršala nevymieňajú.“'') Sovietski generáli získali po bitke o Stalingrad veľký kredit, ale aj Stalinovu dôveru. Tým sa výrazne líšil od Hitlera, ktorý napriek svojim vlastným chybám z väčšiny neúspechov obviňoval práve svojich generálov.
[[Súbor:RIAN archive 602161 Center of Stalingrad after liberation.jpg|thumb|left|Centrum [[Volgograd|Stalingradu]] po oslobodení, 2. február 1943]]
Na jar [[1943]] sa však Nemcom podarilo víťazný postup od Stalingradu zastaviť trpkou [[tretia bitka o Charkov|porážkou pri Charkove]]. Len blatisté jarné počasie zachránilo sovietske vojská pred veľkým nebezpečenstvom, ktoré po tejto bitke vzniklo. Stalin po porade so svojimi generálmi potom súhlasil, aby sa po skončení [[Rasputica|rasputice]] nezačínala nová ofenzíva, ale aby vojská vyčkali na nemecký útok, ktorého cieľom mali byť jednotky v oblasti [[Kursk]]ého oblúku – rozsiahleho výbežku frontu zasahujúcemu asi 80 až {{km|90|m}} do nemeckých postavení medzi mestami [[Oriol]] a [[Belgorod]]. Sovieti pripravili v oblasti pre Nemcov kruté prekvapenie vo forme rozčlenenej obrany s ôsmimi obrannými líniami, z ktorých sa nacistom podarilo preraziť iba tri. Obidve strany vrhli do bitky svoju najmodernejšiu techniku a najlepšie vojská. Z bitky nakoniec vyšli víťazne sovietske jednotky, ktoré okamžite začali energicky vytláčať nepriateľa po celom úseku frontu. Červená armáda tak vyvrátila mýtus o tom, že dokáže víťaziť iba v zime. V priebehu nasledujúceho obdobia boli Nemci vytlačení z blízkosti [[Leningrad]]u, bol oslobodený [[Charkov]], [[Kyjev]], po [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] v lete [[1944]] aj [[Minsk]]. Mobilitu sovietskej armády vtedy výrazne podporili [[Lend-Lease|dodávky]] množstva [[nákladný automobil|nákladných automobilov]] od západných [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Stalin tak onedlho získal opäť všetko čo stratil, a znovu ovládol [[Pobaltie]], [[Ukrajina|Ukrajinu]] aj [[Besarábia|Besarábiu]]. Sovietske jednotky rýchlo prenikli do [[Rumunsko|Rumunska]] a na [[Balkán]]. [[Fínsko]] na severe mu však znova uniklo, keď najprv zastavilo sovietsku ofenzívu zhruba v oblasti, kde sa bojovalo i počas zimnej vojny a neskôr prinútilo nemecké vojská k odchodu z krajiny a rýchlo požiadalo a [[prímerie]]. Stalo sa síce satelitom [[ZSSR]] pokiaľ ide o medzinárodnú politiku a zahraničný obchod, ale zachovalo si nezávislosť pokiaľ ide o väčšinu vnútornej politiky a štátneho zriadenia.
[[Súbor:Yalta Conference 1945 Churchill, Stalin, Roosevelt (cropped).jpg|thumb|upright|Stalin na [[jaltská konferencia|jaltskej konferencii]], 1945]]
Vo [[východná Európa|východnej Európe]] sovietske vojská rýchlo postupovali. I tu však ich postup poznamenali Stalinove politické ambície, keď zahatal podporu pre [[Varšavské povstanie]], či naopak pre politický kredit v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] prikázal svojim vojskám [[Karpatsko-duklianska operácia|útočiť v nevhodných podmienkach]] cez [[Dukliansky priesmyk]]. Posledným nerozumným krokom Stalina vo vojne bol [[bitka o Berlín|útok na Berlín]]. Keďže bol presvedčený, že sa ho Západní Spojenci, ktorí mali mesto na dosah, pokúsia dobyť ako prví<ref>{{Knižná referencia|autor=John Macdonald|názov=''Veľké bitky druhej svetovej vojny'' ISBN 80-7145-185-1|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovart|strana= 168|rok=1995}}</ref>. Namiesto toho, aby svoje vojská, ktoré počas vojny vybojovali najťažšie bitky a utrpeli ťažké straty, šetril, pustil sa do priameho útoku na mesto. Vysokým stratám, ktoré jeho jednotky v týchto bojoch utrpeli, by išlo predísť napríklad obliehaním mesta. Faktom však je, že každý deň vojny prinášal Sovietskemu zväzu obrovské straty na životoch (v priemere 14 000 denne) a skrátenie bojov ich teoreticky mohlo znížiť. Podľa dohôd so Spojencami, zaútočil v auguste [[1945]] na japonské vojská v [[Mandžusko|Mandžusku]]. Do konca vojny sa sovietskym vojskám podarilo oslobodiť aj severnú časť [[Kórea|Kórey]]. V Európe spadali do sovietskej sféry vplyvu [[Poľsko]], [[Československo|Česko-Slovensko]], [[Rumunsko]], [[Maďarsko]], [[Bulharsko]] a [[NDR|Východné Nemecko]], ktoré sa stali sovietskymi satelitmi v každom ohľade, aj keď sa režimy, ktoré v nich vznikli, nedajú so Stalinovou diktatúrou porovnávať.
Stalin získal ako víťaz nad [[nacizmus|nacizmom]] najmä vďaka svojmu [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]] gloriolu bojovníka za slobodu a osloboditeľa národov, ktorá oslepila mnoho ľavicových intelektuálov po celom svete. Tí potom veľkoryso prehliadali zverstvá, ktoré doma páchal (pokiaľ správam o nich vôbec verili). Víťazstvá sovietskych vojsk boli v rámci Stalinovho kultu osobnosti všeobecne označované ako výsledky jeho geniálnych vojvodcovských schopností, pričom sa cielene bagatelizovalo jeho pričinenie k úvodným porážkam Červenej armády v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]]. Rozpútal štátom vedené prenasledovanie a presídlenie národov, ktoré považoval za spojencov nacizmu počas [[operácia Barbarossa|vpádu do ZSSR]]. Boli to napríklad [[Čečeni]], [[Tatári|Krymskí Tatári]] a mnohí ďalší. Táto činnosť mala za následok ohromné ľudské a kultúrne škody a mnohými je považovaná za [[genocída (právo)|genocídu]].
== Povojnové obdobie (1945 – 1953) ==
[[Súbor:Mao, Bulganin, Stalin, Ulbricht Tsedenbal.jpeg|thumb|left|[[Mao Ce-tung]] na oslavách Stalinových 70. narodenín v [[Moskva|Moskve]], 1949]]
Stalin v povojnových rokoch síce aj naďalej plánoval expanziu a upevnenie impéria, ale jeho postupy sa zmenili. Aby si uchoval svoju pozitívnu tvár, snažil sa postupovať menej nápadne. Mal obavy zo západných spojencov, ktorí sa ukázali silnejší, ako čakal, tým skôr, že [[Sovietsky zväz]] bol vojnou ekonomicky vyčerpaný a vojnové škody krajinu uvrhli späť do stavu, ktorý krajina zažila po skončení občianskej vojny pred dvadsiatimi rokmi. Navyše sa Stalinov zdravotný stav začal zhoršovať a strácal silu. Jeho zahraničná politika sa v mnohých ohľadoch míňala účinku. Síce sa mu podarilo celkom ovládnuť štáty v jeho sfére vplyvu s výnimkou [[Juhoslávia|Juhoslávie]], ale jeho podpora odsunu [[Nemci|Nemcov]] z nemeckého územia sa obrátila proti nemu – vyhnanci, ktorí mali rozvrátiť ekonomiku [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]], ju naopak posilnili a skonsolidovali. [[Izrael]] sa k ZSSR aj napriek Stalinovej počiatočnej podpore nakoniec obrátil chrbtom a ani [[Kórejská vojna]] sa nevyvíjala dobre. Princípy budovania a riadenia hospodárstva, ktoré zaviedol, boli síce vhodné na vojnové pomery, ale v čase mieru boli neefektívne. Stalinské čistky navyše potierali akúkoľvek iniciatívu obyvateľstva, aj preto sa sovietske hospodárstvo v nasledujúcich obdobiach stalo charakteristické technickou zaostalosťou, nízkou produktivitou práce a vysokou materiálovou a energetickou náročnosťou.
V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] Stalin upustil od masových vrážd nepohodlných osôb, aké realizoval v skoršom období. Prenasledovanie politických nepriateľov však malo podobný charakter. Začal [[antisemitizmus|antisemitskú]] kampaň proti [[kozmopolitizmus|kozmopolitizmu]]. Všetkých Židov plánoval presunúť na východ krajiny do už dlhšie existujúcej [[Židovská autonómna oblasť|autonómnej oblasti]] k Čínskym hraniciam, pri tom síce nemalo dochádzať k ich popravám, ale počas transportu mala veľká časť z nich zahynúť. Presunu Židov sa malo týkať aj vytvorenie ďalších pracovných táborov pre asi štvrť milióna ľudí. Tesne pred svojou smrťou rozpútal propagandistickú kampaň a zatýkanie lekárov po celej krajine. Celá kampaň sa začala zatýkaním lekárov, ktorí sa starali o politikov v moskovskom [[Moskovský kremeľ|Kremli]]. V roku [[1953]] sa už našli vo vedení strany ľudia, ktorí sa s ním odvážili nesúhlasiť, hoci iba na neverejných zasadaniach.
== Smrť ==
[[Súbor:Stalin's funeral procession entering Manezhnaya Square from Okhotny Ryad.jpg|thumb|Stalinov pohreb, 9. marec 1953]]
[[Súbor:Stalin's grave in 1965.jpg|thumb|Stalinov hrob pri kremeľskom múre, 1965]]
Večer 1. marca alebo ráno 2. marca došlo u Stalina k výronu krvi do mozgu (mŕtvici). Pár hodín pred tým mal hostí: Malenkova, Beriju, Bulganina a Chruščova , ktorí odišli o štvrtej hodine ráno. Stalin vstával obvykle neskoro, ochranka si myslela, že ešte spí a neodvážila sa ho rušiť. Večer 22:30 hod. ho našli ležať v bezvedomí na zemi a preniesli ho na gauč. Pre teóriu Stalinovej vraždy nie sú žiadne dôkazy. Ignaťjev ihneď zavolal Chruščova, ktorý dorazil na daču za Stalinom ako prvý spolu s Bulganinom. 2. marca ráno dorazili lekári. Tlak mal 190/110, prerušovane dýchal. Stalin ešte žil 4. a 5. marca. 4. marca začal omodrievať a dusiť sa a ráno 5. marca vracal krv. Večer mal pulz 150 úderov za minútu. Zomrel 5. marca 1953 o 21:50 hod. vo veku 74 rokov.
Berija síce v tej dobe patril k jedným z najmocnejších ľudí v ZSSR a bol Stalinovým osobným priateľom, ale v poslednom čase sa okolo neho začali objavovať podozrivé príznaky, napríklad zatýkanie jeho blízkych spolupracovníkov. To bolo v Stalinovom Sovietskom zväze obvykle predzvesťou útoku a likvidácie. Je nemožné, aby si Berija nebol vedomý tejto skutočnosti. Treba teda brať jeho tvrdenie, že Stalinovi bolo lepšie a nebol dôvod volať lekára okamžite, s veľkou rezervou. Za oveľa pravdepodobnejšiu je historikmi považovaná možnosť, že Berija úmyselne zdržal privolanie lekárskej pomoci a napomohol tak k Stalinovej smrti. Podľa niektorých spolupracovníkov túto verziu niekoľkokrát potvrdil v súkromných rozhovoroch krátko po Stalinovej smrti, v ktorých so sebavedomým úsmevom niekoľkokrát povedal vetu ''„Ja som ho odstránil...“''
Stalin bol jediný zo sovietskych štátnikov, na počesť ktorého bola po jeho smrti usporiadaná v pravoslávnom chráme [[panychída]]. Po informáciách o jeho smrti bola veľká časť obyvateľstva krajiny otrasená. Pri jeho pohrebe a snahách ľudí dostať sa k rakve a vidieť jeho telo dni predtým boli v mnohopočetných davoch ušliapaní viacerí ľudia. Deň 5. marec sa v Česko-Slovensku dostal medzi pamätné dni. Česko-slovenský ľud si ho pripomínal do roku 1956, teda do odsúdenia [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]] novým lídrom [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitom Chruščovom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensku mal štátne oslavy aj Stalin|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/567026-na-slovensku-mal-statne-oslavy-aj-stalin/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-29|dátum prístupu=2020-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref> Zabalzamované telo Stalina umiestnili do [[Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina|Mauzólea Lenina]], ktoré sa v r. [[1953]]{{--}}[[1961]] volalo Mauzóleum V. I. Lenina a I. V. Stalina. Na základe uznesenia XXII. zjazdu z [[30. október|30. októbra]] [[1961]], v noci z 31. októbra na [[1. november|1. novembra]] [[1961]] Stalinovo telo vyniesli z mauzólea a pochovali do hrobu pri kremeľskom múre. Stalinovu sochu v strede mesta jeho narodenia presunuli Gruzínci do múzea v noci z 24. na [[25. jún]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Gruzínsko: Sochu Stalina v jeho rodnom meste Gori odstránili z hlavného námestia
| url = http://www.tasr.sk/24.axd?k=20100625TBB00170
| dátum vydania = 25.6.2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 26.6.2010
| vydavateľ = tasr.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
== Vyznamenania ==
* [[Hrdina socialistickej práce]] (1939)
* [[Hrdina Sovietskeho zväzu]] (1945)
* [[Rad Víťazstva]] (1943, 1945),
* 3x [[Rad červenej zástavy]]
* [[Rad Lenina]] (1939, 1945, 1949)
* [[Rad Suvorova]] 1. stupňa (1943).
V roku [[1946]] [[Bratislava]] udelila Stalinovi [[čestné občianstvo]], ale v roku 2020 mu ho odňala, pretože jeho konanie „nebolo zlúčiteľné s takýmto ocenením“.<ref name="dennikn-bratislava-odnala-cestne-obcianstvo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava odňala čestné občianstvo Stalinovi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2192168/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-17 | dátum prístupu = 2020-12-18 }}</ref>
== Súčasné názory na Stalina ==
* liberálni demokrati: Autori vychádzajúci z liberálnych a humanistických pozícií, pokladajú Stalina za potláčateľa všetkej slobody, iniciatívy, za pôvodcu totalitnej spoločnosti, vinníka a iniciátora zločinov proti ľudskosti, porovnateľného s [[Hitler]]om. Táto mienka prevláda na Západe, v čase Perestrojky a začiatkom 90. rokov 20. storočiam prevládala i v ZSSR.
* komunisti-stalinisti: plne uznávajú Stalina, pokladajú ho za verného pokračovateľa Lenina. Ich názory v podstate zodpovedajú oficiálnym tézam sovietskej propagandy [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Ako príklad možno uviesť knihu М.S. Dokučajeva ''Dejiny nezabúdajú''. Počas Stalinovho života na neho v ľavicových kruhoch na Západe nahliadali zhovievavo až nadšene, keďže ho pokladali za tvorcu zaujímavého sociálneho experimentu – takto k nemu pristupovali napríklad [[George Bernard Shaw|G.B. Shaw]], [[Lion Feuchtwanger]], [[Henri Barbusse]]. Po odhaleniach XX. zjazdu strany stalinizmus na Západe ako jav zanikol.
* komunisti-antistalinisti: obviňujú Stalina zo zničenia strany, z odstúpenia od ideálov Lenina. Tento prístup sa zrodil ešte v „leninskej garde“ ([[Martemian Riutin|M. Riutin]], [[Fjodor Raskoľnikov|F. Raskoľnikov]], [[Lev Davidovič Trockij|L.D. Trockij]], či [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharinov]] list napísaný pred popravou) a stalo sa prevládajúcim po XX. zjazde.
* nacionalisti-stalinisti: kritizujú Lenina i demokratov, zároveň vysoko oceňujú Stalina za prínos k upevneniu ruskej imperiálnej vlády. Pokladajú ho za hrobára rusofóbov-boľševikov. Oceňujú jeho antisemitské kroky. Ako príklad možno uviesť diela I. S. Šiškina ''Vnútorný nepriateľ'' a V. A. Mičurina ''«Dvadsiate storočie v Rusku cez prizmu teórie etnogenézy L. N. Gumiľova'' a práce V. V. Kožinova. Posledný pokladá stalinské represálie v mnohom za nevyhnutné, kolektivizáciu a industrializáciu za ekonomicky opodstatnené.
* nacionalisti-antistalinisti: (napr. [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Alexandr Solženicyn]]) odsudzujú Stalina ako boľševika, narušiteľa tradičnej ruskej kultúry a tradičnej ruskej spoločnosti.
Podľa výskumu verejnej mienky z 18. – [[19. február]]a 2006, 47 % obyvateľov Ruska pokladá rolu Stalina v histórii za pozitívnu, 29 % za negatívnu. Priaznivci Stalina z rôznych politických táborov vyzdvihujú najmä politickú stabilitu a poriadok, ktorý za jeho vlády panoval. Po XXII. zjazde pamätníky Stalina boli po celom Sovietskom zväze demontované, okrem pamätníka v rodnom meste. V súčasnosti na mnohých miestach Ruska mu znovu budujú pamätníky.
== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn.}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Literatúra ==
* FISHMAN, J. {{--}} HUTTON, J. B.: ''Soukromý život Josefa Stalina.'' Praha : Práce, 1993. 113 s. ISBN 80-208-0286-X
* MEDVEDEV, Roj: ''Stalin a stalinizmus.'' Bratislava : Obzor, 1990. 230 s. ISBN 80-215-0079-4
* MOULIS, Vladislav: ''Běsové ruské revoluce.'' Praha : Dokořán, 2002. 204 s. ISBN 80-86569-07-1
* VEBER, Václav: ''Stalinovo impérium (Rusko 1924-1953).'' Praha: Triton, 2003. 167 s. ISBN 80-7254-391-1
== Pozri aj ==
* [[Stalinov kult osobnosti]]
* [[Stalinizmus]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Josif Vissarionovič Stalin|q=Josif Vissarionovič Stalin|commonscat=Joseph Stalin}}.
{{Maršali ZSSR}}
{{Studená vojna}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Stalin, Josif Vissarionovič}}
[[Kategória:Sovietski politici]]
[[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]]
[[Kategória:Maršali ZSSR]]
[[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]]
[[Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Nositelia Radu Víťazstva]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Ruskí ateisti]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]]
[[Kategória:Starí boľševici]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy]]
dqgmxnmq8dllf63qc8vp945kxertm0f
Žilina
0
2640
8207589
8179400
2026-05-03T08:52:20Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207589
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
{{dobrý článok}}
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = mesto
| Názov = Žilina
| Iné názvy =
| Prezývka = "Perla Váhu"
| Obrázok = Žilina Montage.jpg
| Popis obrázku = Zľava po riadkoch: [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)|Katedrála Najsvätejšej Trojice]], [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánske námestie]], interiér [[Kostol svätého Štefana Kráľa (Rudiny)|Kostola sv. Štefana Kráľa]] Závodská cesta, Radnica, [[Kostol Obrátenia svätého Pavla (Žilina)|Kostol Obrátenia sv. Pavla]] (Sirotár), [[Budatínsky hrad]], ulica Horný val s modernou sadovou úpravou
| Znak = Coat of Arms of Žilina.svg
| Vlajka = Zilina-zilina-flag.svg
| Kraj = Žilinský
| Okres = Žilina
| Región = Horné Považie
| Časti =
| Rieka = Váh
| Rieka 1 = Kysuca
| Rieka 2 = Rajčianka
| Zemepisná šírka = 49.222778
| Zemepisná dĺžka = 18.740000
| Nadmorská výška = 345
| Najvyšší bod =
| Najvyšší bod výška =
| Najvyšší bod šírka =
| Najvyšší bod dĺžka =
| Najnižší bod =
| Najnižší bod výška =
| Najnižší bod šírka =
| Najnižší bod dĺžka =
| Prvá zmienka = 1208
| Starosta = [[Peter Fiabáne]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
| PSČ = 010 01
| Kód = 517402
| EČV = ZA
| Predvoľba = +421-41
| Adresa = Mestský úrad v Žiline<br/>[[Námestie obetí komunizmu|Nám. obetí komunizmu]] 1<br/>011 31 Žilina
| E-mail = zilina@zilina.sk
| Telefón = +421 (0)41 7063 104
| Fax =
| Mapa = Žilina-mapa.jpg
| Popis mapy =
| Web = www.zilina.sk
| Commons = Žilina
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
[[Súbor:Žilina P5292117.jpg|thumb|Mestský úrad]]
'''Žilina''' (''{{Audio|Sk-Žilina.ogg|Žilina}}'', {{lat|''Solna''}}, {{v jazyku|deu|''Sillein''}} alebo ''Silein'', {{V jazyku|hun|''Zsolna''}}, {{V jazyku|pol|''Żylina''}}) je [[Žilinský kraj|krajské]] a [[Žilina (okres)|okresné]] [[Mesto (Slovensko)|mesto]] na severnom [[Slovensko|Slovensku]]. Leží na sútoku riek [[Váh]], [[Kysuca]] a [[Rajčanka]].
Počtom obyvateľov (spolu 80 020, 38 623 mužov, 41 397 žien poďľa údajov 31.10.2024) je Žilina [[zoznam miest na Slovensku|štvrtým najväčším mestom na Slovensku]].<ref name="obyv">[http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7101mr/v_om7101mr_00_00_00_sk Počet obyvateľov podľa pohlavia - obce (mesačne) - Štatistický úrad Slovenskej republiky]</ref> Je administratívnym, hospodárskym, dopravným a kultúrnym centrom severozápadného [[Slovensko|Slovenska]], niekedy sa jej hovorí „perla na Váhu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Žilina – perla na Váhu...
| url = http://www.parlamentnykurier.sk/kur178-09/36.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 26.3.2023
| dátum prístupu = 30.1.2013
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20150226141037/http://www.parlamentnykurier.sk/kur178-09/36.pdf
| dátum archivácie = 2015-02-26
}}</ref>
== Geografia ==
[[Súbor:Zilina from above.jpg|náhľad|Letecká snímka mesta]]
Mesto Žilina sa nachádza na sútoku [[Váh]]u s [[Kysuca|Kysucou]] a [[Rajčanka|Rajčankou]] (pred ohybom [[Váh]]u zo západného smeru na juhozápadný a pred vstupom do centrálneho vysokého územia [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]), na zemepisnej súradnici {{Súradnice|49|13|24.39|S|18|44|21.58|V|display=inline}}. Jej [[rozloha]] je {{km2|80.03}} a nadmorská výška [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánskeho námestia]] ([[Historické centrum Žiliny|historického centra]]) je {{Mnm|345}}<ref>Štofko, J.: Žilina. Knižné centrum Žilina 1999, s. 1 – 2</ref>
Mesto Žilina spolu s mestskými časťami hraničí s [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcami]]:
* na severe: [[Horný Hričov]], [[Divinka]], [[Divina (obec)|Divina]] (s Divinou celkovo 138,95 m)
* na východe: [[Teplička nad Váhom]], [[Mojš]]
* na juhu: [[Stráňavy]], [[Višňové (okres Žilina)|Višňové]], [[Rosina]], [[Turie]], [[Porúbka (okres Žilina)|Porúbka]], [[Lietava]], [[Lietavská Lúčka]]
* na západe: [[Brezany]], [[Hôrky (okres Žilina)|Hôrky]], [[Bitarová]], [[Ovčiarsko]].
Táto správna a územná jednotka je súčasťou [[Žilina (okres)|okresu Žilina]] a podľa mesta Žilina je pomenovaná i celá [[orografia|orografická]] jednotka – [[Žilinská kotlina]]. Má tvar [[Pravouhlý trojuholník|pravouhlého trojuholníka]] s hraničnou líniou [[Malá Fatra|Malej Fatry]], [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchoviny]], [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]], [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]] a [[Javorníky|Javorníkov]]. [[Juh (svetová strana)|Južným]] pokračovaním [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotliny]] je analogický výbežok [[Rajecká kotlina|Rajeckej kotliny]], medzi ktoré je včlenená [[Geomorfológia|morfologicky]] výrazná skupina [[Skalky (geomorfologický podcelok)|Skaliek]], patriaca k [[Strážovské vrchy|Strážovským vrchom]]. Zúženým pretiahnutým výčnelkom popri potoku [[Varínka]] vybieha [[Žilinská kotlina]] až k [[Terchová|Terchovej]] (ako Varínsky výbežok). [[Žilinská kotlina]] sa zhoduje v hraničných oblastiach v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] len s [[Bytčianska kotlina|Bytčianskou kotlinou]] a to v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] cez {{Mnm|330}}
=== Vodstvo ===
Katastrálne územie Žiliny patrí pod druhú najväčšiu riečnu sústavu Slovenska. [[Reliéf]] [[Povodie Váhu|povodia Váhu]] určujú jednotlivé [[orografia|orografické]] stavebné jednotky. V [[Strečniansky priesmyk|Strečnianskej úžine]] dlhej {{km|7|m}} utvára [[Váh]] tri charakteristické vhĺbené meandre (Krivý, [[Domašínsky meander|Domašín]] a Gabrišova). Váh po sútoku s [[Kysuca|Kysucou]] a [[Rajčanka|Rajčankou]] opúšťa [[Žilinská kotlina|Žilinskú kotlinu]] a prerezáva sa do [[Bytčianska kotlina|Bytčianskej kotliny]], kde vznikla [[vodná nádrž Hričov]]. Zdrojom vodnosti povrchových tokov sú predovšetkým [[Dážď|dažďové]] a [[sneh|snehové zrážky]]. [[Jar]]né mesiace [[apríl]] a [[máj]] sú najvodnatejšie, lebo odvádzajú z pohorí dažďové vody spolu s vodami pri topení [[sneh]]u. Najmenej vody majú toky koncom leta a začiatkom [[jeseň|jesene]]. V [[zima|zimnom]] období je najmenej vody v [[január]]i, lebo väčšina zrážok je zachytených v snehovej pokrývke a ľade. Všetky rieky sa vyznačujú extrémnosťou odtoku, keďže v čase dažďov a topenia snehu ich hladina rýchlo stúpa a v období sucha prudko klesá.
Z hydrologického hľadiska majú význam veľké územia vápencov a dolomitov, ktoré svojimi infiltračnými plochami podmieňujú bohatú pramenitosť. Na tieto oblasti je viazaný i najväčší kúpeľný areál v blízkosti Žiliny, v [[Rajecké Teplice|Rajeckých Tepliciach]]. Kúpele sú zamerané na liečenie reumatických, nervových a duševných chorôb a chorôb z povolania.
V oblasti [[Javorníky|Javorníkov]] je pomerne veľké množstvo málo výdatných prameňov. Z hydrologického hľadiska nemá bradlové pásmo veľký význam.
==== Vodné toky ====
* Od východu na západ preteká mestom najdlhšia slovenská rieka [[Váh]]. Na území mesta, pri Budatínskom parku, sa do Váhu vlieva rieka [[Kysuca]]. Pri Strážove sa do Váhu vlieva [[Rajčanka]], Žilinčanmi v minulosti nazývaná Žilinka, alebo aj Rajčianka.
* Okrem toho sa v chotári mesta do Váhu vlievajú: [[Stráňavský potok]] (Ľ), [[Rosinka]] (Ľ) s [[Trnovka|Trnovkou]] (do nej ďalej [[Chotárny potok (prítok Trnovky)|Chotárny potok]] a [[Breznícky potok]]); do Kysuce [[Brodnianka (potok)|Brodnianka]] (Ľ) a [[Liešovský potok]] (Ľ); do Rajčanky [[Bytčický potok]] (P), [[Bitarovský potok]] (Ľ) a [[Bradová]] (Ľ).
* Mestom smerom od sídliska Solinky cez Bôrik preteká malý potok, nazývaný [[Všivák (prítok Váhu)|Všivák]].
==== Vodné plochy ====
Na rieke [[Váh]] sa nachádzajú dve [[Vodná elektráreň|vodné elektrárne]]. Na východ od Žiliny [[Vodné dielo Žilina]] (18,15 mil. m³) a na západ [[Vodná nádrž Hričov]] (8,467 mil. m³), ktorá je vytvorená zemnou hrádzou {{m|9.5|m}} vysokou a {{m|657|m}} dlhou. V zabudovanej vodnej elektrárni sú 3 turbíny. Menšie jazero vzniklo prehradením a vyrovnaním toku rieky pri budovaní vodného diela v Celulózke.
=== Podnebie, počasie a klimatické pomery ===
Na podnebie a klimatické pomery mesta a celej Žilinskej kotliny priamo vplývajú jestvujúce výškové pomery územia. Táto oblasť má, tak ako územie celého Slovenska, všetky základné znaky [[Kontinentálne podnebie|kontinentálneho (vnútrozemského) podnebia]].
Žilina leží v pásme, kde nastávajú v priebehu roka pomerne pravidelné a náhle výmeny poveternostných hodnôt. Podľa dlhoročného pozorovania sa začiatkom [[január]]a obyčajne podstatne ochladí. Poveternostné pomery sa výrazne menia v [[marec|marci]] a v [[apríl]]i, keď sa dosť rýchlo striedajú intenzívne teplá s citeľnými ochladeniami, sprevádzanými dažďovými prehánkami, často i snežením. V druhej polovici [[apríl]]a teploty stúpajú a v [[máj]]i na toto územie zvyčajne preniká studený arktický vzduch, čo vedie k značnému poklesu teplôt (neraz aj pod 0 [[Stupeň Celzia|°C]]). Obyčajne v polovici [[jún]]a na naše územie zasahuje prúdenie chladnejšieho a vlhkého oceánskeho vzduchu, ktorý sprevádzajú výdatné zrážky. Teplotné maximum v oblasti Žiliny pravidelne vrcholí v druhej polovici [[júl]]a a začiatkom [[august]]a. Pre koniec [[august]]a a [[september]] sú charakteristické značné poklesy priemerných teplôt. [[Amplitúda]] pomerného oteplenia nastáva na prelome [[september|septembra]] – [[október|októbra]], odkedy postupne teploty klesajú. Pri opätovnom oteplení v druhej polovici [[december|decembra]] nastáva odmäk a dočasné rozpúšťanie [[sneh]]ovej pokrývky.
{{Weather box
|location = priemerné teploty v meste
|single line = Yes
|metric first = Yes
|Jan high C = 0.9
|Feb high C = 3.7
|Mar high C = 8.7
|Apr high C = 14
|May high C = 19.6
|Jun high C = 22.2
|Jul high C = 24
|Aug high C = 24.2
|Sep high C = 19.2
|Oct high C = 14
|Nov high C =6.4
|Dec high C = 1.9
|Year high C =
|Jan low C = -5.8
|Feb low C = -4.6
|Mar low C = -1.3
|Apr low C = 2.5
|May low C = 7.3
|Jun low C = 10.1
|Jul low C = 11.5
|Aug low C = 11.2
|Sep low C = 8
|Oct low C = 3.9
|Nov low C = -0.1
|Dec low C = -3.7
|Year low C =
|Jan precipitation mm = 45
|Feb precipitation mm = 34
|Mar precipitation mm = 40
|Apr precipitation mm = 51
|May precipitation mm = 79
|Jun precipitation mm = 96
|Jul precipitation mm = 93
|Aug precipitation mm = 83
|Sep precipitation mm = 71
|Oct precipitation mm = 49
|Nov precipitation mm = 54
|Dec precipitation mm = 54
|Year precipitation mm =
|source 1 = Weatherbase <ref name=Weatherbase>{{cite web
|url =http://www.worldweather.org/011/c01223.htm |title =Weather Information for Zilina
|publisher=Weatherbase | Slovak Hydrometeorological Institute
|year=2011
}} Prístup 30. január 2013.
</ref>
|date=január 2013
}}
Žilina s integrovanými obcami patrí do mierne teplej polovlhkej oblasti, ktorú charakterizujú chladnejšie [[leto|letá]]. Pomerne teplé [[podnebie (klíma)|podnebie]] sa vyznačuje prevládaním zrážok nad vyparovaním. Prebytok vody, ktorý pri tom vzniká, vsakuje len z nepatrnej časti do zeme, ostatok odteká po povrchu v stálych a nevysýchajúcich vodných bystrinách.
Priemerné ročné hodnoty zrážok na území Žiliny sa pohybujú okolo 650 – {{mm|700|m}}, ale v niektorých rokoch priemer vzrastá až do {{mm|900|m}}. Najviac zrážok pripadá na [[jún]], respektíve na prvú polovicu [[júl]]a.
[[Súbor:Pinguicula alpina Triftsteig.jpg|thumb|150px|[[Tučnica alpínska]]]]
=== Rastlinstvo ===
Rozmanitosti prostredia zodpovedá i rastlinstvo, ktoré je výsledkom dlhodobého vývoja od ľadovej doby až po súčasnosť. Geologický podklad, ktorý sa často mení na malých plochách, geomorfológia územia, klíma a zloženie pôdy vytvorili podmienky pre výskyt rozmanitých druhov rastlín. V minulosti prevažnú časť územia pokrývali [[zmiešaný les|zmiešané lesy]], dnes sú kotliny zväčša odlesnené a premenené na polia, lúky a pasienky, čím sa vytvorili podmienky pre výskyt druhotných rastlinných druhov. Z pôvodných lesov kotlín sa zachovali len zvyšky, napríklad [[Bôrik (Žilina)|Bôrik]] alebo Lesopark. Zamokrené územia s brehmi potokov a riek sa stali domovom [[vŕba|vŕb]], topoľov a jelší. Na suchšie a vyvýšené miesta sa dostal [[jaseň]], [[javor]], [[dub]] a pozornosť si zasluhuje porast [[dub]]a letného pri Hôrkach. Na neupravených pasienkoch a na medziach sa zachovali kríky hlohu, liesky, trnky a šípky. V porovnaní s kotlinami sa lepšie uchovala vegetácia vo vyšších polohách, kde sa vyskytuje zmiešaný porast [[buk]]a, [[jedľa|jedle]] a [[Smrek (rod)|smreka]].
So stúpajúcou nadmorskou výškou ubúda stromov a súvislý les sa začína rozpadávať na skupinky smrekov a osamelé stromy nižšieho vzrastu. Nad týmto pásmom, t. j. nad hornou hranicou lesa, sa začína pásmo výskytu [[Borovica horská|kosodreviny]]. Z botanického hľadiska sú zaujímavé najmä [[Strážovské vrchy]] a [[Malá Fatra]]. V týchto pohoriach nachádzame druhy, prenikajúce zo severu a druhy nížinné, prenikajúce z juhu údolím [[Váh]]u. Obzvlášť bohatá je flóra na územiach pekne vymodelovaných vápencami, dolomitmi a vápencovými zlepencami. Do úzkych dolín a roklín s vlhkou a chladnou klímou zostupujú horské karpatské druhy – [[soldanelka karpatská]], [[iskerník alpský]] a iné. Na slnečných kamenistých svahoch, vo svetlých lesoch, sa vyskytuje [[poniklec slovenský]], [[Horec|horec Clusiov]], [[Horec|horec jarný]], [[orlíček obyčajný]], [[klinček peristý]], [[tučnica alpínska]], [[astra alpínska]] a iné. Horské lesné rastlinné druhy, ako sú [[papraď samčia]], [[deväťsil biely]], [[mačuha cesnačkovitá]] a iné, sa vyskytujú vo vyšších polohách [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]]. Oblasť [[Javorníky|Javorníkov]], budovaná flyšovými horninami, je na rastlinstvo chudobnejšia a prevahu tu má [[Smrek (rod)|smrekový porast]]. Hojne sa tu vyskytuje [[kyslička obyčajná]], [[veternica iskerníkovitá]], [[čučoriedka obyčajná]], rôzne druhy [[lišajník]]ov, [[Machy|machov]], [[vres obyčajný]] a v celej oblasti je bohatý výskyt [[Huby|húb]].
Geologický podklad [[Malá Fatra|Malej Fatry]] je veľmi pestrý a závisle od neho sa mení i rastlinstvo. Z endemických druhov tu rastie [[klinček lesklý]], klinček včasný, lomikameň trváci, zubačka lahočnatá a ďalšie. Z [[Ľadová doba|predľadovej]] doby sa tu nachádza [[kortúza Matthiolová]]. Z reliktných druhov, ktoré prežili [[Ľadová doba|ľadovú dobu]], sa tu zachovala [[Borovica|borovica lesná]], [[tis obyčajný]] a [[dryádka osemlístková]]. Hoci je rastlinstvo Malej Fatry silne poznačené ľudskými zásahmi, predsa sa tu na určitých miestach zachovali veľmi cenné spoločenstvá, a preto sa zabezpečuje ich stála ochrana.<ref>J. Gargulák a V. Križo: Rastlinstvo. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 15 – 16</ref>
[[File:Brown Bear us fish.jpg|thumb|left|200px|[[Medveď hnedý]], hojne sa vyskytujúci aj v okolí Žiliny<ref>J. Gargulák a V. Križo: Živočíšstvo. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 16</ref>.]]
=== Živočíšstvo ===
[[File:Hrdlička 2011 3.jpg|thumb|[[Hrdlička záhradná]] – najpočetnejší operenec v Žiline<ref name="M. Badík, A 1975">M. Badík, A. Štollmann, V. Urbanová: Prírodné prostredie Žiliny. In: Žilina – dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, str. 18</ref>.]]
Pestré druhové rozšírenie fauny je výsledkom dlhodobého vývoja, pôsobenia prírodných činiteľov a zásahov [[človek]]a. Jej dnešný stav sa formoval od konca posledného zaľadnenia. V okrajových častiach kotlín, v údolných nivách a na lúkach s pestrou vegetáciou, sa vyskytujú viaceré druhy hmyzu, motýľov, chrobákov, dvojkrídlovcov a ďalšie. Na faunu sú bohaté nižšie časti pohorí, druhy viazané na lesné prostredie. Z hmyzožravcov je to na lúkach a v krovinách žijúci krt obyčajný, piskor obyčajný a jež východoeurópsky. Vo vlhkých miestach jaskýň, v štrbinách skál, bodov a dutinách stromov žije početná skupina netopierov.
Na vodné prostredie – močiare a neznečistené nádrže sú viazané obojživelníky ako [[ropucha zelená]], [[Žabotvaré|skokan hnedý]], [[rosnička zelená]] a [[salamandra škvrnitá]]. Z plazov je najrozšírenejšia [[jašterica krátkohlavá]], v chladnejších miestach [[jašterica živorodá]] a na skalách žije [[jašterica múrová]]. Jediným jedovatým hadom je [[Vretenica severná|vretenica obyčajná]]. Z dôvodu poklesu počtu plazov sú všetky druhy [[jaštericovité|jašteríc]] chránené. Medzi 62 druhmi [[Cicavce|cicavcov]] má významné postavenie naša najväčšia šelma – [[medveď hnedý]], ktorý má v okrese Žilina západnú hranicu svojho rozšírenia. Ďalej je to [[rys ostrovid]], ojedinele sa vyskytuje i [[mačka divá]] a [[jazvec lesný]]. Zo šeliem je to [[Líška hrdzavá|líška obyčajná]], [[kuna lesná]], [[kuna skalná]], [[lasica hranostaj]] a len ojedinele sa v čistých vodách vyskytuje [[vydra riečna]]. Z poľovnej zveri je to najmä [[Jeleň lesný|jelenia]], [[Srnec lesný|srnčia]] a [[Diviak lesný|čierna zver]] a o ich reguláciu sa starajú poľovnícke združenia a štátne lesy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lesy SR |url=http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=1663 |dátum prístupu=2013-03-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140617091720/http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=1663 |dátum archivácie=2014-06-17 }}</ref>.
Vtáctvo intravilánu mesta Žilina sa vyznačuje druhmi, ktoré sú viazané na blízkosť človeka, nakoľko tu nachádzajú ochranu a priaznivé potravinové podmienky. Typickými a hojne zastúpenými druhmi sú najmä [[hrdlička záhradná]], [[škorec obyčajný]], [[drozd čierny]] a [[vrabec domový]]. Menšia časť vtáctva sa vyskytuje celoročne, časť prichádza k nám zimovať. Sú to druhy hibernujúce (napríklad [[chochláč severský]]), iné sem zalietajú náhodne (druhy eratické). Najväčšia časť našich operencov však patrí k sťahovavým vtákom, ktoré majú zimoviská v južnej a juhozápadnej Európe, niektoré druhy až v rovníkovej Afrike. Vtáctvo Žiliny sa vyznačuje veľkou pestrosťou, na čom má zásluhu najmä blízkosť hôr a vodných plôch. V katastrálnom území mesta Žilina sa dosiaľ zistilo 148 druhov<ref name="M. Badík, A 1975"/>, z ktorých pravidelne hniezdi 68 druhov (45,9 %)<ref name="M. Badík, A 1975"/>.
=== Časti mesta ===
{{hlavný článok|Mestské časti Žiliny}}
Žilina má 20 mestských častí:
{{stĺpce-začiatok}}
{{stĺpce-5}}
* [[Bánová]]
* [[Bôrik (Žilina)|Bôrik]]
* [[Brodno]]
* [[Budatín]]
{{stĺpce-5}}
* [[Bytčica]]
* [[Hájik (Žilina)|Hájik]]
* [[Hliny (Žilina)|Hliny]]
* [[Mojšova Lúčka]]
{{stĺpce-5}}
* [[Považský Chlmec]]
* [[Rosinky]]
* [[Solinky]]
* [[Staré mesto (Žilina)|Staré mesto]]
{{stĺpce-5}}
* [[Strážov (Žilina)|Strážov]]
* [[Trnové]]
* [[Vlčince]]
* [[Vranie]]
{{stĺpce-5}}
* [[Zádubnie]]
* [[Zástranie]]
* [[Závodie (Žilina)|Závodie]]
* [[Žilinská Lehota]]
{{stĺpce-koniec}}
''Ostatné lokálne časti'': Frambor, Hruštiny, Kálov, [[Malá Praha (Žilina)|Malá Praha]], Považský Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel a Závažie.
=== Ulice ===
* [[:Kategória:Ulice v Žiline|Žilinské ulice]]
* [[Zoznam ulíc a námestí v Žiline]]
=== Námestia ===
V Žiline sa (v roku 2017) nachádza 17 námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Žiline je až sedemnásť námestí. Poznáte ich všetky? {{!}} Žilinský večerník | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/v-ziline-je-az-sedemnast-namesti-poznate-ich-vsetky/6190/ | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a medzi najznámejšie patria [[Námestie A. Hlinku (Žilina)|Námestie A. Hlinku]] a [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánske námestie]]. Obidve sú súčasťou pešej zóny v historickom centre mesta a bývajú dejiskom dôležitých mestských kultúrno-spoločenských akcií.
* [[:Kategória:Námestia v Žiline|Žilinské námestia]]
* [[Zoznam ulíc a námestí v Žiline]]
== Symboly mesta ==
Erb mesta pozostáva zo [[štít]]u, [[dvojkríž]]a a dvoch hviezd na olivovozelenom podklade. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (resp. žlté). Dvojkríž má [[Byzantská ríša|byzantský]] pôvod, vychádzajúci z [[Konštantín Filozof|cyrilo]]-[[Svätý Metod|metodskej]] tradície. Erb mesta Žilina má vysokú [[Heraldika|heraldickú]] hodnotu a patrí medzi najstaršie mestské erby na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvé vyobrazenie znaku mesta pochádza z roku [[1379]].<ref name="symboly">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Symboly mesta
| url = http://www.zilina.sk/5/symboly-mesta/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 5.8.2013
| vydavateľ = zilina.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Vlajka mesta je vodorovne rozdelená na horný žltý a dolný zelený pruh. Vľavo hore je umiestnený erb mesta.<ref name="symboly"/>
Pečať mesta je kruhová. V strede je erb so štítom a dvojkrížom. Okolo pečate sa nachádza latinský nápis<ref name="symboly"/> ''SIGILLUM, CIVIUM. DE. ZILINA'' (doslovne po slovensky: „pečať, občanov zo Žiliny“).
== Dejiny ==
=== Praveké osídlenie ===
==== Doba kamenná ====
Prvý nález zo [[Paleolit|staršej doby kamennej]] pochádza z obdobia lovcov mamutov.<ref>P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006</ref> Kosti mamutov sa našli pri niekdajšom kine Úsvit, v Považskom Chlmci a v bývalej tehelni (medzi Malou Prahou a „Rondlom“). Najstarším dokladom osídlenia sú nálezy v dnešnej mestskej časti [[Závodie (Žilina)|Závodie]] z [[paleolit|neskoršej doby kamenej]] (okolo 20 000 rokov pred Kr.). Našli sa tu kamenné nástroje, oštepy a pazúriky z oblasti dnešného [[Poľsko|Poľska]], čo vysvetľuje sťahovanie ľudí na juh za teplejším podnebím a za zverou.
Ľudia lovili soby či mamuty, ktoré v tom čase žili v oblastiach so studeným podnebím, aké bolo vtedy i v okolí dnešného mesta.<ref>Moravčík, J.: Najstaršie osídlenie Žiliny. In: Žilina – dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, s. 24</ref> Do príchodu ľudí ovládajúcich poľnohospodárstvo (5000 – 4000 pred Kr.) sú poznatky o živote na území Žiliny minimálne. Kmeň ľudí ovládajúcich poľnohospodárstvo, patriaci do tzv. ''[[Lengyelská kultúra|lengyelskej kultúrnej skupiny]]'', sa podľa nálezov usídlil v [[Brodno|Brodne]], kde bol nájdený sekeromlat a v Žilinskej Lehote, kde sa našli sekerky. Keramika z [[Eneolit|neskorej doby kamennej]], ktorá sa našla v okolí mesta, potvrdzuje jednoznačné osídlenie okolia Žiliny.
==== Doba bronzová ====
V [[Stredná Európa|strednej Európe]] trvala [[Bronzová doba|doba bronzová]] v rozmedzí rokov 2 000 – 700 pred Kristom, na Slovensku to bolo okolo 1 800 – 750 pred Kristom. Popolnicové pohrebisko človeka z tohto obdobia sa našlo pri terajšom evanjelickom kostole, kde bolo nájdených 10 hrobov. Ľudia boli pochovávaní žiarovým spôsobom a v hlinených nádobkách (popolniciach) boli okrem popola a kostí i milodary a hrobová keramika.<ref name="ReferenceA">P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 8</ref> Okrem popolnicových hrobov sa pochovávalo aj do jamkových hrobov a náčelníkov v neskorom období pochovávali pod mohyly. Doba bronzová bola obdobím tzv. ''[[Lužická kultúra|lužickej kultúry]]'', ktorej ľudia žili v osadách, pozostávajúcich z niekoľkých obytných a hospodárskych domov. Takéto osady sa nachádzali na Šefranici, Frambore, v [[Závodie (Žilina)|Závodí]], [[Brodno|Brodne]], [[Bánová|Bánovej]] a [[Strážov (Žilina)|Strážove]].<ref name="ReferenceA"/>
===== Hradiská =====
Na obranu proti nepriateľovi si ľudia stavali opevnené hradiská. Boli to veľké priestranstvá, obohnané drevenou ohradou, ktorá bola zosilnená valom z kmeňov a udupanej hliny. Väčšina hradísk bola vybudovaná na vyvýšeninách alebo na miestach chránených vodou. Počas ohrozenia bolo hradisko útočišťom všetkých obyvateľov z okolia a žili tu prevažne roľníci, remeselníci a obchodníci. V každom hradisku žil kmeňový náčelník – vojvoda. Pozostatky hradísk sa nachádzajú aj v okolí Žiliny a boli to obranné, kultúrne, hospodárske i obchodné centrá. Významné hradisko, stojace nad starou obchodnou cestou popri [[Váh]]u, sa nachádzalo v Divinke na [[Veľký vrch (Javorníky)|Veľkom vrchu]], kde sa našli zvyšky nádob z vypálenej hliny.<ref>Moravčík, J.: Najstaršie osídlenie Žiliny. In: Žilina – dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, s. 26</ref> Ďalšie významné hradiská boli na [[Straník (vrch)|Straníku]] a v [[Závodie (Žilina)|Závodí]], kde sa zachovali aj pozostatky valov, ktoré ich obkolesovali. Sústreďovala sa v nich remeselná výroba a výmenný obchod.
==== Doba železná ====
V dobe železnej (750 pred Kr. – 100 po Kr.) pretrvávalo osídlenie na hradiskách, kde sa udržiaval ľud ''lužickej kultúry – púchovskej skupiny''. Sídliská z tohto obdobia sa našli vo viacerých pričlenených obciach.<ref name="ReferenceA"/> V prvom storočí pred Kr. osídlili naše územie [[Kelti|keltské]] kmene, ktoré sem priniesli dokonalejší spôsob spracúvania kovov. Potvrdené sú osídlenia na Šefranici, Frambore, v Strážove a malá osada bola nedávno zistená i v priestore dnešného [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)|farského kostola]]. Život pokračoval i na hradiskách na [[Straník (vrch)|Straníku]], v [[Závodie (Žilina)|Závodí]] aj v Divinke, kde sa našli keltské mince, ktoré svedčia o rozvinutom hospodárstve. V prvom storočí po Kr. tu však osídlenie zaniklo, pravdepodobne vpádom nejakého cudzieho etnika.<ref>Moravčík, J.: Najstaršie osídlenie Žiliny. In: Žilina – dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, s. 28</ref>
==== Doba rímska ====
Keď Germáni ovládli po Keltoch územie strednej Európy, na severnom Slovensku žili [[Kvádi]] a [[Markomani]], s ktorými viedli vojny Rimania. Po Rimanoch ostali v Žiline tri poklady mincí a v Strážove keramika. V neskoršom období týmto územím prešli germánski [[Góti]] a [[Longobardi (kmeň)|Longobardi]].
=== Stredovek Žiliny ===
==== Doba Slovanov ====
Do Žilinskej kotliny prišli [[Slovania]] v konečnej fáze sťahovania národov v [[5. storočie|5.]] – [[6. storočie|6. storočí]] po Kr. Vytlačili prípadne splynuli s pôvodným obyvateľstvom a obsadili niektoré predtým využívané sídliská – polozemnica so slovanskou keramikou sa našla napr. na Frambore<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MÚZA 1/2018 – Považské múzeum v Žiline | url = https://pmza.sk/muza1-2018-1/muza-1-2018-1.html | vydavateľ = pmza.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-04 | miesto = | jazyk = }}, s. 22 – 25</ref>, kde boli nájdené ďalšie štyri objekty z nasledujúceho storočia. Práve staroslovanské nálezy v tejto lokalite, patriace medzi najstaršie na Slovensku, zmenili dovtedajší pohľad na osídľovanie tohto územia Slovanmi. Potvrdilo sa, že toto etnikum prichádzalo už okolo roku [[500]] zo severu a horské kotliny neboli osídľované od juhu, ako sa myslelo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Koscelník | meno = Branislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Objav zo žilinského Frambora prepísal učebnice dejepisu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22246095/objav-zo-zilinskeho-frambora-prepisal-ucebnice-dejepisu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-27 | dátum prístupu = 2019-10-30 }}</ref> V [[9. storočie|9. storočí]] stál sídliskový objekt z obdobia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] na [[Bôrik (Žilina)|Bôriku]] pri bývalom letnom kine, v ktorého okolí bolo nájdených viacero podobných osád dvorcového charakteru.<ref>Moravčík, J.: Najstaršie osídlenie Žiliny. In: Žilina – dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, s. 30</ref> V 9. storočí bol v meste podľa povesti postavený prvý románsky [[kostol]].
V [[Bánová|Bánovej]] a v Žiline-Chrasti sa našli slovanské mohylníky, kde boli pochovávaní bojovníci z centra [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Šíriť sa sem začalo [[kresťanstvo]] a opätovne bolo osídlené [[Veľký vrch (Javorníky)|hradisko v Divinke]]. Z [[11. storočie|11. storočia]] pochádzajú slovanské sídliská nájdené v [[Bánová|Bánovej]], [[Závodie (Žilina)|Závodí]] a na Šefranici. Z neskoršieho obdobia sa o živote (nielen) v [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotline]] zachovali už aj písomné záznamy.
==== Vznik mesta ====
[[Súbor:Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline.jpg|náhľad|Kostol svätého Štefana Kráľa]]
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o Žiline pochádza z roku [[1208]]<ref name="ReferenceB">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Štanský
| meno = Mgr. Peter
| odkaz na autora =
| titul = História Žiliny 1208 – 2008
| url = http://www.zilina.sk/userfiles/historia%20-%20dlhsia%20verzia.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 7.8.2013
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglicky
| url archívu = https://web.archive.org/web/20120517192344/http://www.zilina.sk/userfiles/historia%20-%20dlhsia%20verzia.pdf
| dátum archivácie = 2012-05-17
}}</ref>, kedy Žilinu tvorilo niekoľko slovenských osád,<ref>Moravčík, J.: Kostol sv. Štefana-kráľa – archeologický výskum. In: História Žiliny 2 – Kostol sv. Štefana-kráľa. Edis Žilina 2002, str. 10</ref> rozptýlených 0,5{{--}}{{km|2|m}} od [[Kostol svätého Štefana Kráľa (Rudiny)|Kostola sv. Štefana]] (v latinsky písanej listine nitrianskeho župana Tomáša sa územie Žiliny nazýva ''terra de Selinan'' čiže „''Zem Žiliny/Žilinská''“). Najväčšia z osád sa pravdepodobne nachádzala na mieste súčasného [[Mariánske námestie (Žilina)|historického jadra Žiliny]]. Jeho súčasťou bol aj kostol s polkruhovou apsidou, nachádzajúci sa na mieste súčasného [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Žilina)|Farského kostola]], ktorého základy vytŕčajú spod súčasnej stavby. Pravdepodobne táto z osád bola koncom [[13. storočia]] zničená, poškodený bol i jej kostol, ktorý bol následne podľa výskumu archeológov opravovaný.
[[Súbor:Zilina castle ruins.jpg|thumb|left|Archeologický prieskum ruín [[Žilinský hrad|Žilinského hradu]]]]
===== Žilinský hrad =====
{{hlavný článok|Žilina (hrad)}}
Existencia Žilinského hradu je potvrdená viacerými listinami. Hoci prvá zmienka, spomínajúca vlastníka [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], je z roku [[1318]], predpokladá sa, že hrad je ešte o niečo starší. Ďalšie zmienky sú z rokov [[1397]] a [[1454]], kde sa hrad spomína naposledy. Jeho poloha a teda priamo ani existencia nebola zistená až do roku [[2008]], kedy boli pri výstavbe [[Mirage Shopping Center|OC Mirage]] objavené základy mohutnej veže.<ref>Moravčík, J.: História Žiliny vo svetle archeologických nálezov.Rok 2012: Hrad sa našiel! In: Žilina v slovenských dejinách. Knižné centrum Žilina 2002, str. 18</ref> Základy hradnej veže boli zakomponované do budovy nákupného centra.
===== Založenie mesta =====
[[Súbor:Chronicon Pictum I Karoly Robert.jpg|thumb|right|150px|[[Karol Róbert]]]]
Nemeckí kolonisti zo sliezskeho Tešínskeho kniežatstva začali pred rokom [[1300]] stavať nové sídlo. Jadrom budúceho mesta sa stal tzv. rínok (dnešné [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánske námestie]]), čím sa kostol i hrad ocitli na jeho severnom okraji. Z roku [[1312]] pochádza prvá zmienka o Žiline ako meste, hoci po právnej stránke sa Žilina stala mestom niekoľko rokov predtým.<ref>{{Harv|Krušinský|1990|St=7}}</ref> V ďalších rokoch sa dostala do vlastníctva [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]] a po jeho smrti v roku [[1321]] sa Žilina stala mestom na kráľovskej pôde. V tomto roku uhorský kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] oslobodil mesto od mýta a udelil mu ďalšie výsady<ref name="Stofko">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Štofko
| meno = Dr. Ján
| odkaz na autora =
| titul = História Žiliny
| url = http://www.zilina.net/mestow/historia.htm
| dátum vydania = 2001
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 20.8.2013
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20140413144548/http://www.zilina.net/mestow/historia.htm
| dátum archivácie = 2014-04-13
}}</ref>. Najstaršia známa pečať s erbom Žiliny je z roku [[1379]], hoci jej typárium bolo vyhotovené ešte za Arpádovcov. Počas 14. storočia bola Žilina malé mesto a počet obyvateľov zrejme neprekročil 900.
===== Kráľ Karol Róbert =====
[[Karol Róbert]] navštívil Žilinu [[12. júla]] [[1321]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Slovenská archivistika, Zväzky 37–38
| url = http://books.google.sk/books?id=ezUrAQAAIAAJ&q=%C5%BEilina+1321&dq=%C5%BEilina+1321&hl=sk&sa=X&ei=ku0BUv6HCc_jtQbz0oGgDg&ved=0CDkQ6AEwAg
| dátum vydania = 2002
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 7.8.2013
| vydavateľ = Slovenská archívna správa
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a udelil jej privilégiá – míľové právo, právo rybolovu a trhové právo. V roku [[1325]] dostal prvý známy richtár ([[fojt]]) Žiliny Ján Petzold do dedičného prenájmu osadu Krásno. Jeho syn Dominik slúžil v armáde u kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]] z rodu [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjouovcov]].
[[Súbor:Louis of Anjou (89921718).jpg|thumb|right|100px|[[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký]]]]
===== Kráľ Ľudovít I. Veľký =====
Žilina dostala od [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]] právo výročného trhu (jarmoku) v roku [[1357]]. Táto výsada bola dôležitým impulzom pre rozmach remesiel i obchodu v meste a nevyhnutným právnym predpokladom zabezpečenia prosperity jeho obyvateľov. V roku [[1364]] dal vybudovať tzv. „Cestu kráľovského kuriéra“ Považím do [[Košice|Košíc]] a Žilina bola jedným z miest, v ktorých sa vyberalo mýto. V roku [[1369]] zakázal [[Ľudovít I. (Uhorsko)|kráľ Ľudovít]] používať Žiline [[tešín]]ske právo a mesto začalo používať právo magdeburské. Tým sa riadila aj Krupina a zmena priniesla zlepšenie postavenia mešťanov a obmedzenie práv dedičného richtára. [[7. máj]]a [[1381]] získalo slovenské obyvateľstvo majúce prevahu v počte obyvateľov listinou ''[[Privilegium pro Slavis]]'' rovnoprávnosť s nemeckými kolonistami<ref name="ReferenceB"/><ref name="Stofko"/>. Bola vydaná uhorským a poľským kráľom [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovítom]] a stanovila podiel počtu členov mestskej rady (polovica Slovákov a polovica Nemcov v pomere 6:6). Originál listiny sa nezachoval, existuje len kópia, ktorú vyrobili v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]]. Od roku [[1382]] bola Žilina podriadená na základe listiny taverníkovi, ktorý mal riešiť sťažnosti obyvateľov mesta a brániť ich výsady.
[[Image:Žilinská kniha.jpg|thumb|left|250px|[[Žilinská mestská kniha]]]]
===== Žilinská mestská kniha =====
{{Hlavný článok|Žilinská mestská kniha}}
V období kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] vznikla aj [[Žilinská mestská kniha]], významná literárna a právna pamiatka. Obsahuje prepis magdeburského práva, ktorý vyhotovil Mikuláš z Lukovej, čiže právo používané v meste Krupina, hospodárske zápisy v meste, súdne zápisy a zápisy z mestskej rady v Žiline. Knihu tvorí 149 popísaných listov, nachádzajúcich sa v koženej väzbe s rozmermi ''29 x {{cm|22|m}}''. Prvý zápis v slovenčine sa v knihe objavil v roku [[1451]]<ref name="Stofko"/> a posledné zápisy pochádzajú z roku [[1561]]. Je najstaršou a najvýznamnejšou jazykovou a právnou pamiatkou Slovenska a má stredoeurópsky význam.
[[Súbor:Albrecht Dürer 082.jpg|thumb|right|100px|[[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]]]]
===== Žigmund Luxemburský =====
[[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] v roku [[1397]] potvrdil Žiline pôvodné výsady<ref name="Stofko"/> a na 10 rokov ju oslobodil od plnenia pohraničného cla. Znamená to, že v Žiline boli obchodníci, ktorí sa zaoberali diaľkovým obchodom. V roku [[1405]] sa Žilina zúčastnila na krajinskom zhromaždení kráľovských miest, mestečiek a slobodných obcí v Budíne, čo svedčí o hospodárskom rozmachu. Žigmund vydal malý dekrét a privilégium, v ktorom dal príkaz na opevnenie mesta. Počas rokov [[1431]] až [[1434]] Žilinu dvakrát dobyli a vypálili [[Husitstvo|husitské vojská]] a na určitý čas mesto upadlo. [[Mestská radnica (Žilina)|Radnica]] vtedy stála pravdepodobne niekde v strede mesta, od tejto doby je vo východnom rohu [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánskeho námestia]]. Vpád [[Husitstvo|husitov]] zanechal dôsledky aj na postavení Nemcov v meste. Žilina sa stáva slovenským mestom, v mestskej rade sa objavuje stále menej Nemcov a v [[Žilinská mestská kniha|Žilinskej mestskej knihe]] sa začína písať slovakizovanou češtinou.
==== Obyvateľstvo v histórii ====
V [[14. storočie|14. storočí]] mala Žilina okolo 100 domov a 800 obyvateľov.<ref name="ReferenceC">P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 12</ref> Na konci storočia sa pravdepodobne začali stavať predmestia – Kálov a Predmestie ([[Predmestská (Žilina)|Predmestská ulica]]).<ref name="ReferenceC"/> Tým sa zvýšil počet domov aj obyvateľov a mesto sa zaradilo medzi väčšie malé mestá s 1 000 – 2 000 obyvateľmi.<ref name="ReferenceC"/> Tento stav pretrval až do [[17. storočie|17. storočia]]. Obyvateľstvo tvorili plnoprávni mešťania a mestská chudoba, pričom plnoprávni mešťania mali domové právo, viažuce sa k domu a gruntu. Patrili k nim mestskí patricijovia, remeselníci a obchodníci, ktorí bývali na Rínku alebo v jeho blízkosti. Patricijovia boli najbohatšie rody, ktoré sa podieľali na riadení mesta v mestskej rade (lokátori).<ref>Marsina, R.: Žilina v období včasného a vrcholného feudalizmu. In: Žilina – dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975</ref>
==== Žilina v rokoch 1438 – 1521 ====
Pravdepodobne od roku [[1422]] sa volil (predtým dedičný) richtár na jeden rok. Isté je to od roku [[1475]] (až na výnimku – Blažeja a Doroty Podmanických, ktorí sa zmocnili Žiliny v rokoch [[1479]]{{--}}[[1483]]).<ref>Peter Štanský Marián Mrva Miroslav Pfliegel: Najvyšší predstavitelia Žiliny In: Potulky starou Žilinou. Artis Omnis, s.r.o. 2010, Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina</ref>
===== Prvý most cez Váh =====
Z roku [[1438]] pochádza najstaršia zmienka o moste cez [[Váh]] pri [[Budatín]]e.<ref>{{Harv|Krušinský|1990|St=49}}</ref> Most umožnil lepšie spojenie najmä so [[Sliezsko]]m, a teda s územím [[Poľsko|Poľska]], [[Česko|Česka]] i [[Nemecko|Nemecka]]. Na moste sa, tak ako aj na ''Ceste kráľovského kuriéra'' z Považia do [[Košice|Košíc]], vyberalo mýto.
[[Súbor:Matei Corvin Johannes de Thurocz f137.jpg|thumb|left|100px|[[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]]]]
===== Matej Korvín =====
[[Matej I. (Uhorsko)|Kráľ Matej Korvín]] povolil Žilinčanom konanie výročného trhu na Michala a v roku [[1458]] ich oslobodil na dva roky od platenia pohraničného cla. V roku [[1474]] oslobodil Žilinu na tri roky od platenia mimoriadnych daní s podmienkou, Že si vybuduje opevnenie. Výstavbou murovaného opevnenia by sa Žilina mohla stať slobodným kráľovským mestom, čo by jej prinieslo viac slobôd a hospodárskych výhod. Mesto však postupne budovalo len kamenné násypy – valy (pozostatkom sú názvy ulíc „Horný a Dolný val“), slobodným kráľovským mestom nikdy nebolo.
===== Školstvo =====
V roku [[1469]] sa prvýkrát spomína mestská cirkevná škola a jej učiteľ majster Ján, bol prvým mestským pisárom.<ref>{{Harv|Krušinský|1990|St=87}}</ref> Škola sídlila v budove pri farskom kostole, kde sa dnes nachádza Mestské divadlo.
===== Remeselníctvo =====
V tomto období bola Žilina významným centrom remeselníckej výroby. V 14. storočí v meste pôsobilo viacero remeselníkov, ktorí sa v 15. storočí začali združovať do cechov, chrániacich ich hospodárske záujmy. Artikuly cechu kožušníkov pochádzajú z roku [[1488]]<ref>Historický časopis, Zväzok 36, Slovenská akadémia vied, 1988</ref>, v nasledujúcich rokoch vznikli krajčírsky, mäsiarsky, kováčsky, súkennícky a ďalšie cechy. Na ich čele bol cechmajster, ktorý spravoval jednu dielňu. V cechoch nechýbal pisár, šafár, tovariši a učni. Cechy riadili život členov mesta a zhromaždenia sa konali zväčša na [[Mariánske námestie (Žilina)|rínku (dnešné Mariánske námestie)]].
[[Súbor:Louis2.jpg|thumb|right|100px|[[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II. Jagelovský]]]]
===== Ľudovít II. Jagelovský =====
[[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II. Jagelovský]] daroval v roku [[1508]] Žilinu Jánovi Podmanickému, ktorý sa chcel zmocniť žilinského richtárstva. V dvadsiatych rokoch Žilina patrila pod Zápoľských a stala sa typickým zemepanským mestom. V roku [[1521]] mesto postihol veľký požiar. Pôvodné domy, ktoré od počiatkov vzniku mesta stáli na námestí, boli prestavané do renesančného slohu.
=== Zoznam najvyšších predstaviteľov Žiliny v rokoch 1325 – 1520 ===
{| class="wikitable"
! '''Rok''' !! '''Predstaviteľ''' !! '''Status''' !! '''Rok''' !! '''Predstaviteľ''' !! '''Status'''
|-
| [[1325]]{{--}}? || ''Ján Pezold'' || DR || [[1479]]{{--}}[[1481]] || ''Matej Kotrša'' || VR
|-
| {{0}}{{0}}{{0}}?{{--}}[[1352]] || ''Dominik Pezold'' || DR || [[1479]]{{--}}? || ''[[Podmanickovci|Blažej Podmanický]]'' || DR
|-
| [[1352]]{{--}}? || ''Mikuláš Pezold'' || DR || [[1480]]{{--}}[[1483]] || ''[[Podmanickovci|Dorota Podmanická]]'' || DR
|-
| {{0}}{{0}}{{0}}?{{--}}[[1418]] || ''Ján Pezold'', syn Mikuláša || DR || [[1481]]{{--}}[[1482]] || ''Mikuláš Masar'' || VR
|-
| [[1419]]{{--}}[[1420]] || ''Jokl Smyt'' || VR || [[1485]]{{--}}? || ''Matej Kotrša'' || VR
|-
| [[1420]]{{--}}[[1422]] || ''Jeroným'' || DR || [[1488]]{{--}}[[1489]] || ''Štefan Sokot'' || VR
|-
| [[1423]]{{--}}[[1424]] || ''Jokl Smyt'' || VR || [[1492]]{{--}}[[1493]] || ''Jeroným Švec'' || VR
|-
| [[1426]]{{--}}? || ''Ondrej'', magister || VR || [[1493]] || ''Michal Mako'' || VR
|-
| [[1428]] || ''Jokl Smyt'' || VR || [[1494]]{{--}}? || ''Gašpar Vrtiak'' || VR
|-
| [[1429]]{{--}}? || ''Juraj Altdorff'' || VR || [[1497]] || ''Melchior Hrabovský'' || VR
|-
| [[1439]]{{--}}? || ''Martin Polakovič (Polak)'' || VR || [[1498]]{{--}}? || ''Matej'' || VR
|-
| [[1444]]{{--}}? || ''Ladislav Uhrinovič'' || VR || [[1501]]{{--}}? || ''Štefan Gardoš'' || VR
|-
| [[1450]]{{--}}[[1451]] || ''Gallus'' || VR || [[1508]]{{--}}[[1509]] || ''Ondrej Babčanský'' || VR
|-
| [[1453]]{{--}}[[1454]] || ''Martin Polakovič'' || VR || [[1507]] || ''Matej Kropač'' || VR
|-
| [[1455]]{{--}}? || ''Juraj'' z Oblahova || VR || [[1507]] || ''Abraham'' || VR
|-
| [[1457]]{{--}}? || ''Mikuš (Mikuláš)'' || VR || [[1508]]{{--}}[[1509]] || ''Ondrej Babčanský'' || VR
|-
| [[1459]]{{--}}[[1468]] || ''Peter Polak'' || VR || [[1511]]{{--}}? || ''Martin Banovsky'' || VR
|-
| [[1468]]{{--}}[[1469]] || ''Matúš Manko'' || DR || [[1513]]{{--}}? || ''Ondrej Babčanský'' || VR
|-
| [[1469]]{{--}}[[1472]] || ''Martin Manko (Medveď)'' || DR || [[1515]]{{--}}? || ''Juraj Krok'' || VR
|-
| [[1472]]{{--}}[[1474]] || ''Václav Pongrác'' || DR || [[1517]] || ''Abraham'' || VR
|-
| [[1475]]{{--}}? || ''Matej Kotrša'' || VR || [[1518]]{{--}}? || ''Martin Miška'' || VR
|-
| [[1477]]{{--}}[[1478]] || ''Mikuláš Masar'' || VR || [[1519]]{{--}}[[1520]] || ''[[Podmanickovci|Michal Podmanický]]'' || DR
|} <ref>Peter Štanský Marián Mrva Miroslav Pfliegel: Najvyšší predstavitelia Žiliny In: Potulky starou Žilinou. Artis Omnis, s. r. o. 2010, Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina str. 21</ref>
Od roku [[1520]] až do roku [[1848]] mala Žilina len volených [[richtár]]ov. Vo funkcii pôsobili od [[apríl]]a uvedeného roku až do voľby nového [[richtár]]a v [[apríl]]i nasledujúceho roku. Od roku [[1771]] pôsobili richtári vo funkcii od [[1. november|1. novembra]] predchádzajúceho roku do [[1. november|1. novembra]] uvedeného roku.
{| class="wikitable"
! '''Znak''' !! '''Vysvetlivka'''
|-
| ''?'' || presný [[dátum]] nie je možné zistiť
|-
| ''DR'' || dedičný [[richtár]]
|-
| ''VR'' || volený [[richtár]]
|-
| ''MM'' || menovaný [[mešťanosta]]
|-
| ''VM'' || volený [[mešťanosta]]
|-
| ''VP'' || volený predseda
|-
| ''MP'' || menovaný predseda
|-
| ''VS'' || volený [[starosta]]
|}
=== Žilina za neskorého feudalizmu (1526 – 1848) ===
==== Obdobie bojov feudálov v 1. polovici 16. storočia ====
[[Bitka pri Moháči (1526)|Bitka pri Moháči]] v roku [[1526]] ovplyvnila ďalší rozvoj a život Žiliny. Nastal čas vojen, bojov a povstaní. [[Ján I. (Uhorsko)|Ján Zápoľský]] dal mesto do zálohu veľmožovi Burianovi Světlovskému z [[Vlčnov]]a, neskôr ho daroval [[Mikuláš Kostka|Mikulášovi Kostkovi]], ktorý však porušoval jeho výsady, čo vyústilo v potvrdenie výsad [[Karol Róbert|Karola Róberta]] a Márie I. [[Ján I. (Uhorsko)|Jánom Zápoľským]]. V roku [[1540]] sa do Žiliny nasťahovali ozbrojenci Podmanických s úmyslom získať mesto a farský kostol prebudovali na pevnosť. Po smrti [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]] panovník [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I. Habsburský]] odňal Žilinu Kostkovcom za neposlušnosť a daroval ju [[Podmanickovci|Podmanickým]].<ref name=r16>P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 16</ref> V roku [[1548]] vznikla dohoda medzi feudálmi, na základe ktorej získali Žilinu Kostkovci a Podmanickí [[Bytča|Bytču]] a Hričov ([[Horný Hričov]] a [[Dolný Hričov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny považského hradu a rodu Podmanickovcov |url=http://povazska-bystrica.otvorene.sk/Members/kidova/dejiny-povazskobystrickeho-hradu-a-rod-podmanickovcov/dejiny-hradu-a-rodu-podmanickovcov |dátum prístupu=2013-03-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140901050628/http://povazska-bystrica.otvorene.sk/Members/kidova/dejiny-povazskobystrickeho-hradu-a-rod-podmanickovcov/dejiny-hradu-a-rodu-podmanickovcov |dátum archivácie=2014-09-01 }}</ref> Obdobie týchto feudálnych bojov znamenalo pre Žilinu pokles počtu obyvateľstva.
V [[16. storočie|16. storočí]] sa Žilina stala strediskom reformácie. V roku [[1542]] sa spomína protestantská škola vyššieho typu – akadémia.<ref name="Stofko"/> Sídlila v tej istej budove ako stará mestská škola a pretrvala až do začiatku [[18. storočie|18. storočia]]. Študovali tu aj zahraniční študenti a učili tu osobnosti cirkevného života a spisovatelia (''J. Bánovský, E. Ladiver st., E. Ladiver ml., S. Nigríni, M. Ascanius – Haško''). Po smrti ''Mikuláša Kostku'' sa majiteľom Žiliny stal ''Štefan Deršfi'', po ktorom bol nájomníkom mesta za nedospelého ''Mikuláša Deršfiho'' ''Ladislav Révay''. Za svoje kruté zaobchádzanie so Žilinčanmi bol však napomenutý samotným kráľom.<ref name=r16 /> Prvá kníhtlačiareň začala v meste pôsobiť v roku [[1665]]. V máji [[1691]] zriadili [[jezuiti]] v Žiline nižšiu strednú školu, ktorú neskôr pretvorili na nižšie gymnázium a v roku [[1761]] na riadne gymnázium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kapucíni v Žiline
| url = http://www.kapucini.sk/?show=501
| dátum vydania = 2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 20.8.2013
| vydavateľ = Kapucíni na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
==== Obdobie rozkvetu Žiliny (koniec 16. storočia – koniec 17. storočia) ====
[[Súbor:Thurzó György.jpg|thumb|left|150px|[[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]]]]
Na prelome [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]] sa Žilina stala významným hospodárskym centrom širokého okolia. Dvakrát do týždňa sa tu konali trhy a šesťkrát do roka jarmoky, pred ktorými boli dobytčie trhy. Trhy a jarmoky zohrávali významnú úlohu v rámci celej krajiny. Najväčší rozvoj zaznamenala remeselná výroba a obchod, z čoho prosperovali žilinskí obchodníci, oslobodení od mýta a chránení privilégiami. Remeselná výroba sa sústreďovala v cechoch, z ktorých najvýznamnejší bol súkennícky cech s artikulami z roku [[1569]]. V čase najväčšieho rozmachu sa v 120 – 150 súkenníckych dielňach vyrobilo 50 000 metrov látky.<ref>P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 17</ref> Cechové dielne sa sústreďovali na uliciach okolo Čepiela a najmä červené a biele súkno sa vyrábalo z ovčej vlny. Druhým cechom bol mäsiarsky, s dielňami na dnešnej [[Bottova (Žilina)|Bottovej ulici]] a bitúnkom niekde pod farským kostolom. Ďalšími boli cech mlynárov, kožušníkov, krajčírov, kováčov, hrnčiarov, stolárov, debnárov a iné. V období najväčšieho rozkvetu pracovalo v Žiline asi 200 remeselníckych dielní (z toho 150 súkenníckych), združených do osemnástich cechov.<ref>Králiková, E.: Cechová výroba v Žiline v 16. – 18. storočí. In: Žilina – dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975</ref>
Mesto získavalo príjmy z daní remeselníkov a obchodníkov, trhových poplatkov, mýta, prevádzky svojich polí, troch mlynov, píly, pivovaru, predaja dreva, pltí a alkoholu. Vlastnilo tiež osady na Kysuciach, napríklad [[Krásno nad Kysucou]]. Výdavky smerovali na prevádzku [[Mestská radnica (Žilina)|radnice]], špitála, kostolov, hospodárskych budov a svojich zamestnancov.<ref>Prikryl, Ľ. – Štanský, P.: Mesto Žilina. RRA Žilina 1997, str. 18</ref>
V roku [[1610]] sa pod patrónom palatína [[Juraj Turzo|Juraja Turza]] konala najvýznamnejšia udalosť [[Reformácia|reformácie]] v Žiline. Zástupcovia evanjelickej cirkvi sa zišli na [[Žilinská synoda|Žilinskej synode]]. [[Synoda]] dobudovala organizáciu evanjelickej cirkvi na Slovensku, ktorou sa aj formálne odtrhli od katolíckej cirkvi.
Rozvoju Žiliny nezabránili ani [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]], [[tridsaťročná vojna]] a vojny s Turkami. Žilinčania zorganizovali aj vlastnú domobranu, ktorá úspešne odrazila niektoré útoky. Rozvoj pretrval až do konca [[17. storočie|17. storočia]].
Ďalšími majiteľmi Žiliny boli ''Mikuláš Esterházy'', ''Štefan Vešeléni'' a ''[[František Vešeléni]]''. Ako poddanské mesto si zachovala všetky práva slobodného mesta (opevnenie, právo voliť richtára a samosprávne orgány, patronátne právo, právo meča, oslobodenie spod cudzích súdov, mýtne, míľové právo i právo rybolovu). Rozvoj sa skončil v posledných desaťročiach [[17. storočie|17. storočia]]. V roku [[1671]] sa [[František Vešeléni]] neúspešne pokúsil o sprisahanie proti kráľovi [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopoldovi I.]], ktorému mesto pripadlo ako konfiškát. V roku [[1665]] vznikla v Žiline na [[Bottova (Žilina)|Bottovej ulici]] kníhtlačiareň ''Jána Dadana'', v ktorej sa tlačila najmä cirkevná literatúra. Pretrvala až do roku [[1704]].
'''Zoznam najvyšších predstaviteľov Žiliny v rokoch 1524 – 1646'''
{{Hlavný článok|Zoznam najvyšších predstaviteľov Žiliny v rokoch 1524 – 1646}}
Od roku [[1520]] až do roku [[1848]] mala Žilina len volených [[richtár]]ov. Vo funkcii pôsobili od [[apríl]]a uvedeného roku až do voľby nového [[richtár]]a v [[apríl]]i nasledujúceho roku. Od roku [[1771]] pôsobili richtári vo funkcii od [[1. november|1. novembra]] predchádzajúceho roku do [[1. november|1. novembra]] uvedeného roku.
[[Súbor:Žilina Kostol svatej Barbory.jpg|thumb|250px|Dnešný [[Kostol svätej Barbory (Žilina)|Kostol sv. Barbory]] na [[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)|ulici J. M. Hurbana]].]]
==== Vývoj v období od konca 17. storočia po rok 1848 ====
Éru prosperity a rozvoja zastavil požiar v roku [[1678]] a o rok neskôr aj mor. Žilinou prešli viaceré vojská zúčastňujúce sa [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] a protitureckých bojov, ktoré drancovali sídla, ktorými prechádzali. Pri povstaní [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] bolo takto zničené žilinské predmestie. V roku [[1685]] prišli do Žiliny jezuiti, ktorí tu o šesť rokov neskôr založili gymnázium. Sídlilo v dome na [[Mariánske námestie (Žilina)|rínku (dnešné Mariánske námestie)]], kde bol neskôr zariadený jezuitský kláštor. V tom období došlo k rekatolizácii a [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)|farský kostol]] pripadol katolíkom. Na podporu rekatolizácii prišli do mesta aj františkáni.
[[File:Church of the Conversion of Saint Paul in Žilina 2022 (cropped).jpg|thumb|left|Dnešný [[Kostol Obrátenia svätého Pavla (Žilina)|Kostol Obrátenia svätého Pavla]] na [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánskom námestí]].]]
V roku [[1686]] pripadla Žilina ''Pavlovi Esterházymu'', ktorý podporoval rekatolizáciu. O päť rokov neskôr s ním uzavrela Žilina nerovnú dohodu, v ktorej sa musela vzdať väčšiny privilégií. Pokračovalo obdobie úpadku a hoci v roku [[1700]] žilo v meste 2 682 obyvateľov, morové epidémie v rokoch [[1710]]{{--}}[[1713]] populáciu opäť zredukovali. V roku [[1723]] začali františkáni výstavbu [[Kostol svätej Barbory (Žilina)|kostola svätej Barbory]] a o dvadsať rokov neskôr sa začala výstavba jezuitského [[Kostol Obrátenia svätého Pavla (Žilina)|kostola s kláštorom]] priamo na [[Mariánske námestie (Žilina)|rínku]]. Na počesť zavŕšenia rekatolizácie dostala Žilina v roku [[1738]] sochu Immaculaty – Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorá stojí na dnešnom [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánskom námestí]]. Od roku [[1776]] do roku [[1850]] spravovali františkáni žilinské gymnázium. V 18. storočí sa udiali zmeny aj vo voľbe richtára, ktorý bol volený z troch kandidátov a schvaľovaný zemepánom. Podstatnú časť príjmov mesta tvorili (okrem poplatkov) úžitky z majetkov mesta, ktoré dávali do prenájmu.
V rokoch [[1744]] a [[1756]] postihli Žilinu ďalšie požiare. Cechy, ktoré už v polovici [[18. storočie|18. storočia]] neboli schopné konkurovať, začali nahrádzať manufaktúry. Jednou z prvých bola v roku [[1760]] manufaktúra na plátno v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]]. Starý špitál, ktorý stál na konci Kálova, zničila povodeň a tak nový bol vybudovaný na [[Bratislavská (Žilina)|Bratislavskej ceste]]. V roku [[1831]] postihla Žilinu cholera, čo podnietilo vznik sirotinca v budove niekdajšieho gymnázia biskupom ''Jozefom Vurumom''.
=== Novoveká Žilina (po roku 1848) ===
==== Premeny mesta po roku 1848 ====
Po veľkom požiari v roku [[1848]] mesto pristúpilo k rozsiahlej obnove. Zbúrané bolo mestské opevnenie, čo umožnilo jeho rozšírenie. Po zrušení poddanstva (v marci [[1848]]) bola Žilina malým slobodným mestom. Významnou udalosťou bolo víťazstvo slovenských dobrovoľníkov nad maďarskými gardami v bitke pri Budatíne. Po skončení bojov, [[4. január]]a [[1849]], vystúpili [[Ľudovít Štúr]] a [[Jozef Miloslav Hurban]] pred domom bývalej lekárne na dnešnom [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánskom námestí]], ktorí vyzvali Žilinčanov do boja za národné záujmy. V roku [[1850]] mala Žilina iba 2 326 obyvateľov, čo ju radilo medzi hospodársky málo významné mestá. V tom období bola výrazná stagnácia remesiel, ktorú ešte zvyšoval malý záujem o zastarané výrobky. Impulz k rozvoju malo byť aj založenie priemyselno-stavebnej školy v roku [[1856]]. Dva roky nato postihlo Žilinu a široké okolie zemetrasenie.
[[Súbor:Žilina, Národná trieda.jpg|náhľad|250x250bod|V roku [[1870]]/[[1872]] postavili ''Železničnú ulicu'', dnešná [[Národná (Žilina)|Národná ulica]].]]
Zlom v rozvoji mesta nastal v roku [[1870]], kedy [[20. december|20. decembra]] o 11. hodine prišiel z Tešína po dobudovanej [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnici]] prvý parný vlak. Trať po dokončení spájala [[Bohumín]] a Ostravsko s [[Košice|Košicami]]. Na okraji mesta bola vybudovaná [[Železničná stanica Žilina|železničná stanica]], ku ktorej bola z centra vybudovaná [[Národná (Žilina)|Národná]], vtedajšia Železničná ulica. V roku [[1874]] vydal [[Alexander Lombardíni]] podla rukopisu historika ''Ľ. Starka'' prvú knihu o dejinách Žiliny – ''Stručný dejepis slobodného mesta Žilina''. Strategický dopravný a postupne i hospodársky význam Žiline natrvalo prinieslo dobudovanie [[Považská železnica|Považskej železnice]] z [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Trenčín]]a v roku [[1883]]. V čase sprevádzkovania [[Železničná trať Žilina – Rajec|Rajeckej železnice]] patrila Žilina k významným centrám horného [[Uhorsko|Uhorska]] s rýchlo sa rozvíjajúcim priemyslom.
[[File:Zilina Slovena.jpg|thumb|left|350px|''Súkenka'' (dnes továreň ''Slovena'') bola najstaršia uhorská továreň na vlnené látky..]]
Do Žiliny prenikal cudzí kapitál, čomu sa bránili slovenskí podnikatelia zakladaním nových podnikov (sporiteľňa, úverový ústav). Koncom 19. storočia v územne sa rozrastajúcej Žiline vznikli prvé priemyselné závody; najstaršia bola Uhorská továreň na vlnené látky, vojenské súkno a pokrovce (ľudovo Súkenka, dnes Slovena). Založil ju v roku [[1890]] brniansky podnikateľ ''Karol Löw'' a poskytovala pracovné možnosti najmä pre ľudí postihnutých požiarom, ktorý zachvátil Žilinu v roku [[1886]]. V roku [[1893]] bola založená továreň Hungária – Uhorská spoločnosť na výrobu kyseliny sírovej, umelých hnojív a chemických produktov, dnes Považské chemické závody a v tom istom roku postavili pri [[Rajčanka|Rajčanke]] elektrotechnický závod Helios. Podnik vyrábal dynamá a elektromotory, neskôr i telefónne a elektrické signalizačné zariadenia a na [[Rajčanka|Rajčanke]] postavil aj malú vodnú elektráreň.
V rokoch [[1874]]{{--}}[[1911]] bola Žilina zaradená medzi veľké obce, čím sa znížili jej poplatky. Na jej čele stálo obecné zastupiteľstvo z voleným richtárom. Od polovice 19. storočia po začiatok 20. storočia počet obyvateľov Žiliny vzrastal a v roku [[1900]] mala 5 000 obyvateľov. Do mesta prichádzali vidiečania, ktorí našli prácu v továrňach, no značný bol aj príchod cudzincov, najmä [[Česi|Čechov]] a [[Židia|Židov]] (finančníci). V roku [[1903]] sa v meste konala Hornouhorská priemyselná výstava, ktorá mala význam pre rozvoj hospodárstva Slovenska a tiež Žiliny. Ďalšie závody vznikli začiatkom 20. storočia, predovšetkým továreň na výroby celulózy ([[1905]]) – dnes Tento, a. s., továreň na výrobu dechtu ([[1907]]) – dnešná Drevoindustria, a. s. a továreň na zápalky ([[1915]]). Keďže vodná elektráreň kapacitne pre Žilinu nepostačovala, v roku [[1908]] postavili novú – párnu elektráreň medzi ulicou Republiky a [[M. R. Štefánika (Žilina)|ulicou M. R. Štefánika]], ktorá používala kamenné uhlie z okolia [[Ostrava|Ostravy]]. V rokoch [[1907]]{{--}}[[1908]] v meste zriadili [[kanalizácia|kanalizáciu]] a [[vodovod]], [[telefón]], [[telegraf]], zaviedli [[elektrina|elektrinu]]. V tomto období sa začína v rámci žilinskej reálky v meste rozvíjať [[šport]]. V roku [[1908]] vznikol ''Zsolnai Testgyakorlók Köre'' terajší [[MŠK Žilina]]. V roku [[1911]] mala Žilina už 11 000, prevažne slovenských obyvateľov, čo sa prejavilo na národnom povedomí žilinskej inteligencie.
[[File:Kaserne in Zilina (Slovakia).JPG|thumb|right|350px|Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol v priestore dnešných kasární zriadený zajatecký tábor a aj vojenská nemocnica, do ktorej privážali ranených z frontu.]]
V areáli dnešnej nemocnice založil [[Vojtech Spanyol]] očné oddelenie, ktoré sa rýchlo rozširovalo. Významní žilinskí lekári boli ''I. P. Makovický'', ktorý odišiel do [[Rusko|Ruska]] a stal sa tam osobným lekárom spisovateľa ''L. N. Tolstého'', a [[Ivan Hálek]], ktorý od roku [[1905]] pôsobil ako lekár v Žiline a v roku [[1919]] sa stal vládnym referentom pre správu Slovenska so sídlom v Žiline. Posledný menovaný založil v roku [[1922]] v [[Bytčica|Bytčici]] detskú nemocnicu.
[[31. máj]]a [[1912]] bola v Žiline založená prvá politická strana – Sociálno-demokratická strana, v roku [[1913]] vznikla Slovenská ľudová strana a jej predsedom sa stal [[Andrej Hlinka]]. Keď v júli [[1914]] vypukla [[prvá svetová vojna]], činnosť politických strán a odborových organizácií bola prerušená a vojna a vojnové hospodárstvo postihlo všetky vrstvy obyvateľstva. Osobitnú skupinu tvorili vojnoví zajatci, ktorých tábor bol zriadený v priestore dnešných kasární na [[Rajecká cesta (Žilina)|Rajeckej ceste]]. Zajatci pracovali i v niektorých žilinských závodoch. V žilinských kasárňach bola zriadená dočasná vojenská nemocnica, kam privážali ranených z frontu. Veľký vojenský cintorín padlých v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] postavili na mieste dnešnej estakády pri mestskom cintoríne. V Žiline sa viackrát konali štrajky za zlepšenie životnej úrovne robotníkov, na ktorých vyjadrili aj svoje politické požiadavky. V júni [[1918]] sa konal celouhorský štrajk za ukončenie vojny, do ktorého sa zapojili aj obyvatelia Žiliny.
==== Žilina v Česko-Slovensku ====
Žilina v 1905 tretím najrýchlejšie sa rozvíjajúcim mesto na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Mgr. Peter Štanský
| odkaz na autora = Peter Štanský
| titul = Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny
| url = https://zilina-gallery.sk/picture.php?/30094/search/15615
| vydavateľ = zilina-gallery.sk
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-04-28
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a rozvoj priemyslu a obchodu znamenal rozvoj mesta, zmenu národnostnej štruktúry a sociálnej skladby.
[[Súbor:Vavro Šrobár.JPG|thumb|left|133px|[[Vavro Šrobár]]]] Roku [[1919]] mala Žilina už 11 996 obyvateľov, z toho:
* 10 313 „Čechoslovákov“
* 742 Maďarov
* 590 Nemcov
* 8 Rusínov
* 343 predstaviteľov iných národností.
[[File:Zilina, Hodzova ul. 20 tabula.JPG|thumb|200px|Pamätná tabuľa na počesť Šrobárovej vlády.]]
[[File:Zilina, Hodzova ul. 20.JPG|thumb|Tu sídlila Šrobárova vláda. ([[Hodžova (Žilina)|Hodžova ulica]] č. 20)]]
V období [[Prvá česko-slovenská republika|1. ČSR]] v Žiline pribúdali [[Židia]]. Popri veľkých závodoch sa rozvíjali aj menšie podniky a v meste pracovalo veľa živnostníkov. Po vzniku ČSR vzniklo i Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s [[Vavro Šrobár|Vavrom Šrobárom]], ktorého sídlom od [[12. december|12. decembra]] [[1918]] do [[2. február]]a [[1919]] bola Žilina. Dočasne tak bola sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska. Sídlo Šrobárovej vlády bola budova na rohu [[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)|ulice J. M. Hurbana]] a Hodžovej ulice, kde sa dnes nachádza reliéfna tabuľa. Od roku [[1919]] tu sídlila Slovenská banka. Druhým žilinským sídlom Šrobárovej vlády bola budova na [[Národná (Žilina)|Národnej ulici]], samotný [[Vavro Šrobár|Šrobár]] bol najskôr ubytovaný núdzovo v hoteli, ktorý patril ''Pavlovi Folkmanovi'', neskôr v byte ''MUDr. Ivana Hálka'' (v Makovického dome). [[3. február]]a [[1919]] sa ministerstvo presťahovalo do [[Bratislava|Bratislavy]].
Žilina patrila k prvým mestám na Slovensku, ktoré sa prihlásili k [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácii]] ([[30. október|30. októbra]] [[1918]]). Už [[2. november|2. novembra]] [[1918]] bol na ľudovom zhromaždení v Mestskom dome zvolený šesťčlenný Slovenský miestny výbor, na čele so žilinským kaplánom [[Mons. Tomáš Ružička|Tomášom Ružičkom]]. Tomáš Ruzička pôsobil v Žiline od roku [[1921]] až do svojej smrti v roku [[1947]], zaslúžil sa o výstavbu Katolíckeho domu a založil chudobinec. Na jeho pozvanie prišli do Žiliny v roku 1936 saleziáni. [[19. december|19. decembra]] [[1919]] sa v telocvični reálneho gymnázia konalo zakladajúce zhromaždenie obnovenej [[Slovenská ľudová strana|Slovenskej ľudovej strany (SĽS)]]. Jedným zo zakladateľov bol aj katolícky kňaz a profesor žilinského gymnázia [[Jozef Kačka]], ktorý sa tiež podieľal na programe SĽS. Jej staronovým predsedom sa stal [[Andrej Hlinka]]. Žilina bola pôsobiskom viacerých významných funkcionárov tejto strany a jej významným centrom a stala sa jej baštou vo všetkých voľbách.
[[File:Zilina Dom umenia Fatra.jpg|thumb|right|250px|Dom umenia Fatra]]
[[Sociálnodemokratická strana Slovenska|Sociálnodemokratická strana]] obnovila svoju činnosť [[25. november|25. novembra]] [[1918]] v Žiline a veľkú aktivitu vyvíjala na začiatku roku [[1919]]. V roku [[1919]] zorganizovali štrajk proti opatreniam Šrobárovej vlády v Žiline, neskôr tu zorganizovala viacero štrajkov, či už za zlepšenie životnej úrovne žilinského proletariátu alebo proti [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (HSĽS)]]. [[26. august]]a a [[21. september|21. septembra]] [[1919]] zorganizovali sociálnodemokratické organizačné masové protiľudácke zhromaždenia. [[14. marec|14. marca]] [[1920]] sa v Žiline uskutočnila zjednocovacia konferencia maďarských a nemeckých [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|sociálnych demokratov]] s česko-slovenským robotníckym hnutím. V sociálnej demokracii nastal vnútorný boj, ktorý vyvrcholil založením [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. 21. júna [[1921]] sa v Žiline konala členská schôdzka miestnej organizácie strany a jej popredným predstaviteľom bol [[Augustín Androvič-Várnai]].
[[1. máj]]a [[1923]] bolo v Žiline založené česko-slovenské výrobné družstvo [[Interhelpo]], ktorého členovia pomáhali budovať základy priemyslu v [[Sovietsky zväz|sovietskych krajinách]]. V období [[Česko-Slovensko|ČSR]] boli postavené dve budovy pre základné školy, dievčenské gymnázium na [[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)|Ulici J. M. Hurbana]], Grand bio Universum (dnes Dom umenia Fatra, [[1921]]), v tomto roku sa tu konala aj premiéra filmu Jánošík a zriadená bola mestská hudobná škola. 15. októbra [[1924]] bola otvorená Mestská verejná knižnica v Žiline, predchodca dnešnej [[Krajská knižnica v Žiline|Krajskej knižnice]]. Nasledovala budova pre spolok Sokol ([[1931]]) a synagógu ([[1933]]) – dnes bývalé kino Úsvit a kino Centrum. V roku [[1935]] postavili evanjelický kostol a letisko na [[Vlčince|Vlčincoch]].
Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1938]] sa uskutočnila v Žiline mohutná manifestácia na obranu republiky, ktorej cieľom bolo vyjadriť úsilie o nezávislosť, jednotu a suverenitu [[Česko-Slovensko|ČSR]]. Prijatú rezolúciu podpísalo 52 spolkov vrátane [[Hlinkova slovenská ľudová strana|HSĽS]]. Žilina sa stala miestom významných podujatí HSĽS a rôznych spolkov, ktoré podporovali jej autonomistický program.
[[File:Žilina P5292119.jpg|thumb|right|250px|Burianova veža (vpravo) bola v rokoch [[1941]] – [[1942]] rekonštruovaná.]]
==== Žilina v I. Slovenskej republike ====
Potom, čo začalo Nemecko so snahami o rozklad [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]], sa autonómia Slovenska stala realitou. Miestom jej vyhlásenia bola Žilina. [[5. október|5. októbra]] [[1938]] rokovali poslanci HSĽS v budove Katolíckeho domu, v hoteli Rémy rokovali o spoločnom postoji k autonómii predstavitelia iných strán. Napokon sa k dohode pripojili i poslanci ostatných siedmich strán ([[Agrárna strana vidieka|Agrárna]], [[Slovenská národná strana (historická)|SNS]] a iné). Strany podpísali dohodu, ktorá vošla do dejín ako [[Žilinská dohoda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Jozef – Gábriš, Tomáš
| autor2 = Vojáček, Ladislav – Kolárik,
| odkaz na autora =
| titul = Československé právne dejiny
| url = http://books.google.sk/books?id=o_73QIMzF5wC&pg=PA67&dq=%C5%BDilinsk%C3%A1+dohoda&hl=sk&sa=X&ei=AJ7_UfGoD8LeObCrgbgL&ved=0CDoQ6AEwAQ#v=onepage&q=%C5%BDilinsk%C3%A1%20dohoda&f=false
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 5.8.2012
| vydavateľ = EUROKÓDEX
| miesto =
| isbn = 8089447422
}}</ref> [[6. október|6. októbra]] bola z balkóna Katolíckeho domu vyhlásená autonómia z úst [[Jozef Tiso|Dr. Jozefa Tisu]]. V ten istý deň sa konalo v Žiline protičeské zhromaždenie a komunistická strana prešla do ilegality. Žilina sa tak stala miestom vyvrcholenia [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]]. Rozvoj Žiliny sa nezastavil ani po vzniku slovenského štátu, hoci to bolo v čase vojny a totalitnej vlády HSĽS, na čom mal veľkú zásluhu najvyšší predstaviteľ Žiliny, ''Dr. Vojtech Tvrdý''. Zaslúžil sa o výstavbu a rekonštrukciu mnohých budov či zariadenie viacerých inštitúcií v meste, napríklad v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] bola zrekonštruovaná Burianova veža (v jej hornej časti vybudovali vyhliadkovú ochodzu so stĺpmi, ktoré spájajú oblúky). Zrekonštruovaný bol aj [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)|farský kostol]] a balustráda nachádzajúca sa pri ňom, v ktorej od [[október|októbra]] [[1939]] stála na prvom podlaží socha [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]], prevezená z [[Nové Zámky|Nových Zámkov]].
V [[júl]]i [[1942]] položili základný kameň budovy Reprezentačného domu, ktorého stavba bola dokončená v roku [[1944]] a stala sa sídlom divadla a škôl. Ďalšou významnou stavbou postavenou v tomto období je budova tržnice. Opravená bola aj socha [[Immaculata (Žilina)|Immaculaty]] na [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánskom námestí]] a začala sa stavať veľká administratívna budova elektrární na rohu [[Kukučínova (Žilina)|Kukučínovej]] a [[Ulica republiky (Žilina)|Ul. republiky]] ([[1941]]{{--}}[[1943]]). Dokončil sa tiež park na [[Bôrik (Žilina)|Bôriku]] a založené boli viaceré kultúrne inštitúcie, napríklad mestské múzeum – drotárske múzeum a bábkové divadlo.
[[File:Stanica Zilina Zariecie.jpg|thumb|left|250px|[[Stanica Žilina-Záriečie|Žilina-Záriečie]]]]
Mestskí predstavitelia sa usilovali, aby sa Žilina stala centrom župy, žiadali tiež výstavbu vysokej školy a obchodnej akadémie, premiestnenie riaditeľstva železníc a uvažovalo sa, že Žilina sa stane hlavným mestom Slovenska. Ani jeden z týchto zámerov sa nestal skutočnosťou. V roku [[1942]] vznikol na okraji mesta sústreďovací tábor pre Židov, keďže mestská rada na čele so starostom Vojtechom Tvrdým nesúhlasila, aby bol tábor vybudovaný na území mesta <ref>Žilinský večerník, číslo 3, dňa 15.1.2008, strana 23, ročník XVII</ref>. Prešlo ním okolo 27 000 Židov a bol pod správou Hlinkových gárd. Deportácia prebiehala zo stanice [[Stanica Žilina-Záriečie|Žilina-Záriečie]] a väčšina z deportovaných zahynula neskôr v nemeckých [[Koncentračný tábor|koncentračných táboroch]] v [[Poľsko|Poľsku]].
{{Hlavný článok|Boje pri Žiline}}
V jesenných mesiacoch roku [[1944]] slovenskí politici začali pripravovať ozbrojené povstanie proti nacistickej vláde. Prípravy sa uskutočňovali ťažko a tajne, keďže v Žiline sa nachádzalo asi 350 nemeckých vojakov, koordinujúcich postup nemeckých vojsk na [[východný front (druhá svetová vojna)|východný front]]. [[29. august]]a [[1944]] ''mjr. Dobrovodský'', predstaviteľ [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], uskutočnil protifašistický prevrat v žilinskej posádke (žilinské kasárne), keďže jej podplukovník bol spätý s [[Hlinkova slovenská ľudová strana|HSĽS]]. Časť dôstojníkov sa odmietla k povstaniu pripojiť a bola vyhlásená všeobecná mobilizácia, ktorá spôsobila vyzbrojovanie dobrovoľníkov z mesta a okolia. Nemecká hliadka, ktorá bola v meste, sa hneď zabarikádovala v budove dievčenského gymnázia na [[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)|Ulici J. M. Hurbana]] a kontrolovala okolité ulice. Ostatní nemeckí vojaci sa zabarikádovali v synagóge, hlavnej pošte a finančnom paláci, povstalci obsadili [[Železničná stanica Žilina|hlavnú železničnú stanicu]], stanicu na Novej Žiline a ostatné pošty. Ráno [[30. august]]a zaútočil tank, ktorý sem prišiel z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]], na dievčenské gymnázium, poškodil ho, no Nemcov nezlikvidoval. Žilinská posádka sa tak ako prvá postavila na odpor nemeckým vojskám. V tento deň však od západu prichádzalo nemecké vojsko, ktoré zdolalo povstalecké čaty, zabraňujúce jeho postupu západne od Žiliny. Povstalci sa preto hneď presunuli do [[Strečniansky priesmyk|úžiny pri Strečne]], kde zaujali obranné postavenie spolu s vojakmi povstaleckej martinskej pechoty. V boji sa zúčastnili popri povstalcoch zo Žiliny i juhoslovanskí a francúzski partizáni pod velením [[Georges Barazer de Lannurien|Georgesa de Lannuriena]], dnes čestného občana mesta. Boje pri Strečne trvali do [[5. september|5. septembra]].
Nemcom sa podarilo zajať komisára partizánskej brigády ''Antona Sedláčka'', ktorého po krutom mučení [[15. november|15. novembra]] [[1944]] v Sade SNP verejne popravili. Pamätná tabuľa na jeho počesť sa nachádza na [[Remeselnícky dom|Remeselníckom dome]]. Fašistické čistky však pokračovali<ref>Krcho, M. – Halaj, D.: Protifašistický odboj a SNP v Žiline. In: Žilina dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975</ref> a oslobodzovanie mesta sa začalo až v druhej polovici apríla [[1945]]. Tvrdé boje sa odohrávali v [[Malá Fatra|Malej Fatre]], na [[Polom (vrch v Malej Fatre)|Polome]]. Spoločne so sovietskymi vojskami bojovali jednotky 1. čs. armádneho zboru a nemeckí nacisti sa snažili spomaliť ich postup. Podmínovali železničnú stanicu a mesto sa stalo cieľom bombardovania – [[11. apríl]]a bomba dopadla na koniec [[P. O. Hviezdoslava (Žilina)|Hviezdoslavovej ulice]], [[16. apríl]]a ďalšie zasiahli budovu divadla, budovu na [[Námestie A. Hlinku (Žilina)|Hlinkovom námestí]] a časť Predmestia a napokon [[17. apríl]]a bolo bombardované dievčenské gymnázium, U[[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)|lica J. M. Hurbana]], Kmeťova ulica a zriaďovacia stanica. [[30. apríl]]a, po oslobodení [[Polom (vrch v Malej Fatre)|Polomu]], sa v ranných hodinách nemeckí vojaci zo Žiliny stiahli a do mesta prišli ruskí a slovenskí vojaci na čele s ''generálom Karlom Klapánkom''. Obyvatelia vychádzali z pivníc, aby privítali osloboditeľov a na súkenke vztýčili [[Vlajka Česko-Slovenska|česko-slovenskú vlajku]].<ref>Halaj, D.: Oslobodenie Žiliny roku 1945. In: Žilina – dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975</ref> 1 907 sovietskych vojakov, ktorí bojovali v priestore od [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] po Žilinu, je pochovaných na vojenskom cintoríne na [[Bôrik (Žilina)|Bôriku]]. Pamätník oslobodenia Žiliny sa nachádza v Sade SNP.
==== Žilina po roku 1945 ====
[[File:Žilinská univerzita.JPG|thumb|300px|V roku 1960 sa do Žiliny presťahovala z Prahy Vysoká škola dopravná, dnes [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinská univerzita]]]]
Od roku [[1945]] prešla Žilina zložitým vývojom. Hlavným riadiacim orgánom mesta sa stal mestský národný výbor. V roku [[1949]] pri novom územnom členení vznikol Žilinský kraj, ktorý existoval do roku [[1960]]. Po zrušení kraja došlo na určitú dobu k stagnácii vo vývoji mesta. Počet obyvateľov mesta neustále rástol, čo si v roku [[1949]] vyžiadalo vznik mestskej hromadnej dopravy, ktorú zabezpečoval [[Dopravný podnik mesta Žiliny]] jednou linkou s niekoľkými autobusmi. Koncom 50. rokov sa začalo stavať sídlisko [[Hliny (Žilina)|Hliny]] a v roku 1960 sa do Žiliny presťahovala z Prahy Vysoká škola dopravná, dnes [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinská univerzita]]. Po roku [[1968]] nastalo v meste oživenie v súvislosti s rozvojom priemyslu (výstavba závodov na [[Kamenná (Žilina)|Kamennej ulici]] a [[Rajecká cesta (Žilina)|Rajeckej ceste]], podniku [[Avia]], teplárne), výstavbou bytov a komunikácií a veľký rozvoj zaznamenalo aj školstvo a kultúra.
Začatie výstavby sídlisk:
* [[1970]] – [[Vlčince]]
* [[1979]] – [[Solinky]]
* [[1989]] – [[Hájik (Žilina)|Hájik]]
Pribúdali i rodinné domy na [[Bôrik (Žilina)|Bôriku]] a v okrajových častiach mesta. K mestu boli postupne pričlenené viaceré okolité obce, z ktorých sa niektoré v roku [[1990]] osamostatnili. Po roku [[1990]] sa Žilina stáva samostatným [[Samospráva|samosprávnym]] celkom na čele s primátorom a mestským úradom (výkonný orgán). V tomto roku začala zásadná rekonštrukcia [[Historické centrum Žiliny|historického jadra mesta]], mnohých ulíc i námestí. Začiatkom roku [[1991]] vznikli Okresný a Obvodový úrad v Žiline, Mestská polícia a začína vychádzať miestny týždenník [[Žilinský večerník]]. V tomto roku začala v Nemocnici s poliklinikou v Žiline pracovať [[Krištof 06|letecká záchranárska služba]], otvorená bola poliklinika na [[Vlčince|Vlčincoch]]. V roku [[1992]] začali rekonštruovať [[Národná (Žilina)|Národnú ulicu]], v Dome techniky sa konal 1. ročník známej výstavy Expotour. Od roku [[1993]] sa začalo zasadanie mestského zastupiteľstva konať v budove Starej radnice.
V roku [[1994]] bol položený základný kameň [[Vodné dielo Žilina|Vodného diela Žilina]], ktorého výstavba bola dokončená v roku [[1998]]. [[17. november|17. novembra]] toho roku začala premávať v Žiline [[Trolejbusová doprava v Žiline|trolejbusová doprava]] na linke č. 1, zabezpečovaná Dopravným podnikom mesta Žiliny. V roku [[1995]] bola otvorená nová budova knižnice, začala sa rekonštrukcia [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánskeho námestia]] a boli odhalené sochy [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]] a [[M. R. Štefánik]]a na rovnomenných námestiach. Zrekonštruovaná bola tiež mestská plaváreň a VŠDS sa premenovala na [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskú univerzitu]]. [[15. august]]a sa Žilina opäť stala krajským mestom.
[[Súbor:Budatín hrad - by Pudelek.jpg|náhľad|[[Budatínsky zámok]]]]
V roku [[1997]] vznikol v Žiline vojenský pluk [[Jozef Gabčík|Jozefa Gabčíka]] a v meste sa prvýkrát konali Staromestské slávnosti. Vzniklo tiež letecké spojenie medzi [[Letisko Žilina|Žilinou]] a [[Letisko Václava Havla Praha|Prahou]]. O rok neskôr otvorili Dom Matice slovenskej a pred budovou Mestského úradu bol odhalený pamätník obetiam komunizmu. Od roku [[1999]] nesie zimný štadión meno ''Vojtecha Závodského''. Na [[Solinky|Solinkách]] bol dostavaný [[Kostol Dobrého pastiera (Solinky)|rímskokatolícky Kostol Dobrého pastiera]], pokračovala výstavba [[Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Žilina)|rímskokatolíckeho Kostola Sedembolestnej Panny Márie]] na Vlčincoch a vysvätený bol gréckokatolícky kostol na Vlčincoch. V meste vzniklo bilingválne gymnázium – Belgické lýceum.
K [[1. január]]u [[2000]] mala Žilina 86 818 obyvateľov, o 135 menej ako pred rokom. Začala sa druhá etapa rekonštrukcie historického jadra, pokračovala výstavba [[Mestský okruh číslo 1 (Žilina)|okružnej estakády]] okolo mesta. V areáli [[MŠK Žilina|Mestského športového klubu Žilina]] bolo dané do používania futbalové ihrisko s umelou trávou a osvetlením. Na zrekonštruovanú balustrádu umiestnili súsošie [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]] a [[Metod (svätec)|Metoda]].<ref>Štofko, J.: Posledné desaťročie 20. storočia z kroniky mesta Žilina (I – X). In: Žilinský večerník, 13. 02. 2001 – 18. 04. 2011, str. 7</ref> Čestné občianstvo mesta Žilina bolo v posledných desiatich rokoch udelené viacerým významným osobnostiam, ktoré sa zvlášť zaslúžili o rozvoj mesta. Od [[1. január]]a [[2001]] je mesto sídlom [[Žilinský samosprávny kraj|vyššieho územného celku]] (samosprávny orgán) a Žilina nadviazala spoluprácu s viacerými európskymi mestami. Vytvorený bol [[euroregión Beskydy]], ktorý zahŕňa juh Poľska, severnú [[Morava (región)|Moravu]], východ [[Sliezsko|Sliezska]] a sever Slovenska. [[4. apríl]]a [[2004]] bol položený základný kameň novej automobilky [[Kia Motors Slovakia]], ktorá vďaka juhokórejskému investorovi priniesla do Žiliny a jej okolia oživenie hospodárstva a rozvoj mesta (dobudovanie diaľnice a infraštruktúry). Výroba sa začala v roku [[2006]] a v okolí postupne vzniklo niekoľko dodávateľských podnikov, ktoré zamestnávajú ľudí zo širokého okolia. V súčasnom období je Žilina komplexným polyfunkčným mestom a so svojím okolím aj tretím najvýznamnejším priemyselným centrom na Slovensku.
== Obyvateľstvo ==
Žilina bola až takmer do [[70. roky 19. storočia|70. rokov 19. storočia]] provinčným mestečkom lokálneho významu, čo zásadne zmenilo až vybudovanie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] v roku [[1871]]. Dobudovaním [[Považská železnica|Považskej železnice]] tu vznikol významný [[Železničná stanica Žilina|dopravný uzol]], čo podnietilo vznik nových podnikov a výrazný rast mesta. Tomu nasvedčuje nárast počtu obyvateľov, ktorých bolo v roku [[1869]] iba 2870, v roku [[1890]] 4117, v roku [[1910]] 9166 a v roku [[1930]] už 17 451.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Kristenová
| meno = Vlasta
| odkaz na autora =
| titul = Žilina v minulosti a dnes
| vydavateľ = Stredoslovenské vydavateľstvo
| miesto = Banská Bystrica
| rok = 1963
| isbn =
| strany = 187
| počet strán = 248
| url =
| jazyk =
}}</ref> Počet obyvateľov mesta sa postupne zvyšoval a k [[31. december|31. decembru]] [[1989]] dosahoval 97 167.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.zilina.sk/userfiles/2015/co_sa_v_ziline_urobilo/Kronika_mesta_Zilina/Kronika_mesta_Zilina_1989.pdf | vydavateľ = zilina.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160410104937/http://www.zilina.sk/userfiles/2015/co_sa_v_ziline_urobilo/Kronika_mesta_Zilina/Kronika_mesta_Zilina_1989.pdf | dátum archivácie = 2016-04-10 }}</ref> Po referende v nasledujúcom roku sa osamostatnili vtedajšie mestské časti [[Lietavská Lúčka]], [[Porúbka (okres Žilina)|Porúbka]], [[Rosina]], [[Teplička nad Váhom]], [[Turie]] a [[Višňové (okres Žilina)|Višňové]], čím sa počet obyvateľov Žiliny znížil na 82 276 na konci roka 1990.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.zilina.sk/userfiles/2015/co_sa_v_ziline_urobilo/Kronika_mesta_Zilina/Kronika_mesta_Zilina_1990.pdf | vydavateľ = zilina.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160410101639/http://www.zilina.sk/userfiles/2015/co_sa_v_ziline_urobilo/Kronika_mesta_Zilina/Kronika_mesta_Zilina_1990.pdf | dátum archivácie = 2016-04-10 }}</ref> V tom období dosahovala populácia mesta rekordných 97 628 obyvateľov. Nárast počtu obyvateľov mesta sa zastavil v roku [[1995]] na hodnote 86 685, odvtedy ich počet klesá. Na konci roka [[2019]] malo v meste trvalý pobyt 82 867 obyvateľov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Koscelník | meno = Branislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Žilinčanov opäť ubudlo. Zastaví sa pád počtu obyvateľov? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22306695/zilincanov-opat-ubudlo-zastavi-sa-pad-poctu-obyvatelov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-21 | dátum prístupu = 2020-01-21 }}</ref>
<timeline>
Colors=
id:f value:rgb(0.7,0.8,0.9)
id:m value:gray(0.7)
id:s value:gray(0.9)
id:b value:white
ImageSize = width:1000 height:500
PlotArea = left:50 bottom:20 top:20 right:30
Period = from:0 till:100000
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:m increment:5000 start:0
ScaleMinor = gridcolor:s increment:1000 start:0
BackgroundColors = canvas:b
BarData=
bar:0 text:
bar:14.st. text:14.st.
bar:1700 text:1700
bar:1828 text:1828
bar:1850 text:1850
bar:1869 text:1869
bar:1880 text:1880
bar:1890 text:1890
bar:1900 text:1900
bar:1910 text:1910
bar:1919 text:1919
bar:1930 text:1930
bar:1940 text:1940
bar:1950 text:1950
bar:1961 text:1961
bar:1970 text:1970
bar:1980 text:1980
bar:1990 text:1990
bar:1991 text:1991
bar:1995 text:1995
bar:2001 text:2001
bar:2008 text:2008
bar:2011 text:2011
bar:2015 text:2015
bar:2019 text:2019
bar:2023 text:2023
bar:0 text:
PlotData=
color:f width:20
bar:0 from:0 till:0
bar:14.st. from:0 till:800
bar:1700 from:0 till:2682
bar:1828 from:0 till:2432
bar:1850 from:0 till:2326
bar:1869 from:0 till:2870
bar:1880 from:0 till:3244
bar:1890 from:0 till:4117
bar:1900 from:0 till:5633
bar:1910 from:0 till:9166
bar:1919 from:0 till:11996
bar:1930 from:0 till:17451
bar:1940 from:0 till:18813
bar:1950 from:0 till:31590
bar:1961 from:0 till:44100
bar:1970 from:0 till:54397
bar:1980 from:0 till:83016
bar:1990 from:0 till:97628
bar:1991 from:0 till:83853
bar:1995 from:0 till:86685
bar:2001 from:0 till:85310
bar:2008 from:0 till:85103
bar:2011 from:0 till:84514
bar:2015 from:0 till:83565
bar:2019 from:0 till:82867
bar:2023 from:0 till:80634
PlotData=
bar:0 at: 0 fontsize:S text:
bar:14.st. at: 800 fontsize:S text: 800 shift:(-10,5)
bar:1700 at: 2682 fontsize:S text: 2682 shift:(-10,5)
bar:1828 at: 2432 fontsize:S text: 2432 shift:(-10,5)
bar:1850 at: 2326 fontsize:S text: 2326 shift:(-10,5)
bar:1869 at: 2870 fontsize:S text: 2870 shift:(-10,5)
bar:1880 at: 3244 fontsize:S text: 3244 shift:(-10,5)
bar:1890 at: 4117 fontsize:S text: 4117 shift:(-10,5)
bar:1900 at: 5633 fontsize:S text: 5633 shift:(-10,5)
bar:1910 at: 9166 fontsize:S text: 9166 shift:(-10,5)
bar:1919 at: 11996 fontsize:S text: 11996 shift:(-10,5)
bar:1930 at: 17451 fontsize:S text: 17451 shift:(-10,5)
bar:1940 at: 18813 fontsize:S text: 18813 shift:(-10,5)
bar:1950 at: 31590 fontsize:S text: 31590 shift:(-10,5)
bar:1961 at: 44100 fontsize:S text: 44100 shift:(-10,5)
bar:1970 at: 54397 fontsize:S text: 54397 shift:(-10,5)
bar:1980 at: 83016 fontsize:S text: 83016 shift:(-10,5)
bar:1990 at: 97628 fontsize:S text: 97628 shift:(-10,5)
bar:1991 at: 83853 fontsize:S text: 83853 shift:(-10,5)
bar:1995 at: 86685 fontsize:S text: 86685 shift:(-10,5)
bar:2001 at: 85310 fontsize:S text: 85310 shift:(-10,5)
bar:2008 at: 85103 fontsize:S text: 85103 shift:(-10,5)
bar:2011 at: 84514 fontsize:S text: 84514 shift:(-10,5)
bar:2015 at: 83565 fontsize:S text: 83565 shift:(-10,5)
bar:2019 at: 82867 fontsize:S text: 82867 shift:(-10,5)
bar:2023 at: 80634 fontsize:S text: 80634 shift:(-10,5)
TextData=
fontsize:S pos:(20,20)
</timeline>
V Žiline žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti a počet obyvateľov iných národností je veľmi nízky. Po náboženskej stránke žijú v meste prevažne príslušníci [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]]. Od roku [[2008]] je Žilina sídlom rímskokatolíckeho [[Žilinská diecéza|biskupstva]].
'''Etnické zloženie obyvateľstva''' (podľa údajov z roku [[2001]])<ref name="SODB">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Sčítanie, obyvateľov, domov a bytov 2001
| url = http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=430511&lstObec=517402
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2011-08-09
| vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
{| class="wikitable"
! '''Národnosť''' !! '''Percentá'''
|-
| [[Slováci]] ||96,90 %
|-
| [[Česi]] ||1,61 %
|-
| [[Rómovia]] ||0,23 %
|-
| [[Maďari]] ||0,12 %
|-
| [[Nemci]] ||0,07 %
|-
| [[Poliaci]] ||0,05 %
|-
| [[Ukrajinci]] ||0,04 %
|-
| [[Rusíni]] ||0,04 %
|-
| a iní ||0,96 %
|}
'''Náboženské zloženie obyvateľstva''' (podľa údajov z roku [[2001]])<ref name="SODB"/>
{| class="wikitable"
! '''Náboženstvo''' !! '''Percentá'''
|-
| rímski katolíci ||74,91 %
|-
| bez vyznania ||16,74 %
|-
| protestanti (hl. evanjelici a. v.) ||3,71 %
|-
| grécki katolíci ||0,31 %
|-
| pravoslávni ||0,11 %
|-
| a iní ||4,22 %
|}
'''Celkový počet obyvateľov''' podľa mestských častí k 31. decembru 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MaM multimedia, s.r.o., www.mam.sk | odkaz na autora = | titul = Štatistika o počte obyvateľov 2018 | url = http://www.zilina.sk/statistika-o-pocte-obyvatelov-2018/ | vydavateľ = zilina.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190119121048/http://www.zilina.sk/statistika-o-pocte-obyvatelov-2018/ | dátum archivácie = 2019-01-19 }}</ref> a porovnanie s 31. januárom 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Žilina | url = https://www.zilina.sk/zivot-v-meste/o-meste/statistika-o-pocte-obyvatelov-2021/ | vydavateľ = zilina.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210425190903/https://www.zilina.sk/zivot-v-meste/o-meste/statistika-o-pocte-obyvatelov-2021/ | dátum archivácie = 2021-04-25 }}</ref> a 30. septembrom 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Štatistika o počte obyvateľov 2024
| url = https://zilina.sk/mesto-zilina/sprava-mesta/mesto-v-cislach/statistika-o-pocte-obyvatelov-2024/
| vydavateľ = zilina.sk
| dátum vydania = 2024-02-02
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-11-07
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Jednotlivé mestské časti:
{| class="wikitable"
! '''Mestská časť''' !! '''Obyvateľstvo<br>v r. 2018''' !! '''Obyvateľstvo<br>v r. 2021''' !! '''Obyvateľstvo<br>v r. 2024'''
|-
| [[Staré Mesto (Žilina)|Staré mesto]] ||8 810 ||8 898 ||8 828
|-
| [[Hliny (Žilina)|Hliny]] ||11 133 ||10 922 ||10 567
|-
| [[Bánová]] ||1 976 ||1 951 ||1 997
|-
| [[Bôrik (Žilina)|Bôrik]] ||3 560 ||3 585 ||3 490
|-
| [[Brodno]] ||1 318 ||1 311 ||1 307
|-
| [[Budatín]] ||1 791 ||1 844 ||1 818
|-
| [[Bytčica]] ||2 064 ||2 111 ||2 160
|-
| [[Hájik (Žilina)|Hájik]] ||7 773 ||7 735 ||7 390
|-
| [[Mojšova Lúčka]] ||436 ||447 ||446
|-
| [[Považský Chlmec]] ||1 390 ||1 426 ||1 443
|-
| [[Rosinky]] ||686 ||699 ||695
|-
| [[Solinky]] ||12 716 ||12 420 ||11 508
|-
| [[Strážov (Žilina)|Strážov]] ||546 ||536 ||516
|-
| [[Trnové]] ||2 604 ||2 618 ||2 617
|-
| [[Vlčince]] (I – IV) ||18 359 ||17 998 ||17 331
|-
| [[Vranie]] ||746 ||758 ||768
|-
| [[Zádubnie]] ||728 ||728 ||726
|-
| [[Zástranie]] ||938 ||939 ||925
|-
| [[Závodie (Žilina)|Závodie]] ||2 764 ||2 823 ||2 762
|-
| [[Žilinská Lehota]] ||345 ||335 ||354
|-
| iba Žilina ||2 306 ||2 286 ||2 387
|-
| '''Spolu''' || '''82 915''' || '''82 370''' || '''80 035'''
|}
== Politika ==
[[Súbor:Old town hall of Zilina.jpg|thumb|[[Mestská radnica (Žilina)|Radnica]] na [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánskom námestí]]]]
=== Mestské zastupiteľstvo ===
Mestské zastupiteľstvo má 31 [[Poslanec|poslancov]] z ôsmich volebných obvodov:
{| class="wikitable"
! '''Volebný obvod''' !! '''Počet poslancov'''
|-
| [[Staré Mesto (Žilina)|Staré mesto]], [[Hliny (Žilina)|Hliny I – IV]], [[Hliny (Žilina)|Hliny VIII]] || '''5''' [[Poslanec|poslancov]]
|-
| [[Hliny (Žilina)|Hliny V – VII]], [[Bôrik (Žilina)|Bôrik]] || '''4''' [[Poslanec|poslanci]]
|-
| [[Solinky]] || '''5''' [[Poslanec|poslancov]]
|-
| [[Vlčince]] || '''7''' [[Poslanec|poslancov]]
|-
| [[Hájik (Žilina)|Hájik]] || '''3''' [[Poslanec|poslanci]]
|-
| [[Bytčica]], [[Rosinky]], [[Trnové]], [[Mojšova Lúčka]] || '''2''' [[Poslanec|poslanci]]
|-
| [[Závodie (Žilina)|Závodie]], [[Bánová]], [[Strážov (Žilina)|Strážov]], [[Žilinská Lehota]] || '''2''' [[Poslanec|poslanci]]
|-
| [[Budatín]], [[Považský Chlmec]], [[Vranie]], [[Brodno]], [[Zádubnie]], [[Zástranie]] || '''3''' [[Poslanec|poslanci]]
|}
Primátori: [[Peter Fiabáne]] (2018); [[Igor Choma]] (2010{{--}}2018); [[Ivan Harman]] (2006{{--}}2010); [[Ján Slota]] (1990{{--}}2006); [[Vojtech Tvrdý]] (1938{{--}}1945)
== Kultúra a zaujímavosti ==
[[Súbor:Zilina-povazska galeria umenia.jpg|thumb|right|Budova [[Považská galéria umenia|Považskej galérie umenia]].]]
[[Súbor:Žilina P5292138.jpg|thumb|right|Budova [[Mestské divadlo Žilina|Mestského divadla]].]]
=== Kultúra v meste Žilina ===
==== Film ====
[[21. november|21. novembra]] [[1921]] v žilinskom [[kino|kine]] ''Grand Bio Univerzum'' sa konala [[premiéra]] prvého slovenského dlhometrážneho hraného [[filmové dielo|filmu]] ''[[Jánošík (film z roku 1921)|Jánošík]]'' bratov Siakeľovcov. Nakrútila ho [[Spojené štáty|americko]]-[[Slovensko|slovenská]] [[spoločnosť]] Tatra Film Corporation. Film mal aj americkú verziu, ktorá mala premiéru v [[Chicago|Chicagu]] [[1. december|1. decembra]] [[1921]]. V roku [[1964]] sa v Žiline natáčal film ''Senzi mama'' s Magdou Vášáryovou v hlavnej úlohe. V súčasnosti je v meste viacero kinosál v OC Mirage<ref>[http://www.mirageshopping.sk/volny-cas/kategoria/kina Kino Mirage]</ref> a v ZOC Max<ref>[http://www.cine-max.sk/ CineMax Žilina]</ref>.
==== Divadlo ====
Významnou kultúrnou inštitúciou v meste Žilina je [[Mestské divadlo Žilina|Mestské divadlo]]<ref>[http://www.divadlozilina.eu/ Mestské divadlo Žilina]</ref>, ktorého interiér bol v roku [[2003]] zásadne zrekonštruovaný. Divadlo sa nachádza na ulici [[Horný Val (Žilina)|Horný val]] a [[27. marec|27. marca]] [[2010]] tu bola prezentovaná svetová trofej FIFA. Na [[Kuzmányho (Žilina)|Kuzmányho ulici]] sídli ďalšia kultúrna a umelecká organizácia – [[Bábkové divadlo Žilina|Bábkové divadlo]]. Je to repertoárové divadlo so stálym súborom, ktorého hlavným predmetom činnosti je vytváranie podmienok na vznik a šírenie bábkarskej a alternatívnej divadelnej tvorby pre deti a mládež.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = História BDŽ
| url = http://www.bdz.sk/index.php?name=menu_historia
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 1.5.2012
| vydavateľ = BDŽ
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20081009135911/http://www.bdz.sk/index.php?name=menu_historia
| dátum archivácie = 2008-10-09
}}</ref> Bábkové divadlo v Žiline patrí medzi najkrajšie na Slovensku.<ref>P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 35</ref>
==== Múzeá a galérie ====
[[Považská galéria umenia]] vystavuje umelecké diela autorov z okolia Žiliny, ale aj zo zahraničia a je tu stála expozícia diel [[Vincent Hložník|Vincenta Hložníka]]. [[Považské múzeum v Žiline]] má sídlo v [[Budatínsky zámok|Budatínskom zámku]], kde má zároveň expozície z dejín Žiliny, z archeológie, ale aj ojedinelú drotársku expozíciu. Ďalšie expozície sú na [[Strečniansky hrad|hrade Strečno]], v [[Bytčiansky zámok|Sobášnom paláci v Bytči]], v [[Terchová|Terchovej]] a objekty ľudovej architektúry sa nachádzajú v rázovitej obci [[Čičmany]]. Súčasťou Považskej galérie umenia je aj:
* Múzeum židovskej kultúry, expozícia judaík
* Múzeum Alexandra Lombardiniho
* Galéria M locus arte Žilina, Mariánske nám. 10
* Galéria ± 0,0 Žilina, Mydlárska 1
* Galéria na Hornom vale
==== Knižnice ====
* [[Krajská knižnica v Žiline]] (Antona Bernoláka 47)
* [[Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity v Žiline]] (Ulica vysokoškolákov 24)
==== Hudba ====
[[Súbor:Zilina Dom umenia Fatra.jpg|náhľad|vpravo|Dom umenia Fatra]]
V meste sa nachádza Dom umenia Fatra, kde sa konajú pravidelné hudobné podujatia. V Žiline pôsobia folklórne súbory [[Rozsutec (folklórny súbor)|Rozsutec]], [[Stavbár (folklórny súbor)|Stavbár]] a [[Odborárik (folklórny súbor)|Odborárik]], ako aj Žilinský miešaný zbor. Na celom [[Slovensko|Slovensku]] i v zahraničí je známy [[Štátny komorný orchester Žilina|žilinský Štátny komorný orchester]]. Je to jediný orchester „mozartovského typu“ na [[Slovensko|Slovensku]], vznikol roku [[1974]] v Žiline a vystupoval v mnohých krajinách, odkiaľ si priniesol významné ocenenia. Vytvoril mnoho nahrávok s dielami [[Antonio Vivaldi|Vivaldiho]], Telemanna, [[Mozart]]a, [[Joseph Haydn|Haydna]], [[Johann Nepomuk Hummel|Hummela]], [[Giuseppe Verdi|Verdiho]], Respighiho, [[Bohuslav Martinů|Martinů]], [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]], [[Johann Strauss|J. Straussa]], a mnohých českých a slovenských skladateľov. Spolupracoval s hudobnými vydavateľstvami [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], Donau, Naxos, Brilliant Classics, BMG a iné.
V meste pôsobia aj rockové skupiny, ako [[Aya]] a [[Arzén (hudobná skupina)|Arzén]].<ref>Štofko, J.: Žilina. Knižné centrum Žilina 1999, str. 23 – 26</ref>
==== Pravidelné podujatia ====
* '''Žilinské kultúrne leto''' – súbor viacerých kultúrnych a športových podujatí, letné kino.<ref>[http://www.kulturneleto.eu/ http://www.kulturneleto.eu]</ref>
* '''Staromestské slávnosti''', posledný májový týždeň<ref>[http://www.staromestske-slavnosti.sk/ www.staromestske-slavnosti.sk]</ref>
* '''Jašidielňa''' (festival tvorivosti zdravotne postihnutej mládeže), začiatok septembra
* '''Fest Anča''', festival animovaného filmu<ref>http://www.festanca.sk{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
* '''Carneval Slovakia Žilina''', najväčší slovenský fašiangový festival<ref>[http://www.sme.sk/c/3706719/Zilina-ozila-najvacsim-slovenskym-fasiangovym-festivalom.html Žilina ožila najväčším slovenským fašiangovým festivalom] sme.sk (1.2.2008)</ref>
* '''Žilinský literárny festival''' – od roku 2003<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=http://www.zlf.sk |url=http://www.zlf.sk/sk |dátum prístupu=2010-04-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100517161532/http://www.zlf.sk/sk |dátum archivácie=2010-05-17 }}</ref>
* '''Voce Magna''' – medzinárodný festival zborového spevu od roku 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodný festival zborového umenia Žilina Voce Magna|url=http://www.vocemagna.sk|dátum prístupu=2017-11-21|vydavateľ=www.vocemagna.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>
==== Ostatné ====
Priestor pre kultúrno-sociálne aktivity a súčasné umenie poskytuje občianske združenie Truc Spherique v avantgardných priestoroch železničnej [[Stanica Žilina-Záriečie|stanice Žilina-Záriečie]] a v súčasnosti buduje kunsthalle v budove synagógy. V meste pôsobia centrá voľného času Žirafa, Spektrum a Strom, ktoré poskytujú voľnočasové aktivity deťom a mládeži z mesta a okolia.
==== Médiá ====
Internet – www.zilinak.sk<ref>[http://www.zilinak.sk Žilina Aktuálne – Žilinak.sk]</ref>, www.zilinskekrimi.sk, zilina.dnes24.sk, [https://zilina.sp21.sk www.zilina.sp21.sk] a iné
Rádio – [[Rádio Frontinus]], [[Rádio Rebeca]] (regionálne štúdio)
Televízia – [[Žilinská televízia]], [[TV Patriot]], [[Severka (televízia)|Severka]]
Tlač – týždenníky [[Žilinský večerník]], [[Žilinské noviny]], Žilinec
== Stavby ==
=== Pamiatky ===
{{Pozri aj|Zoznam kultúrnych pamiatok v Žiline}}
[[Súbor:Marianske_namestie_in_Zilina_(1).jpg|thumb|Pohľad na [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánske námestie]]]]
[[Historické centrum Žiliny|Historické jadro Žiliny]] je [[Mestská pamiatková rezervácia|mestskou pamiatkovou rezerváciou]]. Centrom mesta je štvorcové [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánske námestie]] s arkádami po celom obvode a dvomi priľahlými ulicami, ktoré sa začalo formovať v [[12. storočie|12. storočí]]. Na námestí sa nachádza Kostol Obrátenia svätého Pavla s kláštorom, stará [[Mestská radnica (Žilina)|budova radnice]] so zvonkohrou a baroková [[Immaculata (Žilina)|socha Nepoškvrnenej Panny Márie]] (Immaculata) z roku [[1738]], ktorá stojí uprostred námestia. Vybudovaná bola na počesť ukončenia rekatolizácie v meste. Neďaleko námestia stojí [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Žilina)|Katedrála Najsvätejšej Trojice]], vedľa neho Burianova veža.
Ďalšie pamiatky:
* [[Budatínsky zámok]], hrad na sútoku riek Váh a Kysuca v správe Považského múzea
* [[Kostol svätého Juraja (Trnové)|Rímskokatolícky drevený kostol sv. Juraja]] v mestskej časti [[Trnové]] (jeden z mála drevených kostolov mimo východného Slovenska)
* [[Kostol svätého Štefana Kráľa (Rudiny)|Kostol sv. Štefana Kráľa]] v časti Rudiny na Závodskej ulici je najstaršia architektonická pamiatka v Žiline.
* [[Kostol svätej Barbory (Žilina)|Kostol sv. Barbory]] (Františkánsky kostol) z rokov 1723{{--}}1730 na ulici J. M. Hurbana s mimoriadne cenným barokovým vybavením.
* Evanjelický kostol na ulici Martina Rázusa bol postavený v rokoch 1935{{--}}1936 a stavbu projektoval nestor slovenských architektov [[Michal Milan Harminc]].
* Ortodoxná synagóga na Dlabačovej ulici s expozíciou Múzea židovskej kultúry.
* [[Neologická synagóga v Žiline|Neologická synagóga]] na ulici J. M. Hurbana od významného architekta moderny, prof. dr. [[Peter Behrens (architekt)|Petra Behrensa]].
=== Pomníky ===
[[Súbor:Žilina P6062214.jpg|thumb|Pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi v Budatíne.]]
[[Súbor:Žilina P6062180.jpg|thumb|Socha sv. Cyrila a Metoda]]
* Socha sv. Cyrila a Metoda na balustráde nad [[Námestie A. Hlinku (Žilina)|Hlinkovým námestím]]. Socha bola odhalená v roku [[2004]] a jej autor je žilinský akademický sochár [[Ladislav Berák]].
* Socha [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]] – Otca národa na Hlinkovom námestí, autor [[Ladislav Berák]].
* Socha [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] od akademického sochára [[Juraj Brišák|Juraja Brišáka]]. Dielo bolo vytvorené v roku [[2000]] a je umiestené na ul. Antona Bernoláka.
* Pamätník rtn. [[Jozef Gabčík|Jozefa Gabčíka]], kpt. in memoriam, na Závodskej ulici. Autor busty a pomníka je akademický sochár [[Štefan Pelikán]].
* Pamätník židovským občanom „Cesta bez návratu“ bol odhalený v roku [[2004]] a je umiestený na Závodskej ceste blízko kasární. Autormi pamätníka sú [[Jacob Enyedi]] a [[Arieh Klein]].
* Pamätník žilinským obetiam holokaustu na Židovskom cintoríne v Žiline bol odhalený 26. októbra 1952 a jeho autorom je architekt [[Jozef Zweigethal]].
* Pamätník obetiam vojny v Mestskom parku od sochára [[Rudolf Pribiš|Rudolfa Pribiša]] rodáka z [[Rajec|Rajca]]. Súsošie odhalili v roku 1955 pri 10. výročí vstupu 1. čsl. armádneho zboru do mesta.
* Bronzová busta generála M. R. Štefánika na Štefánikovom námestí od autora [[Ladislav Berák|Ladislava Beráka]].
* Socha Ľudovíta Štúra bola odhalená v roku [[2002]] na [[Námestie Ľ. Štúra (Žilina)|námestí Ľudovíta Štúra]] a v r. 2012 bola znovuodhalená v Parku Ľudovíta Štúra na Bôriku. Autorom sochy je akademický sochár [[Ladislav Berák]].
* Pamätník slovenským dobrovoľníkom je postavený v [[Budatín]]e na Námestí hrdinov na počesť bojov Slovenských dobrovoľníkov.
* Pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi odhalený v roku [[2006]] v Budatíne. Autorom jazdeckej sochy je Ladislav Berák.
* Pamätník obetiam komunizmu, odhalený v roku [[1998]] sa nachádza pred Mestským úradom v Žiline, na [[Námestie obetí komunizmu|Námestí obetí komunizmu]]. Autor diela je sochár [[Milan Lukáč]].
* Reliéf SNP na Vojnovom cintoríne na Bôriku je najväčší reliéf na Slovensku a aj jeho autorom je Ladislav Berák.
* Pamätník – busta mešťanostovi Žiliny JUDr. Vojtechovi Tvrdému od Ladislava Beráka je na budove Mestského divadla od 14. októbra 2000.
* Pamätník – busta evanjelického biskupa [[Fedor Fridrich Ruppeldt|Fedora F. Ruppeldta]] je umiestená na budove Mestského divadla. Bola odhalená 11. júna 2006 a jej autor je Ladislav Berák.
* Pamätník žilinským hasičom (1957) na Námestí požiarnikov je od akademického sochára [[Stanislav Bíroš|Stanislava Bíroša]].
* Socha Alexandra Lombardiniho v životnej veľkosti bola odhalená 18. novembra 2011 v jeho múzeu na Hornom vale. Dielo je od akademického sochára Ondreja Liptáka.
* Vojnový cintorín sovietskych vojakov na Bôriku, kde je pochovaných 1 786 vojakov bol otvorený [[30. apríl]]a [[1946]] a jeho autormi sú sovietski architekti.
* Pamätník 32 zavraždeným občanom, ktorí boli zastrelení 8. januára 1945 v Lesoparku Chrasť počas slovenského národného odboja.
* Pamätník žilinským textilným robotníkom, ktorí štrajkovali za svoje práva v Slovene v rokoch 1924 a 1943. Pamätník je umiestený v malom parčíku na Kysuckej ulici.
* Pamätník príslušníkom vojenských táborov nútených prác v Sade na Studničkách bol odhalený 24. septembra 2010.
=== Výškové budovy v meste ===
[[Súbor:Snímka143-Europalace a The Cube.jpg|náhľad|[[Europalace]] a [[The Cube]]]]
[[Súbor:Hotelholidayinn.jpg|náhľad|Hotel [[Holiday Inn (Žilina)|Holiday Inn]].]]
Najvyššou konštrukciou v Žiline je komín teplárne s výškou 192 metrov z roku [[1982]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = História
| url = http://www.teplarenzilina.sk/sk/kto-sme/historia
| dátum vydania = 2013
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2.8.2013
| vydavateľ = Žilinská teplárenská
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
{| class="wikitable"
|+Budovy
! Poradie || Názov || Mestská časť || Výška || Podlaží || Rok otvorenia || Využitie
|-
| 1. || [[Amfiteáter (obytný komplex)|Amfiteáter]] || [[Bôrik (Žilina)|Bôrik]] || {{m|77.8|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Výška 76,8 metra
| url = http://zilina-gallery.sk/picture.php?/8673/category/314/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2.8.2013
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> || 25 || 2010 || obytný dom
|-
| 2. || [[Europalace]] || [[Vlčince]] || {{m|72.4|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = SSIM spol. s.r.o.
| titul = Zámer o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
| url = http://www.zilina.sk/dokumenty/ostatne/europalace.pdf
| druh nosiča = PDF online
| dátum vydania = november 2005
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 16.3.2010
| miesto = Žilina
| url archívu = https://web.archive.org/web/20060501175241/http://www.zilina.sk/dokumenty/ostatne/europalace.pdf
| dátum archivácie = 2006-05-01
}}</ref> || 22 || 2010 || obytný dom
|-
| 3. || budova Váhostavu || [[Hliny (Žilina)|Hliny]] || asi {{m|50|m}} || 14 || pred 1989 || kancelárie
|-
| 4. || [[Holiday Inn (Žilina)|Holiday Inn]] || Centrum || asi {{m|47|m}} || 10 || 2007 || hotel
|-
| 5. || [[The Cube]] || [[Vlčince]] || {{m|39|m}} || 13 || 2010 || obytný dom
|}
=== Parky ===
[[Súbor:Žilina P6062198.jpg|náhľad|Žilinský mestský park]]
* Žilinský mestský park (nachádza sa v centre mesta, v parku sa nachádza fontána a kryté pódium, predtým Sad SNP)
* Park Ľudovíta Štúra (Bôrický park)
* Sad Studničky (fontána)
* Budatínsky park (Zámocký park, v areáli Budatínskeho zámku)
* Bytčický park (v areáli kaštieľa)
* Lesopark Chrasť (medzi sídliskami [[Vlčince]] a [[Solinky]])
* Lesopark Bôrik
== Šport ==
Pre amatérsky šport ponúka vhodné prostredie [[Vodné dielo Žilina]] so svojím okolím. Nachádza sa tu skatepark, jeho hrádza je voľne dostupná na korčuľovanie, beh a cyklistiku, v zime bežecké lyžovanie. Mestská plaváreň celoročne poskytuje olympijský bazén, v blízkosti plavárne sa nachádzajú tenisové kurty.
<!-- [[Súbor:MSK Zilina stadium 007.jpg|náhľad|vľavo|Futbalový štadión]] -->
* [[futbal]] – v Žiline sa hrá najvyššia [[Fortuna liga|futbalová liga]], ktorej zástupcom je mestský klub [[MŠK Žilina]]. Klub sa v [[Mars superliga 2001/2002|roku 2002]] po prvýkrát stal majstrom Slovenska, odvtedy získal tento titul ešte v rokoch [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2003]], [[Corgoň liga 2003/2004|2004]], [[Corgoň liga 2006/2007|2007]], [[Corgoň liga 2009/2010|2010]], [[Corgoň liga 2011/2012|2012]] a [[Fortuna liga 2016/2017|2017]]
[[Súbor:Zilina vs Slovan.JPG|náhľad|vľavo|Futbalový štadión]]
* [[ľadový hokej|hokej]] – v Žiline sa hrá [[Tipos slovenská hokejová liga]], ktorej zástupcom je klub [[Vlci Žilina]]. V roku [[T-Com extraliga 2005/2006|2006]] sa klub po prvýkrát stal majstrom Slovenska v T-Com extralige.
* [[kanoistika]] – Slalom a zjazd na divokej vode. Kluby: Sokol Žilina a AŠK ŽKV Žilina
* [[cyklistika]] – CyS Žilina - Akadémia Petra Sagana.
* [[plávanie]] – Mestská krytá plaváreň – s {{m|50|m}} olympijským bazénom, otvorená v roku [[1963]].
* [[golf]] – Prvý Žilinský Golfový Klub
* [[futsal]] – DIADORA Futsalová Žirafa liga, neskôr vznikol klub MŠK Žilina Futsal
* [[basketbal]] – Žilina je účastníkom najvyššej basketbalovej ligy SR.
* [[bowling]] – Mestská bowlingová liga
* [[bridž]] – žilinský bridžový klub
* [[volejbal]] mesto Žilina reprezentuje v 1. Lige Mužov VO AC UNIZA ŽIilina a v 1. lige Žien VA Academy UNIZA Žilina.
* [[florbal]] - mesto reprezentuje klub FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina v Betring extralige mužov a klub ŠK Juventa Žilina v 1. lige mužov.
== Doprava ==
[[Súbor:Zilina view.JPG|náhľad|[[Nemocničná (Žilina)|Nemocničná ulica]] (most) súčasť obchvatu mesta.]]
[[Súbor:Stained glass in Žilina - kraj Žilina.jpg|náhľad|Farebná vitráž ''Kraj Žilina'' na železničnej stanici.]]
[[Image:BikeKia Max ZA.jpg|náhľad|Stanovište BikeKIA pri OC MAX.]]
Vďaka svojej polohe je Žilina oddávna križovatkou obchodných ciest a už v roku [[1364]] uhorský kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký]] dal vybudovať cestu z Košíc na Považie. Zmienka o moste cez [[Váh]] pri [[Budatín]]e sa datuje do roku [[1438]]. Mesto sa tak rýchlo stalo významným dopravným uzlom, zabezpečujúcim spojenie v smere do [[Poľsko|Poľska]], [[Česko|Česka]], na [[Ukrajina|Ukrajinu]] alebo na juh, [[Považie|Považím]] na [[Bratislava|Bratislavu]] a [[Rajecká kotlina|Rajeckou dolinou]] do [[Horná Nitra|Ponitria]].
V Žiline sa stretávajú tri cesty medzinárodného významu [[Európska cesta 50|E 50]], [[Európska cesta 75|E 75]] a [[Európska cesta 442|E 442]]. Dôležitú úlohu zohráva [[Mestský okruh číslo 1 (Žilina)|mestský okruh]], na ktorý sa napájajú všetky hlavné ťahy a ktorý smeruje tranzitnú dopravu mimo centra mesta. Juhozápadným okrajom je vedená diaľnica [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] spájajúca Bratislavu a Košice. Na diaľnicu vedie diaľničný privádzač, ktorý umožňuje napojenie pri Lietavskej Lúčke. Severozápadnou časťou prechádza [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] ponad [[Vodné dielo Hričov]] smerom na [[Čadca|Čadcu]] a Poľsko, dokončená v roku 2017. Z diaľnice D3 pri [[Strážov (Žilina)|Strážove]] pokračuje do mesta diaľničný privádzač.
Železničná doprava je v Žiline veľmi frekventovaná, čo spôsobuje križovanie železničných tratí E 42 a E 52, ktoré plnia funkciu medzinárodných magistrál. [[Železničná stanica Žilina]] sa nachádza na trase [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] č. 5 a najviac rýchlikov premáva na trati z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Košice|Košíc]]. V meste sa križujú trate [[Železničná trať Bratislava – Žilina|120 (Bratislava – Žilina)]], [[Železničná trať 126 (Slovensko)|126 (Žilina – Rajec)]], [[Železničná trať 127 (Slovensko)|127 (Žilina – Mosty u Jablunkova)]] a [[Železničná trať Žilina – Košice|180 (Žilina – Košice)]].
Žilina využíva [[Letisko Žilina|medzinárodné letisko]] pri [[Dolný Hričov|Dolnom Hričove]], ktoré bolo spustené do prevádzky v roku [[1975]]. Dĺžka pristávacej plochy je {{m|1200|m}} a je využívané [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskou univerzitou]] a na privátne lety, nakoľko pravidelné linky letisko neprevádzkuje.
Mestská doprava bola zavedená v roku [[1949]] a v roku [[1994]] začala pravidelná [[trolejbus]]ová premávka. (pozri [[Trolejbusová doprava v Žiline]])
Od [[29. marec|29. marca]] [[2019]] v meste funguje systém zdieľaných bicyklov, nazývaný ''BikeKIA''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koncom marca štartuje žilinský bike sharing | url = https://bikekia.sk/koncom-marca-startuje-zilinsky-bike-sharing/ | vydavateľ = bikekia.sk | dátum vydania = 2019-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190507145401/https://bikekia.sk/koncom-marca-startuje-zilinsky-bike-sharing/ | dátum archivácie = 2019-05-07 }}</ref> Má 20 stanovíšť, na ktorých je k dispozícii 120 bicyklov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa staníc BikeKIA v Žiline – Aktuálny stav bicyklov na mieste | url = https://bikekia.sk/mapa-stanic/ | vydavateľ = bikekia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Školstvo ==
[[Súbor:Veľký diel P5262095.jpg|náhľad|Budova rektorátu Žilinskej univerzity]]
V Žiline sa nachádza [[Žilinská univerzita]], ktorá má sedem [[Fakulta|fakúlt]] a bola založená v roku [[1953]]. V meste pôsobí 5 gymnázií a 16 stredných odborných škôl a učilíšť. Významnou školou je Konzervatórium v Žiline, ktoré je jedno z najväčších na Slovensku. Mesto zriaďuje 18 základných škôl. V Žiline sa nachádza centrála pre Inštitút jazykov a vzdelávania, n. o., ktorý riadi 31 pobočiek v rámci Slovenska.
== Hospodárstvo ==
=== Rozvoj mesta po druhej svetovej vojne ===
Po roku [[1945]] nastalo ďalšie významné obdobie v architektonicko-urbanistickom rozvoji mesta. Boli postavené stavby, ktoré nesú pečať svojho obdobia: [[Dom odborov v Žiline|Dom odborov]] ([[Ferdinand Čapka]], [[1962]]), Mestská krytá plaváreň (''J. Cimerman'', ''A. Stolárik'', [[1963]]), Hotel Slovakia (''Stanislav Toman'', ''Oto Sedlák'', [[1981]]), Prior – teraz Tesco (1975), [[Športová hala v Žiline|športová hala]] (Ľudovít Kupkovič, 1986), Dom techniky ([[Ferdinand Čapka]], [[1970]]), budova VÚB ([[Ferdinand Čapka]], [[1979]]), [[Váhostav, a. s.|Váhostav]] ([[Ferdinand Čapka]]), administratívne budovy bývalých podnikov VÚRAL (''Ján Solovic'', ''Viliam Šlopek'', [[1970]]), Oceľové konštrukcie – teraz obvodný úrad ([[1986]]), Stredoslovenské stavby – teraz daňový úrad ([[1981]]), administratívna budova PCHZ, budova pošty na Vlčincoch (Jozef Struhař) a iné.
Budovanie priemyslu sa v druhej polovici 20. storočia – po roku 1950, stáva ďalším aktérom rozvoja mesta. Výrazné spriemyselňovanie Žiliny nastáva hlavne od polovice päťdesiatych rokov. Priemysel sa orientuje najmä na územie medzi Rajčankou a Rajeckou cestou. V tomto období boli vybudované podniky Váhostav, Pozemné stavby, Žilinské mliekarne, Závody valivých ložísk a iné, ďalšie závody (Avia, Tepláreň a iné) boli vybudované vo východnej časti mesta, v blízkosti [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trate Žilina – Košice]]. S rozvojom priemyslu a následne pracovných príležitostí mesto zaznamenáva aj dynamický rast obyvateľstva, ktorých malo v roku [[1950]] 31 590.
V rokoch [[1954]]{{--}}[[1970]] sa vybudoval nový mestský obvod [[Hliny (Žilina)|Hliny I – VIII]] a charakteristickým Bulvárom (Ul. Antona Bernoláka) s počtom obyvateľov 15 000 (Hliny I – II [[Ferdinand Čapka|Čapka]], ''Bauer'' – Hliny II – VIII [[Ferdinand Čapka|Čapka]] – Hliny VIII ''Ivan Meliš''). Od roku [[1970]] sa budovalo samostatné sídlisko [[Vlčince]] I – IV s takmer 20 000 obyvateľmi, od roku [[1980]] sídlisko [[Solinky]] (15 000 obyvateľov) a od roku [[1987]] sídlisko [[Hájik (Žilina)|Hájik]] (8 000 obyvateľov). Rozvoj individuálnej bytovej výstavby (rodinné domy) pokračuje najmä medzi [[Solinky|Solinkami]] a [[Bytčica|Bytčicou]] a medzi [[Budatín]]om a [[Zádubnie|Zádubním]].<ref name="ISBN 978-80-89401-92-5">ISBN 978-80-89401-92-5 kolektív autorov, ŽILINA príbehy jedného mesta, MESTO Žilina, 2012</ref>
=== Rozvoj mesta po roku 1990 ===
Ďalší dynamický, najmä stavebný rozvoj mesta je evidentný po roku [[1991]], hoci rast počtu obyvateľstva začal v tom období stagnovať. Nastala expanzia urbanisticko-architektonických aktivít, ktorou Žilina potvrdila svoje postavenie kultúrno-spoločenského, administratívneho a obchodno-hospodárskeho centra severozápadného Slovenska. Etablovali sa tu mnohé firmy, inštitúcie i nákupné centrá, nastala intenzifikácia územia a prestavba niektorých priestorov. Postavili sa objekty nových inštitúcií – Sociálna poisťovňa (''Rudolf Tupý''), VÚC Žilinského kraja (''Peter Kurimský''), zrekonštruovala sa Mestská krytá plaváreň (rozšíril a dobudoval sa jej areál), ŽILPO Žilinská poliklinika na sídlisku Vlčince (otvorená v roku [[1991]], rekonštruovaná [[2010]]{{--}}[[2011]]), Slovenský energetický dispečing na Vlčincoch, architektonickými zmenami prešiel aj bývalý Hotel Metropol – teraz Všeobecná zdravotná poisťovňa (Pavol Mikoláš), vznikli nové nákupné centrá – Dubeň ([[2001]]), Kaufland, Baumax, [[Tesco]] Hypermarket (na mieste bývalého podniku AVIA), Merkury Market, [[Aupark (Žilina)|Aupark]] ([[2010]]), [[OC Mirage (Žilina)|Mirage Shoping Center]] (''Michal Diviš'', [[2010]]), [[METRO Cash & Carry Slovakia|Metro]] ([[2003]]), [[ZOC Max (Žilina)|Max]] ([[2008]]), Idea, Klokan ([[2025]]), nové hotely – [[Holiday Inn (Žilina)|Holiday Inn]] (''Peter Dunajovec'', [[2007]]), Boss (''Štefan'' a ''Peter Krušinský'', [[2007]]).
Medzi Obchodnou ulicou a [[Ulica vysokoškolákov|Ul. vysokoškolákov]] bol postavený nový multifunkčný komplex s výškovými dominantami – [[Europalace]] (''Michal Diviš'', spol. ''Radoslav Stráňava'', [[2010]]) a obytno-administratívny objekt [[The Cube|CUBE]] (''Eva Maňáková'', ''Dušan Maňák''). Ďalšia výšková dominanta – obytný komplex Amfiteáter (''Amir Mann''), je postavená na [[Bôrik (Žilina)|Bôriku]], na mieste bývalého letného kina, polyfunkčný dom L. Palace na Kysuckej ceste (''F. Láncoš''). V súčasnosti pokračuje budovanie areálu [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzity]]. V období po roku [[1991]] boli vykonané stavebné úpravy a prestavby mnohých významných, dovtedy pomerne zanedbaných alebo chátrajúcich objektov – Hotel Polom ([[2007]]), Hotel Astória (''Viera Mecková''), Hotel Grand ([[2006]]), Hotel Dubná Skala (''Vladimír Krušinských'', [[2006]]) a iné.
Mnoho zaujímavých architektonických stavieb výrazne zasiahlo do obrazu mesta a jeho panorámy, pričom viac či menej obohatili niektoré jeho časti. Nie všetky zásahy do pôvodného územného plánu boli v jeho prospech (zmeny funkčných plôch, intenzifikácie sídlisk a pod.), niektoré objekty, akokoľvek architektonicky zaujímavé, boli postavené na nevhodných miestach a negatívne pôsobia v danom priestore.<ref name="ISBN 978-80-89401-92-5"/>
=== Súčasné a doteraz najvýznamnejšie hospodárstvo ===
Roku [[2004]] sa začala výstavba najväčšieho priemyselného závodu na severozápadnom Slovensku – [[Kia Motors Slovakia]] (vrátane subdodávateľov ako [[Mobis Slovakia]]), s plánovanou produkciou 300 tisíc osobných automobilov ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Rozhodnutie Kia o postavení svojej automobilky na Slovensku
| url = http://www.zilina.sk/index.php?page=ukazspravu&id=521
| dátum vydania = 2004
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 22.8.2012
| vydavateľ = Mesto Žilina
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20151001023222/http://www.zilina.sk/index.php?page=ukazspravu&id=521
| dátum archivácie = 2015-10-01
}}</ref> Kórejský investor sa rozhodol pre lokalitu na severovýchod od Žiliny v okolí obcí [[Teplička nad Váhom|Teplička]], [[Nededza]] a [[Mojš]], čím podporil vznik (presun) viacerých subdodávateľských podnikov v okolí. V meste pôsobí viacero významných podnikov, napríklad papierenský závod ''Tento, a. s. (Metsä Tissue)'', textilný závod ''Slovena, a. s.'', bývalé ''Považské chemické závody, a. s.'', drevospracujúci podnik ''Drevoindustria'', bývalé strojárske závody ''ZVL'' (dnes niekoľko firiem) a Elektrovod, potravinárske podniky ''PEZA, a. s.'' (pekáreň), ''Hyza, a. s.'' (hydináreň) a ''Laktis'' (mliekareň). V Žiline majú sídlo alebo pobočky viaceré stavebné firmy (Doprastav, a. s. a [[VÁHOSTAV – SK|Váhostav-Sk, a. s.]]).
Vedecko-technický park, ktorý sa zaoberá projektmi na rozvoj a podporu nových firiem najmä v oblasti technológií, funguje pri [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzite]]. Významné inštitúcie na podporu podnikania a obchodu so sídlom v Žiline sú Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovensko-poľská obchodná komora a [[Slovenská živnostenská komora]], ktoré majú pôsobnosť pre celé Slovensko. V Žiline má sídlo takmer 20 bánk, ústredie tu má [[Prima banka]], bývalá Prvá komunálna banka. V oblasti IT v meste pôsobia spoločnosti [[Siemens AG]], Scheidt and Bachmann, Solver IT, [[Azet.sk]], Ernst&Young, inloop (podnikateľ roka 2017) a iní.
<gallery align="center" caption="Priemyselné budovy z prelomu 20. storočia">
Súbor:Zilina Slovena.jpg|Slovena (1891)
Súbor:Zilina zapalkaren.jpg|Továreň na zápalky Wittenberg a syn (1914 – 1915)
</gallery>
== Osobnosti ==
=== Rodisko ===
{{stĺpce|4|šírka=25em|
* [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka (* [[1976]])
* [[Anton Bielek]] (v Bytčici) – [[spisovateľ]] (* [[1857]])
* [[Helena Blehárová]] – speváčka (* 1943)
* [[Robert Brun]] – kresba grafika, maľba, ilustrácia
* [[Martin Dúbravka]] – reprezentant vo futbale (* [[1989]])
* [[Jozef Ďurček]] – fyzik
* [[Ľubomír Feldek]] – [[básnik]], prozaik, dramatik a prekladateľ (* [[1936]])
* [[Barbora Franeková]] – [[Miss Slovensko]] [[2009]] (* [[1989]]), dcéra [[Ján Franek|Jána Franeka]] <ref>[http://koktail.pravda.sk/miss-slovensko-2009-sa-stala-barbora-franekova-fmh-/sk-kkoktail.asp?c=A090417_193755_sk-kkoktail_p20 Miss Slovensko 2009 sa stala Barbora Franeková]</ref><ref>[http://www.forza.sk/miss-slovensko/finalistky-miss-slovensko/miss-rocnik-2009/barbora-franekova/?tab=finalistDetail Barbora Franeková – profil na forza.sk]</ref>
* [[Ján Frátrik]] – [[spisovateľ]] (* [[1916]])
* [[Ľubomír Gregor]] – herec (* [[1943]])
* [[Susanne Gregor]] – rakúska spisovateľka slovenského pôvodu (* [[1981]])
* [[Stanislav Griga]] – futbalista a futbalový tréner (* [[1961]])
* [[Dušan Grúň]] – spevák (* [[1942]])
* [[Anton Gymerský]] – [[herec]] (* [[1918]])
* [[Anton Hrnko]] – historik a politik (* [[1955]])
* [[Ján Krajčík]] – tenista, (* 1924 – † 2014)
* [[Ivan Krajíček]] – spevák (* [[1940]] – † [[1997]])
* [[Štefan Králik]] (v časti Závodie) – [[dramatik]] (* [[1909]])
* [[Karol Križan]] – hokejista (* [[1980]])
* [[Roman Kontšek]] – hokejista, reprezentant Slovenska (* 1971)
* [[Eliáš Ladiver]] – [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]], [[filozof]] a [[dramatik]] (* [[1633]])
* [[Ján Lenčo]] – [[spisovateľ]] (* [[1933]])
* [[Ján Letz]] – [[filozof]] a [[pedagóg]] (* [[1936]])
* [[Miroslav Marcelli]] – filozof, prekladateľ a pedagóg (* [[1947]])
* [[Viera Mecková]] – architektka (* [[1933]])
* [[Václav Medek]] – [[matematik]] (* [[1948]])
* [[Marek Mintál]] – futbalista, reprezentant Slovenska (* [[1977]])
* [[Ronald Petrovický]] – hokejista (* [[1977]])
* [[Peter Sagan]] – cyklista (* 1990)
* [[Sisa Sklovská]] – speváčka (* 1965)
* [[Katarína Ťapáková]] – [[tanec]] sólistka SĽUK-u (* [[1972]])
* [[Anna Šišková]] – herečka (* [[1960]])
* [[Jana Štepánková]] – [[herečka]] (* [[1934]])
* [[Martin Šulík]] – herec, scenárista a [[režisér]] (* [[20. október]] [[1962]])
* [[Andrea Verešová]] – [[Miss Slovensko]] 1999 (* [[1980]])
* [[Ivan Vojnár]] – fotograf, kameraman a režisér (* [[1942]])
* [[Ivan Zvarík]] – [[Opera|operný]] [[spevák]] (* [[1947]])
}}
=== Čestné občianstvo ===
Je najvyššie vyznamenanie udeľované osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj mesta Žilina.
{|
|
* [[Tomáš Garrigue Masaryk]], prezident ČSR
* [[Edvard Beneš]], prezident ČSR – v roku 1936
* [[Ján Dobrovodský]], veliteľ povstaleckej žilinskej posádky – v roku 1946
* [[Ján Ursíny]], zakladateľ a predseda Demokratickej strany – v roku 1947
* [[Georges de Lannurien]], plukovník Francúzskej armády – [[in memoriam]] – v roku 1995
* [[František Hanovec]], plukovník (1996)
* [[Ján Vrtílek]], umelecký kníhviazač (1996)
* [[Ján Frátrik]], spisovateľ (1996)
* [[František Kráľ]], akademický maliar (1999)
* Dr. [[Vojtech Tvrdý]], bývalý primátor (mešťanosta) mesta Žilina – in memoriam (2000),
* prof. [[Ján Košecký]], pedagóg a prekladateľ – in memoriam (2000)
* Prof. RNDr. [[Ladislav Berger]], pedagóg (2000)
* [[Mojmír Vlkoláček]], akademický maliar a reštaurátor (2000)
* Prof. PhDr. [[Richard Marsina]], historik (2001)
* MUDr. [[Jozef Grossmann]], lekár (2001)
* prof. [[Ladislav Árvay]], zakladateľ Hudobnej školy, dnes Základnej umeleckej školy – in memoriam (2001)
* [[Karol Guleja]], zakladateľ drotárskeho múzea v Žiline (2002)
* [[Rudolf Schuster]], prezident Slovenskej republiky v rokoch 1999{{--}}2004 (2004)
* [[Magdaléna Rozsivalová]], rod. Robinsonová, fotografka – in memoriam (2008)
* [[Hana Hegerová]], herečka a šansoniérka (2008)
* [[Ľubomír Feldek]], spisovateľ (2008)
* Dr. [[Ernest Žabkay]], právnik, in memoriam (2009)
|
* Dr. [[Fedor Fridrich Ruppeldt]], evanjelický biskup, in memoriam (2009)
* [[Ján Dadan (kníhtlačiar)|Ján Dadan]] st. a [[Ján Dadan (1662 – 1704)|Ján Dadan]] ml., kníhtlačiari, [[in memoriam]] – v roku 2010
* [[Dušan Kállay]], grafik, knižný ilustrátor (2010)
* [[Arieh Klein]] z Jeruzalema, spoluautor pamätníka "Cesta bez návratu" (2010)
* [[Andrej Barčík]], grafik a maliar, in memoriam (2011)
* [[Ivan Krajíček]], herec a spevák, in memoriam (2011)
* [[Alexander Lombardini]], právnik, archivár, historik, in memoriam (2011)
* Mgr. Peter Štanský, archivár a historik (2012)
* prof. Ing. Milan Dado, PhD., rektor Žilinskej univerzity (2013)
* doc. Ing. Milan Novák, PhD., pedagóg Žilinskej univerzity (2013)
* prof. Rudolf Sikora, akademický maliar (2014)
* Mgr. Vladimír Šupka, režisér, herec a pedagóg (2015)
* Ing. Jozef Antošík, majiteľ futbalového klubu MŠK Žilina (2016)
* Miro Gregor, osobnosť slovenskej fotografie (2016)
* Natália Hejková, basketbalistka a trénerka (2019)
* Bohumil Urban, dirigent ŠKO Žilina a pedagóg (2019)
* Ing. arch. Michal Maximilián Scheer, architekt, in memoriam (2022)
|}
== Partnerské mestá ==
Žilina má k 1. 1. 2016 celkovo 11 [[Partnerské mesto|partnerských miest]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Partnerské mestá Žiliny
| url = http://www.zilina.sk/partnerske-mesta/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 1.1.2016
| dátum prístupu = 5.8.2013
| vydavateľ = zilina.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
{|
|
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Bielsko-Biała]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Čína}} [[Čchang-čchun]], [[Čína]]
* {{Flagicon|Ukrajina}} [[Dnipro]], [[Ukrajina]]
* {{Flagicon|Belgicko}} [[Essen (Belgicko)|Essen]], [[Belgicko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Frýdek-Místek]], [[Česko]]
* {{Flagicon|Srbsko}} [[Kikinda]], [[Srbsko]]
* {{Flagicon|Rusko}} [[Krasnojarsk]], [[Rusko]]
* {{Flagicon|Francúzsko}} [[Nanterre]], [[Francúzsko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Plzeň]], [[Česko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Praha 15]], [[Česko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Třinec]], [[Česko]]
|}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Žiline]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Žiline]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Žilina|commonscat=Žilina}}
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.zilina.sk/ Oficiálne stránky mesta Žilina]
* [https://egov.zilina.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Žilina] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220107144136/https://egov.zilina.sk/ |date=2022-01-07 }}
* [http://www.zilina.net/ Informačný portál mesta Žilina] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140519014200/http://www.zilina.net/ |date=2014-05-19 }}
* [http://www.360cities.net/area/zilina Virtuálna prechádzka mestom Žilina]
* [http://www.zilinak.sk/ Správy z mesta Žilina]
* dielo vytlačené v Žiline v tlačiarni [[Ján Dadan (1662 – 1704)|Jána Dana]]: [http://digitalna.kniznica.info/s/v3xZRK7C1Z Dvanáct Přemyslowáni Duchownich, w nichž se obsahuji Modlitby wšechněm Křesťanům užitečné a potěšitelné]. Žilina: Jan Dadan, 1686. 303 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
== Zdroje ==
{{Portál|Žilina|Žilinský}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Šimko
| meno = Peter
| odkaz na autora =
| titul = Žilina: zoznámte sa s mestom
| vydavateľ = Knižné centrum
| miesto = Žilina
| rok = 2006
| isbn = 8080642516
| kapitola =
| strany = 79
| jazyk =
}}
*{{Citácia knihy
| priezvisko = Halaj
| meno = Dušan
| priezvisko2 = Marsina
| meno2 = Richard
| priezvisko3 = Badik
| meno3 = Milan
| spoluautori = et al
| odkaz na autora =
| titul = Žilina dejiny a prítomnosť
| vydavateľ = Osveta
| miesto = Martin
| rok = 1975
| isbn =
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
| edícia = Edícia Považie
}}
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Krušinský
| Meno = Gustáv
| Spoluautor = Miroslav Pfliegel
| Titul = Premeny Žiliny
| Vydavateľ = Osveta
| Miesto = Martin
| Rok = 1990
| URL = http://books.google.sk/books?id=UJ99AAAAMAAJ&q=Premeny+%C5%BDiliny&dq=Premeny+%C5%BDiliny&hl=sk&sa=X&ei=fPABUtiqB4nBswbAooGwDQ&ved=0CDIQ6AEwAA
| DátumPrístupu = 2013-08-07
| ISBN = 8021701951
}}
{{Koncové šablóny|{{Mestské časti Žiliny}}|{{Obce okresu Žilina}}|{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}|}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Žilina| ]]
[[Kategória:Okres Žilina]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Žilinský kraj]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]
nrofg8mqllp1rwd7rkqfkuwp2ikelnf
Írsko
0
2759
8207270
8196976
2026-05-02T16:18:53Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207270
wikitext
text/x-wiki
{{Iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Írsko
| 2. pád názvu = Írska
| Vlajka = Flag of Ireland.svg
| Znak =Coat_of_arms_of_Ireland.svg
| Poloha = EU-Ireland.svg
| Motto = ''nie je''
| Hymna = ''[[Amhrán na bhFiann]]''<br/>(Pieseň vojaka)<br><br><center>[[Súbor:United States Navy Band - Amhrán na bhFiann.ogg|center]]</center>
| Dlhý miestny názov = {{V jazyku|gle|Poblacht na hÉireann}}<br />{{V jazyku|eng|Republic of Ireland}}<br />(podľa ústavy niet dlhého názvu)
| Krátky miestny názov = {{V jazyku|gle|Éire}}<br />{{V jazyku|eng|Ireland}}
| Hlavné mesto = [[Dublin]] ({{V jazyku|gle|Baile Átha Cliath}})
| ŠírkaSt = 53
| ŠírkaMin = 21
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 6
| DĺžkaMin = 16
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[Dublin]]
| Najstaršie mesto = Waterford – od roku 914<ref name="w-chamber">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=About Waterford City |url=http://www.waterfordchamber.com/index.php/about-waterford/13-about-waterford-city |dátum prístupu=2014-02-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131021064324/http://www.waterfordchamber.com/index.php/about-waterford/13-about-waterford-city |dátum archivácie=2013-10-21 }}</ref><ref name=waterfordcity>[http://www.waterfordcity.ie/city/history.htm Waterford City Council : About Our City] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101206040943/http://www.waterfordcity.ie/city/history.htm |date=2010-12-06 }}. Waterfordcity.ie. Retrieved on 2013-07-23.</ref>
| Úradné jazyky = [[írčina]], [[angličtina]]
| Regionálne jazyky = [[dialekt]]y írčiny [[Gaeltacht]] (Ulster, Connacht a Munster), [[Shelta]] (irish travellers), [[škótčina]]
| Demonym = [[Íri|Ír, Írka]]
| Štátne zriadenie = [[unitárny štát|unitárna]] [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Catherine Connolly]]<br />[[Micheál Martin]]
| Vznik = [[21. január]] [[1919]]<br />[[6. december]] [[1922]] (uznaná Spojeným kráľovstvom)
| Susedia = [[Severné Írsko]]
| Rozloha = 70 273
| Poradie rozloha = 118
| Rozloha vody = 1 390
| Percento vody = 2
| Odhad počtu obyvateľov =5 281 600
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2022
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 122
| Sčítanie počtu obyvateľov = 5 149 139
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2022
| Hustota obyvateľstva = 71,3
| Poradie hustota = 113
| HDP = 722 mld.
| Rok HDP = 2023
| Poradie HDP = 40
| HDP na hlavu = 137 638
| Poradie HDP na hlavu = 3
| HDI = 0,950
| Rok HDI = 2022
| Poradie (HDI) = 7
| Kategória HDI = veľmi vysoký
| Mena = [[euro]] (€) (= 100 centov)
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = [[Západoeurópsky čas|ZEČ]]
| UTC posun =
| Letný čas = [[Západoeurópsky letný čas|ZELČ]]
| UTC posun leto = +1
| Medzinárodný kód = IRL / IE
| Kód motorových vozidiel = IRL
| Internetová doména =[[.ie]]
| Smerové telefónne číslo = 353
| Poznámky = Gramotnosť: ~100%
}}
'''Írsko''' ({{V jazyku|gle|''Éire''}}, {{V jazyku|eng|''Ireland''}}), niekedy '''Írska republika'''{{#tag:ref|Tento názov sa vyskytuje v niektorých dokumentoch, nemá však oficiálny charakter. Preto sa spojenie „Írska republika“ neodporúča používať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Krajiny. Označenia a skratky. Členské štáty
| url = https://publications.europa.eu/code/sk/sk-370100.htm#fn*
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 1.2.2020
| dátum prístupu = 30.6.2020
| vydavateľ = Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov
| miesto =
| jazyk = po slovensky
}}</ref>|group=pozn}} ({{V jazyku|gle|''Poblacht na hÉireann''}}, {{V jazyku|eng|''Republic of Ireland''}}), je [[štát]] v [[západná Európa|západnej Európe]] pozostávajúci z 26 z 32 [[Grófstvo (Írsko)|grófstiev]] ostrova [[Írsko (ostrov)|Írsko]]. Hlavným a najväčším mestom je [[Dublin]] na východnej strane ostrova. Približne 2,1 milióna z 5,15 milióna obyvateľov krajiny žije v [[Oblasť Veľkého Dublinu|oblasti Veľkého Dublinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Population and Migration Estimates April 2018 - CSO - Central Statistics Office | url = https://www.cso.ie/en/releasesandpublications/er/pme/populationandmigrationestimatesapril2018/ | vydavateľ = www.cso.ie | dátum vydania = 2018-08-28 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Tento [[suverénny štát]] má jedinú pozemnú hranicu so [[Severné Írsko|Severným Írskom]], ktoré je súčasťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Inak ho obklopuje [[Atlantický oceán]], na juhu [[Keltské more]], na juhovýchode [[prieliv svätého Juraja]] a na východe [[Írske more]]. Je to [[Unitárny štát|unitárna]] [[parlamentná republika]]. Zákonodarný zbor ([[Oireachtas]]) sa skladá z [[Dolná komora|dolnej komory]] parlamentu ([[Dáil Éireann]]), [[Horná komora|hornej komory]] parlamentu ([[Seanad Éireann]]) a voleného [[Prezident Írska|prezidenta]] (''Uachtarán''), ktorý je prevažne ceremoniálnou [[Hlava štátu|hlavou štátu]], ale má niektoré dôležité právomoci a povinnosti. Na [[Hlava vlády|čele vlády]] stojí [[Taoiseach]] (predseda vlády, doslova "šéf"), ktorého volí Dáil a vymenúva prezident, ktorý menuje ďalších ministrov vlády.
[[Írsky slobodný štát]] so štatútom [[Domínium|domínia]] vznikol v roku 1922 na základe [[Britsko-írska zmluva|anglo-írskej zmluvy]]. V roku 1937 bola prijatá [[Ústava Írska|nová ústava]], v ktorej bol štát pomenovaný "Írsko" a fakticky sa stal republikou s voleným prezidentom bez výkonnej moci. V roku 1949 bol oficiálne vyhlásený za republiku na základe [[Zákon o Írskej republike z roku 1948|zákona o Írskej republike z roku 1948]]. Írsko sa stalo členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] v roku 1955. Do [[Európske spoločenstvá|Európskych spoločenstiev]] (ES), predchodcu [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), vstúpilo v roku 1973. Po väčšinu 20. storočia nemal štát žiadne formálne vzťahy so Severným Írskom, ale v 80. a 90. rokoch 20. storočia britská a írska vláda spolupracovali so severoírskymi stranami na vyriešení konfliktu, ktorý sa stal známym ako [[Konflikt v Severnom Írsku|the Troubles (Nepokoje)]]. Od podpísania [[Veľkopiatková dohoda|Veľkopiatkovej dohody]] v roku 1998 [[Vláda Írska|írska vláda]] a [[Vláda Severného Írska|severoírska vláda]] spolupracujú vo viacerých oblastiach politiky v rámci ministerskej rady Sever/Juh, ktorá bola vytvorená na základe dohody.
Írsko je [[Vyspelá krajina|vyspelým štátom]] s [[Kvalita života|kvalitou života]], ktorá patrí k najvyšším na svete; po [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|zohľadnení nerovnosti]] sa v rebríčku [[Index ľudského rozvoja|indexu ľudského rozvoja]] z roku 2021 umiestnilo na šiestom mieste na svete.<ref>{{Citácia knihy|titul=Inequality-adjusted Human Development Index|url=https://hdr.undp.org/inequality-adjusted-human-development-index|jazyk=en|meno=United|priezvisko=Nations}}</ref> Vysoko sa umiestňuje aj v oblasti [[Zdravotníctvo|zdravotnej starostlivosti]], [[Zoznam suverénnych štátov podľa ekonomickej slobody|hospodárskej slobody]] a [[Svetový index slobody tlače|slobody tlače]]. Je členom EÚ a zakladajúcim členom [[Rada Európy|Rady Európy]] a [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]]. Írska vláda od čias pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] uplatňuje politiku [[Neutralita|vojenskej neutrality]] prostredníctvom neangažovanosti, a preto krajina nie je členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NATO member countries | url = https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_52044.htm | vydavateľ = NATO | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en | priezvisko = NATO}}</ref> hoci je členom [[Partnerstvo pre mier|Partnerstva pre mier]] a niektorých aspektov PESCO. Írska ekonomika je vyspelá,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland is world’s eighth-most ‘inclusive’ advanced economy | url = https://www.irishtimes.com/business/economy/ireland-is-world-s-eighth-most-inclusive-advanced-economy-1.3364436 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> pričom v okolí Dublinu sa nachádza jedno z hlavných európskych finančných centier. Patrí medzi desať najbohatších krajín sveta z hľadiska [[Hrubý domáci produkt|HDP]] aj [[Zoznam krajín podľa HND (nominálneho) na obyvateľa|HND]] na obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CIA - The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html?countryName=Ireland&countryCode=ei®ionCode=eur&rank=27 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-11-19 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111119060620/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html?countryName=Ireland&countryCode=ei®ionCode=eur&rank=27 | dátum archivácie = 2011-11-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=‘Leprechaun Economics’ Earn Ireland Ridicule, $443 Million Bill|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2016-07-13/-leprechaun-economics-earn-ireland-ridicule-443-million-bill|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2016-07-13|dátum prístupu=2024-03-27|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Missing Profits of Nations {{!}} Gabriel Zucman | url = https://gabriel-zucman.eu/missingprofits/ | dátum vydania = 2018-05-19 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland is the world’s biggest corporate ‘tax haven’, say academics | url = https://www.irishtimes.com/business/economy/ireland-is-the-world-s-biggest-corporate-tax-haven-say-academics-1.3528401 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Po vstupe do ES vláda krajiny zaviedla sériu liberálnych hospodárskych politík, ktoré pomohli zvýšiť hospodársky rast v rokoch 1995 až 2007, teda v období, ktoré sa dnes často označuje ako obdobie [[Keltský tiger|keltského tigra]]. Potom nasledovala recesia a zvrat v raste počas [[Veľká recesia|veľkej recesie]], ktorú ešte zhoršilo prasknutie [[Írska bublina na trhu s nehnuteľnosťami|írskej bubliny na trhu s nehnuteľnosťami]].<ref>{{Citácia periodika|titul=End of the road|url=https://www.theguardian.com/world/2009/may/10/ireland-financial-crisis-emigration|periodikum=The Observer|dátum=2009-05-09|dátum prístupu=2024-03-27|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Ruaridh|priezvisko=Nicoll}}</ref>
== Dejiny ==
V [[3. storočí pred Kr.]] sa v Írsku usadili [[Kelti]], ktorí v [[5. storočie|5. storočí]] prijali [[kresťanstvo]]. V [[9. storočie|9.]] a [[10. storočie|10. storočí]] tu zakladali svoje osady [[Vikingovia]]. Koncom [[12. storočia]] začali ostrov dobývať [[Anglicko|Angličania]], celkom ho však ovládli až za [[Oliver Cromwell|Cromwella]] v polovici [[17. storočia]]. Írska nezávislosť bola obnovená v roku [[1922]]. V polovici [[19. storočia]] bol v Írsku tzv. „zemiakový hladomor“. Štatistiky hovoria, že zomrelo vyše 1 000 000 ľudí.
=== Revolúcia a kroky k nezávislosti ===
Hoci zákon dostal [[kráľovský súhlas]] a bol zapísaný do zbierky zákonov v roku 1914, jeho uplatňovanie bolo pozastavené až do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ktorá odvrátila hrozbu občianskej vojny v Írsku. Redmond a Írski národní dobrovoľníci podporovali Spojené kráľovstvo a jeho [[Štáty Dohody|spojencov]] v nádeji, že sa im podarí zabezpečiť implementáciu zákona na konci vojny prostredníctvom [[Írsko a prvá svetová vojna|zapojenia Írska do vojny]]. Do írskych plukov 10. (írskej) a 16. (írskej) divízie Novej britskej armády vstúpilo 175 000 mužov, zatiaľ čo unionisti vstúpili do 36. (ulsterskej) divízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Department of Taoiseach - Irish Soldiers in the First World War | url = http://www.taoiseach.gov.ie/eng/Taoiseach_and_Government/History_of_Government/1916_Commemorations/Irish_Soldiers_in_the_First_World_War.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-08-10 | dátum prístupu = 2024-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110810192700/http://www.taoiseach.gov.ie/eng/Taoiseach_and_Government/History_of_Government/1916_Commemorations/Irish_Soldiers_in_the_First_World_War.html | dátum archivácie = 2011-08-10 }}</ref>
Zvyšok [[Írski dobrovoľníci|írskych dobrovoľníkov]], ktorí odmietli Redmonda a postavili sa proti akejkoľvek podpore Spojeného kráľovstva, začali spolu s [[Írska občianska armáda|Írskou občianskou armádou]] ozbrojené povstanie proti britskej nadvláde vo [[Veľkonočné povstanie|Veľkonočnom povstaní]] v roku 1916. To sa začalo 24. apríla 1916 vyhlásením nezávislosti. Po týždni ťažkých bojov, predovšetkým v Dubline, boli preživší povstalci nútení vzdať sa svojich pozícií. Väčšina z nich bola uväznená, pričom pätnásť zajatcov (vrátane väčšiny vodcov) bolo popravených ako zradcovia Spojeného kráľovstva. Medzi nimi bol aj [[Patrick Pearse]], hlásateľ povstania, ktorý dal signál dobrovoľníkom na začatie povstania, ako aj [[James Connolly]], socialista a zakladateľ odborov [[Industrial Workers of the World]] a írskeho i škótskeho labouristického hnutia. Tieto udalosti spolu s krízou brannej povinnosti v roku 1918 mali zásadný vplyv na zmenu verejnej mienky v Írsku, ktorá bola namierená proti britskej vláde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction - The Hay Plan & Conscription In Ireland During WW1 - Waterford County Museum | url = https://www.waterfordmuseum.ie/exhibit/web/Display/article/283/1/The_Hay_Plan__Conscription_In_Ireland_During_WW1_Introduction.html | vydavateľ = www.waterfordmuseum.ie | dátum prístupu = 2024-04-02}}</ref>
V januári 1919, po parlamentných voľbách v decembri 1918, bolo zo 105 zvolených poslancov írskeho parlamentu (MP) 73 členov [[Sinn Féin]], ktorí boli zvolení na základe platformy zdržania sa hlasovania v [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|britskej Dolnej snemovni]]. V januári 1919 vytvorili írsky parlament s názvom [[Dáil Éireann]]. Tento [[prvý Dáil]] vydal [[Deklarácia nezávislosti|vyhlásenie nezávislosti]] a vyhlásil [[Írska republika (1919 – 1922)|Írsku republiku]]. Deklarácia bola najmä opakovaním vyhlásenia z roku 1916 s dodatočným ustanovením, že Írsko už nie je súčasťou Spojeného kráľovstva. Ministerstvo Dáil Éireann Írskej republiky vyslalo na [[Parížska mierová konferencia (1919 – 1920)|Parížsku mierovú konferenciu v roku 1919]] delegáciu pod vedením [[Ceann Comhairle]] (predseda rady alebo predseda Dáilu) [[Seán T. O'Kelly|Seána T. O'Kellyho]], ktorá však nebola prijatá.
Po skončení [[Britsko-írska vojna|vojny za nezávislosť]] a uzavretí prímeria v júli 1921 rokovali zástupcovia [[Vláda Spojeného kráľovstva|britskej vlády]] a piati írski delegáti zmluvy pod vedením [[Arthur Griffith|Arthura Griffitha]], [[Robert Barton|Roberta Bartona]] a [[Michael Collins (írsky líder)|Michaela Collinsa]] v Londýne od 11. októbra do 6. decembra 1921 o [[Britsko-írska zmluva|anglo-írskej zmluve]]. Írski delegáti si zriadili sídlo na Hans Place v [[Knightsbridge]] a práve tu sa 5. decembra počas súkromných rokovaní rozhodlo o odporúčaní zmluvy Dáil Éireann. [[Druhý Dáil]] 7. januára 1922 ratifikoval zmluvu 64 hlasmi proti 57.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DEBATE ON TREATY – Dáil Éireann (2nd Dáil) – Saturday, 7 Jan 1922 – Houses of the Oireachtas | url = https://www.oireachtas.ie/en/debates/debate/dail/1922-01-07/2 | vydavateľ = www.oireachtas.ie | dátum vydania = 1922-01-07 | dátum prístupu = 2024-04-02 | jazyk = en-ie | meno = Houses of the | priezvisko = Oireachtas}}</ref>
V súlade so zmluvou sa 6. decembra 1922 celý ostrov Írsko stal samosprávnym [[Domínium|domíniom]] s názvom [[Írsky slobodný štát]] (''Saorstát Éireann''). Podľa [[Ústava Írskeho slobodného štátu|ústavy Írskeho slobodného štátu]] mal [[parlament Severného Írska]] možnosť o mesiac neskôr vystúpiť z Írskeho slobodného štátu a vrátiť sa do Spojeného kráľovstva. Počas tohto obdobia sa právomoci [[Oireachtas (Írsky slobodný štát)|parlamentu Írskeho slobodného štátu]] a [[Výkonná rada Írskeho slobodného štátu|Výkonnej rady Írskeho slobodného štátu]] nevzťahovali na Severné Írsko. Severné Írsko využilo svoje právo podľa zmluvy opustiť nové domínium a 8. decembra 1922 sa opäť pripojilo k Spojenému kráľovstvu. Urobilo tak podaním žiadosti kráľovi, v ktorej žiadalo, "aby sa právomoci parlamentu a vlády Írskeho slobodného štátu už nevzťahovali na Severné Írsko".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Stormont Papers - View Volumes | url = http://stormontpapers.ahds.ac.uk/stormontpapers/pageview.html?volumeno=2&pageno=1145 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-04-15 | dátum prístupu = 2024-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160415143605/http://stormontpapers.ahds.ac.uk/stormontpapers/pageview.html?volumeno=2&pageno=1145 | dátum archivácie = 2016-04-15 }}</ref> Írsky slobodný štát bol [[Konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]], ktorá mala [[Personálna únia (štáty)|spoločného monarchu]] so Spojeným kráľovstvom a ostatnými domíniami [[Spoločenstvo národov|Britského spoločenstva národov]]. Krajina mala [[Generálny guvernér Írskeho slobodného štátu|generálneho guvernéra]] (zastupujúceho monarchu), [[Bikameralizmus|dvojkomorový]] parlament, kabinet nazývaný "Výkonná rada" a predsedu vlády nazývaného [[Predseda Výkonnej rady Írskeho slobodného štátu|predseda Výkonnej rady]].
=== Írska občianska vojna ===
{{Hlavný článok|Írska občianska vojna}}
Írska občianska vojna (jún 1922 - máj 1923) bola dôsledkom ratifikácie anglo-írskej zmluvy a vytvorenia Írskeho slobodného štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Literature of the Irish Civil War | url = https://www.oxfordbibliographies.com/display/document/obo-9780199846719/obo-9780199846719-0149.xml | vydavateľ = obo | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref> Protizmluvné strany na čele s [[Éamon de Valera|Éamonom de Valerom]] namietali proti tomu, že prijatím zmluvy sa zrušila [[Írska republika (1919 – 1922)|Írska republika]] z roku 1919, ktorej prisahali vernosť, a tvárou v tvár verejnej podpore dohody argumentovali, že "ľudia nemajú právo robiť zlo".<ref>{{Citácia knihy|titul=De Valera: Long Fellow, Long Shadow|url=https://books.google.sk/books?id=5CFlCwAAQBAJ&q=de+valera+%22people+have+no+right+to+do+wrong%22&pg=PT499&redir_esc=y|vydavateľ=Head of Zeus|rok=2015-12-16|isbn=978-1-78497-537-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 5CFlCwAAQBAJ|meno=Tim Pat|priezvisko=Coogan}}</ref> Najviac im vadilo, že štát zostane súčasťou [[Britské impérium|britského impéria]] a že členovia [[Oireachtas (Írsky slobodný štát)|parlamentu slobodného štátu]] budú musieť zložiť prísahu, ktorú strana proti zmluve považovala za prísahu vernosti britskému kráľovi. Stúpenci zmluvy na čele s [[Michael Collins (írsky líder)|Michaelom Collinsom]] tvrdili, že zmluva neposkytuje "konečnú slobodu, o ktorú sa usilujú a ktorú rozvíjajú všetky národy, ale slobodu na jej dosiahnutie".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = D�il �ireann - Volume 3 - 19 December, 1921 - DEBATE ON TREATY | url = http://historical-debates.oireachtas.ie/D/DT/D.T.192112190002.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-07-21 | dátum prístupu = 2024-03-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110721130127/http://historical-debates.oireachtas.ie/D/DT/D.T.192112190002.html | dátum archivácie = 2011-07-21 }}</ref>
Na začiatku vojny sa Írska republikánska armáda (IRA) rozdelila na dva protichodné tábory: IRA podporujúcu zmluvu a IRA, ktorá bola proti zmluve. Prozmlúvna IRA sa rozpustila a pridala sa k novej [[Národná armáda (Írsko)|Národnej armáde]]. Keďže však protizmluvná IRA nemala účinnú veliteľskú štruktúru a vzhľadom na defenzívnu taktiku prozmluvných síl počas celej vojny, Michael Collins a jeho prozmluvné sily dokázali vybudovať armádu s mnohými desiatkami tisíc veteránov prvej svetovej vojny z rozpustených írskych plukov britskej armády z roku 1922, ktorá bola schopná premôcť protizmluvné sily. Britské dodávky delostrelectva, lietadiel, guľometov a munície posilnili prozmluvné jednotky a hrozba návratu korunných vojsk do slobodného štátu odstránila akékoľvek pochybnosti o nevyhnutnosti presadzovania zmluvy. Nedostatok verejnej podpory protizmluvných síl (často nazývaných iregularisti) a odhodlanie vlády poraziť iregularistov významne prispeli k ich porážke.
=== Ústava Írska z roku 1937 ===
Po celoštátnom plebiscite v júli 1937 vstúpila 29. decembra 1937 do platnosti nová [[Ústava Írska|írska ústava]] (''Bunreacht na hÉireann'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = electronic Irish Statute Book (eISB) | url = https://www.irishstatutebook.ie/eli/cons/en/html | vydavateľ = www.irishstatutebook.ie | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en | meno = electronic Irish Statute | priezvisko = Book (eISB)}}</ref> Tá nahradila ústavu Írskeho slobodného štátu a vyhlásila, že názov štátu je ''Éire'' alebo "Ireland" v anglickom jazyku. Články 2 a 3 ústavy síce definovali štátne územie ako celý ostrov, ale zároveň obmedzili jurisdikciu štátu na oblasť, ktorá bola Írskym slobodným štátom. Bývalá vláda Írskeho slobodného štátu zrušila úrad generálneho guvernéra v decembri 1936. Hoci ústava ustanovila úrad [[Prezident Írska|prezidenta Írska]], otázka, či je Írsko republikou, zostala otvorená. Diplomati boli akreditovaní u kráľa, ale prezident vykonával všetky vnútorné funkcie hlavy štátu.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Irish Free State/Éire/Republic of Ireland/Ireland: “A Country by Any Other Name”?|url=https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-british-studies/article/irish-free-stateeirerepublic-of-irelandireland-a-country-by-any-other-name/2C0024B54AB398985B3F2189BAA0A5BA|periodikum=Journal of British Studies|dátum=2007-01|dátum prístupu=2024-03-28|ročník=46|číslo=1|strany=72–90|issn=1545-6986|doi=10.1086/508399|jazyk=en|meno=Mary E.|priezvisko=Daly}}</ref> Prezident napríklad udeľoval súhlas s novými zákonmi vlastnou autoritou bez toho, aby sa odvolával na kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]], ktorý bol len "orgánom", čo bolo stanovené v zákone o štatúte.
Írsko zostalo počas druhej svetovej vojny neutrálne, pričom toto obdobie označovalo ako výnimočný stav. Status [[Domínium|domínia]] Írska bol ukončený prijatím zákona The Republic of Ireland Act 1948, ktorý nadobudol účinnosť 18. apríla 1949 a vyhlásil, že štát je republikou.<ref>{{Citácia knihy|titul=A New History of Ireland Volume VII: Ireland, 1921-84|url=https://books.google.sk/books?id=PfFXarIhGqEC&pg=PA277&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2010-08-26|isbn=978-0-19-161559-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: PfFXarIhGqEC|meno=J. R.|priezvisko=Hill}}</ref> V tom čase vyhlásenie republiky ukončilo členstvo v Spoločenstve národov. Toto pravidlo sa zmenilo 10 dní po tom, ako sa Írsko vyhlásilo za republiku, a to [[Londýnska deklarácia|Londýnskou deklaráciou]] z 28. apríla 1949. Írsko opätovne nepožiadalo o členstvo, keď sa pravidlá zmenili tak, aby umožnili republikám vstúpiť. Neskôr bol zákon o Írskej korune z roku 1542 v Írsku zrušený zákonom Statute Law Revision (Pre-Union Irish Statutes) Act 1962.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = electronic Irish Statute Book (eISB) | url = https://www.irishstatutebook.ie/eli/1962/act/29/enacted/en/html | vydavateľ = www.irishstatutebook.ie | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en | meno = electronic Irish Statute | priezvisko = Book (eISB)}}</ref>
=== Nedávna história ===
Írsko sa stalo členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] v decembri 1955 po tom, ako mu bolo členstvo odmietnuté z dôvodu jeho [[Írska neutralita počas druhej svetovej vojny|neutrálneho postoja]] počas druhej svetovej vojny a nepodpory [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojeneckej kampane]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review: Ireland at the UN: Memories of the Early Years by Noel Dorr | url = https://www.independent.ie/entertainment/books/review-ireland-at-the-un-memories-of-the-early-years-by-noel-dorr/26673946.html | vydavateľ = Irish Independent | dátum vydania = 2010-08-22 | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref> V tom čase vstup do OSN zahŕňal záväzok použiť silu na odvrátenie agresie jedného štátu voči druhému, ak to OSN bude považovať za nevyhnutné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A frank account of Ireland's UN affairs | url = https://www.independent.ie/entertainment/books/a-frank-account-of-irelands-un-affairs/26663319.html | vydavateľ = Irish Independent | dátum vydania = 2010-06-26 | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref>
V 50. rokoch 20. storočia sa v Írsku rozvinul záujem o členstvo v [[Európske spoločenstvá|Európskych spoločenstvách]] (ES), pričom sa uvažovalo aj o členstve v [[Európska zóna voľného obchodu|Európskej zóne voľného obchodu]]. Keďže Spojené kráľovstvo malo v úmysle stať sa členom ES, Írsko požiadalo o členstvo v júli 1961 z dôvodu značných hospodárskych väzieb so Spojeným kráľovstvom. Zakladajúci členovia ES boli naďalej skeptickí, pokiaľ ide o hospodársku kapacitu Írska, jeho neutralitu a neatraktívnu [[Protekcionizmus|protekcionistickú]] politiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Topics: Guide to sources for Ireland and European Unity | url = https://www.nationalarchives.ie/topics/EU/eu.htm | vydavateľ = www.nationalarchives.ie | dátum prístupu = 2024-03-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240328121319/https://www.nationalarchives.ie/topics/EU/eu.htm | dátum archivácie = 2024-03-28 }}</ref> Mnohí írski ekonómovia a politici si uvedomovali, že je potrebná reforma hospodárskej politiky. Perspektíva členstva v ES sa stala pochybnou v roku 1963, keď francúzsky prezident generál [[Charles de Gaulle]] vyhlásil, že Francúzsko je proti vstupu Veľkej Británie, čo zastavilo rokovania so všetkými ostatnými kandidátskymi krajinami. V roku 1969 jeho nástupca [[Georges Pompidou]] nebol proti členstvu Británie a Írska. Začali sa rokovania a v roku 1972 bola podpísaná Zmluva o pristúpení. Neskôr v tom istom roku sa konalo referendum, ktoré potvrdilo vstup Írska do bloku, a Írsko nakoniec vstúpilo do ES ako členský štát 1. januára 1973.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Welcome to the website of the European Commission Representation in Ireland | url = https://ireland.representation.ec.europa.eu/index_en | vydavateľ = ireland.representation.ec.europa.eu | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref>
[[Súbor:Tratado de Lisboa 13 12 2007 (081).jpg|náhľad|V roku 1973 vstúpilo Írsko spolu so Spojeným kráľovstvom a Dánskom do [[Európske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]]. V roku 2007 podpísalo [[Lisabonská zmluva|Lisabonskú zmluvu]].]]
Hospodársku krízu koncom 70. rokov podnietil rozpočet vlády [[Fianna Fáil]], zrušenie dane z motorových vozidiel, nadmerné zadlžovanie a globálna hospodárska nestabilita vrátane ropnej krízy v roku 1979. Od roku 1989 došlo k významným politickým zmenám, ktoré sa prejavili v ekonomickej reforme, znížení daní, reforme sociálneho zabezpečenia, zvýšení konkurencie a zákaze požičiavania si na financovanie bežných výdavkov. Túto politiku začala v rokoch 1989 - 1992 vláda Fianna Fáil/[[Progresívni demokrati]] a pokračovala v nej nasledujúca vláda Fianna Fáil/[[Labouristická strana (Írsko)|Labour]] a vláda [[Fine Gae]]<nowiki/>l/Labour/[[Demokratická ľavica (Írsko)|Demokratickej ľavice]]. Írsko sa koncom 90. rokov 20. storočia stalo jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete v období tzv. [[Keltský tiger|keltského tigra]], ktoré trvalo až do [[Veľká recesia|veľkej recesie]]. Od roku 2014 zaznamenáva Írsko zvýšenú hospodársku aktivitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Summary - CSO - Central Statistics Office | url = https://www.cso.ie/en/releasesandpublications/ep/p-nie/nie2017/summary/ | vydavateľ = www.cso.ie | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref>
V severoírskej otázke sa britská a írska vláda začali usilovať o mierové riešenie násilného konfliktu, do ktorého boli zapojené mnohé polovojenské jednotky a [[britská armáda]] v Severnom Írsku, známeho ako "[[Konflikt v Severnom Írsku|The Troubles]]" (Nepokoje). Mierové riešenie pre Severné Írsko, známe ako [[Veľkopiatková dohoda]], bolo schválené v roku 1998 v referendách na sever a na juh od hranice. Súčasťou mierového urovnania bolo zrušenie územných nárokov na Severné Írsko v článkoch 2 a 3 írskej ústavy v referende. Vláda Spojeného kráľovstva vo svojej bielej knihe o [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexite]] zopakovala svoj záväzok dodržiavať Veľkopiatkovú dohodu. Pokiaľ ide o štatút Severného Írska, uviedla, že "jasne vyjadrenou preferenciou vlády Spojeného kráľovstva je zachovať súčasné ústavné postavenie Severného Írska: ako súčasť Spojeného kráľovstva, ale so silnými väzbami na Írsko".
== Geografia ==
[[Súbor:Ireland from space edit.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Írska|229x229bod]]Štát sa rozprestiera na ploche približne piatich šestín ({{Km2|70 273}}) ostrova [[Írsko (ostrov)|Írsko]] ({{Km2|84 421}}), zvyšok tvorí [[Severné Írsko]]. Ostrov je na severe a západe ohraničený Atlantickým oceánom a na severovýchode [[Severný prieliv|Severným prielivom]]. Na východe sa [[Írske more]] spája s Atlantickým oceánom cez [[prieliv svätého Juraja]] a na juhozápade s [[Keltské more|Keltským morom]].
Západnú krajinu tvoria prevažne členité útesy, kopce a hory. Centrálne nížiny sú vo veľkej miere pokryté ľadovcovými nánosmi hliny a piesku, ako aj významnými oblasťami [[Rašelinisko|rašelinísk]] a niekoľkými jazerami. Najvyšším bodom je [[Carrauntoohil]] (1 038,6 m), ktorý sa nachádza v pohorí [[MacGillycuddy's Reeks]] na juhozápade. Rieka [[Shannon (rieka)|Shannon]], ktorá pretína centrálnu nížinu, je s dĺžkou 386 km najdlhšou riekou Írska. Západné pobrežie je členitejšie ako východné, s množstvom ostrovov, [[Polostrov|polostrovov]], [[Mys|mysov]] a [[Záliv|zátok]].
[[Súbor:Ireland (47474631822).jpg|náhľad|Moherské útesy na pobreží Atlantického oceánu]]
Írsko je jednou z najmenej zalesnených krajín v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History of forestry in Ireland - Teagasc {{!}} Agriculture and Food Development Authority | url = https://www.teagasc.ie/crops/forestry/advice/general-topics/history-of-forestry-in-ireland/ | vydavateľ = www.teagasc.ie | dátum prístupu = 2024-03-27}}</ref> Až do konca [[Stredovek|stredoveku]] bola krajina husto zalesnená. Medzi pôvodné druhy patria [[Opadavé dreviny|listnaté]] stromy ako [[dub]], [[Jaseň (rod)|jaseň]], [[lieska]], [[Breza (rod)|breza]], [[jelša]], [[vŕba]], [[Topoľ osikový|osika]], [[Brest (strom)|brest]], [[Jarabina (rod)|jarabina]] a [[Hloh jednosemenný|hloh]], ako aj [[Stálozelená rastlina|vždyzelené]] stromy, napríklad [[borovica lesná]], [[Tis obyčajný|tis]], [[Drieň obyčajný|drieň]] a [[Jahodovec obyčajný|jahodovec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Native Irish Trees | url = https://www.treecouncil.ie/native-irish-trees | vydavateľ = Tree Council | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Za hlavnú príčinu odlesňovania sa považuje rast slatín a rozsiahle [[Odlesňovanie|výruby lesov]] na poľnohospodárske účely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History of Forestry in Ireland {{!}} forestry services | url = http://www.forestryservices.ie/history | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-01-11 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111183448/http://www.forestryservices.ie/history | dátum archivácie = 2012-01-11 }}</ref> V súčasnosti je v Írsku len asi 10 % lesov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://www.agriculture.gov.ie/media/migration/forestry/forestservicegeneralinformation/ForestStatisticsIreland2017090318.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191020021739/https://www.agriculture.gov.ie/media/migration/forestry/forestservicegeneralinformation/ForestStatisticsIreland2017090318.pdf | dátum archivácie = 2019-10-20 }}</ref> z ktorých väčšinu tvoria nepôvodné [[Borovicorasty|ihličnaté]] [[Plantáž|plantáže]] a len 2 % sú pôvodné lesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Native trees cover just 2% of Ireland. How can this be increased? | url = https://www.irishtimes.com/culture/heritage/native-trees-cover-just-2-of-ireland-how-can-this-be-increased-1.3553824 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland’s native woodlands are quietly disappearing | url = https://www.irishtimes.com/culture/heritage/ireland-s-native-woodlands-are-quietly-disappearing-1.3529317 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Priemerná zalesnenosť v európskych krajinách je viac ako 33 %. Podľa ''Coillte'', štátneho lesníckeho podniku, má Írsko vďaka podnebiu krajiny jedno z najrýchlejších tempov rastu lesov v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Forestry | url = https://www.coillte.ie/our-business/our-divisions/forestry/ | vydavateľ = Coillte | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> [[Živý plot|Živé ploty]], ktoré sa tradične používajú na vymedzenie hraníc pozemkov, sú dôležitou náhradou lesných biotopov a poskytujú útočisko pre pôvodnú divokú flóru a širokú škálu druhov hmyzu, vtákov a cicavcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Notice Nature - Hedgerow | url = http://www.noticenature.ie/Hedgerow.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-07-26 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110726134733/http://www.noticenature.ie/Hedgerow.html | dátum archivácie = 2011-07-26 }}</ref> Nachádzajú sa tu dva suchozemské ekoregióny: Keltské listnaté lesy a severoatlantické vlhké zmiešané lesy.
[[Poľnohospodárstvo]] tvorí približne 64 % celkovej rozlohy krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.teagasc.ie/agrifood/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 1999-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150428121110/http://www.teagasc.ie/agrifood/ | dátum archivácie = 2015-04-28 }}</ref> To má za následok obmedzenú plochu na zachovanie prirodzených biotopov, najmä pre väčšie voľne žijúce cicavce s väčšími teritoriálnymi nárokmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Land Cover and Land Use - Environmental Protection Agency, Ireland | url = http://www.epa.ie/whatwedo/assessment/land/index.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2007-11-19 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071119081559/http://www.epa.ie/whatwedo/assessment/land/index.html | dátum archivácie = 2007-11-19 }}</ref> Dlhá história poľnohospodárskej výroby spolu s modernými poľnohospodárskymi metódami, ako je používanie [[Pesticíd|pesticídov]] a [[Hnojivo|hnojív]], spôsobili tlak na [[Biodiverzita|biodiverzitu]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Ireland|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/ireland/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-03-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210109164445/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/ireland/|dátum archivácie=2021-01-09}}</ref>
[[Súbor:Panamora of Cnoc na Peiste and Loch Cummeenapeasta.jpg|náhľad|[[MacGillycuddy's Reeks]], najvyššie pohorie Írska]]
=== Podnebie ===
[[Súbor:View over Lough Tay, Wicklow Mountains - geograph.org.uk - 5029923.jpg|náhľad|Národný park Wicklow Mountains]]
[[Atlantický oceán]] a otepľovanie [[Golfský prúd|Golfského prúdu]] ovplyvňujú počasie v Írsku. Teploty sa regionálne líšia, pričom stredné a východné oblasti majú tendenciu byť extrémnejšie. Vzhľadom na [[Mierne pásmo|mierne]] [[oceánske podnebie]] sú však teploty v zime zriedkavo nižšie ako -5 °C a v lete vyššie ako 26 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Ireland Climate and What to Wear | url = http://www.travelinireland.com/general-information/climate/the-ireland-climate-and-what-to-wear.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2009-09-19 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090919170239/http://www.travelinireland.com/general-information/climate/the-ireland-climate-and-what-to-wear.html | dátum archivácie = 2009-09-19 }}</ref> Najvyššia teplota zaznamenaná v Írsku bola 33,3 °C 26. júna 1887 na hrade [[Kilkenny Castle]] v Kilkenny, zatiaľ čo najnižšia teplota bola -19,1 °C na hrade [[Markree Castle]] v Sligu. Zrážky sú častejšie v zimných mesiacoch a menej v prvých mesiacoch leta. V juhozápadných oblastiach spadne najviac zrážok v dôsledku juhozápadných vetrov, zatiaľ čo v [[Dublin|Dubline]] najmenej. Dĺžka slnečného svitu je najvyššia na juhovýchode krajiny. Ďaleký sever a západ sú dve najveternejšie oblasti v Európe s veľkým potenciálom pre výrobu [[Veterná energia|veternej energie]].
Írsko má bežne 1100 až 1600 hodín slnečného svitu ročne, pričom väčšina oblastí má priemerný denný svit 3,25 až 3,75 hodiny. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy na väčšine územia krajiny svieti v priemere 5 až 6,5 hodiny denne. Najviac slnečného svitu je na krajnom juhovýchode, kde je začiatkom leta v priemere viac ako 7 hodín denne. December je najponurejší mesiac s priemerným denným slnečným svitom od približne 1 hodiny na severe po takmer 2 hodiny na krajnom juhovýchode. Najslnečnejšie leto za 100 rokov od roku 1881 do roku 1980 bolo v roku 1887, podľa meraní vykonaných vo Phoenix Parku v Dubline; najponurejšie bolo v roku 1980.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sunshine - Climate - Met Éireann - The Irish Meteorological Service Online | url = https://www.met.ie/climate-ireland/sunshine.asp | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180122235105/https://www.met.ie/climate-ireland/sunshine.asp | dátum archivácie = 2018-01-22 }}</ref>
== Politika ==
[[Súbor:Sergio Mattarella Michael D. Higgins sideline of 2021 Arraiolos meeting (3) (cropped).jpg|náhľad|238x238bod|[[Michael D. Higgins]] - [[Prezident Írska|prezident]]]]
Írsko je ústavná republika s [[Parlamentarizmus|parlamentným systémom]] vlády. [[Oireachtas]] je [[Bikameralizmus|dvojkomorový]] národný parlament, ktorý sa skladá z [[Prezident Írska|írskeho prezidenta]] a dvoch komôr Oireachtas: [[Dáil Éireann]] (Snemovňa reprezentantov) a [[Seanad Éireann]] (Senát). [[Áras an Uachtaráin]] je oficiálnym sídlom prezidenta Írska, zatiaľ čo komory Oireachtas sa schádzajú v [[Leinster House]] v [[Dublin|Dubline]].
Prezident je [[Hlava štátu|hlavou štátu]], je volený na sedem rokov a môže byť jedenkrát opätovne zvolený. Prezident je predovšetkým ceremoniálnou postavou, ale s radou [[Štátna rada (Írsko)|Štátnej rady]] mu sú zverené určité ústavné právomoci. V niektorých oblastiach má úrad absolútne voľné právomoci, napríklad postúpiť návrh zákona Najvyššiemu súdu na posúdenie jeho ústavnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The President Constitutional Role | url = https://president.ie/index.php/en/the-president/constitutional-role | vydavateľ = president.ie | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en | meno = Office of the President of | priezvisko = Ireland}}</ref> [[Michael D. Higgins]] sa 11. novembra 2011 stal deviatym prezidentom Írska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = President Michael D promises seven years of new ideas | url = https://www.independent.ie/irish-news/president-michael-d-promises-seven-years-of-new-ideas/26791169.html | vydavateľ = Irish Independent | dátum vydania = 2011-11-11 | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref>
Na [[Hlava vlády|čele vlády]] stojí [[Taoiseach]] (predseda vlády), ktorého vymenúva prezident na návrh Dáilu. Väčšina Taoisighov pôsobí ako predseda politickej strany, ktorá v celoštátnych voľbách získa najviac kresiel. Stalo sa zvykom, že vládu tvoria [[Koaličná vláda|koalície]], keďže od roku 1989 neexistovala vláda jednej strany.
[[Súbor:Tallinn Digital Summit. Welcome dinner hosted by HE Donald Tusk. Handshake (37330678376) (cropped).jpg|náhľad|258x258bod|[[Leo Varadkar]] - [[Taoiseach]]]]
Dáil má 160 poslancov ([[Teachta Dála|Teachtaí Dála]]), ktorí sú volení za viacmandátové volebné obvody podľa systému [[Pomerný volebný systém|pomerného volebného systému]] prostredníctvom [[Systém jedného prenosného hlasu|jednotného prenosného hlasu]]. Seanad sa skladá zo šesťdesiatich členov, pričom jedenásť z nich nominuje Taoiseach, šiestich volia dva univerzitné volebné obvody a 43 volia zástupcovia verejnosti z radov kandidátov zostavených na základe profesijného zloženia.
Počet členov [[Vláda Írska|vlády]] je podľa ústavy obmedzený na pätnásť. Zo Seanadu môžu byť zvolení najviac dvaja členovia a Taoiseach, [[Tánaiste]] (podpredseda vlády) a minister financií musia byť členmi Dáilu. Dáil musí byť rozpustený do piatich rokov od jeho prvého zasadnutia po predchádzajúcich voľbách a všeobecné voľby členov Dáilu sa musia uskutočniť najneskôr tridsať dní po rozpustení. V súlade s [[Ústava Írska|írskou ústavou]] sa parlamentné voľby musia konať najmenej každých sedem rokov, hoci zákon môže stanoviť nižšiu hranicu. Súčasná vláda je koalíciou strán [[Fianna Fáil]], [[Fine Gael]] a [[Strana zelených (Írsko)|Strany zelených]], pričom [[Leo Varadkar]] z Fine Gael je Taoiseach a [[Micheál Martin]] z Fianna Fáil je Tánaiste. Opozičnými stranami v súčasnom Dáile sú [[Sinn Féin]], [[Labouristická strana (Írsko)|Labouristická strana]], [[Ľudia pred ziskom - Solidarita]], [[Sociálni demokrati (Írsko)|Sociálni demokrati]], [[Aontú]], ako aj niekoľko nezávislých strán.
Írsko je [[Členovia Európskej únie|členským štátom Európskej únie]] od roku 1973. Občania Spojeného kráľovstva môžu voľne vstupovať do krajiny bez pasu vďaka spoločnej cestovnej zóne, ktorá je bezpasovou zónou zahŕňajúcou ostrovy Írsko, Veľká Británia, [[ostrov Man]] a [[Normanské ostrovy]]. Na letiskách a v námorných prístavoch sa však vyžaduje určitá identifikácia.
=== Lokálna vláda ===
Zákon o miestnej samospráve (Írsko) z roku 1898 bol zakladajúcim zákonom súčasného systému miestnej samosprávy a dvadsiata novela ústavy z roku 1999 stanovila jeho ústavné uznanie. Základom oblastí miestnej samosprávy je dvadsaťšesť tradičných [[Grófstvo (Írsko)|írskych grófstiev]], pričom tradičné grófstva Cork, Dublin a Galway obsahujú dve alebo viac oblastí miestnej samosprávy. Zákon o miestnej samospráve z roku 2001 v znení zákona o reforme miestnej samosprávy z roku 2014 ustanovuje systém tridsaťjeden miestnych orgánov - dvadsaťšesť rád grófstiev, dve mestské a grófske rady a tri mestské rady. Grófstva (s výnimkou troch grófstiev v Dubline) sa delia na mestské obvody. Druhá úroveň miestnej samosprávy, ktorú tvorili mestské rady, bola zrušená v roku 2014.
{| style="margin: 1em auto;"
| valign="top" |
{| style="margin:auto;" cellpadding="10"
|[[Súbor:Ireland_Administrative_Counties.svg|vpravo|313x313bod]]
| style="font-size: 85%; font-weight:bold;" |
# Fingal
# Dublin City
# Dún Laoghaire–Rathdown
# Južný Dublin
# Wicklow
# Wexford
# Carlow
# Kildare
# Meath
# Louth
# Monaghan
# Cavan
# Longford
# Westmeath
# Offaly
# Laois
| style="font-size: 85%; font-weight:bold;" |
# Kilkenny
# Waterford
# Cork City
# Cork
# Kerry
# Limerick
# Tipperary
# Clare
# Galway
# Galway City
# Mayo
# Roscommon
# Sligo
# Leitrim
# Donegal
|}
|}
=== Zahraničné vzťahy ===
[[Súbor:P20230317AS-2347 (52777500991).jpg|náhľad|[[Taoiseach]] [[Leo Varadkar]] a [[Prezident Spojených štátov|americký prezident]] [[Joe Biden]] v [[Biely dom|Bielom dome]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone]] 17. marca 2023]]
Zahraničné vzťahy sú výrazne ovplyvnené členstvom v Európskej únii, hoci dôležité sú aj bilaterálne vzťahy so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi. Šesťkrát [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedalo Rade Európskej únie]], naposledy od januára do júna 2013.
Írsko sa v zahraničnej politike prikláňa k nezávislosti; krajina teda nie je členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a dlhodobo uplatňuje politiku vojenskej neutrality. Táto politika viedla k tomu, že [[írske obranné sily]] sa od roku 1960 podieľali na mierových misiách Organizácie Spojených národov, a to aj počas [[Konžská kríza|krízy v Kongu]] a následne na [[Cyprus|Cypre]], v [[Libanon|Libanone]] a [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Defence Forces - Ireland and the United Nations | url = http://www.military.ie/overseas/index.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-04-14 | dátum prístupu = 2024-03-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100414031723/http://www.military.ie/overseas/index.htm | dátum archivácie = 2010-04-14 }}</ref>
Napriek [[Írska neutralita počas druhej svetovej vojny|írskej neutralite počas druhej svetovej vojny]] sa Írsko zúčastnilo na vojne prostredníctvom narukovania do britských ozbrojených síl s viac ako 50 000 príslušníkmi. Počas [[Studená vojna|studenej vojny]] bola írska vojenská politika, hoci zdanlivo neutrálna, zaujatá voči NATO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.histech.nl/Shot2004/programma/txt/kennedy.asp?file=kennedy | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-03-28 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20071117075026/http://www.histech.nl/Shot2004/programma/txt/kennedy.asp?file=kennedy | dátum archivácie = 2007-11-17 }}</ref> Počas [[Kubánska raketová kríza|kubánskej krízy]] [[Seán Lemass]] povolil prehľadávanie kubánskych a československých lietadiel prelietajúcich cez Shannon a informácie odovzdal [[Central Intelligence Agency|CIA]]. Írske letecké zariadenia využívala armáda Spojených štátov na doručenie vojenského personálu zapojeného do [[Invázia do Iraku v roku 2003|invázie do Iraku v roku 2003]] cez [[letisko Shannon]]. Letisko sa predtým využívalo pri [[Invázia Spojených štátov do Afganistanu|invázii Spojených štátov do Afganistanu]] v roku 2001, ako aj v [[Druhá vojna v Perzskom zálive|prvej vojne v Perzskom zálive]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Private Members' Business. - Foreign Conflicts: Motion (Resumed). – Dáil Éireann (29th Dáil) – Thursday, 30 Jan 2003 – Houses of the Oireachtas | url = https://www.oireachtas.ie/en/debates/debate/dail/2003-01-30/5 | vydavateľ = www.oireachtas.ie | dátum vydania = 2003-01-30 | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en-ie | meno = Houses of the | priezvisko = Oireachtas}}</ref>
Od roku 1999 je Írsko členom programu NATO [[Partnerstvo pre mier]] (PfP) a [[Euroatlantická partnerská rada|Euroatlantickej partnerskej rady]] NATO (EAPC), ktorej cieľom je vytvoriť dôveru medzi NATO a ostatnými štátmi v Európe a bývalom Sovietskom zväze.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = State joins Partnership for Peace on Budget day | url = https://www.irishtimes.com/news/state-joins-partnership-for-peace-on-budget-day-1.255246 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref>
=== Vojenstvo ===
[[Súbor:Soldiers from 41 Inf Gp on Parade 1 (4446682116).jpg|náhľad|Vojaci írskej armády ako súčasť kosovských síl, 2010]]
Írsko je neutrálna krajina a účasť írskych jednotiek v konfliktných zónach sa riadi pravidlami "trojitého zámku", podľa ktorých musí byť schválená OSN, [[Dáil Éireann|Dáilom]] a vládou. Preto je jeho vojenská úloha obmedzená na národnú sebaobranu a účasť na mierových operáciách OSN.
Írske obranné sily (Óglaigh na hÉireann) sa skladajú z armády, námorníctva, letectva a záložných obranných síl. Sú malé, ale dobre vybavené, s takmer 10 000 príslušníkmi armády na plný úväzok a viac ako 2 000 príslušníkmi v zálohe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Numbers in Defence Forces hit 40-year low | url = https://www.irishtimes.com/news/numbers-in-defence-forces-hit-40-year-low-1.777800 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-04-02 | jazyk = en}}</ref> Denné nasadenie obranných síl zahŕňa pomoc operáciám civilnej moci, ochranu a hliadkovanie írskych teritoriálnych vôd a výhradnej hospodárskej zóny Írska námornou službou a mierové misie OSN, EÚ a PfP. Do roku 1996 slúžilo v medzinárodných mierových misiách OSN viac ako 40 000 príslušníkov írskej armády.
Írske letectvo je leteckou zložkou obranných síl a prevádzkuje šestnásť lietadiel s fixným krídlom a osem vrtuľníkov. Írska námorná služba je írskym námorníctvom a prevádzkuje šesť hliadkových lodí a menší počet nafukovacích člnov a výcvikových plavidiel a má ozbrojené výsadkové skupiny schopné obsadiť loď a špeciálnu jednotku frogmenov. Súčasťou armády sú aj záložné obranné sily (armádna záloha a záloha námornej služby) pre záložníkov na čiastočný úväzok. K írskym špeciálnym silám patrí armádne krídlo Ranger Wing, ktoré sa cvičí a operuje s medzinárodnými jednotkami špeciálnych operácií. Prezident je formálne najvyšším veliteľom obranných síl, ale v praxi sa tieto sily zodpovedajú vláde prostredníctvom ministra obrany.
V roku 2017 Írsko podpísalo Zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United Nations Treaty Collection | url = https://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=TREATY&mtdsg_no=XXVI-9&chapter=26&clang=_en | vydavateľ = treaties.un.org | dátum prístupu = 2024-04-02 | jazyk = EN}}</ref>
== Hospodárstvo ==
V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva [[poľnohospodárstvo]]. Vytvára asi 5 % [[HDP]]. Pre porovnanie: služby 49 % a priemysel 46 %. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne [[olovo]] a [[zinok]], ďalej [[meď]], [[rašelina]], stavebný materiál, [[striebro]] a [[zemný plyn]]. Rozvíjajú sa predovšetkým petrochemický a [[chemický priemysel]], elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače.
Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu.
=== Energia ===
[[Súbor:IMG WindfarmKilmuck1920.jpg|náhľad|Veterná farma v [[Wexford (grófstvo)|grófstve Wexford]]]]
ESB, Bord Gáis Energy a Airtricity sú traja hlavní dodávatelia elektriny a plynu v Írsku. V Írsku sa nachádzajú preukázané zásoby plynu v objeme 19,82 miliardy metrov kubických. Ťažba zemného plynu sa predtým uskutočňovala v Kinsale Head až do jeho vyčerpania. Ložisko zemného plynu Corrib malo byť uvedené do prevádzky v rokoch 2013/14. V roku 2012 sa potvrdilo, že ložisko Barryroe má v zásobách až 1,6 miliardy barelov ropy, pričom sa dá vyťažiť 160 až 600 miliónov barelov. To by mohlo pokryť celú energetickú potrebu Írska až na 13 rokov, keď sa začne využívať v rokoch 2015/16.
V Írsku sa vyvinulo značné úsilie o zvýšenie využívania obnoviteľných a udržateľných foriem energie, najmä v oblasti veternej energie, pričom sa vybudovalo 3 000 megawattov veterných elektrární,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland's state power supplier is planning a major leap into solar energy | url = https://www.thejournal.ie/solar-energy-ireland-2-2709329-Apr2016/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2016-04-11 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en | meno = Fora | priezvisko = Staff}}</ref> niektoré na účely vývozu. Írsky úrad pre udržateľnú energiu (SEAI) odhadol, že 6,5 % írskych energetických potrieb v roku 2011 bolo vyrobených z obnoviteľných zdrojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.seai.ie/Publications/Statistics_Publications/Renewable_Energy_in_Ireland_2011.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131115181705/http://www.seai.ie/Publications/Statistics_Publications/Renewable_Energy_in_Ireland_2011.pdf | dátum archivácie = 2013-11-15 }}</ref> SEAI tiež uviedol, že v Írsku sa zvýšila energetická účinnosť, pričom v rokoch 2005 až 2013 sa emisie uhlíka na dom znížili o 28 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland on course to meet Kyoto emissions targets - The Irish Times - Wed, Dec 18, 2013 | url = http://www.irishtimes.com/business/sectors/energy-and-resources/ireland-on-course-to-meet-kyoto-emissions-targets-1.1631207 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-12-19 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131219214200/http://www.irishtimes.com/business/sectors/energy-and-resources/ireland-on-course-to-meet-kyoto-emissions-targets-1.1631207 | dátum archivácie = 2013-12-19 }}</ref>
K roku 2021 bolo Írsko 24. najväčším výrobcom veternej energie na svete a v roku 2020 na 3. mieste v rebríčku v prepočte na obyvateľa.
=== Doprava ===
Tri hlavné [[Medzinárodné letisko|medzinárodné letiská]] v [[Letisko Dublin|Dubline]], [[Letisko Shannon|Shannone]] a [[Letisko Cork|Corku]] obsluhujú mnohé európske a medzikontinentálne linky pravidelnými a [[Charterový let|charterovými]] letmi. Letecká linka z Londýna do Dublinu je deviatou najvyťaženejšou medzinárodnou leteckou linkou na svete a zároveň najvyťaženejšou medzinárodnou leteckou linkou v Európe, pričom v roku 2017 sa medzi nimi uskutočnilo 14 500 letov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dublin-London second-busiest route in world | url = https://www.irishtimes.com/business/transport-and-tourism/dublin-london-second-busiest-route-in-world-1.2508617 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Irish air route named busiest in Europe | url = https://www.irishmirror.ie/news/irish-news/dublin-london-named-europes-busiest-11827578 | vydavateľ = Irish Mirror | dátum vydania = 2018-01-10 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en | meno = Anita | priezvisko = McSorley}}</ref> V roku 2015 využilo túto linku 4,5 milióna ľudí, v tom čase bola druhou najvyťaženejšou na svete. [[Aer Lingus]] je vlajkovým dopravcom Írska, hoci najväčšou leteckou spoločnosťou v krajine je [[Ryanair]]. Ryanair je najväčším nízkonákladovým dopravcom v Európe,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ash makes Ryanair cancel most flights until Monday - Forbes.com | url = http://www.forbes.com/feeds/ap/2010/04/16/business-eu-iceland-volcano-ryanair_7521491.html?boxes=Homepagebusinessnews | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-04-19 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100419141444/http://www.forbes.com/feeds/ap/2010/04/16/business-eu-iceland-volcano-ryanair_7521491.html?boxes=Homepagebusinessnews | dátum archivácie = 2010-04-19 }}</ref> druhým najväčším z hľadiska počtu cestujúcich a najväčším na svete z hľadiska počtu medzinárodných cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WATS Sample - Scheduled Passengers Carried | url = http://www.iata.org/ps/publications/wats-passenger-carried.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-03-23 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100323213100/http://www.iata.org/ps/publications/wats-passenger-carried.htm | dátum archivácie = 2010-03-23 }}</ref>
[[Súbor:Trains, Heuston Railway Station - geograph.org.uk - 4947840.jpg|náhľad|Vlaky Iarnród Éireann na stanici Heuston]]
Železničnú dopravu zabezpečuje spoločnosť [[Iarnród Éireann]] (Írske železnice), ktorá prevádzkuje všetky vnútroštátne medzimestské, prímestské a nákladné železničné služby v krajine. Dublin je centrom siete s dvoma hlavnými stanicami, Heuston station a Connolly station, ktoré spájajú mestá a hlavné obce krajiny. Služba Enterprise, ktorá funguje spoločne so Severoírskymi železnicami, spája Dublin a [[Belfast]]. Celá írska sieť hlavných tratí je prevádzkovaná na koľajniciach s rozchodom 1 600 mm, čo je v Európe jedinečné a viedlo to k odlišnému dizajnu koľajových vozidiel. Dublinská sieť verejnej dopravy zahŕňa [[Dublin Area Rapid Transit|DART]], [[Luas]], dublinské autobusy a dublinbikes.
Diaľnice, štátne cesty prvej a druhej triedy spravuje spoločnosť Transport Infrastructure Ireland, zatiaľ čo regionálne a miestne cesty spravujú miestne orgány v jednotlivých oblastiach. Cestná sieť je zameraná predovšetkým na hlavné mesto, ale diaľnice ho spájajú s ďalšími veľkými írskymi mestami vrátane Corku, Limericku, Waterfordu a Galway.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is Transport 21 | url = http://www.transport21.ie/What_Is_Transport_21/Transport_21/What_is_Transport_21.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-06-28 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110628025059/http://www.transport21.ie/What_Is_Transport_21/Transport_21/What_is_Transport_21.html | dátum archivácie = 2011-06-28 }}</ref>
Dublin obsluhuje významná infraštruktúra, ako sú mýtne mosty East-Link a West-Link, ako aj Dublinský prístavný tunel. Tunel Jack Lynch pod riekou Lee v Corku a tunel Limerick pod riekou Shannon boli dva veľké projekty mimo Dublinu.
== Demografia ==
[[Súbor:Population of Ireland 1951-2011.png|náhľad|Počet obyvateľov Írska od roku 1951]]
Genetický výskum naznačuje, že prví osadníci migrovali z [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] po poslednej [[Štvrtohorné zaľadnenie|dobe ľadovej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Myths of British ancestry | url = https://www.prospectmagazine.co.uk/ideas/technology/57466/myths-of-british-ancestry | vydavateľ = www.prospectmagazine.co.uk | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en | meno = Stephen | priezvisko = Oppenheimer}}</ref> Po [[Mezolit|mezolite]], [[Neolit|neolite]] a [[Bronzová doba|dobe bronzovej]] migranti priniesli [[Kelti|keltský]] jazyk a kultúru. Migranti z posledných dvoch období stále predstavujú genetické dedičstvo väčšiny [[Íri|Írov]]. [[Gaelovia|Gaelská]] tradícia sa časom rozšírila a stala sa dominantnou formou. Íri sú kombináciou galského, [[Severní Germáni|severského]], [[Anglo-normani|anglo-normanského]], francúzskeho a britského pôvodu.
Počet obyvateľov Írska v roku 2022 bol 5 149 139, čo predstavuje nárast o 8 % od roku 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Census of Population 2022 - Summary Results - CSO - Central Statistics Office | url = https://www.cso.ie/en/releasesandpublications/ep/p-cpsr/censusofpopulation2022-summaryresults/ | vydavateľ = www.cso.ie | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Od roku 2011 malo Írsko najvyššiu pôrodnosť v Európskej únii (16 narodených detí na 1 000 obyvateľov).<ref>{{Citácia periodika|titul=Ireland continues to have highest birth rate in the European Union|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-20797166|periodikum=BBC News|dátum=2012-12-20|dátum prístupu=2024-03-27|jazyk=en-GB}}</ref> V roku 2014 sa 36,3 % pôrodov narodilo slobodným ženám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vital Statistics Yearly Summary 2014 - CSO - Central Statistics Office | url = https://www.cso.ie/en/releasesandpublications/ep/p-vsys/vitalstatisticsyearlysummary2014/ | vydavateľ = www.cso.ie | dátum vydania = 2015-05-29 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Ročná miera rastu obyvateľstva v intercenzálnom období 2002 - 2006 presiahla 2 %, čo sa pripisuje vysokej miere [[Miera prirodzeného prírastku|prirodzeného prírastku]] a prisťahovalectva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland's population still fastest-growing in EU {{!}} BreakingNews.ie | url = http://www.breakingnews.ie/ireland/mheykfauqlmh/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2008-12-11 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081211090803/http://www.breakingnews.ie/ireland/mheykfauqlmh/ | dátum archivácie = 2008-12-11 }}</ref> V nasledujúcom intercenzálnom období 2006 - 2011 sa táto miera mierne znížila, pričom priemerná ročná percentuálna zmena predstavovala 1,6 %. [[Celková miera plodnosti]] (CMP) sa v roku 2017 odhadovala na úrovni 1,80 dieťaťa narodeného na jednu ženu, čo je menej ako miera reprodukcie 2,1, ktorá však naďalej zostáva výrazne pod vysokou hodnotou 4,2 dieťaťa narodeného na jednu ženu v roku 1850.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fertility rate: children per woman | url = https://ourworldindata.org/grapher/children-born-per-woman?tab=chart&year=1849&country=IRL | vydavateľ = Our World in Data | dátum prístupu = 2024-03-27}}</ref> V roku 2018 bol [[Veková pyramída|mediánový vek]] írskej populácie 37,1 roka.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ireland|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/ireland/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-03-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210109164445/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/ireland/|dátum archivácie=2021-01-09}}</ref>
V čase sčítania ľudu v roku 2022 bol zaznamenaný počet 631 785 osôb, ktoré nie sú írskymi štátnymi príslušníkmi. To predstavuje 8 % nárast v porovnaní s údajom 535 475 osôb pri sčítaní v roku 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Census of Population 2022 - Summary Results - CSO - Central Statistics Office | url = https://www.cso.ie/en/releasesandpublications/ep/p-cpsr/censusofpopulation2022-summaryresults/ | vydavateľ = www.cso.ie | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Piatimi najväčšími pôvodcami neírskych štátnych príslušníkov boli Poľsko (93 680), Spojené kráľovstvo (83 347), India (45 449), Rumunsko (43 323), Litva (31 177) a Lotyšsko (27 338) v uvedenom poradí. Medzi neírske štátne príslušnosti, ktoré zaznamenali najväčší nárast oproti roku 2016, patrili India (+33 984), Rumunsko (+14 137), Brazília (+13 698), Ukrajina (+10 006). Neírske národnosti, ktoré zaznamenali najväčší pokles oproti roku 2016, boli Poľsko (-28 835), Spojené kráľovstvo (-19 766), Litva (-5 375), Lotyšsko (-1 633) a Slovensko (-1 117).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://data.cso.ie/ | vydavateľ = data.cso.ie | dátum prístupu = 2024-03-27}}</ref>{{See also|Zoznam miest v Írsku}}
{| class="wikitable floatright" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%"
|+Najväčšie mestské aglomerácie podľa počtu obyvateľov (sčítanie ľudu v roku 2022)<ref>{{cite web|url=https://data.cso.ie/table/F1013|title=Population Density and Area Size F1013|publisher=[[Central Statistics Office (Ireland)|Central Statistics Office]]|date=29 June 2023|access-date=3 July 2023}}</ref>
! rowspan="30" |[[Súbor:Dublin_city_Luftbild_(21951181938).jpg|150x150bod]]
<small>[[Dublin]]</small>
[[Súbor:View_over_Cork_from_St._Anne's_Church,_Cork_-_panoramio_(5).jpg|150x150bod]]
<small>[[Cork (mesto v Írsku)|Cork]]</small>
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;" |<small>#</small>
! style="text-align:left; background:#f5f5f5;" |Obec
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;" |Populácia
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;" |<small>#</small>
! style="text-align:left; background:#f5f5f5;" |Obec
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;" |Populácia
! rowspan="21" |[[Súbor:Limerick_-_Shannon_River.JPG|150x150bod]]
<small>[[Limerick]]</small>
[[Súbor:Galway_(6254037166).jpg|150x150bod]]
<small>[[Galway]]</small>
|-
| style="background:#f0f0f0" |1
| align="left" |'''[[Dublin]]'''
|1 263 219
|11
| align="left" |'''[[Ennis]]'''
|27 923
|-
| style="background:#f0f0f0" |2
| align="left" |'''[[Cork (mesto v Írsku)|Cork]]'''
|222 526
|12
| align="left" |'''[[Carlow (mesto v Írsku)|Carlow]]'''
|27 351
|-
| style="background:#f0f0f0" |3
| align="left" |'''[[Limerick]]'''
|102 287
|13
| align="left" |'''[[Kilkenny (mesto v Írsku)|Kilkenny]]'''
|27 184
|-
| style="background:#f0f0f0" |4
| align="left" |'''[[Galway (mesto)|Galway]]'''
|85 910
|14
| align="left" |'''[[Naas]]'''
|26 180
|-
| style="background:#f0f0f0" |5
| align="left" |'''[[Waterford]]'''
|60 079
|15
| align="left" |'''[[Tralee]]'''
|26 079
|-
| style="background:#f0f0f0" |6
| align="left" |'''[[Drogheda]]'''
|44 135
|16
| align="left" |'''[[Newbridge (grófstvo Kildare)|Newbridge]]'''
|24 366
|-
| style="background:#f0f0f0" |7
| align="left" |'''[[Dundalk]]'''
|43 112
|17
| align="left" |'''[[Balbriggan]]'''
|24 322
|-
| style="background:#f0f0f0" |8
| align="left" |'''[[Swords]]'''
|40 776
|18
| align="left" |'''[[Portlaoise]]'''
|23 494
|-
| style="background:#f0f0f0" |9
| align="left" |'''[[Navan]]'''
|33 886
|19
| align="left" |'''[[Athlone]]'''
|22 869
|-
| style="background:#f0f0f0" |10
| align="left" |'''[[Bray (Írsko)|Bray]]'''
|33 512
|20
| align="left" |'''[[Mullingar]]'''
|22 667
|}
{{Clear}}
=== Jazyky ===
[[Súbor:Percentage stating they speak Irish daily outside the education system in the 2011 census.png|náhľad|Percento obyvateľstva, ktoré denne hovorí po írsky (mimo vzdelávacieho systému) pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011]]
Írska ústava označuje írčinu za "národný jazyk" a "prvý úradný jazyk", ale dominantným jazykom je angličtina (druhý úradný jazyk). Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2016 približne 1,75 milióna ľudí (40 % obyvateľstva) uviedlo, že vie hovoriť po írsky, ale z nich menej ako 74 000 ňou hovorí denne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Irish Language and the Gaeltacht - CSO - Central Statistics Office | url = https://www.cso.ie/en/releasesandpublications/ep/p-cp10esil/p10esil/ilg/ | vydavateľ = www.cso.ie | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Írsky jazyk sa používa ako komunitný jazyk len v malom počte vidieckych oblastí prevažne na západe a juhu krajiny, ktoré sa súhrnne nazývajú [[Gaeltacht]]. S výnimkou regiónov Gaeltachtu sú dopravné značky zvyčajne dvojjazyčné. Väčšina verejných oznamov a tlačových médií je len v angličtine. Hoci je štát oficiálne dvojjazyčný, občania môžu mať často problém s prístupom k štátnym službám v írčine a väčšina vládnych publikácií nie je k dispozícii v oboch jazykoch, hoci občania majú právo rokovať so štátom v írčine. Medzi médiá v írskom jazyku patrí televízny kanál [[TG4]], rozhlasová stanica RTÉ Raidió na Gaeltachta a internetové noviny Tuairisc.ie. V [[Írske obranné sily|írskych obranných silách]] sa všetky povely pešieho a zbraňového cvičenia vydávajú v írskom jazyku.
V dôsledku prisťahovalectva je [[poľština]] po angličtine najrozšírenejším jazykom v Írsku a írčina je tretím najpoužívanejším jazykom. Každodenne sa používa aj niekoľko ďalších stredoeurópskych jazykov (najmä čeština, maďarčina a slovenčina), ako aj [[baltské jazyky]] (litovčina a lotyština). Medzi ďalšie jazyky, ktorými sa v Írsku hovorí, patrí [[shelta]], ktorou hovoria írski kočovníci, a dialektom [[Ulsterská škótčina|škótčiny]] hovoria niektorí [[Ulsterskí Škóti]] v Donegale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ulster-Scots Language | url = https://www.ulsterscotsagency.com/what-is-ulster-scots/language/ | vydavateľ = www.ulsterscotsagency.com | dátum prístupu = 2024-03-27}}</ref> Väčšina študentov stredných škôl sa rozhodne učiť jeden alebo dva cudzie jazyky. Medzi jazyky, ktoré sú k dispozícii pre Junior Certificate a Leaving Certificate, patria francúzština, nemčina, taliančina a španielčina; študenti s Leaving Certificate môžu študovať aj arabčinu, japončinu a ruštinu. Niektoré stredné školy ponúkajú aj starogréčtinu, hebrejčinu a latinčinu. Štúdium írčiny je pre študentov s maturitou vo všeobecnosti povinné, ale niektorí môžu mať za určitých okolností nárok na výnimku, napríklad v prípade problémov s učením alebo vstupu do krajiny po 11. roku života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Department of Education | url = https://www.gov.ie/en/organisation/department-of-education/?referrer=https://www.education.ie/robots/view.jsp?pcategory=17216&language=EN&ecategory=42741&link=link001&doc=38941 | vydavateľ = www.gov.ie | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref>
=== Zdravotná starostlivosť ===
[[Súbor:R.C.S.I Disease Research Centre.jpg|náhľad|242x242bod|Nemocnica Beaumont v Dubline]]
Zdravotnú starostlivosť v Írsku poskytujú verejní aj súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Health care for new residents | url = https://www.citizensinformation.ie/en/moving-country/moving-to-ireland/introduction-to-the-irish-system/health-care-in-ireland/ | vydavateľ = www.citizensinformation.ie | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en | priezvisko = Citizensinformation.ie}}</ref> Za stanovenie celkovej politiky v oblasti zdravotníctva je zodpovedný minister zdravotníctva. Každý obyvateľ Írska má nárok na zdravotnú starostlivosť prostredníctvom verejného systému zdravotnej starostlivosti, ktorý spravuje Health Service Executive a ktorý je financovaný zo všeobecných daní. Za určitú poskytnutú zdravotnú starostlivosť môže byť osoba povinná zaplatiť dotovaný poplatok; závisí to od príjmu, veku, choroby alebo zdravotného postihnutia. Všetky služby pre matky a deti do veku 6 mesiacov sa poskytujú bezplatne. Pohotovostná starostlivosť sa poskytuje pacientom, ktorí sa dostavia na oddelenie urgentného príjmu nemocnice. Návštevníci pohotovostných oddelení v iných ako naliehavých situáciách, ktorých neodporučil ich všeobecný lekár, však môžu zaplatiť poplatok vo výške 100 €. Za určitých okolností sa tento poplatok neplatí alebo môže byť odpustený.
Každý, kto je držiteľom [[Európsky preukaz zdravotného poistenia|európskeho preukazu zdravotného poistenia]], má nárok na bezplatné ošetrenie a liečbu na verejných lôžkach v nemocniciach Health Service Executive a v dobrovoľných nemocniciach. Bezplatné sú aj ambulantné služby. Väčšina pacientov s priemerným alebo vyšším príjmom však musí platiť dotované nemocničné poplatky. Súkromné zdravotné poistenie je dostupné pre obyvateľov, ktorí ho chcú využiť.
Priemerná očakávaná [[Stredná dĺžka života|dĺžka života]] v Írsku v roku 2016 bola 81,8 roka, pričom u mužov bola 79,9 roka a u žien 83,6 roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OECD Better Life Index | url = https://www.oecdbetterlifeindex.org/countries/Ireland/ | vydavateľ = www.oecdbetterlifeindex.org | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Má najvyššiu pôrodnosť v EÚ (16,8 pôrodov na 1 000 obyvateľov v porovnaní s priemerom EÚ 10,7)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland has EU's highest birth rate | url = https://www.irishtimes.com/news/ireland-has-eu-s-highest-birth-rate-1.861676 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> a veľmi nízku dojčenskú úmrtnosť (3,5 na 1 000 živonarodených detí). Írsky systém zdravotnej starostlivosti sa v roku 2012 umiestnil na 13. mieste z 34 európskych krajín podľa európskeho indexu zdravotnej starostlivosti, ktorý vypracovala spoločnosť Health Consumer Powerhouse.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.healthpowerhouse.com/files/Report-EHCI-2012.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170525195728/http://www.healthpowerhouse.com/files/Report-EHCI-2012.pdf | dátum archivácie = 2017-05-25 }}</ref> V tej istej správe sa írsky systém zdravotnej starostlivosti umiestnil na 8. mieste v rebríčku najlepších zdravotných výsledkov, ale len na 21. mieste v Európe.
=== Vzdelanie ===
[[Súbor:University-College-Cork-Panorama-2012.JPG|náhľad|University College Cork bola založená v roku 1845 a je súčasťou Írskej národnej univerzity.]]
Írsko má tri úrovne vzdelávania: základné, stredoškolské a vysokoškolské. Vzdelávacie systémy sú do veľkej miery pod vedením vlády prostredníctvom ministra školstva. Uznané základné a stredné školy musia dodržiavať učebné osnovy stanovené príslušnými orgánmi. Vzdelávanie je povinné vo veku od šiestich do pätnástich rokov a všetky deti do osemnástich rokov musia absolvovať prvé tri ročníky strednej školy vrátane jednej skúšky Junior Certificate.
V Írsku je približne 3 300 základných škôl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Department of Education | url = https://www.gov.ie/en/organisation/department-of-education/?referrer=https://www.education.ie/robots/view.jsp?pcategory=10861&language=EN&ecategory=41296&link=link001&doc=34229 | vydavateľ = www.gov.ie | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Prevažná väčšina (92 %) je pod patronátom katolíckej cirkvi. Školy prevádzkované náboženskými organizáciami, ktoré však dostávajú verejné peniaze a uznanie, nemôžu diskriminovať žiakov na základe náboženstva alebo jeho neexistencie. Existuje však sankcionovaný systém preferencií, v rámci ktorého môžu byť žiaci určitého náboženstva prijatí pred žiakmi, ktorí nezdieľajú étos školy, a to v prípade, že kvóta školy už bola naplnená.
[[Súbor:Long Room Interior, Trinity College Dublin, Ireland - Diliff.jpg|náhľad|Dlhá miestnosť v knižnici Trinity College]]
Záverečné vysvedčenie, ktoré sa skladá po dvoch rokoch štúdia, je záverečnou skúškou v systéme stredných škôl. Tí, ktorí chcú pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, zvyčajne skladajú túto skúšku, pričom prístup k štúdiu na treťom stupni zvyčajne závisí od výsledkov dosiahnutých zo šiestich najlepších predmetov na základe výberového konania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leaving Certificate Programmes | url = http://educationireland.ie/irish-education/secondary-education/leaving-certificate.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-10-29 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101029070824/http://educationireland.ie/irish-education/secondary-education/leaving-certificate.html | dátum archivácie = 2010-10-29 }}</ref> Ocenenia tretieho stupňa vzdelávania udeľuje najmenej 38 inštitúcií vyššieho vzdelávania - patria sem základné alebo spojené vysoké školy siedmich univerzít a ďalšie určené inštitúcie Rady pre udeľovanie ocenení v oblasti vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy. Podľa rebríčka US News z roku 2022 patrí Írsko medzi dvadsať najlepších krajín v oblasti vzdelávania.
Program medzinárodného hodnotenia študentov, ktorý koordinuje [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v súčasnosti zaraďuje Írsko na štvrté miesto v hodnotení krajín OECD za rok 2012 v oblasti čítania, na deviate miesto v oblasti prírodných vied a na trináste miesto v oblasti matematiky. V roku 2012 mali írski študenti vo veku 15 rokov druhú najvyššiu úroveň čitateľskej gramotnosti v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Education - Education - CSO - Central Statistics Office | url = https://www.cso.ie/en/releasesandpublications/ep/p-mip/measuringirelandsprogress2013/education/education-education/#d.en.75179 | vydavateľ = www.cso.ie | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> Írsko má tiež 0,747 z 500 najlepších svetových univerzít na obyvateľa, čo krajinu radí na 8. miesto na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Universities top 500 (per capita) statistics - countries compared - NationMaster | url = http://www.nationmaster.com/graph/edu_uni_top_500_percap-universities-top-500-per-capita | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-06-23 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110623192352/http://www.nationmaster.com/graph/edu_uni_top_500_percap-universities-top-500-per-capita | dátum archivácie = 2011-06-23 }}</ref> Základné, stredoškolské a vyššie (univerzitné/vysokoškolské) vzdelanie je v Írsku pre všetkých občanov EÚ bezplatné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Third-level student fees and charges | url = https://www.citizensinformation.ie/en/education/third-level-education/fees-and-supports-for-third-level-education/fees/ | vydavateľ = www.citizensinformation.ie | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en | priezvisko = Citizensinformation.ie}}</ref> Za služby pre študentov a skúšky sa platia poplatky.
Okrem toho 37 % obyvateľov Írska má univerzitný alebo [[Akademický titul|vysokoškolský titul]], čo je jedno z najvyšších percent na svete.<ref>{{Citácia periodika|titul=And the World’s Most Educated Country Is…|url=https://newsfeed.time.com/2012/09/27/and-the-worlds-most-educated-country-is/|periodikum=Time|dátum=2012-09-27|dátum prístupu=2024-03-27|issn=0040-781X|jazyk=en-US|meno=Samantha|priezvisko=Grossman}}</ref>
=== Náboženstvo ===
{{bar box|title=Náboženstvo v Írsku<ref name="REL">{{cite web | date = 30 May 2023 | title = Population Usually Resident and Present in the State| url=https://data.cso.ie/table/FY032| publisher = CSO.ie | agency = Central Statistics Office | access-date = 2 June 2023}}</ref>|titlebar=#ddd|left1=Náboženstvo|right1=Percent|float=right|bars={{bar percent|[[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíci]]|DarkGreen|69.1}}
{{bar percent|Bez náboženstva|Blue|14.5}}
{{bar percent|[[Protestantizmus|Protestanti]]|Violet|4.0}}
{{bar percent|[[Islam|Moslimovia]]|Black|1.6}}
{{bar percent|Neuvedení|Pink|6.7}}
{{bar percent|Iní|Orange|4.1}}}}Sloboda náboženského vyznania je v Írsku zakotvená v ústave a ústava krajiny je od roku 1973 [[Sekulárny štát|sekulárna]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], a hoci Írsko zostáva prevažne katolíckou krajinou, percento obyvateľov, ktorí sa pri sčítaní obyvateľstva označili za katolíkov, prudko kleslo z 84,2 % pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 na 78,3 % pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2016. Ďalšie výsledky zo sčítania ľudu z roku 2016 sú nasledovné: 4,2 % [[Protestantizmus|protestantov]], 1,3 % pravoslávnych, 1,3 % moslimov a 9,8 % osoby bez vyznania. Podľa štúdie Georgetownskej univerzity mala krajina pred rokom 2000 jednu z najvyšších mier pravidelnej účasti na [[Omša (bohoslužba)|omšiach]] v [[Západný svet|západnom svete]]. Zatiaľ čo v roku 2006 bola denná účasť na omši 13 %, týždenná účasť sa znížila z 81 % v roku 1990 na 48 % v roku 2006, hoci sa uvádza, že pokles sa stabilizoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News Features | url = https://www.catholicculture.org/news/features/index.cfm?recnum=44521 | vydavateľ = www.catholicculture.org | dátum prístupu = 2024-03-27}}</ref> V roku 2011 sa uvádzalo, že týždenná účasť na omši v Dubline bola len 18 % a u mladších generácií bola ešte nižšia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fewer than one in five attend Sunday Mass in Dublin | url = https://www.irishtimes.com/news/fewer-than-one-in-five-attend-sunday-mass-in-dublin-1.585731 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref>
[[Súbor:St. Mary's Pro-Cathedral 2018.jpg|náhľad|Katedrála svätej Márie je sídlom katolíckej cirkvi v Dubline.]]
[[Írska cirkev]] je s 2,7 % obyvateľstva druhou najväčšou kresťanskou denomináciou. Počet členov klesal počas celého dvadsiateho storočia, ale začiatkom 21. storočia zaznamenal nárast, rovnako ako ostatné malé kresťanské denominácie. Ďalšími významnými protestantskými denomináciami sú presbyteriánska cirkev a metodistická cirkev. Prisťahovalectvo prispelo k nárastu hinduistickej a moslimskej populácie. V percentuálnom vyjadrení boli najrýchlejšie rastúcimi náboženstvami [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxné kresťanstvo]] a [[islam]], ktorých nárast predstavoval 100 %, resp. 70 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.cso.ie/census/documents/Final%20Principal%20Demographic%20Results%202006.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090325005303/http://www.cso.ie/census/documents/Final%20Principal%20Demographic%20Results%202006.pdf | dátum archivácie = 2009-03-25 }}</ref>
Patrónmi Írska sú [[Patrik (svätec)|svätý Patrik]], [[Brigita z Kildare|svätá Brigita]] a [[svätý Kolumba]], pričom svätý Patrik je všeobecne uznávaný ako patrón. [[Deň svätého Patrika]] sa v Írsku a v zahraničí oslavuje 17. marca ako írsky národný deň, na ktorý sa organizujú sprievody a iné oslavy.
[[Súbor:Dublin St. Patrick's Cathedral Exterior North Side 02.jpg|náhľad|Katedrála svätého Patrika v Dubline je národnou katedrálou Írskej cirkvi.]]
Podobne ako iné prevažne katolícke európske štáty aj Írsko prešlo koncom dvadsiateho storočia obdobím právnej sekularizácie. V roku 1972 bol v referende piatym dodatkom k ústave vypustený článok, v ktorom boli vymenované konkrétne náboženské skupiny. Článok 44 zostal v ústave zachovaný: "Štát uznáva, že úcta verejného kultu patrí všemohúcemu Bohu. Má v úcte jeho meno a rešpektuje a ctí náboženstvo." Článok tiež ustanovuje slobodu náboženského vyznania, zakazuje dotovanie akéhokoľvek náboženstva, zakazuje štátu náboženskú diskrimináciu a vyžaduje, aby štát zaobchádzal s náboženskými a nenáboženskými školami bez predsudkov.
Náboženstvo bolo zavedené ako voliteľný predmet v roku 2001. Hoci väčšinu škôl riadia náboženské organizácie, medzi mladšími generáciami sa objavuje sekularistický trend.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From the archives:: Catholicism losing ground in Ireland | url = https://www.latimes.com/news/la-fg-ireland17apr17-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2014-09-15 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en-US | meno = John | priezvisko = Daniszewski}}</ref>
== Kultúra ==
Írska kultúra bola po stáročia prevažne [[Gaelské Írsko|galská]] a Írsko je stále jedným zo šiestich hlavných [[Keltské národy|keltských národov]]. Po [[Anglo-normani|anglo-normanskej]] invázii v 12. storočí a postupnom britskom dobývaní a kolonizácii od 16. storočia sa Írsko dostalo pod vplyv anglickej a škótskej kultúry. Následne sa írska kultúra, hoci je v mnohých aspektoch odlišná, vyznačuje spoločnými charakteristikami so zvyškom [[Anglosféra|anglosféry]], [[Katolícka cirkev v Európe|katolíckou Európou]] a ostatnými keltskými regiónmi. [[Írska diaspóra]], ktorá je jednou z najväčších a najrozptýlenejších na svete, prispela ku globalizácii írskej kultúry a vytvorila mnoho významných osobností v oblasti umenia, hudby a vedy.
=== Literatúra ===
[[Súbor:Jervas-JonathanSwift.jpg|náhľad|[[Jonathan Swift]] (1667 – 1745)]]
Írsko významne prispelo k svetovej literatúre v anglickom aj írskom jazyku. Moderná [[Írska umelecká próza|írska beletria]] sa začala vydaním románu od [[Jonathan Swift|Jonathana Swifta]] s názvom ''[[Gulliverove cesty]]'' z roku 1726. Medzi ďalších významných spisovateľov v 18. storočí a ich najvýznamnejšie diela patria [[Laurence Sterne]] s knihou ''[[Život a názory blahorodého Tristrama Shandyho]]'' a [[Oliver Goldsmith]] s dielom ''[[Wakefieldský farár]]''. V 19. storočí sa objavilo množstvo írskych spisovateľov, medzi nimi [[Maria Edgeworthová]], [[John Banim]], [[Gerald Griffin]], [[Charles Kickham]], [[William Carleton]] a [[George Moore (spisovateľ)|George Moore]]. [[Bram Stoker]] je známy najmä ako autor románu ''[[Dracula (román)|Drakula]]'' z roku 1897.
[[James Joyce]] (1882-1941) vydal svoje najslávnejšie dielo ''[[Ulysses (román)|Ulysses]]'' v roku 1922, ktoré je interpretáciou ''[[Odysea (Homér)|Odysea]]'' odohrávajúcou sa v Dubline. Dublinčanka Annie M. P. Smithsonová bola jednou z viacerých autoriek, ktoré v 20. a 30. rokoch 20. storočia zásobovali fanúšikov romantickej literatúry. Po druhej svetovej vojne vydávali populárne romány okrem iných Brian O'Nolan, ktorý publikoval pod pseudonymom [[Flann O'Brien]], [[Elizabeth Bowenová]] a [[Kate O'Brienová (spisovateľka)|Kate O'Brienová]]. V posledných desaťročiach 20. storočia sa do popredia ako prozaici dostali [[Edna O'Brienová]], [[John McGahern]], [[Maeve Binchyová]], [[Joseph O'Connor]], [[Roddy Doyle]], [[Colm Tóibín]] a [[John Banville]].
[[Súbor:Yeats Boughton.jpg|vľavo|náhľad|[[William Butler Yeats]] (1865 – 1939)]]
[[Patricia Lynchová]] bola v 20. storočí plodnou autorkou detských kníh, zatiaľ čo diela [[Eoin Colfer|Eoina Colfera]] boli na začiatku 21. storočia bestsellermi NYT (''The New York Times'') v tomto žánri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eoin Colfer signs Artemis Fowl spin-off series deal | url = https://www.irishtimes.com/culture/books/eoin-colfer-signs-artemis-fowl-spin-off-series-deal-1.3457107 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref> V žánri poviedky, ktorý je formou obľúbenou u mnohých írskych spisovateľov, patria medzi najvýznamnejšie osobnosti [[Seán Ó Faoláin]], [[Frank O'Connor]] a [[William Trevor]]. Medzi známych írskych básnikov patria [[Patrick Kavanagh]], [[Thomas McCarthy (básnik)|Thomas McCarthy]], [[Dermot Bolger]] a nositelia [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] [[William Butler Yeats]] a [[Seamus Heaney]] (narodil sa v Severnom Írsku, ale žil v Dubline). Medzi významných spisovateľov v írskom jazyku patria [[Pádraic Ó Conaire]], [[Máirtín Ó Cadhain]], [[Séamus Ó Grianna]] a [[Nuala Ní Dhomhnaillová]].
História írskeho divadla sa začína expanziou anglickej administratívy v Dubline na začiatku 17. storočia a odvtedy Írsko významne prispieva k anglickej dráme. V ranej histórii divadelné predstavenia v Írsku slúžili skôr na politické účely, ale s pribúdajúcimi divadlami a rastúcim počtom divákov sa začali inscenovať rozmanitejšie zábavné predstavenia. Mnohé dublinské divadlá nadviazali kontakty so svojimi londýnskymi ekvivalentmi a britské inscenácie sa často dostávali na írske javisko. Väčšina írskych dramatikov však odchádzala do zahraničia, aby sa presadila. V 18. storočí boli [[Oliver Goldsmith]] a [[Richard Brinsley Sheridan]] dvaja najúspešnejší dramatici na londýnskych javiskách v tom čase. Začiatkom 20. storočia začali vznikať divadelné spoločnosti, ktoré sa venovali inscenovaniu írskych hier a rozvoju autorov, režisérov a hercov, čo umožnilo mnohým írskym dramatikom naučiť sa svojmu remeslu a vybudovať si dobré meno v Írsku, a nie v Británii alebo Spojených štátoch. Po tradícii uznávaných praktikov, najmä [[Oscar Wilde|Oscara Wildea]], nositeľov Nobelovej ceny za literatúru [[George Bernard Shaw|Georgea Bernarda Shawa]] (1925) a [[Samuel Beckett|Samuela Becketta]] (1969), získali dramatickí autori ako Seán O'Casey, Brian Friel, Sebastian Barry, Brendan Behan, Conor McPherson a Billy Roche populárny úspech.<ref>{{Citácia knihy|titul=Working and living in Ireland|url=http://archive.org/details/workinglivingini00euge|vydavateľ=Ireland : Working and Living Publications|rok=1997|isbn=978-0-9536896-8-2|meno=Eugenie|priezvisko=Houston}}</ref> Medzi ďalších írskych dramatikov 20. storočia patria Denis Johnston, Thomas Kilroy, Tom Murphy, Hugh Leonard, Frank McGuinness a John B. Keane.
=== Hudba a tanec ===
Írska tradičná hudba zostala napriek globalizujúcim sa kultúrnym silám živá a zachovala si mnohé tradičné aspekty. Ovplyvnila rôzne hudobné žánre, napríklad americkú country a roots music a do istej miery aj moderný rock. Príležitostne sa mieša so štýlmi, ako je rock and roll a punk rock. Írsko tiež vychovalo mnoho medzinárodne známych umelcov v iných žánroch, ako je rock, pop, jazz a blues. Najpredávanejšou írskou hudobnou skupinou je rocková skupina [[U2 (hudobná skupina)|U2]], ktorá od svojho vzniku v roku 1976 predala 170 miliónov kópií svojich albumov po celom svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U2: What they're still looking for - Page 3 - CBS News | url = https://www.cbsnews.com/news/u2-what-theyre-still-looking-for/3/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-06-01 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190601203109/https://www.cbsnews.com/news/u2-what-theyre-still-looking-for/3/ | dátum archivácie = 2019-06-01 }}</ref>
[[Súbor:U2 on Joshua Tree Tour 2017 Brussels 8-1-17.jpg|náhľad|Dublinská rocková skupina [[U2 (hudobná skupina)|U2]]]]
V krajine pôsobí viacero súborov klasickej hudby, napríklad RTÉ Performing Groups.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Contemporary Music Centre, Ireland: Links | url = http://www.cmc.ie/links/index.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2009-02-24 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090224073202/http://www.cmc.ie/links/index.html | dátum archivácie = 2009-02-24 }}</ref> Írsko má aj dve operné organizácie: Írska národná opera v Dubline a každoročný operný festival vo Wexforde, ktorý propaguje menej známe opery a koná sa v októbri a novembri.
Írsko sa na speváckej súťaži [[Eurovision Song Contest|Eurovízia]] zúčastňuje od roku 1965.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Showband legend Butch Moore dies - RT� Ten | url = http://www.rte.ie/ten/2001/0404/mooreb.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-08-11 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120811173736/http://www.rte.ie/ten/2001/0404/mooreb.html | dátum archivácie = 2012-08-11 }}</ref> Prvé víťazstvo získalo v roku 1970, keď zvíťazila [[Dana Rosemary Scallonová|Dana]] so skladbou ''All Kinds of Everything''. Následne súťaž vyhralo ešte šesťkrát,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eurovisioncovers.co.uk | url = https://www.eurovisioncovers.co.uk/stats.htm | vydavateľ = www.eurovisioncovers.co.uk | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240327172738/https://www.eurovisioncovers.co.uk/stats.htm | dátum archivácie = 2024-03-27 }}</ref> čo je najvyšší počet víťazstiev zo všetkých súťažiacich krajín. Fenomén ''[[Riverdance]]'' vznikol ako prestávkové vystúpenie počas súťaže v roku 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RT�.ie Radio1: St Stephens Day - On The Road with Riverdance | url = http://www.rte.ie/radio1/stephensday/1030324.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-11-24 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121124221048/http://www.rte.ie/radio1/stephensday/1030324.html | dátum archivácie = 2012-11-24 }}</ref>
Írsky tanec možno vo všeobecnosti rozdeliť na spoločenský tanec a performatívny tanec. Írsky spoločenský tanec sa delí na céilí a set dance. Írske setové tance sú kvadrily, ktoré tancujú 4 páry usporiadané do štvorca, zatiaľ čo céilí tance tancujú rôzne formácie párov od 2 do 16 osôb. Medzi týmito dvoma formami je aj mnoho štylistických rozdielov. Írsky spoločenský tanec je živou tradíciou a variácie jednotlivých tancov sa vyskytujú v celej krajine. Na niektorých miestach sa tance zámerne upravujú a vytvárajú sa nové choreografie. Performatívny tanec sa tradične označuje ako stepdance. Írsky stepdance, ktorý spopularizovala šou ''[[Riverdance]]'', sa vyznačuje rýchlymi pohybmi nôh, pričom telo a ruky sú zväčša nehybné. Sólový stepdance sa vo všeobecnosti vyznačuje kontrolovanou, ale nie strnulou hornou časťou tela, rovnými rukami a rýchlymi, presnými pohybmi nôh. Sólové tance môžu byť buď v "mäkkej obuvi", alebo v "tvrdej obuvi".
=== Architektúra ===
[[Súbor:Dublin Custom House South Side 6.jpg|náhľad|Dublin Custom House je [[Klasicistická architektúra|neoklasicistická]] budova z konca 18. storočia.]]
Írsko má množstvo stavieb z obdobia [[Neolit|neolitu]], ktoré sa zachovali v rôznom stave,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prehistoric and Early Ireland @ megalithomania.com - Home | url = http://www.megalithomania.com/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-02-06 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170206210335/http://www.megalithomania.com/ | dátum archivácie = 2017-02-06 }}</ref> ako napríklad ''[[Brú na Bóinne]]'', dolmen Poulnabrone, kameň Castlestrange, kameň Turoe a kamenný kruh Drombeg. Keďže Írsko nikdy nebolo súčasťou [[Rímske cisárstvo|Rímskej ríše]], antická architektúra v [[Grécko-rímsky svet|grécko-rímskom]] štýle je na rozdiel od väčšiny západnej Európy mimoriadne vzácna. Krajina mala namiesto toho dlhšie obdobie architektúry z [[Železná doba|doby železnej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Timelines - Ireland - AD 43-410 Roman Iron Age | url = http://www.worldtimelines.org.uk/world/british_isles/ireland/AD43-410 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-10-13 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101013012557/http://www.worldtimelines.org.uk/world/british_isles/ireland/AD43-410 | dátum archivácie = 2010-10-13 }}</ref> Írska okrúhla veža vznikla v období [[Včasný stredovek|včasného stredoveku]].
[[Súbor:Powerscourt, County Wicklow, Ireland - geograph.org.uk - 2534787.jpg|náhľad|Powerscourt Estate, neďaleko Enniskerry v grófstve [[Wicklow (grófstvo)|Wicklow]], bol postavený v 18. storočí]]
Kresťanstvo zaviedlo jednoduché kláštorné domy, ako napríklad Clonmacnoise, Skellig Michael a Scattery Island. Bola zaznamenaná štylistická podobnosť medzi týmito dvojitými kláštormi a kláštormi [[Kopti|Koptov]] v Egypte. Gaelskí králi a aristokrati obývali ringforty alebo ''crannógovia''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Timelines - Ireland - AD 410-1066 Early medieval | url = http://www.worldtimelines.org.uk/world/british_isles/ireland/AD410-1066 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-10-12 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101012042003/http://www.worldtimelines.org.uk/world/british_isles/ireland/AD410-1066 | dátum archivácie = 2010-10-12 }}</ref> Cirkevné reformy v 12. storočí prostredníctvom cisterciánov podnietili kontinentálny vplyv, pričom vznikli románske slohové opátstva Mellifont, Boyle a Tintern. Gaelské osídlenie sa obmedzilo na kláštorné protomestá, ako napríklad Kells, kde si súčasná uličná štruktúra do určitej miery zachováva pôvodný kruhový pôdorys osídlenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UCD Library Catalogue | url = http://udprism01.ucd.ie/TalisPrism/browseResults.do?&expandedWorkID=0.12&browse_action=9057&rootRSetId=12c1e70947c00000&browse_RootRSetId=12c1e70947c00000&displayRowPath=0&pageSize=10&displaySearchAsText=false&openRowPathSet=0:1 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-05-10 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110510022752/http://udprism01.ucd.ie/TalisPrism/browseResults.do?&expandedWorkID=0.12&browse_action=9057&rootRSetId=12c1e70947c00000&browse_RootRSetId=12c1e70947c00000&displayRowPath=0&pageSize=10&displaySearchAsText=false&openRowPathSet=0:1 | dátum archivácie = 2011-05-10 }}</ref> Významné mestské osídlenie sa rozvinulo až po období vikingských nájazdov. Hlavné hiberno-norské longfordy sa nachádzali na pobreží, ale s menšími vnútrozemskými riečnymi osadami, ako je napríklad rovnomenný [[Longford (grófstvo)|Longford]].
[[Súbor:Monasterboice (52364039739).jpg|vľavo|náhľad|Zrúcaniny Monasterboice v grófstve [[Louth (grófstvo)|Louth]] patria k ranokresťanským osídleniam.]]
[[Súbor:Georgian Dublin. Merrion Square - panoramio.jpg|vľavo|náhľad|Tehlová architektúra viacpodlažných budov na námestí Merrion Square v Dubline]]
[[Anglo-normani]] koncom 12. storočia postavili hrady a zámky, ako napríklad [[Dublinský zámok]] a Kilkenny Castle,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Irish Castles | url = http://www.ancientfortresses.org/irish-castles.htm | vydavateľ = www.ancientfortresses.org | dátum prístupu = 2024-03-27}}</ref> a zaviedla sa koncepcia plánovaného opevneného obchodného mesta, ktoré získalo právny štatút a viaceré práva udelením listiny v období [[Feudalizmus|feudalizmu]]. Tieto listiny konkrétne upravovali koncepciu týchto miest. Nasledovali dve významné vlny vzniku plánovaných miest, prvou boli plantážne mestá zo 16. a 17. storočia, ktoré sa používali ako mechanizmus anglických kráľov z rodu [[Tudorovci|Tudorovcov]] na potlačenie miestnych povstaní, po ktorých nasledovali zemepanské mestá z 18. storočia. Medzi zachované plánované mestá založené Normanmi patria [[Drogheda]] a [[Youghal]]; medzi plantážne mestá patria [[Portlaoise]] a [[Portarlington]]; medzi dobre zachované plánované mestá z 18. storočia patria [[Westport]] a [[Ballinasloe]]. Tieto epizódy plánovaného osídlenia predstavujú väčšinu súčasných miest v celej krajine.
Gotické katedrály, ako napríklad [[Katedrála svätého Patrika (Dublin)|katedrála svätého Patrika]], boli tiež postavené Normanmi. V neskorom stredoveku dominovali vo vedení opátstiev [[františkáni]], zatiaľ čo elegantné vežové domy, ako napríklad Bunratty Castle, postavila galská a normanská aristokracia. Mnohé sakrálne stavby boli zničené zrušením kláštorov. Po Reštaurácii sa v Írsku z iniciatívy [[Edward Lovett Pearce|Edwarda Lovetta Pearcea]] rozmohol palladianizmus a [[rokoko]], najmä vo vidieckych domoch, pričom najvýznamnejšie boli budovy parlamentu.
[[Súbor:Capital dock.jpg|náhľad|Capital Dock v Dubline je najvyššia budova v Írskej republike.]]
S výstavbou budov ako The Customs House, Four Courts, General Post Office a King's Inns sa najmä v Dubline rozmohol neoklasicistický a georgiánsky štýl. Georgiánske meštianske domy vytvorili ulice s výnimočným charakterom, najmä v [[Dublin|Dubline]], [[Limerick|Limericku]] a [[Cork (mesto v Írsku)|Corku]]. Po katolíckej emancipácii vznikli katedrály a kostoly ovplyvnené francúzskym gotickým obrodením, ako napríklad kostol svätého Colmana a svätého Finbara. Írsko sa dlho spájalo s domčekmi so slamenou strechou, hoci tie sa dnes považujú za bizarné.
Počnúc kostolom v štýle [[art deco]] v Turner's Cross v Corku, ktorý navrhli Američania v roku 1927, írska architektúra od 20. storočia nasledovala medzinárodný trend moderných a elegantných stavebných štýlov. Medzi ďalšie projekty patrí regenerácia Ballymunu a mestské rozšírenie Dublinu v Adamstowne. Od založenia Dublinského úradu pre rozvoj Docklands v roku 1997 prešla oblasť Dublin Docklands rozsiahlou prestavbou, ktorá zahŕňala výstavbu Kongresového centra Dublin a divadla Grand Canal. Budova Capital Dock v Dubline, dokončená v roku 2018, je najvyššou budovou v Írskej republike, ktorá dosahuje výšku 79 metrov. Kráľovský inštitút architektov Írska reguluje architektonickú prax v štáte.
=== Média ===
Raidió Teilifís Éireann (RTÉ) je írsky verejnoprávny vysielateľ, ktorý je financovaný z televíznych poplatkov a reklamy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Homepage | url = https://about.rte.ie/ | vydavateľ = About RTÉ | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en-GB}}</ref> RTÉ prevádzkuje dva národné televízne kanály, RTÉ One a RTÉ Two. Ďalšími nezávislými národnými televíznymi kanálmi sú Virgin Media One, Virgin Media Two, Virgin Media Three a TG4, z ktorých posledný je verejnoprávnym vysielateľom pre osoby hovoriace írskym jazykom. Všetky tieto kanály sú dostupné v rámci národnej bezplatnej digitálnej terestriálnej televízie Saorview.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saorview. The TV you want, for Free | url = https://saorview.ie/en/ | vydavateľ = saorview.ie | dátum prístupu = 2024-03-27}}</ref> Ďalšími kanálmi, ktoré sú súčasťou tejto služby, sú RTÉ News Now, RTÉjr a RTÉ One +1. Medzi poskytovateľov predplatenej televízie pôsobiacich v Írsku patria spoločnosti Virgin Media a Sky.
Severoírska pobočka [[British Broadcasting Corporation|BBC]] je v Írsku široko dostupná. BBC One Northern Ireland a BBC Two Northern Ireland sú dostupné u poskytovateľov platenej televízie vrátane Virgin a Sky, ako aj prostredníctvom presahu signálu Freeview v pohraničných okresoch.
Írsky filmový priemysel, podporovaný Írskou filmovou radou, sa od 90. rokov 20. storočia výrazne rozrástol vďaka podpore domácich filmov, ako aj vďaka príťažlivosti medzinárodných produkcií ako ''[[Statočné srdce]]'' a ''[[Zachráňte vojaka Ryana]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Media Landscape - Ireland - European Journalism Centre | url = http://www.ejc.net/media_landscape/article/ireland/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-08-24 | dátum prístupu = 2024-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110824215241/http://www.ejc.net/media_landscape/article/ireland/ | dátum archivácie = 2011-08-24 }}</ref>
V celej krajine je k dispozícii veľké množstvo regionálnych a miestnych rozhlasových staníc. Prieskum ukázal, že 85 % dospelých denne počúva kombináciu celoštátnych, regionálnych a miestnych staníc. Rádio RTÉ prevádzkuje štyri celoštátne stanice: Radio 1, 2fm, Lyric fm a RnaG. Prevádzkuje aj štyri národné rozhlasové stanice DAB. Existujú dve nezávislé národné stanice: Today FM a Newstalk.
Írsko má tradične konkurenčné tlačené médiá, ktoré sa delia na denníky a regionálne týždenníky, ako aj na celoštátne nedeľné vydania. Sila britskej tlače je jedinečnou črtou írskej tlačenej mediálnej scény, keďže je tu k dispozícii široký výber britských novín a časopisov.
[[Štatistický úrad Európskych spoločenstiev|Eurostat]] uviedol, že v roku 2013 malo 82 % írskych domácností prístup na internet v porovnaní s priemerom [[Európska únia|EÚ]], ktorý bol 79 %, ale len 67 % malo širokopásmový prístup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland still lags behind EU counterparts in access to broadband | url = https://www.irishtimes.com/business/technology/ireland-still-lags-behind-eu-counterparts-in-access-to-broadband-1.1631826 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref>
=== Kuchyňa ===
[[Súbor:J'ai commencé ma visite de Dublin... (8777546507).jpg|náhľad|pohár [[Guinness|Guinnessu]]]]
Írska kuchyňa bola tradične založená na mäse a mliečnych výrobkoch, ktoré sa dopĺňali zeleninou a morskými plodmi. Medzi obľúbené írske jedlá patria napríklad boxty, colcannon, coddle, guláš a slanina s kapustou. Írsko je známe plnohodnotnými írskymi raňajkami, ktoré zahŕňajú vyprážané alebo grilované jedlo pozostávajúce spravidla z karbonátok, vajec, klobásy, bieleho a čierneho pudingu a vyprážanej paradajky. Okrem vplyvu európskych a medzinárodných jedál vznikla nová írska kuchyňa založená na tradičných surovinách spracovaných novým spôsobom. Táto kuchyňa je založená na čerstvej zelenine, rybách, ustriciach, mušliach a iných mäkkýšoch a na širokej škále ručne vyrábaných syrov, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú v celej krajine. Obľuba mäkkýšov vzrástla najmä vďaka vysokej kvalite mäkkýšov dostupných na pobreží krajiny. Medzi najobľúbenejšie ryby patrí losos a treska. Medzi tradičné druhy chleba patrí chlieb so sódou a pšeničný chlieb. Barmbrack je kvasový chlieb s pridanými sultánkami a hrozienkami, ktorý sa tradične konzumuje na [[Halloween]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What’s so spooky about barmbrack? | url = https://www.irishtimes.com/life-and-style/food-and-drink/now-we-know-what-s-so-spooky-about-barmbrack-1.3267009 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref>
Medzi obľúbené každodenné nápoje Írov patrí čaj a káva. K alkoholickým nápojom spojeným s Írskom patrí Poitín a svetoznámy Guinness, čo je suchý stout, ktorý vznikol v pivovare [[Arthur Guinness|Arthura Guinnessa]] v St James's Gate v Dubline. V celej krajine je populárna aj [[Írska whisky|írska whiskey]], ktorá sa vyrába v rôznych formách vrátane single malt, single grain a blended whiskey.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Food & Drink in Ireland | url = https://www.irelandlogue.com/food-drink/ | vydavateľ = www.irelandlogue.com | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en}}</ref>
=== Šport ===
[[Súbor:Croke Park panorama.jpg|náhľad|Croke Park Stadium je sídlom Gaelskej atletickej asociácie.]]
[[Írske ragby|Gaelský futbal]] a [[hurling]] sú tradičné írske športy a zároveň obľúbené divácke športy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GAA | url = http://www.gaa.ie/gaa-news-and-videos/daily-news/3/2107111732-gaa-attendances-hold-firm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-12-30 | dátum prístupu = 2024-03-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111230062255/http://www.gaa.ie/gaa-news-and-videos/daily-news/3/2107111732-gaa-attendances-hold-firm | dátum archivácie = 2011-12-30 }}</ref> Spravuje ich [[Gaelská atletická asociácia]] na celoírskej úrovni. Medzi ďalšie [[gaelské športy]] organizované touto asociáciou patrí [[gaelská hádzaná]] a pálkovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About the GAA {{!}} GAA | url = http://www.gaa.ie/about-the-gaa/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-08-27 | dátum prístupu = 2024-03-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110827084718/http://www.gaa.ie/about-the-gaa/ | dátum archivácie = 2011-08-27 }}</ref>
[[Futbal]] je tretím najpopulárnejším diváckym športom a má najvyššiu úroveň zastúpenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.esri.ie/pdf/BKMNINT180_Main%20Text_Social%20and%20Economic%20Value%20of%20Sport.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-03-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150712134834/http://www.esri.ie/pdf/BKMNINT180_Main%20Text_Social%20and%20Economic%20Value%20of%20Sport.pdf | dátum archivácie = 2015-07-12 }}</ref> Hoci je národnou ligou [[League of Ireland|Írska liga]], medzi verejnosťou je najpopulárnejšia anglická [[FA Premier League|Premier League]]. [[Írske národné futbalové mužstvo|Národné futbalové mužstvo Írskej republiky]] hrá na medzinárodnej úrovni a spravuje ho Írska futbalová asociácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Football Association of Ireland | url = https://www.fai.ie/ | vydavateľ = www.fai.ie | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en | priezvisko = Limegreentangerine}}</ref>
[[Írska rugbyová futbalová únia]] je riadiacim orgánom rugbyovej únie, ktorá sa hrá na miestnej a medzinárodnej úrovni na celoírskej báze a z ktorej vzišli hráči ako [[Brian O'Driscoll]] a [[Ronan O'Gara]], ktorí boli v tíme, ktorý v roku 2009 vyhral [[Grand Slam (rugbyová únia)|Grand Slam]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland Are Grand Slam Champions! : Irish Rugby {{!}} Official Website | url = http://www.irishrugby.ie/rugby/fixturesandresults/5715.php/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-02-23 | dátum prístupu = 2024-03-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150223164446/http://www.irishrugby.ie/rugby/fixturesandresults/5715.php/ | dátum archivácie = 2015-02-23 }}</ref>
Úspech írskeho kriketového tímu na majstrovstvách sveta v kriketu v roku 2007 viedol k zvýšeniu popularity kriketu, ktorý na celoírskej úrovni spravuje Cricket Ireland.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ireland is learning to love cricket and deserves more visits from the elite|url=https://www.theguardian.com/sport/blog/2011/mar/17/ireland-cricket-more-elite-matches|periodikum=The Guardian|dátum=2011-03-17|dátum prístupu=2024-03-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Mike|priezvisko=Selvey}}</ref> Írsko je jedným z dvanástich členov [[Medzinárodná kriketová rada|Medzinárodnej kriketovej rady]], ktorí hrajú testovacie zápasy, keďže v roku 2017 získalo štatút testovacieho tímu. Profesionálne domáce zápasy sa hrajú medzi hlavnými kriketovými zväzmi Leinster, Munster, Northern a North West.
[[Netball]] reprezentuje írsky národný netballový tím.
Ďalším populárnym športom v Írsku je [[golf]] s viac ako 300 ihriskami po celej krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland | url = https://www.golfpass.com/travel-advisor/course-directory/8422-ireland/ | vydavateľ = Golf Advisor | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref> Krajina vychovala niekoľko medzinárodne úspešných golfistov, ako sú [[Pádraig Harrington]], [[Shane Lowry]] a [[Paul McGinley]].
Veľké zastúpenie majú [[Dostihy|konské dostihy]], v krajine pôsobia vplyvné chovateľské a dostihové prevádzky. Dostihy sa konajú na dráhach The Curragh Racecourse v [[Kildare (grófstvo)|grófstve Kildare]], Leopardstown Racecourse neďaleko Dublinu a [[Galway (mesto)|Galway]]. Írsko vychovalo šampiónov, ako sú Galileo, Montjeu a Sea the Stars.
[[Box (šport)|Box]] je najúspešnejším írskym športom na olympijskej úrovni. Spravuje ho Írska atletická boxerská asociácia (Irish Athletic Boxing Association) na celoírskej úrovni a jeho popularita vzrástla vďaka medzinárodným úspechom boxerov ako [[Bernard Dunne]], [[Andy Lee]] a [[Katie Taylorová]].
Niektorí z najlepších írskych [[Atletika|atlétov]] súťažili na [[Letné olympijské hry|olympijských hrách]], napríklad [[Eamonn Coghlan]] a [[Sonia O'Sullivanová]]. Každoročný [[dublinský maratón]] a dublinský ženský minimaratón sú dve najpopulárnejšie atletické podujatia v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Lottery Dublin Marathon 2011 - Monday 31st October, 10am | url = http://dublinmarathon.ie/general_history.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-08-10 | dátum prístupu = 2024-03-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110810093228/http://dublinmarathon.ie/general_history.php | dátum archivácie = 2011-08-10 }}</ref>
[[Rugby League|Ragbyovú ligu]] reprezentuje národný tím Írska a spravuje ju Rugby League Ireland (ktorá je plnoprávnym členom [[Európska federácia rugby league|Európskej federácie ragbyovej ligy]]) na celoírskej báze. Tím súťaží v Európskom pohári (rugby league) a [[Majstrovstvá sveta v rugby league|Majstrovstvách sveta v rugby league]]. Írsko sa v roku 2000 dostalo do štvrťfinále Majstrovstiev sveta v ragbyovej lige a v roku 2008 do semifinále Majstrostiev sveta v ragbyovej lige. Írska elitná liga je domáca súťaž tímov ragbyovej ligy v Írsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Irish eye Super League | url = https://www.skysports.com/rugby-league/news/12196/6907954/irish-eye-super-league | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref>
Zatiaľ čo [[austrálsky futbal]] má v Írsku obmedzený počet fanúšikov, každoročne sa koná séria zápasov medzinárodného futbalu (ktorý predstavuje hybrid austrálskeho a gaelského futbalu) medzi tímami reprezentujúcimi Írsko a Austráliu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = International Rules | url = https://www.afl.com.au/international-rules | vydavateľ = afl.com.au | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref> [[Bejzbal|Baseball]] a [[basketbal]] sú tiež rozvíjajúce sa športy v Írsku, pričom oba majú medzinárodné družstvo reprezentujúce ostrov Írsko. Medzi ďalšie športy, ktoré si v Írsku udržujú priaznivcov, patria [[cyklistika]], preteky chrtov, jazdectvo a [[motoristický šport]].
=== Spoločnosť ===
Írsko sa nachádza na piatom mieste na svete z hľadiska [[Rodová rovnosť|rodovej rovnosti]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Iceland 'best country for gender equality'|url=https://www.bbc.com/news/business-11517459|periodikum=BBC News|dátum=2010-10-12|dátum prístupu=2024-03-28|jazyk=en-GB}}</ref> V roku 2011 bolo Írsko vyhodnotené ako [[Charita|najcharitatívnejšia]] krajina v Európe a druhá najcharitatívnejšia na svete.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ireland 'most charitable' country in Europe|url=https://www.rte.ie/news/2011/1220/310115-charity/|dátum=2011-12-20|dátum prístupu=2024-03-28|jazyk=en}}</ref> Antikoncepcia bola v Írsku kontrolovaná až do roku 1979, avšak ústup vplyvu [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] viedol k čoraz väčšej [[Sekularizácia (sociológia náboženstva)|sekularizácii]] spoločnosti. Ústavný zákaz [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]] bol zrušený na základe referenda v roku 1995. Rozvodovosť v Írsku je v porovnaní s priemerom Európskej únie veľmi nízka (0,7 rozvedených na 1 000 obyvateľov v roku 2011), zatiaľ čo sobášnosť v Írsku je mierne nad priemerom Európskej únie (4,6 sobášov na 1 000 obyvateľov ročne v roku 2012). Potraty boli zakázané počas celého obdobia existencie írskeho štátu, najprv prostredníctvom ustanovení zákona o trestných činoch proti osobe z roku 1861 a neskôr prostredníctvom zákona o ochrane života počas tehotenstva z roku 2013. Právo na život nenarodených detí bolo v ústave chránené ôsmym dodatkom v roku 1983; toto ustanovenie bolo po referende zrušené a nahradené ustanovením, ktoré umožňovalo legislatívne upraviť ukončenie tehotenstva. Zákon o zdraví (regulácia ukončenia tehotenstva) z roku 2018 prijatý neskôr v tom istom roku stanovil interrupciu vo všeobecnosti počas prvých 12 týždňov tehotenstva a za určitých okolností aj po tomto dátume.<ref>{{Citácia knihy|titul=Health (Regulation of Termination of Pregnancy) Act 2018|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Health_(Regulation_of_Termination_of_Pregnancy)_Act_2018&oldid=1163826698|rok=2023-07-06|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1163826698}}</ref>
[[Trest smrti]] je v Írsku ústavne zakázaný, pričom diskriminácia na základe veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského alebo rodinného stavu, náboženstva, rasy alebo príslušnosti ku kočovnej komunite je nezákonná. Právne predpisy, ktoré zakazovali homosexuálne praktiky, boli zrušené v roku 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NORRIS v. IRELAND - 10581/83 [1988] ECHR 22 (26 October 1988) | url = http://www.worldlii.org/eu/cases/ECHR/1988/22.html | vydavateľ = www.worldlii.org | dátum prístupu = 2024-03-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20151015234525/http://www.worldlii.org/eu/cases/ECHR/1988/22.html | dátum archivácie = 2015-10-15 }}</ref> Zákon o civilnom partnerstve a niektorých právach a povinnostiach spolužijúcich osôb z roku 2010 umožnil uzatváranie civilných partnerstiev medzi pármi rovnakého pohlavia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Civil partnership bill backed by Irish politicians|url=https://www.bbc.com/news/10484404|periodikum=BBC News|dátum=2010-07-01|dátum prístupu=2024-03-28|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = electronic Irish Statute Book (eISB) | url = https://www.irishstatutebook.ie/eli/2010/act/24/enacted/en/html | vydavateľ = www.irishstatutebook.ie | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en | meno = electronic Irish Statute | priezvisko = Book (eISB)}}</ref> Zákon o deťoch a rodinných vzťahoch z roku 2015 umožnil práva na adopciu pre iné ako manželské páry vrátane civilných partnerov a kohabitantov a stanovil reprodukciu ľudí za pomoci darcov; významné časti zákona sa však ešte nezačali uplatňovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = electronic Irish Statute Book (eISB) | url = https://www.irishstatutebook.ie/eli/2015/act/9/enacted/en/html | vydavateľ = www.irishstatutebook.ie | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en | meno = electronic Irish Statute | priezvisko = Book (eISB)}}</ref> Na základe referenda, ktoré sa konalo 23. mája 2015, sa Írsko stalo osemnástou krajinou, ktorá zákonom ustanovila [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá osôb rovnakého pohlavia]], a prvou krajinou, ktorá tak urobila na základe ľudového hlasovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ireland becomes first country to approve same-sex marriage by popular vote | url = https://www.irishtimes.com/news/politics/ireland-becomes-first-country-to-approve-same-sex-marriage-by-popular-vote-1.2223646 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref>
Írsko sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá v roku 2002 zaviedla environmentálny poplatok za plastové nákupné tašky a v roku 2004 zákaz fajčenia na verejnosti. Recyklácia sa v Írsku vykonáva vo veľkom rozsahu a Írsko má druhú najvyššiu mieru recyklácie obalov v [[Európska únia|Európskej únii]]. Ako prvá krajina v Európe zakázalo v roku 2008 žiarovky a v roku 2009 ako prvá krajina EÚ zakázalo reklamu na tabakové výrobky a ich vystavovanie v obchodoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Traditional light bulbs to be scrapped|url=https://www.rte.ie/news/2008/1010/109039-energy/|dátum=2008-10-10|dátum prístupu=2024-03-28|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ban on in-store tobacco advertising|url=https://www.rte.ie/news/2009/0630/119005-tobacco/|dátum=2009-06-30|dátum prístupu=2024-03-28|jazyk=en}}</ref> V roku 2015 sa Írsko stalo druhou krajinou na svete, ktorá zaviedla jednotné balenie cigariet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plain packaging for cigarettes signed into law in Ireland | url = https://www.irishtimes.com/news/health/plain-packaging-for-cigarettes-signed-into-law-in-ireland-1.2134138 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2024-03-28 | jazyk = en}}</ref> Napriek uvedeným opatreniam, ktoré majú odradiť od užívania tabakových výrobkov, zostáva miera fajčenia v Írsku od roku 2020 na úrovni približne 15,4 %.
== Poznámky ==
<references group=pozn/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[írska hudba]]
* [[írsky tanec]]
* [[írska whiskey]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Ireland - Éire|wikt=Írsko}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.irlgov.ie Oficiálne stránky Írska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081108001743/http://www.irlgov.ie/ |date=2008-11-08 }}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Republic of Ireland|14560}}
{{Administratívne členenie Írska}}
{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
[[Kategória:Írsko| ]]
[[Kategória:Írsko (ostrov)]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
o9cv2h8jghrjlbbazjyp8x7rbd9xlcn
Londýn
0
2922
8207630
8134986
2026-05-03T10:26:30Z
Barry Cunningham
267796
Pridané obrázky, zamenený obrázok a pridaný odsek a zdroj
8207630
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Londýn
| other_name = London
| category = Hlavné mesto [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska]]
<!-- *** Image *** -->
| image = Greater London collage 2013.png
| image_caption = Zľava hore: [[Buckinghamský palác]], [[St Pancras (železničná stanica)|Železničná stanica St Pancras]], [[Canary Wharf]], [[Shard London Bridge]], [[St. James’s Park]] s [[London Eye]] v pozadí, [[Westminsterský palác]]
| image_size =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
| nickname_type = Prezývky
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Spojené kráľovstvo
| country_flag = 1
| histcountry =
| state = Anglicko
| state_type = Konštituentná krajina
| state_label = Konštituentná krajina Spojeného kráľovstva
| region = Veľký Londýn
| histregion =
| district =
| municipality = City
| municipality1 = Westminster a 31 obvodov
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river = Temža
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation =
| lat_d = 51
| lat_m = 30
| lat_s = 26
| lat_NS = S
| long_d = 0
| long_m = 07
| long_s = 39
| long_EW = Z
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 1572
| area_note = <ref name="ONS mid-year pop est">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Mid-Year Population Estimates, United Kingdom, June 2024" | url = https://www.ons.gov.uk/file?uri=/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/populationestimates/datasets/populationestimatesforukenglandandwalesscotlandandnorthernireland/mid2024/mye24tablesuk.xlsx | vydavateľ = Office for National Statistics | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref>
<!-- *** Population *** -->
| population = 9089736
| population_note = <ref name="ONS mid-year pop est" />
| population_date = 2024
| population_density = 5782
| established =
| established_type =
| mayor = Sadiq Khan
| mayor_type = Starosta (Mayor)
| mayor_party = [[Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)|Labouristická strana]]
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[Západoeurópsky čas|ZEČ]]
| timezone_DST = [[Západoeurópsky letný čas|ZELČ]]
| postal_code = rôzne
| area_code =
| area_code_type = Telefónna predvoľba
| code =
| code_type =
| code1 =
<!-- *** UNESCO etc. *** -->
| whs_name =
| whs_year =
| whs_number =
| whs_region =
| whs_criteria =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = England location map.svg
| map_background =
| map_caption = Poloha mesta v Anglicku
| map_locator = Anglicko
<!--
| map1 = Greater london outline map bw.png
| map1_background =
| map1_caption = Veľký Londýn
| map1_locator =
-->
| mapframe_caption = Veľký Londýn (interaktívna mapa)
<!-- *** Websites *** -->
| commons = London
| statistics =
| website = [http://www.london.gov.uk london.gov.uk]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes = '''Demonym''': ''Londýnčan'', ''Londýnčanka''
| Portal1 = Spojené kráľovstvo
}}
'''Londýn''' ({{V jazyku|eng|London}}) je [[Hlavné mesto|hlavným]] a najväčším mestom [[Anglicko|Anglicka]] aj [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], s počtom obyvateľov 9,1 milióna v roku 2024.<ref name="CityPopulation.de">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Thomas Brinkhoff: City Population, http://www.citypopulation.de | odkaz na autora = | titul = United Kingdom: Greater London | url = https://www.citypopulation.de/en/uk/greaterlondon/ | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref> [[Metropolitná oblasť Londýna|Jeho širšia metropolitná oblasť]] je najväčšia v [[Západná Európa|západnej Európe]], s počtom obyvateľov 15,1 milióna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Major Agglomerations of the World - statistics and charts in maps, diagrams and tables | url = https://www.citypopulation.de/en/world/agglomerations/ | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref> Londýn leží na rieke [[Temža]] v juhovýchodnom Anglicku, na začiatku 80 kilometrov dlhého prílivového [[estuár]]u smerujúceho do [[Severné more|Severného mora]], a je významným sídlom už takmer 2 000 rokov.<ref name="london_001">{{Cite web |url=http://www.museumoflondon.org.uk/English/EventsExhibitions/Permanent/RomanLondon.htm |date=n.d. |archive-url= https://web.archive.org/web/20080322235536/http://www.museumoflondon.org.uk/English/EventsExhibitions/Permanent/RomanLondon.htm |title=Roman London |publisher=[[Museum of London]] |archive-date=22 March 2008 |url-status=dead}}</ref> Jeho starobylé jadro a [[finančné centrum]], [[City of London]], založili [[Rímske cisárstvo|Rimania]] ako [[Londinium]] a zachovalo si svoje stredoveké hranice.<ref>{{Cite news |url=https://www.bbc.co.uk/news/uk-england-23518687 |title=London Government Act: Essex, Kent, Surrey and Middlesex 50 years on |work=BBC News |first=Joshua |last=Fowler |date=5 July 2013}}</ref> [[City of Westminster|Westminster]], ktorý sa nachádza západne od City of London, je už po stáročia sídlom národnej [[Vláda Spojeného kráľovstva|vlády]] a [[Parlament Spojeného kráľovstva|parlamentu]]. Londýn rýchlo rástol v [[Londýn v 19. storočí|19. storočí]] a stal sa vtedy najväčším mestom na svete. Od 19. storočia<ref name="Mills2">{{Cite book |last=Mills |first=AD |title=Dictionary of London Place Names |publisher=[[Oxford University Press]] |year=2010 |page=[https://books.google.com/books?id=UWKcAQAAQBAJ&pg=PA152 152]}}</ref> sa názov „Londýn“ vzťahuje na [[metropola|metropolu]] okolo City of London, ktorá bola historicky rozdelená medzi [[Anglické grófstva|grófstva]] [[Middlesex (Anglicko)|Middlesex]], [[Essex (grófstvo)|Essex]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Kent (grófstvo)|Kent]] a [[Hertfordshire]].<ref name="baffling">{{Cite news |date=25 April 2014 |title=The baffling map of England's counties |url=https://www.bbc.com/news/magazine-27140505 |access-date=25 September 2021 |work=BBC News}}</ref> Od roku 1965 túto oblasť vo veľkej miere tvorí administratívne územie [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]], spravované 33 miestnymi úradmi a [[Greater London Authority|Úradom pre Veľký Londýn]] (Greater London Authority).<ref name="politics_uk2">{{Cite book |last1=Jones |first1=Bill |title=Politics UK |last2=Kavanagh |first2=Dennis |last3=Moran |first3=Michael |last4=Norton |first4=Philip |publisher=Pearson Education |year=2007 |isbn=978-1-4058-2411-8 |location=Harlow |page=868}}</ref>
Ako jedno z hlavných [[Svetové mesto|svetových miest]],<ref>{{Cite web |title=Global Power City Index 2020 |url=http://www.mori-m-foundation.or.jp/english/ius2/gpci2/ |access-date=25 March 2021 |publisher=Institute for Urban Strategies – The Mori Memorial Foundation}}; {{Cite news |author=Adewunmi |first=Bim |date=10 March 2013 |title=London: The Everything Capital of the World |work=[[The Guardian]] |location=London |url=https://www.theguardian.com/uk/shortcuts/2013/mar/10/london-capital-of-world-divorce-breakfast}}; {{Cite web |title=What's The Capital of the World? |url=http://moreintelligentlife.co.uk/content/ideas/john-parker/what-capital-world?page=full |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20130922132807/http://moreintelligentlife.co.uk/content/ideas/john-parker/what-capital-world?page=full |archive-date=22 September 2013 |access-date=4 July 2013 |publisher=More Intelligent Life}}</ref><ref>{{Cite web |date=23 February 2022 |access-date=12 April 2024 |title=These are the world's top cities. Which one ranked highest for the 10th year running? |website=World Economic Forum |url=https://www.weforum.org/agenda/2022/02/london-worlds-top-city/}}</ref> Londýn silne ovplyvňuje svetové umenie, zábavu, módu, obchod, financie, vzdelávanie, zdravotníctvo, médiá, vedu, technológie, cestovný ruch, [[doprava v Londýne|dopravu]] a komunikácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Leading 200 science cities | url = https://www.nature.com/nature-index/supplements/nature-index-2021-science-cities/tables/overall | vydavateľ = nature.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The World’s Most Influential Cities 2014 | url = https://www.forbes.com/pictures/edgl45ghmd/no-1-london/ | vydavateľ = forbes.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dearden | meno = Lizzie | autor = | odkaz na autora = | titul = London is 'the most desirable city in the world to work in', study finds | url = https://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/london-is-the-most-desirable-city-in-the-world-to-work-in-study-finds-9779868.html | vydavateľ = independent.co.uk | miesto = | dátum vydania = 2014-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref> Londýn je ekonomicky najväčším mestom v Európe<ref>{{Cite news |title=When Cities Are More Economically Powerful Than Nations |url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-03-16/top-metros-have-more-economic-power-than-most-nations |archive-url=http://web.archive.org/web/20250519075038/https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-03-16/top-metros-have-more-economic-power-than-most-nations |archive-date=2025-05-19 |access-date=2025-09-24 |work=Bloomberg.com |language=en}}</ref> a patrí medzi hlavné finančné centrá sveta.<ref name="London.gov.uk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = London is Europe’s leading economic powerhouse, says new report | url = https://www.london.gov.uk/press-releases/mayoral/london-is-europes-leading-economic-powerhouse | vydavateľ = Greater London Authority | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref> Londýn je domovom najväčšej koncentrácie vysokých škôl v Európe,<ref name="london2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = anonymous | odkaz na autora = | titul = Number of international students in London continues to grow | url = http://www.london.gov.uk/media/press_releases_mayoral/number-international-students-london-continues-grow | url archívu = https://web.archive.org/web/20101124154712/http://www.london.gov.uk/media/press_releases_mayoral/number-international-students-london-continues-grow | vydavateľ = london.gov.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | dátum archivácie = 2010-11-24 | jazyk = }}</ref> zahŕňajúcej viac než 50 univerzít a vysokých škôl a v roku 2023 zapísaných viac ako 500 000 študentov.<ref>{{cite web |url= https://londonhigher.ac.uk/wp-content/uploads/2022/12/The-characteristics-of-students-in-London-higher-education-and-how-they-link-to-experience-and-outcomes-3.pdf |title= London Higher: Facts and Stats
|author= <!--Staff writer(s); no by-line.-->
|date= 2023|publisher= London Higher |access-date=October 12, 2025 |url-status=live
|archive-url=https://web.archive.org/web/20241103102650/https://londonhigher.ac.uk/wp-content/uploads/2022/12/The-characteristics-of-students-in-London-higher-education-and-how-they-link-to-experience-and-outcomes-3.pdf |archive-date=November 3, 2024 }}</ref> Je domovom niekoľkých popredných svetových akademických inštitúcií: [[The Imperial College of Science, Technology and Medicine|Imperial College London]], medzinárodne uznávanej za vynikajúce výsledky v [[Prírodná veda|prírodných]] a [[aplikovaný veda|aplikovaných vedách]], a [[University College London]] (UCL), komplexnej výskumom orientovanej univerzity, ktorá sa konzistentne umiestňuje medzi desiatimi najlepšími na svete.<ref>{{Cite web |url=https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2024 |title=QS World University Rankings 2024 |website=Top Universities |access-date=24 March 2025}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/2024/world-ranking#!/page/0/length/25/sort_by/rank/sort_order/asc/cols/stats |title=Times Higher Education World University Rankings 2024 |date=25 September 2023 |access-date=24 March 2025}}</ref> Medzi ďalšie významné inštitúcie patrí [[King's College London]] (KCL), vysoko cenený v oblasti práva, [[Duchovná veda|humanitných]] a zdravotníckych vied; [[London School of Economics]] (LSE), svetovo uznávaná v [[Spoločenská veda|sociálnych vedách]] a ekonomike; a špecializované inštitúcie, ako [[Royal College of Art]] (RCA), [[Royal Academy of Music]] (RAM), [[Royal Academy of Dramatic Art]] (RADA), [[School of Oriental and African Studies]] (SOAS) a [[London Business School]] (LBS).<ref>{{Cite web |title=QS Best Student Cities 2024 |url=https://www.topuniversities.com/city-rankings/2024 |access-date=24 March 2025}}</ref> Je to najnavštevovanejšie mesto v Európe a má najrušnejší mestský letiskový systém na svete.<ref name="Busiest skies">{{cite news |title= Revealed: The most crowded skies on the planet |date=27 July 2018 |url= https://www.telegraph.co.uk/travel/lists/the-busiest-skies-on-the-planet/ |access-date=2 December 2023 |work=The Telegraph |location= London |quote=London: Our capital's collective airport system is the busiest in the whole world. A total of 170,980,680 passengers.}}</ref> [[Londýnske metro]] (London Underground) je najstarší systém [[Metro (podzemná železnica)|rýchlej dopravy]] na svete.<ref>{{Cite web |title=London Underground |url= https://www.tfl.gov.uk/corporate/about-tfl/culture-and-heritage/londons-transport-a-history/london-underground |access-date=6 May 2022 |publisher= Transport for London }}</ref>
Rozmanité kultúry Londýna zahŕňajú viac než 300 jazykov.<ref name=london_006>{{Cite web |url=http://www.cilt.org.uk/faqs/langspoken.htm |title=Languages spoken in the UK population |publisher=National Centre for Language |date=16 June 2008 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080924084621/http://www.cilt.org.uk/faqs/langspoken.htm |archive-date=24 September 2008 |url-status=dead}} {{Cite web |url=http://www.cilt.org.uk/faqs/langspoken.htm |title=CILT, the National Centre for Languages |access-date=16 August 2007 |archive-date=13 February 2005 |archive-url=https://web.archive.org/web/20050213180755/http://www.cilt.org.uk/faqs/langspoken.htm |url-status=dead }}</ref> Počet obyvateľov Veľkého Londýna v roku 2025, ktorý presahuje 9,8 milióna, čo z neho robí [[Zoznam najväčších miest v Európe|tretie najľudnatejšie mesto Európy]], predstavuje 13,1 % populácie Spojeného kráľovstva a 15,5 % populácie Anglicka.<ref name="2025 population">{{Cite web |title=London, UK Metro Area Population (1950-2025) {{!}} MacroTrends |url=https://www.macrotrends.net/global-metrics/cities/22860/london/population |access-date=2025-08-28 |website=www.macrotrends.net}}</ref> Zastavaná oblasť Veľkého Londýna je štvrtým najľudnatejším územím v Európe, s približne 9,8 milióna obyvateľov k roku 2011.<ref name="urbanpopulation">{{Cite web |date=28 June 2013 |title=2011 Census – Built-up areas |url=http://www.nomisweb.co.uk/articles/747.aspx |access-date=29 March 2021 |website=nomisweb.co.uk |publisher=[[Office for National Statistics|ONS]]}}</ref><ref name="Demographia">{{Cite web |title=Demographia World Urban Areas, 15th Annual Edition |url=http://www.demographia.com/db-worldua.pdf |publisher=[[Demographia]] |archive-url=https://web.archive.org/web/20200207210003/http://www.demographia.com/db-worldua.pdf |archive-date=7 February 2020 |date=April 2019 |access-date=13 February 2016 |url-status=dead}}</ref> Metropolitná oblasť Londýna je tretím najľudnatejším mestom v Európe, s približne 15 miliónmi obyvateľov v roku 2025, čo z Londýna robí [[megamesto]].<ref name="appsso.eurostat.ec.europa.eu show">{{Cite web |url=http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=met_pjanaggr3&lang=en |title=Metropolitan Area Populations |publisher=Eurostat |date=18 June 2019 |access-date=4 December 2019}}</ref><ref name="gla-plan-2015">{{Cite web |date=15 October 2015 |title=The London Plan (March 2015) |url=https://www.london.gov.uk/what-we-do/planning/london-plan/current-london-plan/london-plan-chapter-two-londons-places/policy-22 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20161222082331/https://www.london.gov.uk/what-we-do/planning/london-plan/current-london-plan/london-plan-chapter-two-londons-places/policy-22 |archive-date=22 December 2016 |access-date=24 March 2021 |publisher=Greater London Authority}}</ref>
V Londýne sa nachádzajú štyri lokality zapísané na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]]: [[Royal Botanic Gardens, Kew|Kew Gardens]]; [[Tower of London]]; lokalita zahŕňajúca [[Westminsterský palác|Palác Westminster]], [[Kostol svätej Margaréty (Westminster)|kostol sv. Margaret]] a [[Westminsterské opátstvo]]; a historické osídlenie v [[Greenwich]]i, kde [[Royal Observatory, Greenwich|Kráľovské observatórium]] určuje [[Greenwichský poludník|nultý poludník]] ([[Zemepisná dĺžka|0° dĺžky]]) a [[Greenwichský stredný čas]].<ref name="london_005">{{Cite web |url=https://whc.unesco.org/en/statesparties/gb |title=Lists: United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland – Properties inscribed on the World Heritage List |publisher=[[UNESCO World Heritage Centre]] |access-date=26 November 2008}}</ref> Medzi ďalšie významné pamiatky patria [[Buckinghamský palác]], [[London Eye]], [[Piccadilly Circus]], [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála sv. Pavla]], [[Tower Bridge]] a [[Trafalgar Square|Trafalgarské námestie]]. Mesto má najväčší počet múzeí, galérií, knižníc a kultúrnych inštitúcií vo Veľkej Británii, vrátane [[British Museum|Britského múzea]], [[National Gallery (Londýn)|Národnej galérie]], [[Natural History Museum (Londýn)|Múzea prírodnej histórie]], [[Tate Modern]], [[Britská knižnica|Britskej knižnice]] a mnohých divadiel v oblasti West End.<ref>{{Cite news |last=Blackman |first=Bob |url=http://www.whatsonstage.com/index.php?pg=207&story=E8821201275286&title=West+End+Must+Innovate+to+Renovate%2C+Says+Report |title=West End Must Innovate to Renovate, Says Report |access-date=15 November 2010 |work=What's on Stage |date=25 January 2008 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110430190446/http://www.whatsonstage.com/index.php?pg=207&story=E8821201275286&title=West+End+Must+Innovate+to+Renovate%2C+Says+Report |archive-date=30 April 2011 |location=London |url-status=dead}}</ref> Medzi významné [[Šport v Londýne|športové podujatia v Londýne]] patrí finále [[FA Cup|FA Cup]]u, tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] a [[Londýnsky maratón]]. Londýn sa stal prvým mestom, ktoré hostilo tri [[letné olympijské hry]], vrátane [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hier 2012]].<ref name="IOC">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Media Latest news | url = http://www.olympic.org/media | url archívu = https://web.archive.org/web/20111017100349/http://www.olympic.org/media?calendartab=1&articleid=52922 | vydavateľ = olympic.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | dátum archivácie = 2011-10-17 | jazyk = }}</ref>
== Definícia Londýna ==
Dnes sa pod pojmom „Londýn“ zvyčajne označuje londýnske súmestie známe ako [[Veľký Londýn]], ktorý bol administratívne založený v roku [[1965]]. Je rozdelený na 33 správnych obvodov. Z nich dva historické obvody si podržali štatút mesta: [[City of London]] a [[City of Westminster]]. Historicky bola Londýnom nazývaná štvorcová míľa londýnskeho City, čo bolo akési centrum, od ktorého sa mesto rozrastalo na všetky strany. Medzi rokmi 1889 a 1965 bol tiež Londýnom označovaný okres Londýn, ktorý pokrýval oblasť dnes známu ako [[Vnútorný Londýn]].
Ako stred Londýna je označovaný pomník na [[Charing Cross]], ležiaci hneď vedľa rovnomennej stanice. Starí Rimania stred Londýna označili '''Londýnskym kameňom''' v City.
== Geografia a podnebie ==
[[Veľký Londýn]] má rozlohu {{km2|1579|w}}; je tiež [[prístav]]om na rieke [[Temža]], ktorá je prispôsobená na lodnú dopravu. Londýn ([[City of London]]) bol založený na severnom brehu Temže a mnoho storočí cez ňu viedol iba jediný most, tzv. [[London Bridge]]. V [[18. storočie|18. storočí]] boli postavené ďalšie mosty, čo malo za následok expanziu mesta do všetkých smerov, pretože rovná alebo mierne zvlnená krajina okolo rieky nepredstavovala žiadnu prírodnú prekážku. Aj keď v meste je niekoľko kopcov, napríklad [[Parliament Hill]] alebo [[Primrose Hill]], sú neveľmi rozľahlé a nepredstavovali pre rozvoj mesta žiadnu prekážku. Vďaka týmto skutočnostiam má Londýn takmer kruhový pôdorys.
Rieka [[Temža]] bola kedysi ďaleko širšia a plytšia ako je dnes. Rieka, ktorá preteká Londýnom dnes, bola zovretá do brehov a mnoho prítokov do Temže preteká Londýnskym podzemím. Temža je [[prílivová rieka]] a kvôli tomu Londýn bol a stále je ohrozovaný [[Povodeň|záplavami]]. Táto hrozba sa časom stávala stále reálnejšia vďaka pomalému zdvíhaniu hladiny rieky a tiež kvôli pomalému „nakláňaniu“ Veľkej Británie (na severe zvyšovaniu a na juhu znižovaniu), spôsobené post-ľadovcovým [[izostatické zdvíhanie|izostatickým zdvíhaním]]. Ako ochrana pred možnými záplavami boli vybudované [[bariéry na Temži]] vo [[Woolwich]]i. Na začiatku roku 2005 sa objavili špekulácie, že tieto bariéry by nemuseli byť dostačujúce a bolo odporúčané, aby boli postavené ďalšie, 10 míľ dlhé bariéry po prúde rieky<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/4162905.stm 10-mile Thames flood barrier plan]</ref>.
Londýn má mierne podnebie. Letá sú teplé, ale iba výnimočne príliš horúce, zimy chladné, ale iba výnimočne mrazivé a zrážky sú pravidelné, ale nie príliš husté. Letné teploty iba občas prekročia 33 [[Stupeň Celzia|°C]], aj keď sa tieto vysoké letné teploty v poslednej dobe stávajú bežnými.
Najvyššia zaznamenaná teplota v Londýne je 37,9 [[Stupeň Celzia|°C]]. Bola nameraná na letisku [[London Heathrow|Heathrow]] počas horúceho leta [[2003]].
Husté sneženia sú tu takmer neznámou skutočnosťou. Počas niekoľkých posledných zimných období sa sneh objavil asi dvakrát a napadol do výšky cca {{mm|25|m|w}}.
Priemerné ročné zrážky v Londýne (pod {{mm|600|m|w}}) sú nižšie ako v [[Rím]]e alebo [[Sydney]]. Londýnska zástavba, s teplými vyhrievanými budovami, vytvára mikroklímu, ktorá občas zvyšuje teplotu vnútri Londýna o 5 °C oproti okoliu.
== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:London population pyramid.svg|náhľad|Pyramída obyvateľstva Londýna (2021).]]
Počet obyvateľov Londýna v roku [[1801]] bol asi 860 000 (pre porovnanie [[Paríž]] mal v roku [[1802]] asi 670 000 obyvateľov). Londýn bol najľudnatejším mestom od roku [[1825]] do [[1925]], keď bol prekonaný [[New York (mesto)|New Yorkom]].
Pre obyvateľov a ich prízvuk Londýna sa používa pojem ''Cockney''. Veľký Londýn ({{km2|1579}}) má oficiálne 8 908 081 obyvateľov (2018), čo ho radí po [[Istanbul]]e (15 mil.) a [[Moskva|Moskve]] (12,5 mil.) na 3. najľudnatejše mesto [[Európa|Európy]].
Pri sčítaní v roku [[2001]] klasifikovali obyvatelia Londýna svoju etnickú skupinu takto: 76 % - beloch („britský beloch“, „írsky beloch“ alebo „iný beloch“), 10 % - Ind, Bangladéšan a Pakistanec, 5 % - Afričan, 5 % - Karibik, 3 % - miešanec, 1 % - Číňan. Náboženstvo: 58,25 % – kresťania, 15,8 % - bez vyznania. Asi 21,8 % obyvateľov uvádzalo miesto narodenia mimo [[Európska únia|Európsku úniu]]. Íri, s počtom asi 200 000, sú najpočetnejšou skupinou ľudí narodených mimo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].
Počet obyvateľov Londýna vrátane prímestských častí ([[Veľký Londýn]]) bol podľa výsledkov sčítania ľudí v roku [[2001]] 8 278 251.<ref>[http://www.statistics.gov.uk/statbase/ssdataset.asp?vlnk=8271&More=Y Usual resident population: Census 2001]</ref> Počtom obyvateľov bol v tom čase Londýn tretím najväčším mestom v Európe po [[Moskva|Moskve]] (11,7 miliónov obyvateľov v roku [[2000]]) a [[Paríž]]i (9,6 miliónov obyvateľov v roku [[1999]]).
[[Súbor:London ethnic demographics from 1961 to 2021.gif|náhľad|Graf znázorňujúci podiel etnických skupín v Londýne, 1961-2021.]]
Na rozdiel od iných štátov neposkytuje [[Spojené kráľovstvo]] národne koordinované počty obyvateľov oblasti hlavného mesta (angl. ''London’s metropolitan area'') s ohľadom na sledovanie osôb dochádzajúcich do Londýna do zamestnania a ekonomický vplyv. Tento údaj tak každé mesto spracováva podľa vlastných pravidiel. Podľa niektorých zdrojov zahrňuje metropolitná oblasť Londýna plochu {{km2|16043}} s počtom obyvateľov 13 945 000 – čo je viac ako počet obyvateľov [[Škótsko|Škótska]], [[Wales]]u a [[Severné Írsko|Severného Írska]] dohromady.<ref>[http://www.demographia.com/dm-lonarea.htm Southest England Population by Area from 1891]</ref> Podľa tejto definície je oblasť Londýna spolu s oblasťou [[Moskva|Moskvy]] (asi 14 miliónov obyvateľov) najväčšou metropolitnou oblasťou Európy a je väčšia ako oblasť [[Paríž]]a (11,5 miliónov v roku [[2004]]). Ale definíciu oblasti z tohto prameňa je potrebné brať s maximálnou opatrnosťou, lebo obsahuje miesta dosť vzdialené od Londýna, napr. [[Dover]], ležiaci na brehoch [[Lamanšský prieliv|Lamanšského prielivu]] alebo [[Colchester]] mesto na severe [[Essex (grófstvo)|Essexu]]. Po odčítaní východného [[Kent]]u, severného [[Essex (grófstvo)|Essexu]] a [[West Berkshire]] je tento počet medzi 12 až 12,5 miliónmi.
V roku [[2004]] zastupiteľstvo [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]] oficiálne vyhlásilo londýnsky metropolitný región (angl. ''metropolitan region'') s centrom v Londýne s rozlohou {{km2|27224}} a počtom obyvateľov približne 18 000 000. Toto územie zahrňuje [[Veľký Londýn]], celé juhovýchodné [[Anglicko]] a jednu tretinu východného Anglicka. Metropolitný región je odlišný pojem od metropolitnej oblasti. Zahrňuje územia s obrovským množstvom spojení a sieti medzi obývanými oblasťami. Je potrebné poznamenať, že metropolitný región, tak ako je tu definovaný, má málo spoločného s tým, čo je pod pojmom “Londýn” označované v britskom prostredí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The London Plan |url=http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/london_plan/lon_plan_all.pdf |dátum prístupu=2005-10-28 |url archívu=http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20080611051359/http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/london_plan/lon_plan_all.pdf |dátum archivácie=2008-06-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Positioning London |url=http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/london_plan/lon_plan_1.pdf |dátum prístupu=2005-10-28 |url archívu=https://www.webarchive.org.uk/wayback/archive/20050722120000/http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/london_plan/lon_plan_1.pdf |dátum archivácie=2005-07-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Change in London |url=http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/draft_london_plan/dlp_ch1.pdf |dátum prístupu=2005-10-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060516180831/http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/draft_london_plan/dlp_ch1.pdf |dátum archivácie=2006-05-16 }}</ref>.
== História ==
[[Súbor:Alberthall.jpg|náhľad|[[Royal Albert Hall]].]]
[[Súbor:Tower Bridge.JPG|náhľad|[[Tower Bridge]] za súmraku]]
[[Súbor:Buckingham Palace, London, England, 24Jan04.jpg|náhľad|[[Buckinghamský palác]].]]
[[Súbor:Guard.mounting.buck.palace.arp.jpg|náhľad|Výmena stráží pred Buckinghamským palácom.]]
: ''Hlavný článok o historickom vývoji Londýna - [[Dejiny Londýna]].''
Prvé zaznamenané meno mesta dnes známeho ako Londýn, bolo Londinium. Bola to vtedy osada, ktorú v roku [[43]] po Kristovi založili rímske légie cisára [[Claudius|Claudia]]. [[Gaius Iulius Caesar]] však prišiel do Británie už o 97 rokov skôr a prekročil rieku Temžu blízko neskoršieho Londýna. V tej dobe ale nezanechal akékoľvek stopy osídlenia.
Na začiatku [[7. storočie|7. storočia]] prišla do Londýna kresťanská misia z [[Rím]]a. Bol založený prvý chrám Sv. Pavla – malý drevený kostolík – a mesto sa začalo obnovovať ako obchodný prístav. V roku [[851]] vtrhli do Londýna [[Vikingovia]] a zničili značnú časť mesta. V roku [[886]] sa kráľ [[Alfréd Veľký]] podľa legendy znovu zmocnil Londýna a vybudoval ho tak, že sa stal najväčším mestom kráľovstva a predstihol dokonca aj hlavné mesto [[Winchester]].
Rok [[1066]], najznámejší dátum anglických dejín, je rokom poslednej invázie a okupácie cudzími vojskami. [[Viliam I. Dobyvateľ]] si nárokoval anglickú korunu a vyslal cez [[Lamanšský prieliv]] svoju armádu a v [[bitka pri Hastingse|bitke pri Hastingse]] porazil kráľa Haralda.
Pozostatky normanských výšinných hradov v Anglicku podávajú svedectvo o vojenskej moci slúžiacej nájazdníkom k udržaniu vplyvu na dobytých územiach, aj keď [[Wales]] a [[Škótsko]] im odolávali niekoľko storočí. [[Normani]] zaviedli [[feudalizmus|feudálny systém]] s [[aristokracia|aristokraciou]], ktorá zaobchádzala s domorodými Anglosasmi ako s nevoľníkmi. Vládnuca trieda hovorila po francúzsky až do [[13. storočie|13. storočia]], keď sa reč zmiešala so starou angličtinou roľníkov. O vplyve stredovekej cirkvi svedčia katedrály, ktoré sú dnes ozdobou britských miest.
Po niekoľkoročnej vysiľujúcej občianskej vojne nastolili [[Tudorovci|tudorovskí]] panovníci mier a posilnili národné sebavedomie. To sa prejavilo odtrhnutím od rímskej cirkvi (kvôli rozvodu [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Katarína Aragónska|Kataríny Aragónskej]]) a následným rušením kláštorov. Henrichova dcéra [[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Krvavá]] sa pokúsila zaviesť katolicizmus, ale za vlády jej nevlastnej sestry [[Alžbeta I.|Alžbety I.]] si [[Anglikánstvo|anglikánska cirkev]] upevnila postavenie. Začali sa vypravovať lode na zámorské objavné cesty, čo vyvolalo konflikty s ostatnými európskymi mocnosťami snažiacimi sa využiť Nový svet. [[Renesancia|Renesančné]] umenie a vzdelanosť sa šírili z kontinentálnej Európy do Británie, ktorá vtedy dala svetu dramatika [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]].
Koniec vlády Alžbety I. signalizoval začiatok vnútorných nepokojov. Na trón zasadol [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]], ktorého viera, že králi panujú z vôle Božej, vyvolala roztržky s [[parlament]]om. Za vlády syna [[Karol I. (Anglicko)|Karola I.]] konflikt vyústil do občianskej vojny, ktorá skončila kráľovou popravou. V roku [[1660]] opäť získal trón [[Karol II. (Anglicko)|Karol II.]] Po jeho smrti musel [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] opustiť krajinu kvôli katolíckej viere. Protestantizmus opäť utvrdilo panovanie [[Viliam III. Oranžský|Viliama III. Oranžského]] a [[Mária II. (Anglicko)|Márie II. Stuartovej]], ktorí potlačili povstanie katolíckych [[jakobiti|jakobitov]].
V [[18. storočie|18. storočí]] sa Británia, už zotavená z občianskej vojny, rozvinula v obchodnú a priemyselnú veľmoc. Londýn sa stal centrom bankovníctva, silnela trieda kupcov a inteligencie. Stále trvajúca námorná prevaha položila základy britského impéria a [[parný stroj|parné stroje]], [[prieplav]]y a [[železnica]] približovali začiatok [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]]. Rastúca sebadôvera sa odrazila na honosných stavbách a elegantnej móde. Ale v dôsledku preľudnenia miest sa podmienky najchudobnejších vrstiev obyvateľstva čím ďalej viac zhoršovali.
Keď sa v roku [[1837]] stala princezná [[Viktória (kráľovná)|Viktória]] kráľovnou, mala iba 18 rokov. Británia zápasila s premenou poľnohospodárskej krajiny na najmocnejší priemyselný štát na svete. Rozvoj impéria posilňoval sebadôveru národa a otváral britským výrobkom zahraničné trhy. Zrýchľujúci sa rast miest priniesol zdravotné ťažkosti a problémy s bývaním. Začalo sa formovať silné robotnícke hnutie. Ale v roku [[1901]], na sklonku dlhého panovania obľúbenej Viktórie, sa podmienky už začali zlepšovať, lebo viac ľudí dostalo volebné právo a do praxe bol uvedený všeobecný vzdelávací systém.
V roku [[1901]] skončila vláda kráľovnej Viktórie, britská spoločnosť odhodila mnohé zábrany [[19. storočie|19. storočia]] a nastúpila éra radosti a vzrušenia. Tú však prerušila [[prvá svetová vojna]]. Následné ekonomické problémy vyvrcholili [[veľká hospodárska kríza|veľkou hospodárskou krízou]] v 30. rokoch a priniesli biedu miliónom obyvateľov.
Pravdepodobne najväčšia premena Londýna v posledných 100 rokoch bola spôsobená nemeckou [[Luftwaffe]], ktorá bombardovala Londýn počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Pri bombardovaní bolo zabitých viac ako 30 000 obyvateľov Londýna a zničených mnoho budov. Následná zástavba na vybombardovaných miestach v 50., 60. a 70. rokoch bola veľmi rozmanitá a viedla k výstavbe domov, ktorých novodobá architektúra sa často nehodí k štýlu pôvodných budov. Londýn bol tiež častým cieľom útokov [[IRA]], čím chcela táto organizácia prinútiť britskú vládu k vyjednávaniu so stranou [[Sinn Féin]] o osamostatnení [[Severné Írsko|Severného Írska]]. Tieto útoky skončili v roku 1997, keď IRA oficiálne zložila zbrane.
[[Výbuchy v Londýne 7. júla 2005|7. júla 2005]] zaútočili [[islam]]skí teroristi na tri stanice podzemnej dráhy a jeden autobus, pričom bolo zabitých 33 ľudí. Tento útok prišiel za menej ako 24 hodín od chvíle, keď bol Londýn vyhlásený ako hostiteľ [[Olympijské hry (moderné)|Letných olympijských hier]] v roku [[2012]]. Ďalší útok bol uskutočnený [[21. júla]] [[2005]], našťastie sa však zaobišiel bez vážnych následkov. V roku 2012 sa v Londýne uskutočnila letná olympiáda. V Marci 2017 zrazil terorista autom ľudí na moste kde spolu zabil 6 ľudí.
== Dnešný Londýn ==
Dnešný [[Veľký Londýn]] zahrňuje [[City of London|City]] a 32 správnych obvodov, vrátane Mesta Westminster. Centrum spoločenského diania Londýna je [[City of Westminster|Westminster]], kde sídli väčšina obchodov a zábavných centier. V meste sídlia tiež vedenia najväčších britských priemyselných podnikov (okrem finančného sektoru) a vláda Spojeného kráľovstva. Londýnske City (v Londýne sa tiež môžeme stretnúť s názvom „Square mile“ - štvorcová míľa) je najväčšie bankové centrum na svete a hlavné obchodné centrum Európy. Vedenia viac ako 100 z 500 najväčších podnikov Európy sídlia práve v Londýne. Londýnsky devízový trh je najväčší na svete, s denným obratom prevyšujúcim 500 miliárd dolárov, čo je viac, ako keby sa spojili devízové trhy [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Tokio|Tokia]] dohromady. Aj keď sú ulice City cez týždeň veľmi rušné, počas víkendu sú takmer ľudoprázdne, keďže tu nie sú takmer žiadni stáli obyvatelia.
Londýn patrí k najviac navštevovaným mestám na svete. Turistické atrakcie sa nachádzajú najmä v centrálnom Londýne. Patrí medzi nich historické City; West End a jeho známe kiná, bary, kluby, obchody a reštaurácie; [[City of Westminster|Westminster]] s [[Westminsterské opátstvo|Westminsterským opátstvom]], [[Buckinghamský palác]], [[Clarence House]] atď. Ďalej je to [[Vedecké múzeum (Londýn)|Vedecké múzeum]], [[Natural History Museum (Londýn)|Prírodovedné múzeum]], [[Britské múzeum]], [[Národná galéria (Londýn)|Národná galéria]], galérie [[Tate Britain]] a [[Tate Modern]], mosty [[London Bridge]], [[Tower Bridge]], hvezdáreň v [[Greenwich]]i a ďalšie zaujímavosti, ktorých počet sa zdá byť takmer nekonečný.
== Časti Londýna ==
{{Hlavný článok|Vnútorný Londýn}}
{{Hlavný článok|Vonkajší Londýn}}
[[Súbor:Swissre.and.tower42.london.arp.jpg|náhľad|Panoráma londýnskeho City.]]
[[Súbor:Routemaster Bus, Piccadilly Circus.jpg|náhľad|Červený "doubledecker" prechádzajúci [[Piccadilly Circus]].]]
[[Súbor:Whitechapel Street Market.jpg|náhľad|Trh vo [[Whitechapel]].]]
[[Súbor:canary.wharf.from.thames.arp.jpg|náhľad|[[Canary Wharf]] – najvyššia budova, [[One Canada Square]], je najvyšším britským mrakodrapom od roku 1991. Pohľad z najvyššieho prechodu [[Tower Bridge]].]]
[[Súbor:Giancarlo Neri table and chair.jpg|náhľad|[[Hampstead Heath]].]]
[[Súbor:City hall london.jpg|náhľad|[[City Hall (Londýn)|City Hall]] v noci. Miesto, kde sa schádza [[Greater London Authority]].]]
=== Centrálny Londýn ===
==== City of London ====
[[City of London]] (angl. tiež ''Square Mile'' – štvorcová míľa) je hlavným finančným centrom
[[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a jedným z najdôležitejších na svete. Je riadená [[Corporation of London]], inštitúciou, ktorá má stredoveké korene a na jej čele je [[Lord Mayor of London]] (v slovenskom prostredí primátor). V City je samostatná policajná zložka [[City of London police]]. Pôvodnú dominantu [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrálu sv. Pavla]] doplnili vysoké budovy kancelárií vrátane najvyšších [[Tower 42]] (známa skôr ako ''NatWest Tower'') a [[30 St Mary Axe]] (ľudovo nazývaná ''Gherkin'' (angl. uhorka), postavená v roku 2003).
City má iba malé množstvo stálych obyvateľov (asi 7 000), ale počas dňa tu pracuje až 300 000 ľudí. V poslednej dobe sa finančné centrum stále viac presúva z City do [[Canary Wharf]] na východe Londýna.
==== West End ====
[[West End (Londýn)|West End]] je považovaný za najpopulárnejší nákupný a zábavný obvod Londýna. Nachádza sa tu aj [[Trafalgar Square]], jedna z najnavštevovanejších pamiatok Londýna. [[Oxford Street]] je jednou z najznámejších ulíc sveta pre nakupovanie módneho značkového oblečenia. Vybieha z [[Charing Cross Road]] na východe cez [[Oxford Circus]], kde pretína [[Regent Street]], do [[Marble Arch]] na západ. Sídli na nej veľké množstvo obchodných domov známych firiem ([[Selfridges]], [[John Lewis]] a [[Marks and Spencer]]). Tottenham Court Road smerujúca na sever z východného konca Oxford Street sa vyznačuje nadbytkom obchodov s hi-fi, počítačmi a inou elektronikou.
Na juh od východnej časti Oxford Street sa rozkladá [[Soho]], sieť malých uličiek plných reštaurácií, krčmičiek, menších obchodov a butikov, divadiel a kín, rovnako ako mediálnych, filmových, inzertných a postprodukčných firiem. Soho je tiež známe svojimi rušnými klubmi, barmi a gay komunitou.
[[Piccadilly]] je známou dopravnou tepnou, ktorá vedie z [[Piccadilly Circus]] na východe k [[Hyde Park Corner]] na západe. V jej okolí nájdeme štvrť [[Mayfair]] a [[Green Park]]. Ďalšími dopravnými tepnami tejto časti mesta sú [[Regent Street]] a [[Bond Street]].
=== Východný Londýn ===
Východný Londýn bol centrom metropolitnej priemyselnej oblasti a väčšina tohto územia je v súčasnosti výrazne prestavovaná ako časť Thames Gateway. Táto oblasť zohrala kľúčovú úlohu v úspešnej kandidatúre na usporiadanie Olympijských hier v roku 2012, a teraz prebieha výrazná obnova tohto územia pre zabezpečenie úspešného konania Olympiády. Je to už po druhýkrát v modernej histórii, keď je táto oblasť výrazne prestavovaná, po prvýkrát to bolo po náletoch nemeckého letectva v čase [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]].
==== East End ====
[[East End]] je najbližšie k pôvodnému [[londýnsky prístav|londýnskemu prístavu]] a je oblasťou, kde sa najčastejšie usídľujú prisťahovalci prichádzajúci do prístavu. Boli to postupne prisťahovalecké vlny Francúzov, Hugenotov, Belgičanov, Židov a Pakistancov.
East End sa rozrastá z východnej časti City a zahrňuje tieto mestské časti – [[Whitechapel]], [[Mile End]], [[Bethnal Green]], [[Hackney]], [[Bow]] a [[Poplar]]. V tejto časti mesta sa nachádzajú mnohé zaujímavé miesta vrátane londýnskych trhovísk (Columbia Road Flower Market, Spitalfields Market, Brick Lane Market, Petticoat Lane Market) a niekoľko múzeí napríklad Geffrye Museum a Museum of Childhood v Bethnal Green.
East End je oblasť s nejasnými hranicami. Je to miesto opradené legendami, sentimentom a [[Cockney]]. Vyskytuje sa tu organizovaný zločin a gangsteri. V East Ende nájdeme jednu z najchudobnejších oblastí Spojeného kráľovstva.
==== Docklands ====
[[Docklands]], mestská časť na [[Isle of Dogs]], prechádza od roku [[1980]] búrlivým rozvojom. V prvých rokoch od roku 1980 bolo obsadzovaných mnoho skladov vo [[Wapping]]u a používali sa ako umelecké dielne a lacné ubytovne. To neodvratne pritiahlo pozornosť vlastníkov nehnuteľností, ktorí sa tu postupne sťahovali. [[London Docklands Development Corporation]] (LDDC) bola založená v roku [[1981]] aby naštartovala proces využitia a zmeny tváre tejto oblasti. Najznámejším výsledkom je [[Canary Wharf]], ktorého najznámejšou dominantou je [[One Canada Square]] kancelárska budova (ktorá je často nesprávne nazývaná Canary Wharf), najvyšší britský mrakodrap od roku [[1991]].
Masívny rozvoj počas posledných rokov priniesol výstavbu mnohých ďalších mrakodrapov a mnoho významných firiem (investičné bankovníctvo, advokátske kancelárie a pod.) sem prenieslo svoje centrály. Príkladom týchto firiem sú [[HSBC]], [[Barclays]] rovnako ako európska centrála [[Citigroup]].
Rozvoj tohto územia vyprovokoval vznik mnohých reštaurácií a nočných klubov, ktoré boli otvorené v priľahlých obchodných centrách rovnako ako otvorenie niekoľkých komplexov kín. Spojenie tejto oblasti s metrom a s ostatnými časťami mesta zaisťuje [[Docklands Light Railway]] (DLR). Na severe od Temže v okolí Limehouse Basin a smerom k Wapping, rovnako tak na juhu od Temže boli pôvodné lodenice a staré doky prebudované na byty s vysokým nájomným pre skupiny bankárov, vývojárov softvéru a iných profesií pracujúcich vo finančnom centre v okolí [[Docklands]]. Ďalej na východ v londýnskom predmestí [[Newham]] je [[London City Airport]] a [[ExCeL London|ExCeL Exhibition Centre]].
=== Západný Londýn ===
Západný Londýn zahrňuje elegantné a nákladné rezidenčné oblasti ako [[Notting Hill (Londýn)|Notting Hill]], známej z [[Notting Hill (film)|filmu]] z roku [[1999]] s [[Hugh Grant|Hughom Grantom]] a [[Julia Robertsová|Juliou Robertsovou]]. Vo vnútri tejto štvrti je aj známe antické trhovisko v [[Portobello Road]]. [[Kensington]] a [[Chelsea (Londýn)|Chelsea]] sú oblasti s najluxusnejším bývaním v Spojenom kráľovstve. Je tu aj uznávaná ulica [[Kings Road]], stredisko nákupov a význačná dopravná tepna.
Západným smerom pri [[White City]], blízko Shepherd's Bush, je hlavné operačné centrum [[British Broadcasting Corporation|BBC]], a ešte ďalej na západ na predmestí [[Hillingdon]], leží letisko [[Heathrow]]. Juhozápadným smerom od tejto časti nájdeme predmestie Richmond upon Thames vrátane [[Richmond (Londýn)|Richmondu]] a [[Twickenham]]u. Tento kút Londýna je domovom [[Richmond Park]]u, najväčšieho londýnskeho parku a vo Twickenhame má sídlo
ragbyová únia.
=== Južný Londýn ===
V južnom Londýne nájdeme tak odlišné časti ako [[Wimbledon (Londýn)|Wimbledon]] (známy usporadúvaním veľkého [[Wimbledon (tenis)|tenisového turnaja]]), [[Bermondsey]] a [[Dulwich]]. [[Greenwich]] - ležiaci na brehoch Temže v miestach, kde táto rieka meandruje je známy parkom a je tiež sídlom [[Royal Observatory, Greenwich|Royal Greenwich Observatory]].
[[Brixton]], [[Camberwell]] a [[Peckham]] sú domovom pre mnoho rodín imigrantov zo západnej Indie, ktorí sa do Spojeného kráľovstva prisťahovali v rokoch [[1950]], [[1960]] a [[1970]].
=== Severný Londýn ===
Severný Londýn zahrňuje napríklad predmestia [[Hampstead]] a [[Highgate]], ktoré si uchovali vidiecky ráz. Severná časť je viac kopcovitá ako južná a z mnohých kopcov je nádherný rozhľad na mesto. Sú tu veľké parky vrátane [[Hampstead Heath]] s Parliament Hill známy výborným výhľadom na Londýn a Alexandra Park s Alexandra Palace. Mnoho oblastí má výrazné zastúpenie menšín napríklad [[Stamford Hill]], v ktorom býva výrazná komunita ortodoxných židov, a [[Green Lanes]] v štvrti [[Harringay]] s výrazným zastúpením tureckej a gréckej menšiny. Islington, jedna z najbohatších oblastí severného Londýna je sídlom futbalového klubu [[Arsenal Londýn]]. Severný Londýn je aj sídlom ďalšieho známeho futbalového klubu [[Tottenham Hotspur]], ktorého štadión je v blízkom [[Tottenham]]e.
== Správne členenie ==
[[Veľký Londýn]] je rozdelený na 32 mestských častí a londýnske [[City of London|City]]. Jednotlivé samosprávy mestských štvrtí sú najdôležitejšou jednotkou miestnej správy Londýna a sú zodpovedné za väčšinu lokálnych služieb v oblasti, ktorú spravujú. City nie je spravované bežnou miestnou radou, ale historickou [[Corporation of London]].
[[Greater London Authority]] (GLA), najvyšší správny orgán [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]], má vplyv na dianie v celej oblasti Veľkého Londýna a je zodpovedný za koordináciu činností samospráv mestských štvrtí, strategické plánovanie a chod služieb, ktoré majú dosah na celý Londýn ako napríklad polícia, požiarna ochrana a doprava. GLA sa skladá z [[Mayor of London]] (primátor) a [[London Assembly]] (mestské zastupiteľstvo).
Bývalý primátor [[Ken Livingstone]], bol zvolený ako nezávislý kandidát vo voľbách v roku [[2000]]. Napriek odporu všetkých významných politických strán a tlače sa spočiatku tešil veľkej podpore Londýnčanov. Vo voľbách v máji 2008 ho porazil [[Boris Johnson]]. Dnešné GLA bolo ustanovené ako náhrada za [[Greater London Council]] (GLC), ktorý vznikol v roku [[1965]] a bol zrušený v roku [[1986]] po politických šarvátkach medzi GLC (vtedy vedeným Kenom Livingstonom) a vládou konzervatívnej strany vedenou [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]].
Predchádzajúce londýnske administratívne úrady:
* [[Metropolitan Board of Works]] (MBW) - [[1855]] až [[1889]]
* [[London County Council]] (LCC) - [[1889]] až [[1965]]
* [[Greater London Council]] (GLC) - [[1965]] do [[1986]]
* [[Greater London Authority]] (GLA) - [[2000]]
Po zrušení GLC v roku [[1986]], prešla väčšina jeho právomocí na samosprávy mestských štvrtí a zvyšok bol zabezpečovaný ich spoluprácou alebo inými nevolenými orgánmi. Samosprávy mestských obvodov tak získali značnú autonómiu a jednotný štatút a aj keď po obnovení GLC stratili určitú časť vplyvu, stále existujú oblasti v ktorých sú nezávislé od GLC. Londýn je v parlamente reprezentovaný 74 poslancami. <!-- Zoznam volebných obvodov do parlamentu v oblasti [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]] - [http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Parliamentary_constituencies_in_Greater_London]. -->
Policajnú službu pre 32 londýnskych obvodov zabezpečuje [[Metropolitan Police Service]], všeobecne označovaná skôr ako Metropolitan Police, alebo jednoducho ''Met''. City má svoju vlastnú policajnú správu [[City of London Police]].
Zdravotná služba v Londýne je riadená vládou prostredníctvom [[National Health Service]] (NHS - národná zdravotná služba). Veľký Londýn je rozdelený na 5 Strategic Health Authorities <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=National Health Service |url=http://www.nhs.uk/england/authoritiestrusts/sha/MapSearch.aspx?rg=Y21 |dátum prístupu=2005-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060129230436/http://www.nhs.uk/england/authoritiestrusts/sha/MapSearch.aspx?rg=Y21 |dátum archivácie=2006-01-29 }}</ref>.
== Doprava ==
[[Súbor:Heritage Routemaster.jpg|náhľad|Londýnsky Doubledecker.]]
[[Súbor:london.underground.arp.750pix.jpg|náhľad|[[Londýnske metro]] a stanica [[Green Park (stanica metra)|Green Park]] na [[Jubilee Line]].|alt=]]
[[Súbor:Terminal 5 interior 1.JPG|náhľad|Letisko [[London Heathrow]] je najväčším letiskom sveta v počte odbavených cestujúcich na medzinárodných linkách]]
[[Súbor:Eurostar at St Pancras Jan 2008.jpg|náhľad|Vlaky [[Eurostar]]u od roku 2007 končia na londýnskej stanici [[St Pancras (železničná stanica)|St Pancras]]]]
Londýn je z pohľadu dopravy jedno z najrušnejších miest na svete. Doprava je spravovaná úradom primátora ([[Mayor Of London]]), ale jeho finančný vplyv je obmedzený. Výkonným orgánom riadenia londýnskeho dopravného systému je [[Transport for London]] (TfL). Sieť mestskej hromadnej dopravy je jedna z najrozsiahlejších na svete, ale často sa potýka s prehustením a výpadkami. Je jedným z najkomplexnejších dopravných systémov s 1 miliardou prepravených osôb metrom ročne.
Londýn je známy vďaka svojim červeným poschodovým autobusom (''[[doubledecker]]''), ktoré sú v prevádzke od roku [[1956]]. Tieto autobusy budú vyradené z používania na hlavných linkách systému TfL. Posledný spoj išiel tento autobus [[9. december|9. decembra]] [[2005]] na linke 159. Ako pripomienky na používanie týchto autobusov sú zriadené dve linky, na ktorých je doprava zabezpečovaná týmito autobusmi.
Dopravný systém Londýna obsahuje – [[Londýnske metro|London Underground]] (metro, zvyčajne označované pojmom ''tube''); Bus (autobusová doprava); River Services (riečna doprava); Docklands Light Railway (DLR – spojenie Canary Wharf s ostatnými časťami Londýna); Croydon Tramlink (električka); National Rail (vlak) a Thameslink.
Od roku [[2005]], ako príprava na [[Letné olympijské hry 2012]], bude do rozvoja londýnskej dopravnej infraštruktúry, najmä metra, investovaných 7 miliárd libier. V roku [[2013]] má byť sprevádzkované [[Crossrail]] - vlakové spojenie vedúce čiastočne nad zemou a čiastočne pod zemou a Cross River Tram - električková doprava z južného cez centrálny do severného Londýna. Tiež má byť vybudovaná nová vlaková stanica, pre rýchlejšie spojenie s [[Brusel]]om a [[Paríž]]om.
Spojenie s ostatnými mestami Veľkej Británie a ostatnými mestami Európy a sveta je zabezpečené kvalitnou sieťou železníc, autobusových a leteckých liniek. Mesto Londýn ma 5 medzinárodných letísk, sú to [[London Stansted|Stansted]], [[London Luton|Luton]], [[London Gatwick|Gatwick]], [[London Heathrow|Heathrow]] a [[London City|City]] ([[Londýnske letiská]], [[Letisko London City Airport]]).
== Vzdelanie ==
Westminster School, [[Harrow School]] a St. Paul's School sú jedny z najznámejších a najkvalitnejších stredných škôl na svete, všetky sídlia v Londýne.
Londýn je domovom University of London, jednou zo svetových megauniverzít. Sú do nej začlenené inštitúcie [[University College London]], The London School of Economics and Political Science, Queen Mary University of London, Birkbeck a iné.
Okrem University of London je v meste aktívnych mnoho iných (menších) univerzít, napríklad University of Arts a City University London.
== Médiá ==
Médiá [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] sú sústredené v Londýne. To sa občas prejavuje tým, že sa koncentrujú na londýnske témy viac, ako to zodpovedá ich významu. Všetky hlavné televízne spoločnosti majú svoje sídla v Londýne, vrátane [[British Broadcasting Corporation|BBC]], čo je najrešpektovanejšia britská spravodajská a mediálna organizácia. V júni [[2004]] sa niektoré súčasti BBC, napríklad [[BBC Sport]], [[CBBC]], [[Cbeebies]], [[BBC Three]] a [[BBC Radio Five Live]], presťahovali na sever do [[Manchester]]u. BBC má tiež regionálne stanice v mnohých ďalších britských mestách. Medzi ďalšie veľké televízne spoločnosti patria – [[ITV]], [[BskyB]], [[Channel 4]] a [[Five]]. Londýn je tiež centrom filmovej tvorby s množstvom firiem zaoberajúcimi sa ich výrobou.
Anglickému novinovému trhu dominujú celoštátne noviny a sídla všetkých novinových vydavateľstiev sú umiestnené v Londýne (výnimkou je [[The Guardian]], ktorého centrum je v [[Manchester]]i, ale je redigovaný v Londýne). Do 70. rokov 20. storočia bol novinový priemysel sústredený na ulici [[Fleet Street]], ale v priebehu 80. rokov s nástupom počítačovej digitálnej tlače, veľa spoločností sa presťahovalo do väčších kancelárskych komplexov, hlavne do [[Wapping]] blízko [[Tower Bridge]]. Posledná veľká spravodajská agentúra [[Reuters]] sa presunula do [[Canary Wharf]] v roku [[2005]]. Napriek tomu sa pojem ''Fleet Street'' stále používa na označenie tlače ako inštitúcie. Mnoho celoštátnych novín vydáva svoje regionálne vydania pre severné [[Anglicko]], [[Škótsko]] a [[Wales]].
Londýn je strediskom britského filmového a televízneho odvetvia s veľkými štúdiami na západnom okraji mesta a postprodukčnými centrami v [[Soho]]. Londýn je jedno z dvoch najväčších miest sveta, spolu s [[New York (mesto)|New Yorkom]], vydávajúcich anglické publikácie. Medzi globálne mediálne koncerny, ktoré majú sídlo v Londýne, patria vydavateľské skupiny ako napríklad [[Pearson]], spravodajská agentúra [[Reuters]] a svetová ''dvojka'' reklamného odvetvia – [[WPP Group]].
Londýnske lokálne média majú, rovnako ako vo zvyšku Anglicka, vo všeobecnosti menší vplyv, ako celoštátne, ale existujú niektoré zaujímavé tituly. V Londýne sú vydávané lokálne denníky napríklad ''Evening Standard'' a časopis ''Metro'', ktorý je dostupný zadarmo najmä ráno na staniciach a vo vlakoch metra. Nezávislý týždenník ''Time Out Magazine'' ponúka informácie o koncertoch, filmoch a divadelných predstaveniach a je vydávaný od roku [[1968]]. [[British Broadcasting Corporation|BBC]] prevádzkuje miestne londýnske rádio [[BBC London]], vedľa ktorého existuje aj niekoľko nezávislých rádiových staníc ako napríklad [[Capital FM]], [[Kiss 100]] a [[Resonance FM]].
== Náboženstvo ==
[[Súbor:westminster abbey night.jpg|náhľad|[[Westminsterské opátstvo]] v noci.]]
[[Súbor:St Pauls aerial (cropped).jpg|náhľad|[[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála svätého Pavla]].]]
Keď pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor Veľký]] v roku [[597]] poslal [[Augustín z Canterbury|svätého Augustína]] aby uviedol [[Anglicko]] do katolíckej cirkvi, predpokladal, že titul, ktorý získa jeho vyslanec bude ''Arcibiskup londýnsky'', pretože toto mesto bolo známe ako hlavné mesto rímskej kolónie Británia. Vzhľadom na to, že jeho posol bol vrelo privítaný v Kentskom kráľovstve, bolo arcibiskupstvo založené v [[Canterbury]]. Napriek tomu bol Londýn vždy dôležitým náboženským centrom a každý [[Arcibiskup canterburský|canterburský arcibiskup]] tu trávil mnoho času. Jeho oficiálna rezidencia je v Labet Palace.
[[Anglikánska cirkev]] má dvoch arcibiskupov – ''Arcibiskup londýnsky'', ktorý spravuje časť Londýna na sever od Temže a ktorý sídli v najväčšom londýnskom barokovom chráme
[[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|katedrále svätého Pavla]] a ''Arcibiskup southwarský'', ktorý spravuje anglikánsku cirkev na juh od Temže. Dôležité národné a kráľovské ceremónie sú rozdelené medzi
Katedrálu svätého Pavla a [[Westminsterské opátstvo]], gotický kostol veľkosti katedrály. Rovnako ako v iných častiach [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] návštevy bohoslužieb klesajú a anglická cirkev sa musí vyrovnať s poklesom popularity.
Rímskokatolícky ''Arcibiskup westminsterský'' je všeobecne uznávaný ako hlava katolíckej cirkvi v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales]]e. Ďalšie tradičné protestantské cirkvi, ktoré majú rezidenciu v Londýne sú napríklad ''United Reformed Church'' a ''Quakers''. Mnoho imigrantov založilo svoje vlastné cirkvi, napríklad je tu zastúpená gréckokatolícka cirkev a existujú tu ďalšie protestantské zbory.
Londýn je najdôležitejším centrom islamu v Spojenom kráľovstve. Na dvoch londýnskych predmestiach sú enklávy s najväčším počtom moslimov v Spojenom kráľovstve – Tower Hamlets a Newham. [[London Central Mosque]] (londýnska centrálna mešita) je veľmi dobre známa londýnska silueta, postavená na okraji [[Regent’s Park]]u a ďalšie mešity sú aj v iných častiach mesta.
Hinduistický chrám v Neasden – [[Neasden Temple]], je najväčším hinduistickým chrámom mimo Indie a zároveň pozoruhodným príkladom modernej budovy postavenej v tradičnom štýle. Väčšina dokonale prepracovaných a spletitých mramorových plastík použitých v chráme bolo vytesaných v Indii.
Viac ako dve tretiny britských židov žije v Londýne, čo radí Londýn na 13. miesto na svete v počte židov žijúcich mimo [[Izrael]]a <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jewish Agency for Israel |url=http://www.jafi.org.il/education/100/concepts/demography/demtables.html#10 |dátum prístupu=2005-11-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080513110652/http://www.jafi.org.il/education/100/concepts/demography/demtables.html#10 |dátum archivácie=2008-05-13 }}</ref>.
== Šport ==
Londýn je miestom konania jedného z najväčších maratónov a masovou účasťou, [[Londýnsky maratón|Londýnskeho maratónu]], uskutočnili sa tu [[Letné olympijské hry 1908]], [[Letné olympijské hry 1948|1948]] a [[Letné olympijské hry 2012|2012]]. Londýn bol zvolený ako miesto usporiadania [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hier 2012]] v júni [[2005]]. Stal sa tak prvým mestom, kde sa uskutočnili letné olympijské hry po tretíkrát.[[Súbor:Nat West media centre cropped.jpg|náhľad|[[Lord's Cricket Ground]].]]
Najnavštevovanejším športom v Londýne je [[futbal]] a sídli tu niekoľko popredných futbalových klubov. V histórii neboli londýnske kluby príliš úspešné v získavaní najcennejších futbalových trofejí tak, ako napríklad [[Liverpool FC|Liverpool]] alebo [[Manchester United FC|Manchester United]], ale súčasný [[Arsenal FC|Arsenal]] (založený vo Woolwich Arsenal, ale v roku [[1913]] sa presťahoval na [[Highbury]] a v 2006 na Emirates Stadium) a [[Chelsea FC|Chelsea]] (hrá na Stamford Bridge vo [[Fulham]]e) sú, spolu s [[Manchester United FC|Manchester United]], považované za členov veľkej trojky - ''Big 3''. V sezóne 2003/04 boli prvou dvojicou londýnskych klubov v najvyššej anglickej futbalovej súťaži, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach s víťazným Arsenalom. V sezóne 2004/05 sa situácia zopakovala, tentokrát zvíťazila Chelsea.
V sezóne 2007/08 hrá v najvyššej futbalovej súťaži [[FA Premier League]] päť londýnskych klubov – [[Arsenal FC|Arsenal]],
[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]], [[Chelsea FC|Chelsea]], [[Fulham FC|Fulham]] a [[West Ham United FC|West Ham United]]. V plne profesionalizovanej [[Football League]] (liga o jednu úroveň nižšia ako Premier League) hrá šesť londýnskych oddielov – [[Watford FC]], [[Charlton Athletic FC|Charlton Athletic]]
[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] (hrajú v South Norwood),
[[Leyton Orient FC|Leyton Orient]], [[Millwall FC|Millwall]]
a [[Queens Park Rangers FC|Queens Park Rangers]] (QPR) – všetky už hrali v najvyššej lige.
Londýn bol jedným z miest konania [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1966]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 1996]] a finálových stretnutí oboch turnajov. Londýn hostil finále PMEK v rokoch [[1968]], [[1978]] a [[1972]]. [[Wembley Stadium|Futbalový štadión vo Wembley]] – národný futbalový štadión, ktorý bol svedkom mnohých významných medzištátnych a klubových futbalových a ragby zápasov, bol do r. [[2006]] v rekonštrukcii. Po dobu jeho rekonštrukcie bol miestom dôležitých zápasov cardiffský [[Millennium Stadium]].[[Súbor:Emitates Stadium.JPG|náhľad|Štadión klubu [[Arsenal FC|Arsenal]].]]Veľmi populárnym športom v Londýne je tiež ragby, ktorého priaznivci pochádzajú najmä zo stredných vrstiev spoločnosti zo severu a západu mesta. [[Anglický národný ragbyový štadión]] je v [[Twickenham]]e. Tri z dvanástich klubov elitnej ligy – [[Guinness Premiership]] pochádzajú z Londýna. Kluby [[London Irish]], [[Saracens FC|Saracens]] a [[Wasps]] hrajú na ihrisku mimo [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]], ale v metropolitnej oblasti. [[Harlequins FC|Harlequins]], ktorí zostúpili po sezóne 2004/05 do nižšej súťaže [[National Division One]], hrajú v oblasti Veľkého Londýna.
V Londýne sú dve kriketová ihriská – [[Lord’s Cricket Ground]] – domov Middlesex a Marylebone Cricket Club na predmestí [[St John's Wood]] kúsok na sever od [[Regent’s Park]]u a [[Oval]] – sídlo ''Surrey'' v južnom Londýne.
[[All England Lawn Tennis and Croquet Club]] je miestom konania známeho [[Wimbledon (tenis)|tenisového turnaja vo Wimbledone]] na juhovýchode Londýna.
V roku [[2012]] sa stal Londýn dejiskom [[Olympijské hry (moderné)]], a to dňoch [[27. júl]]a do [[12. august]]a
== Ekonomika ==
[[Súbor:Canary Wharf from Limehouse London June 2016 HDR.jpg|náhľad|[[Canary Wharf]] večer.]]
[[City of London|Londýnske City]] je finančným centrom Londýna, kde sídlia banky a maklérske, poisťovacie, právne a účtovnícke firmy. Druhé finančné centrum sa stavia v oblasti [[Canary Wharf]] na východe Londýna. Je to oveľa menšia oblasť ako City, ale rovnako významná, nachádza sa tam napríklad hlavné sídlo [[HSBC]].
Sídla firiem mimo finančného odvetvia sú roztrúsené po celom centrálnom Londýne. Niektoré sú v City, ale väčšia časť je sústredená viac na západ v [[Mayfair]], [[St. James's]] a [[Strand]] a ich okolí. Viac ako polovica firiem zaradených do rebríčka UK TOP100 majú svoje riadiace centrá v Londýne a viac ako 70 % v [[metropolitná oblasť Londýna|metropolitnej oblasti Londýna]]. Londýn je vedúcim globálnym centrom odborných služieb. 31 % svetových obchodov s valutami sa odohráva v Londýne, s väčším podielom obchodov s americkými dolármi ako v New Yorku a s väčším podielom obchodovania s eurom ako vo zvyšku Európy.
Turistika je jedno z najväčších odvetví britského priemyslu a v roku [[2003]] bola zdrojom príjmu pre 350 000 Londýnčanov <ref>[http://www.visitbritain.com/]</ref>.
Aj keď je londýnsky prístav až tretí najväčší prístav Spojeného kráľovstva, na rozdiel od doby, keď bol najväčším prístavom sveta, stále ním prechádza 50 miliónov ton tovaru ročne. Hlavný dok je teraz v [[Tilbury]], mimo hranice [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]].
Londýnska ekonomika vytvára 365 000 miliónov dolárov ročne a je zdrojom 17 %
[[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP) Spojeného kráľovstva – v tom je zahrnutý iba samotný Londýn. Produkcia metropolitnej oblasti Londýna je oveľa väčšia – odhaduje sa na 600 000 miliónov dolárov (porovnateľná s HDP Holandska).
== Zaujímavosti ==
* Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] museli byť v londýnskej ZOO zabité všetky druhy jedovatých zvierat - dôvodom bol ich potencionálny únik v prípade bombardovania mesta.<ref name="r1">{{Citácia periodika|titul=ZSL London Zoo during World War Two|periodikum=Zoological Society of London (ZSL)|url=https://www.zsl.org/blogs/artefact-of-the-month/zsl-london-zoo-during-world-war-two|dátum prístupu=2017-04-06|jazyk=en}}</ref>
* Automobilová doprava v centre Londýna sa hýbe podobnou rýchlosťou ako tá konská v minulom storočí
* V Londýne sa hovorí približne 300 jazykmi, vrátane [[Poľština|Poľštiny]], [[Hindčina|Hindčiny]], [[Bengálčina|Bengálčiny]] a iných<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Languages Do People Speak in London? | url = https://www.chllocalization.com/blog/what-languages-do-people-speak-in-london.html | vydavateľ = CHL Localization | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = en}}</ref>
== Turistické atrakcie ==
[[Súbor:RoyalAlbertHall.jpg|náhľad|[[Royal Albert Hall]].]]
[[Súbor:trafalgar square night small.jpg|náhľad|[[Trafalgar Square]]]]
[[Súbor:Thames Barrier London.jpg|náhľad|'''Bariéry na Temži''', najväčšie pohyblivé zábrany proti záplavám na svete]]
[[Súbor:PalaceOfWestminsterAtNight.jpg|náhľad|[[Palace of Westminster]] pohľad cez rieku [[Temža]].]]
[[Súbor:View of London.jpg|náhľad| pohľad z [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrály sv. Pavla]] na mesto.]]
=== Pozoruhodné miesta ===
*[[Chinatown (Londýn)|Čínska štvrť]]
* [[Covent Garden]]
* [[Downing Street]]
* [[Horse Guards Parade]]
* [[Leicester Square]]
* [[The London Dungeon]]
* [[London Eye]]
* [[London Planetarium]]
* [[London Zoo]]
* [[Madame Tussauds|Madame Tussaud's]]
* [[Piccadilly Circus]]
* [[Soho]]
* [[South Bank]]
* [[Theatreland]]
* [[Tower Bridge]]
* [[Tower of London]]
* [[Trafalgar Square]]
=== Budovy a monumenty ===
* [[One Canada Square|1 Canada Square]] (dominanta [[Canary Wharf]])
* [[30 St Mary Axe]] (ľudovo ''Gherkin'' alebo ''Swiss Re Building'')
* [[Albert Memorial]]
* [[Alexandra Palace]]
* [[Bank of England]]
* [[Battersea Power Station]]
* [[British Library]]
* [[Broadcasting House]]
* [[BT Tower]] (v minulosti známy ako ''Post Office Tower'' alebo ''Telecom Tower'')
* [[Buckinghamský palác]]
* [[Bush House (Londýn)|Bush House]]
* [[City Hall (Londýn)|City Hall]]
* [[Clarence House]]
* [[Cleopatra’s Needle]]
* [[Pamätník Diany, princeznej z Walesu]]
* [[Hampton Court Palace]]
* [[Lambeth Palace]]
* [[Kensington Palace]]
* [[Budova Lloyd’s]]
* [[Marble Arch]]
* [[Millennium Dome]]
* [[The Monument]] (pamätník [[Veľký požiar Londýna|Veľkého požiaru Londýna]])
*[[Nelsonov stĺp|Nelson's Column]]
* [[Palace of Westminster]] ([[Houses of Parliament|Parliament]] a [[Hodinová veža (Westminsterský palác)|Big Ben]])
* [[Royal Albert Hall]]
* [[Royal Courts of Justice]]
* [[Royal Festival Hall]]
*[[Royal Observatory, Greenwich|Royal Greenwich Observatory]] a [[Greenwichský poludník|Greenwich Meridian]]
* [[Royal National Theatre]]
* [[Royal Opera House]]
* [[Shri Swaminarayan Mandir]] v [[Neasden]]
*[[St Pancras (železničná stanica)|St Pancras Station]]
* [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála svätého Pavla]]
* [[Somerset House]]
* [[Syon House]]
* [[Temple of Mithras, London|Temple of Mithras]]
* [[Tower 42]] (v minulosti označovaný ako the ''Natwest Tower'')
* [[Westminsterské opátstvo]]
=== Múzeá a galérie ===
[[Súbor:British Museum from NE 2.JPG|náhľad|Britské múzeum]]
* [[Vedecké múzeum (Londýn)|Vedecké múzeum]]
*[[Natural History Museum (Londýn)|Prírodovedné múzeum]]
* [[Britské múzeum]]
* [[Národná galéria (Londýn)|Národná galéria]]
* [[Tate Britain]]
* [[Tate Modern]]
* [[Múzeum Harryho Pottera]]
=== Trhy a obchodné centrá ===
* [[West End (Londýn)|West End]]
* [[Knightsbridge]]
* [[Borough Market]]
* [[Portobello Road Market]]
* [[Petticoat Lane Market]]
* [[Brick Lane Market]]
* [[Covent Garden]]
*[[Lillywhites]]
=== Parky a záhrady ===
[[Súbor:Hyde Park - London.jpg|náhľad|Hyde Park]]
V Londýne je veľké množstvo otvorených priestranstiev. Deväť kráľovských parkov, v minulosti poľovných revírov, je dnes prístupných verejnosti. [[Green Park]], [[St. James’s Park]], [[Hyde Park (Londýn)|Hyde Park]] a [[Kensington Gardens]] formujú pásmo zelene vo [[West End]]e. [[Regent’s Park]] tvorí severnú hranicu centra Londýna, zatiaľ čo [[Greenwich Park]], [[Bushy Park]] a [[Richmond Park]] sú oázou pokoja na londýnskych predmestiach. Mnoho menších parkov bolo založených pri bohatých súkromných rezidenciách pre súkromné používanie, ale časť je teraz prístupná pre verejnosť.
Väčšina parkov spravovaných londýnskou samosprávou bola vytvorená medzi polovicou 19. storočia a [[Druhá svetová vojna|Druhou svetovou vojnou]]. Príkladom sú [[Victoria Park]], [[Alexandra Park]] a [[Battersea Park]]. Niektoré parky na predmestiach, napríklad [[Hampstead Heath]], [[Wimbledon Common]] a [[Epping Forest]], majú neformálny prírodný charakter. Najvýznamnejšia záhrada, v ktorej sa platí vstupné je [[Royal Botanic Gardens]] v [[Kew]]e.
{{Široký obrázok|London 360 from St Paul's Cathedral - Sept 2007.jpg|1800px|''Panoramatický pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.''}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=London|wikt=Londýn}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.londyn.sk/londyn Londyn.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060714191007/http://www.londyn.sk/londyn/ |date=2006-07-14 }} Slovenský web o Londýne
* [http://london.cestovanie.biz/ Londýnske atrakcie] Slovenský web atrakcií v Londýne
=== Vládne organizácie ===
* [http://www.london.gov.uk/ Mayor of London], oficiálna stránka londýnskej radnice. {{eng icon}}
* [http://www.transportforlondon.gov.uk/tfl/ Transport for London] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050712011404/http://www.transportforlondon.gov.uk/tfl/ |date=2005-07-12 }}, oficiálna stránka spoločnosti zabezpečujúcej dopravu v Londýne {{eng icon}}
*: …vrátane [http://tube.tfl.gov.uk/ The London Underground] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050411075342/http://tube.tfl.gov.uk/ |date=2005-04-11 }}, [[londýnske metro|londýnskeho metra]].
* [http://www.statistics.gov.uk/census2001/press_release_l.asp The Office of National Statistics], výsledky sčítania ľudu v Londýne v roku 2001. {{eng icon}}
=== Cestovní sprievodcovia ===
* [http://uk.visitlondon.com/ VisitLondon] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051001022817/http://uk.visitlondon.com/ |date=2005-10-01 }}, oficiálna turistická stránka. {{eng icon}}
{{Londýn}}
{{Hlavné mestá Európy}}
[[Kategória:Londýn| ]]
[[Kategória:Hlavné mestá v Európe]]
[[Kategória:Olympijské mestá]]
[[Kategória:Mestá v Anglicku]]
[[Kategória:Prístavné mestá v Spojenom kráľovstve]]
[[Kategória:Hanza]]
[[Kategória:Prístavné mestá Severného mora]]
[[Kategória:Univerzitné mestá v Anglicku]]
a80tceo9qknbvkgrldh7ptq4jm0ml4c
Záporožská ulica
0
3490
8207245
8155888
2026-05-02T14:52:20Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207245
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Ulica
| Názov = Záporožská ulica
| Kategória =
| Obrázok = Zaporozska.JPG
| Popis obrázka =
| Štát = Slovensko
| Mesto = Bratislava
| Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]
| Štvrť = [[Dvory (Bratislava)|Dvory]]
| Obvod =
| Číslo obvodu =
| Nadmorská výška =
| Severná šírka = 48.1253567
| Východná dĺžka = 17.099368899999945
| Dĺžka =
| Šírka =
| Vznik =
| PSČ = 851 01<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = pscpsc.sk
| titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky
| url = https://www.pscpsc.sk/psc-Bratislava-Zaporozska
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2017-04-29
| miesto =
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
| Začína = [[Rusovská cesta]]
| Končí = [[Gercenova ulica]]
| Vytvorenie =
| Denominácia =
| Orientácia =
| Staršie názvy =
| Mapa štátu = Slovensko
| Mapa mesta = Bratislava
| Commons = Záporožská, Bratislava
}}
'''Záporožská ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev
| url = http://bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11052914
| vydavateľ = [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|Hlavné mesto SR Bratislava]]
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 2017-1-10
| dátum prístupu = 2017-04-29
| miesto =
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nachádza sa v miestnej časti [[Dvory (Bratislava)|Dvory]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Bratislava: Plán mesta
| vydavateľ = [[Freytag & Berndt]]
| miesto = [[Bratislava]]
| rok = [[2008]]
| isbn = 80-89184-14-6
| strany =
| počet strán =
| url =
| jazyk =
}}</ref>
== Základné informácie ==
Je pomenovaná podľa [[Ukrajina|ukrajinského]] mesta [[Záporožie]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Horváth
| meno = Vladimír
| odkaz na autora =
| titul = Bratislavský topografický lexikon
| vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]]
| miesto = [[Bratislava]]
| rok = [[1990]]
| isbn = 80-222-0229-0
| strany =
| počet strán =
| url =
| jazyk =
}}</ref> Tvorí spojnicu medzi [[Rusovská cesta|Rusovskou cestou]] a [[Gercenova ulica|Gercenovou]]. Na Záporožskej 8 má sídlo pracovisko [[polícia|polície]], určené pre vybavovanie dokladov pre okres [[Bratislava V (okres)|Bratislava V]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]]
| titul =
| url = http://www.minv.sk/?strankove-dni-a-hodiny-na-or-pz-bratislava-v
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2017-04-29
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Na Záporožskej 12 sa nachádza zdravotné stredisko s [[Lekáreň|lekárňou]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ =
| titul = Zdravotné stredisko Záporožská
| url = https://www.lekarne.sk/lekaren/bratislava/lekaren-elan-1866
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2017-04-29
| miesto =
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Dopravné spojenie ==
{{Zastávka|ba|Záporožská|datum}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Záporožská, Bratislava}}
== Externé odkazy ==
* [http://mapa.zoznam.sk/?search=Záporožská Záporožská ulica na mape Bratislavy]
{{bratislavský výhonok}}{{Ulice v Petržalke}}
[[Kategória:Ulice v Petržalke]]
rp7rwj1kfhou55xrlmobmm7jppg1cvv
Marmarské more
0
4427
8207192
8170802
2026-05-02T12:50:22Z
~2026-25835-64
293305
8207192
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox More
| název = Marmarské more
| obrázok = Sea of Marmara map.png
| popis = mapa oblasti Marmarského mora
| svetadiel = [[Európa]], [[Ázia]]
| štáty = {{Minivlajka|Turecko|w}}
| súradnice =
| šírka = 80 km
| dĺžka = 280 km
| rozloha = 11 140 km<sup>2</sup>
| nad = [[Atlantický oceán]]
| sused = [[Stredozemné more]], [[Čierne more]]
| pod = [[Bospor]], [[Dardanely]]
| prítoky = [[Gráníkos]]
| maxhĺbka = 1 370 m
| priemhĺbka =
| objem =
| poznámka =
}}
'''Marmarské more''' (-normovaný slovenský názov<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref>; iné názvy: '''Mramorové more'''<ref>FERKO, M., FERKO, Ľ. Svätopluk a Metod. Bratislava: Fo art, 2013, S. 136</ref><ref>KOVALÍK, A. Dejepis pre V. triedu slovenských gymnázií a II. roč. učiteľských akadémií. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1943, S. 69</ref><ref>JEŽO, M. et al. Školník pre školy elementárne, slovenské. V Trnave: G. a E. Bežo, 1922, S. 121</ref>, zastarano ''(more) Marmara''<ref>Gustáv k. Zechenter z vlastného životopisu. in: Slovenské pohľady č. 8-9, 1913. S. 505</ref>; vo vzťahu k staroveku niekedy: '''Propontis'''<ref>PRAVDOVÁ, M., MICHOVSKÝ, V. Staroveký Rím - čítanka k starovekým dejinám. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1975, S. 156, 537</ref> či '''Propontída'''<ref>Bazil Veľký a Daniel ŠKOVIERA. Listy II (r. 375-378), Hexaémeron. Prešov: Petra, 2002, S. 221</ref>; [[turečtina|po turecky]]: ''Marmara Denizi'', [[novogréčtina|po novogrécky]]: ''Θάλασσα του Μαρμαρά'' - Thalassa tou Marmara alebo ''Προποντίδα'' - Propontida) je vnútrozemské [[more]] medzi [[Bospor]]om a [[Dardanely|Dardanelami]].
[[Bospor]]om je toto more oddelené od [[Čierne more|Čierneho]] a [[Dardanely|Dardanelami]] (resp. polostrovom [[Gelibolu (polostrov)|Gelibolu]]) od [[Egejské more|Egejského mora]]. Zároveň toto more oddeľuje [[Ázia|ázijskú]] časť [[Turecko|Turecka]] od jeho [[Európa|európskej]] časti.
Jeho plocha je 11 350 [[Štvorcový kilometer|km²]], maximálna hĺbka 1 355 m.
V mori sa nachádzajú dve väčšie [[súostrovie|súostrovia]], známe ako [[Princove ostrovy|Princove]] a [[Marmarské ostrovy]].
== Etymológia ==
Marmarské more je pomenované podľa mesta [[Marmara]] (leží na ostrove Marmara v Marmarských ostrovoch v Marmarskom mori), ktoré je pomenované podľa mramoru, lebo je bohaté na zdroje [[mramor]]u ([[gréčtina|gr.]] ''marmaros'' znamená mramor).
Starogrécky názov Marmarského mora bol Propontis (Προποντίς). Pri skloňovaní sa kmeň tohto slova mení na Propontid-. Názov je zložený z ''pro'' (pred) + ''pontos'' (more/Čierne more) + -is : Gréci zvyčajne plávali cez Propontis do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Propontis sa niekedy v literatúre prekladá ako Predmorie. Novogrécky ekvivalent slova Propontis znie Propontida (Προποντίδα).
== Geológia ==
Marmarské more je [[pull-apart panva]], ktorá vznikla začiatkom [[pliocén]]u činnosťou [[severoanatólsky zlom|severoanatólskeho zlomu]]. Pozdĺž tohto zlomu, ktorý možno zaradiť ako [[smerný posun]], dochádza k pohybu (tzv. tektonický únik) [[Anatólia|Anatólie]] na západ v dôsledku tlaku [[Arabská platňa|Arabskej platne]]. Severnú časť panvy Marmarského mora tvoria 3 [[depresia|depresie]], alebo menšie [[panva|panvy]] - Tekirdag, Stredomarmarská a Cinarcik<ref>Okay, A.I., Kaslilar-Özcan, A., Imren, C., Beztepe-Güney, A., Demirbağ, E., Kuşcu, I., 2000: ''Active faults and evolving strike-slip basins in the Marmara Sea, northwest Turkey: a multichannel seismic reflection study.'' Tectonophysics, 321, s. 189 – 218
</ref>.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Sea of Marmara}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.adiyamanli.org/seaofmarmara.html Základné informácie]
{{Atlantický oceán}}
{{Autoritné údaje}}
{{Súradnice|40.730608|28.289795|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Marmarské more| ]]
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu|Marmarské more]]
62qnyz9quo9p9d0qblexdefqqemzotk
8207387
8207192
2026-05-02T20:01:43Z
~2026-25835-64
293305
8207387
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox More
| název = Marmarské more
| obrázok = Sea of Marmara map.png
| popis = mapa oblasti Marmarského mora
| svetadiel = [[Európa]], [[Ázia]]
| štáty = {{Minivlajka|Turecko|w}}
| súradnice =
| šírka = 80 km
| dĺžka = 280 km
| rozloha = 11 140 km<sup>2</sup>
| nad = [[Atlantický oceán]]
| sused = [[Stredozemné more]], [[Čierne more]]
| pod = [[Bospor]], [[Dardanely]]
| prítoky = [[Gráníkos]]
| maxhĺbka = 1 370 m
| priemhĺbka =
| objem =
| poznámka =
}}
'''Marmarské more''' (-normovaný slovenský názov<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref>; iné názvy: '''Mramorové more'''<ref>FERKO, M., FERKO, Ľ. Svätopluk a Metod. Bratislava: Fo art, 2013, S. 136</ref><ref>KOVALÍK, A. Dejepis pre V. triedu slovenských gymnázií a II. roč. učiteľských akadémií. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1943, S. 69</ref><ref>JEŽO, M. et al. Školník pre školy elementárne, slovenské. V Trnave: G. a E. Bežo, 1922, S. 121</ref>, staršie: ''Marmorské more''<ref>SENEŠ, J. Základné analýzy pre biofaciálne hodnotenie fosílnych brakických biotopov. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964, S. 19</ref>, zastarano ''(more) Marmara''<ref>Gustáv k. Zechenter z vlastného životopisu. in: Slovenské pohľady č. 8-9, 1913. S. 505</ref>; vo vzťahu k staroveku niekedy: '''Propontis'''<ref>PRAVDOVÁ, M., MICHOVSKÝ, V. Staroveký Rím - čítanka k starovekým dejinám. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1975, S. 156, 537</ref> či '''Propontída'''<ref>Bazil Veľký a Daniel ŠKOVIERA. Listy II (r. 375-378), Hexaémeron. Prešov: Petra, 2002, S. 221</ref>; [[turečtina|po turecky]]: ''Marmara Denizi'', [[novogréčtina|po novogrécky]]: ''Θάλασσα του Μαρμαρά'' - Thalassa tou Marmara alebo ''Προποντίδα'' - Propontida) je vnútrozemské [[more]] medzi [[Bospor]]om a [[Dardanely|Dardanelami]].
[[Bospor]]om je toto more oddelené od [[Čierne more|Čierneho]] a [[Dardanely|Dardanelami]] (resp. polostrovom [[Gelibolu (polostrov)|Gelibolu]]) od [[Egejské more|Egejského mora]]. Zároveň toto more oddeľuje [[Ázia|ázijskú]] časť [[Turecko|Turecka]] od jeho [[Európa|európskej]] časti.
Jeho plocha je 11 350 [[Štvorcový kilometer|km²]], maximálna hĺbka 1 355 m.
V mori sa nachádzajú dve väčšie [[súostrovie|súostrovia]], známe ako [[Princove ostrovy|Princove]] a [[Marmarské ostrovy]].
== Etymológia ==
Marmarské more je pomenované podľa mesta [[Marmara]] (leží na ostrove Marmara v Marmarských ostrovoch v Marmarskom mori), ktoré je pomenované podľa mramoru, lebo je bohaté na zdroje [[mramor]]u ([[gréčtina|gr.]] ''marmaros'' znamená mramor).
Starogrécky názov Marmarského mora bol Propontis (Προποντίς). Pri skloňovaní sa kmeň tohto slova mení na Propontid-. Názov je zložený z ''pro'' (pred) + ''pontos'' (more/Čierne more) + -is : Gréci zvyčajne plávali cez Propontis do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Propontis sa niekedy v literatúre prekladá ako Predmorie. Novogrécky ekvivalent slova Propontis znie Propontida (Προποντίδα).
== Geológia ==
Marmarské more je [[pull-apart panva]], ktorá vznikla začiatkom [[pliocén]]u činnosťou [[severoanatólsky zlom|severoanatólskeho zlomu]]. Pozdĺž tohto zlomu, ktorý možno zaradiť ako [[smerný posun]], dochádza k pohybu (tzv. tektonický únik) [[Anatólia|Anatólie]] na západ v dôsledku tlaku [[Arabská platňa|Arabskej platne]]. Severnú časť panvy Marmarského mora tvoria 3 [[depresia|depresie]], alebo menšie [[panva|panvy]] - Tekirdag, Stredomarmarská a Cinarcik<ref>Okay, A.I., Kaslilar-Özcan, A., Imren, C., Beztepe-Güney, A., Demirbağ, E., Kuşcu, I., 2000: ''Active faults and evolving strike-slip basins in the Marmara Sea, northwest Turkey: a multichannel seismic reflection study.'' Tectonophysics, 321, s. 189 – 218
</ref>.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Sea of Marmara}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.adiyamanli.org/seaofmarmara.html Základné informácie]
{{Atlantický oceán}}
{{Autoritné údaje}}
{{Súradnice|40.730608|28.289795|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Marmarské more| ]]
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu|Marmarské more]]
3trr728brn27pg8t6uh4sahbbv7v6sv
1976
0
4479
8207290
8165714
2026-05-02T17:18:16Z
Buncic
19334
/* Úmrtia */ Max Ernst bol nemec.
8207290
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|1976}}
== Udalosti ==
* [[5. január]] – pri [[Havária jadrovej elektrárne A1#Havária A-1 v roku 1976|havárii]] v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice zahynuli dvaja pracovníci
* [[4. február]] až [[15. február]] – [[Zimné olympijské hry]], [[Innsbruck]], [[Rakúsko]]
* [[1. apríl]] – bola založená spoločnosť [[Apple]]
* [[29. jún]] – [[Seychely]] získali nezávislosť od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]
* [[28. júl]] – Pri chybe pristávania sa lietadlo IL-18 zrútilo na [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]]
* [[17. júl]] až [[1. august]] – [[Letné olympijské hry 1976|Letné olympijské hry]], [[Montreal]], [[Kanada]]
* [[30. júl]] až [[1. august]] – prvý [[Koncert mladosti]] v [[Pezinok|Pezinku]]
*[[12. august]] – premiéra pilotnej epizódy ''Kuťáci'' seriálu [[Pat & Mat|A je to!]]
* [[17. september]] – Uskutočnilo sa slávnostné odovzdanie prototypu [[Space Shuttle|amerického raketoplánu]] [[Enterprise (raketoplán)|Enterprise]] do služieb [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]
== Nobelova cena ==
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Burton Richter]], [[Samuel Ting]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[William Lipscomb]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Baruch Samuel Blumberg]], [[Daniel Carleton Gajdusek]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Saul Bellow]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Betty Williamsová]], [[Mairead Corriganová]]
* [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[Milton Friedman]]
== Narodenia ==
[[Súbor:Adriana-seule.jpg|thumb|upright|[[Adriana Kučerová]] (* 24. február)]]
[[Súbor:Polnisova crop.JPG|thumb|upright|[[Petra Polnišová]] (* 24. február)]]
[[Súbor:Reese Witherspoon at TIFF 2014.jpg|thumb|upright|[[Reese Witherspoonová]] (* 22. marec)]]
[[Súbor:Anna Geislerova.jpg|thumb|upright|[[Anna Geislerová]] (* 17. apríl)]]
[[Súbor:ColinFarrell07TIFF.jpg|thumb|upright|[[Colin Farrell]] (* 31. máj)]]
[[Súbor:Lindsay Davenport, Australian Open 2005 cropped.jpg|thumb|upright|[[Lindsay Davenportová]] (* 8. jún)]]
[[Súbor:Patrick Vieira.jpg|thumb|upright|[[Patrick Vieira]] (* 23. jún)]]
[[Súbor:Benedict_Cumberbatch_SDCC_2014.jpg|thumb|upright|[[Benedict Cumberbatch]] (* 9. júl)]]
[[Súbor:Татьяна Лебедева 2013 Volgograd.jpg|thumb|upright|[[Tatiana Romanovna Lebedevová|Tatiana Lebedevová]] (* 21. júl)]]
[[Súbor:Judit Polgar.jpg|thumb|upright|[[Judit Polgárová]] (* 23. júl)]]
[[Súbor:Lubomor Visnovsky 2013-05-09.JPG|thumb|upright|[[Ľubomír Višňovský]] (* 11. august)]]
[[Súbor:Ronaldo.jpeg|thumb|upright|[[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]] (* 22. september)]]
[[Súbor:Michael Ballack 2009 cropped.jpg|thumb|upright|[[Michael Ballack]] (* 26. september)]]
[[Súbor:Monika Absolonova.jpg|thumb|upright|[[Monika Absolonová]] (* 27. september)]]
[[Súbor:Andriy Shevchenko-ua2011.jpeg|thumb|upright|[[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]] (* 29. september)]]
[[Súbor:Emily Deschanel (7594526198).jpg|thumb|upright|[[Emily Deschanelová]] (* 11. október)]]
[[Súbor:Armin Van Buuren 2.jpg|thumb|upright|[[Armin van Buuren]] (* 25. december)]]
* {{0}}[[4. január]] – [[Radek Bonk]], český hokejista
* {{0}}[[6. január]] – [[Richard Zedník]], slovenský hokejista
* [[16. január]] – [[Martina Moravcová]], slovenská plavkyňa
* [[19. január]] – [[Milan Kostolný]], slovenský hokejista
* 19. január – [[Christoph Sumann]], rakúsky biatlonista
* [[20. január]] – [[Conchita Martínezová Granadosová]], španielska tenistka
* [[21. január]] – [[Peter Černák]], slovenský futbalista
* [[27. január]] – [[Enzo Artoni]], taliansky tenista
* [[28. január]] – [[Jaroslav Slávik (sánkar)|Jaroslav Slávik]], slovenský sánkar
* 28. január – [[Juraj Štefanka]], slovenský hokejista
* [[31. január]] – [[Tomáš Zíb]], český tenista
* {{0}}[[1. február]] – [[Tomáš Halva]], slovenský atlét († [[2001]])
* {{0}}1. február – [[Phil Ivey]], americký hráč pokru („Tiger Woods of Poker“ / Tiger Woods pokru)
* {{0}}[[2. február]] – [[Chrysopiji Devedziová]], grécka atlétka
* {{0}}[[4. február]] – [[Janka Števková]], slovenská cyklistka
* {{0}}[[8. február]] – [[Jozef Viskupič]], slovenský politik
* [[13. február]] – [[Leslie Feistová]], kanadská speváčka a textárka
* [[14. február]] – [[Milan Hejduk]], český hokejista
* [[15. február]] – [[Óscar Freire]], španielsky cyklista
* 15. február – [[Jana Kolesárová]], slovenská herečka
* [[17. február]] – [[Martin Ivičič]], slovenský hokejista
* [[18. február]] – [[Vladimír Pláteník]], slovenský tenisový tréner a bývalý tenista
* 18. február – [[Chanda Rubinová]], americká tenistka
* [[21. február]] – [[Ryan Smyth]], kanadský hokejista
* [[24. február]] – [[Zuzana Belohorcová]], slovenská moderátorka
* 24. február – [[Adriana Kučerová]], slovenská operná speváčka, sopranistka
* 24. február – [[Petra Polnišová]], slovenská herečka
* [[26. február]] – [[Richard Dírer]], slovenský novinár a moderátor
* [[28. február]] – [[David Aebischer]], švajčiarsky hokejový brankár
* 28. február – [[Mark Streit]], švajčiarsky hokejový obranca
* {{0}}[[9. marec]] – [[Anier García]], kubánsky atlét
* [[10. marec]] – [[Barbara Schettová]], rakúska tenistka
* [[11. marec]] – [[Mariana Díazová-Olivová]], argentínska tenistka
* [[14. marec]] – [[Juraj Faith]], slovenský hokejista
* 14. marec – [[Daniel Gillies]], novozélandský herec a režisér
* [[16. marec]] – [[Kim Johnsson]], švédsky hokejista
* [[19. marec]] – [[Alessandro Nesta]], taliansky futbalista
* 19. marec – [[Rudolf Verčík]], slovenský hokejista
* [[20. marec]] – [[Chester Bennington]], americký spevák († [[2017]])
* [[22. marec]] – [[Reese Witherspoonová]], americká herečka
* [[23. marec]] – [[Michelle Monaghanová]], americká herečka
* 23. marec – [[Keri Russellová]], americká herečka
* [[24. marec]] – [[Peyton Manning]], hráč amerického futbalu
* [[25. marec]] – [[Christoph Gruber]], rakúsky lyžiar
* [[27. marec]] – [[Peter Vozár]], slovenský hádzanársky reprezentant
* [[29. marec]] – [[Jennifer Capriatiová]], americká tenistka
* [[30. marec]] – [[Jessica Cauffielová|Jessica Cauffiel]], americká herečka a speváčka
* [[31. marec]] – [[Štefan Bugala]], slovenský hudobník
* 31. marec – [[Karin Olasová]], slovenská moderátorka a herečka
* 31. marec – [[Zuzana Wienk]], slovenská občianska aktivistka, a spoluzakladateľka občianskeho združenia [[Aliancia Fair-play]]
* {{0}}[[1. apríl]] – [[Clarence Seedorf]], holandský futbalista so surinamskými koreňmi
* {{0}}[[2. apríl]] – [[Samu Haber]], fínsky spevák-sunrise avenue
* {{0}}[[3. apríl]] – [[Ulrika Babiaková]], slovenská astronómka a objaviteľka planétok († [[2002]])
* {{0}}3. apríl – [[Nicolas Escudé]], bývalý francúzsky tenista
* {{0}}[[5. apríl]] – [[Kim Collins]], atlét Svätého Krištofa a Nevisu
* {{0}}5. apríl – [[Fernando Morientes]], španielsky futbalista
* {{0}}[[7. apríl]] – [[Radoslav Suchý]], slovenský hokejista
* [[11. apríl]] – [[Martin Kaprálik]], slovenský herec, dabér
* [[13. apríl]] – [[Patrik Eliáš]], český hokejista
* [[14. apríl]] – [[Françoise Mbangová Etoneová]], kamerunská atlétka
* 14. apríl – [[Zuzana Plháková]], slovenská politička
* [[16. apríl]] – [[Lukas Haas]], americký herec
* [[17. apríl]] – [[Anna Geislerová]], česká herečka
* 17. apríl – [[Denisa Saková]], slovenská politička
* [[18. apríl]] – [[Melissa Joan Hartová]], americká herečka, producentka, režisérka, spisovateľka, speváčka a podnikateľka
* [[20. apríl]] – [[Lenka Němečková]], česká tenistka
* [[22. apríl]] – [[Jelena Olegovna Serovová]], ruská inžinierka a kozmonautka
* [[25. apríl]] – [[Rainer Schüttler]], nemecký tenista
* [[26. apríl]] – [[Jana Hospodárová]], slovenská moderátorka a občianska aktivistka v oblasti práv zvierat
* 26. apríl – [[Václav Varaďa]], český hokejista
* [[27. apríl]] – [[Leoš Mareš]], český moderátor a spevák
* {{0}}[[3. máj]] – [[Alexander Gerst]], nemecký geofyzik a astronaut
* {{0}}3. máj – [[Eduard Heger]], slovenský politik, bývalý premiér SR
* {{0}}[[4. máj]] – [[Martin Valihora]], slovenský hráč na bicie nástroje a perkusie
* {{0}}[[7. máj]] – [[Mário Filipovič]], slovenský športový strelec
* {{0}}7. máj – [[Gisela Rierová]], španielska tenistka
* {{0}}[[8. máj]] – [[Zygmunt Miłoszewski]], poľský spisovateľ a novinár, autor kriminálnych románov
* [[10. máj]] – [[Kristen Frenchová]], kanadská školáčka († [[1992]])
* 10. máj – [[Jan Vacek]], český tenista
* [[12. máj]] – [[Kardinal Offishall]], kanadský raper
* [[12. máj]] – Lenka Šóošová<ref>{{Citácia knihy|titul=Lenka Šóošová|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lenka_%C5%A0%C3%B3o%C5%A1ov%C3%A1&oldid=7471458|rok=2022-10-20|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7471458}}</ref>, televízna moderátorka [[19. máj]] – [[Teebee]], nórsky drum and bassový DJ
* [[20. máj]] – [[Virpi Kuitunenová]], fínska bežkyňa na lyžiach
* [[25. máj]] – [[Stefan Holm]], švédsky atlét
* 25. máj – [[Andy Selva]], sanmarínsky futbalista
* [[30. máj]] – [[Jozef Božik]], slovenský politik
* 30. máj – [[Magnus Norman]], bývalý švédsky tenista
* [[31. máj]] – [[Colin Farrell]], írsky herec
* 31. máj – [[Veronika Remišová]], slovenská politička, v rokoch 2020 – 2023 ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
* {{0}}[[1. jún]] – [[Marlon Devonish]], britský atlét
* {{0}}[[2. jún]] – [[Gabriela Navrátilová]], česká tenistka
* {{0}}[[3. jún]] – [[Tomáš Hulík]], slovenský prírodovedec, dokumentarista a fotograf
* {{0}}[[4. jún]] – [[Alexej Anatolievič Navaľnyj]], ruský právnik a politický aktivista († [[2024]])
* {{0}}4. jún – [[Nenad Zimonjić]], srbský tenista
* {{0}}[[8. jún]] – [[Lindsay Davenportová]], americká tenistka
* {{0}}[[9. jún]] – [[Zdeno Štrba]], slovenský futbalista
* {{0}}9. jún – [[Erik Varga]], slovenský športový strelec
* [[12. jún]] – [[Martin Bajčičák]], slovenský bežec na lyžiach
* 12. jún – [[Thomas Sørensen]], dánsky futbalový brankár
* [[17. jún]] – [[Scott Adkins]], anglický herec a majster bojových umení
* 17. jún – [[Dušan Vemić]], srbský tenista
* [[20. jún]] – [[Peter Polgár]], slovenský futbalista
* [[21. jún]] – [[Miroslav Karhan]], slovenský futbalový reprezentant
* [[23. jún]] – [[Paola Suárezová]], argentínska tenistka
* 23. jún – [[Patrick Vieira]], francúzsky futbalista
* [[25. jún]] – [[Karol Csino]], slovenský spevák a herec
* [[26. jún]] – [[Ed Jovanovski]], kanadský hokejista
* [[28. jún]] – [[Šinobu Asagoeová]], japonská tenistka
* {{0}}[[1. júl]] – [[Ruud van Nistelrooy]], holandský futbalista
* {{0}}1. júl – [[Szymon Ziółkowski]], poľský atlét
* {{0}}[[2. júl]] – [[Tomáš Vokoun]], český hokejista
* {{0}}[[5. júl]] – [[Nuno Gomes]], portugalský futbalista
* {{0}}[[7. júl]] – [[Bérénice Bejová]], francúzska herečka
* {{0}}[[9. júl]] – [[Emmanuelle Gagliardiová]], švajčiarska tenistka
* [[10. júl]] – [[Ludovic Giuly]], francúzsky futbalista
* [[12. júl]] – [[Dan Boyle]], kanadský hokejista
* 12. júl – [[Anna Frielová]], britská herečka
* [[13. júl]] – [[Sheldon Souray]], kanadský hokejista
* [[14. júl]] – [[Ľuboš Bartečko]], slovenský hokejista
* [[15. júl]] – [[Diane Kruger]], nemecká herečka a bývalá modelka
* [[16. júl]] – [[Lucia Hurajová]], slovenská herečka
* 16. júl – [[Anna Smašnovová]], izraelská tenistka
* [[17. júl]] – [[Marcos Senna]], španielsky futbalista brazílskeho pôvodu
* [[19. júl]] – [[Benedict Cumberbatch]], britský herec
* 19. júl – [[Eric Prydz]], švédsky DJ a hudobný producent
* 19. júl – [[Imrich Žigo]], slovenský manažér a komunálny politik († [[2022]])
* [[20. júl]] – [[Andrew Stockdale]], austrálsky hardrockový spevák, gitarista, spoluzakladateľ skupiny [[Wolfmother]]
* [[21. júl]] – [[Tatiana Romanovna Lebedevová]], ruská atlétka
* [[23. júl]] – [[Róbert Jakab]], slovenský herec
* 23. júl – [[Juanito]], španielsky futbalista
* 23. júl – [[Judit Polgárová]], maďarská šachistka
* [[24. júl]] – [[Ivan Tichon]], bieloruský kladivár
* [[26. júl]] – [[Danny Ortiz]], guatemalský futbalista († [[2004]])
* 26. júl – [[Alice Taglioniová]], francúzska herečka
* {{0}}[[2. august]] – [[Sam Worthington]], austrálsky herec
* {{0}}[[4. august]] – [[Chris Pitman]], americký hudobník
* {{0}}[[5. august]] – [[Danica Jurčová]], slovenská herečka
* {{0}}[[7. august]] – [[Martin Kuľha]], slovenský hokejista
* {{0}}[[9. august]] – [[Audrey Tautou]], francúzska herečka
* {{0}}9. august – [[Rogier Wassen]], holandský tenista
* [[11. august]] – [[Iván Córdoba]], kolumbijský futbalový obranca
* 11. august – [[Ľubomír Višňovský]], slovenský hokejista
* [[13. august]] – [[Nicolás Lapentti]], ekvádorský tenista
* [[14. august]] – [[Fabrizio Donato]], taliansky atlét
* [[16. august]] – [[Richard Zajac]], slovenský futbalový brankár
* [[21. august]] – [[Liezel Huberová]], americká tenistka
* [[25. august]] – [[Alexander Skarsgård]], švédsky herec
* [[27. august]] – [[Carlos Moyà]], španielsky tenista
* 27. august – [[Mark Webber]], austrálsky pilot F1
* {{0}}[[1. september]] – [[Ivano Brugnetti]], taliansky atlét
* {{0}}[[2. september]] – [[Ivan Majeský]], slovenský hokejista
* {{0}}[[3. september]] – [[Jaroslav Obšut]], slovenský hokejista
* {{0}}[[5. september]] – [[Giorgio Galimberti]], taliansky tenista
* {{0}}[[8. september]] – [[Sjeng Schalken]], holandský tenista
* {{0}}[[9. september]] – [[Peter Húževka]], slovenský hokejista
* {{0}}9. september – [[Ondrej Kutlík]], slovenský vzpierač
* {{0}}9. september – [[Mattias Öhlund]], švédsky hokejista
* [[10. september]] – [[Gustavo Kuerten]], brazílsky tenista
* [[13. september]] – [[José Theodore]], kanadský hokejový brankár
* [[14. september]] – [[Agustín Calleri]], argentínsky tenista
* [[17. september]] – [[Uchenna Emedolu]], nigérijský atlét
* [[20. september]] – [[Jan Hlaváč]], český hokejista
* [[22. september]] – [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]], brazílsky futbalista
* 22. september – [[Martin Solveig]], francúzsky DJ
* [[26. september]] – [[Michael Ballack]], nemecký futbalista
* [[27. september]] – [[Monika Absolonová]], česká speváčka
* 27. september – [[Francesco Totti]], taliansky futbalista
* [[29. september]] – [[Andrij Ševčenko]], ukrajinský futbalista
* {{0}}[[3. október]] – [[Herman Li]], britský hudobník, skladateľ a gitarista
* {{0}}3. október – [[Seann William Scott]], americký herec
* {{0}}[[4. október]] – [[Ueli Steck]], švajčiarsky horolezec († [[2017]])
* {{0}}[[7. október]] – [[Andrej Novotný]], slovenský hokejista
* {{0}}[[9. október]] – [[Robert Žitňanský]], slovenský novinár, ekonomický analytik a politik († [[2018]])
* [[10. október]] – [[Shane Doan]], kanadský hokejista
* [[11. október]] – [[Emily Deschanelová]], americká herečka
* 11. október – [[Salman Khan (učiteľ)|Salman Khan]], americký učiteľ a zakladateľ [[Khan Academy]]
* [[13. október]] – [[Zdeněk Mlynář (cyklista)|Zdeněk Mlynář]], český cyklista
* [[14. október]] – [[Daniel Tjärnqvist]], švédsky hokejista
* [[17. október]] – [[Roman Broniš]], slovenský cyklista
* [[19. október]] – [[André Bucher]], bývalý švajčiarsky bežec na stredné trate
* 19. október – [[Rostislav Krotký]], český cyklista
* [[21. október]] – [[Mélanie Turgeonová]], kanadská lyžiarka
* [[22. október]] – [[Janet Leeová]], taiwanská tenistka
* [[23. október]] – [[Ryan Reynolds]], americký herec
* [[26. október]] – [[Miikka Kiprusoff]], fínsky hokejista
* [[28. október]] – [[Lukáš Hartig]], český futbalista
* [[31. október]] – [[José María Gutiérrez]], španielsky futbalista
* 31. október – [[Piper Perabo]], americká herečka
* {{0}}[[4. november]] – [[Dmitrij Jarošenko]], ruský biatlonista
* {{0}}4. november – [[Alexander Popp]], nemecký tenista
* {{0}}[[6. november]] – [[Martina Grochálová]], slovenská novinárka, prekladateľka a katolícka aktivistka
* {{0}}6. november – [[David Škoch]], český profesionálny tenista
* {{0}}[[7. november]] – [[Rob Caggiano]], americký gitarista a producent
* {{0}}7. november – [[Mark Philippoussis]], bývalý austrálsky tenista
* {{0}}[[9. november]] – [[Jaroslav Bednář]], český hokejista
* [[10. november]] – [[Jaroslav Hlinka (hokejista)|Jaroslav Hlinka]], český hokejista
* [[13. november]] – [[Kelly Sothertonová]], britská atlétka
* [[14. november]] – [[František Čermák]], český tenista
* [[15. november]] – [[Virginie Ledoyen]], francúzska herečka
* [[19. november]] – [[Miroslav Lipovský]], slovenský hokejový brankár
* 19. november – [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], český hokejista
* [[22. november]] – [[Ville Valo]], fínsky hudobník, textár a spevák skupiny [[HIM (skupina)|HIM]]
* [[28. november]] – [[Lucia Nicholsonová]], slovenská novinárka a liberálna politička
* [[29. november]] – [[Chadwick Boseman]], americký herec († [[2020]])
* 29. november – [[Anna Farisová]], americká herečka
* {{0}}[[2. december]] – [[Vladimír Janočko]], bývalý slovenský futbalový reprezentant
* {{0}}[[3. december]] – [[Václav Pech]], český rely pretekár
* {{0}}[[8. december]] – [[Dušan Andrašovský]], slovenský hokejista
* [[11. december]] – [[Jaroslav Křivánek]], český informatik a počítačový grafik († [[2019]])
* [[12. december]] – [[Róbert Tomík]], slovenský hokejista
* [[18. december]] – [[Monika Haasová]], slovenská herečka, tanečníčka, mímka a režisérka
* 18. december – [[Kveta Horváthová]], slovenská moderátorka
* [[23. december]] – [[Mikael Samuelsson]], švédsky hokejista
* [[25. december]] – [[Armin van Buuren]], holandský [[trance]] [[Diskotekár|Dj]]
* 25. december – [[Tuomas Holopainen]], fínsky klávesista a skladateľ, spoluzakladateľ skupiny [[Nightwish]]
* [[27. december]] – [[Piotr Morawski]], poľský horolezec
* [[29. december]] – [[Michal Hvorecký]], slovenský spisovateľ a publicista
* 29. december – [[Filip Kuba]], český hokejista
== Úmrtia ==
[[Súbor:Agatha Christie in Nederland (detectiveschrijfster), bij aankomst op Schiphol me, Bestanddeelnr 916-8898 (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Agatha Christie]] († 12. január)]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild183-R57262, Werner Heisenberg.jpg|thumb|upright|[[Werner Karl Heisenberg]] († 1. február)]]
[[Súbor:Bernard Law Montgomery.jpg|thumb|upright|[[Bernard Montgomery]] († 24. marec)]]
[[Súbor:Onsager 1968.jpg|thumb|upright|[[Lars Onsager]] († 5. október)]]
* {{0}}[[2. január]] – [[Igor Stanislavovič Astapovič]], ruský astronóm (* [[1908]])
* {{0}}[[8. január]] – [[Čou En-laj]], čínsky politik a štátnik (* [[1898]])
* [[10. január]] – [[Delbert Ray Fulkerson]], americký matematik (* [[1924]])
* [[12. január]] – [[Agatha Christie]], britská spisovateľka detektívnych románov (* [[1890]])
* [[23. január]] – [[Paul Robeson]], americký herec, športovec, spevák a spisovateľ (* [[1898]])
* [[30. január]] – [[Arnold Gehlen]], nemecký sociológ a filozof (* [[1904]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Werner Karl Heisenberg]], nemecký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1901]])
* [[20. február]] – [[René Cassin]], francúzsky politik a právnik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1887]])
* [[22. február]] – [[Michael Polanyi]], maďarsko-britský filozof a chemik (* [[1891]])
* {{0}}[[7. marec]] – [[Jožo Nižnánsky]], slovenský spisovateľ († [[1903]])
* [[17. marec]] – [[Luchino Visconti]], taliansky scenárista a režisér (* [[1906]])
* [[24. marec]] – [[Bernard Montgomery]], britský poľný maršal (* [[1887]])
* {{0}}[[1. apríl]] – [[Dimitrij Andrusov]], slovenský geológ (* [[1897]])
* {{0}}1. apríl – [[Max Ernst]], nemecký maliar (* [[1891]])
* [[16. apríl]] – [[Ján Arpáš]], slovenský futbalista
* [[17. apríl]] – [[Henrik Carl Peter Dam]], dánsky biochemik a fyziológ (* [[1895]])
* [[26. apríl]] – [[Andrej Antonovič Grečko]], sovietsky vojak a politik (* [[1903]])
* {{0}}[[2. máj]] – [[Zdeněk Fierlinger]], český politik (* [[1891]])
* [[11. máj]] – [[Alvar Aalto]], fínsky architekt (* [[1898]])
* [[26. máj]] – [[Martin Heidegger]], nemecký filozof (* [[1889]])
* [[31. máj]] – [[Jacques Lucien Monod]], francúzsky biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1910]])
* {{0}}[[6. jún]] – [[Mirko Vesel]], slovenský vojenský veliteľ, protifašistický bojovník (* [[1903]])
* [[10. jún]] – [[Marguerite Laugierová]], francúzska astronómka (* [[1896]])
* [[11. jún]] – [[Alois Šmíd]], český pedagóg, matematik a fyzik (* [[1909]])
* [[24. jún]] – [[Bohuslav Březovský]], český spisovateľ (* [[1912]])
* {{0}}[[3. júl]] – [[Alexander Lernet-Holenia]], rakúsky spisovateľ (* [[1897]])
* [[13. júl]] – [[Sergej Protopopov]], slovenský fotograf (* [[1895]])
* [[14. júl]] – [[Ladislav Gomolčák]], slovenský fyzik (* [[1932]])
* [[15. júl]] – [[Jozef Pospíšil]], slovenský sochár (* [[1897]])
* [[21. júl]] – [[Enzo Paci]], taliansky filozof (* [[1911]])
* [[23. júl]] – [[Vasiľ Hopko]], slovenský gréckokatolícky biskup (* [[1904]])
* [[26. júl]] – [[Nikolaj Nikolajevič Nosov]], ruský autor detských kníh (* [[1908]])
* [[30. júl]] – [[Rudolf Bultmann]], nemecký luteránsky teológ a biblista (* [[1884]])
* [[25. august]] – [[Eyvind Johnson]], švédsky spisovateľ (* [[1900]])
* [[30. august]] – [[Paul Felix Lazarsfeld]], americký sociológ (* [[1901]])
* {{0}}[[4. september]] – [[Laco Novomeský]], slovenský básnik a politik (* [[1904]])
* {{0}}[[9. september]] – [[Mao Ce-tung]], predseda čínskej komunistickej strany (* [[1893]])
* [[15. september]] – [[Josef Sudek]], český fotograf (* [[1896]])
* [[24. september]] – [[Wilhelm Kamlah]], nemecký filozof (* [[1905]])
* [[26. september]] – [[Leopold Ružička]], chorvátsky chemik (* [[1887]])
* 26. september – [[Pál Turán]], maďarský matematik (* [[1910]])
* {{0}}[[3. október]] – [[Émile Benveniste]], francúzsky jazykovedec (* [[1902]])
* {{0}}3. október – [[Juraj Váh]], slovenský dramatik, prozaik a prekladateľ (* [[1925]])
* {{0}}[[5. október]] – [[Lars Onsager]], nórsky fyzikálny chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1903]])
* {{0}}[[6. október]] – [[Gilbert Ryle]], anglický filozof (* [[1900]])
* [[10. október]] – [[Štefan Luby (právnik)|Štefan Luby]], slovenský právnik (* [[1910]])
* [[24. október]] – [[Georgije Ostrogorski]], juhoslovanský historik (* [[1902]])
* [[25. október]] – [[Eduard Kohout]], český herec (* [[1889]])
* {{0}}[[6. november]] – [[Václav Čtvrtek]], český spisovateľ (* [[1911]])
* {{0}}[[9. november]] – [[Gottfried von Cramm]], nemecký tenista (* [[1909]])
* [[15. november]] – [[Jean Gabin]], francúzsky herec (* [[1904]])
* [[18. november]] – [[Man Ray]], americký maliar, sochár, filmár a fotograf (* [[1890]])
* [[20. november]] – [[Trofim Denisovič Lysenko]], sovietsky agronóm (* [[1898]])
* [[21. november]] – [[Antonín Raymond]], český moderný architekt (* [[1888]])
* [[23. november]] – [[André Malraux]], francúzsky archeológ, spisovateľ a politik (* [[1901]])
* [[25. november]] – [[Maurice Nédoncelle]], francúzsky teológ a filozof (* [[1905]])
* [[30. november]] – [[Ivan Ignatievič Jakubovskij]], bol sovietsky vojvodca a maršal (* [[1912]])
* {{0}}[[4. december]] – [[Yrjo Reenpää]], fínsky filozof a profesor (* [[1894]])
* [[22. december]] – [[Martín Luis Guzmán]], mexický prozaik a novinár (* [[1887]])
* [[24. december]] – [[Fridrich Zavarský]], slovenský matematik, fyzik a pedagóg (* [[1912]])
[[Kategória:1976| ]]
[[Kategória:Roky| 1976]]
ojp1348310j9b6s0fpwx96kmneyazld
Mariánske námestie (Žilina)
0
4608
8207565
8176258
2026-05-03T07:44:40Z
Ome9a ÁNÓ
292995
9 10 27
8207565
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Ulica
| Názov = Mariánske námestie
| Obrázok = Marianske_namestie_in_Zilina_(2).jpg|thumb|Pohľad na Mariánske námestie v Žiline
| Popis obrázka =
| Štát = Slovensko
| Mesto = Žilina
| Mestská časť = [[Staré Mesto (Žilina)|Staré mesto]]
| Štvrť =
| Obvod =
| Číslo obvodu =
| Nadmorská výška =
| Severná šírka = 49.223456
| Východná dĺžka = 18.739264
| Dĺžka =
| Šírka =
| Vznik = {{dnv|9|10|27}}
| PSČ = 01001
| Začína =
| Končí =
| Vytvorenie =
| Denominácia =
| Orientácia =
| Staršie názvy =
| Mapa štátu = Slovensko
| Mapa mesta =
| Commons =
}}
'''Mariánske námestie''' alebo ľudovo zaužívane '''Štvorcové námestie''' je [[námestie]] v [[Historické centrum Žiliny|historickom centre]] [[Žilina|Žiliny]].
Stred mesta bol v roku [[1987]] zákonom Slovenskej národnej rady vyhlásený za [[Mestská pamiatková rezervácia|Mestskú pamiatkovú rezerváciu]], ktorú tvorí Mariánske námestie štvorcového tvaru rozmerov približne 100 x 100 metrov, deväť uličiek, ktoré z neho vychádzajú, a ďalších dvanásť ulíc ktoré tvoria kruh okolo námestia.
Mariánske námestie je typické svojimi domami, ktoré majú poschodie vysunuté na [[Arkáda (architektúra)|arkádach]] a pod nimi vznikli priestory [[podlubie|podlubia]], ľudovo nazývané „laubne“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Krušinský
| meno = Gustáv
| odkaz na autora =
| titul = Žilinské „laubne“
| url = http://zilina-gallery.sk/wiki/index.php?title=%C5%BDilinsk%C3%A9_%E2%80%9Elaubne%E2%80%9C&printable=yes
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20131224105521/http://zilina-gallery.sk/wiki/index.php?title=%C5%BDilinsk%C3%A9_%E2%80%9Elaubne%E2%80%9C&printable=yes
| dátum archivácie = 2013-12-24
}}</ref>. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Vznik námestia sa datuje pred rok [[1300]]. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. Tieto sa dnes za pomoci Mesta Žilina obnovujú. V súčasnosti je námestie súčasťou pešej zóny v meste a konajú sa tu rozličné podujatia. Cez leto je celé námestie lemované terasami.
== Pamiatky ==
[[Súbor:Žilina P6062156.jpg|náhľad|V pozadí [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)|Katedrála Najsvätejšej Trojice]]]]
V strede námestia je socha ''Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata)'', ktorá bola postavená na počesť [[protireformácia|rekatolizácie]] v roku [[1738]]. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom [[svätý Florián|svätého Floriána]], patróna hasičov. Za sochou sa nachádza malý park. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené aj dve historické studne, v ktorých sa voda nachádza v hĺbke asi 12 metrov.
Domom číslo 1 na námestí je ''Radnica mesta Žilina'' na jeho východnej strane, hoci vchod do budovy je z Radničnej ulice.
Radnica prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnešná podoba radnice je z roku [[1890]]. Posledná prestavba sa uskutočnila v roku 1992 a 1993. Aj v budove radnice sú pôvodné gotické pivnice. Na radnici dnes sídli primátor mesta a sú tu reprezentačné priestory, v ktorých zasadá Mestské zastupiteľstvo a konajú sa sobášne obrady. Na prízemí radnice je busta [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]] (1864-1938), rímskokatolíckeho kňaza a významného slovenského dejateľa, s citáciou básne [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]]. Zaujímavosťou je [[zvonkohra]] na [[priečelie|priečelí]] budovy, ktorá od roku 1994 hrá melódie po odbití každej celej hodiny.
Na západnej strane námestia vyniká ''rímskokatolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla'' a kláštor jezuitov. Kostol bol dokončený v roku [[1754]]. Dvojvežová [[barok]]ová stavba je jednoloďová. Veže sú vysoké 32 metrov. Hlavný oltár je barokový, autorom obrazu sv. Pavla je známy slovenský maliar [[Jozef Božetech Klemens]] (1817-1883). Na kláštore je pamätná tabuľa venovaná nitrianskemu biskupovi [[Jozef Vuruma|Jozefovi Vurumovi]] (1763-1838) a pamätná tabuľa venovaná Rádu sestier sv. Vincenta za záchranu deviatich židovských detí počas vojny.
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Church of the Conversion of Saint Paul in Žilina 2022.jpg|Mariánske námestie, kostol svätého Pavla apoštola
Súbor:Žilina P6062161.jpg|[[Mestská radnica (Žilina)|Radnica]], na priečelí sa nad oknami nachádza [[zvonkohra]]
Súbor:Žilina P6062170.jpg|[[Podlubie|Podlubia]], ľudovo „laubne“
File:Immac.jpg|Socha Panny Márie, [[Immaculata (Žilina)|Immaculata]]
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://air.360pano.sk/23-zilina/ Virtuálna panoráma námestia v rozsahu 360°]
[[Kategória:Námestia v Žiline]]
cgx0f6jx7mnvx79r8y78bwqnxuwaezu
8207577
8207565
2026-05-03T08:27:52Z
Pe3kZA
39673
Verzia používateľa [[Special:Contributions/Ome9a ÁNÓ|Ome9a ÁNÓ]] ([[User_talk:Ome9a ÁNÓ|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot
8176258
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Ulica
| Názov = Mariánske námestie
| Obrázok = Marianske_namestie_in_Zilina_(2).jpg|thumb|Pohľad na Mariánske námestie v Žiline
| Popis obrázka =
| Štát = Slovensko
| Mesto = Žilina
| Mestská časť = [[Staré Mesto (Žilina)|Staré mesto]]
| Štvrť =
| Obvod =
| Číslo obvodu =
| Nadmorská výška =
| Severná šírka = 49.223456
| Východná dĺžka = 18.739264
| Dĺžka =
| Šírka =
| Vznik =
| PSČ = 01001
| Začína =
| Končí =
| Vytvorenie =
| Denominácia =
| Orientácia =
| Staršie názvy =
| Mapa štátu = Slovensko
| Mapa mesta =
| Commons =
}}
'''Mariánske námestie''' alebo ľudovo zaužívane '''Štvorcové námestie''' je [[námestie]] v [[Historické centrum Žiliny|historickom centre]] [[Žilina|Žiliny]].
Stred mesta bol v roku [[1987]] zákonom Slovenskej národnej rady vyhlásený za [[Mestská pamiatková rezervácia|Mestskú pamiatkovú rezerváciu]], ktorú tvorí Mariánske námestie štvorcového tvaru rozmerov približne 100 x 100 metrov, deväť uličiek, ktoré z neho vychádzajú, a ďalších dvanásť ulíc ktoré tvoria kruh okolo námestia.
Mariánske námestie je typické svojimi domami, ktoré majú poschodie vysunuté na [[Arkáda (architektúra)|arkádach]] a pod nimi vznikli priestory [[podlubie|podlubia]], ľudovo nazývané „laubne“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Krušinský
| meno = Gustáv
| odkaz na autora =
| titul = Žilinské „laubne“
| url = http://zilina-gallery.sk/wiki/index.php?title=%C5%BDilinsk%C3%A9_%E2%80%9Elaubne%E2%80%9C&printable=yes
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20131224105521/http://zilina-gallery.sk/wiki/index.php?title=%C5%BDilinsk%C3%A9_%E2%80%9Elaubne%E2%80%9C&printable=yes
| dátum archivácie = 2013-12-24
}}</ref>. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Vznik námestia sa datuje pred rok [[1300]]. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. Tieto sa dnes za pomoci Mesta Žilina obnovujú. V súčasnosti je námestie súčasťou pešej zóny v meste a konajú sa tu rozličné podujatia. Cez leto je celé námestie lemované terasami.
== Pamiatky ==
[[Súbor:Žilina P6062156.jpg|náhľad|V pozadí [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)|Katedrála Najsvätejšej Trojice]]]]
V strede námestia je socha ''Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata)'', ktorá bola postavená na počesť [[protireformácia|rekatolizácie]] v roku [[1738]]. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom [[svätý Florián|svätého Floriána]], patróna hasičov. Za sochou sa nachádza malý park. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené aj dve historické studne, v ktorých sa voda nachádza v hĺbke asi 12 metrov.
Domom číslo 1 na námestí je ''Radnica mesta Žilina'' na jeho východnej strane, hoci vchod do budovy je z Radničnej ulice.
Radnica prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnešná podoba radnice je z roku [[1890]]. Posledná prestavba sa uskutočnila v roku 1992 a 1993. Aj v budove radnice sú pôvodné gotické pivnice. Na radnici dnes sídli primátor mesta a sú tu reprezentačné priestory, v ktorých zasadá Mestské zastupiteľstvo a konajú sa sobášne obrady. Na prízemí radnice je busta [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]] (1864-1938), rímskokatolíckeho kňaza a významného slovenského dejateľa, s citáciou básne [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]]. Zaujímavosťou je [[zvonkohra]] na [[priečelie|priečelí]] budovy, ktorá od roku 1994 hrá melódie po odbití každej celej hodiny.
Na západnej strane námestia vyniká ''rímskokatolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla'' a kláštor jezuitov. Kostol bol dokončený v roku [[1754]]. Dvojvežová [[barok]]ová stavba je jednoloďová. Veže sú vysoké 32 metrov. Hlavný oltár je barokový, autorom obrazu sv. Pavla je známy slovenský maliar [[Jozef Božetech Klemens]] (1817-1883). Na kláštore je pamätná tabuľa venovaná nitrianskemu biskupovi [[Jozef Vuruma|Jozefovi Vurumovi]] (1763-1838) a pamätná tabuľa venovaná Rádu sestier sv. Vincenta za záchranu deviatich židovských detí počas vojny.
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Church of the Conversion of Saint Paul in Žilina 2022.jpg|Mariánske námestie, kostol svätého Pavla apoštola
Súbor:Žilina P6062161.jpg|[[Mestská radnica (Žilina)|Radnica]], na priečelí sa nad oknami nachádza [[zvonkohra]]
Súbor:Žilina P6062170.jpg|[[Podlubie|Podlubia]], ľudovo „laubne“
File:Immac.jpg|Socha Panny Márie, [[Immaculata (Žilina)|Immaculata]]
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://air.360pano.sk/23-zilina/ Virtuálna panoráma námestia v rozsahu 360°]
[[Kategória:Námestia v Žiline]]
769zhz8cuhri3shl8h18bzic6ep77x0
Zvolen
0
4688
8207441
8152235
2026-05-02T21:15:38Z
~2026-26880-85
293676
preklep
8207441
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = mesto
| Názov = Zvolen
| Iné názvy =
| Prezývka =
| Obrázok = Zvolen centrum z neba.jpg
| Popis obrázku = Celkový pohľad na centrum mesta z výšky
| Znak = Coat of Arms of Zvolen.svg <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Zvolen-zvolen-flag.svg <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Banskobystrický
| Okres = Zvolen
| Región = [[Podpoľanie]]
| Časti =
| Rieka = [[Hron]]
| Rieka 1 = [[Slatina (rieka)|Slatina]]
| Rieka 2 = [[Zolná (prítok Slatiny)|Zolná]]
| Rieka 3 = [[Neresnica (rieka)|Neresnica]]
| Zemepisná šírka = 48.578333
| Zemepisná dĺžka = 19.123333
| Nadmorská výška = 293
| Najvyšší bod = Bakova jama
| Najvyšší bod výška = 421
| Najvyšší bod šírka =
| Najvyšší bod dĺžka =
| Najnižší bod = pod Pustým hradom
| Najnižší bod výška = 278,4
| Najnižší bod šírka =
| Najnižší bod dĺžka =
| Prvá zmienka = 1135
| Starosta = [[Vladimír Maňka]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
| timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| PSČ = 960 01
| Kód = 518158
| EČV = ZV
| Predvoľba = +421-45
| Adresa = Mesto Zvolen<br/>Námestie Slobody 22<br/>960 01 Zvolen
| E-mail = primatorka@zvolen.sk
| Telefón = +421-045-5330 006
| Fax = +421-045-53 31 428
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = www.zvolen.sk
| Commons = Zvolen
| Pôvod názvu = latinsky
| Poznámky =
'''Demonym''': (m)''Zvolenčan'', (ž)''Zvolenčanka''
}}
'''Zvolen''' ({{V jazyku|hun|Zólyom}}, {{v jazyku|deu|Altsohl}}, {{v jazyku|pol|Zwoleń}}, {{v jazyku|lat|Vetusolium}}) je okresné mesto na [[Slovensko|Slovensku]]. Je to jedno z najstarších miest na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Historický kalendár
| url = http://navstevnik.zvolen.sk/historicky-kalendar.phtml?id3=34119
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 2009-03-09
| dátum prístupu = 2011-10-11
| vydavateľ = mesto Zvolen
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>, sídlo okresu, administratívne a spoločenské centrum regiónu [[Pohronie]] a historického regiónu [[Podpoľanie|Zvolensko-Podpoľanie]], centrum vzdelávania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľov je [[Zoznam miest na Slovensku|dvanáste najväčšie mesto na Slovensku]] (a druhé v [[Banskobystrický kraj|kraji]]), rozlohou je trináste. V stredoveku bol Zvolen sídlom [[komitát]]u v [[Uhorsko|Uhorsku]].
== Polohopis ==
Zvolen leží na juhu [[Zvolenská kotlina|Zvolenskej kotliny]], na sútoku riek [[Hron]] a [[Slatina (rieka)|Slatina]]. Je obkolesený sopečnými pohoriami [[Poľana (pohorie)|Poľana]] od východu, [[Kremnické vrchy]] od západu a [[Javorie (pohorie)|Javorie]] a [[Štiavnické vrchy]] od juhu.
Mesto leží {{Km|18|m|w}} južne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], {{Km|48|m|w}} severozápadne od [[Lučenec|Lučenca]], {{Km|25|m|w}} severne od [[Krupina|Krupiny]] a {{Km|20|m|w}} východne od [[Žiar nad Hronom|Žiaru nad Hronom]].
<gallery>
Súbor:Komitat Altsohl BV044875255.jpg|Zvolenská a gemerská stolica v roku 1913
Súbor:Banská Bystrica BV035893878.jpg|Zvolen (Altsohl) v roku 1905
Súbor:Karte Okres Zvolen 2021.png|Okres Zvolen
Súbor:Zvolen celkovy z neba.jpg|Celkový pohľad
</gallery>
=== Vodné toky ===
Mestom Zvolen preteká rieka [[Hron]] s dlhodobým prietokom 30 m³/s a rieky [[Slatina (rieka)|Slatina]], [[Zolná (prítok Slatiny)|Zolná]] a [[Neresnica (rieka)|Neresnica]]. Slatina ústi do Hrona vo Zvolenskej kotline na západnom okraji mesta Zvolen v nadmorskej výške približne 278 m n. m.
Rieky Zolná priteká do Slatiny za priehradou Môťová, Jej dĺžka je 28 km a je tokom IV. rádu, rovnako ako aj rieka Neresnica. Rieka Neresnica je ľavostranným prítokom Slatiny a má dĺžku 25,5 km.
<gallery>
Súbor:Garamkövesd02.JPG|Rieka Hron
Súbor:Rivero Slatina en Zvolen2.JPG|Rieka Slatina
Súbor:Zolná - Zolná (prítok Slatiny) -a.jpg|Rieka Zolná
Súbor:Dobrá Niva - Neresnica.jpg|Rieka Neresnica
</gallery>
== Názov ==
Všetky názvy sú odvodeninami základného názvu Zvolen, ktorý je slovenského pôvodu. Východiskovou formou bol tvar Zvoleň,
ktorý sa pod vplyvom adjektívnej formy „zvolenský“ vyvinul na Zvolen. Pôvodný význam názvu Zvolen bol „vyvolený, znamenitý, vynikajúci". Zo slovenského názvu Zvolen bol odvodený latinský názov Zolium a maďarský názov Zólyom. Nemecký názov Sohl bol odvodený z latinského názvu Zolium. Od roku 1332 sa vyskytuje v písomnostiach názov Starý Zvolen, v latinskej forme Antiquum Solium alebo Vetus Solium.
Neznámy autor kroniky Gesta Hungarorum, písanej na začiatku 13. storočia, spomína Castrem Borsed Zovolun.
V anonymnej kronike z 12. storočia je Zvolen uvedený ako silvam Zovolon. V ďalšej, z roku 1222 ako Detricus, comes de Zvolun. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Štefánik
| meno = Martin
| odkaz na autora =
| titul = Lexikon stredovekých miest na Slovensku
| url = http://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/lexikon-stredovekych-miest.pdf
| dátum vydania = 2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Historický ústav SAV
| miesto = Bratislava
| jazyk = slovenský
}} </ref>
{| class="wikitable"
! Rok !! Názov !! Pôvod
|-
| [[1135]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zolium</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1214]] || <span style="background-color:#C1FFD7;">Zowolun</span> || <span style="background-color:#C1FFD7;">Slovanský</span>
|-
| [[1224]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zoulum</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1229]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zoulun</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1232]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zolym, Zoulum</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1237]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zolyum</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1240]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zoulum</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1244]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zolon, Zoulum, Zolum, Zolen, Zolium</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1245]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zolum, Zolyum</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1248]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zowolium</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1252]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zuolum</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1270]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Zolom</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1282]] || <span style="background-color:#FFD1DC;">Zolyom</span> || <span style="background-color:#FFD1DC;">Maďarský</span>
|-
| [[1332]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Antiquum, Vetus Solium</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1359]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Solium Antiqum</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1403]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Antiyuum Zolium</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1445]] || <span style="background-color:#C1D7FF;">Stary Zwolen</span> || <span style="background-color:#C1D7FF;">Slovanský (český)</span>
|-
| [[1501]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Vetus Zolium</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1567]] || <span style="background-color:#FFDDC1;">Veterorzolium</span> || <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>
|-
| [[1680]] || <span style="background-color:#D1C1FF;">Altenfoll</span> || <span style="background-color:#D1C1FF;">Nemecký</span>
|-
| [[1773]] || <span style="background-color:#D1C1FF;">Altsoll</span>, <span style="background-color:#C1FFD7;">Zwolen</span> || <span style="background-color:#D1C1FF;">Nemecký</span>, <span style="background-color:#C1FFD7;">Slovanský</span>
|-
| [[1786]] || <span style="background-color:#D1C1FF;">Altsohl</span>, <span style="background-color:#FFDDC1;">Vetusolium</span>, <span style="background-color:#C1FFD7;">Zwolen</span> || <span style="background-color:#D1C1FF;">Nemecký</span>, <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>, <span style="background-color:#C1FFD7;">Slovanský</span>
|-
| [[1808]] || <span style="background-color:#C1FFD7;">Starý Zwolen</span>, <span style="background-color:#C1FFD7;">Ztarý Zwolen</span>, <span style="background-color:#FFDDC1;">Veterosolium</span>, <span style="background-color:#FFDDC1;">Vetusolium</span>, <span style="background-color:#FFD1DC;">Ó-Zólyom</span>, <span style="background-color:#D1C1FF;">Altsohl</span> || <span style="background-color:#C1FFD7;">Slovanský</span>, <span style="background-color:#FFDDC1;">Latinský</span>, <span style="background-color:#FFD1DC;">Maďarský</span>, <span style="background-color:#D1C1FF;">Nemecký</span>
|-
| [[1877]] || <span style="background-color:#FFD1DC;">Ózólyom</span> || <span style="background-color:#FFD1DC;">Maďarský</span>
|-
| [[1882]] – [[1913]] || <span style="background-color:#FFD1DC;">Zólyom</span> || <span style="background-color:#FFD1DC;">Maďarský</span>
|-
| [[1920]] || <span style="background-color:#C1FFD7;">Zvolen</span> || <span style="background-color:#C1FFD7;">Slovenský</span>
|}
== Dejiny<ref>[http://mesto.zvolen.sk/historicky-vyvoj-mesta-.phtml?id3=34072 Dejiny mesta na zvolen.sk]</ref> ==
{|class="infobox" style="width: 368px; border-spacing: 0px; text-align: left; "
|- style="background: lightsteelblue; text-align: center"
! Historická príslušnosť
|- style="background: lightsteelblue; "
| style="font-size:97%;" |
[[Súbor:Flag of Louis II of Hungary.svg|24px]]
[[Uhorsko]] okolo 1000 – 1526<br>
[[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Habsburská monarchia]] 1526 – 1804<br>
[[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]]
[[Rakúske cisárstvo]] 1804 – 1867<br>
[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]]
[[Rakúsko-Uhorsko]] 1867 – 1918<br>
[[Súbor:Red flag.svg|24px]]
[[Slovenská republika rád]] 1919 – 1919<br>
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1918 – 1938<br>
[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|24px]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika 1939 – 1945]] <br>
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1945 – 1960<br>
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Československá socialistická republika]] 1960 – 1990<br>
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] 1990 – 1992<br>
{{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko|Slovenská republika]] od 1993
|}
Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od [[paleolit]]u, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít ''Bakova jama'' a ''Medzi hliniskami''. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam, na ktorých sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku [[5000 pred Kr.]] ([[paleolit]]), z ktorého sa v lokalite ''Pod Dráhami'' našli nálezy keramiky tzv. [[Želiezovská skupina|želiezovskej]] a [[Bukovohorská kultúra|Bukovohorskej kultúry]]. Z obdobia okolo roku [[3500 pred Kr.]] ([[neolit]]) sa v lokalitách ''Borová hora'', ''Hrádok pri Lieskovci'' a ''Veľká Stráž'' našli bohaté nálezy [[Badenská kultúra|kanelovej keramiky]].
V období [[Mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku|neskorej bronzovej doby]] (1250 – 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]], kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite ''Krivá púť'', kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]]. Na tejto lokalite a v lokalite ''Haputka'' sa našla keramika ľudí z obdobia [[Púchovská kultúra|púchovskej kultúry]] (2. – 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z [[3. storočie|3. storočia]].
=== Slovanské osídlenie ===
[[Súbor:Zvolen1596.jpg|náhľad|Zvolen v roku 1596]]
[[Súbor:Swolena-Zvolen.jpg|náhľad|Zvolen v 17. storočí]]
[[Súbor:Zolyom vára 1857. aprilis 19-én (16. szám).png|náhľad|Maľba z roku 1857]]
[[Súbor:Zólyom-1889.jpg|náhľad|Dobová pohľadnica z roku 1889]]
[[Súbor:Zólyom1905.jpg|náhľad|Dobová pohľadnica z roku 1905]]
[[Súbor:Zólyom-vár3.jpg|náhľad|Dobová pohľadnica z roku 1911]]
[[Súbor:Zólyom-vár.jpg|náhľad|Dobová pohľadnica z roku 1920]]
[[Súbor:Zólyom vára. Fortepan 31447.jpg|náhľad|Zámok v roku 1966]]
Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z [[8. storočie|8.]]–[[9. storočie|9. storočia]] v lokalite ''Priekopa'' v [[Môťová (Zvolen)|Môťovej]], na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustého hradu]]. Výšinné opevnené hradisko sa v [[11. storočie|11. storočí]] stalo centrom rozsiahleho [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenského komitátu]], čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády [[Belo II. (Uhorsko)|Bela II.]] (1135). Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku [[1238]] (obnovené v 1243) udelenie mestských privilégií kráľom [[Belo IV.|Belom IV.]], čím ho povyšuje na [[slobodné kráľovské mesto]], ako jedno z prvých miest na našom území (spoločne s mestom [[Trnava]], [[Banská Štiavnica]] a [[Krupina]]) v rovnakom roku. Tieto štyri mestá sú teda najstaršie na území Slovenska.
=== Neskorý stredovek a novovek ===
[[Súbor:Zvolen - Sládkovičova 10 -a.jpg|náhľad|Historická budova na ulici Sládkovičova 10]]
[[Súbor:Zvolen - pamät. budova - Masarykova 20.jpg|náhľad|Historická budova na ulici Masarykova 20]]
[[Súbor:Zvolen - Kozáčekova ul. č. 2.JPG|náhľad|Historická budova na ulici Kozáčekova 2]]
[[Súbor:Zvolen - Finkova kúria na námestí SNP.JPG|náhľad|Finkova kúria na námestí SNP]]
[[Súbor:Zvolen - Meštianska škola, Synagóga (01).jpg|náhľad|Meštianska škola a synagóga na dobovej pohľadnici]]
Zrod súčasného Zvolena môžeme položiť do 12. stor. Z roku 1222 pochádza prvá dochovaná písomná zmienka o Zvolenskom komitáte, župe, keď sa ako správca kráľovských majetkov spomína Detrik. V tom čase už zrejme existoval kostol sv. Mikuláša, trojloďová románska bazilika, ktorej základy môžeme vidieť vyznačené na nádvorí zámku.
Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] bolo vybudované rozsiahle opevnenie hradu, no jeho význam postupne upadal. Centrom sa stal nový [[Zvolenský hrad (nový)|hrad]], vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku [[1451]] ( možno 1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]] (ktorí na hrade pobývali) a vojskom [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]]. Nový zámok prechádza začiatkom [[16. storočie|16. storočia]] do vlastníctva [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava Jagelovského]], od ktorého ho získal [[Ján III. Turzo|Ján Turzo]], ktorý dal zámok upraviť v neskorogotickom duchu.
Stagnáciu mesta prinieslo [[Osmanská ríša|osmanské ohrozenie]] po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca {{km|50|m}} južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali [[protihabsburské stavovské povstania]] a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora [[Kuruci|kurucov]] priniesla v roku [[1621]] mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred [[Osmanská ríša|Turkami]] a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom [[17. storočie|17. storočí]] zredukovala obyvateľstvo aj [[Mor (pestis)|morová]] epidémia v roku [[1679]], pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí. Ďalší požiar v meste vypukol v roku [[1708]].
Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku [[1785]], kedy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovalo rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal [[18. jún]]a [[1871]], kedy bola sprevádzkovaná [[Železničná trať Zvolen – Košice|železničná trať Salgótarján – Zvolen]]. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení [[Železničná trať Zvolen – Diviaky|trate cez Kremnicu]] do [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Vrútok]], čím vzniklo prepojenie na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku železnicu]]. Nasledovali trate do [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Nových Zámkov]] s odbočkou do [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]], trate cez Krupinu do [[Železničná trať Zvolen – Čata|Čaty]] a pokračovanie tratí [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|na Horehronie]] a cez [[Lučenec]] na [[Železničná trať Zvolen – Košice|Košice]]. Nové dopravné možnosti spustili rozvoj obchodu a v meste vzniklo niekoľko nových podnikov, vrátane železničných dielní, tlačiarní a finančného domu.
Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] bolo v roku [[1919]] obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko)|Zvolenskej župy]]. Už o tri roky neskôr došlo k opätovnej zmene členenia, čím bol [[1. január]]a [[1923]] vytvorený Zvolenský okres, ktorý bol súčasťou [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Zvolenskej župy]] so sídlom vo Zvolene.
Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči [[Nacistické Nemecko|nemeckej okupácii]] boli dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier [[SNP]]. K oslobodeniu mesta napokon došlo [[14. marec|14. marca]] [[1945]] a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným [[Letisko Sliač|letiskom Sliač]] vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. V súčasnosti je Zvolen sídlom [[Okres Zvolen|okresu]], administratívnym a spoločenským centrom regiónu.
== Časti mesta ==
* ''Základné sídelné jednotky'': Zvolen – stred, Za múrami, Pod Harajchom, Balkán, Veľká Stráž, Zvolen – západ, Zvolen – Tepličky, Pod Borovou horou, Zlatý potok, Zvolen – východ, Bučina, Zvolenská priehrada, Sídlisko Sekier, Sekier, Môťová, Lipovec, Pod Dráhy, Pustý hrad, Železničný uzol, Lukové, Zolná, Kráľová, Častobrezie
* ''Katastrálne územia'': [[Kráľová (Zvolen)|Kráľová]], [[Lukové]], [[Môťová (Zvolen)|Môťová]], [[Zolná (Zvolen)|Zolná]] a Zvolen.<ref name="sprievodca">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sprievodca Zvolenskou samosprávou 2019 | url = samosprava.zvolen.sk/download_file_f.php?id=1117132 | vydavateľ = Mesto Zvolen | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-13 | miesto = Zvolen | jazyk = }}</ref>
* ''Mestské časti'': Mestská časť 1: Kráľová, Lipovec, Môťová, Sekier, Sekierska Dolina a Záhonok; Mestská časť 2: Bakova Jama, Luková, Zlatý Potok a Zolná; Mestská časť 3: Stráž, Sídlisko Západ-Tepličky; Mestská časť 4: Borová Hora, Podborová; Mestská časť 5: [[Centrálna mestská zóna Východ]]; Mestská časť 6: Centrálna mestská zóna Západ.<ref name="sprievodca"/>
* ''Sídliská'': Sekier, Lipovec, Záhonok, [[Západ-Tepličky]], Zlatý Potok, Podborová
* ''Ostatné časti'': Borová Hora, Pustý hrad
* ''Osady'': Bakova Jama, Podnásad
<gallery>
Súbor:Sekier2 - panoramio.jpg|Sídlisko Sekier
Súbor:Sekier1 - panoramio.jpg|Sídlisko Sekier
</gallery>
=== Ulice a námestia ===
* [[Zoznam ulíc a námestí vo Zvolene]]
* [[:Kategória:Ulice vo Zvolene|Zvolenské ulice]]
* [[:Kategória:Námestia vo Zvolene|Zvolenské námestia]]
== Obyvateľstvo ==
Urbanistický priestor Zvolen – Banská Bystrica s takmer 130 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku. Zvolen zaznamenal v posledných desaťročiach mierny populačný pokles, čo je spoločný trend pre mnohé slovenské mestá. Tento vývoj je spôsobený kombináciou nízkej miery pôrodnosti a starnutia populácie.
=== Vývoj ===
Súpis poddaných vykonaný v roku 1715 zaznamenal 99 poddanských rodín a 23 rodín želiarskych. Z týchto rodín bolo 17 maďarských, 12 nemeckých a 93 slovenských. O päť rokov neskôr, v roku 1720, žilo vo Zvolene už iba 78 poddanských rodín a 35 rodín želiarskych. Okrem nich sa v meste nachádzali aj 7 mäsiarov, 15 krajčírov, 3 kožušníci, 4 tkáči, 6 ševcov, 1 obchodník so soľou a 2 obchodníci s drobným tovarom.
V roku 1828 malo mesto Zvolen 202 domov a 1 907 obyvateľov. V roku 1869 počet obyvateľov vzrástol na 2 960. Rozvoj priemyslu v 19. storočí spôsobil rýchly rast počtu obyvateľov. V roku 1900 mal Zvolen 8 401 obyvateľov a v roku 1919 žilo v meste 9 618 ľudí, rozdelených do 625 domov, pričom 5 439 z nich boli muži a 4 179 ženy. V roku 1930 malo mesto 12 571 obyvateľov a v roku 1970 sa počet obyvateľov zvýšil na 25 693.
<timeline>
Colors=
id:lightgrey value:gray(0.9)
id:darkgrey value:gray(0.7)
id:sfondo value:rgb(1,1,1)
id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8)
ImageSize = width:1000 height:300
PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30
DateFormat = x.y
Period = from:0 till:50000
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0
ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0
BackgroundColors = canvas:sfondo
BarData=
bar:1996 text:1996
bar:1997 text:1997
bar:1998 text:1998
bar:1999 text:1999
bar:2000 text:2000
bar:2001 text:2001
bar:2002 text:2002
bar:2003 text:2003
bar:2004 text:2004
bar:2005 text:2005
bar:2006 text:2006
bar:2007 text:2007
bar:2008 text:2008
bar:2009 text:2009
bar:2010 text:2010
bar:2011 text:2011
bar:2012 text:2012
bar:2013 text:2013
bar:2014 text:2014
bar:2015 text:2015
bar:2016 text:2016
bar:2017 text:2017
bar:2018 text:2018
bar:2019 text:2019
bar:2020 text:2020
bar:2021 text:2021
bar:2022 text:2022
bar:2023 text:2023
bar:2024 text:2024
PlotData=
color:barra width:20 align:left
bar:1996 from:0 till: 44498
bar:1997 from:0 till: 44489
bar:1998 from:0 till: 44705
bar:1999 from:0 till: 44644
bar:2000 from:0 till: 44660
bar:2001 from:0 till: 43796
bar:2002 from:0 till: 43674
bar:2003 from:0 till: 43488
bar:2004 from:0 till: 43272
bar:2005 from:0 till: 43147
bar:2006 from:0 till: 43006
bar:2007 from:0 till: 42778
bar:2008 from:0 till: 42531
bar:2009 from:0 till: 42396
bar:2010 from:0 till: 42206
bar:2011 from:0 till: 43311
bar:2012 from:0 till: 43148
bar:2013 from:0 till: 43100
bar:2014 from:0 till: 43047
bar:2015 from:0 till: 42868
bar:2016 from:0 till: 42688
bar:2017 from:0 till: 42476
bar:2018 from:0 till: 42321
bar:2019 from:0 till: 42167
bar:2020 from:0 till: 42092
bar:2021 from:0 till: 40239
bar:2022 from:0 till: 39844
bar:2023 from:0 till: 39453
bar:2024 from:0 till: 39257
PlotData=
bar:1996 at: 44498 fontsize:S text: 44498 shift:(-10,5)
bar:1997 at: 44489 fontsize:S text: 44489 shift:(-10,5)
bar:1998 at: 44705 fontsize:S text: 44705 shift:(-10,5)
bar:1999 at: 44644 fontsize:S text: 44644 shift:(-10,5)
bar:2000 at: 44660 fontsize:S text: 44660 shift:(-10,5)
bar:2001 at: 43796 fontsize:S text: 43796 shift:(-10,5)
bar:2002 at: 43674 fontsize:S text: 43674 shift:(-10,5)
bar:2003 at: 43488 fontsize:S text: 43488 shift:(-10,5)
bar:2004 at: 43272 fontsize:S text: 43272 shift:(-10,5)
bar:2005 at: 43147 fontsize:S text: 43147 shift:(-10,5)
bar:2006 at: 43006 fontsize:S text: 43006 shift:(-10,5)
bar:2007 at: 42778 fontsize:S text: 42778 shift:(-10,5)
bar:2008 at: 42531 fontsize:S text: 42531 shift:(-10,5)
bar:2009 at: 42396 fontsize:S text: 42396 shift:(-10,5)
bar:2010 at: 42206 fontsize:S text: 42206 shift:(-10,5)
bar:2011 at: 43311 fontsize:S text: 43311 shift:(-10,5)
bar:2012 at: 43148 fontsize:S text: 43148 shift:(-10,5)
bar:2013 at: 43100 fontsize:S text: 43100 shift:(-10,5)
bar:2014 at: 43047 fontsize:S text: 43047 shift:(-10,5)
bar:2015 at: 42868 fontsize:S text: 42868 shift:(-10,5)
bar:2016 at: 42688 fontsize:S text: 42688 shift:(-10,5)
bar:2017 at: 42476 fontsize:S text: 42476 shift:(-10,5)
bar:2018 at: 42321 fontsize:S text: 42321 shift:(-10,5)
bar:2019 at: 42167 fontsize:S text: 42167 shift:(-10,5)
bar:2020 at: 42092 fontsize:S text: 42092 shift:(-10,5)
bar:2021 at: 40239 fontsize:S text: 40239 shift:(-10,5)
bar:2022 at: 39844 fontsize:S text: 39844 shift:(-10,5)
bar:2023 at: 39453 fontsize:S text: 39453 shift:(-10,5)
bar:2024 at: 39257 fontsize:S text: 39257 shift:(-10,5)
TextData=
fontsize:S pos:(20,20)
</timeline>
=== 2011 ===
{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 43 318
</small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (národnosť v %):
{{bar percent|slovenská|blue|83.57}}
{{bar percent|rómska (*7%)|deeppink|0.79}}
{{bar percent|česká|aqua|0.76}}
{{bar percent|maďarská|green|0.36}}
{{bar percent|ukrajinská|peru|0.11}}
{{bar percent|moravská|indigo|0.10}}
{{bar percent|poľská|purple|0.09}}
{{bar percent|ruská|brown|0.06}}
{{bar percent|rusínska|brown|0.04}}
{{bar percent|nemecká|red|0.04}}
{{bar percent|bulharská|darkolivegreen|0.03}}
{{bar percent|chorvátska|orange|0.01}}
{{bar percent|srbská|olive|0.01}}
{{bar percent|židovská|yellow|0.01}}
{{bar percent|iná|grey|0.18}}
{{bar percent|nezistená|black|13.83}}}}
{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 43 318
</small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (jazyk v %):
{{bar percent|slovenský|blue|83.59}}
{{bar percent|český|aqua|0.92}}
{{bar percent|maďarský|green|0.54}}
{{bar percent|rómsky|deeppink|0.29}}
{{bar percent|ukrajinský|peru|0.10}}
{{bar percent|rusínsky|brown|0.08}}
{{bar percent|poľský|purple|0.08}}
{{bar percent|nemecký|red|0.05}}
{{bar percent|chorvátsky|orange|0.02}}
{{bar percent|jidiš|yellow|0.01}}
{{bar percent|iný|grey|0.28}}
{{bar percent|nezistený|black|14.04}}}}
{{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 43 318
</small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
{{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|43.22}}
{{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania|red|11.63}}
{{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|0.72}}
{{bar percent|Evanjelická cirkev metodistická|pink|0.38}}
{{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia|orange|0.31}}
{{bar percent|Pravoslávna cirkev|purple|0.28}}
{{bar percent|Kresťanské zbory|olive|0.26}}
{{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|0.11}}
{{bar percent|Cirkev adventistov siedmeho dňa|darkcyan|0.11}}
{{bar percent|Apoštolská cirkev|indigo|0.10}}
{{bar percent|Bratská jednota baptistov |lime|0.07}}
{{bar percent|Cirkev československá husitská|deeppink|0.05}}
{{bar percent|Ústredný zväz židovských náboženských obcí|yellow|0.04}}
{{bar percent|Starokatolícka cirkev|salmon|0.03}}
{{bar percent|Bahájske spoločenstvo|coral|0.03}}
{{bar percent|Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní|orchid|0.03}}
{{bar percent|iné|lightyellow|0.55}}
{{bar percent|bez vyznania|grey|24.59}}
{{bar percent|nezistené|black|17.47}}}}
=== 1880 ===
{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 5 876
</small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 1880 (jazyk v %):
{{bar percent|slovenský|blue|76.99}}
{{bar percent|maďarský|green|10.87}}
{{bar percent|nemecký|red|7.39}}
{{bar percent|chorvátsky|orange|0.03}}
{{bar percent|rumunský|olive|0.02}}
{{bar percent|iný|grey|1.09}}
{{bar percent|nezistený|black|3.61}}}}
{{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 5 876
</small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):
{{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania|red|50.49}}
{{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|42.26}}
{{bar percent|Ústredný zväz židovských náboženských obcí|yellow|5.96}}
{{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|1.28}}
{{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|0.02}}
{{bar percent|iné|lightyellow|0}}}}
== Hospodárstvo ==
Zvolen je významným hospodárskym a obchodným centrom stredného Slovenska. V meste sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, z ktorých najvýznamnejšie sú podniky z oblasti strojárstva a drevárstva. Významným zamestnávateľom je aj železničný uzol, ktorý má dlhoročnú tradíciu. Jedným z najväčších zamestnávateľov v meste Zvolen je spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., ktorá je súčasťou globálnej spoločnosti [[Continental (podnik)|Continental AG]].
=== Organizácie a inštitúcie ===
Mesto hostí nielen národné a regionálne úrady, ale aj výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach od lesníctva cez ekologický výskum až po vojenskú správu.
* ''[[Národné lesnícke centrum]]''
* ''[[Zoznam organizácií Slovenskej akadémie vied|Ústav ekológie lesa]]''
* ''[[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky]]''
* ''[[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen]]''
* ''Oblastné riaditeľstvo ŽSR Zvolen''
* ''Štátna ochrana prírody SR – Správa CHKO Poľana''
* ''Úrad vládneho auditu''
* ''Technický a skúšobný ústav stavebný''
* ''Slovenský hydrometeorologický ústav''
* ''Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva''
* ''Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky''
* ''Štátny veterinárny ústav''
* ''Štátny plemenársky ústav SR''
== Politika ==
Najvyšším výkonným orgánom a predstaviteľom mesta je [[Primátor (Slovensko)|primátor]]. Funkcia primátora je verejnou funkciou. Primátor sa volí každé štyri roky v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku|komunálnych voľbách]]. Primátor je zodpovedný za vykonávanie rozhodnutí mestského zastupiteľstva, riadenie mestského úradu a za zabezpečenie každodenného chodu mesta. Primátor tiež predsedá mestskej rade a má právomoci v oblasti rozpočtového hospodárenia, mestského majetku a miestnych daní a poplatkov. Súčasný primátor Zvolena, zvolený v posledných komunálnych voľbách, je Vladimír Maňka (od roku 2023).
Mestské zastupiteľstvo je najvyšším orgánom miestnej samosprávy vo Zvolene. Skladá sa z volených poslancov, ktorí sú zvolení na obdobie štyroch rokov v komunálnych voľbách. Počet poslancov je určený na základe počtu obyvateľov mesta a jednotlivých volebných obvodov. Poslanci sú zodpovední za prijímanie všeobecne záväzných nariadení, schvaľovanie mestského rozpočtu, strategických plánov a ďalších rozhodnutí týkajúcich sa rozvoja a správy mesta.
=== Symboly mesta ===
==== Mestský erb ====
Mestský znak sa skladá z červeného polokrúhlo tvarovaného štítu, kde je umiestnený strieborný dvojitý tlapovitý procesiový kríž. Tento erb má korene v histórii uhorských panovníkov a je tiež spojený s teritoriálnym symbolom Horného Uhorska a Slovenska. Klin v spodnej časti kríža slúžil na uchytenie na tyči, ktorá sa používala pri slávnostných procesiách. Jeho pôvod sa datuje už do 13. storočia.
Zvolenský erb patrí medzi najstaršie erby miest na Slovensku a preto má špeciálnu povolenú výnimku, ktorá umožňuje používať nielen polokrúhly neskorogotický štít, ale aj starší trojuholníkový ranogotický štít. Tento erb je zaznamenaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod referenčným číslom HR: Z – 2/91.
<gallery>
Súbor:COA Zvolen1.jpg
Súbor:COA Zvolen3.jpg
Súbor:COA Berky Daniel.jpg|V kostole
Súbor:COA Hungaria ZV-kostol.jpg|V kostole
</gallery>
==== Mestská vlajka ====
Mestská vlajka má pomer strán 2 : 3 a na svojom dolnom okraji je zdobená špecifickým "lastovičím chvostom", ktorý sa rozprestiera do jednej tretiny jej celkovej dĺžky. Vlajku tvorí trojica pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky, ktoré sú usporiadané vertikálne pod sebou a sú delené v prvej tretine ich výšky. Farby pruhov sa menia smerom z vrchu nadol: červená - biela, biela - červená, červená - biela.
Táto mestská vlajka má tiež schopnosť fungovať ako mestská zástava pri rôznych ceremoniálnych a spoločenských príležitostiach.
==== Mestská pečať ====
Pečatidlo Mesta Zvolen je navrhnuté podľa mestského pečatidla z 13. storočia, vo vnútri ktorého je po obvode umiestnený kruhopis:
„+ S.CIVITATIS.D/E/.SOLIO.“
==== Insígnie mesta ====
Insígnie mesta pozostávajú zo striebornej reťaze spojenej upraveným mestským erbom, na ktorej je zavesený prívesok, znázorňujúci na lícnej strane kruhopis:
ZVOLEN + MCCXLIV + MESTO + MCMLXIX, v strede obsahujúci mestský erb a na rubovej strane reliéf z odovzdania erbu mesta kráľom Belom IV. s kruhopisom:
BELA IV + UDEĽUJE ZVOLENU ERB + MCCXLIV.
== Zdravotníctvo ==
Nemocnica AGEL Zvolen je hlavné nemocničné zariadenie v meste, ktoré poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť vrátane ambulantných aj lôžkových služieb. Nemocnica disponuje viacerými špecializovanými oddeleniami, ako sú interné oddelenie, chirurgia, ortopédia, gynekológia, pediatria a ďalšie.
== Kultúra a zaujímavosti ==
Zvolen je významným hospodárskym a obchodným centrom stredného Slovenska. V meste sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, z ktorých najvýznamnejšie sú podniky z oblasti strojárstva a drevárstva. Významným zamestnávateľom je aj železničný uzol, ktorý má dlhoročnú tradíciu.
=== Knižnice ===
* V meste sa nachádza [[Krajská knižnica Ľudovíta Štúra]], ktorá pre kraj funguje ako regionálna krajská knižnica. Vznikla v roku 1837, kedy v meste fungovala pod záštitou [[Štúrovci|štúrovcov]]. V roku 1977 sa presunula do Remeselníckeho domu na ulici Ľudovíta Štúra, v ktorom po rekonštrukcii sídli dodnes.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=História knižnice|url=http://www.kskls.sk/stranka/o-kniznici/historia-kniznice/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170911002441/http://www.kskls.sk/stranka/o-kniznici/historia-kniznice/|dátum archivácie=2017-09-11}}</ref>
* Slovenská lesnícka a drevárska knižnica TU Zvolen
=== Divadlá ===
* V meste sa nachádza profesionálne činoherné [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]], Vzniklo [[28. august]]a [[1949]] pod názvom ''Stredoslovenské divadlo''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor =
| titul = Divadlo J.G.Tajovského
| url = http://www.djgt.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=149&Itemid=91
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 5.10.2011
| vydavateľ = Divadlo J.G.Tajovského vo Zvolene
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V súčasnosti je jeho zriaďovateľom [[Banskobystrický samosprávny kraj]]. Pod divadlo patrí aj [[Štátna opera]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor =
| titul = Zariadenia BBSK/Divadlá
| url = http://www.vucbb.sk/portal/zariadenia-bbsk/kulturne-institucie/divadla
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.9.2014
| vydavateľ = Banskobystrický samosprávny kraj
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20140912024150/http://www.vucbb.sk/portal/zariadenia-bbsk/kulturne-institucie/divadla
| dátum archivácie = 2014-09-12
}}</ref>
* Komorné Divadlo Jána Mieroslava Pinku pôsobí v rámci Škôl športu a umenia PinkHarmony. Nesie meno spisovateľa, dramatika, publicistu a zakladateľa celoslovenskej literárnej súťaže Štúrov Zvolen.
* Divadlo Zelienka
<gallery>
Súbor:Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Zvolen.JPG|Budova divadla
Súbor:Zvolen 2018 29.jpg
Súbor:Zvolen, Divadlo J.G.Tajovského - panoramio.jpg|thumb|Pohľad z námestia
Súbor:COA Zvolen2.jpg|Erb mesta vyobrazený nad vstupom divadla
Súbor:Zvolen tabula.jpg
</gallery>
=== Múzeá a galérie ===
* Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene sídli v historických priestoroch meštianskych domov, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou. Múzeum sa do roku 1992 primárne orientovalo na vlastivednú problematiku zvolenského regiónu. Získaním lesníckej a drevárskej zbierky z Múzea vo Svätom Antone sa začalo sústreďovať najmä na dokumentáciu lesníctva a drevárstva na celom Slovensku.
* Slovenská národná galéria vo Zvolene spravuje priestory zámku po rozsiahlej pamiatkovej úprave v 50. a 60. rokoch 20. storočia.
=== Kultúrne združenia ===
* ''[[Marína (folklórny súbor)]]'', slovenský folklórny súbor z mesta Zvolen a okolia. Zakladatelia súboru, inšpirovaní básnickým dielom [[Andrej Sládkovič|A. Sládkoviča]] „Marína“, v ktorom básnik ospevuje mladosť, krásu, lásku a čistotu ducha, chceli uvedené atribúty pestovať v novovznikajúcom folklórnom súbore a teda pokrstili ho menom Marína. Choreografie, hudobné úpravy a interpretácia piesňového materiálu pôsobia v duchu odkazu tejto lyricko-epickej básne. Marína pracuje nepretržite od svojho vzniku roku 1966. Okrem vystúpení doma na Slovensku pravidelne účinkuje aj na zahraničných folklórnych festivaloch.
* ''[[Zvolenská sedmička]]'', dobrovoľné združenie výtvarných umelcov Zvolena. Združenie právne vystupuje ako [[občianske združenie]] výtvarníkov, bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR 20. januára 1994. Poslaním združenia je združovať neprofesionálnych a profesionálnych výtvarníkov, umelcov, fotografov a dávať im možnosť širšej realizácie a konfrontácie svojej tvorby vo vnútri združenia, ale aj možnosť rozvinutia vzájomnej výtvarnej komunikácie s inými výtvarníkmi a aj s inými združeniami podobného zamerania. Taktiež sa snaží podchytiť mladých začínajúcich výtvarníkov a pomôcť im nielen konfrontáciami, skúsenosťami, či konzultáciami, ale aj možnosťou zúčastňovať sa spoločných výstav.
* ''[[Vojenský folklórny súbor Jánošík]]'' (zrušený)
=== Podujatia ===
* '''Víkend atraktívneho divadla''' – medzinárodný divadelný festival spojený s ďalšími formami alternatívneho umenia.
Založil ho [[17. november|17. novembra]] [[1989]] [[Boris Kršňák]], koná sa vždy počas novembrového víkendu blízko historického dátumu 17. novembra. Aktuálnym riaditeľom festivalu je Tomáš Kršňák. Jedná sa o najstarší neštátny divadelný festival na Slovensku. V roku 2008 ho osobne navštívil bývali prezident Václav Havel. V roku 2014 sa festival konal pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku.
Festival v minulosti navštívili: Divadlo v Celetné, SKUTR, BuranTeatr, Divadlo KONTRA, Divadlo STOKA, Divadlo GUnaGU, Divadlo SkRAT, HaDivadlo, Divadlo Na Zábradlí, Divadlo Husa Na Provázku, Divadlo Astorka, Divadlo Andreja Bagaru, Ypsilonka, Semafor, Teatro Tatro, Dejvické Divadlo, Collegium Musicum, Bez ladu a skladu, Fermáta, Vladimír Mišík, Blue Effect, Laco Deczi, Už jsme doma, Zuby Nehty, Richard Muller, Psí Vojáci, Divadlo Bolka Polívku, Disk Trnava, Iveta Radičová, DG 307, Tata Bojs, Dekadent Fabrik, Mikoláš Chadima & MCHBand, Garáž, Jitro modré slonice, ExDivadlo 9, DEREVO, DS DK, Dunaj, Bohnická divadelní společnost, Sklep, Bratři Formani, Gesto, Štúdio S, Lasica a Satinský, Václav Havel, Divadlo S. I. Witkievicza Zakopane, Fatal Shore a Vašek Koubek, Karel Plíhal, Nahoru schodama dolú band, Divadlo Minor, Richard Rybníček, Michal Hvorecký, Michal Havran, Ensemble WE ARE WE, Jaroslav Dušek a divadlo Vizita, Ondřej Mrázek a Taliband a mnohí ďalší…
* [[Zámocke hry zvolenské]] – [[jún]]
== Pamiatky ==
=== Sakrálne pamiatky ===
==== [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|sv. Alžbety]] ====
Jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a predstavanou vežou z rokov [[1381]]{{--}}[[1390]]. Stavba bola neskorogoticky upravená v období okolo roku [[1500]], neskôr v [[16. storočie|16. storočí]] a [[barok|barokovo]] v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12700
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi. Veža pochádza zo [[17. storočie|17. storočia]], má profilovné šambrány, nachádza sa tu krytá ochodza nesená krakorcami, v hornej úrovni je lemovaná [[pilaster|pilastrami]] a ukončená barokovou helmicou. Južne od kostola sa nachádza náznakovo rekonštruovaná kaplnka Božieho tela, šesťboká centrála z prvej tretiny [[14. storočie|14. storočia]]. Stavba zanikla v 17. storočí, archeologicky bola preskúmaná v rokoch [[2006]]{{--}}[[2007]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zvolen- karner a špitál
| url = http://apsida.sk/c/8037/zvolen-zaniknuty-spital
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Apsida.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V interiéri kostola sa nachádza neskorogotická [[krstiteľnica]]. Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z roku [[1650]] s [[rokoko|rokokovým]] [[oltár|oltárom]] z druhej polovice 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Informácie o kostole sv. Alžbety
| url = http://www.farazv.sk/cms/index.php/farnost/historia/1-informacie-o-farnosti-zvolen-mesto
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Farnosť sv. Alžbety Zvolen
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180122235112/http://www.farazv.sk/cms/index.php/farnost/historia/1-informacie-o-farnosti-zvolen-mesto
| dátum archivácie = 2018-01-22
}}</ref>
<gallery>
Súbor:Zvolen - kostol sv. Alžbety.jpg|Zvolen - kostol sv. Alžbety
Súbor:Zvolen katolicky kostol z neba.jpg|Zvolen - kostol sv. Alžbety
Súbor:Zvolen - Kostol sv. Alžbety - interiér -b.jpg|Kostol sv. Alžbety - interiér kostola
Súbor:Zvolen - Kostol sv. Alžbety - interiér kaplnky -a.jpg|Kostol sv. Alžbety - interiér kaplnky
Súbor:Zvolen - Kostol sv. Alžbety - interiér kaplnky -c.jpg|Kostol sv. Alžbety - interiér kaplnky
</gallery>
==== [[Evanjelický kostol svätej Trojice (Zvolen)|Evanjelický kostol Svätej trojice]] ====
Jednoloďová pôvodne neskorobaroková [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku [[1784]]. V rokoch [[1856]]{{--}}[[1857]] došlo ku stavbe veže podľa projektu Františka Mikša.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12702
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Kostol prešiel [[neogotika|neogotickou]] prestavbou v rokoch [[1922]]{{--}}[[1923]]. Fasáda kostola nesie znaky romantickej neogotiky, hlavná fasáda je päťosová, členená polostĺpmi. Dominuje jej predstavaná veža s otvoreným podjazdom, nad ktorým je umiestnená štvorlístková [[Okenná ružica|rozeta]]. Okná majú profilované šambrány ukončené lomeným oblúkom. Veža je v nižších podlažiach štvorcová, na najvyššej úrovni osemboká, ukončená je štíhlou barokovou helmicou. V interiéri sa nachádza trojramenná murovaná [[empora]].
<gallery>
Súbor:Zvolen - evanjelický kostol - 2015 02.JPG|Zvolen - evanjelický kostol
Súbor:Zvolen - evanjelický kostol - 2015.JPG|Zvolen - evanjelický kostol
Súbor:Evanjelický kostol vo Zvolene.jpg|Zvolen - evanjelický kostol
Súbor:Zvolen evanjelicky kostol z neba.jpg|Zvolen - evanjelický kostol
Súbor:Kostol1 - panoramio.jpg|Zvolen - evanjelický kostol
</gallery>
==== Kaplnka sv. Štefana Uhorského ====
Nachádza sa vo východnom krídle zámku sa nachádza dvojpodlažná kaplnka, ktorú zdobia gotické kamenné portály. V priebehu 18. storočia prešla táto stará gotická kaplnka rozsiahlou prestavbou, ktorá ju transformovala na impozantný barokový priestor s vysokými pruskými klenbami. Na západnej strane kaplnky bola pridávaná aj chór, čím sa celkový charakter miesta ešte obohatil. Dokončenie prestavby kaplnky sa udialo v roku 1784.
<gallery>
Súbor:Zvolenský zámok - Kaplnka sv. Štefana Uhorského -1.jpg|Kaplnka sv. Štefana Uhorského
Súbor:Zvolenský zámok - Kaplnka sv. Štefana Uhorského -3.jpg|Kaplnka sv. Štefana Uhorského
Súbor:Zvolenský zámok - Kaplnka sv. Štefana Uhorského -2.jpg|Kaplnka sv. Štefana Uhorského
</gallery>
==== Rímsko-katolícky kostol sv. Matúša v Zolnej ====
Nachádza sa v mestskej časti Zolná. Pôvodne bol zasvätený sv. Štefanovi Prvomučeníkovi, je situovaný na miernom kopci v strede obce. Tento ranogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou bol postavený v druhej polovici 13. storočia. V interiéri sa nachádzajú cenné nástenné maľby pochádzajúce z druhej polovice 14. storočia.
<gallery>
Súbor:Zolná 003-1.JPG|Kostol sv. Matúša
Súbor:Zolná kostol 2011.JPG|Kostol sv. Matúša
Súbor:Zolna8FotoThalerTamas.JPG|Kostol sv. Matúša - interiér
</gallery>
=== Historické pamiatky ===
==== [[Zvolenský zámok]] ====
Je to národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. V súčasnosti využíva priestory zámku [[Slovenská národná galéria]] pre svoju trvalú expozíciu.
<gallery>
Súbor:Zolyomcivertanlegi1.jpg|Vzdušný pohľad z južnej strany
Súbor:Zvolenský zámok - kaplnka - pohľad z nádvoria.JPG|Kaplnka na zvolenskom zámku
Súbor:Zvolen, zámok, nádvorie a kaplnka.JPG|Nádvorie na zvolenskom zámku
Súbor:Zvolenský zámok - studňa II. -a.jpg|Studňa na zvolenskom zámku
Súbor:Zvolenský zámok - brána opevnenia -a.jpg|Opevnená vstupná brána na zvolenskom zámku
</gallery>
==== [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] ====
(Starý) Zvolenský hrad či hrad (Starý) Zvolen - je hradný komplex v katastrálnom území mesta Zvolen nad sútokom Hrona a Slatiny v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr. Na hrad sa dá dostať z hlavnej železničnej stanice vo Zvolene po modrej turistickej značke a náučnom chodníku. V dnešných časoch môžeme vidieť:
** vežu a vstupnú bránu na Dolnom hrade
** vežu komitátneho hradu a vežu 2. na Hornom hrade, baštu na Hornom hrade
** areál tzv. Dončovho hradu na Hornom hrade
** hlavnú vstupnú bránu na Hornom hrade
<gallery>
Súbor:Zvolen, Pustý hrad, enirpordego (deekstere).jpg|Pustý hrad nad Zvolenom
Súbor:Zvolen, Pustý hrad, korto.jpg|Pustý hrad nad Zvolenom
Súbor:Pustý hrad, Zvolen 02.jpg|Pustý hrad nad Zvolenom
</gallery>
==== Mestské hradby ====
Vznikli v 16. – 17. storočí ako ochrana pred tureckými útokmi. Opevnenie zahŕňalo štyri brány (Hronskú, Farskú, Môťovskú a Krupinskú), bastióny a bašty, pričom ovplyvnilo pôdorys mesta s rozľahlým námestím. Výstavba začala v roku 1590 pod vedením talianskych staviteľov Gulia Ferrariho a Nicoliniho Candida. Po požiaroch a vojenských útokoch sa v 17. storočí hradby rozšírili pod dohľadom Andreja di Pauliho, financované boli aj z mestských daní a pivovaru. Opevnenie bolo dokončené v roku 1667. Do súčasnosti sa zachovali len fragmenty, niektoré časti prešli rekonštrukciou a sú evidované ako kultúrna pamiatka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Urbánno-historický výskum Zvolena | url = https://www.pamiatky.sk/fileadmin/documents/news/PZ_ZASADY/Zvolen/0401-ZV-urb-hist-vyskum.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-02-20 | vydavateľ = Pamiatkový ústav SR }}</ref>
<gallery>
Súbor:Zvolen - Bastión -2a.jpg|mestské hradby
Súbor:Zvolen - Bašta -1a.jpg|mestské hradby s baštou
Súbor:Zvolen - časť mestských hradieb - 2015.JPG|mestské hradby v blízkosti námestia SNP
Súbor:Zvolen - mestské hradby -a.jpg|mestské hradby v blízkosti zámku
Súbor:Zvolen - Bastión -1a.jpg|mestské hradby v blízkosti zámku
</gallery>
=== Historické cintoríny ===
* ''[[Park ušľachtilých duší]]'', pamätník [[Židia|židovským]] obetiam [[holokaust]]u a súčasť komplexu starého židovského cintorína vo Zvolene. Nachádza sa vedľa [[Technická univerzita vo Zvolene|Technickej univerzity]]. Je venovaný Slovákom, ktorí sa cez [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], počas [[holocaust]]u podieľali na záchrane Židov pred deportáciou do [[Koncentračný tábor|koncentračných táborov]], ako i pamätník židovským obetiam [[Holokaust|holokaustu]]. Modernou súčasťou areálu pamätníka Parku ušľachtilých duší je digitálny informačný kiosk s informačným materiálom o pamätníku.
* ''Vojenský cintorín'', pamiatka pre padlých počas bojov v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].
<gallery>
Súbor:Park ušľachtilých duší.png|Parku ušľachtilých duší vo Zvolene
Súbor:Zvolen - Pomník vojakom Sovietskej armády -3.jpg|Pomník vojakom Sovietskej armády na vojenskom cintoríne
Súbor:Zvolen Pamatnik SA vojenske pohrebisko1.jpg|Pamätník Sovietskej armády na vojenskom pohrebisku vo Zvolene
Súbor:Zvolen - Cintorín vojakov Rumunskej armády.jpg|Zvolen, Slnečná, cintorín vojakov Rumunskej armády vojenskom cintoríne
Súbor:Zvolen - Pomník vojakom Rumunskej armády -2.jpg|Zvolen, Slnečná, cintorín vojakov Rumunskej armády (pomník)
</gallery>
=== Ostatné pamiatky ===
* ''[[Námestie SNP (Zvolen)]]'', centrálne námestie vo Zvolene. Patrí medzi najrozľahlejšie námestia na Slovensku a je orientované severo-južným smerom ku Zvolenskému zámku. Pri rekonštrukcii boli objavené archeologické nálezy.
* ''[[Jurkovičove domy vo Zvolene]]'', nájomné obytné domy postavené pre štátnych zamestnancov a úradníkov Župy XVIII. (Pohronskej). Autorom je podľa zachovaného výkresu Dušan Jurkovič. Podľa popisu na archívnych fotografiách projekt vytvorili architekti D. Jurkovič a Jan Pacl. Stavba bola dokončená v roku 1926. Domy sa nachádzajú medzi ulicami J. Matušku a Moyzesova. Sú súčasťou vtedajšej novej zástavby, juhozápadne od centra mesta, vo vtedajšej tzv. úradníckej štvrti. V roku 2018 boli domy vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
* ''[[Pancierový vlak Hurban]]'', jeden z improvizovaných pancierových vlakov, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Slovenskom národnom povstaní, momentálne sa jeho replika nachádza pod Zvolenským hradom. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film Deň, ktorý neumrie z roku 1974. Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku T-34/85.
* ''Pamätník SNP'', sa nachádza v centre námestia SNP, má tvar valašky, autorom je Ján Kulich
* ''Kaplnka Božieho tela'', sa nachádza v blízkosti kostola Svätej Alžbety.
* ''Pomnik generalom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi'', pamätník dvom významným vojnovým osobnostiam, generálom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi
<gallery>
Súbor:Zvolen - nám. SNP 26.jpg|Historická budova na námestí SNP
Súbor:Pancierovy vlak-Zvolen.jpg|Replika pancierového vlaku Hurban vo Zvolene
Súbor:Jurkovičove domy vo Zvolene.jpg|Jurkovičove domy vo Zvolene
Súbor:Zvolen - pamätník SNP.jpg|Pamätník SNP na námestí SNP vo Zvolene
Súbor:Zvolen Pomnik generalom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi.jpg|Pomnik generalom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi
Súbor:Zvolen - synagóga.jpg|Bývalá zvolenská synagóga
Súbor:Zolná, okr. Zvolen - kaštieľ - 2015.JPG|Barokový kaštieľ v Zolnej
Súbor:Zvolen - Finkova kúria na námestí SNP.JPG|Finkova kúria na námestí SNP
</gallery>
== Príroda ==
* ''[[Borová hora]]'', kopec v mestskej časti Zvolena Podborová. Ide o travertínovú masu na ľavom brehu rieky Hron. Na vrchu kopca sa nachádza minerálne, termálne a mierne rádioaktívne jazierko, ktoré v zime nezamŕza. Jeho činnosťou podľa výskumov vznikol aj samotný kopec. Pod kopcom sa nachádza neveľká jaskyňa, preskúmaná v 90. rokoch, dnes je prístup do jaskyne od železnice takmer nemožný.
* ''[[Arborétum Borová hora]]'', účelovým zariadením [[Technická univerzita vo Zvolene|Technickej univerzity vo Zvolene]]. Územie arboréta bolo vyhlásené za chránený areál v obciach [[Sliač]] a Zvolen, [[Banskobystrický kraj]], [[okres Zvolen]], vo Zvolenskej kotline, rozloha 47,8 ha, vyhlásený [[1981]]<ref>{{ŠZOCHČPSR|názov=Arborétum Borová hora|202}}</ref>, dendrologické [[arborétum]] prevažne s druhmi domácimi na Slovensku, s podchytením ich vnútrodruhovej a zemepisnej premenlivosti, slúži na výučbu, súčasťou je [[rozárium]] a zbierka kaktusov a sukulentov.
* ''[[Môťová (vodná nádrž)]]'' je vodná priehrada vystavaná v rokoch 1953 - 1957 na rieke Slatina, sa nachádza juhovýchodne od mesta Zvolen. Je multifunkčným objektom, plniacim úlohy v priemysle, regulácii prietokov, energetike a rekreácii.
* ''[[Zolniansky lahar]]'' je [[prírodná pamiatka]] v správe štátnej ochrany prírody [[CHKO Poľana|Poľana]]. Je tvorený niekoľkými tri až päť metrov vysokými terasami, ktoré sa tiahnu juho-východnym až severo-východnym smerom.
<gallery>
Súbor:Zvolen.borova.hora.mineralne.termalne.jazierko.JPeG|Minerálne jazierko na Borovej hore
Súbor:Arborétum Borová Hora 3.jpg|Arborétum Borová Hora
Súbor:Priehrada - panoramio.jpg|Priehrada Môtová
Súbor:Ústie priehrady - panoramio.jpg
Súbor:Zolná - Zolniansky lahar -1.jpg|Zolniansky Lahar
</gallery>
=== Parky ===
* Park inžiniera Štefana Višňovského
* Park zabudnutých susedov
* Park Ľudovíta Štúra
* Mestský park Lanice
* Park Alexandra Domana
* Park prof. Adolfa Priesola
* Park Jozefa Dekréta Matejovie
* Park ušľachtilých duší
<gallery>
Súbor:Zvolen - Park Štefana Višňovského -a.jpg|Park Štefana Višňovského
Súbor:Zvolen 2018 01.jpg
Súbor:Zvolen - kamenný reliéf “Milenci”.jpg|Park zabudnutých susedov
Súbor:Zvolen - Pamätník Plačúca fontána.jpg
Súbor:Zvolen - Pamätník Ľudovíta Štúra.jpg|Park Ľudovíta Štúra
Súbor:Zvolen - Busta Jozefa Cígera-Hronského.jpg
Súbor:Mestský park Lanice vo Zvolene - alej v centre parku.JPG|Mestský park Lanice
Súbor:Mestský park Lanice vo Zvolene 02.JPG
</gallery>
== Doprava ==
Najväčšie mesto stredného Pohronia Zvolen má veľmi výhodnú dopravnú polohu, pretože leží na priesečníku dôležitých cestných ([[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], [[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]]) a železničných ťahov celoslovenského významu, s medzinárodným [[Letecká základňa Sliač|letiskom Sliač]] vo svojej blízkosti.
=== Verejná cestná doprava ===
{{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava vo Zvolene}}
Mestská hromadná doprava vo Zvolene je zložená z 15 autobusových liniek, ktoré sú riadené a prevádzkované spoločnosťou SAD Zvolen.
<gallery>
Súbor:Zvolen, z Pustého hradu, garáže SAD Bariny.jpg|Garáže SAD Bariny
Súbor:MHD Zvolen .jpg|Staré autobusy MHD Zvolen
Súbor:Citelis Zvolen.jpg|Citelis Zvolen
Súbor:Zvolen - autobusová zastávka -a.jpg|Autobusová zástavka
</gallery>
=== SAD Zvolen ===
V roku 1938 vznikla prvá organizácia pre cestnú automobilovú dopravu v Zvolene ako súčasť ČSD (Československé štátne dráhy).
Po skončení druhej svetovej vojny, v roku 1946, sa sformovala organizácia "Štátna automobilová doprava na Slovensku", ktorá zahŕňala 6 autospráv ČSD vrátane Zvolena. V roku 1949 bola vytvorená ďalšia entita, a to ČSAD (Československá automobilová doprava) so sídlom v Prahe. V Bratislave sa zároveň vytvorilo oblastné riaditeľstvo s pobočkou v Zvolene.
Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, má významnú úlohu v poskytovaní dopravných služieb v niekoľkých mestách a oblastiach:
* Mestská hromadná doprava je zabezpečovaná v mestách Banská Bystrica, Zvolen, Brezno a Žiar nad Hronom.
* Pravidelná prímestská doprava sa poskytuje v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Brezno, Detva, Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom a Žarnovica.
Spoločnosť prevádzkuje približne 500 autobusov, čo jej umožňuje pokrývať takmer 70% územia Banskobystrického samosprávneho kraja.
<gallery>
Súbor:SADZvolenBottovaDec2017.jpg|Autobus SAD Zvolen
Súbor:Zvolen, Arway SAD Zvolen.jpg|Arway SAD Zvolen
Súbor:Zvolen, autobusová stanica, Karosa (01).jpg|Autobusová stanica, Karosa
Súbor:Zvolen - autobusová stanica - panoramio.jpg|Autobusová stanica
</gallery>
=== Cestná doprava ===
Vo Zvolene po vybudovaní R3 vznikne dopravný uzol, ktorý slúži na spojenie troch rýchlostných ciest a pridružených miestnych komunikácií. Rovnako mesto zohráva úlohu pri vedúcom cestnom ťahu E77 (z Krakova do Budapešti) v smere severo-južne a tiež pri ťahu E58 (z Bratislavy do Košíc) v smere západ-východ.
<gallery>
Súbor:E 77 Zvolen.jpg|E 77 Zvolen
Súbor:Zvolen 23 Slovakia 1.jpg|Odbočka z R1 na cestu I/16 do centra mesta
Súbor:Zvolen 23 Slovakia 4.jpg|Pohľad na mesto z cesty I/16 Slovensko
Súbor:Zvolen 23 Slovakia 5.jpg|Rýchlostná cesta R2 v úseku Zvolen – Kriváň
Súbor:R2 Expressway 17 Slovakia2.jpg|Rýchlostná cesta R2 v úseku Zvolen – Kriváň
</gallery>
=== Železničná doprava ===
Železničný uzol Zvolen je jeden zo štyroch hlavných – zriaďovacích staníc (Bratislava, Košice,
Žilina, Zvolen) v sieti ŽSR. Pozostáva z viacerých staníc a zastávok ([[Železničná stanica Zvolen osobná stanica|Zvolen osobná stanica]], [[Železničná zastávka Zvolen mesto|Zvolen mesto]], [[Železničná stanica Zvolen nákladná stanica|Zvolen nákladná stanica]]). Momentálne je zrušená železničná zastávka Zvolen Bučina.
Budova osobnej stanice, postavená v štýle [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], bola dňa 15. januára 2025 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. <ref>[https://dennikn.sk/3256789/budovu-stanice-vo-zvolene-z-cias-socializmu-vyhlasili-za-pamiatku/ Budovu stanice vo Zvolene z čias socializmu vyhlásili za pamiatku]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} – Denník N, 2025</ref> <ref>[https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=05ebb04b-1aa6-4f2d-91a6-ab13ef486fa5 Register pamiatok – Pamiatkový úrad SR]</ref>
V uzle Zvolen sa križujú trate:
* [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Železničná trať Zvolen – Nové Zámky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">150</span>]]</small>)
* [[Železničná trať Zvolen – Čata]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Čata|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">153</span>]]</small>)
* [[Železničná trať Zvolen – Košice]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Košice|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">160</span>]]</small>)
* [[Železničná trať Zvolen – Vrútky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Vrútky|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">170</span>]]</small>)
* [[Železničná trať Zvolen – Diviaky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Diviaky|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">171</span>]]</small>)
<gallery>
Súbor:Zvolen - cyklotrasa pri železničnej stanici -a.jpg|Hlavná železničná stanica vo Zvolene
Súbor:Zvolen - budova železničnej stanice - interiér -1.jpg|Hlavná hala
Súbor:Zvolen, železničná stanica, pokladne.jpg|Hlavná hala
Súbor:Zvolen - nákladná stanica -2.jpg|Zvolen nákladná stanica
Súbor:ŽelezničnáZástavkaZvolenMesto.jpg|Zvolen mesto
Súbor:Zvolen, z Pustého hradu, osobná železničná stanica.jpg|Pohľad z Pustého hradu
Súbor:Zvolen železničná stanica,staničná budova.jpg|Pohľad na hlavnú budovy z 2. nástupišťa
Súbor:Zvolen osobná stanica 2023a.jpg|2.,3. a 4. nástupište
Súbor:Zvolen - rušňové depo -2.jpg|Rušňové depo
Súbor:Zvolen - rušňové depo -3.jpg|Rušňové depo (točňa)
</gallery>
=== Letecká doprava ===
V blízkosti mesta Zvolen sa nachádzajú nasledovné letiská:
* [[Letisko Sliač]] (v minulosti Letisko Tri Duby; IATA: SLD, ICAO: LZSL) je medzinárodné letisko s vojenskou prevádzkou. Samotné letisko v Sliači je poverené Ozbrojenými silami Slovenskej republiky s dôležitou úlohou zabezpečovať a riadiť väčšinu aspektov jeho prevádzky. Tieto zahrňujú navigáciu a údržbu povrchu dráhy a plochy letiska. Na zabezpečenie riadenia letovej prevádzky je zodpovedná Letka riadenia. Na druhej strane, spoločnosť s názvom "Letisko Sliač, a. s." má obmedzenú zodpovednosť, pričom sa sústredí predovšetkým na služby spojené s cestujúcimi. Momentálne je osobná preprava zastavená.
* [[Letisko Očová]] je neverejným vnútroštátnym letiskom s nepravidelnou leteckou dopravou situovaným v blízkosti obce Očová, severovýchodne od mesta Zvolen. Bolo otvorené v roku 1950.
* [[Letisko Dobrá Niva]] je vnútroštátnym neverejným letiskom, ktoré sa využíva na športové lietanie, poľnohospodárske účely, modelárstvo a aj na uskutočňovanie kultúrnych a spoločenských podujatí. Jeho poloha sa nachádza 10 kilometrov južne od mesta Zvolen, v tesnom susedstve obce Dobrá Niva. Majiteľom a prevádzkovateľom je Letecký športový klub Zvolen.
<gallery>
Súbor:Airport Sliac.jpg|Letisko Sliač
Súbor:Sliač - terminál letiska - 2015.JPG|Terminál letiska Sliač, 2015
Súbor:A C-130H Hercules takes off (28295874103).jpg|A C-130H Hercules v Sliači
</gallery>
== Školstvo ==
=== Materské školy ===
* Materská škola, Tehelná 2549/5, Zvolen
* Materská škola, J.Bánika 1733/41, Zvolen
* Materská škola, Centrum 2496/27, Zvolen
* Materská škola, 1. mája 161/1, Zvolen
* Materská škola, marš. Malinovského 1985/41, Zvolen
* Materská škola, marš. Malinovského 1985/4, Zvolen
* Materská škola, Hrnčiarska 2063/2, Zvolen
* Materská škola, E. P. Voljanského 491/3, Zvolen
* Materská škola, Imatra 2548/8, Zvolen
* Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen
* Súkromná materská škola Montessori
==== Zaniknuté ====
'''Materská škola na Kalinčiakovej ulici'''
* Materská škola, Jána Kalinčiaka 560/87, Zvolen (2002{{--}}2008) – mestská [[materská škola]], ktorá sa od roku 2002<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci zrušili materskú školu | url = https://myzvolen.sme.sk/c/4753407/poslanci-zrusili-matersku-skolu.html | vydavateľ = myzvolen.sme.sk | dátum prístupu = 2024-01-22 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s | dátum vydania = 2008-04-29}}</ref> nachádzala v prenajatej budove [[Železnice Slovenskej republiky|Železníc SR]] na ulici [[Ulica Jána Kalinčiaka (Zvolen)|Jána Kalinčiaka]] 87 vo Zvolene.<ref name="zrusenie_skolky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zvolen zrušil ďalšiu škôlku, od roku 1990 ich ostala len polovica | url = https://domov.sme.sk/c/3839658/zvolen-zrusil-dalsiu-skolku-od-roku-1990-ich-ostala-len-polovica.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum vydania = 2008-04-21 | dátum prístupu = 2024-01-22 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Jej riaditeľkou bola Gabriela Krahulcová.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zasadanie zo dňa 19.11.2004 Zvolen | url = https://www.zvolen.sk/2004-11-19-zasadnutie/mid/76454/ma2/2/.html#m_76454 | vydavateľ = www.zvolen.sk | dátum prístupu = 2024-01-22}}</ref> Materská škola zahŕňala telocvičňu a [[Sauna|saunu]] s bazénom. Tiež bola zapojená do viacerých vzdelávacích projektov. Od januára do 21. apríla 2008 rokovalo mestské zastupiteľstvo vo Zvolene o jej zrušení<ref name=":0" /> a nakoniec materská škola k [[31. august|31. augustu]] [[2008]] materská škola zanikla.<ref name="zrusenie_skolky" /> Pred zánikom ju navštevovalo 56 detí.<ref name=":0" /> Neskôr v budove sídlilo súkromné umelecké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súkromné umelecké a športové gymnázium, Zvolen - Gymnázia športové - Zvolen - katalog-skol.sk | url = https://sukromne-umelecke-a-sportove-gymnazium-zvolen.katalog-skol.sk/ | vydavateľ = sukromne-umelecke-a-sportove-gymnazium-zvolen.katalog-skol.sk | dátum prístupu = 2024-01-22}}</ref> a športové [[gymnázium]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZMLUVA - o nájme nebytových priestorov č. R – 1539/2018/TU ÚTVŠ | url = https://www.crz.gov.sk/data/att/3636147_dokument1.pdf | dátum prístupu = 2024-01-22 | vydavateľ = CRZ SR}}</ref> stredná športová škola, stredná odborná škola scénického výtvarníctva,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súkr. SOŠ scén. výtvar., Kalinčiakova 87, Zvolen | url = https://skoly.ineko.sk/skola/?ID=4136 | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum prístupu = 2024-01-22}}</ref> [[konzervatórium]] a [[základná umelecká škola]] Pink Harmony Academy. Budova je v súčasnosti (2024) opustená.
<gallery>
Súbor:Zvolen - ul. Jána Kalinčiaka -1 (cropped).jpg|Budova zaniknutej materskej školy v roku 2022
</gallery>
=== Základné školy ===
==== Štátne ====
* Základná škola, Petra Jilemnického 1813/1, Zvolen
* Základná škola, Petra Jilemnického 1813/2, Zvolen
* Základná škola, Námestie mládeže 587/17, Zvolen
* Základná škola, J.Alexyho 1941/1, Zvolen
* Základná škola, M. Rázusa 1672/3, Zvolen
* Základná škola, Hrnčiarska 2119/1, Zvolen
* Základná umelecká škola, Nádvorná 3366, Zvolen
==== Súkromné ====
* Súkromná základná umelecká škola Quo Vadis
==== Iné ====
* Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia, Hodžova 9, Zvolen
=== Stredné školy ===
==== Súkromné ====
* Súkromné konzervatórium
* Súkromná stredná odborná škola podnikania
* Súkromná škola umeleckého priemyslu
* Súkromná stredná umelecká škola, Môťovská cesta 8164, Zvolen
* Súkromná stredná športová škola
==== Štátne ====
* [[Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu (Zvolen, Jabloňová 1351)]]
* Stredná odborná škola drevárska, Lučenecká cesta 2193/17, Zvolen
* Gymnázium Ľudovíta Štúra, Hronská 1467/3, Zvolen
* Stredná zdravotnícka škola
* Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, Zvolen
* Technická akadémia, J.Švermu 1, Zvolen
* Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen
* Obchodná akadémia ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen
=== Vysoké školy ===
[[Súbor:Uni zvolen logo.svg|náhľad|Logo technickej univerzity vo Zvolene]]
==== [[Technická univerzita vo Zvolene]] ====
V meste sa nachádza Technická univerzita, ktorej hlavná budova je prístupná z ulice T. G. Masaryka, v blízkosti autobusovej stanice.
* [[Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene]]
* [[Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene]]
* [[Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene]]
* [[Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technickej univerzity vo Zvolene]]
<gallery>
Súbor:Technická univerzita vo Zvolene -2.jpg|Hlavná budova Technickej univerzity vo Zvolene
Súbor:Zvolen - technická univerzita - panoramio.jpg
Súbor:Technická univerzita vo Zvolene -1.jpg
</gallery>
== Šport ==
=== Hokej ===
==== [[HKM Zvolen]] ====
HKM Zvolen je slovenský profesionálny hokejový klub so sídlom v Zvolene. Jeho A-mužstvo súťaží v Tipos extralige a je držiteľom troch majstrovských titulov. Klub hrá svoje domáce zápasy na zvolenskom zimnom štadióne.
Okrem seniorského tímu, klub spravuje aj mládežnícke kategórie, vrátane juniorov, dorastu a hokejovej triedy od piatich do deviatich rokov.
==== ŽHKm Zvolen ====
Vo Zvolene sa hrá [[slovenská hokejová extraliga]] žien zásluhou klubu ŽHKm Zvolen.
==== Štadión ====
[[Súbor:Zvolen, Slovakia - panoramio - Buda Pavel (2).jpg|thumb|Pohľad na hlavný vstup štadióna]]
[[Zimný štadión Zvolen]] predstavuje hokejovú arénu v meste Zvolen a disponuje kapacitou 5 675 sedadiel. Jeho história sa začala písať v roku 1969, kedy bola dokončená výstavba ľadovej plochy a strojovne. V nasledujúcich sedem rokoch bola úspešne realizovaná strecha. V osemdesiatych rokoch bol rozšírený o tréningovú halu.
Tento štadión slúži ako domovské hniezdo pre hokejový klub HKM Zvolen. Klub si štadión prenajíma od mesta Zvolen. Okrem hlavnej hokejovej arény je súčasťou komplexu aj moderná tréningová hala. Štadión je k dispozícii na prenájom nielen pre hokejové podujatia, ale aj pre korčuľovanie a súkromné hokejové zápasy.
<gallery>
Súbor:Zvolen, Slovakia - panoramio.jpg|Interiér
Súbor:Zvolen, Slovakia - panoramio - Buda Pavel.jpg|Interiér
Súbor:Zvolen, Slovakia - panoramio - Buda Pavel (4).jpg|Malá aréna
</gallery>
=== Futbal ===
==== [[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Lokomotíva]] ====
Futbalový klub Lokomotíva Zvolen, pôsobiaci v [[2. slovenská futbalová liga|Druhej najvyššej súťaži]] na Slovensku, má svoje korene v histórii, ktorá siaha do roku 1902. Klub vznikol vďaka angažovanosti skupiny študentov, ktorí spojili svoju vášeň pre futbal a založili tohto významného zástupcu futbalovej scény vo Zvolene.
=== Ostatné ===
* [[volejbal]] (muži) – MVK (klub) hrá v extralige
* volejbal (ženy) – TJ Slávia TU Zvolen
* [[tenis]] – Fresh Club
* [[americký futbal]] – vo Zvolene sa hrá [[Slovenská futbalová liga]] zásluhou klubu [[Zvolen Patriots]]
* [[lakros]] – vo Zvolene sa hrá [[Slovenská lakrosová liga]] zásluhou klubu [[Zvolen Punishers]]
* [[plávanie|plutvové plávanie]] – KSP Calypso, KVS Careta
* [[kanoistika]] – [[vodný slalom]] – Slávia TU Zvolen, Kajak Klub Zvolen
* [[kanoistika]] – [[rýchlostná kanoistika]] – KRK Zvolen
* [[vodný šport]] – KVS Careta, KVS, Raprakan
* [[biatlon]] – TU Zvolen
* [[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]] – Ski klub Senior
* [[horolezectvo]] – HK Morál, HK Bystrô, TJ Slávia TU ZV
* [[jachting]] – Felyma Yacht, Jacht klub Trim
* [[basketbal]] – (ženy, dievčatá) BK ZŠ Zvolen
* [[karate]] – Karate klub Zvolen
* [[MMA]] – Muay Jitsu Gym Zvolen, Pod Dráhami 1
* [[taekwondo]] – Ilyo TKD VTJ Zvolen<ref>[http://tkd-zvolen.weebly.com www.tkd-zvolen.weebly.com]</ref>
* [[florbal]] – Zvolen vo florbale reprezentuje klub [[1.FBC Zvolen]]
* [[thajský box]] – Power gym Zvolen
* Wing Tsun – Shajtar Gym Zvolen
* [[orientačný beh]] – Viatoris Zvolen
* [[hokejbal]] – ŠK Bukovinka Zvolen – vo Zvolene sa hrá slovenská hokejbalová extraliga U20
== Osobnosti mesta ==
=== Rodáci ===
* Mikuláš z Lukového, môžeme pokladať za pravdepodobné, že základné vzdelanie na škole získal vo Zvolene. Napísal časť nemeckého znenia magdeburského práva z roku 1378 a iné zápisy do Žilinskej knihy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Štefánik
| meno = Martin
| odkaz na autora =
| titul = Lexikon stredovekých miest na Slovensku
| url = http://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/lexikon-stredovekych-miest.pdf
| dátum vydania = 2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Historický ústav SAV
| miesto = Bratislava
| jazyk = slovenský
}} </ref>
* Matej zo Zvolena (asi * [[1390]]{{--}}† [[1454]]), v súvekých zápisoch uvedený ako Mathias de Solio pochádzal zo Zvolena. Po absolvovaní na domácich školách pokračoval na štúdiách od roku 1410 na Pražskej univerzite, kde v roku 1411 dosiahol hodnosť bakalára filozofie a roku 1416 hodnosť licenciáta filozofie. Stal sa univerzitným učiteľom, literátom a umierneným prívržencom husitizmu. Žil trvale v Prahe a v rokoch 1428 - 1433 je doložený ako majiteľ domu v Starom Meste. 1454 sa spomína naposledy ako licenciát. Spolu so študentmi zo Slovenska a inými cudzincami bol stúpencom českého univerzitného opravného hnutia, pre ktoré ho získali prednášky Jána Husa a Hieronýma Pražského. Spočiatku v intenciách ich učení prednášal teológiu, neskôr viedol aj filozofické prednášky. Po roku 1416 s Jakoubkem ze Stříbra a s Matejom z Janova dodiktoval prepis teologického slovníka Rosarius aut parvus floretus sacre theologie, ktorého rukopis sa zachoval v Knižnici Metropolitnej kapituly v Prahe a v Univerzitnej knižnici v Brne. Na objednávku vyhotovoval odpisy a iluminácie kníh. Pripisuje sa mu odpis diela anglického bohoslovca R. Grossetesta Dicta z roku 1414. Vo fondoch mestskej knižnice v Norimbergu sa nachádza jeho odpis latinskej Biblie z roku 1431. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Štefánik
| meno = Martin
| odkaz na autora =
| titul = Lexikon stredovekých miest na Slovensku
| url = http://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/lexikon-stredovekych-miest.pdf
| dátum vydania = 2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Historický ústav SAV
| miesto = Bratislava
| jazyk = slovenský
}} </ref>
* [[Valentín Balaša]] (* [[1554]]{{--}}† [[1594]]), uhorský šľachtic, renesančný básnik, autor lyrickej poézie.
* [[Ján Tomka-Sásky]] (* [[1692]],{{--}}† [[1762]]), slovenský (uhorský) [[Geografia|geograf]], [[historik]] a [[Učiteľ|pedagóg]] zemianskeho pôvodu.
* [[Matej Butschany]] (* [[1731]]{{--}}† [[1796]]), [[fyzik]] a [[matematik]], autor odborných publikácií, pôsobil na nemeckých univerzitách.
* [[Pavel Tešlák]] (* [[1759]]{{--}}† [[1801]]), evanjelický farár, autor väčšieho množstva duchovných piesní.
* [[Samuel Rožnay]] (*1787 - 1815) osvietenský buditeľ a prekladateľ
* [[Jozef Kozáček]] (* [[1807]]{{--}}† [[1887]]), katolícky kňaz, významný národný buditeľ, príslušník 2. generácie [[bernolákovci (hnutie)|bernolákovcov]], zakladajúci člen [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], od r. 1870 jej predseda. Výrazne sa zaslúžil o zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na viacerých gymnáziách.
* [[Juraj Bánik]] (* [[1818]]{{--}}† [[1901]]), advokát, hlavný mestský notár, pričinil sa o zvolenie Ľ. Štúra za poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen. Prispieval do slovenských časopisov, angažoval sa pri vzniku továrne Union.
* [[Mikuláš Štefan Ferienčík]] (* [[1825]]{{--}}† [[1901]]), básnik, dramatik, vydavateľ, publicista, redaktor novín [[Pešťbudínske vedomosti]].
* [[Ján Adolf Ferienčík]] (* [[1863]]{{--}}† [[1925]]), spisovateľ, redaktor a krajanský pracovník medzi americkými Slovákmi.
* [[Jozef Cíger-Hronský]] (* [[1896]]{{--}}† [[1960]]), spisovateľ, maliar a publicista, čelný predstaviteľ Matice slovenskej v období vojnového Slovenského štátu.
* [[Elena Nábělková]] (* [[1896]]{{--}}† [[1986]]), slovenská kultúrna pracovníčka, pedagogička, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
* [[Ivan Vesel]] (* [[1901]]{{--}}† [[1964]]), právnik, protifašistický bojovník, brat generálov Mirka a Milana Vesela
* [[Mirko Vesel]] (* [[1903]]{{--}}† [[1976]]), generál, účastník SNP, dvojča gen. Milana Vesela
* [[Milan Vesel]] (* [[1903]]{{--}}† [[1984]]), generál, účastník SNP, dvojča gen. Mirka Vesela
* [[Miloš Vesel]] (* [[1904]]{{--}}† [[1989]]), generál, účastník SNP, brat dvojičiek generálov Mirka a Milana Vesela
* [[Zoltán Bitskey]](* [[1904]]{{--}}† [[1988]]), plavec, olympionik
* [[Zora Paulendová]] (* [[1905]]{{--}}† [[1999]]), herečka, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
* [[Gustáv Stadtrucker]] (* [[1906]]{{--}}† [[1980]]), architekt, ochotnícky herec, spoluzakladateľ divadelného krúžku [[Detvan]], účinkoval aj vo filmoch.
* [[Jozef Korbačka]] (* [[1907]]{{--}}† [[1943]]), dramatik, organizátor ochotníckeho divadelného života vo Zvolene.
* [[Emil Makovický (publicista)|Emil Makovický]] (* [[1908]]{{--}}† [[1986]]), [[evanjelický farár]], redaktor, publicista.
* [[Štefan Severíny]] (* [[1909]]{{--}}† [[1986]]), športovec, atlét, futbalista aj volejbalista, člen Sokola, cvičiteľ
* Oskar Winkler (* [[1909]]{{--}}† [[1970]]), architekt
* [[Andrej Ľudovít Katina]] (* [[1909]]{{--}}† [[1968]]), spisovateľ, redaktor, farár ECAV na Slovensku, biskup ZD ECAV na Slovensku (1952{{--}}1968).
* [[Viktória Hornáková]] (* [[1909]]{{--}}† [[1983]]), učiteľka a prekladateľka nemeckej literatúry do slovenčiny.
* [[Eugen Pauliny]] (* [[1912]]{{--}}† [[1983]]), jazykovedec, literárny vedec.
* [[Pavol Marcely]], generálmajor (* [[1914]]{{--}}† [[1980]]), absolútne najmladší generál slovenskej národnosti (36 ročný). Bojoval v 2. svetovej vojne aj v [[SNP]].
* [[Ľudovít Greššo]], (* [[1916]]{{--}}† [[1982]]), herec a riaditeľ DJGT vo Zvolene, herec Divadla SNP v Martine, Krajského divadla v Trnave a DAB v Nitre.
* [[Jozef Lacko]] (* [[1917]]{{--}}† [[1978]]), architekt, VŠ-pedagóg, profesor.
* [[Ján Klimo]] (* [[1921]]{{--}}† [[2001]]), herec a [[Divadlo|divadelný]] [[režisér]], starý otec slov. herca [[Maroš Kramár|Maroša Kramára]].
* [[Ernest Štric]] (* [[1925]]{{--}}† [[1993]]), dramatik, publicista, vysokoškolský pedagóg. Pre zvolenské divadlo napísal zámockú veselohru [[Zálety kráľa Mateja]].
* [[Otto Frank]] (* [[1925]]{{--}}† [[1945]]), umeleckým menom [[Martin Jerguš]], mladý povstalecký básnik, ktorý sa aktívne zapojil do SNP. Bol popravený v Kováčovej.
* [[Ľudovít Fuchs]] (* [[1926]]{{--}}† [[2015]]), básnik, spisovateľ, redaktor. Venoval sa najmä lyrickej tvorbe.
* [[Ondrej Bartoš]] (* [[1926]]), publicista, spisovateľ, učiteľ.
* [[Ján Midriak]], (* [[1929]]{{--}}† [[2015]]), farár ECAV na Slovensku, senior [[Šarišsko-zemplínsky seniorát|Šarišsko-Zemplínskeho seniorátu]], biskup [[Východný dištrikt|VD ECAV]] na Slovensku (1994{{--}}2000).
* [[Ivan Palúch]] (* [[1940]]{{--}}† [[2015]]), významný filmový herec, ktorý sa presadil aj v zahraničnej kinematografii.
* [[Milan Lasica]] (* [[1940]]{{--}}† [[2021]]), významný slovenský humorista, [[dramatik]], prozaik, textár, herec a režisér.
* [[Vladimír Mečiar]] (* [[1942]]), významný ponovembrový politik, zakladateľ [[HZDS]], stál pri rozdelení Česko-Slovenska na 2 samostatné štáty (Česko a Slovensko), zakladateľ samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]], 3-násobný premiér SR.
* [[Juraj Slezáček]] (* [[1943]]{{--}}† [[2016]]) [[herec]] a divadelný [[pedagóg]], dlhoročný člen [[SND]].
* [[Eva Matejková]] (* [[1950]]), slovenská herečka, manželka herca [[Marián Slovák|Mariána Slováka]].
* [[Mojmír Mamojka]] (* [[1950]]), právnik, vysokoškolský pedagóg, verejný činiteľ – poslanec NR SR (SMER – SD)
* [[Ján Greššo]] (* [[1952]]), divadelný a filmový herec a riaditeľ nitrianskeho divadla.
* [[Karol Chmel]] (* [[1953]]), básnik
* [[Ivo Gogál]] (* [[1959]]), divadelný, filmový, televízny a dabingový herec, dlhoročný člen SND.
* [[Alexandra Pavelková]] (* [[1966]]), [[spisovateľ]]ka vedecko-fantastickej literatúry
* [[Boris Kršňák]], zahraničný spravodajca [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] a organizátor významných kultúrnych podujatí, syn [[Štefana Kršňáka]], bývalého zvolenského herca a dramatika
* [[Ľubomír Marko]], MUDr. (* [[1962]]), špecialista v oblasti [[mikrochirurgia|mikrochirurgie]].
* [[Marián Havlíček]] (* [[1953]]{{--}}[[1972]]), kajakár, olympionik
* [[Boris Beláček]], RNDr. (* [[1960]]), banský geológ a vysokoškolský pedagóg
* [[Elena Kaliská]] (* [[1972]]), kajakárka, slovenská olympionička, držiteľka viacerých medailí.
* [[Gabriela Stacherová]] (* [[1980]]), kajakárka, olympionička
* [[Marek Gašpar Šafárik]] (* [[1979]]), výtvarník, scénogral.
* [[Igor Longauer]] (* [[1938]]), šľachtiteľ poľnohospodárskych plodín, vyšľachtil historicky prvú odrodu nahého ovsa (Avena nuda, pod menom Detvan) na Slovensku
* [[Vladimír Slamka]] (* [[1966]]), strelec, olympionik
* [[Dagmar Bílková]] (* [[1967]]), strelkyňa, olympionička
* [[Ján Lašák]] (* [[1979]]), hokejový brankár
* [[Karol Beck]] (* [[1982]]), profesionálny tenista. Významnou mierou prispel k postupu Slovenska do finále [[Davisov pohár|Davisovho pohára]] v roku 2005.
=== Pôsobili tu ===
* Magister Donč (*1280{{--}}† 1345), bol zvolenským županom, hoci nepochádzal priamo zo Zvolena, ale zaslúžil sa o rozšírenie územia aj o celkový rozvoj Zvolenskej župy. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad. Zaslúžil sa o zväčšenie chotára Zvolena. Na základe jeho prosby Karol Róbert udelil 13. mája 1326 Zvolenčanom územie pri Hrone, ktoré opustili kráľovskí servienti, pretože ich prenasledoval Matúš Čák. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Štefánik
| meno = Martin
| odkaz na autora =
| titul = Lexikon stredovekých miest na Slovensku
| url = http://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/lexikon-stredovekych-miest.pdf
| dátum vydania = 2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Historický ústav SAV
| miesto = Bratislava
| jazyk = slovenský
}} </ref>
* [[Izák Abrahamides|Izák Arahamides Hrochotský]] (*1557{{--}}† 1621), vzdelanec a superintendent evanjelickej cirkvi. Vo Zvolene získal gramotnosť, neskôr pôsobil vo Zvolene na protestantskej mestskej škole ako učiteľ a rektor. Bol šľachtického pôvodu a zároveň synom kapitána Zvolenského zámku.
* Pavol [[Rubigallus]] (*1510 - 1578†) , protestantský vzdelanec a humanista, pôsobil vo Zvolene v roku 1574 ako colný úradník a od roku 1577 ako banský komisár v Banskej Štiavnici, autor mnohých diel poézie a [https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1425/Rubigal_Opis-cesty-do-Konstantinopolu/1 cestopisu] Opis cesty do Konštantinopolu v roku 1544<ref>{{Citácia periodika|titul=Karel Černý – Ludmila Hlaváčková (edd.) a kolektiv autorů, Biografický slovník 1. lékařské fakulty Univerzity Karlovy 1945–2008, I. díl (A–L)|url=http://dx.doi.org/10.14712/23365730.2019.14|periodikum=AUC HISTORIA UNIVERSITATIS CAROLINAE PRAGENSIS|dátum=2019-08-09|dátum prístupu=2022-09-09|ročník=58|číslo=2|strany=108–109|issn=2336-5730|doi=10.14712/23365730.2019.14|meno=Petr|priezvisko=Svobodný}}</ref>. [[Slovenský biografický slovník|V.]]
* [[Karol Kuzmány]] (*1806{{--}}† 1866) básnik a národný buditeľ, pôsobil ako evanjelický kňaz na fare v rokoch 1830 až 1832 vo Zvolene.
* [[Alexander Doman]] (* [[1914]]{{--}}† [[1996]]), významný predstaviteľ zahraničného odboja proti fašizmu počas II. svetovej vojny, príslušník 1.čs. divízie vo Francúzsku a čs. samostatnej brigády vo Veľkej Británii, kapitán pechoty v zálohe (plukovník v.v.) a spravodajský dôstojník 2. čs. paradesantnej brigády, účastník SNP, po vojne člen skupiny generálneho štábu československej armády, ktorá pátrala po vojnových zločincoch, zástupca vojenského atašé na československom veľvyslanectve v Londýne. Po Februári 1948 odmietol vstúpiť do KSČ a rozviesť sa s britskou manželkou, za čo bol politickým režimom perzekvovaný. Od roku 1953 spolu s manželkou Ailsou Domanovou dostali povolenie učiť angličtinu a britskú kultúru. V roku 2000 mu bola udelená Cena mesta Zvolen in memoriam.
* [[Milan Grygar]] (* [[1926]]), významný československý výtvarník.
* [[Ondrej Bartoš]] (* [[1926]]), redaktor Smeru, pracovník a v roku 1968 riaditeľ štúdia Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, od roku 1972 učiteľ, autor rozprávok, bábkových hier, poviedok, povestí, napr.: Stopy v Javorí, Čriepky, 33 povestí Zvolenských, Môťová známa-neznáma, Medveďoviny, Kopovčiarske príbehy; držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2007.
* [[Ailsa Domanova]] (* [[1927]]), britská vojnová veteránka, je považovaná za neoficiálnu veľvyslankyňu Veľkej Británie na Slovensku, v roku 2006 dostala ako jediná dáma so slovenským občianstvom z rúk Alžbety II. štátne vyznamenanie Rad Britského impéria za služby veteránom II. svetovej vojny a za osobný prínos k formovaniu bilaterálnych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskou republikou. Iniciátorka pamätníka účastníkom západného odboja, ktorý v roku 2003 odhalili na Šafárikovom námestí v Bratislave. 1. januára 2007 ju prezident Slovenskej republiky vyznamenal Radom Bieleho dvojkríža III. triedy za celoživotné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vzťahov.
* [[Václav Hanuliak]] (* [[1947]]{{--}}† [[2009]]), archeológ, od roku 1992 vykonával systematický archeologický výskum na Pustom hrade a predstihové a záchranné archeologické práce v meste. Svoje výsledky publikoval v odborných a populárnovedeckých prácach. V roku 2005 získal Cenu mesta Zvolen a zároveň titul Čestný občan mesta, v roku 2008 Cenu primátora.
* [[Ľudovít Štúr]], spisovateľ, učiteľ, národný buditeľ
* [[Matej Bel]], polyhistor
== Partnerské mestá ==
* {{Minivlajka|Fínsko|w}}, [[Imatra]]
* {{Minivlajka|Maďarsko|w}}, [[Tótkomlós]]
* {{Minivlajka|Česko|w}}, [[Prachatice]]
* {{Minivlajka|Ukrajina|w}}, [[Rivne]]
* {{Minivlajka|Poľsko|w}}, [[Zwoleń]]
=== Spoločenstvo Douzelage ===
Mesto je členom [[Douzelage]], spoločenstva niektorých miest [[Európska únia|Európskej únie]].
{{stĺpce|4|
* {{Minivlajka|Cyprus|w}}, [[Agros (Cyprus)|Agros]]
* {{Minivlajka|Španielsko|w}}, [[Altea]]
* {{Minivlajka|Fínsko|w}}, [[Asikkala]]
* {{Minivlajka|Nemecko|w}}, [[Bad Kötzting]]
* {{Minivlajka|Taliansko|w}}, [[Bellagio]]
* {{Minivlajka|Írsko|w}}, [[Bundoran]]
* {{Minivlajka|Poľsko|w}}, [[Chojna]]
* {{Minivlajka|Francúzsko|w}}, [[Granville (Manche)|Granville]]
* {{Minivlajka|Dánsko|w}}, [[Holstebro]]
* {{Minivlajka|Belgicko|w}}, [[Houffalize]]
* {{Minivlajka|Rakúsko|w}}, [[Judenburg]]
* {{Minivlajka|Maďarsko|w}} [[Kőszeg]]
* {{Minivlajka|Malta|w}}, [[Marsaskala]]
* {{Minivlajka|Holandsko|w}}, [[Meerssen]]
* {{Minivlajka|Luxembursko|w}}, [[Niederanven]]
* {{Minivlajka|Švédsko|w}}, [[Oxelösund]]
* {{Minivlajka|Grécko|w}}, [[Preveza]]
* {{Minivlajka|Litva|w}}, [[Rokiškis]]
* {{Minivlajka|Chorvátsko|w}}, [[Rovinj]]
* {{Minivlajka|Portugalsko|w}}, [[Sesimbra]]
* {{Minivlajka|Anglicko|w}}, [[Sherborne]]
* {{Minivlajka|Lotyšsko|w}}, [[Sigulda]]
* {{Minivlajka|Rumunsko|w}}, [[Siret]]
* {{Minivlajka|Slovinsko|w}}, [[Škofja Loka]]
* {{Minivlajka|Česko|w}}, [[Sušice]]
* {{Minivlajka|Bulharsko|w}}, [[Triavna (mesto)|Triavna]]
* {{Minivlajka|Estónsko|w}}, [[Türi]]
}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Adam | meno = Alexander | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvolen : 1243-2013 : 770 | vydanie = | vydavateľ = Mestský úrad | miesto = Zvolen | rok = 2013 | počet strán = 453 | url = | isbn = 978-80-971236-7-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Gajdoš | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejepisné čriepky zvolenské | vydanie = 1 | vydavateľ = Technická univerzita | miesto = Zvolen | rok = 2012 | počet strán = 129 | url = | isbn = 978-80-228-2409-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Zvolene]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Zvolen}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [https://egov.zvolen.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Zvolen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220108225207/https://egov.zvolen.sk/ |date=2022-01-08 }}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/zvolen/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v meste
* [http://www.zvolen24.sk/ Aktuálne informácie o Zvolene]
* [http://www.zvonline.sk/ Aktuálne informácie o Zvolene]
* [https://zv-podujatia.com Aktuálne informácie o podujatiach v meste Zvolen]
* [http://pustyhrad.com/ Stránka o Pustom hrade]
* [http://www.apsida.sk/c/11414/zvolen-romanska-bazilika Apsida.sk] - profil románskej baziliky
{{Koncové šablóny|{{Zvolen}}|{{Mestské časti Zvolena}}|{{Obce okresu Zvolen}}}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Zvolen| ]]
[[Kategória:Okres Zvolen]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]
evlq88ofo3et36nrmki4tns5zc409pm
Lúčky (okres Ružomberok)
0
6821
8207566
8173222
2026-05-03T07:54:36Z
~2026-26887-19
293699
doplnok historickej udalosti
8207566
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Lúčky
| Iné názvy =
| Obrázok = Lučanský vodopád (květen 2024).jpg
| Popis obrázku = Lúčanský vodopád
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Lucky-ruzomberok-flag.svg
| Kraj = Žilinský
| Okres = Ružomberok
| Región = Liptov
| Časti =
| Rieka = Teplianka
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 49.127983
| Zemepisná dĺžka = 19.403400
| Nadmorská výška = 598
| Prvá zmienka = 1266
| Starosta = Branislav Hrbček<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
| PSČ = 034 82
| Kód = 510815
| EČV = RK
| Predvoľba = +421-44
| Adresa = Obec Lúčky <br/>Lúčky 141 <br/>034 82
| E-mail = obeclucky@stonline.sk
| Telefón = 044/439 22 52
| Fax = 044/439 22 52
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = www.obec-lucky.sk
| Commons = Lúčky, Ružomberok District
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Lúčky''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Ružomberok (okres)|okrese Ružomberok]]. Je to [[Liečebné kúpele|kúpeľné]] mestečko v [[Chočské vrchy|Chočských vrchoch]] neďaleko [[Ružomberok|Ružomberka]].
== Polohopis ==
Obec leží v údolí riečky [[Teplianka]], obklopená lesmi v [[Chočské podhorie|Chočskom podhorí]], [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Liptovská kotlina|Liptovskej kotliny]]. Severne od obce sa strmo dvíhajú [[Chočské vrchy]], z južného a juhovýchodného smeru sa údolie otvára k susednej obci [[Kalameny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-27 | miesto = Bratislava }}</ref> Približne {{Km|5|m|w}} severozápadne sa nad Lúčkami vypína [[Veľký Choč]] ({{mnm|1608|w}}), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy, priamo na severnom horizonte leží vrch Plieška ({{mnm|977}}), západnému smeru dominuje [[Smrekov (vrch v Chočských vrchoch)|Smrekov]] ({{mnm|1024}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=19.40362&y=49.12811&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Prístup do obce vedie po ceste III/2216, ktorá sa v [[Liptovská Teplá|Liptovskej Teplej]] pripája na cestu do [[Ružomberok|Ružomberka]]. Cesta pokračuje severným smerom hlbokým údolím až do obce [[Osádka]], napojenej na [[Dolný Kubín]]. V Liptovskej Teplej je najbližšia železničná zastávka na [[Železničná trať Žilina – Košice|trati Žilina – Košice]]. [[Ružomberok]] je vzdialený {{Km|13|m|w}} západne, [[Liptovský Mikuláš]] {{Km|22|m|w}} východne, [[Dolný Kubín]] {{Km|18|m|w}} severozápadne a [[Žilina|krajské mesto]] je vzdialené {{Km|73|m|w}} západným smerom.
== Časti obce ==
Obec je prirodzene rozdelená na dve časti, samotnú obec a kúpele. Uprostred dediny sa nachádzajú [[Lúčanské travertíny]] a [[Lúčanský vodopád]], ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľmi.
== Dejiny ==
Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v [[eneolit]]e, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej [[Bronzová doba|doby bronzovej]]. Obec sa spomína v roku [[1287]] v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku [[1287]] ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava.V roku 1579 sa na území obce odohral metlobalový turnaj, dnes je po tejto historickej udalosti pomenovaná ulica Metlobalová. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice, v roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, [[rybolov]]om, prácou v travertínových lomoch, od [[19. storočia]] [[pltníctvo]]m. V roku 1625 je doložená panská chmelnica. V roku 1712 založili alkalicko-železité kúpele, ktoré patrili rodine Abaffyovcov. Rozšírené boli v roku 1820-1824. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do [[SNP]]. V roku 1948 vyhorela tretina obce.<ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník =
| titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| zväzok = II
| typ zväzku = Zv.
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1977
| počet strán = 517
| strany =
}}</ref>
== Kúpele ==
[[Súbor:Kaplnka Lucky Kupele.jpg|náhľad|Kaplnka v kúpeľoch]]
Kúpele sú známe od roku [[1761]] kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu, rozšírené v rokoch [[1820]]-[[1824|24]]. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby, onkologické choroby, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, nervové choroby, choroby pohybového ústrojenstva, choroby z povolania a poskytujú prevenciu a podpornú liečbu osteoporózy. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína.
Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park. Nachádza sa tu i termálny bazén, ktorý je na rozdiel od minulosti už otvorený aj pre verejnosť.
=== Ubytovanie ===
[[Súbor:LDChoc.jpg|náhľad|Liečebný dom Choč]]
Možnosť ubytovania je aj pre samoplatcov v liečebných domoch CHoč, Liptov a v dependancoch Balneo, Mária, Cyril, Barbora a Adam. Ubytovacia kapacita kúpeľov je cca 500 lôžok.
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Latinská cirkev|Rímskokatolícky]] kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1820]]-[[1824]]. Stojí na mieste staršej [[barok]]ovej stavby z roku [[1762]], z ktorej sa dochovala veža, inkorporovaná do nového kostola. Výmaľba kostola z roku [[1899]] je dielom [[Jozef Hanula|Jozefa Hanulu]]. Nachádza sa tu klasicistická [[krstiteľnica]] z roku [[1818]]. [[Oltár]] pochádza z roku [[1934]], dielo Jozefa Brieštenského z [[Rajec|Rajca]]. V roku [[2000]] prešiel kostol obnovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Lúčky - Kostol Povýšenia sv. Kríža
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/lucky-kostol-povysenia-sv-kriza
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Hlavnej fasáde s prelamovaným štítom dominuje [[rizalit]] s pásovaním, z ktorého vyrastá veža členená [[pilaster|pilastrami]], ukončená zvonovitou helmicou.
<gallery>
Súbor:Lúčky - kostol - 2016.JPG|Kostol Povýšenia sv. Kríža
Súbor:Lúčky kostol GCh3.jpg
</gallery>
=== Lúčanské travertíny ===
[[Lúčanské travertíny|Travertíny]] (skalné steny a vyvýšeniny) s rozlohou 3,8 ha sú vytvorené sadrovcovo-zemitými kyselkami. Za národnú prírodnú pamiatku boli vyhlásené v roku [[1975]].
=== Lúčanský vodopád ===
Národná prírodná pamiatka od roku [[1974]]. Ide o 12 m vysoký kaskádovitý [[Lúčanský vodopád|vodopád]] padajúci do malých jazierok z vrchného okraja travertínovej terasy. Samotná [[Teplianka|Lúčanka]] neobsahuje veľké množstvo minerálov, ale jej prítoky, ktoré „prispeli“ k výzdobe vodopádu, sú sadrovcovo-zemité teplice. Vodopád, čo je veľkou zaujímavosťou, leží uprostred dediny.
=== Pravidelné podujatia ===
Každé dva roky (od roku [[1995]]) na prelome júla a augusta sa v amfiteátri pod Smrekovom konajú ''Dolnoliptovské folklórne slávnosti''. Významnú časť kultúry na dedine vytvára aj folklórny súbor ''Lúčan'', v ktorom sú zastúpene tri generácie obyvateľstva. Súbor má vo svojom repertoári nacvičené nielen tance, ale aj pásma ako Svadba, Priadky, Pltnica a mnohé ďalšie.
=== Turistika ===
Obec Lúčky je východiskovou osadou na výstupy na Veľký Choč. Veľký Choč ma tvar pyramídy, je z neho kruhový výhľad na celú Oravu a Liptov. V masíve vrchu Smrekov je neprístupná jaskyňa s dĺžkou 105 m.
==== Turistické trasy ====
* po {{Turistická značka|červená}} značke na [[Veľký Choč]]
* po {{Turistická značka|PLčierna}} značke do [[Kalameny|Kalamien]], odtiaľ po {{Turistická značka|žltá}} značke na [[Liptovský hrad]]
==== Lyžovanie ====
[[Súbor:LDLiptov.jpg|náhľad|Liečebný dom Liptov]]
Lyžiarsky vlek pod Smrekovom poskytuje možnosti lyžovania pre nenáročných. Chýba umelé zasnežovanie. Zjazdovka je upravovaná snežným pasovým strojom zn. Bombardier. Pri dobrých snehových podmienkach je vlek v prevádzke cez víkendy, prázdniny a podľa objednávok.
==== Cykloturistika ====
Cez obec prechádza Vrchárska cyklomagistrála, ktorá je značená červenou farbou. Trasa začína v obci [[Huty]] a končí až v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].
== Doprava ==
Do Lúčok sa dá dostať po ceste E 50 (odbočiť treba v [[Lisková|Liskovej]] pri Ružomberku) alebo po [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]] (odbočiť treba v [[Ivachnová|Ivachnovej]]).
Železničné spojenie priamo do Lúčok nevedie. Pri cestovaní rýchlikom treba vystúpiť v Ružomberku a pokračovať autobusom, osobné vlaky stoja v Liptovskej Teplej, opäť však treba pokračovať autobusom.
== Školstvo ==
V obci je Základná škola s materskou školou, v roku [[2004]] pribudla nová telocvičňa.
== Šport ==
V areáli kúpeľov nájdeme hneď niekoľko športových atrakcií. Okrem futbalového ihriska sa v kúpelnej časti obce nachádzajú dva antukové kurty na tenis a takisto dve bowlingové dráhy. V obci sa nachádza multifunkčné ihrisko vhodné napr. na futbal či nohejbal. Hneď vedľa je ihrisko vhodné v letných mesiacoch napr. na hokejbal, v zime sa z neho stáva klzisko. Za futbalovým ihriskom sa nachádza obrovská plocha, ktorá sa dá využiť napr. na baseball, kriket alebo aj golf. V telocvični sa nachádzajú basketbalové koše či volejbalová sieť a takisto pingpongové stoly.
== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Česko}} [[Úvalno]], [[Česko]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{Obce okresu Ružomberok}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Lúčky (okres Ružomberok)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Ružomberok]]
[[Kategória:Kúpele na Slovensku]]
689fammi8vorr3kl79umk5di9gxhhcn
8207575
8207566
2026-05-03T08:25:58Z
Pe3kZA
39673
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26887-19|~2026-26887-19]] ([[User_talk:~2026-26887-19|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Akul59
8173222
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Lúčky
| Iné názvy =
| Obrázok = Lučanský vodopád (květen 2024).jpg
| Popis obrázku = Lúčanský vodopád
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Lucky-ruzomberok-flag.svg
| Kraj = Žilinský
| Okres = Ružomberok
| Región = Liptov
| Časti =
| Rieka = Teplianka
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 49.127983
| Zemepisná dĺžka = 19.403400
| Nadmorská výška = 598
| Prvá zmienka = 1266
| Starosta = Branislav Hrbček<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
| PSČ = 034 82
| Kód = 510815
| EČV = RK
| Predvoľba = +421-44
| Adresa = Obec Lúčky <br/>Lúčky 141 <br/>034 82
| E-mail = obeclucky@stonline.sk
| Telefón = 044/439 22 52
| Fax = 044/439 22 52
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = www.obec-lucky.sk
| Commons = Lúčky, Ružomberok District
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Lúčky''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Ružomberok (okres)|okrese Ružomberok]]. Je to [[Liečebné kúpele|kúpeľné]] mestečko v [[Chočské vrchy|Chočských vrchoch]] neďaleko [[Ružomberok|Ružomberka]].
== Polohopis ==
Obec leží v údolí riečky [[Teplianka]], obklopená lesmi v [[Chočské podhorie|Chočskom podhorí]], [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Liptovská kotlina|Liptovskej kotliny]]. Severne od obce sa strmo dvíhajú [[Chočské vrchy]], z južného a juhovýchodného smeru sa údolie otvára k susednej obci [[Kalameny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-27 | miesto = Bratislava }}</ref> Približne {{Km|5|m|w}} severozápadne sa nad Lúčkami vypína [[Veľký Choč]] ({{mnm|1608|w}}), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy, priamo na severnom horizonte leží vrch Plieška ({{mnm|977}}), západnému smeru dominuje [[Smrekov (vrch v Chočských vrchoch)|Smrekov]] ({{mnm|1024}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=19.40362&y=49.12811&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Prístup do obce vedie po ceste III/2216, ktorá sa v [[Liptovská Teplá|Liptovskej Teplej]] pripája na cestu do [[Ružomberok|Ružomberka]]. Cesta pokračuje severným smerom hlbokým údolím až do obce [[Osádka]], napojenej na [[Dolný Kubín]]. V Liptovskej Teplej je najbližšia železničná zastávka na [[Železničná trať Žilina – Košice|trati Žilina – Košice]]. [[Ružomberok]] je vzdialený {{Km|13|m|w}} západne, [[Liptovský Mikuláš]] {{Km|22|m|w}} východne, [[Dolný Kubín]] {{Km|18|m|w}} severozápadne a [[Žilina|krajské mesto]] je vzdialené {{Km|73|m|w}} západným smerom.
== Časti obce ==
Obec je prirodzene rozdelená na dve časti, samotnú obec a kúpele. Uprostred dediny sa nachádzajú [[Lúčanské travertíny]] a [[Lúčanský vodopád]], ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľmi.
== Dejiny ==
Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v [[eneolit]]e, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej [[Bronzová doba|doby bronzovej]]. Obec sa spomína v roku [[1287]] v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku [[1287]] ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice, v roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, [[rybolov]]om, prácou v travertínových lomoch, od [[19. storočia]] [[pltníctvo]]m. V roku 1625 je doložená panská chmelnica. V roku 1712 založili alkalicko-železité kúpele, ktoré patrili rodine Abaffyovcov. Rozšírené boli v roku 1820-1824. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do [[SNP]]. V roku 1948 vyhorela tretina obce.<ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník =
| titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| zväzok = II
| typ zväzku = Zv.
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1977
| počet strán = 517
| strany =
}}</ref>
== Kúpele ==
[[Súbor:Kaplnka Lucky Kupele.jpg|náhľad|Kaplnka v kúpeľoch]]
Kúpele sú známe od roku [[1761]] kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu, rozšírené v rokoch [[1820]]-[[1824|24]]. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby, onkologické choroby, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, nervové choroby, choroby pohybového ústrojenstva, choroby z povolania a poskytujú prevenciu a podpornú liečbu osteoporózy. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína.
Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park. Nachádza sa tu i termálny bazén, ktorý je na rozdiel od minulosti už otvorený aj pre verejnosť.
=== Ubytovanie ===
[[Súbor:LDChoc.jpg|náhľad|Liečebný dom Choč]]
Možnosť ubytovania je aj pre samoplatcov v liečebných domoch CHoč, Liptov a v dependancoch Balneo, Mária, Cyril, Barbora a Adam. Ubytovacia kapacita kúpeľov je cca 500 lôžok.
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Latinská cirkev|Rímskokatolícky]] kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1820]]-[[1824]]. Stojí na mieste staršej [[barok]]ovej stavby z roku [[1762]], z ktorej sa dochovala veža, inkorporovaná do nového kostola. Výmaľba kostola z roku [[1899]] je dielom [[Jozef Hanula|Jozefa Hanulu]]. Nachádza sa tu klasicistická [[krstiteľnica]] z roku [[1818]]. [[Oltár]] pochádza z roku [[1934]], dielo Jozefa Brieštenského z [[Rajec|Rajca]]. V roku [[2000]] prešiel kostol obnovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Lúčky - Kostol Povýšenia sv. Kríža
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/lucky-kostol-povysenia-sv-kriza
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Hlavnej fasáde s prelamovaným štítom dominuje [[rizalit]] s pásovaním, z ktorého vyrastá veža členená [[pilaster|pilastrami]], ukončená zvonovitou helmicou.
<gallery>
Súbor:Lúčky - kostol - 2016.JPG|Kostol Povýšenia sv. Kríža
Súbor:Lúčky kostol GCh3.jpg
</gallery>
=== Lúčanské travertíny ===
[[Lúčanské travertíny|Travertíny]] (skalné steny a vyvýšeniny) s rozlohou 3,8 ha sú vytvorené sadrovcovo-zemitými kyselkami. Za národnú prírodnú pamiatku boli vyhlásené v roku [[1975]].
=== Lúčanský vodopád ===
Národná prírodná pamiatka od roku [[1974]]. Ide o 12 m vysoký kaskádovitý [[Lúčanský vodopád|vodopád]] padajúci do malých jazierok z vrchného okraja travertínovej terasy. Samotná [[Teplianka|Lúčanka]] neobsahuje veľké množstvo minerálov, ale jej prítoky, ktoré „prispeli“ k výzdobe vodopádu, sú sadrovcovo-zemité teplice. Vodopád, čo je veľkou zaujímavosťou, leží uprostred dediny.
=== Pravidelné podujatia ===
Každé dva roky (od roku [[1995]]) na prelome júla a augusta sa v amfiteátri pod Smrekovom konajú ''Dolnoliptovské folklórne slávnosti''. Významnú časť kultúry na dedine vytvára aj folklórny súbor ''Lúčan'', v ktorom sú zastúpene tri generácie obyvateľstva. Súbor má vo svojom repertoári nacvičené nielen tance, ale aj pásma ako Svadba, Priadky, Pltnica a mnohé ďalšie.
=== Turistika ===
Obec Lúčky je východiskovou osadou na výstupy na Veľký Choč. Veľký Choč ma tvar pyramídy, je z neho kruhový výhľad na celú Oravu a Liptov. V masíve vrchu Smrekov je neprístupná jaskyňa s dĺžkou 105 m.
==== Turistické trasy ====
* po {{Turistická značka|červená}} značke na [[Veľký Choč]]
* po {{Turistická značka|PLčierna}} značke do [[Kalameny|Kalamien]], odtiaľ po {{Turistická značka|žltá}} značke na [[Liptovský hrad]]
==== Lyžovanie ====
[[Súbor:LDLiptov.jpg|náhľad|Liečebný dom Liptov]]
Lyžiarsky vlek pod Smrekovom poskytuje možnosti lyžovania pre nenáročných. Chýba umelé zasnežovanie. Zjazdovka je upravovaná snežným pasovým strojom zn. Bombardier. Pri dobrých snehových podmienkach je vlek v prevádzke cez víkendy, prázdniny a podľa objednávok.
==== Cykloturistika ====
Cez obec prechádza Vrchárska cyklomagistrála, ktorá je značená červenou farbou. Trasa začína v obci [[Huty]] a končí až v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].
== Doprava ==
Do Lúčok sa dá dostať po ceste E 50 (odbočiť treba v [[Lisková|Liskovej]] pri Ružomberku) alebo po [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]] (odbočiť treba v [[Ivachnová|Ivachnovej]]).
Železničné spojenie priamo do Lúčok nevedie. Pri cestovaní rýchlikom treba vystúpiť v Ružomberku a pokračovať autobusom, osobné vlaky stoja v Liptovskej Teplej, opäť však treba pokračovať autobusom.
== Školstvo ==
V obci je Základná škola s materskou školou, v roku [[2004]] pribudla nová telocvičňa.
== Šport ==
V areáli kúpeľov nájdeme hneď niekoľko športových atrakcií. Okrem futbalového ihriska sa v kúpelnej časti obce nachádzajú dva antukové kurty na tenis a takisto dve bowlingové dráhy. V obci sa nachádza multifunkčné ihrisko vhodné napr. na futbal či nohejbal. Hneď vedľa je ihrisko vhodné v letných mesiacoch napr. na hokejbal, v zime sa z neho stáva klzisko. Za futbalovým ihriskom sa nachádza obrovská plocha, ktorá sa dá využiť napr. na baseball, kriket alebo aj golf. V telocvični sa nachádzajú basketbalové koše či volejbalová sieť a takisto pingpongové stoly.
== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Česko}} [[Úvalno]], [[Česko]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{Obce okresu Ružomberok}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Lúčky (okres Ružomberok)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Ružomberok]]
[[Kategória:Kúpele na Slovensku]]
tpr0qluu9b9frph94prpc9peh2ilk4n
Zuberec
0
7872
8207189
8190751
2026-05-02T12:45:49Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207189
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Zuberec
| Iné názvy =
| Obrázok = Zuberec zo Siveho vrchu 2017 05.jpg
| Popis obrázku = Zuberec a [[Habovka]] pri pohľade z juhu zo [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivého vrchu]] ({{mnm|1805}}). V pozadí [[Oravská priehrada]] a [[Trstená]].
| Znak = Zuberec.Wappen.png
| Vlajka = Zuberec-tvrdosin-flag.svg
| Kraj = Žilinský
| Okres = Tvrdošín
| Región = Orava
| Časti =
| Rieka = Bôrová voda
| Rieka 1 = [[Studený potok (prítok Oravy)|Studený potok]]
| Zemepisná šírka = 49.258611
| Zemepisná dĺžka = 19.612778
| Nadmorská výška = 760
| Prvá zmienka = 1592
| Starosta = Pavol Šroba<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
| PSČ = 027 32
| Kód = 510238
| EČV = TS
| Predvoľba = +421-43
| Adresa = Obecný úrad Zuberec<br/>Hlavná 289<br/>027 32 Zuberec
| E-mail = obec@zuberec.sk
| Telefón = +421 43 5395 103
| Fax = +421 43 5395 359
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = www.zuberec.sk
| Commons = Zuberec
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Zuberec''' ({{vjz|pol|Zuberzec}}, {{vjz|hun|Bölényfalu}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]], v regióne [[Orava (región)|Orava]].
== Polohopis ==
Rozkladá sa v [[Studená dolina (Zuberec)|Studenej doline]], na pomedzí [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]], na sútoku [[Bôrová voda|Bôrovej vody]] a [[Studený potok (prítok Oravy)|Studeného potoka]]. Obec leží na [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|ceste II/584]] z [[Podbiel]]a do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] a je vzdialená {{Km|20|m|w}} južne od [[Tvrdošín]]a, {{Km|33|m|w}} severne od Liptovského Mikuláša a {{Km|26|m|w}} juhozápadne od [[poľsko]]-slovenského hraničného priechodu [[Suchá Hora]] - [[Chochołów]].
V Salatínskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko [[Zverovka – Spálená|Roháče - Spálená]], v blízkosti obce aj turisticky atraktívne [[Múzeum oravskej dediny]].
== Meno ==
Meno Zuberec pochádza od slova Zubor ([[Zubor lesný]]), zvieraťa ktoré žilo na území Slovenska.
== Dejiny ==
Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku [[1593]], kedy tu stálo 5 [[sedliak (poddanstvo)|sedliackych]] domov. V náročných podmienkach budované sídlo však ešte v roku [[1598]] nebolo dobudované, no už v roku [[1604]], po vyplienení počas [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovho povstania]], Zuberec zanikol. Opätovné osídlenie [[šoltýs]]kej obce sa spomína až v roku [[1609]] a o 15 rokov neskôr žilo v Zuberci už 12 rodín a približne 60 ľudí.<ref name="zuberec.sk-zalozenie" />
V nepokojnom období [[17. storočie|17. storočia]] za [[Kuruc (povstalecký vojak)|kuruckých]] bojov bola obec opakovane pustošená, najväčšie škody však spôsobili vojaci poľského kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána Sobieskeho]] v roku [[1683]]. Osadníci zničenú obec postupne obnovovali a v roku [[1715]] žilo v Zuberci už 30 gazdov a spolu asi 150 ľudí. Často sa však vyskytovali neúrodné roky, ktoré decimovali obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Mnohí chodili na sezónne poľnohospodárske práce do iných [[stolica (územie)|stolíc]]. Popri rozvoju remesiel miestni pálili [[vápno (materiál)|vápno]] a tkali [[súkno]]. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] tu žilo 129 [[poddanstvo (roľníci)|poddanských]] rodín, v roku [[1870]] mala obec 182 domov a 1 007 obyvateľov.<ref name="zuberec.sk-zalozenie" />
Napriek drsným podmienkam sa populácia Zuberca zvyšovala a pokým tu v roku [[1961]] žilo 1 061 ľudí, v roku [[1980]] ich bolo 1 415 a v roku [[1991]] už 1 654. Zuberec sa stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu vybudovaných viac ako 70 chát.
== Erb obce ==
V erbe obce je pred psom utekajúci srnec (roháč) v zelenom poli silueta [[Roháče|Roháčov]] s vychádzajúcim slnkom.
== Pamiatky a múzeum ==
=== Kostol sv. Vendelína ===
Povolenie na výstavbu kostola udelil biskup [[Ján Vojtaššák]] [[8. novembra]] [[1927]]. Bol postavený podľa návrhu významného architekta [[Milan Michal Harminc|Milana Michala Harminca]]. Základný kameň bol položený [[6. októbra]] [[1929]] <ref>[http://www.pamiatkynaslovensku.sk/zuberec-kostol-sv-vendelina Zuberec - Kostol sv. Vendelína, pamiatkynaslovensku.sk]</ref>. Výstavba kostola prebiehala medzi rokmi [[1930]]-[[1932]]. Kostol bol vysvätený v roku [[1933]], keď ho vysvätil [[Andrej Hlinka]]. Kríž pred kostolom pochádza z roku [[1834]]. Sídli na Hlavnej ulici 366<ref>[http://www.dokostola.sk/kostol/farsky-kostol-sv-vendelina Farský kostol sv. Vendelína, dokostola.sk]</ref>, umiestnený je medzi Hlavnou ulicou a ulicou Andreja Bažíka. V kostole v roku 2007 <ref>[https://myorava.sme.sk/g/79758/kostol-sv-vendelina-v-zuberci?ref=https%253A%252F%252Fmyorava.sme.sk%252Fc%252F20729103%252Fzuberska-farnost-si-pripomenula-az-styri-vyrocia.html&photo=p3003568 Relikvie sv. Vendelína odovzdal v roku 2007 vtedajšiemu spišskému biskupovi Františkovi Tondrovi a správcovi farnosti Vladimírovi Kleinovi kňaz a priateľ Zuberčanov Ludwig Stegl, myorava.sme.sk]</ref> boli uložené relikvie [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]]. Pri tejto príležitosti veriaci prestavali svätyňu a kostol vysvätil biskup [[František Tondra]] <ref>[https://myorava.sme.sk/c/20729103/zuberska-farnost-si-pripomenula-az-styri-vyrocia.html Zuberská farnosť si v roku 2017 pripomenula až štyri výročia, myorava.sme.sk]</ref>. V Zuberci pôsobilo viacero kňazov Od [[1. júla]] [[1951]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zuberské noviny č. 1/2018, zuberec.sk |url=https://www.zuberec.sk/modules/file_storage/download.php?file=1c6dc100%7C331 |dátum prístupu=2024-10-09 }}</ref> [[Edmund Peter Bárdoš]], správca farnosti Habovka, pod ktorú patril aj Zuberec. Medzi rokmi [[1993]]-[[1997]] [[František Reguly]], správca farnosti Habovka. Spolu s [[Edmund Peter Bárdoš|Edmundom Petrom Bárdošom]] sa zasadzovali aby Zuberec bol samostatnou farnosťou <ref>[http://zuberec.sk/noviny/2008/200803.pdf Zuberské noviny č. 3/2008, zuberec.sk]</ref>. Od roku [[1998]] do roku [[1999]] [[Pavol Slotka]]. Od roku [[1999]] [[Vladimír Klein]] <ref>[http://www.kfsl.estranky.sk/clanky/klein-vladimir.html Katolícke farnosti Okresu Stará Ľubovňa, kfsl.estranky.sk]</ref><ref>[http://www.rkftrstena.weblahko.sk/Dekanat.html?flash=ne Farnosti dekanátu Trstená, rkftrstena.weblahko.sk]</ref>. Od [[1. septembra]] [[2008]] do roku [[2014]] [[Marián Dopater]] <ref>[http://old.novot.sk/index.php?session=0&action=read&click=open&article=1421583332 Otec Marián Dopater sa dožíva päťdesiatky, old.novot.sk]</ref><ref>[http://rkczakamenne.sk/paeddr-iclic-marian-dopater/ PaedDr. ICLic. Marián Dopater, rkczakamenne.sk]</ref>. Od roku [[2014]] [[Vladimír Bolibruch]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kňazi pochádzajúci z našej farnosti, farnostnizna.sk |url=http://www.farnostnizna.sk/farnost/novy-adresar/ |dátum prístupu=2019-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160814033048/http://www.farnostnizna.sk/farnost/novy-adresar/ |dátum archivácie=2016-08-14 }}</ref>. Od roku [[2020]] [[Anton Tyrol]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Farár – Farnosť Zuberec | url = https://fara.zuberec.sk/farar/ | vydavateľ = fara.zuberec.sk | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = sk-SK}}</ref>.
=== Múzeum oravskej dediny ===
* {{Hlavný článok|Múzeum oravskej dediny}}
* Založené bolo v roku [[1967]], keď bol [[24. september|24. septembra]] položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku [[1975]].
=== Iné pamiatky ===
Na území obce je postavených 14 historických krížov.
== Občianska vybavenosť ==
V Zuberci pôsobí [[Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža|Kongregácia Milosrdných sestier Svätého kríža]]. [[7. januára]] [[1990]] zahájili činnosť na žiadosť správcu farnosti <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Komunita sestier v Zuberci, sestrysvkriza.sk |url=http://sestrysvkriza.sk/index.php/en/komunity/zuberec |dátum prístupu=2019-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190207072301/http://sestrysvkriza.sk/index.php/en/komunity/zuberec |dátum archivácie=2019-02-07 }}</ref>.
== Turizmus ==
=== Turistika ===
Výhodná poloha v blízkosti [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]] predurčuje obec ako východiskové miesto turistov. Vyhľadávaná je najmä [[Roháčska dolina]] so širokými možnosťami letnej i zimnej rekreácie.
==== Turistické trasy ====
* {{Turistická značka|červená}} turistická trasa: Zuberec{{--}}[[Ťatliakova chata]]
* {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: [[Habovka]]{{--}}Zuberec{{--}}sedlo Prieková (Skorušinské vrchy)
* {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: chata Zverovka{{--}}vrch [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)|Brestová]] ({{mnm|1902}}, hlavný hrebeň Západných Tatier)
* {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: Adamcuľa{{--}}[[Roháčske plesá]]
* {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: Zuberec{{--}}horáreň Biela skala
* {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: [[Brestová (osada)|Brestová]]{{--}}vrch Mikulovka (Skorušinské vrchy)
* {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: [[Zverovka]]{{--}}sedlo pod Osobitou{{--}}vrch Lúčna
* {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: rázc. v Smutnej doline{{--}}[[Roháčske plesá]]{{--}}[[Baníkovské sedlo]] ({{mnm|2045}}, hlavný hrebeň Západných Tatier)
* {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: Zuberec{{--}}sedlo [[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)|Pálenica]] ({{mnm|1570}}, hlavný hrebeň Západných Tatier)
* {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: [[Brestová (osada)|Brestová]]{{--}}[[Habovka]]
* {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: [[Zverovka]]{{--}}vrch Rákoň
=== Lyžiarske strediská ===
* Zuberec – Janovky <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=O stredisku SKI Zuberec - Janovky. janovky.sk |url=http://www.janovky.sk/index.php/homepage/o-stredisku |dátum prístupu=2019-02-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190207015122/http://www.janovky.sk/index.php/homepage/o-stredisku |dátum archivácie=2019-02-07 }}</ref>
* Zuberec – Milotín <ref>[https://zuberec.sk/lyziarske-strediska/milotin/ Lyžiarske stredisko Milotín Zuberec, zuberec.sk]</ref>
* Roháče – Spálená <ref>[http://www.rohacespalena.sk/ Lyžiarske stredisko Roháče Spálená, rohacespalena.sk]</ref>
== Podujatia ==
* ''Ples horskej služby'', Zuberec (v januári <ref>[https://www.youtube.com/watch?v=dFD4BhBLQbQ 2011 01 25 ples horskej sluzby zuberec, TV Oravia]</ref>)
* ''Rodinný batôžkový ples'' (ples [[farnosti Zuberec]] začiatok februára)
* ''Memoriál Jána Matláka'' ([[skialpinizmus|skialpinistický]] výstup na [[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)|Pálenicu]], od roku [[2015]], vo februári)
* ''Prechod na bežkách okolo Zuberca'' (vo februári)
* ''Zuberská Foršta'' (od roku [[2010]], vo februári alebo marci <ref>[https://www.facebook.com/ZuberskaForsta/ Oficiálne stránky Zuberskej Foršty na Facebook-u]</ref>)
* Lyžiarske preteky ''O Goralský Klobúčik '' (Medzinárodné preteky v zjazdovom lyžovaní od roku [[1974]], koniec marca alebo začiatok apríla)
* ''Roháčsky triatlon''
* ''Cena Janoviek'' (preteky v lyžovaní – v obrovskom slalome)
* ''Cena Milotína'' (preteky v lyžovaní – preteky vo večernom paralelnom slalome)
* ''Výstup na Osobitú''
* ''Výstup na Sivý vrch'' (v júni)
* ''Sviatok Hôr'' (na začiatku júla) prvý ročník sa uskutočnil v roku [[1938]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sviatok hôr 2018, Stará cesta 2018 a XXVII. Podbielanské folklórne slávnosti, penzionorava.sk/ |url=https://penzionorava.sk/sk/orava/v-novinkach/84-sviatok-hor-2018-stara-cesta-2018-a-xxvii-podbielanske-folklorne-slavnosti |dátum prístupu=2019-02-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190207020450/https://penzionorava.sk/sk/orava/v-novinkach/84-sviatok-hor-2018-stara-cesta-2018-a-xxvii-podbielanske-folklorne-slavnosti |dátum archivácie=2019-02-07 }}</ref>
* ''[[Podroháčske folklórne slávnosti]]'' (od vzniku v roku [[1975]] každoročne v auguste)
* ''Oživené oravské remeslá'' ([[Múzeum oravskej dediny]] od roku [[1991]] v aguste spolu s [[Podroháčske folklórne slávnosti|Podroháčskymi folklórnimy slávnosťami]] <ref>[https://myorava.sme.sk/c/20618384/pridete-na-podrohacske-folklorne-slavnosti.html Prídete na Podroháčske folklórne slávnosti?, myorava.sme.sk]</ref>)
* ''Deň sv. Huberta'' (v auguste)
* ''Zuberský triatlon zdravia'' (od roku 1997, v auguste <ref>[https://www.facebook.com/zuberec.triatlon/ Oficiálne stránky na Facebook-u, facebook.com/zuberec.triatlon]</ref>)
* ''Výstup a sv. omša na Lúčnej'' (v septembri)
* ''Od baču syra, od gazdinej koláča'' ([[Múzeum oravskej dediny]])
* ''WSA Eurocup Zuberec'' (preteky psích záprahov)
* ''Zuberské vianočné trhy'' (v decembri)
* ''Štefanský výstup na Ťatliakovú chatu'' (v decembri)
* [[Oravaman Triathlon|Oravaman triathlon]]
== Osobnosti ==
* [[Jur Bajči]] (* [[1860]]{{--}}† [[1916]]), ľudovýchovný pracovník a katolícky kňaz
* [[Andrej Bážik]] (* [[1866]]{{--}}† [[1934]]), kňaz a ľudovýchovný spisovateľ <ref>[http://smalik.szm.com/htm/habovka.htm Črty z histórie habovskej farnosti., smalik.szm.com]</ref>
* [[Alexius Demian]], lesník<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = História turistiky v Roháčoch
| url = http://www.angelfire.com/mn/milank/hist.html
| vydavateľ = angelfire.com
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-05-30
| miesto =
| jazyk =
}}
</ref>
* [[Jozef Prč]], horár
* [[Anton Kocian st.]], horár, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade a v múzeách v Európe)
* [[Cyril Harmata-Milotínsky]] (* [[1922]]{{--}}† [[1970]]), kňaz, náboženský básnik
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Kuchtiak
| meno = Ignác
| priezvisko2 = Maťkuliak
| meno2 = Karol (fotografie)
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zuberec : pod Roháčom žijem : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca
| vydanie =
| vydavateľ = Obecný úrad
| miesto = Zuberec
| rok = 1996
| počet strán = 100
| isbn =
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}
* [[Ján Jurina|Jurina, Ján]], [[Emanuel Hučala|Hučala, Emanuel]], [[Vladimír Bárta|Bárta, Vladimír]]: ''Roháče'', AB ART press, [[1998]], podtitul - ''Perla Tatier, A pearl of the Tatras, Die Perle der Tatra, Perła Tatr'', ISBN 80-88817-13-7, EAN 9788088817130, preklady: Mária Spišiaková <ref>[https://www.litcentrum.sk/recenzia/romanticke-zakutia Romantické zákutia, litcentrum.sk]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Roháče : perla Tatier, infogate.sk |url=https://www.infogate.sk/?fn=detailBiblioFormChildG40I6&sid=52C71344BE78FE371A55575A&seo=Kniha:-Roh%C3%A1%C4%8De-:-perla-Tatier-Vladim%C3%ADr-B%C3%A1rta-J%C3%A1n-Jurina-Emanuel-Hu%C4%8Dala- |3=InfoGate |dátum prístupu=2025-10-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>.
* [[Cecília Matysová|Matysová, Cecília]] a kol.(Dúbravcová, Zuzana, Žuffa, Vladimír): ''Zuberec. Monografia obce'', 2011, Obec Zuberec <ref>[https://oravskakniznica.sk/wp-content/uploads/2015/02/kniha_oravy_2011_nominacie.pdf Nominácie – Kniha Oravy 2011, oravskakniznica.sk]</ref><ref>[https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000616356 Zuberec : monografia obce, sclib.svkk.sk]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>.
* ''Svetlo a tiene Roháčov'', 2018, Milan Mikláš <ref>[https://zuberec.sk/sviatok-hor-2/ Sviatok hôr, výstava fotografií a prezentácia knihy Svetlo a tiene Roháčov, zuberec.sk]</ref>
== Galéria ==
<gallery style="text-align: center">
Súbor:Zuberec001.jpg| Zimný Zuberec a pohľad na [[Osobitá (vrch)|Osobitú]]
Súbor:Osobita from Zuberec.jpg| Masív Osobitej
Súbor:Zuberec church.jpg| Kostol sv. Vendelína v obci
Súbor:Múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová (10).jpg| [[Múzeum oravskej dediny]], kostol sv. Alžbety zo Zábrežia
Súbor:Zuberec Koliba Josu.jpg| Koliba Josu v Zuberci
Súbor:Zuberec - stavba kostola 1930 06.jpg|Potraviny, teraz mäsna v Zuberci.
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|2|refs=
<ref name="zuberec.sk-zalozenie">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Založenie Zuberca
| url = http://zuberec.sk/historia-obce/zalozenie-zuberca/
| vydavateľ = zuberec.sk
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-05-30
| miesto =
| jazyk =
}}
</ref>
}}
== Pozri aj ==
* [[Habovka]]
* [[Roháče]]
* [[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Zuberec}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://zuberec.sk/wp-content/uploads/zuberec_erb.jpg Erb] a [http://zuberec.sk/wp-content/uploads/zuberec_vlajka.jpg vlajka] obce
* [https://www.facebook.com/zuberec/ Oficiálne stránky na Facebook-u]
* [http://www.firehousepl-sk.eu/subjekty/Obce/24 Zuberec na portáli firehousepl-sk.eu]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
{{Obce okresu Tvrdošín}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Zuberec| ]]
[[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]]
tqnqotfmrrdbov1b9wjuap7v1x163a4
5. marec
0
9937
8207493
8180135
2026-05-03T01:34:51Z
CommonsDelinker
3521
Odkaz na súbor Joseph_Stalin_in_1932_(4)_(cropped)(2)(colored).jpg bol odstránený, pretože ho Abzeronow na Commons zmazal.
8207493
wikitext
text/x-wiki
{{Marec}}
{{Deň v roku|64|[[Fridrich]]}}
== Udalosti ==
* [[1872]] – [[George Westinghouse]] patentoval železničnú vzduchovú brzdu
* [[1917]] – [[Woodrow Wilson]] bol po druhýkrát verejne inaugurovaný za [[Prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]]
* [[1933]] – nacistická [[NSDAP]] zvíťazila v parlamentných voľbách v [[Nemecko|Nemecku]] so ziskom 44 % hlasov
* [[1940]] – sovietske politbyro vrátane [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]] vydalo príkaz na popravu 25 700 príslušníkov poľskej [[inteligencia (spoločenská vrstva)|inteligencie]], medzi nimi aj 14 700 poľských [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], tieto vraždy sa stali známe ako [[katynský masaker]]
* [[1946]] – [[Zoznam predsedov vlády Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|britský premiér]] [[Winston Churchill]] vo svojom príhovore na Westminster College v [[Spojené štáty|americkom]] štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]] prvýkrát verejne použil frázu „[[železná opona]]“
* [[1978]] – štart družice [[Landsat 3]] z kozmodrómu [[Vandenberg Air Force Base|Vandenberg]] v Kalifornii
* [[1979]] – sonda [[Voyager 1]] preletela okolo [[Jupiter]]a
* [[1982]] – [[program Venera]]: sonda [[Venera-14]] priletela k [[Venuša|Venuši]]
* [[1993]] – [[Slovensko]] nadviazalo diplomatické vzťahy s [[Bolívia|Bolíviou]]
* [[1998]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] oznámila, že sonda [[Clementine (sonda)|Clementine]] obiehajúca [[Mesiac]] našla dosť vody pre podporu obývanej základne
* [[2011]] – územné preusporiadanie biskupstiev [[Maďarská gréckokatolícka cirkev|Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi]], časť farností bola presunutá do [[Miškovec]]kého [[Exarchát (kresťanstvo)|exarchát]]u
* [[2016]] – na Slovensku sa konali voľby do Národnej rady
== Narodenia ==
[[Súbor:Daniel KAHNEMAN.jpg|thumb|upright|[[Daniel Kahneman]] (* 1934)]]
[[Súbor:Felipe González recibe al presidente de la Diputación General de Aragón (cropped).jpg|thumb|upright|[[Felipe González]] (* 1942)]]
[[Súbor:Eva Mendes 2009.jpg|thumb|upright|[[Eva Mendesová|Eva Mendes]] (* 1974)]]
* [[1133]] – [[Henrich II. (Anglicko)|Henrich II.]], anglický kráľ († [[1189]])
* [[1324]] – [[Dávid II. (Škótsko)|Dávid II.]], škótsky kráľ († [[1371]])
* [[1326]] – [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]], uhorský a poľský kráľ († [[1382]])
* [[1512]] – [[Gerhard Mercator]], flámsky kartograf, autor prvého mapového atlasu na svete († [[1594]])
* [[1696]] – [[Giovanni Battista Tiepolo]], taliansky neskorobarokový maliar († [[1770]])
* [[1716]] – [[Nicolò Pacassi]], rakúsky barokový architekt († [[1790]])
* [[1755]] – [[Jozef Ignác Bajza]], slovenský rímskokatolícky kňaz a spisovateľ († [[1836]])
* [[1842]] – [[Heinrich Martin Weber]], nemecký matematik († [[1913]])
* [[1862]] – [[Siegbert Tarrasch]], nemecký šachový veľmajster († [[1934]])
* [[1869]] – [[Štefan Ambrózy-Migazzi]], uhorský dendrológ († [[1933]])
* [[1870]] – [[Frank Norris]], americký spisovateľ († [[1902]])
* [[1871]] – [[Rosa Luxemburgová]], nemecká marxistická teoretička a radikálna politička († [[1919]])
* [[1898]] – [[Čou En-laj]], čínsky štátnik, diplomat a revolucionár († [[1976]])
* [[1904]] – [[Karl Rahner]], nemecký teológ († [[1984]])
* 1904 – [[Branislav Varsik]], slovensky historik, archivár, vedec a pedagóg († [[1994]])
* [[1908]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista († [[2003]])
* 1908 – [[Rex Harrison]], britský herec († [[1990]])
* [[1909]] – [[Ossip K. Flechtheim]], americký politológ a futurológ († [[1998]])
* [[1915]] – [[Laurent Schwartz]], francúzsky matematik († [[2002]])
* [[1918]] – [[James Tobin]], americký ekonóm († [[2002]])
* [[1922]] – [[Pier Paolo Pasolini]], taliansky spisovateľ, básnik a režisér († [[1975]])
* 1922 – [[Josef Větrovec]], český herec († [[2002]])
* [[1933]] – [[Walter Kasper]], nemecký kardinál
* [[1934]] – [[Daniel Kahneman]], izraelsko-americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]]
* [[1937]] – [[Olusegun Obasanjo]], nigérijský prezident
* [[1938]] – [[Lynn Margulisová]], americká biologička († [[2011]])
* [[1939]] – [[Milan Marčok]], slovenský vysokoškolský pedagóg a regionálny politik
* [[1942]] – [[Felipe González]], premiér [[Španielsko|Španielska]]
* 1942 – [[Mike Resnick]], americký autor science fiction († [[2020]])
* [[1948]] – [[Henrik Hall]], dánsky spevák, skladateľ a hudobník († [[2011]])
* [[1952]] – [[Alan Clark]], britský hudobník ([[Dire Straits]])
* [[1957]] – [[David Donoho]], americký matematik († [[2010]])
* [[1962]] – [[Antonio Cárdenas Guillén]], mexický obchodník s drogami († [[2010]])
* [[1963]] – [[Lotta Engberg]], švédska speváčka
* [[1970]] – [[John Frusciante]], americký gitarista ([[Red Hot Chili Peppers]])
*[[1970]] – [[Ivan Šulík]], slovenský kňaz a teológ
* [[1973]] – [[Dušan Milo]], slovenský hokejista
* 1973 – [[Nicole Prattová]], austrálska tenistka
* [[1974]] – [[Eva Mendes]], americká herečka
* [[1980]] – [[Ivan Heimschild]], slovenský zjazdový lyžiar
* [[1985]] – [[Arnau Brugués-Davi]], španielsky tenista
* [[1987]] – [[Anna Čakvetadzeová]], ruská tenistka
* [[1988]] – [[Artur Iľdusovič Bagautdinov]], ruský hokejový brankár († [[2008]])
== Úmrtia ==
[[Súbor:Alessandro Volta.jpeg|thumb|upright|[[Alessandro Volta]] († 1827)]]
* [[1534]] – [[Antonio Allegri da Correggio]], taliansky [[renesancia|renesančný]] maliar [[Parma (Emilia-Romagna)|parmskej]] školy (* [[1489]])
* [[1827]] – [[Pierre Simone de Laplace]], francúzsky matematik, fyzik a astronóm (* [[1749]])
* 1827 – [[Alessandro Volta]], taliansky fyzik (* [[1745]])
* [[1875]] – [[Claude-Louis Mathieu]], francúzsky astronóm a matematik (* [[1783]])
* [[1893]] – [[Hyppolite Taine]], francúzsky filozof (* [[1828]])
* [[1923]] – [[Dora Pejačević]], chorvátska skladateľka (* [[1885]])
* [[1938]] – [[Adalbert Seitz]], nemecký prírodovedec, lekár, entomológ a lepidopterológ (* [[1860]])
* [[1943]] – [[Bedřich Václavek]], český teoretik umenia, kritik, historik, spisovateľ a prekladateľ (* [[1897]])
* [[1944]] – [[Ernst Julius Cohen]], holandský chemik (* [[1869]])
* [[1951]] – [[Jiří Karásek ze Lvovic]], český básnik, spisovateľ a kritik (* [[1871]])
* [[1953]] – [[Sergej Sergejevič Prokofiev]], ruský skladateľ (* [[1891]])
* 1953 – [[Josif Vissarionovič Stalin]], vodca [[ZSSR]] (* [[1878]])
* [[1961]] – [[Kjeld Abell]], [[Dánsko|dánsky]] dramatik (* [[1901]])
* [[1962]] – [[Ján Baran]], slovenský hudobník, hudobný skladateľ, úradník (* [[1918]])
* [[1963]] – [[Patsy Cline]], americká speváčka (* [[1932]])
* [[1965]] – [[Václav Hrabě]], český básnik (* [[1940]])
* [[1966]] – [[Anna Andrejevna Achmatovová]], ruská lyrická poetka a prekladateľka (* [[1889]])
* [[1971]] – [[Ján Vesel (1899)|Ján Vesel]], slovenský včelár (* [[1899]])
* [[1982]] – [[John Belushi]], americký herec (* [[1949]])
* [[1984]] – [[Milan Vesel]], slovenský vojenský veliteľ, protifašistický bojovník (* [[1903]])
* [[1993]] – [[Cyril Collard]], francúzsky spisovateľ, režisér, herec a hudobník (* [[1957]])
* [[1994]] – [[Mária Zavarská-Lukačovičová]], slovenská športová komentátorka, prvá športová redaktorka v Česko-Slovensku (* [[1935]])
* [[2000]] – [[Lubomír Emil Havlík]], český historik, medievalista (* [[1925]])
* 2000 – [[Bohuslav Hlôška]], slovenský lesný inžinier, riadiaci pracovník (* [[1922]])
* [[2001]] – [[Karol Rosenbaum]], slovenský literárny vedec a literárny historik (* [[1920]])
* [[2006]] – [[Vladimír Valach]], slovenský diplomat, učiteľ a spisovateľ (* [[1937]])
* [[2007]] – [[Milan Kiš]], slovenský herec (* [[1934]])
* [[2008]] – [[Elfriede Kaunová]], nemecká atlétka (* [[1914]])
* [[2009]] – [[Jozef Poštulka]], slovenský statik a projektant (* [[1923]])
* 2009 – [[Ľudovít Štrompach]], slovenský maliar a reštaurátor (* [[1923]])
* [[2013]] – [[Hugo Chávez]], venezuelský prezident (* [[1954]])
* [[2016]] – [[Nikolaus Harnoncourt]], rakúsky dirigent, violončelista a hudobný publicista (* [[1929]])
* 2016 – [[Ray Tomlinson]], americký programátor, tvorca prvého e-mailového systému na sieti [[ARPANET]] (* [[1941]])
* [[2025]] – [[Sylvester Turner]], americký právnik a politik (* [[1954]])
* [[2026]] – [[Charles Antony Richard Hoare|Tony Hoare]], britský informatik (* [[1934]])
{{mesiace}}
[[Kategória:5. marec| ]]
[[Kategória:Marec| 05]]
[[Kategória:Dni|~0305]]
m1kdfswmc1o7uoy9lfk4e1anvoxa2d8
8207511
8207493
2026-05-03T03:55:18Z
Scholastikos
174170
obr.
8207511
wikitext
text/x-wiki
{{Marec}}
{{Deň v roku|64|[[Fridrich]]}}
== Udalosti ==
* [[1872]] – [[George Westinghouse]] patentoval železničnú vzduchovú brzdu
* [[1917]] – [[Woodrow Wilson]] bol po druhýkrát verejne inaugurovaný za [[Prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]]
* [[1933]] – nacistická [[NSDAP]] zvíťazila v parlamentných voľbách v [[Nemecko|Nemecku]] so ziskom 44 % hlasov
* [[1940]] – sovietske politbyro vrátane [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]] vydalo príkaz na popravu 25 700 príslušníkov poľskej [[inteligencia (spoločenská vrstva)|inteligencie]], medzi nimi aj 14 700 poľských [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], tieto vraždy sa stali známe ako [[katynský masaker]]
* [[1946]] – [[Zoznam predsedov vlády Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|britský premiér]] [[Winston Churchill]] vo svojom príhovore na Westminster College v [[Spojené štáty|americkom]] štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]] prvýkrát verejne použil frázu „[[železná opona]]“
* [[1978]] – štart družice [[Landsat 3]] z kozmodrómu [[Vandenberg Air Force Base|Vandenberg]] v Kalifornii
* [[1979]] – sonda [[Voyager 1]] preletela okolo [[Jupiter]]a
* [[1982]] – [[program Venera]]: sonda [[Venera-14]] priletela k [[Venuša|Venuši]]
* [[1993]] – [[Slovensko]] nadviazalo diplomatické vzťahy s [[Bolívia|Bolíviou]]
* [[1998]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] oznámila, že sonda [[Clementine (sonda)|Clementine]] obiehajúca [[Mesiac]] našla dosť vody pre podporu obývanej základne
* [[2011]] – územné preusporiadanie biskupstiev [[Maďarská gréckokatolícka cirkev|Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi]], časť farností bola presunutá do [[Miškovec]]kého [[Exarchát (kresťanstvo)|exarchát]]u
* [[2016]] – na Slovensku sa konali voľby do Národnej rady
== Narodenia ==
[[Súbor:Daniel KAHNEMAN.jpg|thumb|upright|[[Daniel Kahneman]] (* 1934)]]
[[Súbor:Felipe González recibe al presidente de la Diputación General de Aragón (cropped).jpg|thumb|upright|[[Felipe González]] (* 1942)]]
[[Súbor:Eva Mendes 2009.jpg|thumb|upright|[[Eva Mendesová|Eva Mendes]] (* 1974)]]
* [[1133]] – [[Henrich II. (Anglicko)|Henrich II.]], anglický kráľ († [[1189]])
* [[1324]] – [[Dávid II. (Škótsko)|Dávid II.]], škótsky kráľ († [[1371]])
* [[1326]] – [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]], uhorský a poľský kráľ († [[1382]])
* [[1512]] – [[Gerhard Mercator]], flámsky kartograf, autor prvého mapového atlasu na svete († [[1594]])
* [[1696]] – [[Giovanni Battista Tiepolo]], taliansky neskorobarokový maliar († [[1770]])
* [[1716]] – [[Nicolò Pacassi]], rakúsky barokový architekt († [[1790]])
* [[1755]] – [[Jozef Ignác Bajza]], slovenský rímskokatolícky kňaz a spisovateľ († [[1836]])
* [[1842]] – [[Heinrich Martin Weber]], nemecký matematik († [[1913]])
* [[1862]] – [[Siegbert Tarrasch]], nemecký šachový veľmajster († [[1934]])
* [[1869]] – [[Štefan Ambrózy-Migazzi]], uhorský dendrológ († [[1933]])
* [[1870]] – [[Frank Norris]], americký spisovateľ († [[1902]])
* [[1871]] – [[Rosa Luxemburgová]], nemecká marxistická teoretička a radikálna politička († [[1919]])
* [[1898]] – [[Čou En-laj]], čínsky štátnik, diplomat a revolucionár († [[1976]])
* [[1904]] – [[Karl Rahner]], nemecký teológ († [[1984]])
* 1904 – [[Branislav Varsik]], slovensky historik, archivár, vedec a pedagóg († [[1994]])
* [[1908]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista († [[2003]])
* 1908 – [[Rex Harrison]], britský herec († [[1990]])
* [[1909]] – [[Ossip K. Flechtheim]], americký politológ a futurológ († [[1998]])
* [[1915]] – [[Laurent Schwartz]], francúzsky matematik († [[2002]])
* [[1918]] – [[James Tobin]], americký ekonóm († [[2002]])
* [[1922]] – [[Pier Paolo Pasolini]], taliansky spisovateľ, básnik a režisér († [[1975]])
* 1922 – [[Josef Větrovec]], český herec († [[2002]])
* [[1933]] – [[Walter Kasper]], nemecký kardinál
* [[1934]] – [[Daniel Kahneman]], izraelsko-americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]]
* [[1937]] – [[Olusegun Obasanjo]], nigérijský prezident
* [[1938]] – [[Lynn Margulisová]], americká biologička († [[2011]])
* [[1939]] – [[Milan Marčok]], slovenský vysokoškolský pedagóg a regionálny politik
* [[1942]] – [[Felipe González]], premiér [[Španielsko|Španielska]]
* 1942 – [[Mike Resnick]], americký autor science fiction († [[2020]])
* [[1948]] – [[Henrik Hall]], dánsky spevák, skladateľ a hudobník († [[2011]])
* [[1952]] – [[Alan Clark]], britský hudobník ([[Dire Straits]])
* [[1957]] – [[David Donoho]], americký matematik († [[2010]])
* [[1962]] – [[Antonio Cárdenas Guillén]], mexický obchodník s drogami († [[2010]])
* [[1963]] – [[Lotta Engberg]], švédska speváčka
* [[1970]] – [[John Frusciante]], americký gitarista ([[Red Hot Chili Peppers]])
*[[1970]] – [[Ivan Šulík]], slovenský kňaz a teológ
* [[1973]] – [[Dušan Milo]], slovenský hokejista
* 1973 – [[Nicole Prattová]], austrálska tenistka
* [[1974]] – [[Eva Mendes]], americká herečka
* [[1980]] – [[Ivan Heimschild]], slovenský zjazdový lyžiar
* [[1985]] – [[Arnau Brugués-Davi]], španielsky tenista
* [[1987]] – [[Anna Čakvetadzeová]], ruská tenistka
* [[1988]] – [[Artur Iľdusovič Bagautdinov]], ruský hokejový brankár († [[2008]])
== Úmrtia ==
[[Súbor:Alessandro Volta.jpeg|thumb|upright|[[Alessandro Volta]] († 1827)]]
[[Súbor:Joseph Stalin official portrait.jpg|thumb|upright|[[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] († 1953)]]
* [[1534]] – [[Antonio Allegri da Correggio]], taliansky [[renesancia|renesančný]] maliar [[Parma (Emilia-Romagna)|parmskej]] školy (* [[1489]])
* [[1827]] – [[Pierre Simone de Laplace]], francúzsky matematik, fyzik a astronóm (* [[1749]])
* 1827 – [[Alessandro Volta]], taliansky fyzik (* [[1745]])
* [[1875]] – [[Claude-Louis Mathieu]], francúzsky astronóm a matematik (* [[1783]])
* [[1893]] – [[Hyppolite Taine]], francúzsky filozof (* [[1828]])
* [[1923]] – [[Dora Pejačević]], chorvátska skladateľka (* [[1885]])
* [[1938]] – [[Adalbert Seitz]], nemecký prírodovedec, lekár, entomológ a lepidopterológ (* [[1860]])
* [[1943]] – [[Bedřich Václavek]], český teoretik umenia, kritik, historik, spisovateľ a prekladateľ (* [[1897]])
* [[1944]] – [[Ernst Julius Cohen]], holandský chemik (* [[1869]])
* [[1951]] – [[Jiří Karásek ze Lvovic]], český básnik, spisovateľ a kritik (* [[1871]])
* [[1953]] – [[Sergej Sergejevič Prokofiev]], ruský skladateľ (* [[1891]])
* 1953 – [[Josif Vissarionovič Stalin]], vodca [[ZSSR]] (* [[1878]])
* [[1961]] – [[Kjeld Abell]], [[Dánsko|dánsky]] dramatik (* [[1901]])
* [[1962]] – [[Ján Baran]], slovenský hudobník, hudobný skladateľ, úradník (* [[1918]])
* [[1963]] – [[Patsy Cline]], americká speváčka (* [[1932]])
* [[1965]] – [[Václav Hrabě]], český básnik (* [[1940]])
* [[1966]] – [[Anna Andrejevna Achmatovová]], ruská lyrická poetka a prekladateľka (* [[1889]])
* [[1971]] – [[Ján Vesel (1899)|Ján Vesel]], slovenský včelár (* [[1899]])
* [[1982]] – [[John Belushi]], americký herec (* [[1949]])
* [[1984]] – [[Milan Vesel]], slovenský vojenský veliteľ, protifašistický bojovník (* [[1903]])
* [[1993]] – [[Cyril Collard]], francúzsky spisovateľ, režisér, herec a hudobník (* [[1957]])
* [[1994]] – [[Mária Zavarská-Lukačovičová]], slovenská športová komentátorka, prvá športová redaktorka v Česko-Slovensku (* [[1935]])
* [[2000]] – [[Lubomír Emil Havlík]], český historik, medievalista (* [[1925]])
* 2000 – [[Bohuslav Hlôška]], slovenský lesný inžinier, riadiaci pracovník (* [[1922]])
* [[2001]] – [[Karol Rosenbaum]], slovenský literárny vedec a literárny historik (* [[1920]])
* [[2006]] – [[Vladimír Valach]], slovenský diplomat, učiteľ a spisovateľ (* [[1937]])
* [[2007]] – [[Milan Kiš]], slovenský herec (* [[1934]])
* [[2008]] – [[Elfriede Kaunová]], nemecká atlétka (* [[1914]])
* [[2009]] – [[Jozef Poštulka]], slovenský statik a projektant (* [[1923]])
* 2009 – [[Ľudovít Štrompach]], slovenský maliar a reštaurátor (* [[1923]])
* [[2013]] – [[Hugo Chávez]], venezuelský prezident (* [[1954]])
* [[2016]] – [[Nikolaus Harnoncourt]], rakúsky dirigent, violončelista a hudobný publicista (* [[1929]])
* 2016 – [[Ray Tomlinson]], americký programátor, tvorca prvého e-mailového systému na sieti [[ARPANET]] (* [[1941]])
* [[2025]] – [[Sylvester Turner]], americký právnik a politik (* [[1954]])
* [[2026]] – [[Charles Antony Richard Hoare|Tony Hoare]], britský informatik (* [[1934]])
{{mesiace}}
[[Kategória:5. marec| ]]
[[Kategória:Marec| 05]]
[[Kategória:Dni|~0305]]
3d3rhmkjnc18qp0bfvzutz6c9fud5o9
31. máj
0
11347
8207606
8165710
2026-05-03T09:18:54Z
RONALDO-SK
11297
/* Udalosti */
8207606
wikitext
text/x-wiki
{{Máj}}
{{Deň v roku|151|[[Petrana]], [[Petronela]] a [[Nela]]}}
* Svetový deň bez [[Tabak (produkt)|tabaku]] ([[WHO]])
== Udalosti ==
* [[1433]] – [[Žigmund Luxemburský]] sa stal rímskym cisárom
* [[1578]] – francúzsky kráľ [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] položil základný kameň [[Pont Neuf]], najstaršieho mosta v [[Paríž]]i
* [[1653]] – voľba [[Ferdinand IV. Habsburský|Ferdinanda IV. Habsburského]] za rímskeho kráľa
* [[1721]] – [[Ján Nepomucký]] bol prehlásený za blahoslaveného
* [[1910]] – založenie Juhoafrickej únie (Kapsko, Natal, Oransko, Transvaal) pod zvrchovanosťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]; štatút [[domínium|domínia]]
* [[1911]] – spustenie parníka [[Titanic (parník)|''Titanic'']] na vodu
* [[1916]] – [[prvá svetová vojna]]: [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|britská]] [[Grand Fleet]] sa stretla s [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckou]] Hochseeflotte v [[bitka pri Jutskom polostrove|najväčšej námornej bitke vojny]], ktorá však skončila nerozhodne
* [[1946]] – v [[Londýn]]e bolo otvorené letisko [[Letisko Londýn-Heathrow|Heathrow]]
* [[1961]] – vznikla [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrická republika]], ktorá zostala mimo [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] až do [[1. jún]]a [[1994]]
* [[1970]] – v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]] slávnostne otvorili [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|9. majstrovstvá sveta vo futbale]]
* [[1974]] – [[Sýria]] a [[Izrael]] podpísali dohodu o ukončení [[Jomkipurská vojna|Jomkipurskej vojny]]
* [[1986]] – v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]] slávnostne otvorili [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|13. majstrovstvá sveta vo futbale]]
* [[2003]] – uskutočnilo sa prstencové 3:37 min. trvajúce [[zatmenie Slnka]] nad kontinentmi [[Európa]], [[Ázia]] a [[Severná Amerika]]
* [[2004]] – do kín bol uvedený film ''[[Harry Potter a väzeň z Azkabanu (film)|Harry Potter a väzeň z Azkabanu]]''
* [[2008]] – [[Usain Bolt]] zabehol nový svetový rekord na 100 metrov (9,72 sek.)
== Narodenia ==
[[Súbor:ClintEastwood Berlinale.jpg|thumb|upright|[[Clint Eastwood]] (* 1930)]]
[[Súbor:John Robert Schrieffer 1972.jpg|náhľad|265x265bod|[[John Robert Schrieffer]] (* 1931)]]
[[Súbor:ColinFarrell07TIFF.jpg|thumb|upright|[[Colin Farrell]] (* 1976)]]
* [[1469]] – [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]], portugalský kráľ († [[1521]])
* [[1773]] – [[Ludwig Tieck]], nemecký spisovateľ († [[1853]])
* [[1819]] – [[Walt Whitman]], americký spisovateľ († [[1892]])
* [[1823]] – [[Martin Čulen]], slovenský pedagóg a matematik († [[1894]])
* [[1838]] – [[Henry Sidgwick]], anglický filozof († [[1900]])
* [[1857]] – [[Vojtech Alexander]], slovenský lekár a fyzik († [[1916]])
* 1857 – [[Pius XI.]], pápež († [[1939]])
* [[1872]] – [[Charles Greeley Abbot]], americký astrofyzik († [[1973]])
* [[1887]] – [[Saint-John Perse]], francúzsky spisovateľ a diplomat, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1975]])
* [[1899]] – [[Leonid Maximovič Leonov]], ruský spisovateľ († [[1994]])
* [[1902]] – [[Viliam Široký]], slovenský komunistický politik († [[1971]])
* [[1907]] – [[Åke Holmberg]], švédsky spisovateľ a prekladateľ († [[1991]])
* [[1908]] – [[Don Ameche]], americký herec († [[1993]])
* [[1909]] – [[Giovanni Palatucci]], taliansky policajný dôstojník, právnik a bojovník proti nacizmu, ktorý zachránil tisíce [[Židia|Židov]] pred [[holokaust]]om († [[1945]])
* 1909 – [[Alois Šmíd]], český pedagóg, matematik a fyzik († [[1976]])
* [[1911]] – [[Maurice Allais]], francúzsky ekonóm a fyzik († [[2010]])
* [[1919]] – [[Ctibor Kovač]], slovenský režisér, scenárista a dramaturg († [[1992]])
* [[1923]] – [[Rainier III.]], monacké knieža († [[2005]])
* [[1925]] – [[Frei Paul Otto]], nemecký architekt a teoretik († [[2015]])
* [[1926]] – [[John George Kemeny]], maďarský matematik, spolutvorca programovacieho jazyka BASIC († [[1992]])
* [[1930]] – [[Clint Eastwood]], americký producent, režisér a herec
* [[1931]] – [[Bogumił Kobiela]], poľský herec († [[1969]])
* 1931 – [[Walery Pisarek]], poľský jazykovedec a sociolingvista, špecialista v oblasti masovej komunikácie († [[2017]])
* 1931 – [[John Robert Schrieffer]], americký fyzik († [[2019]])
* [[1941]] – [[Ján Selvek]], slovenský hokejista a tréner
* [[1948]] – [[John Bonham]], britský bubeník († [[1980]])
* [[1949]] – [[Tom Berenger]], americký herec
* [[1954]] – [[Rostislav Čada]], český hokejista a tréner
* [[1959]] – [[Andrea de Cesaris]], taliansky automobilový pretekár († [[2014]])
* [[1961]] – [[Lea Thompsonová]], americká herečka
* [[1962]] – [[Victoria Ruffová]], mexická telenovelová herečka
* [[1963]] – [[Viktor Orbán]], maďarský politik a premiér
* [[1965]] – [[Brooke Shieldsová]], americká herečka
* [[1966]] – [[Jarda Svoboda]], český hudobník a výtvarník
* [[1967]] – [[Richárd Hamerlik]], slovenský politik
* [[1971]] – [[Jaroslav Ivančo]], slovenský politik
* [[1973]] – [[Dominique Monamiová]], belgická tenistka
* [[1976]] – [[Colin Farrell]], írsky herec
* [[1977]] – [[Joachim Olsen]], dánsky atlét
* [[1981]] – [[Dmitrij Vaľukevič]], slovenský atlét
* [[1984]] – [[Milorad Čavić]], srbský plavec
* [[1989]] – [[Natália Prekopová]], slovenská biatlonista
* 1989 – [[Marco Reus]], nemecký futbalista
* [[1994]] – [[Patrik Szabo]], slovenský futbalista, ktorý nastupuje na pozícii záložníka
== Úmrtia ==
[[Súbor:Joseph Haydn.jpg|thumb|upright|[[Joseph Haydn]] († 1809)]]
[[Súbor:Jacques Monod 1971.jpg|thumb|upright|[[Jacques Lucien Monod|Jacques Monod]] († 1976)]]
* {{0}}[[455]] – [[Petronius Maximus]], západorímsky cisár (* asi [[397]])
* [[1162]] – [[Gejza II. (Uhorsko)|Gejza II.]], uhorský kráľ (* [[1130]])
* [[1594]] – [[Tintoretto]], taliansky renesančný maliar (* [[1518]])
* [[1809]] – [[Joseph Haydn]], rakúsky skladateľ (* [[1732]])
* [[1810]] – [[William Martin (prírodovedec)|William Martin]], anglický prírodovedec a paleontológ (* [[1767]])
* [[1832]] – [[Évariste Galois]], francúzsky matematik (* [[1811]])
* [[1875]] – [[Eliphas Lévi]], francúzsky okultista (* [[1810]])
* [[1920]] – [[Eduard Vojan]], český herec (* [[1853]])
* [[1946]] – [[Martin Mičura]], slovenský právnik a politik (* [[1883]])
* [[1953]] – [[Vladimir Tatlin]], ruský maliar, sochár, architekt, scénograf a priemyslový výtvarník (* [[1885]])
* [[1970]] – [[Vilém Heckel]], český fotograf a horolezec (* [[1918]])
* [[1976]] – [[Jacques Lucien Monod|Jacques Monod]], francúzsky biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1910]])
* [[1986]] – [[James Rainwater]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1917]])
* 1986 – [[Mikuláš Šprinc]], slovenský básnik a prekladateľ (* [[1914]])
* [[1996]] – [[Timothy Leary]], americký spisovateľ a psychológ (* [[1920]])
* [[1998]] – [[Karel Augusta]], český herec, komik a zabávač (* [[1935]])
* [[2000]] – [[Erich Kähler]], nemecký matematik (* [[1906]])
* [[2006]] – [[Raymond Davis]], americký fyzik (* [[1914]])
* 2006 – [[Boris Rösner]], český herec (* [[1951]])
* [[2008]] – [[Michal Barnovský]], slovenský historik (* [[1937]])
* [[2009]] – [[Millvina Deanová]], posledná žijúca osoba z lode [[RMS Titanic|Titanic]] a zároveň najmladší pasažier na Titanicu (* [[1912]])
* [[2013]] – [[Jean Stapletonová]], americká herečka (* [[1923]])
* [[2014]] – [[Jiří Bruder]], český herec (* [[1928]])
* 2014 – [[Milan Sidor]], slovenský pedagóg (* [[1951]])
* [[2017]] – [[Jiří Bělohlávek]], český dirigent (* [[1946]])
* 2017 – [[Ľubomyr Huzar]], ukrajinský gréckokatolícky arcibiskup a kardinál (* [[1933]])
* 2017 – [[Tino Insana]], americký herec, producent, scenárista, dabingový herec a komik (* [[1948]])
* 2017 – [[Viera Juríčková]], slovenská prekladateľka a redaktorka (* [[1938]])
* [[2019]] – [[Silvia Petöová]], slovenská herečka a moderátorka (* [[1968]])
* [[2023]] – [[Theodoros Pangalos (mladší)|Theodoros Pangalos]], grécky socialistický politik (* [[1938]])
{{mesiace}}
[[Kategória:31. máj| ]]
[[Kategória:Máj| 31]]
[[Kategória:Dni|~0531]]
0aj1y53jkj13chmoqjetrc8wiobtcd5
1276
0
12044
8207294
5888435
2026-05-02T17:27:11Z
Buncic
19334
/* Úmrtia */
8207294
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|1276}}
<!-- ==Udalosti== -->
==Narodenia==
* [[3. máj]] – [[Ľudovít z Évreux]], francúzsky princ († [[1319]])
* [[4. október]] – [[Margaréta Brabantská]], rímska kráľovná ako manželka [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henricha VII.]] († [[1311]])
==Úmrtia==
* [[10. január]] – [[Gregor X.]], pápež (* asi 1210)
* [[22. jún]] – [[Inocent V.]], pápež (* asi 1224)
* [[18. august]] – [[Hadrián V.]], pápež (* asi 1205)
[[Kategória:1276| ]]
[[Kategória:Roky| 1276]]
qolypspyula1zv7mp5exsdv6pze71ov
Človek (Homo)
0
13717
8207408
8171960
2026-05-02T20:19:13Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207408
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox živočíchy|
Názov=človek|
Obrázok=|
Titulok=|
Skry12=áno|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Čeľaď po slovensky= [[hominidi]]|Čeľaď po latinsky=Hominidae|
Podčeľaď po slovensky=hominini|Podčeľaď po latinsky=Homininae|
Rod po slovensky=človek|Rod po latinsky=Homo|
Binomické meno=Homo|
Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linnaeus]] |
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=|
Obrázok2=|
Titulok2=
}}
'''Človek''' (lat. ''Homo'') je rod z čeľade [[hominidi]] (''Hominidae''). V systéme použitom v tejto wikipédii je to konkrétne jediný rod z podčeľade [[hominini]] (''Homininae''). <ref name=Bel>{{Beliana|6|Hominidae|134}}</ref><ref name=Thu>{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Evolúcia človeka | vydanie = | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 108 | url = [https://web.archive.org/web/20071219120936/https://infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php]| isbn = 80-223-1341-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ušáková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kvíčelová | meno2 = Marta | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Krajčovič | meno3 = Juraj | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Pospíšil | meno4 = Milan | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Thurzo | meno5 = Milan | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Biológia pre gymnáziá | vydanie = 3 | vydavateľ = Expol pedagogika | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 104 | url = | isbn = 978-80-8091-217-8 | kapitola = | strany = 95| jazyk = }}</ref>
Rod človek zahŕňa jediný žijúci druh [[človek rozumný]] (''Homo sapiens'') a ostatné druhy rodu, ktoré už vyhynuli. V 20. a 21. storočí sa človek rozumný zatiaľ dožil najviac 122 rokov a 164 dní.<ref>{{Citácia periodika
| autor = TASR
| titul = V Japonsku oficiálne odovzdali certifikát pre najstaršieho žijúceho človeka na svete
| periodikum = SME
| odkaz na periodikum = SME
| url = https://svet.sme.sk/c/23386062/v-japonsku-oficialne-odovzdali-certifikat-pre-najstarsiu-zijucu-osobu.html
| issn = 1335-4418
| vydavateľ = Petit Press
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-09-18
| dátum prístupu = 2024-09-18
}}</ref>
== Vznik ==
=== Najstaršie nálezy ===
Ako najstaršie nálezy rodu Homo sa obyčajne udávajú nálezy:
* Chemeron/Baringo v Keni (2,456 – 2,393 mil. BP, značka [[KNM-BC-1]], podľa Schwartz a Tattersall 2005 skôr patrí k druhu Paranthropus aethiopicus),
* Uraha v Malawi (2,4 mil. rokov resp. presnejšie 2,5 – 2,3 mil. BP, značka [[HCRP UR 501]] resp. [[UR-501]]) a
* Hadar v Etiópii (2,36 mil. rokov, značka [[AL 666-1]] resp. [[A.L. 666-1]], podrobnosti pozri v článku o náleze).
Prvé dva uvedené nálezy sa spolu s ďalšími veľmi starými nálezmi Shungura Members E-H (t. j. Shungura [[člen]]y E-H) v Etiópii (od 2,4/2,3 mil. rokov) a Nachukui (West Turkana) v Keni (2,3 mil. rokov alebo 2,4 – 2,3 mil. BP) obyčajne radia pod alebo niekde blízko k druhu [[Homo rudolfensis]]. Nález z Hadaru sa naopak obyčajne pripisuje pod alebo blízko k druhu [[Homo habilis]]<ref>Dudley, J.:The paleolithic of Hadar, Ethiopia, 2010 http://stanford.edu/~jadudley/paleolithic_of_hadar.pdf{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}; Klein 1999, najmä str. 184, Wood 2011</ref>. Treba ale poznamenať, že menšina textov uvádza, že sa bližšie neidentifikovaný Homo sp. našiel aj v Shungura Member D (Shungura člen D), ktorý má datovanie 2,5 – 2,4 mil BP (ostatní autori nachádzajú rod Homo v Shungure výslovne až od členu E)<ref>Homo v člene D uvádza napr. Larick, R, a Ciochon, R. L.: The African Emergence and Early Asian Dispersals of the Genus Homo, 1996 (kópia in: Ciochon et al.: The Human Evolution Source Book, 2006) a http://originsnet.org/eraold.html; rod Homo až od člena E uvádza v rôznych zdrojoch Klein, ďalej napr. (zdá sa) Wolpoff 1999 a výslovne je to zdôraznené napr. (i keď odkazom na iné zdroje) v texte Grine, Fleagle, Leakey: Origin and the Early Evolution of the Genus Homo, 2008 na str. 174 a 178</ref>.
Druh [[Homo gautengensis]], vytvorený až v roku 2010, môže byť o niečo starší než vyššie uvedené nálezy: Hoci sa obyčajne uvádza, že začína niekde tesne pred 2 mil. BP, nález Stw 53, ktorý doň spadá, môže byť podľa niektorých nových datovaní starý až 2,4 či 2,6 – 2,0 mil. BP a nález Stw 151, ktorý tiež spadá do tohto druhu (a predtým nemal presné zaradenie), má podľa staršieho datovania 3 až 2,6 mil. BP a podľa novšieho datovania 2,6 – 2,0 mil. BP.<ref>Wood 2011</ref>
Treba poznamenať, že informácia, že Homo habilis (a teda rod Homo) vznikol už pred 3 (či dokonca 4) mil. rokov (namiesto 2,4 mil.), ktorá sa vyskytuje v literatúre najmä konca 70. rokov a 80. rokov 20. storočia a stále ešte vo všetkých slovenských učebniciach pre základné školy (a prinajmenšom jednej pre stredné), nie je správna. Vyplýva z starších predbežných datovaní nálezov a zo staršieho zaradenia niektorých nálezov pod Homo, ktoré sa dnes zaraďujú pod australopitekov a podobne; ide najmä o datovanie nálezu KNM-ER 1470 (od konca 80. rokov obyčajne radeného pod druh Homo rudolfensis) na 2,9 mil. BP, ďalších nálezov z lokalít Koobi Fora a Swartkrans na "2 – 3 mil." a niektorých nálezov z Afaru (presnejšie Hadaru) na 3 – 4 mil.<ref>Jelínek: Velký obrazový atlas pravěkého člověka, 1977 (po slov. vyšlo 1980)</ref> Správne datovanie nálezu KNM-ER 1470 je však nakoniec iba 1,88 až 1,95 mil. rokov BP, ostatné nálezy sú tiež všetky oveľa mladšie a spomínané nálezy z Afaru sa dnes pripisujú druhu Australopithecus afarensis.<ref>pozri napr. Wood, B.: Encyclopaedia of Human Evolution, 2011</ref>
Ak sa do rodu človek zaradí aj (pozri tu pod podnadpisom Systematika) [[Kenyanthropus platyops]], tak sú najstaršie nálezy staré zhruba 3,5 mil. rokov, ak sa do rodu človek zaradia aj [[australopitek]]y, [[parantrop]]y, [[ardipitek]]y, [[Orrorin]] a [[Sahelanthropus]], tak sú najstaršie nálezy staré zhruba 7 mil. rokov. Ak sa do rodu človek zaradia aj šimpanzy a gorily, sú najstaršie nálezy sporné, pretože dátum vzniku týchto rodov je nejasný, v extrémnych interpretáciách sa vývojovo oddelili pred 10,4 mil. rokov (šimpanz) a 14,4 mil. rokov (gorila), pravdepodobnejší vek bude ale asi okolo 7 mil. rokov.
Ak sa naopak do rodu človek nezaradí (pozri tu pod podnadpisom Systematika) [[Homo habilis]] a [[Homo rudolfensis]], sú najstaršie nálezy zhodné s najstaršími nálezmi [[Homo ergaster]] resp. [[Homo erectus]] (pozri príslušné články).
Najstaršie nálezy človeka špeciálne pre územie Ázie a Európy sú uvedené v článku človek vzpriamený a človek zručný: [[Človek vzpriamený#Časové vymedzenie]] a [[Homo habilis#Možné mimoafrické nálezy]]
=== Teórie vzniku ===
Existujú dve teórie o vzniku rodu ''Homo'':
* [[Teória prevratných evolučných pulzov]] (autor Elizabeth Vrba, polovica 80. rokov): V dôsledku klimatických zmien, ktoré spôsobili prudké zmenšenie plochy lesov a ich zachovania sa len vo forme izolovaných „lesíkov“ roztrúsených po savane sa pred 2, 6 miliónmi rokov stali „izolovanými“ aj obyvatelia jednotlivých lesíkov, čím časom vzniklo mnoho nových druhov Homo (ale aj iných živočíchov). Túto hypotézu uvítali najmä zástancovia teórie prerušovanej rovnováhy (punctuated equilibrium), ktorá vysvetľuje evolúciu striedaním období vývojovej stagnácie (stázy) a prudkých evolučných „výbuchov“.
* [[Teória kumulatívnych ekologických zmien]] (autor Anna K. Behrensmeyer, 1997): V dôsledku klimatických zmien, ktoré spôsobili pred 2,5 – 1,8 mil. rokov nástup chladnejšieho a suchšieho podnebia a klimatické výkyvy, došlo k zmene fauny v prospech savanových druhov (nahradenie až okolo 60% suchozemských cicavcov), ku ktorým patrili aj prví predstavitelia rodu Homo – Homo sp. a Homo rudolfensis. Táto teória je založená na výskume Turkanskej kotliny v Keni.
Obe teórie sú založené na klimatických zmenách podnebia smerom k suchšiemu a chladnejšiemu podnebiu s klimatickými výkyvmi v Afrike na konci [[pliocénu]] (presnejšie pred 2,8 – 1,8 mil. rokov; v Európe vtedy začínala [[ľadová doba]]).
== Charakteristika ==
Homo sa odlišuje od podčeľade [[australopitekorodé|australopitekorodých]] týmito znakmi:
* existencia kultúry – u ich najstarších druhov cieľavedomá výroba a používanie nástrojov
* väčší mozog (aj relatívne) – rozdiel minimálne asi {{cm3|500}}
* oveľa menšie zuby a čeľusť, parabolické zubné oblúky
* kosti: tenšie lebečné kosti, veľká hlavica a kratší krčok stehnovej kosti, nezošikmené lopaty panvy
V prípade relatívnej veľkosti mozgu (vzhľadom na hmotnosť tela) pozorujeme stagnáciu (tzv. stázu) tejto charakteristiky od cca 1,8 mil. rokov BP až do obdobia pred 600 000 rokmi, potom nastal prudký rast kapacity lebky vrcholiaci v období pred cca 50 000 – 30 000 rokmi. Od tých čias sa tak priemerná telesná hmotnosť, ako aj absolútna veľkosť mozgu začali zmenšovať a tento trend pokračuje až do súčasnosti. Na rozdiel od spomínaných dvoch absolútnych charakteristík sa zväčšuje relatívna veľkosť mozgu a to v dôsledku zmenšovania telesnej hmotnosti.<br />
Pokiaľ ide o zmeny telesnej výšky v priebehu fylogenézy, nie sú trendy týchto zmien jednoznačné. Výška postavy kolísala nielen z diachrónneho, ale aj z regionálno-geografického hľadiska, zhodou okolností dosahovali dvaja chronologicky i geograficky rozdielni hominidi – príslušník druhu H. ergaster zo Západnej Turkany a hominid (H. heidelbergensis?) z Berg Aukas v Namíbii – rovnakú výšku {{cm|185|m}}.<ref>Thurzo 1998</ref>
Človek stratil svoje kompletné [[ochlpenie]] pravdepodobne ešte ako [[Homo erectus]], keď sa z neho stal vytrvalostný bežec. Vytrvalostný bežec sa potrebuje potiť, aby sa ochladil. Preto časom došlo k redukcii počtu vláskových buniek v prospech tvorby potných žliaz.<ref name=ref1>''bild der wissenschaft: Warum wir so verschieden sind'', 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006 – 2375, strana 37 http://www.bild-der-wissenschaft.de/bdw/bdwlive/heftarchiv/index2.php?object_id=31713022 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120119063720/http://www.bild-der-wissenschaft.de/bdw/bdwlive/heftarchiv/index2.php?object_id=31713022 |date=2012-01-19 }}</ref>
Dnes je biologická evolúcia človeka zväčša ukončená. Celý svet je osídlený ľuďmi. Už niet neobjavených životných priestorov, ktorým by sa menšie priekopnícke skupiny museli prispôsobovať. Okrem toho sa ľudstvo silno premiešava. Preto je nepravdepodobné, že by sa presadili nové mutácie. V našom modernom svete okrem toho už prispôsobenie na klimatické podmienky nezohráva žiadnu podstatnú rolu. Kultúrna evolúcia je pre nás oveľa dôležitejšia. Strata určitých znakov však bude pokračovať (napríklad strata zubov múdrosti, na ktoré už v dnešnej dobe upravovanej a prispôsobovanej stravy nie sme odkázaní) a evolúcia sa pravdepodobne obnoví až po osídlení vesmíru.<ref name=ref1 />
== Systematika ==
=== Stručne o vzniku názvu druhu ===
Názvy druhov človeka vznikali v minulosti skoro vždy tak, že sa jednému nálezu (napr. jednej vykopanej lebke) prisúdilo postavenie druhu a dostala rodové a druhové meno (napr. Pithecanthropus erectus – prvé je rodové meno, druhé je druhové meno). Často sa potom neskôr stalo nasledovné:
:1. Druh bol presunutý do iného rodu. To sa taxonomicky prejaví tak, že druhové meno musí zostať pôvodné, ale rodové meno sa (pochopiteľne) zmení. Napr. presun druhu Pithecanthropus erectus z rodu Pithecanthropus do rodu Homo znamená, že sa druh musí premenovať na Homo erectus, a presun druhu Homo rudolfensis z rodu Homo do rodu Kenyanthropus znamená, že sa druh musí premenovať na Kenyanthropus rudolfensis.
:2. Druhu boli priradené aj ďalšie, podobné nálezy. Typickým príkladom je druh Homo heidelbergensis, ktorý pôvodne zahŕňal len nález [[Mauer 1]], ale dnes už zahŕňa často minimálne všetky nálezy na svete z obdobia medzi 600 000 až 250 000 BP.
:3. Druh bol preklasifikovaný na poddruh (inými slovami: bol preradený pod iný druh). To sa taxonomicky prejaví tak, že sa pôvodné druhové meno pridá na koniec názvu druhu, do ktorého starý druh presúvame. Napríklad Homo pekinensis bol preradený pod druh Homo erectus a tvorí tam teraz poddruh – preto bol premenovaný z Homo pekinensis na Homo erectus pekinensis.
Dnes sa druhy obyčajne tvoria tak, že sa stanoví jeden nález ako [[holotyp]] (typový nález), plus často aj – ak existujú – niekoľko [[paratyp]]ov, a neraz sa ešte v texte opisu druhu uvedú (ak existujú) ďalšie nálezy, ktoré podľa autora do druhu asi patria.
=== Spornosť klasifikácie ===
Zaradenie jednotlivých nálezov do jednotlivých druhov (resp. vôbec uznávanie samostatnej existencie jednotlivých druhov) je často sporné. Táto spornosť v mnohých prípadoch nie je výnimkou v celej biologickej systematike, ale pre paleoantropológiu je obzvlášť typická. Vyplýva z toho, že
*pojem [[druh]] (a tým pádom aj poddruh a podobne) nie je jednoznačne definovaný, resp. definícií existuje viacero a žiadna nie je rozhodujúca, preto aj rôzni autori zdôrazňujú odlišné kritériá pri posudzovaní nálezov
*pri hodnotení fosílií sú viaceré definície druhu problematické, pretože z kostí možno vyčítať len obmedzené množstvo informácií o organizme
*jednotliví autori niekedy dospejú pre hodnotení morfologických charakteristík toho istého nálezu k iným výsledkom
*rôzni autori vychádzajú z rôznych datovaní nálezov (jednotlivé nálezy majú veľmi často viacero datovaní v závislosti jednak od autora a roku datovania a jednak od metódy datovania)
*niektorí autori uprednostňujú systém pozostávajúci z menej väčších druhov (tzv. lumpers) a niektorí systém pozostávajúci z viacerých menších druhov (tzv. splitters)
*niektorí (skôr starší) autori vidia vývoj človeka ako časom sa postupne meniaci jeden "typ" organizmu, kým iní (skôr novší) autori vidia vývoj človeka ako komplikovaný rozvetvený "strom", v ktorom viacero "typov" existovalo neraz súčasne
*niektoré dáta (datovania, porovnania s inými nálezmi atď.) o danom náleze môžu byť v čase, keď písal jeden autor, už k dispozícii, ale v inom roku (trebárs aj len predchádzajúcom roku), keď písal iný autor, ešte k dispozícii neboli
=== Vývoj taxonómie rodu ===
Do polovice 19. storočia bol známy len [[človek dnešného typu]], ktorého Linné v 18. storočí nazval Homo sapiens (ojedinelé nálezy iných druhov človeka, ktoré už vtedy existovali, neboli vtedy ešte správne identifikované).
V roku 1863/64 bol prvýkrát nález hominina (nález z [[Neandertal]]u z roku 1856) klasifikovaný ako ďalší druh človeka, a to ako druh [[Homo neanderthalensis]]. Odvtedy až do začiatku 90. rokov 19. storočia teda ľudia poznali len človeka dnešného typu a neandertálcov a neandertálcov považovali za najstarší doložený typ človeka (t. j. rodu Homo) na Zemi. Treba však dodať, že na čisto hypotetickej úrovni bol už v roku 1863/66 navrhnutý aj starší typ "človeka" (vtedy sa chápal ako medzičlánok medzi ľudoopmi a ľuďmi), pre ktorého bol navrhnutý názov [[pitekantrop]] (=opočlovek).
Na začiatku 90. rokov 19. stor. bol na Jáve objavený a opísaný pitekantrop (tentoraz už nie len hypoteticky), z roku 1907 pochádza [[Mauer 1|nález z Maueru]] ([[Homo heidelbergensis]] v užšom zmysle), z rokov 1908 – 1915 [[Eoanthropus|nález z Piltdownu]] (ktorý sa neskôr ukázal byť podvodom), z roku 1921 nález z lokality Broken Hill/Kabwe ([[Homo rhodesiensis]] v užšom zmysle) a v 20. rokoch bol objavený a opísaný [[človek pekinský|sinantrop]]. Spojením a premenovaním rodov pitekantrop a sinantrop bol v roku 1940 formálne vytvorený druh [[Homo erectus]], do ktorého boli následne postupne pridávané aj všetky ostatné (minulé aj nové) nálezy, ktoré nepatrili pod ľudí dnešného typu ani pod neandertálcov (napr. vyššie spomínaný nález z Maueru a Broken Hillu, ale aj mnohé ďalšie). Z hľadiska veku nálezov sa od objavenia pitekantropa (90. roky 19. stor.) do začiatku 60. rokov 20. stor. za najstarší typ človeka pokladal Homo erectus (resp. do cca 1940 pitekantrop).
Začiatkom 60. rokov 20. storočia bol objavený a opísaný nový druh [[Homo habilis]], a tento bol odvtedy považovaný za najstarší známy typ človeka. Zároveň sa v 60. rokoch definitívne presadilo klasifikovanie neandertálcov už nie ako samostatný druh, ale ako poddruh [[Homo sapiens neanderthalensis]] (človek dnešného typu sa podľa tohto prístupu klasifikoval ako [[Homo sapiens sapiens]]). Celkovo sa teda zhruba od 60. rokov človek delil len na 3 druhy: Homo habilis, Homo erectus a Homo sapiens.
V roku 1975 bol na základe nových nálezov (nájdených od roku 1970) opísaný ďalší druh – [[Homo ergaster]], veľa autorov ho však neuznáva a považuje ho za súčasť druhu Homo erectus. V roku 1978 (ale pre anglicky hovoriaci svet až v roku 1986) bol opísaný ďalší druh – [[Homo rudolfensis]]; vznikol vyčlenením niektorých nálezov z druhu Homo habilis; ani tento druh niektorí autori neuznávajú. Pre tých, ktorí ho uznávajú, sa Homo rudolfensis z hľadiska veku stal najstarším známym typom človeka.
Zhruba začiatkom 90. rokov (najmä jedným textom od Rightmira z roku 1995) bol „vytvorený“ druh [[Homo heidelbergensis]] (v najširšom zmysle), ktorý zahŕňa rôzne nálezy, ktoré sa dovtedy klasifikovali sčasti ako neskorý Homo erectus a sčasti ako raný Homo sapiens. Niektorí autori z neho vyčleňujú africké nálezy ako samostatný druh [[Homo rhodesiensis]] (v najširšom zmysle). Formálne ale taxón Homo heidelbergensis existoval už pred 90. rokmi 20. storočia, najprv ako označenie nálezu z Maueru a neskôr u niektorých autorov ako poddruh (väčšinou druhu Homo sapiens), ktorý zahŕňal skupinu nálezov príbuzných s nálezom z Maueru (nie nepodobnú druhu vytvorenému v roku 1995). Podobne aj Homo rhodesiensis existoval už predtým – najprv ako označenie nálezu z Kabwe a neskôr ako poddruh zahŕňajúci skupinu nálezov.
Zhruba v rovnakom čase, v rokoch 1995 a 1997, bolo presvedčivo ukázané, že neandertálci sú predsa len samostatný druh človeka (a nie poddruh Homo sapiens neanderthalensis) a odvtedy sa teda klasifikujú (tak ako kedysi) ako Homo neanderthalensis (človek dnešného typu sa potom tak ako kedysi klasifikuje ako druh Homo sapiens a nie ako poddruh Homo sapiens sapiens). Okrem toho sa od konca 20. storočia u menšiny autorov presadilo klasifikovanie nálezov, ktorí iní zaraďujú ako Homo habilis a Homo rudolfensis, pod rod [[australopitek]] namiesto pod rod Homo (takýto postup ale existoval už v 70. rokoch).
Od konca 90. rokov 20. stor. a v prvých rokoch 21. storočia bolo navrhnutých niekoľko ďalších samostatných druhov, konkrétne to sú druhy (v zátvorke je rok opisu): [[Homo antecessor]] (1997), [[Homo georgicus]] (2002), [[Homo cepranensis]] (2003), [[Homo floresiensis]] (2004), [[Homo sp. Altai]] (2010), [[Homo gautengensis]] (2010). Vo všetkých prípadoch (snáď okrem Homo antecessor) je zatiaľ viac či menej sporné, či ide o samostatné druhy a vo všetkých prípadoch okrem Homo gautengensis boli druhy vytvorené na základe novo objavených nálezov.
V prvých rokoch 21. storočia menšina autorov do rodu Homo presunula aj druhy, ktoré iní klasifikujú ako [[Kenyanthropus platyops]] a [[Australopithecus garhi]], a menej často aj niektoré alebo viaceré z druhov, ktoré iní klasifikujú ako rody [[australopitek]], [[parantrop]], [[gorila]] a [[šimpanz]].
Od začiatku 21. storočia niektorí autori klasifikujú druh [[Homo rudolfensis]] ako druh Kenyanthropus rudolfensis.
Malá menšina autorov klasifikuje (už od konca 20. storočia) ako Homo sapiens všetko to, čo iní klasifikujú ako Homo ergaster. erectus atď. až po človeka dnešného typu, a niektorí dokonca ako Homo sapiens klasifikujú všetky nálezy Homo vrátane Homo habilis/rudolfensis.
=== Stručná verzia súčasnej systematiky ===
Súčasná (stav 2024) najrozšírenejšia systematika (klasifikácia) je takáto:
rod človek (Homo):
* †[[Homo sp.]] (viacero nálezov)
* ?†[[Homo gautengensis]]
* †[[Homo rudolfensis]]/[[Kenyanthropus rudolfensis]] – [[človek turkanský]]
* †[[Homo habilis]] – [[človek zručný]]
* ?†[[Homo ergaster]] – [[človek pracujúci]]
* ?†[[Homo georgicus]] – [[človek gruzínsky]]
* †[[Homo erectus]] – [[človek vzpriamený]]
* †[[Homo antecessor]] – [[človek predchodca]]
* ?†[[Homo tsaichangensis]]*
* †[[Homo floresiensis]] – [[človek floreský]]
* †[[Homo luzonensis]]* - [[človek luzonský]]
* †[[Homo naledi]]* - [[človek hviezdny]]
* †[[Homo heidelbergensis]] – [[človek heidelberský]]
* ?†[[Homo sp. Nešer-Ramla]]*
* †[[Homo neanderthalensis]] – [[človek neandertálsky]]
* ?†[[Homo daliensis]]* - [[človek daliský]]
* ?†[[Homo longi]]*
* ?†[[Homo sp. Altaj]]/[[Homo altaiensis]]/[[Homo denisova]] - [[človek denisovský]] (možno patrí do druhu Homo longi)
* [[Homo sapiens]] – [[človek rozumný]]
(*) ''Druhy označené hviezdičkou boli opísané až od roku 2015, a preto nie sú zatiaľ zohľadnené v ostatných častiach tohto článku.''
=== Podrobnejšia verzia súčasnej systematiky ===
''Vysvetlivky:''
*''uvedený je stav v lete 2011''
*''uvedené sú "hlavné" vedecké/latinské názvy, všetky synonymá a slovenské názvy sú kvôli prehľadnosti uvedené v prvej tabuľke nižšie''
*''odsadené názvy – t. j. druhá, tretia atď. úroveň odrážky – predstavujú v zásade poddruhy alebo subjektívne synonymá, ojedinele len pomocné údaje''
*''prístup, pri ktorom sa do rodu človek (Homo) zahŕňajú aj parantropy, australopiteky (okrem Australopithecus garhi a Australopithecus sediba) a prípadne aj šimpanz a gorila tu nie je zohľadnený (k tomu pozri podnadpis Alternatívne systematiky)''
rod človek (Homo):
* †[[Homo sp.]] – rôzne ťažko zaraditeľné nálezy
*?†[[Homo platyops]]/[[Kenyanthropus platyops]] – nález KNM-WT 40 000; v roku 2003 preradené do rodu Homo z rodu Kenyanthropus, preradenie je sporné
* ?†[[Homo garhi]]/[[Australopithecus garhi]] – väčšinou však zaraďované ako druh rodu australopitek
* ?†[[Australopithecus sediba|"Australopithecus" sediba]] – nález opísaný v roku 2010 ako druh rodu australopitek, podľa viacerých bádateľov je lepšie ho preradiť pod Homo (potom by sa volal "Homo sediba", ale formálne tento názov zatiaľ, zdá sa, nikto nenavrhol)
*†[[Homo habilis]]/[[Australopithecus habilis]] v širšom zmysle/[[habilin]]:
** ?†[[Homo gautengensis]] – prehodnotenie starších nálezov (ktoré sa predtým zaraďovali najmä pod Homo habilis alebo Homo ergaster) v roku 2010; patrí sem aj [[Homo capensis]] (t. j. človek swartkranský – pozri nižšie)
** †[[Homo rudolfensis]]/[[Kenyanthropus rudolfensis]]/[[Australopithecus rudolfensis]]
** †[[Homo habilis]]/[[Australopithecus habilis]] v užšom zmysle
* †[[Homo erectus]] v širšom zmysle:
**?†[[Homo ergaster]] – zaraďované aj pod Homo habilis v širšom zmysle:
*** †[[Homo okotensis]] – nález KNM-ER 3883
*** †[[Homo kenyaensis]] – nález KNM-ER 3733
***iné
** ?†[[Homo georgicus]] – nálezy z Dmanisi; často považované za Homo ergaster
** †[[Homo erectus]] v užšom zmysle
***†[[Homo erectus erectus]] – nálezy: Kedung Brubus 1, časť nálezov z lokality Trinil, časť nálezov z lokality Sangiran a lokalita Sambungmacan
*** †[[Homo erectus modjokertensis]] – nález z lokality Mojokerto (Modjokerto 1) a časť nálezov zo Sangiranu (Sangiran 1a, Sangiran 1b); vrátane [[Homo erectus robustus]] (t. j. nálezu Sangiran 4); Homo modjokertensis býva zaraďovaný aj pod Homo erectus erectus
***?†[[Homo erectus dubius]] – nálezy Sangiran 5 a Sangiran 9, zaraďované aj pod Homo palaeojavanicus
***?†[[Homo erectus palaeojavanicus]]/[[Meganthropus palaeojavanicus]] – časť nálezov zo Sangiranu (Sangiran 6a, časť Sangiranu 7, Sangiran 27, Sangiran 31); zaraďované aj rôzne inde a mimo Homo
*** †[[Homo erectus pekinensis]] – nálezy z lokalít Čou-kchou-tien, Paj-lung-tung (Bailongdong v okrese Jün-si (Yunxi)), Lung-ku-tung (Longgudong v okrese Jün-sien (Yunxian)) a príp. ďalších
***†[[Homo erectus yuanmouensis]] – nález z lokality Jüan-mou (Yuanmou) v Číne; zaraďované aj pod Homo erectus pekinensis
***†[[Homo erectus lantianensis]] v širšom zmysle – nálezy:
****†[[Homo erectus gongwanglingensis]] resp. Homo (erectus) lantianensis v užšom zmysle – nález lokality Kung-wang-ling (Gongwangling)
****†[[Homo erectus chenchiawoensis]] – nález z lokality Čchen-ťia-wo (Chenjiawo)<ref>http://books.google.sk/books?id=jym1AAAAIAAJ&q=%22erectus+chenchiawoensis%22&dq=%22erectus+chenchiawoensis%22&hl=sk&ei=dZLITv7lN9HcsgaAhJz-Bg&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CC0Q6AEwAA, str. 15</ref>
****† [[Homo erectus officinalis]] – nález z Hong Kongu, termín sa môže chápať aj ako identický s nálezmi z Lantianu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.codiceedizioni.it/wp-content/uploads/2010/07/8875780307.pdf |dátum prístupu=2011-09-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120214043602/http://www.codiceedizioni.it/wp-content/uploads/2010/07/8875780307.pdf |dátum archivácie=2012-02-14 }}</ref>
* †[[Homo antecessor]] – nález z lokality Gran Dolina v Atapuerce v Španielsku (plus prípadne niektoré ďalšie nálezy), zaraďované aj pod Homo mauritanicus a inde; pozor na zámenu s nálezom z lokality Sima de los Huesos, ktorá je tiež v Atapuerce
* ?†[[Homo floresiensis]] – nález na indonézskom ostrove Flores; zaraďovaný aj inde, pôvodne najmä pod Homo erectus, často pod Homo sapiens (ako synonymum) a od roku 2007 ho viacerí autori zaraďujú niekde k Homo habilis <ref>Wood, B.:Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011</ref>
* †[[Homo heidelbergensis]] v širšom zmysle/[[archaický Homo sapiens]]) v širšom zmysle – niektoré alebo všetky európske (staršie aj neeurópske) nálezy sú občas zaraďované aj pod Homo neanderthalensis, staršie sa alternatívne (najmä) staršie nálezy a všetky ázijské nálezy zaraďovali pod Homo erectus:
** †[[Homo heidelbergensis]] v užšom zmysle (napr. Szalay 1979, Klein 1999, Storch 2007, Vančata 2007) – t. j. niektoré európske a prípadne aj niektoré africké nálezy:
*** † [[Homo heidelbergensis]] v najužšom zmysle – nález z lokality Mauer ([[Mauer 1]])
*** † [[Homo bilzinglebensis]] – nález z lokality Bilzingsleben
*** † [[Homo palaeohungaricus]] – nález z lokality Síleš (Vértesszöllös)
*** † [[Homo petralonensis]] – nález z lokality Petralona
*** † [[Homo tautavelensis]] – nález z jaskyne Arago pri Tautaveli
*** † [[Homo rhodesiensis]] – nález z Kabwe (Broken Hill) v Afrike; v širšom (novšom) zmysle je Homo rhodesiensis označenie pre všetkých afrických Homo heidelbergensis (prípadne okrem Homo mauritanicus)
***† [[Homo saldanensis]] – nález z lokality Saldanha – Elandsfontein
*** iné
** †[[Homo swanscombensis]] – nález zo Swanscombe; zaradenie sporné; spolu s nálezom z lokality Fontéchevade (dnes zaraďovaním pod neandertálcov) sa označuje aj ako [[Homo praesapiens sapiens]]; spolu s nálezmi z lokalít Steinheim, Schúl (Skhul), Tabun a Kafza (Qafzeh) sa označuje aj ako [[Homo sapiens intermedius]] <ref>Drobyševskij: Predšestvenniki, predki? Paleantropy, 2006</ref>
**† [[Homo steinheimensis]] – v užšom zmysle nález z lokality Steinheim an der Murr, zaraďované aj pod protoneandertálca alebo pod človeka heidelberského v užšom zmysle; v širšom zmysle [[predneandertálec]]/[[anteneandertálec]] (Homo sapiens anteneanderthalensis)
**† [[Homo reilingensis]] – nález z lokality Reilingen
**† [[Homo atapuerca]] – (?) nález zo Sima de los Huesos (každopádne Homo atapuerca nie je zhodné s Homo antecessor)
** †[[Homo njarasensis]] – nálezy z Eyasi
** †[[Homo daliensis]] – nález z lokality Ta-li (pchin-jin: Dali) v Číne a prípadne aj ďalšie podobné ako Ťin-niou-šan (Jinniushan) a pod.<ref>Manzi 2011</ref>
** †[[Homo mapaensis]] – v užšom zmysle nález z lokality Ma-pa (pchin-jin: Maba) v Číne, v širšom zmysle neskoré čínske nálezy patriace do archaického Homo sapiens (teda napr. aj Homo daliensis); ojedinele stále radené aj ako samostatný druh
**iné
**''Poznámka: Tento článok <ref>Manzi, G.:Before the Emergence of Homo sapiens: Overview on the Early-to-Middle Pleistocene Fossil Record (with a Proposal about Homo heidelbergensis at the subspecific level, 2011 http://www.hindawi.com/journals/ijeb/2011/582678/</ref> navrhuje druh Homo heidelbergensis deliť na 4 poddruhy: [[Homo heidelbergensis heidelbergensis]], [[Homo heidelbergensis steinheimensis]], [[Homo heidelbergensis rhodesiensis]] a [[Homo heidelbergensi daliensis]]''
* †[[Homo neanderthalensis]]:
**[[Homo sapiens praeneanderthalensis]], resp. [[Homo aniensis]] v širšom zmysle:
*** †[[Homo aniensis]] v užšom zmysle – nález z lokality Saccopastore (pri rieke Aniene pri Ríme)
*** †[[Homo camerotensis]] – nález z lokality Camerota <ref>nikde nie je uvedené, do ktorej skupiny nálezov neandertálcov tento nález patrí, sem je zaradený len odhadom podľa vysokého veku</ref>
*** †[[Homo ehringsdorfensis]] – nález z lokality Ehringsdorf; v širšom zmysle zrejme celý [[protosapient]] <ref>Podborský: Dějiny pravěku a rané doby dějinné, 1997 uvádza "ehringsdorfského človeka" ako synonymum protosapienta (t. j. skupiny zahŕňajúcej nálezy Palestína, Irak, Uzbekistan, Kiik-Koba, Krapina, Šaľa, Šipka, Kůlna, Ochoz, Ehringsdorf, Fontéchevade)</ref>
*** †[[Homo galilensis]] – nález z lokality Az-Zuttíja (el-Zuttiyeh)
*** †[[Homo krapinensis]] – nález z lokality Krapina
*** †[[Protanthropus tabunensis]] – nález z lokality Tabun (arab. Tabún)
*** iné
**†[[Homo neanderthalensis]] v užšom zmysle:
***†[[Homo chapellensis]] – nález z lokality La-Chapelle-aux-Saints; v širšom zmysle zahŕňa aj Homo mousteriensis
***†[[Homo mousteriensis]] – nález z lokality Le Moustier; názov Homo mousteriensis sa môže byť v širšom zmysle aj synonymum neandertálcov (bežné svojho času vo Francúzsku); vo Wood 2000 text nejasne vyznieva tak ako by Homo transprimigenius (bez dodatku mousteriensis) označoval nálezy z Le Moustier, La Chapelle, La Ferrassie a La Quina
*** †[[Homo breladensis]] – nález z lokality St. Brelade (Normanské ostrovy); zaraďované aj pod Homo sapiens
*** † [[Homo spyensis]] – nález z lokality Spy
*** †[[Homo kiikobiensis]] – nález z lokality Kiik-Koba na Ukrajine
***† [[Homo shanidarensis]] – nález z lokality [[Šánidar]](angl. Shanidar), v širšom zmysle všetky (zrejme rané) ázijské nálezy Homo sapiens <ref>http://books.google.sk/books?id=L2nCQlFMyRAC&pg=PA111&lpg=PA111&dq=%22Homo+presapiens%22&source=bl&ots=7ukyQHWUDF&sig=MisMAmyYq9H7DwiQif0d7xrIF3s&hl=sk&ei=8MyIToIukJjRBcm69d4P&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCEQ6AEwAA#v=onepage&q=Homo%20semeioticus&f=false</ref>
*** † [[Homo naulettensis]] – nález z lokality La Naulette v Belgicku
*** †[[Homo calpicus]] – nález Gibraltar 1 z lokality Forbes' Quarry v Gibraltári
*** iné
* ?†[[Homo sp. Altai]] – nález z jaskyne [[Denisova]], oddelil sa od človeka neandertálskeho pred 640000 rokmi<ref>Reich, D. et al.:Genetic history of an archaic hominin group from Denisova Cave in Siberia, 2010 http://genetics.med.harvard.edu/reichlab/Reich_Lab/Press_files/2010_Nature_Denisova_Genome.pdf, http://www.ncbi.nlm.nih.gov/Taxonomy/Browser/wwwtax.cgi?mode=Info&id=741158&lvl=3&p=mapview&p=has_linkout&p=blast_url&p=genome_blast&lin=f&keep=1&srchmode=1&unlock</ref>
* [[Homo sapiens]]:
**†[[Homo sapiens fossilis]]:
***†[[Homo sapiens idaltu]] – nález z lokality Herto
***†[[Homo sapiens afer]] – nález z lokality Border Cave (ale Homo (sapiens) afer Linnaeus 1758 označuje všetkých moderných Afričanov)
***†[[Homo australoideus africanus]] – nález z lokality Cape Flats v JAR
***†[[Homo capensis]] – sporný nález z lokality Boskop (pozor na zámenu s nálezom [[človek swartkranský]])
***†[[Homo drennani]] – nález z lokality Cape Flats v JAR
***†[[Homo wadjakensis]] – nález z lokality Wadjak z Jávy
***[[Homo sapiens cromagnonensis]] (t. j. európske nálezy):
****†[[Homo spelaeus]] – nález Cro-Magnon 1
****†[[Homo predmostensis]] – nález z lokality Předmostí
****†[[Homo aurignacensis]] – nález z lokality Combe-Capelle
****†[[Homo grimaldii]] – nález z lokality Grimaldi
****†[[Homo priscus]] – nález z lokality Chancelade
***iné
**[[Homo sapiens recens]]
*[[incertae sedis]] – ''tým sa presnejšie na účely tohto zoznamu myslia taxóny, ktoré sa dnes obyčajne síce zaradujú pod niektorý z druhov rodu Homo, ale často je sporné, pod ktorý, resp. taxóny, ktoré sú z dnešného pohľadu rozdelené do viacerých druhov rodu Homo súčasne (sporné samozrejme môže byť zaradenie aj ďalších taxónov, tu nasledujú len "najspornejšie" prípady)'':
**Afrika:
*** †[[Homo kanamensis]] – nález [[Kanam 1]], zaraďovaný ako Homo erectus alebo Homo rhodesiensis alebo Homo soloensis alebo Homo sapiens alebo zriedkavo ako samostatný druh
*** †[[Homo habilis wushanensis]] – nález z lokality Lung-ku-pcho (pchinjin: Longgupo), zaraďovaný ako Homo habilis alebo Homo erectus alebo Homo ergaster alebo často mimo rodu Homo
*** †[[Homo microcranous]] – nález [[KNM-ER 1813]]; staršie zaraďované pod Homo habilis alebo všelikde inde, novšie skôr pod Homo ergaster; v knihe Schwartz-Tattersall 2005 Homo microcranous označuje skupinu (putatívnych erektov) tvorenú nálezmi KNM-ER 1813, OH 13 a OH 65 a KNM-WT 15000
*** [[Homo capensis]] – pôvodne nález SK 15 a pravdepodobne aj SK 45, neskôr aj nález SK 847 (v širšom zmysle); najnovšie sa zaraďuje pod Homo gautengensis, inak sa radí najmä pod Homo ergaster alebo Homo erectus alebo Homo habilis; pozor na zámenu s druhým významom názvu Homo capensis – človek boskopský
*** †[[Homo leakeyi]] – nález [[OH 9]]; zaraďované pod Homo ergaster alebo pod Homo erectus (v užšom zmysle); v širšom zmysle zahňa aj niektoré ďalšie africké nálezy
*** †[[človek olduvaiský]] – nález OH 9 a možno aj OH 12 (a prípadné podobné nálezy), o zaradení OH 9 pozri vyššie človek Leakyho, OH 12 je nález so sporným zaradením
*** †[[Homo mauritanicus]] – nález z lokality Tiganníf (Tighe (n) nif)/Tarnifin (Ternifine)/Palikao, prípadne plus ďalšie severoafrické nálezy z podobného obdobia a zriedkavejšie plus nález Gran Dolina (t. j. Homo antecessor); zaraďované pod Homo heidelbergensis alebo Homo erectus alebo najnovšie (pre nálezy: Tiganníf, Thomas Quarry, Awlád Hamída 1 a možno aj Sídí Abdurrahmán, Salá a Rabat/Kebibat) pod Homo ergaster ako poddruh Homo ergaster mauritanicus (pozri v článku Homo ergaster); nález Sídí Abdurrahmán má aj označenie †[[Pithecanthropus maghrebiensis]]
***†[[Homo helmei]] – pôvodne len nález z lokality Florisbad, neskôr aj podobné nálezy od cca 270 000 BP (Florisbad, Laetoli atď.), ktoré sa najnovšie podľa Rightmira 2007 zaraďujú skôr pod človeka dnešného typu (nález Florisbad stále možno zaradiť pod Homo heidelbergensis)<ref>Rightmire, G. P.:Middle and later Pleistocene hominins in Africa and Southwest Asia, 2009 http://www.pnas.org/content/106/38/16046.full</ref>, ale inak sa viacero nálezov z tejto skupiny (nie len Florisbad) u niektorých autorov obyčajne zaraďuje pod Homo heidelbergensis; občas sa Homo helmei zaraďuje aj ako samostatný druh
**Ázia:
*** †[[Homo narmadensis]] – nález z lokality Narmada (Hathnora) v Indii; zaraďované pod Homo heidelbergensis alebo Homo sapiens (Homo helmei) alebo Homo erectus alebo zriedkavejšie pod Homo neanderthalensis
*** †[[Homo erectus hexianensis]] – nález z lokality Che-sien (pchin-jin: Hexian) v Číne; zaraďované pod Homo heidelbergensis (archaický Homo sapiens) alebo Homo erectus (pekinensis)
*** †[[Homo erectus yunxianensis]] – nález z lokality Jün-sien (pchin-jin: Yunxian) v Číne; zaraďované pod Homo heidelbergensis alebo Homo erectus
*** †[[Homo erectus nanjingensis]] – nález z lokality Tchang-šan (pchin-jin: Tangshan) pri Nankingu (po čínsky: Nan-ťing, pchin-jin: Nanjing) v Číne; zaraďované pod Homo heidelbergensis (archaický Homo sapiens) alebo pod Homo erectus (pekinensis)
*** †[[Homo soloensis]] – v užšom zmysle nálezy z lokality Ngandong (na Jáve), v širšom zmysle aj ďalšie podobné nálezy; zaraďované pod Homo heidelbergensis (archaický Homo sapiens) alebo pod Homo erectus (u Santa Luca 1980 dokonca pod Homo erectus erectus <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.icr.org/pubs/imp/imp-286.htm |dátum prístupu=2004-04-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20040411174835/http://www.icr.org/pubs/imp/imp-286.htm |dátum archivácie=2004-04-11 }}</ref>; pozor na zámenu s Homo erectus ngandongensis
*** †[[Homo erectus ngandongensis]] – nález Sambungmacan (súčasť "Sangiran Dome") <ref>Freudig, Doris (ed.): Lexikon der Biologie. Gesamtausgabe in 15 Bänden und auf CD-ROM. 2004; viaceré zdroje nejasne (a zrejme omylom) uvádzajú, že je to to isté ako Homo soloensis</ref>; zaraďované pod Homo erectus alebo pod Homo soloensis
*** †[[Paleoanthropus palestinensis]] – nálezy z lokalít Schúl, Tabun, Zuttíja a Šukbá <ref>Drobyševskij: Predšestvenniki, predki? Paleantropy, 2006; Wood 2011</ref>; nález Schúl sa dnes obyčajne radí pod Homo sapiens, ostatné obyčajne pod neandertálcov
*** †[[Homo palestinus]]/[[Homo palestinensis]] – primárne nález z lokality Kafza (Qafzeh), ale aj iné podobné, napr. Schúl; nálezy Kafza a Schúl sa dnes zaraďujú obyčajne pod Homo sapiens, ostatné obyčajne pod neandertálca; staršie Homo palestinus niekedy v širšom zmysle slúžil aj ako synonymum pre [[progresívny neandertálec|progresívneho neandertálca]]
**Európa:
***†[[Homo cepranensis]] – nález z Ceprana; najnovšie zaraďovaný pod Homo heidelbegensis, staršie zaraďovaný ako samost. druh, pod Homo antecessor, pod Homo erectus alebo pod Homo neanderthalensis <ref>Mounier A, Condemi S, Manzi G (2011) The Stem Species of Our Species: A Place for the Archaic Human Cranium from Ceprano, Italy. PLoS ONE 6 (4): e18821. doi:10.1371/journal.pone.0018821 http://www.plosone.org/article/info%3Adoi%2F10.1371%2Fjournal.pone.0018821#pone-0018821-g001; Manzi, G.:Before the Emergence of Homo sapiens: Overview on the Early-to-Middle Pleistocene Fossil Record (with a Proposal about Homo heidelbergensis at the subspecific level, 2011 http://www.hindawi.com/journals/ijeb/2011/582678/</ref>
***†[[Homo aesernensis]] – nález z lokality La Pineta/Isernia (sporné datovanie: buď 780 000 alebo menej ako 500 000 BP <ref>Klein 1999</ref>), zaraďovaný pod Homo erectus alebo Homo heidelbergensis, ale väčšinou sa zaradenie nešpecifikuje
Tabuľka synoným k názvom použitým v prehľade uvedenom vyššie (zoradené sú nie podľa abecedy, ale podľa poradia výskytu v prehľade uvedenom vyššie):
{| class="wikitable"
! lat. názov
! lat. synonymá
! slov. názov
! slov. synonymá
|-
|[[Homo sp.]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo platyops]]
|[[Kenyanthropus platyops]], [[Australopithecus platyops]]
|x
|x
|-
|[[Homo garhi]]
|[[Australopithecus garhi]]
|x
|x
|-
|[[Australopithecus sediba|"Australopithecus" sediba]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo habilis]]
|[[Australopithecus habilis]], [[Paranthropus habilis]], [[Kenyanthropus habilis]], [[Protopithecanthropus habilis habilis]], (?)[[Pithecanthropus habilis]], [[Australopithecus africanus habilis]], [[Homo erectus habilis]], [[Homo sapiens habilis]], [[Pre-Zinjanthropus]]
|[[človek zručný]]
|[[pračlovek]], [[človek obratný]], [[obratný človek]], [[človek schopný]], [[schopný človek]], [[homo habilis]], v širšom zmysle aj: [[habilin]]
|-
|[[Homo gautengensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo rudolfensis]]
|[[Kenyanthropus rudolfensis]], [[Australopithecus rudolfensis]], [[Pithecanthropus rudolfensis]], [[Protopithecanthropus habilis rudolfensis]]
|[[človek turkanský]]
|x
|-
|[[Homo erectus]]
|[[Homo sapiens erectus]], [[Pithecanthropus erectus]], [[Archanthropus]], [[Archanthropinae]], [[Archanthropini]]
|[[človek vzpriamený]]
|[[vzpriamený človek]], [[homo erectus]], [[archantrop]], [[archantropín]], [[opočlovek]]
|-
|[[Homo ergaster]]
|[[Homo erectus ergaster]], [[Homo sapiens ergaster]]
|[[človek pracujúci]]
|[[človek pracovitý]], [[homo ergaster]], [[africký Homo erectus]], [[raný africký Homo erectus]]
|-
|[[Homo okotensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo kenyaensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo georgicus]]
|[[Homo erectus georgicus]], (?)[[Homo ergaster georgicus]]
|[[človek gruzínsky]]
|x
|-
|[[Homo erectus erectus]]
|[[Hylobates giganteus]], [[Hylobates gigas]], [[Homo javanensis primigenius]], [[Homo pithecanthropus]], [[Proanthropus]] (sensu Wilser), [[Protanthropus erectus]], [[Pithecanthropus duboisii]], [[Homo trinilis]], [[Homo trinilensis]], [[Praehomo asiaticus javanensis]], [[Praehomo javanensis]], [[Pithecanthropus erectus erectus]], [[Homo erectus javanensis]], pôvodne [[Anthropopithecus erectus]] resp. o dva roky neskôr [[Pithecanthropus erectus]]
|[[človek trinilský]]
|[[človek vzpriamený trinilský]], staršie názvy: [[človek jávsky]], [[jávsky človek]], [[pitekantrop jávsky]], [[opočlovek vzpriamený]], [[jávsky opočlovek]]
|-
|[[Homo erectus modjokertensis]]
|[[Australopithecus africanus modjokertensis]], [[Homo modjokertensis]], pôvodne [[Pithecanthropus modjokertensis]]
|[[človek modžokertský]]
|[[človek vzpriamený modžokertský]]
|-
|[[Homo erectus robustus]]
|[[Homo robustus]], [[Pithecanthropus robustus]]
|x
|x
|-
|[[Homo erectus dubius]]
|[[Homo dubius]], [[Pithecanthropus dubius]]
|x
|x
|-
|[[Homo erectus palaeojavanicus]]
|[[Homo palaeojavanicus]], [[Homo palaeojavanicus sangiranensis]], [[Meganthropus palaeojavanicus]], [[Homo meganthropus]], [[Australopithecus palaeojavnicus]]
|[[človek starojávsky]]
|[[človek vzpriamený starojávsky]], [[megantrop starojávsky]]
|-
|[[Homo erectus pekinensis]]
|[[Homo pekinensis]], [[Praehomo asiaticus sinensis]], [[Praehomo sinensis]], [[Sinanthropus pekingensis]], (?) [[Pithecanthropus pekingensis]], [[Pithecanthropus pekinensis]], [[Pithecanthropus sinensis]], [[Pithecanthropus steinheimensis pekinensis]], [[Homo erectus sinensis]], pôvodne [[Sinanthropus pekinensis]]
|[[človek pekinský]]
|[[sinantrop]], [[čínsky človek]]
|-
|[[Homo erectus yuanmouensis]]
|[[Sinanthropus yuanmovensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo erectus lantianensis]]
|[[Homo lantianensis]], [[Pithecanthropus lantianensis]], [[Sinanthropus lantianensis]], [[Homo lantienensis]]
|[[človek lantiansky]]
|[[človek vzpriamený lantiansky]], staršie [[sinantrop lantiansky]]
|-
|[[Homo erectus gongwanglingensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo erectus chenchiawoensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo erectus officinalis]]
|[[Sinanthropus officinalis]]
|x
|x
|-
|[[Homo antecessor]]
|(?)[[Homo sapiens antecessor]], (?)[[Homo erectus antecessor]]
|[[človek predchodca]]
|x
|-
|[[Homo floresiensis]]
|[[Homo sapiens floresiensis]], (?)[[Homo erectus floresiensis]]
|[[človek floreský]]
|[[Hobbit]], [[hobit]]
|-
|[[Homo heidelbergensis]]
|[[Homo sapiens heidelbergensis]], [[Homo erectus heidelbergensis]], (časť) [[Homo heidelbergensis heidelbergensis]], [[Pithecanthropus heidelbergensis]], [[Pithecanthropus erectus heidelbergensis]], [[Palaeanthropus heidelbergensis]], [[Pseudhomo heidelbergensis]], [[Protanthropus heidelbergensis]], [[Praehomo heidelbergensis]], [[Praehomo europaeus]], [[Anthropus heidelbergensis]], [[Europanthropus heidelbergensis]], [[Euranthropus sp.]], [[Maueranthropus heidelbergensis]], pôvodne: [[Homo heidelbergensis]]
|[[človek heidelberský]]
|[[heidelberský človek]], [[homo heidelbergensis]], [[heidelberský opočlovek]], (v najužšom zmysle aj) [[mauerský človek]]
|-
|[[Homo sapiens archaicus]]
|x
|[[archaický Homo sapiens]]
|[[archaický sapiens]], (?)[[archaický sapient]], [[raný Homo sapiens]], [[vyspelý Homo erectus]]
|-
|[[Homo bilzinglebensis]]
|[[Homo sapiens bilzinglebensis]], pôvodne: [[Homo erectus bilzingslebensis]]
|[[človek bilzingslebenský]]
|x
|-
|[[Homo palaeohungaricus]]
|(?)[[Homo hungaricus]], (?)[[Homo erectus hungaricus]], [[Homo erectus palaeohungaricus]], [[Homo sapiens palaeohungaricus]], (?)[[Homo sapiens hungaricus]], pôvodne [[Homo erectus seu sapiens palaeohungaricus]]
|[[človek starouhorský]]
|[[človek panónsky]]
|-
|[[Homo petralonensis]]
|[[Homo petraloniensis]], [[Homo erectus petralon(i)ensis]], [[Homo sapiens petralon(i)ensis]], [[Archanthropus europaeus petralon(i)ensis]]
|[[človek petralonský]]
|x
|-
|[[Homo tautavelensis]]
|(?)[[Homo sapiens tautavelensis]], pôvodne [[Homo erectus tautavelensis]]
|[[človek tautavelský]]
|x
|-
|[[Homo rhodesiensis]]
|[[Homo sapiens rhodesiensis]], [[Homo erectus rhodesiensis]], [[Homo erectus seu sapiens rhodesiensis]], [[Homo neanderthalensis rhodesiensis]], [[Homo heidelbergensis rhodesiensis]], pôvodne [[Cyphanthropus rhodesiensis]]
|[[človek rodézsky]]
|[[rodézsky človek]]
|-
|[[Homo saldanensis]]
|[[Homo saldanhensis]], (?)[[Homo saldensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo swanscombensis]]
|[[Homo sapiens swanscombensis]], [[Homo marstoni]], [[Homo sapiens protosapiens]]
|x
|x
|-
|[[Homo praesapiens sapiens]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo sapiens intermedius]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo steinheimensis]]
|[[Homo sapiens steinheimensis]], [[Homo erectus steinheimensis]], [[Homo neanderthalensis steinheimensis]], [[Pithecanthropus steinheimensis]], (=?)[[Homo murrensis]], [[Homo heidelbergensis steinheimensis]]
|[[človek steinheimský]]
|[[steinheimský človek]], [[steinheimský neandertálec]]
|-
|[[Homo sapiens anteneanderthalensis]]
|[[Homo anteneanderthalensis]]
|[[anteneandertálec]]
|[[predneandertálec]]
|-
|[[Homo reilingensis]]
|[[Homo erectus reilingensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo atapuerca]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo njarasensis]]
|[[Africanthropus njarasensis]], [[Palaeoanthropus njarasensis]], nesprávne: Africanthropus/[[Palaeoanthropus njarensis]]
|[[afrikantrop]]
|x
|-
|[[Homo daliensis]]
|[[Homo erectus daliensis]], [[Homo sapiens daliensis]], [[Homo heidelbergensis daliensis]]
|[[človek daliský]]
|x
|-
|[[Homo mapaensis]]
|[[Homo erectus mapaensis]], [[Homo sapiens mapaensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo neanderthalensis]]
|[[Homo sapiens neanderthalensis]], [[Homo primigenius]], [[Homo mousteriensis]], [[Homo neander]], [[Homo antiquus]], [[Homo faber]], [[Homo incipiens]], [[Homo stupidus]], [[Homo sapiens stupidus]], [[Homo erectus neanderthalensis]], [[Pithecanthropus neanderthalensis]], [[Prothomo]], [[Paleoanthropus]], [[Paleoanthropinae]], [[Paleoanthropini]], [[Protanthropus]], [[Protanthropus atavus]], [[Homo europaeus primigenius]], [[Palaeanthropus europaeus]] (spolu s [[Palaeanthropus krapinensis]]), [[Anthropus neanderthalensis]], [[Archanthropus]], [[Metanthropus]]
|[[človek neandertálsky]]
|[[neandertálsky človek]], [[neandertálec]], [[neandertálsky pračlovek]], [[pračlovek neandertálskeho typu]], [[homo neanderthalensis]], [[paleantropín]], [[paleantropin]], (?)[[paleotropín]], [[paleantrop]], [[pračlovek]], [[človek múdry neandertálsky]], [[človek rozumný neandertálsky]], [[neandertálsky rozumný človek]], [[človek prvobytný]]
|-
|[[Homo sapiens praeneanderthalensis]]
|[[Homo praeneanderthalensis]], [[Homo präneanderthalensis]], [[Homo preneanderthalensis]]
|[[protoneandertálec]]
|[[preneandertálec]], [[včasný neandertálec]], [[raný neandertálec]]
|-
|[[Homo aniensis]]
|[[Homo neanderthalensis aniensis]], [[Homo sapiens aniensis]]
|[[človek aniensky]]
|x
|-
|[[Homo camerotensis]]
|[[Homo camerotaensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo ehringsdorfensis]]
|(?)[[Homo heringsdorfensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo sapiens protosapiens]]
|x
|[[protosapient]]
|x
|-
|[[Homo galilensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo krapinensis]]
|[[Homo krapiniensis]], [[Homo sapiens krapinensis]], [[Homo neanderthalensis krapinensis]], [[Homo neanderthalensis var. krapensis]], pôvodne [[Homo primigenius krapinensis]]
|x
|x
|-
|[[Protanthropus tabunensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo neanderthalensis]] (v užšom zmysle)
|[[Homo sapiens neanderthalensis]] (v užšom zmysle); synonymá pre taxóny s nálezom Neandertal ako holotypom: [[Palaeoanthropus neanderthalensis]], [[Homo primigenius neanderthalensis]], [[Homo neanderthalensis neanderthalensis]], [[Homo sapiens neanderthalensis neanderthalensis]], (?)[[Homo neanderthalensis fossilis]], (?)[[Homo neanderthalensis recens]]
|[[klasický neandertálec]]
|[[extrémny neandertálec]], [[typický neandertálec]], [[človek neandertálsky]] (atď. pozri synonymá pod človek neandertálsky), [[človek múdry neandertálsky]] (atď. pozri synonymá pod človek neandertálsky)
|-
|[[Homo chapellensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo mousteriensis]]
|[[Homo le mousteriensis]], [[Homo lemousteriensis]], [[Homo transprimigenius mousteriensis]], [[Homo mousteriensis hauseri]], [[Homo acheulensis moustieri]]
|x
|x
|-
|[[Homo breladensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo spyensis]]
|[[Homo primigenius var. spyensis]], [[Homo neanderthalensis spyensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo kiikobiensis]]
|[[Homo kiik-kobiensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo shanidarensis]]
|[[Homo sapiens shanidarensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo naulettensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo calpicus]]
|[[Homo calpensis]], [[Homo gibraltarensis]] <ref>presnejšie Homo gibraltarensis Battaglia 1924, lebo podľa Romeo, L.: Ecce Homo! A Lexicon of man to (nejasne) vyzerá tak, že Homo gibraltarensis Broca 1869 je nejaký iný nález z Gibraltáru</ref>
|x
|x
|-
|[[Homo sp. Altai]]
|[[Homo sapiens altaiensis]], [[Homo altaiensis]] (iné predbežne navrhované názvy: (?)[[Homo siberiensis]], (?)[[Homo denisoviensis]])
|x
|x
|-
|[[Homo sapiens]]
|[[Homo sapiens sapiens]], [[Neoanthropus]], [[Neoanthropinae]], [[Neoanthropini]]
|[[človek rozumný]]
|[[rozumný človek]], [[človek múdry]], [[homo sapiens]], [[sapient]], [[neantrop]], [[neantropín]], [[človek rozumný dnešný]], [[človek dnešného typu]], [[človek vyspelý]], [[homo sapiens sapiens]]
|-
|[[Homo sapiens fossilis]]
|[[Homo sapiens sapiens fossilis]], [[Homo sapiens diluvialis]], [[Neoanthropus fosssilis]]
|[[človek predveký]]
|[[predveký človek]], [[človek praveký]], [[praveký človek]], novšie: [[raný moderný človek]], [[archaický moderný človek]], [[anatomicky moderný človek]]
|-
|[[Homo sapiens idaltu]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo sapiens afer]] Wells 1969 <ref>Presnejšie [[Homo sapiens afer]] Wells 1969, lebo Homo (sapiens) afer Linnaeus 1758 označuje všetkých moderných Afričanov</ref>
|x
|x
|x
|-
|[[Homo australoideus africanus]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo capensis]]
|[[Homo sapiens capensis]], "[[Homo sapiens Boskop]]" <ref>http://myfundi.co.za/e/Genus:_Homo_%E2%80%93_Early_discoveries#Homo_capensis</ref>
|[[človek boskopský]]
|[[boskopský človek]]
|-
|[[Homo drennani]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo wadjakensis]]
|[[Homo sapiens wadjakensis]], [[Homo erectus wajakensis]], pôvodne [[Homo wadjakensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo sapiens cromagnonensis]]
|[[Homo sapiens cro-magnonensis]], veľmi zriedkavo: (?)[[Homo cromagnon]] či (?)[[Homo sapiens cromagnon]]
|[[kromaňonec]]
|[[cromagnonec]], [[kromaňonský človek]], [[cromagnonský človek]], [[človek kromaňonský]], [[človek cromagnonský]]
|-
|[[Homo spelaeus]]
|[[Homo europaeus var. fossilis]], [[Homo larterti]]
|[[starec z Cro-Magnonu]]
|[[kromaňonec]], [[kromaňonský človek]] (atď. pozri vyššie synonymá kromaňonca)
|-
|[[Homo predmostensis]]
|[[Homo předmostensis]], [[Homo predmosti]], (?)[[Homo sapiens predmostensis]], [[Notanhropus]], [[Homo eurafricanus archaicus]]
|x
|x
|-
|[[Homo aurignacensis]]
|[[Homo aurignacensis hauseri]], [[Homo sapiens aurignacensis]], [[Homo fossilis protoaethiopicus|Homo fossilis proto (-) aethiopicus]], [[Homo meridionalis protoaethiopicus|Homo meridionalis proto (-) aethiopicus]], [[Notaanthropus]], [[Homo eurafricanus recens]] (posledné zahŕňa príp. aj [[Homo priscus]])
|x
|x
|-
|[[Homo grimaldii]]
|[[Homo grimaldiensis]], [[Homo grimaldicus]], [[Homo sapiens grimaldiensis]], [[Homo niger var. fossilis]]
|x
|x
|-
|[[Homo priscus]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo sapiens recens]]
|[[Homo sapiens sapiens recens]]
|[[človek súčasný]]
|[[recentný človek]], [[súčasný človek]], [[žijúci človek]], [[moderný človek]], [[človek rozumný súčasný]], [[súčasný človek rozumný]]
|-
|[[Homo kanamensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo habilis wushanensis]]
|[[Homo erectus wushanensis]], (?)[[Homo wushanensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo microcranous]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo capensis]]
|[[Homo erectus capensis]], pôvodne [[Telanthropus capensis]]
|[[človek swartkranský]]
|[[telantrop]]
|-
|[[Homo leakeyi]] <ref>presnejšie Homo leakeyi Haberer 1963, lebo Homo leakeyi Paterson 1940 je synonymum neandertálca</ref>
|[[Homo erectus leakeyi]], [[Homo sapiens leakeyi]], [[Pithecanthropus leakeyi]], [[Homo (Proanthropus) louisleakeyi]] <ref>k názvu pozri aj tu str. 480 dole http://www.anth.uconn.edu/faculty/mcbrearty/Pdf/McB%20&%20Brooks%202000%20TRTW.pdf</ref>
|[[človek Leakeyho]]
|x
|-
|[[Homo erectus olduvaiensis]]
|[[Pithecanthropus olduvaiensis]]
|[[človek olduvaiský]]
|x
|-
|[[Homo mauritanicus]]
|[[Homo erectus mauritanicus]], [[Pithecanthropus mauritanicus]], [[Pithecanthropus ternifinus]], [[Homo (pithecanhtropus) atlanticus]], [[Homo (pithecanthropus) ternifinus]], pôvodne [[Atlanthropus mauritanicus]]; pre všetky výskyty nesprávne (?):... mauretanicus namiesto...mauritanicus
|[[človek mauretánsky]]
|[[atlantrop]]
|-
|[[Pithecanthropus maghrebiensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo helmei]]
|[[Homo sapiens helmei]], pôvodne "[[Homo (Africanthropus) helmei]]"; nález Florisbad aj: [[Homo florisbadensis]] a [[Homo florisbadensis helmei]]
|x
|x
|-
|[[Homo narmadensis]]
|[[Homo erectus narmadensis]] (toto je aj pôvodný názov), (?) [[Homo erectus narmadaensis]], [[Homo sapiens narmadensis]]
|x
|x
|-
|[[Homo erectus hexianensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo erectus yunxianensis]]
|x
|x
|x
|-
|[[Homo erectus nanjingensis]]
| <u>(?) [[Homo erectus nankinensis]]</u>
|x
|x
|-
|[[Homo soloensis]]
|<u>[[Homo javanthropus]], [[Homo sapiens soloensis]], [[Homo erectus soloensis]], [[Homo primigenius asiaticus]], [[Homo neanderthalenis soloensis]], [[Pithecanthropus steinheimensis soloensis]], [[Pithecanthropus soloensis]], (?) [[Pithecanthropus ngandongensis]], pôvodne [[Homo (Javanthropus) soloensis]]</u>
|[[človek ngandonský]]
|x
|-
|[[Homo erectus ngandongensis]] (Sartono 1982)
|<u>x</u>
|x
|x
|-
|[[Paleoanthropus palestinensis]]
|[[Paleoanthropus palestinicus]], [[Paleoanthropus palestinus]]
|x
|x
|-
|[[Homo palestinus]]
|[[Homo palestinensis]], [[Homo sapiens palestinus]], [[Homo sapiens palestinensis]], [[Homo erectus palestinus]], [[Homo neanderthalensis palestinensis]], [[Homo neanderthalensis palestinicus]], [[Homo primigenius palestinucus|Homo primigenius palestin (ic) us]], [[Homo sapiens orientalensis]]
|[[človek palestínsky]]
|[[palestínsky človek]], [[protokromaňonec]], staršie [[palestínsky neandertálec]]
|-
|[[Homo cepranensis]]
|x
|[[človek cepranský]]
|x
|-
|[[Homo aesernensis]]
|[[Homo aeserniensis]], [[Homo erectus aesernensis]]
|x
|x
|}
=== Alternatívne systematiky ===
Ako vidno v nižšie uvedenej tabuľke alternatívnych systematík rodu človek (Homo), jeden z faktorov, ktoré sa v systematikách líšia, je šírka taxónov obsiahnutých v rode Homo. Z hlavných alternatív spomeňme:
*Mení sa rozsah pojmu [[Homo habilis]]. Homo habilis môže napríklad zahŕňať aj taxón [[Homo rudolfensis]] a v najširšom ponínamí aj taxóny [[Homo ergaster]] a [[Homo georgicus]]. Širšie ponímanie Homa habilisa bolo bežné najmä v druhej polovici 20. storočia. Homo habilis v (niektorom) širšom zmysle nazývame aj [[habilini]] (resp. neživotne [[habiliny]]).
*Mení sa rozsah pojmu [[Homo ergaster]]. Tento môže alternatívne zahŕňať všetky africké nálezy až do (nevrátane) začiatku nálezov taxónu [[Homo heidelbergensis]].
*Mení sa rozsah pojmu [[Homo erectus]]. Homo erectus môže napríklad byť obmedzený tak, že sa z neho odčlení [[Homo pekinensis]] ako samostatný druh alebo sa z neho odčlenia africké nálezy (tie potom spolu s taxónom Homo antecessor tvoria samostatný druh nazývaný [[Homo mauritanicus]] alebo [[Homo antecessor]]); pojem Homo erectus môže byť naopak rozšírený tak, že zahŕňa aj taxón [[Homo ergaster]] a/alebo taxón [[Homo antecessor]] a v najširšom ponímaní zahŕňa okrem vlastného Homa erecta aj taxóny [[Homo ergaster]], [[Homo antecessor]], [[Homo georgicus]] a (časť alebo celý) [[Homo heidelbergensis]] (vrát. Homo rhodesiensis, Homo cepranensis a pod.). Širšie ponímania Homa erecta boli bežné najmä v druhej polovici 20. storočia a v tom čase sa takto ponímaný Homo erectus označoval aj ako [[archantrop]] alebo [[opočlovek]]. Homa erecta v (niektorom) širšom zmysle nazývame aj [[erekti]] (resp. neživotne [[erekty]]).
*Mení sa rozsah pojmu [[Homo heidelbergensis]]. Homo heidelbergensis môže byť napríklad obmedzený na európske nálezy (africké nálezy sa potom volajú [[Homo rhodesiensis]]) alebo zriedkavejšie naopak na africké nálezy, alebo môže byť obmedzený len na určité európske (a africké) nálezy (vo vyššie uvedenom prehľade je to označené ako "Homo heidelbergensis v užšom zmysle") alebo môže byť obmedzený len na nález z Maueru; Homo heidelbergensis môže byť naopak aj rozšírený, a to tak, že zahŕňa aj taxón [[Homo antecessor]].
*Mení sa rozsah pojmu [[Homo sapiens]]. Homo sapiens môže napríklad zahŕňať aj taxón [[Homo neanderthalensis]] (to bol štandard v druhej polovici 20. storočia) a/alebo taxón [[Homo heidelbergensis]] alebo jeho časť (pozri [[archaický Homo sapiens]]), v ešte širšom ponímaní zahŕňa Homo sapiens všetky taxóny nasledujúce za (nevrátane) [[Homo habilis]], teda taxóny [[Homo ergaster]], [[Homo georgicus]], [[Homo erectus]] atď. až po (vrátane) [[Homo sapiens]] a [[Homo neanderthalensis]]. Y. Coppens (v tabuľke to nie je zobrazené) považuje všetkých príslušníkov rodu Homo za príslušníkov Homo sapiens <ref>http://ma.prehistoire.free.fr/histoire2.htm</ref>, podobne napríklad Bonde v roku 1989 <ref>citované napr. v Henke, W., Rothe, H.: Stammesgeschichte des Menschen, 1998, str. 272 http://books.google.sk/books?id=u_wZ4_zc3jkC&printsec=frontcover&dq=inauthor:%22Winfried+Henke%22&hl=sk&ei=VxSjTqftJ_GQ4gTetJiwBA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=3&ved=0CDkQ6AEwAg#v=onepage&q=Bonde&f=false</ref>.
*Mení sa rozsah pojmu [[Homo neanderthalensis]]. Homo neanderthalensis môže zahŕňať napríklad aj časť taxónu [[Homo heidelbergensis]].
Druhým faktorom, v ktorom sa systematiky vzájomne líšia, je rozsah samotného taxónu človek – Homo:
*Niektorí bádatelia rod človek redukujú tak, že z neho vylučujú taxóny [[Homo rudolfensis]] a [[Homo habilis]], ktoré preraďujú do rodu [[australopitek]]. Drobyševskij 2003 (a podobne viacerí bádatelia najmä pred druhou polovicou 20. storočia) rod človek dokonca redukuje len na taxón [[Homo sapiens]] (ostatné taxóny patria potom uňho do iných rodov, napr. Homo erectus a Homo neanderthalensis patria do staronového rodu Pithecanthropus atď.).
*Iní bádatelia rod človek naopak rozširujú tak, že zahŕňa aj taxón [[Kenyanthropus platyops]] alebo aj taxón [[Australopithecus garhi]], iní do rodu človek zahŕňajú okrem toho aj všetkých [[australopitek]]ov a [[parantrop]]ov a [[ardipitek]]ov, ďalší aj [[Orrorin]]a, [[Sahelanthropus|Sahelanthropa]] a [[šimpanz]]y, a v najširšom zmysle rod človek zahŕňa ešte aj [[gorila|gorily]].
Tabuľka alternatívnych systematík (klasifikácií) rodu človek (Homo):
{| class="wikitable"
! Klasifikácia 0 <br />(t. j. referenčná)
! Poznámky
! Klas. <br /> 1
! Klas. <br /> 2
! Klas. <br /> 3
! Klas. <br /> 4
! Klas. <br /> 5
! Klas. <br /> 6
! Klas. <br /> 7
! Klas. <br /> 8
! Klas. <br /> 9
! Klas. <br /> 10
! Klas. <br /> 11
! Klas. <br /> 12
! Klas. <br /> 13
! Klas. <br /> 14
! Klas. <br /> 15
! Klas. <br /> 16
! Klas. <br /> 17
! Klas. <br /> 18
! Klas. <br /> 19
! Klas. <br /> 20
! Klas. <br /> 21
! Klas. <br /> 22
! Klas. <br /> 23
! Klas. <br /> 24
! Klas. <br /> 25
! Klas. <br /> 26
! Klas. <br /> 27
|-
|[[gorila obyčajná]]<br />([[Gorilla gorilla]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo gorilla]]
|-
|[[šimpanz bonobo]]<br />([[Pan paniscus]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo paniscus]]
|[[Homo troglodytes]]
|[[Homo paniscus]]
|-
|[[šimpanz učenlivý]]<br />([[Pan troglodytes]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo troglodytes]]
|[[Homo troglodytes]]
|[[Homo troglodytes]]
|-
|[[Sahelanthropus tchadensis]]
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo tchadensis]]
|x
|[[Homo tchadensis]]
|-
|[[Orrorin tugenensis]]
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo tugenensis]]
|x
|[[Homo tugenensis]]
|-
|[[Ardipithecus kadabba]]
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo kadabba]]
|[[Homo ramidus]]
|[[Homo ramidus]]
|[[Homo ramidus]]
|-
|[[ardipitek aramiský]]<br /> ([[Ardipithecus ramidus]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo ramidus]]
|[[Homo ramidus]]
|[[Homo ramidus]]
|[[Homo ramidus]]
|-
|[[parantrop etiópsky]]<br />([[Paranthropus aethiopicus]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo walkeri]]
|[[Homo aethiopicus]]
|[[Homo africanus]]
|[[Homo aethiopicus]]
|-
|[[parantrop Boiseov]]<br /> ([[Paranthropus boisei]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo boisei]]
|[[Homo boisei]]
|[[Homo africanus]]
|[[Homo boisei]]
|-
|[[parantrop robustný]]<br />([[Paranthropus robustus]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo robustus]]
|[[Homo robustus]]
|[[Homo africanus]]
|[[Homo robustus]]
|-
|[[australopitek afarský]]<br />([[Australopithecus afarensis]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo afarensis]]
|[[Homo afarensis]]
|[[Homo africanus]]
|[[Homo afarensis]]
|-
|[[australopitek africký]]<br />([[Australopithecus africanus]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo africanus]]
|[[Homo africanus]]
|[[Homo africanus]]
|[[Homo africanus]]
|-
|[[australopitek jazerný]]<br />([[Australopithecus anamensis]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo anamensis]]
|[[Homo anamensis]]
|[[Homo africanus]]
|[[Homo anamensis]]
|-
|[[australopitek bahrelghazálsky]]<br />([[Australopithecus bahrelghazali]])
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo bahrelghazali]]
|[[Homo bahrelghazali]]
|[[Homo africanus]]
|[[Homo bahrelghazali]]
|-
|[[Australopithecus garhi]]
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo garhi]]
|[[Homo garhi]]
|[[Homo africanus]]
|[[Homo garhi]]
|-
|[[Kenyanthropus platyops]]
|
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|x
|[[Homo platyops|PL]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo platyops|PL]]
|[[Homo platyops|PL]]
|x
|[[Homo platyops|PL]]
|-
|[[človek turkanský]]<br /> ([[Homo rudolfensis]], RU)
|
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|x
|x
|x
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo rudolfensis|RU]]
|-
|[[človek zručný]] <br />([[Homo habilis]], HA)
|
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|?x
|x
|x
|x
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo habilis|HA]]
|-
|[[človek pracovitý]]<br /> ([[Homo ergaster]], ERG) <br />(a [[Človek gruzínsky|čl. gruzínsky]] ([[Homo georgicus|H. georgicus]], GE))
|
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo habilis|HA]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo ergaster|ERG]] a [[Homo georgicus|GE]]
|[[Homo ergaster|ERG]] a [[Homo okotensis|OK]] a [[Homo kenyaensis|KE]]
|x
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo ergaster|ERG]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo ergaster|ERG]] a [[Homo georgicus|GE]]
|?
|[[Homo sapiens|SA]]
|?
|-
| rowspan=2| [[človek vzpriamený]]<br />([[Homo erectus]], ERE)
|Ázia
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo erectus|ERE]] a [[Homo pekinensis|PE]]
|[[Homo erectus|ERE]] a [[Homo pekinensis|PE]]
|x
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]] a [[Homo pekinensis|PE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|-
|(neskoršia) Afrika
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo mauritanicus|MA]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|?
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|x
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|-
|[[človek predchodca]]<br />([[Homo antecessor]], AN)
|
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo antecessor|AN]]
|[[Homo mauritanicus|MA]]
|[[Homo mauritanicus|MA]]/[[Homo antecessor|AN]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo antecessor|AN]]
|[[Homo antecessor|AN]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo antecessor|AN]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|?[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo georgicus|GE]]
|?
|x
|[[Homo antecessor|AN]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo antecessor|AN]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo antecessor|AN]]
|?
|[[Homo sapiens|SA]]
|?
|-
| rowspan=2| [[človek heidelberský]]<br />([[Homo heidelbergensis]], HE)
|Európa
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[preneandertálec|PREN]]
|[[Homo erectus|ERE]] a [[Homo steinheimensis|ST]]
|[[Homo erectus|ERE]] a [[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo erectus|ERE]] a [[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]] a [[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|x
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]] a [[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|-
|Afrika, Ázia
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo sapiens|SA]] a [[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo rhodesiensis|RH]]
|[[Homo mauritanicus|MA]]/[[Homo antecessor|AN]], a [[Homo rhodesiensis|RH]]
|[[Homo rhodesiensis|RH]]
|[[Homo rhodesiensis|RH]]
|[[Homo rhodesiensis|RH]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo erectus|ERE]] a [[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo erectus|ERE]] a [[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]] a [[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|x
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo erectus|ERE]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]] a [[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo heidelbergensis|HE]]
|-
|[[človek rozumný]]<br />([[Homo sapiens]], SA)
|
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|-
|[[človek neandertálsky]]<br />([[Homo neanderthalensis]], NE)
|
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|x
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|[[Homo sapiens|SA]]
|[[Homo neanderthalensis|NE]]
|-
|}
V tabuľke nie sú (kvôli prehľadnosti) zohľadnené taxóny: [[človek floreský]] ([[Homo floresiensis]]), [[človek cepranský]] ([[Homo cepranensis]]), [[Homo helmei]], Homo sp., [[Homo sp. Altai]] ([[Homo altaiensis]]), [[Homo gautengensis]], [[Homo kanamensis]], [[Homo njarasensis]] a [[Australopithecus sediba]].
Vysvetlivky:
*x = taxón nezaraďovaný v danej klasifikácii pod rod Homo, ST = Homo steinheimensis, OK = Homo okotensis, KE = Homo kenyaensis, PE = Homo pekinensis, GE = Homo georgicus, RH = Homo rhodosiensis, MA = Homo mauritanicus, PL = Homo platyops, HA = Homo habilis, RU = Homo rudolfensis, ERE = Homo erectus, ERG = Homo ergaster, NE = Homo neanderthalensis, SA = Homo sapiens, AN = Homo antecessor, PREN = preneandertálec
*klasifikácie (uvedené sú vždy len niektoré príklady použitia daného typu klasifikácie, podrobnosti k zdrojom pozri v článku [[Zoznam systematík rodu človek]]):
**0 = Wood a Lonergan 2008 – dlhá verzia, Wood 2000, Tattersall 2008, Enc. Britannica, Thurzo – modernejšie verzie, Storch et al. 2007, Soukup 2005, Groves 2004, archeology.info, Foley 2001
**1 = Harvati 2007
**2 = Klein 1999
**3 = Hublin 2001
**4 = Delson a Baab 2007
**5 = Hublin 2001
**6 = Paleobiology Database, Harvati 2007
**7 = Rightmire 2007, Harvati 2007, Taxonomicon
**8 = Encyclopedia of anthropology
**9 = Dean et al. 1998
**10 = Lexikon der Biologie
**11 = Thurzo 1985
**12 = Thurzo 1998/2010 – starý systém spomínaný v texte, Buchvald, Encyklopédia medicíny, Všeobecný encyklopedický slovník, Filit, Scott 1995, Kronika ľudstva, Biologie Leipzig, Encyklopédia archeológie, Malá československá encyklopedie, Pyramída 1982, Jelínek 1977, CojeCo
**13 = Lewin a Foley 2004 str. 371, Wood a Lonergan 2008 – krátka verzia, Pietrusewsky, Delson a Tattesall 2000, Encyclopedia of anthropology str. 312, Bräuer 2007, Szalay 1979
**14 = Lewin a Foley 2004 str. 371
**15 = Schrenk, Brockhaus 2005/6, National Geographic Deutschland 2002
**16 = Lewin a Foley 2004 str. 371, Wolpoff 1999
**17 = Cameron a Groves 2004 – Cameronova verzia
**18 = Zeitoun 2000
**19 = Drobyševskij 2003
**20 = Wood 2000, Foley 2001 (podobne Wood a Collard 2007)
**21 = Wolpoff 1999
**22 = Cela-Conde 2003
**23 = Lewin a Foley str. 258
**24 = Cameron a Groves 2004 – Grovova verzia
**25 = Goodman et al. 1998
**26 = Cournoe a Thorne 2003
**27 = Watson 2001
=== Neformálne delenie ===
Existuje tradičné, skôr neformálne, delenie človeka (podrobnosti pozri v jednotlivých článkoch):
* [[predčlovek]] ([[prehominín]], [[prehominid]]) – vrátane Homo habilis
* [[pravý človek]] ([[euhominín]], [[euhominid]])
**[[opočlovek]]/[[pitekantrop]] ([[archantropín]])
**[[pračlovek]] ([[paleantropín]])
**súčasný človek ([[neantropín]])
Alternatívne existuje neformálne delenie:
*[[habilin]] – t. j. Homo habilis v staršom zmysle
*[[erekt]] – t. j. Homo erectus v staršom zmysle
*[[sapient]] (a [[neandertálec]]) – t. j. Homo sapiens v staršom zmysle
Toto delenie je odrazom staršieho systému, v ktorom boli jednotlivé taxóny definované širšie než dnes. V detailoch sa to, ktoré dnešné druhy sa zahrnú pod habilini resp. erekti resp. sapienti líši podľa autora.
Tretia možnosť je takáto:
*[[raný Homo]]/[[prechodný hominin]] (angl. early Homo/transitional hominin) – Homo habilis a Homo rudolfensis
*[[premoderný Homo|premoderný Homo/predmoderný Homo]] (angl. pre-modern Homo) – Homo ergaster, Homo erectus, Homo antecessor, Homo floresiensis, Homo heidelbergensis, Homo neanderthalensis
*[[anatomicky moderný človek]]/[[človek dnešného typu]] – Homo sapiens (v užšom zmysle)
== Zdroje ==
*Wood, B., Lonergan, N.:The hominin fossil record: taxa, grades and clades, 2008 http://www.gwu.edu/~hogwash/BW_PDFs/RP156.pdf
*Wood, B., Richmond, B. G.: "Human evolution : taxonomy and paleobiology", J. Anat. (2000)
*Tattersall, I.: The world from beginnings to 4000 BCE, 2008
*Thurzo, M.: Evolúcia človeka, 1998 http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090413074106/http://infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/ |date=2009-04-13 }}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Thurzo
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Thurzo
| titul = Milióny rokov človeka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1985
| edícia = Obrázky z prírody
| zväzok edície =
| počet strán = 204
| strany =
}}
* {{beliana|6|Homo|136-138}}
*Storch: Evolutionsbiologie, 2007
*Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005
*Foley 2001: http://www.human-evol.cam.ac.uk/Members/Foley/pubs/01ea-10%285-14%29.pdf
*Harvati, K.: Neanderthals and their contemporaries in: Handbook of paleoanthropology 2007
*Klein, R. : The Human Career, 1999
*Hublin, J.-J., 2001. Northwestern Africa and Middle Pleistocene hominids and their bearing on the emergence of Homo sapiens. In: L. Barham, K. Robson-Brown (eds) Human Roots: Africa and Asia in the Middle Pleistocene, CHERUB edn. Western Academic & Specialist Press Ltd, Bristol, pp 99 – 121.
*Rightmire, G. P.: Late Middle Pleistocene Homo in : Handbook of paleoanthropology 2007
*Taxonomicon: http://taxonomicon.taxonomy.nl/
*Birx, H. J: Encyclopedia of anthropology, 2006
*Dean, D. et al.: On the phylogenetic position of the pre-Neandertal specimen from Reilingen, Germany, 1998 http://www.eva.mpg.de/evolution/staff/hublin/pdf/Dean_et_al98.pdf
*Buchvald, M. et al.: Dějiny pravěké Evropy, 1985
*Paulička, I. et al.: ''[[Všeobecný encyklopedický slovník]]'', 2002 (A-F a G-L)
*Harenberg, B. (ed.), Beier, B. et al. :Kronika ľudstva, 1992 (originál: Chronik der Menschheit, 1988)
*Stöcker, F. W., Dietrich, G. (eds.): Biologie 1, 2, 1986, Leipzig
*''[[Encyklopédia archeológie]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1986
*Kvasil, B. (ed.) et al.: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' II, 1984
*[[Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka]] 1982
*Jelínek: Velký obrazový atlas pravěkého člověka, 1977 (po slov. vyšlo 1980)
*Reisenauer, R. (ed.): Co je co? (2), 1983/1973
*Lewin, R., Foley, R.: Principles of human evolution, 2004
*Pietrusewsky: http://www.anthropology.hawaii.edu/People/Faculty/Pietrusewsky/anth310/labs/Lab05.pdf
*Delson, E., Tattersall, I. et al.: Encyclopedia of human evolution and prehistory, 2000
*Bräuer: Origin of Modern Humans in: Handbook of Paleoanthropology, 2007
*Szalay, F. S., Delson, E.: Evolutionary history of the primates (synonymá na str. 509 a nasl.)
*Schrenk, F.: Die Frühzeit des Menschen, 5. vydanie, 2008
*Brockhaus - Die Enzyklopädie in 30 Bänden. 21., neu bearbeitete Auflage. Leipzig, Mannheim: F. A. Brockhaus 2005-06
*National Geogr. Deutschland 2002: https://web.archive.org/web/20070404024734/http://www.archchannel.de/main/files/Mediathek/Stammbaum_NGM_12_02_S31,method=render,prop=data.pdf
*Wolpoff, M. H.: Paleoanthropology 1999
*David W. Cameron, Colin P. Groves: Bones, stones, and molecules: "out of Africa" and human origins, 2004
*Drobyševskij, S. V.: Kompleksnyj analiz filogenetičeskich vzaimootnošenij plio-plejstocenovych gominoidov po kraniologičeskim, osteologičeskim i paleonevrologičeskim dannym, 2003 http://www.antropos.msu.ru/soviet/DrobishevskySV.pdf (prehľad aj tu http://antropogenez.ru/zveno-single/280/)
*Cela-Conde, C. J., Ayala, F. J.: Genera of the human lineage, 2003 http://www.pnas.org/content/100/13/7684.full
*Goodman, M., Czelusniak, J., Page, S. L., Meireles, C. M.: Where DNA sequences place Homo sapiens in a phylogenetic classification of primates (citované v Handbook of Paleoanthropology, 2007
*Curnoe,D. & Thorne,A.. Number of ancestral human species:A molecular perspective. Journal of Comparative Human Biology. 53:201–224. , 2003 http://mypage.iu.edu/~svtaggar/neanderthal%5B22%5D.pdf
*Watson, E, Easteal, S & Penny, D 2001, 'Homo Genus: A Review of the Classification of Humans and the Great Apes', in Phillip V. Tobias, Michael A. Raath, Jacopo Moggi-Cecchi and Gerald A. Doyle (ed.), Humanity from Africa Naissance to Coming Millennia: Colloquia in Human Biology and Palaeoanthropology, Firenze University Press, Firenze, Italy, pp. 307-318.(citované v Handbook of Paleoanthropology: http://www.gwu.edu/~hogwash/BW_PDFs/RP149.pdf)
*Vančata, V.: Učebnice Paleoantropologie a evoluční antropologie 2007 https://web.archive.org/web/20120121084131/http://userweb.pedf.cuni.cz/kbio/Download/vancata/ucebnice_paleoantropologie_a_evolucni_antropologie_2007.pdf
*človek in: ''[[Encyklopédia medicíny]]''
*[[Filit]] (rôzne články)
*Mai, L. L. et al.: The Cambridge Dictionary of Human Biology and Evolution, 2005 http://content.yudu.com/Library/A1pxqw/SCIENCETECHTheCambri/resources/644.htm?skipFlashCheck=true
*Schwartz, J. H., Tattersall, I., Holloway, R. L.: The Human Fossil Record Vol. 1 a Vol. 2, 2001 a 2003
*Henke, W, Tattersall, I. (eds): Handbook of Paleoanthropology, VolI –III, 2007
*Britannica online (rôzne články)
*Tattersall, I.:Paleoanthropology: The last half-century in: Evolutionary Anthropology 7:2-16 http://www.anthro.ucdavis.edu/faculty/mchenry/Ant202/Tattersall2000PaleoHistory.pdf
*Hartwig, W. C.: The primate fossil record, 2002 (str. 442/3)
*C. Groves: A theory of human and primate evolution. Clarendon Press, 1991
*C. Groves: http://arts.anu.edu.au/grovco/Palaeo.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111125163929/http://arts.anu.edu.au/grovco/Palaeo.htm |date=2011-11-25 }} (rok 2010)
*C. Groves: http://arts.anu.edu.au/grovco/Human%20Evolution%20course.doc (cca rok 2004)
*Paleobiology Database: http://paleodb.org/cgi-bin/bridge.pl {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110406121247/http://paleodb.org/cgi-bin/bridge.pl |date=2011-04-06 }} (prístup v roku 2010 a 2011)
*Mikko’s Phylogeny Archive: http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/primates/hominoidea/hominidae_1.html
*Duckworth Laboratory: http://www.human-evol.cam.ac.uk/Duckworth/Duckworth%20Fossil%20Cast%20Catalogue.PDF (nálezy)
* http://www.angellis.net/Web/PDfiles/primats.pdf (synonymá)
*Heslip, S.: Time-Space Chart https://www.msu.edu/~heslipst/contents/ANP440/index.htm
*Cambell, B. G.: The nomenclature of the Hominidae: including a definitive list of named Hominid taxa, 1965 (synonymá)
*Romeo, L.: Ecce homo!: A lexicon of man, 1979
*talkorigins: http://www.talkorigins.org/faqs/homs/typespec.html
*archaeology.info: http://archaeologyinfo.com/
*H. Gilbert: Human Fossil Record I-IV, 2001-2005 (hlavne vol. IV 465 a nasl.)
*Meikle, W. E. et al. (eds.): Contemporary issues in human evolution, 1996 http://ia700508.us.archive.org/10/items/memoirsofcalifor211996cali/memoirsofcalifor211996cali.pdf
*Wood, B., Collard, M.: The meaning of homo http://www.gwu.edu/~hogwash/BW_PDFs/RP131.pdf
*Scott: Consise encyclopedia biology (preklad nemeckého ABC Biologie), 1996
*Smithsonian National Museum of Natural History: http://humanorigins.si.edu/evidence/human-fossils/species,
*Modern Human Origins: http://oolon.awardspace.com/hominidindex.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111027131233/http://oolon.awardspace.com/hominidindex.htm |date=2011-10-27 }}
*Becoming Human: http://www.becominghuman.org/node/human-lineage-through-time
*OriginsNet: http://www.originsnet.org/home.html
*Oxford Companion to Archaeology 1996
*B. WOOD & B. G. RICHMOND : "Human evolution : taxonomy and paleobiology", J. Anat. (2000) 196, pp. 19-60 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1468107/pdf/joa_1971_0019.pdf
*Ciochon, R. L., Fleagle, J. G.: Human evolution source book, 2006
*anthropology.net: http://anthropology.net/
*about.com: heslá hominin, hominid, neanderthal, Cro-Magnon http://archaeology.about.com/od/hterms/g/hominin.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111106021537/http://archaeology.about.com/od/hterms/g/hominin.htm |date=2011-11-06 }}, http://archaeology.about.com/od/hterms/g/hominid.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111011204219/http://archaeology.about.com/od/hterms/g/hominid.htm |date=2011-10-11 }}, http://archaeology.about.com/od/nterms/g/neanderthal.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111106050218/http://archaeology.about.com/od/nterms/g/neanderthal.htm |date=2011-11-06 }}, http://archaeology.about.com/od/cterms/g/cromagnon.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120625025852/http://archaeology.about.com/od/cterms/g/cromagnon.htm |date=2012-06-25 }}
*Dudley, J.:The paleolithic of Hadar, Ethiopia, 2010 http://stanford.edu/~jadudley/paleolithic_of_hadar.pdf{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
*goldentime.ru: http://www.goldentime.ru/hrs_catalog_homo_1.htm (2003-2008) http://www.goldentime.ru/hrs_catalogue_site.htm (2003-2008)
* Freudig, Doris (ed.): Lexikon der Biologie. Gesamtausgabe in 15 Bänden und auf CD-ROM. 2004, 7.200 str.
*STOLL, Claude (2008) Histoire des idées sur l'évolution de l'homme. Thèses de doctorat, Université Louis Pasteur. http://scd-theses.u-strasbg.fr/1551/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005092326/http://scd-theses.u-strasbg.fr/1551/ |date=2013-10-05 }}
*Conde, C. J. C., Ayala, F. J.: Senderos de la evolución humana (pozor v google books to má chybný názov) [http://books.google.sk/books?id=bcHecthVE9IC&pg=PA391&lpg=PA391&dq=%22early+archaic+homo%22+br%C3%A4uer&source=bl&ots=qANtBtic_K&sig=kzQwwmsdCs5Czjyol5rApGkol_A&hl=sk&ei=E1FzTrLXEouq-gaJqIGoDA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=6&ved=0CFAQ6AEwBQ#v=onepage&q=brauer&f=false]
* Santos, R. V. et al.: No fio da navalha: raça, genética e identidades http://www.usp.br/revistausp/68/03-ricardo-maria-marcos.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120303194245/http://www.usp.br/revistausp/68/03-ricardo-maria-marcos.pdf |date=2012-03-03 }} (po brazílsky)
*Mounier: Validité du taxon Homo heidelbergensis http://www.paleoanthro.org/dissertations/M%20Aurelien%20Mounier.pdf{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
*Zeitoun, V.: https://web.archive.org/web/20070210183122/http://www.ivry.cnrs.fr/deh/zeitoun/zeitoun.htm
*ďalej: (ostatné) linky uvedené v šablóne Externé odkazy k homininom (pozri dole)
*ďalej: (ostatné) zdroje uvedené v podčlánkoch tohto článku, t. j. najmä v článkoch [[Homo gautengensis]], [[Homo rudolfensis]], [[Homo habilis]], [[Homo ergaster]], [[Homo georgicus]], [[Homo erectus]], [[Homo cepranensis]], [[Homo antecessor]], [[Homo heidelbergensis]], [[archaický Homo sapiens]], [[Homo helmei]], [[Homo neanderthalensis]] a [[Homo sapiens]]
== Referencie ==
{{referencie|2}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=človek|wikispecies=Homo|commonscat=Homo|q_štítok=človek|wikispecies_štítok=Homo|commons_štítok=Homo}}
{{Externé odkazy k homininom}}
{{Homininae}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Homo]]
5yc4v130a7puaogjwkrqa98uko03ifh
Župa (Česko-Slovensko)
0
13768
8207612
7838588
2026-05-03T09:48:52Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207612
wikitext
text/x-wiki
Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] [[28. október|28. októbra]] [[1918]] zostalo [[Uhorsko|uhorské]] [[župa|župné usporiadanie]] na Slovensku zachované, aj keď samotné župné úrady existovali so značne zmenenými právomocami.
__TOC__
== Provizórium (1918 – 1922) ==
Po vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] zostali v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými hranicami. Výnimku tvorili časti žúp na južnom Slovensku – [[Rábska župa|Rábska]], [[Ostrihomská župa (Uhorsko)|Ostrihomská]] a [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanská]] – ktoré boli zlúčené do [[Komárňanská župa (Česko-Slovensko)|Komárňanskej župy]], pretože z veľkej časti ležali v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Užská župa (Uhorsko)|Užská župa]] na východe Slovenska, ktorej slovenská časť bola roku [[1919]], po vytýčení hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou, spojená so [[Zemplínska župa (Česko-Slovensko)|Zemplínskou župou]] (zvyšok Užskej župy sa stal súčasťou Podkarpatskej Rusi). V súvislosti s hraničným sporom s [[Poľsko|Poľskom]] došlo roku [[1920]] aj k menším úpravám hraníc [[Oravská župa (Česko-Slovensko)|Oravy]] (väčšina okresu [[Trstená]] pripadla Poľsku) a [[Spišská župa (Česko-Slovensko)|Spiša]] (západná časť okresu [[Spišská Stará Ves]]).
Župné usporiadanie však bolo v novovzniknutom [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] len dočasným riešením. Župy mali značne potlačené samosprávne funkcie a všetka moc bola sústredená do rúk vládou menovaného [[Župan|župana]].
==== Na Slovensku v tomto období existovalo 16 žúp ====
*[[Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)|Bratislavská]]
*[[Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)|Nitrianska]]
*[[Trenčianska župa (Česko-Slovensko)|Trenčianska]]
*[[Komárňanská župa (Česko-Slovensko)|Komárňanská]]
*[[Tekovská župa (Česko-Slovensko)|Tekovská]]
*[[Turčianska župa (Česko-Slovensko)|Turčianska]]
*[[Oravská župa (Česko-Slovensko)|Oravská]]
*[[Liptovská župa (Česko-Slovensko)|Liptovská]]
*[[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)|Zvolenská]]
*[[Hontianska župa (Česko-Slovensko)|Hontianska]]
*[[Novohradská župa (Česko-Slovensko)|Novohradská]]
*[[Gemersko-malohontská župa (Česko-Slovensko)|Gemersko-malohontská]]
*[[Spišská župa (Česko-Slovensko)|Spišská]]
*[[Abovsko-turnianska župa (Česko-Slovensko)|Abovsko-turnianska]]
*[[Šarišská župa (Česko-Slovensko)|Šarišská]]
*[[Zemplínska župa (Česko-Slovensko)|Zemplínska]]
=== Správa ===
Župy podliehali [[Ministerstvo vnútra Česko-Slovenskej republiky|Ministerstvu vnútra ČSR]] v [[Praha|Prahe]]. Župan, ako štátny úradník, mal právo rozpustiť obecné orgány a vymenovať nové. Do roku 1923 vykonávali správu na Slovensku aj (slúžnovské) okresy a mestá. Na Slovensku bolo 94 okresov a 4 municipálne (samosprávne) mestá ([[Banská Štiavnica]]-[[Banská Belá]], [[Bratislava]], [[Komárno]] a [[Košice]]) a 30 miest so zriadeným magistrátom. Na čele okresu stál slúžny. Municipálne mestá nepatrili pod správu župy, ale tvorili samosprávne jednotky.
== Župy (1923 – 1928) ==
Rozdelenie územia Slovenska bolo [[1. január|1. januára]] [[1923]] podľa zákona 126/1920 Sb. opäť zreorganizované, pôvodné župy zanikli a vzniklo šesť nových žúp, neoficiálne nazývaných veľžupy. Pôvodne boli veľžupy naplánované pre celé územie Česko-Slovenska, v českých zemiach malo pôsobiť 15 (neskôr 14) žúp, pre ktoré bolo rezervovaných prvých 14 radových čísel, na Slovensku malo pokračovať župné členenie od čísla 15. V českých zemiach nakoniec župné členenie nebolo uvedené do platnosti.
==== Administratívne členenie ====
====== V Čechách ======
* Župa I. (''Pražská'')
* Župa II. (''Pardubická'')
* Župa III. (''Královohradecká'')
* Župa IV. (''Mladoboleslavská'')
* Župa V. (''Českolipská'')
* Župa VI. (''Lounská'')
* Župa VII. (''Karlovarská'')
* Župa VIII. (''Plzenská'')
* Župa IX. (''Českobudejovická'')
====== Na Morave a Sliezsku ======
* Župa X. (''Jihlavská'')
* Župa XI. (''Brnianska'')
* Župa XII. (''Olomoucká'')
* Župa XIII. (''Uherskohradišťská'')
* Župa XIV. (''Moravskoostravská'')
* Župa XXI. (''Tešínska'') – ešte počas roku 1920 [[Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko|zrušená]] a Českotešínsko pripojené k Moravskoostravskej župe.
====== Na Slovensku ======
*[[Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Župa XV. (''Bratislavská'')]]
*[[Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Župa XVI. (''Nitrianska'')]]
*[[Považská župa|Župa XVII. (''Považská)'']]
*[[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Župa XVIII. (''Pohronská / Zvolenská'')]]
*[[Podtatranská župa|Župa XIX. (''Podtatranská'')]]
*[[Košická župa|Župa XX. (''Košická'')]]
=== Správa ===
Po roku 1923 došlo k poštátneniu samosprávy, župy boli rozdelené na 79 (neskôr 77) okresov. Volená samospráva ostala len v Bratislave a Košiciach, právo veta však mal vládou menovaný notár. Vznikla okresná správa, volené funkcie ako mešťanosta, vrchný notár či sudca prestali existovať. Okresy však mali vlastné rozpočty, zložené z príspevkov od žúp a daní vybratých od občanov. Voči obciam mali okresy hospodársku, pomocnú a poradnú pôsobnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1707/0/2/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-05-19|jazyk=sk|meno=Wolters Kluwer SR, s r o-|priezvisko=info@wolterskluwer.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230211204927/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1707/0/2/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske|dátum archivácie=2023-02-11}}</ref>
== Zánik ==
Župné usporiadanie Slovenska bolo definitívne zrušené [[1. júl|1. júla]] [[1928]], kedy vstúpilo do platnosti tzv. [[krajinské zriadenie]] [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]].
== Pozri aj ==
* [[Historické župy na Slovensku]]
* [[Župa]]
* [[Župa (Uhorsko po roku 1849)]]
* [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)]]
== Referencie ==
{{Administratívne členenie Česko-Slovenska}}
[[Kategória:Župy v Česko-Slovensku| ]]
[[Kategória:Administratívne členenie Slovenska]]
[[Kategória:Administratívne členenie Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
q8sgxugk0o9l0yivkmx0nt4qmr73se9
Pád tretej ríše
0
18687
8207661
8092965
2026-05-03T11:32:15Z
~2026-26839-93
293717
Oprava faktickej chyby - správne má byť " dni' miesto hodín.
8207661
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Film|
Farba=#FFDEAD|
Názov=Pád tretej ríše|
Poster=Der untergang.svg|
Originál=Der Untergang|
Žáner=dráma, vojnový|
Krajina=[[Nemecko]], [[Taliansko]], [[Rakúsko]]|
Rok=2004|
Dĺžka=150|
Jazyk=|
Zárobok=|
Rozpočet=13 500 000 EUR|
Spoločnosť=|
Réžia=[[Oliver Hirschbiegel]]|
Scenár=[[Bernd Eichinger]], [[Joachim Fest]] |
Produkcia=Bernd Eichinger|
Hudba=[[Stephan Zacharias]]|
Obsadenie=[[Bruno Ganz]] ako Adolf Hitler <br />
[[Thomas Kretschmann]] ako <br />
[[Alexandra Maria Lara]] ako Traudl Junge <br />
[[Corinna Harfouch]] ako Magda Goebbelsová <br />
[[Ulrich Matthes]] ako Joseph Goebbels <br />
[[Juliane Köhler]] ako Eva Braunová <br />
[[Heino Ferch]] ako Albert Speer
}}
'''''Pád tretej ríše''''' je film [[Nemecko|nemeckého]] režiséra [[Oliver Hirschbiegel|Olivera Hirschbiegela]] o posledných dvanástich dňoch v [[Adolf Hitler|Hitlerovom]] vodcovskom stane.
== Externé odkazy ==
* {{imdb film|id=0363163|názov=Der Untergang}}
* {{csfd film|id=116563|názov=Pád tretej ríše}}
* [http://www.deruntergang-special.film.de/ Oficiálna stránka filmu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060613232643/http://www.deruntergang-special.film.de/ |date=2006-06-13 }}
[[Kategória:Nemecké filmy]]
[[Kategória:Filmy z 2004]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy s tematikou druhej svetovej vojny]]
sjz9k0y5bfwxlp1qhbvrneyhldm2wal
Ján Pataky
0
19510
8207364
8206955
2026-05-02T19:40:34Z
~2026-20335-96
290941
8207364
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Politik
| Meno = Ján Pataky
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský politik
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Poradie = Bývalý
| Úrad = poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
| Začiatok obdobia = 2002
| Koniec obdobia = 2010
| Dátum narodenia = {{dn|1955|6|8}}
| Miesto narodenia =
| Dátum úmrtia = {{duv|2026|5|1|1955|6|8}}
| Miesto úmrtia =
| Politická strana = [[Slovenská demokratická a kresťanská únia|SDKÚ]]
| Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]
| Profesia = [[politik]]
| Národnosť = [[Slováci|slovenská]]
| Vierovyznanie =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Deti =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
}}
'''Ján Pataky''' (* [[8. jún]] [[1955]]{{--}}† [[1. máj]] [[2026]])<ref>{{Citácia periodika | titul = Zomrel bývalý poslanec parlamentu, bol aj dlhoročným starostom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/804527-zomrel-byvaly-poslanec-parlamentu-bol-aj-dlhorocnym-starostom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-02 | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smutná správa: zomrel autor zákona o obnove zatopenej obce Dobrá nad Ondavou | url = https://www.domasacity.sk/sk/clanky/smutna-sprava-zomrel-autor-zakona-o-obnove-zatopenej-obce-dobra-nad-ondavou/detail/2700 | vydavateľ = domasacity.sk | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref> bol slovenský politik, [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].
Vyštudoval [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].
== Komunálna politika ==
Pracoval v pozícii kontrolóra na Okresnom národnom výbore v [[Bardejov]]e, potom bol tajomníkom MNV v Hertníku. Dlhoročný starosta obce [[Hertník]]. Vykonával činnosť prednostu OÚ v Bardejove.<ref>{{Citácia periodika | titul = Predstavujeme nových poslancov nášho regiónu | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/spis-gemer/c/predstavujeme-novych-poslancov-nasho-regionu | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2006-06-19 | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref>
Ján Pataky bol zvolený vo volebnom období [[2001]]{{--}}[[2005]] za poslanca [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] v okrese [[Bardejov (okres)|Bardejov]] za [[Slovenská demokratická a kresťanská únia|Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu]] (SDKÚ).
== Národná rada ==
Ján Pataky sa stal poslancom NR SR za SDKÚ [[15. október|15. októbra]] [[2002]] ako náhradník za [[Ivan Mikloš|Ivana Mikloša]], ktorý svoj poslanecký mandát neuplatnil, neskôr na zaniknutý mandát poslanca [[Milan Gaľa|Milana Gaľu]]. Bol členom Mandátového a imunitného výboru NR SR, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
{{poslanec_nrsr|mail=jan_pataky|nrsrweb=327}}
{{DEFAULTSORT:Pataky, Ján}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Starostovia na Slovensku]]
[[Kategória:Politici SDKÚ]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]]
[[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]]
stctw1dausp8dt91qxpvkx68jhpj2cp
Holandčina
0
23191
8207632
7485216
2026-05-03T10:29:26Z
HFS-er
108737
Pridané infoboxy
8207632
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox jazyk
|Názov = Holandčina
|Natívny názov = Nederlands
|štáty = [[Holandsko]], [[Belgicko]]
|región = [[Západná Európa]], [[Južná Amerika]]
|počet hovoriacich =
'''Holandčina''': 23 miliónov a 4 milióny ako druhý jazyk
----
Samostatný sesterský jazyk:
'''[[Afrikánčina]]''': 7 miliónov a 10 miliónov ako druhý jazyk
|poradie = 37-48
|klasifikácia =
[[Indoeurópske jazyky]]
* [[Germánske jazyky]]
** [[Západogermánske jazyky]]
*** Nemecká podskupina
**** Dolnonemecké jazyky
***** Holandčina
|písmo = [[latinské písmo|Latinka]]
|úradný = {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]<br />{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] ([[Brusel]], [[Flámsky región|Flámsko]])<br />{{minivlajka|Aruba}} [[Aruba]]<br />{{minivlajka|Curaçao}} [[Curaçao]]<br />{{minivlajka|Sint Maarten}} [[Sint Maarten]]<br />{{minivlajka|Surinam}} [[Surinam]]<br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]]
|regulátor = [[Holandská jazyková únia]]
|iso1 = nl
|iso2 = dut/nld
|iso3 = nld/vls/zea
|sil = NLD
|kód Wikipédie = nl
|Meno wikipédie = Wikipedia, de vrije encyclopedie
}}
{{Infobox Ukážka jazyka
| Názov = Holandčina
| áno = ja
| nie = nee
| možno = misschien
| ahoj = hoi, hallo
| dovidenia = tot ziens
| ďakujem = bedankt
| prepáčte = sorry, pardon
| NázovHovoríš = holandsky
| hovoríš = Spreekt u Nederlands?
| ľúbim = Ik hou van je
| deklarácia = Alle mensen worden vrij en gelijk in waardigheid en rechten geboren. Zij zijn begiftigd met verstand en geweten, en behoren zich jegens elkander in een geest van broederschap te gedragen.
}}
[[Súbor:Idioma neerlandés.PNG|right|thumb|Rozšírenie holandčiny]]
'''Holandčina''' je [[Západogermánske jazyky|západogermánsky jazyk]], ktorým hovorí približne 25 miliónov ľudí ako prvý jazyk a 5 miliónov ako druhý jazyk. Je to tretí najrozšírenejší germánsky jazyk, po jeho blízkych príbuzných [[Nemčina|nemčine]] a [[Angličtina|angličtine]]. ''[[Afrikánčina]]'' je samostatný, ale do istej miery [[Vzájomná zrozumiteľnosť|vzájomne zrozumiteľný]] [[dcérsky jazyk]], ktorým do určitej miery hovorí najmenej 16 miliónov ľudí, najmä v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] a [[Namíbia|Namíbii]], a ktorý sa vyvinul z dialektov [[Kapskí Holanďania|Kapských Holanďanov]] v [[Južná Afrika (región)|Južnej Afrike]]. [[Holandské dialekty|Dialekty]] používané v [[Belgicko|Belgicku]] (vrátane [[Flámčina|flámčiny]]) a v [[Surinam|Suriname]] sú medzitým všetky riadené [[Holandská jazyková únia|holandskou jazykovou úniou]].
V Európe väčšina obyvateľov [[Holandsko|Holandska]] (kde je jediným úradným jazykom používaný v celej krajine) a približne 60 % obyvateľov [[Belgicko|Belgicka]] (ako jeden z troch úradných jazykov) hovorí po holandsky.
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=holandčina|commonscat=Dutch language}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.vandale.nl Holandský slovník VanDale]
* [http://woordenlijst.org/ Zoznam spisovných slov holandského jazyka]
* [http://www.dbnl.org/ Digitálna knižnica Holandského jazyka]
* [http://www.taalunie.org Holandská jazyková únia]
{{Portál|Jazyk|Jazykový|Belgicko|Belgický}}
{{Jazykový výhonok}}
{{Jazyky EÚ}}
{{Germánske jazyky}}
[[Kategória:Holandčina| ]]
[[Kategória:Holanďania]]
[[Kategória:Západogermánske jazyky]]
[[Kategória:Úradné jazyky v Belgicku]]
[[Kategória:Jazyky v Holandsku]]
[[Kategória:Jazyky v Belgicku]]
[[Kategória:Jazyky v Suriname]]
[[Kategória:Jazyky v Nemecku]]
8vqp9lbyf52406ct87el99ldgvbagte
Anton Hajduk
0
23435
8207541
8087703
2026-05-03T06:41:43Z
Scholastikos
174170
d.
8207541
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Anton Hajduk
| pseudonym =
| popis osoby = slovenský astronóm, prvý rektor Trnavskej univerzity v Trnave
| obrázok = Bust of Anton Hajduk 01 (cropped).jpg
| popis obrázka = Busta Antona Hajduka pred budovou Trnavskej univerzity v Trnave
| rodné meno =
| dátum narodenia = [[3. máj]] [[1933]]
| miesto narodenia = [[Užhorod]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
| dátum úmrtia = {{dúv|2005|4|9|1933|5|3}}
| miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| národnosť = [[Slováci|slovenská]]
| štátna príslušnosť =
| alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| zamestnanie = stredoškolský [[učiteľ]], [[redaktor]], [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]], akademik
| rodičia =
| príbuzní =
| súrodenci =
| manželka = mal
| deti = dve dcéry
| vzťahy =
| žáner = vedecká, odborná a populárnovedecká literatúra
| obdobie = 20. storočie
| téma = [[vesmír]], [[Halleyho kométa]], [[meteorit]]y, [[turínske plátno]]
| hnutie = slovenská astronómia
| debut =
| významné práce = ''K horizontom vesmíru'' (1974), ''K planétam'' (1975), ''Živá viera a vedecký svetonázor'' (s [[Ján Štohl|Jánom Štohlom]], samizdat, 1982) ''[[Encyklopédia astronómie]]'' (1987), ''Turínske plátno'' (1991), ''Božie kráľovstvo'' (1997)
| významné ocenenia = [[doctor honoris causa]], je po ňom pomenovaná planétka [[11657 Antonhajduk]]
| ovplyvnený =
| ovplyvnil =
| podpis =
| poznámky =
| web =
| portál1 = Slovensko
| portál2 =
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] [[Doctor honoris causa|Dr. h.c.]] '''Anton Hajduk''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[3. máj]] [[1933]], [[Užhorod]]{{--}}† [[9. apríl]] [[2005]], [[Bratislava]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]], jeden z najvýznamnejších [[Slovensko|slovenských]] [[astronóm|astronómov]]. V rokoch 1992 až 1996 bol prvým [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="kozmos" /><ref name = Beliana>{{Citácia knihy
| titul = [[Encyclopaedia Beliana]]
| zväzok = 5. Galb{{--}}Hir
| typ zväzku = Zv.
| kapitola zborník = Hajduk, Anton
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2007
| isbn = 978-80-224-0982-7
| strany = 448
}}
</ref>
Netajil sa svojím [[Kresťanstvo|kresťanským]] svetonázorom a bol dokonca predsedom [[Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie|Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie]].<ref name="kozmos">{{Citácia periodika
| titul = Profesor RNDr. Anton Hajduk DrSc.
| meno = Ján
| priezvisko = Svoreň
| odkaz na autora = Ján Svoreň
| periodikum = Kozmos: populárno-vedecký astronomický časopis
| odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis)
| dátum = 2005
| ročník = 36
| číslo = 3
| strany = 2
| issn = 0323-049X
}}
</ref> Napomáhal rozvíjať dialóg medzi vedou, filozofiou a teológiou, pričom predmetom jeho záujmu bolo aj [[turínske plátno]]. Je spoluautorom [[Encyklopédia astronómie|''Encyklopédie astronómie'']].<ref name="Beliana" /><ref name="veda" />
== Život ==
=== Detstvo a štúdiá ===
Narodil sa v roku [[1933]] v česko-slovenskom [[Užhorod]]e. Jeho rodina bola kresťansky založená, otec bol notárom a matka učiteľkou.<ref name="veda">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Astronóm Anton Hajduk: Pomenovali po ňom asteroid aj ocenenie
| url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/astronom-anton-hajduk-pomenovali-po-nom-asteroid-aj-ocenenie/
| vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2025-04-09
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-09-07
| jazyk =
}}</ref> Po absolvovaní [[Gymnázium (Trebišov, Komenského 32)|Gymnázia v Trebišove]] pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu fyziky na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktoré ukončil v roku 1958.<ref name="kozmos" />
=== Hajduk astronómom ===
Po ukončení štúdia začal pracovať ako stredoškolský učiteľ, neskôr pôsobil ako redaktor v [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá|Slovenskom pedagogickom nakladateľstve]] v Bratislave. Od marca [[1961]] bol pracovníkom [[Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied|Astronomického ústavu]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], pričom v rokoch [[1974]]{{--}}[[1980]] riadil činnosť [[Slovenská astronomická spoločnosť|Slovenskej astronomickej spoločnosti]] pri SAV. Od roku 1970 bol členom [[Medzinárodná astronomická únia|Medzinárodnej astronomickej únie]].<ref name=kozmos />
Ako uznávaný odborník v oblasti [[astrofyzika|astrofyziky]], v oblasti dynamiky [[meteor]]ických rojov typu [[Halleyho kométa|Halleyho kométy]] a dynamiky medziplanetárnej hmoty, získal vedeckú hodnosť CSc. obhajobou dizertačnej práce s názvom ''Meteorický roj Orioníd'' ([[1967]]) a vedeckú hodnosť DrSc. s prácou ''[[Radar]]ový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy'' ([[1986]]). V roku 1992 sa habilitoval v Prahe a v roku [[1996]] získal titul profesor na [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v [[Brno|Brne]].<ref name=kozmos />
Ako člen predsedníctva SAV (1990 až 1992) a vedecký sekretár SAV sa zaslúžil o zavedenie zásluhového grantového systému v prideľovaní financií výskumu. Bol tiež členom Prezídia ČSAV.<ref name="Beliana" />
Vyučoval na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] a [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského]]. Spolupodielal sa na obnovení [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] a v období 12. mája 1992 až 21. októbra 1996 bol jej prvým [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]]. V Trnave tiež vyučoval na [[Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Pedagogickej fakulte]].<ref name=kozmos /> Zaslúžil sa o realizáciu [[Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied|Astronomického ústavu SAV]] a o zavedenie výuky astronómie v Košiciach, kde v rokoch 1997 až 1999 viedol seminár ''Filozofické problémy astronómie''.<ref name="kozmos" />
=== Rektorom Trnavskej univerzity ===
Myšlienka obnoviť univerzitu v Trnave sa zrodila ešte počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v roku 1989. Postupne sa spojila s myšlienkou novej, kresťansky orientovanej a slobodnej univerzity, ktorej zástancom bol aj Anton Hajduk. Hajduk začal zhromažďovať ľudí, ktorí by boli schopní kreovať novú univerzitu nezaťaženú marxistickým dedičstvom. Nakoniec sa univerzitu podarilo obnoviť zákonom SNR č. 191/1992 z marca 1992. Už krátko po vzniku Trnavskej univerzity však Hajduk a jeho spolupracovníci museli bojovať o existenciu i nezávislosť novej univerzity proti vláde novozniknutého štátu.<ref name=":0" />
Za rektora Hajduka vymenoval ešte prezident ČSFR [[Václav Havel]] dňa 12. mája 1992.<ref name="kozmos" /> Po vzniku nezávislého Slovenska začala vláda [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] spochybňovať jeho menovanie a chcela ho zneplatniť.<ref name="kozmos" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Pred 30 rokmi sme spoznali meno prvého rektora Trnavskej univerzity
| url = https://www.truni.sk/pred-30-rokmi-sme-spoznali-meno-prveho-rektora-trnavskej-univerzity
| vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
| miesto = Trnava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-09-07
| jazyk =
}}</ref> Minister kultúry [[Dušan Slobodník]] (poverený vedením ministerstva školstva) vyzval Hajduka, aby odovzdal písomnú agendu univerzity [[Ľubomír Harach|Ľubomírovi Harachovi]], ktorého poveril dočasným vedením univerzity. Po tom, čo Hajduk odmietol, prikázal minister dvom údržbárom, ktorí ho sprevádzali, aby vymenili zámky na dverách rektorátu. Nakoniec však zámky nevymenili, keďže vnútri sa nachádzali príslušníci univerzity spolu s rektorom.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Odkaz Trnavskej univerzity sa preháňa diaľavami nekonečného vesmíru
| url = https://www.truni.sk/news/odkaz-trnavskej-univerzity-sa-prehana-dialavami-nekonecneho-vesmiru
| vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
| miesto = Trnava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-09-07
| jazyk =
}}</ref> Po neutíchajúcom odpore Hajduka a ostatných predstaviteľov univerzity musela vláda od svojich snáh upustiť. Univerzita bola ako symbol boja proti autoritatívnemu vedeniu krajiny spomenutá aj vo výročnej správe o ľudských právach amerického ministerstva zahraničných vecí.<ref name=ČD/>
Zomrel v roku [[2005]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="kozmos" /> Je pochovaný na cintoríne v [[Cintorín Slávičie údolie|Slávičom údolí]].<ref name="veda" />
== Dielo ==
Hajduk bol priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku. V renomovaných časopisoch publikoval celkovo viac ako 140 prác. Okrem toho napísal viac ako 200 populárnovedeckých prednášok a odprednášal viac ako 400 prednášok pre verejnosť.<ref name=kozmos /> Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom [[Bruce A. McIntosh|Bruceom McIntoshom]], v ktorom spolu podali nový model prúdu meteoroidov [[Halleyho kométa|Halleyovej kométy]].<ref name=kozmos /> Určil pravdepodobnosť výskytu väčších častíc v blízkosti jadra Halleyovej kométy, čo sa potvrdilo po zrážke kozmickej sondy [[Giotto (sonda)|Giotto]] s väčšou časticou v roku 1986.<ref name=kozmos />
Venoval sa aj propagácii vedeckých výsledkov pre širokú verejnosť. [[Literárny fond]] mu v roku [[1975]] a [[1976]] udelil prémiu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti [[literatúra faktu|literatúry faktu]], najmä za knihy ''[[K horizontom vesmíru]]'' a ''K planétam''. Spolu s Dr. [[Ján Štohl|Jánom Štohlom]] zostavil ''[[Encyklopédia astronómie|Encyklopédiu astronómie]]'' ([[1987]]). Bojoval proti [[Astrológia|astrológii]], ktorú vnímal ako príživníka parazitujúceho na nevedomostiach.<ref name="kozmos" />
Bol slovenským odborníkom na výskum [[Turínske plátno|turínskeho plátna]], a k danej problematike vydal aj knihu.<ref name="veda" />
'''Výber<ref name="Beliana" />'''
* ''K horizontom vesmíru'' (1974)
* ''K planétam'' (1975)
* ''Živá viera a vedecký svetonázor'' (s [[Ján Štohl|Jánom Štohlom]], samizdat, 1982)
* ''[[Encyklopédia astronómie]]'' (1987)
* ''Turínske plátno'' (1991)
* ''Božie kráľovstvo'' (1997)
== Ocenenia ==
[[Medzinárodná astronomická únia]], ktorej bol od roku [[1970]] členom, pomenovala v roku 2001 na jeho počesť planétku [[11657 Antonhajduk]]. Za svoju činnosť bol odmenený viacerými oceneniami Slovenskej akadémie vied i amerického [[National Aeronautics and Space Administration|Národného úradu pre letectvo a vesmír]] (NASA).<ref name=kozmos /><ref name="veda" />
Pri príležitosti 10. výročia obnovenia Trnavskej univerzity (2002) mu bola udelená Pamätná medaila Trnavskej univerzity. V roku 2004 mu univerzita udelila aj titul [[doctor honoris causa]] za to, že ''„nie len mimoriadne vynikol svojimi učenými prácami tak v oblasti vedeckého bádania a v astronómii, ako aj vyučovania tej istej vedy, ale aj vystupoval ako neohrozený obranca demokracie a horlivý šíriteľ humanizmu a kresťanstva“''<ref name=ČD>{{Citácia knihy
| priezvisko = Hvizdošová
| meno = Katarína
| priezvisko2 = Manák
| meno2 = Marián
| titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave
| vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis
| miesto = Trnava
| rok = 2017
| isbn = 978-80-568-0069-0
| strany = 122{{--}}125
}}
</ref>. Jeho pôsobenie na univerzite pripomína busta umiestnená pred rektorátom. Od roku 2010 oceňuje Trnavská univerzita svojich pedagógov a vedcov za ich mimoriadne výsledky ''Cenou Antona Hajduka''. <ref name="veda" />
Hajduk je tiež ''in memoriam'' (2012) laureátom ocenenia ''[[Fides et ratio (ocenenie)|Fides et Ratio]]'' („Viera a rozum“) udeľovaného [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferenciou biskupov Slovenska]].<ref name="veda" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.youtube.com/watch?v=T1Fnwx9kQEU Udelenie čestného doktorátu Trnavskej univerzity v Trnave prvému rektorovi prof. Antonovi Hajdukovi (2004), YouTube]
* [https://www.youtube.com/watch?v=LSHINWeeUDM Turínske plátno (dokumentárny film STV z roku 2002 s Antonom Hajdukom), YouTube]
* [https://www.youtube.com/watch?app=desktop&v=vptMu9AbG4s Inaugurácia Trnavskej univerzity 8. novembra 1992, Youtube]
{{Portál|Astronómia}}
{{Rektori Trnavskej univerzity v Trnave}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Hajduk, Anton}}
[[Kategória:Slovenskí astronómovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Encyklopédia astronómie]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]]
[[Kategória:Rektori Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Osobnosti z Užhorodu]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave]]
4vz4b5kotg5ekf4f6d9y2wod5pnid6s
Gaius Iulius Caesar
0
23577
8207644
8206373
2026-05-03T10:53:10Z
~2026-26868-14
293713
8207644
wikitext
text/x-wiki
{{Dobrý článok}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Gaius Iulius Caesar
| Portrét = Retrato de Julio César (26724093101) (cropped).jpg
| Popis osoby = rímsky vojvodca, politik a spisovateľ
| Veľkosť obrázka = 230px
| Dátum narodenia = [[13. júl]] [[100 pred Kr.]]
| Miesto narodenia = [[Rím]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|-44|3|15|-100|7|13}}
| Miesto úmrtia = [[Rím]]
}}
'''Gaius Iulius Caesar''' (pôvodná odslovnosť [gájus július kaesar], neskoršia a slovenská výslovnosť [gaius július cézar]; iné, menej správne písania: '''Gaius Julius Caesar, Caius/Gajus/Cajus Iulius/Julius Caesar'''; skrátene '''C. Iulius Caesar''' (C ako Caius); po slovensky aj '''(Gaius) Július Cézar'''; * [[13. júl]] [[100 pred Kr.]] – † [[15. marec]] [[44 pred Kr.]]) bol významný rímsky [[vojvodca]] a [[politik]] žijúci počas [[Neskorá rímska republika|Neskorej rímskej republiky]], autor niekoľkých literárnych diel, ktorý zohral významnú úlohu v prechode [[Staroveký Rím|rímskeho štátu]] od [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]] k [[Rímske cisárstvo|cisárstvu]].
Caesar bol všestrannou osobnosťou, ktorá vstúpila do rímskej i svetovej histórie vo viacerých súvislostiach. Na rímskej politickej scéne patril k stúpencom strany [[Populár (staroveký Rím)|populárov]], ktorí sa opierali o ľudovú podporu a tvorili protipól ku konzervatívnej aristokratickej strane [[optimát]]ov. Spolu s [[Marcus Licinius Crassus|Marcom Liciniom Crassom]] a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Gnaeom Pompeiom]] uzatvoril tajnú dohodu, tzv. [[Prvý triumvirát (staroveký Rím)|Prvý triumvirát]]. Triumvirom sa úspešne darilo ovládať politický život v Ríme po niekoľko rokov. Pokiaľ ide o jeho vojenské úspechy, Caesarovi sa podarilo rozšíriť rímsku moc do [[Galia|Galie]] (dnes časti Francúzska, Švajčiarska, Holandska a Nemecka) a viedol prvú inváziu Rimanov do [[Británia|Británie]] (55 pred Kr.). Po [[Marcus Licinius Crassus|Crassovej]] smrti (53 pred Kr.) a vyhranení vzťahov s [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiom]] v roku 49 pred Kr. prekročil na čele armády rieku [[Rubikon]], označujúcu hranicu medzi provinciami a vlastnou Itáliou, čím rozpútal občiansku vojnu. Po víťazstve nad Pompeiovcami sa stal nespochybniteľným pánom Rímskej ríše. Tento krok zároveň znamenal začiatok konca [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímskej republiky]].
[[Súbor:RomanRepublic40BC.jpg|thumb|left|180px|Rozloha rímskej republiky v roku 40 pred Kr.]]
Po získaní vlády v štáte začal Gaius Iulius Caesar s rozsiahlymi reformami. Hoci odmietal pocty, aké boli neskôr pripisované [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|rímskym cisárom]], nechal sa vyhlásiť za doživotného [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]] (''dictator perpetuus''), čím porušil republikánsku tradíciu dočasne volených úradníkov a urobil významný krok smerom k cisárstvu. Jeho zámer sústrediť v svojich rukách všetku moc, ktorá bola dovtedy rozdelená medzi viacerých úradníkov s obmedzenými právomocami, viedla skupinu [[Senát (staroveký Rím)|senátorov]] vedených Caesarovým bývalým priateľom [[Marcus Iunius Brutus|Marcom Iuniom Brutom]] k tomu, že na neho spáchali v roku 44 pred Kr. atentát. Caesarovi odporcovia verili, že diktátorova vražda povedie k obnoveniu [[republika|republiky]], politická a ekonomická situácia v ríši to ale už v tomto štádiu neumožňovala. Došlo k ďalším bojom medzi silnými jednotlivcami, ktoré predznamenali definitívne nastolenie [[autokracia|autokracie]], tentoraz v rukách [[Augustus|Gaia Octaviana]], Caesarovho adoptívneho dediča.
Tak významná historická osobnosť ako Iulius Caesar neunikla pozornosti veľkého počtu historikov. Informáciami o vojvodcovom živote sme preto aj dnes veľmi dobre zásobení. Veľkú časť Caesarovho života poznáme z jeho vlastných zápiskov (''commentarii''), ktoré vydával knižne. Ako ďalšie pramene slúžia diela jeho súčasníkov – korešpondencia a reči jeho politického protivníka [[Marcus Tullius Cicero|Marca Tullia Cicerona]], životopisné dielo ''Divus Iulius'' (Božský Iulius) od [[Suetonius|Suetonia]], Caesarov životopis od [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarcha]], historické dielo [[Gaius Sallustius Crispus|Sallustia]] a básne [[Gaius Valerius Catullus|Gaia Valeria Catulla]]. Caesarov život zaznamenali aj neskorší historici [[Appianos]], [[Cassius Dio]] a [[Strabón]].
== Život ==
=== Pôvod ===
Gaius Iulius Caesar bol potomok váženého [[Patricij (staroveký Rím)|patricij]]ského rodu [[Iulius|Iuliovcov]] (''gens Iulia''), ktorí odvodzovali svoj pôvod od mýtického [[Iulus|Iula]], syna trójskeho hrdinu [[Aineias (mytológia)|Aineia]]. [[Cognomen]] '''Caesar''' malo podľa [[Plínius Starší|Plínia Staršieho]] pôvod v tom, že jeden z jeho predkov prišiel na svet [[cisársky rez|cisárskym rezom]] (''caesum'' znamená po latinsky vyrezaný).<ref>Plin. HN 7.7</ref> Iné pramene uvádzajú ako možné vysvetlenie, že jeden z Caesarových predkov mal hustú šticu vlasov (latinsky ''caesaries''), že mal jasné šedé oči (latinsky ''oculis caesiis''), alebo že v boji zabil slona ([[Maurovia|maursky]] ''caesai'').<ref>Hist. Aug. Aelius 2</ref> Sám Caesar, ako sa zdá, sa prikláňal k poslednému výkladu, pretože vydával mince, na ktorých bol zobrazovaný slon.
Napriek starobylému vznešenému pôvodu bola caesarovská vetva rodu Iuliovcov chudobná, ale zato politicky činná. Z jej radov pochádzali traja [[konzul (staroveký Rím)|konzuli]] aj keď z rodu [[Scipio|Corneliov Scipionov]] napríklad pochádzalo minimálne 15 konzulov. Caesarov otec, ktorý sa volal tiež [[Gaius Iulius Caesar Starší|Gaius Iulius Caesar]], dosiahol hodnosť [[prétor]]a, druhý najvyšší stupeň úradníckej kariéry (''[[cursus honorum]]'') a v tejto funkcii spravoval [[provincia (staroveký Rím)|provinciu]] [[Asia]]. Vysokú funkciu v pohnutej dobe občianskych nepokojov získal možno vďaka svojmu vplyvnému švagrovi, manželovi svojej sestry Iulie, [[Gaius Marius|Gaiovi Mariovi]]. Caesarova matka Aurelia Cotta pochádzala z významnej rodiny [[Aurelius|Aureliovcov]] (''gens Aurelia'').
=== Detstvo a mladosť ===
[[Súbor:Sulla Glyptothek Munich 309.jpg|thumb|[[Cornelius Sulla]]]]
O Caesarovom detstve neexistujú žiadne dôveryhodné informácie. [[Suetonius|Suetoniov]] aj [[Plutarchos|Plutarchov]] životopis sa začína náhle v jeho mladíckom veku, ako keby feroúvodná časť v oboch prípadoch chýbala. Jeho vychovávateľom bol údajne [[Marcus Antonius Gnifo]].<ref>Suet. Gram. 7</ref> Caesar mal dve sestry, obe menom Iulia.
V dobe Caesarovho detstva sa nachádzala [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]] vo viacnásobnom ohrození. V [[Spojenecká vojna|Spojeneckej vojne]] (91 – 88 pred Kr.) sa proti Rímu postavili jeho italickí spojenci, ktorí žiadali rovnaké občianske práva, aké mali Rimania. Súčasne ohrozoval východné rímske provincie [[Pontos|pontský]] kráľ [[Mithridates VI.|Mithridates]]. Samotný štát bol rozdelený medzi dve strany, [[optimát]]ov a [[Populár (staroveký Rím)|populárov]], medzi ktorými dochádzalo ku krvavým potýčkam. Caesarov strýko [[Gaius Marius|Marius]], inak významný vojvodca, stál na čele ľudových populárov proti aristokratickým optimátom vedeným [[Cornelius Sulla|Corneliom Sullom]]. Keď Sulla získal hlavné velenie po [[Vojna s Mithridatom|Prvej vojne s Mithridatom]] (88 – 84 pred Kr.), [[Gaius Marius|Marius]] na čele svojich oddaných légií vtrhol do [[Rím]]a a strhol na seba vládu. Ihneď sa začal mstiť na Sullových prívržencoch a naopak pozdvihol k moci vlastnú stranu, ku ktorej sa radila aj rodina Gaia Iulia Caesara. Mariova strana zostala v Ríme pri moci aj po smrti svojho vodcu v roku 86 pred Kr.
[[Súbor:Young Folks' History of Rome illus206.png|thumb|left|[[Gaius Marius]]]]
V roku 85 pred Kr. náhle a bez zjavnej príčiny zahynul Caesarov otec, keď sa jedného rána obúval.<ref>Suet. Iul. 1, Plin. HN 7.54</ref> Vo veku 16 rokov sa tak Caesar stal hlavou rodiny (''[[pater familias]]''). Nasledujúci rok bol Gaiom Mariom vybraný do kňazského kolégia boha [[Jupiter (boh)|Iova]] ([[flamen|''flamen Dialis'']]) namiesto kandidáta, ktorého Marius odstránil v svojich čistkách.<ref>Vell. Pat. 2.22</ref> Kňazský úrad vyžadoval, aby bol Caesar ženatý s dievčaťom z [[patricij]]ského rodu, preto zrušil zásnuby s Cossutiou, dievčaťom z bohatej jazdeckej rodiny, a oženil sa s Corneliou, dcérou významného Mariovho stúpenca [[Lucius Cornelius Cinna|Lucia Cornelia Cinnu]].<ref>Suet. Iul. 1, Plut. Caes. 1, Vell. Pat. 2.41</ref>
Ukončenie [[Vojna s Mithridatom|vojny s Mithridatom]] v roku 84 pred Kr. na východe uvoľnilo [[Cornelius Sulla|Sullove]] vojenské sily pre boj s Mariovou stranou v Itálii. V [[bitka pri Collinskej bráne|bitke pri Collinskej bráne]] (82 pred Kr.) sa zmocnil Sulla vlády nad Rímom a vyhlásil sa za [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]] na neobmedzenú dobu (pôvodne musel diktátor zložiť svoj úrad po šiestich mesiacoch). Nasledoval teror namierený proti Mariovcom. Dokonca ani sám [[Gaius Marius|Marius]] neunikol vyčíňaniu svojho protivníka: jeho telo bolo [[exhumácia|exhumované]] a hodené do [[Tiber]]u. Sulla začal vydávať [[Proskripcia|proskripcie]] (''proscriptio''), zoznamy jeho politických odporcov, ktorých bolo možné beztrestne zabiť a zmocniť sa ich majetku. Gaius Iulius Caesar, Mariov synovec a Cinnov švagor, sa tiež ocitol medzi proskribovanými, bol pripravený o zdedený majetok a kňazskú hodnosť a musel na istú dobu utiecť z Ríma. Napriek nebezpečenstvu, ktoré mu tak hrozilo, sa odmietol rozviesť s Corneliou.
Na príhovor Caesarových vplyvných príbuzných z matkinej strany bolo umožnené Caesarovi vrátiť sa do [[Rím]]a. [[Cornelius Sulla|Sulla]] pri tejto príležitosti údajne vyhlásil, že vidí v mladom Caesarovi mnoho Mariov.<ref>satis constat Sullam, cum deprecantibus amicissimis et ornatissimis uiris aliquamdiu denegasset atque illi pertinaciter contenderent, expugnatum tandem proclamasse siue diuinitus siue aliqua coniectura: uincerent ac sibi haberent, dum modo scirent eum, quem incolumem tanto opere cuperent, quandoque optimatium partibus, quas secum simul defendissent, exitio futurum; nam Caesari multos Marios inesse, Suet. Iul. 1</ref>
=== Počiatky politickej a vojenskej kariéry ===
Po oslobodení od kňazských povinností, ktoré by Caesarovi zabraňovali vo vojenskej kariére, sa mladý Gaius Iulius, namiesto toho, aby sa vrátil do Ríma, pripojil k armáde a slúžil v provincii [[Asia]] pod velením [[Marcus Minucius Thermus|Marca Minucia Therma]] a v [[Kilikia|Kilikii]] pod velením [[Servilius Isauricus|Servilia Isaurica]]. V boji sa mnohokrát vyznamenal a dokonca získal [[občianska koruna|občiansku korunu]] (''corona civica'') pri obliehaní mesta [[Mytiléna]]. Pri poslaní získať na stranu Rimanov loďstvo [[Bytínia|bytínskeho]] kráľa [[Nikomedes|Nikomeda]] strávil na jeho dvore tak dlhú dobu, že sa rozšírila povesť o jeho milostnom vzťahu s kráľom, ktorá mu zostala do konca života.<ref>Suet. Iul. 2, Plut. Caes. 2 – 3, Cass. Dio 43.20</ref>
Po [[Cornelius Sulla|Sullovej]] smrti v roku 78 pred Kr. sa konečne Caesar odvážil vrátiť do Ríma. Pretože mu bol jeho majetok odobratý v proskripciách, musel sa uspokojiť so skromným domom na [[Subura|Subure]],<ref>Suet. Iul. 46</ref> vo vykričanej štvrti rímskej mestskej chudoby. Caesar sa vrhol na právnickú kariéru a rýchlo si získal povesť vynikajúceho rečníka, ktorý viedol procesy proti bývalým správcom provincií obvineným z prekračovania právomocí a korupcie. Dokonca aj [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]] ho chválil.<ref>Suet. Iul. 55</ref> Aby vylepšil svoje rečnícke schopnosti, v roku 75 pred Kr. sa Caesar vydal na študijný pobyt na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], kde pôsobil slávny učiteľ rétoriky a predstaviteľ [[aticizmus|aticistického štýlu]] [[Apollonios Molon]], okrem iných i učiteľ [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]].
V tomto období, podľa [[Suetonius|Suetonia]] počas cesty na [[Rodos (ostrov)|Rodos]],<ref>Suet. Iul. 4</ref> podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] počas cesty ku kráľovi [[Nikomedes|Nikomedovi]],<ref>Plut. Caes. 1.8</ref> zajali Caesara kilickí piráti a držali ho v zajatí na ostrove [[Farmacusa]] v súostroví [[Dodekany]].<ref>Plut. Caes. 1 – 2</ref> Aj počas zajatia si udržiaval Caesar nad pirátmi psychickú prevahu. Cvičil sa v písaní reči a básní, ktoré prednášal pirátom, zúčastňoval sa na ich telesných cvičeniach a keď od neho žiadali výkupné 20 [[talent]]ov, vyhlásil, že má cenu 50. Žartom im hovoril, že ich všetkých dá povešať, hneď ako sa dostane z ich zajatia. Po tom, ako bolo výkupné za jeho osobu zaplatené, sa Caesar skutočne postaral o pochytanie pirátov a na vlastnú zodpovednosť ich dal do jedného ukrižovať.
Po návrate do Ríma Caesar začal tradičnú rímsku politickú kariéru (''[[cursus honorum]]'') tým, že prijal najnižší úrad vojenského [[Tribún ľudu|tribúna]]. Záznamy o tom, ako sa zapojil do [[Spartakovo povstanie|Spartakovho povstania]] (73 – 71 pred Kr.), ktoré vypuklo v tejto dobe, chýbajú. V roku 70 pred Kr. bol zvolený za [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestora]] v [[Hispánia|Hispánii]] na rok 69 pred Kr. V tom istom roku vystúpil verejne s pohrebnou rečou za svoju tetu Iuliu, vdovu po [[Gaius Marius|Gaiovi Mariovi]], a odvážil sa dokonca v jej pohrebnom sprievode vystaviť podobizne zosnulého vojvodcu, čo sa od Sullovej diktatúry nikto neodvážil. Počas roku 69 alebo 68 pred Kr. zomrela pri pôrode jeho prvá manželka Cornelia.
S Caesarovou [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestúrou]] v Hispánii sa spája historka, podľa ktorej v [[Gady|Gadách]] (dnes [[Cádiz]] v Španielsku), uvidel akúsi sochu [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Keď si uvedomil, že v 30-tich rokoch Alexander dobyl celý vtedy známy svet, povzdychol si, že on sám nič pozoruhodné zatiaľ nevykonal.<ref>Suet. Iul. 7.1, Plut. Caes. 11.5 – 6, Cass. Dio 37.52.2</ref>
V Ríme sa vrhol Caesar ešte usilovnejšie do politického života. V roku 67 pred Kr. sa opäť oženil, tentoraz so Sullovou vnučkou Pompeiou. O dva roky nato bol zvolený za [[edil]]a a obnovil Mariove [[triumf|triumfálne trofeje]]. Viedol tiež niekoľko procesov proti mužom, ktorí sa nezákonne obohatili pri Sullových [[Proskripcia|proskripciách]], štedro míňal peniaze na verejné stavby a hry, čím si získal podporu ľudových más, hoci sa veľmi zadĺžil (podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mal dlh 13 000 [[talent]]ov už pred nástupom do akejkoľvek verejnej funkcie)<ref>Plut. Caes. 6.8</ref>. Svojimi politickými ťahmi sa Caesar prihlásil jasne k strane [[Populár (staroveký Rím)|populárov]], ktorá bola od nástupu Sullu k moci potlačovaná, ale s Caesarom na čele naberala druhý dych. V tejto dobe došlo aj k zblíženiu medzi Gaiom Iuliom Caesarom, [[Marcus Licinius Crassus|Marcom Liciniom Crassom]] a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Gnaeom Pompeiom]], budúcimi triumvirmi. Bohatý Crassus čiastočne finančne podporoval Caesarovu napredujúcu kariéru.
Niektorí starovekí historici podozrievali Caesara, že už v tejto dobe sa zapojil do nevydareného pokusu o prevrat.<ref>Plut. Caes. 6.6 – 7, Suet. Iul. 9</ref>
=== Vzostup k moci ===
[[Súbor:Ct-viasacra1.jpg|thumb|Dnešný pohľad na [[Via Sacra]]]]
V roku 63 pred Kr. došlo k ďalšiemu významnému súdnemu procesu, v ktorom si získal Caesar obľubu verejnosti. Na jeho popud obvinil [[Tribún ľudu|tribún]] [[Titus Labienus]] senátora [[Gaius Rabirius (senátor)|Gaia Rabiria]], patriaceho k optimátom, z politickej vraždy [[Tribún ľudu|tribúna]] [[Lucius Appuleius Saturninus|Lucia Appuleia Saturnina]], ku ktorej malo dôjsť pred 37 rokmi. Caesar bol jedným z dvoch sudcov, ktorí prípad vyšetrovali. Rabiria obhajovali dvaja najvýznačnejší právnici tej doby, [[Marcus Tullius Cicero]] a [[Quintus Horentsius Hortalus]]. Napriek tomu bol uznaný vinným z [[vlastizrada|vlastizrady]] (''perduellio''). Rabirius unikol odsúdeniu, keď sa odvolal a jeho proces nebol obnovený, ale Caesar si získal v Labienovi dôležitého spojenca v svojom nasledujúcom vzostupe.
Toho istého roku sa uchádzal vo voľbách o post najvyššieho kňaza (''[[pontifex maximus]]''). Jeho protivníci boli dvaja významní [[optimát]]i a bývalí [[konzul (staroveký Rím)|konzuli]], muži omnoho starší a politicky skúsenejší ako Caesar, [[Quintus Lutatius Catulus]] a [[Publius Servilius Vatia Isauricus]]. Vo volebnom boji figurovali obvinenia z podplácania na všetkých stranách. Caesar vraj v deň volieb povedal svojej matke, že sa buď vráti ako víťaz alebo sa vôbec nevráti, pretože mu hrozilo vyhnanstvo za obrovské dlžoby, do ktorých sa dostal, aby mohol zaplatiť svoju politickú kampaň.<ref>Suet. Iul. 13, Plut. Caes. 7.3 – 4</ref> Caesar kňazskú hodnosť získal a spolu s ňou i sídlo na [[Via Sacra]].
V roku 63 pred Kr. došlo ešte k jednej významnej udalosti, a to ku [[Catilinovo sprisahanie|Catilinovmu sprisahaniu]]. [[Marcus Tullius Cicero|Marcovi Tulliovi Ciceronovi]], ktorý zastával toho roku úrad [[konzul (staroveký Rím)|konzula]], sa podarilo sprisahanie odhaliť. Caesarov odporca [[Quintus Lutatius Catulus|Lutatius Catulus]] spolu s ďalšími ho obvinili z toho, že sa na pokuse o prevrat podieľal.<ref>Sall. Cat. 49</ref> Caesar sa tiež zapojil do debaty v senáte o tom, ako naložiť so sprisahancami. Zasadzoval sa proti trestu smrti, ktorý navrhovali [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]] a [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Cato Mladší]], a namiesto neho navrhoval doživotné uväznenie. Nakoniec sa však senát priklonil k návrhu [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marca Porcia Catona]] a Catilinovci boli popravení. Keď nasledujúceho roku došlo k opätovnému vyšetrovaniu vo veci sprisahania, Caesar bol znova obvinený zo spoluúčasti. Šikovne sa mu podarilo z obvinenia vykĺznuť a namiesto seba dostať do väzenia tých, ktorí ho obviňovali.<ref>Suet. Iul. 17</ref>
Počas [[prétor|prétury]], ďalšieho kroku k najvyššiemu úradu konzula, sa v roku 62 pred Kr. Caesar dostal do sporu so senátom nakloneným [[optimát]]om, keď podporoval vytrvalo legislatívu, ktorá mala pomôcť [[Populár (staroveký Rím)|populárom]]. Na čas mal pozastavený výkon funkcie, až kým vyvolanými demonštráciami ľudových más neprinútili senát zákaz odvolať. V tom istom čase bola v Caesarovom dome usporiadaná oslava na počesť bohyne [[Bona Dea]] (Dobrej bohyne). Na slávnosti nebolo dovolené zúčastniť sa žiadnemu mužovi, ale napriek tomu sa na ňu podarilo preniknúť [[Publius Clodius Pulcher|Publiovi Clodiovi Pulchrovi]], ktorý sa prestrojil za ženu, údajne kvôli milostnému pomeru s Caesarovou ženou Pompeiou. Po prichytení bol súdený, ale vďaka tučným úplatkom a zastrašovaniu zo strany Clodiovej vplyvnej rodiny bol oslobodený. Caesar proti nemu nevzniesol žiadne obvinenie, napriek tomu sa so svojou ženou rozviedol tvrdiac, že na ňu nemal padnúť ani tieň podozrenia.<ref>Plut. Caes. 10.9, Cass. Dio 45.2</ref>
Úrad [[proprétor]]a mal odslúžiť nasledujúceho roku (61 pred Kr.) Caesar v [[Hispánia|Zadnej Hispánii]] (''Hispania Ulterior''). Pred tým, ako mohol nastúpiť do funkcie však musel splatiť aspoň časť stále vysokých dlžôb. Obrátil sa preto na [[Marcus Licinius Crassus|Marca Licinia Crassa]], jedného z najbohatších mužov v Ríme, ktorý mu pomohol výmenou za politickú podporu proti [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiovi]]. V Hispánii Caesar porazil [[Callaicovia|Callaicov]] a [[Lusitani|Lusitanov]], získal si veľkú obľubu u svojho vojska a ukončil svoju propréturu s nižšími dlžobami a vyššou reputáciou.
Za víťazstvo nad hispánskymi Galmi mal Gaius Iulius nárok na [[triumf]], ale to by znamenalo, že by sa zdržal za hradbami mesta až do tejto slávnosti a nemohol sa zúčastniť volieb do úradu [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]. Požiadal senát, aby sa mohol zúčastniť volieb v neprítomnosti (''in absentia''), ale jeho veľký politický protivník, [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marcus Porcius Cato Mladší]], sa postaral o to, že návrh neprešiel. Pri rozhodovaní medzi triumfom a volebným bojom sa rozhodol Caesar pre kandidatúru do úradu [[konzul (staroveký Rím)|konzula]].
Spolu s ním sa o túto funkciu uchádzali [[Marcus Calpurnius Bibulus]], s ktorým zastával Caesar úrad [[edil]]a, a [[Lucius Lucceius]]. Politický boj nebol o nič čistejší ako ktorýkoľvek predošlý. Caesar si dokázal sľubmi získať na svoju stranu [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]]na a dohodol sa s bohatým Lucceiom, že si konzulát rozdelia. [[Optimát]]i naopak podporovali [[Marcus Calpurnius Bibulus|Bibula]] a dokonca aj [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Cato]], ktorý sa preslávil svojou bezúhonnosťou, sa znížil ku korupcii, aby sa postaral o jeho podporu. Ako konzuli na rok 59 pred Kr. boli nakoniec zvolení Marcus Calpurnius Bibulus a Gaius Iulius Caesar.
=== [[Prvý triumvirát (staroveký Rím)|Prvý triumvirát]] ===
V tomto období boli traja najmocnejší muži v štáte [[Marcus Licinius Crassus]], ktorého politická sila spočívala v obrovskom bohatstve a podpore jazdeckého stavu, [[Gnaeus Pompeius]], ktorý si získal slávu ako vojvodca ešte za Sullovho režimu a mal podporu armády, a Gaius Caesar, ktorý dokázal zmobilizovať dav na svoju podporu. Vzťahy medzi Pompeiom a Crassom neboli dobré odkedy zdieľali konzulát v roku 70 pred Kr., ale Caesarovi sa podarilo ich dočasne uzmieriť, keď im navrhol spoločnú dohodu. Tajný dohovor spečatili v roku 60 pred Kr. manželstvom medzi Pompeiom a Caesarovou dcérou z prvého manželstva Iuliou (Pompeius mal v tejto dobe 50 a Iulia 14 rokov). Caesar si na oplátku vzal Calpurniu, dcéru [[Lucius Calpurnius Piso Caesoninus|Lucia Calpurnia Pisona Caesonina]], ktorý sa stal konzulom nasledujúceho roku.
Caesarovi sa v pozícii konzula podarilo s podporou triumvirov presadiť niektoré zákony, ktorými si naklonil verejnú mienku a oslabil moc optimátov. Pri rokovaní o zákone, ktorý mal prerozdeliť štátnu pôdu bezzemkom, sa Caesarov spolukonzul Bibulus pokúsil legislatívny proces všetkými možnými spôsobmi zastaviť. Pompeius, ktorý mal záujem o presadenie zákona, aby mohol odmeniť svoje vojsko prídelmi pôdy, obsadil Rím lojálnymi veteránmi a došlo k zastrašovaniu. Bibulus sa zo strachu o vlastný život utiahol do svojho domu, odkiaľ nevychádzal až do konca svojho funkčného obdobia.<ref>Plut. Caes. 14.9</ref> Caesar po tejto udalosti konal ako konzul úplne samostatne, takže sa satirici o tomto roku vyjadrovali ako o konzuláte Iulia a Caesara.
Caesar sa tiež postaral o zákon, ktorý nútil vydávať senát verejné správy o svojich rokovaniach. Senátori tak museli brať ohľad na verejnú mienku, ktorá bola pod Caesarovým vplyvom.
=== Vojna v Galii (58 – 52 pred Kr.) ===
[[Súbor:Map Gallia Tribes Towns.png|thumb|Mapa Galie okolo roku 58 pred Kr.]]
Po zložení konzulského úradu mala byť senátom pridelená Caesarovi [[provincia (staroveký Rím)|provincia]], ktorú by ako [[prokonzul]] spravoval nasledujúci rok (58 pred Kr.). Senát mu zamýšľal prideliť málo významnú provinciu, kde by bolo možné ho kontrolovať, ale jeho tajní spoločníci [[Marcus Licinius Crassus|Crassus]] a [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]] sa postarali o to, aby získal [[Predalpská Galia|Predalpskú]] a neskôr i [[Zaalpská Galia|Zaalpskú Galiu]] (''Galia Cisalpina'' a ''Galia Transalpina'' tiež nazývaná ''Galia Narbonensis'') a [[Ilyria|Ilýriu]] (''Illyricum''), čím dostal zároveň velenie nad štyrmi légiami. Triumvirovia mu tiež vymohli, aby namiesto zvyčajného roku smel v úrade prokonzula zotrvať päť rokov, počas ktorých mal zaručenú politickú imunitu. Správa provincie poskytovala Caesarovi vítanú príležitosť splatiť dlžoby, a to vymáhaním nehoráznych poplatkov od tamojšieho obyvateľstva rovnako a vojenskými výpravami.
Zaalpská Galia ležiaca na území dnešného južného Francúzska ([[Provensalsko]]) hraničila v Caesarovej dobe na severe s dovtedy nepokorenou [[Kelti|keltskou]] [[Galia|Galiou]]. Galovia boli známi svojou bojovnosťou a bohatstvom, rovnako tiež ale aj svojou nejednotnosťou a politickou nestálosťou. Caesar sa rozhodol tieto faktory využiť a Galiu, ktorá sľubovala obrovskú vojnovú korisť a vojvodcovskú slávu, si podrobiť. Zámienkou sa mu stali dve udalosti: masová migrácia kmeňa [[Helvéti|Helvétov]], ktorí údajne mali v úmysle ohroziť rímsku provinciu, a žiadosť o pomoc vyslaná k Caesarovi od spriateleného kmeňa [[Heduovia|Heduov]], ktorých utláčali ich galskí sokovia [[Arverni]] a nimi na pomoc zavolaní germánski [[Suebi]] spoza [[Rýn]]a.
Caesar sa obrátil najprv proti [[Helvéti|Helvétom]] vedeným náčelníkom [[Orgetorix|Orgetorigom]]. V niekoľkých bitkách sa mu podarilo národ Helvétov zmasakrovať (z pôvodných 300 000 – 400 000 Helvétov ich po jeho ťažení zostalo približne 100 000). V tom istom roku (58 pred Kr.) podnikol výpad proti [[Germáni|Germánom]] spoza Rýna, ktorí sa usadili v Galii. Pôvodne si ich Galovia najali ako žoldnierov vo vzájomných konfliktoch, ale táto vojenská sila sa im začala vymykať spod kontroly. Germánsky náčelník [[Ariovistus]] sa vyhlásil za kráľa germánskeho národa [[Suebi|Suebov]], privlastnil si územie niektorých galských kmeňov a zaistil si ich podriadenosť veľkým množstvom rukojemníkov. Na spoločné želanie Galov sa Caesar pokúsil presvedčiť Ariovista, aby sa stiahol nazad za Rýn, vyjednávaním. Keď neuspel, na Suebov zaútočil. Porazil ich v [[bitka pri Vosges|bitke pri Vosges]] (58 pred Kr.) a pripravil ich o vojenskú moc v Galii.
[[Súbor:Lionel Royer - Vercingetorix Throwing down His Weapons at the feet of Julius Caesar.jpg|thumb|left|[[Vercingetorix]] skladá zbrane pred Caesarom]]
V nasledujúcich rokoch podnikol Caesar ďalšie vojenské výpravy na územie [[Belgovia|Belgov]], [[Veneti|Venetov]] a [[Aquitani|Aquitanov]] (v posledných dvoch ťaženiach hral významnú úlohu Crassov syn [[Publius Crassus]]). V roku 55 pred Kr. odrazili rímske légie vpád germánskych [[Tencteri|Tencterov]] a [[Usipeti|Usipetov]] spoza Rýna do Galie. Caesar dal príkaz postaviť most cez rieku, vstúpil s armádou do dosiaľ nezmapovaných končín [[Germánia|Germánie]], ale po 18 dňoch sa bez väčších úspechov stiahol a most nechal strhnúť. V tom istom roku sa pokúsil o vylodenie v [[Británia|Británii]], ktoré po stroskotaní veľkej časti loďstva musel opakovať nasledujúceho roku (54 pred Kr.). Rovnako ako v prípade Germánie, Caesar si dokázal podrobiť britské kmene iba krátkodobo a rýchlo sa z ostrova stiahol.
Caesarovo ťaženie v Galii vyvolávalo kontroverzné reakcie už i jeho súčasníkov, obzvlášť jeho politických odporcov, ktorí videli v Galskej vojne spôsob, ktorým sa chcel Caesar obohatiť, pripútať k sebe veľký počet vojakov a získať si vojenskú slávu a verejnú popularitu. Vpád do [[Germánia|Germánie]] a [[Británia|Británie]], ktoré nemali väčší politický ani ekonomický význam, mal skôr ohúriť Rimanov a ukázať im Caesarove vojvodcovské schopnosti než podrobiť si barbarské národy. Aj víťazstvá v Galii boli len krátkodobé. Ešte počas zimy rokov 54 – 53 pred Kr. vypuklo v severovýchodnej Galii povstanie vedené náčelníkom kmeňa [[Eburni|Eburonov]] [[Ambiorix|Ambiorigom]], ktoré ukázalo, aká slabá je rímska moc v [[Galia|Galii]].
K významnejšej vzbure proti rímskej zvrchovanosti došlo v roku 52 pred Kr., keď sa podarilo náčelníkovi [[Arverni|Arvernov]] [[Vercingetorix|Vercingetorigovi]] zjednotiť Galov v boji proti Rimanom. Vercingetorix si bol dobre vedomý rímskej prevahy v otvorenom poli a uchyľoval sa preto radšej k partizánskemu spôsobu boja. Dokázal Caesara poraziť v niekoľkých stretoch, z ktorých najväčší sa odohral pri hlavnom meste Arvernov [[bitka pri Gregovii|Gregovii]]. Nakoniec sa Caesarovi podarilo Vercingetoriga obkľúčiť v [[Alesia|Alesii]] a po dlhom obliehaní ho prinútiť ku kapitulácii. Po Vercingetorigovej porážke pokračovali menšie potýčky až do roku 51 pred Kr., ale [[Galia]] bola už v rímskych rukách. Vercingetorix bol odvedený ako zajatec do Ríma. Caesar ho nechal viesť v svojom [[triumf]]álnom sprievode v roku 46 pred Kr. a popraviť.
V Caesarovom vojsku slúžilo viacero významných osobností. Jeho legátom vo funkcii proprétora bol jeho starý politický prívrženec [[Titus Labienus]]. Pod Caesarovým velením v Galii bojovali tiež dvaja Crassovi synovia, [[Marcus Crassus]] a [[Publius Crassus]], jeho príbuzný [[Lucius Iulius Caesar]], Ciceronov brat [[Quintus Tullius Cicero]], jeho budúci vrah [[Decimus Iunius Brutus Albinus]] a politický pokračovateľ [[Marcus Antonius]].
Celkový dôsledok Caesarovho ťaženia v [[Galia|Galii]] je dnes ťažké zhodnotiť. Jeho vlastné zápisky, ktoré mali slúžiť v prvom rade ako súčasť [[propaganda|propagandy]], sú značne prehnané. Podobnú neobjektívnosť možno pripísať i ďalším rímskym historikom. [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]] tvrdí, že Caesar počas Galskej vojny celkovo bojoval s 3 miliónmi mužov, z ktorých jeden milión v boji zahynul a ďalší bol zotročený. Rímska moc si podrobila údajne 300 kmeňov a zničila 800 miest.<ref>Plut. Caes. 48</ref> Niektorí moderní historici uvádzajú, že napríklad v prípade [[Helvéti|Helvétov]] sa rímska armáda stretla len s asi 16 – 40 000 mužmi z celkového počtu 100 – 160 000 Galov.<ref>H. Delbrück: ''Geschichte der Kriegskunst im Rahmen der politischen Geschichte'', Vol. 1, 1900, pp. 428 and 459f.</ref>
==== Triumvirát počas Galskej vojny ====
Na jar v roku 56 pred Kr. sa stretli triumvirovia v [[Luca|Luce]] (dnes [[Lucca]]) v [[Predalpská Galia|Predalpskej Galii]]. Caesar, Pompeius a Crassus obnovili svoju tajnú dohodu. Pompeius a Crassus mali zastávať nasledujúceho roku konzulát, pričom Caesarovi bola potvrdená správa doterajších území. Po svojom konzuláte mal Crassus dostať ako provinciu [[Sýria|Sýriu]] a Pompeius dve provincie v [[Hispánia|Hispánii]].
Kým Caesar bojoval v [[Británia|Británii]], jeho dcéra Iulia, vydaná za [[Gnaeus Pompeius|Pompeia]], zomrela pri pôrode. Caesar ponúkol Pompeiovi namiesto nej svoju praneter [[Octavia Minor|Octaviu]], vtedy manželku [[Gaius Marcellus|Gaia Marcella]]. Pompeius túto ponuku odmietol. Neskôr si vzal za manželku Corneliu, dcéru Caesarovho politického oponenta [[Quintus Metellus Scipio|Quinta Metella Scipiona]]. Toto gesto naznačilo, že triumvirát sa rozpadá.
=== Občianska vojna ===
{{Hlavný článok|Caesarova občianska vojna}}
[[Súbor:RSC 0022 - transparent background.png|thumb|Caesarov denarius]]
Triumvirát sa s plnou platnosťou rozpadol v roku 53 pred Kr., po smrti [[Marcus Licinius Crassus|Marca Licinia Crassa]] v [[bitka pri Carrhae|bitke pri Karrhách]] počas jeho východného ťaženia proti [[Partská ríša|Partom]]. Zdrvujúca porážka rímskeho vojska a smrť jedného z najmocnejších mužov Ríma spôsobila v [[Itália|Itálii]] zmätok. V krízovej situácii sa [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]], ktorý teraz, keď bol Crassus mŕtvy a Caesar sa zaoberal nepokojmi v Galii, ovládol senát, nechal samotný zvoliť za [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]. Hneď ako sa situácia v Ríme upokojila, pribral si za spolukonzula svojho prívrženca a zaťa [[Quintus Metellus Scipio|Quinta Metella Scipiona]]. Prostredníctvom senátu Pompeius žiadal, aby Caesar, ktorému končilo jeho [[prokonzul]]ské obdobie v [[Galia|Galii]], rozpustil svoje vojsko a vrátil sa do Ríma. Navyše mu bolo zakázané uchádzať sa v neprítomnosti o druhý konzulát, ktorý by mu poskytol politickú imunitu. Bolo jasné, že pokiaľ by sa bez vojska Caesar vrátil do Ríma, čakal by ho proces, v ktorom by ho Pompeius zničil.
Caesar spočiatku diplomaticky vyčkával vo svojich provinciách. V Ríme [[tribún ľudu|tribúni ľudu]], [[Marcus Antonius]] a [[Quintus Cassius Longinus]], ktorí stáli na Caesarovej strane, nariadenia senátu namierené proti Caesarovi vetovali, ale ich [[veto]] senát ignoroval. Nakoniec z obavy o svoju bezpečnosť radšej utiekli do Galie za Caesarom. Dňa 10. januára 49 pred Kr. Gaius Iulius Caesar na čele jednej svojej [[légia|légie]] prekročil rieku [[Rubikon]], označujúcu hranicu Itálie, čím rozpútal občiansku vojnu. Caesar pri tom údajne vyslovil slová z divadelnej hry gréckeho dramatika [[Menandros|Menandra]]: ''„[[Alea iacta est]]“'' (Kocky sú hodené).
[[Súbor:Hw-pompey.jpg|thumb|[[Gnaeus Pompeius]]]]
Zvesť o tom, že Caesar tiahne na čele svojho vojska na Rím a že sa mestá v severnej Itálii jedno po druhom pred ním vzdávajú sa doniesla k [[Gnaeus Pompeius|Pompeiovi]] a [[senát (staroveký Rím)|senátu]]. Nikto presne nevedel, s akým veľkým vojskom Caesar postupuje na juh. Pompeiove vlastné vojenské sily boli viazané v [[Hispánia|Hispánii]], kde predtým slúžil v úrade [[prokonzul]]a, preto sa rozhodol z Ríma pred svojim protivníkom ustúpiť do východných provincii a tu postaviť armádu, s ktorou by mu mohol čeliť. Z Ríma spolu s ním utiekli aj [[optimát]]i. Po vstupe do Ríma Caesar pokračoval v prenasledovaní Pompeiovcov smerom k [[Brundisium|Brundisiu]], kde dúfal, že zadrží svojho súpera skôr, než bude môcť vyplávať na východ. Pompeiovi sa podarilo uniknúť.
V ďalšej fáze občianskej vojny Caesar zamieril na západ, do Hispánie, kde sa rozhodol zničiť vojenské jednotky oddané Pompeiovi. Ochranu Itálie zveril svojmu tribúnovi, [[Marcus Antonius|Marcovi Antoniovi]]. V rekordnom čase 27 dní sa dostal do hispánskych provincií, pričom pripojil k svojmu vojsku légie zdržiavajúce sa v [[Galia|Galii]], a porazil Pompeiových veliteľov.
Nakoniec sa Iulius Caesar obrátil na východ, kde zatiaľ [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]] zbieral sily na protiútok. K prvému stretu došlo 10. júla 48 pred Kr. pri [[Dyrrhachium|Dyrrhachiu]] (dnes [[Drač]] v [[Albánsko|Albánsku]]), kde Caesar len tak-tak vyviazol z katastrofálnej porážky. Rozhodujúca bitka sa odohrala 9. augusta 48 pred Kr. pri [[bitka pri Farsale|Farsale]], v ktorej zvíťazil Caesar napriek Pompeiovej takmer dvojnásobnej prevahe. Caesar sa po svojom víťazstve vrátil do Itálie a bol zvolený za [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]]. Len 11 dní nato túto funkciu zložil, aby prijal druhý konzulát spolu s [[Publius Servius Vatia|Publiom Serviliom Vatiom]]. Pompeius sa zatiaľ uchýlil do egyptskej [[Alexandria|Alexandrie]], kde bol 29. septembra 48 pred Kr. na príkaz kráľa [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]] zavraždený.
==== Caesar a Kleopatra ====
Týmto sa Caesar zaplietol do občianskej vojny medzi [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaiom XIII.]] a jeho spoluvládkyňou, sestrou a manželkou [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]] Caesar sa postavil na stranu Kleopatry. V roku 47 pred Kr. porazil v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] Ptolemaiove vojsko a dosadil na [[Staroveký Egypt|egyptský]] trón ako jedinú vládkyňu Kleopatru. Milenecký vzťah, ktorý dvojica udržiavala až do Caesarovej smrti, vstúpil do legiend. Jeho skutočný rozmer a význam je však povážlivý. V roku 47 pred Kr. porodila Kleopatra Caesarovi syna, ktorý dostal meno [[Caesarion|Ptolemaios Caesar]] ale bol nazývaný Caesarion („Malý cézar“). Napriek tomu sa Caesar nerozviedol so svojou manželkou Calpurniou, s ktorou za 14 rokov nemal žiadne deti. Rímske zákony neumožňovali sobáš s osobou, ktorá nebola rímskym občanom, tak ako Kleopatra. Pri výbere dediča uprednostnil Caesar pred Kleopatriným synom svojho prasynovca Octaviana. Egyptská kráľovná niekoľkokrát navštívila [[Rím]] a bola možno prítomná v meste aj počas Caesarovej smrti.
==== Vojna s kráľom Farnakom a zničenie Pompeiovcov ====
Posledné roky vojny strávil Caesar prenasledovaním zvyšku Pompeiových prívržencov. V severnej Afrike, kam sa utiekli dvaja významní členovia strany [[optimát]]ov, [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marcus Porcius Cato Mladší]] a [[Quintus Metellus Scipio]], a zbierali tu armádu, porazil senátorskú opozíciu v roku 46 pred Kr. v [[Thapsus|bitke pri Thapse]]. Metellus bol zabitý priamo v boji, Cato spáchal samovraždu. Dvaja Pompeiovi synovia, [[Gnaeus Pompeius Mladší|Gnaeus Pompeius]] a [[Sextus Pompeius]], spolu s bývalým Caesarovým stúpencom [[Titus Labienus|Titom Labienom]] sa uchýlili zasa do Hispánie, kde ich odpor rozbil Caesar v [[bitka pri Munde|bitke pri Munde]] (dnes [[Montilla]]) v roku 45 pred Kr.
V posledných rokoch občianskej vojny súčasne povstal proti rímskej moci na východe pontský kráľ [[Pharnakes|Farnakes II.]] Ešte v roku 47 pred Kr. sa s ním Caesar rýchlo a definitívne vyrovnal v [[bitka pri Zele|bitke pri Zele]]. Pri tejto príležitosti poslal do Ríma krátku správu z bojiska: ''„Veni, vidi, vici“'' (Prišiel som, videl som, zvíťazil som).
=== Posledné roky Caesarovho života ===
[[Súbor:Kleopatra-VII.-Altes-Museum-Berlin1.jpg|thumb|Busta Kleopatry z berlínskej antickej zbierky]]
Posledné štyri roky od porážky Pompeia pri Farsale do Caesarovej smrti vypĺňala neustávajúca Caesarova štátnická aktivita. Za tak krátke obdobie sa mu podarilo uskutočniť len malú časť z plánovaných reforiem, ktoré mali pretransformovať republikánske zriadenie na [[autokracia|autokraciu]]. Časť caesarovského programu uviedol do praxe v pozmenenej podobe až jeho následník [[Octavianus Augustus]].
Z Caesarových reforiem sa ako najtrvácnejšia ukázala reforma kalendára. Caesar zaviedol podľa [[egyptský kalendár|egyptského]] vzoru kalendárny rok s 365 dňami, ku ktorým bol každý štvrtý rok pridávaný jeden deň navyše. Tento tzv. [[juliánsky kalendár]] sa v Európe udržal až do úprav, ktoré zaviedol v roku 1582 [[pápež]] [[Gregor XIII.]] Caesar tiež premenoval piaty mesiac rímskeho roku, [[Quintilis]], podľa seba na Julius (júl). Podľa tohto vzoru premenoval [[Augustus]] neskôr šiesty mesiac, [[Sextilis]], podľa svojho mena na Augustus (august).
K Caesarovým plánom patrili rozsiahle verejné projekty. K [[Forum Romanum]] nechal pristaviť časť, ktorá bola nazvaná Caesarovo fórum (''Forum Caesaris'') a kde sa nachádzal [[Chrám Venuše Rodičky]] (''Venus Genetrix''). V chráme nechal dokonca vztýčiť zlatú sochu svojej milenky [[Kleopatra VII.|Kleopatry]].<ref name=Shepp7>{{Harvbz|Sheppard|2010|St=7}}</ref> V ďalších stavebných plánoch chcel Caesar rozšíriť prístav [[Ostia Antica]], zregulovať toku [[Tiber]]u a rozšíriť rímsku cestnú sieť.
Caesar tiež plánoval niekoľko vojenských ťažení: proti [[Partská ríša|Partii]], [[Skýtia|Skýtii]], smerom na [[Kaukaz]] a do [[Germánia|Germánie]]. Žiadne z nich nestihol uskutočniť.
Veľká časť jeho reforiem bola orientovaná na tie vrstvy obyvateľstva, ktoré mu tradične prejavovali podporu. Rôznymi opatreniami udržiaval nízke ceny základných potravín a obmedzoval nákup iného ako štátneho obilia. Plánoval rozdelenie pôdy vyslúžilým vojakom a vytvorenie [[kolónia (osada)|kolónií]] veteránov v rôznych častiach rímskeho sveta. Udelil [[rímske občianstvo]] gréckym lekárom a [[filozof]]om pôsobiacim v Ríme. Svojich starých politických odporcov Caesar neproskriboval, ale ospravedlňoval, čím si medzi nimi získal aspoň čiastočnú podporu. Týmto spôsobom bol oslobodený napríklad aj [[Marcus Tullius Cicero]], ktorý počas občianskej vojny podporoval [[Gnaeus Pompeius|Pompeia]].
V septembri 45 pred Kr., po návrate z Hispánie, spísal Caesar svoju poslednú vôľu, v ktorej za svojho dediča ustanovil svojho prasynovca [[Octavianus Augustus|Gaia Octaviana]]. Caesar tiež stanovil, že ak by Octavianus zomrel skôr ako on sám, mal byť jeho druhým dedičom [[Marcus Iunius Brutus]].<ref>Suet. Iul. 83.2, Plut. Caes. 64.1</ref>
K Caesarovmu životu v posledných rokoch patrilo veľké množstvo pôct, ktoré mu udelil senát alebo si ich pririekol sám. V roku 46 pred Kr. nastúpil tretíkrát do úradu [[konzul (staroveký Rím)|konzula]] so spolukonzulom [[Marcus Aemilius Lepidus|Marcom Aemiliom Lepidom]]. O rok nato nastúpil do tohto úradu štvrtýkrát, tentoraz už bez kolegu. Senát mu pririekol aj čestný titul Otec vlasti (''Pater patriae'') a hodnosť [[prefekt]]a mravov (''praefectus morum''), ktorá mu na tri roky prepožičiavala úradnú moc [[cenzor (staroveký Rím)|cenzora]]. V roku 45 pred Kr. bol zvolený za doživotného [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]] (''dictator perpetuus''). Tento titul sa objavil aj na minciach s Caesarovou podobizňou razených toho roku. Napriek všetkej pompe, ktorú okolo seba Iulius Caesar cielene akumuloval, vyhlasoval o sebe, že nemá záujem o kráľovské pocty.<ref name=Shepp7 /> Podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] raz Caesar oznámil senátu, že považuje za vhodnejšie, aby boli jeho pocty umenšené skôr ako by mali byť ešte rozšírené, ale toto tvrdenie neskôr odvolal.<ref>Plut. Caes. 60.4</ref> Mnohí považovali jeho skromnosť len za šikovný populistický ťah.<ref>Cas. Dio. 44.9.2</ref>
V roku 46 pred Kr. tiež oslávil štvornásobný [[triumf]] – za víťazstvá v [[Galia|Galii]], Egypte, severnej Afrike a v boji proti [[Pharnakes|Farnakovi]]. Senát nariadil pri tejto príležitosti na jeho počesť päťdesiatdennú ďakovnú slávnosť a postavil jeho sochu medzi božských ochrancov Ríma. Veľkolepé hry boli usporiadané v Caesarovom mene aj na oslavu jeho víťazstva pri [[Munda|Munde]].
=== Zavraždenie ===
==== Senátorská opozícia ====
Pocty, ktoré na seba dokázal Caesar strhnúť, aj štedré narábanie so štátnymi financiami dali vzniknúť v [[senát (staroveký Rím)|senáte]] skrytej opozícii proti mocnému diktátorovi. Jej vodcom sa stal Caesarov blízky priateľ [[Marcus Iunius Brutus]] a jeho švagor [[Gaius Cassius Longinus]], tiež pôvodne Caesarov prívrženec. Sprisahanci si dali meno ''Liberatores''(Osloboditelia).
Podľa starovekých prameňov sa senát obával predovšetkým toho, že by sa Caesar mohol vyhlásiť za kráľa. [[Cassius Dio]] uvádza, že senátorov primälo k plánom na zavraždenie Caesara jeho neúcta voči ich stavu. Keď ho v roku 44 pred Kr. navštívili v chráme [[Venuša (bohyňa)|Venuše]] Rodičky, aby mu oznámili pridelenie nových pôct, Caesar ich údajne prijal posediačky, čo bol najvyšší prejav neúcty. Túto historku zaznamenáva aj [[Suetonius]].<ref>Suet. Iul. 78</ref> Navyše pridáva, že pri zhromaždení davu, ktorý prišiel privítať Caesara pri návrate do Ríma, ktosi umiestnil na jeho sochu [[vavrínový veniec]]. Tribúni [[Gaius Epidius Marcellus]] a [[Lucius Caesetius Flavius]] prikázali, aby bol veniec odstránený, pretože bol odznakom božských a kráľovských pôct. Caesar údajne nechal za tento incident pozastaviť výkon ich funkcie.<ref>Suet. Iul. 79.1</ref> Caesarovi životopisci tiež spomínajú, ako pri oslave sviatku [[Lupercalia|Lupercalií]] 15. februára 44 pred Kr. [[Marcus Antonius]] ako nový konzul niekoľkokrát vložil na Caesarovu hlavu korunu. Caesar si ju vždy zložil a nakoniec vyhlásil, že ju obetuje [[Jupiter (boh)|Jovovi]].<ref name=Shepp7 /><ref>Suet. Iul. 79.2 – 3, Vel. Pat. 56.4, Cas. Dio 44.11.2 – 3</ref> Podľa niektorých historikov malo ísť o vopred dohodnuté gesto predstieranej skromnosti, ktoré malo Caesarovi nakloniť senát. U [[Suetonius|Seutonia]] sa tiež objavuje zmienka o tom, ako senátor [[Lucius Cotta]] navrhol, aby bol Caesarovi pridelený titul kráľ, pretože v [[sibylské knihy|sibylských knihách]] sa uvádzalo, že iba kráľ môže dobyť [[Partská ríša|Partiu]].<ref>Suet. Iul. 79.3, Cas. Dio 44.15.3 – 4</ref> Objavili sa dokonca povesti, podľa ktorých chcel Caesar preniesť hlavné mesto ríše z [[Rím]]a do [[Alexandria|Alexandrie]] a urobiť z nej [[orientálna despocia|orientálnu despociu]] podľa vzoru východných vládcov.
==== Vražda v senáte ====
[[Súbor:Vincenzo Camuccini - La morte di Cesare.jpg|thumb|Zavraždenie Caesara]]
Caesar sa chystal na dlhšiu dobu opustiť Rím a veliť jednej zo svojich vojenských výprav; svoje funkcie už na dobu troch rokov odovzdal zástupcom. Sprisahanci preto museli konať rýchlo. Na marcové [[rímsky kalendár|Ídy]] (deň, ktorý pripadal na 15. marca) v roku 44 pred Kr. zavolala skupina senátorov Caesara na [[Forum Romanum|fórum]], aby mu mohla byť prednesená petícia, v ktorej ho senát žiadal o navrátenie moci. [[Marcus Antonius]], ktorý sa dozvedel o sprisahaní večer predtým od jedného z Osloboditeľov menom [[Servilius Casca]], sa pokúsil Caesara zastihnúť a zadržať pri schodisku vedúcom na fórum. Sprisahanci ale zastihli Caesara na ceste ešte pri [[Pompeiovo divadlo|Pompeiovom divadle]], kde občas senát zvykol zasadať, a zatiahli ho dnu.
<br>Iné zdroje uvádzajú, že zasadanie senátu sa konalo priamo v Pompeiovom divadle.<!-- Vzhľadom na to, že podľa Plutarcha ostatní senátori po vražde utiekli, to je pravdepodobnejšia verzia. --><ref name=Shepp7 />
Keď Caesar začal čítať nahlas petíciu, [[Tillius Cimber]], ktorý mu petíciu podal, strhol z neho [[Tunika (staroveký Rím)|tuniku]]. Kým sa Caesar oboril na Cimbra so slovami „To je násilie!“ (''Ista quidem vis est''), [[Servilius Casca]] tasil dýku skrytú pod [[tóga|tógou]] a urobil výpad na diktátorovo hrdlo. Caesar jeho ranu odrazil a stihol vykríknuť: „Casca, ty zradca, čo to robíš?“<ref>Plut. Caes. 66</ref> Ihneď sa naňho vrhli všetci sprisahanci, ktorých bolo niečo vyše 60. Caesar sa pokúšal uniknúť, ale potkol sa a spadol. Takto ležiaceho ho jeho vrahovia ubodali, údajne pod sochou jeho nepriateľa [[Gnaeus Pompeius|Pompeia]]. Podľa [[Suetonius|Suetonia]] neskoršie lekár vyhlásil, že z 23 rán, ktoré Caesar utŕžil, bola iba jediná smrtiaca.<ref>Suet. Iul. 82</ref>
Posledné Caesarove slová nie sú s istotou známe. Tradične sa uvádza výrok: „Aj ty, Brutus?“ (''Et tu, Brute''), ktorý je odvodený snáď od [[Suetonia]] (ten tvrdí, že pri pohľade na Bruta medzi sprisahancami Caesar vykríkol po grécky Και σου τεκνον, čiže „Aj ty, dieťa?“).<ref>Suet. Iul. 82.2, Cas. Dio 44.19.5</ref> Podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] Caesar pri pohľade na [[Marcus Iunius Brutus|Bruta]] medzi svojimi vrahmi nič nepovedal, iba si cípom [[tóga|tógy]] zakryl hlavu.<ref>Plut. Caes. 66.9</ref>
Ploutarchos tiež uvádza, že po Caesarovom zavraždení Brutus vystúpil, aby prehovoril k senátorom, tí ale z miesta zločinu utiekli.<ref>Plut. Caes. 67</ref> Brutus na čele Osloboditeľov potom smeroval ku [[Kapitol]]u za výkrikov: „Rimania, opäť sme slobodní!“ Namiesto očakávanej radosti sa im ale od obyvateľov Ríma dostalo rozpačité mlčanie. Hneď ako sa správa o vražde v meste rozšírila, ľudia sa zatvárali vo svojich domoch a čakali, čo bude nasledovať. Sprisahanci strávili na Kapitole celú noc. Tu sa k ním pridali niektorí ďalší senátori, ktorí sa sami na vražde nepodieľali, ale schvaľovali Caesarovo odstránenie.
Caesarovo telo zostalo na mieste vraždy, neskôr ho odniesli traja jeho otroci na nosidlách do jeho domu.<ref name=Shepp7 />
==== Po Caesarovej smrti ====
Kým sprisahanci na čele s Brutom očakávali, že ich čin príjmu Rimania ako oslobodenie od tyrana a dôjde k obnoveniu republiky, situácia sa vyvinula podstatne inak. V prvom rade za to mohla obrovská popularita, ktorú si Caesar svojim vystupovaním a reformami získal u nižších vrstiev. Pre tieto masy bola vražda ich dobrodinca sprisahaním vedeným malou skupinou bohatých senátorov, ktorí videli v Caesarovej politike ohrozenie vlastného prominentného postavenia. Navyše, na rozdiel od zaskočených Osloboditeľov, ktorí takýto vývin situácie neočakávali, dvaja najvýznamnejší Caesarovi prívrženci, [[Marcus Antonius]] a [[Marcus Aemilius Lepidus]] začali okamžite konať: Antonius predniesol reč, v ktorej vrenie v dave obrátil proti [[optimát]]om ukrývajúcim sa na [[Kapitol]]e, Lepidus obsadil vojskom [[Forum Romanum|fórum]]. [[Marcus Tullius Cicero]] sprostredkoval kompromis: Caesarovi vrahovia boli amnestovaní, no všetky jeho zákony a výnosy zostali v platnosti.<ref name=Shepp7 />
[[Súbor:Virgil Solis - Deification Caesar.jpg|thumb|Caesarova apoteóza]]
Tretí deň po zavraždení sa konal Caesarov pohreb, pri ktorom bol predčítaný jeho závet. Jeho dedič [[Augustus|Gaius Octavianus]], v tej dobe len 19-ročný, získal nielen Caesarovo veľké bohatstvo, ale aj jeho povesť a slávne meno Caesar. Caesar tiež odkázal vysoké čiastky [[Marcus Iunius Brutus|Marcovi Iuniovi Brutovi]] a ďalším z jeho vrahov. Rímskemu ľudu odkázal svoje záhrady na pravom brehu [[Tiber]]u.
Napätie v štáte po Caesarovej smrti viedlo v nasledujúcich rokoch k ďalším občianskym vojnám, najprv medzi dedičmi Caesarovej strany ([[Marcus Antonius|Antonius]], [[Marcus Aemilius Lepidus|Lepidus]], [[Octavianus Augustus|Octavianus]]) a [[optimát]]mi usilujúcimi o udržanie republiky (Brutus, Cassius), po ich porážke v [[bitka pri Filipách|bitke pri Filipách]] (42 pred Kr.) medzi Marcom Antoniom a Gaiom Octavianom, ktorí sa usilovali o nastolenie samovlády. V roku 31 pred Kr. porazil Antonia [[Octavianus Augustus|Octavianus]] v [[bitka pri Actiu|bitke pri Actiu]]. Tento medzník označuje zánik [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímskej republiky]] a vznik [[Rímske cisárstvo|cisárstva]]. Octavianus, ktorý prijal meno Augustus, sa stal prvým cisárom.
V roku 42 pred Kr. bol Caesar zbožštený a dostalo sa mu titulu ''Divus Iulius'' (boh Iulius). Octavianus podľa toho tiež mohol používať označenie ''Divi filius'' (syn boha).<ref name=Shepp8>{{Harvbz|Sheppard|2010|St=19}}</ref>
== Literárna činnosť ==
Počas svojho života si Caesar získal povesť vynikajúceho rečníka a autora prozaických diel. Jeho rečnícke schopnosti a štýl si považoval dokonca aj [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]].<ref>Cic. Brut. 252</ref> K jeho významným, ale nedochovaným dielam patrili:
* reč prednesená na pohrebe jeho tety Iulie
* [[pamflet]] ''Anticatones'' v dvoch knihách, [[hanopis]] na [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marca Porcia Catona Mladšieho]], vydaný ako protiváha k [[Marcus Tullius Cicero|Ciceronovmu]] spisu ''Laus Catonis'' (Chvála Catona)
* De analogia ad Ciceronem (O analógii pre [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]]), 2 knihy o rečníctve dopísané v roku 54 pred Kr.
* báseň ''Laudes Herculis'' (Chvály Herkula)
* báseň ''Iter'' (Cesta) o výprave do [[Hispánia|Hispánie]] v roku 45 pred Kr.
* tragédia ''Oedipus''
* ''Dicta collectanea'' (Zbierka výrokov)
=== Caesarove ''[[commentarii]]'' ===
[[Súbor:Commentarii de Bello Gallico.jpg|thumb|Titulná strana ''De bello Gallico'']]
Ako spisovateľ je dnes Gaius Iulius Caesar spájaný predovšetkým s radou diel žánru ''[[commentarii]]'', teda zápiskov z vedených vojenských ťažení. Caesar ich nikdy nezamýšľal ako historiografické dielo, napriek tomu, že vďaka veľkému množstvu pre historikov dôležitých informácií dnes tomuto účelu slúžia. Zápisky mali v prvom rade slúžiť ako [[propaganda]] Caesarovej politiky a oslava jeho osoby určená pre strednú vrstvu drobnej šľachty žijúcu v Ríme a Itálii. Z viacerých spisov tohto žánru sa nám dochovali:
* ''Commentarii de bello Gallico'' (Zápisky o vojne v Galii), 8 kníh, posledná z nich je dielom Caesarovho dôstojníka [[Aulus Hirtius|Aula Hirtia]]
* ''Commentarii de bello civili'' (Zápisky o občianskej vojne), 3 knihy
V opise Caesarových výbojov dominuje neobjektívnosť a tendenčnosť: Caesar je nútený obhajovať svoje výpravy proti [[Kelti|keltskému]] obyvateľstvu Galie a ďalším barbarským národom, ktoré Rím neohrozovali, ale sami boli Rimanmi napádané. Opakujú sa motívy barbarskej prefíkanosti, vierolomnosti, nestálosti, nedôveryhodnosti a morálnej podradnosti, naopak Rimania disponujú pozitívnymi vlastnosťami, ktoré ich predurčujú za víťazov. Porážky rímskeho vojska sú zľahčované a pripisované nepoctivému konaniu barbarov, víťazstva sú výsledkom rímskych cností ("virtus") a Caesarovho vojenského génia. Podobnú perspektívu používa Caesar aj v popise občianskej vojny, ktorým sa snaží zdiskreditovať svojich protivníkov a vytvoriť dojem, že občianske boje rozpútali oni.
Caesarovi býva niekedy pripisované aj autorstvo ďalších zápiskov. Ako pravdepodobnejšie sa však javí, že ich napísali jeho dôstojníci. Ide o:
* ''De bello Alexandrino'' (O vojne alexandrijskej)
* ''De bello Africano'' (O vojne africkej)
* ''De bello Hispaniensi'' (O vojne hispánskej)
== Meno ==
Latinskou abecedou používanou za Caesarovho života bolo jeho meno zapisované ako CAIVS IVLIVS CAESAR (v skrátenej forme C. IVLIVS CAESAR). Jeho prvé meno Gaius bolo zapisované v archaickej podobe s počiatočným písmenom C, ale rovnako sa objavuje i počiatočné G.
Podľa klasickej latinskej výslovnosti bolo Caesarovo meno, na rozdiel od moderného štandardu, vyslovované ako „Kaisar“ prípadne „Kaizar“. V gréčtine sa podľa toho Caesarovo meno zapisovalo ako Καισαρ (Kaisar). Z klasickej výslovnosti boli odvodené tituly nemeckých cisárov (Kaiser). Anglická výslovnosť Caesar („sízr“), slovenské Cézar aj cisár aj ruský panovnícky titul cár sú odvodené zo stredovekej konvencie čítania Caesarovho mena, ktorá znela „čésar“. V [[Severská mytológia|škandinávskej mytológii]] sa Caesar objavuje ako legendárny kráľ Kjárr.<ref>Anderson, Carl Edlund. (1999). ''Formation and Resolution of Ideological Contrast in the Early History of Scandinavia.'' Ph.D. thesis, University of Cambridge, Department of Anglo-Saxon, Norse & Celtic (Faculty of English). p. 44.</ref>
Od dôb [[Augustus|Augusta]] sa stalo Caesarovo meno súčasťou [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|cisárskej]] titulatúry. Od čias cisára [[Hadrián]]a bolo označenie caesar používané pre cisárovho vybraného nástupcu.
== Zdravie ==
[[File:Julii Caesaris quae exstant.tif|thumb|C. Iulii Caesaris quae exstant, 1678]]
Je možné, že Caesar trpel [[epilepsia|epilepsiou]]. Zaznamenané sú štyri prípady, kedy u neho došlo k epileptickému záchvatu.<ref>Suet. Iul. 45.1, Plut. Caes. 17.2</ref> K slabším záchvatom mohlo dôjsť už za jeho detstva. Epilepsia bola zaznamenaná u jeho predkov aj potomkov.
Domnienka o Caesarovej epilepsii dnes už nie je všeobecne prijímaná. Podľa niektorých odborníkov podobné príznaky ako v prípade epilepsie mohli spôsobiť aj iné ochorenia.<ref>Hughes J (2004). "Dictator Perpetuus: Julius Caesar--did he have seizures? If so, what was the etiology?". ''Epilepsy Behav'' 5 (5): 756 – 64</ref><ref>Gomez J, Kotler J, Long J (1995). "Was Julius Caesar's epilepsy due to a brain tumor?". ''The Journal of the Florida Medical Association'' 82 (3): 199 – 201.</ref>
== Osobný život ==
=== Rodina ===
* rodičia a súrodenci
** otec: [[Gaius Iulius Caesar Starší|Gaius Iulius Caesar]]
** matka: Aurelia Cotta
** sestry: Iulia Caesaris Maior (staršia) a Iulia Caesaris Minor (mladšia)
* manželky
** Cornelia Cinnilla (83 – 69/68 pred Kr.), zomrela pri pôrode
** Pompeia (67 – 61 pred Kr.), rozvod
** Calpurnia Pisonis (od 59 pred Kr. do Caesarovej smrti)
* deti
** Iulia, z prvého manželstva s Corneliou Cinnillou, narodená okolo roku 83 pred Kr.
** [[Caesarion|Ptolemaios Caesar]] (Caesarion), zo vzťahu s [[Kleopatra VII.|Kleopatrou]], narodený v roku 47 pred Kr., zabitý vo veku 17 rokov na príkaz [[Augustus|Octaviana]]
** adoptovaný syn: [[Augustus|Gaius Iulius Caesar Octavianus]] (prasynovec)
* milenky
** [[Kleopatra VII.]]
** Servilia Caepionis (matka [[Marcus Iunius Brutus|Marca Iunia Bruta]])<ref>Suet. Iul. 50.2</ref>
** [[Eunoe]], kráľovná [[Mauritánia|Mauritánie]] a manželka kráľa Boguda<ref>Suet. Iul. 52.1</ref>
* významní príbuzní
** [[Gaius Marius]], strýko
** [[Marcus Antonius]], manžel jeho pranetere, Octavianovej sestry [[Octavia Minor|Octavie Mladšej]]
** [[Lucius Iulius Caesar]], meno niekoľkých Caesarových príbuzných z caesarovskej vetvy rodiny, ktorí slúžili v jeho vojsku alebo ho politicky podporovali
** [[Iulius Sabinus]], [[Galia|Gal]] z kmeňa [[Lingoni|Lingonov]], ktorý počas [[Batávske povstanie|Batávskeho povstania]] (69 po Kr.) tvrdil, že je pravnuk Gaia Iulia Caesara, keďže jeho prababička bola Caesarovou milenkou<ref>Tac. Hist. 4.55</ref>
=== Caesarova homosexualita ===
U starovekých historikov sa objavujú viaceré zmienky o Caesarovej homosexualite. [[Suetonius]] sa viac ráz zmieňuje o Caesarovom vzťahu s kráľom [[Nikomedes|Nikomedom]], ktorý bol v Ríme pomerne známy.<ref>Suet. Iul. 49</ref> Sám Caesar, podľa [[Cassius Dio|Cassia Diona]], pod prísahou poprel túto povesť.<ref>Cas. Hist. 43.20.4</ref> Je možné, že mohlo ísť iba o politický ťah, ktorým mal byť Caesar zdiskreditovaný.
[[Gaius Valerius Catullus|Catullus]] napísal dve básne, v ktorých spomína homosexuálny vzťah medzi Caesarom a jeho dôstojníkom [[Mamurra|Mamurrom]].<ref>Cat. Car. 29 a 57</ref> Neskôr sa za svoje básne musel Caesarovi ospravedlniť.<ref>Suet. Iul. 73</ref>
Počas neskoršieho napätia medzi [[Marcus Antonius|Marcom Antoniom]] a [[Augustus|Octavianom]] obvinil Antonius Octaviana, že získal Caesarovo dedičstvo výmenou za sexuálne služby. Pravdivosť tohto tvrdenia je ale veľmi pochybná.
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Conte
| meno = Gian Biagio
| odkaz na autora =
| prekladatelia = Dagmar Bartoňková et al
| titul = Dějiny římské literatury
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = KLP
| rok = 2003
| isbn = 80-85917-87-4
| počet strán = 790
| strany =
}}
* {{ Citácia Harvard
| Priezvisko = Sheppard | Meno = Si| OdkazNaAutora =
| Rok = | Titul = Bitva u Filipp 42 př. n. l.| Miesto = Praha| Vydavateľ = Grada| DátumVydania = 2010
| ISBN = 978-80-247-2873-5| URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie =
| Vydanie = 1.| Jazyk =
}}
== Pozri aj ==
* [[cézarova šifra]]
* [[Julsko-klaudiovská dynastia]]
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Julius Caesar|commons=Gaius Iulius Caesar}}
{{Portál|Politika|Politický}}
== Zdroje ==
* {{spsh|gaius.htm}}
* {{Preklad|cs|Julius Caesar}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Caesar, Julius}}
[[Kategória:Rímski konzuli]]
[[Kategória:Narodenia v 100 pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 44 pred Kr.]]
[[Kategória:Vládcovia starovekého Ríma]]
[[Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Ríma]]
[[Kategória:Spisovatelia starovekého Ríma]]
[[Kategória:Historici]]
[[Kategória:Obete atentátov]]
[[Kategória:Zavraždení vládcovia]]
s4ewptf0j6qoc6091wcf2rvn3ryc2r4
8207645
8207644
2026-05-03T10:53:34Z
~2026-26868-14
293713
8207645
wikitext
text/x-wiki
{{Dobrý článok}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Gaius Iulius Caesar
| Portrét = Retrato de Julio César (26724093101) (cropped).jpg
| Popis osoby = rímsky vojvodca, politik a spisovateľ
| Veľkosť obrázka = 230px
| Dátum narodenia = [[13. júl]] [[100 pred Kr.]]
| Miesto narodenia = [[Rím]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|-44|3|15|-100|7|13}}
| Miesto úmrtia = [[Rím]]
}}
'''Gaius Iulius Caesar''' (pôvodná výslovnosť [gájus július kaesar], neskoršia a slovenská výslovnosť [gaius július cézar]; iné, menej správne písania: '''Gaius Julius Caesar, Caius/Gajus/Cajus Iulius/Julius Caesar'''; skrátene '''C. Iulius Caesar''' (C ako Caius); po slovensky aj '''(Gaius) Július Cézar'''; * [[13. júl]] [[100 pred Kr.]] – † [[15. marec]] [[44 pred Kr.]]) bol významný rímsky [[vojvodca]] a [[politik]] žijúci počas [[Neskorá rímska republika|Neskorej rímskej republiky]], autor niekoľkých literárnych diel, ktorý zohral významnú úlohu v prechode [[Staroveký Rím|rímskeho štátu]] od [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]] k [[Rímske cisárstvo|cisárstvu]].
Caesar bol všestrannou osobnosťou, ktorá vstúpila do rímskej i svetovej histórie vo viacerých súvislostiach. Na rímskej politickej scéne patril k stúpencom strany [[Populár (staroveký Rím)|populárov]], ktorí sa opierali o ľudovú podporu a tvorili protipól ku konzervatívnej aristokratickej strane [[optimát]]ov. Spolu s [[Marcus Licinius Crassus|Marcom Liciniom Crassom]] a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Gnaeom Pompeiom]] uzatvoril tajnú dohodu, tzv. [[Prvý triumvirát (staroveký Rím)|Prvý triumvirát]]. Triumvirom sa úspešne darilo ovládať politický život v Ríme po niekoľko rokov. Pokiaľ ide o jeho vojenské úspechy, Caesarovi sa podarilo rozšíriť rímsku moc do [[Galia|Galie]] (dnes časti Francúzska, Švajčiarska, Holandska a Nemecka) a viedol prvú inváziu Rimanov do [[Británia|Británie]] (55 pred Kr.). Po [[Marcus Licinius Crassus|Crassovej]] smrti (53 pred Kr.) a vyhranení vzťahov s [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiom]] v roku 49 pred Kr. prekročil na čele armády rieku [[Rubikon]], označujúcu hranicu medzi provinciami a vlastnou Itáliou, čím rozpútal občiansku vojnu. Po víťazstve nad Pompeiovcami sa stal nespochybniteľným pánom Rímskej ríše. Tento krok zároveň znamenal začiatok konca [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímskej republiky]].
[[Súbor:RomanRepublic40BC.jpg|thumb|left|180px|Rozloha rímskej republiky v roku 40 pred Kr.]]
Po získaní vlády v štáte začal Gaius Iulius Caesar s rozsiahlymi reformami. Hoci odmietal pocty, aké boli neskôr pripisované [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|rímskym cisárom]], nechal sa vyhlásiť za doživotného [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]] (''dictator perpetuus''), čím porušil republikánsku tradíciu dočasne volených úradníkov a urobil významný krok smerom k cisárstvu. Jeho zámer sústrediť v svojich rukách všetku moc, ktorá bola dovtedy rozdelená medzi viacerých úradníkov s obmedzenými právomocami, viedla skupinu [[Senát (staroveký Rím)|senátorov]] vedených Caesarovým bývalým priateľom [[Marcus Iunius Brutus|Marcom Iuniom Brutom]] k tomu, že na neho spáchali v roku 44 pred Kr. atentát. Caesarovi odporcovia verili, že diktátorova vražda povedie k obnoveniu [[republika|republiky]], politická a ekonomická situácia v ríši to ale už v tomto štádiu neumožňovala. Došlo k ďalším bojom medzi silnými jednotlivcami, ktoré predznamenali definitívne nastolenie [[autokracia|autokracie]], tentoraz v rukách [[Augustus|Gaia Octaviana]], Caesarovho adoptívneho dediča.
Tak významná historická osobnosť ako Iulius Caesar neunikla pozornosti veľkého počtu historikov. Informáciami o vojvodcovom živote sme preto aj dnes veľmi dobre zásobení. Veľkú časť Caesarovho života poznáme z jeho vlastných zápiskov (''commentarii''), ktoré vydával knižne. Ako ďalšie pramene slúžia diela jeho súčasníkov – korešpondencia a reči jeho politického protivníka [[Marcus Tullius Cicero|Marca Tullia Cicerona]], životopisné dielo ''Divus Iulius'' (Božský Iulius) od [[Suetonius|Suetonia]], Caesarov životopis od [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarcha]], historické dielo [[Gaius Sallustius Crispus|Sallustia]] a básne [[Gaius Valerius Catullus|Gaia Valeria Catulla]]. Caesarov život zaznamenali aj neskorší historici [[Appianos]], [[Cassius Dio]] a [[Strabón]].
== Život ==
=== Pôvod ===
Gaius Iulius Caesar bol potomok váženého [[Patricij (staroveký Rím)|patricij]]ského rodu [[Iulius|Iuliovcov]] (''gens Iulia''), ktorí odvodzovali svoj pôvod od mýtického [[Iulus|Iula]], syna trójskeho hrdinu [[Aineias (mytológia)|Aineia]]. [[Cognomen]] '''Caesar''' malo podľa [[Plínius Starší|Plínia Staršieho]] pôvod v tom, že jeden z jeho predkov prišiel na svet [[cisársky rez|cisárskym rezom]] (''caesum'' znamená po latinsky vyrezaný).<ref>Plin. HN 7.7</ref> Iné pramene uvádzajú ako možné vysvetlenie, že jeden z Caesarových predkov mal hustú šticu vlasov (latinsky ''caesaries''), že mal jasné šedé oči (latinsky ''oculis caesiis''), alebo že v boji zabil slona ([[Maurovia|maursky]] ''caesai'').<ref>Hist. Aug. Aelius 2</ref> Sám Caesar, ako sa zdá, sa prikláňal k poslednému výkladu, pretože vydával mince, na ktorých bol zobrazovaný slon.
Napriek starobylému vznešenému pôvodu bola caesarovská vetva rodu Iuliovcov chudobná, ale zato politicky činná. Z jej radov pochádzali traja [[konzul (staroveký Rím)|konzuli]] aj keď z rodu [[Scipio|Corneliov Scipionov]] napríklad pochádzalo minimálne 15 konzulov. Caesarov otec, ktorý sa volal tiež [[Gaius Iulius Caesar Starší|Gaius Iulius Caesar]], dosiahol hodnosť [[prétor]]a, druhý najvyšší stupeň úradníckej kariéry (''[[cursus honorum]]'') a v tejto funkcii spravoval [[provincia (staroveký Rím)|provinciu]] [[Asia]]. Vysokú funkciu v pohnutej dobe občianskych nepokojov získal možno vďaka svojmu vplyvnému švagrovi, manželovi svojej sestry Iulie, [[Gaius Marius|Gaiovi Mariovi]]. Caesarova matka Aurelia Cotta pochádzala z významnej rodiny [[Aurelius|Aureliovcov]] (''gens Aurelia'').
=== Detstvo a mladosť ===
[[Súbor:Sulla Glyptothek Munich 309.jpg|thumb|[[Cornelius Sulla]]]]
O Caesarovom detstve neexistujú žiadne dôveryhodné informácie. [[Suetonius|Suetoniov]] aj [[Plutarchos|Plutarchov]] životopis sa začína náhle v jeho mladíckom veku, ako keby feroúvodná časť v oboch prípadoch chýbala. Jeho vychovávateľom bol údajne [[Marcus Antonius Gnifo]].<ref>Suet. Gram. 7</ref> Caesar mal dve sestry, obe menom Iulia.
V dobe Caesarovho detstva sa nachádzala [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]] vo viacnásobnom ohrození. V [[Spojenecká vojna|Spojeneckej vojne]] (91 – 88 pred Kr.) sa proti Rímu postavili jeho italickí spojenci, ktorí žiadali rovnaké občianske práva, aké mali Rimania. Súčasne ohrozoval východné rímske provincie [[Pontos|pontský]] kráľ [[Mithridates VI.|Mithridates]]. Samotný štát bol rozdelený medzi dve strany, [[optimát]]ov a [[Populár (staroveký Rím)|populárov]], medzi ktorými dochádzalo ku krvavým potýčkam. Caesarov strýko [[Gaius Marius|Marius]], inak významný vojvodca, stál na čele ľudových populárov proti aristokratickým optimátom vedeným [[Cornelius Sulla|Corneliom Sullom]]. Keď Sulla získal hlavné velenie po [[Vojna s Mithridatom|Prvej vojne s Mithridatom]] (88 – 84 pred Kr.), [[Gaius Marius|Marius]] na čele svojich oddaných légií vtrhol do [[Rím]]a a strhol na seba vládu. Ihneď sa začal mstiť na Sullových prívržencoch a naopak pozdvihol k moci vlastnú stranu, ku ktorej sa radila aj rodina Gaia Iulia Caesara. Mariova strana zostala v Ríme pri moci aj po smrti svojho vodcu v roku 86 pred Kr.
[[Súbor:Young Folks' History of Rome illus206.png|thumb|left|[[Gaius Marius]]]]
V roku 85 pred Kr. náhle a bez zjavnej príčiny zahynul Caesarov otec, keď sa jedného rána obúval.<ref>Suet. Iul. 1, Plin. HN 7.54</ref> Vo veku 16 rokov sa tak Caesar stal hlavou rodiny (''[[pater familias]]''). Nasledujúci rok bol Gaiom Mariom vybraný do kňazského kolégia boha [[Jupiter (boh)|Iova]] ([[flamen|''flamen Dialis'']]) namiesto kandidáta, ktorého Marius odstránil v svojich čistkách.<ref>Vell. Pat. 2.22</ref> Kňazský úrad vyžadoval, aby bol Caesar ženatý s dievčaťom z [[patricij]]ského rodu, preto zrušil zásnuby s Cossutiou, dievčaťom z bohatej jazdeckej rodiny, a oženil sa s Corneliou, dcérou významného Mariovho stúpenca [[Lucius Cornelius Cinna|Lucia Cornelia Cinnu]].<ref>Suet. Iul. 1, Plut. Caes. 1, Vell. Pat. 2.41</ref>
Ukončenie [[Vojna s Mithridatom|vojny s Mithridatom]] v roku 84 pred Kr. na východe uvoľnilo [[Cornelius Sulla|Sullove]] vojenské sily pre boj s Mariovou stranou v Itálii. V [[bitka pri Collinskej bráne|bitke pri Collinskej bráne]] (82 pred Kr.) sa zmocnil Sulla vlády nad Rímom a vyhlásil sa za [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]] na neobmedzenú dobu (pôvodne musel diktátor zložiť svoj úrad po šiestich mesiacoch). Nasledoval teror namierený proti Mariovcom. Dokonca ani sám [[Gaius Marius|Marius]] neunikol vyčíňaniu svojho protivníka: jeho telo bolo [[exhumácia|exhumované]] a hodené do [[Tiber]]u. Sulla začal vydávať [[Proskripcia|proskripcie]] (''proscriptio''), zoznamy jeho politických odporcov, ktorých bolo možné beztrestne zabiť a zmocniť sa ich majetku. Gaius Iulius Caesar, Mariov synovec a Cinnov švagor, sa tiež ocitol medzi proskribovanými, bol pripravený o zdedený majetok a kňazskú hodnosť a musel na istú dobu utiecť z Ríma. Napriek nebezpečenstvu, ktoré mu tak hrozilo, sa odmietol rozviesť s Corneliou.
Na príhovor Caesarových vplyvných príbuzných z matkinej strany bolo umožnené Caesarovi vrátiť sa do [[Rím]]a. [[Cornelius Sulla|Sulla]] pri tejto príležitosti údajne vyhlásil, že vidí v mladom Caesarovi mnoho Mariov.<ref>satis constat Sullam, cum deprecantibus amicissimis et ornatissimis uiris aliquamdiu denegasset atque illi pertinaciter contenderent, expugnatum tandem proclamasse siue diuinitus siue aliqua coniectura: uincerent ac sibi haberent, dum modo scirent eum, quem incolumem tanto opere cuperent, quandoque optimatium partibus, quas secum simul defendissent, exitio futurum; nam Caesari multos Marios inesse, Suet. Iul. 1</ref>
=== Počiatky politickej a vojenskej kariéry ===
Po oslobodení od kňazských povinností, ktoré by Caesarovi zabraňovali vo vojenskej kariére, sa mladý Gaius Iulius, namiesto toho, aby sa vrátil do Ríma, pripojil k armáde a slúžil v provincii [[Asia]] pod velením [[Marcus Minucius Thermus|Marca Minucia Therma]] a v [[Kilikia|Kilikii]] pod velením [[Servilius Isauricus|Servilia Isaurica]]. V boji sa mnohokrát vyznamenal a dokonca získal [[občianska koruna|občiansku korunu]] (''corona civica'') pri obliehaní mesta [[Mytiléna]]. Pri poslaní získať na stranu Rimanov loďstvo [[Bytínia|bytínskeho]] kráľa [[Nikomedes|Nikomeda]] strávil na jeho dvore tak dlhú dobu, že sa rozšírila povesť o jeho milostnom vzťahu s kráľom, ktorá mu zostala do konca života.<ref>Suet. Iul. 2, Plut. Caes. 2 – 3, Cass. Dio 43.20</ref>
Po [[Cornelius Sulla|Sullovej]] smrti v roku 78 pred Kr. sa konečne Caesar odvážil vrátiť do Ríma. Pretože mu bol jeho majetok odobratý v proskripciách, musel sa uspokojiť so skromným domom na [[Subura|Subure]],<ref>Suet. Iul. 46</ref> vo vykričanej štvrti rímskej mestskej chudoby. Caesar sa vrhol na právnickú kariéru a rýchlo si získal povesť vynikajúceho rečníka, ktorý viedol procesy proti bývalým správcom provincií obvineným z prekračovania právomocí a korupcie. Dokonca aj [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]] ho chválil.<ref>Suet. Iul. 55</ref> Aby vylepšil svoje rečnícke schopnosti, v roku 75 pred Kr. sa Caesar vydal na študijný pobyt na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], kde pôsobil slávny učiteľ rétoriky a predstaviteľ [[aticizmus|aticistického štýlu]] [[Apollonios Molon]], okrem iných i učiteľ [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]].
V tomto období, podľa [[Suetonius|Suetonia]] počas cesty na [[Rodos (ostrov)|Rodos]],<ref>Suet. Iul. 4</ref> podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] počas cesty ku kráľovi [[Nikomedes|Nikomedovi]],<ref>Plut. Caes. 1.8</ref> zajali Caesara kilickí piráti a držali ho v zajatí na ostrove [[Farmacusa]] v súostroví [[Dodekany]].<ref>Plut. Caes. 1 – 2</ref> Aj počas zajatia si udržiaval Caesar nad pirátmi psychickú prevahu. Cvičil sa v písaní reči a básní, ktoré prednášal pirátom, zúčastňoval sa na ich telesných cvičeniach a keď od neho žiadali výkupné 20 [[talent]]ov, vyhlásil, že má cenu 50. Žartom im hovoril, že ich všetkých dá povešať, hneď ako sa dostane z ich zajatia. Po tom, ako bolo výkupné za jeho osobu zaplatené, sa Caesar skutočne postaral o pochytanie pirátov a na vlastnú zodpovednosť ich dal do jedného ukrižovať.
Po návrate do Ríma Caesar začal tradičnú rímsku politickú kariéru (''[[cursus honorum]]'') tým, že prijal najnižší úrad vojenského [[Tribún ľudu|tribúna]]. Záznamy o tom, ako sa zapojil do [[Spartakovo povstanie|Spartakovho povstania]] (73 – 71 pred Kr.), ktoré vypuklo v tejto dobe, chýbajú. V roku 70 pred Kr. bol zvolený za [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestora]] v [[Hispánia|Hispánii]] na rok 69 pred Kr. V tom istom roku vystúpil verejne s pohrebnou rečou za svoju tetu Iuliu, vdovu po [[Gaius Marius|Gaiovi Mariovi]], a odvážil sa dokonca v jej pohrebnom sprievode vystaviť podobizne zosnulého vojvodcu, čo sa od Sullovej diktatúry nikto neodvážil. Počas roku 69 alebo 68 pred Kr. zomrela pri pôrode jeho prvá manželka Cornelia.
S Caesarovou [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestúrou]] v Hispánii sa spája historka, podľa ktorej v [[Gady|Gadách]] (dnes [[Cádiz]] v Španielsku), uvidel akúsi sochu [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Keď si uvedomil, že v 30-tich rokoch Alexander dobyl celý vtedy známy svet, povzdychol si, že on sám nič pozoruhodné zatiaľ nevykonal.<ref>Suet. Iul. 7.1, Plut. Caes. 11.5 – 6, Cass. Dio 37.52.2</ref>
V Ríme sa vrhol Caesar ešte usilovnejšie do politického života. V roku 67 pred Kr. sa opäť oženil, tentoraz so Sullovou vnučkou Pompeiou. O dva roky nato bol zvolený za [[edil]]a a obnovil Mariove [[triumf|triumfálne trofeje]]. Viedol tiež niekoľko procesov proti mužom, ktorí sa nezákonne obohatili pri Sullových [[Proskripcia|proskripciách]], štedro míňal peniaze na verejné stavby a hry, čím si získal podporu ľudových más, hoci sa veľmi zadĺžil (podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mal dlh 13 000 [[talent]]ov už pred nástupom do akejkoľvek verejnej funkcie)<ref>Plut. Caes. 6.8</ref>. Svojimi politickými ťahmi sa Caesar prihlásil jasne k strane [[Populár (staroveký Rím)|populárov]], ktorá bola od nástupu Sullu k moci potlačovaná, ale s Caesarom na čele naberala druhý dych. V tejto dobe došlo aj k zblíženiu medzi Gaiom Iuliom Caesarom, [[Marcus Licinius Crassus|Marcom Liciniom Crassom]] a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Gnaeom Pompeiom]], budúcimi triumvirmi. Bohatý Crassus čiastočne finančne podporoval Caesarovu napredujúcu kariéru.
Niektorí starovekí historici podozrievali Caesara, že už v tejto dobe sa zapojil do nevydareného pokusu o prevrat.<ref>Plut. Caes. 6.6 – 7, Suet. Iul. 9</ref>
=== Vzostup k moci ===
[[Súbor:Ct-viasacra1.jpg|thumb|Dnešný pohľad na [[Via Sacra]]]]
V roku 63 pred Kr. došlo k ďalšiemu významnému súdnemu procesu, v ktorom si získal Caesar obľubu verejnosti. Na jeho popud obvinil [[Tribún ľudu|tribún]] [[Titus Labienus]] senátora [[Gaius Rabirius (senátor)|Gaia Rabiria]], patriaceho k optimátom, z politickej vraždy [[Tribún ľudu|tribúna]] [[Lucius Appuleius Saturninus|Lucia Appuleia Saturnina]], ku ktorej malo dôjsť pred 37 rokmi. Caesar bol jedným z dvoch sudcov, ktorí prípad vyšetrovali. Rabiria obhajovali dvaja najvýznačnejší právnici tej doby, [[Marcus Tullius Cicero]] a [[Quintus Horentsius Hortalus]]. Napriek tomu bol uznaný vinným z [[vlastizrada|vlastizrady]] (''perduellio''). Rabirius unikol odsúdeniu, keď sa odvolal a jeho proces nebol obnovený, ale Caesar si získal v Labienovi dôležitého spojenca v svojom nasledujúcom vzostupe.
Toho istého roku sa uchádzal vo voľbách o post najvyššieho kňaza (''[[pontifex maximus]]''). Jeho protivníci boli dvaja významní [[optimát]]i a bývalí [[konzul (staroveký Rím)|konzuli]], muži omnoho starší a politicky skúsenejší ako Caesar, [[Quintus Lutatius Catulus]] a [[Publius Servilius Vatia Isauricus]]. Vo volebnom boji figurovali obvinenia z podplácania na všetkých stranách. Caesar vraj v deň volieb povedal svojej matke, že sa buď vráti ako víťaz alebo sa vôbec nevráti, pretože mu hrozilo vyhnanstvo za obrovské dlžoby, do ktorých sa dostal, aby mohol zaplatiť svoju politickú kampaň.<ref>Suet. Iul. 13, Plut. Caes. 7.3 – 4</ref> Caesar kňazskú hodnosť získal a spolu s ňou i sídlo na [[Via Sacra]].
V roku 63 pred Kr. došlo ešte k jednej významnej udalosti, a to ku [[Catilinovo sprisahanie|Catilinovmu sprisahaniu]]. [[Marcus Tullius Cicero|Marcovi Tulliovi Ciceronovi]], ktorý zastával toho roku úrad [[konzul (staroveký Rím)|konzula]], sa podarilo sprisahanie odhaliť. Caesarov odporca [[Quintus Lutatius Catulus|Lutatius Catulus]] spolu s ďalšími ho obvinili z toho, že sa na pokuse o prevrat podieľal.<ref>Sall. Cat. 49</ref> Caesar sa tiež zapojil do debaty v senáte o tom, ako naložiť so sprisahancami. Zasadzoval sa proti trestu smrti, ktorý navrhovali [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]] a [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Cato Mladší]], a namiesto neho navrhoval doživotné uväznenie. Nakoniec sa však senát priklonil k návrhu [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marca Porcia Catona]] a Catilinovci boli popravení. Keď nasledujúceho roku došlo k opätovnému vyšetrovaniu vo veci sprisahania, Caesar bol znova obvinený zo spoluúčasti. Šikovne sa mu podarilo z obvinenia vykĺznuť a namiesto seba dostať do väzenia tých, ktorí ho obviňovali.<ref>Suet. Iul. 17</ref>
Počas [[prétor|prétury]], ďalšieho kroku k najvyššiemu úradu konzula, sa v roku 62 pred Kr. Caesar dostal do sporu so senátom nakloneným [[optimát]]om, keď podporoval vytrvalo legislatívu, ktorá mala pomôcť [[Populár (staroveký Rím)|populárom]]. Na čas mal pozastavený výkon funkcie, až kým vyvolanými demonštráciami ľudových más neprinútili senát zákaz odvolať. V tom istom čase bola v Caesarovom dome usporiadaná oslava na počesť bohyne [[Bona Dea]] (Dobrej bohyne). Na slávnosti nebolo dovolené zúčastniť sa žiadnemu mužovi, ale napriek tomu sa na ňu podarilo preniknúť [[Publius Clodius Pulcher|Publiovi Clodiovi Pulchrovi]], ktorý sa prestrojil za ženu, údajne kvôli milostnému pomeru s Caesarovou ženou Pompeiou. Po prichytení bol súdený, ale vďaka tučným úplatkom a zastrašovaniu zo strany Clodiovej vplyvnej rodiny bol oslobodený. Caesar proti nemu nevzniesol žiadne obvinenie, napriek tomu sa so svojou ženou rozviedol tvrdiac, že na ňu nemal padnúť ani tieň podozrenia.<ref>Plut. Caes. 10.9, Cass. Dio 45.2</ref>
Úrad [[proprétor]]a mal odslúžiť nasledujúceho roku (61 pred Kr.) Caesar v [[Hispánia|Zadnej Hispánii]] (''Hispania Ulterior''). Pred tým, ako mohol nastúpiť do funkcie však musel splatiť aspoň časť stále vysokých dlžôb. Obrátil sa preto na [[Marcus Licinius Crassus|Marca Licinia Crassa]], jedného z najbohatších mužov v Ríme, ktorý mu pomohol výmenou za politickú podporu proti [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiovi]]. V Hispánii Caesar porazil [[Callaicovia|Callaicov]] a [[Lusitani|Lusitanov]], získal si veľkú obľubu u svojho vojska a ukončil svoju propréturu s nižšími dlžobami a vyššou reputáciou.
Za víťazstvo nad hispánskymi Galmi mal Gaius Iulius nárok na [[triumf]], ale to by znamenalo, že by sa zdržal za hradbami mesta až do tejto slávnosti a nemohol sa zúčastniť volieb do úradu [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]. Požiadal senát, aby sa mohol zúčastniť volieb v neprítomnosti (''in absentia''), ale jeho veľký politický protivník, [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marcus Porcius Cato Mladší]], sa postaral o to, že návrh neprešiel. Pri rozhodovaní medzi triumfom a volebným bojom sa rozhodol Caesar pre kandidatúru do úradu [[konzul (staroveký Rím)|konzula]].
Spolu s ním sa o túto funkciu uchádzali [[Marcus Calpurnius Bibulus]], s ktorým zastával Caesar úrad [[edil]]a, a [[Lucius Lucceius]]. Politický boj nebol o nič čistejší ako ktorýkoľvek predošlý. Caesar si dokázal sľubmi získať na svoju stranu [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]]na a dohodol sa s bohatým Lucceiom, že si konzulát rozdelia. [[Optimát]]i naopak podporovali [[Marcus Calpurnius Bibulus|Bibula]] a dokonca aj [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Cato]], ktorý sa preslávil svojou bezúhonnosťou, sa znížil ku korupcii, aby sa postaral o jeho podporu. Ako konzuli na rok 59 pred Kr. boli nakoniec zvolení Marcus Calpurnius Bibulus a Gaius Iulius Caesar.
=== [[Prvý triumvirát (staroveký Rím)|Prvý triumvirát]] ===
V tomto období boli traja najmocnejší muži v štáte [[Marcus Licinius Crassus]], ktorého politická sila spočívala v obrovskom bohatstve a podpore jazdeckého stavu, [[Gnaeus Pompeius]], ktorý si získal slávu ako vojvodca ešte za Sullovho režimu a mal podporu armády, a Gaius Caesar, ktorý dokázal zmobilizovať dav na svoju podporu. Vzťahy medzi Pompeiom a Crassom neboli dobré odkedy zdieľali konzulát v roku 70 pred Kr., ale Caesarovi sa podarilo ich dočasne uzmieriť, keď im navrhol spoločnú dohodu. Tajný dohovor spečatili v roku 60 pred Kr. manželstvom medzi Pompeiom a Caesarovou dcérou z prvého manželstva Iuliou (Pompeius mal v tejto dobe 50 a Iulia 14 rokov). Caesar si na oplátku vzal Calpurniu, dcéru [[Lucius Calpurnius Piso Caesoninus|Lucia Calpurnia Pisona Caesonina]], ktorý sa stal konzulom nasledujúceho roku.
Caesarovi sa v pozícii konzula podarilo s podporou triumvirov presadiť niektoré zákony, ktorými si naklonil verejnú mienku a oslabil moc optimátov. Pri rokovaní o zákone, ktorý mal prerozdeliť štátnu pôdu bezzemkom, sa Caesarov spolukonzul Bibulus pokúsil legislatívny proces všetkými možnými spôsobmi zastaviť. Pompeius, ktorý mal záujem o presadenie zákona, aby mohol odmeniť svoje vojsko prídelmi pôdy, obsadil Rím lojálnymi veteránmi a došlo k zastrašovaniu. Bibulus sa zo strachu o vlastný život utiahol do svojho domu, odkiaľ nevychádzal až do konca svojho funkčného obdobia.<ref>Plut. Caes. 14.9</ref> Caesar po tejto udalosti konal ako konzul úplne samostatne, takže sa satirici o tomto roku vyjadrovali ako o konzuláte Iulia a Caesara.
Caesar sa tiež postaral o zákon, ktorý nútil vydávať senát verejné správy o svojich rokovaniach. Senátori tak museli brať ohľad na verejnú mienku, ktorá bola pod Caesarovým vplyvom.
=== Vojna v Galii (58 – 52 pred Kr.) ===
[[Súbor:Map Gallia Tribes Towns.png|thumb|Mapa Galie okolo roku 58 pred Kr.]]
Po zložení konzulského úradu mala byť senátom pridelená Caesarovi [[provincia (staroveký Rím)|provincia]], ktorú by ako [[prokonzul]] spravoval nasledujúci rok (58 pred Kr.). Senát mu zamýšľal prideliť málo významnú provinciu, kde by bolo možné ho kontrolovať, ale jeho tajní spoločníci [[Marcus Licinius Crassus|Crassus]] a [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]] sa postarali o to, aby získal [[Predalpská Galia|Predalpskú]] a neskôr i [[Zaalpská Galia|Zaalpskú Galiu]] (''Galia Cisalpina'' a ''Galia Transalpina'' tiež nazývaná ''Galia Narbonensis'') a [[Ilyria|Ilýriu]] (''Illyricum''), čím dostal zároveň velenie nad štyrmi légiami. Triumvirovia mu tiež vymohli, aby namiesto zvyčajného roku smel v úrade prokonzula zotrvať päť rokov, počas ktorých mal zaručenú politickú imunitu. Správa provincie poskytovala Caesarovi vítanú príležitosť splatiť dlžoby, a to vymáhaním nehoráznych poplatkov od tamojšieho obyvateľstva rovnako a vojenskými výpravami.
Zaalpská Galia ležiaca na území dnešného južného Francúzska ([[Provensalsko]]) hraničila v Caesarovej dobe na severe s dovtedy nepokorenou [[Kelti|keltskou]] [[Galia|Galiou]]. Galovia boli známi svojou bojovnosťou a bohatstvom, rovnako tiež ale aj svojou nejednotnosťou a politickou nestálosťou. Caesar sa rozhodol tieto faktory využiť a Galiu, ktorá sľubovala obrovskú vojnovú korisť a vojvodcovskú slávu, si podrobiť. Zámienkou sa mu stali dve udalosti: masová migrácia kmeňa [[Helvéti|Helvétov]], ktorí údajne mali v úmysle ohroziť rímsku provinciu, a žiadosť o pomoc vyslaná k Caesarovi od spriateleného kmeňa [[Heduovia|Heduov]], ktorých utláčali ich galskí sokovia [[Arverni]] a nimi na pomoc zavolaní germánski [[Suebi]] spoza [[Rýn]]a.
Caesar sa obrátil najprv proti [[Helvéti|Helvétom]] vedeným náčelníkom [[Orgetorix|Orgetorigom]]. V niekoľkých bitkách sa mu podarilo národ Helvétov zmasakrovať (z pôvodných 300 000 – 400 000 Helvétov ich po jeho ťažení zostalo približne 100 000). V tom istom roku (58 pred Kr.) podnikol výpad proti [[Germáni|Germánom]] spoza Rýna, ktorí sa usadili v Galii. Pôvodne si ich Galovia najali ako žoldnierov vo vzájomných konfliktoch, ale táto vojenská sila sa im začala vymykať spod kontroly. Germánsky náčelník [[Ariovistus]] sa vyhlásil za kráľa germánskeho národa [[Suebi|Suebov]], privlastnil si územie niektorých galských kmeňov a zaistil si ich podriadenosť veľkým množstvom rukojemníkov. Na spoločné želanie Galov sa Caesar pokúsil presvedčiť Ariovista, aby sa stiahol nazad za Rýn, vyjednávaním. Keď neuspel, na Suebov zaútočil. Porazil ich v [[bitka pri Vosges|bitke pri Vosges]] (58 pred Kr.) a pripravil ich o vojenskú moc v Galii.
[[Súbor:Lionel Royer - Vercingetorix Throwing down His Weapons at the feet of Julius Caesar.jpg|thumb|left|[[Vercingetorix]] skladá zbrane pred Caesarom]]
V nasledujúcich rokoch podnikol Caesar ďalšie vojenské výpravy na územie [[Belgovia|Belgov]], [[Veneti|Venetov]] a [[Aquitani|Aquitanov]] (v posledných dvoch ťaženiach hral významnú úlohu Crassov syn [[Publius Crassus]]). V roku 55 pred Kr. odrazili rímske légie vpád germánskych [[Tencteri|Tencterov]] a [[Usipeti|Usipetov]] spoza Rýna do Galie. Caesar dal príkaz postaviť most cez rieku, vstúpil s armádou do dosiaľ nezmapovaných končín [[Germánia|Germánie]], ale po 18 dňoch sa bez väčších úspechov stiahol a most nechal strhnúť. V tom istom roku sa pokúsil o vylodenie v [[Británia|Británii]], ktoré po stroskotaní veľkej časti loďstva musel opakovať nasledujúceho roku (54 pred Kr.). Rovnako ako v prípade Germánie, Caesar si dokázal podrobiť britské kmene iba krátkodobo a rýchlo sa z ostrova stiahol.
Caesarovo ťaženie v Galii vyvolávalo kontroverzné reakcie už i jeho súčasníkov, obzvlášť jeho politických odporcov, ktorí videli v Galskej vojne spôsob, ktorým sa chcel Caesar obohatiť, pripútať k sebe veľký počet vojakov a získať si vojenskú slávu a verejnú popularitu. Vpád do [[Germánia|Germánie]] a [[Británia|Británie]], ktoré nemali väčší politický ani ekonomický význam, mal skôr ohúriť Rimanov a ukázať im Caesarove vojvodcovské schopnosti než podrobiť si barbarské národy. Aj víťazstvá v Galii boli len krátkodobé. Ešte počas zimy rokov 54 – 53 pred Kr. vypuklo v severovýchodnej Galii povstanie vedené náčelníkom kmeňa [[Eburni|Eburonov]] [[Ambiorix|Ambiorigom]], ktoré ukázalo, aká slabá je rímska moc v [[Galia|Galii]].
K významnejšej vzbure proti rímskej zvrchovanosti došlo v roku 52 pred Kr., keď sa podarilo náčelníkovi [[Arverni|Arvernov]] [[Vercingetorix|Vercingetorigovi]] zjednotiť Galov v boji proti Rimanom. Vercingetorix si bol dobre vedomý rímskej prevahy v otvorenom poli a uchyľoval sa preto radšej k partizánskemu spôsobu boja. Dokázal Caesara poraziť v niekoľkých stretoch, z ktorých najväčší sa odohral pri hlavnom meste Arvernov [[bitka pri Gregovii|Gregovii]]. Nakoniec sa Caesarovi podarilo Vercingetoriga obkľúčiť v [[Alesia|Alesii]] a po dlhom obliehaní ho prinútiť ku kapitulácii. Po Vercingetorigovej porážke pokračovali menšie potýčky až do roku 51 pred Kr., ale [[Galia]] bola už v rímskych rukách. Vercingetorix bol odvedený ako zajatec do Ríma. Caesar ho nechal viesť v svojom [[triumf]]álnom sprievode v roku 46 pred Kr. a popraviť.
V Caesarovom vojsku slúžilo viacero významných osobností. Jeho legátom vo funkcii proprétora bol jeho starý politický prívrženec [[Titus Labienus]]. Pod Caesarovým velením v Galii bojovali tiež dvaja Crassovi synovia, [[Marcus Crassus]] a [[Publius Crassus]], jeho príbuzný [[Lucius Iulius Caesar]], Ciceronov brat [[Quintus Tullius Cicero]], jeho budúci vrah [[Decimus Iunius Brutus Albinus]] a politický pokračovateľ [[Marcus Antonius]].
Celkový dôsledok Caesarovho ťaženia v [[Galia|Galii]] je dnes ťažké zhodnotiť. Jeho vlastné zápisky, ktoré mali slúžiť v prvom rade ako súčasť [[propaganda|propagandy]], sú značne prehnané. Podobnú neobjektívnosť možno pripísať i ďalším rímskym historikom. [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]] tvrdí, že Caesar počas Galskej vojny celkovo bojoval s 3 miliónmi mužov, z ktorých jeden milión v boji zahynul a ďalší bol zotročený. Rímska moc si podrobila údajne 300 kmeňov a zničila 800 miest.<ref>Plut. Caes. 48</ref> Niektorí moderní historici uvádzajú, že napríklad v prípade [[Helvéti|Helvétov]] sa rímska armáda stretla len s asi 16 – 40 000 mužmi z celkového počtu 100 – 160 000 Galov.<ref>H. Delbrück: ''Geschichte der Kriegskunst im Rahmen der politischen Geschichte'', Vol. 1, 1900, pp. 428 and 459f.</ref>
==== Triumvirát počas Galskej vojny ====
Na jar v roku 56 pred Kr. sa stretli triumvirovia v [[Luca|Luce]] (dnes [[Lucca]]) v [[Predalpská Galia|Predalpskej Galii]]. Caesar, Pompeius a Crassus obnovili svoju tajnú dohodu. Pompeius a Crassus mali zastávať nasledujúceho roku konzulát, pričom Caesarovi bola potvrdená správa doterajších území. Po svojom konzuláte mal Crassus dostať ako provinciu [[Sýria|Sýriu]] a Pompeius dve provincie v [[Hispánia|Hispánii]].
Kým Caesar bojoval v [[Británia|Británii]], jeho dcéra Iulia, vydaná za [[Gnaeus Pompeius|Pompeia]], zomrela pri pôrode. Caesar ponúkol Pompeiovi namiesto nej svoju praneter [[Octavia Minor|Octaviu]], vtedy manželku [[Gaius Marcellus|Gaia Marcella]]. Pompeius túto ponuku odmietol. Neskôr si vzal za manželku Corneliu, dcéru Caesarovho politického oponenta [[Quintus Metellus Scipio|Quinta Metella Scipiona]]. Toto gesto naznačilo, že triumvirát sa rozpadá.
=== Občianska vojna ===
{{Hlavný článok|Caesarova občianska vojna}}
[[Súbor:RSC 0022 - transparent background.png|thumb|Caesarov denarius]]
Triumvirát sa s plnou platnosťou rozpadol v roku 53 pred Kr., po smrti [[Marcus Licinius Crassus|Marca Licinia Crassa]] v [[bitka pri Carrhae|bitke pri Karrhách]] počas jeho východného ťaženia proti [[Partská ríša|Partom]]. Zdrvujúca porážka rímskeho vojska a smrť jedného z najmocnejších mužov Ríma spôsobila v [[Itália|Itálii]] zmätok. V krízovej situácii sa [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]], ktorý teraz, keď bol Crassus mŕtvy a Caesar sa zaoberal nepokojmi v Galii, ovládol senát, nechal samotný zvoliť za [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]. Hneď ako sa situácia v Ríme upokojila, pribral si za spolukonzula svojho prívrženca a zaťa [[Quintus Metellus Scipio|Quinta Metella Scipiona]]. Prostredníctvom senátu Pompeius žiadal, aby Caesar, ktorému končilo jeho [[prokonzul]]ské obdobie v [[Galia|Galii]], rozpustil svoje vojsko a vrátil sa do Ríma. Navyše mu bolo zakázané uchádzať sa v neprítomnosti o druhý konzulát, ktorý by mu poskytol politickú imunitu. Bolo jasné, že pokiaľ by sa bez vojska Caesar vrátil do Ríma, čakal by ho proces, v ktorom by ho Pompeius zničil.
Caesar spočiatku diplomaticky vyčkával vo svojich provinciách. V Ríme [[tribún ľudu|tribúni ľudu]], [[Marcus Antonius]] a [[Quintus Cassius Longinus]], ktorí stáli na Caesarovej strane, nariadenia senátu namierené proti Caesarovi vetovali, ale ich [[veto]] senát ignoroval. Nakoniec z obavy o svoju bezpečnosť radšej utiekli do Galie za Caesarom. Dňa 10. januára 49 pred Kr. Gaius Iulius Caesar na čele jednej svojej [[légia|légie]] prekročil rieku [[Rubikon]], označujúcu hranicu Itálie, čím rozpútal občiansku vojnu. Caesar pri tom údajne vyslovil slová z divadelnej hry gréckeho dramatika [[Menandros|Menandra]]: ''„[[Alea iacta est]]“'' (Kocky sú hodené).
[[Súbor:Hw-pompey.jpg|thumb|[[Gnaeus Pompeius]]]]
Zvesť o tom, že Caesar tiahne na čele svojho vojska na Rím a že sa mestá v severnej Itálii jedno po druhom pred ním vzdávajú sa doniesla k [[Gnaeus Pompeius|Pompeiovi]] a [[senát (staroveký Rím)|senátu]]. Nikto presne nevedel, s akým veľkým vojskom Caesar postupuje na juh. Pompeiove vlastné vojenské sily boli viazané v [[Hispánia|Hispánii]], kde predtým slúžil v úrade [[prokonzul]]a, preto sa rozhodol z Ríma pred svojim protivníkom ustúpiť do východných provincii a tu postaviť armádu, s ktorou by mu mohol čeliť. Z Ríma spolu s ním utiekli aj [[optimát]]i. Po vstupe do Ríma Caesar pokračoval v prenasledovaní Pompeiovcov smerom k [[Brundisium|Brundisiu]], kde dúfal, že zadrží svojho súpera skôr, než bude môcť vyplávať na východ. Pompeiovi sa podarilo uniknúť.
V ďalšej fáze občianskej vojny Caesar zamieril na západ, do Hispánie, kde sa rozhodol zničiť vojenské jednotky oddané Pompeiovi. Ochranu Itálie zveril svojmu tribúnovi, [[Marcus Antonius|Marcovi Antoniovi]]. V rekordnom čase 27 dní sa dostal do hispánskych provincií, pričom pripojil k svojmu vojsku légie zdržiavajúce sa v [[Galia|Galii]], a porazil Pompeiových veliteľov.
Nakoniec sa Iulius Caesar obrátil na východ, kde zatiaľ [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]] zbieral sily na protiútok. K prvému stretu došlo 10. júla 48 pred Kr. pri [[Dyrrhachium|Dyrrhachiu]] (dnes [[Drač]] v [[Albánsko|Albánsku]]), kde Caesar len tak-tak vyviazol z katastrofálnej porážky. Rozhodujúca bitka sa odohrala 9. augusta 48 pred Kr. pri [[bitka pri Farsale|Farsale]], v ktorej zvíťazil Caesar napriek Pompeiovej takmer dvojnásobnej prevahe. Caesar sa po svojom víťazstve vrátil do Itálie a bol zvolený za [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]]. Len 11 dní nato túto funkciu zložil, aby prijal druhý konzulát spolu s [[Publius Servius Vatia|Publiom Serviliom Vatiom]]. Pompeius sa zatiaľ uchýlil do egyptskej [[Alexandria|Alexandrie]], kde bol 29. septembra 48 pred Kr. na príkaz kráľa [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]] zavraždený.
==== Caesar a Kleopatra ====
Týmto sa Caesar zaplietol do občianskej vojny medzi [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaiom XIII.]] a jeho spoluvládkyňou, sestrou a manželkou [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]] Caesar sa postavil na stranu Kleopatry. V roku 47 pred Kr. porazil v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] Ptolemaiove vojsko a dosadil na [[Staroveký Egypt|egyptský]] trón ako jedinú vládkyňu Kleopatru. Milenecký vzťah, ktorý dvojica udržiavala až do Caesarovej smrti, vstúpil do legiend. Jeho skutočný rozmer a význam je však povážlivý. V roku 47 pred Kr. porodila Kleopatra Caesarovi syna, ktorý dostal meno [[Caesarion|Ptolemaios Caesar]] ale bol nazývaný Caesarion („Malý cézar“). Napriek tomu sa Caesar nerozviedol so svojou manželkou Calpurniou, s ktorou za 14 rokov nemal žiadne deti. Rímske zákony neumožňovali sobáš s osobou, ktorá nebola rímskym občanom, tak ako Kleopatra. Pri výbere dediča uprednostnil Caesar pred Kleopatriným synom svojho prasynovca Octaviana. Egyptská kráľovná niekoľkokrát navštívila [[Rím]] a bola možno prítomná v meste aj počas Caesarovej smrti.
==== Vojna s kráľom Farnakom a zničenie Pompeiovcov ====
Posledné roky vojny strávil Caesar prenasledovaním zvyšku Pompeiových prívržencov. V severnej Afrike, kam sa utiekli dvaja významní členovia strany [[optimát]]ov, [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marcus Porcius Cato Mladší]] a [[Quintus Metellus Scipio]], a zbierali tu armádu, porazil senátorskú opozíciu v roku 46 pred Kr. v [[Thapsus|bitke pri Thapse]]. Metellus bol zabitý priamo v boji, Cato spáchal samovraždu. Dvaja Pompeiovi synovia, [[Gnaeus Pompeius Mladší|Gnaeus Pompeius]] a [[Sextus Pompeius]], spolu s bývalým Caesarovým stúpencom [[Titus Labienus|Titom Labienom]] sa uchýlili zasa do Hispánie, kde ich odpor rozbil Caesar v [[bitka pri Munde|bitke pri Munde]] (dnes [[Montilla]]) v roku 45 pred Kr.
V posledných rokoch občianskej vojny súčasne povstal proti rímskej moci na východe pontský kráľ [[Pharnakes|Farnakes II.]] Ešte v roku 47 pred Kr. sa s ním Caesar rýchlo a definitívne vyrovnal v [[bitka pri Zele|bitke pri Zele]]. Pri tejto príležitosti poslal do Ríma krátku správu z bojiska: ''„Veni, vidi, vici“'' (Prišiel som, videl som, zvíťazil som).
=== Posledné roky Caesarovho života ===
[[Súbor:Kleopatra-VII.-Altes-Museum-Berlin1.jpg|thumb|Busta Kleopatry z berlínskej antickej zbierky]]
Posledné štyri roky od porážky Pompeia pri Farsale do Caesarovej smrti vypĺňala neustávajúca Caesarova štátnická aktivita. Za tak krátke obdobie sa mu podarilo uskutočniť len malú časť z plánovaných reforiem, ktoré mali pretransformovať republikánske zriadenie na [[autokracia|autokraciu]]. Časť caesarovského programu uviedol do praxe v pozmenenej podobe až jeho následník [[Octavianus Augustus]].
Z Caesarových reforiem sa ako najtrvácnejšia ukázala reforma kalendára. Caesar zaviedol podľa [[egyptský kalendár|egyptského]] vzoru kalendárny rok s 365 dňami, ku ktorým bol každý štvrtý rok pridávaný jeden deň navyše. Tento tzv. [[juliánsky kalendár]] sa v Európe udržal až do úprav, ktoré zaviedol v roku 1582 [[pápež]] [[Gregor XIII.]] Caesar tiež premenoval piaty mesiac rímskeho roku, [[Quintilis]], podľa seba na Julius (júl). Podľa tohto vzoru premenoval [[Augustus]] neskôr šiesty mesiac, [[Sextilis]], podľa svojho mena na Augustus (august).
K Caesarovým plánom patrili rozsiahle verejné projekty. K [[Forum Romanum]] nechal pristaviť časť, ktorá bola nazvaná Caesarovo fórum (''Forum Caesaris'') a kde sa nachádzal [[Chrám Venuše Rodičky]] (''Venus Genetrix''). V chráme nechal dokonca vztýčiť zlatú sochu svojej milenky [[Kleopatra VII.|Kleopatry]].<ref name=Shepp7>{{Harvbz|Sheppard|2010|St=7}}</ref> V ďalších stavebných plánoch chcel Caesar rozšíriť prístav [[Ostia Antica]], zregulovať toku [[Tiber]]u a rozšíriť rímsku cestnú sieť.
Caesar tiež plánoval niekoľko vojenských ťažení: proti [[Partská ríša|Partii]], [[Skýtia|Skýtii]], smerom na [[Kaukaz]] a do [[Germánia|Germánie]]. Žiadne z nich nestihol uskutočniť.
Veľká časť jeho reforiem bola orientovaná na tie vrstvy obyvateľstva, ktoré mu tradične prejavovali podporu. Rôznymi opatreniami udržiaval nízke ceny základných potravín a obmedzoval nákup iného ako štátneho obilia. Plánoval rozdelenie pôdy vyslúžilým vojakom a vytvorenie [[kolónia (osada)|kolónií]] veteránov v rôznych častiach rímskeho sveta. Udelil [[rímske občianstvo]] gréckym lekárom a [[filozof]]om pôsobiacim v Ríme. Svojich starých politických odporcov Caesar neproskriboval, ale ospravedlňoval, čím si medzi nimi získal aspoň čiastočnú podporu. Týmto spôsobom bol oslobodený napríklad aj [[Marcus Tullius Cicero]], ktorý počas občianskej vojny podporoval [[Gnaeus Pompeius|Pompeia]].
V septembri 45 pred Kr., po návrate z Hispánie, spísal Caesar svoju poslednú vôľu, v ktorej za svojho dediča ustanovil svojho prasynovca [[Octavianus Augustus|Gaia Octaviana]]. Caesar tiež stanovil, že ak by Octavianus zomrel skôr ako on sám, mal byť jeho druhým dedičom [[Marcus Iunius Brutus]].<ref>Suet. Iul. 83.2, Plut. Caes. 64.1</ref>
K Caesarovmu životu v posledných rokoch patrilo veľké množstvo pôct, ktoré mu udelil senát alebo si ich pririekol sám. V roku 46 pred Kr. nastúpil tretíkrát do úradu [[konzul (staroveký Rím)|konzula]] so spolukonzulom [[Marcus Aemilius Lepidus|Marcom Aemiliom Lepidom]]. O rok nato nastúpil do tohto úradu štvrtýkrát, tentoraz už bez kolegu. Senát mu pririekol aj čestný titul Otec vlasti (''Pater patriae'') a hodnosť [[prefekt]]a mravov (''praefectus morum''), ktorá mu na tri roky prepožičiavala úradnú moc [[cenzor (staroveký Rím)|cenzora]]. V roku 45 pred Kr. bol zvolený za doživotného [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]] (''dictator perpetuus''). Tento titul sa objavil aj na minciach s Caesarovou podobizňou razených toho roku. Napriek všetkej pompe, ktorú okolo seba Iulius Caesar cielene akumuloval, vyhlasoval o sebe, že nemá záujem o kráľovské pocty.<ref name=Shepp7 /> Podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] raz Caesar oznámil senátu, že považuje za vhodnejšie, aby boli jeho pocty umenšené skôr ako by mali byť ešte rozšírené, ale toto tvrdenie neskôr odvolal.<ref>Plut. Caes. 60.4</ref> Mnohí považovali jeho skromnosť len za šikovný populistický ťah.<ref>Cas. Dio. 44.9.2</ref>
V roku 46 pred Kr. tiež oslávil štvornásobný [[triumf]] – za víťazstvá v [[Galia|Galii]], Egypte, severnej Afrike a v boji proti [[Pharnakes|Farnakovi]]. Senát nariadil pri tejto príležitosti na jeho počesť päťdesiatdennú ďakovnú slávnosť a postavil jeho sochu medzi božských ochrancov Ríma. Veľkolepé hry boli usporiadané v Caesarovom mene aj na oslavu jeho víťazstva pri [[Munda|Munde]].
=== Zavraždenie ===
==== Senátorská opozícia ====
Pocty, ktoré na seba dokázal Caesar strhnúť, aj štedré narábanie so štátnymi financiami dali vzniknúť v [[senát (staroveký Rím)|senáte]] skrytej opozícii proti mocnému diktátorovi. Jej vodcom sa stal Caesarov blízky priateľ [[Marcus Iunius Brutus]] a jeho švagor [[Gaius Cassius Longinus]], tiež pôvodne Caesarov prívrženec. Sprisahanci si dali meno ''Liberatores''(Osloboditelia).
Podľa starovekých prameňov sa senát obával predovšetkým toho, že by sa Caesar mohol vyhlásiť za kráľa. [[Cassius Dio]] uvádza, že senátorov primälo k plánom na zavraždenie Caesara jeho neúcta voči ich stavu. Keď ho v roku 44 pred Kr. navštívili v chráme [[Venuša (bohyňa)|Venuše]] Rodičky, aby mu oznámili pridelenie nových pôct, Caesar ich údajne prijal posediačky, čo bol najvyšší prejav neúcty. Túto historku zaznamenáva aj [[Suetonius]].<ref>Suet. Iul. 78</ref> Navyše pridáva, že pri zhromaždení davu, ktorý prišiel privítať Caesara pri návrate do Ríma, ktosi umiestnil na jeho sochu [[vavrínový veniec]]. Tribúni [[Gaius Epidius Marcellus]] a [[Lucius Caesetius Flavius]] prikázali, aby bol veniec odstránený, pretože bol odznakom božských a kráľovských pôct. Caesar údajne nechal za tento incident pozastaviť výkon ich funkcie.<ref>Suet. Iul. 79.1</ref> Caesarovi životopisci tiež spomínajú, ako pri oslave sviatku [[Lupercalia|Lupercalií]] 15. februára 44 pred Kr. [[Marcus Antonius]] ako nový konzul niekoľkokrát vložil na Caesarovu hlavu korunu. Caesar si ju vždy zložil a nakoniec vyhlásil, že ju obetuje [[Jupiter (boh)|Jovovi]].<ref name=Shepp7 /><ref>Suet. Iul. 79.2 – 3, Vel. Pat. 56.4, Cas. Dio 44.11.2 – 3</ref> Podľa niektorých historikov malo ísť o vopred dohodnuté gesto predstieranej skromnosti, ktoré malo Caesarovi nakloniť senát. U [[Suetonius|Seutonia]] sa tiež objavuje zmienka o tom, ako senátor [[Lucius Cotta]] navrhol, aby bol Caesarovi pridelený titul kráľ, pretože v [[sibylské knihy|sibylských knihách]] sa uvádzalo, že iba kráľ môže dobyť [[Partská ríša|Partiu]].<ref>Suet. Iul. 79.3, Cas. Dio 44.15.3 – 4</ref> Objavili sa dokonca povesti, podľa ktorých chcel Caesar preniesť hlavné mesto ríše z [[Rím]]a do [[Alexandria|Alexandrie]] a urobiť z nej [[orientálna despocia|orientálnu despociu]] podľa vzoru východných vládcov.
==== Vražda v senáte ====
[[Súbor:Vincenzo Camuccini - La morte di Cesare.jpg|thumb|Zavraždenie Caesara]]
Caesar sa chystal na dlhšiu dobu opustiť Rím a veliť jednej zo svojich vojenských výprav; svoje funkcie už na dobu troch rokov odovzdal zástupcom. Sprisahanci preto museli konať rýchlo. Na marcové [[rímsky kalendár|Ídy]] (deň, ktorý pripadal na 15. marca) v roku 44 pred Kr. zavolala skupina senátorov Caesara na [[Forum Romanum|fórum]], aby mu mohla byť prednesená petícia, v ktorej ho senát žiadal o navrátenie moci. [[Marcus Antonius]], ktorý sa dozvedel o sprisahaní večer predtým od jedného z Osloboditeľov menom [[Servilius Casca]], sa pokúsil Caesara zastihnúť a zadržať pri schodisku vedúcom na fórum. Sprisahanci ale zastihli Caesara na ceste ešte pri [[Pompeiovo divadlo|Pompeiovom divadle]], kde občas senát zvykol zasadať, a zatiahli ho dnu.
<br>Iné zdroje uvádzajú, že zasadanie senátu sa konalo priamo v Pompeiovom divadle.<!-- Vzhľadom na to, že podľa Plutarcha ostatní senátori po vražde utiekli, to je pravdepodobnejšia verzia. --><ref name=Shepp7 />
Keď Caesar začal čítať nahlas petíciu, [[Tillius Cimber]], ktorý mu petíciu podal, strhol z neho [[Tunika (staroveký Rím)|tuniku]]. Kým sa Caesar oboril na Cimbra so slovami „To je násilie!“ (''Ista quidem vis est''), [[Servilius Casca]] tasil dýku skrytú pod [[tóga|tógou]] a urobil výpad na diktátorovo hrdlo. Caesar jeho ranu odrazil a stihol vykríknuť: „Casca, ty zradca, čo to robíš?“<ref>Plut. Caes. 66</ref> Ihneď sa naňho vrhli všetci sprisahanci, ktorých bolo niečo vyše 60. Caesar sa pokúšal uniknúť, ale potkol sa a spadol. Takto ležiaceho ho jeho vrahovia ubodali, údajne pod sochou jeho nepriateľa [[Gnaeus Pompeius|Pompeia]]. Podľa [[Suetonius|Suetonia]] neskoršie lekár vyhlásil, že z 23 rán, ktoré Caesar utŕžil, bola iba jediná smrtiaca.<ref>Suet. Iul. 82</ref>
Posledné Caesarove slová nie sú s istotou známe. Tradične sa uvádza výrok: „Aj ty, Brutus?“ (''Et tu, Brute''), ktorý je odvodený snáď od [[Suetonia]] (ten tvrdí, že pri pohľade na Bruta medzi sprisahancami Caesar vykríkol po grécky Και σου τεκνον, čiže „Aj ty, dieťa?“).<ref>Suet. Iul. 82.2, Cas. Dio 44.19.5</ref> Podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] Caesar pri pohľade na [[Marcus Iunius Brutus|Bruta]] medzi svojimi vrahmi nič nepovedal, iba si cípom [[tóga|tógy]] zakryl hlavu.<ref>Plut. Caes. 66.9</ref>
Ploutarchos tiež uvádza, že po Caesarovom zavraždení Brutus vystúpil, aby prehovoril k senátorom, tí ale z miesta zločinu utiekli.<ref>Plut. Caes. 67</ref> Brutus na čele Osloboditeľov potom smeroval ku [[Kapitol]]u za výkrikov: „Rimania, opäť sme slobodní!“ Namiesto očakávanej radosti sa im ale od obyvateľov Ríma dostalo rozpačité mlčanie. Hneď ako sa správa o vražde v meste rozšírila, ľudia sa zatvárali vo svojich domoch a čakali, čo bude nasledovať. Sprisahanci strávili na Kapitole celú noc. Tu sa k ním pridali niektorí ďalší senátori, ktorí sa sami na vražde nepodieľali, ale schvaľovali Caesarovo odstránenie.
Caesarovo telo zostalo na mieste vraždy, neskôr ho odniesli traja jeho otroci na nosidlách do jeho domu.<ref name=Shepp7 />
==== Po Caesarovej smrti ====
Kým sprisahanci na čele s Brutom očakávali, že ich čin príjmu Rimania ako oslobodenie od tyrana a dôjde k obnoveniu republiky, situácia sa vyvinula podstatne inak. V prvom rade za to mohla obrovská popularita, ktorú si Caesar svojim vystupovaním a reformami získal u nižších vrstiev. Pre tieto masy bola vražda ich dobrodinca sprisahaním vedeným malou skupinou bohatých senátorov, ktorí videli v Caesarovej politike ohrozenie vlastného prominentného postavenia. Navyše, na rozdiel od zaskočených Osloboditeľov, ktorí takýto vývin situácie neočakávali, dvaja najvýznamnejší Caesarovi prívrženci, [[Marcus Antonius]] a [[Marcus Aemilius Lepidus]] začali okamžite konať: Antonius predniesol reč, v ktorej vrenie v dave obrátil proti [[optimát]]om ukrývajúcim sa na [[Kapitol]]e, Lepidus obsadil vojskom [[Forum Romanum|fórum]]. [[Marcus Tullius Cicero]] sprostredkoval kompromis: Caesarovi vrahovia boli amnestovaní, no všetky jeho zákony a výnosy zostali v platnosti.<ref name=Shepp7 />
[[Súbor:Virgil Solis - Deification Caesar.jpg|thumb|Caesarova apoteóza]]
Tretí deň po zavraždení sa konal Caesarov pohreb, pri ktorom bol predčítaný jeho závet. Jeho dedič [[Augustus|Gaius Octavianus]], v tej dobe len 19-ročný, získal nielen Caesarovo veľké bohatstvo, ale aj jeho povesť a slávne meno Caesar. Caesar tiež odkázal vysoké čiastky [[Marcus Iunius Brutus|Marcovi Iuniovi Brutovi]] a ďalším z jeho vrahov. Rímskemu ľudu odkázal svoje záhrady na pravom brehu [[Tiber]]u.
Napätie v štáte po Caesarovej smrti viedlo v nasledujúcich rokoch k ďalším občianskym vojnám, najprv medzi dedičmi Caesarovej strany ([[Marcus Antonius|Antonius]], [[Marcus Aemilius Lepidus|Lepidus]], [[Octavianus Augustus|Octavianus]]) a [[optimát]]mi usilujúcimi o udržanie republiky (Brutus, Cassius), po ich porážke v [[bitka pri Filipách|bitke pri Filipách]] (42 pred Kr.) medzi Marcom Antoniom a Gaiom Octavianom, ktorí sa usilovali o nastolenie samovlády. V roku 31 pred Kr. porazil Antonia [[Octavianus Augustus|Octavianus]] v [[bitka pri Actiu|bitke pri Actiu]]. Tento medzník označuje zánik [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímskej republiky]] a vznik [[Rímske cisárstvo|cisárstva]]. Octavianus, ktorý prijal meno Augustus, sa stal prvým cisárom.
V roku 42 pred Kr. bol Caesar zbožštený a dostalo sa mu titulu ''Divus Iulius'' (boh Iulius). Octavianus podľa toho tiež mohol používať označenie ''Divi filius'' (syn boha).<ref name=Shepp8>{{Harvbz|Sheppard|2010|St=19}}</ref>
== Literárna činnosť ==
Počas svojho života si Caesar získal povesť vynikajúceho rečníka a autora prozaických diel. Jeho rečnícke schopnosti a štýl si považoval dokonca aj [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]].<ref>Cic. Brut. 252</ref> K jeho významným, ale nedochovaným dielam patrili:
* reč prednesená na pohrebe jeho tety Iulie
* [[pamflet]] ''Anticatones'' v dvoch knihách, [[hanopis]] na [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marca Porcia Catona Mladšieho]], vydaný ako protiváha k [[Marcus Tullius Cicero|Ciceronovmu]] spisu ''Laus Catonis'' (Chvála Catona)
* De analogia ad Ciceronem (O analógii pre [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]]), 2 knihy o rečníctve dopísané v roku 54 pred Kr.
* báseň ''Laudes Herculis'' (Chvály Herkula)
* báseň ''Iter'' (Cesta) o výprave do [[Hispánia|Hispánie]] v roku 45 pred Kr.
* tragédia ''Oedipus''
* ''Dicta collectanea'' (Zbierka výrokov)
=== Caesarove ''[[commentarii]]'' ===
[[Súbor:Commentarii de Bello Gallico.jpg|thumb|Titulná strana ''De bello Gallico'']]
Ako spisovateľ je dnes Gaius Iulius Caesar spájaný predovšetkým s radou diel žánru ''[[commentarii]]'', teda zápiskov z vedených vojenských ťažení. Caesar ich nikdy nezamýšľal ako historiografické dielo, napriek tomu, že vďaka veľkému množstvu pre historikov dôležitých informácií dnes tomuto účelu slúžia. Zápisky mali v prvom rade slúžiť ako [[propaganda]] Caesarovej politiky a oslava jeho osoby určená pre strednú vrstvu drobnej šľachty žijúcu v Ríme a Itálii. Z viacerých spisov tohto žánru sa nám dochovali:
* ''Commentarii de bello Gallico'' (Zápisky o vojne v Galii), 8 kníh, posledná z nich je dielom Caesarovho dôstojníka [[Aulus Hirtius|Aula Hirtia]]
* ''Commentarii de bello civili'' (Zápisky o občianskej vojne), 3 knihy
V opise Caesarových výbojov dominuje neobjektívnosť a tendenčnosť: Caesar je nútený obhajovať svoje výpravy proti [[Kelti|keltskému]] obyvateľstvu Galie a ďalším barbarským národom, ktoré Rím neohrozovali, ale sami boli Rimanmi napádané. Opakujú sa motívy barbarskej prefíkanosti, vierolomnosti, nestálosti, nedôveryhodnosti a morálnej podradnosti, naopak Rimania disponujú pozitívnymi vlastnosťami, ktoré ich predurčujú za víťazov. Porážky rímskeho vojska sú zľahčované a pripisované nepoctivému konaniu barbarov, víťazstva sú výsledkom rímskych cností ("virtus") a Caesarovho vojenského génia. Podobnú perspektívu používa Caesar aj v popise občianskej vojny, ktorým sa snaží zdiskreditovať svojich protivníkov a vytvoriť dojem, že občianske boje rozpútali oni.
Caesarovi býva niekedy pripisované aj autorstvo ďalších zápiskov. Ako pravdepodobnejšie sa však javí, že ich napísali jeho dôstojníci. Ide o:
* ''De bello Alexandrino'' (O vojne alexandrijskej)
* ''De bello Africano'' (O vojne africkej)
* ''De bello Hispaniensi'' (O vojne hispánskej)
== Meno ==
Latinskou abecedou používanou za Caesarovho života bolo jeho meno zapisované ako CAIVS IVLIVS CAESAR (v skrátenej forme C. IVLIVS CAESAR). Jeho prvé meno Gaius bolo zapisované v archaickej podobe s počiatočným písmenom C, ale rovnako sa objavuje i počiatočné G.
Podľa klasickej latinskej výslovnosti bolo Caesarovo meno, na rozdiel od moderného štandardu, vyslovované ako „Kaisar“ prípadne „Kaizar“. V gréčtine sa podľa toho Caesarovo meno zapisovalo ako Καισαρ (Kaisar). Z klasickej výslovnosti boli odvodené tituly nemeckých cisárov (Kaiser). Anglická výslovnosť Caesar („sízr“), slovenské Cézar aj cisár aj ruský panovnícky titul cár sú odvodené zo stredovekej konvencie čítania Caesarovho mena, ktorá znela „čésar“. V [[Severská mytológia|škandinávskej mytológii]] sa Caesar objavuje ako legendárny kráľ Kjárr.<ref>Anderson, Carl Edlund. (1999). ''Formation and Resolution of Ideological Contrast in the Early History of Scandinavia.'' Ph.D. thesis, University of Cambridge, Department of Anglo-Saxon, Norse & Celtic (Faculty of English). p. 44.</ref>
Od dôb [[Augustus|Augusta]] sa stalo Caesarovo meno súčasťou [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|cisárskej]] titulatúry. Od čias cisára [[Hadrián]]a bolo označenie caesar používané pre cisárovho vybraného nástupcu.
== Zdravie ==
[[File:Julii Caesaris quae exstant.tif|thumb|C. Iulii Caesaris quae exstant, 1678]]
Je možné, že Caesar trpel [[epilepsia|epilepsiou]]. Zaznamenané sú štyri prípady, kedy u neho došlo k epileptickému záchvatu.<ref>Suet. Iul. 45.1, Plut. Caes. 17.2</ref> K slabším záchvatom mohlo dôjsť už za jeho detstva. Epilepsia bola zaznamenaná u jeho predkov aj potomkov.
Domnienka o Caesarovej epilepsii dnes už nie je všeobecne prijímaná. Podľa niektorých odborníkov podobné príznaky ako v prípade epilepsie mohli spôsobiť aj iné ochorenia.<ref>Hughes J (2004). "Dictator Perpetuus: Julius Caesar--did he have seizures? If so, what was the etiology?". ''Epilepsy Behav'' 5 (5): 756 – 64</ref><ref>Gomez J, Kotler J, Long J (1995). "Was Julius Caesar's epilepsy due to a brain tumor?". ''The Journal of the Florida Medical Association'' 82 (3): 199 – 201.</ref>
== Osobný život ==
=== Rodina ===
* rodičia a súrodenci
** otec: [[Gaius Iulius Caesar Starší|Gaius Iulius Caesar]]
** matka: Aurelia Cotta
** sestry: Iulia Caesaris Maior (staršia) a Iulia Caesaris Minor (mladšia)
* manželky
** Cornelia Cinnilla (83 – 69/68 pred Kr.), zomrela pri pôrode
** Pompeia (67 – 61 pred Kr.), rozvod
** Calpurnia Pisonis (od 59 pred Kr. do Caesarovej smrti)
* deti
** Iulia, z prvého manželstva s Corneliou Cinnillou, narodená okolo roku 83 pred Kr.
** [[Caesarion|Ptolemaios Caesar]] (Caesarion), zo vzťahu s [[Kleopatra VII.|Kleopatrou]], narodený v roku 47 pred Kr., zabitý vo veku 17 rokov na príkaz [[Augustus|Octaviana]]
** adoptovaný syn: [[Augustus|Gaius Iulius Caesar Octavianus]] (prasynovec)
* milenky
** [[Kleopatra VII.]]
** Servilia Caepionis (matka [[Marcus Iunius Brutus|Marca Iunia Bruta]])<ref>Suet. Iul. 50.2</ref>
** [[Eunoe]], kráľovná [[Mauritánia|Mauritánie]] a manželka kráľa Boguda<ref>Suet. Iul. 52.1</ref>
* významní príbuzní
** [[Gaius Marius]], strýko
** [[Marcus Antonius]], manžel jeho pranetere, Octavianovej sestry [[Octavia Minor|Octavie Mladšej]]
** [[Lucius Iulius Caesar]], meno niekoľkých Caesarových príbuzných z caesarovskej vetvy rodiny, ktorí slúžili v jeho vojsku alebo ho politicky podporovali
** [[Iulius Sabinus]], [[Galia|Gal]] z kmeňa [[Lingoni|Lingonov]], ktorý počas [[Batávske povstanie|Batávskeho povstania]] (69 po Kr.) tvrdil, že je pravnuk Gaia Iulia Caesara, keďže jeho prababička bola Caesarovou milenkou<ref>Tac. Hist. 4.55</ref>
=== Caesarova homosexualita ===
U starovekých historikov sa objavujú viaceré zmienky o Caesarovej homosexualite. [[Suetonius]] sa viac ráz zmieňuje o Caesarovom vzťahu s kráľom [[Nikomedes|Nikomedom]], ktorý bol v Ríme pomerne známy.<ref>Suet. Iul. 49</ref> Sám Caesar, podľa [[Cassius Dio|Cassia Diona]], pod prísahou poprel túto povesť.<ref>Cas. Hist. 43.20.4</ref> Je možné, že mohlo ísť iba o politický ťah, ktorým mal byť Caesar zdiskreditovaný.
[[Gaius Valerius Catullus|Catullus]] napísal dve básne, v ktorých spomína homosexuálny vzťah medzi Caesarom a jeho dôstojníkom [[Mamurra|Mamurrom]].<ref>Cat. Car. 29 a 57</ref> Neskôr sa za svoje básne musel Caesarovi ospravedlniť.<ref>Suet. Iul. 73</ref>
Počas neskoršieho napätia medzi [[Marcus Antonius|Marcom Antoniom]] a [[Augustus|Octavianom]] obvinil Antonius Octaviana, že získal Caesarovo dedičstvo výmenou za sexuálne služby. Pravdivosť tohto tvrdenia je ale veľmi pochybná.
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Conte
| meno = Gian Biagio
| odkaz na autora =
| prekladatelia = Dagmar Bartoňková et al
| titul = Dějiny římské literatury
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = KLP
| rok = 2003
| isbn = 80-85917-87-4
| počet strán = 790
| strany =
}}
* {{ Citácia Harvard
| Priezvisko = Sheppard | Meno = Si| OdkazNaAutora =
| Rok = | Titul = Bitva u Filipp 42 př. n. l.| Miesto = Praha| Vydavateľ = Grada| DátumVydania = 2010
| ISBN = 978-80-247-2873-5| URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie =
| Vydanie = 1.| Jazyk =
}}
== Pozri aj ==
* [[cézarova šifra]]
* [[Julsko-klaudiovská dynastia]]
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Julius Caesar|commons=Gaius Iulius Caesar}}
{{Portál|Politika|Politický}}
== Zdroje ==
* {{spsh|gaius.htm}}
* {{Preklad|cs|Julius Caesar}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Caesar, Julius}}
[[Kategória:Rímski konzuli]]
[[Kategória:Narodenia v 100 pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 44 pred Kr.]]
[[Kategória:Vládcovia starovekého Ríma]]
[[Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Ríma]]
[[Kategória:Spisovatelia starovekého Ríma]]
[[Kategória:Historici]]
[[Kategória:Obete atentátov]]
[[Kategória:Zavraždení vládcovia]]
bzpbv0akyj7h12mi99gfh7pxoypfoo0
Turík
0
25815
8207640
8144161
2026-05-03T10:42:21Z
Vreslav
292431
Text o turistike
8207640
wikitext
text/x-wiki
{{pozri|rovnomennom potoku|Turík (potok)}}
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Turík
| Iné názvy =
| Obrázok = Turík, district of Ružomberok - view from the north.jpg
| Popis obrázku = Pohľad na stred obce zo severu
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Turik-ruzomberok-flag.svg
| Kraj = Žilinský
| Okres = Ružomberok
| Región = Liptov
| Časti =
| Rieka = [[Turík (potok)|Turík]]
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 49.1071242
| Zemepisná dĺžka = 19.3825883
| Nadmorská výška = 500
| Prvá zmienka = 1278
| Starosta = Vladimír Hatiar<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
| PSČ = 034 83 (pošta [[Liptovská Teplá]])
| Kód = 507407
| EČV = RK
| Predvoľba = +421-44
| Adresa = Obec Turík, Turík 19, 034 83 Liptovská Teplá
| E-mail = obec@turik.sk
| Telefón = +421 439 22 16
| Fax =
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web =
| Commons = Turík
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Turík''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Ružomberok (okres)|okrese Ružomberok]].
[[Súbor:Turík - erb obce pri ceste.jpg|náhľad|Erb Turíka pri ceste do obce]]
== Dejiny ==
=== Stredovek ===
Prvá písomná zmienka o Turíku je v listine zvanej Liptovský register z roku [[1391]], keď Imrich Bubek, župan Liptova a sudca kráľovskej kúrie overoval a komisiou odborníkov skúmal vierohodnosť listín zemepánov v Liptove o ich majetkovej držbe. O zemepánoch Turíka v Liptovskom registri hovorí: „Štefan, syn Petrov, Valentín, syn Tomášov a Štefan, syn Antonov z Turapotoka predložili nám dve listiny, jednu o pridelení akejsi pôdy Tura potok zvanej, urobenom samým kráľom Ladislavom Tomášovi a Šimonovi, synom Marcela; Albertovi a Dionýzovi, synom Sybura na výmenu ich vlastnej pôdy, zvanej Topla, v roku priazne [[1278]].“
Podľa toho kráľovská komisia hodnoverne vyhlásila, že Štefan, Valentín a Štefan z Turíckeho Potoka sú prví vlastníci zemí v okolí Turíckeho Potoka a vlastnia ich od roku [[1278]] na základe ustanovenia kráľa Ladislava. Usadili sa tu, osadili tu svojich poddaných a tak majetkoprávne povstala osada, ktorú pomenovali podľa miestneho potoka Turík. Zemepáni tej osady, ktorých do tých čias poznáme len podľa krstných mien, sa od roku 1278 volali Turanskí. Podľa koho alebo čoho sa potok v doline už predtým menoval Tura potok, zatiaľ nevieme hodnoverne doložiť.
V Liptovskom registri sa hovorí, že do roku [[1278]] dolina patrila kráľovi, možno predpokladať, že tu bol kráľovský majer a teda aj osadníci. Alebo z [[Liptovská Teplá|Teplej]], kde už v roku [[1209]] boli osadníci (tam bývali prví známi predkovia Turanských – Sybur, Adalbert a Marcel) a zaiste tiež kráľovský majer, patriaci ku Starému liptovskému hradu, sem prichádzali poddaní obrobiť oračiny alebo pásť dobytok.
Skalný útes za Turíkom, zvaný Hradná skala, nám hovorí, že tam v dávnej minulosti bol hrádok, postavený z dreva ako predná stráž hlavného liptovského hradu. Starý [[liptovský hrad]] v dávnoveku postavený na rozkaz kráľa, aby strážil významnú obchodnú cestu do Poľska, mal okolo seba menšie strážne hrádky (v Malatinej, Kalamenoch, Teplej, Turíku, Sv. Anne, Sv. Mare, atď.) (Štefan Hýroš: Zámok Likava a jeho páni...) Turícky hrádok zanikol pravdepodobne v roku 1241 po vpáde Mongolov.
Prví poddaní osadníci v Turíku zaiste boli ľudia z okolia, dobove označovaní ako ''inquilini'' či ''miseri'', t. j. bedári bez prístrešku, bez zeme, ktorých zemepán ľahko získal za svojich poddaných alebo sluhov do dvora, len aby sa zachránili pri živote. Na vykázanom mieste dal im možnosť postaviť si domce s maštaľou, pridelil im na výživu kúsky zeme a tým si ich a ich potomkov právne navždy pripútal k sebe a na robotu na svojom majetku. Prví poddaní [[Sedliak (poddanstvo)|sedliaci]] v Turíku mali domce na vyšnom konci dnešnej obce. Boli to malé drevené domčeky, s nízkou podmurovkou, pozostávajúce z jednej izby a pitvora, ktorý bol aj kuchyňou. Z im pridelenej zeme, podľa urbárskej dohody, dávali pánovi naturálie – obilie, peňažité poplatky na rôzne pánove aj župné potreby a mali povinnosť roboty na panskom, ustálený počet ručnej práce i so záprahom. [[Poddaný]] nemal slobody osobnej, rodinnej, majetkovej ani spoločenskej. Proti krivdám bol bez súdnej ochrany. Zvlášť žalostný bol stav poddaných v Uhorsku po porážke [[Dóžovo povstanie|sedliackeho povstania]], vedeného [[Juraj Dóža|Jurajom Dóžom]] v roku [[1514]]. Ich život sa vtedy podobal otroctvu až na to, že ich pán nevodil na trh a nepredával. Boli však pripútaní ku zemi, ktorú obrábali tak, že nesmeli opustiť majetok pána, čo ako im zle bolo. Boli na to prísne zákony, jednak z roku [[1514]] a potom z roku [[1715]] a [[1723]]. Prechod sedliaka z jednej župy do druhej nebol vôbec možný a ku inému zemepánovi skoro nemožný. Aj zemepáni mohli byť podľa týchto zákonov potrestaní až stratou majetku, ak by boli dovolili presťahovať sa svojim poddaným. V roku [[1547]] síce uhorský kráľ vydal [[dekrét]], podľa ktorého mali sedliaci právo sťahovať sa, ale jeho praktické vykonanie bolo veľmi komplikované. Podľa tohto zákona, keď sa chcel sedliak sťahovať, musel to najprv ohlásiť tomu pánovi, ku ktorému sa chcel prisťahovať a tiež aj slúžnemu svojho okresu. Slúžny to ohlásil dovtedajšiemu majiteľovi poddaného. Ten mal právo prehovárať svojho poddaného, aby sa nesťahoval. Keď sa ho pánovi nepodarilo presvedčiť, musel poddaný pred richtárom a celou obcou odprisahať, že ho ku sťahovaniu neprinútila nenávisť k zemepánovi, ale nejaká iná príčina. Potom musel vyrovnať všetky svoje dane pánovi, dlžoby spolupoddaným, dom zanechať v poriadku, popredu zaplatiť daň z pozemkov pánovi, ku ktorému sa chcel prisťahovať a až potom mohol od slúžneho dostať povolenie odsťahovať sa.
[[17. storočie]] je v dejinách Liptova poznačené ustavičnými prechodmi povstaleckých vojsk [[Sedmohradsko|sedmohradských]] sedmohradských magnátov Š. Bočkaja, G. Betlena, I. Tököliho a [[František II. Rákoci|Františka Rákociho]] a rovnako prechodmi vojsk cisárskych proti nim bojujúcich. Ak zemepáni boli týmito vojnami zbedačení a boli, ako to vyplýva z protokolov zasadaní [[Liptovská stolica|liptovskej stolice]], poddaní boli na tom neporovnateľne horšie.
V Turíku z tých čias je známa otrasná udalosť, ktorá postihla jednu rodinu tamojších zemepánov. Vojny v Uhorsku mali v tej dobe aj náboženský charakter. Povstalci - [[kuruc]]i boli [[Protestantizmus|protestanti]], cisárski - [[labanec (cisársky vojak)|labanci]] bránili [[katolík]]ov a tak, keď do Liptova prišli kuruci, kynožili katolíkov, keď prišlo cisárske vojsko, pomstilo sa na protestantoch. V roku [[1676]] prišli do Turíka s oddielom kuruckého vojska vodcovia Šuhajda a Obhajda, vošli do domu zemepána Gabriela Turanského a na mieste ho rozsekali na kusy a pohádzali do rôsolu do koryta, odkiaľ vyhádzali kusy slaniny a mäsa z brava, čo sa tam močili. Pri tomto mäsiarení, dcéra, ktorá bola doma a pred nimi neutiekla, musela vrahom svietiť. Gabriel Turanský bol človek vyučený ako znalec krajinských zákonov. Zavraždili ho z pomsty, lebo Ján Dvornikovič, zemepán z Teplej, naložil mu zbiť akéhosi evanjelického kazateľa (údajne v Veľkej Paludze) a vraj sa bol vyslovil, že je ochotný vyzabíjať všetkých evanjelických kazateľov (toto uvádza Štefan Hýroš v knihe Likavský zámok a jeho páni, vypísané z protokolu [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej župy]]). Liptovská župa totiž túto vraždu vyšetrovala a hľadala vinníkov.
Po roku [[1650]] poznáme mená niektorých poddaných v Turíku zo zápisov v matrikách teplanskej fary. Najstaršie známe rodiny v Turíku mali priezviská: Bajdoš, Spiška, Vrtich, Šcec, Likavec, Bogoš, Bielený, Krakovský, Chmurič, Štefčík, Stano, Kosturík, Kuboško, Dropa, Beluš, Rusnák, Kurička, Fučko, Uhrík.
Turanskí mali prvý svoj dom v Turíku postavený z dreva. Neskôr v [[14. storočie|14. storočí]] si postavili v dolnej časti dnešného Turíka murovaný kaštieľ. Zvyšky toho kaštieľa boli zbúrané v roku [[1930]]. Vtedy najstarší člen rodiny Turanských, žijúcich v Turíku, z rodinného archívu vyčítal, že onen kaštieľ bol postavený okolo roku [[1350]]. Koncom 17. storočia Turanskí postavili ďalší kaštieľ v hornej časti Turíka, ktorý stojí dodnes. Okrem toho mali v Turíku ešte dva novšie domy poniže kaštieľa.
V Turíku od prvoti boli dve nevyhnutnosti pre každú dedinu, mlyn a píla. Patrili zemepánovi. Jeden mlyn pred dedinou pri potoku stál až do roku [[1930]] a druhý neskôr postavený, stál v Lazoch. Píla stála povyše osady na rovnom priestranstve pri potoku. Neskôr tam zriadili tiež dubáreň. Mleli tam kôru zo stromov pre kožiarsku fabriku v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. V 18. a 19. storočí pri panskom dvore existovala malá pálenica na alkohol. Najprv ho pálili zo žita a potom, keď po roku [[1770]] začali ľudia pestovať zemiaky, aj zo zemiakov.
=== Novovek ===
Dňa [[11. máj]]a [[1781]] zemepán Baltazár Turanský a vdova po nebohom Šimonovi Turanskom Mária, rod. Kecskémeth, v prítomnosti liptovského archidiakona, vicearchidiakona a liptovskoteplánskeho farára zápisnične dobrovoľne sa zaviazali, že dávajú svoj pozemok zv. Marčisovský na stavbu kaplnky. Tiež sa obaja zaviazali, že dodajú po 20 siah kameňa na miesto stavby a ich poddaní prispejú ku stavbe po tri dni ručnými prácami. Rovnako aj bratia Juraj a František Turanský sľúbili dodať po 20 vozov kameňa.
Kostolík v Turíku dali postaviť v roku [[1798]] Turanskí a to tak, že jeden člen ich rodiny menom Jób Turanský, tajomník biskupa vo [[Vesprím]]e, v testamente poručil na stavbu kaplnky 800 rýnskych zlatých a v Turíku bývajúci Turanskí poskytli pozemok a zaopatrili materiál na stavbu. Pod kaplnkou mala byť krypta, keďže však títo nezaopatrili potrebný materiál na ňu a pozemok na kaplnku vyčlenili na močiari, [[Krypta|kryptu]] nespravili. Kaplnka bola spočiatku bez veže, pokrytá šindľom. V roku [[1970]] bola pokrytá plechom a v roku [[1978]] na nej vykonali generálnu opravu interiéru. Keď sa na kaplnke dostavala veža, umiestnili na nej zvon, ktorý bol zadovážil v roku [[1767]] turícky osadník [[Ján Likavec]]. Zvon bol predtým asi 30 rokov zavesený na neďalekej zvonici.
Zriaďovanie prvých verejných škôl po dedinách v našich krajoch posúrilo nariadenie kráľovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1777]], podľa ktorého sa musela zriadiť pre ľud škola všade tam, kde bola fara. Prvá škola v Turíku, ako spomínajú najstarší ľudia, čo sa dopočuli od rodičov, bola zriadená po roku 1850. Bol to jednoduchý sedliacky dom o dvoch izbách, predelený pitvorom. Dom-škola stával pri ceste pred kaplnkou. Učieval v nej schopnejší človek z dediny čítať, rátať a písať. Iba vo štvrtok, keď býval voľný deň na ľudových školách, z Teplej prichádzal diplomovaný učiteľ na zopakovanie a doplnenie učiva. Deti do školy chodievali dve-tri zimy, keď sa skončili a pokiaľ sa nezačali práce na poli. Stačilo, keď sa naučili ako tak čítať, písať a počítať.
[[Súbor:Turík - jazierko.jpg|náhľad|vľavo|237px|Skalnatý útes nad obcou, pod ním tečie potok [[Turík (potok)|Turík]]]]
Škola v Turíku bola založená z iniciatívy teplánskeho farára Jána Vlošáka [[15. októbra]] [[1889]]. On opísal Biskupskému úradu v Spišskej kapitule, aký je stav poddaných v Turíku, že skoro všetci (v tom čase žilo v Turíku, v Turíčku, v Lazoch a na Vlčej jame 217 katolíkov, 26 evanjelikov a 7 Židov) okrem rodín zemepánov sú negramotní a bedári. Vyprosil od spišského biskupa Juraja Čásku na obdobia troch rokov ročnú podporu 50 zlatých a sám sa zaviazal príspevkom 10 zlatých ročne prispievať na školské výdavky v provizórnej škole v Turíku. S obecným výborom v Turíku sa dohodli (richtárom bol vtedy Eliáš Hollý, podrichtárom Juraj Baran, boženíkom Pavol Bursan) a napísali zmluvu, že obec dá škole k dispozícii jednu izbu, zaplatí od nej nájomné, dodá kurivo a zaobstará zariadenie – lavice, stôl. Peter Tábory, organista a učiteľ z Teplej sa zaviazal, že za ročnú odmenu 50 zlatých bude dochádzať do Turíka vyučovať deti vo štvrtok a v nedeľu dopoludnia. Dozor nad deťmi počas učiteľovej neprítomnosti zmluvne prevzal Jozef Likavec za ročný honorár 10 zlatých. To bol začiatok školského vyučovania v Turíku. (Vypísané z archívu teplánskej fary).
V roku [[1934]] katolícka cirkev (Farský úrad v Teplej) najal od Turanských neďaleko ich dvora murovaný dom pre školu a byt učiteľa. Bola to jednotriedka pre všetky školopovinné deti. V roku 1945 bola táto škola poštátnená a vyučovalo sa v nej do roku [[1966]], keď turícke deti boli priradené ku Základnej deväťročnej škole v [[Liptovská Teplá|Liptovskej Teplej]].
=== Novšie dejiny ===
Majetok Turanských bol po druhej svetovej vojne poštátnený, v Turíku bolo v roku [[1950]] založené [[JRD]]. Združstevnením poľnohospodárstva sa viacerí občania mohli uvolniť pre prácu v priemysle a rôznych prevádzkach. Možnosť väčšieho zárobku sa začali navonok prejavovať vo výstavbe nových domov, v zlepšení domového zariadenia, v slušnom zaobliekaní a stravovaní. Turík sa upravil vo vzhľadnú dedinku s počtom cca 230 obyvateľov. Za pomoci občanov a iniciatívy vedúcich činiteľov bol v obci vybudovaný vodovod, upravili sa cesty, zabezpečilo sa autobusové spojenie. V roku [[1974]] v akcii Z postavili občania Kultúrny dom.
=== Rodina Turanských ===
Turanský bol starobilý slovenský rod. Podľa ich genealógie svoj koreň majú v Žibúrovi a Adalbertovi. Títo dostali v roku 1209 od palatína Tomáša Midu pole, ktoré bolo možné obrobiť 4 záprahmi koní a rozprestieralo sa v chotári obce Liptovská Teplá. Ich synovia Tomáš a Šimon, Albert a Dionýz v roku 1278 vymenili so súhlasom kráľa alebo na jeho popud zeme v Teplej a dostali zeme pri potoku Tura, ktoré predtým boli majetkom kráľa. Od tých čias si osvojili priezvisko Turanský.
Ďalší potomok tejto rodiny František dostal roku [[1330]] od liptovského [[Donč (krajinský hodnostár)|župana Donča]] za záchranu života zeme na rozhraní [[Liptov]]a a [[Orava|Oravy]], zvané Komjatná Lúka. V tom čase totiž kráľ Karol Róbert viedol vojnu s Valachmi, v tej vojne sa účastnil aj župan Donč. Valasi sa opevnili vo vrchoch Sedmohradska, vlákali do priesmykov kráľovské vojsko a zaskočili ho . V bitke zabili koňa Dončovi a tomu hrozila smrť. Fraňo Turanský mu ponúkol svojho koňa a tak ho zachránil. Za túto službu dostala rodina Turanských zeme v dnešnej Komjatnej. (Štefan Hýroš, [[Hrad Likava|Likava]] a jeho páni...)
Rodina Turanských za 700 rokov sa rozrástla do začiatku 20. storočia na cca 136 rodín po mužských potomkoch. Rozišli sa na majetky v [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej]], [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej]], [[Trenčianska župa (Uhorsko)|Trenčianskej]], [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej]], [[Abovská župa|Abovskej]], [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskej]] župe a v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Napríklad Michal Marcel Turanský bol v roku 1548 farárom vo [[Veličná|Veličnej]]; Gabriel Turanský sa v roku [[1670]] spomína v spisoch Liptovskej župy ako znalec krajinských pomerov; Mikuláš Turanský pôsobil v roku 1638 v [[Bratislava|Bratislave]] ako notár; Jób Turanský, katolícky kňaz bol v roku [[1798]] biskupským tajomníkom vo Vesprime; Peter Turanský v rokoch [[1839]]–44 bol poslancom v [[Uhorský snem|uhorskom sneme]]; Eufrozina Turanská manželkou básnika [[Samo Chalupka|Sama Chalupku]]; Ján Turanský bol 34 rokov farárom v [[Liptovská Teplá|Liptovskej Teplej]] ([[1854]]–[[1888]]).
Posledných zemepánov Turíka z rodu Turanských poznali starší občania pod menami Zoltán a Koloman. Manželka Kolomana Turanského Mária, rodená Deltl, pochádzajúca z obce Pančová v Juhoslávii i po skonfiškovaní majetku žila v Turíku a tu zomrela ako 82-ročná [[6. jún]]a [[1956]]. Ostatní pomaďarčení potomkovia rodiny Turanských sa z Turíka odsťahovali do [[Budapešť|Budapešti]].
== Kultúra a zaujímavosti ==
[[Súbor:Turík - kostol Navštívenia Panny Márie.jpg|náhľad|Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie v strede obce]]
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Navštívenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z roku [[1798]]. Na konci [[19. storočie|19. storočia]] bol upravený drevenou nadstavbou veže. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]]. Hlavný [[oltár]] je [[klasicizmus|klasicistická]] stĺpová architektúra s [[empír]]ovým obrazom Navštívenie Panny Márie zo začiatku 19. storočia. Nachádza sa tu drevený organový [[chór]]. Parapet chóru je zostavený zo starších obrazov so [[starý zákon|starozákonnou]] tématikou zo [[17. storočie|17. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Turík - Kostol Navštívenia Panny Márie
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/turik-kostol-navstivenia-panny-marie
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
}}</ref> Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. Okná sú polkruhovo ukončené, veža s drevenou nadstavbou má ihlancovú helmicu.
== Turistika ==
Nad obcou sa nachádza na východe vrch [[Soboňová]] (693 m n. m.), z ktorého sa naskytá pekný výhľad na [[Liptov (región)|Liptov]] a [[Tatry]]. Severne od obce je Hradisko na Dielci.
Pre nadšencov cykloturistiky je k dispozícii žltá cyklistická trasa, ktorá vedie horským prostredím [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]] až do [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mapy.com | url = https://mapy.com/sk/ | vydavateľ = Mapy.com | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
{{Obce okresu Ružomberok}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Turík| ]]
[[Kategória:Obce okresu Ružomberok]]
lcci9ihgsfwru4lbwbf08d48f0p5bzl
Zlatníky
0
27661
8207530
8206999
2026-05-03T05:15:22Z
Akul59
168826
ref.
8207530
wikitext
text/x-wiki
::''Zlatníky sú aj časť mesta [[Opava (Česko)|Opava]] v Česku.''
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Zlatníky
| Iné názvy =
| Obrázok = Oksovske duby 012.jpg
| Popis obrázku = Chránený areál Okšovské duby
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Zlatniky-banovce nad bebravou-flag.svg
| Kraj = Trenčiansky
| Okres = Bánovce nad Bebravou
| Región = Horná Nitra
| Časti =
| Rieka = [[Livina (prítok Bebravy)|Livina]]
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 48.7123
| Zemepisná dĺžka = 18.1219
| Nadmorská výška = 270
| Prvá zmienka = [[1199]]<sup>[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=420301&lstObec=505790&Okruh=zaklad]</sup>/[[1390]]<sup>[http://obce.info/index.php?make=mapa&id=3&obec=2135]</sup>
| Starosta = Erik Števula<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
| PSČ = 956 37
| Kód = 505790
| EČV = BN
| Predvoľba = +421-38
| Adresa = Zlatníky 139
| E-mail =
| Telefón =
| Fax =
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = zlatniky.sk
| Commons =
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Zlatníky''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]].
== Polohopis ==
Obec leží na východných svahoch [[Považský Inovec|Považského Inovca]], na rozhraní s [[Bánovská pahorkatina|Bánovskou pahorkatinou]]. Západne od obce sa nachádza význačný vrchol [[Panská javorina|Panskej javoriny]]. Obcou preteká potok [[Livina (prítok Bebravy)|Livina]]. Na juhovýchode hraničí s územím obce [[Malé Hoste]]. Západne od Zlatník sa nachádza osada [[Kulháň (osada)|Kulháň]], na severovýchod leží obec [[Cimenná]]. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné rezervácie [[Čepúšky]], [[Kulháň]] a [[chránený areál]] [[Okšovské duby]].
== Prírodné podmienky ==
=== Geológia ===
Obec sa nachádza na východnom konci [[Hrádocko-zlatnícka strižná zóna|hrádocko-zlatníckej strižnej zóny]]. V okolí obce sa nachádza veľa starších dobývacích priestorov, [[pinga|píng]] a starých [[Halda (ťažba)|háld]], ktoré sú pozostatkom po [[ryžovanie|ryžovaní]] [[Zlato (minerál)|zlata]]. Zlato sa akumulovalo v náplavoch. Zdroj zlata zrejme pochádzal z inoveckého [[kryštalinikum|kryštalinika]], resp. súviselo s hrádocko-zlatníckou strižnou zónou. Predpokladá sa však, že dnes je jeho primárny zdroj už celkom odstránený eróziou. Zlato je dnes dlhodobou ťažbou dokonale vyťažené.<ref name="Pristaš et al., 2000">Pristaš, J. (Editor) 2000: ''Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny - Nitrianskej pahorkatiny. 1 : 50 000.'' Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 204</ref> Na základe obrovského množstva starých pozostatkov ťažby s kubatúrou 4 – 5 miliónov m<sup>3</sup> a prítomnosti zlata v koncentrácii približne 0,89 až 1,12 g/t<ref>Žitňan, P., Chovan, M., 2006, ''Mineralogická charakteristika aluviálneho zlata z okolia Zlatník v Považskom Inovci.'' Mineralia Slovaca, 38, s. 253-260</ref> v starých haldách možno usudzovať, že z lokality bolo vyťažených 400 až {{kg|2000}} zlata.<ref name="Pristaš et al., 2000"/>
== Dejiny ==
V katastrálnom území obce sa nachádzajú jedny z najstarších indícií o ťažbe zlata na Slovenskom území. Podľa arecheologických nálezov ho tu ťažili už [[Kelti]]. Prvá písomná zmienka o obci so slovanským názvom pochádza z roku [[1156]].<ref name="Pristaš et al., 2000"/>
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* Dedinská zvonica, kópia drevenej [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudovej]] zrubovej stavby z [[18. storočia]], ktorá v obci pôvodne stála. Konštrukcia zvonice je otvorená, ukončená je stanovou strechou pokrytou šindľom. Vo zvonici je umiestnený [[barok]]ový zvon z roku [[1739]], dielo zvonolejára Jána Christelliho z [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zvonička
| url = https://www.zlatniky.sk/obec/o-obci/historia/pamiatky-obce
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-03
| vydavateľ = Oficiálne stránky obce Zlatníky
| miesto =
}}</ref>
== Ocenenia ==
{{Ocenenie vypálená obec|2020}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
{{Obce okresu Bánovce nad Bebravou}}
[[Kategória:Zlatníky| ]]
[[Kategória:Obce okresu Bánovce nad Bebravou]]
[[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]]
047sr2xtbgrpgqbikczu2hjxrqpl4nj
Suché Brezovo
0
27997
8207617
8206626
2026-05-03T09:52:02Z
Akul59
168826
autoritné údaje
8207617
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Suché Brezovo
| Iné názvy =
| Obrázok = Suché Brezovo - Evanjelický kostol -03.jpg
| Popis obrázku = Evanjelický kostol
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Suche brezovo-velky krtis-flag.svg
| Kraj = Banskobystrický
| Okres = Veľký Krtíš
| Región = Novohrad
| Časti =
| Rieka =
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 48.3086
| Zemepisná dĺžka = 19.3587
| Nadmorská výška = 404
| Prvá zmienka = 1573
| Starosta = Eva Cinkotová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]
| PSČ = 991 03 (pošta [[Pôtor]])
| Kód = 516422
| EČV = VK
| Predvoľba = +421-47
| Adresa =
| E-mail =
| Telefón =
| Fax =
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = www.suchebrezovo.sk
| Commons = Suché Brezovo
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Suché Brezovo''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Veľký Krtíš (okres)|okrese Veľký Krtíš]].
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoduchá halová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1861]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Suché Brezovo – Evanjelický kostol
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/suche-brezovo-evanjelicky-kostol
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Interiér je plochostropý. Na empore je umiestnený jednomanuálový [[organ]] od značky Rieger z roku [[1890]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Suché Brezovo, okres Veľký Krtíš
| url = https://organy.hc.sk/organ/2022-jednomanualovy-organ-s-pedalom?first=all&obec=Such%C3%A9%20Brezovo
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Organy HC
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády kostola sú hladké s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
* Súbor pamiatkovo chránených [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudových]] domov z [[19. storočia]], jedná sa o domy číslo 26 a 54, trojpriestorové kamenné roľnícke usadlosti na pôdoryse obdĺžnika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=c1c31d33-2005-4fe1-a2bc-9448dd1a8532
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/suche-brezovo/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci
* [https://okresvk.wordpress.com/2014/05/28/suche-brezovo/ Okres VK]- história a pozoruhodnosti obce
{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Veľký Krtíš}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Suché Brezovo| ]]
[[Kategória:Obce okresu Veľký Krtíš]]
l1fx3ik5vyngmwmuzeqi7jjusvv0wf9
Róbert
0
28512
8207468
8171936
2026-05-02T22:17:28Z
~2026-26757-96
293679
8207468
wikitext
text/x-wiki
'''Róbert''' alebo (v rozpore s [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] resp. v cudzích jazykoch) '''Robert''' je mužské krstné meno. Pochádza zo starého nemeckého mena Rodebert, ktoré má pôvod v slovách ''hrod, hroud+beraht'' s významom „ožiarený slávou“. Variantmi sú mená Ruprecht a Rupert. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[7. jún]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref>
== Známi Róbertovia ==
* [[Roberto Baggio]], bývalý taliansky futbalista
* [[Robert Kennedy|Robert F. Kennedy]], americký politik
* [[Rob Blake]], kanadský hokejista
* [[Robert Downey Jr.]], americký herec
* [[Robert Fico]], slovenský politik
* [[Robert Gilmore]], americký hudobný skladateľ
* [[Róbert Jež]], slovenský futbalista
* [[Robert Geiss]], nemecký milionár
* [[Robert Kaliňák]], slovenský politik
* [[Robert Lang]], český hokejista
* [[Robert Lewandowski]], poľský futbalista
* [[Robo Papp|Róbert Papp]], slovenský spevák
* [[Róbert Švehla]], slovenský hokejista
* [[Róbert Vittek]], slovenský futbalista
* [[Robert Francis Prevost|Robert F. Prevost]], pápež rímskokatolíckej cirkvi
* Robert Kropil
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
[[Kategória:Krstné mená]]
[[Kategória:Mužské mená]]
[[Kategória:Mužské mená germánskeho pôvodu]]
dv00jyi7642twz16wldiuh3au2by7sj
8207472
8207468
2026-05-02T22:52:35Z
Fillos X.
212061
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26757-96|~2026-26757-96]] ([[User_talk:~2026-26757-96|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-12702-89
8171936
wikitext
text/x-wiki
'''Róbert''' alebo (v rozpore s [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] resp. v cudzích jazykoch) '''Robert''' je mužské krstné meno. Pochádza zo starého nemeckého mena Rodebert, ktoré má pôvod v slovách ''hrod, hroud+beraht'' s významom „ožiarený slávou“. Variantmi sú mená Ruprecht a Rupert. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[7. jún]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref>
== Známi Róbertovia ==
* [[Roberto Baggio]], bývalý taliansky futbalista
* [[Robert Kennedy|Robert F. Kennedy]], americký politik
* [[Rob Blake]], kanadský hokejista
* [[Robert Downey Jr.]], americký herec
* [[Robert Fico]], slovenský politik
* [[Robert Gilmore]], americký hudobný skladateľ
* [[Róbert Jež]], slovenský futbalista
* [[Robert Geiss]], nemecký milionár
* [[Robert Kaliňák]], slovenský politik
* [[Robert Lang]], český hokejista
* [[Robert Lewandowski]], poľský futbalista
* [[Robo Papp|Róbert Papp]], slovenský spevák
* [[Róbert Švehla]], slovenský hokejista
* [[Róbert Vittek]], slovenský futbalista
* [[Robert Francis Prevost|Robert F. Prevost]], pápež rímskokatolíckej cirkvi
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
[[Kategória:Krstné mená]]
[[Kategória:Mužské mená]]
[[Kategória:Mužské mená germánskeho pôvodu]]
tdm15o7gtzakjzih19xl17l1xm3dvns
Diskusia s redaktorom:Wizzard
3
29133
8207449
8122287
2026-05-02T21:24:45Z
Fillos X.
212061
/* Práva:Správcu */ nová sekcia
8207449
wikitext
text/x-wiki
{{Redaktor:Wizzard/Ikony}}
== [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice 2]] - 30. 10. - 3. 11. 2019 [[:cs:Prachatické muzeum]] ==
Zdravím srdečně, zveme alespoň k distanční účasti k nějakému tématu z Vašich zájmů.
Kdy: 30. 10. - 3. listopadu 2019
Kde: [[Prachatice]] [[:cs:Prachatické muzeum]]
Pokračování [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice|Editatonu z jara 2019]]. [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice 2/Podklady|Námětem]] jsou především historie a památky partnerského města slovenského [[Zvolen]]a Prachatic a Zlaté stezky. Tentokrát jde o akci mezinárodní, kterou podporují a spolufinancují WM ČR, WM AT a WM DE. Více informací na [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice 2]]
Budeme se těšit, pěkný den.--[[Redaktor:Elektracentrum|Elektracentrum]] ([[Diskusia s redaktorom:Elektracentrum|diskusia]]) 10:11, 21. september 2019 (UTC)
== Prečo ste zmazal hypotezu vonkajsieho vplivu? na vesmír s fraktalnymi vlastnostami? ==
viete co je hypoteza? :Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť. Hypotéza je tvrdenie alebo systém tvrdení, o ktorom/ktorých v čase jeho/ich formulovania nemožno rozhodnúť, či je pravdivé alebo nepravdivé. Tvorenie vedeckých hypotéz nie je náhodný akt. Poznávanie stavia pred vedcov potrebu tvoriť vždy nové hypotézy. Overovanie hypotéz sa nazýva testovanie hypotéz. hypotezu ktoru ste zmazal som mal dnes v plane upravovat a odstranit chyby + doplnit info. zrusil ste informaciu ktora mala encyklopedicku hodnotu a mohla ponuknut priestor na vysvetlenie temnej hmoty. hypoteza nemusí byt na 100% pravdiva aby bola prinosom vid. hypotezu eteru v ovzdusi ktora donitila einsteina ju vyvratit a vznikla tak teoria relativity. (Aj hypotéza, ktorá sa nakoniec ukáže byť nepravdivou, môže byť významným míľnikom na ceste poznávania. Napríklad nepravdivá hypotéza éteru v konečnom dôsledku viedla k objavu Špeciálnej teórie relativity.) prosim zruste zmazanie a nechajte ma na tom pracovat. moznoze tato hypoteza zo slovenska bude mat v buducnosti dopad na vnimanie vesmíru. [[Redaktor:Michal Mesko SVK|Michal Mesko SVK]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Mesko SVK|diskusia]]) 08:59, 11. október 2019 (UTC)
:[[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]] --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:12, 11. október 2019 (UTC)
== Pinebook Pro ==
{{Urgentne upraviť autor|Pinebook Pro}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 11. október 2019 (UTC)
{{Dopľň zdroje|Pinebook Pro}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 11. október 2019 (UTC)
== Rektori ==
@Wizard Prosím ťa vrát mi tam aspon tých troch. Prepač za takýto odkaz.[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 13:20, 14. január 2020 (UTC)
:Ospravedlňujem sa, ale keď som tú kategóriu mazal, tak bola prázdna. Neviem, aké články obsahovala predtým... --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 13:21, 14. január 2020 (UTC)
[[Redaktor:Hrdina Impéria|Hrdina Impéria]] ([[Diskusia s redaktorom:Hrdina Impéria|diskusia]]) 11:52, 17. apríl 2020 (UTC)
Zdravím @Wizard, prečo sa premiestnila stránka Juraja Slepčianskeho na verziu mena starého pravopisu (Juraj Selepčéni)? Príde mi to ako chybné, ale nechcel som to zbytočne meniť keďže neviem dôvod. Všeobecne sa však v literatúre aj diskusii používa (prirodzene) moderná gramatika a meno, väčšinou vo verzii Juraj Pohronec Slepčiansky (niekedy s pomlčkou). Vďaka za odpoveď.
== Filip I. Druget - preklady názvov obcí ==
Ahoj [[User:Wizzard]],
na [[Filip_I._Druget|vyššie uvedenej stránke]] je slovenský preklad darovacej listiny, ktorým sa previedlo vlastníctvo niektorých zemplínskych obcí okolo hradu Zemplín. Niektoré obce nie sú preložené a niektoré sú preložené úplne zle. Torna (Malá a Veľká Tŕňa) je tam ako Turňa nad Bodvou (geograficky úplne mimo). Fotka listiny v pôvodnom znení je [https://www.google.com/search?q=halatskafalva dohľadateľná na Googli]. Všimol som si, že k prekladu chýba zdroj a navyše tento zlý preklad používajú aj niektoré malé obce na svojich weboch. Neviem, či ho nešťastne skopírovali odtiaľto, mali na to dosť času :D Je zvláštne, že tá Turňa nad Bodvou nikmou neprišla čudná.
Jeden maďarský autor uvádza dnešné názvy obcí a porovnanie s historickými (na s.110 [https://docplayer.hu/190950160-Annales-musei-de-herman-otto-nominati-2017.html ANNALES MUSEI DE HERMAN OTTÓ NOMINATI 2017]). Pre zastavenie šírenia dezinformácií navrhujem, že použijem známe názvy z jeho publikácie a uvediem referenciu. Je to správny postup, alebo sa odsek najprv musí označiť na vymazanie "[https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Citation_needed Citation needed?]"
Díky.--[[Redaktor:PaliKE|PaliKE]] ([[Diskusia s redaktorom:PaliKE|diskusia]]) 19:09, 17. august 2020 (UTC)
{{Taktooprav}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:14, 17. august 2020 (UTC)
== Články o Petržalke ==
Zdravím! Vďaka za články o lokalitách Petržalky. Napadá mi pár vecí ako ich zlepšiť: upresniť kategóriu, napríklad Lokality Petržalky; citovať priamo v článku pomocou citačnej šablóny; pridať obrázky; pridať geolokáciu. Myslím, že je lepšie zamerať sa na kvalitu než na kvantitu. Vďaka a veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:38, 30. október 2020 (UTC)
:Vďaka, snažím sa dať to, čo ide :) --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 07:15, 2. november 2020 (UTC)
== Location maps ==
Ahoj, prosím ťa, mám na teba jednu otázku ohľadom location máp Bratislavy a Košíc (napríklad: [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Bratislava_Old_Town_location_map.png BA] [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Košice_Staré_Mesto_location_map.png KE]), ktoré si vytvoril ešte v roku 2014. Rád by som tieto obrázkové mapy aktualizoval na najnovšiu vzhľadovú verziu OpenStreetMap. Neviem sa ale dopátrať k tomu ako mám obrázok aktualizovať novým tak, aby sa zachovali pod obrázkom platné '''Geotemporal data - Bounding box''' resp. ''top, bottom, left, right'' súradnice.. Lebo bez neho, to je len obyčajný obrázok mapy, a v článkoch sa na ňom v geoboxe nezobrazí lokalita daného miesta/budovy.
Nevedel by si mi prosím poskytnúť bližšie info/návod ako si tieto mapy vytvoril resp. ako ich aktualizovať. Ďakujem pekne! – [[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 15:21, 2. január 2021 (UTC)
:Ahoj, nie som si už istý, ako som to robil, myslím že som len si len nejako print screenom uložil ten obrázok a nejako som si zistil tie okrajové súradnice, ale ak si spomeniem, napíšem. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 21:43, 2. január 2021 (UTC)
::Rozumiem, skúsim sa na to teda ešte nejako pozrieť, možno na niečo prídem. Ďakujem pekne. – [[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 20:06, 4. január 2021 (UTC)
== Bratislavský topografický lexikon ==
Ahoj, cituj prosím, pri bratislavských reáliach knihu ako: <pre>{{Citácia knihy
| priezvisko = Horvát
| meno = Vladimír
| titul = Bratislavský topografický lexikon
| odkaz na titul = Bratislavský topografický lexikon
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]]
| rok = 1990
| isbn = 80-222-0229-0
| počet strán = 403
| strany =
}}</pre>. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:24, 2. marec 2021 (UTC)
:Ahoj, môžem, ale prečo? Nie je jednoduchšie použiť tú pripravenú šablónu? Sprehľadňuje to články. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:28, 2. marec 2021 (UTC)
:Pokojne aj cez tú. Vďaka, že si to dal podľa ISO 690. Ešte treba, aby si aj stranu mohol písať. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:33, 2. marec 2021 (UTC)
== Bývalé ulice v Petržalke ==
Zdravím! Články o bývalých uliciach by mohli byť o dosť lepšie. Väčšine chýba zdroj na pomenovanie (alebo nie je citovaný?), súradnice či infoboxy. Píšem väčšine, lebo som nepozeral všetky, ale tým čo som pozeral chýba. Skús sa zamerať na kvalitu než kvantitu. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:58, 4. marec 2021 (UTC)
:Ahoj, články sú také, ako zdrojové údaje, väčšina z nich má v lexikóne uvedené len názov (mám fakt citovať aj ten, keď je zrejmé, že je to zo starej mapy alebo z lexikónu?) a pôvod pomenovania. Súradnice nie je problém pridať, ale hľadám najprv nejakú starú mapu, aby to bolo vidno, náhodou nevieš, kde by som našiel nejakú slobodnú mapu Petržalky z roku 1973? Dosť by to pomohlo. Infobox, môže byť aj ten, veď času je teraz dosť, ale boli by tam zase len tie isté údaje ako v článku, veď uvidím, môžem časom pridať aj to. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 07:26, 5. marec 2021 (UTC)
::Pôvod názvu by mal byť tiež citovaný. Mapa nemusí byť slobodná, aby sa z nej dalo čítať a použiť ju ako zdroj. V tomto veľmi neporadím. Času dosť, to je jasné, ale nebolo by lepšie písať menej článkov, ale hneď hotových? Infobox je ako šablóna k dispozíí tak prečo ho nepoužiť hneď? Opakovanie údajov z článku v infoboxe je samozrejmosť, na to tie infoboxy sú (pokiaľ ich teda nemáme ešte prepojené s Wikidátami). Za mňa sú takto nekompletné články kandidáti na {{tl|Na úpravu}}, alebo dokonca aj na urgent. Drž sa!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:18, 5. marec 2021 (UTC)
:::Pre mňa tie články hotové sú, lebo nič viac o tých uliciach momentálne neviem a pravdupovediac som aj čakal, kým niekto nepríde s podobným komentárom, ktorý zase len znechutí od ďalšej práce. Dávam si na tom veľmi záležať a píšem naozaj veľmi málo článkov, robím to veľmi pomaly a dôkladne, všade uvádzam zdroje a budem v tom pokračoať. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:48, 5. marec 2021 (UTC)
::::Som rád, že si si dobre mienenú radu vzal k srdcu. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:54, 5. marec 2021 (UTC)
== Presun ==
Ahoj. Presuň, prosím, článok [[los mokraďový]] → [[los (rod)]] (rod s jedným druhom, preto to má byť presun). Diskusia k tomu bola [[diskusia s redaktorom:2A02:AB04:3143:CE00:C06E:888E:73BE:DDA]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:07, 10. máj 2021 (UTC)
:{{hotovo}} --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 08:25, 10. máj 2021 (UTC)
== [[Martin-Vrútky]] ==
Ahoj, nehnevaj sa, ale toto naozaj nie je článok na Wikipédiu. Je to krátke, bez zdroja,.. Navyše, nie som si istý, či to nie je chybné. Nemám čas sa tým zaoberať, no stránka [[Vrútky]] píše: „V rokoch 1949-1954 a 1971-1990 bola obec '''súčasťou Martina pod úradným názvom''' Martin-Vrútky“... Rovnako aj oficiálna stránka mesta „V rokoch 1949-1954 boli po prvý krát Vrútky spojené s mestom Martin a od roku 1971 opäť nastúpil úradný názov Martin-Vrútky.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História Vrútok|vydavateľ= Mesto Vrútky|url=http://www.vrutky.sk/drupal-5.2/?q=node/15|dátum prístupu=2021-06-07}}</ref> Z toho mi skôr vychádza, že nešlo o mesto ale mestskú/miestnu/... časť mesta. Každopádne, článok v takejto podobe by na Wikipédii, a tobôž ak je z dielne skúseného wikipedistu, nemal existovať.--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:26, 7. jún 2021 (UTC)
:Jejda, tento článok je už naozaj podlieznutie latky. Dal som šablóny.
{{Urgentne upraviť autor|Martin-Vrútky}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:25, 7. jún 2021 (UTC)
{{Doplň zdroje|Martin-Vrútky}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:25, 7. jún 2021 (UTC)
{{ping|Jetam2|ScholastikosSVK|s=1}} Tiež si nie som istý, či to nie je zavádzajúce (prezentovať to v samostatnom čl. ako zaniknuté mesto). Majtán (''Názvy obcí Slovenskej republiky'') to uvádza len ako pričlenenie/odčlenenie Vrútok k/od mesta Martin [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Martin]. V tom zmysle šlo len o jeden z hist. názvov mesta Martin, tzn. je to tak na zmienku v článkoch Martin resp. Vrútky. Plus ešte ďalšia vec, že v zozname názvov Martina uvádza Majtán pre relevantné obdobie len ''„1920–1951 Turčiansky Svätý Martin, 1951– Martin“'', čo je v rozpore s tým tvrdením na citovanom webe Vrútok (že ''„od roku 1971 opäť nastúpil úradný názov Martin-Vrútky“''). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:55, 8. jún 2021 (UTC)
Ok, odozva žiadna, takže tam vraciam urgent+významnosť. Treba to ak tak doložiť tak, aby bolo dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Jedno tvrdenie (bez uvedeného autora a/alebo ďalších zdrojov) na webe Vrútok, nekorešpondujúce s názvami, uvádzanými Majtánom je málo na podloženie takto koncipovaného hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:11, 8. jún 2021 (UTC)
:Neviem, akú odozvu si chcel, videl som to v tom článku na Denníku N, tak som to vytvoril a upravil podľa pripomienok. Bolo by to treba mať minimálne ako rozlišovačku. Ak nie, tak aspoň ako redirect. Namiesto toho diskutovania to niekto mohol upraviť do žiadaného tvaru. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 04:09, 9. jún 2021 (UTC)
::„Niekto mohol“... upraviť by si to mal hlavne ty, resp. v takomto stave článok ani nezakladať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:45, 9. jún 2021 (UTC)
=== Rozlišovačka ===
Nemyslím, že by článok mala byť rozlišovačka, názov Martin-Vrútky nemalo viacej subjektov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:48, 9. jún 2021 (UTC)
:Ten názov mali presne 2 subjekty, konkrétne Martin a Vrútky, bol to ich spoločný názov. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 05:07, 9. jún 2021 (UTC)
::Rozlišovačky rozlišujú rôzne významy toho istého pojmu, nie významy častí zložených slov, tzn. ide o technicky úplne nevhodné použitie rozlišovačky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:41, 9. jún 2021 (UTC)
Wizzard, veľmi pravdepodobne ide pri tejto iniciatíve o banálne nedorozumenie, resp. chybnú interpretáciu z tvojej strany. Všimni si, že ak by boli Vrútky v obdobiach, kedy boli pričlenené, prostá mestská časť Martina, zapisovalo by sa to presne takto, ''Martin-Vrútky''. Šlo by ale len o oficiálny názov Vrútok v tom období, nie názov celého mesta. Toto pravdepodobne komunikuje tá veta v [http://www.vrutky.sk/drupal-5.2/?q=node/15]. Tzn. ak nebude nejakými ďalšími autoritatívnymi zdrojmi doložené, že by šlo o oficiálny názov celého Martina (s pričlenenými Vrútkami), nemá to tu vôbec čo robiť. Dá sa to uviesť jednou vetou v čl. Vrútky a prípadne spraviť presmerovanie z Martin-Vrútky na Vrútky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:41, 9. jún 2021 (UTC)
:Vidíš, toto ma vôbec nenapadlo, je to inak dosť možné. Ak je to tak, naozaj treba, aby to bol len redirect na Vrútky. Zišli by sa nejaké staré mapy, ktoré by to dokazovali, no zatiaľ som nenašiel. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:09, 9. jún 2021 (UTC)
:: Súhlasím s Teslatonom že šlo v rozmedzí rokov 1949{{--}}1954 a 1971{{--}}1990 o miestnu/mestskú časť Turčianského svätého Martina potažmo Martina. Názov teda miestnej/mestskej časti Vrútok bol Martin-Vrútky. Asi by som to nedával ako presmerovanie ale prípadne to uviesť ako poznámku do článku [[Vrútky]] či [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]. Námatkovo som pozrel nejaké mapy, ale nechcelo sa mi hľadať až tak podrobne. Na mape je vidno že mestské/miestne časti Martina sú zátvorke, napr. [http://chartae-antiquae.cz/en/maps/34459 1] alebo potom odporúčam pozrieť ešte nejaké mapy na tomto portáli [https://www.oldmapsonline.org/en/Martin,_Slovakia#bbox=18.84256883916015,49.054634865682004,19.001157459160158,49.147906605712365&q=&date_from=0&date_to=9999&scale_from=&scale_to= 2].--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 11:46, 9. jún 2021 (UTC)
::: Presmerovanie z oficiálneho staršieho názvu je ok. V čl. Vrútky je názov spomenutý, nie síce v úvode, no v sekcii Dejiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 9. jún 2021 (UTC)
=== Referencie ===
{{referencie}}
== Translation request ==
Hello.
Can you translate and upload the article [[:en:Shamakhi Astrophysical Observatory]] in Slovak Wikipedia?
Yours sincerely, [[Redaktor:Multituberculata|Multituberculata]] ([[Diskusia s redaktorom:Multituberculata|diskusia]]) 07:00, 26. júl 2021 (UTC)
== Oprava odkazov ==
Zdravím! Po presune, prosím, vyrieš aj [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Budova_Eskontnej_banky odkazy]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:42, 29. august 2021 (UTC)
:{{hotovo}} --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 07:10, 30. august 2021 (UTC)
== Most Lanfranconi ==
Nazdar. Ak bol most oficiálne premenovaný na Lanfranconi s 'n', doplň k tomu pls. príslušné citácie. Pretože momentálne je v článku v sekcii ''Názov'' (množstvom zdrojov) doložený tvar bez 'n', výnimkou je len názov zastávky MHD. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:07, 28. september 2021 (UTC)
:Čau, zdroj som k tomu zatiaľ nenašiel, no videl som na google a openstreet mape, že je tam už označený ako Lanfranconi, tak som predpokladal, že je už premenovaný. Ak to nestačí, tak to asi treba vrátiť, ale fakt neviem k tomu nič viac. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:49, 28. september 2021 (UTC)
::Máme tu roky zaužívaný názov a asi nikto nemá potrebu to meniť. Možno aj ten názov zastávky bol skôr z nepozornosti... {{Úsmev}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:12, 28. september 2021 (UTC)
:::Tak stačilo trochu počkať a už je to aj oficiálny názov. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 20:56, 10. október 2021 (UTC)
::::Zdroje na to, že by bol oficiálny (rozhodnutie, názov v oficiálnom zozname a pod.) stále nie sú. Doložená je zatiaľ akurát informácia, že sú na ňom po novom značky s takým názvom. Škoda, že keď už si TASR dávala námahu s vydaním tej správy, neskúsili to doplniť aj o informáciu, na základe čoho k tej zmene došlo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:03, 10. október 2021 (UTC)
== Bratislava-vidiek ==
{{doplň zdroje|Bratislava-vidiek}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:28, 4. október 2021 (UTC)
Nič, dal som si tú námahu za teba [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7253744]. Plus rozpätie rokov tam bolo uvedené chybne, okres zanikol až pri zmene členenia v 1996 ([https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/221/vyhlasene_znenie.html#paragraf-9 221/1996 Z. z.]), v rovnakom roku v [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/1996/102/19960412_2290974-2.pdf#page=3 102/1996] sa ešte uvádza. Časovo bezprizorný a nedoložený tam ešte zostáva údaj o rozlohe a počte obyvateľov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:06, 5. október 2021 (UTC)
== ÚOŠS ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Wizzard?offset=202111101113&limit=14]: načo je dobrá táto redundancia, keď vo všetkých tých čl. už bol špecializovanejší navbox, venovaný konkrétne ministerstvám? Výsledný efekt je takto skôr negatívny, keďže dva navboxy sú už defaultne collapsnuté, takže tam akurát pribúda bariéra rozbaľovania, ak chce človek ktorýkoľvek z nich využiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:56, 10. november 2021 (UTC)
:Ahoj, neviem, prečo niekto robil ten navbox, ale keď už je vytvorený, tak som ho použil. Asi by bolo lepšie zrušiť ten druhý navbox, kde sú len ministerstvá. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:02, 10. november 2021 (UTC)
== How we will see unregistered users ==
<div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
<section begin=content/>
Ahoj!
Tuto zprávu dostáváte, protože máte správcovská práva na některé wiki nadace Wikimedia.
Když dnes někdo edituje wiki nadace Wikimedia, aniž by byl přihlášen, zobrazujeme jeho IP adresu. Jak možná víte, v budoucnu už to nebudeme moci dělat. Rozhodlo tak Právní oddělení nadace Wikimedia, protože se změnily normy a regulace týkající se soukromí v online prostředí.
Místo IP adresy budeme zobrazovat maskovanou identitu. Jako správce si '''budete i nadále moci zobrazit si jejich IP adresu'''. Také vznikne nové oprávnění pro uživatele, kteří potřebují vidět plné IP adresy neregistrovaných uživatelů pro boj s vandalismem, obtěžováním a spamem, aniž by byli správci. Patroláři také uvidí část IP adresy, aniž by museli mít toto oprávnění. Také pracujeme na [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/Improving tools|lepších nástrojích]], které budou pomáhat.
Pokud jste to ještě neviděli, můžete si [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|přečíst více informací na Metě]]. Pokud si chcete být jisti, že vám neutečou žádné technické změny na wiki nadace Wikimedia, můžete se [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|přihlásit k odběru]] našeho [[m:Tech/News|týdenního technického zpravodaje]].
Existují [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation#IP Masking Implementation Approaches (FAQ)|dva navrhované způsoby]], jak by tato identita mohla fungovat. '''Oceníme vaše názory''' na to, který způsob by podle vás fungoval nejlépe pro vás a vaši wiki, teď či v budoucnu. Můžete [[m:Talk:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|nám dát vědět v diskusi]]. Můžete psát ve svém jazyce. Návrhy byly předloženy v říjnu a rozhodovat se budeme po 17. lednu.
Děkuji.
/[[m:User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]<section end=content/>
</div>
18:19, 4. január 2022 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Admins2022(7)&oldid=22532681 -->
== Družba (fontána) ==
{{Urgentne upraviť autor|Družba (fontána)}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:56, 24. január 2022 (UTC)
{{Doplň zdroje|Družba (fontána)}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:56, 24. január 2022 (UTC)
:Neviem prečo, ale normálne som čakal, že mi zase niekto niečo podobné napíše. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 11:12, 24. január 2022 (UTC)
::Tak potom asi vieš v čom je problém ;) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:17, 24. január 2022 (UTC)
== Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji) ==
{{Urgentne upraviť autor|Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji)}} treba docitovať, infobox, kategórie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:57, 7. marec 2022 (UTC)
== Rajón (Ukrajina) ==
{{Urgentne upraviť autor|Rajón (Ukrajina)}}
Ahoj. Chýbajú citácie, wikilinky.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 7. apríl 2022 (UTC)
:PS: Článok môžeš prihlásiť do [[Wikipédia:WikiJar SVE 2022|WikiJariSVE]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 7. apríl 2022 (UTC)
::Aké wikilinky? Veď je to plné wikiliniek. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 20:59, 7. apríl 2022 (UTC)
:::Tak označíš článok na urgent a potom povieš, že ho môžem prihlásiť do nejakej súťaže? Nerozumiem. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 21:14, 7. apríl 2022 (UTC)
:::V úvode linky chýbajú. Myslel som prirodzene po úpravách, nie v súčasnom/vtedajšom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:46, 8. apríl 2022 (UTC)
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7349530]: prečo pls. tie dva navboxy pod sebou? Ak sa členenie zmenilo, bude asi dobré nechať len nový. Druhá vec potom že treba dávať pozor na slovenské tvary ([[Svaľava]], nie [[Svaljava]]; [[Veľké Berezné]], nie [[Velký Berezný]]; aťd., zrejme tam toho bude viac). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:40, 8. apríl 2022 (UTC)
:Ahoj, som otvorený každej možnosti, urobil som to zatiaľ takto, lebo sa mi to zdalo pomerne rýchle, kľudne to urobme inak, ale rád by som nechal aj nejaký navbox pre historické rajóny. Tie názvy, to bude na dlhšie, väčšinou to kopírujem z iných článkov, prípadne iných Wikipédií, samozrejme, je to vo fáze procesu a pracuje sa na tom priebežne, budem sa snažiť to spracovať a upraviť, kľudne môže ktokoľvek pomôcť. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:46, 8. apríl 2022 (UTC)
::Nie podľa mňa šťastné nechávať to v takto parciálnom stave, ak to chceš robiť postupne (čo je pochopiteľné), treba ísť ak tak šablónu po šablóne, každú dotiahnuť do zmysluplného stavu a až v takom ju nahrádzať/zverejňovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:48, 8. apríl 2022 (UTC)
::Čo sa týka historického stavu, to je možno lepšie pokryť vo výklade (v príhodnom čl.), navboxy sú navigačná pomôcka, mali by pokrývať primárne aktuálny stav. Takto sú tam akurát zbytočne dva kolapsnuté navboxy, z ktorých si čitateľ musí niektorý explicitne rozklikávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:51, 8. apríl 2022 (UTC)
== Preklad Wikipédie ==
Ahoj Wizard, nevedel som na koho sa mám obrátiť, ale všimol som si, že už máš skúsenosti z prekladom. Niektoré texty na sk wiki sú v Češtine. Zatiaľ som si všimol len "editačné tipy" pri úprave stránky, text vo "vložiť šablónu" a poučenie o autorských právach pod "nahrať obrázok". Viem, že si teraz asi zaneprázdnený, ale nemal by si ich chuť preložiť do slovenčiny? Preložil by som to aj ja, ale nemám na to práva a ani bohaté skúsenosti ako ty. Ak by si to preložil, potvrdzovalo by to našu nezávislosť od Češtiny a možno by to prilákalo viac redaktorov. So srdečným a priateľským pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 08:26, 18. apríl 2022 (UTC)
:Ahoj, vedel by si upresniť, o ktoré texty ide a kde ich nájdem? Nie som si istý, o čom presne hovoríš, lebo ja takéto české texty na našej Wikipédii neevidujem. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 11:21, 18. apríl 2022 (UTC)
::Ahoj @[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], možno sa to zobrazuje iba nováčikom, ale keď klikneš na svoj účet, tak sa ti zobrazia navrhované úpravy. Po kliknutí na hocijaký článok v navrhovaných úpravach, Ťa to prehodí do editoru a zobrazia sa Ti [https://imgur.com/B5tGfWf editačné tipy] v Češtine. Ďalšie dve môžeš nájsť v editore, keď klikneš myškou hore na tlačídko "vložiť". Malo by sa Ti zobraziť "[https://imgur.com/0YGIyi9 obrázky a multimédia]" a "[https://imgur.com/SML2J5l šablóna]", kde je to po kliknutí celé v Češtine. Všimol som si, že aj pri vypisovaní chýb v moduloch je to po Česky, ale to prekladať moc nemusíme, pretože to veľa ľudí nepoužíva. [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:15, 19. apríl 2022 (UTC)
::[https://imgur.com/DI6WmzG Ešte pri prepojení položiek na WIkidata.] [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:47, 19. apríl 2022 (UTC)
:::Ahoj, no zaujímavé, nepodarilo sa mi nájsť tie editačné tipy, ale napríklad tie informácie o prepojení stránok mám po slovensky. Nemáš náhodou nastavenú češtinu ako jazyk rozhrania? Prípadne možno používaš nejaký iný skin Wikipédie, ja používam klasický Monobook. Možno Teslaton by vedel poradiť, kde je problém. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 06:38, 21. apríl 2022 (UTC)
::::Väčšinou nie je problém príslušný reťazec na TW nájsť fulltextom, zúženým na relevantné NS (''MediaWiki:'' pre preklady wiki; napr. fráza ''„mnoho článků“'' [https://translatewiki.net/w/i.php?search=%22mnoho+%C4%8Dl%C3%A1nk%C5%AF%22&title=Special:Search&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1] zo screenshotu nemá preložený sk tvar pre Vector [https://translatewiki.net/wiki/MediaWiki:Growthexperiments-help-panel-suggestededits-tips-vector-visualeditor-expand-main-value/cs]) a následne skontrolovať existenciu resp. podobu sk tvar zmenou suffixu na ''/sk''. Vytvárať nové preklady je po takejto kontrole už ale lepšie nie ad-hoc po jednom, ale skupinovo [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special:Translate&group=mediawiki&language=sk], kde sú usporiadané podľa identifikátorov abecedne a vidno tak celú sadu pokope, takže sa dá preložiť ucelene, vidno terminológiu použitú v už preložených častiach, atď. A teda je dobré, keď prekladá niekto, kto už s tým má nejakú skúsenosť, pozná zaužívanú terminológiu, technické nuansy (makrá, podmienky) a vie spisovne po slovensky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:57, 21. apríl 2022 (UTC)
== Názvy obvodov a okresov v Maďarsku ==
Ahoj, odkiaľ si, prosím Ťa, čerpal ich názvy?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:18, 16. december 2022 (UTC)
:Ahoj, ak myslíš ten článok so zoznamom, tak podľa histórie najprv podľa maďarskej wiki a potom to už upravoval kde kto, treba v histórii pozrieť. Bolo to už dosť dávno. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 16:29, 18. december 2022 (UTC)
::Nie, myslím názvy článkov.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:23, 20. december 2022 (UTC)
:::Skús dať nejaký príklad, pokiaľ viem, tak názvy článkov sú podľa toho zoznamu obvodov. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 20:03, 20. december 2022 (UTC)
== Translation request ==
Hello.
Can you create and upload the article [[Geografia Azerbajdžanu]] in Slovak Wikipedia, by translating it from the well sourced article [[:en:Geography of Azerbaijan]]?
Yours sincerely, [[Redaktor:Multituberculata|Multituberculata]] ([[Diskusia s redaktorom:Multituberculata|diskusia]]) 17:25, 23. december 2022 (UTC)
== Velký přínos na Wikipedii ==
Dobrý den, rád bych se na Vaši uživatelskou stránku připsal jako Redaktor, dle kterého jste pro slovenskou Wikipedii velkým přínosem. Editační filtr mi ale bohužel takovou editaci neumožňuje vložit, a tak Vás o vložení mého podpisu žádám touto cestou. Děkuji, s pozdravem [[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 17:27, 3. máj 2023 (UTC)
== Aktivita ==
Upozorňuji, že na základě [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki?sysop=1] je Tvůj poslední správcovský zásah z 2023-11-06 11:53, na základě čehož Ti mohou být odebrána správcovská práva dle [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo_o_správcoch#Nezáujem_o_výkon_funkcie]]. Osobně nemám zájem běhat s tím na MetaWiki, ale s "nečekaným" odvoláním správců tu byly historicky docela spory, takže si na to dovoluji oficiálně upozornit. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 09:32, 14. november 2024 (UTC)
== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==
Hi everyone,
We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.
The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').
If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.
[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 -->
== Growth features - Mentorship and Community updates ==
Hi everyone,
Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).
You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.
CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.
We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.
If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].
--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 -->
== Žiadosť o odborné posúdenia článku Vizuálna technika učenia ==
== Žiadosť o odborné posúdenie článku ==
Dobrý deň,
obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025.
Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 10 dní, diskusia ostáva bez odpovede.
Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla.
Ďakujem Vám vopred.
--[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 15:57, 28. júl 2025 (UTC)
== Invitation for a session "Tools and features for Users with Extended Rights" ==
Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.
The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.
The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.
If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=29165186 -->
== Práva:Správcu ==
Očakával som, že to urobí @[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] (s predstihom), ktorý žiadosť podal [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Steward_requests%2FPermissions&diff=30489952&oldid=30489896 tu] (dnes 2.5.2026), tak pre info oznamujem, že práva správcu SK Wiki ti boli odobraté na základe neaktivity. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:24, 2. máj 2026 (UTC)
02dboeh9s6858ga2tjw20s3ij5xoj71
8207453
8207449
2026-05-02T21:31:45Z
V0lkanic
142115
re
8207453
wikitext
text/x-wiki
{{Redaktor:Wizzard/Ikony}}
== [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice 2]] - 30. 10. - 3. 11. 2019 [[:cs:Prachatické muzeum]] ==
Zdravím srdečně, zveme alespoň k distanční účasti k nějakému tématu z Vašich zájmů.
Kdy: 30. 10. - 3. listopadu 2019
Kde: [[Prachatice]] [[:cs:Prachatické muzeum]]
Pokračování [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice|Editatonu z jara 2019]]. [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice 2/Podklady|Námětem]] jsou především historie a památky partnerského města slovenského [[Zvolen]]a Prachatic a Zlaté stezky. Tentokrát jde o akci mezinárodní, kterou podporují a spolufinancují WM ČR, WM AT a WM DE. Více informací na [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice 2]]
Budeme se těšit, pěkný den.--[[Redaktor:Elektracentrum|Elektracentrum]] ([[Diskusia s redaktorom:Elektracentrum|diskusia]]) 10:11, 21. september 2019 (UTC)
== Prečo ste zmazal hypotezu vonkajsieho vplivu? na vesmír s fraktalnymi vlastnostami? ==
viete co je hypoteza? :Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť. Hypotéza je tvrdenie alebo systém tvrdení, o ktorom/ktorých v čase jeho/ich formulovania nemožno rozhodnúť, či je pravdivé alebo nepravdivé. Tvorenie vedeckých hypotéz nie je náhodný akt. Poznávanie stavia pred vedcov potrebu tvoriť vždy nové hypotézy. Overovanie hypotéz sa nazýva testovanie hypotéz. hypotezu ktoru ste zmazal som mal dnes v plane upravovat a odstranit chyby + doplnit info. zrusil ste informaciu ktora mala encyklopedicku hodnotu a mohla ponuknut priestor na vysvetlenie temnej hmoty. hypoteza nemusí byt na 100% pravdiva aby bola prinosom vid. hypotezu eteru v ovzdusi ktora donitila einsteina ju vyvratit a vznikla tak teoria relativity. (Aj hypotéza, ktorá sa nakoniec ukáže byť nepravdivou, môže byť významným míľnikom na ceste poznávania. Napríklad nepravdivá hypotéza éteru v konečnom dôsledku viedla k objavu Špeciálnej teórie relativity.) prosim zruste zmazanie a nechajte ma na tom pracovat. moznoze tato hypoteza zo slovenska bude mat v buducnosti dopad na vnimanie vesmíru. [[Redaktor:Michal Mesko SVK|Michal Mesko SVK]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Mesko SVK|diskusia]]) 08:59, 11. október 2019 (UTC)
:[[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]] --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:12, 11. október 2019 (UTC)
== Pinebook Pro ==
{{Urgentne upraviť autor|Pinebook Pro}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 11. október 2019 (UTC)
{{Dopľň zdroje|Pinebook Pro}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 11. október 2019 (UTC)
== Rektori ==
@Wizard Prosím ťa vrát mi tam aspon tých troch. Prepač za takýto odkaz.[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 13:20, 14. január 2020 (UTC)
:Ospravedlňujem sa, ale keď som tú kategóriu mazal, tak bola prázdna. Neviem, aké články obsahovala predtým... --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 13:21, 14. január 2020 (UTC)
[[Redaktor:Hrdina Impéria|Hrdina Impéria]] ([[Diskusia s redaktorom:Hrdina Impéria|diskusia]]) 11:52, 17. apríl 2020 (UTC)
Zdravím @Wizard, prečo sa premiestnila stránka Juraja Slepčianskeho na verziu mena starého pravopisu (Juraj Selepčéni)? Príde mi to ako chybné, ale nechcel som to zbytočne meniť keďže neviem dôvod. Všeobecne sa však v literatúre aj diskusii používa (prirodzene) moderná gramatika a meno, väčšinou vo verzii Juraj Pohronec Slepčiansky (niekedy s pomlčkou). Vďaka za odpoveď.
== Filip I. Druget - preklady názvov obcí ==
Ahoj [[User:Wizzard]],
na [[Filip_I._Druget|vyššie uvedenej stránke]] je slovenský preklad darovacej listiny, ktorým sa previedlo vlastníctvo niektorých zemplínskych obcí okolo hradu Zemplín. Niektoré obce nie sú preložené a niektoré sú preložené úplne zle. Torna (Malá a Veľká Tŕňa) je tam ako Turňa nad Bodvou (geograficky úplne mimo). Fotka listiny v pôvodnom znení je [https://www.google.com/search?q=halatskafalva dohľadateľná na Googli]. Všimol som si, že k prekladu chýba zdroj a navyše tento zlý preklad používajú aj niektoré malé obce na svojich weboch. Neviem, či ho nešťastne skopírovali odtiaľto, mali na to dosť času :D Je zvláštne, že tá Turňa nad Bodvou nikmou neprišla čudná.
Jeden maďarský autor uvádza dnešné názvy obcí a porovnanie s historickými (na s.110 [https://docplayer.hu/190950160-Annales-musei-de-herman-otto-nominati-2017.html ANNALES MUSEI DE HERMAN OTTÓ NOMINATI 2017]). Pre zastavenie šírenia dezinformácií navrhujem, že použijem známe názvy z jeho publikácie a uvediem referenciu. Je to správny postup, alebo sa odsek najprv musí označiť na vymazanie "[https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Citation_needed Citation needed?]"
Díky.--[[Redaktor:PaliKE|PaliKE]] ([[Diskusia s redaktorom:PaliKE|diskusia]]) 19:09, 17. august 2020 (UTC)
{{Taktooprav}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:14, 17. august 2020 (UTC)
== Články o Petržalke ==
Zdravím! Vďaka za články o lokalitách Petržalky. Napadá mi pár vecí ako ich zlepšiť: upresniť kategóriu, napríklad Lokality Petržalky; citovať priamo v článku pomocou citačnej šablóny; pridať obrázky; pridať geolokáciu. Myslím, že je lepšie zamerať sa na kvalitu než na kvantitu. Vďaka a veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:38, 30. október 2020 (UTC)
:Vďaka, snažím sa dať to, čo ide :) --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 07:15, 2. november 2020 (UTC)
== Location maps ==
Ahoj, prosím ťa, mám na teba jednu otázku ohľadom location máp Bratislavy a Košíc (napríklad: [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Bratislava_Old_Town_location_map.png BA] [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Košice_Staré_Mesto_location_map.png KE]), ktoré si vytvoril ešte v roku 2014. Rád by som tieto obrázkové mapy aktualizoval na najnovšiu vzhľadovú verziu OpenStreetMap. Neviem sa ale dopátrať k tomu ako mám obrázok aktualizovať novým tak, aby sa zachovali pod obrázkom platné '''Geotemporal data - Bounding box''' resp. ''top, bottom, left, right'' súradnice.. Lebo bez neho, to je len obyčajný obrázok mapy, a v článkoch sa na ňom v geoboxe nezobrazí lokalita daného miesta/budovy.
Nevedel by si mi prosím poskytnúť bližšie info/návod ako si tieto mapy vytvoril resp. ako ich aktualizovať. Ďakujem pekne! – [[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 15:21, 2. január 2021 (UTC)
:Ahoj, nie som si už istý, ako som to robil, myslím že som len si len nejako print screenom uložil ten obrázok a nejako som si zistil tie okrajové súradnice, ale ak si spomeniem, napíšem. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 21:43, 2. január 2021 (UTC)
::Rozumiem, skúsim sa na to teda ešte nejako pozrieť, možno na niečo prídem. Ďakujem pekne. – [[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 20:06, 4. január 2021 (UTC)
== Bratislavský topografický lexikon ==
Ahoj, cituj prosím, pri bratislavských reáliach knihu ako: <pre>{{Citácia knihy
| priezvisko = Horvát
| meno = Vladimír
| titul = Bratislavský topografický lexikon
| odkaz na titul = Bratislavský topografický lexikon
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]]
| rok = 1990
| isbn = 80-222-0229-0
| počet strán = 403
| strany =
}}</pre>. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:24, 2. marec 2021 (UTC)
:Ahoj, môžem, ale prečo? Nie je jednoduchšie použiť tú pripravenú šablónu? Sprehľadňuje to články. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:28, 2. marec 2021 (UTC)
:Pokojne aj cez tú. Vďaka, že si to dal podľa ISO 690. Ešte treba, aby si aj stranu mohol písať. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:33, 2. marec 2021 (UTC)
== Bývalé ulice v Petržalke ==
Zdravím! Články o bývalých uliciach by mohli byť o dosť lepšie. Väčšine chýba zdroj na pomenovanie (alebo nie je citovaný?), súradnice či infoboxy. Píšem väčšine, lebo som nepozeral všetky, ale tým čo som pozeral chýba. Skús sa zamerať na kvalitu než kvantitu. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:58, 4. marec 2021 (UTC)
:Ahoj, články sú také, ako zdrojové údaje, väčšina z nich má v lexikóne uvedené len názov (mám fakt citovať aj ten, keď je zrejmé, že je to zo starej mapy alebo z lexikónu?) a pôvod pomenovania. Súradnice nie je problém pridať, ale hľadám najprv nejakú starú mapu, aby to bolo vidno, náhodou nevieš, kde by som našiel nejakú slobodnú mapu Petržalky z roku 1973? Dosť by to pomohlo. Infobox, môže byť aj ten, veď času je teraz dosť, ale boli by tam zase len tie isté údaje ako v článku, veď uvidím, môžem časom pridať aj to. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 07:26, 5. marec 2021 (UTC)
::Pôvod názvu by mal byť tiež citovaný. Mapa nemusí byť slobodná, aby sa z nej dalo čítať a použiť ju ako zdroj. V tomto veľmi neporadím. Času dosť, to je jasné, ale nebolo by lepšie písať menej článkov, ale hneď hotových? Infobox je ako šablóna k dispozíí tak prečo ho nepoužiť hneď? Opakovanie údajov z článku v infoboxe je samozrejmosť, na to tie infoboxy sú (pokiaľ ich teda nemáme ešte prepojené s Wikidátami). Za mňa sú takto nekompletné články kandidáti na {{tl|Na úpravu}}, alebo dokonca aj na urgent. Drž sa!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:18, 5. marec 2021 (UTC)
:::Pre mňa tie články hotové sú, lebo nič viac o tých uliciach momentálne neviem a pravdupovediac som aj čakal, kým niekto nepríde s podobným komentárom, ktorý zase len znechutí od ďalšej práce. Dávam si na tom veľmi záležať a píšem naozaj veľmi málo článkov, robím to veľmi pomaly a dôkladne, všade uvádzam zdroje a budem v tom pokračoať. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:48, 5. marec 2021 (UTC)
::::Som rád, že si si dobre mienenú radu vzal k srdcu. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:54, 5. marec 2021 (UTC)
== Presun ==
Ahoj. Presuň, prosím, článok [[los mokraďový]] → [[los (rod)]] (rod s jedným druhom, preto to má byť presun). Diskusia k tomu bola [[diskusia s redaktorom:2A02:AB04:3143:CE00:C06E:888E:73BE:DDA]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:07, 10. máj 2021 (UTC)
:{{hotovo}} --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 08:25, 10. máj 2021 (UTC)
== [[Martin-Vrútky]] ==
Ahoj, nehnevaj sa, ale toto naozaj nie je článok na Wikipédiu. Je to krátke, bez zdroja,.. Navyše, nie som si istý, či to nie je chybné. Nemám čas sa tým zaoberať, no stránka [[Vrútky]] píše: „V rokoch 1949-1954 a 1971-1990 bola obec '''súčasťou Martina pod úradným názvom''' Martin-Vrútky“... Rovnako aj oficiálna stránka mesta „V rokoch 1949-1954 boli po prvý krát Vrútky spojené s mestom Martin a od roku 1971 opäť nastúpil úradný názov Martin-Vrútky.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História Vrútok|vydavateľ= Mesto Vrútky|url=http://www.vrutky.sk/drupal-5.2/?q=node/15|dátum prístupu=2021-06-07}}</ref> Z toho mi skôr vychádza, že nešlo o mesto ale mestskú/miestnu/... časť mesta. Každopádne, článok v takejto podobe by na Wikipédii, a tobôž ak je z dielne skúseného wikipedistu, nemal existovať.--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:26, 7. jún 2021 (UTC)
:Jejda, tento článok je už naozaj podlieznutie latky. Dal som šablóny.
{{Urgentne upraviť autor|Martin-Vrútky}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:25, 7. jún 2021 (UTC)
{{Doplň zdroje|Martin-Vrútky}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:25, 7. jún 2021 (UTC)
{{ping|Jetam2|ScholastikosSVK|s=1}} Tiež si nie som istý, či to nie je zavádzajúce (prezentovať to v samostatnom čl. ako zaniknuté mesto). Majtán (''Názvy obcí Slovenskej republiky'') to uvádza len ako pričlenenie/odčlenenie Vrútok k/od mesta Martin [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Martin]. V tom zmysle šlo len o jeden z hist. názvov mesta Martin, tzn. je to tak na zmienku v článkoch Martin resp. Vrútky. Plus ešte ďalšia vec, že v zozname názvov Martina uvádza Majtán pre relevantné obdobie len ''„1920–1951 Turčiansky Svätý Martin, 1951– Martin“'', čo je v rozpore s tým tvrdením na citovanom webe Vrútok (že ''„od roku 1971 opäť nastúpil úradný názov Martin-Vrútky“''). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:55, 8. jún 2021 (UTC)
Ok, odozva žiadna, takže tam vraciam urgent+významnosť. Treba to ak tak doložiť tak, aby bolo dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Jedno tvrdenie (bez uvedeného autora a/alebo ďalších zdrojov) na webe Vrútok, nekorešpondujúce s názvami, uvádzanými Majtánom je málo na podloženie takto koncipovaného hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:11, 8. jún 2021 (UTC)
:Neviem, akú odozvu si chcel, videl som to v tom článku na Denníku N, tak som to vytvoril a upravil podľa pripomienok. Bolo by to treba mať minimálne ako rozlišovačku. Ak nie, tak aspoň ako redirect. Namiesto toho diskutovania to niekto mohol upraviť do žiadaného tvaru. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 04:09, 9. jún 2021 (UTC)
::„Niekto mohol“... upraviť by si to mal hlavne ty, resp. v takomto stave článok ani nezakladať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:45, 9. jún 2021 (UTC)
=== Rozlišovačka ===
Nemyslím, že by článok mala byť rozlišovačka, názov Martin-Vrútky nemalo viacej subjektov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:48, 9. jún 2021 (UTC)
:Ten názov mali presne 2 subjekty, konkrétne Martin a Vrútky, bol to ich spoločný názov. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 05:07, 9. jún 2021 (UTC)
::Rozlišovačky rozlišujú rôzne významy toho istého pojmu, nie významy častí zložených slov, tzn. ide o technicky úplne nevhodné použitie rozlišovačky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:41, 9. jún 2021 (UTC)
Wizzard, veľmi pravdepodobne ide pri tejto iniciatíve o banálne nedorozumenie, resp. chybnú interpretáciu z tvojej strany. Všimni si, že ak by boli Vrútky v obdobiach, kedy boli pričlenené, prostá mestská časť Martina, zapisovalo by sa to presne takto, ''Martin-Vrútky''. Šlo by ale len o oficiálny názov Vrútok v tom období, nie názov celého mesta. Toto pravdepodobne komunikuje tá veta v [http://www.vrutky.sk/drupal-5.2/?q=node/15]. Tzn. ak nebude nejakými ďalšími autoritatívnymi zdrojmi doložené, že by šlo o oficiálny názov celého Martina (s pričlenenými Vrútkami), nemá to tu vôbec čo robiť. Dá sa to uviesť jednou vetou v čl. Vrútky a prípadne spraviť presmerovanie z Martin-Vrútky na Vrútky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:41, 9. jún 2021 (UTC)
:Vidíš, toto ma vôbec nenapadlo, je to inak dosť možné. Ak je to tak, naozaj treba, aby to bol len redirect na Vrútky. Zišli by sa nejaké staré mapy, ktoré by to dokazovali, no zatiaľ som nenašiel. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:09, 9. jún 2021 (UTC)
:: Súhlasím s Teslatonom že šlo v rozmedzí rokov 1949{{--}}1954 a 1971{{--}}1990 o miestnu/mestskú časť Turčianského svätého Martina potažmo Martina. Názov teda miestnej/mestskej časti Vrútok bol Martin-Vrútky. Asi by som to nedával ako presmerovanie ale prípadne to uviesť ako poznámku do článku [[Vrútky]] či [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]. Námatkovo som pozrel nejaké mapy, ale nechcelo sa mi hľadať až tak podrobne. Na mape je vidno že mestské/miestne časti Martina sú zátvorke, napr. [http://chartae-antiquae.cz/en/maps/34459 1] alebo potom odporúčam pozrieť ešte nejaké mapy na tomto portáli [https://www.oldmapsonline.org/en/Martin,_Slovakia#bbox=18.84256883916015,49.054634865682004,19.001157459160158,49.147906605712365&q=&date_from=0&date_to=9999&scale_from=&scale_to= 2].--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 11:46, 9. jún 2021 (UTC)
::: Presmerovanie z oficiálneho staršieho názvu je ok. V čl. Vrútky je názov spomenutý, nie síce v úvode, no v sekcii Dejiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 9. jún 2021 (UTC)
=== Referencie ===
{{referencie}}
== Translation request ==
Hello.
Can you translate and upload the article [[:en:Shamakhi Astrophysical Observatory]] in Slovak Wikipedia?
Yours sincerely, [[Redaktor:Multituberculata|Multituberculata]] ([[Diskusia s redaktorom:Multituberculata|diskusia]]) 07:00, 26. júl 2021 (UTC)
== Oprava odkazov ==
Zdravím! Po presune, prosím, vyrieš aj [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Budova_Eskontnej_banky odkazy]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:42, 29. august 2021 (UTC)
:{{hotovo}} --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 07:10, 30. august 2021 (UTC)
== Most Lanfranconi ==
Nazdar. Ak bol most oficiálne premenovaný na Lanfranconi s 'n', doplň k tomu pls. príslušné citácie. Pretože momentálne je v článku v sekcii ''Názov'' (množstvom zdrojov) doložený tvar bez 'n', výnimkou je len názov zastávky MHD. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:07, 28. september 2021 (UTC)
:Čau, zdroj som k tomu zatiaľ nenašiel, no videl som na google a openstreet mape, že je tam už označený ako Lanfranconi, tak som predpokladal, že je už premenovaný. Ak to nestačí, tak to asi treba vrátiť, ale fakt neviem k tomu nič viac. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:49, 28. september 2021 (UTC)
::Máme tu roky zaužívaný názov a asi nikto nemá potrebu to meniť. Možno aj ten názov zastávky bol skôr z nepozornosti... {{Úsmev}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:12, 28. september 2021 (UTC)
:::Tak stačilo trochu počkať a už je to aj oficiálny názov. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 20:56, 10. október 2021 (UTC)
::::Zdroje na to, že by bol oficiálny (rozhodnutie, názov v oficiálnom zozname a pod.) stále nie sú. Doložená je zatiaľ akurát informácia, že sú na ňom po novom značky s takým názvom. Škoda, že keď už si TASR dávala námahu s vydaním tej správy, neskúsili to doplniť aj o informáciu, na základe čoho k tej zmene došlo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:03, 10. október 2021 (UTC)
== Bratislava-vidiek ==
{{doplň zdroje|Bratislava-vidiek}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:28, 4. október 2021 (UTC)
Nič, dal som si tú námahu za teba [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7253744]. Plus rozpätie rokov tam bolo uvedené chybne, okres zanikol až pri zmene členenia v 1996 ([https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/221/vyhlasene_znenie.html#paragraf-9 221/1996 Z. z.]), v rovnakom roku v [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/1996/102/19960412_2290974-2.pdf#page=3 102/1996] sa ešte uvádza. Časovo bezprizorný a nedoložený tam ešte zostáva údaj o rozlohe a počte obyvateľov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:06, 5. október 2021 (UTC)
== ÚOŠS ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Wizzard?offset=202111101113&limit=14]: načo je dobrá táto redundancia, keď vo všetkých tých čl. už bol špecializovanejší navbox, venovaný konkrétne ministerstvám? Výsledný efekt je takto skôr negatívny, keďže dva navboxy sú už defaultne collapsnuté, takže tam akurát pribúda bariéra rozbaľovania, ak chce človek ktorýkoľvek z nich využiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:56, 10. november 2021 (UTC)
:Ahoj, neviem, prečo niekto robil ten navbox, ale keď už je vytvorený, tak som ho použil. Asi by bolo lepšie zrušiť ten druhý navbox, kde sú len ministerstvá. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:02, 10. november 2021 (UTC)
== How we will see unregistered users ==
<div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
<section begin=content/>
Ahoj!
Tuto zprávu dostáváte, protože máte správcovská práva na některé wiki nadace Wikimedia.
Když dnes někdo edituje wiki nadace Wikimedia, aniž by byl přihlášen, zobrazujeme jeho IP adresu. Jak možná víte, v budoucnu už to nebudeme moci dělat. Rozhodlo tak Právní oddělení nadace Wikimedia, protože se změnily normy a regulace týkající se soukromí v online prostředí.
Místo IP adresy budeme zobrazovat maskovanou identitu. Jako správce si '''budete i nadále moci zobrazit si jejich IP adresu'''. Také vznikne nové oprávnění pro uživatele, kteří potřebují vidět plné IP adresy neregistrovaných uživatelů pro boj s vandalismem, obtěžováním a spamem, aniž by byli správci. Patroláři také uvidí část IP adresy, aniž by museli mít toto oprávnění. Také pracujeme na [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/Improving tools|lepších nástrojích]], které budou pomáhat.
Pokud jste to ještě neviděli, můžete si [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|přečíst více informací na Metě]]. Pokud si chcete být jisti, že vám neutečou žádné technické změny na wiki nadace Wikimedia, můžete se [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|přihlásit k odběru]] našeho [[m:Tech/News|týdenního technického zpravodaje]].
Existují [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation#IP Masking Implementation Approaches (FAQ)|dva navrhované způsoby]], jak by tato identita mohla fungovat. '''Oceníme vaše názory''' na to, který způsob by podle vás fungoval nejlépe pro vás a vaši wiki, teď či v budoucnu. Můžete [[m:Talk:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|nám dát vědět v diskusi]]. Můžete psát ve svém jazyce. Návrhy byly předloženy v říjnu a rozhodovat se budeme po 17. lednu.
Děkuji.
/[[m:User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]<section end=content/>
</div>
18:19, 4. január 2022 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Admins2022(7)&oldid=22532681 -->
== Družba (fontána) ==
{{Urgentne upraviť autor|Družba (fontána)}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:56, 24. január 2022 (UTC)
{{Doplň zdroje|Družba (fontána)}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:56, 24. január 2022 (UTC)
:Neviem prečo, ale normálne som čakal, že mi zase niekto niečo podobné napíše. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 11:12, 24. január 2022 (UTC)
::Tak potom asi vieš v čom je problém ;) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:17, 24. január 2022 (UTC)
== Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji) ==
{{Urgentne upraviť autor|Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji)}} treba docitovať, infobox, kategórie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:57, 7. marec 2022 (UTC)
== Rajón (Ukrajina) ==
{{Urgentne upraviť autor|Rajón (Ukrajina)}}
Ahoj. Chýbajú citácie, wikilinky.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 7. apríl 2022 (UTC)
:PS: Článok môžeš prihlásiť do [[Wikipédia:WikiJar SVE 2022|WikiJariSVE]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 7. apríl 2022 (UTC)
::Aké wikilinky? Veď je to plné wikiliniek. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 20:59, 7. apríl 2022 (UTC)
:::Tak označíš článok na urgent a potom povieš, že ho môžem prihlásiť do nejakej súťaže? Nerozumiem. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 21:14, 7. apríl 2022 (UTC)
:::V úvode linky chýbajú. Myslel som prirodzene po úpravách, nie v súčasnom/vtedajšom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:46, 8. apríl 2022 (UTC)
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7349530]: prečo pls. tie dva navboxy pod sebou? Ak sa členenie zmenilo, bude asi dobré nechať len nový. Druhá vec potom že treba dávať pozor na slovenské tvary ([[Svaľava]], nie [[Svaljava]]; [[Veľké Berezné]], nie [[Velký Berezný]]; aťd., zrejme tam toho bude viac). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:40, 8. apríl 2022 (UTC)
:Ahoj, som otvorený každej možnosti, urobil som to zatiaľ takto, lebo sa mi to zdalo pomerne rýchle, kľudne to urobme inak, ale rád by som nechal aj nejaký navbox pre historické rajóny. Tie názvy, to bude na dlhšie, väčšinou to kopírujem z iných článkov, prípadne iných Wikipédií, samozrejme, je to vo fáze procesu a pracuje sa na tom priebežne, budem sa snažiť to spracovať a upraviť, kľudne môže ktokoľvek pomôcť. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:46, 8. apríl 2022 (UTC)
::Nie podľa mňa šťastné nechávať to v takto parciálnom stave, ak to chceš robiť postupne (čo je pochopiteľné), treba ísť ak tak šablónu po šablóne, každú dotiahnuť do zmysluplného stavu a až v takom ju nahrádzať/zverejňovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:48, 8. apríl 2022 (UTC)
::Čo sa týka historického stavu, to je možno lepšie pokryť vo výklade (v príhodnom čl.), navboxy sú navigačná pomôcka, mali by pokrývať primárne aktuálny stav. Takto sú tam akurát zbytočne dva kolapsnuté navboxy, z ktorých si čitateľ musí niektorý explicitne rozklikávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:51, 8. apríl 2022 (UTC)
== Preklad Wikipédie ==
Ahoj Wizard, nevedel som na koho sa mám obrátiť, ale všimol som si, že už máš skúsenosti z prekladom. Niektoré texty na sk wiki sú v Češtine. Zatiaľ som si všimol len "editačné tipy" pri úprave stránky, text vo "vložiť šablónu" a poučenie o autorských právach pod "nahrať obrázok". Viem, že si teraz asi zaneprázdnený, ale nemal by si ich chuť preložiť do slovenčiny? Preložil by som to aj ja, ale nemám na to práva a ani bohaté skúsenosti ako ty. Ak by si to preložil, potvrdzovalo by to našu nezávislosť od Češtiny a možno by to prilákalo viac redaktorov. So srdečným a priateľským pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 08:26, 18. apríl 2022 (UTC)
:Ahoj, vedel by si upresniť, o ktoré texty ide a kde ich nájdem? Nie som si istý, o čom presne hovoríš, lebo ja takéto české texty na našej Wikipédii neevidujem. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 11:21, 18. apríl 2022 (UTC)
::Ahoj @[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], možno sa to zobrazuje iba nováčikom, ale keď klikneš na svoj účet, tak sa ti zobrazia navrhované úpravy. Po kliknutí na hocijaký článok v navrhovaných úpravach, Ťa to prehodí do editoru a zobrazia sa Ti [https://imgur.com/B5tGfWf editačné tipy] v Češtine. Ďalšie dve môžeš nájsť v editore, keď klikneš myškou hore na tlačídko "vložiť". Malo by sa Ti zobraziť "[https://imgur.com/0YGIyi9 obrázky a multimédia]" a "[https://imgur.com/SML2J5l šablóna]", kde je to po kliknutí celé v Češtine. Všimol som si, že aj pri vypisovaní chýb v moduloch je to po Česky, ale to prekladať moc nemusíme, pretože to veľa ľudí nepoužíva. [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:15, 19. apríl 2022 (UTC)
::[https://imgur.com/DI6WmzG Ešte pri prepojení položiek na WIkidata.] [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:47, 19. apríl 2022 (UTC)
:::Ahoj, no zaujímavé, nepodarilo sa mi nájsť tie editačné tipy, ale napríklad tie informácie o prepojení stránok mám po slovensky. Nemáš náhodou nastavenú češtinu ako jazyk rozhrania? Prípadne možno používaš nejaký iný skin Wikipédie, ja používam klasický Monobook. Možno Teslaton by vedel poradiť, kde je problém. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 06:38, 21. apríl 2022 (UTC)
::::Väčšinou nie je problém príslušný reťazec na TW nájsť fulltextom, zúženým na relevantné NS (''MediaWiki:'' pre preklady wiki; napr. fráza ''„mnoho článků“'' [https://translatewiki.net/w/i.php?search=%22mnoho+%C4%8Dl%C3%A1nk%C5%AF%22&title=Special:Search&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1] zo screenshotu nemá preložený sk tvar pre Vector [https://translatewiki.net/wiki/MediaWiki:Growthexperiments-help-panel-suggestededits-tips-vector-visualeditor-expand-main-value/cs]) a následne skontrolovať existenciu resp. podobu sk tvar zmenou suffixu na ''/sk''. Vytvárať nové preklady je po takejto kontrole už ale lepšie nie ad-hoc po jednom, ale skupinovo [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special:Translate&group=mediawiki&language=sk], kde sú usporiadané podľa identifikátorov abecedne a vidno tak celú sadu pokope, takže sa dá preložiť ucelene, vidno terminológiu použitú v už preložených častiach, atď. A teda je dobré, keď prekladá niekto, kto už s tým má nejakú skúsenosť, pozná zaužívanú terminológiu, technické nuansy (makrá, podmienky) a vie spisovne po slovensky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:57, 21. apríl 2022 (UTC)
== Názvy obvodov a okresov v Maďarsku ==
Ahoj, odkiaľ si, prosím Ťa, čerpal ich názvy?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:18, 16. december 2022 (UTC)
:Ahoj, ak myslíš ten článok so zoznamom, tak podľa histórie najprv podľa maďarskej wiki a potom to už upravoval kde kto, treba v histórii pozrieť. Bolo to už dosť dávno. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 16:29, 18. december 2022 (UTC)
::Nie, myslím názvy článkov.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:23, 20. december 2022 (UTC)
:::Skús dať nejaký príklad, pokiaľ viem, tak názvy článkov sú podľa toho zoznamu obvodov. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 20:03, 20. december 2022 (UTC)
== Translation request ==
Hello.
Can you create and upload the article [[Geografia Azerbajdžanu]] in Slovak Wikipedia, by translating it from the well sourced article [[:en:Geography of Azerbaijan]]?
Yours sincerely, [[Redaktor:Multituberculata|Multituberculata]] ([[Diskusia s redaktorom:Multituberculata|diskusia]]) 17:25, 23. december 2022 (UTC)
== Velký přínos na Wikipedii ==
Dobrý den, rád bych se na Vaši uživatelskou stránku připsal jako Redaktor, dle kterého jste pro slovenskou Wikipedii velkým přínosem. Editační filtr mi ale bohužel takovou editaci neumožňuje vložit, a tak Vás o vložení mého podpisu žádám touto cestou. Děkuji, s pozdravem [[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 17:27, 3. máj 2023 (UTC)
== Aktivita ==
Upozorňuji, že na základě [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki?sysop=1] je Tvůj poslední správcovský zásah z 2023-11-06 11:53, na základě čehož Ti mohou být odebrána správcovská práva dle [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo_o_správcoch#Nezáujem_o_výkon_funkcie]]. Osobně nemám zájem běhat s tím na MetaWiki, ale s "nečekaným" odvoláním správců tu byly historicky docela spory, takže si na to dovoluji oficiálně upozornit. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 09:32, 14. november 2024 (UTC)
== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==
Hi everyone,
We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.
The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').
If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.
[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 -->
== Growth features - Mentorship and Community updates ==
Hi everyone,
Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).
You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.
CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.
We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.
If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].
--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 -->
== Žiadosť o odborné posúdenia článku Vizuálna technika učenia ==
== Žiadosť o odborné posúdenie článku ==
Dobrý deň,
obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025.
Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 10 dní, diskusia ostáva bez odpovede.
Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla.
Ďakujem Vám vopred.
--[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 15:57, 28. júl 2025 (UTC)
== Invitation for a session "Tools and features for Users with Extended Rights" ==
Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.
The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.
The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.
If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=29165186 -->
== Práva:Správcu ==
Očakával som, že to urobí @[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] (s predstihom), ktorý žiadosť podal [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Steward_requests%2FPermissions&diff=30489952&oldid=30489896 tu] (dnes 2.5.2026), tak pre info oznamujem, že práva správcu SK Wiki ti boli odobraté na základe neaktivity. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:24, 2. máj 2026 (UTC)
:Díky kolegovi {{U|Fillos X.}} za oznámení. V každém případě bych rád dodal, že mě současná situace radostí nenaplňuje, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Wizzard&target=Wizzard&offset=&limit=250 takováto] aktivita (lehce přes 100 příspěvků za poslední 4 roky a přesně 0 správcovských akcí za poslední rok) dle mého názoru již dlouhodobě nebyla únosná. V případě zvýšení aktivity do budoucna a dalšího zájmu o působení rád případně uvidím novou žádost. --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 21:31, 2. máj 2026 (UTC)
9sqr79u62y4684ua04rih7ttpp60k08
8207454
8207453
2026-05-02T21:40:27Z
Fillos X.
212061
/* Práva:Správcu */ odpoveď
8207454
wikitext
text/x-wiki
{{Redaktor:Wizzard/Ikony}}
== [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice 2]] - 30. 10. - 3. 11. 2019 [[:cs:Prachatické muzeum]] ==
Zdravím srdečně, zveme alespoň k distanční účasti k nějakému tématu z Vašich zájmů.
Kdy: 30. 10. - 3. listopadu 2019
Kde: [[Prachatice]] [[:cs:Prachatické muzeum]]
Pokračování [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice|Editatonu z jara 2019]]. [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice 2/Podklady|Námětem]] jsou především historie a památky partnerského města slovenského [[Zvolen]]a Prachatic a Zlaté stezky. Tentokrát jde o akci mezinárodní, kterou podporují a spolufinancují WM ČR, WM AT a WM DE. Více informací na [[:cs:Wikipedie:Editaton/Prachatice 2]]
Budeme se těšit, pěkný den.--[[Redaktor:Elektracentrum|Elektracentrum]] ([[Diskusia s redaktorom:Elektracentrum|diskusia]]) 10:11, 21. september 2019 (UTC)
== Prečo ste zmazal hypotezu vonkajsieho vplivu? na vesmír s fraktalnymi vlastnostami? ==
viete co je hypoteza? :Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť. Hypotéza je tvrdenie alebo systém tvrdení, o ktorom/ktorých v čase jeho/ich formulovania nemožno rozhodnúť, či je pravdivé alebo nepravdivé. Tvorenie vedeckých hypotéz nie je náhodný akt. Poznávanie stavia pred vedcov potrebu tvoriť vždy nové hypotézy. Overovanie hypotéz sa nazýva testovanie hypotéz. hypotezu ktoru ste zmazal som mal dnes v plane upravovat a odstranit chyby + doplnit info. zrusil ste informaciu ktora mala encyklopedicku hodnotu a mohla ponuknut priestor na vysvetlenie temnej hmoty. hypoteza nemusí byt na 100% pravdiva aby bola prinosom vid. hypotezu eteru v ovzdusi ktora donitila einsteina ju vyvratit a vznikla tak teoria relativity. (Aj hypotéza, ktorá sa nakoniec ukáže byť nepravdivou, môže byť významným míľnikom na ceste poznávania. Napríklad nepravdivá hypotéza éteru v konečnom dôsledku viedla k objavu Špeciálnej teórie relativity.) prosim zruste zmazanie a nechajte ma na tom pracovat. moznoze tato hypoteza zo slovenska bude mat v buducnosti dopad na vnimanie vesmíru. [[Redaktor:Michal Mesko SVK|Michal Mesko SVK]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Mesko SVK|diskusia]]) 08:59, 11. október 2019 (UTC)
:[[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]] --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:12, 11. október 2019 (UTC)
== Pinebook Pro ==
{{Urgentne upraviť autor|Pinebook Pro}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 11. október 2019 (UTC)
{{Dopľň zdroje|Pinebook Pro}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 11. október 2019 (UTC)
== Rektori ==
@Wizard Prosím ťa vrát mi tam aspon tých troch. Prepač za takýto odkaz.[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 13:20, 14. január 2020 (UTC)
:Ospravedlňujem sa, ale keď som tú kategóriu mazal, tak bola prázdna. Neviem, aké články obsahovala predtým... --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 13:21, 14. január 2020 (UTC)
[[Redaktor:Hrdina Impéria|Hrdina Impéria]] ([[Diskusia s redaktorom:Hrdina Impéria|diskusia]]) 11:52, 17. apríl 2020 (UTC)
Zdravím @Wizard, prečo sa premiestnila stránka Juraja Slepčianskeho na verziu mena starého pravopisu (Juraj Selepčéni)? Príde mi to ako chybné, ale nechcel som to zbytočne meniť keďže neviem dôvod. Všeobecne sa však v literatúre aj diskusii používa (prirodzene) moderná gramatika a meno, väčšinou vo verzii Juraj Pohronec Slepčiansky (niekedy s pomlčkou). Vďaka za odpoveď.
== Filip I. Druget - preklady názvov obcí ==
Ahoj [[User:Wizzard]],
na [[Filip_I._Druget|vyššie uvedenej stránke]] je slovenský preklad darovacej listiny, ktorým sa previedlo vlastníctvo niektorých zemplínskych obcí okolo hradu Zemplín. Niektoré obce nie sú preložené a niektoré sú preložené úplne zle. Torna (Malá a Veľká Tŕňa) je tam ako Turňa nad Bodvou (geograficky úplne mimo). Fotka listiny v pôvodnom znení je [https://www.google.com/search?q=halatskafalva dohľadateľná na Googli]. Všimol som si, že k prekladu chýba zdroj a navyše tento zlý preklad používajú aj niektoré malé obce na svojich weboch. Neviem, či ho nešťastne skopírovali odtiaľto, mali na to dosť času :D Je zvláštne, že tá Turňa nad Bodvou nikmou neprišla čudná.
Jeden maďarský autor uvádza dnešné názvy obcí a porovnanie s historickými (na s.110 [https://docplayer.hu/190950160-Annales-musei-de-herman-otto-nominati-2017.html ANNALES MUSEI DE HERMAN OTTÓ NOMINATI 2017]). Pre zastavenie šírenia dezinformácií navrhujem, že použijem známe názvy z jeho publikácie a uvediem referenciu. Je to správny postup, alebo sa odsek najprv musí označiť na vymazanie "[https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Citation_needed Citation needed?]"
Díky.--[[Redaktor:PaliKE|PaliKE]] ([[Diskusia s redaktorom:PaliKE|diskusia]]) 19:09, 17. august 2020 (UTC)
{{Taktooprav}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:14, 17. august 2020 (UTC)
== Články o Petržalke ==
Zdravím! Vďaka za články o lokalitách Petržalky. Napadá mi pár vecí ako ich zlepšiť: upresniť kategóriu, napríklad Lokality Petržalky; citovať priamo v článku pomocou citačnej šablóny; pridať obrázky; pridať geolokáciu. Myslím, že je lepšie zamerať sa na kvalitu než na kvantitu. Vďaka a veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:38, 30. október 2020 (UTC)
:Vďaka, snažím sa dať to, čo ide :) --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 07:15, 2. november 2020 (UTC)
== Location maps ==
Ahoj, prosím ťa, mám na teba jednu otázku ohľadom location máp Bratislavy a Košíc (napríklad: [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Bratislava_Old_Town_location_map.png BA] [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Košice_Staré_Mesto_location_map.png KE]), ktoré si vytvoril ešte v roku 2014. Rád by som tieto obrázkové mapy aktualizoval na najnovšiu vzhľadovú verziu OpenStreetMap. Neviem sa ale dopátrať k tomu ako mám obrázok aktualizovať novým tak, aby sa zachovali pod obrázkom platné '''Geotemporal data - Bounding box''' resp. ''top, bottom, left, right'' súradnice.. Lebo bez neho, to je len obyčajný obrázok mapy, a v článkoch sa na ňom v geoboxe nezobrazí lokalita daného miesta/budovy.
Nevedel by si mi prosím poskytnúť bližšie info/návod ako si tieto mapy vytvoril resp. ako ich aktualizovať. Ďakujem pekne! – [[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 15:21, 2. január 2021 (UTC)
:Ahoj, nie som si už istý, ako som to robil, myslím že som len si len nejako print screenom uložil ten obrázok a nejako som si zistil tie okrajové súradnice, ale ak si spomeniem, napíšem. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 21:43, 2. január 2021 (UTC)
::Rozumiem, skúsim sa na to teda ešte nejako pozrieť, možno na niečo prídem. Ďakujem pekne. – [[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 20:06, 4. január 2021 (UTC)
== Bratislavský topografický lexikon ==
Ahoj, cituj prosím, pri bratislavských reáliach knihu ako: <pre>{{Citácia knihy
| priezvisko = Horvát
| meno = Vladimír
| titul = Bratislavský topografický lexikon
| odkaz na titul = Bratislavský topografický lexikon
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]]
| rok = 1990
| isbn = 80-222-0229-0
| počet strán = 403
| strany =
}}</pre>. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:24, 2. marec 2021 (UTC)
:Ahoj, môžem, ale prečo? Nie je jednoduchšie použiť tú pripravenú šablónu? Sprehľadňuje to články. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:28, 2. marec 2021 (UTC)
:Pokojne aj cez tú. Vďaka, že si to dal podľa ISO 690. Ešte treba, aby si aj stranu mohol písať. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:33, 2. marec 2021 (UTC)
== Bývalé ulice v Petržalke ==
Zdravím! Články o bývalých uliciach by mohli byť o dosť lepšie. Väčšine chýba zdroj na pomenovanie (alebo nie je citovaný?), súradnice či infoboxy. Píšem väčšine, lebo som nepozeral všetky, ale tým čo som pozeral chýba. Skús sa zamerať na kvalitu než kvantitu. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:58, 4. marec 2021 (UTC)
:Ahoj, články sú také, ako zdrojové údaje, väčšina z nich má v lexikóne uvedené len názov (mám fakt citovať aj ten, keď je zrejmé, že je to zo starej mapy alebo z lexikónu?) a pôvod pomenovania. Súradnice nie je problém pridať, ale hľadám najprv nejakú starú mapu, aby to bolo vidno, náhodou nevieš, kde by som našiel nejakú slobodnú mapu Petržalky z roku 1973? Dosť by to pomohlo. Infobox, môže byť aj ten, veď času je teraz dosť, ale boli by tam zase len tie isté údaje ako v článku, veď uvidím, môžem časom pridať aj to. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 07:26, 5. marec 2021 (UTC)
::Pôvod názvu by mal byť tiež citovaný. Mapa nemusí byť slobodná, aby sa z nej dalo čítať a použiť ju ako zdroj. V tomto veľmi neporadím. Času dosť, to je jasné, ale nebolo by lepšie písať menej článkov, ale hneď hotových? Infobox je ako šablóna k dispozíí tak prečo ho nepoužiť hneď? Opakovanie údajov z článku v infoboxe je samozrejmosť, na to tie infoboxy sú (pokiaľ ich teda nemáme ešte prepojené s Wikidátami). Za mňa sú takto nekompletné články kandidáti na {{tl|Na úpravu}}, alebo dokonca aj na urgent. Drž sa!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:18, 5. marec 2021 (UTC)
:::Pre mňa tie články hotové sú, lebo nič viac o tých uliciach momentálne neviem a pravdupovediac som aj čakal, kým niekto nepríde s podobným komentárom, ktorý zase len znechutí od ďalšej práce. Dávam si na tom veľmi záležať a píšem naozaj veľmi málo článkov, robím to veľmi pomaly a dôkladne, všade uvádzam zdroje a budem v tom pokračoať. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:48, 5. marec 2021 (UTC)
::::Som rád, že si si dobre mienenú radu vzal k srdcu. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:54, 5. marec 2021 (UTC)
== Presun ==
Ahoj. Presuň, prosím, článok [[los mokraďový]] → [[los (rod)]] (rod s jedným druhom, preto to má byť presun). Diskusia k tomu bola [[diskusia s redaktorom:2A02:AB04:3143:CE00:C06E:888E:73BE:DDA]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:07, 10. máj 2021 (UTC)
:{{hotovo}} --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 08:25, 10. máj 2021 (UTC)
== [[Martin-Vrútky]] ==
Ahoj, nehnevaj sa, ale toto naozaj nie je článok na Wikipédiu. Je to krátke, bez zdroja,.. Navyše, nie som si istý, či to nie je chybné. Nemám čas sa tým zaoberať, no stránka [[Vrútky]] píše: „V rokoch 1949-1954 a 1971-1990 bola obec '''súčasťou Martina pod úradným názvom''' Martin-Vrútky“... Rovnako aj oficiálna stránka mesta „V rokoch 1949-1954 boli po prvý krát Vrútky spojené s mestom Martin a od roku 1971 opäť nastúpil úradný názov Martin-Vrútky.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História Vrútok|vydavateľ= Mesto Vrútky|url=http://www.vrutky.sk/drupal-5.2/?q=node/15|dátum prístupu=2021-06-07}}</ref> Z toho mi skôr vychádza, že nešlo o mesto ale mestskú/miestnu/... časť mesta. Každopádne, článok v takejto podobe by na Wikipédii, a tobôž ak je z dielne skúseného wikipedistu, nemal existovať.--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:26, 7. jún 2021 (UTC)
:Jejda, tento článok je už naozaj podlieznutie latky. Dal som šablóny.
{{Urgentne upraviť autor|Martin-Vrútky}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:25, 7. jún 2021 (UTC)
{{Doplň zdroje|Martin-Vrútky}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:25, 7. jún 2021 (UTC)
{{ping|Jetam2|ScholastikosSVK|s=1}} Tiež si nie som istý, či to nie je zavádzajúce (prezentovať to v samostatnom čl. ako zaniknuté mesto). Majtán (''Názvy obcí Slovenskej republiky'') to uvádza len ako pričlenenie/odčlenenie Vrútok k/od mesta Martin [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Martin]. V tom zmysle šlo len o jeden z hist. názvov mesta Martin, tzn. je to tak na zmienku v článkoch Martin resp. Vrútky. Plus ešte ďalšia vec, že v zozname názvov Martina uvádza Majtán pre relevantné obdobie len ''„1920–1951 Turčiansky Svätý Martin, 1951– Martin“'', čo je v rozpore s tým tvrdením na citovanom webe Vrútok (že ''„od roku 1971 opäť nastúpil úradný názov Martin-Vrútky“''). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:55, 8. jún 2021 (UTC)
Ok, odozva žiadna, takže tam vraciam urgent+významnosť. Treba to ak tak doložiť tak, aby bolo dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Jedno tvrdenie (bez uvedeného autora a/alebo ďalších zdrojov) na webe Vrútok, nekorešpondujúce s názvami, uvádzanými Majtánom je málo na podloženie takto koncipovaného hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:11, 8. jún 2021 (UTC)
:Neviem, akú odozvu si chcel, videl som to v tom článku na Denníku N, tak som to vytvoril a upravil podľa pripomienok. Bolo by to treba mať minimálne ako rozlišovačku. Ak nie, tak aspoň ako redirect. Namiesto toho diskutovania to niekto mohol upraviť do žiadaného tvaru. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 04:09, 9. jún 2021 (UTC)
::„Niekto mohol“... upraviť by si to mal hlavne ty, resp. v takomto stave článok ani nezakladať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:45, 9. jún 2021 (UTC)
=== Rozlišovačka ===
Nemyslím, že by článok mala byť rozlišovačka, názov Martin-Vrútky nemalo viacej subjektov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:48, 9. jún 2021 (UTC)
:Ten názov mali presne 2 subjekty, konkrétne Martin a Vrútky, bol to ich spoločný názov. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 05:07, 9. jún 2021 (UTC)
::Rozlišovačky rozlišujú rôzne významy toho istého pojmu, nie významy častí zložených slov, tzn. ide o technicky úplne nevhodné použitie rozlišovačky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:41, 9. jún 2021 (UTC)
Wizzard, veľmi pravdepodobne ide pri tejto iniciatíve o banálne nedorozumenie, resp. chybnú interpretáciu z tvojej strany. Všimni si, že ak by boli Vrútky v obdobiach, kedy boli pričlenené, prostá mestská časť Martina, zapisovalo by sa to presne takto, ''Martin-Vrútky''. Šlo by ale len o oficiálny názov Vrútok v tom období, nie názov celého mesta. Toto pravdepodobne komunikuje tá veta v [http://www.vrutky.sk/drupal-5.2/?q=node/15]. Tzn. ak nebude nejakými ďalšími autoritatívnymi zdrojmi doložené, že by šlo o oficiálny názov celého Martina (s pričlenenými Vrútkami), nemá to tu vôbec čo robiť. Dá sa to uviesť jednou vetou v čl. Vrútky a prípadne spraviť presmerovanie z Martin-Vrútky na Vrútky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:41, 9. jún 2021 (UTC)
:Vidíš, toto ma vôbec nenapadlo, je to inak dosť možné. Ak je to tak, naozaj treba, aby to bol len redirect na Vrútky. Zišli by sa nejaké staré mapy, ktoré by to dokazovali, no zatiaľ som nenašiel. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:09, 9. jún 2021 (UTC)
:: Súhlasím s Teslatonom že šlo v rozmedzí rokov 1949{{--}}1954 a 1971{{--}}1990 o miestnu/mestskú časť Turčianského svätého Martina potažmo Martina. Názov teda miestnej/mestskej časti Vrútok bol Martin-Vrútky. Asi by som to nedával ako presmerovanie ale prípadne to uviesť ako poznámku do článku [[Vrútky]] či [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]. Námatkovo som pozrel nejaké mapy, ale nechcelo sa mi hľadať až tak podrobne. Na mape je vidno že mestské/miestne časti Martina sú zátvorke, napr. [http://chartae-antiquae.cz/en/maps/34459 1] alebo potom odporúčam pozrieť ešte nejaké mapy na tomto portáli [https://www.oldmapsonline.org/en/Martin,_Slovakia#bbox=18.84256883916015,49.054634865682004,19.001157459160158,49.147906605712365&q=&date_from=0&date_to=9999&scale_from=&scale_to= 2].--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 11:46, 9. jún 2021 (UTC)
::: Presmerovanie z oficiálneho staršieho názvu je ok. V čl. Vrútky je názov spomenutý, nie síce v úvode, no v sekcii Dejiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 9. jún 2021 (UTC)
=== Referencie ===
{{referencie}}
== Translation request ==
Hello.
Can you translate and upload the article [[:en:Shamakhi Astrophysical Observatory]] in Slovak Wikipedia?
Yours sincerely, [[Redaktor:Multituberculata|Multituberculata]] ([[Diskusia s redaktorom:Multituberculata|diskusia]]) 07:00, 26. júl 2021 (UTC)
== Oprava odkazov ==
Zdravím! Po presune, prosím, vyrieš aj [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Budova_Eskontnej_banky odkazy]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:42, 29. august 2021 (UTC)
:{{hotovo}} --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 07:10, 30. august 2021 (UTC)
== Most Lanfranconi ==
Nazdar. Ak bol most oficiálne premenovaný na Lanfranconi s 'n', doplň k tomu pls. príslušné citácie. Pretože momentálne je v článku v sekcii ''Názov'' (množstvom zdrojov) doložený tvar bez 'n', výnimkou je len názov zastávky MHD. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:07, 28. september 2021 (UTC)
:Čau, zdroj som k tomu zatiaľ nenašiel, no videl som na google a openstreet mape, že je tam už označený ako Lanfranconi, tak som predpokladal, že je už premenovaný. Ak to nestačí, tak to asi treba vrátiť, ale fakt neviem k tomu nič viac. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:49, 28. september 2021 (UTC)
::Máme tu roky zaužívaný názov a asi nikto nemá potrebu to meniť. Možno aj ten názov zastávky bol skôr z nepozornosti... {{Úsmev}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:12, 28. september 2021 (UTC)
:::Tak stačilo trochu počkať a už je to aj oficiálny názov. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 20:56, 10. október 2021 (UTC)
::::Zdroje na to, že by bol oficiálny (rozhodnutie, názov v oficiálnom zozname a pod.) stále nie sú. Doložená je zatiaľ akurát informácia, že sú na ňom po novom značky s takým názvom. Škoda, že keď už si TASR dávala námahu s vydaním tej správy, neskúsili to doplniť aj o informáciu, na základe čoho k tej zmene došlo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:03, 10. október 2021 (UTC)
== Bratislava-vidiek ==
{{doplň zdroje|Bratislava-vidiek}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:28, 4. október 2021 (UTC)
Nič, dal som si tú námahu za teba [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7253744]. Plus rozpätie rokov tam bolo uvedené chybne, okres zanikol až pri zmene členenia v 1996 ([https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/221/vyhlasene_znenie.html#paragraf-9 221/1996 Z. z.]), v rovnakom roku v [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/1996/102/19960412_2290974-2.pdf#page=3 102/1996] sa ešte uvádza. Časovo bezprizorný a nedoložený tam ešte zostáva údaj o rozlohe a počte obyvateľov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:06, 5. október 2021 (UTC)
== ÚOŠS ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Wizzard?offset=202111101113&limit=14]: načo je dobrá táto redundancia, keď vo všetkých tých čl. už bol špecializovanejší navbox, venovaný konkrétne ministerstvám? Výsledný efekt je takto skôr negatívny, keďže dva navboxy sú už defaultne collapsnuté, takže tam akurát pribúda bariéra rozbaľovania, ak chce človek ktorýkoľvek z nich využiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:56, 10. november 2021 (UTC)
:Ahoj, neviem, prečo niekto robil ten navbox, ale keď už je vytvorený, tak som ho použil. Asi by bolo lepšie zrušiť ten druhý navbox, kde sú len ministerstvá. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:02, 10. november 2021 (UTC)
== How we will see unregistered users ==
<div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
<section begin=content/>
Ahoj!
Tuto zprávu dostáváte, protože máte správcovská práva na některé wiki nadace Wikimedia.
Když dnes někdo edituje wiki nadace Wikimedia, aniž by byl přihlášen, zobrazujeme jeho IP adresu. Jak možná víte, v budoucnu už to nebudeme moci dělat. Rozhodlo tak Právní oddělení nadace Wikimedia, protože se změnily normy a regulace týkající se soukromí v online prostředí.
Místo IP adresy budeme zobrazovat maskovanou identitu. Jako správce si '''budete i nadále moci zobrazit si jejich IP adresu'''. Také vznikne nové oprávnění pro uživatele, kteří potřebují vidět plné IP adresy neregistrovaných uživatelů pro boj s vandalismem, obtěžováním a spamem, aniž by byli správci. Patroláři také uvidí část IP adresy, aniž by museli mít toto oprávnění. Také pracujeme na [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/Improving tools|lepších nástrojích]], které budou pomáhat.
Pokud jste to ještě neviděli, můžete si [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|přečíst více informací na Metě]]. Pokud si chcete být jisti, že vám neutečou žádné technické změny na wiki nadace Wikimedia, můžete se [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|přihlásit k odběru]] našeho [[m:Tech/News|týdenního technického zpravodaje]].
Existují [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation#IP Masking Implementation Approaches (FAQ)|dva navrhované způsoby]], jak by tato identita mohla fungovat. '''Oceníme vaše názory''' na to, který způsob by podle vás fungoval nejlépe pro vás a vaši wiki, teď či v budoucnu. Můžete [[m:Talk:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|nám dát vědět v diskusi]]. Můžete psát ve svém jazyce. Návrhy byly předloženy v říjnu a rozhodovat se budeme po 17. lednu.
Děkuji.
/[[m:User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]<section end=content/>
</div>
18:19, 4. január 2022 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Admins2022(7)&oldid=22532681 -->
== Družba (fontána) ==
{{Urgentne upraviť autor|Družba (fontána)}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:56, 24. január 2022 (UTC)
{{Doplň zdroje|Družba (fontána)}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:56, 24. január 2022 (UTC)
:Neviem prečo, ale normálne som čakal, že mi zase niekto niečo podobné napíše. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 11:12, 24. január 2022 (UTC)
::Tak potom asi vieš v čom je problém ;) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:17, 24. január 2022 (UTC)
== Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji) ==
{{Urgentne upraviť autor|Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji)}} treba docitovať, infobox, kategórie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:57, 7. marec 2022 (UTC)
== Rajón (Ukrajina) ==
{{Urgentne upraviť autor|Rajón (Ukrajina)}}
Ahoj. Chýbajú citácie, wikilinky.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 7. apríl 2022 (UTC)
:PS: Článok môžeš prihlásiť do [[Wikipédia:WikiJar SVE 2022|WikiJariSVE]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 7. apríl 2022 (UTC)
::Aké wikilinky? Veď je to plné wikiliniek. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 20:59, 7. apríl 2022 (UTC)
:::Tak označíš článok na urgent a potom povieš, že ho môžem prihlásiť do nejakej súťaže? Nerozumiem. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 21:14, 7. apríl 2022 (UTC)
:::V úvode linky chýbajú. Myslel som prirodzene po úpravách, nie v súčasnom/vtedajšom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:46, 8. apríl 2022 (UTC)
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7349530]: prečo pls. tie dva navboxy pod sebou? Ak sa členenie zmenilo, bude asi dobré nechať len nový. Druhá vec potom že treba dávať pozor na slovenské tvary ([[Svaľava]], nie [[Svaljava]]; [[Veľké Berezné]], nie [[Velký Berezný]]; aťd., zrejme tam toho bude viac). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:40, 8. apríl 2022 (UTC)
:Ahoj, som otvorený každej možnosti, urobil som to zatiaľ takto, lebo sa mi to zdalo pomerne rýchle, kľudne to urobme inak, ale rád by som nechal aj nejaký navbox pre historické rajóny. Tie názvy, to bude na dlhšie, väčšinou to kopírujem z iných článkov, prípadne iných Wikipédií, samozrejme, je to vo fáze procesu a pracuje sa na tom priebežne, budem sa snažiť to spracovať a upraviť, kľudne môže ktokoľvek pomôcť. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 12:46, 8. apríl 2022 (UTC)
::Nie podľa mňa šťastné nechávať to v takto parciálnom stave, ak to chceš robiť postupne (čo je pochopiteľné), treba ísť ak tak šablónu po šablóne, každú dotiahnuť do zmysluplného stavu a až v takom ju nahrádzať/zverejňovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:48, 8. apríl 2022 (UTC)
::Čo sa týka historického stavu, to je možno lepšie pokryť vo výklade (v príhodnom čl.), navboxy sú navigačná pomôcka, mali by pokrývať primárne aktuálny stav. Takto sú tam akurát zbytočne dva kolapsnuté navboxy, z ktorých si čitateľ musí niektorý explicitne rozklikávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:51, 8. apríl 2022 (UTC)
== Preklad Wikipédie ==
Ahoj Wizard, nevedel som na koho sa mám obrátiť, ale všimol som si, že už máš skúsenosti z prekladom. Niektoré texty na sk wiki sú v Češtine. Zatiaľ som si všimol len "editačné tipy" pri úprave stránky, text vo "vložiť šablónu" a poučenie o autorských právach pod "nahrať obrázok". Viem, že si teraz asi zaneprázdnený, ale nemal by si ich chuť preložiť do slovenčiny? Preložil by som to aj ja, ale nemám na to práva a ani bohaté skúsenosti ako ty. Ak by si to preložil, potvrdzovalo by to našu nezávislosť od Češtiny a možno by to prilákalo viac redaktorov. So srdečným a priateľským pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 08:26, 18. apríl 2022 (UTC)
:Ahoj, vedel by si upresniť, o ktoré texty ide a kde ich nájdem? Nie som si istý, o čom presne hovoríš, lebo ja takéto české texty na našej Wikipédii neevidujem. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 11:21, 18. apríl 2022 (UTC)
::Ahoj @[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], možno sa to zobrazuje iba nováčikom, ale keď klikneš na svoj účet, tak sa ti zobrazia navrhované úpravy. Po kliknutí na hocijaký článok v navrhovaných úpravach, Ťa to prehodí do editoru a zobrazia sa Ti [https://imgur.com/B5tGfWf editačné tipy] v Češtine. Ďalšie dve môžeš nájsť v editore, keď klikneš myškou hore na tlačídko "vložiť". Malo by sa Ti zobraziť "[https://imgur.com/0YGIyi9 obrázky a multimédia]" a "[https://imgur.com/SML2J5l šablóna]", kde je to po kliknutí celé v Češtine. Všimol som si, že aj pri vypisovaní chýb v moduloch je to po Česky, ale to prekladať moc nemusíme, pretože to veľa ľudí nepoužíva. [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:15, 19. apríl 2022 (UTC)
::[https://imgur.com/DI6WmzG Ešte pri prepojení položiek na WIkidata.] [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:47, 19. apríl 2022 (UTC)
:::Ahoj, no zaujímavé, nepodarilo sa mi nájsť tie editačné tipy, ale napríklad tie informácie o prepojení stránok mám po slovensky. Nemáš náhodou nastavenú češtinu ako jazyk rozhrania? Prípadne možno používaš nejaký iný skin Wikipédie, ja používam klasický Monobook. Možno Teslaton by vedel poradiť, kde je problém. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 06:38, 21. apríl 2022 (UTC)
::::Väčšinou nie je problém príslušný reťazec na TW nájsť fulltextom, zúženým na relevantné NS (''MediaWiki:'' pre preklady wiki; napr. fráza ''„mnoho článků“'' [https://translatewiki.net/w/i.php?search=%22mnoho+%C4%8Dl%C3%A1nk%C5%AF%22&title=Special:Search&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1] zo screenshotu nemá preložený sk tvar pre Vector [https://translatewiki.net/wiki/MediaWiki:Growthexperiments-help-panel-suggestededits-tips-vector-visualeditor-expand-main-value/cs]) a následne skontrolovať existenciu resp. podobu sk tvar zmenou suffixu na ''/sk''. Vytvárať nové preklady je po takejto kontrole už ale lepšie nie ad-hoc po jednom, ale skupinovo [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special:Translate&group=mediawiki&language=sk], kde sú usporiadané podľa identifikátorov abecedne a vidno tak celú sadu pokope, takže sa dá preložiť ucelene, vidno terminológiu použitú v už preložených častiach, atď. A teda je dobré, keď prekladá niekto, kto už s tým má nejakú skúsenosť, pozná zaužívanú terminológiu, technické nuansy (makrá, podmienky) a vie spisovne po slovensky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:57, 21. apríl 2022 (UTC)
== Názvy obvodov a okresov v Maďarsku ==
Ahoj, odkiaľ si, prosím Ťa, čerpal ich názvy?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:18, 16. december 2022 (UTC)
:Ahoj, ak myslíš ten článok so zoznamom, tak podľa histórie najprv podľa maďarskej wiki a potom to už upravoval kde kto, treba v histórii pozrieť. Bolo to už dosť dávno. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 16:29, 18. december 2022 (UTC)
::Nie, myslím názvy článkov.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:23, 20. december 2022 (UTC)
:::Skús dať nejaký príklad, pokiaľ viem, tak názvy článkov sú podľa toho zoznamu obvodov. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 20:03, 20. december 2022 (UTC)
== Translation request ==
Hello.
Can you create and upload the article [[Geografia Azerbajdžanu]] in Slovak Wikipedia, by translating it from the well sourced article [[:en:Geography of Azerbaijan]]?
Yours sincerely, [[Redaktor:Multituberculata|Multituberculata]] ([[Diskusia s redaktorom:Multituberculata|diskusia]]) 17:25, 23. december 2022 (UTC)
== Velký přínos na Wikipedii ==
Dobrý den, rád bych se na Vaši uživatelskou stránku připsal jako Redaktor, dle kterého jste pro slovenskou Wikipedii velkým přínosem. Editační filtr mi ale bohužel takovou editaci neumožňuje vložit, a tak Vás o vložení mého podpisu žádám touto cestou. Děkuji, s pozdravem [[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 17:27, 3. máj 2023 (UTC)
== Aktivita ==
Upozorňuji, že na základě [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki?sysop=1] je Tvůj poslední správcovský zásah z 2023-11-06 11:53, na základě čehož Ti mohou být odebrána správcovská práva dle [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo_o_správcoch#Nezáujem_o_výkon_funkcie]]. Osobně nemám zájem běhat s tím na MetaWiki, ale s "nečekaným" odvoláním správců tu byly historicky docela spory, takže si na to dovoluji oficiálně upozornit. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 09:32, 14. november 2024 (UTC)
== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==
Hi everyone,
We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.
The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').
If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.
[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 -->
== Growth features - Mentorship and Community updates ==
Hi everyone,
Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).
You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.
CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.
We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.
If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].
--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 -->
== Žiadosť o odborné posúdenia článku Vizuálna technika učenia ==
== Žiadosť o odborné posúdenie článku ==
Dobrý deň,
obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025.
Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 10 dní, diskusia ostáva bez odpovede.
Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla.
Ďakujem Vám vopred.
--[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 15:57, 28. júl 2025 (UTC)
== Invitation for a session "Tools and features for Users with Extended Rights" ==
Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.
The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.
The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.
If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=29165186 -->
== Práva:Správcu ==
Očakával som, že to urobí @[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] (s predstihom), ktorý žiadosť podal [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Steward_requests%2FPermissions&diff=30489952&oldid=30489896 tu] (dnes 2.5.2026), tak pre info oznamujem, že práva správcu SK Wiki ti boli odobraté na základe neaktivity. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:24, 2. máj 2026 (UTC)
:Díky kolegovi {{U|Fillos X.}} za oznámení. V každém případě bych rád dodal, že mě současná situace radostí nenaplňuje, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Wizzard&target=Wizzard&offset=&limit=250 takováto] aktivita (lehce přes 100 příspěvků za poslední 4 roky a přesně 0 správcovských akcí za poslední rok) dle mého názoru již dlouhodobě nebyla únosná. V případě zvýšení aktivity do budoucna a dalšího zájmu o působení rád případně uvidím novou žádost. --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 21:31, 2. máj 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] IMHO je dobré tieto veci akosi dopredu oznamovať, boli tu v minulosti o tom spory: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:BT&action=edit§ion=16 tu]! Uznávam ale, že aktivita Wizzarda na správcu je vcelku nízka (i keď je to náš rekordman :-)). Rád by som preto aj oboznámil správcov @[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]], @[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] a @[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] o tom, aby sa im nestalo čosi obdobné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 2. máj 2026 (UTC)
35gnl6t6563ah4rvts48b3tpuemhlmp
Ľudovít XIV.
0
33392
8207623
8047687
2026-05-03T10:05:10Z
RONALDO-SK
11297
/* Na kráľovskom tróne */
8207623
wikitext
text/x-wiki
{{Dobrý článok}}
{{Infobox Panovník
|meno = Ľudovít XIV.
|titul = francúzsky a navarrský kráľ
|obrázok = Louis XIV of France.jpg
|panovanie = [[14. máj]] [[1643]] – [[1. september]] [[1715]]
|korunovácia = [[7. jún]] [[1654]]
|pôvodné meno = Louis-Dieudonné de France
|obrázok erbu = Grand Royal Coat of Arms of France & Navarre.svg
|ostatné tituly = [[Dauphin (šľachtický titul)|dauphin de France]] (1638{{--}}1643)
|dátum narodenia = [[5. september]] [[1638]]
|miesto narodenia = [[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]]
|dátum úmrtia = {{dúv|1715|9|1|1638|9|5}}
|miesto úmrtia = [[Zámok Versailles]]
|miesto pochovania = [[Bazilika Saint-Denis]], [[Paríž]]
|predchodca = [[Ľudovít XIII.]]
|regent = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|nástupca = [[Ľudovít XV.]]
|manželka =
|potomstvo = [[Ľudovít Francúzsky (1661 – 1711)|Ľudovít, dauphin de France]]<br />Anne-Élisabeth de France<br />Marie-Anne de France<br />Marie-Thérese de France<br />Philippe-Charles, vojvoda z Anjou<br />Louis-François de France, vojvoda z Anjou<br />nelegitímne deti
|dynastia = [[Bourbonovci]]
|otec = [[Ľudovít XIII.]]
|matka = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
}}
'''Ľudovít XIV.''' (* [[5. september]] [[1638]], [[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]] – † [[1. september]] [[1715]], [[zámok Versailles]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] a [[Navarra|navarrský]] kráľ z rodu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]], ktorý vládol v rokoch [[1643]] – [[1715]].
Za jeho vlády vrcholil vo Francúzsku kráľovský [[absolutizmus]] a [[barokové umenie]]. Jeho expanzívna zahraničná politika zatiahla do vojny väčšinu vtedajšej [[Európa|Európy]]. Za jeho vlády obsadilo Francúzsko [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinsko]], [[Alsasko]] a [[Štrasburg]]. V rokoch [[1701]] – [[1714]] bojoval aj v slávnej [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]]. Vo Francúzsku dal vybudovať architektonické skvosty ako [[Zámok Versailles|zámok vo Versailles]], [[Invalidovňa|Invalidovňu]] – nemocnicu a domov pre vojnových veteránov. Nákladný život a neustále konflikty Ľudovíta XIV. s väčšinou európskych mocností priviedli Francúzsko v [[18. storočie|18. storočí]] na pokraj štátneho bankrotu.
== Životopis ==
Narodil sa ako dlhoočakávané dieťa [[Ľudovít XIII.|Ľudovíta XIII.]] a [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anny Habsburskej]], dcéry španielskeho kráľa [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]] a [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréty Habsburskej]].
=== Na kráľovskom tróne ===
Kráľom sa stal ešte ako malý 5-ročný chlapec v roku [[1643]] a do doby jeho dospelosti vládla za neho ako [[regent]]ka jeho matka [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]] a prvý minister [[kardinál]] [[Jules Mazarin|Mazarin]]. Ten pokračoval v diele svojho predchodcu kardinála [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|Richelieua]] a položil základy absolutistického francúzskeho kráľovstva, ktoré charakterizovala koncentrácia moci, oklieštenie moci stavovského parlamentu a vysokej šľachty a drancovanie peňažných prostriedkov štátu. Obdobie regentstva využila časť šľachty a zorganizovala odpor proti korune do vzbury zvanej [[fronda]], ktorá však bola kardinálom Mazarinom potlačená.
Ľudovítova matka a kardinál spravovali krajinu až do roku [[1651]], keď Ľudovít dosiahol vek trinásť rokov. Bol vyhlásený za plnoletého a regentstvo jeho matky oficiálne skončilo. Na samostatnú vládu bol však primladý a preto menoval Mazarina prvým ministrom (premiérom) vlády. Po Mazarinovej smrti v roku [[1661]]<ref name=CatEn>{{cite web|url=http://www.newadvent.org/cathen/09371a.htm|title=Louis XIV|publisher=Catholic Encyclopedia|year=2007|accessdate=20080-1-19}}</ref> zostal tento post neobsadený a kráľ prebral všetky práva i povinnosti a vládol sám. Korunovaný bol však 7. [[jún]]a [[1654]]<ref>[http://www.reims-kathedrale.culture.fr/chronologie-kronungen.html www.reims-kathedrale.culture.fr: ''Chronologie der in Reims gekrönten französischen Könige zwischen 1027 und 1825''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120110163956/http://www.reims-kathedrale.culture.fr/chronologie-kronungen.html |date=2012-01-10 }}, 2. jún 2011</ref> v [[Katedrála Notre-Dame (Reims)|katedrále Notre-Dame]] v [[Reims]].
Na trón zasadol v čase vrcholiacej [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]], ktorá napriek obrovskému ľudskému utrpeniu priniesla pre mladého kráľa a jeho krajinu územný zisk a posilnenie jeho pozície v medzinárodnom meradle. Uzavretím [[Vestfálsky mier|vestfálskeho mieru]] v roku [[1648]] Francúzsko získalo [[Alsasko]] a zvrchovanosť nad troma biskupstvami – [[Metz]], [[Verdun]] a [[Toul]]. Navyše v roku [[1658]] posilnilo svoju prevahu nad [[habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]], keď drobné nemecké štáty vytvorili tzv. [[Rýnsky spolok (1658)|Rýnsky spolok]] pod ochranou Francúzska. V roku [[1659]] skončila vleklá vojna so [[Španielsko]]m uzavretím tzv. pyrenejského mieru, ktorým Francúzsko získalo na severe [[grófstvo Artois]] a na juhu [[Roussillon]]. Gestom mierového urovnania sporu sa stal i Ľudovítov sobáš so španielskou infantkou [[Mária Terézia Habsburská (1638 – 1683)|Máriou Teréziou]], ktorá sa však musela zriecť dedičských nárokov po svojom otcovi. Pyrenejský mier znamenal začiatok konca dovtedajšieho výsadného medzinárodnopolitického postavenia Španielska.
=== Ľudovítova expanzívna politika ===
[[Súbor:Mazarin.jpg|left|thumb|Kardinál Mazarin]]
V roku [[1665]] zomrel španielsky kráľ [[Filip IV. (Španielsko)|Filip IV.]] a ako nástupcu zanechal iba štvorročného syna [[Karol II. (Španielsko)|Karola]]. Francúzsky kráľ situáciu okamžite využil a pod zámienkou nevyplatenia manželkinho vena vzniesol požiadavku na [[Franche-Comté|Slobodné grófstvo burgundské]] a niekoľko belgických miest. [[24. máj]]a [[1667]] vpadol do [[Flámsko|Flámska]]. Rozpútal tak tzv. devolučnú vojnu (z „ius devolutionis“, t. j. dedičné právo), v ktorej spočiatku dosiahol značné úspechy. Bezohľadnosť, s akou riešil svoje územné požiadavky, však v európskych panovníckych kruhoch vyvolala veľkú nevôľu. [[Holandsko]] a [[Španielsko]] získali významného spojenca v [[Anglicko|Anglicku]]. Spojeneckou zmluvou z [[23. január]]a [[1668]] sa vytvorila tzv. prvá protifrancúzska koalícia, ktorej Ľudovít nedokázal čeliť. Ešte v máji toho roku bol francúzsky kráľ prinútený vydať zabraté územia.
Napriek tomu však francúzsky kráľ túto záležitosť nepovažoval za uzavretú. Vedel, že situáciu zvráti vo svoj prospech iba rozdelením protivníkov. Získal na svoju stranu anglického kráľa [[Karol II. (Anglicko)|Karola II.]] a švédskeho kráľa [[Karol XI. (Švédsko)|Karola XI.]] Osamotené Holandsko sa v roku [[1672]] stalo jeho ľahkou korisťou. Porážka Holandska však nebola definitívna. Jeho miestodržiteľ [[Viliam III. Oranžský]] sa v druhej protifrancúzskej koalícii spojil s [[Dánsko]]m, [[Španielsko]]m a [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] a v roku [[1674]] vyhlásil Ľudovítovi XIV. vojnu. Francúzske jednotky napriek drvivej prevahe protivníka triumfovali. Výsledkom bolo uzavretie mieru v roku [[1678]] v [[Nijmegen]]e, ktorým Francúzsko získalo opäť [[Burgundsko (región)|Burgundsko]], takmer celé [[Lotrinsko]] a od habsburskej monarchie [[Fribourg (kantón)|Freiburg]] a rozšírilo tak svoj vplyv až po rieku [[Rýn]].
Napriek ohromnému úspechu sa však Ľudovít neuspokojil s dosiahnutým. V roku [[1679]] začal násilne obsadzovať územia patriace kedysi ku krajom, ktoré mu teraz patrili. Tak v roku [[1681]] získal [[Štrasburg]] a [[Luxembursko]]. Francúzsko sa na konci [[17. storočia]] stalo najsilnejšou a najobávanejšou európskou krajinou.
[[Súbor:Adam Frans van der Meulen - Louis XIV at the taking of Besançon (1674).jpg|thumb|Adam Frans van der Meulen:''Ľudovít XIV. pri obliehaní Besançonu v r. 1674'', okolo 1674, olej na plátne, [[Musée du Louvre|Louvre]], Paríž]]
Ľudovítovi na ceste k veľmocenskému postaveniu priala i medzinárodná situácia. Habsburská monarchia musela odolávať [[Osmanská ríša|tureckému]] obľahnutiu Viedne a preto ťažko mohla hájiť svoje záujmy na západe Európy. Tento fakt Ľudovít využil a začal vojenské operácie proti okolitým krajinám: v decembri [[1683]] obsadil [[Katalánsko]] a v júli [[1684]] [[Luxembursko]]. V auguste 1684 boli cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]] a Španielsko nútení uznať francúzske výboje.
V snahe o elimináciu expanzívnej francúzskej politiky a v obave z jeho očakávaného útoku v [[Rímskonemecká ríša|ríši]] uzavrel cisár Leopold I. so Španielskom, Švédskom, [[Falcko]]m, [[Sasko]]m a ďalšími štátmi [[9. júl]]a [[1686]] v [[Augsburg]]u spojenectvo (tzv. [[Augsburská liga|Augsburskú ligu]]).<ref>Dunlop, Ian. "Louis XIV", s. 313, Pimlico London 2001.</ref> Účel vzniku tohto spojenectva potvrdili nasledujúce roky. Francúzske vojská i napriek jednoznačnej prevahe štátov združených v protifrancúzskej koalícii v septembri roku [[1688]] vpadli do Falcka a nemilosrdne ho vyplienili.<ref>Lynn, John A., s. 192 – 193.</ref>
[[File:Equestrian portrait louis xiv 1692.jpg|thumb|left|Ľudovít XIV. pri obliehaní Namuru (1692)]]
V novembri vyhlásilo Francúzsko vojnu severnému [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemsku]]. Koaličné krajiny, od mája [[1689]] posilnené o [[Republika siedmich spojených provincií|Holandsko]], [[Anglicko]] a [[Savojsko]] (vznik tzv. Veľkej aliancie), vyhlásili Francúzsku [[Deväťročná vojna|vojnu]].
V priebehu prvého polroku [[1690]] dosahovali francúzske jednotky výrazné úspechy na väčšine bojísk; najvýznamnejšie bolo víťazstvo v [[Bitka pri Fleuruse|bitke pri Fleuruse]] zo dňa [[1. júl]]a roku [[1690]]. Počas nasledujúcich rokov sa však prejavilo finančné vyčerpanie Francúzska a bojové sily sa vyrovnali. Sedem ďalších rokov pokračovala ničivá vojna nerozhodne. Až v septembri roku [[1697]] uzavrelo Francúzsko pod tlakom nepriaznivých okolností [[Mier v Rijswijcku|mier]]<ref>Lynn, John A., s. 253.</ref>, ktorým odstúpilo Španielsku všetky územia, získané po [[Nijmegenský mier|nijmegenskom mieri]].
=== Druhé obdobie vlády ===
[[Súbor:Statue of Louis XIV, Hôtel Carnavalet, Paris, 2016 (crop).jpg|left|thumb|Socha Ľudovíta XIV. od Antoina Coysevoxa na nádvorí paláca Carnavalet]]
Osemdesiate roky 17. storočia sa niesli v znamení vrcholiacej moci Ľudovíta XIV. Kráľovský dvor posilňoval svoje postavenie i na úkor cirkvi. V novembri [[1681]] Ľudovít vydal nariadenie označované ako ''Deklarácia o duchovenstve Francúzska'' (''Déclaration clergé de France''), ktorej cieľom bolo obmedzenie [[pápež]]skej moci na území kráľovstva. Na základe tohto nariadenia prišlo k výraznému obmedzeniu vplyvu kléru a jeho podriadeniu sa moci korune. Bez kráľovho súhlasu nesmel žiadny duchovný opustiť Francúzsko a žiadny štátny úradník nesmel byť exkomunikovaný za skutky vykonané pri plnení svojich povinností.
Obrat v dovtedajšej úspešnej politike Ľudovíta XIV. nastal pred rokom [[1690]]. V roku [[1685]] jeho nešťastné rozhodnutie, odvolanie [[Nantský edikt|nantského ediktu]]<ref>Klaus Malettke: ''Ludwig XIV. von Frankreich. Leben, Politik und Leistung''. s. 116ff</ref>, krajinu veľmi vnútorne oslabilo. V dôsledku tohto rozhodnutia bolo viac ako dvestotisíc [[Hugenoti|hugenotov]] nútených opustiť Francúzsko.
V roku [[1683]] zomrel [[Jean-Baptiste Colbert|Colbert]], veľký strojca hospodárskeho vzrastu Francúzska. Napriek úsiliu priviesť krajinu na pozíciu prvej európskej veľmoci, svoj cieľ nedosiahol. Colbert bol ešte svedkom založenia rozsiahlej francúzskej osady pri ústí rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], nazvanej po Ľudovítovi XIV. [[Louisiana]]. Nahradil ho minister [[François-Michelle le Tellier, markíz de Louvois|Louvois]], ktorého politika viedla krajinu k novým vojnám a novým výdavkom. V dôsledku ním podporovaných Ľudovítových vojenských dobrodružstiev a následkom nákladného života kráľovského dvora bola štátna pokladnica vyčerpaná a na obzore sa črtali ďalšie vojny vyžadujúce ďalšie náklady. Ale tvrdenie, že Ľudovít XIV. priviedol krajinu takmer na pokraj štátneho bankrotu, je vzhľadom na historickú realitu nespravodlivé.<ref>Olivier Bernier: ''Ludwig XIV. Die Biographie''. s. 369</ref> Po vysiľujúcej [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]] bolo síce Francúzsko veľmi zadlžené, ale stále prosperujúce.<ref>François Bluche: ''Im Schatten des Sonnenkönigs. Alltagsleben im Zeitalter Ludwigs XIV.'' s. 2ff</ref> Štátny dlh v roku [[1715]] nebol výsledkom prehnanej obľuby luxusu a veľkých stavieb, ale najmä vleklého vojnového konfliktu, ktorý si vyžiadal obrovské finančné náklady. Dvakrát dal kráľ všetko striebro v krajine skonfiškovať, roztaviť a vyrobiť z neho mince, aby mohol zaplatiť vojsko. Až [[John Law|Lawov]] finančný systém od roku [[1716]], špekulácie v Amerike a nasledujúci kolaps bánk vo veľkej miere spôsobil takmer štátny bankrot.<ref>Betier de Sauvigny, Geschichte der Franzosen, s. 213 a 214</ref>
[[1. november|1. novembra]] [[1700]] zomrel bezdetný [[Karol II. (Španielsko)|Karol II.]], posledný [[Habsburgovci|Habsburg]] na [[španielsko]]m tróne. O španielske dedičstvo sa prihlásil Ľudovít XIV. i rímskonemecký cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] Obaja túžili po španielskej korune – Leopold chcel na trón dosadiť druhorodeného syna [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]] a Ľudovít vnuka [[Filip V. (Španielsko)|Filipa]]. Práve Filipa určil vo svojom závete umierajúci Karol II. na Ľudovítov nátlak svojim nástupcom. Dodatkom k závetu bola Karolova požiadavka, aby sa Filip zriekol nárokov na francúzsku korunu. Keď Ľudovít XIV. s týmto vyhlásením otáľal, habsburská monarchia s [[Anglicko]]m a [[Holandsko]]m na jednej strane a francúzsko-španielska koalícia na strane druhej vstúpili proti sebe do vojny, ktorá od roku [[1701]] trvala s kratšími či dlhšími prestávkami trinásť rokov, stála obe bojujúce strany veľké obete a priniesla nesmierne utrpenie ľudí.
=== Na sklonku života ===
[[Súbor:Nicolas de Largillière 003.jpg|thumb|Nicolas de Largillière: ''Ľudovít XIV. a jeho rodina'', 1715, olej na plátne, Wallace Collection, Londýn. Ľudovít XIV. (sediaci) so synom Ľudovítom (vpravo), vnukom Ľudovítom (vľavo), malým pravnukom Ľudovítom a jeho guvernantkou, madame de Ventadour]]
V závere svojej vlády musel Ľudovít čeliť tzv. povstaniu camisardov (''la Guerre des camisards''), ktoré v rokoch [[1702]]{{--}}[[1704]] postihlo juhozápadné územia krajiny. Jeho aktéri sledovali prevažne protifeudálne ciele, i keď podnetom k ich odboju bolo prenasledovanie nekatolíkov po zrušení [[Nantský edikt|nantského ediktu]]. Kráľ musel vynaložiť veľké úsilie a nasadiť ohromné vojenské sily na potlačenie vzbury.
Ľudovíta na sklonku života sprevádzali i osobné tragédie, vplývajúce na samú podstatu kráľovskej moci – následníctvo.
[[14. apríla]] [[1711]] zomrel na mŕtvicu jediný kráľov syn, dauphin [[Ľudovít Francúzsky (1661 – 1711)|Ľudovít]]. V nasledujúcom roku, [[18. február]]a, zomrel i dauphinov najstarší syn [[Ľudovít Francúzsky (1682 – 1712)|Ľudovít]], vojvoda z Bourgogne, ktorý bol po otcovej smrti následníkom trónu a [[8. marca]] jeho starší syn Ľudovít (pravnuk Ľudovíta XIV.). Z priamych potomkov tak ostal nažive iba jeho najmladší syn [[Ľudovít XV.|Ľudovít]], vtedy dvojročný chlapec. Pretože [[Filip V. (Španielsko)|Filip V.]] (mladší brat vojvodu z Bourgogne a vnuk Ľudovíta XIV.) sa musel pri podpise mierovej zmluvy vzdať nároku na francúzsky trón, bol Ľudovítovým následníkom tento jeho maličký pravnuk. Ľudovít XIV. vo svojom závete ustanovil regentom pravnuka Ľudovíta svojho synovca [[Filip II. Orléansky|Filipa Orléanskeho]].
Už začiatkom augusta 1715 sa u Ľudovíta objavili prvé bolesti v ľavej nohe. Ukázalo sa, že práve tie boli príčinou vzniku gangrény, ktorej Ľudovít XIV. 1. septembra 1715 vo veku sedemdesiatsedem rokov po vláde, ktorá trvala neuveriteľných sedemdesiattri rokov, podľahol. Pri lôžku umierajúceho kráľa bola iba jeho druhá manželka [[Françoise d'Aubigné, markíza de Maintenon|madame de Maintenon]].
== Osobnosť Ľudovíta XIV. ==
[[Súbor:Louis XIV of France.jpg|left|thumb|[[Hyacinthe Rigaud]], ''Portrét Ľudovíta XIV.'', 1701, olej na plátne, [[Zámok Versailles]]. Jedno z najznámejších Ľudovítových vyobrazení, vystihujúce osobnosť a postavenie kráľa]]
Osobnosťou, ktorá na mladého kráľa mala, najmä v počiatkoch jeho vlády, najväčší vplyv, bol kardinál [[Jules Mazarin|Mazarin]]. Najmä jednou jeho radou sa riadil celý život: záleží veľmi na ľuďoch, ktorým zverí moc. Ľudovít bol nedôverčivý, opovrhoval ľuďmi a podliehal vlastným predstavám o moci. Hoci jeho všeobecné vzdelanie bolo v mladosti zanedbané a Ľudovít sa v dospelosti snažil dohnať tento nedostatok usilovnosťou a vytrvalosťou, predsa jeho inteligencia sa nikdy nepovzniesla nad priemer a iniciatíva mu chýbala úplne. Všetkým vlastnostiam dominovala jeho bezmedzná pýcha. Ľudovít veril, že poddaní sú iba preto, aby vzdávali úctu kráľovi, ktorý môže konať, čo sa mu zachce a poddaní mu musia byť bezvýhradne poslušní. Veril, že kráľ je Bohom vyvolený a ustanovený, že je jeho zástupcom na zemi a iba jemu sa zodpovedá. Veril, že v jeho osobe je stelesnené celé Francúzsko. Všeobecne mu prisudzovaný výrok ''„L'Etat c'est moi“'' (''Štát som ja'') je však historicky nepodložený.<ref>Manfred Kossok: ''Am Hofe Ludwigs XIV.'' S. 25, Olivier Bernier: ''Ludwig XIV. Die Biographie''. S. 110; Klaus Malettke: ''Ludwig XIV. von Frankreich. Leben, Politik und Leistung''. s. 67ff</ref> Na druhej strane je nespochybniteľne doložený jeho výrok ''„Odchádzam, ale Francúzsko ostáva naveky“'' vystihujúci druhú stránku jeho osobnosti. Ľudovít bol úprimne presvedčený, že panovník je nadradený nad všetkými smrteľníkmi. Kým z tohto presvedčenia odvodzoval pre svojich poddaných požiadavku absolútnej poslušnosti, pre seba potom vedomie mimoriadnej zodpovednosti, prejavom ktorej bola jeho enormná pracovitosť.
Ľudovít vo svojej márnomyseľnosti obdivoval sám seba a dospel až k istému stupňu sebazbožňovania, čoho odrazom sa stal i Ľudovítov prívlastok, ktorým vošiel do histórie – ''le Roi Soleil'' (''Kráľ Slnko''). Trval na tom, aby tak ako on, i jeho rodina zachovávala kráľovské dekórum a aby celá spoločnosť a svet okolo neho žili presne podľa vytýčených spoločenských predpisov. Sám seba postavil do pozície centrálneho bodu, okolo ktorého sa pohyboval život celého štátu. Napriek tomu, že sa úplne odlúčil od poddaných, bol všeobecne populárnym panovníkom.
== Štátny systém ==
[[Súbor:Colbert1666.jpg|thumb|Jean-Baptiste Colbert, Ľudovítov minister financií, mal veľký podiel na raste prosperity Francúzska]]
Základnou zásadou vlády Ľudovíta XIV. bola úplná koncentrácia moci v panovníkových rukách. Iba kráľ mal rozhodovať nielen o vnútornej a zahraničnej politike, ale i o vydávaní zákonov či o slobode a neslobode svojich poddaných, ku ktorým počítal všetkých obyvateľov kráľovstva vrátane vysokej šľachty a [[Duchovenstvo|kléru]]. Na to, aby mohol zodpovedne rozhodovať o takom rozsiahlom okruhu problémov, potreboval však rozsiahly aparát pomocníkov, ktorí vykonávali administratívne práce a pripravovali preňho informácie o záležitostiach, ktoré sa práve prerokúvali. Z toho vyplývalo, že výsledok konkrétneho rozhodnutia vo veľkej miere závisel od podkladov, ktoré k danej záležitosti dostal. I keď teoreticky o všetkom rozhodoval kráľ, nešlo o systém postavený na úplnej subjektívnej vôli vladára, ani o osobnú vládu v plnom slova zmysle. Skutočnú politickú moc mala nepočetná skupina radcov a pomocníkov – ''Conseil d'Etat'' (Štátna rada) – ktorých si kráľ vybral a vybavil ich špecifikovanou plnou mocou.
Prvým rozhodným činom jeho vlády bolo odstránenie dosiaľ všemocného vrchného intendanta financií [[Nicolas Fouquet|Nicolasa Fouqueta]]. Bol prvým finančníkom krajiny a čelil obvineniu, že sa obohacoval na úkor celého národa. V roku [[1661]] bol zatknutý, postavený pred súd a odsúdený k doživotnému väzeniu. Vo väzení, kde strávil takmer dvadsať rokov, zomrel. Jeho úrad zveril Ľudovít XIV. [[Jean-Baptiste Colbert|Jeanovi-Baptistovi Colbertovi]], mimoriadne vzdelanému mužovi, ktorý sa v ekonomických otázkach stal ozajstným odborníkom a v menovaní ktorého mal Ľudovít šťastnú ruku. Jeho zásluhou nastal hospodársky rast Francúzska a prílev štátnych financií.
Na tomto hospodárskom rozvoji a plnej štátnej pokladnici bola založená vojenská sila Ľudovíta XIV. Na čele vojenskej organizácie stál minister [[François-Michelle le Tellier, markíz de Louvois|Louvois]], ktorý v armáde zaviedol potrebné reformy. Treťou najdôležitejšou osobnosťou štátnej rady bol minister zahraničia [[Hugues de Lion]], jeden z niekdajších najbližších spolupracovníkov kardinála [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|Richelieua]] a vynikajúci znalec európskej politiky. I s jeho pomocou získaval mladý kráľ úspechy počas prvých desiatich rokov svojej vlády.
[[Súbor:Louvois1.jpg|left|thumb|Markíz Louvois, minister vojny počas vlády Ľudovíta XIV.]]
Zákonodarnú moc si Ľudovít uzurpoval úplne tým, že v roku [[1665]] odňal [[parlament]]u hlavného mesta i provinčným zákonodarným orgánom právo vznášať pripomienky voči kráľovským rozhodnutiam. Do budúcnosti mali parlamenty novoprijaté zákony a nariadenia iba registrovať. V šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch [[17. storočia]] prebehli právne a hospodárske reformy. Zaviedli sa nové spôsoby vedenia civilných z trestných procesov, nové druhy daní a ciel – napr. soľná daň (''gabelle''), daň z nápojov (''aides''), daň vyberaná na hraniciach medzi provinciami (''traites'') a i. Bez zmeny však ostali základné právne normy feudálnej spoločnosti – oslobodenie od daní šľachty a cirkvi. Výsledkom hospodárskych opatrení bolo zavedenie poriadku do štátnych financií a získanie nových príjmov.
Ak štátna pokladnica v priebehu vlády Ľudovíta XIV. zaznamenávala neustály rast, na jej konci sa financie v dôsledku nerealistickej zahraničnej politiky a neúmerných výdavkov kráľovského dvora dostali do katastrofálnej situácie. Vyriešiť problém mala novozavedená daň z hlavy, v roku [[1694]] najskôr stanovená ako jednorazová, ale od roku [[1701]] pravidelná. V roku [[1710]] bolo v krajine okrem toho zavedené platenie tzv. desatiny (''dixième''), podľa ktorej mal každý obyvateľ Francúzska platiť ročnú dávku vo výške jednej desatiny príjmu. Ani toto opatrenie však zhoršujúcu sa situáciu nezachránilo. Na dokumentáciu zúfalej situácie štátnych financií môže poslúžiť príklad z obdobia po skončení vojny o španielske dedičstvo: príjmy štátneho rozpočtu činili šesťdesiatdeväť miliónov livrejov, naproti tomu výdavky až stotridsaťdva miliónov. Štátny dlh vo výške 3,5 miliardy činil päťnásobok ročného štátneho príjmu.<ref name="Ľudovít">{{Knižná referencia|autor=kol. autorov|názov=''Dějiny Francie''|mesto=Praha|vydavateľstvo=Nakladatelství Svoboda|rok=1988|strana=}}</ref>
== Ľudovít a život pri dvore ==
{| class="infobox" style="width: 15em; font-size: 90%; text-align:center"
|- style="background-color: #4876FF;"
! colspan="2" style="text-align: center; font-size: 120%;" | [[Bourbonovci]]<br />na francúzskom tróne
|-
| colspan=2 align="center" | [[Súbor:Grand Royal Coat of Arms of France.svg|100px]]
|-
! <center> [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]]
|-
! <center> [[Ľudovít XIII.]]
|-
! <center> Ľudovít XIV.
|-
! <center> [[Ľudovít XV.]]
|-
! <center> [[Ľudovít XVI.]]
|-
! <center> [[Ľudovít XVIII.]]
|-
! <center> [[Karol X. (Francúzsko)|Karol X.]]
|}
V osemdesiatych rokoch 17. storočia bol Ľudovít XIV. na vrchole svojej moci. [[Paríž]] bol prvým mestom sveta. Francúzska [[metropola]] zažívala obrovský rozmach – vznikali nové [[bulvár|bulváre]] a mohutné stavby, ulice boli po prvý raz osvetľované svietidlami. Nastal nebývalý nárast počtu jeho obyvateľov. Každý, kto v krajine niečo znamenal, žil v Paríži alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Na vidieku žili iba bezvýznamní či skrachovaní šľachtici a chudoba. Stredom dvorného života však nebol Paríž, ale [[Versailles]].
Dvor Ľudovíta XIV. bol v celej Európe obdivovaný a napodobňovaný. Veľkolepé slávnosti, sprevádzajúce najmä prvú polovicu Ľudovítovej vlády, inšpirovali i panovnícke dvory ostatných európskych monarchií.
Život vo Versailles riadila prísna Ľudovítova etiketa. Bola premysleným systémom zákazov, hierarchie hodností, povinností a výsad, ale aj účinným nástrojom na ovládanie šľachty žijúcej pri dvore. Preslávené boli Ľudovítove „lever“ a „coucher“, verejné vstávanie a ukladanie sa na spánok, ktoré zamestnávalo veľké množstvo dvoranov. Počas dňa takmer nebolo chvíle, kedy by mal kráľ úplné súkromie. Početné zástupy služobníctva ho obklopovali neustále.
V duchu kráľovho videnia sveta sa riadil i život spoločnosti, stredobodom ktorej bola osoba panovníka. Jeho priazeň bola cenená nadovšetko. Ľudia túžili iba po tom, aby si ich kráľ všimol, a mnohí strávili veľa rokov v kráľovských predsieňach v nádeji, že ich kráľ poctí aspoň svojím pohľadom. Pri dvore žili nielen tí, ktorí k tomu boli nútení kráľovým rozhodnutím – vysoká [[aristokracia]] a úradníci, ale i tí, ktorí túžili po lepšom spoločenskom postavení. Kto nežil pri dvore, alebo nebol kráľovi neustále na očiach, nemal nádej na spoločenský rast. Pri dvore žili obdivovatelia a pochlebovači ale i kráľovi tajní nepriatelia. Dvorania sa združovali do komplotov a klík, ktoré sa na smrť nenávideli. Celý dvor bol presiaknutý škandálmi a klebetami, súbojmi ale i úkladnými vraždami. Neraz sa vyskytli i travičské aféry.
== Favoritky Ľudovíta XIV. ==
[[Súbor:Louise Françoise de la Baume Le Blanc, duchesse de La Vallière et de Vaujours.jpg|left|thumb|Jean-Pierre Franque: ''Portrét vojvodkyne de la Vallière'', olej na plátne]]
Osobitnou kapitolou Ľudovítovej vlády bol jeho vzťah k ženám, ktoré sa tešili mimoriadnej priazni kráľa. Jeho náklonnosť k nim bola u neho povestná, rovnako ako aj množstvo žien, ktoré sa vystriedali po jeho boku. Ľudovít ich striedal často a, okrem jednej výnimky, žiadnej nedovolil, aby si niektorá dlho zakladala na jeho priazni. Ľudovítove milostné škandály boli často ústrednou témou klebiet na panovníckych dvoroch celej Európy. Ženy preňho predstavovali zdroj rozptýlenia a zábavy a neskrývane to dával i najavo. Napriek tomu si ženy veľmi vážil a zvlášť si zakladal na svojej zdvorilosti voči nim.
V roku [[1661]] ho zaujala manželka jeho mladšieho brata [[Filip I. Orleánsky|Filipa]], krásna [[Henrietta Anna Stuartová|Henrietta Anna]], a aby zahladil podozrenie, začal sa dvoriť jej dvornej dáme, skromnej a prostej [[Louisa de La Vallière|Louise de la Vallière]], ktorá sa stala prvou z trojice najznámejších Ľudovítových favoritiek. Vzťah k Ľudovítovi jej neskôr vyniesol menovanie vojvodkyňou. Kráľa mala úprimne rada a porodila mu štyri deti. Vo svojej prostoduchosti jej boli cudzie škandály a dvorné intrigy, čo ju napokon stálo postavenie kráľovej milenky. Keď poznala, že jej hviezda pohasína, sama odišla od dvora a vstúpila do rádu [[Karmelitáni|karmelitánok]]. Jej dcéra, neskoršia kňažná [[Marie-Anne de Bourbon|de Conti]], bola oficiálne uznaná za Ľudovítovu dcéru. Z troch synov ostal nažive iba jediný, najmladší, gróf [[Louis de Bourbon|de Vermandois]]; starší dvaja zomreli v detskom veku.
[[Súbor:Madame de Montespan Pierre Mignard Studio.JPG|thumb|Markíza de Montespan na obraze od neznámeho maliara]]
Louisino miesto zaujala krásna a duchaplná [[Françoise-Athénaïs, markíza de Montespan|madame de Montespan]], ktorá svojím podmaňujúcim pôvabom vládla nad dvorom i kráľom dvanásť rokov. Počas tohto času získala na dvore nesmierny vplyv (dokonca sama kráľovná ju niekedy žiadala o príhovor u kráľa). Napriek tomu, že už päť rokov bola vydatá za Louisa-Henriho de Gondrin, markíza de Montespan, neprekážalo jej, aby sa v roku [[1668]] stala oficiálnou Ľudovítovou milenkou. Už v nasledujúcom roku mu porodila prvé dieťa; do konca vzťahu ich nasledovalo ešte šesť, z ktorých však ostali nažive iba štyri. V sedemdesiatych rokoch 17. storočia sa jej meno spájalo s travičskou aférou, ktorej podľahlo niekoľko významných šľachticov. Aby Ľudovít odvrátil podozrenie od svojej osoby, v roku [[1680]] ju zapudil.
Poslednou z trojice najznámejších kráľových mileniek sa stala vychovávateľka Ľudovítových detí s markízou de Montespan, [[Françoise d'Aubigné, markíza de Maintenon|madame de Maintenon]], skromná a vážená žena, osoba jemného a zbožného cítenia. V roku [[1675]] ako štyridsaťročná vdova po básnikovi [[Paul Scarron|Paulovi Scarronovi]] prišla k dvoru. Zatiaľ čo jej predchodkyňa pútala pozornosť svojím zjavom, pani de Maintenon si Ľudovítovu priazeň získala svojou povahou a čistotou ducha. Veľmi si obľúbila Ľudovítove deti z jeho predchádzajúcich vzťahov a stala sa im skutočnou matkou. Keď v roku [[1683]] Ľudovítova manželka Mária Terézia zomrela, urobil kráľ mimoriadne prekvapivé rozhodnutie: v októbri 1683 sa s ňou tajne oženil.<ref name=autogenerated1>Buckley, Veronica. ''Madame de Maintenon: The Secret Wife of Louis XIV''. London: Bloomsbury, 2008</ref> Toto manželstvo, ktoré nebolo nikdy potvrdené, bolo verejným tajomstvom.<ref>{{cite web|url=http://www.heraldica.org/topics/france/morganat.htm|title=Morganatic and Secret Marriages in the French Royal Family|accessdate=2008-07-10}}: Opis manželstva ako [[Morganatické manželstvo|morganatické]] je nepresný, pretože francúzske právo nedefinuje takéto manželstvá.</ref> Stala sa jeho manželkou, ale nie kráľovnou. Ostala pri kráľovi až do konca jeho života a hoci nemala vlastné deti, vychovávala jeho deti a na kráľovskom zámku vytvorila rodinné prostredie, ktoré Ľudovítovi samému ako dieťaťu veľmi chýbalo.
Trojicu najznámejších Ľudovítových favoritiek dopĺňali ďalšie ženy, ktoré sa na krátky či dlhší čas objavovali po jeho boku: [[Olympia Manciniová]], [[Maria Manciniová|Mária Manciniová]], [[Hortensia Manciniová]], [[Henrieta Anna Stuartová]], [[Catherine-Charlotte de Gramont]], [[Marie Angélique de Fontanges]] a [[Madame de Ventadour|Charlotte-Eléonore Madeleine de la Motte Houdancourt, vojvodkyňa z Ventadour]].
== Rodinné pomery ==
[[Súbor:Diego Velázquez 030.jpg|right|180px|thumb|[[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Diego Velázquez]], ''Portrét infantky Márie Terézie'', prvej manželky Ľudovíta XIV., 1652{{--}}1653, olej na plátne, [[Kunsthistorisches Museum]], [[Viedeň]]]]
[[Súbor:Pierre Mignard - Françoise d'Aubigné, marquise de Maintenon (1694).jpg|right|180px|thumb|Markíza de Maintenon, druhá manželka Ľudovíta XIV.]]V roku [[1660]] sa Ľudovít XIV. oženil so španielskou infantkou a svojou sesternicou [[Mária Terézia Habsburská (1638 – 1683)|Máriou Teréziou]], najstaršou dcérou kráľa [[Filip IV. (Španielsko)|Filipa IV.]] a jeho prvej manželky [[Izabela Bourbonská|Izabely Bourbonskej]]. Jej súčasníci ju opisovali ako malú prostoduchú osobu, bez akéhokoľvek intelektu. Sobáš to však bol výslovne dynastický, uzavretý ako potvrdenie pyrenejskej mierovej zmluvy z roku [[1659]]. Napriek pozlátku, ktoré ich zväzok navonok zahaľovalo, bolo zrejmé, že láska je v tomto vzťahu neznámym pojmom. Mladá kráľovná, zvyknutá na prísnu španielsku etiketu, nevedela dobre po francúzsky a nevyznala sa v umení byť roztomilou manželkou. Ľudovítovi, nachádzajúcemu rozptýlenie v náručí početných favoritiek, to však neprekážalo. V manželstve sa narodilo šesť detí:
* [[Ľudovít Francúzsky (1661 – 1711)|Ľudovít]] (* [[1. november]] [[1661]] – † [[14. apríl]] [[1711]]), dauphin ∞ [[1680]] bavorská princezná [[Mária Anna Bavorská (1660 – 1690)|Mária Anna]] (* [[1660]] – † [[1690]])
* Anne-Élisabeth (* [[18. december]] [[1662]] – † [[30. december]] [[1662]])
* Marie-Anne (* [[16. november]] [[1664]] – † [[26. december]] [[1664]])
* Marie-Thérese (* [[2. január]] [[1667]] – † [[1. marec]] [[1672]])
* Philippe-Charles (* [[5. august]] [[1668]] – † [[10. júl]] [[1671]])
* Louis-François (* [[14. jún]] [[1672]] – † [[4. november]] [[1672]])
Po smrti Márie Terézie sa pravdepodobne v roku [[1684]] tajne oženil s [[Françoise d'Aubigné|markízou de Maintenon]], ktorá ho prežila o takmer štyri roky. Toto morganatické manželstvo ostalo bezdetné.
=== Nemanželské deti ===
Okrem šiestich legitímnych detí mal Ľudovít viacero ľavobočkov so svojimi favoritkami. Niektorým z nich sa dostalo pocty, keď kráľ uznal ich legitimitu.
1. s [[Louisa de La Vallière|Louisou de la Vallière]]
* Charles (* [[19. december]] [[1663]] – † [[15. júl]] [[1665]]), nelegitimizovaný
* Philippe (* [[7. január]] [[1665]] – † [[1666]]), nelegitimizovaný
* [[Mária Anna Bourbonská|Mária Anna]] (* [[2. október]] [[1666]] – † [[3. máj]] [[1739]]), vojvodkyňa de la Vallière, kňažná de Conti, legitimizovaná 14. 5. [[1667]] ∞ Louis-Armand de Bourbon-Conti
* [[Ľudovít Bourbonský|Ľudovít]] (* [[3. október]] [[1667]] – † [[18. november]] [[1683]]), gróf de Vermandois, legitimizovaný 20. 2. [[1669]], francúzsky admirál
2. s [[Françoise-Athénaïs, markíza de Montespan|madame de Montespan]]
* Louise Françoise (* marec [[1669]] – † [[23. február]] [[1672]])
* [[Ľudovít August Bourbonský|Ľudovít August]] (* [[31. marec]] [[1670]] – † [[14. máj]] [[1736]]), vojvoda z Maine, legitimizovaný 20. 12. [[1673]], guvernér v Languedocu
* Louis-César (* [[20. jún]] [[1672]] – † [[10. január]] [[1683]]), legitimizovaný 20. 12. [[1673]]
* [[Lujza Františka Bourbonská|Lujza Františka]] (* [[1. jún]] [[1673]] – † [[16. jún]] [[1743]]), vojvodkyňa de Bourbon, legitimizovaná 20. 12. [[1673]] ∞ [[1685]] princ [[Ľudovít III. Bourbon-Condé]], vojvoda d'Enghien
* Louise Marie (* [[12. november]] [[1674]] – † [[15. september]] [[1681]]), legitimizovaná v januári [[1676]]
* [[Franiška Mária Bourbonská|Františka Mária]] (* [[9. február]] [[1677]] – † [[1. február]] [[1749]]), legitimizovaná 22. 11. [[1681]] ∞ [[1692]] princ [[Filip II. Orleánsky]] (regent [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]])
* [[Ľudovít Alexander Bourbonský|Ľudovít Alexander]] (* [[6. jún]] [[1678]] – † [[1. december]] [[1737]]), vojvoda z Penthièvre, legitimizovaný 22. 11. [[1681]], francúzsky admirál, guvernér Guyenne a Brittany ∞ [[1723]] vojvodkyňa Marie-Victoire de Noailles
3. s Claude de Vin, mademoiselle des Oeillets
* Louise de Maisonblanche (* okolo 1676 – † 12. september 1718)
4. s [[Marie Angélique de Fontanges|Marie Angélique, vojvodkyňou do Fontanges]]
* bližšie neznámy syn
== Veda a umenie za Ľudovíta XIV. ==
[[Obrázok:Parc chateau versailles.jpg|right|200px|thumb|Zámok vo Versailles je najskvelejšou stavebnou pamiatkou Ľudovíta XIV.]]
[[Obrázok:Invalidendom Paris.jpg|right|200px|thumb|Parížska Invalidovňa bola postavená na popud Ľudovíta XIV.]]
[[Obrázok: Napoleon Apt Louvre Paris 2008oct08.jpg|right|200px|thumb|Louvre. Významná prestavba paláca sa udiala počas Ľudovítovho panovania]]Obdobie panovania Ľudovíta XIV. bolo dobou veľkého rozkvetu francúzskej literatúry, vied, umenia a architektúry a patrilo k najvýznamnejším kultúrnohistorickým epochám v dejinách krajiny. Už v roku 1635 založil kardinál Richelieu [[Francúzska akadémia|Francúzsku akadémiu]], ktorá mala združovať najväčších vtedajších spisovateľov. Ľudovít XIV. v pozdvihovaní kultúrnej a vedeckej úrovne krajiny pokračoval, keď v roku 1663 dal vzniknúť Akadémii maliarstva a sochárstva, v roku 1666 Akadémii vied a Akadémii historickej a archeologickej a v roku 1671 založil Akadémiu architektúry. Francúzsko bolo preslávené nielen svojím dvorom, ale i týmito ústavmi, na ktoré boli pozývaní najväčší učenci a umelci z celej Európy.
Éra Ľudovíta XIV. priniesla zrod významných dramatických diel, ktorými vynikli takí umelci ako [[Pierre Corneille]], [[Jean Racine]] či [[Molière|Jean Baptiste Molière]].
Za Ľudovíta XIV. sa vo francúzskej architektúre, maliarstve a sochárstve udomácnilo [[Barok|barokové umenie]]. Na začiatku jeho vlády žili ešte veľkí architekti francúzskej [[Renesancia|renesancie]] [[François Mansart]] a [[Louis Levau]], významným maliarom epochy bol [[Hyacinthe Rigaud]], najvýznamnejší Ľudovítov portrétista, a [[Charles Le Brun]], ktorého dielom nastal zrod novej epochy vo francúzskom výtvarnom umení.
Najvýznamnejším architektonickým dielom doby Ľudovíta XIV. je bezpochyby [[Zámok Versailles|zámok]] vo [[Versailles]]. Pôvodne skromný lovecký zámoček povýšil ešte kráľ [[Ľudovít XIII.]] na letnú kráľovskú rezidenciu. Ale až za jeho syna tu vyrástlo honosné kráľovské sídlo, ktoré sa stalo nedostižným vzorom pre panovnícke sídla v celej Európe. So stavbou Versailles sa začalo v roku 1661 a v roku 1682 sa doň Ľudovít XIV. presťahoval s rodinou, celým dvorom a vládou. Trvalo však ďalších päťdesiat rokov, než bol zámok dokončený tak, aby plne vyhovoval požiadavkám kráľa. Dokončením zámku bol poverený ďalší významný muž svojej doby – [[Jules Hardouin Mansart]], riaditeľ kráľovských stavieb, neskôr povýšený do šľachtického stavu.
S Ľudovítovým menom je spojená i prestavba zámku [[Louvre]] v šesťdesiatych rokoch 17. storočia (architekti [[Louis Le Vau]], [[André Le Notre]]), výstavba [[Invalidovňa|Invalidovne]] (architekti [[Libéral Bruant]] a [[Jules Hardouin Mansart]]), ústavu pre vyslúžilých a nezaopatrených vojakov (na konci Ľudovítovej vlády tu žilo okolo šesťtisíc ľudí).
Doba Ľudovíta XIV. bola i obdobím nových poznaní vo filozofii a organizácii vedeckej práce. Kým v tejto epoche pretrvával vplyv učenia starších filozofov – [[René Descartes|Reného Descarta]] a [[Hugo Grotius|Huga Grotiusa]], Ľudovítovým súčasníkom bol židovský mysliteľ [[Baruch Spinoza]].
== Hodnotenie doby Ľudovíta XIV. ==
[[Súbor:GrabLudwig XIV.jpg|left|thumb|Hrobka Ľudovíta XIV. v [[Bazilika Saint-Denis|bazilike Saint-Denis]] v Paríži]]
V histórii nie je veľa príkladov, kedy by bola krajina tak stotožnená s osobou svojho kráľa, ako je to v prípade Francúzska Ľudovíta XIV. Možno povedať, že Ľudovít XIV. predstavuje synonymum Francúzska druhej polovice 17. a začiatku 18. storočia.
Ľudovít XIV. na smrteľnej posteli povedal: ''„Riaďte sa zlým príkladom, ktorý som vám ukázal.“'' Poukazujúc na tieto slová zdalo by sa, že Ľudovít sám seba hodnotil veľmi prísne. No história ukázala opak. Vcelku úspešnou politikou krajina získala maximálnu medzinárodnú prestíž. Na španielskom tróne vládol francúzsky princ, účinne sa mu podarilo posilniť vplyv Bourbonovcov v tejto časti Európy na úkor habsburskej dynastie<ref>Klaus Malettke: ''Ludwig XIV. von Frankreich. Leben, Politik und Leistung''. S. 122ff</ref>, krajina sa stávala koloniálnou veľmocou. Negatívnym rysom jeho politiky bolo enormné, ale nie ruinujúce, zadlženie krajiny.<ref name="ob370">Olivier Bernier: ''Ludwig XIV. Die Biographie''. S. 370</ref>
Napriek všetkému Francúzsko na konci vlády Ľudovíta XIV. predstavovalo najsilnejšiu európsku monarchiu. Toto obdobie sa tiež považuje za začiatok éry moderného francúzskeho štátu.
Vplyv Francúzska v Európe pretrval i po Ľudovítovom odchode. Francúzsko začalo udávať tón spoločenského života v Európe. Prenikanie francúzskej kultúry, rozmach ktorej je spojený práve s obdobím Ľudovíta XIV., je badateľné v mnohých oblastiach života. Francúzsky spôsob života sa stal vzorom životného štýlu, francúzština vyberaným jazykom európskej elity. Francúzska architektúra, umenie a v neposlednom rade i móda mali rozhodujúci vplyv na utváraní životného štandardu zvyšku kultúrnej Európy.<ref name="ob370" />
Osobitnú pozornosť zasluhuje absolutizmus Ľudovíta XIV. Jeho dvor sa stal strediskom duchovného života krajiny a poznačil ho svojou atmosférou. Kráľovo počínanie nadobúdalo čoraz výraznejšie črty despotizmu. V západnej Európe nebolo od čias rímskeho impéria štátnej moci, ktorá by mala takú neobmedzenú právomoc, akú mal francúzsky kráľ. Upevnením kráľovskej moci sa francúzsky absolutizmus premenil zo sily namierenej proti zvyškom feudalizmu na moc, ktorá hatila národný vývoj vo Francúzsku a napokon, na konci 18. storočia, viedla ku kríze.
== Rodokmeň Ľudovíta XIV. ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Ľudovít XIV.'''
|2 = [[Ľudovít XIII.]]
|3 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|4 = [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]]
|5 = [[Mária Medicejská]]
|6 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]
|7 = [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]]
|8 = [[Antoine de Bourbon]]
|9 = [[Jana III.]]
|10 = [[Francesco I. de Medici]]
|11 = [[Jana Habsburská]]
|12 = [[Filip II. (Španielsko)|Filip II.]]
|13 = [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]]
|14 = [[Karol II. (Rakúsko)|Karol II.]]
|15 = [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Mária Anna Bavorská]]
|16 = [[Karol Vendômský]]
|17 = Françoise d'Alençon
|18 = [[Henrich II. (Navarra)|Henrich II.]]
|19 = [[Margita Navarrská]]
|20 = [[Cosimo I. Medicejský]]
|21 = Eleanóra z Toleda
|22 = [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]]
|23 = [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagelovská]]
|24 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]]
|25 = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]]
|26 = [[Maximilián II. Habsburský]]
|27 = [[Mária Španielska]]
|28 = [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]]
|29 = [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagelovská]]
|30 = [[Albrecht V. (Bavorsko)|Albrecht V.]]
|31 = [[Anna Habsburská (1528 – 1590)|Anna Habsburská]]
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Ľudovít XIV.|commons=Louis XIV de France}}
{{Portál|Politika|Politický}}
== Zdroje ==
* kol. autorov, ''Evropa králů a císařů'', Nakladatelství Ivo Železný, Praha, 2005
* kol. autorov, ''Dějiny Francie'', Nakladatelství Svoboda, Praha, 1988
* O. Dorazil, ''Vládcové nového věku'', Amlyn, Klatovy, 1993
* M. V. Alpatov, ''Dejiny umenia 3, Tatran, Bratislava, 1981
* R. J. Johannsen, ''Slávne maľby'', Slovart, Bratislava, 2004
* [[Leopold Moravčík|L. Moravčík]], ''Ženy, ktoré menili svet'', Regent, Bratislava, 2007
* kol. autorov, ''Politické dějiny světa v datech I. svazek'', Nakladatelství Svoboda, Praha, 1980
{{Vládca
|Titul = [[Zoznam kráľov Francúzska|Francúzsky kráľ]]
|Dynastia = [[Bourbonovci]]
|Predchodca = [[Ľudovít XIII.]]
|Nástupca = [[Ľudovít XV.]]
|Od = <small>[[1643]]</small>
|Do = <small>[[1715]]</small>
}}
{{Bourbonovci}}
{{Panovníci Francúzska (2)}}
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Bourbonovci]]
[[Kategória:Králi Francúzska]]
[[Kategória:Následníci trónu]]
[[Kategória:Osobnosti zo Saint-Germain-en-Laye]]
[[Kategória:Osobnosti z Versailles]]
[[Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis]]
nsxazuls3vp98la9mf7wvpm1d1ypg0t
Silvia Šuvadová
0
33481
8207405
8048525
2026-05-02T20:15:18Z
Fillos X.
212061
8207405
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Silvia Šuvadová
| fotka = Silvia Šuvadová, 2017.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Silvia Šuvadová (2017)
| celé meno =
| dátum narodenia = {{dnv|1973|4|4}}
| miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
| dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} -->
| miesto úmrtia =
| prezývky =
| alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]]
| povolanie = [[herec|herečka]]
| roky pôsobenia =
| manžel =
| priateľ =
| deti =
| rodičia =
| ovplyvnenie =
| webstránka =
}}
'''Silvia Šuvadová''' (* [[4. apríl]] [[1973]], [[Ružomberok]])<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šuvadová, Silvia, 1973- | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0004214-suvadova-Silvia-1973/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je známa [[Slovensko|slovenská]] [[herec|herečka]] a spiritualistka.
== Životopis ==
Absolvovala štúdium herectva na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po štúdiu ostala ako herečka v slobodnom povolaní, avšak hosťovala vo viacerých divadlách: najmä v [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Divadle Astorka Korzo '90]], v [[Nitra|nitrianskom]] [[Divadlo Andreja Bagara|Divadle Andreja Bagara]], vo [[zvolen]]skom [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského|Divadle Jozefa Gregora Tajovského]] a v [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohre SND]].<ref name="sme-2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Dvořáková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Neúspech nesmieme brať osobne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1755179/neuspech-nesmieme-brat-osobne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-18 | dátum prístupu = 2019-10-17}}</ref>
Účinkovala vo veľmi úspešnom česko-slovenskom filme ''[[Kolja]]'', ktorý v roku [[1996]] získal [[Academy Awards|Oscara]] ako najlepšia inojazyčná snímka. Stvárnila postavu violončellistky Blanky.
Moderovala, nakrúcala reklamy, hrala v [[televízna inscenácia|televíznych inscenáciách]] a vo [[Filmové dielo|filme]]. V roku [[2002]] odcestovala do [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], do [[Los Angeles]], kde sa snaží presadiť ako filmová herečka. Má za sebou viacero menších rolí a reklamných kampaní.
V roku [[2011]] nastúpila do sprituálnej školy Mystery School v Mount Shasta v Kalifornii. Sprituálnej stránke, meditáciam a sebapoznávaniu sa venuje až dodnes. V roku [[2012]] zverejnila svoje prvé video zo série Medzi Nebom a Zemou na server YouTube.
Viedla viacero duchovných seminárov a učí ľudí meditovať.
V roku [[2018]] päť týždňov vystupovala v televíznej reality show [[Farma (televízna relácia)|''Farma'']] ako člen tímu Bohatých.
[[Súbor:Silvia Suvadova.JPG|náhľad|Silvia Šuvadová v [[Hollywood|Hollywoode]] v roku [[2007]].]]
== Filmografia ==
=== Herečka (výber) ===
* [[1994]] – ''[[Na krásnom modrom Dunaji]]'' (Kamila)
* [[1996]] – ''[[Kolja]]'' (Blanka)
* [[2001]] – ''Melting Glass'' (Katka)
* [[2004]] – ''Puppet Master vs. Demonic Toys'' (TV), r. Ted Nicolau, USA (seržantka Jessica Russel)
* [[2005]] – ''From the Outside In'' (Snowflake), USA
* [[2006]] – ''Lords of the Underworld'' (Savannah)
* [[2006]] – ''[[Rýchlo a zbesilo: Tokijská jazda]]'' (Ruská modelka)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fast and the Furious : Tokyo Drift (2005) Justin Lin | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=99966 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = }}</ref>
* [[2008]] – ''Ďáblova lest'' (TV film) (Dr. Beerová)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=1805}}
* {{Imdb meno|id=0840445}}
* [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0004214-suvadova-Silvia-1973/ ''Silvia Šuvadová''] na portáli SK CINEMA Slovenského filmového ústavu
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Šuvadová, Silvia}}
[[Kategória:Slovenské dabingové herečky]]
[[Kategória:Slovenské divadelné herečky]]
[[Kategória:Slovenské filmové herečky]]
[[Kategória:Slovenské televízne herečky]]
[[Kategória:Slovenskí moderátori]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]]
oqevwurnksszf919f6qj76rukkb0lgr
Kategória:Rockové hudobné skupiny
14
43959
8207238
5465079
2026-05-02T14:34:45Z
~2026-20335-96
290941
8207238
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat|Rock music groups}}
[[Kategória:Hudobné skupiny podľa žánru]]
[[Kategória:Rock]]
4e3uyt4xlqlort4t6852se8nf5zmk3r
Portál:Politika/Odporúčaný článok/07 2006
100
48533
8207494
8180020
2026-05-03T01:34:59Z
CommonsDelinker
3521
Odkaz na súbor Joseph_Stalin_in_1932_(4)_(cropped)(2)(colored).jpg bol odstránený, pretože ho Abzeronow na Commons zmazal.
8207494
wikitext
text/x-wiki
'''Josif Vissarionovič Stalin''' (po [[Ruština|rusky]]: '''Иосиф Виссарионович Сталин'''), vlastným menom '''Josif Vissarionovič Džugašvili''' (po [[Gruzínčina|gruzínsky]]: '''იოსებ ჯუღაშვილი''') (* [[21. december]] [[1879]], [[Gori]] – † [[5. marec]] [[1953]], [[Kuncevo]] pri [[Moskva|Moskve]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] stranícky a štátny činiteľ [[Gruzínsko|gruzínskeho]] pôvodu.
Po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]] [[1917]] ľudový komisár pre národnosti (do [[1923]]) a robotnícko-roľníckej inšpekcie ([[1922]]). V čase [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]] člen Rady robotníckej a roľníckej obrany; [[1922]] zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru strany a po [[Vladimír Iľjič Lenin|Lenin]]ovej smrti strhol postupne všetku moc na seba. Podriadil si orgány bezpečnosti a najmä tajnú políciu, pomocou ktorej likvidoval skutočnú aj domnelú opozíciu, násilne budovaná autorita prerástla do kultu osobnosti. Stalinovej podozrievavosti padli za obeť tisíce straníckych a vojenských činiteľov (tresty smrti, pracovné tábory) a milióny občanov štátu.
Josif Vissarionovič Stalin stál na čele [[ZSSR]] od roku 1922 až do svojej smrti v roku 1953. O zločinoch „milovaného Stalina“ si dovolil prvýkrát verejne hovoriť nový líder Sovietskeho Zväzu [[Nikita Sergejevič Chruščov]] až 3 roky po jeho smrti. Bolo to presne pred päťdesiatimi rokmi, [[14. február]]a [[1956]], na tajnom zasadaní XX. zjazdu [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]].
<small><div align=right>[[Josif Vissarionovič Stalin|celý článok...]]</div></small>
kpy2oo82flmeqr1vc4b369ugj6uggbx
8207512
8207494
2026-05-03T03:55:55Z
Scholastikos
174170
obr.
8207512
wikitext
text/x-wiki
[[Image:Joseph Stalin official portrait.jpg|vpravo|150 px]]
'''Josif Vissarionovič Stalin''' (po [[Ruština|rusky]]: '''Иосиф Виссарионович Сталин'''), vlastným menom '''Josif Vissarionovič Džugašvili''' (po [[Gruzínčina|gruzínsky]]: '''იოსებ ჯუღაშვილი''') (* [[21. december]] [[1879]], [[Gori]] – † [[5. marec]] [[1953]], [[Kuncevo]] pri [[Moskva|Moskve]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] stranícky a štátny činiteľ [[Gruzínsko|gruzínskeho]] pôvodu.
Po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]] [[1917]] ľudový komisár pre národnosti (do [[1923]]) a robotnícko-roľníckej inšpekcie ([[1922]]). V čase [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]] člen Rady robotníckej a roľníckej obrany; [[1922]] zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru strany a po [[Vladimír Iľjič Lenin|Lenin]]ovej smrti strhol postupne všetku moc na seba. Podriadil si orgány bezpečnosti a najmä tajnú políciu, pomocou ktorej likvidoval skutočnú aj domnelú opozíciu, násilne budovaná autorita prerástla do kultu osobnosti. Stalinovej podozrievavosti padli za obeť tisíce straníckych a vojenských činiteľov (tresty smrti, pracovné tábory) a milióny občanov štátu.
Josif Vissarionovič Stalin stál na čele [[ZSSR]] od roku 1922 až do svojej smrti v roku 1953. O zločinoch „milovaného Stalina“ si dovolil prvýkrát verejne hovoriť nový líder Sovietskeho Zväzu [[Nikita Sergejevič Chruščov]] až 3 roky po jeho smrti. Bolo to presne pred päťdesiatimi rokmi, [[14. február]]a [[1956]], na tajnom zasadaní XX. zjazdu [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]].
<small><div align=right>[[Josif Vissarionovič Stalin|celý článok...]]</div></small>
q91jqf0k7l7fz8i1mlv6k32km9hxpea
Gréckokatolícka cirkev
0
52664
8207531
8141383
2026-05-03T05:17:26Z
Oujon
241169
Pridanie odkazov
8207531
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Ethnographic Park of Sanok 05 - Greek Catholic church from Ropki.jpg|náhľad|220x220bod|Interiér gréckokatolíckeho chrámu v [[Ropki|Ropkách]], v [[Poľsko|Poľsku]].]]
'''Gréckokatolícka cirkev''' alebo '''katolícka cirkev byzantského obradu''' je súhrnné označenie [[Východ (kresťanstvo)|východných cirkví]] [[Byzantský obrad|byzantského obradu]], ktoré sú v spoločenstve s [[Pápež|pápežom]] a teda súčasťou [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]]. Na Slovensku existuje gréckokatolícka cirkev nazývaná [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]].
== Iné názvy ==
zriedkavo alebo staršie:
* '''zjednotení gréckeho obradu (rítu)'''
* '''pravoslávni v spoločenstve s Rímom'''
* '''katolícka cirkev/katolíci byzantsko-slovanského obradu'''
nepresne staršie:
* [[Katolícka cirkev východného obradu|'''katolícka cirkev východného obradu''']]
== Charakteristika ==
Gréckokatolícke cirkvi sú súčasťou [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]].
S [[Latinská cirkev|rímskokatolíckou cirkvou]] a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami sú spojené skrze spoločenstvo s najvyšším kňazom – rímskym [[pápež]]om vo [[Vatikán]]e.
Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním [[bohoslužba|bohoslužieb]], spiritualitou, teológiou, vlastným [[Cirkevné právo|cirkevným právom]] a historickým a kultúrnym dedičstvom.
== Organizačná štruktúra ==
=== Hierarchické usporiadanie ===
Podľa dosiahnutého stupňa hierarchického usporiadania sa gréckokatolícke cirkvi členia na:
#''Patriarchálne cirkvi'': cirkev melchitská
#''Väčšie arcibiskupské cirkvi'': cirkev ukrajinská, cirkev rumunská
#''Metropolitné cirkvi'': cirkev rusínska (pittsburghská metropolia), cirkev slovenská (prešovská [[metropolia]])
#''Ostatné cirkvi'': cirkev rusínska (mukačevská eparchia, apoštolský exarchát v Česku), cirkev slovenská (torontská eparchia), cirkev albánska, cirkev bieloruská, cirkev bulharská, cirkev grécka, cirkev chorvátska, cirkev italo-albánska (eparchia Lungro, eparchia Piana, opátstvo Grottaferrata), cirkev macedónska, cirkev maďarská (eparchia Hajdúdorog, apoštolský exarchát Miskolc), cirkev ruská; apoštolský exarchát pre Srbsko a Čiernu Horu
=== Gréckokatolícke cirkvi vo svete (prehľad) ===
; Katolícke cirkvi byzantského obradu (usporiadané podľa abecedy)<ref>[http://press.catholica.va/news_services/bulletin/news/26140.php?index=26140&lang=it#SCHEDA%20INFORMATIVA%20SULLE%20CHIESE%20CATTOLICHE%20ORIENTALI Congregazione per le Chiese Orientali: Scheda informativa sulle Chiese Cattoliche Orientali] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120118051443/http://press.catholica.va/news_services/bulletin/news/26140.php?index=26140&lang=it#SCHEDA%20INFORMATIVA%20SULLE%20CHIESE%20CATTOLICHE%20ORIENTALI |date=2012-01-18 }}, [http://old.grkatpo.sk/liturgika/?zobrazit=lit.0104 grkatpo.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120123193412/http://old.grkatpo.sk/liturgika/?zobrazit=lit.0104 |date=2012-01-23 }}</ref><ref>Biskupi na čele jednotlivých cirkví: [http://catholic-hierarchy.org/ The Hierarchy of the Catholic Church] a [http://www.gcatholic.org/ GCatholic]; pozri aj prehľad synod biskupov východného obradu [http://www.gcatholic.org/dioceses/conf-eastern.htm Eastern-Rite Synods of Bishops].</ref><ref>Údaje o počte veriacich sú podľa [http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=125&pagetypeID=1&sitecode=HQ&pageno=1 Eastern Catholic Churches Statistics] ak nie je uvedené ináč.</ref>
Pri každej patriarchálnej a väčšej arcibiskupskej cirkvi je uvedený jej najvyšší predstaviteľ. Cirkvi ktoré sa skladajú z metropolií, [[eparchia|eparchií]], [[exarchát|exarchátov]] alebo iných menších jednotiek, ktoré sú navzájom jurisdikčne nezávislé a nemajú spoločného hlavného predstaviteľa, ich majú uvedené osobitne.
* [[Albánska gréckokatolícka cirkev|Cirkev albánska]]: apoštolský administrátor južného Albánska – biskup Hil Kabashi, nar. 1941, sídlo: Fier, [[Albánsko]]<!-- podľa: http://catholic-hierarchy.org/diocese/dalbm.html -->; pôsobí v Albánsku. Počet členov (2005): cca. 3 200.
* [[Bieloruská gréckokatolícka cirkev|Cirkev bieloruská]]: v súčasnosti bez biskupa, pôsobí v [[Bielorusko|Bielorusku]] a v diaspóre. Počet členov (2005): cca. 5 000.<ref>[http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=77&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=1 Other Eastern Catholic Communities (b. Belarusans)] + [http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=77&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=2 Other Eastern Catholic Communities - 2]</ref>
* [[Bulharská gréckokatolícka cirkev|Cirkev bulharská]]: apoštolský exarcha gréckokatolíkov v Bulharsku - biskup Christo Projkov, nar. 1946, sídlo – [[Sofia]], Bulharsko; pôsobí v Bulharsku. Počet členov (2005): cca. 10 000.
* [[Grécka gréckokatolícka cirkev|Cirkev grécka]]: apoštolský exarcha gréckokatolíkov v Grécku – biskup [[Dimitrios Salachas]], nar. 1939, sídlo – [[Atény]], Grécko; pôsobí v Grécku a Turecku. Počet členov (2005): 2 340.
* [[Gréckokatolícka cirkev v Chorvátsku|Cirkev chorvátska]]: eparchia Križevci: biskup Križevci Nikola Kekić, nar. 1943, sídlo: [[Záhreb|Zagreb]], Chorvátsko; Počet členov (2005): 15 311.
* [[Italo-albánska gréckokatolícka cirkev|Cirkev italo-albánska]]: rozšírená najmä v južnom [[Taliansko|Taliansku]]. Počet členov (2005): 61 398.
** biskupstvo Lungro degli Italo-Albanesi (apoštolský administrátor arcibiskup Salvatore Nunnari, nar. 1939, sídlo: Lungro [Cosenza, Calabria], Taliansko);
** biskupstvo Piana degli Albanesi (biskup Sotìr Ferrara, nar. 1937, sídlo: Piana degli Albanesi [Palermo, Sicília], Taliansko);
** teritoriálne opátstvo Grottaferrata (opát Emiliano Fabbricatore, nar. 1938, sídlo: Grottaferrata [Rím], Taliansko).
* [[Gréckokatolícka cirkev v Macedónsku|Cirkev macedónska]]: apoštolský exarcha pre gréckokatolíkov v Macedónsku - biskup Kiro Stojanov, nar. 1959, sídlo: [[Skopje]], Macedónsko; Počet členov (2005): 11 398.
* [[Maďarská gréckokatolícka cirkev|Cirkev maďarská]]: pôsobí v Maďarsku. Počet členov (2005): 268 935.
** biskupstvo Hajdúdorog (biskup Péter Fülöp Kocsis, nar. 1963, sídlo: [[Nyíregyháza]], Maďarsko);
** apoštolský exarchát [[Miskolc]] (apoštolský exarcha biskup Atanáz Orosz, nar. 1960, sídlo: Mucsony, Maďarsko).
* [[Melchitská gréckokatolícka cirkev|Cirkev melchitská]]: patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Gregor III. Laham, nar. 1933, sídlo: [[Damask]]; rozšírená najmä v Sýrii, Libanone, Izraeli a v diaspóre. Počet členov (2005): 1 342 014.
* [[Rumunská gréckokatolícka cirkev|Cirkev rumunská]]: väčší arcibiskup Alba Iulie a Făgăraşu Lucian Mureşan, nar. 1931, sídlo: [[Blaj]], Rumunsko; rozšírená najmä v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Počet členov (2005): 741 917.
* [[Rusínska gréckokatolícka cirkev|Cirkev rusínska]]:
** Mukačevská eparchia (v roku 2025 bol biskupom Teodor Mazapula /od roku 2024/, sídlo: [[Užhorod]], Ukrajina); zaberá územie celej [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] na Ukrajine. Počet členov (2005): cca. 320 000.
** Rusínska gréckokatolícka metropolia v USA (v roku 2025 bol arcibiskupom z Pittsburghu William C. Skurla /od roku 2012/, sídlo: [[Pittsburgh]], USA). Počet členov (2005): 99 381.
** [[Gréckokatolícky apoštolský exarchát v Českej republike]] (apoštolský exarcha [[Ladislav Hučko]] /1948 - 14. 1. 2025/, sídlo: [[Praha]], Česko); pôsobí v Česku. Počet členov (2005): 7 704.
* [[Ruská gréckokatolícka cirkev|Cirkev ruská]]: v súčasnosti bez biskupa; pôsobí v [[Rusko|Rusku]] a v diaspóre.
* [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Cirkev slovenská]]: pôsobí na Slovensku a v Kanade. Počet členov (2005): 225 369.
** prešovská metropolia (pozostávajúca z prešovskej archieparchie, košickej eparchie a bratislavskej eparchie): arcibiskup Jonáš Maxim (od roku 2023), sídlo: [[Prešov]], Slovensko;
** eparchia svätých Cyrila a Metoda v kanadskom [[Toronto|Toronte]] pre slovenských gréckokatolíkov v [[Kanada|Kanade]] (v roku 2025 bez biskupa, sídlo: Kanada). Eparchia býva uvádzaná ako súčasť Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi, nie je však súčasťou prešovskej metropolie.
* [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Cirkev ukrajinská]]: väčší arcibiskup Kyjeva a Haliče Svjatoslav Ševčuk, nar. 1970, sídlo: [[Kyjev]]; rozšírená najmä na Ukrajine a v diaspóre. Počet členov (2005): 4 268 577.
Apoštolský exarchát pre Srbsko a [[Čierna Hora|Čiernu Horu]] (Apoštolský exarcha Srbska a Čiernej Hory - biskup Djura Džudžar, nar. 1954, sídlo: [[Ruski Krstur]], [[Srbsko]]). Exarchát zatiaľ nie je výslovne uznaný ako cirkev ''sui iuris'', hoci niektorí ho za cirkev ''sui iuris'' považujú. Počet členov (2005): 22 934.
== Kanonické právo ==
Najvyššou právnou normou je Kódex kánonov východných cirkví promulgovaný v r. 1990. Jednotlivé cirkvi majú možnosť zostaviť si partikulárne právo, ktoré upravuje určené oblasti života cirkvi.
== Zasvätený život ==
[[Súbor:Buchach-Basilian-Monastery.jpg|vpravo|thumb|Baziliánsky [[monastier]] na Ukrajine]]
Pôvodnou tradíciou zasväteného života v gréckokatolíckej cirkvi je východné mníšstvo, ktoré je výsledkom vplyvov okrem iných od sv. Bazila Veľkého, sv. Teodora Studitu, sv. Pachomia Veľkého, sv. Sávu. Toto tradičné mníšstvo reprezentujú napríklad studiti, a baziliáni. V súčasnosti sú medzi gréckokatolíkmi rozšírené aj pôvodne rímskokatolícke rehole ako napr. redemptoristi.
Medzi ženské rehole gréckokatolíckej cirkvi patria napr. baziliánky, sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, ale na Slovensku sú to aj pôvodom rímskokatolícke redemptoristky.
== Liturgia a pobožnosti ==
[[Súbor:Prešov_gréckokatolícka_katedrála_Slovakia.JPG|náhľad|220x220bod|Interiér gréckokatolíckej katedrály v Prešove. ]]
[[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|Božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho]] je najpoužívanejšou eucharistickou bohoslužbou. Niekoľkokrát do roka sa podľa predpisu slúži [[liturgia svätého Bazila Veľkého]]. Vo veľkopôstnom období by sa počas týždňa liturgia sv. Jána Zlatoústeho nemala slúžiť; ale v stredy a v piatky a v prvé tri dni strastného (veľkého) týždňa sa slúži [[Liturgia vopredposvätených darov|liturgia vopred posvätených darov]].
[[Časoslov]] obsahuje denný okruh cirkevných modlitieb: [[večiereň]], [[povečerie]], [[polnočnica]], [[utiereň]], prvá hodinka, tretia hodinka, šiesta hodinka, [[obednica]], deviata hodinka.
Medzi najznámejšie pobožnosti cirkví byzantského obradu patria napr.: [[akatist]], [[paraklis]], rôzne [[Moleben|molebeny]], za zosnutých sa slúži [[panychída]] alebo [[parastas]]. Obľúbenou osobnou modlitbou je [[Ježišova modlitba]].
Cieľom všetkého duchovného úsilia je [[zbožštenie]] (theosis).
== Kalendár ==
Cirkevný rok sa v Gréckokatolíckej cirkvi začína 1. septembra. Najväčším sviatkom je Svätá a veľká nedeľa Paschy.
Významné miesto v liturgickom roku má skupina 12 veľkých sviatkov:
* [[Narodenie Panny Márie|Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny]]
* Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom
* [[Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu|Vstup našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny do chrámu]]
* [[Narodenie Pána|Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista]]
* [[Bohozjavenie|Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista]]
* [[Stretnutie Pána|Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista]]
* Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne
* [[Kvetná nedeľa|Vstup Pána do Jeruzalema (Kvetná nedeľa)]]
* [[Nanebovstúpenie Pána|Pánovo nanebovstúpenie]]
* [[Zostúpenie Svätého Ducha|Nedeľa Päťdesiatnice (Zostúpenie Svätého Ducha)]]
* [[Premenenie Pána|Sväté Premenenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista]]
* [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny]]
Okrem veľkých sviatkov existujú ešte ďalšie katogórie sviatkov: stredné (polyejejný s bdením, polyelejný bez bdenia) a malé (šestiričný s veľkým slávoslovím, šestiričný bez veľkého slávoslovia, bez sviatočného znaku).<ref>[http://kbs.sk/?cid=1116935896 SYSTÉM SVIATKOV GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI]</ref>
K liturgickému roku gréckokatolíkov neodmysliteľne patria aj pôstne obdobia a dni. [[Filipovka]], alebo pôst pred sviatkom Narodenia Pána, sa začína [[15. november|15. novembra]] a je prípravou na sviatok Kristovho narodenia. Najdôležitejším pôstnym obdobím je [[Veľký pôst]] pred [[Pascha|Paschou]]. [[Petro-pavlovský pôst]] pripravuje veriacich na sviatok svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla ([[29. jún]]a). Pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky ([[15. august]]a) je od [[1. august]]a [[Uspenský pôst]]. Medzi pôstne dni patria aj stredy a piatky v roku (okrem výnimiek), Predvečer Bohozjavenia, Sťatie úctyhodnej hlavy úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána ([[29. august]]a) a Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom ([[14. september|14. septembra]]).<ref>Toto je základný náčrt pôvodnej pôstnej disciplíny pre všetky gréckokatolícke cirkvi. Pozri aj konkrétnu aplikáciu minimálnej prikázanej pôstnej disciplíny na Slovensku: [http://grkatba.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=329%3Apostna-disciplina&catid=1%3Ao-eparchii&Itemid=1 Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku schválená Radou hierarchov, 6. októbra 2009].</ref>
S pôstnymi obdobiami súvisia [[voľnica|voľnice]] (dni bez pôstu). Sú štyri: týždeň po Nedeli mýtnika a farizeja, [[Svetlý týždeň]] (týždeň po Pasche), týždeň po sviatku Päťdesiatnice, 10 dní po sviatku Kristovho narodenia.
== Svätí a blahoslavení ==
K významným svätcom najstaršieho obdobia patria svätí sedmopočetníci a prepodobný Mojsej Uhrín ([[Mojsej Uhrín|Mojžiš Uhorský]]). Do obdobia obnovenia spoločenstva s Rímom patrí svätý [[Jozafát Kuncevič]], polocký arcibiskup. Ďalší svätci pochádzajú z obdobia komunistického prenasledovania Gréckokatolíckej cirkvi. Z územia Slovenska je to napríklad [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Peter Gojdič]], [[Metod Dominik Trčka]] a [[Vasiľ Hopko]]. Na Ukrajine boli blahorečení napríklad studita [[Kliment Šeptický]] a mukačevský biskup [[Teodor Romža]].
== Posvätné umenie ==
[[Súbor:Prikra.jpg|vpravo|thumb|Drevený chrám [[Archanjel Michal|sv. Michala Archanjela]] v Príkrej z roku 1777]]
Keďže Gréckokatolícka cirkev je dedičkou byzantskej tradície, je uchovávateľkou mnohých umeleckých hodnôt, ktorých najznámejšími príkladmi sú napríklad ikony, drevené chrámy (cerkvi) alebo liturgická hudba, ktorej charakteristickým znakom je že nepoužíva hudobné nástroje iba ľudský hlas, a ktorú pomáha na Slovensku aj v zahraničí reprezentovať napríklad Zbor svätého Romana Sladkopevca.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* Székely, Gabriel - Anton Mesároš: ''Gréckokatolíci na Slovensku.'' Slovo a. s. Košice. ISBN 80-85291-35-5
* Šturák, Peter: ''Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 - 1989.'' Prešov : Náboženské vydavateľstvo PETRA, 1999. 200 s. ISBN 80-967975-4-9
* ''Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008.'' Prešov : PETRA, n. o., 560 s. ISBN 978-80-8099-022-0
* Vasiľ, Cyril: ''GRÉCKOKATOLÍCI DEJINY - OSUDY - OSOBNOSTI.'' Byzant, 2000. 143 s. ISBN 80-85581-23-X
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Greek Catholic Church}}
[[Kategória:Gréckokatolícka cirkev| ]]
f84baif208oj6n40ofr94fj123n8rlv
Program (počítačový)
0
64733
8207338
7634820
2026-05-02T19:00:01Z
VexSilk76
293651
Aplikačný softvér
8207338
wikitext
text/x-wiki
'''Počítačový program''' (alebo len '''program''', syn. [[Aplikácia (informatika)|'''aplikácia''']]<ref name=":0">{{Citácia knihy
|titul=Nebojte se počítače: pro Windows 7 a Office 2010
|vydavateľ=[[Grada Publishing]]
|rok=2011
|isbn=978-80-247-7414-5
|meno=Procházka
|priezvisko=David
|miesto=Praha
|strany=15}}</ref>) je [[Súbor (informatika)|súbor]] [[Programový príkaz|príkazov]] a [[Inštrukcia (informatika)|inštrukcií]], respektíve ich postupnosť v zápise zrozumiteľnom [[počítač]]u, ktorá slúži na vykonanie úlohy v tomto počítači. Počítačový program tvorí [[programátor]] zápisom [[Algoritmus|algoritmu]] v [[Programovací jazyk|programovacom jazyku]]. Je zapísaný v [[Strojový kód|strojovom (binárnom) kóde]] alebo [[Zdrojový kód|zdrojovom kóde]]. Spustený program sa nazýva [[Proces (informatika)|proces]], jeden program môže vytvoriť viac procesov. Všetky počítačové programy tvoria [[softvér]]. Počítačovými programami sú napríklad [[Webový prehliadač|internetové prehliadače]], editory či [[Počítačová hra|počítačové hry]].<ref name=":0" /><ref name=":3" />
Synonymom, respektíve príbuzným pojmom počítačového programu je (počítačová) aplikácia, ''„ktorá označuje obvykle komplexnejší súhrn často i niekoľkých programov, ktoré plnia úlohy danej oblasti“''<ref name=":3">{{Citácia knihy
|titul=CyberCrime
|vydavateľ=[[CZ.NIC]]
|rok=2016
|isbn=978-80-88168-16-4
|meno=Jan
|priezvisko=Kolouch
|miesto=Praha
|strany=63}}</ref>.
Počítačový program je osobitným predmetom [[Autorské právo|autorskoprávnej ochrany]]. Je chránený podobne ako [[literárne dielo]].<ref name=":3" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> [[Právna norma|Právne normy]] poskytujú viaceré [[Legálna definícia|legálne definície]] pojmu, pre územie [[Slovensko|Slovenska]] je relevantný § 87 slovenského [[Autorský zákon (2015)|Autorského zákona]] (pozri nižšie).
== Právna ochrana ==
=== Všeobecne a medzinárodná právna úprava ===
Počítačový program býva v súčasnosti za predpokladu splnenia právom definovaných podmienok (typicky [[Tvorivá duševná činnosť|kreatívna duševná činnosť]]) chránený [[Autorské právo|autorskoprávnou ochranou]]. V 70. a 80. rokoch 20. storočia však o charaktere možnej duševnoprávnej ochrany prebiehala diskusia, pričom až medzinárodná právna úprava (čl. 10 [[TRIPS]], čl. 4 [[Zmluva WIPO o autorských právach|Zmluvy WIPO o autorskom práve]]) ustálila názor, že ochrana sa neposkytne v oblasti [[Patentové právo|patentov]] a že nejde o osobitné [[právo duševného vlastníctva]], ale naopak že program predstavuje dielo chránené podobne ako literárne diela podľa čl. 2 [[Bernská dohoda o ochrane literárnych a umeleckých diel|Bernského dohovoru]]. Patentové právo môže následne chrániť prístroje používajúce softvér alebo vynálezy s ním súvisiace. Medzinárodná právna úprava termín počítačový program neupravuje a otázku ponecháva na štáty. Modelové ustanovenia o ochrane počítačových programov, prijatých medzinárodnou organizáciou WIPO v roku 1978 počítačový program definujú (časť 1 písm. i) ako: ''„sadu inštrukcií, ktoré, pokiaľ sú zaznamenané na strojovo čitateľnom médiu, sú schopné prístroju umožniť spracovanie informácií v zmysle vyjadrovať alebo vykonávať určité funkcie alebo úlohy alebo dosahovať určitých výsledkov“''. Ako počítačový program sa zároveň rozumie aj prípravný koncepčný materiál.<ref name=":2">{{Citácia knihy
|priezvisko=Adamová
|meno=Zuzana
|titul=Autorský zákon
|vydavateľ=[[C. H. Beck]]
|miesto=Bratislava
|rok=2018
|priezvisko2=Hazucha
|meno2=Branislav
|kapitola zborník = § 87 [Počítačový program]}}</ref>{{rp| 642{{--}}643}}
V európskom práve [[smernica o právnej ochrane počítačových programov]] (2009/24/ES) pre svoje účely definuje počítačový program ako ''„programy v akejkoľvek forme vrátane tých, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Tento pojem zahŕňa aj prípravnú koncepčnú prácu vedúcu k vyvinutiu počítačového programu pod podmienkou, že na základe jej povahy bude možné v neskoršom štádiu vytvoriť počítačový program.“'' (bod 7).
=== Slovensko ===
V [[Slovenský právny poriadok|slovenskom právnom poriadku]] (k dňu 7. 4. 2023) definuje počítačový program z. č. 185/2015 Z.z. [[Autorský zákon (2015)|Autorský zákon]] (ďalej aj „AZ“), podľa ktorého (§ 87) ide o ''„súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení“''.
Počítačový program definuje slovenský Autorský zákon v súlade s [[Medzinárodné právo verejné|medzinárodnou úpravou]] a [[Európske právo|európskou právnou úpravou]] (pozri vyššie) chránené v obdobnom režime ako [[Autorské dielo|autorské diela]] (presnejšie [[Literárne dielo|literárne diela]] či v terminológii slovenského AZ iné [[slovesné dielo]]). Autorskoprávna ochrana sa priznáva len tým počítačovým programom, ktoré sú výsledkom [[Tvorivá duševná činnosť|tvorivej duševnej činnosti]] autora (zvyčajne programátora). V porovnaní s inými dielami nemusí ísť o „jedinečný“ výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (porov. §3 AZ).<ref name=":2"/>{{rp|645{{--}}647;}} <ref name=":1" />
Ako počítačový program zároveň Autorský zákon vníma súbor príkazov a inštrukcií napísaných alebo vyjadrených v [[Zdrojový kód|zdrojovom kóde]] alebo v [[Strojový kód|strojovom kóde]]. Chránená je však zároveň aj súvisiaca dokumentácia (materiál použitý na jeho vytvorenie). Program tak nemusí byť vyjadrený iba v binárnom alebo textovom kóde, môže ísť napríklad o [[algoritmus]] opísaný v knihe.<ref name=":2" />{{rp|645{{--}}647}}
Obdobne ako pri iných autorských dielach, aj počítačovému programu je ochrana poskytovaná iba ako konkrétnemu prevedeniu (vyjadreniu) [[Myšlienka|myšlienky]], nie ako myšlienke či funkcie samotnej. Vyčerpanie [[Distribučné právo|distribučného práva]] k počítačovému programu upravuje slovenská právna úprava samostatne (§ 88 AZ) Všeobecná právna úprava princípu vyčerpania distribučného práva sa nachádza v § 22 ods. 2 AZ, pričom sa od § 88 AZ líši už len tým, že vyčerpanie viaže na prevod [[Užívacie právo|užívacieho práva]]. Autor počítačového programu požíva [[Osobnostné právo|osobnostné]] i [[Majetkové právo|majetkové práva]]. Autorský zákon pozná viaceré výnimky a obmedzenia majetkových práv autora k počítačovému programu (§89 AZ). Od počítačového programu odlišným predmetom právnej ochrany je [[Grafické používateľské rozhranie|grafické užívateľské rozhranie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy
|priezvisko=Adamová
|meno=Zuzana
|titul=Právo duševného vlastníctva
|vydavateľ=TINCT
|miesto=Bratislava
|rok=2020
|isbn=978-80-973544-0-4
|strany=43{{--}}44}}</ref> Odlišným termínom je tiež širší termín [[softvér]].<ref name=":2" />{{rp|647{{--}}648}}
== Aplikačný softvér ==
Aplikačný softvér je kľúčom k naplno využitiu potenciálu počítačového systému.<ref>{{Citácia periodika|titul=What are the advantages of using application software?|url=https://www.abbacustechnologies.com/what-are-the-advantages-of-using-application-software/|dátum prístupu=2026-05-02|periodikum=www.abbacustechnologies.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=What is Application Software?|url=https://www.capicua.com/blog/application-software|dátum prístupu=2026-05-02|periodikum=www.capicua.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=System Software vs. Application Software IT 231|url=https://www.arjankc.com.np/blog/notes/it231/u4-c2-system-software-and-application-software/|dátum prístupu=2026-05-02|periodikum=www.arjankc.com.np}}</ref> Podnikový aplikačný softvér spája aplikácie pre účtovníctvo, riadenie ľudských zdrojov a prácu so zákazníkmi a dodávateľmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=What is enterprise application software?|url=https://www.workday.com/en-us/topics/hr/enterprise-application-software.html|dátum prístupu=2026-05-02|periodikum=www.workday.com}}</ref> Príkladmi sú softvérové riešenia pre plánovanie podnikových zdrojov, riadenie vzťahov so zákazníkmi a riadenie dodávateľských reťazcov.
Podnikové aplikácie môžu byť vyvíjané interne v spoločnosti ako jedinečný proprietárny softvér.<ref>{{Citácia periodika|titul=Proprietary software|url=https://www.britannica.com/technology/proprietary-software|dátum prístupu=2026-05-02|periodikum=www.britannica.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=In-House AI Proprietary Solutions for Business Cevra AI|url=https://cevra.ai/in-house-ai-proprietary-solutions/|dátum prístupu=2026-05-02|periodikum=cevra.ai}}</ref> Ako alternatíva ich možno kúpiť ako hotový softvér a prispôsobiť ho svojim potrebám. Napríklad softvér na riadenie salónu môže byť škálovateľný pre firmu akejkoľvek veľkosti, pričom pridávanie členov tímu a rozširovanie služieb je súčasťou funkčnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=TimeTailor Team Management FAQ|url=https://www.timetailor.com/help-center/team-management-guide|dátum prístupu=2026-05-02|periodikum=www.timetailor.com}}</ref> Vývoj softvéru na outsourcing môže vykonávať buď pôvodný dodávateľ softvéru, alebo externý vývojár.
Potenciálne výhody vlastného softvéru sú v tom, že funkcie a správy môžu byť vypracované presne podľa špecifikácie.<ref>{{Citácia periodika|titul=The pros and cons of building software in-house|url=https://devico.io/blog/the-pros-and-cons-of-building-software-in-house|dátum prístupu=2026-05-02|periodikum=devico.io}}</ref> Vedenie môže byť tiež zapojené do vývojového procesu a zaistiť určitú úroveň kontroly. Vedenie sa môže rozhodnúť reagovať na novú iniciatívu konkurenta alebo splniť požiadavku klienta či dodávateľa. Fúzia alebo akvizícia môže vyžadovať zmeny v podnikových softvérových riešeniach. Potenciálne nevýhody vlastného softvéru spočívajú v tom, že náklady na čas a zdroje môžu byť značné. Okrem toho sa môžu objaviť riziká spojené s funkčnosťou a výkonom.
Potenciálne výhody hotového softvéru spočívajú v tom, že počiatočné náklady sa dajú vopred určiť, základné potreby by mali byť uspokojené a jeho výkon a spoľahlivosť majú overenú históriu. Potenciálne nevýhody hotového softvéru sú v tom, že môže obsahovať nepotrebné funkcie, ktoré mätú koncových používateľov, môže mu chýbať funkčnosť potrebná podniku a tok dát nemusí zodpovedať pracovným procesom organizácie.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Adamová
|meno=Zuzana
|titul=Autorský zákon
|vydavateľ=[[C. H. Beck]]
|miesto=Bratislava
|rok=2018
|priezvisko2=Hazucha
|meno2=Branislav
|strany= 639{{--}}690
|kapitola zborník = § 87, 88, 89}}
[[Kategória:Programovanie]]
thidq5qsk4lkju1wvrxndjq1el1572k
Portál:Politika/Obrázok týždňa/07 2006
100
73781
8207495
8179962
2026-05-03T01:35:02Z
CommonsDelinker
3521
Odkaz na súbor Joseph_Stalin_in_1932_(4)_(cropped)(2)(colored).jpg bol odstránený, pretože ho Abzeronow na Commons zmazal.
8207495
wikitext
text/x-wiki
<center>
<br />
[[Josif Vissarionovič Stalin]]
</center>
8ttjvw4uq3jp57l471xz18b07keyiue
8207570
8207495
2026-05-03T08:11:48Z
Fillos X.
212061
8207570
wikitext
text/x-wiki
<center>[[Obrázok:Joseph Stalin official portrait.jpg|center|250px]]
<br />
[[Josif Vissarionovič Stalin]]
</center>
nco4yqffsomf3drty8fo6g2o9xwqymf
Redaktor:Doko
2
77617
8207280
8204396
2026-05-02T16:47:32Z
Doko
2303
65 800
8207280
wikitext
text/x-wiki
{| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" width="25%" style="float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;"
| {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}}
{{userbox
| border-c = grey
| id = [[File:Commons Autopatrolled.svg|40x40px]]
| id-c = #DDD
| info = This user has '''[[Commons:Commons:Patrol|autopatrolled rights]]''' on {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|[[Wikimedia Commons]]}}. {{#if:{{{1|}}}|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([{{fullurl:{{{lang_code|en}}}:Special:ListUsers|limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify{{#if:{{{lang_code|}}}| {{{lang_code}}}|}}</span>])</span>|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:ListUsers&limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify</span>])</span>
| info-c = #EEE
}}<noinclude>
[[Category:Wikimedia Commons user templates|autopatrolled Commons]]
</noinclude>
|-
| [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]].
|-
|{{user sk}}
|-
|{{user cs-3}}
|-
|{{user ru-2}}
|-
|{{user pl-1}}
|-
|{{user de-1}}
|-
|{{počet článkov}}
|}
=(Doko)=
Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 200 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav.<ref>[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics</ref> Fotografie mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 65 800<ref>[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: </ref>. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]] osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 270 vlastných blogov.<ref>http://doko.blog.portal.sk/ Personal blogs</ref>
==Výber z mojich najväčších projektov==
* Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006.
* Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie zo všetkých, vtedajších 15 tatranských osád. Postupne bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]].
* Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]].
* Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008 vytvoril obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons.
* Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]].
* 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1 mesto.
* V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]].
* V roku 2012 snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012.
* V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.
* Všetky vlastné autorské fotografie som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D
* Okrem toho som autorom alebo spoluautorom publikácií o obci Sedlice. "Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, rok vydania 2007 a druhé, doplnené elektronické vydanie rok 2018. V roku 2014 som sa ako člen kolektívu autorov, značnou mierou podieľal na napísaní a vydaní reprezentatívnej knihy o obci Sedlice s názvom „Sedlice kronika obce“. Autobiografiu „Chlapča zo Šarišskej vrchoviny“ som napísal a v roku 2015 vydal ako súkromnú publikáciu.
==Ďalšie moje projekty na Wikipédii==
====Folklór====
[[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]].
====Geografia====
[[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]].
====Kostoly====
[[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]]. [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]].
====Osoby====
[[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[Ivan Frollo]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]],[[Monika Kandráčová]]
====Pamätihodnosti====
[[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Mariánske súsošie (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]].
====Príroda====
[[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]], [[Solivarsko-švábske dúbravy]],[[Torysa (chránené územie)]]; [[Lipanská lipa]];[[Prešovský platan]];[[Sekvoja v Uzovskom Šalgove]];[[Duby v Pečovskej Novej Vsi]]
====Spoločnosť====
[[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]], [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]; [[Stĺpy mieru]]
====Vojenské výrazy====
[[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]]
==Na Wikikuchárka som autorom==
príspevku - Šuhajdy
* http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy
==Iné projekty==
'''Foto - dokumenty uverejňujem na'''
* http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko
* https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&x=21.2143613&y=48.9861536&z=15&cat=fotografie&mid=4623561
* http://www.panoramio.com/user/1759054
* http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog
* http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&protype=1
'''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách'''
* http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/
* http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html
* http://doko.blog.portal.sk/
* http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/
==Ocenenia==
'''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali'''
* V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.<div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div>
* http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG v súťaži WLM v roku 2012 táto snímka za slovenskú časť postúpila do celosvetového kola <div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div>
* http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&from=B/ Bardejov10Slovakia6.JPG
* http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html 11 Viena
'''Uverejnené na hlavnej stránke slovenskej Wikipédie'''
* https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2021 |týždeň 27/2021
* https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2016 |týždeň 13/2016
* https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2013 |týždeň 35/2013
'''Iné z mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách'''
* http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145
* http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html
* http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up
* http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm
* http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/
* http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/
* http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm
* http://www.europanostra.org/disclaimer/
* https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en
* http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/
* http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki
* http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/
* http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/
* http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans
* http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/
* http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321
* http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/
* http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt
* http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html
* http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511
* http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&ug_preselfl=jmedy-qgq
* http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/
* http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm
* http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html
* http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day
'''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách'''
* https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0: Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov.
* https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok.
* https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html
* http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie
* http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&cof=FORID%3A10&ie=UTF-8&lang=sk&action=search&q=jozef+kotuli%C4%8D&sa=H%C4%BEada%C5%A5&siteurl=www.skrz.sk%2F&ref=www.google.com%2F&ss=3170j918250j13
* https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&safe=active&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&biw=1920&bih=966#imgrc=_
* https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&biw=1760&bih=886
==Referencie==
<references />
<center>
{| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px"
|[[Image:Commons-barnstarW.png|center]]
''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. <br /> --<b><font face="Comic Sans MS">[[Redaktor:Bubamara|<font color=red>''Buba''</font><font color="green">''mara''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|<font color=green><sup>…✉</sup></font>]]</font></b> 15:47, 5. júl 2007 (UTC)
|}
{{Nálepka ľavá
|float = rightt
|text_farba = black
|text_farba_pozadie = white
|obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]]
|obrazok_farba_pozadie = #1874CD
|okraj_farba = #1874CD
|okraj_sirka = 2
|text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu:
----
*--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC)
*--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC)
*--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 16:35, 12. marec 2022 (UTC)
*--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:08, 26. máj 2023 (UTC)
*--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 11:30, 3. august 2024 (UTC)
<!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu -->
}}
</center>
<center>
{| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px"
|[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]]
<center>''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) <br /> </center>
|}
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]]
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]]
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]]
g003ss0fvh3kib3qsju89eren7lygqe
Škandinávsky polostrov
0
85178
8207348
7509025
2026-05-02T19:09:13Z
Jetam2
30982
[[Kategória:Geografia Fínska]] [[Kategória:Geografia Nórska]] [[Kategória:Geografia Švédska]]
8207348
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Scandinavia.jpg|thumb]]
'''Škandinávsky polostrov''' je [[polostrov]] na severovýchode [[Európa|Európy]], ktorý sa nachádza medzi [[Baltské more|Baltským morom]], [[Severné more|Severným morom]], [[Nórske more|Nórskym morom]] a [[Barentsovo more|Barentsovým morom]]. Je približne {{km|1850|m}} dlhý a 370{{--}}{{km|805|m}} široký; jeho celková rozloha je asi {{km2|777000}}. Geologicky je tvorený najmä [[baltický štít|Baltským štítom]] a [[Škandinávske vrchy|Škandinávskymi vrchmi]], ktoré sú mladšieho kaledónskeho veku.
Na jeho území sa rozkladajú štáty [[Nórsko]], [[Švédsko]] a malá časť [[Fínsko|Fínska]].
[[Kategória:Polostrovy Európy]]
[[Kategória:Polostrovy Atlantického oceánu]]
[[Kategória:Geografia Fínska]]
[[Kategória:Geografia Nórska]]
[[Kategória:Geografia Švédska]]
kf38iftow9yn8u7ug8ez5ep6rj55cws
Alexandria
0
87452
8207458
8201923
2026-05-02T22:03:19Z
Rajmund Noga
285053
Rozšírenie
8207458
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Alexandria
| other_name =
| category = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Alexandria 2122972.jpg
| image_caption = pohľad na mesto z nábrežia
| image_size =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Flag of Alexandria.svg
| symbol = Coat of Arms - Alexandria, Egypt.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name = Alexandria
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Egypt
| country_flag = 1
| state =
| region = Guvernorát Alexandria
| histregion =
| district = Alexandria
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation =
| lat_d = 31
| lat_m = 11
| lat_s = 32
| lat_NS = S
| long_d = 29
| long_m = 54
| long_s = 14
| long_EW = V
| coordinates_type = dim:20000_region:EG-ALX_type:city(4110015)
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area =
<!-- *** Population *** -->
| population = 5362517
| population_date = 2023
| population_density =
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| established_type =
| mayor = Adel Labib
| mayor_type = Primátor
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[Východoeurópsky čas|EET]] | utc_offset =+2
| timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|EEST]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| code =
| code1 =
| code1_type =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha mesta v Egypte
| map_locator = Egypt
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Alexandria
| statistics =
| website = [http://www.alexandria.gov.eg www.alexandria.gov.eg]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Alexandria'''<ref name="ÚGKK"/> ({{v jazyku|ara|الإسكندرية|al-’Iskandaríja}}, {{v jazyku|grc|Ἀλεξάνδρεια|Alexandreia}}, {{v jazyku|cop|Ρακοτε|Rakote}}, {{v jazyku|egy|rˁqd.t|Rakedet}}) je druhé najväčšie mesto v [[Egypt]]e a najväčší egyptský [[prístav]]. Mesto sa nachádza {{km|208|m}} severozápadne od [[Káhira|Káhiry]]. Má približne 5,4 mil. obyvateľov (2023) a je hlavné mesto guvernorátu Al-Iskandarija. V meste sídli [[Alexandrijská univerzita|univerzita]] (založená [[1942]]), veľká nová [[knižnica]], koniec [[ropa|ropovodu]] a [[zemný plyn|plynovodu]].
== Dejiny ==
Mesto založil v rokoch [[332 pred Kr.|332]]{{--}}[[331 pred Kr.]] [[Alexander Veľký]] ako budúce hlavné mesto svojej ríše a je po ňom pomenované. [[Architekt]]om bol [[Deinokrates]]. Po smrti tu bol Alexander Veľký pochovaný v mauzóleu. Potom sa moci v Egypte ujali [[Ptolemaiovci]]. [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] z mesta urobil svoje hlavné mesto (od roku [[305 pred Kr.]]) a sídlo umelcov a vzdelancov. Za jeho vlády tu vznikla známa [[alexandrijská knižnica]] (1 000 000 zväzkov), [[Alexandrijské museion|Museion]] (bývali tam a študovali učenci), [[Alexandrijský maják|maják na ostrove Faros]] a [[Serapeum]] (chrám zasvätený Serapidovi). [[Ptolemaiovci]] dali postaviť aj kráľovský palác a [[mauzóleum]]. Mesto zostalo hlavným až do roku [[30 pred Kr.]] V meste sa sústreďoval svetový obchod (tranzitný prístav pre celé východné [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorie]] a pre obchod s [[India|Indiou]] a [[Čína|Čínou]]), preto už v [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] mesto malo pol milióna obyvateľov ([[Grék]]ov, Egypťanov, [[Žid]]ov).
Od roku [[30 pred Kr.]], keď [[Egypt]] dobyl [[Octavius Augustus|Augustus]], bolo mesto sídlom [[Staroveký Rím|rímskych]] a neskôr [[Byzantská ríša|byzantských]] guvernérov. Za Augusta ([[27 pred Kr.]]{{--}}[[14]]) bola Alexandria druhým najväčším rímskym mestom po [[Rím]]e. Za [[Traján]]a ([[98]]{{--}}[[117]]) tu vypuklo veľké židovské povstanie, ktoré potlačil [[Hadrián]]. Alexandria sa čoskoro stala strediskom [[kresťanstvo|kresťanského]] učenia, bola sídlom [[biskup]]a a od roku [[190]] tu bola [[alexandrijská škola|alexandrijská katechistická škola]] (najvýznamnejší predstaviteľ bol [[Klement Alexandrijský]]). Alexandria patrila spolu s Rímom a [[Antiochia|Antiochiou]] medzi tri pôvodné [[patriarcha (cirkev)|patriarcháty]]. V meste často vznikali krvavé zrážky medzi kresťanmi a inými náboženstvami a kultmi.
Po založení [[Carihrad|Konštantínopola]] v roku [[330]] stratila Alexandria časť svojho politického významu. Za vlády cisára [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosia I.]] ([[379]]{{--}}[[395]]), keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom, sa zničili staré pohanské pamiatky, namiesto nich vyrástli nové kresťanské chrámy. Úpadok nastal po roku [[642]], keď mesto dobyli [[Arabi]] a Alexandria stratila svoj význam ako vedecké centrum.
Založenie Káhiry bolo príčinou ďalšieho úpadku Alexandrie koncom [[10. storočie|10. storočia]]. Do [[15. storočie|15. storočia]] ešte mesto zostalo najvýznamnejším obchodným prístavom východného Stredomoria. V [[18. storočie|18. storočí]] už však nebolo väčšie ako rybárska dedina.
V roku [[1798]] mesto dobyli [[Francúzi]], začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] vznikol fakticky nezávislý [[Egypt]]. Od 19. storočia ekonomický význam mesta opäť narastal; dnes je ekonomicky najvýznamnejším egyptským mestom.
== Osobnosti mesta==
* [[Eukleides z Alexandrie]] (* asi 365 pred Kr.{{--}}† [[300 pred Kr.]]), grécky matematik
* [[Ktésibios]] (* [[285 pred Kr.]]{{--}}† [[222 pred Kr.]]), grécky vynálezca a matematik
* [[Kleopatra VII.]] (* [[69 pred Kr.]]{{--}}† [[30 pred Kr.]]), posledný nezávislý staroegyptský vládca
* [[Hérón z Alexandrie|Herón z Alexandrie]] (* cca 10{{--}}† [[70]]), grécky matematik, inžinier a vynálezca
* [[Appianos]] (* okolo 95{{--}}† okolo 160), rímsko-grécky historik
* [[Órigenes]] (* [[185]]{{--}}† [[253]]), grécky cirkevný učiteľ a teológ
* [[Achilleus Tatios]] (* 2. storočie{{--}}† 3. storočie), grécky románopisec
* [[Atanáz Alexandrijský]] (* 295/299{{--}}† [[373]]), grécky cirkevný otec, alexandrijský patriarcha, [[Učiteľ Cirkvi]], [[Svätec|svätý]]
* [[Hypatia]] (* medzi 350 až 370{{--}}† [[415]]), grécka filozofka
* [[Cyril Alexandrijský|Kyrillos z Alexandrie]] (* medzi 370 až 380{{--}}† [[444]]), grécky kresťanský teológ a polemik
* [[Ján Filoponos]] (* 5. storočie{{--}}† 6. storočie), byzantský filozof, gramatik a teológ
* [[Vitalis z Alexandrie]] († [[625]]), pustovník, svätý, uctievaný v Pravoslávnej i Katolíckej cirkvi
* [[Anastázius zo Sinaja]] (* 640{{--}}† 700), [[opát]] kláštora sv. Kataríny na hore Sinaj, [[Svätec|svätý]]
* [[Abbás II. Hilmí]] (* [[1874]]{{--}}† [[1944]]), posledný egyptský chediv
* [[Filippo Marinetti]] (* [[1876]]{{--}}† [[1944]]), taliansky spisovateľ
* [[Hasan Fathí]] (* [[1900]]{{--}}† [[1989]]), architekt
* [[Eric Hobsbawm]] (* [[1917]]{{--}}† [[2012]]), britský historik
* [[Džamál Abd an-Násir]] (* [[1918]]{{--}}† [[1970]]), vojak, politik a zakladateľ republiky Egypt
* [[Fawzia Egyptská]] (* [[1921]]{{--}}† [[2013]]), iránska cisárovná
* [[Omar Sharif]] (* [[1932]]{{--}}† [[2015]]), herec
* [[Georges Moustaki]] (* [[1934]]{{--}}† – [[2013]]), grécko-francúzsky spevák a lyrik
* [[Demis Russos]] (* [[1946]]{{--}}† [[2015]]), grécky spevák
== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|USA}} [[Baltimore (Maryland) |Baltimore]], [[Maryland]], [[Spojené štáty|USA]]
* {{flagicon|Slovakia}} [[Bratislava]], [[Slovensko]]
* {{flagicon|USA}} [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Spojené štáty|USA]]
* {{flagicon|Romania}} [[Konstanca]], [[Rumunsko]]
* {{flagicon|Armenia}} [[Gyumri]], [[Arménsko]]
* {{flagicon|Turkey}} [[Izmir]], [[Turecko]]
* {{flagicon|India}} [[Kanpur]], [[India]]
* {{flagicon|Bulgaria}} [[Kazanlak]], [[Bulharsko]]
* {{flagicon|Malaysia}} [[Kuching]], [[Malajzia]]
* {{flagicon|Ukraine}} [[Odesa]], [[Ukrajina]]
* {{flagicon|Russia}} [[Petrohrad]], [[Rusko]]
* {{flagicon|Greece}} [[Solún]], [[Grécko]]
* {{flagicon|China}} [[Šanghaj]], [[Čína]]
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 19.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka =
}}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
[[Kategória:Alexandria| ]]
[[Kategória:Prístavné mestá v Egypte]]
[[Kategória:Prístavné mestá Stredozemného mora]]
[[Kategória:Bývalé hlavné mestá]]
[[Kategória:Mestá na hodvábnej ceste]]
b8z9d4dojswac7omd1huwdq140ty82f
Žigmund (Svätá rímska ríša)
0
88167
8207581
8195538
2026-05-03T08:40:03Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207581
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Panovník
|meno = Žigmund
|titul = Cisár Svätej ríše rímskej
|obrázok = Pisanello 024b.jpg
|popis obrázku =
|panovanie = [[1433]]{{--}}[[1437]]
|korunovácia = [[31. máj]] [[1433]]
|pôvodné meno =
|obrázok erbu = Coat of arms of Sigismund, Holy Roman Emperor.svg
|ostatné tituly =
|dátum narodenia = [[15. február]] [[1368]]
|miesto narodenia = [[Norimberg]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]]
|dátum úmrtia = {{dúv|1437|12|9|1368|2|14}}
|miesto úmrtia = [[Znojmo]], [[České kráľovstvo]]
|miesto pochovania = [[Oradea]], [[Rumunsko]]
|predchodca = [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]]
|regent =
|nástupca = [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]]
|manžel =
|manželka = [[Mária z Anjou]]<br/>[[Barbora Celjská]]
|potomstvo = [[Alžbeta Luxemburská]]
|dynastia = [[Luxemburgovci]]
|otec = [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]]
|matka = [[Alžbeta Pomoranská]]
|titul0 = Kráľ Uhorska a Chorvátska
|panovanie0 = [[1387]]{{--}}[[1437]]
|predchodca0 = [[Mária z Anjou]]
|nástupca0 = [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht]]
|titul1 = Kráľ Nemecka
|panovanie1 = [[1411]]{{--}}[[1437]]
|predchodca1 = [[Ruprecht III. Falcký]]
|nástupca1 = [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]]
|titul2 = Kráľ Česka
|panovanie2 = [[1419]]{{--}}[[1437]]
|predchodca2 = [[Václav IV.]]
|nástupca2 = [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht]]
|portál1 =
|portál2 =
}}
'''Žigmund Luxemburský''' (* [[15. február]] [[1368]], [[Norimberg]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]] – † [[9. december]] [[1437]], [[Znojmo]], [[České kráľovstvo]]) bol [[Brandenbursko|brandenburský]] markgróf ([[1378]]{{--}}[[1388]] a [[1411]]{{--}}[[1415]]), [[Uhorsko|uhorský]] kráľ (od [[31. marec|31. marca]] [[1387]]), [[Čechy|český kráľ]] (korunovaný [[28. júl]]a [[1420]], vládol v rokoch [[1436]]{{--}}[[1437]]), [[rímskonemecká ríša|rímsky]] kráľ (zvolený v roku [[1410]] a znovu [[21. júl]]a [[1411]] korunovaný [[8. november|8. novembra]] [[1414]]), lombardský kráľ ([[25. november]] [[1431]]) a rímsko-nemecký cisár ([[31. máj]] [[1433]]).
== Životopis ==
Narodil sa v Norimbergu ako syn cisára [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] a [[Alžbeta Pomoranská|Alžbety Pomoranskej]]. Po otcovej smrti mu v roku [[1378]] pripadlo [[Brandenbursko]]. V roku [[1388]] dal Brandenbursko moravskému bratancovi [[Jošt Moravský|Joštovi]]. Po Joštovej smrti v roku [[1411]] opäť pripadlo Žigmundovi. V roku [[1415]] ho zas dal Fridrichovi I., hradnému grófovi z Norimbergu, čím urobil z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] najdôležitejšiu rodinu v Rímsko-nemeckej ríši.
V roku [[1379]] Žigmunda v Trnave zasnúbili s [[Mária z Anjou|Máriou]], dcérou uhorského a poľského kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] V roku [[1381]] [[Václav IV.]], Žigmundov najstarší nevlastný brat a český kráľ, trinásťročného Žigmunda poslal do [[Krakov]]a, aby sa – ako snúbenec Márie a tým aj perspektívny (aj) poľský kráľ – zoznámil s krajinou a jej ľudom. Václav IV. mu daroval aj [[Neumark]], aby sa tým uľahčil styk medzi Brandenburskom a Poľskom.
Po smrti Ľudovíta I. v roku [[1382]] sa Žigmundova snúbenica Mária stala kráľovnou Uhorska a Poľska, jej matka [[Alžbeta Kotromanićová|Alžbeta]] ju však zastupovala ako [[regent]]ka. Na základe toho si Žigmund začal nárokovať uhorský aj poľský trón.
Mária, Alžbeta a väčšina uhorských šľachticov Žigmundove nároky na uhorský trón odmietli. Čoskoro nato aj [[Malopoľsko|malopoľská]] šľachta odmietla prijať Žigmunda za poľského kráľa a z dcér Ľudovíta I. bola ochotná prijať za poľskú kráľovnú len tú, ktorá sa bude trvalo zdržiavať v Poľsku. Po rokovaniach medzi Alžbetou a šľachtou nakoniec bola uzavretá [[Košická dohoda]], podľa ktorej v roku [[1384]] korunovali za poľskú kráľovnú Ľudovítovu dcéru [[Hedviga I.|Hedvigu]]. Tú poľská šľachta donútila vydať sa v roku [[1386]] za litovské knieža [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislava II. Jagelovského]], ktorý sa potom stal poľským kráľom a definitívne tak ukončil poľsko-uhorskú personálnu úniu. Vznikla poľsko-litovská personálna únia, zárodok budúcej [[Poľsko-litovská únia|Poľsko-litovskej únie]].
V samotnom Uhorsku zatiaľ v roku [[1383]] vypuklo proti Alžbetinej vláde povstanie. Alžbetu podporoval rod [[Gorjanskí|Gorjanských]] na čele s palatínom [[Mikuláš I. Gorjanský|Mikulášom Gorjanským]], ktorý bol milencom a hlavným usmerňovateľom Alžbetinej politiky.
V lete roku [[1385]] Žigmund, ktorého Mária a jej okolie odmietli a podporovali ho len niektorí uhorskí magnáti a ostrihomský arcibiskup, napadol Uhorsko a obsadil [[Bratislavská župa|Bratislavskú]] a [[Nitrianska župa|Nitriansku stolicu]]. Na tento účel sa musel vzdať správy Brandenburska v prospech českého kráľa [[Václav IV.|Václava IV.]] (Žigmundovho brata), ako aj dať do zálohy časť Brandenburska a do držby Bratislavskú, Nitriansku a Trenčiansku stolicu svojim bratancom, [[Morava (región)|moravským]] markgrófom Prokopovi a Joštovi, výmenou za úver, ktorý mu poskytli. Na jeseň Žigmundovi v Uhorsku dovolili vziať si Máriu v [[Budín]]e, sčasti preto, lebo [[Karol II. (Uhorsko)|Karol II.]] Malý z neapolskej vetvy Anjouovcov pristál v Chorvátsku, aby si nárokoval uhorský trón, čo znamenalo ďalšieho nepriateľa pre vládu Márie. Po sobáši však Žigmund opustil Uhorsko a vrátil sa do Česka, aby získal viac vojska.
Zatiaľ v Uhorsku v decembri 1385 Karol II. dorazil do Budína, kde ho na nátlak prívržencov korunovali za uhorského kráľa. [[7. februára]] [[1386]] potom slovenský šľachtic [[Blažej Forgáč]], podporovateľ Márie, na popud Mikuláša Gorjanského a so súhlasom Alžbety, mečom napadol Karola II., ktorý na následky zranenia o dva týždne zomrel. K moci sa tak opäť dostali Gorjanskí a Mária s Alžbetou.
Krátko nato, na jar [[1386]], Žigmund a Václav IV. napadli Uhorsko a obsadili [[Ráb]]. Po rokovaniach s Alžbetou a Máriou Uhorsko akceptovalo záloh spomínaných slovenských stolíc Česku.
V júli toho istého roka sprievod Márie a Alžbety prepadlo vojsko [[Ján Horváti|Jána Horvátiho]] (Horvátiovci boli rod, ktorý svojho času chcel presadiť sobáš Márie so synom Karola II.). Kráľovné zajali a internovali na ich hrade [[Gomnec]] (potom na Novom Grade). [[Mikuláš I. Gorjanský]], [[Ján Gorjanský]] a [[Blažej Forgáč]] v boji padli a ich hlavy poslali vdove Karola II. do Neapolu ako dôkaz, že smrť jej manžela bola pomstená.
Keď sa Žigmund v Čechách dozvedel, čo sa stalo v Budíne, urýchlene do mesta prišiel, aby ho následne vyhlásili za hlavného krajinského kapitána. Potom sa snažil vyslobodiť internované kráľovné. Podarilo sa mu to po značných neúspechoch až s podporou vojska Benátskej republiky, ktorá chcela zabrániť vplyvu [[Neapolské kráľovstvo|Neapolského kráľovstva]] v tejto oblasti, v júni [[1387]] (v júni kapituloval [[Novi Grad]] benátskemu admirálovi a tým bola oslobodená Mária; Alžbeta zomrela už prv, lebo ju vlastnoručne zaškrtil a pred očami obliehajúcich vojsk z okna hradu vyhodil nazlostený Ján Horváti, keď sa dozvedel, že rokuje s Benátčanmi). Už predtým sa Žigmundovi 31. marca [[1387]] podarilo presadiť svoju korunováciu za uhorského kráľa.
Situácia v Uhorsku však zostala aj potom nepokojná. Na juhu stále existovali prívrženci neapolského dvora a súperenie magnátskych rodov pokračovalo (v rokoch 1392{{--}}1394 boli porazení a majetkov zbavení Horvátiovci).
Paralelne k tomu navyše po [[bitka na Kosovom poli|bitke na Kosovom poli]] (15. júna 1389) začalo Uhorsko hraničiť s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Tým sa začalo prakticky permanentné súperenie Uhorska s Osmanskou ríšou o Bosnu, [[Srbsko]] a podobné hraničné kniežatstvá a ustavičné pohraničné boje medzi Uhorskom a Osmanskou ríšou. V roku 1395 v bitke pri [[Malý Nikopol|Malom Nikopoli]] uhorské vojská dočasne zastavili osmanský postup na rumunské kniežatstvá a [[Dobrudža|Dobrudžu]]. V roku [[1396]] Žigmund zorganizoval veľkú medzinárodnú [[križiacka výprava|križiacku výpravu]] (100 000 mužov) proti Turkom, ktorá sa skončila totálnou porážkou kresťanských vojsk pri Nikopole 28. septembra 1396. V tejto bitke bolo zabitých veľa uhorských šľachticov, zajatých veľa križiakov a Turci za nich (napríklad za slovenského palatína Uhorska Leustacha z Jelšavy) požadovali výkupné. Žigmundovi sa podarilo ujsť na lodiach dolu Dunajom a zvyšky porazeného vojska ustúpili späť do Uhorska pod vedením bratislavského župana [[Stibor zo Stiboríc|Stibora zo Stiboríc a Beckova]] (prezývaného „malý slovenský kráľ“). Turci potom niekoľko mesiacov plienili v južnom Uhorsku. Očakávaný ďalší útok Turkov sa (až do roku 1408) nekonal, lebo Turci museli bojovať na východe proti [[Tamerlán]]ovi a potom vznikli v Osmanskej ríši dynastické boje.
Dôsledkom bitky pri Nikopoli však bol významný [[temešvársky snem]], ktorý prijal viaceré veľmi reštriktívne opatrenia na zvýšenie obranyschopnosti Uhorska. Jedným z opatrení bola aj (nepriamo formulovaná) zásada o nezdaniteľnosti šľachty, ktorá mala dôsledky do budúcnosti a spôsobila, že sa uhorská šľachta začala premieňať na tzv. stavy.
Problémy boli aj na severe. V roku 1395 uhorské vojská pod vedením [[Ján z Kaniže|Jána z Kaniže]] a Slováka [[Leustach z Jelšavy|Leustacha z Jelšavy]] porazili poľského kráľa Vladislava II. snažiaceho sa získať trón ako manžel dcéry Ľudovíta I. Umožnila mu to smrť Márie (tehotná padla z koňa a zomrela aj s dieťaťom) v tom istom roku, ktorá spôsobila nielen koniec storočnej vlády Anjouovcov v Uhorsku, ale najmä to, že Žigmund prestal byť legitímnym uhorským kráľom. Konflikt sa dočasne skončil mierom v Spišskej Novej Vsi z júla [[1397]].
V roku [[1397]] moravský markgróf Prokop napadol severné Slovensko, pretože Žigmund nesplatil svoj vyššie spomínaný úver, ale Prokopa porazili.
Zhruba od roku [[1400]] si už boli všetci vedomí, že osmanské nebezpečenstvo bezprostredne nehrozí. Žigmund sa teda začal venovať vývoju v Čechách a v Nemecku, netušiac, že Uhorsko bude načas opäť väčším problémom. V Uhorsku Žigmunda, ktorý si pohneval mnohých uhorských šľachticov vyhubením Horvátiovcov a Lackfiovcov, v apríli 1401 v rámci sprisahania časti šľachty (na čele so slovenským jágerským biskupom [[Tomáš Ludanický|Tomášom Ludanickým]] a s Jánom z Kaniže) detronizovali a internovali v Budíne (potom vo [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrade]], potom v [[Šiklóš]]i). V júni sprisahanci zvolali vlastný snem v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] (teda pri Ludanického rodisku) a ponúkli uhorský trón poľskému kráľovi Vladislavovi II. Ten ihneď poslal vojsko k hraniciam na [[Spiš (región)|Spiši]], ale tam sa zastavil. V lete moravskí markgrófi Jošt a Prokop kvôli stále otvorenej už spomínanej pohľadávke spolu s Žigmundovým spojencom Stiborom zo Stiboríc zo Slovenska napadli západné Slovensko (Bratislavu, [[Svätý Jur]] a Trnavu). Táto úspešná invázia spôsobila, že časť sprisahancov presadila Žigmundove prepustenie (jeseň) výmenou za Žigmundov sľub, že konšpirátorom udelí milosť a splní ich podmienky (toto Žigmund potvrdil na uhorskom sneme v Pápe 29. októbra). Dôsledkom bol vznik tzv. [[šiklóšska liga|šiklóšskej ligy]] – novej vládnucej kliky v Uhorsku. V klike mali hlavné slovo páni z Celje, ktorí aj zasnúbili Žigmunda so svojou maloletou dcérou Barborou Celjskou.
Po vymenovaní za miestodržiteľa v Česku Žigmund uzavrel dedičskú zmluvu s Albrechtom Habsburským; na dobu svojej neprítomnosti v Uhorsku vymenoval Albrechta za svojho miestodržiteľa.
Zhruba v tom istom čase v roku [[1403]] syn nebohého Karola II., [[Ladislav Neapolský]], podporovaný [[pápež]]om, spolu so svojimi uhorskými spojencami prenikol do dnešného Maďarska z Dalmácie, ktorú obsadil už v roku [[1402]]. Žigmund bol vtedy v Česku. Zároveň vypuklo povstanie pod vedením Tomáša Ludanického na juhozápadnom Slovensku. V júli 1403 Ladislavove vojská porazil Stibor zo Stiboríc a v auguste a septembri ich porazili Žigmundove vojská. Medzitým 9. augusta v Bratislave Žigmund, nahnevaný skutočnosťou, že Ladislav mal pápežovu podporu, zakázal uhorskej cirkvi odvádzať akékoľvek poplatky [[Rím]]u a prijímať odtiaľ akékoľvek príkazy. Nato pápež Žigmunda exkomunikoval a Žigmund zas na oplátku na sneme v Bratislave v roku 1404 vydal ''[[Placetum regium]]'', ktorým obmedzil práva pápeža v Uhorsku a do niektorých cirkevných funkcií menoval svetských gubernátorov.
Vidiac, že na uhorskú šľachtu sa nemôže spoľahnúť, pokúsil sa Žigmund nájsť spojenca v kráľovských mestách. V roku 1405 vydal tzv. [[menší dekrét]], ktorým vyhlásil veľa miest za slobodné kráľovské mestá a vytvoril akýsi kráľovský mestský stav. Z finančných dôvodov však mnohé tieto mestá čoskoro odovzdal šľachticom, takže počet a vplyv kráľovských miest klesal. Celý projekt podpory od miest stroskotal, preto Žigmund neskôr vymyslel [[Dračí rád]] (pozri nižšie).
Potom Žigmund pacifikoval nové povstanie na juhu Uhorska (opäť podporované Ladislavom Neapolským) opätovným podmanením Bosny a Srbska 1408/1409 a obnovil spojenectvo s Habsburgovcami. V rámci tohto povstania Žigmund osobne viedol aj veľkú križiacku výpravu proti Chorvátom a Bosniakom, ktorá sa skončila [[bitka pri Dobore|bitkou pri Dobore]] (1408).
V novembri [[1405]] sa Žigmund oženil s Barborou Celjskou. V roku 1408 Žigmund a Barbara založili [[Dračí rád]], ktorého prvými členmi boli Žigmund a jeho žena a 22 uhorských [[barón]]ov (aj zo Slovenska). Rád bol politicky dôležitý, lebo Žigmund sa zaviazal, že aspoň s piatimi členmi rádu vždy najprv prediskutuje všetky dôležité otázky rádu a Uhorska.
V roku [[1409]] Žigmund uzavrel spojenectvo s [[Rád nemeckých rytierov|Rádom nemeckých rytierov]] proti Poľsku. V apríli [[1410]] Žigmund rokoval s [[Litva|litovským]] vojvodom Vitoldom (bez prítomnosti poľského kráľa) v [[Kežmarok|Kežmarku]], aby odhovoril Poľsko od vojny proti Rádu nemeckých rytierov. Rokovania boli neúspešné a Poľsko neskôr svoju vojnu vyhralo v [[bitka pri Grunwalde|bitke pri Grunwalde]] 15. júla. Na jeseň 1410 Poliaci odrazili menšie uhorské útoky vedené Stiborom zo Stiboríc v južnom Poľsku. V marci roku 1412 Žigmund a Poľsko a Litva podpísali v Starej Ľubovni mier po tom, ako bolo už v novembri 1411 podpísané prímerie medzi Poľskom a Uhorskom vo Vyšných Šromovciach (Sromowce Wyźne v dnešnom Poľsku). Žigmund mier s Vladislavom podpísal pre vypuknutie novej vojny s Benátkami, ktoré sa chceli zmocniť Dalmácie, a ktoré ho nútilo požičať si od Vladislava peniaze. V októbri 1412 preto dal výmenou za 37 000 kôp [[pražšský groš|pražských grošov]] do zálohy Poľsku 13 [[Spiš (región)|spišských]] miest, Starú Ľubovňu, [[Podolínec]] a [[Hniezdne]].
V roku [[1410]] Žigmunda zvolila časť [[kurfirst]]ov za nemeckého (rímskeho) kráľa. V roku 1411 ho po smrti [[Ruprecht Falcký|Ruprechta Falckého]] zvolili za nemeckého kráľa druhý raz a definitívne. V tom istom roku bola Žigmundova dcéra Alžbeta (dvojročná) zasnúbená s Albrechtom Habsburským (štrnásťročný) v Bratislave a Žigmund proklamoval Albrechta za svojho dediča. V roku [[1421]] sa v Bratislave konala svadba Žigmundovej dcéry Alžbety a Albrechta Habsburského
V roku [[1411]] sa začala [[uhorsko-benátska vojna]]. V roku [[1412]] odišiel do poľa aj sám Žigmund a zotrval v zahraničí vyše 6 rokov. V roku [[1413]] bol Žigmund po fakticky prehranej vojne nútený uzavrieť s Benátkami mier na 5 rokov a odstúpiť im väčšinu Dalmácie. V roku [[1415]] opäť stratil Bosnu, čomu dopomohla Osmanská ríša. V roku 1419 Žigmund Benátčanov z Dalmácie vypudil.
Žigmund zorganizoval [[kostnický koncil]] (konal sa 1414{{--}}1418), na ktorom bola odstránená pápežská schizma trvajúca od roku 1387, a na ktorom sa však na druhej strane rozhodlo o upálení Jána Husa (v 1415). Hoci Žigmund predtým zaručil Husovi svojím glejtom bezpečnosť, nezabránil jeho odsúdeniu a upáleniu, pretože videl, že podpora Husa ohrozuje jeho politiku na koncile. Z tohto činu neskôr vyplynul jeho zápas o českú korunu a nenávisť Čechov voči jeho osobe.
Na jeseň [[1419]] na juhu Uhorska vypukli boje proti Turkom. V decembri 1419 s nimi Žigmund vo Veľkom Varadíne uzavrel mier na 5 rokov.
Od decembra 1419, kedy zomrel Václav IV., sa Žigmund úplne sústredil na získanie českého trónu. Dal sa korunovať za českého kráľa, ale čáslavský snem ho českého trónu zbavil v roku [[1421]]. V rokoch [[1419]] až [[1435]] stál Žigmund na čele boja proti husitom v Česku a okolí. Podarilo sa mu ich zdolať, až keď v ich radoch došlo k vnútornému rozkolu.
Barbora Celjská bola údajne energická žena a roku [[1419]] jej Žigmund, údajne pre neveru, odobral všetky príjmy a vypovedal ju do Oradey. Po uzmierení jej však v roku 1424 daroval odvody zo stredoslovenských banských miest, Zvolenský zámok a niekoľko hradných panstiev (napríklad [[Trenčiansky hrad]]). Neskôr Barbora otvorene vystupovala proti Žigmundovým záujmom, preto ju Žigmund dal krátko pred svojou smrťou uväzniť.
V roku [[1424]] rokoval s [[Byzantská ríša|byzantským]] cisárom [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Jánom VIII.]] v Uhorsku.
V roku [[1428]] Žigmundove vojská utrpeli porážku pri obliehaní Turkov na hrade Golubac v Srbsku; Uhorsko stratilo Valašsko a Srbsko. V roku 1429 s Turkami uzavrel trojročné prímerie.
V rokoch [[1428]] až [[1435]] českí husiti uskutočňovali svoje spanilé jazdy aj na Slovensko, čo prinútilo Žigmunda opäť sa venovať Uhorsku. Okolo roku 1430 sa Žigmund rozhodol, že vďaka centrálnej polohe Bratislavy v jeho stredoeurópskej ríši premení Bratislavský hrad na najväčší hrad v Európe a sídlo jeho ríše. V rokoch 1430{{--}}1435 sa síce uskutočnila veľká rekonštrukcia hradu, ale Žigmund na hrade nakoniec nesídlil (sídlil v meste pod hradom) a plány sa nerealizovali. Za Žigmundovej vlády sa však uskutočnili veľkolepé prestavby aj iných hradov.
Roku 1433 sa Žigmund stal – ako prvý vladár Uhorska vôbec – aj rímskym cisárom.
V marci 1435 Žigmund vydal na sneme v Bratislave tzv. ''[[Decretum maius]]'', ktorým reformoval súdnictvo. Okrem toho vydal dekrét týkajúci sa obrany proti Husitom, v ktorom sa zaviazal platiť za obranu západného Slovenska z vlastných zdrojov.
V rokoch [[1433]]{{--}}[[1434]] dosiahol Žigmund všetky svoje politické ciele. V roku 1434 vypracoval projekt reformy rímskonemeckej ríše. V roku [[1436]] sa presťahoval do Prahy. V roku 1437 sa konal ríšsky snem v Chebe, kde sa diskutovalo o reforme rímskonemeckej ríše. V decembri [[1437]] zomrel v Znojme. Nezanechal mužských potomkov.
== Význam ==
Žigmund bol významný [[Európa|európsky]] politik vrcholného [[stredovek]]u. Bojoval s osmanskými Turkami, zaslúžil sa o reformu [[cirkev|cirkvi]] ([[Kostnický koncil|koncily v Kostnici]] a v [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazileji]]), reformoval ríšu. V týchto snahách často býval osamotený. Ako prvý vytvoril podunajské súštátie, ktoré pozostávalo z uhorského a českého kráľovstva a Rímsko-nemeckej ríše a zrejme malo byť hrádzou proti dravej osmanskej expanzii. K jeho ďalšiemu rozšíreniu smeroval tiež sobáš Žigmundovej dcéry Alžbety s rakúskym arcivojvodom [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrechtom V. Habsburským]], ktorý bol predurčený za dediča Žigmundových dŕžav.
Počas celej svojej vlády Žigmund musel bojovať proti rôznym nepriateľom: proti osmanským Turkom (od roku 1389), proti viacerým uhorským magnátom, proti [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislavovi II. Jagelovskému]] z Poľska (1395{{--}}1412), proti [[Ladislav Neapolský|Ladislavovi Neapolskému]] (1403), proti [[husiti|husitom]] (1419{{--}}1437) a proti [[Benátky|Benátkam]] (opakovane).
V Uhorsku bol prevažne neobľúbený, pretože hneď na začiatku dal Moravanom do zálohy západné Slovensko, ďalej preto, že kruto postupoval proti odporcom, ale najmä preto, že štedro obdarúval svojich prívržencov (dve tretiny z dovtedajších kráľovských majetkov dal do trvalej držby prevažne veľmožom a z ich vplyvu sa potom nevedel vymaniť). V šľachtickej tradícii je považovaný za falošného, vierolomného a pomstychtivého panovníka. Na druhej strane neslobodno zabudnúť, že pomerne úspešne bránil juh Uhorska proti viacerým nepriateľom.
Aj v [[Česko|Česku]] bol neobľúbený, tu však pre upálenie [[Ján Hus|Jána Husa]] (po jeho upálení dostal prezývku „líška ryšavá“). [[Husiti|Husitská revolúcia]] v Čechách mu napokon bránila prevziať vládu v Českom kráľovstve celých šestnásť rokov.
== Rodina ==
* otec [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]]
* matka [[Alžbeta Pomoranská]], štvrtá manželka Karola IV.
* manželka (1382{{--}}1395) [[Mária z Anjou|Mária Uhorská]]; nenarodené dieťa zomrelo s matkou
* manželka (od 1405) [[Barbora Celjská]]
* dcéra [[Alžbeta Luxemburská]], od 1421 manželka [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrechta Habsburského]]
== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Žigmund'''
|2 = [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]]
|3 = [[Alžbeta Pomoranská]]
|4 = [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]]
|5 = [[Eliška Přemyslovna]]
|6 = [[Bogislav V. Pomoranský]]
|7 = [[Alžbeta Poľská]]
|8 = [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII.]]
|9 = [[Margaréta Brabantská]]
|10 = [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]]
|11 = [[Guta Habsburská]]
|12 = Wartislaw IV. Pomoranský
|13 = Alžbeta z Lindau-Ruppinu
|14 = [[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimír III. Veľký]]
|15 = [[Aldona Litovská]]
|16 = [[Henrich VI. (Luxembursko)|Henrich VI.]]
|17 = [[Beatrix z Avesnes]]
|18 = [[Ján I. (Brabantsko)|Ján I.]]
|19 = [[Margaréta Flanderská]]
|20 = [[Přemysl Otakar II.]]
|21 = [[Kunhuta Haličská|Kunhuta Uhorská]]
|22 = [[Rudolf I. Habsburský]]
|23 = [[Gertrúda z Hohenbergu]]
|24 = [[Bogislav IV. Pomoranský]]
|25 = Margaréta z Rügenu
|26 = Ulrich I. z Lindow-Rupinu
|27 = Adela zo Schladenu
|28 = [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislav I.]]
|29 = [[Hedviga Kališská]]
|30 = [[Gediminas]]
|31 = Jewna
}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Dvořáková | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Čierna kráľovná Barbora Celjská : životný príbeh uhorskej, rímsko-nemeckej a českej kráľovnej | vydavateľ = Vydavateľstvo Rak - Historický ústav SAV | miesto = Budmerice - Bratislava | rok = 2013 | vydanie = 1 | počet strán = 303 | isbn = 978-80-85501-60-5 | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Drška | meno = Václav | odkaz na autora = | titul = Zikmund Lucemburský : Liška na trůně | vydavateľ = Epocha | miesto = Praha | rok = 1996| vydanie = 1 | počet strán = 88 | isbn = 80-902129-0-5 | jazyk = po česky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kavka | meno = František | odkaz na autora = | titul = Poslední Lucemburk na českém trůně : Králem uprostřed revoluce | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1998 | vydanie = 1 | počet strán = 296 | isbn = 80-204-0680-8 | jazyk = po česky }}
== Pozri aj ==
* [[Luxemburgovci]]
* [[Zoznam panovníkov Česka]]
* [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov]]
* [http://fmg.ac/Projects/MedLands/BOHEMIA.htm#_Toc154062933 Krátke heslá o českých panovníkoch v anglickom jazyku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210420161717/http://fmg.ac/Projects/MedLands/BOHEMIA.htm#_Toc154062933 |date=2021-04-20 }}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sigismund, Holy Roman Emperor}}
{{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Luxemburgovci]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Kurfirsti]]
[[Kategória:Katolícki panovníci]]
[[Kategória:Osobnosti križiackych výprav]]
[[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Norimbergu]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Rytieri Podväzkového rádu]]
nk640bcv0vl1vdanog2sm11e1pizluf
Záhradníctvo
0
90564
8207216
7683095
2026-05-02T13:54:42Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207216
wikitext
text/x-wiki
'''Záhradníctvo''' je odvetvie [[poľnohospodárska výroba|poľnohospodárskej výroby]] zamerané na [[pestovanie]] [[ovocie|ovocia]], [[zelenina|zeleniny]] a [[okrasná rastlina|okrasných rastlín]], najmä [[kvetina|kvetín]].
== Odvetvia záhradníctva ==
Základné rozdelenie záhradnictva sa delí na niekoľko základných odvetví <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.| odkaz na autora = | titul = Záhradnícka výroba na Slovensku| url = https://cdv.uniba.sk/fileadmin/cdv/UTV/studijne-materialy/hricovsky-zahradnicka-vyroba-na-slvoensku.pdf| vydavateľ = Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzita Komenského v Bratislave| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi najdôležitejšie patria:
* '''úžitkové záhradníctvo:'''
** [[zeleninárstvo]]
** [[ovocinárstvo]]
** [[vinohradníctvo]]
* '''okrasné záhradníctvo:'''
** [[sadovníctvo]]
** [[kvetinárstvo]]
** [[arboristika]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arboristika| url = https://www.ldf.mendelu.cz/26667-arboristika| vydavateľ = Lesnická a dřevařská fakulta Mendelovy univerzity v Brně | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Vzdelávanie na Slovensku ==
* študijné a učebné odbory<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.uips.sk/ciselniky/ciselniky-studijnych-a-ucebnych-odborov |dátum prístupu=2010-01-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130824160940/http://www.uips.sk/ciselniky/ciselniky-studijnych-a-ucebnych-odborov |dátum archivácie=2013-08-24 }}</ref>
* stredná škola
** Záhradníctvo
** Záhradník
** Záhradnícka výroba a služby
** Pracovník pre záhradnú tvorbu, zeleň a služby
** Viazač - aranžér kvetín
*vyská škola
** Záhradníctvo
** Krajinné inžinierstvo
** Záhradná a krajinná architektúra
=== Stredné školy ===
* Stredná odborná škola, Pruské - odbor 4571 2 záhradník, 4569 2 viazač- aranžér kvetín
* [[Stredná odborná škola, Banská Bystrica]] - odbor 4571 H záhradník <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štúdium, Študijné odbory| url = https://www.sosbanbb.sk/studium/| vydavateľ = Stredná odborná škola, Pod Bánošom, Banská Bystrica| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
* [[Spojená škola Čaklov]] (vznikla spojením škôl: Stredná poľnohospodárska a záhradnícka škola, Stredná priemyselná škola dopravná, Stredné odborné učilište poľnohospodárske a Učilište poľnohospodárske) - študijný odbor: 4571 H záhradník (záhradníčka) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štúdium,
Učebné odbory| url = https://sscaklov.sk/ucebne-odbory.html| vydavateľ = Spojená škola Čaklov| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
* [[Stredná odborná škola záhradnícka Gustáva Čejku v Malinove]]
* [[Odborné učilište internátne Nová Ves nad Žitavou]] - od roku [[1958]] odbor [[pestovateľ]]-[[chovateľ]] v súčasnosti je odbor zameraný na [[kvetinárstvo]], [[zeleninárstvo]], [[sadovníctvo]] - Odbor: 4572 G poľnohospodárska výroba, 09 záhradníctvo: kvetinár, zeleninár, sadovník <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odborný výcvik| url = https://ouinvnz.edupage.org/text11/| vydavateľ = Odborné učilište internátne Nová Ves nad Žitavou| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
* [[Spojená škola Rakovice]] (vytvorena zlúčením škôl: Stredná odborná škola Rakovice a Stredná odborná škola záhradnícka Piešťany)
** organizačná zložka: Stredná odborná škola regionálneho rozvoja, Rakovice - odbor - 45 69 H viazač-aranžér kvetín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Učebné odbory| url = https://sosrakovice.edupage.org/text4/| vydavateľ = Stredná odborná škola regionálneho rozvoja, Rakovice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
** organizačná zložka: [[Stredná odborná škola záhradnícka Piešťany]] odbor: 4228 M záhradnícka výroba a služby, 4240 M záhradný dizajn <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štúdium, Študijné odbory| url = https://szaspn.edupage.org/a/studijne-odbory | vydavateľ = Stredná odborná škola záhradnícka Piešťany| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
* [[Stredná odborná škola, Prievidza]] - odbory: 4211 6 26 Záhradníctvo - sadovnícka a krajinárska tvorba <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oškole, Študijné odbory| url = https://sosvinpd.edupage.org/text10/| vydavateľ = Stredná odborná škola, Prievidza| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
* [[Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline]] - Záhradníctvo, štud. odbor 4211 M – 26 sadovnícka a krajinárska tvorba (záhradná architektúra) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzači, 4211 M Záhradníctvo| url = https://www.sospsvza.sk/studium/zahradnictvo/| vydavateľ = Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
* v minulosti:
** Stredná poľnohospodárska škola v Michalovciach
=== Univerzity a vysoké školy ===
* [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] - [[Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva| url = https://www.fzki.uniag.sk/| vydavateľ = Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
v minulosti: ([[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] - Fakulta architektúry - odbor Krajinná a záhradná architektúra)
== Literatúra ==
* VÁLEK, Jozef, KVÍČALA, František: Záhradníctvo II., SVPL, [[1961]], z českého originálu Záhradnictví preložil František Holec,
* [[Anna Horynová|HORYNOVÁ, Anna]] a kolektív: ''Květinářství-Sadovnictví'', SZN, Praha, [[1969]],
* [[Anna Horynová|HORYNOVÁ, Anna]]a a kolektív: ''Záhradníctvo 1. - ovocinárstvo, zeleninárstvo'', [[Príroda (vydavateľstvo)|Príroda]], [[1970]]
* [[Anna Horynová|HORYNOVÁ, Anna]] a kolektív: ''Záhradníctvo 2. - kvetinárstvo, sadovníctvo'', [[Príroda (vydavateľstvo)|Príroda]], [[1970]], z českého originálu: ''Praktické zahradnictví 2 - květinářství, sadovnictví'', SZN, 1969, 2v., kolektív: Viktor Braun, František Kvíčala, Ján Pokorný, Irena Šeborová, ilustrácie: Karel Švarc, J. Kindsor, preložili: Zoltán Lelkes, František Záruba,
* PEVNÁ, Vlastimila: ''Záhradníctvo - zeleninárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo'', [[Príroda (vydavateľstvo)|Príroda]], [[1980]], (3. vydanie, [[1989]], ISBN 80-07-00039-9,)
* HURYCH, Václav: ''Sadovníctvo'', 1995, Príroda, Bratislava, preklad: Klára Vančeková, ISBN 80-07-00755-5 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sadovníctvo 1| url = https://www.databazeknih.cz/knihy/sadovnictvo-1-295884| vydavateľ = Databazeknih.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
* HURYCH, Václav: ''Sadovníctvo 2'', 1995, Príroda, Bratsialava, preklad: Klára Vančeková, ISBN 80-07-00765-2
* JUREKOVÁ Zuzana a kolektív (GREGOROVÁ, Helena; JAKÁBOVÁ, Anna; PAGANOVÁ, Viera; PINTÉR, Eduard; RAČEK, Marcel; VALŠÍKOVÁ-FREY, Magdaléna: ''Slovenské záhradníctvo: (trendy vedy, praxe a vysokoškolského vzdelávania)'', 2005, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra, ISBN 80-8069-629-2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské záhradníctvo : (trendy vedy, praxe a vysokoškolského vzdelávania)| url = https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000347000| vydavateľ = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[poľnohospodárstvo]]
* [[dendrológia]]
* [[botanika]]
* [[šľachtiteľstvo]]
* [[semenárstvo]]
* [[údržba zelene]]
* [[park]]
* [[záhrada]]
* [[záhradná architektúra]]
* [[záhradné centrum]]
* [[ovocná škôlka]]
* [[okrasná škôlka]]
* [[trvalková škôlka]]
== Galéria ==
<small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small>
<gallery>
Image:TomateJungpflanzenAnzuchtNiederlande.jpg|Pestovanie plánt paradajok v [[skleník]]och
Image:Apfelplantage Seetermüher Marsch.jpg|Jabloňový sad
Image:Alternanz Elstar.jpg|Ovocný sad
Image:Kiwi Fruit Orchard n.jpg|Ovocný kivi sad
Image:Pelargonium zonale rooted cutting 2005-12-15.jpg|Sadenice muškátu (''[[Pelargonium zonale]]'')
Image:Greenhouse 8.JPG
Image:Greenhouse 7.JPG
Image:Mulch shredded yard waste.JPG|Mulčovacia kôra
Image:Wurzelboden einer Topfpflanze während des Umtopfens.JPG|Zakorenená rastlina
Image:Kübelpflanzen1.jpg|Rôzne druhy záhradných rastlín
Image:2008-07-26 Clark GCS-15 forklift transporting potted trees.jpg|Prenos väčších rastlín
</gallery>
== Iné projekty ==
{{projekt|wikt=záhradníctvo|commons=Category:Gardening}}
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvz/zahradnictvo.html}}
{{Záhradníctvo}}
{{Záhradnícky výhonok}}
[[Kategória:Záhradníctvo| ]]
5sjtum68a3ild70a4yobky2p1skutiv
Štatutárny orgán
0
98560
8207502
8192021
2026-05-03T02:47:54Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207502
wikitext
text/x-wiki
'''Štatutárny orgán''' je (v slovenských právnych predpisoch) osoba alebo skupina osôb, ktorá je na základe zákona alebo zakladateľského dokumentu [[právnická osoba|právnickej osoby]] oprávnená konať (t. j. robiť [[právny úkon|právne úkony]]) v mene tejto právnickej osoby vo všetkých veciach. Je to teda ten orgán právnickej osoby, ktorého konanie sa považuje priamo za konanie právnickej osoby, pre ktorú je činný. Konkrétna podoba štatutárneho orgánu závisí od toho, o akú konkrétnu právnickú osobu ide; príklady štatutárneho orgánu sú: [[konateľ]], viacerí konatelia, [[predstavenstvo]], [[výbor]], [[riaditeľ]], určitý jednotlivý [[spoločník]], viacerí spoločníci, určitý jednotlivý [[pracovník]] a pod. Štatutárny orgán je často poverený aj riadením právnickej osoby. Podrobnosti pozri nižšie.
== Definícia ==
Výraz štatutárny orgán má tri významy:
* 1. V súčasných slovenských (a do roku 2013 aj českých) právnych predpisoch je štatutárny orgán orgán (osoba alebo kolektívna skupina osôb), ktorým - buď na základe príslušného zakladateľského dokumentu (napr. spoločenskej zmluvy či stanov) či organizačného predpisu, alebo na základe zákona - právnická osoba koná navonok (t. j. robí právne úkony) vo všetkých veciach. Inak povedané je to osoba alebo kolektívna skupina osôb, ktorá je na základe príslušného zakladateľského dokumentu (organizačného predpisu) alebo zákona oprávnená konať v mene (presnejšie: menom) právnickej osoby vo všetkých veciach. Štatutárny orgán môže byť určitý jednotlivý spoločník, viacerí spoločníci, určitý jednotlivý pracovník, riaditeľ, konateľ, viacerí konatelia, predstavenstvo, výbor a pod.<ref>§ 20 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník</ref><ref name="r1">§ 13 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník</ref><ref>§ 20-21 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník</ref><ref>štatutárny orgán. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 710
}} (Poznámky: 1. Heslo je okopírované aj vo FILITe, 2. Z definície uvedenej v ''Malej slovenskej encyklopédii'' – zrejme omylom - vypadli dôležité slová „vo všetkých veciach“</ref><ref name="Kom">Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007… ; Zákon o obchodnom registry …. IX. doplnené vydanie. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2007. ISBN 978-80-88929-93-2. S. 24</ref><ref>statutární orgán. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' 5 Pom{{--}}S. Praha: Academia, 1987. s. 858.</ref><ref name="Zád">ZÁDĚRA, Filip. Obchodněprávní a pracovněprávní aspekty výkonu funkce členů statutárních orgánů v obchodních společnostech (Disertační práce. Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta právnická). [online]. Plzeň, 2011 [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: [https://otik.uk.zcu.cz/bitstream/11025/5784/1/DSP_final_tisk.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (sčasti publikovné aj v Právní fórum 11-12/2011 pod názvom: Pojem a relexe statutárního orgánu v českém právu obchodních společností, dostupné na: [http://www.ichtius.cz/data/novinky/S-201212-PravniForum-PojemAReflexeStatutarnihoOrganuVCEskemPravuObchodniSpolecnosti-1111.pdf] ), S. 43-44</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statutární orgán | url = https://iuridictum.pecina.cz/w/Statut%C3%A1rn%C3%AD_org%C3%A1n | vydavateľ = iuridictum.pecina.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171114202830/https://iuridictum.pecina.cz/w/Statut%C3%A1rn%C3%AD_org%C3%A1n | dátum archivácie = 2017-11-14 }}</ref> Štatutárny orgán je často poverený aj vnútorným riadením bežného chodu právnickej osoby (t.j. v obchodnom práve najmä tzv. obchodným vedením), ale nie je to priamo súčasť jeho definície. <ref>§ 134, 191, 243 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník</ref><ref name=UPJS/>
*2. V českých právnych predpisoch od roku 2014 je štatutárny orgán orgán právnickej osoby (osoba alebo kolektívna skupina osôb), ktorý je na základe zakladateľského právneho úkonu, zákona alebo rozhodnutia orgánu verejnej moci oprávnený konať navonok (t. j. robiť právne úkony) za právnickú osobu (t. j. zastupovať navonok právnickú osobu) vo všetkých veciach. Príklady sú zhodné s príkladmi uvedenými v bode 1 a aj tu platí, že štatutárny orgán býva poverený aj obchodným a podobným vedením právnickej osoby . Rozdiel oproti definícii z bodu 1 je, ako vidno, v podstate len v tom, že kým v bode 1. právnická osoba priamo koná štatutárnym orgánom, v bode 2. je právnická osoba zastupovaná štatutárnym orgánom.<ref>§163 – 164 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník</ref><ref>§ 194, 195, 435, 463, 705, 706 zákona č. 90/2012 Sb. Zákon o obchodních společnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích) </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Univerzita Karlova, Právnická fakulta | odkaz na autora = | titul = Výjezdní seminář z obchodního práva Obchodní korporace na prahu „nového světa“ 26. – 28. dubna 2013 , Změny v právní úpravě jednání za obchodní korporaci , Josef Kříž, 5. ročník PF UK | url = https://www.prf.cuni.cz/josef-kriz-1404046219.html | vydavateľ = prf.cuni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171114202808/https://www.prf.cuni.cz/josef-kriz-1404046219.html | dátum archivácie = 2017-11-14 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Petr | meno = Vít | autor = | odkaz na autora = | titul = Praktický právní průvodce pro neziskové organizace (podle nového občanského zákoníku) | vydanie = | vydavateľ = Grada Publishing a.s. | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 160 | url = | isbn = 978-80-247-9768-7 | kapitola = | strany = 53| jazyk = }}</ref>
*3. Zriedkavo v českej, slovenskej, rakúskej a nemeckej právnej teórii, okrem toho napr. v talianskom či francúzskom práve (sekundárne aj v prekladoch do angličtiny{{#tag:ref|V anglických textoch písaných mimo anglosaských krajín (napr. v medzinárodných organizáciách) a v prekladoch do angličtiny sa výraz vyskytuje v podobe statutory organ alebo statutory body ako doslovný preklad nemeckého, francúzskeho atď. „statutarisches Organ“, „organe statutaire“ atď.<ref name=IT/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statutory Organs | url = http://www.igkk.org/en/statutory-organs/ | vydavateľ = igkk.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bank for International Settlements Profile 2000| url = https://www.bis.org/about/profil2000.htm | vydavateľ = bis.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>a vyskytuje sa (nevhodne) aj ako doslovný preklad slovenského a českého “štatutárny orgán” (v ponínamí podľa Občianskeho zákonníka) <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Varrenti | meno = Alessandro | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Fernando de las Cuevas | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hurlock | meno3 = Matthew | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Shareholders' Rights (Jurisdictional Comparisons) | vydanie = | vydavateľ = Sweet & Maxwell | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 512 | url = | isbn = 978-0-9565440-8-7 | kapitola = | strany = 91 | jazyk = }}</ref>. V samotných anglosaských krajinách však výraz „statutory organ“ a „statutory body“ znamená niečo úplne iné, a to „zákonný orgán“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = statutory body Meaning in the Cambridge English Dictionary | url = https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/statutory-body?a=business-english | vydavateľ = dictionary.cambridge.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>staturory. In: GARNER, Bryan A., ed. Black’s Law Dictionary. 9th ed. St. Paul, MN : West, 2009. ISBN 9780314199492.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ginsberg | meno = Morris | autor = | odkaz na autora = | titul = Law and Opinion in England in the 20th Century | vydanie = | vydavateľ = University of California Press | miesto = | rok = 1959 | počet strán = 407 | url = | isbn = | kapitola = | strany =238 | jazyk = }}</ref>|group=pozn}}) a v česko-slovenských predpisoch do 50. rokov výraz štatutárny orgán znamená akýkoľvek orgán právnickej osoby zakotvený v jej „štatúte“, čiže zakladateľskom dokumente resp. organizačnom predpise (napr. stanovách, spoločenskej zmluve). Je to teda prakticky akýkoľvek oficiálny vnútorný orgán právnickej osoby, t.j. nielen taký, ktorý koná menom právnickej osoby (ad definicía z bodu 1) či zastupuje právnickú osobu navonok (ad definícia z bodu 2)<ref>ZÁDĚRA, Filip. Obchodněprávní a pracovněprávní aspekty výkonu funkce členů statutárních orgánů v obchodních společnostech (Disertační práce. Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta právnická). [online]. Plzeň, 2011 [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: [https://otik.uk.zcu.cz/bitstream/11025/5784/1/DSP_final_tisk.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (sčasti publikovné aj v Právní fórum 11-12/2011 pod názvom: Pojem a relexe statutárního orgánu v českém právu obchodních společností, dostupné na: [http://www.ichtius.cz/data/novinky/S-201212-PravniForum-PojemAReflexeStatutarnihoOrganuVCEskemPravuObchodniSpolecnosti-1111.pdf] ), S. 42-43</ref><ref>Krejci, Heinz. Privatrecht. 5. Aufl. Wien : Manz, 2002 ISBN 978-3-214-00082-0, S. 42, 73</ref><ref name="r2">http://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/543/718952983_189537_32976_755</ref> <ref>štatutárny. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wilhelm | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kapitalgesellschaftsrecht | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 572 | url = | isbn = 978-3-89949-461-7 | kapitola = | strany = 453| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Andersen | meno = Uwe | autor = | odkaz na autora = | titul = Handwörterbuch Internationale Organisationen | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 487 | url = | isbn = 978-3-322-86673-8 | kapitola = | strany = 196| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bank für internationalen Zahlungsausgleich – Profil – März 2002 | url = https://www.bis.org/about/profil2002_g.pdf | vydavateľ = bis.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }} s. 1</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ORGANI SOCIALI, ORGANI STATUTARI NELLE SOCIETÀ | url = http://www.bankpedia.org/index.php/it/119-italian/o/21456-organi-sociali-organi-statutari-nelle-societa | vydavateľ = bankpedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Organes statutaires | url = http://www.academie-agriculture.fr/academie/fonctionnement/organes-statutaires | vydavateľ = academie-agriculture.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=IT>SG.A.2 (en, sk). In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IATE | url = http://iate.europa.eu/SearchByQuery.do?method=searchDetail&lilId=3566651&langId=&query=SG.A.2%20&sourceLanguage=sk&domain=0&matching=&start=0&next=1&targetLanguages=s | vydavateľ = iate.europa.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>statut, statutární. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 6. R – S. Praha: Československý kompas, 1932. s. 939-940</ref>
Nasledujúci text sa zaoberá (prevažne) prvou z vyššie uvedených definícií.
== Štatutárny orgán v slovenských právnych predpisoch ==
=== Staršia právna úprava ===
Termín štatutárny orgán nájdeme občas v česko-slovenských právnych predpisoch, ale aj mimo nich, do 60. rokov 20. stor. ešte vo význame vyššie označenom vyššie ako definícia číslo 3.<ref> vládne nariadenie 2/1936 Sb. (§6, §11, §19)</ref><ref>dekrét presidenta republiky 139/1945 Sb. (§ 4)</ref><ref> vládne nariadenie 8/1947 Sb. (§1, § 6)</ref><ref>zákon č. 145/1947 Sb. (§ 16)</ref><ref>vyhláška č. 127/1962 Zb. (§ 25)</ref><ref>ZÁDĚRA, Filip. Obchodněprávní a pracovněprávní aspekty výkonu funkce členů statutárních orgánů v obchodních společnostech (Disertační práce. Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta právnická). [online]. Plzeň, 2011 [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: [https://otik.uk.zcu.cz/bitstream/11025/5784/1/DSP_final_tisk.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (sčasti publikovné aj v Právní fórum 11-12/2011 pod názvom: Pojem a relexe statutárního orgánu v českém právu obchodních společností, dostupné na: [http://www.ichtius.cz/data/novinky/S-201212-PravniForum-PojemAReflexeStatutarnihoOrganuVCEskemPravuObchodniSpolecnosti-1111.pdf] ), S. 42</ref><ref>http://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/543/717714865_165484_31682_771</ref><ref name="r2" />
Termín štatutárny orgán v dnešnom úzkom ponímaní, t.j. podľa vyššie uvedenej definície č. 1, zaviedol počas socializmu Hospodársky zákonník (čiže zákon 109/1964 Zb.), ktorý od roku 1964 do apríla roku 1990 hovoril toto: „(§ 20) Socialistické organizácie konajú prostredníctvom svojich (štatutárnych i iných) orgánov alebo prostredníctvom svojich zástupcov. (§ 21 (1)) Štatutárnym orgánom socialistickej organizácie je jej pracovník alebo člen, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa príslušných organizačných predpisov (napr. štatútov, stanov, organizačných poriadkov) oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach. Ak je štatutárny orgán kolektívny, organizačné predpisy určujú, akým spôsobom koná navonok. (2) … [tento odsek definuje „iné“ orgány spomínané v § 20]…“ Výraz „socialistická organizácia“ bolo v tom čase (takmer) ekvivalent dnes používaného termínu právnická osoba. Po revolúcii po novele (zák. č. 103/1990 Zb.) od mája 1990 do decembra 1991 hovoril Hospodársky zákonník toto: „(§24f (1)) Organizácie konajú prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Zástupcom môže byť iná organizácia alebo [[fyzická osoba]]. (2) Štatutárnym orgánom organizácie je pracovník alebo člen, ktorý je podľa zákona alebo podľa príslušných organizačných predpisov (napr. štatútu, stanov, organizačného poriadku) oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach. Ak je štatutárny orgán kolektívny, určujú organizačné predpisy, akým spôsobom koná navonok.“<ref>zákon č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník (vyhlásené znenie a znenie z roku 1991)</ref>
Občiansky zákonník za socializmu (do roku 1991) termín štatutárny orgán nepoužíval, len v § 20 všeobecne spomínal, že “Socialistická organizácia koná prostredníctvom svojich pracovníkov a členov, ktorí plnia jej úlohy.“<ref>§ 20 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (znenie do roku 1991)</ref>.
=== Súčasná právna úprava v občianskom a obchodnom práve ===
Občiansky zákonník od 1.1.1992 (t.j. od novely zákonom č. 509/1991 Zb.) až dodnes obsahuje nasledujúcu definíciu: „(§20 ods. 1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).“<ref>§ 20 Občianskeho zákonníka (znenie od roku 1992)</ref> Z tejto definície okrem iného vyplýva, že sa rozlišuje štatutárny orgán voľne stanovený zakladateľským dokumentom (napr. stanovami) a štatutárny orgán stanovený zákonom (a konkretizovaný zakladateľským dokumentom). Do prvej skupiny patria napr. osoby oprávnené konať v mene občianskeho združenia (§ 6 zákona č. 83/1990 Zb.), osoby oprávnené konať v mene záujmového združenia práv. osôb (§ 20g Obč. zákonníka), štatutárne orgány politických strán (§ 6 zákona č. 85/2005 Z.z.) či orgány zmiešanej obchodnej komory (§ 49 zákona č. 42/1980 Zb.). Do druhej skupiny patria napr. štatutárne orgány obchodných spoločností a družstiev (pozri nižšie), správca nadácie (§ 25 zákona č. 34/2002 Z. z.), riaditeľ neziskovej organizácie (§ 23 zákona č. 93/1997 Z.z.) a správca neinvestičného fondu (§ 18 zákona č. 147/1997 Z. z.).<ref name=Zád/><ref>§ 6 zákona č. 83/1990 Zb.</ref><ref>§ 20g zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník</ref><ref>§ 6 zákona č. 85/2005 Z.z.</ref><ref>§ 49 zákona č. 42/1980 Zb.</ref><ref>§ 25 zákona č. 34/2002 Z. z.</ref><ref>§ 23 zákona č. 93/1997 Z.z.</ref><ref>§ 18 zákona č. 147/1997 Z. z.</ref>
Súčasne s vyššie uvedenou novelou Občianskeho zákonníka, teda k 1.1.1992, nadobudol účinnosť (vtedy nový) Obchodný zákonník (t. j. zákon č. 513/1991 Zb.), ktorý pokiaľ ide o všeobecnú definíciu štatutárneho orgánu len preformuloval definíciu z Občianskeho zákonníka a rozvinul ju pre oblasť obchodného práva: „(§ 13 (1)) Ak je [[podnikateľ]] fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. (2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. (3) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. (4) Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. (5) Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do [[Obchodný register|obchodného registra]], je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.“ Prvé dva odseky § 13 sú z roku 1992, ostatné pribudli k 1.1.2002, t. j. od účinnosti novely Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z.z.<ref>§ 13 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (vyhlásené znenie a znenie do roku 2002)</ref><ref name=Zád/>
Obchodný zákonník v ďalšom svojom texte konkretizuje štatutárne orgány pre jednotlivé typy obchodných spoločností a pre družstvo. Štatutárnym orgánom<ref> §85, 101, 93, 85, 133, 191, 220zc, 243, 245 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník </ref>:
*[[verejná obchodná spoločnosť|verejnej obchodnej spoločnosti]] je „každý zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti vo všetkých jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci, sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom.“ (§ 85)
*[[komanditná spoločnost|komanditnej spoločnosti]] sú [[komplementár]]i, ale spoločenská zmluva môže určiť, že štatutárnym orgánom sú len niektorí komplementári alebo len niektorý komplementár (§101 v spojení s §93(2) a §85)
*[[spoločnosť s ručením obmedzeným|spoločnosti s ručením obmedzeným]] je jeden alebo viac [[konateľ]]ov tejto spoločnosti, menovaných valným zhromaždením (§ 133; celé znenie paragrafu: „(1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.(3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.(4) Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.“)
*[[akciová spoločnosť|akciovej spoločnosti]] je [[predstavenstvo]] (§ 191)
*[[jednoduchá spoločnosť na akcie|jednoduchej spoločnosti na akcie]] je predstavenstvo (§ 220 zc)
*veľkého [[družstvo|družstva]] (t.j. od 50 členov) je predstavenstvo (§ 243 (2))
*malého družstva (t.j. menej ako 50 členov) je predseda, prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou (§ 245)
Okrem toho na viacerých miestach Obchodný zákonník informuje, že štatutárny orgán je (popri konaní v mene spoločnosti) poverený aj [[obchodné vedenie|obchodným vedením]] spoločnosti (napr. § 134, 191, 220zv, 243).<ref>§ 134, 191, 220zv, 243 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník</ref><ref name=UPJS/>
Podľa zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri sa do obchodného registra zapisuje „meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené“ (§ 2 (1) e; do 31.1.2004 bolo toto ustanovenie v § 28 (1) e Obchodného zákonníka). Okrem toho zbierka listín obchodného registra obsahuje listinu obsahujúcu „meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členom“ (§ 3(1) e; do 31.1.2004 bolo podobné ustanovenie v § 28a (1) d Obchodného zákonníka). Otázkou, kedy presne sú údaje (v našom prípade o štatutárnom orgáne) z obchodného registra účinné voči tretím osobám, sa zaoberá § 27 Obchodného zákonníka.<ref>zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri</ref><ref>zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (znenie do roku 2003)</ref>
Štatutárne orgány skôr okrajovo spomína aj Zákonník práce (napr. v § 9, 10).<ref>zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce</ref>
Pokiaľ ide špecificky o zastupovanie pred súdmi, § 21 Občianskeho súdneho poriadku uvádzal, že „za právnickú osobu koná“, teda ju v rámci občianskeho súdneho konania zastupuje, (napríklad) štatutárny orgán.<ref>§ 21 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok </ref><ref>ZÁDĚRA, Filip. Obchodněprávní a pracovněprávní aspekty výkonu funkce členů statutárních orgánů v obchodních společnostech (Disertační práce. Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta právnická). [online]. Plzeň, 2011 [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: [https://otik.uk.zcu.cz/bitstream/11025/5784/1/DSP_final_tisk.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (sčasti publikovné aj v Právní fórum 11-12/2011 pod názvom: Pojem a relexe statutárního orgánu v českém právu obchodních společností, dostupné na: [http://www.ichtius.cz/data/novinky/S-201212-PravniForum-PojemAReflexeStatutarnihoOrganuVCEskemPravuObchodniSpolecnosti-1111.pdf] ), S. 46</ref>. Občiansky súdny poriadok je však od leta 2016 nahradený (okrem iného) Civilným sporovým poriadkom, ktorý v tejto záležitosti vo svojom § 72 už len odkazuje na všeobecné princípy podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a pod.<ref>§ 72 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dôvodová správa k CSP - osobitná časť (k §69 [=súčasný § 72]) | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=408705 | vydavateľ = nrsr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>
=== Súčasná právna úprava v iných oblastiach práva ===
Štatutárne orgány majú aj subjekty [[verejná správa|verejnej správy]] (§ 19 (4) zákona č. 523/2004). Napríklad štatutárnym orgánom obce je starosta (§ 13 (5) zákona č 369/1990 Zb. o obecnom zriadení), štatutárnym orgánom Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ (§ 122 (3) zákona č. 461/2003), štatutárnymi orgánmi pozemkového fondu sú generálny riaditeľ a námestník (§ 35b zákona č. 330/1991 Zb.), štatutárnym orgánom školy či školského zariadenie (§ 22 (2) h zákon č. 596/2003 Z.z.) býva jej/jeho riaditeľ štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy je rektor (§ 10 zákona č. 131/2002)<ref>Pozri citované ustanovenia zákonov uvedených v zátvorkách</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozdiel medzi „zástupcom štatutárneho orgánu“ a „zástupcom riaditeľa“ | url = http://www.skolskyportal.sk/personalistika/rozdiel-medzi-zastupcom-statutarneho-organu-zastupcom-riaditela | vydavateľ = skolskyportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Všeobecná právna úprava štatutárneho orgánu Občianskeho (či Obchodného) zákonníka tu však nemusí vždy celkom platiť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompetencie starostu | url = http://www.dolnesrnie.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=176%3Akompetencie-starostu&catid=3%3Asamosprava&Itemid=94 | vydavateľ = dolnesrnie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171115014747/http://www.dolnesrnie.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=176%3Akompetencie-starostu&catid=3%3Asamosprava&Itemid=94 | dátum archivácie = 2017-11-15 }}</ref>
=== Vzťah k zastupovaniu ===
Štatutárny orgán (v zmysle úvodnej definície č. 1) je v aktuálnych slovenských predpisoch koncipovaný ako opak [[zástupca|zástupcu]]. Štatutárny orgán je totiž koncipovaný ako orgán (teda akýsi „úd”), ktorým právnická osoba priamo koná (teda jeho konanie sa považuje priamo za konanie právnickej osoby), kým zástupca právnickej osoby je len prostredníkom konania právnickej osoby. Inak povedané, štatutárny orgán koná v mene právnickej osoby (presnejšie: menom právnickej osoby), kým zástupca koná za právnickú osobu. Najlepšie je túto koncepciu vidieť na formulácii § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá znie „Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.“ Z tohto textu vyplýva, že tak ako môže fyzická osoba konať buď priamo osobne alebo prostredníctvom zástupcu, tak analogicky aj právnická osoba môže konať buď priamo svojim štatutárnym orgánom alebo prostredníctvom zástupcu. V tejto súvislosti treba aj poznamenať, že bežná prax nazývať štatutárny orgán alternatívnym názvom „štatutárny zástupca” či uvádzať meno štatutárneho orgánu v zmluve za slovami „(spoločnosť X) v zastúpení” či „(spoločnosť X) zastúpená” je teda nesprávna, pretože štatutárny orgán v žiadnom prípade nie je zástupca spoločnosti, ale je to osoba, ktorou spoločnosť priamo koná.<ref name=Kom/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Graban | meno = Adrián | autor = | odkaz na autora = | titul = Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným I. diel ( Dátum: 6/2006, Publikované: Bulletin slovenskej advokácie 6/2006) | url = http://www.graban.sk/sites/default/files/pr%C3%ADlohy/konatel_1.pdf | vydavateľ = graban.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304204911/http://www.graban.sk/sites/default/files/pr%C3%ADlohy/konatel_1.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}, S. 6-7</ref><ref>ZÁDĚRA, Filip. Obchodněprávní a pracovněprávní aspekty výkonu funkce členů statutárních orgánů v obchodních společnostech (Disertační práce. Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta právnická). [online]. Plzeň, 2011 [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: [https://otik.uk.zcu.cz/bitstream/11025/5784/1/DSP_final_tisk.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (sčasti publikovné aj v Právní fórum 11-12/2011 pod názvom: Pojem a relexe statutárního orgánu v českém právu obchodních společností, dostupné na: [http://www.ichtius.cz/data/novinky/S-201212-PravniForum-PojemAReflexeStatutarnihoOrganuVCEskemPravuObchodniSpolecnosti-1111.pdf] ), S. 44-46</ref><ref name=UPJS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa a riadenie obchodných spoločností , orgány obchodných spoločností (prednáška, 2016) | url = https://www.upjs.sk/public/media/2701/Prednaska_%20sprava%20a%20riadenie_2016.pdf | vydavateľ = upjs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171114202242/https://www.upjs.sk/public/media/2701/Prednaska_%20sprava%20a%20riadenie_2016.pdf | dátum archivácie = 2017-11-14 }}</ref><ref>§ 20, 22-33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník</ref><ref name="r1" />{{#tag:ref|Výnimku tu (zdá sa) predstavuje zákon č. 258/1993 o Železniciach Slovenskej republiky, kde sa štatutárnemu orgánu (presnejšie: generálnemu riaditeľovi) automaticky prisudzuje aj úlohu zastupovania podniku navonok <ref>§ 7 zákona č. 258/1993 Z. z.</ref>.|group=pozn}}
== Porovnanie so zahraničím ==
Slovenské chápanie štatutárneho orgánu ako orgánu, ktorý koná priamo za spoločnosť, a nie ako zástupcu spoločnosti, je dnes unikát slovenského (do roku 2013 aj českého) práva. V iných krajinách - minimálne v krajinách EÚ či USA a od roku 2014 aj v Česku - sa totiž to, čo voláme na Slovensku štatutárny orgán (teda konateľ, predstavenstvo atď.), chápe ako druh zástupcu spoločnosti. Okrem toho sa ani výraz ako taký (teda „štatutárny orgán”) ako označenie špeciálne pre riaditeľov, konateľov a pod. (bez ohľadu na to, či sa chápu ako zástupcovia alebo nie) v zahraničí nepoužíva a toto slovné spojenie znamená v zahraničí niečo iné (k tomu pozri vyššie definíciu č. 3). Pokiaľ ide napríklad o nemecky hovoriace krajiny, slovenskému alebo českému „štatutárnemu orgánu“ (t.j. definícii č. 1 a č.2 ) sa najviac podobá pojem organschaftlicher Vertreter (doslova „orgánov(it)ý zástupca“), ktorý sa síce (na rozdiel od slovenského ponímania) primárne chápe ako druh zástupcu (ako vidno už podľa názvu), ale ktorého konanie sa zároveň na druhej strane hodnotí ako keby to bolo konanie samotnej spoločnosti.<ref name="z">ZÁDĚRA, Filip. Obchodněprávní a pracovněprávní aspekty výkonu funkce členů statutárních orgánů v obchodních společnostech (Disertační práce. Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta právnická). [online]. Plzeň, 2011 [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: [https://otik.uk.zcu.cz/bitstream/11025/5784/1/DSP_final_tisk.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (sčasti publikovné aj v Právní fórum 11-12/2011 pod názvom: Pojem a relexe statutárního orgánu v českém právu obchodních společností, dostupné na: [http://www.ichtius.cz/data/novinky/S-201212-PravniForum-PojemAReflexeStatutarnihoOrganuVCEskemPravuObchodniSpolecnosti-1111.pdf] ), S. 43</ref><ref>Krejci, Heinz. Privatrecht. 5. Aufl. Wien : Manz, 2002 ISBN 978-3-214-00082-0, S. 73</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fingerhut | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kroh | meno2 = Gundo | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Die täglichen Rechtsfragen im Unternehmen (ein Ratgeber für Kaufleute) | vydanie = | vydavateľ = expert verlag | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 153 | url = | isbn = 978-3-8169-1989-6 | kapitola = | strany =22, 23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Seikel | meno = Gregor | autor = | odkaz na autora = | titul = Umfang, Grenzen und Nachweis der Vertretungsmacht bei privaten und öffentlichen Rechtsträgern in Österreich | vydanie = | vydavateľ = Duncker & Humblot | miesto = | rok = 1996 | počet strán = 250 | url = | isbn = 978-3-428-49359-3 | kapitola = | strany = 37| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = lexexakt - Rechtslexikon Organschaftliche Vertretung | url = http://www.lexexakt.de/glossar/organschaftlichevertretung.php | vydavateľ = lexexakt.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>
V Spojenom kráľovstve a USA je právny systém veľmi vzdialený stredoeurópskemu, ale zjednodušene možno povedať, že napríklad pre najbežnejšie formy spoločností (t.j. private či public limited company v Spojenom kráľovstve a open či close corporation v USA) zodpovedá najviac slovenskému štatutárnemu orgánu pojem director („konateľ, riaditeľ, člen správnej rady“) resp. vo väčších spoločnostiach board of directors („správna rada, rada riaditeľov“), pričom vo väčších spoločnostiach sú podstatné právomoci z board of directors často prenášané v Spojenom kráľovstve na tzv. executive (alebo managing) directors („výkonní riaditelia“) a v USA často na executive directors (alebo executive committee – „výkonný výbor“) a/alebo na tzv. officers („úradníci, funkcionári“). Director, board of directors, executive (alebo managing) directors, executive commitee aj officers sú všetko jednak „agents“ (teda zástupcovia spoločnosti navonok) a jednak sa venujú obchodnému vedeniu spoločnosti. Treba ale poznamenať, že board of directors do značnej miery zodpovedá aj slovenskej dozornej rade (čo nie je štatutárny orgán ) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Consulting | meno = Aczento | autor = | odkaz na autora = | titul = Rechtsformen in den USA -Public Corporation - Geschäftsführung & Vertretung | url = https://einefirmagruenden.com/de/rechtsformen-in-den-usa/public-corporation/geschaeftsfuehrung-vertretung | vydavateľ = einefirmagruenden.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171115015055/https://einefirmagruenden.com/de/rechtsformen-in-den-usa/public-corporation/geschaeftsfuehrung-vertretung | dátum archivácie = 2017-11-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Aczento | odkaz na autora = | titul = Rechtsformen in den USA – Close Corporation | url = https://einefirmagruenden.com/rechtsformen-in-den-usa/close-corporation | vydavateľ = einefirmagruenden.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171115015021/https://einefirmagruenden.com/rechtsformen-in-den-usa/close-corporation | dátum archivácie = 2017-11-15 }}</ref><ref>BOHÁČEK, Martin. Základy anglo-amerického obchodního práva: srovnávací obchodní právo II. Vyd. 1. Praha: Oeconomica, 2003. ISBN 80-245-0649-1. S. 106-107, 111, 115 (Poznámka: Tento autor si, zdá sa, omylom myslí (porov. str. 106-107), že termín český „statutární orgán“ znamená primárne orgán venujúci sa obchodnému vedeniu spoločnosti.)</ref>><ref name="z" /><ref>SCHÄFER, Wilhelm: Wirtschaftswörterbuch. Teil: Bd. 2., Deutsch-Englisch. 3., überarb. und erw. Aufl. Mníchov : Vahlen, 1991. ISBN 3 8006 1508 8. S. 75</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sjåfjell | meno = Beate | autor = | odkaz na autora = | titul = Towards a Sustainable European Company Law (A Normative Analysis of the Objectives of EU Law, with the Takeover Directive as a Test Case) | vydanie = | vydavateľ = Kluwer Law International | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 560 | url = | isbn = 978-90-411-2768-6 | kapitola = | strany = 46-47| jazyk = }}</ref>
== Poznámky ==
<references group=pozn/>
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Obchodné právo]]
krf1bk26fvuv529giqbbykv4vx72qdq
Rešerš
0
100245
8207625
8137961
2026-05-03T10:14:01Z
Lišiak
21212
wl.
8207625
wikitext
text/x-wiki
{{Pozri|osobe pracujúcej spravidla v informačnej kancelárii, ktorá poskytuje informácie o obchodných spoločnostiach za poplatok a ktorá sa označuje aj termínom rešeršér, resp. rešeršérka|dopisovateľ (administratíva)}}
'''Rešerš''' (z {{fra|''recherche''|„hľadanie, vyhľadávanie, pátranie, výskum“}}{{#tag:ref|Franc. ''recherche'' bolo utvorené od franc. ''rechercher''{{--}}„znovu hľadať, vyhľadávať, vyšetrovať“, zloženého z prípony ''re-'' a slovesa ''chercher''{{--}}„hľadať“, ktorého východiskom je neskoré {{lat|''circāre''|„krúžiť, chodiť dookola“}} utvorené od lat. ''circus''{{--}}„kruh“,<ref>{{Citácia
| kapitola zborník = rešerš
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
| rok = 2015
| strany = 502
| isbn = 978-80-224-1493-7
}}</ref> resp. ''circā'', ''circum''{{--}}„okolo“.<ref>{{Citácia
| kapitola zborník = rešerše
| priezvisko = Rejzek
| meno = Jiří
| titul = Český etymologický slovník
| odkaz na titul = Český etymologický slovník
| vydanie = 2
| typ vydania = nezmen.
| miesto = Voznice
| vydavateľ = Leda
| rok = 2012
| strana = 565-566
| isbn = 978-80-7335-296-7
}}</ref>|group=pozn}}) je vo všeobecnosti proces hľadania, pátrania, vyšetrovania, prešetrovania či overovania faktov, údajov a podobných informácií.<ref>{{Citácia
| kapitola zborník = rešerš
| priezvisko = Kraus
| meno = Jiří (ed.)
| titul = Slovník cudzích slov: akademický
| odkaz na titul = Slovník cudzích slov: akademický
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a uprav. slovenské
| preklad = Ľubica Balážová, Ján Bosák, Jozef Genzor, Ivor Ripka, Jana Skladaná
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá
| rok = 2005
| strany = rešerš
| isbn = 80-10-00381-6
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=rešerš&d=scs
| dátum prístupu = 2025-12-23
}}</ref>
V užšom význame sa týmto termínom rozumie špecificky vyhľadávanie údajov na určitú tému v publikovanej literatúre,<ref name=KSSJ>{{Citácia
| kapitola zborník =
| priezvisko = Kačala
| meno = Ján
| priezvisko2 = Pisárčiková
| meno2 = Mária
| priezvisko3 = Považaj
| meno3 = Matej
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 5
| typ vydania = dopl. a uprav.
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| strany =
| isbn = 978-80-8128-261-4
}}</ref><ref name=MSE>{{Citácia
| kapitola zborník = rešerš
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| strany = 606
| isbn = 80-85584-12-3
}}</ref> spravidla kvôli príprave [[Seminárna práca|seminárnej]] alebo [[Záverečná práca|záverečnej]] ([[Bakalárska práca|bakalárskej]], [[Diplomová práca|diplomovej]]) práce alebo [[Vedecký článok|vedeckého článku]]. V takomto prípade môže ísť o jednorazovú rešerš, ktorá jednorazovo zhromaždí informácie k danej téme za určité obdobie, alebo o priebežnú rešerš, ktorá priebežne sleduje stanovenú problematiku. Termínom rešerš sa zároveň označuje súhrn údajov, ktorý je výsledkom tohto rešeršného procesu,<ref name=KSSJ/><ref name=MSE/> a ktorý má podobu výberovej [[Bibliografia|bibliografie]] obsahujúcej základné [[Bibliografický údaj|bibliografické údaje]] a prípadne aj ďalší popis (kľúčové slová, [[Abstrakt (časť článku)|abstrakt]]).<ref>{{Citácia
| titul = Rešeršné služby
| druh nosiča = online
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied
| rok = c2025
| dátum prístupu = 2025-12-23
| url = https://uk.sav.sk/sluzby/resersne-sluzby/
}}</ref><ref>{{Citácia
| titul = Rešerš
| druh nosiča = online
| miesto = Prešov
| vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove
| rok = [s. a.]
| dátum prístupu = 2025-12-23
| url = https://www.pulib.sk/web/kniznica/strana/nazov/popis-resers
}}</ref><ref>{{Citácia
| titul = Ako si urobiť rešerš
| druh nosiča = online
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
| rok = c2025
| dátum prístupu = 2025-12-23
| url = https://www.flaw.uniba.sk/sluzby/kniznica/casto-kladene-otazky/ako-si-urobit-resers/
}}</ref>
Osoba, ktorá robí rešerš sa označuje výrazom '''rešeršér''', resp. '''rešeršérka'''.<ref>{{Citácia
| kapitola zborník = rešeršér
| priezvisko = Kraus
| meno = Jiří (ed.)
| titul = Slovník cudzích slov: akademický
| odkaz na titul = Slovník cudzích slov: akademický
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a uprav. slovenské
| preklad = Ľubica Balážová, Ján Bosák, Jozef Genzor, Ivor Ripka, Jana Skladaná
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá
| rok = 2005
| strany = rešerš
| isbn = 80-10-00381-6
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=rešeršér&d=scs
| dátum prístupu = 2025-12-23
}}</ref>
== Poznámky ==
{{Referencie|skupina="pozn"}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Francúzske výrazy]]
[[Kategória:Písomné práce]]
nbpk6jcchz6he3q3m9vyxn5nfhdd0c0
Wikipédia:Správcovia/Prehľad
4
111769
8207438
8206978
2026-05-02T21:12:27Z
V0lkanic
142115
update
8207438
wikitext
text/x-wiki
'''Súčasní správcovia'''
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
! rowspan=2 | Meno redaktora || [[Špeciálne:Listusers|Redaktor]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Správcovia|Správca]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Byrokrati|Byrokrat]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Správcovia rozhrania|Správca rozhrania]] || rowspan=2 class="unsortable" | Príspevky
|-
! od || od || do || od || do || od || do
|-
| align="left" | [[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] || [[28. október]] [[2015]] || [[13. november]] [[2020]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Exestosik|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] || [[6. júl]] [[2009]] || [[31. január]] [[2012]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Jetam2|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] || [[21. júl]] [[2013]] || [[16. september]] [[2023]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/KormiSK|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] || [[10. december]] [[2008]] || [[25. marec]] [[2022]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Lišiak|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:OJJ|OJJ]] || [[27. jún]] [[2015]] || [[22. december]] [[2018]] || – || [[30. marec]] [[2022]] || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/OJJ|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] || [[18. január]] [[2010]] || [[16. november]] [[2011]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Pe3kZA|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Pelex|Pelex]] || [[14. jún]] [[2006]] || [[18. jún]] [[2011]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Pelex|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] || [[30. máj]] [[2019]] || [[2. máj]] [[2026]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Scholastikos|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] || [[9. február]] [[2008]] || [[26. december]] [[2015]] || – || – || – || [[22. jún]] [[2023]] || – || [[Špeciálne:Contributions/Teslaton|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] || [[19. september]] [[2008]] || [[31. október]] [[2012]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Tchoř|príspevky]]
|-
|}
<!--
'''Poznámky'''
<references />
-->
'''Správcovia v minulosti'''
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
! rowspan=2 | Meno redaktora || [[Špeciálne:Listusers|Redaktor]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Správcovia|Správca]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Byrokrati|Byrokrat]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Revízia používateľa|Revízor]] || rowspan=2 class="unsortable" | Príspevky
|-
! od || od || do || od || do || od || do
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Adrian|Adrian]]'' || [[15. december]] [[2004]] || [[21. marec]] [[2005]] || [[19. október]] [[2013]]<ref name="adrian">Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=Mentifisto&page=User%3AAdrian%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1]</ref> || [[13. september]] [[2005]] || [[19. október]] [[2013]]<ref name="adrian"/> || [[16. január]] [[2006]] || [[18. august]] [[2008]]<ref>[[Diskusia s redaktorom:Adrian/Archív_2008#Checkuser|Adrian]] má dočasne pozastavené práva revízora z dôvodu, že ostal jediným revízorom na wiki.sk</ref> || [[Špeciálne:Contributions/Adrian|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Amonet|Amonet]]'' || [[12. apríl]] [[2009]] || [[16. apríl]] [[2010]] || [[31. júl]] [[2016]]<ref name="amonetkonec">Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], návrhu [https://meta.wikimedia.org/wiki/Steward_requests/Permissions#Amonet.40sk.wikipedia] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3AAmonet%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1&hide_tag_log=1] plus [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2016#Amonet_a_odoberanie_spr.C3.A1vcovsk.C3.BDch_pr.C3.A1v|diskusia]]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Amonet|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Atomique|Atomique]]'' || [[6. september]] [[2004]] || [[21. marec]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Atomique|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:AtonX|AtonX]]'' || [[27. december]] [[2004]] || [[7. november]] [[2005]] || [[25. jún]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/AtonX|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Bebe|Bebe]]'' || [[12. február]]a [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Bebe|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Bronto|Bronto]]'' || [[12. júl]]a [[2004]] || [[11. november]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Bronto|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:BT|BT]]'' || [[3. máj]]a [[2011]] || [[1. júl]] [[2014]] || [[14. jún]] [[2018]]<ref>práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3ABT%40skwiki]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/BT|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Bubamara|Bubamara]]'' || [[21. apríl]] [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[16. máj]] [[2021]] || [[3. november|3. novembra]] [[2012]] || [[16. máj]] [[2021]] || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Bubamara|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Dudo|Dudo]]'' || [[20. júl]] [[2005]] || [[28. august]]a [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Dudo|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Helix84|Helix84]]'' || [[25. január]]a [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Helix84|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Chiak|Chiak]]'' || [[20. február]] [[2006]] || [[1. január]] [[2011]] || [[18. október]] [[2013]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=Mentifisto&page=User%3AChiak%40skwiki+&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Chiak|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:ivob|ivob]]'' || [[10. október|10. októbra]] [[2007]] || [[25. december]] [[2008]] || [[1. október]] [[2009]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Ivob|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]'' || [[2. december]] [[2004]] || [[5. október]] [[2005]] || [[30. jún]] [[2009]]<ref>[http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=rights&user=&page=User%3AJano+spoza+ml%C3%A1ky%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter= Jano spoza mláky] Správcovské práva odobraté stewardom kvôli neaktivite</ref> || [[3. október]] [[2008]] || [[30. jún]] [[2009]] || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Jano spoza mláky|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Kandy Talbot|Kandy Talbot]]'' || [[13. november]] [[2006]] || [[4. december]] [[2007]] || [[24. jún]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Kandy Talbot|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]]'' || [[8. august]] [[2005]] || [[2. júl]] [[2006]] || [[5. júl]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Kelovy|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Liso|Liso]]'' || [[5. júl]] [[2004]] || [[21. júl]]a [[2004]] || [[14. august]] [[2008]] || [[22. júl]] [[2004]] || [[14. august]] [[2008]] || [[16. január]] [[2006]] || [[14. august]] [[2008]] || [[Špeciálne:Contributions/Liso|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Maros|Maros]]'' || [[29. január]] [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[25. január]] [[2011]]<ref>práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=rights&user=&page=User%3AMaros%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Maros|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Matros|Matros]]'' || [[1. február]] [[2006]] || [[3. máj]] [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Matros|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Mercy|''Mercy'']] || [[30. január]] [[2007]] || [[17. október]] [[2009]] || [[25. november]] [[2011]]<ref>http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3AMercy%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Mercy|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Metju|Metju]]'' || [[14. december]] [[2004]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Metju|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Mo-Slimy|mo-Slimy]]'' || [[26. január]] [[2006]] || [[29. október]] [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Mo-Slimy|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Mz|Mz]]'' || [[27. november]] [[2005]] || [[28. október]] [[2006]] || [[5. február]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Mz|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Ondrejk|Ondrejk]]'' || [[28. február]] [[2005]]<ref>{{cite web |url=http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Ondrejk&oldid=1517098|title= Redaktor:Ondrejk |publisher=Zrejme kvôli chybe v MediaWiki softvéri zobrazuje databáza nesprávny dátum prvého príspevku |accessdate=14.09.2008}}</ref> || [[3. august]] [[2007]] || [[18. január]] [[2009]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=rights&user=Zirland&page=user%3AOndrejk%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Ondrejk|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Otm|''Otm'']] || [[17. október]] [[2005]] || [[28. september]] [[2006]] || [[23. január]] [[2012]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujeme o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=MarcoAurelio&page=User%3AOtm%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Otm|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Palica|Palica]]'' || [[11. február]] [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || [[16. január]] [[2006]] || [[18. august]] [[2008]] || [[Špeciálne:Contributions/Palica|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Peko|Peko]]'' || [[9. marec]] [[2005]] || [[29. apríl]] [[2007]] || [[20. október]] [[2012]]<ref>práva odobraté na vlastnú žiadosť [http://meta.wikimedia.org/wiki/Steward_requests/Permissions/2012-10#peko.40sk.wikipedia]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Peko|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Prskavka|Prskavka]]'' || [[18. január]] [[2005]] || [[24. júl]] [[2006]] || [[8. február]] [[2009]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=Zirland&page=User%3APrskavka%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Prskavka|príspevky]]
|-
| align="left" rowspan=2 | ''[[Redaktor:Rádiológ|Rádiológ]]'' || rowspan=2 | [[28. november]] [[2005]] || [[8. máj]] [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || rowspan=2 | – || rowspan=2 | – || rowspan=2 | – || rowspan=2 | – || rowspan=2 | [[Špeciálne:Contributions/Rádiológ|príspevky]]
|-
| [[21. marec]] [[2009]] || [[28. júl]] [[2012]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Robzle|Robzle]]'' || [[17. február]] [[2006]] || [[3. august]] [[2007]] || [[3. marec]] [[2012]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3ARobzle%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Robzle|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Stibium|Stibium]]'' || [[12. máj]] [[2006]] || [[3. august]] [[2007]] || [[14. august]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Stibium|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Valasek|Valasek]]'' || [[9. február]] [[2004]] || [[22. júl]] [[2004]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Valasek|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]'' || [[21. júl]] [[2006]] || [[7. november]] [[2009]] || [[17. november]] [[2012]]<ref>[[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Vasiľ (potvrdenie)]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3AVasi%C4%BE%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Vasiľ|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] || [[13. júl]] [[2005]] || [[3. január]] [[2006]] || [[2. máj]] [[2026]] || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Wizzard|príspevky]]
|}
'''Poznámky'''
<references /><noinclude>
[[Kategória:Wikipédia:Šablóny]]
</noinclude>
8lub7gtorwphf7010owulkyu7gu05ta
8207442
8207438
2026-05-02T21:16:03Z
V0lkanic
142115
8207442
wikitext
text/x-wiki
'''Súčasní správcovia'''
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
! rowspan=2 | Meno redaktora || [[Špeciálne:Listusers|Redaktor]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Správcovia|Správca]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Byrokrati|Byrokrat]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Správcovia rozhrania|Správca rozhrania]] || rowspan=2 class="unsortable" | Príspevky
|-
! od || od || do || od || do || od || do
|-
| align="left" | [[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] || [[28. október]] [[2015]] || [[13. november]] [[2020]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Exestosik|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] || [[6. júl]] [[2009]] || [[31. január]] [[2012]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Jetam2|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] || [[21. júl]] [[2013]] || [[16. september]] [[2023]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/KormiSK|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] || [[10. december]] [[2008]] || [[25. marec]] [[2022]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Lišiak|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:OJJ|OJJ]] || [[27. jún]] [[2015]] || [[22. december]] [[2018]] || – || [[30. marec]] [[2022]] || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/OJJ|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] || [[18. január]] [[2010]] || [[16. november]] [[2011]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Pe3kZA|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Pelex|Pelex]] || [[14. jún]] [[2006]] || [[18. jún]] [[2011]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Pelex|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] || [[30. máj]] [[2019]] || [[2. máj]] [[2026]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Scholastikos|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] || [[9. február]] [[2008]] || [[26. december]] [[2015]] || – || – || – || [[22. jún]] [[2023]] || – || [[Špeciálne:Contributions/Teslaton|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] || [[19. september]] [[2008]] || [[31. október]] [[2012]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Tchoř|príspevky]]
|-
|}
<!--
'''Poznámky'''
<references />
-->
'''Správcovia v minulosti'''
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
! rowspan=2 | Meno redaktora || [[Špeciálne:Listusers|Redaktor]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Správcovia|Správca]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Byrokrati|Byrokrat]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Revízia používateľa|Revízor]] || rowspan=2 class="unsortable" | Príspevky
|-
! od || od || do || od || do || od || do
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Adrian|Adrian]]'' || [[15. december]] [[2004]] || [[21. marec]] [[2005]] || [[19. október]] [[2013]]<ref name="adrian">Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=Mentifisto&page=User%3AAdrian%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1]</ref> || [[13. september]] [[2005]] || [[19. október]] [[2013]]<ref name="adrian"/> || [[16. január]] [[2006]] || [[18. august]] [[2008]]<ref>[[Diskusia s redaktorom:Adrian/Archív_2008#Checkuser|Adrian]] má dočasne pozastavené práva revízora z dôvodu, že ostal jediným revízorom na wiki.sk</ref> || [[Špeciálne:Contributions/Adrian|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Amonet|Amonet]]'' || [[12. apríl]] [[2009]] || [[16. apríl]] [[2010]] || [[31. júl]] [[2016]]<ref name="amonetkonec">Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], návrhu [https://meta.wikimedia.org/wiki/Steward_requests/Permissions#Amonet.40sk.wikipedia] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3AAmonet%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1&hide_tag_log=1] plus [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2016#Amonet_a_odoberanie_spr.C3.A1vcovsk.C3.BDch_pr.C3.A1v|diskusia]]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Amonet|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Atomique|Atomique]]'' || [[6. september]] [[2004]] || [[21. marec]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Atomique|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:AtonX|AtonX]]'' || [[27. december]] [[2004]] || [[7. november]] [[2005]] || [[25. jún]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/AtonX|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Bebe|Bebe]]'' || [[12. február]]a [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Bebe|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Bronto|Bronto]]'' || [[12. júl]]a [[2004]] || [[11. november]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Bronto|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:BT|BT]]'' || [[3. máj]]a [[2011]] || [[1. júl]] [[2014]] || [[14. jún]] [[2018]]<ref>práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3ABT%40skwiki]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/BT|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Bubamara|Bubamara]]'' || [[21. apríl]] [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[16. máj]] [[2021]] || [[3. november|3. novembra]] [[2012]] || [[16. máj]] [[2021]] || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Bubamara|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Dudo|Dudo]]'' || [[20. júl]] [[2005]] || [[28. august]]a [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Dudo|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Helix84|Helix84]]'' || [[25. január]]a [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Helix84|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Chiak|Chiak]]'' || [[20. február]] [[2006]] || [[1. január]] [[2011]] || [[18. október]] [[2013]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=Mentifisto&page=User%3AChiak%40skwiki+&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Chiak|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:ivob|ivob]]'' || [[10. október|10. októbra]] [[2007]] || [[25. december]] [[2008]] || [[1. október]] [[2009]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Ivob|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]'' || [[2. december]] [[2004]] || [[5. október]] [[2005]] || [[30. jún]] [[2009]]<ref>[http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=rights&user=&page=User%3AJano+spoza+ml%C3%A1ky%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter= Jano spoza mláky] Správcovské práva odobraté stewardom kvôli neaktivite</ref> || [[3. október]] [[2008]] || [[30. jún]] [[2009]] || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Jano spoza mláky|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Kandy Talbot|Kandy Talbot]]'' || [[13. november]] [[2006]] || [[4. december]] [[2007]] || [[24. jún]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Kandy Talbot|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]]'' || [[8. august]] [[2005]] || [[2. júl]] [[2006]] || [[5. júl]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Kelovy|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Liso|Liso]]'' || [[5. júl]] [[2004]] || [[21. júl]]a [[2004]] || [[14. august]] [[2008]] || [[22. júl]] [[2004]] || [[14. august]] [[2008]] || [[16. január]] [[2006]] || [[14. august]] [[2008]] || [[Špeciálne:Contributions/Liso|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Maros|Maros]]'' || [[29. január]] [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[25. január]] [[2011]]<ref>práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=rights&user=&page=User%3AMaros%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Maros|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Matros|Matros]]'' || [[1. február]] [[2006]] || [[3. máj]] [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Matros|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Mercy|''Mercy'']] || [[30. január]] [[2007]] || [[17. október]] [[2009]] || [[25. november]] [[2011]]<ref>http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3AMercy%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Mercy|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Metju|Metju]]'' || [[14. december]] [[2004]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Metju|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Mo-Slimy|mo-Slimy]]'' || [[26. január]] [[2006]] || [[29. október]] [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Mo-Slimy|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Mz|Mz]]'' || [[27. november]] [[2005]] || [[28. október]] [[2006]] || [[5. február]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Mz|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Ondrejk|Ondrejk]]'' || [[28. február]] [[2005]]<ref>{{cite web |url=http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Ondrejk&oldid=1517098|title= Redaktor:Ondrejk |publisher=Zrejme kvôli chybe v MediaWiki softvéri zobrazuje databáza nesprávny dátum prvého príspevku |accessdate=14.09.2008}}</ref> || [[3. august]] [[2007]] || [[18. január]] [[2009]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=rights&user=Zirland&page=user%3AOndrejk%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Ondrejk|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Otm|''Otm'']] || [[17. október]] [[2005]] || [[28. september]] [[2006]] || [[23. január]] [[2012]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujeme o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=MarcoAurelio&page=User%3AOtm%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Otm|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Palica|Palica]]'' || [[11. február]] [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || [[16. január]] [[2006]] || [[18. august]] [[2008]] || [[Špeciálne:Contributions/Palica|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Peko|Peko]]'' || [[9. marec]] [[2005]] || [[29. apríl]] [[2007]] || [[20. október]] [[2012]]<ref>práva odobraté na vlastnú žiadosť [http://meta.wikimedia.org/wiki/Steward_requests/Permissions/2012-10#peko.40sk.wikipedia]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Peko|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Prskavka|Prskavka]]'' || [[18. január]] [[2005]] || [[24. júl]] [[2006]] || [[8. február]] [[2009]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=Zirland&page=User%3APrskavka%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Prskavka|príspevky]]
|-
| align="left" rowspan=2 | ''[[Redaktor:Rádiológ|Rádiológ]]'' || rowspan=2 | [[28. november]] [[2005]] || [[8. máj]] [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || rowspan=2 | – || rowspan=2 | – || rowspan=2 | – || rowspan=2 | – || rowspan=2 | [[Špeciálne:Contributions/Rádiológ|príspevky]]
|-
| [[21. marec]] [[2009]] || [[28. júl]] [[2012]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Robzle|Robzle]]'' || [[17. február]] [[2006]] || [[3. august]] [[2007]] || [[3. marec]] [[2012]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3ARobzle%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Robzle|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Stibium|Stibium]]'' || [[12. máj]] [[2006]] || [[3. august]] [[2007]] || [[14. august]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Stibium|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Valasek|Valasek]]'' || [[9. február]] [[2004]] || [[22. júl]] [[2004]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Valasek|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]'' || [[21. júl]] [[2006]] || [[7. november]] [[2009]] || [[17. november]] [[2012]]<ref>[[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Vasiľ (potvrdenie)]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3AVasi%C4%BE%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Vasiľ|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]]'' || [[13. júl]] [[2005]] || [[3. január]] [[2006]] || [[2. máj]] [[2026]]<ref>práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Steward_requests/Permissions&oldid=30489990#Wizzard@skwiki]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Wizzard|príspevky]]
|}
'''Poznámky'''
<references /><noinclude>
[[Kategória:Wikipédia:Šablóny]]
</noinclude>
cm16zhn83kop4rzeco97zo7uz63uxh3
8207444
8207442
2026-05-02T21:17:06Z
V0lkanic
142115
link
8207444
wikitext
text/x-wiki
'''Súčasní správcovia'''
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
! rowspan=2 | Meno redaktora || [[Špeciálne:Listusers|Redaktor]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Správcovia|Správca]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Byrokrati|Byrokrat]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Správcovia rozhrania|Správca rozhrania]] || rowspan=2 class="unsortable" | Príspevky
|-
! od || od || do || od || do || od || do
|-
| align="left" | [[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] || [[28. október]] [[2015]] || [[13. november]] [[2020]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Exestosik|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] || [[6. júl]] [[2009]] || [[31. január]] [[2012]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Jetam2|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] || [[21. júl]] [[2013]] || [[16. september]] [[2023]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/KormiSK|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] || [[10. december]] [[2008]] || [[25. marec]] [[2022]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Lišiak|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:OJJ|OJJ]] || [[27. jún]] [[2015]] || [[22. december]] [[2018]] || – || [[30. marec]] [[2022]] || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/OJJ|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] || [[18. január]] [[2010]] || [[16. november]] [[2011]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Pe3kZA|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Pelex|Pelex]] || [[14. jún]] [[2006]] || [[18. jún]] [[2011]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Pelex|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] || [[30. máj]] [[2019]] || [[2. máj]] [[2026]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Scholastikos|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] || [[9. február]] [[2008]] || [[26. december]] [[2015]] || – || – || – || [[22. jún]] [[2023]] || – || [[Špeciálne:Contributions/Teslaton|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] || [[19. september]] [[2008]] || [[31. október]] [[2012]] || – || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Tchoř|príspevky]]
|-
|}
<!--
'''Poznámky'''
<references />
-->
'''Správcovia v minulosti'''
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
! rowspan=2 | Meno redaktora || [[Špeciálne:Listusers|Redaktor]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Správcovia|Správca]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Byrokrati|Byrokrat]] || colspan=2 | [[Wikipédia:Revízia používateľa|Revízor]] || rowspan=2 class="unsortable" | Príspevky
|-
! od || od || do || od || do || od || do
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Adrian|Adrian]]'' || [[15. december]] [[2004]] || [[21. marec]] [[2005]] || [[19. október]] [[2013]]<ref name="adrian">Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=Mentifisto&page=User%3AAdrian%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1]</ref> || [[13. september]] [[2005]] || [[19. október]] [[2013]]<ref name="adrian"/> || [[16. január]] [[2006]] || [[18. august]] [[2008]]<ref>[[Diskusia s redaktorom:Adrian/Archív_2008#Checkuser|Adrian]] má dočasne pozastavené práva revízora z dôvodu, že ostal jediným revízorom na wiki.sk</ref> || [[Špeciálne:Contributions/Adrian|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Amonet|Amonet]]'' || [[12. apríl]] [[2009]] || [[16. apríl]] [[2010]] || [[31. júl]] [[2016]]<ref name="amonetkonec">Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], návrhu [https://meta.wikimedia.org/wiki/Steward_requests/Permissions#Amonet.40sk.wikipedia] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3AAmonet%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1&hide_tag_log=1] plus [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2016#Amonet_a_odoberanie_spr.C3.A1vcovsk.C3.BDch_pr.C3.A1v|diskusia]]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Amonet|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Atomique|Atomique]]'' || [[6. september]] [[2004]] || [[21. marec]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Atomique|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:AtonX|AtonX]]'' || [[27. december]] [[2004]] || [[7. november]] [[2005]] || [[25. jún]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/AtonX|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Bebe|Bebe]]'' || [[12. február]]a [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Bebe|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Bronto|Bronto]]'' || [[12. júl]]a [[2004]] || [[11. november]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Bronto|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:BT|BT]]'' || [[3. máj]]a [[2011]] || [[1. júl]] [[2014]] || [[14. jún]] [[2018]]<ref>práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3ABT%40skwiki]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/BT|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Bubamara|Bubamara]]'' || [[21. apríl]] [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[16. máj]] [[2021]] || [[3. november|3. novembra]] [[2012]] || [[16. máj]] [[2021]] || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Bubamara|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Dudo|Dudo]]'' || [[20. júl]] [[2005]] || [[28. august]]a [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Dudo|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Helix84|Helix84]]'' || [[25. január]]a [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Helix84|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Chiak|Chiak]]'' || [[20. február]] [[2006]] || [[1. január]] [[2011]] || [[18. október]] [[2013]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=Mentifisto&page=User%3AChiak%40skwiki+&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Chiak|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:ivob|ivob]]'' || [[10. október|10. októbra]] [[2007]] || [[25. december]] [[2008]] || [[1. október]] [[2009]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Ivob|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]'' || [[2. december]] [[2004]] || [[5. október]] [[2005]] || [[30. jún]] [[2009]]<ref>[http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=rights&user=&page=User%3AJano+spoza+ml%C3%A1ky%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter= Jano spoza mláky] Správcovské práva odobraté stewardom kvôli neaktivite</ref> || [[3. október]] [[2008]] || [[30. jún]] [[2009]] || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Jano spoza mláky|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Kandy Talbot|Kandy Talbot]]'' || [[13. november]] [[2006]] || [[4. december]] [[2007]] || [[24. jún]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Kandy Talbot|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]]'' || [[8. august]] [[2005]] || [[2. júl]] [[2006]] || [[5. júl]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Kelovy|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Liso|Liso]]'' || [[5. júl]] [[2004]] || [[21. júl]]a [[2004]] || [[14. august]] [[2008]] || [[22. júl]] [[2004]] || [[14. august]] [[2008]] || [[16. január]] [[2006]] || [[14. august]] [[2008]] || [[Špeciálne:Contributions/Liso|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Maros|Maros]]'' || [[29. január]] [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[25. január]] [[2011]]<ref>práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=rights&user=&page=User%3AMaros%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Maros|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Matros|Matros]]'' || [[1. február]] [[2006]] || [[3. máj]] [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Matros|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Mercy|''Mercy'']] || [[30. január]] [[2007]] || [[17. október]] [[2009]] || [[25. november]] [[2011]]<ref>http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3AMercy%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Mercy|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Metju|Metju]]'' || [[14. december]] [[2004]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Metju|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Mo-Slimy|mo-Slimy]]'' || [[26. január]] [[2006]] || [[29. október]] [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Mo-Slimy|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Mz|Mz]]'' || [[27. november]] [[2005]] || [[28. október]] [[2006]] || [[5. február]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Mz|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Ondrejk|Ondrejk]]'' || [[28. február]] [[2005]]<ref>{{cite web |url=http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Ondrejk&oldid=1517098|title= Redaktor:Ondrejk |publisher=Zrejme kvôli chybe v MediaWiki softvéri zobrazuje databáza nesprávny dátum prvého príspevku |accessdate=14.09.2008}}</ref> || [[3. august]] [[2007]] || [[18. január]] [[2009]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=rights&user=Zirland&page=user%3AOndrejk%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Ondrejk|príspevky]]
|-
| align="left" | [[Redaktor:Otm|''Otm'']] || [[17. október]] [[2005]] || [[28. september]] [[2006]] || [[23. január]] [[2012]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujeme o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=MarcoAurelio&page=User%3AOtm%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Otm|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Palica|Palica]]'' || [[11. február]] [[2005]] || [[13. september]] [[2005]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || [[16. január]] [[2006]] || [[18. august]] [[2008]] || [[Špeciálne:Contributions/Palica|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Peko|Peko]]'' || [[9. marec]] [[2005]] || [[29. apríl]] [[2007]] || [[20. október]] [[2012]]<ref>práva odobraté na vlastnú žiadosť [http://meta.wikimedia.org/wiki/Steward_requests/Permissions/2012-10#peko.40sk.wikipedia]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Peko|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Prskavka|Prskavka]]'' || [[18. január]] [[2005]] || [[24. júl]] [[2006]] || [[8. február]] [[2009]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=Zirland&page=User%3APrskavka%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Prskavka|príspevky]]
|-
| align="left" rowspan=2 | ''[[Redaktor:Rádiológ|Rádiológ]]'' || rowspan=2 | [[28. november]] [[2005]] || [[8. máj]] [[2006]] || [[13. september]] [[2008]] || rowspan=2 | – || rowspan=2 | – || rowspan=2 | – || rowspan=2 | – || rowspan=2 | [[Špeciálne:Contributions/Rádiológ|príspevky]]
|-
| [[21. marec]] [[2009]] || [[28. júl]] [[2012]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Robzle|Robzle]]'' || [[17. február]] [[2006]] || [[3. august]] [[2007]] || [[3. marec]] [[2012]]<ref>Práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3ARobzle%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Robzle|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Stibium|Stibium]]'' || [[12. máj]] [[2006]] || [[3. august]] [[2007]] || [[14. august]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Stibium|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Valasek|Valasek]]'' || [[9. február]] [[2004]] || [[22. júl]] [[2004]] || [[13. september]] [[2008]] || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Valasek|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]'' || [[21. júl]] [[2006]] || [[7. november]] [[2009]] || [[17. november]] [[2012]]<ref>[[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Vasiľ (potvrdenie)]], [http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ALog&type=&user=&page=User%3AVasi%C4%BE%40skwiki&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1]</ref> || – || – || – || – ||[[Špeciálne:Contributions/Vasiľ|príspevky]]
|-
| align="left" | ''[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]]'' || [[13. júl]] [[2005]] || [[3. január]] [[2006]] || [[2. máj]] [[2026]]<ref>práva odobraté kvôli neaktivite podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Nezáujem o výkon funkcie|pravidla o správcoch]], [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:Log?type=&user=&page=User%3AWizzard%40skwiki]</ref> || – || – || – || – || [[Špeciálne:Contributions/Wizzard|príspevky]]
|}
'''Poznámky'''
<references /><noinclude>
[[Kategória:Wikipédia:Šablóny]]
</noinclude>
prs5gi7w8r1ru8putwnjzmhcfteyq3x
Vălko Červenkov
0
115306
8207439
7457758
2026-05-02T21:13:52Z
Lalina
22926
op, upraviť
8207439
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu}}
{{Infobox Politik
| Meno = Vălko Červenkov
| Rodné meno =
| Popis osoby = bulharský politik
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Podpis =
| Poradie =
| Úrad = predseda vlády
| Začiatok obdobia = [[3. február]] [[1950]]
| Koniec obdobia = [[18. apríl]] [[1956]]
| Predchodca = [[Vasil Kolarov]]
| Nástupca = [[Anton Jugov]]
| Poradie2 =
| Úrad2 =
| Začiatok obdobia2 =
| Koniec obdobia2 =
| Predchodca2 =
| Nástupca2 =
| Dátum narodenia = [[6. september]] [[1900]]
| Miesto narodenia = [[Zlatica (mesto)|Zlatica]], [[Bulharsko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1980|10|24|1900|9|6}}
| Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Bulharsko]]
| Politická strana = [[Komunistická strana Bulharska]]
| Alma mater =
| Profesia =
| Národnosť =
| Vierovyznanie =
| Manželka = Elena Dimitrovová
| Deti =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
}}
'''Vălko Veľov Červenkov''' ({{V jazyku|bul|Вълко Вельов Червенков}}; * [[6. september]] [[1900]], [[Zlatica (mesto)|Zlatica]], [[Bulharsko]] – † [[24. október]] [[1980]], [[Sofia]]) bol bulharský politik, predseda vlády v rokoch [[1950]] – [[1956]]. Bol jedným z bulharských komunistov pre ktorých bol režim sovietskeho socializmu jediným modelom ďalšieho rozvoja v krajine.
== Životopis ==
„Malý Stalin“ – ako ho jeho súčasníci zvykli nazývať – sa narodil v meste Zlatica na severe Bulharska. Ako devätnásťročný kandidoval na post poslanca Veľkého národného zhromaždenia za Bulharskú komunistickú stranu. V roku [[1923]], po neúspechu a potlačení povstania, ktoré malo za účel zvrhnúť vládu premiéra [[Alexander Cankov|Alexandra Cankova]], bol na neho vydaný zatykač a bol odsúdený na smrť. O dva roky neskôr ilegálne odišiel do [[Moskva|Moskvy]].<ref name="Smelting">[http://sofiaecho.com/2003/06/19/630758_people-in-history-the-smelting-of-bulgarias-stalin The Smelting of Bulgaria's Stalin], ''The Sofia Echo'', 19 June 2003</ref>.
Od roku [[1938]] bol zahraničným kolaborantom bulharských komunistov a v roku [[1941]] sa stal hlavným redaktorom ilegálnej komunistickej rádiostanice ''Christo Botev''.
Po svojom návrate do vlasti bol až do roku [[1962]] členom Politbyra. Neskôr sa stal tajomníkom strany a v rokoch [[1947]] – [[1949]] zastával funkciu predsedu Komitetu pre vedu, umenie a kultúru. V tieni velikánov akými boli [[Georgi Dimitrov]], [[Vasil Kolarov]] a [[Trajčo Kostov]] si pomaličky začal budovať svoju kariéru.
Po Kolarovovej smrti v januári roka [[1950]] ho Veľké národné zhromaždenie zvolilo za predsedu vlády a v strane od tejto chvíle stál na poste predsedu Ústredného výboru Komunistickej strany Bulharskej socialistickej republiky. V rokoch [[1950]] – [[1956]] bol symbolom a nositeľom tzv. [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]].
Bol švagrom Georgia Dimitrova a tým aj priateľom Moskvy a [[ Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. Práve tento fakt mu hral do karát, aby mohol na seba sústrediť všetku moc v krajine. Po roku [[1956]] sa stal vicepremiérom a ministrom vzdelanosti a kultúry.
Keď Stalin v roku [[1953]] zomrel a na poste generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu ho vystriedal miernejší [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], sila a vplyv Vălka Červenkova v Bulharsku postupne slabla. Z popredných miest ho vytláčal [[Todor Živkov]], ktorý mal v Chruščovovi veľkú dôveru.
V roku [[1962]] Červenkova vylúčili zo strany, no o sedem rokov neskôr ho rehabilitovali. Potom sa mu však už nepodarilo prepracovať sa na čelné pozície v strane.
Zomrel [[21. október|21. októbra]] [[1980]] v Sofii.
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.rulers.org/indexc2.html#cherv Vălko Červenkov]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Červenkov, Vălko}}
[[Kategória:Predsedovia vlády Bulharska]]
[[Kategória:Bulharskí komunisti]]
[[Kategória:Osobnosti zo Zlatice]]
plthyiztq11cshxel0oqoo8ic28e6ww
Šamar Rinpočhe
0
120174
8207482
7216756
2026-05-02T23:09:29Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207482
wikitext
text/x-wiki
'''Šamar Rinpočhe''' alebo '''šamarpa''' je druhý najvyšší láma línie [[Karma Kagjü]]. Línia jeho inkarnácií bola vždy v úzkom spojení s líniou Gjalwa [[Karmapa|Karmapov]] a pomáha zabezpečiť neprerušený prenos ústneho podania učení. Prvýkrát sa narodil ako Khädrub Dragpa Sengge ([[1284]] – [[1349]]) ako hlavný žiak 3. Karmapu Randžung Dordže. Po Karmapovi je považovaný za druhého vedome sa inkarnujúceho lámu [[Tibet]]u. Jeho zrodenie bolo naplnením predpovede 2. Karmapu Karma Pakši o tom, že „budúci Karmapovia sa budú manifestovať v dvoch formách“.
Mipham Čhökji Lodrö (*[[1952]]), 14. Šamarpa, opustil v dôsledku čínskej invázie Tibetu v roku [[1959]] po boku 16. Karmapu Tibet. Do roku [[1979]] dostal od 16. Karmapu v kláštore Rumtek v indickom Sikkime všetky náuky a odkazy línie Karma Kagjü. Odvtedy cestuje po celom svete a učí v mnohých centrách [[Karma Kagjü]]. Hlavne vďaka jeho aktivite bola v roku [[1992]] objavená 17. inkarnácia Karmapu, Thaje Dordže. Oficiálne ho intronizoval v roku [[1994]] v Novom Dílí na pôde Karmapovho medzinárodného buddhistického inštitútu (KIBI).
Obdobne, ako sú Karmapovia považovaní za nositeľov Čiernej koruny, sú Šamarpovia nositeľmi Červenej koruny.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sharmapas}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.shamarpa.org Kunzig Šamar Rinpočhe oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090412104326/http://www.shamarpa.org/ |date=2009-04-12 }}
* [http://www.karmapa.cz/shamarpa Stránky Šamar Rinpočhe v češtine]
* [http://www.buddhizmus.sk Zdroj tohto článku]
[[Kategória:Budhistickí mnísi]]
r7fksdhj1oz2jyo922woj14im9i8i3u
Miami
0
124315
8207170
8205949
2026-05-02T12:05:55Z
~2026-26665-03
293626
Dopis udalosti
8207170
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
{{Dobrý článok}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Miami
| other_name =
| category = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Miami collage 20110330.jpg
| image_caption = Zhora zľava: Miamský [[Downtown (Miami)|downtown]], [[Freedom Tower (Miami)|Freedom Tower]], [[Vizcaya Museum and Gardens]], [[Miami Tower]], pláž [[Virginia Key]], [[Adrienne Arsht Center for the Performing Arts]], [[American Airlines Arena]], [[PortMiami]], nočný pohľad na downtown
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Flag of Miami, Florida.svg
| flag_border = 1
| symbol = Seal of Miami, Florida.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name = City of Miami
| motto =
| nickname = „''Magic City''“, „''The Gateway to the Americas''“, „''Capital of Latin America''“...
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Spojené štáty
| country_flag = 1
| state = [[Florida]]
| state_type =
| state_flag =
| region =
| histregion =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 10
| lat_d = 25
| lat_m = 47
| lat_s = 16
| lat_NS = S
| long_d = 80
| long_m = 13
| long_s = 27
| long_EW = Z
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 143.15
| area_land = 92.4
| area_water = 50.7
| area_urban = 2890.7
| area2 = 15894.8
| area2_type = Metropolitná oblasť
<!-- *** Population *** -->
| population = 433136
| population_note = <ref name=population>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Accepted Challenges to Vintage 2007 Population Estimates
| url = http://www.census.gov/popest/archives/2000s/vintage_2007/07s_challenges.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-06-27
| vydavateľ = U.S. Census Bureau
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref><ref name="population2">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Real Estate Center
| titul = Miami-Fort Lauderdale-Miami Beach - population
| url = http://recenter.tamu.edu/data/popm00/pcbsa33100.html#top
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100802081451/http://recenter.tamu.edu/data/popm00/pcbsa33100.html#top
| dátum archivácie = 2010-08-02
}}</ref>
| population_urban = 5232342
| population2 =
| population2_type =
| population_date = 2009
| population_density = auto
| population_urban_density =
| population2_density =
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1825
| established_type = Založené
| mayor = [[Tomás Regalado (americký politik)|Tomás Regalado]]
| mayor_type = Starosta
| mayor_party = nezávislý
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[UTC-5]]
| utc_offset = -4
| timezone_DST =
| utc_offset_DST = -5
| postal_code = 33101-33102, 33107, 33109-33112, 33114, 33116, 33119, 33121-33122, 33124-33170, 33172-33190, 33193-33197, 33199, 33222, 33231, 33233-33234, 33238-33239, 33242-33243, 33245, 33247, 33255-33257, 33261, 33265-33266, 33269, 33280, 33283, 33296, 33299
| area_code = 305, 786
| area_code_type =
| code =
| code1 =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = USA location map.svg
| map_locator = USA
| map_caption = Poloha mesta v Spojených štátoch
| map1 = Miami-Dade_County_Florida_Incorporated_and_Unincorporated_areas_Miami_Highlighted.svg
| map1_caption = Poloha mesta v štáte [[Florida]]
| map2 = Location map Miami.png
| map2_caption = Mapa mesta
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Miami
| statistics =
| website = [http://www.ci.miami.fl.us/ www.ci.miami.fl.us]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Miami''' je najväčšie [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v juhovýchodnej časti [[Florida|Floridy]] a druhé najväčšie v celom štáte. Jeho [[metropolitná oblasť]] sa rozkladá od močiarov [[Národný park Everglades|národného parku Everglades]] na západe až k [[Atlantický oceán|Atlantickému oceánu]] na východe. Počet obyvateľov samotného mesta je 433 136.<ref name="population"/> [[Metropolitné oblasti v Spojených štátoch|Metropolitná oblasť]] má viac ako 5,2 milióna obyvateľov,<ref name="population2"/> čo ju radí medzi najväčšie v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = U.S. Census Bureau
| titul = Miami, FL Urbanized Area
| url = http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=40000US56602&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-context=adp&-ds_name=&-tree_id=3308&-_lang=en&-redoLog=false&-format=
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://archive.today/20200211183716/http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=40000US56602&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-context=adp&-ds_name=&-tree_id=3308&-_lang=en&-redoLog=false&-format=
| dátum archivácie = 2020-02-11
}}</ref> Väčšinu populácie tvoria [[europoidná rasa|belosi]] a [[Afroameričan]]ia.<ref name="etnic">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = U.S. Census Bureau
| titul = Miami city Population
| url = http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-redoLog=false&-_sse=on
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://archive.today/20200212213237/http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-redoLog=false&-_sse=on
| dátum archivácie = 2020-02-12
}}</ref> Rozloha mesta samotného je {{km2|143.15|w}}, z toho však viac ako {{km2|50}} zaberá vodná plocha.
Mesto je centrom celosvetového významu z pohľadu ekonomiky, dopravy, kultúry, vzdelávania, médií, umenia, zábavy a medzinárodného obchodu. V Miami sa nachádza významný [[Port of Miami|prístav]] a [[Miami International Airport|letisko]], vďaka ktorým sa mu tiež hovorí ''Brána do Ameriky''. V centre mesta je najväčšia koncentrácia medzinárodných [[Banka (inštitúcia)|bánk]] v celých Spojených štátoch.<ref name="financie1">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Nest Seekers
| titul = Brickell
| url = http://www.nestseekers.com/Sales/Brickell/
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref><ref name="financie2">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Maddux and Company
| titul = Brickell, Downtown
| url = http://www.madduxco.com/brickell.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160113152721/http://www.madduxco.com/brickell.htm
| dátum archivácie = 2016-01-13
}}</ref> K masívnemu rastu počtu obyvateľov došlo predovšetkým v posledných 50 rokoch vďaka [[vysťahovalectvo|emigrantom]] z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], ktorí dnes tvoria 65 % obyvateľov mesta a zaslúžili sa aj o to, že tu medzi [[jazyk (lingvistika)|jazykmi]] prevláda [[španielčina]].Kazdoročne sa tu dejú preteky Formuly 1.
Prvými obyvateľmi oblasti dnešného Miami boli pôvodní Američania už pred 10 000 rokmi,<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| strany = 12
| jazyk = po anglicky
}}</ref> pri príchode prvých [[Európa]]nov tu žil kmeň Tequestov. Prvým stálym osadníkom tu bol na začiatku 19. storočia Pedro Fornells z [[Menorca|Menorky]].<ref name="first">{{Citácia knihy
| priezvisko = Blank
| meno = Joan Gill
| titul = Key Biscayne
| url = http://books.google.com/books?id=YsuVpJJkbJYC&printsec=frontcover&dq=key+biscayne&hl=cs&ei=Tr04TKSGFYm6jAfk3MWBBA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCoQ6AEwAA#v=onepage&q&f=false
| vydavateľ = Pineapple Press, Inc.
| miesto = Sarasota
| rok = 1996
| strany = 17
| jazyk = po anglicky}}</ref> Za zakladateľku Miami je považovaná [[Julia Tuttle]], ktorá tu vytvorila rozsiahle [[plantáž]]e a zaslúžila sa o rozvoj železničnej dopravy v oblasti.<ref name="tuttle">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = National Women's History Museum
| titul = Julia Tuttle
| url = http://www.nwhm.org/education-resources/biography/biographies/julia-tuttle/
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100612120529/http://www.nwhm.org/education-resources/biography/biographies/julia-tuttle/
| dátum archivácie = 2010-06-12
}}</ref> Počas 20. storočia došlo k obrovskému rastu populácie mesta a celej [[aglomerácia|aglomerácie]]. Na konci storočia sa Miami dostalo do finančnej krízy, čo napravila až nová administratíva zvolená v roku [[2001]].
== Dejiny ==
=== 15. až 19. storočie ===
Prvým [[Európa]]nom, ktorý uzrel oblasť dnešného Miami, bol [[Španielsko|Španiel]] [[Juan Ponce de León]]. Do svojho denníka si zapísal, že doplával na miesto ''Chequescha'', čo je prvé dochované meno, ktoré Miami dostalo.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| strany = 13
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> [[Pedro Menéndez de Avilés]] urobil prvé zaznamenané pristátie na pobreží v roku [[1566]], keď hľadal svojho syna, ktorý v tejto oblasti stroskotal.<ref>Parks, s. 14</ref> O rok neskôr začali španielski vojaci vedení [[kňaz|otcom]] Franciscom Villarealom z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského rádu]] [[misia (cirkev)|misijnú činnosť]] pri ústí rieky [[Miami (rieka)|Miami]], ale okolo roku [[1570]] sa rozhodli nájsť iné pôsobisko mimo [[Florida|Floridy]]. Španieli poslali ďalšiu misiu do [[Biscayne Bay]] v roku [[1743]] a postavili tu pevnosť a [[kostol]]. [[Misionár]]i navrhovali trvalé osídlenie, ale tento návrh bol zamietnutý ako nepraktický a misia bola do konca roka stiahnutá.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Milanich
| meno = Jerald T.
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Proctor
| meno2 = Samuel
| odkaz na autora2 =
| titul = Tacachale: Essays on the Indians of Florida and Southeastern Georgia during the Historic Period
| vydavateľ = University Press of Florida
| miesto = Gainesville
| rok = 1994
| isbn =
| kapitola =
| strany =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
Prvým stálym osadníkom v oblasti Miami bol Pedro Fornells, pôvodom z [[ostrov]]a [[Menorca]], ktorý na ostrov [[Key Biscayne]] prišiel na začiatku [[19. storočie|19. storočia]].<ref name="first" /> Fornells z ostrova zaznamenal na pevnine prítomnosť [[squatting|squatterov]]. Roku [[1825]] navštívil ''Cape Florida Settlement'' americký [[maršal]] Waters Smith a ponúkol squatterom zisk pôdy, ktorú obývali.<ref>Blank, s. 19, 27</ref> V rovnakom roku bol na ostrove Key Biscayne postavený [[maják]] [[Cape Florida Light]], ktorého prvým strážcom sa stal John Dubose.<ref>Blank, s. 49</ref>
Oblasť bola ovplyvnená [[Druhá seminolská vojna|druhou seminolskou vojnou]], ktorá spôsobila prudké vyľudnenie Miami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = George
| meno = Paul S.
| vydavateľ = Historical Museum of Southern Florida
| titul = Miami: One Hundred Years of History: Seminole Wars
| url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#wars
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Roku [[1844]] sa Miami stalo administratívnym centrom okresu. [[Tretia seminolská vojna]] v rokoch 1855{{--}}1858 spomalila osídľovanie juhovýchodnej Floridy. V roku [[1891]] kúpila [[Julia Tuttle]], známa tiež ako ''Matka Miami'' ({{eng|Mother of Miami}})<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Muir
| meno = Helen
| odkaz na autora =
| titul = Miami, USA
| vydavateľ = Henry Holt and Company
| miesto = Miami
| rok = 1953
| isbn =
| kapitola =
| strany = 55
| jazyk = anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami Today
| titul = Statue of Miami's First Lady, Julia Tuttle, may be birthday present
| url = http://www.pbs.org/wgbh/amex/miami/peopleevents/pande07.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-11}}</ref> veľkú [[Citrónovník (rod)|citrusovú]] [[plantáž]] v oblasti Miami. 7. februára [[1895]] zasiahol Floridu veľký [[mráz (teplota)|mráz]], ktorý zničil všetku úrodu. Miami však zostalo nedotknuté a citrusy Julie Tuttleovej boli jediné na [[trh]]u. Potom sa jej podarilo presvedčiť multimilionára [[Henry Flagler|Henryho Flaglera]], aby rozšíril [[Železnica|železničnú trať]] až do Miami a postavil tu hotel.<ref name="tuttle" /> S budovaním železnice sa v Miami zvýšila aktivita. 28. júla 1896 sa Miami oficiálne stalo mestom s 502 voličmi, vrátane stovky zaregistrovaných [[Afroameričania|afroamerických]] voličov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Muir
| meno = Helen
| odkaz na autora =
| titul = Miami, USA
| vydavateľ = Henry Holt and Company
| miesto = Miami
| rok = 1953
| isbn =
| kapitola =
| strany = 66, 67
| jazyk = po anglicky}}</ref>
=== Prvá polovica 20. storočia ===
[[Súbor:Dadecountycourthouse.jpg|thumb|200px|Dade Courthouse, postavený v roku 1928]]
Rast Miami od začiatku [[20. storočie|20. storočia]] až do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol obrovský. Od roku [[1900]] do roku [[1920]] tu pribudlo takmer 30 000 obyvateľov. So zvýšením populácie samozrejme prišla potreba ďalšieho územia. Počas dvadsiatych rokov úrady Miami povolili [[hazardná hra|hazardné hry]] a boli laxné v regulácii [[prohibícia|zákazov]], preto sem migrovalo veľa ľudí zo severu Spojených štátov. Od roku 1920 do roku [[1923]] sa populácia Miami zdvojnásobila.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| odkaz na autora =
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| isbn =
| kapitola =
| strany = 107
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Na jeseň [[1925]] boli blízke oblasti Lemon City, Coconut Grove a Allapattah pripojené a vzniklo tak [[Greater Miami|Väčšie Miami]].<ref group="p">Po anglicky Greater Miami, dnešný oficiálny názov je Miami-Fort Lauderdale-Pompano Beach Metropolitan Area.</ref>
Rozmach začal upadať kvôli prieťahom pri stavbe budov, ktoré boli spôsobené aj preťaženým [[doprava|dopravným]] systémom. V roku [[1926]] bol prístav v Miami na mesiac zablokovaný [[dánsko]]u [[loď]]ou.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Muir
| meno = Helen
| odkaz na autora =
| titul = Miami, USA
| vydavateľ = Henry Holt and Company
| miesto = Miami
| rok = 1953
| isbn =
| kapitola =
| strany = 160
| jazyk = po anglicky}}</ref> Tri hlavné železničné spoločnosti uvalili [[embargo (zákaz obchodovania)|embargo]] na všetok dovoz s výnimkou jedla. Cena ubytovania tu rýchlo vystúpila a nájsť cenovo dostupné miesto na bývanie bolo takmer nemožné.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| odkaz na autora =
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| isbn =
| kapitola =
| strany = 120
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Navyše v roku [[1926]] zasiahol Miami silný [[hurikán]], ktorý podľa [[Červený kríž|Červeného kríža]] spôsobil 373 smrteľných nehôd a mnoho ľudí bolo nezvestných. Táto búrka [[Saffirova-Simpsonova hurikánová stupnica#Kategória 4|4. kategórie]] bola 12. najhoršou v USA počas 20. storočia čo do množstva škôd a obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = The American Experience
| titul = The Hurricane of 1926
| url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#war
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Nasledovala [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľká hospodárska kríza]], kvôli ktorej bol v oblasti otvorený tábor [[Civilian Conservation Corps|CCC]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| odkaz na autora =
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| isbn =
| kapitola =
| strany = 131-132
| jazyk = po anglicky
}}</ref><ref group="p">Civilian Conservation Corps (CCC) bol štátom podporovaný program pre zamestnávanie mužov vo veku 18-24 rokov, ktorý bol zameraný na ochranu a rozvoj prírodných zdrojov.</ref> 15. februára 1933 tu bol spáchaný atentát na [[Franklin Delano Roosevelt|F. Roosevelta]], pri ktorom zomrel starosta [[Chicago|Chicaga]] [[Antonín Čermák]].
Na rozdiel od mnohých miest na Floride zostalo Miami na začiatku druhej svetovej vojny relatívne zdravé, ale pre obranu pred [[U-boot|nemeckými ponorkami]] bolo rozdelené na dva vojenské dištrikty. Ako silnela vojna s ponorkami, pribúdali v oblasti Miami vojenskej základne. [[United States Navy|Americké námorníctvo]] prevzalo kontrolu nad prístavom v Miami a [[United States Air Force|vzdušné sily]] si na miestnych letiskách vytvorili základne. Na Južnej Floride bolo vycvičených viac ako 500 000 [[vojak]]ov a 50 000 [[dôstojník]]ov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = George
| meno = Paul S.
| vydavateľ = Historical Museum of Southern Florida
| titul = Miami: One Hundred Years of History: World War II
| url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#war
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref>
=== Druhá polovica 20. storočia ===
[[Súbor:Mariel Refugees.jpg|thumb|Kubánski utečenci počas Marielského exodu]]
Dôsledkom zosadenia generála [[Fulgencio Batista|Batistu]] po [[kubánska revolúcia|kubánskej revolúcii]] sa veľké množstvo Kubáncov žijúcich v Miami vrátilo na [[Kuba|Kubu]], ale čoskoro potom sa hromadne vracali do Miami.<ref name="island">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = George
| meno = Paul S.
| vydavateľ = Historical Museum of Southern Florida
| titul = Miami: One Hundred Years of History: A New Ellis Island
| url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#island
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> V prvej vlne bolo mnoho vysoko vzdelaných ľudí, ktorí utiekli za úspešnejšou kariérou.<ref name="island" /> Na konci šesťdesiatych rokov žilo v Dade (dnes [[Miami-Dade]]) viac než 400 000 kubánskych [[utečenec (osoba)|utečencov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Cuban Information Archieves
| titul = Cubans in Miami: An Historical Perspective
| url = http://cuban-exile.com/doc_001-025/doc0016.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Hoci Miami v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch nebolo centrom hnutia za [[občianske práva]], stále malo značnú populáciu [[Afroameričan]]ov a [[negroidná rasa|černochov]] z [[Karibik]]u. Roku [[1972]] bola v Miami otvorená [[Florida International University]].<ref name="island" />
V decembri [[1979]] došlo ku škandálu. [[Polícia|Policajti]] stíhali motocyklistu Arthura McDuffieho, ktorý potom havaroval. Keď ho polícia dostihla, bol len mierne zranený. Policajti mu dali dole helmu a ubili ho [[obušok|obuškami]], potom helmu opäť nasadili a zavolali [[ambulancia|ambulanciu]], že došlo k motocyklovej nehode. McDuffieho matka povedala [[noviny|novinám]] ''Miami Herald'' o pár dní neskôr toto: "Zbili môjho syna ako psa. Zbili ho len preto, že išiel na motorke a bol čierny."<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul =
| periodikum = Miami Herald
| odkaz na periodikum =
| rok = 1979
| mesiac = december
| deň = 27
| ročník =
| číslo =
| strany = 1B
| url =
| issn =
}}
</ref> Porota však po krátkom uvážení policajta zbavila viny. To rozpútalo jedny z najväčších nepokojov v dejinách Spojených štátov. Nepokoje sa skončili až o tri dni neskôr a zahynulo počas nich najmenej 18 ľudí, okrem toho viac ako 850 ich bolo zatknutých. Približná škoda bola odhadnutá na 50 miliónov [[americký dolár|dolárov]].<ref name="island" />
V osemdesiatych rokoch sa Miami stalo jedným z najväčších amerických prekladísk [[kokaín]]u z [[Kolumbia|Kolumbie]], [[Bolívia|Bolívie]] a [[Peru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Knowledgerush
| titul = Miami: History: Miami Vice
| url = http://www.knowledgerush.com/kr/encyclopedia/Miami/
| jazyk = po anglicky
| dátum vydania = 1999-07-27
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> [[droga (omamná látka)|Drogy]] priniesli Miami miliardy dolárov, vďaka ktorým tu začali vyrastať predajne luxusných [[automobil]]ov, päťhviezdičkové [[hotel]]y a ďalšie znaky prosperity. [[Marielský exodus]] v roku [[1980]] priniesol do Miami ďalších viac ako 125 000 Kubáncov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Global Security
| titul = Mariel Boatlift
| url = http://www.globalsecurity.org/military/ops/mariel-boatlift.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Yanez
| meno = Luisa
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Miami Herald unveils 1980 Mariel boatlift database
| periodikum = Miami Herald
| odkaz na periodikum =
| rok = 2010
| Mesiac = máj
| Deň = 21
| ročník =
| číslo =
| strany =
| url = http://www.miamiherald.com/2010/05/21/1640544/miami-herald-unveils-original.html
| issn =
}}
</ref> Na rozdiel od veľkej [[Migrácia (sociológia)|migrácie]] v šesťdesiatych rokoch sa však teraz prisťahovalo mnoho chudobných ľudí a začalo dochádzať k [[biely útek|bielemu úteku]]. O päť rokov neskôr bol zvolený za starostu Miami [[Xavier Suarez]], ktorý sa tak stal prvým kubánskym starostom mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Intelius
| titul = Xavier Suarez
| url = http://search.intelius.com/Xavier-Suarez
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Serving History
| titul = Xavier Suarez: Who, What, Where, When
| url = http://www.servinghistory.com/topics/Xavier_Suarez
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> V osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov navštívilo Miami mnoho významných osobností, medzi nimi [[pápež]] [[Ján Pavol II.]], [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|kráľovná]] [[Alžbeta II.]] alebo [[Zoznam prezidentov Spojených štátov|prezident]] [[Ronald Reagan]].
V roku [[1992]] zasiahol juh Miami-Dade [[hurikán Andrew]], ktorý spôsobil škody za 20 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = National Disaster Survey Report
| titul = Hurricane Andrew
| url = http://www.nws.noaa.gov/om/assessments/pdfs/andrew.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Posledná veľká migrácia prebehla v roku [[1994]], ale kvôli [[Bill Clinton|Clintonovej]] novej politike nebola tak výrazná. Kubánca chyteného na mori totiž [[Pobrežná stráž Spojených štátov|americká pobrežná stráž]] odvážala do [[Guantanamo (základňa)|Guantanama]], alebo do [[Panama (štát)|Panamy]]. Počas tejto emigrácie opustilo svoje domovy takmer 38 000 Kubáncov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Luce
| meno = Clotilde
| vydavateľ = CubaNet
| titul = New Cuban exodus stirs up old tensions
| url = http://www.cubanet.org/CNews/y99/jul99/27e6.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum vydania = 1999-07-27
| dátum prístupu = 2010-07-12
| url archívu = https://web.archive.org/web/20110923052108/http://www.cubanet.org/CNews/y99/jul99/27e6.htm
| dátum archivácie = 2011-09-23
}}</ref> 9. septembra 1994 sa USA a Kuba dohodli na normalizácii migrácie medzi týmito štátmi. V roku 1996 sa Miami kvôli [[financie (finančné vzťahy)|finančným]] škandálom umiestnilo ako 4. najchudobnejšie mesto Spojených štátov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Dluhy
| meno = Milan J.
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Frank
| meno2 = Howard A.
| odkaz na autora2 =
| titul = The Miami Fiscal Crisis: Can a Poor City Regain Prosperity?
| vydavateľ = Praeger Publishers
| miesto =
| rok = 2001
| isbn =
| kapitola =
| strany = 1
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Finančné problémy mesta pretrvávali až do roku [[2001]], keď bol za starostu Miami zvolený [[Manny Diaz]].
== Geografia ==
[[Súbor:Location map Miami.png|thumb|left|185px|Mapa mesta Miami]]
S rozlohou iba {{km2|92|w}} má Miami najmenšie územie zo všetkých významných miest USA. Celková rozloha Miami je totiž {{km2|143.1}}, z čoho však {{km2|50.7}} zaberá [[voda|vodná]] plocha. Z tohto dôvodu Miami tiež patrí medzi najhustejšie zaľudnené mestá v USA. [[Nadmorská výška]] oblasti nie je väčšia ako {{mnm|12}},<ref name="environment">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City Data
| titul = Miami: Environment
| url = http://www.city-data.com/world-cities/Miami-Environment.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13}}</ref> priemer je {{m|1.8|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = NASA
| titul = Miami, Florida metropolitan area as seen from STS-62
| url = http://images.jsc.nasa.gov/luceneweb/caption_direct.jsp?photoId=STS062-85-026
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13
| url archívu = https://web.archive.org/web/20071201191110/http://images.jsc.nasa.gov/luceneweb/caption_direct.jsp?photoId=STS062-85-026
| dátum archivácie = 2007-12-01
}}</ref> Hladina [[podzemná voda|podzemnej vody]] je iba jeden až dva metre pod povrchom zeme.<ref name="environment" /> Miami je jediné významné americké mesto, ktoré hraničí s dvoma [[národný park|národnými parkmi]] – [[Národný park Everglades|Národným parkom Everglades]] na západe a [[Biscayne|Národným parkom Biscayne]] na východe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = National Park Service
| titul = South Florida National Parks Map
| url = http://www.nps.gov/ever/planyourvisit/upload/sflparks.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13}}</ref> Miami s predmestiami sa rozkladá medzi [[mokraď (ekológia)|mokraďami]] [[Národný park Everglades|Everglades]] a lagúnou [[Biscayne Bay]]. 145 [[meter|km]] severne od mesta sa nachádza [[jazero]] [[Okeechobee]].<ref name="environment" /> Hlavná časť mesta leží na pobreží Biscayne Bay, ktoré obsahuje stovky prírodne i umelo vytvorených [[bariérový ostrov|bariérových ostrovov]], z ktorých najväčšie sú [[Miami Beach]] a [[South Beach]]. [[Golfský prúd]], teplý [[morský prúd]], prúdi severným smerom iba {{km|24|m}} od pobrežia, čo spôsobuje, že klíma tu zostáva teplá a mierna po celý rok.
Skalné podložie pod oblasťou Miami je nazývané ''Miami [[vápenec|limestone]]'' alebo ''Miami oolite''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Florida Geological Survey
| titul = Miami Limestone
| url = http://www.dep.state.fl.us/geology/geologictopics/rocks/miami_limestone.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20110609214250/http://www.dep.state.fl.us/geology/geologictopics/rocks/miami_limestone.htm
| dátum archivácie = 2011-06-09
}}</ref> Toto podložie, hrubé nie viac ako {{m|15|m}}, je pokryté tenkou vrstvou pôdy. ''Miami limestone'' vznikol dôsledkom drastických zmien [[hladina|hladiny]] [[more|mora]] spojených so zaľadnením. Pod rovinou sa nachádza [[Hydrologický kolektor|zvodeň]] pomenovaná (podľa lagúny) ''Biscayne Aquifer''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = United States Geological Survey
| titul = USGS Ground Water Atlas of the United States
| url = http://pubs.usgs.gov/ha/ha730/ch_g/G-text4.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13}}</ref> Táto zvodeň je prírodným podzemným zdrojom [[sladká voda|sladkej vody]] a väčšina [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] ju využíva aj ako zdroj [[pitná voda|pitnej vody]]. Táto zvodeň však sťažuje stavbu podzemných konštrukcií.
=== Klíma ===
Miami má [[tropické monzúnové podnebie]] ([[Köppenova klasifikácia podnebia]] - Am)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Hydrology and Earth System Sciences
| titul = Updated world map of the Köppen-Geiger climate classification
| url = http://www.hydrol-earth-syst-sci.net/11/1633/2007/hess-11-1633-2007.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> s horúcimi a vlhkými [[leto|letami]] a krátkymi, teplými a značne suchšími [[zima]]mi. Ide o druhé najvlhkejšie mesto v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City Data
| titul = Miami, Florida
| url = http://www.city-data.com/world-cities/Miami.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Podobu podnebia ovplyvňujú jeho nadmorská výška, poloha, blízkosť Golfského prúdu a pozícia tesne nad [[obratník Raka|obratníkom Raka]]. S priemernou januárovou teplotou 19,6 [[stupeň Celzia|°C]] zimu charakterizujú mierne až vyššie teploty a chladný vzduch znášajúci sa vždy po priechode [[studený front|studeného frontu]], ktorý vytvára veľa drobných zrážok. Daždivá sezóna začína niekedy v máji a končí uprostred októbra. Počas tohto obdobia sa teploty pohybujú medzi 29 až 35 °C a sú sprevádzané veľkou vlhkosťou, hoci popoludňajšie [[búrka|búrky]] a [[vánok|brízy]] rozširujúce sa od [[Atlantický oceán|Atlantiku]] znižujú teplotu vzduchu. Väčšina z ročných cca {{mm|1420|m|w}} zrážok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Airports Guides
| titul = Miami Climate and Weather Charts: MIA
| url = http://miami-mia.airports-guides.com/mia_climate.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> spadne práve v tomto období. Najnižšia nameraná teplota bola -3 °C a maximálna 37 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = MSN Weather
| titul = Miami, USA
| url = http://weather.uk.msn.com/monthly_averages.aspx?wealocations=wc:USFL0316
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Existuje iba jediný záznam [[sneh]]ových zrážok a ten pochádza z 19. januára 1977.
{{Infobox Počasie
| metric_first = Yes
| single_line = Yes
| Location = Miami, Florida ([[Miami International Airport|MIA]])
| Jan_Hi_°C = 24
| Feb_Hi_°C = 24.7
| Mar_Hi_°C = 26.2
| Apr_Hi_°C = 28
| May_Hi_°C = 29.6
| Jun_Hi_°C = 30.9
| Jul_Hi_°C = 31.7
| Aug_Hi_°C = 31.7
| Sep_Hi_°C = 31
| Oct_Hi_°C = 29.2
| Nov_Hi_°C = 26.9
| Dec_Hi_°C = 24.8
| Jan_Lo_°C = 15.1
| Feb_Lo_°C = 15.8
| Mar_Lo_°C = 17.9
| Apr_Lo_°C = 19.9
| May_Lo_°C = 22.3
| Jun_Lo_°C = 23.9
| Jul_Lo_°C = 24.6
| Aug_Lo_°C = 24.8
| Sep_Lo_°C = 24.4
| Oct_Lo_°C = 22.3
| Nov_Lo_°C = 19.3
| Dec_Lo_°C = 16.4
| Jan_Precip_mm = 51.1
| Feb_Precip_mm = 52.8
| Mar_Precip_mm = 60.7
| Apr_Precip_mm = 72.4
| May_Precip_mm = 157.7
| Jun_Precip_mm = 237
| Jul_Precip_mm = 144.8
| Aug_Precip_mm = 192.5
| Sep_Precip_mm = 193.8
| Oct_Precip_mm = 143.3
| Nov_Precip_mm = 67.6
| Dec_Precip_mm = 46.5
| Source = [[Svetová meteorologická organizácia]] ([[Organizácie Spojených národov|OSN]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Wolrd Meteorological Organization
| titul = Weather Information for Miami, Florida
| url = http://www.worldweather.org/093/c00267f.htm#wxforecast
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref>
| Accessdate = 2010-07-14
}}
== Správa ==
Správu Miami má na starosti [[mestská rada]], zložená zo [[starosta|starostu]] a piatich komisárov (mestská komisia), a mestská správa. Mestská komisia, volená na štyri roky,<ref name="profile">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City of Miami
| titul = Miami profile: general Characteristics
| url = http://www.miamigov.com/press/pressreleases/miami/Profile91004.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20090914055310/http://www.miamigov.com/press/pressreleases/miami/Profile91004.pdf
| dátum archivácie = 2009-09-14
}}</ref> predstavuje riadiaci orgán s [[právomoc]]ou vydávať vyhlášky, prijímať nariadenia a vykonávať všetky funkcie uvedené v mestskej charte. Jej členovia sú volení v jednotlivých dištriktoch Miami. Starosta, volený obyvateľmi mesta na štyri roky, vymenúva správcu mesta.<ref name="profile" /> Mestská radnica sa nachádza vo štvrti [[Coconut Grove (Miami)|Coconut Grove]].
[[Súbor:Miami city hall.jpg|thumb|195px|Radnica v Miami]]
{|
|-
| width="48%" valign="top" |
'''Mestská rada :'''<ref name="Officials">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City of Miami
| titul = City Officials
| url = http://www.miamigov.com/City_Officials/
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20080514035950/http://www.miamigov.com/City_Officials/
| dátum archivácie = 2008-05-14
}}</ref>
* Tomás Regalado - starosta mesta Miami
* Wilfredo Gort - komisár mesta Miami, dištrikt 1
* Marc Sarnoff - komisár mesta Miami, dištrikt 2
* Frank Carollo - komisár mesta Miami, dištrikt 3
* Francis Suarez - komisár mesta Miami, dištrikt 4
* Richard P. Dunn - komisár mesta Miami, dištrikt 5
| width="48%" valign="top" |
'''Mestská správa :'''<ref name = "Officials" />
* Carlos A. Migoya - správca mesta Miami
* Julie O. Bru - právny zástupca mesta Miami
* Priscilla Thompson - referent mesta Miami
|}
== Ekonomika ==
[[Súbor:Brickell Avenue aerial 20100211.jpg|thumb|left|235px|Centrum Miami je najdynamickejšie rastúcou časťou mesta]]
Miami patrí medzi najdôležitejšie finančné centrá v krajine. Je hlavným centrom [[Obchodná činnosť|obchodu]] a [[Financovanie|financií]], sídlom mnohých [[korporácia|korporácií]] a môže sa pýšiť silnými medzinárodnými obchodnými kruhmi. Podľa hodnotenia svetových miest, vykonaného strediskom Globalization and World Cities Study Group & Network (GaWC), založeného na prispení k rozvoju svetovej ekonomiky, patrí Miami do kategórie ''Beta-Global City''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Globalization and World Cities Study Group & Network
| titul = The World According to GaWC 2008
| url = http://www.lboro.ac.uk/gawc/world2008t.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160811203314/http://www.lboro.ac.uk/gawc/world2008t.html
| dátum archivácie = 2016-08-11
}}</ref> Veľkým prínosom pre ekonomiku mesta je aj turistika, vďaka ktorej Miami získava miliardy [[americký dolár|dolárov]].<ref name="economy">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City Data
| titul = Miami: Economy
| url = http://www.city-data.com/world-cities/Miami-Economy.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref>
V Miami a jeho okolí má sídlo mnoho spoločností, vrátane týchto: [[Alienware]], [[Arrow Air]], [[Bacardi]], [[Burger King]], [[CompUSA]], [[Fizber]], [[Norwegian Cruise Line]], [[RCTV International]], [[Royal Caribbean International]], [[Telefónica]], [[US Century Bank]]. Vďaka svojej blízkosti k [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] je tiež pôsobiskom viac ako 170 [[nadnárodná korporácia|nadnárodných korporácií]],<ref name="economy" /> medzi ktoré patrí napríklad [[AIG]], [[American Airlines]], [[Cisco Systems|Cisco]], [[The Walt Disney Company|Disney]], [[Exxon]], [[FedEx]], [[Kraft Foods]], [[Microsoft]], [[Oracle Corporation|Oracle]], [[SBC Communications]], [[Soní|Sony]], [[Visa International]] alebo [[Wal-Mart]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Walmart Corporate
| titul = Walmart Latinoamérica Opens New Regional Office in South Florida
| url = http://walmartstores.com/pressroom/news/9663.aspx
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100325045456/http://walmartstores.com/pressroom/news/9663.aspx
| dátum archivácie = 2010-03-25
}}</ref>
[[Miami International Airport|Miamske letisko]] a [[Port of Miami|prístav]] patria medzi najvyťaženejšie vstupné brány v krajine, najmä pre náklady z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] a [[Karibik]]u. Navyše v centre Miami, väčšinou vo finančnej mestskej štvrti [[Brickell (Miami)|Brickell]], je najväčšia koncentrácia medzinárodných [[Banka (inštitúcia)|bánk]] v USA.<ref name="financie1" /><ref name="financie2" /> Roku 2003 bolo Miami hosťujúcim mestom obchodných rokovaní zóny [[FTAA|Free Trade Area of Americas]]. Aj [[Turistika|turistický]] [[priemysel]] prináša do kasy mesta veľa peňazí. [[Pláž]]e, konferencie, [[festival]]y a ďalšie akcie lákajú do Miami ročne viac ako 12 miliónov návštevníkov z celého sveta. V roku 2007 tu návštevníci minuli 17,1 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami Today
| titul = Record number of local visitors, record spending achieved in 2007
| url = http://www.miamitodaynews.com/news/080327/story1.shtml
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Historická štvrť v štýle [[art deco]] [[South Beach]] je všeobecne považovaná za jednu z najpôvabnejších štvrtí na svete a je známa svojimi nočnými klubmi, plážami, obchodmi a historickými budovami. Ale je dôležité spomenúť, že South Beach je časťou mesta [[Miami Beach]], ktoré s Miami susedí. Miami je ale tiež centrom priemyslu, z ktorého tu prevláda [[ťažba nerastných surovín|ťažba]] kameňa a skladovanie najrôznejšieho tovaru.
Od roku 2001 podstupuje Miami veľký stavebný boom. Už tu vyrástlo viac ako 50 [[mrakodrap]]ov vyšších ako {{m|122|m}}. Mestská silueta je treťou najpôsobivejšou v USA, hneď za [[New York (mesto)|New Yorkom]] a [[Chicago]]m, a podľa Almanac of Architecture and Design devätnásta na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Gramsbergen
| meno = Egbert
| priezvisko2 = Kaźmierczak
| meno2 = Paul
| vydavateľ = Skylines & Scrapers
| titul = The World's Best Skylines
| url = http://homepages.ipact.nl/~egram/skylines.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Momentálne má mesto 8 najvyšších budov v štáte Florida. Najvyššia z nich je [[Four Seasons Hotel Miami|Four Seasons Hotel & Tower]], ktorá meria 240 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Emporis
| titul = Tallest skyscrapers in Miami
| url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/sk/li/?id=101321&bt=5&ht=2&sro=0
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref>
Podľa zistení [[US Census Bureau]] z roku 2004 je v Miami tretí najväčší výskyt rodín s príjmom pod celoštátnou [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]], čo z neho robí tretie najchudobnejšie mesto v Spojených štátoch, hneď po [[Detroit]]e a [[El Paso (Texas)|El Pase]]. Okrem toho patrí Miami medzi pár miest, ktorých miestna správa skrachovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Cohen
| meno = Adam
| vydavateľ = Time Magazine
| titul = Gloom over Miami
| url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,135186,00.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100228053601/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,135186,00.html
| dátum archivácie = 2010-02-28
}}</ref> Ale od tej doby zažíva mesto oživenie. Podľa magazínu [[Forbes (magazín)|Forbes]] bolo v roku 2008 najčistejším americkým mestom, vďaka celoročne dobrej kvalite [[atmosféra Zeme|ovzdušia]], rozsiahlym plochám zelene, čistej pitnej vode, čistým uliciam a [[recyklácia|recyklovaní]] odpadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Van Riper
| meno = Tom
| vydavateľ = Forbes Magazine
| titul = Americas Cleanest Cities
| url = http://www.forbes.com/2008/03/17/miami-seattle-orlando-biz-logistics-cx_tvr_0317cleanest.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> Roku 2009 ohodnotila štúdia 73 svetových miest firmy [[UBS]] Miami ako najbohatšie mesto USA (zo štyroch amerických štátov uvedených v prieskume) a piate svetové najbohatšie mesto na základe [[kúpna sila|kúpnej sily]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City Mayors
| titul = The Richest cities in the world
| url = http://www.citymayors.com/economics/usb-purchasing-power.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref>
V roku 2005 bolo Miami svedkom najväčšieho boomu na trhu s [[nehnuteľnosť]]ami od dvadsiatych rokov 20. storočia. Príkladom je [[Midtown Miami|Midtown]], ktoré malo viac ako stovku schválených stavebných projektov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Emporis
| titul = High-rise Buildings in Miami (all)
| url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/sk/li/?id=101321&bt=2&ht=3&sro=1
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> V roku 2007 sa však bytový trh zrútil a viac ako 23 000 družstevných domov zostalo na predaj, alebo boli skonfiškované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Bell
| meno = Maya
| vydavateľ = Orlando Sentinel
| titul = Boom of Condo crash loudest in Miami
| url = http://articles.orlandosentinel.com/2007-08-27/news/CONDOBUST27_1_miami-condo-mccabe
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://archive.today/20130427140828/http://articles.orlandosentinel.com/2007-08-27/news/CONDOBUST27_1_miami-condo-mccabe
| dátum archivácie = 2013-04-27
}}</ref>
== Demografia ==
{| class="wikitable" border="1" style="float:right; margin-left:3px; text-size:80%; text-align:center;"
|-
| colspan = 3 |'''Vývoj populácie Miami'''
|-
!'''Rok'''!! '''Mesto'''!! '''Aglomerácia'''
|-
|'''1900'''|| 1 681 || nie
|-
|'''1910'''|| 5 471 || nie
|-
|'''1920'''|| 29 549 || 66 542
|-
|'''1930'''|| 110 637<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1930
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab16.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 214 830
|-
|'''1940'''|| 172 172<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1940
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab17.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 387 522
|-
|'''1950'''|| 249 276<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1950
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab18.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 693 705
|-
|'''1960'''|| 291 688<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1960
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab19.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 1 497 099
|-
|'''1970'''|| 334 859<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1970
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab20.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 2 236 885<ref name="population2" />
|-
|'''1980'''|| 346 865<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1980
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab21.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 3 220 520<ref name="population2" />
|-
|'''1990'''|| 358 548 <ref name="population" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1990
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab22.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 4 056 228<ref name="population2" />
|-
|'''2000'''|| 362 470<ref name="population" /> || 5 007 564<ref name="population2" />
|-
|'''2009'''|| 433 136<ref name="population" /> || 5 547 051<ref name="population2" />
|}
Miami je 43. najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch. Celá aglomerácie [[Južná Florida]], zahŕňa okresy [[Miami-Dade County|Miami-Dade]], [[Broward County|Broward]] a [[Palm Beach County|Palm Beach]], má viac ako 5,5 milióna obyvateľov, čo z nej robí deviatu najväčšiu v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Estimates of Population Change for Metropolitan Statistical Areas and Rankings
| url = http://www.census.gov/popest/metro/tables/2009/CBSA-EST2009-05.xls
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> Roku 2008 ohodnotila [[Organizácia Spojených národov|OSN]] celú aglomeráciu ako 44. najväčšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = OSN
| titul = Population of urban agglomerations with 750,000 inhabitants or more in 2005
| url = http://www.un.org/esa/population/publications/WUP2005/2005WUP_DataTables12.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> Podľa sčítania ľudu z roku 2000 žilo v Miami 362 470 obyvateľov, 83 336 rodín a bolo tu 134 198 domácností. [[Hustota zaľudnenia]] bola 3 923,5 obyv./km<sup>2</sup> Podľa výskumu [[American Community Survey]], prebiehajúceho v rokoch 2006 až 2008, bola [[ľudská rasa|rasová]] štruktúra Miami nasledovná:<ref name="etnic" />
{|
|-
| width="45%" valign="top" |
* [[Europoidná rasa|belosi]]: 72,7 %
* [[Afroameričan]]ia: 22,0 %
* [[Mongoloidná rasa|Aziati]]: 0,8 %
* [[Indiáni|domorodí Američania]]: 0,1 %
| width="45%" valign="top" |
* [[Tichý oceán|Pacifické národy]]: 0,1 %
* Príslušníci viacerých rás: 1,2 %
* Ostatné: 3,1 %
* Hispánci: 69,4 % <ref group="p">Hispánci sú súčasne príslušníkmi nejakej inej rasy.</ref>
|}
Roku 2000 bolo [[etnikum|etnické]] zloženia podľa národností aj takéto: 34,1 % tvorili [[Kuba|Kubánci]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Cuban Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Cuban.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20121122040230/http://www.epodunk.com/ancestry/Cuban.html
| dátum archivácie = 2012-11-22
}}</ref> 5,6 % [[Nikaragua|Nikaragujčania]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Nicaraguan Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Nicaraguan.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20101017104722/http://www.epodunk.com/ancestry/Nicaraguan.html
| dátum archivácie = 2010-10-17
}}</ref> 5,5 % [[Haiti (štát)|Haiťania]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Haitian Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Haitian.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20120923063913/http://www.epodunk.com/ancestry/Haitian.html
| dátum archivácie = 2012-09-23
}}</ref> 3,3 % [[Honduras]]ania,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Honduran Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Honduran.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20101017104259/http://www.epodunk.com/ancestry/Honduran.html
| dátum archivácie = 2010-10-17
}}</ref> 1,7 % [[Dominikánska republika|Dominikánci]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Dominican Republic Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Dominican-Republic.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20101017104216/http://www.epodunk.com/ancestry/Dominican-Republic.html
| dátum archivácie = 2010-10-17
}}</ref> a 1,6 % [[Kolumbia|Kolumbijčania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Colombiana Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Colombian.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20071011163422/http://epodunk.com/ancestry/Colombian.html
| dátum archivácie = 2007-10-11
}}</ref>
Z celkom 134 198 domácností ich 26,3 % malo [[dieťa]] mladšie ako 18 rokov, 36,6 % boli [[partnerská dvojica|páry]] žijúci spolu, 18,7 % domácností bolo s ženskou hlavou [[rodina|rodiny]], bez prítomnosti manžela, a 37,9 % domácností nebolo obývaných rodinou.<ref name="population3">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = areaConnect
| titul = Miami Population and Demography
| url = http://miamifl.areaconnect.com/statistics.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 30,4 % všetkých domácností tvorili jednotlivci a 12,5 % ľudia starší ako 65 rokov, ktorí žili sami.<ref name="population3" /> Na priemernú domácnosť vychádzalo 2,61 členov a na priemernú rodinu 3,25 členov.<ref name="population3" /> Veková štruktúra populácie bola nasledovná: 24,2 % obyvateľov malo do 19 rokov, 21,3 % bolo vo veku 20-34 rokov, 27,6 % vo veku 35-54 rokov, 9,9 % vo veku 55-64 rokov, 14,7 % vo veku 65-84 rokov, 2,3 % s vekom 85 rokov alebo viac a priemerný vek bol 37,7 rokov.<ref name="population3" /><ref name="census2000">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Miami city, Florida, 2000
| url = http://factfinder.census.gov/servlet/SAFFFacts?_event=&geo_id=16000US1245000&_geoContext=01000US
| 4 = 04000US12
| 16000US1245000&_street = &_county=Miami&_cityTown=Miami&_state=04000US12&_zip=&_lang=en&_sse=on&ActiveGeoDiv=&_useEV=&pctxt=fph&pgsl=160&_submenuId=factsheet_1&ds_name=ACS_2008_3YR_SAFF&_ci_nbr=null&qr_name=null®=null%3Anull&_keyword=&_industry=
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://archive.today/20200214004758/http://factfinder.census.gov/servlet/SAFFFacts?_event=&geo_id=16000US1245000&_geoContext=01000US
| dátum archivácie = 2020-02-14
}}</ref> Priemerný príjem domácnosti v Miami bol 23 483 a priemerný príjem rodiny 27 225 amerických dolárov.<ref name="census2000" /> Muži mali priemerný príjem 24 090, oproti ženám, ktoré mali priemerne 20 115 USD. Okolo 23,5 % rodín a 28,5 % všetkých obyvateľov bolo pod [[hranica chudoby|hranicou chudoby]]. Z týchto tvorili 38,2 % ľudia mladší ako 18 rokov a 29,3 % ľudia starší ako 65 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Miami city, Florida, 2000: Economy
| url = http://factfinder.census.gov/servlet/QTTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=DEC_2000_SF3_U_DP3&-ds_name=DEC_2000_SF3_U&-_lang=en&-_sse=on
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://archive.today/20200212043904/http://factfinder.census.gov/servlet/QTTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=DEC_2000_SF3_U_DP3&-ds_name=DEC_2000_SF3_U&-_lang=en&-_sse=on
| dátum archivácie = 2020-02-12
}}</ref>
Obrovský rast populácie Miami v posledných desaťročiach bol spôsobený vnútornou [[migrácia|migráciou]] v USA, ale aj [[Prisťahovalectvo|imigráciou]] z rôznych častí sveta, v tomto prípade predovšetkým z oblasti [[Karibik]]u. Miami je považované skôr za [[multikulturalizmus|multikultúrne]], ako za miesto [[melting pot|zotierania rozdielov]] medzi jednotlivými [[entita]]mi. Celková [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúra]] mesta je veľmi ovplyvnená veľkou populáciou Hispáncov, prípadne američanov hispánskeho pôvodu, a černochov, pochádzajúcich z karibských ostrovov ako sú [[Jamajka]], Kuba, Haiti, alebo [[Bahamy]].
[[Súbor:Cubanmemorialplaza.jpg|thumb|240px|Štvrť Little Havana (Malá Havana)]]
=== Jazyky ===
{{Bar box
| title = Jazyková štruktúra obyvateľov Miami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Language Map Data Center
| titul = Miami, Florida
| url = http://www.mla.org/map_data_results&state_id=12&county_id=&mode=&zip=&place_id=45000&cty_id=&ll=&a=&ea=&order=r
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref>
| titlebar = #ddd
| left1 = jazyk
| right1 = percent
| bars =
{{bar percent|[[španielčina]]|#EEB422|66.75}}
{{bar percent|[[angličtina]]| #EE3B3B|25.45}}
{{bar percent|[[kreolčina|kreolizovaná francúzština]]|#AB82FF|5.2}}
{{bar percent|[[francúzština]]|#7EC0EE|0.76}}
{{bar percent|[[portugalčina]]|#00EE76|0.41}}
{{bar percent|ostatné|#808080|1.43}}
}}
== Vzdelanie ==
=== Štátne školy ===
Štátne školy v Miami patria do [[školský obvod|školského obvodu]] [[Miami-Dade Public Schools]] (M-DCPS), ktorý je najväčším obvodom na Floride a štvrtým najväčším v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = National Center for Education Statistics
| titul = School districts enrolling more than 15,000 students
| url = http://nces.ed.gov/programs/digest/d07/tables/dt07_087.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-30}}</ref> V roku 2007 študovalo v tomto obvode 353 283 študentov v celkom 378 školách.<ref name="ed">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Broad Prize
| titul = Miami-Dade Public Schools
| url = http://www.broadprize.org/2007Miami-DadeBrief.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-30
| url archívu = https://web.archive.org/web/20080413172813/http://www.broadprize.org/2007Miami-DadeBrief.pdf
| dátum archivácie = 2008-04-13
}}</ref> 60 % študentov v obvode tvorili Hispánci, 28 % [[Afroameričan]]ia, 10 % [[europoidná rasa|belosi]], ktorí nie sú Hispánci, a zvyšné 2 % pripadajú na ostatné rasy (pozri Demografia).<ref name="ed" /> V Miami sa nachádzajú jedny z najlepších [[stredná škola|stredných škôl]], ako sú napríklad ''Design and Architecture High School'' ,''MAST Academy'', ''Coral Reef High School'', ''Miami Palmetto High School'' alebo ''New World School of the Arts''. M-DCPS patrí tiež medzi jedny z mála štátnych škôl, ktoré ponúkajú dvojjazyčné vyučovanie v [[španielčina|španielčine]], [[Haitská kreolčina|haitskej kreolčine]] alebo [[mandarínčina|mandarínčine]].
=== Súkromné školy ===
Miami je domovom mnohých prestížnych [[latinská cirkev|rímskokatolíckych]], [[Židia|židovských]] a non-denominačných súkromných škôl. Arcidiecéza miamska spravuje katolícke súkromné školy v meste. Medzi ne patrí napríklad ''Our Lady of Lourdes Academy'', ''St. Hugh Catholic School'', ''St. Agatha Catholic School'', ''St. Theresa School'', ''La Salle High School'', ''Monsignor Edward Pace High School'', ''Carrollton School of the Sacred Heart'', ''Christopher Columbus High School'', ''Archbishop Curley-Notre Dame High School'', ''St. Brendan High School'' a mnoho ďalších základných a stredných škôl. Medzi najznámejšie non-denominačná súkromne školy v Miami patria ''Ransom Everglades'', ''Gulliver Preparatory School'' a ''Miami Country Day School'', ktoré sú tradične známe ako jedny z najlepších škôl v krajine. Ďalšie súkromné školy v odľahlejších štvrtiach sú okrem iných ''Belen Jesuit Preparatory School'', ''Samuel Scheck Hillel Community Day School'' a ''Dade Christian School''.
=== Univerzity a vysoké školy ===
[[Súbor:University of Miami Otto G. Richter Library.jpg|thumb|300px|University of Miami]]
[[Univerzita|Univerzity]] a vysoké školy v Miami a jeho okolí sú:
* Barry University (súkromná)
* Carlos Albizu University (súkromná)
* Florida International University (FIU) (verejná)
* Florida Memorial University (súkromná)
* Johnson and Wales University (súkromná)
* Fortis College (súkromná)
* Keiser University (súkromná)
* Manchester Business School (verejná, britská)
* Miami Dade College (verejná)
* Miami International University of Art & Design (súkromná)
* St. Thomas University (súkromná)
* Talmudic University (súkromná)
* University of Miami (súkromná)
== Doprava ==
=== Mestská hromadná doprava ===
[[Súbor:Miami-Dade Metromover.jpg|thumb|left|190px|Visutý osobný dopravník Metromover]]
[[Mestská hromadná doprava|Mestskú hromadnú dopravu]] v Miami zabezpečujú [[Miami-Dade Transit]] a [[South Florida Regional Transportation Authority]]. [[Dopravný prostriedok|Prepravnými prostriedkami]] sú regionálne [[vlak]]y, [[metro (podzemná železnica)|metro]], visuté [[People Mover|osobné dopravníky]] a [[autobus]]y. Podľa posledných štatistík sa 12,2 % obyvateľov mesta dopravuje do práce práve hromadnou dopravou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Miami city - economic
| url = http://www.factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR3&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-_sse=on
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20101001212112/http://www.factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y
| dátum archivácie = 2010-10-01
}}</ref>
[[Metrorail]], čiže miamske metro, je dlhé 36 kilometrov a nachádza sa na ňom 22 staníc. Vedie od západných predmestí [[Medley (Florida)|Medley]] a [[Hialeah (Florida)|Hialeah]] cez Civic Center, centrum mesta, [[Brickell]], [[Coconut Grove]], [[Coral Gables]], [[South Miami]] a končí v južnej okrajovej štvrti [[Dadeland]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami-Dade
| titul = Miami-Dade Transit - Metrorail Map
| url = http://www.miamidade.gov/transit/rail_stations.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100531191245/http://www.miamidade.gov/transit/rail_stations.asp
| dátum archivácie = 2010-05-31
}}</ref> V roku 2012 sa očakáva otvorenie priameho spojenia metra až k letisku [[Miami International Airport]]. [[Metromover]] je dopravný systém využívajúci visuté osobné dopravníky. Má 20 staníc na troch rôznych trasách v centre Miami a Brickellu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami-Dade
| titul = Miami-Dade Transit - Metromover Maps and Stations
| url = http://www.miamidade.gov/transit/mover_stations.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20110104224646/http://www.miamidade.gov/transit/mover_stations.asp
| dátum archivácie = 2011-01-04
}}</ref>
[[Tri-Rail]] je systém regionálnych vlakov spravovaný federálnym úradom South Florida Regional Transportation Authority (SFRTA). Vlaky jazdia na trase od miamského letiska do [[West Palm Beach]] a počas nej absolvujú 18 zastávok v okresoch [[Miami-Dade County|Miami-Dade]], [[Broward County|Broward]] a [[Palm Beach County|Palm Beach]].
=== Letecká doprava ===
[[Súbor:Miami International Airport aerial 2007.jpg|thumb|178px|Miami International Airport]]
[[Miami International Airport]], nachádzajúce sa v nepričlenenom území v okrese, slúži ako primárne medzinárodné [[letisko]] v oblasti Miami. Patrí medzi jedno z najvyťaženejších letísk na svete, o čom svedčí fakt, že odbavia vyše 30 miliónov cestujúcich ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Airports Council International
| titul = Passenger Traffic 2008 FINAL
| url = http://www.airports.org/cda/aci_common/display/main/aci_content07_c.jsp?zn=aci&cp=1-5-54-55_666_2__
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref> Identifikačný kód letiska podľa [[kód letiska IATA|IATA]] je MIA, podľa [[kód letiska ICAO|ICAO]] je to KMIA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Great Circle Mapper
| titul = Miami International Airport
| url = http://www.gcmap.com/airport/KMIA
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref> Letisko patrí medzi hlavné letecké uzly spoločnosti [[American Airlines]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = American Airlines
| titul = AMR Corporation Draws Support From Key Officials for New Network Strategy
| url = http://aa.mediaroom.com/index.php?s=43&item=2730
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref> jedného z najväčších [[letecká spoločnosť|leteckých dopravcov]] na svete. MIA je najvyťaženejšie letisko na [[Florida|Floride]], druhá najväčšia vstupná brána pre zahraničných cestujúcich v USA a siedma najväčšia na svete podľa rovnakých kritérií. Rozsiahla sieť medzinárodných leteckých spojov zahŕňa nonstop lety do viac ako sedemdesiatich svetových miest v [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Európa|Európe]] a [[Ázia|Ázii]].
Pomerne blízko sa nachádza [[Fort Lauderdale-Hollywood International Airport]], ktoré tiež poskytuje medzinárodnú dopravu v oblasti Miami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Southwest Airlines
| titul = Southwest Airlines Cities
| url = http://www.southwest.com/travel_center/routemap.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100919010027/http://www.southwest.com/travel_center/routemap.html
| dátum archivácie = 2010-09-19
}}</ref> [[Opa-Locka Airport]] a [[Kendall-Tami Airport]], ležiace na území mimo aglomeráciu, zabezpečujú predovšetkým leteckú dopravu v rámci oblasti Miami.
=== Námorná doprava ===
[[Súbor:Port of Miami Florida.jpg|thumb|left|240px|Port of Miami]]
Miami je domovom jedného z najväčších prístavov v Spojených štátoch, prístavu [[Port of Miami]]. Ide o najväčší prístav výletných lodí na svete. Často je nazývaný ''Cruise Capital of the World'' alebo ''Cargo Gateway of the Americas''.<ref name="port">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami-Dade
| titul = Port of Miami
| url = http://www.miamidade.gov/portofmiami/press_releases/10-03-17-containerized_cargo_port.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100829063348/http://www.miamidade.gov/portofmiami/press_releases/10-03-17-containerized_cargo_port.asp
| dátum archivácie = 2010-08-29
}}</ref> Ročne prispieva do ekonomiky Južnej Floridy viac ako 17 miliardami dolárov.<ref name="port" /> V roku 2009 prístav slúžil 4 110 100 cestujúcim.<ref name="portstats">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami-Dade
| titul = Port of Miami: Statistics
| url = http://www.miamidade.gov/portofmiami/business-port-statistics.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://web.archive.org/web/20080915050938/http://www.miamidade.gov/portofmiami/business-port-statistics.asp
| dátum archivácie = 2008-09-15
}}</ref> K tomu je Port of Miami tiež jeden z nevyťaženejších nákladných prístavov v USA. Podľa štatistík tu bolo v roku 2009 naložených/vyložených 6 831 496 ton nákladu.<ref name="portstats" /> Medzi severoamerickými prístavmi sa umiestnil ako druhý čo do hmotnosti nákladu prepraveného z/do [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Rozloha prístavu je {{km2|2}} a počet osobných terminálov sedem. Najviac nákladu je prijímaného z [[Čína|Číny]] a odosielaného do [[Honduras]]u. V Miami je najväčší počet sídiel výletných námorných spoločnosti na celom svete, vrátane týchto: ''Carnival Cruise Lines'', ''Celebrity Cruises'', ''Costa Cruises'', ''Crystal Cruises'', ''Norwegian Cruise Line'', ''Oceania Cruises'', ''Royal Caribbean International'' a ''Windjammer Barefoot Cruises''.
24. mája 2010 začala stavba tunela [[Miami port tunnel]], ktorého predpokladaná cena je 1 miliarda USD.
== ArtDeco District ==
Známa oblasť v [[Miami Beach]] (východné pobrežie [[ostrov]]ov spojených [[most]]ami s Miami), ktorá je charakteristická svojim architektonickým štýlom [[art deco]], ktorý po získaní titulu "národná kultúrna a architektonická pamiatka" nesmie podliehať zmenám dizajnu, ale má zostať vo svojej terajšej podobe. Stovka hotelov sa stavala medzi rokmi [[1923]] a [[1943]]. Tiahne sa od ulice Lennox Court, šiestej ulici, k Dade Boulevard až ku Collinsovej k severu.
Natáčali sa tu filmy [[Vtáčia klietka]] a [[Scarface]].
{{Široký obrázok|DowntownMiamiPanorama.jpg|2000px|''Panoramatická fotografia mesta Miami''}}
== Partnerské mestá ==
Zoznam partnerských miest Miami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Sister Cities International
| titul = Sister City US Listings, Florida
| url = http://www.sister-cities.org/directory/USlistingsResults.cfm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref>
{| style="width: 65%"
|-
| width=45% |
* {{minivlajka | Maroko}} [[Agadir]], [[Maroko]]
* {{Minivlajka | Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]]
* {{Minivlajka | Kolumbia}} [[Bogota]], [[Kolumbia]]
* {{Minivlajka | Argentína}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]]
* {{Minivlajka | Bolívia}} [[Cochabamba]], [[Bolívia]]
* {{Minivlajka | Japonsko}} [[Kagošima (mesto)|Kagošima]], [[Japonsko]]
* {{Minivlajka | Taiwan}} [[Kao-siung]], [[Taiwan]]
* {{Minivlajka | Peru}} [[Lima]], [[Peru]]
* {{Minivlajka | Nikaragua}} [[Managua (mesto)|Managua]], [[Nikaragua]]
* {{Minivlajka | Kostarika}} [[Montes de Oca]], [[Kostarika]]
| width = 45% |
* {{Minivlajka | Španielsko}} [[Murcia (mesto)|Murcia]], [[Španielsko]]
* {{Minivlajka | Francúzsko}} [[Nice]], [[Francúzsko]]
* {{Minivlajka | Taliansko}} [[Palermo]], [[Taliansko]]
* {{Minivlajka | Panama}} [[Panama (mesto)|Panama]], [[Panama (štát)|Panama]]
* {{Minivlajka | Haiti}} [[Port-au-Prince]], [[Haiti (štát)|Haiti]]
* {{Minivlajka | Čína}} [[Čching-tao]], [[Čína]]
* {{Minivlajka | Izrael}} [[Ramat ha-Šaron]], [[Izrael]]
* {{Minivlajka | Čile}} [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]]
* {{Minivlajka | Dominikánska republika}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]], [[Dominikánska republika]]
* {{Minivlajka | Bulharsko}} [[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]]
|}
== Poznámky ==
<references group="p"/>
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}}
* [http://miami.cestovanie.biz/ Slovenský cestopis]
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Miami|6415064}}
{{Florida}}
{{najväčšie mestá USA}}
[[Kategória:Miami| ]]
[[Kategória:Mestá na Floride]]
[[Kategória:Prístavné mestá v USA]]
579td1a6oj3qhmjely7oni0qpihdf5b
8207412
8207170
2026-05-02T20:21:38Z
Lalina
22926
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26665-03|~2026-26665-03]] ([[User_talk:~2026-26665-03|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12
8205949
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
{{Dobrý článok}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Miami
| other_name =
| category = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Miami collage 20110330.jpg
| image_caption = Zhora zľava: Miamský [[Downtown (Miami)|downtown]], [[Freedom Tower (Miami)|Freedom Tower]], [[Vizcaya Museum and Gardens]], [[Miami Tower]], pláž [[Virginia Key]], [[Adrienne Arsht Center for the Performing Arts]], [[American Airlines Arena]], [[PortMiami]], nočný pohľad na downtown
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Flag of Miami, Florida.svg
| flag_border = 1
| symbol = Seal of Miami, Florida.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name = City of Miami
| motto =
| nickname = „''Magic City''“, „''The Gateway to the Americas''“, „''Capital of Latin America''“...
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Spojené štáty
| country_flag = 1
| state = [[Florida]]
| state_type =
| state_flag =
| region =
| histregion =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 10
| lat_d = 25
| lat_m = 47
| lat_s = 16
| lat_NS = S
| long_d = 80
| long_m = 13
| long_s = 27
| long_EW = Z
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 143.15
| area_land = 92.4
| area_water = 50.7
| area_urban = 2890.7
| area2 = 15894.8
| area2_type = Metropolitná oblasť
<!-- *** Population *** -->
| population = 433136
| population_note = <ref name=population>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Accepted Challenges to Vintage 2007 Population Estimates
| url = http://www.census.gov/popest/archives/2000s/vintage_2007/07s_challenges.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-06-27
| vydavateľ = U.S. Census Bureau
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref><ref name="population2">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Real Estate Center
| titul = Miami-Fort Lauderdale-Miami Beach - population
| url = http://recenter.tamu.edu/data/popm00/pcbsa33100.html#top
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100802081451/http://recenter.tamu.edu/data/popm00/pcbsa33100.html#top
| dátum archivácie = 2010-08-02
}}</ref>
| population_urban = 5232342
| population2 =
| population2_type =
| population_date = 2009
| population_density = auto
| population_urban_density =
| population2_density =
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1825
| established_type = Založené
| mayor = [[Tomás Regalado (americký politik)|Tomás Regalado]]
| mayor_type = Starosta
| mayor_party = nezávislý
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[UTC-5]]
| utc_offset = -4
| timezone_DST =
| utc_offset_DST = -5
| postal_code = 33101-33102, 33107, 33109-33112, 33114, 33116, 33119, 33121-33122, 33124-33170, 33172-33190, 33193-33197, 33199, 33222, 33231, 33233-33234, 33238-33239, 33242-33243, 33245, 33247, 33255-33257, 33261, 33265-33266, 33269, 33280, 33283, 33296, 33299
| area_code = 305, 786
| area_code_type =
| code =
| code1 =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = USA location map.svg
| map_locator = USA
| map_caption = Poloha mesta v Spojených štátoch
| map1 = Miami-Dade_County_Florida_Incorporated_and_Unincorporated_areas_Miami_Highlighted.svg
| map1_caption = Poloha mesta v štáte [[Florida]]
| map2 = Location map Miami.png
| map2_caption = Mapa mesta
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Miami
| statistics =
| website = [http://www.ci.miami.fl.us/ www.ci.miami.fl.us]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Miami''' je najväčšie [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v juhovýchodnej časti [[Florida|Floridy]] a druhé najväčšie v celom štáte. Jeho [[metropolitná oblasť]] sa rozkladá od močiarov [[Národný park Everglades|národného parku Everglades]] na západe až k [[Atlantický oceán|Atlantickému oceánu]] na východe. Počet obyvateľov samotného mesta je 433 136.<ref name="population"/> [[Metropolitné oblasti v Spojených štátoch|Metropolitná oblasť]] má viac ako 5,2 milióna obyvateľov,<ref name="population2"/> čo ju radí medzi najväčšie v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = U.S. Census Bureau
| titul = Miami, FL Urbanized Area
| url = http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=40000US56602&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-context=adp&-ds_name=&-tree_id=3308&-_lang=en&-redoLog=false&-format=
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://archive.today/20200211183716/http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=40000US56602&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-context=adp&-ds_name=&-tree_id=3308&-_lang=en&-redoLog=false&-format=
| dátum archivácie = 2020-02-11
}}</ref> Väčšinu populácie tvoria [[europoidná rasa|belosi]] a [[Afroameričan]]ia.<ref name="etnic">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = U.S. Census Bureau
| titul = Miami city Population
| url = http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-redoLog=false&-_sse=on
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://archive.today/20200212213237/http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-redoLog=false&-_sse=on
| dátum archivácie = 2020-02-12
}}</ref> Rozloha mesta samotného je {{km2|143.15|w}}, z toho však viac ako {{km2|50}} zaberá vodná plocha.
Mesto je centrom celosvetového významu z pohľadu ekonomiky, dopravy, kultúry, vzdelávania, médií, umenia, zábavy a medzinárodného obchodu. V Miami sa nachádza významný [[Port of Miami|prístav]] a [[Miami International Airport|letisko]], vďaka ktorým sa mu tiež hovorí ''Brána do Ameriky''. V centre mesta je najväčšia koncentrácia medzinárodných [[Banka (inštitúcia)|bánk]] v celých Spojených štátoch.<ref name="financie1">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Nest Seekers
| titul = Brickell
| url = http://www.nestseekers.com/Sales/Brickell/
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref><ref name="financie2">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Maddux and Company
| titul = Brickell, Downtown
| url = http://www.madduxco.com/brickell.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160113152721/http://www.madduxco.com/brickell.htm
| dátum archivácie = 2016-01-13
}}</ref> K masívnemu rastu počtu obyvateľov došlo predovšetkým v posledných 50 rokoch vďaka [[vysťahovalectvo|emigrantom]] z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], ktorí dnes tvoria 65 % obyvateľov mesta a zaslúžili sa aj o to, že tu medzi [[jazyk (lingvistika)|jazykmi]] prevláda [[španielčina]].
Prvými obyvateľmi oblasti dnešného Miami boli pôvodní Američania už pred 10 000 rokmi,<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| strany = 12
| jazyk = po anglicky
}}</ref> pri príchode prvých [[Európa]]nov tu žil kmeň Tequestov. Prvým stálym osadníkom tu bol na začiatku 19. storočia Pedro Fornells z [[Menorca|Menorky]].<ref name="first">{{Citácia knihy
| priezvisko = Blank
| meno = Joan Gill
| titul = Key Biscayne
| url = http://books.google.com/books?id=YsuVpJJkbJYC&printsec=frontcover&dq=key+biscayne&hl=cs&ei=Tr04TKSGFYm6jAfk3MWBBA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCoQ6AEwAA#v=onepage&q&f=false
| vydavateľ = Pineapple Press, Inc.
| miesto = Sarasota
| rok = 1996
| strany = 17
| jazyk = po anglicky}}</ref> Za zakladateľku Miami je považovaná [[Julia Tuttle]], ktorá tu vytvorila rozsiahle [[plantáž]]e a zaslúžila sa o rozvoj železničnej dopravy v oblasti.<ref name="tuttle">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = National Women's History Museum
| titul = Julia Tuttle
| url = http://www.nwhm.org/education-resources/biography/biographies/julia-tuttle/
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100612120529/http://www.nwhm.org/education-resources/biography/biographies/julia-tuttle/
| dátum archivácie = 2010-06-12
}}</ref> Počas 20. storočia došlo k obrovskému rastu populácie mesta a celej [[aglomerácia|aglomerácie]]. Na konci storočia sa Miami dostalo do finančnej krízy, čo napravila až nová administratíva zvolená v roku [[2001]].
== Dejiny ==
=== 15. až 19. storočie ===
Prvým [[Európa]]nom, ktorý uzrel oblasť dnešného Miami, bol [[Španielsko|Španiel]] [[Juan Ponce de León]]. Do svojho denníka si zapísal, že doplával na miesto ''Chequescha'', čo je prvé dochované meno, ktoré Miami dostalo.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| strany = 13
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> [[Pedro Menéndez de Avilés]] urobil prvé zaznamenané pristátie na pobreží v roku [[1566]], keď hľadal svojho syna, ktorý v tejto oblasti stroskotal.<ref>Parks, s. 14</ref> O rok neskôr začali španielski vojaci vedení [[kňaz|otcom]] Franciscom Villarealom z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského rádu]] [[misia (cirkev)|misijnú činnosť]] pri ústí rieky [[Miami (rieka)|Miami]], ale okolo roku [[1570]] sa rozhodli nájsť iné pôsobisko mimo [[Florida|Floridy]]. Španieli poslali ďalšiu misiu do [[Biscayne Bay]] v roku [[1743]] a postavili tu pevnosť a [[kostol]]. [[Misionár]]i navrhovali trvalé osídlenie, ale tento návrh bol zamietnutý ako nepraktický a misia bola do konca roka stiahnutá.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Milanich
| meno = Jerald T.
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Proctor
| meno2 = Samuel
| odkaz na autora2 =
| titul = Tacachale: Essays on the Indians of Florida and Southeastern Georgia during the Historic Period
| vydavateľ = University Press of Florida
| miesto = Gainesville
| rok = 1994
| isbn =
| kapitola =
| strany =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
Prvým stálym osadníkom v oblasti Miami bol Pedro Fornells, pôvodom z [[ostrov]]a [[Menorca]], ktorý na ostrov [[Key Biscayne]] prišiel na začiatku [[19. storočie|19. storočia]].<ref name="first" /> Fornells z ostrova zaznamenal na pevnine prítomnosť [[squatting|squatterov]]. Roku [[1825]] navštívil ''Cape Florida Settlement'' americký [[maršal]] Waters Smith a ponúkol squatterom zisk pôdy, ktorú obývali.<ref>Blank, s. 19, 27</ref> V rovnakom roku bol na ostrove Key Biscayne postavený [[maják]] [[Cape Florida Light]], ktorého prvým strážcom sa stal John Dubose.<ref>Blank, s. 49</ref>
Oblasť bola ovplyvnená [[Druhá seminolská vojna|druhou seminolskou vojnou]], ktorá spôsobila prudké vyľudnenie Miami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = George
| meno = Paul S.
| vydavateľ = Historical Museum of Southern Florida
| titul = Miami: One Hundred Years of History: Seminole Wars
| url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#wars
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Roku [[1844]] sa Miami stalo administratívnym centrom okresu. [[Tretia seminolská vojna]] v rokoch 1855{{--}}1858 spomalila osídľovanie juhovýchodnej Floridy. V roku [[1891]] kúpila [[Julia Tuttle]], známa tiež ako ''Matka Miami'' ({{eng|Mother of Miami}})<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Muir
| meno = Helen
| odkaz na autora =
| titul = Miami, USA
| vydavateľ = Henry Holt and Company
| miesto = Miami
| rok = 1953
| isbn =
| kapitola =
| strany = 55
| jazyk = anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami Today
| titul = Statue of Miami's First Lady, Julia Tuttle, may be birthday present
| url = http://www.pbs.org/wgbh/amex/miami/peopleevents/pande07.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-11}}</ref> veľkú [[Citrónovník (rod)|citrusovú]] [[plantáž]] v oblasti Miami. 7. februára [[1895]] zasiahol Floridu veľký [[mráz (teplota)|mráz]], ktorý zničil všetku úrodu. Miami však zostalo nedotknuté a citrusy Julie Tuttleovej boli jediné na [[trh]]u. Potom sa jej podarilo presvedčiť multimilionára [[Henry Flagler|Henryho Flaglera]], aby rozšíril [[Železnica|železničnú trať]] až do Miami a postavil tu hotel.<ref name="tuttle" /> S budovaním železnice sa v Miami zvýšila aktivita. 28. júla 1896 sa Miami oficiálne stalo mestom s 502 voličmi, vrátane stovky zaregistrovaných [[Afroameričania|afroamerických]] voličov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Muir
| meno = Helen
| odkaz na autora =
| titul = Miami, USA
| vydavateľ = Henry Holt and Company
| miesto = Miami
| rok = 1953
| isbn =
| kapitola =
| strany = 66, 67
| jazyk = po anglicky}}</ref>
=== Prvá polovica 20. storočia ===
[[Súbor:Dadecountycourthouse.jpg|thumb|200px|Dade Courthouse, postavený v roku 1928]]
Rast Miami od začiatku [[20. storočie|20. storočia]] až do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol obrovský. Od roku [[1900]] do roku [[1920]] tu pribudlo takmer 30 000 obyvateľov. So zvýšením populácie samozrejme prišla potreba ďalšieho územia. Počas dvadsiatych rokov úrady Miami povolili [[hazardná hra|hazardné hry]] a boli laxné v regulácii [[prohibícia|zákazov]], preto sem migrovalo veľa ľudí zo severu Spojených štátov. Od roku 1920 do roku [[1923]] sa populácia Miami zdvojnásobila.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| odkaz na autora =
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| isbn =
| kapitola =
| strany = 107
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Na jeseň [[1925]] boli blízke oblasti Lemon City, Coconut Grove a Allapattah pripojené a vzniklo tak [[Greater Miami|Väčšie Miami]].<ref group="p">Po anglicky Greater Miami, dnešný oficiálny názov je Miami-Fort Lauderdale-Pompano Beach Metropolitan Area.</ref>
Rozmach začal upadať kvôli prieťahom pri stavbe budov, ktoré boli spôsobené aj preťaženým [[doprava|dopravným]] systémom. V roku [[1926]] bol prístav v Miami na mesiac zablokovaný [[dánsko]]u [[loď]]ou.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Muir
| meno = Helen
| odkaz na autora =
| titul = Miami, USA
| vydavateľ = Henry Holt and Company
| miesto = Miami
| rok = 1953
| isbn =
| kapitola =
| strany = 160
| jazyk = po anglicky}}</ref> Tri hlavné železničné spoločnosti uvalili [[embargo (zákaz obchodovania)|embargo]] na všetok dovoz s výnimkou jedla. Cena ubytovania tu rýchlo vystúpila a nájsť cenovo dostupné miesto na bývanie bolo takmer nemožné.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| odkaz na autora =
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| isbn =
| kapitola =
| strany = 120
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Navyše v roku [[1926]] zasiahol Miami silný [[hurikán]], ktorý podľa [[Červený kríž|Červeného kríža]] spôsobil 373 smrteľných nehôd a mnoho ľudí bolo nezvestných. Táto búrka [[Saffirova-Simpsonova hurikánová stupnica#Kategória 4|4. kategórie]] bola 12. najhoršou v USA počas 20. storočia čo do množstva škôd a obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = The American Experience
| titul = The Hurricane of 1926
| url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#war
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Nasledovala [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľká hospodárska kríza]], kvôli ktorej bol v oblasti otvorený tábor [[Civilian Conservation Corps|CCC]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Parks
| meno = Arva Moore
| odkaz na autora =
| titul = Miami: The Magic City
| vydavateľ = Centennial Press
| miesto = Miami
| rok = 1991
| isbn =
| kapitola =
| strany = 131-132
| jazyk = po anglicky
}}</ref><ref group="p">Civilian Conservation Corps (CCC) bol štátom podporovaný program pre zamestnávanie mužov vo veku 18-24 rokov, ktorý bol zameraný na ochranu a rozvoj prírodných zdrojov.</ref> 15. februára 1933 tu bol spáchaný atentát na [[Franklin Delano Roosevelt|F. Roosevelta]], pri ktorom zomrel starosta [[Chicago|Chicaga]] [[Antonín Čermák]].
Na rozdiel od mnohých miest na Floride zostalo Miami na začiatku druhej svetovej vojny relatívne zdravé, ale pre obranu pred [[U-boot|nemeckými ponorkami]] bolo rozdelené na dva vojenské dištrikty. Ako silnela vojna s ponorkami, pribúdali v oblasti Miami vojenskej základne. [[United States Navy|Americké námorníctvo]] prevzalo kontrolu nad prístavom v Miami a [[United States Air Force|vzdušné sily]] si na miestnych letiskách vytvorili základne. Na Južnej Floride bolo vycvičených viac ako 500 000 [[vojak]]ov a 50 000 [[dôstojník]]ov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = George
| meno = Paul S.
| vydavateľ = Historical Museum of Southern Florida
| titul = Miami: One Hundred Years of History: World War II
| url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#war
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref>
=== Druhá polovica 20. storočia ===
[[Súbor:Mariel Refugees.jpg|thumb|Kubánski utečenci počas Marielského exodu]]
Dôsledkom zosadenia generála [[Fulgencio Batista|Batistu]] po [[kubánska revolúcia|kubánskej revolúcii]] sa veľké množstvo Kubáncov žijúcich v Miami vrátilo na [[Kuba|Kubu]], ale čoskoro potom sa hromadne vracali do Miami.<ref name="island">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = George
| meno = Paul S.
| vydavateľ = Historical Museum of Southern Florida
| titul = Miami: One Hundred Years of History: A New Ellis Island
| url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#island
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> V prvej vlne bolo mnoho vysoko vzdelaných ľudí, ktorí utiekli za úspešnejšou kariérou.<ref name="island" /> Na konci šesťdesiatych rokov žilo v Dade (dnes [[Miami-Dade]]) viac než 400 000 kubánskych [[utečenec (osoba)|utečencov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Cuban Information Archieves
| titul = Cubans in Miami: An Historical Perspective
| url = http://cuban-exile.com/doc_001-025/doc0016.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Hoci Miami v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch nebolo centrom hnutia za [[občianske práva]], stále malo značnú populáciu [[Afroameričan]]ov a [[negroidná rasa|černochov]] z [[Karibik]]u. Roku [[1972]] bola v Miami otvorená [[Florida International University]].<ref name="island" />
V decembri [[1979]] došlo ku škandálu. [[Polícia|Policajti]] stíhali motocyklistu Arthura McDuffieho, ktorý potom havaroval. Keď ho polícia dostihla, bol len mierne zranený. Policajti mu dali dole helmu a ubili ho [[obušok|obuškami]], potom helmu opäť nasadili a zavolali [[ambulancia|ambulanciu]], že došlo k motocyklovej nehode. McDuffieho matka povedala [[noviny|novinám]] ''Miami Herald'' o pár dní neskôr toto: "Zbili môjho syna ako psa. Zbili ho len preto, že išiel na motorke a bol čierny."<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul =
| periodikum = Miami Herald
| odkaz na periodikum =
| rok = 1979
| mesiac = december
| deň = 27
| ročník =
| číslo =
| strany = 1B
| url =
| issn =
}}
</ref> Porota však po krátkom uvážení policajta zbavila viny. To rozpútalo jedny z najväčších nepokojov v dejinách Spojených štátov. Nepokoje sa skončili až o tri dni neskôr a zahynulo počas nich najmenej 18 ľudí, okrem toho viac ako 850 ich bolo zatknutých. Približná škoda bola odhadnutá na 50 miliónov [[americký dolár|dolárov]].<ref name="island" />
V osemdesiatych rokoch sa Miami stalo jedným z najväčších amerických prekladísk [[kokaín]]u z [[Kolumbia|Kolumbie]], [[Bolívia|Bolívie]] a [[Peru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Knowledgerush
| titul = Miami: History: Miami Vice
| url = http://www.knowledgerush.com/kr/encyclopedia/Miami/
| jazyk = po anglicky
| dátum vydania = 1999-07-27
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> [[droga (omamná látka)|Drogy]] priniesli Miami miliardy dolárov, vďaka ktorým tu začali vyrastať predajne luxusných [[automobil]]ov, päťhviezdičkové [[hotel]]y a ďalšie znaky prosperity. [[Marielský exodus]] v roku [[1980]] priniesol do Miami ďalších viac ako 125 000 Kubáncov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Global Security
| titul = Mariel Boatlift
| url = http://www.globalsecurity.org/military/ops/mariel-boatlift.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Yanez
| meno = Luisa
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Miami Herald unveils 1980 Mariel boatlift database
| periodikum = Miami Herald
| odkaz na periodikum =
| rok = 2010
| Mesiac = máj
| Deň = 21
| ročník =
| číslo =
| strany =
| url = http://www.miamiherald.com/2010/05/21/1640544/miami-herald-unveils-original.html
| issn =
}}
</ref> Na rozdiel od veľkej [[Migrácia (sociológia)|migrácie]] v šesťdesiatych rokoch sa však teraz prisťahovalo mnoho chudobných ľudí a začalo dochádzať k [[biely útek|bielemu úteku]]. O päť rokov neskôr bol zvolený za starostu Miami [[Xavier Suarez]], ktorý sa tak stal prvým kubánskym starostom mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Intelius
| titul = Xavier Suarez
| url = http://search.intelius.com/Xavier-Suarez
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Serving History
| titul = Xavier Suarez: Who, What, Where, When
| url = http://www.servinghistory.com/topics/Xavier_Suarez
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> V osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov navštívilo Miami mnoho významných osobností, medzi nimi [[pápež]] [[Ján Pavol II.]], [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|kráľovná]] [[Alžbeta II.]] alebo [[Zoznam prezidentov Spojených štátov|prezident]] [[Ronald Reagan]].
V roku [[1992]] zasiahol juh Miami-Dade [[hurikán Andrew]], ktorý spôsobil škody za 20 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = National Disaster Survey Report
| titul = Hurricane Andrew
| url = http://www.nws.noaa.gov/om/assessments/pdfs/andrew.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Posledná veľká migrácia prebehla v roku [[1994]], ale kvôli [[Bill Clinton|Clintonovej]] novej politike nebola tak výrazná. Kubánca chyteného na mori totiž [[Pobrežná stráž Spojených štátov|americká pobrežná stráž]] odvážala do [[Guantanamo (základňa)|Guantanama]], alebo do [[Panama (štát)|Panamy]]. Počas tejto emigrácie opustilo svoje domovy takmer 38 000 Kubáncov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Luce
| meno = Clotilde
| vydavateľ = CubaNet
| titul = New Cuban exodus stirs up old tensions
| url = http://www.cubanet.org/CNews/y99/jul99/27e6.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum vydania = 1999-07-27
| dátum prístupu = 2010-07-12
| url archívu = https://web.archive.org/web/20110923052108/http://www.cubanet.org/CNews/y99/jul99/27e6.htm
| dátum archivácie = 2011-09-23
}}</ref> 9. septembra 1994 sa USA a Kuba dohodli na normalizácii migrácie medzi týmito štátmi. V roku 1996 sa Miami kvôli [[financie (finančné vzťahy)|finančným]] škandálom umiestnilo ako 4. najchudobnejšie mesto Spojených štátov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Dluhy
| meno = Milan J.
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Frank
| meno2 = Howard A.
| odkaz na autora2 =
| titul = The Miami Fiscal Crisis: Can a Poor City Regain Prosperity?
| vydavateľ = Praeger Publishers
| miesto =
| rok = 2001
| isbn =
| kapitola =
| strany = 1
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Finančné problémy mesta pretrvávali až do roku [[2001]], keď bol za starostu Miami zvolený [[Manny Diaz]].
== Geografia ==
[[Súbor:Location map Miami.png|thumb|left|185px|Mapa mesta Miami]]
S rozlohou iba {{km2|92|w}} má Miami najmenšie územie zo všetkých významných miest USA. Celková rozloha Miami je totiž {{km2|143.1}}, z čoho však {{km2|50.7}} zaberá [[voda|vodná]] plocha. Z tohto dôvodu Miami tiež patrí medzi najhustejšie zaľudnené mestá v USA. [[Nadmorská výška]] oblasti nie je väčšia ako {{mnm|12}},<ref name="environment">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City Data
| titul = Miami: Environment
| url = http://www.city-data.com/world-cities/Miami-Environment.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13}}</ref> priemer je {{m|1.8|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = NASA
| titul = Miami, Florida metropolitan area as seen from STS-62
| url = http://images.jsc.nasa.gov/luceneweb/caption_direct.jsp?photoId=STS062-85-026
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13
| url archívu = https://web.archive.org/web/20071201191110/http://images.jsc.nasa.gov/luceneweb/caption_direct.jsp?photoId=STS062-85-026
| dátum archivácie = 2007-12-01
}}</ref> Hladina [[podzemná voda|podzemnej vody]] je iba jeden až dva metre pod povrchom zeme.<ref name="environment" /> Miami je jediné významné americké mesto, ktoré hraničí s dvoma [[národný park|národnými parkmi]] – [[Národný park Everglades|Národným parkom Everglades]] na západe a [[Biscayne|Národným parkom Biscayne]] na východe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = National Park Service
| titul = South Florida National Parks Map
| url = http://www.nps.gov/ever/planyourvisit/upload/sflparks.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13}}</ref> Miami s predmestiami sa rozkladá medzi [[mokraď (ekológia)|mokraďami]] [[Národný park Everglades|Everglades]] a lagúnou [[Biscayne Bay]]. 145 [[meter|km]] severne od mesta sa nachádza [[jazero]] [[Okeechobee]].<ref name="environment" /> Hlavná časť mesta leží na pobreží Biscayne Bay, ktoré obsahuje stovky prírodne i umelo vytvorených [[bariérový ostrov|bariérových ostrovov]], z ktorých najväčšie sú [[Miami Beach]] a [[South Beach]]. [[Golfský prúd]], teplý [[morský prúd]], prúdi severným smerom iba {{km|24|m}} od pobrežia, čo spôsobuje, že klíma tu zostáva teplá a mierna po celý rok.
Skalné podložie pod oblasťou Miami je nazývané ''Miami [[vápenec|limestone]]'' alebo ''Miami oolite''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Florida Geological Survey
| titul = Miami Limestone
| url = http://www.dep.state.fl.us/geology/geologictopics/rocks/miami_limestone.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20110609214250/http://www.dep.state.fl.us/geology/geologictopics/rocks/miami_limestone.htm
| dátum archivácie = 2011-06-09
}}</ref> Toto podložie, hrubé nie viac ako {{m|15|m}}, je pokryté tenkou vrstvou pôdy. ''Miami limestone'' vznikol dôsledkom drastických zmien [[hladina|hladiny]] [[more|mora]] spojených so zaľadnením. Pod rovinou sa nachádza [[Hydrologický kolektor|zvodeň]] pomenovaná (podľa lagúny) ''Biscayne Aquifer''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = United States Geological Survey
| titul = USGS Ground Water Atlas of the United States
| url = http://pubs.usgs.gov/ha/ha730/ch_g/G-text4.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-13}}</ref> Táto zvodeň je prírodným podzemným zdrojom [[sladká voda|sladkej vody]] a väčšina [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] ju využíva aj ako zdroj [[pitná voda|pitnej vody]]. Táto zvodeň však sťažuje stavbu podzemných konštrukcií.
=== Klíma ===
Miami má [[tropické monzúnové podnebie]] ([[Köppenova klasifikácia podnebia]] - Am)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Hydrology and Earth System Sciences
| titul = Updated world map of the Köppen-Geiger climate classification
| url = http://www.hydrol-earth-syst-sci.net/11/1633/2007/hess-11-1633-2007.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> s horúcimi a vlhkými [[leto|letami]] a krátkymi, teplými a značne suchšími [[zima]]mi. Ide o druhé najvlhkejšie mesto v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City Data
| titul = Miami, Florida
| url = http://www.city-data.com/world-cities/Miami.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Podobu podnebia ovplyvňujú jeho nadmorská výška, poloha, blízkosť Golfského prúdu a pozícia tesne nad [[obratník Raka|obratníkom Raka]]. S priemernou januárovou teplotou 19,6 [[stupeň Celzia|°C]] zimu charakterizujú mierne až vyššie teploty a chladný vzduch znášajúci sa vždy po priechode [[studený front|studeného frontu]], ktorý vytvára veľa drobných zrážok. Daždivá sezóna začína niekedy v máji a končí uprostred októbra. Počas tohto obdobia sa teploty pohybujú medzi 29 až 35 °C a sú sprevádzané veľkou vlhkosťou, hoci popoludňajšie [[búrka|búrky]] a [[vánok|brízy]] rozširujúce sa od [[Atlantický oceán|Atlantiku]] znižujú teplotu vzduchu. Väčšina z ročných cca {{mm|1420|m|w}} zrážok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Airports Guides
| titul = Miami Climate and Weather Charts: MIA
| url = http://miami-mia.airports-guides.com/mia_climate.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> spadne práve v tomto období. Najnižšia nameraná teplota bola -3 °C a maximálna 37 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = MSN Weather
| titul = Miami, USA
| url = http://weather.uk.msn.com/monthly_averages.aspx?wealocations=wc:USFL0316
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Existuje iba jediný záznam [[sneh]]ových zrážok a ten pochádza z 19. januára 1977.
{{Infobox Počasie
| metric_first = Yes
| single_line = Yes
| Location = Miami, Florida ([[Miami International Airport|MIA]])
| Jan_Hi_°C = 24
| Feb_Hi_°C = 24.7
| Mar_Hi_°C = 26.2
| Apr_Hi_°C = 28
| May_Hi_°C = 29.6
| Jun_Hi_°C = 30.9
| Jul_Hi_°C = 31.7
| Aug_Hi_°C = 31.7
| Sep_Hi_°C = 31
| Oct_Hi_°C = 29.2
| Nov_Hi_°C = 26.9
| Dec_Hi_°C = 24.8
| Jan_Lo_°C = 15.1
| Feb_Lo_°C = 15.8
| Mar_Lo_°C = 17.9
| Apr_Lo_°C = 19.9
| May_Lo_°C = 22.3
| Jun_Lo_°C = 23.9
| Jul_Lo_°C = 24.6
| Aug_Lo_°C = 24.8
| Sep_Lo_°C = 24.4
| Oct_Lo_°C = 22.3
| Nov_Lo_°C = 19.3
| Dec_Lo_°C = 16.4
| Jan_Precip_mm = 51.1
| Feb_Precip_mm = 52.8
| Mar_Precip_mm = 60.7
| Apr_Precip_mm = 72.4
| May_Precip_mm = 157.7
| Jun_Precip_mm = 237
| Jul_Precip_mm = 144.8
| Aug_Precip_mm = 192.5
| Sep_Precip_mm = 193.8
| Oct_Precip_mm = 143.3
| Nov_Precip_mm = 67.6
| Dec_Precip_mm = 46.5
| Source = [[Svetová meteorologická organizácia]] ([[Organizácie Spojených národov|OSN]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Wolrd Meteorological Organization
| titul = Weather Information for Miami, Florida
| url = http://www.worldweather.org/093/c00267f.htm#wxforecast
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref>
| Accessdate = 2010-07-14
}}
== Správa ==
Správu Miami má na starosti [[mestská rada]], zložená zo [[starosta|starostu]] a piatich komisárov (mestská komisia), a mestská správa. Mestská komisia, volená na štyri roky,<ref name="profile">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City of Miami
| titul = Miami profile: general Characteristics
| url = http://www.miamigov.com/press/pressreleases/miami/Profile91004.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20090914055310/http://www.miamigov.com/press/pressreleases/miami/Profile91004.pdf
| dátum archivácie = 2009-09-14
}}</ref> predstavuje riadiaci orgán s [[právomoc]]ou vydávať vyhlášky, prijímať nariadenia a vykonávať všetky funkcie uvedené v mestskej charte. Jej členovia sú volení v jednotlivých dištriktoch Miami. Starosta, volený obyvateľmi mesta na štyri roky, vymenúva správcu mesta.<ref name="profile" /> Mestská radnica sa nachádza vo štvrti [[Coconut Grove (Miami)|Coconut Grove]].
[[Súbor:Miami city hall.jpg|thumb|195px|Radnica v Miami]]
{|
|-
| width="48%" valign="top" |
'''Mestská rada :'''<ref name="Officials">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City of Miami
| titul = City Officials
| url = http://www.miamigov.com/City_Officials/
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20080514035950/http://www.miamigov.com/City_Officials/
| dátum archivácie = 2008-05-14
}}</ref>
* Tomás Regalado - starosta mesta Miami
* Wilfredo Gort - komisár mesta Miami, dištrikt 1
* Marc Sarnoff - komisár mesta Miami, dištrikt 2
* Frank Carollo - komisár mesta Miami, dištrikt 3
* Francis Suarez - komisár mesta Miami, dištrikt 4
* Richard P. Dunn - komisár mesta Miami, dištrikt 5
| width="48%" valign="top" |
'''Mestská správa :'''<ref name = "Officials" />
* Carlos A. Migoya - správca mesta Miami
* Julie O. Bru - právny zástupca mesta Miami
* Priscilla Thompson - referent mesta Miami
|}
== Ekonomika ==
[[Súbor:Brickell Avenue aerial 20100211.jpg|thumb|left|235px|Centrum Miami je najdynamickejšie rastúcou časťou mesta]]
Miami patrí medzi najdôležitejšie finančné centrá v krajine. Je hlavným centrom [[Obchodná činnosť|obchodu]] a [[Financovanie|financií]], sídlom mnohých [[korporácia|korporácií]] a môže sa pýšiť silnými medzinárodnými obchodnými kruhmi. Podľa hodnotenia svetových miest, vykonaného strediskom Globalization and World Cities Study Group & Network (GaWC), založeného na prispení k rozvoju svetovej ekonomiky, patrí Miami do kategórie ''Beta-Global City''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Globalization and World Cities Study Group & Network
| titul = The World According to GaWC 2008
| url = http://www.lboro.ac.uk/gawc/world2008t.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160811203314/http://www.lboro.ac.uk/gawc/world2008t.html
| dátum archivácie = 2016-08-11
}}</ref> Veľkým prínosom pre ekonomiku mesta je aj turistika, vďaka ktorej Miami získava miliardy [[americký dolár|dolárov]].<ref name="economy">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City Data
| titul = Miami: Economy
| url = http://www.city-data.com/world-cities/Miami-Economy.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref>
V Miami a jeho okolí má sídlo mnoho spoločností, vrátane týchto: [[Alienware]], [[Arrow Air]], [[Bacardi]], [[Burger King]], [[CompUSA]], [[Fizber]], [[Norwegian Cruise Line]], [[RCTV International]], [[Royal Caribbean International]], [[Telefónica]], [[US Century Bank]]. Vďaka svojej blízkosti k [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] je tiež pôsobiskom viac ako 170 [[nadnárodná korporácia|nadnárodných korporácií]],<ref name="economy" /> medzi ktoré patrí napríklad [[AIG]], [[American Airlines]], [[Cisco Systems|Cisco]], [[The Walt Disney Company|Disney]], [[Exxon]], [[FedEx]], [[Kraft Foods]], [[Microsoft]], [[Oracle Corporation|Oracle]], [[SBC Communications]], [[Soní|Sony]], [[Visa International]] alebo [[Wal-Mart]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Walmart Corporate
| titul = Walmart Latinoamérica Opens New Regional Office in South Florida
| url = http://walmartstores.com/pressroom/news/9663.aspx
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100325045456/http://walmartstores.com/pressroom/news/9663.aspx
| dátum archivácie = 2010-03-25
}}</ref>
[[Miami International Airport|Miamske letisko]] a [[Port of Miami|prístav]] patria medzi najvyťaženejšie vstupné brány v krajine, najmä pre náklady z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] a [[Karibik]]u. Navyše v centre Miami, väčšinou vo finančnej mestskej štvrti [[Brickell (Miami)|Brickell]], je najväčšia koncentrácia medzinárodných [[Banka (inštitúcia)|bánk]] v USA.<ref name="financie1" /><ref name="financie2" /> Roku 2003 bolo Miami hosťujúcim mestom obchodných rokovaní zóny [[FTAA|Free Trade Area of Americas]]. Aj [[Turistika|turistický]] [[priemysel]] prináša do kasy mesta veľa peňazí. [[Pláž]]e, konferencie, [[festival]]y a ďalšie akcie lákajú do Miami ročne viac ako 12 miliónov návštevníkov z celého sveta. V roku 2007 tu návštevníci minuli 17,1 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami Today
| titul = Record number of local visitors, record spending achieved in 2007
| url = http://www.miamitodaynews.com/news/080327/story1.shtml
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Historická štvrť v štýle [[art deco]] [[South Beach]] je všeobecne považovaná za jednu z najpôvabnejších štvrtí na svete a je známa svojimi nočnými klubmi, plážami, obchodmi a historickými budovami. Ale je dôležité spomenúť, že South Beach je časťou mesta [[Miami Beach]], ktoré s Miami susedí. Miami je ale tiež centrom priemyslu, z ktorého tu prevláda [[ťažba nerastných surovín|ťažba]] kameňa a skladovanie najrôznejšieho tovaru.
Od roku 2001 podstupuje Miami veľký stavebný boom. Už tu vyrástlo viac ako 50 [[mrakodrap]]ov vyšších ako {{m|122|m}}. Mestská silueta je treťou najpôsobivejšou v USA, hneď za [[New York (mesto)|New Yorkom]] a [[Chicago]]m, a podľa Almanac of Architecture and Design devätnásta na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Gramsbergen
| meno = Egbert
| priezvisko2 = Kaźmierczak
| meno2 = Paul
| vydavateľ = Skylines & Scrapers
| titul = The World's Best Skylines
| url = http://homepages.ipact.nl/~egram/skylines.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Momentálne má mesto 8 najvyšších budov v štáte Florida. Najvyššia z nich je [[Four Seasons Hotel Miami|Four Seasons Hotel & Tower]], ktorá meria 240 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Emporis
| titul = Tallest skyscrapers in Miami
| url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/sk/li/?id=101321&bt=5&ht=2&sro=0
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref>
Podľa zistení [[US Census Bureau]] z roku 2004 je v Miami tretí najväčší výskyt rodín s príjmom pod celoštátnou [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]], čo z neho robí tretie najchudobnejšie mesto v Spojených štátoch, hneď po [[Detroit]]e a [[El Paso (Texas)|El Pase]]. Okrem toho patrí Miami medzi pár miest, ktorých miestna správa skrachovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Cohen
| meno = Adam
| vydavateľ = Time Magazine
| titul = Gloom over Miami
| url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,135186,00.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100228053601/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,135186,00.html
| dátum archivácie = 2010-02-28
}}</ref> Ale od tej doby zažíva mesto oživenie. Podľa magazínu [[Forbes (magazín)|Forbes]] bolo v roku 2008 najčistejším americkým mestom, vďaka celoročne dobrej kvalite [[atmosféra Zeme|ovzdušia]], rozsiahlym plochám zelene, čistej pitnej vode, čistým uliciam a [[recyklácia|recyklovaní]] odpadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Van Riper
| meno = Tom
| vydavateľ = Forbes Magazine
| titul = Americas Cleanest Cities
| url = http://www.forbes.com/2008/03/17/miami-seattle-orlando-biz-logistics-cx_tvr_0317cleanest.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> Roku 2009 ohodnotila štúdia 73 svetových miest firmy [[UBS]] Miami ako najbohatšie mesto USA (zo štyroch amerických štátov uvedených v prieskume) a piate svetové najbohatšie mesto na základe [[kúpna sila|kúpnej sily]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = City Mayors
| titul = The Richest cities in the world
| url = http://www.citymayors.com/economics/usb-purchasing-power.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref>
V roku 2005 bolo Miami svedkom najväčšieho boomu na trhu s [[nehnuteľnosť]]ami od dvadsiatych rokov 20. storočia. Príkladom je [[Midtown Miami|Midtown]], ktoré malo viac ako stovku schválených stavebných projektov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Emporis
| titul = High-rise Buildings in Miami (all)
| url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/sk/li/?id=101321&bt=2&ht=3&sro=1
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> V roku 2007 sa však bytový trh zrútil a viac ako 23 000 družstevných domov zostalo na predaj, alebo boli skonfiškované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Bell
| meno = Maya
| vydavateľ = Orlando Sentinel
| titul = Boom of Condo crash loudest in Miami
| url = http://articles.orlandosentinel.com/2007-08-27/news/CONDOBUST27_1_miami-condo-mccabe
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://archive.today/20130427140828/http://articles.orlandosentinel.com/2007-08-27/news/CONDOBUST27_1_miami-condo-mccabe
| dátum archivácie = 2013-04-27
}}</ref>
== Demografia ==
{| class="wikitable" border="1" style="float:right; margin-left:3px; text-size:80%; text-align:center;"
|-
| colspan = 3 |'''Vývoj populácie Miami'''
|-
!'''Rok'''!! '''Mesto'''!! '''Aglomerácia'''
|-
|'''1900'''|| 1 681 || nie
|-
|'''1910'''|| 5 471 || nie
|-
|'''1920'''|| 29 549 || 66 542
|-
|'''1930'''|| 110 637<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1930
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab16.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 214 830
|-
|'''1940'''|| 172 172<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1940
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab17.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 387 522
|-
|'''1950'''|| 249 276<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1950
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab18.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 693 705
|-
|'''1960'''|| 291 688<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1960
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab19.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 1 497 099
|-
|'''1970'''|| 334 859<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1970
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab20.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 2 236 885<ref name="population2" />
|-
|'''1980'''|| 346 865<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1980
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab21.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 3 220 520<ref name="population2" />
|-
|'''1990'''|| 358 548 <ref name="population" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1990
| url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab22.txt
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 4 056 228<ref name="population2" />
|-
|'''2000'''|| 362 470<ref name="population" /> || 5 007 564<ref name="population2" />
|-
|'''2009'''|| 433 136<ref name="population" /> || 5 547 051<ref name="population2" />
|}
Miami je 43. najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch. Celá aglomerácie [[Južná Florida]], zahŕňa okresy [[Miami-Dade County|Miami-Dade]], [[Broward County|Broward]] a [[Palm Beach County|Palm Beach]], má viac ako 5,5 milióna obyvateľov, čo z nej robí deviatu najväčšiu v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Estimates of Population Change for Metropolitan Statistical Areas and Rankings
| url = http://www.census.gov/popest/metro/tables/2009/CBSA-EST2009-05.xls
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> Roku 2008 ohodnotila [[Organizácia Spojených národov|OSN]] celú aglomeráciu ako 44. najväčšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = OSN
| titul = Population of urban agglomerations with 750,000 inhabitants or more in 2005
| url = http://www.un.org/esa/population/publications/WUP2005/2005WUP_DataTables12.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> Podľa sčítania ľudu z roku 2000 žilo v Miami 362 470 obyvateľov, 83 336 rodín a bolo tu 134 198 domácností. [[Hustota zaľudnenia]] bola 3 923,5 obyv./km<sup>2</sup> Podľa výskumu [[American Community Survey]], prebiehajúceho v rokoch 2006 až 2008, bola [[ľudská rasa|rasová]] štruktúra Miami nasledovná:<ref name="etnic" />
{|
|-
| width="45%" valign="top" |
* [[Europoidná rasa|belosi]]: 72,7 %
* [[Afroameričan]]ia: 22,0 %
* [[Mongoloidná rasa|Aziati]]: 0,8 %
* [[Indiáni|domorodí Američania]]: 0,1 %
| width="45%" valign="top" |
* [[Tichý oceán|Pacifické národy]]: 0,1 %
* Príslušníci viacerých rás: 1,2 %
* Ostatné: 3,1 %
* Hispánci: 69,4 % <ref group="p">Hispánci sú súčasne príslušníkmi nejakej inej rasy.</ref>
|}
Roku 2000 bolo [[etnikum|etnické]] zloženia podľa národností aj takéto: 34,1 % tvorili [[Kuba|Kubánci]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Cuban Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Cuban.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20121122040230/http://www.epodunk.com/ancestry/Cuban.html
| dátum archivácie = 2012-11-22
}}</ref> 5,6 % [[Nikaragua|Nikaragujčania]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Nicaraguan Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Nicaraguan.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20101017104722/http://www.epodunk.com/ancestry/Nicaraguan.html
| dátum archivácie = 2010-10-17
}}</ref> 5,5 % [[Haiti (štát)|Haiťania]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Haitian Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Haitian.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20120923063913/http://www.epodunk.com/ancestry/Haitian.html
| dátum archivácie = 2012-09-23
}}</ref> 3,3 % [[Honduras]]ania,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Honduran Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Honduran.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20101017104259/http://www.epodunk.com/ancestry/Honduran.html
| dátum archivácie = 2010-10-17
}}</ref> 1,7 % [[Dominikánska republika|Dominikánci]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Dominican Republic Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Dominican-Republic.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20101017104216/http://www.epodunk.com/ancestry/Dominican-Republic.html
| dátum archivácie = 2010-10-17
}}</ref> a 1,6 % [[Kolumbia|Kolumbijčania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = ePodunk
| titul = Colombiana Ancestry
| url = http://www.epodunk.com/ancestry/Colombian.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20071011163422/http://epodunk.com/ancestry/Colombian.html
| dátum archivácie = 2007-10-11
}}</ref>
Z celkom 134 198 domácností ich 26,3 % malo [[dieťa]] mladšie ako 18 rokov, 36,6 % boli [[partnerská dvojica|páry]] žijúci spolu, 18,7 % domácností bolo s ženskou hlavou [[rodina|rodiny]], bez prítomnosti manžela, a 37,9 % domácností nebolo obývaných rodinou.<ref name="population3">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = areaConnect
| titul = Miami Population and Demography
| url = http://miamifl.areaconnect.com/statistics.htm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 30,4 % všetkých domácností tvorili jednotlivci a 12,5 % ľudia starší ako 65 rokov, ktorí žili sami.<ref name="population3" /> Na priemernú domácnosť vychádzalo 2,61 členov a na priemernú rodinu 3,25 členov.<ref name="population3" /> Veková štruktúra populácie bola nasledovná: 24,2 % obyvateľov malo do 19 rokov, 21,3 % bolo vo veku 20-34 rokov, 27,6 % vo veku 35-54 rokov, 9,9 % vo veku 55-64 rokov, 14,7 % vo veku 65-84 rokov, 2,3 % s vekom 85 rokov alebo viac a priemerný vek bol 37,7 rokov.<ref name="population3" /><ref name="census2000">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Miami city, Florida, 2000
| url = http://factfinder.census.gov/servlet/SAFFFacts?_event=&geo_id=16000US1245000&_geoContext=01000US
| 4 = 04000US12
| 16000US1245000&_street = &_county=Miami&_cityTown=Miami&_state=04000US12&_zip=&_lang=en&_sse=on&ActiveGeoDiv=&_useEV=&pctxt=fph&pgsl=160&_submenuId=factsheet_1&ds_name=ACS_2008_3YR_SAFF&_ci_nbr=null&qr_name=null®=null%3Anull&_keyword=&_industry=
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://archive.today/20200214004758/http://factfinder.census.gov/servlet/SAFFFacts?_event=&geo_id=16000US1245000&_geoContext=01000US
| dátum archivácie = 2020-02-14
}}</ref> Priemerný príjem domácnosti v Miami bol 23 483 a priemerný príjem rodiny 27 225 amerických dolárov.<ref name="census2000" /> Muži mali priemerný príjem 24 090, oproti ženám, ktoré mali priemerne 20 115 USD. Okolo 23,5 % rodín a 28,5 % všetkých obyvateľov bolo pod [[hranica chudoby|hranicou chudoby]]. Z týchto tvorili 38,2 % ľudia mladší ako 18 rokov a 29,3 % ľudia starší ako 65 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Miami city, Florida, 2000: Economy
| url = http://factfinder.census.gov/servlet/QTTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=DEC_2000_SF3_U_DP3&-ds_name=DEC_2000_SF3_U&-_lang=en&-_sse=on
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15
| url archívu = https://archive.today/20200212043904/http://factfinder.census.gov/servlet/QTTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=DEC_2000_SF3_U_DP3&-ds_name=DEC_2000_SF3_U&-_lang=en&-_sse=on
| dátum archivácie = 2020-02-12
}}</ref>
Obrovský rast populácie Miami v posledných desaťročiach bol spôsobený vnútornou [[migrácia|migráciou]] v USA, ale aj [[Prisťahovalectvo|imigráciou]] z rôznych častí sveta, v tomto prípade predovšetkým z oblasti [[Karibik]]u. Miami je považované skôr za [[multikulturalizmus|multikultúrne]], ako za miesto [[melting pot|zotierania rozdielov]] medzi jednotlivými [[entita]]mi. Celková [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúra]] mesta je veľmi ovplyvnená veľkou populáciou Hispáncov, prípadne američanov hispánskeho pôvodu, a černochov, pochádzajúcich z karibských ostrovov ako sú [[Jamajka]], Kuba, Haiti, alebo [[Bahamy]].
[[Súbor:Cubanmemorialplaza.jpg|thumb|240px|Štvrť Little Havana (Malá Havana)]]
=== Jazyky ===
{{Bar box
| title = Jazyková štruktúra obyvateľov Miami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Language Map Data Center
| titul = Miami, Florida
| url = http://www.mla.org/map_data_results&state_id=12&county_id=&mode=&zip=&place_id=45000&cty_id=&ll=&a=&ea=&order=r
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref>
| titlebar = #ddd
| left1 = jazyk
| right1 = percent
| bars =
{{bar percent|[[španielčina]]|#EEB422|66.75}}
{{bar percent|[[angličtina]]| #EE3B3B|25.45}}
{{bar percent|[[kreolčina|kreolizovaná francúzština]]|#AB82FF|5.2}}
{{bar percent|[[francúzština]]|#7EC0EE|0.76}}
{{bar percent|[[portugalčina]]|#00EE76|0.41}}
{{bar percent|ostatné|#808080|1.43}}
}}
== Vzdelanie ==
=== Štátne školy ===
Štátne školy v Miami patria do [[školský obvod|školského obvodu]] [[Miami-Dade Public Schools]] (M-DCPS), ktorý je najväčším obvodom na Floride a štvrtým najväčším v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = National Center for Education Statistics
| titul = School districts enrolling more than 15,000 students
| url = http://nces.ed.gov/programs/digest/d07/tables/dt07_087.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-30}}</ref> V roku 2007 študovalo v tomto obvode 353 283 študentov v celkom 378 školách.<ref name="ed">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Broad Prize
| titul = Miami-Dade Public Schools
| url = http://www.broadprize.org/2007Miami-DadeBrief.pdf
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-30
| url archívu = https://web.archive.org/web/20080413172813/http://www.broadprize.org/2007Miami-DadeBrief.pdf
| dátum archivácie = 2008-04-13
}}</ref> 60 % študentov v obvode tvorili Hispánci, 28 % [[Afroameričan]]ia, 10 % [[europoidná rasa|belosi]], ktorí nie sú Hispánci, a zvyšné 2 % pripadajú na ostatné rasy (pozri Demografia).<ref name="ed" /> V Miami sa nachádzajú jedny z najlepších [[stredná škola|stredných škôl]], ako sú napríklad ''Design and Architecture High School'' ,''MAST Academy'', ''Coral Reef High School'', ''Miami Palmetto High School'' alebo ''New World School of the Arts''. M-DCPS patrí tiež medzi jedny z mála štátnych škôl, ktoré ponúkajú dvojjazyčné vyučovanie v [[španielčina|španielčine]], [[Haitská kreolčina|haitskej kreolčine]] alebo [[mandarínčina|mandarínčine]].
=== Súkromné školy ===
Miami je domovom mnohých prestížnych [[latinská cirkev|rímskokatolíckych]], [[Židia|židovských]] a non-denominačných súkromných škôl. Arcidiecéza miamska spravuje katolícke súkromné školy v meste. Medzi ne patrí napríklad ''Our Lady of Lourdes Academy'', ''St. Hugh Catholic School'', ''St. Agatha Catholic School'', ''St. Theresa School'', ''La Salle High School'', ''Monsignor Edward Pace High School'', ''Carrollton School of the Sacred Heart'', ''Christopher Columbus High School'', ''Archbishop Curley-Notre Dame High School'', ''St. Brendan High School'' a mnoho ďalších základných a stredných škôl. Medzi najznámejšie non-denominačná súkromne školy v Miami patria ''Ransom Everglades'', ''Gulliver Preparatory School'' a ''Miami Country Day School'', ktoré sú tradične známe ako jedny z najlepších škôl v krajine. Ďalšie súkromné školy v odľahlejších štvrtiach sú okrem iných ''Belen Jesuit Preparatory School'', ''Samuel Scheck Hillel Community Day School'' a ''Dade Christian School''.
=== Univerzity a vysoké školy ===
[[Súbor:University of Miami Otto G. Richter Library.jpg|thumb|300px|University of Miami]]
[[Univerzita|Univerzity]] a vysoké školy v Miami a jeho okolí sú:
* Barry University (súkromná)
* Carlos Albizu University (súkromná)
* Florida International University (FIU) (verejná)
* Florida Memorial University (súkromná)
* Johnson and Wales University (súkromná)
* Fortis College (súkromná)
* Keiser University (súkromná)
* Manchester Business School (verejná, britská)
* Miami Dade College (verejná)
* Miami International University of Art & Design (súkromná)
* St. Thomas University (súkromná)
* Talmudic University (súkromná)
* University of Miami (súkromná)
== Doprava ==
=== Mestská hromadná doprava ===
[[Súbor:Miami-Dade Metromover.jpg|thumb|left|190px|Visutý osobný dopravník Metromover]]
[[Mestská hromadná doprava|Mestskú hromadnú dopravu]] v Miami zabezpečujú [[Miami-Dade Transit]] a [[South Florida Regional Transportation Authority]]. [[Dopravný prostriedok|Prepravnými prostriedkami]] sú regionálne [[vlak]]y, [[metro (podzemná železnica)|metro]], visuté [[People Mover|osobné dopravníky]] a [[autobus]]y. Podľa posledných štatistík sa 12,2 % obyvateľov mesta dopravuje do práce práve hromadnou dopravou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = US Census Bureau
| titul = Miami city - economic
| url = http://www.factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR3&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-_sse=on
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20101001212112/http://www.factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y
| dátum archivácie = 2010-10-01
}}</ref>
[[Metrorail]], čiže miamske metro, je dlhé 36 kilometrov a nachádza sa na ňom 22 staníc. Vedie od západných predmestí [[Medley (Florida)|Medley]] a [[Hialeah (Florida)|Hialeah]] cez Civic Center, centrum mesta, [[Brickell]], [[Coconut Grove]], [[Coral Gables]], [[South Miami]] a končí v južnej okrajovej štvrti [[Dadeland]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami-Dade
| titul = Miami-Dade Transit - Metrorail Map
| url = http://www.miamidade.gov/transit/rail_stations.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100531191245/http://www.miamidade.gov/transit/rail_stations.asp
| dátum archivácie = 2010-05-31
}}</ref> V roku 2012 sa očakáva otvorenie priameho spojenia metra až k letisku [[Miami International Airport]]. [[Metromover]] je dopravný systém využívajúci visuté osobné dopravníky. Má 20 staníc na troch rôznych trasách v centre Miami a Brickellu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami-Dade
| titul = Miami-Dade Transit - Metromover Maps and Stations
| url = http://www.miamidade.gov/transit/mover_stations.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-09-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20110104224646/http://www.miamidade.gov/transit/mover_stations.asp
| dátum archivácie = 2011-01-04
}}</ref>
[[Tri-Rail]] je systém regionálnych vlakov spravovaný federálnym úradom South Florida Regional Transportation Authority (SFRTA). Vlaky jazdia na trase od miamského letiska do [[West Palm Beach]] a počas nej absolvujú 18 zastávok v okresoch [[Miami-Dade County|Miami-Dade]], [[Broward County|Broward]] a [[Palm Beach County|Palm Beach]].
=== Letecká doprava ===
[[Súbor:Miami International Airport aerial 2007.jpg|thumb|178px|Miami International Airport]]
[[Miami International Airport]], nachádzajúce sa v nepričlenenom území v okrese, slúži ako primárne medzinárodné [[letisko]] v oblasti Miami. Patrí medzi jedno z najvyťaženejších letísk na svete, o čom svedčí fakt, že odbavia vyše 30 miliónov cestujúcich ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Airports Council International
| titul = Passenger Traffic 2008 FINAL
| url = http://www.airports.org/cda/aci_common/display/main/aci_content07_c.jsp?zn=aci&cp=1-5-54-55_666_2__
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref> Identifikačný kód letiska podľa [[kód letiska IATA|IATA]] je MIA, podľa [[kód letiska ICAO|ICAO]] je to KMIA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Great Circle Mapper
| titul = Miami International Airport
| url = http://www.gcmap.com/airport/KMIA
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref> Letisko patrí medzi hlavné letecké uzly spoločnosti [[American Airlines]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = American Airlines
| titul = AMR Corporation Draws Support From Key Officials for New Network Strategy
| url = http://aa.mediaroom.com/index.php?s=43&item=2730
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref> jedného z najväčších [[letecká spoločnosť|leteckých dopravcov]] na svete. MIA je najvyťaženejšie letisko na [[Florida|Floride]], druhá najväčšia vstupná brána pre zahraničných cestujúcich v USA a siedma najväčšia na svete podľa rovnakých kritérií. Rozsiahla sieť medzinárodných leteckých spojov zahŕňa nonstop lety do viac ako sedemdesiatich svetových miest v [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Európa|Európe]] a [[Ázia|Ázii]].
Pomerne blízko sa nachádza [[Fort Lauderdale-Hollywood International Airport]], ktoré tiež poskytuje medzinárodnú dopravu v oblasti Miami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Southwest Airlines
| titul = Southwest Airlines Cities
| url = http://www.southwest.com/travel_center/routemap.html
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100919010027/http://www.southwest.com/travel_center/routemap.html
| dátum archivácie = 2010-09-19
}}</ref> [[Opa-Locka Airport]] a [[Kendall-Tami Airport]], ležiace na území mimo aglomeráciu, zabezpečujú predovšetkým leteckú dopravu v rámci oblasti Miami.
=== Námorná doprava ===
[[Súbor:Port of Miami Florida.jpg|thumb|left|240px|Port of Miami]]
Miami je domovom jedného z najväčších prístavov v Spojených štátoch, prístavu [[Port of Miami]]. Ide o najväčší prístav výletných lodí na svete. Často je nazývaný ''Cruise Capital of the World'' alebo ''Cargo Gateway of the Americas''.<ref name="port">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami-Dade
| titul = Port of Miami
| url = http://www.miamidade.gov/portofmiami/press_releases/10-03-17-containerized_cargo_port.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100829063348/http://www.miamidade.gov/portofmiami/press_releases/10-03-17-containerized_cargo_port.asp
| dátum archivácie = 2010-08-29
}}</ref> Ročne prispieva do ekonomiky Južnej Floridy viac ako 17 miliardami dolárov.<ref name="port" /> V roku 2009 prístav slúžil 4 110 100 cestujúcim.<ref name="portstats">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Miami-Dade
| titul = Port of Miami: Statistics
| url = http://www.miamidade.gov/portofmiami/business-port-statistics.asp
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-16
| url archívu = https://web.archive.org/web/20080915050938/http://www.miamidade.gov/portofmiami/business-port-statistics.asp
| dátum archivácie = 2008-09-15
}}</ref> K tomu je Port of Miami tiež jeden z nevyťaženejších nákladných prístavov v USA. Podľa štatistík tu bolo v roku 2009 naložených/vyložených 6 831 496 ton nákladu.<ref name="portstats" /> Medzi severoamerickými prístavmi sa umiestnil ako druhý čo do hmotnosti nákladu prepraveného z/do [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Rozloha prístavu je {{km2|2}} a počet osobných terminálov sedem. Najviac nákladu je prijímaného z [[Čína|Číny]] a odosielaného do [[Honduras]]u. V Miami je najväčší počet sídiel výletných námorných spoločnosti na celom svete, vrátane týchto: ''Carnival Cruise Lines'', ''Celebrity Cruises'', ''Costa Cruises'', ''Crystal Cruises'', ''Norwegian Cruise Line'', ''Oceania Cruises'', ''Royal Caribbean International'' a ''Windjammer Barefoot Cruises''.
24. mája 2010 začala stavba tunela [[Miami port tunnel]], ktorého predpokladaná cena je 1 miliarda USD.
== ArtDeco District ==
Známa oblasť v [[Miami Beach]] (východné pobrežie [[ostrov]]ov spojených [[most]]ami s Miami), ktorá je charakteristická svojim architektonickým štýlom [[art deco]], ktorý po získaní titulu "národná kultúrna a architektonická pamiatka" nesmie podliehať zmenám dizajnu, ale má zostať vo svojej terajšej podobe. Stovka hotelov sa stavala medzi rokmi [[1923]] a [[1943]]. Tiahne sa od ulice Lennox Court, šiestej ulici, k Dade Boulevard až ku Collinsovej k severu.
Natáčali sa tu filmy [[Vtáčia klietka]] a [[Scarface]].
{{Široký obrázok|DowntownMiamiPanorama.jpg|2000px|''Panoramatická fotografia mesta Miami''}}
== Partnerské mestá ==
Zoznam partnerských miest Miami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Sister Cities International
| titul = Sister City US Listings, Florida
| url = http://www.sister-cities.org/directory/USlistingsResults.cfm
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref>
{| style="width: 65%"
|-
| width=45% |
* {{minivlajka | Maroko}} [[Agadir]], [[Maroko]]
* {{Minivlajka | Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]]
* {{Minivlajka | Kolumbia}} [[Bogota]], [[Kolumbia]]
* {{Minivlajka | Argentína}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]]
* {{Minivlajka | Bolívia}} [[Cochabamba]], [[Bolívia]]
* {{Minivlajka | Japonsko}} [[Kagošima (mesto)|Kagošima]], [[Japonsko]]
* {{Minivlajka | Taiwan}} [[Kao-siung]], [[Taiwan]]
* {{Minivlajka | Peru}} [[Lima]], [[Peru]]
* {{Minivlajka | Nikaragua}} [[Managua (mesto)|Managua]], [[Nikaragua]]
* {{Minivlajka | Kostarika}} [[Montes de Oca]], [[Kostarika]]
| width = 45% |
* {{Minivlajka | Španielsko}} [[Murcia (mesto)|Murcia]], [[Španielsko]]
* {{Minivlajka | Francúzsko}} [[Nice]], [[Francúzsko]]
* {{Minivlajka | Taliansko}} [[Palermo]], [[Taliansko]]
* {{Minivlajka | Panama}} [[Panama (mesto)|Panama]], [[Panama (štát)|Panama]]
* {{Minivlajka | Haiti}} [[Port-au-Prince]], [[Haiti (štát)|Haiti]]
* {{Minivlajka | Čína}} [[Čching-tao]], [[Čína]]
* {{Minivlajka | Izrael}} [[Ramat ha-Šaron]], [[Izrael]]
* {{Minivlajka | Čile}} [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]]
* {{Minivlajka | Dominikánska republika}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]], [[Dominikánska republika]]
* {{Minivlajka | Bulharsko}} [[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]]
|}
== Poznámky ==
<references group="p"/>
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}}
* [http://miami.cestovanie.biz/ Slovenský cestopis]
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Miami|6415064}}
{{Florida}}
{{najväčšie mestá USA}}
[[Kategória:Miami| ]]
[[Kategória:Mestá na Floride]]
[[Kategória:Prístavné mestá v USA]]
0c37162zdapg71e9dsi5iy39c7cer2q
Šalková
0
136453
8207479
7762795
2026-05-02T23:07:59Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207479
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = mestská časť
| Časť čoho = [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]
| Názov = Šalková
| Iné názvy =
| Obrázok =
| Popis obrázku =
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Banskobystrický
| Okres = Banská Bystrica
| Región =
| Časti =
| Rieka = [[Hron]]
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 48.73918
| Zemepisná dĺžka = 19.21783
| Nadmorská výška =
| Prvá zmienka =
| Starosta =
| Politická strana =
| PSČ =
| Kód =
| EČV = BB
| Predvoľba = +421-48
| Adresa =
| E-mail =
| Telefón =
| Fax =
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web =
| Commons =
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Šalková''' je najvýchodnejšia mestská časť [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Šalková bola samostatná obec, k Banskej Bystrici bola pripojená v roku [[1971]].
Podľa údajov z roku 2008 mala 1 054 obyvateľov.<ref name="banskabystrica-matrika-a-evidencia"/>
== Polohopis ==
Mestská časť Šalková sa nachádza približne {{km|6|m}} východne od centra mesta, jej okrajom vedie [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|Cesta I. triedy 66]]. Nachádza sa tu aj zastávka na [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|trati 172 medzi B. Bystricou a Červenou Skalou]]. Do Šalkovej premáva linka číslo 42.
== Dejiny ==
Pôvodná obec sa nachádzala na ľavom brehu [[Hron]]a pri Môlčanskom potoku. Vznikla na území, ktoré okolo roku 1310 zabrali ponickým zemanom Jakub, Peter a Pavol, synovia Gottschala. Názov obce môže byť teda odvodený práve od mena Gottschal ako Schalk. Od týchto majiteľov prešla pravdepodobne za vlády [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I]]. do vlastníctva [[Ľupčiansky hrad|Ľupčianskeho hradu]]. V evidencii hradného majetku z roku 1424 je vedená pod názvom Salkfalva t. j. Šalkova ves. Počas tureckých nájazdov v roku 1591 Šalkovú napadli Turci a 18 – 20 ľudí odvliekli do zajatia. Murárski a tesárski remeselníci zo Šalkovej pracovali na budovaní novej časti [[Budín|Budapešti – Budína]] a keď sa v tridsiatych rokoch minulého storočia rozširovala výstavba obce na pravú stranu Hrona, dali tejto časti obce názov Budín.
V roku 1996 sa v Šalkovej uskutočnilo miestne referendum o odtrhnutí od Banskej Bystrice. Občania mestskej časti sa vyslovili za jej odtrhnutie, mesto výsledok uznalo, riešenie zatiaľ nebolo vykonané. Šalkovčanom vadí nedávne zrušenie malotriednej základnej školy, novovybudovaná elektráreň a neriešenie infraštruktúry časti.<ref name=odtrhnutiesme14/><ref name="pravda-salkova-odtrhnut"/> Podľa nálezu [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu]] bola dôvodom malá aktivita petičného výboru ale aj mesta. Vtedajší primátor [[Peter Gogola]] pripustil, že Šalková by sa mohla stať samostatnou obcou ešte pred konaním [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|komunálnych volieb v jeseni 2014]]. Posledné slovo však má [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012|vláda]]. K Banskej Bystrici bola pripojená v roku 1971.<ref name=odtrhnutiesme14/> Kataster súčasnej mestskej časti je však už iný ako kataster pôvodnej obce.<ref name="pravda-salkova-odtrhnut"/>
== Samospráva ==
Šalková tvorí spolu s [[Majer (Banská Bystrica)|Majerom]], [[Senica (Banská Bystrica)|Senicou]] a [[Uhlisko (Banská Bystrica)|Uhliskom]] volebný obvod č. 2, ktorý má v mestskom zastupiteľstve 2 poslancov.<ref name="banskabystrica-poslanci"/>
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Svätej rodiny, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku [[1896]]. Hlavná fasáde je trojosová, členená [[pilaster|pilastrami]]. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
=== Turizmus ===
Prostredie tejto „dedinky“ je často vyhľadávanou lokalitou pre turistov, keďže je to hornatá oblasť, s tichým prostredím. Necelý kilometer východne od mestskej časti sa nachádza jedna z najstarších rezervácií na Slovensku – [[Príboj (národná prírodná rezervácia)|Národná prírodná rezervácia (NPR) Príboj]] vyhlásená v roku 1895 na ploche {{ha|11|m}}. Sú to chránené prirodzené porasty [[Dub zimný|duba zimného]] (Quercus petraea L.) s prímesou cera, rastúceho na severnom okraji prirodzeného rozšírenia. Ďalšia NPR je [[Plavno (národná prírodná rezervácia)|Plavno]] (pôvodne Malé Plavno) vyhlásená v roku 1951, kde na ploche {{ha|28|m}} sa nachádzajú zachovalé porasty [[tis obyčajný|tisa obyčajného]] (Taxus baccata L.). Počtom jedincov nad 1300 tvorí najväčší výskyt tisa v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]].
=== Vodná elektráreň ===
Už v roku 2008 bola v mestskej časti Šalková plánovaná výstavba malej vodnej elektrárne. Nachádzať sa mala na mieste súčasnej hati na riečnom kilometri 160,680.<ref name=mve/> <!--http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/mala-vodna-elektraren-mve-salkova--> Súčasťou elektrárne bude jedna [[kaplanova turbína]] s výkonom 700 [[Watt (jednotka)|kW]]. Predpokladá sa výroba 3825 [[Kilowatthodina|MWh]] elektrickej energie ročne.<ref name=mve/> Mesto Banská Bystrica s výstavbou súhlasilo v septembri 2008 a Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici ju povolil v januári 2009. Elektráreň však nemá podporu obyvateľov Šalkovej a rozhodnutie bolo koncom roku 2011 podstúpené [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvu životného prostredia]].<ref name=mve2011/> Po podaní novej dokumentácie k stavebnému konaniu sa výstavba spustila v januári 2013.<ref name=mve2013/> Súčasťou elektrárne bude aj 185 metrov dlhý rybovod a protipovodňové opatrenia na náklady investora.<ref name=mve2013/> Polovica nákladov na elektráreň mala ísť na protipovodňové zabezpečenie.<ref name="dnes24-obyvatelia"/>
V roku 2017 ombudsmanka [[Jana Dubovcová]] kritizovala výstavbu malých vodných elektrární na Slovensku. V Šalkovej kritizovala nemožnosť občanov vyjadriť sa k stavbe.<ref name="etrend-vyborny-kseft"/> V októbri 2016 Šalkovú navštívil minister životného prostredia [[László Sólymos]]. Mestské zastupiteľstvo preddtým v marci požiadalo vládu a Národnú radu, aby „prijali opatrenia na dodatočné posúdenie a zhodnotenie vplyvov všetkých existujúcich i navrhovaných malých vodných elektrární v povodí Hrona na životné prostredie i zdravie obyvateľstva“.<ref name="venergetike-bb-odmieta"/> Primátor [[Ján Nosko]] vyhlásil „Malá vodná elektráreň v Šalkovej je príkladom problematickej prevádzky a nedostatočne riešených technických opatrení, ktoré by zabránili poškodzovaniu majetku miestnych obyvateľov. Vyvoláva obavy pri realizácii ďalších elektrární, ktoré sú plánované v [[Iliaš]]i a [[Vlkanová|Vlkanovej]]. Mala by byť preto akýmsi mementom.“<ref name="venergetike-bb-odmieta"/> Mesto sa snažilo podobným stavbám zabrániť. Elektráreň Šalkovčanom podmáča obydlia a znečisťuje vodu v studniach.<ref name="venergetike-bb-odmieta"/>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="banskabystrica-matrika-a-evidencia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matrika a evidencia | url = http://www.banskabystrica.sk/matrika-a-evidencia.phtml?id_menu=22277&module_action__49233_886__paging=16 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = 2008-06-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name=odtrhnutiesme14>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fajčíková | meno = Kveta | odkaz na autora = | titul = Šalková má už Bystrice dosť. Chce sa odčleniť | url = http://bystrica.sme.sk/c/7217817/salkova-ma-uz-bystrice-dost-chce-sa-odclenit.html | dátum vydania = 28.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.06.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="banskabystrica-poslanci">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanci | url = https://www.banskabystrica.sk/poslanci/kategorie-poslancov/volebny-obvod-c-2/ | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name=mve>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zámer Šalková | url = http://www.enviroportal.sk/eia/dokument/39565 | dátum vydania = 07.2007| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.02.2013 | vydavateľ = ENERGO-AQUA | miesto = Trenčín| jazyk = }}</ref>
<ref name=mve2011>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výstavba elektrárne v Šalkovej je pozastavená | url = http://bbonline.sk/vystavba-elektrarne-v-salkovej-je-pozastavena/ | dátum vydania = 16.11.2011| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.02.2013| vydavateľ = bbonline.sk | miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}</ref>
<ref name=mve2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Začína výstavba malej vodnej elektrárne v Šalkovej | url = http://www.bystricoviny.sk/spravy/zacina-vystavba-malej-vodnej-elektrarne-v-salkovej/ | dátum vydania = 13.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.02.2013 | vydavateľ = bystricoviny | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref name="pravda-salkova-odtrhnut">{{Citácia periodika | priezvisko = Teliščáková | meno = Dagmar | autor = | odkaz na autora = | titul = Šalková sa chce odtrhnúť od Banskej Bystrice | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/319564-salkova-sa-chce-odtrhnut-od-banskej-bystrice/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-02 | dátum prístupu = 2019-06-02 }}</ref>
<ref name="dnes24-obyvatelia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Forgács | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Obyvatelia Šalkovej sa nemusia báť povodní: Novú vodnú elektráreň skontroloval aj primátor | url = https://bystrica.dnes24.sk/obyvatelia-salkovej-sa-nemusia-bat-povodni-novu-vodnu-elektraren-skontroloval-aj-primator-157449 | vydavateľ = bystrica.dnes24.sk | dátum vydania = 2013-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="etrend-vyborny-kseft">{{Citácia periodika | priezvisko = Petková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď sú malé vodné elektrárne výborný kšeft | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-10/ked-su-male-vodne-elektrarne-vyborny-kseft.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2017-03-09 | dátum prístupu = 2019-06-02 }}</ref>
<ref name="venergetike-bb-odmieta">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Banská Bystrica stále odmieta malé vodné elektrárne | url = https://venergetike.sk/banska-bystrica-stale-odmieta-male-vodne-elektrarne/ | vydavateľ = venergetike.sk | dátum vydania = 2016-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>
}}
== Literatúra ==
* PECNÍK, Marcel a kol.: ''Šalková : monografia obce.'' Banská Bystrica : Stredoslovenské národopisné združenie a Agentúra MP, 2013, 208 s. ISBN 978-80-971318-2-1
== Externé odkazy ==
* [http://www.banskabystrica.sk/ Oficiálna stránka mesta]
* [http://bbonline.sk/ Aktuálne informácie o Banskej Bystrici]
* [http://vve.sk/projekty-v-realizacii/mve-salkova/ Informácie a fotogaléria k elektrárni] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190602084249/http://vve.sk/projekty-v-realizacii/mve-salkova/ |date=2019-06-02 }}
{{Mestské časti Banskej Bystrice}}
[[Kategória:Šalková| ]]
[[Kategória:Mestské časti Banskej Bystrice]]
[[Kategória:Slovenské obce zaniknuté zlúčením]]
oobk24w0dwprdm6mp3efc0nalpmqf8q
Články Konfederácie
0
143948
8207413
7684188
2026-05-02T20:23:13Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207413
wikitext
text/x-wiki
[[Image:Articles page1.jpg|thumb|right|300px|Články Konfederácie]]
'''Články Konfederácie a večnej únie''', známejšie ako '''Články Konfederácie''', boli prvým vládnym dokumentom, čiže [[ústava|ústavou]], [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]]. Boli napísané v lete roku [[1776]] a prevzaté [[Druhý kontinentálny kongres|Druhým kontinentálnym kongresom]] [[15. novembra]] [[1777]], po jednom roku debát. V praxi slúžili ako de facto systém vlády používaný Kongresom ("schôdza Spojených štátov v Kongrese"), až do doby než sa články stali de iure konečnou ratifikáciou [[1. marca]] [[1781]]. Vtedy sa Kongres stal [[Kongres Konfederácie|Kongresom Konfederácie]]. Články konfederácie stanovili pravidlá fungovania Spojených štátov. Konfederácia mohla viesť vojnu, vyjednávať o diplomatických dohodách, zaoberať sa problémami západných území, vydávať peniaze a požičiavať si prostriedky v rámci aj mimo územia Štátov. Naopak veľkým nedostatkom bola nemožnosť určovať dane. Druhé slabé miesto bol princíp jeden štát, jeden hlas. Od väčších štátov sa očákavalo, že budú prispievať viacej, ale mali iba jeden hlas. Ako povedal [[Benjamin Franklin]], "Nech menšie kolónie odvádzajú rovnako peňazí a mužov, a potom budú mať aj rovnaký hlas. Ale ak budú mať rovnocenný hlas bez rovnakých povinností, konfederácia založená na takýchto základných princípoch nemôže vydržať veľmi dlho." Pôvodne bola zámerom iba slabá centrálna vláda, ktorá mala vládnuť najmä v núdzovom stave. Ale koniec [[Americká vojna za nezávislosť|Vojny]] a nové priority, ktoré sa potom vynorili, jasne ukázali mnohé nedostatky Článkov. Nahradila ich oveľa silnejšia [[Ústava Spojených štátov]] po ratifikácii [[21. júna]] [[1788]].
== Galéria ==
<gallery>
Image:Articles page1.jpg|Články Konfederácie, strana 1
Image:Articles page2.jpg|Články Konfederácie, strana 2
Image:Articles page3.jpg|Články Konfederácie, strana 3
Image:Articles page4.jpg|Články Konfederácie, strana 4
Image:Articles page5.jpg|Články Konfederácie, strana 5
</gallery>
== Pozri aj ==
* [[Dejiny USA|Dejiny Spojených Štátov]]
* [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov]]
* [[Listina práv Spojených štátov]]
* [[Ústava Spojených štátov]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.law.ou.edu/ushistory/artconf.shtml Text Version of the Articles of Confederation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070725200756/http://www.law.ou.edu/ushistory/artconf.shtml |date=2007-07-25 }}
* [http://earlyamerica.com/earlyamerica/milestones/articles/cover.html Articles of Confederation and Perpetual Union]
* [http://www.loc.gov/rr/program/bib/ourdocs/articles.html Articles of Confederation and related resources], [[Library of Congress]]
* [http://memory.loc.gov/ammem/today/nov15.html Today in History: November 15], [[Library of Congress]]
* [http://www.usconstitution.net/articles.html United States Constitution Online - The Articles of Confederation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100826032645/http://www.usconstitution.net/articles.html |date=2010-08-26 }}
* [http://www.mp3books.com/shop/audio_item.aspx?id=819 Free Download of Articles of Confederation Audio]
* [http://www.mises.org/books/conceived4.pdf The Articles of Confederation], Chapter 45 (see page 253) of Volume 4 of ''[[Conceived in Liberty]]'' by [[Murray Rothbard]], in PDF format.
[[Kategória:Dejiny USA|Clanky Konfederácie]]
nppr3ql5f6hv79a5of3a47ijwedldtc
Ľvovská oblasť
0
155393
8207410
8102834
2026-05-02T20:21:08Z
Pelex
2483
/* Väčšie mestá v oblasti */ wl.
8207410
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Ľvovská oblasť
| native_name = Львівська область
| other_name =
| category = oblasť
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
| image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|oblasť=Ľvovská}}
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Flag of Lviv Oblast.svg
| symbol = Coat of Arms of Lviv Oblast.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Ukrajina
| country_flag = 1
| state_type =
| state =
| region =
| histregion =
| district =
| commune =
| municipality =
| capital = Ľvov
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| range =
| road =
| border =
| part =
| tributary_left =
| tributary_right =
| city =
| landmark =
| building =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| coordinates_no_title =
| elevation =
| lat_d =
| lat_m =
| lat_s =
| lat_NS =
| long_d =
| long_m =
| long_s =
| long_EW =
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_lat_m =
| highest_lat_s =
| highest_lat_NS =
| highest_long_d =
| highest_long_m =
| highest_long_s =
| highest_long_EW =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_lat_m =
| lowest_lat_s =
| lowest_lat_NS =
| lowest_long_d =
| lowest_long_m =
| lowest_long_s =
| lowest_long_EW =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 21833
<!-- *** Population *** -->
| population = 2552900
| population_date = 1.1.2009
| population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = State Statistics Committee of Ukraine
| titul = The number of the actual population as of January 1, 2009
| url = http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 26.7.2010
| vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua
| jazyk = po anglicky
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100312174321/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/
| dátum archivácie = 2010-03-12
}}</ref>
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| established_type =
| mayor = Miroslav Senik
| mayor_type = Predseda
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = UTC + 2
| timezone_type = [[Časové pásmo]]
| timezone_DST = UTC + 3
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| code = +380-32
| code_type = [[Telefónna predvoľba]]
| code1 = UA-46
| code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]]
<!-- *** Free frields *** -->
<!-- *** Free frields *** -->
| free = -
| free_type = Administratívne člen.
| free1 = 20
| free1_type = Rajóny (Okresy)
<!-- *** Maps *** -->
| map = Lviv Oblast location map.svg
| map_background =
| map_caption =
| map_locator =
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
| map2 =
| freemap_zoom =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Lviv Oblast
| statistics =
| website = [http://www.loda.gov.ua/ www.loda.gov.ua]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Ľvovská oblasť''' je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu {{km2|21833}} a žije tu 2,556 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2006). Hlavným mestom oblasti je [[Ľvov]].
== Väčšie mestá v oblasti ==
{| class="sortable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#f9f9f9; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:90%;"
! colspan=11|
|- bgcolor="#FFFFDE" align="center"
! Mesto
! Ukrajinský názov
! Rrajón
! 2009
! 2010
! 2011
! 2012
! 2013
! 2014
! 2015
! 2016
|-
| [[Belż]]
| Белз
| ''[[Červonohradský rajón]]''
| align="right"| 2340
| align="right"| 2357
| align="right"| 2359
| align="right"| 2363
| align="right"| 2343
| align="right"| 2352
| align="right"| 2347
| align="right"| 2322
|-
| [[Bibrka]]
| Бібрка
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 3733
| align="right"| 3749
| align="right"| 3781
| align="right"| 3806
| align="right"| 3829
| align="right"| 3816
| align="right"| 3818
| align="right"| 3823
|-
| [[Boryslav]]
| Борислав
| ''[[Drohobycký rajón]]''
| align="right"| 35297
| align="right"| 35143
| align="right"| 35040
| align="right"| 34963
| align="right"| 34938
| align="right"| 34877
| align="right"| 34649
| align="right"| 34392
|-
| [[Brody]]
| Броди
| ''[[Zoločivský rajón]]''
| align="right"| 23691
| align="right"| 23844
| align="right"| 23752
| align="right"| 23725
| align="right"| 23784
| align="right"| 23803
| align="right"| 23796
| align="right"| 23713
|-
| [[Briukhovyči]]
| Брюховичі
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 5857
| align="right"| 5834
| align="right"| 5772
| align="right"| 5725
| align="right"| 5813
| align="right"| 5994
| align="right"| 6014
| align="right"| 6116
|-
| [[Bus'k]]
| Буськ
| ''[[Zoločivský rajón]]''
| align="right"| 8340
| align="right"| 8342
| align="right"| 8355
| align="right"| 8414
| align="right"| 8437
| align="right"| 8484
| align="right"| 8549
| align="right"| 8538
|-
| [[Velyki Mosty]]
| Великі Мости
| ''[[Červonohradský rajón]]''
| align="right"| 5996
| align="right"| 6010
| align="right"| 6037
| align="right"| 6094
| align="right"| 6121
| align="right"| 6132
| align="right"| 6166
| align="right"| 6213
|-
| [[Vynnyky]]
| Винники
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 15243
| align="right"| 15457
| align="right"| 15723
| align="right"| 15976
| align="right"| 16278
| align="right"| 16517
| align="right"| 16739
| align="right"| 16902
|-
| [[Hlyniany]]
| Глиняни
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 3225
| align="right"| 3223
| align="right"| 3242
| align="right"| 3194
| align="right"| 3183
| align="right"| 3165
| align="right"| 3152
| align="right"| 3151
|-
| [[Horodok (Ľvivská oblasť)|Horodok]]
| Городок
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 15694
| align="right"| 15760
| align="right"| 15825
| align="right"| 15879
| align="right"| 15959
| align="right"| 16046
| align="right"| 16121
| align="right"| 16218
|-
| [[Dobromyl']]
| Добромиль
| ''[[Sambirský rajón]]''
| align="right"| 4642
| align="right"| 4585
| align="right"| 4537
| align="right"| 4494
| align="right"| 4457
| align="right"| 4406
| align="right"| 4370
| align="right"| 4379
|-
| [[Drohobyč]]
| Дрогобич
| ''[[Drohobycký rajón]]''
| align="right"| 78418
| align="right"| 78024
| align="right"| 77624
| align="right"| 77142
| align="right"| 77080
| align="right"| 76866
| align="right"| 76795
| align="right"| 76686
|-
| [[Dubliany]]
| Дубляни
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 10850
| align="right"| 10945
| align="right"| 10795
| align="right"| 10417
| align="right"| 10240
| align="right"| 10132
| align="right"| 10155
| align="right"| 10238
|-
| [[Žydačiv]]
| Жидачів
| ''[[Stryjský rajón]]''
| align="right"| 11292
| align="right"| 11274
| align="right"| 11204
| align="right"| 11203
| align="right"| 11180
| align="right"| 11149
| align="right"| 11100
| align="right"| 11017
|-
| [[Žovkva]]
| Жовква
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 13377
| align="right"| 13427
| align="right"| 13455
| align="right"| 13518
| align="right"| 13594
| align="right"| 13629
| align="right"| 13718
| align="right"| 13774
|-
| [[Zoločiv]]
| Золочів
| ''[[Zoločivský rajón]]''
| align="right"| 23776
| align="right"| 23817
| align="right"| 23900
| align="right"| 24059
| align="right"| 24074
| align="right"| 24119
| align="right"| 24218
| align="right"| 24260
|-
| [[Kamianka-Buz'ka]]
| Кам'янка-Бузька
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 10934
| align="right"| 10914
| align="right"| 10921
| align="right"| 10934
| align="right"| 10900
| align="right"| 10837
| align="right"| 10818
| align="right"| 10779
|-
| [[Komarno]]
| Комарно
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 3885
| align="right"| 3876
| align="right"| 3884
| align="right"| 3857
| align="right"| 3842
| align="right"| 3841
| align="right"| 3812
| align="right"| 3821
|-
| '''[[Ľvov]]'''
| Львів
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 734519
| align="right"| 733989
| align="right"| 732009
| align="right"| 729842
| align="right"| 730272
| align="right"| 729038
| align="right"| 729429
| align="right"| 728350
|-
| [[Mykolajiv (Ľvivská oblast)|Mykolajiv]]
| Миколаїв
| ''[[Stryjský rajón]]''
| align="right"| 14703
| align="right"| 14778
| align="right"| 14824
| align="right"| 14845
| align="right"| 14877
| align="right"| 14934
| align="right"| 14985
| align="right"| 14940
|-
| [[Moršyn]]
| Моршин
| ''[[Stryjský rajón]]''
| align="right"| 6171
| align="right"| 6135
| align="right"| 6108
| align="right"| 6064
| align="right"| 6037
| align="right"| 6013
| align="right"| 5999
| align="right"| 5926
|-
| [[Mostys'ka]]
| Мостиська
| ''[[Javorivský rajón]]''
| align="right"| 8932
| align="right"| 9013
| align="right"| 9095
| align="right"| 9162
| align="right"| 9193
| align="right"| 9258
| align="right"| 9316
| align="right"| 9300
|-
| [[Nemyriv]]
| Немирів
| ''[[Javorivský rajón]]''
| align="right"| 1967
| align="right"| 1968
| align="right"| 1973
| align="right"| 1984
| align="right"| 2002
| align="right"| 2001
| align="right"| 2003
| align="right"| 1998
|-
| [[Novyi Kalyniv]]
| Новий Калинів
| ''[[Sambirský rajón]]''
| align="right"| 4074
| align="right"| 4086
| align="right"| 4070
| align="right"| 4095
| align="right"| 4105
| align="right"| 4123
| align="right"| 4163
| align="right"| 4155
|-
| [[Novyj Rozdil]]
| Новий Розділ
| ''[[Stryjský rajón]]''
| align="right"| 28177
| align="right"| 28462
| align="right"| 28554
| align="right"| 28765
| align="right"| 28797
| align="right"| 28875
| align="right"| 28803
| align="right"| 28746
|-
| [[Novojavorivs'k]]
| Новояворівськ
| ''[[Javorivský rajón]]''
| align="right"| 28210
| align="right"| 28516
| align="right"| 28807
| align="right"| 29225
| align="right"| 29580
| align="right"| 29950
| align="right"| 30271
| align="right"| 30467
|-
| [[Peremyšliany]]
| Перемишляни
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 6932
| align="right"| 6946
| align="right"| 6918
| align="right"| 6871
| align="right"| 6874
| align="right"| 6885
| align="right"| 6887
| align="right"| 6885
|-
| [[Pustomyty]]
| Пустомити
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 9008
| align="right"| 9018
| align="right"| 9016
| align="right"| 9060
| align="right"| 9111
| align="right"| 9211
| align="right"| 9310
| align="right"| 9370
|-
| [[Rava-Rus'ka]]
| Рава-Руська
| ''[[Ľvivský rajón]]''
| align="right"| 8205
| align="right"| 8266
| align="right"| 8328
| align="right"| 8355
| align="right"| 8426
| align="right"| 8487
| align="right"| 8578
| align="right"| 8637
|-
| [[Radekhiv]]
| Радехів
| ''[[Červonohradský rajón]]''
| align="right"| 9440
| align="right"| 9456
| align="right"| 9463
| align="right"| 9563
| align="right"| 9600
| align="right"| 9612
| align="right"| 9687
| align="right"| 9716
|-
| [[Rudky]]
| Рудки
| ''[[Sambirský rajón]]''
| align="right"| 5308
| align="right"| 5345
| align="right"| 5408
| align="right"| 5415
| align="right"| 5434
| align="right"| 5447
| align="right"| 5451
| align="right"| 5414
|-
| [[Sambir]]
| Самбір
| ''[[Sambirský rajón]]''
| align="right"| 34940
| align="right"| 35044
| align="right"| 35054
| align="right"| 34995
| align="right"| 34899
| align="right"| 34879
| align="right"| 35063
| align="right"| 35026
|-
| [[Skole]]
| Сколе
| ''[[Stryjský rajón]]''
| align="right"| 6207
| align="right"| 6244
| align="right"| 6269
| align="right"| 6306
| align="right"| 6312
| align="right"| 6324
| align="right"| 6319
| align="right"| 6291
|-
| [[Sokaľ]]
| Сокаль
| ''[[Červonohradský rajón]]''
| align="right"| 21395
| align="right"| 21355
| align="right"| 21337
| align="right"| 21406
| align="right"| 21386
| align="right"| 21371
| align="right"| 21354
| align="right"| 21274
|-
| [[Sosnivka (Červonohradský rajón)|Sosnivka]]
| Соснівка
| ''[[Červonohradský rajón]]''
| align="right"| 11556
| align="right"| 11613
| align="right"| 11588
| align="right"| 11606
| align="right"| 11517
| align="right"| 11437
| align="right"| 11317
| align="right"| 11265
|-
| [[Staryj Sambir]]
| Старий Самбір
| ''[[Sambirský rajón]]''
| align="right"| 6075
| align="right"| 6194
| align="right"| 6266
| align="right"| 6371
| align="right"| 6446
| align="right"| 6596
| align="right"| 6667
| align="right"| 6648
|-
| [[Stebnyk]]
| Стебник
| ''[[Drohobycký rajón]]''
| align="right"| 21121
| align="right"| 21133
| align="right"| 21113
| align="right"| 20985
| align="right"| 20993
| align="right"| 20988
| align="right"| 20935
| align="right"| 20888
|-
| [[Stryj (mesto)|Stryj]]
| Стрий
| ''[[Stryjský rajón]]''
| align="right"| 60382
| align="right"| 60354
| align="right"| 60627
| align="right"| 60146
| align="right"| 60126
| align="right"| 59835
| align="right"| 59650
| align="right"| 59426
|-
| [[Sudova Vyšnia]]
| Судова Вишня
| ''[[Javorivský rajón]]''
| align="right"| 6393
| align="right"| 6399
| align="right"| 6434
| align="right"| 6436
| align="right"| 6461
| align="right"| 6504
| align="right"| 6539
| align="right"| 6541
|-
| [[Truskavec']]
| Трускавець
| ''[[Drohobycký rajón]]''
| align="right"| 29790
| align="right"| 29797
| align="right"| 29729
| align="right"| 29623
| align="right"| 29516
| align="right"| 29386
| align="right"| 29256
| align="right"| 28982
|-
| [[Turka]]
| Турка
| ''[[Sambirský rajón]]''
| align="right"| 7095
| align="right"| 7077
| align="right"| 7114
| align="right"| 7182
| align="right"| 7173
| align="right"| 7207
| align="right"| 7193
| align="right"| 7196
|-
| [[Uhniv]]
| Угнів
| ''[[Červonohradský rajón]]''
| align="right"| 1013
| align="right"| 1008
| align="right"| 997
| align="right"| 1008
| align="right"| 1007
| align="right"| 1002
| align="right"| 999
| align="right"| 984
|-
| [[Chyriv]]
| Хирів
| ''[[Sambirský rajón]]''
| align="right"| 4149
| align="right"| 4132
| align="right"| 4106
| align="right"| 4097
| align="right"| 4088
| align="right"| 4056
| align="right"| 4090
| align="right"| 4127
|-
| [[Chodoriv]]
| Ходорів
| ''[[Stryjský rajón]]''
| align="right"| 9916
| align="right"| 9884
| align="right"| 9900
| align="right"| 9891
| align="right"| 9829
| align="right"| 9813
| align="right"| 9746
| align="right"| 9626
|-
| [[Červonohrad]]
| Червоноград
| ''[[Červonohradský rajón]]''
| align="right"| 68508
| align="right"| 68464
| align="right"| 68308
| align="right"| 68246
| align="right"| 68000
| align="right"| 67993
| align="right"| 67863
| align="right"| 67492
|-
| [[Javoriv]]
| Яворів
| ''[[Javorivský rajón]]''
| align="right"| 12842
| align="right"| 12873
| align="right"| 12948
| align="right"| 12900
| align="right"| 12905
| align="right"| 13009
| align="right"| 12963
| align="right"| 12934
|}
'''Administratívne členenie:'''
''Ľvivská oblasť'' sa člení na 7 rajónov (okresov):
* Drohobycký rajón (Дрогобицький район – Drohobyc'kyj rajon)
* Zoločivský rajón (Золочівський район – Zoločivs'kyj rajon)
* Sambirský rajón (Самбірський район – Sambirs'kyj rajon)
* Stryjský rajón (Стрийський район – Stryjs'kyj rajon)
* Ľvivský rajón (Львівський район – Ľvivs'kyj rajon)
* Javorivský rajón (Яворівський район – Javorivs'kyj rajon)
* Červonohradský rajón (Червоноградський район – Červonohrads'kyj rajon)
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Lviv Oblast}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.loda.gov.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160513182530/http://www.loda.gov.ua/ |date=2016-05-13 }}
{{ukrajinský výhonok}}
{{Administratívne členenie Ukrajiny}}
{{Karpatský euroregión}}
[[Kategória:Ľvovská oblasť| ]]
[[Kategória:Oblasti na Ukrajine]]
0373wgj1045fkwv3y6h8lj70phlbt3w
Karosa B 741
0
166962
8207325
8196783
2026-05-02T18:40:17Z
~2026-26587-36
293646
/* */
8207325
wikitext
text/x-wiki
[[Obrázok:Bratislava,_Petr%C5%BEalka,_Karosa_B_741.jpg|thumb|Pôvodný vzhľad autobusov Karosa v Bratislave na linke {{MHD|ba|50}}]]
[[Obrázok:Karosa_B741_Bratislava.JPG|thumb|Autobus Karosa B 741 CNG #2643 po plynofikácii na linke {{MHD|ba|78}}]]
'''Karosa B 741''' je mestský model kĺbového [[autobus]]u od [[ČSFR|česko-slovenskej]], zaniknutej spoločnosti [[Karosa]], vyrábaný v rokoch [[1991]] až [[1997]]. Jednalo sa o prvý vyrábaný kĺbový autobus od Karosy. Na Slovensku dopĺňali [[Maďarsko|maďarské]] kĺbové autobusy [[Ikarus 280]].
== Prevádzkové parametre ==
* Sedadiel: 42
* Miest na státie: 108
* Celkový počet miest: 150 + [[vodič (vozidlo)|vodič]]
== Technické parametre ==
* Dĺžka: 17 355 mm
* Šírka: 2500 mm
* Výška: 3165 mm
* Predný/zadný previs: 2360/3125 mm
* Rázvor: 5600+6270 mm
* Výška podlahy: 890 mm
* Výška 1. schodu: 355 mm
* Výška 2. schodu: 265 mm
* Výška 3. schodu: 270 mm
* Vnútorná výška: 2010 mm
* Hrúbka strechy: 55 mm
* Najmenšia svetlá výška: 185 mm
* Obrysový priemer otáčania: 22 m
* Šírka cesty na otočenie: 19 m
* Pohotovostná hmotnosť: podľa typu: 13700 – 14200 kg
* Motor 1: Liaz ML, vznetový, preplňaný, 6 valcový, následne plynofikovaný CNG
* Motor 2: MAN, vznetový, preplňaný, 6 valcový
* Prevodovka: ZF 4HB500
== Zaujímavosti ==
[[2. apríl]]a [[2022]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] s týmito autobusmi uskutočnila „Rozlúčková jazda“, ktorá sa začala o 10:30 hod. na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnej stanici]] a skončila o 13:30 hod. na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku]]. Autobusy počas svojej jazdy zastavovali na viacerých zastávkach, počas ktorých bolo možné si tieto autobusy odfotografovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozlúčka s Karosami | url = https://dpb.sk/sk/sprava/rozlucka-s-karosami | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>
'''Zoznam zastávok:'''
{|class="wikitable"
|-
! Zastávka
! Príchod / pristavenie*
! Odchod / záver**
|-
| [[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]
| 10:00*
| 10:30
|-
| [[Cintorín Slávičie údolie]]
| 10:45
| 11:00
|-
| [[Palisády (ulica)|Palisády]]
| 11:15
| 11:25
|-
| [[Antolská ulica (Bratislava)|Antolskú]]
| 11:45
| 12:00
|-
| [[Vlčie hrdlo (lokalita)|Vlčie hrdlo]]
| 12:20
| 12:35
|-
| [[Čiližská ulica (Bratislava)|Čiližskú]]
| 12:50
| 13:05
|-
| [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko]]
| 13:30
| 14:00**
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Karosa B 741}}
== Externé odkazy ==
* [http://imhd.sk/ba/index.php?w=3329302f30eff2212c24293a2f36ef1f&id=59 Autobusy B 741 v Bratislave]
* [http://foto.bmhd.cz/DPMB/autobusy/B741/vozy/ Fotogaléria autobusov Karosa B 741 v Brne] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100204060626/http://foto.bmhd.cz/DPMB/autobusy/B741/vozy/ |date=2010-02-04 }} {{ces icon}}
{{Karosa}}
[[Kategória:Autobusy Karosa]]
[[Kategória:Kĺbové autobusy]]
3fglcqkp7nquq1jx0j65g3zuxkx83g9
Depo Petržalka
0
168712
8207554
8187816
2026-05-03T07:15:37Z
~2026-26674-80
293696
Od roku 2025 sú Petržalke zapožičavané vozidla z dôvodu nedostatku vozidlového parku v Petržalke.
8207554
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Vozovňa
<!--| názov = -->
| obrázok = Vozovna Petrzalka 1.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Depo Petržalka
| štát = Slovensko
| mesto = Bratislava
| mestská časť = Petržalka
| štvrť = [[Lúky 8]]
| ulica = [[Betliarska ulica (Bratislava)|Betliarska ulica]]
| divízia = A
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik =
| zánik =
| linky = {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|80}} {{MHD|ba|83}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|87}} {{MHD|ba|90}} {{MHD|ba|91}} {{MHD|ba|93}} {{MHD|ba|94}} {{MHD|ba|191}} {{MHD|ba|192}}
}}
'''Depo Petržalka''' je označenie vozovne 3. autobusovej prevádzky [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravného podniku Bratislava]], divízie Autobusy (3.DPA). Z vozovne sú vypravované predovšetkým linky premávajúce po sídlisku [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]].
Depo je situované na konci [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]] v lokalite [[Lúky VIII]]. Súčasné depo bolo otvorené v [[apríl]]i [[2007]]. Pôvodná Vozovňa Petržalka ([[Pri Seči]]) bola situovaná na [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulici]]. Napriek tomu, že je nová, nemá plničku plynu a to napriek tomu, že súčasný trend v [[Bratislava|Bratislave]] je plynofikácia vozidiel. Z uvedeného dôvodu nemá ani plynové autobusy. Vybudovanie nového depa prospelo k pohodlnejšiemu dopraveniu cestujúcich z odľahlejších častí [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]] a to využitím dojazdovej trasy liniek smerujúcich do depa.
Vypravované linky:
* autobusové: {{MHD|ba|59}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|80}} {{MHD|ba|83}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|87}} {{MHD|ba|90}} {{MHD|ba|91}} {{MHD|ba|93}} {{MHD|ba|94}} {{MHD|ba|191}} {{MHD|ba|192}}
== Vozidlový park ==
Vo vozidlovom parku Depa Petržalka sa nachádza sedem typov autobusov, ktoré denne vypravuje:
{|class="wikitable sortable"
! Vozidlo
! Počet kusov
! EČV
|-
| [[Iveco Urbanway 12M]]
| 25
| 1041 - 1055
4041 - 4050
|-
| [[SOR NB 18 City]]
| 53
| 4221{{--}}4274
2213{{--}}
2222
|-
|[[SOR NS 12|SOR NS 12 Diesel]]
|40
|2501 – 2540
|-
| [[Mercedes-Benz O 530 GL CapaCity]]
| 39
| 4901{{--}}4941
|-
| [[Irisbus Crossway LE 12M]]
| 1
| 3102
|}
Do roku [[2016]] bola známa vypravovaním autobusov značky Ikarus, ktorá ako posledná prevázdkovala autobusy [[Ikarus 415]] a [[Ikarus 435|435]]. Posledný zástupca tohto typu – Ikarus 435.18E #4827 dojazdil v pravidelnej premávke [[20. máj]]a [[2016]] a bol prevedený do stavu historických vozidiel [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravného podniku Bratislava]]. Momentálne ide o prvú vozovňu so 100% nízkopodlažnými autobusmi v Bratislave.
{{Vozovne v Bratislave}}
{{portál|Bratislava|Bratislavský}}
{{Súradnice|48.0965|17.1266|display=title}}
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Petržalka]]
[[Kategória:Vozovne na Slovensku]]
jcdib9xqbptx2bvyj3rybt50thync3n
Filip VI. (Francúzsko)
0
168899
8207622
7989906
2026-05-03T10:03:11Z
RONALDO-SK
11297
/* Hodnotenie vlády */
8207622
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Filip VI.
|Portrét = Robert-Fleury - Philip VI of France.jpg
|Popis osoby = francúzsky kráľ
|Dátum narodenia = [[1293]]
|Miesto narodenia = [[Fontainebleau]], [[Francúzske kráľovstvo]]
|Dátum úmrtia = [[22. august]] [[1350]]
|Miesto úmrtia = [[Coulombs (Eure-et-Loir)|Coulombs]], [[Francúzske kráľovstvo]]
|Portál1 = História
|Portál2 = Francúzsko
}}
'''Filip VI.''' (* [[1293]], [[Fontainebleau]], [[Francúzske kráľovstvo]] – † [[22. august]] [[1350]], [[Coulombs (Eure-et-Loir)|Coulombs]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] kráľ v rokoch [[1328]]{{--}}[[1350]].
== Život ==
Narodil sa v roku [[1293]]. Bol synom [[Karol z Valois|Karola z Valois]]. Kým sa stal francúzskym kráľom, patrili mu územia [[Anjou (provincia)|Anjou]], [[Maine]] a Valois.
Keď v roku [[1328]] zomrel [[Karol IV. (Francúzsko)|Karol IV.]] bez mužského potomka, objavili sa traja kandidáti na francúzsky trón. [[Eduard III. (Anglicko)|Eduard III.]], anglický kráľ, syn [[Izabela Francúzska (1295)|Izabely]], sestry posledných troch kapetovských kráľov a vnuk [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV. Pekného]], [[Filip z Évreux]], manžel [[Jana II. (Navarra)|Jany II. Navarrskej]] a zať [[Ľudovít X. (Francúzsko)|Ľudovíta X.]], a napokon Filip z Valois, ktorý bol vnukom [[Filip III. (Francúzsko)|Filipa III.]] Súboj o nástupníctvo vyhral práve Filip, ktorý bol síce príbuzensky najvzdialenejší (bol bratancom posledných Kapetovcov), no ako jediný bol „muž zvnútra“. Eduard III. aj Filip z Évreux boli chápaní skôr ako cudzinci.
Zdôvodnenie našla šľachta a právnici v starom zákone salských Frankov (Lex Salicum). Podľa neho ženy nemohli zasadnúť na [[trón]], ani preniesť nástupníctvo na svojich potomkov. V podstate to bola iba zámienka, kráľ musel byť Francúz<ref name="kol237-238">{{Citácia knihy
| priezvisko = Ehlers
| meno = Joachim
| priezvisko2 = Müller
| meno2 = Heribert
| priezvisko3 = Schneidmüller
| meno3 = Bernd
| spoluautori = a kol.
| titul = Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888–1498)
| vydavateľ = Argo
| miesto = Praha
| rok = 2003
| počet stran = 420
| isbn = 80-7203-465-0
| strany = 237–238}}</ref>, a to bol iba Filip z Valois.
{{citát|... kniežatá a baróni, zastávajúc názor, že v tak vznešenom kráľovstve nemôže panovať žena, rozhodli pominúť nárok kráľovnej Izabely a jej syna na francúzsky dvor a preniesť vládu na Filipa z rodu Valois, čo sa stalo príčinou nesmierne zhubnej vojny, ktorá sa potom viedla vo Francúzsku i inde...|''[[Jean Froissart]]''<ref name="Fross6">{{Citácia knihy
| priezvisko = Froissart
| meno = Jean
| odkaz na autora = Jean Froissart
| titul = Kronika stoleté války
| vydavateľ = Mladá fronta
| miesto = Praha
| rok = 1977
| počet strán = 229
| strana =6
|jazyk = česky}}</ref> }}
Filip bol korunovaný [[27. máj]]a [[1328]] v [[Katedrála Notre-Dame (Reims)|katedrále]] v [[Reims]]. Zmena panovníckeho rodu nepriniesla Francúzsku žiadny úžitok. Kapetovci boli predsa len lepší a obratnejší politici ako neskúsení prví panovníci z rodu Valois. Filip mal aj problém v tom, že kraje [[Champagne-Ardenne|Champagne]] a [[Brie]], ktoré vyženil Filip IV. Pekný, dedične náležali Navarrským. Aby udržal celistvosť svojej domény, obratne vymenil tieto územia za obrovské kraje v Normandii, ktoré pripadli Navarre. Filipom VI. sa zrušila aj personálna únia Francúzska a [[Navarra|Navarry]].
V politickej a vojenskej oblasti nemal veľa šťastia. Eduard III. sa nikdy nezmieril so stratou Francúzska. Oficiálne však uznal Filipa a dokonca mu prišiel zložiť vazalský sľub za územie [[Guyenne]].<ref name="kol242">''Francouzští králové'', str. 242</ref><ref name="Duby242">{{Citácia knihy
| priezvisko = Duby
|meno = Georges
|odkaz na autora =
|titul = Dějiny Francie od počátků po současnost
|vydavateľ = Nakladatelství Karolinum
|miesto = Praha
|rok = 2003
|isbn = 80-7184-514-0
|strany = 242}}</ref> V skutočnosti to bol iba zastierací manéver, aby sa pripravil na boj. Jeho začiatok oveľa neskôr označili ako [[storočná vojna|storočnú vojnu]]. Eduard zvolil výbornú stratégiu. Už [[Eduard I.]] počas bojov vo Walese použil takzvaný dlhý luk. Mal viac ako 2 metre a dostrel od 160 do 220 metrov. Vďaka sile, ktorou bol vystrelený šíp, dokázal preraziť aj brnenie. Eduard III. potom povolil luk ako jedinú zbraň svojim poddaným, čím ich vlastne vytrénoval na skúsených lukostrelcov.<br />
Po ukončení príprav Eduard v októbri [[1337]] v dopise vypovedal svoje záväzky voči ''Filipovi z Valois, ktorý sa nazýva francúzskym kráľom''.<ref name="kol245">''Francouzští králové'', str. 245</ref> V roku [[1340]] v námornej bitke rozdrvil Eduard francúzske loďstvo a získal bezproblémový prístup na pevninu. Rozhodujúcou bitkou začiatku storočnej vojny bola [[bitka pri Kreščaku]], kde anglickí lukostrelci rozdrvili oveľa početnejšiu francúzsku armádu. O rok na to získal Eduard aj mesto [[Calais]], ktoré si Angličania udržali až do čias [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety I.]] a znamenalo ovládnutie [[Lamanšský prieliv|La Manche]]. Potom nasledovalo [[prímerie]], ktoré dohodol [[pápež]]. Počas jeho trvania, [[22. august]]a [[1350]] Filip VI. zomrel. Jeho nástupcom sa stal jeho syn [[Ján II. (Francúzsko)|Ján II.]]
== Hodnotenie vlády ==
[[Súbor:Seance solennelle terminant le proces de Robert d'Artois le 6 aout 1332.BNF-fr18437-fol2.jpg|thumb|upright|Filip predsedá súdu s Róbertom z Artois]]
Filipa po celú dobu vlády stigmatizovali okolnosti nástupu na trón. Bol zvoleným kráľom, nenadväzoval na tradíciu svojich predchodcov a bol zaviazaný svojim voliteľom. Niektorých z nich odmenil a niektorých, s priveľkými nárokmi, od dvora postupne odsunul.<ref name="Duby242"></ref> Do druhej kategórie patril [[Róbert III. z Artois]], ktorého v roku [[1330]] parížsky súd poslal za falšovanie listín súvisiacich s následníctvom v [[grófstvo Artois|grófstve Artois]] do vyhnanstva. Previnilec sa uchýlil na anglický dvor, kde začal ihneď intrigovať proti svojmu bývalému vládcovi.<ref name="kol240">''Francouzští králové'', str. 240</ref>
Kráľovský dvor postupne početne narastal, podstatné miesto zaujímali klany s rôznymi cieľmi a významom.<ref name="Duby242"></ref> Filip bol ctižiadostivý milovník nádhery, i keď nerád rozhadzoval.<ref name="spěváček429">{{Citácia knihy
| meno=Jiří
| priezvisko=Spěváček
| titul=Jan Lucemburský a jeho doba 1296–1346
|vydavateľ=Svoboda
| miesto= Praha
| rok=1994
| jazyk = česky
|strany=429
|isbn = 80-205-0291-2 }}</ref> Jeho dvor sa stal stredobodom vtedajšieho rytierstva celej Európy,<ref name="Duby242"></ref> častým hosťom bol i [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], s ktorým mal Filip rovnaké politické ciele.
{{Citát|V paláci prebývali traja králi a bezpočet vojvodov a grófov a barónov, nikdy nebolo kráľa vo Francúzsku, o ktorom by sa zachovala spomienka, že by mal tak skvelý dvor ako práve kráľ Filip. Dával usporadúvať slávnosti, súboje, turnaje a bujné zábavy a sám ich rozvrhoval a organizoval. A bol to kráľ plný cti, ktorý mal veľké znalosti slušiace rytierom...|''[[Jean Froissart]]''<ref name="Duby242"></ref>}}
V roku [[1349]] sa kráľovi podarilo odkúpiť od bezdetného grófa Humberta II. z Viennois tzv. delfinát,<ref name="Duby242"></ref> ktorého majiteľom sa do budúcna stal vždy následník trónu a z vlastníctva kraja vyplýval jeho titul ''dauphina''.
== Manželstvá a deti ==
V roku [[1313]] sa Filip oženil s [[Jana Burgundská|Janou]] (* [[1293]] – † [[1348]]), dcérou burgundského vojvodu [[Róbert II. (Burgundsko)|Róberta II.]] a francúzskej princeznej [[Agneša Francúzska (1260)|Agneši]], dcéry kráľa [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]] Mali deväť detí, z ktorých sa dospelosti dožili tri<ref>[http://genealogy.euweb.cz/capet/capet20.html#P6 www.genealogy.euweb.cz]</ref>
* [[Ján II. (Francúzsko)|Ján]] (* [[26. apríl]] [[1319]] – † [[8. apríl]] [[1364]]), francúzsky kráľ ∞
** 1/ [[1332]] česká princezná [[Jitka Luxemburská|Bona Luxemburská]] (* [[1315]] – † [[1349]])
** 2/ [[1349]] grófka [[Jana I. z Auvergne]] (* [[1326]] – † [[1360]])
* Marie (* [[1326]] – [[22. september]] [[1333]]), ∞ [[1332]] Ján Brabantský (* [[1327]] – † [[1335]])
* Louis (* [[17. január]] [[1328]] – † ?)
* Louis (* [[8. jún]] [[1330]] -† [[23. jún]] [[1330]])
* Jean ([[1332]] – † [[2. október]] [[1333]])
* NM (* [[28. máj]] [[1335]] – † ?)
* [[Filip Orleánsky|Filip]] (* [[1. júl]] [[1336]] – † [[1. september]] [[1375]]), orleánsky vojvoda ∞ [[1345]] princezná [[Blanka Francúzska (1328)|Blanka Francúzska]] (* [[1328]] – † [[1392]])
* Jeanne (* [[1337]] – † ?)
* syn (* [[1343]] – † ?)
V roku [[1350]] sa jeho druhou manželkou stala princezná [[Blanka Navarrská (1398)|Blanka]] (* asi 1333 – † [[1398]]), dcéra navarrskej kráľovnej [[Jana II. (Navarra)|Jany II.]] Mali jednu dcéru, ktorá sa narodila po Filipovej smrti.
* Blanche (* máj [[1351]] – † [[16. september]] [[1371]])
== Genealógia ==
{| class="wikitable" align=center
|+''' Tri generácie Filipovych predkov'''
|-
| rowspan="8" align="center"| '''Filip VI.'''
| rowspan="4" align="center"| '''Otec:'''<br />[[Karol z Valois]]
| rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Filip III. (Francúzsko)|Filip III.]]
| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovít IX. Svätý]]
|-
| align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Margaréta Provensálska]]
|-
| rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Izabela Aragónska (1247 – 1271)|Izabela Aragónska]]
| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Jakub I. (Aragónsko)|Jakub I.]]
|-
| align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Jolana Uhorská]]
|-
| rowspan="4" align="center"| '''Matka:'''<br />[[Margaréta z Anjou]]
| rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Karol II. (Neapolsko)|Karol II.]]
| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Karol I. (Neapolsko)|Karol I.]]
|-
| align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Beatrix Provensálska]]
|-
| rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Mária Uhorská (1257 – 1323)|Mária Uhorská]]
| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Štefan V. (Uhorsko)|Štefan V.]]
|-
| align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Alžbeta Kumánska]]
|}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Duby | meno = Georges | odkaz na autora = Georges Duby | titul = France in the Middle Ages 987–1460 : from Hugh Capet to Joan of Arc | vydavateľ = Blackwell Publishers | miesto = Oxford | rok = 1991 | počet strán = 360 | isbn = 0-631-18945-9 | strany = 360 | jazyk = anglicky}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Ehlers | meno = Joachim |priezvisko2 = Müller | meno2 = Heribert | priezvisko3 = Schneidmüller | mno3 = Bernd | spoluautori = a kol. | titul = Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888–1498) | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 420 | isbn = 80-7203-465-0 | jazyk = česky}}
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Panovníci Francúzska (2)}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Narodenia v 1293]]
[[Kategória:Úmrtia 22. augusta]]
[[Kategória:Úmrtia v 1350]]
[[Kategória:Valoisovci]]
[[Kategória:Králi Francúzska]]
[[Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis]]
[[Kategória:Osobnosti z Fontainebleau]]
apfls0rdhz12hpnuyf9j6v5naydkyrp
Svojšice (okres Kolín)
0
170245
8207527
7674601
2026-05-03T04:50:12Z
Akul59
168826
Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wikilinka
8207527
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Česká obec
| názov = Svojšice
| typ = obec
| znak = Velké Přítočno CoA.jpg
| vlajka = Flag of Velké Přítočno.svg
| obrázok = Svojšice zámek.jpg
| popis = Svojšice
| ob.roz.pôs = Kolín
| pov.ob = Kouřim
| krajina = Čechy
| rieka =
| nadmorská výška = 275
| zemepisná šírka = 50,001389
| zemepisná dĺžka = 15,043889
| rozloha = 9,82
| prvá zmienka = 1241
| starosta = Josef Polesný
| PSČ = 280 02 až 281 63
| početč = 3
| početzsj = 3
| početk = 2
| NUTS5 = CZ0204 533726
| adresa = Svojšice 121<br />281 07 Svojšice u Kolína
| email = svojsice@iol.cz
| mapa =
| popis mapy =
| web = www.svojsiceukolina.cz
| commons = Svojšice (Kolín District)
}}
'''Svojšice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kolín|okrese Kolín]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 596 obyvateľov, z toho 314 mužov a 282 žien, pričom priemerný vek v obci bol 45,4 roka (muži 43,7 roka, ženy 47,4 roka).
== Dejiny ==
[[Prvá písomná zmienka]] o obci pochádza z roku [[1241]].
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Svojšice (Kolín District)}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{český výhonok}}
{{Obce okresu Kolín}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Obce okresu Kolín]]
rp4rw01n8ebqmvkqoe0m532nwd780m1
Želeč (okres Tábor)
0
172713
8207553
5728541
2026-05-03T07:10:20Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207553
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Česká obec
| názov = Želeč
| typ = obec
| znak = Želeč TA CoA.jpg
| vlajka = Želeč TA flag.jpg
| obrázok = Želeč (3).JPG
| popis = Kaplnka s pomníkom obetiam I. svetovej vojny
| ob.roz.pôs = [[Tábor (Česko)|Tábor]]
| pov.ob = [[Tábor (Česko)|Tábor]]
| krajina = Čechy
| rieka =
| nadmorská výška = 471
| zemepisná šírka = 49,320000
| zemepisná dĺžka = 14,645000
| rozloha = 15,72
| prvá zmienka =
| starosta = Ladislav Stejskal
| PSČ = 391 74 až 391 75
| početč = 2
| početzsj = 2
| početk = 2
| NUTS5 = CZ0317 553417
| adresa = Želeč 26<br />39174 Želeč u Tábora
| email = info@obeczelec.cz
| mapa =
| popis mapy =
| web = www.obeczelec.cz
| commons = Želeč (Tábor District)
}}
'''Želeč''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Tábor|Tábor]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 930 obyvateľov, z toho 480 mužov a 450 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,1 roka (muži 36,3 roka, ženy 38,0 roka).
Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1397]].
== Časti obce ==
Obec Želeč pozostáva z dvoch častí a to obce Želeč a Bezděčín.
== Skládka odpadov ==
Neďaleko obce sa nachádza skládka odpadov, na ktorú je ročne ukladané asi 50 tisíc ton odpadov z celého Táborska.<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/ekologie/zpravy/na-taborsku-hori-obri-skladka/401359 Na Táborsku hoří obří skládka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Želeč (Tábor District)}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.obeczelec.cz Oficiálna stránka obce]
{{český výhonok}}
{{Obce okresu Tábor}}
[[Kategória:Obce okresu Tábor]]
32qtmmxkkqjj6e784mfvmfm9rstfq6d
Francesc Fàbregas
0
173166
8207310
7966596
2026-05-02T18:00:44Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207310
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Cesc Fàbregas
| foto = Cesc Fabregas'14.JPG
| popis = Cesc Fàbregas v drese Chelsea
| celé meno = Francesc Fàbregas Soler
| dátum narodenia = {{dnv|1987|5|4}}
| miesto narodenia = [[Arenys de Mar]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 179 cm
| súčasný klub = [[Como 1907]] (tréner)
| pozícia = [[Stredopoliar]] (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1995 – 1997<br />1997 – 2003<br />2003
| mládežnícke kluby = [[CE Mataró]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Arsenal FC]]
| roky = 2003 – 2011<br />2011 – 2014<br />2014 – 2019<br />2019 – 2022<br />2022 – 2023
| kluby = [[Arsenal FC]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Chelsea FC]]<br />[[AS Monaco FC|AS Monaco]]<br />[[Como 1907|Como]]
| zápasy(góly) = 212 (35)<br />96 (28)<br />138 (15)<br />54 (3)<br />17 (0)
| reprezentačné roky = 2006 – 2016
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 110 (15)
| trénerské roky = 2023 –
| trénerské kluby = [[Como 1907|Como]]
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Francesc „Cesc“ Fàbregas Soler''' (* [[4. máj]] [[1987]], [[Arenys de Mar]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky futbalový stredopoliar a súčasný futbalový tréner. Počas svojej hráčskej kariéry patril k najlepším rozohrávačom sveta. Od roku 2024 pôsobí ako hlavný tréner talianskeho klubu [[Como 1907]] v [[Serie A]].
== Klubová kariéra ==
=== Arsenal (2003 – 2011) ===
Do Arsenalu prišiel ako 16-ročný z akadémie Barcelony. Stal sa najmladším hráčom aj strelcom v histórii klubu. Pod vedením [[Arsène Wenger|Arsèna Wengera]] sa vypracoval na kapitána tímu (2008) a jedného z najlepších asistentov v histórii [[Premier League]].
=== Barcelona, Chelsea a Monako (2011 – 2022) ===
V roku 2011 sa vrátil do materskej Barcelony, kde vyhral [[La Liga|La Ligu]] a MS klubov. V roku 2014 sa vrátil do Anglicka, tentoraz do [[Chelsea FC]], s ktorou získal dva ligové tituly (2015, 2017). Neskôr pôsobil vo francúzskom [[AS Monaco FC|Monacu]], kde jeho kariéru pribrzdili zranenia.
=== Como (2022 – súčasnosť) ===
Svoju hráčsku kariéru ukončil v talianskom druholigovom klube Como, v ktorom je zároveň akcionárom. Po skončení kariéry v roku 2023 okamžite prešiel na trénerskú dráhu. V sezóne 2023/24 doviedol Como (najprv ako asistent, neskôr de facto hlavný tréner) k historickému postupu do [[Serie A]]. V júli 2024 bol oficiálne vymenovaný za hlavného trénera s trojročnou zmluvou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesc Fabregas named Como head coach | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c4ngnngz0pgo | vydavateľ = BBC Sport | dátum = 2024-07-19 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Reprezentačná kariéra ==
Fàbregas bol kľúčovou postavou „zlatej éry“ španielskeho futbalu.
* '''EURO 2008:''' Premenil rozhodujúcu penaltu vo štvrťfinále proti Taliansku.
* '''MS 2010:''' Prihral na víťazný gól [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]] vo finále proti Holandsku.
* '''EURO 2012:''' Hral dôležitú úlohu v systéme „falošnej deviatky“, ktorým Španieli obhájili európsky titul.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Arsenal FC:''' 1x [[FA Cup]] (2005)
* '''FC Barcelona:''' 1x [[La Liga]] (2012/13), 1x [[Copa del Rey]] (2012), 1x [[Majstrovstvá sveta vo futbale klubov|MS klubov]] (2011)
* '''Chelsea FC:''' 2x [[Premier League]] (2014/15, 2016/17), 1x [[FA Cup]] (2018), 1x Ligový pohár (2015)
=== Reprezentačné ===
* 1x [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] (2010)
* 2x [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] (2008, 2012)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Cesc Fàbregas}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{DEFAULTSORT:Fabregas, Francesc}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Arsenal FC]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Chelsea FC]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Futbaloví tréneri]]
7yd7pnm2vjcqx05s9oqj4dc8k3or43c
Lada (automobil)
0
182659
8207333
7971588
2026-05-02T18:53:00Z
~2026-26587-36
293646
/* */
8207333
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Lada 2101 karaganda.JPG|right|thumb|Lada 2101]]
[[Súbor:Lada Kalina (1118).jpg|right|thumb| Lada Kalina]]
[[Súbor:Lada Revolution red.jpg|right|thumb| Pretekárska Lada revolution]]
[[Súbor:Lada Granta Sport.jpg|right|thumb| Lada Granta Sport]]
'''Lada''' alebo '''VAZ''' je označenie motorových vozidiel vyrábaných v [[rusko]]m meste [[Togliatti (mesto)|Toľjatti]] vo [[AvtoVAZ|Volžskom automobilovom závode (VAZ)]]. Značka VAZ vznikla v roku [[1966]] po dohode o spolupráci s talianskou automobilkou [[FIAT (automobilka)|FIAT]]. Prvý sériovo vyrábaný [[VAZ 2101]] vyrobili v roku [[1970]]. Tieto automobily boli na vtedajšom sovietskom trhu predávané pod značkou Žiguli (rusky ''Жигули''), čo je odvodené od názvu [[Žiguľovskije gory|pohoria]] a [[Žigulovsk|mesta]] ležiaceho oproti výrobnému závodu v [[Togliatti (mesto)|Toľjatti]]. Takéto "Žiguláky" ešte stále môžeme stretnúť na cestách. Pre exportné trhy sa používal názov Lada a od [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] toto označenie nahradilo Žiguli úplne. Automobilka, v súčasnosti ako AutoVAZ, stále vyrába motorové vozidlá Lada, aktuálne novú generáciu Lada Vesta, Lada Azimut, Lada Niva a Lada Vision.
== Súčasné modely ==
=== 2016 – LADA XRAY ===
* LADA XRAY
=== 2015 – LADA Vesta ===
* LADA Vesta sedan
* LADA Vesta SW
* LADA Vesta SW Cross
=== 2012 – LADA Largus ===
* LADA Largus wagon
** LADA Largus Cross
* LADA Largus van
=== 2013 – LADA Kalina 2 ===
* LADA Kalina hatchback
** LADA Kalina Sport
* LADA Kalina wagon
** LADA Kalina Cross
=== 2011 – LADA Granta ===
* LADA Granta sedan
** LADA Granta Sport
* LADA Granta liftback
=== 2014 – [[LADA 4x4]] ===
* LADA 4x4 3D
** LADA 4x4 3D Urban
* LADA 4x4 5D
** LADA 4x4 5D Urban
== Predchádzajúce modely ==
=== 1970 – «Класика» («Жигули») ===
* Lada 2101 ([[VAZ 2101|ВАЗ-2101]])
* Lada 2102 ([[VAZ 2102|ВАЗ-2102]])
* Lada 2103 ([[VAZ 2103|ВАЗ-2103]])
* Lada 2106 ([[VAZ 2106|ВАЗ-2106]])
* LADA 2105 ([[VAZ 2105|ВАЗ-2105]])
* LADA 2104 ([[VAZ 2104|ВАЗ-2104]])
* LADA 2107 ([[VAZ 2107|ВАЗ-2107]])
=== 1987 – Oka ===
* LADA Oka (ВАЗ-1111)
=== 1984 – Samara ===
* LADA Samara (ВАЗ-2108)
* LADA Samara (ВАЗ-2109)
* LADA Samara (ВАЗ-21099)
=== 1996 – 110 ===
* LADA 110 (ВАЗ-2110)
* LADA 111 (ВАЗ-2111)
* LADA 112 (ВАЗ-2112)
* LADA 112 Coupe (ВАЗ-21123)
=== 1997 – Samara 2 ===
* LADA Samara (ВАЗ-2113)
* LADA Samara (ВАЗ-2114)
* LADA Samara (ВАЗ-2115)
=== 1998 — Nadezhda ===
* LADA 2120 (ВАЗ-2120)
=== 2004 — Kalina ===
* LADA Kalina sedan
* LADA Kalina hatchback
** LADA Kalina Sport
* LADA Kalina universal
=== 2007 — [[Lada Priora|Priora]] ===
* LADA Priora sedan
* LADA Priora Coupe
* LADA Priora universal
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Lada}}
{{Lada}}
[[Kategória:Lada| ]]
sed91931n535j2ghseyn0rnxk4qdwk8
8207340
8207333
2026-05-02T19:01:34Z
~2026-26587-36
293646
/* */
8207340
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Lada 2101 karaganda.JPG|right|thumb|Lada 2101]]
[[Súbor:Lada Kalina (1118).jpg|right|thumb| Lada Kalina]]
[[Súbor:Lada Revolution red.jpg|right|thumb| Pretekárska Lada revolution]]
[[Súbor:Lada Granta Sport.jpg|right|thumb| Lada Granta Sport]]
'''Lada''' alebo '''VAZ''' je označenie motorových vozidiel vyrábaných v [[rusko]]m meste [[Togliatti (mesto)|Toľjatti]] vo [[AvtoVAZ|Volžskom automobilovom závode (VAZ)]]. Značka VAZ vznikla v roku [[1966]] po dohode o spolupráci s talianskou automobilkou [[FIAT (automobilka)|FIAT]]. Prvý sériovo vyrábaný [[VAZ 2101]] vyrobili v roku [[1970]]. Tieto automobily boli na vtedajšom sovietskom trhu predávané pod značkou Žiguli (rusky ''Жигули''), čo je odvodené od názvu pohoria [[Žiguľovskije gory]] a mesta Žigulovsk ležiaceho oproti výrobnému závodu v [[Togliatti (mesto)|Toľjatti]]. Pre exportné trhy sa používal názov Lada a od [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] toto označenie nahradilo Žiguli úplne. V roku 1984 predstavil VAZ novú generáciu automobilov Lada s predným pohonom, [[Lada Samara]]. Automobilka, v súčasnosti ako AutoVAZ, stále vyrába automobily Lada, aktuálne novú generáciu Lada Vesta, Lada Azimut, Lada Niva a Lada Vision.
== Súčasné modely ==
=== 2016 – LADA XRAY ===
* LADA XRAY
=== 2015 – LADA Vesta ===
* LADA Vesta sedan
* LADA Vesta SW
* LADA Vesta SW Cross
=== 2012 – LADA Largus ===
* LADA Largus wagon
** LADA Largus Cross
* LADA Largus van
=== 2013 – LADA Kalina 2 ===
* LADA Kalina hatchback
** LADA Kalina Sport
* LADA Kalina wagon
** LADA Kalina Cross
=== 2011 – LADA Granta ===
* LADA Granta sedan
** LADA Granta Sport
* LADA Granta liftback
=== 2014 – [[LADA 4x4]] ===
* LADA 4x4 3D
** LADA 4x4 3D Urban
* LADA 4x4 5D
** LADA 4x4 5D Urban
== Predchádzajúce modely ==
=== 1970 – «Класика» («Жигули») ===
* Lada 2101 ([[VAZ 2101|ВАЗ-2101]])
* Lada 2102 ([[VAZ 2102|ВАЗ-2102]])
* Lada 2103 ([[VAZ 2103|ВАЗ-2103]])
* Lada 2106 ([[VAZ 2106|ВАЗ-2106]])
* LADA 2105 ([[VAZ 2105|ВАЗ-2105]])
* LADA 2104 ([[VAZ 2104|ВАЗ-2104]])
* LADA 2107 ([[VAZ 2107|ВАЗ-2107]])
=== 1987 – Oka ===
* LADA Oka (ВАЗ-1111)
=== 1984 – Samara ===
* LADA Samara (ВАЗ-2108)
* LADA Samara (ВАЗ-2109)
* LADA Samara (ВАЗ-21099)
=== 1996 – 110 ===
* LADA 110 (ВАЗ-2110)
* LADA 111 (ВАЗ-2111)
* LADA 112 (ВАЗ-2112)
* LADA 112 Coupe (ВАЗ-21123)
=== 1997 – Samara 2 ===
* LADA Samara (ВАЗ-2113)
* LADA Samara (ВАЗ-2114)
* LADA Samara (ВАЗ-2115)
=== 1998 — Nadezhda ===
* LADA 2120 (ВАЗ-2120)
=== 2004 — Kalina ===
* LADA Kalina sedan
* LADA Kalina hatchback
** LADA Kalina Sport
* LADA Kalina universal
=== 2007 — [[Lada Priora|Priora]] ===
* LADA Priora sedan
* LADA Priora Coupe
* LADA Priora universal
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Lada}}
{{Lada}}
[[Kategória:Lada| ]]
2fpbhsu8ykvl3yw4g905ezasocpu8j9
Črep (pálená hlina)
0
184987
8207181
8205263
2026-05-02T12:20:00Z
KormiSK
91359
8207181
wikitext
text/x-wiki
'''Črep'''<ref name="sssj" /> alebo '''keramický črep''' je vypálená základná hmota [[keramika (pálené výrobky)|keramického]] výrobku bez [[glazúra (keramika)|glazúry]].<ref name="sssj">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = črep | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka : A – G | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Drep | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref><ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = keramika | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/keramika | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = 2021-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-22}}</ref>
== Delenie ==
Črepy možno deliť podľa rôznych kritérií:
* podľa nasiakavosti: spekaný (nasiakavosť do 1,5 %), polospekaný (1,5 – 3 %), hutný (3 – 6 %), polohutný (6 – 10 %) a pórovitý (viac ako 10 %).<ref name="beliana" />
* podľa štruktúry: jemný (so štruktúrou viditeľnou len pod mikroskopom) a hrubý (so štruktúrou viditeľnou voľným okom).<ref name="beliana" />
* podľa sfarbenia: biely a farebný (typicky tehlovočervený).<ref name="beliana" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
{{Portál|Umenie}}
* [[Keramikárstvo]]
[[Kategória:Keramika]]
j30n3eryv2i34dhwgq8eq9vllpu9uo7
Miro Kasprzyk
0
192309
8207220
8128350
2026-05-02T14:07:37Z
KormiSK
91359
8207220
wikitext
text/x-wiki
{{Na zmazanie|}}{{na úpravu}}
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Miroslav Kasprzyk
|Portrét =
|Popis = slovenský [[mím]]
|Dátum narodenia = {{dnv|1962|10|30}}
|Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
|Dátum úmrtia =
|Miesto úmrtia =
}}
[[Súbor:Vahram Zaryan s Miro Kasprzyk I Festival Pan, Liptovský Mikuláš, Slovakia, 2013.jpg|náhľad|Vahram Zaryan s Miro Kasprzyk-Festival Pan, Liptovský Mikuláš 2013]]
'''Miro Kasprzyk''' (* [[30. október]] [[1962]], [[Liptovský Mikuláš]]) je slovenský [[mím]].
Jeden z popredných slovenských mímov sa narodil 30.10.1962 v Liptovskom Mikuláši, kde v súčasnosti stále žije a umelecky pôsobí. Aktuálne je členom FEM – Federácie európskych mímov a je jedným z iniciátorov a zakladateľov prvej slovenskej profesijnej asociácie AMIS, ktorá pred šiestimi rokmi otvorila svoje krídla všetkým mímom, klaunom, žonglérom, hercom nonverbálnych divadiel, fyzického divadla či Nového cirkusu. Valné zhromaždenie 17. 1. 2016 v Žiline odhlasovalo vznik asociácie a za historicky prvého predsedu jednomyseľne zvolilo míma Miroslava Kasprzyka. Najvýznamnejším projektom umelca bez slov, ktorý trvá neuveriteľných 32 rokov, je medzinárodný festival PAN. Ide o jediný, najväčší a najstarší festival pantomímy a pohybu na Slovensku, ktorý objavuje, vyučuje a vychováva nové mladé talenty pre umenie ticha. Miroslav vyrastal na Liptove v Liptovskom Hrádku a študoval na strednej pedagogickej škole v Čechách – Seč u Chrudimi. Veľmi rád športoval a popri štúdiu ste ho mohli stretnúť na bežkách, lyžiach, volejbale či jachtingu. Po štúdiách sa vrátil na Slovensko a popri rôznych zamestnaniach (hasič, strojník, bagrista, úradník, pracovník klubu mladých) sa od svojich dvadsiatich rokov venuje amatérskemu divadlu a neskôr najmä pantomíme v Liptovskom Mikuláši. Prvý dotyk s divadlom nastal v roku 1983. Divadlom ho oslovili ochotníci súboru ZK ROH TESLA Liptovský Hrádok a režisér JUDr. Ivan Šenšel – Plné vrecká peňazí. Neskôr s priateľom Vladom Hradeckým prešiel umeleckú cestu od improvizácií k vlastnému divadielku MAJAFO 1985 a pantomíme. Významným krokom sa javí dielňa pantomímy v Strání a prví učitelia Guth a Švehla. Neskôr sa v roku 1985 ocitá sám na javisku a pod réžijným vedením manželky Tatiany exceluje v sólovej prvotine „0,1,2,3, alebo 3,2,1,0“ a ďalších autorských sólových inscenáciách ocenených na celoslovenských prehliadkach MJF v Poprade. V lete 1986 absolvoval umelecký Spezialkurs vom pantomime – theater na Friedrich Schiller univesität v Jene v SRN pod vedením míma Haraldta Seime (učiteľa pantomímy). Odvtedy pripravil viacero špičkových predstavení a realizoval nespočetné množstvo repríz na popredných divadelných festivaloch doma i v zahraničí a stal sa popredným slovenským amatérskym mímom.
Vďaka tejto úspešnej ceste s pantomímou sa po československých nežných revolučných rokoch (1989) v roku 1992 úspešne profesionalizoval a stal sa umelcom v slobodnom povolaní. Od tohto roku jeho originálny pohybový prejav a improvizácie nezmazateľne píšu históriu slovenskej pantomímy a šíria jej dobré meno doma aj v zahraničí. Medzinárodne veľmi významným bol rok 1994 a mímova finálová nominácia medzi osem najlepších európskych zabávačov – European comedy awards (Frankfurt am Main, SRN), kde ako jediný reprezentoval východnú Európu a tesne zostal pod pomyselným stupňom pre trojicu najlepších. Odvtedy úspešne účinkuje po celej Európe – Česko, Veľká Británia, Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Rusko, Holandsko, Poľsko, Sicília, či v zámorí – Mexiko ’98 alebo Helsinki, Fínsko 2009, Washington DC, USA 2010, Warszawa, Poľsko 2014 a Česko Praha, Polička MIME FEST a od roku 2012 pravidelne viac ako 13 rokov obveseľuje a moderuje slávnosti pre Hrad Kurovice, Zabudnuté remeslá na Červenom Kameni, Rozprávkové pódium v Lučenci, atď. Medzi výrazné divadelné projekty patrí sólová celovečerná pantomíma „DON TICHOT“, ktorú s režisérom Kamilom Žiškom autorsky pripravil pre Hudobné divadlo v Trenčíne ako voľné spracovanie na námet klasiky svetovej literatúry Miguela de Cervatnesa Don Quijote de la Mancha. V júni 2008 sa vo svojej premiére predstavil v Spišskom divadle prvýkrát ako autor a scenárista novej nonverbálnej rozprávky pre najmenších „O zázračnej krhličke“, ktorú so súborom divadla, aj réžijne naštudoval. Okrem vlastných predstavení spolupracuje na nespočetných vernisážach, televíznych, multimediálnych a filmových projektoch: Koncert pre 2001 – Bobo Kantor, Šmankote babičko čaruj, Sokoliar Tomáš, Detské okienko v Teleráne, Noviny mínus, sedemdielny večerníčkový projekt pre STV Košice OSMIJANKO či herecký aj hovorený výstup v TV JOJ – AFÉRY (diel, v ktorom stvárnil duchovného). Zvlášť treba pripomenúť významný humoristicko-satirický projekt APROPO TV, lebo sa na obrazovke objavil po boku humoristických veličín Slovenska, medzi ktoré patrili Jarko Filip a Stanko Radič. Výrazný obrazový počin je štvorica reklamných spotov pre TMR natočená v roku 2013 a s veľkým pozitívnym ohlasom vysielaná a používaná na internete. Mím ako TATRANEC pozývajúci na lyžovačku, ubytovanie, jedlo či kúpanie v Tatralandii. Reklamný projekt, ktorý využíva túto jedinečnú postavu aj v súčasnosti na rôznych tatranských akciách aj ako moderátora pri významných otvoreniach nových objektov, aj lanoviek… V posledných rokoch sa objavil v reláciách Teleregína Banská Bystrica, Vo štvorici po Slovensku – Markíza, Necelebrity – RTVS či v novom projekte KUCHYŇA , HORNÁ DOLNÁ – TV Markíza. Televízne projekty pokračujú aj v aktuálnom období. Seriál pre TV JOJ – SOM MAMA I. a aj II. séria, ZA SKLOM. Krásny portrét pre TV MARKÍZA s Jánom Tribulom či KUCHYŇA II. , VĚDMA séria atď. Aktuálne je rozpracovaný dokument o 25 rokoch festivalu PAN v réžii a kompletnej produkcii podporovateľa podujatia Iva Brachtla z Bratislavy či seriál Nemocnica TV JOJ, alebo filmový projekt Mišky Čobejovej Smolu nosíš Ty Láska. Popri vlastnej umeleckej ceste pripravil niekoľko autorských predstavení s postihnutými deťmi v Liptovskom Hrádku. Ako jeden z mála mímov na Slovensku sa aktívne venuje mladým umelcom. Za posledných tridsaťdva rokov zľudovelo tvrdenie, že Miroslav Kasprzyk je otcom jediného najstaršieho a aj najväčšieho slovenského festivalu pantomímy PAN, zameraného na pohyb a pantomímu v L. Mikuláši, ktorého prebehlo už neuveriteľných 32 ročníkov a pripravuje sa 33. ročník, opäť s európskou účasťou. Za účasti zahraničných hostí a významných lektorov z Európy, zo Slovenska či z Prahy – chodievajú Ostapczuk, Zamboj, Horák, Capko, Zezulová, Ferencz, Jansen, Zaryan či Halaš, vedúci katedry nonverbálneho divadla a prorektor HAMU. Takýmto spôsobom rastie každý rok rodina ľudí v pohybe. Posledné roky v dielňach pracovalo vyše 300 účastníkov a na festivale bolo celkom aj s hosťami do 500 umelcov, divákov nerátajúc. Jedinečnosť festivalu potvrdzuje neutíchajúci záujem domácich súborov a mímov, ale aj ohlasy zo zahraničia. Festival dlhé roky zdobí neopakovateľná rodinná atmosféra. Kvalitná výučba v dielňach, pokračujúci projekt výučby učiteľov ZUŠ či milá stretávka mímov z celého Slovenska a zo zahraničia. Rozmanitý sprievodný program profesionálov mímov, tanečníkov, klaunov či šermiarov otvára dvere k umeniu doteraz na každom, ale aj na budúcom, už XXXIII. ročníku festivalu PAN 2026 v Liptovskom Mikuláši. Viacero rokov po pripomienke 60 rokov slovenskej pantomímy. Úplne novým umeleckým počinom popularizátora umenia ticha sa stala pantomimická súťaž PANart, ktorá nemá na Slovensku obdobu. Súkromné tanečné konzervatórium z Liptovského Hrádku – riad. E. Ohraďanová – a Festival PAN – M.Kasprzyk – v úzkej spolupráci pripravili už 7 ročníkov medzinárodnej súťažnej prehliadky umeleckých vysokých škôl, akadémií, stredných umeleckých škôl a konzervatórií. Súťaž sa koná v priestoroch SZUŠ Liptovský Mikuláš v utorok pred festivalom PAN pod odborným dohľadom profesionálov z Česka i zo Slovenska. Súťažná prehliadka vytvára umelecký priestor na prezentáciu, vzájomné porovnanie i stretnutia, ktoré posúvajú nádejných mímov do inej dimenzie. Nielen sa pantomímu podľa osnov naučiť, ale použiť, používať a možno raz naplno žiť umenie ticha. Posledné roky sa zintenzívnila mímova pedagogická práca a praktická výučba základov pantomímy na Slovensku. Viac ako dvadsať rokov trvá a pokračuje už aj organizačne pravidelné stretanie na Letnom divadelnom tábore na Štiavnických Baniach, ktoré má 29 rokov a aktuálne sa koná v réžii OZ ATĎ. Lektorsky rieši neskutočné LETAVY, dielne na Akademickom Prešove, Festivale Petra Scherhaufra v Nitre, DOTYKY A SPOJENIA Martin, výučbu pre šermiarske skupiny či spoluprácu s MIMEFESTom Polička (Česko). Domácu výučbu v Martine, Žiline, Trnave či Námestove postupne doplnili výjazdy na workshopy do Poľska, Česka a pod. Pedagogické pôsobenie a spolupráca s Cirkevným konzervatóriom v Bratislave, bola nadštandardná. Pätnásť rokov sa tu úspešne stretával mím pedagóg a budúci herci či speváci. Nové pôsobenie a výzvy prináša výučba na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, Súkromnom konzervatóriu PINK HARMONY Zvolen a Súkromnom tanečnom konzervatóriu v Liptovskom Hrádku. Významné workshopy základov javiskového pohybu a techník pantomímy sa realizovali na Akadémii umení v Banskej Bystrici aj na pôde Spišského divadla s kompletným hereckým kolektívom divadla, pre artistov združenia „Cirkus trochu jinak“ a konzervatoristov v Ostrave či šermiarov z Bojníc, Trnavy, zo Svätého Jura, z Bratislavy, Brna, zo Stupavy alebo lektorský zbor z hradu Červený Kameň.
Z mnohých ďalších aktivít musíme spomenúť úžasný projekt MuDr. KLAUN, kde Miroslav Kasprzyk viac ako 10 rokov zohráva dôležitú úlohu úsmevného klauna doktora a navštevuje najmä postihnuté detičky v zdravotníckych aj špeciálnych zariadeniach na celom Slovensku.
Umelecký život v Liptovskom Mikuláši, to sú aj postihnutí priatelia. Miroslav Kasprzyk sa nezištne a bez nároku na odmenu venuje začínajúcim adeptom a žije divadlo s deťmi, ktoré majú downov syndróm. Viac ako tridsať rokov vedie Štúdio pantomímy Kasprzyk, ktoré teraz prežíva ďalšiu z nových etáp v ceste umením. Treba pripomenúť, že štúdio za viac ako 3rokov vychovalo mnoho mladých a zaujímavých umelcov. V určitom období tvorili slovenskú špičku v amatérskom podhubí. Medzi najvýznamnejšie úspechy tak za tie roky patria pravidelné ocenenia Zlatý gunár pre najlepšie družstvo improvizátorov na Kremnických gagoch, hlavné ceny na festivale pantomímy PAN v Liptovskom Mikuláši, viac ako dve, tri stovky vystúpení a repríz paródií na Dobšinského rozprávky či pantomimických úletov – napr. Drevení rytieri bojujúci na uliciach Slovenska, Česka aj Poľskej Warszawy. Štúdio stále pracuje, má nových adeptov a nové očakávania. Starší mímovia odrástli, ale vracajú sa organizovať milovaný festival PAN. Syn Tomáš ako absolvent HAMU nielen hral, hrá, organizuje, porotcuje, učí, ale ako prvý venoval svoju bakalársku prácu Festivalu PAN.Okrem spomínaných aktivít sa mím Miroslav Kasprzyk plne angažuje v meste Liptovský Mikuláš. Viac ako 30 rokov nepretržite každý posledný štvrtok v mesiaci uvádza svoju originálnu pantomímu, premiéru i derniéru v jednom – pod názvom „MIMshow“. Pre mesto Liptovský Mikuláš, OOCR Liptov a spriaznenú agentúru Funsport pripravuje námety na podujatia, zábavné hry na pobavenie a objavuje sa ako maskot či animátor v rôznych postavách, či už ako Zbojník, Mikuláš na kolieskových korčuliach, Tatranský turista a podobne. Podľa pamätníkov patril k inventáru jediného humoristického festivalu na Slovensku – Kremnických gagov – ktoré v roku 2020 oslávili svoj 40. rok existencie. Gagy vytvorili v umelcovom živote nezmazateľné stopy, ktoré sú zaznamenané aj v jedinečnej publikácii SÁGA GAGOV KREMNICKÝCH. V súčasnosti je tútorom významného divadelného festivalu Špandiv na Španej doline. Za posledných vyše 20 rokov ste ho mohli stretnúť aj ako maskota Envirofilmu v Banskej Bystrici – Tatko Príroda – či Medzinárodného festivalu potápačských filmov vo Vysokých Tatrách. Pri čistení tatranských plies a otváraní sezóny ako Poseidona. Výnimočná je postava Kapitáňa Liptovských zbojníkov, lebo pred viac ako 25 rokmi stál pri zrode tohto zoskupenia a dodnes úspešne spoločne s úžasnými zbojníkmi zbíjajú a prinášajú zabudnuté tradície i zábavu k ľuďom. Na Medzinárodných stretnutiach zbojníkov v Terchovej nielen viedol a vedie prepady zbojnícke, ale podujatia úspešne moderuje a spolumoderuje. V tomto období sa mím netradične predstavuje aj ako veselý Šaško moderátor na festivaloch historického šermu v Trenčíne, na Hrade v Kurovicích, Lučenci, na Košickom hrade a inde. Jazyk sa mu nezastaví ani na Živých šachoch v Banskej Štiavnici či Stredovekom dni v Žiline. Posledné roky mím ako Šaško zabáva hlavné mesto Bratislava na významnom historickom podujatí – Korunovačné slávnosti – sprievod mestom, korunovácia, hľadanie korunovačného pokladu. Šaško veselo moderoval a moderuje aj pod hradom Krásna Hôrka či na Šarišskom hrade a podhradí, v Kapušanoch, na Beckove či dávnejšie Stredovek pod hradbami v Trnave, Lestival, alebo festivaly historického šermu ROTTENSTIAN na hrade Červený Kameň. Na tomto hrade aktuálne moderuje Festival Zabudnutých remesiel. Popri živote s umením Miroslav vychoval dvoch synov. Obaja kráčajú v umeleckých stopách svojho otca. Starší syn Lukáš (1984) vyštudoval VŠMU Bratislava – odbor zvuková skladba – a momentálne pracuje v štúdiu SOUNDLINE, ktoré posledné dva roky v Liptovskom Mikuláši dokončilo profesionálnu mix halu na zukovú postprodukciu. Za zvuk k dokumentárnemu filmu v réžii Mira Rema – Nespoznaný – Richard Müller dostal od filmovej akadémie prestížnu slovenskú filmovú cenu Slnko v sieti. Medzi jeho významné projekty patria napr. ARSY-VERSY, BRATISLAVAFILM, LOVE, LOCAL TV, COMEBACK 2014, SUPERHRDINOVIA, FILMIS, COOLTÚRA, STANKO, MILENKY, KUCHYŇA, ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK, SKUTOK SA STAL, GOOD DEATH/DOBRÁ SMRŤ, ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK prvý a druhý diel, BON JOURE…aktuálne bol majstrom zvuku filmu - Raději zešílet v divočine, ktorý režíroval Miro Remo a spoločne na filmovom festivale v Karlových Varoch dostali hlavnú cenu. Popri profesii sa naďalej a vlastne odmalička venuje pantomíme. Spolu s Tomášom posledné roky organizuje festival PAN. Mladší syn Tomáš (1988) tak ako starší brat odmalička vyrastal a aktívne umelecky pôsobil v Štúdiu pantomímy Kasprzyk. Jeho talent sa ukazoval na javisku v mnohých úspešných predstaveniach a víťazných improvizáciách. Štúdio v tom čase patrilo k absolútnej špičke na Slovensku. Láska k umeniu a pantomíme sa naplnila úspešným štúdiom na HAMU v Prahe. Napríklad bol súčasťou umeleckého projektu majstra Milana Sládka ANTIGONA. Aktuálne pomáhal ako odborný porotca v novom slovenskom projekte štyri ročníky - PANart (súťaž v pantomíme pre konzervatóriá a umelecké stredné a vysoké školy) a herecky, organizačne i lektorsky podporoval festival PAN, na ktorom sa podieľa od jeho začiatkov, čo je viac ako 26 rokov, skoro bez prerušenia. Aktuálne po 30 tom ročníku prevzal po otcovi žezlo a stal sa dramaturgom, riaditeľom a umeleckým garantom tohoto výnimočného projektu. Jeho manželka Eliška Kasprzyk z Písku (Česko) rovnako ako Tomáš ukončila magisterské štúdium na HAMU Praha – katedra pantomímy/nonverbálneho divadla a venuje sa pantomíme, novému cirkusu, umeleckému pohybu, tancu a výučbe nových talentov – či už spoločne s Tomášom na Divadelnom tábore Štiavnické Bane, alebo na festivale PAN a inde. V súčasnosti žijú v Helsinkách vo Fínsku a popri práci rozbiehajú inšpiratívne pantomimické projekty – HELMIME.
V roku 2017, trošku mimo divadla, sa na svetlo sveta dostala knižná premiéra Miroslava Kasprzyka „Šaškove príbehy a … usmievania“. Popri významnom umelcovom životnom jubileu – 55 rokov – ukázala ďalšiu stránku života s umením, keď postava môže dostať svoj nečakaný literárny rozmer. Vlastným nákladom vydanú knihu má vo svojich knižniciach viac ako 700 čitateľov. Druhý diel práve držíte v ruke. Pandemický rok 2020 kompletne odstavil umelecké dianie a zavrel umelcov do izolácie. Bez divákov a javiska sa ocitol aj Miroslav. Malo sa oslavovať – 190 rokov ochotníckeho divadla a 100 rokov slovenského divadelníctva. No najmä sa malo oslavovať 60 rokov slovenskej pantomímy. Vďaka majstrovi Milanovi Sládkovi, ktorý stál pri zrode, toto umenie našlo svoje miesto nielen na Slovensku. V tejto dobe a pri bohatých aktivitách umenie bez slov zažívalo a zažíva, možno povedať „zlatý vek“. Miroslav Kasprzyk sa za viac ako 30 rokov svojou troškou spolupodieľa a pomáha naplniť toto konštatovanie. Propaguje umenie na všetkých podujatiach, ktoré posúvajú slovenskú pantomímu k ľuďom a ľudí k pantomíme, tak aby nebola len menšinovým žánrom… Čo dodať na záver? Všetci umelci čakajú, kedy sa to všetko skončí a umelci sa rozbehnú za divákmi so svojim okrídleným mottom – „Pantomíma je srdce na dlani a úsmev v duši“. V roku 2021, keď pandémia vrcholila a umenie mlčalo, sa naplno rozbehla práca na vydaní druhej knihy – .II Šaškove príbehy II. – a na jeseň v roku 2022 je toto dielo s vami. Život a umenie pokračujú. A žili a písali, kým…
text z knihy .II Šaškove príbehy II.
'''Spolupráca s televíziou a na filmoch:'''
'''1992 STRAŠIAK A SNEŽIENKY ''' STV
'''1994 ''' DRAGON HEART USA
'''1996 VEČER ILÚZIÍ ''' STV
'''1996 ''' CULL CONQUEROR USA
'''1996 ŠMANKOTE, BABIČKO ČARUJ! ''' Česko
'''1997 Vitajte ... ''' Markíza
'''1998 Jednohubky ''' STV
'''1999 Kakao ''' Markíza
''' Detské okienko - Neviditeľná krieda a Tiché hádanky v Teleráne aj '''
'''1999 SOKOLIAR TOMÁŠ Nadnárodný projekt réžia: Vorlíček'''
'''2000 NOVINY mínus alebo Čo vy na to? ''' STV
'''Cŕn, cŕn ''' STV
'''2000 Apropo TV 2000 STV Radič, Filip, Dobák, Roth'''
'''2001 On a ona u nás doma, U veselého chlapíka - hosť STV Kaviareň u Filipa'''
'''2002 OSMIJANKO sedemdielny večerníčkový projekt STV'''
'''2004 VYLOMENINY Markíza'''
'''2008 STREDOSLOVÁCI AZTV Banská Bystrica'''
'''2008 Bez kravaty TV Patriot'''
'''2008 Stolovanie s mímami TV Liptov'''
'''2010 seriál AFÉRY – farár Ondrejčák TV JOJ'''
'''„Muž, ktorý pozná ticho...“ Internetová premiéra dokumentárneho filmu'''
'''2011 Psychospirituálna kríza – dokument Ivo Brachtl STV'''
'''2012 Strach a napätie – dokument Miro Remo RTVS'''
'''2013 Reklamné spoty TATRANEC TMR,JOJ,WLB'''
'''2014 Superhrdinovia – seriál práca 1 diel RTVS'''
'''2015 Sladký život Vajda Tatranec JOJ'''
''' Teleráno Zbojníci MARKÍZA'''
''' Teleráno PAN a PANart mímovia a klauni MARKÍZA'''
''' Chopok s Bolkom a Norisovou Tatranec TV'''
''' MUDRC vo filme réžia: Miro Remo Film'''
'''2016 Vo štvorici po Slovensku MARKÍZA'''
''' KUCHYŇA seriál, réžia: [[Jakub Kroner]] MARKÍZA'''
''' Teleregína PAN a PANart RTVS'''
''' NECELEBRITY ...splav a Gugáš RTVS'''
''' PAN 23 ročník Dokument o festivale a ľuďoch Ján Kuska NIKOLAUS'''
'''2017 Videoklip Skúsme to v mieri MAJK SPIRIT'''
''' Za sklom TV JOJ'''
''' TOYOTA reklama Praha Barrandov'''
''' Gratulácia REGINA RTVS – Tomajková'''
'''2018 Som mama I. a II. TV JOJ'''
''' Kuchyňa II. TV Markíza'''
''' Teleráno PAN 25 TV Markíza'''
''' Milujem Slovensko RTVS'''
''' Ranné vysielanie Bomboš z Detského domova Trnava Mikuláš RTVS'''
''' Rozhovor Devín RTVS'''
''' Festival PAN dokument Brachtl Ivo'''
'''2019 Kuchyňa II. TV Markíza'''
''' Horná Dolná TV Markíza'''
''' Ranné vysielanie Regína BB RTVS'''
''' LUŽIFČÁK internet tv'''
'''2020 Silvia 100 rokov divadla pantomíma RTVS Regina BB'''
'''2021 „Láska hory prenáša“ - film Česko/Slovensko, réžia: Jakub Machala'''
''' Kaufland detský festival - Mikuláš internet tv'''
''' „Kraj“ - krimiseriál TV JOJ'''
''' „7 nebo“ - Mikuláš TV JOJ, Vilo Rozboril'''
''' „III. dávka – očkovanie „ RTVS Velecký'''
'''2022 seriál NEMOCNICA - epizóda TV JOJ'''
''' Bon jour mona mour – Jaskyniar Film produkcia Michaela Čobejová'''
''' Osobnosti Liptova Podcast Ružomberok Mydlo/Masarík'''
'''Láska hory prenáša - film FILM'''
'''2023''' '''VĚDMA - TV seriál TV Markíza'''
'''2024''' '''MILKULÁŠ pre Milku - TV reklama'''
ČSFD
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Filmy
|-
|2022
|
=== Láska hory prenáša ===
|-
|2000
|
=== Sokoliar Tomáš ===
|-
|1998
|
=== Šmankote, babičko, čaruj! ===
|-
|1996
|
=== Dračie srdce ===
|-
|1992
|
=== Strašiak a snežienky ===
|}
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Seriály
|-
|2019
|
=== Kuchyňa ===
|-
|
|
=== Episode 5 (S02E05) ===
|-
|2018
|
=== Kuchyňa ===
|-
|
|
=== Episode 12 (S01E12) ===
|-
|
|
=== Episode 11 (S01E11) ===
|-
|
|
=== Episode 7 (S01E07) ===
|-
|
|
=== Som mama ===
|-
|
|
=== Episode 4 (S01E04) ===
|-
|
|
=== Episode 3 (S01E03) ===
|-
|2014
|
=== Superhrdinovia ===
|-
|
|
=== Medaila (E07) ===
|-
|2010
|
=== Aféry ===
|-
|
|
=== Prst navyše (S01E04) ===
|}
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Dokumentárne
|-
|2010
|
=== Slovenské kino (seriál) ===
|}
''' KASPRZYK pantomíma LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ'''
''' INSCENÁCIE : VERNISÁŽE :'''
'''1985 0,1,2,3 alebo 3,2,1,0 1985 Albín BRUNOVSKÝ L. Mikuláš'''
'''1986 Atď ... 1986 Rastislav TRIZMA L. Mikuláš'''
'''1988 Vlaci 1988 BIENÁLE ilustrácií Lučenec'''
'''1989 Lukáš a farby 1989 170 rokov P.M. BOHÚŇA L. Mikuláš'''
'''1990 Etudy original 1990 Staré umenie L. Mikuláš'''
'''1991 MIM show 1991 Návraty k insite L. Mikuláš'''
'''1993 Au ... 1993 COMICS Slovenska L. Mikuláš'''
'''1994 Kde je clown ? 1994 Michael BUHLER /CH/ L. Mikuláš'''
'''1995* Čačo''' - réžia, scenár, text OŠ L. Hrádok ''' 1995* Michael BUHLER Spišská Nová Ves'''
'''1996* Líný clown 1996* Ján KUDLIČKA Dolný Kubín'''
čierne divadlo LUMECO Praha '''Jozef UHLIARIK Bratislava'''
námet, scenár, titulná postava '''Bernard LAGNEAU /F/ L. Mikuláš'''
'''1997* Šukar 1997* Bernard LAGNEAU /F/ Poprad'''
réžia, scenár, text OŠ L. Hrádok '''1998* Ján KUDLIČKA Praha'''
'''1997* Slobodné deti ? 1999 Marta Bošelová '''
''' ''' námet, réžia pre ŠTÚDIO pantomímy ''' módna prehliadka na Art film'''
'''2000 Ján KUDLIČKA Žilina'''
'''1999* Sníčky ''' '''Prečo som na svete rád... '''
námet, réžia pre ŠTÚDIO pantomímy '''2001 Prečo som na svete rád... '''
''' vernisáž NOC Bratislava'''
'''2000* Balada o Zlatovláske '''
réžia pre ŠTÚDIO pantomímy '''2004 WATT, fotosúťaž a gala večer'''
'''2001* V A L I B U K 2005 Koloman SOKOL'''
ŠTÚDIO pantomímy ''' vernisáž ANNECY Francúzsko'''
'''2001 ĎURO TRUĽO 2007 ANNOGALLERY06 Poprad'''
detské predstavenie réžia T. Kubička '''Čižmárik a Smik'''
'''2002* Traja zhavranelí bratia a sestra 2007 Prečo som na svete rád...'''
ŠTÚDIO pantomímy '''2008 Prečo som na svete rád...'''
2002 '''UJO MIRO SNÍVA 2009 Prečo som na svete rád...'''
detské predstavenie '''2010 Prečo som na svete rád... '''
''' ZLÝ KRÁĽ vernisáž NOC Bratislava'''
''' ''' detské predstavenie
''' GAŠPARKOVE HUNCÚCSTVA '''
''' ''' detské predstavenie réžia T. Kubička
''' RAZ ŤA TO PREJDE 1997 ZLATÁ SOCHA - živá socha'''
ŠTÚDIO pantomímy '''2003 SOCHOVANIE'''
'''2005* EZOP ''' sochy v pohybe a pouličná muzikantka
''' ''' ŠTÚDIO pantomímy '''sádrová socha – zlatá socha'''
'''2006* ŠACH / MAT a violončelistka'''
''' ''' ŠTÚDIO pantomímy
''' '''
'''„DON TICHOT“ réžia: Kamil Žiška'''
''' PREMIÉRA TRENČÍN 30. decembra 2006'''
'''2007* epos „DREVENÍ RYTIERI“ - ''' ŠTÚDIO pantomímy
''' Epizóda I. „Ruka princeznej Barbary“ ''' /pouličné divadlo/
''' „ČERNOKŇAŽNÍK“ - SHŠ TURUL Martin Námet, scenár, réžia'''
''' '''
'''2008* „O ZÁZRAČNEJ KRHLIČKE“ '''
'''Spišské divadlo, Spišská Nová Ves premiéra 22. 6. 2008'''
''' Autor predlohy, scenára a réžia nonverbálnej rozprávočky pre najmenších'''
'''2008* „Zo života trpaslíka“ GAGY Kremnica – pouličná verzia, PAN Liptovský Mikuláš – javisko'''
'''2009* „SLEPÝ. ČI?“ LDS Počúvadlo - trieda pantomímy Hlavná cena súbory PAN Liptovský Mikuláš'''
'''2012 SLOVO MÍMOVO“ scenár a réžia, violončelo Daniela Szeghö'''
==Externé odkazy==
*[http://www.kasprzyk.sk Osobné stránky Mira Kasprzyka]
*[http://festivalpan.sk Festival pantomímy a pohybového divadla PAN]
{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Kasprzyk, Miroslav}}
[[Kategória:Mímovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]]
4sgyx9t5ksr94rb58w1diz6slk3mxg6
8207222
8207220
2026-05-02T14:09:00Z
KormiSK
91359
foto do ib
8207222
wikitext
text/x-wiki
{{Na zmazanie|}}{{na úpravu}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Miroslav Kasprzyk
| Portrét = Vahram Zaryan s Miro Kasprzyk I Festival Pan, Liptovský Mikuláš, Slovakia, 2013.jpg
| Popis = slovenský [[mím]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1962|10|30}}
| Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Popis portrétu = Kasprzyk (vpravo) v roku 2013
}}
'''Miro Kasprzyk''' (* [[30. október]] [[1962]], [[Liptovský Mikuláš]]) je slovenský [[mím]].
Jeden z popredných slovenských mímov sa narodil 30.10.1962 v Liptovskom Mikuláši, kde v súčasnosti stále žije a umelecky pôsobí. Aktuálne je členom FEM – Federácie európskych mímov a je jedným z iniciátorov a zakladateľov prvej slovenskej profesijnej asociácie AMIS, ktorá pred šiestimi rokmi otvorila svoje krídla všetkým mímom, klaunom, žonglérom, hercom nonverbálnych divadiel, fyzického divadla či Nového cirkusu. Valné zhromaždenie 17. 1. 2016 v Žiline odhlasovalo vznik asociácie a za historicky prvého predsedu jednomyseľne zvolilo míma Miroslava Kasprzyka. Najvýznamnejším projektom umelca bez slov, ktorý trvá neuveriteľných 32 rokov, je medzinárodný festival PAN. Ide o jediný, najväčší a najstarší festival pantomímy a pohybu na Slovensku, ktorý objavuje, vyučuje a vychováva nové mladé talenty pre umenie ticha. Miroslav vyrastal na Liptove v Liptovskom Hrádku a študoval na strednej pedagogickej škole v Čechách – Seč u Chrudimi. Veľmi rád športoval a popri štúdiu ste ho mohli stretnúť na bežkách, lyžiach, volejbale či jachtingu. Po štúdiách sa vrátil na Slovensko a popri rôznych zamestnaniach (hasič, strojník, bagrista, úradník, pracovník klubu mladých) sa od svojich dvadsiatich rokov venuje amatérskemu divadlu a neskôr najmä pantomíme v Liptovskom Mikuláši. Prvý dotyk s divadlom nastal v roku 1983. Divadlom ho oslovili ochotníci súboru ZK ROH TESLA Liptovský Hrádok a režisér JUDr. Ivan Šenšel – Plné vrecká peňazí. Neskôr s priateľom Vladom Hradeckým prešiel umeleckú cestu od improvizácií k vlastnému divadielku MAJAFO 1985 a pantomíme. Významným krokom sa javí dielňa pantomímy v Strání a prví učitelia Guth a Švehla. Neskôr sa v roku 1985 ocitá sám na javisku a pod réžijným vedením manželky Tatiany exceluje v sólovej prvotine „0,1,2,3, alebo 3,2,1,0“ a ďalších autorských sólových inscenáciách ocenených na celoslovenských prehliadkach MJF v Poprade. V lete 1986 absolvoval umelecký Spezialkurs vom pantomime – theater na Friedrich Schiller univesität v Jene v SRN pod vedením míma Haraldta Seime (učiteľa pantomímy). Odvtedy pripravil viacero špičkových predstavení a realizoval nespočetné množstvo repríz na popredných divadelných festivaloch doma i v zahraničí a stal sa popredným slovenským amatérskym mímom.
Vďaka tejto úspešnej ceste s pantomímou sa po československých nežných revolučných rokoch (1989) v roku 1992 úspešne profesionalizoval a stal sa umelcom v slobodnom povolaní. Od tohto roku jeho originálny pohybový prejav a improvizácie nezmazateľne píšu históriu slovenskej pantomímy a šíria jej dobré meno doma aj v zahraničí. Medzinárodne veľmi významným bol rok 1994 a mímova finálová nominácia medzi osem najlepších európskych zabávačov – European comedy awards (Frankfurt am Main, SRN), kde ako jediný reprezentoval východnú Európu a tesne zostal pod pomyselným stupňom pre trojicu najlepších. Odvtedy úspešne účinkuje po celej Európe – Česko, Veľká Británia, Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Rusko, Holandsko, Poľsko, Sicília, či v zámorí – Mexiko ’98 alebo Helsinki, Fínsko 2009, Washington DC, USA 2010, Warszawa, Poľsko 2014 a Česko Praha, Polička MIME FEST a od roku 2012 pravidelne viac ako 13 rokov obveseľuje a moderuje slávnosti pre Hrad Kurovice, Zabudnuté remeslá na Červenom Kameni, Rozprávkové pódium v Lučenci, atď. Medzi výrazné divadelné projekty patrí sólová celovečerná pantomíma „DON TICHOT“, ktorú s režisérom Kamilom Žiškom autorsky pripravil pre Hudobné divadlo v Trenčíne ako voľné spracovanie na námet klasiky svetovej literatúry Miguela de Cervatnesa Don Quijote de la Mancha. V júni 2008 sa vo svojej premiére predstavil v Spišskom divadle prvýkrát ako autor a scenárista novej nonverbálnej rozprávky pre najmenších „O zázračnej krhličke“, ktorú so súborom divadla, aj réžijne naštudoval. Okrem vlastných predstavení spolupracuje na nespočetných vernisážach, televíznych, multimediálnych a filmových projektoch: Koncert pre 2001 – Bobo Kantor, Šmankote babičko čaruj, Sokoliar Tomáš, Detské okienko v Teleráne, Noviny mínus, sedemdielny večerníčkový projekt pre STV Košice OSMIJANKO či herecký aj hovorený výstup v TV JOJ – AFÉRY (diel, v ktorom stvárnil duchovného). Zvlášť treba pripomenúť významný humoristicko-satirický projekt APROPO TV, lebo sa na obrazovke objavil po boku humoristických veličín Slovenska, medzi ktoré patrili Jarko Filip a Stanko Radič. Výrazný obrazový počin je štvorica reklamných spotov pre TMR natočená v roku 2013 a s veľkým pozitívnym ohlasom vysielaná a používaná na internete. Mím ako TATRANEC pozývajúci na lyžovačku, ubytovanie, jedlo či kúpanie v Tatralandii. Reklamný projekt, ktorý využíva túto jedinečnú postavu aj v súčasnosti na rôznych tatranských akciách aj ako moderátora pri významných otvoreniach nových objektov, aj lanoviek… V posledných rokoch sa objavil v reláciách Teleregína Banská Bystrica, Vo štvorici po Slovensku – Markíza, Necelebrity – RTVS či v novom projekte KUCHYŇA , HORNÁ DOLNÁ – TV Markíza. Televízne projekty pokračujú aj v aktuálnom období. Seriál pre TV JOJ – SOM MAMA I. a aj II. séria, ZA SKLOM. Krásny portrét pre TV MARKÍZA s Jánom Tribulom či KUCHYŇA II. , VĚDMA séria atď. Aktuálne je rozpracovaný dokument o 25 rokoch festivalu PAN v réžii a kompletnej produkcii podporovateľa podujatia Iva Brachtla z Bratislavy či seriál Nemocnica TV JOJ, alebo filmový projekt Mišky Čobejovej Smolu nosíš Ty Láska. Popri vlastnej umeleckej ceste pripravil niekoľko autorských predstavení s postihnutými deťmi v Liptovskom Hrádku. Ako jeden z mála mímov na Slovensku sa aktívne venuje mladým umelcom. Za posledných tridsaťdva rokov zľudovelo tvrdenie, že Miroslav Kasprzyk je otcom jediného najstaršieho a aj najväčšieho slovenského festivalu pantomímy PAN, zameraného na pohyb a pantomímu v L. Mikuláši, ktorého prebehlo už neuveriteľných 32 ročníkov a pripravuje sa 33. ročník, opäť s európskou účasťou. Za účasti zahraničných hostí a významných lektorov z Európy, zo Slovenska či z Prahy – chodievajú Ostapczuk, Zamboj, Horák, Capko, Zezulová, Ferencz, Jansen, Zaryan či Halaš, vedúci katedry nonverbálneho divadla a prorektor HAMU. Takýmto spôsobom rastie každý rok rodina ľudí v pohybe. Posledné roky v dielňach pracovalo vyše 300 účastníkov a na festivale bolo celkom aj s hosťami do 500 umelcov, divákov nerátajúc. Jedinečnosť festivalu potvrdzuje neutíchajúci záujem domácich súborov a mímov, ale aj ohlasy zo zahraničia. Festival dlhé roky zdobí neopakovateľná rodinná atmosféra. Kvalitná výučba v dielňach, pokračujúci projekt výučby učiteľov ZUŠ či milá stretávka mímov z celého Slovenska a zo zahraničia. Rozmanitý sprievodný program profesionálov mímov, tanečníkov, klaunov či šermiarov otvára dvere k umeniu doteraz na každom, ale aj na budúcom, už XXXIII. ročníku festivalu PAN 2026 v Liptovskom Mikuláši. Viacero rokov po pripomienke 60 rokov slovenskej pantomímy. Úplne novým umeleckým počinom popularizátora umenia ticha sa stala pantomimická súťaž PANart, ktorá nemá na Slovensku obdobu. Súkromné tanečné konzervatórium z Liptovského Hrádku – riad. E. Ohraďanová – a Festival PAN – M.Kasprzyk – v úzkej spolupráci pripravili už 7 ročníkov medzinárodnej súťažnej prehliadky umeleckých vysokých škôl, akadémií, stredných umeleckých škôl a konzervatórií. Súťaž sa koná v priestoroch SZUŠ Liptovský Mikuláš v utorok pred festivalom PAN pod odborným dohľadom profesionálov z Česka i zo Slovenska. Súťažná prehliadka vytvára umelecký priestor na prezentáciu, vzájomné porovnanie i stretnutia, ktoré posúvajú nádejných mímov do inej dimenzie. Nielen sa pantomímu podľa osnov naučiť, ale použiť, používať a možno raz naplno žiť umenie ticha. Posledné roky sa zintenzívnila mímova pedagogická práca a praktická výučba základov pantomímy na Slovensku. Viac ako dvadsať rokov trvá a pokračuje už aj organizačne pravidelné stretanie na Letnom divadelnom tábore na Štiavnických Baniach, ktoré má 29 rokov a aktuálne sa koná v réžii OZ ATĎ. Lektorsky rieši neskutočné LETAVY, dielne na Akademickom Prešove, Festivale Petra Scherhaufra v Nitre, DOTYKY A SPOJENIA Martin, výučbu pre šermiarske skupiny či spoluprácu s MIMEFESTom Polička (Česko). Domácu výučbu v Martine, Žiline, Trnave či Námestove postupne doplnili výjazdy na workshopy do Poľska, Česka a pod. Pedagogické pôsobenie a spolupráca s Cirkevným konzervatóriom v Bratislave, bola nadštandardná. Pätnásť rokov sa tu úspešne stretával mím pedagóg a budúci herci či speváci. Nové pôsobenie a výzvy prináša výučba na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, Súkromnom konzervatóriu PINK HARMONY Zvolen a Súkromnom tanečnom konzervatóriu v Liptovskom Hrádku. Významné workshopy základov javiskového pohybu a techník pantomímy sa realizovali na Akadémii umení v Banskej Bystrici aj na pôde Spišského divadla s kompletným hereckým kolektívom divadla, pre artistov združenia „Cirkus trochu jinak“ a konzervatoristov v Ostrave či šermiarov z Bojníc, Trnavy, zo Svätého Jura, z Bratislavy, Brna, zo Stupavy alebo lektorský zbor z hradu Červený Kameň.
Z mnohých ďalších aktivít musíme spomenúť úžasný projekt MuDr. KLAUN, kde Miroslav Kasprzyk viac ako 10 rokov zohráva dôležitú úlohu úsmevného klauna doktora a navštevuje najmä postihnuté detičky v zdravotníckych aj špeciálnych zariadeniach na celom Slovensku.
Umelecký život v Liptovskom Mikuláši, to sú aj postihnutí priatelia. Miroslav Kasprzyk sa nezištne a bez nároku na odmenu venuje začínajúcim adeptom a žije divadlo s deťmi, ktoré majú downov syndróm. Viac ako tridsať rokov vedie Štúdio pantomímy Kasprzyk, ktoré teraz prežíva ďalšiu z nových etáp v ceste umením. Treba pripomenúť, že štúdio za viac ako 3rokov vychovalo mnoho mladých a zaujímavých umelcov. V určitom období tvorili slovenskú špičku v amatérskom podhubí. Medzi najvýznamnejšie úspechy tak za tie roky patria pravidelné ocenenia Zlatý gunár pre najlepšie družstvo improvizátorov na Kremnických gagoch, hlavné ceny na festivale pantomímy PAN v Liptovskom Mikuláši, viac ako dve, tri stovky vystúpení a repríz paródií na Dobšinského rozprávky či pantomimických úletov – napr. Drevení rytieri bojujúci na uliciach Slovenska, Česka aj Poľskej Warszawy. Štúdio stále pracuje, má nových adeptov a nové očakávania. Starší mímovia odrástli, ale vracajú sa organizovať milovaný festival PAN. Syn Tomáš ako absolvent HAMU nielen hral, hrá, organizuje, porotcuje, učí, ale ako prvý venoval svoju bakalársku prácu Festivalu PAN.Okrem spomínaných aktivít sa mím Miroslav Kasprzyk plne angažuje v meste Liptovský Mikuláš. Viac ako 30 rokov nepretržite každý posledný štvrtok v mesiaci uvádza svoju originálnu pantomímu, premiéru i derniéru v jednom – pod názvom „MIMshow“. Pre mesto Liptovský Mikuláš, OOCR Liptov a spriaznenú agentúru Funsport pripravuje námety na podujatia, zábavné hry na pobavenie a objavuje sa ako maskot či animátor v rôznych postavách, či už ako Zbojník, Mikuláš na kolieskových korčuliach, Tatranský turista a podobne. Podľa pamätníkov patril k inventáru jediného humoristického festivalu na Slovensku – Kremnických gagov – ktoré v roku 2020 oslávili svoj 40. rok existencie. Gagy vytvorili v umelcovom živote nezmazateľné stopy, ktoré sú zaznamenané aj v jedinečnej publikácii SÁGA GAGOV KREMNICKÝCH. V súčasnosti je tútorom významného divadelného festivalu Špandiv na Španej doline. Za posledných vyše 20 rokov ste ho mohli stretnúť aj ako maskota Envirofilmu v Banskej Bystrici – Tatko Príroda – či Medzinárodného festivalu potápačských filmov vo Vysokých Tatrách. Pri čistení tatranských plies a otváraní sezóny ako Poseidona. Výnimočná je postava Kapitáňa Liptovských zbojníkov, lebo pred viac ako 25 rokmi stál pri zrode tohto zoskupenia a dodnes úspešne spoločne s úžasnými zbojníkmi zbíjajú a prinášajú zabudnuté tradície i zábavu k ľuďom. Na Medzinárodných stretnutiach zbojníkov v Terchovej nielen viedol a vedie prepady zbojnícke, ale podujatia úspešne moderuje a spolumoderuje. V tomto období sa mím netradične predstavuje aj ako veselý Šaško moderátor na festivaloch historického šermu v Trenčíne, na Hrade v Kurovicích, Lučenci, na Košickom hrade a inde. Jazyk sa mu nezastaví ani na Živých šachoch v Banskej Štiavnici či Stredovekom dni v Žiline. Posledné roky mím ako Šaško zabáva hlavné mesto Bratislava na významnom historickom podujatí – Korunovačné slávnosti – sprievod mestom, korunovácia, hľadanie korunovačného pokladu. Šaško veselo moderoval a moderuje aj pod hradom Krásna Hôrka či na Šarišskom hrade a podhradí, v Kapušanoch, na Beckove či dávnejšie Stredovek pod hradbami v Trnave, Lestival, alebo festivaly historického šermu ROTTENSTIAN na hrade Červený Kameň. Na tomto hrade aktuálne moderuje Festival Zabudnutých remesiel. Popri živote s umením Miroslav vychoval dvoch synov. Obaja kráčajú v umeleckých stopách svojho otca. Starší syn Lukáš (1984) vyštudoval VŠMU Bratislava – odbor zvuková skladba – a momentálne pracuje v štúdiu SOUNDLINE, ktoré posledné dva roky v Liptovskom Mikuláši dokončilo profesionálnu mix halu na zukovú postprodukciu. Za zvuk k dokumentárnemu filmu v réžii Mira Rema – Nespoznaný – Richard Müller dostal od filmovej akadémie prestížnu slovenskú filmovú cenu Slnko v sieti. Medzi jeho významné projekty patria napr. ARSY-VERSY, BRATISLAVAFILM, LOVE, LOCAL TV, COMEBACK 2014, SUPERHRDINOVIA, FILMIS, COOLTÚRA, STANKO, MILENKY, KUCHYŇA, ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK, SKUTOK SA STAL, GOOD DEATH/DOBRÁ SMRŤ, ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK prvý a druhý diel, BON JOURE…aktuálne bol majstrom zvuku filmu - Raději zešílet v divočine, ktorý režíroval Miro Remo a spoločne na filmovom festivale v Karlových Varoch dostali hlavnú cenu. Popri profesii sa naďalej a vlastne odmalička venuje pantomíme. Spolu s Tomášom posledné roky organizuje festival PAN. Mladší syn Tomáš (1988) tak ako starší brat odmalička vyrastal a aktívne umelecky pôsobil v Štúdiu pantomímy Kasprzyk. Jeho talent sa ukazoval na javisku v mnohých úspešných predstaveniach a víťazných improvizáciách. Štúdio v tom čase patrilo k absolútnej špičke na Slovensku. Láska k umeniu a pantomíme sa naplnila úspešným štúdiom na HAMU v Prahe. Napríklad bol súčasťou umeleckého projektu majstra Milana Sládka ANTIGONA. Aktuálne pomáhal ako odborný porotca v novom slovenskom projekte štyri ročníky - PANart (súťaž v pantomíme pre konzervatóriá a umelecké stredné a vysoké školy) a herecky, organizačne i lektorsky podporoval festival PAN, na ktorom sa podieľa od jeho začiatkov, čo je viac ako 26 rokov, skoro bez prerušenia. Aktuálne po 30 tom ročníku prevzal po otcovi žezlo a stal sa dramaturgom, riaditeľom a umeleckým garantom tohoto výnimočného projektu. Jeho manželka Eliška Kasprzyk z Písku (Česko) rovnako ako Tomáš ukončila magisterské štúdium na HAMU Praha – katedra pantomímy/nonverbálneho divadla a venuje sa pantomíme, novému cirkusu, umeleckému pohybu, tancu a výučbe nových talentov – či už spoločne s Tomášom na Divadelnom tábore Štiavnické Bane, alebo na festivale PAN a inde. V súčasnosti žijú v Helsinkách vo Fínsku a popri práci rozbiehajú inšpiratívne pantomimické projekty – HELMIME.
V roku 2017, trošku mimo divadla, sa na svetlo sveta dostala knižná premiéra Miroslava Kasprzyka „Šaškove príbehy a … usmievania“. Popri významnom umelcovom životnom jubileu – 55 rokov – ukázala ďalšiu stránku života s umením, keď postava môže dostať svoj nečakaný literárny rozmer. Vlastným nákladom vydanú knihu má vo svojich knižniciach viac ako 700 čitateľov. Druhý diel práve držíte v ruke. Pandemický rok 2020 kompletne odstavil umelecké dianie a zavrel umelcov do izolácie. Bez divákov a javiska sa ocitol aj Miroslav. Malo sa oslavovať – 190 rokov ochotníckeho divadla a 100 rokov slovenského divadelníctva. No najmä sa malo oslavovať 60 rokov slovenskej pantomímy. Vďaka majstrovi Milanovi Sládkovi, ktorý stál pri zrode, toto umenie našlo svoje miesto nielen na Slovensku. V tejto dobe a pri bohatých aktivitách umenie bez slov zažívalo a zažíva, možno povedať „zlatý vek“. Miroslav Kasprzyk sa za viac ako 30 rokov svojou troškou spolupodieľa a pomáha naplniť toto konštatovanie. Propaguje umenie na všetkých podujatiach, ktoré posúvajú slovenskú pantomímu k ľuďom a ľudí k pantomíme, tak aby nebola len menšinovým žánrom… Čo dodať na záver? Všetci umelci čakajú, kedy sa to všetko skončí a umelci sa rozbehnú za divákmi so svojim okrídleným mottom – „Pantomíma je srdce na dlani a úsmev v duši“. V roku 2021, keď pandémia vrcholila a umenie mlčalo, sa naplno rozbehla práca na vydaní druhej knihy – .II Šaškove príbehy II. – a na jeseň v roku 2022 je toto dielo s vami. Život a umenie pokračujú. A žili a písali, kým…
text z knihy .II Šaškove príbehy II.
'''Spolupráca s televíziou a na filmoch:'''
'''1992 STRAŠIAK A SNEŽIENKY ''' STV
'''1994 ''' DRAGON HEART USA
'''1996 VEČER ILÚZIÍ ''' STV
'''1996 ''' CULL CONQUEROR USA
'''1996 ŠMANKOTE, BABIČKO ČARUJ! ''' Česko
'''1997 Vitajte ... ''' Markíza
'''1998 Jednohubky ''' STV
'''1999 Kakao ''' Markíza
''' Detské okienko - Neviditeľná krieda a Tiché hádanky v Teleráne aj '''
'''1999 SOKOLIAR TOMÁŠ Nadnárodný projekt réžia: Vorlíček'''
'''2000 NOVINY mínus alebo Čo vy na to? ''' STV
'''Cŕn, cŕn ''' STV
'''2000 Apropo TV 2000 STV Radič, Filip, Dobák, Roth'''
'''2001 On a ona u nás doma, U veselého chlapíka - hosť STV Kaviareň u Filipa'''
'''2002 OSMIJANKO sedemdielny večerníčkový projekt STV'''
'''2004 VYLOMENINY Markíza'''
'''2008 STREDOSLOVÁCI AZTV Banská Bystrica'''
'''2008 Bez kravaty TV Patriot'''
'''2008 Stolovanie s mímami TV Liptov'''
'''2010 seriál AFÉRY – farár Ondrejčák TV JOJ'''
'''„Muž, ktorý pozná ticho...“ Internetová premiéra dokumentárneho filmu'''
'''2011 Psychospirituálna kríza – dokument Ivo Brachtl STV'''
'''2012 Strach a napätie – dokument Miro Remo RTVS'''
'''2013 Reklamné spoty TATRANEC TMR,JOJ,WLB'''
'''2014 Superhrdinovia – seriál práca 1 diel RTVS'''
'''2015 Sladký život Vajda Tatranec JOJ'''
''' Teleráno Zbojníci MARKÍZA'''
''' Teleráno PAN a PANart mímovia a klauni MARKÍZA'''
''' Chopok s Bolkom a Norisovou Tatranec TV'''
''' MUDRC vo filme réžia: Miro Remo Film'''
'''2016 Vo štvorici po Slovensku MARKÍZA'''
''' KUCHYŇA seriál, réžia: [[Jakub Kroner]] MARKÍZA'''
''' Teleregína PAN a PANart RTVS'''
''' NECELEBRITY ...splav a Gugáš RTVS'''
''' PAN 23 ročník Dokument o festivale a ľuďoch Ján Kuska NIKOLAUS'''
'''2017 Videoklip Skúsme to v mieri MAJK SPIRIT'''
''' Za sklom TV JOJ'''
''' TOYOTA reklama Praha Barrandov'''
''' Gratulácia REGINA RTVS – Tomajková'''
'''2018 Som mama I. a II. TV JOJ'''
''' Kuchyňa II. TV Markíza'''
''' Teleráno PAN 25 TV Markíza'''
''' Milujem Slovensko RTVS'''
''' Ranné vysielanie Bomboš z Detského domova Trnava Mikuláš RTVS'''
''' Rozhovor Devín RTVS'''
''' Festival PAN dokument Brachtl Ivo'''
'''2019 Kuchyňa II. TV Markíza'''
''' Horná Dolná TV Markíza'''
''' Ranné vysielanie Regína BB RTVS'''
''' LUŽIFČÁK internet tv'''
'''2020 Silvia 100 rokov divadla pantomíma RTVS Regina BB'''
'''2021 „Láska hory prenáša“ - film Česko/Slovensko, réžia: Jakub Machala'''
''' Kaufland detský festival - Mikuláš internet tv'''
''' „Kraj“ - krimiseriál TV JOJ'''
''' „7 nebo“ - Mikuláš TV JOJ, Vilo Rozboril'''
''' „III. dávka – očkovanie „ RTVS Velecký'''
'''2022 seriál NEMOCNICA - epizóda TV JOJ'''
''' Bon jour mona mour – Jaskyniar Film produkcia Michaela Čobejová'''
''' Osobnosti Liptova Podcast Ružomberok Mydlo/Masarík'''
'''Láska hory prenáša - film FILM'''
'''2023''' '''VĚDMA - TV seriál TV Markíza'''
'''2024''' '''MILKULÁŠ pre Milku - TV reklama'''
ČSFD
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Filmy
|-
|2022
|
=== Láska hory prenáša ===
|-
|2000
|
=== Sokoliar Tomáš ===
|-
|1998
|
=== Šmankote, babičko, čaruj! ===
|-
|1996
|
=== Dračie srdce ===
|-
|1992
|
=== Strašiak a snežienky ===
|}
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Seriály
|-
|2019
|
=== Kuchyňa ===
|-
|
|
=== Episode 5 (S02E05) ===
|-
|2018
|
=== Kuchyňa ===
|-
|
|
=== Episode 12 (S01E12) ===
|-
|
|
=== Episode 11 (S01E11) ===
|-
|
|
=== Episode 7 (S01E07) ===
|-
|
|
=== Som mama ===
|-
|
|
=== Episode 4 (S01E04) ===
|-
|
|
=== Episode 3 (S01E03) ===
|-
|2014
|
=== Superhrdinovia ===
|-
|
|
=== Medaila (E07) ===
|-
|2010
|
=== Aféry ===
|-
|
|
=== Prst navyše (S01E04) ===
|}
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Dokumentárne
|-
|2010
|
=== Slovenské kino (seriál) ===
|}
''' KASPRZYK pantomíma LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ'''
''' INSCENÁCIE : VERNISÁŽE :'''
'''1985 0,1,2,3 alebo 3,2,1,0 1985 Albín BRUNOVSKÝ L. Mikuláš'''
'''1986 Atď ... 1986 Rastislav TRIZMA L. Mikuláš'''
'''1988 Vlaci 1988 BIENÁLE ilustrácií Lučenec'''
'''1989 Lukáš a farby 1989 170 rokov P.M. BOHÚŇA L. Mikuláš'''
'''1990 Etudy original 1990 Staré umenie L. Mikuláš'''
'''1991 MIM show 1991 Návraty k insite L. Mikuláš'''
'''1993 Au ... 1993 COMICS Slovenska L. Mikuláš'''
'''1994 Kde je clown ? 1994 Michael BUHLER /CH/ L. Mikuláš'''
'''1995* Čačo''' - réžia, scenár, text OŠ L. Hrádok ''' 1995* Michael BUHLER Spišská Nová Ves'''
'''1996* Líný clown 1996* Ján KUDLIČKA Dolný Kubín'''
čierne divadlo LUMECO Praha '''Jozef UHLIARIK Bratislava'''
námet, scenár, titulná postava '''Bernard LAGNEAU /F/ L. Mikuláš'''
'''1997* Šukar 1997* Bernard LAGNEAU /F/ Poprad'''
réžia, scenár, text OŠ L. Hrádok '''1998* Ján KUDLIČKA Praha'''
'''1997* Slobodné deti ? 1999 Marta Bošelová '''
''' ''' námet, réžia pre ŠTÚDIO pantomímy ''' módna prehliadka na Art film'''
'''2000 Ján KUDLIČKA Žilina'''
'''1999* Sníčky ''' '''Prečo som na svete rád... '''
námet, réžia pre ŠTÚDIO pantomímy '''2001 Prečo som na svete rád... '''
''' vernisáž NOC Bratislava'''
'''2000* Balada o Zlatovláske '''
réžia pre ŠTÚDIO pantomímy '''2004 WATT, fotosúťaž a gala večer'''
'''2001* V A L I B U K 2005 Koloman SOKOL'''
ŠTÚDIO pantomímy ''' vernisáž ANNECY Francúzsko'''
'''2001 ĎURO TRUĽO 2007 ANNOGALLERY06 Poprad'''
detské predstavenie réžia T. Kubička '''Čižmárik a Smik'''
'''2002* Traja zhavranelí bratia a sestra 2007 Prečo som na svete rád...'''
ŠTÚDIO pantomímy '''2008 Prečo som na svete rád...'''
2002 '''UJO MIRO SNÍVA 2009 Prečo som na svete rád...'''
detské predstavenie '''2010 Prečo som na svete rád... '''
''' ZLÝ KRÁĽ vernisáž NOC Bratislava'''
''' ''' detské predstavenie
''' GAŠPARKOVE HUNCÚCSTVA '''
''' ''' detské predstavenie réžia T. Kubička
''' RAZ ŤA TO PREJDE 1997 ZLATÁ SOCHA - živá socha'''
ŠTÚDIO pantomímy '''2003 SOCHOVANIE'''
'''2005* EZOP ''' sochy v pohybe a pouličná muzikantka
''' ''' ŠTÚDIO pantomímy '''sádrová socha – zlatá socha'''
'''2006* ŠACH / MAT a violončelistka'''
''' ''' ŠTÚDIO pantomímy
''' '''
'''„DON TICHOT“ réžia: Kamil Žiška'''
''' PREMIÉRA TRENČÍN 30. decembra 2006'''
'''2007* epos „DREVENÍ RYTIERI“ - ''' ŠTÚDIO pantomímy
''' Epizóda I. „Ruka princeznej Barbary“ ''' /pouličné divadlo/
''' „ČERNOKŇAŽNÍK“ - SHŠ TURUL Martin Námet, scenár, réžia'''
''' '''
'''2008* „O ZÁZRAČNEJ KRHLIČKE“ '''
'''Spišské divadlo, Spišská Nová Ves premiéra 22. 6. 2008'''
''' Autor predlohy, scenára a réžia nonverbálnej rozprávočky pre najmenších'''
'''2008* „Zo života trpaslíka“ GAGY Kremnica – pouličná verzia, PAN Liptovský Mikuláš – javisko'''
'''2009* „SLEPÝ. ČI?“ LDS Počúvadlo - trieda pantomímy Hlavná cena súbory PAN Liptovský Mikuláš'''
'''2012 SLOVO MÍMOVO“ scenár a réžia, violončelo Daniela Szeghö'''
==Externé odkazy==
*[http://www.kasprzyk.sk Osobné stránky Mira Kasprzyka]
*[http://festivalpan.sk Festival pantomímy a pohybového divadla PAN]
{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Kasprzyk, Miroslav}}
[[Kategória:Mímovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]]
iqah04fx5rmiwowrmbsl9qkgj0xhy20
8207430
8207222
2026-05-02T21:04:09Z
Fillos X.
212061
8207430
wikitext
text/x-wiki
{{Na zmazanie|}}
{{Na úpravu}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Miroslav Kasprzyk
| Popis osoby = slovenský mím a herec
| Portrét = Vahram Zaryan s Miro Kasprzyk I Festival Pan, Liptovský Mikuláš, Slovakia, 2013.jpg
| Veľkosť portrétu = 230px
| Popis portrétu = Kasprzyk (vpravo) v roku [[2013]].
| Rodné meno =
| Iné mená =
| Pseudonym =
| Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1962|10|30}}
| Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia = mím, herec
| Aktívne roky = [[1990]]{{--}}súč.
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel =
| Manželka =
| Partner =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis =
| Poznámky =
| Webstránka =
| Portál1 = Film
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
'''Miro Kasprzyk''' (* [[30. október]] [[1962]], [[Liptovský Mikuláš]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[mím]] a [[Herectvo|herec]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | titul = Mím Miroslav Kasprzyk: Ministerka Šimkovičová je naša slúžka. Nemôže rozhodovať, čo je a čo nie je slovenská kultúra | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4229981/mim-miroslav-kasprzyk-ministerka-simkovicova-je-nasa-sluzka-nemoze-rozhodovat-co-je-a-co-nie-je-slovenska-kultura/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
Založil medzinárodný festival pantomímy a pohybových divadiel „PAN“, ktorý mal v roku [[2008]] už 15. ročník. Koná sa každoročne (posledný novembrový víkend) v Liptovskom Mikuláši.
Vedie Studio Kasprzyk, spolupracuje s rôznymi európskymi mímmi aj inými umelcami ([[Pavel Surový]], [[Veronika Vaculíková]]). Každoročne sa zúčastňuje Letného umeleckého sústredenia pod vedením Soni Lužinovej a od roku [[2007]] hlavne pod vedením Natálie Novotnej, kde deti učí základy [[pantomíma|pantomímy]].
Má dvoch synov Lukáša a Tomáša.
== Filmografia ==
=== Herec ===
* [[1992]]: ''Strašiak a snežienky''
* [[1996]]: ''Dračie srdce''
* [[1998]]: ''Šmankote, babičko, čaruj!''
* [[2000]]: ''Sokoliar Tomáš''
* [[2022]]: ''Láska hory prenáša''
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=26385}}
* {{Imdb meno|id=5526039}}
* {{Fdb meno|id=24270}}
* {{Kinobox meno|id=43828}}
* [http://www.kasprzyk.sk Osobné stránky Mira Kasprzyka]
* [http://festivalpan.sk Festival pantomímy a pohybového divadla PAN]
{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Kasprzyk, Miroslav}}
[[Kategória:Mímovia]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]]
fvlqs8rsam1v9zxvnkbiafloae1g77f
8207669
8207430
2026-05-03T11:48:27Z
KormiSK
91359
8207669
wikitext
text/x-wiki
{{Na zmazanie|}}
{{Na úpravu}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Miroslav Kasprzyk
| Popis osoby = slovenský mím a herec
| Portrét = Vahram Zaryan s Miro Kasprzyk I Festival Pan, Liptovský Mikuláš, Slovakia, 2013.jpg
| Veľkosť portrétu = 230px
| Popis portrétu = Kasprzyk (vpravo) v roku [[2013]].
| Rodné meno =
| Iné mená =
| Pseudonym =
| Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1962|10|30}}
| Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia = mím, herec
| Aktívne roky = [[1990]]{{--}}súč.
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel =
| Manželka =
| Partner =
| Partnerka =
| Deti = Lukáš, Tomáš
| Podpis =
| Poznámky =
| Webstránka =
| Portál1 = Film
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
'''Miro Kasprzyk''' (* [[30. október]] [[1962]], [[Liptovský Mikuláš]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[mím]] a [[Herectvo|herec]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | titul = Mím Miroslav Kasprzyk: Ministerka Šimkovičová je naša slúžka. Nemôže rozhodovať, čo je a čo nie je slovenská kultúra | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4229981/mim-miroslav-kasprzyk-ministerka-simkovicova-je-nasa-sluzka-nemoze-rozhodovat-co-je-a-co-nie-je-slovenska-kultura/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref> Vedie Studio Kasprzyk, spolupracuje s rôznymi európskymi mímami aj inými umelcami ([[Pavel Surový]], [[Veronika Vaculíková]]). Každoročne sa zúčastňuje Letného umeleckého sústredenia pod vedením Soni Lužinovej a od roku [[2007]] hlavne pod vedením Natálie Novotnej, kde deti učí základy [[pantomíma|pantomímy]].
Kaspryk taktiež pravidelne vystupuje na medzinárodnom festival pantomímy a pohybových divadiel „PAN“, ktorý bol založený v roku 1994<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O PAN-e – Festival Pan | url = https://www.festivalpan.sk/o-pan-e/ | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = en-US}}</ref>. Tento festival sa koná každoročne v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].
== Filmografia ==
=== Filmy ===
* [[1992]]: ''Strašiak a snežienky''
* [[1996]]: ''Dračie srdce''
* [[1998]]: ''Šmankote, babičko, čaruj!''
* [[2000]]: ''Sokoliar Tomáš''
* [[2022]]: ''Láska hory prenáša''
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=26385}}
* {{Imdb meno|id=5526039}}
* {{Fdb meno|id=24270}}
* {{Kinobox meno|id=43828}}
* [http://www.kasprzyk.sk Osobné stránky Mira Kasprzyka]
* [http://festivalpan.sk Festival pantomímy a pohybového divadla PAN]
{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Kasprzyk, Miroslav}}
[[Kategória:Mímovia]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]]
poxk6xs40t3x7nl4m3cc0nby0c87v7z
Crowne Plaza
0
193369
8207353
8206873
2026-05-02T19:16:36Z
Lalina
22926
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[User_talk:~2026-20335-96|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
8206859
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Crowne Plaza Bratislava (20160110-IMG 3624).jpg|náhľad|Crowne Plaza Bratislava ]]
'''Crowne Plaza by IHG''' je nadnárodná sieť luxusných [[hotel]]ov s kompletnými službami so sídlom v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Zameriava sa na obchodný, rekreačný a kombinovaný [[cestovný ruch]], ktorý sa zvyčajne nachádza v centrách miest, letoviskách, pobrežných mestách alebo v blízkosti hlavných letísk. Značka je súčasťou rodiny značiek ''IHG Hotels & Resorts'', ktorá zahŕňa ''InterContinental'' Hotels & Resorts a ''[[Holiday Inn]]'' Hotels & Resorts, a pôsobí v takmer 100 krajinách s viac ako 400 hotelmi a 110 000 izbami.<ref>{{Cite web
|title=Crowne Plaza Hotels & Resorts
|url=https://www.ihgplc.com/en/our-brands/crowne-plaza
|access-date=2023-11-15
|website=development.ihg.com}}</ref>
== Dejiny ==
Holiday Inn Crowne Plaza bol založený v roku [[1983]] ako sesterská značka spoločnosti [[Holiday Inn]].<ref>{{Cite news
| url=https://www.nytimes.com/1984/10/08/business/a-segmenting-hotel-market.html
| title=A Segmenting Hotel Market
| newspaper=The New York Times
| date=8 October 1984
| last1=Daniels
| first1=Lee A. }}</ref><br>
Prvý hotel Holiday Inn Crowne Plaza bol otvorený v tom istom roku v meste [[Rockville]] v americkom štáte [[Maryland]].<ref name=":0">{{Cite web
|date=2008-02-19
|title=Crowne Plaza Fact Sheet
|url=https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf
|archive-url=https://web.archive.org/web/20221118103313/https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf
|archive-date=2022-11-18
|access-date=2026-03-13
|website=www.anaihghotels.co.jp}}</ref> V roku [[1988]] spoločnosť ''Bass PLC'' (dnes ''InterContinental Hotels Group'') kúpila spoločnosť ''Holiday Corporation'' a v roku [[1994]] bola značka premenovaná na ''Crowne Plaza Hotels''.<ref name=":0" /> V roku [[1999]] otvoril Crowne Plaza svoj prvý európsky hotel na [[portugalsko]]m ostrove [[Madeira]].<ref name=":0" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Crowne Plaza (Bratislava)]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Crowne Plaza|1343298724}}
[[Kategória:Podniky v Spojenom kráľovstve]]
[[Kategória:Hotely]]
[[Kategória:Podniky založené v 1983]]
gcdzm9ljgptg93p5su4uz6wggavmu8m
8207367
8207353
2026-05-02T19:41:26Z
~2026-20335-96
290941
Revízia [[Special:Diff/8207353|8207353]] používateľa [[Special:Contributions/Lalina|Lalina]] ([[User talk:Lalina|diskusia]]) bola vrátená
8207367
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Crowne Plaza Bratislava (20160110-IMG 3624).jpg|náhľad|Crowne Plaza Bratislava ]]
'''Crowne Plaza by IHG''' je nadnárodná sieť luxusných [[hotel]]ov s kompletnými službami so sídlom v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Zameriava sa na obchodný, rekreačný a kombinovaný [[cestovný ruch]], ktorý sa zvyčajne nachádza v centrách miest, letoviskách, pobrežných mestách alebo v blízkosti hlavných letísk. Značka je súčasťou rodiny značiek [[IHG Hotels & Resorts]], ktorá zahŕňa [[InterContinental]] Hotels & Resorts a [[Holiday Inn]] Hotels & Resorts, a pôsobí v takmer 100 krajinách s viac ako 400 hotelmi a 110 000 izbami.<ref>{{Cite web |title=Crowne Plaza Hotels & Resorts |url=https://www.ihgplc.com/en/our-brands/crowne-plaza |access-date=2023-11-15 |website=development.ihg.com}}</ref>
== Dejiny ==
Holiday Inn Crowne Plaza bol založený v roku [[1983]] ako sesterská značka spoločnosti [[Holiday Inn]].<ref>{{Cite news | url=https://www.nytimes.com/1984/10/08/business/a-segmenting-hotel-market.html | title=A Segmenting Hotel Market | newspaper=The New York Times | date=8 October 1984 | last1=Daniels | first1=Lee A. }}</ref> Prvý hotel Holiday Inn Crowne Plaza bol otvorený v tom istom roku v meste [[Rockville]] v americkom štáte [[Maryland]].<ref name=":0">{{Cite web |date=2008-02-19 |title=Crowne Plaza Fact Sheet |url=https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf |archive-url=https://web.archive.org/web/20221118103313/https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf |archive-date=2022-11-18 |access-date=2026-03-13 |website=www.anaihghotels.co.jp}}</ref> V roku 1988 spoločnosť Bass PLC (dnes [[InterContinental Hotels Group]]) kúpila spoločnosť Holiday Corporation a v roku 1994 bola značka premenovaná na Crowne Plaza Hotels.<ref name=":0" /> V roku 1999 otvoril Crowne Plaza svoj prvý európsky hotel na [[portugalsko]]m ostrove [[Madeira]].<ref name=":0" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Crowne Plaza (Bratislava)]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Crowne Plaza|1343298724}}
[[Kategória:Podniky v Spojenom kráľovstve]]
[[Kategória:Hotely]]
[[Kategória:Podniky založené v 1983]]
t9vd382css1mo9g2uutnsmqgbb1yxb8
Iker Casillas
0
196348
8207318
8019684
2026-05-02T18:14:05Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207318
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Iker Casillas
| foto = Iker Casillas.jpg
| popis = Iker Casillas v drese FC Porto
| celé meno = Iker Casillas Fernández
| prezývka = San Iker (Svätý Iker)
| dátum narodenia = {{dnv|1981|5|20}}
| miesto narodenia = [[Madrid]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 185 cm
| pozícia = [[Futbalový brankár|brankár]] (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1990 – 1998
| mládežnícke kluby = [[Real Madrid CF|Real Madrid]]
| roky = 1998 – 1999<br />1999<br />1999 – 2015<br />2015 – 2020
| kluby = [[Real Madrid C]]<br />[[Real Madrid Castilla|Real Madrid B]]<br />[[Real Madrid CF|Real Madrid]]<br />[[FC Porto]]
| zápasy(góly) = 26 (0)<br />4 (0)<br />510 (0)<br />116 (0)
| reprezentačné roky = 1996 – 2016
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 167 (0)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Iker Casillas Fernández''' (* [[20. máj]] [[1981]], [[Madrid]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky [[futbalový brankár]], ktorý je považovaný za jedného z najlepších brankárov v histórii futbalu. Väčšinu svojej kariéry strávil v klube [[Real Madrid CF]], s ktorým vyhral všetky dostupné trofeje, a kariéru ukončil v portugalskom [[FC Porto]].
Ako kapitán priviedol španielsku reprezentáciu k historickému "treble" – víťazstvu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] (kde získal Zlatú rukavicu) a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]].
== Klubová kariéra ==
=== Real Madrid ===
Casillas je odchovancom Realu Madrid, v ktorého akadémii pôsobil od roku 1990. V prvom tíme debutoval v roku 1999 a už ako 19-ročný nastúpil vo finále Ligy majstrov, čím sa stal najmladším brankárom v histórii, ktorý túto súťaž vyhral. Za Real Madrid odohral celkovo 725 oficiálnych zápasov počas 16 sezón a získal s ním 5 titulov v [[La Liga|La Lige]] a 3 trofeje v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]].
=== FC Porto a koniec kariéry ===
V lete 2015 prestúpil do [[FC Porto]]. Dňa 1. mája 2019 utrpel počas tréningu infarkt myokardu. Hoci sa úspešne zotavil a bol súčasťou tímu, do súťažného kolotoča sa už nevrátil. Oficiálne ukončenie hráčskej kariéry oznámil 4. augusta 2020.
== Reprezentačná kariéra ==
Casillas je s 167 štartmi jedným z najviac vyťažovaných hráčov španielskej histórie. Debutoval v roku 2000 a zúčastnil sa štyroch svetových a štyroch európskych šampionátov. Je držiteľom rekordu v počte čistých kont na reprezentačnej úrovni.
== Aktuálna situácia (2026) ==
V roku 2026 Iker Casillas pôsobí ako zástupca generálneho riaditeľa nadácie Realu Madrid (''Fundación Real Madrid''). Aktívne sa venuje aj svojej investičnej firme a akadémii pre brankárov. Je pravidelným futbalovým analytikom pre španielske a medzinárodné televízie počas veľkých turnajov a angažuje sa v digitálnych športových projektoch, ako je napríklad Kings League.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Real Madrid'''
** [[La Liga]] (5): 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12
** [[Copa del Rey]] (2): 2010/11, 2013/14
** [[Liga majstrov UEFA]] (3): 1999/2000, 2001/02, 2013/14
** [[Majstrovstvá sveta vo futbale klubov]] (1): 2014
* '''FC Porto'''
** [[Primeira Liga]] (1): 2017/18
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (1): 2010
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (2): 2008, 2012
=== Individuálne ===
* Najlepší brankár sveta podľa IFFHS: 2008, 2009, 2010, 2011, 2012
* Zlatá rukavica MS 2010
* Zaradenie do Tímu roka UEFA (6x)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Iker Casillas}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{DEFAULTSORT:Casillas, Iker}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví brankári]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči FC Porto]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
hxq7ci8k5dz18nwqwwv6s3uziqep40k
Deco
0
196372
8207215
7413145
2026-05-02T13:49:34Z
SlovakWikiEditor
255480
doplnenie výhonku
8207215
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalista
| meno = Deco
| foto = Deco 21dec2006.jpg
| popis = Deco v drese Barcelony počas MS klubov 2006
| celé meno = Anderson Luís de Souza
| prezývka = ''O Mágico'' (Mág)
| dátum narodenia = {{dnv|1977|8|27}}
| miesto narodenia = [[São Bernardo do Campo]]
|štát =[[Brazília]]
| výška = 174 cm
| pozícia = [[Záložník (futbal)|Útočný stredopoliar]]
| mládežnícke kluby = [[Nacional Atlético Clube|Nacional]]
| roky = 1996 – 1997<br />1997 – 1998<br />1998 – 1999<br />1999 – 2004<br />2004 – 2008<br />2008 – 2010<br />2010 – 2013
| kluby = [[Sport Club Corinthians Paulista|Corinthians]]<br />[[FC Alverca]]<br />[[Salgueiros]]<br />[[FC Porto]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Chelsea FC]]<br />[[Fluminense FC|Fluminense]]
| zápasy(góly) = 2 (0)<br />32 (13)<br />12 (2)<br />148 (32)<br />113 (11)<br />43 (5)<br />56 (2)
| národné mužstvo = {{PRT}}
| reprezentačné roky = 2003 – 2010
| reprezentačné zápasy(góly) = 75 (5)
| pkupdate = koniec kariéry
}}
'''Anderson Luís de Souza''' (* [[27. august]] [[1977]], [[São Bernardo do Campo]], [[Brazília]]), známy pod umeleckým menom '''Deco''', je bývalý profesionálny futbalista brazílskeho pôvodu, ktorý reprezentoval [[Portugalsko]]. V súčasnosti pôsobí ako [[športový riaditeľ]] v španielskom klube [[FC Barcelona]].
== Klubová kariéra ==
=== FC Porto a európsky prielom ===
V [[FC Porto]] sa pod vedením [[José Mourinho|Josého Mourinha]] stal herným architektom. V sezóne 2002/03 vyhral s tímom „treble“ (domácu ligu, pohár a [[Pohár UEFA]]). O rok neskôr doviedol Porto k triumfu v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]], pričom vo finále proti [[AS Monaco FC|Monacu]] strelil gól. V roku 2004 bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja podľa [[UEFA]].
=== FC Barcelona (2004 – 2008) ===
V lete 2004 prestúpil do [[FC Barcelona]] za 15 miliónov eur. Počas štyroch sezón na [[Camp Nou]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou tímu:
* '''Sezóny 2004/05 a 2005/06:''' Deco získal dva po sebe idúce tituly v [[La Liga|La Lige]]. V roku 2006 pomohol tímu vyhrať Ligu majstrov po víťazstve nad [[Arsenal FC]]. V ankete [[Zlatá lopta]] 2004 skončil na druhom mieste.
* '''Herný vplyv:''' Hoci bol kreatívnym hráčom, tréner [[Frank Rijkaard]] oceňoval jeho taktickú disciplínu a schopnosť napádať súpera, čo umožňovalo viac slobody pre [[Ronaldinho|Ronaldinha]].
* '''Odchod:''' Po príchode [[Pep Guardiola|Pepa Guardiolu]] v roku 2008 bol spolu s Ronaldinhom označený za hráča, ktorý už nezapadá do novej koncepcie tímu, a klub ho predal do Anglicka.
=== Chelsea (2008 – 2010) ===
V júni 2008 podpísal zmluvu s [[Chelsea FC]], kde sa opäť stretol s trénerom [[Luiz Felipe Scolari|Luizom Felipem Scolarim]].
* Pri svojom debute v [[Premier League]] proti [[Portsmouth FC]] strelil gól z 30 metrov a okamžite bol vyhlásený za hráča mesiaca.
* Napriek sľubnému štartu ho neskôr trápili zranenia. Pod vedením [[Carlo Ancelotti|Carla Ancelottiho]] však v sezóne 2009/10 prispel k zisku historického „Double“ (víťazstvo v lige aj v [[FA Cup|FA Cupe]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Deco's Chelsea profile | url = https://www.chelseafc.com/en/about-chelsea/history/former-players/deco | vydavateľ = chelseafc.com | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Reprezentačná kariéra ==
Deco prijal portugalské občianstvo v roku 2003, čo vyvolalo kontroverzie (proti bol napríklad [[Luis Figo]]). Hneď v debute proti [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílii]] však rozhodol o výhre 2 : 1.
* Bol kľúčovým hráčom na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Euro 2004]], kde Portugalsko skončilo strieborné.
* Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] pomohol tímu k 4. miestu, pričom bol mužom zápasu v osemfinálovej „bitke o Norimberg“ proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]].
== Funkcionárska kariéra ==
Po ukončení hráčskej kariéry sa venoval skautingu a zastupovaniu hráčov. V auguste 2023 bol oficiálne vymenovaný za športového riaditeľa FC Barcelona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Deco, new FC Barcelona sporting director | url = https://www.fcbarcelona.com/en/news/3636306/deco-new-fc-barcelona-sporting-director | vydavateľ = fcbarcelona.com | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref> Vo funkcii nahradil Mateu Alemanyho. Má na starosti prestupovú politiku klubu a úzku spoluprácu s trénerským štábom, pričom jeho vplyv bol kľúčový pri angažovaní hráčov ako [[Vitor Roque]] alebo pri rokovaniach o zmluvách mladých talentov z [[La Masia]].
== Úspechy ==
* '''FC Porto:''' Liga majstrov UEFA (2004), Pohár UEFA (2003), 3x [[Primeira Liga]]
* '''FC Barcelona:''' Liga majstrov UEFA (2006), 2x [[La Liga]], 2x [[Španielsky superpohár]]
* '''Chelsea:''' Premier League (2010), 2x FA Cup
* '''Individuálne:''' Futbalista roka UEFA (2004), 2x Najlepší stredopoliar UEFA (2004, 2006)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.transfermarkt.com/deco/profil/spieler/8564 Profil na Transfermarkt]
* [https://www.fcbarcelona.com/en/club/organisation-and-strategic-plan/sporting-management Profil športového manažmentu na FCBarcelona.com]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Deco}}
[[Kategória:Portugalskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Chelsea FC]]
[[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]]
[[Kategória:Športoví manažéri]]
a53ragkyqh7q0y189i1w40x440d0wwt
Anton Rašla
0
198919
8207403
8189300
2026-05-02T20:14:32Z
Martingazak
234259
Linka
8207403
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Anton Rašla
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský právnik, vojenský prokurátor a vysokoškolský pedagóg
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[15. september]] [[1911]]
| Miesto narodenia = [[Pavlice (okres Trnava)|Pavlice]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|2007|5|17|1911|9|15}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slováci|slovenská]]
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka = prokurátor v procese s [[Jozef Tiso|J. Tisom]]
| Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta Univerzity Komenského]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Generálmajor|genmjr.]]<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://forum.valka.cz/topic/view/90492/Rasla-Anton|titul=Rašla, Anton|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=valka.cz|dátum vydania=}}</ref> [[docent|doc.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/NU1972-73/nu1972-73_07-marec.pdf|titul=Naša univerzita marec 1973|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=uniba.sk|dátum vydania=}}</ref> [[Doktor práv|JUDr.]] '''Anton Rašla''' (* [[15. september]] [[1911]], [[Pavlice (okres Trnava)|Pavlice]] – † [[17. máj]] [[2007]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[právnik]], vojenský [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|prokurátor]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Bol poľným prokurátorom počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a po skončení vojny jedným z troch prokurátorov pri [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučnom]] [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procese]] s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]].
== Životopis ==
=== Profesionálne začiatky a povstanie ===
Narodil sa v obci Pavlice v [[Trnava (okres)|okrese Trnava]]. V roku [[1936]] úspešne absolvoval štúdium práva na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Už počas štúdia sa stal členom rôznych ľavicových študentských združení, ako boli Združenie sociálnodemokratických akademikov. V roku [[1932]] sa stal členom [[Česká strana sociálnodemokratická|Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej]], od roku [[1944]] bol členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-Slovenska]]. Počas [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] začal pracovať v Robotníckych novinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.databazeknih.cz/zivotopis/anton-rasla-62609|titul=Anton Rašla|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=databazeknih.cz|dátum vydania=}}</ref> Aby mohol pracovať v štátnych službách, no súčasne nemusel ako komunista vstúpiť do [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], vstúpil do armády a v roku [[1939]] sa tak stal sudcom vojenských súdov v Bratislave, Poprade a Banskej Bystrici. Po napadnutí [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] pôsobil na fronte na poľnom súde, kde bol svedkom [[Masaker v bani Salina|zločinov Sovietskeho zväzu]] ako aj zločinov nemeckých a [[Zločiny slovenských vojakov na východnom fronte|slovenských vojakov]]. Po návrate z frontu sa napriek svojmu postaveniu začal podieľať na príprave povstania. Jeho činnosť však bola odhalená a bol tak na krátko uväznený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.sme.sk/c/3315321/anton-rasla-obavany-prokurator-do-vazenia-posielal-a-tam-aj-skoncil.html/zivotopis/anton-rasla-62609|titul=Anton Rašla - Obávaný prokurátor do väzenia posielal, a tam aj skončil|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref> Počas SNP pôsobil ako poľný prokurátor. V tejto pozícii sa zaslúžil o vyšetrenie [[Masaker v Hájnikoch|vraždy 11 ľudí]] (medzi nimi aj kňaza [[Anton Šalát|Antona Šaláta]]) spáchanej partizánmi [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. brigády M.R. Štefánika]] v [[Masaker v Hájnikoch|Hájnikoch]], dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení. Taktiež sa stal poslancom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]]. Po ústupe do hôr sa na západnom Slovensku zúčastnil organizovania partizánskych akcí a začiatkom februára 1945 s [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]] prešiel [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron|cez front pri Hrone]].
===V retribučných procesoch===
Po skončení vojny sa začal zaoberať spravodajskou činnosťou, následne sa stal námestníkom generálneho prokurátora. Snažil sa postaviť pred súd [[Karol Pazúr|Karola Pazúra]], páchateľa [[Přerovská tragédia|Přerovskej tragédie]]<ref name="Rasla">Anton Rašla, Spomienky spoza mreží (Vidas Banská Bystrica 1998) str. 93-101</ref>.{{#tag:ref|[[Karol Pazúr]] bol za masovú vraždu odsúdený na 12 rokov. Anton Rašla sa proti absurdne nízkemu trestu odvolal. [[Karol Pazúr|Pazúr]] si vinu nepripúšťal a sám sa pokladal za obeť politických procesov. Pri príležitosti 25. výročia SNP sa v [[Sušice|Sušici]] [[Karol Pazúr|Pazúr]] ako vedúci delegácie [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Zväzu protifašistických bojovníkov]] stretol s Rašlom, ktorému podával ruku (!) so slovami ''„Ja vám odpúšťam{{--}}to bola vtedy taká doba.“''<ref name="Rasla"/>{{rp|98}}|group=pozn.}} Pol roka pred začiatkom [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného procesu]] s bývalým prezidentom [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] sa vrátil do Bratislavy a začal sa pripravovať na toto súdne konanie. Obžalobu pripravoval spolu s [[Ľudovít Rigan|Ľudovítom Riganom]] a [[Juraj Šujan|Jurajom Šujanom]], ktorí boli v procese prokurátormi spolu s ním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/153439-lutost-mohla-tisovi-zachranit-zivot/|titul=Ľútosť mohla Tisovi zachrániť život|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=}}</ref> Proces sa začal [[2. december|2. decembra]] [[1946]] a odsudzujúci rozsudok bol vynesený [[15. apríl]]a [[1947]]. Tiso bol odsúdený na smrť a popravený (obesený) v skorých ranných hodinách [[18. apríl]]a [[1947]] na dvore [[Justičný palác (Bratislava)|Justičného paláca]] v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/463079/sano-mach-sa-na-sude-zrutil-tisa-nezlomili-ani-zabery-z-osviencimu/|titul=Šaňo Mach sa na súde zrútil, Tisa nezlomili ani zábery z Osvienčimu|dátum prístupu=2017-12-13|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=2012-02-07}}</ref>
V roku [[1948]] napísal list advokátskej komore, vďaka ktorému nevyčiarkli zo zoznamu advokátov obhajcu Jozefa Tisa JUDr. [[Ernest Žabkay|Ernesta Žabkaya]], ktorý začal byť v danej dobe cieľom perzekúcie.<ref>RAŠLA, Anton; ŽABKAY, Ernest. ''Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho''. Bratislava : Tatrapress, 1990, s. 240-241.</ref> Na druhej strane pripravoval a bol určený za spravodajcu návrhu Nariadenia č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov, kde obhajoval predĺženie pôsobnosti [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovných a sústreďovacích táborov]] umožňujúcich zadržiavať bez súdu odporcov režimu.<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|87}}
===V politických procesoch===
Na prelome 40. a 50. rokov bol [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|prokurátorom]] vo viacerých vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesoch]] voči ľuďom nepohodlným [[Komunistický režim|komunistickému režimu]] vrátane takých, v ktorých boli vynesené [[Trest smrti|rozsudky smrti]].
Ako prokurátor v procese ''„Dušan Viest a spol.“'' žaloval synovca generála [[Rudolf Viest|Viesta]], Dušana Viesta, štyroch ďalších rodinných príslušníkov [[Rudolf Viest|Viesta]] a štyri ďalšie osoby za pokus zločinu prípravy úkladov podľa § 65 Trestného zákona, keďže sa dohodli, že utečú ilegálne do zahraničia, a dňa [[30. máj|30. mája]] [[1948]] sa pokúsili ilegálne pri Petržalke prekročiť štátnu hranicu. Odsúdení boli spolu na vyše 17 rokov odňatia slobody a konfiškáciu majetku.<ref name="Bohm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto ste, generál Rašla? | url = http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/dejiny-23.htm | dátum prístupu = 2026-01-23 | priezvisko = Bőhm | meno = Tibor}}</ref>
[[8. október|8. októbra]] [[1949]] Rašla opdal obžalobu na štátny súd v Bratislave na Pavla Kalinaja a Bernarda Jaška, ktorí podľa obžaloby mali dodávať dr. Buzalkovi a ďalším kňazom tajné správy o chystaných akciách proti cirkvi. Rozsudkom zo [[4. november|4. novembra]] [[1949]] boli Kalinaj a Jaško odsúdený na trest smrti povrazom. Zástupca štátnej prokuratúry odporúčal pre obidvoch milosť a súd milosť obidvom odporučil udeliť, nakoľko odsúdení správy nakoniec neodovzdávali. Najvyšší súd v Prahe odvolanie obvinených zamietol s prihliadnutím na zostrenie triedneho boja. Rovnako žiadostiam o milosť nebolo vyhovené. Popravy boli vykonané [[17. február|17. februára]] [[1951]].<ref name="Bohm"/>
Rašla bol hlavným prokurátorom v procese ''„[[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.|Albert Púčik a spol.]]“''. V ňom boli [[Anton Tunega]], Eduard Tesár a Albert Púčik odsúdení na [[doživotný trest odňatia slobody|doživotie]], Rašla sa však voči rozsudku odvolal. Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]] jeho odvolaniu vyhovel a odsúdil všetkých troch na [[trest smrti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.sme.sk/c/155931/general-rasla-bol-zalobcom-v-politickych-procesoch.html|titul=Generál Rašla bol žalobcom v politických procesoch|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>
=== Obeť straníckych čistiek, rehabilitácia a posledné roky ===
Už od roku [[1949]] samotného Rašlu rozpracovávala [[Štátna bezpečnosť]] v rámci kampane proti takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Rychlík
| meno = Jan
| odkaz na autora = Jan Rychlík
| titul = Češi a Slováci ve 20. století : spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992
| vydanie text = Vyd. ve Vyšehradu 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů; Vyšehrad
| rok = 2012
| isbn = 978-80-87211-59-5
| isbn2 = 978-80-7429-133-3
| počet strán = 677
| strany = 339{{--}}400
}}</ref> V roku [[1950]] bol prinútený ku tzv. „sebakritike“ pre jeho „buržoázny nacionalizmus“. V roku [[1954]] bol Rašla vo vykonštruovanom procese odsúdený za údajnú spoluprácu s cudzími spravodajskými službami na doživotný trest odňatia slobody. Vo väzení však strávil iba dva roky. Po prepustení bol o niečo neskôr v roku [[1957]] odsúdený znova, tento raz v [[Proces s Michalom Tušerom a spol.|procese s tzv. trockistami]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.noveslovo.sk/node/28479|titul=Kultúra a totalitná moc|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171222051016/http://www.noveslovo.sk/node/28479|dátum archivácie=2017-12-22}}</ref> Z väzenia bol opätovne prepustený v priebehu roka 1958.<ref name="r1" />
Po prepustení z väzenia si urobil opäť maturitu, následne pracoval v stavebnom podniku, neskôr vo Vojenskom historickom ústave. Rehabilitáciu dosiahol v roku [[1964]]. Vďaka tomu mohol začať pracovať znova v právnej oblasti. Začal teda pôsobiť na Katedre trestného práva [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]], kde sa mu podarilo habilitovať na [[docent]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.noveslovo.sk/node/27846|titul=Životné osudy Antona Rašlu|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171222050750/http://www.noveslovo.sk/node/27846|dátum archivácie=2017-12-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/NU1971-72/nu1971-72_02-oktober.pdf|titul=Naša univerzita október 1971 JUBILEÁ|dátum prístupu=2017-12-17|vydavateľ=uniba.sk|dátum vydania=}}</ref> Potom ešte pôsobil do roku [[1984]] na Katedre trestného práva [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.upjs.sk/public/media/15050/O9.02.htm|titul=Fakulty a ústavy UPJŠ|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=upjs.s|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170919091836/https://www.upjs.sk/public/media/15050/O9.02.htm|dátum archivácie=2017-09-19}}</ref> Po roku [[1989]] vydal niekoľko memoárových titulov. V posledných rokoch života bol pripútaný na invalidný vozík. Zomrel vo veku nedožitých 96 rokov.
== Dielo ==
* Tiso a povstanie (Pravda, Bratislava, 1947)
* Civilista v armáde (Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava 1967, 186 s.)
* Neporazená armáda ([[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] 1969, 83 s.).
* Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva (Vydavateľstvo SAV 1969, 166 s.)
* Proces s dr. J. Tisom. Spomienky obžalobcu A. Rašlu a obhajcu E. Žabkayho (Tatrapress, Bratislava 1990)
* Inkvizícia nezomiera (Obzor, Bratislava 1991)
* Legendy o Tisovi; In: Pokus o politický a osobný profil Jozefa Tisu, Historický ústav SAV 1992. 380 s.
* Spomienky spoza mreží (Vidas, [[Banská Bystrica]] [[1998]])
* Zastupoval som československý štát (Privatpress, Prešov 1999)
== Anton Rašla vo filme ==
Postava Antona Rašlu sa objavuje v päťdielnej sérii ''Roky prelomu'' (1989 - réžia [[Andrej Lettrich]]), ktorá sleduje vývoj na Slovensku od marca 1945 až po [[Februárový prevrat|nástup komunistov k moci]]. Obsahom 3. časti série je najmä proces s Jozefom Tisom a vyriešenie otázky, čo s ním, či má Tiso dostať trest smrti, alebo milosť. Antona Rašlu hrá slovenský herec [[Peter Rúfus]].
== Poznámka ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.sme.sk/c/3315321/anton-rasla-obavany-prokurator-do-vazenia-posielal-a-tam-aj-skoncil.html Anton Rašla - Obávaný prokurátor do väzenia posielal, a tam aj skončil]
* [http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/dejiny-23.htm JUDr. Tibor Böhm: Kto ste, generál Rašla?]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Rašla, Anton}}
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]
[[Kategória:Slovenskí generáli]]
[[Kategória:Česko-slovenskí generáli]]
[[Kategória:Slovenskí prokurátori]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Osobnosti z Pavlíc]]
t7jpe5eqfj6w1fj6hlwva0dc8e395g1
Sergio Ramos
0
199324
8207322
8174653
2026-05-02T18:33:02Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207322
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Sergio Ramos
| foto = Sergio Ramos Interview 2021.jpg
| popis = Ramos v roku 2021
| celé meno = Sergio Ramos García
| prezývka = El Capitán, SR4
| dátum narodenia = {{dnv|1986|3|30}}
| miesto narodenia = [[Camas]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 184 cm
| pozícia = [[Obranca (futbal)|stredný obranca]]
| mládežnícke roky = 1992 – 1996<br />1996 – 2003
| mládežnícke kluby = Camas CF<br />[[Sevilla FC]]
| roky = 2003 – 2004<br />2004 – 2005<br />2005 – 2021<br />2021 – 2023<br />2023 – 2024<br />2025 –
| kluby = [[Sevilla Atlético]]<br />[[Sevilla FC]]<br />[[Real Madrid CF|Real Madrid]]<br />[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]<br />[[Sevilla FC]]<br />[[San Diego FC]]
| zápasy(góly) = 26 (2)<br />39 (2)<br />469 (72)<br />45 (4)<br />28 (3)<br />0 (0)
| reprezentačné roky = 2005 – 2021
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 180 (23)
| pkupdate = 2. máj 2026
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Sergio Ramos García''' (* [[30. marec]] [[1986]], Camas, [[Španielsko]]) je španielsky profesionálny futbalista, ktorý hrá na pozícii stredného obrancu. Od roku 2025 pôsobí v americkom klube [[San Diego FC]] v súťaži [[Major League Soccer|MLS]]. Ramos je považovaný za jedného z najlepších obrancov všetkých čias, známy svojím vodcovstvom, fyzickou hrou a schopnosťou strieľať dôležité góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sergio Ramos: The greatest defender in history? | url = https://www.uefa.com | vydavateľ = UEFA | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Klubová kariéra ==
=== Sevilla a prestup do Madridu ===
Ramos je odchovancom Sevilly, kde debutoval v roku 2004. V lete 2005 prestúpil do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] za 27 miliónov eur, čo bol vtedy rekord za španielskeho obrancu.
=== Real Madrid (2005 – 2021) ===
V Madride strávil 16 sezón a stal sa ikonou klubu. Ako kapitán priviedol tím k trom po sebe idúcim triumfom v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] (2016, 2017, 2018). Celkovo s Realom vyhral 22 trofejí. Do pamäte fanúšikov sa zapísal najmä vyrovnávajúcim gólom v 93. minúte finále Ligy majstrov 2014 proti Atléticu Madrid, ktorý viedol k zisku "La Décima".
=== PSG a návrat do Sevilly ===
V roku 2021 po vypršaní zmluvy prestúpil do [[Paris Saint-Germain FC|PSG]], kde získal dva tituly v [[Ligue 1]]. Po dvoch rokoch vo Francúzsku sa v septembri 2023 emotívne vrátil do svojho materského klubu [[Sevilla FC]], kde odohral jednu sezónu, aby pomohol klubu v ťažkom období.
=== San Diego FC (2025 – súčasnosť) ===
Po krátkej prestávke v druhej polovici roka 2024 sa Ramos na začiatku roka 2025 upísal novovzniknutému tímu MLS San Diego FC ako ich historicky prvá veľká hviezda (Designated Player). V USA pokračuje vo svojej kariére aj v roku 2026, kde plní úlohu mentora a kapitána tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sergio Ramos joins San Diego FC for 2025 season | url = https://www.mlssoccer.com | vydavateľ = MLS | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Medzinárodná kariéra ==
Ramos je držiteľom rekordu v počte štartov za španielsku reprezentáciu (180 zápasov). Bol kľúčovým pilierom tímu, ktorý vyhral historické "treble": [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]]. Vo februári 2023 oficiálne oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Real Madrid'''
** [[La Liga]] (5): 2006/07, 2007/08, 2011/12, 2016/17, 2019/20
** [[Liga majstrov UEFA]] (4): 2013/14, 2015/16, 2016/17, 2017/18
** [[Majstrovstvá sveta vo futbale klubov]] (4): 2014, 2016, 2017, 2018
* '''Paris Saint-Germain'''
** [[Ligue 1]] (2): 2021/22, 2022/23
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (1): 2010
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (2): 2008, 2012
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sergio Ramos}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{DEFAULTSORT:Ramos, Sergio}}
[[Kategória:Narodenia v 1986]]
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Hráči Sevilla FC]]
[[Kategória:Hráči San Diego FC]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
95k4l57dwww16utqjiqsb6lo4prmuz4
Vladimír Macura
0
200418
8207332
8199669
2026-05-02T18:50:13Z
~2026-26694-56
293650
8207332
wikitext
text/x-wiki
'''Vladimír Macura''' (* [[7. november]] [[1945]], [[Ostrava]] – † [[17. apríl]] [[1999]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] spisovateľ, literárny vedec a kritik. Prekladal z [[estónčina|estónčiny]], usporadúval tiež výbery z diel estónskych básnikov a z poézie [[Petr Bezruč|Petra Bezruča]].
V roku [[1998]] dostal českú „Státní cenu za literaturu“ za ''Guvernantku'' a ''Český sen''. Vo svojom literárnohistorickom výskume sa venoval najmä obdobiu českého národného obrodenia a jeho mýtmi.
== Dielo ==
* ''Občan Monte Christo''
* ''Informátor'' – román
* ''Komandant''
* ''Guvernantka''
* ''Medikus''
* ''Ten, který bude'' – tetralógia (Informátor, Komandant, Guvernantka, Medikus)
{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Macura, Vladimír}}
[[Kategória:Narodenia v 1945]]
[[Kategória:Úmrtia v 1999]]
[[Kategória:Českí spisovatelia]]
[[Kategória:Českí prekladatelia]]
[[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]]
k376q8vgpt55ec79sonoyyspnfrn368
Górnik Zabrze
0
201287
8207351
8181277
2026-05-02T19:15:21Z
Adam Lutostański
30130
/* Športové úspechy */ 7
8207351
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub |
názovklubu = Górnik Zabrze |
obrázok = [[Súbor:600px Rosso Bianco e Blu con G e martelli.png|200px]] |
celýnázov = Klub Sportowy Górnik Zabrze |
prezývka = Górnicy, Trójkolorowi |
založený = [[14. december]] [[1948]] |
štadión = [[Stadion im. Ernesta Pohla]], <br />[[Zabrze]], [[Poľsko]] |
kapacita = 24 563 |
predseda = {{minivlajka|Poľsko}} ? |
tréner = {{minivlajka|Poľsko}} Jan Urban |
liga = [[Ekstraklasa]] |
sezóna = 2024-25 |
pozícia = 9. miesto |
najväčšie úspechy = víťaz PVP 1969
vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|
ľavéplece1=FF0000|telo1=FF0000|pravéplece1=FF0000|trenírky1=FF0000|ponožky1=FFFFFF|
vzor_lp2=|vzor_t2=|vzor_pp2=|
ľavéplece2=0000E0|telo2=0000E0|pravéplece2=0000E0|trenírky2=0000D0|ponožky2=0000E0
}}
[[Súbor:Ernest Pohl Stadium - Zabrze 2.jpg|náhľad|[[Stadion im. Ernesta Pohla]]]]
'''Górnik Zabrze''' ([[Slovenčina|slov.]] ''Baník Zabrze'') je [[Poľsko|poľský]] [[futbal]]ový klub sídliaci v meste [[Zabrze]] v Poľsku. Jeho názov odkazuje na ťažbu uhlia, ktorou je mesto známe. V roku [[2006]] klub kúpila nemecká finančná a investičná spoločnosť [[Allianz]].
== Športové úspechy ==
* ''[[Ekstraklasa|Majster Poľska]] (14):'' 1957, 1959, 1961, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1965/66, 1966/67, 1970/71,1971/72, 1984/85, 1985/86, 1986/87, 1987/88.
* ''Víťaz Poľského pohára (7):'' 1964/65, 1967/68, 1968/69, 1969/70, 1970/71, 1971/72, 2025/26.
== Slávni hráči ==
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jerzy Brzęczek]]
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Roman Gergel]]
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Erik Grendel]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jerzy Gorgoń]]
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Jež]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Ryszard Komornicki]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Kamil Kosowski]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Włodzimierz Lubański]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Stanisław Oślizło]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Arkadiusz Milik]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Andrzej Niedzielan]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Michał Pazdan]]
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Boris Peškovič]]
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Lukas Podolski]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Ernest Pol]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Andrzej Szarmach]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Zygfryd Szołtysik]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jan Urban]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Tomasz Wałdoch]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Józef Wandzik]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.gornikzabrze.pl/ oficiálna stránka klubu]
* [http://www.gornik.zabrze.pl/ neoficiálna stránka klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080625033155/http://www.gornik.zabrze.pl/ |date=2008-06-25 }}
* [http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=101&id_sezon=93 Górnik Zabrze] (90minut.pl)
{{Najvyššia futbalová súťaž v Poľsku}}
[[Kategória:Górnik Zabrze| ]]
[[Kategória:Šport v Zabrze]]
[[Kategória:Poľské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1948]]
5wphj758tmm9gseoe0wni4iwwcrdehl
Diskusia s redaktorom:Teslaton
3
201477
8207558
8205454
2026-05-03T07:22:39Z
KormiSK
91359
/* {{Pracuje sa}} */ nová sekcia
8207558
wikitext
text/x-wiki
<div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;">
Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]] · [[/Archív 2016|2016]] · [[/Archív 2017|2017]] · [[/Archív 2018|2018]] · [[/Archív 2019|2019]] · [[/Archív 2020|2020]] · [[/Archív 2021|2021]] · [[/Archív 2022|2022]] · [[/Archív 2023|2023]] · [[/Archív 2024|2024]] · [[/Archív 2025|2025]]
</div>
{{RIGHTTOC}}
== Prečo vo faktografickom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy? ==
Prečo vo faktografickom úvodnom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy a nie je to v časti Hodnotenia, keď je to vyslovenie polemika a hodnotenia, nie fakty, ale len o individuálnych názoroch?
Polemika o tom, ako niektorí historici hodnotia či to je alebo nie je to alebo tamto vo faktografickom úvode ale nie v sekcií Hodnotenia. Tam majú byť fakty. Nie to čo si kto o tom myslí, nejaký konflikt. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-12144-0|~2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12144-0|diskuse]]) 20:13, 6. január 2026 (UTC)
:1. nie sú tam žiadne individuálne názory, je to jednovetové zhrnutie ohľadom existencie odborných polemík k tej veci, rozsahom plne adekvátne do úvodu. Podrobnejšie sa to dá pokojne rozpísať v niektorej sekcii. 2. ide o konsenzus dosiahnutý po viacerých kolách editačných a diskusných ťahaníc, viď história úprav čl. a príslušné diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:25, 6. január 2026 (UTC)
::Zložené súvetie na tri riadky je ťažko označiť za len jednú vetu. Celá tá "veta" je informácia o nejakej polemike, za čo asi bol odsúdený a ako zdroje sú individálne názory autorov, dosť obmedzený počet. Nie je to faktografický údaj. O každej jednej udalosti je možné tak uviesť, že existujú aj nízory, ktoré si myslia niečo iné. Ale tam má byť len fakt. Z čoho bol obvinený, za čo odsúdený. Nie nejaké hodnotiace úsudky, z akej kategórie to boli zločiny. NA to by mala byť sekcia Hodnotenia, kde napríklad pri Matici sa napíše názor a nasleduje proti názor. V opačnom prípade, je možné úvod rozšíriť aj o informáciu, podľa niektorých historikov, to bol politický proces a iné. V súhrne by nemali byť zdôvodnenia, polemiky. Je tam vymenované z čoho bol obvinený. To je fakt. K čomu je v úvode informácia, že nejaký historici sa nevedia zhodnúť o kvalifikácií skutkov? Rovno tam môže byť polemina, kto si myslel že mal byť súdený, popravený. Za mňa, nemá to čo byť v úvode. Od toho je ďalší text, odstavce. Nie je to spomenuté ani v poprava. Neviem to zaradiť. Tiso bol z niečoho obvinený. To je fakt. Ale čo tam robí diskusia o tom, že historici medzi sebou sa hádajú, o aké asi zločiny išlo? Ako chcete, Tiso nebol súdený ani obvinený podľa Norimberskej charty. Ak by bol, bolo by to presne definované. Mne to príde ako diskusia, bol súdený na základe práva ČSR a niekto tam do toho umelo strčí polemiku, že ak by to bolo podľa Norimbergu, čo by to asi tak mohlo byť. To si myslím, má byť v hodnotení. Nie je to fakt, ale názor. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-12144-0|~2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12144-0|diskuse]]) 20:58, 6. január 2026 (UTC)
== Encyklopedická významnosť ==
Dobrý deň,
v článku o bejzbalovom klube Bratislava Phoenix, ktorý som vytvoril som práve zaznamenal poznámku o nutnosti splniť kritériá významnosti, ktorú ste tam priložili.
Som zmätený, pretože
- ide o bejzbalový klub na Slovensku s dvojročnou históriou (jeden z dvoch, ktoré majú aktuálne svoje heslo, ten druhý je navyše dlhodobo nefunkčný, napriek tomu svoje heslo má)
- a spĺňa podľa mňa podmienku nezávslých zdrojov (aktuality.sk, slovakiabaseball.com, supercup.cz - to všetko sú nezávislé zdroje)
Prosím o upresnenie, aké konkrétne zdroje informácií by mal športový klub spĺňať na to, aby mal zverejnené heslo vo wikipedii.
Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:17, 15. január 2026 (UTC)
Zároveň by som poprosil o vysvetlenie, nakoľko je "nevýznamný" príspevok o športovom klube, ktorý podporuje vo svojej činnosti desiatky mladých ľudí. Ešte raz vďaka --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:19, 15. január 2026 (UTC)
:{{re|Webdoomm|s=1}} Dobrý deň. Zdroje v článku sú momentálne buď primárne (vlastný web, rozhovor s manažérkou), alebo nezávislé, bohužiaľ ale v rozsahu triviálnych zmienok. Prejdite si text odporúčania [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], aké nezávislé zdroje sú potrebné na doloženie encyklopedickej významnosti niečoho. Podpora desiatok mladých ľudí samozrejme spoločensky nevýznamná nie je, realizujete nepochybne prínosnú vec, zo samotnej tejto skutočnosti ale nevyplýva nijak automaticky encyklopedická významnosť. Wikipédia [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|nie je databáza všetkého]], je to všeobecná encyklopédia s nejak postavenými formálnymi kritériami významnosti. Obdobne by ste zrejme neočakávali heslo o mládežníckom športovom klube v papierovej alebo online [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:35, 15. január 2026 (UTC)
::Dobrý deň, ďakujem za odpoveď, vážim si Váš čas aj snahu pomôcť,
::dnes, či zajtra sa pokúsim zamyslieť nad tým, ktoré zdroje ešte doplniť (máme články o našej činnosti aj z ďalších médií), prosím len o zváženie nasledujúcich faktov:
::- Bratislava Phoenix je aktuálne jeden z najrýchlejšie rastúcich bejzbalových klubov na Slovensku (áno, je ich málo, ale práve preto musíme pracovať na popularizácii športu)
::- zároveň je to druhý najväčší baseballový klub v Bratislave (to je skrátka fakt)
::- možnosť relevantných zdrojov je pri kluboch v minoritných športoch na Slovensku nižšia, ako pri hokeji, futbale, či možno ešte basketbale (zmienka na oficiálnej stránke SBF - slovakiabaseball.com nie je podľa mňa triviálnou zmienkou - ale súhlasím - doplním ďalšie)
::- k rozvoju bejzbalu ako takého patrí šírenie povedomia o ňom a podľa mňa presne na to slúži aj wikipedia (inak nemá zmysel prakticky žiaden článok o tomto športe na wikipedii)
::Ešte raz vďaka za konštruktívnu kritiku, článok doplním o ďalšie zdroje --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 13:57, 15. január 2026 (UTC)
:::Dobrý večer,
:::doplnil som zdroje o odkazy na články v sme.sk, trnavskyhlas.sk, slovakiabaseball.com (to je oficiálna stránka Slovenskej bejzbalovej federácie) aj o odkazy na youtube, kde sa nachádzajú reportáže TV JOJ a TV Ružinov (chápem, že toto možno bude problém, ale pre istotu som ich pripojil).
:::Pevne verím, že už je heslo ozdrojované dostatočne, prosím o spätnú väzbu. Ďakujem za spoluprácu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:15, 15. január 2026 (UTC)
::::A dovolím si ešte doplniť príklad na random team a jeho heslo na Wikipedii:
::::[[ŽHK Iskra Banská Bystrica]] - 1 funkčný odkaz na 1 web a predsa existuje
::::podobných hesiel som našiel v priebehu piatich minút niekoľko (aj futbalových), dúfam teda, že sa zhodneme na tom, že heslo o Bratislava Phoenix nielenže spĺňa vyžadované štandardy, ale ich ešte vysoko prekračuje (odkazy na najrelevantnejšie profesionálne národné aj nadnárodné weby, odkazy na mienkotvorné médiá, vlastná prítomnosť na webe) --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:28, 15. január 2026 (UTC)
:::::{{re|Webdoomm|s=1}} Za mňa je významnosť stále diskutabilná, kolega už ale stihol údržbové šablóny z čl. vyhádzať a šport nie je moja doména, takže sa v tom ďalej nejdem angažovať (hoci by tomu podľa mňa prospela [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|diskusia a hlasovanie o poenchaní]], podobne ako aj počinom typu odkazovaná [[ŽHK Iskra Banská Bystrica]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:11, 15. január 2026 (UTC)
::::::Dobrý večer,
::::::tá Iskra je v tom pravdupovediac nevinne, podobne vyzerajú desiatky ďalších hesiel športových klubov (spravil som rýchly rešerš) a nemyslím si, že je cieľom vymazať polovicu športových hesiel na Slovensku.
::::::Pevne verím, že relevantnosť tohto hesla som nielen dokázal, ale aj v budúcnosti dokážem. Bejzbal je šport, ktorý si zaslúži svoje miesto v spoločnosti.
::::::Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 18:35, 15. január 2026 (UTC)
::::::ta Iskra je v tom nevinne - podobne vyzeraju desiatky dalsich clankov o slovenskych kluboch. Inymi slovami, dovolim si tvrdit, ze ak by sa nastaviki pravidla tak tvrdo, s --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:01, 15. január 2026 (UTC)
:::::::Áno, množstvo historických čl. by v takom stave dnes na wiki neprešlo, priority a prístup k vynucovaniu požiadiaviek sa v čase vyvíjajú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:17, 15. január 2026 (UTC)
::::::::Ak sa smiem spýtať, prečo ste označili článok o Bratislava Phoenix na zmazanie? Rozumiem, že nie je Vašou šálkou kávy, ale verím, že som uviedol dosť argumentov proti takýmto krokom. Kroky užívateľa ~2025-42361-29, ktorý ani len nereaguje na moje snahy o diskusiu sú pre Vás dostatočným argumentom? --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:45, 19. január 2026 (UTC)
:::::::::{{re|Webdoomm|s=1}} Je to štandardný postup, ako riešiť revertovacie spory ohľadom ponechania nejakého článku. Práve tam ([[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix|na stránke návrhu]]) je priestor na diskusiu a argumenty pre/proti ponechaniu. Ak prevážia argumenty (a následne platné hlasy) pre ponechanie (resp. presnejšie: stačí ak neprevážia hlasy pre výmaz), bude článok ponechaný a ďalšie ťahanice ukončené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 19. január 2026 (UTC)
:::::::::jj, už som to pochopil. ďakujem za vysvetlenie, svoje základné argumenty som tam uviedol, teším sa na prípadnú diskusiu. --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:51, 19. január 2026 (UTC)
== Obrázky v kalendári ==
Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973 mne tie obrázky] končili pri 23. decembri a boli tam ešte 3 riadky. To isté rok [[2018]], teraz to končí pri 2. novembri a je tam veľa miesta na obrázky. Aký presah máš na mysli (ale vysvetli mi to laicky, pls). Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:27, 15. január 2026 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Pozeral som to znova a má sa to nasledovne: je pravda, že kto používa predvolený skin (nový Vector, cez URL jednorazovo vynútiteľný doplnením parametra <code>?useskin=vector2</code>), ktorý na rozdiel od starších skinov zaviedol limitáciu max šírky obsahového stĺpca (takže sa dlhšie riadky zalomia a tým nafukujú výšku stĺpca oproti stavu bez limitovanej šírky), končia mu portréty aj pred redukciou zhruba na úrovni konca obsahu. Osobne zjavne nie som reprezentatívna vozrka, keďže používam od začiatku dodnes stále Monobook (jednorazovo <code>?useskin=monobook</code>), ktorý limitáciu šírky nemá a vyzerá to v ňom pred redukciou takto: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973&useskin=monobook]. Platí ale, že neprihlásení desktopoví čitatelia (a zrejme aj väčšina prihlásených) to budú vidieť najčastejšie cez defaultný skin, ktorým je nový Vector, takže ak trváš na obrázkoch až po koniec, vráť to prípadne.
:Iná samostatná nevýhoda takého množstva portrétov je ale tá, že v mobilnom zobrazení (ktoré je posledných ~8 rokov medzi bežnými čitateľmi už prevládajúce) je človek pri bežnom zobrazení na výšku na smartfónoch nútený ich všetky preskrolovať, aby sa dopracoval k samotnému obsahu sekcie (keďže tam sú prezentované ako súvislý blok obrázkov nie povedľa, ale pred dotyčnou sekciou). Čo vie byť dosť iritujúce. Aj pre toto má normálne zmysel nepreháňať to s množstvom bezprostredne nadväzujúcich floating obrázkov a v bežnom článku by bol blok takmer dvadsiatich, ako sa postupne stalo bežným v týchto zoznamoch úmrtí, úplne neprijateľný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:19, 15. január 2026 (UTC)
== Kategória:Piesočné duny ==
Nazdar, všetko dobré v tomto roku. Ja len, že pridávanie <nowiki>Kategória:Piesočné duny</nowiki> do článkov o púšťach je presne to isté, ako pridávanie <nowiki>Kategória:Kolesá</nowiki> k článkom o jednotlivých automobiloch. Netreba to robiť. Poopravujem to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:24, 15. január 2026 (UTC)
:{{re|Pelex|s=1}} Tak nie každá púśť je zrejme piesočná, sú aj iné typy púští. Niekde to majú riešené podkategóriou [[:en:Category:Ergs|ergs]] ([[:cs:Kategorie:Ergy|ergy]]), ktorá potom je radená (aj) v tejto pieskovodunovej. Nevedel som ale jednak, či sa ten výraz používa aj na Slovensku, plus mi tú kat. neprišlo nutné podrobnejšie štrukturovať ani z pohľadu počtu hesiel, ktoré tam na skwiki momentálne má zmysel radiť. Ale uprav ako uznáš, samozrejme, máš na to asi lepšie predpoklady. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 15. január 2026 (UTC)
== Twinkle ==
Ahoj, pár dní dozadu som sa dozvedel o existencii [[En:Wikipedia:Twinkle|Twinkle]], malo by zmysel niečo také importovať aj u nás? Resp. stálo by to za námahu spustiť to? S prekladmi atp. by som prípadne pomohol, keby na to došlo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:59, 18. január 2026 (UTC)
:{{re|KormiSK|s=1}} Importovať myslíš ako zavádzať ho sem ako oficiálny admin gadget, zavádzateľný zapnutím v nastaveniach? Neviem, nevyzerá to byť zrovna lightweight projekt, pozrám že odorúčaný postup deploymentu majú momentálne riešený už samostatným Node.js projektom ([https://github.com/wikimedia-gadgets/twinkle-starter twinkle-starter]) len na vygenerovanie všetkých závislostí, čo treba následne narvať do lokálneho MW projektu. Plus následne to potom treba aj udržiavať, inak to zastará.
:Ako osobne mi nechýba, čiastkové veci sa dajú automatizovať custom skriptami a nemám pocit, že by tu flow admin akcií bol taký, že by boli na efektívne zvládanie vyložene nutné gadgety.
:Ak máš záujem ho používať, bolo by zrejme dobré vyskúšať si ho najprv cez user script (kde ale upozorňujú, že môže byť problém so spoľahlivosťou zavádzania), prípadne na wiki kde je dostupný. Resp. potom [[Redaktor:OJJ|OJJ]] aj niektorí globálni patrolleri používajú fork [[:m:User:Xiplus/TwinkleGlobal|TwinkleGlobal]], ktorý ak správne rozumiem poskytuje nejakú podmožinu Twinkle funkcionalít naprieč všetkými projektami, pričom ho stačí zaviesť si centrálne. Neviem ale ako je to s jeho lokalizovateľnosťou, otagované zhrnutia čo evidujem na rôznych projektoch sú spravidla v angličtine. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:24, 18. január 2026 (UTC)
::Áno, presne to som myslel. A presne som si nebol istý, či teda vlastne poskytuje niečo, čo by sme úplne využili; viem, že OJJ má kopu gadgetov, ale na vkladanie {{tl|Exp}} či {{tl|UU}} to vyložene nepotrebujem. Skôr napr. by to napr. bolo zaujímavé, ak to urobí celý proces nominácie na zmazanie (článok, stránka, i upozornenie na WP:SNZ). Ten GitHub som práve zaregistroval, preto som si vravel, že by to nemuselo byť úplne náročné; ale GitHub či inštaláciu týchto vecí úplne detailne neovládam a v JS nie som vôbec expert. Dík za názor teda, nechám to nateraz tak. Možno sa na to niekedy mrknem lokálne. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:28, 18. január 2026 (UTC)
:::{{re|KormiSK|s=1}} GitHub len hostuje repo, ten Node.js projekt si odtiaľ lokálne naklonuje (alebo prosto len stiahne) a spustí ten, kto plánuje Twinkle závislosti na nejakej wiki zakladať alebo aktualizovať. Plus teda lokalizáciu by bolo potrebné spáchať (s Twinkle prefixom je na TW zhruba [https://translatewiki.net/w/i.php?limit=500&search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fen&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1&searchToken=5mbs76fckdl9yqvnwyk17i788 400 položiek], pričom cs lokalizácia ako najpohodlnejší vzor vyzerá že existuje len v štádiu čiastkových pokusov [https://translatewiki.net/w/i.php?search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fcs&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1]) a predpokladám že aj nejakú konfiguráciu, zahŕňajúcu miestne varianty údržbových a upozorňovacích šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:46, 18. január 2026 (UTC)
::<small>Kdysi dávno jsem to překládal do češtiny a převáděl určité funkcionality, ale pak to nějak technicky přestalo fungovat, tak jsem na větší aktivity v tomto rezignoval. Nabízelo to zejména pár tlačítek navíc, de facto různé způsoby vrácení zpět, rollback se shrnutím, redirect na diskusi atd. Pak to třeba nabízí rychlé srovnávání revizí a přednastavené šablony na rychlé smazání (které – když už jsem správcem na obou projektech – logicky nepotřebuji). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 17:09, 18. január 2026 (UTC)</small>
== [[Rebeka Cully]] ==
Zdar! Upravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rebeka_Cully&diff=prev&oldid=8156196 tvoju úpravu]. Manželov profil na olympic.sk nedokladoval info v článku. Rovnako treba citovať info podľa toho odkiaľ pochádzajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:37, 29. január 2026 (UTC)
:{{re|Jetam2|s=1}} Neodmazávaj ho odtiaľ pls., dokladá nezávisle, že bol profesionálny cestný cyklista (+ klub). A teda vďaka za zasvätený výklad, no kvôli takejto chobotine mi pls. fakt pokiaľ možno nepíš, je to stata času na oboch stranách. Obzvlášť nie, keď ide o úpravu, dopĺňajúcu množstvo aspektov, ktoré si jej tam v rámci 100WD hektiky vynechal. Áko výzva fajn, len je to N-tý čl. v poradí, kde úplne zjavne cieliš na kvantitu namiesto kvality. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 29. január 2026 (UTC)
:{{re|Jetam2|s=1}} Pre protokol, tým ťa nehcem nijak demotivovať, pridaná hodnota tých článkov tu, napriek prevažne výhonkovému rozsahu, stále je. Akurát vety typu ''„Od troch rokov začala s plávaním, s tím prestala v 17tich.“'' mi prídu (odhladnuc od hrúbky) štylisticky už vcelku na hranici infantilnosti na encyklopedickú biografiu športovca. Je možné, že už LLM by vyplulo serióznejšie znejúci životopis. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 30. január 2026 (UTC)
::Tie citácie treba vkladať poriadne, to je všetko. Ak myslíš, že nie je nutné zachádzať do chobotín tak do nich nezachádzaj. Budem len rád.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 30. január 2026 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Keď sa pri vyložene že odfláknutom článku začneš obsesívne dožadovať overkill formy citovania (samostatné per-word citácie), je to proste na smiech. To je všetko. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:15, 30. január 2026 (UTC)
::::Žiadny overkill. Vkladanie citácii priamo za citovanú informáciu je standard practice.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 30. január 2026 (UTC)
:::::Je priamo za vetou – mimo veľmi výnimočných prípadov je to dostatočná granularita. Ak aj je vo vete viacero aspektov, považujem (zvyčajne) za overkill trúsiť citácie za jednotlivé slová alebo fragmenty vety, najmä ak to znamená absurdný nárast množstva redundantných výskytov citácií. Keď sa už totiž človek ponorí do tej per-word úrovne, môže ich byť potrebný N-násobok, keďže pre jednoznačnosť potom patria prakticky za každé slovo/fragment. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 30. január 2026 (UTC)
== Aktualizácia infoboxu - minerál ==
Zdravím,
Ako môžem urobiť aktualizáciu infoboxu: minerál? Potreboval by som do šablóny pridat položku symbol, alebo IMA symbol, viď táto angl. wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_mineral_symbols
Od roku 2021 majú všetky minerály pridelené symboly (Warr 2021 - https://doi.org/10.1180/mgm.2021.43). Všetky nové minerály podliehajú priradeniu a schváleniu symbolu a je to pevná súčasť schvaľovacieho procesu IMA-CNMNC. Je to obdoba chemických značiek prvkov. Bolo by fajn, keby to bolo súčasťou infoboxu minerál. Postupne by som ich dopĺňal.
Skúšal som Symbol pridať ako nezdokumentovaný parameter, ale nezobrazuje ho, napr. tu: [[Vegrandisit]]
dik --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 07:42, 27. február 2026 (UTC)
:→ [[Diskusia k šablóne:Infobox minerál#Doplnenie Symbolu do šablóny]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:17, 27. február 2026 (UTC)
== Neozdrojované miesto narodenia ==
Ahoj, príde mi neprístojné si vypisovať na redaktorskej stránke Mineralog sk, preto ti píšem sem. Veľmi dobre tomu rozmiem a viem ako majú vyzerať články na wikipédii, predovšetkým že treba 2NNZ a podobne. Väčšinou používam zdrojovú publikáciu Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, a/alebo oficiálne publikované biografie z printových odborných publikácii, ktoré sú aj bežne online (napr. na stránkach časopisov Mente et Malleo, Geologické práce Správy, Mineralia Slovaca). V tých textoch, ktoré tu vznikli je pridaných množstvo informácii, ktoré nie sú ozdrojované, lebo nie je štandardom citovať každé jedno tvrdenia. Mimochodom časť tých textov som už preriedil alebo dohľadal citácie. Mnohé informácie však považujem za všeobecne známe, napr. že [[Pavel Uher|Palo Uher]] je z Bratislavy vedia asi všetci študenti čo študovali geológiu a nie je ani štandardom teraz citovať tieto veci v každej biografii. Vôbec som nepátral, či je miesto narodenia v zdrojovej literatúre. Tieto veci bežne necitujeme, ak ich niekto v texte uvádza a nemáme dôvod ich spochybňovať uvádzame ich. Pri mieste narodenia nie je citácia ani v klasických článkoch o [[Robert Fico|Ficovi]], [[John Lennon|Lennonovi]]... môžem dať X príkladov. Ale ako kukám uplne prekvapivo je ale pri [[Bohuslav Cambel|B. Cambelovi]]. Ak teda ako nezávislý pozorovateľ tvrdíš, že pri M. Šujanovi som tam nemal čo vkladať miesto narodenia (to akceptujem), čo s tými príbuznými? Dať to celé preč? Odstránenie tejto súvislosti považujem za oveľa pohoršujúcejšie ako chýbanie meista narodenia.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:07, 27. február 2026 (UTC)
:Ten Mineralog Sk to už vyriešil dokonca k mojej spokojnosti.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:22, 27. február 2026 (UTC)
:{{re|Pelex|s=1}} K príbuzným som tam doplnil citáciu, viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8172734], ktorá to v nejakom rozsahu, s prižmúrením oka dokladá; bohužiaľ s výnimkou otca. Čo sa týka iných, obzvlášť potom starších hesiel, iste, pokrytie už aj základných biografických náležitostí zdrojmi je tam ešte horšie. To mi ale nepríde ako dostatočný dôvod pokračovať tým smerom aj do budúcna.
:Čo sa týka zdrojov, dátumy aj miesta narodení uvádzajú encyklopédie a biografické lexikóny, pre ľudí okolo herectva zvykne miesta narodení uvádzať SFÚ, pre ľúdí okolo literatúry SLC, pre hudobníkov HC, pre ďalších sú (v časti prípadov) dohľadateľné cez zdroje uvádzané v autoritnej db. SNK (tam ale treba dávať pozor na to, že preberajú aj z Wikipédie; býva tam v takom prípade uvedená ako zdroj, nie ale konkrétne pri údaji). Je tiež dobré skontrolovať dátovú položku na Wikiúdajoch (ak ešte nie je s novým resp. práve zakladaným čl. prepojená, tak ju vyhľadať na WD fulltextom, pre významnejšie osoby už zvyčajne existuje), aj tam môže byť údaj a zdroj uvedený. Pre ľudí, ktorí vyštudovali UK bolo miesto narodenia dlhé roky dostupné v absolventskej db., bohužiaľ pri nedávnej aktualizácii frontendu to odtiaľ, zrejme v súvislosti s ochranou os. údajov, odstránili (v časti prípadov sa dá pomôcť webovým archívom, ak boli výsledky vyhľadávania odniekiaľ linkované). Odkiaľ je dotyčný „rodákom“ zvykne byť uvádzané v medailónikoch v publikovaných rozhovoroch, resp. to je niekedy spomenuté aj priamo v rozhovore, atď. Kde to ale žiadnym takýmto zdrojom doložiteľné nie je, je asi najčistejšie riešenie to tam prosto neuviesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:28, 27. február 2026 (UTC)
:Plus teda, dnes už sa oplatí cvične pýtať aj LLM četbotov. Výstup sa síce nedá použiť ako zdroj, v niektorých prípadoch ale obsahuje použité zdroje, ktoré sa dá manuálne prejsť, resp. ak vráti konkrétny údaj, hoci aj čiastkovo, dá sa následne skúsiť dohľadávať (v kontexte mena osoby) už priamo ten (pri dátumoch v rôznych bežných formách zápisu) – je tak vyššia šanca nájsť prípadný relevantný zdroj, než úplne naslepo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 27. február 2026 (UTC)
== Skupinová úprava infoboxu minerál ==
Prosím, ako upravím v infoboxe v položkách bodová a priestorová grupa pre všetky existujúce minerály na kurzívu? Nie však všetky symboly sú písané kurzívou. Asi iba manuálne. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 10:53, 1. marec 2026 (UTC)
== Vhodné foto ==
Zdravim,
Prosím, ako môžem použiť fotky z tejto linky (vid obrazok označene cervenou) do infoboxu? Nie je to priamo na wiki, ale je to zrejme spriaznená databáza minerálov a fosílii. Ide to? Dik za radu. [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Mineralog_sk&action=edit&redlink=1 Mineralog sk] ([[commons:User_talk:Mineralog_sk#top|diskusia]]) [[commons:User_talk:Mineralog_sk#c-Mineralog_sk-20260311181000-Vhodn%C3%A9_foto|18:10, 11 March 2026 (UTC)]]
[[Súbor:Telluronevskite.jpg|náhľad]]
--[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 18:41, 11. marec 2026 (UTC)
== Aktualizácia ==
Ahoj, môžeš [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky]], pls, aktualizovať? Je to staré skoro 5 rokov. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 24. marec 2026 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Hej, môžem tie údržbové zoznamy ev. aktualizovať podľa najbližšieho dumpu (začiatkom apríla), aj keď teda ich reálna využívanosť je v podmienkach skwiki bohužiaľ marginálna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:58, 24. marec 2026 (UTC)
:Vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:42, 25. marec 2026 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} Aktualizoval som všetky generované [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:21, 3. apríl 2026 (UTC)
:::Vďaka a pekné sviatky.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 3. apríl 2026 (UTC)
== Cron ==
Ahoj, pre istotu dávam vedieť explicitne: niektoré procesy, ktoré spúšťam dlhodobo manuálne a nezaregistroval som u nich žiadne problémy, som práve nastavil pomocou cronu, aby sa spúšťali každý deň o 9:00 automaticky. Mám to na pracovnom clusteri, práva sú nastavené len pre mňa, takže by nemalo dôjsť ani k žiadnemu problému z tohto hľadiska. Behám tak Discord bota už asi pol roka (párkrát denne cez cron) a nezaregistroval som žiadny problém.
Ide o nejaké malé úpravy na základe CheckWiki (mazanie duplicitných kategórií, kapitalizácia prvého písmena kategórií (okrem [[:Kategória:iOS]]), odstraňovanie tagov <nowiki><b></b></nowiki>, odstraňovanie hrubého textu v nadpisoch, odstraňovanie bieleho znaku na začiatku DEFAULTSORTu) - kód je prakticky identický s [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/general.ipynb týmto Jupyter notebookom]. Môžeš skontrolovať, ak myslíš, že je to potreba. Rádovo ide typicky o jednotky úprav, nie je to nič veľké, ten dump z CheckWiki je aj tak asi len raz týždenne. Za prípadne rady/komentáre budem rád! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:57, 8. apríl 2026 (UTC)
:{{re|KormiSK|s=1}} No problem, nemám momentálne čas skúmať úpravy, skôr ak mi niečo padne do oka v rámci sledovaných s. Napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8195149 toto] je skôr kontraproduktívny typ zásahu – ide o markup, nie súčasť výstupu pre čitateľa a na klávesnici sa pri editovaní výrazne praktickejšie zadávajú bežné ASCII znaky, než ich typograficky korektné ekvivalenty. Rozumiem, že Fillos ešte v 2024 iniciatívne „riešil typografiu“ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7904251] a ty si s tým teraz len zosúladil volania, no osobne by som to skôr presunul späť na pôvodný ASCII tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:13, 8. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Nejde mi o skúmanie úprav, skôr som ti chcel dať vedieť dopredu. Keby si na niečo natrafil, určite daj vedieť.
::A hej - na tamto narazil {{Re|Jetam2}}, tak som to chcel zjednotiť, ale nezaregistrovali sme diskusiu u teba a [[Diskusia_s_redaktorkou:Lalina#Šablóny|u Laliny]], tú som si všimol až dodatočne (na základe vykonaných úprav). Zaráža ma skôr, že to Fillos v 2024 presunul napriek tej diskusii u Laliny, v ktorej si reagoval. Našťastie mojich úprav nebolo toľko, ale tiež som zvažoval, že naspäť by to bolo lepšie, akurát to potom vyžaduje i všetky tie šablóny popresúvať naspäť... a to je práca skôr na zajtra. Upraviť backlinky nie je inak problém, to urobím. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:18, 8. apríl 2026 (UTC)
:::Súhlas, praktickejšie je v „backende“ s „-“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:30, 8. apríl 2026 (UTC)
:::Ako toto je marginalita, nič zásadné sa nestane ani keď to už zostane takto (aj tak tu už medzi š. existuje mix tých tvarov: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+-+%2F&ns10=1][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+%E2%80%93+%2F&ns10=1]), len teda nejde v tomto prípade jednoznačne o prínosnú úpravu.
:::Čo mi príde principiálne podstatné, je zachovať pokiaľ možno kolaboráciu, vrátane avizovania a debát o zámeroch tu on-wiki. Nie všetci sú milovníci gamerských instant četov (pre zaujímavavosť, aká časť aktívnejších redaktorov, napr. tých s hl. právom [https://quarry.wmcloud.org/query/37343] býva bežne prítomná na Discorde?) a wiki je do veľkej miery samonosná, čo sa týka debát a kolaborácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:35, 8. apríl 2026 (UTC)
::::Pre info: Z daného zoznamu 12. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:46, 8. apríl 2026 (UTC)
:::Inak to presúvenie na spojovníky mi zrovna neprišlo nejšťastnejsie, ale budiš. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 9. apríl 2026 (UTC)
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== {{tl|Pracuje sa}} ==
Ahoj, keď botom odstraňuješ túto šablónu, bolo by možné capnúť nejaké upozornenie na redaktorskú stránku toho, kto tam šablónu vložil/kto stránku? Minimálne napr. na stránkach, ktoré majú v histórii len málo položiek, by to nemuselo byť až také strašné, a myslím, že u väčšiny ostatných by to až taký problém byť nemusel... Dávam na zváženie, lebo u mnohých na to autor zabudne a vlastne ho nikto neupozorní. Alternatívne by sa dal niekde viesť zoznam (iný, než tvorí tá kategória) a z neho upozorňovať ľudí manuálne. Dík za zváženie! ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 07:22, 3. máj 2026 (UTC)
08ohvn165n3r48sojxho17rrxw3wnml
Miloslav Vlk
0
206176
8207568
8039183
2026-05-03T07:57:23Z
~2026-26629-38
293700
8207568
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Duchovný
| typ = kardinál
| typ dodatok =
| zvolené meno =
| zvolené meno originálne =
| meno = Miloslav Vlk
| originálne meno =
| rodné meno =
| aktuálny titul = emeritný pražský arcibiskup a prímas český
| portrét = Cardinal Vlk crop.jpg
| popis portrétu =
| podpis = Miloslav Vlk signature.jpg
| erb = Coat of arms of Miloslav Vlk.svg
| štít erbu =
| dekorácia erbu =
| heslo = Ut omnes unum sint
| heslo po slovensky = Aby všetci jedno boli
| štát pôsobenia =
| dátum narodenia = [[17. máj]] [[1932]]
| miesto narodenia = [[Sepekov]], [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]]
| dátum úmrtia = {{Dátum úmrtia a vek|2017|3|18|1932|5|17}}
| miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]]
| 1. funkcia = Arcibiskup metropolita a prímas pražský
| 1. funkcia - obdobie = [[1991]] – [[2010]]
| 1. funkcia - predchodca = [[František Tomášek (kardinál)|František Tomášek]]
| 1. funkcia - nástupca = [[Dominik Duka]]
| 2. funkcia = Biskup českobudějovický
| 2. funkcia - obdobie = [[1990]] – [[1991]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Josef Hlouch]]
| 2. funkcia - nástupca = [[Antonín Liška]]
| funkcie =
| cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
| rítus =
| rehoľa =
| večné sľuby dátum =
| diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
| diakonát miesto =
| diakonát svätiteľ =
| diakonát svätiteľ funkcia =
| kňazské svätenie dátum = {{duv|1968|6|23|1932|5|17|k=0}}
| kňazské svätenie miesto =
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Josef Hlouch]]
| kňazský svätiteľ funkcia = biskup českobudějovický
| ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
| ordinácia miesto =
| inkardinácia = Českobudějovická diecéza
| menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
| menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]]
| potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
| biskupské svätenie dátum = {{duv|1990|03|31|1932|05|17|k=0}}
| biskupské svätenie miesto =
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonín Liška]], [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|C.Ss.R]]
| biskupský svätiteľ funkcia = pomocný biskup pražský
| biskupské svätenie spolusvätitelia =
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Franz Xaver Eder]]<br /><small>biskup pasovský</small><br />[[Franz Žak]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = biskup sanktpöltenský
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Maximilian Aichern]]<br /><small>biskup linecký</small><br />[[Ján Sokol]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = arcibiskup trnavský
| kardinál dátum = {{duv|1994|11|26|1932|05|17|k=0}}
| kardinál menujúci = Ján Pavol II.
| kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz
| titulárny kostol = [[Santa Croce in Gerusalemme]]
| pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
| intornizácia dátum =
| poradie pápež =
| blahorečenie dátum =
| blahorečil =
| blahorečenie miesto =
| kanonizovaný dátum =
| kanonizoval =
| kanonizovaný miesto =
| dátum sviatku =
| patrón =
| atribúty =
| portál1 = Česko
| dátum pohrebu = [[25. marec]] [[2017]]
| miesto pohrebu = [[Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha]], [[Praha]]
}}
[[Súbor:Miloslav Vlk, 2015 (cropped).jpg|náhľad|285x285bod|'''Miloslav Vlk, 2015''']]
[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Miloslav [[kardinál]] Vlk''' (* [[17. máj]] [[1932]], [[Sepekov]]{{--}}† [[18. marec]] [[2017]], [[Praha]]) bol [[česko|český]] [[Latinská cirkev|katolícky]] [[Duchovenstvo|duchovný]] a [[Teológia|teológ]], ktorý v rokoch [[1991]] až [[2010]] pôsobil ako 35. [[Pražská arcidiecéza|pražský arcibiskup]] a [[Prímas (arcibiskup)|prímas]] český, v rokoch [[1990]]{{--}}1991 bol krátko [[Zoznam českobudějovických biskupov|10.]] [[biskup]]om českobudějovickým.
==Životopis==
Po maturite v roku [[1952]] pracoval krátko ako robotník, následne nastúpil na vojenskú službu. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1960]] študoval na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] odbor [[Archivistika|archívnictvo]]. Potom nejaký čas pracoval ako archivár, v roku [[1964]] odišiel študovať na [[CMBF]] do [[Litoměřice|Litoměřic]]. [[25. júl]]a [[1968]] bol vysvätený za [[kňaz]]a a vymenovaný za sekretára českobudějovického biskupa [[Josef Hloucha|Josefa Hloucha]]. V roku [[1971]] však musel toto miesto z rozhodnutia komunistického úradu opustiť a odísť spravovať malé farnosti (Lažiště u Prachatic, Rožmitál pod Třemšínem).
V roku [[1978]] mu odobrali [[štátny súhlas]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1988]] pracoval ako umývač okien a archivár v [[Praha|Prahe]], kde zároveň tajne vykonával svoje kňazské povolanie. V roku [[1989]] získal späť štátny súhlas.
==Biskup, arcibiskup, kardinál==
*[[14. február]]a [[1990]] – bol menovaný za [[České Budějovice|českobudějovického]] biskupa. Vysvätený bol 31. marca 1990.
*[[17. marca]] [[1991]] – bol menovaný za pražského arcibiskupa a českého prímasa.
*[[26. novembra]] [[1994]] – bol vymenovaný za kardinála.
*[[2005]] – ako jediný Čech sa zúčastnil na voľbách pápeža, pri ktorých bol zvolený [[Benedikt XVI.]]
V roku [[2007]] podal pri príležitostí svojich 75. narodenín rezignáciu na arcibiskupský úrad, pápež [[Benedikt XVI.]] ju však neprijal a požiadal ho aby vo svojej funkcii zotrval ešte dva roky.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/domaci/spolecnost/clanek.phtml?id=425682 Zdeněk Mihalco: Vlk je dál hlavou české církve, papež jej nepustí, Aktuálně.cz, 19. května 2007]</ref>
Aktívne hovoril po [[nemčina|nemecky]] a [[taliančina|taliansky]] pasívne ovládal [[ruština|ruštinu]] a [[francúzština|francúzštinu]], [[latinčina|latinčinu]] a [[esperanto]]. Bol nositeľom celej rady čestných teologických doktorátov v [[Illinois]], [[Minnesota|Minnesote]] ([[Spojené štáty|USA]]), [[Passau]] ([[Nemecko]]), [[Krakov]]e, [[Opole]] ([[Poľsko]]) a čestným občanom rôznych miest v zahraničí.
Roku [[2002]] mu bol prepožičaný [[Rad T. G. Masaryka]] II. triedy.
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [http://www.kardinal.cz/ osobná stránka Miloslava kardinála Vlka]
{{Predsedovia Českej biskupskej konferencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Vlk, Miloslav}}
[[Kategória:Českí teológovia]]
[[Kategória:Českí kardináli]]
[[Kategória:Arcibiskupi Pražskej arcidiecézy]]
[[Kategória:Biskupi Českobudějovickej diecézy]]
[[Kategória:Predsedovia Českej biskupskej konferencie]]
[[Kategória:Osobnosti z okresu Písek]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]]
[[Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka]]
[[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Víta v Prahe]]
mej2h45iyf2vezyt9ripzbnlsitztxz
Vladimír Dvořák
0
207956
8207409
7807509
2026-05-02T20:19:29Z
~2026-26869-15
293665
8207409
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobný umelec
| Meno = Vladimír Dvořák
| Obrázok =
| Veľkosť obrázku =
| Popis obrázku =
| Popis umelca =
| Rodné meno =
| Umelecké mená =
| Dátum narodenia = [[14. máj]] [[1925]]
| Miesto narodenia = [[Písek]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1999|12|28|1925|5|14}}
| Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
| Bydlisko =
| Žáner =
| Roky pôsobenia =
| Pôsobenie = [[humorista]], [[textár]], [[konferencier]], [[scenárista]] a herec
| Hrá na nástroje =
| Typ hlasu =
| Súvisiace články = [[Jiřina Bohdalová]]
| Vplyvy =
| Hudobný vydavateľ =
| Webstránka =
}}
'''Vladimír Dvořák''' (* [[14. máj]] [[1925]], [[Písek]] – † [[28. december]] [[1999]], [[Praha]]) bol [[herec]], [[textár]], [[konferencier]] a [[scenárista]].
== Životopis ==
=== Vzdelanie ===
* absolutórium [[gymnázium|gymnázia]] v [[Praha|Prahe]], [[maturita]] v roku [[1944]].
* dva semestre na Fakulte [[žurnalistika|žurnalistiky]] Vysokej školy politickej a sociálnej.
* štyri semestre [[sociológia|sociológie]] a [[estetika|estetiky]] na Filozofickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]
=== Redakčná a dramaturgická práca ===
* Krátku dobu pôsobil ako [[redaktor]] denníka [[Mladá Fronta]]
* Od roku [[1946]] [[redaktor]] [[Československý rozhlas|Československého rozhlasu]], kde pôsobil, okrem iného ako [[konferencier]] vlastných hudobných programov, od roku [[1951]] iba ako ako externý spolupracovník.
* V roku [[1951]] zamestnaný vo vedení [[Gramofonové závody Loděnice|Gramofonových závodov]] v [[Loděnice pri Beroune|Loděniciach pri Beroune]]
* V rokoch [[1951]] až [[1952]] tiež pôsobil ako [[estráda|estrádny]] [[konferencier]] podniku [[Československé cirkusy, varieté a lunaparky]]
* Objavil sa tiež vo filme [[Hudba z Marsu (film)|Hudba z Marsu]]
* Od roku [[1952]] do roku [[1956]] hral v [[Divadlo satiry|Divadle estrády a satiry]] (teraz [[Divadlo ABC]])
* V druhej polovici 50. rokov začína spolupracovať s [[Československá televízia|Československou televíziou]], hlavne pri tvorbe zábavných programov
* V októbri [[1956]] sa prvýkrát objavil na [[televízia|televíznej]] obrazovke s [[Jiřina Bohdalová|Jiřinou Bohdalovou]], s ktorou potom vystupoval prakticky až do konca života (napr. program ''[[Televarieté]]'')
* V televízii sa osvedčil aj ako [[scenárista]] zábavných programov:
** ''Kdo s kým, o čem, pro koho''
** ''Písničky na zítra''
** ''Píšu píšeš píšeme''
** ''Zpívá celá rodina''
** [[silvester|silvestrovské]] estrády
* Od roku [[1968]] sa stal [[dramaturg]]om [[Československá televízia|Československej televízie]].
* Od roku [[1976]] do roku [[1989]] pôsobil ako šéfredaktor Hlavní redakce zábavních programů ČT.
== Textárska činnosť ==
* texty pre vokálny súbor [[Lišáci]]
* hlavná spolupráca s [[orchester Karla Vlacha|orchestrom Karla Vlacha]] a okruhom s ním spriaznených hudobných skladateľov ([[Vlastimil Hála]], [[Miloslav Ducháč]], [[Alfons Indra]], [[Bedřich Nikodém]])
* veľmi významná bola spolupráca so skladateľom [[Zdeněk Petr|Zdeňkom Petrom]] („Sto dukátů pro Juana“, „Dobrou noc“, „Znám všechny krčmy v Madridu“)
* spolupráca s hudobníkom [[Karel Krautgartner|Karlom Krautgartnerom]] („Čert ví proč“)
* spolupráca so skladateľom [[Zdeněk Marat|Zdeňkom Maratom]] („Tam kde šumí proud“)
* mnohé texty k viacerým prevzatým zahraničným piesňam („Až na severní pól“, „Buď pořád se mnou“, „Pár dnů“ a mnohé iné)
== Organizátorská činnosť ==
* organizácia súťaže ''Hledáme písničku pro všední den''
* organizácia prvých dvoch ročníkov [[hudobný festival|hudobného festivalu]] [[Bratislavská lýra|Bratislavská Lýra]]
== Ocenenia ==
* Výročná cena [[Český hudební fond|Českého hudebního fondu]] za [[textár]]sku prácu [[1965]].
* ''[[cena Trilobit]]'' v roku [[1965]].
* ''[[Zlatý Krokodýl]]'' [[1971]].
* ''Televizní rolnička'' [[1975]].
== Známe hity ==
ku ktorým napísal text:
* „[[Píseň pro Kristýnku]]“ interpret - [[Vladimír Salač]], [[Waldemar Matuška]]
* „Čert ví proč“ interpret - [[Rudolf Cortés]]
* „Kulatý svět“ interpret - [[Yvetta Simonová]] a [[Milan Chladil]]
* „Je po dešti“ interpret - [[Judita Čeřovská]]
* „Nelly Gray“ interpret - [[Rudolf Cortés]]
* „Rolničky“ interpret - [[Hana Zagorová]] a iný
* „Tam, kde šumí proud“ interpret - [[Karel Gott]]
* „Váš dům šel spát“ interpret - [[Rudolf Cortés]]
* „Vzpomínky mi“ zůstanou interpret - [[Karel Hála]]
== Zoznam piesňovej tvorby (výber) ==
* „Čert ví proč“ - ([[Karel Krautgartner]] / Vladimír Dvořák)
* „Čím víc tě mám rád“ - ([[Georges Auric]] / [[Wiliam Engvick]], č.t. Vladimír Dvořák)
* „Daleko, daleko“ - (G. N. Nosov / Vladimír Dvořák)
* „Dobrou noc“ - ([[Zdeněk Petr]] / Vladimír Dvořák) - z hry " Sto dukátů za Juana"
* „Láska bez hádky“ - ([[Miloslav Ducháč]] / Vladimír Dvořák)
* „Nelly Gray“ („Darling Nelly Gray“) - ([[Benjamin Russel Hanby]] / Vladimír Dvořák)
* „Ranní písnička“ - ([[Miloslav Ducháč]] / Vladimír Dvořák)
* „Tak nevím“ - ([[Miloslav Ducháč]] / Vladimír Dvořák)
* „Už bude šest“ - ([[Miloslav Ducháč]] / Vladimír Dvořák)
* „[[Váš dům šel spát]]“ - ([[Alfons Jindra]] / Vladimír Dvořák)
== Literatúra ==
* Vladimír Dvořák: ''Začínáme od Adama'', vydalo nakladatelství Mladá fronta, v roce 1960,edice: Dobrý vítr, ilustrace: [[Jiří Suchý]] <ref>http://opac.nm.cz/opaccmh/zaznam.php?detail_num=5953&vers=1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} České muzeum hudby</ref>
* Vladimír Dvořák: ''Všechny náhody mého života'', vydalo nakladatelství SDN Kredit, v roce 1991, ISBN 80-85279-08-8, 176 s., fot.,
* Pavel Lukeš: ''S Vladimírem Dvořákem o chutích a lidech'', Euromedia Group, 1999, ISBN 80-242-0036-8, 125 s., fot., kuchárske recepty a rozhovory
* Vladimír Dvořák: ''Všechny náhody mého života'', vydalo nakladatelství Československý spisovatel, v roce 2010, ISBN 978-80-87391-64-8, 228 s., fot., <ref>http://aleph.nkp.cz/publ/skc/004/52/64/004526499.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811084628/http://aleph.nkp.cz/publ/skc/004/52/64/004526499.htm |date=2020-08-11 }} SKC - Souborný katalog České republiky</ref>
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.musicologica.cz/slovnik/hesla.php?op=heslo&hid=8429 Musicologica.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070607045102/http://www.musicologica.cz/slovnik/hesla.php?op=heslo&hid=8429 |date=2007-06-07 }}
* [http://www.tvmax.cz/scripts/detail.php?id=18299 Básnik televíznej zábavy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090413191156/http://www.tvmax.cz/scripts/detail.php?id=18299 |date=2009-04-13 }}
* [http://www.cfn.cz/detail_osoba.php?oid=18791 Filmografia - cfn.cz]
* [http://www.csfd.cz/herec/29110-dvorak-vladimir/ Filmografia - csfd.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081231041405/http://www.csfd.cz/herec/29110-dvorak-vladimir/ |date=2008-12-31 }}
== Zdroj ==
{{preklad|cs|Vladimír Dvořák}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Dvořák, Vladimír}}
[[Kategória:Českí filmoví herci]]
[[Kategória:Českí televízni herci]]
[[Kategória:Českí textári piesní]]
[[Kategória:Českí televízni scenáristi]]
[[Kategória:Českí rozhlasoví moderátori]]
[[Kategória:Českí televízni moderátori]]
[[Kategória:Českí televízni dramaturgovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Písku]]
fc0lupapxuph6xufoqn74e1cawugb0f
Örkény
0
211037
8207273
7507850
2026-05-02T16:21:32Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207273
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Maďarská obec |
názov = Örkény |
typ = mesto |
rozloha = 36 |
obyvateľov = 4981 |
obrázok = Örkény Református templom 2011-01-09.JPG |
erb = HUN Örkény Címer.svg |
župa = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
obvod = [[Dabasský okres|Dabas]] |
PSČ = 2377 |
kód = |
KSH = 5281|
lat_deg = 47|
lat_min = 07|
lat_sec = 38|
lon_deg = 19|
lon_min = 25|
lon_sec = 40|
}}
'''Örkény''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v obvode [[Dabasský okres|Dabas]].
Má rozlohu {{ha|3644|m}} a žije tu {{OBP|HU|5281}} obyvateľov ({{OBD|HU|5281}}).
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.orkeny.hu/ Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
{{Maďarský výhonok}}
{{Dabasský obvod}}
[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]
nscfj6uqozmbkcpdx37xi1bt0bx2f6o
Víctor Valdés
0
214042
8207320
7472485
2026-05-02T18:29:14Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207320
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Víctor Valdés
| foto =
2012 2013 - 01 Victor Valdés.jpg
| popis = Víctor Valdés v drese Barcelony
| celé meno = Víctor Valdés i Arribas
| prezývka = Pantera (Panter)
| dátum narodenia = {{dnv|1982|1|14}}
| miesto narodenia = [[L'Hospitalet de Llobregat]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 183 cm
| pozícia = [[Futbalový brankár|brankár]] (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1992 – 1992<br />1992 – 1995<br />1995 – 2000
| mládežnícke kluby = [[FC Barcelona]]<br />UD Tenerife<br />[[FC Barcelona]]
| roky = 2000 – 2003<br />2002 – 2014<br />2015 – 2016<br />2016<br />2016 – 2017
| kluby = [[FC Barcelona B]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Manchester United FC|Manchester United]]<br />→ [[Standard Liège]] (hosť.)<br />[[Middlesbrough FC|Middlesbrough]]
| zápasy(góly) = 77 (0)<br />387 (0)<br />2 (0)<br />5 (0)<br />28 (0)
| reprezentačné roky = 2010 – 2014
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 20 (0)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Víctor Valdés i Arribas''' (* [[14. január]] [[1982]], [[L'Hospitalet de Llobregat]], [[Katalánsko]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky profesionálny [[futbal|futbalový]] brankár. Je považovaný za jedného z najlepších brankárov v histórii [[FC Barcelona]], kde strávil väčšinu svojej kariéry a bol kľúčovou súčasťou úspešnej éry pod vedením [[Pep Guardiola|Pepa Guardiolu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victor Valdes: The goalkeeper who reinvented the position at Barcelona | url = https://www.fcbarcelona.com/en/news/history | vydavateľ = FC Barcelona | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Klubová kariéra ==
=== FC Barcelona (2002 – 2014) ===
Valdés je odchovancom slávnej akadémie [[La Masia]]. Do prvého tímu sa nastálo presadil v sezóne 2003/04. Počas dvanástich sezón na Camp Nou odohral 535 oficiálnych zápasov a získal rekordných päť trofejí [[Trofej Ricarda Zamoru|Ricarda Zamoru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Valdés wins his fifth Zamora Trophy | url = https://www.marca.com/en/2012/05/13/en/football/spanish_football/1336905541.html | vydavateľ = Marca | dátum vydania = 2012-05-13 }}</ref> S klubom vyhral celkovo 21 trofejí, vrátane troch titulov v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]]. Jeho pôsobenie v Barcelone ukončilo v marci 2014 vážne zranenie predného skríženého väzu v zápase proti Celte Vigo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victor Valdes ruled out for six months with ACL tear | url = https://www.bbc.com/sport/football/26760592 | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2014-03-27 }}</ref>
=== Záver kariéry (2015 – 2017) ===
V januári 2015 podpísal zmluvu s [[Manchester United FC|Manchesterom United]]. Jeho pôsobenie bolo poznačené konfliktom s trénerom Louisom van Gaalom, ktorý ho obvinil z odmietnutia nastúpiť za rezervný tím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Louis van Gaal: Victor Valdes 'not selected' for Man Utd tour | url = https://www.skysports.com/football/news/11667/9914041/louis-van-gaal-victor-valdes-not-selected-for-man-utd-tour | vydavateľ = Sky Sports | dátum vydania = 2015-07-16 }}</ref> Po krátkom hosťovaní v Belgicku ukončil kariéru v anglickom [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]], kde v roku 2017 oznámil odchod do futbalového dôchodku.
== Reprezentačná kariéra ==
V silnej konkurencii [[Iker Casillas|Ikera Casillasa]] plnil väčšinou rolu náhradníka. Napriek tomu bol súčasťou víťazných kádrov na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]]. Celkovo za Španielsko nastúpil v 20 zápasoch.
== Život po futbale a súčasnosť (2026) ==
Po skončení kariéry Valdés nakrátko pôsobil ako tréner mládeže v Barcelone, no po nezhodách s vtedajším vedením akadémie post opustil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victor Valdes sacked as Barcelona U19 coach | url = https://www.espn.com/football/barcelona/story/3959823/victor-valdes-sacked-as-barcelona-u19-coach | vydavateľ = ESPN | dátum vydania = 2019-10-07 }}</ref> V roku 2026 sa venuje mentoringu mladých talentov a rozvoju technológií pre brankársky tréning, pričom zostáva verný svojmu introvertnému životnému štýlu mimo hlavných médií.
== Úspechy ==
=== Klubové (FC Barcelona) ===
* '''[[La Liga]]''' (6): 2004/05, 2005/06, 2008/09, 2009/10, 2010/11, 2012/13
* '''[[Liga majstrov UEFA]]''' (3): 2005/06, 2008/09, 2010/11
* '''[[Copa del Rey]]''' (2): 2008/09, 2011/12
=== Reprezentačné ===
* 1x [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (2010)
* 1x [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (2012)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Víctor Valdés}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{DEFAULTSORT:Valdés, Victor}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví brankári]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Manchester United FC]]
[[Kategória:Hráči Middlesbrough FC]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
k5dzt8fcnv9d4uyhv6wsx6iwap9rd6s
Škoda Garde
0
216580
8207309
8025039
2026-05-02T17:59:42Z
~2026-26587-36
293646
/* Interiér */
8207309
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = Škoda Garde
| obrazok = Garde Front.JPG
| vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Kvasiny]] / [[Bratislavské automobilové závody|BAZ Bratislava]]
| produkcia = 1981{{--}}1983
| krajina_povodu = [[ČSSR]]
| predchodca = [[Škoda 110 R]]
| nasledovnik = [[Škoda Rapid (1984)|Škoda Rapid]]
| typ_karoserie = coupé
| usporiadanie = [[zadný náhon]]
| motor = 742.12X, {{cm3|1174}}, 40,5kW
| maximalka = {{km|150|m}}/h
| prevodovka = 4-stupňová manuálna
| vyska = {{mm|1380|m}}
| sirka = {{mm|1610|m}}
| dlzka = {{mm|4175|m}}
| hmotnost = {{kg|865}}
| kapacita_nadrze = 38 l
}}
'''Škoda Garde''' je osobný automobil vyrábaný v [[ČSSR|Česko-slovensku]] v roku 1981 - 1983, v závodoch [[Škoda Auto|AZNP]] [[Kvasiny]] a [[Bratislavské automobilové závody|BAZ]] [[Bratislava]]. Ide o štvormiestny (2+2), dvojdverový automobil s karosériou typu coupé a je priamy nástupca [[Škoda 110 R Coupé|Škody 110 R]]. Technicky vychádza zo sedana [[Škoda 120]]. Jeho mierne zmodernizovaná verzia sa nazýva [[Škoda Rapid (1984)|Rapid]].
== História ==
Karoséria a interiér Škoda Garde vznikli úpravami pôvodnej karosérie vozidiel radu [[Škoda 120|Škoda 105/120]] z ktorej sa prebrala celú predná časť, výzor dvier a prístrojovej dosky. Výzor zadnej časti vozidla však bol prebratý z konceptu Škoda Coupé, ktorý vznikol na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia, ale nikdy sa do sériovej výroby nedostal. Vznikol tak nasledovník populárneho automobilu [[Škoda 110 R Coupé]] v rade Coupé produkovaných automobilkou Škoda. Po ukončení výroby vozidiel Škoda Garde ich vo výrobe nahradili vozidlá [[Škoda Rapid (1984)|Škoda Rapid]], ktoré koncepčne vychádzali z Garde, pričom základný model Rapid 120 sa od Garde odlišoval okrem exteriérových úprav spoločných pre celý inovovaný modelový rad osobných vozidiel Škoda len väčším rozchodom náprav.
== Motor ==
[[Motor]] automobilu Škoda Garde bol zhodný s automobilom [[Škoda 120|Škoda 120LS / GLS]] - 742.12X, teda za zadnou nápravou pozdĺžne šikmo uložený radový, vodou chladený, karburačný štvorvalec s ventilovým rozvodom OHV a zdvihovým objemom {{cm3|1174}}. Tento motor dosahoval pri kompresnom pomere 9,5 výkon 40,5 kW pri 5200 /min (podľa ISO +5%) a krútiaci moment 85,5 Nm na 3250 /min (ISO +5%). Zároveň to bol prvý motor radu Š742/743, ktorý bol vybavený celoprietokovým filtrovaním oleja a kvôli konštrukcii zadnej nápravy aj zníženou olejovou vaňou. Na rozdiel od sedanov Š 120LS/GLS tento motor nebol sériovo vybavený chladičom oleja, ktorý zostal k dispozícii už iba ako mimoriadna výbava.
== Prevodovka ==
Prevodové ústrojenstvo používa 4-stupňovú prevodovku odstupňovanú zhodne so všetkými ostatnými vozidlami radu [[Škoda 120]] a rovnakým stálym prevodom 4,22. Iný je spôsob pripojenia polosi k rozvodovke, lebo Škoda Garde má konštrukčne inak riešenú zadnú nápravu.
== Podvozok ==
Podvozok Škoda Garde prešiel oproti Škode 120 niektorými úpravami. Predná náprava je lichobežníková s hrebeňovým riadením a pružinami s progresívnou charakteristikou. Predné kotúčové brzdy sú namiesto dvojpiestových brzdičov osadené štvorpiestovými brzdičmi, čo si vyžiadalo aj o niečo väčšie brzdové kotúče. Zmenilo sa aj zapojenie brzdových okruhov - zatiaľ čo jeden okruh brzdí len jeden pár piestikov na predných kolesách, druhý okruh brzdi druhý pár piestikov na predných kolesách a zadné brzdy.
[[Súbor:Garde Rear.JPG|náhľad|Zadný pohľad na Škodu Garde]]
Najväčšie úpravy sa týkajú zadnej nápravy, ktorá je úplne iná, ako u vozidiel [[Škoda 120|Škoda 105/120]]. Náprava je uhlová kyvadlová s vlečenými ramenami, čo znamená, že k pôvodnému pozdĺžnemu ramenu nápravy pribudlo rameno šikmé, ktoré určuje odklon pozdĺžneho ramena od pozdĺžnej osi auta. Namiesto pevnej polosi uloženej v prevodovke v kameňoch je použitá kĺbová polos s homokinetickými kĺbmi. Nová konštrukcia zadnej nápravy umožnila zmenšenie zmeny odklonu a rozchodu zadnej nápravy pri prepružení, čo zvýšilo stabilitu vozu najmä v zákrutách a takisto odstránila namáhanie polosy na ohyb, čo znížilo riziko jej zlomenia. Dôsledkom bolo aj to, že vozidlo bolo pri poruche hnacieho hriadeľa odtiahnuteľné a dokázalo stáť na kolesách aj bez motora a prevodovky. Keďže začiatkom 80. rokov neexistovala v ČSSR továreň, ktorá by dokázala polos s homokinetickými kĺbmi vyrábať, automobily Škoda Garde modelového roku 1981 sa dodávali s polosami Löbro nemeckej výroby. Neskôr sa montovali polosi TRIPODE.
Nová zadná náprava však mala aj určité necnosti. V prevádzke sa ukázala ako poddimenzovaná. Hlavne pri využívaní plnej nosnosti vozidla dochádzalo k deformáciám ramien zadnej nápravy, čo sa prejavilo zvýšeným príklonom kolies. Ramená neskoršej výroby (Škoda Rapid a Š-130 od 1989) už boli zosilnené, napriek tomu si veľa neskorších vlastníkov vozidiel Škoda s týmto druhom zadnej nápravy zosilňujú ramená ešte dodatočnými výstuhami.
== Karoséria ==
Karoséria je celokovová, samonosná, dvojdverová, štvormiestna s dvomi núdzovými sedadlami. Zadná partia karosérie je skosená a karoséria plynule prechádza od strechy cez kapotu až k zadnému čelu v jednej línii bez zlomu. Predné dvere sú oproti karosérii sedan dlhšie a namiesto zadných dverí sú v bokoch karosérie pevné trojuholníkové okná. Prieduchy pre bezprievanové vetranie sú umiestnené v zadnom rohu trojuholníkových okien. Zadné sklo je rozmerné, u vozov neskoršej výroby s elektrickým vyhrievaním. Počas celej výroby sa na Garde montovali viacdielne plastové nárazníky z laminátového materiálu "Prepreg", ktoré boli vpredu v rohoch osadené smerovkami podobne, ako plechové nárazníky súdobej Škody 105/120. Zadné čelo však bolo zmenené a namiesto zvislých svetlometov bolo osadené blokovými svetlometmi s väčšou plochou, ktoré boli neskôr použité aj na ostatných vozidlách Škoda. Nakoľko tieto svetlá nemali ešte integrované svetlá do hmly, tieto sa osadzovali samostatne nad zadný nárazník, spravidla v počte 2 ks. Hlavný batožinový priestor je umiestnený vpredu a má obsah {{m3|0.28}}, spolu s pomocným batožinovým priestorom za zadnými sedadlami však vozidlo disponuje priestorom {{m3|0.4}}.
== Interiér ==
Interiér vozu Škoda Garde obsahoval vždy najvyššiu dostupnú výbavu v sortimente Škoda pre daný modelový rok. Väčšina vozov Garde mala prístrojovú dosku z materiálu IPUR s obrátkomerom, cyklovačom stieračov, uzamykateľnou priehradkou pred spolujazdcom a plastovou poličkou pod prístrojovou doskou. Niektoré vozidlá pre domáci trh boli ešte osadené starším typom prístrojovej dosky. Dvere a bočné steny interiéru sú medzi čalúnením a priestorom okna prekryté lištou z materiálu IPUR. Strop vozu je čalúnený koženkou aj tam, kde u sedanu boli použité plasty (najmä A a B stĺpik). Väčšina vozov mala čierne koženkové bočnice a tmavo čalúnené sedadlá, niektoré vozy Škoda Garde boli dodávané s béžovým koženkovým čalúnením dverí, ktorého súčastou boli aj béžovou koženkou a látkou čalúnené sedačky. Odtieň interiéru sa volil podľa lakovania karosérie.
Predné sedačky sú anatomicky tvarované, posuvné, výškovo nastaviteľné nezávisle pri prednom a zadnom úchyte, pre výškove nastavenie je však potrebné mať náradie. Na sedačkách možno nastaviť sklon operadla. Pre prístup k zadným sedačkám sú predné sedačky sklápateľné dopredu po odistení poistky. Operadlo je v jednom kuse s opierkou hlavy. Operadlá zadných sedadiel sú konštrukčne identické s operadlami zo sedanu, ale jednoduchšie tvarované. Namiesto odelených sedadiel je použitá jednoducho tvarovaná lavica, ktorá sa dá v prípade potreby odklopiť, následne sa dajú sklopiť operadlá a je prístupný zadný batožinový priestor o objeme {{m3|0.12}}. Zadné sedadlá poskytujú výrazne menej komfortu, ako u sedanov, čo je umocnené ešte zvažujúcou sa strechou, takže nie sú určené pre osoby vyššej postavy.
== Spoľahlivosť ==
Aj keď sa jednalo o "vrcholný" model Škodovky, ospevovaný ako "[[Porsche 911|české porsche]]", spoľahlivosť a jazdné vlastnosti nevybočovali od základnej rady [[Škoda 120]]. Majiteľov trápili rôzne neduhy. Pokiaľ výroba začínala produktami zaradenými do prvej akostnej triedy, neskôr bola Škoda Garde preradená do druhej akostnej triedy (rovnaká, ako pri [[Škoda 1203|Škode 1203]]). Tým z bratislavskej automobilky, hrozil dokonca prepad do treťej triedy. Avšak reklamácie smerovali na olej tečúci z motora (výrobca [[Škoda Auto|AZNP]]), nefunkčné elektropríslušenstvo (výrobca [[Česko|PAL]]), korózia karosérie (protikoróznu ochranu vykonával [[Škoda Auto|AZNP]]), deformácie zadnej nápravy (konštrukcia [[Škoda Auto|AZNP]] a UVMV Praha), poruchy karburátora ([[Česko|Jikov]]), úniky chladiacej kvapaliny ([[Česko|Gumokov HK]]) zatekanie do vozidla a podobne. Kým AZNP Vrchlabí, bolo určené na výrobu pre nesocialistický export a z toho vyplývajúce zásobovanie a výstupná kontrola, Garde z BAZky bolo prioritne pre slovenský a časť českého trhu. Tomu zodpovedalo aj zásobovanie dielmi a ich kvalita. Všeobecne známe bolo prerušovanie výrobného cyklu, z dôvodu nedostatku dielov z AZNP a následné opakované vracanie áut na domontáž.
Výpovedné sú dobové testy zahraničných motoristických časopisov (exportné Garde AZNP Vrchlabí):
"+" nízka cena
"-" dielenské spracovanie, hlučnosť, vysoká spotreba, zlé jazdné vlastnosti, citlivosť na bočný vietor...
{{Škoda Auto}}
[[Kategória:Automobily Škoda|Garde]]
[[Kategória:Športové automobily]]
inf8fql0sz4szifin8lljr6zsl3w17h
David Villa
0
223983
8207314
7700313
2026-05-02T18:05:38Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207314
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = David Villa
| foto = David_Villa_NYCFC_vs._Houston_Dynamo-_5-30-2015_(18289895465).jpg
| popis = David Villa v drese New York City FC
| celé meno = David Villa Sánchez
| prezývka = El Guaje (Chlapec)
| dátum narodenia = {{dnv|1981|12|3}}
| miesto narodenia = Tuilla, [[Langreo]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 175 cm
| pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]] (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1991 – 1999
| mládežnícke kluby = [[UP Langreo]]
| roky = 2000 – 2003<br />2003 – 2005<br />2005 – 2010<br />2010 – 2013<br />2013 – 2014<br />2014 – 2018<br />2014<br />2019 – 2020
| kluby = [[Sporting de Gijón]]<br />[[Real Zaragoza]]<br />[[Valencia CF]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Atlético Madrid]]<br />[[New York City FC|New York City]]<br />→ [[Melbourne City FC|Melbourne City]] (hosť.)<br />[[Vissel Kobe]]
| zápasy(góly) = 80 (38)<br />73 (32)<br />166 (107)<br />77 (33)<br />36 (13)<br />124 (80)<br />4 (2)<br />28 (13)
| reprezentačné roky = 2005 – 2017
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 98 (59)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
| akt_klub_update = 2. máj 2026
}}
'''David Villa Sánchez''' (* [[3. december]] [[1981]], Tuilla, [[Langreo]], [[Španielsko]]), známy pod prezývkou '''El Guaje''', je bývalý španielsky profesionálny [[futbal|futbalista]], ktorý hrával ako útočník. Je historicky najlepším strelcom španielskej reprezentácie a jedným z mála hráčov, ktorí vyhrali [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] aj [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]].
== Klubová kariéra ==
Svoju kariéru odštartoval v [[Sporting de Gijón]], no do veľkého futbalu prerazil v [[Real Zaragoza|Zaragoze]], kde získal Copa del Rey. V roku 2005 prestúpil do [[Valencia CF|Valencie]], kde sa stal jedným z najobávanejších strelcov Európy.
V roku 2010 prestúpil do [[FC Barcelona]] za 40 miliónov eur. S katalánskym klubom vyhral v roku 2011 double (La Ligu a Ligu majstrov), pričom vo finále Ligy majstrov vo Wembley proti Manchesteru United strelil pamätný gól. Po pôsobení v [[Atlético Madrid]], s ktorým vyhral ligový titul (2014), sa stal prvou veľkou hviezdou novovzniknutého klubu [[New York City FC]] v americkej [[Major League Soccer|MLS]]. Kariéru ukončil v januári 2020 v japonskom klube [[Vissel Kobe]] po boku [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]].
== Reprezentačná kariéra ==
Villa debutoval v roku 2005. Svoj prvý reprezentačný gól strelil symbolicky proti [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensku]] v baráži o MS 2006 na štadióne [[Tehelné pole]].
* '''EURO 2008:''' Stal sa kráľom strelcov turnaja (4 góly) a pomohol Španielsku k titulu.
* '''MS 2010:''' Bol kľúčovým hráčom pri zisku historického titulu majstrov sveta, pričom na turnaji strelil 5 gólov.
* So 59 gólmi v 98 zápasoch je dodnes neprekonaným streleckým rekordérom Španielska.
== Aktuálna situácia (2026) ==
Po ukončení kariéry David Villa úspešne podniká v oblasti športového manažmentu. Je majiteľom a zakladateľom siete akadémií ''DV7 Soccer Academy''. V súčasnosti pôsobí aj ako spolumajiteľ amerického klubu Queensboro FC. Venuje sa tiež práci technického poradcu a globálneho ambasádora pre rôzne futbalové projekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David Villa: My life after football | url = https://www.dv7soccer.com | vydavateľ = DV7 Group | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''FC Barcelona'''
** 2x [[La Liga]] (2011, 2013)
** 1x [[Liga majstrov UEFA]] (2011)
** 1x [[Copa del Rey]] (2012)
** 1x [[Majstrovstvá sveta vo futbale klubov]] (2011)
* '''Atlético Madrid'''
** 1x [[La Liga]] (2014)
=== Reprezentačné ===
* 1x [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] (2010)
* 1x [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] (2008)
=== Individuálne ===
* Kráľ strelcov EURO 2008 (Zlatá kopačka)
* MVP (Najlepší hráč) MLS (2016)
* 4x [[Zarra Trophy]] (najlepší španielsky strelec La Ligy)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:David Villa}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2014}}
{{DEFAULTSORT:Villa, David}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Valencia CF]]
[[Kategória:Hráči Atlético Madrid]]
[[Kategória:Hráči New York City FC]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
oz3mkszlat23fv0tavgt9y0uofxzt45
Dirk Kuyt
0
224765
8207247
7700904
2026-05-02T15:06:11Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207247
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
|meno = Dirk Kuyt
|foto = Dirk Kuyt 2012.jpg
|popis = Dirk Kuyt v drese Fenerbahçe (2012)
|celé meno = Dirk Kuijt
|dátum narodenia = {{dnv|1980|7|22}}
|rodné mesto = [[Katwijk aan Zee]]
|štát = [[Holandsko]]
|výška = 184 cm
|pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]], [[Záložník (futbal)|krídlo]]
|mládežnícke roky = 1985 – 1998
|mládežnícke kluby = [[Quick Boys]]
|roky = 1998 – 2003<br />2003 – 2006<br />2006 – 2012<br />2012 – 2015<br />2015 – 2017<br />2018
|kluby = [[FC Utrecht]]<br />[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<br />[[Liverpool FC]]<br />[[Fenerbahçe SK]]<br />[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<br />[[Quick Boys]]
|zápasy(góly) = 160 (51)<br />101 (71)<br />208 (51)<br />95 (26)<br />63 (31)<br />3 (3)
|reprezentačné roky = 2004 – 2014
|národné mužstvo = {{NLD}}
|reprezentačné zápasy(góly) = 104 (24)
|trénerské roky = 2022<br />2023 –
|trénerské kluby = [[ADO Den Haag]]<br />[[Beerschot V.A.]]
|pkupdate = koniec kariéry
|nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Dirk Kuijt''' (častejšie písaný ako '''Dirk Kuyt'''; * [[22. júl]] [[1980]], [[Katwijk aan Zee]]) je bývalý [[Holandsko|holandský]] futbalový útočník a v súčasnosti futbalový tréner. Počas svojej kariéry sa stal známym svojou obrovskou pracovitosťou, výdržou a schopnosťou hrať na viacerých ofenzívnych pozíciách.
== Klubová kariéra ==
Svoju kariéru odštartoval v amatérskom klube [[Quick Boys]], odkiaľ v roku 1998 prestúpil do [[FC Utrecht]]. V Utrechte strávil päť sezón a v roku 2003 mu pomohol k zisku holandského pohára.
Následne prestúpil do [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoordu]], kde sa stal miláčikom tribún. V sezóne 2004/2005 bol s 29 gólmi najlepším strelcom [[Eredivisie]]. V roku 2006 ho angažoval anglický veľkoklub [[Liverpool FC]]. V Liverpoole odohral 285 zápasov vo všetkých súťažiach, v ktorých strelil 71 gólov. Medzi jeho najpamätnejšie momenty patrí gól vo finále [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Ligy majstrov 2007]] (prehra 1 : 2 s AC Miláno) alebo hetrik do siete [[Manchester United FC|Manchesteru United]] v roku 2011.
V roku 2012 odišiel do tureckého [[Fenerbahçe SK]], s ktorým získal ligový titul aj pohár. V roku 2015 sa vrátil do Feyenoordu, aby splnil svoj sľub a získal s klubom titul. To sa mu podarilo v roku 2017, pričom v rozhodujúcom zápase sezóny strelil hetrik. Krátko nato oznámil ukončenie profesionálnej kariéry.
== Reprezentačná kariéra ==
V holandskom národnom tíme debutoval v septembri 2004 pod vedením [[Marco van Basten|Marca van Bastena]]. Reprezentoval Holandsko na troch majstrovstvách sveta (2006, 2010, 2014) a dvoch majstrovstvách Európy (2008, 2012). Bol kľúčovým hráčom tímu, ktorý na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] získal strieborné medaily a na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|MS 2014]] bronz. Celkovo za národný tím odohral 104 zápasov, čím sa zaradil do prestížneho „Klubu stovkárov“.
== Trénerská kariéra ==
Po ukončení kariéry sa vydal na trénerskú dráhu. V roku 2022 krátko viedol holandský klub [[ADO Den Haag]]. Od decembra 2023 pôsobí ako hlavný tréner belgického klubu [[Beerschot V.A.]], s ktorým v roku 2024 oslávil postup do najvyššej súťaže.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Commons|Dirk Kuyt}}
{{Holandské národné mužstvo na MS 2006}}
{{Holandské národné mužstvo na ME 2008}}
{{Holandské národné mužstvo na MS 2010}}
{{Holandské národné mužstvo na ME 2012}}
{{Holandské národné mužstvo na MS 2014}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Kuyt, Dirk}}
[[Kategória:Narodenia v 1980]]
[[Kategória:Holandskí futbalisti]]
[[Kategória:Holandskí futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Hráči FC Utrecht]]
[[Kategória:Hráči Feyenoord Rotterdam]]
[[Kategória:Hráči Liverpool FC]]
[[Kategória:Hráči Fenerbahçe SK]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2008]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
7whma64rq4rix189ynuijou9fhl5vcp
8207248
8207247
2026-05-02T15:09:32Z
SlovakWikiEditor
255480
ref
8207248
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
|meno = Dirk Kuyt
|foto = Dirk Kuyt 2012.jpg
|popis = Dirk Kuyt v drese Fenerbahçe (2012)
|celé meno = Dirk Kuijt
|dátum narodenia = {{dnv|1980|7|22}}
|rodné mesto = [[Katwijk aan Zee]]
|štát = [[Holandsko]]
|výška = 184 cm
|pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]], [[Záložník (futbal)|krídlo]]
|mládežnícke roky = 1985 – 1998
|mládežnícke kluby = [[Quick Boys]]
|roky = 1998 – 2003<br />2003 – 2006<br />2006 – 2012<br />2012 – 2015<br />2015 – 2017<br />2018
|kluby = [[FC Utrecht]]<br />[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<br />[[Liverpool FC]]<br />[[Fenerbahçe SK]]<br />[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<br />[[Quick Boys]]
|zápasy(góly) = 160 (51)<br />101 (71)<br />208 (51)<br />95 (26)<br />63 (31)<br />3 (3)
|reprezentačné roky = 2004 – 2014
|národné mužstvo = {{NLD}}
|reprezentačné zápasy(góly) = 104 (24)
|trénerské roky = 2022<br />2023 –
|trénerské kluby = [[ADO Den Haag]]<br />[[Beerschot V.A.]]
|pkupdate = koniec kariéry
|nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Dirk Kuijt''' (častejšie písaný ako '''Dirk Kuyt'''; * [[22. júl]] [[1980]], [[Katwijk aan Zee]]) je bývalý [[Holandsko|holandský]] futbalový útočník a v súčasnosti futbalový tréner. Počas svojej kariéry sa stal známym svojou obrovskou pracovitosťou, výdržou a schopnosťou hrať na viacerých ofenzívnych pozíciách.
== Klubová kariéra ==
Svoju kariéru odštartoval v amatérskom klube [[Quick Boys]], odkiaľ v roku 1998 prestúpil do [[FC Utrecht]]. V Utrechte strávil päť sezón a v roku 2003 mu pomohol k zisku holandského pohára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dirk Kuyt: The working class hero who became a Dutch legend | url = https://www.skysports.com/football/news/11095/10881958/dirk-kuyt-the-working-class-hero-who-became-a-dutch-legend | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
Následne prestúpil do [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoordu]], kde sa stal miláčikom tribún. V sezóne 2004/2005 bol s 29 gólmi najlepším strelcom [[Eredivisie]]. V roku 2006 ho angažoval anglický veľkoklub [[Liverpool FC]] za sumu približne 10 miliónov libier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool target Kuyt for £10m | url = http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/l/liverpool/5256244.stm | vydavateľ = BBC Sport | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref> V Liverpoole odohral 285 zápasov vo všetkých súťažiach, v ktorých strelil 71 gólov. Medzi jeho najpamätnejšie momenty patrí gól vo finále [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Ligy majstrov 2007]] (prehra 1 : 2 s AC Miláno) alebo hetrik do siete [[Manchester United FC|Manchesteru United]] v marci 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool 3-1 Man Utd | url = http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/9411933.stm | vydavateľ = BBC Sport | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
V roku 2012 odišiel do tureckého [[Fenerbahçe SK]], s ktorým získal ligový titul aj pohár. V roku 2015 sa vrátil do Feyenoordu, aby splnil svoj sľub a získal s klubom titul. To sa mu podarilo v roku 2017, pričom v rozhodujúcom zápase sezóny strelil hetrik proti Heraclesu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dirk Kuyt: Former Liverpool forward retires after Feyenoord title win | url = https://www.bbc.com/sport/football/39949666 | vydavateľ = BBC Sport | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref> Krátko nato oznámil ukončenie profesionálnej kariéry.
== Reprezentačná kariéra ==
V holandskom národnom tíme debutoval v septembri 2004 pod vedením [[Marco van Basten|Marca van Bastena]]. Reprezentoval Holandsko na troch majstrovstvách sveta (2006, 2010, 2014) a dvoch majstrovstvách Európy (2008, 2012). Bol kľúčovým hráčom tímu, ktorý na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] získal strieborné medaily a na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|MS 2014]] bronz. Svoj 100. zápas v reprezentácii odohral v osemfinále MS 2014 proti Mexiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dirk Kuyt - Century of International Appearances | url = http://www.rsssf.com/miscellaneous/kuyt-intlg.html | vydavateľ = RSSSF | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Trénerská kariéra ==
Po ukončení kariéry sa vydal na trénerskú dráhu. V roku 2022 krátko viedol holandský klub [[ADO Den Haag]]. Od decembra 2023 pôsobí ako hlavný tréner belgického klubu [[Beerschot V.A.]], s ktorým v roku 2024 oslávil postup do najvyššej súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dirk Kuyt is the new head coach of Beerschot | url = https://www.beerschot.be/en/news/dirk-kuyt-new-head-coach-beerschot | vydavateľ = beerschot.be | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Commons|Dirk Kuyt}}
{{Holandské národné mužstvo na MS 2006}}
{{Holandské národné mužstvo na ME 2008}}
{{Holandské národné mužstvo na MS 2010}}
{{Holandské národné mužstvo na ME 2012}}
{{Holandské národné mužstvo na MS 2014}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Kuyt, Dirk}}
[[Kategória:Narodenia v 1980]]
[[Kategória:Holandskí futbalisti]]
[[Kategória:Holandskí futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Hráči FC Utrecht]]
[[Kategória:Hráči Feyenoord Rotterdam]]
[[Kategória:Hráči Liverpool FC]]
[[Kategória:Hráči Fenerbahçe SK]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2008]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
py4mvi0u3v3tya62jug8x7q5fid7bo6
Santi Cazorla
0
225502
8207307
8027245
2026-05-02T17:56:43Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207307
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Santi Cazorla
| foto = Santi Cazorla, 2012-08-18.jpg
| popis = Santi Cazorla počas pôsobenia v Arsenale
| celé meno = Santiago Cazorla González
| prezývka = El Mago (Kúzelník)
| dátum narodenia = {{dnv|1984|12|13}}
| rodné mesto = [[Lugo de Llanera]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 168 cm
| súčasný klub = [[Real Oviedo]]
| klubové číslo = 8
| pozícia = [[Záložník (futbal)|stredný záložník]] / tvorca hry
| mládežnícke roky = 1992 – 2003
| mládežnícke kluby = [[Real Oviedo]]
| roky = 2003 – 2004<br />2003 – 2006<br />2006 – 2007<br />2007 – 2011<br />2011 – 2012<br />2012 – 2018<br />2018 – 2020<br />2020 – 2023<br />2023 –
| kluby = [[Villarreal CF|Villarreal B]]<br />[[Villarreal CF]]<br />[[Recreativo de Huelva|Recreativo]]<br />[[Villarreal CF]]<br />[[Málaga CF]]<br />[[Arsenal FC]]<br />[[Villarreal CF]]<br />[[Al Sadd SC|Al Sadd]]<br />[[Real Oviedo]]
| zápasy(góly) = 40 (4)<br />54 (2)<br />34 (7)<br />127 (23)<br />38 (9)<br />129 (25)<br />70 (15)<br />57 (25)<br />61 (4)
| reprezentačné roky = 2008 – 2019
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| rep zápasy(góly) = 81 (15)
| pkupdate = 2. máj 2026
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Santiago „Santi“ Cazorla González''' (* [[13. december]] [[1984]], [[Lugo de Llanera]], [[Španielsko]]) je španielsky profesionálny futbalista, ktorý v súčasnosti (2026) pôsobí v španielskom klube [[Real Oviedo]]. Je dvojnásobným majstrom Európy a je považovaný za jedného z technicky najvybavenejších španielskych stredopoliarov svojej generácie.
== Klubová kariéra ==
=== Arsenal a „zázračný“ návrat (2012 – 2018) ===
V roku 2012 prestúpil do londýnskeho [[Arsenal FC|Arsenalu]], kde sa stal kľúčovým tvorcom hry a vyhral dva [[FA Cup]]y. Jeho kariéru však takmer ukončilo zranenie achilovky z októbra 2016. Kvôli infekcii (gangréne) prišiel o 10 centimetrov šľachy a hrozila mu amputácia nohy. Lekári v Británii mu tvrdili, že bude rád, ak bude môcť normálne chodiť.<ref name="guardian">{{Citácia periodika | autor = Lowe, Sid | titul = Santi Cazorla: 'Every time they sewed me up, it split again' | periodikum = The Guardian | dátum = 2018-09-07 | url = https://www.theguardian.com/football/2018/sep/07/santi-cazorla-villarreal-injury-arsenal-interview-sid-lowe | jazyk = po anglicky }}</ref> Po 11 operáciách a kožnom štepe z predlaktia (na ktorom mal vytetované meno dcéry) sa však v roku 2018 senzačne vrátil k profesionálnemu futbalu v drese [[Villarreal CF|Villarrealu]].
=== Al Sadd a návrat do Ovieda (2020 – 2026) ===
Po úspešnom trojročnom pôsobení v katarskom klube [[Al Sadd SC|Al Sadd]], kde pod vedením [[Xavi]]ho získal niekoľko trofejí, sa v auguste 2023 rozhodol pre návrat do svojho materského klubu [[Real Oviedo]].
Jeho návrat do Ovieda sa stal symbolom vernosti – Cazorla súhlasil s minimálnou mzdou (cca 93 000 € ročne), ktorú povoľujú pravidlá druhej španielskej ligy, a všetky svoje licenčné práva z predaja dresov prenechal klubu na podporu mládežníckej akadémie.<ref name="standard">{{Citácia periodika | autor = Mayo, Marc | titul = Arsenal hero Santi Cazorla signs heartfelt wage agreement in emotional return to old club | periodikum = The Standard | dátum = 2023-08-17 | url = https://www.standard.co.uk/sport/football/santi-cazorla-arsenal-oviedo-b1101199.html | jazyk = po anglicky }}</ref> V sezóne 2025/26 je napriek veku 41 rokov stále aktívnym hráčom a kapitánom tímu.<ref name="fotmob">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Santi Cazorla - Player Stats 25/26 | url = https://www.fotmob.com/es/players/37436/santi-cazorla | vydavateľ = FotMob | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Reprezentačná kariéra ==
So španielskou reprezentáciou vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]]. Zranenie mu zabránilo zúčastniť sa víťazných MS 2010. V roku 2019, štyri roky po predpokladanom konci kariéry, bol za svoje výkony vo Villarreale opäť povolaný do národného tímu, čo bolo médiami označené za jeden z najväčších návratov v histórii športu.<ref name="as">{{Citácia periodika | titul = Santi Cazorla returns to the Spain squad 4 years after his last call-up | periodikum = AS USA | dátum = 2019-05-17 | url = https://en.as.com/en/2019/05/17/soccer/1558085557_467218.html | jazyk = po anglicky }}</ref>
== Úspechy ==
* '''Reprezentačné:''' 2x majster Európy (2008, 2012)
* '''Klubové (Arsenal):''' 2x [[FA Cup]] (2014, 2015), 2x Community Shield
* '''Individuálne:''' Futbalista roka v Španielsku (2007)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Santi Cazorla}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2014}}
{{DEFAULTSORT:Cazorla, Santi}}
[[Kategória:Narodenia v 1984]]
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Villarreal CF]]
[[Kategória:Hráči Málaga CF]]
[[Kategória:Hráči Arsenal FC]]
[[Kategória:Hráči Real Oviedo]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
syv7e3s48h7tru22cbg7ad0k28q9cnr
Fernando Torres
0
226356
8207319
7813663
2026-05-02T18:22:07Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207319
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Fernando Torres
| foto = Fernando Torres 2017.jpg
| popis = Torres počas svojho druhého pôsobenia v Atléticu Madrid
| celé meno = Fernando José Torres Sanz
| prezývka = El Niño (Dieťa)
| dátum narodenia = {{dnv|1984|3|20}}
| miesto narodenia = [[Fuenlabrada]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 186 cm
| pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]] (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1995 – 2001
| mládežnícke kluby = [[Atlético Madrid]]
| roky = 2001 – 2007<br />2007 – 2011<br />2011 – 2015<br />2014 – 2015<br />2015 – 2016<br />2016 – 2018<br />2018 – 2019
| kluby = [[Atlético Madrid]]<br />[[Liverpool FC]]<br />[[Chelsea FC]]<br />→ [[AC Miláno]] (hosť.)<br />→ [[Atlético Madrid]] (hosť.)<br />[[Atlético Madrid]]<br />[[Sagan Tosu]]
| zápasy(góly) = 214 (82)<br />102 (65)<br />110 (20)<br />10 (1)<br />49 (11)<br />58 (16)<br />35 (5)
| reprezentačné roky = 2003 – 2014
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 110 (38)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Fernando José Torres Sanz''' (* [[20. marec]] [[1984]], [[Fuenlabrada]], [[Španielsko]]), známy pod prezývkou ''El Niño'', je bývalý španielsky [[futbalový útočník]] a v súčasnosti futbalový tréner. Je ikonou klubu [[Atlético Madrid]] a historicky jedným z najúspešnejších španielskych reprezentantov.
== Klubová kariéra ==
Svoju kariéru začal v Atléticu Madrid, kde sa už v 19 rokoch stal najmladším kapitánom v histórii klubu. V roku 2007 prestúpil do [[Liverpool FC]], kde prežil svoje strelecky najúspešnejšie obdobie (24 ligových gólov v premiérovej sezóne). V januári 2011 prestúpil za vtedajší britský rekord (50 miliónov libier) do [[Chelsea FC]], s ktorou vyhral [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]] (2012) a [[Európska liga UEFA|Európsku ligu]] (2013).
Po krátkom pôsobení v [[AC Miláno]] sa v roku 2015 vrátil do milovaného Atlética, s ktorým v roku 2018 vyhral Európsku ligu. Svoju aktívnu kariéru ukončil v auguste 2019 v japonskom klube [[Sagan Tosu]].
== Reprezentačná kariéra ==
Torres je kľúčovou postavou "zlatej generácie" španielskeho futbalu.
* '''EURO 2008:''' Strelil jediný gól vo finále proti Nemecku (1 : 0), čím zabezpečil Španielsku titul po 44 rokoch.
* '''MS 2010:''' Bol súčasťou tímu, ktorý v Južnej Afrike získal historicky prvý titul majstrov sveta.
* '''EURO 2012:''' Stal sa najlepším strelcom turnaja (Zlatá kopačka) a ako prvý hráč v histórii skóroval v dvoch finále ME po sebe (pri výhre 4 : 0 nad Talianskom).
== Trénerská kariéra a súčasnosť (2026) ==
Po ukončení hráčskej kariéry sa Torres vydal na trénerskú dráhu v akadémii Atlética Madrid. Po úspešnom pôsobení pri tíme do 19 rokov (Juvenil A), s ktorým získal ligové tituly a uspel v mládežníckej Lige majstrov, postúpil v hierarchii klubu vyššie. V roku 2026 je Torres vnímaný ako jeden z najtalentovanejších mladých trénerov v Španielsku a pokračuje v práci s rezervným tímom Atlética (Atlético Madrid B), pričom sa otvorene špekuluje o jeho budúcom prevzatí seniorského A-tímu po Diegovi Simeonem.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fernando Torres' coaching rise at Atletico | url = https://www.atleticodemadrid.com | vydavateľ = Atlético de Madrid | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Chelsea FC'''
** [[Liga majstrov UEFA]] (2012)
** [[Európska liga UEFA]] (2013)
** [[FA Cup]] (2012)
* '''Atlético Madrid'''
** [[Európska liga UEFA]] (2018)
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (2010)
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (2008, 2012)
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Fernando Torres}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{DEFAULTSORT:Torres, Fernando}}
[[Kategória:Osobnosti z Madridu]]
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Atlético Madrid]]
[[Kategória:Hráči Liverpool FC]]
[[Kategória:Hráči Chelsea FC]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
ivejwqqpdusyil5our3ov6qacrq3hij
Xabi Alonso
0
226565
8207260
8147477
2026-05-02T15:52:15Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207260
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Xabi Alonso
| celé meno = Xabier Alonso Olano
| foto = Los Caminos del fútbol. Xabi Alonso (39666778464) (cropped).jpg
| popis = Alonso v roku 2018
| dátum narodenia = {{dnv|1981|11|25}}
| rodné mesto = [[Tolosa (Španielsko)|Tolosa]], [[Baskicko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 183 cm
| súčasný klub = bez angažmánu (tréner)
| pozícia = stredopoliar (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1990 – 1999
| mládežnícke kluby = [[Antiguoko]]
| roky = 1999 – 2004<br />2000 – 2001<br />2004 – 2009<br />2009 – 2014<br />2014 – 2017
| kluby = [[Real Sociedad]]<br />→ [[Sociedad Deportiva Eibar|SD Eibar]] ''(hosť.)''<br /> [[Liverpool FC|Liverpool]]<br />[[Real Madrid]]<br />[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]
| zápasy(góly) = 114 (9)<br />14 (0)<br />143 (15)<br />158 (4)<br />79 (5)
| reprezentačné roky = 2000<br />2002 – 2003<br />2003 – 2014<br />2001 – 2012
| národné mužstvo = {{ESP|18}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Španielsko U18]]<br />{{ESP|21}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Španielsko U21]]<br />{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]<br />{{Minivlajka|Baskicko}} [[Baskické národné futbalové mužstvo|Baskicko]]
| rep zápasy(góly) = 1 (0)<br />9 (0)<br />114 (16)<br />5 (0)
| trénerské kluby = [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (mládež)<br />[[Real Sociedad B]]<br />[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]<br />[[Real Madrid CF|Real Madrid]]
| trénerské roky = 2018 – 2019<br />2019 – 2022<br />2022 – 2025<br />2025 – 2026
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Xabier Alonso Olano''' známy aj pod menom '''Xabi Alonso''' (* [[25. november]] [[1981]], [[Tolosa (Španielsko)|Tolosa]], [[Baskicko]]) je bývalý španielsky futbalista a futbalový tréner. Počas svojej hráčskej kariéry patril k najlepším stredopoliarom svojej generácie.
== Štýl hry ==
Xabi Alonso bol prototypom moderného „regista“ (tvorcu hry z hĺbky poľa). Vynikal mimoriadnym herným videním a presnosťou prihrávok, najmä tých na dlhé vzdialenosti, ktorými dokázal okamžite zmeniť ťažisko hry. Jeho schopnosť kontrolovať tempo zápasu mu vyslúžila rešpekt u spoluhráčov aj súperov. Napriek tomu, že nebol výnimočne rýchly, nedostatok dynamiky kompenzoval skvelým pozičným postavením a defenzívnou inteligenciou, čo mu umožňovalo efektívne prerušovať útoky súpera.<ref name="coaches">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xabi Alonso: The master of the long pass | url = https://www.coachesvoice.com/cv/xabi-alonso-liverpool-real-madrid-bayern-munich/ | vydavateľ = The Coaches' Voice | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref>
== Klubová kariéra ==
=== Liverpool FC (2004 – 2009) ===
V [[Liverpool FC|Liverpoole]] sa Alonso stal kľúčovým prvkom zálohy pod vedením [[Rafael Benítez|Rafaela Beníteza]]. Spolu so [[Steven Gerrard|Stevenom Gerrardom]] vytvoril jedno z najlepších stredových záprahov v histórii klubu. V pamätnom istanbulskom finále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] strelil vyrovnávajúci gól na 3 : 3 po dorážke vlastnej penalty. Alonso si získal fanúšikov na Anfielde aj gólmi z vlastnej polovice ihriska, čo potvrdzovalo jeho unikátnu kopaciu techniku.<ref name="lfc-legacy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xabi Alonso's Liverpool legacy | url = https://www.liverpoolfc.com/news/features/349472-xabi-alonso-liverpool-anniversary-feature | vydavateľ = liverpoolfc.com | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
=== Real Madrid (2009 – 2014) ===
Prestup do Madridu za 30 miliónov libier ho posunul do centra projektu „Galácticos 2.0“. Alonso bol v Reale „mozgom“ tímu, ktorý dokázal konkurovať dominantnej Barcelone. S klubom získal titul v [[La Liga|La Lige]] (2011/12) a bol kľúčovým hráčom pri zisku desiateho titulu v Lige majstrov (''La Décima''), hoci samotné finále musel vynechať pre trest za
žlté karty.
== Reprezentačná kariéra ==
Za [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] debutoval v roku 2003. Bol kľúčovou súčasťou zlatej generácie, ktorá vyhrala po sebe [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|Euro 2008]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|Euro 2012]]. Reprezentačnú kariéru ukončil po MS 2014 so 114 štartmi.
== Trénerská kariéra ==
=== Bayer Leverkusen a historické Double ===
Svetový ohlas získal počas pôsobenia v [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeri Leverkusen]] (2022 – 2025). V sezóne 2023/24 prepísal históriu, keď s tímom vyhral nemeckú [[Fußball-Bundesliga|Bundesligu]] bez jedinej prehry a získal pre klub prvé „Double“ v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xabi Alonso's Leverkusen: The Invincibles | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/bayer-leverkusen-invincibles-how-xabi-alonso-side-made-history-27134 | vydavateľ = bundesliga.com | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
=== Neúspech v Real Madrid (2025 – 2026) ===
Hoci Alonso nastúpil na lavičku [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] v júni 2025 s obrovskými očakávaniami, jeho pôsobenie sa skončilo predčasne v marci 2026. Jeho prísne taktické nároky a pokus o autoritatívnu zmenu kádra narazili na odpor kľúčových postáv v kabíne. Po sérii nezhôd a strate podpory hráčskej šatne ho vedenie klubu uvoľnilo z funkcie.<ref name="marca-exit">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real Madrid part ways with Xabi Alonso amid dressing room unrest | url = https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2026/03/15/alonso-exit-madrid.html | vydavateľ = Marca | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref><ref name="athletic-fracture">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why it went wrong for Xabi Alonso at the Bernabéu | url = https://www.theathletic.com/football/real-madrid/alonso-fracture/ | vydavateľ = The Athletic | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Commons|Xabi Alonso}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Alonso, Xabi}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Španielski futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Hráči Liverpool FC]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči FC Bayern München]]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Alonso, Xabi}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Španielski futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Hráči Real Sociedad]]
[[Kategória:Hráči Liverpool FC]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči FC Bayern München]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
639t96s37c8hbghqugb01dvosqc3834
Joan Capdevila
0
226668
8207327
6747600
2026-05-02T18:43:13Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207327
wikitext
text/x-wiki
{{olympijské striebro}}
{{Infobox futbalista
| meno = Joan Capdevila
| foto = Joan Capdevila 2010.jpg
| popis = Capdevila v roku 2010
| celé meno = Joan Capdevila i Méndez
| dátum narodenia = {{dnv|1978|2|3}}
| miesto narodenia = [[Tàrrega]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 182 cm
| pozícia = [[Obranca (futbal)|ľavý obranca]] (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1996 – 1997
| mládežnícke kluby = [[RCD Espanyol]]
| roky = 1997 – 1998<br />1998 – 1999<br />1999 – 2000<br />2000 – 2007<br />2007 – 2011<br />2011 – 2012<br />2012 – 2014<br />2014 – 2015<br />2015 – 2016<br />2016 – 2017
| kluby = [[RCD Espanyol B]]<br />[[RCD Espanyol]]<br />[[Atlético Madrid]]<br />[[Deportivo de La Coruña|Deportivo La Coruña]]<br />[[Villarreal CF]]<br />[[Benfica Lisabon|Benfica]]<br />[[RCD Espanyol]]<br />[[NorthEast United FC|NorthEast United]]<br />[[Lierse SK|Lierse]]<br />[[FC Santa Coloma]]
| zápasy(góly) = 45 (2)<br />29 (4)<br />31 (2)<br />179 (15)<br />140 (15)<br />5 (0)<br />33 (0)<br />12 (0)<br />4 (0)<br />4 (2)
| reprezentačné roky = 2002 – 2011
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 60 (4)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Joan Capdevila i Méndez''' (* [[3. február]] [[1978]], [[Tàrrega]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky futbalový obranca. Bol kľúčovým členom španielskej reprezentácie počas jej najúspešnejšieho obdobia, kedy získala tituly na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]].
== Klubová kariéra ==
Svoju najlepšiu formu preukázal v [[Deportivo de La Coruña|Deportive La Coruña]] a neskôr vo [[Villarreal CF|Villarreale]]. V roku 2011 skúsil angažmán v portugalskej [[Benfica Lisabon|Benfice]], no nedokázal sa presadiť do základnej zostavy. Po návrate do materského [[RCD Espanyol|Espanyolu]] v roku 2012 ešte dve sezóny stabilne nastupoval v [[La Liga|La Lige]].
Záver kariéry poňal svetobežnícky. V roku 2014 hral v novovzniknutej indickej lige za [[NorthEast United FC]], pôsobil v belgickom Lierse a definitívnu bodku za kariérou dal v roku 2017 v andorrskom klube [[FC Santa Coloma]], ktorému pomohol k titulu a zahral si aj v predkole Ligy majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joan Capdevila: World Cup winner signs for FC Santa Coloma | url = https://www.bbc.com/sport/football/36429398 | vydavateľ = BBC Sport | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Reprezentačná kariéra ==
V reprezentácii debutoval v roku 2002 proti Paraguaju. Na víťaznom [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]] odohral takmer všetky minúty na poste ľavého obrancu. O dva roky neskôr na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] v Južnej Afrike bol opäť pevnou súčasťou základnej zostavy a odohral všetkých sedem zápasov na ceste za historickým titulom svetových šampiónov. Celkovo si národný dres obliekol v 60 stretnutiach.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Deportivo La Coruña''': [[Copa del Rey]] (2002), Španielsky superpohár (2002)
* '''Benfica''': Portugalský ligový pohár (2012)
* '''FC Santa Coloma''': Andorrská liga (2017)
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (2010)
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (2008)
* [[Letné olympijské hry 2000|LOH 2000]] (striebro)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Joan Capdevila}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{DEFAULTSORT:Capdevila, Joan}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči RCD Espanyol]]
[[Kategória:Hráči Atlético Madrid]]
[[Kategória:Hráči Deportivo La Coruña]]
[[Kategória:Hráči Villarreal CF]]
[[Kategória:Hráči Benfica Lisabon]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
4dqv6j9w8ivkyp5pbcschl86jp2gf2o
José Manuel Reina
0
226700
8207324
7901350
2026-05-02T18:37:11Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207324
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Pepe Reina
| foto = Pepe Reina.JPG
| popis = Pepe Reina počas pôsobenia v Liverpoole
| celé meno = José Manuel Reina Páez
| prezývka = Pepe, Super Pepe
| dátum narodenia = {{dnv|1982|8|31}}
| miesto narodenia = [[Madrid]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 188 cm
| pozícia = [[Brankár (futbal)|brankár]]
| súčasný klub = [[Como 1907|Como]]
| klubové číslo = 25
| mládežnícke roky = 1988 – 1995<br />1995 – 1999
| mládežnícke kluby = Madrid Oeste<br />[[FC Barcelona]]
| roky = 1999 – 2001<br />2000 – 2002<br />2002 – 2005<br />2005 – 2014<br />2013 – 2014<br />2014 – 2015<br />2015 – 2018<br />2018 – 2020<br />2020<br />2020 – 2022<br />2022 – 2024<br />2024 –
| kluby = [[FC Barcelona B]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Villarreal CF]]<br />[[Liverpool FC]]<br />→ [[SSC Neapol]] (hosť.)<br />[[FC Bayern Mníchov]]<br />[[SSC Neapol]]<br />[[AC Miláno]]<br />→ [[Aston Villa FC|Aston Villa]] (hosť.)<br />[[SS Lazio]]<br />[[Villarreal CF]]<br />[[Como 1907|Como]]
| zápasy(góly) = 41 (0)<br />30 (0)<br />109 (0)<br />285 (0)<br />30 (0)<br />3 (0)<br />111 (0)<br />5 (0)<br />12 (0)<br />44 (0)<br />31 (0)<br />10 (0)
| reprezentačné roky = 2005 – 2018
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 36 (0)
| pkupdate = 2. máj 2026
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''José Manuel "Pepe" Reina Páez''' (* [[31. august]] [[1982]], [[Madrid]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky futbalový brankár. Je považovaný za jedného z najlepších brankárov svojej generácie v hre nohou a v chytaní pokutových kopov.
== Klubová kariéra ==
Reina je odchovancom barcelonskej [[La Masia|La Masie]], no slávu si získal najmä počas osemročného pôsobenia v [[Liverpool FC]] (2005 – 2013), kde trikrát po sebe získal Zlatú rukavicu Premier League pre brankára s najviac čistými kontami.
Neskôr prešiel viacerými veľkoklubmi vrátane [[FC Bayern Mníchov|Bayernu Mníchov]], [[AC Miláno]] či [[SS Lazio]]. V roku 2022 sa emotívne vrátil do [[Villarreal CF|Villarrealu]], kde v pokročilom veku stále podával stabilné výkony v európskych súťažiach. V júli 2024 podpísal ročný kontrakt s nováčikom talianskej Serie A, klubom [[Como 1907|Como]], kde pod vedením svojho bývalého spoluhráča [[Cesc Fàbregas|Cesca Fàbregasa]] plnil úlohu skúseného mentora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pepe Reina joins Como 1907 | url = https://comofootball.com | vydavateľ = Como 1907 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Reprezentačná kariéra ==
Hoci v španielskej reprezentácii väčšinu času kryl chrbát [[Iker Casillas|Ikerovi Casillasovi]], bol neoddeliteľnou súčasťou tímu počas jeho najslávnejšej éry. V kabíne bol známy ako "duša tímu" a zabávač počas osláv titulov. Má v zbierke trofeje z troch víťazných turnajov v rade:
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]]
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]]
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]]
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Villarreal''': Pohár Intertoto UEFA (2003, 2004)
* '''Liverpool''': FA Cup (2006), Ligový pohár (2012), Superpohár UEFA (2005)
* '''Neapol''': Coppa Italia (2014)
* '''Bayern Mníchov''': [[Bundesliga]] (2015)
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (2010)
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (2008, 2012)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Pepe Reina}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{DEFAULTSORT:Reina, Pepe}}
[[Kategória:Narodenia v 1982]]
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví brankári]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Villarreal CF]]
[[Kategória:Hráči Liverpool FC]]
[[Kategória:Hráči SSC Neapol]]
[[Kategória:Hráči FC Bayern München]]
[[Kategória:Hráči AC Miláno]]
[[Kategória:Hráči SS Lazio]]
[[Kategória:Hráči Como 1907]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
c40w4mspclax6xc0h789qoawnjxkhin
Andrés Iniesta
0
226704
8207303
7919856
2026-05-02T17:42:53Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207303
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Andrés Iniesta
| foto = Andrés Iniesta (cropped).jpg
| popis = Andrés Iniesta počas pôsobenia v Barcelone
| celé meno = Andrés Iniesta Luján
| dátum narodenia = {{dnv|1984|5|11}}
| miesto narodenia = [[Fuentealbilla]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 171 cm
| pozícia = stredopoliar (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1994 – 1996<br />1996 – 2001
| mládežnícke kluby = [[Albacete Balompié|Albacete]]<br /> [[FC Barcelona]]
| roky = 2001 – 2003<br />2002 – 2018<br />2018 – 2023<br />2023 – 2024
| kluby = [[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]]<br /> [[FC Barcelona]]<br />[[Vissel Kobe]]<br />[[Emirates Club|Emirates]]
| zápasy(góly) = 54 (5)<br />442 (35)<br />114 (21)<br />20 (5)
| reprezentačné roky = 2001 – 2006<br />2006 – 2018
| národné mužstvo = Španielsko (mládež)<br />[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| rep zápasy(góly) = 45 (6)<br />131 (13)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Andrés Iniesta Luján''' (* [[11. máj]] [[1984]], [[Fuentealbilla]], [[Španielsko]]) je bývalý profesionálny španielsky [[futbal|futbalista]], ktorý hrával ako stredopoliar. Je považovaný za jedného z najlepších hráčov svojej generácie a jedného z najlepších stredopoliarov všetkých čias. Preslávil sa najmä svojou technikou, futbalovou inteligenciou a schopnosťou rozhodovať veľké zápasy.
== Klubová kariéra ==
=== FC Barcelona (2001 – 2018) ===
Do Barcelony prišiel ako 12-ročný do akadémie [[La Masia]]. V A-tíme debutoval v roku 2002. Pod vedením [[Pep Guardiola|Pepa Guardiolu]] sa stal kľúčovým článkom historického tímu, ktorý v roku 2009 získal „treble“. Spolu s [[Xavi]]m a [[Sergio Busquets|Sergiom Busquetsom]] vytvorili pravdepodobne najikonickejšiu stredovú formáciu futbalovej histórie.
Medzi jeho najpamätnejšie klubové momenty patrí gól v nadstavenom čase semifinále Ligy majstrov proti Chelsea v roku 2009 (tzv. „Iniestazo“). S Barcelonou získal celkovo 32 trofejí, vrátane 9 titulov v [[La Liga|La Lige]] a 4 triumfov v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]].
=== Vissel Kobe a Emirates Club (2018 – 2024) ===
V roku 2018 opustil Európu a prestúpil do japonského klubu [[Vissel Kobe]]. V Japonsku sa stal miláčikom fanúšikov, vyhral Cisársky pohár (2019) a japonský Superpohár (2020). V roku 2023 sa na jednu sezónu upísal klubu [[Emirates Club]] v Spojených arabských emirátoch, kde v roku 2024 oficiálne ukončil aktívnu hráčsku kariéru.
== Reprezentačná kariéra ==
Iniesta bol srdcom zlatej generácie španielskeho futbalu, ktorá ovládla svet v rokoch 2008 – 2012.
* '''MS 2010:''' Vo finále proti Holandsku strelil v 116. minúte víťazný gól, ktorým zabezpečil Španielsku historicky prvý titul majstrov sveta. Gól venoval zosnulému priateľovi Dani Jarquemu (nápis na tielku: „Dani Jarque: siempre con nosotros“).
* '''EURO 2012:''' Bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja, na ktorom Španielsko obhájilo titul.
== Osobný život a podnikanie ==
Iniesta je od roku 2012 ženatý s Annou Ortizovou, s ktorou majú päť detí. Okrem futbalu sa úspešne venuje vinárstvu; v rodnej dedine vlastní vinárstvo ''Bodega Iniesta''.
== Aktuálna situácia (2026) ==
V roku 2026 pôsobí Iniesta predovšetkým ako globálny ambasádor futbalu a venuje sa svojej futbalovej akadémii. Zároveň sa pripravuje na trénerskú dráhu, pričom v rozhovoroch naznačil túžbu vrátiť sa raz do [[FC Barcelona]] v technickej alebo trénerskej štruktúre. Je tiež aktívny v investíciách do športových technológií.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''FC Barcelona'''
** 9x [[La Liga]]
** 4x [[Liga majstrov UEFA]]
** 6x [[Copa del Rey]]
** 3x [[Majstrovstvá sveta vo futbale klubov]]
* '''Vissel Kobe'''
** 1x Cisársky pohár
** 1x Japonský superpohár
=== Reprezentačné ===
* 1x zlato [[Majstrovstvá sveta vo futbale|MS]] (2010)
* 2x zlato [[Majstrovstvá Európy vo futbale|ME]] (2008, 2012)
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Golden Foot}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Iniesta, Andrés}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
8imxho262hj9cqaz3yriebfitn05hdy
8207304
8207303
2026-05-02T17:43:37Z
SlovakWikiEditor
255480
malá úprava
8207304
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Andrés Iniesta
| foto = Andrés Iniesta (cropped).jpg
| popis = Andrés Iniesta
| celé meno = Andrés Iniesta Luján
| dátum narodenia = {{dnv|1984|5|11}}
| miesto narodenia = [[Fuentealbilla]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 171 cm
| pozícia = stredopoliar (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1994 – 1996<br />1996 – 2001
| mládežnícke kluby = [[Albacete Balompié|Albacete]]<br /> [[FC Barcelona]]
| roky = 2001 – 2003<br />2002 – 2018<br />2018 – 2023<br />2023 – 2024
| kluby = [[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]]<br /> [[FC Barcelona]]<br />[[Vissel Kobe]]<br />[[Emirates Club|Emirates]]
| zápasy(góly) = 54 (5)<br />442 (35)<br />114 (21)<br />20 (5)
| reprezentačné roky = 2001 – 2006<br />2006 – 2018
| národné mužstvo = Španielsko (mládež)<br />[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| rep zápasy(góly) = 45 (6)<br />131 (13)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Andrés Iniesta Luján''' (* [[11. máj]] [[1984]], [[Fuentealbilla]], [[Španielsko]]) je bývalý profesionálny španielsky [[futbal|futbalista]], ktorý hrával ako stredopoliar. Je považovaný za jedného z najlepších hráčov svojej generácie a jedného z najlepších stredopoliarov všetkých čias. Preslávil sa najmä svojou technikou, futbalovou inteligenciou a schopnosťou rozhodovať veľké zápasy.
== Klubová kariéra ==
=== FC Barcelona (2001 – 2018) ===
Do Barcelony prišiel ako 12-ročný do akadémie [[La Masia]]. V A-tíme debutoval v roku 2002. Pod vedením [[Pep Guardiola|Pepa Guardiolu]] sa stal kľúčovým článkom historického tímu, ktorý v roku 2009 získal „treble“. Spolu s [[Xavi]]m a [[Sergio Busquets|Sergiom Busquetsom]] vytvorili pravdepodobne najikonickejšiu stredovú formáciu futbalovej histórie.
Medzi jeho najpamätnejšie klubové momenty patrí gól v nadstavenom čase semifinále Ligy majstrov proti Chelsea v roku 2009 (tzv. „Iniestazo“). S Barcelonou získal celkovo 32 trofejí, vrátane 9 titulov v [[La Liga|La Lige]] a 4 triumfov v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]].
=== Vissel Kobe a Emirates Club (2018 – 2024) ===
V roku 2018 opustil Európu a prestúpil do japonského klubu [[Vissel Kobe]]. V Japonsku sa stal miláčikom fanúšikov, vyhral Cisársky pohár (2019) a japonský Superpohár (2020). V roku 2023 sa na jednu sezónu upísal klubu [[Emirates Club]] v Spojených arabských emirátoch, kde v roku 2024 oficiálne ukončil aktívnu hráčsku kariéru.
== Reprezentačná kariéra ==
Iniesta bol srdcom zlatej generácie španielskeho futbalu, ktorá ovládla svet v rokoch 2008 – 2012.
* '''MS 2010:''' Vo finále proti Holandsku strelil v 116. minúte víťazný gól, ktorým zabezpečil Španielsku historicky prvý titul majstrov sveta. Gól venoval zosnulému priateľovi Dani Jarquemu (nápis na tielku: „Dani Jarque: siempre con nosotros“).
* '''EURO 2012:''' Bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja, na ktorom Španielsko obhájilo titul.
== Osobný život a podnikanie ==
Iniesta je od roku 2012 ženatý s Annou Ortizovou, s ktorou majú päť detí. Okrem futbalu sa úspešne venuje vinárstvu; v rodnej dedine vlastní vinárstvo ''Bodega Iniesta''.
== Aktuálna situácia (2026) ==
V roku 2026 pôsobí Iniesta predovšetkým ako globálny ambasádor futbalu a venuje sa svojej futbalovej akadémii. Zároveň sa pripravuje na trénerskú dráhu, pričom v rozhovoroch naznačil túžbu vrátiť sa raz do [[FC Barcelona]] v technickej alebo trénerskej štruktúre. Je tiež aktívny v investíciách do športových technológií.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''FC Barcelona'''
** 9x [[La Liga]]
** 4x [[Liga majstrov UEFA]]
** 6x [[Copa del Rey]]
** 3x [[Majstrovstvá sveta vo futbale klubov]]
* '''Vissel Kobe'''
** 1x Cisársky pohár
** 1x Japonský superpohár
=== Reprezentačné ===
* 1x zlato [[Majstrovstvá sveta vo futbale|MS]] (2010)
* 2x zlato [[Majstrovstvá Európy vo futbale|ME]] (2008, 2012)
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Golden Foot}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Iniesta, Andrés}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
607b38t0a87eahfyoolskgofykpe9ga
Xavi
0
226708
8207298
8185371
2026-05-02T17:35:09Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207298
wikitext
text/x-wiki
{{olympijské striebro}}
{{Infobox futbalista
| meno = Xavi
| foto = Xavi Hernández - 002.jpg
| popis = Xavi počas svojej hráčskej kariéry v Barcelone
| celé meno = Xavier Hernández Creus
| prezývka = El maestro, El profesor, La Máquina
| dátum narodenia = {{dnv|1980|1|25}}
| rodné mesto = [[Terrassa]], [[Katalánsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 170 cm
| súčasný klub = bez angažmánu (manažér)
| pozícia = [[Záložník (futbal)|stredný záložník]] (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1991 – 1997
| mládežnícke kluby = [[FC Barcelona]]
| roky = 1997 – 1999<br />1998 – 2015<br />2015 – 2019
| kluby = [[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Al Sadd SC]]
| zápasy(góly) = 61 (4)<br />505 (58)<br />82 (21)
| reprezentačné roky = 1998 – 2001<br />2000 – 2014
| národné mužstvo = Španielsko U21<br />[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| rep zápasy(góly) = 25 (7)<br />133 (13)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
| trénerské roky = 2019 – 2021<br />2021 – 2024
| trénerské kluby = [[Al Sadd SC]]<br />[[FC Barcelona]]
}}
'''Xavier Hernández Creus''', známy ako '''Xavi''', (* [[25. január]] [[1980]], [[Terrassa]], [[Katalánsko]]) je bývalý španielsky futbalista a tréner. Je považovaný za jedného z najlepších stredopoliarov všetkých čias a stelesnenie herného štýlu „tiki-taka“. Ako hráč vyhral 32 trofejí, čo ho radí medzi najúspešnejších španielskych futbalistov histórie.
== Hráčska kariéra v FC Barcelona (1998 – 2015) ==
Xavi vstúpil do akadémie [[La Masia]] ako 11-ročný. Jeho kariéru v A-tíme možno rozdeliť do niekoľkých kľúčových etáp:
=== Začiatky a Van Gaalova éra (1998 – 2003) ===
V prvom tíme debutoval 18. augusta 1998 v španielskom superpohári proti Malorke a hneď skóroval. V tejto ére bol často porovnávaný so svojím vtedajším kapitánom [[Pep Guardiola|Pepom Guardiolom]]. Po Guardiolovom odchode v roku 2001 sa Xavi stal hlavným tvorcom hry, hoci klub prechádzal náročným obdobím bez trofejí.
=== Éra Franka Rijkaarda (2003 – 2008) ===
Pod Rijkaardom sa Xavi stal zástupcom kapitána. V sezóne 2004/05 pomohol Barcelone k prvému ligovému titulu po šiestich rokoch. V decembri 2005 utrpel vážne zranenie kolena (roztrhnutý väz), no stihol sa vrátiť na finále [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|Ligy majstrov 2006]], kde Barcelona zdolala Arsenal.
=== Zlatá éra pod Guardiolom (2008 – 2012) ===
Príchod Pepa Guardiolu na lavičku znamenal Xaviho vrchol. V sezóne 2008/09 bol kľúčovým hráčom pri zisku historického treble. Vo finále Ligy majstrov proti Manchesteru United asistoval na gól Messiho a bol vyhlásený za muža zápasu. V tejto ére skončil trikrát po sebe (2009, 2010, 2011) na treťom mieste v ankete [[Zlatá lopta]].
=== Posledné roky a rozlúčka (2012 – 2015) ===
Pod vedením Tita Vilanovu a neskôr Luisa Enriqueho naďalej dominoval stredu poľa. Svoju poslednú sezónu (2014/15) zakončil ako kapitán ziskom druhého treble v histórii klubu. Svoj posledný zápas odohral vo finále Ligy majstrov v Berlíne proti Juventusu, kde prišiel na ihrisko v 78. minúte.
== Trénerská kariéra ==
=== Al Sadd SC (2019 – 2021) ===
Hneď po ukončení hráčskej kariéry v Katare prevzal Al Sadd ako hlavný tréner. Počas dvoch rokov implementoval ofenzívny systém založený na držaní lopty a vyhral 7 domácich trofejí, vrátane ligového titulu v sezóne 2020/21, pričom jeho tím zostal počas celej sezóny neporazený.
=== FC Barcelona (2021 – 2024) ===
V novembri 2021 nahradil Ronalda Koemana.
* '''Sezóna 2021/22:''' Prevzal tím na 9. mieste a dokázal ho vytiahnuť na konečné 2. miesto, vrátane drvivého víťazstva 4 : 0 v El Clásicu na Santiago Bernabéu.
* '''Sezóna 2022/23:''' Priviedol Barcelonu k prvému titulu v [[La Liga|La Lige]] po štyroch rokoch a k zisku španielskeho Superpohára. Tím sa vyznačoval mimoriadne pevnou obranou.
* '''Sezóna 2023/24:''' Po sérii nestabilných výsledkov a tlaku médií v januári 2024 oznámil, že po sezóne skončí. Hoci neskôr svoje rozhodnutie po dohode s prezidentom Laportom zmenil, nakoniec bol v máji 2024 odvolaný kvôli úprimným vyjadreniam o finančnej situácii klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Barcelona dismisses Xavi Hernández | url = https://www.fcbarcelona.com/en/news/4026330/xavi-hernandez-to-leave-fc-barcelona | vydavateľ = fcbarcelona.com | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Osobný život ==
Xavi sa v júli 2013 oženil s módnou novinárkou Núriou Cunillerovou. Majú spolu dve deti, dcéru Ásiu (* 2016) a syna Dana (* 2018). Je známy svojou skromnosťou a silným putom k rodnému mestu Terrassa. Počas pôsobenia v Katare sa stal celosvetovým ambasádorom pre Majstrovstvá sveta 2022.
== Momentalna situácia (2026) ==
Po odchode z Barcelony v máji 2024 si Xavi doprial dlhšiu prestávku od futbalu. Podľa aktuálnych správ z roku 2026 sa jeho meno spájalo s viacerými európskymi veľkoklubmi a národnými tímami, no Xavi sa vyjadril, že čaká na projekt, ktorý bude v súlade s jeho futbalovou filozofiou. Aktuálne pôsobí ako konzultant a futbalový analytik, pričom nevylúčil návrat na lavičku v sezóne 2026/27.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xavi reflects on coaching hiatus | url = https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20260120/xavi-future-coaching.html | vydavateľ = Mundo Deportivo | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Úspechy ==
=== Hráč ===
* '''FC Barcelona''': 8x La Liga, 3x Copa del Rey, 4x Liga majstrov, 6x Supercopa de España, 2x Superpohár UEFA, 2x MS klubov.
* '''Španielsko''': 1x MS (2010), 2x ME (2008, 2012), striebro LOH (2000).
=== Tréner ===
* '''Al Sadd''': 1x Qatar Stars League, 2x Qatar Cup.
* '''FC Barcelona''': 1x La Liga (2022/23), 1x Supercopa de España (2023).
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Xavi Hernández}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Hernández Creus, Xavier}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Španielski futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
pemtyrvgt68xockb1xr4wtw387pa2to
David Silva
0
226723
8207316
7700306
2026-05-02T18:09:47Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207316
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = David Silva
| foto = David Silva Euro 2012 final 01.jpg
| popis = David Silva počas finále EURO 2012
| celé meno = David Josué Jiménez Silva
| prezývka = El Mago (Kúzelník), Merlin
| dátum narodenia = {{dnv|1986|1|8}}
| miesto narodenia = [[Mogán|Arguineguín]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 170 cm
| pozícia = [[Záložník (futbal)|ofenzívny stredopoliar]] (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 1995 – 2000<br />2000 – 2003
| mládežnícke kluby = UD San Fernando<br />[[Valencia CF]]
| roky = 2003 – 2004<br />2004 – 2010<br />2004 – 2005<br />2005 – 2006<br />2010 – 2020<br />2020 – 2023
| kluby = [[Valencia CF|Valencia B]]<br />[[Valencia CF]]<br />→ [[SD Eibar]] (hosť.)<br />→ [[Celta de Vigo|Celta Vigo]] (hosť.)<br />[[Manchester City FC|Manchester City]]<br />[[Real Sociedad]]
| zápasy(góly) = 14 (1)<br />119 (21)<br />35 (4)<br />34 (4)<br />309 (60)<br />74 (6)
| reprezentačné roky = 2006 – 2018
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 125 (35)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''David Josué Jiménez Silva''' (* [[8. január]] [[1986]], [[Mogán|Arguineguín]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky profesionálny [[futbal|futbalista]], ktorý hrával na poste ofenzívneho stredopoliara. Je považovaný za jedného z najlepších stredopoliarov v histórii [[Premier League]] a kľúčovú postavu zlatej éry španielskej reprezentácie.
== Klubová kariéra ==
=== Valencia a hosťovania (2004 – 2010) ===
Silva je odchovancom akadémie [[Valencia CF]]. Po úspešných hosťovaniach v Eibare a Celte Vigo sa stal oporou „Netopierov“. V roku 2008 pomohol Valencii vyhrať [[Copa del Rey]].
=== Manchester City (2010 – 2020) ===
V roku 2010 prestúpil do [[Manchester City FC|Manchesteru City]], kde strávil dekádu a stal sa legendou klubu. Počas desiatich sezón odohral za „Citizens“ vyše 400 zápasov vo všetkých súťažiach, vyhral štyri ligové tituly a nespočetné množstvo domácich pohárov. Pred štadiónom Etihad Stadium mu v roku 2021 odhalili sochu ako poctu za jeho prínos klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manchester City unveil statues of David Silva and Vincent Kompany | url = https://www.mancity.com/news/mens/david-silva-vincent-kompany-statues-unveiled-63765620 | vydavateľ = Manchester City FC | dátum = 2021-08-28 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
=== Real Sociedad a koniec kariéry (2020 – 2023) ===
Po odchode z Anglicka sa vrátil do Španielska, kde podpísal zmluvu s [[Real Sociedad]]. Hoci mal v pláne odohrať aj sezónu 2023/24, počas letnej prípravy v júli 2023 utrpel vážne zranenie predného skríženého väzu (ACL) v ľavom kolene. Vzhľadom na vek (37 rokov) sa rozhodol nepokračovať v rehabilitácii a dňa 27. júla 2023 oficiálne oznámil ukončenie aktívnej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David Silva: Former Manchester City and Spain midfielder announces retirement | url = https://www.bbc.com/sport/football/66324269 | vydavateľ = BBC Sport | dátum = 2023-07-27 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Reprezentačná kariéra ==
Silva patrí do elitnej skupiny hráčov, ktorí vyhrali tri veľké turnaje po sebe: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]]. Vo finále EURO 2012 strelil otvárací gól zápasu proti Taliansku (4:0). S reprezentáciou sa rozlúčil po MS 2018 so štatistikou 125 zápasov a 35 gólov, čo ho radí medzi historicky najlepších strelcov Španielska.
== Aktuálna situácia (2026) ==
V roku 2026 sa David Silva venuje predovšetkým svojej rodine a svojmu úspešnému podnikaniu v oblasti vinárstva na rodných Kanárskych ostrovoch (značka ''Bodegas Tamerán''). Príležitostne pôsobí ako ambasádor Manchesteru City a venuje sa charitatívnym projektom zameraným na mládežnícky futbal.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Valencia CF:''' 1x [[Copa del Rey]] (2008)
* '''Manchester City:''' 4x [[Premier League]] (2012, 2014, 2018, 2019), 2x [[FA Cup]], 5x Ligový pohár
* '''Real Sociedad:''' 1x [[Copa del Rey]] (2020)
=== Reprezentačné ===
* 1x [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] (2010)
* 2x [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] (2008, 2012)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:David Silva}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{DEFAULTSORT:Silva, David}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Valencia CF]]
[[Kategória:Hráči Manchester City FC]]
[[Kategória:Hráči Real Sociedad]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
8zcu9tvnlv0ugd64fjvs3vr9ddoht0j
Carlos Marchena
0
226789
8207331
7501962
2026-05-02T18:46:07Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207331
wikitext
text/x-wiki
{{olympijské striebro}}
{{Infobox futbalista
| meno = Carlos Marchena
| foto = Carlos Marchena.jpg
| popis = Marchena v roku 2010
| celé meno = Carlos Marchena López
| dátum narodenia = {{dnv|1979|7|31}}
| miesto narodenia = [[Sevilla]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 183 cm
| pozícia = [[Obranca (futbal)|stredný obranca]] / [[Defenzívny záložník|DM]]
| mládežnícke roky = 1991 – 1997
| mládežnícke kluby = [[Sevilla FC]]
| roky = 1997 – 2000<br />2000 – 2001<br />2001 – 2010<br />2010 – 2012<br />2012 – 2014<br />2015
| kluby = [[Sevilla FC]]<br />[[Benfica Lisabon|Benfica]]<br />[[Valencia CF]]<br />[[Villarreal CF]]<br />[[Deportivo de La Coruña|Deportivo La Coruña]]<br />[[Kerala Blasters FC|Kerala Blasters]]
| zápasy(góly) = 68 (1)<br />20 (2)<br />230 (8)<br />45 (1)<br />44 (5)<br />1 (0)
| reprezentačné roky = 2002 – 2011
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 69 (2)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Carlos Marchena López''' (* [[31. júl]] [[1979]], [[Sevilla]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky futbalista a súčasný futbalový tréner. Počas svojej aktívnej kariéry hral predovšetkým na pozícii stredného obrancu. Je majstrom sveta aj Európy a držiteľom striebornej medaily z [[Letné olympijské hry 2000|LOH 2000]].
== Klubová kariéra ==
Svoju profesionálnu kariéru odštartoval v [[Sevilla FC|Seville]], no jeho meno sa spája najmä s "vzkriesením" [[Valencia CF|Valencie]] na začiatku milénia. V klube strávil deväť sezón, počas ktorých vyhral dva tituly v [[La Liga|La Lige]] (2002, 2004) a [[Pohár UEFA]] (2004). Bol známy svojou tvrdosťou, taktickou inteligenciou a schopnosťou hrať aj na poste defenzívneho záložníka.
Po odchode z Valencie pôsobil vo [[Villarreal CF|Villarreale]] a pomohol [[Deportivo de La Coruña|Deportivu La Coruña]] k návratu do najvyššej súťaže. Kariéru ukončil v roku 2015 po krátkom pôsobení v indickej lige v tíme [[Kerala Blasters FC]].
== Reprezentačná kariéra ==
Marchena bol pevnou súčasťou "zlatej generácie" španielskeho futbalu.
* '''LOH 2000:''' Bol kľúčovým obrancom tímu, ktorý v Sydney získal strieborné medaily po dramatickom finále s Kamerunom.
* '''EURO 2008:''' Pod vedením [[Luis Aragonés|Luisa Aragonésa]] vytvoril stopérsku dvojicu s [[Carles Puyol|Carlesom Puyolom]]. Bol vybraný do All-star tímu turnaja.
* '''MS 2010:''' Hoci už nebol v základnej zostave (predbehol ho [[Gerard Piqué]]), plnil dôležitú úlohu striedajúceho hráča na udržanie výsledku a stal sa majstrom sveta.
V rokoch 2003 až 2010 vytvoril svetový rekord v počte po sebe idúcich reprezentačných zápasov bez prehry (50 zápasov), čím prekonal legendárneho Garrinchu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marchena reaches 50 games unbeaten with Spain | url = https://www.marca.com | vydavateľ = Marca | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Trénerská kariéra (2026) ==
Po ukončení kariéry sa vydal na trénerskú dráhu. Pôsobil ako asistent v Seville a Valencii. V roku 2026 sa venuje rozvoju mládeže a analýze výkonov, pričom je často spomínaný ako kandidát na hlavného trénera v tímoch druhej španielskej ligy.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Valencia CF''': [[La Liga]] (2001/02, 2003/04), [[Pohár UEFA]] (2003/04), Európsky superpohár (2004), [[Copa del Rey]] (2008)
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (2010)
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (2008)
* [[Letné olympijské hry 2000|LOH 2000]] (striebro)
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov|MS do 20 rokov]] (1999)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Carlos Marchena}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{DEFAULTSORT:Marchena, Carlos}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Sevilla FC]]
[[Kategória:Hráči Valencia CF]]
[[Kategória:Hráči Benfica Lisabon]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Strieborní medailisti z letných olympijských hier]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
icers0czcstvrbh4o9ga7u2ftdr7ki3
Álvaro Arbeloa
0
226793
8207262
8147870
2026-05-02T15:58:48Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207262
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Álvaro Arbeloa
| celé meno = Álvaro Arbeloa Coca
| foto = Álvaro Arbeloa (50121545757) (cropped).jpg
| popis = Arbeloa ako tréner Realu Madrid (2026)
| dátum narodenia = {{dnv|1983|1|17}}
| rodné mesto = [[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamanca]]
| štát = {{ESP}} [[Španielsko]]
| výška = 183 cm
| súčasný klub = [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (tréner)
| pozícia = obranca (ukončená kariéra)
| mládežnícke roky = 2000 – 2001
| mládežnícke kluby = [[Real Zaragoza]]<br>[[Real Madrid CF|Real Madrid]]
| roky = 2002 – 2003<br>2003 – 2006<br>2004 – 2006<br>2006 – 2007<br>2007 – 2009<br>2009 – 2016<br>2016 – 2017
| kluby = [[Real Madrid C]]<br>[[Real Madrid B]]<br>[[Real Madrid CF|Real Madrid]]<br>[[Deportivo La Coruña]]<br>[[Liverpool FC|Liverpool]]<br>[[Real Madrid CF|Real Madrid]]<br>[[West Ham United FC|West Ham United]]
| zápasy(góly) = 16 (0)<br>84 (0)<br>2 (0)<br>20 (0)<br>66 (2)<br>153 (3)<br>3 (0)
| reprezentačné roky = 2001<br>2001<br>2005<br>2008 – 2013
| národné mužstvo = {{ESP|17}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Španielsko U17]]<br>{{ESP|19}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Španielsko U19]]<br>{{ESP|21}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Španielsko U21]]<br>{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| rep zápasy(góly) = 1 (0)<br>4 (0)<br>1 (0)<br>56 (0)
| trénerské kluby = [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (mládež)<br>[[Real Madrid CF|Real Madrid]]
| trénerské roky = 2020 – 2026<br>2026 –
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Álvaro Arbeloa Coca''' (* [[17. január]] [[1983]], [[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamanca]], [[Španielsko]]), skrátene '''Álvaro Arbeloa''', je bývalý španielsky futbalista a súčasný futbalový tréner. Počas svojej hráčskej kariéry patril k mimoriadne inteligentným defenzívnym hráčom, schopným nastúpiť na oboch krajoch obrany. Od marca 2026 pôsobí ako hlavný tréner [[Real Madrid CF|Realu Madrid]], kde nahradil [[Xabi Alonso|Xabiho Alonsa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arbeloa takes charge of Real Madrid | url = https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2026/03/20/arbeloa-new-coach.html | vydavateľ = Marca | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref>
== Hráčska kariéra ==
Svoju profesionálnu kariéru odštartoval v akadémii [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. V roku 2006 sa krátko presunul do [[Deportivo La Coruña|Deportiva]], no už po pol roku si ho vyžiadal [[Rafael Benítez]] do [[Liverpool FC|Liverpoolu]]. V Anglicku strávil tri úspešné sezóny a v roku 2007 si zahral finále Ligy majstrov.
V roku 2009 sa vrátil do „bieleho baletu“ za 5 miliónov libier. Počas siedmich sezón sa stal symbolom klubovej lojality a profesionalizmu (prezývka ''El Capitán de la cantera''). Vyhral osem trofejí vrátane dvoch titulov v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] a ligového titulu v sezóne 2011/12. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2017 v anglickom [[West Ham United FC|West Ham United]].
== Trénerská kariéra ==
Po skončení kariéry pôsobil v štruktúrach Realu Madrid ako ambasádor a od roku 2020 ako úspešný tréner mládežníckych kategórií (Juvenil A). V marci 2026, po náhlom odchode Xabiho Alonsa kvôli nezhodám v kabíne, bol Arbeloa vymenovaný za hlavného trénera A-tímu. Vedenie klubu stavilo na jeho hlbokú znalosť domáceho prostredia a silný vzťah s fanúšikmi.
== Reprezentačná kariéra ==
Za [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] odohral 56 zápasov. Bol dôležitou súčasťou historicky najúspešnejšej generácie „La Roja“, s ktorou vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|Euro 2008]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|Euro 2012]]. Na turnaji v roku 2012 odohral ako pravý obranca plnú minutáž vo všetkých zápasoch.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
'''Liverpool'''
* [[Liga majstrov UEFA]]: 2. miesto (2006/07)
'''Real Madrid'''
* [[La Liga]]: 2011/12
* [[Copa del Rey]]: 2010/11, 2013/14
* [[Liga majstrov UEFA]]: 2013/14, 2015/16
* [[Superpohár UEFA]]: 2014
* [[Majstrovstvá klubov FIFA]]: 2014
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]: 2010
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]: 2008, 2012
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2008}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Arbeloa, Álvaro}}
[[Kategória:Narodenia v 1983]]
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Španielski futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči Liverpool FC]]
[[Kategória:Hráči Deportivo La Coruña]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
hwv6w4ycu02knhv1nftm9f421omlpiq
Bohumil Chmelík
0
227002
8207547
8199158
2026-05-03T07:00:23Z
KormiSKbot
236958
-duplicitne kategorie; CheckWiki #17
8207547
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Bohumil Chmelík
| pseudonym =
| popis osoby = slovenský zubný lekár, vysokoškolský pedagóg a politik
| obrázok =
| popis obrázka =
| rodné meno =
| dátum narodenia = {{dnv|1938|08|12}}
| miesto narodenia = [[Trnava]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1938|08|12}} -->
| miesto úmrtia =
| národnosť = [[Slováci|slovenská]]
| štátna príslušnosť = Slovensko
| alma mater = Lekárska fakulta Palackého univerzity v [[Olomouc]]i
| zamestnanie = [[Zubný lekár|zubár]], riaditeľ nemocnice, [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]]
| rodičia =
| príbuzní =
| súrodenci =
| manželka =
| partnerka =
| deti =
| vzťahy =
| žáner = odborná a vedecká literatúra, básnické zbierky, divadelná hra
| obdobie = 20. a 21. storočie
| téma =
| hnutie = slovenská oftalmológia
| debut =
| významné práce = ''V šere ticha'' (2003); ''Sedem textov'' (2008) a divadelná hra ''Záhrada spomienok Jána Koniarka'' (2007)
| významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2004); Cena Antona Srholca (2019); [[doctor honoris causa]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] (2026)
| ovplyvnený =
| ovplyvnený skryť =
| ovplyvnil =
| ovplyvnil skryť =
| podpis =
| poznámky =
| web =
| portál1 = Slovensko
| portál2 =
}}
[[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Bohumil Chmelík''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[12. august]] [[1938]], [[Trnava]]) je [[slovensko|slovenský]] [[zubný lekár]], [[spisovateľ]], [[vysokoškolský pedagóg]] a bývalý [[politik]].
V roku [[2004]] získal za významnú činnosť v rozvoji kultúry mesta Trnava Cenu mesta Trnava. V roku 2019 získal [[Cena Antona Srholca|Cenu Antona Srholca]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Cena slobody Antona Srholca: Laureáti
| url = https://cenaantonasrholca.sk/laureati/
| vydavateľ = Cena Antona Srholca
| miesto =
| dátum vydania = 2023-01-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-04-16
| jazyk =
}}</ref>
16. apríla [[2026]] mu bol [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskou univerzitou v Trnave]] udelený titul ''[[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave|doctor honoris causa]]'' „''za jeho dlhoročný a mimoriadny prínos k rozvoju zdravotníctva, vysokoškolského vzdelávania, verejnej správy, kultúry a občianskej spoločnosti''.“<ref name="TT">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Udelili sme čestný doktorát prof. Bohumilovi Chmelíkovi
| url = https://www.truni.sk/news/udelili-sme-cestny-doktorat-prof-bohumilovi-chmelikovi
| vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
| miesto = Trnava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-04-16
| jazyk =
}}</ref>
== Život ==
Narodil sa v auguste [[1938]] v [[Trnava|Trnave]].<ref name="TT" />
V roku [[1961]] absolvoval štúdium v odbore [[zubné lekárstvo|stomatológia]] na Lekárskej fakulte Palackého univerzity v [[Olomouc]]i. Následne pôsobil ako [[zubné lekárstvo|zubár]] a neskôr ako riaditeľ nemocnice v [[Trnava|Trnave]].<ref name="TT" />
Je členom [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. Vo voľbách [[5. jún|5.]] a [[6. jún]]a [[1992]] bol zvolený za poslanca [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] za KDH a po premenovaní Slovenskej národnej rady na [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnú radu Slovenskej republiky]] bol poslancom do roku [[1994]]. V rokoch 1992 až 1994 bol tiež predsedom parlamentného Výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.<ref name="TT" />
V roku 1996 bol menovaný [[docent]]om v odbore [[verejné zdravotníctvo]]. Habilitačnú prácu napísal na tému ''Strategický manažment a manažment kvality v nemocniciach''. V roku 2003 bol prezidentom [[Rudolf Schuster|Rudolfom Schusterom]] menovaný za profesora v odbore „verejné zdravotníctvo“.<ref name="TT" />
Dlhé roky pôsobil aj ako komunálny politik a opakovane bol členom mestského zastupiteľstva mesta [[Trnava]]. Pre volebné obdobie [[2005]]{{--}}[[2009]] bol zvolený za člena zastupiteľstva [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] za koalíciu [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]-[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]].<ref name="TT" />
V roku [[2009]] bol opätovne zvolený za poslanca zastupiteľstva [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]].<ref name="TT" />
Pedagogicky pôsobil na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]], pričom sa dlhodobo venoval aj zdravotníckemu [[Manažment (činnosť)|manažmentu]]. V rokoch 1994 až 2006 pôsobil dokonca ako vedúci Katedry zdravotníckeho manažmentu.<ref name="TT" />
== Dielo ==
Bohumil Chmelík je okrem odborných publikácií činný aj literárne. Tvoriť začal už v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]], keď sa orientoval na experimentálnu poéziu a kresbu. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] však s tvorbou dočasne prestal, keďže sa v dôsledku [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] výrazne obmedzili možnosti publikovať slobodnú tvorbu.<ref name=":0" /> V roku [[2003]] mu vyšla zbierka básní ''V šere ticha''. V roku [[2008]] mu vyšla zbierka ''Sedem textov'' a v roku [[2007]] divadelná hra ''Záhrada spomienok Jána Koniarika''.<ref name="TT" />
V oblasti kultúry sa dlhodobo zoberá tvorbou [[Ján Koniarek|Jána Koniarka]]. Občianske združenie [[Trnavské fórum '89]], kde je predsedom sa stalo spoluvydavateľom monografie ''Sochár Ján Koniarek'' (2007). Spolu s autorom podstatnej časti fotografií tejto monografie, trnavským fotografom, vysokoškolským pedagógom a členom Trnavského fóra '89 [[Štefan Blažo|Štefanom Blažom]], propaguje život a dielo [[Ján Koniarek|Jána Koniarka]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmelík, Bohumil}}
[[Kategória:Osobnosti z Trnavy]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí stomatológovia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]]
[[Kategória:Politici KDH]]
[[Kategória:Poslanci Trnavského samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave]]
b4r3a4uzp1u48m9qtfggh4734yvu8yb
Sveti Vlas
0
231833
8207411
8207054
2026-05-02T20:21:18Z
Lalina
22926
ow
8207411
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Sveti Vlas
| other_name = Свети Влас
| category = Mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Dinevi marina at St Vlas resort.jpg
| image_caption = Pobrežné mesto Sveti Vlas
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology = podľa kláštora Svätého Blažeja
| official_name =
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Bulharsko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Burgas (oblasť)|Burgas]]
| histregion =
| district = Nessebar
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 0
| lat_d = 42
| lat_m = 43
| lat_s = 0
| lat_NS = S
| long_d = 27
| long_m = 46
| long_s = 0
| long_EW = V
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_lat_m =
| highest_lat_s =
| highest_lat_NS =
| highest_long_d =
| highest_long_m =
| highest_long_s =
| highest_long_EW =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_lat_m =
| lowest_lat_s =
| lowest_lat_NS = S
| lowest_long_d =
| lowest_long_m =
| lowest_long_s =
| lowest_long_EW = V
<!-- *** Dimensions *** -->
| area =
<!-- *** Population *** -->
| population = 3889
| population_date =
| population_density =
<!-- *** History & management *** -->
| established = 2. storočie
| established_type = Prvá pís. zmienka
| mayor = Witschka Pezanowa
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone =
| timezone_DST =
| postal_code = 8256
| area_code = <small>(+359) </small>0554
| area_code_type = Tel. predvoľba
| code =
| code1 =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Relief Map of Bulgaria.jpg
| map_background =
| map_caption =
| map_locator = Bulharsko
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
| map2 =
| freemap_zoom = 13
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Sveti Vlas
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Sveti Vlas''' ([[bulharčina|bulh.]] ''Свети Влас'', [[novogréčtina|gr.]] Αγίος Βλάσης-Ajos Vlasis, alebo Λάρισα-Larisa) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] a prímorské [[letovisko]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]] v [[Bulharsko|Bulharsku]], v okrese [[Nesebar]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]]. V júli [[2007]] tu žilo 3 869 [[obyvateľ]]ov.
== Charakteristika ==
Mesto sa nachádza na úpätí južného svahu Starej planiny, severne od Burgaského zálivu. Osada na mieste súčasného mesta bola založená v [[2. storočie|2. storočí]], založili ju [[Tráci]] a [[Gréci]] s názvom Larissa. Názov Sveti Vlas získala v [[14. storočie|14. storočí]] podľa rovnomenného [[kláštor]]a, ktorý sa nachádzal v [[región]]e, ale vyhorel v 14. – [[18. storočie|18. storočí]] po pirátskych nájazdoch. Mesto bolo prevažne grécke až do 20. stor., kedy sa väčšina miestnych Grékov vysťahovala do [[Grécko|Grécka]], z Grécka sem prišli miestni [[Bulhari]].
== Pozri aj ==
* [[Slnečné pobrežie]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://svetivlas.info/ Informačný portál mesta]
{{bulharský výhonok}}
[[Kategória:Mestá v Bulharsku]]
[[Kategória:Burgas (oblasť)]]
[[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]]
[[Kategória:Prístavné mestá v Bulharsku]]
2r6kqu869imwn93l2ixfqypnq10ots6
Zuzana Rehák-Štefečeková
0
232778
8207202
7891007
2026-05-02T13:09:47Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207202
wikitext
text/x-wiki
{{olympijské zlato}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Zuzana Rehák Štefečeková
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská športová strelkyňa
| Portrét = Stefecekova London ceremony cutout.JPG
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu = Zuzana Štefečeková na OH v Londýne
| Dátum narodenia = {{dnv|1984|1|15}}
| Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známa vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci = Petra Ajdariová, Viera Liebe
| Manžel = Martin Rehák
| Deti = Nathan, Noah
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
{{Infobox-medaila}}
{{Infobox-medaila súťaž|[[Letné olympijské hry|Olympijské hry]]}}
{{Infobox-medaila farba|2||[[Letné olympijské hry 2008|Peking 2008]]|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2008 – Trap žien|trap]]}}
{{Infobox-medaila farba|2||[[Letné olympijské hry 2012|Londýn 2012]]|[[Streľba na Letných olympijských hrách 2012 – Trap žien|trap]]}}
{{Infobox-medaila farba|1||[[Letné olympijské hry 2020|Tokio 2020]]|[[Streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap žien|trap]]}}
{{Infobox-medaila súťaž|Majstrovstvá sveta}}
{{Infobox-medaila farba|1||Mníchov 2010|trap}}
{{Infobox-medaila farba|1||Čchangwon 2018|trap}}
{{Infobox-medaila farba|1||Čchangwon 2018|trap v mixe}}
{{Infobox-medaila farba|2||Belehrad 2011|trap}}
{{Infobox-medaila farba|3||Nikózia 2003|trap}}
{{Infobox-medaila farba|3||Moskva 2017|trap}}
{{Infobox-medaila farba|3||Osijek 2022|trap}}
{{Infobox-medaila súťaž|Majstrovstvá Európy}}
{{Infobox-medaila farba|1||Maribor 2015|trap}}
{{Infobox-medaila farba|1||Lonato 2016|trap}}
{{Infobox-medaila farba|1||Leobersdorf 2018|double trap v mixe}}
{{Infobox-medaila farba|2||Nikózia 2008|trap}}
{{Infobox-medaila farba|2||Kazaň 2010|trap}}
{{Infobox-medaila farba|2||Suhl 2013|trap}}
{{Infobox-medaila farba|2||Leobersdorf 2018|trap v mixe}}
{{Infobox-medaila farba|2||Leobersdorf 2018|double trap}}
{{Infobox-medaila farba|3||Maribor 2006|trap}}
{{Infobox-medaila farba|3||Suhl 2013|trap v mixe}}
{{Infobox-medaila farba|3||Sarlóspuszta 2014|trap}}
{{Infobox-medaila farba|3||Baku 2017|trap tímov}}
{{Infobox-medaila farba|3||Leobersdorf 2018|trap}}
{{Infobox-medaila súťaž|Európske hry}}
{{Infobox-medaila farba|1||[[Európske hry 2015]]|trap v mixe}}
{{Infobox-medaila súťaž|Finále Svetového pohára}}
{{Infobox-medaila farba|1||Maribor 2004|trap}}
{{Infobox-medaila farba|1||Gabala 2014|trap}}
{{Infobox-medaila farba|1||Larnaka 2021|trap}}
{{Infobox-medaila farba|2||Granada 2006|trap}}
{{Infobox-medaila farba|2||Peking 2009|trap}}
{{Infobox-medaila farba|2||Nikózia 2015|trap}}
{{Infobox-medaila farba|3||Abú Zabí 2013|trap}}
{{Infobox koniec}}
Mgr. '''Zuzana Rehák Štefečeková''' (* [[15. január]] [[1984]], [[Nitra]])<ref name="rodáčka">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rozhlas.sk/inetportal/2007/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=55286|titul=Slováci pod olympijskými kruhmi|vydavateľ=rozhlas.sk|dátum vydania=4. august 2008}}</ref> je [[Slovensko|slovenská]] [[Športová streľba|športová strelkyňa]], súťažiaca v disciplíne [[Trap (streľba)|trap]]. Je držiteľkou zlatej medaily z [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier 2020]] a dvoch strieborných medailí z [[Letné olympijské hry 2008|olympijských hier 2008]] a [[Letné olympijské hry 2012|2012]].<ref name="zlato">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokio 2020: Fantázia! Zuzana Rehák-Štefečeková získala zlatú olympijskú medailu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/t427c5h/oh-tokio-2020-2021-olympiada-dnes-zuzana-rehak-stefecekova-ziskala/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-29 | dátum prístupu = 2021-07-29 }}</ref> Trénuje ju [[Branislav Slamka]].<ref name="rodáčka"/>
== Životopis ==
Štefečeková sa narodila v Nitre, kde aj vyrastala. V detstve hrávala tenis, no nebavilo ju behávať, v 12 rokoch začala so športovou streľbou, špecializujúc sa na [[Trap (streľba)|trap]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = MARIANNA PETROVÁ | odkaz na autora = | titul = Zuzana Štefečeková: Strieľanie je môj život | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynitra.sme.sk/c/4734123/zuzana-stefecekova-strielanie-je-moj-zivot.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-08-28 | dátum prístupu = 2021-08-02 }}</ref> Vyštudovala misijnú a charitatívnu prácu na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety]].<ref name="lauko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lauko | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Prítomnosť Boha vníma aj na strelnici | url = https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/pritomnost-boha-vnima-aj-na-strelnici.xhtml | vydavateľ = katolickenoviny.sk | dátum vydania = 2021-07-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>
=== Vrcholové podujatia ===
Na [[Letné olympijské hry 2008|Letných olympijských hrách 2008]] získala striebornú medailu v streľbe v disciplíne trap, keď po kvalifikácii ešte viedla.
V roku [[2010]] ako prvá Slovenka získala titul majsterky sveta v streľbe.
Na [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hrách 2012]] získala striebornú medailu v streľbe, disciplína trap, až v dodatočnom k. o. rozstrele.<ref>[http://sport.aktuality.sk/c/134949/oh-2012-londyn-stefecekova-finale/ Zuzana Štefečeková vybojovala pre Slovensko striebro!!!]</ref>
Na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] v [[Tokio|Tokiu]] Rehák-Štefečeková najprv ovládla kvalifikáciu trapu, keď výkonom 125 zo 125 vytvorila nový svetový rekord. Následne vyhrala aj finále výkonom 43 z 50 a stala sa olympijskou víťazkou.<ref name="zlato"/>
== Osobný život ==
Je vydatá za Martina Reháka, majú spolu dvoch synov, Nathana a Noaha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Zuzana Rehák Štefečekovú prinesie domov zlato pre svoje zlatá, od finále nemala očakávania | url = https://www.olympic.sk/clanok/zuzana-rehak-stefecekovu-prinesie-domov-zlato-pre-svoje-zlata-od-finale-nemala-ocakavania | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211019125343/https://www.olympic.sk/clanok/zuzana-rehak-stefecekovu-prinesie-domov-zlato-pre-svoje-zlata-od-finale-nemala-ocakavania | dátum archivácie = 2021-10-19 }}</ref><ref name="lauko"/> V mladosti bola neveriacou, počas vysokoškolského štúdia sa stala veriacou kresťankou.<ref name="lauko"/>
== Úspechy ==
* '''Letné olympijské hry'''
** 1. miesto (125 + 43 bodov){{--}}Trap 125 ([[Letné olympijské hry 2020]], [[Tokio]], [[Japonsko]])
** 2. miesto (73 + 20 bodov){{--}}Trap 75 ([[Letné olympijské hry 2012]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]])
** 2. miesto (70 + 19 bodov){{--}}Trap 75 ([[Letné olympijské hry 2008]], [[Peking]], [[Čína]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.pravda.sk/slovensko-ma-prvu-medailu-stefecekova-vystrielala-v-trape-striebro-1g2-/sk-soh2008.asp?c=A080811_084111_sk-soh2008_p05|titul=Slovensko má prvú medailu. Štefečeková vystrieľala v trape striebro!|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=11. august 2008}}</ref>
** 4. miesto (146 + 11 + 42 + 2 body){{--}}T[[Streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap mix|rap]] MIX (LOH 2020; s [[Erik Varga|Erikom Vargom]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Shooting - Qualification Results | url = https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/en/results/shooting/results-trap-mixed-team-qual-000100-.htm | vydavateľ = olympics.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210731001644/https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/en/results/shooting/results-trap-mixed-team-qual-000100-.htm | dátum archivácie = 2021-07-31 }}</ref>
* '''Majstrovstvá sveta'''
** 1. miesto (117 + 45 bodov){{--}}Trap 125 (Changwon, Korea, 2018)
**1. miesto (146+ 45 bodov){{--}}Trap MIX s Erikom Vargom (Changwon, Korea, 2018)
** 1. miesto (72 + 19 bodov){{--}}Trap 75 ([[Mníchov]], [[Nemecko]], 2010)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zuzana Štefečeková v Mníchove majsterkou sveta, vybojovala aj olympijskú miestenku!
| url = http://www.olympic.sk/sportove-aktuality/12209-zuzana-tefeekova-v-mnichove-majsterkou-sveta-vybojovala-aj-olympijsku-miestenku.html
| dátum vydania = 31. 7. 2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2.8.2010
| vydavateľ = Slovenský olympijský výbor / TASR
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20120524153325/http://www.olympic.sk/sportove-aktuality/12209-zuzana-tefeekova-v-mnichove-majsterkou-sveta-vybojovala-aj-olympijsku-miestenku.html
| dátum archivácie = 2012-05-24
}}</ref>
** 2. miesto (72 + 20 bodov){{--}}Trap 75 (Belehrad,Srbsko, 2011)
** 3. miesto (71 + 32 bodov){{--}}Trap 75 ([[Moskva]], [[Rusko]], 2017)
** 3. miesto (68 + 24 bodov){{--}}Trap 75 ([[Nikózia]], [[Cyprus]], 2003)
** 3. miesto (63 bodov){{--}}Trap 75 Junior (Lahti, Fínsko, [[Cyprus]], 2002)
* '''Majstrovstvá Európy'''
** 1. miesto (74 + 15 + 15 bodov){{--}}Trap 75 ([[Lonato]], [[Taliansko]], 2016)
** 1. miesto (71 + 15 + 11 bodov){{--}}Trap 75 ([[Maribor]], [[Slovinsko]], 2015)
** 2. miesto (71 + 12 +10 bodov){{--}}Trap 75 (Suhl, Nemecko, 2013)
** 2. miesto (69 + 19 bodov){{--}}Trap 75 (Kazaň, Rusko, 2010)
** 2. miesto (73 + 20 bodov){{--}}Trap 75 ([[Nikózia]], [[Cyprus]], 2008)
** 2. miesto (119 bodov){{--}}Double Trap 150 (Leobersdorf, Rakúsko, 2018)
** 3. miesto (72 + 9 + 12 bodov){{--}}Trap 75 (Sarlospuszta, Maďarsko, 2014)
** 3. miesto (69 + 18 bodov){{--}}Trap 75 ([[Maribor]], [[Slovinsko]], 2006)
** 3. miesto (55 + 22 bodov){{--}}Trap 75 Junior (Lonato, Taliansko, 2002)
* '''[[Športová streľba na Európskych hrách 2015|Európske hry 2015]]''' ([[Baku]], [[Azerbajdžan]])
** 1. miesto {{--}}Trap MIX s Erikom Vargom (Baku, Azerbajdžan, 2015)
* '''Finale svetového pohára'''
** 1. miesto (71+ 11 + 11 bodov){{--}}Trap 75 (Gabala, Azerbajdžan, 2014)
** 1. miesto (71 + 24 bodov){{--}}Trap 75 ([[Maribor]], [[Slovinsko]], 2004)
** 2. miesto (70 + 12 + 10 bodov){{--}}Trap 75 ([[Nikózia]], [[Cyprus]], 2015)
** 2. miesto (61+ 18 bodov){{--}}Trap 75 ([[Peking]], [[Čína]], 2009)
** 2. miesto (67 + 20 bodov){{--}}Trap 75 (Granada, Španiesko, 2006)
** 3. miesto (71 + 11 + 11 bodov){{--}}Trap 75 (Abu Dhabi, _UAE, 2013)
Zatial celkovo získala od začiatku kariéry 43 medailí zo svetových podujatí z toho 17 zlatých, 13 strieborných a 13 bronzových. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Achievements
| url = https://www.issf-sports.org/athletes/athlete.ashx?personissfid=SHSVKW1501198401
| vydavateľ = issf-sports.org
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2022-05-10
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
== Ocenenia ==
* [[2003]] – Cena Ondreja Nepelu, udeľovaná [[Slovenský olympijský a športový výbor|Slovenským olympijským výborom]] športovcom mladším ako 23 rokov s výraznou športovou perspektívou.<ref name=ocenenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.olympic.sk | titul = Výročné trofeje Slovenského olympijského výboru | url = http://www.olympic.sk/documents/dokumenty-sov/Vyrocne_trofeje_SOV.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.5.2011 | vydavateľ = [[Slovenský olympijský výbor]] | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20120523190954/http://www.olympic.sk/documents/dokumenty-sov/Vyrocne_trofeje_SOV.pdf | dátum archivácie = 2012-05-23 }}</ref>
* [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2012]]
* [[2019]] – [[Krištáľové krídlo]] za rok 2018 v kategórii Šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Krištáľové krídlo 2018 získalo jedenásť slovenských osobností | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/kristalove-kridlo-2018-ziskalo-jed/374865-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-28 | dátum prístupu = 2019-03-18 }}</ref>
* 2021 – čestné občianstvo mesta [[Nitra]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ocenenia mesta Nitry - Nitra | url = https://nitra.sk/ocenenia-mesta-nitry/ | vydavateľ = nitra.sk | dátum vydania = 2022-09-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20080813080305/http://results.beijing2008.cn/WRM/ENG/BIO/Athlete/7/219787.shtml Zuzana Štefečeková na beijing2008.cn]
{{Biografický výhonok}}
{{Slováci na LOH 2008}}
{{Slováci na LOH 2012}}
{{Slováci na LOH 2020}}
{{Slováci na LOH 2024}}
{{Nositelia Krištáľového krídla}}
{{Športovec roka (Slovensko)}}
{{DEFAULTSORT:Štefečeková, Zuzana}}
[[Kategória:Slovenskí olympionici]]
[[Kategória:Slovenskí športoví strelci]]
[[Kategória:Slovenskí strieborní olympijskí medailisti]]
[[Kategória:Slovenskí olympijskí víťazi]]
[[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2008]]
[[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2012]]
[[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2020]]
[[Kategória:Slovenskí zlatí medailisti na univerziáde]]
[[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]]
[[Kategória:Športovec roka na Slovensku]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]
[[Kategória:Čestní občania Nitry]]
rs1ccddh52zgvynibxk7tlj8fkoq6nc
Zlatica (mesto)
0
236288
8207428
8207065
2026-05-02T20:59:42Z
Lalina
22926
+
8207428
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Zlatitsa-central-square.jpg|thumb|Centrum mesta]]
'''Zlatica''' ({{bul|Златица}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v západnom [[Bulharsko|Bulharsku]] v [[Sofijská oblasť|Sofijskej oblasti]]. Je administratívnym centrom [[Zlatica (okres)|rovnomenného okresu]].
Má rozlohu 67,54 km² a 4 461 obyvateľov (2018).<ref name="census">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = Тримесечни таблици на населението по постоянен и настоящ адрес (по общини и населени места)
|url = https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-12-2018_2-4.txt
|vydavateľ = Главна Дирекция, Гражданска Регистрация и Административно Обслужване
|miesto = Sofie
|dátum vydania = 2018-12-15
|dátum prístupu = 2018-12-25
|jazyk = bg}}</ref>
== Osobnosti mesta ==
* [[Vălko Červenkov]] (* [[1900]] – † [[1980]]), komunistický politik, premiér Bulharska
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{cite web |url= https://zlatitsa.egov.bg/wps/portal/municipality-zlatitsa/home |title= Official Site of Zlatitsa Municipality |language= Bulgarian |accessdate= 28 April 2025 |archive-date= 6 November 2022 |archive-url= https://web.archive.org/web/20221106180128/https://zlatitsa.egov.bg/wps/portal/municipality-zlatitsa/home |url-status= dead }}
{{bulharský výhonok}}
[[Kategória:Zlatica (mesto)| ]]
[[Kategória:Sofijská oblasť]]
[[Kategória:Mestá v Bulharsku]]
nvg9k9tw8yomtu7cf2i4yalr3lwxkia
Tutrakan
0
236294
8207426
8207061
2026-05-02T20:51:35Z
Lalina
22926
++
8207426
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Tutrakan - street sceen..JPG|náhľad|Tutrakan ]]
'''Tutrakan''' ({{bul|Тутракан}}) je mesto v severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], ktoré sa nachádza v [[Silistra (oblasť)|Silistranskej oblasti]]. Je administratívnym centrom [[Tutrakan (okres)|rovnomenného okresu]].
Má rozlohu 64,444 km² a 6 713 obyvateľov (2024).<ref name="statistika">[http://www.nsi.bg/otrasal.php?otr=19&a1=376&a2=377&a3=381#cont Население – градове в България – „НСИ“]</ref>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{bulharský výhonok}}
[[Kategória:Mestá v Bulharsku]]
[[Kategória:Silistra (oblasť)]]
8j7briqs6kyz1meqho5dilsedim0617
Teteven
0
236297
8207420
8207059
2026-05-02T20:36:48Z
Lalina
22926
++
8207420
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Teteven Town Hall.JPG|náhľad|radnica]]
'''Teteven''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Тетевен'') je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v severnom [[Bulharsko|Bulharsku]] v [[Loveč (oblasť)|Lovečskej oblasti]] a administratívne centrum [[Teteven (okres)|rovnomenného okresu]]. Rozloha mesta je 110,79 km² a v roku [[2021]] tu žilo 9 867 obyvateľov.<ref name="grao">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = Таблици на адресно регистрираните по постоянен и по настоящ адрес лица към 15.12.2022 г. (по области, общини и населени места). Обновява се тримесечно.
|url = https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-12-2022_2.txt
|dátum vydania = 2022-12-15
|dátum prístupu = 2022-12-27
|vydavate+ = Главна Дирекция, Гражданска Регистрация и Административно Обслужване
|miesto = Sofie
|jazyk = bg}}</ref>
Leží na rieke [[Vit]] 110 km severovýchodne od [[Sofia|Sofie]].<ref>{{Citácia periodika
|titul = Town Teteven
|periodikum = Guide Bulgaria
|url = http://www.guide-bulgaria.com/nw/lovech/teteven/teteven
|jazyk = en
|dátum prístupu = 2022-06-09}}</ref> V okolí mesta sa nachádza pohorie [[Stará planina]].
Teteven je dôležitým turistickým strediskom, tradíciu tu má aj drevospracujúci priemysel.
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Koku|55338684}}
{{bulharský výhonok}}
[[Kategória:Mestá v Bulharsku]]
[[Kategória:Loveč (oblasť)]]
dju4cjhdf3swbpkp06loiiusf2k8glb
8207423
8207420
2026-05-02T20:41:34Z
Lalina
22926
op
8207423
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Teteven Town Hall.JPG|náhľad|radnica]]
'''Teteven''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Тетевен'') je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v severnom [[Bulharsko|Bulharsku]] v [[Loveč (oblasť)|Lovečskej oblasti]] a administratívne centrum [[Teteven (okres)|rovnomenného okresu]]. Rozloha mesta je 110,79 km² a v roku [[2021]] tu žilo 9 867 obyvateľov.<ref name="grao">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = Таблици на адресно регистрираните по постоянен и по настоящ адрес лица към 15.12.2022 г. (по области, общини и населени места). Обновява се тримесечно.
|url = https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-12-2022_2.txt
|dátum vydania = 2022-12-15
|dátum prístupu = 2022-12-27
|vydavate+ = Главна Дирекция, Гражданска Регистрация и Административно Обслужване
|miesto = Sofie
|jazyk = bg}}</ref>
Leží na rieke [[Vit]] 110 km severovýchodne od [[Sofia|Sofie]].<ref>{{Citácia periodika
|titul = Town Teteven
|periodikum = Guide Bulgaria
|url = http://www.guide-bulgaria.com/nw/lovech/teteven/teteven
|jazyk = en
|dátum prístupu = 2022-06-09}}</ref> V okolí mesta sa nachádza pohorie [[Stará planina]].
Teteven je dôležitým turistickým strediskom, tradíciu tu má aj drevospracujúci priemysel.
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{bulharský výhonok}}
[[Kategória:Mestá v Bulharsku]]
[[Kategória:Loveč (oblasť)]]
6uoz9g8k3m9j3uge9q6nutbrs4x7utx
Ásimina trojlaločná
0
237858
8207251
7914036
2026-05-02T15:31:11Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207251
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox rastliny|
Názov=ásimina trojlaločná|
Obrázok=Asimina_triloba3.jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/135958357/135958359 IUCN Red list 2018.06. Prístup 18. jún 2022]</ref>|
Skry7=áno|
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[vyššie rastliny|vyššie]]|Podríša po latinsky=Cormobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Nadtrieda po slovensky=dvojklíčnolistové|Nadtrieda po latinsky=Dicotyledonopsida|
Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
Podtrieda po slovensky= [[magnóliové]]|Podtrieda po latinsky=Magnoliidae|
Rad po slovensky= [[magnóliotvaré]]|Rad po latinsky=Magnoliales|
Čeľaď po slovensky= [[anonovité]]|Čeľaď po latinsky=Annonaceae|
Rod po slovensky=asmína|Rod po latinsky=Asimina Adans.|
Druh po slovensky=ásimina trojlaločná|Druh po latinsky=Asimina triloba|
Binomické meno=Asimina triloba ([[Carl von Linné|L.]]) [[Michel Félix Dunal|Dunal]]|
Klasifikátor1=|
Dátum1=1817|
Synonymá=pavpav|
Obrázok2=Asimina triloba.png|
Titulok2=Areál rozšírenia|
}}
'''Ásimina trojlaločná'''<ref>{{beliana|1|ásimina trojlaločná|}}</ref> (iné názvy: '''asimína trojlaločná, asimina trojlaločná'''; lat. ''Asimina triloba'') je druh z čeľade [[anonovité]]. Plody (príp. aj rastlina) sa ľudovo nazývajú aj '''paw-paw''' (z angličtiny), '''indiánsky banán''' alebo '''banán severu'''.
Pochádza z východnej časti [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]].
== Opis ==
Ásimina je veľký [[krík]] alebo malý [[strom]] rastúci do výšky cca. 11 metrov (zriedka do 14 m) s kmeňom o priemere 20-30 cm.
[[List|Listy]] sú [[opadavé]], špirálovito rastúce, široké, kopijovité, 15-30 cm dlhé. Majú insekticídne účinky.
Kvitne skoro na jar a v tom istom čase sa objavia aj prvé listy. Nie príliš výrazné, purpurové [[kvet]]y majú priemer 2-5 cm a tvorí ich 6 lupeňov a 3 kališné lístky. Mierne zapáchajú.
Bobuľovité [[plod]]y sú veľké, žltozelené, dlhé 5 až 25 cm a 7-10 cm široké. Obsahujú niekoľko hnedých semien o priemere 15-25 mm. Dužina je po dozretí mäkká a chutná. Veľké semená sú mierne jedovaté.
== Stanovište ==
Asimínu možno pestovať prakticky všade tam, kde sa pestujú jablone. Vyhnúť sa treba veterným a suchým lokalitám, ale tiež ťažkým či zamokreným pôdam. Pokiaľ je vysadená na príliš slnečné stanovište, odporúča sa jej čiastočné tienenie v prvých rokoch po výsadbe.<ref>{{Citácia periodika|titul=Počuli ste už pojem “banán severu”? Spoznajte asimínu|periodikum=Záhrada.sk|url=https://www.zahrada.sk/magazine/poculi-ste-uz-pojem-banan-severu-spoznajte-asiminu|dátum prístupu=2018-10-28|jazyk=sk-sk}}</ref>
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Asimina triloba|commons=Asimina triloba}}
{{clear}}
== Galéria ==
<gallery>
image:Asimina triloba - pawpaw - desc-flower.jpg| kvety
image:Asimina triloba1.jpg| vetva
image:Asimina triloba3.jpg| plody
image:Asimina triloba red fern farm.jpg| rozrezaný plod
image:Asimina triloba.jpg| semená
</gallery>
== Zdroje ==
* [http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=1&taxon_id=220001231 Flora of North America: ''Asimina triloba'']
* [http://plants.usda.gov/java/nameSearch?keywordquery=Asimina+triloba&mode=sciname&submit.x=17&submit.y=9 USDA Plants Profile: ''Asimina triloba''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110606044245/http://plants.usda.gov/java/nameSearch?keywordquery=Asimina+triloba&mode=sciname&submit.x=17&submit.y=9 |date=2011-06-06 }}
* [http://www.cas.vanderbilt.edu/bioimages/species/frame/astr.htm ''Asimina triloba'' images at bioimages.vanderbilt.edu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090418194511/http://www.cas.vanderbilt.edu/bioimages/species/frame/astr.htm |date=2009-04-18 }}
* [http://nhic.mnr.gov.on.ca/MNR/nhic/elements/el_report.cfm?elid=69000 Natural Heritage Information Centre / ''Centre d'information des heritages naturelles'' — '''''Asimina triloba'''''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090508081017/http://nhic.mnr.gov.on.ca/MNR/nhic/elements/el_report.cfm?elid=69000 |date=2009-05-08 }}. Ontario Ministry of Natural Resources / ''Ministère des richesses naturelles''. Queen's Printer for Ontario, 2002. Accessed 4 May 2006.
* {{Citácia periodika |meno=Eun Jung |priezvisko=Kim |meno2=Kyung Mi |priezvisko2=Suh |meno3=Dal Hwan |priezvisko3=Kim |spoluautori=et al. |mesiac=február |rok=2005 |titul=Asimitrin and 4-hydroxytrilobin, new bioactive annonaceous acetogenins from the seeds of Asimina triloba possessing a bis-tetrahydrofuran ring |periodikum=Journal of Natural Products |ročník=68 |číslo=2 |strany=194–197 |doi=10.1021/np040184l |pmid=15730242 |jazyk=po anglicky |issn=0163-3864 }}
* {{Citácia periodika |meno=John M |priezvisko=Martin |meno2=Stephen R |priezvisko2=Madigosky |meno3=Zhe-ming |priezvisko3=Gu |spoluautori=et al. |mesiac=január |rok=1999 |titul=Chemical defense in the zebra swallowtail butterfly, Eurytides marcellus, involving annonaceous acetogenins |periodikum=Journal of Natural Products |ročník=62 |číslo=1 |strany=2–4 |doi=10.1021/np980308s |pmid=9917274 |jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia periodika |meno=G X |priezvisko=Zhao |meno2=L R |priezvisko2=Miesbauer |meno3=D L |priezvisko3=Smith |spoluautori=et al. |mesiac=jún |rok=1994 |titul=Asimin, asiminacin, and asiminecin: novel highly cytotoxic asimicin isomers from Asimina triloba |periodikum=Journal of Medicinal Chemistry |ročník=37 |číslo=13 |strany=1971–1976 |pmid=8027979 |jazyk=po anglicky}}
== Referencie ==
{{referencie}}
{{Botanický výhonok}}
{{Ovocie}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Ovocie]]
[[Kategória:Anonovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
fr9sokt5k79y65tdxrxq4iexy6wqift
FC Porto
0
240254
8207477
8173679
2026-05-02T23:02:03Z
~2026-26721-09
293681
Zmena poctu titulov portugalskej ligy
8207477
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = FC Porto
| obrázok =
| celýnázov = Futebol Clube do Porto
| prezývka = Dragões (Draci)
Azuis e brancos (Modro-biely)
| založený = [[28. september]] [[1893]]
| rozpustený =
| štadión = [[Estádio do Dragão]],<br />[[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]], [[Portugalsko]]
| kapacita = 51 000
| predseda = {{PRT}} [[Pinto da Costa]]
| tréner = {{PRT}} [[André Villas Boas]]
| liga = Liga Sagres
| sezóna = 2023/24
| pozícia = 3. miesto
| vzor_lp1=_porto1011h
| vzor_t1=_porto1011h
| vzor_pp1=_porto1011h
| ľavéplece1=FFFFFF
| telo1=FFFFFF
| pravéplece1=FFFFFF
| trenírky1=0000FF
| ponožky1=FFFFFF
| vzor_lp2=_porto1011a
| vzor_t2=_porto1011a
| vzor_pp2=_porto1011a
| ľavéplece2=FF7F00
| telo2=FF7F00
| pravéplece2=FF7F00
| trenírky2=FF7F00
| ponožky2=FF7F00
}}
'''FC Porto''' (celý názov '''Futebol Clube do Porto''') je [[Portugalsko|portugalský]] [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porte]]. Klub bol založený [[28. september|28. septembra]] [[1893]] ako ''Football Club do Porto''. Svoje domáce zápasy hráva od [[november|novembra]] [[2003]] na štadióne [[Estádio do Dragão]]. V sezóne [[2003]]/[[2004]] vyhralo [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]] a rok predtým aj [[Pohár UEFA]].
== FC Porto a Slovensko ==
Svojho času v klube pôsobil aj [[Slovensko|slovenský]] reprezentant [[Marek Čech (1983)|Marek Čech]].
V sezóne [[2005]]/[[2006]] prehralo s [[FC Petržalka 1898|Artmediou Bratislava]] na domácom štadióne 2:3, a to ešte vyhrávalo 2:0. V odvete remizovalo 0:0, pričom [[Nemecko|nemecký]] rozhodca [[Markus Merk]] neodpísal pokutový kop po [[Pepe]]ho ruke v pokutovom území Porta.<ref>{{cite web|url=http://www.fakty.sk/verbal/12-05/1527/|title=Artmedia Bratislava - FC Porto 0:0|publisher=fakty.sk|date=7. december 2005|accessdate=2008-10-04|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120201102312/http://www.fakty.sk/verbal/12-05/1527/|archivedate=2012-02-01}}</ref>
* 31 Portugalsko Liga
* 19 Portugalsko Cup
* 22 Portugalsko Supercup
* 30 Porto Liga
* 14 Porto Cup
* 32 Porto Supercup
* 1 Liga Intercalar
* 2 Champions League
* 2 Champions Intercontinental
* 1 Supercup Europe
* 1 Cup UEFA
* 1 Cup Ibérica
== Káder mužstva==
'''Súčasná zostava''':
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=31 august 2022}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=2|nár=POR|meno=[[Fábio Cardoso]]|poz=DF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=3|nár=POR|meno=[[Pepe]]|poz=DF}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč||čís=4|nár=POR|meno=[[David Carmo]]|poz=DF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=5|nár=ESP|meno=[[Iván Marcano]]|poz=DF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=7|nár=Brazil|meno=[[Gabriel Veron]]|poz=FW}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=8|nár=COL|meno=[[Mateus Uribe]]|poz=MF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=9|nár=IRN|meno=[[Mehdi Taremi]]|poz=FW}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=11|nár=BRA|meno=[[Pepê]]|poz=MF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=12|nár=NGA|meno=[[Zaidu Sanusi]]|poz=DF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=13|nár=BRA|meno=[[Galeno]]|poz=MF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=14|nár=POR|meno=[[Cláudio Ramos]]|poz=GK}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=16|nár=SRB|meno=[[Marko Grujić]]|poz=MF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=17|nár=POR|meno=[[Rodrigo Conceição]]|poz=DF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=18|nár=POR|meno=[[Wilson Manafá]]|poz=DF}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=19|nár=ENG|meno=[[Danny Loader]]|poz=FW}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=20|nár=POR|meno=[[André Franco]]|poz=DF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=22|nár=BRA|meno=[[Wendell]]|poz=DF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=23|nár=POR|meno=[[João Mário]]|poz=DF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=25|nár=POR|meno=[[Otávio]]|poz=MF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=29|nár=ESP|meno=[[Toni Martínez]]|poz=FW}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=30|nár=BRA|meno=[[Evanilson]]|poz=FW}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=46|nár=CAN|meno=[[Stephen Eustáquio]]|poz=MF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=70|nár=POR|meno=[[Gonçalo Borges]]|poz=FW}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=71|nár=POR|meno=[[Francisco Meixedo]]|poz=GK}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=87|nár=POR|meno=[[Bernardo Folha]]|poz=MF}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=94|nár=BRA|meno=[[Samuel Portugal]]|poz=GK}}
{{Futbalová súpiska hráč||čís=99|nár=POR|meno=[[Diogo Costa]]|poz=GK}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:F.C. Porto}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.fcporto.pt/ oficiálna webstránka] {{languageicon|pt|po portugalsky}}
* [http://www.fcporto.pt/English/Index_eng.asp oficiálna webstránka] {{eng icon}}
{{Najvyššia futbalová súťaž v Portugalsku}}
{{G-14}}
[[Kategória:FC Porto| ]]
[[Kategória:Portugalské futbalové kluby]]
[[Kategória:Kluby G-14]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1893]]
plmwwak9944i5las2d78vrf242b4tfx
Bayer 04 Leverkusen
0
241897
8207254
7856720
2026-05-02T15:36:27Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207254
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = Bayer 04 Leverkusen
| obrázok =
| celýnázov = Bayer 04 Leverkusen Fußball GmbH
| prezývka = ''Die Werkself'' (The Fabric XI)
| založený = [[1. júl]] [[1904]]
| štadión = [[BayArena]], [[Leverkusen]]
| kapacita = 30 210
| predseda = {{DEU}} Fernando Carro
| mgrtitle = Hlavný tréner
| tréner = [[Kasper Hjulmand]]
| liga = [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
| sezóna = [[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2025/26]]
| pozícia =
| shirt supplier = [[Castore]]
| shirt sponsors = [[Barmenia]]
| vzor_lp1 = _bayer2526h | vzor_t1 = _bayer2526h | vzor_pp1 = _bayer2526h
| ľavéplece1 = FF0000 | telo1 = FF0000 | pravéplece1 = FF0000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = FF0000
| vzor_lp2 = _bayer2526a
| vzor_t2 = _bayer2526a
| vzor_pp2 = _bayer2526a
| vzor_tr2 = _bayer2526a
| vzor_po2 = _bayer2526al
| ľavéplece2 = f4e9e0
| telo2 = f4e9e0
| pravéplece2 = f4e9e0
| trenírky2 = f4e9e0
| ponožky2 = f4e9e0
}}
'''Bayer 04 Leverkusen''' je [[Nemecko|nemecký]] [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Leverkusen]]e. Klub je známy svojím unikátnym prechodom od podnikového tímu farmaceutického gigantu [[Bayer (chemický koncern)|Bayer AG]] až po jedného z najúspešnejších nemeckých zástupcov v európskych súťažiach.
== Legendárna sezóna 2023/2024 ==
Sezóna 2023/24 pod vedením [[Xabi Alonso|Xabiho Alonsa]] sa zapísala do dejín svetového futbalu. Bayer Leverkusen sa stal prvým tímom v histórii [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], ktorý prešiel celou ligovou sezónou bez jedinej prehry (bilancia 28 výhier, 6 remíz). Týmto úspechom si vyslúžili prezývku „Die Unbesiegbaren“ (Neporaziteľní).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bayer Leverkusen: The first unbeaten Bundesliga champions | url = https://www.dw.com/en/bayer-leverkusen-the-first-unbeaten-bundesliga-champions/a-69085817 | vydavateľ = Deutsche Welle | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
Klub v tejto sezóne získal svoj historicky prvý nemecký titul a zavŕšil domáce „Double“ víťazstvom v [[DFB-Pokal]] nad Kaiserslauternom. Ich séria neporaziteľnosti vo všetkých súťažiach sa zastavila až na čísle 51, čo je nový európsky rekord od zavedenia súťaží UEFA. Sériu ukončila až [[Atalanta BC]] vo finále [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]].
== Pôsobenie v európskych súťažiach ==
* '''Pohár UEFA 1987/1988:''' Prvá veľká trofej klubu. Leverkusen vo finále proti Espanyolu Barcelona dokázal v odvete zmazať trojgólové manko a vyhrať po penaltovom rozstrele.
* '''Liga majstrov 2001/2002:''' Legendárna cesta pod trénerom Klausom Toppmöllerom. Leverkusen vyradil gigantov ako Liverpool či Manchester United, no vo finále v Glasgowe podľahol [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] (1 : 2) po ikonickom voleji Zidana. Táto sezóna, kedy tím skončil druhý v lige, pohári aj LM.
* '''Európska liga 2023/2024:''' Po spanilej jazde turnajom sa tím prebojoval do finále v Dubline, čím potvrdil svoju príslušnosť k absolútnej európskej špičke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leverkusen's 51-game unbeaten run ends in Europa League final | url = https://www.theguardian.com/football/2024/may/22/atalanta-bayer-leverkusen-europa-league-final-match-report | vydavateľ = The Guardian | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Derby a rivality ==
Najväčším rivalom klubu je '''[[1. FC Köln]]'''. Zápas je známy ako ''Rheinische Derby'' (Rýnske derby). Rivalita je umocnená blízkosťou oboch miest (iba 20 km) a historickým napätím medzi tradičným klubom z Kolína a „firemným“ klubom z Leverkusenu. Menšiu rivalitu klub udržiava aj s Fortunou Düsseldorf a [[Borussia Mönchengladbach]].
== Legendy a rekordy ==
=== Významní hráči v histórii ===
* {{BRA}} [[Lúcio]] – pilier obrany v úspešnej ére 2002.
* {{DEU}} [[Michael Ballack]] – kapitán nemeckej reprezentácie, ktorý v klube zažil svoje najlepšie roky.
* {{DEU}} [[Stefan Kießling]] – dlhoročný útočník a miláčik tribún, najlepší strelec Bundesligy 2012/13.
* {{DEU}} [[Ulf Kirsten]] – historicky najlepší strelec klubu (182 ligových gólov).
* {{DEU}} [[Florian Wirtz]] – symbol novej éry a jeden z najväčších talentov svetového futbalu, kľúčový hráč pri zisku titulu v roku 2024.
=== Najlepší strelci (všetky súťaže) ===
# [[Ulf Kirsten]]: 233 gólov
# [[Stefan Kießling]]: 162 gólov
# Herbert Waas: 72 gólov
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Najvyššia futbalová súťaž v Nemecku}}
{{Futbalový výhonok}}
2eemfrufg0ng2g0txua04gn1dqh91jt
Športovec roka (Slovensko)
0
249950
8207499
8154959
2026-05-03T02:21:22Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 4 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207499
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Cena
| názov = Športovec roka
| aktuálny ročník = 2025
| udeľované = najlepší športovec/športový kolektív roka
| udeľuje = ''Klub športových redaktorov SSN''
| cena =
| prvý ročník = 1993
| držiteľ = [[Emma Zapletalová]] <br/> hádzanárky Slovenska do 17 rokov
| najviac ocenení = [[Martina Moravcová]] (6) <br/> štvorkajak Slovenska (8)
| portál1 = Šport
}}
[[Súbor:Michal Martikán.jpg|thumb|Michal Martikán, štvornásobný víťaz ankety]]
'''Športovec roka''' je ocenenie udeľované každoročne najlepšiemu [[šport]]ovcovi a najlepšiemu [[šport]]ovému kolektívu [[Slovensko|Slovenska]]. Organizátorom ankety je ''Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov''. Vyhlasovanie výsledkov ankety sa koná každoročne v decembri alebo v januári na slávnostnom galavečere.
==Prehľad víťazov==
[[Súbor:Slalom canoeing 2012 Olympics C2 SVK Pavol Hochschorner and Peter Hochschorner.jpg|thumb|Peter a Pavol Hochschornerovci, víťazi ankety 2009 a 2011]]
[[Súbor:Anastasiya Kuzmina, 2015.jpg|thumb|Anastasia Kuzminová, víťazka z rokov 2010, 2014 a 2018]]
[[Súbor:Tour de France 2014, sagan (14889593793).jpg|thumb|Peter Sagan, víťaz ankety v rokoch 2013, 2015 a 2017]]
[[Súbor:Second place, Petra Vlhova.jpg|náhľad|[[Petra Vlhová]], víťazka ankety v rokoch 2019 až 2022]]
{|class="wikitable"
!width=80 rowspan="2"|Rok
!colspan="2"|{{prvé miesto}}
!colspan="2"|{{druhé miesto}}
!colspan="2"|{{tretie miesto}}
|-
!width=100|Meno
!width=100|Šport
!width=100|Meno
!width=100|Šport
!width=100|Meno
!width=100|Šport
|-
|align=center|[[Športovec roka 1993 (Slovensko)|1993]]||[[Martina Moravcová]]||[[plávanie]]||[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||[[futbal]]||[[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]||[[kanoistika]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 1994 (Slovensko)|1994]]||[[Milan Dvorščík]]||[[cyklistika]]||[[Martina Halinárová|Martina Jašicová]]||[[biatlon]]||[[Ján Svorada]]||[[cyklistika]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 1995 (Slovensko)|1995]]||[[Martina Moravcová]]||[[plávanie]]||[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]||[[Vladimír Vala]] – [[Jaroslav Slúčik]]||[[vodný zjazd]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 1996 (Slovensko)|1996]]||[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]||[[Slavomír Kňazovický]]||[[kanoistika]]||[[Jozef Gönci]]||[[športová streľba]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 1997 (Slovensko)|1997]]||[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]||[[Igor Kováč]]||[[atletika]]||[[Martina Moravcová]]||[[plávanie]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 1998 (Slovensko)|1998]]||[[Martina Moravcová]]||[[plávanie]]||[[Jozef Gönci]]||[[športová streľba]]||[[Karol Kučera]]||[[tenis]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 1999 (Slovensko)|1999]]||[[Jozef Gönci]]||[[športová streľba]]||[[Martina Moravcová]]||[[plávanie]]||[[Michal Riszdorfer]] – [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]]||[[kanoistika]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 2000 (Slovensko)|2000]]||[[Martina Moravcová]]||[[plávanie]]||[[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]]||[[vodný slalom]]||[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]
|-
|align=center|2001||[[Martina Moravcová]]||[[plávanie]]||[[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]]||[[vodný slalom]]||[[Jozef Gönci]]||[[športová streľba]]
|-
|align=center|2002||[[Peter Bondra]]||[[ľadový hokej]]||[[Martina Moravcová]]||[[plávanie]]||[[Daniela Hantuchová]]||[[tenis]]
|-
|align=center|2003||[[Martina Moravcová]]||[[plávanie]]||[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]||[[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]]||[[vodný slalom]]
|-
|align=center|2004||[[Elena Kaliská]]||[[vodný slalom]]||[[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]]||[[vodný slalom]]||[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]
|-
|align=center|2005||[[Dominik Hrbatý]]||[[tenis]]||[[Elena Kaliská]]||[[vodný slalom]]||[[Marek Mintál]]||[[futbal]]
|-
|align=center|2006||[[Radoslav Židek]]||[[snoubording]]||[[Jana Dukátová]]||[[vodný slalom]]||[[Marián Hossa]]||[[ľadový hokej]]
|-
|align=center|2007||[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]||[[Libor Charfreitag]]||[[atletika]]||[[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]]||[[vodný slalom]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 2008 (Slovensko)|2008]]||[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]||[[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]]||[[vodný slalom]]||[[Elena Kaliská]]||[[vodný slalom]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 2009 (Slovensko)|2009]]||[[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]]||[[vodný slalom]]||[[Zdeno Chára]]||[[ľadový hokej]]||[[Martina Hrašnová]]||[[atletika]]
|-
|align=center|[[Športovec roka 2010 (Slovensko)|2010]]||[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]]||[[biatlon]]||[[Pavol Hurajt]]||[[biatlon]]||[[Libor Charfreitag]]||[[atletika]]
|-
|align=center|2011||[[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]]||[[vodný slalom]]||[[Zdeno Chára]]||[[ľadový hokej]]||[[Peter Sagan]]||[[cyklistika]]
|-
|align=center|2012||[[Zuzana Rehák-Štefečeková|Zuzana Štefečeková]]||[[športová streľba]]||[[Peter Sagan]]||[[cyklistika]]||[[Danka Barteková]]||[[športová streľba]]
|-
|align=center|2013||[[Peter Sagan]]||[[cyklistika]]||[[Marián Hossa]]||[[ľadový hokej]]||[[Veronika Velez-Zuzulová]]||[[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]]
|-
|align=center|2014||[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]]||[[biatlon]]||[[Marián Gáborík]]||[[ľadový hokej]]||[[Dominika Cibulková]]||[[tenis]]
|-
|align=center|2015||[[Peter Sagan]]||[[cyklistika]]||[[Matej Tóth]]||[[atletika]]||[[Marián Hossa]]||[[ľadový hokej]]
|-
|align=center|2016||[[Matej Tóth]]||[[atletika]]||[[Peter Sagan]]||[[cyklistika]]||[[Dominika Cibulková]]||[[tenis]]
|-
|align=center|2017||[[Peter Sagan]]||[[cyklistika]]||[[Petra Vlhová]]||[[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]]||[[Veronika Velez-Zuzulová]]||[[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]]
|-
|align=center|2018||[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]]||[[biatlon]]||[[Peter Sagan]]||[[cyklistika]]||[[Zuzana Rehák-Štefečeková]]||[[športová streľba]]
|-
|align=center|2019||[[Petra Vlhová]]||[[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]]||[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]]||[[biatlon]]||[[Peter Sagan]]||[[cyklistika]]
|-
|align=center|2020||[[Petra Vlhová]]||[[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]]||[[Peter Sagan]]||[[cyklistika]]||[[Erik Černák]]||[[ľadový hokej]]
|-
|align=center|2021||[[Petra Vlhová]]||[[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]]||[[Zuzana Rehák Štefečeková]]||[[športová streľba]]||[[Jakub Grigar]]||[[vodný slalom]]
|-
|align=center|2022||[[Petra Vlhová]] <ref>[https://www.olympic.sk/clanok/sportovec-roka-2022-vysledky Petra Vlhová štvrtýkrát po sebe víťazkou ankety Športovec roka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>||[[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]]||[[Juraj Slafkovský]]||[[ľadový hokej]]||[[Ján Volko]]||[[atletika]]
|-
|align=center|2023||[[Danka Barteková]] <ref name="sr2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko má novú kráľovnú športu. Petru Vlhovú strieda na tróne majsterka sveta a Európy | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/sportovec-roka-2023-slovensko-ma-novu-kralovnu-sportu-2024020520355750723 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-02-06 }} </ref>||[[športová streľba]]||[[Petra Vlhová]]||[[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]]||[[Stanislav Lobotka]]||[[futbal]]
|-
|align=center|2024||[[Matej Beňuš]] <ref>[https://www.olympic.sk/clanok/030225-sportovec-roka-2024 Matej Beňuš prvýkrát kráľom slovenského športu, Jozef Sabovčík Športovou legendou]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>||[[vodný slalom]]||[[Gabriela Gajanová]]||[[atletika]]||[[Anna Karolína Schmiedlová]]||[[tenis]]
|-
|align=center|2025||[[Emma Zapletalová]]||[[atletika]]||[[Stanislav Lobotka]]||[[futbal]]||[[Dávid Hancko]]||[[futbal]]
|}
==Viacnásobní víťazi ankety==
* 6, [[Martina Moravcová]], [[plávanie]] (1993, 1995, 1998, 2000, 2001, 2003)
* 4, [[Michal Martikán]], [[vodný slalom]] (1996, 1997, 2007, 2008)
* 4, [[Petra Vlhová]], [[lyžovanie|zjazdové lyžovanie]] (2019, 2020, 2021, 2022)
* 3, [[Peter Sagan]], [[cyklistika]] (2013, 2015, 2017)
* 3, [[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]], [[biatlon]] (2010, 2014, 2018)
* 2, [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]], [[vodný slalom]] (2009, 2011)
==Rekordy ankety==
Najviackrát sa na pomyselnom stupni víťazov objavila [[Martina Moravcová]] – deväťkrát (6-2-1), osemkrát boli v prvej trojici [[Michal Martikán]] (4-2-2) a [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] (2-4-2). Najčastejšie sa v prvej desiatke umiestil Michal Martikán – 16-krát, z toho 15-krát v nepretržitej sérii. Martina Moravcová bola v top 10 dvanásťkrát, bratia [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] jedenásťkrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Rekordy ankety |url=http://www.sportovecroka.eu/en/History/Rekordy-ankety.html |dátum prístupu=2016-03-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160408115206/http://www.sportovecroka.eu/en/History/Rekordy-ankety.html |dátum archivácie=2016-04-08 }}</ref>
Najsuverénnejšou víťazkou ankety sa stala [[Martina Moravcová]], ktorá vyhrala roku 2001 s náskokom 619 bodov. Najtesnejšie víťazstvo dosiahol v roku 2008 [[Michal Martikán]] pred bratmi Hochschornerovcami, keď zvíťazil len o 11 bodov. Medzi kolektívmi boli najsuverénnejšími víťazmi hokejisti Slovenska v roku 2012 (náskok 231 bodov). S najnižším náskokom vyhrali v roku 2013 [[Good Angels Košice|basketbalistky Good Angels Košice]] (o 2 body).
Rekordný bodový zisk – 1 308 bodov dosiahol víťaz z roku 2002 [[Peter Bondra]]. Naopak, [[Dominik Hrbatý|Dominikovi Hrbatému]] stačilo na titul ''Športovec roka 2005'' len 682 bodov.
==Najlepší kolektív==
{|width=100%
|width=50%|
* 1993 [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|basketbalistky Slovenska]]
* 1994 [[Slovenské národné hokejové mužstvo|hokejisti Slovenska]]
* 1995 [[Slovenské národné hokejové mužstvo|hokejisti Slovenska]]
* 1996 [[MBK Ružomberok|basketbalistky SCP Ružomberok]]
* 1997 [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|basketbalistky Slovenska]]
* 1998 štafeta biatlonistiek Slovenska
* 1999 [[MBK Ružomberok|basketbalistky SCP Ružomberok]]
* 2000 [[Slovenské národné hokejové mužstvo|hokejisti Slovenska]]
* 2001 štvorkajak Slovenska
* 2002 [[Slovenské národné hokejové mužstvo|hokejisti Slovenska]]
* 2003 štvorkajak Slovenska
* 2004 štvorkajak Slovenska
* 2005 [[Slovenský daviscupový tím|tenisti Slovenska]]
* 2006 štvorkajak Slovenska
* 2007 štvorkajak Slovenska
* 2008 štvorkajak Slovenska
* 2009 [[Slovenské národné futbalové mužstvo|futbalisti Slovenska]]
|width=50%|
* 2010 [[Slovenské národné futbalové mužstvo|futbalisti Slovenska]]
* 2011 [[Slovenské národné volejbalové družstvo mužov|volejbalisti Slovenska]]
* 2012 [[Slovenské národné hokejové mužstvo|hokejisti Slovenska]]
* 2013 [[Good Angels Košice|basketbalistky Good Angels Košice]]
* 2014 [[Slovenské národné futbalové mužstvo|futbalisti Slovenska]]
* 2015 [[Slovenské národné futbalové mužstvo|futbalisti Slovenska]]
* 2016 štvorkajak Slovenska
* 2017 miešané družstvo SR v zjazdovom lyžovaní
* 2018 štafeta biatlonistiek Slovenska
* 2019 hliadka vodných slalomárov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Športovec roka 2019 | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/426887/online-sportovec-roka-2019/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-19 | dátum prístupu = 2019-12-20}}</ref>
* 2020 [[Slovenské národné futbalové mužstvo|futbalisti Slovenska]]
* 2021 štvorkajak Slovenska
* 2022 [[Slovenské národné hokejové mužstvo|hokejisti Slovenska]]
* 2023 [[Slovenské národné futbalové mužstvo|futbalisti Slovenska]] <ref name="sr2023"/>
* 2024 [[Slovenský fedcupový tím|tenistky Slovenska]]
* 2025 hádzanárky Slovenska do 17 rokov
|}
===Viacnásobní víťazi===
* 8, štvorkajak Slovenska (2001, 2003, 2004, 2006, 2007, 2008, 2016, 2021)
* 6, [[Slovenské národné hokejové mužstvo|hokejisti Slovenska]] (1994, 1995, 2000, 2002, 2012, 2022)
* 6, [[Slovenské národné futbalové mužstvo|futbalisti Slovenska]] (2009, 2010, 2014, 2015, 2020, 2023)
* 2, [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|basketbalistky Slovenska]] (1993, 1997)
* 2, [[MBK Ružomberok|basketbalistky SCP Ružomberok]] (1996, 1999)
* 2, štafeta biatlonistiek Slovenska (1998, 2018)
==Športové legendy==
[[File:Ján Zachara 1952.jpg|thumb|Ján Zachara, olympijský víťaz v boxe 1952|150px]]
[[File:Marianna Krajčírová 1966.jpg|thumb|Marianna Némethová-Krajčírová, legenda športovej gymnastiky|150px]]
Od roku [[2010]] je súčasťou vyhlasovania výsledkov ankety aj oceňovanie bývalých slovenských športovcov, ktorí preslávili slovenský a [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] šport na vrcholných svetových a európskych podujatiach.
* 2010 [[Ján Zachara]], [[box (šport)|box]]
* 2011 [[Jozef Golonka]], [[ľadový hokej]] <ref>[http://www.hcslovan.sk/sk/spravy/jozef-golonka-vyhlaseny-sportovou-legendou-roku-2011/ Jozef Golonka vyhlásený športovou legendou roku 2011]</ref>
* 2012 [[Jozef Adamec]], [[futbal]]
* 2013 [[Anton Frolo]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] <ref>[http://web.slovakhandball.sk/clanok/3893/Cenu-pre-Sportovu-legendu-prevzal-hadzanar-Anton-Frolo Cenu pre Športovú legendu prevzal hádzanár Anton Frolo]{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
* 2014 [[Eva Šuranová]], [[atletika]]
* 2015 [[Karol Divín]], [[krasokorčuľovanie]]
* 2016 [[Marianna Némethová-Krajčírová]], [[gymnastika]]
* 2017 [[Jozef Pribilinec]], [[atletika]]
* 2018 [[Stanislav Kropilák]], [[basketbal]]
* 2019 [[Jozef Plachý]], [[atletika]]
* 2020 [[Igor Liba]], [[ľadový hokej]]
* 2021 [[Miloslav Mečíř]], [[tenis]]
* 2022 [[Mária Mračnová]], [[atletika]] <ref>[https://sport.aktuality.sk/c/LlIRhHH/maria-mracnova-ziskala-ocenenie-sportova-legenda-stale-ju-mrzi-spadnuta-latka/ Mária Mračnová získala ocenenie Športová legenda. Stále ju mrzí spadnutá latka]</ref>
* 2023 [[Jozef Lohyňa]], [[zápasenie]] <ref name="sr2023"/>
* 2024 [[Jozef Sabovčík]], [[krasokorčuľovanie]]
* 2025 družstvo futbalistov - majstrov Európy 1976
==Športovec roka v Česko-Slovensku==
Anketa o najlepšieho [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|športovca roka v Česko-Slovensku]] sa vyhlasovala v rokoch 1959 až 1992. Prvým víťazom sa stal [[vodný slalom]]ár Vladimír Jirásek, posledným Robert Změlík, olympijský víťaz v [[desaťboj|atletickom desaťboji]]. Šesť športovcov vyhralo anketu viackrát ako raz, rekordérkou je [[gymnastika|gymnastická]] hviezda [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] [[Věra Čáslavská]], ktorá triumfovala štyrikrát. Slovenskí športovci sa tešili z víťazstva v ôsmich prípadoch, dva razy boli korunovaní [[cyklistika|dráhový cyklista]] [[Anton Tkáč]] a [[Chôdza na 20 km|chodec]] [[Jozef Pribilinec]] <ref>[https://www.ssn.sk/3381/anketa-ksn-sportovec-roka/ Anketa KŠR – Športovec roka]</ref>.
'''Viacnásobní víťazi ankety'''
*4× [[Věra Čáslavská]], [[gymnastika|športová gymnastika]] (1964, 1966, 1967, 1968)
*2× Ludvík Daněk, [[atletika]], [[hod diskom]] (1965, 1972)
*2× Vítězslav Mácha, [[Zápasenie gréckorímskym štýlom|gréckorímske zápasenie]] (1974, 1977)
*2× [[Jarmila Kratochvílová]], [[atletika]], [[beh na 400 metrov]] (1981, 1983)
*2× [[Anton Tkáč]], [[cyklistika]] (1976, 1978)
*2× [[Jozef Pribilinec]], [[atletika]], [[chôdza na 20 km]] (1986, 1988)
== Slovenskí športovci v ankete Športovec roka v Československu ==
Titul najlepší športovec roka získali šiesti slovenskí športovci celkom osemkrát, okrem dvojnásobných víťazov Anton Tkáča a Jozefa Pribilinca to boli [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliar]] [[Ondrej Nepela]] (1971), atlét [[Imrich Bugár]] (1982), kanoista [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Szabó]] (1989) a [[Zápasenie voľným štýlom|zápasník]] [[Jozef Lohyňa]] (1990). Najčastejšie, päťkrát sa umiestnili v prvej desiatke Ondrej Nepela a Jozef Pribilinec, štyrikrát [[futbal]]ista [[Ján Popluhár]], atléti Imrich Bugár a [[Jozef Plachý]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = História. Československá anketa Športovec roka a Slováci
| url = https://ksr.sk/historia/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = ksr.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
Najviac Slovákov sa v prvej desiatke ankety umiestnilo v roku 1987 – až piati (Pribilinec, Attila Szabó, [[Kulturistika|kulturista]] [[Pavol Jablonický]], [[tenis]]ta [[Miloslav Mečíř]] a [[vzpieranie|vzpierač]] Anton Baraniak <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Jiří Parma sportovcem roku
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/12/12/8.png
| dátum vydania = 12. 12. 1987
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Naopak, v rokoch 1963 a 1992 sa v prvej desiatke neumiestnil žiadny Slovák. V jednom prípade sa stalo, že prvé dve miesta v ankete obsadili slovenskí športovci, v roku 1988 triumfoval Pribilinec pred Mečířom, obaja získali na [[Letné olympijské hry 1988|OH v Soule]] zlaté medaily. Zo slovenských športovkýň sa najvyššie, na druhom mieste umiestnila atlétka Anna Chmelková v roku 1966, [[stolný tenis|stolná tenistka]] Alica Grofová (1973) a [[Bežecké lyžovanie|bežkyňa na lyžiach]] [[Alžbeta Havrančíková]] (1989) obsadili v ankete 5. miesto.
V kategórii kolektívov víťazili väčšinou reprezentačné družstvá, súčasťou ktorých boli viacerí [[Slováci]]. Jediné čisto slovenské víťazstvo patrilo [[volejbal]]istom [[VKP Bratislava|Červenej hviezdy Bratislava]], ktorí vyhrali anketu v roku 1979 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Bratři Pospíšilové sportovci roku
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/12/6/8.png
| dátum vydania = 6. 12. 1979
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, v roku 1969 boli [[ŠK Slovan Bratislava|futbalisti Slovana]], [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|víťazi PVP]] druhí za {{TCH|lh|0|hokejistami ČSSR}}.
Výsledky ankety sa nie vždy stretli s pozitívnym ohlasom u niektorých športovcov či dokonca samotných novinárov. [[Tenis]]ta [[Jan Kodeš]] sa po dlhých rokoch vyjadril, že v roku 1971 ho údajne slovenskí novinári pripravili o prvenstvo, lebo hlasovali v prospech Ondreja Nepelu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Slovenští novináři mě potopili, vzpomíná tenista Jan Kodeš
| url = https://www.idnes.cz/sport/ostatni/slovensti-novinari-me-potopili-vzpomina-tenista-jan-kodes.A081210_143825_sporty_kal
| dátum vydania = 10. 12. 2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = idnes.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Paradoxne v roku 1973 vyhral práve Kodeš, v tom roku víťaz [[Wimbledon (tenis)|Wimbledonu]] a Nepela, ktorý získal svoj tretí titul majstra sveta sa nezmestil ani do Top 10... Po [[Nežná revolúcia|novembri 1989]] sa časť českých novinárov dožadovala zmeny svojho hlasovania v prospech tenistu [[Ivan Lendl|Ivana Lendla]], ktorý však v tom čase dlhodobo žil v USA a nejavil záujem reprezentovať Československo <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Dlhoročný vedúci ankety Športovec roka Ľubomír Souček: Zmysel takejto ankety je propagovať šport a športovcov. Je to hra, ktorú netreba brať príliš vážne
| url = https://www.olympic.sk/clanok/dlhorocny-veduci-ankety-sportovec-roka-lubomir-soucek-zmysel-takejto-ankety-je-propagovat
| dátum vydania = 13. 12. 2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = olympic.sk
| miesto =
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>.
Niekoľkokrát bola v ére Československa vyhlásená aj samostatná anketa o najlepšieho športovca roku na Slovensku. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] sa vyhlasovala pod názvom ''Desať najlepších športovcov [[Slovenská socialistická republika|SSR]]'', v roku 1975 vyhral anketu český skokan na lyžiach v službách [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|ASVŠ Dukla Banská Bystrica]] Karel Kodejška <ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Ondruš štvrtý
| periodikum = TIP
| odkaz na periodikum =
| rok = 1976
| mesiac = január
| ročník = VIII.
| číslo = 3
| strany = 8
| url =
| dátum prístupu =
| issn =
}}</ref> a v roku 1976 Anton Tkáč, olympijský víťaz v cyklistickom šprinte <ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Medzi desiatimi najlepšími v SSR Ondruš a Marián Šťastný
| periodikum = TIP
| odkaz na periodikum =
| rok = 1976
| mesiac = december
| ročník = VIII.
| číslo = 52
| strany = 11
| url =
| dátum prístupu =
| issn =
}}</ref>. Neskôr bola anketa obnovená, v 90. rokoch ju vyhrali atlét Pavol Blažek (1990), motocyklista [[Jaroslav Katriňák]] (1991) a kanoista [[Slavomír Kňazovický]] (1992).
== Najlepšie umiestnenie slovenských športovcov v ankete 1959 - 1992 ==
{|class="wikitable"
!width=50|Rok
!Umiest.
!width=100|Meno
!width=100|Šport
!Úspechy v danom roku
|-
|<center>1959||<center>{{druhé miesto}}||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]||majster Európy 1959 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Divín obhájil evropské prvenství
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1959/2/4/4.png
| dátum vydania = 4. 2. 1959
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1960||<center>{{druhé miesto}}||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] olympijský víťaz v dvojskife, [[Letné olympijské hry 1960|1960 Rím]] s Čechom Václavom Kozákom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zlatá medaile dvojskifu Kozák-Schmidt
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1960/9/4/6.png
| dátum vydania = 4. 9. 1960
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1961||<center>{{tretie miesto}}||[[Zdeno Zibrin]]||[[horolezectvo]]||výstup na [[Eiger]] a [[Matterhorn]] s Čechom Kuchařom
|-
|<center>1962||<center>'''5.'''||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]]||{{druhé miesto}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|MS v Čile]], najlepší brankár MS 1962
|-
|<center>1963||colspan="4"|<center>'''Slováci bez umiestnenia v prvej desiatke'''
|-
|<center>1964||<center>'''9.'''||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]||opora čs. reprezentácie a Slovana Bratislava, 1964 hral za [[Výber Európy (futbal)|Výber Európy]] proti Škandinávii
|-
|<center>1965||<center>'''8.'''||[[Andrej Kvašňák]]||[[futbal]]||opora čs. reprezentácie, víťaz čs. futbalovej ligy 1964/65 so Spartou Praha
|-
|<center>1966||<center>{{druhé miesto}}||[[Anna Chmelková]]||[[atletika]]||majsterka Európy 1966 v behu na 400 m <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Chmelková mistryní Evropy
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1966/9/2/6.png
| dátum vydania = 2. 9. 1966
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1967||<center>'''7.'''||[[Ján Geleta]]||[[futbal]]||Futbalista roka 1967, semifinalista EPM 1966/67 s Duklou Praha
|-
|<center>1968||<center>'''10.'''||[[Jozef Plachý]]||[[atletika]]||5. miesto na OH 1968 v behu na 800 m
|-
|<center>1969||<center>{{tretie miesto}}||[[Jozef Plachý]]||[[atletika]]||{{druhé miesto}} na ME 1969 v behu na 800 m, {{prvé miesto}} v medzikontinentálnom stretnutí Amerika-Európa <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Plachý a Daněk přesvědčivě zvítězili
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1969/8/1/8.png
| dátum vydania = 1. 8. 1969
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1970||<center>{{tretie miesto}}||[[Ondrej Nepela]]||[[krasokorčuľovanie]]||{{druhé miesto}} na MS v Leningrade, majster Európy 1970 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Nepela na nejvyšším stupni
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/2/9/8.png
| dátum vydania = 9. 2. 1970
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1971||<center>{{prvé miesto}}||bgcolor = "#FFD700"|[[Ondrej Nepela]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Deset nejlepších sportovců ČSSR 1971. 1.NEPELA
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1971/12/13/8.png
| dátum vydania = 13. 12. 1971
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||bgcolor = "#FFD700"|[[krasokorčuľovanie]]||majster sveta 1971 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = NEPELA mistrem světa
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1971/2/26/8.png
| dátum vydania = 26. 2. 1971
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, majster Európy 1971 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = NEPELA nadále na trůne
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1971/2/6/8.png
| dátum vydania = 6. 2. 1971
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1972||<center>{{druhé miesto}}||[[Ondrej Nepela]]||[[krasokorčuľovanie]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] olympijský víťaz <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Poprvé čs. krasobruslař na olympijském trůnu. NEPELA získal zlatou medaili
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/2/12/8.png
| dátum vydania = 12. 2. 1972
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, majster sveta 1972 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zlaté loučení Nepely s letošní sezonou. Obhájil titul mistra světa
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/3/11/8.png
| dátum vydania = 11. 3. 1972
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a majster Európy 1972 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Nepela obhájil
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/1/14/8.png
| dátum vydania = 14. 1. 1972
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1973||<center>'''5.'''||[[Alica Grofová]]||[[stolný tenis]]||{{druhé miesto}} na MS v dvojhre, {{tretie miesto}} na MS vo štvorhre s Čechom Dvořáčkom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Stříbro a bronz do ČSSR
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/16/7.png
| dátum vydania = 16. 4. 1973
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1974||<center>{{druhé miesto}}||[[Anton Tkáč]]||[[cyklistika]]||majster sveta 1974 v šprinte <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Tkáč mistrem světa
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/8/19/7.png
| dátum vydania = 19. 8. 1974
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1975||<center>'''6.'''||[[Dagmar Kuzmanová]]||[[alpské lyžovanie]]||víťazka Európskeho pohára 1974/75
|-
|<center>1976||<center>{{prvé miesto}}||bgcolor = "#FFD700"|[[Anton Tkáč]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Nejvíc hlasů pro Antona Tkáče
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/12/9/8.png
| dátum vydania = 9. 12. 1976
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||bgcolor = "#FFD700"|[[cyklistika]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] olympijský víťaz 1976 v dráhovej cyklistike, šprint <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Tkáč vítězem cyklistického sprintu
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/7/26/8.png
| dátum vydania = 26. 7. 1976
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1977||<center>{{druhé miesto}}||[[Miloslav Roľko]]||[[plávanie]]||majster Európy 1977 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zlatá medaile Rolkovi
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1977/8/19/8.png
| dátum vydania = 19. 8. 1977
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, {{druhé miesto}} 200 m znak
|-
|<center>1978||<center>{{prvé miesto}}||bgcolor = "#FFD700"|[[Anton Tkáč]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Podruhé Anton Tkáč
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1978/12/8/8.png
| dátum vydania = 8. 12. 1978
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||bgcolor = "#FFD700"|[[cyklistika]]||majster sveta 1978 v dráhovej cyklistike, šprint <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Tkáč mistrem světa
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1978/8/19/8.png
| dátum vydania = 19. 8. 1978
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1979||<center>'''9.'''||[[Miloslav Roľko]]||[[plávanie]]||{{tretie miesto}} na Univerziáde 1979, 100 m motýlik
|-
|<center>1980||<center>'''4.'''||[[Imrich Bugár]]||[[atletika]]||{{druhé miesto}} na OH 1980 v hode diskom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Stříbrné medaile pro Kratochvílovou a Bugára
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1980/7/29/8.png
| dátum vydania = 29. 7. 1980
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1981||<center>'''8.'''||[[Jana Gantnerová-Šoltýsová|Jana Šoltýsová]]||[[alpské lyžovanie]]||6. miesto v celkovom bodovaní zjazdu Svetového pohára 1981
|-
|<center>1982||<center>{{prvé miesto}}||bgcolor = "#FFD700"|[[Imrich Bugár]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Bugár a vítězové Světové trofeje
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1982/12/17/8.png
| dátum vydania = 17. 12. 1982
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||bgcolor = "#FFD700"|[[atletika]]||majster Európy 1982 v hode diskom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Bugárova zlatá tečka
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1982/9/13/8.png
| dátum vydania = 13. 9. 1982
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1983||<center>{{druhé miesto}}||[[Imrich Bugár]]||[[atletika]]||majster sveta 1983 v hode diskom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Bugárův zlatý disk
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/8/15/8.png
| dátum vydania = 15. 8. 1983
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1984||<center>'''5.'''||[[Zoltán Demján]]||[[horolezectvo]]||spolu s [[Jozef Psotka|Jozefom Psotkom]] ako prví čs. horolezci vystúpili na [[Mount Everest]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Psotka a Demján na první pokus
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/10/18/8.png
| dátum vydania = 18. 10. 1984
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1985||<center>'''5.'''||[[Jozef Sabovčík]]||[[krasokorčuľovanie]]||majster Európy 1985 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Sabovčík mistrem Evropy
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/2/9/8.png
| dátum vydania = 9. 2. 1985
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, 4. miesto na MS 1985
|-
|<center>1986||<center>{{prvé miesto}}||bgcolor = "#FFD700"|[[Jozef Pribilinec]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Pocty Pribilincovi a kvartetu stíhačů
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/12/5/8.png
| dátum vydania = 5. 12. 1986
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||bgcolor = "#FFD700"|[[atletika]]||majster Európy v chôdzi na 20 km <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Pribilinec finišoval pro zlato
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/8/28/8.png
| dátum vydania = 28. 8. 1986
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1987||<center>{{druhé miesto}}||[[Jozef Pribilinec]]||[[atletika]]||{{druhé miesto}} na MS 1987 v chôdzi na 20 km <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Pribilinec stříbro, Železný bronz
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/31/8.png
| dátum vydania = 31. 8. 1987
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, {{druhé miesto}} na HMS 1987 v chôdzi na 5 km, {{prvé miesto}} na HME 1987, chôdza 5 km
|-
|<center>1988||<center>{{prvé miesto}}||bgcolor = "#FFD700"|[[Jozef Pribilinec]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Podruhé Jozef Pribilinec
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/14/8.png
| dátum vydania = 14. 12. 1988
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||bgcolor = "#FFD700"|[[atletika]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] olympijský víťaz 1988 v chôdzi na 20 km <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zlatá Pribilincova radost
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/9/24/4.png
| dátum vydania = 24. 9. 1988
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, {{prvé miesto}} na HME 1988, chôdza 5 km
|-
|<center>1989||<center>{{prvé miesto}}||bgcolor = "#FFD700"|[[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]||bgcolor = "#FFD700"|[[kanoistika]]||majster sveta 1989, K1 na 10 km, prvý čs. kajakár s titulom majstra sveta <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Szabóův pozlacený kajak
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/8/28/8.png
| dátum vydania = 28. 8. 1989
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>1990||<center>{{prvé miesto}}||bgcolor = "#FFD700"|[[Jozef Lohyňa]]||bgcolor = "#FFD700"|[[Zápasenie voľným štýlom|zápasenie]]||majster sveta 1990 vo voľnom štýle
|-
|<center>1991||<center>{{tretie miesto}}||[[Jozef Lohyňa]]||[[Zápasenie voľným štýlom|zápasenie]]||{{druhé miesto}} na MS vo voľnom štýle
|-
|<center>1992||colspan="4"|<center>'''Slováci bez umiestnenia v prvej desiatke'''
|}
== Športovec mesiaca ==
Pozri: [[Športovec mesiaca (anketa)]]
==Externé odkazy==
* [https://www.olympic.sk/clanok/030225-sportovec-historia Historické výsledky a víťazi ankety Športovec roka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://sportovecroku.cz/historie-2/sportovec-roku-v-datech-jednotlivci/ Sportovecroku.cz] {{ces icon}}
==Referencie==
{{Referencie}}
{{Športovec roka (Slovensko)}}
{{Športovec roka v Československu - víťazi ankety zo Slovenska}}
[[Kategória:Slovenské športové ocenenia]]
dfic95subccmr8lxryd408619ci3fyr
Bratislavské automobilové závody
0
250573
8207311
8002182
2026-05-02T18:03:01Z
~2026-26587-36
293646
/* */
8207311
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:BAZ m1.JPG|náhľad|Logo BAZ n.p.]]
'''Bratislavské automobilové závody''' (skr. '''BAZ''') bol automobilový výrobný podnik v [[Bratislava|Bratislave]], vybudovaný v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], ktorý bol založený [[1. júl]]a [[1971]]. Neskôr, v priebehu roku [[1974]], bol do BAZ delimitovaný podnik Dopravostroj, spolu s jeho pobočnými závodmi v [[Bratislava|Bratislave]], [[Trnava|Trnave]], [[Skalica (mesto)|Skalici]] a [[Nitra|Nitre]], čím sa do BAZ dostala tiež výroba a vývoj servisných a mechanizačných zariadení. V roku [[1975]] boli k BAZ pričlenené ešte Podunajské strojárne. Podnik bol takto veľkoryso budovaný s úmyslom rozšírenia nepostačujúcej automobilovej výroby vo vtedajšom [[Česko-Slovensko|Československu]].
Podľa jednej z pôvodných koncepcií sa v BAZ mali vyrábať osobné vozidlá strednej kategórie v spolupráci s talianskou automobilkou [[Alfa Romeo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfa Romeo v BAZ|url=http://alfaclub.sk/historia/alfabratislava.htm |2024}}</ref> Omnia predbežne doviezla 8 kusov modelu Alfa Romeo Giulia na testovanie. Mal to však byť novo vyvinutý model ([[1969]] – [[1971]]), nie licenčná výroba už zabehnutého vozidla, žiaľ ostalo iba pri nákresoch. Táto zamýšľaná spolupráca, ktorá by priniesla do vtedajšieho československého automobilového priemyslu úplne nové dimenzie, však v určitých kruhoch (ČAZ, AZNP) vyvolala silné obavy, až odpor (pozn.: v čase prípravy rady [[Škoda 100]]/110 versus Alfa Romeo 1750 s motormi 1,3L a 1,6L, v štyroch karosárskych verziách). Podarilo sa presadiť, že namiesto vozidiel Alfa Romeo sa v Bratislave malo vyrábať nové vozidlo vyvíjané vtedy v [[Mladá Boleslav|Mladej Boleslavi]] - [[Škoda 720]] klasickej koncepcie, takže sľubne sa rozbiehajúca spolupráca s talianskym výrobcom bola zamietnutá a ukončená. Projekt so Škodovkou sa pre BAZ skončil iba výrobou 3 kusov opakovaných prototypov, esteticky nie veľmi vydarených, v Mladej Boleslavi vyvinutých vozidiel pod označením [[Škoda 731]] (sedan) a [[Škoda 732]] (Kombi) a zaplatením AZNP 37.382.870 Kčs za takzvaný vývoj na základe "Hospodáŕské smlouvy o dodávce a spolupráci na vývojových pracech osobního automobilu Škoda 720". Následne bol projekt 720 v BAZ definitívne zastavený. Veľkoryso budovaná bratislavská automobilka, navrhovaná pôvodne ako karosársko-montážny závod (KMZ), tak vplyvom neodborných rozhodnutí ostala bez finálneho výrobného programu a bola dlhé roky odkázaná iba na výrobu príslušenstva a podskupín pre vtedajšie československé automobilky, ako aj na výrobu priemyselných robotov a manipulátorov. Ojedinelá výrobná kapacita ťažkej lisovne a zvarovne závodu tak ostala prakticky nevyužitá.
Prvé automobily sa tu začali finalizovať až začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]], a to aj napriek silnej a kvalitne budovanej vlastnej vývojovej základni, voľne nadväzujúcej na bývalú bratislavskú vývojovú kanceláriu automobilky [[Tatra (podnik)|Tatra]], neskôr Závodu pre vývoj automobilov podniku Omnia, ktorý sa zaoberal výskumom a vývojom automobilov nepretržite už od roku [[1957]] a ktorý bol do BAZ po ich vzniku začlenený. K najznámejším prototypom vozidiel vyvinutých v BAZ patrí niekoľko technicky vyspelých a inovatívnych modelov malých nákladných automobilov - [[BAZ MNA|MNA]], ako aj stredný nákladný automobil - [[Devín (auto)|SNA Devín]], v terénnej a cestnej verzii, vyvíjaný vo viacerých modifikáciách, ktorý mal nahradiť už vtedy zastaranú [[Praga V3S|Pragu V3S]]. Z niektorých ďalších prototypov možno spomenúť napríklad v BAZ vyvinuté úžitkové vozidlo [[Škoda 120#Prototypy|Furgonet]], postavené na báze Škody 742, s motorom v zadnej časti vozidla, z ktorého bolo postavených tiež niekoľko navzájom mierne odlišných prototypov, líšiacich sa hlavne nadstavbami a použitými motormi ([[1982]] – [[1983]]), alebo športové 3-dverové coupé [[BAZ Locusta|Locusta]], odvodené od [[Škoda Garde|Škody Garde]], avšak s motorom vpredu a s pohonom prednej nápravy. Niektoré z týchto vozidiel sa podarilo zachovať a dnes patria k cenným exponátom [[Múzeum dopravy v Bratislave|Múzea dopravy v Bratislave]], alebo sa nachádzajú v rukách súkromných zberateľov.
Finálnej výroby sa BAZ dočkali až v roku [[1982]], kedy sa začala výroba modelu [[Škoda Garde]], čo bol prvý sériovo vyrábaný automobil na Slovensku. V priebehu troch rokov sa vyrobilo vyše 3700 kusov. Často tak stáli na dvore závodu [[Škoda Garde#Spoľahlivosť|nekompletné vozidlá]] čakajúce na dodávku niektorého dielu, aby mohli byť dokončené a expedované zákazníkom. Aj to bol jeden z prejavov vtedajšieho socialistického plánovaného hospodárstva.
Okrem spomínaných vozidiel sa tu vyrábali aj nápravy a iné súčiastky pre modely [[Škoda 130/135/136|Škoda 742]], [[Škoda Rapid (1984)|743]], a [[Škoda Favorit|Favorit]], komponenty pre [[TAZ 1500|Š1203/TAZ 1500]], ako aj rozličné diely pre ostatných výrobcov automobilov v Česko-Slovensku (Tatra, Liaz,...).
História BAZ je spojená s koncernom VW. V máji roku [[1991]] založili spoločný podnik Volkswagen Bratislava, s.r.o. (podiely: 80 % VW, 20 % BAZ). VW do firmy vložilo financie, BAZ závod v Devínskej Novej Vsi. V roku [[1998]] VW odkúpil zvyšný podiel od BAZ a firma sa zmenila na [[Volkswagen Slovakia]] a.s. VW v závode po modernizácii úspešne spustil výrobu svojich vozidiel, počnúc automobilom VW Passat B3. V internom rebríčku hodnotenia kvality v koncerne VW patrili čoskoro automobily Passat z Bratislavy k najlepším. Okrem rôznych modelov Volkswagenu sa tu vyrábajú aj rôzne verzie modelov od [[Audi]], [[Porsche]], [[Seat]], [[Škoda Auto|Škoda]] a komponenty pre automobilku [[Bentley]] a [[Lamborghini]].
== Galéria ==
<gallery>
BAZ Furgonet.JPG|Prototyp BAZ Furgonet (1983)
BAZ MNA.JPG|Jeden z prototypov BAZ MNA 900
BAZ 743 Locusta.JPG|Prototyp BAZ Locusta
Garde Rear.JPG|Škoda Garde (1982)
Skoda 130 Rapid.jpg|Škoda Rapid (1984)
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Devín (auto)|Devín STA/SNA]]
* [[Tatra 603 MB / 603 NP|Tatra Bratislava]]
* [[BAZ MNA]]
* [[Volkswagen Slovakia]]
== Externé odkazy ==
* [http://hnonline.sk/ekonomika/c1-29889030-slovensky-detroit-sa-rodil-dlho-a-tazko Slovenský Detroit sa rodil dlho a ťažko]
{{Súradnice|48.233846|16.987352|type:landmark|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Podniky v Bratislave]]
[[Kategória:Výrobcovia motorových vozidiel v ČSSR]]
[[Kategória:Zaniknuté podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenské automobilky]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Automobilové závody]]
tlugxlc1stw2zf7w8hu1mhuccn8trbc
Šablóna:Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)
10
250817
8207542
8205530
2026-05-03T06:49:03Z
Starček
199741
V nadväznosti na zverejnenie stránky Magdovský jarok bol tento doteraz absentujúci vodný tok doplnený do šablóny. 2026-05-03. Starček.
8207542
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
|meno = Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)
|nadpis = Vodné toky v povodí [[Hron]]a (od Slatiny po Kľak)
|zoznam1 =
* [[Biely potok (prítok Hrona)|Biely potok]]
* [[Bieň]]
* [[Breznický potok (prítok Hrona)|Breznický potok]]
* [[Čamporov potok]]
* [[Čierna voda (prítok Ihráčskeho potoka)|Čierna voda]]
* [[Guzdín]]
* [[Henclovský potok]]
* [[Hlinícky potok (prítok Hrona)|Hlinícky potok]]
* [[Hrabinský potok (prítok Ihráčskeho potoka)|Hrabinský potok]]
* [[Chotárny potok (prítok Hrona)|Chotárny potok]]
* '''[[Ihráčsky potok]]'''
* [[Istebný potok]]
* '''[[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenica]]'''
* [[Jastrabský potok (prítok Prochotského potoka)|Jastrabský potok]]
* [[Klokočský potok (prítok Vyhnianskeho potoka)|Klokočský potok]]
* '''[[Kľak (prítok Hrona)|Kľak]]'''
* [[Kozí potok (prítok Teplej)|Kozí potok]]
* '''[[Kremnický potok]]'''
* [[Kremenský potok]]
* [[Lovčický potok]]
* [[Lukavica (prítok Hrona, Žarnovica)|Lukavica]]
* '''[[Lutilský potok (prítok Hrona)|Lutilský potok]]'''
* [[Magdovský jarok]]
* [[Majspiakovský potok]]
* [[Močiarsky potok (prítok Hrona)|Močiarsky potok]]
* [[Ostružliansky potok]]
* '''[[Prochotský potok]]'''
* [[Rakovec (prítok Hrona)|Rakovec]]
* [[Sietenec]]
* [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchý jarok]]
* '''[[Teplá (prítok Hrona)|Teplá]]'''
* [[Teplý potok (prítok Hrona)|Teplý potok]]
* [[Turová (potok)|Turová]]
* [[Urpašský jarok]]
* [[Vápenný potok (prítok Čiernej vody)|Vápenný potok]]
* [[Veľký Sietenec]]
* [[Vydričný potok]]
* '''[[Vyhniansky potok]]'''
* '''[[Zákruty]]'''
* [[Zváraliská]]
* [[Žiarsky kanál]]
|zoznam2 =
;Súvisiace šablóny
:[[Šablóna:Vodné toky v povodí Hrona (4. časť)|Vodné toky v povodí Hrona (4. časť)]] a [[Šablóna:Vodné toky v povodí Hrona (6. časť)|(6. časť)]]
:[[Šablóna:Vodné toky v povodí Jasenice (Hron)|Vodné toky v povodí Jasenice]]
:[[Šablóna:Vodné toky v povodí Kľaku|Vodné toky v povodí Kľaku]]
:[[Šablóna:Vodné toky v povodí Kremnického potoka|Vodné toky v povodí Kremnického potoka]]
:[[Šablóna:Vodné toky v povodí Lutilského potoka|Vodné toky v povodí Lutilského potoka]]
:[[Šablóna:Vodné toky v povodí Zákrut|Vodné toky v povodí Zákrut]]
}}<noinclude>
[[Kategória:Šablóny povodí na Slovensku|Hron (5. časť)]]
</noinclude>
oecqal5xz0tkj45q01uam11g4jmxpnc
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
0
252667
8207361
8141953
2026-05-02T19:37:01Z
Peter 51345
269569
8207361
wikitext
text/x-wiki
{| class="infobox football" style="width:22em;text-align:center"
! style="font-size:16px;" |Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|-
|- align="center"
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Založené'''
|-
| style="font-size:12px;" |[[1999]]
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Organizátor'''
|-
| style="font-size:12px;" |[[Medzinárodná hokejová federácia]]
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Počet tímov'''
|-
| style="font-size:12px;" |10 (Top Divízia)
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Zostupy'''
|-
| style="font-size:12px;" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov – I. divízia|I. divízia]]
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Majster sveta 2025'''
|-
| style="font-size:12px;" |{{CAN|lhj|1}} (6. titul)
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Najúspešnejší štát'''
|-
| style="font-size:12px;" |{{USA|lh18|1}} (11 titulov)
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Oficiálna stránka'''
|-
| style="font-size:12px;" |[https://www.iihf.com/ IIHF.com]
|}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov''' je [[hokej]]ový turnaj organizovaný každoročne zvyčajne v [[apríl]]i [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnou hokejovou federáciou]], na ktorom sa môžu zúčastniť hráči mladší ako 18 rokov.
Napriek tomu, že turnaj je vedený ako majstrovstvá sveta, tak sa na ňom nezúčastňujú najlepšie výbery [[Kanada|kanadských]] hráčov, keďže počas majstrovstiev je play-off univerzitných a juniorských hokejových líg v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Kvalitatívne najlepší dorastenci sa objavujú na každoročne organizovanom [[Memoriál Ivana Hlinku|Memoriáli Ivana Hlinku]].<ref>{{cite web|url=http://www.szlh.sk/clanok/21481-Memorial-I.-Hlinku-kvalitnejsie-obsadeny-ako-MS|title=Memoriál I. Hlinku kvalitnejšie obsadený ako MS|publisher=szlh.sk|date=|accessdate=2008-12-29|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070713195621/http://www.szlh.sk/clanok/21481-Memorial-I.-Hlinku-kvalitnejsie-obsadeny-ako-MS|archivedate=2007-07-13}}</ref>
== Výsledky ==
<small>(V zátvorkách je uvedené poradie medaily.)</small>
{|class="wikitable sortable"
|-
!|Rok
! width=120 style="background-color: #F7F6A8;" | {{prvé miesto}} Zlato
! width=120 style="background-color: #DCE5E5;" | {{druhé miesto}} Striebro
! width=120 style="background-color: #FFDAB9;" | {{tretie miesto}} Bronz
!| Dejisko
! width=120 | Krajina
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SVK|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Füssen]] a [[Kaufbeuren]]
| {{minivlajka|Nemecko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|2000]]
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Kloten]] a [[Weinfelden]]
| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2001|2001]]
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{CHE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Heinola]], [[Helsinki]] a [[Lahti]]
| {{minivlajka|Fínsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2002|2002]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{CZE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Piešťany]] a [[Trnava]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SVK|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Jaroslavľ]]
| {{minivlajka|Rusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|2004]]
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{CZE|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[Minsk]]
| {{minivlajka|Bielorusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|2005]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[České Budějovice]] a [[Plzeň]]
| {{minivlajka|Česko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2006|2006]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{CZE|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Ängelholm]] a [[Halmstad]]
| {{minivlajka|Švédsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2007|2007]]
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Tampere]] a [[Rauma (Fínsko)|Rauma]]
| {{minivlajka|Fínsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2008|2008]]
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Kazaň]]
| {{minivlajka|Rusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|2009]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[Fargo (Severná Dakota)|Fargo]] a [[Moorhead]]
| {{minivlajka|USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|2010]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(5)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Minsk]] a [[Bobrujsk]]
| {{minivlajka|Bielorusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2011|2011]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(6)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[Crimmitschau]] a [[Drážďany]]
| {{minivlajka|Nemecko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(7)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Brno]] a [[Znojmo]]
| {{minivlajka|Česko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|2013]]
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| [[Soči]]
| {{minivlajka|Rusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|2014]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(8)</small>
|| {{CZE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[Lappeenranta]] a [[Imatra]]
| {{minivlajka|Fínsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2015|2015]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(9)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Zug (mesto)|Zug]] a [[Luzern]]
| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|2016]]
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(5)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(2)</small>
||[[Grand Forks (Severná Dakota)|Grand Forks]]
| {{minivlajka|USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|2017]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(10)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(3)</small>
||[[Poprad]] a [[Spišská Nová Ves]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|2018]]
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| [[Čeľabinsk]] a [[Magnitogorsk]]
| {{minivlajka|Rusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|2019]]
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(5)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Örnsköldsvik ]] a [[Umeå]]
| {{minivlajka|Švédsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| colspan="3" align="center" |''Zrušený z bezpečnostných dôvodov'' ([[Pandémia ochorenia COVID-19|COVID-19]])
| [[Plymouth Township (Michigan)|Plymouth]] a [[Ann Arbor]]
| {{minivlajka|USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|{{CAN|lh18|1}} <small>(4)</small>
|{{RUS|lh18|1}} <small>(6)</small>
|{{SWE|lh18|1}} <small>(5)</small>
| [[Ann Arbor]]
| {{minivlajka|USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|{{SWE|lh18|1}} <small>(2)</small>
|{{USA|lh18|1}} <small>(5)</small>
|{{FIN|lh18|1}} <small>(5)</small>
|[[Landshut]] a [[Kaufbeuren]]
|{{GER|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]]
|{{USA|lh18|1}} <small>(11)</small>
|{{SWE|lh18|1}} <small>(6)</small>
|{{CAN|lh18|1}} <small>(4)</small>
|[[Bazilej]] a [[Porrentruy]]
|{{SUI|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]]
|{{CAN|lh18|1}} <small>(5)</small>
|{{USA|lh18|1}} <small>(6)</small>
|{{SWE|lh18|1}} <small>(6)</small>
|[[Espoo]] a [[Vantaa]]
|{{FIN|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
|{{CAN|lh18|1}} <small>(6)</small>
|{{SWE|lh18|1}} <small>(7)</small>
|{{USA|lh18|1}} <small>(4)</small>
|[[Frisco USA|Frisco]] a [[Allen USA|Allen]]
|{{USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|2026]]
|{{SWE|lh18|1}} <small>(3)</small>
|{{SVK|lh18|1}} <small>(2)</small>
|{{CZE|lh18|1}} <small>(4)</small>
|[[Trenčín]] a [[Piešťany|Bratislava]]
|{{SVK|w}}
|}
== Medailové poradie ==
{| class="wikitable sortable" style="text-align: center;"
|- bgcolor="#efefef" align=center
!align=left |Krajina
!style="background-color: #F7F6A8;" | {{prvé miesto}} Zlato
!style="background-color: #DCE5E5;" | {{druhé miesto}} Striebro
!style="background-color: #FFDAB9;" | {{tretie miesto}} Bronz
!Spolu
|- align=center
|align=left|{{USA|lh18|1}} || 11 || 6 || 3 || 19
|- align=center
|align=left|{{FIN|lh18|1}}|| 4 || 3 || 5 || 12
|- align="center"
| align="left" |{{CAN|lh18|1}}|| 5 || 1 || 4 || 9
|- align="center"
| align="left" |{{SWE|lh18|1}}|| 3 || 6 || 6 || 14
|- align="center"
| align="left" |{{RUS|lh18|1}} || 3 || 6 || 3 || 12
|- align="center"
| align="left" |{{CZE|lh18|1}} || 0 || 1 || 4 || 5
|- align="center"
| align="left" |{{SVK|lh18|1}} || 0 || 2 || 1 || 3
|- align=center
|align=left|{{CHE|lh18|1}} || 0 || 1 || 0 || 1
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
*[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
*[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov]]
*[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|IIHF World U18 Championship}}
{{Hokejový výhonok}}
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov| ]]
[[Kategória:Turnaje usporadúvané Medzinárodnou federáciou ľadového hokeja]]
nxf8cmrbztbc7asnbg00iwovgnfz67l
8207487
8207361
2026-05-02T23:16:14Z
Peter 51345
269569
8207487
wikitext
text/x-wiki
{| class="infobox football" style="width:22em;text-align:center"
! style="font-size:16px;" |Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|-
|- align="center"
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Založené'''
|-
| style="font-size:12px;" |[[1999]]
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Organizátor'''
|-
| style="font-size:12px;" |[[Medzinárodná hokejová federácia]]
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Počet tímov'''
|-
| style="font-size:12px;" |10 (Top Divízia)
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Zostupy'''
|-
| style="font-size:12px;" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov – I. divízia|I. divízia]]
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Majster sveta 2025'''
|-
| style="font-size:12px;" |{{CAN|lhj|1}} (6. titul)
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Najúspešnejší štát'''
|-
| style="font-size:12px;" |{{USA|lh18|1}} (11 titulov)
|-
| style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Oficiálna stránka'''
|-
| style="font-size:12px;" |[https://www.iihf.com/ IIHF.com]
|}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov''' je [[hokej]]ový turnaj organizovaný každoročne zvyčajne v [[apríl]]i [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnou hokejovou federáciou]], na ktorom sa môžu zúčastniť hráči mladší ako 18 rokov.
Napriek tomu, že turnaj je vedený ako majstrovstvá sveta, tak sa na ňom nezúčastňujú najlepšie výbery [[Kanada|kanadských]] hráčov, keďže počas majstrovstiev je play-off univerzitných a juniorských hokejových líg v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Kvalitatívne najlepší dorastenci sa objavujú na každoročne organizovanom [[Memoriál Ivana Hlinku|Memoriáli Ivana Hlinku]].<ref>{{cite web|url=http://www.szlh.sk/clanok/21481-Memorial-I.-Hlinku-kvalitnejsie-obsadeny-ako-MS|title=Memoriál I. Hlinku kvalitnejšie obsadený ako MS|publisher=szlh.sk|date=|accessdate=2008-12-29|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070713195621/http://www.szlh.sk/clanok/21481-Memorial-I.-Hlinku-kvalitnejsie-obsadeny-ako-MS|archivedate=2007-07-13}}</ref>
== Výsledky ==
<small>(V zátvorkách je uvedené poradie medaily.)2028</small>
{|class="wikitable sortable"
|-
!|Rok
! width=120 style="background-color: #F7F6A8;" | {{prvé miesto}} Zlato
! width=120 style="background-color: #DCE5E5;" | {{druhé miesto}} Striebro
! width=120 style="background-color: #FFDAB9;" | {{tretie miesto}} Bronz
!| Dejisko
! width=120 | Krajina
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SVK|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Füssen]] a [[Kaufbeuren]]
| {{minivlajka|Nemecko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|2000]]
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Kloten]] a [[Weinfelden]]
| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2001|2001]]
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{CHE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Heinola]], [[Helsinki]] a [[Lahti]]
| {{minivlajka|Fínsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2002|2002]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{CZE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Piešťany]] a [[Trnava]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SVK|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Jaroslavľ]]
| {{minivlajka|Rusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|2004]]
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{CZE|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[Minsk]]
| {{minivlajka|Bielorusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|2005]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[České Budějovice]] a [[Plzeň]]
| {{minivlajka|Česko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2006|2006]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{CZE|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Ängelholm]] a [[Halmstad]]
| {{minivlajka|Švédsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2007|2007]]
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Tampere]] a [[Rauma (Fínsko)|Rauma]]
| {{minivlajka|Fínsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2008|2008]]
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Kazaň]]
| {{minivlajka|Rusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|2009]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[Fargo (Severná Dakota)|Fargo]] a [[Moorhead]]
| {{minivlajka|USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|2010]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(5)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Minsk]] a [[Bobrujsk]]
| {{minivlajka|Bielorusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2011|2011]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(6)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[Crimmitschau]] a [[Drážďany]]
| {{minivlajka|Nemecko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(7)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| [[Brno]] a [[Znojmo]]
| {{minivlajka|Česko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|2013]]
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| [[Soči]]
| {{minivlajka|Rusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|2014]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(8)</small>
|| {{CZE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| [[Lappeenranta]] a [[Imatra]]
| {{minivlajka|Fínsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2015|2015]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(9)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(2)</small>
|| {{CAN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Zug (mesto)|Zug]] a [[Luzern]]
| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|2016]]
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(5)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(2)</small>
||[[Grand Forks (Severná Dakota)|Grand Forks]]
| {{minivlajka|USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|2017]]
|| {{USA|lh18|1}} <small>(10)</small>
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(3)</small>
||[[Poprad]] a [[Spišská Nová Ves]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|2018]]
|| {{FIN|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(4)</small>
|| [[Čeľabinsk]] a [[Magnitogorsk]]
| {{minivlajka|Rusko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|2019]]
|| {{SWE|lh18|1}} <small>(1)</small>
|| {{RUS|lh18|1}} <small>(5)</small>
|| {{USA|lh18|1}} <small>(3)</small>
|| [[Örnsköldsvik ]] a [[Umeå]]
| {{minivlajka|Švédsko|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| colspan="3" align="center" |''Zrušený z bezpečnostných dôvodov'' ([[Pandémia ochorenia COVID-19|COVID-19]])
| [[Plymouth Township (Michigan)|Plymouth]] a [[Ann Arbor]]
| {{minivlajka|USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|{{CAN|lh18|1}} <small>(4)</small>
|{{RUS|lh18|1}} <small>(6)</small>
|{{SWE|lh18|1}} <small>(5)</small>
| [[Ann Arbor]]
| {{minivlajka|USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|{{SWE|lh18|1}} <small>(2)</small>
|{{USA|lh18|1}} <small>(5)</small>
|{{FIN|lh18|1}} <small>(5)</small>
|[[Landshut]] a [[Kaufbeuren]]
|{{GER|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]]
|{{USA|lh18|1}} <small>(11)</small>
|{{SWE|lh18|1}} <small>(6)</small>
|{{CAN|lh18|1}} <small>(4)</small>
|[[Bazilej]] a [[Porrentruy]]
|{{SUI|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]]
|{{CAN|lh18|1}} <small>(5)</small>
|{{USA|lh18|1}} <small>(6)</small>
|{{SWE|lh18|1}} <small>(6)</small>
|[[Espoo]] a [[Vantaa]]
|{{FIN|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
|{{CAN|lh18|1}} <small>(6)</small>
|{{SWE|lh18|1}} <small>(7)</small>
|{{USA|lh18|1}} <small>(4)</small>
|[[Frisco USA|Frisco]] a [[Allen USA|Allen]]
|{{USA|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|2026]]
|{{SWE|lh18|1}} <small>(3)</small>
|{{SVK|lh18|1}} <small>(2)</small>
|{{CZE|lh18|1}} <small>(4)</small>
|[[Trenčín]] a [[Piešťany|Bratislava]]
|{{SVK|w}}
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027|2027]]
|
|
|
|TBA
|{{USA|w}}
|-
|2028
|
|
|
|TBA
|
|-
|2029
|
|
|
|TBA
|{{USA|w}}
|}
== Medailové poradie ==
{| class="wikitable sortable" style="text-align: center;"
|- bgcolor="#efefef" align=center
!Poradie
! align="left" |Krajina
!style="background-color: #F7F6A8;" | {{prvé miesto}} Zlato
!style="background-color: #DCE5E5;" | {{druhé miesto}} Striebro
!style="background-color: #FFDAB9;" | {{tretie miesto}} Bronz
!Spolu
|- align=center
|1
| align="left" |{{USA|lh18|1}} || 11 || 6 || 4 || 21
|- align="center"
|2
| align="left" |{{CAN|lh18|1}}|| 6 || 1 || 4 || 11
|- align="center"
|3
| align="left" |{{FIN|lh18|1}}|| 4 || 3 || 5 || 12
|- align="center"
|4
| align="left" |{{SWE|lh18|1}}|| 3 || 7 || 6 || 16
|- align="center"
|5
| align="left" |{{RUS|lh18|1}} || 3 || 6 || 3 || 12
|- align="center"
|6
| align="left" |{{SVK|lh18|1}} || 0 || 2 || 1 || 3
|- align="center"
|7
| align="left" |{{CZE|lh18|1}} || 0 || 1 || 4 || 5
|- align=center
|8
| align="left" |{{CHE|lh18|1}} || 0 || 1 || 0 || 1
|- align="center"
! colspan="2" |Súhrn (8 záznamov)
!27
!27
!27
!81
|}
== Hostiteľské krajiny ==
{| class="wikitable sortable" style="text-align: center;"
|- align="center" bgcolor="#efefef"
! align="left" |Hostiteľská krajina
!Turnaje
|- align="center"
| align="left" |{{FIN|w}}
|4
|- align="center"
| align="left" |{{RUS|w}}
|4
|- align="center"
| align="left" |{{USA|w}}
|4
|- align="center"
| align="left" |{{GER|w}}
|3
|- align="center"
| align="left" |{{SVK|w}}
|3
|- align="center"
| align="left" |{{SUI|w}}
|3
|- align="center"
| align="left" |{{BLR|w}}
|2
|- align="center"
| align="left" |{{CZE|w}}
|2
|- align="center"
| align="left" |{{SWE|w}}
|2
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
*[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
*[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov]]
*[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|IIHF World U18 Championship}}
{{Hokejový výhonok}}
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov| ]]
[[Kategória:Turnaje usporadúvané Medzinárodnou federáciou ľadového hokeja]]
ef7rd7enrn2qtybvls8e657kxsrfhd5
Diskusia s redaktorom:Lalina
3
255982
8207372
8205356
2026-05-02T19:44:13Z
~2026-20335-96
290941
8207372
wikitext
text/x-wiki
8207395
8207372
2026-05-02T20:07:08Z
Jetam2
30982
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[User_talk:~2026-20335-96|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
8205350
wikitext
text/x-wiki
{| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;"
| style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]]
| <big>'''Predtým, než mi napíšeš..'''</big><br>
Upravila som Tebou vložený text? Prečítaj si [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br>
Odstránila som Tebou vložené informácie? Prečítaj si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranný uhol pohľadu]].<br>
''' Vďaka za pochopenie.'''
|}
<div style="margin: 1.5em 0; padding: 0 0.5em; border: 1px solid #EECBAD; background: #FFFAFA; font-size: 85%;">
Archív: [[/Archív 2009|2009]] · [[/Archív 2010|2010]] · [[/Archív 2011|2011]] · [[/Archív 2012|2012]] · [[/Archív 2013|2013]] · [[/Archív 2014|2014]] · [[/Archív 2015|2015]] · [[/Archív 2016|2016]] · [[/Archív 2017|2017]] · [[/Archív 2018|2018]] · [[/Archív 2019|2019]] · [[/Archív 2020|2020]] · [[/Archív 2021|2021]] · [[/Archív 2022|2022]] · [[/Archív 2023|2023]] · [[/Archív 2024|2024]] · [[/Archív 2025|2025]]
</div>
{{RIGHTTOC}}
<!-- PROSÍM, DISKUTUJTE POD TOUTO POZNÁMKOU. PÍŠTE DOLE, ZA POSLEDNÝ PRIDANÝ PRÍSPEVOK. VĎAKA. -->
== ŠNR ==
Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:20, 31. december 2025 (UTC)
:Vďaka, tiež Ti želám šťastný rok 2026 (a pevné nervy).--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:37, 1. január 2026 (UTC)
== Rita Levi-Montalcini image ==
[[Súbor:Rita Levi-Montalcini (1986).png|thumb|60px|left]][[Súbor:Rita_Levi_Montalcini.jpg|thumb|60px|right]]
Hi, sorry but I don’t speak Slovak. Why do you keep undoing my edit replacing the image where she looks old and wrinkly with a great historical portrait from the year of her Nobel induction? --[[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 19:43, 10. január 2026 (UTC)
{{re|Lalina}} YOU DIDN’T ANSWER THE QUESTION AND YOU KEEP UNDOING MY EDITS. PLEASE ANSWER THE QUESTION. [[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 10:42, 11. január 2026 (UTC)
== Kategórie (druhá časť) ==
Lalina, ak nechceš kategórie robiť systematicky, nechaj ich tak. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Kapverdsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8141858 tento zásah] je úplne mimo systematiku. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&oldid=prev&diff=8146471 tu] ide o zrejmý preklep, kategória bola už presunutá, stačilo to opraviť. Mimochodom hrúbka nemá spôsobiť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146141 výmaz], ale opravu presunom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:58, 11. január 2026 (UTC)
:Ahoj, nie, nenechám ich tak. Išlo o zrejmý preklep, ale správna kategória neexistovala, ani ďalších xx nad ňou. Nabúchať červené kategórie do článkov a nechať to tak nie je systematická práca. Autor ich má založiť a ak tak neurobí, nikto nie je povinný to robiť za neho. Pokiaľ má tá kategória viac článkov, alebo perspektívu rozširovania, urobím ju. Ale už mám skúsenosti, že pokiaľ neexistujúce kategórie nezmažem, tak sa nič nedeje. To je, žiaľ, jediná účinná metóda. Sorry, ale u mňa tvorba kategórii s 1-2 články, s veľmi malou pravdepodobnosťou rozšírenia a dokonca s chýbajúcimi nadkategóriami nie je systematická práca, ale tvorba červeného mora. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:06, 11. január 2026 (UTC)
::V tom čase už tá kategória práveže existovala. Revertoval som tvoju úpravu, ktorá ju nominovala na zmazanie.
::Áno, autor {{Ping|Lukas565}} by mal kategórie tvoriť sám a znovu na neho apelujem. Aj kategórie s 1-2 článkom by mali existovať a mali by byť zaradené do nadkategórií ako všetky iné. Inak do systému vnášať chaos a niekto to musí upratať. Šetríš si možno robotu pre seba, ale pridávaš niekomu inému.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:15, 11. január 2026 (UTC)
:::Ťažko mohla existovať, keďže mi aj po oprave svietila červene a Ty sám si to revertol 2x na zlý názov. Ak by existovala, tak by Ti stačilo opraviť preklep. Ja tie krpaté kategórie nemažem, len ich netvorím a tým, že tam dám nadkategóriu určite chaos nevnášam. Chaos vnášajú zle spojené články a kategórie s inojazyčnými verziami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC)
:::: Kategória bola v správnom tvare od [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146155 20:09]. Pravda, nevšimol som si prvýkrát, že v článku je s hrubicou. Druhýkrát už áno a napravil som ju. Ale ty si vedela, že ju z toho dôvodu odstraňuješ, napísala si k tomu aj [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&diff=next&oldid=8146259 komentár] čiže stále je tu otázka prečo si miesto presunu kategórie na správny tvar a následnej opravy v článku volila cestu výmazu a neskôr revertovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC)
:::::Veď som to už písala - neexistovala, úpravu som robila 18:59, čiže pred jej vznikom, a nerobím z môjho pohľadu zbytočné kategórie. A keďže po Tvojom reverte tam zase bola tá hrúbka, tak som to, samozrejme, revertovala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:24, 11. január 2026 (UTC)
::::::Tá kategória bola založená cca 3 dni pred tvojím návrhom na ZL. Takže stačilo ju opraviť a bolo by. Miesto toho riešime. Bolo to však aj dobré v tom, že som sa pozrel na ďalšie tvoje úpravy a aj keď ma to naozaj 2x nebavilo, pozakladal som kategórie čo si poodstraňovala a dokončil kategorizovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:16, 11. január 2026 (UTC)
:::::::Keby bola, tak by mi nesvietila červene pri oprave. Nemusel si, ale ako sám vidíš, len zmazanie niečo napraví. Svojho času som vypisovala a efekt žiadny. Začala som mazať, a ajhľa, z nejakých 300 či dokonca 400 sme boli na cca 70. Takže to mazanie má efekt, ale, žiaľ, len mazanie. Sorry, ale naozaj nebudem za všetkých robiť červené kategórie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:15, 11. január 2026 (UTC)
::::::::Nie. Tých kategórií som nemálo vytvoril sám, bez potreby prechádzať a vracať tvoje úpravy. Nie je to efektívne. Kategórie nerobíš za všetkých. Znovu: ak tie kategórie nechceš robiť systematicky, nechaj ich tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:16, 13. január 2026 (UTC)
:::::::::Nie. Znovu: červené kategórie nepatria do článkov ani kategórii a ak ich permanentne robíme za iných, tak ich vlastne utvrdzujeme v tom, že ich nemusia robiť, veď ich niekto urobí. Teraz som v jednom článku kategórie opravila a v druhom 1 kategóriu zmazala, tak kde je problém? Mal by si skôr napísať [[Redaktor:Martingazak|autorovi]] toho [[Antonín Vazač|článku]], keďže tam dal podkategóriu XXX, ale nevytvoril ani jednu nadkategóriu. A mimochodom - kategória ani nebola správna, keďže vytvoril článok [[Retribučné procesy na Slovensku]] (veľmi dobrý) a kategória by potom mala mať názov ''Odsúdení v retribučných procesoch''.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:38, 13. január 2026 (UTC) P.S. Tiež som vytvorila nemálo kategórii, ale nesúťažime, že?
::::Viaceré kategórie tvorím sám. --[[Redaktor:Lukas565|Lukas565]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas565|diskusia]]) 18:20, 11. január 2026 (UTC)
:::::{{re|Lukas565}} Ahoj, ale treba urobiť aj tie chýbajúce kategórie do ktorých ich dáš.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC)
:::::{{re|Lukas565}} Treba sa tiež dávať pozor na preklepy (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Guatemalsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146057 tento]).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC)
== Upozornenie (ZL a historické články) ==
Nazdar. Keďže je to opakovaný scenár, napriek množstvu uplynulých upozornení v dielčich diskusiách a zhrnutiach, upozorňujem explicitne:
Nedávaj prosím historické články na ZL (o následnom vedení revertovacích vojen ani nehovoriac). Mimo vyložených vandalizmov a experimentov žiadne, ani tie, ktoré nespĺňajú kritériá [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]]. Ak máš s konkrétnym historickým heslom problém, rieš to prosím vždy založením hlasovania cez š. {{tl|na zmazanie}}. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 22. apríl 2026 (UTC)
:Sorry, každé pravidlo má výnimku, zrovna tento článok je priam učebnicovou ukážkou a ja naozaj nemienim podporovať dogmatizmus. Dávanie takýchto článkov nedotknutých 5, 10, 15 i viac rokov na hlasovanie je podľa mňa nezmysel a plytvanie časom. Už roky sa hovorí o článkoch z Osudu, Osobností Banskej Bystrice a nezmyselných zoznamoch. Dal ich niekto na hlasovanie? Nie, lebo je to robota za trest. Ja to teda určite dávať nebudem, čas viem využiť lepšie a nebudem podporovať takúto zbytočnú činnosť, čas viem využiť lepšie. Venujem sa starým článkom, snažím sa ich aspoň trochu zlepšiť, ale neexistujúca fasáda sa nedá premaľovať. Takže nech robia hanbu ďalej, ak to je vraj správnejšie než ZL.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:29, 22. apríl 2026 (UTC)
::Nie, skutočne nie! Mrzí ma, že to musím písať zrovna tebe ako zavedenej redaktorke, ktorá tu pôsobí takmer 20 rokov, no ďalšie počiny tohto typu nezostane než riešiť ako vandalizmus.
::A čo sa týka hesiel hromadne naimportovaných z Filitu alebo Osudu, aj netriviálna časť z tých ad 1) je encyklopedicky významná a ad 2) boli v priebehu času rozširované. Takže nie, ani tie prosto nie sú riešiteľné inak než jednotlivo. Tzn. bez inej širšej dohody jedine zakladaním jednotlivých hlasovaní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 22. apríl 2026 (UTC)
:::Nemusí Ťa to mrzieť, budem na to kašľať, keďže evidentne dogmatizmus víťazí. A čo sa týka Osobností BB, absolútna väčšina je významná len lokálne, často nie sú ani dátumy narodenia alebo úmrtia, či rovno ani jedného, ani iné informácie o nich, takže články ani nie je možné rozšíriť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:42, 22. apríl 2026 (UTC)
::::Nie, nie je to pravda. Tá sada zahŕňala okrem množstva vyložene lokálne významných aj desiatky, možno stovky osobností, ktorých významnosť je širšia, akurát teda pochádzali odtiaľ, sám som mnohé také upravoval. Pri niektorých remeselníkoch, obchodníkoch a pod. je lokálna významnosť viac-menej zrejmá, pri iných profesiách to (z pôvodného textu) zrejmé byť nemusí, človek to zistí až po preskúmaní zdrojov.
::::To nemá nič s dogmatizmom, je to len o tej elementárnej korektnosti, dať pred prípadným mazaním priestor (na prípadnú rešerš, rozšírenie, dozdrojovanie) širšej skupine ľudí. V mnohých prípadoch sa takto ukázalo, že heslo, ktoré bolo podľa jedného subjektívneho názoru v nejakom stave na zmazanie, iní ľudia dokázali relevantne obhájiť/rozšíriť/dozdrojovať aby mohlo byť ponechané. Alebo nie a po pár týždňoch môže byť s kľudným svedomím zmazané s tým, že aj týmto kolektívnym sitom prepadlo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:57, 22. apríl 2026 (UTC)
:Súhlas s Teslatonom. Nejde o dogmatizmus, ale o zaužívaný a férový postup. Hlasovanie o zmazaní dáva priestor článok vylepšiť a často sa tak aj udeje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:01, 23. apríl 2026 (UTC)
== Archivácia ==
Zaarchivuj si prosím diskusnú stránku (príspevky z rokov 2016{{--}}2025), v súčasnom stave už naráža na technické limity (ukladanie nových príspevkov je zdĺhavé a žerie zdroje na backende aj u návštevníka v prehliadači). Prípadne ak je to problém, môžem ti ju zaarchivovať ja, daj vedieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 22. apríl 2026 (UTC)
:Ak budeš taký dobrý, budem Ti vďačná.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:08, 22. apríl 2026 (UTC)
::✓ --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:26, 22. apríl 2026 (UTC)
:::Veľká vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:30, 22. apríl 2026 (UTC)
== Presuny ==
Ahoj, keď presúvaš tie české obce na bezzátvorkové názvy. Tak napríklad Malenovice sú okrem obce v okrese Frýdek-Místek, aj časť Zlína, plus je ešte hrad Malenovice. To isté spm všimol u nejakej obce z minulého týždňa kde nejaká obec, čo si takto presunula bola zároveň ešte jedna dedina v Česku. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:08, 23. apríl 2026 (UTC)
:Súhlas, pri českých lokalitách je ako minimum žiadúce konfrontovať situáciu s rovnomenným heslom na cswki, napr. [[:cs:Malenovice]]. Ak je tam rozlišovačka, je lepšie riešenie (než presun tunajšieho rozlíšeného názvu na bezzátvorkový) preklopiť sem tú rozlišovačku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 23. apríl 2026 (UTC)
::Ahojte, samozrejme, že kontrolujem. Ale robiť na 2 veci, obec a dedinu či časť mesta o ktorej článok nie je, ak vôbec vznikne, veci RS? Rozumnejšie je podľa mňa urobiť bez zátvorky obec a tam spomenúť druhú možnosť. Hrad mi, priznávam, unikol, takže v tomto prípade som za obec bez zátvorky a Malenovice (rs). Inak som si u tých obcí všimla, že dosť ich máme so zátvorkou, ale RS nie sú.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:59, 23. apríl 2026 (UTC)
:::Tu by som sa tiež prihovoril za obec ako primárny význam bez zátvorky a vytvorenie rozlišovačky ak sú 3 alebo viac významov, ak sú len dva, stačí šablónou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:50, 23. apríl 2026 (UTC)
== !!!!!!!!! ==
Necítiš sa trápne dávať kopec výkričníkov v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Velk%C3%A9_Albrechtice&diff=prev&oldid=8204605 zhrnutiach úprav] botovi? Uvedomuješ si vôbec, že ten bot ťa nevníma? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 21:23, 27. apríl 2026 (UTC)
:Necítiš sa trápne písať ako anonym? Uvedomuješ si vôbec, že to nie je adresované botovi?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:34, 28. apríl 2026 (UTC)
:: Komu je to adresované? Uvedomuješ si vôbec, že rovnako píšeš ako anonym? Alebo sem napíšeš svoje meno a priezvisko? Články zakladal bot s jednotnou šablónou, preto je všade JE a nie SÚ. Alebo tými výkričníkmi chceš len upozorniť na dôležitosť tvojej ďalšej zbytočnej úpravy? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 15:53, 28. apríl 2026 (UTC)
::.Prestaň mi písať, názory IP ma v tomto prípade nezaujímajú. Ak nevieš čo som mala na mysli pod anonymom, tak dupľom.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:37, 28. apríl 2026 (UTC)
4uyuwrb9bncez6prw9smqzvh58q1w5x
Ženská štvorhra na Australian Open 2009
0
258043
8207567
7772534
2026-05-03T07:55:13Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207567
wikitext
text/x-wiki
{{GrandSlamTurnaj|2009|Australian Open|žš
| champ = {{USA}} [[Serena Williamsová]] <br> {{USA}} [[Venus Williamsová]]
| runner = {{SVK}} [[Daniela Hantuchová]] <br> {{JPN}} [[Ai Sugiyamová]]
| score = 6-3 6-3
}}
'''Ženská štvorhra na Australian Open 2009''' sa hrala ako súčasť [[Australian Open 2009]] od [[19. január]]a do [[1. február]]a [[2009]] v austrálskom [[Melbourne]]. Svoj tretí titul na Australian open a ôsmy grandslamový celkovo získali sestry [[Serena Williamsová|Serena]] a [[Venus Williamsová|Venus Williamsové]]. Vo finále si desiatky turnajového pavúka poradili s deviatym nasadeným slovensko-japonským párom [[Daniela Hantuchová]], [[Ai Sugijamová]] za 76 minút 6:3, 6:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Hantuchová so Sugijamovou prehrali vo finále štvorhry na Australian Open so sestrami Williamsovými
| url = https://www.olympic.sk/clanok/hantuchova-so-sugijamovou-prehrali-vo-finale-stvorhry-na-australian-open-so-sestrami
| vydavateľ = olympic.sk
| dátum vydania = 2009-01-30
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-01-06
| miesto =
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Nasadenie ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
# {{ZWE}} [[Cara Blacková]] / {{USA}}[[Liezel Huberová]]
# {{ESP}} [[Anabel Medinová Garriguesová|Anabel M. Garriguesová]] / {{ESP}} [[Virginia Ruanová Pascualová|Virginia R. Pascualová]]
# {{CZE}} [[Květa Peschkeová]] / {{USA}} [[Lisa Raymondová]]
# {{UKR}} [[Aľona Bondarenková]] / {{UKR}} [[Kateryna Bondarenková]]
# {{AUS}} [[Samantha Stosurová]] / {{AUS}} [[Rennae Stubbsová]]
# {{CHN}} [[Jen C’]] / {{CHN}} [[Čeng Ťie]]
# {{RUS}} [[Maria Kirilenko]] / {{ITA}} [[Flavia Pennetta]]
# {{TPE}} [[Čuang Ťia-žung]] / {{CHN}} [[Sun Tchien-tchien]]
{{col-2}}
<ol start="9">
<li> {{SVK}} [[Daniela Hantuchová]] / {{JPN}} [[Ai Sugiyamová]]
<li> {{USA}} [[Serena Williamsová]] / {{USA}} [[Venus Williamsová]]
<li> {{ESP}} [[Nuria Llagosterová Vivesová|Nuria L. Vivesová]] / {{ESP}} [[María José Martínezová Sánchezová|María José M. Sánchezová]]
<li> {{AUS}} [[Casey Dellacquová]] / {{ITA}} [[Francesca Schiavoneová]]
<li> {{BLR}} [[Viktoria Azarenková]] / {{RUS}} [[Vera Zvonariovová]]
<li> {{ROU}} [[Sorana Cîrsteová]] / {{ROU}} [[Monica Niculescová]]
<li> {{BLR}} [[Tatiana Pučeková]] / {{RUS}} [[Anastasia Rodionovová]]
<li> {{TPE}} [[Sie Šu-wej]] / {{CHN}} [[Pcheng Šuaj]]
</ol>
{{col-end}}
== Výsledky ==
===Finálová fáza===
{{Play-off8+Tenis3
| RD1=Štvrťfinále
| RD2=Semifinále
| RD3=Finále
| team-width=175
| RD1-seed1=1
| RD1-team1={{ZWE}} [[Cara Blacková]]<br> {{USA}} [[Liezel Huberová]]
| RD1-score1-1='''7
| RD1-score1-2=3
| RD1-score1-3=6<sup>10</sup>
| RD1-seed2=9
| RD1-team2={{SVK}} '''[[Daniela Hantuchová]]<BR> {{JPN}} [[Ai Sugiyamová]]
| RD1-score2-1=6<sup>0</sup>
| RD1-score2-2='''6
| RD1-score2-3='''7
| RD1-seed3=
| RD1-team3={{FRA}} '''[[Nathalie Dechyová]]<br> {{ITA}} [[Mara Santangelová]]
| RD1-score3-1=3
| RD1-score3-2='''7
| RD1-score3-3='''7'''
| RD1-seed4=11
| RD1-team4={{ESP}} [[Nuria Llagosterová Vivesová]]<BR> {{ESP}} [[Maria Jose Martinez Sanchez]]
| RD1-score4-1='''6
| RD1-score4-2=6<sup>7</sup>
| RD1-score4-3=6<sup>6</sup>
| RD1-seed5=12
| RD1-team5={{AUS}} '''[[Casey Dellacquová]]<BR> {{ITA}} [[Francesca Schiavoneová]]
| RD1-score5-1=0
| RD1-score5-2='''7
| RD1-score5-3='''6
| RD1-seed6=
| RD1-team6={{DEU}} [[Anna-Lena Grönefeldová]]<br> {{CHE}} [[Patty Schnyderová]]
| RD1-score6-1='''6
| RD1-score6-2=5
| RD1-score6-3=1
| RD1-seed7=10
| RD1-team7={{USA}} '''[[Serena Williamsová]]<BR> {{USA}} [[Venus Williamsová]]
| RD1-score7-1='''6
| RD1-score7-2=4
| RD1-score7-3='''6'''
| RD1-seed8=16
| RD1-team8={{TPE}} [[Sie Šu-wej]]<br /> {{CHN}} [[Pcheng Šuaj]]
| RD1-score8-1=2
| RD1-score8-2='''6'''
| RD1-score8-3=3
| RD2-seed1=9
| RD2-team1={{SVK}} '''[[Daniela Hantuchová]]<BR> {{JPN}}[[Ai Sugiyamová]]
| RD2-score1-1='''6
| RD2-score1-2='''6
| RD2-score1-3=
| RD2-seed2=
| RD2-team2={{FRA}} [[Nathalie Dechyová]]<br> {{ITA}} [[Mara Santangelová]]
| RD2-score2-1=4
| RD2-score2-2=3
| RD2-score2-3=
| RD2-seed3=12
| RD2-team3={{AUS}} [[Casey Dellacquová]]<BR> {{ITA}} [[Francesca Schiavoneová]]
| RD2-score3-1=0
| RD2-score3-2=2
| RD2-score3-3=
| RD2-seed4=10
| RD2-team4={{USA}} '''[[Serena Williamsová]]<BR> {{USA}} [[Venus Williamsová]]
| RD2-score4-1='''6
| RD2-score4-2='''6
| RD2-score4-3=
| RD3-seed1=9
| RD3-team1={{SVK}} [[Daniela Hantuchová]]<BR> {{JPN}}[[Ai Sugiyamová]]
| RD3-score1-1=3
| RD3-score1-2=3
| RD3-score1-3=
| RD3-seed2=10
| RD3-team2= {{USA}} '''[[Serena Williamsová]]<BR> {{USA}} [[Venus Williamsová]]
| RD3-score2-1='''6
| RD3-score2-2='''6
| RD3-score2-3=
}}
===Horná polovica===
====Sekcia 1====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=1. kolo
| RD2=2. kolo
| RD3=3. kolo
| RD4=Štvrťfinále
| RD1-seed01=1
| RD1-team01={{ZWE}}''' [[Cara Blacková]]<BR> {{USA}} [[Liezel Huberová]]
| RD1-score01-1='''6
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3=
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{RUS}} [[Anna Džamalovna Čakvetadzeová|Anna Čakvetadzeová]]<BR> {{RUS}} [[Alisa Michajlovna Klejbanovová|Alisa Klejbanovová]]
| RD1-score02-1=2
| RD1-score02-2=3
| RD1-score02-3=
| RD1-seed03=WC
| RD1-team03={{AUS}} [[Monique Adamczaková]]<BR> {{AUS}} [[Olivia Rogowská]]
| RD1-score03-1='''7
| RD1-score03-2=2
| RD1-score03-3=4
| RD1-seed04=
| RD1-team04={{ROU}} '''[[Edina Gallovitsová]]<BR> {{ESP}} [[Arantxa Parrová Santonjová|Arantxa P. Santonjová]]
| RD1-score04-1=5
| RD1-score04-2='''6
| RD1-score04-3='''6
| RD1-seed05=WC
| RD1-team05={{AUS}} [[Nicole Krizová]]<BR> {{AUS}} [[Anna Wishniková]]
| RD1-score05-1=1
| RD1-score05-2=2
| RD1-score05-3=
| RD1-seed06=
| RD1-team06={{FRA}} '''[[Alizé Cornetová]]'''<BR> {{FRA}} '''[[Camille Pinová]]'''
| RD1-score06-1='''6
| RD1-score06-2='''6
| RD1-score06-3=
| RD1-seed07=WC
| RD1-team07={{AUS}} [[Brittany Sheedová]]<BR> {{AUS}} [[Bryanne Stewartová]]
| RD1-score07-1=2
| RD1-score07-2=1
| RD1-score07-3=
| RD1-seed08=13
| RD1-team08={{BLR}} '''[[Viktoria Azarenková]]<BR> {{RUS}} [[Vera Igorievna Zvonariovová|Vera Zvonariovová]]
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2='''6
| RD1-score08-3=
| RD1-seed09=9
| RD1-team09={{SVK}} '''[[Daniela Hantuchová]]'''<BR> {{JPN}} '''[[Ai Sugiyamová]]'''
| RD1-score09-1='''6
| RD1-score09-2='''6
| RD1-score09-3=
| RD1-seed10=WC
| RD1-team10={{AUS}} [[Isabella Hollandová]]<BR> {{AUS}} [[Sally Peersová]]
| RD1-score10-1=1
| RD1-score10-2=1
| RD1-score10-3=
| RD1-seed11=
| RD1-team11={{RUS}} '''[[Vera Jevgenevna Duševinová|Vera Duševinová]]'''<BR> {{UKR}} '''[[Oľga Savčuková]]'''
| RD1-score11-1=4
| RD1-score11-2='''6
| RD1-score11-3='''6
| RD1-seed12=
| RD1-team12={{USA}} [[Vania Kingová]]<BR> {{IND}} [[Sania Mirzová]]
| RD1-score12-1='''6
| RD1-score12-2=1
| RD1-score12-3=1
| RD1-seed13=
| RD1-team13={{CZE}} '''[[Iveta Benešová]]'''<BR> {{CZE}} '''[[Barbora Záhlavová Strýcová|Barbora Z. Strýcová]]'''
| RD1-score13-1='''6
| RD1-score13-2='''6
| RD1-score13-3=
| RD1-seed14=
| RD1-team14={{TPE}} [[Čan Jung-žan]]<BR> {{RUS}} [[Anastasija Sergejevna Pavľučenkovová|Anast. Pavľučenkovová]]
| RD1-score14-1=4
| RD1-score14-2=4
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=
| RD1-team15={{HUN}} '''[[Ágnes Szávayová]]'''<BR> {{RUS}} '''[[Jelena Sergejevna Vesninová|Jelena Vesninová]]'''
| RD1-score15-1=3
| RD1-score15-2='''6
| RD1-score15-3='''6
| RD1-seed16=8
| RD1-team16={{TPE}} [[Čuang Ťia-žung]]<BR> {{CHN}} [[Sun Tchien-tchien]]
| RD1-score16-1='''6
| RD1-score16-2=3
| RD1-score16-3=4
| RD2-seed01=1
| RD2-team01={{ZWE}} '''[[Cara Blacková]]<BR> {{USA}} [[Liezel Huberová]]
| RD2-score01-1='''6
| RD2-score01-2='''6
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02={{ROU}} [[Edina Gallovitsová]]<BR> {{ESP}} [[Arantxa Parrová Santonjová|Arantxa P. Santonjová]]
| RD2-score02-1=1
| RD2-score02-2=2
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=
| RD2-team03={{FRA}} [[Alizé Cornetová]]<BR> {{FRA}} [[Camille Pinová]]
| RD2-score03-1=3
| RD2-score03-2=0
| RD2-score03-3=
| RD2-seed04=13
| RD2-team04={{BLR}} '''[[Viktoria Azarenková]]<BR> {{RUS}} [[Vera Igorievna Zvonariovová|Vera Zvonariovová]]
| RD2-score04-1='''6
| RD2-score04-2='''6
| RD2-score04-3=
| RD2-seed05=9
| RD2-team05={{SVK}} '''[[Daniela Hantuchová]]<BR> {{JPN}} [[Ai Sugiyamová]]
| RD2-score05-1='''6
| RD2-score05-2='''6
| RD2-score05-3=
| RD2-seed06=
| RD2-team06={{RUS}} [[Vera Jevgenevna Duševinová|Vera Duševinová]]<BR> {{UKR}} [[Oľga Savčuková]]
| RD2-score06-1=4
| RD2-score06-2=1
| RD2-score06-3=
| RD2-seed07=
| RD2-team07={{CZE}} [[Iveta Benešová]]<BR> {{CZE}} [[Barbora Záhlavová Strýcová|Barbora Z. Strýcová]]
| RD2-score07-1='''6
| RD2-score07-2=4
| RD2-score07-3=3
| RD2-seed08=
| RD2-team08={{HUN}}''' [[Ágnes Szávayová]]<BR> {{RUS}} [[Jelena Sergejevna Vesninová|Jelena Vesninová]]
| RD2-score08-1=4
| RD2-score08-2='''6
| RD2-score08-3='''6
| RD3-seed01=1
| RD3-team01={{ZWE}}''' [[Cara Blacková]]<BR> {{USA}} [[Liezel Huberová]]
| RD3-score01-1=w/o
| RD3-score01-2=
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=13
| RD3-team02={{BLR}} [[Viktoria Azarenková]]<BR> {{RUS}} [[Vera Igorievna Zvonariovová|Vera Zvonariovová]]
| RD3-score02-1=
| RD3-score02-2=
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=9
| RD3-team03={{SVK}} '''[[Daniela Hantuchová]]<BR> {{JPN}} [[Ai Sugiyamová]]
| RD3-score03-1='''6
| RD3-score03-2='''6
| RD3-score03-3=
| RD3-seed04=
| RD3-team04={{HUN}} [[Ágnes Szávayová]]<BR> {{RUS}} [[Jelena Sergejevna Vesninová|Jelena Vesninová]]
| RD3-score04-1=1
| RD3-score04-2=2
| RD3-score04-3=
| RD4-seed01=1
| RD4-team01={{ZWE}} [[Cara Blacková]]<BR> {{USA}} [[Liezel Huberová]]
| RD4-score01-1='''7
| RD4-score01-2=3
| RD4-score01-3=6<sup>10</sup>
| RD4-seed02=9
| RD4-team02={{SVK}} '''[[Daniela Hantuchová]]<BR> {{JPN}} [[Ai Sugiyamová]]
| RD4-score02-1=6<sup>0</sup>
| RD4-score02-2='''6
| RD4-score02-3='''7
}}
====Sekcia 2====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=1. kolo
| RD2=2. kolo
| RD3=3. kolo
| RD4=Štvrťfinále
| RD1-seed01=3
| RD1-team01={{CZE}} '''[[Květa Peschkeová]]<BR> {{USA}} [[Lisa Raymondová]]
| RD1-score01-1='''7
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3=
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{ITA}} [[Sara Erraniová]]<BR> {{ITA}} [[Karin Knappová]]
| RD1-score02-1=6<sup>0</sup>
| RD1-score02-2=3
| RD1-score02-3=
| RD1-seed03=WC
| RD1-team03={{AUS}} [[Alison Baiová]]<BR> {{AUS}} [[Emelyn Starrová]]
| RD1-score03-1=5
| RD1-score03-2=2
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04={{SWE}} '''[[Sofia Arvidssonová]]'''<BR> {{ZAF}} '''[[Natalie Grandinová]]'''
| RD1-score04-1='''7
| RD1-score04-2='''6
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=
| RD1-team05={{FRA}} [[Séverine Bremondová]]<BR> {{BLR}} [[Oľga Govorcovová]]
| RD1-score05-1=1
| RD1-score05-2=0
| RD1-score05-3=
| RD1-seed06=
| RD1-team06={{FRA}} '''[[Nathalie Dechyová]]<BR> {{ITA}} [[Mara Santangelová]]
| RD1-score06-1='''6
| RD1-score06-2='''6
| RD1-score06-3=
| RD1-seed07=
| RD1-team07={{USA}} [[Julie Dittyová]]<BR> {{USA}} [[Carly Gullicksonová]]
| RD1-score07-1=3
| RD1-score07-2='''6
| RD1-score07-3=3
| RD1-seed08=14
| RD1-team08={{ROU}} '''[[Sorana Cîrsteová]]<BR> {{ROU}} [[Monica Niculescová]]
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2=2
| RD1-score08-3='''6
| RD1-seed09=11
| RD1-team09={{ESP}}''' [[Nuria Llagosterová Vivesová|Nuria L. Vivesová]]<BR> {{ESP}} [[María José Martínezová Sánchezová|M. J. Martinezová Sánchezová]]
| RD1-score09-1='''6
| RD1-score09-2='''6
| RD1-score09-3=
| RD1-seed10=WC
| RD1-team10={{AUS}} [[Tyra Calderwoodová]]<BR> {{AUS}} [[Shannon Goldsová]]
| RD1-score10-1=1
| RD1-score10-2=1
| RD1-score10-3=
| RD1-seed11=
| RD1-team11={{FRA}} [[Mathilde Johanssonová]]<BR> {{TUN}} [[Selima Sfarová]]
| RD1-score11-1=4
| RD1-score11-2=3
| RD1-score11-3=
| RD1-seed12=
| RD1-team12={{UZB}}''' [[Akgul Amanmuradová]]<BR> {{BGR}} [[Cvetana Pironkovová]]
| RD1-score12-1='''6
| RD1-score12-2='''6
| RD1-score12-3=
| RD1-seed13=
| RD1-team13={{AUT}} [[Tamira Paszeková]]<BR> {{TUR}} [[İpek Şenoğluová]]
| RD1-score13-1=2
| RD1-score13-2=1
| RD1-score13-3=r
| RD1-seed14=
| RD1-team14={{POL}} '''[[Klaudia Jansová-Ignaciková|Klaudia Jansová]]'''<BR> {{POL}} '''[[Alicja Rosolská]]'''
| RD1-score14-1='''6
| RD1-score14-2=2
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=
| RD1-team15={{CZE}} [[Eva Hrdinová]]<BR> {{CZE}} [[Klára Zakopalová]]
| RD1-score15-1=1
| RD1-score15-2=4
| RD1-score15-3=
| RD1-seed16=6
| RD1-team16={{CHN}} '''[[Jen C’]]<BR> {{CHN}} [[Čeng Ťie]]
| RD1-score16-1='''6
| RD1-score16-2='''6
| RD1-score16-3=
| RD2-seed01=3
| RD2-team01={{CZE}}''' [[Květa Peschkeová]]<BR> {{USA}} [[Lisa Raymondová]]
| RD2-score01-1='''6
| RD2-score01-2='''6
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02={{SWE}} [[Sofia Arvidssonová]]<BR> {{ZAF}} [[Natalie Grandinová]]
| RD2-score02-1=2
| RD2-score02-2=4
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=
| RD2-team03={{FRA}} '''[[Nathalie Dechyová]]'''<BR> {{ITA}} '''[[Mara Santangelová]]'''
| RD2-score03-1='''6
| RD2-score03-2='''6
| RD2-score03-3=
| RD2-seed04=14
| RD2-team04={{ROU}} [[Sorana Cîrsteová]]<BR> {{ROU}} [[Monica Niculescová]]
| RD2-score04-1=3
| RD2-score04-2=3
| RD2-score04-3=
| RD2-seed05=11
| RD2-team05={{ESP}}''' [[Nuria Llagosterová Vivesová|Nuria L. Vivesová]]<BR> {{ESP}} [[María José Martínezová Sánchezová|M. J. Martinezová Sánchezová]]
| RD2-score05-1='''6
| RD2-score05-2='''6
| RD2-score05-3=
| RD2-seed06=
| RD2-team06={{UZB}} [[Akgul Amanmuradová]]<BR> {{BGR}} [[Cvetana Pironkovová]]
| RD2-score06-1=4
| RD2-score06-2=2
| RD2-score06-3=
| RD2-seed07=
| RD2-team07={{POL}} [[Klaudia Jansová-Ignaciková|Klaudia Jansová]]<BR> {{POL}} [[Alicja Rosolská]]
| RD2-score07-1=2
| RD2-score07-2=2
| RD2-score07-3=
| RD2-seed08=6
| RD2-team08={{CHN}} '''[[Jen C’]]'''<BR> {{CHN}} '''[[Čeng Ťie]]'''
| RD2-score08-1='''6
| RD2-score08-2='''6
| RD2-score08-3=
| RD3-seed01=3
| RD3-team01={{CZE}} [[Květa Peschkeová]]<BR> {{USA}} [[Lisa Raymondová]]
| RD3-score01-1=5
| RD3-score01-2=3
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=
| RD3-team02={{FRA}}''' [[Nathalie Dechyová]]<BR> {{ITA}} [[Mara Santangelová]]
| RD3-score02-1='''7
| RD3-score02-2='''6
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=11
| RD3-team03={{ESP}}''' [[Nuria Llagosterová Vivesová|Nuria L. Vivesová]]<BR> {{ESP}} [[María José Martínezová Sánchezová|M. J. Martinezová Sánchezová]]
| RD3-score03-1='''7
| RD3-score03-2='''6
| RD3-score03-3=
| RD3-seed04=6
| RD3-team04={{CHN}} [[Jen C’]]<BR> {{CHN}} [[Čeng Ťie]]
| RD3-score04-1=5
| RD3-score04-2=4
| RD3-score04-3=
| RD4-seed01=
| RD4-team01={{FRA}} '''[[Nathalie Dechyová]]<BR> {{ITA}} [[Mara Santangelová]]
| RD4-score01-1=3
| RD4-score01-2='''7
| RD4-score01-3='''7
| RD4-seed02=11
| RD4-team02={{ESP}} [[Nuria Llagosterová Vivesová|Nuria L. Vivesová]]<BR> {{ESP}} [[María José Martínezová Sánchezová|M. J. Martinezová Sánchezová]]
| RD4-score02-1='''6
| RD4-score02-2=6<sup>7</sup>
| RD4-score02-3=6<sup>6</sup>
}}
===Dolná polovica===
====Sekcia 3====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=1. kolo
| RD2=2. kolo
| RD3=3. kolo
| RD4=Štvrťfinále
| RD1-seed01=7
| RD1-team01={{RUS}}''' [[Marija Jurievna Kirilenková|Marija Kirilenková]]<BR> {{ITA}} [[Flavia Pennettová]]
| RD1-score01-1=3
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3='''6
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{LVA}} [[Līga Dekmeijereová]]<BR> {{CAN}} [[Aleksandra Wozniaková|Aleksan. Wozniaková]]
| RD1-score02-1='''6
| RD1-score02-2=2
| RD1-score02-3=1
| RD1-seed03=WC
| RD1-team03={{AUS}} [[Sophie Fergusonová]]<BR> {{AUS}} [[Jessica Mooreová]]
| RD1-score03-1=3
| RD1-score03-2=2
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04={{BIH}} '''[[Mervana Jugićová-Salkićová|M. J.-Salkićová]]'''<BR> {{GBR}} '''[[Anne Keothavongová|A. Keothavongová]]'''
| RD1-score04-1='''6
| RD1-score04-2='''6
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=
| RD1-team05={{ISR}} [[Šachar Peerová]]<BR> {{DEN}} [[Caroline Wozniacka]]
| RD1-score05-1=2
| RD1-score05-2=3
| RD1-score05-3=
| RD1-seed06=
| RD1-team06={{RUS}}''' [[Alla Alexandrovna Kudriavcevová|Alla Kudriavcevová]]<BR> {{RUS}} [[Jekaterina Valerievna Makarovová|Jekat. Makarovová]]
| RD1-score06-1='''6
| RD1-score06-2='''6
| RD1-score06-3=
| RD1-seed07=
| RD1-team07={{CZE}} [[Petra Cetkovská]]<BR> {{ESP}} [[Carla Suárezová Navarrová|Carla Suár. Navarrová]]
| RD1-score07-1=2
| RD1-score07-2=1
| RD1-score07-3=
| RD1-seed08=12
| RD1-team08={{AUS}} '''[[Casey Dellacquová]]'''<BR> {{ITA}} '''[[Francesca Schiavoneová|Franc.Schiavoneová]]'''
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2='''6
| RD1-score08-3=
| RD1-seed09=15
| RD1-team09={{BLR}} '''[[Tatiana Pučeková]]'''<BR> {{RUS}} '''[[Anastasija Ivanovna Rodionovová|Anast.Rodionovová]]'''
| RD1-score09-1='''6
| RD1-score09-2='''6
| RD1-score09-3=
| RD1-seed10=
| RD1-team10={{POL}} [[Marta Domachowská]]<BR> {{BEL}} [[Yanina Wickmayerová]]
| RD1-score10-1=1
| RD1-score10-2=1
| RD1-score10-3=
| RD1-seed11=
| RD1-team11={{DEU}} '''[[Anna-Lena Grönefeldová|A.-L.Grönefeldová]]'''<BR> {{CHE}} '''[[Patty Schnyderová]]'''
| RD1-score11-1='''6
| RD1-score11-2='''6
| RD1-score11-3=
| RD1-seed12=
| RD1-team12={{DEU}} [[Kristina Barroisová]]<BR> {{ITA}} [[Tathiana Garbinová]]
| RD1-score12-1=2
| RD1-score12-2=1
| RD1-score12-3=
| RD1-seed13=
| RD1-team13={{NZL}} [[Marina Erakovicová]]<BR> {{HRV}} [[Jelena Kostanićová-Tošićová]]
| RD1-score13-1=2
| RD1-score13-2=2
| RD1-score13-3=
| RD1-seed14=
| RD1-team14={{CZE}} '''[[Lucie Šafářová]]'''<BR> {{KAZ}} '''[[Galina Voskobojevová|G. Voskobojevová]]'''
| RD1-score14-1='''6
| RD1-score14-2='''6
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=
| RD1-team15={{ARG}} '''[[Gisela Dulková]]'''<BR> {{ITA}} '''[[Roberta Vinciová]]'''
| RD1-score15-1='''6
| RD1-score15-2='''7
| RD1-score15-3=
| RD1-seed16=4
| RD1-team16={{UKR}} [[Aľona Bondarenková]]<BR> {{UKR}} [[Kateryna Bondarenková|K. Bondarenková]]
| RD1-score16-1=2
| RD1-score16-2=5
| RD1-score16-3=
| RD2-seed01=7
| RD2-team01={{RUS}} '''[[Marija Jurievna Kirilenková|Marija Kirilenková]]'''<BR> {{ITA}} '''[[Flavia Pennettová]]'''
| RD2-score01-1='''6
| RD2-score01-2='''6
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02={{BIH}} [[Mervana Jugićová-Salkićová|M. J.-Salkićová]]<BR> {{GBR}} [[Anne Keothavongová|A. Keothavongová]]
| RD2-score02-1=1
| RD2-score02-2=2
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=
| RD2-team03={{RUS}} [[Alla Alexandrovna Kudriavcevová|Alla Kudriavcevová]]<BR> {{RUS}} [[Jekaterina Valerievna Makarovová|Jekater. Makarovová]]
| RD2-score03-1=4
| RD2-score03-2=3
| RD2-score03-3=
| RD2-seed04=12
| RD2-team04={{AUS}}''' [[Casey Dellacquová]]<BR> {{ITA}} [[Francesca Schiavoneová|Franc.Schiavoneová]]
| RD2-score04-1='''6
| RD2-score04-2='''6
| RD2-score04-3=
| RD2-seed05=15
| RD2-team05={{BLR}} [[Tatiana Pučeková]]<BR> {{RUS}} [[Anastasia Ivanovna Rodionovová|Anast.Rodionovová]]
| RD2-score05-1='''7
| RD2-score05-2=3
| RD2-score05-3=0
| RD2-seed06=
| RD2-team06={{DEU}} '''[[Anna-Lena Grönefeldová|A.-L.Grönefeldová]]'''<BR> {{CHE}} '''[[Patty Schnyderová]]'''
| RD2-score06-1=5
| RD2-score06-2='''6
| RD2-score06-3='''6
| RD2-seed07=
| RD2-team07={{CZE}} '''[[Lucie Šafářová]]<BR> {{KAZ}} [[Galina Voskobojevová|G. Voskobojevová]]
| RD2-score07-1='''6
| RD2-score07-2='''6
| RD2-score07-3=
| RD2-seed08=
| RD2-team08={{ARG}} [[Gisela Dulková]]<BR> {{ITA}} [[Roberta Vinciová]]
| RD2-score08-1=2
| RD2-score08-2=4
| RD2-score08-3=
| RD3-seed01=7
| RD3-team01={{RUS}} [[Marija Jurievna Kirilenková|Marija Kirilenková]]<BR> {{ITA}} [[Flavia Pennettová]]
| RD3-score01-1=
| RD3-score01-2=
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=12
| RD3-team02={{AUS}} '''[[Casey Dellacquová]]<BR> {{ITA}} [[Francesca Schiavoneová|Franc.Schiavoneová]]
| RD3-score02-1=w/o
| RD3-score02-2=
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=
| RD3-team03={{DEU}} '''[[Anna-Lena Grönefeldová|A.-L.Grönefeldová]]<br> {{CHE}} [[Patty Schnyderová]]
| RD3-score03-1='''6
| RD3-score03-2=6<sup>5</sup>
| RD3-score03-3='''6
| RD3-seed04=
| RD3-team04={{CZE}} [[Lucie Šafářová]]<BR> {{KAZ}} [[Galina Voskobojevová|G. Voskobojevová]]
| RD3-score04-1=4
| RD3-score04-2='''7
| RD3-score04-3=3
| RD4-seed01=12
| RD4-team01={{AUS}} '''[[Casey Dellacquová]]<BR> {{ITA}} [[Francesca Schiavoneová|Franc.Schiavoneová]]
| RD4-score01-1=0
| RD4-score01-2='''7
| RD4-score01-3='''6
| RD4-seed02=
| RD4-team02={{DEU}} [[Anna-Lena Grönefeldová|A.-L.Grönefeldová]]<br> {{CHE}} [[Patty Schnyderová]]
| RD4-score02-1='''6
| RD4-score02-2=5
| RD4-score02-3=1
}}
====Sekcia 4====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=1. kolo
| RD2=2. kolo
| RD3=3. kolo
| RD4=Štvrťfinále
| RD1-seed01=5
| RD1-team01={{AUS}}''' [[Samantha Stosurová|Samant.Stosurová]]<BR> {{AUS}} [[Rennae Stubbsová]]
| RD1-score01-1='''6
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3=
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{SVK}} [[Jarmila Gajdošová]]<BR> {{EST}} [[Kaia Kanepiová]]
| RD1-score02-1=1
| RD1-score02-2=4
| RD1-score02-3=
| RD1-seed03=
| RD1-team03={{USA}} [[Jill Craybasová]]<BR> {{THA}} [[Tamarine Tanasugarnová|Tamar.Tanasugarnová]]
| RD1-score03-1=3
| RD1-score03-2=5
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04={{POL}} '''[[Agnieszka Radwańská|Agn. Radwańská]]'''<BR> {{POL}} '''[[Urszula Radwańská]]'''
| RD1-score04-1='''6
| RD1-score04-2='''7
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=
| RD1-team05={{CZE}} [[Petra Kvitová]]<BR> {{SVK}} [[Magdaléna Rybáriková]]
| RD1-score05-1=4
| RD1-score05-2=6<sup>5</sup>
| RD1-score05-3=
| RD1-seed06=ALT
| RD1-team06={{JPN}} '''[[Ajumi Moritová]]'''<BR> {{DEU}} '''[[Martina Müllerová]]'''
| RD1-score06-1='''6
| RD1-score06-2='''7
| RD1-score06-3=
| RD1-seed07=
| RD1-team07={{RUS}} [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|Svetl.Kuznecovová]]<BR> {{RUS}} [[Nadežda Viktorovna Petrovová|Nadežda Petrovová]]
| RD1-score07-1=3
| RD1-score07-2=1
| RD1-score07-3=
| RD1-seed08=10
| RD1-team08={{USA}} '''[[Serena Williamsová]]'''<BR> {{USA}} '''[[Venus Williamsová]]'''
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2='''6
| RD1-score08-3=
| RD1-seed09=16
| RD1-team09={{TPE}} '''[[Sie Šu-wej]]'''<BR> {{CHN}} '''[[Pcheng Šuaj]]'''
| RD1-score09-1='''6
| RD1-score09-2=2
| RD1-score09-3='''6
| RD1-seed10=
| RD1-team10={{EST}} [[Maret Aniová]]<BR> {{CZE}} [[Renata Voráčová]]
| RD1-score10-1=1
| RD1-score10-2='''6
| RD1-score10-3=4
| RD1-seed11=
| RD1-team11={{BLR}} [[Kaciaryna Dzehalevičová|K. Dzehalevičová]]<BR> {{CZE}} [[Vladimíra Uhlířová]]
| RD1-score11-1=3
| RD1-score11-2=5
| RD1-score11-3=
| RD1-seed12=
| RD1-team12={{CZE}}''' [[Andrea Hlaváčková]]<BR> {{CZE}} [[Lucie Hradecká]]
| RD1-score12-1='''6
| RD1-score12-2='''7
| RD1-score12-3=
| RD1-seed13=
| RD1-team13={{UKR}} [[Marija Korytcevová]]<BR> {{KAZ}} [[Jaroslava Viačeslavovna Švedovová|Jaroslava Švedovová]]
| RD1-score13-1=6
| RD1-score13-2=2
| RD1-score13-3=
| RD1-seed14=
| RD1-team14={{USA}} '''[[Raquel Kopsová-Jonesová|Raquel K.-Jonesová]]'''<BR> {{USA}} '''[[Abigail Spearsová]]'''
| RD1-score14-1='''7
| RD1-score14-2='''6
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=
| RD1-team15={{SVK}} [[Dominika Cibulková]]<BR> {{FRA}} [[Virginie Razzanová]]
| RD1-score15-1=1
| RD1-score15-2=3
| RD1-score15-3=
| RD1-seed16=2
| RD1-team16={{ESP}} '''[[Anabel Medinová Garriguesová|A.M.Garriguesová]]<BR> {{ESP}} [[Virginia Ruanová Pascualová|V.R.Pascualová]]
| RD1-score16-1='''6
| RD1-score16-2='''6
| RD1-score16-3=
| RD2-seed01=5
| RD2-team01={{AUS}} '''[[Samantha Stosurová|Samant.Stosurová]]<BR> {{AUS}} [[Rennae Stubbsová]]
| RD2-score01-1='''6
| RD2-score01-2='''6
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02={{POL}} [[Agnieszka Radwańská|Agn. Radwańská]]<BR> {{POL}} [[Urszula Radwańská]]
| RD2-score02-1=1
| RD2-score02-2=4
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=ALT
| RD2-team03={{JPN}} [[Ajumi Moritová]]<BR> {{DEU}} [[Martina Müllerová]]
| RD2-score03-1=3
| RD2-score03-2=3
| RD2-score03-3=
| RD2-seed04=10
| RD2-team04={{USA}} '''[[Serena Williamsová]]<BR> {{USA}} [[Venus Williamsová]]
| RD2-score04-1='''6
| RD2-score04-2='''6
| RD2-score04-3=
| RD2-seed05=16
| RD2-team05={{TPE}} '''[[Sie Šu-wej]]<BR> {{CHN}} [[Pcheng Šuaj]]
| RD2-score05-1='''6
| RD2-score05-2=6<sup>1</sup>
| RD2-score05-3='''6
| RD2-seed06=
| RD2-team06={{CZE}} [[Andrea Hlaváčková]]<BR> {{CZE}} [[Lucie Hradecká]]
| RD2-score06-1=4
| RD2-score06-2='''7
| RD2-score06-3=3
| RD2-seed07=
| RD2-team07={{USA}} [[Raquel Kopsová-Jonesová|Raquel K.-Jonesová]]<BR> {{USA}} [[Abigail Spearsová]]
| RD2-score07-1=2
| RD2-score07-2='''7
| RD2-score07-3=3
| RD2-seed08=2
| RD2-team08={{ESP}}''' [[Anabel Medinová Garriguesová|A.M.Garriguesová]]<BR> {{ESP}} [[Virginia Ruanová Pascualová|V.R.Pascualová]]
| RD2-score08-1='''6
| RD2-score08-2=6<sup>6</sup>
| RD2-score08-3='''6
| RD3-seed01=5
| RD3-team01={{AUS}} [[Samantha Stosurová|Samant.Stosurová]]<BR> {{AUS}} [[Rennae Stubbsová]]
| RD3-score01-1=4
| RD3-score01-2=2
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=10
| RD3-team02={{USA}} '''[[Serena Williamsová|Ser. Williamsová]]<BR> {{USA}} [[Venus Williamsová]]
| RD3-score02-1='''6
| RD3-score02-2='''6
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=16
| RD3-team03={{TPE}} '''[[Sie Šu-wej]]'''<BR> {{CHN}} '''[[Pcheng Šuaj]]'''
| RD3-score03-1='''6
| RD3-score03-2='''6
| RD3-score03-3=
| RD3-seed04=2
| RD3-team04={{ESP}} [[Anabel Medinová Garriguesová|A.M.Garriguesová]]<BR> {{ESP}} [[Virginia Ruanová Pascualová|V.R.Pascualová]]
| RD3-score04-1=0
| RD3-score04-2=1
| RD3-score04-3=
| RD4-seed01=10
| RD4-team01={{USA}} '''[[Serena Williamsová|Ser. Williamsová]]<BR> {{USA}} [[Venus Williamsová|Ven. Williamsová]]
| RD4-score01-1='''6
| RD4-score01-2=4
| RD4-score01-3='''6
| RD4-seed02=16
| RD4-team02={{TPE}} [[Sie Šu-wej]]<BR> {{CHN}} [[Pcheng Šuaj]]
| RD4-score02-1=2
| RD4-score02-2='''6
| RD4-score02-3=3
}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.itftennis.com/en/tournament/australian-open/aus/2009/w-sl-aus-01a-2009/draws-and-results/ Ženská štvorhra na Australian Open 2009 - pavúk a výsledky na itftennis.com]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|2009 Australian Open – Women's doubles|1128376590}}
[[Kategória:Australian Open 2009]]
b3nn3ueusgfblh13ubcygq090z16hzf
Šablóna:Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (1. časť)
10
261615
8207572
7588293
2026-05-03T08:23:27Z
Pe3kZA
39673
dopl.
8207572
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
|meno = Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (1. časť)
|nadpis = Vodné toky v povodí [[Dunaj]]a (na území Slovenska, od ústia Moravy nad kanál Vrbina-Medveďov)
|skupina1 = Vodné toky
|zoznam1 =
* [[Bodícky kanál]]
* [[Bystrička (prítok Vydrice)|Bystrička]]
* [[Čierny potok (prítok Dunaja)|Čierny potok]]
* [[Dunajský kanál]]
* [[Hamuliakovo-Dobrohošť]]
* [[Mokrý jarok]]
* [[Morava (rieka)|Morava]]
* [[Mošonský Dunaj]]
* [[Rusovský kanál]]
* [[Uhliarka]]
* [[Vydrica (vodný tok)|Vydrica]]
|skupina2 = Vodné plochy
|zoznam2 =
* [[Bačianske rameno]]
* [[Biskupické rameno]]
* [[Bodícke rameno]]
* [[Čunovské jazero]]
* [[Gabčíkovské rameno]]
* [[Horná Sihoť]]
* [[Chorvátske rameno]]
* [[Jarovské rameno]]
* [[Karloveské rameno (Dunaj)|Karloveské rameno]]
* [[Malý Draždiak]]
* [[Rusovské jazero]]
* [[Rusovské rameno]]
* [[Šulianske jazero]]
* [[Šulianske rameno]]
* [[Veľký Draždiak]]
* [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]]
* [[Vojčianske rameno]]
* [[Žabie jazero]]
|skupina3 = Súvisiace šablóny
|zoznam3 =
* [[Šablóna:Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)|Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)]] a [[Šablóna:Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)|(3. časť)]]
* [[Šablóna:Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)|Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)]] a [[Šablóna:Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)|(2. časť)]]
* [[Šablóna:Vodné toky v povodí Moravy na Slovensku|Vodné toky v povodí Moravy na Slovensku]]
}}<noinclude>
[[Kategória:Šablóny povodí na Slovensku|Dunaj (1. časť)]]
</noinclude>
2wvr34jdpyh273czzeek3fpqdn275mj
Škoda Yeti
0
264486
8207491
7684537
2026-05-03T01:31:17Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207491
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = Škoda Yeti
| obrazok = Skoda Yeti.jpg
| vyrobca = [[Škoda Auto|Škoda Auto a.s.]]
| produkcia = [[2009]]{{--}}[[2017]]
| krajina_povodu = [[Česko]]
| typ_karoserie = [[SUV]]
| usporiadanie = motor vpredu naprieč<br />[[predný náhon|4x2]], [[4 × 4]]
| platforma = A5 (PQ35)
| motor = '''[[Zážihový motor|Zážihové]]'''<br />
1,2 TSI (77 [[kW]]) [[predný náhon|4x2]], 6MP, 7AP - DSG<br />
1,4 TSI (90 [[kW]]) [[predný náhon|4x2]], 6MP <br />
1,8 TSI (118 [[kW]]) [[4 × 4]], 6MP<br />
'''[[Vznetový motor|Vznetové]]'''<br />
2,0 TDI CR DPF (81 [[kW]]) [[predný náhon|4x2]], 5MP, [[4 × 4]], 6MP<br />
2,0 TDI CR DPF (103 [[kW]]) [[4 × 4]], 6MP, 6AP<br />
2,0 TDI CR DPF (125 [[kW]]) [[4 × 4]], 6MP
| prevodovka = 5/6-stupňová manuálna<br />6/7-stupňová automatická DSG
| vyska = 1691[[Milimeter|mm]]
| sirka = 1793[[Milimeter|mm]]
| dlzka = 4220[[Milimeter|mm]]
| podobne = [[Volkswagen Tiguan]]
}}
'''Škoda Yeti''' je model [[automobil]]u, ktorý sa vyrábal vo výrobnom podniku v [[Kvasiny|Kvasinách]] od 22. kalendárneho týždňa roku [[2009]] do roku [[2017]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dvořák | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Se Škodou Yeti je konec, ve skladech je 600 aut | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/auto/zpravodajstvi/skoda-yeti.A170509_103116_automoto_fdv | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-09 | dátum prístupu = 2023-09-22 }}</ref> Štúdiu tohto vozidla predstavila v roku [[2005]] spoločnosť [[Škoda Auto]] na [[Ženevský autosalón|ženevskom autosalóne]]. Koncept tohto automobilu bol predstavený v dvoch variantoch – Yeti ([[modrá|modré]] [[SUV]]) a Yeti II (oranžový [[kabriolet (automobil)|kabriolet]] s kombináciou pevnej a plátenej strechy, predstavený v roku 2005 na autosalóne vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]]). Zaujímavosťou je, že dizajnéri pri výrobe modrého konceptu zabudli na vnútorné spätné zrkadlo. Ešte týždeň pred predstavením nového modelu sa na internete objavili fotky vyhotovené pri skúškach.<ref>http://auto.idnes.cz/yeti-pristizen-spionazni-fotky-nove-skodovky-fqn-/ak_aktual.asp?c=A090225_094057_ak_aktual_fdv</ref>
Na Slovensku sa predáva od 4.9.2009
==Výroba automobilu==
[[File:Škoda Yeti.jpg|vľavo|thumb|Škoda Yeti]]
Škoda Yeti vyrábaná českou automobilkou [[Škoda Auto]] je 5 – dverové [[SUV]], ktoré bolo na trh uvedené v roku [[2009]] a neskôr predstavené na [[Ženeva|Ženevskej]] Motor Show. výroba automobilu zaznamenala až 100 000 predaných kusov vozidla do polovice roku [[2011]]. Výroba Škody Yeti sa sústredí najviac v českom meste [[Kvasiny]], ale aj v [[Oskemen|Oskemene]] v [[Kazachstan|Kazachstane]] či v [[Solomonov|Solomonove]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Výroba automobilu je dostupná v troch verziách a to: [[Experience]], [[Ambition]] a [[Track]]. Predaj automobilu sa sústreďuje najviac vo [[Veľká Británia|Veľkej Británií]] ako aj [[India|Indii]], kde sa vyrába v prevedeniach: [[Active]], [[Ambition]] a [[Elegance]]
==Výbava==
[[File:Škoda Yeti 2.0 TDI 4x4 AME.jpg|vľavo|thumb|Škoda Yeti]]
Škoda Yeti, ktorej výroba vychádza prevažne z platformy [[Volkswagen]] A5, kladie dôraz na objem úložného priestoru, čo umožňuje sklopenie zadných sedadiel a tým zväčšenie batožinovej plochy až na 1760 litrov. V bezpečnostných testoch [[NCAP]] dosiahla Škoda Yeti maximálny počet piatich hviezdičiek. Vysokú bezpečnosť zaručujú systémy ABS, HBA, ASR a ESP ako aj 11 airbagov – dvojité predné, predné bočné, okenné, zadné bočné a tiež kolenné airbagy pre vodiča.
===Ocenenia===
Škoda Yeti sa pýši viacerými oceneniami. Jedným z nich je cena populárneho internetového magazínu [[Honestjohn]], kde vyhrala cenu auta roka, alebo cena magazínu [[Top Gear]] kde vozidlo vyhralo ocenenie – Najlepšie rodinné auto – Best family car.
==Motory==
Vozidlo disponuje dvojakým typom štvorvalcových motorov a to na diesel a benzín, ktoré pracujú s technológiou vstrekovania paliva. Oba typy motorov spĺňajú štandardy [[Euro 5]]. Benzínové motory sú k dispozícií: 1.2 L s výkonom 77 kW, 1.4 L s výkonom 90 kW a 1.8 L s výkonom 118 kW. Všetky motory sa vyrábajú s pohonom 4 x2 alebo 4 x 4.
Vnútorný dizajn auta dopĺňa 6 – stupňová manuálna prevodovka, avšak u modelov s pohonom vpredu a s výkonom motora 81 kW nájdeme 5 – stupňovú manuálnu prevodovku. Pre verziu 1.2 je dostupná aj 7 – stupňová prevodovka s názvom Direct – Shift – Gearbox (DSG) dodávaná od sesterskej spoločnosti Volkswagen.
== Stupne výbavy ==
* Yeti
* (COOL)
* Ambition
* (Xtreme)
* Advantage
* Experience
V základnej výbave ponúka Yeti 4 airbagy (vodiča, spolujazdca, bočné), možné je doobjednať aj hlavové a kolenný airbag vodiča. Samozrejmosťou je systém ABS, ESP. Podobne ako [[Škoda Roomster|Roomster]] aj tu sa nachádza koncept zadných sedadiel VarioFlex. Od základu sú štandardom sú elektricky ovládané vonkajšie spätné zrkadlá, predné okná, či centrálne zamykanie.
== Motorizácia ==
Všetky motory sú preplňované a spĺňajú emisné normy Euro 5. Zážihové motory 1.2 TSI a 1.4 TSI sú určené iba pre vozidlá s predným náhonom. Najslabší vznetový motor 2.0 TDI CR je možné kombinovať s predným náhonom aj náhonom na obe nápravy. Ostatné motory sú určené pre náhon 4 × 4.
{|class="wikitable" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align: center; font-size: 90%;"
|- style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle"
!Model
!Typ motora
!Objem
!Výkon
!Krútiaci moment
!Poznámka
|- bgcolor=#ffffff
|colspan="6" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|'''1.2 TSI'''||radový štvorvalec DOHC 16V s priamym vstrekovaním paliva s [[Turbodúchadlo|turbodúchadlom]]||1197 [[Kubický centimeter|ccm]]||77 [[kW]]/5000 ot./min|| 175 [[Newton meter|Nm]]/1500-3500 ot./min || iba [[predný náhon|4x2]]
|- bgcolor=#ffffff
|'''1.4 TSI'''||radový štvorvalec DOHC 16V s priamym vstrekovaním paliva s [[Turbodúchadlo|turbodúchadlom]]||1390 [[Kubický centimeter|ccm]]||90 [[kW]]/5000 ot./min|| 200 [[Newton meter|Nm]]/1500-4000 ot./min || iba [[predný náhon|4x2]]
|- bgcolor=#ffffff
|'''1.8 TSI'''||radový štvorvalec DOHC 16V s priamym vstrekovaním paliva s [[Turbodúchadlo|turbodúchadlom]]||1798 [[Kubický centimeter|ccm]]||118 [[kW]]/5000-6200 ot./min||250 [[Newton meter|Nm]]/1500-4200 ot./min||
|- bgcolor=#ffffff
|colspan="6" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|'''2.0 TDI CR'''||radový štvorvalec DOHC 16V s [[Turbodúchadlo|turbodúchadlom]] s nastaviteľnými lopatkami||1968 [[Kubický centimeter|ccm]]||81 [[kW]]|| || [[predný náhon|4x2]], [[4 × 4]]
|- bgcolor=#ffffff
|'''2.0 TDI CR'''||radový štvorvalec DOHC 16V s [[Turbodúchadlo|turbodúchadlom]] s nastaviteľnými lopatkami||1968 [[Kubický centimeter|ccm]]||103 [[kW]]|| ||
|- bgcolor=#ffffff
|'''2.0 TDI CR'''||radový štvorvalec DOHC 16V s [[Turbodúchadlo|turbodúchadlom]] s nastaviteľnými lopatkami||1968 [[Kubický centimeter|ccm]]||125 [[kW]]|| ||
|}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Škoda Yeti}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Zdroje ==
* Podrobnejšie informácie o automobile [http://embecka.sk/skoda-yeti Škoda Yeti]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na stránkach slovenskej encyklopédie Škoda.
* Oficiálne slovenské stránky [http://www.skoda-auto.sk/SVK/Pages/homepage.aspx automobilov Škoda] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120118092034/http://www.skoda-auto.sk/SVK/Pages/homepage.aspx |date=2012-01-18 }}.
{{Škoda Auto 2}}
[[Kategória:Automobily Škoda|Yeti]]
[[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]]
[[Kategória:SUV]]
944k68p36a54al7nqkf15d7y5xvdcdm
Zoznam ľudí pochovaných na Národnom cintoríne v Martine
0
281210
8207184
8168621
2026-05-02T12:25:45Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207184
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Krčméry_-_hrob.jpg|náhľad|Hrob Štefana Krčméryho (naľavo) a Jozefa Cígera Hronského (napravo). Symbolicky pochovaní spolu, lebo splanuli láskou k tej istej žene.]]
Toto je '''zoznam osobností, ktoré sú pochované na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne v Martine]]'''.
[[Súbor:Maša Halamova grave.JPG|náhľad|Hrob Maši Haľamovej]]
[[Súbor:Karol Plicka grave.JPG|náhľad|Hrob Karola Plicku]]
[[Súbor:Karol_Kuzmany.jpg|náhľad|Hrob Karola Kuzmányho]]
{| class="wikitable sortable numbered firstright"
|-
! class="unsortable" | # !! Meno !! Nar. !! Úmr. !! Profesia !! class="unsortable" | Zdroj !! class="unsortable" | Www
|-
| || data-sort-value="Agič, Mikuláš" | [[Mikuláš Agič]] || * [[1881]] || † [[1938]] || (pôvodne Nikolaj Agjić) – bibliofil, filológ, hotelier || align="center" | <ref name="nco">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Osobnosti | url = https://www.narodnycintorin.com/osobnosti | vydavateľ = Národný cintorín | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-28 | miesto = Martin | jazyk = }}</ref> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/agic-mikulas-594]
|-
| || data-sort-value="Akidos, Ambróz" | [[Ambróz Akidos]] || * [[1894]] || † [[1960]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/akidos-ambroz-215]
|-
| || data-sort-value="Andrášik Ján" | [[Ján Andrášik]] || * [[1909]] || † [[1999]] || ľudový básnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/andrasik-jan-504]
|-
| || data-sort-value="Antal, Juraj" | [[Juraj Antal (lekár)|Juraj Antal]] || * [[1912]] || † [[1996]] || lekár-fyziológ, univerzitný profesor, akademik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/antal-juraj-246]
|-
| || data-sort-value="Antal, Juraj" | [[Juraj Antal (fyzik)|Juraj Antal]] || * [[1946]] || † [[2003]] || fyzik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/antal-juraj-247]
|-
| || data-sort-value="Augustíny, Berco" | [[Berco Augustíny]] || * [[1873]] || † [[1953]] || ochotnícky herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/augustiny-berco-264]
|-
| || data-sort-value="Augustíny, Berco" | [[Berco Augustíny]] || * [[1900]] || † [[1975]] || ochotnícky divadelník, typograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/augustiny-berco-293]
|-
| || data-sort-value="Balko, Pavel" | [[Pavel Balko]] || * [[1821]] || † [[1893]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/balko-pavel-449]
|-
| || data-sort-value="Baník, Anton Augustín" | [[Anton Augustín Baník]] || * [[1900]] || † [[1978]] || kultúrny historik, filológ, knihovník a archivár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/banik-anton-augustin-102]
|-
| || data-sort-value="Barč-Ivan, Július" | [[Július Barč-Ivan]] || * [[1909]] || † [[1953]] || spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/barc-ivan-julius-106]
|-
| || data-sort-value="Bateľ, Július" | [[Július Bateľ]] || * [[1897]] || † [[1967]] || zberateľ ľudových piesní, hymnológ, hudobný pedagóg || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/batel-julius-525]
|-
| || data-sort-value="Bazovská, Mária" | [[Mária Bazovská]], rod. Molnárová || * [[1868]] || † [[1934]] || poštová úradníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bazovska-maria-225]
|-
| || data-sort-value="Belánová-Royová, Zorka" | [[Zorka Belánová-Royová]] || * [[1920]] || † [[2004]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/belanova-royova-zorka-118]
|-
| || data-sort-value="Belička, Ján" | [[Ján Belička]] || * [[1826]] || † [[1901]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/belicka-jan-304]
|-
| || data-sort-value="Bellová, Mária" | [[Mária Bellová]] || * [[1885]] || † [[1973]] || lekárka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bellova-maria-166]
|-
| || data-sort-value="Bencúrová, Petronila" | [[Petronila Bencúrová]], rod. Didolićová || * [[1880]] || † [[1971]] || autorka spomienkových čŕt || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bencurova-petronila-111]
|-
| || data-sort-value="Benický, Akúcius" | [[Akúcius Benický]] || * [[1862]] || † [[1914]] || (Beniczky, Ákos) župný úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/benicky-akucius-382]
|-
| || data-sort-value="Benka, Martin" | [[Martin Benka]] || * [[1888]] || † [[1971]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/benka-martin-119]
|-
| || data-sort-value="Bič, Oldřich" | [[Oldřich Bič]] || * [[1908]] || † [[1981]] || pedagóg || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bic-oldrich-628]
|-
| || data-sort-value="Biloveská, Mária" | [[Mária Biloveská]] || * [[1933]] || † [[1996]] || telovýchovná pedagogička || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/biloveska-maria-610]
|-
| || data-sort-value="Boďayová, Mária" | [[Mária Boďayová]], rod. Ivanková || * [[1853]] || † [[1942]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bodayova-bogyayova-maria-492]
|-
| || data-sort-value="Bodenek, Ján" | [[Ján Bodenek]] || * [[1911]] || † [[1985]] || spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bodenek-jan-349]
|-
| || data-sort-value="Bodická, Marta" | [[Marta Bodická]], rod. Búľovská || * [[1874]] || † [[1955]] || módna návrhárka, ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bodicka-marta-286]
|-
| || data-sort-value="Bodický, Cyril" | [[Cyril Bodický]] || * [[1893]] || † [[1981]] || bankový úradník, verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bodicky-cyril-576]
|-
| || data-sort-value="Bodický, Metod" | [[Metod Bodický]] || * [[1864]] || † [[1901]] || ochotnícky divadelník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bodicky-metod-285]
|-
| || data-sort-value="Böhm, Emanuel Teodor" | [[Emanuel Böhm|Emanuel Teodor Böhm]] || * [[1909]] || † [[1990]] || národný a politický pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bohm-emanuel-teodor-288]
|-
| || data-sort-value="Böhmová, Mária" | [[Mária Böhmová]], rod. Dziaková || * [[1910]] || † [[1998]] || lekárka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bohmova-maria-289]
|-
| || data-sort-value="Bohúňová, Etela" | [[Etela Bohúňová]] || * [[1874]] || † [[1956]] || kultúrna a krajanská pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bohunova-etela-309]
|-
| || data-sort-value="Bojmír, Ján" | [[Ján Bojmír]] || * [[1887]] || † [[1970]] || (pôvodne Bornemisza) organizátor turistiky || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bojmir-jan-604]
|-
| || data-sort-value="Boldiš, Ignác" | [[Ignác Boldiš]] || * [[1852]] || † [[1912]] || (Boldiss) hudobník a pedagóg || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/boldis-ignac-384]
|-
| || data-sort-value="Brtáň, Ondrej" | [[Ondrej Brtáň]] || * [[1865]] || † [[1932]] || hostinský || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/brtan-ondrej-625]
|-
| || data-sort-value="Brxa, Michal" | [[Michal Brxa]] || * [[1860]] || † [[1920]] || národný pracovník, remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/brxa-michal-347]
|-
| || data-sort-value="Bukvová-Daxnerová, Viera" | [[Viera Bukvová-Daxnerová]] || * [[1892]] || † [[1962]] || prekladateľka a kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bukvova-daxnerova-viera-135]
|-
| || data-sort-value="Bulík, Ján" | [[Ján Bulík]] || * [[1897]] || † [[1942]] || krajanský pracovník, odbojár, právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bulik-jan-560]
|-
| || data-sort-value="Bulla, Alojz" | [[Alojz Bulla]] || * [[1902]] || † [[1978]] || odbojár, úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bulla-alojz-290]
|-
| || data-sort-value="Bulla, Blažej" | [[Blažej Bulla]] || * [[1852]] || † [[1919]] || architekt, staviteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bulla-blazej-542]
|-
| || data-sort-value="Bulla, Eduard" | [[Eduard Bulla]] || * [[1919]] || † [[1945]] || ochotnícky herec, účastník odboja || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bulla-eduard-222]
|-
| || data-sort-value="Búľovský, Miloslav" | [[Miloslav Búľovský]] || * [[1869]] || † [[1945]] || školský inšpektor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bulovsky-miloslav-226]
|-
| || data-sort-value="Búľovský, Samuel" | [[Samuel Búľovský]] || * [[1840]] || † [[1923]] || národný pracovník, remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/bulovsky-samuel-287]
|-
| || data-sort-value="Buocik, Pavol" | [[Pavol Buocik]] || * [[1890]] || † [[1963]] || ochotnícky divadelník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/buocik-pavol-205]
|-
| || data-sort-value="Buranský, Július" | [[Július Buranský]] || * [[1930]] || † [[1990]] || lekár, mikrobiológ a imunológ, univerzitný profesor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/buransky-julius-624]
|-
| || data-sort-value="Cambel, Samuel" | [[Samuel Czambel|Samuel Cambel]] || * [[1856]] || † [[1909]] || (Czambel) – jazykovedec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cambel-samuel-132]
|-
| || data-sort-value="Cíger-Hronský, Jozef" | [[Jozef Cíger-Hronský]] || * [[1896]] || † [[1960]] || spisovateľ, redaktor, kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ciger-hronsky-jozef-121]
|-
| || data-sort-value="Cincík, Jozef" | [[Jozef Cincík (maliar)|Jozef Cincík]] || * [[1909]] || † [[1992]] || historik umenia, výtvarný kritik, výtvarník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cincik-jozef-374]
|-
| || data-sort-value="Cipár, Jozef" | [[Jozef Cipár]] || * [[1860]] || † [[1923]] || národný pracovník, remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cipar-jozef-488]
|-
| || data-sort-value="Čajda, Ivan" | [[Ivan Čajda]] || * [[1921]] || † [[2000]] || chemik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cajda-ivan-319]
|-
| || data-sort-value="Čajda, Juraj" | [[Juraj Čajda]] || * [[1844]] || † [[1913]] || redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cajda-juraj-316]
|-
| || data-sort-value="Čajda, Mikuláš" | [[Mikuláš Čajda]] || * [[1891]] || † [[1925]] || ochotnícky herec, úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cajda-mikulas-317]
|-
| || data-sort-value="Čajdová, Anna" | [[Anna Čajdová]], rod. Rollová || * [[1889]] || † [[1970]] || funkcionárka ženského hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cajdova-anna-318]
|-
| || data-sort-value="Čajdová, Oľga" | [[Oľga Čajdová]] || * [[1881]] || † [[1905]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cajdova-olga-315]
|-
| || data-sort-value="Čatloš, Ferdinand" | [[Ferdinand Čatloš]] || * [[1895]] || † [[1972]] || generál, minister || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/catlos-ferdinand-627]
|-
| || data-sort-value="Čečotka, Jozef" | [[Jozef Čečotka]] || * [[1830]] || † [[1879]] || (Cžecžotka, Josef) národný pracovník, obchodník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cecotka-jozef-228]
|-
| || data-sort-value="Černianska Cecília" | [[Cecília Černianska]] || * [[1867]] || † [[1905]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cernianska-cecilia-314]
|-
| || data-sort-value="Černiansky, Ondrej" | [[Ondrej Černiansky]] || * [[1841]] || † [[1923]] || redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cerniansky-ondrej-313]
|-
| || data-sort-value="Čičmanec, Ján" | [[Ján Čičmanec]] || * [[1841]] || † [[1926]] || národný a kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/cicmanec-jan-175]
|-
| || data-sort-value="Čonka, Anton" | [[Anton Čonka]] || * [[1848]] || † [[1899]] || hudobník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/conka-anton-162]
|-
| || data-sort-value="Čonka, Pavol" | [[Pavol Čonka]] || * [[1841]] || † [[1913]] || hudobník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/conka-pavol-161]
|-
| || data-sort-value="Čulen, Konštantín" | [[Konštantín Čulen]] || * [[1904]] || † [[1964]] || historik, publicista, politik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/culen-konstantin-503]
|-
| || data-sort-value="Danek, Vladimír" | [[Vladimír Danek]] || * [[1918]] || † [[1984]] || odbojár, žandár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/danek-vladimir-640]
|-
| || data-sort-value="Ďarmek, Samuel" | [[Samuel Ďarmek]] || * [[1825]] || † [[1888]] || národný pracovník, remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/darmek-samuel-523]
|-
| || data-sort-value="Dávid, Ján" | [[Ján Dávid]] || * [[1833]] || † [[1906]] || župný úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/david-jan-348]
|-
| || data-sort-value="Daxner, Štefan" | [[Štefan Daxner]] || * [[1888]] || † [[1931]] || národný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/daxner-stefan-307]
|-
| || data-sort-value="Daxner, Štefan Marko" | [[Štefan Marko Daxner]] || * [[1822]] || † [[1892]] || právnik, publicista, ideológ národného hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/daxner-stefan-marko-122]
|-
| || data-sort-value="Dobrucký, Ján" | [[Ján Dobrucký]] || * [[1827]] || † [[1890]] || národný pracovník, evanjelický farár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/dobrucky-jan-557]
|-
| || data-sort-value="Dolinská, Eva" | [[Eva Dolinská]], rod. Šikurová || * [[1949]] || † [[1992]] || redaktorka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/dolinska-eva-395]
|-
| || data-sort-value="Domko, Ján" | [[Ján Domko]] || * [[1871]] || † [[1935]] || obchodník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/domko-jan-444]
|-
| || data-sort-value="Domko, Ján Blahomír" | [[Ján Blahomír Domko]] || * [[1905]] || † [[1969]] || kníhkupec a vydavateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/domko-jan-blahomir-445]
|-
| || data-sort-value="Dudáš, Andrej" | [[Andrej Dudáš]] || * [[1896]] || † [[1973]] || ochotnícky herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/dudas-andrej-467]
|-
| || data-sort-value="Duchaj, Matúš" | [[Matúš Duchaj]] || * [[1878]] || † [[1949]] || verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/duchaj-matus-298]
|-
| || data-sort-value="Duchajová-švehlová, Želmíra" | [[Želmíra Duchajová-švehlová]] || * [[1880]] || † [[1955]] || akademická maliarka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/duchajova-svehlova-zelmira-299]
|-
| || data-sort-value="Dula, Igor" | [[Igor Dula (politik)|Igor Dula]] || * [[1878]] || † [[1951]] || lekár, verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/dula-igor-540]
|-
| || data-sort-value="Dula, Matúš" | [[Matúš Dula]] || * [[1846]] || † [[1926]] || advokát, politik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/dula-matus-538]
|-
| || data-sort-value="Dulová, Vilma" | [[Vilma Dulová]], rod. Pauliny-Tóthová || * [[1856]] || † [[1908]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/dulova-vilma-539]
|-
| || data-sort-value="Ďurovčík, Štefan" | [[Štefan Ďurovčík]] || * [[1936]] || † [[1986]] || bibliograf a informatik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/durovcik-stefan-602]
|-
| || data-sort-value="Eichler, Pavol" | [[Pavol Eichler]] || * [[1917]] || † [[1999]] || lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/eichler-pavol-158]
|-
| || data-sort-value="Fábry, Ján" | [[Ján Fábry]] || * [[1899]] || † [[1979]] || lekár-gynekológ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/fabry-jan-403]
|-
| || data-sort-value="Fábry, Jozef" | [[Jozef Fábry]] || * [[1858]] || † [[1928]] || obchodník, národný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/fabry-jozef-402]
|-
| || data-sort-value="Fábry, Vladimír" | [[Vladimír Fábry]] || * [[1888]] || † [[1959]] || obchodník, organizátor živnostníckeho hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/fabry-vladimir-401]
|-
| || data-sort-value="Ferenčík, Ján" | [[Ján Ferenčík]] || * [[1923]] || † [[1989]] || prekladateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ferencik-jan-372]
|-
| || data-sort-value="Ferienčík, Mikuláš Štefan" | [[Mikuláš Štefan Ferienčík]] || * [[1825]] || † [[1881]] || novinár a spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/feriencik-mikulas-stefan-95]
|-
| || data-sort-value="Francisci, Ján" | [[Ján Francisci-Rimavský|Ján Francisci]] || * [[1822]] || † [[1905]] || (pseud. Rimavský) politik, spisovateľ, redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/francisci-jan-93]
|-
| || data-sort-value="Fraňo, Ján" | [[Ján Fraňo]] || * [[1876]] || † [[1963]] || verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/frano-jan-574]
|-
| || data-sort-value="Frimmelová, Božena" | [[Božena Frimmelová]], rod. Felcanová || * [[1913]] || † [[1985]] || odbojárka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/frimmelova-bozena-351]
|-
| || data-sort-value="Frkáň, Ján" | [[Ján Frkáň]] || * [[1919]] || † [[1984]] || učiteľ nevidiacich || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/frkan-jan-370]
|-
| || data-sort-value="Frlička, Ján" | [[Ján Frlička]] || * [[1918]] || † [[1968]] || filológ a redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/frlicka-jan-248]
|-
| || data-sort-value="Gaál, Alexander" | [[Alexander Gaál]] || * [[1977]] || † [[2006]] || dôstojník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gaal-alexander-577]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Andrej" | [[Andrej Galanda]] || * [[1880]] || † [[1947]] || remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-andrej-230]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Igor" | [[Igor Galanda]] || * [[1929]] || † [[1990]] || režisér, dramaturg || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-igor-497]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Ján" | [[Ján Galanda]] || * [[1845]] || † [[1920]] || národný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-jan-484]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Ján" | [[Ján Galanda]] || * [[1904]] || † [[1960]] || organizátor turistiky, fotografista, bankový úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-jan-98]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Jozef" | [[Jozef Galanda]] || * [[1863]] || † [[1924]] || krajanský pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-jozef-498]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Mikuláš" | [[Mikuláš Galanda]] || * [[1895]] || † [[1938]] || maliar, grafik a ilustrátor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-mikulas-147]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Miloslav" | [[Miloslav Galanda]] || * [[1877]] || † [[1952]] || kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-miloslav-460]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Pavol" | [[Pavol Galanda]] || * [[1898]] || † [[1990]] || typograf, osvetový pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-pavol-496]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Samuel" | [[Samuel Galanda]] || * [[1822]] || † [[1907]] || štúrovec, notár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-samuel-294]
|-
| || data-sort-value="Galanda, Vladimír" | [[Vladimír Galanda]] || * [[1914]] || † [[1994]] || lekár-pediater, univerzitný profesor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galanda-vladimir-461]
|-
| || data-sort-value="Galandová, Mária" | [[Mária Galandová]] || * [[1903]] || † [[1999]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/galandova-maria-148]
|-
| || data-sort-value="Gáll, Ján" | [[Ján Gáll]] || * [[1919]] || † [[1998]] || lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gall-jan-638]
|-
| || data-sort-value="Gallo, Belo" | [[Belo Gallo]] || * [[1901]] || † [[1979]] || ochotnícky divadelník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gallo-belo-506]
|-
| || data-sort-value="Gallová, Mária" | [[Mária Gallová]], rod. Kautná || * [[1908]] || † [[1986]] || herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gallova-maria-507]
|-
| || data-sort-value="Gallová, Viera" | [[Viera Gallová]], rod. Komanderová || * [[1950]] || † [[2000]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gallova-viera-586]
|-
| || data-sort-value="Gašparík, Jozef" | [[Jozef Gašparík (publicista)|Jozef Gašparík]] || * [[1861]] || † [[1931]] || kníhkupec, kníhtlačiar a spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gasparik-jozef-476]
|-
| || data-sort-value="Gašparík, Michal" | [[Michal Gašparík]] || * [[1864]] || † [[1940]] || učiteľ, národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gasparik-michal-391]
|-
| || data-sort-value="Gašparíková, Želmíra" | [[Želmíra Gašparíková]] || * [[1901]] || † [[1968]] || knihovníčka a jazykovedkyňa || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gasparikova-zelmira-477]
|-
| || data-sort-value="Genda, Ján" | [[Ján Genda]] || * [[1816]] || † [[1860]] || národný pracovník, richtár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/genda-jan-227]
|-
| || data-sort-value="Geraldini, Koloman Kolomi" | [[Koloman Kolomi Geraldini]] || * [[1908]] || † [[1994]] || básnik, prekladateľ, redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/geraldini-koloman-kolomi-499]
|-
| || data-sort-value="Geryk, Ján" | [[Ján Geryk]] || * [[1892]] || † [[1978]] || etnograf a múzejný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/geryk-jan-131]
|-
| || data-sort-value="Geryk, Ľudovít" | [[Ľudovít Geryk]] || * [[1860]] || † [[1950]] || osvetový a školský pracovník, zberateľ ľudových piesní || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/geryk-ludovit-341]
|-
| || data-sort-value="Gíreth, František" | [[František Gíreth]] || * [[1900]] || † [[1991]] || ľudový liečiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gireth-frantisek-392]
|-
| || data-sort-value="Gnyp, František" | [[František Gnyp]] || * [[1924]] || † [[1988]] || vydavateľský pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gnyp-frantisek-371]
|-
| || data-sort-value="Goldpergerová, Ema" | [[Ema Goldpergerová]] || * [[1853]] || † [[1917]] || etnografka a múzejníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/goldpergerova-ema-173]
|-
| || data-sort-value="Grébert, Arvéd" | [[Arvéd Grébert]] || * [[1915]] || † [[2001]] || krajanský pracovník, politik, novinár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/grebert-arved-502]
|-
| || data-sort-value="Grinberg, Dávid" | [[Dávid Grinberg]] || * [[1908]] || † [[1944]] || partizán || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/grinberg-david-361]
|-
| || data-sort-value="Gula, Peter" | [[Peter Gula]] || * [[1914]] || † [[1966]] || sociológ a redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/gula-peter-342]
|-
| || data-sort-value="Guzová-Becková, Janka" | [[Janka Guzová|Janka Guzová-Becková]] || * [[1917]] || † [[1993]] || speváčka a zberateľka ľudových piesní || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/guzova-beckova-janka-380]
|-
| || data-sort-value="Halaj, Ján" | [[Ján Halaj]] || * [[1914]] || † [[2005]] || pedagóg, zbormajster, ochranár prírody, publicista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/halaj-jan-501]
|-
| || data-sort-value="Haľamová, Maša" | [[Maša Haľamová]] || * [[1908]] || † [[1995]] || poetka, spisovateľka, redaktorka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/halamova-masa-483]
|-
| || data-sort-value="Halaša, Andrej" | [[Andrej Halaša]] || * [[1852]] || † [[1913]] || národný a kultúrny pracovník, právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/halasa-andrej-412]
|-
| || data-sort-value="Halaša, Andrej" | [[Andrej Halaša]] || * [[1924]] || † [[1988]] || bibliograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/halasa-andrej-427]
|-
| || data-sort-value="Halaša, Dušan" | [[Dušan Halaša]] || * [[1883]] || † [[1936]] || verejný činiteľ, právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/halasa-dusan-414]
|-
| || data-sort-value="Halaša, Pavol" | [[Pavol Halaša]] || * [[1885]] || † [[1969]] || ibliograf, prekladateľ, publicista, lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/halasa-pavol-404]
|-
| || data-sort-value="Halašová, Anna" | [[Anna Halašová]], rod. Mudroňová || * [[1864]] || † [[1954]] || národnokultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/halasova-anna-413]
|-
| || data-sort-value="Halla, Ján" | [[Ján Halla]] || * [[1855]] || † [[1917]] || hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/halla-jan-339]
|-
| || data-sort-value="Hanes, Hugo" | [[Hugo Hanes]] || * [[1886]] || † [[1945]] || verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hanes-hugo-472]
|-
| || data-sort-value="Hantuch, Ján" | [[Ján Hantuch]] || * [[1888]] || † [[1956]] || remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hantuch-jan-208]
|-
| || data-sort-value="Hanula, Pavol" | [[Pavol Hanula]] || * [[1923]] || † [[1995]] || múzejník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hanula-pavol-183]
|-
| || data-sort-value="Hečko, František" | [[František Hečko]] || * [[1905]] || † [[1960]] || spisovateľ a redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hecko-frantisek-104]
|-
| || data-sort-value="Hečko, Ján" | [[Ján Hečko]] || * [[1910]] || † [[1983]] || herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hecko-jan-505]
|-
| || data-sort-value="Hejná, Naďa" | [[Naďa Hejná]], rod. Pietrová || * [[1906]] || † [[1994]] || herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hejna-nada-456]
|-
| || data-sort-value="Hejný, Vít" | [[Vít Hejný]] || * [[1904]] || † [[1977]] || učiteľ, kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hejny-vit-457]
|-
| || data-sort-value="Helvigh, Július" | [[Július Helvigh]] || * [[1878]] || † [[1950]] || školský a osvetový pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/helvigh-julius-473]
|-
| || data-sort-value="Hlavaj, Ján" | [[Ján Hlavaj]] || * [[1879]] || † [[1963]] || staviteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hlavaj-jan-515]
|-
| || data-sort-value="Hlavaj, Jozef" | [[Jozef Hlavaj]] || * [[1885]] || † [[1970]] || staviteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hlavaj-jozef-518]
|-
| || data-sort-value="Hlavajová, Nadežda" | [[Nadežda Hlavajová]], rod. Pulcová || * [[1927]] || † [[1976]] || športovkyňa, učiteľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hlavajova-nadezda-516]
|-
| || data-sort-value="Hložek, Milan" | [[Milan Hložek]] || * [[1939]] || † [[1975]] || výtvarník a scénograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hlozek-milan-389]
|-
| || data-sort-value="Hodža, Andrej Slavoslav" | [[Andrej Slavoslav Hodža]] || * [[1819]] || † [[1888]] || národný a kultúrny pracovník, evanjelický farár a senior || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hodza-andrej-slavoslav-237]
|-
| || data-sort-value="Hodža, Ján Miloslav" | [[Ján Miloslav Hodža]] || * [[1856]] || † [[1941]] || publicista, osvetový pracovník, evanjelický farár a senior || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hodza-jan-miloslav-238]
|-
| || data-sort-value="Hodža, Jozef Jaroslav" | [[Jozef Jaroslav Hodža]] || * [[1840]] || † [[1918]] || národný pracovník, evanjelický farár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hodza-jozef-jaroslav-234]
|-
| || data-sort-value="Hodža, Juraj" | [[Juraj Hodža]] || * [[1824]] || † [[1879]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hodza-juraj-235]
|-
| || data-sort-value="Hodža, Milan" | [[Milan Hodža]] || * [[1878]] || † [[1944]] || politik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hodza-milan-334]
|-
| || data-sort-value="Hodžová, Irena" | [[Irena Hodžová]], rod. Pivková || * [[1886]] || † [[1961]] || verejná pracovníčka, učiteľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hodzova-irena-335]
|-
| || data-sort-value="Hodžová, Klementína" | [[Klementína Hodžová]], rod. Plechová || * [[1842]] || † [[1917]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hodzova-klementina-239]
|-
| || data-sort-value="Hoffmann, Ferdinand" | [[Ferdinand Hoffmann]] || * [[1908]] || † [[1966]] || režisér, dramatik, prekladateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hoffmann-ferdinand-352]
|-
| || data-sort-value="Holička, Ľudovít" | [[Ľudovít Holička]] || * [[1905]] || † [[1945]] || odbojár, notár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/holicka-ludovit-209]
|-
| || data-sort-value="Hollá, Jolana" | [[Jolana Hollá]], rod. Mažáriová || * [[1927]] || † [[2006]] || herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/holla-jolana-555]
|-
| || data-sort-value="Horáček, Ján" | [[Ján Horáček]] || * [[1894]] || † [[1989]] || kníhtlačiar, kníhkupec a vydavateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horacek-jan-99]
|-
| || data-sort-value="Horáček, Jozef" | [[Jozef Horáček]] || * [[1859]] || † [[1911]] || ochotnícky herec, remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horacek-jozef-101]
|-
| || data-sort-value="Horáček, Jozef" | [[Jozef Horáček]] || * [[1890]] || † [[1976]] || organizátor remeselníckeho a živnostníckeho hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horacek-jozef-564]
|-
| || data-sort-value="Horáčková, Anna" | [[Anna Horáčková]], rod. Turzová || * [[1902]] || † [[1994]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horackova-anna-100]
|-
| || data-sort-value="Horák, Jiří" | [[Jiří Horák (etnograf)|Jiří Horák]] || * [[1884]] || † [[1975]] || slavista, historik a folklorista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horak-jiri-478]
|-
| || data-sort-value="Horáková Anna" | [[Anna Horáková]], rod. Gašparíková || * [[1896]] || † [[1987]] || historička, archivárka a prekladateľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horakova-anna-479]
|-
| || data-sort-value="Horník, Anton" | [[Anton Horník]] || * [[1905]] || † [[1968]] || fotograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hornik-anton-579]
|-
| || data-sort-value="Horváth, Bohumil Jozef" | [[Bohumil Jozef Horváth]] || * [[1857]] || † [[1924]] || evanjelický farár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horvath-bohumil-jozef-330]
|-
| || data-sort-value="Horváth, Emil" | [[Emil Jozef Horváth|Emil Horváth]] || * [[1923]] || † [[2001]] || herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horvath-emil-631]
|-
| || data-sort-value="Horváth, Jozef" | [[Jozef Horváth]] || * [[1819]] || † [[1906]] || národný pracovník, evanjelický farár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horvath-jozef-327]
|-
| || data-sort-value="Horváth, Vladimír" | [[Vladimír Horváth]] || * [[1873]] || † [[1933]] || ochotnícky herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horvath-vladimir-331]
|-
| || data-sort-value="Horváthová, Mária" | [[Mária Horváthová]] || * [[1834]] || † [[1909]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horvathova-maria-328]
|-
| || data-sort-value="Horváthová, Marína Oľga" | [[Marína Oľga Horváthová]] || * [[1859]] || † [[1947]] || kultúrna pracovníčka, spisovateľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/horvathova-marina-olga-329]
|-
| || data-sort-value="Hrivnák, Pavel" | [[Pavel Hrivnák]] || * [[1931]] || † [[1995]] || politik, výskumný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hrivnak-pavel-358]
|-
| || data-sort-value="Hroboň, Ján Bohdan" | [[Ján Bohdan Hroboň]] || * [[1938]] || † [[2006]] || evanjelický farár, cirkevný hodnostár a pedagóg || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hrobon-jan-bohdan-451]
|-
| || data-sort-value="Hroboňová, Anna Ľudmila" | [[Anna Ľudmila Hroboňová]], rod. Štarková || * [[1906]] || † [[1946]] || funkcionárka Živeny || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hrobonova-anna-ludmila-450]
|-
| || data-sort-value="Hrozienčik, Jozef" | [[Jozef Hrozienčik]] || * [[1893]] || † [[1967]] || typograf, kultúrny pracovní || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hroziencik-jozef-243]
|-
| || data-sort-value="Hrozienčik, Samuel" | [[Samuel Hrozienčik]] || * [[1896]] || † [[1975]] || typograf, kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hroziencik-samuel-206]
|-
| || data-sort-value="Hrušovský, Ján" | [[Ján Hrušovský]] || * [[1892]] || † [[1975]] || spisovateľ, novinár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hrusovsky-jan-535]
|-
| || data-sort-value="Hrúz, Pavel" | [[Pavel Hrúz]] || * [[1941]] || † [[2008]] || spisovateľ || align="center" | <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Borguľová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = K nedožitým osemdesiatinám spisovateľa Pavla Hrúza, neúnavného glosátora banskobystrického života | periodikum = Bystricoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.bystricoviny.sk/kultura/k-nedozitym-osemdesiatinam-spisovatela-pavla-hruza-neunavneho-glosatora-banskobystrickeho-zivota/ | issn = | vydavateľ = PT GROUP | miesto = Banská Bystrica | dátum = 2021-06-12 | dátum prístupu = 2024-01-28 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> || align="center" |
|-
| || data-sort-value="Hurban, Bohuslav" | [[Bohuslav Hurban]] || * [[1862]] || † [[1889]] || študentský pracovník, prekladateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hurban-bohuslav-177]
|-
| || data-sort-value="Hurban, Vladimír Ladislav" | [[Vladimír Ladislav Hurban]] || * [[1883]] || † [[1949]] || diplomat a publicista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hurban-vladimir-ladislav-178]
|-
| || data-sort-value="Hurbanová, Anna" | [[Anna Jurkovičová|Anna Hurbanová]], rod. Jurkovičová || * [[1824]] || † [[1905]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hurbanova-anna-176]
|-
| || data-sort-value="Hurbanová, Anna" | [[Anna Hurbanová]] || * [[1891]] || † [[1979]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hurbanova-anna-180]
|-
| || data-sort-value="Hurbanová, Ida" | [[Ida Hurbanová]], rod. Dobrovitsová || * [[1851]] || † [[1920]] || prekladateľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hurbanova-ida-182]
|-
| || data-sort-value="Hurbanová, Oľga" | [[Oľga Hurbanová]], rod. Boorová || * [[1897]] || † [[1972]] || verejná činiteľka, krajanská pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hurbanova-olga-179]
|-
| || data-sort-value="Hurban-Vajanský, Svetozár" | [[Svetozár Hurban-Vajanský]] || * [[1847]] || † [[1916]] || redaktor, spisovateľ, literárny kritik, právnik, ideológ a organizátor národného hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hurban-vajansky-svetozar-181]
|-
| || data-sort-value="Hvizdák, Ján" | [[Ján Hvizdák]] || * [[1858]] || † [[1937]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/hvizdak-jan-524]
|-
| || data-sort-value="Chládecký, František" | [[František Chládecký]] || * [[1914]] || † [[2006]] || veterinár, odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/chladecky-frantisek-634]
|-
| || data-sort-value="Chmel, Ladislav" | [[Ladislav Chmel]] || * [[1915]] || † [[1981]] || lekár-dermatovenerológ, univerzitný profesor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/chmel-ladislav-338]
|-
| || data-sort-value="Chorváth, Drahomír" | [[Drahomír Chorváth]] || * [[1937]] || † [[1987]] || lekár, patológ, vysokoškolský učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/chorvath-drahomir-143]
|-
| || data-sort-value="Chorváth, Július" | [[Július Chorváth]] || * [[1906]] || † [[1991]] || právnik a ekonóm || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/chorvath-julius-142]
|-
| || data-sort-value="Chren, Stanislav" | [[Stanislav Chren]] || * [[1935]] || † [[1998]] || osvetový pracovník, bábkar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/chren-stanislav-469]
|-
| || data-sort-value="Ivanka, Ján" | [[Ján Ivanka]] || * [[1837]] || † [[1886]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ivanka-jan-480]
|-
| || data-sort-value="Ivanka, Milan" | [[Milan Ivanka]] || * [[1876]] || † [[1950]] || politik, právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ivanka-milan-493]
|-
| || data-sort-value="Ivanka, Tobiáš" | [[Tobiáš Ivanka]] || * [[1839]] || † [[1898]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ivanka-tobias-490]
|-
| || data-sort-value="Ivanková, Elena" | [[Elena Ivanková]], rod. Kutlíková || * [[1871]] || † [[1941]] || spisovateľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ivankova-elena-494]
|-
| || data-sort-value="Ivaška, Samuel" | [[Samuel Ivaška (ichtyológ)|Samuel Ivaška]] || * [[1888]] || † [[1981]] || ichtyológ a obchodník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ivaska-samuel-269]
|-
| || data-sort-value="Izák, Gustáv" | [[Gustáv Izák]] || * [[1847]] || † [[1937]] || verejný činiteľ, advokát || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/izak-gustav-291]
|-
| || data-sort-value="Izák, Ján" | [[Ján Izák]] || * [[1885]] || † [[1946]] || právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/izak-jan-292]
|-
| || data-sort-value="Izák, Ľudovít" | [[Ľudovít Izák]] || * [[1833]] || † [[1929]] || národný pracovník, učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/izak-ludovit-606]
|-
| || data-sort-value="Izák, Ľudovít Ján" | [[Ľudovít Ján Izák]] || * [[1899]] || † [[1978]] || lekár-ftizeológ, esperantista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/izak-ludovit-jan-607]
|-
| || data-sort-value="Jakubcová, Kornélia" | [[Kornélia Jakubcová]], rod. Kulfanová || * [[1890]] || † [[1963]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jakubcova-kornelia-565]
|-
| || data-sort-value="Jančárik, Eduard" | [[Eduard Jančárik]] || * [[1873]] || † [[1938]] || staviteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jancarik-eduard-167]
|-
| || data-sort-value="Jančová, Mária" | [[Mária Jančová]] || * [[1908]] || † [[2003]] || (vl. menom Terézia Hečková, rod. Jančová) spisovateľka pre deti a mládež, poetka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jancova-maria-105]
|-
| || data-sort-value="Jánošík, Anton" | [[Anton Jánošík]] || * [[1904]] || † [[1971]] || filológ a stredoškolský učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/janosik-anton-587]
|-
| || data-sort-value="Jarotta, Ervín" | [[Ervín Jarotta]] || * [[1903]] || † [[1959]] || lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jarotta-ervin-593]
|-
| || data-sort-value="Jesenská, Anna" | [[Anna Jesenská]], rod. Bottová || * [[1889]] || † [[1961]] || osvetová a verejná pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesenska-anna-73]
|-
| || data-sort-value="Jesenská, Jela" | [[Jela Jesenská]] || * [[1942]] || † [[1970]] || športovkyňa || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesenska-jela-75]
|-
| || data-sort-value="Jesenská, Milina" | [[Milina Jesenská]], rod. Zvarová || * [[1878]] || † [[1967]] || národná a kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesenska-milina-77]
|-
| || data-sort-value="Jesenská, Zora" | [[Zora Jesenská]] || * [[1909]] || † [[1972]] || prekladateľka, spisovateľka a redaktorka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesenska-zora-91]
|-
| || data-sort-value="Jesenský, Adolf" | [[Adolf Jesenský]] || * [[1901]] || † [[1988]] || osvetový pracovník, notár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesensky-adolf-635]
|-
| || data-sort-value="Jesenský, Emil" | [[Emil Jesenský]] || * [[1872]] || † [[1931]] || učiteľ a publicista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesensky-emil-191]
|-
| || data-sort-value="Jesenský, Fedor" | [[Fedor Jesenský (právnik)|Fedor Jesenský]] || * [[1904]] || † [[1949]] || publicista, prekladateľ, advokát || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesensky-fedor-76]
|-
| || data-sort-value="Jesenský, Fedor" | [[Fedor Jesenský (bankár)|Fedor Jesenský]] || * [[1877]] || † [[1958]] || kultúrny a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesensky-fedor-74]
|-
| || data-sort-value="Jesenský, Ján" | [[Ján Jesenský (právnik)|Ján Jesenský]] || * [[1913]] || † [[2004]] || organizátor športu, právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesensky-jan-390]
|-
| || data-sort-value="Jesenský, Janko" | [[Janko Jesenský]] || * [[1874]] || † [[1945]] || spisovateľ, právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesensky-janko-72]
|-
| || data-sort-value="Jesenský-Gašparé, Ján" | [[Ján Jesenský-Gašparé]] || * [[1825]] || † [[1889]] || národný pracovník, advokát || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jesensky-gaspare-jan-71]
|-
| || data-sort-value="Junas, Ján" | [[Ján Junas]] || * [[1925]] || † [[2002]] || lekár-chirurg, historik medicíny, vysokoškolský učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/junas-jan-468]
|-
| || data-sort-value="Juran, Miroslav" | [[Miroslav Juran]] || * [[1914]] || † [[1970]] || učiteľ a prekladateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/juran-miroslav-367]
|-
| || data-sort-value="Jurek, František" | [[František Jurek]] || * [[1868]] || † [[1932]] || novinár, sudca || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/jurek-frantisek-232]
|-
| || data-sort-value="Juriga, Ferdinand" | [[Ferdinand Juriga]] || * [[1874]] || † [[1950]] || politik, publicista, katolícky kňaz || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/juriga-ferdinand-554]
|-
| || data-sort-value="Kadavá, Karolína" | [[Karolína Kadavá]], rod. Peniažteková || * [[1863]] || † [[1937]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kadava-karolina-203]
|-
| || data-sort-value="Kadavý, Branislav" | [[Branislav Kadavý]] || * [[1861]] || † [[1917]] || hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kadavy-branislav-202]
|-
| || data-sort-value="Kadavý, Ján" | [[Ján Kadavý]] || * [[1810]] || † [[1883]] || osvetový pracovník, vydavateľ, hudobný skladateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kadavy-jan-109]
|-
| || data-sort-value="Kalina, František" | [[František Kalina (redaktor)|František Kalina]] || * [[1919]] || † [[1992]] || redaktor a prekladateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kalina-frantisek-588]
|-
| || data-sort-value="Kalina, František" | [[František Kalina (výtvarník)|František Kalina]] || * [[1953]] || † [[1999]] || výtvarník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kalina-frantisek-589]
|-
| || data-sort-value="Kalinčiak, Janko" | [[Ján Kalinčiak|Janko Kalinčiak]] || * [[1822]] || † [[1871]] || spisovateľ, literárny kritik a pedagóg || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kalinciak-janko-108]
|-
| || data-sort-value="Kalivodová, Emília" | [[Emília Kalivodová]] || * [[1887]] || † [[1972]] || (predtým Krupcová, rod. Rolková) ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kalivodova-emilia-522]
|-
| || data-sort-value="Kašovic, Andrej" | [[Andrej Kašovic]] || * [[1810]] || † [[1855]] || národný pracovník, hodinár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kasovic-andrej-423]
|-
| || data-sort-value="Kašovicová, Amália" | [[Amália Kašovicová]] || * [[1842]] || † [[1918]] || národná pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kasovicova-amalia-422]
|-
| || data-sort-value="Kašuba, Jozef" | [[Jozef Kašuba]] || * [[1909]] || † [[1956]] || ľudový básnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kasuba-jozef-356]
|-
| || data-sort-value="Kianička, Bohuš" | [[Bohuš Kianička]] || * [[1875]] || † [[1938]] || organizátor živnostníckeho hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kianicka-bohus-169]
|-
| || data-sort-value="Kianička, Jozef" | [[Jozef Kianička]] || * [[1841]] || † [[1927]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kianicka-jozef-310]
|-
| || data-sort-value="Kianička, Stanislav" | [[Stanislav Kianička]] || * [[1873]] || † [[1940]] || náboženský spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kianicka-stanislav-170]
|-
| || data-sort-value="Klementis, Eugen" | [[Eugen Klementis]] || * [[1900]] || † [[1973]] || múzejník, historik, úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/klementis-eugen-253]
|-
| || data-sort-value="Kmeť, Andrej" | [[Andrej Kmeť]] || * [[1841]] || † [[1908]] || ľudovýchovný pracovník, zberateľ a organizátor vedeckého života || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kmet-andrej-94]
|-
| || data-sort-value="Kohút, Ján" | [[Ján Kohút]] || * [[1829]] || † [[1903]] || národný pracovník, advokát || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kohut-jan-465]
|-
| || data-sort-value="Kohút, Ján" | [[Ján Kohút]] || * [[1875]] || † [[1943]] || lekár, organizátor zdravotníctva || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kohut-jan-171]
|-
| || data-sort-value="Kohút, Jozef" | [[Jozef Kohút]] || * [[1838]] || † [[1915]] || ochotnícky divadelník, organizátor hasičského hnutia, advokát || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kohut-jozef-223]
|-
| || data-sort-value="Kohút, Juraj" | [[Juraj Kohút]] || * [[1797]] || † [[1861]] || národný pracovník, farbiar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kohut-juraj-224]
|-
| || data-sort-value="Kohútová, Hermína" | [[Hermína Kohútová]], rod. Nandrášiová || * [[1845]] || † [[1900]] || funkcionárka Živeny || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kohutova-hermina-466]
|-
| || data-sort-value="Kohútová, Viera" | [[Viera Kohútová]], rod. Országhová || * [[1889]] || † [[1968]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kohutova-viera-172]
|-
| || data-sort-value="Koleček, Václav" | [[Václav Koleček]] || * [[1897]] || † [[1934]] || remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kolecek-vaclav-582]
|-
| || data-sort-value="Kopas, Jozef" | [[Jozef Kopas]] || * [[1889]] || † [[1947]] || verejný činiteľ, organizátor robotníckeho hnutia, typograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kopas-jozef-357]
|-
| || data-sort-value="Koreň, Emil" | [[Emil Koreň]] || * [[1884]] || † [[1929]] || organizátor živnostníckeho hnutia, kultúrny a telovýchovný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/koren-emil-487]
|-
| || data-sort-value="Kossuthová, Anna" | [[Anna Kossuthová]] || * [[1885]] || † [[1976]] || úradníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kossuthova-anna-394]
|-
| || data-sort-value="Koša, Ondrej" | [[Ondrej Koša]] || * [[1800]] || † [[1887]] || richtár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kosa-ondrej-211]
|-
| || data-sort-value="Košina, Jozef" | [[Jozef Košina]] || * [[1862]] || † [[1924]] || národný pracovník, stolár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kosina-jozef-571]
|-
| || data-sort-value="Košina, Jozef" | [[Jozef Košina]] || * [[1872]] || † [[1939]] || organizátor živnostníckeho hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kosina-jozef-159]
|-
| || data-sort-value="Košina, Karol" | [[Karol Košina]] || * [[1895]] || † [[1932]] || kultúrny pracovník, úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kosina-karol-572]
|-
| || data-sort-value="Košinová, Mária" | [[Mária Košinová]] || * [[1891]] || † [[1981]] || funkcionárka Živeny, úradníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kosinova-maria-573]
|-
| || data-sort-value="Krajč, Ján" | [[Ján Krajč]] || * [[1919]] || † [[1993]] || vydavateľský pracovník, odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/krajc-jan-620]
|-
| || data-sort-value="Krajčovič, Anton" | [[Anton Krajčovič]] || * [[1894]] || † [[1959]] || lekárnik, podnikateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/krajcovic-anton-595]
|-
| || data-sort-value="Kraker, Štefan Milovan" | [[Štefan Milovan Kraker]] || * [[1913]] || † [[1952]] || výtvarný umelec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kraker-stefan-milovan-613]
|-
| || data-sort-value="Kráľ, Janko" | [[Janko Kráľ]] || * [[1822]] || † [[1876]] || básnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kral-janko-107]
|-
| || data-sort-value="Krčméry, Eugen" | [[Eugen Krčméry]] || * [[1830]] || † [[1891]] || kníhkupec a vydavateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/krcmery-eugen-133]
|-
| || data-sort-value="Krčméry, Miloš" | [[Miloš Krčméry]] || * [[1866]] || † [[1911]] || hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/krcmery-milos-134]
|-
| || data-sort-value="Krčméry, Štefan" | [[Štefan Krčméry]] || * [[1892]] || † [[1955]] || básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/krcmery-stefan-120]
|-
| || data-sort-value="Križko, Bohuslav" | [[Bohuslav Križko]] || * [[1864]] || † [[1938]] || banský inžinier a vynálezca || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/krizko-bohuslav-364]
|-
| || data-sort-value="Križko, Jaromír" | [[Jaromír Križko]] || * [[1873]] || † [[1925]] || strojný inžinier a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/krizko-jaromir-365]
|-
| || data-sort-value="Križko, Milutín" | [[Milutín Križko]] || * [[1871]] || † [[1926]] || strojný inžinier a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/krizko-milutin-366]
|-
| || data-sort-value="Kubík, Ján" | [[Ján Kubík]] || * [[1909]] || † [[1996]] || lekár-oftalmológ, vysokoškolský pedgóg || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kubik-jan-621]
|-
| || data-sort-value="Kubiš, Pavel" | [[Pavel Kubiš]] || * [[1896]] || † [[1973]] || typograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kubis-pavel-583]
|-
| || data-sort-value="Kučera, Andrej" | [[Andrej Kučera]] || * [[1811]] || † [[1894]] || slovenský dobrovoľník roku 1848/49 || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kucera-andrej-155]
|-
| || data-sort-value="Kučera, Gustáv" | [[Gustáv Kučera]] || * [[1848]] || † [[1930]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kucera-gustav-244]
|-
| || data-sort-value="Kuhn, Karl" | [[Karl Kuhn]] || * [[1885]] || † [[1948]] || projektant a vynálezca || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kuhn-karl-311]
|-
| || data-sort-value="Kuhnová, Želmíra" | [[Želmíra Kuhnová]] || * [[1893]] || † [[1989]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kuhnova-zelmira-312]
|-
| || data-sort-value="Kuchárik, Ľudovít" | [[Ľudovít Kuchárik]] || * [[1860]] || † [[1895]] || podnikateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kucharik-ludovit-462]
|-
| || data-sort-value="Kuchárik, Samuel" | [[Samuel Kuchárik]] || * [[1827]] || † [[1876]] || národný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kucharik-samuel-448]
|-
| || data-sort-value="Kuchárik, Samuel" | [[Samuel Kuchárik]] || * [[1857]] || † [[1937]] || národný pracovník, úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kucharik-samuel-434]
|-
| || data-sort-value="Kuchárik, Štefan" | [[Štefan Kuchárik]] || * [[1867]] || † [[1948]] || remeselník, funkcinár obecnej správy || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kucharik-stefan-270]
|-
| || data-sort-value="Kucháriková, Anna" | [[Anna Kucháriková]], rod. Búľovská || * [[1876]] || † [[1967]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kucharikova-anna-435]
|-
| || data-sort-value="Kucháriková, Marietta" | [[Marietta Kucháriková]] || * [[1907]] || † [[1970]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kucharikova-marietta-436]
|-
| || data-sort-value="Kucháriková, Želmíra" | [[Želmíra Kucháriková]], rod. Pálková || * [[1868]] || † [[1947]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kucharikova-zelmira-463]
|-
| || data-sort-value="Kuchta, Samuel Víťazoslav" | [[Samuel Víťazoslav Kuchta]] || * [[1861]] || † [[1895]] || básnik, národný pracovník, lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kuchta-samuel-vitazoslav-231]
|-
| || data-sort-value="Kukučín, Martin" | [[Martin Kukučín]] || * [[1860]] || † [[1928]] || (vlastným menom Matej Bencúr) spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kukucin-martin-110]
|-
| || data-sort-value="Kulfan, Samuel" | [[Samuel Kulfan]] || * [[1851]] || † [[1920]] || remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kulfan-samuel-568]
|-
| || data-sort-value="Kunaj, Ján" | [[Ján Kunaj]] || * [[1830]] || † [[1912]] || národný pracovník, farbiar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kunaj-jan-283]
|-
| || data-sort-value="Kunajová, Karolína" | [[Karolína Kunajová]], rod. Švehlová || * [[1833]] || † [[1913]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kunajova-karolina-284]
|-
| || data-sort-value="Kuzma, Jozef" | [[Jozef Kuzma]] || * [[1844]] || † [[1918]] || kultúrny pracovník, stolár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kuzma-jozef-295]
|-
| || data-sort-value="Kuzmány, Karol" | [[Karol Kuzmány]] || * [[1806]] || † [[1866]] || spisovateľ, cirkevný hodnostár, národný buditeľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kuzmany-karol-92]
|-
| || data-sort-value="Kysela, Jozef" | [[Jozef Kysela]] || * [[1929]] || † [[1989]] || riadiaci pracovník polygrafického priemyslu || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/kysela-jozef-623]
|-
| || data-sort-value="Lacko, Ľudovít" | [[Ľudovít Lacko]] || * [[1880]] || † [[1955]] || hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lacko-ludovit-495]
|-
| || data-sort-value="Lauček, Andrej" | [[Andrej Lauček]] || * [[1837]] || † [[1903]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/laucek-andrej-305]
|-
| || data-sort-value="Lettrich, Andrej" | [[Andrej Lettrich]] || * [[1922]] || † [[1993]] || filmový režisér a scenárista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lettrich-andrej-600]
|-
| || data-sort-value="Lettrich, Jozef" | [[Jozef Lettrich]] || * [[1905]] || † [[1969]] || právnik, politik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lettrich-jozef-379]
|-
| || data-sort-value="Ličko, Imrich" | [[Imrich Ličko]] || * [[1921]] || † [[1998]] || matematik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/licko-imrich-387]
|-
| || data-sort-value="Lilge, Alexander" | [[Alexander Lilge]] || * [[1900]] || † [[1965]] || bankový úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lilge-alexander-204]
|-
| || data-sort-value="Lilge, Ivan" | [[Ivan Lilge]] || * [[1886]] || † [[1918]] || spisovateľ, evanjelický kňaz || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lilge-ivan-195]
|-
| || data-sort-value="Lilge, Ján" | [[Ján Lilge]] || * [[1832]] || † [[1900]] || farbiar, národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lilge-jan-196]
|-
| || data-sort-value="Lilge, Milan" | [[Milan Lilge]] || * [[1882]] || † [[1965]] || farbiar, národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lilge-milan-194]
|-
| || data-sort-value="Lilge, Samuel" | [[Samuel Lilge]] || * [[1797]] || † [[1847]] || farbiar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lilge-samuel-197]
|-
| || data-sort-value="Lobík, Ján" | [[Ján Lobík]] || * [[1914]] || † [[1997]] || odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lobik-jan-207]
|-
| || data-sort-value="Longauer, Gustáv" | [[Gustáv Longauer]] || * [[1911]] || † [[1984]] || redaktor, korektor, kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/longauer-gustav-386]
|-
| || data-sort-value="Lukáč, Ľudovít" | [[Ľudovít Lukáč]] || * [[1941]] || † [[1988]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lukac-ludovit-373]
|-
| || data-sort-value="Luňáček, Jozef" | [[Jozef Luňáček]] || * [[1844]] || † [[1911]] || geológ a paleontológ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/lunacek-jozef-210]
|-
| || data-sort-value="Malovecký, Štefan" | [[Štefan Malovecký]] || * [[1911]] || † [[1985]] || právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/malovecky-stefan-443]
|-
| || data-sort-value="Marček, Miroslav" | [[Miroslav Marček]] || * [[1929]] || † [[1995]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/marcek-miroslav-500]
|-
| || data-sort-value="Matula, Ján" | [[Ján Matula]] || * [[1861]] || † [[1949]] || národný pracovník, obuvník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/matula-jan-354]
|-
| || data-sort-value="Matulová, Darina" | [[Darina Matulová]] || * [[1868]] || † [[1911]] || (niekedy i Dorota, rod. Anderová) ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/matulova-darina-355]
|-
| || data-sort-value="Mazúr, Ján" | [[Ján Mazúr]] || * [[1902]] || † [[1972]] || verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mazur-jan-629]
|-
| || data-sort-value="Medek, Eugen" | [[Eugen Medek]] || * [[1905]] || † [[1949]] || herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/medek-eugen-619]
|-
| || data-sort-value="Medvecká, Tatjana" | [[Tatjana Medvecká]], rod. Štefanovičová || * [[1890]] || † [[1916]] || národná a kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/medvecka-tatjana-541]
|-
| || data-sort-value="Melfelber, Žigmund" | [[Žigmund Melfelber]] || * [[1843]] || † [[1923]] || národný pracovník, advokát || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/melfelber-zigmund-464]
|-
| || data-sort-value="Melfelberová, Oľga" | [[Oľga Melfelberová]], rod. Kohútová || * [[1866]] || † [[1897]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/melfelberova-olga-459]
|-
| || data-sort-value="Meličko, Ján" | [[Ján Meličko]] || * [[1846]] || † [[1926]] || učiteľ a hudobný skladateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/melicko-jan-218]
|-
| || data-sort-value="Meličko, Michal" | [[Michal Meličko]] || * [[1808]] || † [[1875]] || učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/melicko-michal-213]
|-
| || data-sort-value="Meličková, Hana" | [[Hana Meličková]] || * [[1900]] || † [[1978]] || (vydatá Rapantová) herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/melickova-hana-136]
|-
| || data-sort-value="Melicher, Rudolf" | [[Rudolf Melicher]] || * [[1877]] || † [[1948]] || cirkevný hodnostár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/melicher-rudolf-103]
|-
| || data-sort-value="Michaelli, Daniel" | [[Daniel Michaelli]] || * [[1929]] || † [[1980]] || herec, dramaturg a režisér || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/michaelli-daniel-149]
|-
| || data-sort-value="Michaelli, Rudolf" | [[Rudolf Michaelli]] || * [[1897]] || † [[1982]] || ochotnícky herec a režisér || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/michaelli-rudolf-156]
|-
| || data-sort-value="Michaelliová, Anna" | [[Anna Michaelliová]], rod. Olejčeková || * [[1901]] || † [[1987]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/michaelliova-anna-157]
|-
| || data-sort-value="Mikytová, Mária" | [[Mária Mikytová]] || * [[1893]] || † [[1968]] || kultúrna pracovníčka, banková úradníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mikytova-maria-97]
|-
| || data-sort-value="Minár, Juraj" | [[Juraj Minár]] || * [[1928]] || † [[2001]] || lekár, univerzitný profesor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/minar-juraj-632]
|-
| || data-sort-value="Mišík, Adrián" | [[Adrián Mišík]] || * [[1928]] || † [[1983]] || lekár-otorinolaryngológ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/misik-adrian-199]
|-
| || data-sort-value="Mišík, Viliam" | [[Viliam Mišík]] || * [[1931]] || † [[2003]] || lekár, fyziater || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/misik-viliam-584]
|-
| || data-sort-value="Mitrovská, Oľga" | [[Oľga Mitrovská]] || * [[1884]] || † [[1956]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mitrovska-olga-217]
|-
| || data-sort-value="Mitrovský, Milan Thomka" | [[Milan Thomka Mitrovský]] || * [[1875]] || † [[1943]] || akademický maliar a spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mitrovsky-milan-thomka-216]
|-
| || data-sort-value="Mohler, Matej" | [[Matej Mohler]] || * [[1876]] || † [[1857]] || hudobný skladateľa a dirigent || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mohler-matej-580]
|-
| || data-sort-value="Mrdút, Bohumil" | [[Bohumil Mrdút]] || * [[1921]] || † [[2003]] || organizátor turistiky || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mrdut-bohumil-605]
|-
| || data-sort-value="Mudroň, Ján" | [[Ján Mudroň]] || * [[1866]] || † [[1926]] || právnik a politik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mudron-jan-406]
|-
| || data-sort-value="Mudroň, Michal" | [[Michal Mudroň]] || * [[1795]] || † [[1879]] || učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mudron-michal-425]
|-
| || data-sort-value="Mudroň, Michal" | [[Michal Mudroň]] || * [[1835]] || † [[1887]] || advokát a publicista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mudron-michal-424]
|-
| || data-sort-value="Mudroň, Pavol" | [[Pavol Mudroň]] || * [[1835]] || † [[1914]] || advokát, predstaviteľ slovenského národného hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mudron-pavol-408]
|-
| || data-sort-value="Mudroň, Vladimír" | [[Vladimír Mudroň]] || * [[1864]] || † [[1915]] || kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mudron-vladimir-405]
|-
| || data-sort-value="Mudroňová, Anna" | [[Anna Mudroňová]], rod. Kašovicová || * [[1844]] || † [[1926]] || národná a kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mudronova-anna-407]
|-
| || data-sort-value="Mudroňová, Božena" | [[Božena Mudroňová]] || * [[1868]] || † [[1894]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/mudronova-bozena-426]
|-
| || data-sort-value="Muchová, Mária" | [[Mária Muchová]], rod. Čapčíková || * [[1913]] || † [[1996]] || ochotnícka herečka, úradníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/muchova-maria-388]
|-
| || data-sort-value="Murtin, Ľudovít" | [[Ľudovít Murtin]] || * [[1907]] || † [[1945]] || lekár-pediater || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/murtin-ludovit-458]
|-
| || data-sort-value="Nedobrý, Jozef" | [[Jozef Nedobrý]] || * [[1841]] || † [[1921]] || pedagóg a redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/nedobry-jozef-274]
|-
| || data-sort-value="Nemčok, Štefan" | [[Štefan Nemčok]] || * [[1912]] || † [[1996]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/nemcok-stefan-556]
|-
| || data-sort-value="Novák, Anton" | [[Anton Novák]] || * [[1878]] || † [[1971]] || typograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/novak-anton-509]
|-
| || data-sort-value="Novák, Ivan" | [[Ivan Novák]] || * [[1913]] || † [[1982]] || ichtyológ, ochranár prírody || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/novak-ivan-164]
|-
| || data-sort-value="Novák, Juraj" | [[Juraj Novák]] || * [[1876]] || † [[1936]] || typograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/novak-juraj-168]
|-
| || data-sort-value="Novák, Karol" | [[Karol Novák]] || * [[1883]] || † [[1948]] || zbormajster || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/novak-karol-163]
|-
| || data-sort-value="Novák, Milan" | [[Milan Novák]] || * [[1915]] || † [[2004]] || lekár, internista, reumatológ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/novak-milan-185]
|-
| || data-sort-value="Opršal, Oto" | [[Oto Opršal]] || * [[1926]] || † [[1980]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/oprsal-oto-214]
|-
| || data-sort-value="Ormis, Ján Vladimír" | [[Ján Vladimír Ormis]] || * [[1903]] || † [[1993]] || literárny a kultúrny historik, bibliograf, právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ormis-jan-vladimir-547]
|-
| || data-sort-value="Ormisová, Božena" | [[Božena Ormisová]] || * [[1910]] || † [[1995]] || publicistka, autorka literatúry pre deti || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ormisova-bozena-548]
|-
| || data-sort-value="Országh, Ignác" | [[Ignác Országh]] || * [[1844]] || † [[1900]] || národný pracovník, statkár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/orszagh-ignac-154]
|-
| || data-sort-value="Országh, Jozef" | [[Jozef Országh (verejný činiteľ)|Jozef Országh]] || * [[1883]] || † [[1949]] || právnik, verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/orszagh-jozef-153]
|-
| || data-sort-value="Országh, Slavo" | [[Slavo Országh]] || * [[1885]] || † [[1961]] || národný pracovník, statkár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/orszagh-slavo-miloslav-ignac-152]
|-
| || data-sort-value="Orvan, Marek" | [[Marek Orvan]] || * [[1873]] || † [[1947]] || politický pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/orvan-marek-590]
|-
| || data-sort-value="Pajtáš, Jozef" | [[Jozef Pajtáš]] || * [[1900]] || † [[1960]] || očný chirurg, univerzitný profesor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pajtas-jozef-561]
|-
| || data-sort-value="Palkovič, Ján" | [[Ján Palkovič]] || * [[1892]] || † [[1931]] || architekt || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/palkovic-jan-517]
|-
| || data-sort-value="Patsch, Ignác" | [[Ignác Patsch]] || * [[1851]] || † [[1906]] || hostinský || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/patsch-ignac-350]
|-
| || data-sort-value="Pauliny-Tóth, Viliam" | [[Viliam Pauliny-Tóth]] || * [[1826]] || † [[1877]] || spisovateľ, novinár, politik, podpredseda MS || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pauliny-toth-viliam-536]
|-
| || data-sort-value="Pauliny-Tóth, Žigmund" | [[Žigmund Pauliny-Tóth]] || * [[1865]] || † [[1906]] || národný pracovník, úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pauliny-toth-zigmund-531]
|-
| || data-sort-value="Pauliny-Tóthová, Margita" | [[Margita Pauliny-Tóthová]], rod. Milcová || * [[1873]] || † [[1948]] || spisovateľka, prekladateľka, organizátorka ženského hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pauliny-tothova-margita-532]
|-
| || data-sort-value="Pauliny-Tóthová, Vilma" | [[Vilma Pauliny-Tóthová]], rod. Tóthová || * [[1837]] || † [[1873]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pauliny-tothova-vilma-537]
|-
| || data-sort-value="Paulovič, Alexander" | [[Alexander Paulovič]] || * [[1911]] || † [[1986]] || politický pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/paulovic-alexander-376]
|-
| || data-sort-value="Péč, Jozef" | [[Jozef Péč]] || * [[1919]] || † [[1989]] || lekár-urológ, univerzitný profesor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pec-jozef-639]
|-
| || data-sort-value="Peniažtek, Samuel" | [[Samuel Peniažtek]] || * [[1832]] || † [[1898]] || národný pracovník, remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/peniaztek-samuel-481]
|-
| || data-sort-value="Peterek, Karol" | [[Karol Peterek]] || * [[1826]] || † [[1869]] || národný pracovník, hostinský || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/peterek-karol-229]
|-
| || data-sort-value="Peťko, Štefan" | [[Štefan Peťko]] || * [[1854]] || † [[1943]] || knihár, úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/petko-stefan-615]
|-
| || data-sort-value="Petrikovich, Ján" | [[Ján Petrikovich (lekár)|Ján Petrikovich]] || * [[1846]] || † [[1914]] || lekár, múzejný a vlastivedný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/petrikovich-jan-418]
|-
| || data-sort-value="Petrikovich, Ján" | [[Ján Petrikovich (pedagóg)|Ján Petrikovich]] || * [[1915]] || † [[1984]] || telovýchovný pedagóg || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/petrikovich-jan-201]
|-
| || data-sort-value="Petrikovich, Július" | [[Július Petrikovich]] || * [[1891]] || † [[1925]] || lesnícky odborník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/petrikovich-julius-544]
|-
| || data-sort-value="Petrikovich, Mikuláš" | [[Mikuláš Petrikovich]] || * [[1821]] || † [[1867]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/petrikovich-mikulas-545]
|-
| || data-sort-value="Petrikovich, Mikuláš" | [[Mikuláš Petrikovich]] || * [[1878]] || † [[1952]] || úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/petrikovich-mikulas-419]
|-
| || data-sort-value="Petrikovich, Miloš" | [[Miloš Petrikovich]] || * [[1880]] || † [[1969]] || národný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/petrikovich-milos-200]
|-
| || data-sort-value="Petrikovich, Samuel" | [[Samuel Petrikovich]] || * [[1855]] || † [[1919]] || architekt || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/petrikovich-samuel-543]
|-
| || data-sort-value="Philadelphy, Emil" | [[Emil Philadelphy]] || * [[1903]] || † [[1989]] || spisovateľ, strojný inžinier || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/philadelphy-emil-486]
|-
| || data-sort-value="Pietor, Ambro" | [[Ambro Pietor]] || * [[1843]] || † [[1906]] || novinár, národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pietor-ambro-410]
|-
| || data-sort-value="Pietor, Ivan" | [[Ivan Pietor]] || * [[1878]] || † [[1903]] || ochotnícky herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pietor-ivan-411]
|-
| || data-sort-value="Pietor, Miloš" | [[Miloš Pietor]] || * [[1876]] || † [[1914]] || redaktor, divadelný ochotník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pietor-milos-420]
|-
| || data-sort-value="Pietor, Pavol" | [[Pavol Pietor]] || * [[1886]] || † [[1910]] || národný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pietor-pavol-409]
|-
| || data-sort-value="Pietrová, Mária" | [[Mária Pietrová]], rod. Ivanková || * [[1879]] || † [[1956]] || divadelná ochotníčka, herečka, režisérka a prekladateľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pietrova-maria-421]
|-
| || data-sort-value="Pikulová, Ľudmila" | [[Ľudmila Pikulová]], rod. Škultétyová || * [[1904]] || † [[1992]] || prekladateľka, literárna kritička, stredoškolská učiteľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pikulova-ludmila-115]
|-
| || data-sort-value="Piroženko, Michal" | [[Michal Piroženko]] || * [[1894]] || † [[1967]] || lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pirozenko-michal-353]
|-
| || data-sort-value="Piťha, Václav" | [[Václav Piťha]] || * [[1908]] || † [[1974]] || lekár-neurológ, univerzitný profesor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pitha-vaclav-485]
|-
| || data-sort-value="Plicka, Karol" | [[Karol Plicka]] || * [[1894]] || † [[1987]] || hudobný folklorista, fotografista, kameraman, filmový režisér || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/plicka-karol-562]
|-
| || data-sort-value="Polla, Belo" | [[Belo Polla]] || * [[1917]] || † [[2000]] || archeológ, historik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/polla-belo-375]
|-
| || data-sort-value="Požeský, Jozef" | [[Jozef Požeský]] || * [[1874]] || † [[1950]] || lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pozesky-jozef-575]
|-
| || data-sort-value="Prikopa, Štefan" | [[Štefan Prikopa]] || * [[1890]] || † [[1919]] || lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/prikopa-stefan-151]
|-
| || data-sort-value="Pullman, Ján" | [[Ján Pullman]] || * [[1898]] || † [[1956]] || lekár-internista a ftizeológ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/pullman-jan-482]
|-
| || data-sort-value="Rapant, Daniel" | [[Daniel Rapant]] || * [[1897]] || † [[1988]] || historik, archivár, univerzitný profesor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/rapant-daniel-137]
|-
| || data-sort-value="Reichl, Ján" | [[Ján Reichl]] || * [[1904]] || † [[1934]] || statkár, podnikateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/reichl-jan-432]
|-
| || data-sort-value="Reichl, Ján" | [[Ján Reichl]] || * [[1866]] || † [[1944]] || statkár, podnikateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/reichl-jan-431]
|-
| || data-sort-value="Reichlová, Ľudmila" | [[Ľudmila Reichlová]], rod. Kucháriková || * [[1904]] || † [[1983]] || pedagogička, etnografka a osvetová pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/reichlova-ludmila-433]
|-
| || data-sort-value="Renner, Ján Nepomuk" | [[Ján Nepomuk Renner]] || * [[1868]] || † [[1921]] || kníhviazač || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/renner-jan-nepomuk-187]
|-
| || data-sort-value="Renner, Jozef" | [[Jozef Renner]] || * [[1822]] || † [[1901]] || kníhviazač || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/renner-jozef-190]
|-
| || data-sort-value="Renner, Jozef" | [[Jozef Renner]] || * [[1894]] || † [[1944]] || kníhviazač || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/renner-jozef-186]
|-
| || data-sort-value="Renner, Štefan" | [[Štefan Renner]] || * [[1875]] || † [[1961]] || poštový odborník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/renner-stefan-189]
|-
| || data-sort-value="Rišian, Vladimír" | [[Vladimír Rišian]] || * [[1968]] || † [[2005]] || vojenský letec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/risian-vladimir-581]
|-
| || data-sort-value="Ritnošík, Alojz" | [[Alojz Ritnošík]] || * [[1919]] || † [[1984]] || odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ritnosik-alojz-585]
|-
| || data-sort-value="Rolko, Jozef" | [[Jozef Rolko]] || * [[1857]] || † [[1909]] || národný pracovník, remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/rolko-jozef-521]
|-
| || data-sort-value="Rolko, Pavol Karol" | [[Pavol Karol Rolko]] || * [[1870]] || † [[1939]] || remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/rolko-pavol-karol-601]
|-
| || data-sort-value="Rolková, Anna" | [[Anna Rolková]], rod. Ďarmeková || * [[1864]] || † [[1914]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/rolkova-anna-520]
|-
| || data-sort-value="Roll, Belo" | [[Belo Roll]] || * [[1892]] || † [[1971]] || hospodársky a kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/roll-belo-306]
|-
| || data-sort-value="Rosinský, Gejza" | [[Gejza Rosinský]] || * [[1882]] || † [[1964]] || námorný kapitán || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/rosinsky-gejza-400]
|-
| || data-sort-value="Roy, Ivan" | [[Ivan Roy]] || * [[1922]] || † [[1987]] || diplomat, vysokoškolský učiteľ, prekladateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/roy-ivan-117]
|-
| || data-sort-value="Roy, Vladimír" | [[Vladimír Roy]] || * [[1885]] || † [[1936]] || básnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/roy-vladimir-116]
|-
| || data-sort-value="Rumann, Miloš" | [[Miloš Rumann]] || * [[1898]] || † [[1967]] || verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/rumann-milos-192]
|-
| || data-sort-value="Rumannová, Oľga" | [[Oľga Rumannová]], rod. Štepitová || * [[1904]] || † [[1977]] || kultúrna pracovníčka, knihovníčka, prekladateľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/rumannova-olga-193]
|-
| || data-sort-value="Rutkaj-Nedecký, Alexander" | [[Alexander Rutkaj-Nedecký]] || * [[1833]] || † [[1914]] || (Ruttkay-Nedeczky) župný úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/rutkaj-nedecky-alexander-393]
|-
| || data-sort-value="Ruttkay-Nedecký, Viliam" | [[Viliam Ruttkay-Nedecký]] || * [[1892]] || † [[1967]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ruttkay-nedecky-viliam-383]
|-
| || data-sort-value="Ružička, Vladislav" | [[Vladislav Ružička]] || * [[1894]] || † [[1973]] || historik pedagogiky || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ruzicka-vladislav-368]
|-
| || data-sort-value="Sabršúl, Ján" | [[Ján Sabršúl]] || * [[1909]] || † [[1986]] || dialektológ, lingvista, učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sabrsul-jan-510]
|-
| || data-sort-value="Schmidt, Miloslav" | [[Miloslav Schmidt]] || * [[1881]] || † [[1934]] || organizátor hasičského hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/schmidt-miloslav-69]
|-
| || data-sort-value="Schulz, Leopold" | [[Leopold Schulz]] || * [[1904]] || † [[1944]] || odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/schulz-leopold-360]
|-
| || data-sort-value="Slezák, Rudolf" | [[Rudolf Slezák]] || * [[1879]] || † [[1965]] || ochotnícky divadelník, typograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/slezak-rudolf-608]
|-
| || data-sort-value="Smoleň, Jozef" | [[Jozef Smoleň]] || * [[1834]] || † [[1890]] || národný pracovník, katolícky kňaz || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/smolen-jozef-96]
|-
| || data-sort-value="Smoliarová, Irena" | [[Irena Smoliarová]], rod. Brozmanová || * [[1905]] || † [[1946]] || funkcionárka ženského hnutia, publicistka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/smoliarova-irena-489]
|-
| || data-sort-value="Smrek, Ján" | [[Ján Smrek]] || * [[1898]] || † [[1982]] || (vlastným menom Ján Čietek) básnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/smrek-jan-569]
|-
| || data-sort-value="Smreková, Blanka" | [[Blanka Smreková]], rod. Koucká || * [[1910]] || † [[2002]] || (vlastným menom Blanka Čieteková) poetka || align="center" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SMREK, Ján {{!}} SMREKOVÁ, Blanka rod. Koucká | url = https://www.narodnycintorin.com/smrek-jan-smrekova-blanka-rod-koucka-697 | vydavateľ = Národný cintorín | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-28 | miesto = Martin | jazyk = }}</ref> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/smrek-jan-smrekova-blanka-rod-koucka-697]
|-
| || data-sort-value="Socháň, Pavol" | [[Pavol Socháň]] || * [[1862]] || † [[1941]] || akademický maliar, umelecký fotograf, spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sochan-pavol-144]
|-
| || data-sort-value="Sorok, Jozef" | [[Jozef Sorok]] || * [[1925]] || † [[2006]] || herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sorok-jozef-273]
|-
| || data-sort-value="Soroková, Jela" | [[Jela Soroková]], rod. Daxnerová || * [[1924]] || † [[1993]] || lekárka-oftalmologička || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sorokova-jela-272]
|-
| || data-sort-value="Stahl, Štefan" | [[Štefan Stahl]] || * [[1903]] || † [[1985]] || ochotnícky herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stahl-stefan-385]
|-
| || data-sort-value="Stacho, Ján" | [[Ján Stacho]] || * [[1857]] || † [[1928]] || ochotnícky herec, remeselník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stacho-jan-563]
|-
| || data-sort-value="Staník, Michal" | [[Michal Staník]] || * [[1897]] || † [[1973]] || lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stanik-michal-617]
|-
| || data-sort-value="Stodola, Ivan" | [[Ivan Stodola]] || * [[1888]] || † [[1977]] || lekár a spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stodola-ivan-377]
|-
| || data-sort-value="Stolárik, Pavol" | [[Pavol Stolárik]] || * [[1814]] || † [[1885]] || slovenský dobrovoľník roku 1848/49 || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stolarik-pavol-252]
|-
| || data-sort-value="Stolárik, Viliam" | [[Viliam Stolárik]] || * [[1854]] || † [[1927]] || národný pracovník, učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stolarik-viliam-251]
|-
| || data-sort-value="Straka, Ján" | [[Ján Straka (učiteľ)|Ján Straka]] || * [[1850]] || † [[1888]] || ochotnícky divadelník, učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/straka-jan-259]
|-
| || data-sort-value="Straka, Ján" | [[Ján Straka (národný pracovník)|Ján Straka]] || * [[1884]] || † [[1949]] || národný pracovník, ochotnícky herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/straka-jan-254]
|-
| || data-sort-value="Straka, Ján" | [[Ján Straka (odbojár)|Ján Straka]] || * [[1913]] || † [[1987]] || odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/straka-jan-260]
|-
| || data-sort-value="Straková, Elena" | [[Elena Straková]], rod. Čičmancová || * [[1889]] || † [[1977]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/strakova-elena-257]
|-
| || data-sort-value="Straková, Mária" | [[Mária Straková]], rod. Šípková || * [[1856]] || † [[1937]] || ochotnícka herečka, kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/strakova-maria-262]
|-
| || data-sort-value="Stráňai, Ján" | [[Ján Stráňai]] || * [[1906]] || † [[1972]] || školský a telovýchovný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stranai-jan-267]
|-
| || data-sort-value="Szathmáry, Ladislav" | [[Ladislav Szathmáry]] || * [[1895]] || † [[1946]] || diplomat || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/szathmary-ladislav-528]
|-
| || data-sort-value="Szathmáry-Vlčková, Viera" | [[Viera Szathmáryová-Vlčková|Viera Szathmáry-Vlčková]] || * [[1900]] || † [[1966]] || spisovateľka a prekladateľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/szathmary-vlckova-viera-527]
|-
| || data-sort-value="Šašková, Kornélia" | [[Kornélia Šašková]], rod. Rapošová || * [[1894]] || † [[1953]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/saskova-kornelia-474]
|-
| || data-sort-value="Ščerbo, Nikolaj Vasilievič" | [[Nikolaj Vasilievič Ščerbo]] || * [[1893]] || † [[1939]] || ochotnícky herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/scerbo-nikolaj-vasilievic-611]
|-
| || data-sort-value="Šenšel, Štefan" | [[Štefan Šenšel]] || * [[1853]] || † [[1946]] || učiteľ, národný a osvetový pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sensel-stefan-470]
|-
| || data-sort-value="Šenšelová, Anna" | [[Anna Šenšelová]] || * [[1882]] || † [[1976]] || organizátorka výšivkárstva || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/senselova-anna-471]
|-
| || data-sort-value="Ševčík, Gregor" | [[Gregor Ševčík]] || * [[1813]] || † [[1899]] || poľský exulant || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sevcik-gregor-491]
|-
| || data-sort-value="Ševčík, Jozef" | [[Jozef Ševčík]] || * [[1929]] || † [[1991]] || lekár-oftalmológ, vysokoškolský učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sevcik-jozef-630]
|-
| || data-sort-value="Šikura, Ján Štefan" | [[Ján Šikura|Ján Štefan Šikura]] || * [[1898]] || † [[1945]] || historik, učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sikura-jan-stefan-475]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Dušan" | [[Dušan Šimko]] || * [[1920]] || † [[1984]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-dusan-633]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Fraňo" | [[Fraňo Šimko]] || * [[1829]] || † [[1897]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-frano-242]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Gustáv" | [[Gustáv Šimko]] || * [[1860]] || † [[1937]] || organizátor remeselníctva || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-gustav-322]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Ján" | [[Ján Šimko]] || * [[1864]] || † [[1917]] || národný pracovník, lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-jan-277]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Juraj" | [[Juraj Šimko (národný pracovník)|Juraj Šimko]] || * [[1826]] || † [[1906]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-juraj-320]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Karol" | [[Karol Šimko]] || * [[1884]] || † [[1961]] || verejný činiteľ, notár, poľnohospodár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-karol-241]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Ladislav" | [[Ladislav Šimko]] || * [[1904]] || † [[1979]] || právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-ladislav-278]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Miloš" | [[Miloš Šimko]] || * [[1860]] || † [[1923]] || národný pracovník, advokát || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-milos-281]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Rudolf" | [[Rudolf Šimko]] || * [[1892]] || † [[1929]] || lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-rudolf-323]
|-
| || data-sort-value="Šimko, Samuel" | [[Samuel Šimko]] || * [[1830]] || † [[1917]] || národný pracovník, remeselník, richtár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-samuel-280]
|-
| || data-sort-value="Šimko-Klanica, Ján Ml." | [[Ján Ml. Šimko-Klanica]] || * [[1853]] || † [[1917]] || hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-klanica-jan-ml-308]
|-
| || data-sort-value="Šimko-Klanica, Ján St." | [[Ján St. Šimko-Klanica]] || * [[1821]] || † [[1901]] || národný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-klanica-jan-st-276]
|-
| || data-sort-value="Šimko-Klanicová, Zuzana" | [[Zuzana Šimko-Klanicová]], rod. Lenčová || * [[1829]] || † [[1914]] || národná a kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simko-klanicova-zuzana-275]
|-
| || data-sort-value="Šimková, Mária" | [[Mária Šimková]] || * [[1864]] || † [[1927]] || učiteľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simkova-maria-321]
|-
| || data-sort-value="Šimo, Jozef" | [[Jozef Šimo]] || * [[1894]] || † [[1979]] || bankový úradník, odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simo-jozef-362]
|-
| || data-sort-value="Šimová, Oľga" | [[Oľga Šimová]], rod. Matulová || * [[1894]] || † [[1958]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/simova-olga-363]
|-
| || data-sort-value="Šípka, Ján" | [[Ján Šípka]] || * [[1862]] || † [[1917]] || národný pracovník, lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sipka-jan-261]
|-
| || data-sort-value="Šípka, Samuel" | [[Samuel Šípka]] || * [[1827]] || † [[1917]] || národný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sipka-samuel-258]
|-
| || data-sort-value="Škrovina, Mirko" | [[Mirko Škrovina]] || * [[1909]] || † [[1999]] || právnik, šachista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/skrovina-mirko-417]
|-
| || data-sort-value="Škrovina, Otto" | [[Oto Škrovina|Otto Škrovina]] || * [[1877]] || † [[1939]] || národný pracovník, verejný činiteľ, cirkevný hodnostár a historik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/skrovina-otto-415]
|-
| || data-sort-value="Škrovinová, Viera" | [[Viera Škrovinová]], rod. Halašová || * [[1889]] || † [[1976]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/skrovinova-viera-416]
|-
| || data-sort-value="Škultéty, Jozef" | [[Jozef Škultéty]] || * [[1853]] || † [[1948]] || literárny vedec, redaktor, publicista, jazykovedec, správca Matice slovenskej || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/skultety-jozef-112]
|-
| || data-sort-value="Škultétyová, Anna" | [[Anna Škultétyová]] || * [[1893]] || † [[1987]] || redaktorka a prekladateľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/skultetyova-anna-114]
|-
| || data-sort-value="Škultétyová, Bohdana" | [[Bohdana Škultétyová]], rod. Makovická || * [[1865]] || † [[1935]] || prekladateľka a kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/skultetyova-bohdana-113]
|-
| || data-sort-value="Šolc, Dušan" | [[Dušan Šolc]] || * [[1923]] || † [[1945]] || odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/solc-dusan-592]
|-
| || data-sort-value="Šolc, Pavel" | [[Pavel Šolc]] || * [[1879]] || † [[1973]] || náboženský spisovateľ, evanjelický farár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/solc-pavel-591]
|-
| || data-sort-value="Šoltés, Ivan Daniel" | [[Ivan Daniel Šoltés]] || * [[1878]] || † [[1911]] || kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/soltes-ivan-daniel-345]
|-
| || data-sort-value="Šoltés, Ľudovít Michal" | [[Ľudovít Michal Šoltés]] || * [[1837]] || † [[1915]] || obchodník, národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/soltes-ludovit-michal-344]
|-
| || data-sort-value="Šoltésová, Elena" | [[Elena Šoltésová]], rod. Maróthyová || * [[1855]] || † [[1939]] || spisovateľka a priekopníčka národného ženského hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/soltesova-elena-343]
|-
| || data-sort-value="Šoltésová, Oľga" | [[Oľga Šoltésová]], rod. Hrušovská || * [[1881]] || † [[1934]] || kultúrna pracovníčka, učiteľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/soltesova-olga-346]
|-
| || data-sort-value="Štancel, Ján" | [[Ján Štancel]] || * [[1928]] || † [[1989]] || evanjelický kňaz, vysokoškolský učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stancel-jan-603]
|-
| || data-sort-value="Štarke, Milan" | [[Milan Štarke]] || * [[1907]] || † [[1944]] || stredoškolský učiteľ, odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/starke-milan-454]
|-
| || data-sort-value="Štarke, Pavel" | [[Pavel Štarke]] || * [[1833]] || † [[1912]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/starke-pavel-452]
|-
| || data-sort-value="Štarke, Pavel" | [[Pavel Štarke]] || * [[1865]] || † [[1947]] || národný a kultúrny pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/starke-pavel-453]
|-
| || data-sort-value="Štarke, Samuel" | [[Samuel Štarke]] || * [[1861]] || † [[1931]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/starke-samuel-455]
|-
| || data-sort-value="Šťastný, Jozef" | [[Jozef Šťastný]] || * [[1892]] || † [[1944]] || odbojár, ochotnícky herec || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stastny-jozef-340]
|-
| || data-sort-value="Štefanovič, Miloš" | [[Miloš Štefanovič]] || * [[1854]] || † [[1904]] || advokát, politik, verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stefanovic-milos-534]
|-
| || data-sort-value="Štefanovič, Samuel" | [[Samuel Dobroslav Štefanovič|Samuel Štefanovič]] || * [[1822]] || † [[1910]] || národný buditeľ, veliteľ slovenských dobrovoľníkov roku 1848/49, publicista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stefanovic-samuel-533]
|-
| || data-sort-value="Šteffko, Ladislav" | [[Ladislav Šteffko]] || * [[1909]] || † [[1981]] || matematik, učiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/steffko-ladislav-618]
|-
| || data-sort-value="Šteffko, Libor" | [[Libor Šteffko]] || * [[1877]] || † [[1943]] || obchodník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/steffko-libor-616]
|-
| || data-sort-value="Štefunko, Fraňo" | [[Fraňo Štefunko]] || * [[1903]] || † [[1974]] || sochár, výtvarný pedagóg || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stefunko-frano-599]
|-
| || data-sort-value="Štefunko, Michal" | [[Michal Štefunko]] || * [[1912]] || † [[1944]] || odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stefunko-michal-359]
|-
| || data-sort-value="Štekláč, Bohuš" | [[Bohuš Štekláč]] || * [[1876]] || † [[1930]] || hospodársky a národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/steklac-bohus-440]
|-
| || data-sort-value="Štekláč, Bohuš" | [[Bohuš Štekláč]] || * [[1910]] || † [[1996]] || dôstojník, odbojár, lekár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/steklac-bohus-442]
|-
| || data-sort-value="Štekláčová, Marieta" | [[Marieta Štekláčová]], rod. Houdeková || * [[1885]] || † [[1931]] || organizátorka ženského hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/steklacova-marieta-441]
|-
| || data-sort-value="Štetka, Ján Milan" | [[Ján Milan Štetka]] || * [[1877]] || † [[1923]] || evanjelický farár, národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stetka-jan-milan-332]
|-
| || data-sort-value="Štetková, Viera" | [[Viera Štetková]] || * [[1911]] || † [[2001]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stetkova-viera-333]
|-
| || data-sort-value="Štrbáň, Ján" | [[Ján Štrbáň]] || * [[1923]] || † [[1981]] || ochotnícky herec, úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/strban-jan-511]
|-
| || data-sort-value="Štricová, Anna" | [[Anna Štricová]], rod. Hlavajová || * [[1925]] || † [[1997]] || učiteľka, publicistka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stricova-anna-519]
|-
| || data-sort-value="Štubňa, Ivan" | [[Ivan Štubňa]] || * [[1926]] || † [[1994]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/stubna-ivan-626]
|-
| || data-sort-value="Šulc, Dušan" | [[Dušan Šulc]] || * [[1912]] || † [[1995]] || knižný grafik, publicista, výtvarný redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sulc-dusan-397]
|-
| || data-sort-value="Šulc, Dušan František" | [[Dušan František Šulc]] || * [[1886]] || † [[1938]] || kníhtlačiar a organizátor dobrovoľného hasičského hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sulc-dusan-frantisek-396]
|-
| || data-sort-value="Šulc, František" | [[František Šulc (typograf)|František Šulc]] || * [[1845]] || † [[1908]] || typograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/sulc-frantisek-508]
|-
| || data-sort-value="Švehla, Andrej" | [[Andrej Švehla]] || * [[1805]] || † [[1893]] || národný pracovník, richtár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/svehla-andrej-265]
|-
| || data-sort-value="Švehla, František" | [[František Švehla]] || * [[1840]] || † [[1916]] || národný pracovník, evanjelický farár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/svehla-frantisek-336]
|-
| || data-sort-value="Švehla, Ján" | [[Ján Švehla (farbiarsky majster)|Ján Švehla]] || * [[1788]] || † [[1855]] || farbiarsky majster || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/svehla-jan-212]
|-
| || data-sort-value="Švehla, Ján" | [[Ján Švehla (národný pracovník)|Ján Švehla]] || * [[1823]] || † [[1901]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/svehla-jan-240]
|-
| || data-sort-value="Švehla, Ján" | [[Ján Švehla (podnikateľ)|Ján Švehla]] || * [[1876]] || † [[1960]] || podnikateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/svehla-jan-188]
|-
| || data-sort-value="Švehla, Jozef" | [[Jozef Švehla]] || * [[1847]] || † [[1929]] || národný pracovník, hodinár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/svehla-jozef-271]
|-
| || data-sort-value="Švehla, Július Ľudovít" | [[Július Ľudovít Švehla]] || * [[1863]] || † [[1909]] || kultúrny pracovník, richtár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/svehla-julius-ludovit-263]
|-
| || data-sort-value="Švehla, Pavel Peter" | [[Pavel Peter Švehla]] || * [[1855]] || † [[1913]] || národný pracovník, sadzač || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/svehla-pavel-peter-266]
|-
| || data-sort-value="Švehlová, Ľudmila" | [[Ľudmila Švehlová]], rod. Horváthová || * [[1856]] || † [[1926]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/svehlova-ludmila-337]
|-
| || data-sort-value="Táborecký, Jozef" | [[Jozef Táborecký]] || * [[1906]] || † [[1979]] || tlačiar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/taborecky-jozef-609]
|-
| || data-sort-value="Ťahúň, Andrej" | [[Andrej Ťahúň]] || * [[1892]] || † [[1966]] || odbojár, kožušník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/tahun-andrej-165]
|-
| || data-sort-value="Talpa, Miroslav" | [[Miroslav Talpa]] || * [[1902]] || † [[1973]] || organizátor odborného školstva || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/talpa-miroslav-566]
|-
| || data-sort-value="Talpová, Zita Ella" | [[Zita Ella Talpová]], rod. Gyepesová || * [[1914]] || † [[2003]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/talpova-zita-ella-567]
|-
| || data-sort-value="Tarcalová, Želmíra" | [[Želmíra Tarcalová]], rod. Gulisová || * [[1910]] || † [[2005]] || pedagogička || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/tarcalova-zelmira-369]
|-
| || data-sort-value="Telgársky, Jozef" | [[Jozef Telgársky]] || * [[1919]] || † [[1998]] || spisovateľ, bibliograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/telgarsky-jozef-160]
|-
| || data-sort-value="Tesák, Ľudovít" | [[Ľudovít Tesák]] || * [[1880]] || † [[1937]] || hostinský || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/tesak-ludovit-268]
|-
| || data-sort-value="Textorisová, Izabela" | [[Izabela Textorisová]] || * [[1866]] || † [[1949]] || botanička || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/textorisova-izabela-174]
|-
| || data-sort-value="Thomka, Ferdinand" | [[Ferdinand Thomka]] || * [[1844]] || † [[1906]] || notár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thomka-ferdinand-296]
|-
| || data-sort-value="Thomka, Ľudovít" | [[Ľudovít Thomka]] || * [[1837]] || † [[1910]] || národný a hospodársky pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thomka-ludovit-297]
|-
| || data-sort-value="Thomka, Miloš" | [[Miloš Thomka]] || * [[1873]] || † [[1939]] || národný pracovník, obchodník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thomka-milos-300]
|-
| || data-sort-value="Thurzo, Fedor" | [[Fedor Thurzo]] || * [[1907]] || † [[1986]] || právnik, verejný činiteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thurzo-fedor-551]
|-
| || data-sort-value="Thurzo, Igor" | [[Igor Thurzo]] || * [[1884]] || † [[1926]] || verejný činiteľ, kachliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thurzo-igor-70]
|-
| || data-sort-value="Thurzo, Ivan" | [[Ivan Thurzo]] || * [[1882]] || † [[1964]] || bankový úradník a redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thurzo-ivan-549]
|-
| || data-sort-value="Thurzo, Ján" | [[Ján Thurzo (národný pracovník)|Ján Thurzo]] || * [[1856]] || † [[1889]] || národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thurzo-jan-236]
|-
| || data-sort-value="Thurzo, Július" | [[Július Thurzo]] || * [[1882]] || † [[1950]] || námorný kapitán, spisovateľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thurzo-julius-546]
|-
| || data-sort-value="Thurzo, Samuel" | [[Samuel Thurzo]] || * [[1829]] || † [[1872]] || prachársky majster, národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thurzo-samuel-552]
|-
| || data-sort-value="Thurzo, Samuel" | [[Samuel Thurzo]] || * [[1863]] || † [[1945]] || prachársky majster, národný pracovník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thurzo-samuel-553]
|-
| || data-sort-value="Thurzová, Ľudmila" | [[Ľudmila Thurzová]], rod. Lilgová || * [[1881]] || † [[1971]] || bylinkárka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/thurzova-ludmila-550]
|-
| || data-sort-value="Topercer, Gabriel" | [[Gabriel Topercer]] || * [[1829]] || † [[1888]] || slovenský dobrovoľník roku 1848/49 || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/topercer-gabriel-146]
|-
| || data-sort-value="Trnovská, Mariana" | [[Mariana Trnovská]], rod. Mandelíková || * [[1913]] || † [[1992]] || maliarka, ilustrátorka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/trnovska-mariana-438]
|-
| || data-sort-value="Trnovský, Ivan" | [[Ivan Trnovský]] || * [[1873]] || † [[1949]] || obchodník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/trnovsky-ivan-437]
|-
| || data-sort-value="Trnovský, Ivan" | [[Ivan Trnovský]] || * [[1909]] || † [[2002]] || právnik, odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/trnovsky-ivan-439]
|-
| || data-sort-value="Trylčová, Elena" | [[Elena Trylčová]], rod. Ovčiariková || * [[1922]] || † [[1989]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/trylcova-elena-622]
|-
| || data-sort-value="Turzo, Gedeon" | [[Gedeon Turzo]] || * [[1876]] || † [[1937]] || kníhtlačiar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/turzo-gedeon-512]
|-
| || data-sort-value="Turzo, Ivan" | [[Ivan Turzo]] || * [[1914]] || † [[1994]] || divadelník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/turzo-ivan-514]
|-
| || data-sort-value="Turzová, Anna" | [[Anna Turzová]], rod. Augustíniová || * [[1879]] || † [[1972]] || ochotnícka herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/turzova-anna-513]
|-
| || data-sort-value="Tvarožek, Eduard" | [[Eduard Vladimír Tvarožek|Eduard Tvarožek]] || * [[1920]] || † [[1999]] || prekladateľ, esperantista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/tvarozek-eduard-378]
|-
| || data-sort-value="Uhliarik, Július" | [[Július Uhliarik]] || * [[1900]] || † [[1975]] || kníhtlačiar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/uhliarik-julius-612]
|-
| || data-sort-value="Uličný, Peter" | [[Peter Uličný]] || * [[1891]] || † [[1978]] || staviteľ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ulicny-peter-245]
|-
| || data-sort-value="Ursíny, Matúš" | [[Matúš Ursíny]] || * [[1882]] || † [[1953]] || filatelista, obchodník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/ursiny-matus-614]
|-
| || data-sort-value="Valašťan, Bohuslav" | [[Bohuslav Valašťan]] || * [[1918]] || † [[1975]] || hudobný skladateľ a dirigent || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/valastan-bohuslav-220]
|-
| || data-sort-value="Valašťan, Cyril" | [[Cyril Valašťan]] || * [[1919]] || † [[1985]] || lesný inžinier || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/valastan-cyril-221]
|-
| || data-sort-value="Valašťan-Dolinský, Ján" | [[Ján Valašťan Dolinský|Ján Valašťan-Dolinský]] || * [[1892]] || † [[1965]] || hudobný skladateľ a esperantista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/valastan-dolinsky-jan-219]
|-
| || data-sort-value="Vančo, Bohumil" | [[Bohumil Vančo]] || * [[1907]] || † [[1990]] || psychológ, fotograf, vynálezca a filmový pracovník || align="center" | <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ocenenia z úcty a vďaky najlepším | periodikum = Madunické ozveny | odkaz na periodikum = | url = https://www.madunice.sk/download_file_f.php?id=393731#page=12 | issn = | vydavateľ = Obec Madunice | miesto = | dátum = | rok = 2013 | mesiac = júl | deň = | ročník = XXII | číslo = 3 | strany = 12 | dátum prístupu = 2024-01-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = File:Vanco hrob.jpg | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wikimedia Commons | url = https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Vanco_hrob.jpg | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> || align="center" |
|-
| || data-sort-value="Vančo, Miloš" | [[Miloš Vančo]] || * [[1884]] || † [[1970]] || politik a právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vanco-milos-446]
|-
| || data-sort-value="Vančová, Elza" | [[Elza Vančová]], rod. Stodolová || * [[1891]] || † [[1947]] || organizátorka ženského hnutia || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vancova-elza-447]
|-
| || data-sort-value="Vandlík, Andrej" | [[Andrej Vandlík]] || * [[1925]] || † [[1985]] || herec a účastník odboja || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vandlik-andrej-381]
|-
| || data-sort-value="Vanovič, Ján" | [[Ján Vanovič (advokát)|Ján Vanovič]] || * [[1856]] || † [[1942]] || politik, verejný činiteľ, právnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vanovic-jan-302]
|-
| || data-sort-value="Vanovič, Ľudovít" | [[Ľudovít Vanovič]] || * [[1878]] || † [[1949]] || národohospodár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vanovic-ludovit-301]
|-
| || data-sort-value="Vanovičová, Anna" | [[Anna Vanovičová]] || * [[1862]] || † [[1931]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vanovicova-anna-303]
|-
| || data-sort-value="Váross, Belo" | [[Belo Váross]] || * [[1894]] || † [[1962]] || úradník, publicista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vaross-belo-596]
|-
| || data-sort-value="Váross, Marián" | [[Marian Váross|Marián Váross]] || * [[1923]] || † [[1988]] || filozof, teoretik a historik umenia a estetik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vaross-marian-597]
|-
| || data-sort-value="Veselý, Daniel" | [[Daniel Veselý]] || * [[1929]] || † [[2000]] || cirkevný historik, vysokoškolský učiteľ, evanjelický farár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vesely-daniel-578]
|-
| || data-sort-value="Vlček, Jaroslav" | [[Jaroslav Vlček]] || * [[1860]] || † [[1930]] || literárny historik, univerzitný profesor, správca MS || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vlcek-jaroslav-526]
|-
| || data-sort-value="Voda, Gustáv" | [[Gustáv Voda]] || * [[1886]] || † [[1968]] || lekárnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/voda-gustav-324]
|-
| || data-sort-value="Vodová, Bella" | [[Bella Vodová]], rod. Šimková || * [[1895]] || † [[1970]] || kultúrna pracovníčka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vodova-bella-325]
|-
| || data-sort-value="Vongrej, Jozef" | [[Jozef Vongrej]] || * [[1933]] || † [[1988]] || akademický maliar || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vongrej-jozef-636]
|-
| || data-sort-value="Vyhnis, Václav" | [[Václav Vyhnis]] || * [[1849]] || † [[1914]] || typograf || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/vyhnis-vaclav-233]
|-
| || data-sort-value="Zányi, Koloman Ján" | [[Koloman Ján Zányi]] || * [[1867]] || † [[1930]] || advokát || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zanyi-koloman-jan-558]
|-
| || data-sort-value="Zányiová, Viktória" | [[Viktória Zányiová]], rod. Magvašiová || * [[1911]] || † [[1996]] || tenistka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zanyiova-viktoria-559]
|-
| || data-sort-value="Záthurecký, Ivan" | [[Ivan Záthurecký]] || * [[1894]] || † [[1982]] || verejný činiteľ, sporiteľničný úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zathurecky-ivan-138]
|-
| || data-sort-value="Záthurecký, Július" | [[Július Záthurecký]] || * [[1887]] || † [[1955]] || notár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zathurecky-julius-326]
|-
| || data-sort-value="Zaťovič, Anton" | [[Anton Zaťovič]] || * [[1894]] || † [[1970]] || verejný činiteľ, odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zatovic-anton-637]
|-
| || data-sort-value="Záturecká, Viera" | [[Viera Záturecká]], rod. Dulová || * [[1881]] || † [[1952]] || kultúrna pracovníčka a prekladateľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zaturecka-viera-530]
|-
| || data-sort-value="Záturecký, Ján" | [[Ján Záturecký]] || * [[1875]] || † [[1936]] || lekár, publicista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zaturecky-jan-529]
|-
| || data-sort-value="Záturecký, Štefan" | [[Štefan Záturecký]] || * [[1831]] || † [[1894]] || župný úradník || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zaturecky-stefan-140]
|-
| || data-sort-value="Zauner, Alfonz" | [[Alfonz Zauner]] || * [[1903]] || † [[1964]] || jazykovedec, učiteľ, redaktor || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zauner-alfonz-184]
|-
| || data-sort-value="Zgúth, Peter Pavol" | [[Peter Pavol Zgúth]] || * [[1863]] || † [[1952]] || pedagóg, publicista, básnik || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zguth-peter-pavol-249]
|-
| || data-sort-value="Zgúthová, Ľudmila" | [[Ľudmila Zgúthová]], rod. Groeblová || * [[1887]] || † [[1947]] || funkcionárka Živeny, učiteľka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zguthova-ludmila-250]
|-
| || data-sort-value="Zorkócy, Fedor" | [[Fedor Zorkócy]] || * [[1902]] || † [[1997]] || odbojár || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zorkocy-fedor-198]
|-
| || data-sort-value="Zvarík, Emil" | [[Emil Zvarík]] || * [[1925]] || † [[1967]] || lekár-gynekológ || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zvarik-emil-398]
|-
| || data-sort-value="Zvaríková Elena" | [[Elena Zvaríková]], rod. Pappová || * [[1935]] || † [[1974]] || herečka || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zvarikova-elena-399]
|-
| || data-sort-value="Zvonický, Gorazd" | [[Gorazd Zvonický]] || * [[1913]] || † [[1995]] || (vlastným menom Andrej Šándor) básnik, prekladateľ, esejista || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zvonicky-gorazd-139]
|-
| || data-sort-value="Žuffa, Ivan Matej" | [[Ivan Matej Žuffa]] || * [[1924]] || † [[1944]] || odbojár, študent || align="center" | <ref name="nco" /> || align="center" | [https://www.narodnycintorin.com/zuffa-ivan-matej-570]
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Ďuriška | meno = Zdenko | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný cintorín v Martine : pomníky a osobnosti | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2007 | počet strán = 331 | url = | isbn = 978-80-7090-833-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
== Externé odkazy ==
* [https://www.narodnycintorin.com/osobnosti Zoznam pochovaných osobností] na webe Národného cintorína v Martine
[[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine| ]]
[[Kategória:Cintoríny na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenské zoznamy|Ľudia, pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]]
[[Kategória:Martin (mesto na Slovensku)]]
mm64e86zzazhyymvudhuwgyts2t2y33
Štátna vedecká knižnica v Košiciach
0
284811
8207517
7898691
2026-05-03T04:12:27Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207517
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Knižnica
| Názov knižnice = Štátna vedecká knižnica v Košiciach
| Obrázok = Vedecká knižnica.jpg
| Veľkosť obrázka = 265px
| Popis = Hlavná budova knižnice na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]]
<!-- Základné informácie -->
| Typ = [[Vedecká knižnica#Typológia|univerzálna vedecká knižnica]]
| Právna forma = štátna [[rozpočtová organizácia]]
| IČO = 00164674
| DIČ = 2020762524
| Založenie = [[20. február]] [[1947]]
| Zánik =
| Zakladateľ =
| Zriaďovateľ = [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry SR]]
| Sídlo = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]]
| Riaditeľ = PhDr. Darina Kožuchová
| Počet zamestnancov =
<!-- Knižničný fond -->
| Veľkosť fondu = 2 239 890 [[Knižničná jednotka|kn. j.]] <small>(2016)</small><ref name="tasr"/>
| Knihy =
| Periodiká =
| Knihy a zviazané periodiká = 1 202 781 kn. j. <small>(2009)</small><ref name=svkk>{{Citácia Harvard | Titul = Základné informácie | URL = http://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie | Miesto = Košice | Vydavateľ = ŠVK v Košiciach | DátumVydania = 2009-12-10 | DátumPrístupu = 2014-08-18}}</ref>
| Špeciálne dokumenty = 1 210 958 kn. j. <small>(2009)</small><ref name=svkk/>
| Staré tlače = 90 000 kn. j. <small>(2009)</small><ref name=svkk/>
<!-- Štatistika -->
| Počet používateľov =
| Návštevnosť = 398 500 osôb <small>(december 2009)</small><ref name=svkk/>
| Počet výpožičiek = 906 800 kn. j. <small>(december 2009)</small><ref name=svkk/>
<!-- Kontaktné údaje -->
| Adresa = [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavná]] 10, <br> 042 30 [[Košice]]<ref name="sakba">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Slovenská asociácia knižníc| odkaz na autora = | titul = Členské knižnice| url = http://sakba.sk/organy-sak/clenske-kniznice/#boxzilla-648| vydavateľ = sakba.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref>
| Telefón = 055 / 245 41 26
| E-mail = [mailto:sekretariat@svkk.sk sekretariat@svkk.sk]
| Web = https://www.svkk.sk
| Poznámka =
}}
'''Štátna vedecká knižnica v Košiciach''' (skrátene '''ŠVK v Košiciach''' alebo '''ŠVKK'''), je univerzálna [[vedecká knižnica]] a z hľadiska rozsiahlosti [[Knižničný fond|knižničného fondu]] druhá najväčšia knižnica na [[Slovensko|Slovensku]]. Zameriava sa na knižničnú, bibliografickú, výskumnú a vydavateľskú činnosť. V rámci celoslovenskej pôsobnosti sa špecializuje na odbornú literatúru z odboru [[baníctvo]], [[hutníctvo]], aplikovanú [[Geológia|geológiu]] a [[Ekológia|ekológiu]].<ref name=svkk/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| url = https://www.navstevnik.sk/kontakt?institutionId=1000074| vydavateľ = navstevnik.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-30| miesto = | jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Pitoňáková| meno = Ivana| autor = | odkaz na autora = | titul = Budovy, ktoré dýchajú históriou napriek tomu, že zmenili svoj zovňajšok| url = https://kosicednes.sk/historia/budovy-ktore-dychaju-historiou-napriek-tomu-ze-zmenili-svoj-zovnajsok/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-12-30| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>
Jej riaditeľstvo a hlavná budova sídli v [[empír]]ovom [[Pongrácovsko-forgáčovský palác|Pongrácovsko-forgáčovskom paláci]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] v [[Košice|Košiciach]].<ref name=svkk/><ref name="sakba"/>
== História ==
Vznik knižnice je odvodený od založenia ''Knižnice Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach'' v auguste [[1946]]. Z hľadiska budovania knižničných fondov tradície knižnice siahajú až do roku [[1657]]. Knižnica začala ako knižnica prvej košickej univerzity [[Košická univerzita|Alma Universitas Episcopalis Cassoviensis]], neskôr ako knižnica premenovanej na [[Košická kráľovská akadémia|Academia Regia]] v [[18. storočie|18. storočí]] a následne pôsobila ako knižnica ''Právnickej akadémie'', ktorá pôsobila až do roku [[1922]]. V roku [[1954]] začala knižnica preberať historický fond. Fond predstavuje 90 000 zväzkov kníh od [[Inkunábula|inkunábul]] až po knihy zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]], najmä z oblasti [[Teológia|teológie]], [[Právna veda|práva]], [[Medicína|medicíny]], [[Dejiny|histórie]] a [[Prírodná veda|prírodných vied]].<ref name="tasr">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Štátna vedecká knižnica v Košiciach prezentuje svoju 70 ročnú históriu| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/kosice-statna-vedecka-kniznica-pre/264816-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2017-06-12| dátum prístupu = 2021-02-19}}</ref><ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = História knižnice| url = https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205205453/https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovia.sk| odkaz na autora = | titul = Košice kedysi a dnes – Budova Štátnej vedeckej knižnice| url = https://www.cassovia.sk/kedysi/index.php3?zobr=33| vydavateľ = cassovia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Štátna vedecká knižnica prezentuje svoju 70-ročnú históriu| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20556820/statna-vedecka-kniznica-prezentuje-svoju-70-rocnu-historiu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2017-06-12| dátum prístupu = 2021-02-19}}</ref>
V roku [[1947]] získala knižnica právo na povinný výtlačok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 212/1997 Z. z.Zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel| url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| vydavateľ = zakonypreludi.sk| dátum vydania = 2020-07-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203132402/https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] začala knižnica tvoriť zbierky špeciálnych technických dokumentov, medzi ktoré patrili najmä [[Patent (právo vynálezcu)|patenty]], [[Právna norma|normy]] a firemná literatúra.<ref name="tasr"/><ref name="historia"/>
V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bola knižnica poverená koordináciou odberu zahraničných periodík na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]]. Výsledkom koordinácie je každoročne vydávaný ''Zoznam zahraničných periodík'' dochádzajúcich do knižníc východného Slovenska.<ref name="historia"/>
Knižnica začala ako jedna z prvých uplatňovať [[Automatizácia|automatizáciu]] a reprografiu. Strojovú evidenciu používateľov pomocou výpočtovej techniky začala využívať už v roku [[1981]], ako prvá knižnica v bývalom [[Česko-Slovensko|Československu]]. O rok neskôr zaviedla aj strojovú evidenciu výpožiciek.<ref name="historia"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Demková| meno = Kamila| autor = | odkaz na autora = | titul = U. S. Steel Košice - Štátna vedecká knižnica v Košiciach má šesťdesiat rokov| url = https://www.usske.sk/sk/clanok/statna-vedecka-kniznica-v-kosiciach-ma-sestdesiat-rokov| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = 2006-10-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>
== Centrá ==
V roku [[2004]] knižnica v spolupráci s [[Veľvyslanectvo Spojených štátov na Slovensku|Veľvyslanectvom USA na Slovensku]], zriadila informačné a vzdelávacie centrum s názvom ''American Space in Košice''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Veľvyslanectvo USA na Slovensku| odkaz na autora = | titul = InfoUSA Slovakia sa mení na American Spaces Slovakia| url = https://sk.usembassy.gov/sk/infousa-slovakia-sa-meni-na-american-spaces-slovakia/| vydavateľ = sk.usembassy.gov| dátum vydania = 2020-01-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> V roku [[2006]] začalo poskytovať služby ''Britské centrum'', ktoré bolo zriadené ''Britskou radou'' so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Britské centrum otvorili v košickej ŠVK| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://domov.sme.sk/c/2945573/britske-centrum-otvorili-v-kosickej-svk.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2006-10-13| dátum prístupu = 2021-02-19}}</ref> Na základe projektu ''"Vytvorenie siete s informačným prepojením vedeckých, akademických a špeciálnych knižníc vrátane ich modernizácie"'' sa v roku [[2008]] vytvorilo ''Stredisko VTI'', kultúrno-vzdelávacie centrum a školiace centrum zo štrukturálnych fondov [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor = InfoLib| odkaz na autora =| titul = Nové stredisko VTI a Infocentrum pre podnikateľov| url = https://www.infolib.sk/sk/aktuality/nove-stredisko-vti-infocentrum-podnikatelov.html| vydavateľ = infolib.sk| dátum vydania = 2008-10-13| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto =| jazyk =}}</ref><ref name="historia"/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Pongrác-Forgáč Palace (State Scientific Library) in Košice}}
== Externé odkazy ==
{{Portál|Košice|Košický|Literatúra|Literárny}}
* [https://www.svkk.sk Hlavná stránka ŠVK v Košiciach]
* [https://sclib.svkk.sk/sck01/ Hlavný katalóg ŠVK v Košiciach]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
{{Súradnice|48.718526|21.258722|type:landmark|format=dms|display=title}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Vedecké knižnice na Slovensku]]
[[Kategória:Kultúra v Košiciach]]
[[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1972]]
sx2q8k4177uky9jd97zdxqwdo91ye0l
Vranovec štvorlistý
0
285585
8207429
7929283
2026-05-02T21:01:43Z
~2026-26695-07
293674
8207429
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox rastliny|
Názov=vranovec štvorlistý|
Obrázok=Paris quadrifolia 2011 G2.jpg|
Titulok=|
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]]|Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Trieda po slovensky= [[jednoklíčnolistové]]|Trieda po latinsky=Monocotyledonae|
Rad po slovensky= [[ľaliotvaré]]|Rad po latinsky=Liliales|
Čeľaď po slovensky= [[kýchavicovité]]|Čeľaď po latinsky=Melanthiaceae|
Rod po slovensky=vranovec|Rod po latinsky=Paris|
Druh po slovensky=vranovec štvorlistý|Druh po latinsky=P. quadrifolia|
Binomické meno=|
Klasifikátor1=|
Dátum1=|
Synonymá=|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
[[Súbor:Paris quadrifolia fruit - Keila.jpg|náhľad|Plod]]
'''Vranovec štvorlistý''' (''Paris quadrifolia''), ľudovo '''vranie oko''', je jedovatá [[rastlina]] z čeľade [[kýchavicovité|ľaliovité]] (''Melanthiaceae'').
== Opis ==
Vranovec štvorlistý je [[trvalka]] s výškou do 40 cm, ktorá je nápadná štvoricou veľkých [[list (botanika)|listov]] usporiadaných v praslene. Široké listy majú elipsovitý tvar so zahroteným koncom. Ich žilnatina je sieťovitá a nemajú listovú stopku. Zriedkavo môže byť počet listov päť alebo šesť. Okrem tejto jedinej štvorice listov je [[stonka]] holá a nerozkonárená.
Na vrchole stopky dva až päť cm nad listami vyrastá [[kvet]] s dĺžkou 2 až 4 cm. Na rozdiel od ostatných druhov čeľade ľaliovité, ktoré majú trojpočetné kvety, vranie oko ich má štvorpočetné. Táto osobitosť podobne ako sieťovitá žilnatina spôsobili, že táto rastlina sa niekedy neradí do čeľade ľaliovité, ale do samostatnej čeľade [[triliovité]] (''Trilliaceae''). Kvet má zvyčajne 4 vonkajšie okvetné lístky zelenej farby a 4 vnútorné okvetné lístky, ktoré sú žltkasté.
[[plod (rastlina)|Plod]] je jediná modročierna bobuľa s priemerom okolo 1 cm. Občas dochádza k jej zámene s plodom [[čučoriedka|čučoriedky]], čo je pôvod väčšiny otráv touto rastlinou. Bobuľa obsahuje niekoľko [[Semeno (rastlina)|semien]].
[[Súbor:Eenbes vijftallig Paris quadrifolia five leaves.jpg|left|thumb|Vzácna forma s piatimi listami]]
== Výskyt ==
Rastie v [[les]]och predovšetkým na vlhkejších [[pôda]]ch bohatých na [[humus]]. Vyskytuje sa v celej [[Európa|Európe]] okrem jej najsevernejších častí, v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a na [[Sibír]]i. Obvykle rastie jednotlivo, len málokedy tvorí súvislejšie porasty.
== Otrava ==
Celá rastlina je jedovatá, spôsobuje podráždenie [[žalúdok|žalúdka]] a [[črevo|čriev]]. [[otrava|Otravy]] ňou však zvyčajne nekončia smrťou, pretože účinné látky – [[saponín]]y sa ťažko vstrebávajú. Rastlinu odmietajú konzumovať aj zvieratá pre jej nepríjemný zápach a chuť. V minulosti sa vranovec využíval v ľudovom liečiteľstve.
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Kýchavicovité]]
[[Kategória:Jedovaté rastliny]]
[[Kategória:Flóra na Slovensku]]
[[Kategória:Lesné byliny]]
hdism4jd2s8s5qfwkprajbu16aylp3a
8207521
8207429
2026-05-03T04:19:53Z
Scholastikos
174170
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26695-07|~2026-26695-07]] ([[User_talk:~2026-26695-07|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot
7929283
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox rastliny|
Názov=vranovec štvorlistý|
Obrázok=Paris quadrifolia 2011 G2.jpg|
Titulok=|
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]]|Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Trieda po slovensky= [[jednoklíčnolistové]]|Trieda po latinsky=Monocotyledonae|
Rad po slovensky= [[ľaliotvaré]]|Rad po latinsky=Liliales|
Čeľaď po slovensky= [[kýchavicovité]]|Čeľaď po latinsky=Melanthiaceae|
Rod po slovensky=vranovec|Rod po latinsky=Paris|
Druh po slovensky=vranovec štvorlistý|Druh po latinsky=P. quadrifolia|
Binomické meno=|
Klasifikátor1=|
Dátum1=|
Synonymá=|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
[[Súbor:Paris quadrifolia fruit - Keila.jpg|náhľad|Plod]]
'''Vranovec štvorlistý''' (''Paris quadrifolia''), ľudovo '''vranie oko''', je jedovatá [[rastlina]] z čeľade [[kýchavicovité]] (''Melanthiaceae'').
== Opis ==
Vranovec štvorlistý je [[trvalka]] s výškou do 40 cm, ktorá je nápadná štvoricou veľkých [[list (botanika)|listov]] usporiadaných v praslene. Široké listy majú elipsovitý tvar so zahroteným koncom. Ich žilnatina je sieťovitá a nemajú listovú stopku. Zriedkavo môže byť počet listov päť alebo šesť. Okrem tejto jedinej štvorice listov je [[stonka]] holá a nerozkonárená.
Na vrchole stopky dva až päť cm nad listami vyrastá [[kvet]] s dĺžkou 2 až 4 cm. Na rozdiel od ostatných druhov čeľade ľaliovité, ktoré majú trojpočetné kvety, vranie oko ich má štvorpočetné. Táto osobitosť podobne ako sieťovitá žilnatina spôsobili, že táto rastlina sa niekedy neradí do čeľade ľaliovité, ale do samostatnej čeľade [[triliovité]] (''Trilliaceae''). Kvet má zvyčajne 4 vonkajšie okvetné lístky zelenej farby a 4 vnútorné okvetné lístky, ktoré sú žltkasté.
[[plod (rastlina)|Plod]] je jediná modročierna bobuľa s priemerom okolo 1 cm. Občas dochádza k jej zámene s plodom [[čučoriedka|čučoriedky]], čo je pôvod väčšiny otráv touto rastlinou. Bobuľa obsahuje niekoľko [[Semeno (rastlina)|semien]].
[[Súbor:Eenbes vijftallig Paris quadrifolia five leaves.jpg|left|thumb|Vzácna forma s piatimi listami]]
== Výskyt ==
Rastie v [[les]]och predovšetkým na vlhkejších [[pôda]]ch bohatých na [[humus]]. Vyskytuje sa v celej [[Európa|Európe]] okrem jej najsevernejších častí, v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a na [[Sibír]]i. Obvykle rastie jednotlivo, len málokedy tvorí súvislejšie porasty.
== Otrava ==
Celá rastlina je jedovatá, spôsobuje podráždenie [[žalúdok|žalúdka]] a [[črevo|čriev]]. [[otrava|Otravy]] ňou však zvyčajne nekončia smrťou, pretože účinné látky – [[saponín]]y sa ťažko vstrebávajú. Rastlinu odmietajú konzumovať aj zvieratá pre jej nepríjemný zápach a chuť. V minulosti sa vranovec využíval v ľudovom liečiteľstve.
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Kýchavicovité]]
[[Kategória:Jedovaté rastliny]]
[[Kategória:Flóra na Slovensku]]
[[Kategória:Lesné byliny]]
nwfhy1dug66fxa2zwfojhcwty6sss4p
TV Doma
0
286242
8207373
8206514
2026-05-02T19:47:36Z
~2026-26600-90
293660
/* Legendárne Latinskoamerické telenovely */
8207373
wikitext
text/x-wiki
{{Na revíziu}}
{{Infobox Televízna stanica
| názov = Markíza Doma
| logo = Markíza Doma (2022).svg
| popis = Logo TV Doma od [[10. august]]a [[2022]]
| krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| oblasť vysielania =Slovensko
| vysielací jazyk = [[slovenčina]]
| typ = súkromná
| riaditeľ = [[Peter Gažík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref>
| premiéra = [[31. august]] [[2009]], [[9:00]]
| derniéra =
| program = programy pre mladých aktívnych ľudí
| motto =
| slogan = ''Doma ťa čaká pohoda.<br>Doma ťa čaká láska.''
| formát obrazu = 16:9, 4:3
| príjem = DVB-T, DVB-S, kábloví a IPTV operátori
| čistý príjem =
| kľúčoví ľudia =
| bývalý názov =
| člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]])
| sesterské stanice = [[TV Markíza|Markíza]]<br>[[Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]]<br>[[Markíza Klasik]]<br>[[Markíza International]]
| webstránka = [http://www.markiza.sk/doma www.markiza.sk/doma]
| poznámky =
}}
[[Súbor:Faxx.logo 7 jpg.jpg|náhľad|Sídlo TV Doma v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] v [[Bratislava|Bratislave]]]]
'''Doma''' je druhý televízny okruh skupiny [[TV Markíza|Markíza]] programovo zameraný na cieľovú skupinu mladých aktívnych ľudí vo veku 12 – 54 rokov. Doma vysiela [[deň|24 hodín]] denne. V súčasnosti (2025) ju môže prostredníctvom satelitu a IPTV sietí sledovať viac ako 50% z 5,4 miliónového obyvateľstva krajiny. V [[DVB-T]] vysielaní bola Doma súčasťou [[2. multiplex|2. (komerčného) multiplexu]], po niekoľkomesačnej odmlke sa [[19. jún]]a [[2017]] jej vysielanie objavilo vo [[4. multiplex]]e<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku|periodikum=Zive.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-20|dátum prístupu=2017-05-20}}</ref>. V roku [[2014]] bola Doma 4. až 5. najsledovanejšou televíziou na Slovensku so sledovanosťou 4 – 6 %.
== Legendárne Latinskoamerické telenovely ==
* {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 5. júna 2017 – 6. október 2017)
* {{MEX}} [[Čaro lásky]] (''Sortilegio'', vysielané: 12. apríl 2010 – 16. august 2010, 10. júl 2013 – 13. november 2013)
* {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 1. február 2011 – 22. júl 2011, 30. júl 2012 – 14. december 2012)
* {{ARG}} [[Divoký anjel]] (''Muñeca brava'', vysielané: 18. júl 2022 – 27. január 2023, 2. máj 2025 - 6. november 2025)
* {{COL}}{{USA}} [[Doňa Barbara]] (''Doña Bárbara'', vysielané: 22. október 2010 – 15. júl 2011, 7. január 2014 – 6. august 2014)
* {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 4. december 2017 – 22. marec 2018, 29. jún 2020 – 23. október 2020, 2. február 2026 - 12. máj 2026)
* {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 3. december 2009 – 2. apríl 2010, 13. február 2012 – 14. december 2012, 7. január 2014 – 20. jún 2014, 1. august 2016 – 20. január 2017, 19. marec 2018 – 31. august 2018, plánované)
* {{MEX}} [[Križovatky lásky]] (''Mi amor sin tiempo'', vysielané: 13. máj 2026 - )
* {{USA}}{{COL}}{{ESP}} [[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]] (''La reina del sur'', vysielané: 6. júl 2015 – 27. august 2015)
* {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 7. jún 2010 – 21. október 2010, 4. jún 2012 – 18. apríl 2013)
* {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 31. august 2009 – 12. február 2010, 2. apríl 2012 – 14. september 2012)
* {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 16. september 2010 – 31. január 2011, 12. marec 2014 – 1. september 2014)
* {{COL}}{{USA}} [[Mladí, krásni, skazení]] (''Niños ricos, pobres padres'', vysielané: 30. apríl 2012 – 2. november 2012, 28. júl 2014 – 12. november 2014)
* {{MEX}} [[More lásky]] (''Mar de amor'', vysielané: 10. august 2015 – 18. december 2015, 2. máj 2016 – 23. august 2016)
* {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 15. február 2010 – 13. august 2010)
* {{MEX}} [[Nespútaný anjel]] (''Cuidado con el ángel'', vysielané: 17. august 2010 – 28. júl 2011, 14. november 2013 – 14. máj 2014)
* {{MEX}} [[Nezlomná Valentína]] (''Soy tu dueña'', vysielané: 4. január 2016 – 1. apríl 2016, 24. august 2016 – 30. november 2016)
* {{USA}} [[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]] (''¿Dónde está Elisa?'', vysielané: 15. máj 2014 – 5. september 2014, 18. máj 2015 – 24. júl 2015)
* {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 31. august 2009 – 1. január 2010)
* {{USA}} [[Pravá tvár vášne]] (''El rostro de Analía'', vysielané: 4. január 2010 – 18. november 2010)
* {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 14. jún 2010 – 2. máj 2011, 10. október 2023 – 26. marec 2024, 5. január 2026 - jún 2026)
* {{MEX}} [[Rebeli (seriál)|Rebeli]] (''Rebelde'', vysielané: 31. august 2009 – 14. február 2011, 23. august 2011 – 21. jún 2012 ''(1. séria)'', 31. máj 2013 – 17. január 2014 ''(2. a 3. séria))''
* {{MEX}} [[Rebeli na strednej]] (''Camaleones'', vysielané: 15. február 2011 – 22. august 2011, 20. január 2014 – 25. júl 2014)
* {{MEX}} [[Rodinná kliatba]] (''Mi pecado'', vysielané: 8. september 2011 – 16. február 2012, 2. marec 2015 – 15. máj 2015)
* {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 15. august 2023 – 9. október 2023, - 7. november 2025 - 16. január 2026)
* {{MEX}} [[Sila osudu]] (''La fuerza del destino'', vysielané: 1. jún 2015 – 7. august 2015, 18. február 2016 – 29. apríl 2016)
* {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 31. august 2009 – 2. december 2009, 25. júl 2011 – 9. február 2012, 12. január 2013 – 18. júl 2013, 8. september 2014 – 30. január 2015, 23. január 2017 – 2. jún 2017, 30. január 2023 – 16. jún 2023, 10. september 2024 – 31. január 2025)
* {{COL}} [[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 19. jún 2023 – 14. august 2023, 3. február 2025 – 31. marec 2025)
* {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 5. apríl 2010 – 4. jún 2010)
* {{MEX}} [[Teresa (telenovela)|Teresa]] (''Teresa'', vysielané: 22. apríl 2013 – 30. september 2013, 27. júl 2015 – 9. november 2015)
* {{MEX}} [[Tri sestry (telenovela)|Tri sestry]] (''Tres veces Ana'', vysielané: 11. september 2017 – 8. december 2017, 11. január 2021 – 9. apríl 2021)
* {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 1. marec 2010 – 15. september 2010, 14. august 2013 – 11. marec 2014, 2. apríl 2024 – 9. júl 2024, ?? jún 2026 -)
* {{USA}} [[V náručí diabla]] (''Más sabe el diablo'', vysielané: 22. november 2010 – 7. september 2011, 2. marec 2015 – 25. november 2015)
* {{USA}}{{COL}} [[Viktória (telenovela)|Viktória]] (''Victoria'', vysielané: 31. august 2009 – 25. máj 2010, 5. november 2012 – 30. máj 2013)
* {{MEX}} [[Víťazstvo lásky]] (''Triunfo del amor'', vysielané: 2. február 2015 – 29. máj 2015, 4. apríl 2016 – 29. júl 2016)
* {{COL}}{{USA}} [[Vojna Monteovcov]] (''Los herederos del Monte'', vysielané: 30. september 2013 – 3. január 2014, 10. november 2015 – 17. február 2016)
* {{COL}}{{USA}} [[Vôňa vášne]] (''Café con aroma de mujer'', vysielané: 10. júl 2024 – 9. september 2024, plánované 2026)
* {{MEX}} [[Zakázaná vášeň]] (''Amor en custodia'', vysielané: 28. január 2013 – 13. august 2013, 4. marec 2014 – 13. september 2014)
== Legendárne Turecké Telenovely a Ďalšie ==
{| class="wikitable sortable" ="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed"
|+
!Názov seriálu
!Premiéra
!2. vysielanie
!3. vysielanie
!4. vysielanie
!5. vysielanie
|-
|{{ROU}} [[Regina: Kráľovná cigánskych sŕdc]] (''Regina'')
|31. august 2009 – 9. apríl 2010
|6. január 2014 – 15. august 2014
|
|
|
|-
|{{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de Tigan'')
|18. júl 2011 – 1. jún 2012
|plánované
|
|
|
|-
|{{HRV}} [[Larina voľba]] (''Larin izbor'')
|28. máj 2012 – 21. júl 2013
|17. august 2015 – 23. december 2015
|3. jún 2019 – 23. august 2019 ''(1. séria)''
|
|
|-
|{{IND}} [[Indická nevesta]] (''Saraswatichandra'')
|8. február 2016 – 22. december 2016
|16. júl 2018 – 15. február 2019
|
|
|
|-
|{{IND}} [[Sandhya – svetlo môjho života]] (''Diya Aur Baati Hum'')
|2. január 2017 – 15. september 2017 ''(1. – 6. séria)''
|27. apríl 2020 – 23. december 2020 ''(1. – 6. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir Gece'')
|12. marec 2011 – 3. december 2011
|7. január 2013 – 30. august 2013
|18. august 2014 – 19. december 2014
|11. január 2016 – 8. september 2016
|29. máj 2026 - ?? október 2026
|-
|{{TUR}} [[Slzy Bosporu]] (''Elveda Derken'')
|12. apríl 2011 – 17. august 2011
|22. júl 2013 – 21. december 2013
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[V objatí hodvábu]] (''Gümüş'')
|2. august 2011 – 5. apríl 2012
|2. september 2013 – 24. jún 2014
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sultán (seriál)|Sultán]] (''Muhteşem Yüzyıl'')
|2. január 2012 – 14. september 2012 ''(1. a 2. séria)''
11. marec 2013 – 14. november 2013 ''(3. séria)''
|10. január 2015 – 16. júl 2016 ''(1. – 3. séria)''
|30. máj 2026 -
|
|
|-
|{{TUR}} [[Ezel]] (''Ezel'')
|10. apríl 2012 – 3. december 2012
|7. apríl 2014 – 6. august 2014
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska a trest (seriál)|Láska a trest]] (''Aşk ve Ceza'')
|21. január 2013 – 30. máj 2013
|7. august 2014 – 31. október 2014
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Perla Orientu]] (''Asi'')
|3. jún 2013 – 6. február 2014
|15. september 2014 – 27. február 2015
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sila (seriál)|Sila]] (''Sıla'')
|5. august 2013 – 27. marec 2014
|4. január 2016 – 27. júl 2016
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Fatmagül]] (''Fatmagül'ün Suçu Ne?'')
|31. marec 2014 – 14. august 2014
|22. máj 2017 – 21. december 2017
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Feriha]] (''Adını Feriha Koydum''; ''Emir'in Yolu'')
|18. august 2014 – 29. január 2015
|2. január 2018 – 12. júl 2018
|1. jún 2026
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zakázaná láska]] (''Aşk-ı Memnu'')
|2. február 2015 – 24. jún 2015
|12. september 2016 – 8. máj 2017
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Dila]] (''Dila Hanım'')
|3. august 2015 – 26. november 2015
|16. júl 2018 – 31. január 2019
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska na druhý pokus]] (''Aşk Yeniden'')
|11. január 2016 – 18. február 2016 ''(1. séria)''
10. júl 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)''
|5. jún 2017 – 6. júl 2017 ''(1. séria) ''
|1. január 2019 – 20. jún 2019 ''(1. a 2. séria)''
|
|
|-
|{{TUR}} [[Kúsok zo mňa]] (''Kaderimin Yazıldığı Gün'')
|22. február 2016 – 29. jún 2016
|10. február 2020 – 18. jún 2020
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Vymenené životy]] (''Paramparça'')
|1. august 2016 – 22. máj 2017
|20. máj 2019 – 6. február 2020
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nekonečná láska]] (''Kara Sevda'')
|3. apríl 2017 – 13. júl 2017 ''(1. séria)''
21. august 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)''
|4. február 2019 – 16. august 2019 ''(1. a 2. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Matky a dcéry]] (''Anne'')
|2. január 2018 – 15. marec 2018
|22. jún 2020 – 3. september 2020
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nikdy ťa neopustím]] (''Asla Vazgeçmem'')
|19. marec 2018 – 8. august 2018
|7. september 2020 – 17. február 2021
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Neželaná nevesta]] (''İstanbullu Gelin'')
|13. august 2018 – 7. február 2019 ''(1. a 2. séria)''
1. júl 2019 – 19. december 2019 ''(3. séria)''
|7. jún 2021 – 3. marec 2022 ''(1. – 3. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sladká pomsta]] (''Tatlı İntikam'')
|3. september 2018 – 26. október 2018
|29. marec 2021 – 3. jún 2021
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Šťastie mojich detí]] (''Babam ve Ailesi'')
|11. február 2019 – 14. marec 2019
|22. február 2021 – 25. marec 2021
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sila ženy]] (''Kadın'')
|18. marec 2019 – 5. november 2019 ''(1. a 2. séria)''
|7. marec 2022 – 29. júl 2022 ''(1. a 2. séria)''
|1. jún 2026 -
|
|
|-
|{{TUR}} [[Moja malá princezná]] (''Kızım'')
|7. január 2020 – 26. marec 2020
|1. august 2022 – 4. október 2022
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Cennet]] (''Cennet'in Gözyaşları'')
|30. marec 2020 – 12. október 2020
|5. október 2022 – 23. december 2022
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Statočný a krásna]] (''Cesur ve Güzel'')
|31. august 2020 – 7. december 2020
|2. január 2023 – 13. marec 2023
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Spútaný motýľ]] (''Hercai'')
|4. január 2021 – 16. august 2021
|14. marec 2023 – 8. september 2023
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Meryem]] (''Meryem'')
|7. jún 2021 – 12. november 2021
|11. september 2023 – 14. november 2023
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Dve tváre Istanbulu]] (''Zalim Istanbul'')
|17. august 2021 – 13. december 2021
|15. november 2023 – 23. február 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska na prenájom]] (''Sen Çal Kapımı'')
|3. január 2022 – 23. jún 2022
|6. január 2025 - 1. máj 2025
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[S hlavou v oblakoch]] (''Erkenci Kuş'')
|18. apríl 2022 – 23. august 2022
|26. február 2024 – 19. jún 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zachránené životy]] (''Sen Anlat Karadeniz'')
|27. jún 2022 – 23. február 2023
|5 január 2026 - 29. máj 2026
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska, rozum, pomsta]] (''Aşk Mantık İntikam'')
|24. august 2022 – 7. november 2022
|20. jún 2024 – 3. september 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Veľvyslancova dcéra]] (''Sefirin Kızı'')
|27. február 2023 – 1. júl 2023
|4. september 2024 – 20. december 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Krajšia ako ty]] (''Senden Daha Güzel'')
|3. júl 2023 – 31. júl 2023
|1. apríl - 2025 - 1. máj 2025
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[V hre je láska]] (''Kiralık Aşk'')
|1. august 2023 – 19. december 2023
|2. máj 2025 - 19. september 2025
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nauč ma milovať]]
(''Ya çok Seversen'')
|1. január 2024 - 26. január 2025
|19. január 2026 - 13. február 2026
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nedodržaný sľub]] (''Evlilik Hakkında Her Şey'')
|29. január 2024 – 12. apríl 2024
|16. február 2026 - 29. apríl 2026
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Keď kvitne láska]] (''Kiraz Mevsimi'')
|15. apríl 2024 – 2. august 2024
|30. apríl 2026 -
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Dcéry pani Fazilet]] (''Fazilet Hanım ve Kızları'')
|5. august 2024 – 3. december 2024
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Príbeh našej rodiny]]
(''Bizim Hikaye'')
|6. január 2025 - 28. máj 2025
|plánované
|
|
|-
|{{TUR}} [[Materinská láska]] (''Canim Annem'')
|29. máj 2025 - 26. august 2025 ''(1. Séria)''
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zradená]]
(''Sadakatsiz'')
|26. august 2025 - 8 december 2025
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Neskrotné srdce]]
''(Yabani'')
|22. september 2025 - 2. február 2026
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Leyla]]
''(Leyla: Hayat Aşk Adalet'')
|5. január 2026 - 1. apríl 2026
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nebezpečná známosť]] (''Iyilik'')
|7. apríl 2026 - 27. máj 2026
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Ďaleko mesto]]
(''Uzak Sehir'')
|Plánované
|
|
|
|
|}
== Európske a ázijské seriály ==
* {{DEU}} [[Júlia: Cesty za šťastím]] (''Julia: Wege zum Glück'')
* {{ROU}} [[Aniela: Príbeh zakázanej lásky]] (''Aniela'')
* {{RUS}} [[Úbohá Nasťa]] (''Бедная Настя'')
* {{RUS}} [[Máša]] (''Дopoƨaя Maшa Бepeзuнa'')
* {{ITA}}{{ESP}} [[Dáma v závoji]] (''La Dama Velata'')
* {{ESP}} [[Velvet]] (''Velvet'')
* {{ESP}} [[Zakázaná láska (španielsky seriál)|Zakázaná láska]] (''Lo que escondían sus ojos'')
== Slovenské seriály ==
* {{SVK}} [[Búrlivé víno]]
* {{SVK}} [[Druhý dych]]
* {{SVK}} [[Horúca krv]]
* {{SVK}} [[Chlapi neplačú]]
* {{SVK}} [[Kukučka (seriál)|Kukučka]]
* {{SVK}} [[Ordinácia v ružovej záhrade]]
* {{SVK}} [[Oteckovia]]
* {{SVK}} [[Priateľky]]
* {{SVK}} [[Červené pásky]]
== Americké seriály a sitcomy ==
* {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'')
* {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'')
* {{USA}} [[Frasier]] (''Frasier'')
* {{USA}} [[Dobrý doktor]] (''The Good Doctor'')
* {{USA}} [[Chicago Med]] (''Chicago Med'')
* {{USA}} [[Chicago Fire]] (''Chicago Fire'')
* {{USA}} [[New Amsterdam]] (''New Amsterdam'')
* {{USA}} [[Bull: Sudný špecialista]] (''Bull'')
* {{USA}} [[Pán a jeho plán]] (''Man with a Plan'')
* {{USA}} [[Znovu 20]] (''Younger'')
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Slovenské televízne stanice}}
[[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Doma]]
[[Kategória:TV Markíza|Doma]]
[[Kategória:Vzniklo v 2009]]
ry4kbfyx32hbnhsyulxw5deak1gc52z
8207379
8207373
2026-05-02T19:53:45Z
Gitanes232
142243
oprava veľkýh písmen a odstránenie výrazu legendárne pri zozname tých "skvostov filmovej tvorby"
8207379
wikitext
text/x-wiki
{{Na revíziu}}
{{Infobox Televízna stanica
| názov = Markíza Doma
| logo = Markíza Doma (2022).svg
| popis = Logo TV Doma od [[10. august]]a [[2022]]
| krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| oblasť vysielania =Slovensko
| vysielací jazyk = [[slovenčina]]
| typ = súkromná
| riaditeľ = [[Peter Gažík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref>
| premiéra = [[31. august]] [[2009]], [[9:00]]
| derniéra =
| program = programy pre mladých aktívnych ľudí
| motto =
| slogan = ''Doma ťa čaká pohoda.<br>Doma ťa čaká láska.''
| formát obrazu = 16:9, 4:3
| príjem = DVB-T, DVB-S, kábloví a IPTV operátori
| čistý príjem =
| kľúčoví ľudia =
| bývalý názov =
| člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]])
| sesterské stanice = [[TV Markíza|Markíza]]<br>[[Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]]<br>[[Markíza Klasik]]<br>[[Markíza International]]
| webstránka = [http://www.markiza.sk/doma www.markiza.sk/doma]
| poznámky =
}}
[[Súbor:Faxx.logo 7 jpg.jpg|náhľad|Sídlo TV Doma v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] v [[Bratislava|Bratislave]]]]
'''Doma''' je druhý televízny okruh skupiny [[TV Markíza|Markíza]] programovo zameraný na cieľovú skupinu mladých aktívnych ľudí vo veku 12 – 54 rokov. Doma vysiela [[deň|24 hodín]] denne. V súčasnosti (2025) ju môže prostredníctvom satelitu a IPTV sietí sledovať viac ako 50% z 5,4 miliónového obyvateľstva krajiny. V [[DVB-T]] vysielaní bola Doma súčasťou [[2. multiplex|2. (komerčného) multiplexu]], po niekoľkomesačnej odmlke sa [[19. jún]]a [[2017]] jej vysielanie objavilo vo [[4. multiplex]]e<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku|periodikum=Zive.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-20|dátum prístupu=2017-05-20}}</ref>. V roku [[2014]] bola Doma 4. až 5. najsledovanejšou televíziou na Slovensku so sledovanosťou 4 – 6 %.
== Latinskoamerické telenovely ==
* {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 5. júna 2017 – 6. október 2017)
* {{MEX}} [[Čaro lásky]] (''Sortilegio'', vysielané: 12. apríl 2010 – 16. august 2010, 10. júl 2013 – 13. november 2013)
* {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 1. február 2011 – 22. júl 2011, 30. júl 2012 – 14. december 2012)
* {{ARG}} [[Divoký anjel]] (''Muñeca brava'', vysielané: 18. júl 2022 – 27. január 2023, 2. máj 2025 - 6. november 2025)
* {{COL}}{{USA}} [[Doňa Barbara]] (''Doña Bárbara'', vysielané: 22. október 2010 – 15. júl 2011, 7. január 2014 – 6. august 2014)
* {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 4. december 2017 – 22. marec 2018, 29. jún 2020 – 23. október 2020, 2. február 2026 - 12. máj 2026)
* {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 3. december 2009 – 2. apríl 2010, 13. február 2012 – 14. december 2012, 7. január 2014 – 20. jún 2014, 1. august 2016 – 20. január 2017, 19. marec 2018 – 31. august 2018, plánované)
* {{MEX}} [[Križovatky lásky]] (''Mi amor sin tiempo'', vysielané: 13. máj 2026 - )
* {{USA}}{{COL}}{{ESP}} [[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]] (''La reina del sur'', vysielané: 6. júl 2015 – 27. august 2015)
* {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 7. jún 2010 – 21. október 2010, 4. jún 2012 – 18. apríl 2013)
* {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 31. august 2009 – 12. február 2010, 2. apríl 2012 – 14. september 2012)
* {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 16. september 2010 – 31. január 2011, 12. marec 2014 – 1. september 2014)
* {{COL}}{{USA}} [[Mladí, krásni, skazení]] (''Niños ricos, pobres padres'', vysielané: 30. apríl 2012 – 2. november 2012, 28. júl 2014 – 12. november 2014)
* {{MEX}} [[More lásky]] (''Mar de amor'', vysielané: 10. august 2015 – 18. december 2015, 2. máj 2016 – 23. august 2016)
* {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 15. február 2010 – 13. august 2010)
* {{MEX}} [[Nespútaný anjel]] (''Cuidado con el ángel'', vysielané: 17. august 2010 – 28. júl 2011, 14. november 2013 – 14. máj 2014)
* {{MEX}} [[Nezlomná Valentína]] (''Soy tu dueña'', vysielané: 4. január 2016 – 1. apríl 2016, 24. august 2016 – 30. november 2016)
* {{USA}} [[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]] (''¿Dónde está Elisa?'', vysielané: 15. máj 2014 – 5. september 2014, 18. máj 2015 – 24. júl 2015)
* {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 31. august 2009 – 1. január 2010)
* {{USA}} [[Pravá tvár vášne]] (''El rostro de Analía'', vysielané: 4. január 2010 – 18. november 2010)
* {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 14. jún 2010 – 2. máj 2011, 10. október 2023 – 26. marec 2024, 5. január 2026 - jún 2026)
* {{MEX}} [[Rebeli (seriál)|Rebeli]] (''Rebelde'', vysielané: 31. august 2009 – 14. február 2011, 23. august 2011 – 21. jún 2012 ''(1. séria)'', 31. máj 2013 – 17. január 2014 ''(2. a 3. séria))''
* {{MEX}} [[Rebeli na strednej]] (''Camaleones'', vysielané: 15. február 2011 – 22. august 2011, 20. január 2014 – 25. júl 2014)
* {{MEX}} [[Rodinná kliatba]] (''Mi pecado'', vysielané: 8. september 2011 – 16. február 2012, 2. marec 2015 – 15. máj 2015)
* {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 15. august 2023 – 9. október 2023, - 7. november 2025 - 16. január 2026)
* {{MEX}} [[Sila osudu]] (''La fuerza del destino'', vysielané: 1. jún 2015 – 7. august 2015, 18. február 2016 – 29. apríl 2016)
* {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 31. august 2009 – 2. december 2009, 25. júl 2011 – 9. február 2012, 12. január 2013 – 18. júl 2013, 8. september 2014 – 30. január 2015, 23. január 2017 – 2. jún 2017, 30. január 2023 – 16. jún 2023, 10. september 2024 – 31. január 2025)
* {{COL}} [[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 19. jún 2023 – 14. august 2023, 3. február 2025 – 31. marec 2025)
* {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 5. apríl 2010 – 4. jún 2010)
* {{MEX}} [[Teresa (telenovela)|Teresa]] (''Teresa'', vysielané: 22. apríl 2013 – 30. september 2013, 27. júl 2015 – 9. november 2015)
* {{MEX}} [[Tri sestry (telenovela)|Tri sestry]] (''Tres veces Ana'', vysielané: 11. september 2017 – 8. december 2017, 11. január 2021 – 9. apríl 2021)
* {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 1. marec 2010 – 15. september 2010, 14. august 2013 – 11. marec 2014, 2. apríl 2024 – 9. júl 2024, ?? jún 2026 -)
* {{USA}} [[V náručí diabla]] (''Más sabe el diablo'', vysielané: 22. november 2010 – 7. september 2011, 2. marec 2015 – 25. november 2015)
* {{USA}}{{COL}} [[Viktória (telenovela)|Viktória]] (''Victoria'', vysielané: 31. august 2009 – 25. máj 2010, 5. november 2012 – 30. máj 2013)
* {{MEX}} [[Víťazstvo lásky]] (''Triunfo del amor'', vysielané: 2. február 2015 – 29. máj 2015, 4. apríl 2016 – 29. júl 2016)
* {{COL}}{{USA}} [[Vojna Monteovcov]] (''Los herederos del Monte'', vysielané: 30. september 2013 – 3. január 2014, 10. november 2015 – 17. február 2016)
* {{COL}}{{USA}} [[Vôňa vášne]] (''Café con aroma de mujer'', vysielané: 10. júl 2024 – 9. september 2024, plánované 2026)
* {{MEX}} [[Zakázaná vášeň]] (''Amor en custodia'', vysielané: 28. január 2013 – 13. august 2013, 4. marec 2014 – 13. september 2014)
== Turecké telenovely a ďalšie ==
{| class="wikitable sortable" ="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed"
|+
!Názov seriálu
!Premiéra
!2. vysielanie
!3. vysielanie
!4. vysielanie
!5. vysielanie
|-
|{{ROU}} [[Regina: Kráľovná cigánskych sŕdc]] (''Regina'')
|31. august 2009 – 9. apríl 2010
|6. január 2014 – 15. august 2014
|
|
|
|-
|{{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de Tigan'')
|18. júl 2011 – 1. jún 2012
|plánované
|
|
|
|-
|{{HRV}} [[Larina voľba]] (''Larin izbor'')
|28. máj 2012 – 21. júl 2013
|17. august 2015 – 23. december 2015
|3. jún 2019 – 23. august 2019 ''(1. séria)''
|
|
|-
|{{IND}} [[Indická nevesta]] (''Saraswatichandra'')
|8. február 2016 – 22. december 2016
|16. júl 2018 – 15. február 2019
|
|
|
|-
|{{IND}} [[Sandhya – svetlo môjho života]] (''Diya Aur Baati Hum'')
|2. január 2017 – 15. september 2017 ''(1. – 6. séria)''
|27. apríl 2020 – 23. december 2020 ''(1. – 6. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir Gece'')
|12. marec 2011 – 3. december 2011
|7. január 2013 – 30. august 2013
|18. august 2014 – 19. december 2014
|11. január 2016 – 8. september 2016
|29. máj 2026 - ?? október 2026
|-
|{{TUR}} [[Slzy Bosporu]] (''Elveda Derken'')
|12. apríl 2011 – 17. august 2011
|22. júl 2013 – 21. december 2013
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[V objatí hodvábu]] (''Gümüş'')
|2. august 2011 – 5. apríl 2012
|2. september 2013 – 24. jún 2014
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sultán (seriál)|Sultán]] (''Muhteşem Yüzyıl'')
|2. január 2012 – 14. september 2012 ''(1. a 2. séria)''
11. marec 2013 – 14. november 2013 ''(3. séria)''
|10. január 2015 – 16. júl 2016 ''(1. – 3. séria)''
|30. máj 2026 -
|
|
|-
|{{TUR}} [[Ezel]] (''Ezel'')
|10. apríl 2012 – 3. december 2012
|7. apríl 2014 – 6. august 2014
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska a trest (seriál)|Láska a trest]] (''Aşk ve Ceza'')
|21. január 2013 – 30. máj 2013
|7. august 2014 – 31. október 2014
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Perla Orientu]] (''Asi'')
|3. jún 2013 – 6. február 2014
|15. september 2014 – 27. február 2015
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sila (seriál)|Sila]] (''Sıla'')
|5. august 2013 – 27. marec 2014
|4. január 2016 – 27. júl 2016
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Fatmagül]] (''Fatmagül'ün Suçu Ne?'')
|31. marec 2014 – 14. august 2014
|22. máj 2017 – 21. december 2017
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Feriha]] (''Adını Feriha Koydum''; ''Emir'in Yolu'')
|18. august 2014 – 29. január 2015
|2. január 2018 – 12. júl 2018
|1. jún 2026
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zakázaná láska]] (''Aşk-ı Memnu'')
|2. február 2015 – 24. jún 2015
|12. september 2016 – 8. máj 2017
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Dila]] (''Dila Hanım'')
|3. august 2015 – 26. november 2015
|16. júl 2018 – 31. január 2019
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska na druhý pokus]] (''Aşk Yeniden'')
|11. január 2016 – 18. február 2016 ''(1. séria)''
10. júl 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)''
|5. jún 2017 – 6. júl 2017 ''(1. séria) ''
|1. január 2019 – 20. jún 2019 ''(1. a 2. séria)''
|
|
|-
|{{TUR}} [[Kúsok zo mňa]] (''Kaderimin Yazıldığı Gün'')
|22. február 2016 – 29. jún 2016
|10. február 2020 – 18. jún 2020
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Vymenené životy]] (''Paramparça'')
|1. august 2016 – 22. máj 2017
|20. máj 2019 – 6. február 2020
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nekonečná láska]] (''Kara Sevda'')
|3. apríl 2017 – 13. júl 2017 ''(1. séria)''
21. august 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)''
|4. február 2019 – 16. august 2019 ''(1. a 2. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Matky a dcéry]] (''Anne'')
|2. január 2018 – 15. marec 2018
|22. jún 2020 – 3. september 2020
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nikdy ťa neopustím]] (''Asla Vazgeçmem'')
|19. marec 2018 – 8. august 2018
|7. september 2020 – 17. február 2021
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Neželaná nevesta]] (''İstanbullu Gelin'')
|13. august 2018 – 7. február 2019 ''(1. a 2. séria)''
1. júl 2019 – 19. december 2019 ''(3. séria)''
|7. jún 2021 – 3. marec 2022 ''(1. – 3. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sladká pomsta]] (''Tatlı İntikam'')
|3. september 2018 – 26. október 2018
|29. marec 2021 – 3. jún 2021
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Šťastie mojich detí]] (''Babam ve Ailesi'')
|11. február 2019 – 14. marec 2019
|22. február 2021 – 25. marec 2021
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sila ženy]] (''Kadın'')
|18. marec 2019 – 5. november 2019 ''(1. a 2. séria)''
|7. marec 2022 – 29. júl 2022 ''(1. a 2. séria)''
|1. jún 2026 -
|
|
|-
|{{TUR}} [[Moja malá princezná]] (''Kızım'')
|7. január 2020 – 26. marec 2020
|1. august 2022 – 4. október 2022
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Cennet]] (''Cennet'in Gözyaşları'')
|30. marec 2020 – 12. október 2020
|5. október 2022 – 23. december 2022
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Statočný a krásna]] (''Cesur ve Güzel'')
|31. august 2020 – 7. december 2020
|2. január 2023 – 13. marec 2023
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Spútaný motýľ]] (''Hercai'')
|4. január 2021 – 16. august 2021
|14. marec 2023 – 8. september 2023
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Meryem]] (''Meryem'')
|7. jún 2021 – 12. november 2021
|11. september 2023 – 14. november 2023
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Dve tváre Istanbulu]] (''Zalim Istanbul'')
|17. august 2021 – 13. december 2021
|15. november 2023 – 23. február 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska na prenájom]] (''Sen Çal Kapımı'')
|3. január 2022 – 23. jún 2022
|6. január 2025 - 1. máj 2025
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[S hlavou v oblakoch]] (''Erkenci Kuş'')
|18. apríl 2022 – 23. august 2022
|26. február 2024 – 19. jún 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zachránené životy]] (''Sen Anlat Karadeniz'')
|27. jún 2022 – 23. február 2023
|5 január 2026 - 29. máj 2026
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska, rozum, pomsta]] (''Aşk Mantık İntikam'')
|24. august 2022 – 7. november 2022
|20. jún 2024 – 3. september 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Veľvyslancova dcéra]] (''Sefirin Kızı'')
|27. február 2023 – 1. júl 2023
|4. september 2024 – 20. december 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Krajšia ako ty]] (''Senden Daha Güzel'')
|3. júl 2023 – 31. júl 2023
|1. apríl - 2025 - 1. máj 2025
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[V hre je láska]] (''Kiralık Aşk'')
|1. august 2023 – 19. december 2023
|2. máj 2025 - 19. september 2025
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nauč ma milovať]]
(''Ya çok Seversen'')
|1. január 2024 - 26. január 2025
|19. január 2026 - 13. február 2026
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nedodržaný sľub]] (''Evlilik Hakkında Her Şey'')
|29. január 2024 – 12. apríl 2024
|16. február 2026 - 29. apríl 2026
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Keď kvitne láska]] (''Kiraz Mevsimi'')
|15. apríl 2024 – 2. august 2024
|30. apríl 2026 -
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Dcéry pani Fazilet]] (''Fazilet Hanım ve Kızları'')
|5. august 2024 – 3. december 2024
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Príbeh našej rodiny]]
(''Bizim Hikaye'')
|6. január 2025 - 28. máj 2025
|plánované
|
|
|-
|{{TUR}} [[Materinská láska]] (''Canim Annem'')
|29. máj 2025 - 26. august 2025 ''(1. Séria)''
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zradená]]
(''Sadakatsiz'')
|26. august 2025 - 8 december 2025
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Neskrotné srdce]]
''(Yabani'')
|22. september 2025 - 2. február 2026
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Leyla]]
''(Leyla: Hayat Aşk Adalet'')
|5. január 2026 - 1. apríl 2026
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nebezpečná známosť]] (''Iyilik'')
|7. apríl 2026 - 27. máj 2026
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Ďaleko mesto]]
(''Uzak Sehir'')
|Plánované
|
|
|
|
|}
== Európske a ázijské seriály ==
* {{DEU}} [[Júlia: Cesty za šťastím]] (''Julia: Wege zum Glück'')
* {{ROU}} [[Aniela: Príbeh zakázanej lásky]] (''Aniela'')
* {{RUS}} [[Úbohá Nasťa]] (''Бедная Настя'')
* {{RUS}} [[Máša]] (''Дopoƨaя Maшa Бepeзuнa'')
* {{ITA}}{{ESP}} [[Dáma v závoji]] (''La Dama Velata'')
* {{ESP}} [[Velvet]] (''Velvet'')
* {{ESP}} [[Zakázaná láska (španielsky seriál)|Zakázaná láska]] (''Lo que escondían sus ojos'')
== Slovenské seriály ==
* {{SVK}} [[Búrlivé víno]]
* {{SVK}} [[Druhý dych]]
* {{SVK}} [[Horúca krv]]
* {{SVK}} [[Chlapi neplačú]]
* {{SVK}} [[Kukučka (seriál)|Kukučka]]
* {{SVK}} [[Ordinácia v ružovej záhrade]]
* {{SVK}} [[Oteckovia]]
* {{SVK}} [[Priateľky]]
* {{SVK}} [[Červené pásky]]
== Americké seriály a sitcomy ==
* {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'')
* {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'')
* {{USA}} [[Frasier]] (''Frasier'')
* {{USA}} [[Dobrý doktor]] (''The Good Doctor'')
* {{USA}} [[Chicago Med]] (''Chicago Med'')
* {{USA}} [[Chicago Fire]] (''Chicago Fire'')
* {{USA}} [[New Amsterdam]] (''New Amsterdam'')
* {{USA}} [[Bull: Sudný špecialista]] (''Bull'')
* {{USA}} [[Pán a jeho plán]] (''Man with a Plan'')
* {{USA}} [[Znovu 20]] (''Younger'')
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Slovenské televízne stanice}}
[[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Doma]]
[[Kategória:TV Markíza|Doma]]
[[Kategória:Vzniklo v 2009]]
q0fteib82rp0773j04s9mrt24mce7ct
8207384
8207379
2026-05-02T19:57:18Z
~2026-26600-90
293660
/* Legendárne Turecké Telenovely a Ďalšie */
8207384
wikitext
text/x-wiki
{{Na revíziu}}
{{Infobox Televízna stanica
| názov = Markíza Doma
| logo = Markíza Doma (2022).svg
| popis = Logo TV Doma od [[10. august]]a [[2022]]
| krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| oblasť vysielania =Slovensko
| vysielací jazyk = [[slovenčina]]
| typ = súkromná
| riaditeľ = [[Peter Gažík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref>
| premiéra = [[31. august]] [[2009]], [[9:00]]
| derniéra =
| program = programy pre mladých aktívnych ľudí
| motto =
| slogan = ''Doma ťa čaká pohoda.<br>Doma ťa čaká láska.''
| formát obrazu = 16:9, 4:3
| príjem = DVB-T, DVB-S, kábloví a IPTV operátori
| čistý príjem =
| kľúčoví ľudia =
| bývalý názov =
| člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]])
| sesterské stanice = [[TV Markíza|Markíza]]<br>[[Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]]<br>[[Markíza Klasik]]<br>[[Markíza International]]
| webstránka = [http://www.markiza.sk/doma www.markiza.sk/doma]
| poznámky =
}}
[[Súbor:Faxx.logo 7 jpg.jpg|náhľad|Sídlo TV Doma v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] v [[Bratislava|Bratislave]]]]
'''Doma''' je druhý televízny okruh skupiny [[TV Markíza|Markíza]] programovo zameraný na cieľovú skupinu mladých aktívnych ľudí vo veku 12 – 54 rokov. Doma vysiela [[deň|24 hodín]] denne. V súčasnosti (2025) ju môže prostredníctvom satelitu a IPTV sietí sledovať viac ako 50% z 5,4 miliónového obyvateľstva krajiny. V [[DVB-T]] vysielaní bola Doma súčasťou [[2. multiplex|2. (komerčného) multiplexu]], po niekoľkomesačnej odmlke sa [[19. jún]]a [[2017]] jej vysielanie objavilo vo [[4. multiplex]]e<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku|periodikum=Zive.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-20|dátum prístupu=2017-05-20}}</ref>. V roku [[2014]] bola Doma 4. až 5. najsledovanejšou televíziou na Slovensku so sledovanosťou 4 – 6 %.
== Latinskoamerické telenovely ==
* {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 5. júna 2017 – 6. október 2017)
* {{MEX}} [[Čaro lásky]] (''Sortilegio'', vysielané: 12. apríl 2010 – 16. august 2010, 10. júl 2013 – 13. november 2013)
* {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 1. február 2011 – 22. júl 2011, 30. júl 2012 – 14. december 2012)
* {{ARG}} [[Divoký anjel]] (''Muñeca brava'', vysielané: 18. júl 2022 – 27. január 2023, 2. máj 2025 - 6. november 2025)
* {{COL}}{{USA}} [[Doňa Barbara]] (''Doña Bárbara'', vysielané: 22. október 2010 – 15. júl 2011, 7. január 2014 – 6. august 2014)
* {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 4. december 2017 – 22. marec 2018, 29. jún 2020 – 23. október 2020, 2. február 2026 - 12. máj 2026)
* {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 3. december 2009 – 2. apríl 2010, 13. február 2012 – 14. december 2012, 7. január 2014 – 20. jún 2014, 1. august 2016 – 20. január 2017, 19. marec 2018 – 31. august 2018, plánované)
* {{MEX}} [[Križovatky lásky]] (''Mi amor sin tiempo'', vysielané: 13. máj 2026 - )
* {{USA}}{{COL}}{{ESP}} [[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]] (''La reina del sur'', vysielané: 6. júl 2015 – 27. august 2015)
* {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 7. jún 2010 – 21. október 2010, 4. jún 2012 – 18. apríl 2013)
* {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 31. august 2009 – 12. február 2010, 2. apríl 2012 – 14. september 2012)
* {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 16. september 2010 – 31. január 2011, 12. marec 2014 – 1. september 2014)
* {{COL}}{{USA}} [[Mladí, krásni, skazení]] (''Niños ricos, pobres padres'', vysielané: 30. apríl 2012 – 2. november 2012, 28. júl 2014 – 12. november 2014)
* {{MEX}} [[More lásky]] (''Mar de amor'', vysielané: 10. august 2015 – 18. december 2015, 2. máj 2016 – 23. august 2016)
* {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 15. február 2010 – 13. august 2010)
* {{MEX}} [[Nespútaný anjel]] (''Cuidado con el ángel'', vysielané: 17. august 2010 – 28. júl 2011, 14. november 2013 – 14. máj 2014)
* {{MEX}} [[Nezlomná Valentína]] (''Soy tu dueña'', vysielané: 4. január 2016 – 1. apríl 2016, 24. august 2016 – 30. november 2016)
* {{USA}} [[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]] (''¿Dónde está Elisa?'', vysielané: 15. máj 2014 – 5. september 2014, 18. máj 2015 – 24. júl 2015)
* {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 31. august 2009 – 1. január 2010)
* {{USA}} [[Pravá tvár vášne]] (''El rostro de Analía'', vysielané: 4. január 2010 – 18. november 2010)
* {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 14. jún 2010 – 2. máj 2011, 10. október 2023 – 26. marec 2024, 5. január 2026 - jún 2026)
* {{MEX}} [[Rebeli (seriál)|Rebeli]] (''Rebelde'', vysielané: 31. august 2009 – 14. február 2011, 23. august 2011 – 21. jún 2012 ''(1. séria)'', 31. máj 2013 – 17. január 2014 ''(2. a 3. séria))''
* {{MEX}} [[Rebeli na strednej]] (''Camaleones'', vysielané: 15. február 2011 – 22. august 2011, 20. január 2014 – 25. júl 2014)
* {{MEX}} [[Rodinná kliatba]] (''Mi pecado'', vysielané: 8. september 2011 – 16. február 2012, 2. marec 2015 – 15. máj 2015)
* {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 15. august 2023 – 9. október 2023, - 7. november 2025 - 16. január 2026)
* {{MEX}} [[Sila osudu]] (''La fuerza del destino'', vysielané: 1. jún 2015 – 7. august 2015, 18. február 2016 – 29. apríl 2016)
* {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 31. august 2009 – 2. december 2009, 25. júl 2011 – 9. február 2012, 12. január 2013 – 18. júl 2013, 8. september 2014 – 30. január 2015, 23. január 2017 – 2. jún 2017, 30. január 2023 – 16. jún 2023, 10. september 2024 – 31. január 2025)
* {{COL}} [[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 19. jún 2023 – 14. august 2023, 3. február 2025 – 31. marec 2025)
* {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 5. apríl 2010 – 4. jún 2010)
* {{MEX}} [[Teresa (telenovela)|Teresa]] (''Teresa'', vysielané: 22. apríl 2013 – 30. september 2013, 27. júl 2015 – 9. november 2015)
* {{MEX}} [[Tri sestry (telenovela)|Tri sestry]] (''Tres veces Ana'', vysielané: 11. september 2017 – 8. december 2017, 11. január 2021 – 9. apríl 2021)
* {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 1. marec 2010 – 15. september 2010, 14. august 2013 – 11. marec 2014, 2. apríl 2024 – 9. júl 2024, ?? jún 2026 -)
* {{USA}} [[V náručí diabla]] (''Más sabe el diablo'', vysielané: 22. november 2010 – 7. september 2011, 2. marec 2015 – 25. november 2015)
* {{USA}}{{COL}} [[Viktória (telenovela)|Viktória]] (''Victoria'', vysielané: 31. august 2009 – 25. máj 2010, 5. november 2012 – 30. máj 2013)
* {{MEX}} [[Víťazstvo lásky]] (''Triunfo del amor'', vysielané: 2. február 2015 – 29. máj 2015, 4. apríl 2016 – 29. júl 2016)
* {{COL}}{{USA}} [[Vojna Monteovcov]] (''Los herederos del Monte'', vysielané: 30. september 2013 – 3. január 2014, 10. november 2015 – 17. február 2016)
* {{COL}}{{USA}} [[Vôňa vášne]] (''Café con aroma de mujer'', vysielané: 10. júl 2024 – 9. september 2024, plánované 2026)
* {{MEX}} [[Zakázaná vášeň]] (''Amor en custodia'', vysielané: 28. január 2013 – 13. august 2013, 4. marec 2014 – 13. september 2014)
== Turecké telenovely a ďalšie ==
{| class="wikitable sortable" ="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed"
|+
!Názov seriálu
!Premiéra
!2. vysielanie
!3. vysielanie
!4. vysielanie
!5. vysielanie
|-
|{{ROU}} [[Regina: Kráľovná cigánskych sŕdc]] (''Regina'')
|31. august 2009 – 9. apríl 2010
|6. január 2014 – 15. august 2014
|
|
|
|-
|{{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de Tigan'')
|18. júl 2011 – 1. jún 2012
|plánované
|
|
|
|-
|{{HRV}} [[Larina voľba]] (''Larin izbor'')
|28. máj 2012 – 21. júl 2013
|17. august 2015 – 23. december 2015
|3. jún 2019 – 23. august 2019 ''(1. séria)''
|
|
|-
|{{IND}} [[Indická nevesta]] (''Saraswatichandra'')
|8. február 2016 – 22. december 2016
|16. júl 2018 – 15. február 2019
|
|
|
|-
|{{IND}} [[Sandhya – svetlo môjho života]] (''Diya Aur Baati Hum'')
|2. január 2017 – 15. september 2017 ''(1. – 6. séria)''
|27. apríl 2020 – 23. december 2020 ''(1. – 6. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir Gece'')
|12. marec 2011 – 3. december 2011
|7. január 2013 – 30. august 2013
|18. august 2014 – 19. december 2014
|11. január 2016 – 8. september 2016
|plánované
|-
|{{TUR}} [[Slzy Bosporu]] (''Elveda Derken'')
|12. apríl 2011 – 17. august 2011
|22. júl 2013 – 21. december 2013
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[V objatí hodvábu]] (''Gümüş'')
|2. august 2011 – 5. apríl 2012
|2. september 2013 – 24. jún 2014
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sultán (seriál)|Sultán]] (''Muhteşem Yüzyıl'')
|2. január 2012 – 14. september 2012 ''(1. a 2. séria)''
11. marec 2013 – 14. november 2013 ''(3. séria)''
|10. január 2015 – 16. júl 2016 ''(1. – 3. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Ezel]] (''Ezel'')
|10. apríl 2012 – 3. december 2012
|7. apríl 2014 – 6. august 2014
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska a trest (seriál)|Láska a trest]] (''Aşk ve Ceza'')
|21. január 2013 – 30. máj 2013
|7. august 2014 – 31. október 2014
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Perla Orientu]] (''Asi'')
|3. jún 2013 – 6. február 2014
|15. september 2014 – 27. február 2015
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sila (seriál)|Sila]] (''Sıla'')
|5. august 2013 – 27. marec 2014
|4. január 2016 – 27. júl 2016
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Fatmagül]] (''Fatmagül'ün Suçu Ne?'')
|31. marec 2014 – 14. august 2014
|22. máj 2017 – 21. december 2017
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Feriha]] (''Adını Feriha Koydum''; ''Emir'in Yolu'')
|18. august 2014 – 29. január 2015
|2. január 2018 – 12. júl 2018
|1. jún 2026
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zakázaná láska]] (''Aşk-ı Memnu'')
|2. február 2015 – 24. jún 2015
|12. september 2016 – 8. máj 2017
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Dila]] (''Dila Hanım'')
|3. august 2015 – 26. november 2015
|16. júl 2018 – 31. január 2019
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska na druhý pokus]] (''Aşk Yeniden'')
|11. január 2016 – 18. február 2016 ''(1. séria)''
10. júl 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)''
|5. jún 2017 – 6. júl 2017 ''(1. séria) ''
|1. január 2019 – 20. jún 2019 ''(1. a 2. séria)''
|
|
|-
|{{TUR}} [[Kúsok zo mňa]] (''Kaderimin Yazıldığı Gün'')
|22. február 2016 – 29. jún 2016
|10. február 2020 – 18. jún 2020
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Vymenené životy]] (''Paramparça'')
|1. august 2016 – 22. máj 2017
|20. máj 2019 – 6. február 2020
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nekonečná láska]] (''Kara Sevda'')
|3. apríl 2017 – 13. júl 2017 ''(1. séria)''
21. august 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)''
|4. február 2019 – 16. august 2019 ''(1. a 2. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Matky a dcéry]] (''Anne'')
|2. január 2018 – 15. marec 2018
|22. jún 2020 – 3. september 2020
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nikdy ťa neopustím]] (''Asla Vazgeçmem'')
|19. marec 2018 – 8. august 2018
|7. september 2020 – 17. február 2021
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Neželaná nevesta]] (''İstanbullu Gelin'')
|13. august 2018 – 7. február 2019 ''(1. a 2. séria)''
1. júl 2019 – 19. december 2019 ''(3. séria)''
|7. jún 2021 – 3. marec 2022 ''(1. – 3. séria)''
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sladká pomsta]] (''Tatlı İntikam'')
|3. september 2018 – 26. október 2018
|29. marec 2021 – 3. jún 2021
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Šťastie mojich detí]] (''Babam ve Ailesi'')
|11. február 2019 – 14. marec 2019
|22. február 2021 – 25. marec 2021
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Sila ženy]] (''Kadın'')
|18. marec 2019 – 5. november 2019 ''(1. a 2. séria)''
|7. marec 2022 – 29. júl 2022 ''(1. a 2. séria)''
|1. jún 2026 -
|
|
|-
|{{TUR}} [[Moja malá princezná]] (''Kızım'')
|7. január 2020 – 26. marec 2020
|1. august 2022 – 4. október 2022
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Cennet]] (''Cennet'in Gözyaşları'')
|30. marec 2020 – 12. október 2020
|5. október 2022 – 23. december 2022
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Statočný a krásna]] (''Cesur ve Güzel'')
|31. august 2020 – 7. december 2020
|2. január 2023 – 13. marec 2023
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Spútaný motýľ]] (''Hercai'')
|4. január 2021 – 16. august 2021
|14. marec 2023 – 8. september 2023
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Meryem]] (''Meryem'')
|7. jún 2021 – 12. november 2021
|11. september 2023 – 14. november 2023
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Dve tváre Istanbulu]] (''Zalim Istanbul'')
|17. august 2021 – 13. december 2021
|15. november 2023 – 23. február 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska na prenájom]] (''Sen Çal Kapımı'')
|3. január 2022 – 23. jún 2022
|6. január 2025 - 1. máj 2025
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[S hlavou v oblakoch]] (''Erkenci Kuş'')
|18. apríl 2022 – 23. august 2022
|26. február 2024 – 19. jún 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zachránené životy]] (''Sen Anlat Karadeniz'')
|27. jún 2022 – 23. február 2023
|5 január 2026 - 29. máj 2026
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Láska, rozum, pomsta]] (''Aşk Mantık İntikam'')
|24. august 2022 – 7. november 2022
|20. jún 2024 – 3. september 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Veľvyslancova dcéra]] (''Sefirin Kızı'')
|27. február 2023 – 1. júl 2023
|4. september 2024 – 20. december 2024
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Krajšia ako ty]] (''Senden Daha Güzel'')
|3. júl 2023 – 31. júl 2023
|1. apríl - 2025 - 1. máj 2025
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[V hre je láska]] (''Kiralık Aşk'')
|1. august 2023 – 19. december 2023
|2. máj 2025 - 19. september 2025
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nauč ma milovať]]
(''Ya çok Seversen'')
|1. január 2024 - 26. január 2025
|19. január 2026 - 13. február 2026
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nedodržaný sľub]] (''Evlilik Hakkında Her Şey'')
|29. január 2024 – 12. apríl 2024
|16. február 2026 - 29. apríl 2026
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Keď kvitne láska]] (''Kiraz Mevsimi'')
|15. apríl 2024 – 2. august 2024
|30. apríl 2026 - august 2026
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Dcéry pani Fazilet]] (''Fazilet Hanım ve Kızları'')
|5. august 2024 – 3. december 2024
|plánované august 2026 -
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Príbeh našej rodiny]]
(''Bizim Hikaye'')
|6. január 2025 - 28. máj 2025
|plánované január 2027 -
|
|
|-
|{{TUR}} [[Materinská láska]] (''Canim Annem'')
|29. máj 2025 - 26. august 2025 ''(1. Séria)''
|plánované ''(1. séria)'' 2027
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zradená]]
(''Sadakatsiz'')
|26. august 2025 - 8 december 2025
|plánované
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Neskrotné srdce]]
''(Yabani'')
|22. september 2025 - 2. február 2026
|plánované 2027
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Leyla]]
''(Leyla: Hayat Aşk Adalet'')
|5. január 2026 - 1. apríl 2026
|plánované
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Nebezpečná známosť]] (''Iyilik'')
|7. apríl 2026 - 27. máj 2026
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Zakázané ovocie]]
(''Yasak Elma'')
|plánované
|
|
|
|
|-
|{{TUR}} [[Ďaleko mesto]]
(''Uzak Sehir'')
|Plánované
|
|
|
|
|}
== Európske a ázijské seriály ==
* {{DEU}} [[Júlia: Cesty za šťastím]] (''Julia: Wege zum Glück'')
* {{ROU}} [[Aniela: Príbeh zakázanej lásky]] (''Aniela'')
* {{RUS}} [[Úbohá Nasťa]] (''Бедная Настя'')
* {{RUS}} [[Máša]] (''Дopoƨaя Maшa Бepeзuнa'')
* {{ITA}}{{ESP}} [[Dáma v závoji]] (''La Dama Velata'')
* {{ESP}} [[Velvet]] (''Velvet'')
* {{ESP}} [[Zakázaná láska (španielsky seriál)|Zakázaná láska]] (''Lo que escondían sus ojos'')
== Slovenské seriály ==
* {{SVK}} [[Búrlivé víno]]
* {{SVK}} [[Druhý dych]]
* {{SVK}} [[Horúca krv]]
* {{SVK}} [[Chlapi neplačú]]
* {{SVK}} [[Kukučka (seriál)|Kukučka]]
* {{SVK}} [[Ordinácia v ružovej záhrade]]
* {{SVK}} [[Oteckovia]]
* {{SVK}} [[Priateľky]]
* {{SVK}} [[Červené pásky]]
== Americké seriály a sitcomy ==
* {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'')
* {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'')
* {{USA}} [[Frasier]] (''Frasier'')
* {{USA}} [[Dobrý doktor]] (''The Good Doctor'')
* {{USA}} [[Chicago Med]] (''Chicago Med'')
* {{USA}} [[Chicago Fire]] (''Chicago Fire'')
* {{USA}} [[New Amsterdam]] (''New Amsterdam'')
* {{USA}} [[Bull: Sudný špecialista]] (''Bull'')
* {{USA}} [[Pán a jeho plán]] (''Man with a Plan'')
* {{USA}} [[Znovu 20]] (''Younger'')
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Slovenské televízne stanice}}
[[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Doma]]
[[Kategória:TV Markíza|Doma]]
[[Kategória:Vzniklo v 2009]]
fk4l42u9a1n6jba0kk13vdlwj0mw9od
Karosa B 941
0
291000
8207326
7906517
2026-05-02T18:42:11Z
~2026-26587-36
293646
/* */
8207326
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Autobus |
autobus=Karosa B 941 |
foto=Karosa B 941.jpg|
popis=Pražský autobus Karosa B 941|
typ=B 941 |
výrobca=Karosa |
další=|
roky=[[1997]] – [[2001]]|
dĺžka=17615|
šírka=2500|
výška=3165|
hmotnosť=14300 – 14450|
obsaditeľnosť=42/118/|
motor=LIAZ ML 636|
výkon=175|
motor2=Renault MIHR 062045|
výkon2=186 – 217|
prevodovka=ZF 4 HP 500|
druh=automatická|
stupňov=4|
prevodovka2=Voith D 863.3|
druh2=automatická|
stupňov2=3|
ďalší=
}}
'''Karosa B 941''' je model mestského kĺbového [[autobus]]u, ktorý vyrábala, už neexistujúca spoločnosť [[Karosa]] [[Vysoké Mýto]] v rokoch [[1997]] až [[2001]]. Inovovaný variant vozidla, vyrábaný od roku [[1999]], je označený ako B 941 E. Autobus B 941 je nástupcom typu [[Karosa B 741|B 741]].
== Konštrukcia ==
[[image:Bus B941 Brno.jpg|thumb|left|Karosa B941 v Brne]]
B 941 je trojnápravový autobus s [[polosamonosná karoséria|polosamonosnou karosériou]] [[panel]]ovej konštrukcie. Skladá sa z dvoch častí, ktoré sú navzájom spojené [[kĺb (mechanika)|kĺbom]] a krycím mechom. [[Motor]] s [[prevodovka|prevodovkou]] sa nachádza za zadnou nápravou, ktorá je hnacou. Prednú lichobežníkovú nápravu s nezávisle zavesenými kolesami vyrobil podnik [[LIAZ]], stredná a zadná pochádza od firmy [[PPS Group|PPS Detva]]. Od svojho predchodcu, autobusu B 741, sa B 941 odlišuje odlišným predným i zadným čelom, ktoré sú zaoblené a tvorené [[sklolaminát]]ovým panelom s kostrou zo zvarených profilov, a tiež inovovaným interiérom s protišmykovou podlahou. Sedačky pre cestujúcich sú plastové, potiahnuté látkou. Priestor pre kočík je umiestnený pri druhých dverách. V pravej bočnici sa nachádzajú štyri dvere, vždy dvoje v každom článku (prvé a štvrté sú užšie než prostredné dvere).
Upravená verzia B 941 E má odlišnú prednú tuhú nápravu LIAZ s [[kotúčová brzda|kotúčovými brzdami]], systémy [[ABS (vozidlo)|ABS]] a [[ASR]], podlahu v prednom článku vozidla zníženú o {{mm|100|m}} a ďalšie menšie úpravy.
== Výroba a prevádzka ==
Výroba mestského kĺbového autobusu rady 900 bola začatá roku [[1997]], teda približne rok po ukončení produkcie vozidiel B 741. Od roku [[1999]] Karosa vyrábala iba inovovanú verziu 941 E. Celkom tak bolo v rokoch 1997 až [[2001]] vyrobených 335 autobusov typu B 941, ktoré boli určené predovšetkým pre [[MHD]] v [[Česko|Česku]] a [[Slovensko|Slovensku]]. Autobusy tohoto typu sú už na Slovensku mimo prevádzky.
== Literatúra ==
Libor Čuma, Tomáš Kocman, Jiří Mrkos: ''Autobusy v brněnské městské dopravě 1930–2005''. Pavel Malkus – dopravní vydavatelství, Praha 2005, ISBN 80-903012-6-6.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Karosa B 941}}
== Externé odkazy ==
* [http://prahamhd.vhd.cz/Busfoto/KarosaB941.htm Článok s fotografiami o pražských autobusoch Karosa B 941] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060913023627/http://prahamhd.vhd.cz/Busfoto/KarosaB941.htm |date=2006-09-13 }}
* [http://bmhd.goo.cz/DPMB/autobusy/B941/vozy/ Rozsiahla fotogaléria autobusov B 941 v Brne]
* [http://mhdveslezsku.net/index.php?id=zobraz&co1=bus.ostrava&co2=fotogalerie&co3=foto&co4=12 Fotogaléria ostravských autobusov B 941] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051103185549/http://mhdveslezsku.net/index.php?id=zobraz&co1=bus.ostrava&co2=fotogalerie&co3=foto&co4=12 |date=2005-11-03 }}
* [http://www.kamim.sk/vyrocie/vozyk941.php Článok Karosa B 941 a B 941E v BB]
{{Karosa}}
[[Kategória:Autobusy Karosa]]
[[Kategória:Kĺbové autobusy]]
ahqetw9gfee462nn6fqal5tzgnr458e
Bitka pri Coroneli
0
295046
8207595
8048590
2026-05-03T08:57:58Z
RONALDO-SK
11297
8207595
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Bitka
|konflikt= Bitka pri Coroneli
|súčasť= [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]]
|obrázok= Ostasiengeschwader Graf Spee in Chile.jpg
|text k obr= Nemecká eskadra opúšťajúca [[Valparaíso (mesto)|Valparaíso]] 3. novembra 1914 po boji
|dátum= 1. november 1914
|miesto= Tichý oceán pri [[Coronel]]i, [[Čile]]
|výsledok= Nemecké víťazstvo
|protivník1= [[Image:Naval ensign of the United Kingdom.svg|25px]] [[Britské impérium]]
|protivník2= [[Image:War Ensign of Germany (1903-1918).svg|25px]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]]
|velitel1= [[Christopher Cradock]] †
|velitel2= [[Maximilian von Spee]]
|sila1= 2 pancierové krížniky<br/> 1 ľahký krížnik <br/> 1 prestavaná linková loď
|sila2= 2 pancierové krížniky <br/> 3 ľahké krížniky
|straty1= 1570 mŕtvych a strata 2 pancierových krížnikov
|straty2= 3 zranení
}}
'''Bitka pri Coroneli''' bola [[námorná bitka]] [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Uskutočnila sa [[1. november|1. novembra]] [[1914]] pri pobreží [[Čile]]. Británia v bitke s nemeckou eskadrou lodí utrpela prvú námornú porážku od [[Bitka pri Grand Port|bitky pri Grand Port]], ktorá sa odohrala v roku [[1810]].
Na začiatku vojny [[Nemecká východoázijská eskadra]] opustila prístav [[Čching-tao]] v [[Čína|Číne]] a vypravila sa na cestu do nemeckých prístavov, kam ale žiadna z nich nedorazila. Velil jej viceadmirál [[Maximilian von Spee]] a bola zložená z pancierových krížnikov ''Scharnhorst'' a ''Gneisenau'' a ľahkých krížnikov ''Nürnberg'', ''Leipzig'' a ''Dresden''.
Pôvodne k eskadre patril ešte ľahký krížnik [[SMS Emden (1906)|''Emden'']], ktorému velil kapitán [[Karl von Müller]] a ktorý vyplával do Indického oceánu prepadať spojenecké obchodné lode. V októbri zviedol víťaznú bitku pri [[Penang]]u a v novembri bol potopený v [[Bitka pri Kokosových ostrovoch|bitke pri Kokosových ostrovoch]].
Keď nemecká eskadra priplávala k juhoamerickým brehom bola jej rádiová komunikácia zachytená britskou západoindickou eskadrou pod velením admirála Cradocka. Cradock mal k dispozícii iba pancierové krížniky ''Good Hope'' a ''Monmouth'', nový ľahký krížnik ''Glasgow'' a prestavanú linkovú loď ''Otranto''. Žiadal preto admiralitu o posily a ta mu poslala starú bojovú loď ''Canopus''.
Nakoniec sa však posily nedočkal a 1. novembra pri západe slnka bola začatá bitka, v ktorej priebehu boli presnou nemeckou paľbou potopené oba britské pancierové krížniky. ''Good Hope'' bol potopený v 19:57 a ''Monmouth'' v 21:18. ''Glasgow'' a ''Otranto'' stihli utiecť, ale Briti aj tak stratili 1570 námorníkov vrátane admirála Cradocka.
Nemecká eskadra potom vplávala do prístavu [[Valparaíso]] kde bola privítaná početnou nemeckou komunitou. Dlho sa však zo svojho úspechu neradovala, pretože už za mesiac bola porazená v [[Bitka pri Falklandských ostrovoch|bitke pri Falklandských ostrovoch]] kde Nemci stratili väčšinu svojich lodí.
== Predohra ==
[[Súbor:SMS Scharnhorst by Arthur Renard.jpg|left|náhľad|''[[SMS Scharnhorst]]'']]
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa na svetových oceánoch nachádzalo viacero nemeckých vojnových lodí. V západnom Atlantiku krížniky ''[[SMS Karlsruhe]]'' a ''[[SMS Dresden|Dresden]]'', pri západoafrickom pobreží delový čln ''Eber'', pri východoafrickom ''SMS Konigsberg'', v Oceánii delový čln ''Geier''. Najdôležitejší zväz bol dislokovaný v Číne na nemeckej základni Čching-tao. Bola to tzv. Eskadra krížnikov východnej Azie pod velením viceadmirála Maximiliána von Spee. Pozostávala z pancierových krížnikov ''[[SMS Scharnhorst]]'' a ''[[SMS Gneisenau|Gneisenau]]'', ľahkých krížnikov ''[[SMS Emden]]'', ''[[SMS Leipzig|Leipzig]]'' a ''[[SMS Nurberg|Nurberg]]''. Ku eskadre patrilo i šesť delových člnov, starý krížnik ''Cormoran'',torpédoborec S-90 a rakúsko-uhorský krížnik ''Kaiserin Elisabeth''.
Správa o vypuknutí vojny zastihla admirála na Karolínach. Okamžite nariadil sústredenie všetkých lodí eskadry schopných dlhej plavby po oceáne pri ostrove [[Pagan]]. Nemecká základňa v Čching-tau bola izolovaná dohodovými krížnikmi a po vstupe [[Japonsko|Japonska]] do vojny na strane Dohody sa stala neudržateľnou, už [[7. novembra]] [[1914]] musela kapitulovať. Spee mal tri možnosti ako zachrániť eskadru a súčasne čo najviac škodiť Dohode. Mohol lode rozptýliť do rôznych oblastí čím by narušoval plavbu na svetových moriach a aspoň časť lodí by sa možno vrátila do [[Nemecko|Nemecka]]. Druhým a tretím variantom bola spoločná plavba eskadry okolo [[mys Horn|mysu Horn]] alebo [[mys Dobrej nádeje|mysu Dobrej nádeje]] s cieľom prebiť sa cez britskú blokádu. Zostávať v západnom Pacifiku by znamenalo koniec eskadry. [[13. august]]a [[1914]] večer loďstvo vyplávalo smerom k [[Marshallove ostrovy|Marshallovým ostrovom]] a k [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. O deň neskôr bol ľahký krížnik ''SMS Emden'' prepustený k samostatným akciám v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] s cieľom škodiť doprave Dohody, rozptýliť jej sily a zneistiť jej vedenie o zámeroch eskadry.
== Plavba ==
[[Súbor:HMS Good Hope.jpg|náhľad|''[[HMS Good Hope]]'']]
Aktuálnym problémom bolo zásobovanie palivom a potravinami. Spee sa spoliehal na dosiaľ nezadržané nemecké obchodné lode, zajaté nepriateľské a juhoamerické prístavy, kde boli viaceré vlády naklonené Nemecku. Od 19 do 22. augusta eskadra doplňovala zásoby na [[atol Eniwetok|atole Eniwetok]]. ''SMS Nurberg'' bol vyslaný ku [[Havajské ostrovy|Havajským ostrovom]] s úlohou zorganizovať dopĺňanie zásob. V septembri zničil transmisnú káblovú stanicu na ostrove [[Fannig]]. 22. septembra eskadra ostreľovala mesto a prístav [[Papeete]] na [[Tahiti]]. Pokus o výsadok bol odrazený francúzskymi pobrežnými batériami. Jediným úspechom bolo potopenie delového člna ''Zeléé'' a poškodenie niekoľkých budov. Táto z vojenského hľadiska úplne bezvýznamná a zbytočná akcia prezradila Britskej Admiralite smer plavby eskadry. Veliteľ štvrtej krížnikovej eskadry, kontra-admirál{{ref|1}} sir [[Christopher Cradock]] dostal rozkaz nemecké lode zničiť. Sily ktorými disponoval mal rozdeliť tak aby súčasne zničil i krížniky ''SMS Dresden'' a ''Karlsruhe'' operujúce pri východnom pobreží Južnej Ameriky. Cradock mal pod svojím velením pancierové krížniky ''[[HMS Good Hope]]'' a ''[[HMS Monmouth|Monmouth]]'', ľahký krížnik ''[[HMS Glasgow]]'' a pomocný krížnik ''[[HMS Otranto|Otranto]]'' čo bola obchodná loď s nainštalovanými štyrmi delami kalibru 120 mm, pre danú úlohu úplne bezcenná.
Cradock dôrazne žiadal o posilnenie. Admiralita mu na zvýšenie palebnej sily poslala semi-dreadnought ''[[HMS Canopus]]'' vyzbrojenú štyrmi delami kalibru 305 mm. Canopus dosahoval maximálnu rýchlosť 16 [[uzol|uzlov]] a pri stretnutí s nemeckými loďami dosahujúcimi rýchlosť 24 uzlov bol nepoužiteľný. Koncom októbra sa eskadra zhromaždila na Falklandských ostrovoch. Ukázalo sa, že Canopus je vo veľmi zlom technickom stave, mohol dosiahnuť iba 9 uzlovú rýchlosť a nutne potreboval opravy. Preto Cradock odplával s tým aby ho Canopus nasledoval po opravách. Eskadra oboplávala mys Horn, pri južnom pobreží Čile sa k nej pripojil ľahký krížnik ''Glasgow'' pod velením kapitána [[John Luce|Johna Lucea]] a vzápätí bol vyslaný na prieskum prístavu mesta Coronel. Admirál Cradock opakovane požiadal 26. októbra o posily. Admiralita v presvedčení o nadradenosti britských lodí i námorníkov všetky jeho požiadavky o dva dni nato zamietla. Medzitým nemecký zväz 20. októbra dorazil k ostrovom Juana Fernandéza a zásoboval sa palivom a potravinami. Pripojil sa k nemu ľahký krížnik ''SMS Dresden'' priplávajúci z [[Atlantik]]u. ''SMS Leibzig'' dostal rozkaz preskúmať situáciu v Coroneli. 31. októbra o 19 hodine dostal von Spee rádiovú depešu o prítomnosti britského ľahkého krížnika. Depešu zachytil i Glasgow a informoval Cradocka o prítomnosti nemeckého krížnika. Oba admiráli zamierili ku Coronelu v presvedčení o ľahkom víťazstve nad osamelým protivníkom.
== Bitka ==
[[Súbor:Battle of Coronel map.svg|náhľad|left|Pohyb lodí v bitke pri Coroneli. Britské lode sú znázornené červené a nemecké modré.]]
Pozorovatelia na ''HMS Glasgow'' uvideli [[1. november|1. novembra]] [[1914]] o 15:40 dym na pravoboku. Loď zmenila kurz zo severu na východný naprieč kurzu neznámej lode nasledovaná celou eskadrou. O 16. hodine a 25 minúte bolo už vidieť dve veľké lode v sprievode menších. Cradock ich správne identifikoval ako Speeovu eskadru. Hlavná výzbroj britskej eskadry pozostávala z dvoch diel kalibru 230,4 mm na vlajkovej lodi ''HMS Good Hope'' a 32 diel kalibru 150,2mm rozmiestnených nerovnomerne na všetkých lodiach. Veľká časť diel bola umiestnená na nízko položených kazematách a pri búrlivom počasí sa nemohli používať. Výzbroj nemeckej eskadry predstavovalo šestnásť diel kalibru 230mm, dvanásť diel kalibru 150mm na ''Sharnhorstovi'' a ''Gneisenau''. ''Leipzig'', ''Dresden'' a ''Nurberg'' disponovali spolu tridsiatimi delami kalibru 100,5mm. Váha bočnej salvy nemeckej eskadry bola celkom 1921 kilogramov oproti britským 1379 kg. Nevýhodou Britov bolo i zloženie posádok. Na vlajkovej lodi štyridsať percent členov tvorili záložníci a na ''Monmouthovi'' to bolo dokonca 90 percent. V nemeckej eskadre slúžili iba aktívny alebo ďalejslúžiaci námorníci. Ich delostrelci boli považovaný za jedných z najlepších v námorníctve, posádka ''Scharnhorsta'' dostala v roku [[1912]] cenu cisára za ostré streľby. Britský admirál si bol vedomý týchto skutočností, napriek tomu sa rozhodol riskovať boj. Snažil sa ho viesť na čo najmenšiu vzdialenosť aby mohol využiť svoju jedinú výhodu v delách kalibri 150mm. Zrejme dúfal, že poškodí nemecké lode natoľko, že nebudú môcť pokračovať v plavbe a budú sa musieť uchýliť do neutrálneho prístavu kde budú internované.
Rozhodol sa využiť situáciu keď zapadajúce slnko oslňovalo Nemcov. O 18. hodine a 4 minúte dal rozkaz k obratu o štyri dielce a zvýšiť rýchlosť na maximum. Spee jeho úmysel vystihol a vďaka vyššej rýchlosti sa vzdialil z dostrelu. [[Súbor:Christopher Cradock.jpg|náhľad|upright|Britský admirál Christopher Cradock]] Po západe slnka sa britská eskadra začala jasne rysovať proti svetlejšiemu západnému horizontu zatiaľ čo nemecká sa strácala v tme na východe. Vtedy Spee nariadil znížiť rýchlosť aby sa Briti dostali na dostrel a zahájil paľbu z 230mm diel na vzdialenosť 10,5 km. Na túto vzdialenosť mohol odpovedať iba ''Good Hope'' svojimi dvoma 234mm delami. Nemci strieľali oveľa presnejšie a už tretia salva z ''Scharnhorsta'' vyradila jednu z delových veží na ''Good Hope''. Briti sa mohli zameriavať iba podľa zábleskov z nemeckých diel pri výstreloch. Medzitým sa vzdialenosť znížila na 9 km a do boja mohlo zasiahnuť i delostrelectvo kalibru 150mm. Ale i predtým zlé počasie sa ešte viac zhoršilo, more bolo rozbúrené a vietor dosahoval 6 stupňov [[Beaufortova stupnica|Beaufortovej stupnice]]. To donútilo Britov uzavrieť dolné delostrelecké kazematy a Cradock prišiel o tretinu delostrelectva.
O siedmej hodine a desiatej minúte sa vzdialenosť znížila na 4,5km a Nemci videli, že na oboch britských pancierových krížnikoch zúria požiare. Samotná vlajková loď utrpela najmenej štyridsať zásahov. V tom okamihu sa otočila a zamierila čelne proti nemeckým lodiam. Tento manéver bol vysvetľovaný snahou Cradocka [[taran]]ovať niektorú nemeckú loď. Na ''Good Hope'' sa sústredila paľba všetkého delostrelectva oboch pancierových krížnikov. Po niekoľkých minútach sa zastavil, vlnobitie ho unášalo medzi oboma bojujúcimi eskadrami. Po obrovskom výbuchu v podpalubí plamene vyšľahli do 60 metrovej výšky sa loď prevrátila na bok a okamžite potopila i s admirálom a celou 800 člennou posádkou. Pomocný krížnik ''Otranto'', ktorého kapitán si bol vedomý, že nemá žiadnu nádej v boji opustil bojisko a unikol severozápadným kurzom. ''Glasgow'' tak mal proti sebe naraz dvoch protivníkov, ''Dresden'' a ''Leipzig''. ''Nurberg'' sa pre poruchu strojov boja nezúčastnil. Paľba z ľahkých krížnikov bola na rozbúrenom mori veľmi nepresná a preto unikli väčším poškodeniam. Po úteku ''Otranta'' sa vďaka vyššej rýchlosti odpútal i ''Glasgow'' a odplával na západ.
[[Súbor:HMS Canopus news mimic.jpg|vľavo|náhľad|HMS Canopus]]
Na ''Monmouthovi'' sa posádke podarilo uhasiť požiare. Zastavil paľbu a snažil sa uniknúť na západ. Po niekoľkých minútach zmenil kurz na sever a stratil sa Nemcom z dohľadu. Spee s pancierovými krížnikmi opustil bojisko a nariadil ''Nurbergu'', ktorý sa pripojil k eskadre aby ''Monmouth'' vypátral a torpédoval. Po dvadsiatich minútach ho našiel. Z lode bol už neovládateľný vrak a mal zničené všetky delá, posádka sa ho neúspešne pokúšala obrátiť aby Nemcov odrazila torpédami. ''Nurberg'' začal paľbu a ''Monmouth'' potopil i s celou posádkou. Straty Speeovej eskadry boli bezvýznamné, ''Gneisenau'' bol zasiahnutý štyrikrát a ''Scharnhorst'' iba dvakrát. 3. novembra nemecká eskadra zakotvila vo [[Valparaíso (mesto)|Valparaíse]]. Britská admiralita dostala správu o porážke nasledujúci deň. V Británii vzbudila veľké pobúrenie – išlo o prvú porážku britskej flotily po vyše sto rokoch. Admiralita bola rozhodnutá Speeovu eskadru zničiť i za cenu oslabenia [[Home Fleet]]. Toto rozhodnutie viedlo ku [[Bitka pri Falklandských ostrovoch|bitke pri Falklandských ostrovoch]].<ref>Válečné lode 3, První světová válka, Naše vojsko Praha 1988</ref>
== Poznámky ==
#{{pozn|1}} v slovenčine možno pojem definovať ako komodor vo funkcii admirála
== Referencie ==
<references />
== Literatúra ==
* Edmund Kosiarz: Námorné bitky, Naše vojsko Bratislava 1984
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Battle of Coronel}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.coronel.org.uk Kronika Coronelu]
*[http://www.worldwar1.co.uk/coronel.html Bitka o Coronel]
*[http://www.gwpda.org/naval/corfalkp.htm Bitka o Coronel a Falklandy (fotky)]
== Zdroj ==
*{{Preklad|cs|Bitva u Coronelu|4514187|en|Battle of Coronel|318670625}}
[[Kategória:Námorné bitky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v 1914]]
tqtaxkl5wna6tuar6ejcj3dy5xm8sge
České aerolinie
0
297937
8207354
8063135
2026-05-02T19:28:57Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207354
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Letecká spoločnosť
| názov = České aerolinie
| logo = Czech Airlines Logo.svg
| logo_size = 250px
| IATA = OK
| ICAO = CSA
| callsign = CSA
| založená = [[6. október|6. októbra]] [[1923]] (ako ''Československé štátne aerolínie'')
| začiatok činnosti = [[29. október|29. októbra]] 1923
| ukončenie činnosti = [[26. október|26. októbra]] [[2024]] (ako letecký dopravca)
| hlavné letiská = [[Letisko Václava Havla Praha]]
| aliancia = [[SkyTeam]] {{small|(2001 – 2024)}}
| veľkosť flotily = 2
| destinácie = 2
| slogan = ''V oblacích jako doma''
| sídlo = [[Praha]], [[Česko]]
| zamestnanci = 587
| webová stránka = [http://www.czechairlines.com/ www.czechairlines.com]
}}
'''České aerolinie, a.s.''' (skratka: '''ČSA'''; staršie: ''Československé aerolinie/Československé aerolínie''; skratka: ČSA; ešte staršie: ''Československé státní aerolinie/Československé štátne aerolínie'' (uvádzané aj ako ''Československá státní aerolinie/Československá štátna aerolínia'')) je [[Česko|česká]] [[značka (marketing)|obchodná značka]] a súkromná [[holdingová spoločnosť]] v oblasti [[letectvo|leteckej dopravy]]. V rokoch [[1923]] až [[2024]] pôsobila ako samostatná [[letecký dopravca|letecká spoločnosť]] a plnila funkciu národného dopravcu Česka. České aerolinie ukončili svoju vlastnú leteckú prevádzku [[26. október|26. októbra]] 2024 a odovzdali ju spoločnosti [[Smartwings]], pričom sa transformovali na holding.
ČSA boli piatou najstaršou fungujúcou leteckou spoločnosťou na svete. Staršie boli iba holandská [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]] (1919), kolumbijská [[Avianca]] (1919), austrálsky [[Qantas]] (1920) a sovietsky/ruský [[Aeroflot]] (1923). Nadväzovali na tradíciu, identitu a pôvodne aj značku [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] národného leteckého dopravcu Československé štátne aerolínie, po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] Československé aerolínie, ktoré boli v [[január]]i [[1991]] rozdelené delimitáciou majetku na českú spoločnosť Československé aerolinie a ku [[Slovensko|slovenskému]] podniku [[SLOV-AIR]]. V [[marec|marci]] [[1995]] došlo k zmene názvu na ''České aerolinie''. Prevádzkovali vernostný program s názvom „OK Plus“. Boli členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[SkyTeam]]. Hlavnú základňu mali na [[Letisko Václava Havla Praha|Letisku Václava Havla]] v [[Praha|Prahe]].
Keď v roku [[2018]] 97,74 % Českých aerolinií kúpila súkromná spoločnosť Smartwings,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = v6 Ventures Limited | odkaz na autora = | titul = Travel Service buys Czech Airlines | url = https://prague.tv/en/s72/c207/n11096-Travel-Service-buys-Czech-Airlines | url archívu = https://web.archive.org/web/20210801194443/https://prague.tv/en/s72/c207/n11096-Travel-Service-buys-Czech-Airlines | vydavateľ = prague.tv | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | dátum archivácie = 2021-08-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> ČSA sa stali súčasťou Smartwings Group. Zvyšných 2,26 % ČSA vlastnila [[Česká pojišťovna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nukina | meno = Keishi | autor = | odkaz na autora = | titul = Travel Service to Acquire Korean Air’s and Czech Government’s Stakes in Czech Airlines | url = https://knaviation.net/travel-service-acquires-czech-airlines/ | vydavateľ = knaviation.net | dátum vydania = 2017-10-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[marec|marci]] [[2021]] ČSA podali návrh na [[konkurz (konkurzné právo)|konkurz]] a prešli rozsiahlou reštrukturalizáciou podniku, z ktorej vystúpili v [[jún]]i [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Chcete číst Zdopravy.cz? | url = https://zdopravy.cz/stat-csa-nepomuze-veritele-schvalili-jejich-reorganizaci-do-vyboru-zasedli-i-zastupci-korean-air-83537/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2021-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ČSA oslavily 99 let. Až překonají stovku, chtěly by létat i s Airbusy A220-300. | url = https://www.airways.cz/zprava/csa-vcera-oslavily-99-let-az-prekonaji-stovku-chtely-by-letat-s-airbusy-a220/ | vydavateľ = airways.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku 2022 mali ČSA novú vlastnícku štruktúru, pričom 70 % spoločnosti vlastnila nová materská spoločnosť Prague City Air s.r.o. a zvyšných 30 % si ponechala Smartwings.
V [[október|októbri]] 2024 došlo k [[splynutie (podniky)|fúzii]], keď sa České aerolinie stali materskou (holdingovou) spoločnosťou Smartwings. V rámci tohto prechodu Smartwings prevzala prevádzkové riadenie letov, ktoré predtým prevádzkovali ČSA. Posledným pravidelným letom Českých aerolinií bol let OK767 z [[Letisko Charlesa de Gaulla|Letiska Charlesa de Gaulla]] v [[Paríž]]i na Letisko Václava Havla v Prahe, ktorý uskutočnil [[Airbus A320|Airbus A320-214]] s imatrikulačnou značkou OK-IOO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = End of an era: The final Czech Airlines flight will land in Prague tonight | url = https://www.expats.cz/czech-news/article/end-of-an-era-the-final-czech-airlines-flight-will-land-in-prague-tonight | vydavateľ = expats.cz | dátum vydania = 2024-10-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Iconic Czech airline CSA to be wound down, OK code retired | url = https://www.aerotime.aero/articles/iconic-czech-airline-csa-to-be-wound-down-ok-code-retired | vydavateľ = aerotime.aero | dátum vydania = 2024-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== História ==
=== Založenie ===
Dňa [[17. júl]]a [[1923]] bol ministerskou radou schválený návrh ministra verejných prác na zriadenie štátneho podniku Československé štátne aerolínie (ČSA). Československé štátne aerolínie vznikli dňa [[6. október|6. októbra]] 1923 a do čela vzniknutej spoločnosti bol postavený major Hupner, ktorý sa stal prvým riaditeľom ČSA. Domovským letiskom novovzniknutej spoločnosti sa stalo [[Letisko Praha-Kbely]].
[[Súbor:Aero A-14 00074330.jpg|thumb|[[Aero A.14|Aero A.14 Brandenburg]] s imatrikulačnou značkou L-BARA počas letu]]
Uskutočnenie historicky prvého letu novovzniknutej spoločnosti bolo naplánované na [[28. október]] 1923 teda na 5. výročie vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Let bol uskutočnený lietadlom [[Aero A.14]] vo farbách ČSA. Pilotoval ho šéfpilot ČSA, Karel Brabenec, ktorý vykonal iba symbolický oblet letiska. Oblet nebol vykonaný z dôvodu zlého počasia, ako je mylne interpretované niektorými zdrojmi vrátane ČSA, ale z celkom iného prostého dôvodu, 28. október pripadol v roku 1923 na nedeľu a v tento deň v týždni (nedeľa) sa civilné letecké linky nelietali. Odloženie letu kvôli zlému počasiu navyše vyvracia fakt, že v dobových záznamoch je uvedený prílet vojenského lietadla na trase [[Košice]] – [[Praha]], ktorý pristál v [[Kyje (Praha)|Kyjoch]], neďaleko kbelského letiska, z čoho je zrejmé, že meteorologické podmienky pre uskutočnenie letu boli vyhovujúce.
Let s cestujúcim sa tak uskutočnil v pondelok [[29. október|29. októbra]]. Lietadlo Aero A.14 s imatrikulačnou značkou L-BARC vzlietlo z kbelského letiska o 12:35 na linku z [[Praha|Prahy]] do [[Bratislava|Bratislavy]]. Pilotoval ho Karel Brabenec, pričom prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin, Václav König. Na palube lietadla sa nachádzalo aj {{kg|15}} novín a 760 g pošty. Po absolvovaní {{km|320|m}} dlhej trate lietadlo pristálo o 14:55 na [[Letisko Vajnory|letisku Vajnory]] v Bratislave. V ten istý deň vzlietlo z vajnorského letiska o 12:30 v opačnom smere lietadlo Aero A.14 (L-BARI) na linke z Bratislavy do Prahy. Lietadlo riadil štábny rotmajster Josef Cinibulk. Aj pri tomto lete bol na palube novinár, Gustáv Adolf Bežo, a necelý kilogram poštových zásielok. Na kbelskom letisku v Prahe pristáli o 16:00.<ref name="azureedge">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = flyOK – zima 2018 | url = https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1674/flyok-2018-01-winter.pdf | vydavateľ = csawpcdnep01.azureedge.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181128075219/https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1674/flyok-2018-01-winter.pdf | dátum archivácie = 2018-11-28 }}</ref>
Dňa [[5. máj]]a [[1924]] bola linka predĺžená až do [[Košice|Košíc]], kam let v tom čase trval približne 6 hodín.<ref name="azureedge"/> Počas tohto roku ČSA uskutočnili celkovo 649 letov, pri ktorých bolo prepravených 426 osôb a tiež {{kg|2148}} leteckej pošty. Lety zabezpečovali stroje Aero A.14 a [[Aero A.10]], ktoré začali byť v roku 1925 postupne nahradzované typom [[De Havilland DH.50|DH.50]].
ČSA boli tiež nástrojom národnej prestíže, a tak boli značne dotované Ministerstvom verejných prác. V rokoch 1923 a 1924 nedosahovali tržby výšky ani jedného percenta finančných nákladov.<ref name="idnes-v-padesatych-letech-boj-se-skudcem">{{Citácia periodika | priezvisko = Folprecht | meno = Radek | autor = | odkaz na autora = | titul = V padesátých letech boj se škůdcem vyhrávaly, teď čelí úpadku. Příběh ČSA | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://technet.idnes.cz/csa-upadek-pribeh-aerolinie-dfe-/tec_technika.aspx?c=A141005_170927_tec_technika_kuz | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-10-06 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}</ref> Dňa [[24. máj]]a [[1926]] bola pravidelná linka Praha – Bratislava rozšírená o [[Brno]].<ref name="azureedge"/> O dva roky neskôr pribudli do flotily ČSA lietadlá [[Farman F.60 Goliath|Farman Goliáš]] a [[Aero A.23]].
=== 1929 – 1939 ===
[[Súbor:CSA lines1929.jpg|thumb|right|Letový poriadok Československých štátnych aerolínií platný od 21. mája 1929 do 31. augusta 1929]]
V roku [[1929]] sa spoločnosť stala členom Medzinárodného združenia leteckých dopravcov, čo bol predchodca dnešnej organizácie [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]] založenej v roku 1945. Miesto doterajšej poznávacej značky ''L'' tak ČSA prijali kód ''OK''. Označenie ''OK'' získali Československé aerolínie kurióznym spôsobom. Česko-slovenská delegácia, ktorá mala za úlohu dostaviť sa na zasadnutie národov prišla neskoro a vopred dohodnuté označenie ''CS'' bolo už zabraté (vybrali si ho Portugalci na počesť kráľa Carlosa). Keďže vedúcim delegácie bol Otakar Koudelka, niekto navrhol použiť jeho iniciály ako označenie IATA, a tak bol návrh prijatý.<ref>http://www.e-kniha.com/proc-ceska-letadla-maji-oznaceni-ok.html</ref> V tejto dobe nemal výraz „[[OK]]“ taký význam ako má dnes. Dňa [[6. máj]]a toho istého roku bola tiež linka Praha – Brno – Bratislava – Košice predĺžená do [[Užhorod]]u. Vďaka tomu bol letecký prepojený západ a východ Česko-Slovenska.<ref name="azureedge"/>
[[Súbor:Walter Castor II a Airspeed AS.6E Envoy III (OK-BAL).jpg|thumb|left|[[Airspeed Envoy|Airspeed AS.6E Envoy III]] (OK-BAL) v službách Československých štátnych aerolínií, 1936]]
Spočiatku ČSA lietali len na vnútroštátnych linkách, pričom prvá linka do zahraničia bola otvorená dňa [[1. júl]]a [[1930]] z Bratislavy do [[Záhreb]]u. Neskôr boli lety predĺžené aj do [[Rijeka|Sušaku]] (dnešná Rijeka) a [[Dubrovník]]a. Juhoslovanský úsek Jadranského expresu ČSA obsluhovalo obojživelné lietadlo [[Saro Cloud]]. ČSA postupne nasadili do prevádzky lietadlá [[Aero A.35]], [[Aero A.38]], [[Fokker F.VII|Fokker/Avia F.VIIb-3m]] a [[Ford Trimotor|Ford 5-AT-C Trimotor]], ktorý 22. augusta 1930 havaroval neďaleko Jihlavy. V roku [[1931]] bol zavedený do prevádzky typ [[Caproni Ca.97]]. Od roku [[1932]] sú lietadlá ČSA vybavené rádiozariadením, čo umožnilo [[let podľa prístrojov|lietať podľa prístrojov]] (IFR), t. j. v noci alebo za zníženej viditeľnosti. Dňa [[11. september|11. septembra]] [[1933]] bola otvorená pravidelná linka Praha – [[Bukurešť]] s dĺžkou {{km|1266|m}}. V roku [[1935]] ČSA zaradili do prevádzky lietadlá [[Airspeed Envoy]] a [[Fokker F.IX|Fokker/Avia F.IXD]]. Nové vnútroštátne linky ČSA spájali Prahu s [[Hradec Králové|Hradcom Králové]], [[Piešťany]] s Bratislavou a [[Viedeň|Viedňou]], a priamo Prahu s Užhorodom. Dňa [[2. september|2. septembra]] [[1936]] spojili ČSA Prahu s [[Moskva|Moskvou]]. Let s dĺžkou {{km|2440|m}} trval v tom čase 10 hodín. Od roku 1936 majú tiež cestujúci po prvýkrát možnosť objednať si na palubu lietadla občerstvenie, ktoré dostanú na letisku pred nástupom na let.<ref name="azureedge"/>
Dňa [[7. apríl]]a [[1937]] sa základňa ČSA presunula z [[Letisko Praha-Kbely|kbelského letiska]] na novo otvorené [[Letisko Václava Havla Praha|letisko Praha-Ruzyně]], ktorého stavba bola ocenená zlatou medailou na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v [[Paríž]]i. Od tohto roku sa tiež na palubách lietadiel ČSA začali objavovať stevardky. V tom istom roku boli tiež otvorené ďalšie medzinárodné linky Praha – [[Brusel]] a Praha – Bratislava – [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurt]] – [[Terst]] – [[Benátky]]. V roku [[1938]] začali fungovať pravidelné linky do [[Paríž]]a, [[Rím]]a a [[Budapešť|Budapešti]]. V období od [[15. september|15.]] do [[23. september|23. septembra]] toho istého roku však bola prevádzka na väčšine liniek predčasne ukončená.
V dôsledku nemeckej okupácie zvyšku Česka dňa [[15. marec|15. marca]] [[1939]] ČSA úplne zastavili prevádzku. Časť lietadiel ČSA prevzala nemecká letecká spoločnosť [[Lufthansa|Deutsche Lufthansa]] a zvyšné stroje boli demontované. ČSA mali vtedy vo flotile päť lietadiel [[Savoia-Marchetti S.73]], štyri lietadlá [[Airspeed Envoy|Airspeed AS.6 Envoy]], dva [[Fokker F.IX|Fokkery/Avia F.IX]], štyri [[Fokker F.VII|Fokkery/Avia F.VIIb-3m]] a jedno lietadlo [[Saro Cloud|Saro A.19/5 Cloud]]. Dňa [[17. august]]a 1939 sa uskutočnila dočasná likvidácia ČSA.
=== 1945 – 1956 ===
[[Súbor:Douglas DC3-229 OK-XDM (8230123433).jpg|thumb|[[Douglas C-47 Skytrain|Douglas C-47]] (OK-XDM) Československých aerolínií, ktorý bol vystavený na ruzyňskom letisku]]
Po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola obnova civilnej letovej prevádzky v Česko-Slovensku zložitá. K dispozícii boli iba lietadlá získané ako vojnová korisť, časť zamestnancov padla v bojoch na fronte alebo v domácom odboji a infraštruktúra bola poškodená. ČSA formálne obnovili činnosť [[14. september|14. septembra]] [[1945]]. V tento deň rozhodla česko-slovenská vláda o Československých aerolíniách ako o znárodnenej spoločnosti a jedinom celoštátnom leteckom dopravcovi Česko-Slovenska. Dňa [[24. október|24. októbra]] toho istého roku prezident [[Edvard Beneš]] podpísal znárodňovacie dekréty, na základe ktorých sa obnovené Československé aerolínie stali jediným leteckým dopravcom Česko-Slovenska a nástupcom predvojnových Československých štátnych aerolínií a Československej leteckej spoločnosti.<ref name="flyok-02-2018">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = flyOK – jar 2018 | url = https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1730/flyok-2018-02-spring.pdf | vydavateľ = csawpcdnep01.azureedge.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181128075250/https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1730/flyok-2018-02-spring.pdf | dátum archivácie = 2018-11-28 }}</ref>
[[Súbor:Ilyushin Il-12 OK-DBN CSA Orly 27.05.57.jpg|thumb|left|[[Iliušin Il-12|Iliušin Il-12B]] (OK-DBN) ČSA na letisku [[Letisko Paríž-Orly|Orly]] v [[Paríž]]i, 27. máj 1957]]
K povojnovému obnoveniu pravidelnej prevádzky ČSA došlo [[1. marec|1. marca]] [[1946]], kedy sa uskutočnil prvý let na linke Praha – [[Zürich]] lietadlom [[Junkers Ju 52|Junkers Ju 52/3m]]. Vnútroštátna letová prevádzka ČSA bola obnovená [[15. marec|15. marca]] 1946 lietadlom Ju 52/3m na linke Praha – Bratislava. V tom istom roku spoločnosť zakúpila z vojnových prebytkov americkej armády lietadlá [[Douglas C-47 Skytrain|Douglas C-47]], ktoré v továrni [[Avia]] postupne rekonštruovali na civilnú dopravnú verziu pre 21 cestujúcich. Prvý obchodný let lietadlom C-47 vo farbách ČSA sa uskutočnil [[27. máj]]a 1946. Postupne boli obnovené všetky vnútroštátne linky do [[Brno|Brna]], [[Bratislava|Bratislavy]], [[Sliač]]a a [[Košice|Košíc]], pričom sa vnútroštátna letecká sieť rozšírila o [[Žilina|Žilinu]], [[Trenčín]] a [[Prešov]] menšími lietadlami typu Siebel a Norseman. V priebehu roku 1946 ČSA ešte obnovili alebo otvorili pravidelné linky do [[Amsterdam]]u, [[Belehrad]]u, [[Brusel]]u, [[Bukurešť|Bukurešti]], [[Kodaň|Kodane]], [[Londýn]]a, [[Paríž]]a, [[Sofia|Sofie]], [[Štokholm]]u a [[Varšava|Varšavy]].<ref name="flyok-02-2018"/>
V roku [[1947]] po prvýkrát vstúpili do medzikontinentálnej leteckej dopravy na linkách do [[Káhira|Káhiry]] a [[Ankara|Ankary]]. O rok neskôr sú linky ČSA rozšírené o [[Budapešť]], [[Berlín]], [[Göteborg]], [[Helsinki]], [[Nice]] a [[Bejrút]].
Ako dôsledok vnútropolitického vývoja po [[25. február]]i [[1948]] bolo v roku [[1949]] zrušených množstvo medzinárodných aj vnútroštátnych liniek ČSA, napr. do Bejrútu, Belehradu, [[Nikózia|Nikózie]], ale aj do [[České Budějovice|Českých Budějovíc]], [[Kroměříž]]a, Trenčína a Žiliny. V ČSA prebiehali čistky, pričom spoločnosť muselo opustiť veľa skúsených zamestnancov vrátane pilotov. Dňa [[17. jún]]a 1949 zaradili ČSA do flotily prvé dve lietadlá [[Iliušin Il-12|Iliušin Il-12B]] (OK-CBA a OK-CBF), čím sa u spoločnosti začala dlhá éra zamerania na [[Sovietsky zväz|sovietsku]] techniku. Namiesto sovietskych lietadiel bol pôvodne plánovaný nákup strojov [[Douglas DC-6]] alebo [[Lockheed Constellation]].<ref name="flyok-02-2018"/>
V roku [[1950]] pokračuje pokles výkonov ČSA na povojnové historické minimum, pričom sa sieť liniek zmenšila na vnútroštátne lety, spoje do niektorých socialistických krajín a do Kodane, Štokholmu a Helsínk. Od roku [[1951]] začali ČSA prevádzkovať aerotaxi lietadlami [[Aero Ae-45]]. Česko-Slovensko malo v tom čase najhustejšiu sieť aerotaxi na svete so 16 stálymi základňami (letiskami) a 80 ďalšími destináciami (väčšinou aeroklubové letiská) pre nástup a výstup cestujúcich.<ref name="flyok-02-2018"/> V tom istom roku bol v rámci ČSA zriadený nový útvar na špeciálne poľnohospodárske, lesnícke a vodohospodárske letecké služby. Po zlúčení s útvarom aerotaxi vznikol pod hlavičkou ČSA odštepný závod [[Agrolet]].<ref name="flyok-02-2018"/> Nedostatok medzinárodných liniek v tomto období prinútil ČSA hľadať nové aktivity. Po činnostiach vyčlenených do Agroletu začínajú ČSA zabezpečovať nočnú prepravu poštových
zásielok či tlačových matríc denníkov v rámci Česko-Slovenska.<ref name="flyok-02-2018"/> V rokoch [[1951]] – [[1953]] boli Československé aerolínie zapísané v obchodnom registri ako [[národný podnik]], zriadený k [[1. január]]u 1949 zákonom č. 311/1948 Zb., vyhláškou č. 122/1949 Zb., vládnym nariadením č. 128/1949 Sb. a zákonom č. 148/1950 Zb. Vymazaný bol po zrušení podľa § 13 ods. 7 vládneho nariadenia 34/1952 Zb. V roku [[1955]] došlo k otepleniu v medzinárodných vzťahoch a postupnému obnovovaniu medzinárodných liniek. ČSA tak obnovili linku do [[Moskva|Moskvy]] s medzipristátím vo [[Vilnius|Viľňuse]], linku do [[Paríž]]a a vo vnútroštátnej doprave zaviedli priamu linku Praha – Košice.<ref name="flyok-02-2018"/>
Dňa [[15. jún]]a [[1956]] sa uskutočnil prvý prílet a prezentácia sovietskeho [[prúdový motor|prúdového]] dopravného lietadla [[Tupolev Tu-104]] na pražské letisko Ruzyně. K [[1. august]]u 1956 boli Československé aerolínie zapísané do obchodného registra ako [[štátny podnik]], zriadený listinou ministra dopravy z [[25. júl]]a 1956. Na konci roku 1956 sa ČSA rozhodli pre modernizáciu flotily a nákup troch nových lietadiel Tu-104.<ref name="flyok-02-2018"/>
=== 1957 – 1990 ===
[[Súbor:OK-LDA Brussel WA 1958.jpg|thumb|[[Tupolev Tu-104|Tupolev Tu-104A]] (OK-LDA) ČSA na [[Letisko Brusel-Zaventem|bruselskom letisku]], 1958]]
V roku [[1957]] uviedli do prevádzky licenčne vyrábanú [[Iliušin Il-14|Aviu Av-14]]. V tom istom roku tiež vstúpili ako druhá letecká spoločnosť na svete natrvalo do [[prúdový motor|prúdovej]] éry, keď [[2. november|2. novembra]] pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|letisku v Prahe]] prvé prúdové dopravné lietadlo pre ČSA, [[Tupolev Tu-104|Tupolev Tu-104A]], s imatrikulačnou značkou OK-LDA. Lietadlom typu Tu-104A otvorili ČSA dňa [[9. december|9. decembra]] 1957 linku [[Praha]] – [[Moskva]]. V tom čase išlo o prvú linku na svete, ktorá bola obsluhovaná výhradne prúdovými lietadlami. Celkovo kúpili ČSA šesť týchto lietadiel (OK-LDA, OK-LDB, OK-LDC, OK-NDD, OK-MDE a OK-NDF). Po rokoch stagnácie nastal na konci 50. rokov rozvoj medzinárodných liniek ČSA. Spoločnosť obnovila v roku [[1958]] pravidelné linky do [[Amsterdam]]u, [[Brusel]]u, [[Káhira|Káhiry]], [[Londýn]]a, [[Zürich]]u a zaviedla sezónne lety do [[Tirana|Tirany]]. Bratislava získala priame letecké spojenie s [[Budapešť]]ou a Praha opäť s [[Karlove Vary|Karlovými Varmi]] a [[Přerov]]om.<ref name="flyok-02-2018"/> Rozvoj siete liniek ČSA pokračoval aj v roku [[1959]], napr. do [[Bombaj]]a lietadlom Tu-104A (od 22. augusta) alebo do [[Ľvov]]a a [[Kyjev]]a (od 7. septembra). V tom istom roku sa spoločnosť rozhodla pre nákup nových [[turbovrtuľový motor|turbovrtuľových]] dopravných lietadiel [[Iliušin Il-18]].<ref name="flyok-02-2018"/>
V [[január]]i [[1960]] tak boli do prevádzky ČSA nasadené prvé dva Iliušiny Il-18 verzie Il-18B (OK-NAA, OK-NAB) s kapacitou 84 miest. Dňa [[29. január]]a 1960 uskutočnil Il-18B v službách ČSA svoj prvý let na linke Praha – Bratislava. V [[máj]]i toho istého roku boli nasadené do prevádzky prvé dve lietadlá typu Il-18V (OK-OAC, OK-OAD) s kapacitou 90 alebo až 110 miest. V nasledujúcich dvoch rokoch boli dodané ešte štyri ďalšie Iliušiny Il-18V (OK-PAE, OK-PAF, OK-PAG a OK-PAH). Dňa [[14. august]]a 1960 vzlietol Tupolev Tu-104A ČSA na {{km|13944|m}} dlhý let do [[Jakarta|Jakarty]] cez [[Káhira|Káhiru]], [[Bahrajn]], [[Bombaj]], [[Rangún]] a [[Phnom Pénh]]. Po 15-hodinovom lete lietadlo ČSA po prvýkrát preletelo [[rovník]] a pristálo na južnej pologuli. Odštepný závod Agrolet rozšíril [[1. marec|1. marca]] [[1961]] svoju flotilu o dva [[helikoptéra|vrtuľníky]] [[Mil Mi-1]] a dva [[Mil Mi-4|Mi-4]] a spektrum ponúkaných činností o stavebno-montážne, geologicko-prieskumné, filmárske či zásobovacie (zásobovanie vysokohorských chát). Dňa [[3. február]]a [[1962]] ČSA otvorili prvú transatlantickú linku na trase [[Praha]] – [[Havana]], na ktorej lietalo štvormotorové turbovrtuľové lietadlo [[Bristol Britannia|Bristol Britannia 318]] (OK-MBA) prenajaté od [[Kuba|kubánskej]] leteckej spoločnosti [[Cubana de Aviación|Cubana]]. Rovnakým typom lietadla prevádzkovali ČSA aj špeciálne lety do [[Mexiko (mesto)|Mexika]] a [[Mérida (Mexiko)|Méridy]].<ref name="flyok-02-2018"/>
[[Súbor:CSA Ilyushin Il-18 Robbins-1.jpg|thumb|right|[[Iliušin Il-18|Iliušin Il-18V]] (OK-PAE) Československých aerolínií na letisku v [[Medzinárodné letisko Banjul|Banjule]] v [[Gambia (štát)|Gambii]], 30. november 1965]]
[[Súbor:CSA Tupolev Tu-124 Soderstrom-2.jpg|thumb|left|[[Tupolev Tu-124|Tupolev Tu-124V]] (OK-TEA) ČSA na letisku [[Letisko Štokholm-Arlanda|Arlanda]] v [[Štokholm]]e, júl 1968]]
V [[november|novembri]] [[1964]] boli nasadené do prevádzky ČSA prvé dve lietadlá typu [[Tupolev Tu-124|Tupolev Tu-124V]], ktoré lietali na menej vyťažených [[Európa|európskych]] linkách, linkách do [[Afrika|Afriky]], na [[Blízky východ]] a na vnútroštátnych linkách. V tom istom roku ČSA po prvýkrát v histórii prepravili na ročnej báze viac než 1 milión cestujúcich.<ref name="flyok-02-2018"/> V roku [[1965]] ČSA plánovali modernizáciu zastarávajúcej flotily sovietskych lietadiel. Rozhodli sa nakúpiť stroje [[Spojené kráľovstvo|britskej]] výroby. Na diaľkové linky [[Vickers VC10|Vickers Super VC10]] a pre stredné trate [[Hawker Siddeley Trident|de Havilland D.H.121 Trident]] a [[BAC One-Eleven|BAC-111]].<ref name="flyok-02-2018"/> V roku [[1967]] bol lietadlový park ČSA rozšírený o dve lietadlá diaľkovej verzie [[Iliušin Il-18|Il-18D]] (OK-WAI, OK-WAJ) s kapacitou 65 miest (pri diaľkových letoch) alebo až 120 miest (na krátkych trasách). V tom istom roku boli ČSA podľa štatistiky [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]] jednou zo 34 leteckých spoločností na svete, ktoré prepravili viac ako milión cestujúcich. Zaujímali 29. priečku svetového rebríčka a 10. miesto medzi európskymi spoločnosťami; vo vyťaženosti lietadiel im patrilo 10. miesto na svete (čo bolo 63,3%), pričom v Európe boli na prvom mieste.<ref name="sweb-svici-historie-csa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Švící - historie ČSA | url = http://svici.sweb.cz/csa_historie.htm | vydavateľ = svici.sweb.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200926210117/http://svici.sweb.cz/csa_historie.htm | dátum archivácie = 2020-09-26 }}</ref> V priebehu roku 1967 začali tiež rokovania vlády ČSSR a USA o uzavretí leteckej dohody medzi oboma krajinami a zavedení pravidelného leteckého spojenia. Nákup nových lietadiel však bol v nedohľadne.<ref name="flyok-02-2018"/> Dňa [[2. máj]]a [[1968]] si tak Československé aerolínie prenajali od sovietskeho [[Aeroflot]]u prvé lietadlo typu [[Iliušin Il-62]] (CCCP-86666) určené pre diaľkové trate. Po [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] bola prevádzka ČSA prerušená na viac než 14 dní.<ref name="flyok-02-2018"/>
Dňa [[6. september|6. septembra]] 1968 ČSA obnovili prevádzku na vnútroštátnych linkách. V celom rozsahu sa linky podarilo obnoviť až v priebehu roku [[1969]]. Straty spôsobené prerušením prevádzky predstavovali približne 200 miliónov vtedajších [[koruna česko-slovenská|korún]].<ref name="flyok-03-2018">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = flyOK – leto 2018 | odkaz na autora = | titul = | url = https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1753/flyok-2018-03-summer.pdf | vydavateľ = csawpcdnep01.azureedge.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181128075412/https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1753/flyok-2018-03-summer.pdf | dátum archivácie = 2018-11-28 }}</ref> Dňa [[28. február]]a 1969 došlo k podpísaniu Dohody medzi vládami ČSSR a USA o leteckej doprave, ktorá umožnila ČSA otvoriť pravidelné linky do USA.<ref name="flyok-03-2018"/> V [[apríl]]i toho istého roku otvorili linky Praha – [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], Bratislava – [[Paríž]] a Bratislava – [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]. Dňa [[1. júl]]a 1969 sa vzhľadom na federatívne usporiadanie Česko-Slovenska stala dcérska spoločnosť ČSA Agrolet samostatným podnikom s názvom [[SLOV-AIR]] so sídlom v Bratislave. K SLOV-AIRu prešla veľká časť flotily malých lietadiel ČSA [[Let L-200 Morava|L-200 Morava]], [[Aero L-60 Brigadýr|L-60 Brigadýr]] a [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]. Vďaka pokračujúcej [[normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] ministerstvo dopravy rozhodlo, že novým diaľkovým lietadlom ČSA nebude plánovaný Vickers Super VC10 britskej výroby, ale sovietsky Iliušin Il-62. V [[jún]]i 1969 tak bola obnovená prevádzka prenajatého typu Il-62 (CCCP-86672), pričom [[29. október|29. októbra]] 1969 v Prahe pristál prvý Il-62 (OK-YBA) vo farbách Československých aerolínií. Týmto lietadlom otvorili ČSA už [[7. novembra]] novú diaľkovú linku do [[Kuala Lumpur]].<ref name="flyok-03-2018"/> Na konci roku 1969 uskutočnili aj technické lety do [[Gander (Newfoundland a Labrador)|Ganderu]] v [[Kanada|Kanade]] a [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]], [[New York (mesto)|New Yorku]], [[Philadelphia|Philadelphie]] a [[Washington D.C.|Washingtonu D.C.]] v [[Spojené štáty|USA]].<ref name="flyok-03-2018"/>
[[Súbor:Ilyushin Il-62, CSA - Ceskoslovenske Aerolinie AN1063691.jpg|thumb|left|[[Iliušin Il-62]] (OK-ZBC) ČSA na letisku [[Letisko Londýn Heathrow|Heathrow]] v [[Londýn]]e, 1. október 1981]]
[[Súbor:Ceskoslovenske Aerolinie Tu-134A OK-EFK.jpg|thumb|[[Tupolev Tu-134|Tupolev Tu-134A]] (OK-EFK) ČSA na letisku v [[Medzinárodné letisko Pisa|Pise]], máj 1975]]
Dňa [[1. apríl]]a [[1970]] sa uskutočnil prvý let na novej linke Praha – [[Tripolis]] a tiež prvý let ČSA (s lietadlom Tu-104A s reg. OK-NDD) za [[polárny kruh]] na trase Praha – [[Helsinki]] – [[Rovaniemi]].<ref name="flyok-03-2018"/> V tom istom roku boli vďaka typu Il-62 otvorené dve transatlantické linky; [[Praha]] – [[Montreal]] – [[New York (mesto)|New York]] (od 4. mája) a [[Bratislava]] – [[Praha]] – [[Amsterdam]] – [[New York (mesto)|New York]]. Dňa [[8. jún]]a 1970 bolo unesené lietadlo Av-14 na linke [[Praha]] – [[Karlove Vary|Karlovy Vary]] do [[Norimberg]]u. V [[november|novembri]] [[1971]] bolo do prevádzky nasadené prvé lietadlo typu [[Tupolev Tu-134|Tupolev Tu-134A]] (OK-AFA) s kapacitou 76 miest, ktoré bolo [[9. december|9. decembra]] nasadené na prvý let na linke Praha – Bratislava. Lietadlá Tu-134A ČSA lietali na európskych tratiach a na linkách do severnej Afriky. Dňa [[1. jún]]a [[1972]] ČSA otvorili linku do [[Madrid]]u cez [[Ženeva|Ženevu]] a [[Marseille]]. Posádka lietadla Tupolev Tu-104A (OK-NDF) uskutočnila [[25. apríl]]a [[1974]] na trase Praha – [[Ostrava]] – Praha posledný let tohto typu vo farbách ČSA. Dňa [[9. október|9. októbra]] toho istého roku boli do flotily ČSA zaradené prvé dve lietadlá [[Jakovlev Jak-40]] (OK-EEA, OK-EEB). Lietadlá Jak-40 nahradili vo vnútroštátnej preprave cestujúcich typ Avia Av-14. V období medzi rokmi 1974 až 1978 bolo dodaných 17 kusov lietadiel Jak-40. V [[november|novembri]] [[1975]] začali ČSA využívať automatizovaný rezervačný systém Gabriel od spoločnosti SITA. V tom istom roku po prvýkrát prepravili na vnútroštátnych linkách viac než milión cestujúcich. Dňa [[1. jún]]a [[1976]] prebrali ČSA od bratislavského [[SLOV-AIR]]u tzv. malú dopravu, vrátane lietadiel [[Let L-410 Turbolet|Let L-410A Turbolet]], posádok a siete liniek. V roku [[1977]] ČSA vyradili posledné lietadlá typu [[Iliušin Il-14|Avia Av-14]]. Posledný let tohto typu vo farbách ČSA sa uskutočnil [[31. marec|31. marca]] 1977 na linke Košice – Bratislava – Brno – Praha, na ktorú letel Av-14-24 (OK-LCD). Dňa [[4. apríl]]a toho istého roku ČSA otvorili linku Praha – [[Barcelona]]. O rok neskôr, [[1. apríl]]a [[1978]], otvorili linky Praha – [[Atény]] – [[Larnaka]], Bratislava – [[Varšava]] a Bratislava – [[Petrohrad|Leningrad]]. Dňa [[31. máj]]a [[1979]] bol do prevádzky zaradený prvý [[Iliušin Il-62|Iliušin Il-62M]] (OK-JBI), ktorý predstavoval modernizovanú a úspornejšiu verziu lietadla Il-62. V tom istom roku boli ČSA donútené pristúpiť k úsporným opatreniam kvôli tzv. ropnému šoku, rapídnemu zvýšeniu cien paliva a zhoršovaniu ekonomickej situácie vo svete. Začali tak s vyraďovaním neekonomických typov lietadiel z flotily a rušením liniek alebo obmedzovaním prevádzky. Uzemnené boli lietadlá L-410A Turbolet a Jak-40. Zrušené boli linky do [[Dakar]]u, [[Casablanca|Casablancy]], [[Rabat (mesto)|Rabatu]], [[Marseille]], [[Jakarta|Jakarty]] a sieť vnútroštátnych liniek bola zredukovaná.<ref name="flyok-03-2018"/>
[[Súbor:Tupolev Tu-154M, CSA - Ceskoslovenske Aerolinie AN0201763.jpg|thumb|[[Tupolev Tu-154|Tupolev Tu-154M]] (OK-TCC) ČSA pristáva na letisku Heathrow v Londýne, 24. október 1989]]
V období rokov [[1980]] – [[1981]] naďalej pokračovalo obmedzovanie vnútroštátnej letovej prevádzky. V prevádzke zostali iba základné linky medzi [[Praha|Prahou]], [[Ostrava|Ostravou]], [[Bratislava|Bratislavou]], [[Košice|Košicami]], [[Poprad]]om a [[Sliač]]om.<ref name="flyok-03-2018"/> Prvá nová linka po ropnej kríze bola otvorená [[9. jún]]a 1981, kedy Il-62 ČSA prvýkrát letel na trase Praha – [[Jerevan]] – [[Taškent]] – [[Hanoj]].<ref name="flyok-03-2018"/> V [[jún]]i [[1983]] ČSA otvorili linku do [[Dubaj (mesto)|Dubaja]] a sezónne lety na [[Malta|Maltu]]. Od letného letového poriadku 1983 zaviedli ČSA na palubách svojich lietadiel biznis triedu, pričom prví cestujúci v tejto triede leteli [[1. november|1. novembra]] 1983 s Il-62 na linke Praha – Moskva. Od leta [[1984]] začali ČSA sezónne lety na novej linke do [[Lisabon]]u. Vďaka cenám paliva a úsporným opatreniam ČSA zredukovali prevádzku i počet prepravených cestujúcich o 40% v porovnaní s predkrízovým rokom 1979.<ref name="flyok-03-2018"/> Od roku [[1985]] si prenajímali typ [[Tupolev Tu-154|Tupolev Tu-154B-2]]. V [[marec|marci]] [[1986]] ČSA otvorili linky do [[Soči]], [[Simferopol]]u a [[Tbilisi]] a v [[jún]]i toho istého roku sezónnu linku do [[Split]]u.<ref name="flyok-03-2018"/> V priebehu roku 1986 bolo hlavne kvôli vysokej spotrebe paliva vyradených 9 lietadiel Jak-40. Dňa [[9. február]]a [[1988]] sa začali prvé rokovania ČSA a [[Airbus|Airbus Industrie]], ktoré predznamenali zásadnú modernizáciu zastaranej flotily spoločnosti.<ref name="flyok-03-2018"/> Do flotily ČSA bolo [[18. február]]a 1988 zaradené prvé lietadlo typu [[Tupolev Tu-154|Tupolev Tu-154M]] (OK-SCA), ktoré bolo [[5. marec|5. marca]] nasadené na prvý komerčný let na linke Praha – [[Londýn]]. V [[november|novembri]] 1988 otvorili linku do [[Bangkok]]u, cez ktorý bola novo vedená linka ČSA Praha – [[Singapur]].<ref name="flyok-03-2018"/> Dňa [[15. jún]]a [[1989]] podpísali ČSA a Airbus Industrie na parížskom aerosalóne dohodu o dodaní dvoch [[Airbus A310|Airbusov A310-300]]. K [[30. jún]]u 1989 boli ČSA z obchodného registra vymazané ako štátny podnik pre zrušenie likvidácie podľa rozhodnutia ministra dopravy a spojov ČSSR z 27. júna. Dňa [[1. júl]]a 1989 bol zakladacou listinou vydanou rozhodnutím ministra dopravy a spojov ČSSR čj. 12271/1989-350 z 27. júna 1989 založený nový štátny podnik Československé aerolínie. V [[september|septembri]] 1989 ČSA obnovili pravidelnú linku Praha – [[Viedeň]]. Dňa [[31. december|31. decembra]] 1989 sa uskutočnil posledný obchodný let lietadla Il-18 u ČSA s cestujúcimi (OK-VAF na linke [[Praha]] – [[Bratislava]] – [[Petrohrad|Leningrad]]).
Po roku 1989 nastali výrazné politické a hospodárske zmeny, ktoré mali významný vplyv aj na fungovanie Československých aerolínií. Z dopravnej siete ČSA vypadla časť liniek do „spriatelených socialistických krajín“ a nastal výrazný pokles počtu prepravených cestujúcich.<ref name="flyok-04-2018">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = flyOK – jeseň 2018 | url = https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1789/flyok-2018-04-autumn.pdf | vydavateľ = csawpcdnep01.azureedge.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181128075455/https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1789/flyok-2018-04-autumn.pdf | dátum archivácie = 2018-11-28 }}</ref>
Dňa [[28. marec|28. marca]] [[1990]] schválilo [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálne zhromaždenie]] novelu zákona o civilnom letectve, ktorá zrušila štátny monopol v letectve a umožnila vznik súkromných dopravcov.<ref name="flyok-04-2018"/> V letnej sezóne roku 1990 ČSA otvorili linky Praha – [[Havana]] – [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], na ktorej lietali s Il-62M, a Praha – [[Hamburg]].
=== 1991 – 2000 ===
[[Súbor:Airbus A310-304-ET, CSA - Ceskoslovenske Aerolinie AN0192312.jpg|thumb|[[Airbus A310|Airbus A310-300]] Československých aerolinií na letisku v [[Medzinárodné letisko Dona Mueanga|Bangkoku]], 1992]]
Rozdelenie majetku ČSA medzi Česko a Slovensko nezačalo až so zánikom federácie, ale už v roku [[1991]], keď Česko-Slovensko začalo byť reálne federalizované. Majetok ČSA bol delimitovaný podľa kompetenčného zákona platného od 1. januára 1991. Československé aerolínie sa rozdelili na dve spoločnosti, medzi transformovanú českú spoločnosť Československé aerolinie a [[SLOV-AIR]], čo bola firma predtým patriaca pod ČSA, novo prevedená na slovenské územie. Delimitačný protokol o rozdelení majetku medzi transformované Československé aerolinie, a. s. a SLOV-AIR pripravilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky za prvej vlády [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]], pričom na čele Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v tom čase bol [[Roman Hofbauer]]. Československé aerolinie boli potom v roku 1992 transformované na akciovú spoločnosť Československé aerolinie, a. s. (1. augusta 1992 až 30. júna 1995) už ako český podnik, aj keď im zostal názov, obchodná značka ČSA, medzinárodné označenie OK aj predčíslie 064.
Roman Hofbauer potom v roku 1992 spustil útočnú kampaň proti ČSA a Česku, ktorou požadoval najmenej 25% podiel Slovenska v ČSA, alebo bude požadovať zrušenie ich názvu a symbolu. Osláv 70. výročia založenia ČSA, 25. októbra 1993, sa zástupcovia slovenského ministerstva nezúčastnili a namiesto toho poslali ultimatívny fax, v ktorom zopakovali svoju septembrovú požiadavku, aby ČSA vypustili zo svojho názvu Slovensko a premenovali sa, napríklad na České aerolinie. Slovensku v tom čase chýbala koncepčná práca v odbore letectva, pričom na ministerstve sa od osamostatnenia Slovenska vystriedalo niekoľko riaditeľov Odboru civilného letectva MDSVP. Slovenská strana v lete 1994 zakázala nepravidelné lety ČSA z letísk v Bratislave, Poprade a Košiciach, ale sama tieto lety nenahradila.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = IVAN ČÁNI, airport manažér, Poprad | odkaz na autora = | titul = Ako sme prišli aj o ČSA | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2121146/ako-sme-prisli-aj-o-csa.html#axzz4hScYWWd2 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1995-05-03 | dátum prístupu = 2018-11-29 }}</ref> Český predseda vlády [[Jan Stráský]] v knihe rozhovorov v roku 1993 hovoril, že pri delení majetku ČSA v roku 1991, ktoré sa uskutočnilo podľa územného princípu, zostalo na českej strane majetku viac, a slovenská strana neskôr argumentovala tým, že delenie prebiehalo v podmienkach, kedy sa ešte nevedelo o zániku štátu, a že na také delenie by dnes nemohli pristúpiť. Argumentoval pritom zákonom o delení majetku federácie, v ktorom sú ČSA uvedené ako podnik, o ktorom je možné znovu rokovať, hoci bol rozdelený dávno pred zánikom federácie. Česká strana sa však zdráhala pristúpiť na slovenské požiadavky, pretože v ČSA medzitým získala 38% [[Air France]] a prevedením ďalšieho podielu na Slovensko by česká strana stratila majoritu a slovenská by ju nezískala. Slovensku by tak česká strana bola ochotná postúpiť najviac 6%, s čím však slovenská strana nebola spokojná. Jan Stráský v roku 1993 vyjadril presvedčenie, že k dohode so Slovenskom nedôjde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štěpánek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = 19 Dělení majetku federace - 2 | url = http://www.petrstepanek.cz/web/index.php?option=com_content&view=article&id=185:19-dleni-majetku-federace-2&catid=5:prezident-na-pl-uvazku&Itemid=19 | vydavateľ = petrstepanek.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-29 | miesto = | jazyk = }}</ref>
[[Súbor:CSA Czech Airlines Boeing 737-500; OK-XGA@ZRH;14.10.1994 (6169584524).jpg|thumb|[[Boeing 737|Boeing 737-500]] vo farbách ČSA na letisku v [[Letisko Zürich|Zürichu]], 1994]]
[[Súbor:ATR ATR-72-202, CSA - Czech Airlines AN0197418.jpg|thumb|left|[[ATR 72|ATR 72-202]] Českých aerolinií na letisku vo [[Letisko Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]], 1996]]
Začiatkom roku 1991 ČSA kúpili po dlhom čase západoeurópske a prvýkrát širokotrupé lietadlo [[Airbus A310|Airbus A310-300]] určené pre diaľkové trate. Jeho kúpa sa zamýšľala už od roku 1989 kvôli nedostačujúcim sovietskym lietadlám.<ref name="idnes-v-padesatych-letech-boj-se-skudcem"/> Po dodaní oboch A310-300 boli otvorené priame linky z Prahy do [[Toronto|Toronta]] a [[Bangkok]]u. V tomto roku bola tiež otvorená linka z Prahy do [[Tel Aviv-Jafo|Tel Avivu]] a [[Istanbul]]u. Na jar 1992 pribudli do flotily ČSA štyri turbovrtuľové lietadlá [[ATR 72|ATR 72-200]], ktoré na niektorých linkách nahradili Tupolevy Tu-134A. V lete toho istého roku bolo do služby zavedených prvých päť lietadiel typu [[Boeing 737|Boeing 737-500]]. Z flotily ČSA boli v roku 1992 vyradené aj posledné lietadlá [[Jakovlev Jak-40|Jak-40]].
V druhej polovici roku 1992 došlo k zmene ČSA na [[akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]]. Celkovo 19,1% akcií odkúpila francúzska spoločnosť [[Air France]], rovnaký podiel získala [[Európska banka pre obnovu a rozvoj]]. Česko-slovenský fond národného majetku si ponechal 49,3%. [[Česká pojišťovna]] získala 4,5% akcií, necelých 3,5% pripadlo mestu Praha a 2,3% sa stalo spoločným majetkom miest Bratislava, Košice a Poprad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Musil | meno = Napsal Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Historie ČSA - díl 3. 1968-1992 | url = https://www.czechairliners.net/index.php/letecke-spolecnosti/1062-historie-csa-dil-3-1969-1992.html | vydavateľ = czechairliners.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1993 sa ČSA prepadli do veľkej straty vo výške 1,2 miliardy korún, ktorá bola spôsobená nevýhodnými lízingovým zmluvami, vďaka ktorým získala spoločnosť nové lietadlá západnej výroby. Kvôli tomu zástupcovia Air France požadovali odstúpenie od zmluvy a vrátenie investícií, ktoré do ČSA vložili.<ref name="czechairliners-letecke-spolecnosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Musil | meno = Napsal Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Historie ČSA - díl 4. 1993-2016 | url = https://www.czechairliners.net/index.php/letecke-spolecnosti/1074-historie-csa-dil-4-1993-2016.html | vydavateľ = czechairliners.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="idnes-v-padesatych-letech-boj-se-skudcem"/> K dohode došlo vo februári 1994 a podiel v ČSA tak odkúpila štátna Konsolidačná banka.
V októbri 1994 boli do flotily zavedené prvé dve lietadlá typu [[ATR 42|ATR 42-300]] a v tom istom mesiaci boli tiež vyradené posledné [[Iliušin Il-62|Iliušiny Il-62]]. S platnosťou od [[26. marec|26. marca]] [[1995]] bol zmenený názov spoločnosti na České aerolinie. V roku 1995 tiež pribudli do flotily ČSA lietadlá [[Boeing 737|Boeing 737-400]]. V tomto roku boli otvorené linky z Prahy do [[Hannover]]u a [[Stuttgart]]u. V roku [[1996]] začali ČSA spolupracovať s americkou leteckou spoločnosťou [[Continental Airlines]], ktorá začala zdieľať kódy s ČSA na niektorých vnútroštátnych linkách v USA, pričom recipročne sa kód Continental Airlines objavil na linke ČSA Praha – New York. V roku [[1997]] boli do flotily dodané ďalšie tri Boeingy 737-500 a zároveň boli z pravidelných liniek vyradené posledné tri lietadlá [[Tupolev Tu-134|Tupolev Tu-134A]] a všetky [[Tupolev Tu-154|Tupolevy Tu-154M]]. Tu-154M lietali na charterových letoch alebo nepravidelných linkách až do roku 2000. V roku [[1998]] boli otvorené linky z Prahy do [[Oslo|Osla]], [[Nice]], [[Bologna|Bologne]] a z [[Karlove Vary|Karlových Varov]] do [[Moskva|Moskvy]]. Obnovené boli aj linky z Prahy do [[Damask]]u a [[Kuvajt (mesto)|Kuvajtu]]. V roku 1998 ale aj zrušili linky do [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]] ([[Singapur]], [[Kuala Lumpur]]) a zamerali sa predovšetkým na linky do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. V tom istom roku ČSA zaviedli na všetkých svojich linkách nefajčiarsku prevádzku.<ref name="flyok-04-2018"/> Éra sovietskych lietadiel u ČSA definitívne skončila [[10. január]]a [[2000]], kedy Tupolev Tu-154M (OK-UCE) uskutočnil posledný let u ČSA ako charterový spoj na linke Praha – Istanbul a späť. Po dvoch mesiacoch skúšobnej prevádzky spustili ČSA dňa [[8. september|8. septembra]] 2000 online predaj leteniek.<ref name="flyok-04-2018"/>
=== 2001 – 2009 ===
[[Súbor:ATR ATR-42-500, SkyTeam (CSA - Czech Airlines) AN1613958.jpg|thumb|[[ATR 42|ATR 42-500]] Českých aerolinií vo farbách aliancie [[SkyTeam]], 2009]]
Dňa [[25. marec|25. marca]] [[2001]] vstúpili ČSA do aliancie [[SkyTeam]]. Tiež bola obnovená linka z Prahy do [[Brno|Brna]] a [[Ostrava|Ostravy]]. V roku 2001 sa ČSA tiež rozhodli o kúpu ôsmich nemeckých plánovaných lietadiel [[Fairchild Dornier 728]] s kapacitou približne 50 – 100 cestujúcich, ale projekt Dornieru nakoniec skrachoval.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = ČSA koupí letadla pro regionální trasy | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/csa-koupi-letadla-pro-regionalni-trasy-dyj-/ekoakcie.aspx?c=A010618_171023_ekoakcie_ven | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2001-06-18 | dátum prístupu = 2018-11-29 }}</ref> V [[október|októbri]] [[2002]] bola otvorená linka do [[Kolombo|Kolomba]] na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a prebiehalo predbežné doplňovanie flotily prenajatými staršími Boeingmi 737-400 a 500.<ref name="czechairliners-letecke-spolecnosti"/> V priebehu roku [[2003]] posilnil flotilu ČSA ďalší, už tretí diaľkový Airbus A310-300, a bola otvorená linka do [[Newark (New Jersey)|Newarku]] v [[Spojené štáty|USA]] a zvýšený počet letov do [[Dubaj (mesto)|Dubaja]]. Rok 2003 u ČSA znamenal aj opätovné ukončenie letov na [[Letisko Brno-Tuřany|brnianske letisko]], aby ich v roku 2005, po objavení sa nemeckej konkurencie, opätovne zaviedli.
[[Súbor:OK-LEG (2700530567).jpg|thumb|left|[[Airbus A320|Airbus A320-200]] v službách Českých aerolinií, 2008]]
V roku [[2005]] boli do flotily zavedené prvé dve lietadlá [[Airbus A320|Airbus A320-200]] na pravidelnú dopravu a dve lietadlá [[Airbus A320|Airbus A321-200]] na charterovú dopravu. V roku [[2006]] ČSA prepravili prvýkrát v histórii rekordných 5,2 milióna cestujúcich.<ref>http://www.airways.cz/clanek/2006-01-25/csa-vloni-prepravily-5-2-mil-cestujicich</ref> Na jar roku [[2007]] ČSA dostali prvé dve úplne nové lietadlá typu [[Airbus A319|Airbus A319-100]]. V tomto roku ČSA zaviedli novinku – internetové odbavenie (Internet check-in). V priebehu roku [[2008]] získali ČSA postupne štyri úplne nové lietadlá Airbus A319-100.
Finančná situácia spoločnosti sa prudko zhoršila, aj napriek účtovnému zisku 1,1 miliardy [[Česká koruna (mena)|českých korún]] z predaja nehnuteľností v areáli Juh sa vlastný kapitál prepadol o 1,1 miliardy korún na iba 102 miliónov korún. Bolo vypísané výberové konanie na predaj ČSA, ale v roku [[2009]] česká vláda po dohode s odbormi od predaja odstúpila. V máji 2009 vláda v demisii schválila príspevok 27,2 milióna korún na odstránenie ekologických škôd, ktoré svojou činnosťou spôsobili České aerolinie na [[Letisko Václava Havla Praha|pražskom letisku]], kde bola zistená kontaminácia pozemkov chlórovanými uhľovodíkmi a ropnými uhľovodíkmi.<ref>http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/vlada-da-na-odstraneni-ekologickych-skod-po-csa-27-milionu/375051{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
V septembri 2007 spoločnosť predstavila internetový predajný systém [[Click4Sky]], ktorý mal konkurovať [[nízkonákladová letecká spoločnosť|nízkonákladovým leteckým spoločnostiam]], prevádzkovateľom bola dcérska spoločnosť ClickforSky, a.s. Spoločnosť ponúkala lety do prevažne európskych destinácií za jednotnú cenu vrátane poplatkov a táx, a predávala tak voľné kapacity letov ČSA. Projekt po dvoch rokoch prevádzky v novembri 2009 skončil. Stránka bola po skončení ďalej v prevádzke, ale už sa na nej zobrazovali iba vybrané lacné spoje. Podľa kritikov ČSA za propagáciu tejto značky strácali iba peniaze.
Ku koncu roku 2009 vlastnila spoločnosť 51 lietadiel. Hoci nikdy nevyplácali dividendy, vlastné imanie spoločnosti počítaný podľa českých účtovných štandardov postupne klesal a v roku 2009 dosiahol záporných hodnôt.
=== 2010 – súčasnosť ===
[[Súbor:Boeing 737-45S, CSA Czech Airlines JP6329639.jpg|thumb|[[Boeing 737|Boeing 737-400]] (OK-FGS) v službách ČSA]]
V roku 2010 spoločnosť zamestnávala 415 pilotov a 752 palubných sprievodcov, v roku 2011 292 pilotov a 613 palubných sprievodcov, v auguste 2014 vyše 230 pilotov, takmer 400 palubných sprievodcov a 270 pracovníkov v administratíve. Keď koncom septembra 2014 ČSA oznámili úradu práce prepustenie 77 pilotov a viac ako 200 palubných sprievodcov a ďalších zamestnancov, odbory vyhlásili štrajkovú pohotovosť, ktorú ČSA odvrátili redukciou útlmového plánu. Príjmy zamestnancov však klesali. Po 75 rokoch v roku 2010 ukončili ČSA pravidelné linky do [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a vnútroštátnu linku do Brna, ktorú po nich prevzali [[Central Connect Airlines|CCA]], ktoré ju pre ČSA už niekoľko rokov predtým zabezpečovali.
Od roku 2005 bola flotila ČSA modernizovaná novými Airbusmi A319 a A320, čo zapríčinilo úplné vyradenie všetkých Boeingov 737 z prevádzky. Posledný let Boeingu 737 (OK-FGS) u ČSA sa uskutočnil 2. novembra 2010.<ref>http://www.planes.cz/cs/article/6044/ceske-aerolinie-vyradily-posledni-boeing-737-400</ref>
České aerolinie či Český Aeroholding postupne odpredali množstvo dcérskych spoločností: Czech Airlines Training Centre, Air Czech Catering, Czech Airlines Handling a nákladový terminál na pražskom letisku.
V roku 2011 spoločnosť vykázala stratu 241 miliónov Kč pri tržbách 14 miliárd Kč, v roku 2012 skončila s účtovným ziskom 849 miliónov Kč pri tržbách 13,7 miliardy Kč, v roku 2013 ČSA skončili so stratou 922 miliónov korún pri tržbách 13,3 miliardy Kč, stratovú zimnú sezónu 2014/2015 musel Český Aeroholding sanovať podporou 152 miliónov korún.
V septembri 2012 sa ČSA stali dcérskou spoločnosťou štátneho Českého Aeroholdingu, ktorý postupne združoval aj [[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Praha]] a servisné letiskové spoločnosti CSA Services, Czech Airlines Handling a Czech Airlines Technics a nízkonákladovú leteckú spoločnosť [[Holidays Czech Airlines]].
[[Súbor:CSA Czech Airlines Airbus A319-112; OK-NEP@ZRH;08.06.2013 709aw (8990509251).jpg|thumb|V roku 2013 spoločnosť oslavovala 90. výročie od svojho vzniku]]
Dňa 10. apríla 2013 bola podpísaná zmluva, podľa ktorej spoločnosť [[Korean Air]] odkúpila od Českého Aeroholdingu časť štátneho podielu Českých aerolinií, a to 44% podiel. [[Travel Service]] podľa informácie z konca marca 2015 dokončil odkúpenie 34 percentuálneho podielu od Českého Aeroholdingu v rámci opcie od Korean Air. Transakciu v decembri 2014 schválila Európska komisia a štyri príslušné národné súťažné úrady. Štátny Český Aeroholding naďalej drží v ČSA už len približne pätinový podiel.
[[Súbor:CSA Airbus A330-323 taking off at Sheremetyevo.jpg|thumb|left|[[Airbus A330|Airbus A330-300]] (OK-YBA) Českých aerolinií vzlieta z [[Moskva|moskovského]] letiska [[Medzinárodné letisko Šeremetievo|Šeremetievo]], 2013]]
ČSA má od mája 2013 prenajatý [[Airbus A330]] od partnerskej spoločnosti Korean Air. Spočiatku sa uskutočnili pokusy o využitie tohto lietadla pre zvýšenie kapacity letov do Moskvy, Tel Avivu a Alma-Aty, ktoré sa však neprejavili ako ekonomicky prínosné. Od roku 2013 Airbus A330 obsluhuje pravidelné lety do [[Soul]]u a príležitostne lieta na vyťaženejšie destinácie, napríklad medzi júlom a augustom 2016 lietal na sobotňajších rotáciách do [[Barcelona|Barcelony]]. Na konci roku 2013 spoločnosť oslávila 90. výročie vzniku, ktoré oslavoval tiež náter na lietadlách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ivao.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=454:2013-10-08-09-02-00&catid=72:online-day&Itemid=208 |dátum prístupu=2017-05-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161001210030/http://ivao.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=454:2013-10-08-09-02-00&catid=72:online-day&Itemid=208 |dátum archivácie=2016-10-01 }}</ref> Dňa 9. decembra 2013 ČSA obnovili po dvojročnej pauze lety z [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavského letiska]] do Prahy a Košíc. Na týchto trasách lietajú turbovrtuľové lietadlá ATR 42 alebo 72.<ref>http://airtiper.com/tri-roky-s-csa-na-letisku-bratislava/</ref>
V roku 2014 boli predané všetky lietadlá [[Airbus A320]] kvôli neúnosnej ekonomickej situácii – málokedy sa podarilo využiť ich kapacitu.<ref>http://www.boeing.estranky.cz/clanky/zpravy/csa-proda-vsechny-sve-airbusy-a320.html</ref> ČSA chýbajú malé prúdové lietadlá na stredné málo vyťažené trasy. V letnej sezóne 2015 spoločnosť počítala s prevádzkou celkom 17 lietadiel. Flotilu tvorilo deväť lietadiel [[Airbus A319]], jeden diaľkový [[Airbus A330]] a sedem turbovrtuľových ATR.
V roku 2016 spoločnosť prepravila 2,26 milióna cestujúcich, čo predstavuje nárast o 13 percent oproti roku 2015.<ref>http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csa-vloni-vzrostl-mezirocne-zisk-o-8-procent-na-241-milionu-kc/1457789{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Priemerná obsadenosť na pravidelných linkách sa zvýšila o 10% oproti roku 2015, na 75,4%. Zvýšil sa tiež počet letov (o 9%), čo zapríčinilo rast ponúkanej kapacity v lietadlách, ktorá sa zdvihla o 3,5%.<ref>https://www.novinky.cz/ekonomika/431242-zisk-csa-loni-stoupl-na-241-milionu-korun.html</ref> Na začiatku roku 2016 spoločnosť presídlila z letiska na Európsku triedu, tiež kvôli nižším nájmom. V marci 2016 spoločnosť objednala 7 lietadiel [[Airbus A320neo]], ktoré by spoločnosť mala dostať v roku 2021, majú nahradiť lietadlá Airbus A319 a celkovo prirodzene zvýšiť kapacitu. V letnej sezóne lietalo pre spoločnosť 18 lietadiel, prvýkrát po rokoch spoločnosť nabrala nových zamestnancov – 15 pilotov, 30 sezónnych letušiek, niekoľko IT pracovníkov a právnikov.<ref>http://ekonomika.idnes.cz/rozhovor-s-sefem-csa-jozefem-sincakem-d8a-/eko-doprava.aspx?c=A161109_103121_eko-doprava_nio</ref>
== Destinácie ==
Od októbra 2024 prevádzkuje linky do [[Paríž]]a a [[Madrid]]u spoločnosť [[Smartwings]] pod značkou Českých aerolinií s dvoma lietadlami [[Airbus A320]] vo farbách ČSA.
=== Codeshare ===
ČSA mali tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a prevádzkovali spoločné lety so spoločnosťami [[SkyTeam]]u a ďalšími:
{{Stĺpce|3|
* [[Aeroflot]]
* [[Aeroméxico]]
* [[Air Europa]]
* [[Air France]]
* [[airBaltic]]
* [[Azerbaijan Airlines]]
* [[Belavia]]
* [[Bulgaria Air]]<ref>{{cite news |last1=Liu |first1=Jim |title=Bulgaria Air expands CSA Czech codeshares from mid-June 2019 |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/285082/bulgaria-air-expands-csa-czech-codeshares-from-mid-june-2019/ |access-date=27 June 2019 |work=Routesonline |date=27 June 2019}}</ref>
* [[China Airlines]]
* [[China Southern Airlines]]
* [[Delta Air Lines]]
* [[Al-ittihád at-tajarán|Etihad Airways]]
* [[Finnair]]
* [[Hainan Airlines]]
* [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]]
* [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]]
* [[Korean Air]]
* [[Middle East Airlines]]
* [[Saudia]]<ref>{{cite web|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/282223/saudia-csa-czech-airlines-begins-codeshare-partnership-from-late-dec-2018/|title=Saudia / CSA Czech Airlines begins codeshare partnership from late-Dec 2018|publisher=Routesonline|date=1 January 2019}}</ref>
* [[TAROM]]
* [[Smartwings]]
* [[Ural Airlines]]
* [[Vietnam Airlines]]
* [[Vueling]]
}}
=== Charterové lety ===
České aerolinie okrem pravidelných letov prevádzkovali aj nepravidelné [[charterový let|charterové lety]] pre rôzne cestovné kancelárie.
==== Exim Tours ====
Česká cestovná kancelária [[Exim Tours]] podpísala v roku 2004 zmluvu s Českými aeroliniami o charterovej doprave a spoločnosť tak začala využívať prepravné kapacity tejto leteckej spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EXIM Tours s ČSA a obratem dvou miliard korun | url = http://www.e-vsudybyl.cz/archiv/exim-tours-s-csa-a-obratem-dvou-miliard-korun-612/ | vydavateľ = e-vsudybyl.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku začatia spolupráce ČSA na charterových letoch prepravili 330 000 cestujúcich, predovšetkým vďaka tejto cestovnej kancelárii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tvrdík: ČSA loni vzrostl zisk čtyřnásobně na 324,2 milionu korun | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/47276-tvrdik-csa-loni-vzrostl-zisk-ctyrnasobne-na-324-2-milionu-korun/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júni 2007 ČSA podpísali zmluvu s Exim Tours o predĺžení zmluvy na ďalšie tri roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ČSA budou létat pro Exim Tours další tři roky | url = https://www.airways.cz/zprava/csa-budou-letat-pro-exim-tours-dalsi-tri-roky/ | vydavateľ = airways.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> České aerolinie lietali s klientmi Exim Tours, napríklad do destinácií ako [[Varadero]] na [[Kuba|Kube]], [[Isla de Margarita]] vo [[Venezuela|Venezuele]], [[Súostrovie San Andrés, Providencia a Santa Catalina|ostrovy San Andrés a Providencia]] v [[Kolumbia|Kolumbii]], [[La Romana]] v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]] alebo do destinácií v [[Egypt]]e, [[Salvádor]]e, [[Tunisko|Tunisku]] a [[Grécko|Grécku]]. V roku 2006 prepravili České aerolinie na charterových linkách 845 000 cestujúcich, čo znamenalo 13% nárast oproti roku 2005.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ČSA přepravily v roce 2006 téměř 5,5 milionu cestujících | url = https://www.airways.cz/zprava/csa-prepravily-v-roce-2006-temer-5-5-milionu-cestujicich/ | vydavateľ = airways.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref>
V máji 2010 skončil Českým aeroliniám leasing posledného diaľkového lietadla [[Airbus A310]], ktoré umožňovalo lietať do exotických destinácií, kvôli čomu sa najväčšia česká cestovná kancelária toho času, Exim Tours, po mnohoročnej spolupráci rozhodla ukončiť dlhodobú spoluprácu.<ref name="idnes-potvrzeno-exim-tours-odchazi-od-csa-k">{{Citácia periodika | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Potvrzeno: Exim Tours odchází od ČSA k Travel Service | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/potvrzeno-exim-tours-odchazi-od-csa-k-travel-service-pc4-/eko-doprava.aspx?c=A100518_122740_eko-doprava_vem | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-05-18 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}</ref> Klienti Exim Tours odvtedy začali lietať s českou leteckou spoločnosťou [[Travel Service]], ktorá vyhrala výberové konanie a s Exim Tours spolupracovala už v predchádzajúcich rokoch. Do roku 2010 mali ČSA vyhradenú flotilu cca 5 charterových lietadiel. V roku 2010 sa ich neúspešne snažili predať spoločnosti Travel Service.<ref name="idnes-potvrzeno-exim-tours-odchazi-od-csa-k"/>
==== Holidays Czech Airlines ====
{{Hlavný článok|Holidays Czech Airlines}}
V reakcii na odchod Exim Tours od ČSA firma založila v roku 2010 novú charterovú sesterskú leteckú spoločnosť [[Holidays Czech Airlines]], s ktorou na jeseň toho istého roku uzavrela trojročnú zmluvu s cestovnou kanceláriou Blue Style.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Němcová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Špačková | meno2 = Iva | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šéf ČSA provdal „dceru“, charterová firma bude létat pro Blue Style | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/sef-csa-provdal-dceru-charterova-firma-bude-letat-pro-blue-style-pw6-/ekoakcie.aspx?c=A101118_125127_ekoakcie_spi | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-11-18 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}</ref> Na začiatku roku 2012 si stratové Holidays Czech Airlines od ČSA odkúpil [[Český aeroholding]] za viac ako pol miliardy korún,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Další půlmiliarda pro ČSA. Chartery prodaly aeroholdingu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/dalsi-pulmiliarda-pro-csa-chartery-prodaly-aeroholdingu-pkb-/ekoakcie.aspx?c=A120130_160801_ekoakcie_spi | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2012-01-30 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}</ref> neskôr začali rušiť svoje chartery a lietali ich so svojimi posádkami pre Travel Service. V apríli 2013 boli pozastavené ich lety (tiež kvôli žalobe Travel Service). Dňa 30. júna 2014 bola spoločnosť vymazaná z registra.
==== Travel Service ====
V rokoch 2013 až 2018 lietala charterové lety pre ČSA spoločnosť [[Smartwings|Travel Service]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Letecký obrat dokonán: chartery po ČSA létají v barvách Travel Service | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/chartery-csa-letaji-v-barvach-travel-service-fmr-/eko-doprava.aspx?c=A130506_232039_eko-doprava_suj | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-05-07 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}</ref>
=== Nákladné lety ===
České aerolinie prevádzkovali tiež svoju organizačnú jednotku České aerolinie Cargo ({{vjz|eng|''Czech Airlines Cargo''}}), čo bola spoločnosť zabezpečujúca prepravu rôznych zásielok a pošty v lietadlách ČSA do priamych destinácií ČSA. Využívali k tomu predovšetkým nákladné kapacity na palubách lietadiel ČSA alebo špeciálne nákladné lety v režime jednorazových i pravidelných liniek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.csa.cz/cz-cs/o-nas/#sec-2799 | vydavateľ = csa.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> České aerolinie Cargo boli členom leteckej aliancie [[SkyTeam Cargo]]. Vďaka tomu slúžili pre členov SkyTeamu ako generálny predajný agent pre Česko.
=== Destinácie v minulosti ===
Pravidelné linky ČSA v lete 1969:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CSA - Ceskoslovenske Aerolinie (1969) | url = http://timetableimages.com/ttimages/ok69.htm | vydavateľ = timetableimages.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
{{Stĺpce|2|
* Praha – Atény – Káhira – Bombaj – Singapur (Il-62)
* Praha – Bejrút – Káhira (Tu-104)
* Praha – Istanbul-Yeşilköy – Damask – Bagdad (Tu-124, Tu-104)
* Praha – Atény – Nikózia (Tu-124)
* Praha – Bejrút – Teherán-Mehrabad (Tu-104)
* Praha – Atény – Káhira – Kuvajt – Bahrajn – Bombaj – Rangún – Phnom Pénh – Jakarta (Tu-104)
* Praha – Atény – Damask – Bagdad (Tu-124)
* Praha – Atény – Bagdad (Tu-104)
* Praha – Alžír (Tu-104)
* Praha – Rabat – Dakar – Konakry (Tu-104)
* Praha – Madrid – Rabat – Dakar – Freetown (Tu-104)
* Praha – Tunis (Il-18)
* Praha – Londýn-Heathrow (Il-62)
* Praha – Brusel (Tu-124)
* Praha – Amsterdam (Tu-124)
* Praha – Luxemburg (Tu-124)
* Praha – Paríž-Orly (Tu-104)
* Praha – Ženeva – Marseille (Tu-124)
* Bratislava – Praha – Paríž-Orly (Tu-124)
* Praha – Frankfurt (Tu-104, Tu-124)
* Bratislava – Praha – Frankfurt (Tu-124)
* Praha – Zürich (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Viedeň (Tu-124)
* Praha – Rím-Fiumicino (Tu-104)
* Praha – Miláno-Linate (Tu-124)
* Praha – Varšava (Tu-124)
* Praha – Moskva-Šeremetievo (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Bratislava – Moskva-Šeremetievo (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Kijev-Borispol (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Leningrad (Tu-104)
* Praha – Kodaň (Tu-104, Tu-124, Il-18)
* Praha – Berlín-Schönefeld – Štokholm-Arlanda – Helsinki (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Berlín-Schönefeld – Štokholm-Arlanda (Tu-124)
* Praha – Záhreb – Belehrad (Tu-124)
* Praha – Berlín-Schönefeld (Il-18)
* Praha – Budapešť – Sofia (Il-18)
* Praha – Budapešť – Bukurešť-Băneasa (Il-18)
* Praha – Dubrovník (Il-18)
* Praha – Bratislava – Split (Il-18)
* Praha – Split (Il-18)
* Brno – Split (Il-18)
* Praha – Brno (Av-14, Il-18)
* Praha – Bratislava (Av-14, Il-18)
* Praha – Holešov (Av-14)
* Praha – Přerov (Av-14)
* Praha – Košice (Av-14, Il-18)
* Praha – Karlovy Vary (Av-14)
* Praha – Ostrava (Av-14, Il-18)
* Praha – Piešťany (Av-14)
* Praha – Sliač (Av-14)
}}
== Flotila ==
=== Súčasná flotila ===
Flotila Českých aerolinií pozostávala v októbri 2024 z nasledujúcich lietadiel:
<center>
{| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" style="border-collapse:collapse;text-align:center"
|+ '''Flotila Českých aerolinií'''
|-
! rowspan="2" style="width:105px;"|Lietadlo
! rowspan="2" style="width:60px;"|V prevádzke
! rowspan="2"|Fotografia
! rowspan="2" style="width:25px;"|Objednávky
! colspan="3"|Počet sedadiel
! rowspan="2"|Poznámky
|-
!<abbr title="Obchodná trieda">B</abbr>
!<abbr title="Turistická trieda">E</abbr>
!Spolu
|-
|[[Airbus A320|Airbus A320-200]]
|2
|[[Súbor:Czech Airlines, OK-HEU, Airbus A320-214 (51272741549).jpg|100px]]
|—
|0
|180
|180
|Prevádzkované spoločnosťou [[Smartwings]].
|-
!Spolu
!2
!
!—
!colspan=4|
|}
</center>
=== Lietadlá ČSA v rokoch 1945 – 1991 ===
{{Hlavný článok|Zoznam lietadiel Československých aerolínií}}
V hlavnom článku nájdete zoznam lietadiel ČSA, ktoré používali v rokoch 1945{{--}}1991.
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Czech Airlines}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.czechairlines.com/ Oficiálna stránka]
* [http://www.airfleets.net/ageflotte/?file=calcop&opp=CSA Vek flotily ČSA]
== Zdroj ==
{{preklad|cs|České aerolinie|16713350}}
{{preklad|cs|Československé státní aerolinie|15746897}}
{{Portál|Letectvo|Letecký|Česko|Český}}
[[Kategória:Letecké spoločnosti Česka]]
[[Kategória:Letecké spoločnosti Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Podniky založené v 1923]]
kwuhnl7niesd5qn5ssywiqnksh3dpdq
Štadión San Mamés
0
301097
8207501
7684628
2026-05-03T02:37:25Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207501
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox štadión
| obrázok = San Mames.jpg
| názov štadiónu = San Mamés
| poloha = [[Bilbao]], [[Španielsko]]
| otvorený = 21. august 1913
| majiteľ = [[Athletic Club]]
| cena výstavby = 50 000 pesiet
| architekt = Manuel Maria Smith
| kluby = [[Athletic Club]]
| kapacita = 39 750
}}
'''Estadio San Mamés''' (''slovensky'': štadión San Mamés) je [[futbal]]ový štadión v [[Bilbao|Bilbau]], [[Baskicko]], [[Španielsko]]. Tento štadión je domovským stánkom '''[[Athletic Club]]''', ktorý má prezývku ''Los leones de San Mamés-Bilboko leoiak'' (''slovensky'': Levy zo San Mamés - Baskické levy). Táto prezývka je odvodená od udalosti, ktorá sa spája s kostolom San Mamés (''slovensky'': Svätý Mamés) blízko, ktorého bol postavený štadión klubu. Podľa legendy bol raný kresťan, ktorý sa volal Mamés, hodený Rimanmi levom, ktoré ho odmietli zožrať. Mamés bol neskôr vyhlásený za svätého. Štadión Athletica nesie rovnaké meno ako blízky kostol, San Mamés, ale je tiež nazývaný '''La Catedral''' (''slovensky'': Katedrála).
== História ==
Základný kameň štadióna bol položený 20. januára 1913 počas úradovania prezidenta Alejandra de la Sota. O sedem mesiacov neskôr, v auguste toho istého roku, bol štadión slávnostne otvorený. Kapacita tohto štadióna bola 7 000 miest, z toho 3 000 na sedenie. Prvý zápas na novom štadióne sa odohral 21. augusta 1913 medzi Athleticom a Racingom of Irún so zmierlivým výsledkom 1-1. Seve Zuazo mal česť urobiť prvý výkop a Pichichi bol autorom prvého gólu ''Rojiblanco'' (''slovensky'': červeno-bielych) v Katedrále.
Začiatkom päťdesiatych rokov došlo na štadióne k zásadným zmenám. Na hlavnej tribúne bolo vybudované jedno celé nové poschodie bez akýchkoľvek oporných stĺpov a nad ním sa čnel dominantný oblúk, ktorí sa stal od sezóny [[1952]]/[[1953|53]] symbolom štadióna.
V roku [[1957]] bola vybudovaná južná tribúna, v roku [[1961]] severná, v roku [[1964]] bolo nainštalované osvetlenie a v roku [[1972]] bola postavená východná tribúna. Ďalšie zásadné zmeny prebehli pred [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvami sveta vo futbale]] v roku [[1982]]. Od tohto obdobia je štadión v podstate taký istý ako dnes.
== San Mamés Barria ==
{{Hlavný článok|Štadión San Mamés Barria}}
San Mamés Barria (''slovensky'': Nový San Mamés) je dočasný názov pre nový plánovaný futbalový štadión v [[Bilbao|Bilbau]], [[Baskicko]], [[Španielsko]]. Tento štadión má byť novým domovom futbalového klubu [[Athletic Club]] a má nahradiť súčasný štadión San Mamés.
== Galéria ==
<gallery>
Obrázok:Athleticzaleak San Mamesen inguruan.JPG|Pred štadiónom
Obrázok:Atletico Bilbao Stadion.jpg|Pohľad z vonku
Obrázok:Mosaikoa San Mamesen.JPG|Oblúk San Mamés
Obrázok:San Mamés entrenamiento.PNG|Pohľad na jednu z tribún
Obrázok:Estadio San Mamés.PNG|Počas zápasu
Obrázok:San_mames_uefa.png|Pred zápasom [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]]
</gallery>
== Externé odkazy ==
* [http://www.athletic-club.net/web/main.asp?a=2&b=4&c=0&d=0&idi=2 www.athletic-club.net]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.worldstadiums.com/stadium_pictures/europe/spain/basque_country/bilbao_san_mames.shtml www.worldstadiums.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051102090053/http://www.worldstadiums.com/stadium_pictures/europe/spain/basque_country/bilbao_san_mames.shtml |date=2005-11-02 }}
* [http://www.sanmames.org/ www.sanmames.org]
{{Athletic Club}}
[[Kategória:Athletic Bilbao]]
[[Kategória:Futbalové štadióny v Španielsku]]
[[Kategória:Architektúra z 1913]]
58qoteq0x7k9xd3xxgjvr2zhqrr6byl
Športové centrum Athletic Club
0
301550
8207500
5116052
2026-05-03T02:26:26Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207500
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Primera_plantilla_en_Lezama.jpg|right|thumb|Tréning prvého tímu v Lezama]]
'''Športové centrum [[Athletic Club]]''', situované v [[baskicko]]m mestečku [[Lezama]] približne 10 km od [[Bilbao|Bilbaa]], bolo slávnostne otvorené v roku [[1971]]. Slúži nielen ako tréningové centrum prvého tímu Athletica, ale aj ako futbalová akadémia, kde sú vychovaní hráči rezervného tímu [[Bilbao Athletic]] a mládežníckych kategórii a je zároveň domovom pre [[Athletic EFT]] (ženský tím).
Toto športové centrum umožňuje klubu, v súlade s jeho osobitou filozofiou, vychovávať vlastných odchovancov v mládežníckych kategóriách a tak si zachovávať jedinečnú charakteristiku. V tomto centre má svoj domov prvý tím [[Athletic Club]] a [[Athletic EFT]] (ženský tím), ako aj desať nižších kategórii, vrátane [[Bilbao Athletic]], ženský B-tím, dva juniorské tímy (19 a 18-ročných), dva tímy starších žiakov (16 a 15-ročných), dva tímy mladších žiakov (14 a 13-ročných) a dva tímy najmladších (12 a 11-ročných).
Centrum má rozlohu 14 760 m², sú v ňom umiestnené štyri ihriská štandardnej veľkosti, jedno z nich s tribúnou pre 1 500 divákov a dva s umelým trávnikom tiež štandardnej veľkosti. Okrem toho sa tu nachádza krytý pavilón s umelou trávou, telocvičňa, kurt, lekárske centrum, služobné budovy a rezidencia pre hráčov. Pre návštevníkov a členov klubu je tu dostatočný počet parkovacích miest.
Personál centra okrem podporných pracovníkov tvoria hlavní a kondiční tréneri, lekári s ďalším lekárskym personálom, maséri, pedagógovia a psychológovia
Samozrejme toto športové centrum nie je jediným, ktoré klub vlastní. [[Athletic Club]] dohliada na prácu trinástich menších športových klubov po celom [[Baskicko|Baskicku]] a ktoré spolu tvoria celú štruktúru klubu.
==Externé odkazy==
* [http://www.athletic-club.net/web/main.asp?a=2&b=4&c=4&d=0&idi=2 www.athletic-club.net]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
{{Athletic Club}}
[[Kategória:Athletic Bilbao]]
g1sqpno8b79xrfrk0vysp8dxt085tja
Šamanka (singel)
0
304492
8207481
7807467
2026-05-02T23:09:20Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207481
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox singel
| Názov = Šamanka
| z Albumu = [[Exoterika]]
| Interpret = [[Miro Jaroš ]]
| Interpret2 =
| Obrázok =
| Veľkosť obrázku =
| Popis =
| Strana A =
| Strana B =
| Formát = CD Singel
| Dátum vydania =
| Nahrané =
| Žáner = World dance music
| Dĺžka =
| Vydavateľ = SONY BMG
| Textár = [[Daniel Hevier]]
| Skladateľ = Gerry Wlodawsky
| Producent = Gerry Wlodawsky, Veit Wayman
| URL text =
| Certifikácie =
| Recenzie =
| Umiestnenie v rebríčkoch =
| Predchádzajúci singel = „[[Yalla Yalla]]“
| Tento singel = „Šamanka“
| Nasledujúci singel = „[[Na chvíľu]]“
}}
'''„Šamanka“''' je druhým singlom z platinového<ref name="Atlas">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Webová stránka Atlas |url=http://dnes.atlas.sk/showbiz/191543/ |dátum prístupu=2010-01-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080428044202/http://dnes.atlas.sk/showbiz/191543/ |dátum archivácie=2008-04-28 }}</ref> albumu ''[[Exoterika]]'' [[spevák]]a [[Miro Jaroš|Mira Jaroša]].
== Vznik ==
Nahrávka vznikla v [[Izrael]]i a stala sa druhým Jarošovým singlom z albumu ''Exoterika''. Napísal ju Gerry Wlodawsky. Pôvodná verzia bola v hebrejčine naspievaná speváčkou Saharou.<ref name="Supermusic">[http://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=39933 Webová stránka Supermusic]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Slovenský text neskôr napísal [[Daniel Hevier]]. Skupiny venujúce sa [[orient]]álnym tancom na ňu často pripravovali vlastné choreografie.
== Videoklip ==
Spevákov prvý videoklip sa točil na Ľubovnianskom hrade kde Miro spolu s tanečníkmi tancujú v tajomných chodbách pod hradom. V ďalšej scéne Miro spí a trápia ho nočné mory. Neznáma [[šamanka]] Mira provokuje a ten ju hľadá v tme, na cestu si svieti horiacou fakľou.
Po prebudení v závere videoklipu nachádza Miro v perinách záhadný [[amulet]], ktorý mala počas klipu u seba tajomná žena<ref name="Miro Jaroš">[http://mirojaros.sk/ Oficiálny web Mira Jaroša] (Pozri sekcia Novinky - Videoklip Šamanka z albumu Exoterika)</ref> (stvárnila ju Veronika Koščová). Videoklip patril krátko po uvedení k najhranejším na hudobnej stanici [[Music Box]] a niekoľkokrát vyhral hitparádu na STV.
== Oficiálne verzie ==
#Radio edit
#Albumová verzia
#Instrumental
#Auris dance remix
==Referencie==
{{Referencie}}
{{Miro Jaroš}}
== Externé odkazy ==
*[http://mirojaros.sk Oficiálna stránka Mira Jaroša]
[[Kategória:Piesne Mira Jaroša]]
[[Kategória:Piesne z 2009]]
1d2ieenxr51bco470c8hjky27b3bj8p
Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova
0
306686
8207543
8136513
2026-05-03T06:56:57Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207543
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox železničná trať
| trať = Žilina – {{nowrap|Mosty u Jablunkova}}
| obrázok = Slovakia_–_railway_track_127.png
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Poloha trate v rámci Slovenska
| číslo = 127
| koridor = VI. [[paneurópske dopravné koridory|paneurópsky koridor]] v úseku Žilina – Čadca
| prevádzkovateľ = [[ŽSR]] na Slovensku,<br /> [[SŽDC]] v Česku
| dĺžka = 37 + 3 km
| rozchod = 1435 mm
| počet koľají = 2
| traťová trieda = D4
| napájacia sústava = 3 kV, [[jednosmerný prúd|jednosmerná]]
| maximálny sklon = 16‰
| minimálny radius =
| maximálna rýchlosť = 140 km/h
| stanice =
{{BS-start}}
{{BS3||CONTg||||[[Železničná trať Žilina – Košice|smer Košice]]||}}
{{BS3||BHF||337,165|[[Železničná stanica Žilina|Žilina]]|||}}
{{BS3||ABZgl||||[[Železničná trať Žilina – Rajec|smer Rajec]]||}}
{{BS3||ABZgl|STR+r|||||}}
{{BS3||SKRZ-G4u|SKRZ-G4u|||[[Cesta I. triedy 60 (Slovensko)|Cesta I/60]]||}}
{{BS3||ABZg+l|ABZg+r|||||}}
{{BS3||BST|STR|338,596|odbočka Budatín|||}}
{{BS3||STR|DST||[[Žilina]] zriaďovacia stanica|||}}
{{BS3||STR|STRl|||[[Železničná trať Bratislava – Žilina|smer Bratislava]]||}}
{{BS3||hKRZWae||||[[Váh]]||}}
{{BS3||STR||{{BSkm|339,242|251,254}}|''(zmena staničenia)''||}}
{{BS3||SKRZ-G4u||||[[Cesta I. triedy 11 (Slovensko)|Cesta I/11]]||}}
{{BS3||HSTACC||254,563|[[Brodno]]|||}}
{{BS3||SKRZ-G2u||||[[Cesta I. triedy 11 (Slovensko)|Cesta I/11]]||}}
{{BS3||hKRZWae||||[[Kysuca]]||}}
{{BS3||HSTACC||256,375|[[Rudina]]|||}}
{{BS3||ACC||259,750|[[Železničná stanica Kysucké Nové Mesto|Kysucké Nové Mesto]]|||}}
{{BS3||HSTACC||264,721|[[Ochodnica]]|||}}
{{BS3||HSTACC||266,540|[[Železničná zastávka Dunajov|Dunajov]]|||}}
{{BS3||ACC||269,183|[[Krásno nad Kysucou]]|||}}
{{BS3||HST||273,744|[[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]|||}}
{{BS3||SKRZ-G2u||||[[Cesta I. triedy 11 (Slovensko)|Cesta I/11]]||}}
{{BS3||HST||278,662|[[Čadca]] mesto|||}}
{{BS3||hKRZWae||||[[Kysuca]]||}}
{{BS3||SKRZ-G2u||||[[Cesta I. triedy 11A (Slovensko)|Cesta I/11A]]||}}
{{BS3||SPLa||||||}}
{{BS3||vBHF||279,800|[[Železničná stanica Čadca|Čadca]]|||}}
{{BS3||vSHI1l-STRl||||[[Železničná trať Čadca – Makov|smer Makov]]||}}
{{BS3||SPLa||||||}}
{{BS3||vSTR||{{BSkm|280,493|278,320}}|''(zmena staničenia)''||}}
{{BS3||vSKRZ-G2u||||[[Cesta I. triedy 11 (Slovensko)|Cesta I/11]]}}
{{BS3||vSKRZ-G4u||||[[Diaľnica D3 (Slovensko)|Diaľnica D3]]}}
{{BS3||vWBRÜCKE1||||[[Čierňanka (prítok Kysuce)|Čierňanka]]}}
{{BS3||vSTRr-SHI1r||||[[Železničná trať Čadca – Zwardoń|smer Zwardoń]]||}}
{{BS2|eBS2+l|BS2+r|||''(preložka od 2024)''}}
{{BS2|exHST|HSTACC|281,920|[[Svrčinovec]] zastávka|}}
{{BS2|eBS2l|BS2r||}}
{{BS|SKRZ-G4u|||[[Diaľnica D3 (Slovensko)|Diaľnica D3]]}}
{{BS|GRENZE|{{BSkm|284,339|286,534}}||štátna hranica [[Slovensko]] – [[Česko]]}}
{{BS|HSTACC|288,39|Mosty u Jablunkova zastávka||}}
{{BS2|BS2+l|eBS2+r||}}
{{BS2|TUNNEL1|exTUNNEL1|||[[Jablunkovské tunely]]}}
{{BS2|BS2l|eBS2r||}}
{{BS|ACC|291|[[Železničná stanica Mosty u Jablunkova|Mosty u Jablunkova]]||}}
{{BS|STR|||smer [[Železničná trať Bohumín – Čadca|Bohumín]]}}
}}
|}
'''Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova''' (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako '''železničná trať číslo 127''') je dvojkoľajná, elektrifikovaná trať, vedúca zo [[Žilina|Žiliny]] cez [[Čadca|Čadcu]] do českej stanice [[Železničná stanica Mosty u Jablunkova|Mosty u Jablunkova]]. Na území [[Česko|Česka]] nadväzuje trať [[Železničná trať Bohumín – Čadca|do Bohumína]].
== Dejiny ==
Trať bola odovzdaná do prevádzky [[8. januára]] [[1871]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://pkms.webzdarma.cz/historiekbd.html |dátum prístupu=2010-02-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20050827220637/http://pkms.webzdarma.cz/historiekbd.html |dátum archivácie=2005-08-27 }}</ref> ako súčasť [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. V roku [[1898]] sa postavila druhá [[traťová koľaj]] v úseku Čadca – Mosty u Jablunkova (– Jablunkov) v snahe zefektívniť dopravu na tomto sklonovo náročnom úseku (stúpanie až do 16 [[promile|‰]]). Výminku tvoril úsek cez [[Jablunkovské tunely|Jablunkovský tunel]], ktorý bol zdvojkoľajnený stavbou druhého tunela až v roku [[1917]]. Úsek Žilina – Čadca bol zdvojkoľajnený v roku [[1915]]<ref>http://www.rail.sk/skhist/dvoj.htm</ref>.
Po druhej svetovej vojne bolo rozhodnuté o elektrifikácii Košicko-bohumínskej železnice. Úsek Čadca – Mosty u Jablunkova bol dokončený v roku [[1963]], zvyšok trate v roku [[1964]].
== Modernizácia ==
Medzi rokmi [[2007]] bol uzatvorený jeden z [[Jablunkovské tunely|Jablunkovských tunelov]] a prestavaný na dvojkoľajný tunel. Po jeho sprovoznení bol druhý tunel čiastočne zasypaný. V polovici novembra [[2009]] došlo na stavbe k niekoľkým závalom <ref>http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-frydecko-mistecku-se-propadla-dalsi-cast-tunelu/408060&id_seznam=12508{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>.
Súčasne bol medzi rokmi [[2008]] a [[2011]] modernizovaný úsek Žilina – Krásno nad Kysucou <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1616 |dátum prístupu=2010-02-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121017144548/http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1616 |dátum archivácie=2012-10-17 }}</ref>. Výstavba bola ukončená v roku 2011.<ref name=vyr2011>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa 2011 | url = http://www.zsr.sk/buxus/docs/vyrSpravy/VyrocnaSprava2011.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 19.3.2012 | dátum prístupu = 13.7.2012 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121017151708/http://www.zsr.sk/buxus/docs/vyrSpravy/VyrocnaSprava2011.pdf | dátum archivácie = 2012-10-17 }}</ref> Pre úsek Čadca – štátna hranica je vypracovaný projekt stavby a prebieha výkup pozemkov. Financovanie úseku z programu CEF nebolo v roku [[2017]] schválené, preto bol preradený medzi náhradné projekty OPII.<ref name=sme17>{{Citácia periodika | priezvisko = Hažíková | meno = Iveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Na ďalšiu modernizáciu trate momentálne nie sú peniaze | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mykysuce.sme.sk/c/20552635/na-dalsiu-modernizaciu-trate-momentalne-nie-su-peniaze.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-06-07 | dátum prístupu = 2017-11-28 }}</ref> Ku schváleniu došlo až v roku [[2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Proposal for the selection of projects | url = https://ec.europa.eu/inea/sites/inea/files/cefpub/cef_transport_map-2019.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.9.2020 | vydavateľ = INEA | miesto = Brusel | jazyk = anglický }} </ref> Pre úsek Krásno nad Kysucou (mimo) – Čadca je zpracovaný projekt stavby, príprava však bola kvôli velkej finančnej náročnosti zastavená.<ref name=zsr17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Modernizácia železničnej trate medzi Krásnom nad Kysucou a Čadcou | url = http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2017/august/modernizacia-zeleznicnej-trate-medzi-krasnom-nad-kysucou-a-cadcou.html?page_id=5556 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171201031327/http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2017/august/modernizacia-zeleznicnej-trate-medzi-krasnom-nad-kysucou-a-cadcou.html?page_id=5556 | dátum archivácie = 2017-12-01 }}</ref> V auguste 2012 sa však začali prípravné práce na stavbe tunela, ktorý mal byť jeden z najdlhších na Slovensku. Mal viesť popod Gavlasovský kopec do [[Horelica|Horelice]]. Pri osade U Gavlasov začala aj výstavba prieskumnej štôlne. V pláne bolo zachovanie starej trate ako regionálnej.<ref name=sme17/> Neskôr bol projekt zmenený na povrchový variant (modernizácia trate v existujúcej stope) s výstavbou prestupného terminálu ''Krásno mesto'' bližšie k centru mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Terminál Krásno - mesto bližšie k výstavbe. Schválili EIA, na Kysuciach má pokračovať modernizácia železnice | url = https://www.mojekysuce.sk/spravodajstvo/terminal-krasno-centrum-blizsie-k-vystavbe-schvalili-eia-na-kysuciach-ma-pokracovat-modernizacia-zeleznice | dátum prístupu = 2025-12-21 | priezvisko = | meno = | dátum vydania = 2025-05-21 | vydavateľ = mojeKYSUCE}}</ref> Podľa informácií z decembra 2025 je začiatok modernizácie plánovány až po dokončení výstavby [[diaľnica D3 (Slovensko)|diaľnice D3]].<ref name="mykysuce-modernizacia" />
V marci 2021 Železnice Slovenskej republiky vypísali súťaž na modernizáciu trate v úseku Čadca (mimo) – štátna hranica: modernizáciu spodku a zvršku, rekonštrukciu trakčného vedenia, výstavbu protihlukových stien a nového zabezpečovacieho zariadenia. Plánovaná rýchlosť je 120 km/h. Plánovaný začiatok stavby bol na jar 2022 a stavba mala trvať 25 mesiacov. Celkové náklady na modernizáciu sú takmer 47 miliónov eur.<ref name="dennikn-dennik-e">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Železnice SR vyhlásili súťaž na modernizáciu 5-kilometrovej trate Čadca – hranica SR a ČR | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/2312561 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-15 | dátum prístupu = 2021-03-16 }}</ref> V skutočnosti výstavba začala v auguste 2022 a kvôli komplikáciám počas stavby bol termín dokončenia modernizácie posunutý na november 2025. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Kysuciach meškajú všetky veľké dopravné stavby, ďalší sklz nabral aj tender na výstavbu D3 | url = https://mykysuce.sme.sk/c/23404388/na-kysuciach-meskaju-vsetky-velke-dopravne-stavby-dalsi-sklz-nabral-aj-tender-na-vystavbu-d3.html | dátum prístupu = 2024-11-21 | dátum vydania = 2024-10-29 | vydavateľ = sme.sk}}</ref> V rámci modernizácie bola železničná zastávka Svrčinovec zastávka presunutá do novej polohy na preložke trate. Táto nová zastávka bola uvedená do prevádzky v novembri 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová vlaková zastávka | url = https://www.svrcinovec.sk/obec/aktuality-oznamy/nova-vlakova-zastavka-1847sk.html | dátum prístupu = 2024-11-21 | vydavateľ = Obec Svrčinovec | url archívu = https://web.archive.org/web/20241121164140/https://www.svrcinovec.sk/obec/aktuality-oznamy/nova-vlakova-zastavka-1847sk.html | dátum archivácie = 2024-11-21 }}</ref> Ukončenie modernizácie a otvorenie modernizovaného úseku sa konalo v polovici decembra 2025.<ref name="mykysuce-modernizacia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z Kysúc do Česka po najmodernejšej trati. Ďalšia modernizácia železnice si počká na dostavbu diaľnice D3 | url = https://my.sme.sk/kysuce/c/z-kysuc-do-ceska-po-najmodernejsej-trati-dalsia-modernizacia-zeleznice-si-pocka-na-dostavbu-dialnice-d3 | dátum prístupu = 2025-12-21 | priezvisko = Stolárik | meno = Pavol | dátum vydania = 2025-12-16 | vydavateľ = Petit Press}}</ref>
=== Prehľad modernizácie úsekov ===
{| class="wikitable"
|- style="text-align: center; background-color: #FFE0E0"
! úsek
! dlžka
! začatie<br />výstavby
! uvedenie<br />do prevádzky
|- style="vertical-align: top;
| style="text-align: left;" | [[Žilina]] (mimo) – [[Krásno nad Kysucou]] (vrátane)
| 18,9 km
| |jún [[2008]]
| |marec [[2012]]
|- style="verrical-align: top; background-color: #FFE0E0"
| style="text-align: left;" | Krásno nad Kysucou (mimo) – Čadca (vrátane)
| 11,7 km
| |''po dokončení stavby diaľnice D3''<ref name="mykysuce-modernizacia" />
| |
|- style="verrical-align: top"
| style="text-align: left;" | Čadca (mimo) – štátná hranica Slovensko/Česko
| 4,9 km
| |august 2022
| |december 2025<ref name="mykysuce-modernizacia" />
|}
== Parametre trate ==
* Číslo trate: 127
* Prevádzkovateľ: [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]], v Česku [[Správa železnic]]
* Dĺžka: 37 + 3 km
* [[Rozchod]]: 1435 mm
* Napájacia sústava: 3 kV [[jednosmerný prúd|jednosmerná]]
* Maximálna rýchlosť
** Žilina – Krásno nad Kysucou: 140 km/h
** Krásno nad Kysucou – Čadca: 80 km/h
** Čadca – štátná hranica:120 km/h
== Stanice a zastávky na trati ==
* [[Železničná stanica Žilina|Žilina]]
* [[Brodno]] (v novom grafikone len Na znamenie)
* [[Rudina]]
* [[Železničná stanica Kysucké Nové Mesto|Kysucké Nové Mesto]]
* [[Ochodnica]]
* [[Železničná zastávka Dunajov|Dunajov]]
* [[Železničná stanica Krásno nad Kysucou|Krásno nad Kysucou]]
* [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]]
* [[Čadca]] mesto
* [[Železničná stanica Čadca|Čadca]]
* [[Svrčinovec]] zastávka
* [[Mosty u Jablunkova]] zastávka
* [[Železničná stanica Mosty u Jablunkova|Mosty u Jablunkova]]
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Railway station, Krásno nad Kysucou, Slovakia underpass.jpg|Železničná stanica v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]]
Súbor:Čadca železniční stanice,Staniční budova.jpg|[[Železničná stanica Čadca]]
Súbor:HighwayD3meetsRailwayLine127Dec2015b.jpg|Trať pod výstavbou križovatky na [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] pri [[Svrčinovec|Svrčinovci]]
Súbor:TunnelsMostyUJablunkovaDec2015a.jpg|[[Jablunkovské tunely]]
Súbor:Reconstruction of Railway line 127 2024-08h.jpg|Rekonštrukcia v auguste 2024
Súbor:Reconstruction of Railway line 127 2024-08n.jpg|Rekonštrukcia v auguste 2024
</gallery>
== Pozri aj ==
* [[Zoznam železničných tratí na Slovensku]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.slovakrail.sk/sk/preprava-osob/tratove-poriadky.html ŽSR cestovné poriadky podľa trate]
* [https://www.youtube.com/watch?v=WNNbKCxoG7U Video z trate]
== Zdroj ==
* [http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?id=53 História trate na vlaky.net]
* [http://vlaky.net/servis/trat.asp?id=16 Základné info o trati]
{{Železničná infraštruktúra na Slovensku}}
{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}
{{Súradnice|49.357141|18.810482|type:landmark|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Železničné trate na Slovensku|Žilina – Mosty u Jablunkova]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Doprava v okrese Kysucké Nové Mesto]]
[[Kategória:Doprava v okrese Žilina]]
r9nhcbu08icwo00j2u5tx592bk9xa3a
Esteban Cambiasso
0
309571
8207212
7413143
2026-05-02T13:38:43Z
SlovakWikiEditor
255480
doplnenie výhonku
8207212
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalista
| meno = Esteban Cambiasso
| foto = Esteban Cambiasso.jpg
| popis = Cambiasso v drese Interu Miláno
| celé meno = Esteban Matías Cambiasso Deleau
| prezývka = ''Cuchu''
| dátum narodenia = {{dnv|1980|8|18}}
| miesto narodenia = [[Buenos Aires]]
| štát = [[Argentína]]
| výška = 177 cm
| pozícia = [[Defenzívny stredopoliar]]
| mládežnícke kluby = [[Argentinos Juniors]]
| roky = 1998 – 2001<br />2001 – 2002<br />2002 – 2004<br />2004 – 2014<br />2014 – 2015<br />2015 – 2017
| kluby = [[Independiente]]<br />[[River Plate]]<br />[[Real Madrid]]<br />[[Inter Miláno]]<br />[[Leicester City FC|Leicester City]]<br />[[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| zápasy(góly) = 98 (14)<br />37 (12)<br />41 (0)<br />315 (36)<br />31 (5)<br />28 (2)
| národné mužstvo = {{ARG}}
| reprezentačné roky = 2000 – 2011
| reprezentačné zápasy(góly) = 52 (5)
| pkupdate = koniec kariéry
}}
'''Esteban Matías Cambiasso Deleau''' (* [[18. august]] [[1980]], [[Buenos Aires]]), známy pod prezývkou '''Cuchu''', je bývalý argentínsky profesionálny [[futbal]]ista. Počas svojej kariéry, ktorá trvala takmer dve dekády, sa vypracoval na jedného z najrešpektovanejších stredopoliarov sveta, pričom získal celkovo 21 trofejí.
== Klubová kariéra ==
=== Real Madrid (2002 – 2004) ===
Hoci Cambiasso strávil časť mládežníckeho veku v akadémii Realu, do prvého tímu sa vrátil v roku 2002 po úspešných sezónach v Argentíne.
* '''Sezóna 2002/03:''' Hneď po príchode sa stal dôležitou súčasťou tímu trénera [[Vicente del Bosque|Vicenteho del Bosqueho]]. Vyhral [[La Liga|La Ligu]] a Interkontinentálny pohár. Cambiasso vtedy v zálohe kryl chrbát hviezdam ako Zidane či Figo.
* '''Sezóna 2003/04:''' Po odchode [[Claude Makélélé|Claudea Makélélého]] sa očakávalo, že Cambiasso prevezme jeho rolu. Real však v tejto sezóne takticky kolísal a Cambiasso, napriek stabilným výkonom, nedostával toľko priestoru, koľko si predstavoval. Po vypršaní zmluvy v roku 2004 sa rozhodol pre odchod do Talianska.
=== Inter Miláno (2004 – 2014) ===
Prechod do Interu Miláno znamenal začiatok najúspešnejšej éry jeho života.
* '''Dominancia v Taliansku (2005 – 2009):''' Po škandále Calciopoli sa Inter stal neohrozeným vládcom Talianska. Cambiasso vytvoril v strede poľa nepriestupnú stenu so svojím krajanom [[Javier Zanetti|Javierom Zanettim]]. V sezóne 2005/06 strelil dva dôležité góly v derby proti [[AC Miláno]], čím si definitívne získal priazeň fanúšikov ''Curva Nord''.
* '''Historické Treble (2009/10):''' Pod vedením [[José Mourinho|Josého Mourinha]] dosiahol Cambiasso vrchol. V osemfinále Ligy majstrov proti [[Chelsea FC|Chelsea]] strelil víťazný gól na 2 : 1, ktorý bol kľúčový pre postup. Vo finále v [[Madrid |Madride]] proti [[Bayern Mníchov |Bayernu Mníchov]] predviedol takticky dokonalý výkon, ktorým eliminoval ofenzívnu silu súpera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cambiasso's tactical masterclass in 2010 | url = https://www.theguardian.com/football/2010/may/22/inter-milan-bayern-munich-champions-league | vydavateľ = The Guardian | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
* '''Posledné roky:''' Aj po odchode Mourinha zostal lídrom. V roku 2010 vyhral Majstrovstvá sveta klubov, čím skompletizoval svoju zbierku trofejí v Interi. Z klubu odišiel v roku 2014 po odohraní 430 zápasov vo všetkých súťažiach.
== Reprezentačná kariéra ==
=== Majstrovstvá sveta 2006 ===
Cambiasso bol kľúčovým hráčom tímu Josého Pékermana. Okrem slávneho gólu proti Srbsku a Čiernej Hore (po 24 prihrávkach) odohral vynikajúci turnaj v defenzívnej činnosti. Vo štvrťfinále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] však zažil aj najsmutnejší moment kariéry, keď v penaltovom rozstrele nepremenil rozhodujúci pokus, čo znamenalo vypadnutie Argentíny.
=== Copa América a neskoršie roky ===
* '''Copa América 2007:''' Argentína hrala najkrajší futbal na turnaji a Cambiasso ovládal stred poľa. Vo finále však tím šokujúco podľahol Brazílii 0 : 3.
* '''Absencia na MS 2010:''' Jedným z najkontroverznejších rozhodnutí trénera [[Diego Maradona|Diega Maradonu]] bolo nenominovanie Cambiassa a Zanettiho na šampionát v JAR, a to napriek tomu, že pár týždňov predtým vyhrali Ligu majstrov. Mnohí odborníci pripisujú vypadnutie Argentíny s Nemeckom (0 : 4) práve chýbajúcej defenzívnej rovnováhe, ktorú Cambiasso poskytoval.<ref>{{Citácia periodika | titul = Maradona's biggest mistake: Leaving Cambiasso at home | periodikum = Sports Illustrated | rok = 2010 }}</ref>
== Štýl hry ==
Cambiasso nebol typickým silovým defenzívnym štítom. Jeho hra bola založená na:
* '''Taktickej inteligencii:''' Bol prezývaný „tréner na ihrisku“. Dokázal predvídať pohyb súpera a vykrývať priestory skôr, než vzniklo nebezpečenstvo.
* '''Distribúcii lopty:''' Na rozdiel od mnohých defenzívnych stredopoliarov mal vynikajúcu techniku a dokázal zakladať útoky presnými vertikálnymi prihrávkami.
* '''Všestrannosti:''' V prípade potreby dokázal zahrať aj na poste stopéra alebo ofenzívnejšieho záložníka.
* '''Vodcovstve:''' Bol známy svojou neustálou komunikáciou so spoluhráčmi, ktorých počas celého zápasu takticky usmerňoval.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Real Madrid''': La Liga (2002/03), Interkontinentálny pohár (2002), Superpohár UEFA (2002)
* '''Inter Miláno''': Serie A (5x: 2005/06, 2006/07, 2007/08, 2008/09, 2009/10), Liga majstrov UEFA (2009/10), Taliansky pohár (4x), MS klubov FIFA (2010)
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Cambiasso, Esteban}}
[[Kategória:Argentínski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči FC Internazionale Miláno]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]
k11mimrbciilkfee63d5dczrqedkawg
Trasa pútnikov do Santiago de Compostela
0
333938
8207284
8207118
2026-05-02T16:55:14Z
Pe3kZA
39673
/* Súčasné pútnictvo */ dopl.
8207284
wikitext
text/x-wiki
{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|WHS = Route of Santiago de Compostela
|názov = Trasa pútnikov do Santiago de Compostela
|obrázok = Stjacquescompostelle1.png
|titulok = kultúrna pamiatka
|štát = {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]
|typ =
|kritériá = ii, iv, vi
|ID = 669
|región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe]]
|súradnice =
|rok = 1993
|zasadnutie =
|dodatky =
|ohrozenie =
}}
'''Trasa pútnikov do Santiago de Compostela ''' alebo '''Cesta svätého Jakuba''' ({{V jazyku|spa|Camino de Santiago}}) je názov [[púť|púte]] vedúcej ku [[katedrála|katedrále]] v [[Santiago de Compostela|Santiagu de Compostela]] v [[Španielsko|španielskej]] [[Galícia|Galícii]].
== Dejiny ==
V miestnej katedrále sú podľa tradície uložené ostatky [[Jakub starší|svätého Jakuba]], [[Ježiš Kristus|Kristovho]] učeníka. Ten bol údajne pochovaný v Santiagu, ktoré následne padlo do rúk [[Mauri|Maurom]]. V Roku [[814]] sa údajne zjavili hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a [[25. júl]]a boli ostatky nájdené. Na mieste Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom.
Prvá doložená púť do Compostely je z roku [[951]], kedy ju vykonal [[biskup]] z [[Le Puy]]. Pozdĺž cesty boli postupne zriaďované [[kostol]]y a [[kláštor]]y so svätými [[relikvia]]mi.
Prvý manuál pre pútnikov pochádza už z [[12. storočie|12. storočia]], kedy ho pravdepodobne spísal [[Aymeric Picaud]], pápežov sekretár, pod názvom ''[[Liber Sancti Jacobi]]''. Rukopis obsahuje kázania, správy o zázrakoch a liturgické texty spojené s osobou svätého Jakuba. Ďalej je tu tiež popis trasy, umelecké diela, ktoré je možné po ceste vidieť a zvyky miestnych obyvateľov.
Symbolom dlhotrvajúcej púte sa už v [[stredovek]]u stala mušľa [[hrebenatka veľká]] (''Pecten maximus'')a od roku [[1987]] je platný systém smerových značiek s touto mušľou.
== Súčasné pútnictvo ==
Záujem o svätojakubskú púť začal prudko vzrastať koncom 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]], k čomu prispel i fakt, že v roku [[1993]] bola svätojakubská cesta zapísaná na zoznam [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]] [[UNESCO]].
[[Súbor:Wegmarkierungen Jakobsweg.jpg|thumb|Niekoľko typov označenia Svätojakubskej cesty]]
{|
|-
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
!Rok
!Pútnikov
|-
|1970
|68
|-
|'''1971'''
|'''451'''<sup>1</sup>
|-
|1972
|67
|-
|1973
|37
|-
|1974
|108
|-
|1975
|74
|-
|'''1976'''
|'''243'''<sup>1</sup>
|-
|1977
|31
|-
|1978
|13
|-
|1979
|231
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
!Rok
!Pútnikov
|-
|1980
|209
|-
|1981
|299
|-
|'''1982'''
|'''1 868'''<sup>1</sup>
|-
|1983
|146
|-
|1984
|423
|-
|1985
|690
|-
|1986
|1 801
|-
|1987
|2 905
|-
|1988
|3 501
|-
|1989
|5 760²
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
!Rok
!Pútnikov
|-
|1990
|4 918
|-
|1991
|7 274
|-
|1992
|9 764
|-
|'''1993'''
|'''99 436'''<sup>1</sup>
|-
|1994
|15 863
|-
|1995
|19 821
|-
|1996
|23 218
|-
|1997
|25 179
|-
|1998
|30 126
|-
|'''1999'''
|'''154 613'''<sup>1</sup>
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
!Rok
!Pútnikov
|-
|2000
|55 004³
|-
|2001
|61 418
|-
|2002
|68 952
|-
|2003
|74 614
|-
|'''2004'''
|'''179 944'''<sup>1</sup>
|-
|2005
|93 924
|-
|2006
|100 377
|-
|2007
|114 026
|-
|2008
|125 133
|-
|2009
|145 877
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
!Rok
!Pútnikov
|-
|'''2010'''
|'''272 703'''<sup>1</sup>
|-
|2011
|179 919
|-
|2012
|192 488
|-
|2013
|215 880
|-
|2014
|237 886
|-
|2015
|262 458
|-
|2016
|277 915
|-
|2017
|301 036
|-
|2018
|327 378
|-
|2019
|347 578
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
!Rok
!Pútnikov
|-
|2020
|54 144
|-
|'''2021'''
|178 912
|-
|2022
|437 507
|-
|2023
|446 035
|-
|2024
|499 239
|-
|2025
|530 987
|-
|2026
|
|-
|'''2027'''
|
|-
|2028
|
|-
|2029
|
|}
|-
|colspan="5" | <small> <sup>1)</sup> '''Jacobeo''', ''Sväté roky'', teda tie, ktorých 25. júl pripadá na nedeľu.<br />
<sup>2)</sup> IV. Svetový deň mládeže v Santiagu de Compostela<br />
<sup>3)</sup> [[Európske hlavné mesto kultúry]] <br />
''Zdroj: štatistiky archívu katedrály Santiago de Compostela</small>
|}
== Pozri aj ==
* [[Svätojakubská cesta na Slovensku]]
== Iné projekty ==
[[Kategória:Cesta svätého Jakuba]]
{{projekt|commons=Category:Way of Saint James}}
== Externé odkazy ==
* [http://whc.unesco.org/en/list/669 španielska časť cesty na UNESCO]
* [http://whc.unesco.org/en/list/868 francúzska časť cesty na UNESCO]
* [http://www.caminodesantiago.szm.com offline maps for device with OS Android]
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Svatojakubská cesta|6127075}}
{{Svetové dedičstvo - Španielsko}}
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Španielsku]]
[[Kategória:Katolícke pútnické miesta]]
[[Kategória:Turistika]]
sl7oyxjfatzi0ni6j3jeuxqpayt2t9s
Holandská jazyková únia
0
337682
8207635
8202007
2026-05-03T10:34:26Z
HFS-er
108737
8207635
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Organizácia
| ŠtýlTela =
| Názov = Holandská jazyková únia
| ŠtýlNázvu =
| Obrázok =
| ŠírkaObrázku =
| AltTextObrázku =
| KomentárObrázku =
| ŠtýlKomentáruObrázku =
| ŠtýlHlavičiek =
| ŠtýlPopisov =
| ŠtýlDát =
| Mapa = Nederlandse Taalunie.PNG
| ŠírkaMapy =
| AltTextMapy =
| KomentárMapy =
| Mapa2 =
| OficiálnyNázov = Nederlandse Taalunie
| KrátkyNázov =
| Motto =
| Predchodca =
| Nasledovník =
| Vznik = [[9. september]] [[1980]]
| Zánik =
| Typ =
| PrávnePostavenie =
| Zameranie =
| Ústredie = [[Haag]], [[Holandsko]]<br />[[Brusel]], [[Belgicko]]
| Miesto =
| Súradnice =
| OblasťPôsobenia =
| Členstvo = {{Minivlajka|Holandsko|w}}<br />{{Minivlajka|Belgicko|w}}<br />{{Minivlajka|Surinam|w}}
| RokovacíJazyk =
| GenerálnyTajomník = Kris Van de Poel
| Prezident =
| TitulLídra =
| MenoLídra =
| TitulLídra2 =
| MenoLídra2 =
| TitulLídra3 =
| MenoLídra3 =
| KľúčovíĽudia =
| HlavnýOrgán =
| RodičovskáOrganizacia =
| Vzťah =
| Rozpočet =
| OrganizačnáZložka =
| Dobrobolníci =
| Webstránka = {{URL|taalunie.org/}}
| PredchádzajúciNázov =
| Poznámka =
| Portál =
}}
'''Holandská jazyková únia''' ({{v jazyku|nld|''Nederlandse Taalunie''}}) bola založená v roku 1980 [[Holandsko]]u a [[Flámsko]]u ([[Belgicko]]u) vládou s cieľom sledovať spoločné záujmy na poli kodifikovaného [[holandčina|holandského jazyka]], vzdelávaní v [[holandčina|holandskom jazyku]] a holandskej [[Jazyková kultúra|jazykovej kultúry]]. Od 12. januára 2005 je [[Surinam]] tretím členom tejto únie. Približne 14 000 ľudí študuje holandský jazyk a holandskú literatúru na 140 inštitúciách.
[[Kategória:Holandčina]]
gp60e8nqhuao66ca1t0l81qb0ctbl12
Gerard Piqué
0
337927
8207264
7493978
2026-05-02T16:10:35Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207264
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Gerard Piqué
| foto = Gerard Piqué.jpg
| popis =
| celé meno = Gerard Piqué i Bernabeu
| dátum narodenia = {{dnv|1987|2|2}}
| rodné mesto = [[Barcelona]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 194 cm
| pozícia = [[Obranca (futbal)|stredný obranca]]
| mládežnícke kluby = 1997 – 2004 [[FC Barcelona]]
| roky = 2004 – 2008<br/>2006 – 2007<br/>2008 – 2022
| kluby = [[Manchester United FC|Manchester United]]<br />→ [[Real Zaragoza]] (hosť.)<br />[[FC Barcelona]]
| zápasy(góly) = 12 (0)<br/>22 (2)<br/>397 (29)
| reprezentačné roky = 2006 – 2008<br/>2009 – 2018
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Španielsko U21]]<br/>[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| rep zápasy(góly) = 12 (1)<br/>102 (5)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Gerard Piqué i Bernabeu''' (* [[2. február]] [[1987]], [[Barcelona]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky profesionálny [[futbalista]], ktorý hral ako stredný [[obranca (futbal)|obranca]]. Väčšinu svojej kariéry strávil v klube [[FC Barcelona]], s ktorým získal 30 trofejí. Je jedným z mála hráčov, ktorí vyhrali [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]] dva roky po sebe s dvoma rôznymi klubmi (2008 s Manchester United a 2009 s Barcelonou).
S národným tímom [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielska]] vyhral [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|ME 2012]]. Svoju hráčsku kariéru ukončil v novembri 2022. Po skončení kariéry sa venuje podnikaniu v oblasti športu a médií, je zakladateľom inovatívnej ligy Kings League.
== Klubová kariéra ==
=== Manchester United a hosťovanie v Zaragoze ===
Piqué odišiel z barcelonskej akadémie [[La Masia]] do [[Manchester United FC|Manchestru United]] v roku 2004. Debutoval v októbri 2004 v ligovom pohári. Sezónu 2006/07 strávil na úspešnom hosťovaní v [[Real Zaragoza]], kde odohral 22 zápasov a strelil 2 góly. Po návrate do Manchestru v sezóne 2007/08 pomohol tímu k zisku titulu v [[Premier League]] a v Lige majstrov, hoci nastupoval skôr ako náhradník za dvojicou Ferdinand – Vidić.
=== FC Barcelona ===
V máji 2008 sa vrátil do Barcelony za 5 miliónov libier. Pod vedením [[Pep Guardiola|Pepa Guardiolu]] sa okamžite stal pilierom obrany. Vo svojej prvej sezóne (2008/09) získal s tímom historické „treble“. Piqué bol známy nielen defenzívnou hrou, ale aj schopnosťou vyvážať loptu a strieľať dôležité góly (napríklad pri pamätnom víťazstve 6 : 2 nad Realom Madrid na Santiago Bernabéu).
V Barcelone pôsobil celkovo 15 sezón, počas ktorých odohral viac ako 600 zápasov vo všetkých súťažiach. Kariéru nečakane ukončil uprostred sezóny 2022/23. Svoj posledný zápas na štadióne [[Camp Nou]] odohral 5. novembra 2022 proti Almeríi.
== Reprezentačná kariéra ==
Piqué debutoval za A-tím Španielska 11. februára 2009 proti Anglicku. Bol kľúčovým hráčom základnej zostavy na všetkých veľkých turnajoch v rokoch 2010 až 2018. Na MS 2010 v Južnej Afrike vytvoril s [[Carles Puyol|Carlesom Puyolom]] nepriestrelnú stopérsku dvojicu, ktorá inkasovala v štyroch vyraďovacích zápasoch nula gólov. Po MS 2018 v Rusku oznámil koniec reprezentačnej kariéry so ziskom 102 štartov.
== Osobný život ==
Gerard Piqué pochádza z vplyvnej katalánskej rodiny. Jeho otec Joan je podnikateľ a matka Montserrat je riaditeľkou prestížnej nemocnice v Barcelone. Jeho starý otec, Amador Bernabéu, bol dlhoročným viceprezidentom klubu [[FC Barcelona]].
=== Vzťah so Shakirou ===
Počas natáčania videoklipu k piesni „Waka Waka (This Time for Africa)“, ktorá bola oficiálnou hymnou [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]], sa Piqué zoznámil s kolumbijskou speváčkou [[Shakira|Shakirou]]. Pár oficiálne potvrdil svoj vzťah v marci 2011. Majú spolu dvoch synov, Milana (* 2013) a Sashu (* 2015). V júni 2022 po dvanástich rokoch spolužitia oznámili rozchod, ktorý bol sprevádzaný značným mediálnym záujmom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gerard Piqué a Shakira oznámili rozchod | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-61691136 | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref>
=== Podnikanie a médiá ===
Piqué je známy svojimi rozsiahlymi podnikateľskými aktivitami mimo futbalového trávnika. Je zakladateľom a prezidentom investičnej skupiny Kosmos Holding, ktorá v roku 2018 podpísala miliardovú zmluvu na reformu [[Davisov pohár|Davisovho pohára]] v tenise. Taktiež vlastní španielsky futbalový klub [[FC Andorra]].
V roku 2023 založil projekt [[Kings League]] – inovatívnu futbalovú ligu siedmych tímov, ktorá kombinuje šport s prvkami šoubiznisu a je streamovaná na platforme [[Twitch]]. Tento projekt zaznamenal obrovský úspech najmä u mladšej generácie a vyvrcholil vypredaním štadióna [[Camp Nou]] počas finálového turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Piqué's Kings League: A new era of entertainment | url = https://www.forbes.com/sites/pique-kings-league-success/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref>
=== Politické názory ===
Piqué bol počas svojej kariéry často v centre pozornosti kvôli svojim postojom k nezávislosti [[Katalánsko|Katalánska]]. Hoci nikdy otvorene nepodporil úplné odtrhnutie od Španielska, obhajoval právo Kataláncov na referendum, čo mu v niektorých častiach Španielska prinieslo vlnu kritiky a pískanie fanúšikov počas reprezentačných zápasov.
== Klubové štatistiky ==
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
!rowspan="2"|Klub
!rowspan="2"|Sezóna
!colspan="2"|Liga
!colspan="2"|Pohár
!colspan="2"|Európske súťaže
!colspan="2"|Ostatné
!colspan="2"|Celkovo
|-
!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly
|-
|rowspan="4"|[[Manchester United FC|Man. Utd]]
|2004/05
|0||0||2||0||1||0||0||0||3||0
|-
|2005/06
|3||0||4||0||0||0||0||0||7||0
|-
|2007/08
|9||0||1||0||3||2||0||0||13||2
|-
!Celkom
!12!!0!!7!!0!!4!!2!!0!!0!!23!!2
|-
|[[Real Zaragoza]]
|2006/07
|22||2||6||1||0||0||0||0||28||3
|-
|rowspan="16"|[[FC Barcelona]]
|2008 – 2023
|397||29||73||7||133||15||13||2||616||53
|-
!Celkom Barcelona
!397!!29!!73!!7!!133!!15!!13!!2!!616!!53
|-
!colspan="2"|Kariéra celkom
!431!!31!!86!!8!!141!!17!!13!!2!!671!!58
|}
== Úspechy ==
=== Klubové ===
'''Manchester United'''
* [[Premier League]]: 2007/08
* [[Liga majstrov UEFA]]: 2007/08
* [[FA Community Shield]]: 2007
'''FC Barcelona'''
* [[La Liga]]: 9x (2008/09, 2009/10, 2010/11, 2012/13, 2014/15, 2015/16, 2017/18, 2018/19, 2022/23)
* [[Copa del Rey]]: 7x
* [[Liga majstrov UEFA]]: 3x (2008/09, 2010/11, 2014/15)
* [[Majstrovstvá klubov FIFA]]: 3x
* [[Superpohár UEFA]]: 3x
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]: 2010
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]: 2012
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 19 rokov|ME do 19 rokov]]: 2006
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Gerard Piqué}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2014}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2018}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Piqué, Gerard}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Manchester United FC]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
3zcl14i0q2vyi1n03qduzvvp6xqn927
Róbert I. z Artois
0
341209
8207619
8171169
2026-05-03T10:00:37Z
RONALDO-SK
11297
/* Život */
8207619
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:RobertArtois maly.jpg|náhľad|Róbert I. z Artois (obraz zo 14. storočia]]
'''Robert I.''' ([[1216]] – [[8. február]]a [[1250]]), zvaný aj '''Dobrý''', bol prvým grófom z [[Artois]] ako piaty (a druhý preživší) syn francúzskeho kráľa [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovíta VIII]] a jeho manželky Blanky Kastílskej.
==Život==
Robert získal [[grófstvo Artois]] ako apanáž podľa vôle svojho otca (zomrel v 1226) keď dosiahol plnoletosť (21 rokov) v roku 1237. V roku 1240 ponúkol [[pápež]] [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]], toho času v spore s [[Rímskonemecká ríša|nemeckým cisárom]] Fridrichom III., Robertovi nemeckú cisársku korunu, ten ju však odmietol.
== Sobáš a potomstvo ==
[[14. jún]]a [[1237]] sa Robert oženil s Matildou Brabantskou dcérou Henricha II. Brabantského a Márie Hohenstaufskej.
Mali spolu 2 deti:
* Blanka (1248–1302)
* Robert II. z Artois (1250–1302), ktorý zdedil Artois po smrti Roberta I.
==Smrť==
Robert I. zomrel keď viedol útok proti Mansúru v [[Egypt]]e počas siedmej [[Križiacka výprava|križiackej výpravy]]. Robert I. spolu s templármi vtrhol do mesta kde však [[Rytier (stredovek)|rytieri]] uviazli v úzkych uliciach a boli premožení. Podľa Jeana de Joinville Robert I. bojoval statočne a zomrel v boji. Podľa Matúša Parížskeho Robert I. ušiel z boja a zahynul pri pokuse prekročiť rieku Thanis, jedno z ramien [[Níl|Nílu]].
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Robert I of Artois}}
{{Portál|História|Historický|Ľudia|Biografický|6=Francúzsko}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Narodenia v 1216]]
[[Kategória:Úmrtia v 1250]]
[[Kategória:Dynastia Artois]]
[[Kategória:Kapetovci]]
ma9nbu7gj120z5tcm5kfpvibg2ba4wa
Krétske more
0
341748
8207374
8033083
2026-05-02T19:48:13Z
~2026-25835-64
293305
8207374
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Aegean_Sea_map.png|thumb|Poloha Krétskeho mora]]
'''Krétske more''' ([[grécke jazyky|grécky]]: Κρητικό Πέλαγος, ''Kritiko Pelagos'') je časť [[Egejské more|Egejského mora]] na sever od [[Kréta|Kréty]], na východ od [[Kythira|Kythiry]], na juh od [[Kyklady|Kyklád]] a na západ od [[Dodekanézy|Dodekanéz]]. Na severe susedí so zvyšným Egejským morom, na západe [[Iónske more|Iónskym morom]] a na východe so zvyšným Stredozemným morom.
== Mestá a prístavy ==
*[[Iraklio (mesto na Kréte)|Iraklio]], Kréta
*[[Chania]], Kréta
*[[Sitia]], Kréta
*[[Rethymno]], Kréta
*[[Agios Nikolaos]], Kréta
*[[Santorín]]
*[[Anafi]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Zdroj ==
{{preklad|cs|Krétské moře|6122095}}
{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|35.639441|24.960938|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu]]
f47wmm279mlln1fc4uejvw19i44r0m6
Železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce
0
349950
8207296
8142381
2026-05-02T17:34:21Z
~2026-26711-38
293645
aktual.
8207296
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox železničná trať
| trať = Nové Zámky – Zlaté Moravce
| obrázok = Zlaté_Moravce,_nádraží,_vůz_812.009.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Osobný vlak v [[Železničná stanica Zlaté Moravce|stanici Zlaté Moravce]]
| číslo = 151
| prevádzkovateľ = [[ŽSR]]
| dĺžka = 55 km
| rozchod = 1435 mm
| počet koľají =
| traťová trieda = D4
| napájacia sústava = Neelektrifikované
| v úseku = Nové Zámky – Úľany nad Žitavou
| maximálny sklon = 7 ‰
| minimálny radius =
| maximálna rýchlosť = 100/80 km/h
| stanice =
}}
'''Železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce''' (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako '''železničná trať číslo 151''') je železničná trať na Slovensku, spájajúca [[Nové Zámky]] a [[Zlaté Moravce]] cez [[Vráble]].
== Dejiny ==
Železničné napojenie na Nové Zámky a tým na uhorské železnice požadovali zástupcovia Zlatých Moraviec už v roku [[1871]]. Prepojenie na [[Šurany]] bolo schválené až v roku [[1893]] a o dva roky bolo dodatočne povolené predĺženie do [[Topoľčianky|Topoľčianok]].
Trať vedie rovinatým územím a jej výstavba nebola veľmi náročná. Vybudovaných bolo 87 mostných objektov, najväčšie drevené mosty mali rozpätie 15,4 m a 50 m. Prevádzka na úseku Šurany - Zlaté Moravce bola zahájená [[7. september|7. septembra]] [[1894]] a do Topoľčianok sa prví cestujúci dostali [[21. september|21. septembra]] [[1895]].
Úsek pôvodnej železnice medzi Šuranmi a Úľanmi nad Žitavou je dnes súčasťou hlavnej elektrifikovanej [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|trate Nové Zámky - Zvolen]]. Z Úľan nad Žitavou pokračuje trať severovýchodným smerom popri rieke [[Žitava (rieka)|Žitava]].
Nakoľko bola trať údajne jednou z najviac stratových v osobnej doprave, bola tá [[2. február]]a [[2003]] zastavená. Po ohlasoch nespokojných obyvateľov bola kvôli nevhodným prípojom náhradnej autobusovej dopravy na rýchliky osobná doprava čiastočne obnovená [[15. jún]]a [[2003]]. Pre vysokú stratovosť plánovala [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] opätovne zastaviť osobnú dopravu od [[14. december|14. decembra]] [[2025]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zrušia ďalšie vlaky v kraji. Ministerstvo ponúklo župe do prenájmu dve opustené trate | url = https://my.sme.sk/nitra/c/zrusia-dalsie-vlaky-v-kraji-ministerstvo-ponuklo-zupe-do-prenajmu-dve-opustene-trate | vydavateľ = my.sme.sk | dátum prístupu = 2025-11-21 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>, čo sa však nezrealizovalo vďaka ostrej reakcii verejnosti.
Na trati sa v súčasnosti v rámci nákladnej dopravy preváža najmä [[Guľatina|gulatina]], ktorá sa nakladá v [[Topoľčianky|Topolčiankach]] a [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]] a poľnohospodárske plodiny.
Zaujímavosťou na trati do Topoľčianok boli prezidentské vlaky, ktoré sem premávali v medzivojnovom období, keď T. G. Masaryk chodieval dovolenkovať do Topoľčianok.<ref>ENGLER Marko: Zlaté Moravce – Topoľčianky - Časť I.: Cesta do Zlatých Moraviec a stanica Zlaté Moravce. In: Vlaky.net. Dostupné online : http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/001427-Zlate-Moravce-Topolcianky-Cast-I-Cesta-do-Zlatych-Moraviec-a-stanica-Zlate-Moravce/</ref> Údajne tu spolu s Karlom Čapkom spísal knihu ''Hovory s T.G.M''.
== Stanice na trati ==
* [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] – križovatka s traťou [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|130 (Bratislava – Štúrovo)]], [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|135 (N. Zámky – Komárno)]], [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|140 (N. Zámky – Prievidza)]] a [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|150 (N. Zámky – Zvolen)]]
* [[Bánov (okres Nové Zámky)|Bánov]]
* [[Šurany]] – križovatka s traťou [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|130 (Bratislava – Štúrovo)]], [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|140 (N. Zámky – Prievidza)]] a [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|150 (N. Zámky – Zvolen)]]
* [[Šurany]] zastávka
* [[Úľany nad Žitavou]] – križovatka s traťou [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|150 (N. Zámky – Zvolen)]]
* [[Maňa|Malá Maňa]]
* [[Maňa]] zastávka
* [[Maňa]]
* [[Kmeťovo]]
* [[Michal nad Žitavou]]
* [[Lúčnica nad Žitavou|Martinová]]
* [[Lúčnica nad Žitavou]]
* [[Vráble|Dyčka]]
* [[Vráble]]
* [[Nová Ves nad Žitavou]]
* [[Slepčany]]
* [[Tesárske Mlyňany]]
* [[Zlaté Moravce]]
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
* [[Zoznam železničných tratí na Slovensku]]
* [[Dejiny železníc na Slovensku]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.slovakrail.sk/sk/preprava-osob/tratove-poriadky.html ŽSR cestovné poriadky podľa trate]
* ''ŽSR 151: Nové Zámky – Zlaté Moravce'' In [http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?id=33 Vlaky.net] cit. podľa grebe.host.sk
* [https://www.youtube.com/watch?v=GRKxO1Ndcug Video trate]
== Zdroj ==
* [http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?lang=1&id=33 www.vlaky.net]
{{Železničná trať 151 (Slovensko)}}
{{Železničná infraštruktúra na Slovensku}}
{{Súradnice|48.226723|18.285413|type:landmark|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Železničné trate na Slovensku|Nové Zámky – Zlaté Moravce]]
[[Kategória:Doprava v okrese Nové Zámky]]
[[Kategória:Doprava v okrese Nitra]]
[[Kategória:Doprava v okrese Zlaté Moravce]]
qsqb4x2i3obq8kqbpvwe2rnj9e4li6i
Čarovná flauta
0
351725
8207300
7683884
2026-05-02T17:38:05Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207300
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Opera
|obrázok =Zauberflöte-Theaterzettel1791.jpg
|popis obrázku =Plagát k prvému uvedeniu opery
|názov = Čarovná flauta
|pôvodný názov =Die Zauberflöte
|hudba =[[Wolfgang Amadeus Mozart]]
|libreto =[[Emanuel Schikaneder]]
|predloha=
|vznik =[[1791]]
|dátum premiéry =[[30. september]] [[1791]]
|miesto premiéry = [[Viedeň]], [[Theater auf der Wieden]]
|jazyk =[[nemecký]]
|počet dejstiev =2
|miesto a čas diania =
|približná dĺžka =
}}
'''Čarovná flauta''' (z nemeckého originálu: Die Zauberflöte, K. 620) je opera v dvoch dejstvách, ktorú skomponoval [[Wolfgang Amadeus Mozart]] v roku [[1791]] na nemecký text [[Emmanuel Schikaneder|Emanuela Schikanedera]].
== Premiéra a prijatie ==
Opera mala premiéru vo [[Viedeň|Viedni]] 30. septembra 1791, v predmestskom divadle [[Theater auf der Wieden|Freihaus-Theater auf der Wieden]].<ref>[http://www.metoperafamily.org/metopera/broadcast/hdminisite/flute.aspx ''The Magic Flute'']</ref> Mozart dirigoval orchester,<ref>Toto je známe zo svedectva Ignaza von Seyfrieda (1776–1841), skladateľa, ktorý sa neskôr stal (1798) riaditeľom v tom istom divadle. Podľa Seyfriedových spomienok (ktoré publikoval v ''Neue Zeitschrift für Musik'', vol. 12, 5 June 1840, p. 184), "[Mozart] osobne dirigoval premiéru 30. septembra 1791, na ktorej Franz Xaver Süssmayr, verný Pylades, sedel po jeho pravici, usilovne otáčajúc strany na notách." Opis naznačuje, že Mozart sedel za klavírnym nástrojom, hrajúc spolu s orchestrom, a teda nestál na pódiu s taktovkou; toto bolo typické pre dirigentov za Mozartových čias. (Zdroj: Buch 2005)</ref> Schikaneder sám stvárnil Papagena, zatiaľ čo v úlohe Kráľovnej noci účinkovala Mozartova švagriná [[Josepha Weberová|Josepha Hoferová]].
Opera oslavovala svoje sté predstavenie v novembri [[1792]]. Mozart nemal tú česť byť svedkom tejto udalosti, keďže podľahol svojej chorobe [[5. december|5. decembra]] [[1791]].
Od svojej premiéry je Čarovná flauta jedným z najobľúbenejších diel operného repertoáru a v súčasnosti je ôsmou najčastejšie hranou operou v Severnej Amerike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=OPERA America's "Quick Facts" zoznam najčastejšie hraných opier v rokoch 2007/2008 |url=http://www.operaamerica.org/content/research/quick.aspx |dátum prístupu=2011-04-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100202031051/http://www.operaamerica.org/content/research/quick.aspx |dátum archivácie=2010-02-02 }}</ref>
== Postavy a obsadenie ==
*'''Sarastro''', kňaz slnka - [[Bas]]
*'''Princ Tamino''' - [[Tenor]]
*'''Kráľovná noci''' - koloratúrny [[soprán]]
*'''Pamina''', dcéra Kráľovnej noci - [[soprán]]
*'''Vtáčnik Papageno''' - [[barytón]]
*'''Papagena''' - [[soprán]]
*'''Monostatos''' - [[tenor]]
*'''Tri dámy''' - 2x [[soprán]], [[mezzosoprán]]
*'''Traja chlapci''', géniovia - chlapčenský [[soprán]] alebo [[soprán]]y
*'''Zbor''': kňazi, otroci, ženy, ľud
== Referencie ==
{{Reflist|2}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Die Zauberflöte}}
== Externé odkazy ==
* [http://freemasonry.bcy.ca/biography/mozart_a/mozarts_magic_flute.html Grand Lodge of British Columbia and Yukon: Mozart’s Magic Flute]
* [http://www.kultur-fibel.de/Kultur%20Fibel%20Magazin%208%20Zauberfl%F6te.htm Fotografie z inscenácii Čarovnej flauty] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120315175811/http://www.kultur-fibel.de/Kultur%20Fibel%20Magazin%208%20Zauberfl%F6te.htm |date=2012-03-15 }}.
* [http://www.naxos.com/education/opera_libretti.asp?pn=&char=all&composer=mozart&opera=die_zauberflote&libretto_file=00_synopsis.htm Libretto v origináli] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811195937/https://www.naxos.com/education/opera_libretti.asp?pn=&char=ALL&composer=Mozart&opera=Die_Zauberflote&libretto_file=00_Synopsis.htm |date=2020-08-11 }}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Kouzelná flétna|10916923}}
* [http://www.naxos.com/education/opera_libretti.asp?pn=&char=all&composer=mozart&opera=die_zauberflote&libretto_file=00_synopsis.htm Libretto] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811195937/https://www.naxos.com/education/opera_libretti.asp?pn=&char=ALL&composer=Mozart&opera=Die_Zauberflote&libretto_file=00_Synopsis.htm |date=2020-08-11 }}
{{Hudobný výhonok}}
[[Kategória:Opery Wolfganga Amadea Mozarta]]
3v9s5relr1xocf9jiyngw53x8qtucsw
Biela légia (Slovensko)
0
367643
8207559
8156893
2026-05-03T07:24:42Z
Martingazak
234259
Doplnenie
8207559
wikitext
text/x-wiki
'''Biela légia''' bola [[antikomunizmus|antikomunistická]] [[kresťanstvo|kresťanská]] organizácia pôsobiaca na území Slovenska (vtedy ako súčasť povojnového [[Československá republika|Česko-Slovenska]]) a [[Rakúsko|Rakúska]] v období rokov [[1947]] až [[1951]] (no až od konca roka [[1949]] pod týmto menom).<ref name="Varinsky"/> Ako súčasť [[protikomunistický odboj|protikomunistického odboja]] bolo jej cieľom informovať širokú verejnosť aj zahraničie o terore [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistického hnutia]]. Hlavnými zakladateľmi a poprednými členmi boli [[Jozef Vicen]] a [[Jozef Mikula]].
== Činnosť ==
Biela légia sa okrem protikomunistických aktivít doma aj v zahraničí venovala pomoci pri úteku ľudí z komunistického Česko-Slovenska do slobodného sveta. V rokoch [[1950]] (máj) až [[1953]] (júl) z Rakúska vysielala rozhlasové spravodajstvo na krátkych vlnách v pásme 40 metrov. Rozhlasový vysielač Biela légia bol istým vzorom pre neskoršie vysielanie rádia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]].<ref>Vicen Jozef, ''Vo víroch rokov. 1938 – 1988'' (Lúč, 1999)</ref>
Rozhlasový vysielač Biela légia hlásal vo svojom spravodajstve tento program:
* Biela légia je hnutie svojpomoci obyvateľstva na ochranu ľudských práv proti komunistickému štátnemu teroru.
* Kto prezrádza a pomáha zverejňovať komunistické tajné úpravy,
* kto upozorní komunistami ohrozeného človeka,
* kto poskytne úkryt a pomôže pri úteku človeku prenasledovaného komunistami,
* kto zverejňuje mená zvlášť nebezpečných komunistov a ich pomáhačov a tak chráni nič netušiacich spoluobčanov pred ľsťou a zákernosťou,
* kto úmyselne nedbalo vykonáva komunistické príkazy a tak umožňuje, aby sa ohrození občania mohli uchýliť do bezpečia,
* kto komunistickú moc akokoľvek hatí a kto koná z odporu voči neľudskému komunistickému panstvu, stáva sa členom Bielej légie a slúži veci Bohom stanovených ľudských práv."<ref>KPVS, ed. Pavol Cintavý ''Po stopách Bielej légie v protikomunistickom odboji.'' Spisy Konfederácie politických väzňov Slovenska, 1995 </ref>''
== Spolupracovníci ==
Za svoju činnosť v Bielej légii bolo komunistickými súdmi vynesených mnoho vysokých trestov. Najznámejšie a najlepšie zdokumentované sú [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.|tresty smrti]] pre [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], [[Albert Púčik|Alberta Púčika]] a [[Eduard Tesár|Eduarda Tesára]], ktorí boli popravení [[20. február]]a [[1951]]. Hlavným žalobcom bol komunistický prokurátor [[Anton Rašla]].<ref>Letz Róbert ''Odkaz živým – Prípad Albert Púčik a spol.'' ÚPN</ref> Traja popravení bývajú označovaní za predstaviteľov ''„Bielej légie“'', nakoľko spolupracovali s jej (neskorším) zakladateľom [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ale zatknutí boli v máji [[1949]] a ''„Biela légia“'' ako taká vznikla až koncom roku [[1949]] a až v nasledujúcom roku začala z Rakúska na územie Slovenska pôsobiť prostredníctvom rovnomenného rozhlasového vysielača.<ref name="Varinsky">{{Citácia knihy|titul=Jozef Vicen a Biela légia|priezvisko=Varinský|meno=Vladimír|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela. Fakulta humanitných vied|rok=2003|isbn=80-8055-844-2}}</ref>
[[Jozef Vicen]] bol v roku [[1957]] z [[Rakúsko|Rakúska]] agentmi [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] unesený do Česko-Slovenska a po odsúdení na 25 rokov v ťažkom väzení strávil jedenásť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel Jozef Vicen – veľký bojovník proti komunizmu | url = http://www.istropolitan.sk/2008/09/21/zomrel-jozef-vicen-%e2%80%93-velky-bojovnik-proti-komunizmu/ | vydavateľ = istropolitan.sk | dátum vydania = 2008-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119155623/http://www.istropolitan.sk/2008/09/21/zomrel-jozef-vicen-%E2%80%93-velky-bojovnik-proti-komunizmu/ | dátum archivácie = 2021-01-19 }}</ref>
Jedným zo spolupracovníkov bol aj Jozef Berčík z [[Čierny Balog|Čierneho Balogu]], ktorého odsúdili ako jedného z organizátorov v roku [[1951]] na 17 rokov väzenia a poslali do uránových baní. V príbehu pre Post Bellum na aktuality.sk to opísala jeho manželka Mária.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Post Bellum SK | odkaz na autora = | titul = Mária Berčíková: Mužovi dali komunisti 17 rokov väzenia, pre bitky pri vyšetrovaní ho operovali | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/581254/maria-bercikova-muzovi-dali-komunisti-17-rokov-vazenia-pre-bitky-pri-vysetrovani-ho-operovali/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-16 | dátum prístupu = 2020-04-28 }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]
== Externé odkazy ==
* [https://www.teraz.sk/slovensko/pred-70-rokmi-popravili-pucika-tunegu/529339-clanok.html Pred 70 rokmi popravili členov Bielej légie] – TV dokument a diskusia s Jánom Budajom a Jánom Figeľom na portáli ''Teraz.sk'' TASR (2021)
* [https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/626658-ako-to-bolo-s-bielou-legiou/ Ako to bolo s Bielou légiou] – článok [[Vladimír Jancura|Vladimíra Jancuru]] v denníku ''Pravda'' (2022)
* [https://www.aktuality.sk/clanok/Y8Ig2lU/historici-o-trojici-z-bielej-legie-nebojovali-za-demokraciu-vyznamenanie-od-prezidentky-je-nevhodne-anketa/ Historici o trojici z Bielej légie: Nebojovali za demokraciu, vyznamenanie od prezidentky je nevhodné] – anketa na portáli ''Aktuality.sk'' (2022)
{{Komunistická strana Československa}}
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Kresťanské organizácie]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1949]]
tq5w1q0e8jvyghlh59tckms0pfomkqh
Šablóna:Wrestleri WWE
10
376081
8207263
7422290
2026-05-02T16:01:00Z
~2026-26719-32
293631
Update
8207263
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
| meno = Wrestleri WWE
| nadpis = [[World Wrestling Entertainment|Wrestleri WWE]]
| skupina1 = Raw
| zoznam1 =
* [[Akira Tozawa]]
* [[Aksana (wrestler)|Aksana]]
* [[Angelo Dawkins]]
* [[AJ Lee|AJ]]
* [[Bayley]]
* [[The Bella Twins|Brie Bella]]
* [[Bron Breakker]]
* [[Becky Lynch]]
* [[Bronson Reed]]
* [[CM Punk]]
* [[Cruz Del Toro]]
* [[Dominik Mysterio]]
* [[Dragon Lee]]
* [[Ethan Page]]
* [[Erik]]
* [[Finn Balor]]
* [[Grayson Waller]]
* [[Gunther]]
* [[Ivar]]
* [[Iyo Sky]]
* [[Jacob Fatu]]
* [[The Usos|Jey Uso]]
* [[The Usos|Jimmy Uso]]
* [[JD McDonagh]]
* [[Je'Von Evans]]
* [[Joaquin Wilde]]
* [[Joe Hendry]]
* [[Kofi Kingston]]
* [[LA Knight]]
* [[Logan Paul]]
* [[Liv Morgan]]
* [[Lyra Valkyria]]
* [[Maxxine Dupri]]
* [[Montez Ford]]
* [[Naomi Knight|Naomi]]
* [[Natalya (wrestler)|Natalya]]
* [[The Bella Twins|Nikki Bella]]
* [[Otis]]
* [[Paige]]
* [[Penta]]
* [[Raquel Rodriguez]]
* [[Rey Mysterio]]
* [[Roman reigns]]
* [[Roxanne Perez]]
* [[Rusev]]
* [[Seth Rollins]]
* [[Sheamus]]
* [[Sol Ruca]]
* [[Stephanie Vaquer]]
* [[Xavier Woods]]
| skupina2 = SmackDown
| zoznam2 =
* [[Alexa Bliss]]
* [[Angel]]
* [[Berto]]
* [[B-Fab]]
* [[Bianca Belair]]
* [[Black Monroe]]
* [[Carmelo Hayes]]
* [[Candice LaRae]]
* [[Charlotte Flair]]
* [[Chelsea Green]]
* [[Cody Rhodes]]
* [[Damian Priest]]
* [[Drew McIntyre]]
* [[Elton Prince]]
* [[Fallon Henley]]
* [[Giulia]]
* [[Ilja Dragunov]]
* [[Jacy Jane]]
* [[Jade Carghill]]
* [[JC Mateo]]
* [[Johnny Gargano]]
* [[Jordynne Grace]]
* [[Justin Gabriel]]
* [[Kevin Owens]]
* [[Kiana James]]
* [[Kit Wilson]]
* [[Matt Cardona]]
* [[Lash Legend]]
* [[Mishin]]
* [[Nathan Frazer]]
* [[Nia Jax]]
* [[Paper Niven]]
* [[Ron Killings|R-Truth]]
* [[Randy Orton]]
* [[Rey Fenix]]
* [[Rhea Ripley]]
* [[Ricky Saints]]
* [[Royce Keys]]
* [[Samy Zayn]]
* [[Shinsuke Nakamura]]
* [[Solo Sikoa]]
* [[The Miz]]
* [[Talla Tonga]]
* [[Tama Tonga]]
* [[Tiffany Straton]]
* [[Tonga Loa]]
* [[Trick Williams]]
| skupina3 = NXT
| zoznam3 =
* [[Darren Young (wrestler)|Darren Young]]
* [[Michael Hutter|Derrick Bateman]]
* [[Karlee Perez|Maxine]]
* [[Percy Watson]]
* [[Thaddeus Bullard|Titus O'Neil]]
| skupina4 = Tag tímy
| zoznam4 =
* [[Alpha Academy]]
* [[The Bella Twins]]
* [[The Judgment Day]]
* [[Fatal Influence]]
* [[The Green Regime]]
* [[The Usos]]
* [[Latino World Order]]
* [[The Vision]]
* [[The Irresistible Forces]]
}}<noinclude>
[[Kategória:Navigačné šablóny bojových športov]]
</noinclude>
fvzcq05w2g7y27syhj1xq5j9ihz9km0
8207385
8207263
2026-05-02T20:00:18Z
~2026-26547-31
293663
Update
8207385
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
| meno = Wrestleri WWE
| nadpis = [[World Wrestling Entertainment|Wrestleri WWE]]
| skupina1 = Raw
| zoznam1 =
* [[Akira Tozawa]]
* [[Aksana (wrestler)|Aksana]]
* [[Angelo Dawkins]]
* [[AJ Lee|AJ]]
* [[Bayley]]
* [[The Bella Twins|Brie Bella]]
* [[Bron Breakker]]
* [[Becky Lynch]]
* [[Bronson Reed]]
* [[CM Punk]]
* [[Cruz Del Toro]]
* [[Dominik Mysterio]]
* [[Dragon Lee]]
* [[Ethan Page]]
* [[Erik]]
* [[Finn Balor]]
* [[Grayson Waller]]
* [[Gunther]]
* [[Ivar]]
* [[Iyo Sky]]
* [[Jacob Fatu]]
* [[The Usos|Jey Uso]]
* [[The Usos|Jimmy Uso]]
* [[JD McDonagh]]
* [[Je'Von Evans]]
* [[Joaquin Wilde]]
* [[Joe Hendry]]
* [[LA Knight]]
* [[Logan Paul]]
* [[Liv Morgan]]
* [[Lyra Valkyria]]
* [[Maxxine Dupri]]
* [[Montez Ford]]
* [[Naomi Knight|Naomi]]
* [[Natalya (wrestler)|Natalya]]
* [[The Bella Twins|Nikki Bella]]
* [[Otis]]
* [[Paige]]
* [[Penta]]
* [[Raquel Rodriguez]]
* [[Rey Mysterio]]
* [[Roman reigns]]
* [[Roxanne Perez]]
* [[Rusev]]
* [[Seth Rollins]]
* [[Sheamus]]
* [[Sol Ruca]]
* [[Stephanie Vaquer]]
| skupina2 = SmackDown
| zoznam2 =
* [[Alexa Bliss]]
* [[Angel]]
* [[Berto]]
* [[B-Fab]]
* [[Bianca Belair]]
* [[Black Monroe]]
* [[Carmelo Hayes]]
* [[Candice LaRae]]
* [[Charlotte Flair]]
* [[Chelsea Green]]
* [[Cody Rhodes]]
* [[Damian Priest]]
* [[Drew McIntyre]]
* [[Elton Prince]]
* [[Fallon Henley]]
* [[Giulia]]
* [[Ilja Dragunov]]
* [[Jacy Jane]]
* [[Jade Carghill]]
* [[Johnny Gargano]]
* [[Jordynne Grace]]
* [[Justin Gabriel]]
* [[Kevin Owens]]
* [[Kiana James]]
* [[Kit Wilson]]
* [[Matt Cardona]]
* [[Lash Legend]]
* [[Mishin]]
* [[Nathan Frazer]]
* [[Nia Jax]]
* [[Paper Niven]]
* [[Ron Killings|R-Truth]]
* [[Randy Orton]]
* [[Rey Fenix]]
* [[Rhea Ripley]]
* [[Ricky Saints]]
* [[Royce Keys]]
* [[Samy Zayn]]
* [[Shinsuke Nakamura]]
* [[Solo Sikoa]]
* [[The Miz]]
* [[Talla Tonga]]
* [[Tama Tonga]]
* [[Tiffany Straton]]
* [[Trick Williams]]
| skupina3 = NXT
| zoznam3 =
* [[Darren Young (wrestler)|Darren Young]]
* [[Michael Hutter|Derrick Bateman]]
* [[Karlee Perez|Maxine]]
* [[Percy Watson]]
* [[Thaddeus Bullard|Titus O'Neil]]
| skupina4 = Tag tímy
| zoznam4 =
* [[Alpha Academy]]
* [[The Bella Twins]]
* [[The Judgment Day]]
* [[Fatal Influence]]
* [[The Green Regime]]
* [[The Usos]]
* [[Latino World Order]]
* [[The Vision]]
* [[The Irresistible Forces]]
}}<noinclude>
[[Kategória:Navigačné šablóny bojových športov]]
</noinclude>
4jd6by2tqlz5m3apzhnlnu42ktmql4n
2. hokejová liga (Slovensko) 2011/2012
0
381777
8207652
8082480
2026-05-03T11:09:49Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207652
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ligová sezóna
|liga = 2. hokejová liga (Slovensko)
|sezóna = 2011/2012
|víťaz = [[HK Iskra Partizánske]]
|víťaz_základ = [[HK Iskra Partizánske]] a [[HKM Rimavská Sobota]]
|zostup = nikto
|počet_mužstiev = 14
|odohraté_zápasy =
|počet_gólov =
|najlepší_strelec =
|výhra_doma =
|výhra_vonku =
|najvyššie_skóre =
|poznámka = [[HK Iskra Partizánske]] nepostúpil do 1.ligy.
}}
'''2. hokejová liga (Slovensko) 2011/2012''' bola devätnástou sezónou [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejovej ligy]]. Súťaž bola rozdelená do dvoch skupín, po ktorých nasledovala nadstavbová časť o postup do [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]], ktorá pozostávala zo vzájomného zápasu víťazov dvoch skupín. Vo finále vyhralo družstvo [[HK Iskra Partizánske]] nad družstvom [[HKM Rimavská Sobota]] '''2:1''' na zápasy v sérii hranej na dva víťazné zápasy. Družstvo [[HK Iskra Partizánske]] sa tak stretlo v baráži o postup do [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] s družstvom [[HK Trebišov]] v ktorej však neuspelo.
== Hokejové kluby v sezóne 2011/2012 ==
{| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left"
! style="background:lightgrey;width:19%" | Klub
! style="background:lightgrey;width:14%" | Mesto
! style="background:lightgrey;width:24%" | Štadión
! style="background:lightgrey;width:4%" | Kapacita
! style="background:lightgrey;width:4%" | Založený
! style="background:lightgrey;width:19%" | Klubové farby
! style="background:lightgrey;width:19%" | Webstránka
|-
! style="background-color:#CC0000; color:white;" colspan=8 | Skupina "A" (Západ)
|-
| '''[[HK Levice]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Levice (Slovensko)|Levice]]
| [[Zimný štadión Levice]]
| align=center |
| align=center | [[1987]]
| žltá, zelená
| http://www.hklevice.sk/
|-
| '''[[HK 96 Dynamax Nitra|Dynamax Nitra]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Nitra]]
| [[Nitra aréna]]
| align=center | 5300
| align=center | [[1996]]
| biela, červená, čierna
|
|-
| '''[[HC Mikron Nové Zámky]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Nové Zámky]]
| [[Zimný štadión Nové Zámky]]
| align=center |
| align=center | [[1965]]
| biela, zelená
| http://www.hcnovezamky.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120106075351/http://www.hcnovezamky.sk/ |date=2012-01-06 }}
|-
| '''[[MHK Dubnica]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Dubnica nad Váhom]]
| [[Zimný štadión Dubnica nad Váhom]]
| align=center | [[3000]]
| align=center | [[1942]]
| oranžová, čierna
| http://www.mhkdubnica.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190403155447/https://www.mhkdubnica.sk/ |date=2019-04-03 }}
|-
| '''[[HK Iskra Partizánske]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Partizánske]]
| [[Zimný štadión Partizánske]]
| align=center |
| align=center |
| biela, žltá, červená
| http://www.hokejpartizanske.sk{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|-
| '''[[MHC Prievidza|MšHK Prievidza]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Prievidza]]
| [[Zimný štadión Prievidza]]
| align=center | 3986
| align=center | [[1954]]
| biela, zelená
| http://www.mhc-prievidza.estranky.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120209152140/http://www.mhc-prievidza.estranky.sk/ |date=2012-02-09 }}
|-
| '''[[HO Hamíkovo O.Z. Hamuliakovo]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Hamuliakovo]]
| [[Hokejová hala Hamuliakovo]]
| align=center |
| align=center | [[2010]]
| žltá, čierna
| http://www.hamikovo.sk
|-
! style="background-color:#CC0000; color:white;" colspan=8 | Skupina "B" (Východ)
|-
| '''[[HK Slovan Gelnica]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Gelnica]]
| [[Zimný štadión Petra Bindasa Gelnica]]
| align=center |
| align=center | [[1949]]
| červená, zelená, čierna, biela
| http://www.hkslovangelnica.webgarden.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120120083819/http://hkslovangelnica.webgarden.cz/ |date=2012-01-20 }}
|-
| '''[[MHK Dolný Kubín|MŠK Hviezda Dolný Kubín]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Dolný Kubín]]
| [[Zimný štadión Dolný Kubín]]
| align=center |
| align=center |
| biela, červená
| http://www.mskhviezda.sk/
|-
| '''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|MHk 32 Liptovský Mikuláš "B"]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]]
| [[Zimný štadión Liptovský Mikuláš]]
| align=center | 3680
| align=center | [[1932]]
| biela, modrá, červená
| http://www.mhk32lm.sk/
|-
| '''[[HKM Rimavská Sobota]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}}[[Rimavská Sobota]]
| [[Zimný štadión Rimavská Sobota]]
| align=center |
| align=center |
| biela, modrá, červená
| http://hkmrs.webnode.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120114131350/http://hkmrs.webnode.sk/ |date=2012-01-14 }}
|-
| '''[[HK Sabinov]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Sabinov]]
| [[Zimný štadión Sabinov]]
| align=center |
| align=center |
| biela, žltá, modrá
| http://mhksabinov.tym.sk/
|-
| '''[[HK Warriors Bardejov]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Humenné]]
| [[Zimný štadión Humenné]]
| align=center |
| align=center | [[2011]]
| modrá, žltá, biela
|
|-
| '''[[HK Brezno]]'''
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Brezno]]
| [[Aréna Brezno]]
| align=center | 3000
| align=center | [[1935]]
| biela, červená, modrá
| http://hkbrezno.webgarden.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120222180527/http://www.hkbrezno.webgarden.cz/ |date=2012-02-22 }}
|-
|}
== Základná časť ==
=== Skupina Západ ===
{{Image label begin|image=Slovakia location map.svg|width=475|float=right}}
{{Image label small|x=115|y=95|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[MHK Dubnica nad Váhom|Dubnica nad Váhom]]}}
{{Image label small|x=155|y=120|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[MHC Prievidza|Prievidza]]}}
{{Image label small|x=142|y=135|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Iskra Partizánske|Partizánske]]}}
{{Image label small|x=43|y=190|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HO Hamíkovo|Hamuliakovo]]}}
{{Image label small|x=120|y=210|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Lokomotíva Nové Zámky|Nové Zámky]]}}
{{Image label small|x=110|y=170|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK 96 Dynamax Nitra|Nitra]]}}
{{Image label small|x=155|y=70|scale=1|text=[[MHK Dolný Kubín|Dolný Kubín]] [[Image:Red_pog.svg|8x8px]]}}
{{Image label small|x=150|y=180|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Levice|Levice]]}}
{{Image label small|x=240|y=115|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Brezno|Brezno]]}}
{{Image label small|x=235|y=84|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]}}
{{Image label small|x=250|y=170|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HKM Rimavská Sobota|Rim. Sobota]]}}
{{Image label small|x=335|y=120|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Slovan Gelnica|Gelnica]]}}
{{Image label small|x=405|y=90|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Warriors Bardejov|Humenné]]}}
{{Image label small|x=350|y=85|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Sabinov|Sabinov]]}}
{{Image label end|caption=Rozmiestnenie klubov Slovnaft extraligy 2011/2012}}
{| class="wikitable"
|-
| style="background: #ccffcc;" |
|Postupujúci do nadstavby
|}
{| style=border-collapse:collapse border=1 cellspacing=0 cellpadding=5
|- align=center bgcolor=#efefef
!width=20|Por.
!width=185|Tím
!width=20|Z
!width=20|B
!width=20|V
!width=20|VP
!width=20|PP
!width=20|P
!width=20|Skóre
!width=20|+/–
|- align="center" bgcolor="#ccffcc"
||1||[[HK Iskra Partizánske]]||18||'''45'''||13||2||2||1||102:60||+42
|- align="center"
||2||[[HK Levice]]||18||'''35'''||10||2||1||5||74:61||+13
|- align="center"
||3||[[HK 96 Dynamax Nitra|Dynamax Nitra]]||18||'''32'''||9||2||1||6||110:75||+35
|- align="center"
||4||[[MšHK Prievidza]]||18||'''32'''||9||1||3||5||96:68||+28
|- align="center"
||5||[[HO Hamíkovo O.Z. Hamuliakovo]]||18||'''22'''||5||3||1||9||88:110||–22
|- align="center"
||6||[[HK Lokomotíva Nové Zámky|HC Mikron Nové Zámky]]||18||'''22'''||6||1||2||9||90:83||+7
|- align="center"
||7||[[MHK Dubnica]]||18||'''1'''||0||0||1||17||37:140||-103
|}
=== Skupina východ ===
{| class="wikitable"
|-
| style="background: #ccffcc;" |
|Postupujúci do nadstavby
|}
{| style=border-collapse:collapse border=1 cellspacing=0 cellpadding=5
|- align=center bgcolor=#efefef
!width=20|Por.
!width=185|Tím
!width=20|Z
!width=20|B
!width=20|V
!width=20|VP
!width=20|PP
!width=20|P
!width=20|Skóre
!width=20|+/–
|- align="center" bgcolor="#ccffcc"
||1||[[HKM Rimavská Sobota]]||18||'''43'''||13||1||2||2||102:43||+59
|- align="center"
||2||[[HK Slovan Gelnica]]||18||'''30'''||8||2||2||6||83:86||−3
|- align="center"
||3||[[MHK Dolný Kubín|MŠK Hviezda Dolný Kubín]]||18||'''30'''||8||3||0||7||63:61||+2
|- align="center"
||4||[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|MHk 32 Liptovský Mikuláš "B"]]||18||'''28'''||9||0||1||8||87:69||+18
|- align="center"
||5||[[HK Warriors Bardejov]]||18||'''24'''||6||1||4||7||78:92||−14
|- align="center"
||6||[[HK Sabinov]]||18||'''23'''||6||2||1||9||77:97||−20
|- align="center"
||7||[[HK Brezno]]||18||'''11'''||3||1||0||14||61:103||−42
|}
== O postup ==
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[18. február]] [[2012]]
|mužstvo1 = '''[[HK Iskra Partizánske]]'''
|skóre = 3–2sn
|mužstvo2 = [[HKM Rimavská Sobota]]
|štadión = [[Zimný štadión Partizánske]], [[Partizánske]]
|čas = 17:30
|tretiny = (1-0, 1-0, 0-2, 0-0)
|góly2 = 48:00 – (PP) [[Matúš Petričko]] ([[Juraj Rusič]], [[Peter Maček]])<br> 52:10 - [[Michal Slovák]] ([[Juraj Rusič]], [[Martin Mikluš]])
|góly1 = [[Jozef Uhrecký]] ([[Marek Klačanský]], [[Patrik Bosák]]) – 04:26<br> [[Patrik Bosák]] ([[Boris Oravec]]) (PP)– 37:04<br> [[Patrik Bosák]] - GWS
|divákov = 813
}}
{{Hokejbox2
|bg = #ffffcc
|dátum = [[25. február]] [[2012]]
|mužstvo1 = '''[[HKM Rimavská Sobota]]'''
|skóre = 3–2
|mužstvo2 = [[HK Iskra Partizánske]]
|štadión = [[Zimný štadión Rimavská Sobota]], [[Rimavská Sobota]]
|čas = 17:00
|tretiny = (1-0, 1-2, 1-0)
|góly2 = 33:13 – [[Marek Klačanský]] ([[Roman Varga]])<br> 39:52 - [[Jozef Uhrecký]] ([[Vladimír Gális]], [[Branislav Zelený]])
|góly1 = [[Martin Haas]] ([[Michal Slovák]]) – 15:34<br> [[Martin Mikluš]] ([[Peter Maček]]) – 25:35<br> [[Martin Mikluš]] ([[Ján Slovák]])- 40:49
|divákov = 720
}}
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[28. február]] [[2012]]
|mužstvo1 = [[HKM Rimavská Sobota]]
|skóre = 3–4
|mužstvo2 = '''[[HK Iskra Partizánske]]'''
|štadión = [[Aréna Brezno]], [[Brezno]]
|čas = 18:00
|tretiny = (1-3, 0-0, 2-1)
|góly2 = 08:55 – [[Igor Malinka]] ([[Marek Klačanský]]) <br> 09:11 - [[Ján Švenda]] ([[Vladimír Gális]]) <br> (PP) 15:40 - [[Roman Varga]] ([[Tibor Tartaľ]], [[Marek Klačanský]]) <br> 59:23 [[Branislav Zelený]] ([[Jozef Uhrecký]])
|góly1 = [[Matúš Petričko]] ([[Martin Mikluš]], [[Peter Maček]]) (PP) – 13:48<br> [[Matúš Petričko]] ([[Juraj Rusič]], [[Michal Slovák]]) (PP) – 40:20<br> [[Lukáš Piperek]] ([[Matúš Petričko]]) - 58:22
|divákov = 508
}}
== Baráž o 1. hokejovú ligu ==
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[3. marec]] [[2012]]
|mužstvo1 = '''[[HK Trebišov]]'''
|skóre = 4–0
|mužstvo2 = [[HK Iskra Partizánske]]
|štadión = [[Zimný štadión Trebišov]], [[Trebišov]]
|čas = 17:00
|tretiny = (1-0, 2-0, 1-0)
|góly2 =
|góly1 = [[Michal Findura]] ([[Ladislav Ščurko]], [[František Koky]]) – 14:17<br> [[Ladislav Ščurko]] ([[Michal Findura]]) – 36:16<br> [[Martin Schnelly]] ([[Lukáš Sax]], [[Róbert Veľk]]) (PP) - 38:58<br> [[Erik Ivančo]] ([[Martin Marcinko]]) (PP2) – 54:37
|divákov = 550
}}
{{Hokejbox2
|bg = #ffffcc
|dátum = [[4. marec]] [[2012]]
|mužstvo1 = '''[[HK Trebišov]]'''
|skóre = 8–2
|mužstvo2 = [[HK Iskra Partizánske]]
|štadión = [[Zimný štadión Trebišov]], [[Trebišov]]
|čas = 17:00
|tretiny = (4-0, 1-1, 3-1)
|góly2 = 22:42 (SG) - [[Patrik Bosák]] ([[Igor Malinka]])<br> 47:53 - [[Vladimír Gális]] ([[Boris Oravec]])
|góly1 = [[František Koky]] ([[Michal Findura]]) - (PP2) 03:55<br> [[Lukáš Sax]] ([[Branislav Horváth]], [[Richard Ficko]]) - 14:16<br> [[Ladislav Ščurko]] ([[Michal Findura]]) - (PP2) 18:14<br> [[Patrik Gergeľ]] ([[František Bojkun]], [[Radovan Cútt]]) - (PP) 18:33<br> [[Ladislav Ščurko]] ([[František Koky]], [[Michal Findura]]) - 39:01<br> [[Ladislav Ščurko]] ([[František Koky]], [[Michal Findura]]) - (PP) 50:02<br> [[Martin Schnelly]] ([[Lukáš Sax]]) - (PP) 51:33<br> [[Patrik Gergeľ]] ([[Michal Danko]]) - (SG) 59:32
|divákov = 500
}}
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[7. marec]] [[2012]]
|mužstvo1 = [[HK Iskra Partizánske]]
|skóre = 0–4
|mužstvo2 = '''[[HK Trebišov]]'''
|štadión = [[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]
|čas = 17:30
|tretiny = (0-1, 0-1, 0-2)
|góly2 = 04:39 - [[Michal Danko]] ([[Erik Ivančo]], [[Patrik Gergeľ]])<br> 36:49 - [[František Koky]] ([[Ladislav Ščurko]], [[Michal Findura]])<br> 43:14 (PP) - [[Ladislav Ščurko]] ([[Dušan Kobeľa]], [[Michal Findura]]) <br> 50:17 - [[Michal Findura]] ([[Ladislav Ščurko]], [[František Koky]])
|góly1 =
|divákov = 630
}}
{{Hokejbox2
|bg = #ffffcc
|dátum = [[8. marec]] [[2012]]
|mužstvo1 = [[HK Iskra Partizánske]]
|skóre = 2–10
|mužstvo2 = '''[[HK Trebišov]]'''
|štadión = [[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]
|čas = 17:30
|tretiny = (1-3, 1-1, 0-6)
|góly2 = 04:26 [[Lukáš Sax]] ([[Martin Schnelly]]) <br>09:29 [[Lukáš Sax]] ([[Patrik Gergeľ]]) <br>19:59 (PP) [[Richard Ficko]] ([[Róbert Veľk]]) <br>29:33 [[František Koky]] ([[Michal Findura]]) <br>29:33 [[František Koky]] ([[Michal Findura]]) <br>48:24 [[Ladislav Ščurko]] ([[Michal Findura]]) <br>51:14 [[Michal Findura]] ([[František Koky]], [[Ladislav Ščurko]]) <br>52:38 (PP) [[Richard Ficko]] ([[Branislav Horváth]], [[Lukáš Sax]]) <br>54:24 (PP) [[Michal Findura]] ([[Ladislav Ščurko]]) <br>57:59 (PP2) [[Pavel Valko]] ([[František Koky]])
|góly1 = [[Šimon Peniaška]] ([[Martin Sliepka]]) - 07:52<br> [[Marek Klačanský]] ([[Stanislav Varga (hokejista)|Stanislav Varga]]) - 30:01
|divákov = 230
}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.szlh.sk/statistiky/c-0001_l-318 2. hokejová liga SZĽH sezóna 2011/2012]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.szlh.sk/statistiky/c-080401_l-312 1. hokejová liga SZĽH sezóna 2011/2012] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120304093143/http://www.szlh.sk/statistiky/c-080401_l-312 |date=2012-03-04 }}
{{Sezóny 2. hokejovej ligy}}
{{Hokejové kluby na Slovensku}}
[[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2011]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2012]]
e8e5wyn40x61iuom7jgb8ubuik7r6ap
Zvárková oceľ
0
385572
8207198
7683060
2026-05-02T13:02:00Z
Henryk Siuda
264914
/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */
8207198
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:A231 - Optical micrograph of wrought iron.jpg|right|thumb|Troska rozvalcovaná vo feritickej matrici zvárkovej ocele]]
'''Zvárková oceľ''' alebo nevhodne '''zvárkové železo''' (staršie ''zvarková oceľ, zvarkové železo'') je <ref>http://www.eisenbahn-nostalgie.ch/german/index.htm?http://www.eisenbahn-nostalgie.ch/german/beitraege/techbegriffe/index.htm; {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dějiny a filosofie techniky – Metalurgie železa | url = http://www.lli.vutbr.cz/data/files/metalurgiepp-381.ppt | vydavateľ = [[VUT]] | dátum prístupu = 2012-01-28 }}; http://www.busido.cz/odborne-clanky/japonsky-mec-myty-a-fakta {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160306225616/http://www.busido.cz/odborne-clanky/japonsky-mec-myty-a-fakta |date=2016-03-06 }}</ref>:
*pôvodne oceľ, ktorá je výsledkom tlakového zvárania hrudiek železa (či [[Oceľ|ocele]]) pochádzajúcich buď z hrudkovacej pece alebo z pudlovacej pece; v kovárskom slangu sa ako '''zvárková oceľ''' označuje len kaliteľná zvárková oceľ a ako '''zvárkové železo''' len nekaliteľná zvárková oceľ.
*istý čas od cca. 20. rokov 20. storočia: autogénne alebo elektricky zvárateľná oceľ (zvárateľná v dôsledku určitého nízkeho podielu uhlíka a veľmi nízkeho podielu síry a fosforu); v súčasnosti je takto definovaný termín zvárková oceľ obsolentný, lebo takmer každá oceľ je zvárateľná
==Zvárková oceľ z pudlovacej pece ==
[[Surové železo]] a [[šrot]] sa pri miešaní (pudlovaní) a za prístupu vzduchu zpracovávalo na cestovitú hmotu (tzn. nebola dosiahnutá [[teplota topenia]]), z ktorej sa následne bucharom vykovali tyče a zároveň sa tak odstraňovala [[troska]]. Tyče sa následne rozvalcovali na hrubé plechy, ktoré sa vo zväzkoch na valcoch kovársky alebo tavením zvárali. Potom sa z nich vyvalcovala [[tvarová oceľ]] (profily). {{bez citácie}}
Tento postup vynašiel Angličan [[Henry Corte]] v roku 1784.<ref>Dějiny a filosofie techniky – Metalurgie železa, http://www.lli.vutbr.cz/data/files/metalurgiepp-381.ppt, [[VUT]], 2012-01-28; Henry Cort's First Paten, http://www.jeron.je/anglia/learn/sec/history/indrev/steel7.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305181719/http://jeron.je/anglia/learn/sec/history/indrev/steel7.htm |date=2016-03-05 }}, 2012-01-28</ref>
Veľký obsah zavalcovanej trosky spôsoboval vrstevnatosť materiálu. Pre malý obsah uhlíka dosahuje oceľ [[Medza pevnosti|medze pevnosti]] v tahu 330 až 400 MPa, ťažnosť sa pohybuje od 12 do 25%. Vlastnosti oceli sú značne rozdielne v smere valcovania (vyšší) a kolmo na smer valcovania. {{bez citácie}}
Pred vznikom [[mäkká oceľ|mäkkej ocele]], sa výrobky ako [[nitovanie|nity]], [[klinec|klince]], [[drôt]]y, [[reťaz]]e, [[železničná spojka|železničné spojky]], [[vodovod|vodné]] a parné potrubia, [[matica|matice]], [[skrutka|skrutky]], [[podkova (kopyto)|podkovy]], [[zábradlie|zábradlia]], popruhy na [[drevený krov|drevené krovy]] striech a [[ozdobné kovanie|ozdobné kovania]] vyrábali z tvárnej ocele.<ref>heslo wrought iron na anglickej wikipédii, {{Citácia knihy
|titul= American Iron 1607-1900
|priezvisko=Gordon
|meno= Robert B
|authorlink=
|coauthors=
|rok=1996 |vydavateľ = Johns Hopkins University Press
|miesto=Baltimore a London
|isbn= 0-8018-6816-5 |pages= |url= }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Druhy ocelí]]
[[Kategória:Stavebné materiály]]
[[Kategória:Architektonické prvky]]
2nzh20li9l8rxbepl9djeboei3nhiog
Ľudovít Absolon
0
390004
8207464
8156180
2026-05-02T22:11:07Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207464
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Ľudovít Absolon
|Portrét =
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = slovenský [[fotograf]] a [[pedagóg]]
|Dátum narodenia = [[29. august]] [[1909]]
|Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1988|6|16|1909|8|29}}
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
}}
'''Ľudovít Absolon''' (* [[29. august]] [[1909]], [[Bardejov]] – † [[16. jún]] [[1988]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[fotograf]] a [[pedagóg]].
== Životopis ==
Pôvodným povolaním chemik. Fotografiu študoval v Bardejove, v rokoch 1955 - 1981 viedol fotografické oddelenie Strednej školy umeleckého priemyslu v Bratislave. Spočiatku sa venoval dokumentárnej fotografii a sústreďoval sa na židovskú komunitu, jarmoky a mestské prostredie východného Slovenska. Od 50. rokov 20. storočia upriamil svoju pozornosť na národopisné motívy (ľudová architektúra, [[kroj]]e a pod.). Autor učebníc fotografie a spoluautor radu ďalších publikácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Štátna vedecká knižnica v Košiciach - online katalóg
| url = https://sclib.svkk.sk/sck01/Author/Home?author=Absolon%2C+%C4%BDudov%C3%ADt%2C+1909-1988
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 14.4.2014
| vydavateľ = ŠVK Košice
| miesto =
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
* {{beliana|1|Absolon, Ľudovít|30}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Absolon, Ľudovít}}
[[Kategória:Slovenskí fotografi]]
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Bardejova]]
[[Kategória:Slovenskí portrétni fotografi]]
pj8hwrmrdmvzg5hv8ry2ekrjev8rpb7
Moiry
0
395763
8207446
5379486
2026-05-02T21:19:29Z
Gateshebe
193515
+
8207446
wikitext
text/x-wiki
'''Moiry''' môže byť:
* sudičky v gréckej mytológii, pozri [[Moiry (grécka mytológia)]]
* obec vo Francúzsku, pozri [[Moiry (Ardennes)]]
* obec vo Švajčiarsku, pozri [[Moiry (Vaud)]]
* ľadovec vo Švajčiarsku, pozri [[Moiry (ľadovec)]]
* priehrada vo Švajčiarsku, pozri [[Moiry (priehrada)]]
{{rozlišovacia stránka}}
b57v1y25izme02o6bc6if7x8vx34fr6
Le Vésinet (mesto)
0
426606
8207306
7811488
2026-05-02T17:50:43Z
CommonsDelinker
3521
Odkaz na súbor Le_Vésinet_Mairie.jpg bol odstránený, pretože ho Infrogmation na Commons zmazal.
8207306
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Francúzska obec
| názov = Le Vésinet
| francúzsky názov =
| pôvodný názov =
| typ = mesto
| erb = Blason ville fr Le Vésinet (Yvelines).svg
| vlajka =
| obrázok =
| popis obrázka = radnica
| obyvateľov aglomerácie=
| región =
| departement = [[Yvelines]]
| obvod = [[Saint-Germain-en-Laye (obvod)|Saint-Germain-en-Laye]]
| kantón = [[Le Vésinet (kantón)|Le Vésinet]]
| rieka =
| starosta =
| lat_deg = 48
| lat_min = 53
| lat_sec = 38
| lat_SJ = S
| lon_deg = 2
| lon_min = 7
| lon_sec = 56
| lon_VZ = V
| rozloha = 5
| najvyšší bod = 47
| najvyšší bod názov=
| najnižší bod = 26
| najnižší bod názov=
| PSČ = 78110
| kód = <!-- telefónna predvoľba -->
| insee = 78650
| commons = Le Vésinet
| web = [http://www.levesinet.fr/index.php levesinet.fr/index.php]
}}
'''Le Vésinet''' je [[Francúzsko|francúzske]] [[Mesto (všeobecne)|mesto]], ktoré sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Yvelines]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Île-de-France (región)|Île-de-France]].
== Poloha ==
Obec má rozlohu {{km2|5}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|47}} a najnižší bod {{mnm|26 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN)
| titul = Répertoire Géographique des Communes
| url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862
| jazyk = po francúzsky
| dátum prístupu = 2012-03-28
| url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862
| dátum archivácie = 2011-05-02
}}</ref>
== Obyvateľstvo ==
Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|78650}} ({{OBD|FR|78650}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=78650 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>.
Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci.
{{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 78650}}
== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Austrália}} [[Hunter's Hill]], [[Austrália (štát)|Austrália]]
* {{flagicon|USA}} [[Oakwood]], [[Spojené štáty|USA]]
* {{flagicon|Kanada}} [[Outremont]], [[Kanada]]
* {{flagicon|Nemecko}} [[Unterhaching]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Španielsko}} [[Villanueva de la Cañada]], [[Španielsko]]
* {{flagicon|UK}} [[Worcester]], [[Spojené kráľovstvo]]
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
*[[Zoznam obcí departementu Yvelines]]
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}
[[Kategória:Mestá v Île-de-France]]
[[Kategória:Obce v departemente Yvelines]]
8anfxdgi5021uo3o4492o948qvoa4q3
Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog
2
436917
8207546
8206842
2026-05-03T07:00:15Z
TeslaBot
71954
/* Proces so skupinou Albert Púčik a spol. */ nová sekcia
8207546
wikitext
text/x-wiki
__NOINDEX__
<div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;">
Archív:
<span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> ·
<span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span>
</div>
== [[Chladniačik]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Veľká západná schizma]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %])
* „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %])
* „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %])
* „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %])
* „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Výtrusníky]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Katedra železničnej dopravy]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %])
* „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %])
* „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %])
* „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Žandárstvo]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Alojz Přidal]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť])
* „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Stanislav Harangozó]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Eutrofizácia]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %])
* „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %])
* „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Ladislav Hanus]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %])
* „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %])
* „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Augustín Roškoványi]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %])
* „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %])
* „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %])
* „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Chuck Norris]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %])
* „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %])
* „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Dolný Vadičov]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), …
* „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), …
* „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), …
* „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Zuzana Znášiková Martinková]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %])
* „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %])
* „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Riccardo Paternò di Montecupo]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Otužovanie detí školského veku]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&diff=8189883&oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})</span> . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %])
* „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Otužovanie detí školského veku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Oto Zapletal]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)</div>
== [[Ptolemaios VI.]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&diff=8191133&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ptolemaios VI.]]; 04:04, {{dátum|2026-04-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 21240 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=8191133 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za \"dvojča'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20narodenie%20bolo%20%C3%BAzko%20sp%C3%A4t%C3%A9%20s%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDm%20kultom%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20jeho%20Horovo%20meno%2C%20v%20ktorom%20je%20ozna%C4%8Dovan%C3%BD%20za%20%5C%22dvoj%C4%8Da%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf zborniky.e-slovak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8191133&url=https%3A%2F%2Fzborniky.e-slovak.sk%2FSAS_42_2013.pdf podobnosť])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ptolemaios VI.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Luppus]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 04:06, 2. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Vodná nádrž pod Bukovcom]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&diff=8193265&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vodná nádrž pod Bukovcom]]; 10:48, {{dátum|2026-04-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4529 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Vodná nádrž pod Bukovcom" v rámci stránky ,, Ida (rieka)".</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=8193265 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Vodná nádrž Pod Bukovcom je rybárskym revírom v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20Pod%20Bukovcom%20je%20ryb%C3%A1rskym%20rev%C3%ADrom%20v%20u%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20Slovensk%C3%A9ho%20ryb%C3%A1rskeho%20zv%C3%A4zu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ draciastopa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fdraciastopa.sk%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 18 %]), [https://www.keturist.sk/info/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ keturist.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.keturist.sk%2Finfo%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 49 %])
* „'''''Okrem toho v okolitých bukových a zmiešaných lesoch je množstvo chodníkov a lesných cestičiek pre turistiku a cyklotúry.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Okrem%20toho%20v%20okolit%C3%BDch%20bukov%C3%BDch%20a%20zmie%C5%A1an%C3%BDch%20lesoch%20je%20mno%C5%BEstvo%20chodn%C3%ADkov%20a%20lesn%C3%BDch%20cesti%C4%8Diek%20pre%20turistiku%20a%20cyklot%C3%BAry.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/ haravara.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.haravara.sk%2Fatrakcie%2Fvodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria%2F podobnosť 30 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/, https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vodná nádrž pod Bukovcom<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:50, 5. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Pavel babušík]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&diff=8194248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavel babušík]]; 23:06, {{dátum|2026-04-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3384 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:GIGN82|GIGN82]] ([[Diskusia s redaktorom:GIGN82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/GIGN82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie stránky pre prof. Ing. Pavla Babušíka CSc., Dr.h.c.</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=8194248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''2003 - Animal sciences and biotechnologies faculty council, Temešvár, Rumunsko (titul Dr.h.c)'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%222003%20-%20Animal%20sciences%20and%20biotechnologies%20faculty%20council%2C%20Teme%C5%A1v%C3%A1r%2C%20Rumunsko%20%28titul%20Dr.h.c%29%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449 auraclinic.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8194248&url=http%3A%2F%2Fwww.auraclinic.cz%2Fcs%2Farticle%2F%3FcatID%3D449 podobnosť 21 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavel babušík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:GIGN82}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom GIGN82]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:08, 6. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Megantrop (Sangiran)]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&diff=8196398&oldid=8196217 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Megantrop (Sangiran)]]; 01:35, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 33848 - 30104 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-18083-46|~2026-18083-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18083-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-18083-46|príspevky]]) ''()''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196217 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Submitted to the Faculty of Graduate Studies in Partial Fulfillment of the Requirements for the Degree of MASTER OF ARTS.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Submitted%20to%20the%20Faculty%20of%20Graduate%20Studies%20in%20Partial%20Fulfillment%20of%20the%20Requirements%20for%20the%20Degree%20of%20MASTER%20OF%20ARTS.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36 winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F36 podobnosť 0 %]), [https://www.researchgate.net/publication/46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga researchgate.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwww.researchgate.net%2Fpublication%2F46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga podobnosť 0 %]), [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/2221?locale-attribute=en winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F2221%3Flocale-attribute%3Den podobnosť 0 %]), [https://ucalgary.scholaris.ca/server/api/core/bitstreams/d5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6/content ucalgary.scholaris.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fucalgary.scholaris.ca%2Fserver%2Fapi%2Fcore%2Fbitstreams%2Fd5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6%2Fcontent podobnosť 0 %]), [https://journals.rudn.ru/international-relations/article/view/14763 journals.rudn.ru] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fjournals.rudn.ru%2Finternational-relations%2Farticle%2Fview%2F14763 podobnosť 0 %]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Megantrop (Sangiran)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-18083-46}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-18083-46]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:36, 11. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Vladimír Feľbaba]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&diff=8196846&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vladimír Feľbaba]]; 23:17, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3071 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PravoJeUmenie|PravoJeUmenie]] ([[Diskusia s redaktorom:PravoJeUmenie|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PravoJeUmenie|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 24.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=8196846 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Absolvoval%20aj%20%C5%A1t%C3%BAdium%20Politol%C3%B3gie%2C%20a%20v%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20je%20doktorandom%20na%20Pr%C3%A1vnickej%20fakulte%20Univerzity%20Karlovej%20v%20Prahe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/ ddadsstornala.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196846&url=https%3A%2F%2Fddadsstornala.sk%2Faktuality%2Fadvokat-v-presove-na-rozvod%2F podobnosť 33 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vladimír Feľbaba<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PravoJeUmenie}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom PravoJeUmenie]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:18, 11. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Németh Pál]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&diff=8198676&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Németh Pál]]; 11:16, {{dátum|2026-04-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2205 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Németh Gergely (Epres)|Németh Gergely (Epres)]] ([[Diskusia s redaktorom:Németh Gergely (Epres)|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Németh Gergely (Epres)|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život. Svoj život zasvätil učiteľstvu s trénerstvom. Kariéru začal ako učiteľ v Topoľníkoch, kde neskôr založil ženský hádzanársky klub. Trénerské vzdelanie získal v Bratislave a v Prahe. Hádzanú v Topoľníkoch vybudoval od nuly. V roku 1968 založil tím dorasteniek a v roku 1972 tím žien. S dorastenkami získal titul slovenského aj československého…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=8198676 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Predovšetkým sezóna 1977/78 priniesla obrovský úspech, keď ženy z Topoľníkov obsadili na finálovom turnaji Slovenského pohára druhé miesto, vďaka čomu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predov%C5%A1etk%C3%BDm%20sez%C3%B3na%201977%2F78%20priniesla%20obrovsk%C3%BD%20%C3%BAspech%2C%20ke%C4%8F%20%C5%BEeny%20z%20Topo%C4%BEn%C3%ADkov%20obsadili%20na%20fin%C3%A1lovom%20turnaji%20Slovensk%C3%A9ho%20poh%C3%A1ra%20druh%C3%A9%20miesto%2C%20v%C4%8Faka%20%C4%8Domu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %])
* „'''''Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pavol%20N%C3%A9meth%20sa%20narodil%20v%20roku%201939%20vo%20Vojtechovciach%2C%20%C4%8Do%20je%20dnes%20%C4%8Das%C5%A5%20obce%20Nov%C3%BD%20%C5%BDivot.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %])
* „'''''V sezóne 1978/79 Topoľníky postúpili do prvej československej ligy, kde štyrikrát získali striebro a dvakrát bronz.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201978%2F79%20Topo%C4%BEn%C3%ADky%20post%C3%BApili%20do%20prvej%20%C4%8Deskoslovenskej%20ligy%2C%20kde%20%C5%A1tyrikr%C3%A1t%20z%C3%ADskali%20striebro%20a%20dvakr%C3%A1t%20bronz.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]), [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %])
* „'''''V sezóne 1984/85 trénoval Pavol Németh Partizánske a tešil sa z ďalšieho československého titulu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201984%2F85%20tr%C3%A9noval%20Pavol%20N%C3%A9meth%20Partiz%C3%A1nske%20a%20te%C5%A1il%20sa%20z%20%C4%8Fal%C5%A1ieho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20titulu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove-<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Németh Pál<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Németh Gergely (Epres)}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Németh Gergely (Epres)]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:18, 15. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[František (pápež)]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&diff=8199319&oldid=8199318 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[František (pápež)]]; 19:51, {{dátum|2026-04-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 180118 - 176443 }} }})</span> . . [[Redaktor:Teterqa|Teterqa]] ([[Diskusia s redaktorom:Teterqa|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Teterqa|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvořeno překladem sekce „Death“ ze stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1348563756|Pope Francis]]“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199319 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199318 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20suffering%20that%20has%20marked%20the%20final%20part%20of%20my%20life%2C%20I%20offer%20to%20the%20Lord%2C%20for%20peace%20in%20the%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FFriarCesco%2Fposts%2Fpope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu%2F1244256334375001%2F podobnosť]), [https://ewtnvatican.com/articles/full-text-here-is-pope-francis-testament-5043 ewtnvatican.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fewtnvatican.com%2Farticles%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament-5043 podobnosť 30 %]), [https://www.facebook.com/usccb/posts/guided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica/1103627655140847/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fusccb%2Fposts%2Fguided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica%2F1103627655140847%2F podobnosť 30 %]), [https://catholictt.org/2025/04/24/pope-francis-lived-the-beatitudes/ catholictt.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fcatholictt.org%2F2025%2F04%2F24%2Fpope-francis-lived-the-beatitudes%2F podobnosť 18 %]), [https://www.ncregister.com/cna/full-text-here-is-pope-francis-testament ncregister.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.ncregister.com%2Fcna%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament podobnosť 30 %]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>František (pápež)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Teterqa}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Teterqa]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 16. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Kavej 2]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&diff=8200056&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kavej 2]]; 12:21, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4717 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Marián Tajboš|Marián Tajboš]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Tajboš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Marián Tajboš|príspevky]]) ''(<nowiki>Zdroje</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=8200056 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jedna%20z%20nich%20sa%20zaober%C3%A1%20svoj%C3%ADm%20p%C3%B4soben%C3%ADm%20a%20existenciou%20v%20novej%20rodine%2C%20vz%C5%A5ahom%20so%20svojimi%20rodi%C4%8Dmi%20a%20priate%C4%BEmi%20%E2%80%93%20svoj%C3%ADm%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]), [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/page/8/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fpage%2F8%2F podobnosť 33 %])
* „'''''Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%C5%A1etko%20je%20podan%C3%A9%20s%20nad%C4%BEah%C4%8Denou%2C%20humornou%20formou%2C%20%C4%8Do%20dod%C3%A1va%20pr%C3%ADbehu%20svie%C5%BEos%C5%A5%20a%20%C4%BEahkos%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sfu.sk/filmy/kavej-2/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kavej 2<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Marián Tajboš}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Marián Tajboš]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:22, 18. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Ana Kalandadze]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&diff=8200301&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ana Kalandadze]]; 21:15, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3511 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jetam2|príspevky]]) ''(<nowiki>nový, 1543, 070/100 WD</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=8200301 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''\"Jej poetický štýl sa vyznačuje jednoduchosťou a harmonickou formou, do gruzínskej poézie 20. stor.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Jej%20poetick%C3%BD%20%C5%A1t%C3%BDl%20sa%20vyzna%C4%8Duje%20jednoduchos%C5%A5ou%20a%20harmonickou%20formou%2C%20do%20gruz%C3%ADnskej%20po%C3%A9zie%2020.%20stor.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana beliana.sav.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200301&url=https%3A%2F%2Fbeliana.sav.sk%2Fheslo%2Fkalandadzeova-ana podobnosť 18 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ana Kalandadze<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jetam2}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Jetam2]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:16, 18. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[PLURAL ateliér]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&diff=8201815&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[PLURAL ateliér]]; 12:02, {{dátum|2026-04-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3605 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Khkhkh1818|Khkhkh1818]] ([[Diskusia s redaktorom:Khkhkh1818|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Khkhkh1818|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorila som stránku</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=8201815 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''1. miesto v súťaži Obnova Námestia SNP a Parku J. A. Baťu v Partizánskom 2021'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221.%20miesto%20v%20s%C3%BA%C5%A5a%C5%BEi%20Obnova%20N%C3%A1mestia%20SNP%20a%20Parku%20J.%20A.%20Ba%C5%A5u%20v%20Partiz%C3%A1nskom%202021%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obstarame.sk/malacky obstarame.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8201815&url=https%3A%2F%2Fwww.obstarame.sk%2Fmalacky podobnosť 26 %])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.obstarame.sk/malacky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>PLURAL ateliér<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Khkhkh1818}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Khkhkh1818]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:04, 22. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Chmelovica]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&diff=8204156&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chmelovica]]; 10:11, {{dátum|2026-04-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4785 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25699-22|~2026-25699-22]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25699-22|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25699-22|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ Poki je <mark>populárna globálna platforma ponúkajúca tisíce bezplatných online hier, ktoré môžete hrať priamo v prehliadači bez nutnosti sťahovania alebo inštalácie</mark>. <ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Oh Yes Oh No|url=https://doi.org/10.5040/9781350368583.00000017|periodikum=Oh Yes Oh No|dátum=2019|dátum prístupu=2026-04-27|doi=10.5040/9781350368583.00000017|meno=Louise|priezvisko=Orwin}}</ref> Tu sú hlavné možnosti, ktoré sa p…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=8204156 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Wikipedia Wikipedia is a free online encyclopedia, created and edited by volunteers around the world and hosted by the Wikimedia'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Wikipedia%20Wikipedia%20is%20a%20free%20online%20encyclopedia%2C%20created%20and%20edited%20by%20volunteers%20around%20the%20world%20and%20hosted%20by%20the%20Wikimedia%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://cillickandsmith.com/resources/ cillickandsmith.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fcillickandsmith.com%2Fresources%2F podobnosť 15 %]), [https://www.arendale.org/curriculum-sources arendale.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.arendale.org%2Fcurriculum-sources podobnosť 15 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage%2F podobnosť 15 %]), [https://github.com/nm0i/searx-cli github.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fgithub.com%2Fnm0i%2Fsearx-cli podobnosť 14 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms%2F podobnosť 15 %]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://cillickandsmith.com/resources/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chmelovica<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25699-22}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25699-22]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:12, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8206246&oldid=8180701 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 17:05, {{dátum|2026-04-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 26565 - 23440 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie MEDELÍN</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8206246 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8180701 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Prvá fáza prebehla v piatok minulého týždňa na východnom Slovensku, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji, v mestách Prešov, Gelnica'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prv%C3%A1%20f%C3%A1za%20prebehla%20v%20piatok%20minul%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20na%20v%C3%BDchodnom%20Slovensku%2C%20konkr%C3%A9tne%20v%20Pre%C5%A1ovskom%20a%20Ko%C5%A1ickom%20kraji%2C%20v%20mest%C3%A1ch%20Pre%C5%A1ov%2C%20Gelnica%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F-protidrogov%25C3%25A1-akcia-medel%25C3%25ADn-pol%25C3%25ADcia-zadr%25C5%25BEala-12-os%25C3%25B4b-a-obvinila-8-os%25C3%25B4b-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-p%2F1401287712036793%2F podobnosť]), [https://www.trencinak.sk/clanky/12148/pri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan trencinak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.trencinak.sk%2Fclanky%2F12148%2Fpri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan podobnosť 43 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pozv%C3%A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%C4%8Dov-pol%C3%ADcia-a-%C4%8Fal%C5%A1ie-zlo%C5%BEky-v-akcii-u%C5%BE-t%C3%BAto-sobotupo/2585374391492767/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpozv%25C3%25A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%25C4%258Dov-pol%25C3%25ADcia-a-%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-zlo%25C5%25BEky-v-akcii-u%25C5%25BE-t%25C3%25BAto-sobotupo%2F2585374391492767%2F podobnosť 43 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/04/30/protidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F04%2F30%2Fprotidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila%2F podobnosť 63 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/enviropol%C3%ADcia-obvinila-mu%C5%BEa-ktor%C3%BD-v-bratislave-neleg%C3%A1lne-vyr%C3%BAbal-stromyvy%C5%A1etrova/795799852585585/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fenviropol%25C3%25ADcia-obvinila-mu%25C5%25BEa-ktor%25C3%25BD-v-bratislave-neleg%25C3%25A1lne-vyr%25C3%25BAbal-stromyvy%25C5%25A1etrova%2F795799852585585%2F podobnosť 63 %]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:06, 30. apríl 2026 (UTC)</div>
== [[Kybernetická bezpečnosť]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&diff=8206840&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kybernetická bezpečnosť]]; 18:40, {{dátum|2026-05-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19517 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Archetyper|Archetyper]] ([[Diskusia s redaktorom:Archetyper|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Archetyper|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie článku o kybernetickej bezpečnosti; doplnená definícia, vývoj, základné princípy, oblasti bezpečnosti, hrozby, opatrenia, štandardy, právny rámec EÚ a SR, inštitúcie, vzdelávanie, súkromie, kritika a referencie.</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=8206840 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''ISO/IEC 27002:2022 – Information security, cybersecurity and privacy protection — Information security controls [online].'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22ISO%2FIEC%2027002%3A2022%20%E2%80%93%20Information%20security%2C%20cybersecurity%20and%20privacy%20protection%20%E2%80%94%20Information%20security%20controls%20%5Bonline%5D.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336 mdpi.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206840&url=https%3A%2F%2Fwww.mdpi.com%2F2078-2489%2F16%2F5%2F336 podobnosť])
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kybernetická bezpečnosť<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Archetyper}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Archetyper]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:42, 1. máj 2026 (UTC)</div>
== [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&diff=8207544&oldid=8207415 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]; 06:58, {{dátum|2026-05-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32999 - 31445 }} }})</span> . . [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Martingazak|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnenie</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207544 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207415 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%A0t%C3%A1tne%20vyznamenania%20by%20mali%20dost%C3%A1va%C5%A5%20%C4%BEudia%2C%20ktor%C3%BDch%20%C5%BEivotn%C3%BD%20pr%C3%ADbeh%20nem%C3%B4%C5%BEe%20vyvola%C5%A5%20spor%20o%20to%2C%20%C4%8Di%20sl%C3%BA%C5%BEili%20demokracii.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu postoj.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fwww.postoj.sk%2F106139%2Fprezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu podobnosť 25 %]), [https://dennikn.sk/minuta/2854685/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2Fminuta%2F2854685%2F podobnosť 35 %]), [https://standard.sk/207093/prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny standard.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fstandard.sk%2F207093%2Fprezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny podobnosť 32 %]), [https://dennikn.sk/2859091/nositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F2859091%2Fnositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa%2F podobnosť 39 %]), [https://tvnoviny.sk/domace/clanok/175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie tvnoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Ftvnoviny.sk%2Fdomace%2Fclanok%2F175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie podobnosť 32 %]), …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Proces so skupinou Albert Púčik a spol.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Martingazak}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Martingazak]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:00, 3. máj 2026 (UTC)</div>
qvi7z57igt3s20o8bs1vvq9wms9bhc8
Argeia (dcéra Autesióna)
0
440659
8207611
8206453
2026-05-03T09:47:16Z
Bakjb
236375
wl
8207611
wikitext
text/x-wiki
'''Argeia''' ([[starogréčtina|starogr.]] <span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Ἀργεία – Argeia</span>, {{v jazyku|lat|''Argea''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] dcéra [[Téby (Bojócia)|tébskeho]] kráľa [[Autesión (Téby)|Autesióna]].<ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 2,8,2.</ref><ref name="Herodotos">[[Herodotos]], ''Historia'', 6,52.</ref>
Argeia dcéra Autesióna sa vydala za [[Aristodemos (potomok Herakla)|Aristodema]], ktorý so svojimi bratmi [[Temenos (syn Aristomacha)|Temenom]] a s [[Kresfontes|Kresfontom]] viedol posledný a rozhodujúci útok [[Dóri|Dórov]] na mykénsky [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]]. Počas tejto bitky Aristodema zabil blesk.<ref name="Apollodoros"/> Po dobytí Peloponézu si potom víťazní Dóri rozdelili krajinu žrebom.
Temenos dostal [[Argos (krajina na Pelopenéze)|Argos]], Kresfontes [[Messénia|Messéniu]] a [[Lakónia]] pripadla dvojičkám, deťom Aristodema a jeho manželky Argeie,<ref name="Herodotos"/> ktoré porodila po svojom príchode na Peloponéz.<ref name="Apollodoros"/> Podľa zvyku sa kráľom malo stať staršie dieťa, ale ktoré je staršie, to neboli schopní určiť. Ich matka Argeia aj keď to vedela, predstierala, že nevie.<ref name="Herodotos"/>
Sparťania si preto odišli po radu do [[Delfská veštiareň|Delf]], kde im [[Pýtia]] poradila nech sa stanú kráľmi obe deti, ale staršie z nich nech užíva väčšej cti.<ref name="Herodotos"/> Po tejto rade však stále nevedeli ako majú určiť, ktoré je staršie. Nakoniec im však poradil Messénčan Panites, ktorý navrhol, aby Argeiu pozorovali, ktoré dieťa umýva a kŕmi ako prvé, zaiste to bude staršie.<ref name="Herodotos"/> Po tejto rade to zistili a staršie dieťa dostalo meno [[Eurysthenes]] a mladšie [[Prokles]]. Rada Pýtie však mala za následok, že medzi bratmi už od malička panovala rivalita a nepriateľstvo.<ref name="Herodotos"/> Na [[Sparta (starovek)|spartský]] trón však ešte nezasadli, kým nedospeli ich regentom bol [[Theras]], brat ich matky Argeie.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 3,1,7.</ref>
== Referencie ==
{{Reflist}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]
[[Kategória:Sparta]]
bzpoumwkk4kcmx2r04zcbu0ufrqp93i
Symfony
0
441799
8207230
8080554
2026-05-02T14:26:33Z
~2026-20335-96
290941
8207230
wikitext
text/x-wiki
{{na úpravu|zlá zrozumiteľnosť (skratky), kopec gramatických chýb}}
{{Infobox Softvér
|názov = Symfony
|logo = Symfony2.svg
|obrázok = Symfony project.png
|vývojár = Sensio Labs
|stabilná verzia = 2.7.4
|jazyk = [[PHP]]
|stav vývoja = Aktívny
|typ = [[Webový aplikačný framework]]
|licencia = [[MIT licencia|MIT]]
|webová stránka = http://www.symfony.com/
}}
'''Symfony''' je [[PHP framework]] vychádzajuci z [[Návrhový vzor|návrhového vzoru]] [[MVC]] pre vývoj webových aplikácií. Symfony je [[open source]], vydaný pod MIT licenciou a jeho vývoj sponzoruje francúzka firma [[Sensio Labs]].
Cieľom Symfony je urýchliť vytváranie a údržbu webových aplikácií.
== Kto používa Symfony ? ==
* [[Askeet]], [[open source]] Q&A služba
* [[Del.icio.us]], [[webová služba]] umožňujúca ukladanie, zdieľanie a objavovanie záložiek <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Symfony Blog - Delicious Preview built with Symfony |url=http://www.symfony-project.org/blog/2007/10/02/delicious-preview-built-with-symfony |dátum prístupu=2012-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100401161256/http://www.symfony-project.org/blog/2007/10/02/delicious-preview-built-with-symfony |dátum archivácie=2010-04-01 }}</ref>
* [[Dailymotion]], čiastočne prešlo na symfony <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Symfony Blog - Dailymotion, powered by Symfony |url=http://www.symfony-project.org/blog/2009/02/18/dailymotion-powered-by-symfony |dátum prístupu=2012-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091118004120/http://www.symfony-project.org/blog/2009/02/18/dailymotion-powered-by-symfony |dátum archivácie=2009-11-18 }}</ref>
* [[Drupal]] 8 využíva niektoré časti Symfony 2 <ref>http://symfony.com/blog/symfony2-meets-drupal-8</ref>
* [[phpBB]] 4 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://wiki.phpbb.com/PhpBB4/RFC/Symfony_2 |dátum prístupu=2012-06-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120423133255/http://wiki.phpbb.com/PhpBB4/RFC/Symfony_2 |dátum archivácie=2012-04-23 }}</ref>
* [[YouPorn]] pornografický portál, zaťial zrejme najväčší projekt postavený na Symfony 2
* [[OpenSky]]
* [[eRepublik]]
* [[Laravel]] framework využíva niektoré časti Symfony 2
* a mnohé ďalšie…
== História vydaní ==
[http://symfony.com/doc/current/contributing/community/releases.html Symfony 2 - Plány a proces vydávania nových verzií]
{| class="wikitable"
|-
! Farba
! Popis
|-
| style="background-color:#fa8072;" | Červená
| verzia bez ďalšej podpory
|-
| style="background-color:#a0e75a;" | Zelená
| verzia je podporovaná
|-
| style="background-color:#87ceeb;" | Modrá
| pripravovaná verzia
|}
{| class="wikitable"
! Verzia
! Dátum vydania
! Podpora
! PHP verzia
! Ukončenie podpory
! Poznámka
|-
| 1.0
| align="right" | Január 2007
| style="background-color:#fa8072" | 3 roky
| align="right" | ≥ 5.0
| align="right" | Január 2010
|
|-
| 1.1
| align="right" | Jún 2008
| style="background-color:#fa8072;" | 1 rok
| align="right" | ≥ 5.1
| align="right" | Jún 2009
|
|-
| 1.2
| align="right" | December 2008
| style="background-color:#fa8072" | 1 rok
| align="right" | ≥ 5.2
| align="right" | November 2009
|
|-
| 1.3
| align="right" | November 2009
| style="background-color:#fa8072;" | 1 rok
| align="right" | ≥ 5.2.4
| align="right" | November 2010
|
|-
| 1.4
| align="right" | November 2009
| style="background-color:#fa8072;" | 3 roky
| align="right" | ≥ 5.2.4
| align="right" | Január 2013
| identická s 1.3, boli však odstrátené zastarané (deprecated) časti .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Symfony Blog - About symfony 1.3 and 1.4 |url=http://www.symfony-project.org/blog/2009/08/06/about-symfony-1-3-and-symfony-1-4 |dátum prístupu=2012-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110109033205/http://www.symfony-project.org/blog/2009/08/06/about-symfony-1-3-and-symfony-1-4 |dátum archivácie=2011-01-09 }}</ref>
|-
| 2.0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Symfony blog - Why will Symfony 2.0 finally use PHP 5.3? |url=http://www.symfony-project.org/blog/2009/10/27/why-will-symfony-2-0-finally-use-php-5-3 |dátum prístupu=2012-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110224223004/http://www.symfony-project.org/blog/2009/10/27/why-will-symfony-2-0-finally-use-php-5-3 |dátum archivácie=2011-02-24 }}</ref>
| align="right" | Júl 2011<ref>[http://symfony.com/blog/symfony-2-0 Symfony blog - Symfony2 release]</ref>
| style="background-color:#fa8072;" |
| align="right" | ≥ 5.3.2
| align="right" | Marec 2013
|
|-
| 2.1 <ref name="Symfony developers – towards 2.1">[http://groups.google.com/group/symfony-devs/browse_thread/thread/586cc2cd87cb7cb8/105b0e96f29e9e79 Symfony developers – towards 2.1]</ref>
| align="right" | September 2012
| style="background-color:#fa8072;" | 8 mesiacov
| align="right" | ≥ 5.3.3
| align="right" | Jún 2013
|
|-
| 2.2
| align="right" | Marec 2013[http://symfony.com/blog/symfony-2-2-0]
| style="background-color:#fa8072;" | 8 mesiacov
| align="right" | ≥ 5.3.3
| align="right" | November 2013
|
|-
| 2.3
| align="right" | Jún 2013
| style="background-color:#a0e75a;" | 3 roky
| align="right" | ≥ 5.3.3
| align="right" | Máj 2016
| Prvá LTS (long time support) verzia pre Symfony 2
|-
| 2.4
| align="right" | November 2013
| style="background-color:#a0e75a;" | 8 mesiacov
| align="right" | ≥ 5.3.3
| align="right" | Júl 2014
| Prvá verzia Symfony 2.x s plnou spätnou kompatibilitou.
|-
|2.5
| align="right" | Máj 2014
| style="background-color:#a0e75a;" | 8 mesiacov
| align="right" | ≥ 5.3.3
| align="right" | Január 2015
|
|-
|2.6
| align="right" | November 2014
| style="background-color:#a0e75a;" | 8 mesiacov
| align="right" | ≥ 5.3.3
| align="right" | Júl 2015
|
|-
|2.7
| align="right" | Máj 2015
| style="background-color:#a0e75a;" | 3 roky
| align="right" | ≥ 5.3.9
| align="right" | Máj 2018
|
|-
|2.8
| align="right" | November 2015
| style="background-color:skyBlue;" | 3 roky
| align="right" | ≥ 5.3.9
| align="right" | November 2018
|
|-
| align="right" | 3.0
| align="right" | November 2015
| style="background-color:skyBlue;" | 8 mesiacov
| align="right" | ≥ 5.?.?
| align="right" | Júl 2016
|
|-
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.symfony-project.org/ Symfony 1 homepage]
* [http://www.symfony.com/ Symfony 2 homepage]
* [https://plus.google.com/u/0/110988888136774178070 Česko-Slovenská komunita Symfony na Google+]
[[Kategória:Slobodný softvér]]
[[Kategória:Softvér pod licenciou MIT]]
1m8gmsmbblb769qimsnp5iopz183auf
Wikipédia:Správcovia/Chronologická tabuľka
4
444511
8207432
8206977
2026-05-02T21:06:10Z
V0lkanic
142115
update
8207432
wikitext
text/x-wiki
<timeline>
ImageSize = width:800 height:auto barincrement:24
PlotArea = top:5 right:20 bottom:150 left:20
Colors =
id:bckg value:rgb(0.9,0.9,0.9)
id:isop value:rgb(0.7,1,0.7) legend:Správca_vo_funkcii
id:exop value:rgb(1,0.7,0.7) legend:Správca_mimo_funkciu
id:isbc value:rgb(0.2,1,0.2) legend:Byrokrat_vo_funkcii
id:exbc value:rgb(1,0.5,0.5) legend:Byrokrat_mimo_funkciu
id:ecop value:rgb(1,1,0.7) legend:Hlasovanie_o_funkcii_správcu
id:ecbc value:rgb(1,1,0.5) legend:Hlasovanie_o_funkcii_byrokrata
id:majl value:rgb(0,0,0)
id:minl value:rgb(0.8,0.8,0.8)
id:head value:rgb(0.6,0.8,1)
id:hdtx value:rgb(1,1,1)
id:text value:rgb(0,0,0)
BackgroundColors = canvas:bckg
DateFormat = dd/mm/yyyy
Period = from:01/01/2004 till:31/12/2028
TimeAxis = orientation:horizontal
ScaleMajor = gridcolor:majl unit:year increment:1 start:01/01/2004
ScaleMinor = gridcolor:minl unit:month increment:1 start:01/01/2004
Legend = position:bottom orientation:vertical columns:4
Define $people = width:18 fontsize:M textcolor:text shift:(1,-5) align:left anchor:from
Define $header = width:22 fontsize:L textcolor:hdtx shift:(0,-7) align:center color:head
Define $isop = color:isop
Define $exop = color:exop
Define $ecop = color:ecop
Define $isto = color:isto
Define $exto = color:exto
Define $isbc = color:isbc
Define $exbc = color:exbc
Define $ecbc = color:ecbc
Define $pshared = anchor:middle align:center shift:(0,-5) fontsize:XS
Define $pv = text:"H" $pshared
BarData =
bar:_Header_
bar:Liso
bar:Valasek
bar:Atomique
bar:Adrian
bar:Bebe
bar:Helix84
bar:Maros
bar:Metju
bar:Palica
bar:Bubamara
bar:Jano_spoza_mláky
bar:AtonX
bar:Bronto
bar:Wizzard
bar:Matros
bar:Rádiológ
bar:Kelovy
bar:Prskavka
bar:Dudo
bar:Otm
bar:Mz
bar:mo-Slimy
bar:Peko
bar:Ondrejk
bar:Robzle
bar:Stibium
bar:Kandy_Talbot
bar:ivob
bar:Mercy
bar:Vasiľ
bar:Amonet
bar:Chiak
bar:Pelex
bar:Pe3kZA
bar:Tchoř
bar:Jetam2
bar:BT
bar:Teslaton
bar:OJJ
bar:Exestosik
bar:Lišiak
bar:KormiSK
bar:Scholastikos
PlotData =
$header
bar:_Header_
from:01/01/2004 till:end text:"Správcovia a byrokrati"
$people
bar:Liso
from:21/07/2004 till:22/07/2004 $exop text:"[[User:Liso|Liso]]"
from:22/07/2004 till:14/08/2008 $exbc
from:24/05/2007 till:08/06/2007 $ecop
from:29/06/2007 till:14/07/2007 $ecop
from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop
bar:Valasek
from:22/07/2004 till:13/09/2008 $exop text:"[[User:Valasek|Valasek]]"
bar:Atomique
from:15/03/2005 till:21/03/2005 $ecop text:"[[User:Atomique|Atomique]]"
from:21/03/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Adrian
from:15/03/2005 till:21/03/2005 $ecop text:"[[User:Adrian|Adrian]]"
from:21/03/2005 till:13/09/2005 $exop
from:13/09/2005 till:19/10/2013 $exbc
from:31/07/2008 till:14/08/2008 $ecbc
bar:Bebe
from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Bebe|Bebe]]"
from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Helix84
from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Helix84|Helix84]]"
from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Maros
from:08/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Maros|Maros]]"
from:13/09/2005 till:25/01/2011 $exop
from:25/08/2008 till:08/09/2008 $ecop
bar:Metju
from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Metju|Metju]]"
from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Palica
from:08/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Palica|Palica]]"
from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Bubamara
from:11/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Bubamara|Bubamara]]"
from:13/09/2005 till:02/11/2012 $exop
from:03/11/2012 till:16/05/2021 $exbc
from:22/05/2007 till:06/06/2007 $ecop
from:27/06/2008 till:11/07/2008 $ecop
from:19/10/2012 till:02/11/2012 $ecbc
bar:Jano_spoza_mláky
from:02/09/2005 till:05/10/2005 $ecop text:"[[User:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]"
from:05/10/2005 till:03/10/2008 $exop
from:28/08/2008 till:11/09/2008 $ecop
from:15/09/2008 till:29/09/2008 $ecbc
from:03/10/2008 till:30/06/2009 $exbc
bar:AtonX
from:07/10/2005 till:07/11/2005 $ecop text:"[[User:AtonX|AtonX]]"
from:07/11/2005 till:25/06/2008 $exop
bar:Bronto
from:10/10/2005 till:11/11/2005 $ecop text:"[[User:Bronto|Bronto]]"
from:11/11/2005 till:13/09/2008 $exop
from:27/08/2008 till:10/09/2008 $ecop
bar:Wizzard
from:01/12/2005 till:03/01/2006 $ecop text:"[[User:Wizzard|Wizzard]]"
from:03/01/2006 till:02/05/2026 $isop
from:30/06/2008 till:15/07/2008 $ecop
bar:Matros
from:02/04/2006 till:02/05/2006 $ecop text:"[[User:Matros|Matros]]"
from:03/05/2006 till:13/09/2008 $exop
bar:Rádiológ
from:08/05/2006 till:13/09/2008 $exop
from:06/05/2006 till:27/06/2006 $ecop text:"[[User:Rádiológ|Rádiológ]]"
from:07/03/2009 till:21/03/2009 $ecop
from:21/03/2009 till:28/07/2012 $exop
from:06/07/2012 till:20/07/2012 $ecop
bar:Kelovy
from:30/05/2006 till:02/07/2006 $ecop text:"[[User:Kelovy|Kelovy]]"
from:02/07/2006 till:05/07/2008 $exop
from:29/09/2006 till:28/10/2006 $ecop
from:20/06/2008 till:05/07/2008 $ecop
bar:Prskavka
from:22/06/2006 till: 24/07/2006 $ecop text:"[[User:Prskavka|Prskavka]]"
from:24/07/2006 till: 08/02/2009 $exop
from:01/08/2008 till: 15/08/2008 $ecop
bar:Dudo
from:28/07/2006 till:28/08/2006 $ecop text:"[[User:Dudo|Dudo]]"
from:28/08/2006 till:13/09/2008 $exop
bar:Otm
from:28/08/2006 till:28/09/2006 $ecop text:"[[User:Otm|Otm]]"
from:28/09/2006 till:23/01/2012 $exop
from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop
bar:Mz
from:28/09/2006 till:28/10/2006 $ecop text:"[[User:Mz|Mz]]"
from:28/10/2006 till:13/09/2008 $exop
bar:mo-Slimy
from:29/09/2006 till:29/10/2006 $ecop text:"[[User:mo-Slimy|mo-Slimy]]"
from:29/10/2006 till:13/09/2008 $exop
bar:Peko
from:18/04/2007 till:29/04/2007 $ecop text:"[[User:Peko|Peko]]"
from:30/04/2007 till:20/10/2012 $exop
from:30/06/2008 till:15/07/2008 $ecop
bar:Ondrejk
from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[User:Ondrejk|Ondrejk]]"
from:03/08/2007 till:18/01/2009 $exop
bar:Robzle
from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[user:Robzle|Robzle]]"
from:03/08/2007 till:03/03/2012 $exop
bar:Stibium
from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[User:Stibium|Stibium]]"
from:03/08/2007 till:14/08/2008 $exop
from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop
bar:Kandy_Talbot
from:21/10/2007 till:04/11/2007 $ecop text:"[[User:Kandy Talbot|Kandy Talbot]]"
from:04/11/2007 till:24/06/2008 $exop
bar:ivob
from:10/12/2008 till:24/12/2008 $ecop text:"[[User:ivob|ivob]]"
from:25/12/2008 till:01/10/2009 $exop
bar:Mercy
from:02/10/2009 till:16/10/2009 $ecop text:"[[User:Mercy|Mercy]]"
from:17/10/2009 till:25/11/2011 $exop
bar:Vasiľ
from:23/10/2009 till:06/11/2009 $ecop text:"[[User:Vasiľ|Vasiľ]]"
from:07/11/2009 till:17/11/2012 $exop
from:02/11/2012 till:17/11/2012 $ecop
bar:Amonet
from:01/04/2010 till:15/04/2010 $ecop text:"[[user:Amonet|Amonet]]"
from:16/04/2010 till:31/07/2016 $exop
bar:Chiak
from:17/12/2010 till:31/12/2010 $ecop text:"[[User:Chiak|Chiak]]"
from:01/01/2011 till:18/10/2013 $exop
bar:Pelex
from:03/06/2011 till:17/06/2011 $ecop text:"[[User:Pelex|Pelex]]"
from:18/06/2011 till:end $isop
bar:Pe3kZA
from:27/10/2011 till:10/11/2011 $ecop text:"[[User:Pe3kZA|Pe3kZA]]"
from:15/11/2011 till:end $isop
bar:Tchoř
from:12/10/2012 till:30/10/2012 $ecop text:"[[User:Tchoř|Tchoř]]"
from:30/10/2012 till:end $isop
bar:Jetam2
from:16/01/2013 till:31/01/2013 $ecop text:"[[User:Jetam2|Jetam2]]"
from:31/01/2013 till:end $isop
bar:BT
from:16/06/2014 till:01/07/2014 $ecop text:"[[User:BT|BT]]"
from:01/07/2014 till:14/06/2018 $exop
bar:Teslaton
from:09/12/2015 till:23/12/2015 $ecop text:"[[User:Teslaton|Teslaton]]"
from:26/12/2015 till:end $isop
bar:OJJ
from:05/12/2018 till:19/12/2018 $ecop text:"[[User:OJJ|OJJ]]"
from:22/12/2018 till:end $isop
from:30/03/2022 till:end $isbc
from:11/03/2022 till:25/03/2022 $ecbc
bar:Exestosik
from:28/10/2020 till:11/11/2020 $ecop text:"[[User:Exestosik|Exestosik]]"
from:13/11/2020 till:end $isop
bar:Lišiak
from:10/03/2022 till:24/03/2022 $ecop text:"[[User:Lišiak|Lišiak]]"
from:25/03/2022 till:end $isop
bar:KormiSK
from:02/09/2023 till:16/09/2023 $ecop text:"[[User:KormiSK|KormiSK]]"
from:16/09/2023 till:end $isop
bar:Scholastikos
from:17/04/2026 till:02/05/2026 $ecop text:"[[User:Scholastikos|Scholastikos]]"
from:02/05/2026 till:end $isop
TextData =
fontsize:S
textcolor:text
pos:(20,60)
</timeline>
[[Kategória:Wikipédia:Správcovia| ]]
[[Kategória:Wikipédia:Byrokrat]]
elfflpkb464jbqh7y4466hkonzww253
8207436
8207432
2026-05-02T21:08:50Z
V0lkanic
142115
8207436
wikitext
text/x-wiki
<timeline>
ImageSize = width:800 height:auto barincrement:24
PlotArea = top:5 right:20 bottom:150 left:20
Colors =
id:bckg value:rgb(0.9,0.9,0.9)
id:isop value:rgb(0.7,1,0.7) legend:Správca_vo_funkcii
id:exop value:rgb(1,0.7,0.7) legend:Správca_mimo_funkciu
id:isbc value:rgb(0.2,1,0.2) legend:Byrokrat_vo_funkcii
id:exbc value:rgb(1,0.5,0.5) legend:Byrokrat_mimo_funkciu
id:ecop value:rgb(1,1,0.7) legend:Hlasovanie_o_funkcii_správcu
id:ecbc value:rgb(1,1,0.5) legend:Hlasovanie_o_funkcii_byrokrata
id:majl value:rgb(0,0,0)
id:minl value:rgb(0.8,0.8,0.8)
id:head value:rgb(0.6,0.8,1)
id:hdtx value:rgb(1,1,1)
id:text value:rgb(0,0,0)
BackgroundColors = canvas:bckg
DateFormat = dd/mm/yyyy
Period = from:01/01/2004 till:31/12/2028
TimeAxis = orientation:horizontal
ScaleMajor = gridcolor:majl unit:year increment:1 start:01/01/2004
ScaleMinor = gridcolor:minl unit:month increment:1 start:01/01/2004
Legend = position:bottom orientation:vertical columns:4
Define $people = width:18 fontsize:M textcolor:text shift:(1,-5) align:left anchor:from
Define $header = width:22 fontsize:L textcolor:hdtx shift:(0,-7) align:center color:head
Define $isop = color:isop
Define $exop = color:exop
Define $ecop = color:ecop
Define $isto = color:isto
Define $exto = color:exto
Define $isbc = color:isbc
Define $exbc = color:exbc
Define $ecbc = color:ecbc
Define $pshared = anchor:middle align:center shift:(0,-5) fontsize:XS
Define $pv = text:"H" $pshared
BarData =
bar:_Header_
bar:Liso
bar:Valasek
bar:Atomique
bar:Adrian
bar:Bebe
bar:Helix84
bar:Maros
bar:Metju
bar:Palica
bar:Bubamara
bar:Jano_spoza_mláky
bar:AtonX
bar:Bronto
bar:Wizzard
bar:Matros
bar:Rádiológ
bar:Kelovy
bar:Prskavka
bar:Dudo
bar:Otm
bar:Mz
bar:mo-Slimy
bar:Peko
bar:Ondrejk
bar:Robzle
bar:Stibium
bar:Kandy_Talbot
bar:ivob
bar:Mercy
bar:Vasiľ
bar:Amonet
bar:Chiak
bar:Pelex
bar:Pe3kZA
bar:Tchoř
bar:Jetam2
bar:BT
bar:Teslaton
bar:OJJ
bar:Exestosik
bar:Lišiak
bar:KormiSK
bar:Scholastikos
PlotData =
$header
bar:_Header_
from:01/01/2004 till:end text:"Správcovia a byrokrati"
$people
bar:Liso
from:21/07/2004 till:22/07/2004 $exop text:"[[User:Liso|Liso]]"
from:22/07/2004 till:14/08/2008 $exbc
from:24/05/2007 till:08/06/2007 $ecop
from:29/06/2007 till:14/07/2007 $ecop
from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop
bar:Valasek
from:22/07/2004 till:13/09/2008 $exop text:"[[User:Valasek|Valasek]]"
bar:Atomique
from:15/03/2005 till:21/03/2005 $ecop text:"[[User:Atomique|Atomique]]"
from:21/03/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Adrian
from:15/03/2005 till:21/03/2005 $ecop text:"[[User:Adrian|Adrian]]"
from:21/03/2005 till:13/09/2005 $exop
from:13/09/2005 till:19/10/2013 $exbc
from:31/07/2008 till:14/08/2008 $ecbc
bar:Bebe
from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Bebe|Bebe]]"
from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Helix84
from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Helix84|Helix84]]"
from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Maros
from:08/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Maros|Maros]]"
from:13/09/2005 till:25/01/2011 $exop
from:25/08/2008 till:08/09/2008 $ecop
bar:Metju
from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Metju|Metju]]"
from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Palica
from:08/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Palica|Palica]]"
from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop
bar:Bubamara
from:11/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Bubamara|Bubamara]]"
from:13/09/2005 till:02/11/2012 $exop
from:03/11/2012 till:16/05/2021 $exbc
from:22/05/2007 till:06/06/2007 $ecop
from:27/06/2008 till:11/07/2008 $ecop
from:19/10/2012 till:02/11/2012 $ecbc
bar:Jano_spoza_mláky
from:02/09/2005 till:05/10/2005 $ecop text:"[[User:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]"
from:05/10/2005 till:03/10/2008 $exop
from:28/08/2008 till:11/09/2008 $ecop
from:15/09/2008 till:29/09/2008 $ecbc
from:03/10/2008 till:30/06/2009 $exbc
bar:AtonX
from:07/10/2005 till:07/11/2005 $ecop text:"[[User:AtonX|AtonX]]"
from:07/11/2005 till:25/06/2008 $exop
bar:Bronto
from:10/10/2005 till:11/11/2005 $ecop text:"[[User:Bronto|Bronto]]"
from:11/11/2005 till:13/09/2008 $exop
from:27/08/2008 till:10/09/2008 $ecop
bar:Wizzard
from:01/12/2005 till:03/01/2006 $ecop text:"[[User:Wizzard|Wizzard]]"
from:03/01/2006 till:02/05/2026 $exop
from:30/06/2008 till:15/07/2008 $ecop
bar:Matros
from:02/04/2006 till:02/05/2006 $ecop text:"[[User:Matros|Matros]]"
from:03/05/2006 till:13/09/2008 $exop
bar:Rádiológ
from:08/05/2006 till:13/09/2008 $exop
from:06/05/2006 till:27/06/2006 $ecop text:"[[User:Rádiológ|Rádiológ]]"
from:07/03/2009 till:21/03/2009 $ecop
from:21/03/2009 till:28/07/2012 $exop
from:06/07/2012 till:20/07/2012 $ecop
bar:Kelovy
from:30/05/2006 till:02/07/2006 $ecop text:"[[User:Kelovy|Kelovy]]"
from:02/07/2006 till:05/07/2008 $exop
from:29/09/2006 till:28/10/2006 $ecop
from:20/06/2008 till:05/07/2008 $ecop
bar:Prskavka
from:22/06/2006 till: 24/07/2006 $ecop text:"[[User:Prskavka|Prskavka]]"
from:24/07/2006 till: 08/02/2009 $exop
from:01/08/2008 till: 15/08/2008 $ecop
bar:Dudo
from:28/07/2006 till:28/08/2006 $ecop text:"[[User:Dudo|Dudo]]"
from:28/08/2006 till:13/09/2008 $exop
bar:Otm
from:28/08/2006 till:28/09/2006 $ecop text:"[[User:Otm|Otm]]"
from:28/09/2006 till:23/01/2012 $exop
from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop
bar:Mz
from:28/09/2006 till:28/10/2006 $ecop text:"[[User:Mz|Mz]]"
from:28/10/2006 till:13/09/2008 $exop
bar:mo-Slimy
from:29/09/2006 till:29/10/2006 $ecop text:"[[User:mo-Slimy|mo-Slimy]]"
from:29/10/2006 till:13/09/2008 $exop
bar:Peko
from:18/04/2007 till:29/04/2007 $ecop text:"[[User:Peko|Peko]]"
from:30/04/2007 till:20/10/2012 $exop
from:30/06/2008 till:15/07/2008 $ecop
bar:Ondrejk
from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[User:Ondrejk|Ondrejk]]"
from:03/08/2007 till:18/01/2009 $exop
bar:Robzle
from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[user:Robzle|Robzle]]"
from:03/08/2007 till:03/03/2012 $exop
bar:Stibium
from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[User:Stibium|Stibium]]"
from:03/08/2007 till:14/08/2008 $exop
from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop
bar:Kandy_Talbot
from:21/10/2007 till:04/11/2007 $ecop text:"[[User:Kandy Talbot|Kandy Talbot]]"
from:04/11/2007 till:24/06/2008 $exop
bar:ivob
from:10/12/2008 till:24/12/2008 $ecop text:"[[User:ivob|ivob]]"
from:25/12/2008 till:01/10/2009 $exop
bar:Mercy
from:02/10/2009 till:16/10/2009 $ecop text:"[[User:Mercy|Mercy]]"
from:17/10/2009 till:25/11/2011 $exop
bar:Vasiľ
from:23/10/2009 till:06/11/2009 $ecop text:"[[User:Vasiľ|Vasiľ]]"
from:07/11/2009 till:17/11/2012 $exop
from:02/11/2012 till:17/11/2012 $ecop
bar:Amonet
from:01/04/2010 till:15/04/2010 $ecop text:"[[user:Amonet|Amonet]]"
from:16/04/2010 till:31/07/2016 $exop
bar:Chiak
from:17/12/2010 till:31/12/2010 $ecop text:"[[User:Chiak|Chiak]]"
from:01/01/2011 till:18/10/2013 $exop
bar:Pelex
from:03/06/2011 till:17/06/2011 $ecop text:"[[User:Pelex|Pelex]]"
from:18/06/2011 till:end $isop
bar:Pe3kZA
from:27/10/2011 till:10/11/2011 $ecop text:"[[User:Pe3kZA|Pe3kZA]]"
from:15/11/2011 till:end $isop
bar:Tchoř
from:12/10/2012 till:30/10/2012 $ecop text:"[[User:Tchoř|Tchoř]]"
from:30/10/2012 till:end $isop
bar:Jetam2
from:16/01/2013 till:31/01/2013 $ecop text:"[[User:Jetam2|Jetam2]]"
from:31/01/2013 till:end $isop
bar:BT
from:16/06/2014 till:01/07/2014 $ecop text:"[[User:BT|BT]]"
from:01/07/2014 till:14/06/2018 $exop
bar:Teslaton
from:09/12/2015 till:23/12/2015 $ecop text:"[[User:Teslaton|Teslaton]]"
from:26/12/2015 till:end $isop
bar:OJJ
from:05/12/2018 till:19/12/2018 $ecop text:"[[User:OJJ|OJJ]]"
from:22/12/2018 till:end $isop
from:30/03/2022 till:end $isbc
from:11/03/2022 till:25/03/2022 $ecbc
bar:Exestosik
from:28/10/2020 till:11/11/2020 $ecop text:"[[User:Exestosik|Exestosik]]"
from:13/11/2020 till:end $isop
bar:Lišiak
from:10/03/2022 till:24/03/2022 $ecop text:"[[User:Lišiak|Lišiak]]"
from:25/03/2022 till:end $isop
bar:KormiSK
from:02/09/2023 till:16/09/2023 $ecop text:"[[User:KormiSK|KormiSK]]"
from:16/09/2023 till:end $isop
bar:Scholastikos
from:17/04/2026 till:02/05/2026 $ecop text:"[[User:Scholastikos|Scholastikos]]"
from:02/05/2026 till:end $isop
TextData =
fontsize:S
textcolor:text
pos:(20,60)
</timeline>
[[Kategória:Wikipédia:Správcovia| ]]
[[Kategória:Wikipédia:Byrokrat]]
3p8iogukjo3dccwq83yuc03s669avry
Oikos International
0
447672
8207249
8136721
2026-05-02T15:09:55Z
~2026-20335-96
290941
8207249
wikitext
text/x-wiki
{{Bez zdroja}}
{{Infobox Organizácia
|Názov = oikos International
|Obrázok = Oikos_International.jpg
|Typ = Študentská organizácia
|Vznik = 1998 (1987) na Univerzite St. Gallen vo Švajčiarsku
|Zameranie = Trvalo udržateľný manažment a ekonómia
|Motto = ''Be informed, get involved, make a difference!''
|Webstránka = {{url|www.oikos-international.org}}{{break}}{{url|bratislava.oikos-international.org}}
}}
'''oikos International''' je medzinárodná študentská organizácia, ktorá sa usiluje o podporu trvalo udržateľného podnikania medzi budúcimi lídrami a výkonnými manažérmi prostredníctvom oboznamovania študentov ekonómie a manažmentu s otázkami [[trvalo udržateľný rozvoj|trvalo udržateľného rozvoja]]. V súčasnosti má oikos International 39 miestnych pobočiek v 20 krajinách celého sveta, ktoré dohromady zahrňujú viac ako 50 000 študentov. Činnosť oikos-u spočíva v organizácii prednášok, konferencií, simulácií, exkurzií a workshopov, ako aj v projektoch týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja so zameraním na problematiku životného prostredia v oblasti ekonomiky a podnikania. Väčšina týchto aktivít sa vykonáva na lokálnej úrovni a líši sa v rámci jednotlivých oikos pobočiek. Okrem toho sa oikos zameriava aj na medzinárodné projekty, ktorých cieľom je zvyšovať povedomie o výzvach a príležitostiach v oblasti trvalej udržateľnosti, rozvíjať analytické schopnosti študentov a zvyšovať vplyv organizácie oikos.
Podľa Ústavy oikos International, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2007, je oikos „neutrálna, nepolitická a nenáboženská organizácia ponúkajúca nestranícku platformu pre diskusiu o trvalej udržateľnosti“, ktorá nemá „žiadny obchodný záujem“. S cieľom rozvíjať kompetencie a schopnosti jej členov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, oikos „zvyšuje povedomie o výzvach a príležitostiach trvalej udržateľnosti predovšetkým u študentov ekonómie a manažmentu; podporuje ich schopnosť nielen analyzovať dlhodobé ekonomické, environmentálne a sociálne trendy, ale aj realizovať trvalo udržateľné inovácie; a vytvára tiež inštitucionálnu podporu procesov vzdelávania prostredníctvom integrácie problematiky trvalo udržateľného rozvoja do výskumu a výučby na fakultách ekonómie a manažmentu po celom svete.“
==História==
Prvá oikos pobočka, dnes známa ako oikos [[St. Gallen]], bola založená 17. júla 1987 na švajčiarskej Univerzite St. Gallen. Pôvodný názov organizácie znel: „oikos – Die umweltökonomische Studenteninitiative an der Universität St. Gallen“ (Študentská iniciatíva pre environmentálnu ekonómiu). Činnosť oikos St. Gallen, pozostávajúca z organizovania konferencií, workshopov a prednášok za účasti akademických zástupcov a predstaviteľov podnikateľskej a spoločenskej sféry, prispela k začleneniu otázok ochrany životného prostredia do učebných osnov ekonomických kurzov a kurzov manažmentu na domácej univerzite. Okrem toho prispela k založeniu niekoľkých organizácií so zameraním na ekológiu, ako napr. Swiss Association for Ecological Management, Institute for Economy and the Environment a ďalších.
V roku 1990 vznikla oikos [[Nadácia]]. Hlavným dôvodom pre vznik tohto orgánu bolo posilnenie procesu integrácie ekologických otázok do vedeckého výskumu v oblasti ekonomiky a manažmentu.
oikos International, organizácia zastrešujúca oikos pobočky na celom svete, bola založená piatimi oikos pobočkami v roku 1998. Sídli v meste St. Gallen. Dôvodom pre vznik hlavnej centrály organizácie bola potreba koordinovať a uľahčiť komunikáciu medzi jednotlivými pobočkami, podporovať ich pri práci a aktivitách, ako aj podnietiť vznik nových oikos pobočiek.
==Organizačná štruktúra==
Organizácia oikos pozostáva z 3 hlavných úrovní. Riadiaca organizácia sa nazýva ''oikos International'' a sídli v St. Gallene. Spravuje ju Správna rada za podpory Poradného výboru. Raz ročne sa volí prezident oikos International spomedzi členov miestnych pobočiek organizácie (schvaľuje sa na základe hlasovania všetkých pobočiek). Medzinárodný Poradný výbor sa skladá z predstaviteľov obchodnej a politickej sféry, sféry [[mimovládna organizácia|mimovládnych organizácií]] a ďalších. Hlavná úloha poradcov je pomáhať s riadením celej organizácie, a to poskytovaním podpory pri plánovaní konkrétnych aktivít organizácie a jej celkovej stratégie, prepájaním členov oikos-u s predstaviteľmi obchodu a celej spoločnosti a podporou v oblasti financovania vynaloženého úsilia.
Medzi hlavné aktivity oikos International zaraďujeme organizovanie mnohých medzinárodných podujatí, konferencií a workshopov, ako aj poradenstvo a koordináciu celkového vývoja organizácie. Okrem toho má oikos International za cieľ pomáhať pri rozvoji miestnych pobočiek v počiatočnej fáze ich vývoja, poskytovať organizačné „[[know-how]],“ [[informačná technológia|IT infraštruktúru]] a propagačné materiály svojim lokálnym pobočkám a pomáhať im vytvárať kontakty s rôznymi predstaviteľmi vo vlastnom regióne.
''Miestne oikos pobočky'' sú základnými prvkami organizácie – realizujú prevažnú časť aktivít oikos International. Pozostávajú zo študentov, ktorí sa zaujímajú o oblasti ekologickej ochrany a trvalo udržateľného rozvoja vo sfére biznisu a ekonomiky. Medzi hlavné ciele pobočiek patrí integrácia otázok trvalej udržateľnosti do učebných osnov domácej univerzity tak, aby sa stali jedným z hlavných prvkov vzdelávania študentov a zapojenie miestnych študentov do aktivít a záujmov oikos International. Pobočky organizujú svoju činnosť nezávisle od oikos International, ale s cieľom dosiahnuť spoločné ciele organizácie.
''oikos Nadácia'' pre ekonomiku a ekológiu je súčasťou oikos International. Zameriava sa na finančnú a inštitučnú podporu aktivít organizácie oikos. Riadi ju oikos Nadačná rada a úzko spolupracuje so švajčiarskym Inštitútom pre hospodárstvo a [[životné prostredie]] (Swiss Institute for Economy and the Environment).
==Projekty ==
Väčšina oikos projektov sa uskutočňuje na miestnej úrovni a organizujú ich jednotlivé pobočky organizácie. Avšak existuje i niekoľko medzinárodných projektov.
===Jarné mítingy===
Ide o stretnutia členov miestnych pobočiek z celého sveta, ktoré sa konajú v jednom z miest s oikos pobočkou. Cieľom jarných mítingov je výmena skúseností a názorov týkajúcich sa riadenia jednotlivých oikos pobočiek, ako aj podnecovať tvorbu ďalších krokov k rozvoju celej organizácie a jej stratégie. Tieto stretnutia pozostávajú predovšetkým z prejavov a konferencií členov, rovnako ako z prednášok predstaviteľov z oblasti obchodu, spoločnosti a politiky a návštev konkrétnych spoločností. Ostatný jarný oikos míting sa konal koncom marca 2012 v [[Barcelona|Barcelone]] na tému „Udržateľná mobilita“.
===Zimná škola===
Zimná oikos škola je medzinárodné podujatie, ktoré sa organizuje pravidelne už od roku 2004. Prijíma 20 až 30 účastníkov so vzdelaním v oblasti ekonómie a manažmentu. Hlavným zámerom zimných škôl nie je len zdieľanie poznatkov a postrehov zo sféry trvalo udržateľného rozvoja, ale aj podpora cieľov a hodnôt oikos-u, čo prispieva k ďalšiemu rozvoju organizácie. Vo svojej podstate je program zimných škôl veľmi interaktívny – pozostáva z prednášok, diskusií a workshopov na rozvoj projektov, v ktorých kľúčovú úlohu zohráva trvalá udržateľnosť. Zimná škola 2012 sa bude konať v [[Nemecko|Nemecku]], v oblasti Porúria.
===Future Lab (Laboratórium budúcnosti)===
Tento projekt bol zahájený v roku 2011 ako interaktívna platforma pre oikos členov spomedzi študentov, absolventov, tiež poradcov, profesorov a partnerov organizácie. Cieľom „laboratória“ je pomoc pri navrhovaní nových iniciatív v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a podpora ich implementácie. Okrem diskusií o návrhoch nových projektov sa zasadnutia Future Lab venujú personálnemu a organizačnému vplyvu oikos-u, ako aj identifikácii príležitostí na posilnenie organizácie a jej globálneho vplyvu. Najbližšie „Laboratórium budúcnosti“ sa uskutoční v novembri 2012 vo švajčiarskom St. Gallene.
===Case Writing Competition (Súťaž v písaní prípadových štúdií)===
Projekt vznikol v roku 2003 v spolupráci s americkou neziskovou organizáciou Ashoka. Zámerom je podporiť vznik vysokokvalitných prípadových štúdií na tému trvalo udržateľného rozvoja a [[Spoločenské podnikanie|spoločenského podnikania]], ktoré potom môžu použiť študenti a univerzitní profesori. Spomedzi všetkých predložených prác vyberá medzinárodná porota 3 víťazov a 2 druhé miesta. Všetky víťazné práce sú publikované on-line. Okrem organizácie Ashoka túto súťaž podporuje [[European Case Clearing House]], [[Humanet]] (www.humanetwork.org) and Caseplace.org.
===Young Scholars Academies (Akadémie mladých vedcov)===
oikos vytvoril rad akadémií pre doktorandov a mladých učiteľov s cieľom pomôcť im pri tvorbe vedeckých prác a vývoji projektov a poskytnúť im príležitosti v rámci akademických sietí. V súčasnosti existujú tieto akadémie: Young Scholars Entrepreneurship Academy, Young Scholars Organizations Academy, Young Scholars Economics Academy, PRI Young Scholars Finance Academy and UNDP Young Scholars Development Academy. V prípade záujmu zúčastniť sa niektorej z oikos akadémií musí študent napísať vedeckú prácu a predložiť ju príslušnému programu, o ktorý má študent záujem. Víťazi výberového konania prezentujú svoje štúdie na výročnom stretnutí Akadémie, zúčastňujú sa konferencií a k dispozícii je im spätná väzba od 3 predstaviteľov popredných svetových univerzít.
===oikos Student Awards (oikos Študentské ceny)===
Raz ročne organizácia oikos odmeňuje najlepšie študentské projekty v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a podnikania. Súťažné projekty by mali priniesť dlhodobý vplyv na zmenu študijných plánov inštitúcií vyššieho vzdelávania a/alebo vplyv vo sfére tzv. „Sustainable Campus“. Okrem peňažnej odmeny víťazi dostanú pozvánku na Zimnú školu oikos-u, kde získajú podporu a pomoc na ďalší rozvoj svojich projektov.
===PhD Fellowship Programme (Program PhD Spoločenstva)===
Tento program je zameraný na študentov doktorandského štúdia, ktorí majú záujem o vypracovanie výskumu pre ich záverečnú prácu z oblasti trvalo udržateľného rozvoja a ekonómie na univerzite v St. Gallen. Študenti prijatí do programu pracujú okrem výskumu aj v rôznych inštitúciách univerzity, a tak prispievajú k ďalšej integrácii problematiky trvalej udržateľnosti do učebných plánov univerzity a jej hlavných výskumných činností. Program je pod dohľadom medzinárodného Poradného výboru oikos-u. Študenti, ktorí boli do programu vybraní, získavajú 3-ročný grant na dokončenie svojho štúdia a diplomovej práce.
===Project Development Fund (Fond na rozvoj projektov)===
Cieľom Fondu je podporovať miestne oikos pobočky pri realizácii vlastných projektov a nápadov. Po vytvorení koncepcie projektu môže pobočka požiadať medzinárodnú oikos centrálu o detailnú spätnú väzbu a odporúčania. Po uskutočnení odporúčaných zmien oikos centrála rozhodne, či bude daný projekt podporovať a/alebo financovať. Fond sa realizuje prostredníctvom darov organizácie. Tieto dary sú prepojené s GLS Bank, jedným z partnerov oikos International.
<!--
(Toto treba - ak to tu vôbec má byť - doprekladať, a vymazať odkazy na en wiki)
==Zoznam oikos pobočiek==
=== Amerika ===
* USA
** oikos Penn ([[Philadelphia]]), [[University of Pennsylvania]]
=== Európa ===
* Austria
** oikos [[Graz]], [[University of Graz]]
* Belgium
** oikos [[Brussels]], [[ICHEC Brussels Management School]]
* Croatia
** oikos [[Zagreb]]
* Czech Republic
** oikos [[Prague]], [[Ekonomická univerzita v Prahe]] / [[Karlova univerzita]], Faculty of Economics
*Denmark
** oikos [[Copenhagen]]
* France
** oikos [[Paris]], members from several "[[Grandes Écoles]]", especially from the [[ESSEC]]
** oikos [[Reims]], [[Reims Management School]]
* Hungary
** oikos [[Budapest]]
* Georgia
** oikos [[Tbilisi]], [[Tbilisi State University]]
* Germany
** oikos [[Bayreuth]], [[University of Bayreuth]]
** oikos [[Cologne]], [[University of Cologne]]
** oikos [[Clausthal]], [[Clausthal University of Technology]]
** oikos [[Hamburg]], [[Hamburg University]]
** oikos [[Konstanz]], [[University of Konstanz]]
** oikos [[Leipzig]], [[University of Leipzig]]
** oikos [[Lüneburg]], [[Lüneburg University]]
** oikos [[Paderborn]]
** oikos [[Tübingen]], [[Eberhard-Karls-Universität Tübingen]]
** oikos [[Witten]]/[[Herdecke]], [[Witten/Herdecke University]]
* The Netherlands
** oikos [[Maastricht]], [[Maastricht University]] School of Business and Economics (UM)
* Poland
** oikos [[Opole]]
** oikos [[Warsaw]], [[Warsaw School of Economics]]
* Russia
** oikos [[Moscow]]
* Slovakia
** oikos [[Bratislava]], [[Ekonomická univerzita v Bratislave]]
* Spain
** oikos [[Barcelona]], [[ESADE]]
* Switzerland
** oikos [[St. Gallen]], [[University of St. Gallen]]
* United Kingdom
** oikos [[Belfast]], [[Queen's University Belfast]] (QUB)
** oikos [[London]], [[London School of Economics]] (LSE)
** oikos [[New Castle]], [[Newcastle University]]
** oikos [[St. Andrews]], [[University of St. Andrews]]
=== Ázia ===
* Bangladesh
** oikos [[Dhaka]], [[BRAC University]] & [[North South University]]
* India
** oikos [[Ahmedabad]], [[CEPT University|Centre for Environmental Planning and Technology University (CEPT University)]]
** oikos [[Chennai]], [[University of Madras]]
** oikos [[Kolkata]], [[Indian Institute of Management Calcutta]]
** oikos [[Jamshedpur]]
** oikos [[New Delhi]]
** oikos [[Vellore]]
=== Afrika ===
* Liberia
** oikos [[Monrovia]], Business College of the [[University of Liberia]]
-->
==Externé odkazy==
* [http://bratislava.oikos-international.org/ oikos Bratislava] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120803043020/http://bratislava.oikos-international.org/ |date=2012-08-03 }}
* [http://www.oikos-international.org Oficiálna web-stránka oikos International] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110720092928/http://www.oikos-international.org/ |date=2011-07-20 }}
[[Kategória:Medzinárodné študentské organizácie]]
[[Kategória:Environmentálne organizácie]]
[[Kategória:Organizácie vo Švajčiarsku]]
qzjv142fvf1lwdk642vkcap0mgkdvde
Redaktor:RONALDO-SK/Test Page 3
2
447743
8207641
8156054
2026-05-03T10:44:34Z
RONALDO-SK
11297
/* Veľkosť */
8207641
wikitext
text/x-wiki
== d ==
je [[psovité|psovitá]] [[Mäsožravce (cicavce)|šelma]] obývajúca [[Austrália|Austráliu]] a niektoré oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]]. Taxonómia druhu je sporná, zvažuje sa zaradenie druhu pod samostatnú hlavičku, ako poddruh [[vlk dravý|vlka dravého]] či ako zdivočenú formu [[pes domáci|psa domáceho]].<ref name=":37">WOZENCRAFT, W. C. Order Carnivora. In: WILSON, D. E.; REEDER, D. M. ''Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference''. 3. vyd. Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2005. [https://books.google.cz/books?id=JgAMbNSt8ikC&pg=PA576&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Dostupné online]. {{ISBN|978-0-8018-8221-0}}. Svazek 1. S. 575–577. (anglicky)</ref><ref name=":38" /> Aj keď sú dingovia divoko žijúce zvieratá, v Austrálii je možné nájsť aj domestikované jedince alebo ich krížencov s domácimi psami.
Pes dingo bol po prvý krát popísaný nemeckým zoológom Friedrichom Meyerom v roku 1793 ako ''Canis antarcticus''. Od roku 1793 sa binomické meno niekoľkokrát menilo, v [[20. storočie|20. storočí]] bol napríklad používaný názov ''Canis familiaris dingo'', teda dingovia boli braní ako poddruh psa domáceho.
Dingo pochádza z juhovýchodnej Ázie, do Austrálie sa dostal asi pred 5000 rokmi. Tu žil v izolácii, ktorú narušil až príchod [[Európania|Európanov]]. Okrem Austrálie, kde je dingo najväčšou a jedinou nezavlečenou suchozemskou šelmou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Myers
| meno = Phil
| priezvisko2 = Poor
| meno2 = Allison
| titul = Carnivora
| url = http://animaldiversity.org/accounts/Carnivora/
| vydavateľ = Animal Diversity Web
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2016-09-25
| jazyk = en
}}</ref>, bol preukázaný výskyt dingov v [[Thajsko|Thajsku]] a na [[Sulawesi]]. Ako miesta výskytu bývajú uvádzané aj [[Kambodža]], [[Čína]], [[India]], [[Indonézia]] okrem Sulawesi, [[Laos]], [[Malajzia]], [[Mjanmarsko|Barma]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Filipíny]] a [[Vietnam]], existencia populácií v týchto oblastiach je však neistá. Dingo obýva všetky biotopy vrátane púští a polopúští s prístupom k vode.<ref name=":6" /> Žije v opustených a rozšírených králičích norách alebo podobných podzemných priestoroch v blízkosti zdrojov vody.<ref name=":6">
{{Citácia zborníka
| priezvisko = Corbett
| meno = L. K.
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Dingo
| odkaz na titul =
| priezvisko zostaviteľa = Sillero-Zubiri
| meno zostaviteľa = Claudio
| spoluzostavitelia = a kol.
| zborník = Canids: Foxes, Wolves, Jackals, and Dogs : Status Survey and Conservation Action Plan
| odkaz na zborník =
| vydavateľ = IUCN--The World Conservation Union
| odkaz na vydavateľa =
| miesto = Gland
| rok vydania = 2004
| isbn = 9782831707860
| url = http://www.carnivoreconservation.org/files/actionplans/canids.pdf
| kapitola = 9.1
| strany = 228
| jazyk = en
| poznámka = [Ďalej len Corbett 2004]
}}</ref>
Vážia medzi 11 a 22 kg (výnimočne aj viac). V kohútiku meria medzi 47 až 67 cm. Dĺžka tela dosahuje 70 až 111 cm. Najbežnejšou videnou farbou je žltá až oranžová. Samce sa od samíc líšia vzrastom: sú vyššie, mohutnejšie a ťažšie. Jedince z Austrálie sú väčšie než jedince z [[Ázia|Ázie]].
Dingo je prevažne nočné zviera. Jedince medzi sebou komunikujú, podobne ako iné psovité šelmy, mimikou tváre a tela. Súčasťou stravy je viac ako 170 rôznych druhov zvierat, od [[hmyz]]u až po [[Byvol arni|byvoly ázijské]]. Častou korisťou bývajú niektoré druhy [[Kengurovité|klokanov]], [[Vombatovité|vombaty]] alebo austrálske druhy krýs. Dingovia tvoria niekoľkočlenné [[Svorka|svorky]], ktoré zaberajú vlastné teritórium. Celú svorku vedie [[Hierarchia|alfa pár]] – samec a samica. Pokiaľ sa v teritórií svorky objaví mladší samec a alfa samca porazí, preberá jeho miesto v svorke a starý vodca teritórium opustí. Dingovia sa v zajatí dožívajú až 24 rokov, avšak vo voľnej prírode je to menej.
Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] má pes dingo status zraniteľný (VU). Za znižovanie jeho populácie môžu aj ľudia, napríklad len v roku 1985 bolo v Thajsku týždenne zabitých cez 200 dingov na mäso. Farmári väčšinou vybíjajú dingov v blízkom okolí farmy, aby neprichádzali o dobytok a [[Ovca (Ovis)|ovce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Taylor|meno=Rob|titul=Australian Farmers Wrestle Dingo Threat|url=http://planetark.org/dailynewsstory.cfm/newsid/41667/story.htm|vydavateľ=PlanetArk|miesto=|dátum vydania=2007-05-03|dátum prístupu=2016-09-21|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160925015915/http://planetark.org/dailynewsstory.cfm/newsid/41667/story.htm|nedostupné=ano}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Miles
| meno = Aden
| titul = Dingo 'epidemic' on farms
| url = http://www.stuff.co.nz/business/farming/sheep/8769476/Dingo-epidemic-on-farms
| vydavateľ = NZFarmer
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 2013-06-07
| dátum prístupu = 2016-09-21
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dingo: great hunter, great conservation hope?|url=https://invasives.org.au/blog/dingo-great-hunter-great-conservation-hope/|vydavatel=Invasive Species Council|miesto=|dátum vydania=2012-11-11|dátum prístupu=2016-09-21| jazyk=anglicky }}</ref> Sú známe aj prípady, keď farmári zabili cez dvadsať dingov počas niekoľkých dní.<ref name=":34" /> Ďalším vážnym ohrozením je neustále rastúci počet krížencov. Podľa odhadov bolo v rok 1980 iba 17 % populácie austrálskych dingov čistokrvných.
Dingo hrá významnú rolu v kultúre domorodých Austrálčanov ([[Austrálski domorodci|Aborigéni]]). Vystupuje napríklad ako aktér v mnohých príbehoch.<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Rose|meno=Deborah Bird|priezvisko2=|meno2=|titul=Dingo Makes Us Human: Life and Land in an Australian Aboriginal Culture|url=https://books.google.com/books?id=3GI4AAAAIAAJ|vydanie=|vydavateľ=CUP Archive|místo=New York|rok=|počet strán=268|strany=49|isbn=9780521794848|jazyk=en}}</ref> Jeho vyobrazenie najdeme na skalných rytinách aj jaskynných maľbách. Pravdepodobne stojí za vyhynutím [[Vakovlk tasmánsky|vakovlkov tasmánskych]] (''Thylacinus cynocephalus'') na austrálskej pevnine pred 2000 rokmi, aj keď štúdium z roku 2008 tento názor spochybňuje.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dingo Extinction
| url = http://www.dogslife.com.au/dog-news/dog-stories/dingo-extinction
| vydavateľ = DogsLife
| dátum vydania = 2008-02-19
| dátum prístupu = 2016-02-20
| jazyk = en
}}</ref>
== Nomenklatúra ==
[[Súbor:Dog of New South Wales.jpg|náhľad|Jedna z prvých kresieb dinga; bola vytvorená v roku 1789|alt=Kresba psa dinga z roku 1789]]
=== Etymológia ===
Pre dinga sú používané rôzne označenia, ako v odbornej literatúre, tak aj v [[Beletria|beletrii]]. V Austrálii je široko používaná aj termín „wild dog“ (''divoký pes''), ten však označuje ako divokých dingov, tak aj ich krížencov.<ref name=":7" /> Samotný názov „dingo“ má pravdepodobne pôvod v období ranej kolonizácie [[Nový Južný Wales|Nového Južného Walesu]], keď slovo „tingo“ označovalo táborové psy.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Fleming
| meno = Peter
| titul = Managing the Impacts of Dingoes and Other Wild Dogs
| vydanie =
| vydavateľ = Commonwealth - Department of Agriculture, Fisheries & Forestry - Bureau of Rural Sciences
| miesto = Canberra
| rok = 2001
| počet strán = 186
| strany = 11
| isbn = 9780642704948
| jazyk = en
| poznámka = [Ďalej len Fleming]
}}</ref>
Domorodí Austrálčania, Aborigénci, tieto divoké psy nazývajú rôznymi menami, v závislosti na určitom [[Austrálske jazyky|jazyku]], napríklad ''joogong'', ''mirigung'', ''noggum'', ''boolomo'', ''papa-inura'', ''wantibirri'', ''maliki'', ''kal'', ''dwer-da'', ''kurpany'', ''aringka'', ''palangamwari'', ''repeti'' alebo ''warrigal.''<ref name=":7">Corbett 2004, str. 223.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Purcell|meno=Brad|priezvisko2=|meno2=|titul=Dingo|url=https://books.google.cz/books?id=3hrngqimBfMC&hl=cs&source=gbs_navlinks_s|vydanie=|vydavateľ=Csiro Publishing|miesto=Collingwood, Australia|rok=2010|počet strán=177|strany=11|isbn=9780643096936|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lavigne|meno=Guillaume de|priezvisko2=|meno2=|titul=Free Ranging Dogs - Stray, Feral or Wild?|url=https://books.google.cz/books?id=P85eCAAAQBAJ&dq=aringka,+palangamwari,+repeti&hl=cs&source=gbs_navlinks_s|vydanie=|vydavateľ=Lulu Press|místo=|rok=2015|počet strán=329|kapitola=Dingo|strany=|isbn=9781326219529|jazyk=en}}</ref> Niektoré kmene tiež rozlišujú dingov na dva typy: tých, čo s nimi žijú, ''walaku'', a divokých ''ngurakin''.<ref name=":5" />
=== Taxonómia ===
Od prvého popisu a zoologickej klasifikácie [[Friedrich Albrecht Anton Meyer|Friedrichom Albrechtom Antonom Meyerom]] v roku [[1793]], keď bol dingo popísaný ako ''Canis dingo'',<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Zicha|meno=Ondřej|titul=Dingo|url=http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1854/|vydavateľ=BioLib|miesto=|dátum vydania=2002-11-16|dátum prístupu=2016-09-01}}</ref> bol vedecký názov niekoľkokrát zmenený.<ref name=":37" /> Ale už rok pred Meyerom popísal psa dinga Kerr ako ''Canis antarticus'', avšak, tento odborný názov sa zhodoval s menom [[Líška falklandská|psa bojovného]] a na základe toho vydalo ICZN výnos, v ktorom uprednostňuje Meyerov popis.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jackson|meno=Stephen|priezvisko2=Groves|meno2=Colin|titul=Taxonomy of Australian Mammals|url=https://books.google.cz/books?id=jvznCQAAQBAJ&pg=PT658&lpg=PT658&dq=canis+antarcticus+ICZN&source=bl&ots=x0mBCmPEs7&sig=OEcD7cQLgmytcTDEVbniaIUc-RU&hl=cs&sa=X&ved=0ahUKEwip7MK27ZnPAhWCVxQKHa2PBKkQ6AEIJDAB#v=onepage&q=canis%20antarcticus%20ICZN&f=false|vydanie=|vydavateľ=Csiro Publishing|miesto=Melbourne|rok=|počet strán=536|strany=|isbn=9781486300143|jazyk=en}}</ref> Samotný popis bol založený na nekvalitnej kresbe a stručnom popise z časopisu austrálskeho prvého koloniálneho guvernéra [[Arthur Phillip|Arthura Phillipa]].<ref name=":4" /> Neexistuje teda z tej doby žiadna vzorka, ktorú by bolo možné porovnať so súčasnými dingami. Taxonómia, ktorá sa používala po väčšinu [[20. storočie|20. storočia]], popisovala dinga ako ''Canis familiaris dingo''. Tá teda predpokladala, že pes domáci je samostatný živočíšny druh odlišný od [[Vlk dravý|vlka dravého]] a naopak dingo je poddruh [[Pes domáci|psa domáceho]].
Taxonómia na začiatku 21. storočia označovala dinga latinským názvom ''Canis lupus dingo'', teda ako poddruh vlka dravého, paralelne vedľa domestikovaného psa (''Canis lupus familiaris''). Štúdie z roku 2014 potom zvažuje dinga ako samostatný druh.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = An updated description of the Australian dingo (Canis dingo Meyer, 1793)
| url = http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/jzo.12134/abstract
| periodikum = Journal of Zoology
| dátum = 2014-07-01
| dátum prístupu = 2016-02-06
| issn = 1469-7998
| strany = 192–203
| ročník = 293
| číslo = 3
| doi = 10.1111/jzo.12134
| jazyk = en
| meno = M. S.
| priezvisko = Crowther
| meno2 = M.
| priezvisko2 = Fillios
| meno3 = N.
| priezvisko3 = Colman
}}</ref> Vychádza z popisov typových exemplárov z [[19. storočie|19. storočia]] a starších a preukázala, že ovplyvnenie [[Kríženie (genetika)|krížením]] je nepravdepodobné.<ref name=":4" /> Ku kríženie medzi dingami a psami domácimi síce dochádzalo a stále dochádza často, avšak čistokrvní dingovia sa od psov líšia napríklad vo väčšej šírke chrbta alebo kratšej [[Lebka|lebke]].<ref name=":4" /> Ani klasifikácia dinga pod hlavičkou samostatného poddruhu ale nie je istá, napríklad mammalóg W. Christopher Wozencraft svoje štúdium z roku 2005 založeným na mitochondriálnej DNA uvádza dinga ako poddruh vlka dravého.<ref name=":37" /> Jeho práca je medzi ostatnými mammalógmi široko diskutovaná.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Smith
| meno = Bradley
| priezvisko2 =
| meno2 =
| titul = The Dingo Debate: Origins, Behaviour and Conservation
| vydanie = 1
| vydavateľ = Csiro Publishing
| miesto = Melbourne
| rok vydania = 2015
| počet strán = 336
| kapitola = 1
| strany =
| isbn = 9781486300303
| jazyk = en
}}</ref> Genetický, morfologický a ekologický výskum publikovaný v roku 2017 doporučuje dinga (a taktiež [[Dingo novoguinejský|dinga novoguinejského]]) uvádzať ako divokú formu psa domáceho, teda len ako ''Canis familiaris.''<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Jackson
| meno = Stephen M.
| priezvisko2 = Groves
| meno2 = Colin P.
| priezvisko3 = Fleming
| meno3 = Peter J. S.
| spoluautori = a kol.
| titul = The Wayward Dog: Is the Australian native dog or Dingo a distinct species?
| periodikum = Zootaxa
| dátum vydania = 2017-09-04
| ročník = 4317
| číslo = 2
| strany = 201–224
| issn = 1175-5334
| doi = 10.11646/zootaxa.4317.2.1
| jazyk = en
| url = https://biotaxa.org/Zootaxa/article/view/zootaxa.4317.2.1
| dátum prístupu = 2019-01-16
}}</ref>
Blízkym príbuzným dinga je aj [[dingo novoguinejský]], taktiež nazývaný novoguinejský spievajúci pes. Ten obýva [[Nová Guinea|Novú Guineu]] a jeho taxonomické zaradenie je sporné. Výskum ukázal, že lebky dingov pralesných sa zhodujú s lebkami krížencov dingov.<ref name=":7" /> Taktieť štúdie mitochondriálnej DNA preukázali podobnosť s dingami, ale odlišnosť od vlkov.<ref>Corbett 2004, str. 20</ref>
== Fylogenéza ==
Na základe fosílnych a antropologických objavov sa dá určiť, že v minulosti areál výskytu dingov zahŕňal ešte väčšiu plochu, než je tomu v súčasnej dobe. Vďaka testom [[Mitochondriálna DNA|mitochondriálnej DNA]] bolo zistené, že tieto psovité šelmy pochádzajú z južnej Ázie,<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Savolainen
| meno = Peter
| priezvisko2 = Leitner
| meno2 = Thomas
| priezvisko3 = Wilton
| meno3 = Alan N.
| titul = A detailed picture of the origin of the Australian dingo, obtained from the study of mitochondrial DNA
| periodikum = Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America
| dátum = 2004-08-17
| ročník = 101
| číslo = 33
| strany = 12387–12390
| issn = 0027-8424
| pmid = 15299143
| doi = 10.1073/pnas.0401814101
| poznámka = PMID 15299143
| jazyk = en
| url = http://www.pnas.org/content/101/33/12387.full
| dátum prístupu = 2016-02-28
}}</ref> kde sa vyvinuli z miestnych domestikovaných psov, ktorí žili v spoločnosti kočovných [[Lovci a zberači|lovcov a zberačov]].<ref name=":4" /> Švédsky vedec Peter Savolainen, ktorý stal za zrodom tohto výskumu, využil veľké množstvo genetického materiálu; 211 dingov z Austrálie, 676 psov zo všetkých kontinentov, 38 [[vlk dravý eurázijský|vlkov dravých eurázijských]] a 19 fosílií psov z Polynézie.<ref name=":32" />
Pred približne 5000 rokmi sa dingovia dostali do Austrálie a na niektoré ostrovy Ázie a [[Tichomorská oblasť|Tichomoria]].<ref name=":27" /> V Austrálii žili v izolácii od ostatných psovitých, než začala kolonizácia Austrálie Európanmi, ktorí so sebou priviezli psy domáce.<ref name=":4" /> Na základe objavených [[Fosília|fosílií]] sa predpokladá, že sa dingovia v Austrálii vyskytují iba 3000 až 5000 rokov.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = The development od a policy for the management of dingo populations in south Australia
| url = http://digitalcommons.unl.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1022&context=vpc14
| vydavateľ = University of Nebraska
| miesto = Lincoln
| dátum vydania = 1990-6-3
| dátum prístupu = 2016-2-28
| jazyk = anglicky
}}</ref>
== Popis ==
[[Súbor:Dingoskull.jpg|vľavo|náhľad|Lebka dinga|alt=Lebka dospelého jedinca]]
Domestikované psy z [[Južná Ázia|juhu Ázie]] zdieľajú mnoho fyzických vlastností s austrálskymi dingami. Samotní dingovia sú taktiež podobní niektorým plemenom ázijských špicov.
Dingovia majú pomerne širokú hlavu, špicatý a krátky ňufák a vztýčené ušné úši.<ref name=":23">{{Citácia knihy
| priezvisko = Alderton
| meno = David
| titul = Zvířata - Velká ilustrovaná encyklopedie
| vydanie =
| vydavateľ = Svojtka
| miesto = Praha
| rok = 2003
| počet strán = 448
| strany = 100
| isbn = 978-80-256-0514-1
}}</ref> Farba očí sa pohybuje od žltej cez oranžovú až po hnedú. Špičiaky sú dlhé a ostré.<ref name=":23" /> Chvost je dlhý, husto osrstený.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = The Dingo - Australia's Wild Dog
| url = http://www.desertusa.com/animals/dingo.html
| vydavateľ = DesertUSA
| dátum prístupu = 2016-02-28
| jazyk = anglicky
}}</ref> Čistokrvné jedince mají na labách a chvoste biele chlpy.<ref name=":23" /> Práve chvost pri dorozumievaní s inými zvieratami, najčastejšie s inými dingami alebo psami, hrá dôležitú roli. V porovnaní s rovnako veľkými domestikovanými psami majú dingovia dlhšie ňufáky, väčšie špičáky a plochejšie lebky s výraznejšou šijovou linkou.<ref>Fleming, str. 39–40.</ref>
=== Veľkosť ===
[[Súbor:Dingo (Canis lupus dingo) skeleton at the Royal Veterinary College anatomy museum.JPG|náhľad|Kostra dinga|alt=Kostra dinga vystavená v múzeu]]
Psy (samce) sú obvykle väčšie a ťažšie než feny rovnakého veku: priemerná dĺžka tela austrálskych dingov je 914 mm (rozptyl 835 – 1110 mm pri vzorke 51 kusov) a hmotnosť sa pohybuje medzi 12 až 22 kg.<ref name=":17" /> Feny vážia 11 až 17 kg a priemerná dĺžka ich tela je 883 mm (813 – 1010 mm pri vzorke 38 kusov).<ref name=":17" /> Thajskí dingovia sú trochu menšie: hmotnosť samcov kolíše medzi 7 až 17 kg pri dĺžke 750 až 917 mm (21 kusov vo vzorke) a samíc medzi 8 až 14 kg pri dĺžke 703 až 810 mm (16 kusov vo vzorke).<ref name=":17" /> Výška dingov v kohútiku sa pohybuje medzi 47 až 67 cm.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Hintze
| meno = Mary
| titul = Canis lupus dingo
| url = http://animaldiversity.org/site/accounts/information/Canis_lupus_dingo.html
| vydavateľ = Animal Diversity Web
| dátum prístupu = 2016-02-25
| jazyk = anglicky
}}</ref> Chvost meria 20 až 37 cm.<ref name=":17" /> Existujú aj záznamy o jedincoch, ktorí vážili až 27 kg.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=14th Australasian Vertebrate Pest Conference| url = http://www.invasiveanimals.com/downloads/Final-proceedings-with-cover.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20090424014424/http://www.invasiveanimals.com/downloads/Final-proceedings-with-cover.pdf|vydavatel=Northern Territory Government|miesto=Darwin|dátum vydania=2008-06|dátum prístupu=2016-08-29 |jazyk=anglicky}}</ref> Dingovia zo severnej a severozápadnej Austrálie sú obvykle väčšie než tí z juhu. Jedince z Austrálie bývajú takmer vždy väčšie než dingovia v Ázii.<ref name=":17" /> Dingovia majú dlhé, dobre osvalené končatiny zakončené guľatými a mohutnými labami s čiernymi, nezaťažiteľnými [[pazúr]]mi.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Burnie
| meno = David
| titul = Zvířata a ostatní živočichové
| vydanie = dotisk 1
| vydavateľ = Svojtka
| miesto = Praha
| rok = 2011
| počet strán = 320
| strany = 265
| isbn = 978-80-256-0717-6
}}</ref> Na zadných nohách chýbajú [[vlčí pazúr|vlčie pazúre]].<ref name=":17">Corbett 2004, str. 224.</ref> Dingovia majú [[Chvost (stavovce)|chvost]] šabľovitého tvaru, ktorý v pokoji nosí pod chrbtovou líniiou, pokiaľ ale zbystrí, vztýči sa vysoko nad ňu.
=== Srsť ===
Dospelé jedince mají srsť krátku a mäkkú, hustú na chvoste. V závislosti od klímy môže byť hustejšia alebo mierne dlhšia. Farba srsti je väčšinou piesočná až červenavo hnedá, avšak existujú aj výnimky, napríklad čierna alebo čisto biela.<ref name=":4" /> Jednoliato čierny dingovia a dingovia so sfarbením do čierna s pálením (black and tan) bývali v Austrálii pomerne bežní, v súčasnej dobe sú však vzácni, bežnejšie je možné stretnúť v Ázii.<ref>Fleming, str. 17.</ref> Existujú aj na bielo sfarbení dingovia (nie [[Albinizmus|albíni]]). Na hrudi, ňufáku, nohách a labách môžu byť malé biele znaky.<ref name=":17" />
== Výskyt ==
[[Súbor:Nullarbor Dingo.jpg|náhľad|Dingo s typickým sfarbením]]
Preukázateľne dingovia obývajú iba Austráliu, [[Thajsko]] a [[Sulawesi]]. Bežne býva uvádzaná aj [[Kambodža]], [[Čína]], [[India]], [[Indonézia]] (okrem Sulawesi), [[Laos]], [[Malajzia]], [[Mjanmarsko|Barma]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Filipíny]] alebo [[Vietnam]],<ref name=":27" /> avšak existencia populácií v týchto oblastiach je sporná. Na Novej Guinei a Filipínách už pravdepodobne dingovia vyhynuli, naopak populácia v Indii zostáva otázkou.<ref name=":18" /> Dingovia sa nikdy nevyskytovali v [[Tasmánia|Tasmánii]].<ref name=":24" />
Australskí dingovia obývajú predovšetkým severnú, centrálnu a severozápadnú časť kontinentu, podľa IUCN sú tunajšie populácie oproti zbytku Austrálie hojné.<ref name=":18" /> V južnej a severovýchodnej Austrálii sú vzácne. Na juhovýchode kontinentu (v oblasti oddelenej od zbytku kontinentu plotom [[Dingo Fence]]) už pravdepodobne vyhynuli.<ref name=":18" /> Existujú síce správy o výskyte dingov v Novom Južnom Walese alebo dokonca Viktórii, avšak nie je jasné, či sa jedná o skutočných dingov alebo divé psy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=Morgan|meno=Shana|titul=Divide over dingo or wild dog sightings in Mount Buffalo snow|url=http://www.bordermail.com.au/story/4016788/divide-over-dingo-or-wild-dog-sightings/|vydavateľ=The Border Mail|miesto=|dátum vydania=2016-06-07|dátum prístupu=2016-08-31 |jazyk=anglicky}}</ref><ref name=":12" />
Jediný ostrov Indonézie, na ktorom sa dingovia preukázateľne vyskytujú, je [[Sulawesi]], situácia v zbytku Indonézie je neznáma.<ref name=":27" /><ref name=":18" /> V [[Kórea|Kórei]] a [[Japonsko|Japonsku]] už dingovia vyhynuli alebo tu žijú iba kríženci s prevahou psích génov.<ref>{{Citácia knihy
| priezviko = Corbett
| meno = L. K.
| priezviko2 =
| meno2 =
| titul = The Dingo in Australia and Asia
| vydanie =
| vydavateľ = Cornell University Press
| miesto = New York
| rok = 1995
| počet strán = 200
| strany = 33
| isbn = 9781876622305
| jazyk = en
| poznámka = [Ďalej len Corbett 1995]
}}</ref>
Existencia čistokrvných dingov v Thajsku bola preukázaná vďaka porovnaniu lebiek miestnych psov s austrálskymi dingami. Práve v Thajsku je zvýšená koncentrácia skutočne čistokrvných dingov.<ref name=":27" /> Dingovia obývajú severnú a centrálnu časť Thajska, len výnimočne je ich možné vidieť je na juhu.<ref name=":27" />
Dingovia využívajú všetky typy vegetácie, ktoré možno v Austrálii objaviť.<ref name=":18">Corbett 2004, str. 226.</ref> Primárne vyhľadávajú suchšie nezalesnené oblasti v blízkosti zdrojov vody,<ref name=":24" /> napríklad okraje lesov alebo pláne. Okrem iného ale môžu žiť aj v tropických alpínskych vresoviskách.<ref name=":27" /> Dokáží žít i v pouštích centrální Austrálie. Dokážu žiť aj v púšťach centrálnej Austrálie.
== Chovanie ==
Dingovia sú prevažne nočné zvieratá, ich správanie sa však môže líšiť aj podľa [[klimatológia|klímy]] – napríklad jedince z Indie môžu byť aktívnejšie cez deň než v noci. Napriek tomu je ich hlavným obdobím činnosti [[súmrak]] a svitanie. Obdobia aktivity sú krátke (často menej než jednu hodinu) s krátkymi prestávkami na odpočinok. Všeobecne sa uvádza, že majú dva typy pohybu: pohyb vyhľadávací (pravdepodobne spojený s [[lov]]om) a pohyb prieskumný (pravdepodobne pre kontakt a komunikáciu s ostatnými psami).<ref>{{Citácia periodika
| příjmení = Harden
| jméno = R. H.
| titul = The Ecology of the Dingo in North-Eastern New South Wales I. Movements and Home Range
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 1985-01-01
| ročník = 12
| číslo = 1
| strany = 25–37
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR9850025
| datum přístupu = 2016-03-06
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| příjmení = Thomson
| jméno = P. C.
| titul = The behavioural ecology of dingoes in north-western Australia. II. Activity patterns, breeding season and pup rearing
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 1992-01-01
| ročník = 19
| číslo = 5
| strany = 519–529
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR9920519
| datum přístupu = 2016-03-06
| jazyk = anglicky
}}</ref> Psovité šelmy, teda aj dingovia, medzi sebou komunikujú mimikou tváre a pohybmi tela, a jednotlivé postoje sú rovnaké ako napríklad u domáceho psa; ak je dingo napätý, má chvost nad chrbtovou líniou a uši natočené dopredu, väčšinou to znamená nepriateľstvo. Dingovia štekajú, no nie tak ako domáce psy,<ref name=":28" /> a častejšie sa vyjadrujú vytím.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Divoký australský pes dingo
| url = http://www.sopl.cz/zajimavosti/sub-divoky-australsky-pes-dingo
| vydavatel = Šokující Planeta
| datum vydání = 2015-11-13
| datum přístupu = 2016-02-23
}}</ref> Dokážu však vydávať až 19 rôznych zvukov.<ref>{{Citácia knihy
| příjmení = Feddersen-Petersen
| jméno = Dorit
| titul = Ausdrucksverhalten beim Hund: Mimik und Körpersprache, Kommunikation und Verständigung
| url = https://books.google.cz/books?id=I0rgAAAACAAJ&redir_esc=y
| vydání =
| vydavatel = Kosmos
| místo = Stuttgart
| rok = 2008
| počet stran = 493
| strany = 411
| isbn = 9783440098639
| jazyk = de
| poznámka = [Ďalej len Feddersen-Petersen]
}}</ref>
Dingovia sú väčšinou plaché voči ľuďom, no existujú správy o jedincoch, ktorí boli nájdení v okolí táborov, na predmestiach alebo [[Sídlisko (komplex budov)|sídliskách]].<ref>{{Citácia knihy|příjmení=Günther|jméno=Janine|příjmení2=Mohr|jméno2=Jens|titul=Das Northern Territory und weiterführende Routen|url=https://books.google.com/books?id=jqFWrgEACAAJ|vydání=2|vydavatel=360° Verlag|místo=|rok=|počet stran=367|strany=177|isbn=9783980976381|jazyk=de}}</ref> Podľa štúdií z [[Queensland]]u sa divoké krížence dingov voľne pohybujú v noci cez mestské oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Wild dog (Canis familiaris)
| url = https://www.daf.qld.gov.au/plants/weeds-pest-animals-ants/pest-animals/a-z-listing-of-pest-animals/photo-guide-to-pest-animals/wild-dog
| vydavatel = Queensland Government: Department of Agriculture and Fisheries
| datum aktualizace = 2014-10-13
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = en
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160312011540/https://www.daf.qld.gov.au/plants/weeds-pest-animals-ants/pest-animals/a-z-listing-of-pest-animals/photo-guide-to-pest-animals/wild-dog
| datum archivace = 2016-03-12
| nedostupné = ano
}}</ref>
=== Stravovacie návyky ===
[[Súbor:Das Rudel heult.jpg|vľavo|náhľad|Vyjúci dingovia žijúci v zajatí|alt=Skupina vyjúcich dingov]]
Ako súčasť stravy dingov bolo identifikovaných cez 170 druhov zvierat,+ od [[hmyz]]u až po [[Buvol domácí|buvoly domácí]].<ref name=":18" /> Obecně platí, že hospodářská zvířata tvoří jen malou součást jejich potravy. Většina studií na téma strava dingů se týká pouze Austrálie, o potravě dingů v Thajsku nebo jinde máme jen málo informací.<ref name=":18" /> Obecně se tvrdí, že asijští dingové se živí více [[Komenzálismus|komenzálně]], jejich strava se tedy skládá především z potravin a jídel běžně konzumovanými lidmi.<ref name=":18" /> Mimo to se živí i hmyzem a ještěrkami.<ref name=":18" /> Při výzkumu australských dingů vyšlo najevo, že 80 % stravy divokých psů tvořilo těchto 10 živočišných druhů: [[klokan rudý]] (''Macropus rufus''), [[klokan bažinný]] (''Wallabia bicolor''), [[tur domácí]] (''Bos primigenius'' f. ''taurus''), krysa ''[[Rattus colletti]]'', [[husovec strakatý]] (''Anseranas semipalmata''), [[kusu liščí]] (''Trichosurus vulpecula)'', krysa ''[[Rattus villosissimus]]'', [[klokan hbitý]] (''Macropus agilis)'', [[králík divoký]] (''Oryctolagus cuniculus'') a [[vombat obecný]] (''Vombatus ursinus''). Zřídka dingové loví i velké ještěry.<ref name=":1">Fleming, str. 20–26.</ref> V žaludcích některých zabitých dingů bylo nalezeno i maso [[Liška obecná (šelma)|lišek]] nebo psů domácích<ref>{{Citace periodika|příjmení=Claridge|jméno=Andrew W.|příjmení2=Hunt|jméno2=Rob|titul=Evaluating the role of the Dingo as a trophic regulator: Additional practical suggestions|periodikum=Ecological Management & Restoration|datum=2008-08-01|ročník=9|číslo=2|strany=116–119|issn=1442-8903|doi=10.1111/j.1442-8903.2008.00402.x|jazyk=en|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1442-8903.2008.00402.x/abstract|datum přístupu=2016-02-22}}</ref> a fotopast v centrální Austrálii v roce 2009 zachytila skupinku dingů požírat dva mrtvé dingy.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=Klein|jméno=Alice|titul=Dingo cannibalism makes for a dog-eat-dog world in Australia|url=https://www.newscientist.com/article/2097952-dingo-cannibalism-makes-for-a-dog-eat-dog-world-in-australia/|vydavatel=New Scientist|místo=|datum vydání=2016-07-19|datum přístupu=2019-09-11 |jazyk=anglicky}}</ref>
[[Soubor:The Dingo Finds a Dead Fish.jpg|náhled|Dingo s nalezenou mrtvou rybou na ostrově [[Fraser (ostrov)|Fraser]] – na tomto ostrově se nachází jedna z posledních čistokrevných populací dinga na světě, čítající 180 až 220 jedinců.<ref name=":15">{{Citace elektronické monografie
|příjmení=Newby
|jméno=Jonica
|příjmení2=Wilton
|jméno2=Alan
|příjmení3=Jones
|jméno3=Darryl
|titul=Last of the Dingoes
|url=http://www.abc.net.au/catalyst/stories/s1335391.htm
|vydavatel=ABC Catalyst
|datum přístupu=2016-02-24
|jazyk=anglicky
}}</ref><ref>{{Citace elektronické monografie
|titul=The last of the pure dingoes
|url=http://www.abc.net.au/science/articles/2015/04/02/4188297.htm
|vydavatel=ABC Science
|datum vydání=2015-04-02
|datum přístupu=2016-02-24
|jazyk=en
}}</ref> Vstup psů domácích na ostrov je proto zakázán|alt=Dingo s mrtvou rybou]]
Složení jídelníčku záleží na klimatu; v oblasti [[Carpentarský záliv|Carpentarského zálivu]] a Queenslandu se dingové specializují na divoká prasata a klokany hbité, v deštných pralesích na severu kontinentu jsou nejčastější kořistí husovci strakatí, hlodavci a klokani hbití. V jižních oblastech [[Severní teritorium|Severního teritoria]] tvoří jídelníček divocí králíci, hlodavci, ještěrky a klokani rudí, to se týká především pouště Tanami.<ref>{{Citace periodika
| příjmení = Paltridge
| jméno = Rachel
| titul = The diets of cats, foxes and dingoes in relation to prey availability in the Tanami Desert, Northern Territory
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 2002-01-01
| ročník = 29
| číslo = 4
| strany = 389–403
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR00010
| datum přístupu = 2016-02-22
| jazyk = anglicky
}}</ref> V [[Střední Austrálie|centrální Austrálii]] se živí především hlodavci, ještěrkami, klokany rudými a dobytkem. Na jídelníčku dingů ze západu se objevují především vombati. Na některých místech či ostrovech často loví i ryby. Je jim přičítáno snížení populace divokých prasat i králíků, což je pro místní farmáře přínosem.<ref>{{Citace periodika
| příjmení = Corbett
| jméno = L
| titul = Does Dingo Predation or Buffalo Competition Regulate Feral Pig Populations in the Australian Wet-Dry Tropics? An Experimental Study
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 1995-01-01
| ročník = 22
| číslo = 1
| strany = 65–74
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR9950065
| datum přístupu = 2016-02-22
| jazyk = anglicky
}}</ref>
Dingové většinou vypijí jeden litr vody za den v létě a asi půl litru v zimě. I v době sucha se stává jen málokdy, aby kojící fena neměla dostatek živin. Dingové dokáží zužitkovat tekutiny i z kořisti, především [[krev]], kojící fena navíc konzumuje i moč a [[výkal]]y svých štěňat, takže udržuje doupě v čistotě a navíc si doplňuje tekutiny, aniž by musela štěňata opouštět.<ref name=":1" /> Existují záznamy o několika dinzích, kteří v zimě přežili 22 dní bez vody.<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Dry as a dingo: no water for three weeks
| url = http://www.abc.net.au/news/2010-04-07/dry-as-a-dingo-no-water-for-three-weeks/2577536
| vydavatel = ABC News
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = en
}}</ref>
=== Strategie lovu ===
[[Soubor:Dingo walking.jpg|náhled|Pes (samec) dinga|alt=Běžící pes]]
Strategie lovu dingů většinou závisí na dobrém načasování a rychlosti, málokdy zde hraje roli úkryt. Své lovecké strategie přizpůsobují tak, aby vyhovovaly okolnostem.<ref name=":28">Corbett 2004, str. 227.</ref> Pro větší a potenciálně nebezpečnou kořist jsou zapotřebí dva nebo více jedinců, při lovu králíků a hlodavců loví sami.<ref name=":1" /> Téměř všechny jejich útoky, ať už se jedná o útoky na buvoly, nebo klokany, se soustřeďují na mláďata a staré jedince, kteří nejsou dostatečně rychlí a vytrvalí. Při lovu buvola spíše než taktiku uhnání zvířete využívají svých zubů a hbitosti. Skupinka psů běží společně s buvolem a střídavě jej kousají do nohou, dokud není buvol úplně vysílený nebo neschopen běhu.<ref name=":1" /> Tato taktika je ale pro lovce nebezpečná v tom, že buvol může kdykoliv vykopnout.<ref name=":23" /> Dingové svoji kořist zabijí protržením krční [[Tepna|tepny]], podobně jako například vlci. Ptáky loví dingové pouze výjimečně.<ref name=":25">{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Dingo (''Canis dingo'')
| url = http://animals.nationalgeographic.com/animals/mammals/dingo/
| vydavatel = National Geographic
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = anglicky
}}</ref>
=== Sociální chování ===
Společenské chování dingů je nápadně podobné chování vlků nebo divokých psů. Zatímco mladí samci častěji cestují z místa na místo, dospělí samci se usadí v jednom rozsáhlém teritoriu s několika fenami.<ref>{{Citace monografie
| příjmení = Burnie
| jméno = David
| příjmení2 = Wilson
| jméno2 = Don E.
| titul = Animal
| url = https://books.google.cz/books?id=8iEuoQ7-6hkC&dq=The+Definitive+Visual+Guide+to+the+World%2527s+Wildlife&hl=cs&sa=X&redir_esc=y
| vydání =
| vydavatel = DK
| místo = New York
| rok =
| počet stran = 632
| strany = 185
| isbn = 9780789477644
| jazyk = en
}}</ref> Velikost takové smečky většinou odpovídá velikosti a nebezpečnosti kořisti, kterou loví, běžně čítá jedna smečka tři až dvanáct jedinců.<ref name=":28" /> Nicméně, smečka není tak stmelená jako je tomu u vlků. Je běžné, že ji jedinec na několik dní opustí a později se znovu přidá.<ref name=":28" /> Ve smečce funguje [[Hierarchie|hierarchická pyramida]]. Na vrchu je alfa pár, samec a samice, přičemž samec bývá obvykle dominantnější.<ref name=":14">{{Citace monografie
| příjmení = Jackson
| jméno = Stephen
| příjmení2 =
| jméno2 =
| titul = Australian Mammals: Biology and Captive Management: Biology and Captive Management
| url = https://books.google.com/books?id=bBoVViPkCUAC
| vydání =
| vydavatel = Csiro Publishing
| místo = Collingwood
| rok =
| počet stran = 1107
| strany = 381–407
| isbn = 9780643098589
| jazyk = en
}}</ref> Součástí smečky jsou i nová štěňata a běžně i vrh z předchozího roku. Obecně platí, že při ulovení kořisti se první nají alfa samec, pak alfa samice, následuje zbytek smečky a poslední na řadě jsou štěňata.<ref name=":14" /> Poznat alfa samce je jednoduché; při jeho příchodu všichni podřízení jedinci klopí uši a stahují ocas mezi nohy, často mu také olizují pysky, aby tak dali najevo svoji podřízenost.<ref name=":14" /> To samé dělají i štěňata, která si tím způsobem také vymáhají potravu.
=== Reprodukce ===
{{Viz též|Pes domácí#Páření}}
[[Soubor:Dingowelpen Berlin.JPG|vlevo|náhled|upright=1.3|Vrh dingů z berlínské zoo|alt=Skupina štěňat dingů]]
Dingové jsou [[Monogamie|monogamní]] zvířata.<ref name=":24" /> Feny mohou mít štěňata jen jednou ročně,<ref name=":28" /> i v případě, že by u nich během roku nastal [[estrální cyklus]] dvakrát.<ref name=":6" /> Hárají běžně v období od ledna do července. Samci jsou připraveni k rozmnožování po celý rok, ale v době, kdy necítí [[estrogen]], mají produkci [[Spermie|spermií]] výrazně nižší. Samotné páření obvykle probíhá mezi březnem a květnem (podle jiných zdrojů v období od dubna do června).<ref>Fleming, str. 32.</ref><ref name=":2" /> V [[Jihovýchodní Asie|jihovýchodní Asii]] k [[Kopulace|páření]] dochází mezi srpnem a zářím. Během této doby samci pečlivě stráží své partnerky i teritoria. Případné cizince zaženou alfa samci vrčením a vytím, pokud se tak ale nestane, rozpoutá se rvačka. V případě, že cizí pes vyhraje, poražený alfa samec buď zemře nebo odejde z teritoria a přenechá samice novému alfa samci. Pokud by to bylo naopak, souboj vyhrál alfa samec, pak cizinec utíká a hledá jiné teritorium, které by mohl zabrat.
Feny jsou pohlavně vyspělé ve dvou letech života, samci jsou připraveni na rozmnožování v období od jednoho do tří let, závisí na jedinci.<ref name=":6" />
Obecně platí, že ze smečky se rozmnožuje pouze alfa pár (alfa samec a samice) a zbytek smečky se stará o [[Štěně|štěňata]].<ref name=":19">{{Citace elektronické monografie|titul=Dingo|url=http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Dingo|vydavatel=New World Encyclopedia|datum aktualizace=2013-8-28|datum přístupu=2016-02-27 |jazyk=anglicky}}</ref> Nemusí tomu tak vždy být, ovšem v případě, když se mláďata narodí podřízené samici, je obvyklé, že je alfa samice zabije.<ref name=":25" />
Březost trvá 61 až 69 dní a velikost vrhu se pohybuje v rozmezí od jednoho do deseti štěňat (průměrně pět), přičemž počet narozených samců bývá vyšší, než počet narozených fen.<ref name=":2" /> Ve věku tří týdnů štěňata poprvé opouští doupě, avšak až do věku přibližně dvou měsíců je fena kojí.<ref name=":8" /><ref name=":24" /> Běžně se štěňata pohybují ve vzdálenosti maximálně 3 km od doupěte, na delší vzdálenost je doprovázejí dospělí členové smečky.<ref name=":24" /> Mladí dingové se obvykle stávají nezávislými ve věku tří až šesti měsíců, ve smečce nejpozději ve věku 12 měsíců, kdy začíná další období páření.<ref name=":6" />
=== Migrace ===
Dingové obvykle zůstávají v jedné oblasti a nepodnikají sezónní [[Migrace zvířat|migraci]]. Nicméně v době hladu cestují blíže k farmám a lidem, kde se mohou přiživit na ovcích nebo dobytku. Nejdelší doložená migrační cesta dinga měřila přibližně 250 km, což bylo zjištěno z čipu, který měl umístěný na krku.<ref>Fleming, str. 29–31.</ref>
== Zdraví a úmrtnost ==
[[Soubor:Hookworms.tif|náhled|[[Vlasovec psí]] - parazit, který často napadá dingy|alt=Vlasovci]]
V přírodě se dingové dožívají okolo 7 až 8 let.<ref name=":31">Corbett 2004, str. 229.</ref>
Mezi hlavní příčiny úmrtí dingů patří vyhladovění nebo dehydratace v obdobích sucha nebo po rozsáhlých požárech [[buš]]í, dále také uštknutí hadem a úmrtí jako následek zranění buvoly nebo skotem.
Dingové jsou vnímaví k podobným onemocněním jako psi domácí. Jsou [[hostitel]]i až 38 druhů různých patogenů a parazitů, převážná většina těchto druhů ale nemá na životnost psů žádný vliv.<ref name=":33">Fleming, str. 34–35.</ref> Mezi nejvýznamnější mikrobiální a parazitární původce schopné snížit stav populace patří virus [[Psinka|psinky]], [[měchovec psí]] (''Ancylostoma caninum'') a [[vlasovec psí]] (''Dirofilaria immitis'').<ref name=":33" /> Dingové jsou důležitým rezervoárem vlasovců, kteří jsou přenášeni [[Komárovití|komáry]] na domácí psy.<ref>{{Citace periodika|příjmení=Smout|jméno=Felicity A.|příjmení2=Skerratt|jméno2=Lee F.|příjmení3=Butler|jméno3=James R. A.|titul=Dingoes (Canis dingo Meyer, 1793) continue to be an important reservoir host of Dirofilaria immitis in low density housing areas in Australia|periodikum=Veterinary Parasitology|datum=2016-01-15|ročník=215|strany=6–10|doi=10.1016/j.vetpar.2015.10.020|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0304401715300583|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref> Figurují rovněž jako definitivní hostitelé [[kokcidie]] ''[[Neospora caninum]]'', jež způsobuje [[potrat]]y u skotu a volně žijících přežvýkavců.<ref>{{Citace periodika|příjmení=King|jméno=Jessica S.|příjmení2=Šlapeta|jméno2=Jan|příjmení3=Jenkins|jméno3=David J.|titul=Australian dingoes are definitive hosts of Neospora caninum|periodikum=International Journal for Parasitology|datum=2010-07-01|ročník=40|číslo=8|strany=945–950|doi=10.1016/j.ijpara.2010.01.008|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0020751910000445|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref> Ve vztahu ke člověku má zásadní význam fakt, že dingo je jedním z hlavních hostitelů [[Měchožil zhoubný|měchožila zhoubného]] (''Echinococcus granulosus'') v Austrálii. Infekce tasemnicí ''E. granulosus'' je pro psy dingo neškodná, u dobytka a u člověka však způsobuje nebezpečnou nemoc [[echinokokóza|echinokokózu]]. Riziko představuje především trus dingů s vajíčky tasemnic.<ref>{{Citace periodika|příjmení=Jenkins|jméno=David J.|titul=Echinococcus granulosus in Australia, widespread and doing well!|periodikum=Parasitology International|datum=2006-01-01|ročník=55, Supplement|číslo=Taeniasis/cysticercosis and echinococcosis with focus on Asia and the Pacific|strany=S203–S206|doi=10.1016/j.parint.2005.11.031|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1383576905001364|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citace periodika|příjmení=Thompson|jméno=R. C. A.|příjmení2=Kumaratilake|jméno2=L. M.|titul=Comparative development of Australian strains of Echinococcus granulosus in dingoes (Canis familiaris dingo) and domestic dogs (C.f. familiaris), with further evidence for the origin of the Australian syl vatic strain|periodikum=International Journal for Parasitology|datum=1985-10-01|ročník=15|číslo=5|strany=535–542|doi=10.1016/0020-7519(85)90050-5|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/0020751985900505|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref>
V roce 2008 proběhlo pozorování několikačlenné rodiny dingů, kdy zemřelo štěně staré tři týdny.<ref name=":36">{{Citace periodika|příjmení=Appleby|jméno=Rob|příjmení2=Smith|jméno2=Bradley|příjmení3=Jones|jméno3=Darryl|titul=Observations of a free-ranging adult female dingo (Canis dingo) and littermates' responses to the death of a pup|periodikum=Behavioural Processes|datum=2013-06-01|ročník=96|číslo=|strany=42–46|issn=1872-8308|pmid=23500482|doi=10.1016/j.beproc.2013.02.016|poznámka=PMID 23500482|jazyk=en|url=http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Observations+of+a+free-ranging+adult+female+dingo+(Canis+dingo)+and+littermates%25E2%2580%2599+responses+to+the+death+of+a+pup|datum přístupu=2016-09-25}}</ref> I přesto jej matka přenášela společně s dalšími štěňaty po dobu několika dní a vždy se pohybovala v jeho blízkosti.<ref name=":36" />
== Vztah k lidem ==
=== Útoky na člověka ===
[[Soubor:Dead-wild-dogs-fence.jpg|náhled|Zabití dingové bývají často věšeni na plot jako „výstraha“|alt=Mrtví dingové zavěšení na plotě]]
Jedná se o poměrně plachá zvířata, ve většině případů se od lidských obydlí drží v dostatečné vzdálenosti a pokud není jedinec přímo ohrožen, před možným nepřítelem prchá. Až na několik výjimek se většina případů pokousání dingem odehrála na ostrově [[Fraser (ostrov)|Fraser]], kde žila a stále žije největší čistokrevná populace tohoto druhu, proto je na ostrov zakázán přístup domestikovaných psů.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hughes|jméno=Lesley|příjmení2=Kolektiv autorů|titul=Predation and Hybridisation by Feral Dogs (Canis lupus familiaris) - proposed key threatening process listing|url=http://www.environment.nsw.gov.au/determinations/feraldogspd.htm|vydavatel=New South Wales Government: Office of Environment & Heritage|datum přístupu=2016-02-06 |jazyk=anglicky}}</ref> Samotné útoky si ve většině případů způsobují lidé sami, a to krmením dingů nebo jejich provokací.
Pravděpodobně nejznámějším případem napadení člověka dingem mimo ostrov Fraser je kauza z roku 1980. Dne 17. srpna 1980 se devítitýdenní dívka Azaria Chamberlainová ztratila na rodinném výletě poblíž [[Uluru]] (Ayers Rock).<ref name=":0">{{Citace periodika
| titul = 1982: Mother jailed in dingo baby murder
| url = http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/october/29/newsid_2467000/2467665.stm
| periodikum = BBC
| datum = 1982-10-29
| datum přístupu = 2016-02-06
| jazyk = anglicky
}}</ref> Kolem tábora byly nalezeny stopy dingů, nejprve proto přišel v úvahu únos zvířaty, poté však byla obviněna matka. 29. října 1982 ji soud shledal vinnou, ve vězení strávila tři roky.<ref name=":26">{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Nine-year-old boy killed by dingoes on holiday island beach
| periodikum = Dailymail
| vydavatel =
| url = http://www.dailymail.co.uk/news/article-42438/Nine-year-old-boy-killed-dingoes-holiday-island-beach.html
| datum vydání = 2001-04-30
| datum přístupu = 2016-03-08
| jazyk = anglicky
}}</ref> Propuštěna byla na základě bundy nalezené v blízkosti doupěte dingů.<ref name=":0" /><ref>{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Little hope for baby girl taken by wild dog at Ayers Rock
| periodikum = [[The Sydney Morning Herald]]
| vydavatel =
| url = http://www.smh.com.au/news/175-years/little-hope-for-baby-girl-taken-by-wild-dog-at-ayers-rock/2006/04/17/1145126044792.html
| datum vydání = 2006-18-04
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref> Tělo Azarie nikdy nebylo nalezeno.
Mezi známé incidenty z ostrova Fraser patří například případ z dubna roku 1998, kdy dingo pokousal a poškrábal tříletou dívku.<ref name=":2">{{Citace monografie
| příjmení = Duckworth
| jméno = Jane
| titul = Not Every Dog Has His Day: The Treatment of Dogs in Australia
| url = https://books.google.com/books?id=yIPhxWm7D_YC
| vydání =
| vydavatel = Axiom Creative Enterprises
| místo = Melbourne
| rok =
| počet stran = 356
| strany = 205–231
| isbn = 9780646514376
| jazyk = en
}}</ref> Další případ se odehrál 30. dubna 2001, kdy byl devítiletý Clinton Gage napaden a zabit dvěma dingy.<ref name=":26" /> Incident způsobil utracení více než 31 dingů a vyústil v pobouření obyvatel ostrova Fraser.
=== Kontrolní opatření ===
Kvůli četným útokům dingů na hospodářská zvířata byla v některých oblastech a farmách zavedena různá ochranná opatření, která dingy mají odradit.<ref name=":30">Fleming, str. 60–62</ref> Obzvláště farmáři často žádají o finanční náhrady za zardoušené ovce. Nejčastějším opatřením bývá věšení zabitých dingů na ploty, což má údajně hladové psy odpudit. Účinnost není prokázána.<ref name=":30" /> Další možností, kterou hospodáři využívají, jsou hlídací zvířata. Nejen psi bývají k tomuto účelu používání, oblíbené jsou i [[Lama|lamy]] nebo [[Osel|osli]].<ref>{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Pest of the past, dingo's star in the ascendancy
| periodikum = The Age
| vydavatel =
| url = http://www.theage.com.au/news/national/pest-of-the-past-dingoes-star-in-the-ascendancy/2007/07/21/1184560109155.html
| datum vydání = 2007-22-07
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref>
Mezi další opatření patří jedy. [[Strychnin]] je používán v celé Austrálii, především pro svoji účinnost i v malém množství (0,3 mg na kg).<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = A management program for the dingo in the Northern Territory of Australia
| url = http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| url archivu = https://web.archive.org/web/20080913072502/http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| vydavatel = Parks and wildlife service
| místo =
| datum vydání = 2008-9-13
| datum přístupu = 2016-2-21
| jazyk = anglicky
}}</ref> Zvíře, kterému se jed dostane do těla, umírá ve [[křeč]]ích.
=== Dingo Fence ===
{{Podrobně|Dingo Fence}}[[Soubor:Dingo fence in Australia.PNG|náhled|Fialově vyznačený plot]]
Stavba plotu, později známého jako ''[[Dingo Fence]]'', začala i skončila v 80. letech [[19. století]].<ref name=":24" /> Stavba probíhala za finanční podpory vlády. Původním účelem bylo ochránění jihovýchodní části kontinentu od [[Králičí mor|králičího moru]], avšak plot svůj účel nesplnil a chátral. Počátkem 20. století však začal být opravován, aby sloužil jako ochrana před dingy. Je to jedna z nejdelších staveb na světě a oficiálně také nejdelší plot na světě.<ref name=":20">{{Citace elektronické monografie
| autor = Kuschk
| titul = The Dingo Fence
| url = http://basementgeographer.com/the-dingo-fence/
| vydavatel = basementgeographer.com
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160414054435/http://basementgeographer.com/the-dingo-fence/
| datum archivace = 2016-04-14
| nedostupné = ano
}}</ref> Jeho délka činí 5 614 km<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Downward
| jméno = R. J.
| příjmení2 = Bromell
| jméno2 = J. E.
| titul = Proceedings of the Fourteenth Vertebrate Pest Conference 1990
| url = http://digitalcommons.unl.edu/vpc14/23/
| vydavatel = digitalcommons.unl.edu
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = anglicky
}}</ref> a táhne se od města [[Jimbour]] (Queensland) až po [[Velký australský záliv]].<ref name=":21">{{Citace elektronické monografie|autor=Kaushik|titul=Dingo Fence: Australia’s 5,600Km Dog Fence|url=http://www.amusingplanet.com/2013/11/dingo-fence-australias-5600km-dog-fence.html|vydavatel=Amusing Planet|datum přístupu=2016-02-27 |jazyk=anglicky}}</ref> Samotný plot má dva metry na výšku a je z pletiva.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=World's Longest Dog Fence|url=http://www.fencefence.com/stories/dingo-fence.html|vydavatel=North American Fence Builders Association|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2016-08-28|jazyk=anglicky|url archivu=https://web.archive.org/web/20160822233752/http://www.fencefence.com/stories/dingo-fence.html|datum archivace=2016-08-22|nedostupné=ano}}</ref>
=== Analýza ===
Za útoky dingů na lidi pravděpodobně stojí jejich krmení, ať už úmyslné, či naopak.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Harris
| jméno = Les
| titul = Report of Les Harris, Expert on Dingo Behavior, on the Propensity of Dingoes to Attack Humans Report submitted in December 1980 to Coroner Barritt
| url = http://law2.umkc.edu/faculty/projects/ftrials/chamberlain/dingoreport.html
| vydavatel = law2.umkc.edu
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref> Dingové tak ztrácejí přirozenou ostražitost.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Kellett
| jméno = Christine
| titul = Dingo attacks child on Fraser Island
| url = http://www.smh.com.au/environment/conservation/dingo-attacks-child-on-fraser-island-20090807-ecl6.html
| vydavatel = The Sydney Morning Herald
| datum vydání = 2009-08-07
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref> Čím více budou lidmi krmení, tím větší je pravděpodobnost, že se k nim budou chovat agresivně. Pokud také dingo najde jiné zdroje potravy, například [[popelnice]], pak může případné lidi brát jako konkurenci, která jej chce o jídlo připravit, a proto útočí.
Některé útoky v minulosti byly způsobeny i špatnými reakcemi lidí, kteří si nedokáží správně vyložit [[Mimika|mimiku]] a pohyby těla dingů.<ref>{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Risk to humans posed by the dingo population on Fraser Island
| periodikum = Risk Assessment
| vydavatel = Environmental Protection Agency
| url = http://www.derm.qld.gov.au/register/p00560aa.pdf
| url archivu = https://web.archive.org/web/20110413184908/http://www.derm.qld.gov.au/register/p00560aa.pdf
| datum vydání = 2011-04-13
| datum přístupu = 2016-2-22
| jazyk = anglicky
}}</ref> Dr. Bradley Smith uvádí, že ostrov Fraser má problém s lidmi, nikoliv s dingy. Také uvádí, že psi, kteří byli označováni jako agresivní, se jen chovali přirozeně.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Walker
| jméno = Carlie
| titul = Island has a problem with people, not dingoes: researcher
| url = http://www.frasercoastchronicle.com.au/news/dingoes-not-the-problem/1706545/
| vydavatel = Fraser Coast Chronicle
| datum vydání = 2013-01-05
| datum přístupu = 2016-02-22
| jazyk = anglicky
}}</ref>
=== Legální status a ochrana dinga v Austrálii ===
[[Soubor:Canis lupus dingo 2.jpg|náhled|Pes dingo s čipem v uchu (ostrov Fraser)]]
Ochrana dingů se liší v každé spolkové zemi Austrálie. V [[Severní teritorium|Severním teritoriu]] je dingo chráněn, avšak v případě ohrožení člověka či dobytka je možné jej beztrestně zabít.<ref name=":29">{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = A Management Program fot the Dingo (Canis lupus dingo) in the Northern Territory of Australia
| url = http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| url archivu = https://web.archive.org/web/20080913072502/http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| vydavatel = Parks and Wildlife Service
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-08-29
| jazyk = anglicky
}}</ref> Naopak v [[Západní Austrálie|Západní Austrálii]] není dingo nijak chráněn a jako domácí mazlíčci mohou být tato zvířata držena pouze za určitých podmínek.<ref name=":29" /> Pro lov dingů v chráněných oblastech si lidé musí obstarat povolení. V [[Jižní Austrálie|Jižní Austrálii]] se dingové a jejich kříženci dělí na dvě skupiny: ty za oplocením ''[[Dingo Fence]]'' a ty v něm. Dingové uvnitř oplocené oblasti jsou považováni za škůdce a chovat je mohou pouze autorizované zoologické zahrady a přírodní parky.<ref name=":29" /> Vně plotu nejsou sice dingové chráněni, avšak návnady a pasti na ně jsou zakázané. Také v [[Queensland]]u jsou dingové a kříženci bráni jako škůdci. Každý zemědělec je povinen snižovat počty dingů na svých pozemcích.<ref name=":29" /> V [[Nový Jižní Wales|Novém Jižním Walesu]] jsou dingové pod ochranou jen v případě, že se nacházejí na území chráněných oblastí nebo parků.<ref name=":29" /> V západní části NJW je zakázán i chov dingů jako domácích mazlíčků, chovat je člověk může jen v případě, že má soudní povolení. V jiných částech země je možné dingy beztrestně chovat i v domácnostech. V [[Teritorium hlavního města Austrálie|Teritoriu hlavního města]] jsou dingové chránění, zabít je je možné pouze na vlastním pozemku.<ref name=":29" /> Ve [[Victoria (Austrálie)|Victorii]] mají zemědělci povinnost snižovat stavy dingů na svých pozemcích, podobně jako v Queenslandu.<ref name=":12">{{Citace periodika|příjmení=|jméno=|titul=Wild Dogs and Dingoes in Victoria|periodikum=Landcare Notes|datum=|ročník=2007|číslo=12|strany=|issn=1329-833X| url = http://www.dpi.vic.gov.au/dpi/nreninf.nsf/v/F5945DF262C0B311CA25741000785926/$file/Wild_Dogs_and_Dingoes_in_Victoria%20.pdf | url archivu = https://web.archive.org/web/20080726055910/http://www.dpi.vic.gov.au/dpi/nreninf.nsf/v/F5945DF262C0B311CA25741000785926/$file/Wild_Dogs_and_Dingoes_in_Victoria%20.pdf |jazyk=anglicky}}</ref><ref name=":29" />
V roce 2013 byla na ostrově Fraser provedena studie, jejímž účelem bylo přijít na vhodný způsob snížení útoků dingů na lidi a zároveň udržení populace těchto savců. Jako nejvhodnější řešení se jevil plot.<ref name=":3">{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Fraser Island Dingo Conservation and Risk Management Strategy
| url = http://www.nprsr.qld.gov.au/parks/fraser/pdf/dingo-management-strategy.pdf
| vydavatel = Department of National Parks, Sport and Racing
| místo =
| datum vydání = 2013-07
| datum přístupu = 2016-09-03
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20141226033852/http://www.nprsr.qld.gov.au/parks/fraser/pdf/dingo-management-strategy.pdf
| datum archivace = 2014-12-26
| nedostupné = ano
}}</ref> Podle této studie by také měli lidé i turisté být více informováni o tom, jak nebezpečné je krmení dingů.<ref name=":3" /> Autoři také navrhli poplatek pro všechny turisty, kteří by chtěli Fraser navštívit.<ref name=":3" /> Na základě tohoto výzkumu jsou dingové čipováni a byla zavedena elektronická evidence.
== Křížení s domácími psy ==
[[Soubor:Rare shot of white dingo.jpg|vlevo|náhled|Bíle zbarvený dingo; vzácné zbarvení, které je možno pozorovat jen zřídka|alt=Vzácný bílý dingo]]
Evropští domácí psi se v Austrálii poprvé objevili během její kolonizace [[Evropané|Evropany]]. Tito psi zdivočeli a docházelo tak ke [[křížení]] původně domestikovaných psů s divokými dingy. Jejich [[Hybrid|křížence]] v současné době lze najít v mnoha domácnostech v Austrálii.<ref name=":13">{{Citace elektronické monografie
| autor = Robyn Williams, David Jenkins, Eve Fesl, Jonica Newby, Alan Newsome, Laurie Corbett, Colin Pardoe, Robert Darby, Barrie Oakman, Peter Fleming
| titul = Science Show - 23/06/01: The Dingo in Australia
| url = http://www.abc.net.au/rn/science/ss/stories/s314366.htm
| url archivu = https://web.archive.org/web/20020212122242/http://www.abc.net.au/rn/science/ss/stories/s314366.htm
| datum vydání = 2002-02-12
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = anglicky
}}</ref> Podle některých zdrojů křížení dokonce probíhalo tak intenzivně, že již dnes téměř není možné najít čistokrevného dinga bez příměsi psí krve.<ref name=":13" /> I přesto pravděpodobně existuje čistokrevná populace na ostrově Fraser<ref name=":15" /> a další takové dingy je možné najít v Thajsku.<ref name=":27" />
Pro rozeznání čistokrevných dingů od kříženců je nejspolehlivějším faktorem barva srsti. Kříženci mohou mít různé barvy, zatímco dingové jsou převážně píseční, výjimečně i jednolitě černí nebo bílí. Kříženci také umí štěkat, feny ve většině případů mohou mít štěňata až dvakrát ročně a stavba lebky kříženců je taktéž odlišná.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Wilton
| jméno = Alan
| titul = Genetic Diversity in the Dingo
| url = http://www.dingosanctuary.com.au/dna%255B1%255D.htm
| url archivu = https://web.archive.org/web/20040219224138/http://www.dingosanctuary.com.au/dna%255B1%255D.htm
| vydavatel = Native Dog Conservation Society
| datum vydání = 2004-02-19
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = anglicky
}}</ref> Právě na základě výzkumu tvaru lebek se zjistilo, že počet čistokrevných dingů klesl mezi lety 1960 až 1980 z 49 na 17 %.<ref name=":18" /> Aktuální počet kříženců není známý.<ref name=":27" /> Vědci se obvykle v této problematice dělí dva tábory; jedni prosazují zachování čistokrevných dingů prostřednictvím přísných kontrol a druzí jsou toho názoru, že se lidé musí smířit s jejich nenávratným vymizením.<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = A Draft Dingo Management Strategy for Fraser Island
| url = http://www.fido.org.au/DingoManagement.html
| vydavatel = Fraser Island Defenders Organization
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = anglicky
}}</ref> Nebezpečí pro tento druh představuje právě křížení s domácími psy.
V minulosti nebyly téměř žádné snahy o udržení čistokrevné populace dingů, na velký podíl kříženců se přišlo až ve [[21. století]]. Právě kvůli tomu roku 2004 [[Mezinárodní svaz ochrany přírody]] přiřadil druhu pes dingo status [[Zranitelný taxon|zranitelný]] (VU).<ref name=":27">{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Corbett
| jméno = L. K.
| odkaz na autora =
| titul = Canis lupus ssp. Dingo
| url = http://www.iucnredlist.org/details/41585/0
| datum vydání = 2008
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 2016-02-27
| vydavatel = Iucn Red List of Threatened Species
| jazyk = en
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160206171849/http://www.iucnredlist.org/details/41585/0
| datum archivace = 2016-02-06
| nedostupné = ano
}}</ref>
[[Psí plemeno]] [[australský honácký pes]] údajně vzniklo na základě křížení domestikovaných [[Pes domácí|psů]] s dingy.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Australian Cattle Dog
| url = http://www.fci.be/Nomenclature/Standards/287g01-en.pdf
| vydavatel = Federation Cynologique Internationale
| místo =
| datum vydání = 2012-12-05
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref>
== Význam v kultuře ==
[[Soubor:Yankee Hat art-MJC.jpg|náhled|Jeskynní malba s vyobrazením dingů|alt=Jeskyní malba]]
Dingové tradičně zaujímají významné místo v kultuře domorodých Austrálců, kde pravděpodobně převzali roli vyhubených vakovlků. Austrálci dingy v minulosti běžně chovali a využívali především jako hlídače, strážce pastvin a stejně tak i jako zdroj masa v případě hladu.<ref>{{Citace monografie
| příjmení = Fogle
| jméno = Bruce
| titul = Velká encyklopedie psů
| vydání = 5
| vydavatel = Slovart
| místo = Bratislava
| rok = 2012
| počet stran = 409
| strany = 88
| isbn = 978-80-7391-481-3
}}</ref> Lze je najít i na starých jeskynních malbách. Jednu ze zachovalých maleb lze najít v [[Národním parku Namadgi]], konkrétně v Yankee Hat (obrázek vpravo). Malba stará nejméně 800 let<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno = http://www.tams.act.gov.au/
| titul = Namadgi National Park Yankee Hat
| url = http://www.tams.act.gov.au/__data/assets/pdf_file/0015/404601/Yankee_Hat_Rock_Art_Walking_Track_Brochure.pdf
| vydavatel = Namadgi National Park Visitor Centre
| místo =
| datum vydání = 2011
| datum přístupu = 2016-2-27
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20170306201708/http://www.tams.act.gov.au/__data/assets/pdf_file/0015/404601/Yankee_Hat_Rock_Art_Walking_Track_Brochure.pdf
| datum archivace = 2017-03-06
| nedostupné = ano
}}</ref> zobrazuje dinga, klokana, emu a člověka.
Dochovalo se mnoho příběhů, jejichž hlavními aktéři jsou psi dingové. Ty se přenášejí většinou ústně mezi Austrálci. Na většině starých děl jsou vyobrazeni jako nadpřirození hlídací psi varující před zlými silami.<ref name=":5" /> Existují důkazy, které popisují i pohřbívání psů s jejich majiteli (podobně tomu bylo například u [[Indiáni|indiánů]], kteří byli pohřbívání se svými [[Kůň|koňmi]]).<ref>{{Citace periodika
| příjmení = Kolig
| jméno = E.
| titul = Aboriginal dogmatics: canines in theory, myth and dogma
| periodikum = Bijdragen tot de Taal-, Land- en Volkenkunde 134 (1978), no: 1, Leiden, 84-115
| rok = 1978
| měsíc =
| ročník = 134
| číslo = 1
| strany = 84–115, s. 134
| url = http://booksandjournals.brillonline.com/docserver/22134379/134/1/22134379_134_01_s04_text.pdf?expires=1473778250&id=id&accname=guest&checksum=3292E16B9DFAED58CD754560C65802B7
| jazyk = anglicky
| issn = 0006-2294
}}{{Nedostupný zdroj}}</ref>
V době kolonizace Austrálie je Evropané nejdříve považovali za inteligentní a mrštná zvířata, avšak postupem času, když zjistili, že mají na svědomí úbytky ovcí a dobytka, nazývali je zbabělci, kteří místo boje utíkají do buše. Začali být oceňováni lovci, kteří dinga ulovili.<ref name=":20" />
V Asii a Oceánii je maso psů, tedy i dingů, považováno za delikatesu a běžně jsou zde dingové zabíjeni kvůli lidským potřebám. Jen v severovýchodním Thajsku byla k roku 1985 situace taková, že za týden bylo zabito a na trzích prodáno přes 200 dingů pro maso.<ref name=":6" />
=== Vliv na ostatní živočišné druhy ===
Dingo je širokou veřejností označován za ikonu Austrálie a má i velký vliv na její [[Fauna|faunu]]. Přestože farmáři dingy považují za škůdce, kteří jim dáví ovce a zabíjí dobytek, existence dingů přináší spíše výhody. Jednou z nich je redukce přemnožených králíků, kteří ničí úrodu, nebo také to, že část jejich stravy tvoří mršiny. Na druhou stranu, dingové jsou hlavními predátory některých druhů klokanů, například [[Klokan uzdičkový|klokana uzdičkového]] (''Onychogalea fraenata''), který je považován za ohroženého. Podobná situace je i u [[Vombat severní|vombatů severních]] (''Lasiorhinus krefftii''). Roku 1971 byl vytvořen pro vombaty severní [[Národní park Epping]], který měl zajistit navýšení jejich populace. Ta již byla tak nízká, že roku 1983 napočítali ochránci přírody jen 36 kusů.<ref name=":22" /> Během následujících let, kdy byla z parku vyhnána veškerá stáda dobytka, jejich populace pomalu narůstala. Roku 2000 ale do rezervace vnikli dingové a zabili asi 15–20 vombatů, což při celkovém počtu kolem 100 jedinců byla velká ztráta.<ref name=":22" /> Po tomto útoku byla rezervace obehnána dvacetikilometrovým plotem.<ref name=":22">{{Citace monografie
| příjmení = Viering
| jméno = Kersting
| příjmení2 = Knauer
| jméno2 = Roland
| titul = Ohrožené druhy zvířat
| vydání =
| vydavatel = Knižní klub
| místo = Praha
| rok = 2011
| počet stran = 304
| strany = 222
| isbn = 978-80-242-3180-8
}}</ref> Dingové také pravděpodobně stojí za vyhynutím [[Vakovlk tasmánský|vakovlků tasmánských]] (''Thylacinus cynocephalus'') na australské pevnině před 2000 lety, ačkoli studie z roku 2008 tento názor zpochybňuje.<ref name=":10" />
V roce 2013 byla provedena studie zkoumající vliv dingů na populaci a chov [[Ovce domácí|ovcí domácích]].<ref name=":34">{{Citace periodika
| příjmení = Allen
| jméno = B. L.
| příjmení2 = West
| jméno2 = P.
| titul = Influence of dingoes on sheep distribution in Australia
| periodikum = Australian Veterinary Journal
| datum = 2013-07-01
| ročník = 91
| číslo = 7
| strany = 261–267
| issn = 1751-0813
| pmid = 23782018
| doi = 10.1111/avj.12075
| poznámka = PMID 23782018
| url = http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23782018
| datum přístupu = 2016-09-18
| jazyk = anglicky
}}</ref> Ta zjistila, že rozsah chovu ovcí v roce 2010 je oproti 20. století výrazně menší. Například ještě v roce 1978 se ovce pásly i v severní části jižní Austrálie, k roku 2016 se zde ale chová převážně [[Tur domácí|skot]].<ref name=":34" /> Právě skot v mnohých oblastech nahrazuje ovce, jelikož pro farmáře je to finančně výhodnější.<ref name=":34" /> Závěrem studie je ale také fakt, že nejen predace dingů stojí za poklesem populace ovcí domácích.<ref name=":34" /> Nicméně, autoři výzkumu Allen a West také zmiňují, že pokud nebudou mít ovce a [[Koza domácí|kozy]] domácí ochranu, dingové je dříve či později skutečně vyhubí.<ref name=":34" />
== Chov v zajetí ==
[[Soubor:Canis dingo - Zoo Plzeň 002.jpg|vlevo|náhled|Pes dingo v [[Zoologická a botanická zahrada města Plzně|zoo v Plzni]]]]
Někteří Australané, i přes zjevnou divokost a neochočitelnost dingů, se rozhodli je chovat v zajetí. Obecně se odborníci dělí na dva tábory; první je považuje za nezkrotné a divoké psy, kteří se nehodí pro chov v zajetí, zatím co druhý tábor prosazuje názor, že se nijak neliší od psů domácích.<ref name=":35">{{Citace elektronické monografie
| autor = Associated Press
| titul = Australia's dingo dogs face extinction
| url = http://usatoday30.usatoday.com/news/world/2003-10-07-dongos-extinct_x.htm
| vydavatel = USA Today
| místo = Canberra
| datum vydání = 2003-07-10
| datum přístupu = 2016-02-06
| jazyk = anglicky
}}</ref> Tento názor ale kritizuje například Barrie Oakman, prezident Asociace ochrany dingů<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Australia’s dingoes face ‘extinction’
| url = http://www.nbcnews.com/id/3131115/ns/technology_and_science-science/t/australias-dingoes-face-extinction/#.V-eKAfmLS00
| vydavatel = NBC News
| místo = Canberra
| datum vydání = 2003-06-10
| datum přístupu = 2016-09-25
| jazyk = en
}}</ref>, který tvrdí, že dingové jako domácí mazlíčci jsou nebezpeční.<ref name=":35" /> Většina chovatelů také tvrdí, že tím, že budou dingové chováni lidmi, se křížení s domácími psy nezabrání, spíše naopak.<ref name=":31" /><ref name=":35" />
Samotní dingové si na lidi dokáží zvyknout velmi rychle, pokud s nimi přijdou do kontaktu již v útlém věku.<ref>Feddersen-Petersen, str. 87</ref> Obecně jsou to dobře cvičitelná zvířata, ale těžko se u nich potlačují jejich přirozené pudy. [[Alfred Brehm]] popsal případy, kdy byli dingové krotcí stejně jako domácí psi a jeden byl dokonce využíván jako honácký pes.<ref name=":9">{{Citace monografie
| příjmení = Brehm
| jméno = Alfred Edmund
| titul = Brehms Tierleben. Allgemeine Kunde des Tierreichs. Säugetiere - Zweiter Band
| url = http://caliban.mpipz.mpg.de/brehm/band2/index.html
| vydavatel = Bibliographisches Institut
| místo = Leipzig, Wien
| rok = 1900
| vydání = 3
| počet stran = 712
| strany = 82–85
| jazyk = de
}} {{Wayback|url=http://caliban.mpipz.mpg.de/brehm/band2/index.html |date=20160505204835 }}</ref> Stejně tak ale připouštěl existencí jedinců, kteří byli plaší a nervózní.<ref name=":9" /> Brehm také zdůrazňoval, že dingo musí být v kontaktu s člověkem již od štěněcího věku.<ref name=":9"/>
Ze strany [[Mezinárodní kynologická federace|Mezinárodní kynologické federace]] (FCI) se jedná o neuznané plemeno.
=== Chov v zoologických zahradách ===
Z českých zoologických zahrad vlastní několik dingů pouze [[Zoologická a botanická zahrada města Plzně|zoo Zlín, zoopark Vyškov a zoo v Plzni]].<ref name=":11" /><ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno = TÝDEN
| titul = Zoo představují psa dingo, ježury i vzácná prasata
| url = http://www.tyden.cz/rubriky/relax/zvirata/zoo-predstavuji-psa-dingo-jezury-i-vzacna-prasata_273339.html
| vydavatel = ČTK
| datum vydání = 2013-06-13
| datum přístupu = 2016-02-23
}}</ref> Zde se poprvé objevili v roce 2012, když sem byli přivezeni z berlínské zoo. V prosinci 2013 se zde pak narodila čtyři štěňata, dvě fenky a dva psi, všechna typického pískového zbarvení.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Křtiny dingo 19.2.2014|url=http://www.zooplzen.cz/novinky/prirustky/krtiny-dingo-19-2-2014.aspx|vydavatel=Zoo Plzeň|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2016-09-25|url archivu=https://web.archive.org/web/20160927081236/http://www.zooplzen.cz/novinky/prirustky/krtiny-dingo-19-2-2014.aspx|datum archivace=27-09-2016|nedostupné=ano}}</ref>
Obecně jsou dingové v evropských zoologických zahradách spíše vzácností, nalézt je je možné například v berlínské zoo, v zoologické zahradě ve [[Wingst]] v [[Dolní Sasko|Dolním Sasku]]<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Unsere Tiere
| url = http://www.wingstzoo.de/tiere/
| vydavatel = Zoo id der Wingst
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = německy
}}</ref> a dříve též v [[sättelstädt]]ském parku, který již ale nefunguje.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Dingo-Rudel aus Thüringen für den Tierpark|url=http://www.morgenpost.de/printarchiv/berlin/article102650498/Dingo-Rudel-aus-Thueringen-fuer-den-Tierpark.html#|vydavatel=Berliner Morgenpost|místo=|datum vydání=2008-03-28|datum přístupu=2016-09-01 |jazyk=německy}}</ref> Naopak v australských zoo jsou poměrně běžní, několik dingů se nachází například v zoologické zahradě v [[Perth]]u<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Dingo
| url = http://perthzoo.wa.gov.au/animals-plants/australia/australian-bushwalk/dingo/
| vydavatel = PerthZoo
| datum přístupu = 2016-09-01
| datum aktualizace = 2014-03-26
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160718091850/http://perthzoo.wa.gov.au/animals-plants/australia/australian-bushwalk/dingo/
| datum archivace = 2016-07-18
| nedostupné = ano
}}</ref> nebo v [[Beerwah]]<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Mammals - Dingoes
| url = http://www.australiazoo.com.au/our-animals/mammals/dingoes/
| vydavatel = Australia ZOO
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = anglicky
}}</ref> a [[Healesville]].<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Dingo
| url = http://www.zoo.org.au/healesville/animals/dingo
| vydavatel = Healesville Sanctuary
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = anglicky
}}</ref> Ze severoamerických zoologických zahrad má dingy například [[cleveland]]ská zoo<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Dingo
| url = http://www.clevelandmetroparks.com/Zoo/Zoo-Animals/Dingo-110.aspx
| vydavatel = CLEVELAND METROPARKS ZOO
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160829162113/http://www.clevelandmetroparks.com/Zoo/Zoo-Animals/Dingo-110.aspx
| datum archivace = 2016-08-29
| nedostupné = ano
}}</ref> nebo dětská zoo ve [[Fort Wayne]] v [[Indiana|Indianě]].<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Dingo|url=http://kidszoo.org/our-animals/dingo/|vydavatel=Fort Wayne Children’s Zoo|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2016-09-01 |jazyk=anglicky}}</ref>
== Galerie ==
<gallery>
Soubor:4 Dingos.jpg|Skupina čtyř dingů
Soubor:Canis lupus dingo 08 - Christopher Watson.jpg|Pijící dingo
Soubor:Canis lupus dingo, Fraser Island.jpg|Vyhublý jedinec z ostrova [[Fraser (ostrov)|Fraser]]
Soubor:Dingo fight!.jpg|Pár dingů
Soubor:Dingo Australia Zoo QLD.jpg|Ležící dingo chovaný v zoo
Soubor:Look at me dad.jpg|Štěňata olizující pysky otce, čímž dávají najevo podřízenost
Soubor:StateLibQld 2 168383 Captive dingo at the Acclimatisation Society's Garden, Brisbane.jpg|Dingo na černobílé fotografii
</gallery>
== Odkazy ==
=== Reference ===
{{Překlad|en|Dingo|705851170}}
<references />
=== Literatura ===
* {{Citace monografie
| příjmení = Corbett
| jméno = L. K.
| příjmení2 =
| jméno2 =
| titul = The Dingo in Australia and Asia
| vydání =
| vydavatel = Cornell University Press
| místo = New York
| rok = 1995
| počet stran = 200
| strany =
| isbn = 9781876622305
| jazyk = en
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Smith
| jméno = Bradley
| příjmení2 =
| jméno2 =
| titul = The Dingo Debate: Origins, Behaviour and Conservation
| vydání =
| vydavatel = CSIRO Publishing
| místo = Melbourne
| rok = 2015
| počet stran = 336
| strany =
| isbn = 9781486300310
| jazyk = en
}}
* {{Citace sborníku
| příjmení = Corbett
| jméno = L. K.
| titul = Dingo
| url = http://www.carnivoreconservation.org/files/actionplans/canids.pdf
| sborník = Canids: Foxes, Wolves, Jackals, and Dogs : Status Survey and Conservation Action Plan
| příjmení sestavitele = Sillero-Zubiri
| jméno sestavitele = Claudio
| vydavatel = IUCN--The World Conservation Union
| místo = Gland
| rok = 2004
| počet stran = 444
| strany = 223–230
| isbn = 9782831707860
| jazyk = en
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Fleming
| jméno = Peter
| titul = Managing the Impacts of Dingoes and Other Wild Dogs
| vydání =
| vydavatel = Commonwealth - Department of Agriculture, Fisheries & Forestry - Bureau of Rural Sciences
| místo = Canberra
| rok = 2001
| počet stran = 186
| strany =
| isbn = 9780642704948
| jazyk = en
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Feddersen-Petersen
| jméno = Dorit
| titul = Ausdrucksverhalten beim Hund: Mimik und Körpersprache, Kommunikation und Verständigung
| vydání =
| vydavatel = Kosmos
| místo = Stuttgart
| rok = 2008
| počet stran = 493
| strany =
| isbn = 9783440098639
| jazyk = de
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Purcell
| jméno = Brad
| titul = Dingo
| vydavatel = CSIRO Publishing
| místo = Collingwood, Victoria
| rok = 2010
| počet_stran = 176
| isbn = 978-0643096936
| jazyk = en
| edice = Australian Natural History
}}
=== Související články ===
* [[Dingo pralesní]]
* [[Karolínský pes]]
=== Externí odkazy ===
* {{Commonscat|Canis lupus dingo}}
* {{Commons|Canis lupus dingo}}
* {{Wikidruhy|taxon=Canis lupus dingo}}
* {{Wikislovník|heslo=dingo}}
* {{Citace elektronické monografie
| příjmení = Hintze
| jméno = Mary
| odkaz na autora =
| titul = Canis lupus dingo
| url = http://animaldiversity.org/accounts/Canis_lupus_dingo/
| datum vydání = 2002
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 9.3.2016
| vydavatel = Animal Diversity Web
| jazyk = anglicky
}}
* {{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| odkaz na autora =
| titul = Dingo (Canis lupus dingo)
| url = http://www.arkive.org/dingo/canis-lupus-dingo/
| datum vydání =
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 9.3.2016
| vydavatel = Arkive.org
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20150308183333/http://www.arkive.org/dingo/canis-lupus-dingo/
| datum archivace = 2015-03-08
| nedostupné = ano
}}
{{Psovití}}
{{Taxonbar|from=Q38584}}
{{Autoritní data}}
{{Portály|Živočichové}}
{{Nejlepší článek}}
[[Kategorie:Psovití]]
[[Kategorie:Fauna Asie]]
[[Kategorie:Fauna Austrálie a Oceánie]]
hyi6sziddruqoo5t6t9m9fsil9gx24z
8207642
8207641
2026-05-03T10:46:03Z
RONALDO-SK
11297
/* Výskyt */
8207642
wikitext
text/x-wiki
== d ==
je [[psovité|psovitá]] [[Mäsožravce (cicavce)|šelma]] obývajúca [[Austrália|Austráliu]] a niektoré oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]]. Taxonómia druhu je sporná, zvažuje sa zaradenie druhu pod samostatnú hlavičku, ako poddruh [[vlk dravý|vlka dravého]] či ako zdivočenú formu [[pes domáci|psa domáceho]].<ref name=":37">WOZENCRAFT, W. C. Order Carnivora. In: WILSON, D. E.; REEDER, D. M. ''Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference''. 3. vyd. Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2005. [https://books.google.cz/books?id=JgAMbNSt8ikC&pg=PA576&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Dostupné online]. {{ISBN|978-0-8018-8221-0}}. Svazek 1. S. 575–577. (anglicky)</ref><ref name=":38" /> Aj keď sú dingovia divoko žijúce zvieratá, v Austrálii je možné nájsť aj domestikované jedince alebo ich krížencov s domácimi psami.
Pes dingo bol po prvý krát popísaný nemeckým zoológom Friedrichom Meyerom v roku 1793 ako ''Canis antarcticus''. Od roku 1793 sa binomické meno niekoľkokrát menilo, v [[20. storočie|20. storočí]] bol napríklad používaný názov ''Canis familiaris dingo'', teda dingovia boli braní ako poddruh psa domáceho.
Dingo pochádza z juhovýchodnej Ázie, do Austrálie sa dostal asi pred 5000 rokmi. Tu žil v izolácii, ktorú narušil až príchod [[Európania|Európanov]]. Okrem Austrálie, kde je dingo najväčšou a jedinou nezavlečenou suchozemskou šelmou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Myers
| meno = Phil
| priezvisko2 = Poor
| meno2 = Allison
| titul = Carnivora
| url = http://animaldiversity.org/accounts/Carnivora/
| vydavateľ = Animal Diversity Web
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2016-09-25
| jazyk = en
}}</ref>, bol preukázaný výskyt dingov v [[Thajsko|Thajsku]] a na [[Sulawesi]]. Ako miesta výskytu bývajú uvádzané aj [[Kambodža]], [[Čína]], [[India]], [[Indonézia]] okrem Sulawesi, [[Laos]], [[Malajzia]], [[Mjanmarsko|Barma]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Filipíny]] a [[Vietnam]], existencia populácií v týchto oblastiach je však neistá. Dingo obýva všetky biotopy vrátane púští a polopúští s prístupom k vode.<ref name=":6" /> Žije v opustených a rozšírených králičích norách alebo podobných podzemných priestoroch v blízkosti zdrojov vody.<ref name=":6">
{{Citácia zborníka
| priezvisko = Corbett
| meno = L. K.
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Dingo
| odkaz na titul =
| priezvisko zostaviteľa = Sillero-Zubiri
| meno zostaviteľa = Claudio
| spoluzostavitelia = a kol.
| zborník = Canids: Foxes, Wolves, Jackals, and Dogs : Status Survey and Conservation Action Plan
| odkaz na zborník =
| vydavateľ = IUCN--The World Conservation Union
| odkaz na vydavateľa =
| miesto = Gland
| rok vydania = 2004
| isbn = 9782831707860
| url = http://www.carnivoreconservation.org/files/actionplans/canids.pdf
| kapitola = 9.1
| strany = 228
| jazyk = en
| poznámka = [Ďalej len Corbett 2004]
}}</ref>
Vážia medzi 11 a 22 kg (výnimočne aj viac). V kohútiku meria medzi 47 až 67 cm. Dĺžka tela dosahuje 70 až 111 cm. Najbežnejšou videnou farbou je žltá až oranžová. Samce sa od samíc líšia vzrastom: sú vyššie, mohutnejšie a ťažšie. Jedince z Austrálie sú väčšie než jedince z [[Ázia|Ázie]].
Dingo je prevažne nočné zviera. Jedince medzi sebou komunikujú, podobne ako iné psovité šelmy, mimikou tváre a tela. Súčasťou stravy je viac ako 170 rôznych druhov zvierat, od [[hmyz]]u až po [[Byvol arni|byvoly ázijské]]. Častou korisťou bývajú niektoré druhy [[Kengurovité|klokanov]], [[Vombatovité|vombaty]] alebo austrálske druhy krýs. Dingovia tvoria niekoľkočlenné [[Svorka|svorky]], ktoré zaberajú vlastné teritórium. Celú svorku vedie [[Hierarchia|alfa pár]] – samec a samica. Pokiaľ sa v teritórií svorky objaví mladší samec a alfa samca porazí, preberá jeho miesto v svorke a starý vodca teritórium opustí. Dingovia sa v zajatí dožívajú až 24 rokov, avšak vo voľnej prírode je to menej.
Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] má pes dingo status zraniteľný (VU). Za znižovanie jeho populácie môžu aj ľudia, napríklad len v roku 1985 bolo v Thajsku týždenne zabitých cez 200 dingov na mäso. Farmári väčšinou vybíjajú dingov v blízkom okolí farmy, aby neprichádzali o dobytok a [[Ovca (Ovis)|ovce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Taylor|meno=Rob|titul=Australian Farmers Wrestle Dingo Threat|url=http://planetark.org/dailynewsstory.cfm/newsid/41667/story.htm|vydavateľ=PlanetArk|miesto=|dátum vydania=2007-05-03|dátum prístupu=2016-09-21|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160925015915/http://planetark.org/dailynewsstory.cfm/newsid/41667/story.htm|nedostupné=ano}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Miles
| meno = Aden
| titul = Dingo 'epidemic' on farms
| url = http://www.stuff.co.nz/business/farming/sheep/8769476/Dingo-epidemic-on-farms
| vydavateľ = NZFarmer
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 2013-06-07
| dátum prístupu = 2016-09-21
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dingo: great hunter, great conservation hope?|url=https://invasives.org.au/blog/dingo-great-hunter-great-conservation-hope/|vydavatel=Invasive Species Council|miesto=|dátum vydania=2012-11-11|dátum prístupu=2016-09-21| jazyk=anglicky }}</ref> Sú známe aj prípady, keď farmári zabili cez dvadsať dingov počas niekoľkých dní.<ref name=":34" /> Ďalším vážnym ohrozením je neustále rastúci počet krížencov. Podľa odhadov bolo v rok 1980 iba 17 % populácie austrálskych dingov čistokrvných.
Dingo hrá významnú rolu v kultúre domorodých Austrálčanov ([[Austrálski domorodci|Aborigéni]]). Vystupuje napríklad ako aktér v mnohých príbehoch.<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Rose|meno=Deborah Bird|priezvisko2=|meno2=|titul=Dingo Makes Us Human: Life and Land in an Australian Aboriginal Culture|url=https://books.google.com/books?id=3GI4AAAAIAAJ|vydanie=|vydavateľ=CUP Archive|místo=New York|rok=|počet strán=268|strany=49|isbn=9780521794848|jazyk=en}}</ref> Jeho vyobrazenie najdeme na skalných rytinách aj jaskynných maľbách. Pravdepodobne stojí za vyhynutím [[Vakovlk tasmánsky|vakovlkov tasmánskych]] (''Thylacinus cynocephalus'') na austrálskej pevnine pred 2000 rokmi, aj keď štúdium z roku 2008 tento názor spochybňuje.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dingo Extinction
| url = http://www.dogslife.com.au/dog-news/dog-stories/dingo-extinction
| vydavateľ = DogsLife
| dátum vydania = 2008-02-19
| dátum prístupu = 2016-02-20
| jazyk = en
}}</ref>
== Nomenklatúra ==
[[Súbor:Dog of New South Wales.jpg|náhľad|Jedna z prvých kresieb dinga; bola vytvorená v roku 1789|alt=Kresba psa dinga z roku 1789]]
=== Etymológia ===
Pre dinga sú používané rôzne označenia, ako v odbornej literatúre, tak aj v [[Beletria|beletrii]]. V Austrálii je široko používaná aj termín „wild dog“ (''divoký pes''), ten však označuje ako divokých dingov, tak aj ich krížencov.<ref name=":7" /> Samotný názov „dingo“ má pravdepodobne pôvod v období ranej kolonizácie [[Nový Južný Wales|Nového Južného Walesu]], keď slovo „tingo“ označovalo táborové psy.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Fleming
| meno = Peter
| titul = Managing the Impacts of Dingoes and Other Wild Dogs
| vydanie =
| vydavateľ = Commonwealth - Department of Agriculture, Fisheries & Forestry - Bureau of Rural Sciences
| miesto = Canberra
| rok = 2001
| počet strán = 186
| strany = 11
| isbn = 9780642704948
| jazyk = en
| poznámka = [Ďalej len Fleming]
}}</ref>
Domorodí Austrálčania, Aborigénci, tieto divoké psy nazývajú rôznymi menami, v závislosti na určitom [[Austrálske jazyky|jazyku]], napríklad ''joogong'', ''mirigung'', ''noggum'', ''boolomo'', ''papa-inura'', ''wantibirri'', ''maliki'', ''kal'', ''dwer-da'', ''kurpany'', ''aringka'', ''palangamwari'', ''repeti'' alebo ''warrigal.''<ref name=":7">Corbett 2004, str. 223.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Purcell|meno=Brad|priezvisko2=|meno2=|titul=Dingo|url=https://books.google.cz/books?id=3hrngqimBfMC&hl=cs&source=gbs_navlinks_s|vydanie=|vydavateľ=Csiro Publishing|miesto=Collingwood, Australia|rok=2010|počet strán=177|strany=11|isbn=9780643096936|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lavigne|meno=Guillaume de|priezvisko2=|meno2=|titul=Free Ranging Dogs - Stray, Feral or Wild?|url=https://books.google.cz/books?id=P85eCAAAQBAJ&dq=aringka,+palangamwari,+repeti&hl=cs&source=gbs_navlinks_s|vydanie=|vydavateľ=Lulu Press|místo=|rok=2015|počet strán=329|kapitola=Dingo|strany=|isbn=9781326219529|jazyk=en}}</ref> Niektoré kmene tiež rozlišujú dingov na dva typy: tých, čo s nimi žijú, ''walaku'', a divokých ''ngurakin''.<ref name=":5" />
=== Taxonómia ===
Od prvého popisu a zoologickej klasifikácie [[Friedrich Albrecht Anton Meyer|Friedrichom Albrechtom Antonom Meyerom]] v roku [[1793]], keď bol dingo popísaný ako ''Canis dingo'',<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Zicha|meno=Ondřej|titul=Dingo|url=http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1854/|vydavateľ=BioLib|miesto=|dátum vydania=2002-11-16|dátum prístupu=2016-09-01}}</ref> bol vedecký názov niekoľkokrát zmenený.<ref name=":37" /> Ale už rok pred Meyerom popísal psa dinga Kerr ako ''Canis antarticus'', avšak, tento odborný názov sa zhodoval s menom [[Líška falklandská|psa bojovného]] a na základe toho vydalo ICZN výnos, v ktorom uprednostňuje Meyerov popis.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jackson|meno=Stephen|priezvisko2=Groves|meno2=Colin|titul=Taxonomy of Australian Mammals|url=https://books.google.cz/books?id=jvznCQAAQBAJ&pg=PT658&lpg=PT658&dq=canis+antarcticus+ICZN&source=bl&ots=x0mBCmPEs7&sig=OEcD7cQLgmytcTDEVbniaIUc-RU&hl=cs&sa=X&ved=0ahUKEwip7MK27ZnPAhWCVxQKHa2PBKkQ6AEIJDAB#v=onepage&q=canis%20antarcticus%20ICZN&f=false|vydanie=|vydavateľ=Csiro Publishing|miesto=Melbourne|rok=|počet strán=536|strany=|isbn=9781486300143|jazyk=en}}</ref> Samotný popis bol založený na nekvalitnej kresbe a stručnom popise z časopisu austrálskeho prvého koloniálneho guvernéra [[Arthur Phillip|Arthura Phillipa]].<ref name=":4" /> Neexistuje teda z tej doby žiadna vzorka, ktorú by bolo možné porovnať so súčasnými dingami. Taxonómia, ktorá sa používala po väčšinu [[20. storočie|20. storočia]], popisovala dinga ako ''Canis familiaris dingo''. Tá teda predpokladala, že pes domáci je samostatný živočíšny druh odlišný od [[Vlk dravý|vlka dravého]] a naopak dingo je poddruh [[Pes domáci|psa domáceho]].
Taxonómia na začiatku 21. storočia označovala dinga latinským názvom ''Canis lupus dingo'', teda ako poddruh vlka dravého, paralelne vedľa domestikovaného psa (''Canis lupus familiaris''). Štúdie z roku 2014 potom zvažuje dinga ako samostatný druh.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = An updated description of the Australian dingo (Canis dingo Meyer, 1793)
| url = http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/jzo.12134/abstract
| periodikum = Journal of Zoology
| dátum = 2014-07-01
| dátum prístupu = 2016-02-06
| issn = 1469-7998
| strany = 192–203
| ročník = 293
| číslo = 3
| doi = 10.1111/jzo.12134
| jazyk = en
| meno = M. S.
| priezvisko = Crowther
| meno2 = M.
| priezvisko2 = Fillios
| meno3 = N.
| priezvisko3 = Colman
}}</ref> Vychádza z popisov typových exemplárov z [[19. storočie|19. storočia]] a starších a preukázala, že ovplyvnenie [[Kríženie (genetika)|krížením]] je nepravdepodobné.<ref name=":4" /> Ku kríženie medzi dingami a psami domácimi síce dochádzalo a stále dochádza často, avšak čistokrvní dingovia sa od psov líšia napríklad vo väčšej šírke chrbta alebo kratšej [[Lebka|lebke]].<ref name=":4" /> Ani klasifikácia dinga pod hlavičkou samostatného poddruhu ale nie je istá, napríklad mammalóg W. Christopher Wozencraft svoje štúdium z roku 2005 založeným na mitochondriálnej DNA uvádza dinga ako poddruh vlka dravého.<ref name=":37" /> Jeho práca je medzi ostatnými mammalógmi široko diskutovaná.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Smith
| meno = Bradley
| priezvisko2 =
| meno2 =
| titul = The Dingo Debate: Origins, Behaviour and Conservation
| vydanie = 1
| vydavateľ = Csiro Publishing
| miesto = Melbourne
| rok vydania = 2015
| počet strán = 336
| kapitola = 1
| strany =
| isbn = 9781486300303
| jazyk = en
}}</ref> Genetický, morfologický a ekologický výskum publikovaný v roku 2017 doporučuje dinga (a taktiež [[Dingo novoguinejský|dinga novoguinejského]]) uvádzať ako divokú formu psa domáceho, teda len ako ''Canis familiaris.''<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Jackson
| meno = Stephen M.
| priezvisko2 = Groves
| meno2 = Colin P.
| priezvisko3 = Fleming
| meno3 = Peter J. S.
| spoluautori = a kol.
| titul = The Wayward Dog: Is the Australian native dog or Dingo a distinct species?
| periodikum = Zootaxa
| dátum vydania = 2017-09-04
| ročník = 4317
| číslo = 2
| strany = 201–224
| issn = 1175-5334
| doi = 10.11646/zootaxa.4317.2.1
| jazyk = en
| url = https://biotaxa.org/Zootaxa/article/view/zootaxa.4317.2.1
| dátum prístupu = 2019-01-16
}}</ref>
Blízkym príbuzným dinga je aj [[dingo novoguinejský]], taktiež nazývaný novoguinejský spievajúci pes. Ten obýva [[Nová Guinea|Novú Guineu]] a jeho taxonomické zaradenie je sporné. Výskum ukázal, že lebky dingov pralesných sa zhodujú s lebkami krížencov dingov.<ref name=":7" /> Taktieť štúdie mitochondriálnej DNA preukázali podobnosť s dingami, ale odlišnosť od vlkov.<ref>Corbett 2004, str. 20</ref>
== Fylogenéza ==
Na základe fosílnych a antropologických objavov sa dá určiť, že v minulosti areál výskytu dingov zahŕňal ešte väčšiu plochu, než je tomu v súčasnej dobe. Vďaka testom [[Mitochondriálna DNA|mitochondriálnej DNA]] bolo zistené, že tieto psovité šelmy pochádzajú z južnej Ázie,<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Savolainen
| meno = Peter
| priezvisko2 = Leitner
| meno2 = Thomas
| priezvisko3 = Wilton
| meno3 = Alan N.
| titul = A detailed picture of the origin of the Australian dingo, obtained from the study of mitochondrial DNA
| periodikum = Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America
| dátum = 2004-08-17
| ročník = 101
| číslo = 33
| strany = 12387–12390
| issn = 0027-8424
| pmid = 15299143
| doi = 10.1073/pnas.0401814101
| poznámka = PMID 15299143
| jazyk = en
| url = http://www.pnas.org/content/101/33/12387.full
| dátum prístupu = 2016-02-28
}}</ref> kde sa vyvinuli z miestnych domestikovaných psov, ktorí žili v spoločnosti kočovných [[Lovci a zberači|lovcov a zberačov]].<ref name=":4" /> Švédsky vedec Peter Savolainen, ktorý stal za zrodom tohto výskumu, využil veľké množstvo genetického materiálu; 211 dingov z Austrálie, 676 psov zo všetkých kontinentov, 38 [[vlk dravý eurázijský|vlkov dravých eurázijských]] a 19 fosílií psov z Polynézie.<ref name=":32" />
Pred približne 5000 rokmi sa dingovia dostali do Austrálie a na niektoré ostrovy Ázie a [[Tichomorská oblasť|Tichomoria]].<ref name=":27" /> V Austrálii žili v izolácii od ostatných psovitých, než začala kolonizácia Austrálie Európanmi, ktorí so sebou priviezli psy domáce.<ref name=":4" /> Na základe objavených [[Fosília|fosílií]] sa predpokladá, že sa dingovia v Austrálii vyskytují iba 3000 až 5000 rokov.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = The development od a policy for the management of dingo populations in south Australia
| url = http://digitalcommons.unl.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1022&context=vpc14
| vydavateľ = University of Nebraska
| miesto = Lincoln
| dátum vydania = 1990-6-3
| dátum prístupu = 2016-2-28
| jazyk = anglicky
}}</ref>
== Popis ==
[[Súbor:Dingoskull.jpg|vľavo|náhľad|Lebka dinga|alt=Lebka dospelého jedinca]]
Domestikované psy z [[Južná Ázia|juhu Ázie]] zdieľajú mnoho fyzických vlastností s austrálskymi dingami. Samotní dingovia sú taktiež podobní niektorým plemenom ázijských špicov.
Dingovia majú pomerne širokú hlavu, špicatý a krátky ňufák a vztýčené ušné úši.<ref name=":23">{{Citácia knihy
| priezvisko = Alderton
| meno = David
| titul = Zvířata - Velká ilustrovaná encyklopedie
| vydanie =
| vydavateľ = Svojtka
| miesto = Praha
| rok = 2003
| počet strán = 448
| strany = 100
| isbn = 978-80-256-0514-1
}}</ref> Farba očí sa pohybuje od žltej cez oranžovú až po hnedú. Špičiaky sú dlhé a ostré.<ref name=":23" /> Chvost je dlhý, husto osrstený.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = The Dingo - Australia's Wild Dog
| url = http://www.desertusa.com/animals/dingo.html
| vydavateľ = DesertUSA
| dátum prístupu = 2016-02-28
| jazyk = anglicky
}}</ref> Čistokrvné jedince mají na labách a chvoste biele chlpy.<ref name=":23" /> Práve chvost pri dorozumievaní s inými zvieratami, najčastejšie s inými dingami alebo psami, hrá dôležitú roli. V porovnaní s rovnako veľkými domestikovanými psami majú dingovia dlhšie ňufáky, väčšie špičáky a plochejšie lebky s výraznejšou šijovou linkou.<ref>Fleming, str. 39–40.</ref>
=== Veľkosť ===
[[Súbor:Dingo (Canis lupus dingo) skeleton at the Royal Veterinary College anatomy museum.JPG|náhľad|Kostra dinga|alt=Kostra dinga vystavená v múzeu]]
Psy (samce) sú obvykle väčšie a ťažšie než feny rovnakého veku: priemerná dĺžka tela austrálskych dingov je 914 mm (rozptyl 835 – 1110 mm pri vzorke 51 kusov) a hmotnosť sa pohybuje medzi 12 až 22 kg.<ref name=":17" /> Feny vážia 11 až 17 kg a priemerná dĺžka ich tela je 883 mm (813 – 1010 mm pri vzorke 38 kusov).<ref name=":17" /> Thajskí dingovia sú trochu menšie: hmotnosť samcov kolíše medzi 7 až 17 kg pri dĺžke 750 až 917 mm (21 kusov vo vzorke) a samíc medzi 8 až 14 kg pri dĺžke 703 až 810 mm (16 kusov vo vzorke).<ref name=":17" /> Výška dingov v kohútiku sa pohybuje medzi 47 až 67 cm.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Hintze
| meno = Mary
| titul = Canis lupus dingo
| url = http://animaldiversity.org/site/accounts/information/Canis_lupus_dingo.html
| vydavateľ = Animal Diversity Web
| dátum prístupu = 2016-02-25
| jazyk = anglicky
}}</ref> Chvost meria 20 až 37 cm.<ref name=":17" /> Existujú aj záznamy o jedincoch, ktorí vážili až 27 kg.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=14th Australasian Vertebrate Pest Conference| url = http://www.invasiveanimals.com/downloads/Final-proceedings-with-cover.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20090424014424/http://www.invasiveanimals.com/downloads/Final-proceedings-with-cover.pdf|vydavatel=Northern Territory Government|miesto=Darwin|dátum vydania=2008-06|dátum prístupu=2016-08-29 |jazyk=anglicky}}</ref> Dingovia zo severnej a severozápadnej Austrálie sú obvykle väčšie než tí z juhu. Jedince z Austrálie bývajú takmer vždy väčšie než dingovia v Ázii.<ref name=":17" /> Dingovia majú dlhé, dobre osvalené končatiny zakončené guľatými a mohutnými labami s čiernymi, nezaťažiteľnými [[pazúr]]mi.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Burnie
| meno = David
| titul = Zvířata a ostatní živočichové
| vydanie = dotisk 1
| vydavateľ = Svojtka
| miesto = Praha
| rok = 2011
| počet strán = 320
| strany = 265
| isbn = 978-80-256-0717-6
}}</ref> Na zadných nohách chýbajú [[vlčí pazúr|vlčie pazúre]].<ref name=":17">Corbett 2004, str. 224.</ref> Dingovia majú [[Chvost (stavovce)|chvost]] šabľovitého tvaru, ktorý v pokoji nosí pod chrbtovou líniiou, pokiaľ ale zbystrí, vztýči sa vysoko nad ňu.
=== Srsť ===
Dospelé jedince mají srsť krátku a mäkkú, hustú na chvoste. V závislosti od klímy môže byť hustejšia alebo mierne dlhšia. Farba srsti je väčšinou piesočná až červenavo hnedá, avšak existujú aj výnimky, napríklad čierna alebo čisto biela.<ref name=":4" /> Jednoliato čierny dingovia a dingovia so sfarbením do čierna s pálením (black and tan) bývali v Austrálii pomerne bežní, v súčasnej dobe sú však vzácni, bežnejšie je možné stretnúť v Ázii.<ref>Fleming, str. 17.</ref> Existujú aj na bielo sfarbení dingovia (nie [[Albinizmus|albíni]]). Na hrudi, ňufáku, nohách a labách môžu byť malé biele znaky.<ref name=":17" />
== Výskyt ==
[[Súbor:Nullarbor Dingo.jpg|náhľad|Dingo s typickým sfarbením]]
Preukázateľne dingovia obývajú iba Austráliu, [[Thajsko]] a [[Sulawesi]]. Bežne býva uvádzaná aj [[Kambodža]], [[Čína]], [[India]], [[Indonézia]] (okrem Sulawesi), [[Laos]], [[Malajzia]], [[Mjanmarsko|Barma]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Filipíny]] alebo [[Vietnam]],<ref name=":27" /> avšak existencia populácií v týchto oblastiach je sporná. Na Novej Guinei a Filipínách už pravdepodobne dingovia vyhynuli, naopak populácia v Indii zostáva otázkou.<ref name=":18" /> Dingovia sa nikdy nevyskytovali v [[Tasmánia|Tasmánii]].<ref name=":24" />
Australskí dingovia obývajú predovšetkým severnú, centrálnu a severozápadnú časť kontinentu, podľa IUCN sú tunajšie populácie oproti zbytku Austrálie hojné.<ref name=":18" /> V južnej a severovýchodnej Austrálii sú vzácne. Na juhovýchode kontinentu (v oblasti oddelenej od zbytku kontinentu plotom [[Dingo Fence]]) už pravdepodobne vyhynuli.<ref name=":18" /> Existujú síce správy o výskyte dingov v Novom Južnom Walese alebo dokonca Viktórii, avšak nie je jasné, či sa jedná o skutočných dingov alebo divé psy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Morgan|meno=Shana|titul=Divide over dingo or wild dog sightings in Mount Buffalo snow|url=http://www.bordermail.com.au/story/4016788/divide-over-dingo-or-wild-dog-sightings/|vydavateľ=The Border Mail|miesto=|dátum vydania=2016-06-07|dátum prístupu=2016-08-31 |jazyk=anglicky}}</ref><ref name=":12" />
Jediný ostrov Indonézie, na ktorom sa dingovia preukázateľne vyskytujú, je [[Sulawesi]], situácia v zbytku Indonézie je neznáma.<ref name=":27" /><ref name=":18" /> V [[Kórea|Kórei]] a [[Japonsko|Japonsku]] už dingovia vyhynuli alebo tu žijú iba kríženci s prevahou psích génov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Corbett
| meno = L. K.
| priezviko2 =
| meno2 =
| titul = The Dingo in Australia and Asia
| vydanie =
| vydavateľ = Cornell University Press
| miesto = New York
| rok = 1995
| počet strán = 200
| strany = 33
| isbn = 9781876622305
| jazyk = en
| poznámka = [Ďalej len Corbett 1995]
}}</ref>
Existencia čistokrvných dingov v Thajsku bola preukázaná vďaka porovnaniu lebiek miestnych psov s austrálskymi dingami. Práve v Thajsku je zvýšená koncentrácia skutočne čistokrvných dingov.<ref name=":27" /> Dingovia obývajú severnú a centrálnu časť Thajska, len výnimočne je ich možné vidieť je na juhu.<ref name=":27" />
Dingovia využívajú všetky typy vegetácie, ktoré možno v Austrálii objaviť.<ref name=":18">Corbett 2004, str. 226.</ref> Primárne vyhľadávajú suchšie nezalesnené oblasti v blízkosti zdrojov vody,<ref name=":24" /> napríklad okraje lesov alebo pláne. Okrem iného ale môžu žiť aj v tropických alpínskych vresoviskách.<ref name=":27" /> Dokážu žiť aj v púšťach centrálnej Austrálie.
== Chovanie ==
Dingovia sú prevažne nočné zvieratá, ich správanie sa však môže líšiť aj podľa [[klimatológia|klímy]] – napríklad jedince z Indie môžu byť aktívnejšie cez deň než v noci. Napriek tomu je ich hlavným obdobím činnosti [[súmrak]] a svitanie. Obdobia aktivity sú krátke (často menej než jednu hodinu) s krátkymi prestávkami na odpočinok. Všeobecne sa uvádza, že majú dva typy pohybu: pohyb vyhľadávací (pravdepodobne spojený s [[lov]]om) a pohyb prieskumný (pravdepodobne pre kontakt a komunikáciu s ostatnými psami).<ref>{{Citácia periodika
| příjmení = Harden
| jméno = R. H.
| titul = The Ecology of the Dingo in North-Eastern New South Wales I. Movements and Home Range
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 1985-01-01
| ročník = 12
| číslo = 1
| strany = 25–37
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR9850025
| datum přístupu = 2016-03-06
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| příjmení = Thomson
| jméno = P. C.
| titul = The behavioural ecology of dingoes in north-western Australia. II. Activity patterns, breeding season and pup rearing
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 1992-01-01
| ročník = 19
| číslo = 5
| strany = 519–529
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR9920519
| datum přístupu = 2016-03-06
| jazyk = anglicky
}}</ref> Psovité šelmy, teda aj dingovia, medzi sebou komunikujú mimikou tváre a pohybmi tela, a jednotlivé postoje sú rovnaké ako napríklad u domáceho psa; ak je dingo napätý, má chvost nad chrbtovou líniou a uši natočené dopredu, väčšinou to znamená nepriateľstvo. Dingovia štekajú, no nie tak ako domáce psy,<ref name=":28" /> a častejšie sa vyjadrujú vytím.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Divoký australský pes dingo
| url = http://www.sopl.cz/zajimavosti/sub-divoky-australsky-pes-dingo
| vydavatel = Šokující Planeta
| datum vydání = 2015-11-13
| datum přístupu = 2016-02-23
}}</ref> Dokážu však vydávať až 19 rôznych zvukov.<ref>{{Citácia knihy
| příjmení = Feddersen-Petersen
| jméno = Dorit
| titul = Ausdrucksverhalten beim Hund: Mimik und Körpersprache, Kommunikation und Verständigung
| url = https://books.google.cz/books?id=I0rgAAAACAAJ&redir_esc=y
| vydání =
| vydavatel = Kosmos
| místo = Stuttgart
| rok = 2008
| počet stran = 493
| strany = 411
| isbn = 9783440098639
| jazyk = de
| poznámka = [Ďalej len Feddersen-Petersen]
}}</ref>
Dingovia sú väčšinou plaché voči ľuďom, no existujú správy o jedincoch, ktorí boli nájdení v okolí táborov, na predmestiach alebo [[Sídlisko (komplex budov)|sídliskách]].<ref>{{Citácia knihy|příjmení=Günther|jméno=Janine|příjmení2=Mohr|jméno2=Jens|titul=Das Northern Territory und weiterführende Routen|url=https://books.google.com/books?id=jqFWrgEACAAJ|vydání=2|vydavatel=360° Verlag|místo=|rok=|počet stran=367|strany=177|isbn=9783980976381|jazyk=de}}</ref> Podľa štúdií z [[Queensland]]u sa divoké krížence dingov voľne pohybujú v noci cez mestské oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Wild dog (Canis familiaris)
| url = https://www.daf.qld.gov.au/plants/weeds-pest-animals-ants/pest-animals/a-z-listing-of-pest-animals/photo-guide-to-pest-animals/wild-dog
| vydavatel = Queensland Government: Department of Agriculture and Fisheries
| datum aktualizace = 2014-10-13
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = en
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160312011540/https://www.daf.qld.gov.au/plants/weeds-pest-animals-ants/pest-animals/a-z-listing-of-pest-animals/photo-guide-to-pest-animals/wild-dog
| datum archivace = 2016-03-12
| nedostupné = ano
}}</ref>
=== Stravovacie návyky ===
[[Súbor:Das Rudel heult.jpg|vľavo|náhľad|Vyjúci dingovia žijúci v zajatí|alt=Skupina vyjúcich dingov]]
Ako súčasť stravy dingov bolo identifikovaných cez 170 druhov zvierat,+ od [[hmyz]]u až po [[Buvol domácí|buvoly domácí]].<ref name=":18" /> Obecně platí, že hospodářská zvířata tvoří jen malou součást jejich potravy. Většina studií na téma strava dingů se týká pouze Austrálie, o potravě dingů v Thajsku nebo jinde máme jen málo informací.<ref name=":18" /> Obecně se tvrdí, že asijští dingové se živí více [[Komenzálismus|komenzálně]], jejich strava se tedy skládá především z potravin a jídel běžně konzumovanými lidmi.<ref name=":18" /> Mimo to se živí i hmyzem a ještěrkami.<ref name=":18" /> Při výzkumu australských dingů vyšlo najevo, že 80 % stravy divokých psů tvořilo těchto 10 živočišných druhů: [[klokan rudý]] (''Macropus rufus''), [[klokan bažinný]] (''Wallabia bicolor''), [[tur domácí]] (''Bos primigenius'' f. ''taurus''), krysa ''[[Rattus colletti]]'', [[husovec strakatý]] (''Anseranas semipalmata''), [[kusu liščí]] (''Trichosurus vulpecula)'', krysa ''[[Rattus villosissimus]]'', [[klokan hbitý]] (''Macropus agilis)'', [[králík divoký]] (''Oryctolagus cuniculus'') a [[vombat obecný]] (''Vombatus ursinus''). Zřídka dingové loví i velké ještěry.<ref name=":1">Fleming, str. 20–26.</ref> V žaludcích některých zabitých dingů bylo nalezeno i maso [[Liška obecná (šelma)|lišek]] nebo psů domácích<ref>{{Citace periodika|příjmení=Claridge|jméno=Andrew W.|příjmení2=Hunt|jméno2=Rob|titul=Evaluating the role of the Dingo as a trophic regulator: Additional practical suggestions|periodikum=Ecological Management & Restoration|datum=2008-08-01|ročník=9|číslo=2|strany=116–119|issn=1442-8903|doi=10.1111/j.1442-8903.2008.00402.x|jazyk=en|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1442-8903.2008.00402.x/abstract|datum přístupu=2016-02-22}}</ref> a fotopast v centrální Austrálii v roce 2009 zachytila skupinku dingů požírat dva mrtvé dingy.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=Klein|jméno=Alice|titul=Dingo cannibalism makes for a dog-eat-dog world in Australia|url=https://www.newscientist.com/article/2097952-dingo-cannibalism-makes-for-a-dog-eat-dog-world-in-australia/|vydavatel=New Scientist|místo=|datum vydání=2016-07-19|datum přístupu=2019-09-11 |jazyk=anglicky}}</ref>
[[Soubor:The Dingo Finds a Dead Fish.jpg|náhled|Dingo s nalezenou mrtvou rybou na ostrově [[Fraser (ostrov)|Fraser]] – na tomto ostrově se nachází jedna z posledních čistokrevných populací dinga na světě, čítající 180 až 220 jedinců.<ref name=":15">{{Citace elektronické monografie
|příjmení=Newby
|jméno=Jonica
|příjmení2=Wilton
|jméno2=Alan
|příjmení3=Jones
|jméno3=Darryl
|titul=Last of the Dingoes
|url=http://www.abc.net.au/catalyst/stories/s1335391.htm
|vydavatel=ABC Catalyst
|datum přístupu=2016-02-24
|jazyk=anglicky
}}</ref><ref>{{Citace elektronické monografie
|titul=The last of the pure dingoes
|url=http://www.abc.net.au/science/articles/2015/04/02/4188297.htm
|vydavatel=ABC Science
|datum vydání=2015-04-02
|datum přístupu=2016-02-24
|jazyk=en
}}</ref> Vstup psů domácích na ostrov je proto zakázán|alt=Dingo s mrtvou rybou]]
Složení jídelníčku záleží na klimatu; v oblasti [[Carpentarský záliv|Carpentarského zálivu]] a Queenslandu se dingové specializují na divoká prasata a klokany hbité, v deštných pralesích na severu kontinentu jsou nejčastější kořistí husovci strakatí, hlodavci a klokani hbití. V jižních oblastech [[Severní teritorium|Severního teritoria]] tvoří jídelníček divocí králíci, hlodavci, ještěrky a klokani rudí, to se týká především pouště Tanami.<ref>{{Citace periodika
| příjmení = Paltridge
| jméno = Rachel
| titul = The diets of cats, foxes and dingoes in relation to prey availability in the Tanami Desert, Northern Territory
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 2002-01-01
| ročník = 29
| číslo = 4
| strany = 389–403
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR00010
| datum přístupu = 2016-02-22
| jazyk = anglicky
}}</ref> V [[Střední Austrálie|centrální Austrálii]] se živí především hlodavci, ještěrkami, klokany rudými a dobytkem. Na jídelníčku dingů ze západu se objevují především vombati. Na některých místech či ostrovech často loví i ryby. Je jim přičítáno snížení populace divokých prasat i králíků, což je pro místní farmáře přínosem.<ref>{{Citace periodika
| příjmení = Corbett
| jméno = L
| titul = Does Dingo Predation or Buffalo Competition Regulate Feral Pig Populations in the Australian Wet-Dry Tropics? An Experimental Study
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 1995-01-01
| ročník = 22
| číslo = 1
| strany = 65–74
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR9950065
| datum přístupu = 2016-02-22
| jazyk = anglicky
}}</ref>
Dingové většinou vypijí jeden litr vody za den v létě a asi půl litru v zimě. I v době sucha se stává jen málokdy, aby kojící fena neměla dostatek živin. Dingové dokáží zužitkovat tekutiny i z kořisti, především [[krev]], kojící fena navíc konzumuje i moč a [[výkal]]y svých štěňat, takže udržuje doupě v čistotě a navíc si doplňuje tekutiny, aniž by musela štěňata opouštět.<ref name=":1" /> Existují záznamy o několika dinzích, kteří v zimě přežili 22 dní bez vody.<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Dry as a dingo: no water for three weeks
| url = http://www.abc.net.au/news/2010-04-07/dry-as-a-dingo-no-water-for-three-weeks/2577536
| vydavatel = ABC News
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = en
}}</ref>
=== Strategie lovu ===
[[Soubor:Dingo walking.jpg|náhled|Pes (samec) dinga|alt=Běžící pes]]
Strategie lovu dingů většinou závisí na dobrém načasování a rychlosti, málokdy zde hraje roli úkryt. Své lovecké strategie přizpůsobují tak, aby vyhovovaly okolnostem.<ref name=":28">Corbett 2004, str. 227.</ref> Pro větší a potenciálně nebezpečnou kořist jsou zapotřebí dva nebo více jedinců, při lovu králíků a hlodavců loví sami.<ref name=":1" /> Téměř všechny jejich útoky, ať už se jedná o útoky na buvoly, nebo klokany, se soustřeďují na mláďata a staré jedince, kteří nejsou dostatečně rychlí a vytrvalí. Při lovu buvola spíše než taktiku uhnání zvířete využívají svých zubů a hbitosti. Skupinka psů běží společně s buvolem a střídavě jej kousají do nohou, dokud není buvol úplně vysílený nebo neschopen běhu.<ref name=":1" /> Tato taktika je ale pro lovce nebezpečná v tom, že buvol může kdykoliv vykopnout.<ref name=":23" /> Dingové svoji kořist zabijí protržením krční [[Tepna|tepny]], podobně jako například vlci. Ptáky loví dingové pouze výjimečně.<ref name=":25">{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Dingo (''Canis dingo'')
| url = http://animals.nationalgeographic.com/animals/mammals/dingo/
| vydavatel = National Geographic
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = anglicky
}}</ref>
=== Sociální chování ===
Společenské chování dingů je nápadně podobné chování vlků nebo divokých psů. Zatímco mladí samci častěji cestují z místa na místo, dospělí samci se usadí v jednom rozsáhlém teritoriu s několika fenami.<ref>{{Citace monografie
| příjmení = Burnie
| jméno = David
| příjmení2 = Wilson
| jméno2 = Don E.
| titul = Animal
| url = https://books.google.cz/books?id=8iEuoQ7-6hkC&dq=The+Definitive+Visual+Guide+to+the+World%2527s+Wildlife&hl=cs&sa=X&redir_esc=y
| vydání =
| vydavatel = DK
| místo = New York
| rok =
| počet stran = 632
| strany = 185
| isbn = 9780789477644
| jazyk = en
}}</ref> Velikost takové smečky většinou odpovídá velikosti a nebezpečnosti kořisti, kterou loví, běžně čítá jedna smečka tři až dvanáct jedinců.<ref name=":28" /> Nicméně, smečka není tak stmelená jako je tomu u vlků. Je běžné, že ji jedinec na několik dní opustí a později se znovu přidá.<ref name=":28" /> Ve smečce funguje [[Hierarchie|hierarchická pyramida]]. Na vrchu je alfa pár, samec a samice, přičemž samec bývá obvykle dominantnější.<ref name=":14">{{Citace monografie
| příjmení = Jackson
| jméno = Stephen
| příjmení2 =
| jméno2 =
| titul = Australian Mammals: Biology and Captive Management: Biology and Captive Management
| url = https://books.google.com/books?id=bBoVViPkCUAC
| vydání =
| vydavatel = Csiro Publishing
| místo = Collingwood
| rok =
| počet stran = 1107
| strany = 381–407
| isbn = 9780643098589
| jazyk = en
}}</ref> Součástí smečky jsou i nová štěňata a běžně i vrh z předchozího roku. Obecně platí, že při ulovení kořisti se první nají alfa samec, pak alfa samice, následuje zbytek smečky a poslední na řadě jsou štěňata.<ref name=":14" /> Poznat alfa samce je jednoduché; při jeho příchodu všichni podřízení jedinci klopí uši a stahují ocas mezi nohy, často mu také olizují pysky, aby tak dali najevo svoji podřízenost.<ref name=":14" /> To samé dělají i štěňata, která si tím způsobem také vymáhají potravu.
=== Reprodukce ===
{{Viz též|Pes domácí#Páření}}
[[Soubor:Dingowelpen Berlin.JPG|vlevo|náhled|upright=1.3|Vrh dingů z berlínské zoo|alt=Skupina štěňat dingů]]
Dingové jsou [[Monogamie|monogamní]] zvířata.<ref name=":24" /> Feny mohou mít štěňata jen jednou ročně,<ref name=":28" /> i v případě, že by u nich během roku nastal [[estrální cyklus]] dvakrát.<ref name=":6" /> Hárají běžně v období od ledna do července. Samci jsou připraveni k rozmnožování po celý rok, ale v době, kdy necítí [[estrogen]], mají produkci [[Spermie|spermií]] výrazně nižší. Samotné páření obvykle probíhá mezi březnem a květnem (podle jiných zdrojů v období od dubna do června).<ref>Fleming, str. 32.</ref><ref name=":2" /> V [[Jihovýchodní Asie|jihovýchodní Asii]] k [[Kopulace|páření]] dochází mezi srpnem a zářím. Během této doby samci pečlivě stráží své partnerky i teritoria. Případné cizince zaženou alfa samci vrčením a vytím, pokud se tak ale nestane, rozpoutá se rvačka. V případě, že cizí pes vyhraje, poražený alfa samec buď zemře nebo odejde z teritoria a přenechá samice novému alfa samci. Pokud by to bylo naopak, souboj vyhrál alfa samec, pak cizinec utíká a hledá jiné teritorium, které by mohl zabrat.
Feny jsou pohlavně vyspělé ve dvou letech života, samci jsou připraveni na rozmnožování v období od jednoho do tří let, závisí na jedinci.<ref name=":6" />
Obecně platí, že ze smečky se rozmnožuje pouze alfa pár (alfa samec a samice) a zbytek smečky se stará o [[Štěně|štěňata]].<ref name=":19">{{Citace elektronické monografie|titul=Dingo|url=http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Dingo|vydavatel=New World Encyclopedia|datum aktualizace=2013-8-28|datum přístupu=2016-02-27 |jazyk=anglicky}}</ref> Nemusí tomu tak vždy být, ovšem v případě, když se mláďata narodí podřízené samici, je obvyklé, že je alfa samice zabije.<ref name=":25" />
Březost trvá 61 až 69 dní a velikost vrhu se pohybuje v rozmezí od jednoho do deseti štěňat (průměrně pět), přičemž počet narozených samců bývá vyšší, než počet narozených fen.<ref name=":2" /> Ve věku tří týdnů štěňata poprvé opouští doupě, avšak až do věku přibližně dvou měsíců je fena kojí.<ref name=":8" /><ref name=":24" /> Běžně se štěňata pohybují ve vzdálenosti maximálně 3 km od doupěte, na delší vzdálenost je doprovázejí dospělí členové smečky.<ref name=":24" /> Mladí dingové se obvykle stávají nezávislými ve věku tří až šesti měsíců, ve smečce nejpozději ve věku 12 měsíců, kdy začíná další období páření.<ref name=":6" />
=== Migrace ===
Dingové obvykle zůstávají v jedné oblasti a nepodnikají sezónní [[Migrace zvířat|migraci]]. Nicméně v době hladu cestují blíže k farmám a lidem, kde se mohou přiživit na ovcích nebo dobytku. Nejdelší doložená migrační cesta dinga měřila přibližně 250 km, což bylo zjištěno z čipu, který měl umístěný na krku.<ref>Fleming, str. 29–31.</ref>
== Zdraví a úmrtnost ==
[[Soubor:Hookworms.tif|náhled|[[Vlasovec psí]] - parazit, který často napadá dingy|alt=Vlasovci]]
V přírodě se dingové dožívají okolo 7 až 8 let.<ref name=":31">Corbett 2004, str. 229.</ref>
Mezi hlavní příčiny úmrtí dingů patří vyhladovění nebo dehydratace v obdobích sucha nebo po rozsáhlých požárech [[buš]]í, dále také uštknutí hadem a úmrtí jako následek zranění buvoly nebo skotem.
Dingové jsou vnímaví k podobným onemocněním jako psi domácí. Jsou [[hostitel]]i až 38 druhů různých patogenů a parazitů, převážná většina těchto druhů ale nemá na životnost psů žádný vliv.<ref name=":33">Fleming, str. 34–35.</ref> Mezi nejvýznamnější mikrobiální a parazitární původce schopné snížit stav populace patří virus [[Psinka|psinky]], [[měchovec psí]] (''Ancylostoma caninum'') a [[vlasovec psí]] (''Dirofilaria immitis'').<ref name=":33" /> Dingové jsou důležitým rezervoárem vlasovců, kteří jsou přenášeni [[Komárovití|komáry]] na domácí psy.<ref>{{Citace periodika|příjmení=Smout|jméno=Felicity A.|příjmení2=Skerratt|jméno2=Lee F.|příjmení3=Butler|jméno3=James R. A.|titul=Dingoes (Canis dingo Meyer, 1793) continue to be an important reservoir host of Dirofilaria immitis in low density housing areas in Australia|periodikum=Veterinary Parasitology|datum=2016-01-15|ročník=215|strany=6–10|doi=10.1016/j.vetpar.2015.10.020|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0304401715300583|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref> Figurují rovněž jako definitivní hostitelé [[kokcidie]] ''[[Neospora caninum]]'', jež způsobuje [[potrat]]y u skotu a volně žijících přežvýkavců.<ref>{{Citace periodika|příjmení=King|jméno=Jessica S.|příjmení2=Šlapeta|jméno2=Jan|příjmení3=Jenkins|jméno3=David J.|titul=Australian dingoes are definitive hosts of Neospora caninum|periodikum=International Journal for Parasitology|datum=2010-07-01|ročník=40|číslo=8|strany=945–950|doi=10.1016/j.ijpara.2010.01.008|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0020751910000445|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref> Ve vztahu ke člověku má zásadní význam fakt, že dingo je jedním z hlavních hostitelů [[Měchožil zhoubný|měchožila zhoubného]] (''Echinococcus granulosus'') v Austrálii. Infekce tasemnicí ''E. granulosus'' je pro psy dingo neškodná, u dobytka a u člověka však způsobuje nebezpečnou nemoc [[echinokokóza|echinokokózu]]. Riziko představuje především trus dingů s vajíčky tasemnic.<ref>{{Citace periodika|příjmení=Jenkins|jméno=David J.|titul=Echinococcus granulosus in Australia, widespread and doing well!|periodikum=Parasitology International|datum=2006-01-01|ročník=55, Supplement|číslo=Taeniasis/cysticercosis and echinococcosis with focus on Asia and the Pacific|strany=S203–S206|doi=10.1016/j.parint.2005.11.031|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1383576905001364|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citace periodika|příjmení=Thompson|jméno=R. C. A.|příjmení2=Kumaratilake|jméno2=L. M.|titul=Comparative development of Australian strains of Echinococcus granulosus in dingoes (Canis familiaris dingo) and domestic dogs (C.f. familiaris), with further evidence for the origin of the Australian syl vatic strain|periodikum=International Journal for Parasitology|datum=1985-10-01|ročník=15|číslo=5|strany=535–542|doi=10.1016/0020-7519(85)90050-5|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/0020751985900505|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref>
V roce 2008 proběhlo pozorování několikačlenné rodiny dingů, kdy zemřelo štěně staré tři týdny.<ref name=":36">{{Citace periodika|příjmení=Appleby|jméno=Rob|příjmení2=Smith|jméno2=Bradley|příjmení3=Jones|jméno3=Darryl|titul=Observations of a free-ranging adult female dingo (Canis dingo) and littermates' responses to the death of a pup|periodikum=Behavioural Processes|datum=2013-06-01|ročník=96|číslo=|strany=42–46|issn=1872-8308|pmid=23500482|doi=10.1016/j.beproc.2013.02.016|poznámka=PMID 23500482|jazyk=en|url=http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Observations+of+a+free-ranging+adult+female+dingo+(Canis+dingo)+and+littermates%25E2%2580%2599+responses+to+the+death+of+a+pup|datum přístupu=2016-09-25}}</ref> I přesto jej matka přenášela společně s dalšími štěňaty po dobu několika dní a vždy se pohybovala v jeho blízkosti.<ref name=":36" />
== Vztah k lidem ==
=== Útoky na člověka ===
[[Soubor:Dead-wild-dogs-fence.jpg|náhled|Zabití dingové bývají často věšeni na plot jako „výstraha“|alt=Mrtví dingové zavěšení na plotě]]
Jedná se o poměrně plachá zvířata, ve většině případů se od lidských obydlí drží v dostatečné vzdálenosti a pokud není jedinec přímo ohrožen, před možným nepřítelem prchá. Až na několik výjimek se většina případů pokousání dingem odehrála na ostrově [[Fraser (ostrov)|Fraser]], kde žila a stále žije největší čistokrevná populace tohoto druhu, proto je na ostrov zakázán přístup domestikovaných psů.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hughes|jméno=Lesley|příjmení2=Kolektiv autorů|titul=Predation and Hybridisation by Feral Dogs (Canis lupus familiaris) - proposed key threatening process listing|url=http://www.environment.nsw.gov.au/determinations/feraldogspd.htm|vydavatel=New South Wales Government: Office of Environment & Heritage|datum přístupu=2016-02-06 |jazyk=anglicky}}</ref> Samotné útoky si ve většině případů způsobují lidé sami, a to krmením dingů nebo jejich provokací.
Pravděpodobně nejznámějším případem napadení člověka dingem mimo ostrov Fraser je kauza z roku 1980. Dne 17. srpna 1980 se devítitýdenní dívka Azaria Chamberlainová ztratila na rodinném výletě poblíž [[Uluru]] (Ayers Rock).<ref name=":0">{{Citace periodika
| titul = 1982: Mother jailed in dingo baby murder
| url = http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/october/29/newsid_2467000/2467665.stm
| periodikum = BBC
| datum = 1982-10-29
| datum přístupu = 2016-02-06
| jazyk = anglicky
}}</ref> Kolem tábora byly nalezeny stopy dingů, nejprve proto přišel v úvahu únos zvířaty, poté však byla obviněna matka. 29. října 1982 ji soud shledal vinnou, ve vězení strávila tři roky.<ref name=":26">{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Nine-year-old boy killed by dingoes on holiday island beach
| periodikum = Dailymail
| vydavatel =
| url = http://www.dailymail.co.uk/news/article-42438/Nine-year-old-boy-killed-dingoes-holiday-island-beach.html
| datum vydání = 2001-04-30
| datum přístupu = 2016-03-08
| jazyk = anglicky
}}</ref> Propuštěna byla na základě bundy nalezené v blízkosti doupěte dingů.<ref name=":0" /><ref>{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Little hope for baby girl taken by wild dog at Ayers Rock
| periodikum = [[The Sydney Morning Herald]]
| vydavatel =
| url = http://www.smh.com.au/news/175-years/little-hope-for-baby-girl-taken-by-wild-dog-at-ayers-rock/2006/04/17/1145126044792.html
| datum vydání = 2006-18-04
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref> Tělo Azarie nikdy nebylo nalezeno.
Mezi známé incidenty z ostrova Fraser patří například případ z dubna roku 1998, kdy dingo pokousal a poškrábal tříletou dívku.<ref name=":2">{{Citace monografie
| příjmení = Duckworth
| jméno = Jane
| titul = Not Every Dog Has His Day: The Treatment of Dogs in Australia
| url = https://books.google.com/books?id=yIPhxWm7D_YC
| vydání =
| vydavatel = Axiom Creative Enterprises
| místo = Melbourne
| rok =
| počet stran = 356
| strany = 205–231
| isbn = 9780646514376
| jazyk = en
}}</ref> Další případ se odehrál 30. dubna 2001, kdy byl devítiletý Clinton Gage napaden a zabit dvěma dingy.<ref name=":26" /> Incident způsobil utracení více než 31 dingů a vyústil v pobouření obyvatel ostrova Fraser.
=== Kontrolní opatření ===
Kvůli četným útokům dingů na hospodářská zvířata byla v některých oblastech a farmách zavedena různá ochranná opatření, která dingy mají odradit.<ref name=":30">Fleming, str. 60–62</ref> Obzvláště farmáři často žádají o finanční náhrady za zardoušené ovce. Nejčastějším opatřením bývá věšení zabitých dingů na ploty, což má údajně hladové psy odpudit. Účinnost není prokázána.<ref name=":30" /> Další možností, kterou hospodáři využívají, jsou hlídací zvířata. Nejen psi bývají k tomuto účelu používání, oblíbené jsou i [[Lama|lamy]] nebo [[Osel|osli]].<ref>{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Pest of the past, dingo's star in the ascendancy
| periodikum = The Age
| vydavatel =
| url = http://www.theage.com.au/news/national/pest-of-the-past-dingoes-star-in-the-ascendancy/2007/07/21/1184560109155.html
| datum vydání = 2007-22-07
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref>
Mezi další opatření patří jedy. [[Strychnin]] je používán v celé Austrálii, především pro svoji účinnost i v malém množství (0,3 mg na kg).<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = A management program for the dingo in the Northern Territory of Australia
| url = http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| url archivu = https://web.archive.org/web/20080913072502/http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| vydavatel = Parks and wildlife service
| místo =
| datum vydání = 2008-9-13
| datum přístupu = 2016-2-21
| jazyk = anglicky
}}</ref> Zvíře, kterému se jed dostane do těla, umírá ve [[křeč]]ích.
=== Dingo Fence ===
{{Podrobně|Dingo Fence}}[[Soubor:Dingo fence in Australia.PNG|náhled|Fialově vyznačený plot]]
Stavba plotu, později známého jako ''[[Dingo Fence]]'', začala i skončila v 80. letech [[19. století]].<ref name=":24" /> Stavba probíhala za finanční podpory vlády. Původním účelem bylo ochránění jihovýchodní části kontinentu od [[Králičí mor|králičího moru]], avšak plot svůj účel nesplnil a chátral. Počátkem 20. století však začal být opravován, aby sloužil jako ochrana před dingy. Je to jedna z nejdelších staveb na světě a oficiálně také nejdelší plot na světě.<ref name=":20">{{Citace elektronické monografie
| autor = Kuschk
| titul = The Dingo Fence
| url = http://basementgeographer.com/the-dingo-fence/
| vydavatel = basementgeographer.com
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160414054435/http://basementgeographer.com/the-dingo-fence/
| datum archivace = 2016-04-14
| nedostupné = ano
}}</ref> Jeho délka činí 5 614 km<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Downward
| jméno = R. J.
| příjmení2 = Bromell
| jméno2 = J. E.
| titul = Proceedings of the Fourteenth Vertebrate Pest Conference 1990
| url = http://digitalcommons.unl.edu/vpc14/23/
| vydavatel = digitalcommons.unl.edu
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = anglicky
}}</ref> a táhne se od města [[Jimbour]] (Queensland) až po [[Velký australský záliv]].<ref name=":21">{{Citace elektronické monografie|autor=Kaushik|titul=Dingo Fence: Australia’s 5,600Km Dog Fence|url=http://www.amusingplanet.com/2013/11/dingo-fence-australias-5600km-dog-fence.html|vydavatel=Amusing Planet|datum přístupu=2016-02-27 |jazyk=anglicky}}</ref> Samotný plot má dva metry na výšku a je z pletiva.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=World's Longest Dog Fence|url=http://www.fencefence.com/stories/dingo-fence.html|vydavatel=North American Fence Builders Association|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2016-08-28|jazyk=anglicky|url archivu=https://web.archive.org/web/20160822233752/http://www.fencefence.com/stories/dingo-fence.html|datum archivace=2016-08-22|nedostupné=ano}}</ref>
=== Analýza ===
Za útoky dingů na lidi pravděpodobně stojí jejich krmení, ať už úmyslné, či naopak.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Harris
| jméno = Les
| titul = Report of Les Harris, Expert on Dingo Behavior, on the Propensity of Dingoes to Attack Humans Report submitted in December 1980 to Coroner Barritt
| url = http://law2.umkc.edu/faculty/projects/ftrials/chamberlain/dingoreport.html
| vydavatel = law2.umkc.edu
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref> Dingové tak ztrácejí přirozenou ostražitost.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Kellett
| jméno = Christine
| titul = Dingo attacks child on Fraser Island
| url = http://www.smh.com.au/environment/conservation/dingo-attacks-child-on-fraser-island-20090807-ecl6.html
| vydavatel = The Sydney Morning Herald
| datum vydání = 2009-08-07
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref> Čím více budou lidmi krmení, tím větší je pravděpodobnost, že se k nim budou chovat agresivně. Pokud také dingo najde jiné zdroje potravy, například [[popelnice]], pak může případné lidi brát jako konkurenci, která jej chce o jídlo připravit, a proto útočí.
Některé útoky v minulosti byly způsobeny i špatnými reakcemi lidí, kteří si nedokáží správně vyložit [[Mimika|mimiku]] a pohyby těla dingů.<ref>{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Risk to humans posed by the dingo population on Fraser Island
| periodikum = Risk Assessment
| vydavatel = Environmental Protection Agency
| url = http://www.derm.qld.gov.au/register/p00560aa.pdf
| url archivu = https://web.archive.org/web/20110413184908/http://www.derm.qld.gov.au/register/p00560aa.pdf
| datum vydání = 2011-04-13
| datum přístupu = 2016-2-22
| jazyk = anglicky
}}</ref> Dr. Bradley Smith uvádí, že ostrov Fraser má problém s lidmi, nikoliv s dingy. Také uvádí, že psi, kteří byli označováni jako agresivní, se jen chovali přirozeně.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Walker
| jméno = Carlie
| titul = Island has a problem with people, not dingoes: researcher
| url = http://www.frasercoastchronicle.com.au/news/dingoes-not-the-problem/1706545/
| vydavatel = Fraser Coast Chronicle
| datum vydání = 2013-01-05
| datum přístupu = 2016-02-22
| jazyk = anglicky
}}</ref>
=== Legální status a ochrana dinga v Austrálii ===
[[Soubor:Canis lupus dingo 2.jpg|náhled|Pes dingo s čipem v uchu (ostrov Fraser)]]
Ochrana dingů se liší v každé spolkové zemi Austrálie. V [[Severní teritorium|Severním teritoriu]] je dingo chráněn, avšak v případě ohrožení člověka či dobytka je možné jej beztrestně zabít.<ref name=":29">{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = A Management Program fot the Dingo (Canis lupus dingo) in the Northern Territory of Australia
| url = http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| url archivu = https://web.archive.org/web/20080913072502/http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| vydavatel = Parks and Wildlife Service
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-08-29
| jazyk = anglicky
}}</ref> Naopak v [[Západní Austrálie|Západní Austrálii]] není dingo nijak chráněn a jako domácí mazlíčci mohou být tato zvířata držena pouze za určitých podmínek.<ref name=":29" /> Pro lov dingů v chráněných oblastech si lidé musí obstarat povolení. V [[Jižní Austrálie|Jižní Austrálii]] se dingové a jejich kříženci dělí na dvě skupiny: ty za oplocením ''[[Dingo Fence]]'' a ty v něm. Dingové uvnitř oplocené oblasti jsou považováni za škůdce a chovat je mohou pouze autorizované zoologické zahrady a přírodní parky.<ref name=":29" /> Vně plotu nejsou sice dingové chráněni, avšak návnady a pasti na ně jsou zakázané. Také v [[Queensland]]u jsou dingové a kříženci bráni jako škůdci. Každý zemědělec je povinen snižovat počty dingů na svých pozemcích.<ref name=":29" /> V [[Nový Jižní Wales|Novém Jižním Walesu]] jsou dingové pod ochranou jen v případě, že se nacházejí na území chráněných oblastí nebo parků.<ref name=":29" /> V západní části NJW je zakázán i chov dingů jako domácích mazlíčků, chovat je člověk může jen v případě, že má soudní povolení. V jiných částech země je možné dingy beztrestně chovat i v domácnostech. V [[Teritorium hlavního města Austrálie|Teritoriu hlavního města]] jsou dingové chránění, zabít je je možné pouze na vlastním pozemku.<ref name=":29" /> Ve [[Victoria (Austrálie)|Victorii]] mají zemědělci povinnost snižovat stavy dingů na svých pozemcích, podobně jako v Queenslandu.<ref name=":12">{{Citace periodika|příjmení=|jméno=|titul=Wild Dogs and Dingoes in Victoria|periodikum=Landcare Notes|datum=|ročník=2007|číslo=12|strany=|issn=1329-833X| url = http://www.dpi.vic.gov.au/dpi/nreninf.nsf/v/F5945DF262C0B311CA25741000785926/$file/Wild_Dogs_and_Dingoes_in_Victoria%20.pdf | url archivu = https://web.archive.org/web/20080726055910/http://www.dpi.vic.gov.au/dpi/nreninf.nsf/v/F5945DF262C0B311CA25741000785926/$file/Wild_Dogs_and_Dingoes_in_Victoria%20.pdf |jazyk=anglicky}}</ref><ref name=":29" />
V roce 2013 byla na ostrově Fraser provedena studie, jejímž účelem bylo přijít na vhodný způsob snížení útoků dingů na lidi a zároveň udržení populace těchto savců. Jako nejvhodnější řešení se jevil plot.<ref name=":3">{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Fraser Island Dingo Conservation and Risk Management Strategy
| url = http://www.nprsr.qld.gov.au/parks/fraser/pdf/dingo-management-strategy.pdf
| vydavatel = Department of National Parks, Sport and Racing
| místo =
| datum vydání = 2013-07
| datum přístupu = 2016-09-03
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20141226033852/http://www.nprsr.qld.gov.au/parks/fraser/pdf/dingo-management-strategy.pdf
| datum archivace = 2014-12-26
| nedostupné = ano
}}</ref> Podle této studie by také měli lidé i turisté být více informováni o tom, jak nebezpečné je krmení dingů.<ref name=":3" /> Autoři také navrhli poplatek pro všechny turisty, kteří by chtěli Fraser navštívit.<ref name=":3" /> Na základě tohoto výzkumu jsou dingové čipováni a byla zavedena elektronická evidence.
== Křížení s domácími psy ==
[[Soubor:Rare shot of white dingo.jpg|vlevo|náhled|Bíle zbarvený dingo; vzácné zbarvení, které je možno pozorovat jen zřídka|alt=Vzácný bílý dingo]]
Evropští domácí psi se v Austrálii poprvé objevili během její kolonizace [[Evropané|Evropany]]. Tito psi zdivočeli a docházelo tak ke [[křížení]] původně domestikovaných psů s divokými dingy. Jejich [[Hybrid|křížence]] v současné době lze najít v mnoha domácnostech v Austrálii.<ref name=":13">{{Citace elektronické monografie
| autor = Robyn Williams, David Jenkins, Eve Fesl, Jonica Newby, Alan Newsome, Laurie Corbett, Colin Pardoe, Robert Darby, Barrie Oakman, Peter Fleming
| titul = Science Show - 23/06/01: The Dingo in Australia
| url = http://www.abc.net.au/rn/science/ss/stories/s314366.htm
| url archivu = https://web.archive.org/web/20020212122242/http://www.abc.net.au/rn/science/ss/stories/s314366.htm
| datum vydání = 2002-02-12
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = anglicky
}}</ref> Podle některých zdrojů křížení dokonce probíhalo tak intenzivně, že již dnes téměř není možné najít čistokrevného dinga bez příměsi psí krve.<ref name=":13" /> I přesto pravděpodobně existuje čistokrevná populace na ostrově Fraser<ref name=":15" /> a další takové dingy je možné najít v Thajsku.<ref name=":27" />
Pro rozeznání čistokrevných dingů od kříženců je nejspolehlivějším faktorem barva srsti. Kříženci mohou mít různé barvy, zatímco dingové jsou převážně píseční, výjimečně i jednolitě černí nebo bílí. Kříženci také umí štěkat, feny ve většině případů mohou mít štěňata až dvakrát ročně a stavba lebky kříženců je taktéž odlišná.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Wilton
| jméno = Alan
| titul = Genetic Diversity in the Dingo
| url = http://www.dingosanctuary.com.au/dna%255B1%255D.htm
| url archivu = https://web.archive.org/web/20040219224138/http://www.dingosanctuary.com.au/dna%255B1%255D.htm
| vydavatel = Native Dog Conservation Society
| datum vydání = 2004-02-19
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = anglicky
}}</ref> Právě na základě výzkumu tvaru lebek se zjistilo, že počet čistokrevných dingů klesl mezi lety 1960 až 1980 z 49 na 17 %.<ref name=":18" /> Aktuální počet kříženců není známý.<ref name=":27" /> Vědci se obvykle v této problematice dělí dva tábory; jedni prosazují zachování čistokrevných dingů prostřednictvím přísných kontrol a druzí jsou toho názoru, že se lidé musí smířit s jejich nenávratným vymizením.<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = A Draft Dingo Management Strategy for Fraser Island
| url = http://www.fido.org.au/DingoManagement.html
| vydavatel = Fraser Island Defenders Organization
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = anglicky
}}</ref> Nebezpečí pro tento druh představuje právě křížení s domácími psy.
V minulosti nebyly téměř žádné snahy o udržení čistokrevné populace dingů, na velký podíl kříženců se přišlo až ve [[21. století]]. Právě kvůli tomu roku 2004 [[Mezinárodní svaz ochrany přírody]] přiřadil druhu pes dingo status [[Zranitelný taxon|zranitelný]] (VU).<ref name=":27">{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Corbett
| jméno = L. K.
| odkaz na autora =
| titul = Canis lupus ssp. Dingo
| url = http://www.iucnredlist.org/details/41585/0
| datum vydání = 2008
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 2016-02-27
| vydavatel = Iucn Red List of Threatened Species
| jazyk = en
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160206171849/http://www.iucnredlist.org/details/41585/0
| datum archivace = 2016-02-06
| nedostupné = ano
}}</ref>
[[Psí plemeno]] [[australský honácký pes]] údajně vzniklo na základě křížení domestikovaných [[Pes domácí|psů]] s dingy.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Australian Cattle Dog
| url = http://www.fci.be/Nomenclature/Standards/287g01-en.pdf
| vydavatel = Federation Cynologique Internationale
| místo =
| datum vydání = 2012-12-05
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref>
== Význam v kultuře ==
[[Soubor:Yankee Hat art-MJC.jpg|náhled|Jeskynní malba s vyobrazením dingů|alt=Jeskyní malba]]
Dingové tradičně zaujímají významné místo v kultuře domorodých Austrálců, kde pravděpodobně převzali roli vyhubených vakovlků. Austrálci dingy v minulosti běžně chovali a využívali především jako hlídače, strážce pastvin a stejně tak i jako zdroj masa v případě hladu.<ref>{{Citace monografie
| příjmení = Fogle
| jméno = Bruce
| titul = Velká encyklopedie psů
| vydání = 5
| vydavatel = Slovart
| místo = Bratislava
| rok = 2012
| počet stran = 409
| strany = 88
| isbn = 978-80-7391-481-3
}}</ref> Lze je najít i na starých jeskynních malbách. Jednu ze zachovalých maleb lze najít v [[Národním parku Namadgi]], konkrétně v Yankee Hat (obrázek vpravo). Malba stará nejméně 800 let<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno = http://www.tams.act.gov.au/
| titul = Namadgi National Park Yankee Hat
| url = http://www.tams.act.gov.au/__data/assets/pdf_file/0015/404601/Yankee_Hat_Rock_Art_Walking_Track_Brochure.pdf
| vydavatel = Namadgi National Park Visitor Centre
| místo =
| datum vydání = 2011
| datum přístupu = 2016-2-27
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20170306201708/http://www.tams.act.gov.au/__data/assets/pdf_file/0015/404601/Yankee_Hat_Rock_Art_Walking_Track_Brochure.pdf
| datum archivace = 2017-03-06
| nedostupné = ano
}}</ref> zobrazuje dinga, klokana, emu a člověka.
Dochovalo se mnoho příběhů, jejichž hlavními aktéři jsou psi dingové. Ty se přenášejí většinou ústně mezi Austrálci. Na většině starých děl jsou vyobrazeni jako nadpřirození hlídací psi varující před zlými silami.<ref name=":5" /> Existují důkazy, které popisují i pohřbívání psů s jejich majiteli (podobně tomu bylo například u [[Indiáni|indiánů]], kteří byli pohřbívání se svými [[Kůň|koňmi]]).<ref>{{Citace periodika
| příjmení = Kolig
| jméno = E.
| titul = Aboriginal dogmatics: canines in theory, myth and dogma
| periodikum = Bijdragen tot de Taal-, Land- en Volkenkunde 134 (1978), no: 1, Leiden, 84-115
| rok = 1978
| měsíc =
| ročník = 134
| číslo = 1
| strany = 84–115, s. 134
| url = http://booksandjournals.brillonline.com/docserver/22134379/134/1/22134379_134_01_s04_text.pdf?expires=1473778250&id=id&accname=guest&checksum=3292E16B9DFAED58CD754560C65802B7
| jazyk = anglicky
| issn = 0006-2294
}}{{Nedostupný zdroj}}</ref>
V době kolonizace Austrálie je Evropané nejdříve považovali za inteligentní a mrštná zvířata, avšak postupem času, když zjistili, že mají na svědomí úbytky ovcí a dobytka, nazývali je zbabělci, kteří místo boje utíkají do buše. Začali být oceňováni lovci, kteří dinga ulovili.<ref name=":20" />
V Asii a Oceánii je maso psů, tedy i dingů, považováno za delikatesu a běžně jsou zde dingové zabíjeni kvůli lidským potřebám. Jen v severovýchodním Thajsku byla k roku 1985 situace taková, že za týden bylo zabito a na trzích prodáno přes 200 dingů pro maso.<ref name=":6" />
=== Vliv na ostatní živočišné druhy ===
Dingo je širokou veřejností označován za ikonu Austrálie a má i velký vliv na její [[Fauna|faunu]]. Přestože farmáři dingy považují za škůdce, kteří jim dáví ovce a zabíjí dobytek, existence dingů přináší spíše výhody. Jednou z nich je redukce přemnožených králíků, kteří ničí úrodu, nebo také to, že část jejich stravy tvoří mršiny. Na druhou stranu, dingové jsou hlavními predátory některých druhů klokanů, například [[Klokan uzdičkový|klokana uzdičkového]] (''Onychogalea fraenata''), který je považován za ohroženého. Podobná situace je i u [[Vombat severní|vombatů severních]] (''Lasiorhinus krefftii''). Roku 1971 byl vytvořen pro vombaty severní [[Národní park Epping]], který měl zajistit navýšení jejich populace. Ta již byla tak nízká, že roku 1983 napočítali ochránci přírody jen 36 kusů.<ref name=":22" /> Během následujících let, kdy byla z parku vyhnána veškerá stáda dobytka, jejich populace pomalu narůstala. Roku 2000 ale do rezervace vnikli dingové a zabili asi 15–20 vombatů, což při celkovém počtu kolem 100 jedinců byla velká ztráta.<ref name=":22" /> Po tomto útoku byla rezervace obehnána dvacetikilometrovým plotem.<ref name=":22">{{Citace monografie
| příjmení = Viering
| jméno = Kersting
| příjmení2 = Knauer
| jméno2 = Roland
| titul = Ohrožené druhy zvířat
| vydání =
| vydavatel = Knižní klub
| místo = Praha
| rok = 2011
| počet stran = 304
| strany = 222
| isbn = 978-80-242-3180-8
}}</ref> Dingové také pravděpodobně stojí za vyhynutím [[Vakovlk tasmánský|vakovlků tasmánských]] (''Thylacinus cynocephalus'') na australské pevnině před 2000 lety, ačkoli studie z roku 2008 tento názor zpochybňuje.<ref name=":10" />
V roce 2013 byla provedena studie zkoumající vliv dingů na populaci a chov [[Ovce domácí|ovcí domácích]].<ref name=":34">{{Citace periodika
| příjmení = Allen
| jméno = B. L.
| příjmení2 = West
| jméno2 = P.
| titul = Influence of dingoes on sheep distribution in Australia
| periodikum = Australian Veterinary Journal
| datum = 2013-07-01
| ročník = 91
| číslo = 7
| strany = 261–267
| issn = 1751-0813
| pmid = 23782018
| doi = 10.1111/avj.12075
| poznámka = PMID 23782018
| url = http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23782018
| datum přístupu = 2016-09-18
| jazyk = anglicky
}}</ref> Ta zjistila, že rozsah chovu ovcí v roce 2010 je oproti 20. století výrazně menší. Například ještě v roce 1978 se ovce pásly i v severní části jižní Austrálie, k roku 2016 se zde ale chová převážně [[Tur domácí|skot]].<ref name=":34" /> Právě skot v mnohých oblastech nahrazuje ovce, jelikož pro farmáře je to finančně výhodnější.<ref name=":34" /> Závěrem studie je ale také fakt, že nejen predace dingů stojí za poklesem populace ovcí domácích.<ref name=":34" /> Nicméně, autoři výzkumu Allen a West také zmiňují, že pokud nebudou mít ovce a [[Koza domácí|kozy]] domácí ochranu, dingové je dříve či později skutečně vyhubí.<ref name=":34" />
== Chov v zajetí ==
[[Soubor:Canis dingo - Zoo Plzeň 002.jpg|vlevo|náhled|Pes dingo v [[Zoologická a botanická zahrada města Plzně|zoo v Plzni]]]]
Někteří Australané, i přes zjevnou divokost a neochočitelnost dingů, se rozhodli je chovat v zajetí. Obecně se odborníci dělí na dva tábory; první je považuje za nezkrotné a divoké psy, kteří se nehodí pro chov v zajetí, zatím co druhý tábor prosazuje názor, že se nijak neliší od psů domácích.<ref name=":35">{{Citace elektronické monografie
| autor = Associated Press
| titul = Australia's dingo dogs face extinction
| url = http://usatoday30.usatoday.com/news/world/2003-10-07-dongos-extinct_x.htm
| vydavatel = USA Today
| místo = Canberra
| datum vydání = 2003-07-10
| datum přístupu = 2016-02-06
| jazyk = anglicky
}}</ref> Tento názor ale kritizuje například Barrie Oakman, prezident Asociace ochrany dingů<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Australia’s dingoes face ‘extinction’
| url = http://www.nbcnews.com/id/3131115/ns/technology_and_science-science/t/australias-dingoes-face-extinction/#.V-eKAfmLS00
| vydavatel = NBC News
| místo = Canberra
| datum vydání = 2003-06-10
| datum přístupu = 2016-09-25
| jazyk = en
}}</ref>, který tvrdí, že dingové jako domácí mazlíčci jsou nebezpeční.<ref name=":35" /> Většina chovatelů také tvrdí, že tím, že budou dingové chováni lidmi, se křížení s domácími psy nezabrání, spíše naopak.<ref name=":31" /><ref name=":35" />
Samotní dingové si na lidi dokáží zvyknout velmi rychle, pokud s nimi přijdou do kontaktu již v útlém věku.<ref>Feddersen-Petersen, str. 87</ref> Obecně jsou to dobře cvičitelná zvířata, ale těžko se u nich potlačují jejich přirozené pudy. [[Alfred Brehm]] popsal případy, kdy byli dingové krotcí stejně jako domácí psi a jeden byl dokonce využíván jako honácký pes.<ref name=":9">{{Citace monografie
| příjmení = Brehm
| jméno = Alfred Edmund
| titul = Brehms Tierleben. Allgemeine Kunde des Tierreichs. Säugetiere - Zweiter Band
| url = http://caliban.mpipz.mpg.de/brehm/band2/index.html
| vydavatel = Bibliographisches Institut
| místo = Leipzig, Wien
| rok = 1900
| vydání = 3
| počet stran = 712
| strany = 82–85
| jazyk = de
}} {{Wayback|url=http://caliban.mpipz.mpg.de/brehm/band2/index.html |date=20160505204835 }}</ref> Stejně tak ale připouštěl existencí jedinců, kteří byli plaší a nervózní.<ref name=":9" /> Brehm také zdůrazňoval, že dingo musí být v kontaktu s člověkem již od štěněcího věku.<ref name=":9"/>
Ze strany [[Mezinárodní kynologická federace|Mezinárodní kynologické federace]] (FCI) se jedná o neuznané plemeno.
=== Chov v zoologických zahradách ===
Z českých zoologických zahrad vlastní několik dingů pouze [[Zoologická a botanická zahrada města Plzně|zoo Zlín, zoopark Vyškov a zoo v Plzni]].<ref name=":11" /><ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno = TÝDEN
| titul = Zoo představují psa dingo, ježury i vzácná prasata
| url = http://www.tyden.cz/rubriky/relax/zvirata/zoo-predstavuji-psa-dingo-jezury-i-vzacna-prasata_273339.html
| vydavatel = ČTK
| datum vydání = 2013-06-13
| datum přístupu = 2016-02-23
}}</ref> Zde se poprvé objevili v roce 2012, když sem byli přivezeni z berlínské zoo. V prosinci 2013 se zde pak narodila čtyři štěňata, dvě fenky a dva psi, všechna typického pískového zbarvení.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Křtiny dingo 19.2.2014|url=http://www.zooplzen.cz/novinky/prirustky/krtiny-dingo-19-2-2014.aspx|vydavatel=Zoo Plzeň|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2016-09-25|url archivu=https://web.archive.org/web/20160927081236/http://www.zooplzen.cz/novinky/prirustky/krtiny-dingo-19-2-2014.aspx|datum archivace=27-09-2016|nedostupné=ano}}</ref>
Obecně jsou dingové v evropských zoologických zahradách spíše vzácností, nalézt je je možné například v berlínské zoo, v zoologické zahradě ve [[Wingst]] v [[Dolní Sasko|Dolním Sasku]]<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Unsere Tiere
| url = http://www.wingstzoo.de/tiere/
| vydavatel = Zoo id der Wingst
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = německy
}}</ref> a dříve též v [[sättelstädt]]ském parku, který již ale nefunguje.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Dingo-Rudel aus Thüringen für den Tierpark|url=http://www.morgenpost.de/printarchiv/berlin/article102650498/Dingo-Rudel-aus-Thueringen-fuer-den-Tierpark.html#|vydavatel=Berliner Morgenpost|místo=|datum vydání=2008-03-28|datum přístupu=2016-09-01 |jazyk=německy}}</ref> Naopak v australských zoo jsou poměrně běžní, několik dingů se nachází například v zoologické zahradě v [[Perth]]u<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Dingo
| url = http://perthzoo.wa.gov.au/animals-plants/australia/australian-bushwalk/dingo/
| vydavatel = PerthZoo
| datum přístupu = 2016-09-01
| datum aktualizace = 2014-03-26
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160718091850/http://perthzoo.wa.gov.au/animals-plants/australia/australian-bushwalk/dingo/
| datum archivace = 2016-07-18
| nedostupné = ano
}}</ref> nebo v [[Beerwah]]<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Mammals - Dingoes
| url = http://www.australiazoo.com.au/our-animals/mammals/dingoes/
| vydavatel = Australia ZOO
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = anglicky
}}</ref> a [[Healesville]].<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Dingo
| url = http://www.zoo.org.au/healesville/animals/dingo
| vydavatel = Healesville Sanctuary
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = anglicky
}}</ref> Ze severoamerických zoologických zahrad má dingy například [[cleveland]]ská zoo<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Dingo
| url = http://www.clevelandmetroparks.com/Zoo/Zoo-Animals/Dingo-110.aspx
| vydavatel = CLEVELAND METROPARKS ZOO
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160829162113/http://www.clevelandmetroparks.com/Zoo/Zoo-Animals/Dingo-110.aspx
| datum archivace = 2016-08-29
| nedostupné = ano
}}</ref> nebo dětská zoo ve [[Fort Wayne]] v [[Indiana|Indianě]].<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Dingo|url=http://kidszoo.org/our-animals/dingo/|vydavatel=Fort Wayne Children’s Zoo|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2016-09-01 |jazyk=anglicky}}</ref>
== Galerie ==
<gallery>
Soubor:4 Dingos.jpg|Skupina čtyř dingů
Soubor:Canis lupus dingo 08 - Christopher Watson.jpg|Pijící dingo
Soubor:Canis lupus dingo, Fraser Island.jpg|Vyhublý jedinec z ostrova [[Fraser (ostrov)|Fraser]]
Soubor:Dingo fight!.jpg|Pár dingů
Soubor:Dingo Australia Zoo QLD.jpg|Ležící dingo chovaný v zoo
Soubor:Look at me dad.jpg|Štěňata olizující pysky otce, čímž dávají najevo podřízenost
Soubor:StateLibQld 2 168383 Captive dingo at the Acclimatisation Society's Garden, Brisbane.jpg|Dingo na černobílé fotografii
</gallery>
== Odkazy ==
=== Reference ===
{{Překlad|en|Dingo|705851170}}
<references />
=== Literatura ===
* {{Citace monografie
| příjmení = Corbett
| jméno = L. K.
| příjmení2 =
| jméno2 =
| titul = The Dingo in Australia and Asia
| vydání =
| vydavatel = Cornell University Press
| místo = New York
| rok = 1995
| počet stran = 200
| strany =
| isbn = 9781876622305
| jazyk = en
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Smith
| jméno = Bradley
| příjmení2 =
| jméno2 =
| titul = The Dingo Debate: Origins, Behaviour and Conservation
| vydání =
| vydavatel = CSIRO Publishing
| místo = Melbourne
| rok = 2015
| počet stran = 336
| strany =
| isbn = 9781486300310
| jazyk = en
}}
* {{Citace sborníku
| příjmení = Corbett
| jméno = L. K.
| titul = Dingo
| url = http://www.carnivoreconservation.org/files/actionplans/canids.pdf
| sborník = Canids: Foxes, Wolves, Jackals, and Dogs : Status Survey and Conservation Action Plan
| příjmení sestavitele = Sillero-Zubiri
| jméno sestavitele = Claudio
| vydavatel = IUCN--The World Conservation Union
| místo = Gland
| rok = 2004
| počet stran = 444
| strany = 223–230
| isbn = 9782831707860
| jazyk = en
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Fleming
| jméno = Peter
| titul = Managing the Impacts of Dingoes and Other Wild Dogs
| vydání =
| vydavatel = Commonwealth - Department of Agriculture, Fisheries & Forestry - Bureau of Rural Sciences
| místo = Canberra
| rok = 2001
| počet stran = 186
| strany =
| isbn = 9780642704948
| jazyk = en
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Feddersen-Petersen
| jméno = Dorit
| titul = Ausdrucksverhalten beim Hund: Mimik und Körpersprache, Kommunikation und Verständigung
| vydání =
| vydavatel = Kosmos
| místo = Stuttgart
| rok = 2008
| počet stran = 493
| strany =
| isbn = 9783440098639
| jazyk = de
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Purcell
| jméno = Brad
| titul = Dingo
| vydavatel = CSIRO Publishing
| místo = Collingwood, Victoria
| rok = 2010
| počet_stran = 176
| isbn = 978-0643096936
| jazyk = en
| edice = Australian Natural History
}}
=== Související články ===
* [[Dingo pralesní]]
* [[Karolínský pes]]
=== Externí odkazy ===
* {{Commonscat|Canis lupus dingo}}
* {{Commons|Canis lupus dingo}}
* {{Wikidruhy|taxon=Canis lupus dingo}}
* {{Wikislovník|heslo=dingo}}
* {{Citace elektronické monografie
| příjmení = Hintze
| jméno = Mary
| odkaz na autora =
| titul = Canis lupus dingo
| url = http://animaldiversity.org/accounts/Canis_lupus_dingo/
| datum vydání = 2002
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 9.3.2016
| vydavatel = Animal Diversity Web
| jazyk = anglicky
}}
* {{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| odkaz na autora =
| titul = Dingo (Canis lupus dingo)
| url = http://www.arkive.org/dingo/canis-lupus-dingo/
| datum vydání =
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 9.3.2016
| vydavatel = Arkive.org
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20150308183333/http://www.arkive.org/dingo/canis-lupus-dingo/
| datum archivace = 2015-03-08
| nedostupné = ano
}}
{{Psovití}}
{{Taxonbar|from=Q38584}}
{{Autoritní data}}
{{Portály|Živočichové}}
{{Nejlepší článek}}
[[Kategorie:Psovití]]
[[Kategorie:Fauna Asie]]
[[Kategorie:Fauna Austrálie a Oceánie]]
e6pq6ke9yc0dt03f7tshxeqrmv1ayu1
8207654
8207642
2026-05-03T11:10:20Z
RONALDO-SK
11297
/* Stravovacie návyky */
8207654
wikitext
text/x-wiki
== d ==
je [[psovité|psovitá]] [[Mäsožravce (cicavce)|šelma]] obývajúca [[Austrália|Austráliu]] a niektoré oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]]. Taxonómia druhu je sporná, zvažuje sa zaradenie druhu pod samostatnú hlavičku, ako poddruh [[vlk dravý|vlka dravého]] či ako zdivočenú formu [[pes domáci|psa domáceho]].<ref name=":37">WOZENCRAFT, W. C. Order Carnivora. In: WILSON, D. E.; REEDER, D. M. ''Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference''. 3. vyd. Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2005. [https://books.google.cz/books?id=JgAMbNSt8ikC&pg=PA576&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Dostupné online]. {{ISBN|978-0-8018-8221-0}}. Svazek 1. S. 575–577. (anglicky)</ref><ref name=":38" /> Aj keď sú dingovia divoko žijúce zvieratá, v Austrálii je možné nájsť aj domestikované jedince alebo ich krížencov s domácimi psami.
Pes dingo bol po prvý krát popísaný nemeckým zoológom Friedrichom Meyerom v roku 1793 ako ''Canis antarcticus''. Od roku 1793 sa binomické meno niekoľkokrát menilo, v [[20. storočie|20. storočí]] bol napríklad používaný názov ''Canis familiaris dingo'', teda dingovia boli braní ako poddruh psa domáceho.
Dingo pochádza z juhovýchodnej Ázie, do Austrálie sa dostal asi pred 5000 rokmi. Tu žil v izolácii, ktorú narušil až príchod [[Európania|Európanov]]. Okrem Austrálie, kde je dingo najväčšou a jedinou nezavlečenou suchozemskou šelmou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Myers
| meno = Phil
| priezvisko2 = Poor
| meno2 = Allison
| titul = Carnivora
| url = http://animaldiversity.org/accounts/Carnivora/
| vydavateľ = Animal Diversity Web
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2016-09-25
| jazyk = en
}}</ref>, bol preukázaný výskyt dingov v [[Thajsko|Thajsku]] a na [[Sulawesi]]. Ako miesta výskytu bývajú uvádzané aj [[Kambodža]], [[Čína]], [[India]], [[Indonézia]] okrem Sulawesi, [[Laos]], [[Malajzia]], [[Mjanmarsko|Barma]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Filipíny]] a [[Vietnam]], existencia populácií v týchto oblastiach je však neistá. Dingo obýva všetky biotopy vrátane púští a polopúští s prístupom k vode.<ref name=":6" /> Žije v opustených a rozšírených králičích norách alebo podobných podzemných priestoroch v blízkosti zdrojov vody.<ref name=":6">
{{Citácia zborníka
| priezvisko = Corbett
| meno = L. K.
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Dingo
| odkaz na titul =
| priezvisko zostaviteľa = Sillero-Zubiri
| meno zostaviteľa = Claudio
| spoluzostavitelia = a kol.
| zborník = Canids: Foxes, Wolves, Jackals, and Dogs : Status Survey and Conservation Action Plan
| odkaz na zborník =
| vydavateľ = IUCN--The World Conservation Union
| odkaz na vydavateľa =
| miesto = Gland
| rok vydania = 2004
| isbn = 9782831707860
| url = http://www.carnivoreconservation.org/files/actionplans/canids.pdf
| kapitola = 9.1
| strany = 228
| jazyk = en
| poznámka = [Ďalej len Corbett 2004]
}}</ref>
Vážia medzi 11 a 22 kg (výnimočne aj viac). V kohútiku meria medzi 47 až 67 cm. Dĺžka tela dosahuje 70 až 111 cm. Najbežnejšou videnou farbou je žltá až oranžová. Samce sa od samíc líšia vzrastom: sú vyššie, mohutnejšie a ťažšie. Jedince z Austrálie sú väčšie než jedince z [[Ázia|Ázie]].
Dingo je prevažne nočné zviera. Jedince medzi sebou komunikujú, podobne ako iné psovité šelmy, mimikou tváre a tela. Súčasťou stravy je viac ako 170 rôznych druhov zvierat, od [[hmyz]]u až po [[Byvol arni|byvoly ázijské]]. Častou korisťou bývajú niektoré druhy [[Kengurovité|klokanov]], [[Vombatovité|vombaty]] alebo austrálske druhy krýs. Dingovia tvoria niekoľkočlenné [[Svorka|svorky]], ktoré zaberajú vlastné teritórium. Celú svorku vedie [[Hierarchia|alfa pár]] – samec a samica. Pokiaľ sa v teritórií svorky objaví mladší samec a alfa samca porazí, preberá jeho miesto v svorke a starý vodca teritórium opustí. Dingovia sa v zajatí dožívajú až 24 rokov, avšak vo voľnej prírode je to menej.
Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] má pes dingo status zraniteľný (VU). Za znižovanie jeho populácie môžu aj ľudia, napríklad len v roku 1985 bolo v Thajsku týždenne zabitých cez 200 dingov na mäso. Farmári väčšinou vybíjajú dingov v blízkom okolí farmy, aby neprichádzali o dobytok a [[Ovca (Ovis)|ovce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Taylor|meno=Rob|titul=Australian Farmers Wrestle Dingo Threat|url=http://planetark.org/dailynewsstory.cfm/newsid/41667/story.htm|vydavateľ=PlanetArk|miesto=|dátum vydania=2007-05-03|dátum prístupu=2016-09-21|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160925015915/http://planetark.org/dailynewsstory.cfm/newsid/41667/story.htm|nedostupné=ano}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Miles
| meno = Aden
| titul = Dingo 'epidemic' on farms
| url = http://www.stuff.co.nz/business/farming/sheep/8769476/Dingo-epidemic-on-farms
| vydavateľ = NZFarmer
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 2013-06-07
| dátum prístupu = 2016-09-21
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dingo: great hunter, great conservation hope?|url=https://invasives.org.au/blog/dingo-great-hunter-great-conservation-hope/|vydavatel=Invasive Species Council|miesto=|dátum vydania=2012-11-11|dátum prístupu=2016-09-21| jazyk=anglicky }}</ref> Sú známe aj prípady, keď farmári zabili cez dvadsať dingov počas niekoľkých dní.<ref name=":34" /> Ďalším vážnym ohrozením je neustále rastúci počet krížencov. Podľa odhadov bolo v rok 1980 iba 17 % populácie austrálskych dingov čistokrvných.
Dingo hrá významnú rolu v kultúre domorodých Austrálčanov ([[Austrálski domorodci|Aborigéni]]). Vystupuje napríklad ako aktér v mnohých príbehoch.<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Rose|meno=Deborah Bird|priezvisko2=|meno2=|titul=Dingo Makes Us Human: Life and Land in an Australian Aboriginal Culture|url=https://books.google.com/books?id=3GI4AAAAIAAJ|vydanie=|vydavateľ=CUP Archive|místo=New York|rok=|počet strán=268|strany=49|isbn=9780521794848|jazyk=en}}</ref> Jeho vyobrazenie najdeme na skalných rytinách aj jaskynných maľbách. Pravdepodobne stojí za vyhynutím [[Vakovlk tasmánsky|vakovlkov tasmánskych]] (''Thylacinus cynocephalus'') na austrálskej pevnine pred 2000 rokmi, aj keď štúdium z roku 2008 tento názor spochybňuje.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dingo Extinction
| url = http://www.dogslife.com.au/dog-news/dog-stories/dingo-extinction
| vydavateľ = DogsLife
| dátum vydania = 2008-02-19
| dátum prístupu = 2016-02-20
| jazyk = en
}}</ref>
== Nomenklatúra ==
[[Súbor:Dog of New South Wales.jpg|náhľad|Jedna z prvých kresieb dinga; bola vytvorená v roku 1789|alt=Kresba psa dinga z roku 1789]]
=== Etymológia ===
Pre dinga sú používané rôzne označenia, ako v odbornej literatúre, tak aj v [[Beletria|beletrii]]. V Austrálii je široko používaná aj termín „wild dog“ (''divoký pes''), ten však označuje ako divokých dingov, tak aj ich krížencov.<ref name=":7" /> Samotný názov „dingo“ má pravdepodobne pôvod v období ranej kolonizácie [[Nový Južný Wales|Nového Južného Walesu]], keď slovo „tingo“ označovalo táborové psy.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Fleming
| meno = Peter
| titul = Managing the Impacts of Dingoes and Other Wild Dogs
| vydanie =
| vydavateľ = Commonwealth - Department of Agriculture, Fisheries & Forestry - Bureau of Rural Sciences
| miesto = Canberra
| rok = 2001
| počet strán = 186
| strany = 11
| isbn = 9780642704948
| jazyk = en
| poznámka = [Ďalej len Fleming]
}}</ref>
Domorodí Austrálčania, Aborigénci, tieto divoké psy nazývajú rôznymi menami, v závislosti na určitom [[Austrálske jazyky|jazyku]], napríklad ''joogong'', ''mirigung'', ''noggum'', ''boolomo'', ''papa-inura'', ''wantibirri'', ''maliki'', ''kal'', ''dwer-da'', ''kurpany'', ''aringka'', ''palangamwari'', ''repeti'' alebo ''warrigal.''<ref name=":7">Corbett 2004, str. 223.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Purcell|meno=Brad|priezvisko2=|meno2=|titul=Dingo|url=https://books.google.cz/books?id=3hrngqimBfMC&hl=cs&source=gbs_navlinks_s|vydanie=|vydavateľ=Csiro Publishing|miesto=Collingwood, Australia|rok=2010|počet strán=177|strany=11|isbn=9780643096936|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lavigne|meno=Guillaume de|priezvisko2=|meno2=|titul=Free Ranging Dogs - Stray, Feral or Wild?|url=https://books.google.cz/books?id=P85eCAAAQBAJ&dq=aringka,+palangamwari,+repeti&hl=cs&source=gbs_navlinks_s|vydanie=|vydavateľ=Lulu Press|místo=|rok=2015|počet strán=329|kapitola=Dingo|strany=|isbn=9781326219529|jazyk=en}}</ref> Niektoré kmene tiež rozlišujú dingov na dva typy: tých, čo s nimi žijú, ''walaku'', a divokých ''ngurakin''.<ref name=":5" />
=== Taxonómia ===
Od prvého popisu a zoologickej klasifikácie [[Friedrich Albrecht Anton Meyer|Friedrichom Albrechtom Antonom Meyerom]] v roku [[1793]], keď bol dingo popísaný ako ''Canis dingo'',<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Zicha|meno=Ondřej|titul=Dingo|url=http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1854/|vydavateľ=BioLib|miesto=|dátum vydania=2002-11-16|dátum prístupu=2016-09-01}}</ref> bol vedecký názov niekoľkokrát zmenený.<ref name=":37" /> Ale už rok pred Meyerom popísal psa dinga Kerr ako ''Canis antarticus'', avšak, tento odborný názov sa zhodoval s menom [[Líška falklandská|psa bojovného]] a na základe toho vydalo ICZN výnos, v ktorom uprednostňuje Meyerov popis.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jackson|meno=Stephen|priezvisko2=Groves|meno2=Colin|titul=Taxonomy of Australian Mammals|url=https://books.google.cz/books?id=jvznCQAAQBAJ&pg=PT658&lpg=PT658&dq=canis+antarcticus+ICZN&source=bl&ots=x0mBCmPEs7&sig=OEcD7cQLgmytcTDEVbniaIUc-RU&hl=cs&sa=X&ved=0ahUKEwip7MK27ZnPAhWCVxQKHa2PBKkQ6AEIJDAB#v=onepage&q=canis%20antarcticus%20ICZN&f=false|vydanie=|vydavateľ=Csiro Publishing|miesto=Melbourne|rok=|počet strán=536|strany=|isbn=9781486300143|jazyk=en}}</ref> Samotný popis bol založený na nekvalitnej kresbe a stručnom popise z časopisu austrálskeho prvého koloniálneho guvernéra [[Arthur Phillip|Arthura Phillipa]].<ref name=":4" /> Neexistuje teda z tej doby žiadna vzorka, ktorú by bolo možné porovnať so súčasnými dingami. Taxonómia, ktorá sa používala po väčšinu [[20. storočie|20. storočia]], popisovala dinga ako ''Canis familiaris dingo''. Tá teda predpokladala, že pes domáci je samostatný živočíšny druh odlišný od [[Vlk dravý|vlka dravého]] a naopak dingo je poddruh [[Pes domáci|psa domáceho]].
Taxonómia na začiatku 21. storočia označovala dinga latinským názvom ''Canis lupus dingo'', teda ako poddruh vlka dravého, paralelne vedľa domestikovaného psa (''Canis lupus familiaris''). Štúdie z roku 2014 potom zvažuje dinga ako samostatný druh.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = An updated description of the Australian dingo (Canis dingo Meyer, 1793)
| url = http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/jzo.12134/abstract
| periodikum = Journal of Zoology
| dátum = 2014-07-01
| dátum prístupu = 2016-02-06
| issn = 1469-7998
| strany = 192–203
| ročník = 293
| číslo = 3
| doi = 10.1111/jzo.12134
| jazyk = en
| meno = M. S.
| priezvisko = Crowther
| meno2 = M.
| priezvisko2 = Fillios
| meno3 = N.
| priezvisko3 = Colman
}}</ref> Vychádza z popisov typových exemplárov z [[19. storočie|19. storočia]] a starších a preukázala, že ovplyvnenie [[Kríženie (genetika)|krížením]] je nepravdepodobné.<ref name=":4" /> Ku kríženie medzi dingami a psami domácimi síce dochádzalo a stále dochádza často, avšak čistokrvní dingovia sa od psov líšia napríklad vo väčšej šírke chrbta alebo kratšej [[Lebka|lebke]].<ref name=":4" /> Ani klasifikácia dinga pod hlavičkou samostatného poddruhu ale nie je istá, napríklad mammalóg W. Christopher Wozencraft svoje štúdium z roku 2005 založeným na mitochondriálnej DNA uvádza dinga ako poddruh vlka dravého.<ref name=":37" /> Jeho práca je medzi ostatnými mammalógmi široko diskutovaná.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Smith
| meno = Bradley
| priezvisko2 =
| meno2 =
| titul = The Dingo Debate: Origins, Behaviour and Conservation
| vydanie = 1
| vydavateľ = Csiro Publishing
| miesto = Melbourne
| rok vydania = 2015
| počet strán = 336
| kapitola = 1
| strany =
| isbn = 9781486300303
| jazyk = en
}}</ref> Genetický, morfologický a ekologický výskum publikovaný v roku 2017 doporučuje dinga (a taktiež [[Dingo novoguinejský|dinga novoguinejského]]) uvádzať ako divokú formu psa domáceho, teda len ako ''Canis familiaris.''<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Jackson
| meno = Stephen M.
| priezvisko2 = Groves
| meno2 = Colin P.
| priezvisko3 = Fleming
| meno3 = Peter J. S.
| spoluautori = a kol.
| titul = The Wayward Dog: Is the Australian native dog or Dingo a distinct species?
| periodikum = Zootaxa
| dátum vydania = 2017-09-04
| ročník = 4317
| číslo = 2
| strany = 201–224
| issn = 1175-5334
| doi = 10.11646/zootaxa.4317.2.1
| jazyk = en
| url = https://biotaxa.org/Zootaxa/article/view/zootaxa.4317.2.1
| dátum prístupu = 2019-01-16
}}</ref>
Blízkym príbuzným dinga je aj [[dingo novoguinejský]], taktiež nazývaný novoguinejský spievajúci pes. Ten obýva [[Nová Guinea|Novú Guineu]] a jeho taxonomické zaradenie je sporné. Výskum ukázal, že lebky dingov pralesných sa zhodujú s lebkami krížencov dingov.<ref name=":7" /> Taktieť štúdie mitochondriálnej DNA preukázali podobnosť s dingami, ale odlišnosť od vlkov.<ref>Corbett 2004, str. 20</ref>
== Fylogenéza ==
Na základe fosílnych a antropologických objavov sa dá určiť, že v minulosti areál výskytu dingov zahŕňal ešte väčšiu plochu, než je tomu v súčasnej dobe. Vďaka testom [[Mitochondriálna DNA|mitochondriálnej DNA]] bolo zistené, že tieto psovité šelmy pochádzajú z južnej Ázie,<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Savolainen
| meno = Peter
| priezvisko2 = Leitner
| meno2 = Thomas
| priezvisko3 = Wilton
| meno3 = Alan N.
| titul = A detailed picture of the origin of the Australian dingo, obtained from the study of mitochondrial DNA
| periodikum = Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America
| dátum = 2004-08-17
| ročník = 101
| číslo = 33
| strany = 12387–12390
| issn = 0027-8424
| pmid = 15299143
| doi = 10.1073/pnas.0401814101
| poznámka = PMID 15299143
| jazyk = en
| url = http://www.pnas.org/content/101/33/12387.full
| dátum prístupu = 2016-02-28
}}</ref> kde sa vyvinuli z miestnych domestikovaných psov, ktorí žili v spoločnosti kočovných [[Lovci a zberači|lovcov a zberačov]].<ref name=":4" /> Švédsky vedec Peter Savolainen, ktorý stal za zrodom tohto výskumu, využil veľké množstvo genetického materiálu; 211 dingov z Austrálie, 676 psov zo všetkých kontinentov, 38 [[vlk dravý eurázijský|vlkov dravých eurázijských]] a 19 fosílií psov z Polynézie.<ref name=":32" />
Pred približne 5000 rokmi sa dingovia dostali do Austrálie a na niektoré ostrovy Ázie a [[Tichomorská oblasť|Tichomoria]].<ref name=":27" /> V Austrálii žili v izolácii od ostatných psovitých, než začala kolonizácia Austrálie Európanmi, ktorí so sebou priviezli psy domáce.<ref name=":4" /> Na základe objavených [[Fosília|fosílií]] sa predpokladá, že sa dingovia v Austrálii vyskytují iba 3000 až 5000 rokov.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = The development od a policy for the management of dingo populations in south Australia
| url = http://digitalcommons.unl.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1022&context=vpc14
| vydavateľ = University of Nebraska
| miesto = Lincoln
| dátum vydania = 1990-6-3
| dátum prístupu = 2016-2-28
| jazyk = anglicky
}}</ref>
== Popis ==
[[Súbor:Dingoskull.jpg|vľavo|náhľad|Lebka dinga|alt=Lebka dospelého jedinca]]
Domestikované psy z [[Južná Ázia|juhu Ázie]] zdieľajú mnoho fyzických vlastností s austrálskymi dingami. Samotní dingovia sú taktiež podobní niektorým plemenom ázijských špicov.
Dingovia majú pomerne širokú hlavu, špicatý a krátky ňufák a vztýčené ušné úši.<ref name=":23">{{Citácia knihy
| priezvisko = Alderton
| meno = David
| titul = Zvířata - Velká ilustrovaná encyklopedie
| vydanie =
| vydavateľ = Svojtka
| miesto = Praha
| rok = 2003
| počet strán = 448
| strany = 100
| isbn = 978-80-256-0514-1
}}</ref> Farba očí sa pohybuje od žltej cez oranžovú až po hnedú. Špičiaky sú dlhé a ostré.<ref name=":23" /> Chvost je dlhý, husto osrstený.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = The Dingo - Australia's Wild Dog
| url = http://www.desertusa.com/animals/dingo.html
| vydavateľ = DesertUSA
| dátum prístupu = 2016-02-28
| jazyk = anglicky
}}</ref> Čistokrvné jedince mají na labách a chvoste biele chlpy.<ref name=":23" /> Práve chvost pri dorozumievaní s inými zvieratami, najčastejšie s inými dingami alebo psami, hrá dôležitú roli. V porovnaní s rovnako veľkými domestikovanými psami majú dingovia dlhšie ňufáky, väčšie špičáky a plochejšie lebky s výraznejšou šijovou linkou.<ref>Fleming, str. 39–40.</ref>
=== Veľkosť ===
[[Súbor:Dingo (Canis lupus dingo) skeleton at the Royal Veterinary College anatomy museum.JPG|náhľad|Kostra dinga|alt=Kostra dinga vystavená v múzeu]]
Psy (samce) sú obvykle väčšie a ťažšie než feny rovnakého veku: priemerná dĺžka tela austrálskych dingov je 914 mm (rozptyl 835 – 1110 mm pri vzorke 51 kusov) a hmotnosť sa pohybuje medzi 12 až 22 kg.<ref name=":17" /> Feny vážia 11 až 17 kg a priemerná dĺžka ich tela je 883 mm (813 – 1010 mm pri vzorke 38 kusov).<ref name=":17" /> Thajskí dingovia sú trochu menšie: hmotnosť samcov kolíše medzi 7 až 17 kg pri dĺžke 750 až 917 mm (21 kusov vo vzorke) a samíc medzi 8 až 14 kg pri dĺžke 703 až 810 mm (16 kusov vo vzorke).<ref name=":17" /> Výška dingov v kohútiku sa pohybuje medzi 47 až 67 cm.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Hintze
| meno = Mary
| titul = Canis lupus dingo
| url = http://animaldiversity.org/site/accounts/information/Canis_lupus_dingo.html
| vydavateľ = Animal Diversity Web
| dátum prístupu = 2016-02-25
| jazyk = anglicky
}}</ref> Chvost meria 20 až 37 cm.<ref name=":17" /> Existujú aj záznamy o jedincoch, ktorí vážili až 27 kg.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=14th Australasian Vertebrate Pest Conference| url = http://www.invasiveanimals.com/downloads/Final-proceedings-with-cover.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20090424014424/http://www.invasiveanimals.com/downloads/Final-proceedings-with-cover.pdf|vydavatel=Northern Territory Government|miesto=Darwin|dátum vydania=2008-06|dátum prístupu=2016-08-29 |jazyk=anglicky}}</ref> Dingovia zo severnej a severozápadnej Austrálie sú obvykle väčšie než tí z juhu. Jedince z Austrálie bývajú takmer vždy väčšie než dingovia v Ázii.<ref name=":17" /> Dingovia majú dlhé, dobre osvalené končatiny zakončené guľatými a mohutnými labami s čiernymi, nezaťažiteľnými [[pazúr]]mi.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Burnie
| meno = David
| titul = Zvířata a ostatní živočichové
| vydanie = dotisk 1
| vydavateľ = Svojtka
| miesto = Praha
| rok = 2011
| počet strán = 320
| strany = 265
| isbn = 978-80-256-0717-6
}}</ref> Na zadných nohách chýbajú [[vlčí pazúr|vlčie pazúre]].<ref name=":17">Corbett 2004, str. 224.</ref> Dingovia majú [[Chvost (stavovce)|chvost]] šabľovitého tvaru, ktorý v pokoji nosí pod chrbtovou líniiou, pokiaľ ale zbystrí, vztýči sa vysoko nad ňu.
=== Srsť ===
Dospelé jedince mají srsť krátku a mäkkú, hustú na chvoste. V závislosti od klímy môže byť hustejšia alebo mierne dlhšia. Farba srsti je väčšinou piesočná až červenavo hnedá, avšak existujú aj výnimky, napríklad čierna alebo čisto biela.<ref name=":4" /> Jednoliato čierny dingovia a dingovia so sfarbením do čierna s pálením (black and tan) bývali v Austrálii pomerne bežní, v súčasnej dobe sú však vzácni, bežnejšie je možné stretnúť v Ázii.<ref>Fleming, str. 17.</ref> Existujú aj na bielo sfarbení dingovia (nie [[Albinizmus|albíni]]). Na hrudi, ňufáku, nohách a labách môžu byť malé biele znaky.<ref name=":17" />
== Výskyt ==
[[Súbor:Nullarbor Dingo.jpg|náhľad|Dingo s typickým sfarbením]]
Preukázateľne dingovia obývajú iba Austráliu, [[Thajsko]] a [[Sulawesi]]. Bežne býva uvádzaná aj [[Kambodža]], [[Čína]], [[India]], [[Indonézia]] (okrem Sulawesi), [[Laos]], [[Malajzia]], [[Mjanmarsko|Barma]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Filipíny]] alebo [[Vietnam]],<ref name=":27" /> avšak existencia populácií v týchto oblastiach je sporná. Na Novej Guinei a Filipínách už pravdepodobne dingovia vyhynuli, naopak populácia v Indii zostáva otázkou.<ref name=":18" /> Dingovia sa nikdy nevyskytovali v [[Tasmánia|Tasmánii]].<ref name=":24" />
Australskí dingovia obývajú predovšetkým severnú, centrálnu a severozápadnú časť kontinentu, podľa IUCN sú tunajšie populácie oproti zbytku Austrálie hojné.<ref name=":18" /> V južnej a severovýchodnej Austrálii sú vzácne. Na juhovýchode kontinentu (v oblasti oddelenej od zbytku kontinentu plotom [[Dingo Fence]]) už pravdepodobne vyhynuli.<ref name=":18" /> Existujú síce správy o výskyte dingov v Novom Južnom Walese alebo dokonca Viktórii, avšak nie je jasné, či sa jedná o skutočných dingov alebo divé psy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Morgan|meno=Shana|titul=Divide over dingo or wild dog sightings in Mount Buffalo snow|url=http://www.bordermail.com.au/story/4016788/divide-over-dingo-or-wild-dog-sightings/|vydavateľ=The Border Mail|miesto=|dátum vydania=2016-06-07|dátum prístupu=2016-08-31 |jazyk=anglicky}}</ref><ref name=":12" />
Jediný ostrov Indonézie, na ktorom sa dingovia preukázateľne vyskytujú, je [[Sulawesi]], situácia v zbytku Indonézie je neznáma.<ref name=":27" /><ref name=":18" /> V [[Kórea|Kórei]] a [[Japonsko|Japonsku]] už dingovia vyhynuli alebo tu žijú iba kríženci s prevahou psích génov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Corbett
| meno = L. K.
| priezviko2 =
| meno2 =
| titul = The Dingo in Australia and Asia
| vydanie =
| vydavateľ = Cornell University Press
| miesto = New York
| rok = 1995
| počet strán = 200
| strany = 33
| isbn = 9781876622305
| jazyk = en
| poznámka = [Ďalej len Corbett 1995]
}}</ref>
Existencia čistokrvných dingov v Thajsku bola preukázaná vďaka porovnaniu lebiek miestnych psov s austrálskymi dingami. Práve v Thajsku je zvýšená koncentrácia skutočne čistokrvných dingov.<ref name=":27" /> Dingovia obývajú severnú a centrálnu časť Thajska, len výnimočne je ich možné vidieť je na juhu.<ref name=":27" />
Dingovia využívajú všetky typy vegetácie, ktoré možno v Austrálii objaviť.<ref name=":18">Corbett 2004, str. 226.</ref> Primárne vyhľadávajú suchšie nezalesnené oblasti v blízkosti zdrojov vody,<ref name=":24" /> napríklad okraje lesov alebo pláne. Okrem iného ale môžu žiť aj v tropických alpínskych vresoviskách.<ref name=":27" /> Dokážu žiť aj v púšťach centrálnej Austrálie.
== Chovanie ==
Dingovia sú prevažne nočné zvieratá, ich správanie sa však môže líšiť aj podľa [[klimatológia|klímy]] – napríklad jedince z Indie môžu byť aktívnejšie cez deň než v noci. Napriek tomu je ich hlavným obdobím činnosti [[súmrak]] a svitanie. Obdobia aktivity sú krátke (často menej než jednu hodinu) s krátkymi prestávkami na odpočinok. Všeobecne sa uvádza, že majú dva typy pohybu: pohyb vyhľadávací (pravdepodobne spojený s [[lov]]om) a pohyb prieskumný (pravdepodobne pre kontakt a komunikáciu s ostatnými psami).<ref>{{Citácia periodika
| příjmení = Harden
| jméno = R. H.
| titul = The Ecology of the Dingo in North-Eastern New South Wales I. Movements and Home Range
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 1985-01-01
| ročník = 12
| číslo = 1
| strany = 25–37
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR9850025
| datum přístupu = 2016-03-06
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| příjmení = Thomson
| jméno = P. C.
| titul = The behavioural ecology of dingoes in north-western Australia. II. Activity patterns, breeding season and pup rearing
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 1992-01-01
| ročník = 19
| číslo = 5
| strany = 519–529
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR9920519
| datum přístupu = 2016-03-06
| jazyk = anglicky
}}</ref> Psovité šelmy, teda aj dingovia, medzi sebou komunikujú mimikou tváre a pohybmi tela, a jednotlivé postoje sú rovnaké ako napríklad u domáceho psa; ak je dingo napätý, má chvost nad chrbtovou líniou a uši natočené dopredu, väčšinou to znamená nepriateľstvo. Dingovia štekajú, no nie tak ako domáce psy,<ref name=":28" /> a častejšie sa vyjadrujú vytím.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Divoký australský pes dingo
| url = http://www.sopl.cz/zajimavosti/sub-divoky-australsky-pes-dingo
| vydavatel = Šokující Planeta
| datum vydání = 2015-11-13
| datum přístupu = 2016-02-23
}}</ref> Dokážu však vydávať až 19 rôznych zvukov.<ref>{{Citácia knihy
| příjmení = Feddersen-Petersen
| jméno = Dorit
| titul = Ausdrucksverhalten beim Hund: Mimik und Körpersprache, Kommunikation und Verständigung
| url = https://books.google.cz/books?id=I0rgAAAACAAJ&redir_esc=y
| vydání =
| vydavatel = Kosmos
| místo = Stuttgart
| rok = 2008
| počet stran = 493
| strany = 411
| isbn = 9783440098639
| jazyk = de
| poznámka = [Ďalej len Feddersen-Petersen]
}}</ref>
Dingovia sú väčšinou plaché voči ľuďom, no existujú správy o jedincoch, ktorí boli nájdení v okolí táborov, na predmestiach alebo [[Sídlisko (komplex budov)|sídliskách]].<ref>{{Citácia knihy|příjmení=Günther|jméno=Janine|příjmení2=Mohr|jméno2=Jens|titul=Das Northern Territory und weiterführende Routen|url=https://books.google.com/books?id=jqFWrgEACAAJ|vydání=2|vydavatel=360° Verlag|místo=|rok=|počet stran=367|strany=177|isbn=9783980976381|jazyk=de}}</ref> Podľa štúdií z [[Queensland]]u sa divoké krížence dingov voľne pohybujú v noci cez mestské oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Wild dog (Canis familiaris)
| url = https://www.daf.qld.gov.au/plants/weeds-pest-animals-ants/pest-animals/a-z-listing-of-pest-animals/photo-guide-to-pest-animals/wild-dog
| vydavatel = Queensland Government: Department of Agriculture and Fisheries
| datum aktualizace = 2014-10-13
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = en
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160312011540/https://www.daf.qld.gov.au/plants/weeds-pest-animals-ants/pest-animals/a-z-listing-of-pest-animals/photo-guide-to-pest-animals/wild-dog
| datum archivace = 2016-03-12
| nedostupné = ano
}}</ref>
=== Stravovacie návyky ===
[[Súbor:Das Rudel heult.jpg|vľavo|náhľad|Vyjúci dingovia žijúci v zajatí|alt=Skupina vyjúcich dingov]]
Ako súčasť stravy dingov bolo identifikovaných cez 170 druhov zvierat, od [[hmyz]]u až po [[Tur domáci|tury domáce]].<ref name=":18" /> Všeobecne platí, že hospodárske zvieratá tvoria len malú súčasť ich potravy. Väčšina štúdií na tému strava dingov sa týka iba Austrálie, o potrave dingov v Thajsku alebo inde máme len málo informácií.<ref name=":18" /> Všeobecne sa tvrdí, že ázijskí dingovia sa živia viac [[Komenzalizmus|komenzálne]], ich strava sa teda skladá predovšetkým z potravín a jedál bežne konzumovanými ľuďmi.<ref name=":18" /> Mimo toho sa živia aj hmyzom a jaštericami.<ref name=":18" /> Pri výskume austrálskych dingov vyšlo najavo, že 80 % stravy divokých psov tvorilo týchto 10 živočíšnych druhov: [[kengura červená]] (''Macropus rufus''), [[valabia mokraďová]] (''Wallabia bicolor''), [[tur domáci]] (''Bos primigenius'' f. ''taurus''), krysa ''[[Rattus colletti]]'', [[husiarka strakatá]] (''Anseranas semipalmata''), [[kusu líščí]] (''Trichosurus vulpecula)'', krysa ''[[Rattus villosissimus]]'', [[kengura svižná]] (''Macropus agilis)'', [[Oryctolagus|králik divý]] (''Oryctolagus cuniculus'') a [[vombat medveďovitý]] (''Vombatus ursinus''). Dingovia zriedka lovia aj veľké jaštery.<ref name=":1">Fleming, str. 20–26.</ref> V žalúdkoch niektorých zabitých dingov bolo objavené aj mäso [[Líška hrdzavá|líšok]] alebo psov domácich<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Claridge|meno=Andrew W.|priezvisko2=Hunt|meno2=Rob|titul=Evaluating the role of the Dingo as a trophic regulator: Additional practical suggestions|periodikum=Ecological Management & Restoration|dátum=2008-08-01|ročník=9|číslo=2|strany=116–119|issn=1442-8903|doi=10.1111/j.1442-8903.2008.00402.x|jazyk=en|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1442-8903.2008.00402.x/abstract|dátum prístupu=2016-02-22}}</ref> a fotopasca v centrálnej Austrálii v roku 2009 zachytila skupinku dingov požierať dvoch mŕtvych dingov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Klein|meno=Alice|titul=Dingo cannibalism makes for a dog-eat-dog world in Australia|url=https://www.newscientist.com/article/2097952-dingo-cannibalism-makes-for-a-dog-eat-dog-world-in-australia/|vydavateľ=New Scientist|miesto=|dátum vydania=2016-07-19|dátum prístupu=2019-09-11 |jazyk=anglicky}}</ref>
[[Súbor:The Dingo Finds a Dead Fish.jpg|náhľad|Dingo s objavenou mŕtvou rybou na ostrove [[Veľký piesočný ostrov|Fraser]] – na tomto ostrove sa nachádza jedna z posledných čistokrvných populácií dinga na svete, čítajúca 180 až 220 jedincov.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Newby
|meno=Jonica
|priezvisko2=Wilton
|meno2=Alan
|priezvisko3=Jones
|meno3=Darryl
|titul=Last of the Dingoes
|url=http://www.abc.net.au/catalyst/stories/s1335391.htm
|vydavateľ=ABC Catalyst
|dátum prístupu=2016-02-24
|jazyk=anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=The last of the pure dingoes
|url=http://www.abc.net.au/science/articles/2015/04/02/4188297.htm
|vydavateľ=ABC Science
|dátum vydania=2015-04-02
|dátum prístupu=2016-02-24
|jazyk=en
}}</ref> Vstup psov domácich na ostrov je preto zakázaný|alt=Dingo s mŕtvou rybou]]
+Složení jídelníčku záleží na klimatu; v oblasti [[Carpentarský záliv|Carpentarského zálivu]] a Queenslandu se dingové specializují na divoká prasata a klokany hbité, v deštných pralesích na severu kontinentu jsou nejčastější kořistí husovci strakatí, hlodavci a klokani hbití. V jižních oblastech [[Severní teritorium|Severního teritoria]] tvoří jídelníček divocí králíci, hlodavci, ještěrky a klokani rudí, to se týká především pouště Tanami.<ref>{{Citace periodika
| příjmení = Paltridge
| jméno = Rachel
| titul = The diets of cats, foxes and dingoes in relation to prey availability in the Tanami Desert, Northern Territory
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 2002-01-01
| ročník = 29
| číslo = 4
| strany = 389–403
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR00010
| datum přístupu = 2016-02-22
| jazyk = anglicky
}}</ref> V [[Střední Austrálie|centrální Austrálii]] se živí především hlodavci, ještěrkami, klokany rudými a dobytkem. Na jídelníčku dingů ze západu se objevují především vombati. Na některých místech či ostrovech často loví i ryby. Je jim přičítáno snížení populace divokých prasat i králíků, což je pro místní farmáře přínosem.<ref>{{Citace periodika
| příjmení = Corbett
| jméno = L
| titul = Does Dingo Predation or Buffalo Competition Regulate Feral Pig Populations in the Australian Wet-Dry Tropics? An Experimental Study
| periodikum = Wildlife Research
| datum = 1995-01-01
| ročník = 22
| číslo = 1
| strany = 65–74
| url = http://www.publish.csiro.au/paper/WR9950065
| datum přístupu = 2016-02-22
| jazyk = anglicky
}}</ref>
Dingové většinou vypijí jeden litr vody za den v létě a asi půl litru v zimě. I v době sucha se stává jen málokdy, aby kojící fena neměla dostatek živin. Dingové dokáží zužitkovat tekutiny i z kořisti, především [[krev]], kojící fena navíc konzumuje i moč a [[výkal]]y svých štěňat, takže udržuje doupě v čistotě a navíc si doplňuje tekutiny, aniž by musela štěňata opouštět.<ref name=":1" /> Existují záznamy o několika dinzích, kteří v zimě přežili 22 dní bez vody.<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Dry as a dingo: no water for three weeks
| url = http://www.abc.net.au/news/2010-04-07/dry-as-a-dingo-no-water-for-three-weeks/2577536
| vydavatel = ABC News
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = en
}}</ref>
=== Strategie lovu ===
[[Soubor:Dingo walking.jpg|náhled|Pes (samec) dinga|alt=Běžící pes]]
Strategie lovu dingů většinou závisí na dobrém načasování a rychlosti, málokdy zde hraje roli úkryt. Své lovecké strategie přizpůsobují tak, aby vyhovovaly okolnostem.<ref name=":28">Corbett 2004, str. 227.</ref> Pro větší a potenciálně nebezpečnou kořist jsou zapotřebí dva nebo více jedinců, při lovu králíků a hlodavců loví sami.<ref name=":1" /> Téměř všechny jejich útoky, ať už se jedná o útoky na buvoly, nebo klokany, se soustřeďují na mláďata a staré jedince, kteří nejsou dostatečně rychlí a vytrvalí. Při lovu buvola spíše než taktiku uhnání zvířete využívají svých zubů a hbitosti. Skupinka psů běží společně s buvolem a střídavě jej kousají do nohou, dokud není buvol úplně vysílený nebo neschopen běhu.<ref name=":1" /> Tato taktika je ale pro lovce nebezpečná v tom, že buvol může kdykoliv vykopnout.<ref name=":23" /> Dingové svoji kořist zabijí protržením krční [[Tepna|tepny]], podobně jako například vlci. Ptáky loví dingové pouze výjimečně.<ref name=":25">{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Dingo (''Canis dingo'')
| url = http://animals.nationalgeographic.com/animals/mammals/dingo/
| vydavatel = National Geographic
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = anglicky
}}</ref>
=== Sociální chování ===
Společenské chování dingů je nápadně podobné chování vlků nebo divokých psů. Zatímco mladí samci častěji cestují z místa na místo, dospělí samci se usadí v jednom rozsáhlém teritoriu s několika fenami.<ref>{{Citace monografie
| příjmení = Burnie
| jméno = David
| příjmení2 = Wilson
| jméno2 = Don E.
| titul = Animal
| url = https://books.google.cz/books?id=8iEuoQ7-6hkC&dq=The+Definitive+Visual+Guide+to+the+World%2527s+Wildlife&hl=cs&sa=X&redir_esc=y
| vydání =
| vydavatel = DK
| místo = New York
| rok =
| počet stran = 632
| strany = 185
| isbn = 9780789477644
| jazyk = en
}}</ref> Velikost takové smečky většinou odpovídá velikosti a nebezpečnosti kořisti, kterou loví, běžně čítá jedna smečka tři až dvanáct jedinců.<ref name=":28" /> Nicméně, smečka není tak stmelená jako je tomu u vlků. Je běžné, že ji jedinec na několik dní opustí a později se znovu přidá.<ref name=":28" /> Ve smečce funguje [[Hierarchie|hierarchická pyramida]]. Na vrchu je alfa pár, samec a samice, přičemž samec bývá obvykle dominantnější.<ref name=":14">{{Citace monografie
| příjmení = Jackson
| jméno = Stephen
| příjmení2 =
| jméno2 =
| titul = Australian Mammals: Biology and Captive Management: Biology and Captive Management
| url = https://books.google.com/books?id=bBoVViPkCUAC
| vydání =
| vydavatel = Csiro Publishing
| místo = Collingwood
| rok =
| počet stran = 1107
| strany = 381–407
| isbn = 9780643098589
| jazyk = en
}}</ref> Součástí smečky jsou i nová štěňata a běžně i vrh z předchozího roku. Obecně platí, že při ulovení kořisti se první nají alfa samec, pak alfa samice, následuje zbytek smečky a poslední na řadě jsou štěňata.<ref name=":14" /> Poznat alfa samce je jednoduché; při jeho příchodu všichni podřízení jedinci klopí uši a stahují ocas mezi nohy, často mu také olizují pysky, aby tak dali najevo svoji podřízenost.<ref name=":14" /> To samé dělají i štěňata, která si tím způsobem také vymáhají potravu.
=== Reprodukce ===
{{Viz též|Pes domácí#Páření}}
[[Soubor:Dingowelpen Berlin.JPG|vlevo|náhled|upright=1.3|Vrh dingů z berlínské zoo|alt=Skupina štěňat dingů]]
Dingové jsou [[Monogamie|monogamní]] zvířata.<ref name=":24" /> Feny mohou mít štěňata jen jednou ročně,<ref name=":28" /> i v případě, že by u nich během roku nastal [[estrální cyklus]] dvakrát.<ref name=":6" /> Hárají běžně v období od ledna do července. Samci jsou připraveni k rozmnožování po celý rok, ale v době, kdy necítí [[estrogen]], mají produkci [[Spermie|spermií]] výrazně nižší. Samotné páření obvykle probíhá mezi březnem a květnem (podle jiných zdrojů v období od dubna do června).<ref>Fleming, str. 32.</ref><ref name=":2" /> V [[Jihovýchodní Asie|jihovýchodní Asii]] k [[Kopulace|páření]] dochází mezi srpnem a zářím. Během této doby samci pečlivě stráží své partnerky i teritoria. Případné cizince zaženou alfa samci vrčením a vytím, pokud se tak ale nestane, rozpoutá se rvačka. V případě, že cizí pes vyhraje, poražený alfa samec buď zemře nebo odejde z teritoria a přenechá samice novému alfa samci. Pokud by to bylo naopak, souboj vyhrál alfa samec, pak cizinec utíká a hledá jiné teritorium, které by mohl zabrat.
Feny jsou pohlavně vyspělé ve dvou letech života, samci jsou připraveni na rozmnožování v období od jednoho do tří let, závisí na jedinci.<ref name=":6" />
Obecně platí, že ze smečky se rozmnožuje pouze alfa pár (alfa samec a samice) a zbytek smečky se stará o [[Štěně|štěňata]].<ref name=":19">{{Citace elektronické monografie|titul=Dingo|url=http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Dingo|vydavatel=New World Encyclopedia|datum aktualizace=2013-8-28|datum přístupu=2016-02-27 |jazyk=anglicky}}</ref> Nemusí tomu tak vždy být, ovšem v případě, když se mláďata narodí podřízené samici, je obvyklé, že je alfa samice zabije.<ref name=":25" />
Březost trvá 61 až 69 dní a velikost vrhu se pohybuje v rozmezí od jednoho do deseti štěňat (průměrně pět), přičemž počet narozených samců bývá vyšší, než počet narozených fen.<ref name=":2" /> Ve věku tří týdnů štěňata poprvé opouští doupě, avšak až do věku přibližně dvou měsíců je fena kojí.<ref name=":8" /><ref name=":24" /> Běžně se štěňata pohybují ve vzdálenosti maximálně 3 km od doupěte, na delší vzdálenost je doprovázejí dospělí členové smečky.<ref name=":24" /> Mladí dingové se obvykle stávají nezávislými ve věku tří až šesti měsíců, ve smečce nejpozději ve věku 12 měsíců, kdy začíná další období páření.<ref name=":6" />
=== Migrace ===
Dingové obvykle zůstávají v jedné oblasti a nepodnikají sezónní [[Migrace zvířat|migraci]]. Nicméně v době hladu cestují blíže k farmám a lidem, kde se mohou přiživit na ovcích nebo dobytku. Nejdelší doložená migrační cesta dinga měřila přibližně 250 km, což bylo zjištěno z čipu, který měl umístěný na krku.<ref>Fleming, str. 29–31.</ref>
== Zdraví a úmrtnost ==
[[Soubor:Hookworms.tif|náhled|[[Vlasovec psí]] - parazit, který často napadá dingy|alt=Vlasovci]]
V přírodě se dingové dožívají okolo 7 až 8 let.<ref name=":31">Corbett 2004, str. 229.</ref>
Mezi hlavní příčiny úmrtí dingů patří vyhladovění nebo dehydratace v obdobích sucha nebo po rozsáhlých požárech [[buš]]í, dále také uštknutí hadem a úmrtí jako následek zranění buvoly nebo skotem.
Dingové jsou vnímaví k podobným onemocněním jako psi domácí. Jsou [[hostitel]]i až 38 druhů různých patogenů a parazitů, převážná většina těchto druhů ale nemá na životnost psů žádný vliv.<ref name=":33">Fleming, str. 34–35.</ref> Mezi nejvýznamnější mikrobiální a parazitární původce schopné snížit stav populace patří virus [[Psinka|psinky]], [[měchovec psí]] (''Ancylostoma caninum'') a [[vlasovec psí]] (''Dirofilaria immitis'').<ref name=":33" /> Dingové jsou důležitým rezervoárem vlasovců, kteří jsou přenášeni [[Komárovití|komáry]] na domácí psy.<ref>{{Citace periodika|příjmení=Smout|jméno=Felicity A.|příjmení2=Skerratt|jméno2=Lee F.|příjmení3=Butler|jméno3=James R. A.|titul=Dingoes (Canis dingo Meyer, 1793) continue to be an important reservoir host of Dirofilaria immitis in low density housing areas in Australia|periodikum=Veterinary Parasitology|datum=2016-01-15|ročník=215|strany=6–10|doi=10.1016/j.vetpar.2015.10.020|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0304401715300583|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref> Figurují rovněž jako definitivní hostitelé [[kokcidie]] ''[[Neospora caninum]]'', jež způsobuje [[potrat]]y u skotu a volně žijících přežvýkavců.<ref>{{Citace periodika|příjmení=King|jméno=Jessica S.|příjmení2=Šlapeta|jméno2=Jan|příjmení3=Jenkins|jméno3=David J.|titul=Australian dingoes are definitive hosts of Neospora caninum|periodikum=International Journal for Parasitology|datum=2010-07-01|ročník=40|číslo=8|strany=945–950|doi=10.1016/j.ijpara.2010.01.008|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0020751910000445|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref> Ve vztahu ke člověku má zásadní význam fakt, že dingo je jedním z hlavních hostitelů [[Měchožil zhoubný|měchožila zhoubného]] (''Echinococcus granulosus'') v Austrálii. Infekce tasemnicí ''E. granulosus'' je pro psy dingo neškodná, u dobytka a u člověka však způsobuje nebezpečnou nemoc [[echinokokóza|echinokokózu]]. Riziko představuje především trus dingů s vajíčky tasemnic.<ref>{{Citace periodika|příjmení=Jenkins|jméno=David J.|titul=Echinococcus granulosus in Australia, widespread and doing well!|periodikum=Parasitology International|datum=2006-01-01|ročník=55, Supplement|číslo=Taeniasis/cysticercosis and echinococcosis with focus on Asia and the Pacific|strany=S203–S206|doi=10.1016/j.parint.2005.11.031|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1383576905001364|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citace periodika|příjmení=Thompson|jméno=R. C. A.|příjmení2=Kumaratilake|jméno2=L. M.|titul=Comparative development of Australian strains of Echinococcus granulosus in dingoes (Canis familiaris dingo) and domestic dogs (C.f. familiaris), with further evidence for the origin of the Australian syl vatic strain|periodikum=International Journal for Parasitology|datum=1985-10-01|ročník=15|číslo=5|strany=535–542|doi=10.1016/0020-7519(85)90050-5|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/0020751985900505|datum přístupu=2016-09-07 |jazyk=anglicky}}</ref>
V roce 2008 proběhlo pozorování několikačlenné rodiny dingů, kdy zemřelo štěně staré tři týdny.<ref name=":36">{{Citace periodika|příjmení=Appleby|jméno=Rob|příjmení2=Smith|jméno2=Bradley|příjmení3=Jones|jméno3=Darryl|titul=Observations of a free-ranging adult female dingo (Canis dingo) and littermates' responses to the death of a pup|periodikum=Behavioural Processes|datum=2013-06-01|ročník=96|číslo=|strany=42–46|issn=1872-8308|pmid=23500482|doi=10.1016/j.beproc.2013.02.016|poznámka=PMID 23500482|jazyk=en|url=http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Observations+of+a+free-ranging+adult+female+dingo+(Canis+dingo)+and+littermates%25E2%2580%2599+responses+to+the+death+of+a+pup|datum přístupu=2016-09-25}}</ref> I přesto jej matka přenášela společně s dalšími štěňaty po dobu několika dní a vždy se pohybovala v jeho blízkosti.<ref name=":36" />
== Vztah k lidem ==
=== Útoky na člověka ===
[[Soubor:Dead-wild-dogs-fence.jpg|náhled|Zabití dingové bývají často věšeni na plot jako „výstraha“|alt=Mrtví dingové zavěšení na plotě]]
Jedná se o poměrně plachá zvířata, ve většině případů se od lidských obydlí drží v dostatečné vzdálenosti a pokud není jedinec přímo ohrožen, před možným nepřítelem prchá. Až na několik výjimek se většina případů pokousání dingem odehrála na ostrově [[Fraser (ostrov)|Fraser]], kde žila a stále žije největší čistokrevná populace tohoto druhu, proto je na ostrov zakázán přístup domestikovaných psů.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hughes|jméno=Lesley|příjmení2=Kolektiv autorů|titul=Predation and Hybridisation by Feral Dogs (Canis lupus familiaris) - proposed key threatening process listing|url=http://www.environment.nsw.gov.au/determinations/feraldogspd.htm|vydavatel=New South Wales Government: Office of Environment & Heritage|datum přístupu=2016-02-06 |jazyk=anglicky}}</ref> Samotné útoky si ve většině případů způsobují lidé sami, a to krmením dingů nebo jejich provokací.
Pravděpodobně nejznámějším případem napadení člověka dingem mimo ostrov Fraser je kauza z roku 1980. Dne 17. srpna 1980 se devítitýdenní dívka Azaria Chamberlainová ztratila na rodinném výletě poblíž [[Uluru]] (Ayers Rock).<ref name=":0">{{Citace periodika
| titul = 1982: Mother jailed in dingo baby murder
| url = http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/october/29/newsid_2467000/2467665.stm
| periodikum = BBC
| datum = 1982-10-29
| datum přístupu = 2016-02-06
| jazyk = anglicky
}}</ref> Kolem tábora byly nalezeny stopy dingů, nejprve proto přišel v úvahu únos zvířaty, poté však byla obviněna matka. 29. října 1982 ji soud shledal vinnou, ve vězení strávila tři roky.<ref name=":26">{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Nine-year-old boy killed by dingoes on holiday island beach
| periodikum = Dailymail
| vydavatel =
| url = http://www.dailymail.co.uk/news/article-42438/Nine-year-old-boy-killed-dingoes-holiday-island-beach.html
| datum vydání = 2001-04-30
| datum přístupu = 2016-03-08
| jazyk = anglicky
}}</ref> Propuštěna byla na základě bundy nalezené v blízkosti doupěte dingů.<ref name=":0" /><ref>{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Little hope for baby girl taken by wild dog at Ayers Rock
| periodikum = [[The Sydney Morning Herald]]
| vydavatel =
| url = http://www.smh.com.au/news/175-years/little-hope-for-baby-girl-taken-by-wild-dog-at-ayers-rock/2006/04/17/1145126044792.html
| datum vydání = 2006-18-04
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref> Tělo Azarie nikdy nebylo nalezeno.
Mezi známé incidenty z ostrova Fraser patří například případ z dubna roku 1998, kdy dingo pokousal a poškrábal tříletou dívku.<ref name=":2">{{Citace monografie
| příjmení = Duckworth
| jméno = Jane
| titul = Not Every Dog Has His Day: The Treatment of Dogs in Australia
| url = https://books.google.com/books?id=yIPhxWm7D_YC
| vydání =
| vydavatel = Axiom Creative Enterprises
| místo = Melbourne
| rok =
| počet stran = 356
| strany = 205–231
| isbn = 9780646514376
| jazyk = en
}}</ref> Další případ se odehrál 30. dubna 2001, kdy byl devítiletý Clinton Gage napaden a zabit dvěma dingy.<ref name=":26" /> Incident způsobil utracení více než 31 dingů a vyústil v pobouření obyvatel ostrova Fraser.
=== Kontrolní opatření ===
Kvůli četným útokům dingů na hospodářská zvířata byla v některých oblastech a farmách zavedena různá ochranná opatření, která dingy mají odradit.<ref name=":30">Fleming, str. 60–62</ref> Obzvláště farmáři často žádají o finanční náhrady za zardoušené ovce. Nejčastějším opatřením bývá věšení zabitých dingů na ploty, což má údajně hladové psy odpudit. Účinnost není prokázána.<ref name=":30" /> Další možností, kterou hospodáři využívají, jsou hlídací zvířata. Nejen psi bývají k tomuto účelu používání, oblíbené jsou i [[Lama|lamy]] nebo [[Osel|osli]].<ref>{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Pest of the past, dingo's star in the ascendancy
| periodikum = The Age
| vydavatel =
| url = http://www.theage.com.au/news/national/pest-of-the-past-dingoes-star-in-the-ascendancy/2007/07/21/1184560109155.html
| datum vydání = 2007-22-07
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref>
Mezi další opatření patří jedy. [[Strychnin]] je používán v celé Austrálii, především pro svoji účinnost i v malém množství (0,3 mg na kg).<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = A management program for the dingo in the Northern Territory of Australia
| url = http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| url archivu = https://web.archive.org/web/20080913072502/http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| vydavatel = Parks and wildlife service
| místo =
| datum vydání = 2008-9-13
| datum přístupu = 2016-2-21
| jazyk = anglicky
}}</ref> Zvíře, kterému se jed dostane do těla, umírá ve [[křeč]]ích.
=== Dingo Fence ===
{{Podrobně|Dingo Fence}}[[Soubor:Dingo fence in Australia.PNG|náhled|Fialově vyznačený plot]]
Stavba plotu, později známého jako ''[[Dingo Fence]]'', začala i skončila v 80. letech [[19. století]].<ref name=":24" /> Stavba probíhala za finanční podpory vlády. Původním účelem bylo ochránění jihovýchodní části kontinentu od [[Králičí mor|králičího moru]], avšak plot svůj účel nesplnil a chátral. Počátkem 20. století však začal být opravován, aby sloužil jako ochrana před dingy. Je to jedna z nejdelších staveb na světě a oficiálně také nejdelší plot na světě.<ref name=":20">{{Citace elektronické monografie
| autor = Kuschk
| titul = The Dingo Fence
| url = http://basementgeographer.com/the-dingo-fence/
| vydavatel = basementgeographer.com
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160414054435/http://basementgeographer.com/the-dingo-fence/
| datum archivace = 2016-04-14
| nedostupné = ano
}}</ref> Jeho délka činí 5 614 km<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Downward
| jméno = R. J.
| příjmení2 = Bromell
| jméno2 = J. E.
| titul = Proceedings of the Fourteenth Vertebrate Pest Conference 1990
| url = http://digitalcommons.unl.edu/vpc14/23/
| vydavatel = digitalcommons.unl.edu
| datum přístupu = 2016-02-27
| jazyk = anglicky
}}</ref> a táhne se od města [[Jimbour]] (Queensland) až po [[Velký australský záliv]].<ref name=":21">{{Citace elektronické monografie|autor=Kaushik|titul=Dingo Fence: Australia’s 5,600Km Dog Fence|url=http://www.amusingplanet.com/2013/11/dingo-fence-australias-5600km-dog-fence.html|vydavatel=Amusing Planet|datum přístupu=2016-02-27 |jazyk=anglicky}}</ref> Samotný plot má dva metry na výšku a je z pletiva.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=World's Longest Dog Fence|url=http://www.fencefence.com/stories/dingo-fence.html|vydavatel=North American Fence Builders Association|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2016-08-28|jazyk=anglicky|url archivu=https://web.archive.org/web/20160822233752/http://www.fencefence.com/stories/dingo-fence.html|datum archivace=2016-08-22|nedostupné=ano}}</ref>
=== Analýza ===
Za útoky dingů na lidi pravděpodobně stojí jejich krmení, ať už úmyslné, či naopak.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Harris
| jméno = Les
| titul = Report of Les Harris, Expert on Dingo Behavior, on the Propensity of Dingoes to Attack Humans Report submitted in December 1980 to Coroner Barritt
| url = http://law2.umkc.edu/faculty/projects/ftrials/chamberlain/dingoreport.html
| vydavatel = law2.umkc.edu
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref> Dingové tak ztrácejí přirozenou ostražitost.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Kellett
| jméno = Christine
| titul = Dingo attacks child on Fraser Island
| url = http://www.smh.com.au/environment/conservation/dingo-attacks-child-on-fraser-island-20090807-ecl6.html
| vydavatel = The Sydney Morning Herald
| datum vydání = 2009-08-07
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref> Čím více budou lidmi krmení, tím větší je pravděpodobnost, že se k nim budou chovat agresivně. Pokud také dingo najde jiné zdroje potravy, například [[popelnice]], pak může případné lidi brát jako konkurenci, která jej chce o jídlo připravit, a proto útočí.
Některé útoky v minulosti byly způsobeny i špatnými reakcemi lidí, kteří si nedokáží správně vyložit [[Mimika|mimiku]] a pohyby těla dingů.<ref>{{Citace elektronického periodika
| příjmení =
| jméno =
| titul = Risk to humans posed by the dingo population on Fraser Island
| periodikum = Risk Assessment
| vydavatel = Environmental Protection Agency
| url = http://www.derm.qld.gov.au/register/p00560aa.pdf
| url archivu = https://web.archive.org/web/20110413184908/http://www.derm.qld.gov.au/register/p00560aa.pdf
| datum vydání = 2011-04-13
| datum přístupu = 2016-2-22
| jazyk = anglicky
}}</ref> Dr. Bradley Smith uvádí, že ostrov Fraser má problém s lidmi, nikoliv s dingy. Také uvádí, že psi, kteří byli označováni jako agresivní, se jen chovali přirozeně.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Walker
| jméno = Carlie
| titul = Island has a problem with people, not dingoes: researcher
| url = http://www.frasercoastchronicle.com.au/news/dingoes-not-the-problem/1706545/
| vydavatel = Fraser Coast Chronicle
| datum vydání = 2013-01-05
| datum přístupu = 2016-02-22
| jazyk = anglicky
}}</ref>
=== Legální status a ochrana dinga v Austrálii ===
[[Soubor:Canis lupus dingo 2.jpg|náhled|Pes dingo s čipem v uchu (ostrov Fraser)]]
Ochrana dingů se liší v každé spolkové zemi Austrálie. V [[Severní teritorium|Severním teritoriu]] je dingo chráněn, avšak v případě ohrožení člověka či dobytka je možné jej beztrestně zabít.<ref name=":29">{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = A Management Program fot the Dingo (Canis lupus dingo) in the Northern Territory of Australia
| url = http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| url archivu = https://web.archive.org/web/20080913072502/http://www.nt.gov.au/nreta/wildlife/programs/pdf/dingo_management.pdf
| vydavatel = Parks and Wildlife Service
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-08-29
| jazyk = anglicky
}}</ref> Naopak v [[Západní Austrálie|Západní Austrálii]] není dingo nijak chráněn a jako domácí mazlíčci mohou být tato zvířata držena pouze za určitých podmínek.<ref name=":29" /> Pro lov dingů v chráněných oblastech si lidé musí obstarat povolení. V [[Jižní Austrálie|Jižní Austrálii]] se dingové a jejich kříženci dělí na dvě skupiny: ty za oplocením ''[[Dingo Fence]]'' a ty v něm. Dingové uvnitř oplocené oblasti jsou považováni za škůdce a chovat je mohou pouze autorizované zoologické zahrady a přírodní parky.<ref name=":29" /> Vně plotu nejsou sice dingové chráněni, avšak návnady a pasti na ně jsou zakázané. Také v [[Queensland]]u jsou dingové a kříženci bráni jako škůdci. Každý zemědělec je povinen snižovat počty dingů na svých pozemcích.<ref name=":29" /> V [[Nový Jižní Wales|Novém Jižním Walesu]] jsou dingové pod ochranou jen v případě, že se nacházejí na území chráněných oblastí nebo parků.<ref name=":29" /> V západní části NJW je zakázán i chov dingů jako domácích mazlíčků, chovat je člověk může jen v případě, že má soudní povolení. V jiných částech země je možné dingy beztrestně chovat i v domácnostech. V [[Teritorium hlavního města Austrálie|Teritoriu hlavního města]] jsou dingové chránění, zabít je je možné pouze na vlastním pozemku.<ref name=":29" /> Ve [[Victoria (Austrálie)|Victorii]] mají zemědělci povinnost snižovat stavy dingů na svých pozemcích, podobně jako v Queenslandu.<ref name=":12">{{Citace periodika|příjmení=|jméno=|titul=Wild Dogs and Dingoes in Victoria|periodikum=Landcare Notes|datum=|ročník=2007|číslo=12|strany=|issn=1329-833X| url = http://www.dpi.vic.gov.au/dpi/nreninf.nsf/v/F5945DF262C0B311CA25741000785926/$file/Wild_Dogs_and_Dingoes_in_Victoria%20.pdf | url archivu = https://web.archive.org/web/20080726055910/http://www.dpi.vic.gov.au/dpi/nreninf.nsf/v/F5945DF262C0B311CA25741000785926/$file/Wild_Dogs_and_Dingoes_in_Victoria%20.pdf |jazyk=anglicky}}</ref><ref name=":29" />
V roce 2013 byla na ostrově Fraser provedena studie, jejímž účelem bylo přijít na vhodný způsob snížení útoků dingů na lidi a zároveň udržení populace těchto savců. Jako nejvhodnější řešení se jevil plot.<ref name=":3">{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Fraser Island Dingo Conservation and Risk Management Strategy
| url = http://www.nprsr.qld.gov.au/parks/fraser/pdf/dingo-management-strategy.pdf
| vydavatel = Department of National Parks, Sport and Racing
| místo =
| datum vydání = 2013-07
| datum přístupu = 2016-09-03
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20141226033852/http://www.nprsr.qld.gov.au/parks/fraser/pdf/dingo-management-strategy.pdf
| datum archivace = 2014-12-26
| nedostupné = ano
}}</ref> Podle této studie by také měli lidé i turisté být více informováni o tom, jak nebezpečné je krmení dingů.<ref name=":3" /> Autoři také navrhli poplatek pro všechny turisty, kteří by chtěli Fraser navštívit.<ref name=":3" /> Na základě tohoto výzkumu jsou dingové čipováni a byla zavedena elektronická evidence.
== Křížení s domácími psy ==
[[Soubor:Rare shot of white dingo.jpg|vlevo|náhled|Bíle zbarvený dingo; vzácné zbarvení, které je možno pozorovat jen zřídka|alt=Vzácný bílý dingo]]
Evropští domácí psi se v Austrálii poprvé objevili během její kolonizace [[Evropané|Evropany]]. Tito psi zdivočeli a docházelo tak ke [[křížení]] původně domestikovaných psů s divokými dingy. Jejich [[Hybrid|křížence]] v současné době lze najít v mnoha domácnostech v Austrálii.<ref name=":13">{{Citace elektronické monografie
| autor = Robyn Williams, David Jenkins, Eve Fesl, Jonica Newby, Alan Newsome, Laurie Corbett, Colin Pardoe, Robert Darby, Barrie Oakman, Peter Fleming
| titul = Science Show - 23/06/01: The Dingo in Australia
| url = http://www.abc.net.au/rn/science/ss/stories/s314366.htm
| url archivu = https://web.archive.org/web/20020212122242/http://www.abc.net.au/rn/science/ss/stories/s314366.htm
| datum vydání = 2002-02-12
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = anglicky
}}</ref> Podle některých zdrojů křížení dokonce probíhalo tak intenzivně, že již dnes téměř není možné najít čistokrevného dinga bez příměsi psí krve.<ref name=":13" /> I přesto pravděpodobně existuje čistokrevná populace na ostrově Fraser<ref name=":15" /> a další takové dingy je možné najít v Thajsku.<ref name=":27" />
Pro rozeznání čistokrevných dingů od kříženců je nejspolehlivějším faktorem barva srsti. Kříženci mohou mít různé barvy, zatímco dingové jsou převážně píseční, výjimečně i jednolitě černí nebo bílí. Kříženci také umí štěkat, feny ve většině případů mohou mít štěňata až dvakrát ročně a stavba lebky kříženců je taktéž odlišná.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Wilton
| jméno = Alan
| titul = Genetic Diversity in the Dingo
| url = http://www.dingosanctuary.com.au/dna%255B1%255D.htm
| url archivu = https://web.archive.org/web/20040219224138/http://www.dingosanctuary.com.au/dna%255B1%255D.htm
| vydavatel = Native Dog Conservation Society
| datum vydání = 2004-02-19
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = anglicky
}}</ref> Právě na základě výzkumu tvaru lebek se zjistilo, že počet čistokrevných dingů klesl mezi lety 1960 až 1980 z 49 na 17 %.<ref name=":18" /> Aktuální počet kříženců není známý.<ref name=":27" /> Vědci se obvykle v této problematice dělí dva tábory; jedni prosazují zachování čistokrevných dingů prostřednictvím přísných kontrol a druzí jsou toho názoru, že se lidé musí smířit s jejich nenávratným vymizením.<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = A Draft Dingo Management Strategy for Fraser Island
| url = http://www.fido.org.au/DingoManagement.html
| vydavatel = Fraser Island Defenders Organization
| datum přístupu = 2016-02-24
| jazyk = anglicky
}}</ref> Nebezpečí pro tento druh představuje právě křížení s domácími psy.
V minulosti nebyly téměř žádné snahy o udržení čistokrevné populace dingů, na velký podíl kříženců se přišlo až ve [[21. století]]. Právě kvůli tomu roku 2004 [[Mezinárodní svaz ochrany přírody]] přiřadil druhu pes dingo status [[Zranitelný taxon|zranitelný]] (VU).<ref name=":27">{{Citace elektronické monografie
| příjmení = Corbett
| jméno = L. K.
| odkaz na autora =
| titul = Canis lupus ssp. Dingo
| url = http://www.iucnredlist.org/details/41585/0
| datum vydání = 2008
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 2016-02-27
| vydavatel = Iucn Red List of Threatened Species
| jazyk = en
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160206171849/http://www.iucnredlist.org/details/41585/0
| datum archivace = 2016-02-06
| nedostupné = ano
}}</ref>
[[Psí plemeno]] [[australský honácký pes]] údajně vzniklo na základě křížení domestikovaných [[Pes domácí|psů]] s dingy.<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Australian Cattle Dog
| url = http://www.fci.be/Nomenclature/Standards/287g01-en.pdf
| vydavatel = Federation Cynologique Internationale
| místo =
| datum vydání = 2012-12-05
| datum přístupu = 2016-03-07
| jazyk = anglicky
}}</ref>
== Význam v kultuře ==
[[Soubor:Yankee Hat art-MJC.jpg|náhled|Jeskynní malba s vyobrazením dingů|alt=Jeskyní malba]]
Dingové tradičně zaujímají významné místo v kultuře domorodých Austrálců, kde pravděpodobně převzali roli vyhubených vakovlků. Austrálci dingy v minulosti běžně chovali a využívali především jako hlídače, strážce pastvin a stejně tak i jako zdroj masa v případě hladu.<ref>{{Citace monografie
| příjmení = Fogle
| jméno = Bruce
| titul = Velká encyklopedie psů
| vydání = 5
| vydavatel = Slovart
| místo = Bratislava
| rok = 2012
| počet stran = 409
| strany = 88
| isbn = 978-80-7391-481-3
}}</ref> Lze je najít i na starých jeskynních malbách. Jednu ze zachovalých maleb lze najít v [[Národním parku Namadgi]], konkrétně v Yankee Hat (obrázek vpravo). Malba stará nejméně 800 let<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno = http://www.tams.act.gov.au/
| titul = Namadgi National Park Yankee Hat
| url = http://www.tams.act.gov.au/__data/assets/pdf_file/0015/404601/Yankee_Hat_Rock_Art_Walking_Track_Brochure.pdf
| vydavatel = Namadgi National Park Visitor Centre
| místo =
| datum vydání = 2011
| datum přístupu = 2016-2-27
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20170306201708/http://www.tams.act.gov.au/__data/assets/pdf_file/0015/404601/Yankee_Hat_Rock_Art_Walking_Track_Brochure.pdf
| datum archivace = 2017-03-06
| nedostupné = ano
}}</ref> zobrazuje dinga, klokana, emu a člověka.
Dochovalo se mnoho příběhů, jejichž hlavními aktéři jsou psi dingové. Ty se přenášejí většinou ústně mezi Austrálci. Na většině starých děl jsou vyobrazeni jako nadpřirození hlídací psi varující před zlými silami.<ref name=":5" /> Existují důkazy, které popisují i pohřbívání psů s jejich majiteli (podobně tomu bylo například u [[Indiáni|indiánů]], kteří byli pohřbívání se svými [[Kůň|koňmi]]).<ref>{{Citace periodika
| příjmení = Kolig
| jméno = E.
| titul = Aboriginal dogmatics: canines in theory, myth and dogma
| periodikum = Bijdragen tot de Taal-, Land- en Volkenkunde 134 (1978), no: 1, Leiden, 84-115
| rok = 1978
| měsíc =
| ročník = 134
| číslo = 1
| strany = 84–115, s. 134
| url = http://booksandjournals.brillonline.com/docserver/22134379/134/1/22134379_134_01_s04_text.pdf?expires=1473778250&id=id&accname=guest&checksum=3292E16B9DFAED58CD754560C65802B7
| jazyk = anglicky
| issn = 0006-2294
}}{{Nedostupný zdroj}}</ref>
V době kolonizace Austrálie je Evropané nejdříve považovali za inteligentní a mrštná zvířata, avšak postupem času, když zjistili, že mají na svědomí úbytky ovcí a dobytka, nazývali je zbabělci, kteří místo boje utíkají do buše. Začali být oceňováni lovci, kteří dinga ulovili.<ref name=":20" />
V Asii a Oceánii je maso psů, tedy i dingů, považováno za delikatesu a běžně jsou zde dingové zabíjeni kvůli lidským potřebám. Jen v severovýchodním Thajsku byla k roku 1985 situace taková, že za týden bylo zabito a na trzích prodáno přes 200 dingů pro maso.<ref name=":6" />
=== Vliv na ostatní živočišné druhy ===
Dingo je širokou veřejností označován za ikonu Austrálie a má i velký vliv na její [[Fauna|faunu]]. Přestože farmáři dingy považují za škůdce, kteří jim dáví ovce a zabíjí dobytek, existence dingů přináší spíše výhody. Jednou z nich je redukce přemnožených králíků, kteří ničí úrodu, nebo také to, že část jejich stravy tvoří mršiny. Na druhou stranu, dingové jsou hlavními predátory některých druhů klokanů, například [[Klokan uzdičkový|klokana uzdičkového]] (''Onychogalea fraenata''), který je považován za ohroženého. Podobná situace je i u [[Vombat severní|vombatů severních]] (''Lasiorhinus krefftii''). Roku 1971 byl vytvořen pro vombaty severní [[Národní park Epping]], který měl zajistit navýšení jejich populace. Ta již byla tak nízká, že roku 1983 napočítali ochránci přírody jen 36 kusů.<ref name=":22" /> Během následujících let, kdy byla z parku vyhnána veškerá stáda dobytka, jejich populace pomalu narůstala. Roku 2000 ale do rezervace vnikli dingové a zabili asi 15–20 vombatů, což při celkovém počtu kolem 100 jedinců byla velká ztráta.<ref name=":22" /> Po tomto útoku byla rezervace obehnána dvacetikilometrovým plotem.<ref name=":22">{{Citace monografie
| příjmení = Viering
| jméno = Kersting
| příjmení2 = Knauer
| jméno2 = Roland
| titul = Ohrožené druhy zvířat
| vydání =
| vydavatel = Knižní klub
| místo = Praha
| rok = 2011
| počet stran = 304
| strany = 222
| isbn = 978-80-242-3180-8
}}</ref> Dingové také pravděpodobně stojí za vyhynutím [[Vakovlk tasmánský|vakovlků tasmánských]] (''Thylacinus cynocephalus'') na australské pevnině před 2000 lety, ačkoli studie z roku 2008 tento názor zpochybňuje.<ref name=":10" />
V roce 2013 byla provedena studie zkoumající vliv dingů na populaci a chov [[Ovce domácí|ovcí domácích]].<ref name=":34">{{Citace periodika
| příjmení = Allen
| jméno = B. L.
| příjmení2 = West
| jméno2 = P.
| titul = Influence of dingoes on sheep distribution in Australia
| periodikum = Australian Veterinary Journal
| datum = 2013-07-01
| ročník = 91
| číslo = 7
| strany = 261–267
| issn = 1751-0813
| pmid = 23782018
| doi = 10.1111/avj.12075
| poznámka = PMID 23782018
| url = http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23782018
| datum přístupu = 2016-09-18
| jazyk = anglicky
}}</ref> Ta zjistila, že rozsah chovu ovcí v roce 2010 je oproti 20. století výrazně menší. Například ještě v roce 1978 se ovce pásly i v severní části jižní Austrálie, k roku 2016 se zde ale chová převážně [[Tur domácí|skot]].<ref name=":34" /> Právě skot v mnohých oblastech nahrazuje ovce, jelikož pro farmáře je to finančně výhodnější.<ref name=":34" /> Závěrem studie je ale také fakt, že nejen predace dingů stojí za poklesem populace ovcí domácích.<ref name=":34" /> Nicméně, autoři výzkumu Allen a West také zmiňují, že pokud nebudou mít ovce a [[Koza domácí|kozy]] domácí ochranu, dingové je dříve či později skutečně vyhubí.<ref name=":34" />
== Chov v zajetí ==
[[Soubor:Canis dingo - Zoo Plzeň 002.jpg|vlevo|náhled|Pes dingo v [[Zoologická a botanická zahrada města Plzně|zoo v Plzni]]]]
Někteří Australané, i přes zjevnou divokost a neochočitelnost dingů, se rozhodli je chovat v zajetí. Obecně se odborníci dělí na dva tábory; první je považuje za nezkrotné a divoké psy, kteří se nehodí pro chov v zajetí, zatím co druhý tábor prosazuje názor, že se nijak neliší od psů domácích.<ref name=":35">{{Citace elektronické monografie
| autor = Associated Press
| titul = Australia's dingo dogs face extinction
| url = http://usatoday30.usatoday.com/news/world/2003-10-07-dongos-extinct_x.htm
| vydavatel = USA Today
| místo = Canberra
| datum vydání = 2003-07-10
| datum přístupu = 2016-02-06
| jazyk = anglicky
}}</ref> Tento názor ale kritizuje například Barrie Oakman, prezident Asociace ochrany dingů<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Australia’s dingoes face ‘extinction’
| url = http://www.nbcnews.com/id/3131115/ns/technology_and_science-science/t/australias-dingoes-face-extinction/#.V-eKAfmLS00
| vydavatel = NBC News
| místo = Canberra
| datum vydání = 2003-06-10
| datum přístupu = 2016-09-25
| jazyk = en
}}</ref>, který tvrdí, že dingové jako domácí mazlíčci jsou nebezpeční.<ref name=":35" /> Většina chovatelů také tvrdí, že tím, že budou dingové chováni lidmi, se křížení s domácími psy nezabrání, spíše naopak.<ref name=":31" /><ref name=":35" />
Samotní dingové si na lidi dokáží zvyknout velmi rychle, pokud s nimi přijdou do kontaktu již v útlém věku.<ref>Feddersen-Petersen, str. 87</ref> Obecně jsou to dobře cvičitelná zvířata, ale těžko se u nich potlačují jejich přirozené pudy. [[Alfred Brehm]] popsal případy, kdy byli dingové krotcí stejně jako domácí psi a jeden byl dokonce využíván jako honácký pes.<ref name=":9">{{Citace monografie
| příjmení = Brehm
| jméno = Alfred Edmund
| titul = Brehms Tierleben. Allgemeine Kunde des Tierreichs. Säugetiere - Zweiter Band
| url = http://caliban.mpipz.mpg.de/brehm/band2/index.html
| vydavatel = Bibliographisches Institut
| místo = Leipzig, Wien
| rok = 1900
| vydání = 3
| počet stran = 712
| strany = 82–85
| jazyk = de
}} {{Wayback|url=http://caliban.mpipz.mpg.de/brehm/band2/index.html |date=20160505204835 }}</ref> Stejně tak ale připouštěl existencí jedinců, kteří byli plaší a nervózní.<ref name=":9" /> Brehm také zdůrazňoval, že dingo musí být v kontaktu s člověkem již od štěněcího věku.<ref name=":9"/>
Ze strany [[Mezinárodní kynologická federace|Mezinárodní kynologické federace]] (FCI) se jedná o neuznané plemeno.
=== Chov v zoologických zahradách ===
Z českých zoologických zahrad vlastní několik dingů pouze [[Zoologická a botanická zahrada města Plzně|zoo Zlín, zoopark Vyškov a zoo v Plzni]].<ref name=":11" /><ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno = TÝDEN
| titul = Zoo představují psa dingo, ježury i vzácná prasata
| url = http://www.tyden.cz/rubriky/relax/zvirata/zoo-predstavuji-psa-dingo-jezury-i-vzacna-prasata_273339.html
| vydavatel = ČTK
| datum vydání = 2013-06-13
| datum přístupu = 2016-02-23
}}</ref> Zde se poprvé objevili v roce 2012, když sem byli přivezeni z berlínské zoo. V prosinci 2013 se zde pak narodila čtyři štěňata, dvě fenky a dva psi, všechna typického pískového zbarvení.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Křtiny dingo 19.2.2014|url=http://www.zooplzen.cz/novinky/prirustky/krtiny-dingo-19-2-2014.aspx|vydavatel=Zoo Plzeň|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2016-09-25|url archivu=https://web.archive.org/web/20160927081236/http://www.zooplzen.cz/novinky/prirustky/krtiny-dingo-19-2-2014.aspx|datum archivace=27-09-2016|nedostupné=ano}}</ref>
Obecně jsou dingové v evropských zoologických zahradách spíše vzácností, nalézt je je možné například v berlínské zoo, v zoologické zahradě ve [[Wingst]] v [[Dolní Sasko|Dolním Sasku]]<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Unsere Tiere
| url = http://www.wingstzoo.de/tiere/
| vydavatel = Zoo id der Wingst
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = německy
}}</ref> a dříve též v [[sättelstädt]]ském parku, který již ale nefunguje.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Dingo-Rudel aus Thüringen für den Tierpark|url=http://www.morgenpost.de/printarchiv/berlin/article102650498/Dingo-Rudel-aus-Thueringen-fuer-den-Tierpark.html#|vydavatel=Berliner Morgenpost|místo=|datum vydání=2008-03-28|datum přístupu=2016-09-01 |jazyk=německy}}</ref> Naopak v australských zoo jsou poměrně běžní, několik dingů se nachází například v zoologické zahradě v [[Perth]]u<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Dingo
| url = http://perthzoo.wa.gov.au/animals-plants/australia/australian-bushwalk/dingo/
| vydavatel = PerthZoo
| datum přístupu = 2016-09-01
| datum aktualizace = 2014-03-26
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160718091850/http://perthzoo.wa.gov.au/animals-plants/australia/australian-bushwalk/dingo/
| datum archivace = 2016-07-18
| nedostupné = ano
}}</ref> nebo v [[Beerwah]]<ref>{{Citace elektronické monografie
| titul = Mammals - Dingoes
| url = http://www.australiazoo.com.au/our-animals/mammals/dingoes/
| vydavatel = Australia ZOO
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = anglicky
}}</ref> a [[Healesville]].<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Dingo
| url = http://www.zoo.org.au/healesville/animals/dingo
| vydavatel = Healesville Sanctuary
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = anglicky
}}</ref> Ze severoamerických zoologických zahrad má dingy například [[cleveland]]ská zoo<ref>{{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| titul = Dingo
| url = http://www.clevelandmetroparks.com/Zoo/Zoo-Animals/Dingo-110.aspx
| vydavatel = CLEVELAND METROPARKS ZOO
| místo =
| datum vydání =
| datum přístupu = 2016-09-01
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20160829162113/http://www.clevelandmetroparks.com/Zoo/Zoo-Animals/Dingo-110.aspx
| datum archivace = 2016-08-29
| nedostupné = ano
}}</ref> nebo dětská zoo ve [[Fort Wayne]] v [[Indiana|Indianě]].<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Dingo|url=http://kidszoo.org/our-animals/dingo/|vydavatel=Fort Wayne Children’s Zoo|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2016-09-01 |jazyk=anglicky}}</ref>
== Galerie ==
<gallery>
Soubor:4 Dingos.jpg|Skupina čtyř dingů
Soubor:Canis lupus dingo 08 - Christopher Watson.jpg|Pijící dingo
Soubor:Canis lupus dingo, Fraser Island.jpg|Vyhublý jedinec z ostrova [[Fraser (ostrov)|Fraser]]
Soubor:Dingo fight!.jpg|Pár dingů
Soubor:Dingo Australia Zoo QLD.jpg|Ležící dingo chovaný v zoo
Soubor:Look at me dad.jpg|Štěňata olizující pysky otce, čímž dávají najevo podřízenost
Soubor:StateLibQld 2 168383 Captive dingo at the Acclimatisation Society's Garden, Brisbane.jpg|Dingo na černobílé fotografii
</gallery>
== Odkazy ==
=== Reference ===
{{Překlad|en|Dingo|705851170}}
<references />
=== Literatura ===
* {{Citace monografie
| příjmení = Corbett
| jméno = L. K.
| příjmení2 =
| jméno2 =
| titul = The Dingo in Australia and Asia
| vydání =
| vydavatel = Cornell University Press
| místo = New York
| rok = 1995
| počet stran = 200
| strany =
| isbn = 9781876622305
| jazyk = en
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Smith
| jméno = Bradley
| příjmení2 =
| jméno2 =
| titul = The Dingo Debate: Origins, Behaviour and Conservation
| vydání =
| vydavatel = CSIRO Publishing
| místo = Melbourne
| rok = 2015
| počet stran = 336
| strany =
| isbn = 9781486300310
| jazyk = en
}}
* {{Citace sborníku
| příjmení = Corbett
| jméno = L. K.
| titul = Dingo
| url = http://www.carnivoreconservation.org/files/actionplans/canids.pdf
| sborník = Canids: Foxes, Wolves, Jackals, and Dogs : Status Survey and Conservation Action Plan
| příjmení sestavitele = Sillero-Zubiri
| jméno sestavitele = Claudio
| vydavatel = IUCN--The World Conservation Union
| místo = Gland
| rok = 2004
| počet stran = 444
| strany = 223–230
| isbn = 9782831707860
| jazyk = en
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Fleming
| jméno = Peter
| titul = Managing the Impacts of Dingoes and Other Wild Dogs
| vydání =
| vydavatel = Commonwealth - Department of Agriculture, Fisheries & Forestry - Bureau of Rural Sciences
| místo = Canberra
| rok = 2001
| počet stran = 186
| strany =
| isbn = 9780642704948
| jazyk = en
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Feddersen-Petersen
| jméno = Dorit
| titul = Ausdrucksverhalten beim Hund: Mimik und Körpersprache, Kommunikation und Verständigung
| vydání =
| vydavatel = Kosmos
| místo = Stuttgart
| rok = 2008
| počet stran = 493
| strany =
| isbn = 9783440098639
| jazyk = de
}}
* {{Citace monografie
| příjmení = Purcell
| jméno = Brad
| titul = Dingo
| vydavatel = CSIRO Publishing
| místo = Collingwood, Victoria
| rok = 2010
| počet_stran = 176
| isbn = 978-0643096936
| jazyk = en
| edice = Australian Natural History
}}
=== Související články ===
* [[Dingo pralesní]]
* [[Karolínský pes]]
=== Externí odkazy ===
* {{Commonscat|Canis lupus dingo}}
* {{Commons|Canis lupus dingo}}
* {{Wikidruhy|taxon=Canis lupus dingo}}
* {{Wikislovník|heslo=dingo}}
* {{Citace elektronické monografie
| příjmení = Hintze
| jméno = Mary
| odkaz na autora =
| titul = Canis lupus dingo
| url = http://animaldiversity.org/accounts/Canis_lupus_dingo/
| datum vydání = 2002
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 9.3.2016
| vydavatel = Animal Diversity Web
| jazyk = anglicky
}}
* {{Citace elektronické monografie
| příjmení =
| jméno =
| odkaz na autora =
| titul = Dingo (Canis lupus dingo)
| url = http://www.arkive.org/dingo/canis-lupus-dingo/
| datum vydání =
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 9.3.2016
| vydavatel = Arkive.org
| jazyk = anglicky
| url archivu = https://web.archive.org/web/20150308183333/http://www.arkive.org/dingo/canis-lupus-dingo/
| datum archivace = 2015-03-08
| nedostupné = ano
}}
{{Psovití}}
{{Taxonbar|from=Q38584}}
{{Autoritní data}}
{{Portály|Živočichové}}
{{Nejlepší článek}}
[[Kategorie:Psovití]]
[[Kategorie:Fauna Asie]]
[[Kategorie:Fauna Austrálie a Oceánie]]
p5s3ucu30flpowcfqly8wimhqcwream
Redaktor:Multichill/Monument Slovakia without ID
2
450051
8207234
8206620
2026-05-02T14:31:14Z
ErfgoedBot
73706
Images without an id: 1000 (gallery maximum reached), total of images without id: 1929
8207234
wikitext
text/x-wiki
{{#ifexist:{{FULLPAGENAME}}/header|{{/header}}|For information on how to use this report and how to localise these instructions visit [[:c:Commons:Monuments database/Images without id]]. }}
<gallery>
File:Devinska_kobyla_zakladna.jpg
File:Devinska_kobyla_zakladna_2.jpg
File:Pamatnik_Styri_levy.jpg
File:Bratislava_Baštová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-1/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Bezručova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10458/0}}</nowiki>
File:Grosslingová_28_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10461/0}}</nowiki>
File:Grosslingová_51_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10465/0}}</nowiki>
File:Klemensova_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10471/0}}</nowiki>
File:Mlynské_nivy_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10476/0}}</nowiki>
File:Námestie_SNP_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10477/0}}</nowiki>
File:Továrenská_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10479/0}}</nowiki>
File:29._augusta_28-34_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10480/0}}</nowiki>
File:29._augusta_38_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10481/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Palárikova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Palárikova_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/3}}</nowiki>
File:Bratislava_Palárikova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Palárikova_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/4}}</nowiki>
File:Bratislava_Palárikova_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/5}}</nowiki>
File:Bratislava_Palárikova_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/6}}</nowiki>
File:Bratislava_Palárikova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/7}}</nowiki>
File:Bratislava_Palárikova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/8}}</nowiki>
File:Bratislava_Palárikova_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/9}}</nowiki>
File:Mostová_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10673/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Horský_park_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10772/0}}</nowiki>
File:Sasinkova_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10898/0}}</nowiki>
File:Námestie_SNP_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10899/0}}</nowiki>
File:Bratislava_SNP_Square_Saint_Jacob_Chapel_LQ1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10984/0}}</nowiki>
File:Radlinského_51_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11010/2}}</nowiki>
File:Hotel_Albrecht_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11188/0}}</nowiki>
File:Námestie_1._mája_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11189/0}}</nowiki>
File:Bratislava,_Staré_Mesto,_Mostová,_Tramvaj_T6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11200/0}}</nowiki>
File:Palackého_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11202/0}}</nowiki>
File:Námestie_slobody_25_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11204/0}}</nowiki>
File:Križkova_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11236/0}}</nowiki>
File:Vajanského_nábrežie_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11237/0}}</nowiki>
File:Michalská_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-113/2}}</nowiki>
File:Blava_2007-3-28-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11330/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Palisády_56_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11351/0}}</nowiki>
File:Michalská_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-114/1}}</nowiki>
File:Urbánkova_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/1}}</nowiki>
File:Urbánkova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/3}}</nowiki>
File:Bratislava_Laurinská_Divadlo_POH_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11538/2}}</nowiki>
File:Lazaretská_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/1}}</nowiki>
File:Lazaretská_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/2}}</nowiki>
File:Čulenova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/1}}</nowiki>
File:Čulenova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Stary_Most_R03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/1}}</nowiki>
File:Starý_most_(Old_Bridge),_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/5}}</nowiki>
File:Stari_Most.Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/7}}</nowiki>
File:Stari_Most_Bratislava_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/9}}</nowiki>
File:Moskovská_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11775/0}}</nowiki>
File:Sasinkova_13_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11783/1}}</nowiki>
File:Továrenská_10_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11803/0}}</nowiki>
File:Stein_Bratislava_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11945/0}}</nowiki>
File:Nemocnica_Mickiewiczova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/1}}</nowiki>
File:Nemocnica_Mickiewiczova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/9}}</nowiki>
File:Nemocnica_Mickiewiczova_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/2}}</nowiki>
File:Nemocnica_Mickiewiczova_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/3}}</nowiki>
File:Nemocnica_Mickiewiczova_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/4}}</nowiki>
File:Pavilón_G_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/5}}</nowiki>
File:Nemocnica_Mickiewiczova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/6}}</nowiki>
File:Nemocnica_Mickiewiczova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/7}}</nowiki>
File:Nemocnica_Mickiewiczova_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/8}}</nowiki>
File:Michalská_brána_Bratislava_October_2006_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/1}}</nowiki>
File:Nedbalova_hradby_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/10}}</nowiki>
File:Bratislava_Town_Walls.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/11}}</nowiki>
File:Bratislava_Michalská_barbakan_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Michalský_most_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/3}}</nowiki>
File:Fontána_v_Michalskej_priekope.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/6}}</nowiki>
File:Hradby_Kapucínska_Na_vŕšku_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/8}}</nowiki>
File:Hradby_Zámočnícka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/9}}</nowiki>
File:Building_of_Slovak_Radio_in_Bratislava,_Bratislava_I_District.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-12091/1}}</nowiki>
File:Busta_Dr_Kolískovi_-_Františkánske_námestie_-_Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-15/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Štefánikova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-163/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Štefánikova_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-164/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Prepoštská_03_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-180/0}}</nowiki>
File:Pamätná_tabuľa_pontónový_most_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/0}}</nowiki>
File:Bratislava10Slovakia50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/1}}</nowiki>
File:Bratislava_pri_kat_Sv_Martina_-_busta_Liszt.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-197/3}}</nowiki>
File:Bratislava,_Rudnayovo_námestie,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-199/0}}</nowiki>
File:Baštová_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-2/0}}</nowiki>
File:Slovakia_Bratislava_101.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/11}}</nowiki>
File:Particolare_della_statua_a_Slavin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/2}}</nowiki>
File:Slavín_Bratislava_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/4}}</nowiki>
File:Slovakia_Bratislava_99.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/6}}</nowiki>
File:Slovakia_Bratislava_100.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/7}}</nowiki>
File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/8}}</nowiki>
File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/9}}</nowiki>
File:Bratislava_Sedlárska_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-211/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sedlárska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-212/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sedlárska_08_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-213/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sedlárska_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-214/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sedlárska_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-215/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sedlárska_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-216/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sedlárska_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-217/0}}</nowiki>
File:Somolického_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-218/0}}</nowiki>
File:Kto_padne_v_boji_za_slobodu,_nezomiera.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-226/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Biela_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-227/0}}</nowiki>
File:Street_in_old_town_in_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-231/0}}</nowiki>
File:Zámočnícka_4_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-233/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Zámočnícka_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-236/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Zámočnícka_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-238/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Zámočnícka_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-239/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Zámočnícka_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-240/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Zámočnícka_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-241/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Zelená_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-242/1}}</nowiki>
File:Dom_u_Dobreho_pastiera03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-245/0}}</nowiki>
File:Kostol_Najsvätejšej_Trojice02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/1}}</nowiki>
File:Žižkova_7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/2}}</nowiki>
File:Aspremont_palace_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/1}}</nowiki>
File:Oplotenie_medickej_záhrady_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/4}}</nowiki>
File:Špitálska_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/1}}</nowiki>
File:Kostol_sv_Ladislava01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/2}}</nowiki>
File:Dunajská_36_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-271/1}}</nowiki>
File:29._augusta_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/10}}</nowiki>
File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_vjazd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/4}}</nowiki>
File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_Vavro_Šrobár_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/23}}</nowiki>
File:Námestie_SNP_11_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-281/3}}</nowiki>
File:Bratislava_Štúrova_ulica_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-283/3}}</nowiki>
File:Verba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-286/0}}</nowiki>
File:Lipaiovská_záhrada_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-291/2}}</nowiki>
File:Horský_park_Justiho_pamätník_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-293/0}}</nowiki>
File:Bratislava_-_panoramio_(12).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Námestie_E._Suchoňa_Víťazstvo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/2}}</nowiki>
File:Bratislava_-_Blumenthaler_Kirche.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-302/0}}</nowiki>
File:Stĺp_sv_Florián_04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/11}}</nowiki>
File:Stĺp_sv_Florián_05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/32}}</nowiki>
File:Stĺp_sv_Florián_06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/33}}</nowiki>
File:Stĺp_sv_Florián_07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/34}}</nowiki>
File:Stĺp_sv_Florián_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/7}}</nowiki>
File:Stĺp_sv_Florián_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/9}}</nowiki>
File:Ucnovske1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-308/0}}</nowiki>
File:Fotos_Palacio_de_Grassalkovich_-_Bratislava_-_República_Eslovaca_(7091103771).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-32/3}}</nowiki>
File:Dostojevského_rad_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-338/2}}</nowiki>
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/1}}</nowiki>
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/2}}</nowiki>
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_priečelie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/4}}</nowiki>
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_Weisz_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/5}}</nowiki>
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_Jurkovičová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/58}}</nowiki>
File:Bratislava_Hviezdoslavovo_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-37/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Zrínskeho_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-376/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Zrínskeho_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-377/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Zrínskeho_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-379/0}}</nowiki>
File:Vansovej_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-380/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Šulekova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-381/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Šulekova_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-382/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Šulekova_19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-385/0}}</nowiki>
File:Holubyho_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-386/2}}</nowiki>
File:Holubyho_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-388/1}}</nowiki>
File:Holubyho_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-389/1}}</nowiki>
File:Holubyho_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-390/1}}</nowiki>
File:Novosvetská_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/1}}</nowiki>
File:Novosvetská_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/3}}</nowiki>
File:Novosvetská_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/2}}</nowiki>
File:Novosvetská_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/1}}</nowiki>
File:Novosvetská_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-394/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Novosvetská_10-12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-395/0}}</nowiki>
File:Godrova_4_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-401/1}}</nowiki>
File:Godrova_12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/1}}</nowiki>
File:Godrova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/2}}</nowiki>
File:Porubského_10_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-408/1}}</nowiki>
File:Timravina_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-409/2}}</nowiki>
File:Interior_of_the_Primate's_Palace,_Bratislava,_Slovakia_-_20140723-02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-41/0}}</nowiki>
File:Timravina_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-410/2}}</nowiki>
File:Timravina_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-411/2}}</nowiki>
File:Timravina_6_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-413/2}}</nowiki>
File:Vlčkova_9.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-415/0}}</nowiki>
File:Vlčkova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-416/2}}</nowiki>
File:Vlčkova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-417/2}}</nowiki>
File:Vlčkova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-418/0}}</nowiki>
File:Vlčkova_23.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-419/0}}</nowiki>
File:Jesenského_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-42/1}}</nowiki>
File:Kuzmányho_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-422/0}}</nowiki>
File:Na_Brezinách_6_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-432/0}}</nowiki>
File:Gunduličova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/1}}</nowiki>
File:Gunduličova_14_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/3}}</nowiki>
File:Lermontovova_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-434/0}}</nowiki>
File:Lermontovova_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-437/2}}</nowiki>
File:Hlboká_cesta_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-447/0}}</nowiki>
File:Hlboká_cesta_9_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/1}}</nowiki>
File:Hlboká_cesta_9_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Hlboká_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/1}}</nowiki>
File:Hlboká_4_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Hlboká_04_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/3}}</nowiki>
File:Bratislava_Hlboká_06_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-450/2}}</nowiki>
File:Hlboká_8_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-451/1}}</nowiki>
File:Čapkova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-452/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Sládkovičova_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-459/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sládkovičova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-460/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sládkovičova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-461/0}}</nowiki>
File:Sládkovičova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-462/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sládkovičova_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-463/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Sládkovičova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-464/0}}</nowiki>
File:Gunduličova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-474/0}}</nowiki>
File:Gunduličova_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-475/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Zochova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-485/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Kozia_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-487/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Kozia_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-488/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Kozia_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-489/0}}</nowiki>
File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/5}}</nowiki>
File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/4}}</nowiki>
File:Bratislava_Kozia_20_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-493/0}}</nowiki>
File:Podjavorinskej_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-494/2}}</nowiki>
File:Podjavorinskej_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-501/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Panenská_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-517/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Ventúrska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Ventúrska_05_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Heckenastov_palác_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-526/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Konventná_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-527/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Konventná_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-528/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Ventúrska_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-53/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Konventná_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-530/0}}</nowiki>
File:Štetinova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/1}}</nowiki>
File:Štetinova_3_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/2}}</nowiki>
File:Štetinova_5_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/3}}</nowiki>
File:Bratislava_Štetinova_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-538/0}}</nowiki>
File:Palackého_1_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-539/0}}</nowiki>
File:Palackého_5_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-541/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Medená_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-549/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Medená_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-550/0}}</nowiki>
File:Kúpeľná_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-552/0}}</nowiki>
File:Tallerova_5_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-563/0}}</nowiki>
File:Vajanského_nábrežie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-568/0}}</nowiki>
File:Vajanského_nábrežie_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-569/0}}</nowiki>
File:Alžbetínska_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-576/0}}</nowiki>
File:Štefánikova_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-581/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Štefánikova_27_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-586/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Štefánikova_31_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-588/0}}</nowiki>
File:Štefánikova_41_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-591/3}}</nowiki>
File:Kostol_sv._Cyrila_a_Metoda02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-592/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Puškinova_02_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-593/0}}</nowiki>
File:Križkova_5-7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-594/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Štefánikova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-598/1}}</nowiki>
File:Bratislava_muzeum_dopravy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/2}}</nowiki>
File:Sklad_Šancová_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/3}}</nowiki>
File:Sklad_Šancová_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/4}}</nowiki>
File:Palisády_28_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-603/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Ventúrska_22_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-61/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Palisády_48_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-612/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Palisády_52_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-615/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Palisády_54_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-616/0}}</nowiki>
File:Godrova_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-621/2}}</nowiki>
File:Palisády_39_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-623/2}}</nowiki>
File:Bratislava_Palisády_55_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-628/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Palisády_57_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-629/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Palisády_59_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-630/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Partizánska_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-641/0}}</nowiki>
File:Nedbalka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-651/0}}</nowiki>
File:Vodná_veža_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-653/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Kulich_Jan_pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-655/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Námestie_slobody_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-657/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Vajanského_nábrežie_pamätník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-663/0}}</nowiki>
File:Zámocká_47_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-686/2}}</nowiki>
File:Lazaretská_24_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-705/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Hviezdoslavovo_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-706/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Hviezdoslavovo_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-713/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Hviezdoslavovo_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-716/0}}</nowiki>
File:Polish_Institute_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-723/0}}</nowiki>
File:Kapitulská_podstavec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-75/1}}</nowiki>
File:Škarniclova_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-750/0}}</nowiki>
File:Metropol_building_bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-752/0}}</nowiki>
File:Družstevné_domy_na_Námestí_SNP-1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-753/1}}</nowiki>
File:Bratislava_Šancová_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-773/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Heydukova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-791/0}}</nowiki>
File:Mlynská_dolina_VII_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-814/0}}</nowiki>
File:Klobučnícka_2-4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-82/2}}</nowiki>
File:Lamačský_tunel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-825/0}}</nowiki>
File:Fakulta_architektúry_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-829/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Kostolná_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-90/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Laurinská03_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-92/0}}</nowiki>
File:Laurinská_2_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-93/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Laurinská07_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-94/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Laurinská09_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-95/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Laurinská19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-96/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Laurinská16_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-97/0}}</nowiki>
File:Reliéf_figurálny-Oráč;_roľník_s_pluhom,_koňmi_a_kravami_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11565/2}}</nowiki>
File:Zimný_prístav_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/1}}</nowiki>
File:Zimný_prístav_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/2}}</nowiki>
File:Zimný_prístav_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11964/0}}</nowiki>
File:Evanjelický_kostol_17_-_Prievoz,_Radničné_námestie_2,_Bratislava,_Ružinov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-12002/0}}</nowiki>
File:Podunajské_Biskupice_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-343/0}}</nowiki>
File:Zimný_prístav_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-828/1}}</nowiki>
File:Nobelova_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10499/0}}</nowiki>
File:Nobelova_32_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10500/0}}</nowiki>
File:Zátišie_3-5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/1}}</nowiki>
File:Zátišie_5-7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/3}}</nowiki>
File:Zátišie_9-11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/5}}</nowiki>
File:Zátišie_13-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/8}}</nowiki>
File:Nová_tržnica_(Bratislava)_-_pohľad_na_hlavný_vstup.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-12308/1}}</nowiki>
File:Pamätná_tabuľa_Mikovíniho.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-287/0}}</nowiki>
File:Lamač_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-294/0}}</nowiki>
File:Bratislava_Nova_doba1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-312/0}}</nowiki>
File:Námestie_Andreja_Hlinku_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-648/0}}</nowiki>
File:Alstrova_171_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-696/0}}</nowiki>
File:Námestie_Andreja_Hlinku_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-697/0}}</nowiki>
File:Legionárska_3_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/1}}</nowiki>
File:Legionárska_5_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/2}}</nowiki>
File:Legionárska_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/3}}</nowiki>
File:Unitas_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/1}}</nowiki>
File:Unitas_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/2}}</nowiki>
File:Unitas_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/3}}</nowiki>
File:Unitas_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/4}}</nowiki>
File:Unitas_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/5}}</nowiki>
File:Unitas_6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/6}}</nowiki>
File:Unitas_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/7}}</nowiki>
File:Nová_Doba_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/1}}</nowiki>
File:Nová_Doba_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/2}}</nowiki>
File:Nová_Doba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/3}}</nowiki>
File:Mlynská_dolina_IX_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-815/0}}</nowiki>
File:Mlynská_dolina_prvé_jazero_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/1}}</nowiki>
File:Mlynská_dolina_druhé_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/2}}</nowiki>
File:Mlynská_dolina_tretie_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/3}}</nowiki>
File:Mlynská_dolina_štvrté_jazero_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/4}}</nowiki>
File:Vrančovičova_99_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-10990/0}}</nowiki>
File:Lamač_Kostol_sv_Margity_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11001/0}}</nowiki>
File:Železná_studienka_stanica_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/1}}</nowiki>
File:Dom_strážnika_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/3}}</nowiki>
File:WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11436/1}}</nowiki>
File:Kaverna_I_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/1}}</nowiki>
File:Kaverna_II_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/2}}</nowiki>
File:Kaverna_III_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/3}}</nowiki>
File:Devín_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-327/0}}</nowiki>
File:Lamač_Kostol_sv_Rozálie_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-332/0}}</nowiki>
File:Dúbravka_kostol_Kozma_a_Damián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/1}}</nowiki>
File:Dúbravka_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/2}}</nowiki>
File:Devínska_Nová_Ves_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-354/0}}</nowiki>
File:Kaplnka_Dúbravka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/1}}</nowiki>
File:Kaplnka_Dúbravka_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/2}}</nowiki>
File:Extravagance_-_Flickr_-_Monika_Kostera_(urbanlegend).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-/2}}</nowiki>
File:Aušpic_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10528/0}}</nowiki>
File:Jarovská_bažantnica_most_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10656/2}}</nowiki>
File:Nemecký_veslársky_klub_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10900/0}}</nowiki>
File:Pozsony_Régi_híd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11599/2}}</nowiki>
File:Vozovňa_Kopčany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11978/0}}</nowiki>
File:Most_SNP,_Bratislava_(by_Pudelek).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-12152/1}}</nowiki>
File:Gerulata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-344/0}}</nowiki>
File:Rusovce_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-346/1}}</nowiki>
File:Pontónový_most_pamätník_Petržalka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-665/0}}</nowiki>
File:Vysoká_pri_Morave_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2232/0}}</nowiki>
File:Medené_Hámre_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2310/1}}</nowiki>
File:JelenMA.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-444/2}}</nowiki>
File:Marianka_Ján_Nepomucký_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-454/4}}</nowiki>
File:Stupava_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/1}}</nowiki>
File:Stupava_kaštieľ_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/4}}</nowiki>
File:Stupava_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/1}}</nowiki>
File:Stupava_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/2}}</nowiki>
File:Stupava_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/3}}</nowiki>
File:Stupava_trojičný_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/5}}</nowiki>
File:Stupava_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/6}}</nowiki>
File:Kostol_Levarky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-632/0}}</nowiki>
File:Plavecký_Mikuláš_kostol_01_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-651/2}}</nowiki>
File:Kaštieľ_Veľké_Leváre.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-761/1}}</nowiki>
File:Závod_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-767/0}}</nowiki>
File:Štúrova_11,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10591/0}}</nowiki>
File:Penzion_s_vínnou_pivnicou,_Štúrova_19,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10592/0}}</nowiki>
File:Memorial_plaque_to_Viliam_Westsik_in_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10604/2}}</nowiki>
File:Meštianske_domy_Holubyho_ul._33,_35_a_37,_Pezinok,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10864/0}}</nowiki>
File:Modra_church_of_St_Stephen_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10952/0}}</nowiki>
File:Štúrova_9,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11023/0}}</nowiki>
File:Svätý_Jur,_Prostredná_38.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11608/0}}</nowiki>
File:Mestský_dom,_Prostredná_39,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11719/0}}</nowiki>
File:Svätý_Jur_Synagoge_883.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11999/0}}</nowiki>
File:Bývalý_sirotinec,_Vajanského_54,_Modra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12010/1}}</nowiki>
File:Pezinok-Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12101/1}}</nowiki>
File:Svaty_Jur_stanica_konskej_zeleznice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12264/1}}</nowiki>
File:Svaty_Jur_zeleznicna_stanica_povodna.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2478/0}}</nowiki>
File:Fugelka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2524/1}}</nowiki>
File:Červený_Kameň_(Bibersburg,_Vöröskő)_-_fountain.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-391/3}}</nowiki>
File:Doľany_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-399/0}}</nowiki>
File:Doľany_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/1}}</nowiki>
File:Doľany_11_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/2}}</nowiki>
File:Pomník_padlým_vojakom_v_1._svetovej_vojne,_Svätý_Jur,_Slovensko_(celkový_pohľad).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-415/0}}</nowiki>
File:Jur_dom_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-423/0}}</nowiki>
File:Biely_kamen+mur.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/2}}</nowiki>
File:Biely_kamen_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/3}}</nowiki>
File:Svätý_Jur,_Veľkomoravské_hradisko_(11).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-431/1}}</nowiki>
File:Pila_gravestones_at_the_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-528/0}}</nowiki>
File:Šenkvice_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-551/3}}</nowiki>
File:Bernolákovo_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10738/0}}</nowiki>
File:Ivanka_pri_Dunaji_sv_Ján_Nepomucký_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10805/6}}</nowiki>
File:Bernolákovo_hrad_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11553/0}}</nowiki>
File:Ivanka_pri_Dunaji_kaplnka_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11603/0}}</nowiki>
File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/1}}</nowiki>
File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/2}}</nowiki>
File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/1}}</nowiki>
File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/2}}</nowiki>
File:VODNÝ_KANÁL_PRI_HRÁDZI_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11637/0}}</nowiki>
File:Senec_(Szenc,_Wartberg)_-_kostol_svätého_Mikuláša.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11926/1}}</nowiki>
File:Fél_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12040/1}}</nowiki>
File:Blatné_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/1}}</nowiki>
File:Blatné_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/2}}</nowiki>
File:Dunajská_Lužná_zvonica_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12215/1}}</nowiki>
File:Kismadarász_harangtorony_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12219/1}}</nowiki>
File:Vlky_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12221/1}}</nowiki>
File:Malinovo_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12223/1}}</nowiki>
File:Boldog_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12242/1}}</nowiki>
File:Memorial_at_the_Place_of_an_Accident.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/1}}</nowiki>
File:Mohyla_M._R._Štefánika_(10.6.2006)_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/2}}</nowiki>
File:Mohyla_MRŠ.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/3}}</nowiki>
File:Kráľová_pri_Senci_kostol_032011.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-31/0}}</nowiki>
File:Bernolákovo_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/1}}</nowiki>
File:Bernolákovo_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/3}}</nowiki>
File:Bernolákovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/2}}</nowiki>
File:Bernolákovo_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/3}}</nowiki>
File:Hamuliakovo_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-404/1}}</nowiki>
File:Pozsonyivánka_vh_emlekmu.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-405/4}}</nowiki>
File:Dunajská_Lužná_Jánošíková_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-409/0}}</nowiki>
File:Most_pri_Bratislave_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-494/0}}</nowiki>
File:Art_Hotel_Kaštieľ,_Tomášov.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-549/1}}</nowiki>
File:Veľký_Biel_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-553/1}}</nowiki>
File:Somorja_23.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-105/0}}</nowiki>
File:Mierovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-11340/0}}</nowiki>
File:Evangelisches_Bethaus_in_Sommerein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-118/0}}</nowiki>
File:Vajka_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-127/0}}</nowiki>
File:Nyékvárkony_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-128/2}}</nowiki>
File:St_James_church_Nyékvárkony.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-129/1}}</nowiki>
File:Dunajský_Klátov_mlyn.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2301/0}}</nowiki>
File:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2311/2}}</nowiki>
File:Modelsynagoga.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2529/0}}</nowiki>
File:Báč_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/1}}</nowiki>
File:Báč_kostol_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/2}}</nowiki>
File:Báč_kostol_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/3}}</nowiki>
File:Čakany_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-69/1}}</nowiki>
File:Dunajská_Streda_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/1}}</nowiki>
File:Dunajská_Streda_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/2}}</nowiki>
File:Bős035.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-84/0}}</nowiki>
File:Gelle_1813.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-85/1}}</nowiki>
File:HubickyParkLukySoliter.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-89/3}}</nowiki>
File:Jahodna_vizimalom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-92/0}}</nowiki>
File:Felsőjányok_szobor_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/1}}</nowiki>
File:Felsőjányok_szobor_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/2}}</nowiki>
File:Feketenyék_Nepomuk_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11208/0}}</nowiki>
File:Pusté_Úľany_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/1}}</nowiki>
File:Pusté_Úľany_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/2}}</nowiki>
File:Pusté_Úľany_pamätník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/1}}</nowiki>
File:Pusté_Úľany_pamätník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/2}}</nowiki>
File:Pusté_Úľany_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/3}}</nowiki>
File:Sereď_stĺp_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/1}}</nowiki>
File:Sereď_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/2}}</nowiki>
File:Sereď_stĺp_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/3}}</nowiki>
File:Sereď_stĺp_02_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/4}}</nowiki>
File:Sereď_stĺp_02_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/5}}</nowiki>
File:Galantský_opevnený_kaštieľ_II_(rt-008).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-18/1}}</nowiki>
File:Galanta_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/1}}</nowiki>
File:Galanta_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/2}}</nowiki>
File:Sereď_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/1}}</nowiki>
File:Sereď_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/2}}</nowiki>
File:Nebojský_opevnený_kaštieľ_(rt-004).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2258/0}}</nowiki>
File:Dolná_Streda_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2516/0}}</nowiki>
File:Sereď_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2517/0}}</nowiki>
File:Tomášikovo_vodný_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/1}}</nowiki>
File:Tomášikovo_vodný_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/2}}</nowiki>
File:Gáň_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-3/0}}</nowiki>
File:Sereď_trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/1}}</nowiki>
File:Sereď_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/6}}</nowiki>
File:Sereď_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/7}}</nowiki>
File:Sereď_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/8}}</nowiki>
File:Sereď_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/9}}</nowiki>
File:Tomášikovo_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/1}}</nowiki>
File:Tomášikovo_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/3}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_súbor_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/3}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_27.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/12}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/14}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_28.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/15}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/16}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_29.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/18}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/19}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/2}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/20}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/4}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/5}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_24.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/6}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/7}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/8}}</nowiki>
File:Siladice_náhrobník_25.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/9}}</nowiki>
File:Siladice_kríž_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/1}}</nowiki>
File:Siladice_kríž_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/2}}</nowiki>
File:Sulekovo_Pamatnik_martyrom_z_roku_1848.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1036/0}}</nowiki>
File:Hlohovec_obec_03_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11359/1}}</nowiki>
File:Hlohovec_obec_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11830/0}}</nowiki>
File:Dolné_Zelenice_mauzóleum_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11960/0}}</nowiki>
File:Horné_Otrokovce_kaplnka_01_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11975/0}}</nowiki>
File:Koplotovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11986/0}}</nowiki>
File:Žlkovce_Immaculata_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12038/2}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/1}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/10}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/11}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/12}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/13}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/14}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/15}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/2}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/3}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/4}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/5}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/6}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/7}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/8}}</nowiki>
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/9}}</nowiki>
File:Dvorniky-kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12241/1}}</nowiki>
File:Červeník_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/2}}</nowiki>
File:Červeník_náhrobník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/3}}</nowiki>
File:Červeník_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/4}}</nowiki>
File:Hlohovec_zámok_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/1}}</nowiki>
File:Hlohovec_zámok_26_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/11}}</nowiki>
File:Hlohovec_zámok_22_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/2}}</nowiki>
File:Platany_Hlohovec_-_Plane-trees_Hlohovec,_Slovakia_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/3}}</nowiki>
File:Hlohovec_zámok_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/4}}</nowiki>
File:Hlohovec_zámok_19_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/6}}</nowiki>
File:Hlohovec_zámok_24_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/8}}</nowiki>
File:Hlohovec_zámok_16_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/9}}</nowiki>
File:Hlohovec_obec_04_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-839/0}}</nowiki>
File:Hlohovec_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-841/2}}</nowiki>
File:Hlohovec_kostol_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-844/2}}</nowiki>
File:Hlohovec_Pieta_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/1}}</nowiki>
File:Hlohovec_Pieta_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/2}}</nowiki>
File:Hlohovec_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-852/1}}</nowiki>
File:Horné_Zelenice_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-875/0}}</nowiki>
File:Horné_Zelenice_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-876/0}}</nowiki>
File:Koplotovce_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/4}}</nowiki>
File:Koplotovce_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/5}}</nowiki>
File:Koplotovce_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/6}}</nowiki>
File:Madunice_fara_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-936/0}}</nowiki>
File:Madunice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-938/0}}</nowiki>
File:Ratkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-997/0}}</nowiki>
File:Šterusy_kostol_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1032/0}}</nowiki>
File:Socha_Chlois.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/1}}</nowiki>
File:Socha_Hermes.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/2}}</nowiki>
File:Socha_Atena.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/3}}</nowiki>
File:Socha_Demeter.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/4}}</nowiki>
File:Hotel_lipa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10735/1}}</nowiki>
File:Vrbové_židovský_cintorín.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10774/0}}</nowiki>
File:Cour_salon_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10790/1}}</nowiki>
File:PN_Teplicka_50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10791/1}}</nowiki>
File:Detska_liecebna_Zeleny_strom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10792/1}}</nowiki>
File:Cour_hotel_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10793/1}}</nowiki>
File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/2}}</nowiki>
File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_detský_(relaxačný)_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/3}}</nowiki>
File:Ruzovy_mlyn.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11573/1}}</nowiki>
File:Vrbové,_zvonica2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1162/0}}</nowiki>
File:Krakovany_sv_Trojica_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/1}}</nowiki>
File:Krakovany_sv_Trojica_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/2}}</nowiki>
File:Krakovany_sv_Trojica_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/3}}</nowiki>
File:Gymnázium_Pierra_de_Coubertina,_Piešťany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/1}}</nowiki>
File:Námestie_SNP_po_daždi_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/2}}</nowiki>
File:Mestský_úrad_-_detail_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12209/1}}</nowiki>
File:Pažitský_most.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12252/1}}</nowiki>
File:Dom_umenia_-_Piestany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/1}}</nowiki>
File:Piestany_Dom_umenia_plastika_E_Venkov_1980.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/2}}</nowiki>
File:Prašník1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2342/0}}</nowiki>
File:Hotel_Slovan_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2462/1}}</nowiki>
File:Herkules_s_kyjakom_a_kožou_nemejského_leva.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/4}}</nowiki>
File:Herkules_s_hadom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/5}}</nowiki>
File:Herkules_so_psom_Kerberom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/6}}</nowiki>
File:Dvaja_chlapci_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/7}}</nowiki>
File:Dolný_Lopašov_-_kostol01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/2}}</nowiki>
File:Dolný_Lopašov_socha_svätého_Martina.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/3}}</nowiki>
File:Drahovce_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-830/0}}</nowiki>
File:Chtelnica_kaštieľ_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/1}}</nowiki>
File:Chtelnica_kaštieľ_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/6}}</nowiki>
File:Chtelnica_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-887/3}}</nowiki>
File:Kočín_zvonica_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-901/0}}</nowiki>
File:Krakovany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-909/1}}</nowiki>
File:Krakovany_kúria_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-915/0}}</nowiki>
File:Krakovany_kostolík_09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/2}}</nowiki>
File:Krakovany_kostolík_08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/3}}</nowiki>
File:Krakovany_náhrobníky_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/4}}</nowiki>
File:Krakovany_náhrobníky_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/5}}</nowiki>
File:Lančár_kostol_01_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-924/4}}</nowiki>
File:Kastiel_MNV_2020.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-954/4}}</nowiki>
File:Nižná_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-961/1}}</nowiki>
File:Pečeňady_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/1}}</nowiki>
File:Pečeňady_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/2}}</nowiki>
File:Ferdinand_Goldstein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-973/1}}</nowiki>
File:Pamatnik_rumunom_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-975/1}}</nowiki>
File:PN_Teplicka_83.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-976/1}}</nowiki>
File:Pomník_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/1}}</nowiki>
File:Reliéf_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/2}}</nowiki>
File:Liecebny_dom_Napoleon_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-982/1}}</nowiki>
File:Kupelny_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-983/1}}</nowiki>
File:Pranier_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-984/1}}</nowiki>
File:Sv.Vendelin_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-985/1}}</nowiki>
File:Sv.Florian.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-986/1}}</nowiki>
File:Kostol_ruina.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-988/2}}</nowiki>
File:Plavecký_Peter,_dům.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10636/0}}</nowiki>
File:Plavecký_Peter_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10732/2}}</nowiki>
File:Prietrž_husitské_hradby4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/1}}</nowiki>
File:Šaštín_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12283/3}}</nowiki>
File:Borský_Mikuláš_dom_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/1}}</nowiki>
File:Borský_Mikuláš_dom_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/3}}</nowiki>
File:Hlboké_-_fara.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/1}}</nowiki>
File:Pamätná_tabuľa_S._H._Vajanský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/2}}</nowiki>
File:Old_resting_place_J.M._Hurban_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-607/0}}</nowiki>
File:Hlboké_-_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-608/0}}</nowiki>
File:Jablonica-_kalvária2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-618/2}}</nowiki>
File:Lakšárska_Nová_Ves_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-631/1}}</nowiki>
File:Plavecký_Peter_stĺp.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-654/3}}</nowiki>
File:Branč,_južná_hradba_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/12}}</nowiki>
File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/14}}</nowiki>
File:Branč,_južné_krídlo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/2}}</nowiki>
File:Branč_Castle_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/3}}</nowiki>
File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/6}}</nowiki>
File:Branč,_delová_bašta_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/7}}</nowiki>
File:Prievaly_-_kríž_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-659/0}}</nowiki>
File:Sobotište_-_kaštieľ2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-748/1}}</nowiki>
File:Sobotište_evkostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-749/0}}</nowiki>
File:Šaštín_sv_Trojica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-752/6}}</nowiki>
File:Holic_kostel_Bozskeho_srdce_Jezisova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10530/1}}</nowiki>
File:Holic_sloup_sv_Trojice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10532/1}}</nowiki>
File:Holic_radnice_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10533/1}}</nowiki>
File:Meštiansky_dom,_Bratislavská_4,_popisné_č._270,_Holíč,.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10534/1}}</nowiki>
File:Holic_kaple_sv_Floriana_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10536/1}}</nowiki>
File:Holíč,_sýpka_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10539/1}}</nowiki>
File:Gbely_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11106/4}}</nowiki>
File:Skalica,_kaplnka_sv._Františka_Xaverského.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11798/0}}</nowiki>
File:Skalica_pomnik.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-12097/2}}</nowiki>
File:ZrebcinKopcany8.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2132/2}}</nowiki>
File:Holic_vetrny_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2140/1}}</nowiki>
File:Gbely_stĺp_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-601/0}}</nowiki>
File:Holic_radnice_pametni_deska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-609/0}}</nowiki>
File:Holic_evangelicky_kostel_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/1}}</nowiki>
File:Holic_evangelicky_kostel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/2}}</nowiki>
File:Holic_evangelicky_kostel_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/3}}</nowiki>
File:Holic_zamek_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/14}}</nowiki>
File:Holic_zamek_010.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/20}}</nowiki>
File:Holic_zamek_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/24}}</nowiki>
File:Holic_kostel_sv._Martina_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-615/2}}</nowiki>
File:Radošovce_kaplnka_02_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-663/0}}</nowiki>
File:Skalica,_Námestie_slobody_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-733/0}}</nowiki>
File:Unín_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-757/0}}</nowiki>
File:Slovakia_Smolenice_Kostol1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/1}}</nowiki>
File:Smolenice_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/3}}</nowiki>
File:Špačince_pašiový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1029/0}}</nowiki>
File:Trnava_Trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-10492/1}}</nowiki>
File:Mestské_hradby_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1057/29}}</nowiki>
File:Divadlo_Jána_Palárika_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1066/0}}</nowiki>
File:Slovakia_-_Trnava_-_Kostol_Sv._Heleny_RB03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1067/2}}</nowiki>
File:Trnava_Divadelna_k_sv_Mikulasi_DSCN0281.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1107/0}}</nowiki>
File:Kostol_svätého_Jakuba_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1130/2}}</nowiki>
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/10}}</nowiki>
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/11}}</nowiki>
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/12}}</nowiki>
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/2}}</nowiki>
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01_(cropped).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/3}}</nowiki>
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/4}}</nowiki>
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/5}}</nowiki>
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/6}}</nowiki>
File:Pálffyho_park_v_Smoleniciach_.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-11387/0}}</nowiki>
File:Trstín_kostolík_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1145/0}}</nowiki>
File:Voderady_kaštieľ_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/1}}</nowiki>
File:Voderady_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/2}}</nowiki>
File:Voderady_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1156/0}}</nowiki>
File:Voderady_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/1}}</nowiki>
File:Voderady_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/2}}</nowiki>
File:Voderady_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/3}}</nowiki>
File:Voderady_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/4}}</nowiki>
File:Voderady_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/5}}</nowiki>
File:Voderady_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/6}}</nowiki>
File:Trnava_starý_cintorín_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-12014/2}}</nowiki>
File:Dobrá_Voda_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-2490/0}}</nowiki>
File:Bučany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-781/0}}</nowiki>
File:Ostrý_Kameň.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-788/2}}</nowiki>
File:Dlhá_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-796/1}}</nowiki>
File:Dobrá_Voda_003.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-798/0}}</nowiki>
File:Jókőcivertanlegi1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/1}}</nowiki>
File:Castle_Dobrá_Voda_(7207).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/14}}</nowiki>
File:Castle_Dobrá_Voda_(7209).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/21}}</nowiki>
File:Dobrá_Voda_-_pranier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-802/0}}</nowiki>
File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_park_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/13}}</nowiki>
File:DolnaKrupa09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/14}}</nowiki>
File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_vrátnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/4}}</nowiki>
File:Dolná_Krupá_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/6}}</nowiki>
File:Dolná_Krupá_obelisk_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/7}}</nowiki>
File:Dolná_Krupá_mauzóleum_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-805/0}}</nowiki>
File:Dolná_Krupá_-_Kostol_svätého_Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-806/0}}</nowiki>
File:Hrnčiarovce_nad_Parnou_-_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-878/0}}</nowiki>
File:Lošonec_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-935/2}}</nowiki>
File:Majcichov_obec_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-942/0}}</nowiki>
File:Majcichov_obec_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-943/0}}</nowiki>
File:Malženice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-946/1}}</nowiki>
File:Malženice_-_kalvária.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-950/3}}</nowiki>
File:Naháč_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-956/1}}</nowiki>
File:Cífer-Pác_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/1}}</nowiki>
File:Cífer-Pác_kostol_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/3}}</nowiki>
File:Bánovce_nad_Bebravou,_svätý_Florián.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-10709/2}}</nowiki>
File:Rybany_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12135/1}}</nowiki>
File:Ribény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12166/1}}</nowiki>
File:Bánovce_nad_Bebravou,_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-132/1}}</nowiki>
File:Kostol_sv_Mikulasa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-138/0}}</nowiki>
File:Borčany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-143/0}}</nowiki>
File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(9).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/1}}</nowiki>
File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/2}}</nowiki>
File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(3).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/3}}</nowiki>
File:Rodný_dům_Ľudovíta_Štúra_a_Alexandra_Dubčeka_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/1}}</nowiki>
File:Slovakia_Stur-Ludovit_PamatnáTabulaUhrovec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/2}}</nowiki>
File:Památník_Ľudovíta_Štúra_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-265/0}}</nowiki>
File:Kaštieľ_v_Uhrovci_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/1}}</nowiki>
File:Park_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/2}}</nowiki>
File:Uhrovský_hrad_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/10}}</nowiki>
File:Hrad_Uhrovec_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/15}}</nowiki>
File:Jeseň_na_Uhrovskom_hrade.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/19}}</nowiki>
File:Pominovec_10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-776/0}}</nowiki>
File:Košecký_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-781/1}}</nowiki>
File:Kosariska_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-10965/0}}</nowiki>
File:Bradlo_chata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-11936/0}}</nowiki>
File:Turá_Lúka,_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12206/1}}</nowiki>
File:Viaduktmyjava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12249/1}}</nowiki>
File:Krajné_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1239/1}}</nowiki>
File:Krajné_zvonica_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1240/0}}</nowiki>
File:Stefanik_tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-2081/2}}</nowiki>
File:Evanjelický_kostol_Brezová6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-581/1}}</nowiki>
File:Bašty_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-590/2}}</nowiki>
File:Kosariska_dom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-622/0}}</nowiki>
File:Myjava_kostol_01_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/1}}</nowiki>
File:Myjava_kostol_01_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/2}}</nowiki>
File:Turá_Lúka_-_pomník_popravených_evanjelikov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-756/0}}</nowiki>
File:Vrbovce_-_Eduard_Šándorfi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-764/2}}</nowiki>
File:Beckov_hrad_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1180/14}}</nowiki>
File:Kaštiel_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1186/4}}</nowiki>
File:NMnV_banka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11906/0}}</nowiki>
File:Bzince_pod_Javorinou,_hrob_Ľudmily_Podjavorinské_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1195/0}}</nowiki>
File:Nová_Ves_nad_Váhom_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11988/0}}</nowiki>
File:Severny_mur_chachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/14}}</nowiki>
File:Obranna_veza_kaplnka_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/2}}</nowiki>
File:Brana_opevnenia_cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/4}}</nowiki>
File:Zvonica_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/4}}</nowiki>
File:Bzince_pod_Javorinou_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12179/1}}</nowiki>
File:Kostol_ruina_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/1}}</nowiki>
File:Veza_obytna_haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/2}}</nowiki>
File:Hradbovy_mur_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/3}}</nowiki>
File:Haluzice_kostolík_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/4}}</nowiki>
File:Hrad_temtatin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/1}}</nowiki>
File:Castle_Tematín_(8673).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/3}}</nowiki>
File:Hrachovište_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1228/0}}</nowiki>
File:Zaniknutý_kostol_v_časti_Hrušové.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12321/1}}</nowiki>
File:Vágrákó_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1235/0}}</nowiki>
File:ROH_Relief_z_pamatnika.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/1}}</nowiki>
File:ROH_Pamatnik_SNP_R_UHER.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/2}}</nowiki>
File:ROH_Pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/3}}</nowiki>
File:LUBINA_PaMATNIK_1SV_cel.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1245/3}}</nowiki>
File:Lubina_tab_Uher.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1248/2}}</nowiki>
File:NMnV_dom_narozny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1265/1}}</nowiki>
File:Dom_LPodjavorinska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1267/0}}</nowiki>
File:Pamatnik_umucenym_NMnV.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1271/0}}</nowiki>
File:NMnV_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1275/1}}</nowiki>
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_prepozitúra_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/3}}</nowiki>
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/4}}</nowiki>
File:NMnV_kaplnka_Sv.Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1281/0}}</nowiki>
File:Dom_Alexander_Rudnay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1286/1}}</nowiki>
File:Pobedim_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/2}}</nowiki>
File:Pobedim_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/6}}</nowiki>
File:St_tura_dom13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1312/0}}</nowiki>
File:Hrob_pottfay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1316/0}}</nowiki>
File:Zemianske_Podhradie,_plot_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1393/2}}</nowiki>
File:Kaštieľ_v_Častkovciach.png|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2163/1}}</nowiki>
File:PamätníkPadlýmSovietskymVojakomNadNovouBošácou.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2261/2}}</nowiki>
File:Bzince_pod_Javorinou_pamätník_03_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2372/0}}</nowiki>
File:Tabula_ucitelia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2430/0}}</nowiki>
File:St_tura_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2464/0}}</nowiki>
File:Livina_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-11679/0}}</nowiki>
File:Bošany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12142/1}}</nowiki>
File:Žabokreky_nad_Nitrou_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12245/1}}</nowiki>
File:Hradište_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/1}}</nowiki>
File:Hradište_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/2}}</nowiki>
File:Klátova_Nová_Ves_kaštieľ_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-177/0}}</nowiki>
File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/2}}</nowiki>
File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/4}}</nowiki>
File:Krásno_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-188/0}}</nowiki>
File:Ostratice_kaštieľ_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-220/1}}</nowiki>
File:Skačany_kostolík_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/1}}</nowiki>
File:Skačany_kostolík_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/2}}</nowiki>
File:Skačany_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-246/0}}</nowiki>
File:Veľké_Uherce_-_kaštieľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-276/1}}</nowiki>
File:Považská_knižnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-11280/0}}</nowiki>
File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/1}}</nowiki>
File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/2}}</nowiki>
File:Horný_Lieskov_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-722/0}}</nowiki>
File:Kostol_Jasenica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-736/0}}</nowiki>
File:Podskalie_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-753/0}}</nowiki>
File:Považský_hrad_I.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/2}}</nowiki>
File:Považský_hrad_II.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/5}}</nowiki>
File:Burg_Bystrica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-761/0}}</nowiki>
File:Božia_muka_Sverepec_2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-778/0}}</nowiki>
File:Németpróna_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11486/0}}</nowiki>
File:Handlova_memorial.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11709/8}}</nowiki>
File:Kostol_-_panoramio_-_Pavol_Steinecker.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-12073/4}}</nowiki>
File:Nitrianske_Pravno_-_miestna_architektúra_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-2619/0}}</nowiki>
File:Preividza06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-3471/0}}</nowiki>
File:Bojnicky_zamok_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/15}}</nowiki>
File:Bojnicky_zamok_-_Vchod_do_hrobky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/16}}</nowiki>
File:Castle_in_Bojnice1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/20}}</nowiki>
File:Bojnicky_zamok_-_vstup.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/24}}</nowiki>
File:Bojnicky_zamok_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/34}}</nowiki>
File:Castle_Bojnice_well.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/7}}</nowiki>
File:Castle_in_Bojnice3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/9}}</nowiki>
File:Bojnice28.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/4}}</nowiki>
File:Bojnice34.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/5}}</nowiki>
File:Kupele_Bojnice_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-813/2}}</nowiki>
File:Diviacka_Nová_Ves_(Divékujfalu,_Divickneudorf)_-_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-825/0}}</nowiki>
File:Dolné_Vestenice_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-829/1}}</nowiki>
File:Dolné_Vestenice_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-830/3}}</nowiki>
File:Kostol_Sv._Jána_Krstiteľa_Nitrianske_Pravno.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-848/0}}</nowiki>
File:Oszlány_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-864/0}}</nowiki>
File:Kostol_poruba_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-869/1}}</nowiki>
File:Prievidza_Trinity_Monument.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-876/4}}</nowiki>
File:Manor_house_in_Zemianske_Kostoľany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-902/0}}</nowiki>
File:Basta_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/10}}</nowiki>
File:Tunel_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/8}}</nowiki>
File:Trenčín_stará_staniční_budova_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10449/0}}</nowiki>
File:Trencianske_Teplice_zeleznicna_stanica_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10855/0}}</nowiki>
File:Machnác-gyógyüdülő._Fortepan_28654.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10856/0}}</nowiki>
File:Trencianske_teplice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10857/0}}</nowiki>
File:Trencin_tabula_Karol_Padivy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11629/2}}</nowiki>
File:Elektráreň_jpg.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11820/0}}</nowiki>
File:Trencianske_Teplice_posta.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11838/0}}</nowiki>
File:GLSTN-2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11867/0}}</nowiki>
File:Kulcsos_kastély_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12183/1}}</nowiki>
File:Trenci_n_Kubra_Voj.pohrebisko_1.sv.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12185/1}}</nowiki>
File:Kostol_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/1}}</nowiki>
File:Mur_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/2}}</nowiki>
File:Koniec_svet.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1294/2}}</nowiki>
File:Mohyla_Jana_Lipskeho_Trencianske_Stankovce.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1302/0}}</nowiki>
File:Velka_skalka_nádvorie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1305/7}}</nowiki>
File:Pamätník_osloboditeľov_Trenčianske_Teplice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1327/0}}</nowiki>
File:Trenčianske_teplice_-_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1330/2}}</nowiki>
File:Trencianske_Teplice_Hamman.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1331/0}}</nowiki>
File:Trencin_Pamatnik_kragujevským_martýrom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1334/0}}</nowiki>
File:Základy_kaplnky,_Trenčiansky_hrad_(2008).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/11}}</nowiki>
File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/24}}</nowiki>
File:Castle_Trenčín_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/5}}</nowiki>
File:Trencin_zamek_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/40}}</nowiki>
File:Trenčín_castle_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/46}}</nowiki>
File:Trenčín_Castle_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/49}}</nowiki>
File:2014_-_panoramio_(106).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/54}}</nowiki>
File:Trencin_zamek_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/57}}</nowiki>
File:Trencin_Hradne_navrsie1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/60}}</nowiki>
File:Opevnenie_-_panoramio_-_Marián_Hubinský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/61}}</nowiki>
File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/62}}</nowiki>
File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/63}}</nowiki>
File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/67}}</nowiki>
File:Trenčín,_římský_nápis_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/69}}</nowiki>
File:Pod_Trenčianskym_hradom_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/70}}</nowiki>
File:Trencin_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/9}}</nowiki>
File:Trenčín,_kostel_Narození_Panny_Marie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/1}}</nowiki>
File:Pfarrstiege_in_Trenčin.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/3}}</nowiki>
File:Trencin_Morovy_stlp_z_roku_1712.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1381/0}}</nowiki>
File:TN_ZABLATIE_kastiel10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/1}}</nowiki>
File:TN_ZABLATIE_plastika_sv._Jána_Nepomuckého_na_stĺpe.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/2}}</nowiki>
File:Trencianske_Teplice_Krista.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2213/0}}</nowiki>
File:Dolná_Súča,_pamätná_tabuľa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2384/0}}</nowiki>
File:Trenčín,_Katův_dům_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2465/0}}</nowiki>
File:Komárom110.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-10996/0}}</nowiki>
File:Ógyalla12.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11544/6}}</nowiki>
File:Keszegfalva055.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11907/2}}</nowiki>
File:Perbete05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11970/1}}</nowiki>
File:Hetény048.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/1}}</nowiki>
File:Hetény052.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/2}}</nowiki>
File:Pat30.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12047/1}}</nowiki>
File:Izsa061.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12054/1}}</nowiki>
File:Zemianska_Olča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12056/1}}</nowiki>
File:KN-Dunamocs-Moča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12057/1}}</nowiki>
File:Őrsújfalu047.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12058/1}}</nowiki>
File:Zlatná_na_Ostrove1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12067/1}}</nowiki>
File:Marcelháza078.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12090/1}}</nowiki>
File:Szentpéter08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12115/1}}</nowiki>
File:Bátorkeszi_templom_2a.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12131/1}}</nowiki>
File:Trávnik2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12138/1}}</nowiki>
File:Naszvad_evangelikus_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12144/0}}</nowiki>
File:Komárno_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12279/1}}</nowiki>
File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/1}}</nowiki>
File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/2}}</nowiki>
File:Gúta065.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2089/0}}</nowiki>
File:Kolárovo02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2091/3}}</nowiki>
File:Tengerészemlékmű.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2098/0}}</nowiki>
File:Komárom-Klapka_György.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2099/3}}</nowiki>
File:Marcelháza117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/1}}</nowiki>
File:Marcelháza116.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/2}}</nowiki>
File:Komárom243.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2143/0}}</nowiki>
File:Komárom121.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2160/2}}</nowiki>
File:Bagota01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2509/1}}</nowiki>
File:Bagota02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2532/1}}</nowiki>
File:Bagota,_Nepomuki_Szent_János-oszlop_2024_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-283/1}}</nowiki>
File:Iža-Leányvár_-_Roman_fort_-_archaeological_excavation_2008.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-289/1}}</nowiki>
File:Kolozsnéma020.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-292/0}}</nowiki>
File:Komárom117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-293/0}}</nowiki>
File:Komárom118.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-294/0}}</nowiki>
File:Jókai_Mór_emléktábla_a_Király_püspök_utcában,_Komárom87.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-296/0}}</nowiki>
File:Pozsonyi_kapu_2.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/1}}</nowiki>
File:VI._bástya.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/33}}</nowiki>
File:Komárno04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-304/3}}</nowiki>
File:Marcelháza095.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-311/1}}</nowiki>
File:Virt_Baróti_Szabó_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-314/0}}</nowiki>
File:Bátorkeszi_templom_2b.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-316/0}}</nowiki>
File:Nyírágó_Nepomuk_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11405/2}}</nowiki>
File:Ondrejovce,_kostolík,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11976/1}}</nowiki>
File:Barsendréd_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11981/1}}</nowiki>
File:Evanjelický_kostol_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12030/1}}</nowiki>
File:Deménd_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12055/1}}</nowiki>
File:Barsbese_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12170/1}}</nowiki>
File:Jabloňovce_husitský_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1606/2}}</nowiki>
File:P1070347_hradby.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1628/4}}</nowiki>
File:Budova_radnice_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1631/0}}</nowiki>
File:Tekovskyhrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1640/1}}</nowiki>
File:Ipolyság043.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1648/2}}</nowiki>
File:Nagysalló_Sztháromság.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/1}}</nowiki>
File:Nagysalló,_2012-_(5).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/2}}</nowiki>
File:ZselizFotoThalerTamas15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1654/0}}</nowiki>
File:Kálna-_(17).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2183/0}}</nowiki>
File:ZselizFotoThalerTamas14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2231/0}}</nowiki>
File:Trojičný_stĺp_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2294/6}}</nowiki>
File:KPN2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-10850/0}}</nowiki>
File:Zakladna_skola_pribinu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11232/1}}</nowiki>
File:Zsitvagyarmat_kastélykapu_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11470/2}}</nowiki>
File:Kalvaria-nitra-12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/1}}</nowiki>
File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/1}}</nowiki>
File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/2}}</nowiki>
File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/1}}</nowiki>
File:Báb_(okr._Nitra)_malý_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/2}}</nowiki>
File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/3}}</nowiki>
File:Brančský_hrad,_poloha_Árkuš_(01).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1398/0}}</nowiki>
File:Csekej_templom_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/1}}</nowiki>
File:Csekej_templomkapu_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/2}}</nowiki>
File:Dolné_Lefantovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1412/0}}</nowiki>
File:Alsóbodok_vh_emlékmű_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1413/1}}</nowiki>
File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1435/0}}</nowiki>
File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1437/0}}</nowiki>
File:Üreg_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/1}}</nowiki>
File:Üreg_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/3}}</nowiki>
File:Vajkmártonfalva_Szűz_Mária_1908_1931.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1457/0}}</nowiki>
File:Vajkmártonfalva_temetőkereszt_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1459/3}}</nowiki>
File:Mojmírovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1470/0}}</nowiki>
File:Nitra_Castle4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1483/43}}</nowiki>
File:Grand_Seminary.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/1}}</nowiki>
File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/12}}</nowiki>
File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/15}}</nowiki>
File:Kostol_sv._Štefana_2,_Nitra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1511/0}}</nowiki>
File:Zsitvaújfalu-Szörényi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1518/1}}</nowiki>
File:Zsitvaújfalu_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1519/0}}</nowiki>
File:Podhorany_(okres_Nitra),_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1522/1}}</nowiki>
File:Podhorany_(okres_Nitra)_kostolík_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1523/0}}</nowiki>
File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/1}}</nowiki>
File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/2}}</nowiki>
File:Pográny_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1526/0}}</nowiki>
File:Récsény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1533/0}}</nowiki>
File:Nagyhind_templom_8.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1558/1}}</nowiki>
File:Veľké_Zálužie_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1564/0}}</nowiki>
File:Veľké_Zálužie_Immaculata_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/1}}</nowiki>
File:Veľké_Zálužie_Immaculata_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/2}}</nowiki>
File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/1}}</nowiki>
File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/2}}</nowiki>
File:Vráble_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1575/0}}</nowiki>
File:KPN10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2306/0}}</nowiki>
File:Nyitraivánka_levéltár_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2508/0}}</nowiki>
File:Béla_SK_4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-11930/2}}</nowiki>
File:SF-IMG_2410.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2295/1}}</nowiki>
File:Hul_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/1}}</nowiki>
File:Hull_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/2}}</nowiki>
File:Jatov_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-333/0}}</nowiki>
File:Komját_golgota_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-342/1}}</nowiki>
File:Komját_golgota_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-342/6}}</nowiki>
File:Palárikovo_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-363/2}}</nowiki>
File:Palárikovo_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-364/0}}</nowiki>
File:Svodín_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-366/0}}</nowiki>
File:Barsfüss_Rudnyánszky_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-372/1}}</nowiki>
File:Trávnica_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-372/2}}</nowiki>
File:Tvrdošovce_obec_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-373/0}}</nowiki>
File:Mánya_Szt_Flórián.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-378/0}}</nowiki>
File:Močenok_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|405-1544/1}}</nowiki>
File:Šaľa_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|405-52/0}}</nowiki>
File:Šaľa_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|405-54/0}}</nowiki>
File:Horné_Obdokovce_park_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-163/2}}</nowiki>
File:Hrušovany_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-168/0}}</nowiki>
File:Kuzmice_Vítkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-202/0}}</nowiki>
File:Ján_Nepomucký.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-204/2}}</nowiki>
File:Donát.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-205/2}}</nowiki>
File:Topolcany_Pamatnik_oslobodenie_Snopek.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-253/0}}</nowiki>
File:Zivanska_veza.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1440/1}}</nowiki>
File:Kisvezekény.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1464/0}}</nowiki>
File:Néver_szobrok_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1474/3}}</nowiki>
File:Néver_Szt_Vendel_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1475/3}}</nowiki>
File:Arborétum_Mlyňany_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1552/2}}</nowiki>
File:Leonard_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1561/0}}</nowiki>
File:VeľkéVozokanyKostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1562/0}}</nowiki>
File:Zlate_Moravce_Pomnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1578/0}}</nowiki>
File:Obete_Gestapákov_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1579/0}}</nowiki>
File:ZL_Moravce_Janko_Kral_Tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1580/2}}</nowiki>
File:Zlaté_Moravce,_Janko_Kráľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1582/0}}</nowiki>
File:014_01_Bytča,_Slovakia_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1322/6}}</nowiki>
File:Zámoček_v_Maršovej_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1354/1}}</nowiki>
File:Predmier_GS_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-2688/1}}</nowiki>
File:Veľký_kaštieľ_-_Súľov-Hradná.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1374/0}}</nowiki>
File:Veľké_Rovné_GS.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1389/0}}</nowiki>
File:Sv._Ján_Nepomucký_Predmier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-2688/2}}</nowiki>
File:Church_of_Saints_Cosmas_and_Damian_in_Sedliacka_Dubova,_Slovakia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-12150/4}}</nowiki>
File:Chlebnice_WF6_kościół.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-222/0}}</nowiki>
File:Leštiny_-_artikulárny_kostol_-_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-228/2}}</nowiki>
File:Mokrágy_városrész,_Abaffy-kastély._Fortepan_96005.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-231/1}}</nowiki>
File:Dubovskeho_palac.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/6}}</nowiki>
File:Oravsky_Podzamok_(13).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/13}}</nowiki>
File:Oravsky_Podzamok_(25).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/14}}</nowiki>
</gallery>
<!-- Maximum number of images reached: 1000, total of images without id: 1929 -->
pwkaztho0iczlpfhsoya65zttq2jmoc
European Information Society Institute
0
451254
8207253
8166386
2026-05-02T15:35:29Z
~2026-20335-96
290941
8207253
wikitext
text/x-wiki
{{významnosť|2 zmienky v médiach nestačia}}
{{Infobox Vysoká škola
|Názov = European Information Society Institute, o.z.
|Skratka = EISi
|Poloha = [[Košice]], [[Slovensko]]
|Typ = nezisková organizácia
|Zameranie = regulácia informačnej spoločnosti, duševné vlastníctvo, internetové právo, ochrana súkromia, ochrana digitálneho spotrebiteľa
|Rok založenia = [[9. septembra]] [[2010]]
|Web = [http://www.eisionline.org/ www.eisionline.org]
}}
'''European Information Society Institute''' (skr. '''EISi''') je slovenská [[mimovládna organizácia]], ktorá sa zaoberá prienikom technológií, práva a informačnej spoločnosti. EISi slúži ako neuniverzitné centrum pre výskum internetového práva a práva duševného vlastníctva a popri tom aktívne bojuje za ochranu práv a slobôd internetových užívateľov, spotrebiteľov a poskytovateľov služieb.
V priestore [[Informačná technológia|informačných technológií]] EISi pôsobí najmä:
* pred zneužitím autorských a priemyselných práv,
* neoprávnenými zásahmi do základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, slobody prejavu a práva na spravodlivé súdne konanie.
V oblasti súdnej ochrany EISi:
* vedie strategickú litigáciu v oblastiach ochrany osobných údajov, digitálnych práv a práva duševného vlastníctva,
* pôsobí ako „priateľ súdu“ (''amicus curiae'').
V oblasti ochrany spotrebiteľa EISi:
* pomáha pri domáhaní sa spotrebiteľských práv, a to aj vo forme kolektívnych žalôb,
* upozorňuje na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a nekalé obchodné praktiky, a tiež
* zvyšuje povedomie o správnom výklade spotrebiteľských predpisov.
V oblasti výskumu EISi:
* robí výskumnú a publikačnú činnosť týkajúcu sa práva informačných a komunikačných technológií a duševného vlastníctva,
* prevádzkuje webové stránky venované témam práva informačných a komunikačných technológií
* organizuje konferencie, semináre, workshopy.
Ďalšie aktivity:
* podpora verejných kampaní,
* spolupracuje s ďalšími slovenskými, európskymi i celosvetovými organizáciami.
== Významné kauzy a podujatia ==
=== Strategická litigácia a „''amicus curiae''“ ===
V roku [[2011]] začalo EISi podávať pred slovenskými súdmi nevyžiadané odborné stanoviská – tzv. ''amicus curiea'', ktorých ambíciou bolo umožniť súdom lepšie informované rozhodnutia v spoločensky alebo juristicky zložitých sporoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súdy a občianska spoločnosť | url = http://www.eisionline.org/index.php/projekty-m/sudy-a-obcianska-spolocnost-m | dátum prístupu = 15.12.2012 | vydavateľ = EISi | url archívu = https://web.archive.org/web/20121230110038/http://www.eisionline.org/index.php/projekty-m/sudy-a-obcianska-spolocnost-m | dátum archivácie = 2012-12-30}}</ref> Postupne bola táto činnosť rozšírená smerom do zahraničia, kedy EISi pôsobilo ako priateľ súdu pre Ústavný súd Českej republiky<ref>EISi. ''Podali sme amicus curiae pred Ústavným súdom ČR'' [online]. eisionline.org, [cit. 2015-05-21]. [http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/sudy-a-obcianska-spolocnost-m/85-podali-sme-amicus-curiae-pred-ustavnym-sudom-cr Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160328113346/http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/sudy-a-obcianska-spolocnost-m/85-podali-sme-amicus-curiae-pred-ustavnym-sudom-cr |date=2016-03-28 }}</ref> a takisto [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskeho súdu pre ľudské práva]].<ref>EISi. ''EISi Intervenes in Delfi AS v Estonia before the ECHR'' [online]. eisionline.org, [cit. 2015-05-21]. [http://www.eisionline.org/index.php/en/projekty-m-2/sudy-a-obcianska-spolocnost-m/77-delfi-echr Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151022195209/http://www.eisionline.org/index.php/en/projekty-m-2/sudy-a-obcianska-spolocnost-m/77-delfi-echr |date=2015-10-22 }}</ref>
Známejšou sa však organizácia stala až v roku [[2012]], keď v kauze ''SOZA v. Pohorelá'' intervenovala na strane obce poukazujúc na nesprávny výklad [[Zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom|autorského zákona]] zo strany organizácie kolektívnej správy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paulišová | meno = Veronika | titul = SOZA verzus detské predstavenie | url = http://radiofm.sk/novinky/publicistika-temy/549-soza-verzus-detske-predstavenie | dátum vydania = 31.5.2012 | dátum prístupu = 15.9.2012 | vydavateľ = Rádio_FM, Rozhlas a televízia Slovenska}}</ref>
Dňa 21. januára 2013 EISi podalo amicus curiae pred Krajským súdom v [[Prešov]]e vo veci známej ako 60 eurové faktúry - prípadu skrytého spoplatňovania webstránok prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok. EISi v podaní súd upozorňuje na potrebu aplikácie tzv. doktríny prekvapivých klauzúl, ktorá nie je zatiaľ dostatočne rozvinutá v slovenskom práve. Jej dôsledkom je, že prekvapivé ustanovenia, ako napríklad skryté ustanovenia o odpatnosti v registračnej zmluve, nie sú považované za inkorporované do zmluvy a stoja právne neúčinné mimo nej. Tento prístup je oveľa šetrnejší ako prístup Okresného súdu [[Poprad]], ktorý vyhlásil celú takúto registračnú zmluvu za absolútne neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Husovec |meno = Martin |titul = EISi podáva amicus curiae vo veci 60 eurových faktúr |url = http://eisionline.org/index.php/projekty-m/ochrana-spotrebitela-m/57-amicus-60-eurove-faktury |dátum vydania = 20.1.2013 |dátum prístupu = 20.1.2013 |vydavateľ = EISi |url archívu = https://web.archive.org/web/20130506223847/http://www.eisionline.org/index.php/projekty-m/ochrana-spotrebitela-m/57-amicus-60-eurove-faktury |dátum archivácie = 2013-05-06}}</ref>
Medzi iné činnosti organizácie patrí napríklad odborná podpora súdneho sporu ''EURA Slovakia v. Finančné riaditeľstvo SR'', kde EISi namieta, že štát nemôže uložiť zákonnú elektronickú povinnosť bez toho aby zabezpečil interoperabilné technické riešenie pre občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jamrichová | meno = Petra | titul = Odmietol Windows. A tak dostal od daniarov pokutu | url = http://hnonline.sk/c1-55740270-podnikatel-odmietol-windows-a-tak-dostal-od-statu-pokutu | dátum vydania = 9.5.2012 | dátum prístupu = 15.9.2012 | vydavateľ = ECOPRESS a.s.}}</ref>
EISi takisto začalo v roku [[2014]] postupovať voči [[Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky|Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR]], ktoré žiada o ukončenie porušovania predpisov o štandardoch.<ref>KOSNO, Lukáš. ''Na prevod pozemku treba mať stále Windows. Organizácia chce žalovať štát'' [online]. Živé.sk, [cit. 2015-05-28]. [http://www.zive.sk/clanok/97889/na-prevod-pozemku-treba-mat-stale-windows-organizacia-chce-zalovat-stat Dostupné online.]</ref>
=== Ochrana súkromia a osobných údajov ===
Dňa 10. októbra 2012 skupina poslancov Národnej rady SR podala podanie na [[Ústavný súd SR]], v ktorom žiada aby bolo plošné monitorovanie obyvateľov Slovenskej republiky podľa zákona o elektronických komunikáciách vyhlásené za protiústavné. Podanie pre skupinu poslancov vypracovalo EISi po tom, čo ich podanie Generálna prokuratúra SR dvakrát odmietla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = EISi | titul = Ústavný súd preskúma ústavnosť plošného sledovania občanov | url = http://www.changenet.sk/index.stm?section=spr&x=687845 | dátum vydania = 10.10.2012 | vydavateľ = changenet.sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústavný súd preskúma ústavnosť plošného sledovania občanov | url = http://www.najpravo.sk/clanky/ustavny-sud-preskuma-ustavnost-plosneho-sledovania-obcanov.html | dátum vydania = 9.10.2012 | vydavateľ = najpravo.sk}}</ref>
V apríli [[2014]] [[Ústavný súd SR]] v rámci konania iniciovaného EISi pozastavil účinnosť napádaných ustanovení, čím bolo ďalšie plošné sledovanie obyvateľov zakázané.<ref>EISi. ''Ústavný súd pozastavil sledovanie občanov'' [online]. eisionline.org, [cit. 2015-05-28]. [http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/ochrana-sukromia/75-ussr-pozastavil-sledovanie Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160323023835/http://eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/ochrana-sukromia/75-ussr-pozastavil-sledovanie |date=2016-03-23 }}</ref> Následne, v apríli [[2015]] bolo plošné sledovanie vyhlásené definitívne za protiústavné.<ref>EISi. ''Ústavný súd SR zrušil plošné sledovanie občanov'' [online]. eisionline.org, [cit. 2015-05-28]. [http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/ochrana-sukromia/108-ustavny-sud-sr-zrusil-plosne-sledovanie-obcanov Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151016131521/http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/ochrana-sukromia/108-ustavny-sud-sr-zrusil-plosne-sledovanie-obcanov |date=2015-10-16 }}</ref>
=== Právo duševného vlastníctva ===
V dňoch 22. októbra{{--}}28. októbra [[2012]] najznámejší slovenský právny portál ''najpravo.sk'' spolu s neziskovou organizáciou European Information Society Insitute (EISi) pripravili pri príležitosti Svetového dňa informovanosti o rozvoji pre širokú verejnosť akciu „Týždeň práva duševného vlastníctva“ na portáli najpravo.sk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Týždeň práva duševného vlastníctva na portáli najprávo.sk | url = http://www.najpravo.sk/clanky/tyzden-prava-dusevneho-vlastnictva-na-portali-najpravo-sk.html | dátum vydania = 21.10.2012 | vydavateľ = najpravo.sk}}</ref>
V roku [[2013]] EISi prinieslo návrh novelizácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám.<ref>EISi. ''Návrh na novelizáciu InfoZákona v otázkach PDV'' [online]. eisionline.org, [cit. 2015-05-28]. [http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/dusevne-vlastnictvo-m/69-infozakon-pdv Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160329163913/http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/dusevne-vlastnictvo-m/69-infozakon-pdv |date=2016-03-29 }}</ref> Návrh mal za cieľ lepšie fungovanie zákona vo vzťahu k obmedzeniam z dôvodu ochrany práv duševného vlastníctva, predovšetkým [[Zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom|autorského práva]].
V roku [[2014]] EISi vypracovalo správu o fungovaní organizácií kolektívnej správy na Slovensku.<ref>EISi. ''Správa o fungovaní organizácií kolektívnej správy na Slovensku: 12. návrhov na reformu'' [online]. eisionline.org, [cit. 2015-05-28]. [http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/dusevne-vlastnictvo-m/kokso/79-sprava-kokso Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160329185727/http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/dusevne-vlastnictvo-m/kokso/79-sprava-kokso |date=2016-03-29 }}</ref> Správa bola vypracovaná v rámci projektu ''KOKSO'' (''Kontrola organizácií kolektívnej správy občanmi'), ktorý slúžil a naďalej slúži ako platforma na zber a analýzu praktických skúseností s kolektívnou správou na Slovensku.<ref>EISi. ''KOKSO'' [online]. eisionline.org, [cit. 2015-05-28]. [http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/dusevne-vlastnictvo-m/kokso Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150520045245/http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/dusevne-vlastnictvo-m/kokso |date=2015-05-20 }}</ref>
EISi sa takisto aktívne zapájalo a pôsobilo pri tvorbe nového [[Zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom|autorského zákona]]. EISi vypracovalo stanovisko so 126. pripomienkami k návrhu nového autorského zákona.<ref>EISi. ''126 základných pripomienok k návrhu nového AutZ'' [online]. eisionline.org, [cit. 2015-05-21]. [http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/dusevne-vlastnictvo-m/91-126-zakladnych-pripomienok-k-navrhu-noveho-autz Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151016130838/http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m-2/dusevne-vlastnictvo-m/91-126-zakladnych-pripomienok-k-navrhu-noveho-autz |date=2015-10-16 }}</ref>
== Vybrané publikácie ==
* HUSOVEC, M (ed.). ''Doménová čítanka. Výber zo slovenských doménových rozhodnutí''. European Information Society Institute (EISi), 2013, ISBN 978-80-971307-0-1. Dostupné na: http://www.eisionline.org/index.php/sk/projekty-m/sudy-a-obcianska-spolocnost-m/52-domenova-citanka {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160314233249/http://eisionline.org/index.php/sk/projekty-m/sudy-a-obcianska-spolocnost-m/52-domenova-citanka |date=2016-03-14 }}
* LUKIČ, Ľ., SOKOL, P. ''(Ne)bezpečie sociálnych sietí''. European Information Society Institute, 2014, ISBN 978-80-971307-2-5. Dostupné na: http://www.eisionline.org/files/nebezpecenstvo_socialnych%20sieti.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151013050128/http://www.eisionline.org/files/nebezpecenstvo_socialnych%20sieti.pdf |date=2015-10-13 }}
==Referencie==
{{Referencie}}
==Externé odkazy==
* [http://www.eisionline.org/ eisionline.org]
[[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]]
[[Kategória:Mimovládne organizácie]]
[[Kategória:Neziskové organizácie]]
[[Kategória:Ochrana spotrebiteľa]]
7dto5qllvq7xa2051ar5xq1rzdee5ld
Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Výročný mesiac
4
452441
8207434
8206976
2026-05-02T21:07:25Z
V0lkanic
142115
update, fix
8207434
wikitext
text/x-wiki
Toto je '''zoznam [[Wikipédia:Správcovia|správcov]] a ich výročný mesiac'''.
Podľa platného znenia [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|pravidla o správcoch]], vo [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Potvrdzovanie právomocí|výročný kalendárny mesiac]], v ktorom správca získal alebo mu boli poslednýkrát potvrdené správcovské oprávnenia, môže v prípade nespokojnosti ktokoľvek vyzvať správcu na jeho diskusnej stránke, aby požiadal o potvrdenie vo funkcii.
{| class="wikitable sortable"
! Správca <sup style="font-weight: normal">pozn. 1</sup> || Výročný mesiac || Žiadosť o práva správcu <sup style="font-weight: normal">pozn. 2</sup> || Potvrdzovanie právomocí správcu
|-
| [[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] || data-sort-value="11" | [[november]] || data-sort-value="2020-11" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Exestosik|november 2020]] ||
|-
| [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] || data-sort-value="01" | [[január]] || data-sort-value="2013-01" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Jetam2|január 2013]] ||
|-
| [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] || data-sort-value="09" | [[september]] || data-sort-value="2023-09" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/KormiSK|september 2023]] ||
|-
| [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] || data-sort-value="03" | [[marec]] || data-sort-value="2022-03" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Lišiak|marec 2022]] ||
|-
| [[Redaktor:OJJ|OJJ]] || data-sort-value="12" | [[december]] || data-sort-value="2018-12" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/OJJ (2)|december 2018]] ||
|-
| [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] || data-sort-value="11" | [[november]] || data-sort-value="2011-11" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Pe3kZA|november 2011]] ||
|-
| [[Redaktor:Pelex|Pelex]] || data-sort-value="06" | [[jún]] || data-sort-value="2011-06" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Pelex|jún 2011]] ||
|-
|[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] || data-sort-value="05" | |[[máj]] || data-sort-value="2026-05" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos|máj 2026]] ||
|-
| [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] || data-sort-value="12" | [[december]] || data-sort-value="2015-12" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Teslaton|december 2015]] ||
|-
| [[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] || data-sort-value="10" | [[október]] || data-sort-value="2012-10" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Tchoř|október 2012]] ||
|}
Poznámky:
# [https://sk.wikipedia.org/wiki/Špeciálne:ZoznamPoužívateľov/sysop generovaný zoznam správcov]
# zvolený v mesiaci
<noinclude>
[[Kategória:Wikipédia:Správca]]
</noinclude>
lv70ujhpu3t0wck5fqbrtvc7xznlaik
8207435
8207434
2026-05-02T21:07:49Z
V0lkanic
142115
8207435
wikitext
text/x-wiki
Toto je '''zoznam [[Wikipédia:Správcovia|správcov]] a ich výročný mesiac'''.
Podľa platného znenia [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|pravidla o správcoch]], vo [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch#Potvrdzovanie právomocí|výročný kalendárny mesiac]], v ktorom správca získal alebo mu boli poslednýkrát potvrdené správcovské oprávnenia, môže v prípade nespokojnosti ktokoľvek vyzvať správcu na jeho diskusnej stránke, aby požiadal o potvrdenie vo funkcii.
{| class="wikitable sortable"
! Správca <sup style="font-weight: normal">pozn. 1</sup> || Výročný mesiac || Žiadosť o práva správcu <sup style="font-weight: normal">pozn. 2</sup> || Potvrdzovanie právomocí správcu
|-
| [[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] || data-sort-value="11" | [[november]] || data-sort-value="2020-11" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Exestosik|november 2020]] ||
|-
| [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] || data-sort-value="01" | [[január]] || data-sort-value="2013-01" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Jetam2|január 2013]] ||
|-
| [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] || data-sort-value="09" | [[september]] || data-sort-value="2023-09" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/KormiSK|september 2023]] ||
|-
| [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] || data-sort-value="03" | [[marec]] || data-sort-value="2022-03" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Lišiak|marec 2022]] ||
|-
| [[Redaktor:OJJ|OJJ]] || data-sort-value="12" | [[december]] || data-sort-value="2018-12" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/OJJ (2)|december 2018]] ||
|-
| [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] || data-sort-value="11" | [[november]] || data-sort-value="2011-11" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Pe3kZA|november 2011]] ||
|-
| [[Redaktor:Pelex|Pelex]] || data-sort-value="06" | [[jún]] || data-sort-value="2011-06" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Pelex|jún 2011]] ||
|-
|[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] || data-sort-value="05" | [[máj]] || data-sort-value="2026-05" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos|máj 2026]] ||
|-
| [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] || data-sort-value="12" | [[december]] || data-sort-value="2015-12" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Teslaton|december 2015]] ||
|-
| [[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] || data-sort-value="10" | [[október]] || data-sort-value="2012-10" | [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Tchoř|október 2012]] ||
|}
Poznámky:
# [https://sk.wikipedia.org/wiki/Špeciálne:ZoznamPoužívateľov/sysop generovaný zoznam správcov]
# zvolený v mesiaci
<noinclude>
[[Kategória:Wikipédia:Správca]]
</noinclude>
s4x008yh561uf6oqg8x08ayfiwkb9qu
1. SC Vítkovice
0
456054
8207626
7595270
2026-05-03T10:20:32Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207626
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox hokejový tím
| meno = 1. SC TEMPISH Vítkovice
| logo =
| logo veľkosť = 100px
| popis obrázku =
| farba hlavičky= white
| farba textu = blue
| mesto = [[Ostrava]]
| súťaž = Súťaž
| súťaž názov = [[Superliga florbalu]]<br />[[Česká florbalová extraliga žien|Extraliga žien]]
| súťaž1 = Hala
| súťaž1 názov = [[SH Dubina]]
| súťaž2 = Kapacita haly
| súťaž2 názov = 666 divákov
| založenie = [[1992]]
| história =
| blok1 popis = Farby klubu
| blok1 dáta = {{colorbox|white}} biela, {{colorbox|blue}} modrá
| blok2 popis =
| blok2 dáta =
| tréner = {{CZE}} [[Daniel Folta]] <small>(muži, 2023)</small><br />{{CZE}} [[Dušan Dudešek]] <small>(ženy, 2023)
| asistenti trénera =
| titul = Tituly
| titul roky = muži: 7x (1996, 1997, 2000, 2009, 2013, 2014, 2019)<br />ženy: 7x (2000, 2014, 2016, 2018, 2019, 2021, 2023)
| titul1 = Sezóna mužov 2022/23
| titul1 roky = 2. miesto
| titul2 = Sezóna žien 2022/23
| titul2 roky = 1. miesto
| titul3 =
| titul3 roky =
| titul4 =
| titul4 roky =
| web =
| commons =
| zápätie =
}}
'''1. SC TEMPISH Vítkovice''' je [[Česko|český]] [[florbal]]ový klub z [[Ostrava|ostravskej]] mestskej časti [[Vítkovice (Ostrava)|Vítkovice]]. Vznikol v roku [[1992]]. Je 7-násobný majster Česka v kategórii mužov, 7-násobných v kategórii žien a víťaz Pohára České pojišťovny. Momentálne (2023) hrá najvyššiu domácu súťaž, [[Livesport Superligu]] mužov, a tiež [[Česká florbalová extraliga žien|Českú florbalovú extraligu žien]]. Klub tvoria okrem seniorského "A" družstva mužov a žien tieto tímy:
* "B" družstvo mužov
* juniorské družstvá chlapcov a dievčat
* dorastenecké družstvá chlapcov a dievčat
* žiacke družstvá chlapcov a dievčat
* elévovia a elévkyne
* prípravky chlapcov
* veteráni
== Úspechy ==
;Muži
[[Superliga florbalu]]:
* 5 x [[Súbor:Med 1.png|zlato]]{{--}}1996, 1997, 2000, 2009, 2013, 2014, 2019
* 4 x [[Súbor:Med 2.png|striebro]]{{--}}1998, 2008, 2010, 2012
* 5 x [[Súbor:Med 3.png|bronz]]{{--}}1995, 1999, 2001, 2003, 2005
Český pohár (konal sa od roku 2001{{--}}2010):
* 1 x finále
Pohár České pojišťovny (od 2011):
* 1 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}2011, 2015, 2017, 2021
;Ženy
[[Česká florbalová extraliga žien]]:
* 1 x [[Súbor:Med 1.png|zlato]]{{--}}2000, 2014, 2016, 2018, 2019, 2021, 2023
* 4 x [[Súbor:Med 2.png|striebro]]{{--}}1995, 1997, 1999, 2013
* 5 x [[Súbor:Med 3.png|bronz]]{{--}}2001, 2004, 2010, 2011, 2012
== Európske súťaže ==
;Muži
'''[[Euroflorbalový pohár]]''':
* 1995/96: 6. miesto
* 1995/96: 5. miesto
* 2008: 2. miesto v kvalifikačnej Top 4 skupine
* 2009: 5. miesto
* 2010: 2. miesto
== Externé odkazy ==
* [http://www.sskvitkovice.cz/ Oficiálna stránka klubu] {{ces icon}}
== Zdroje ==
* [http://www.floorball.org/joukkuekortti.asp?joukkue_id=1214915429&sarjaId=6&dbSarja=1282659789 Profil klubu na stránke Medzinárodnej florbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://fis.cfbu.cz/index.php?pageid=2521&onlycontent=1&team_id=9175 Profil mužského tímu na stránke Českej florbalovej únie] {{ces icon}}
* [http://fis.cfbu.cz/index.php?pageid=2521&onlycontent=1&team_id=9176 Profil ženského tímu na stránke Českej florbalovej únie] {{ces icon}}
[[Kategória:České florbalové kluby]]
[[Kategória:Šport v Ostrave]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1992]]
njl2qrurpknrw37rr5drm38v8ktpk10
Derby d'Italia
0
458977
8207217
7915700
2026-05-02T14:00:13Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207217
wikitext
text/x-wiki
'''Derby d'Italia''' (v preklade ''Talianske derby'') je pojem označujúci zápasy medzi dvoma najúspešnejšími futbalovými klubmi v [[Taliansko|Taliansku]] – [[Juventus FC|Juventusom]] a [[Inter Miláno|Interom Miláno]]. Termín po prvýkrát použil v roku [[1967]] vplyvný športový novinár Gianni Brera na zdôraznenie prestíže týchto dvoch celkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Derby d'Italia: History and Statistics | url = https://www.legaseriea.it/en/media/serie-a/derby-d-italia-history-and-statistics | vydavateľ = legaseriea.it | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Charakteristika rivality ==
Súboje medzi týmito klubmi predstavujú najintenzívnejšiu rivalitu v Taliansku medzi tímami, ktoré nepochádzajú z rovnakého mesta. Okrem športovej stránky ide aj o súboj dvoch významných regiónov: [[Piemont]]u (Turín) a [[Lombardia|Lombardie]] (Miláno).
Až do roku [[2006]] to boli jediné dva kluby, ktoré nikdy nevypadli z najvyššej súťaže [[Serie A]]. Po škandále [[Calciopoli]] v roku 2006 bol Juventus preradený do Serie B a prišiel o dva tituly. Jeden z nich (zo sezóny 2005/2006) bol administratívne pridelený Interu, čo dodnes vyvoláva veľké napätie medzi fanúšikmi oboch táborov.<ref>{{Citácia periodika | titul = Calciopoli: The scandal that rocked Italian football | periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/football/2006/jul/15/europeanfootball.sport | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Štatistiky (k 2. máju 2026) ==
Tabuľka zahŕňa všetky oficiálne súťažné zápasy.
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
! Súťaž !! Zápasy !! Výhry JUV !! Remízy !! Výhry INT !! Góly JUV !! Góly INT
|-
| [[Serie A]] || 188 || 88 || 47 || 53 || 269 || 238
|-
| [[Coppa Italia]] || 36 || 16 || 9 || 11 || 53 || 45
|-
| [[Supercoppa Italiana]] || 2 || 0 || 0 || 2 || 0 || 3
|-
| Ostatné (vrátane vojnových) || 28 || 12 || 4 || 12 || 45 || 42
|-
! style="background:#efefef;" | Celkom !! style="background:#efefef;" | 254 !! style="background:#efefef;" | 116 !! style="background:#efefef;" | 60 !! style="background:#efefef;" | 78 !! style="background:#efefef;" | 367 !! style="background:#efefef;" | 328
|}
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juventus vs Inter: Head to head | url = https://www.transfermarkt.com/vergleich/bilanz/vereine/607_46 | vydavateľ = transfermarkt.com | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Významné momenty posledných rokov ==
* '''Prestup Conteho:''' [[Antonio Conte]], legenda Juventusu, sa v roku 2019 stal trénerom Interu a v sezóne 2020/21 s ním ukončil deväťročnú nadvládu Juventusu v lige.
* '''Superpohár 2022:''' Inter zdolal Juventus 2 : 1 gólom [[Alexis Sánchez|Alexisa Sáncheza]] v poslednej sekunde predĺženia (121. minúta).
* '''Sezóna 2023/24:''' Súboj o titul sa zúžil práve na tieto dva kluby, pričom Inter vyhral kľúčové derby vo februári 1 : 0, čo mu otvorilo cestu k zisku 20. titulu (druhej hviezdy).
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Derby della Madonnina]] (Inter vs AC Miláno)
* [[Derby della Mole]] (Juventus vs Turín FC)
{{Portál|Futbal}}{{Juventus FC}}
[[Kategória:Juventus FC]]
[[Kategória:Inter Miláno]]
[[Kategória:Futbalové derby]]
[[Kategória:Šport v Taliansku]]
6waql5mf4zwgp8t3cmu37ogqudyksyt
Ticketportal SK
0
459348
8207233
4982091
2026-05-02T14:30:00Z
~2026-20335-96
290941
8207233
wikitext
text/x-wiki
{{Bez zdroja}}
'''Ticketportal SK''' s.r.o. je spoločnosť, ktorej hlavnou činnosťou je predaj vstupeniek na kultúrne, športové a spoločenské podujatia. Je členom medzinárodnej skupiny TICKETPORTAL, ktorá sa zaoberá poskytovaním rezervačného a predajného systému pre distribúciu vstupeniek. Na Slovensku Ticketportal SK prevádzkuje predajnú sieť so vstupenkami s počtom viac ako 350 predajných miest.
== História ==
Spoločnosť vznikla v roku 2003 prevzatím licencie na vývoj a distribúciu predajného systému od spoločnosti Denax, a.s. V roku 2011 sa spoločnosť Ticketportal SK stala exkluzívnym predajcom vstupeniek [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011]], ktoré sa konali v Bratislave a Košiciach.
== Činnosti ==
Ticketportal SK okrem predaja vstupeniek v kamenných predajniach prevádzkuje aj webový portál ticketportal.sk. Na ňom je možné nájsť divadelné, festivalové, muzikálové, kultúrne alebo športové podujatia. Slúži aj ako zdroj k získaniu informácií o spoločensko-kultúrnom živote vo všetkých oblastiach Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska.
Ticketportal SK taktiež vyvíja a dodáva predajné softvérové systémy, ktoré používajú významné divadlá, športové stánky či kiná.
== Spolupráca ==
Pre rok 2012 spoločnosť Ticketportal spolupracuje s nasledovnými inštitúciami:
* ''Slovenské národné divadlo''
* ''Divadlo Aréna''
* ''Divadlo Astorka Korzo´ 90''
* ''Divadlo GUnaGU''
* ''Divadlo Jonáša Záborského v Prešove''
* ''Divadlo Nová scéna''
* ''HC 05´Banská Bystrica''
* ''HC Košice''
* ''HC Slovan''
* ''HK 36 Skalica''
* ''HK DUKLA Trenčín''
* ''HK Poprad''
* ''HKM Zvolen''
* ''MHC Mountfield''
* ''MsHK DOXXbet Žilina''
* ''Radošinské naivné divadlo''
* ''Spartak Myjava''
* ''ŠK Slovan Bratislava''
* ''Štúdio L + S''
== Zahraničná spolupráca ==
* ''NÁRODNÉ DIVADLO v Prahe''
* ''Dejvické divadlo''
* ''Divadlo Komedie v Prahe''
* ''Divadlo Na Zábradlí v Prahe''
* a informačné centrum mesta Brna''
* ''Kultúrne centrum GONG''
* ''Mestské divadlo v Prostejove''
* ''O2 arena''
* ''Operett BUDAPESTI OPERETTSZÍNHÁZ v Budapešti''
* ''Palác Akropolis v Prahe''
* ''Spoločenský dom v Neratoviciach''
* ''Východočeské divadlo v Pardubiciach''
== Externé odkazy ==
* [http://www.ticketportal.sk/ TICKETPORTAL]{{--}}slovenská stránka siete TICKETPORTAL
[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
a0uks7jxx1asunz1dt4660e048uhc0f
Ivan Čičmanec
0
460306
8207342
7738853
2026-05-02T19:02:49Z
~2026-26694-56
293650
8207342
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Ivan Čičmanec
|Portrét =
|Popis osoby = slovenský spisovateľ, básnik a prekladateľ
|Dátum narodenia = {{dnv|1942|8|21}}
|Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenský štát|Slovensko]]
|Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} -->
|Miesto úmrtia =
}}
'''Ivan Čičmanec''' (* [[21. august]] [[1942]], [[Bratislava]]) je slovenský [[spisovateľ]], [[básnik]], [[esej]]ista, [[publicista]] a [[prekladateľ]]. Pseudonymy: Peter Liptovský, Vlado Záhor, Viliam Krajec a Igor Orfan.
== Život ==
V rokoch 1960{{--}}1967 študoval s prestávkami na [[Stavebná fakulta SVŠT|Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave]]. Štúdium nedokončil. V roku 1969 emigroval do [[Nórsko|Nórska]]. Istý čas pracoval o.i. ako továrenský a prístavný robotník, čašník, upratovač, nočný strážnik, tlmočník a novinár na voľnej nohe. V rokoch 1970{{--}}1975 študoval [[ruština|ruštinu]], [[angličtina|angličtinu]] a [[divadlo|divadelnú vedu]] na Univerzite v [[Oslo|Osle]]. Potom 21 rokov vyučoval na základnej škole v Osle.
Literárne sa prejavoval od roku 1978 ako publicista, autor a prekladateľ v [[nórčina|nórskej]], slovenskej a inonárodnej tlači. V 80. rokoch minulého storočia aktívne prispieval do slovenských a českých exilových periodík i do česko-slovenského vysielania [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]].
Ivan Čičmanec bol v rokoch 1993{{--}}1995 prvým predsedom novovzniknutého Nórsko-slovenského spolku so sídlom v Osle. Je členom Nórskeho centra PEN, Slovenského centra PEN a Klubu nezávislých spisovateľov na Slovensku.
== Literárna tvorba ==
Ivan Čičmanec píše eseje, články, glosy, polemické state, poviedky, básne a divadelné hry. Ako publicista sa venuje predovšetkým otázkam literatúry, divadla, náboženstva, príležitostne píše aj o filme, výtvarnom umení, hudbe, filozofii a spoločenskej problematike.
=== Tvorba v slovenčine ===
Na Slovensku vydal knihy:
* ''V ohnisku neprítomnosti'' (2005), s podnázvom ''Gnostické meditácie'', cyklus spirituálne ladených básní v próze
* ''Vzdychy a údery'' (2011), kniha poviedok s motívmi tajomstva existencie ľudského utrpenia a zložitosti erotických vzťahov
* ''Krehké čaro disonancií'' (2012), kniha esejí, literárnych štúdií, portrétov svetových spisovateľov a iných kultúrnych osobností
* ''Fialová hudba'' (2013), básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa
*''Bratislavský satyr'' (2015), novela zo súčasného Slovenska, podávajúca ironický pohľad na chaotický citový a erotický život starnúceho malomeštiaka
* ''Z večerných kontemplácií'' (2019), väčší cyklus úvah, poviedok a básní v próze o rozličných svetonázorových a estetických otázkach
* ''Život je len chodiaci tieň'' (2019), výber z novších esejí a článkov, predovšetkým o literatúre a divadle
* ''Zažité a vysnívané'' (2022), zbierka 21 poviedok o ľuďoch v existenciálne vypätých životných situáciách
* ''V zajatí zvedavosti'' (2023), výber literárnych, filozofických a autobiografických esejí a článkov z obdobia 2001-2022
Svoje články, eseje, štúdie, poznámky, recenzie a postupne aj poviedky, básne, divadelné hry a preklady uverejňoval od konca 70. rokov v nórskych denníkoch a časopisoch ''Morgenbladet, Aftenposten, Ergo, Kontrast, Karl Johan, Solidaritet Norge-Polen, Nordisk østforum, Marginal'', na Slovensku v Kultúrnom živote, Tvorbe, RAKu, Slovenských pohľadoch, Romboide, Literárnom týždenníku, Javisku, Fraktáli a inde.
=== Tvorba v nórčine ===
* ''Blendet'' (Oslepený; poviedka) v antológii ''Et dusin trekkfugler'' (Tucet sťahovavých vtákov, 1990)
* tematické slovenské číslo časopisu ''Ergo'' (1991)
* Heslá o slovenskej literatúre a geografii v dvoch vydaniach ''Veľkej nórskej encyklopédie'' (Store norske leksikon, 1994 – 1999 a 2003 – 2006)
=== Preklady ===
==== Preklady do nórčiny ====
* antológia slovenskej nadrealistickej poézie ''Fiken på piletrær'' (Figy na vŕbach, 1984) - spolu s Kjellom Heggelundom
* výbery z básnickej tvorby:
** Jána Buzássyho (''Midlertidig evighet'', Dočasná večnosť, 1989) - spolu so Stigom Sæterbakkenom
** Jána Ondruša (''Ansiktet mitt signerer jeg ikke'', Svoju tvár nepodpíšem, 1995) - so Stigom Sæterbakkenom
** Milana Richtera (''Røter i lufta'', Korene vo vzduchu, 1996) - s Knutom Ødegårdom a Ľubom Mauerom
** Ivana Kupca (''Samtaler med skygger'', Rozhovory s tieňmi, 2000) - so Stigom Sæterbakkenom
* slovenská časť poviedkovej antológie ''Tsjekkoslovakia forteller'' (Česko-Slovensko rozpráva, 1990) - s Marianne Johnsenovou
==== Preklady do slovenčiny ====
Na Slovensku zostavil:
* antológiu súčasnej nórskej poézie ''Krajina s dvoma slnkami'' (1992) - so Stigom Sæterbakkenom
* nórske tematické číslo [[Romboid (časopis)|Romboidu]] (1994)
Zostavil a preložil výbery z diela nórskych básnikov:
* Sigbjørn Obstfelder: ''Tak toto je domov ľudí'' (1998)
* Gunvor Hofmová: ''Smútok príde včas'' (2001)
Ivan Čičmanec dostal v roku 2013 Hviezdoslavovu cenu za preklady slovenskej literatúry do nórčiny. Roku 2014 získal jeho básnický debut ''Fialová hudba'' prémiu Literárneho fondu ako najlepšia básnická zbierka roka.
== Externé odkazy ==
* [http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/198/ivan-cicmanec Ivan ČIČMANEC - krátky životopis na portáli Slovenské zahraničie]
* [http://www.milanium.sk/vydavatelstvo/autori/ivan-cicmanec Ivan Čičmanec na stránkach vydavateľstva Milanium]
* [http://www.casopis-tvorba.sk/t084d_text.htm Ivan Čičmanec: Štyri poznámky o Franzovi Kafkovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131207021315/http://www.casopis-tvorba.sk/t084d_text.htm |date=2013-12-07 }}
* https://www.tyzden.sk/casopis/15261/n-lovek-v-n-rsku/?ref=kat
* https://www.litcentrum.sk/recenzia/fialova-hudba-ivan-cicmanec
* https://www.litcentrum.sk/recenzia/esejista-volnomyslienkar
*http://scpen.international/ivan-cicmanec-tri-kratke-prozy/
* https://www.martinus.sk/authors/ivan-cicmanec
* https://www.noveslovo.sk/c/Zatat_do_ziveho {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703054159/https://www.noveslovo.sk/c/Zatat_do_ziveho |date=2020-07-03 }}
* http://casopis-tvorba.sk/ivan-cicmanec-mala-kralovska-kontemplacia/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200630225850/http://casopis-tvorba.sk/ivan-cicmanec-mala-kralovska-kontemplacia/ |date=2020-06-30 }}
* https://kultura.sme.sk/c/6906021/prazdninove-citanie.html
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Čičmanec, Ivan}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
f1epwm16bxlwun65jw5xttd8fv2yzyc
8207345
8207342
2026-05-02T19:03:39Z
~2026-26694-56
293650
8207345
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Ivan Čičmanec
|Portrét =
|Popis osoby = slovenský spisovateľ, básnik a prekladateľ
|Dátum narodenia = {{dnv|1942|8|21}}
|Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenský štát|Slovensko]]
|Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} -->
|Miesto úmrtia =
}}
'''Ivan Čičmanec''' (* [[21. august]] [[1942]], [[Bratislava]]) je slovenský [[spisovateľ]], [[básnik]], [[esej]]ista, [[publicista]] a [[prekladateľ]]. Pseudonymy: Peter Liptovský, Vlado Záhor, Viliam Krajec a Igor Orfan.
== Život ==
V rokoch 1960{{--}}1967 študoval s prestávkami na [[Stavebná fakulta SVŠT|Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave]]. Štúdium nedokončil. V roku 1969 emigroval do [[Nórsko|Nórska]]. Istý čas pracoval o.i. ako továrenský a prístavný robotník, čašník, upratovač, nočný strážnik, tlmočník a novinár na voľnej nohe. V rokoch 1970{{--}}1975 študoval [[ruština|ruštinu]], [[angličtina|angličtinu]] a [[divadlo|divadelnú vedu]] na Univerzite v [[Oslo|Osle]]. Potom 21 rokov vyučoval na základnej škole v Osle.
Literárne sa prejavoval od roku 1978 ako publicista, autor a prekladateľ v [[nórčina|nórskej]], slovenskej a inonárodnej tlači. V 80. rokoch minulého storočia aktívne prispieval do slovenských a českých exilových periodík i do česko-slovenského vysielania [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]].
Ivan Čičmanec bol v rokoch 1993{{--}}1995 prvým predsedom novovzniknutého Nórsko-slovenského spolku so sídlom v Osle. Je členom Nórskeho centra PEN, Slovenského centra PEN a Klubu nezávislých spisovateľov na Slovensku.
== Literárna tvorba ==
Ivan Čičmanec píše eseje, články, glosy, polemické state, poviedky, básne a divadelné hry. Ako publicista sa venuje predovšetkým otázkam literatúry, divadla, náboženstva, príležitostne píše aj o filme, výtvarnom umení, hudbe, filozofii a spoločenskej problematike.
=== Tvorba v slovenčine ===
Na Slovensku vydal knihy:
* ''V ohnisku neprítomnosti'' (2005), s podnázvom ''Gnostické meditácie'', cyklus spirituálne ladených básní v próze
* ''Vzdychy a údery'' (2011), kniha poviedok s motívmi tajomstva existencie ľudského utrpenia a zložitosti erotických vzťahov
* ''Krehké čaro disonancií'' (2012), kniha esejí, literárnych štúdií, portrétov svetových spisovateľov a iných kultúrnych osobností
* ''Fialová hudba'' (2013), básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa
*''Bratislavský satyr'' (2015), novela zo súčasného Slovenska, podávajúca ironický pohľad na chaotický citový a erotický život starnúceho malomeštiaka
* ''Z večerných kontemplácií'' (2019), väčší cyklus úvah, poviedok a básní v próze o rozličných svetonázorových a estetických otázkach
* ''Život je len chodiaci tieň'' (2019), výber z novších esejí a článkov, predovšetkým o literatúre a divadle
* ''Zažité a vysnívané'' (2022), zbierka 21 poviedok o ľuďoch v existenciálne vypätých životných situáciách
* ''V zajatí zvedavosti'' (2023), výber literárnych, filozofických a autobiografických esejí a článkov z obdobia 2001-2022
Svoje články, eseje, štúdie, poznámky, recenzie a postupne aj poviedky, básne, divadelné hry a preklady uverejňoval od konca 70. rokov v nórskych denníkoch a časopisoch ''Morgenbladet, Aftenposten, Ergo, Kontrast, Karl Johan, Solidaritet Norge-Polen, Nordisk østforum, Marginal'', na Slovensku v Kultúrnom živote, Tvorbe, RAKu, Slovenských pohľadoch, Romboide, Literárnom týždenníku, Javisku, Fraktáli a inde.
=== Tvorba v nórčine ===
* ''Blendet'' (Oslepený; poviedka) v antológii ''Et dusin trekkfugler'' (Tucet sťahovavých vtákov, 1990)
* tematické slovenské číslo časopisu ''Ergo'' (1991)
* Heslá o slovenskej literatúre a geografii v dvoch vydaniach ''Veľkej nórskej encyklopédie'' (Store norske leksikon, 1994 – 1999 a 2003 – 2006)
=== Preklady ===
==== Preklady do nórčiny ====
* antológia slovenskej nadrealistickej poézie ''Fiken på piletrær'' (Figy na vŕbach, 1984) – spolu s Kjellom Heggelundom
* výbery z básnickej tvorby:
** Jána Buzássyho (''Midlertidig evighet'', Dočasná večnosť, 1989) – spolu so Stigom Sæterbakkenom
** Jána Ondruša (''Ansiktet mitt signerer jeg ikke'', Svoju tvár nepodpíšem, 1995) – so Stigom Sæterbakkenom
** Milana Richtera (''Røter i lufta'', Korene vo vzduchu, 1996) – s Knutom Ødegårdom a Ľubom Mauerom
** Ivana Kupca (''Samtaler med skygger'', Rozhovory s tieňmi, 2000) – so Stigom Sæterbakkenom
* slovenská časť poviedkovej antológie ''Tsjekkoslovakia forteller'' (Česko-Slovensko rozpráva, 1990) – s Marianne Johnsenovou
==== Preklady do slovenčiny ====
Na Slovensku zostavil:
* antológiu súčasnej nórskej poézie ''Krajina s dvoma slnkami'' (1992) - so Stigom Sæterbakkenom
* nórske tematické číslo [[Romboid (časopis)|Romboidu]] (1994)
Zostavil a preložil výbery z diela nórskych básnikov:
* Sigbjørn Obstfelder: ''Tak toto je domov ľudí'' (1998)
* Gunvor Hofmová: ''Smútok príde včas'' (2001)
Ivan Čičmanec dostal v roku 2013 Hviezdoslavovu cenu za preklady slovenskej literatúry do nórčiny. Roku 2014 získal jeho básnický debut ''Fialová hudba'' prémiu Literárneho fondu ako najlepšia básnická zbierka roka.
== Externé odkazy ==
* [http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/198/ivan-cicmanec Ivan ČIČMANEC - krátky životopis na portáli Slovenské zahraničie]
* [http://www.milanium.sk/vydavatelstvo/autori/ivan-cicmanec Ivan Čičmanec na stránkach vydavateľstva Milanium]
* [http://www.casopis-tvorba.sk/t084d_text.htm Ivan Čičmanec: Štyri poznámky o Franzovi Kafkovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131207021315/http://www.casopis-tvorba.sk/t084d_text.htm |date=2013-12-07 }}
* https://www.tyzden.sk/casopis/15261/n-lovek-v-n-rsku/?ref=kat
* https://www.litcentrum.sk/recenzia/fialova-hudba-ivan-cicmanec
* https://www.litcentrum.sk/recenzia/esejista-volnomyslienkar
*http://scpen.international/ivan-cicmanec-tri-kratke-prozy/
* https://www.martinus.sk/authors/ivan-cicmanec
* https://www.noveslovo.sk/c/Zatat_do_ziveho {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703054159/https://www.noveslovo.sk/c/Zatat_do_ziveho |date=2020-07-03 }}
* http://casopis-tvorba.sk/ivan-cicmanec-mala-kralovska-kontemplacia/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200630225850/http://casopis-tvorba.sk/ivan-cicmanec-mala-kralovska-kontemplacia/ |date=2020-06-30 }}
* https://kultura.sme.sk/c/6906021/prazdninove-citanie.html
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Čičmanec, Ivan}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
cvlq55a450s0mxafvelldonu9leuxj6
8207346
8207345
2026-05-02T19:04:00Z
~2026-26694-56
293650
8207346
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Ivan Čičmanec
|Portrét =
|Popis osoby = slovenský spisovateľ, básnik a prekladateľ
|Dátum narodenia = {{dnv|1942|8|21}}
|Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenský štát|Slovensko]]
|Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} -->
|Miesto úmrtia =
}}
'''Ivan Čičmanec''' (* [[21. august]] [[1942]], [[Bratislava]]) je slovenský [[spisovateľ]], [[básnik]], [[esej]]ista, [[publicista]] a [[prekladateľ]]. Pseudonymy: Peter Liptovský, Vlado Záhor, Viliam Krajec a Igor Orfan.
== Život ==
V rokoch 1960{{--}}1967 študoval s prestávkami na [[Stavebná fakulta SVŠT|Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave]]. Štúdium nedokončil. V roku 1969 emigroval do [[Nórsko|Nórska]]. Istý čas pracoval o.i. ako továrenský a prístavný robotník, čašník, upratovač, nočný strážnik, tlmočník a novinár na voľnej nohe. V rokoch 1970{{--}}1975 študoval [[ruština|ruštinu]], [[angličtina|angličtinu]] a [[divadlo|divadelnú vedu]] na Univerzite v [[Oslo|Osle]]. Potom 21 rokov vyučoval na základnej škole v Osle.
Literárne sa prejavoval od roku 1978 ako publicista, autor a prekladateľ v [[nórčina|nórskej]], slovenskej a inonárodnej tlači. V 80. rokoch minulého storočia aktívne prispieval do slovenských a českých exilových periodík i do česko-slovenského vysielania [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]].
Ivan Čičmanec bol v rokoch 1993{{--}}1995 prvým predsedom novovzniknutého Nórsko-slovenského spolku so sídlom v Osle. Je členom Nórskeho centra PEN, Slovenského centra PEN a Klubu nezávislých spisovateľov na Slovensku.
== Literárna tvorba ==
Ivan Čičmanec píše eseje, články, glosy, polemické state, poviedky, básne a divadelné hry. Ako publicista sa venuje predovšetkým otázkam literatúry, divadla, náboženstva, príležitostne píše aj o filme, výtvarnom umení, hudbe, filozofii a spoločenskej problematike.
=== Tvorba v slovenčine ===
Na Slovensku vydal knihy:
* ''V ohnisku neprítomnosti'' (2005), s podnázvom ''Gnostické meditácie'', cyklus spirituálne ladených básní v próze
* ''Vzdychy a údery'' (2011), kniha poviedok s motívmi tajomstva existencie ľudského utrpenia a zložitosti erotických vzťahov
* ''Krehké čaro disonancií'' (2012), kniha esejí, literárnych štúdií, portrétov svetových spisovateľov a iných kultúrnych osobností
* ''Fialová hudba'' (2013), básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa
*''Bratislavský satyr'' (2015), novela zo súčasného Slovenska, podávajúca ironický pohľad na chaotický citový a erotický život starnúceho malomeštiaka
* ''Z večerných kontemplácií'' (2019), väčší cyklus úvah, poviedok a básní v próze o rozličných svetonázorových a estetických otázkach
* ''Život je len chodiaci tieň'' (2019), výber z novších esejí a článkov, predovšetkým o literatúre a divadle
* ''Zažité a vysnívané'' (2022), zbierka 21 poviedok o ľuďoch v existenciálne vypätých životných situáciách
* ''V zajatí zvedavosti'' (2023), výber literárnych, filozofických a autobiografických esejí a článkov z obdobia 2001-2022
Svoje články, eseje, štúdie, poznámky, recenzie a postupne aj poviedky, básne, divadelné hry a preklady uverejňoval od konca 70. rokov v nórskych denníkoch a časopisoch ''Morgenbladet, Aftenposten, Ergo, Kontrast, Karl Johan, Solidaritet Norge-Polen, Nordisk østforum, Marginal'', na Slovensku v Kultúrnom živote, Tvorbe, RAKu, Slovenských pohľadoch, Romboide, Literárnom týždenníku, Javisku, Fraktáli a inde.
=== Tvorba v nórčine ===
* ''Blendet'' (Oslepený; poviedka) v antológii ''Et dusin trekkfugler'' (Tucet sťahovavých vtákov, 1990)
* tematické slovenské číslo časopisu ''Ergo'' (1991)
* Heslá o slovenskej literatúre a geografii v dvoch vydaniach ''Veľkej nórskej encyklopédie'' (Store norske leksikon, 1994 – 1999 a 2003 – 2006)
=== Preklady ===
==== Preklady do nórčiny ====
* antológia slovenskej nadrealistickej poézie ''Fiken på piletrær'' (Figy na vŕbach, 1984) – spolu s Kjellom Heggelundom
* výbery z básnickej tvorby:
** Jána Buzássyho (''Midlertidig evighet'', Dočasná večnosť, 1989) – spolu so Stigom Sæterbakkenom
** Jána Ondruša (''Ansiktet mitt signerer jeg ikke'', Svoju tvár nepodpíšem, 1995) – so Stigom Sæterbakkenom
** Milana Richtera (''Røter i lufta'', Korene vo vzduchu, 1996) – s Knutom Ødegårdom a Ľubom Mauerom
** Ivana Kupca (''Samtaler med skygger'', Rozhovory s tieňmi, 2000) – so Stigom Sæterbakkenom
* slovenská časť poviedkovej antológie ''Tsjekkoslovakia forteller'' (Česko-Slovensko rozpráva, 1990) – s Marianne Johnsenovou
==== Preklady do slovenčiny ====
Na Slovensku zostavil:
* antológiu súčasnej nórskej poézie ''Krajina s dvoma slnkami'' (1992) – so Stigom Sæterbakkenom
* nórske tematické číslo [[Romboid (časopis)|Romboidu]] (1994)
Zostavil a preložil výbery z diela nórskych básnikov:
* Sigbjørn Obstfelder: ''Tak toto je domov ľudí'' (1998)
* Gunvor Hofmová: ''Smútok príde včas'' (2001)
Ivan Čičmanec dostal v roku 2013 Hviezdoslavovu cenu za preklady slovenskej literatúry do nórčiny. Roku 2014 získal jeho básnický debut ''Fialová hudba'' prémiu Literárneho fondu ako najlepšia básnická zbierka roka.
== Externé odkazy ==
* [http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/198/ivan-cicmanec Ivan ČIČMANEC - krátky životopis na portáli Slovenské zahraničie]
* [http://www.milanium.sk/vydavatelstvo/autori/ivan-cicmanec Ivan Čičmanec na stránkach vydavateľstva Milanium]
* [http://www.casopis-tvorba.sk/t084d_text.htm Ivan Čičmanec: Štyri poznámky o Franzovi Kafkovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131207021315/http://www.casopis-tvorba.sk/t084d_text.htm |date=2013-12-07 }}
* https://www.tyzden.sk/casopis/15261/n-lovek-v-n-rsku/?ref=kat
* https://www.litcentrum.sk/recenzia/fialova-hudba-ivan-cicmanec
* https://www.litcentrum.sk/recenzia/esejista-volnomyslienkar
*http://scpen.international/ivan-cicmanec-tri-kratke-prozy/
* https://www.martinus.sk/authors/ivan-cicmanec
* https://www.noveslovo.sk/c/Zatat_do_ziveho {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703054159/https://www.noveslovo.sk/c/Zatat_do_ziveho |date=2020-07-03 }}
* http://casopis-tvorba.sk/ivan-cicmanec-mala-kralovska-kontemplacia/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200630225850/http://casopis-tvorba.sk/ivan-cicmanec-mala-kralovska-kontemplacia/ |date=2020-06-30 }}
* https://kultura.sme.sk/c/6906021/prazdninove-citanie.html
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Čičmanec, Ivan}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
bydiftgp1l85kyjogvv7qrp05f6yvwh
8207347
8207346
2026-05-02T19:04:38Z
~2026-26694-56
293650
8207347
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Ivan Čičmanec
|Portrét =
|Popis osoby = slovenský spisovateľ, básnik a prekladateľ
|Dátum narodenia = {{dnv|1942|8|21}}
|Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenský štát|Slovensko]]
|Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} -->
|Miesto úmrtia =
}}
'''Ivan Čičmanec''' (* [[21. august]] [[1942]], [[Bratislava]]) je slovenský [[spisovateľ]], [[básnik]], [[esej]]ista, [[publicista]] a [[prekladateľ]]. Pseudonymy: Peter Liptovský, Vlado Záhor, Viliam Krajec a Igor Orfan.
== Život ==
V rokoch 1960{{--}}1967 študoval s prestávkami na [[Stavebná fakulta SVŠT|Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave]]. Štúdium nedokončil. V roku 1969 emigroval do [[Nórsko|Nórska]]. Istý čas pracoval o.i. ako továrenský a prístavný robotník, čašník, upratovač, nočný strážnik, tlmočník a novinár na voľnej nohe. V rokoch 1970{{--}}1975 študoval [[ruština|ruštinu]], [[angličtina|angličtinu]] a [[divadlo|divadelnú vedu]] na Univerzite v [[Oslo|Osle]]. Potom 21 rokov vyučoval na základnej škole v Osle.
Literárne sa prejavoval od roku 1978 ako publicista, autor a prekladateľ v [[nórčina|nórskej]], slovenskej a inonárodnej tlači. V 80. rokoch minulého storočia aktívne prispieval do slovenských a českých exilových periodík i do česko-slovenského vysielania [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]].
Ivan Čičmanec bol v rokoch 1993{{--}}1995 prvým predsedom novovzniknutého Nórsko-slovenského spolku so sídlom v Osle. Je členom Nórskeho centra PEN, Slovenského centra PEN a Klubu nezávislých spisovateľov na Slovensku.
== Literárna tvorba ==
Ivan Čičmanec píše eseje, články, glosy, polemické state, poviedky, básne a divadelné hry. Ako publicista sa venuje predovšetkým otázkam literatúry, divadla, náboženstva, príležitostne píše aj o filme, výtvarnom umení, hudbe, filozofii a spoločenskej problematike.
=== Tvorba v slovenčine ===
Na Slovensku vydal knihy:
* ''V ohnisku neprítomnosti'' (2005), s podnázvom ''Gnostické meditácie'', cyklus spirituálne ladených básní v próze
* ''Vzdychy a údery'' (2011), kniha poviedok s motívmi tajomstva existencie ľudského utrpenia a zložitosti erotických vzťahov
* ''Krehké čaro disonancií'' (2012), kniha esejí, literárnych štúdií, portrétov svetových spisovateľov a iných kultúrnych osobností
* ''Fialová hudba'' (2013), básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa
*''Bratislavský satyr'' (2015), novela zo súčasného Slovenska, podávajúca ironický pohľad na chaotický citový a erotický život starnúceho malomeštiaka
* ''Z večerných kontemplácií'' (2019), väčší cyklus úvah, poviedok a básní v próze o rozličných svetonázorových a estetických otázkach
* ''Život je len chodiaci tieň'' (2019), výber z novších esejí a článkov, predovšetkým o literatúre a divadle
* ''Zažité a vysnívané'' (2022), zbierka 21 poviedok o ľuďoch v existenciálne vypätých životných situáciách
* ''V zajatí zvedavosti'' (2023), výber literárnych, filozofických a autobiografických esejí a článkov z obdobia 2001-2022
Svoje články, eseje, štúdie, poznámky, recenzie a postupne aj poviedky, básne, divadelné hry a preklady uverejňoval od konca 70. rokov v nórskych denníkoch a časopisoch ''Morgenbladet, Aftenposten, Ergo, Kontrast, Karl Johan, Solidaritet Norge-Polen, Nordisk østforum, Marginal'', na Slovensku v Kultúrnom živote, Tvorbe, RAKu, Slovenských pohľadoch, Romboide, Literárnom týždenníku, Javisku, Fraktáli a inde.
=== Tvorba v nórčine ===
* ''Blendet'' (Oslepený; poviedka) v antológii ''Et dusin trekkfugler'' (Tucet sťahovavých vtákov, 1990)
* tematické slovenské číslo časopisu ''Ergo'' (1991)
* Heslá o slovenskej literatúre a geografii v dvoch vydaniach ''Veľkej nórskej encyklopédie'' (Store norske leksikon, 1994 – 1999 a 2003 – 2006)
=== Preklady ===
==== Preklady do nórčiny ====
* antológia slovenskej nadrealistickej poézie ''Fiken på piletrær'' (Figy na vŕbach, 1984) – spolu s Kjellom Heggelundom
* výbery z básnickej tvorby:
** Jána Buzássyho (''Midlertidig evighet'', Dočasná večnosť, 1989) – spolu so Stigom Sæterbakkenom
** Jána Ondruša (''Ansiktet mitt signerer jeg ikke'', Svoju tvár nepodpíšem, 1995) – so Stigom Sæterbakkenom
** Milana Richtera (''Røter i lufta'', Korene vo vzduchu, 1996) – s Knutom Ødegårdom a Ľubom Mauerom
** Ivana Kupca (''Samtaler med skygger'', Rozhovory s tieňmi, 2000) – so Stigom Sæterbakkenom
* slovenská časť poviedkovej antológie ''Tsjekkoslovakia forteller'' (Česko-Slovensko rozpráva, 1990) – s Marianne Johnsenovou
==== Preklady do slovenčiny ====
Na Slovensku zostavil:
* antológiu súčasnej nórskej poézie ''Krajina s dvoma slnkami'' (1992) – so Stigom Sæterbakkenom
* nórske tematické číslo [[Romboid (časopis)|Romboidu]] (1994)
Zostavil a preložil výbery z diela nórskych básnikov:
* Sigbjørn Obstfelder: ''Tak toto je domov ľudí'' (1998)
* Gunvor Hofmová: ''Smútok príde včas'' (2001)
Ivan Čičmanec dostal v roku 2013 Hviezdoslavovu cenu za preklady slovenskej literatúry do nórčiny. Roku 2014 získal jeho básnický debut ''Fialová hudba'' prémiu Literárneho fondu ako najlepšia básnická zbierka roka.
== Externé odkazy ==
* [http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/198/ivan-cicmanec Ivan ČIČMANEC – krátky životopis na portáli Slovenské zahraničie]
* [http://www.milanium.sk/vydavatelstvo/autori/ivan-cicmanec Ivan Čičmanec na stránkach vydavateľstva Milanium]
* [http://www.casopis-tvorba.sk/t084d_text.htm Ivan Čičmanec: Štyri poznámky o Franzovi Kafkovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131207021315/http://www.casopis-tvorba.sk/t084d_text.htm |date=2013-12-07 }}
* https://www.tyzden.sk/casopis/15261/n-lovek-v-n-rsku/?ref=kat
* https://www.litcentrum.sk/recenzia/fialova-hudba-ivan-cicmanec
* https://www.litcentrum.sk/recenzia/esejista-volnomyslienkar
*http://scpen.international/ivan-cicmanec-tri-kratke-prozy/
* https://www.martinus.sk/authors/ivan-cicmanec
* https://www.noveslovo.sk/c/Zatat_do_ziveho {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703054159/https://www.noveslovo.sk/c/Zatat_do_ziveho |date=2020-07-03 }}
* http://casopis-tvorba.sk/ivan-cicmanec-mala-kralovska-kontemplacia/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200630225850/http://casopis-tvorba.sk/ivan-cicmanec-mala-kralovska-kontemplacia/ |date=2020-06-30 }}
* https://kultura.sme.sk/c/6906021/prazdninove-citanie.html
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Čičmanec, Ivan}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
bsmlllubynci48uhak2xfajuj433keq
Flying Scotsman
0
461056
8207236
7803593
2026-05-02T14:33:27Z
~2026-20335-96
290941
8207236
wikitext
text/x-wiki
{{Na rozšírenie}}
[[Súbor:Flying Scotsman in Doncaster.JPG|náhľad|Flying Scotsman]]
'''Flying Scotsman''' alebo '''Lietajúci Škót''' patrí medzi najznámejšie [[Lokomotíva|lokomotívy]] spoločnosti [[London and North Eastern Railway]] (LNER). Bola vyrobená v roku [[1923]] v Doncaster Works. Autorom výkresov tejto lokomotívy je Sir Nigel Gresley. Niesla britské traťové označenie 4-6-2. V roku [[1968]] bola dovezená do [[Austrália|Austrálie]], kde premávala po 711 km dlhej trati z mesta [[Parkes]] do [[Broken Hill]]. V súčasnosti sídli reštaurovaný typ v [[York (Anglicko)|Yorku]], ktoré ju zakúpilo v roku [[2004]].
== Technické údaje ==
* Konfigurácia podvozku: 2,C 1,
* Dĺžka cez nárazníky: 2160 cm
* Počet valcov: 3
* Ťažná sila: 130,7 kN
* Max. rýchlosť: 161 km/h
* Hmotnosť (v službe): 97,8 t
* Tlak v kotli: 1,53 MPa
[[Kategória:Parné rušne]]
d5mr103qlix90k5w6ec5nirlqdrjc4o
Jordi Alba
0
462310
8207271
7727887
2026-05-02T16:18:54Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207271
wikitext
text/x-wiki
{{Olympijská účasť
| šport = futbal
| jeseň = 2012
}}
{{Infobox futbalista
| meno = Jordi Alba
| foto =
Jordi Alba NE Revolution Inter Miami 7.9.25-047.jpg
| popis = Alba v roku 2025
| celé meno = Jordi Alba Ramos
| dátum narodenia = {{Dnv|1989|3|21}}
| rodné mesto = [[L'Hospitalet de Llobregat|L'Hospitalet]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 170 cm
| pozícia = [[Obranca (futbal)|ľavý obranca]]
| súčasný klub = [[Inter Miami CF|Inter Miami]]
| klubové číslo = 18
| mládežnícke roky = 1996 – 1998<br />1998 – 2005<br />2005 – 2007<br />2007 – 2008
| mládežnícke kluby = [[CE L'Hospitalet]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[UE Cornellà]]<br />[[Valencia CF]]
| roky = 2007 – 2008<br/>2008 – 2012<br/>2008 – 2009<br/>2012 – 2023<br/>2023 – 2026
| kluby = [[Valencia CF|Valencia B]]<br />[[Valencia CF|Valencia]]<br />→ [[Gimnàstic de Tarragona|Gimnàstic]] (hosť.)<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Inter Miami CF|Inter Miami]]
| zápasy(góly) = 18 (5)<br />74 (5)<br />35 (4)<br />313 (15)<br />75 (6)
| reprezentačné roky = 2006<br />2008 – 2011<br />2011 – 2023
| národné mužstvo = Španielsko U19<br />Španielsko U21<br />{{ESP}}
| rep zápasy(góly) = 6 (1)<br />4 (0)<br />93 (10)
| pkupdate = 2. máj 2026
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Jordi Alba Ramos''' (* [[21. marec]] [[1989]], [[L'Hospitalet de Llobregat|L'Hospitalet]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hral ako ľavý [[obranca (futbal)|obranca]] za katalánsky tím [[ FC Barcelona]] a za americký klub [[Inter Miami CF]] v [[Major League Soccer]]. Je považovaný za jedného z najlepších ľavých obrancov svojej generácie, známy najmä svojou rýchlosťou a ofenzívnymi nábehmi.
== Klubová kariéra ==
Po siedmich rokoch v akadémii [[FC Barcelona]] bol prepustený pre nízky vzrast. Cez [[UE Cornellà]] sa dostal do [[Valencia CF|Valencie]], kde debutoval v [[La Liga|La Lige]]. V roku 2012 sa vrátil do Barcelony za 14 miliónov eur.
V Barcelone strávil 11 sezón, počas ktorých vytvoril legendárne partnerstvo s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]]. S klubom získal 18 trofejí vrátane šiestich titulov v La Lige a jedného triumfu v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] (2015). V júli 2023 po vypršaní zmluvy odišiel do amerického tímu [[Inter Miami CF]], kde sa opäť stretol s bývalými spoluhráčmi Messim a Busquetsom.
== Reprezentácia ==
V seniorskej reprezentácii debutoval v roku 2011. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURE 2012]] odohral všetky zápasy a vo finále proti [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansku]] (4 : 0) strelil svoj prvý reprezentačný gól.
Reprezentoval Španielsko na troch majstrovstvách sveta (2014, 2018, 2022) a troch európskych šampionátoch. Svoju reprezentačnú kariéru ukončil v roku 2023 ako kapitán víťazného tímu v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA]].
=== Reprezentačné góly ===
{| class="wikitable sortable"
! # !! Dátum !! Súper !! Skóre !! Výsledok !! Súťaž
|-
| 1. || 1. júl 2012 || {{minivlajka|Taliansko}} Taliansko || '''2''' : 0 || 4 : 0 || [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|Euro 2012]]
|-
| 2. || 12. október 2012 || {{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko || '''1''' : 0 || 4 : 0 || Kvalifikácia MS 2014
|-
| 3. || 23. jún 2013 || {{minivlajka|Nigéria}} Nigéria || '''1''' : 0 || 3 : 0 || [[Pohár konfederácií FIFA 2013]]
|-
| 4. || 23. jún 2013 || {{minivlajka|Nigéria}} Nigéria || '''3''' : 0 || 3 : 0 || [[Pohár konfederácií FIFA 2013]]
|}
''Poznámka: Tabuľka obsahuje výber dôležitých gólov. Celkovo strelil 10 reprezentačných gólov.''
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''FC Barcelona'''
** [[La Liga]]: 6x (2012/13, 2014/15, 2015/16, 2017/18, 2018/19, 2022/23)
** [[Liga majstrov UEFA]]: 1x (2014/15)
** [[Copa del Rey]]: 5x
** [[Majstrovstvá klubov FIFA]]: 1x (2015)
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: 1. miesto (2012)
* [[Liga národov UEFA]]: 1. miesto (2022/23)
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Jordi Alba}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2014}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2016}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2018}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2020}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2022}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Alba, Jordi}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Valencia CF]]
[[Kategória:Hráči Inter Miami CF]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Futbalisti na Letných olympijských hrách 2012]]
f5tvacjmtwtdzgfbq6nzy2biixv04rb
8207272
8207271
2026-05-02T16:19:59Z
SlovakWikiEditor
255480
výmaz šablóny
8207272
wikitext
text/x-wiki
{{Olympijská účasť
| šport = futbal
| jeseň = 2012
}}
{{Infobox futbalista
| meno = Jordi Alba
| foto =
Jordi Alba NE Revolution Inter Miami 7.9.25-047.jpg
| popis = Alba v roku 2025
| celé meno = Jordi Alba Ramos
| dátum narodenia = {{Dnv|1989|3|21}}
| rodné mesto = [[L'Hospitalet de Llobregat|L'Hospitalet]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 170 cm
| pozícia = [[Obranca (futbal)|ľavý obranca]]
| súčasný klub = [[Inter Miami CF|Inter Miami]]
| klubové číslo = 18
| mládežnícke roky = 1996 – 1998<br />1998 – 2005<br />2005 – 2007<br />2007 – 2008
| mládežnícke kluby = [[CE L'Hospitalet]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[UE Cornellà]]<br />[[Valencia CF]]
| roky = 2007 – 2008<br/>2008 – 2012<br/>2008 – 2009<br/>2012 – 2023<br/>2023 – 2026
| kluby = [[Valencia CF|Valencia B]]<br />[[Valencia CF|Valencia]]<br />→ [[Gimnàstic de Tarragona|Gimnàstic]] (hosť.)<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Inter Miami CF|Inter Miami]]
| zápasy(góly) = 18 (5)<br />74 (5)<br />35 (4)<br />313 (15)<br />75 (6)
| reprezentačné roky = 2006<br />2008 – 2011<br />2011 – 2023
| národné mužstvo = Španielsko U19<br />Španielsko U21<br />{{ESP}}
| rep zápasy(góly) = 6 (1)<br />4 (0)<br />93 (10)
| pkupdate = 2. máj 2026
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Jordi Alba Ramos''' (* [[21. marec]] [[1989]], [[L'Hospitalet de Llobregat|L'Hospitalet]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hral ako ľavý [[obranca (futbal)|obranca]] za katalánsky tím [[ FC Barcelona]] a za americký klub [[Inter Miami CF]] v [[Major League Soccer]]. Je považovaný za jedného z najlepších ľavých obrancov svojej generácie, známy najmä svojou rýchlosťou a ofenzívnymi nábehmi.
== Klubová kariéra ==
Po siedmich rokoch v akadémii [[FC Barcelona]] bol prepustený pre nízky vzrast. Cez [[UE Cornellà]] sa dostal do [[Valencia CF|Valencie]], kde debutoval v [[La Liga|La Lige]]. V roku 2012 sa vrátil do Barcelony za 14 miliónov eur.
V Barcelone strávil 11 sezón, počas ktorých vytvoril legendárne partnerstvo s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]]. S klubom získal 18 trofejí vrátane šiestich titulov v La Lige a jedného triumfu v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] (2015). V júli 2023 po vypršaní zmluvy odišiel do amerického tímu [[Inter Miami CF]], kde sa opäť stretol s bývalými spoluhráčmi Messim a Busquetsom.
== Reprezentácia ==
V seniorskej reprezentácii debutoval v roku 2011. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURE 2012]] odohral všetky zápasy a vo finále proti [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansku]] (4 : 0) strelil svoj prvý reprezentačný gól.
Reprezentoval Španielsko na troch majstrovstvách sveta (2014, 2018, 2022) a troch európskych šampionátoch. Svoju reprezentačnú kariéru ukončil v roku 2023 ako kapitán víťazného tímu v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA]].
=== Reprezentačné góly ===
{| class="wikitable sortable"
! # !! Dátum !! Súper !! Skóre !! Výsledok !! Súťaž
|-
| 1. || 1. júl 2012 || {{minivlajka|Taliansko}} Taliansko || '''2''' : 0 || 4 : 0 || [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|Euro 2012]]
|-
| 2. || 12. október 2012 || {{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko || '''1''' : 0 || 4 : 0 || Kvalifikácia MS 2014
|-
| 3. || 23. jún 2013 || {{minivlajka|Nigéria}} Nigéria || '''1''' : 0 || 3 : 0 || [[Pohár konfederácií FIFA 2013]]
|-
| 4. || 23. jún 2013 || {{minivlajka|Nigéria}} Nigéria || '''3''' : 0 || 3 : 0 || [[Pohár konfederácií FIFA 2013]]
|}
''Poznámka: Tabuľka obsahuje výber dôležitých gólov. Celkovo strelil 10 reprezentačných gólov.''
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''FC Barcelona'''
** [[La Liga]]: 6x (2012/13, 2014/15, 2015/16, 2017/18, 2018/19, 2022/23)
** [[Liga majstrov UEFA]]: 1x (2014/15)
** [[Copa del Rey]]: 5x
** [[Majstrovstvá klubov FIFA]]: 1x (2015)
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: 1. miesto (2012)
* [[Liga národov UEFA]]: 1. miesto (2022/23)
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Jordi Alba}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2014}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2018}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Alba, Jordi}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Valencia CF]]
[[Kategória:Hráči Inter Miami CF]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Futbalisti na Letných olympijských hrách 2012]]
7dxt2z44i6qabbqkq4bew3idmtlf7id
Sergio Busquets
0
463020
8207293
8061591
2026-05-02T17:25:27Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207293
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Sergio Busquets
| foto =
Sergio Busquets 2018 (cropped).jpg
| popis = Busquets v roku 2018
| celé meno = Sergio Busquets Burgos
| dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1988|7|16}}
| rodné mesto = [[Sabadell]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 189 cm
| pozícia = [[Záložník (futbal)|defenzívny záložník]]
| súčasný klub = [[Inter Miami CF|Inter Miami]]
| klubové číslo = 5
| mládežnícke roky = 1999 – 2003<br />2003 – 2005<br />2005 – 2007
| mládežnícke kluby = [[Lleida Esportiu|Lleida]]<br />[[Unió Jabac Terrassa]]<br />[[FC Barcelona]]
| roky = 2007 – 2008<br />2008 – 2023<br />2023 – 2026
| kluby = [[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Inter Miami CF|Inter Miami]]
| zápasy(góly) = 32 (1)<br />481 (11)<br />85 (2)
| reprezentačné roky = 2008 – 2009<br />2009 – 2022
| národné mužstvo = Španielsko U21<br />[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| rep zápasy(góly) = 3 (1)<br />143 (2)
| pkupdate = 2. máj 2026
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Sergio Busquets Burgos''' (* [[16. júl]] [[1988]], [[Sabadell]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky profesionálny [[futbalista]], ktorý hral ako defenzívny [[Záložník|záložník]] za [[FC Barcelona]] aj za americký klub [[Inter Miami CF]] v [[Major League Soccer]]. Je považovaný za jedného z najlepších defenzívnych záložníkov všetkých čias, známy svojou inteligenciou, čítaním hry a precíznou rozohrávkou.
Väčšinu svojej kariéry (15 sezón) strávil v [[FC Barcelona]], kde bol súčasťou legendárneho stredového záprahu s [[Xavi]]m a [[Andrés Iniesta|Iniestom]]. S klubom získal neuveriteľných 32 trofejí.
== Osobný život ==
Sergiov otec, [[Carles Busquets]], bol taktiež profesionálnym futbalistom. V 90. rokoch pôsobil v Barcelone ako brankár. Sergio má dvoch synov so svojou dlhoročnou partnerkou Elenou Galera.
== Klubová kariéra ==
=== FC Barcelona (2008 – 2023) ===
Busquets sa prebojoval do prvého tímu pod vedením [[Pep Guardiola|Pepa Guardiolu]] v roku 2008. Okamžite vytlačil zo zostavy hviezdneho [[Yaya Touré|Yayu Tourého]]. Bol kľúčovým článkom tímu, ktorý v roku 2009 získal historické sexteto (šesť trofejí v jednom roku).
Počas svojej éry v Barcelone odohral celkovo 722 oficiálnych zápasov, čo ho radí na tretie miesto v historických tabuľkách klubu (za Messiho a Xaviho). V roku 2021 sa stal kapitánom tímu po odchode Lionela Messiho. Svoju barcelonskú kapitolu uzavrel ziskom titulu v [[La Liga|La Lige]] v sezóne 2022/23.
=== Inter Miami (2023 – 2026) ===
V júli 2023 sa ako voľný hráč pripojil k americkému klubu [[Inter Miami CF]], kde sa opäť stretol s Lionelom Messim a Jordim Albom. Hneď v prvej sezóne pomohol klubu získať historicky prvú trofej – Leagues Cup.
== Reprezentačná kariéra ==
Za [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] debutoval v roku 2009. Bol neoddeliteľnou súčasťou tímu, ktorý ovládol svetový futbal – vyhral [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] v Južnej Afrike a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|ME 2012]]. Tréner [[Vicente del Bosque]] o ňom slávne povedal: ''„Keby som bol futbalistom, chcel by som byť ako Busquets.“''
Reprezentačnú kariéru ukončil po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|MS 2022]] v Katare so 143 štartmi na konte.
== Úspechy ==
=== Klubové (FC Barcelona) ===
* 9x víťaz [[La Liga|La Ligy]]
* 7x víťaz [[Copa del Rey]]
* 7x víťaz [[Supercopa de España]]
* 3x víťaz [[Liga majstrov UEFA]] (2009, 2011, 2015)
* 3x víťaz [[Superpohár UEFA]]
* 3x víťaz [[Majstrovstvá klubov FIFA]]
=== Reprezentačné ===
* 1x víťaz [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstiev sveta]]
* 1x víťaz [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|Majstrovstiev Európy]]
* 1x víťaz [[Liga národov UEFA]] (2022/23)
== Štýl hry ==
Busquets je považovaný za jedného z najlepších defenzívnych stredopoliarov v histórii futbalu vďaka svojej schopnosti čítať hru a kontrolovať tempo zápasu bez potreby vysokej fyzickej sily alebo rýchlosti. Jeho hlavnou prednosťou je pozičná hra – takmer vždy sa nachádza v správnom priestore na prerušenie útoku súpera alebo na prijatie prihrávky.
Býva označovaný ako „nenápadný hrdina“, pretože jeho práca často uniká bežnému divákovi, no je kľúčová pre stabilitu tímu. Vyniká v hre pod tlakom, kde dokáže jediným dotykom alebo klamlivým pohybom tela (tzv. „ball roll“ alebo sťahovačka) vyradiť napádajúcich hráčov súpera. Jeho prihrávky sú krátke, efektívne a s vysokou úspešnosťou, čím zabezpečuje plynulý prechod z defenzívy do ofenzívy.<ref name="coaches-busquets">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sergio Busquets: The tactical master | url = https://www.coachesvoice.com/cv/sergio-busquets-barcelona-inter-miami/ | vydavateľ = The Coaches' Voice | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref>
== Ohlasy a citáty ==
Busquetsov prínos pre moderný futbal opísali mnohé legendy svetového futbalu, pričom najslávnejší výrok pochádza od bývalého reprezentačného trénera Španielska:
{{Citát|Keby ste sa pozerali na celý zápas, Busquetsa by ste nevideli. Ale keby ste sa pozerali na Busquetsa, videli by ste celý zápas.|[[Vicente del Bosque]]<ref name="delbosque-quote">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Del Bosque: 'If I were a player, I'd like to be like Busquets' | url = https://www.marca.com/en/football/spanish-football/2017/06/15/59427b08e2704eb8268b459c.html | vydavateľ = Marca | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref>}}
K jeho kvalitám sa vyjadrili aj ďalšie významné osobnosti:
* '''[[Pep Guardiola]]:''' „Busquets je najlepší stredopoliar na svete, ktorý hrá na jeden dotyk. Nepotrebuje byť rýchly, pretože jeho myseľ je rýchlejšia než kohokoľvek iného.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guardiola on Busquets' intelligence | url = https://www.skysports.com/football/news/11095/12877546/sergio-busquets-pep-guardiola-and-xavi-pay-tribute-to-barcelona-legend | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref>
* '''[[Xavi]]:''' „Bez neho by Barcelona ani národný tím nikdy nedosiahli to, čo dosiahli. Je to najinteligentnejší hráč, s akým som kedy hral.“<ref name="xavi-tribute">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xavi: Busquets is the best pivot in history | url = https://www.fcbarcelona.com/en/news/3342345/xavi-busquets-is-a-10-out-of-10-in-every-way | vydavateľ = fcbarcelona.com | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
* '''[[Juan Román Riquelme]]:''' „Busquets zmietol z povrchu zemského predstavu, že defenzívny záložník musí byť len 'ničiteľ'. Ukázal nám, že päťka môže byť tvorcom hry.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Riquelme: Busquets changed the way we see football | url = https://www.goal.com/en/news/riquelme-busquets-unique-confused-football/blt46702e5a40738685 | vydavateľ = Goal.com | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.fcbarcelona.com/football/first-team/staff/players/busquets/biography Profil na fcbarcelona.com] {{eng icon}}
{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Busquets, Sergio}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví stredopoliari]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sergio Busquets}}
{{Futbalisti FC Barcelona}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2014}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2018}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Busquets, Sergio}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Inter Miami CF]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
{{DEFAULTSORT:Busquets, Sergio}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví stredopoliari]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
5bgv9sbrkqpdblex2i4k8d47y4adiom
Železničná zastávka Banská Bystrica mesto
0
463110
8207549
8089475
2026-05-03T07:00:40Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207549
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Železničná stanica
| názov = Banská Bystrica mesto
| obrázok = ŽST - Banská Bystrica mesto.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Zastávka v roku 2023
| štát = Slovensko
| mesto = Banská Bystrica
| obec =
| mestská časť = [[Uhlisko (Banská Bystrica)|Uhlisko]]
| prevádzkovateľ = ŽSR
| otvorenie = 1891
| bývalý názov = Svätojánska
| zemepisná šírka = 48.7315
| zemepisná dĺžka = 19.1465
| nástupištia =
| nástupné hrany =
| prístup = úrovňový
| cestovné lístky = áno
| počet cestujúcich =
| trate = [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|170]]
}}
'''Železničná zastávka Banská Bystrica mesto''', (hovorovo aj '''malá stanica'''<ref name=omeste>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O meste | url = http://www.banskabystrica.sk/informacie-o-meste.phtml?id3=14482 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>) je [[železničná zastávka]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v mestskej časti [[Uhlisko (Banská Bystrica)|Uhlisko]]. Nachádza sa na úpätí vrchu [[Urpín (vrch)|Urpín]]. Zastávkou prechádza jednokoľajná trať [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky]] (170). Zastavujú tu osobné vlaky smerujúce do [[Zvolen osobná stanica|Zvolena]] a rýchliky do [[Bratislava hlavná stanica|Bratislavy]] a [[Železničná stanica Vrútky|Vrútok]].
Trať prechádzajúca zastávkou je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]] sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikácia prebehla od novembra 2004 do marca 2007.<ref name="elektrifikacia">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ŽSR, Zvolen - Banská Bystrica, Elektrifikácia trate vrátane PEÚ| url = http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1596| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.01.2012| vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20111017020949/http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1596| dátum archivácie = 2011-10-17}}</ref>
== História ==
Trať medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bola dokončená v roku 1873. Samotná zastávka vznikla v roku 1891 pod názvom Banská Bystrica Svätý Ján.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zastávka Banská Bystrica mesto|url=https://www.vlaky.net/trate/objekt/857/zastavka-banska-bystrica-mesto/|vydavateľ=VLAKY.NET|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=en}}</ref> V roku 1892 k nej bola pristavaná čakáreň. Pôvodne sa nachádzala na druhej strane trate, bližšie k rieke [[Hron]], no neskôr bola presunutá na dnešné miesto.
== Kaplnka sv. Jána Nepomuckého ==
Zastávka dostala svoj pôvodný názov podľa kaplnky svätého Jána Nepomuckého ktorá sa nachádzala oproti nej. Tá bola postavená v roku 1766 v neskorobarokovom slohu.<ref name="bbkniha">{{Citácia knihy| priezvisko = Bouláž | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Banská Bystrica v minulosti| vydavateľ = SCM-Swedish Czechoslovak Management| miesto = Banská Bystrica| rok = 1993| isbn = | kapitola = | strany = 132 | jazyk = }}</ref> Stala sa vyhľadávaným pútnickým miestom. V 50. rokoch 20. storočia došlo k posunutiu koryta Hronu. Tým pádom musela byť posunutá aj železničná trať a zastávka, a po presunutí budovy zastávky sa kaplnka značne poškodila, pretože sa zosunula 1,7 metra pod úroveň okolitého terénu a postupne začala chátrať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katedrála Banská Bystrica - oficiálne stránky banskobystrickej diecézy|url=http://www.katedralabb.sk/index.php?page=kaplnka-sucasnost|vydavateľ=www.katedralabb.sk|dátum prístupu=2019-08-25}}</ref> V roku 1989 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Koncom roka 2017 bola opravená strecha, no vnútro a fasáda kaplnky je naďalej v dezolátnom stave, avšak prebieha zbierka na jej kompletnú rekonštrukciu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaplnka Sv. Jána Nepomúckeho, B. Bystrica - Referencia Obnova s.r.o.|url=https://www.obnova.eu/portfolio/kaplnka-sv-jana-nepomuckeho-b-bystrica/|vydavateľ=Obnova s.r.o.|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/kultura/exkluzivne-foto-boli-sme-vo-vnutri-kaplnky-sv-jana-nepomuckeho/|dátum vydania=2014-07-16|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Spojenie ==
=== Vlaky ===
Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CP - Vlaky - Odchody|url=https://cp.hnonline.sk/vlak/odchody/|vydavateľ=cp.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-08-25}}</ref>
{| class="wikitable"
|+
!Kategória
!Trasa
!Interval
!Dopravca
|-
|bgcolor="#cc0000" | <span style="color:white">Rýchlik</span>
|Banská Bystrica - Zvolen - [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] - [[Bratislava hlavná stanica|Bratislava]]
|4x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor="#cc0000" | <span style="color:white">Rýchlik</span>
|Bratislava - Nové Zámky - Zvolen - Banská Bystrica
|6x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor="#cc0000" | <span style="color:white">Rýchlik</span>
|Zvolen - Banská Bystrica - [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Vrútky
|3x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor="#cc0000" | <span style="color:white">Rýchlik</span>
|Vrútky - Martin - Banská Bystrica - Zvolen
|5x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor="#ff6666" | <span style="color:white">Regionálny rýchlik
|Banská Bystrica - Zvolen - Nové Zámky - Bratislava
|každú nedeľu
|ZSSK
|-
|bgcolor="#0047ab" | <span style="color:white">Osobný vlak</span>
|Banská Bystrica - Hronsek - Sliač kúpele - Zvolen
|21x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor="#0047ab" | <span style="color:white">Osobný vlak</span>
|Zvolen - Sliač kúpele - Hronsek - Banská Bystrica
|22x denne
|ZSSK
|}
=== MHD ===
Najbližša zastávka [[Mestská hromadná doprava v Banskej Bystrici|banskobystrickej MHD]] ''Národná'' sa nachádza asi 100 metrov od stanice. Zastavujú tu trolejbusové linky 1, 2, 4, 6 a 8 a autobusové linky 21, 22, 26, 34, 41 a 97.
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Železničná zastávka Banská Bystrica Svätý Ján (1914).png|Bývalá zastávka Banská Bystrica Svätý Ján v roku 1914
Súbor:Banská Bystrica Mesto station.JPG|Zastávka v júli 2012, pred rekonštrukciou
Súbor:ŽST Banská Bystrica mesto, interiér stanice.jpg|Zrekonštruovaný interiér zastávky
Súbor:ŽST Banská Bystrica mesto, kaplnka sv. Jána Nepomuckého.jpg|Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na nástupišti
Súbor:ŽST Banská Bystrica mesto, detail kaplnky.jpg|Nápis na priečelí kaplnky
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Železničná stanica Banská Bystrica]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Banská Bystrica}}
{{Železničná trať 170 (Slovensko)}}
[[Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|Banská Bystrica-mesto]]
[[Kategória:Doprava v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Stavby v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Uhlisko (Banská Bystrica)]]
m7ewxsspma481jcz7i8fvrb6hm8ojla
Pedro Rodríguez Ledesma
0
463115
8207301
7802745
2026-05-02T17:38:57Z
SlovakWikiEditor
255480
úprava a doplnenie výhonku
8207301
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Pedro
| foto = Barça - Napoli - 20140806 - Pedro Rodriguez (cropped).jpg
| popis = Pedro Rodríguez v drese Barcelony
| celé meno = Pedro Eliezer Rodríguez Ledesma
| dátum narodenia = {{dnv|1987|7|28}}
| miesto narodenia = [[Santa Cruz de Tenerife]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 169 cm
| pozícia = krídelník / útočník
| súčasný klub = [[SS Lazio]]
| klubové číslo = 9
| mládežnícke roky = 2003 – 2004<br />2004 – 2005
| mládežnícke kluby = [[CD San Isidro]]<br />[[FC Barcelona]]
| roky = 2005 – 2007<br />2007 – 2009<br />2008 – 2015<br />2015 – 2020<br />2020 – 2021<br />2021 –
| kluby = [[FC Barcelona C|Barcelona C]]<br />[[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]]<br />[[FC Barcelona|Barcelona]]<br />[[Chelsea FC]]<br />[[AS Rím]]<br />[[SS Lazio]]
| zápasy(góly) = 70 (10)<br />55 (17)<br />204 (58)<br />137 (29)<br />27 (5)<br />105 (17)
| reprezentačné roky = 2008<br />2010 – 2017
| národné mužstvo = [[Španielsko U21]]<br />[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 2 (0)<br />65 (17)
| pkupdate = 2. máj 2026
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Pedro Eliezer Rodríguez Ledesma''', známy ako '''Pedro''' (* [[28. júl]] [[1987]], [[Santa Cruz de Tenerife]], [[Španielsko]]), je španielsky profesionálny futbalista, ktorý hrá ako krídelník za taliansky klub [[SS Lazio]] v [[Serie A]]. Je prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], [[Európska liga UEFA|Európsku ligu]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]], [[Superpohár UEFA]] aj [[Majstrovstvá sveta vo futbale klubov|MS klubov]].
== Klubová kariéra ==
=== FC Barcelona (2004 – 2015) ===
Pedro sa stal neoddeliteľnou súčasťou zlatej éry Barcelony pod vedením [[Pep Guardiola|Pepa Guardiolu]]. V roku 2009 sa zapísal do histórie, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo skórovať v šiestich rôznych klubových súťažiach počas jedného kalendárneho roka (La Liga, Copa del Rey, Liga majstrov, Španielsky superpohár, Európsky superpohár a MS klubov). Celkovo s Barcelonou získal 20 trofejí vrátane piatich ligových titulov a troch víťazstiev v Lige majstrov.
=== Chelsea (2015 – 2020) ===
V auguste 2015 prestúpil do londýnskej Chelsea za 27 miliónov eur. Počas piatich sezón na Stamford Bridge odohral viac ako 200 zápasov a pomohol klubu vyhrať [[Premier League]] (2017), FA Cup (2018) a Európsku ligu (2019), pričom vo finále Európskej ligy proti Arsenalu skóroval.
=== Pôsobenie v Ríme (2020 – súčasnosť) ===
V roku 2020 odišiel ako voľný hráč do [[AS Rím]]. Po jednej sezóne sa však stal prvým hráčom po 36 rokoch, ktorý priamo prestúpil medzi dvoma úhlavnými rímskymi rivalmi, keď podpísal zmluvu so [[SS Lazio]]. V Laziu sa stal kľúčovým skúseným hráčom a v roku 2023 predĺžil zmluvu, čím potvrdil svoju dôležitosť pre tím aj v pokročilom futbalovom veku. V sezóne 2024/25 a 2025/26 naďalej nastupoval v Serii A, čím demonštroval svoju výnimočnú dlhovekosť.
== Reprezentačná kariéra ==
V národnom tíme debutoval v roku 2010. Bol súčasťou tímu, ktorý vyhral [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] v Južnej Afrike, kde nastúpil v základnej zostave vo finále proti Holandsku. O dva roky neskôr pomohol k obhajobe titulu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]]. Celkovo za Španielsko odohral 65 zápasov a strelil 17 gólov.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''FC Barcelona'''
** 5x [[La Liga]] (2008/09, 2009/10, 2010/11, 2012/13, 2014/15)
** 3x [[Copa del Rey]] (2008/09, 2011/12, 2014/15)
** 4x [[Supercopa de España]] (2009, 2010, 2011, 2013)
** 3x [[Liga majstrov UEFA]] (2008/09, 2010/11, 2014/15)
** 3x [[Superpohár UEFA]] (2009, 2011, 2015)
** 2x [[Majstrovstvá sveta vo futbale klubov]] (2009, 2011)
* '''Chelsea FC'''
** 1x [[Premier League]] (2016/17)
** 1x [[FA Cup]] (2017/18)
** 1x [[Európska liga UEFA]] (2018/19)
=== Reprezentačné ===
* 1x [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] (2010)
* 1x [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] (2012)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Pedro Rodríguez Ledesma}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.sslazio.it/en/player/pedro-rodriguez-ledesma Profil na stránke SS Lazio]
* [https://www.transfermarkt.com/pedro/profil/spieler/65278 Profil na Transfermarkt.com]
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2014}}
{{DEFAULTSORT:Rodríguez Ledesma, Pedro}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Chelsea FC]]
[[Kategória:Hráči AS Rím]]
[[Kategória:Hráči SS Lazio]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
pf83v8xs78g160jjkt3umfcfz095o74
Willem II Tilburg
0
464938
8207172
7681730
2026-05-02T12:07:24Z
Makenzis
148968
8207172
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = Willem II
| súčasnosť =
| obrázok =
| celýnázov = Willem II
| prezývka = ''Tricolores''
| založený = 1896 (ako ''Tilburgia'')
| štadión = [[Koning Willem II Stadion]], [[Tilburg]],
{{minivlajka|Holandsko|w}}
| kapacita = 14 637
| chrtitle = Chairman
| predseda = {{minivlajka|Holandsko}} [[Marco Wilke]]
| mgrtitle = Manager
| tréner = {{minivlajka|Holandsko}} [[Jurgen Streppel]]
| liga = [[Eredivisie]]
| sezóna = 2025/26
| pozícia = 3.
| vzor_lp1=_home WillemII1213|vzor_t1=_home WillemII1213|vzor_pp1=_home WillemII1213
| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF
| vzor_lp2=_samredborder|vzor_t2=|vzor_pp2=_adcintelli1977h|vzor_po2=_redtop
| ľavéplece2=000040|telo2=000040|pravéplece2=000040|trenírky2=000040|ponožky2=000040
}}
'''Willem II''' tiež známy ako '''Willem II Tilburg''' je profesionálny holandský futbalový klub sídliaci v meste [[Tilburg]], v provincii [[Severné Brabantsko]]. Bol založený 12. augusta [[1896]] pod názvom ''Tilburgia''. Neskôr 12. januára [[1898]] bol premenovaný na ''Willem II'' podľa holandského kráľa [[Viliam II. (Holandsko)|Williama II.]], ktorý ako veliteľ holandskej armády mal počas Belgickej revolúcie v roku 1830 vojenské veliteľstvo v [[Tilburg]]u. Klub momentálne (január 2013) hráva najvyššiu domácu súťaž [[Eredivisie]], do ktorej postúpil po sezóne 2011/12.
Domáce zápasy hrá na štadióne [[Koning Willem II Stadion]], ktorý má kapacitu 14 637 miest. Štadión bol oficiálne otvorený 31. mája [[1995]] a je takisto pomenovaný podľa kráľa Williama II. Farbami klubu sú červená, biela a modrá podľa farieb holandskej vlajky. Najväčším úspechom je 3-násobné víťazstvo Národného holandského šampionátu a tiež 2x víťazstvo v Holandskom pohári KNVB Cup. V [[Eredivisie]] dosiahol maximum v sezóne 1998/99, keď skončil druhý a vybojoval si tak postup do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]].
== Úspechy ==
* ''[[Národný futbalový šampionát]]''
** Víťaz (3): 1915–16, 1951–52, 1954–55
* ''[[Eerste Divisie]]''
** Víťaz (2): 1956-57, 1964-65
* ''[[KNVB Cup]]''
** Víťaz (2): 1944, 1963
== Willem II v európskych súťažiach ==
[[Súbor:Willem II stadion.jpg|náhľad|Koning Willem II Stadion]]
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
|-
! Sezóna
! Súťaž
! Súper
! 1. zápas
! 2. zápas
! Celkovo
|-
|1963/64 ||align="left" | predkolo [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester United FC]] || 1:1 || 1:6 || 2:7
|- bgcolor="#EFEFEF"
|1998/99 ||align="left" | 1. kolo [[UEFA Cup]] ||align="left" | {{minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Dinamo Tbilisi]] || 3:0 || 3:0 || 6:0
|- bgcolor="#EFEFEF"
|1998/99 ||align="left" | 2. kolo [[UEFA Cup]] ||align="left" | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Betis]] || 1:1 || 0:3 || 1:4
|-
|1999/00 ||align="left" | skupina G [[Liga majstrov UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Rusko}} [[FC Spartak Moskva]] || 1:3 || 1:1 ||
|-
|1999/00 ||align="left" | skupina G [[Liga majstrov UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[FC Girondins de Bordeaux]] || 2:3 || 0:0 ||
|-
|1999/00 ||align="left" | skupina G [[Liga majstrov UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] || 0:4 || 3:4 ||
|- bgcolor="#EFEFEF"
|2002 ||align="left" | 2. kolo [[Pohár Intertoto UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC St. Gallen]] || 1:0 || 1:1 [[postup po predĺžení|p]]|| 2:1
|- bgcolor="#EFEFEF"
|2002 ||align="left" | 3. kolo [[Pohár Intertoto UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Rusko}} [[FC Krylia Sovetov Samara]] || 1:3 || 2:0 || 3:3 [[pravidlo gólu vonku|v]]
|- bgcolor="#EFEFEF"
|2002 ||align="left" | semifinále [[Pohár Intertoto UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Španielsko}} [[Málaga CF]] || 1:2 || 0:1 || 1:3
|-
|2003||align="left" | 2. kolo [[Pohár Intertoto UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Wil 1900|FC Wil]] || 2:1 || 1:3 || 3:4
|- bgcolor="#EFEFEF"
|2005/06 ||align="left" | 1. kolo [[UEFA Cup]] ||align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|AS Monaco]] || 0:2 || 1:3 || 1:5
|-
|}
== Bývalí známi hráči ==
* {{minivlajka|Belgicko}} [[Mousa Dembélé]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Galásek]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Sami Hyypiä]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Joonas Kolkka]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Denny Landzaat]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Joris Mathijsen]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Marc Overmars]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Jaap Stam]]
== Tréneri ==
{| class="wikitable"
|-
! Rok
! Tréner
|-
| Júl 1980–Jún 82
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Bert Jacobs]]
|-
| 1982
| {{minivlajka|Holandsko}} [[George Knobel]]
|-
| 1982–84
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Jan Brouwer]]
|-
| 1984–85
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Jan Notermans]]
|-
| Júl 1985–Jún 90
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Piet de Visser (football manager)|Piet de Visser]]
|-
| 1990–91
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Adrie Koster]]
|-
| Júl 1991–Okt 91
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Piet de Visser (football manager)|Piet de Visser]]
|-
| Okt 1991–Marec 95
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Jan Reker]]
|-
| Marec 1995–Jún 96
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Theo de Jong]]
|-
| Júl 1996–Jún 97
| {{flagicon|Scotland}} [[Jimmy Calderwood]]
|-
| Júl 1997–Máj 00
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Co Adriaanse]]
|-
| Máj 2000–Jún 00
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Hans Verèl]] ''(dočasne)''
|-
| Júl 2000–Jún 02
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Hans Westerhof]]
|-
| Júl 2002–Jan 04
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Mark Wotte]]
|-
| Feb 2004–Jún 04
| {{minivlajka|Holandsko}}[[André Wetzel]]
|-
| Júl 2004–Nov 05
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Robert Maaskant]]
|-
| Nov 2005–Jún 06
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Kees Zwamborn]]
|-
| Júl 2006–Nov 07
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Dennis van Wijk]]
|-
| Nov 2007–Feb 09
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Andries Jonker]]
|-
| Feb 2009–Feb 10
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Alfons Groenendijk]]
|-
| Feb 2010
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Mark Schenning]] ''(dočasne)''
|-
| Feb 2010–Apríl 10
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Arno Pijpers]]
|-
| Apríl 2010–May 10
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Theo de Jong]] ''(dočasne)''
|-
| Júl 2010–Apríl 11
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Gert Heerkes]]
|-
| Apríl 2011–Jún 11
| {{minivlajka|Holandsko}} [[John Feskens]] ''(dočasne)''
|-
| Júl 2011–
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Jurgen Streppel]]
|}
== Externé odkazy ==
* [http://www.willem-ii.nl/ Oficiálna stránka klubu] {{nld icon}}
== Zdroje ==
* [http://www.transfermarkt.com/en/willem-ii-tilburg/startseite/verein_403.html Willem II Tilburg na www.transfermarkt.com]
* [http://www.soccerfame.sk/team/willem-ii-tilburg Willem II Tilburg na www.soccerfame.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130129183408/http://www.soccerfame.sk/team/willem-ii-tilburg |date=2013-01-29 }}
* [http://www.eurofotbal.cz/kluby/nizozemsko/willem-ii/ Willem II Tilburg na www.eurofotbal.cz]
{{Najvyššia futbalová súťaž v Holandsku}}
[[Kategória:Willem II Tilburg| ]]
[[Kategória:Holandské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1896]]
mhmpnep7c4g9topgistmhogusm7n6e2
8207173
8207172
2026-05-02T12:07:43Z
Makenzis
148968
/* Zdroje */ nedostup
8207173
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = Willem II
| súčasnosť =
| obrázok =
| celýnázov = Willem II
| prezývka = ''Tricolores''
| založený = 1896 (ako ''Tilburgia'')
| štadión = [[Koning Willem II Stadion]], [[Tilburg]],
{{minivlajka|Holandsko|w}}
| kapacita = 14 637
| chrtitle = Chairman
| predseda = {{minivlajka|Holandsko}} [[Marco Wilke]]
| mgrtitle = Manager
| tréner = {{minivlajka|Holandsko}} [[Jurgen Streppel]]
| liga = [[Eredivisie]]
| sezóna = 2025/26
| pozícia = 3.
| vzor_lp1=_home WillemII1213|vzor_t1=_home WillemII1213|vzor_pp1=_home WillemII1213
| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF
| vzor_lp2=_samredborder|vzor_t2=|vzor_pp2=_adcintelli1977h|vzor_po2=_redtop
| ľavéplece2=000040|telo2=000040|pravéplece2=000040|trenírky2=000040|ponožky2=000040
}}
'''Willem II''' tiež známy ako '''Willem II Tilburg''' je profesionálny holandský futbalový klub sídliaci v meste [[Tilburg]], v provincii [[Severné Brabantsko]]. Bol založený 12. augusta [[1896]] pod názvom ''Tilburgia''. Neskôr 12. januára [[1898]] bol premenovaný na ''Willem II'' podľa holandského kráľa [[Viliam II. (Holandsko)|Williama II.]], ktorý ako veliteľ holandskej armády mal počas Belgickej revolúcie v roku 1830 vojenské veliteľstvo v [[Tilburg]]u. Klub momentálne (január 2013) hráva najvyššiu domácu súťaž [[Eredivisie]], do ktorej postúpil po sezóne 2011/12.
Domáce zápasy hrá na štadióne [[Koning Willem II Stadion]], ktorý má kapacitu 14 637 miest. Štadión bol oficiálne otvorený 31. mája [[1995]] a je takisto pomenovaný podľa kráľa Williama II. Farbami klubu sú červená, biela a modrá podľa farieb holandskej vlajky. Najväčším úspechom je 3-násobné víťazstvo Národného holandského šampionátu a tiež 2x víťazstvo v Holandskom pohári KNVB Cup. V [[Eredivisie]] dosiahol maximum v sezóne 1998/99, keď skončil druhý a vybojoval si tak postup do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]].
== Úspechy ==
* ''[[Národný futbalový šampionát]]''
** Víťaz (3): 1915–16, 1951–52, 1954–55
* ''[[Eerste Divisie]]''
** Víťaz (2): 1956-57, 1964-65
* ''[[KNVB Cup]]''
** Víťaz (2): 1944, 1963
== Willem II v európskych súťažiach ==
[[Súbor:Willem II stadion.jpg|náhľad|Koning Willem II Stadion]]
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
|-
! Sezóna
! Súťaž
! Súper
! 1. zápas
! 2. zápas
! Celkovo
|-
|1963/64 ||align="left" | predkolo [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester United FC]] || 1:1 || 1:6 || 2:7
|- bgcolor="#EFEFEF"
|1998/99 ||align="left" | 1. kolo [[UEFA Cup]] ||align="left" | {{minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Dinamo Tbilisi]] || 3:0 || 3:0 || 6:0
|- bgcolor="#EFEFEF"
|1998/99 ||align="left" | 2. kolo [[UEFA Cup]] ||align="left" | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Betis]] || 1:1 || 0:3 || 1:4
|-
|1999/00 ||align="left" | skupina G [[Liga majstrov UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Rusko}} [[FC Spartak Moskva]] || 1:3 || 1:1 ||
|-
|1999/00 ||align="left" | skupina G [[Liga majstrov UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[FC Girondins de Bordeaux]] || 2:3 || 0:0 ||
|-
|1999/00 ||align="left" | skupina G [[Liga majstrov UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] || 0:4 || 3:4 ||
|- bgcolor="#EFEFEF"
|2002 ||align="left" | 2. kolo [[Pohár Intertoto UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC St. Gallen]] || 1:0 || 1:1 [[postup po predĺžení|p]]|| 2:1
|- bgcolor="#EFEFEF"
|2002 ||align="left" | 3. kolo [[Pohár Intertoto UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Rusko}} [[FC Krylia Sovetov Samara]] || 1:3 || 2:0 || 3:3 [[pravidlo gólu vonku|v]]
|- bgcolor="#EFEFEF"
|2002 ||align="left" | semifinále [[Pohár Intertoto UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Španielsko}} [[Málaga CF]] || 1:2 || 0:1 || 1:3
|-
|2003||align="left" | 2. kolo [[Pohár Intertoto UEFA]] ||align="left" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Wil 1900|FC Wil]] || 2:1 || 1:3 || 3:4
|- bgcolor="#EFEFEF"
|2005/06 ||align="left" | 1. kolo [[UEFA Cup]] ||align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|AS Monaco]] || 0:2 || 1:3 || 1:5
|-
|}
== Bývalí známi hráči ==
* {{minivlajka|Belgicko}} [[Mousa Dembélé]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Galásek]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Sami Hyypiä]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Joonas Kolkka]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Denny Landzaat]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Joris Mathijsen]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Marc Overmars]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Jaap Stam]]
== Tréneri ==
{| class="wikitable"
|-
! Rok
! Tréner
|-
| Júl 1980–Jún 82
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Bert Jacobs]]
|-
| 1982
| {{minivlajka|Holandsko}} [[George Knobel]]
|-
| 1982–84
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Jan Brouwer]]
|-
| 1984–85
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Jan Notermans]]
|-
| Júl 1985–Jún 90
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Piet de Visser (football manager)|Piet de Visser]]
|-
| 1990–91
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Adrie Koster]]
|-
| Júl 1991–Okt 91
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Piet de Visser (football manager)|Piet de Visser]]
|-
| Okt 1991–Marec 95
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Jan Reker]]
|-
| Marec 1995–Jún 96
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Theo de Jong]]
|-
| Júl 1996–Jún 97
| {{flagicon|Scotland}} [[Jimmy Calderwood]]
|-
| Júl 1997–Máj 00
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Co Adriaanse]]
|-
| Máj 2000–Jún 00
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Hans Verèl]] ''(dočasne)''
|-
| Júl 2000–Jún 02
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Hans Westerhof]]
|-
| Júl 2002–Jan 04
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Mark Wotte]]
|-
| Feb 2004–Jún 04
| {{minivlajka|Holandsko}}[[André Wetzel]]
|-
| Júl 2004–Nov 05
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Robert Maaskant]]
|-
| Nov 2005–Jún 06
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Kees Zwamborn]]
|-
| Júl 2006–Nov 07
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Dennis van Wijk]]
|-
| Nov 2007–Feb 09
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Andries Jonker]]
|-
| Feb 2009–Feb 10
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Alfons Groenendijk]]
|-
| Feb 2010
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Mark Schenning]] ''(dočasne)''
|-
| Feb 2010–Apríl 10
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Arno Pijpers]]
|-
| Apríl 2010–May 10
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Theo de Jong]] ''(dočasne)''
|-
| Júl 2010–Apríl 11
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Gert Heerkes]]
|-
| Apríl 2011–Jún 11
| {{minivlajka|Holandsko}} [[John Feskens]] ''(dočasne)''
|-
| Júl 2011–
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Jurgen Streppel]]
|}
== Externé odkazy ==
* [http://www.willem-ii.nl/ Oficiálna stránka klubu] {{nld icon}}
== Zdroje ==
* [http://www.transfermarkt.com/en/willem-ii-tilburg/startseite/verein_403.html Willem II Tilburg na www.transfermarkt.com]
* [http://www.eurofotbal.cz/kluby/nizozemsko/willem-ii/ Willem II Tilburg na www.eurofotbal.cz]
{{Najvyššia futbalová súťaž v Holandsku}}
[[Kategória:Willem II Tilburg| ]]
[[Kategória:Holandské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1896]]
jca9klvfru14cm7iniwrf93dcfq9psu
Židia v Kanade
0
467607
8207580
7487919
2026-05-03T08:33:14Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207580
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Kanada-zide.jpg|náhľad|Židovská populácia v Kanade, 2001]]
[[Súbor:Kanada-pop.jpg|náhľad|5 najväčších židovských komunít v Kanade]]
'''[[Židia]] v [[Kanada|Kanade]]''' tvoria štvrtú najväčšiu židovskú komunitu na svete.<ref>[http://www.simpletoremember.com/vitals/world-jewish-population.htm Svetová židovská populácia] (anglicky)</ref> Podľa kanadského [[cenzus|sčítania ľudu]] z roku [[2001]] žije v Kanade 351 000 Židov.<ref>[http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/vjw/canada.html The Jewish Virtual Library] - Kanada (anglicky)</ref>
Židia, aj keď sú v Kanade minoritou, boli dôležití pri formovaní kanadskej identity a kultúry a ich prítomnosť tu začína príchodom prvých imigrantov potom čo [[Britské impérium]] zabralo takmer všetky francúzske kolonizované územia, zvané [[Nové Francúzsko]], po Dohode z Paríža z roku [[1763]], ktorá ukončila [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnú vojnu]].
Na rozdiel napríklad od [[Židia v Spojených štátoch amerických|amerických Židov]], ktorí sa považujú predovšetkým za [[Spoíjené štáty|Američanov]], považujú kanadskí Židia sami seba predovšetkým za Židov. Aj [[sionizmus]] bol v Kanade omnoho silnejší ako v USA, naproti tomu antisionizmus sa tu takmer vôbec neprejavil.
Kanadskí Židia sa skôr podobajú [[Židia v Spojenom kráľovstve|britským Židom]] ako americkým, pretože drvivá väčšina [[synagóga|synagóg]] je [[Ortodoxný judaizmus|ortodoxných]] a len malá menšina je [[Konzervatívny judaizmus|konzervatívnych]] a [[Reformný judaizmus|reformných]].
Židovské obce tu zastupuje Kanadský židovský kongres ({{v jazyku|eng|''Canadian Jewish Congress''}}), založený roku [[1919]]. Rôzne [[sionizmus|sionistické]] organizácie sú zoskupené v Kanadskom sionistickom kongrese ({{v jazyku|eng|''Canadian Zionist Congress''}}).
Veľký dôraz je kladený na židovské vzdelanie. Združenie hebrejských škol ({{v jazyku|eng|''Associated Hebrew Schools''}}), ktoré vzniklo na začiatku [[20. storočia]], bolo so svojimi 3000 žiakmi v roku [[1982]] jednou z najväčších židovských škôl na svete.
== Populácia ==
Najväčšie židovské komunity v Kanade sú:
{|Class="wikitable" border="1" cellpadding="2" cellspacing="0"}
!bgcolor="efefef"|Poradie
!bgcolor="efefef"|Mesto
!bgcolor="efefef"|Štát
!bgcolor="efefef"|Počet Židov<ref>[http://www.worldjewishcongress.org/communities/comm_reg_nrtham.html World Jewish Congress: World Jewish Communities - North America and the Caribbean - United States]</ref>
|-
|1||[[Toronto]]||[[Ontário]]||175 000
|-
|2||[[Montreal]]||[[Québec]]||100 000
|-
|3||[[Vancouver]]||[[Britská Kolumbia]]||30 000
|-
|4||[[Winnipeg]]||[[Manitoba]]||15 000
|-
|5||[[Ottawa]]||[[Ontário]]||12 000
|-
|6||[[Calgary]]||[[Alberta]]||7 500
|-
|}
<gallery widths="250px" heights="167px" perrow="3" style="font-size:11px; text-align:center; line-height:1.1em">
File:Kanada-struktura-obyv.jpg|
File:Kanada-vyvoj-vek-strukt.jpg|
File:Kanada-vyvoj-vek-strukt.jpg|
</gallery>
''Zdroj dát: [http://www.jfgv.org/items/CensusCanadaPart1.pdf 2001 Census Analysis The Jewish Community of Canada]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}''<br />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.cjnews.com/ Canadian Jewish News]
* [http://www.jewishtribune.ca/ The Jewish Tribune]
* [http://www.vcn.bc.ca/outlook/ Outlook: Canada's Progressive Jewish Magazine]
* [http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/vjw/canada.html The Jewish Virtual Library - Canada]
* [http://www.bnaibrith.ca/ Bnai Brith Canada]
* [http://haruth.com/jw/JewsCanadaSynagogues.html Zoznam kanadských synagóg]
* [http://www.jfgv.org/items/CensusCanadaPart1.pdf 2001 Census Analysis The Jewish Community of Canada]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
== Referencie ==
{{Preklad|cs|Židé v Kanadě|7263507}}
[[Kategória:Židia v Kanade| ]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Kanade]]
[[Kategória:Náboženstvo v Kanade]]
[[Kategória:Židovské komunity v Amerike|Kanada]]
[[Kategória:Židia podľa štátu|Kanada]]
ow4bsf7hwapkxgj4kmnqfo99bkujjzk
Zoznam austrálskych panovníkov
0
467618
8207583
7877111
2026-05-03T08:41:26Z
RONALDO-SK
11297
/* Králi Austrálie */
8207583
wikitext
text/x-wiki
[[1. január]]a [[1901]] (po desiatich rokoch plánovania, porad a hlasovaní) vzniká "nezávislá" [[federácia]] [[Austrália (štát)|Austrálske spoločenstvo]] ako britské [[domínium]]. Išlo o autonómny polonezávislý štát, pod vládou britského kráľa, ktorý je od tej doby zároveň '''''kráľ (ovná) Austrálie''''' (''King of Australia / Queen of Australia ''). V roku [[1931]] prijal [[britský parlament]] [[Westminsterský štatút]], podľa ktorého sa Austrália stala úplne nezávislým kráľovstvom so spoločným panovníkom s [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]]. Austrália prijala Westminsterský štatút až v roku [[1942]] (a to retrospektívne k [[3. september|3. septembra]] [[1939]], keď začala [[druhá svetová vojna]]). Tzv. [[Australia Act]] z roku [[1986]] definitívne odstránil ostatné ústavné väzby na [[Spojené kráľovstvo|Veľkú Britániu]] okrem spoločného panovníka ([[personálna únia (štáty)|personálna únia]]).
Austrálsky panovník je v Austrálii zastupovaný [[generálny guvernér Austrálie|austrálskym generálnym guvernérom]].
== Králi Austrálie ==
{| width="97%" border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 0.5em 1em 0.5em 0; background: #f9f9f9; border: 2px black solid; border-collapse: collapse;"
|-
|colspan="7" align=center|'''[[Hannoverská dynastia]]'''
|-
!width = "20%" bgcolor = "#228B22"|meno
!width = "10%" bgcolor = "#FFD700"|obrázok
!width = "17%" bgcolor = "#228B22"|obdobie vlády
!width = "17%" bgcolor = "#FFD700"|život
!width = "20%" bgcolor = "#228B22"|rodičia
!width = "20%" bgcolor = "#FFD700"|poznámky
|-
|align="center"|[[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktória I.]]
|align="center"|[[Súbor:Queen Victoria by Bassano.jpg|100px|Viktória I.]]
|align="center"|[[1. január]]a – [[22. január]]a [[1901]]
|align="center"|[[1819]] – [[1901]]
|align="center"|[[Eduard August Hannoverský]]<br />[[Viktória Sasko-Kobursko-Saalfeldská]]
|align="center"|[[1. január]]a [[1901]] bolo ustanovené domínium Austrália
|-
|colspan="7" align=center|'''[[Sasko-cobursko-gothajská dynastia]] (od roku 1917 = [[Windsorská dynastia]])'''
|-
!width = "20%" bgcolor = "#228B22"|meno
!width = "10%" bgcolor = "#FFD700"|obrázok
!width = "17%" bgcolor = "#228B22"|obdobie vlády
!width = "17%" bgcolor = "#FFD700"|život
!width = "20%" bgcolor = "#228B22"|rodičia
!width = "20%" bgcolor = "#FFD700"|poznámky
|-
|align="center"|[[Eduard VII.]]
|align="center"|[[Súbor:Prince of Wales00.jpg|100px|Eduard VII.]]
|align="center"|[[1901]] – [[1910]]
|align="center"|[[1841]] – [[1910]]
|align="center"|[[Albert (britský princ)|Albert]]<br />[[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktória I.]]
|align="center"|
|-
|align="center"|[[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]]
|align="center"|[[Súbor:King George 1923 LCCN2014715558 (cropped).jpg|100px|Juraj V.]]
|align="center"|[[1910]] – [[1936]]
|align="center"|[[1865]] – [[1936]]
|align="center"|[[Eduard VII.]]<br />[[Alexandra Dánska]]
|align="center"|od r. [[1931]] je Austrália nezávislý štát
|-
|align="center"|[[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduard VIII.]]
|align="center"|[[Súbor:The Duke of Windsor (1945).jpg|100px|Eduard VIII.]]
|align="center"|[[20. január]] [[1936]] – [[11. december]] [[1936]]
|align="center"|[[1894]] – [[1972]]
|align="center"|[[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]]<br />[[Mária z Tecku]]
|align="center"|
|-
|align="center"|[[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]]
|align="center"|[[Súbor:King George VI of England, formal photo portrait, circa 1940-1946.jpg|100px|Juraj VI.]]
|align="center"|[[1936]] – [[1952]]
|align="center"|[[1895]] – [[1952]]
|align="center"|[[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]]<br />[[Mária z Tecku]]
|align="center"|
|-
|align="center"|[[Alžbeta II.]]
|align="center"|[[Súbor:Elizabeth II, Buckingham Palace, 07 Mar 2006 crop.jpeg|100px|Alžbeta II]]
|align="center"|[[1952]] - [[2022]]
|align="center"|[[1926]] - [[2022]]
|align="center"|[[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]]<br />[[Alžbeta, kráľovná matka|Alžbeta]]
|align="center"|
|-
|align="center"|[[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]
|align="center"|[[Súbor:Charles, Prince of Wales in 2021 (cropped) (3).jpg|alt=Karol III. |132x132bod]]
|align="center"|[[2022]] - súčasnosť
|align="center"|[[1948]] -
|align="center"|[[Princ Philip, vojvoda z Edinburghu]]<br />[[Alžbeta II.]]
|align="center"|
|
|}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Monarchs of Great Britain|štítok=Vládcovia Spojeného kráľovstva}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Seznam australských panovníků|7815915}}
[[Kategória:Dejiny Austrálie]]
9b3v7k4zzi7rfx2s4vg6b2bqlqes8l1
Život Konštantínov
0
474784
8207602
8148889
2026-05-03T09:11:08Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207602
wikitext
text/x-wiki
'''Život Konštantínov''' (iné názvy: '''Život Konštantína''', '''Život svätého Konštantína''', '''Život Konštantína-Cyrila''', '''Život''' ('''svätého''') '''Cyrila''', '''Legenda o Konštantínovi''', '''Žitije Konstantina'''{{#tag:ref|Komplexne o názvoch a slovenských prekladoch: {{Citácia periodika
| priezvisko = Pavlovičová
| meno = Kristína
| odkaz na autora =
| titul = O názve Života Konštantína Cyrila
| periodikum = Scientia et eruditio
| odkaz na periodikum =
| rok = 2019
| ročník = 3
| číslo = 3
| strany = 27{{--}}40
| doi = 10.31262/2585-8556/2019/3/3/27-40
| dátum prístupu = 2020-05-19
| issn = 2585‑8556
}}|group=p}}, lat. ''Vita Cyrilli'', ''Vita Constantini-Cyrilli'', ''Vita Constantini'') je náboženská biografia o [[svätý Cyril|sv. Cyrilovi]] napísaná v 9. stor. v staroslovienčine a zachovaná v neskorších cirkevnoslovanských odpisoch. Autorom je pravdepodobne [[Kliment Ochridský]] a/alebo viacerí Cyrilovi žiaci pod vedením svätého Metoda. Ide o jeden zo základných prameňov pre históriu strednej Európy 2. polovice 9. storočia. Patrí medzi tzv. [[moravsko-panónske legendy]].
Text obsahuje údaje o Cyrilovej činnosti a osobnosti. Konkrétne sa spomína najmä Cyrilove detstvo, jeho cesty k Chazarom, do Ríma a Benátok, jeho pôsobenie na Veľkej Morave a jeho smrť. zachytené sú aj viaceré dôležité teologické dišputy. V porovnaní so [[Život Metoda|Životom Metoda]] text používa zložitejšie štylistické prostriedky, obraznejší jazyk a obsahuje aj legendistické prvky.
Pravdepodobne najprv vznikla kratšia podoba textu pri príležitosti pochovania sv. Cyrila v Ríme 21. februára 869. Na základe tejto krátkej verzie vznikla asi v rokoch 873-879 na tzv. [[veľkomoravské učilište|veľkomoravskom učilišti]] dlhšia verzia. Text bol pravdepodobne rozšírený o výťahy z Cyrilových náboženských dišpút s patriarchom [[Ióannes VII.|Jánom]] o uctievaní ikon a so stúpencami islamu a židovstva o trojjedinom Bohu.
Text sa zachoval v asi 60 kompletných rukopisoch z 15.-17. storočia v [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančine]], v ďalších desiatkach rukopisov sa zachovali niektoré vybrané časti textu.
== Poznámky ==
<references group=p/>
== Zdroje ==
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = Životy Konštantína-Cyrila a Metoda
| titul = Encyklopédia Slovenska
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = VI T{{--}}Ž
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1982
| počet strán = 853
| strany = 669
}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = Moravsko-panónske legendy
| editori = Libor Knězek
| titul = Encyklopédia literárnych diel
| odkaz na titul = Encyklopédia literárnych diel
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1989
| isbn = 80-215-0010-7
| edícia = Encyklopédie Vydavateľstva Obzor
| zväzok edície =
| počet strán = 858
| strany = 373
}}
* {{Citácia periodika
| titul = Život Konštantína a Život Metoda
| periodikum = Pyramída
| odkaz na periodikum = Pyramída (encyklopedický časopis)
| vydavateľ = Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor
| miesto = Bratislava
| rok = 1987
| mesiac = jún
| ročník = XVI
| číslo = 192
| issn = 0231-9047
| strany = 6139
}}
* {{Citácia knihy
| editori = [[Lubomír Emil Havlík]] et al
| titul = Magnae Moraviae fontes historici
| odkaz na titul =
| zväzok = II Textus biographici, hagiographici, liturgici
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Brno
| vydavateľ = Universita J. E. Purkyně v Brně{{--}}filosofická fakulta
| rok = 1967
| edícia = Spisy filosofické fakulty
| zväzok edície = 118
| počet strán = 359
| strany = 57{{--}}60
}}[http://www.cormierop.cz/Magnae-Moraviae-Fontes-Historici.html]
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Pišút
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Pišút
| spoluautori = a kol.
| titul = Dejiny slovenskej literatúry
| vydanie = 3
| typ vydania = dopl. a preprac.
| vydavateľ = Obzor
| miesto = Bratislava
| rok = 1984
| počet strán = 902
}}
* {{Citácia knihy
| editori = Andrej Škoviera
| titul = Pramene o živote svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = PostScriptum
| rok = 2013
| isbn = 978-80-89567-23-2
| počet strán = 200
| strany = 9{{--}}39
}}
== Ďalšia literatúra ==
*{{Citácia knihy
|priezvisko=Daiber
|meno=Thomas
|titul=Vita des Konstantin-Kyrill: Altkirchenslavischer Text, Übersetzung, Kommentar
|vydavateľ=[[Harrassowitz Verlag]]
|miesto=Wiesbaden
|rok=2023
|isbn=978-3-447-12023-4
|isbn2=978-3-447-39396-6
|počet strán=470}}
*{{Citácia periodika
| priezvisko = Lukoviny
| meno = Ľuboš
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Filozofia v 9. storočí (textovo-sémantická analýza Života Konštantína)
| periodikum = Slavica Slovaca
| odkaz na periodikum = Slavica Slovaca
| rok = 2008
| mesiac =
| ročník = 43
| číslo = 1
| strany = 11-28
| url = http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2008_01/2008_1.pdf
| dátum prístupu = 2014-08-20
| issn = 0037-6787
| url archívu = https://web.archive.org/web/20150924102636/http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2008_01/2008_1.pdf
| dátum archivácie = 2015-09-24
}}
== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20080219003702/http://www.proglas.sk/Konstant.htm STANISLAV, Ján. Legenda o Konštantínovi (preklad textu do slovenčiny)]
* [http://www.staramorava.euweb.cz/literarnediela.htm#_Toc219729949 CHREŇO, Ondrej. Život sv.Konštantína (Cyrila). In Slovenské písomníctvo vo vzťahu k starej Morave.]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
[[Kategória:Knihy z 9. storočia]]
[[Kategória:Literatúra v staroslovienskom jazyku]]
[[Kategória:Literatúra na Veľkej Morave]]
[[Kategória:Legendy]]
tfkk148xtf9lhb9n2ot8ga5oidsh8vv
Život Metodov
0
474786
8207603
7685348
2026-05-03T09:11:13Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207603
wikitext
text/x-wiki
'''Život Metodov''' (iné názvy: '''Život Metoda, Život svätého Metoda, Legenda o Metodovi, Žitije Mefodija''', lat. ''Vita Methodii'') je náboženská biografia o [[svätý Metod|sv. Metodovi]] napísaná v 9. stor. v staroslovienčine a zachovaná v neskorších cirkevnoslovanských odpisoch. Autorom je niektorý Metodov žiak (podľa jazykovej a štylistickej analýzy asi [[Gorazd_(Nitra)|Gorazd]], občas sa ako autor predpokladá [[Kliment Ochridský]]). Ide o jeden zo základných prameňov pre históriu strednej Európy 2. polovice 9. storočia. Patrí medzi tzv. [[moravsko-panónske legendy]].
Text akoby nadväzuje na [[Život Konštantína-Cyrila]] a opisuje najmä Metodovu misiu na Veľkej Morave a v súvislosti s tým sa dotýka aj dobových spoločenských a politických otázok. Podáva dôležité informácie o spoločenských pomeroch na Veľkej Morave. V texte sa poukazuje na úlohu slovanskej veľkomoravskej cirkvi v politickom živote a vývoji Veľkej Moravy, na pomer k rímskej kúrii, zápas o uznanie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka, spor o [[Filioque]] a spomínajú sa aj priateľské vzťahy s byzantským cisárom. Text má 14 hláv (kapitol). Oproti Životu Konštantína-Cyrila je Život Metodov stručnejší, písaný jednoduchším, vecným štýlom.
Život Metodov vznikol prevažne alebo výlučne na Veľkej Morave hneď po smrti [[Metod (svätec)|svätého Metoda]] (6. 4. 885) resp. koncom roka 885 (prípadne začiatkom roka 886), ale nie je vylúčené, že časť textu vznikla už skôr.
Text sa zachoval v 18 rukopisoch z 12.-17. storočia v [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančine]] tzv. ruskej redakcie.
== Zdroje ==
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = Životy Konštantína-Cyrila a Metoda
| titul = Encyklopédia Slovenska
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = VI T{{--}}Ž
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1982
| počet strán = 853
| strany = 669
}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = Moravsko-panónske legendy
| editori = Libor Knězek
| titul = Encyklopédia literárnych diel
| odkaz na titul = Encyklopédia literárnych diel
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1989
| isbn = 80-215-0010-7
| edícia = Encyklopédie Vydavateľstva Obzor
| zväzok edície =
| počet strán = 858
| strany = 373
}}
* {{Citácia periodika
| titul = Život Konštantína a Život Metoda
| periodikum = Pyramída
| odkaz na periodikum = Pyramída (encyklopedický časopis)
| vydavateľ = Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor
| miesto = Bratislava
| rok = 1987
| mesiac = jún
| ročník = XVI
| číslo = 192
| issn = 0231-9047
| strany = 6139
}}
* {{Citácia knihy
| editori = [[Lubomír Emil Havlík]] et al
| titul = Magnae Moraviae fontes historici
| odkaz na titul =
| zväzok = II Textus biographici, hagiographici, liturgici
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Brno
| vydavateľ = Universita J. E. Purkyně v Brně{{--}}filosofická fakulta
| rok = 1967
| edícia = Spisy filosofické fakulty
| zväzok edície = 118
| počet strán = 359
| strany = 134{{--}}135
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Pišút
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Pišút
| spoluautori = a kol.
| titul = Dejiny slovenskej literatúry
| vydanie = 3
| typ vydania = dopl. a preprac.
| vydavateľ = Obzor
| miesto = Bratislava
| rok = 1984
| počet strán = 902
}}
* {{Citácia knihy
| editori = Andrej Škoviera
| titul = Pramene o živote svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = PostScriptum
| rok = 2013
| isbn = 978-80-89567-23-2
| počet strán = 200
| strany = 41{{--}}56
}}
==Externé odkazy ==
*[http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/zivot-metoda-885-815-885.html Život Metoda. Preklad do slovenčiny od Š. Vragaša]
*[https://web.archive.org/web/20080325040146/http://www.proglas.sk/Metod.htm Preklad textu do slovenčiny od J. Stanislava]
*[http://www.staramorava.euweb.cz/literarnediela.htm#_Toc219729953]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
[[Kategória:Knihy z 9. storočia]]
[[Kategória:Literatúra v staroslovienskom jazyku]]
[[Kategória:Literatúra na Veľkej Morave]]
[[Kategória:Legendy]]
sk5vbg52wjdmzemyha0hzmejc0sklkx
Ženy v pokušení
0
492514
8207571
7685255
2026-05-03T08:12:46Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207571
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Film
|Názov = Ženy v pokušení
|Originál =
|Poster =
|Žáner = komédia
|Námet = [[Jiří Vejdělek]]
|Dĺžka = 118
|Krajina = [[Česko]]
|Jazyk = [[čeština]]
|Rok = [[2010]]
|Dátum uvedenia = [[18. marec]] [[2010]]
|Spoločnosť = Falcon
|Rozpočet = 25 miliónov Kč
|Zárobok = 124 miliónov Kč
|Ocenenia =
|Réžia = [[Jiří Vejdělek]]
|Produkcia = Jiří Vejdělek<br />Tomáš Hoffman
|Scenár = Jiří Vejdělek
|Hudba = [[Jan P. Muchow]]
|Kamera = Martin Šácha
|Strih = Ondřej Hokr
|Obsadenie = [[Eliška Balzerová]]<br />[[Lenka Vlasáková]]<br />[[Veronika Kubařová]]<br />[[Jiří Macháček]]<br />[[Roman Zach]]<br />[[Vojtěch Dyk]]
|Obsadenie2 =
|Predchádzajúci =
|Nasledujúci =
|Commons =
|imdb_id = 1627942
|csfd_id = 266611
}}
'''''Ženy v pokušení''''' je film [[Jiří Vejdělek|Jiřího Vejdělka]], ktorý mal premiéru v roku [[2010]]. Ide o Vejdělkov štvrtý celovečerný film, po prvýkrát ale natočil vlastný námet.
Film bol s 1,23 miliónmi divákov (z toho 93 000 počas prvého víkendu) najnavštevovanejším filmom v [[Česko|Česku]] v roku [[2010]] a [[Jiří Vejdělek]] sa tak stal tretím českým režisérom, ktorého film prekonal miliónovú návštevnosť.<ref>SEDLÁČEK, Jaroslav: Český film 2010. Pýcha předchází pád? ''[[Kinobox.cz]]'' [[21. január]] [[2011]]. [cit. 2011-01-25]. [http://www.kinobox.cz/cfn/clanek/4612-cesky-film-2010-pycha-predchazi-pad Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110125202642/http://www.kinobox.cz/cfn/clanek/4612-cesky-film-2010-pycha-predchazi-pad |date=2011-01-25 }}</ref> Film bol teda aj komerčne úspešný, keď pri rozpočte 25 miliónov<ref>[http://kultura.ihned.cz/c1-38749210-jiri-vejdelek-dotocil-novy-film-komedii-o-zenach iHNED.cz - Jiří Vejdělek dotočil nový film, komiedii o ženách]</ref> v českých kinách zarobil 123,8 miliónov Kč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Unie filmových distributorů - Výsledky filmů - TOP 50 za rok 2010 |url=http://www.ufd.cz/system/files/clanky/top50adm2010web1.xls |dátum prístupu=2013-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151008055426/http://www.ufd.cz/system/files/clanky/top50adm2010web1.xls |dátum archivácie=2015-10-08 }}</ref>
V roku 2013 by mala vzniknúť muzikálová verzia, autorom hudby by mal byť [[František Soukup (skladateľ)|František Soukup]] z kapely [[Nightwork]]. <ref>http://www.ceskenoviny.cz/domov/zpravy/jiri-vejdelek-pripravi-muzikal-podle-sve-komedie-zeny-v-pokuseni/814267{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
[[Eliška Balzerová]] za svoju úlohu vo filme získala [[Český lev 2010|Českého leva]] za ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe, film bol tiež nominovaný v kategóriách ženský herecký výkon v hlavnej úlohe ([[Lenka Vlasáková]]) a najlepšia hudba ([[Jan P. Muchow]]).
== Dej ==
Dej pojednáva o Helene ([[Lenka Vlasáková]]), odborníčke na manželské problémy, ktorú opustí manžel, a jej dvadsaťročná dcéra Laura ([[Veronika Kubařová]]) aj matka Vilma ([[Eliška Balzerová]]), bývalá herečka, jej chcú pomôcť nájsť nového partnera, samé však musia riešiť vlastné milostné problémy.
== Výroba ==
Film sa natáčal v septembri a v októbri [[2009]] v [[Praha|Prahe]]<ref>Komedie Ženy v pokušení slibuje lásku napříč generacemi. ''Tn.cz'' [[25. október]] [[2009]]. [http://tn.nova.cz/zpravy/film/komedie-zeny-v-pokuseni-slibuje-lasku-napric-generacemi.html Dostupné online]</ref> a v [[Mařenice|Mařeniciach]].<ref>BERKA, Ivan: V Mařenicích natáčí komedii Ženy v pokušení. ''Tn.cz'' [[20. október]] [[2009]]. [http://tn.nova.cz/zpravy/doporucujeme/v-marenicich-nataci-komedii-zeny-v-pokuseni.html Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100201100014/http://tn.nova.cz/zpravy/doporucujeme/v-marenicich-nataci-komedii-zeny-v-pokuseni.html |date=2010-02-01 }}</ref> K filmu vznikla pieseň ''Slunce v duši'' od kapely [[Nightwork]], v ktorej spieva [[Vojtěch Dyk]].
== Obsadenie ==
* [[Eliška Balzerová]] | Vilma Válová
* [[Lenka Vlasáková]] | Helena
* [[Veronika Kubařová]] | Laura
* [[Vojtěch Dyk]] | Jakub - priateľ Laury
* [[Jiří Macháček]] | Michal - Jakubov kamarát
* [[Roman Zach]] | Dan - športový redaktor a spisovateľ, ktorý píše knihu o Vilme
* [[Michal Kern]] | čašník v kaviarni
* [[Michal Gulyáš]] | Zdeněk - manžel Heleny
== Referencie ==
<references/>
* {{Preklad|cs|Ženy v pokušení|10360426}}
== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=266611|názov=Ženy v pokušení}}
* {{imdb film|id=1627942|názov=Zeny v pokuseni}}
[[Kategória:České filmové komédie]]
[[Kategória:Filmy z 2010]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
4286v02is14jedvzt3f4rkxu3e2e4x2
Zoznam českých rozhlasových staníc
0
494641
8207174
8190291
2026-05-02T12:10:51Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207174
wikitext
text/x-wiki
Toto je '''zoznam českých rozhlasových staníc'''.
== Dejiny ==
[[Česko-slovenský rozhlas]] (dobové písanie Československý rozhlas) začal pravidelne vysielať [[18. máj]]a [[1923]] o 20:15 zo stanu v pražských [[Kbely|Kbeloch]]. Prvá komerčná rozhlasová stanica ''Europe 2'' (dnešná [[Evropa 2]]) začala svoje vysielanie [[21. marec|21. marca]] [[1990]]. Vysielacie licencie staniciam v [[Česko|Česku]] udeľuje [[Rada pro rozhlasové a televizní vysílání]].
Väčšina rozhlasových staníc je v súčasnej dobe vybavená na vysielanie informácií systémom [[Radio Data System|RDS]], vďaka ktorému sú ľahšie identifikovateľné.
== Celoplošné stanice ==
* [[BBC World Service|BBC]]
* [[Český rozhlas]]:
** [[Český rozhlas Radiožurnál]]
** [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]]
** [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]]
** [[Český rozhlas Plus]]
** [[Radio Wave|Český rozhlas Radio Wave]]
** [[Český rozhlas D-dur]]
** [[Český rozhlas Jazz]]
** [[Rádio Junior (Česko)|Rádio Junior]]
** [[ČRo7 Praha|Český rozhlas 7 – Radio Praha]]
* [[Evropa 2]]
* [[Frekvence 1]]
* [[Rádio Impuls]]
* [[Radio Proglas]]
== Praha ==
{| class="wikitable sortable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]], [http://www.bbcradio.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130527115621/http://www.bbcradio.cz/ |date=2013-05-27 }} || Praha/Londýn || Praha 101,1 MHz
|-
| [[Classic FM]], [http://www.classicfm.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050403112800/http://www.classicfm.cz/ |date=2005-04-03 }} || Praha || Praha 98,7 MHz
|-
| [[Color Music Radio]], [http://www.radiocolor.cz/] || Praha || Praha 90,7 MHz
|-
| [[Country Radio]], [http://www.countryradio.cz/] || Praha || Praha-Želivského 89,5 MHz, Praha-Zbraslav 1062 kHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Praha 91,2 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Praha 94,6 MHz
|-
| [[ČRo Regina|Český rozhlas Regina]], [http://www.rozhlas.cz/regina] || Praha || Praha 92,6 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Praha 105,0 MHz
|-
| [[Dance radio]], [http://www.danceradio.cz/]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} || Praha || Praha-ÚTB 89,0 MHz, Praha-Jinonice 102,9 MHz
|-
| [[Evropa 2]], [http://www.evropa2.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130913212331/http://www.evropa2.cz/ |date=2013-09-13 }} || Praha || Praha 88,2 MHz
|-
| [[Expresradio]], [http://expresradio.idnes.cz/] || Praha || Praha 90,3 MHz
|-
| [[Fajn Radio]], [http://www.fajnradio.cz/] || Praha || Praha-Michle 94,1 MHz, Praha-Ládví 97,2 MHz
|-
| [[Frekvence 1]], [http://www.frekvence1.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130818113410/http://www.frekvence1.cz/ |date=2013-08-18 }} || Praha || Praha 102,5 MHz
|-
| [[Kiss 98]], [http://www.kiss98.cz/]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} || Praha || Praha 98,1 MHz
|-
| [[Oldies Radio]], [http://www.oldiesradio.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130902100600/http://www.oldiesradio.cz/ |date=2013-09-02 }} || Praha || Praha 103,7 MHz
|-
| [[Radio 1]], [http://www.radio1.cz/] || Praha || Praha 91,9 MHz
|-
| [[Radio Beat]], [http://www.radiobeat.cz/cs/] || Praha || Praha 95,3 MHz
|-
| [[Radio Blaník]] Praha, [http://www.radioblanik.cz/] || Praha || Praha 87,8 MHz
|-
| [[Rádio Bonton]], [http://www.radiobonton.cz/]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} || Praha || Praha 99,7 MHz
|-
| [[Radio City]], [http://www.radiocity.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130831204818/http://www.radiocity.cz/ |date=2013-08-31 }} || Praha || Praha 93,7 MHz
|-
| [[Radio Dálnice]], [http://www.radiodalnice.cz/] || Ostrava || Praha 107,9 MHz (v přípravě)
|-
| [[Radio France Internationale]], [http://www.rfi.fr/] || Paříž || Praha 99,3 MHz
|-
| [[Radio Hey! Praha]], [http://www.radiohey.cz] || Praha || Praha 95,7 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]], [http://www.impuls.cz/] || Praha || Praha 96,6 MHz
|-
| [[Radio Spin]], [http://www.radiospin.cz/] || Praha || Praha 96,2 MHz
|-
| [[RockZone 105,9]], [http://www.rockzone.cz/] || Praha || Praha 105,9 MHz
|}
== Juhočeský kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || České Budějovice 89,8 MHz
|-
| [[Country Radio]] || Praha || Strakonice 94,6 MHz, České Budějovice 94,7 MHz, Písek 101,5 MHz, Tábor 101,8 MHz
|-
| [[Český rozhlas České Budějovice]] || České Budějovice || Slavonice 88,2 MHz, České Budějovice 106,4 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Písek 98,9 MHz, Nové Hrady 102,2 MHz, Slavonice 103,3 MHz, České Budějovice 103,7 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] + [[Český rozhlas Plus]] || Praha || České Budějovice 954 kHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || České Budějovice 91,1 MHz, Písek 97,0 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || České Budějovice 96,1 MHz, Písek 105,2 MHz, Kaplice 105,9 MHz, Kašperské Hory 107,2 MHz
|-
| [[Evropa 2]] - Jižní Čechy || Praha || Prachatice 89,3 MHz, České Budějovice 90,5 MHz, Strakonice 95,3 MHz, Český Krumlov 102,5 MHz
|-
| [[Fajn Radio]] || Praha || Tábor-Palcát 87,6 MHz, Písek 87,9 MHz, Tábor-ubytovna 97,2 MHz, České Budějovice 101,9 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || České Budějovice 94,1 MHz
|-
| [[Hitrádio Faktor]] || České Budějovice || Kaplice 87,6 MHz, Tábor 88,0 MHz, Český Krumlov 88,0 MHz, Strakonice 90,1 MHz, Písek 93,6 MHz, Jindřichův Hradec 94,6 MHz, České Budějovice 104,3 MHz
|-
| [[Hitrádio FM Plus]] || Plzeň || Sedlec-Prčice 92,4 MHz
|-
| [[Kiss Hády]] || Brno || Dačice 89,0 MHz
|-
| [[Kiss Jižní Čechy]] || České Budějovice || České Budějovice 87,8 MHz, Písek 92,6 MHz, Jindřichův Hradec 99,1 MHz, Český Krumlov 99,3 MHz, Prachatice 101,4 MHz, Strakonice 102,0 MHz
|-
| [[Oldies Radio]] || Praha || Tábor 106,8 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Český Krumlov 92,9 MHz, Písek 96,6 MHz, Tábor 98,6 MHz, Dačice 100,8 MHz, Jindřichův Hradec 101,0 MHz, České Budějovice 101,2 MHz, Strakonice 107,7 MHz
|-
| [[Radio Blaník Jižní Čechy]] || Praha || České Budějovice 88,4 MHz, Strakonice 104,8 MHz, Jindřichův Hradec 105,1 MHz
|-
| [[Rádio Bonton]] || Praha || Sezimovo Ústí 91,7 MHz, České Budějovice 98,7 MHz, Strakonice 100,4 MHz
|-
| [[Radio Hey! - České Budějovice]] || Praha || České Budějovice 106,8 MHz (v přípravě)
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Kašperské Hory 98,4 MHz, České Budějovice 102,9 MHz
|-
| [[Rádio Krokodýl]] || Brno || Dačice 98,5 MHz (v přípravě)
|-
| [[Rádio Orlík]] || Orlík n. V. || Orlík n. V. 94,5 MHz, Tábor 94,5 MHz, Češnovice 95,5 MHz, České Budějovice 96,8 MHz, Písek 99,4 MHz, Milevsko 101,1 MHz, Strakonice 101,1 MHz
|-
| [[Radio Proglas]] || Brno || Tábor 88,7 MHz, Písek 89,5 MHz, České Budějovice 92,3 MHz, Nové Hrady 107,5 MHz
|-
| [[Rock Radio Gold]] || České Budějovice || Jindřichův Hradec 89,2 MHz, Český Krumlov 89,3 MHz, České Budějovice 99,7 MHz
|-
| [[Rock Radio Prácheň]] || České Budějovice || Písek 89,0 MHz, Tábor 92,1 MHz, České Budějovice 97,3 MHz
|-
| [[Rock Radio Šumava]] || České Budějovice || Kašperské Hory 91,8 MHz
|}
== Juhomoravský kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC_World_Service|BBC]] || Praha/Londýn || Brno 101,3 MHz
|-
| [[Color Music Radio]] || Praha || Brno 99,4 MHz
|-
| [[Country Radio]] || Praha || Znojmo 95,6 MHz (v přípravě)
|-
| [[Český rozhlas Brno]], [http://www.rozhlas.cz/brno] || Brno || Brno-Hády 93,1 MHz, Hodonín 93,6 MHz, Znojmo 97,3 MHz, Brno-Kojál 106,5 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Znojmo 89,6 MHz, Brno-Hády 92,6 MHz, Brno-Kojál 102,0 MHz, Hodonín 107,8 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Brno 95,1 MHz, Znojmo 101,2 MHz, Hodonín 106,2 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Brno-Hády 90,4 MHz, Břeclav 96,3 MHz, Znojmo 99,2 MHz, Hodonín 100,4 MHz
|-
| [[Evropa 2 - Morava]] || Praha || Hodonín 90,2 MHz, Blansko 94,6 MHz, Velká Bíteš 99,7 MHz, Brno 105,5 MHz, Znojmo 106,7 MHz
|-
| [[Free Radio]], [http://www.freeradio.cz/] || Brno || Brno 107,0 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Znojmo 94,9 MHz, Brno 104,5 MHz
|-
| [[Hitrádio Magic Brno]], [http://www.magicbrno.cz/index.php] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100505121812/http://www.magicbrno.cz/index.php |date=2010-05-05 }} || Brno || Brno 99,0 MHz, Znojmo 102,7 MHz
|-
| [[Kiss Hády]], [http://www.kisshady.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130911111950/http://www.kisshady.cz/ |date=2013-09-11 }} || Brno || Brno 88,3 MHz, Boskovice 89,4 MHz, Znojmo 90,9 MHz, Hodonín 101,1 MHz, Blansko 104,1 MHz, Vyškov 104,1 MHz, Břeclav 107,1 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Brno 91,0 MHz, Vyškov 91,1 MHz, Rosice 91,4 MHz, Znojmo 93,8 MHz
|-
| [[Radio Blaník Jižní Morava]], [http://www.radioblanik.cz/index.php] || Praha || Znojmo 104,2 MHz
|-
| [[Radio Čas Dyje]], [http://www.radiodyje.info/] || Hodonín || Hodonín 91,4 MHz, Kyjov 91,8 MHz, Břeclav 93,2 MHz
|-
| [[Radio Čas jižní Morava]], [http://www.casradio.cz/index.php] || Brno || Hustopeče 91,7 MHz, Rosice 92,2 MHz, Brno 95,5 MHz, Vyškov 95,8 MHz, Oslavany 94,6 MHz, Blansko 97,7 MHz, Moravský Krumlov 97,7 MHz, Znojmo 100,6 MHz
|-
| [[Radio Dálnice]] || Ostrava || Brno 94,1 MHz, Troubsko 95,9 MHz (vše v přípravě)
|-
| [[Radio Haná]] || Olomouc || Boskovice 96,2 MHz, Vyškov 97,8 MHz, Blansko 98,6 MHz
|-
| [[Radio Haná Olomoucko]] || Olomouc || Blansko 88,7 MHz (v přípravě), Vyškov 101,1 MHz (v přípravě), Boskovice 104,9 MHz
|-
| [[Radio Hey! Brno]], [http://www.radiohey.cz] || Praha || Vyškov 94,4 MHz, Brno 96,8 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Brno 87,6 MHz, Znojmo 90,2 MHz, Hodonín 97,7 MHz
|-
| [[Radio Jih]], [http://www.radiojih.cz/] || Hodonín || Hodonín 88,9 MHz, Břeclav 101,4 MHz, Brno 105,1 MHz
|-
| [[Rádio Krokodýl]], [http://www.krokodyl.cz] || Brno || Boskovice 91,9 MHz, Hodonín 95,4 MHz, Znojmo 96,2 MHz, Břeclav 99,1 MHz, Vyškov 102,6 MHz, Brno 103,0 MHz
|-
| [[Rádio Orchidej]] (v přípravě) || Brno || Brno 98,1 MHz
|-
| [[Rádio Petrov]], [http://www.radiopetrov.com/]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} || Brno || Hodonín 92,8 MHz, Znojmo 92,8 MHz, Boskovice 94,2 MHz, Vyškov 98,4 MHz, Brno 103,4 MHz
|-
| [[Radio Proglas]] || Brno || Znojmo 107,2 MHz, Brno 107,5 MHz
|-
| [[Radio Rubi]] || Olomouc/Uničov || Boskovice 95,6 MHz, Brno 96,4 MHz (v přípravě), Vyškov 96,4 MHz
|-
| [[Radio R]] || Mokrá-Horákov || Sokolnice 89,2 MHz
|-
| [[Rock Radio Gold]] || České Budějovice || Znojmo 104,9 MHz
|}
== Karlovarský kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || Karlovy Vary 94,7 MHz
|-
| [[Country Radio]] || Praha || Karlovy Vary 97,2 MHz, Cheb 98,5 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] + [[Český rozhlas Plus]] || Praha || Karlovy Vary 954 kHz
|-
| [[Český rozhlas Plzeň]] || Karlovy Vary/Plzeň || Karlovy Vary 91,0 MHz, Aš 96,7 MHz, Sokolov 98,2 MHz, Mariánské Lázně 100,8 MHz, Jáchymov 103,4 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Sokolov 94,3 MHz, Mariánské Lázně 97,6 MHz, Karlovy Vary 102,6 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Karlovy Vary 105,7 MHz, Cheb 106,2 MHz
|-
| [[Evropa 2]] || Praha || Sokolov 90,5 MHz, Mariánské Lázně 91,0 MHz, Karlovy Vary 93,8 MHz, Cheb 94,9 MHz
|-
| [[Fajn Radio]] || Praha || Karlovy Vary 92,2 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Karlovy Vary 89,5 MHz, Sokolov 102,1 MHz, Cheb 104,6 MHz
|-
| [[Kiss Proton]] || Plzeň || Karlovy Vary 101,0 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Cheb 106,6 MHz, Karlovy Vary 106,8 MHz
|-
| [[Radio Blaník Západní Čechy]] || Praha || Karlovy Vary 90,3 MHz, Sokolov 103,7 MHz
|-
| [[Radio Egrensis]] || Cheb || Karlovy Vary 88,3 MHz, Mariánské Lázně 92,5 MHz, Cheb 93,2 MHz, Aš 107,9 MHz
|-
| [[Radio Hey! Praha]] || Praha || Karlovy Vary 87,8 MHz (v přípravě)
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Karlovy Vary 93,0 MHz, Sokolov 96,5 MHz, Aš 99,1 MHz
|-
| [[Rádio Samson]] || Plzeň || Karlovy Vary 105,0 MHz
|-
| [[Rock Radio Šumava]] || České Budějovice || Karlovy Vary 91,8 MHz
|}
== Královohradecký kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[Country Radio]] || Praha || Náchod 103,6 MHz (v přípravě), Hradec Králové 104,1 MHz, Trutnov 104,4 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Jičín 106,9 MHz
|-
| [[Český rozhlas Hradec Králové]] || Hradec Králové || Trutnov 90,5 MHz, Hradec Králové 95,3 MHz, Rychnov n. K. 96,5 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Trutnov 88,5 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Trutnov 101,9 MHz
|-
| [[Evropa 2 - Východ]] || Praha || Špindlerův Mlýn 99,3 MHz, Vrchlabí 106,4 MHz, Trutnov 107,8 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Trutnov 98,4 MHz, Náchod 103,1 MHz
|-
| [[Hitrádio Magic]] || Hradec Králové || Náchod 92,8 MHz, Broumov 94,7 MHz, Rychnov n. K. 94,7 MHz, Dvůr Králové n. L. 95,1 MHz, Trutnov 97,0 MHz, Jičín 107,3 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Trutnov 91,4 MHz, Hradec Králové 94,9 MHz, Náchod 101,2 MHz, Rychnov n. K. 107,6 MHz
|-
| [[Radio Blaník Východní Čechy]] || Praha || Pec p. S. 96,1 MHz, Hradec Králové 103,4 MHz
|-
| [[Radio Černá Hora]] || Hradec Králové || Broumov 87,6 MHz, Jičín 87,6 MHz, Pec p. S. 87,6 MHz, Špindlerův Mlýn 87,6 MHz, Trutnov-město 87,6 MHz, Hradec Králové 96,2 MHz, Trutnov 105,3 MHz
|-
| [[Radio Hey! Čechy]] || Praha || Jičín 96,4 MHz
|-
| [[Radio Hey! Profil]] || Praha || Trutnov 94,5 MHz, Hradec Králové 95,7 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Trutnov 92,1 MHz
|-
| [[Rádio Jizera]] || Mladá Boleslav || Jičín 94,2 MHz
|-
| [[Rock Radio Gold]] || České Budějovice || Jičín 107,7 MHz
|-
| [[Rock Radio Šumava]] || České Budějovice || Dvůr Králové n. L. 89,0 MHz, Trutnov 96,3 MHz
|}
== Liberecký kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || Liberec 99,2 MHz
|-
| [[Country Radio]] || Praha || Česká Lípa 102,6 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Liberec 89,9 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Liberec 95,9 MHz
|-
| [[Český rozhlas Sever]] || Liberec/Ústí n. L. || Liberec-Vratislavice 91,3 MHz, Frýdlant 97,4 MHz, Liberec-Prosečský hřeben 102,3 MHz, Harrachov 107,9 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Liberec 103,9 MHz
|-
| [[Evropa 2]] || Praha || Liberec 88,1 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Liberec 96,4 MHz
|-
| [[Gama Rádio]] || Most || Liberec 90,3 MHz (v přípravě)
|-
| [[Hitrádio FM Crystal]] || Ústí n. L. || Turnov 97,0 MHz, Železný Brod 99,6 MHz, Česká Lípa 99,9 MHz, Liberec 100,6 MHz, Jablonec n. N. 105,1 MHz
|-
| [[Hitrádio FM]] (Dobrý den) || Ústí n. L./Liberec || Liberec-Lidové sady 93,3 MHz, Turnov 98,8 MHz, Jablonec n. N. 99,7 MHz, Liberec-Horní Hanychov 106,1 MHz
|-
| [[Kiss Delta]] || Mladá Boleslav || Liberec 90,7 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Jablonec n. N. 94,5 MHz, Česká Lípa 107,8 MHz, Liberec 107,8 MHz
|-
| [[Radio Blaník]] Severovýchod || Praha || Liberec 107,4 MHz
|-
| [[Rádio Bonton]] || Praha || Česká Lípa 96,9 MHz
|-
| [[Radio Contact Liberec]] || Liberec || Liberec 101,4 MHz
|-
| [[Radio Černá Hora]] || Hradec Králové || Liberec 87,6 MHz, Harrachov 87,6 MHz
|-
| [[Radio Hey! Čechy]] || Praha || Liberec-Javorník 95,5 MHz, Liberec-Výšina 97,1 MHz, Česká Lípa 103,3 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Liberec 92,1 MHz, Jablonec n. N. 104,3 MHz
|-
| [[Radio Proglas]] || Brno || Liberec 97,9 MHz
|}
== Moravsko-sliezsky kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || Ostrava 106,3 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Rýmařov 90,8 MHz, Opava 101,7 MHz, Ostrava 101,9 MHz, Vrbno p. P. 103,6 MHz, Třinec 107,8 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] + [[Český rozhlas Plus]] || Praha || Ostrava 639 kHz
|-
| [[Český rozhlas Ostrava]] || Ostrava || Vrbno p. P. 95,5 MHz, Opava 102,6 MHz, Třinec 105,3 MHz, Ostrava 107,3 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Třinec 92,1 MHz, Ostrava 101,4 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Ostrava 104,8 MHz
|-
| [[Evropa 2 - Morava ]] || Praha || Frýdek-Místek 95,4 MHz, Ostrava 97,7 MHz, Třinec 104,2 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Ostrava 91,0 MHz, Jablunkov 93,2 MHz
|-
| [[Hitrádio Orion]] || Ostrava || Opava 88,6 MHz, Ostrava 96,4 MHz, Třinec 98,7 MHz
|-
| [[Hitrádio Orion Morava]] || Ostrava || Nový Jičín 95,9 MHz
|-
| [[Kiss Morava]] || Ostrava || Ostrava 89,8 MHz, Opava 100,0 MHz, Frýdek-Místek 101,1 MHz, Třinec 106,1 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Ostrava 90,4 MHz (v přípravě), Třinec 96,0 MHz, Opava 106,0 MHz
|-
| [[Radio Čas Ostravsko]] || Ostrava || Opava 90,6 MHz, Ostrava 92,8 MHz, Bruntál 95,9 MHz
|-
| [[Radio Čas Rock]] || Ostrava || Třinec 89,5 MHz, Opava 89,7 MHz, Nový Jičín 91,6 MHz, Ostrava 99,9 MHz (v přípravě)
|-
| [[Radio Čas Slezsko]] || Ostrava || Třinec 98,3 MHz, Frýdek-Místek 102,4 MHz
|-
| [[Radio Čas Valašsko]] || Ostrava || Frenštát p. R. 105,9 MHz
|-
| [[Radio Dálnice]] || Ostrava || Vražné-Hynčice 87,8 MHz, Ostrava-Polanka nad Odrou 88,6 MHz, Bílov 90,2 MHz, Hladké Životice 95,5 MHz (vše v přípravě)
|-
| [[Radio Haná]] || Olomouc || Rýmařov 96,2 MHz, Bruntál 102,9 MHz
|-
| [[Radio Haná Olomoucko]] || Olomouc || Bruntál 91,8 MHz
|-
| [[Radio Helax]] || Ostrava || Ostrava 93,7 MHz
|-
| [[Radio Hey! Ostrava]] || Praha || Ostrava-Slezská 87,6 MHz, Ostrava-Dobroslavice 94,7 MHz, Opava 94,9 MHz, Třinec 97,4 MHz, Havířov 102,7 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Ostrava 89,0 MHz
|-
| [[Radio Rubi]] || Olomouc/Uničov || Vrbno p. P. 105,4 MHz
|-
| [[Rádio Sázava]] || Praha/Vlašim || Frýdek-Místek 90,6 MHz
|-
| [[Radio Valašsko]] || Vsetín || Nový Jičín 102,8 MHz
|}
== Olomoucký kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || Olomouc 105,6 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Jeseník-město 88,7 MHz, Šumperk 98,7 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] + [[Český rozhlas Plus]] || Praha || Dobrochov 954 kHz
|-
| [[Český rozhlas Olomouc]] || Olomouc || Lipník n. B. 88,7 MHz, Olomouc 92,8 MHz, Přerov 101,6 MHz, Jeseník 106,8 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Jeseník 91,3 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Jeseník 98,2 MHz, Olomouc 107,2 MHz, Hranice 107,9 MHz
|-
| [[Evropa 2 - Morava]] || Praha || Jeseník 99,3 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Jeseník 104,3 MHz
|-
| [[Fajn Radio Hity]] || Praha || Jeseník-město 87,6 MHz, Šumperk 89,5 MHz, Libina 94,4 MHz, Olomouc 96,0 MHz, Prostějov 102,8 MHz, Přerov 105,3 MHz
|-
| [[Hitrádio Orion Morava]] || Ostrava || Jeseník 88,1 MHz, Olomouc 95,6 MHz
|-
| [[Kiss Morava]] Olomoucko || Ostrava || Šumperk 96,5 MHz, Mohelnice 97,8 MHz, Olomouc 106,1 MHz
|-
| [[Rock Max]] || Zlín || Olomouc 103,4 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Olomouc 93,8 MHz, Šumperk 107,6 MHz (v přípravě)
|-
| [[Radio Čas Olomoucko]] || Olomouc || Zábřeh 88,6 MHz, Jeseník-město 91,7 MHz, Šumperk 95,8 MHz, Olomouc 101,3 MHz, Mohelnice 103,1 MHz
|-
| [[Radio Dálnice]] || Ostrava || Lipník nad Bečvou 90,2 MHz (v přípravě)
|-
| [[Radio Haná]] || Olomouc || Hranice 91,9 MHz, Zábřeh 91,9 MHz, Olomouc 92,3 MHz, Přerov 98,6 MHz, Šumperk 103,3 MHz
|-
| [[Radio Haná Olomoucko]] || Olomouc || Mohelnice 99,7 MHz, Olomouc 100,0 MHz, Šumperk 100,0 MHz, Prostějov 100,2 MHz, Hranice 103,1 MHz, Zábřeh 103,7 MHz
|-
| [[Radio Hey! Brno]] || Praha || Prostějov 88,8 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Jeseník 100,9 MHz
|-
| [[Radio Proglas]] || Brno || Jeseník 93,3 MHz
|-
| [[Radio Rubi]] || Olomouc/Uničov || Prostějov 90,0 MHz, Šumperk 90,0 MHz, Přerov 95,4 MHz, Olomouc 97,1 MHz, Hranice 102,5 MHz, Zábřeh 105,4 MHz
|}
== Pardubický kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || Pardubice 99,1 MHz
|-
| [[Country Radio]] || Praha || Pardubice 104,1 MHz (v přípravě)
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Pardubice 100,1 MHz
|-
| [[Český rozhlas Pardubice]] || Pardubice || Ústí n. O. 98,6 MHz, Pardubice-město 101,0 MHz, Svitavy 102,4 MHz, Pardubice-Krásné 104,7 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Pardubice 89,7 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Pardubice 102,7 MHz
|-
| [[Evropa 2]] - Východní Čechy || Praha || Pardubice 99,5 MHz
|-
| [[Fajn Radio]] || Praha || Chvaletice 106,6 MHz
|-
| [[Fajn Radio Life]] || Praha || Pardubice 91,6 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Pardubice 97,4 MHz
|-
| [[Hitrádio Magic]] || Hradec Králové || Pardubice 94,5 MHz
|-
| [[Kiss Delta]] || Mladá Boleslav || Pardubice 91,1 MHz
|-
| [[Kiss Hády]] || Brno || Svitavy 90,8 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Pardubice 107,8 MHz, Svitavy 107,8 MHz
|-
| [[Radio Blaník Východní Čechy]] || Praha || Pardubice 93,9 MHz
|-
| [[Radio Černá Hora]] || Hradec Králové || Králíky 87,8 MHz, Pardubice 92,6 MHz
|-
| [[Radio Haná]] || Olomouc || Svitavy 90,1 MHz, Moravská Třebová 105,1 MHz
|-
| [[Radio Haná Olomoucko]] || Olomouc || Moravská Třebová 88,7 MHz, Svitavy 99,7 MHz
|-
| [[Radio Hey! Profil]] || Praha || Ústí n. O. 91,8 MHz, Pardubice 96,9 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Pardubice 106,0 MHz
|-
| [[Rádio Krokodýl]] || Brno || Svitavy 96,3 MHz
|-
| [[Rádio Petrov]] || Brno || Svitavy 92,9 MHz
|}
== Plzenský kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || Plzeň-Košutka 98,6 MHz
|-
| [[Country Radio]] || Praha || Rokycany 92,7 MHz, Plzeň-centrum 102,1 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Klatovy-Doubrava 90,3 MHz, Plzeň-Krašov 101,7 MHz
|-
| [[Český rozhlas Plzeň]] || Plzeň || Plzeň-Košutka 91,0 MHz, Železná Ruda-Pancíř 95,8 MHz, Klatovy 102,4 MHz, Domažlice 105,3 MHz, Tachov 106,3 MHz, Plzeň-Radeč 106,7 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Plzeň-Krašov 89,1 MHz, Sušice-Svatobor 90,6 MHz, Domažlice 98,0 MHz, Plzeň-Radeč 99,2 MHz, Klatovy-Barák 99,8 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Klatovy-Doubrava 88,6 MHz, Plzeň-Radeč 93,3 MHz, Plzeň-Krašov 95,6 MHz
|-
| [[Evropa 2]] - Západ || Praha || Plzeň-centrum 92,2 MHz, Plzeň-Radeč 101,3 MHz
|-
| [[Fajn Radio]] || Praha || Plzeň-centrum 97,1 MHz, Klatovy-město 100,6 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Plzeň-Krkavec 89,6 MHz, Sušice-Svatobor 93,8 MHz, Klatovy-Doubrava 103,8 MHz, Plzeň-Krašov 104,1 MHz
|-
| [[Hitrádio Dragon]] || Plzeň || Tachov 98,3 MHz
|-
| [[Hitrádio FM Plus]] || Plzeň || Rokycany 88,0 MHz, Sušice-Svatobor 88,1 MHz, Železná Ruda-Pancíř 97,2 MHz, Klatovy-Doubrava 105,8 MHz, Plzeň-Košutka 106,1 MHz, Domažlice 107,8 MHz
|-
| [[Kiss Proton]] || Plzeň || Plzeň-Radeč 90,0 MHz, Klatovy-Doubrava 92,9 MHz, Domažlice-Sv. Vavřinec 97,4 MHz, Plzeň-centrum 98,2 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Rokycany 94,4 MHz, Tachov 96,2 MHz, Plzeň-centrum 97,5 MHz, Klatovy 103,3 MHz
|-
| [[Radio Blaník Západní Čechy]] || Praha || Plzeň-centrum 96,3 MHz, Domažlice 101,0 MHz, Plzeň-Radeč 104,7 MHz, Klatovy-Doubrava 104,9 MHz
|-
| [[Radio Dálnice]] || Ostrava || Plzeň 87,8 MHz (v přípravě)
|-
| [[Radio Egrensis]] || Cheb || Tachov 100,0 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Plzeň-Krašov 91,4 MHz, Klatovy-Doubrava 94,0 MHz
|-
| [[Radio Hey! Západ]] (v přípravě) || Praha || Plzeň 94,9 MHz
|-
| [[Rádio Samson]] || Plzeň || Plzeň-centrum 103,0 MHz, Domažlice 103,0 MHz, Tachov 105,6 MHz, Železná Ruda 105,6 MHz
|-
| [[Rock Radio Šumava]] || České Budějovice || Domažlice 87,6 MHz, Plzeň-centrum 91,8 MHz, Klatovy-Doubrava 95,2 MHz
|}
== Stredočeský kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[Country Radio]] || Praha || Kutná Hora 87,7 MHz, Příbram 92,2 MHz, Beroun 98,3 MHz, Benešov 101,8 MHz, Mladá Boleslav 106,2 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Praha-Cukrák 100,7 MHz, Kutná Hora 102,2 MHz, Votice 103,2 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] + [[Český rozhlas Plus]] || Praha || Liblice 639 kHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Votice 93,1 MHz, Příbram 102,2 MHz
|-
| [[Český rozhlas Region, Středočeský kraj]] || Praha || Mělník 87,6 MHz, Beroun 88,4 MHz, Benešov 99,0 MHz, Příbram 100,0 MHz, Mladá Boleslav 100,3 MHz, Rakovník 100,4 MHz, Kutná Hora 100,5 MHz, Kladno 100,5 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Příbram 107,0 MHz
|-
| [[Evropa 2]] || Praha || Votice 105,5 MHz
|-
| [[Fajn Radio]] || Praha || Beroun 90,6 MHz, Rakovník 91,8 MHz, Příbram 94,4 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Beroun 102,7 MHz, Příbram 104,1 MHz, Benešov 106,2 MHz
|-
| [[Hitrádio FM]] (Dobrý den) || Ústí n. L. || Kutná Hora 92,5 MHz (v přípravě)
|-
| [[Hitrádio FM Labe]] || Ústí n. L. || Mělník 91,7 MHz
|-
| [[Hitrádio FM Plus]] || Plzeň || Příbram 87,6 MHz, Beroun 100,2 MHz
|-
| [[Hitrádio Magic]] || Hradec Králové || Mladá Boleslav 91,7 MHz
|-
| [[Kiss 98]] || Praha || Beroun 106,3 MHz
|-
| [[Kiss Delta]] || Mladá Boleslav || Kutná Hora 90,2 MHz, Mladá Boleslav 92,9 MHz
|-
| [[Kiss Jižní Čechy]] || České Budějovice || Votice 97,7 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Mladá Boleslav 94,4 MHz, Benešov 96,9 MHz, Loket 101,6 MHz, Rakovník 105,7 MHz, Příbram 107,4 MHz, Kladno 107,5 MHz, Kutná Hora 107,5 MHz, Beroun 107,7 MHz
|-
| [[Radio Blaník Čechy]] || Praha || Votice 95,0 MHz
|-
| [[Rádio Bonton]] || Praha || Benešov 91,7 MHz, Mladá Boleslav 94,8 MHz
|-
| [[Radio Černá Hora]] || Hradec Králové || Mladá Boleslav 87,6 MHz
|-
| [[Radio Dechovka]] || Kojetice || Líbeznice 1233 kHz
|-
| [[Radio Hey! Profil]] || Praha || Čáslav 89,0 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Psáře 90,1 MHz, Příbram 96,4 MHz, Benešov 99,6 MHz, Beroun 101,5 MHz, Ostředek 106,8 MHz, Střechov nad Sázavou 107,9 MHz
|-
| [[Rádio Impuls AM]] (v přípravě) || Praha || Líbeznice 981 kHz
|-
| [[Rádio Jizera]] || Mladá Boleslav || Mnichovo Hradiště 89,2 MHz, Mladá Boleslav 105,7 MHz, Mělník 107,0 MHz
|-
| [[Radio Proglas]] || Brno || Příbram 96,0 MHz
|-
| [[Radio Relax]] || Kladno || Kladno 92,3 MHz, Rakovník 97,4 MHz, Beroun 97,5 MHz, Kralupy n. V. 103,4 MHz
|-
| [[Rádio Sázava]] || Praha/Vlašim || Benešov 89,3 MHz
|-
| [[Rock Radio Gold]] || České Budějovice || Benešov 95,8 MHz
|-
| [[Rock Radio Prácheň]] || České Budějovice || Příbram 99,5 MHz
|}
== Úsťanský kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || Ústí n. L. 105,8 MHz
|-
| [[Country Radio]] || Praha || Děčín 87,6 MHz (v přípravě), Chomutov 100,1 MHz, Ústí n. L. 106,8 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Chomutov 94,2 MHz, Ústí n. L. 98,6 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Ústí n. L. 90,9 MHz, Chomutov 98,9 MHz
|-
| [[Český rozhlas Sever]] || Ústí n. L. || Ústí n. L. 88,8 MHz, Varnsdorf 98,5 MHz, Chomutov 103,1 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Varnsdorf 88,4 MHz, Chomutov 96,3 MHz, Ústí n. L. 104,5 MHz
|-
| [[Evropa 2]] - Severní Čechy || Praha || Krupka 88,0 MHz, Ústí n. L. 107,2 MHz
|-
| [[Fajn Radio Agara]] || Praha || Chomutov 98,1 MHz
|-
| [[Fajn North Music]] || Praha || Teplice 89,3 MHz, Děčín 89,3 MHz, Most 92,0 MHz, Ústí n. L. 95,2 MHz, Litoměřice 98,3 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Ústí n. L. 93,5 MHz
|-
| [[Gama Rádio]] || Most || Chomutov 89,7 MHz, Ústí n. L. 90,2 MHz, Roudnice n. L. 106,1 MHz, Most 107,9 MHz
|-
| [[Hitrádio FM|Hitrádio FM Crystal]] || Ústí n. L. || Varnsdorf 90,4 MHz, Děčín 97,6 MHz
|-
| [[Hitrádio FM|Hitrádio FM Labe]] || Ústí n. L. || Litoměřice 99,5 MHz, Most 99,6 MHz, Ústí n. L. 102,8 MHz
|-
| [[Hitrádio FM|Hitrádio FM Most]] || Ústí n. L. || Terezín 90,5 MHz, Chomutov 90,6 MHz, Most 95,8 MHz, Teplice 96,5 MHz, Louny 96,8 MHz, Ústí n. L. 106,2 MHz
|-
| [[Kiss 98]] || Praha || Děčín 97,1 MHz, Lovosice 97,5 MHz, Ústí n. L. 99,8 MHz
|-
| [[Pigy Rádio]] (v přípravě) || Praha || Děčín 92,7 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Chomutov 88,5 MHz, Most 93,0 MHz, Děčín 99,3 MHz, Ústí n. L. 104,9 MHz, Lovosice 107,7 MHz
|-
| [[Radio Blaník]] Sever || Praha || Chomutov 106,5 MHz
|-
| [[Radio Blaník]] Teplicko a Ústecko || Praha || Ústí n. L. 94,5 MHz, Teplice 100,6 MHz (0:00-5:00 h Rádio Tep)
|-
| [[Radio Blaník]] Severní Čechy || Praha || Děčín-Děčínský Sněžník 91,6 MHz, Děčín-město 94,8 MHz, Varnsdorf 105,0 MHz
|-
| [[Rádio Bonton]] || Praha || Ústí n. L. 96,9 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Ústí n. L. 102,0 MHz, Děčín 102,7 MHz
|-
| [[Radio Relax]] || Kladno || Louny 94,8 MHz
|-
| [[Rock Radio Šumava]] || České Budějovice || Teplice 92,4 MHz
|-
|}
== Kraj Vysočina ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || Jihlava 96,7 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Třebíč 102,3 MHz, Jihlava 107,1 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] + [[Český rozhlas Plus]] || Praha || Moravské Budějovice 1332 kHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Jihlava 90,7 MHz
|-
| [[Český rozhlas Region (Vysočina)|Český rozhlas Region, Vysočina]] || Jihlava || Jihlava 87,9 MHz, Třebíč 90,1 MHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Jihlava 95,4 MHz
|-
| [[Evropa 2]] || Praha || Velké Meziříčí 92,9 MHz, Žďár n. S. 101,5 MHz, Jihlava 105,1 MHz, Třebíč 106,7 MHz
|-
| [[Fajn Radio]] || Praha || Jihlava 99,0 MHz, Havlíčkův Brod 99,7 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Jihlava 93,4 MHz
|-
| [[Hitrádio Faktor]] || České Budějovice || Pelhřimov 98,3 MHz
|-
| [[Hitrádio Vysočina]] || Jihlava || Velké Meziříčí 91,2 MHz, Jihlava 94,3 MHz, Třebíč 95,8 MHz
|-
| [[Kiss Hády]] || Brno || Velké Meziříčí 88,7 MHz, Třebíč 92,4 MHz, Žďár n. S. 94,8 MHz, Jihlava 107,7 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Jihlava 92,5 MHz, Velké Meziříčí 99,1 MHz, Třebíč 99,5 MHz
|-
| [[Radio Blaník]] Jižní Morava, [http://www.radioblanik.cz/index.php] || Praha || Třebíč 98,6 MHz
|-
| [[Radio Čas jižní Morava]] || Brno || Velké Meziříčí 92,2 MHz
|-
| [[Radio Dálnice]] || Ostrava || Jihlava 99,4 MHz
|-
| [[Radio Hey! Brno]] || Praha || Třebíč 91,8 MHz
|-
| [[Radio Hey! Profil]] || Praha || Havlíčkův Brod 96,3 MHz, Chotěboř 103,6 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Jihlava 100,3 MHz
|-
| [[Rádio Jihlava]] || Jihlava || Jihlava 101,1 MHz
|-
| [[Rádio Krokodýl]] || Brno || Velké Meziříčí 89,1 MHz, Žďár n. S. 96,0 MHz, Třebíč 101,7 MHz (v přípravě), Jihlava 102,3 MHz, Moravské Budějovice 107,9 MHz
|-
| [[Rádio Petrov]] || Brno || Jihlava 98,0 MHz, Žďár n. S. 98,0 MHz, Třebíč 104,8 MHz, Velké Meziříčí 105,7 MHz
|-
| [[Radio Proglas]] || Brno || Třebíč 96,4 MHz, Velké Meziříčí 100,6 MHz, Žďár n. S. 104,0 MHz
|}
== Zlínsky kraj ==
{| class="wikitable"
!Stanica
!Sídlo
!Frekvencia
|-
| [[BBC World Service|BBC]] || Praha/Londýn || Zlín 93,9 MHz
|-
| [[Český rozhlas Brno]] || Zlín/Brno || Vsetín 89,5 MHz, Zlín 97,5 MHz, Uherské Hradiště 99,1 MHz, Uherský Brod 107,3 MHz
|-
| [[Český rozhlas 2 Praha|Český rozhlas Dvojka]] || Praha || Valašské Meziříčí 96,8 MHz, Vsetín 102,9 MHz, Zlín 107,7 MHz
|-
| [[Český rozhlas Ostrava]] || Ostrava || Valašské Meziříčí 99,0 MHz
|-
| [[ČRo1 Radiožurnál|Český rozhlas Radiožurnál]] || Praha || Vsetín 92,1 MHz, Valašské Meziříčí 92,5 MHz, Uherský Brod 93,0 MHz, Zlín 99,5 MHz, Uherské Hradiště 270 kHz
|-
| [[ČRo3 Vltava|Český rozhlas Vltava]] || Praha || Valašské Meziříčí 89,9 MHz, Zlín 94,8 MHz, Vsetín 98,3 MHz
|-
| [[Evropa 2]] || Praha || Uherský Brod 88,5 MHz, Zlín 95,5 MHz, Uherské Hradiště 95,8 MHz, Vsetín 96,6 MHz
|-
| [[Fajn Radio Hity]] || Praha || Zlín 102,9 MHz, Vsetín 104,7 MHz, Valašské Meziříčí 105,2 MHz
|-
| [[Frekvence 1]] || Praha || Valašské Meziříčí 94,1 MHz, Zlín 105,0 MHz
|-
| [[Hitrádio Orion]] || Ostrava || Valašské Meziříčí 103,9 MHz
|-
| [[Hitrádio Orion Morava]] || Ostrava || Bystřice pod Hostýnem 89,3 MHz, Valašské Meziříčí 99,8 MHz, Vsetín 101,7 MHz
|-
| [[Kiss Publikum]] || Zlín || Valašské Meziříčí 88,5 MHz, Vsetín 88,5 MHz, Zlín 90,3 MHz, Uherské Hradiště 96,5 MHz, Uherský Brod 98,9 MHz
|-
| [[Radio Beat]] || Praha || Uherský Brod 94,2 MHz, Zlín 98,8 MHz, Uherské Hradiště 100,0 MHz
|-
| [[Radio Čas Rock]] || Ostrava || Valašské Meziříčí 87,9 MHz (v přípravě)
|-
| [[Radio Čas Valašsko]] || Ostrava || Vsetín 96,1 MHz, Valašské Meziříčí 96,3 MHz
|-
| [[Radio Čas Zlínsko]] || Zlín || Valašské Klobouky 91,1 MHz, Uherský Brod 92,1 MHz, Luhačovice 93,8 MHz, Kroměříž 96,4 MHz, Uherské Hradiště 102,7 MHz, Zlín 103,7 MHz
|-
| [[Radio Haná]] || Olomouc || Kroměříž 88,4 MHz, Valašské Meziříčí 103,3 MHz
|-
| [[Radio Haná Olomoucko]] || Olomouc || Valašské Meziříčí 107,5 MHz
|-
| [[Rádio Impuls]] || Praha || Valašské Meziříčí 100,5 MHz, Zlín 102,3 MHz
|-
| [[Radio Jih]] || Hodonín || Uherské Hradiště 96,9 MHz, Zlín 98,0 MHz
|-
| [[Radio Proglas]] || Brno || Bystřice pod Hostýnem 90,6 MHz, Valašské Klobouky 104,2 MHz, Uherský Brod 105,7 MHz
|-
| [[Radio Rubi]] || Olomouc/Uničov || Kroměříž 93,1 MHz, Zlín 105,4 MHz
|-
| [[Radio Valašsko]] || Vsetín || Zlín 94,3 MHz, Valašské Meziříčí 95,3 MHz, Rožnov pod Radhoštěm 107,1 MHz, Vsetín 107,1 MHz
|-
| [[Radio Zlín]] || Zlín || Zlín 91,7 MHz, Uherský Brod 96,2 MHz, Uherské Hradiště 101,0 MHz, Vsetín 102,5 MHz
|-
| [[Rock Max]] || Zlín || Zlín 89,6 MHz, Uherské Hradiště 91,2 MHz, Uherský Brod 104,1 MHz (v přípravě), Vsetín 95,6 MHz
|}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Seznam českých rozhlasových stanic|10697620}}
[[Kategória:České rozhlasové stanice| ]]
3r72r21tt1wgmufo23kz9nahhxcthxb
Zoznam električkových liniek v Bratislave
0
504512
8207621
8204144
2026-05-03T10:01:43Z
Gateshebe
193515
/* História */ +
8207621
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Villamosvonalak térképe Pozsonyban.png|náhľad|Mapa električkových liniek (do Júna 2025)]]
'''Zoznam liniek [[Električková doprava v Bratislave|električkovej dopravy v Bratislave]]''' obsahuje linky od vzniku [[električka|električkovej]] siete v roku [[1895]] až po súčasnosť. Spočiatku sa linky označovali názvom tratí, na ktorých premávali, v roku [[1911]] sa zaviedlo označovanie liniek písmenami ({{MHD|ba|A}} – {{MHD|ba|E}}).<ref name=historia19091926>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1909 až 1926 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10031/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1909-az-1926 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-17 }}</ref> Číselné označovanie sa zaviedlo [[1. január]]a [[1944]] (v tom čase sa električkové linky {{MHD|ba|A}} {{MHD|ba|B}} a {{MHD|ba|C}} preznačili na linky {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|2}} a {{MHD|ba|3}}).<ref name="historia19391952">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-17 }}</ref>
__NOTOC__
{{Tabuľka
|typ = class="wikitable" style="text-align: center; margin: auto;"
|názov = Zoznam električkových liniek v Bratislave
|hlavička = [[#Linky v bežnej premávke|Linky v bežnej premávke]] !! [[#Špeciálne linky|Špeciálne linky]] !! [[#Nočné linky|Nočné linky]] !! [[#Linky X|Linky X]] !! [[#Zrušené linky|Zrušené linky]]
|riadok1 = {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}} {{MHD|ba|9}}
{{!!}} {{MHD|ba|A-leto}} {{MHD|ba|Hokej 4}} {{MHD|ba|963}}
{{!!}} {{MHD|ba|N2}} {{MHD|ba|N5}} {{MHD|ba|N7}} {{MHD|ba|N8}} {{MHD|ba|N10}}
{{!!}} {{MHD|ba|X}} {{MHD|ba|X1 električka}} {{MHD|ba|X2 električka}} {{MHD|ba|X3 električka}} {{MHD|ba|X5 električka}} {{MHD|ba|X6 električka}} {{MHD|ba|X7 električka}} {{MHD|ba|X9 električka}}
{{!!}} {{MHD|ba|2}} {{MHD|ba|5}} {{MHD|ba|6}} {{MHD|ba|7}} {{MHD|ba|8}} {{MHD|ba|10}} {{MHD|ba|11}} {{MHD|ba|12}} {{MHD|ba|13}} {{MHD|ba|14}} {{MHD|ba|15}} {{MHD|ba|16}} {{MHD|ba|17}} {{MHD|ba|2z}}
}}
{{clear}}
== Linky v bežnej premávke ==
Stav k [[26. jún|26.6.]][[2024]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD na Vajnorskej (od 18.12.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23032/Zmeny-v-MHD-na-Vajnorskej | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-14 | dátum prístupu = 2024-02-07 }}</ref> Farby liniek zodpovedajú označením v cestovných poriadkoch a dopravných schémach Dopravného podniku Bratislava.
=== Linka 1 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 1
| obrázok = Škoda 29T - 7405.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|1}} na konečnej zastávke ''Hlavná stanica''
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[1. január]] [[1944]]
| zánik =
| konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Nám. Ľudovíta Štúra
| počet zastávok = 9
| na znamenie = 0
| dĺžka = ≈ 3,3
| vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra K2S]]
| poznámky =
| trať =
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocP|1}}|'''Hlavná stanica'''}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Pod stanicou}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Úrad vlády SR}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|1}}|STU}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|1 X 9}}{{MHD|ba|sipkaP|9}}|''Blumentál'' {{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|1}}|STU|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Vysoká|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Poštová|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|sipkaL|9}}{{MHD|ba|ABD|1 9 X}}|''Kapucínska'' {{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Centrum}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|1 X 3+4}}{{MHD|ba|sipkaP|3+4}}|''Centrum'' {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|90E|1}}{{MHD|ba|zastJL|1}}{{MHD|ba|ABD|1 1 X}}|Jesenského|{{MHD|ba|4}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|1}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|1}}|Šafárikovo nám.|{{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|1}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|1}}|'''Nám. Ľ. Štúra'''}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|4}}{{MHD|ba|BCF|1 4 4}}{{MHD|ba|tratY|1}}{{MHD|ba|AB|1 3}}|''Most SNP'' {{MHD|ba|4}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|sipkaD|3}}|''Sad Janka Kráľa'' {{MHD|ba|3}}}}
}}
Linka {{MHD|ba|1}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]'' a ''[[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 1 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/1/bd807c807f847f7f807c80 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref>
Na linke premávajú tieto vozidlá:
* [[Škoda 29T]]
* [[Tatra K2S]]
==== História ====
V minulosti spájala [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] s centrom mesta, jeden čas [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] s [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravkou]] a [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]] s [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Novým Mestom]].
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #F56200; width: 1px;" rowspan="19" |
|-
| [[1. január]] [[1944]]
| zavedenie linky prečíslovaním z linky {{MHD|ba|A}}
| '''Hlavná stanica''' – '''Savoy'''
'''Savoy''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| 07.11.1958
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Furdekova; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Stalinovo nám.; Jesenského; '''Národné divadlo'''
'''Národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Stalinovo nám.; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Furdekova; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1958">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 7.11.1958 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11743/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-7-11-1958.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[31. marec]] [[1961]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Furdekova; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Stalinovo nám.; Jesenského; '''Slovenské národné divadlo'''
'''Slovenské národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Stalinovo nám.; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Furdekova; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1961">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 31.3.1961 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10075/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-31-3-1961.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[11. november]] [[1967]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Nám. SNP; Jesenského; '''Slovenské národné divadlo'''
'''Slovenské národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Štúrova; Nám. SNP; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1967">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.11.1967 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11746/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-1-11-1967.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[1. február]] [[1973]]
| zmena trasy
| '''Slovenské národné divadlo'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Námestie SNP; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''
'''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Mierové nám.; Nám. SNP; Jesenského ul.; '''Slovenské národné divadlo'''<ref name="siet1973">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.2.1973 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10076/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-1-2-1973.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[21. máj]] [[1988]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Radlinského; Kollárovo nám.; Poštová; Kapucínska; Tunel; PKO; Lafranconi; Botanická záhrada; Svrčia; Komsomolská; Jegorovovo nám.; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Krajňákova'''
'''Krajňákova'''; OD Saratov; Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Starohorská, Žilinská, Dimitrovovo nám., '''Hlavná stanica'''<ref name="siet19880521">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 21.5.1988 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10077/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-21-5-1988.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[3. september]] [[2006]]
| zmena trasy
| '''Pri kríži'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; MiÚ Karlova Ves; Nad lúčkami; Segnerova; Jurigovo nám.; Molecova; Botanická záhrada; Lafranconi; Park kultúry; Kapucínska; Kamenné nám. >>; Nám. SNP <<; Mariánska; Odborárske nám.; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''
'''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center, Noví doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Odborárske nám., Mariánska, Nám. SNP, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref name="siet20060903">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000373/Elektri%C4%8Dky-20060903.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zrušenie linky<ref name="siet20120319">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000512/Elektri%C4%8Dky-20120319.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
| –
|-
| [[11. november]] [[2014]]
| zavedenie linky
| '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP'''
'''Most SNP'''; Jesenského; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20141111">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001061/Elektri%C4%8Dky-20141111.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[1. jún]] [[2015]]
| zrušenie linky<ref name="siet20150601">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001224/Elektri%C4%8Dky-20150601.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
| –
|-
| [[28. október]] [[2015]]
| zavedenie linky
| '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP'''
'''Most SNP'''; Jesenského; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20151028">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001368/Elektri%C4%8Dky-20151028.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[15. jún]] [[2016]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Nám. SNP, Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160615">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001536/Elektri%C4%8Dky-20160615.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[25. jún]] [[2016]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP'''
'''Most SNP'''; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160625">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001600/Elektri%C4%8Dky-20160625.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[9. júl]] [[2016]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Šafárikovo nám.; Sad J. Kráľa; Farského; '''Jungmannova'''
'''Jungmannova''', Farského; Sad J. Kráľa; Šafárikovo nám.; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160709">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001589/Elektri%C4%8Dky-20160709.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[7. december]] [[2016]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Nám. SNP; Šafárikovo nám.; Sad J. Kráľa; Farského; '''Jungmannova'''
'''Jungmannova''', Farského; Sad J. Kráľa; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20161207">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001667/Elektri%C4%8Dky-20161207.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[19. december]] [[2019]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Úrad vlády SR; STU; Vysoká, Tchibo Outlet; Poštová, Martinus; Nám. SNP; SND; '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová, Martinus; Vysoká, Tchibo Outlet; STU; Úrad vlády SR; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20191219">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002267/Elektri%C4%8Dky-20191219.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[20. apríl]] [[2026]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica'''; Pod stanicou; Úrad vlády SR; STU; Vysoká; Poštová; Kapucínska; Chatam Sófer; Vodná veža; Most SNP; '''Šafárikovo nám.'''
'''Šafárikovo nám.'''; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Most SNP; Vodná veža; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; STU; Úrad vlády SR; Pod stanicou; '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 1 a N61 na Námestí SNP (20.4. – 30.6.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24828/V%C3%BDluka-liniek-1-a-N61-na-N%C3%A1mest%C3%AD-SNP | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-05-03 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka 3 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 3
| obrázok = Škoda 30T - 7523.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Škoda 30 T]] ako linka {{MHD|ba|3}} na konečnej zastávke ''Komisárky''
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[1. január]] [[1944]]
| zánik =
| konečné zastávky = Rača, Komisárky<br>Petržalka, Južné Mesto
| počet zastávok = 31
| na znamenie = 0
| dĺžka = ≈ 16
| vozidlá = [[Škoda 30T]]<br>[[Tatra T6A5]]
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|3}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Komisárky]]'' a [[Južné mesto|Južné Mesto.]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 3 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/3/bd807c807f847f7f827c82 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref>
Na linke premávajú tieto vozidlá:
* [[Škoda 30T]] (všetky poradia)
* [[Tatra T6A5]] (niektoré ranné poradia)
==== Zoznam zastávok ====
* smer: Petržalka, Južné mesto
** Komisárky
** Púchovská
** Záhumenice
** Detvianska
** Hybešova
** Hečkova
** Černockého
** Pekná cesta
** Malokrasňanská
** Depo Krasňany
** Stn. Vinohrady
** Nám. Biely kríž
** Mladá garda
** Riazanská
** Pionierska
** Ursínyho
** Račianske mýto
** Blumentál {{MHD|ba|9}}
** Americké nám. {{MHD|ba|4}}
** Mariánska {{MHD|ba|4}}
** Centrum {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}}
** Šafárikovo nám. {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}}
** Sad Janka Kráľa
** Farského
** Jungmannova
** Gessayova
** Zrkadlový háj
** Pajštúnska
** Veľký Draždiak
** Lúčanka
** Južné mesto
* smer: Rača, Komisárky
** Južné mesto
** Lúčanka
** Veľký Draždiak
** Pajštúnska
** Zrkadlový háj
** Gessayova
** Jungmannova
** Farského
** Sad Janka Kráľa
** Šafárikovo nám. {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}}
** Centrum {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}}
** Mariánska {{MHD|ba|4}}
** Americké nám. {{MHD|ba|4}}
** Blumentál {{MHD|ba|9}}
** Račianske mýto
** Ursínyho
** Pionierska
** Riazanská
** Mladá garda
** Nám. Biely kríž
** Stn. Vinohrady
** Depo Krasňany
** Malokrasňanská
** Pekná cesta
** Černockého
** Hečkova
** Hybešova
** Detvianska
** Záhumenice
** Púchovská
** Komisárky
==== História ====
Linka vznikla [[1. január]]a [[1944]] prečíslovaním pôvodnej linky {{MHD|ba|C}}. Počas svojej existencie spájala prevažne centrum mesta (striedavo [[Slovenské národné divadlo]], [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] a [[Kamenné námestie]]) s [[Gaštanový hájik|Gaštanovým hájikom]] a [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]].
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="20" |
|-
| [[1. január]] [[1944]]
| vznik prečíslovaním z linky {{MHD|ba|C}}
| '''Karlova Ves''' – '''Dynamitka'''<ref name="historia-1938-1952"/>
|-
| [[20. máj]] [[1952]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica''' – '''Gaštanový hájik'''<ref name="historia-1938-1952" />
|-
| [[1. január]] [[1966]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, '''Rača (Detvianska)'''<ref name="historia-1953-1969"/>
|-
| [[21. máj]] [[1988]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám., Žilinská, Sovietske nám. >>, Starohorská <<, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, Žel. st. Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Rača, Detvianska, Záhumenice, Pri vinohradoch, '''Komisárky'''<ref name=siet19880521/>
|-
| [[2. november]] [[2011]]
| zrušenie linky<ref name="siet20111120"/>
| –
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zavedenie linky
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám. >>, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám. <<, '''Námestie SNP''' >> (ďalej pokračuje ako linka {{MHD|ba|8}})<ref name="imhd19.3.13">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek-od-19-3-2012.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[9. júl]] [[2016]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám. <<, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20160709"/>
|-
| [[22. august]] [[2016]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20160709"/>
|-
| [[1. august]] [[2017]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU >>, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová-Martinus, Nám. SNP, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20170801">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001789/Elektri%C4%8Dky-20170801.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[21. december]] [[2017]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska <<, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20171221">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001891/Elektri%C4%8Dky-20171221.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[4. august]] [[2018]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU >>, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová, Martinus, Nám. SNP, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20180804">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001968/Elektri%C4%8Dky-20180804.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[18. august]] [[2018]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20180818">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001984/Elektri%C4%8Dky-20180818.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[22. jún]] [[2019]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, '''Námestie SNP''' (ďalej pokračuje ako linka {{MHD|ba|9}})<ref name="siet20190622">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002093/Elektri%C4%8Dky-20190622.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[19. december]] [[2019]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20191219"/>
|-
| [[15. jún]] [[2020]]
| zmena trasy
| '''Cintorín Rača''', Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20200516">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002340/Elektri%C4%8Dky-20200615.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[7. september]] [[2020]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20200907">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002390/Elektri%C4%8Dky-20200907.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[13. december]] [[2020]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20201213">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002439/Elektri%C4%8Dky-20201213.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[1. máj]] [[2021]]
| zmena trasy
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20210501">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002492/Elektri%C4%8Dky-20210501.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[27. júl]] [[2025]]
| zmena trasy; predĺženie trasy na koniec Petržalky
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, Jungmannova, Gessayova, Zrkadlový háj, Pajštúnska, Veľký Draždiak, Lúčanka, '''Južné mesto'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD po spustení premávky električiek do Janíkovho dvora (od 27.7.2025) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24105/Zmeny-v-MHD-po-spusten%C3%AD-prem%C3%A1vky-elektri%C4%8Diek-do-Jan%C3%ADkovho-dvora | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-07-23 | dátum prístupu = 2025-07-25 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka 4 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 4
| obrázok = Škoda 29T - 7439.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|4}} na konečnej zastávke ''Zlaté piesky''
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[1. máj]] [[1947]]
| zánik =
| konečné zastávky = Dúbravka, Pri kríži<br>Zlaté piesky / Stn. Nové Mesto
| počet zastávok = 36 / 31
| na znamenie = 0
| dĺžka =
| vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra T3G]]<br>[[Tatra T3R.P|Tatra T3P]]<br>[[Tatra T6A5]]
| poznámky =
| trať =
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocL|4}}|'''Zlaté piesky'''}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Shopping Palace}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Vajnorská}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Jurajov dvor}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 X X}}{{MHD|ba|sipkaP|X}}|''Depo Jurajov dvor''}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Magnetová}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Odborárska}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocL|4}}|'''Stn. Nové Mesto'''}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 X 4}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90B|4}}|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Zátišie}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|MiÚ Nové Mesto}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nová doba}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Česká}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|AE|4 9}}{{MHD|ba|sipkaP|9}}|''Saleziáni'' {{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Trnavské mýto|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Krížna|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|9}}{{MHD|ba|ABD|4 9 X}}|''Blumentál'' {{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Americké nám.}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|3}}{{MHD|ba|AD|4 3}}|''Americké nám.'' {{MHD|ba|3}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Mariánska|{{MHD|ba|3}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Centrum|{{MHD|ba|3}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|1}}{{MHD|ba|ABD|4 X 1}}|''Centrum'' {{MHD|ba|1}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 4 X}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90D|4}}|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}|Jesenského|{{MHD|ba|1}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|4}}|Šafárikovo nám.|{{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|3}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}|Nám. Ľ. Štúra}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 1 4}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90B|4}}|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Most SNP}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Vodná veža|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Chatam Sófer|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kráľovské údolie|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Lanfranconi|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Botanická záhrada|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Riviéra|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Segnerova|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nad lúčkami|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nám. Ľ. Štúra|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Borská|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kútiky|{{MHD|ba|9}}}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otoc|9 4}}|''Metrologický ústav'' {{MHD|ba|9}}}}{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Dolné Krčace|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Horné Krčace|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Záluhy|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Švantnerova|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Alexyho|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Drobného|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Podvornice|}}
{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocB|4}}|Pri kríži|}}
}}
Linka {{MHD|ba|4}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Pri kríži (Bratislava)|Pri kríži]]'' a ''[[Zlaté piesky (ulica)|Zlaté piesky]]'' alebo ''[[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Stn. Nové Mesto]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 4 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/4/bd807c807f847f7f837c83 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref>
Na linke premávajú tieto vozidlá:
* [[Škoda 29T]] (nepárne poradia a všetky víkendové poradia)
* [[Tatra T3G]] (párne poradia)
* [[Tatra T3R.P|Tatra T3P]] (párne poradia)
==== História ====
Linka od svojho vzniku [[1. máj]]a [[1947]] spájala centrum mesta s [[Vajnorská ulica|Vajnorskou ulicou]]. V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] bola v niektorých obdobiach ukončená v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] a od [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] a [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]].
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #5071B9; width: 1px;" rowspan="22" |
|-
| [[1. máj]] [[1947]]
| vznik prečíslovaním linky {{MHD|ba|2}}
| '''Šafárikovo nám.''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/>
|-
| [[1. január]] [[1951]]
| zmena trasy
| '''Petržalka, Sad''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/>
|-
| [[20. máj]] [[1952]]
| zmena trasy
| '''Slovenské národné divadlo''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/>
|-
| [[26. august]] [[1952]]
| zrušenie linky<ref name=historia19391952/>
| –
|-
| {{n/a}}
| obnovenie linky
| {{n/a}}
|-
| [[3. október]] [[1952]]
| zmena trasy
| '''Petržalka, Sad''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/>
|-
| [[7. november]] [[1958]]
| zmena trasy
| '''Jesenského''', Národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Dobrovského, Mickiewiczova, Odborárske nám., Steinerova, Trnavská cesta, Pri Starej prachárni, Odbojárov, Rovniankova, Nová doba, Jurkovičova, Zátišie, Železničný prejazd, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, Jurajov dvor, '''Vajnorská (remízy)'''<ref name=siet1958/>
|-
| [[31. marec]] [[1961]]
| zmena trasy
| '''Jurajov dvor''', Kantína, Magnetová, Mierová kolónia, Zátišie, Jurkovičova, Thälmannova, Nová doba II., Odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova, Odborárske nám., Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, Slovenské národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Národného povstania, Krajský úrad národného zdravia, Odborárske nám., Steinerova, Centálne trhovisko, Odbojárov, Nová doba II., Thälmannova, Jurkovičova, Zátišie, Mierová kolónia, Magnetová, Kantína, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1961/>
|-
| [[11. november]] [[1967]]
| zmena trasy
| '''Jesenského''', Slovenské národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Štúrova (Luxor), Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, ŽST Nové Mesto, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1967/>
|-
| [[1. február]] [[1973]]
| zmena trasy
| '''Jurajov dvor''', Magnetová ul., Turbínová ul., Odborárska ul., Zátišie, Riazanská ul., Thälmannova ul., Nová doba, Ul. odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo'''<ref name=siet1973/>
|-
| [[21. máj]] [[1988]]
| zmena trasy
| '''Karlova Ves''', Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Kyjevské nám. >, < Jesenského, Markušova >, < Duklianska, Odborárske nám. >, < Americké nám., Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odbojárov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, Odborárska, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1988/>
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| nové linkovanie električiek<ref name="novetrasy2012"/>
| '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name="novetrasy2012"/>
|-
| [[20. január]] [[2013]]
| zmena trasy
| '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-25 | jazyk = }}</ref>
|-
| [[14. júl]] [[2014]]
| zmena trasy; výluka v Dúbravke
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name="ReferenceC">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140717175703/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum archivácie=2014-07-17 }}</ref>
|-
| [[14. november]] [[2014]]
| zmena trasy; obnovenie premávky do Dúbravky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13970/Obnovenie-elektrickovej-dopravy-do-Dubravky-sa-presuva-od-14-11-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141115022233/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13970/Obnovenie-elektrickovej-dopravy-do-Dubravky-sa-presuva-od-14-11-2014.html |dátum archivácie=2014-11-15 }}</ref>
| '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113/>
|-
| [[4. júl]] [[2015]]
| zmena trasy; výluka na nábreží<ref>imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14584/Vyluka-liniek-2-a-4-na-Jesenskeho-od-4-7-2015.html?</ref>
| '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113/>
|-
| [[28. október]] [[2015]]
| zmena trasy; obnovenie po výluke na nábreží
| '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''
|-
| [[15. jún]] [[2016]] – [[27. júl]] [[2016]]
| zmena trasy; presmerovanie cez Šafárikovo nám.
| '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''
|-
| [[25. jún]] [[2016]] – [[22. august]] [[2016]]
| zmena trasy; presmerovanie cez Tunel
| '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''
|-
| [[22. jún]] [[2019]]
| zmena trasy; výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále
| '''Zlaté piesky''', Shopping Palace, PPA Controll, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Zátišie, Polus City Center, Nová doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Americké nám., Mariánska, SND, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''
|-
| {{n/a}}
| výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále
| premáva v úseku Chatam Sófer - ŽST Nové Mesto / Zlaté piesky
|}
{{clear}}
=== Linka 9 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 9
| obrázok = Škoda 29T - 7445.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|9}} na konečnej zastávke ''Astronomická''
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[1. september]] [[1975]]
| zánik = [[22. jún]] [[2019]]
| konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Karlova Ves, Kútiky
| počet zastávok = 21
| na znamenie = 0
| dĺžka = ≈ 9,5
| vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra K2S]]<br>[[Tatra T6A5]]
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|9}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Astronomická ulica|Astronomická]]'' a ''[[Kútiky]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 9 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/9/bd807c807f847f7f887c88 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref>
Na linke premávajú tieto vozidlá:
* [[Škoda 29T]] (všetky poradia a nepárne víkendové poradia)
* [[Tatra K2S]] (párne víkendové poradia)
* [[Tatra T6A5]] (niektoré ranné poradia)
==== Zoznam zastávok ====
* smer: Karlova Ves, Kútiky
** Astronomická
** Chlumeckého
** Súmračná
** Tomášikova
** Herlianska
** Nemocnica Ružinov
** Líščie nivy
** Saleziáni
** Trnavské mýto {{MHD|ba|4}}
** Krížna {{MHD|ba|4}}
** Blumentál {{MHD|ba|3}}
** STU {{MHD|ba|1}}
** Vysoká {{MHD|ba|1}}
** Poštová {{MHD|ba|1}}
** Kapucínska
** Královské údolie {{MHD|ba|4}}
** Lanfranconi {{MHD|ba|4}}
** Botanická záhrada {{MHD|ba|4}}
** Riviéra {{MHD|ba|4}}
** Segnerova {{MHD|ba|4}}
** Nad lúčkami {{MHD|ba|4}}
** Nám. sv. Františka {{MHD|ba|4}}
** Borská {{MHD|ba|4}}
** Kútiky {{MHD|ba|4}}
* smer: Ružinov, Astronomická
** Kútiky {{MHD|ba|4}}
** Borská {{MHD|ba|4}}
** Nám. sv. Františka {{MHD|ba|4}}
** Nad lúčkami {{MHD|ba|4}}
** Segnerova {{MHD|ba|4}}
** Riviéra {{MHD|ba|4}}
** Botanická záhrada {{MHD|ba|4}}
** Lanfranconi {{MHD|ba|4}}
** Královské údolie {{MHD|ba|4}}
** Kapucínska
** Poštová {{MHD|ba|1}}
** Vysoká {{MHD|ba|1}}
** Blumentál {{MHD|ba|3}}
** Krížna {{MHD|ba|4}}
** Trnavské mýto {{MHD|ba|4}}
** Saleziáni
** Líščie nivy
** Nemocnica Ružinov
** Herlianska
** Tomášikova
** Súmračná
** Chlumeckého
** Astronomická
==== História ====
Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovou Vsou]]. Následne spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]] ako linka {{MHD|ba|9}} a {{MHD|ba|3}}.
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #849717; width: 1px;" rowspan="4" |
| [[21. máj]] [[1988]]
| zmena trasy
| '''Karlova Ves''', Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám. >, < Radlinského, Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Miletičova, Bajkalská, Pri jazere, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Ružinov'''
'''Ružinov''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Pri jazere, Bajkalská, Miletičova, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=siet1988/>
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zmena trasy
| '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Špitálska – Jesenského – Nám. Ľ. Štúra – nábrežie – '''Karlova Ves'''
'''Karlova Ves''' – nábrežie – Nám. Ľ. Štúra – Jesenského – Špitálska – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="novetrasy2012"/>
|-
| [[1. máj]] [[2012]]
| zmena trasy; presmerovanie cez tunel
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická'''
'''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Americké nám., Mariánska, Námestie SNP, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=otvorenietunela2013/>
|-
| [[22. jún]] [[2019]]
| zmena trasy; reorganizácia električkových liniek počas 1. etapy modernizácie Karloveskej radiály
| '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová, Martinus, Námestie SNP, '''Kamenné nám.''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|3}} do Rače
prichádza ako linka {{MHD|ba|3}} z Rače > '''Kamenné nám.''', Námestie SNP, Poštová, Martinus, Vysoká, Tchibo Outlet, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická'''
|}
{{clear}}
== Špeciálne linky ==
=== Linka A ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka A
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = pozri tabuľku
| zánik = pozri tabuľku
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|A-leto}} je [[dejiny|historická]] [[električka|električková]] okružná linka, ktorá premáva v [[Bratislava|Bratislave]] počas špeciálnych udalostí. Linka spája zastávky ''[[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]]'' a ''[[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]]''. Premáva jednosmerne a má jednu konečnú zastávku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka A • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/A/bd807c807f84867f807c90 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref>
Na linke premávajú, popr. premávali tieto vozidlá:
* [[Ganz]] #104
* [[DPMB (vozidlo)|DPMB]] #38 (+vlek [[SGP]] #135)
* [[Tatra T2]] #215
* [[Tatra T3]] #275
* [[Tatra T3|Tatra T3SUCS]] #7819+#7820
* [[Tatra K2]] #317
* [[Tatra K2S]] #7103
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="9" |
| 2. júl – 25. september 2022
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''
|-
| 13. máj 2023
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''
|-
| 20. – 21. apríl 2024
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''
|-
| 18. máj 2024
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''
|-
| 26. – 27. máj 2025
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''
|-
| 17. máj 2025
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''
|-
| 27. august 2025
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''
|-
| 16. – 22. september 2025
| v premávke
| '''Jesenského''', '''Chatam Sófer''', '''Jesenského'''
|-
| 25. – 26. apríl 2026
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''
|}
{{clear}}
=== Linka H4 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka H4
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[29. apríl]] [[2011]] 14:00 – 20:30
| zánik = [[15. máj]] [[2011]] 14:00 – 20:30
| konečné zastávky = ŽST Nové Mesto<br>Námestie Ľ. Štúra
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|Hokej 4}} je [[električka|električková]] linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS v ľadovom hokeji]] v roku [[2011]]. Linka premávala medzi [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové Mesto]] a centrom mesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyvadlové linky k Orange Aréne počas MS v ľadovom hokeji (29.4.-15.5.2011) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/9102/Kyvadlove-linky-k-Orange-Arene-pocas-MS-v-ladovom-hokeji-29-4-15-5-2011 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2011-04-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref>
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #C5C300; width: 1px;" rowspan="2" |
|-
| [[29. apríl]] – [[15. máj]] [[2011]] 14:00 – 20:30
| v premávke
| '''ŽST Nové Mesto''' – Vajnorská – Orange Arena – Trnavské mýto – Krížna – Špitálska – Kamenné námestie – Jesenského – '''Námestie Ľ. Štúra'''
'''Námestie Ľudovíta Štúra''' – Šafárikovo námestie – Kamenné námestie – Špitálska – Krížna – Trnavské mýto – Orange Arena – Vajnorská – ŽST Nové Mesto'''
|}
{{clear}}
=== Linka ❄ ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka ❄
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[6. december]]
| zánik = [[6. január]]
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|963}} je [[Vianoce|vianočná]] [[električka|električková]] linka, ktorá premáva v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[Vianoce|vianočných sviatkov]]. Linka premáva prevažne v centre mesta.
Na linke premávajú, popr. premávali tieto vozidlá:
* [[Tatra K2G]] (2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025)
* [[Tatra T6A5]] (2016, 2017, 2018, 2019)
* [[Tatra T2]] (2024, 2025)
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #749DBD; width: 1px;" rowspan="7" |
|-
| 6. december 2021 – 6. január 2022
| v premávke
| '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, STU, Vysoká, Poštová, Centrum, Jesenského, Šafárikovo nám., '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Centrum, Poštová, Vysoká, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočnú atmosféru v meste spríjemní vianočná električka a zimný Sánkobus | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocnu-atmosferu-v-meste-sprijemni-vianocna-elektricka-a-zimny-sankobus | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
| 6. december 2022 – 6. január 2023
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianoce v meste rozžiaria dve vyzdobené električky | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianoce-v-meste-rozziaria-dve-vyzdobene-elektricky | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://dpba.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/963_20221205.pdf | vydavateľ = dpba.blob.core.windows.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
| 6. december 2023 – 6. január 2024
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočná električka opäť spríjemní najkrajšie sviatky roka | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocna-elektricka-opat-sprijemni-najkrajsie-sviatky-roka | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
| 6. december 2024 – 6. január 2025
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočná električka prinesie do ulíc Rozprávkové Vianoce | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocna-elektricka-prinesie-do-ulic-rozpravkove-vianoce | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
| 6. december 2025 – 6. január 2026
| v premávke
| '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Premávka vozidiel s vianočnou výzdobou (5.12.2025 – 6.1.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24610/Prem%C3%A1vka-vozidiel-s-viano%C4%8Dnou-v%C3%BDzdobou | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-05 | dátum prístupu = 2025-12-07 }}</ref>
|-
| 23. december 2025 15:36 – 18:55
| v premávke na trase linky {{MHD|ba|3}}
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, Jungmannova, Gessayova, Zrkadlový háj, Pajštúnska, Veľký Draždiak, Lúčanka, '''Južné mesto'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Mimoriadna úprava premávky Vianočnej električky (23.12.2025 15:36 – 18:55) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24658/Mimoriadna-%C3%BAprava-prem%C3%A1vky-Viano%C4%8Dnej-elektri%C4%8Dky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-11 }}</ref>
|}
{{clear}}
== Nočné linky ==
=== Linka N2 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka N2
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| den-noc = noc
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = pozri tabuľku
| zánik = pozri tabuľku
| konečné zastávky = Zlaté piesky<br>Hlavná stanica
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|N2}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]].
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="2" |
| [[18. august]] – [[20. august]] [[2023]]
| v premávke
| '''Zlaté piesky''', Shopping Palace, Vajnorská, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''
'''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, Vajnorská, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmena liniek MHD vo Vajnoroch a Rači počas hudobného podujatia (18. – 20.8.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22709/Zmena-liniek-MHD-vo-Vajnoroch-a-Ra%C4%8Di-po%C4%8Das-hudobn%C3%A9ho-podujatia | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2024-04-27 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka N5 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka N5
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| den-noc = noc
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = pozri tabuľku
| zánik = pozri tabuľku
| konečné zastávky = Dúbravka, Pri kríži<br>Rača, Komisárky
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|N5}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]].
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" |
| [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]]
| v premávke
| '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka'''
'''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2013">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2013 – 1.1.2014) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/12916/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-27 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref>
|-
| [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]]
| v premávke
| '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka'''
'''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2014">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2014 – 1.1.2015) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/14119/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2014-12-29 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref>
|-
| [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]]
| v premávke
| '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka'''
'''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2015">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2015 – 1.1.2016) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15117/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-21 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref>
|-
| [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00
| v premávke
| '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka'''
'''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="bielaNoc2016">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posilnenie MHD počas Bielej noci (8. – 9.10.2016) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15819/Posilnenie-MHD-po%C4%8Das-Bielej-noci | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-05 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref>
|-
| [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]]
| v premávke
| '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka'''
'''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2016">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2016 – 1.1.2017) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/16049/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-12-20 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref>
|-
| [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]]
| v premávke
| '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka'''
'''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2017">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2017 – 1.1.2018) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/17125/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-25 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref>
|-
| [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]]
| v premávke
| '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka'''
'''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2018 – 1.1.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18135/Premavka-MHD-na-Silvestra-a-Novy-rok-31-12-2018-1-1-2019 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-27 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka N7 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka N7
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| den-noc = noc
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[4. júl]] [[2024]]
| zánik = [[20. júl]] [[2024]]
| konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Rača, Komisárky
| počet zastávok = 22
| na znamenie = 22
| dĺžka = ≈ 9
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|N7}} bola dočasná nočná električková linka, ktorá premávala v Bratislave medzi zastávkami ''[[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]'' a ''[[Komisárky]]''. Linka bola zavedená z dôvodu rekonštrukcie [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianskej ulice]], pričom bola obmedzená premávka linky {{MHD|ba|N55}}, ktorá bola skrátená a premávala len v úseku Rače. Na zastávke „Detvianska“ bol zabezpečený prestup medzi týmito dvoma linkami. Všetky zastávky tejto linky boli na znamenie.
Na linke premávali tieto vozidlá:
* [[Škoda 29T]]
* [[Škoda 30T]]
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" |
| [[4. júl]] [[2024]] – [[20. júl]] [[2024]]
| v premávke
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, ''Stn. Vinohrady'', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''
'''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ''Stn. Vinohrady'', Depo Krasňany, Malokrasňanská, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka N7 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/N7/bd807c807f84837f867c9d86 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-07-05 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka N8 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka N8
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| den-noc = noc
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = pozri tabuľku
| zánik = pozri tabuľku
| konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Kamenné nám./Nám. SNP
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|N8}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]].
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" |
| [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]]
| v premávke
| '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2013" />
|-
| [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]]
| v premávke
| '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2014" />
|-
| [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]]
| v premávke
| '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2015" />
|-
| [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00
| v premávke
| '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="bielaNoc2016" />
|-
| [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]]
| v premávke
| '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2016" />
|-
| [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]]
| v premávke
| '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2017" />
|-
| [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]]
| v premávke
| '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2018" />
|}
{{clear}}
=== Linka N10 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka N10
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| den-noc = noc
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = pozri tabuľku
| zánik = pozri tabuľku
| konečné zastávky = Vozovňa Jurajov dvor<br>Nám. SNP/Kamenné nám.
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|N10}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]].
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" |
| [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]]
| v premávke
| '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2013" />
|-
| [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]]
| v premávke
| '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2014" />
|-
| [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]]
| v premávke
| '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2015" />
|-
| [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00
| v premávke
| '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="bielaNoc2016" />
|-
| [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]]
| v premávke
| '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2016" />
|-
| [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]]
| v premávke
| '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2017" />
|-
| [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]]
| v premávke
| '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}}
prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2018" />
|}
{{clear}}
== Linky X ==
=== Linka X ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka X
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = pozri tabuľku
| zánik = pozri tabuľku
| konečné zastávky = Jungmannova<br>Centrum
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|X}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #FF7F1A; width: 1px;" rowspan="2" |
| [[2. apríl]] [[2023]] 08:00 – 13:00
| v premávke
| '''Petržalka, Jungmannova''', Farského, Sad Janka Kráľa, Šafárikovo nám., '''Centrum'''
'''Centrum''', Šafárikovo nám., Sad Janka Kráľa, Farského, '''Petržalka, Jungmannova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Maratónske výluky v MHD (2.4.2023 08:00 – 13:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22328/Marat%C3%B3nske-v%C3%BDluky-v-MHD?text=%C4%8Dsob+maraton | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref>
|-
| [[7. apríl]] [[2024]] 08:30 – 14:00
| v premávke
| '''Petržalka, Jungmannova''', Farského, Sad Janka Kráľa, Šafárikovo nám., '''Centrum'''
'''Centrum''', Šafárikovo nám., Sad Janka Kráľa, Farského, '''Petržalka, Jungmannova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD počas bratislavského maratónu (7.4.2024 08:30 – 14:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23248/Zmeny-v-MHD-po%C4%8Das-bratislavsk%C3%A9ho-marat%C3%B3nu | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-05 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka X1 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka X1
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[9. september]] [[2018]] 13:30
| zánik = [[9. september]] [[2018]] 23:45
| konečné zastávky = Šafárikovo nám.<br>Jungmannova
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|X1 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #F56200; width: 1px;" rowspan="2" |
| [[9. september]] [[2018]] 13:30 – 23:45
| v premávke
| '''Šafárikovo nám.'''; Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna; Farského; '''Jungmannova'''
'''Jungmannova'''; Farského; Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna; '''Šafárikovo nám.'''<ref name="vylukaSturova2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 1 3 4 8 95 na Štúrovej a v Petržalke (9.9.2018) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/17765/V%C3%BDluka-liniek-1-3-4-8-95-na-%C5%A0t%C3%BArovej-a-v-Petr%C5%BEalke | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-04 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka X2 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka X2
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = pozri tabuľku
| zánik = pozri tabuľku
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|X2 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #393185; width: 1px;" rowspan="2" |
| [[22. jún]] – [[1. september]] [[2002]]
| v premávke
| '''Zlaté piesky''' - Vajnorská - '''ŽST Nové Mesto'''
'''ŽST Nové Mesto''' - Vajnorská - '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka električiek na Vajnorskej ulici od 22. júna do 1. septembra 2002 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/419/V%C3%BDluka-elektri%C4%8Diek-na-Vajnorskej-ulici-od-22-j%C3%BAna-do-1-septembra-2002?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x2 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2002-06-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref>
|-
| [[9. november]] [[2012]]
| v premávke
| '''Zlaté piesky''' - Vajnorská - '''ŽST Nové Mesto'''
'''ŽST Nové Mesto''' - Vajnorská - '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prerušenie premávky električiek na Vajnorskej | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11382/Preru%C5%A1enie-prem%C3%A1vky-elektri%C4%8Diek-na-Vajnorskej?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x2 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2012-11-09 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref>
|-
| style="background-color: #ff7f1a; width: 1px;" |
| [[6. september]] [[2025]]
| v premávke
| '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor'''
'''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Linka X2 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/X2/ca71b3718971817f81847c7f887c7f85717b71bd718971807c807f84877f817ca78171cc | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-09-05 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka X3 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka X3
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[9. september]] [[2018]]
| zánik = [[9. september]] [[2018]]
| konečné zastávky = Komisárky<br>Hlavná stanica
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|X3 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="2" |
|-
| [[9. september]] [[2018]]
| v premávke
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Nám. SNP, Poštová, Vysoká, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''
'''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, STU, Vysoká, Poštová, Nám. SNP, Kamenné nám., Mariánska, Americké nám., Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Malé Krasňany, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref name="vylukaSturova2018"/>
|}
{{clear}}
=== Linka X5 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka X5
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[24. marec]] [[2013]] 08:00
| zánik = [[24. marec]] [[2013]] 15:00
| konečné zastávky = Dúbravka<br>Jesenského
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|X5 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #D37B09; width: 1px;" rowspan="2" |
|-
| [[24. marec]] [[2013]] 08:00 – 15:00
| v premávke
| '''Dúbravka''' - Karlova Ves - Botanická - Most SNP - Štúrova - '''Jesenského'''
'''Jesenského''' - Nám. Ľ. Štúra - Most SNP - Karlova Ves - '''Dúbravka'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presmerovanie liniek MHD počas maratónu (24.3.2013 08:00 – 15:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11903/Presmerovanie-liniek-MHD-po%C4%8Das-marat%C3%B3nu?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x5 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2013-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-22 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka X6 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka X6
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[22. jún]] [[2019]]
| zánik = [[19. december]] [[2019]]
| konečné zastávky = Molecova<br>Nám. SNP
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|X6 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #F5B5D2; width: 1px;" rowspan="2" |
|-
| [[22. jún]] [[2019]] – [[19. december]] [[2019]]
| v premávke
| '''Molecova''', Botanická záhrada, Lafranconi, Kráľovské údolie, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., '''Nám. SNP'''
'''Nám. SNP''', Kapucínska, Kráľovské údolie, Lafranconi, Botanická záharada, '''Molecova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reorganizácia električkových liniek počas 1. etapy modernizácie Karloveskej radiály (od 22.6.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18573/Reorganiz%C3%A1cia-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-po%C4%8Das-1-etapy-moderniz%C3%A1cie-Karloveskej-radi%C3%A1ly | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-11 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka električkových liniek po otvorení električkovej trate v Karlovej Vsi (od 19.12.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/19119/Prem%C3%A1vka-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-po-otvoren%C3%AD-elektri%C4%8Dkovej-trate-v-Karlovej-Vsi | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-05 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka X7 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka X7
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[9. september]] [[2023]]
| zánik = [[10. september]] [[2023]]
| konečné zastávky = Rača, Komisárky<br>Depo Jurajov dvor
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|X7 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #FFED00; width: 1px;" rowspan="2" |
|-
| [[9. september]] [[2023]] – [[10. september]] [[2023]]
| v premávke
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Krížna Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor'''
'''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ. Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Depo Krasňany, Malokrasňanská, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posilová doprava na dopravácke podujatia (9. – 10.9.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22764/Posilov%C3%A1-doprava-na-doprav%C3%A1cke-podujatia?text=Linka+x | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-04-22 }}</ref>
|}
{{clear}}
=== Linka X9 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka X9
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[7. apríl]] [[2019]] 08:30
| zánik = [[7. apríl]] [[2019]] 14:00
| konečné zastávky = Tomášikova<br>Líščie nivy
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|X9 električka}} je kyvadlová výluková električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #849717; width: 1px;" rowspan="2" |
|-
| [[7. apríl]] [[2019]] 08:30 – 14:00
| v premávke
| '''Tomášikova''', Herlianska, Nemocnica Ružinov, '''Líščie nivy'''
'''Líščie nivy''', Nemocnica Ružinov, Herlianska, '''Tomášikova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presmerovanie liniek MHD počas nedeľného maratónu (7.4.2019 08:30 – 14:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18364/Presmerovanie-liniek-MHD-po%C4%8Das-nede%C4%BEn%C3%A9ho-marat%C3%B3nu | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-02 | dátum prístupu = 2022-08-03 }}</ref>
|}
{{clear}}
== Zrušené linky ==
=== Linka 2 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 2
| obrázok = 2 Hurbanovo námestie.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] ako linka {{MHD|ba|2}}
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[20. máj]] [[1952]]
| zánik = [[22. jún]] [[2019]]
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka od svojho vzniku [[1. január]]a [[1944]] po prečíslovaní pôvodnej linky {{MHD|ba|B}} spájala prevažne centrum mesta s oblasťou [[Vajnorská ulica|Vajnorskej ulice]].
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable"
|-
! Stav k
! Zmena
! Trasa
|-
| [[1. január]] [[1944]]
| zavedenie linky prečíslovaním z linky {{MHD|ba|B}}
| '''Savoy''' – '''Nová doba'''
'''Nová doba''' – '''Savoy'''<ref name="historia-1938-1952"/>
|-
| [[1. máj]] [[1947]]
| zmena trasy; náhrada za linku {{MHD|ba|2z}}
| '''Savoy''' – Nová doba – '''Zátišie'''
'''Zátišie''' – Nová doba – '''Savoy'''<ref name="historia-1938-1952" />
|-
| [[5. september]] [[1951]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica''' – '''[[Mierová kolónia]]'''
'''Mierová kolónia''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952" />
|-
| [[20. máj]] [[1952]]
| zmena trasy
| '''Petržalka, Sad''' – '''Mierová kolónia'''
'''Mierová kolónia''' – '''Petržalka, Sad'''<ref name="historia-1938-1952" />
|-
| [[26. august]] [[1952]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica''' – '''Mierová kolónia'''
'''Mierová kolónia''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952" />
|-
| [[január]] [[1957]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica''' – '''Jurajov dvor'''
'''Jurajov dvor''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1953-1969">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1953 až 1969 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10034/Hist%C3%B3ria-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1953-a%C5%BE-1969 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| [[1. september]] [[1965]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica''' – '''ŽST Nové Mesto'''
'''ŽST Nové Mesto''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1953-1969" />
|-
| [[1. február]] [[1973]]
| zrušenie linky<ref name="siet1973"/>
| –
|-
| ~ 1976
| obnovenie
| '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, ŽST Nové Mesto, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name="siet1976">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.11.1967 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11746/Kompletn%C3%A1-sie%C5%A5-liniek-so-zast%C3%A1vkami-k-1-11-1967 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| 02.01.1980
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám., Žilinská, Sovietske nám. >>, Starohorská <<, Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odborájov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, Odborárska, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov Dvor'''<ref name="historia-1980-1989">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1980 až 1989 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10036/Hist%C3%B3ria-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1980-a%C5%BE-1989 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| 20.11.2011
| zánik<ref name="siet20111120">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000487/Elektri%C4%8Dky-20111120.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| 19.03.2012
| obnovenie
| '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Vazovova; Floriánske nám.; STU; Vysoká; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Námestie SNP; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20120319"/>
|-
| 20.01.2014
| zmena trasy
| '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Vazovova; Floriánske nám.; STU; Vysoká; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Most SNP; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20140113">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000942/Elektri%C4%8Dky-20140120.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| 11.11.2014
| zmena trasy
| '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU >>; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20141111"/>
|-
| 01.06.2015
| zmena trasy
| '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Most SNP; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Blumentál; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20150601"/>
|-
| 04.07.2015
| zmena trasy
| '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová; '''Kamenné nám.'''; Mariánska; Americké nám.; Blumentál; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20150704">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001311/Elektri%C4%8Dky-20150704.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| 01.09.2015
| zmena trasy
| '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU >>; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20150901">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obnovenie premávky električiek na Hlavnú stanicu (od 1.9.2015) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/14751/Obnovenie-premavky-elektriciek-na-Hlavnu-stanicu-od-1-9-2015.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2015-08-28 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
|-
| 02.09.2019
| zánik<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka električkových liniek od začiatku nového školského roka (od 2.9.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18824/Prem%C3%A1vka-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-od-za%C4%8Diatku-nov%C3%A9ho-%C5%A1kolsk%C3%A9ho-roka | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-31 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref>
| '''NEPREMÁVA'''
|}
=== Linka 5 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 5
| obrázok = Bratislava, Staré Mesto, Hurbanovo námestie, Tramvaj T6.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Tatra T6A5]] ako linka {{MHD|ba|5}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]]
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[20. máj]] [[1952]]
| zánik = [[22. jún]] [[2019]]
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|5}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Väčšinu času od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] s [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovou Vsou]] a neskôr [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]].
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #D37B09; width: 1px;" rowspan="13" |
|-
| [[20. máj]] [[1952]]
| zavedenie linky
| '''Hlavná stanica''' – '''Karlova Ves'''
'''Karlova Ves''' – '''Hlavná stanica'''<ref name=historia19391952/>
|-
| [[26. august]] [[1952]]
| zmena trasy; presmerovanie cez Račiansku ulicu
| '''Gaštanový hájik''' – '''Karlova Ves'''
'''Karlova Ves''' – '''Gaštanový hájik'''<ref name=historia19391952/>
|-
| [[7. november]] [[1958]]
| zmena trasy
| '''Gaštanový hájik''', Biely kríž, Pluhová, Bakuninova, Sliačska, Kijevská, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Mickiewiczova, Dobrovského, Kamenné nám., Jesenského, '''Národné divadlo'''
'''Národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Dobrovského, Mickiewiczova, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kijevská, Sliačska, Bakuninova, Pluhová, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1958/>
|-
| [[31. marec]] [[1961]]
| zmena trasy
| '''Gaštanový hájik''', Biely kríž, Internát Mladá garda, Bakuninova, Sliačska, Kijevská, Légiodomy, Račianske mýto, Vazovova, Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, '''Slovenské národné divadlo'''
'''Slovenské národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Národného povstania, Krajský úrad národného zdravia, Vazovova, Račianske mýto, Légiodomy, Kijevská, Sliačska, Bakuninova, Internát Mladá garda, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1961/>
|-
| [[1. január]] [[1966]]
| zmena trasy
| '''Detvianska''', Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Gaštanový hájik, Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská, Sliačska, Kyjevská, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, KÚNZ, Dukelská, Štúrova, Jesenského, '''Slovenské národné divadlo'''
'''Slovenské národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Štúrova, Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, '''Detvianska'''<ref name=siet1967/>
|-
| [[1. február]] [[1973]]
| zmena trasy
| '''Rača''', Hybešova ul., Hečkova ul., Černockého ul., Pekná cesta, Nový záhon, Gaštanový hájik, Námestie Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská ul., Sliačska ul., Kijevská ul., Ursínyho ul., Račianske mýto, Vazovova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo'''
'''Slovenské národné divadlo''', Šafárikovo nám., Kamenné nám., Ulica 29. augusta, Americké nám., Vazovova ul., Ursínyho ul., Kijevská ul., Riazanská ul., Internát Mladá garda, Námestie Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého ul., Hečkova ul., Hybešova ul., '''Rača'''<ref name=siet1973/>
|-
| [[21. máj]] [[1988]]
| zmena trasy
| '''Krajňákova''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Pri vinohradoch, '''Komisárky'''
'''Komisárky''', Pri vinohradoch, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske máto, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Krajňákova'''<ref name=siet1988/>
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zmena trasy; nové linkovanie električiek
| '''Dúbravka''' – Karlova Ves – nábrežie – Šafárikovo nám. – Obchodná – Račianske mýto – ŽST Vinohrady – '''Rača'''
'''Rača''' – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Obchodná – Nám. Ľ. Štúra – nábrežie – Karlova Ves – '''Dúbravka'''<ref name="novetrasy2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek?dfpi=2 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2024-07-16 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}</ref>
|-
| [[1. máj]] [[2013]]
| presmerovanie cez tunel
| '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''
'''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref name=otvorenietunela2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
| [[14. júl]] [[2014]]
| zmena trasy; výluka v Dúbravke
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''
'''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name="ReferenceC"/>
|-
| [[14. november]] [[2014]]
| zmena trasy; obnovenie premávky do Dúbravky
| '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''
'''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
| [[22. jún]] [[2019]]
| zrušenie linky; výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále
| –
|}
=== Linka 6 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 6
| obrázok = Bratislava K2S 7133.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] na linke {{MHD|ba|6}}
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[7. november]] [[1958]]
| zánik = [[22. jún]] [[2019]]
| konečné zastávky = Karlova Ves<br>Šafárikovo nám.
| počet zastávok = 15
| dĺžka = ≈ 6,5
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka v minulosti nemala žiadnu ustálenú trasu, najčastejšie však jazdila do [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Na linke premávali prevažne vozidlá Tatra K2S
==== Trasa linky ====
{| class="wikitable sortable"
|-
! Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="text-align: right" | 07.11.1958
|
| '''Petržalka – sad''', Šafárikovo nám., Červenej armády, Jesenského, Národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Líščie údolie, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1958/>
|-
| style="text-align: right" | 31.03.1961
|
| '''Petržalka (sad)''', Šafárikovo nám., Červenej armády, Jesenského, Slovenské národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Na riviére, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1961/>
|-
| style="text-align: right" | 11.11.1967
|
| '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, Zátišie, '''Žel. stanica Nové Mesto'''<ref name=siet1967/>
|-
| style="text-align: right" | 01.02.1973
|
| '''Železničná stanica Nová Mesto''', Zátišie, Riazanská ul., Thälmannova ul., Nová doba, Ul. odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Námestie SNP, Hurbanovo nám., Mierové nám., Hlboká cesta, '''Hlavná stanica'''
'''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Námestie SNP, Ulica 29. augusta, Steinerova ul., Centrálne trhovisko, Ul. odbojárov, Nová doba, Matičná ul., Zátišie, '''Železničná stanica Nové Mesto'''<ref name=siet1973/>
|-
| style="text-align: right" | 21.05.1988
|
| '''Žel. st. Nové Mesto''', Zátišie, Riazanská, Bajkalská, Odbojárov, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, '''Tunel''', Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Kyjevské nám., Markušova, Odborárske nám., Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odbojárov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, '''Žel. st. Nové Mesto'''<ref name=siet1988/>
|-
| style="text-align: right" | 19.03.2012
| nové linkovanie električiek<ref name=novetrasy2012/>
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, '''Šafárikovo nám.'''
'''Šafárikovo nám.''', Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=novetrasy2012/>
|-
| style="text-align: right" | 20.01.2014
| zlúčenie s linkou 7 kvôli výluke Štúrovej počas výstavby električkovej trate do Petržalky
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady'''
'''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/>
|-
| style="text-align: right" | 06.11.2014
| preĺženie ranných spojov do Rače<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13917/Predlzenie-niektorych-spojov-linky-6-do-Race-od-3-11-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141112051138/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13917/Predlzenie-niektorych-spojov-linky-6-do-Race-od-3-11-2014.html |dátum archivácie=2014-11-12 }}</ref>
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''', ''Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''''
'''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany,'' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/>
|-
| style="text-align: right" | 08.01.2015
| zrušenie predĺžených spojov do Rače
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady'''
'''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/>
|-
| style="text-align: right" | 02.09.2015
| skrátenie po Karlovu Ves<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14742/Zavedenie-posilovej-elektrickovej-linky-7-a-zmena-linky-6-od-2-9-2015.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150902193552/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14742/Zavedenie-posilovej-elektrickovej-linky-7-a-zmena-linky-6-od-2-9-2015.html |dátum archivácie=2015-09-02 }}</ref>
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, '''Most SNP'''<br>
'''Most SNP''', Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''
|-
| style="text-align: right" | 28.10.2015
|obnovenie premávky na ŽST Vinohrady a ráno do Rače
|'''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''', ''Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''''
'''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany,'' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name="sturova20140113" />
|-
| style="text-align: right" | 15.06.2016, <br> 27.07.2016
| obvnovenie pôvodnej trasy
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, « Nám. Ľ. Štúra, « Jesenského, '''Šafárikovo nám.'''
|-
| style="text-align: right" | 25.06.2016, <br> 22.08.2016
| skrátenie po Most SNP
| '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, '''Most SNP'''
|-
| style="text-align: right" | 22.06.2019
X6
| výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále
| '''Molecova''', Botanická záhrada, Lafranconi, Kráľovské údolie, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Kapucínska, Kráľovské údolie, Lafranconi, Botanická záhrada, '''Molecova'''
|}
=== Linka 7 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 7
| obrázok = Tatra T3G - 7837.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Tatra T3G]] ako linka {{MHD|ba|7}} na konečnej zastávke ''ŽST Vinohrady''
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[7. november]] [[1958]]
| zánik = [[27. jún]] [[2025]]
| konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Rača, Komisárky
| počet zastávok = 22
| dĺžka = ≈ 9
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|7}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] s [[Bratislava hlavná stanica|hlavnou stanicou]].
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #FFED00; width: 1px;" rowspan="15" |
| [[7. november]] [[1958]]
| zavedenie linky
| '''Junácka''', Nová doba, Rovniankova, Odbojárov, Pri Starej prachárni, Trnavská cesta, Steinerova, Odborárske nám., Mickiewiczova, Dobrovského, Kamenné nám., Jesenského, Národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Líščie údolie, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1958/>
|-
| [[31. marec]] [[1961]]
| zmena trasy
| '''Junácka''', Nová doba I., Nová doba II., Odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova, Odborárske nám., Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, Slovenské národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Na riviére, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1961/>
|-
| [[11. november]] [[1967]]
| zmena trasy
| '''Karlova Ves (Vodárenská)''', Hájnická, Riviéra, Líščie údolie, Botanická záhrada, Mlynská dolina, Žižkova škola, Park kultúry a oddychu, Podhradské nábr., Kálalova, Slovenské národné divadlo, Jesenského, Kamenné nám., Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1967/>
|-
| [[1. február]] [[1973]]
| zmena trasy
| '''Gaštanový hájik''', Námestie Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská ul., Sliačska ul., Kijevská ul., Ursínyho ul., Račianske mýto, Vazovova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo'''<ref name=siet1973/>
|-
| [[21. máj]] [[1988]]
| zmena trasy
| '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá Garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Duklianska, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady'''<ref name=siet1988/>
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zmena trasy; nové linkovanie električiek
| '''ŽST Vinohrady''' – Račianske mýto – Špitálska – '''Nám. SNP'''
'''Nám. SNP''' – Obchodná – Račianske mýto – '''ŽST Vinohrady'''<ref name="novetrasy2012"/>
|-
| [[1. máj]] [[2013]]
| zmena trasy; predĺženie linky
| '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra'''<ref name=otvorenietunela2013/>
|-
| [[20. január]] [[2014]]
| zrušenie linky
| –
|-
| [[2. september]] [[2015]]
| zavedenie linky
| '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké námestie, Mariánska, '''Nám. SNP'''
|-
| [[22. jún]] [[2019]]
| zrušenie linky
| –
|-
| [[2. september]] [[2019]]
| zavedenie linky
| '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica'''
|-
| [[16. september]] [[2019]]
| zmena trasy; predĺženie ranných spojov do Rače
| '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica'''
|-
| [[7. september]] [[2020]]
| zmena trasy
| '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Krížna, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, MiÚ. Nové Mesto, Zátišie, '''ŽST Nové Mesto'''
|-
| [[16. november]] [[2020]]
| zmena trasy
| '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica'''
|-
| [[27. jún]] [[2025]]
| zrušenie linky
| –
|}
=== Linka 8 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 8
| obrázok = 2017-06-15 SK Bratislava II, Záhradnicka @ Miletičova, K2G 7085 linka 8 (50128568536).jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Tatra K2G]] ako linka {{MHD|ba|8}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]]
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[1. apríl]] [[1971]]
| zánik = [[22. jún]] [[2019]]
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|8}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s centrom mesta.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #427669; width: 1px;" rowspan="7" |
|-
| [[1. apríl]] [[1971]]
| zavedenie linky
| '''Pošeň''', Chlumeckého ul., Súmračná ul., Tomašikova ul., Herlianska ul., Pri jazere, Salvova ul., Miletičova ul., Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Námestie SNP, Hurbanovo nám., Mierové nám., Hlboká cesta, '''Hlavná stanica'''
'''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Námestie SNP, Ulica 29. augusta, Steinerova ul., Centrálne trhovisko, Miletičova ul., Bajkalská ul., Pri jazere, Herlianska ul., Tomašikova ul., Prechtlova ul., Chlumeckého ul., '''Pošeň'''<ref name=siet1973/>
|-
| [[21. máj]] [[1988]]
| zmena trasy
| '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám, Žilinská, Sovietske nám., Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Miletičova, Bajkalská, Pri jazere, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Ružinov'''
'''Ružinov''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Pri jazere, Bajkalská, Miletičova, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Starohorská, Žilinská, Dimitrovovo nám., '''Hlavná stanica'''<ref name=siet1988>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zmena trasy; nové linkovanie električiek<ref name="novetrasy2012"/>
| prichádza ako linka {{MHD|ba|3}} > '''Námestie SNP''', Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická'''
'''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, '''Kamenné nám.''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|3}}<ref name="novetrasy2012"/>
|-
| [[9. júl]] [[2016]]<br>[[22. august]] [[2016]]
| zmena trasy; odlúčenie od linky 3
| '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová-Martinus, Kapucínska, Chatam Sófer, '''Most SNP'''
'''Most SNP''', Šafárikovo nám., Poštová-Martinus, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická'''
|-
| [[27. júl]] [[2016]]
| zmena trasy
| '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová-Martinus, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Poštová-Martinus, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická'''
|-
| [[22. jún]] [[2019]]
| zrušenie linky
| –
|}
{{clear}}
=== Linka 10 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 10
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[2. január]] [[1980]]
| zánik = pozri tabuľku
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|10}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] od [[2. január]]a [[1980]] do roku [[1997]]. V súčasnosti pod číslom {{MHD|ba|10}} existuje občasná linka, ktorá zvykne jazdiť na deň otvorených dverí do [[Vozovňa Jurajov dvor|vozovne Jurajov dvor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gogal | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 21.5.1988 | url = | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" |
|-
| [[2. január]] [[1980]]
| zavedenie linky
| '''Jurajov dvor'''; Magnetová; Turbínová; Odborárska; Zátišie; Riazanská; Bajkalská; Odbojárov; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Odbojárov; Bajkalská; Riazanská; Zátišie; Odborárska; Turbínová; Magnetová; '''Jurajov dvor'''
|-
| [[1997]]
| zrušenie linky
| –
|-
| DOD
| v premávke
| '''Jurajov dvor'''; Magnetová; Odborárska; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Krížna; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová; Nám. SNP; Nové SND; '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Špitálska; Americké nám.; Krížna; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; Odborárska; Magnetová; '''Jurajov dvor'''
|}
{{clear}}
=== Linka 11 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 11
| obrázok = Bratislava, Staré Mesto, námestie Ľ. Štúra, Tramvaj T3.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Tatra T3G]] ako linka {{MHD|ba|11}} na zastávke ''Nám. Ľ. Štúra''
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[3. marec]] [[1980]]
| zánik = [[19. marec]] [[2012]]
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|11}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=siet1988/>
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" |
|-
| [[3. marec]] [[1980]]
| zavedenie linky
| '''Detvianska'''; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Nový záhon; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Americké nám.; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Nový záhon; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; '''Detvianska'''
|-
| [[21. máj]] [[1988]]
| zmena trasy; predĺženie linky
| '''Komisárky'''; Pri vinohradoch; Záhumenice; Detvianska; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Nový záhon; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Americké nám.; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Nový záhon; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Detvianska; Záhumenice; Pri vinohradoch; '''Komisárky'''
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zrušenie linky
| –
|}
{{clear}}
=== Linka 12 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 12
| obrázok = 7301-brat-mt.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Tatra T3S]] ako linka {{MHD|ba|12}}
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[15. máj]] [[1981]]
| zánik = [[19. marec]] [[2012]]
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|12}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]].
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| rowspan="8" style="background-color: #808080; width: 1px;" |
|
|-
| [[15. máj]] [[1981]]
| zavedenie linky
| '''Ružinov'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Bajkalská; Miletičova; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Miletičova; Bajkalská; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Ružinov'''
|-
| [[12. apríl]] [[1986]] – ?
| zmena trasy; predĺženie linky
| '''Krajňákova'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; Lackova; Nad lúčkami; Segnerova; Jegorovovo nám.; Komsomolská; Svrčia; Botanická záhrada; Lafranconi; PKO; Tunel; Nový most; Šafárikovo nám; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Miletičova; Bajkalská; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Ružinov'''
'''Ružinov'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Bajkalská; Miletičova; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Nový most; Tunel; PKO; Lafranconi; Botanická záhrada; Svrčia; Komsomolská; Jegorovovo nám.; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Krajňákova'''<ref name="siet1988" />
|-
| [[2. september]] [[1998]]
| zmena trasy; skrátenie linky
| '''Pri kríži'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; Lackova; Nad lúčkami; Segnerova; Jurigovo nám.; Molecova; Botanická záhrada; Lafranconi; Park kultúry; Tunel; Nový most; '''Šafárikovo námestie'''
'''Šafárikovo námestie'''; Nám. Ľ. Štúra; Nový most; Tunel; Park kultúry; Lafranconi; Botanická záhrada; Molecova; Jurigovo námestie; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Pri kríži'''
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zrušenie linky
| –
|}
{{clear}}
=== Linka 13 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 13
| obrázok = Bratislava Tram R03.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] ako linka {{MHD|ba|13}} na zastávke ''Nám. Ľ. Štúra''
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[17. august]] [[1981]]
| zánik = [[2. november]] [[2011]]
| konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Nám. Ľ. Štúra
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|13}} bola električkovou linkou, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka po celý čas spájala centrum mesta s [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]]. Na linku boli pred jej zrušením vypravované kĺbové električky [[Tatra K2]]. Linka sa zrušila spolu so zatvorením električkovej trate na Hlavnú stanicu.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" |
|-
| [[17. august]] [[1981]]
| zavedenie linky
| '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Radlinského; Kollárovo nám.; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Poštová; Kollárovo nám.; Starohorská; Žilinská; Dimitrovovo nám.; '''Hlavná stanica'''<ref name=siet1988/>
|-
| [[2. november]] [[2011]]
| zrušenie linky
| –
|}
{{clear}}
=== Linka 14 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 14
| obrázok = Bratislava, Staré Mesto, Špitálská, Tramvaj K2.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Električka [[Tatra K2]] ako linka {{MHD|ba|14}}
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[27. august]] [[1984]]
| zánik = [[19. marec]] [[2012]]
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|14}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Na linku boli až do jej zrušenia pri reorganizácii liniek v roku [[2012]] vypravované kĺbové električky [[Tatra K2]] alebo [[Tatra K2S]].
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" |
|-
| [[27. august]] [[1984]]
| zavedenie linky
| '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Sovietske nám.; Vazovova; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Odbojárov; Bajkalská; Riazanska; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''
'''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Riazanská; Bajkalská; Odbojárov; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Vazovova; Starohorská; Žilinská; Dimitrovovo nám.; '''Hlavná stanica'''
|-
| [[23. december]] [[1992]]
| zrušenie linky
| –
|-
| [[30. marec]] [[1998]]
| zavedenie linky
| '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Odborárske nám.; Americké nám.; Mariánska; Kamenné nám.; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Mariánska; Americké nám.; Odborárske nám.; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/media/mn/00000487/Elektricky-20111120.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150930040336/http://imhd.zoznam.sk/ba/media/mn/00000487/Elektricky-20111120.pdf | dátum archivácie = 2015-09-30 }}</ref>
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zrušenie linky
| –
|}
{{clear}}
=== Linka 15 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 15
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[27. august]] [[1984]]
| zánik = [[19. marec]] [[2012]]
| konečné zastávky = pozri tabuľku
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|15}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka bola zavedená [[27. august]]a [[1984]] a premávala na trase [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]-[[Hanulova ulica (Bratislava)|Hanulova]] – [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] – [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrova]] – [[Americké námestie]] – [[Vazovova ulica|Vazovova]] – [[Krížna ulica (Bratislava)|Steinerova]] – [[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]] – [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]-[[Hanulova ulica (Bratislava)|Hanulova]]. Linka spájala centrum mesta s [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravkou]]. Linka však premávala krátko, už [[2. január]]a [[1986]] bola zrušená a nahradená linkou {{MHD|ba|12}}. [[2. november|2. novembra]] [[2011]] bola zavedená nová linka {{MHD|ba|15}}, ktorá premávala po trase [[Zlaté piesky (ulica)|Zlaté piesky]] – [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodná]] – [[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]]. Linka bola zrušená [[19. marec|19. marca]] [[2012]] v rámci reorganizácie električkovej dopravy.
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" |
|-
| [[27. august]] [[1984]]
| zavedenie linky
| '''Hanulova''', Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Most SNP, Šafárikovo nám., Nám. SNP, Duklianska, Americké nám., '''Vazovova'''
'''Vazovova''', Americké nám., Markušova, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, '''Hanulova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1980 až 1989 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10036/10036.html?dfpi=1 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref>
|-
| [[12. apríl]] [[1986]]
| zrušenie linky
| –
|-
| [[2. november]] [[2011]]
| zavedenie linky
| '''Zlaté piesky''', Cesta na Senec, PPA Controll, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Zátišie, Polus City Center, Nová doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra'''
'''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Nám. SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Cesta na Senec, '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 2010 až 2015 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010?text=202 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref>
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zrušenie linky
| –
|}
{{clear}}
=== Linka 16 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 16
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[11. máj]] [[2009]]
| zánik = [[19. marec]] [[2012]]
| konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Rača, Komisárky
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|16}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala prevažne [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] s [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinovom]]. Linka {{MHD|ba|16}} vznikla [[11. máj]]a [[2009]] a zrušená bola [[19. marec|19. marca]] [[2012]] spolu s linkou {{MHD|ba|15}}, kvôli prečíslovaniu na inú linku.
V súvislosti s dočasným uzatvorením tunela pod Hradom zrušil [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] električky číslo {{MHD|ba|11}} a {{MHD|ba|14}} a čiastočne ich nahradil novou linkou {{MHD|ba|16}}. Tunel mal byť zatvorený jeden rok a dopravca veril, že ho otvorí na [[jar]] [[2010]]. Nová električková linka {{MHD|ba|16}} premávala zo sídliska [[Komisárky (Bratislava)|Komisárky]] v [[Bratislava – mestská časť Rača|Rači]] cez [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] a späť do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Za [[Račianske mýto|Račianskym mýtom]] išla po trase [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského ulica]] – [[Americké námestie]] – [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálska ulica]] – [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]] – [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodná]] – [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského]] – [[Vazovova ulica|Vazovova]] – [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížna]] – [[Trnavské mýto]]. Odtiaľ išla do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] až na [[Astronomická ulica|Astronomickú ulicu]]. Späť sa linka {{MHD|ba|16}} vracala tou istou trasou, teda cez [[Trnavské mýto]], [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížnu]], [[Vazovova ulica|Vazovovu]], [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodnú]], [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]], [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálsku]], [[Americké námestie]] a [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského]] až do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Zrušenie liniek {{MHD|ba|11}} a {{MHD|ba|14}} malo odľahčiť [[Kamenné námestie]], na ktorom by pri čakaní na semaforoch vznikla vysoká koncentrácia električiek, čo by mohlo spôsobiť výrazné meškanie spojov. Zmena v električkách, je však aj rušením spojov. Prvé rušenie prebehlo už pri uzavretí trate na stanicu. Od [[2. november|2. novembra]] [[2011]] prestali premávať električky {{MHD|ba|2}} {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|8}} a {{MHD|ba|13}}. Od nasledujúceho pondelka prestali premávať električkové linky {{MHD|ba|1}} a {{MHD|ba|12}} do [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]], linka {{MHD|ba|11}} do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] a linka {{MHD|ba|6}}, ktorá pre nefunkčnú trať na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] premávala z [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]]. Električka linky {{MHD|ba|15}}, ktorá tiež začala jazdiť po odstavení stanice, premávala s novým číslom {{MHD|ba|2}}, no po kratšej trase. Nekončila už na [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlatých pieskoch]], ale na [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové Mesto]]. [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]] malo namiesto dvoch zrušených liniek pomôcť predĺženie linky {{MHD|ba|4}}, ktorá už nemala konečnú v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] zas posilnila nová linka {{MHD|ba|3}}, z [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] na [[Kamenné námestie]]. V špičke pracovných dní premávala ešte linka {{MHD|ba|6}} z [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo námestie]] a linka {{MHD|ba|7}} zo [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|ŽST Vinohrady]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]]. Tí, čo jazdili cestovali {{MHD|ba|16}}, majú podľa [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] použiť spojenie dvoch nových liniek - linky {{MHD|ba|3}} (do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]) a linky {{MHD|ba|8}} (z [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestia SNP]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]]).<ref name="historia19391953">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Električky 11 a 14 zrušili, čiastočne ich nahradí 16 | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/19237-elektricky-11-a-14-zrusili-ciastocne-ich-nahradi-16 | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-09-01 }}</ref><ref name="historia19391954">{{Citácia periodika | priezvisko = Tkáčiková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Niektoré električkové linky v Bratislave zrušia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/6297727/niektore-elektrickove-linky-v-bratislave-zrusia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2022-09-01 }}</ref>
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| rowspan="8" style="background-color: #808080; width: 1px;" |
|-
| [[11. máj]] [[2009]]
| zavedenie linky
| '''Komisárky'''; Púchovská; Záhumenice, Drevona; Cintorín Rača; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Malé Krasňany; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám; Mariánska; Námestie SNP; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická'''
'''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Vazovova; STU; Vysoká; Poštová; Kamenné nám; Mariánska; Americké nám; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Malé Krasňany; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Cintorín Rača; Záhumenice, Drevona; Púchovská; '''Komisárky'''
|-
| [[2. november]] [[2011]]
| zmena trasy
| '''Komisárky'''; Púchovská; Záhumenice, Drevona; Cintorín Rača; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Malé Krasňany; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická'''
'''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Vazovova; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Malé Krasňany; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Cintorín Rača; Záhumenice, Drevona; Púchovská; '''Komisárky'''<ref name="historia2010">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Praktické informácie | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010.html | vydavateľ = imhd.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140902035851/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010.html | dátum archivácie = 2014-09-02 }}</ref>
|-
| [[19. marec]] [[2012]]
| zrušenie linky
| –
|}
{{clear}}
=== Linka 17 ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 17
| obrázok =
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku =
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[18. október]] [[2004]]
| zánik = [[marec]] [[2012]]
| konečné zastávky = Karlova Ves<br>ŽST Vinohrady
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|17}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka vznikla [[18. október|18. októbra]] [[2004]]. Linka bola po celý čas posilová (premávala iba v rannej špičke pracovných dní) a jazdila po trase [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] – [[Most SNP|Nový most]] – [[Kamenné námestie|Kamenné nám.]] – [[Americké námestie|Americké nám.]] – [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|ŽST Vinohrady]]. Na linku boli vypravované iba električky [[Tatra K2S]]. Linka bola zrušená spolu s reorganizáciou električkovej dopravy v [[marec|marci]] [[2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" |
|-
| [[18. október]] [[2004]]
| zavedenie linky
| '''Karlova Ves''' – '''ŽST Vinohrady'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
| [[marec]] [[2012]]
| zrušenie linky
| –
|}
{{clear}}
=== Linka 2z ===
{{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy
| názov = Linka 2z
| obrázok = Linka 2z.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Linka {{MHD|ba|2z}}
| štát = Slovensko
| mesto = [[Bratislava]]
| druh dopravy = električka
| prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
| vznik = [[1. apríl]] [[1944]]
| zánik = [[1. máj]] [[1947]]
| konečné zastávky = Zátišie<br>Savoy
| počet zastávok = pozri tabuľku
| dĺžka =
| rozchod = 1000
| napätie = 600
| maximálny sklon =
| minimálny rádius =
| poznámky =
}}
Linka {{MHD|ba|2z}} bola električkovu linkou, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Zrušená bola [[1. máj]]a [[1947]], kedy bola nahradená predĺženou linkou {{MHD|ba|2}}.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-08-08 }}</ref>
==== Trasa linky ====
{|class="wikitable sortable"
|-
! colspan="2" | Dátum
! Zmena
! Trasa
|-
| style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" |
|-
| [[1. apríl]] [[1944]]
| zavedenie linky
| '''Zátišie'''; Jurkovičova; Thälmannova; Nová doba II; Odbojárov; Centrálne trhovisko; Steinerova; Odborárske nám.; KÚNZ; Národného povstania; Kamenné nám.; Jesenského; '''Savoy'''
'''Savoy'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Kamenné nám.; Národného povstania; KÚNZ; Odborárske nám.; Steinerova; Centrálne trhovisko; Odbojárov; Nová doba II; Thälmannova; Jurkovičova; '''Zátišie'''
|-
| [[1. máj]] [[1947]]
| zrušenie linky
| –
|}
{{clear}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam autobusových liniek v IDS BK]]
* [[Zoznam trolejbusových liniek v Bratislave]]
* [[Zoznam nočných liniek v Bratislave]]
* [[Zoznam železničných liniek v IDS BK]]
{{Bratislava}}
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Električková doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Bratislavské zoznamy|Električkové linky]]
sroyzpr3789vwpk36ngm07zv6vx0g1a
Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko
2
505079
8207573
8207053
2026-05-03T08:24:17Z
Pe3kZA
39673
akt.
8207573
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Dunajský kanál
| other_name =
| category = vodný tok
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1 = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]
| district1 = [[Senec (okres)|Senec]]
| commune =
| municipality = [[Šamorín]], [[Dobrohošť (okres Dunajská Streda)|Dobrohošť]], [[Kyselica (obec)|Kyselica]]
| municipality1 = [[Vojka nad Dunajom]], [[Horný Bar]]
| municipality2 = [[Rohovce]], [[Bodíky]], [[Baka]], [[Sap]]
| municipality3 = [[Trstená na Ostrove]], [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left =
| tributary_right =
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| source = [[Podunajská rovina]]
| source_type = Vznik
| source_location = [[Dunaj]], [[Hamuliakovo]]
| source_elevation = cca 131
| source_lat_d = 48.0028
| source_long_d = 17.3071
| mouth = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location = [[Dunaj]], [[Sap]]
| mouth_elevation = cca 110
| mouth_lat_d = 47.8226
| mouth_long_d = 17.6071
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = cca 38
| width =
| depth =
| watershed =
| discharge =
| discharge_location =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Trnavský kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** -->
| length_imperial =
| watershed_imperial =
| discharge_max_imperial =
| discharge_min_imperial =
| source_elevation_imperial =
| mouth_elevation_imperial =
| discharge_imperial =
| discharge1_imperial =
<!-- *** Footnotes *** -->
| free = I.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 =
| free1_type = Hydrologické poradie
| free1_label = Hydrologické poradie
| free2 = <!--4-21-18-155-->
| free2_type = Číslo hydronyma
| free2_label = Číslo hydronyma
| free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type = Povodie
| free3_label = Povodie
}}
'''Dunajský kanál'''<ref name=UGK/> je významný nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
| url = https://apl.geology.sk/temapy/
| vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-04
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> na území okresu [[Senec (okres)|Senec]] a [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je to ľavostranné, umelé koryto rieky [[Dunaj]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 38 km a je tokom I. rádu. Tvoria ho štyri časti; Zdrž Hrušov, Prívodný kanál Gabčíkovo, vodná elektráreň a plavebné komory a Odpadový kanál Gabčíkovo.<ref name=vku/>
== Priebeh toku ==
Vodný tok vedie juhozápadným okrajom [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-04 | miesto = Bratislava}}</ref> a začína pri obci [[Hamuliakovo]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|131}}<ref name=UGK/> Hrušovskou nádržou nadväzuje na prirodzené koryto [[Dunaj]]a a zovretá hrádzami sa stáča juhovýchodným smerom. Pri Čilistove sa hrádza zužuje a pokračuje v blízkosti pôvodného riečneho systému ako prívodný kanál k [[Gabčíkovo (vodné dielo)|vodnému dielu]]. Po oboch hrádzach vedie [[Dunajská cyklistická cesta]], ktorá sa spája na telese priehrady v Gabčíkove.<ref name=mcz/> Z obce [[Kyselica (obec)|Kyselica]] do pravobrežnej [[Vojka nad Dunajom|Vojky nad Dunajom]] premáva kompa.<ref name=Tm/> Juhozápadne ležiace dunajské ramená sú súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
Na približne 29. kilometri je neďaleko [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkova]] vybudovaná rovnomenná vodná elektráreň a plavebné komory.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| odkaz na autora =
| titul = Základná mapa
| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.881428,17.541769,15
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto = Bratislava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-04
| jazyk =
}}</ref> Pod priehradou nadväzuje Odpadový kanál<ref name=mcz/>, ktorým je odvádzaná voda využitá na výrobu elektrickej energie alebo na prepravu lodí komorami. Pravostranne tu je zaústený menší kanál, po ľavobrežnej hrádzi pokračuje ku [[Komárno|Komárnu]] [[EuroVelo 6|cyklomagistrála]].<ref name=mcz/> Pri obci [[Ňárad]] sa ľavostranne odpája [[Chotárny kanál]] a onedlho, pri obci [[Sap]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}, sa Dunajský kanál spája s pôvodným korytom rieky Dunaj.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.60527&y=47.82354&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V širšom zmysle tu končí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|vodné dielo Gabčíkovo]].
Dunajský kanál preteká územím obcí [[Hamuliakovo]], [[Šamorín]], [[Dobrohošť (okres Dunajská Streda)|Dobrohošť]], [[Kyselica (obec)|Kyselica]], [[Vojka nad Dunajom]], [[Horný Bar]], [[Rohovce]], [[Bodíky]], [[Baka]], [[Sap]], [[Trstená na Ostrove]] a [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]. Zasahuje na územie okresu [[Senec (okres)|Senec]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom]] a okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717125&ds=1&x=17.3308137&y=48.0058235&z=13 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
* [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.60527&y=47.82354&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
* [https://www.svp.sk/sk/uvodna-stranka/odstepne-zavody/oz-bratislava/riecne-informacne-sluzby/ Dunajský kanál]
{{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (1. časť)}}
<!--
[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Senec]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]]
[[Kategória:Hamuliakovo]]
[[Kategória:Šamorín]]
[[Kategória:Dobrohošť (okres Dunajská Streda)]]
[[Kategória:Kyselica (obec)]]
[[Kategória:Vojka nad Dunajom]]
[[Kategória:Horný Bar]]
[[Kategória:Rohovce]]
[[Kategória:Bodíky]]
[[Kategória:Baka]]
[[Kategória:Sap]]
[[Kategória:Trstená na Ostrove]]
[[Kategória:Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)]]
-->
{{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}}
{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}
<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
<ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
<ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
{{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}}
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref>
<ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref>
<ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
<ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref>
3xzm0ivla6mjcsqfuq8zmvereycsa2l
Železničná stanica Zvolen osobná stanica
0
506351
8207540
7999993
2026-05-03T06:28:01Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207540
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Železničná stanica
| názov = Zvolen osobná stanica
| obrázok = Zvolen - cyklotrasa pri železničnej stanici -a.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Stanica v apríli 2022, pohľad z predstaničného námestia na hlavnú halu
| štát = Slovensko
| mesto = [[File:Coat of Arms of Zvolen.svg|15px]] [[Zvolen]]
| mestská časť = Balkán
| prevádzkovateľ = [[ŽSR]]
| operátor = [[Železničná spoločnosť Slovensko]]<br>(ZSSK)
| zemepisná šírka = 48,569969
| zemepisná dĺžka = 19,120224
| otvorenie = [[1959]]
| architekt = [[Jozef Lacko]]
| bývalý názov = Zólyomi vasgyár ([[maďarčina|maď.]])<br>Zvoleňská železiareň<br>Pustý hrad<br>Zvolen hrad<br>Zvolen osobné nádraží ([[čeština|češ.]])
| nástupištia = 4 (+1a) <ref name=pp>Prevádzkový poriadok železničnej stanice Zvolen osobná stanica. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, 2020</ref>
| nástupné hrany = 9 <ref name=pp/>
| prístup = podchodom (2), <br /> výťah (4), <br /> úrovňový prístup
| cestovné lístky = vnútroštátne, <br /> medzinárodné
| počet cestujúcich =
| trate = [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Nové Zámky – Zvolen <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">150</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen – Čata <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">153</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Košice|Zvolen – Košice <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">160</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">170</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Diviaky|Zvolen – Diviaky <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">171</span></small>]]
}}
'''Železničná stanica Zvolen osobná stanica'''<ref name=pp/> (Zvolen os. st.), je najdôležitejšou [[železničná stanica|železničnou stanicou]] mesta [[Zvolen]] a zároveň je aj dôležitý železničný uzol v rámci [[Slovensko|Slovenska]]. Železničná stanica je najväčšia v celom [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Výpravná budova je dimenzovaná na maximálnu dennú frekvenciu 16 000 cestujúcich.
Uzol Zvolen je zároveň ústredným pracoviskom sekcie riadenia dopravy Oblastného riaditeľstva Zvolen Železníc Slovenskej republiky, ktorý spravuje 931,825 km tratí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výkonné pracoviská sekcie riadenia dopravy | url = https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/zvolen/vykonne-pracoviska/ | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = | 13 = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200920172519/https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/zvolen/vykonne-pracoviska/ | dátum archivácie = 2020-09-20 }}</ref>.
V priestoroch osobnej stanice sídli aj Železničná lekárska stanica Zvolen, Inštitút vzdelávania Zvolen,Návestná správa Zvolen, OZŽ Zvolen a staničná polícia.
== Poloha ==
Hlavná osobná stanica sa nachádza juhozápadne od centra mesta na severnom brehu rieky [[Slatina (rieka)|Slatina]] a je prístupná od [[Ulica T. G. Masaryka (Zvolen)|ulice T. G. Masaryka]], v blízkosti parku Inžiniera Štefana Višňovského.
== Názov ==
Pôvodná hlavná železničná stanica bola situovaná južnejšie od centra mesta a zámku Zvolen. Po vybudovaní aktuálnej hlavnej osobnej železničnej stanice '''„Zvolen osobná stanica“''', došlo k zmene názvu pôvodnej hlavnej železničnej stanice na „Zvolen nákladná stanica“. Vo Zvolene vlaky zastavujú ešte na zastávke s názvom „Zvolen mesto“. Táto sa nachádza na jednokoľajnej trati vedúcej zo Zvolena do Vrútok (trať 171).
* Zólyomi vasgyár, 1872{{--}}1919
* Zvoleňská železiareň, 1919{{--}}1927
* Pustý hrad, 1927{{--}}1938
* Zvolen hrad, 1938{{--}}1963
* Zvolen osobné nádraží, 1959{{--}}1972
* Zvolen osobná stanica, 1972{{--}}dodnes
== Architektúra ==
Architekt [[Jozef Lacko]], rodák zo Zvolena, pochádzal zo železničiarskej rodiny. Počas svojej kariéry spolupracoval s významným slovenským architektom Emilom Bellušom a v období socializmu pôsobil ako predseda Zväzu slovenských architektov.
Dvojloďová hlavná budova je inšpirovaná antickými chrámami, so stĺporadím a veľkým bazilikálnym presklením. Architektonicky spadá do štýlu [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ktorý bol v tom období dominantným smerom v Československu.
Budova bola dňa 15. januára 2025 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.<ref>{{Citácia periodika | titul = Budovu stanice vo Zvolene z čias socializmu vyhlásili za pamiatku. | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/4490171 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-25 | dátum prístupu = 2025-02-26}}</ref><ref>[https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=05ebb04b-1aa6-4f2d-91a6-ab13ef486fa5 Register pamiatok – Pamiatkový úrad SR]</ref>
== História ==
=== Prvé koľaje ===
[[Súbor:Zólyom 1915, vasútállomás. Fortepan 92435.jpg|náhľad|Pôvodná hlavná stanica, dnes Nákladná stanica Zvolen, v roku 1915]]
Začiatkom 60. rokov 19. storočia začala spotreba uhlia v [[Uhorsko|Uhorsku]] výrazne rásť. V máji 1861 bola založená Svätoštefanská uhoľná spoločnosť, ktorá sa snažila ťažiť uhoľné zásoby šalgotarjanského uhoľného poľa. Na zabezpečenie dopravy vyťaženého uhlia z tohto revíru rozhodlo valné zhromaždenie tejto spoločnosti v roku 1861 o výstavbe železnice Lučenec – Fiľakovo – Salgótarián – Pázstó – Hatvan – Aszód – Isaszeg – Pešť a požiadalo o koncesiu na túto železnicu. 19. januára 1863 bola novovzniknutej Pešťsko-lučenecko-banskobystrickej železničnej a uhoľnej spoločnosti Satoštofan udelená koncesia, ktorá spolok zaväzovala do roku 1866 postaviť železnicu v úseku Pešť – Lučenec a pokračovať v trati v r. Úsek Lučenec – Banská Bystrica do roku 1870.
=== Pôvodná stanica ===
Pretože mala súkromná spoločnosť problémy so získaním kapitálu a financovaním stavby, v roku 1868 firmu odkúpil štát a trať premenovala na Uhorskú severnú železnicu a zintenzívnila sa výstavba železnice na území dnešného Slovenska. Zároveň sa rozhodlo o vybudovaní prepojenia tejto trate s rozostavanou Košicko-bohumínskou železnicou na trase Zvolen – Hronská Dúbrava – Kremnica – Vrútky. Úsek Salgótarián – Fiľakovo – Lučenec bol odovzdaný do prevádzky 4. mája 1871, Zvolen bol uvedený do prevádzky o mesiac neskôr – 18. júna 1871, kedy bol uvedený do prevádzky úsek Lučenec – Zvolen. Dôležitý dopravný uzol bol predurčený na výstavbu železničného depa, ktoré poskytlo zázemie pre techniku. Zvolen sa stal dôležitým železničným uzlom a dôležitým priemyselným centrom.
=== Nová stanica ===
Železničná stanica aj napriek viacerým rekonštrukciám nestačila už v 30 rokoch požiadavkám dopravy a rozvoju mesta. Bola snaha o výstavbu novej stanice vo Zvolene, ktorú prerušili vojnové udalosti a povojnová obnova zničených železníc na Slovensku. Táto snaha o novú stanicu bola zavŕšená začiatkom 50 rokov 20. storočia.
Súčasná osobná stanica sa začala budovať v roku 1952<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba a rekonštrukcia - Zvolen {{!}} ŽSR|url=https://www.zsr.sk/o-nas/historia-zeleznic/1945-1992/investicie/vystavba-rekonstrukcia-zvolen/|vydavateľ=www.zsr.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210116145031/https://www.zsr.sk/o-nas/historia-zeleznic/1945-1992/investicie/vystavba-rekonstrukcia-zvolen/|dátum archivácie=2021-01-16}}</ref> na mieste pôvodnej zastávky Zvolen - Hrad. Práce na novej osobnej stanici boli ukončené v roku 1963, pričom do prevádzky však bola uvedená už počas výstavby, pri príležitosti osláv 15. výročia SNP 28. augusta 1959. Slávnostného otvorenia stanice sa zúčastnil aj prezident československa [[Antonín Novotný]]. Aj keď stanica ešte fungovala v provizóriu, tak sa výrazne odbremenila pôvodná stará železničná stanica vo Zvolene.
== Súčasnosť ==
Zvolen železničná stanica momentálne slúži ako hlavný železničný bod na prepojenie južnej trasy (Bratislava a Košice), ale aj ako regionálny bod na rôzne smery, ako sú [[Šahy]] ([[Čata]]), [[Levice]] ([[Nové Zámky]]), [[Banská Bystrica]] ([[Žilina]]), [[Banská Štiavnica]], [[Vrútky]] alebo [[Lučenec]]. Pre väčšinu vnútroštátnych vlakových liniek je stanica koncovou alebo východiskovou stanicou. Kategória REX od roku [[2022]] špeciálne premáva medzi Zvolenom a Banskou Bystricou na urýchlenie prepravy medzi dvoma mestami.
=== Kategórie vlakov ===
==== Osobná doprava ====
Na stanici zastavujú vlaky nasledovných vnútroštátnych kategórii:<ref name=pp2>Zošitový cestovný poriadok 118. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, 2022</ref>
* [[Osobný vlak|Osobný vlak (Os)]]
* [[Rýchlik (vlak)|Rýchlik (R)]]
* [[Regionálny rýchlik|Regionálny rýchlik (RR)]]
* [[Regional Express|Regional Express (REX)]]
* [[Súpravový vlak|Súpravový vlak (Sv)]]
==== Iné typy ====
Iné typy vlakov, ktoré dnes prechádzajú stanicou sú:<ref name=pp2/>
* Expresný nákladný vlak (Nex)
* Priebežný nákladný vlak (Pn)
* Manipulačný vlak (Mn)
* Rušňový vlak (Rv)
* Služobný vlak (Služ)
=== Zabezpečovacie zariadenie v stanici ===
Stanica je vybavená staničným zabezpečovacím zariadením 3. kategórie, RZZ typu AŽD 71 cestového systému s výmenami prestavovanými skupinovo. Všetky ústredne prestavované [[Výhybka|výhybky]] a [[Výkoľajka|výkoľajky]] sú vybavené [[trojfázová sústava|trojfázovými]] elektromotorickými prestavníkmi s kontrolou polohy jazykov.
=== [[Koľaj]]e ===
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|-
! Typ
! Počet
|-
| Dopravné || 24
|-
| Odstavné || 14
|-
| Ostatné ||16
|-
| '''''Spolu'''''||'''''54'''''
|}
=== Ďalšie stanice ===
Vo Zvolene sú v prevádzke ešte ďalšie štyri železničné stanice:
* [[Železničná zastávka Zvolen mesto]], sa nachádza na trati vedúcej do Banskej Bystrice, smerom na sever od Zvolen os. st., v blízkosti centra mesta Zvolen.
* Železničná stanica [[Železničná stanica Zvolen nákladná stanica|Zvolen nákladná stanica]] sa nachádza na trati vedúcej do [[Košice|Košíc]], smerom na [[Východ (svetová strana)|východ]] od Zvolen os. st.
* Železničná stanica Zvolen východ sa nachádza v blízkosti stanice Zvolen nákladná stanica (Zvolen nákladná stanica je vzhľadom na koľajové usporiadanie a organizáciu posunovacích prác rozdelená na dva zriaďovacie obvody a to: Obvod Zvolen východ a Obvod Zvolen nákladnej stanice).
* Zvolen - východ
* Dnes nevyužívaná zastávka Zvolen Bučina.
Stanice Zvolen - východ a Zvolen – nákladná stanica sú vlakotvorné stanice (vlakotvorná stanica je stanica, ktorá má potrebné náležitosti pre spracovanie končiacich a zostavovanie východzích relačných vlakov) .
=== [[ŽOS Zvolen]] ===
Súčasťou železničného uzla Zvolen sú aj železničné dielne, ktoré dnes fungujú ako samostatná výrobno-opravárenská spoločnosť koľajových vozidiel ŽOS Zvolen.
=== [[Pancierový vlak Hurban]] ===
V blízkosti stanice sa nachádza replika Pancierového vlaku Hurban, ktorý bol jeden z improvizovaných [[pancierový vlak|pancierových vlakov]], ktorý sa aktívne zapojil do bojov v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]] počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Vlak vyrobili pracovníci [[zvolen]]ských železničných dielní začiatkom októbra 1944. Bol druhým z troch povstaleckých pancierových vlakov. Bol pancierovaný obyčajným kotlovým [[plech]]om. Ostré skúšobné streľby uskutočnené v trati [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen – Krupina]]. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film [[Deň, ktorý neumrie]] z roku 1974.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/spravy/pancierovy-vlak-stefanik-dobojoval-skonci-v-muzeu-snp/|dátum vydania=2014-09-01|dátum prístupu=2020-04-07|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku [[T-34|T-34/85]].
==Nástupištia==
V stanici sa nachádzajú 4 nástupištia (+1a). Nástupište 1 a 1a je prístupné z hlavnej budovy stanice a z oboch [[podchod]]ov, nástupištia 2 - 4 sú ostrovné a prístupné pomocou oboch podchodov.
Každé nástupište má 1 výťah, ktorý slúži na bezbariérový prístup. Nástupište 1a rozširuje nástupište 1. Spolu slúžia na vypravovanie špeciálne dlhých vlakových spojov, ako sú napr. kategórie R.
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|-
! Nástupište
! Nástupné hrany
! Koľaje
! Dĺžka
! Zastrešené
! Výťahy
! Podchody
|-
| 1 || Jednostranné || 12c || 187 m || Áno || 1 || 2
|-
| 1a || Obojstranné || 12b (12c), 18 || 245 m || Nie || 0 || 2
|-
| 2 || Obojstranné || 2, 6 || 360 m || Áno || 1 || 2
|-
| 3 || Obojstranné || 1, 5 || 360 m || Áno || 1 || 2
|-
| 4 || Obojstranné || 11, 15 || 360 m || Áno || 1 || 2
|}
== Modernizácia ==
[[Súbor:Rekonštrukcia osobnej železničnej stanice vo Zvolene (leto 2020) .jpg|náhľad|Rekonštrukcia stanice v lete roku 2020 (nástupište č.2, fiľakovské zhlavie)]]
[[Súbor:Rekonštrukcia osobnej železničnej stanice vo Zvolene .jpg|náhľad|Rekonštrukcia stanice v lete roku 2020 (nástupište č.2, levické zhlavie)]]
Rekonštrukcia stanice do dnešnej podoby začala v roku 2019 a ukončená bola v roku 2022. Rekonštrukcia stanice zahŕňala modernizáciu samotnej budovy Hlavnej osobnej železničnej stanice vo Zvolene, ktorej súčasťou je aj inštalácia kamerového systému a nových výťahov na každom z nástupíšť, ktoré by mali zabezpečiť bezbariérový presun imobilných cestujúcich v celom priestore železničnej stanice. Súčasťou prerábky bolo aj prerobenie samotných nástupíšť. Taktiež prebehla výmena koľají v blízkosti stanice. Došlo tiež k úprave a doplneniu existujúceho internetového pripojenia, k rozšíreniu a prekládke informačného zariadenia HaVIS (hlasové a vizuálne informácie o vlakoch), k vybudovaniu nového elektronického zabezpečovacieho systému a elektrickej požiarnej signalizácie.
Zároveň mesto Zvolen zrekonštruovalo od roku 2020 do roku 2022 priestor a park nachádzajúci sa pred samotnou osobnou stanicou, čo zmenilo dispozičné prepojenie infraštruktúry pre chodcov na hlavnú autobusovú stanicu, ale aj nástupište mestskej hromadnej dopravy. Pribudli aj nové parkovacie miesta pre motorové vozidlá, ale aj stojiská na bicykle cestujúcich a návštevníkov mesta. Minerálny prameň v blízkosti stanice bol taktiež zrekonštruovaný (odvedením minerálnych vôd).
Od roku 2022 prebieha výstavba nového moderného strediska technicko-hygienickej údržby vlakov, ktoré má tiež vzniknúť aj v Nových Zámkoch, Košiciach a Humennom. Má sa nachádzať v blízkosti budovy Hlavnej osobnej železničnej stanice vo Zvolene. Podľa ZSSK konkrétne mestá boli zvolené na základe dislokácie nových a modernizovaných vozidiel. V strediskách THÚ bude možné umývať vozidlá aj pri mínusových teplotách. Zároveň sa ich vybudovaním zvýši komfort pre zamestnancov ZSSK, ktorí tieto činnosti už roky vykonávajú v improvizovaných podmienkach, často pod holým nebom. Všetky služby moderných stredísk THÚ budú zamestnanci ZSSK poskytovať aj ostatným dopravcom, ktorí využívajú slovenské koľaje.
== Dôležitosť stanice ==
[[Súbor:Zvolen - železničná stanica -a.jpg|náhľad|Pohľad na bočný vchod do staničnej haly]]
Železničná trať napojila Zvolen na sieť [[Uhorsko|Uhorských]] železníc už [[18. jún]]a [[1871]], kedy bol sprevádzkovaný úsek [[Železničná trať Zvolen – Košice|Lučenec – Zvolen]]. Dôležitá dopravná križovatka bola predurčená na výstavbu železničného depa, ktoré poskytovalo zázemie technike. Súčasná stanica bola vybudovaná na mieste pôvodnej zastávky Zvolen hrad v rokoch 1952{{--}}1963. Výpravná budova bola odovzdaná do užívania 29. augusta 1959.
Zvolen je svojou polohou na križovatke významných ciest prirodzeným dopravným uzlom s nadregionálnym významom. Križujú sa tu významné trate [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|z Nových Zámkov]], [[Železničná trať Zvolen – Košice|z Košíc]], [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|a Vrútok]], ktoré dopĺňajú trate [[Železničná trať Zvolen – Čata|z Čaty]] a [[Železničná trať Zvolen – Diviaky|Diviak]]. Vo Zvolene sa oddeľujú trate rýchlikov, ktoré premávajú po stredoslovenskej (od [[Železničná stanica Banská Bystrica|B. Bystrice]] po [[Železničná stanica Margecany|Margecany]]) a juhoslovenskej transverzále medzi [[Bratislava hlavná stanica|Bratislavou]] a [[Železničná stanica Košice|Košicami]]. Stanica je stanicou I. kategórie.
== Trate a doprava ==
Vlastníkom stanice sú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR); osobnú vlakovú dopravu prevádzkuje Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK).
* [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Železničná trať Zvolen – Nové Zámky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">150</span>]]</small>)
* [[Železničná trať Zvolen – Čata]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Čata|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">153</span>]]</small>)
* [[Železničná trať Zvolen – Košice]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Košice|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">160</span>]]</small>)
* [[Železničná trať Zvolen – Vrútky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Vrútky|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">170</span>]]</small>)
* [[Železničná trať Zvolen – Diviaky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Diviaky|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">171</span>]]</small>)
== Služby ==
[[Súbor:Zvolen - Pamätná tabuľa padlým -a.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa padlým, r. 2021]]
* Predaj lístkov (vnútroštátne a medzinárodné)
* Zákaznícke centrum [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]
* Úschovňa batožín
* Bufet
* Novinový stánok
* [[Bezbariérový prístup]]
* Dlažba pre nevidiacich
* [[Wi-Fi]] sieť
* [[WC]]
* Cyklistické stanovište
== V blízkosti stanice ==
[[Súbor:Zvolen - Medokýš - 2022.jpg|náhľad|Minerálny prameň na predstaničnom námestí, r. 2022]]
===Doprava===
* Autobusová stanica Zvolen
* [[Mestská hromadná doprava vo Zvolene|MHD zástavky]]
* Staničné parkovisko
===Turistika===
* [[Pancierový vlak Hurban]]
* [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolenský zámok]]
* [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]]
* Minerálny prameň (pri budove stanice)
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Zvolen, z Pustého hradu, osobná železničná stanica.jpg|Pohľad z Pustého hradu
Súbor:Zvolen, z Pustého hradu.jpg|Pohľad z Pustého hradu
Súbor:Zvolen railway station, Slovakia.JPG|Interiér staničnej budovy
Súbor:Zvolen, železničná stanica, hala.jpg|Hlavná hala - predaj lístkov
Súbor:Zvolen železničná stanica,staničná budova.jpg|Pohľad na hlavnú budovy z 2. nástupišťa
Súbor:Zvolen, železničná stanica (01).jpg|Pohľad spredu
Súbor:Zvolen osobná stanica 2023a.jpg|2.,3. a 4. nástupište
Súbor:Zvolen Pamatnik SNP.jpg|Pamätník účastníkovi Slovenského národného povstania Ing. Františkovi Višňovskému
Súbor:20200113-ZSSK-812006.jpg|ZSSK 812
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://aplikacie.zsr.sk/InfoTabule/StationDetail.aspx?id=132233&t=2 Informačná tabuľa s odchodmi vlakov pre stanicu Zvolen osobná stanica]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [https://www.prservis.sk/zssk-bude-mat-moderne-stredisko-technicko-hygienickej-udrzby-vo-zvolene/ Reportáž o výstavbe strediska technicko-hygienickej údržby]
* [https://myzvolen.sme.sk/c/22552792/zmeny-su-uz-viditelne.html Reportáž o rekonštrukcii predstaničného námestia]
== Zdroje ==
* [http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=610 Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke VLAKY.NET]
* [https://zvolen.virtualne.sk/zeleznicna-stanica-zvolen.html Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke ZVOLEN.VIRTUALNE.SK]
* [https://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/132233.htm Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke RAIL.SK]
* [https://www.zssk.sk/zv2018/ Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke ZSSK.SK]
* [https://www.atlasdrah.net/sk/banskobystricky/?id=baza&poz=14200 Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke atlasdrah.net]
{{Významné železničné stanice na Slovensku}}
{{Železničná trať 150 (Slovensko)}}
{{Železničná trať 153 (Slovensko)}}
{{Železničná trať 160 (Slovensko)}}
{{Železničná trať 170 (Slovensko)}}
{{Železničná trať 171 (Slovensko)}}
{{Zvolen}}
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Zvolen]]
[[Kategória:Doprava v okrese Zvolen]]
[[Kategória:Doprava vo Zvolene]]
[[Kategória:Stavby vo Zvolene]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Banskobystrickom kraji]]
[[Kategória:Architektúra z 1959]]
re0cye1dxow4n0vq2w8qa4arg1y5q43
Kaštieľ v Divinke
0
509339
8207197
7627579
2026-05-02T12:59:23Z
Henryk Siuda
264914
/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */
8207197
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|49.252722|18.697786|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Kaštieľ Divinka.JPG|náhľad|Kaštieľ v Divinke]]
'''Kaštieľ v Divinke''' (''Szunyoghovský kaštieľ'') je renesančná stavba v obci [[Divinka]], [[Žilina (okres)|okres Žilina]], zapísaná do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Kaštieľ vznikol niekedy v [[16. storočí]]. V roku [[1723]] ho dal [[Mikuláš Suňog]] s manželkou [[Barbara Kadašová|Barbarou Kadašovou]] čiastočne upraviť, pričom pristavali nové severné krídlo. V kaštieli neskôr býval ich syn František a jeho potomkovia.
V dnešnej podobe je kaštieľ dvojpodlažná dvojkrídlová budova s [[pôdorys|pôdorysom]] v tvare písmena L. Na nárožiach staršej budovy sú okrúhle [[Arkier|arkiere]] dosadajúce do steny mušľovým [[ornament]]om. Okná majú zachované [[Renesančná architektúra|renesančné]] kamenné [[ostenie]] a na [[Fasáda|fasáde]] ešte dnes možno vidieť zvyšky horizontálnych sgrafitových pásov. Do budovy sa vstupuje portálom s kamennou [[šambrána|šambránou]]. Nad portálom bol pôvodne kamenný [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] dvojerbu (suňogovský a kadassovský) s nápisom a letopočtom [[1723]], kedy bola vykonaná prestavba. Lombardini uvádza znenie nápisu: ''Spec. Ac G.D. Nicoalus Szunyogh de Jeszenicze et Divinka S.C.R.M. et T. sep.viral.assor. cum S.D. Barbara Kadass de Tassnad Con. Sua a fund. Prop.exp. erigi cur.haer. et successoribus sius A.D. 1723.'' Čiže - Vážený a urodzený pán Mikuláš Suňog z Jasenice a Divinky, prísediaci najsvätejšieho cisárskeho a kráľovského veličenstva a sedmipanskej tabule s urodzenou paňou Barbarou Kadašovou z Tašnádu, svojou manželkou, od základov na vlastné náklady dali postaviť dedičom a svojim potomkom roku Pána 1723. Nápisová tabuľa z erbmi bola v druhej polovici 20.storočia kvôli rekonštrukcii zložená a umiestnená na neznáme miesto.
Miestnosti prízemia sú zaklenuté krížovými hrebienkovými a valenými klenbami s lunetou. Na poschodí sú podobné [[Klenba|klenby]] okrem hlavnej miestnosti, ktorá má drevený trámový strop. V osemdesiatych rokoch prešiel kaštieľ rekonštrukciou a budovu využívalo múzeum a knižnica. Dnes kaštieľ chátra, aj keď strecha bola v rokoch 2007-2008 opravená - [[drevený krov]] bol zakonzervovaný a pokrytý novou šindľovou krytinou. Ku kaštieľu patrí menší oplotený pozemok.
== Zdroje ==
* DIVINKA. In: {{Citácia knihy
| titul = Súpis pamiatok na Slovensku
| odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku
| zväzok = I. A{{--}}J
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1967
| počet strán = 536
| strany = 300
}}
[[Kategória:Kaštiele na Slovensku]]
[[Kategória:Divinka]]
jnl58e268ywmkuvd36ozlxnehk5hxi1
Sklárstvo
0
511058
8207550
8203990
2026-05-03T07:00:43Z
KormiSKbot
236958
-bold v nadpise; CheckWiki #44
8207550
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Lino Tagliapietra and Checco Ongaro, at Centre College in Danville, Kentucky.jpg|náhľad|Sklár pri práci so sklom]]
'''Sklárstvo''' je remeslo a výrobné odvetvie, ktoré sa zaoberá výrobou a spracovaním [[Sklo|skla]]. Patrí medzi najstaršie remeslá. Objavenie sklárstva siaha až do [[Bronzová doba|doby bronzovej]]. Medzi prvé výrobky zo skla patrili koráliky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Krátka história skla
| url = http://www.sklarskauniverzita.sk/2013/02/historia-skla-i-do-19-storocia/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 08-04-2014
| vydavateľ = Sklárska Univerzita
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20140304221913/http://www.sklarskauniverzita.sk/2013/02/historia-skla-i-do-19-storocia/
| dátum archivácie = 2014-03-04
}}</ref>
== Technologie výroby skla ==
=== Zariadenie sklárskej huty ===
Sklárske huty vznikali v Malohonte z dôvodu dobrého surovinového zabezpečenia výroby- boli tu bohaté lesy a bohaté ložiská kremeňa. V budovách boli energetické zariadenia, zariadenia na prípravu surovín-stupníky- taviace chladiace pece, brusiarne, zariadenia na výrobu nádob na tavenie skla, sklady, kancelárie a v objektoch sklárni boli aj obytné domy pre sklárske rodiny. <ref>ŽILÁK, J.- KAFKA, R.- REPČOK, Š. 2001. Sklárne v Malohonte. Bratislava : Divadelné združenie GUnaGU,2001. 157 s. ISBN 80-966966-1-0</ref>
=== Príprava hlavných surovín ===
Hlavnou zložkou skla je oxid kremičitý v množstve od 60-85%. Druhou zložkou sú alkálie a to oxid sodný a draselný. Treťou základnou zložkou skla je oxid vápenatý, ktorý dáva sklu tvrdosť. Pomery v ktorých sa alkálie do skla pridávali, boli rôzne a dodávali kvalitu skla. Veľmi dôležité boli prísady rôznych oxidov, prípadne sírnikov, ktoré pridávali sklu farbu. Tak napríklad kysličníky dvojmocného železa farbia sklo na modro-zeleno, trojmocného železa na žlto až červeno-hnedo. Mangán farbí sklo na žlto-hnedo až fialovo, chróm tmavozeleno, kobalt modro, dvojmocná meď modro-zeleno, jednomocná meď na červeno.<ref>ŽILÁK, J.- KAFKA, R.- REPČOK, Š. 2001. Sklárne v Malohonte. Bratislava : Divadelné združenie GUnaGU,2001. 157 s. ISBN 80-966966-1-0</ref>
==== Kremeň- Sklársky piesok ====
Kremeň bol základnou surovinou pre sklárne. V Malohonte bolo najväčšie ložisko kremeňa pri Kokave nad Rimavicou, v časti Bohaté. Takto získaný kremeň sa musel upravovať aby sa mohol používať na tavenie skloviny. Najprv a ohrieval v peciach a rozpálený sa dával do studenej vody kde a kamene rozpraskali na menšie kúsky. Potom sa z neho ručne odstraňovali farebné žilky- kysličníky železa. Vyčistený sa drvil v stupách na piesok. Stupník poháňaný vodou, v ktorom sa drvil kremeň mala každá skláreň. Rozdrvený kremeň sa potom preosieval. Aby pri drvení nevznikal prach, bol kremeň drvený vo vodnom prostredí.<ref>ŽILÁK, J.- KAFKA, R.- REPČOK, Š. 2001. Sklárne v Malohonte. Bratislava : Divadelné združenie GUnaGU,2001. 157 s. ISBN 80-966966-1-0</ref>
==== Uhličitan draselný-Salajka ====
Uhličitan draselný sa používal ako vstupná surovina- tavidlo pre sklársky kmeň. Salajka sa vyrábala lúhovaním popola, ktorý vznikal spaľovaním hlavne bukového dreva. Bukový popol sa varil vo veľkých kotloch, pričom dochádzalo k vylúhovaniu užitočnej zložky, uhličitanu draselného. Ten sa následne sušil na slnku. Na výrobu 1kg salajky sa spotrebovali až 1000kg bukového dreva. <ref>ŽILÁK, J.- KAFKA, R.- REPČOK, Š. 2001. Sklárne v Malohonte. Bratislava : Divadelné združenie GUnaGU,2001. 157 s. ISBN 80-966966-1-0</ref>
==== Vápenec ====
Vápenec spôsobuje v sklovine tvrdosť, čo je veľmi dôležité pri brúsení, rytí a rezaní. Vápenec sa priamo pri tavení v sklovine vypaľoval na pálené vápno a unikajúci kysličník uhličitý premiešal sklovinu, čím podporoval jej čírenie. Na čistotu vápenca, podobne ako na čistotu kremičitého sklárskeho piesku, boli kladené vysoké požiadavky.<ref>ŽILÁK, J.- KAFKA, R.- REPČOK, Š. 2001. Sklárne v Malohonte. Bratislava : Divadelné združenie GUnaGU,2001. 157 s. ISBN 80-966966-1-0</ref>
==== Iné suroviny ====
Na výrobu skla boli potrebné ešte ďalšie suroviny. A to rôzne kyseliny, farby, železo a liatiny na výrobu foriem. Ďalej šamotové tvárnice a tehly, dolomit ako prísada do tabuľového a obalového technického skla. Nakoniec bukové a hruškové drevo na úpravu skloviny v drevnej vareche a na drevenú vlnu na balenie skla. <ref>ŽILÁK, J.- KAFKA, R.- REPČOK, Š. 2001. Sklárne v Malohonte. Bratislava : Divadelné združenie GUnaGU,2001. 157 s. ISBN 80-966966-1-0</ref>
=== Príprava a skladba sklárskeho kmeňa ===
Každá skláreň mala svojho chemika, ktorý sa podieľaj na príprave kvalitnej skloviny. Chemik viedol prácu v kmenárni a presne určoval jednotlivé dávky surovín, z ktorých sa robil sklársky kmeň. Najväčšiu dávku v kmeni tvoril kremeň, menšiu salajka a vápenec. Kremeň sa bežne tavil pri teplote 1700°C , no po pridaní salajky sa znížila na 1400-1450°C. Po pridaní vápenca sa sklo stalo nerozpustné vo vode. 3 základné suroviny sa dopĺňali prísadami, ktoré sklo čerili, farbili alebo naopak odfarbili. Toto je ten najľahší spôsob prípravy sklárskeho kmeňa. Pre rozmanitévyužitie skla sa museli pripravovať skloviny rôznych druhov. Na ich prípravu boli niekedy spracované prísne tajné recepty.<ref>ŽILÁK, J.- KAFKA, R.- REPČOK, Š. 2001. Sklárne v Malohonte. Bratislava : Divadelné združenie GUnaGU,2001. 157 s. ISBN 80-966966-1-0</ref>
=== Sklárske pece ===
Sklárska technológia vyžadovala štyri typy pecí. Boli to:
* -taviace pec, v ktorej dochádzalo k roztaveniu sklárskeho kmeňa, nadávkovaného v špeciálnych nádobách— perniciach alebo vo vaniach;
* -temperovacia pec, v ktorej sa ohrievali už spomínané pernice až do červeného žiaru;
* -vyrovnávacia a chladiaca pec, v ktorej sa výrobky nahriali na teplotu okolo 200°C a potom sa postupne schladili aby sa odstránilo vnútorné napätie v skle, ktoré vzniklo pri výrobe v dôsledku náhleho ochladenia vo forme;
* -opaľovacia pec, ktorá slúžila k opaľovaniu a zaobľovaniu ostrých okrajov skla, sklených baniek a pod..<ref>ŽILÁK, J.- KAFKA, R.- REPČOK, Š. 2001. Sklárne v Malohonte. Bratislava : Divadelné združenie GUnaGU,2001. 157 s. ISBN 80-966966-1-0</ref>
=== Fúkanie ===
Všetky druhy skla v tej dobe sa vyrábali fúkaním tak, že na sklársky nástroj ,,píšťalu“ sklár ručne nabral z pece trochu skloviny a túto ďalej spracoval. Na takúto píšťalu bolo možne nabrať až 10kg skloviny. Na tenšom konci píšťaly, z ktorého sa do nej fúkalo, bol kovový náustok ,,cajclik“. Keď bol to železa, černeli z neho zuby preto sklári radšej používali mosadzný náustok. Ďalej nabratú sklovinu sklár vytvaroval váľaním do pravidelného valčeka na liatinovej platničke ,,liatinke“, pripevnenej k stojanu na pracovisku a potom ju vyfúkol do tvaru banky. Sklovinu, ktorá bola stále vo vláčnom a celistvom tvare, sklár nakoniec dofúkal a vytvaroval v drevenej alebo liatinovej forme. Na výrobu úžitkového skla napr. kalíškov, museli byť jednotlivé časti formované ručne. Sklovina sa najskôr nabrala píšťalou a vyfúkla na malú bublinu, na ktorú sa postupne naberalo potrebné množstvo skla na daný predmet. Mávaním a točením ,,švengovaním“, naberalo sklo potrebné tvary a pomocou formovacích klieští sklár tvaroval stopku a kalíšok. Nakoniec sa kalíšok uložil do chladiacej pece k usmernenému chladeniu a odstráneniu vnútorných napätí. Najzaujímavejšie však bolo tabuľové sklo. Každú časť výroby robil iný človek. Začínal tabuliarsky pomocník, ktorý ponáral kužeľovitú časť píšťaly do skloviny a následne prifúkol do píšťaly a znovu ju ponoril do skloviny. Takto postupoval kým nemal dostatok skla na danú tabuľu. Následne prebral píšťalu tabuliarsky majster, ktorý vyfúkal valec. Potom prišiel pomocník ,,paclár“, ktorý druhou píšťalou nabral sklo a prilepil ho na opačnú stranu valca. Pokračoval vystrihnutím oválnej časti, čím vznikol otvorený valec. Majster dal valec do pece a po nahriatí švengovaním dosiahol, že valec mal podlhovastý tvar. Následne ho pomocou mokrého železa odrezali z píšťaly a diamantom sa naznačilo, kde ho treba roztvoriť. ,,Valciar“ ho odniesol do ,,štrekovne“. Nakoniec sa valec narovnával v tzv. tabuliarskej peci. Keď sklo zmäklo, narovnalo sa drevenou palicou postupne vyvalcovalo. Tabuľové sklo sa dalo tiež vyrábať pomocou foriem ale nebolo také kvalitné.<ref>ŽILÁK, J.- KAFKA, R.- REPČOK, Š. 2001. Sklárne v Malohonte. Bratislava : Divadelné združenie GUnaGU,2001. 157 s. ISBN 80-966966-1-0</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Sklo]]
* [http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/sklarstvo/#tech-text Sklárstvo] (heslo na stránke ÚĽUV–u).
* [[Sklárska pracovná pospolitosť]] (mesačník z r. 1944)
{{Výhonok}}
[[Kategória:Sklárstvo| ]]
dydokwezl05asr0wglljvhehqh2p3v6
Železničná stanica Praha-Smíchov
0
511825
8207539
7685054
2026-05-03T06:17:32Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207539
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Železničná stanica
| názov = Praha-Smíchov
| obrázok = Praha-Smichov_railway_station_CZ_926.jpg
| veľkosť obrázku = 270 px
| popis obrázku = Budova železničnej stanice
| štát = Česko
| mesto = Praha
| mestská časť = [[Smíchov]]
| prevádzkovateľ = [[Správa železniční dopravní cesty|SŽDC]]
| zemepisná šírka = 50.0613889
| zemepisná dĺžka = 14.4088889
| otvorenie = 1862
| bývalý názov =
| nástupištia =
| nástupné hrany =
| prístup =
| cestovné lístky = áno
| počet cestujúcich = 4 170 000 (2011)<ref name="rocenka">[http://www.tsk-praha.cz/rocenka/webbooks/Rocenka2011CZ/index.html Ročenka dopravy Praha 2011]</ref>
| trate = [[Železničná trať 171 (Česko)|171]], [[Železničná trať 173 (Česko)|173]]
}}
[[Súbor:Praha,_Smíchovské_nádraží,_kresba.jpg|náhľad|Odbavovacia hala stanice]]
[[Súbor:Praha-Smichov1.JPG|náhľad|Koľajisko z Radlickej lávky]]
'''Železničná stanica Praha-Smíchov''' ({{vjz|ces|Nádraží Praha-Smíchov}}) je jednou z významných [[Železničná stanica|staníc]] v [[Praha|Prahe]]. Nachádza sa v pražskej štvrti [[Smíchov]] na adrese Nádražní 279/1 a je napojená na stanicu [[Pražské metro|pražského metra]] [[Smíchovské nádraží (stanica pražského metra)|Smíchovské nádraží]]. Pred staničnou budovou sa nachádzajú [[električková zastávka|električkové zastávky]] a [[autobus]]ové terminály [[Pražská integrovaná doprava|pražskej integrovanej dopravy]] s dopravným spojením nielen do blízkych mestských štvrtí, ale aj do oblasti [[Zbraslav (Praha)|Zbraslav]], [[Mníšek pod Brdy]] a [[Štěchovice (okres Praha-západ)|Štěchovice]].
Smíchovská stanica zaisťuje spoje v smere na [[Plzeň]] a [[Písek]]. [[Praha-Smíchov severní nástupiště|'''Severné nástupište''']] je oddelené (v [[Cestovný poriadok|cestovných poriadkoch]] je vedené ako samostatná stanica), slúži pre [[Železnica|železničnú trať]] známu ako [[Železničná trať Praha-Smíchov – Hostivice – Rudná u Prahy|Pražský Semmering]].
Zo služobného hľadiska sa [[železničná stanica]] Praha-Smíchov delí na tri obvody: osobná [[Železničná stanica|stanica]], spoločná stanica (kam patrí aj severné nástupište) a zoradisko.
== Dejiny ==
Stanica Praha-Smíchov zahájila prevádzku v roku [[1862]]. Vtedy to bola konečná stanica Českej západnej dráhy z [[Plzeň|Plzne]] do [[Praha|Prahy]]. Stanica sa volala ''"Praha (Česká západní dráha)"''.
V roku [[1872]] sa do stanice napojila trať [[Buštěhradská dráha|Buštěhradskej dráhy]] z [[Hostivice|Hostivíc]]. V tom istom roku bola dokončená ''Pražská spojovací dráha'' ktorá viedla cez vltavský [[železničný most (Praha)|železničný most]] a stanicu [[Železničná stanica Vyšehrad|Vyšehrad]] až na pražskú Hlavnú stanicu a Hrabovku. Táto dráha sa až do roku [[1888]] používala len pre nákladnú dopravu. V roku [[1873]] bola uvedená do prevádzky trať [[Pražsko-duchcovská dráha|Pražsko-Duchcovskej dráhy]] z [[Most (mesto)|Mostu]] cez [[Rudná (okres Praha-západ)|Rudnú]]. Od roku [[1895]] sa stanica nazývala "''Smíchov''", v rokoch [[1909]] až [[1920]] potom "''Smíchov státní nádraží''". Mnoho desaťročí bola stanica známa ako "''nádraží Západní dráhy''" alebo krátko "''Západní nádraží''". Takto boli označené aj zastávky pražskej mestskej dopravy.
Pôvodná odbavovacia budova z [[19. storočia]] ležala severnejšie. V rokoch [[1953]] až [[1956]] bola zbúraná a nahradená novou budovou, ktorú navrhli architekti [[Jan Zázvorka]] a [[Ladislav Žák]]. Výrazný prvok výzdoby odbavovacej haly tvorí budovateľská [[freska]] [[Richard Wiesner|Richarda Wiesnera]]. Ďalších úprav sa stanica dočkala roku [[1985]] pri napojení na [[Pražské metro]].
== Súčasnosť ==
Stanica má veľký význam pre zabezpečenie dopravy do zamestnania. Trať využívajú aj rekreanti, zvlášť k cestám do oblastí od [[Černošice|Černošic]] do [[Srbsko (okres Beroun)|Srbska]] a na [[Karlštejn]]. Časť koľajiska ustúpila v 90. rokoch 20. storočia rýchlostnej komunikácii, ktorá spája [[tunel Mrázovka]] s [[Barrandovský most|Barrandovským mostom]].
Stanica je už od prvej polovice 20. storočia premostená pešou lávkou spájajúcou túto časť [[Smíchov]]a (Nádražní ulici) s časťou Smíchova u [[Radlice|Radlic]] (Křížová a Radlická ulice). Hoci lávka prechádza priamo nad severným nástupišťom, [[schodisko]] umožňujúce príchod k jeho nástupišti bolo dobudované až v roku 2007.
== Severné nástupisko ==
O Severnom nástupišti podrobne pojednáva článok '''[[Praha-Smíchov severní nástupiště]]'''.
== Smíchovská stanica v umení ==
Smíchovská stanica je centrom deja detskej knižky [[Pohádky o mašinkách]], podľa ktorej bola vytvorená aj séria [[Večerníček|večerníčkov]].
== Referencie a zdroj ==
<references />
* {{Preklad|cs|Nádraží Praha-Smíchov|10517085}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Praha-Smíchov (train station}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.praguewelcome.cz/srv/www/cs/objects/detail.x?id=47014 Nádraží Praha-Smíchov]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (Pražská informačná služba)
* [http://prahamhd.vhd.cz/Draha/smichov.htm Praha-Smíchov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180802015023/http://prahamhd.vhd.cz/Draha/smichov.htm |date=2018-08-02 }} (prahamhd.vhd.cz)
* [http://prahamhd.vhd.cz/Draha/smich_s.htm Praha-Smíchov sever] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070311125324/http://prahamhd.vhd.cz/Draha/smich_s.htm |date=2007-03-11 }} (prahamhd.vhd.cz)
[[Kategória:Železničné stanice v Prahe|Smíchov]]
[[Kategória:Smíchov]]
gvkhw3nr8jlzx2emnsuddny53q82vpf
Kúpalisko Matadorka
0
520145
8207390
8182838
2026-05-02T20:02:20Z
~2026-26587-36
293646
/* */
8207390
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|48.123084|17.094126|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Matadorka znovu otvorená! (35257344352).jpg|vpravo|thumb|plavecký bazén]]
'''Kúpalisko Matadorka''' (v minulosti '''Kúpalisko Matador''') je kúpalisko v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]], na [[Údernícka ulica (Bratislava)|Úderníckej ulici]]. Je to jediné letné (vonkajšie) kúpalisko v okrese [[Bratislava V (okres)|Bratislava V]]. Patrí ku kúpaliskám s najväčšími udržiavanými zelenými plochami nielen v Bratislave, ale aj priľahlých satelitov hlavného mesta. Návštevníci majú možnosť bezplatne využívať tobogán, či ihrisko na plážový volejbal.
Matadorka bola postavená v roku [[1963]], jeho zriaďovateľom bola Telovýchovná jednota Iskra Matador z neďalekej chemickej fabriky [[Matador (Bratislava)|Matador]].<ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul =
| periodikum = teraz.sk
| dátum =
| url =http://m.teraz.sk/ekonomika/turizmus-kupalisko-bratislava-historia/86307-clanok.html
|}}</ref> Teplotu vody zabezpečovala [[para]] z tohto závodu. Malo kapacitu 4000 ľudí a často bolo preplnené. [[7. august]]a [[1965]] sa tu konali Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v [[plávanie|plávaní]].
Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] závod Matador zanikol a vodu vyhrievala súkromná firma, vstupné sa výrazne zvýšilo, klesla návštevnosť a areál začal chátrať. V roku [[2011]] bolo kúpalisko rekonštruované, boli namontované plynové kotly určené na vyhrievanie vody.<ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Kúpalisko Matadorka je v prevádzke po druhej etape rekonštrukcie
| periodikum = SME
| dátum = 15.7.2011
| url = http://bratislava.sme.sk/c/5978844/kupalisko-matadorka-je-v-prevadzke-po-druhej-etape-rekonstrukcie.html
|}}</ref> Dnes ho prevádzkuje občianske združenie Klub vodného póla Bratislava.
Nachádza sa tu v Bratislave jediný vonkajší olympijský 50-metrový plavecký [[bazén]] so stálou teplotou 24 – 26°C, 20-metrový detský bazén s [[tobogan (kĺzačka)|toboganom]] a bazén pre najmenšie deti. Pre verejnosť býva otvorené od konca júna do konca augusta, v prípade priaznivého počasia aj dlhšie. Kúpalisko je využívané aj na tréningy a turnaje vo [[vodné pólo|vodnom póle]]. Pravidelne získava dotácie z [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Matadorka}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.kupaliskomatadorka.sk/ oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140720210521/http://www.kupaliskomatadorka.sk/ |date=2014-07-20 }}
[[Kategória:Kúpaliská v Bratislave]]
[[Kategória:Petržalka]]
huosoj2qnbyk2if6u0nzbwe7tbkjwto
Zámok Týnec
0
523989
8207240
7683174
2026-05-02T14:36:32Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207240
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Zámek_Týnec_u_Klatov.JPG|thumb|Zámok Týnec]]
'''Zámok Týnec''' je [[barok]]ový zámok uprostred obce [[Týnec (okres Klatovy)|Týnec]], ležiacej juhozápadne od [[Klatovy|Klatov]] smerom na [[Železná Ruda|Železnú Rudu]]. Patrí medzi prvé príklady vrcholne barokových sídiel v [[Čechy|Čechách]].<ref name="cn140528" />
==Dejiny==
[[Zámok (stavba)|zámok]] zo začiatku 18. storočia bol postavený podľa plánov barokového [[architekt]]a [[Giovanni Battista Alliprandi|Giovanniho Battisty Alliprandiho]] rodom Kolovratov]. Výstavbu zámku začal krátko po roku [[1700]] Maxmilián Norbert z Kolovrat (prebiehala v rokoch 1704 až 1710<ref name="cn140528" />) a do dnešnej podoby ho približne v roku [[1760]] upravil jeho syn Jan Josef Krakovský z Kolovrat.<ref>[http://www.hrady.cz/?OID=4103 Týnec] na Hrady.cz</ref> Zámok bol pôvodne obklopený [[Francúzsky park|francúzskym parkom]], ktorý bol v 19. storočí pretvorený na [[anglický park]].
V roku [[1927]] Jindřich Kolovrat-Krakovský predal zámok Jaroslavovi Polívkovi, ktorý ho prestaval na luxusný hotel, ktorý však čoskoro skrachoval. V roku ho [[1935]] kúpila Mestská sporiteľňa vo [[Velvary|Velvaroch]] a v roku [[1937]] ho získal ''Spolek pro péči o sirotky'' v Prahe, ktorý tu prevádzkoval sirotinec.<ref name="tur">[http://www.turistika.cz/mista/tynec Týnec] na Turistika.cz</ref> Od roku [[1951]] mala zámok v držbe pražská evangelická církev metodistická, ktorá tu prevádzkovala útulok pre telesne postihnuté deti.<ref name="tur" /> Neskôr bol zámok v štátnom vlastníctve a slúžil [[Česko-slovenská ľudová armáda|armáde]]. Po roku [[1989]] bol zámok reštituovaný a následné predaný firme, ktorá ho zastavila banke. V roku [[2000]] zámok kúpil zberateľ umenia Jan Pelánek, ktorý začal jeho postupnú rekonštrukciu.<ref>Miloš Solař: [http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/8/nadeje-pro-pamatku-prislib-pro-vytvarne-umeni/ Naděje pro památku, příslib pro výtvarné umění - Zámek Týnec u Klatov], Dějiny a současnost, 8/2005</ref>
V máji [[2014]] bol zámok zapísaný na zoznam [[Národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národných kultúrnych pamiatok Českej republiky]].<ref name="cn140528">{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = ČTK
| titul = Seznam národních kulturních památek se rozšíří o 25 nových
| vydavateľ = České noviny.cz
| dátum_vydania = 2014-05-28
| dátum_prístupu = 2014-05-29
| url = http://www.ceskenoviny.cz/kultura/zpravy/seznam-narodnich-kulturnich-pamatek-se-rozsiri-o-25-novych/1084775
| dátum prístupu = 2014-08-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20140529165817/http://www.ceskenoviny.cz/kultura/zpravy/seznam-narodnich-kulturnich-pamatek-se-rozsiri-o-25-novych/1084775
| dátum archivácie = 2014-05-29
}}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [http://www.zamektynec.cz Zamektynec.cz]
* [http://www.hrady.cz/?OID=4103 Týnec na stránkach Hrady.cz]
* Miloš Solar: [http://dejiny.nln.cz/archiv/2005/082005-10.html Nádej pre pamiatku, prísľub pre výtvarné umenie - Zámok Týnec u Klatov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091014143350/http://dejiny.nln.cz/archiv/2005/082005-10.html |date=2009-10-14 }}, Dejiny a súčasnosť, 8/2005
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Týnec (nový zámek)|11691311}}
{{Architektonický výhonok}}
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Plzenskom kraji]]
[[Kategória:Hrady a zámky v Plzenskom kraji|Týnec]]
[[Kategória:Barokové zámky v Česku|Týnec]]
k4xy25167yldg567h7du86eygwzekir
Česko-slovenské národné volejbalové družstvo mužov
0
528117
8207343
6548734
2026-05-02T19:03:06Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207343
wikitext
text/x-wiki
'''Česko-slovenské národné volejbalové družstvo mužov''' bolo národné družstvo mužov, ktoré reprezentovalo [[Česko-Slovensko]] v medzinárodných [[volejbal]]ových súťažiach, turnajoch a priateľských zápasoch. Fungovalo pod záštitou [[Česká a Slovenská federace volejbalu|České a Slovenské federace volejbalu]] (ČSFV). V rokoch 1924 až 1946 niesol zväz názov ''Československý volleyballový a basketbalový svaz'' (ČVaBS, najstarší národný volejbalový zväz v Európe a druhý na svete)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = Historie: Počátky volejbalu v Praze
|url = http://historie.volejbal-metodika.cz/historie-clanky/detail/197/
|dátum vydania = 23.2.2010
|dátum prístupu = 16.10.2014
|vydavateľ = volejbal-metodika.cz
|jazyk = česky
|url archívu = https://web.archive.org/web/20131017033829/http://historie.volejbal-metodika.cz/historie-clanky/detail/197/
|dátum archivácie = 2013-10-17
}}</ref> a v rokoch 1946 až 1990 ''Československý volejbalový svaz'' (ČSVS). Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelení Česko-Slovenska]] v roku 1993 vznikli samostatné národné družstvá [[České národné volejbalové družstvo mužov|Česka]] a [[Slovenské národné volejbalové družstvo mužov|Slovenska]].
Svoj posledný zápas odohralo [[9. septembra]] [[1993]] proti {{BGR|vm|0|Bulharsku}} na [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1993|Majstrovstvách Európy 1993]], hoci v tom čase už niekoľko mesiacov fungovali samostatne národné družstvá oboch rozdelených štátov.
== Úspechy ==
Prvý medzinárodný zápas absolvovalo národné družstvo [[27. augusta]] [[1946]], keď v [[Praha|Prahe]] zvíťazilo pred 4 000 divákmi nad {{FRA|vm|0|Francúzskom}} {{ku|3|0}} (po setoch {{ku|15|11}}, {{ku|15|9}} a {{ku|15|8}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Nedožitých 95 let dr. Otakara Koutského
| url = http://www.cvf.cz/?clanek=7873
| dátum vydania = 26.4.2011
| dátum prístupu = 16.10.2014
| vydavateľ = cvf.cz
| jazyk = česky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Zásluha Československého volejbalu na založení FIVB
| url = http://www.cvf.cz/?clanek=245
| dátum vydania = 10.11.2005
| dátum prístupu = 16.10.2014
| vydavateľ = cvf.cz
| jazyk = česky
}}</ref> O 2 roky neskôr sa konali prvé [[Majstrovstvá Európy vo volejbale|majstrovstvá Európy]] v [[Réme]], ktoré česko-slovenské družstvo vyhralo, pričom zvíťazilo vo všetkých zápasoch a bez straty setu (5 víťazstiev, skóre setov 15 : 0). Na následných [[Majstrovstvá sveta vo volejbale|majstrovstvá sveta]] v roku 1949 v Prahe skončilo strieborné za {{URS|vm|0|Sovietskym zväzom}}. V období [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] patrilo medzi najlepšie tímy sveta, čo potvrdilo ziskom európskych titulov v rokoch 1955 a 1958, ziskom titulu majstra sveta v roku 1956 a ďalších troch strieborným medailí z MS. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] k nim pripojilo dve medaily z [[Letné olympijské hry|olympijských hier]], zisk titulu majstra sveta z roku 1966 a ďalších dvoch medailí z MS, bronz zo [[Svetový pohár vo volejbale|svetového pohára]] a dve medaily z majstrovstiev Európy. V rokoch 1964 a 1966 získalo cenu za najlepší kolektív v česko-slovenskej ankete [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|Športovec roka]]. Posledné veľké úspechy zaznamenalo v roku 1985 na ME v Holandsku, kde získalo striebornú medailu, a na svetovom pohári, kde skončilo bronzové.
== Výsledky ==
;[[Volejbal na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]]
{| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;"
|-
! style="background:lightgrey;"|Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}}
! {{tooltip|V|Zápasy}}
! {{tooltip|P|Zápasy}}
! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}}
! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}}
! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}}
! {{tooltip|Bp|Body prehrané}}
! style="background:lightgrey;"|Umiestenie
|-
| {{JPN}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1964|LOH 1964]] || 9|| 8|| 1|| 26|| 10|| 486|| 399|| [[Súbor:Silver medal olympic.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{MEX}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1968|LOH 1968]] || 9|| 7|| 2|| 22|| 15|| 454|| 417|| [[Súbor:Bronze medal olympic.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{DEU}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1972|LOH 1972]] || 7|| 4|| 3|| 15|| 9|| 321|| 274|| 6. miesto
|-
| {{CAN}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1976|LOH 1976]] || 6|| 4|| 2|| 13|| 8|| 282|| 234|| 5. miesto
|-
| {{URS}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1980|LOH 1980]] || 6|| 1|| 5|| 7|| 17|| 253|| 335|| 8. miesto
|-
| {{USA}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1984|LOH 1984]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{KOR}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1988|LOH 1988]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{ESP}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1992|LOH 1992]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|}
;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale|Majstrovstvá sveta]]
{| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;"
|-
! style="background:lightgrey;"|Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}}
! {{tooltip|V|Zápasy}}
! {{tooltip|P|Zápasy}}
! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}}
! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}}
! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}}
! {{tooltip|Bp|Body prehrané}}
! style="background:lightgrey;"|Umiestenie
|-
| style="border: 2px solid red"|{{TCH}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1949|MS 1949]] || 7|| 6|| 1|| 19|| 3|| 320|| 140|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{URS}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1952|MS 1952]] || 7|| 6|| 1|| 18|| 7|| 343|| 224|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1956|MS 1956]] || 10|| 10|| 0|| 30|| 7|| 862|| 554|| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] '''1. miesto'''
|-
| {{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1960|MS 1960]] || 10|| 9|| 1|| 27|| 7|| 535|| 365|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{URS}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1962|MS 1962]] || 11|| 9|| 2|| 28|| 15|| 640|| 489|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| style="border: 2px solid red"|{{TCH}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1966|MS 1966]] || 11|| 10|| 1|| 32|| 11|| 601|| 422|| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] '''1. miesto'''
|-
| {{BGR}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1970|MS 1970]] || 11|| 8|| 3|| 25|| 13|| 528|| 440|| 4. miesto
|-
| {{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1974|MS 1974]] || 11|| 7|| 4|| 26|| 17|| 568|| 503|| 5. miesto
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1978|MS 1978]] || 9|| 6|| 3|| 23|| 14|| 467|| 412|| 5. miesto
|-
| {{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1982|MS 1982]] || 9|| 5|| 4|| 20|| 13|| 429|| 382|| 9. miesto
|-
| {{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1986|MS 1986]] || 8|| 3|| 5|| 10|| 15|| 306|| 320|| 8. miesto
|-
| {{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1990|MS 1990]] || 6|| 3|| 3|| 11|| 13|| 267|| 298|| 9. miesto
|}
;[[Svetový pohár vo volejbale|Svetový pohár]]
{| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;"
|-
! style="background:lightgrey;"|Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}}
! {{tooltip|V|Zápasy}}
! {{tooltip|P|Zápasy}}
! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}}
! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}}
! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}}
! {{tooltip|Bp|Body prehrané}}
! style="background:lightgrey;"|Umiestenie
|-
| {{POL}} [[Svetový pohár vo volejbale mužov 1965|SP 1965]] || 5|| 3|| 2|| 12|| 8|| 389|| 331|| [[Súbor:Bronze medal world.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{DDR}} [[Svetový pohár vo volejbale mužov 1969|SP 1969]] || 5|| 1|| 4|| 6|| 13|| 341|| 355|| 5. miesto
|-
| {{JPN}} [[Svetový pohár vo volejbale mužov 1977|SP 1977]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{JPN}} [[Svetový pohár vo volejbale mužov 1981|SP 1981]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{JPN}} [[Svetový pohár vo volejbale mužov 1985|SP 1985]] || 7|| 5|| 2|| 16|| 11|| 350|| 318|| [[Súbor:Bronze medal world.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{JPN}} [[Svetový pohár vo volejbale mužov 1989|SP 1989]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{JPN}} [[Svetový pohár vo volejbale mužov 1991|SP 1991]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|}
;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale]]
{| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;"
|-
! style="background:lightgrey;"|Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}}
! {{tooltip|V|Zápasy}}
! {{tooltip|P|Zápasy}}
! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}}
! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}}
! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}}
! {{tooltip|Bp|Body prehrané}}
! style="background:lightgrey;"|Umiestenie
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1948|ME 1948]] || 5|| 5|| 0|| 15|| 0|| 225|| 72|| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] '''1. miesto'''
|-
| {{BGR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1950|ME 1950]] || 5|| 4|| 1|| 12|| 6|| 243|| 208|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1951|ME 1951]] || colspan=8|''nezúčastnilo sa''
|-
| {{ROU}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1955|ME 1955]] || 10|| 9|| 1|| 29|| 5|| 476|| 270|| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] '''1. miesto'''
|-
| style="border: 2px solid red"|{{TCH}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|ME 1958]] || 11|| 10|| 1|| 32|| 7|| 558|| 313|| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] '''1. miesto'''
|-
| {{ROU}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1963|ME 1963]] || 9|| 5|| 4|| 22|| 14|| 479|| 420|| 5. miesto
|-
| {{TUR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1967|ME 1967]] || 10|| 9|| 1|| 29|| 9|| 532|| 351|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1971|ME 1971]] || 8|| 7|| 1|| 21|| 5|| 368|| 223|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{YUG}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1975|ME 1975]] || 7|| 3|| 4|| 12|| 14|| 303|| 308|| 6. miesto
|-
| {{FIN}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1977|ME 1977]] || 7|| 4|| 3|| 14|| 13|| 330|| 352|| 6. miesto
|-
| {{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1979|ME 1979]] || 7|| 2|| 5|| 9|| 17|| 298|| 325|| 6. miesto
|-
| {{BGR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1981|ME 1981]] || 7|| 4|| 3|| 16|| 14|| 374|| 372|| 4. miesto
|-
| {{DDR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1983|ME 1983]] || 7|| 3|| 4|| 11|| 14|| 324|| 331|| 5. miesto
|-
| {{NLD}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1985|ME 1985]] || 7|| 6|| 1|| 18|| 7|| 359|| 280|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{BEL}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1987|ME 1987]] || 7|| 4|| 3|| 16|| 14|| 359|| 358|| 6. miesto
|-
| {{SWE}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1989|ME 1989]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{DEU}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1991|ME 1991]] || 5|| 0|| 5|| 5|| 21|| 169|| 236|| 12. miesto
|-
| {{FIN}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1993|ME 1993]] || 7|| 2|| 5|| 10|| 18|| 279|| 356|| 8. miesto
|}
;[[Svetová liga vo volejbale|Svetová liga]]
* ''nezúčastnilo sa''
== Reprezentační tréneri ==
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* 1948: [[Josef Češpiva]]
* 1949{{--}}1950: [[Jan Fidler]]
* 1952{{--}}1953: [[Václav Matiášek]]
* 1954{{--}}1960: [[Josef Kozák]]
* 1962{{--}}1964: [[Josef Brož]]
* 1965{{--}}1968: [[Václav Matiášek]]
* 1969{{--}}1972: [[Karel Láznička]]
{{Stĺpce-2}}
* 1972{{--}}1979: [[Petr Kop]]
* 1980: [[Pavel Šenk]]
* 1981{{--}}1984: [[Dušan Melíšek]]
* 1984{{--}}1988: [[Karel Láznička]]
* 1988{{--}}1990: [[Jozef Matejka]]
* 1990{{--}}1991: [[Zdeněk Pommer]]
* 1993: [[Peter Kalný]]
{{Stĺpce-koniec}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo žien]]
* [[Slovenské národné volejbalové družstvo mužov]]
* [[České národné volejbalové družstvo mužov]]
== Zdroje ==
* [http://www.cvf.cz/?clanek=2115 Galéria medailových tímov Česko-Slovenska na stránke Českého volejbalového zväzu] {{ces icon}}
* {{Preklad|ru|Мужская сборная Чехословакии по волейболу|60756301}}
{{Koncové šablóny
|{{Európske národné volejbalové družstvá}}
|{{Česko-slovenské národné družstvá}}
}}
[[Kategória:Národné volejbalové družstvá]]
[[Kategória:Česko-slovenské národné družstvá|Volejbal]]
[[Kategória:Volejbal v Česko-Slovensku|Národné]]
itepil9xpe3a3668df7wyzk5dul5yvn
Česko-slovenské národné volejbalové družstvo žien
0
528205
8207344
6548735
2026-05-02T19:03:07Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207344
wikitext
text/x-wiki
'''Česko-slovenské národné volejbalové družstvo žien''' bolo národné družstvo žien, ktoré reprezentovalo [[Česko-Slovensko]] v medzinárodných [[volejbal]]ových súťažiach, turnajoch a priateľských zápasoch. Fungovalo pod záštitou [[Česká a Slovenská federace volejbalu|České a Slovenské federace volejbalu]] (ČSFV). V rokoch 1924 až 1946 niesol zväz názov ''Československý volleyballový a basketbalový svaz'' (ČVaBS, najstarší národný volejbalový zväz v Európe a druhý na svete)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = Historie: Počátky volejbalu v Praze
|url = http://historie.volejbal-metodika.cz/historie-clanky/detail/197/
|dátum vydania = 23.2.2010
|dátum prístupu = 16.10.2014
|vydavateľ = volejbal-metodika.cz
|jazyk = česky
|url archívu = https://web.archive.org/web/20131017033829/http://historie.volejbal-metodika.cz/historie-clanky/detail/197/
|dátum archivácie = 2013-10-17
}}</ref> a v rokoch 1946 až 1990 ''Československý volejbalový svaz'' (ČSVS). Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelení Česko-Slovenska]] v roku 1993 vznikli samostatné národné družstvá [[České národné volejbalové družstvo žien|Česka]] a [[Slovenské národné volejbalové družstvo žien|Slovenska]].
Svoj posledný zápas odohralo [[2. októbra]] [[1993]] proti {{RUS|vz|0|Rusku}} vo finále [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|Majstrovstiev Európy 1993]], hoci v tom čase už niekoľko mesiacov fungovali samostatne národné družstvá oboch rozdelených štátov.
== Úspechy ==
Prvý zápas na medzinárodnárodnom podujatí absolvovalo národné družstvo [[27. septembra]] [[1949]] na [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1949|Majstrovstvách Európy 1949]] v [[Praha|Prahe]] proti {{FRA|vz|0|Francúzsku}}, v ktorom zvíťazilo {{ku|3|0}}. Na turnaji nakoniec získalo striebornú medailu. Na následných majstrovstvách Európy v roku 1950 skončilo bronzové. V období [[50. roky 20. storočia|50.]] a [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] patrilo družstvo medzi najlepšie tímy sveta, čo potvrdilo ziskom titulu majstra Európy v roku 1955 a ďalších dvoch medailí z ME a ziskom dvoch bronzových medailí z [[Majstrovstvá sveta vo volejbale|majstrovstiev sveta]]. Okrem toho sa dvakrát kvalifikovalo na [[Letné olympijské hry|olympijské hry]], kde však medailový úspech nedosiahlo. K úspechom pridalo v roku 1987 na majstrovstvách Európy zisk bronzu, na základe čoho bolo v ankete ocenené titulom [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|Športovec roka]] ako najlepší kolektív, a v roku 1993 na poslednom turnajovom vystúpení družstva zisk striebornej medaily.
== Výsledky ==
;[[Volejbal na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]]
{| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;"
|-
! style="background:lightgrey;"|Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}}
! {{tooltip|V|Zápasy}}
! {{tooltip|P|Zápasy}}
! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}}
! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}}
! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}}
! {{tooltip|Bp|Body prehrané}}
! style="background:lightgrey;"|Umiestenie
|-
| {{JPN}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1964|LOH 1964]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{MEX}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1968|LOH 1968]] || 7|| 3|| 4|| 12|| 15|| 307|| 308|| 6. miesto
|-
| {{DEU}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1972|LOH 1972]] || 5|| 1|| 4|| 6|| 12|| 191|| 241|| 7. miesto
|-
| {{CAN}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1976|LOH 1976]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{URS}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1980|LOH 1980]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{USA}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1984|LOH 1984]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{KOR}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1988|LOH 1988]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{ESP}} [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1992|LOH 1992]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|}
;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale|Majstrovstvá sveta]]
{| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;"
|-
! style="background:lightgrey;"|Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}}
! {{tooltip|V|Zápasy}}
! {{tooltip|P|Zápasy}}
! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}}
! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}}
! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}}
! {{tooltip|Bp|Body prehrané}}
! style="background:lightgrey;"|Umiestenie
|-
| {{URS}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1952|MS 1952]] || 7|| 5|| 2|| 16|| 8|| 298|| 218|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1956|MS 1956]] || 9|| 6|| 3|| 22|| 10|| 415|| 297|| 4. miesto
|-
| {{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1960|MS 1960]] || 6|| 4|| 2|| 13|| 7|| 255|| 214|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{URS}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1962|MS 1962]] || 10|| 7|| 3|| 10|| 14|| 258|| 266|| 6. miesto
|-
| {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1967|MS 1967]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{BGR}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1970|MS 1970]] || 9|| 5|| 4|| 18|| 16|| 400|| 405|| 5. miesto
|-
| {{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1974|MS 1974]] || 11|| 4|| 7|| 22|| 21|| 560|| 523|| 17. miesto
|-
| {{URS}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1978|MS 1978]] || 9|| 2|| 7|| 14|| 21|| 388|| 430|| 12. miesto
|-
| {{PER}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1982|MS 1982]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|-
| style="border: 2px solid red"|{{TCH}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1986|MS 1986]] || 8|| 2|| 6|| 11|| 19|| 315|| 392|| 11. miesto
|-
| {{CHN}} [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1990|MS 1990]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|}
;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale]]
{| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;"
|-
! style="background:lightgrey;"|Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}}
! {{tooltip|V|Zápasy}}
! {{tooltip|P|Zápasy}}
! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}}
! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}}
! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}}
! {{tooltip|Bp|Body prehrané}}
! style="background:lightgrey;"|Umiestenie
|-
| style="border: 2px solid red"|{{TCH}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1949|ME 1949]] || 6|| 5|| 1|| 15|| 3|| 261|| 128|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{BGR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1950|ME 1950]] || 5|| 3|| 2|| 10|| 6|| 201|| 174|| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1951|ME 1951]] || colspan=8|''nezúčastnilo sa''
|-
| {{ROU}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1955|ME 1955]] || 5|| 5|| 0|| 15|| 6|| 283|| 225|| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] '''1. miesto'''
|-
| style="border: 2px solid red"|{{TCH}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1958|ME 1958]] || 9|| 8|| 1|| 26|| 6|| 461|| 323|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{ROU}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1963|ME 1963]] || 9|| 4|| 5|| 15|| 17|| 369|| 381|| 6. miesto
|-
| {{TUR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1967|ME 1967]] || 9|| 7|| 2|| 23|| 7|| 397|| 231|| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1971|ME 1971]] || 7|| 6|| 1|| 18|| 6|| 322|| 220|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{YUG}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1975|ME 1975]] || 7|| 4|| 3|| 14|| 12|| 303|| 279|| 5. miesto
|-
| {{FIN}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1977|ME 1977]] || 7|| 5|| 2|| 16|| 8|| 317|| 244|| 5. miesto
|-
| {{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1979|ME 1979]] || 7|| 5|| 2|| 16|| 6|| 295|| 228|| 7. miesto
|-
| {{BGR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1981|ME 1981]] || 7|| 2|| 5|| 11|| 16|| 296|| 360|| 6. miesto
|-
| {{DDR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1983|ME 1983]] || 7|| 4|| 3|| 14|| 12|| 339|| 278|| 8. miesto
|-
| {{NLD}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1985|ME 1985]] || 7|| 4|| 3|| 13|| 13|| 313|| 308|| 4. miesto
|-
| {{BEL}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1987|ME 1987]] || 9|| 5|| 4|| 16|| 14|| 353|| 359|| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{DEU}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1989|ME 1989]] || 7|| 5|| 2|| 17|| 10|| 364|| 299|| 5. miesto
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1991|ME 1991]] || 7|| 5|| 2|| 16|| 11|| 341|| 292|| 5. miesto
|-
| style="border: 2px solid red"|{{CZE}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|ME 1993]] || 7|| 4|| 3|| 15|| 13|| 350|| 359|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto'''
|}
;[[Svetový pohár vo volejbale|Svetový pohár]]
* ''nekvalifikovalo sa''
== Reprezentační tréneri ==
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* 1949: [[Miroslav Rovný]]
* 1950: [[Jan Fidler]]
* 1952: [[Miroslav Rovný]]
* 1955{{--}}1956: [[Metoděj Mácha]]
* 1958{{--}}1960: [[Josef Češpiva]]
* 1962{{--}}1963: [[Antonín Kyndr]]
* 1967{{--}}1968: [[Metoděj Mácha]]
* 1970{{--}}1972: [[Stanislav Šneberger]]
{{Stĺpce-2}}
* 1974{{--}}1975: [[Richard Bönisch]]
* 1977{{--}}1979: [[Antonín Kyndr]]
* 1981: [[Michal Nerad]]
* 1983: [[Petr Kop]]
* 1985{{--}}1986: [[Vladimír Hančík]]
* 1987{{--}}1989: [[Josef Stolařík]]
* 1990{{--}}1993: [[Milan Kafka]]
{{Stĺpce-koniec}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo mužov]]
* [[Slovenské národné volejbalové družstvo žien]]
* [[České národné volejbalové družstvo žien]]
== Zdroje ==
* [http://www.cvf.cz/?rubrika=489 História českého volejbalu na stránke Českého volejbalového zväzu] {{ces icon}}
* {{Preklad|ru|Женская сборная Чехословакии по волейболу|59742871}}
{{Koncové šablóny
|{{Európske národné volejbalové družstvá}}
|{{Česko-slovenské národné družstvá}}
}}
[[Kategória:Národné volejbalové družstvá]]
[[Kategória:Česko-slovenské národné družstvá|Volejbal]]
[[Kategória:Volejbal v Česko-Slovensku|Národné]]
8o83roduvx5qednc05133baofij6vse
SEAT León
0
529328
8207596
8102204
2026-05-03T09:00:42Z
~2026-26635-08
293704
8207596
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = SEAT Leon
| obrazok = Seat Leon 1.4 TSI Start&Stop FR (III) – Frontansicht, 7. September 2013, Münster.jpg
| vyrobca = [[SEAT]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = '''[[#Mk1|Mk1]]:''' 1999–2006<br />'''[[#Mk2|Mk2]]:''' 2005–2012<br />'''[[#Mk3|Mk3]]:''' 2012–súčasnosť
| krajina_povodu = [[Martorell]], [[Španielsko]]
| predchodca = [[SEAT Exeo]] (pre León ST)
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda = [[Nižšia stredná trieda]]
| typ_karoserie = 3-dverový [[hatchback]] (2012–súčasnosť)<br />5-dverový [[hatchback]]<br />5-dverové [[kombi]] (2013–súčasnosť)
| usporiadanie = [[automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[predný náhon]] / [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[pohon 4 × 4]]
| platforma =[[Platforma Volkswagen Group A|Volkswagen Group A]]
| motor =
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba =
| prevodovka =
| razvor =
| vyska =
| sirka =
| dlzka =
| hmotnost =
| kapacita_nadrze =
| euroncap =
| rok =
| podobne =
| dizajner =
}}
'''SEAT Leon''' je [[nižšia stredná trieda| auto nižšej strednej triedy]], ktorý od októbra 1998 vyrába španielska automobilka.[[SEAT]].<ref name=ETKA>[[ETKA]]</ref>
Prvé dve generácie Leóna používali platformy, dve rozdielne varianty platformy [[Platforma homosske auto Volkswagen Group A|Volkswagen Group A]] a zdieľali množstvo komponentov s ostatnými automobilmi [[Koncern Volkswagen|Volkswagen Group]]. Tretia generácia používa platformu [[Platforma Volkswagen Group MQB|Volkswagen Group MQB]], ktorú tiež používajú automobily [[Audi A3|Audi A3 III]], [[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf VII]] a [[Škoda Octavia|Škoda Octavia III]].
__TOC__{{Clear}}
==Prvá generácia (''Typ'' 1M; 1999–2006)==
{{Infobox Automobil
| nazov = SEAT León Mk1 (1M)
| obrazok = Seat Leon 1.8 2003 (14695444079).jpg
| vyrobca =
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = 1999-Máj 2006
| krajina_povodu = [[Martorell]], [[Španielsko]]<br />[[Brusel]], [[Belgicko]]
| predchodca =
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda =
| typ_karoserie =
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = '''''[[Benzínový motor|Benzínové motory]]:'''''<br />1.4 l [[R4 (motor)|R4]] [[Viacventilová technológia|16v]],<br />1.6 l R4 8v,<br />1.6 l R4 16v,<br />1.8 l R4 20v,<br />1.8 l R4 20v [[turbodúchadlo|Turbo]],<br />2.8 l [[Motor VR6|VR6]] 24v<br />'''''[[Vznetový motor|Vznetové motory]]:'''''<br />1.9 l R4 [[Suction Diesel Injection|SDI]],<br />1.9 l R4 [[Turbocharged Direct Injection|TDI]],<br />1.9 l R4 TDI [[Čerpadlo-vstrekovacia tryska|PD]]
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba =
| prevodovka = 4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]],<br />5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manulna]],<br />6-rýchlostná manuálna
| razvor = 2513 mm
| vyska = 1439 mm
| sirka = 1742 mm
| dlzka = 4183 mm
| hmotnost = 1210-1628 kg
| kapacita_nadrze =
| euroncap =
| rok =
| podobne = [[Audi A3|Audi A3 I]]<br />[[Audi TT|Audi TT I]]<br />[[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf IV]]<br />[[Volkswagen Bora]]<br />[[Volkswagen New Beetle]]<br />[[SEAT Toledo|SEAT Toledo II]]<br />[[Škoda Octavia|Škoda Octavia I]]
| dizajner = [[Giorgetto Giugiaro]]
}}
[[Súbor:SEAT Leon Mk1 driver's seat.jpg|right|thumb|Interiér SEATu León I]]
[[Súbor:SEAT Leon Cupra Mk1-2.jpg|right|thumb|SEAT León Cupra]]
Prvý SEAT León bol predstavený v roku 1999,<ref>{{cite web |url=http://www.seat.com/com/generator/su/com/SEAT/site/company/history/1999-1990/main.html |title=Company History – 1999-1990 |work=seat.com |date= |accessdate=2010-03-02 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101206035625/http://www.seat.com/com/generator/su/com/SEAT/site/company/history/1999-1990/main.html |archivedate=2010-12-06 }}</ref> pričom bol dostupný len ako [[hatchback]] a súvisiaca verzia sedan bola predávaná ako [[SEAT Toledo]]. Postavený bol na základe platformy [[Volkswagen Group]] [[Platforma Volkswagen Group A|A4 (PQ34)]], ktorú zdieľal z automobilmi [[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf IV]], [[Volkswagen Golf|Bora]] a [[Audi A3]].
Dostupný bol s benzínovými motormi 1.4 16v (55 kW/75 koní), 1.6 8v (74 kW/101 koní) (ten bol neskôr nahradený motorom 1.6 16v s výkonom 77 kW/105 koní), a s dvomi variantmi motora 1.8 20v [[turbodúchadlo|turbo]] od Volkswagenu (niektoré krajiny ponúkali aj motor 2.8 [[Motor VR6|VR6]] s výkonom 150 kW/204 koní). Pôvodný "León 20VT" (neskôr známy ako "Cupra" a "FR") mal motor 1.8 [[turbodúchadlo|turbo]] s výkonom 132 kW/180 koní a "León Cupra R" mal výkon 156 kW/209 koní, ktorý bol neskôr zvýšený na 165 kW/224 koní. V niektorých krajinách bola dostupná aj verzia "Cupra 4" vybavená motorom 2.8 VR6 s výkonom 150 kW/204 koní a [[Pohon 4 × 4|pohonom 4 × 4]], ktorý sa zakladal na medzinápravovej viaclamelovej spojke [[Haldex Traction]], rovnakej ako v automobile [[volkswagen Golf|Volkswagen Golf 4motion]].<ref>{{cite web|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=79464 |title=2000 Seat Leon Cupra 4 technical specifications and data – 5 door 2.8 litre (2791 cc) V6 203.8 PS|work=carfolio.com|date= |accessdate=2009-08-01}}</ref>
Línia [[vznetový motor|vznetových motorov]] [[TDI]] sa skladala z motora 1.9 TDI (110 kW/150 koní) (pre verziu "Cupra 4" s pohonom 4 × 4), ktorý sa predával len jeden rok. Menšie vznetové motory boli dostupné s výkonmi 66 kW/90 koní, 81 kW/110 koní a 96 kW/130 koní. Ku všetkým motorom s výkonom nad 96 kW/130 koní sa štandardne montovala 6-rýchlostná [[manuálna prevodovka]]. Zadná náprava bola s polozávislým torzným nosníkom, kým verzie s pohonom 4 × 4 používali [[Viacprvkové odpruženie|viacprvkové nezávislé odpruženie zadnej nápravy]]. Všetky verzie mali kotúčové brzdy na všetkých štyroch kolesách (predné vnútorne chladené kotúče, na niektorých aj zadné).
===Technické údaje===
{|class="wikitable" style="text-align:center; font-size:92%; width:75%"
!Motorové<br />označenie!![[Zdvihový objem|objem]], [[motorová konfigurácia|konfigurácia]],<br />[[ventilový rozvod]], palivový systém!!max. [[výkon (mechanický)|výkon]]<br />pri ot/min!!max. [[krútiaci moment]]<br />pri ot/min!![[Zoznam motorov Volkswagen Group|Motorové ID<br />kódy]]!!dátumy
|-
|colspan="6" style="text-align:center; background:silver"|{{big|'''''[[benzínový motor|benzínové motory]]'''''}}<br />all [[Viacbodové vstrekovanie|viacbodové]] elektronické [[Zážihový motor s nepriamym vstrekom|nepriame]] [[vstrekovanie paliva]]
|-
|align=left|'''1.4 16v'''||1390 cm³ [[R4 (motor)|R4]]<br />[[DOHC]] [[Viacventilová technológia|16v]]||55 kW/75 koní<br />pri 5000||126 Nm<br />pri 3800||AHW; APE;<br />AUA; AXP; BCA||11/99–<br />10/05
|-
|align=left|'''1.6'''||1595 cm³ R4<br />[[SOHC]] 8v||74 kW/101 koní<br />pri 5600||145 Nm<br />pri 3800||AEH; AKL||08/99–<br />10/05
|-
|align=left|'''1.6'''||1595 cm³ R4<br />SOHC 8v||75 kW/102 koní<br />pri 5600||148 Nm<br />pri 3800||BFQ||10/05–<br />06/06
|-
|align=left|'''1.6 16v'''||1598 cm³ R4<br />DOHC 16v||77 kW/104 koní<br />pri 5700||148 Nm<br />pri 4500||AUS; AZD;<br />BCB||06/00–<br />06/06
|-
|align=left|'''1.8 20v'''||1781 cm³ R4<br />DOHC 20v||92 kW/125 koní<br />pri 6000||170 Nm<br />pri 4200||AGN; APG||11/99–<br />10/05
|-
|align=left|'''1.8 20vT<br />''Cupra'''''||1781 cm³ R4<br />DOHC 20v [[turbodúchadlo|Turbo]]||132 kW/180 koní<br />pri 5500||235 Nm<br />pri 1950–5000||AJQ; APP;<br />ARY; AUQ||08/99–<br />10/05
|-
|align=left|'''1.8 20vT<br />''Cupra R'''''||1781 cm³ R4<br />DOHC 20v Turbo||154 kW/209 koní
pri 5800
|270 Nm
pri 2100
|AMK||05/02–<br />05/03
|-
|align=left|'''1.8 20vT<br />''Cupra R'''''||1781 cm³ R4<br />DOHC 20v Turbo||165 kW/224 koní<br />pri 5900||280 Nm<br />pri 2200–5500||BAM||05/03–<br />06/06
|-
|align=left|'''2.8 VR6 24v<br />''Cupra 4'''''||2792 cm³ 15° [[Motor VR6|VR6]]<br />DOHC 24v||150 kW/204 koní<br />pri 6200||265 Nm<br />pri 3400||AUE; BDE||10/00–<br />04/04
|-
| colspan="6" style="text-align:center; background:silver"|{{big|'''''[[vznetový motor|dieselové motory]]'''''}}<br />všetky s [[Vstrekovanie kvapalného paliva (vznetový motor)|priamym vstrekovaním]]
|-
|align=left|'''1.9 [[Suction Diesel Injection|SDI]]'''||1896 cm³ [[R4 (motor)|R4]] [[SOHC]] 8v,<br />VP37 vstrekovacie čerpadlo s rozdeľovačom||50 kW/68 koní<br />pri 4000||133 Nm<br />pri 1800||AQM||06/00–<br />10/03
|-
|align=left|'''1.9 [[Turbocharged Direct Injection|TDI]]'''||1896 cm³ R4 SOHC 8v,<br />VP37 vstrekovacie čerpadlo s rozdeľovačom||66 kW/90 koní<br />pri 3750||210 Nm<br />pri 1900||AGR; ALH||11/99–<br />10/05
|-
|align=left|'''1.9 TDI'''||1896 cm³ R4 SOHC 8v,<br />Pumpe Düse [[vstrekovacia jednotka]] (PD)||74 kW/101 koní<br />pri 4000||240 Nm<br />pri 1800–2400||AXR||10/05–<br />06/06
|-
|align=left|'''1.9 TDI'''||1896 cm³ R4 SOHC 8v,<br />VP37 vstrekovacie čerpadlo s rozdeľovačom||81 kW/110 koní<br />pri 4150||235 Nm<br />pri 1900||AHF; ASV||10/99–<br />10/05
|-
|align=left|'''1.9 TDI'''||1896 cm³ R4 SOHC 8v,<br />Pumpe Düse vstrekovacia jednotka (PD)||96 kW/130 koní<br />pri 4000||310 Nm<br />pri 1900||ASZ||05/03–<br />06/06
|-
|align=left|'''1.9 <span style="color:red;">TDI</span>'''||1896 cm³ R4 SOHC 8v,<br />Pumpe Düse vstrekovacia jednotka (PD)||110 kW/150 koní<br />pri 4000||320 Nm<br />pri 1900||ARL||09/00–<br />12/05
|}
{{-}}
==Druhá generácia (''Typ'' 1P; 2005–2012)==
{{Infobox Automobil
| nazov = SEAT León Mk2 (1P)
| obrazok = Seat Leon (1P) – Frontansicht, 17. April 2011, Düsseldorf.jpg
| vyrobca =
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = Máj 2005 – 2012 (2009 facelift)
| krajina_povodu = [[Martorell]], [[Španielsko]]
| predchodca =
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda =
| typ_karoserie =
| usporiadanie =
| platforma = [[Platforma Volkswagen Group A|Volkswagen Group A5 (PQ35)]]
| motor = '''''[[Benzínový motor|Benzínové motory]]:'''''<br />1.2 l [[R4 (motor)|R4]] [[Viacventilová technológia|16v]] [[TFSI]],<br />1.4 l R4 16v,<br />1.4 l R4 16v TFSI,<br />1.6 l R4 8v,<br />1.8 l R4 16v TFSI,<br />2.0 l I4 16v FSI,<br />2.0 l R4 16v TFSI;<br />'''''[[Skvapalnený ropný plyn|LPG]] motory:'''''<br />1.6 LPG<br />'''''[[Vznetový motor|Dieselové motory]]:'''''<br />1.6 l R4 [[Turbocharged Direct Injection|TDI]] (pre 2010)<br />1.9 l R4 TDI,<br />2.0 l R4 TDI
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba =
| prevodovka = 5-rýchlosť [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br /> 6-rýchlostná manuálna<br />6-rýchlostná [[Direct-Shift Gearbox|DSG]]<br />7-rýchlostná [[Direct-Shift Gearbox|DSG]]
| razvor = 2578 mm
| vyska = 1459 mm
| sirka = 1768 mm
| dlzka = 4315 mm
| hmotnost = 1176-1375 kg
| kapacita_nadrze =
| euroncap = 4
| rok = 2005
| podobne = [[Audi A3]] Mk2<br />[[Audi TT]] Mk2<br />[[Volkswagen Golf Mk5]]<br />[[Volkswagen Golf Mk6]]<br />[[Volkswagen Golf Plus]]<br />[[Volkswagen Jetta#A5|Volkswagen Jetta Mk5]]<br />[[SEAT Toledo]] Mk3<br />[[SEAT Altea]]<br />[[Škoda Octavia]] Mk2
| dizajner = [[Walter de Silva]]
}}
[[Súbor:SEAT Leon 1P Cockpit 2.jpg|right|thumb|Interiér SEATu León]]
[[Súbor:Seat Leon Cupra (1P) – Frontansicht, 12. April 2011, Wülfrath.jpg|right|thumb|SEAT León Cupra]]
[[Súbor:Seat Leon Cupra (Slovak police).jpg|thumb|right|SEAT León Cupra Slovenskej polície]]
Druhá generácia bola predstavená v roku 2005, pričom jej výroba začala v máji 2005.<ref name=ETKA/> Bola postavená na platforme [[Platforma Volkswagen Group A|Volkswagen Group A5 (PQ35)]], ktorá je známa z automobilu [[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf V]].
Základný model bol v ponuke s benzínovými motormi 1.2 8V TSI (77 kW/105 koní). Na niektorých trhoch (napr. [[Grécko]], [[Rumunsko]] a [[Taliansko]]) bol León dostupný s motorom 1.4 MPI (63 kW/86 koní). Športovejšie varianty mali motor 2.0 FSI s výkonom 110 kW/150 koní a 2.0 TDI s výkonom 103 kW/140 koní. Oba boli štandardne vybavené 6-rýchlostnou manuálnou prevodovkou, pričom voliteľná bola 6- alebo 7-rýchlostná prevodovka [[DSG]]. Neskôr bol uvedený León s motorom 2.0 TFSI s výkonom 136 kW/185 koní. Napriek jeho výkonu a nízkej cene nebol veľmi obľúbený a tak bola jeho výroba zastavená a zamerala sa na športovejšie verzie FR.
Prvý športový León druhej generácie bol León FR s dvomi výfukovými potrubiami, športovými sedadlami a hlavicou radiacej páky s logom FR bol uvedený v júni 2006. Mal motor 2.0 TFSI z Volkswagenu Golf V GTI, ktorého výkon bol 147 kW/200 koní. Takisto sa montoval variant 2.0 TDI s výkonom 125 kW/170 koní. Medzi ďalšiu štandardnú výbavu patrila automatická klimatizácia.
Ďalšou verziou bola Cupra s motorom 2.0 TFSI. Jej výkon bol 177 kW/241 koní a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 6,4 sekundy. Verzia Cupra mala 18-palcové päťlúčové disky kolies, červené brzdové strmene a štandardnú oválnu koncovku výfuku. Tiež bola v unikátnych farbách, mala športové sedadlá s logom Cupra. Štandardom boli tiež dierované hliníkové pedále.
Vrchol ponuky bola verzia Cupra R 2.0 TFSI. Tá mala motor s výkonom 195 kW/265 koní, ktorý sa tiež montoval do [[Audi S3]] a [[Volkswagen Scirocco|Volkswagen Scirocco R]]. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládla za 6,2 sekundy a jeje maximálna rýchlosť bola 250 km/h.
===Ocenenia===
*'Red dot' award v 2006 <ref>SEAT model awards</ref>
*'Best Car of the Year 2009' pre segment importovaných automobilov nižšej strednej triedy Nemecka, od nemeckého časopisu Auto-motor-und-sport<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.auto-motor-und-sport.de/autokauf/die-besten-autos-2009-zeichen-der-pracht-953439.html |titul=Die Besten Autos 2009: Zeichen der Pracht – auto motor und sport |vydavateľ=auto-motor-und-sport.de |dátum prístupu=2010-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100413163059/http://www.auto-motor-und-sport.de/autokauf/die-besten-autos-2009-zeichen-der-pracht-953439.html |dátum archivácie=2010-04-13 }}</ref>
*'Firmenauto des Jahres 2006', od nemeckého časopisu Firmenauto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.site.seat.pl/index.php?str_menu=7 |titul=SEAT |vydavateľ=site.seat.pl |dátum prístupu=2010-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120410210128/http://www.site.seat.pl/index.php?str_menu=7 |dátum archivácie=2012-04-10 }}</ref>
*'Car of the Year 2006' v Dánsku<ref>SEAT Leon car of the year 2006 in Denmark http://media.seat.com/en/seat-news/2005/172.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110716025836/http://media.seat.com/en/seat-news/2005/172.html |date=2011-07-16 }}</ref>
*'Diesel Car of the Year 2006' v Škótsku (pre 170 koňový 2.0 TDI Leon FR)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_7994/is_2006_Oct_29/ai_n37952017/ |titul=They're all winners at motoring's big night | Sunday Mail (Glasgow, Scotland) Newspaper | Find Articles at BNET |vydavateľ=findarticles.com |dátum prístupu=2010-02-24}}</ref>
*‘Auto 1’ roku 2006 v Španielsku, od časopisu ‘Auto Bild’
*'University Car of the Year 2007' v Španielsku, od španielskych univerzitných študentov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.seat.cz/tiskove_zpravy/zprava.aspx?id=310 |titul=SEAT Česká republika |vydavateľ=seat.cz |dátum prístupu=2010-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120321061316/http://www.seat.cz/tiskove_zpravy/zprava.aspx?id=310 |dátum archivácie=2012-03-21 }}</ref>
*'Hellenic Car of the Year 2007'<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mizziorganisation.com/news.asp?news=12 |titul=The SEAT Leon receives two prizes in Greece |vydavateľ=Mizziorganisation.com |dátum prístupu=2012-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141031233609/http://www.mizziorganisation.com/news.asp?news=12 |dátum archivácie=2014-10-31 }}</ref>
*'GTI of the Year 2006–2007' v Grécku pre SEAT León Cupra, od gréckeho časopisu 4-Trohoi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.4troxoi.gr/default.php?pname=Article&cat_id=41&art_id=7230 |titul=GTi της χρονιάς: νικητής το Seat Leon Cupra – GTi της χρονιάς: νικητής το Seat Leon Cupra (Slovakia) – 4TROXOI |vydavateľ=4troxoi.gr |dátum prístupu=2010-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141031233852/http://www.4troxoi.gr/default.php?pname=Article&cat_id=41&art_id=7230 |dátum archivácie=2014-10-31 }}</ref>
===Technické údaje===
{|class="wikitable" style="text-align:center; font-size:80%"
|colspan="7" style="text-align:center; background:silver"|{{big|'''všetky dostupné [[Motor s vnútorným spaľovaním|motory s vnútorným spaľovaním]] sú [[Štvordobý motor|štvordobé]] [[Štvorvalcový radový motor|štvorvalcové radové motory]] (R4)'''}}
|-
!Motorové<br />označenie / model!![[zdvihový objem|zdvihový<br />objem]]!![[ventilový rozvod]],<br />palivový systém!!max. [[výkon (mechanický)|výkon]]<br />pri ot/min!!max. [[krútiaci moment]]<br />pri ot/min!![[zoznam motorov Volkswagen Group|motorové ID<br />kódy]]!!dátumy
|-
|colspan="7" style="text-align:center; background:silver"|{{big|'''''[[benzínový motor|benzínové motory]]'''''}}<br />všetky so [[vstrekovanie paliva|vstrekovaním paliva]]
|-
|align=left|'''1.2 TSI||1197 cm³||[[Viacventilová technológia|8v]] [[SOHC]]<br />[[Zážihový motor s priamym vstrekom|Fuel Stratified Injection]]||77 kW/105 koní<br />pri 5000 ot/min||175 Nm<br />pri 1550–5100 ot/min||CBZ||2010–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.4||1390 cm³||16v DOHC<br />viacbodové [[vstrekovanie paliva]]||63 kW/86 koní<br />pri 5000 ot/min||130 Nm<br />pri 3600 ot/min||BXW/CGG||2007–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.4 TSI||1390 cm³||16v DOHC<br />FSI||92 kW/125 koní<br />pri 5600 ot/min||200 Nm<br />pri 1500–4000 ot/min||CAXC||2007–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.6||1595 cm³||8v [[SOHC]]<br />viacbodové vstrekovanie||75 kW/102 koní<br />pri 5600 ot/min||148 Nm<br />pri 3800 ot/min||BSE/<br />BSF/CCSA||2005–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.8 TSI||1798 cm³||16v DOHC<br />FSI||118 kW/160 koní<br />pri 4500–6200 ot/min||250 Nm<br />pri 1500–4500 ot/min||BZB/<br />CDAA||2007–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 FSI||1984 cm³||16v DOHC<br />FSI||110 kW/150 koní<br />pri 6000 ot/min||200 Nm<br />pri 3500 ot/min||BLR/BLY<br />BVY/BVZ||2005–<br />2009
|-
|align=left|'''2.0 TFSI||1984 cc||16v DOHC<br />FSI||136 kW/185 koní<br />pri 5100–6000 ot/min||270 Nm<br />pri 1800–5000 ot/min||BWA||2005–<br />2006
|-
|align=left|'''2.0 TFSI (TSI)<br />''FR''||1984 cm³||16v DOHC<br />FSI||147 kW/200 koní<br />pri 5100–6000 ot/min||280 Nm<br />pri 1800–5000 ot/min||BWA||2006–<br />2009
|-
|align=left|'''2.0 TSI<br />''FR''||1984 cm³||16v DOHC<br />FSI||154 kW/209 koní<br />pri 5300–6200 ot/min||280 Nm<br />pri 1700–5200 ot/min||CCZB/<br />CAWB||2009–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TFSI<br />Cupra||1984 cm³||16v DOHC<br />FSI||177 kW/241 koní<br />pri 5700–6300 ot/min||320 Nm<br />pri 2200–5500 ot/min||BWJ||2006–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TFSI<br />Cupra R||1984 cm³||16v DOHC<br />FSI||195 kW/265 koní<br />pri 6000 ot/min||350 Nm<br />pri 2500–,000 ot/min||CDLA||2009–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TFSI<br />Copa Edition||1984 cm³||16v DOHC<br />FSI||210 kW/286 koní<br />pri 6000 ot/min||360 Nm<br />pri 2500 ot/min||''N/A''<br /><small>(EA113)</small>||2008–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TFSI<br />Cupra 310 Limited Edition||1984 cm³||16v DOHC<br />FSI||228 kW/310 koní<br />pri 6000 ot/min||425 Nm<br />pri 3000–5,000 ot/min||''N/A''<br /><small>(EA113)</small>||2008–<br />2009
|-
|colspan="7" style="text-align:center; background:silver"|{{big|'''''[[Skvapalnený ropný plyn|LPG]] motory'''''}}<br />(LPG)
|-
|align=left|'''1.6 LPG||1595 cc|| ||75 kW/102 koní<br />pri 5600 ot/min||148 Nm<br />pri 3800 ot/min||CHG||2009–<br />súčasnosť
|-
|colspan="7" style="text-align:center; background:silver"|{{big|'''''[[Vznetový motor|Dieselové motory]]'''''}}<br />všetky [[Turbocharged Direct Injection]] (TDI)
|-
|align=left|'''1.6 TDI [[Filter pevných častíc|DPF]]||1598 cm³||[[Viacventilová technológia|16v]] [[DOHC]]<br />[[common rail]]||77 kW/103 koní<br />pri 4400 ot/min||250 Nm<br />pri 1500–2500 ot/min||CAYC||plánovaný<br />pre 2010
|-
|align=left|'''1.9 TDI||1896 cm³||8v [[SOHC]]<br />Pumpe Düse [[systém čerpadlo-vstrekovacia tryska|vstrekovacia jednotka]]||66 kW/90 koní<br />pri 4000 ot/min||210 Nm<br />pri 1800–2500 ot/min||BXF||2007–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.9 TDI||1896 cm³||8v SOHC<br />Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||77 kW/103 koní<br />pri 4000 ot/min||250 Nm<br />pri 1900 ot/min||BKC/BLS<br />BXE||2005–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI||1968 cm³||16v DOHC<br />Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||100 kW/136 koní<br />pri 4000 ot/min||320 Nm<br />pri 1750–2500 ot/min||AZV||2005–<br />2007
|-
|align=left|'''2.0 TDI||1968 cm³||16v DOHC<br />Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||103 kW/140 koní<br />pri 4000 ot/min||320 Nm<br />pri 1750–2500 ot/min||BKD||2005–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI DPF||1968 cm³||8v SOHC<br />Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||103 kW/140 koní<br />pri 4000 ot/min||320 Nm<br />pri 1750–2500 ot/min||BMM||2006–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI DPF||1968 cm³||16v DOHC<br />common rail||103 kW/140 koní<br />pri 4200 ot/min||320 Nm<br />pri 1750–2500 ot/min||CBDB||plánovaný<br />pre 2010
|-
|align=left|'''2.0 TDI DPF<br />''FR''||1968 cm³||16v DOHC<br />Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||125 kW/170 koní<br />pri 4200 ot/min||350 Nm<br />pri 1750–2500 ot/min||BMN||2006–<br />2009
|-
|align=left|'''2.0 TDI DPF<br />''FR''||1968 cm³||16v DOHC<br />common rail||125 kW/170 koní<br />pri 4200 ot/min||350 Nm<br />pri 1750–2500 ot/min||CEGA||2009–<br />súčasnosť
|}
==Tretia generácia (''Typ'' 5F; 2012-2020)==
{{Infobox Automobil
| nazov = SEAT León Mk 3 (5F)
| obrazok = Seat - Leon - Mondial de l'Automobile de Paris 2012 - 001.jpg
| vyrobca =
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = 2012-2020
| krajina_povodu =
| predchodca =
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda =
| typ_karoserie = 3-dverový [[hatchback]]<br>5-dverový hatchback<br>5-dverové [[kombi]]
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = 1.2 l [[R4 (motor)|R4]] [[Turbodúchadlo|turbo]] [[Benzínový motor|benzín]]<br />1.4 l R4 turbo benzín<br />1.8 L R4 turbo benzín<br />2.0 L R4 turbo benzín<br />1.6 L R4 [[turbo diesel]]<br />2.0 L R4 turbo diesel
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba =
| prevodovka = 5-rýchlostná [[Manuálna prevodovka|manuálna]]<br />6-rýchlostná [[Manuálna prevodovka|manuálnal]]<br />6-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]] <br />7-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]
| razvor = 2636 mm
| vyska =
| sirka =
| dlzka = 4265 mm
| hmotnost =
| kapacita_nadrze =
| euroncap = 5
| rok = 2012
| podobne = [[Audi A3|Audi A3 III]]<br>[[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf VII]]<br>[[Škoda Octavia|Škoda Octavia III]]
| dizajner = [[Alejandro Mesonero-Romanos]]
}}
[[Súbor:Seat Leon 1.4 TSI Start&Stop Style (III) – Heckansicht, 10. August 2013, Ratingen.jpg|right|thumb|SEAT León zozadu]]
[[Súbor:Seat Leon ST Back.jpg|right|thumb|SEAT León ST]]
Tretia generácia Leónu je postavená na najnovšej platforme Volkswagen Group [[Platforma Volkswagen Group MQB|MQB]].<ref>MQB: A Key for Higher Margins – The Modular Toolkit Strategy http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/de/talks_and_presentations/2011/05/PPT_FFM.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Deutsche%20Bank%20Presentation%20Handout.pdf</ref>
V porovnaní s predchádzajúcou generáciou je León tretej generácie kratší o 5 centimetrov a ľahší o 90 kilogramov. Avšak kvôli dlhšiemu rázvoru o 5,8 centimetra má v interiéri viac mesta v úrovni ramien a nôh pre predných aj zadných cestujúcich ako aj 380 litrov batožinového priestoru.
Nový León má tiež niekoľko bezpečnostných inovácií ako kolenný airbag vodiča, a množstvo nových systémov, vrátane (často ako štandardná výbava) [[multikolízny brzdový systém]] (MBS), ktorý automaticky po kolízii zabrzdí vozidlo aby nedošlo k ďalšej nehode, [[asistent kontroly vybočenia z jazdného pruhu]] a [[detekcia ospalosti vodiča]]. Brzdový systém obsahuje tiež funkciu rozjazdu do kopca.
V septembri 2013, SEAT oficiálne odhalil Leon ST (kombi model) na [[Frankfurtský autosalón|Frankfurtskom autosalóne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEAT Leon Makes Its World Debut|url=http://www.seat-mediacenter.com/en-stories/motorshows/seat-leon-st-makes-its-world-debut/|vydavateľ=SEAT|dátum prístupu=2014-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20140223084516/http://www.seat-mediacenter.com/en-stories/motorshows/seat-leon-st-makes-its-world-debut|dátum archivácie=2014-02-23}}</ref> León ST má maximálny objem batožinového priestoru 1470 litrov a je v Európe dostupný v troch rozdielnych verziách s jedenástimi rôznymi motormi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The New SEAT Leon ST|url=http://www.seat.co.uk/content/uk/brand/en/models/leon-st/discover.html|vydavateľ=SEAT|dátum prístupu=2014-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20150801194124/http://www.seat.co.uk/content/uk/brand/en/models/leon-st/discover.html|dátum archivácie=2015-08-01}}</ref>
Dňa 23. júna 2014 SEAT odhalil SEAT terénnu verziu Léonu ST nazvanú [[SEAT Leon X-PERIENCE|X-PERIENCE]].
===Bezpečnosť===
V roku 2012, sa SEAT León Mk3 sa SEAT León podrobil testom [[Euro NCAP]] a získal '''5 hviezdičiek v celkovom hodnotení''':<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEAT LEON Test results|url=http://www.euroncap.com/results/seat/leon/494.aspx|vydavateľ=Euro NCA}}</ref>
{| class="wikitable"
|-
|'''Test'''
|'''Skóre'''
|'''Body'''
|-
|Celkovo:
|{{rating|5|5}}
| style="text-align:center;"|N/A
|-
|[[Dospelosť|Dospelý]] pasažier:
| style="text-align:center;"|91%
| style="text-align:center;"|30
|-
|[[Dieťa|Detský]] pasažier:
| style="text-align:center;"|88%
| style="text-align:center;"|40
|-
|[[Chodec]]:
| style="text-align:center;"|70%
| style="text-align:center;"|25
|-
|Bezpečnostná asistencia:
| style="text-align:center;"|71%
| style="text-align:center;"|5
|}
===Ocenenia===
* Euro NCAP rozšírené ocenenie za systém SEAT Multi Collision Brake<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEAT’s Multi Collision Brake|url=http://www.euroncap.com/rewards/seat_multi_collision_brake.aspx|vydavateľ=Euro NCAP}}</ref>
* Euro NCAP rozšírené ocenenie za systém SEAT Lane Assist<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEAT’s Lane Assist|url=http://www.euroncap.com/rewards/seat_lane_assist.aspx|vydavateľ=Euro NCAP}}</ref>
===Technické údaje===
{|class="wikitable" style="text-align:center; font-size:80%"
|colspan="7" style="text-align:center; background:silver"|{{big|'''všetky dostupné [[motor s vnútorným spaľovaním|motory s vnútorným spaľovaním]] sú [[štvordobý motor|štvordobé]] [[štvorvalcový radový motor|štvorvalcové radové motory]] (R4)'''}}
|-
!Motorové<br />označenie / model!![[zdvihový objem|zdvihový<br />objem]]!!max. [[výkon (mechanický)|výkon]]<br />pri ot/min!!max. [[krútiaci moment]]<br />pri ot/min!![[Zoznam motorov|motorové ID<br />kódy]]!!dátumy
|-
|colspan="7" style="text-align:center; background:silver"|{{big|'''''[[benzínový motor|benzínové motory]]'''''}}<br />všetky [[viacventilová technológia|16v]] [[TFSI|Turbocharged Fuel Stratified Injection (TSI)]]
|-
|align=left|'''1.2 TSI||1197 cm³||63 kW/86 koní<br />pri 4300-5300 ot/min||160 Nm<br />pri 1400-3500 ot/min|| ||2012–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.2 TSI||1197 cm³||77 kW/105 koní<br />pri 4500-5500 ot/min||175 Nm<br />pri 1400-4000 ot/min|| ||2012–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.4 TSI||1395 cm³||90 kW/122 koní<br />pri 5000-6000 ot/min||200Nm<br />pri 1400-4000 ot/min|| ||2012–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.4 TSI||1395 cm³||103 kW/140 koní<br />pri 4500-6000 ot/min||250 Nm<br />pri 1500-3500 ot/min|| ||2012–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.8 TSI||1798 cm³||132 kW/180 koní<br />pri 4000-6200 ot/min||250 Nm<br />pri 1500-3900 ot/min|| ||2013–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TSI||1984 cm³||195 kW/265 koní<br />pri 5350-6600 ot/min||350 Nm<br />pri 1750-5300 rot/min|| ||2014–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TSI||1984 cm³||206 kW/280 koní<br />pri 5350-6600 ot/min||350 Nm<br />pri 1750-5300 ot/min|| ||2014–<br />súčasnosť
|-
|colspan="7" style="text-align:center; background:silver"|{{big|'''''[[Vznetový motor|Vznetové motory]]'''''}}<br />všetky 16v [[Turbocharged Direct Injection|Turbocharged Direct Injection (TDI)]]
|-
|align=left|'''1.6 TDI||1598 cm³||66 kW/90 koní<br />pri 2750-4800 ot/min||230 Nm<br />pri 1400-2750 ot/min||CAYB ||2012–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''1.6 TDI||1598 cm³||77 kW/105 koní<br />pri 3000-4000 ot/min||250 Nm<br />pri 1500-2750 ot/min||CAYC ||2012–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI||1968 cm³||110 kW/150 koní<br />pri 3500-4000 ot/min||320 Nm<br />pri 1750-3000 ot/min||CRBC ||2012–<br />súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI||1968 cc||135 kW/184 koní<br />pri 4000 ot/min||380 Nm<br />pri 1750-3000 ot/min||CUNA ||2013–<br />súčasnosť
|}
==Motoršport==
[[Súbor:Seat Leon Cup.JPG|right|thumb|SEAT León Supercopa]]
{{Hlavný článok|SEAT León Supercopa}}
Prvá generácia SEATu León Cupra R bola základom pre [[SEAT León Supercopa]]. Bola používaná v Španielsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a Turecku od roku 2003. Automobil pripravila divízia SEAT Sport a mal výkon 184 kW/250 koní.
V roku 2005 SEAT uviedol druhú generáciu pre [[World Touring Car Championship]], ktorá nahradila [[SEAT Toleso|SEAT Toledo Cupra]]. Tá mala výkon 191 kW/260 koní, sekvenčnú prevodovku [[Hewland]] a aerodynamický paket pre zvýšenie prítlaku. Jeho hmostnosť bola 1140 kg s vodičom.
V roku 2006 bola León nahredený novým, potencionálne rýchlejším v pretekoch WTCC. Jeho 2,0-litrový [[turbodúchadlo]]m prepĺňaný motor poskytoval výkon 221 kW/300 koní, takisto mal vyšší krútiaci moment, zlepšenú aerodynamiku a 18-palcové disky kolies.
==Predaje==
{|class="wikitable" style="text-align:center"
|-
!Model!!1999<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 1999 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2000/03/Annual_Report_1999.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_AR_1999_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231127/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2000/03/Annual_Report_1999.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_AR_1999_e.pdf |date=2011-07-17 }}</ref>!!2000<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2000 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2001/03/Annual_Report_2000.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_GB_2000_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110111084829/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2001/03/Annual_Report_2000.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_GB_2000_e.pdf |date=2011-01-11 }}</ref>!!2001<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2001 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2002/03/annual_report_2001.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/20020312_GB_2001_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231251/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2002/03/annual_report_2001.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/20020312_GB_2001_e.pdf |date=2011-07-17 }}</ref>!!2002<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2002 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2003/03/annual_report_2002.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/vw_gb_2002_en.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231330/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2003/03/annual_report_2002.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/vw_gb_2002_en.pdf |date=2011-07-17 }}</ref>!!2003<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2003 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2004/03/annual_report_2003.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/20040309_gb2003_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231405/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2004/03/annual_report_2003.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/20040309_gb2003_e.pdf |date=2011-07-17 }}</ref>!!2004<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2004 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2005/03/annual_report_2004.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Gbericht_2004_en.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110112130117/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2005/03/annual_report_2004.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Gbericht_2004_en.pdf |date=2011-01-12 }}</ref>!!2005<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2005 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2006/03/Volkswagen_AG__Annual_Report_2005.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/gesch%C3%A4ftsbericht_2005_english.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717232057/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2006/03/Volkswagen_AG__Annual_Report_2005.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/gesch%C3%A4ftsbericht_2005_english.pdf |date=2011-07-17 }}</ref>!!2006<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2006 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2007/03/Geschaeftsbericht_2006.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Annual_Report_2006_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717232139/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2007/03/Geschaeftsbericht_2006.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Annual_Report_2006_e.pdf |date=2011-07-17 }}</ref>!!2007<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2007 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2008/03/Annual_Report_2007.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_AG_GB_2007_en.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111001032802/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2008/03/Annual_Report_2007.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_AG_GB_2007_en.pdf |date=2011-10-01 }}</ref>!!2008<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2008 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2009/03/GB_2008.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Y_2008_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111001034708/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2009/03/GB_2008.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Y_2008_e.pdf |date=2011-10-01 }}</ref>!!2009<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2009 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2010/03/Annual_Report_2009.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Y_2009_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231646/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2010/03/Annual_Report_2009.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Y_2009_e.pdf |date=2011-07-17 }}</ref>!!2010<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2010 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2011/03/Volkswagen_AG_Geschaeftsbericht_2010.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/GB_2010_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231904/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2011/03/Volkswagen_AG_Geschaeftsbericht_2010.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/GB_2010_e.pdf |date=2011-07-17 }}</ref>!!2011<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2011 http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/publications/2012/03/Volkswagen_AG_Annual_Report_2011.bin.html/binarystorageitem/file/Y_2011_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120526072621/http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/publications/2012/03/Volkswagen_AG_Annual_Report_2011.bin.html/binarystorageitem/file/Y_2011_e.pdf |date=2012-05-26 }}</ref>!!2012<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2012 http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/publications/2013/03/Y_2012_e.bin.html/binarystorageitem/file/GB+2012_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131002114230/http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/publications/2013/03/Y_2012_e.bin.html/binarystorageitem/file/GB+2012_e.pdf |date=2013-10-02 }}</ref>!!2013<br /><ref>Volkswagen AG Annual Report 2013 http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/themes/2014/03/Annual_Report_2013.bin.html/marginalparsys/textandimage/downloadFile/GB%2B2013_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141031233704/http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/themes/2014/03/Annual_Report_2013.bin.html/marginalparsys/textandimage/downloadFile/GB+2013_e.pdf |date=2014-10-31 }}</ref>
|-
!SEAT León<br />Celková ročná produkcia
|style="text-align:center"|6 080||93 123||91 939||93 606||96 536||90 850||98 130||126 511||120 630||96 761||66 368||79 462||80 736||71 295||114 568
|}
==Referencie==
{{reflist}}
==Iné projekty==
{{Projekt|commons=Categoty:SEAT León}}
==Externé odkazy==
* [http://www.seat.co.uk/content/uk/brand/en/models/new-leon/discover.html SEAT León] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130304231656/http://www.seat.co.uk/content/uk/brand/en/models/new-leon/discover.html |date=2013-03-04 }} – oficiálna webstránka SEAT UK
* [http://www.imcdb.org/vehicles.php?make=SEAT&model=Leon SEAT León vo filmoh a TV seriáloch]
* [http://www.seatcupra.net SEATCupra.Net] UK's #1 SEAT Community
==Zdroj==
{{Preklad|en|SEAT León|627172018}}
{{SEAT}}
[[Kategória:Automobily SEAT]]
[[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]]
[[Kategória:Hatchbacky]]
[[Kategória:Kombi]]
[[Kategória:Automobily s predným náhonom]]
s4n9lgv9tqa9yzpaw5nm28xcvmwwwig
Lada Samara
0
531473
8207362
7936440
2026-05-02T19:39:20Z
~2026-26587-36
293646
/* Súťažná verzia */
8207362
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = Lada Samara
| obrazok = Lada 2109 Samara 1300 S Hanseat Front.JPG
| vyrobca = [[AvtoVAZ|Lada]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov = Lada Carlota (Belgicko)<br />Lada Forma (Sedan)<br />Lada Sagona (Sedan)<br />Lada Sputnik<br />Lada Samara 2<br />VAZ 2108/2109/21099<br />VAZ 2113/2114/2115<br />Bognor Sagona ([[Uruguaj|ROU]])
| produkcia = 2 108: 1984 – 2003<br />2 109: 1987 – 2004<br />21 099: 1990 – 2004<br />2 115: 1997 – 2012<br />2 114: 2001 – 2013<br />2 113: 2005 – 2013
| krajina_povodu = [[Togliatti (mesto)|Togliatti]], [[Rusko]]<br />[[Uusikaupunki]], [[Fínsko]]<br />[[Ust-Kamenogorsk]], [[Kazachstan]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aziaavto.kz/hist_eng.htm |titul=Ao"Азия Авто" |vydavateľ=Aziaavto.kz |dátum prístupu= 2012-02-18}}</ref><br />[[Zaporizhia]], [[Ukrajina]] ([[AvtoZAZ]])<br />[[Montevideo]], [[Uruguaj]]
| predchodca =
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda = [[Nižšia stredná trieda]]
| typ_karoserie = 4-dverový [[sedan]]<br />5-dverový [[hatchback]]<br />3-dverový hatchback<br />2-dverový [[kabriolet]]
| usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[predný náhon]]
| platforma =
| motor =
| maximalka =
| zrychlenie =
| spotreba =
| prevodovka =
| razvor = {{mm|2460|m}}
| vyska = {{mm|1335|m}}
| sirka = {{mm|1650|m}}
| dlzka = {{mm|4005|m}}<ref name="carfolio.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=18667|titul=1987 VAZ Lada Samara 1500 technical specifications|vydavateľ=carfolio.com}}</ref>
| hmotnost =
| kapacita_nadrze =
| euroncap =
| rok =
| podobne =
| dizajner =
}}
'''Lada Samara''' je [[automobil]] [[Nižšia stredná trieda|nižšej strednej triedy]], ktorý v rokoch [[1984]] až [[2013]] vyrábala [[Rusko|ruská]] automobilka [[AvtoVAZ]]. Jej predchodcom bola [[VAZ 2107|Lada 2107]] a nástupcom [[Lada 110]]. V čase vzniku to bol moderný automobil s pohonom predných kolies.
== Opis ==
[[Súbor:Lada_Forma.JPG|thumb|Lada Forma (Samara sedan)]]
Samara bola druhá Lada (po [[Lada Niva|Lade Niva]]), ktorá nepoužívala karosériu vychádzajúcu z vozidla [[Fiat 124]]. Mala pohon predných kolies, päťstupňovú prevodovku a moderný dizajn. V Rusku sa model volal Lada 2108 Sputnik. Názov [[Samara]] (názov ruského mesta pri automobilke) bolo použité pre export. Neskôr sa toto označenie použilo aj pre domácu produkciu. Okrem trojdverového [[hatchback]]u sa vyrábal od roku [[1988]] aj päťdverový, alebo [[Sedan]]. Sedan mal objem batožinového priestoru 425 l a hatchback 330 l. Vozidlo bolo spoľahlivé, robustné, za nízku cenu a Lada so Samarou prerazila aj na západné trhy. Okrem Ruska sa vyrábala aj vo [[Fínsko|fínskom]] [[Uusikaupunki]], v závode Valmet Automotive plant. Zaujímavá verzia bola s podvozkom 2121 Niva s názvom Tarzan.
== Motory ==
* 1,1 – 39 kW
* 1,3 – 48 kW
* 1,5 – 55 kW
* 1,5i – 52 kW
* 1.6 8V 59,5 kW plniace Euro III
=== Súťažná verzia ===
Automobily Lada Samara sa zúčastňovali rely v skupine A. Tieto verie poháňal motor s objemom {{cm3|1300}}, {{cm3|1500}} alebo {{cm3|1600}}, ktorý dosahoval výkon až 180k. Automobily mali ochranný rám a päťstupňovú prevodovku.
=== Lada Samara Eva ===
Lada Samara Eva bol [[Rely|rallye]] špeciál určený pre [[Rallye skupina B|skupinu B]]. Prvý prototyp bol videný na Sojuz rallye v roku [[1985]]. Prvý prototyp mal [[pohon všetkých kolies]] prevzatý z vozu [[Lada Niva]] a motor bol umiestnený uprostred. Vedúcim projektu bol [[Stasys Brundza]]. S pôvodným typom Samara mal zhodné len čelné sklo a bočné dvere. Voz mal pevný pilotný priestor a laminátový odklopný predok, ktorý ukrýval náhradné koleso. Jeden z prototypov bol poháňaný motorom [[Porsche]], inak automobilka vyvíjala šestnásťventilový motor s rozvodom DOHC s objemom {{cm3|1860}} preplňovaný turbodúchadlom, ktorý dosahoval výkon 300 koní. Auto neštartovalo na žiadnej medzinárodnej súťaži. Zúčastnilo sa len [[Rallye 1000 jazier 1986]] a [[Acropolis rallye 1986]] ako predjazdec.
=== Lada Samara S-Proto ===
Išlo o ďalšiu evolúciu typu Eva. Voz bol vyvíjaný pre preteky v skupine S, ktorá ale nikdy nevznikla.
=== Lada Samara T3 ===
Tento typ vychádzal zo špecifikácie S-Proto, ale bol pripravený pre preteky [[Rallye Dakar|Rely Dakar]]. Poháňal ju motor [[Porsche]] o objeme 3,6 litra a výkonom 400 koní. Na [[Rallye Dakar 1990|Rely Dakar 1990]] bol jeden voz siedmy a na [[Rallye Dakar 1991|Rely Dakar 1991]] piaty. Víťazstvo vybojoval na Rallye Faraónov.
== Koniec výroby ==
Koncom roka 2013 bola definitívne ukončená v [[Iževský automobilový závod|Iževskom automobilovom závode]] výroba značky Lada Samara.
== Referencie ==
{{reflist}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Lada Samara}}
== Externé odkazy ==
* [http://lada.samara.sweb.cz/ Fanweb]
* [http://group-b.webgarden.cz/lada-samara-eva Lada Samara EVA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120117225426/http://group-b.webgarden.cz/lada-samara-eva |date=2012-01-17 }}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Lada Samara|11795983}}
{{Lada}}
[[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]]
[[Kategória:Automobily Lada|Samara]]
[[Kategória:Automobily s predným náhonom]]
[[Kategória:Sedany]]
p3pk6cg3feimlcwdle92uvrqlkdfdo0
Zoznam úspechov slovenských hokejistov v zahraničí
0
534057
8207648
8081740
2026-05-03T10:56:47Z
PeterKLK
94978
/* Víťazi národných ligových súťaží */ aktualizácia
8207648
wikitext
text/x-wiki
'''Úspechy slovenských hokejistov v zahraničí''' sú prehľadom titulov a individuálnych ocenení, ktoré získali [[Slovensko|slovenskí]] [[hokej|hokejisti]] v zahraničných ligových súťažiach.
==Víťazi Ligy majstrov (Pohár európskych majstrov, Super Six)==
:*[[Róbert Švehla]] – [[Malmö Redhawks|Malmö IF]] {{SWE}}, [[Pohár európskych majstrov v ľadovom hokeji 1992/1993|PEM 1992/1993]]
:*[[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]] – [[CHK Metallurg (Magnitogorsk)|Metallurg Magnitogorsk]] {{RUS}}, [[Super Six]] 2008
:*[[Radoslav Suchý]], [[Peter Sejna]] – [[ZSC Zürich Lions|Zürich SC Lions]] {{CHE}}, [[Hokejová liga majstrov 2008/2009|Liga majstrov 2009]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Sejna so Suchým sú králi Európy
| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sejna-so-suchym-su-krali-europy/
| dátum vydania = 29. 1. 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sportnet.sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Christián Jaroš]], [[Peter Cehlárik]] – [[Luleå HF]] {{SWE}}, [[Hokejová liga majstrov 2014/2015|Liga majstrov 2015]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Skvelé. Cehlárik s Jarošom po veľkom obrate vyhrali Ligu majstrov!
| url = https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/344504-skvele-cehlarik-s-jarosom-vyhrali-ligu-majstrov/
| dátum vydania = 3. 2. 2015
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = hokej.pravda.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
==Víťazi národných ligových súťaží==
{{CAN}} {{USA}} [[National Hockey League|NHL]] – [[Stanleyho pohár|Stanley cup]]
:*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1960/1961|1961]]
:*[[Jiří Bicek]] – [[New Jersey Devils]], [[NHL 2002/2003|2003]]
:*[[Martin Cibák]] – [[Tampa Bay Lightning]], [[NHL 2003/2004|2004]]
:*[[Tomáš Kopecký]] – [[Detroit Red Wings]], [[NHL 2007/2008|2008]]
:*[[Miroslav Šatan]] – [[Pittsburgh Penguins]], [[NHL 2008/2009|2009]]
:*[[Marián Hossa]], [[Tomáš Kopecký]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 2009/2010|2010]]
:*[[Zdeno Chára]] – [[Boston Bruins]], [[NHL 2010/2011|2011]]
:*[[Marián Hossa]], [[Michal Handzuš]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 2012/2013|2013]]
:*[[Marián Gáborík]] – [[Los Angeles Kings]], [[NHL 2013/2014|2014]]
:*[[Marián Hossa]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 2014/2015|2015]]
:*[[Erik Černák]] - [[Tampa Bay Lightning]], 2020, 2021
{{CAN}} {{USA}} [[AHL]] – [[Calder Cup]]
:*[[Rudolf Tajcnár]] - [[Maine Mariners]], 1978
:*[[Miroslav Ihnačák]] - [[Adirondack Red Wings]], 1989
:*[[Jerguš Bača]] - [[Springfield Indians]], 1991
:*[[Martin Červeň]] - [[Philadelphia Phantoms]], 1998
:*[[Rastislav Pavlikovský]] - [[Houston Aeros]], 2003
:*[[Boris Valábik]] - [[Chicago Wolves]], 2008
:*[[Jaroslav Janus]], [[Richard Pánik]] - [[Norfolk Admirals]], 2012
:*[[Tomáš Tatar]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Grand Rapids Griffins]], 2013
:*[[Martin Marinčin]] - [[Toronto Marlies]], 2018
:*[[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Charlotte Checkers]], 2019
:*[[Richard Pánik]] - [[Chicago Wolves]], 2022
{{CAN}} {{USA}} [[ECHL]]
:*[[Peter Sivák]] - [[Alaska Aces]], 2014
[[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] – [[Gagarinov pohár]]
:*[[Roman Kukumberg]] – [[Ak Bars Kazaň]], [[KHL 2009/2010|2010]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kukumberg je prvý Slovák, čo mal nad hlavou Gagarinov pohár
| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kukumberg-je-prvy-slovak-co-mal-nad-hlavou-gagarinov-pohar/
| dátum vydania = 29. 4. 2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sportnet.sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Tomáš Starosta]] – [[Salavat Julajev Ufa]], [[KHL 2010/2011|2011]]
:*[[Dominik Graňák]] – [[Dinamo Moskva (hokejový klub)|Dinamo Moskva]], [[KHL 2011/2012|2012]], [[KHL 2012/2013|2013]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = KHL: Dinamo aj s Graňákom obhájilo Gagarinov pohár!
| url = https://www.sport7.sk/31930/khl-dinamo-aj-s-granakom-obhajilo-gagarinov-pohar
| dátum vydania = 17. 4. 2013
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport7.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Martin Gernát]], [[Richard Pánik]] – [[CHK Lokomotiv (Jaroslavľ)|Lokomotiv Jaroslavľ]], 2025 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Dvaja Slováci oslavujú zisk Gagarinovho pohára. Gernát prispel gólom, teší sa aj Pánik
| url = https://sportweb.pravda.sk/hokej/europske-sutaze/clanok/752838-dvaja-slovaci-oslavuju-zisk-gagarinovho-pohara-gernat-prispel-golom-tesi-sa-aj-panik/
| dátum vydania = 21. 5. 2025
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sportweb.pravda.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
{{RUS}} [[Ruská hokejová superliga]]
:*[[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]] – [[Lokomotiv Jaroslavľ]], 2002
:*[[Richard Kapuš]] – [[CHK Avangard|Avangard Omsk]], 2004
:*[[Ľuboš Bartečko]] – [[Dinamo Moskva (hokejový klub)|Dinamo Moskva]], 2005
{{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]]
:*[[Róbert Švehla]] – [[Malmö Redhawks|Malmö IF]], 1994
:*[[Vladimír Országh]] – [[Djurgårdens IF Hockey|Djurgårdens IF]], 2001
:*[[Karol Križan]], [[Róbert Döme]] – [[MoDo Hockey|MoDo]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Titul pre MODO po 28 rokoch, tešia sa aj Križan a Döme
| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/titul-pre-modo-po-28-rokoch-tesia-sa-aj-krizan-a-dome/
| dátum vydania = 15. 4. 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sportnet.sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Dominik Graňák]] – [[Färjestads BK]], 2009 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Graňák získal s Färjestadom titul majstra Švédska, legendárny Jönsson skončil
| url = https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/131000-granak-ziskal-s-faerjestadom-titul-majstra-svedska-legendarny-joensson-skoncil/
| dátum vydania = 9. 4. 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = hokej.pravda.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Oliver Okuliar]] – [[Skellefteå AIK]], 2026 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = SHL: Famózny Okuliar! Dvoma gólmi režíroval výhru a so Skellefteou oslavuje majstrovský titul
| url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/shl-famozny-okuliar-dvoma-golmi-reziroval-vyhru-a-so-skellefteou-oslavuje-majstrovsky-titul-2026050215495269889
| dátum vydania = 2. 5. 2026
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
{{FIN}} [[SM-liiga]]
:*[[Mojmír Božík]] – [[Jokerit Helsinki]], 1992
:*[[Jiří Bicek]] – [[JYP Jyväskylä]], 2009
:*[[Ján Brejčák]], [[Filip Krivošík]] – [[HPK Hämeenlinna]], 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Krištof sa nedočkal titulu, Hämeenlinna tiumfovala vo fínskej lige
| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hameenlinna-ziskala-titul-vo-finskej-lige-2018-2019/
| dátum vydania = 4. 5. 2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sportnet.sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Pavol Skalický]], [[Kristián Pospíšil]] – [[Lukko Rauma]], 2021 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Liiga: Pavol Skalický a Kristián Pospíšil oslavujú titul vo fínskej lige
| url = https://sport.aktuality.sk/c/497183/liiga-pavol-skalicky-a-kristian-pospisil-oslavuju-titul-vo-finskej-lige/
| dátum vydania = 11. 5. 2021
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga]]
:*[[Roman Stantien]] – [[HC Olomouc]], 1994
:*[[Roman Stantien]] – [[VHK Vsetín|HC Vsetín]], 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2001
:*[[Oto Haščák]] – [[VHK Vsetín|HC Petra Vsetín]], 1997
:*[[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]], [[Ján Pardavý]], [[Ján Lipiansky]] – [[VHK Vsetín|HC Slovnaft Vsetín]], 2001
:*[[Róbert Tomík]] – [[HC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2002
:*[[Dominik Graňák]] – [[HC Slavie Praha|Slavia Praha]], 2003
:*[[Igor Murín]], [[Peter Barinka]], [[Miroslav Hlinka]], [[Erik Weissmann]] – [[HC Hamé Zlín]], 2004
:*[[Ján Lašák]], [[Andrej Novotný]], [[Ľubomír Pištek]] – [[HC ČSOB Pojišťovna Pardubice|HC Pardubice]], 2005
:*[[Ján Tabaček]], [[Richard Stehlík]] – [[HC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2006, 2007
:*[[Karol Sloboda]], [[Igor Rataj]] – [[HC Slavie Praha|Slavia Praha]], 2008
:*[[Rastislav Dej]], [[František Skladaný]] – [[HC Energie Karlovy Vary]], 2009
:*[[Radovan Somík]], [[Rastislav Špirko]] – [[HC ČSOB Pojišťovna Pardubice|HC Pardubice]], 2010
:*[[Peter Hamerlík]], [[Stanislav Hudec]], [[Marek Zagrapan]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2011
:*[[Martin Bartek]], [[Radovan Somík]], [[Jaroslav Markovič]], [[Martin Šagát]] – [[HC ČSOB Pojišťovna Pardubice|HC Pardubice]], 2012
:*[[Tomáš Frolo]], [[Tomáš Slovák]], [[Jozef Balej]] – [[HC Škoda Plzeň]], 2013
:*[[Oldřich Kotvan]] – [[PSG Zlín]], 2014
:*[[Tomáš Frolo]], [[František Gerhát]], [[Juraj Majdan]] – [[HC Litvínov]], 2015
:*[[Ján Lašák]], [[Martin Bakoš]], [[Branko Radivojevič]] – [[Bílí Tygři Liberec]], 2016
:*[[Marek Čiliak]], [[Jozef Kováčik]], [[Tomáš Malec]], [[Marcel Haščák]], [[Peter Trška]] – [[HC Kometa Brno]], 2017
:*[[Marek Čiliak]], [[Tomáš Malec]], [[Marcel Haščák]] – [[HC Kometa Brno]], 2018
:*[[Vladimír Dravecký]], [[Tomáš Marcinko]], [[Martin Gernát]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Aj Slováci ťahali majstra. Gernát s Marcinkom chvália Draveckého
| url = https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/510492-aj-slovaci-tahali-majstra-gernat-s-marcinkom-chvalia-draveckeho/
| dátum vydania = 29. 4. 2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = hokej.pravda.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Vladimír Dravecký]], [[Tomáš Marcinko]], [[Martin Gernát]], [[Patrik Hrehorčák]], [[Miloš Roman]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2021 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Třinec sa stal majstrom v českej extralige. Z titulu sa tešia piati Slováci
| url = https://sport.aktuality.sk/c/495035/trinec-sa-stal-majstrom-v-ceskej-extralige-z-titulu-sa-tesia-piati-slovaci/
| dátum vydania = 26. 4. 2021
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Vladimír Dravecký]], [[Tomáš Marcinko]], [[Patrik Hrehorčák]], [[Miloš Roman]], [[Martin Bakoš]], [[Marko Daňo]], [[Martin Marinčin]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Slovenská enkláva v Třinci oslavuje ďalší titul. Rozhodujúci zápas gólom odštartoval Dravecký
| url = https://sport.aktuality.sk/c/OdEQKQa/slovenska-enklava-v-trinci-oslavuje-dalsi-titul-rozhodujuci-zapas-golom-odstartoval-dravecky/
| dátum vydania = 29. 4. 2022
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Vladimír Dravecký]], [[Tomáš Marcinko]], [[Patrik Hrehorčák]], [[Miloš Roman]], [[Marko Daňo]], [[Martin Marinčin]], [[Libor Hudáček]], [[Samuel Buček]] – [[HC Oceláři Třinec]], asistent trénera [[Vladimír Országh]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2023 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Třinec vyhral štvrtý titul v rade: Presadili sa aj Slováci
| url = https://sport7.dnes24.sk/180117/trinec-vyhral-stvrty-titul-v-rade-presadili-sa-aj-slovaci
| dátum vydania = 28. 4. 2023
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport7.dnes24.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Vladimír Dravecký]], [[Patrik Hrehorčák]], [[Miloš Roman]], [[Marko Daňo]], [[Martin Marinčin]], [[Libor Hudáček]], [[Viliam Čacho]], asistent trénera [[Vladimír Országh]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2024 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kľúčoví Slováci. Česi vybrali najväčšie hviezdy Třinca, fanúšikovia vyzývajú Šatana a spol.
| url = https://sportweb.pravda.sk/hokej/europske-sutaze/clanok/708210-cesko-titul-trinec-hudacek-dano-slovenska-uderka/?utm_source=sportweb&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_3clanok_box
| dátum vydania = 29. 4. 2024
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sportweb.pravda.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
:*[[Marek Ďaloga]], [[Lukáš Cingeľ]], [[Kristián Pospíšil]], [[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] – [[HC Kometa Brno]], 2025
:*[[Peter Čerešňák]], [[Miloš Kelemen]] – [[HC Dynamo Pardubice]], 2026
{{DEU}} [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] (od sezóny 1994/1995)
:*[[Jozef Stümpel]] – [[Kölner Haie]], 1995
:*[[Martin Hlinka]] – [[Hannover Scorpions]], 2010
{{DEU}} [[Eishockey-Bundesliga]]
:*[[Vladimír Dzurilla]] – [[SC Riessersee]], 1981
{{CHE}} [[National League A|NLA]]
:*[[Dušan Pašek]] – [[Hockey Club Lugano|HC Lugano]],1990
:*[[Rastislav Pavlikovský]], [[Radoslav Suchý]], [[Peter Sejna]] – [[ZSC Zürich Lions|Zürich SC Lions]], 2008
:*[[Peter Sejna]] – [[HC Davos]], 2011
:*[[Juraj Kolník]] – [[ZSC Zürich Lions|Zürich SC Lions]], 2012
:*[[Ján Tabaček]] – [[ZSC Zürich Lions|Zürich SC Lions]], 2014
== Víťazi kanadských juniorských súťaží - [[Canadian Hockey League|CHL]] ==
[[Western Hockey League]]
:*[[Marián Hossa]], [[Andrej Podkonický]] - [[Portland Winterhawks]], 1998
:*[[Marek Svatoš]] - [[Kootenay Ice]], 2002
:*[[Tomáš Slovák]] - [[Kelowna Rockets]], 2003
:*[[Michal Blanár]] - [[Kelowna Rockets]], 2005
:*[[Mário Bližňák]] - [[Vancouver Giants]], 2006
:*[[Jakub Rumpel]] - [[Medicine Hat Tigers]], 2007
:*[[Martin Gernát]] - [[Edmonton Oil Kings]], 2012
:*[[Jakub Demek]] - [[Edmonton Oil Kings]], 2022
[[Ontario Hockey League]]
:*[[Branislav Mezei]], [[Branko Radivojevič]] - [[Belleville Bulls]], 1999
:*[[Michal Kokavec]] - [[Erie Otters]], 2002
:*[[Erik Černák]] - [[Erie Otters]], 2017
:*[[Marián Studenič]] - [[Hamilton Bulldogs]], 2018
[[Quebec Major Junior Hockey League]]
:*[[René Vydarený]] - [[Rimouski Océanic]], 2000
:*[[Michal Sersen]] - [[Rimouski Océanic]], 2005
:*[[Jakub Bundil]], [[Michal Korenko]] - [[Lewiston MAINEiacs]], 2007
:*[[Marek Hrivík]] - [[Moncton Wildcats]], 2010
:*[[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Saint John Sea Dogs]], 2011
:*[[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Saint John Sea Dogs]], 2012
:*[[Michal Ivan]] - [[Acadie-Bathurst Titan]], 2018
:*[[Patrik Hrehorčák]] - [[Rouyn-Noranda Huskies]], 2019
[[Memorial Cup]]
:*[[Oliver Paštínsky]] - [[Soo Greyhounds]], 1993
:*[[Marián Hossa]], [[Andrej Podkonický]] - [[Portland Winterhawks]], 1998
:*[[Juraj Kolník]], [[René Vydarený]] - [[Rimouski Océanic]], 2000
:*[[Marek Svatoš]] - [[Kootenay Ice]], 2002
:*[[Michal Blanár]] - [[Kelowna Rockets]], 2004
:*[[Michal Sersen]] - [[Rimouski Océanic]], 2006
:*[[Mário Bližňák]] - [[Vancouver Giants]], 2007
:*[[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Saint John Sea Dogs]], 2011
:*[[Michal Ivan]] - [[Acadie-Bathurst Titan]], 2018
:*[[Patrik Hrehorčák]] - [[Rouyn-Noranda Huskies]], 2019
==Víťazi Stanleyho pohár slovenského pôvodu==
*[[Pete Backor]] (*[[1919]], [[Fort William]], [[Kanada]]), otec Peter Bačkor z dedinky [[Krivá|Krivá na Orave]] – [[Toronto Maple Leafs]], [[NHL 1944/1945|1945]] <ref>[http://hokej.pravda.sk/ms-2011/clanok/85502-backor-prve-slovenske-meno-na-stanleyho-pohari/ Backor prvé slovenské meno na Stanleyho pohári]</ref>
*[[Benny Woit]] (*[[1928]], [[Fort William]], [[Kanada]]), otec František Vojt z [[Podbiel|Podbielu]] – [[Detroit Red Wings]], [[NHL 1952|1952]], [[NHL 1954|1954]], [[NHL 1955|1955]] <ref>[http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/87592-ukaz-mi-podbiel-prosil-trojnasobny-vitaz-stanley-cupu/ Ukáž mi Podbiel, prosil trojnásobný víťaz Stanley cupu]</ref>
*[[Alex Delvecchio]] (*[[1931]], [[Fort William]], [[Kanada]]), matka Annie Tapaková, starý otec Michal Ťapák z obce [[Dlhá nad Oravou]] – [[Detroit Red Wings]], [[NHL 1952|1952]], [[NHL 1954|1954]], [[NHL 1955|1955]] <ref>[http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/277235-legendarny-kapitan-detroitu-vyrastal-na-slovenskych-jedlach/ Legendárny kapitán Detroitu vyrastal na slovenských jedlách]</ref>
*[[Elmer Vasko]] (*[[1935]], [[Duparquet]], [[Kanada]]), rodičia z obce [[Kuková]] pri [[Giraltovce|Giraltovciach]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1960/1961|1961]] <ref>[http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/128613-nie-som-cech-ale-slovak-vysvetlovala-hokejova-legenda-chicaga/ Nie som Čech, ale Slovák, vysvetľovala legenda Chicaga]</ref>
==Najlepší strelci národných ligových súťaží==
{|class = "wikitable"
!Sezóna
!width = 150|Meno
!width = 150|Klub
!Liga
!Góly
|-
|[[NHL 1994/1995|1994/1995]]||[[Peter Bondra]]||[[Washington Capitals]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>34*<center>
|-
|[[NHL 1997/1998|1997/1998]]||[[Peter Bondra]]||[[Washington Capitals]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>52<center>
|-
|2000/2001||[[Marek Uram]]||[[HC Orli Znojmo|HC Znojemští Orli]]||<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ELH]]<center>||<center>26<center>
|-
|[[KHL 2009/2010|2009/2010]]||[[Marcel Hossa]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Marcel Hossa najlepším strelcom KHL, aj s miestom v najlepšej formácii
| url = https://sport.aktuality.sk/c/94814/marcel-hossa-najlepsim-strelcom-khl-aj-s-miestom-v-najlepsej-formacii/
| dátum vydania = 26. 5. 2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||[[Dinamo Riga]]||<center>[[KHL]]<center>||<center>35<center>
|-
|2011/2012||[[Tomáš Záborský]]||[[Ässät Pori]]||<center>{{FIN}} [[SM-liiga]]<center>||<center>35<center>
|-
|2022/2023
|[[Marko Daňo]]
|[[HC Oceláři Třinec]]
|<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ELH]]
|<center>29
|}
:<small>* Poznámka: skrátená sezóna, hralo sa len 48 zápasov</small>
==Najlepší strelci play-off==
{|class = "wikitable"
!Sezóna
!width = 150|Meno
!width = 150|Klub
!Liga
!Góly
|-
|1960/1961||[[Stan Mikita]]||[[Chicago Blackhawks]]||{{CAN}}{{USA}} [[Stanley cup]]||<center>6
|-
|2000/2001||[[Ján Pardavý]]||[[VHK Vsetín|HC Slovnaft Vsetín]]||<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ČHE]]||<center>10
|-
|2004/2005||[[Peter Barinka]]||[[HC Hamé Zlín]]||<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ČHE]]||<center>7
|-
|2011/2012||[[Martin Bartek]]||[[HC ČSOB Pojišťovna Pardubice|HC Pardubice]]||<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ČHE]]||<center>8
|-
|2013/2014||[[Marián Gáborík]]||[[Los Angeles Kings]]||{{CAN}}{{USA}} [[Stanley cup]]||<center>14
|-
|2016/2017||[[Michel Miklík]]||[[JYP Jyväskylä]]||<center>{{FIN}} [[Liiga]]||<center>6
|-
|2021/2022||[[Miloš Kelemen]]||[[BK Mladá Boleslav]]||<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ČHE]]||<center>9
|}
==Najlepší strelci - obrancovia==
{|class = "wikitable"
!Sezóna
!width = 150|Meno
!width = 150|Klub
!width = 100|Liga
!Góly
|-
|1992/1993||[[Róbert Švehla]]||[[Malmö Redhawks|Malmö IF]]||<center>{{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]]||<center>19
|-
|1993/1994||[[Róbert Švehla]]||[[Malmö Redhawks|Malmö IF]]||<center>{{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]]||<center>14
|-
|2003/2004||[[Richard Lintner]]||[[Djurgårdens IF Hockey|Djurgårdens IF]]||<center>{{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]]||<center>18
|-
|2005/2006||[[Richard Lintner]]||HC Fribourg||<center>{{CHE}} [[National League|NL]]||<center>14
|-
|2021/2022||[[Martin Gernát]]||Lausanne HC||<center>{{CHE}} [[National League|NL]]||<center>13
|}
==Najproduktívnejší hráči národných ligových súťaží==
{|class = "wikitable"
!Sezóna
!width = 150|Meno
!width = 150|Klub
!width = 100|Liga
!Body <br/> (góly + asistencie)
|-
|[[NHL 1963/1964|1963/1964]]||[[Stan Mikita]]||[[Chicago Blackhawks]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>89 (39+50)<center>
|-
|[[NHL 1964/1965|1964/1965]]||[[Stan Mikita]]||[[Chicago Blackhawks]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>87 (28+59)<center>
|-
|[[NHL 1966/1967|1966/1967]]||[[Stan Mikita]]||[[Chicago Blackhawks]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>97 (35+62)<center>
|-
|[[NHL 1967/1968|1967/1968]]||[[Stan Mikita]]||[[Chicago Blackhawks]]||<center>{{CAN}}{{USA}}[[NHL]]<center>||<center>87 (40+47)<center>
|-
|2008/2009||[[Juraj Kolník]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kolník ovládol bodovanie švajčiarskej ligy
| url =https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/130975-kolnik-ovladol-bodovanie-svajciarskej-ligy/
| dátum vydania = 22. 2. 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = hokej.pravda.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||[[Genève-Servette HC|Servette Ženeva]]||<center>{{CHE}} [[National League A|NLA]]<center>||<center>72 (25+47)<center>
|-
|2020/2021||[[Marek Hrivík]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Fantastický úspech. Hrivík ovládol bodovanie v prestížnej súťaži
| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svedska-shl-marek-hrivik-najproduktivnejsi-hrac-11-skoncil-peter-cehlarik/
| dátum vydania = 3. 4. 2021
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sportnet.sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||[[Leksands IF]]||<center>{{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]]<center>||<center>51 (14+37)<center>
|}
==Najproduktívnejší obrancovia národných ligových súťaží==
{|class = "wikitable"
!Sezóna
!width = 150|Meno
!width = 150|Klub
!width = 100|Liga
!Body <br/> (góly + asistencie)
|-
|1990/1991||[[Peter Slanina]]||[[KalPa Kuopio]]||<center>{{FIN}} [[Liiga]]||<center>37 (10+27)
|-
|1993/1994||[[Róbert Švehla]]||[[Malmö Redhawks|Malmö IF]]||<center>{{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]]||<center>39 (14+25)
|-
|1997/1998||[[Ľubomír Sekeráš]]||[[HC Oceláři Třinec]]||<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ČHE]]||<center>44 (11+33)
|-
|2003/2004||[[Richard Lintner]]||[[Djurgårdens IF Hockey|Djurgårdens IF]]||<center>{{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]]||<center>31 (18+13)
|-
|2010/2011||[[Ľubomír Višňovský]]||[[Anaheim Ducks]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]||<center>68 (18+50)
|-
|2020/2021||[[Martin Gernát]]||[[HC Oceláři Třinec]]||<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ČHE]]||<center>41 (13+28)
|}
==Individuálne ocenenia v NHL==
[[Art Ross Trophy]] (najproduktívnejší hráč základnej časti)
:*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1963/1964|1963/1964]], [[NHL 1964/1965|1964/1965]], [[NHL 1966/1967|1966/1967]], [[NHL 1967/1968|1967/1968]]
Najlepší strelec základnej časti*
:*[[Peter Bondra]] - [[Washington Capitals]], [[NHL 1994/1995|1994/1995]], [[NHL 1997/1998|1997/1998]]**
[[Hart Memorial Trophy]] (najužitočnejší hráč)
:*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1966/1967|1966/1967]], [[NHL 1967/1968|1967/1968]]
[[Lady Byng Memorial Trophy]] (najslušnejší hráč)
:*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1966/1967|1966/1967]], [[NHL 1967/1968|1967/1968]]
:*[[Pavol Demitra]] – [[St. Louis Blues]], [[NHL 1999/2000|1999/2000]]
[[Lester Patrick Trophy]] (za rozvoj hokeja v USA)
:*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1975/1976|1975/1976]]
[[James Norris Memorial Trophy]] (najlepší obranca)
:*[[Zdeno Chára]] – [[Boston Bruins]], [[NHL 2008/2009|2008/2009]]
[[Calder Memorial Trophy]] (najlepší nováčik)
:*[[Peter Šťastný]] – [[Quebec Nordiques]], [[NHL 1980/1981|1980/1981]]
[[William M. Jennings Trophy]] (brankári tímu s najnižším počtom inkasovaných gólov)
:*2× [[Jaroslav Halák]] – [[St. Louis Blues]], [[NHL 2011/2012|2011/2012]], [[Boston Bruins]], 2019/2020
<small> *Poznámka 1: Ocenenie [[Maurice „Rocket“ Richard Trophy|Maurice Richard Trophy]] pre najlepšieho strelca sa udeľuje od sezóny 1998/99</small>
<small> **Poznámka 2: Bondra získal toto ocenenie spolu s [[Teemu Selänne|Teemu Selännem]]</small>
'''All-Star Team sezóny'''
:*[[Stan Mikita]] – [[NHL 1961/1962|1961/62]], [[NHL 1962/1963|1962/63]], [[NHL 1963/1964|1963/64]], [[NHL 1965/1966|1965/66]], [[NHL 1966/1967|1966/67]], [[NHL 1967/1968|1967/68]] (prvý tím), [[NHL 1964/1965|1964/65]], [[NHL 1969/1970|1969/70]] (druhý tím)
:*[[Zdeno Chára]] – [[NHL 2003/2004|2003/2004]], [[NHL 2008/2009|2008/2009]], [[NHL 2013/2014|2013/2014]] (prvý tím), [[NHL 2005/2006|2005/2006]], [[NHL 2007/2008|2007/2008]], [[NHL 2010/2011|2010/2011]], [[NHL 2011/2012|2011/2012]] (druhý tím)
:*[[Marián Hossa]] – [[NHL 2008/2009|2008/2009]] (druhý tím)
:*[[Ľubomír Višňovský]] – [[NHL 2010/2011|2010/2011]] (druhý tím)
:*[[Marián Gáborík]] – [[NHL 2011/2012|2011/2012]] (druhý tím)
==Ocenenia v ďalších ligových súťažiach==
:*[[Vladimír Dzurilla]], {{DEU}} [[SC Riessersee]] – najlepší brankár [[Eishockey-Bundesliga|Bundesligy]] 1979/1980, 1980/1981
:*[[Igor Murín]], {{CZE}} [[HC Hamé Zlín]] – najlepší brankár [[Česká hokejová extraliga|ČHE]] 2003/2004
:*[[Marcel Hossa]], {{LVA}} [[Dinamo Riga]] ([[KHL]]) – All Star tím sezóny [[KHL 2009/2010|2009/2010]]
:*[[Richard Pavlikovský]], {{DEU}} [[Krefeld Pinguine]] – najlepší obranca [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]], 2009/10
:*[[Tomáš Záborský]], {{FIN}} [[Ässät Pori]] – Aarne Honkavaara trophy (najlepší strelec [[SM-liiga|Liigy]]), Trofej Lasse Oksanena (najlepší hráč základnej časti), Kultainen kypärä/Zlatá prilba (najlepší hráč podľa hlasovania hráčov), 2011/2012
:*[[Tomáš Slovák]], {{CZE}} [[HC Škoda Plzeň]] – najlepší obranca [[Česká hokejová extraliga|ČHE]] 2012/13
:*[[Ján Lašák]], {{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] – najlepší brankár [[Česká hokejová extraliga|ČHE]] 2015/16
:*[[Marek Čiliak]], {{CZE}} [[HC Kometa Brno]] – najlepší brankár [[Česká hokejová extraliga|ČHE]] 2016/17, 2017/18
:*[[Juraj Valach]], {{CZE}} [[Piráti Chomutov]] – najlepší obranca [[Česká hokejová extraliga|ČHE]] 2016/17
:*[[Martin Gernát]], {{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] – najlepší obranca [[Česká hokejová extraliga|ČHE]] 2020/21
:*[[Peter Čerešňák]], {{CZE}} [[HC Škoda Plzeň]] – najlepší obranca [[Česká hokejová extraliga|ČHE]] 2021/22
:*[[Marek Hrivík]], {{SWE}} [[Leksands IF]] – Guldhjälmen (Zlatá prilba), najužitočnejší hráč [[Svenska hockeyligan|SHL]], 2020/21
==Referencie==
<references />
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]
[[Kategória:Slovenskí hokejisti]]
[[Kategória:Úspechy slovenského ľadového hokeja]]
rr3hyjd5ywzhf1u2j30yjw4wxx6royt
Ďurkovec (vrch)
0
541778
8207433
8115075
2026-05-02T21:06:15Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207433
wikitext
text/x-wiki
{{Whc}}
{{Infobox vrch
|názov = Ďurkovec
|iné názvy = ''Dziurkowiec''
|obrázok = Ďurkovec 03.JPG
|popis = Ďurkovec v júni
|štát = Slovensko
|štát1 = Poľsko
|región = Prešovský kraj
|región1 = Podkarpatské vojvodstvo
|okres = [[Snina (okres)|Snina]]
|okres1 = Powiat leski
|obec = Runina
|obec1 = Zboj
|pohorie = Bukovské vrchy
|podcelok = [[Bukovce (geomorfologický podcelok)|Bukovce]]
|povodie = Uh
|povodie1 = Wetlina
|nadmorská výška = 1188.7
|význačnosť =
|zemepisná šírka = 49.0986
|zemepisná dĺžka = 22.4284
|hornina = [[flyš]], [[pieskovec]]
|orogenéza =
|najľahší výstup = z obce [[Runina]] po {{Turistická značka|zelená}} a {{Turistická značka|červená}} [[Turistická značka|turistickej značke]]
|prvovýstup =
|dátum prvovýstupu =
|UNESCO názov = Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
|UNESCO typ = prírodná
|UNESCO rok = 2007
|UNESCO rozšírenie = 2011, 2017
|UNESCO číslo = 1133
|UNESCO región = 4
|UNESCO kritériá = ix
|mapa =
|popis mapy = Poloha v rámci Slovenska
|lokátor = Slovensko-reliéf
|popis mapy1 = Poloha v rámci Prešovského kraja
|lokátor1 = Prešovský kraj
|commons = Ďurkovec
|poznámka =
}}
[[Súbor:Ďurkovec (pohľad z Ďurkovca) 001.jpg|náhľad|Výhľad z Ďurkovca]]
[[Súbor:Ďurkovec 18.jpg|náhľad|Pohľad na pohorie [[Gorgany]] (ukr. Ґорґани)''<ref name="Naobzore.net (U pána poloninských výhľadov)" />]]
'''Ďurkovec'''<ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> ({{vjz|pol|''Dziurkowiec''}}; {{Mnm|1188.7|w}}<ref name=M/><ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|48}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchoch]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Poloniny|Polonín]].<ref name="GCS"/> Leží na [[slovensko]]-[[Poľsko|poľskej]] hranici nad obcou [[Runina]], približne {{Km|22|m|w}} severovýchodne od [[Snina|Sniny]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=22.42842&y=49.09869&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Poloha ==
Nachádza sa v severnej časti [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Bukovce (geomorfologický podcelok)|Bukovce]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava }}</ref> Južná časť hrebeňa leží v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]], okrese [[Snina (okres)|Snina]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Runina]] a [[Zboj]]<ref name=Geo/>, severná patrí poľskému [[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatskému vojvodstvu]], powiatu [[Powiat leski|Lesko]] a gmine [[Gmina Cisna|Cisna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?q=Gmina%20Cisna&source=osm&id=1131219786&ds=1&x=22.4237998&y=49.1002849&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najbližším sídlom je južne situovaná [[Runina]], juhozápadne sa nachádza [[Príslop (okres Snina)|Príslop]] a [[Topoľa (okres Snina)|Topoľa]], západne je dnes zaniknutá obec [[Ruské]], juhovýchodne [[Zboj]] a [[Nová Sedlica]] a severne Wetlina a Strzebowiska, patriace do [[Gmina Cisna|gminy Cisna]].<ref name=mcz/> Masív patrí v slovenskej časti do [[Národný park Poloniny|Národného parku Poloniny]] a [[Národná prírodná rezervácia|národnej prírodnej rezervácie]] [[Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)|Jarabá skala]] s najvyšším 5. stupňom ochrany<ref name=OP>{{ŠZOCHČPSR|639}}</ref>, v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.<ref name="mapa"/>
== Opis ==
Ďurkovec leží v hraničnom [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeni]] na severnom okraji [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]], medzi vrchmi [[Pľaša (vrch)|Pľaša]] ({{Mnm|1162.8}}) na severozápade a [[Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)|Jarabá skala]] ({{Mnm|1199.0}}) na východe. Južným smerom z neho vybieha [[rázsocha]] [[Veľký Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)|Veľkého Bukovca]] ({{Mnm|1012}}). Západným smerom sa nachádza [[Pľaša (vrch)|Pľaša]] ({{Mnm|1162.8}}), [[Kurníkov Beskyd]] ({{Mnm|1037}}), [[Kruhliak]] ({{Mnm|1101}}), Solište ({{Mnm|817}}), Saganovec ({{Mnm|795}}) a Hajdošík ({{Mnm|921}}), južným [[Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)|Bukovec]] ({{Mnm|930}}), [[Stolová (vrch v Bukovských vrchoch)|Stolová]] ({{Mnm|934}}), [[Veľký Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)|Veľký Bukovec]] ({{Mnm|1012}}), [[Kýčera (vrch v Bukovských vrchoch)|Kýčera]] ({{Mnm|980}}), [[Minčol (vrch v Bukovských vrchoch)|Minčol]] ({{Mnm|972}}) a [[Stinská (vrch v Bukovských vrchoch)|Stinská]] ({{Mnm|1093}}), východne [[Príkry (vrch v Bukovských vrchoch)|Príkry]] ({{Mnm|952}}), [[Borsukov vrch (vrch v Bukovských vrchoch)|Borsukov vrch]] ({{Mnm|991}}), [[Čelo (vrch v Bukovských vrchoch)|Čelo]] ({{Mnm|1159}}) a [[Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)|Jarabá skala]] ({{Mnm|1199}}) a severným Paportna ({{Mnm|1199}}), Jawornik ({{Mnm|1020}}), Fereczata ({{Mnm|1102}}) a Szczawnik ({{Mnm|1052}}).<ref name=M>''Bukovské vrchy. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.</ref> Západné svahy odvodňuje Poloninský potok do [[Ulička (prítok Uhu)|Uličky]] v povodí [[Uh]]u, juhovýchodné Ďurkovský potok do [[Zbojský potok|Zbojského potoka]] a severné potok Chomów do Wetliny v povodí [[Visla|Visly]]. Vrcholom vedie značená [[Východokarpatská magistrála]].<ref name="mapa"/><ref name=mcz/>
Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu [[Svetelné znečistenie|svetelného znečistenia]] najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý [[park tmavej oblohy]] na Slovensku pod názvom [[Park tmavej oblohy Poloniny]].
=== Ochrana prírody ===
Na slovenskej strane patrí Ďurkovec spolu s [[Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)|Jarabou skalou]] do [[Národná prírodná rezervácia|Národnej prírodnej rezervácie]] [[Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)|Jarabá skala]], vyhlásenej v roku [[1964]] na výmere {{ha|359.94|m|w}} s najvyšším 5. stupňom ochrany.<ref>{{ŠZOCHČPSR|663}}</ref> Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Bukovské vrchy
| url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0229
| vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
| dátum vydania = 2014
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2015-08-10
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, ktorá je [[Územie európskeho významu|územím európskeho významu]] sústavy [[Natura 2000]].
Na zabezpečenie ochrany v [[Chránené územie|chránenom území]] – [[Národná prírodná rezervácia|Národnej prírodnej rezervácii]] [[Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)|Jarabá skala]] sa zakazuje:
* pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a [[Náučný chodník|náučného chodníka]]
* zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
* zbierať rastliny, vrátane ich plodov
* chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
* rušiť pokoj a ticho
=== UNESCO ===
Vrcholové časti Ďurkovca zaberá chránené územie [[Stužica – Bukovské vrchy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Stužica-Bukovské vrchy – mapa
| url = http://www.unesco-slovakia.sk/sk/prirodne-pamiatky/karpatske-bukove-lesy/mapa
| vydavateľ = Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
| dátum vydania = 2014-04-08
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2015-06-16
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20150715225849/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/prirodne-pamiatky/karpatske-bukove-lesy/mapa
| dátum archivácie = 2015-07-15
}}</ref>, ktoré bolo v roku [[2007]] zapísané do zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového prírodného dedičstva UNESCO]] v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom boli zachovalé [[prales]]y s vyše 200 ročnými [[Buk lesný|bukmi]] (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mohutnými jedincami a skupinami [[Jedľa biela|jedle bielej]] (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov. Vyskytujú sa tu i mohutné [[Javor horský|javory horské]] (Acer pseudoplatanus) a [[Brest horský|bresty horské]] (Ulmus glabra). Kategória bola neskôr viackrát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]] ({{Vjz|eng|''Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''}}).
=== Výhľady ===
Vrcholovú časť a okolitý hrebeň pokrýva nesúvislý lesný porast s vrcholovými holinami<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=40299560&x=22.4286278&y=49.0981705&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> tzv. [[Polonina|poloninami]], ktoré poskytujú panoramatické výhľady. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité [[Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch|vrcholy Bukovských vrchov]], [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]], [[Bieszczady]] v Poľsku a ukrajinské Karpaty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=49.09869&lng=22.42842&ele=1189&azi=257.6&alt=-3.99&fov=45&cfg=s&name=49.09869%c2%b0N%2c%2022.42842%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše {{km|160|m|w}} vzdušnou čiarou vzdialené [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] a [[Kráľova hoľa|Kráľovu hoľu]] ({{Mnm|1946.1}}) v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Pohľad na nízkotatranský vrch [[Veľká Vápenica]] ({{Mnm|1691.2}}), vzdialený {{km|180.1|m|w}}, patrí k najvzdialenejším vnútroštátnym výhľadom Slovenska.<ref name="Naobzore.net (U pána poloninských výhľadov)">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Na obzore
| odkaz na autora =
| titul = U pána poloninských výhľadov
| url = https://naobzore.net/clanok/209-U-pana-poloninskych-vyhladov
| vydavateľ =
| dátum vydania = 2018-04-29
| dátum aktualizácie =
| isbn =
| dátum prístupu = 2018-04-29
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Na „opačnú stranu“ dovidieť hlboko do vnútrozemia [[Ukrajina|Ukrajiny]] na vyše {{km|100|m|w}} vzdušnou čiarou vzdialené vrchy v pohorí [[Gorgany]] ({{vjz|ukr|Ґорґани}}), ako [[Jajko Ilemskie]] ({{vjz|ukr|Яйко-Ілемське}}) ({{Mnm|1680}}), [[Mołoda]] ({{vjz|ukr|Молода}}) ({{Mnm|1724}}), [[Grofa]] ({{vjz|ukr|Ґрофа}}) ({{Mnm|1748}}) a najvyšší vrch pohoria [[Velyka Syvulja]] ({{vjz|ukr|Велика Сивуля}}) ({{Mnm|1836}}) vzdialený {{km|138|m|w}}.<ref>{{Citácia knihy
| titul = Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000
| vydanie =
| rok = 2016
| vydavateľ = [[ACCA (vydavateľstvo)|ACCA]]
| miesto = [[Ukrajina|Украина]] (Ukrajina)
| isbn = 978-966-2623-51-2
| dátum_prístupu = 2018-04-18
}}</ref>
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie =
| smer = vertikálny
| hlavička = Pohľad na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] z vrcholu Ďurkovca
| šírka = 220
| obrázok1 = Ďurkovec 14.jpg
| popis1 =
| obrázok2 = Ďurkovec 15.jpg
| popis2 =
}}
== Turizmus ==
Cez vrch Ďurkovec vedie hlavná {{Turistická značka|červená}} červeno [[turistická značka|značená]] [[Východokarpatská magistrála]], ktorá kopíruje hlavný [[Karpaty|karpatský]] [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeň]]. Vedie od [[Dukliansky priesmyk|Duklianskeho priesmyku]] ({{Mnm|502.0}}) v [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchovine]] cez [[Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)|Vysoký grúň]] ({{Mnm|904.9}}), [[Strop (vrch v Bukovských vrchoch)|Strop]] ({{Mnm|1011.2}}), [[Ruské sedlo]] ({{Mnm|801.0}}), [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] ({{Mnm|1162.8}}), [[Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)|Jarabú skalu]] ({{Mnm|1199.0}}) a [[Kamenná lúka|Kamennú lúku]] ({{Mnm|1200.9}}) na [[trojmedzie]] ({{Mnm|1207.7}}) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] ({{Mnm|1221.0}}).
Pod vrcholom na slovenskej strane [[Circa|cca]] 50 metrov od turistického chodníka smerujúceho od [[Sedlo pod Ďurkovcom|Sedla pod Ďurkovcom]] je studnička – [[Prameň (voda)|prameň]] Poloninského potoka. Na [[svah]]och možno pozorovať zákopy po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]]. Medzi Ďurkovcom a [[Pľaša (vrch)|Pľašou]] sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.
Obec [[Runina]] je východiskovým bodom do [[Národný park Poloniny|Národného parku Poloniny]] – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi [[Pľaša (vrch)|Pľaše]], Ďurkovca a [[Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)|Jarabej skaly]] a do oblasti nad vodnou nádržou [[Starina (vodná nádrž)|Starina]].
== Prístup ==
* po {{turistická značka|zelená}} značke z obce [[Runina]] cez [[Sedlo pod Ďurkovcom]] ({{Mnm|1120.0|w}})
* po {{turistická značka|červená}} červeno značenej [[Východokarpatská magistrála|Východokarpatskej magistrále]] hlavným [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeňom]]:
** od severozápadu z [[Ruské sedlo|Ruského sedla]] ({{Mnm|801.0|w}}) cez [[Kruhliak]], [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] a [[Sedlo pod Ďurkovcom]]
** od východu z [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenca]] ({{Mnm|1221.0}}) cez [[Čierťaž (vrch v Bukovských vrchoch)|Čierťaž]] ({{Mnm|1071|w}})
* po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke z poľskej lokality Stare Siolo cez [[Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)|Jarabú skalu]]<ref name="mapa"/>
=== Možnosti dopravy do turistických východísk ===
Do obce [[Runina]] je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami [[SAD Humenné]].<ref>[https://www.sadhe.sk/primestska-doprava Pravidelná doprava > Prímestská doprava] na stránke SAD Humenné, a. s.</ref> Vzdialenosť: [[Humenné]]-[[Runina]] {{km|52.9|m|w}}, [[Snina]]-[[Runina]] {{km|31.6|m|w}}. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť [https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhd/spojenie/ internetový cestovný poriadok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231023024048/https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhd/spojenie/ |date=2023-10-23 }}.
== Galéria ==
<small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small>
<gallery>
Runina 004 (pohľad na Ďurkovec).jpg|Pohľad na Ďurkovec z lúk nad obcou [[Runina]]
Ďurkovec 10.jpg|Ďurkovec v auguste
Ďurkovec 11.jpg|Pohľad na vrchol Ďurkovca zo [[Sedlo pod Ďurkovcom|Sedla pod Ďurkovcom]] v auguste
Ďurkovec 04.JPG|Pohľad do [[Runinská kotlina|Runinskej kotliny]] s obcou [[Runina]] zo [[Sedlo pod Ďurkovcom|Sedla pod Ďurkovcom]] v júni
Pohľad na vrchol Ďurkovca.JPG|Ďurkovec v zime
Pľaša 02.JPG|Pohľad z [[Pľaša (vrch)|Pľaše]] na Ďurkovec
Ďurkovec 16.jpg|Výhľad z Ďurkovca smerom do [[Sedlo pod Ďurkovcom|Sedla pod Ďurkovcom]] a na [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] (vpravo)
Pohľad na Bukovské vrchy zo Sninského kameňa.jpg|Pohľad na Ďurkovec zo [[Sninský kameň (vrch)|Sninského kameňa]] v zime
Ďurkovec 07.JPG|Výhľad z Ďurkovca, v pozadí [[Vihorlatské vrchy]] na začiatku augusta
Ďurkovec 08.jpg| Vrchol Ďurkovca s výhľadom koncom augusta
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
=== Knihy ===
* Šport, [[Bratislava]], Zahatňanský Viliam a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 56, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy (Ondavská vrchovina - Užská hornatina), 1. vydanie, 1967
=== Mapy ===
* [[VKÚ]], akciová spoločnosť, [[Harmanec (obec)|Harmanec]], č. 118, Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000, 4. vydanie, 2009, ISBN 978-80-8042-543-2
* [[VKÚ]], akciová spoločnosť, [[Harmanec (obec)|Harmanec]], č. 163, Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000, 1. vydanie, 2003, ISBN 80-8042-355-5
* SHOCart, spol. s r. o., [[Zádveřice-Raková|Zádveřice]], Turistický atlas Slovensko 1 : 50 000, 10/2016, ISBN 978-80-7224-504-8
* ACCA, [[Ukrajina|Украина]] (Ukrajina), Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000, 2016, ISBN 978-966-2623-51-2
== Pozri aj ==
* [[Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)]]
* [[Stužica – Bukovské vrchy]]
* [[Bukovské vrchy]]
* [[Poloniny]]
* [[Národný park Poloniny]]
* [[Park tmavej oblohy Poloniny]]
* [[Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Ďurkovec}}
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=22.42842&y=49.09869&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
* [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=49.09830P22.42814P15 Poloha na turistickej/cykloturistickej mape]
* [http://www.compass.home.pl/klient/!Sklep/Zoomify/Bieszczady_19_img/index.html Mapa Compass - Bieszczady]
* [https://www.peakfinder.org/?lat=49.0983&lng=22.4283&azi=270&zoom=5&ele=1189&name=Ďurkovec 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Ďurkovca na okolité vrchy] na PeakFinder.org {{eng icon}}
* [https://naobzore.net/clanok/209-U-pana-poloninskych-vyhladov Diaľkové pozorovanie z Ďurkovca] na Na obzore
* [http://nppoloniny.sopsr.sk/ Národný park Poloniny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200124203216/http://nppoloniny.sopsr.sk/ |date=2020-01-24 }} na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
* [http://poloniny.fussion.info Poloniny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518090915/http://poloniny.fussion.info/ |date=2015-05-18 }} na Poloniny.fussion.info
{{Bukovské vrchy}}
[[Kategória:Vrchy v Poľsku]]
[[Kategória:Vrchy v Bukovských vrchoch]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Tisícovky v Poľsku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Snina]]
[[Kategória:Vrchy v Podkarpatskom vojvodstve]]
[[Kategória:Zboj]]
[[Kategória:Runina]]
n51ob5u30lvna1of9iksazoaqqpaasq
Šúdži Nakamura
0
542653
8207528
7467105
2026-05-03T05:04:17Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207528
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Šúdži Nakamura
| Rodné meno =
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis = japonsko-americký profesor a fyzik
| Dátum narodenia = {{dnv|1954|5|22}}
| Miesto narodenia = [[Seto (Ehime)|Seto]], [[Japonsko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Národnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
'''Šúdži Nakamura''' ({{vjz|jpn|中 村 修 二|''Nakamura Šúdži''}}, * [[22. máj]] [[1954]], [[Seto (Ehime)|Seto]], [[Japonsko]]) je japonsko-[[Spojené štáty|americký]] profesor [[University of California, Santa Barbara|Kalifornskej univerzity v Santa Barbare]] (UCSB od roku 1999). Je nositeľom [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] za rok 2014.
V roku [[1977]] absolvoval [[Tokušima|Tokušimskú]] univerzitu, kde v roku [[1994]] získal [[doktor]]át. Od [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] do roku 1999 pracoval vo firme [[Nichia Corporation]] ({{vjz|jpn|日 亜 化学 工業 株式会社|Niči A Kagaku kógjó kabušikigaiša}}). Je považovaný za objaviteľa prvej modrej [[Luminiscenčná dióda|elektroluminiscenčnej diódy]] známej ako LED dióda. Je držiteľom asi stovky patentov. V roku 2014 získal spolu s [[Isamu Akasaki]]m a [[Hiroši Amano]]m Nobelovu cenu za fyziku za vývoj modrých svetelných diód umožňujúcich vytvorenie nového, ekologického svetelného zdroja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobelova cena je za modré diody, s nimiž se lidé denně setkávají | url = http://m.ceskenoviny.cz/magazin/zpravy/nobelova-cena-je-za-modre-diody-s-nimiz-se-lide-denne-setkavaji/1132034 | dátum vydania = 2014-10-07 | dátum prístupu = 2014-10-10 | vydavateľ = ČeskéNoviny.cz | jazyk = po česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Zdroj ==
*{{Preklad|cs|Shuji Nakamura|11931491}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 2001 – 2025}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Nakamura, Šúdži}}
[[Kategória:Fyzici USA]]
[[Kategória:Japonskí fyzici]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]]
6ab492darlu5mtr9dkzthdar657tnvd
Anton Tunega
0
547447
8207397
8150741
2026-05-02T20:08:16Z
Martingazak
234259
Doplnenie
8207397
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Anton Tunega
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský protikomunistický odbojár
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[7. august]] [[1925]]
| Miesto narodenia = [[Motešice|Dolné Motešice]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1951|2|20|1925|8|7}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Anton Tunega''' (* [[7. august]] [[1925]], [[Motešice|Dolné Motešice]] – † [[20. február]] [[1951]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[Protikomunistický odboj|protikomunistický bojovník]] a člen odbojovej skupiny [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]], ktorý bol začiatkom 50. rokov minulého storočia v politickom procese odsúdený na trest smrti a popravený.
== Životopis ==
Pochádzal z rodiny penzionovaného žandára Michala Tunegu a jeho ženy Emílie, ktorá bola v domácnosti. Päť tried [[ľudová škola|ľudovej školy]] vychodil v [[Motešice|Dolných Motešiciach]]. Prvé štyri roky gymnázia navštevoval v [[Nitra|Nitre]], piatu triedu v [[Bratislava|Bratislave]], a keď sa v roku [[1940]] rodina Tunegových presťahovala do [[Trenčín]]a, Anton sa vrátil domov a záverečné dva roky doštudoval v Trenčíne, kde aj zmaturoval.
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Na vysokoškolské štúdiá odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]], prihlásil sa na techniku. Ako vysokoškolák navštevoval krátky spravodajský kurz, ktorý organizovala [[Hlinkova mládež]]. Nemožno ho však označiť za exponenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a jeho režimu. Nespokojný s nastupujúcim [[Komunistický režim|komunistickým režimom]] sa pridal k [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefanovi Chalmovskému]] z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Išlo o zárodok [[Protikomunistický odboj|protikomunistického odboja]]. V letákoch vyjadrili jednoznačné odsúdenie [[Nacizmus|nacizmu]] aj [[Komunizmus|komunizmu]].
===Proces so skupinou Albert Púčik a spol.===
{{Hlavný článok|Proces so skupinou Albert Púčik a spol.}}
Po likvidácii [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského]] skupiny vtedajšou [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]] v decembri [[1945]] unikal Tunega pred zaistením iba tak, že sa ukrýval. Po [[Februárový prevrat|Víťaznom februári]] v roku [[1948]] patril Anton Tunega k ľuďom, ktorí sa s novou situáciou nechceli zmieriť. Spolu s priateľmi pripravoval prechody politicky ohrozených ľudí do [[Rakúsko|Rakúska]], pomáhal organizovať skupinu, ktorá by pracovala efektívnejšie. Začal s nepravidelným ilegálnym vysielaním do zahraničia o situácii na Slovensku. Skupina sa neskôr stala známa ako [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]. Napriek prísnej konšpirácii sa na skupinu napojil agent vojenského obranného spravodajstva Ján Divinec a [[7. január]] [[1949]] bol Tunega zaistený.
Senát Štátneho súdu v [[Bratislava|Bratislave]] pod predsedníctvom Ladislava Breuera [[21. máj|21. mája]] [[1949]] odsúdil Antona Tunegu, [[Albert Púčik|Alberta Púčika]] a [[Eduard Tesár|Eduarda Tesára]] na doživotné väzenie. Po súde odviezli Antona Tunegu do [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznice]]. Vo väzení pracoval, lepil papierové vrecká a vo voľnom čase študoval angličtinu. Prokurátor [[Anton Rašla]] sa odvolal proti rozsudku a vec sa dostala na najvyšší súd. Bezpečnostná päťka Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistickej strany Slovenska]] v Bratislave žiadala zmenu rozsudkov z doživotia na smrť. Najvyšší súd pod predsedníctvom Eugena Wagnera [[16. september|16. septembra]] [[1950]] zmenil rozsudok bratislavského štátneho súdu na [[Trest smrti|tresty smrti]].
Proces s [[Albert Púčik|A. Púčikom]], A. Tunegom a [[Eduard Tesár|E. Tesárom]] patrí k najdôležitejším politickým procesom na Slovensku a vôbec v celom bývalom Československu. Dokumentuje to počet troch vykonaných trestov smrti, celkový počet 62 obžalovaných a 48 odsúdených osôb, ale aj dosah na protikomunistický odboj doma a v zahraničí. V čase medzinárodnej i domácej plošnej ofenzívy komunizmu sa od jesene [[1947]] v spojení s [[Jozef Vicen|J. Vicenom]] usilovali vytvoriť sieť, ktorá by získavala spravodajské poznatky a tým pomohla odhaliť skutočné ciele, zámery a praktiky komunistickej strany. Skutočná hodnota získaných informácií bola celkovo nízka a neskôr, počas vyšetrovania a súdneho konania, sa náročky zveličovala. Nešlo o spravodajstvo kvôli materiálnym výhodám, za peniaze, ale z idealizmu.
Rodičia Antona Tunegu požiadali o milosť a žiadosť adresovali manželke prezidenta [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Žiadna odpoveď však neprišla. Anton Tunega bol popravený [[20. február]]a [[1951]] v bratislavskej väznici. Rodine odkázal: „''Neplačte za mnou, umieram za spravodlivú vec.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kukučka | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Stotisíc za život – príbeh popraveného politického väzňa Antona Tunegu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mytrencin.sme.sk/c/2618480/stotisic-za-zivot-pribeh-popraveneho-politickeho-vazna-antona-tunegu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-03-08 | dátum prístupu = 2020-04-28 }}</ref>
== Odkaz Tunegu ==
Ideovo sa na odkaz Tunegu, Púčika a Tesára viaže a jeho meno nesie nezisková organizácia ''Nadácia Antona Tunegu''. Nadácia vznikla v roku [[1992]] a nadväzuje na myšlienky trojice zavraždených, ako aj na idey otcov zakladateľov európskej integrácie, [[Robert Schuman|Roberta Schumana]] a [[Konrad Adenauer|Konrada Adenauera]] a jej úlohou je propagovať a vyzdvihovať význam a miesto [[Kresťanstvo|kresťanských]] hodnôt v spoločnej Európe a pripomínať, že konzervatívne hodnoty a morálka predstavujú neoddeliteľné prvky pre zachovanie jednoty Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Poslanie
| url = http://www.tunega.sk/poslanie/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-09-20
| vydavateľ = Nadácia Antona Tunegu
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.tunega.sk/pribeh-antona-tunegu/ Róbert Letz: Príbeh Antona Tunegu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150409120651/http://www.tunega.sk/pribeh-antona-tunegu/ |date=2015-04-09 }}
* [http://www.tunega.sk/ Nadácia Antona Tunegu]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Tunega, Anton}}
[[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Obete komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Osobnosti z Motešíc]]
[[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]]
[[Kategória:Držitelia štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana]]
[[Kategória:Popravení obesením]]
fv2obchclwd0ksi8zvx3opv1hn1sz0y
8207399
8207397
2026-05-02T20:08:58Z
Martingazak
234259
Proces so skupinou Albert Púčik a spol.
8207399
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Anton Tunega
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský protikomunistický odbojár
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[7. august]] [[1925]]
| Miesto narodenia = [[Motešice|Dolné Motešice]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1951|2|20|1925|8|7}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Anton Tunega''' (* [[7. august]] [[1925]], [[Motešice|Dolné Motešice]] – † [[20. február]] [[1951]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[Protikomunistický odboj|protikomunistický bojovník]] a člen odbojovej skupiny [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]], ktorý bol začiatkom 50. rokov minulého storočia v politickom procese odsúdený na trest smrti a popravený.
== Životopis ==
Pochádzal z rodiny penzionovaného žandára Michala Tunegu a jeho ženy Emílie, ktorá bola v domácnosti. Päť tried [[ľudová škola|ľudovej školy]] vychodil v [[Motešice|Dolných Motešiciach]]. Prvé štyri roky gymnázia navštevoval v [[Nitra|Nitre]], piatu triedu v [[Bratislava|Bratislave]], a keď sa v roku [[1940]] rodina Tunegových presťahovala do [[Trenčín]]a, Anton sa vrátil domov a záverečné dva roky doštudoval v Trenčíne, kde aj zmaturoval.
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Na vysokoškolské štúdiá odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]], prihlásil sa na techniku. Ako vysokoškolák navštevoval krátky spravodajský kurz, ktorý organizovala [[Hlinkova mládež]]. Nemožno ho však označiť za exponenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a jeho režimu. Nespokojný s nastupujúcim [[Komunistický režim|komunistickým režimom]] sa pridal k [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefanovi Chalmovskému]] z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Išlo o zárodok [[Protikomunistický odboj|protikomunistického odboja]]. V letákoch vyjadrili jednoznačné odsúdenie [[Nacizmus|nacizmu]] aj [[Komunizmus|komunizmu]].
===Proces so skupinou Albert Púčik a spol.===
{{Hlavný článok|Proces so skupinou Albert Púčik a spol.}}
Po likvidácii [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského]] skupiny vtedajšou [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]] v decembri [[1945]] unikal Tunega pred zaistením iba tak, že sa ukrýval. Po [[Februárový prevrat|Víťaznom februári]] v roku [[1948]] patril Anton Tunega k ľuďom, ktorí sa s novou situáciou nechceli zmieriť. Spolu s priateľmi pripravoval prechody politicky ohrozených ľudí do [[Rakúsko|Rakúska]], pomáhal organizovať skupinu, ktorá by pracovala efektívnejšie. Začal s nepravidelným ilegálnym vysielaním do zahraničia o situácii na Slovensku. Skupina sa neskôr stala známa ako [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]. Napriek prísnej konšpirácii sa na skupinu napojil agent vojenského obranného spravodajstva Ján Divinec a [[7. január]] [[1949]] bol Tunega zaistený.
Senát Štátneho súdu v [[Bratislava|Bratislave]] pod predsedníctvom Ladislava Breuera [[21. máj|21. mája]] [[1949]] odsúdil Antona Tunegu, [[Albert Púčik|Alberta Púčika]] a [[Eduard Tesár|Eduarda Tesára]] na doživotné väzenie. Po súde odviezli Antona Tunegu do [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznice]]. Vo väzení pracoval, lepil papierové vrecká a vo voľnom čase študoval angličtinu. Prokurátor [[Anton Rašla]] sa odvolal proti rozsudku a vec sa dostala na najvyšší súd. Bezpečnostná päťka Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistickej strany Slovenska]] v Bratislave žiadala zmenu rozsudkov z doživotia na smrť. Najvyšší súd pod predsedníctvom Eugena Wagnera [[16. september|16. septembra]] [[1950]] zmenil rozsudok bratislavského štátneho súdu na [[Trest smrti|tresty smrti]].
[[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.|Proces]] s [[Albert Púčik|A. Púčikom]], A. Tunegom a [[Eduard Tesár|E. Tesárom]] patrí k najdôležitejším politickým procesom na Slovensku a vôbec v celom bývalom Československu. Dokumentuje to počet troch vykonaných trestov smrti, celkový počet 62 obžalovaných a 48 odsúdených osôb, ale aj dosah na protikomunistický odboj doma a v zahraničí. V čase medzinárodnej i domácej plošnej ofenzívy komunizmu sa od jesene [[1947]] v spojení s [[Jozef Vicen|J. Vicenom]] usilovali vytvoriť sieť, ktorá by získavala spravodajské poznatky a tým pomohla odhaliť skutočné ciele, zámery a praktiky komunistickej strany. Skutočná hodnota získaných informácií bola celkovo nízka a neskôr, počas vyšetrovania a súdneho konania, sa náročky zveličovala. Nešlo o spravodajstvo kvôli materiálnym výhodám, za peniaze, ale z idealizmu.
Rodičia Antona Tunegu požiadali o milosť a žiadosť adresovali manželke prezidenta [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Žiadna odpoveď však neprišla. Anton Tunega bol popravený [[20. február]]a [[1951]] v bratislavskej väznici. Rodine odkázal: „''Neplačte za mnou, umieram za spravodlivú vec.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kukučka | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Stotisíc za život – príbeh popraveného politického väzňa Antona Tunegu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mytrencin.sme.sk/c/2618480/stotisic-za-zivot-pribeh-popraveneho-politickeho-vazna-antona-tunegu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-03-08 | dátum prístupu = 2020-04-28 }}</ref>
== Odkaz Tunegu ==
Ideovo sa na odkaz Tunegu, Púčika a Tesára viaže a jeho meno nesie nezisková organizácia ''Nadácia Antona Tunegu''. Nadácia vznikla v roku [[1992]] a nadväzuje na myšlienky trojice zavraždených, ako aj na idey otcov zakladateľov európskej integrácie, [[Robert Schuman|Roberta Schumana]] a [[Konrad Adenauer|Konrada Adenauera]] a jej úlohou je propagovať a vyzdvihovať význam a miesto [[Kresťanstvo|kresťanských]] hodnôt v spoločnej Európe a pripomínať, že konzervatívne hodnoty a morálka predstavujú neoddeliteľné prvky pre zachovanie jednoty Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Poslanie
| url = http://www.tunega.sk/poslanie/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-09-20
| vydavateľ = Nadácia Antona Tunegu
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.tunega.sk/pribeh-antona-tunegu/ Róbert Letz: Príbeh Antona Tunegu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150409120651/http://www.tunega.sk/pribeh-antona-tunegu/ |date=2015-04-09 }}
* [http://www.tunega.sk/ Nadácia Antona Tunegu]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Tunega, Anton}}
[[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Obete komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Osobnosti z Motešíc]]
[[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]]
[[Kategória:Držitelia štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana]]
[[Kategória:Popravení obesením]]
tpd1id3i44hjg8jwd6ywkx1iyntr6tn
Černiny (vrch v Bukovských vrchoch)
0
550043
8207312
8115097
2026-05-02T18:03:05Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207312
wikitext
text/x-wiki
{{Whc}}
{{Infobox vrch
|názov = Černiny
|iné názvy = ''Czerenin''
|obrázok = Černiny 01.JPG
|popis = Vrchol Černín začiatkom mája
|štát = Slovensko
|štát1 = Poľsko
|región = [[Prešovský kraj|Prešovský]]
|región1 = [[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatský]]
|okres = [[Snina (okres)|Snina]]
|okres1 = [[Powiat leski|Lesko]]
|obec = [[Gmina Cisna|Cisna]]
|obec1 = [[Stakčín]]
|kú = Zvala<ref name=Geo/>
|pohorie = Bukovské vrchy
|podcelok = [[Bukovce (geomorfologický podcelok)|Bukovce]]
|povodie = [[Cirocha]], [[Udava (rieka)|Udava]]
|povodie1 = Solinka
|nadmorská výška = 929.4
|význačnosť =
|zemepisná šírka = 49.153
|zemepisná dĺžka = 22.2247
|hornina = [[flyš]], [[pieskovec]]
|orogenéza =
|najľahší výstup = z obce [[Osadné]] po {{turistická značka|žltá}} a {{turistická značka|červená}} [[Turistická značka|značke]]
|UNESCO názov = Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
|UNESCO typ = prírodná
|UNESCO rok = 2007
|UNESCO rozšírenie = 2011, 2017
|UNESCO číslo = 1133
|UNESCO región = 4
|UNESCO kritériá = ix
|popis mapy = Poloha v rámci Slovenska
|lokátor = Slovensko-reliéf
|popis mapy1 = Poloha v rámci Prešovského kraja
|lokátor1 = Prešovský kraj
|commons = Černiny
|poznámka =
}}
'''Černiny'''<ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> ({{vjz|pol|''Czerenin''}}; {{Mnm|929.4|w}}<ref name=M/><ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|48}}</ref>) je názov [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] v [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchoch]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Poloniny|Polonín]].<ref name="GCS"/> Leží na [[slovensko]]-[[Poľsko|poľskej]] hranici nad obcou [[Osadné]], približne {{Km|18|m|w}} severne od [[Snina|Sniny]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=22.22469&y=49.15305&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Poloha ==
Nachádza sa v severozápadnej časti [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Bukovce (geomorfologický podcelok)|Bukovce]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-07 | miesto = Bratislava }}</ref> Západná a južná časť masívu leží v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]], okrese [[Snina (okres)|Snina]] a na katastrálnom území obce [[Stakčín]]<ref name=Geo/>, severovýchodná patrí [[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatskému vojvodstvu]], powiatu [[Powiat leski|Lesko]] a gmine [[Gmina Cisna|Cisna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1131219786&ds=1&x=22.2252734&y=49.1525202&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú západne situované [[Osadné]] a juhozápadne ležiace [[Hostovice]], [[Čukalovce]] a [[Parihuzovce]], južne sa nachádza aj [[Stakčín]] a dnes zaniknutá obec [[Zvala]], severovýchodne už v Poľsku osada Solinka, patriaca do [[Gmina Cisna|gminy Cisna]].<ref name=mcz/> Masív patrí do [[Národný park Poloniny|Národného parku Poloniny]].<ref name="mapa"/>
== Opis ==
Černiny ležia v hraničnom [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeni]] na severnom okraji [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]], medzi vrchmi [[Strop (vrch v Bukovských vrchoch)|Strop]] ({{Mnm|1011}}) a [[Rydošová]] ({{Mnm|877}}) v [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchovine]]. Západným smerom sa nachádza Rydošová, [[Kýčerský grúň]] ({{Mnm|867}}), [[Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)|Vysoký grúň]] ({{Mnm|905}}), [[Ščoby]] ({{Mnm|801}}), [[Kýčera (vrch v Laboreckej vrchovine, 721 m)|Kýčera]] ({{Mnm|721}}) a Veľká Kýčera ({{Mnm|560}}), južným Skory ({{Mnm|857}}), Hrčasté ({{Mnm|774}}) a Borsuk ({{Mnm|725}}), východným Solište ({{Mnm|817}}), Kýčerka ({{Mnm|819}}), [[Strop (vrch v Bukovských vrchoch)|Strop]] ({{Mnm|1011}}), [[Šípková (vrch v Bukovských vrchoch)|Šípková]] ({{Mnm|995}}), [[Rypy]] ({{Mnm|1002}}), [[Kruhliak]] ({{Mnm|1101}}), Jaslo ({{Mnm|1153}}), Rys ({{Mnm|1103}}), Rosocha ({{Mnm|1083}}) a Hyrlata ({{Mnm|1103}}) a severným Osina ({{Mnm|963}}), Feliszówka ({{Mnm|1006}}), Matragona ({{Mnm|990}}) a Chryszczata ({{Mnm|997}}).<ref name=M>''Bukovské vrchy. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.</ref> Západné svahy odvodňuje Černinský potok do [[Udava (rieka)|Udavy]] v povodí [[Laborec|Laborca]], južné potok [[Stružnica]] do [[Cirocha|Cirochy]] a severné rieka Solinka v povodí [[Visla|Visly]]. Vrcholom vedie značená [[Východokarpatská magistrála]].<ref name="mapa"/><ref name=mcz/>
V roku [[1939]] vzniklo na vrchu [[trojmedzie]], kde sa stretávali vtedajšie hranice [[Poľsko|Poľska]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]]. Pred [[Vrchol vrchu|vrcholom]] smerom od rázcestia [[Balnica]] leží na červeno značkovanom turistickom chodníku, pri hraničnom stĺpe číslo 1/46, starý hraničný stĺp z tohto obdobia.
V okolí vrchu nad zaniknutou obcou [[Zvala]] prebiehali počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] ťažké boje. Vojnový front tu stál 10 týždňov. Pri oslobodzovaní tejto obce boli najvyšším vyznamenaním "Hrdina [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]" ocenení [[Sovietsky zväz|sovietski]] vojaci: čatári Viktor J. Kostin, Vasilij N. Golovaň a Vasilij P. Ivanenko a vojak Džuma Karakulov. V rámci bývalého [[Česko-Slovensko|Československa]] ich nemala viacej žiadna iná obec, ani mesto. Až do dnešných dní sa na samotnom vrchole a v jeho okolí nachádzajú stopy po vojenských zákopoch z čias vojny.
Vrcholové časti zaberá územie [[Stužica – Bukovské vrchy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Stužica-Bukovské vrchy – mapa
| url = http://www.unesco-slovakia.sk/sk/prirodne-pamiatky/karpatske-bukove-lesy/mapa
| vydavateľ = Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
| dátum vydania = 2014-04-08
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2015-06-19
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20150715225849/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/prirodne-pamiatky/karpatske-bukove-lesy/mapa
| dátum archivácie = 2015-07-15
}}</ref>, do ktorého patrí aj neďaleká [[Udava (prírodná rezervácia)|PR Udava]] a ktoré bolo v roku [[2007]] zapísané do zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového prírodného dedičstva UNESCO]] v kategórii [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]. Dôvodom boli zachovalé [[prales]]y s vyše 200 ročnými [[Buk lesný|bukmi]], vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými [[Jedľa biela|jedľami bielymi]] s výškou až 50 metrov a rovnako mohutnými jedincami [[Javor horský|javora horského]] a [[Brest horský|bresta horského]]. Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Bukovské vrchy
| url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0229
| vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
| dátum vydania = 2014
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2015-08-17
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, ktorá je [[Územie európskeho významu|územím európskeho významu]] sústavy [[Natura 2000]].
Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu [[Svetelné znečistenie|svetelného znečistenia]] najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý [[park tmavej oblohy]] na Slovensku pod názvom [[Park tmavej oblohy Poloniny]].
=== Výhľady ===
Vrchol pokrýva lesný porast<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=40299572&x=22.2248013&y=49.1531307&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít na hrebeni a úbočí je však miestami vidieť okolité [[Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch|vrcholy Bukovských vrchov]], no tiež [[Laborecká vrchovina|Laboreckú vrchovinu]], [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]], [[Bieszczady]] v Poľsku a ukrajinské Karpaty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=49.15305&lng=22.22469&ele=929&azi=178.6&alt=-0.74&fov=45&cfg=s&name=49.15305%c2%b0N%2c%2022.22469%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Turizmus ==
Cez hrebeň a vrchol Černín vedie {{Turistická značka|červená}} červeno [[turistická značka|značená]] [[Východokarpatská magistrála]], kopírujúca hlavný [[Karpaty|karpatský]] [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeň]] až na najvýchodnejší bod [[Slovensko|Slovenska]] – [[trojmedzie]] ({{Mnm|1207.7}}) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] ({{Mnm|1221.0}}). Sleduje tiež [[slovensko]]-[[Poľsko|poľskú]] [[Štátna hranica|štátnu hranicu]], vedúcu viacerými vrcholmi s panoramatickým výhľadom - napr. [[Kamenná lúka]] ({{Mnm|1200.9}}), [[Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)|Jarabá skala]] ({{Mnm|1199.0}}), [[Ďurkovec (vrch)|Ďurkovec]] ({{Mnm|1188.7}}), [[Pľaša (vrch)|Pľaša]] ({{Mnm|1162.8}}) a iné.<ref name=M/> Severozápadným smerom vedie magistrála cez [[Laborecká vrchovina|Laboreckú vrchovinu]] a jej najvyšší vrch [[Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)|Vysoký grúň]] ({{Mnm|904.9}}) a [[Laborecký priesmyk]] ({{Mnm|684.0}}) až k [[Dukliansky priesmyk|Duklianskemu priesmyku]] ({{Mnm|502.0}}).
Zo slovenskej strany je najľahší výstup z obce [[Osadné]] po {{turistická značka|žltá}} žltej a následne {{turistická značka|červená}} červenej [[Turistická značka|turistickej značke]]. Obec [[Osadné]] je východiskovým bodom do [[Národný park Poloniny|Národného parku Poloniny]] – do oblasti [[Udava (prírodná rezervácia)|Udavy]], na Bieščadskú úzkokoľajku a na hlavný karpatský hrebeň.
Na žlto značkovanom chodníku, začínajúcom v obci [[Osadné]] pri rázcestí ''Diakov'' ({{Mnm|440}}) začína trasa {{Turistická značka|náučná}} [[Náučný chodník|náučného chodníka]] s názvom ''Medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava - Solinka'' a vedie spolu so {{turistická značka|žltá}} žltou [[Turistická značka|turistickou značkou]] na slovensko-poľskú štátnu hranicu k rázcestiu [[Balnica]] ({{Mnm|712.0}}) a pokračuje do Poľska.
=== Prístup ===
==== Zo Slovenska ====
* po {{turistická značka|červená}} červeno značenej [[Východokarpatská magistrála|Východokarpatskej magistrále]] hlavným [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeňom]]:
** od severozápadu z [[Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)|Vysokého grúňa]] cez rázc. Balnica
** od juhovýchodu z [[Ruské sedlo|Ruského sedla]] ({{Mnm|801.0|w}}) cez [[Rypy]] ({{Mnm|1002.7|w}}), [[Šípková (vrch v Bukovských vrchoch)|Šípkovú]] ({{Mnm|995.0|w}}) a [[Strop (vrch v Bukovských vrchoch)|Strop]] ({{Mnm|1011.2|w}})
* po {{turistická značka|žltá}} žltej značke z obce [[Osadné]] cez rázc. Balnica, trvanie: ↑ 3:00 [[Hodina|h]], ↓ 2:40 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|535|m|w}}<ref name="mapa"/>
==== Z Poľska ====
* po {{turistická značka|PLžltá}} značke z obce [[Wola Michowa]] cez rázcestie Balnica ({{Mnm|712.0|w}}), odtiaľ po {{turistická značka|PLmodrá}} značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:30 [[Hodina|h]], ↓ 2:50 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|364|m|w}}
* po {{turistická značka|PLmodrá}} modrej značke [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeňom]]:
** od juhovýchodu z [[Ruské sedlo|Przełęczy nad Roztokami Górnymi]] ({{Mnm|801.0|w}})
** od severozápadu od vrchu [[Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)|Wysoki Groń]] ({{Mnm|904.9|w}})<ref name="mapa"/>
=== Možnosti dopravy do turistických východísk ===
Do obce [[Osadné]] je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami [[SAD Humenné]].<ref>[https://www.sadhe.sk/primestska-doprava Prímestská doprava] na stránke SAD Humenné, a. s.</ref> Vzdialenosť: [[Humenné]]-[[Osadné]] {{km|36.7|m|w}}, [[Snina]]-[[Osadné]] {{km|20.2|m|w}}. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť [https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhd/spojenie/ internetový cestovný poriadok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231023024048/https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhd/spojenie/ |date=2023-10-23 }}.
== Galéria ==
<small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small>
<gallery>
Černiny 02.JPG|Veľký zákop na vrchole Černín
Černiny 03.JPG|Zákop na vrchole Černín
Černiny 04.JPG|Zákop na vrchole Černín
Černiny 05.JPG|Starý hraničný stĺp pred vrcholom Černín, pri hraničnom stĺpe číslo 1/46
Černiny 06.JPG|Informačná tabuľa označujúca [[chránené územie]] [[Prírodná rezervácia|prírodnú rezerváciu]] [[Udava (prírodná rezervácia)|Udava]]
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Stužica – Bukovské vrchy]]
* [[Bukovské vrchy]]
* [[Poloniny]]
* [[Národný park Poloniny]]
* [[Park tmavej oblohy Poloniny]]
* [[Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Černiny}}
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=22.22469&y=49.15305&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
* [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=49.15330P22.22460P15 Poloha na turistickej/cykloturistickej mape]
* [https://www.nppoloniny.sk Národný park Poloniny]
* [http://poloniny.fussion.info Poloniny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518090915/http://poloniny.fussion.info/ |date=2015-05-18 }} na Poloniny.fussion.info
{{Bukovské vrchy}}
[[Kategória:Vrchy v Bukovských vrchoch]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Snina]]
[[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov v Poľsku]]
[[Kategória:Vrchy v Podkarpatskom vojvodstve]]
joiddytegtbo86qyc7ybpn591ec5ar6
Šablóna:MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
10
551119
8207287
8119272
2026-05-02T16:57:48Z
Peter 51345
269569
edit
8207287
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
| meno = MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
| nadpis = [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
| typ zoznamu = hlist
| stav = {{{stav|autocollapse}}}
| nad = ''Aktuálny majster sveta (2025): {{CAN|lh18|1}}''
| skupina1 = Účastníci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|MS 2025]]
| zoznam1 =
* {{Minivlajka|Česko|šírka=15px}} {{CZE|lh18}}
* {{Minivlajka|Fínsko|šírka=15px}} {{FIN|lh18}}
* {{Minivlajka|Kanada|šírka=15px}} {{CAN|lh18}}
* {{Minivlajka|Lotyšsko|šírka=15px}} {{LAT|lh18}}
* {{Minivlajka|Nemecko|šírka=15px}} {{GER|lh18}}
* {{Minivlajka|Nórsko|šírka=15px}} {{NOR|lh18}}
* {{Minivlajka|Slovensko|šírka=15px}} {{SVK|lh18}}
* {{Minivlajka|Švajčiarsko|šírka=11px}} {{SUI|lh18}}
* {{Minivlajka|Švédsko|šírka=15px}} {{SWE|lh18}}
* {{Minivlajka|USA|šírka=15px}} {{USA|lh18}}
| skupina2 = Účastníci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|MS 2026]]
| zoznam2 =
* {{Minivlajka|Česko|šírka=15px}} {{CZE|lh18}}
* {{Minivlajka|Dánsko|šírka=11px}} {{DNK|lh18}}
* {{Minivlajka|Fínsko|šírka=15px}} {{FIN|lh18}}
* {{Minivlajka|Kanada|šírka=15px}} {{CAN|lh18}}
* {{Minivlajka|Lotyšsko|šírka=15px}} {{LAT|lh18}}
* {{Minivlajka|Nemecko|šírka=15px}} {{GER|lh18}}
* {{Minivlajka|Nórsko|šírka=15px}} {{NOR|lh18}}
* {{Minivlajka|Slovensko|šírka=15px}} {{SVK|lh18}}
* {{Minivlajka|Švédsko|šírka=15px}} {{SWE|lh18}}
* {{Minivlajka|USA|šírka=15px}} {{USA|lh18}}
|skupina3 = Majstrovstvá<br>(Top divízia)
|zoznam3 =
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|Nemecko 1999]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|Švajčiarsko 2000]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2001|Fínsko 2001]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2002|Slovensko 2002]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|Rusko 2003]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|Bielorusko 2004]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|Česko 2005]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2006|Švédsko 2006]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2007|Fínsko 2007]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2008|Rusko 2008]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|USA 2009]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|Bielorusko 2010]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2011|Nemecko 2011]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|Česko 2012]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|Rusko 2013]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|Fínsko 2014]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2015|Švajčiarsko 2015]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|USA 2016]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|Slovensko 2017]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|Rusko 2018]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|Švédsko 2019]]
* <s>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|USA 2020]]</s>
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|USA 2021]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|Nemecko 2022]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|Švajčiarsko 2023]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|Fínsko 2024]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|USA 2025]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|Slovensko 2026]]
|skupina4 = Nižšie divízie
|zoznam4 =
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024 (nižšie divízie)|2024]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025 (nižšie divízie)|2025]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)|2026]]
}}<noinclude>
[[Kategória:Navigačné šablóny majstrovstiev sveta|Ľadový hokej]]
[[Kategória:Hokejové navigačné šablóny]]
</noinclude>
1r75jocp1j97mmrrwybv9k9vkghc799
8207600
8207287
2026-05-03T09:02:57Z
Pe3kZA
39673
dopl.
8207600
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
| meno = MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
| nadpis = [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
| typ zoznamu = hlist
| stav = {{{stav|autocollapse}}}
| nad = ''Aktuálny majster sveta (2025): {{CAN|lh18|1}}''
| skupina1 = Účastníci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|MS 2025]]
| zoznam1 =
* {{Minivlajka|Česko|šírka=15px}} {{CZE|lh18}}
* {{Minivlajka|Fínsko|šírka=15px}} {{FIN|lh18}}
* {{Minivlajka|Kanada|šírka=15px}} {{CAN|lh18}}
* {{Minivlajka|Lotyšsko|šírka=15px}} {{LAT|lh18}}
* {{Minivlajka|Nemecko|šírka=15px}} {{GER|lh18}}
* {{Minivlajka|Nórsko|šírka=15px}} {{NOR|lh18}}
* {{Minivlajka|Slovensko|šírka=15px}} {{SVK|lh18}}
* {{Minivlajka|Švajčiarsko|šírka=11px}} {{SUI|lh18}}
* {{Minivlajka|Švédsko|šírka=15px}} {{SWE|lh18}}
* {{Minivlajka|USA|šírka=15px}} {{USA|lh18}}
| skupina2 = Účastníci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|MS 2026]]
| zoznam2 =
* {{Minivlajka|Česko|šírka=15px}} {{CZE|lh18}}
* {{Minivlajka|Dánsko|šírka=11px}} {{DNK|lh18}}
* {{Minivlajka|Fínsko|šírka=15px}} {{FIN|lh18}}
* {{Minivlajka|Kanada|šírka=15px}} {{CAN|lh18}}
* {{Minivlajka|Lotyšsko|šírka=15px}} {{LAT|lh18}}
* {{Minivlajka|Nemecko|šírka=15px}} {{GER|lh18}}
* {{Minivlajka|Nórsko|šírka=15px}} {{NOR|lh18}}
* {{Minivlajka|Slovensko|šírka=15px}} {{SVK|lh18}}
* {{Minivlajka|Švédsko|šírka=15px}} {{SWE|lh18}}
* {{Minivlajka|USA|šírka=15px}} {{USA|lh18}}
| skupina3 = Účastníci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027|MS 2027]]
| zoznam3 =
* {{Minivlajka|Česko|šírka=15px}} {{CZE|lh18}}
* {{Minivlajka|Dánsko|šírka=11px}} {{DNK|lh18}}
* {{Minivlajka|Fínsko|šírka=15px}} {{FIN|lh18}}
* {{Minivlajka|Kanada|šírka=15px}} {{CAN|lh18}}
* {{Minivlajka|Lotyšsko|šírka=15px}} {{LAT|lh18}}
* {{Minivlajka|Nórsko|šírka=15px}} {{NOR|lh18}}
* {{Minivlajka|Slovensko|šírka=15px}} {{SVK|lh18}}
* {{Minivlajka|Švajčiarsko|šírka=15px}} {{CHE|lh18}}
* {{Minivlajka|Švédsko|šírka=15px}} {{SWE|lh18}}
* {{Minivlajka|USA|šírka=15px}} {{USA|lh18}}
|skupina4 = Majstrovstvá<br>(Top divízia)
|zoznam4 =
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|Nemecko 1999]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|Švajčiarsko 2000]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2001|Fínsko 2001]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2002|Slovensko 2002]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|Rusko 2003]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|Bielorusko 2004]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|Česko 2005]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2006|Švédsko 2006]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2007|Fínsko 2007]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2008|Rusko 2008]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|USA 2009]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|Bielorusko 2010]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2011|Nemecko 2011]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|Česko 2012]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|Rusko 2013]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|Fínsko 2014]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2015|Švajčiarsko 2015]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|USA 2016]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|Slovensko 2017]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|Rusko 2018]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|Švédsko 2019]]
* <s>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|USA 2020]]</s>
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|USA 2021]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|Nemecko 2022]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|Švajčiarsko 2023]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|Fínsko 2024]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|USA 2025]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|Slovensko 2026]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027|USA 2027]]
|skupina5 = Nižšie divízie
|zoznam5 =
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024 (nižšie divízie)|2024]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025 (nižšie divízie)|2025]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)|2026]]
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|2027]]
}}<noinclude>
[[Kategória:Navigačné šablóny majstrovstiev sveta|Ľadový hokej]]
[[Kategória:Hokejové navigačné šablóny]]
</noinclude>
bn85chg2nm8py7jc95zkb4s9ym5ejt7
Joan Miró
0
552879
8207627
8104825
2026-05-03T10:20:47Z
BARTOŠLUDOVIT
221195
8207627
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Joan Miró
| Rodné meno =
| Portrét = Portrait of Joan Miro, Barcelona 1935 June 13.jpg
| Veľkosť portrétu =
| Popis = španielsky maliar, sochár a keramik
| Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1893]]
| Miesto narodenia = [[Barcelona]], [[Španielsko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1983|12|25|1893|4|20}}
| Miesto úmrtia = [[Palma de Mallorca]], [[Španielsko]]
| Bydlisko =
| Umelecký smer = [[Surrealizmus, Dada, Experimentálne umenie]]
| Iné mená =
| Národnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Podpis = Miró, Joan 1893-1983 02 Signatur.jpg
| Webstránka =
| Poznámky =
}}
'''Joan Miró i Ferrà''' (* [[20. apríl]] [[1893]], [[Barcelona]], [[Španielsko]] – † [[25. december]] [[1983]], [[Palma de Mallorca]]) bol španielsky maliar, sochár a keramik.
== Mladosť ==
Narodil sa v starobylej [[Katalánsko|katalánskej]] rodine zručných remeselníkov. Jeho otec bol majetným zlatníkom v srdci starej Barcelony, matka pochádzala z [[Malorka|Malorky]].
Už v mladosti oznámil rodine, že sa chce stať maliarom. Jeho otec všetkému naliehaniu odolával a tak musel mladý Miró v sedemnástich rokoch nastúpiť ako úradník v kancelárii. Navštevoval tiež školu ''Escuela de Bellas Artes'', kde dvanásť rokov pred ním študoval [[Pablo Picasso]]. Jeho učitelia boli v úžase nad jeho talentom. Miró sa ale nemohol venovať umeniu s takou intenzitou, s akou by chcel. Bol taký nešťastný, že v nasledujúcom roku vážne nervovo ochorel. Jeho otec ho poslal na zotavenie na ich vidiecky statok na juh od [[Tarragona|Tarragony]], odkiaľ pochádzali jeho predkovia. Tento pobyt na statku bol inšpiráciou pre veľa jeho raných malieb [[Katalánsko|katalánskej]] krajiny.
Po návrate z vidieka začal študovať na Škole umenia v Barcelone, kde bol jeho učiteľom Francesc d'Assís Galí. Galí mal na Miróa veľký vplyv, naučil ho ozajstne milovať a rozumieť umeniu, pozorovať a tvoriť s citom a láskou. Miró bol inšpirovaný poňatím francúzskeho umenia, poézia a maliarstvo sa pre neho stávajú jednou neoddeliteľnou veličinou. Bol silne priťahovaný Francúzskom, je však vojna a tak musel Miró zostať v Španielsku. Nepokoj a frustrácie ho nútili maľovať v malej podkrovnej komôrke v Pasaje del Credito.
V roku [[1918]] Miró usporiadal prvú samostatnú výstavu v ''Galerias Dalmau''. Vzbudil úžas u všetkých návštevníkov nevšedným použitím farieb a originalitou svojho štýlu. V tej dobe bol ešte silne ovplyvnený [[Fauvizmus|fauvizmom]] a [[Kubizmus|kubizmom]]. Aj keď nezdieľal presne rovnakú techniku analýzy ako [[Pablo Picasso|Picasso]] a [[Georges Braque|Braque]], používal [[Geometria|geometrické]] tvary na podporu dojmu pohybu vedúceho oko diváka hlboko do farieb obrazu. Vo svojich zátišiach a krajinách otváral nové a prekvapujúce možnosti zobrazenia krajiny a vidieka, využíval nevšedné prvky na zvýraznenie emocionálneho efektu typického pre katalánske umenie. Najvýraznejším prínosom na výstave boli však jeho nevšedné [[akt (umenie)|akty]] a zobrazenia žien. Miró ospevoval novú osobné mystickú analýzu ženskej formy, ktorá sa neskôr stala reprezentáciou a symbolom ženskej prítomnosti a kúzla v jeho obrazoch.
Výstava však nebola úspešná, jeho obrazy urobili dojem len na malú skupinku ľudí, väčšina návštevníkov nebola schopná pochopiť a rozoznať jeho nevšedný talent. Apatia a nevšímavosť ľudí v Barcelone ho presvedčila opustiť domov a odísť do [[Paríž]]a v roku [[1919]].
== V Paríži ==
[[Súbor:Dona i Ocell.JPG|náhľad|''[[Dona i ocell|Žena a vták]]'' (Barcelona)]]
Prvá návšteva Paríža nebola pre Miróa úspechom, pretože predaj jeho malieb bol v Paríži ešte riskantnejší než doma. Miró dokonca ani nemal peniaze na jedlo a žil vo veľkej chudobe. Stretol sa však s Picassom, ktorému predal svoj [[portrét|autoportrét]], ktorý si Picasso vo svojej zbierke veľmi cenil až do konca života.
Leto 1919 trávil Miró v [[Mont-roig del Camp]]. Zdokonaľoval sa vo svojom štýle s detailným precíznym rytmom tradičného harmonického katalánskeho umenia vidieka. Svoje obrazy maľuje v jasne definovanej geometrickej štruktúre dvoch rozmerov. Začína rozvíjať nový štýl slobody, fantázie a harmónie kompozície.
V roku [[1921]] sa vracia do Paríža, aby tam vystavoval svoje obrazy z neslávnej výstavy v roku 1918. Paríž však jeho diela neprijíma o nič lepšie a tak výstava končí fiaskom. Miró sa osudovo stretáva s [[André Breton]]om, [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Louis Aragon|Louisom Aragonom]], ktorí práve v tej dobe prinášajú vznik surrealizmu. Presviedčajú Miróa, že po všetkom utrpení a krutostiach [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] je potrebné objaviť nové metódy umenia a spôsobu života. Prajú si preniknúť hlbšie do základnej povahy a inšpirácie v umení. Keďže všetky pokusy o logickú analýzu reality zlyhali, prístup k hlbšiemu porozumeniu vedomia by mal byť, ako podotkol [[Freud]], skrze podvedomie v akomkoľvek možnom uhle. Manifest [[Surrealizmus|surrealizmu]] vytvoril André Breton v roku [[1924]].
Miró sa myšlienky surrealizmu vo svojom umení chápe s nadšením. Kde však ostatní surrealisti využívajú vidín snov, halucinácií, hystérie a šialenstva k preniknutiu do hĺbky podvedomia, Miró sa necháva viesť svojou predstavivosťou. V Paríži nemá peniaze ani na jedlo, za deň sa živí len niekoľkými suchými figami. Je príliš pyšný, aby žiadal svojich priateľov o pomoc, tak len sedí hodiny vo svojom štúdiu, zíza do steny a potom len maľuje na kus papiera alebo plátna vedený predstavivosťou vyvolanou hladom.
Miróova predstavivosť bola nevyčerpateľným zdrojom novotvarov a detailov na plátne, ktoré sa pre Miróa stalo detským ihriskom i tanečným parketom precízneho pohybu, detailu a charakteristického výrazu. Prísny rytmus zjednotil farby a formy svojou poetickou silou. Miró objavuje symboly surrealizmu, niektoré viditeľné, niektoré skryté a nevysvetliteľné.
V roku [[1923]] sa Miró zoznamuje s [[Ernest Hemingway|Ernestom Hemingwayom]], [[Jacques Prévert|Jacquesom Prévertom]] a [[Henry Miller]]om. Dochádza k zlomu v jeho chudobe – jeho diela sa stávajú slávnejšie a tak pomaly začína predávať svoje maľby. V marci [[1926]] je dokonca na zozname novej Galéria Surrealisti spoločne s umelcami ako [[Yves Tanguy]], [[Giorgio de Chirico]], [[Man Ray]], [[Rose Selavy]] ([[Marcel Duchamp]]), [[Francis Picabia]], [[Pablo Picasso]] a [[Max Ernst]]. Miró zjednodušuje svoje maľby, nachádza lyrickú slobodu výrazu a ducha v hlbinách svojho povedomia. [[André Breton]] o jeho štýle dokonca vyhlasuje, že je najsurrealistickejší zo všetkých surrealistov.
== Snová maľba ==
Zjednodušením štruktúr obrazu sa Miró dostáva do obdobia tzv. ''snových malieb''. Potláča dokonca symboly, vytvára nový štýl abstrakcie, opisuje svoje sny z pamätí. Jeho maľby sú plné napätia mysterióznej kozmickej udalosti, neodvolateľného stretnutia foriem, ktoré približujú katastrofu alebo zjavenie, všetko sa stáva bez predstierania. Jeho maľby sú často zjednodušené až do použitia obyčajnej čiernej a bielej, pozadie robí dojem atmosférickej vzdialenosti, snových stretnutí, tanca v nekontrolovateľných hrúbkach prírody. Miró tiež vo svojich ''snových maľbách'' používa pod vplyvom [[Guillaume Apollinaire|Apollinaira]] [[kaligram]].
V roku [[1927]] sa Miró sťahuje do nového ateliéru na ''Rue Blomet''. Na dvere si pribíja tabuľu s nápisom ''train passant sans arrêt'' – vlak prechádzajúci bez zastavenia. Priatelí sa s Arpeom, Eluardom aj Ernstom. Z tejto doby pochádza historka, ktorá mohla skončiť nešťastím. Ernst ukazoval Miróovi svoje najnovšie obrazy, s dovtedy nevídanou kolážou. Na oplátku potom po Miróovi chcel, aby mu ukázal jeho obrazy. Miró mu však povedal, že mu ich jeho díler zakázal komukoľvek ukazovať. Ernstovi to vadilo, a tak pozval k sebe do ateliéru ostatných surrealistov a opili sa vínom. V nálade sa rozhodli navštíviť Miróa a vymámiť z neho, aby im ukázal svoje diela. Miró si však len maľoval na zemi a nevšímal si ich. Ale Ernst a jeho priatelia sa v opitosti správali agresívne – odtiahli Miróa na schodisko, kde Ernst našiel Miróov horolezecký povraz, a chceli ho obesiť. Miró sa zachránil tým, že medzi slučku a svoj krk dal ruky, vytrhol sa im a utiekol. Nikto ho nevidel celé tri dni. Miró a Ernst zostali aj po tejto trochu drastickej udalosti dobrými priateľmi.
== 30. roky a vojna ==
Leto [[1929]] trávil Miró v Katalánsku, [[12. október|12. októbra]] si vzal za manželku Pilar Juncosu zo starobylej majorskej rodiny. Dva roky po svadbe sa im narodila jediná dcéra Maria Dolores. V tomto období šťastia bol Miró nesmierne produktívny a vytvoril veľké množstvo obrazov.
Jeho technika snovej maľby sa pre neho však stáva nedostačujúcou, a tak Miró absolútne odmieta olej a [[Tempera|temperu]]. Jeho maľby sú absolútne abstraktné, používa koláže a jednoduché konštrukcie v presne vypočítanom vzťahu formy a farby. Politická situácia v Španielsku sa začína meniť, a tak Miró svojou technikou reaguje na politické udalosti. Jeho plátna sú plné monštier vyvedených v drásavých farbách na čiernej alebo červenej oblohe konfliktov absurdít vojny. Násilie Miró vyjadruje maximálnou abstrakciou, v maľbách využíva abstraktné prvky ako odstrihnuté nechty, staré zubné kefky, hrdzavé reťaze, pružiny a zmotané povrazy.
So začiatkom [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Miró zo Španielska presťahoval do [[Normandia|Normandie]], do dedinky [[Varengeville-sur-Mer]]. Musel však odtiaľ odísť, lebo [[Nacistické Nemecko|Nemci]] Normandiu bombardovali. Zo svojho umenia zachraňuje na úteku len ''Konštelácie''. Konštelácie vznikli v hlbokej depresii, Miró neveril, že by Nemci mohli nevyhrať vojnu, vytratili sa pre neho všetky dôvody žiť. Miró sa v Konšteláciach snaží hľadať nacistami stratenú istotu v harmónii symbolov svojich obrazov. Symboly na plátnach obsahujú hľadanie jednotnosti, ornamenty a plnosť kozmického poriadku, pôsobia pokojom a vyrovnanosťou.
== Povojnové obdobie ==
[[Súbor:Tomba de Joan Miró.jpg|náhľad|Hrob Joana Miró v Barcelone]]
Po vojne v roku [[1947]] Miró odišiel na osem mesiacov do [[New York (mesto)|New Yorku]], kde bola na jeho počesť usporiadaná výstava v ''Múzeu moderného umenia''. Jeho práca vzbudila taký ohlas, že bol požiadaný, aby robil rozsiahle nástenné maľby. Úspech mal aj v sochárstve a tak sa jeho návšteva [[Spojené štáty|USA]] stala rozšírením jeho umeleckých obzorov.
Bol jedným z najväčších surrealistov, našiel cestu z neznámych uličiek podvedomia, našiel nesmiernu silu symbolov a kombinácií farieb svojou tvorivosťou. Joan Miró zomrel [[25. december|25. decembra]] [[1983]] v Palme de Mallorca. Bol pochovaný v rodnej Barcelone (Montjuïc).
Na jeho diela napísal zbierku veršov básnik [[Rafael Alberti]].
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.halter.net/gallery/miro.html Joan Miro: A Virtual Art Gallery] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070302120322/http://www.halter.net/gallery/miro.html |date=2007-03-02 }}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Joan Miró|12348908}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Miro, Joan}}
[[Kategória:Španielski maliari]]
[[Kategória:Španielski sochári]]
[[Kategória:Surrealistickí maliari]]
[[Kategória:Osobnosti z Barcelony]]
[[Kategória:Výtvarníci poštových známok]]
[[Kategória:Litografi]]
[[Kategória:Španielski mozaikári]]
td31db70isucng0aukn7wzx9i5w6d41
Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov
0
572091
8207363
8202033
2026-05-02T19:40:31Z
~2026-26722-11
293658
8207363
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox-medaila}}
{{Medaila|Sport|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov]]}}
{{Medaila|Striebro|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|Rusko 2003]]|Slovensko}}
{{Medaila|Bronz|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|Nemecko 1999]]|Slovensko}}
{{Infobox koniec}}
'''Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov''' je mužstvo, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] na [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]].
== Úspechy ==
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta]]'''
* [[Súbor:Med_1.png]]: -
* [[Súbor:Med_2.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
* [[Súbor:Med_3.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
* 4. miesto – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
== Účasti na [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] ==
{| class=wikitable
|- bgcolor="ccccdd"
!ME
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1993|1993]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Osvienčim]], [[Nový Targ]])
|ME skupiny C – 2. miesto
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1994|1994]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Jyväskylä]])
|ME skupiny C – 1. miesto a postup na ME skupiny B
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1995|1995]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Berlín]])
|ME skupiny B – 1. miesto a postup na ME juniorov 1996
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1996|1996]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Ufa]])
|7. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1997|1997]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Znojmo]], [[Třebíč]])
|6. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998|1998]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Mora (mesto vo Švédsku)|Mora]], [[Malung]])
|6. miesto
|}
== Účasti na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta]] ==
=== Elitná kategória ===
{| class="wikitable"
|- bgcolor="ccccdd"
!MS
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Füssen]] a [[Kaufbeuren]])
| style="background-color: #FFDAB9;" | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] Bronz
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|2000]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Kloten]] a [[Weinfelden]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2001|2001]]
|{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] ([[Heinola]], [[Helsinki]] a [[Lahti]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2002|2002]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Piešťany]] a [[Trnava]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Jaroslavľ]])
| style="background-color: #DCE5E5;" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] Striebro
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|2004]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|2005]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Plzeň]] a [[České Budějovice]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2006|2006]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Ängelholm]] a [[Halmstad]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2007|2007]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Rauma (Fínsko)|Rauma]] a [[Tampere]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2008|2008]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Toruň]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|2009]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Fargo (Severná Dakota)|Fargo]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|2010]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]] a [[Babrujsk]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2011|2011]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Crimmitschau]] a [[Drážďany]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|''I. A divízia''
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|2013]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Soči]])
|9. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|2014]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Lappeenranta]], [[Imatra]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2015|2015]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Zug]], [[Luzern]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|2016]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Grand Forks (Severná Dakota)|Grand Forks]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|2017]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Poprad]] a [[Spišská Nová Ves]])
|6.miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|2018]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Čeľabinsk]] a [[Magnitogorsk]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|2019]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Örnsköldsvik]] a [[Umeå]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="3" |''I. A divízia''
| rowspan="2" |Nekonala sa
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Bazilej]] a [[Porrentruy]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Espoo]] a [[Vantaa]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
|{{USA}} USA ([[Frisco]] a [[Allen]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|2026]]
|{{SVK}} Slovensko ([[Bratislava]], [[Trenčín]])
|
|}
=== Nižšie divízie ===
{| class="wikitable"
|+
!Rok
!Dejisko
!Divízia
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="2" |{{SVK}} [[Spišská Nová Ves]]
| rowspan="2" |1A-divízia
| rowspan="2" |''zrušené pre [[COVID-19]]''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|}
== Účasti na [[Hlinka Gretzky Cup]] ==
{|
| valign="top" |
|
* 1997: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1998: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1999: 4. miesto
* 2000: 4. miesto
* 2001: 5. miesto
* 2002: 7. miesto
* 2003: 5. miesto
* 2004: 6. miesto
* 2005: 6. miesto
* 2006: 7. miesto
* 2007: 8. miesto
* 2008: 6. miesto
* 2009: 6. miesto
|
* 2010: 8. miesto
* 2011: 8. miesto
* 2012: 8. miesto
* 2013: 8. miesto
* 2014: 8. miesto
* 2015: 8. miesto
* 2016: 7. miesto
* 2017: 8. miesto
* 2018: 8. miesto
* 2019: 7. miesto
* 2021: [[Súbor:Med_2.png]] '''2. miesto'''
* 2022: 6. miesto
* 2023: 8. miesto
|}
== JOJ Šport Slovensko 18 ==
Slovenská reprezentácia do 18 rokov hráva pod názvom '''JOJ Šport Slovensko 18''' v [[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. slovenskej lige]] od sezóny [[Slovenská hokejová liga 2019/2020|2019/20]]. Mužstvo odohrá v základnej časti s každým súperom dva zápasy pričom sa neriadi postupom a zostupom. Tím sa takto pripravuje na vrchol sezóny [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023]].
== Externé odkazy ==
[http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 Slovenský zväz ľadového hokeja – reprezentácia SR 18] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160510132736/http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 |date=2016-05-10 }}
==Pozri aj==
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo]]
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
{{Slovenské národné družstvá}}
[[Kategória:Národné hokejové mužstvá do 18 rokov]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá]]
csgm4w5bsvn5jcdscnbyfc9yq42jyee
8207369
8207363
2026-05-02T19:42:34Z
~2026-26810-69
293659
/* Elitná kategória */ Dnešný výsledok (4-2) - SWE/SVK
8207369
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox-medaila}}
{{Medaila|Sport|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov]]}}
{{Medaila|Striebro|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|Rusko 2003]]|Slovensko}}
{{Medaila|Bronz|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|Nemecko 1999]]|Slovensko}}
{{Infobox koniec}}
'''Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov''' je mužstvo, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] na [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]].
== Úspechy ==
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta]]'''
* [[Súbor:Med_1.png]]: -
* [[Súbor:Med_2.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
* [[Súbor:Med_3.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
* 4. miesto – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
== Účasti na [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] ==
{| class=wikitable
|- bgcolor="ccccdd"
!ME
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1993|1993]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Osvienčim]], [[Nový Targ]])
|ME skupiny C – 2. miesto
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1994|1994]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Jyväskylä]])
|ME skupiny C – 1. miesto a postup na ME skupiny B
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1995|1995]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Berlín]])
|ME skupiny B – 1. miesto a postup na ME juniorov 1996
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1996|1996]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Ufa]])
|7. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1997|1997]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Znojmo]], [[Třebíč]])
|6. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998|1998]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Mora (mesto vo Švédsku)|Mora]], [[Malung]])
|6. miesto
|}
== Účasti na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta]] ==
=== Elitná kategória ===
{| class="wikitable"
|- bgcolor="ccccdd"
!MS
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Füssen]] a [[Kaufbeuren]])
| style="background-color: #FFDAB9;" | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] Bronz
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|2000]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Kloten]] a [[Weinfelden]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2001|2001]]
|{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] ([[Heinola]], [[Helsinki]] a [[Lahti]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2002|2002]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Piešťany]] a [[Trnava]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Jaroslavľ]])
| style="background-color: #DCE5E5;" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] Striebro
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|2004]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|2005]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Plzeň]] a [[České Budějovice]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2006|2006]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Ängelholm]] a [[Halmstad]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2007|2007]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Rauma (Fínsko)|Rauma]] a [[Tampere]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2008|2008]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Toruň]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|2009]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Fargo (Severná Dakota)|Fargo]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|2010]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]] a [[Babrujsk]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2011|2011]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Crimmitschau]] a [[Drážďany]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|''I. A divízia''
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|2013]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Soči]])
|9. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|2014]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Lappeenranta]], [[Imatra]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2015|2015]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Zug]], [[Luzern]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|2016]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Grand Forks (Severná Dakota)|Grand Forks]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|2017]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Poprad]] a [[Spišská Nová Ves]])
|6.miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|2018]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Čeľabinsk]] a [[Magnitogorsk]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|2019]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Örnsköldsvik]] a [[Umeå]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="3" |''I. A divízia''
| rowspan="2" |Nekonala sa
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Bazilej]] a [[Porrentruy]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Espoo]] a [[Vantaa]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
|{{USA}} USA ([[Frisco]] a [[Allen]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|2026]]
|{{SVK}} Slovensko ([[Bratislava]], [[Trenčín]])
| style="background-color: #DCE5E5;" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] Striebro
=== Nižšie divízie ===
{| class="wikitable"
|+
!Rok
!Dejisko
!Divízia
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="2" |{{SVK}} [[Spišská Nová Ves]]
| rowspan="2" |1A-divízia
| rowspan="2" |''zrušené pre [[COVID-19]]''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|}
== Účasti na [[Hlinka Gretzky Cup]] ==
{|
| valign="top" |
|
* 1997: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1998: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1999: 4. miesto
* 2000: 4. miesto
* 2001: 5. miesto
* 2002: 7. miesto
* 2003: 5. miesto
* 2004: 6. miesto
* 2005: 6. miesto
* 2006: 7. miesto
* 2007: 8. miesto
* 2008: 6. miesto
* 2009: 6. miesto
|
* 2010: 8. miesto
* 2011: 8. miesto
* 2012: 8. miesto
* 2013: 8. miesto
* 2014: 8. miesto
* 2015: 8. miesto
* 2016: 7. miesto
* 2017: 8. miesto
* 2018: 8. miesto
* 2019: 7. miesto
* 2021: [[Súbor:Med_2.png]] '''2. miesto'''
* 2022: 6. miesto
* 2023: 8. miesto
|}
== JOJ Šport Slovensko 18 ==
Slovenská reprezentácia do 18 rokov hráva pod názvom '''JOJ Šport Slovensko 18''' v [[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. slovenskej lige]] od sezóny [[Slovenská hokejová liga 2019/2020|2019/20]]. Mužstvo odohrá v základnej časti s každým súperom dva zápasy pričom sa neriadi postupom a zostupom. Tím sa takto pripravuje na vrchol sezóny [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023]].
== Externé odkazy ==
[http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 Slovenský zväz ľadového hokeja – reprezentácia SR 18] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160510132736/http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 |date=2016-05-10 }}
==Pozri aj==
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo]]
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
{{Slovenské národné družstvá}}
[[Kategória:Národné hokejové mužstvá do 18 rokov]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá]]
bou0jimyhnujrb6y9t9sh40hwm19qkx
8207371
8207369
2026-05-02T19:44:06Z
~2026-26810-69
293659
/* Elitná kategória */
8207371
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox-medaila}}
{{Medaila|Sport|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov]]}}
{{Medaila|Striebro|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|Rusko 2003]]|Slovensko}}
{{Medaila|Bronz|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|Nemecko 1999]]|Slovensko}}
{{Infobox koniec}}
'''Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov''' je mužstvo, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] na [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]].
== Úspechy ==
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta]]'''
* [[Súbor:Med_1.png]]: -
* [[Súbor:Med_2.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
* [[Súbor:Med_3.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
* 4. miesto – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
== Účasti na [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] ==
{| class=wikitable
|- bgcolor="ccccdd"
!ME
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1993|1993]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Osvienčim]], [[Nový Targ]])
|ME skupiny C – 2. miesto
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1994|1994]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Jyväskylä]])
|ME skupiny C – 1. miesto a postup na ME skupiny B
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1995|1995]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Berlín]])
|ME skupiny B – 1. miesto a postup na ME juniorov 1996
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1996|1996]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Ufa]])
|7. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1997|1997]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Znojmo]], [[Třebíč]])
|6. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998|1998]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Mora (mesto vo Švédsku)|Mora]], [[Malung]])
|6. miesto
|}
== Účasti na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta]] ==
=== Elitná kategória ===
{| class="wikitable"
|- bgcolor="ccccdd"
!MS
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Füssen]] a [[Kaufbeuren]])
| style="background-color: #FFDAB9;" | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] Bronz
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|2000]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Kloten]] a [[Weinfelden]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2001|2001]]
|{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] ([[Heinola]], [[Helsinki]] a [[Lahti]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2002|2002]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Piešťany]] a [[Trnava]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Jaroslavľ]])
| style="background-color: #DCE5E5;" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] Striebro
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|2004]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|2005]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Plzeň]] a [[České Budějovice]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2006|2006]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Ängelholm]] a [[Halmstad]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2007|2007]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Rauma (Fínsko)|Rauma]] a [[Tampere]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2008|2008]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Toruň]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|2009]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Fargo (Severná Dakota)|Fargo]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|2010]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]] a [[Babrujsk]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2011|2011]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Crimmitschau]] a [[Drážďany]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|''I. A divízia''
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|2013]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Soči]])
|9. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|2014]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Lappeenranta]], [[Imatra]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2015|2015]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Zug]], [[Luzern]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|2016]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Grand Forks (Severná Dakota)|Grand Forks]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|2017]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Poprad]] a [[Spišská Nová Ves]])
|6.miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|2018]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Čeľabinsk]] a [[Magnitogorsk]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|2019]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Örnsköldsvik]] a [[Umeå]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="3" |''I. A divízia''
| rowspan="2" |Nekonala sa
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Bazilej]] a [[Porrentruy]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Espoo]] a [[Vantaa]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
|{{USA}} USA ([[Frisco]] a [[Allen]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|2026]]
|{{SVK}} Slovensko ([[Bratislava]], [[Trenčín]])
| style="background-color: #DCE5E5;" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] Striebro
|-
=== Nižšie divízie ===
{| class="wikitable"
|+
!Rok
!Dejisko
!Divízia
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="2" |{{SVK}} [[Spišská Nová Ves]]
| rowspan="2" |1A-divízia
| rowspan="2" |''zrušené pre [[COVID-19]]''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|}
== Účasti na [[Hlinka Gretzky Cup]] ==
{|
| valign="top" |
|
* 1997: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1998: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1999: 4. miesto
* 2000: 4. miesto
* 2001: 5. miesto
* 2002: 7. miesto
* 2003: 5. miesto
* 2004: 6. miesto
* 2005: 6. miesto
* 2006: 7. miesto
* 2007: 8. miesto
* 2008: 6. miesto
* 2009: 6. miesto
|
* 2010: 8. miesto
* 2011: 8. miesto
* 2012: 8. miesto
* 2013: 8. miesto
* 2014: 8. miesto
* 2015: 8. miesto
* 2016: 7. miesto
* 2017: 8. miesto
* 2018: 8. miesto
* 2019: 7. miesto
* 2021: [[Súbor:Med_2.png]] '''2. miesto'''
* 2022: 6. miesto
* 2023: 8. miesto
|}
== JOJ Šport Slovensko 18 ==
Slovenská reprezentácia do 18 rokov hráva pod názvom '''JOJ Šport Slovensko 18''' v [[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. slovenskej lige]] od sezóny [[Slovenská hokejová liga 2019/2020|2019/20]]. Mužstvo odohrá v základnej časti s každým súperom dva zápasy pričom sa neriadi postupom a zostupom. Tím sa takto pripravuje na vrchol sezóny [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023]].
== Externé odkazy ==
[http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 Slovenský zväz ľadového hokeja – reprezentácia SR 18] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160510132736/http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 |date=2016-05-10 }}
==Pozri aj==
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo]]
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
{{Slovenské národné družstvá}}
[[Kategória:Národné hokejové mužstvá do 18 rokov]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá]]
2d0p4ea9kcu7ip1vwot6yec6gilkht3
8207375
8207371
2026-05-02T19:48:16Z
~2026-26686-67
293661
Pridal som rok víťazstva striebra Slovenska
8207375
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox-medaila}}
{{Medaila|Sport|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov]]}}
{{Medaila|Striebro|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|Rusko 2003]]|Slovensko}}
{{Medaila|Bronz|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|Nemecko 1999]]|Slovensko}}
{{Infobox koniec}}
'''Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov''' je mužstvo, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] na [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]].
== Úspechy ==
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta]]'''
* [[Súbor:Med_1.png]]: -
* [[Súbor:Med_2.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]], [[2026]]
* [[Súbor:Med_3.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
* 4. miesto – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
== Účasti na [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] ==
{| class=wikitable
|- bgcolor="ccccdd"
!ME
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1993|1993]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Osvienčim]], [[Nový Targ]])
|ME skupiny C – 2. miesto
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1994|1994]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Jyväskylä]])
|ME skupiny C – 1. miesto a postup na ME skupiny B
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1995|1995]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Berlín]])
|ME skupiny B – 1. miesto a postup na ME juniorov 1996
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1996|1996]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Ufa]])
|7. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1997|1997]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Znojmo]], [[Třebíč]])
|6. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998|1998]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Mora (mesto vo Švédsku)|Mora]], [[Malung]])
|6. miesto
|}
== Účasti na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta]] ==
=== Elitná kategória ===
{| class="wikitable"
|- bgcolor="ccccdd"
!MS
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Füssen]] a [[Kaufbeuren]])
| style="background-color: #FFDAB9;" | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] Bronz
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|2000]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Kloten]] a [[Weinfelden]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2001|2001]]
|{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] ([[Heinola]], [[Helsinki]] a [[Lahti]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2002|2002]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Piešťany]] a [[Trnava]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Jaroslavľ]])
| style="background-color: #DCE5E5;" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] Striebro
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|2004]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|2005]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Plzeň]] a [[České Budějovice]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2006|2006]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Ängelholm]] a [[Halmstad]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2007|2007]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Rauma (Fínsko)|Rauma]] a [[Tampere]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2008|2008]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Toruň]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|2009]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Fargo (Severná Dakota)|Fargo]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|2010]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]] a [[Babrujsk]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2011|2011]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Crimmitschau]] a [[Drážďany]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|''I. A divízia''
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|2013]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Soči]])
|9. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|2014]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Lappeenranta]], [[Imatra]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2015|2015]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Zug]], [[Luzern]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|2016]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Grand Forks (Severná Dakota)|Grand Forks]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|2017]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Poprad]] a [[Spišská Nová Ves]])
|6.miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|2018]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Čeľabinsk]] a [[Magnitogorsk]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|2019]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Örnsköldsvik]] a [[Umeå]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="3" |''I. A divízia''
| rowspan="2" |Nekonala sa
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Bazilej]] a [[Porrentruy]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Espoo]] a [[Vantaa]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
|{{USA}} USA ([[Frisco]] a [[Allen]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|2026]]
|{{SVK}} Slovensko ([[Bratislava]], [[Trenčín]])
| style="background-color: #DCE5E5;" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] Striebro
|-
=== Nižšie divízie ===
{| class="wikitable"
|+
!Rok
!Dejisko
!Divízia
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="2" |{{SVK}} [[Spišská Nová Ves]]
| rowspan="2" |1A-divízia
| rowspan="2" |''zrušené pre [[COVID-19]]''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|}
== Účasti na [[Hlinka Gretzky Cup]] ==
{|
| valign="top" |
|
* 1997: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1998: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1999: 4. miesto
* 2000: 4. miesto
* 2001: 5. miesto
* 2002: 7. miesto
* 2003: 5. miesto
* 2004: 6. miesto
* 2005: 6. miesto
* 2006: 7. miesto
* 2007: 8. miesto
* 2008: 6. miesto
* 2009: 6. miesto
|
* 2010: 8. miesto
* 2011: 8. miesto
* 2012: 8. miesto
* 2013: 8. miesto
* 2014: 8. miesto
* 2015: 8. miesto
* 2016: 7. miesto
* 2017: 8. miesto
* 2018: 8. miesto
* 2019: 7. miesto
* 2021: [[Súbor:Med_2.png]] '''2. miesto'''
* 2022: 6. miesto
* 2023: 8. miesto
|}
== JOJ Šport Slovensko 18 ==
Slovenská reprezentácia do 18 rokov hráva pod názvom '''JOJ Šport Slovensko 18''' v [[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. slovenskej lige]] od sezóny [[Slovenská hokejová liga 2019/2020|2019/20]]. Mužstvo odohrá v základnej časti s každým súperom dva zápasy pričom sa neriadi postupom a zostupom. Tím sa takto pripravuje na vrchol sezóny [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023]].
== Externé odkazy ==
[http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 Slovenský zväz ľadového hokeja – reprezentácia SR 18] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160510132736/http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 |date=2016-05-10 }}
==Pozri aj==
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo]]
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
{{Slovenské národné družstvá}}
[[Kategória:Národné hokejové mužstvá do 18 rokov]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá]]
d660sd2rvdbrv8s63putxayw3lcv7i7
8207574
8207375
2026-05-03T08:24:21Z
~2026-26810-69
293659
/* */
8207574
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox-medaila}}
{{Medaila|Sport|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov]]}}
{{Medaila|Striebro|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|Slovensko 2026]]|Slovensko}}
{{Medaila|Striebro|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|Rusko 2003]]|Slovensko}}
{{Medaila|Bronz|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|Nemecko 1999]]|Slovensko}}
{{Infobox koniec}}
'''Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov''' je mužstvo, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] na [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]].
== Úspechy ==
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta]]'''
* [[Súbor:Med_1.png]]: -
* [[Súbor:Med_2.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]], [[2026]]
* [[Súbor:Med_3.png]]: - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
* 4. miesto – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
== Účasti na [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] ==
{| class=wikitable
|- bgcolor="ccccdd"
!ME
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1993|1993]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Osvienčim]], [[Nový Targ]])
|ME skupiny C – 2. miesto
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1994|1994]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Jyväskylä]])
|ME skupiny C – 1. miesto a postup na ME skupiny B
|-
|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1995|1995]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Berlín]])
|ME skupiny B – 1. miesto a postup na ME juniorov 1996
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1996|1996]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Ufa]])
|7. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1997|1997]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Znojmo]], [[Třebíč]])
|6. miesto
|-
|align="center"|[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998|1998]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Mora (mesto vo Švédsku)|Mora]], [[Malung]])
|6. miesto
|}
== Účasti na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta]] ==
=== Elitná kategória ===
{| class="wikitable"
|- bgcolor="ccccdd"
!MS
!Dejisko
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|1999]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Füssen]] a [[Kaufbeuren]])
| style="background-color: #FFDAB9;" | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] Bronz
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|2000]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Kloten]] a [[Weinfelden]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2001|2001]]
|{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] ([[Heinola]], [[Helsinki]] a [[Lahti]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2002|2002]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Piešťany]] a [[Trnava]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Jaroslavľ]])
| style="background-color: #DCE5E5;" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] Striebro
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|2004]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|2005]]
|{{minivlajka|Česko}} Česko ([[Plzeň]] a [[České Budějovice]])
|6. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2006|2006]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Ängelholm]] a [[Halmstad]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2007|2007]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Rauma (Fínsko)|Rauma]] a [[Tampere]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2008|2008]]
|{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ([[Toruň]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|2009]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Fargo (Severná Dakota)|Fargo]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|2010]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ([[Minsk]] a [[Babrujsk]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2011|2011]]
|{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ([[Crimmitschau]] a [[Drážďany]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|''I. A divízia''
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|2013]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Soči]])
|9. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|2014]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Lappeenranta]], [[Imatra]])
|8. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2015|2015]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Zug]], [[Luzern]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|2016]]
|{{minivlajka|USA}} USA ([[Grand Forks (Severná Dakota)|Grand Forks]])
|5. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|2017]]
|{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ([[Poprad]] a [[Spišská Nová Ves]])
|6.miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|2018]]
|{{minivlajka|Rusko}} Rusko ([[Čeľabinsk]] a [[Magnitogorsk]])
|7. miesto
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|2019]]
|{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko ([[Örnsköldsvik]] a [[Umeå]])
|10. miesto a zostup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="3" |''I. A divízia''
| rowspan="2" |Nekonala sa
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|1. miesto a postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|2023]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko ([[Bazilej]] a [[Porrentruy]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2024|2024]]
|{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ([[Espoo]] a [[Vantaa]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|2025]]
|{{USA}} USA ([[Frisco]] a [[Allen]])
|'''4. miesto'''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|2026]]
|{{SVK}} Slovensko ([[Bratislava]], [[Trenčín]])
| style="background-color: #DCE5E5;" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] Striebro
|-
=== Nižšie divízie ===
{| class="wikitable"
|+
!Rok
!Dejisko
!Divízia
!Umiestnenie
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2012|2012]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020|2020]]
| rowspan="2" |{{SVK}} [[Spišská Nová Ves]]
| rowspan="2" |1A-divízia
| rowspan="2" |''zrušené pre [[COVID-19]]''
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|2021]]
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|{{SVK}} [[Piešťany]]
|1A-divízia
|1. miesto - postup
|}
== Účasti na [[Hlinka Gretzky Cup]] ==
{|
| valign="top" |
|
* 1997: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1998: [[Súbor:Med_3.png]] '''3. miesto'''
* 1999: 4. miesto
* 2000: 4. miesto
* 2001: 5. miesto
* 2002: 7. miesto
* 2003: 5. miesto
* 2004: 6. miesto
* 2005: 6. miesto
* 2006: 7. miesto
* 2007: 8. miesto
* 2008: 6. miesto
* 2009: 6. miesto
|
* 2010: 8. miesto
* 2011: 8. miesto
* 2012: 8. miesto
* 2013: 8. miesto
* 2014: 8. miesto
* 2015: 8. miesto
* 2016: 7. miesto
* 2017: 8. miesto
* 2018: 8. miesto
* 2019: 7. miesto
* 2021: [[Súbor:Med_2.png]] '''2. miesto'''
* 2022: 6. miesto
* 2023: 8. miesto
|}
== JOJ Šport Slovensko 18 ==
Slovenská reprezentácia do 18 rokov hráva pod názvom '''JOJ Šport Slovensko 18''' v [[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. slovenskej lige]] od sezóny [[Slovenská hokejová liga 2019/2020|2019/20]]. Mužstvo odohrá v základnej časti s každým súperom dva zápasy pričom sa neriadi postupom a zostupom. Tím sa takto pripravuje na vrchol sezóny [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023]].
== Externé odkazy ==
[http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 Slovenský zväz ľadového hokeja – reprezentácia SR 18] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160510132736/http://www.hockeyslovakia.sk/sk/reprezentacia/37 |date=2016-05-10 }}
==Pozri aj==
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo]]
*[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
{{Slovenské národné družstvá}}
[[Kategória:Národné hokejové mužstvá do 18 rokov]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá]]
fml3orex1dhwunzxoyw1j0x3d2kewnn
Stryj (mesto)
0
577683
8207417
8162796
2026-05-02T20:26:40Z
Pelex
2483
infobox
8207417
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox sídlo|vlajka=|znak=|mapa=|rozloha=|starosta=|web=https://stryi-rada.gov.ua/|PSČ=82175|štát=Ukrajina|región typ=Oblasť|región=[[Ľvovská oblasť]]|zemepisná šírka=49.256111|zemepisná dĺžka=23.850278|obyvateľov=59425|predvoľba=+380-3245|lokátor=Ukrajina}}
'''Stryj''' ({{vjz|ukr|Стрий}}; {{vjz|rus|Стрый}}; {{vjz|pol|''Stryj''}}) je mesto v [[Halič (región)|Haliči]] na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]], asi 60 km južne od [[Ľvov]]a.<br/>
Mesto spadá pod [[Ľvovská oblasť|Ľvovskú oblasť]] a je centrom Stryjského rajónu. Mestom preteká rovnomenná rieka [[Stryj (rieka)|Stryj]], pravý prítok [[Dnester|Dnestra]]. V roku [[2006]] tu žilo 61 000 obyvateľov
Prvé zmienky o meste sú z roku [[1385]]. Do [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] pozostávalo obyvateľstvo z približne rovnomerného podielu [[Ukrajinci|Ukrajincov]], [[Poliaci|Poliakov]] a [[Židia|Židov]], teraz tu žijú takmer výhradne Ukrajinci.
Stryj je veľmi dôležitým železničným uzlom: nosné trate odtiaľto vychádzajú v smeroch na Ľvov, [[Ivano-Frankivsk]] a [[Čop (mesto)|Čop]], ďalšie potom na [[Drohobyč]] a [[Chodoriv]]. Prechádzal tadiaľ rýchlik [[Budapešť]] – [[Moskva]] a vlaky spájajúce [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatie]] s ostatnými časťami Ukrajiny. V smere z Ľvova na Drohobyč bol zriadený koľajový triangel, ktorý využívajú najmä rekreačné vlaky smerujúce do podkarpatského letoviska [[Truskavec (Ukrajina)|Truskavec]].
Narodil sa tu poľský cestovateľ [[Kazimierz Nowak]] (* 1897{{--}}† 1937). Na miestnom ukrajinskom gymnáziu študoval ukrajinský nacionalista [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepan Bandera]], ktorému tu bola v roku [[1992]] odhalená busta – bol to vôbec jeho prvý pamätník na Ukrajine.<ref name="Стрий">{{citácia elektronického dokumentu
|url=http://www.stryi-rada.gov.ua/history.htm
|titul=Історична довідка до міста Стрий
|vydavateľ=Сайт Стрийської міської ради
|dátum prístupu=2012-10-12
|url archívu=https://web.archive.org/web/20120212034029/http://stryi-rada.gov.ua/history.htm
|dátum archivácie=2012-02-12
}}</ref>
== Partnerské mestá ==
*{{flagicon|MDA}} [[Bălţi]], [[Moldavsko]], [[1980]]<ref name="Stryi_site"/>
* {{LVA}} [[Daugavpils]], [[Lotyšsko]]<ref name="Stryi_site"/>
* {{flagicon|Germany}} [[Düren]], [[Nemecko]], [[2001]]<ref name="Stryi_site"/><ref name="UKR_GER">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Побратимські стосунки між містами та регіонами України та Німеччини |url=http://www.kiew.diplo.de/Vertretung/kiew/uk/06/Kultur__HP/Staedtepartnerschaften/Liste.html |dátum prístupu=2016-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120306065741/http://www.kiew.diplo.de/Vertretung/kiew/uk/06/Kultur__HP/Staedtepartnerschaften/Liste.html |dátum archivácie=2012-03-06 }}</ref>
* {{BIH}} [[Gradačac]], [[Bosna a Hercegovina]]<ref name="Stryi_site"/>
* {{HUN}} [[Kiskunhalas]], [[Maďarsko]]<ref name="Stryi_site"/>
* {{FRA}} [[Les Herbiers]], [[Francúzsko]]<ref name="Stryi_site"/>
* {{flagicon|POL}} [[Leszno]], [[Poľsko]], [[2004]]<ref name="Stryi_site">[http://stryi-rada.gov.ua/brother.htm Міста побратими] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120212033726/http://stryi-rada.gov.ua/brother.htm |date=2012-02-12 }} Офіційний сайт Стрийської міської ради</ref><ref name="UKR_POL">[https://archive.is/20121222201238/www.mfa.gov.ua/poland/ua/publication/content/32034.htm Співробітництво міст України та Польщі]</ref>
* {{GBR}} [[Mansfield]], [[Spojené kráľovstvo]]<ref name="Stryi_site"/><ref name="UKR_GBR">[https://archive.is/20121222051331/www.mfa.gov.ua/uk/ua/publication/content/12739.htm Культурна й гуманітарна співпраця міст України та Великобританії]</ref>
* {{flagicon|POL}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]]<ref name="Nowy Sącz twinnings">{{citácia elektronického dokumentu
|url=http://www.nowysacz.pl/miasta_partnerskie
|titul=Miasta partnerskie i zaprzyjaźnione Nowego Sącza
|dátum vzniku = 2013-08-01
|vydavateľ=Urząd Miasta Nowego Sącza
|jazyk=poľsky}}</ref>
* {{flagicon|POL}} [[Powiat lwówecki]], Poľsko, [[2004]]]<ref name="Stryi_site"/>
*{{flagicon|CAN}} [[Vegreville]], [[Kanada]], [[2009]]<ref name="UKR_CAN">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Cooperation between the regions and twinning between the cities of Ukraine and Canada |url=http://www.ukremb.ca/canada/en/publication/content/41837.htm |dátum prístupu=2016-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110706211051/http://www.ukremb.ca/canada/en/publication/content/41837.htm |dátum archivácie=2011-07-06 }}</ref>
* {{flagicon|POL}} [[Zakopané]], [[Poľsko]], [[2004]]<ref name="Stryi_site"/>
* {{flagicon|POL}} [[Zbąszynek]], Poľsko, [[2004]]<ref name="UKR_POL"/>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Stryi}}
== Externé odkazy ==
*[http://www.stryi-rada.gov.ua Oficiálna stránka]
* [http://mystryiany.com.ua Stránka o kultúrnom vyžití mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110825074746/http://mystryiany.com.ua/ |date=2011-08-25 }}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Stryj |12858850}}
[[Kategória:Mestá na Ukrajine]]
qbhvwn2r06sq3x7e3oomgpl9hmz53w0
United States Army
0
579422
8207308
7971067
2026-05-02T17:56:48Z
Zeroraj1
293587
/* Ručné zbrane */
8207308
wikitext
text/x-wiki
{{Pozri|celých Ozbrojených silách Spojených štátov|United States Armed Forces}}
{{Infobox
|stylTela =
|nadpis =
|stylNadpisu =
|zahlavie = United States Army
|stylZahlavia = background:#4876FF; color:white;
|zahlaviePopis =
|stylZahlaviaPopis =
|zahlavie2 =
|stylZahlavia2 =
|obrazok = [[File:Mark of the United States Army.svg|180px]]
|stylObrazka =
|popisObrazka = Znak United States Army
|stylPopisObrazka =
|stylHlavicky =
|stylPopisu =
|stylDat =
|hlavicka1 =
|popis1 = Založené
|data1 = [[14. jún]] [[1775]]
|popis2 = Štát
|data2 = {{Minivlajka|USA}}[[USA]]
|popis3 = Motto
|data3 = This We'll Defend
|popis4 = Sídlo
|data4 = [[Pentagón (USA)|Pentagon]], [[Arlington County]], [[Virgínia]], [[USA]]
|popis5 = Členovia
|data5 = 1 015 000
|popis6 = Materská organizácia
|data6 = United States Department of the Army
|popis7 = Oficálny web
|data7 = {{url|https://www.army.mil}}
}}
'''United States Army''' (doslova: ''Armáda Spojených štátov'') je jedna z piatich zložiek [[United States Armed Forces|Ozbrojených síl Spojených štátov amerických]] zodpovedná za pozemné vojenské operácie.
Armáda Spojených štátov má korene v [[Kontinentálna armáda|Kontinentálnej armáde]] sformovanej [[14. jún]]a [[1775]], pred ustanovením [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], na boj v [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojne za nezávislosť]]. Po skončení vojny [[Kongres Konfederácie]] schválil [[3. jún]]a [[1784]] vytvorenie United States Army aby nahradila rozpustenú Kontinentálnu armádu.
K roku [[2016]] má 475 tisíc vojakov v aktívnej službe a 540 tisíc vojakov v [[Záloha (armáda)|zálohách]], z toho 342 tisíc vojakov v [[Národná garda armády Spojených štátov|Národnej garde armády]] a 342 tisíc vojakov v [[Armádna rezerva Spojených štátov|armádnych rezervách]]. Celkovo tak má Armáda spojených štátov k dispozícii 1 015 000 vojakov.
== Štruktúra Armády Spojených štátov ==
[[Súbor:Army.afnews.jpg|thumb|Vojaci americkej armády, 4. pešia divízia, v starších uniformách [[BDU]]]]
[[Súbor:Colt M4 MWS Carbine Iraq.jpg|thumb|Americký vojak so zbraňou [[M4A1]] a novou uniformou [[ACU]]]]
[[Súbor:Iraq-m1 abrams.jpg|thumb|Hlavný tank americkej armády [[M1 Abrams]]]]
[[Súbor:AH-64 Apache.jpg|thumb|Bojová helikoptéra [[AH-64]] Apache]]
[[Súbor:General David Petraeus.jpg|thumb|Bývalý veliteľ medzinárodných jednotiek jednotiek v Afganistane, generál [[David Petraeus]]]]
[[Súbor:2ID Recon Baghdad.jpg|right|thumb|Americkí vojaci v uniformách [[ACU]] v [[Bagdad]]e]]
Americká armáda sa skladá z týchto celkov (od najväčších po najmenšie){{Bez citácie}}:
# [[Armáda (vojenská jednotka)|Poľná armáda]] (ang. ''Field Army''): velí jej väčšinou [[generál]] (''General'' - GEN)
# [[Armádny zbor]] (ang. ''Corps''): obsahuje niekoľko divízií a ich podporné brigády, velí mu väčšinou [[generálporučík]] (''Lieutenant General'' - LTG)
# [[divízia (vojenská jednotka)|Divízia]] (ang. ''Division''): obsahuje niekoľko bojových brigád, podpornú brigádu a niekedy tiež leteckú brigádu, velí jej väčšinou [[generálmajor]] (''Major General'' - MG)
# [[Brigáda (vojenská jednotka)|Brigáda]] (ang. ''Brigade''): obsahuje niekoľko práporov alebo plukov (3-6), velí jej [[plukovník]] (''Colonel'' - COL) alebo niekedy [[brigádny generál]] (''Brigadier General'' - BG)
# [[Pluk]] (ang. ''Regiment''): obsahuje niekoľko práporov, velí mu [[plukovník]] (''Colonel'' - COL) alebo niekedy [[podplukovník]] (''Lieutenant Colonel'' - LTC)
# [[Prápor (vojenská jednotka)|Prápor]] (ang. ''Battalion'' alebo ''Squadron'' u kavalérie): obsahuje dve až šesť rot (tj. 300-1000 vojakov), velí jej [[podplukovník]] (''Lieutenant Colonel'' - LTC) a pomáha [[výkonný hlavný rotmajster]] (''Command Sergeant Major'' - CSM)
# [[Rota (vojenská jednotka)|Rota]] (ang. ''Company'' alebo ''Battery'' u delostrelectva alebo ''Troop'' u kavalérie): obsahuje väčšinou 3 alebo 4 čaty (100-130 vojakov), velí jej Company Commander väčšinou v hodnosti [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] (CPT), ktorému pomáha prvý seržant (1SG)
# [[Čata (vojenská jednotka)|Čata]] (ang. ''Platoon''): obsahuje 2 alebo viac družstiev, velí jej veliteľ čaty ''(Platoon Leader)'' v hodnosti [[poručík]] alebo [[nadporučík]] (''First / Second Lieutenant'' - 2LT / 1LT), ktorému pomáha [[čatový seržant]] ''(Platoon Sergeant)'' väčšinou v hodnosti seržanta prvej triedy (''Sergeant First Class'' - SFC), každá čata má svojho radistu (ang. Radio-Telephone Operator - Ratel) v hodnosti vojaka prvej triedy (''Private First Class'' - PFC) alebo špecialistov (''Specialist'' - SPC)
# [[Družstvo (vojenská jednotka)|Družstvo]] (ang. ''Squad''): obsahuje 2 fireteamy (8-10 vojakov), velí mu Squad Leader v hodnosti [[rotný]] (''Staff Sergeant'' - SSG) alebo seržanta (''Sergeant'' - SGT)
# [[Fireteam]]: velí mu Team Leader v hodnosti [[seržant]] (''Sergeant'' - SGT) alebo desiatnika (''Corporal'' - CPL), skladá sa zo 4 vojakov:
#* Team Leader (veliteľ tímu)
#* Granadier (granátnik)
#* Automatic Rifleman (strelec z ľahkého guľometu)
#* Rifleman (strelec)
V minulosti sa v americkej armáde používal celok pluk (ang. ''Regiment''), ktorý bol medzistupňom medzi práporom a brigádou. Prápor bol skôr považovaný ako zložka pluku. Po roku 1957 sa celok pluk prestal primárne používať a v súčasnosti je len niekoľko špecifických jednotiek majúce toto označenie a štruktúru (napr. 75th Ranger Regiment). Pluku velí [[plukovník]] (''Colonel'' - COL).
== Hodnosti ==
=== Mužstvo a poddôstojníci ===
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! Platová trieda
! Skratka
! width="300" | Hodnosť
! NATO označenie
! Slovenský ekvivalent
|-
| E-1
| PV1
| Private
| OR-1
| [[vojak 1. stupňa]]
|-
| E-2
| PVT
| Private
| OR-2
| [[vojak 2. stupňa]]
|-
| E-3
| PFC
| Private First Class
| OR-3
| [[slobodník]]
|-
| rowspan="2" | E-4
| SPC
| Specialist
| rowspan="2" | OR-4
| rowspan="2" | [[desiatnik (hodnosť)|desiatnik]]
|-
| CPL
| Corporal
|-
| E-5
| SGT
| Sergeant
| OR-5
| [[čatár]]
|-
| E-6
| SSG
| Staff Sergeant
| OR-6
| [[rotný]]
|-
| E-7
| SFC
| Sergeant First Class
| OR-7
| [[rotmajster]]
|-
| rowspan="2" | E-8
| MSG
| Master Sergeant
| rowspan="2" | OR-8
| rowspan="2" | [[nadrotmajster]]
|-
| 1SG
| First Sergeant
|-
| rowspan="3" | E-9
| SGM
| Sergeant Major
| rowspan="3" | OR-9
| rowspan="3" | [[štábny nadrotmajster]]
|-
| CSM
| Command Sergeant Major
|-
| SMA
| Sergeant Major of the Army (špeciálne postavenie)
|}
=== Dôstojnícki zástupcovia (Warrant Officers) ===
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! Platová trieda
! Skratka
! width="300" | Hodnosť
! NATO označenie
! Slovenský ekvivalent
|-
| W-1
| WO1
| Warrant Officer
| WO-1
| rowspan="5" | nie je slovenský ekvivalent
|-
| W-2
| CW2
| Chief Warrant Officer Two
| WO-2
|-
| W-3
| CW3
| Chief Warrant Officer Three
| WO-3
|-
| W-4
| CW4
| Chief Warrant Officer Four
| WO-4
|-
| W-5
| CW5
| Chief Warrant Officer Five
| WO-5
|-
|}
=== Dôstojníci ===
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! Platová trieda
! Skratka
! width="300" | Hodnosť
! NATO označenie
! Slovenský ekvivalent
|-
| O-1
| 2LT
| Second Lieutenant
| rowspan="2"| OF-1
| [[poručík]]
|-
| O-2
| 1LT
| First Lieutenant
| [[nadporučík]]
|-
| O-3
| CPT
| Captain
| OF-2
| [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]]
|-
| O-4
| MAJ
| Major
| OF-3
| [[major]]
|-
| O-5
| LTC
| Lieutenant Colonel
| OF-4
| [[podplukovník]]
|-
| O-6
| COL
| Colonel
| OF-5
| [[plukovník]]
|-
| O-7
| BG
| Brigadier General
| OF-6
| [[brigádny generál]]
|-
| O-8
| MG
| Major General
| OF-7
| [[generálmajor]]
|-
| O-9
| LTG
| Lieutenant General
| OF-8
| [[generálporučík]]
|-
| O-10
| GEN
| General
| OF-9
| [[generál]]
|-
| Special
| GEN
| General of the Army (len vo vojne)
| OF-10
|
|-
|}
== Uniformy ==
Americká armáda používa od roku [[2007]] novú uniformu s digitálnou univerzálnou kamuflážou nazývanú UCP ( Universal Camuflage Pattern )so strihom uniformy nazyvanej ACU ( Army Combat Uniform ) vhodnú do lesného, púštneho aj mestského prostredia. Nahradila staršie [[Battle Dress Uniform|BDU]] uniformy s lesnou a púštnou kamuflážou.
== Ručné zbrane ==
{| class="wikitable"
|-
!Model!!Fotografia!!Kaliber!!Typ!!Krajina pôvodu!!Poznámky
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Pištole
|-
|[[Beretta M9|M9]]|| [[File:M9-pistolet.jpg|150px]] || [[9 × 19 mm Parabellum]] || [[Pištoľ]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] ||Bude nahradená XM17 Modular Handgun System (MHS)
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[SIG Sauer P226#P228 (M11)|M11]] || [[File:SIG-P228-p1030033.jpg|150px]] || [[9 × 19 mm Parabellum]] || [[Pištoľ]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]<br />{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] ||Bude nahradená XM17 Modular Handgun System (MHS)
|-
|[[SIG Sauer P320|M17]]|| [[Súbor:SIG Sauer P320 compact pistol.jpg|150px]] || [[9 × 19 mm Parabellum]] || [[Pištoľ]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] || Bude nahradená XM17 Modular Handgun System (MHS)
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Samopaly
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[Heckler & Koch MP5|MP5]]|| [[File:MP5t.png|150px]] || [[9 × 19 mm Parabellum]] || [[Samopal]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] ||
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Malokalibrové pušky/Karabíny
|-
|[[M16 (puška)|M16]]|| [[Súbor:PEO M16A4 Rifle.jpg|150px]] || [[5,56 × 45 mm NATO]] || [[Útočná puška]] || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || V aktívnej službe bola nahradená puškou M4, aj keď stále je používaná príslušníkmi Národnej gardy Spojených štátov amerických
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M4 (puška)|M4]]|| [[Súbor:M4A1 ACOG.png|150px]] || [[5,56 × 45 mm NATO]] || [[Karabína]] || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || Štandardné vybavenie príslušníkov americkej armády
|-
|[[Heckler & Koch HK416|HK416]] || [[File:HK416N.png|150px]] || [[5,56 × 45 mm NATO]] || [[Útočná puška]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] || Používané veliteľstvom špeciálnych operácií (Joint Special Operations Command)
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Brokovnice
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[Mossberg 500|500 MILLS]]|| [[Súbor:PEO Mossberg 590A1.jpg|150px]] ||12|| [[Brokovnica]] ||{{minivlajka|USA}} [[USA]]||
|-
|[[Benelli M4|M1014]]|| [[Súbor:Benelli m4 2.jpg|150px]] ||12|| [[Brokovnica]] ||{{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M26 Modular Accessory Shotgun System|M26 MASS]]|| [[Súbor:PEO M26 MASS Stand-alone.jpg|150px]] ||12|| Modulárny brokovnicový systém pripevnený k M4 alebo samostatne ||{{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Guľomety
|-
|[[M249 light machine gun|M249]]|| [[Súbor:PEO M249 Para ACOG.jpg|150px]] ||[[5,56 × 45 mm NATO]]||Ľahký guľomet||{{minivlajka|USA}} [[USA]]|| Zásobovaný pásom alebo STANAG zásobníkom
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M240 machine gun|M240]] || [[Súbor:PEO M240B Profile.jpg|150px]] ||[[7,62 × 51 mm NATO]]|| Univerzálny guľomet||{{minivlajka|USA}} [[USA]] || Zásobovaný pásom
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M2 Browning machine gun|Browning M2]]|| [[Súbor:M2 Browning, Musée de l'Armée.jpg|150px]] || [[.50 BMG]] || Ťažký guľomet ||{{minivlajka|USA}} [[USA]]||Lafetované na vozidle alebo na trojnožke
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Ostreľovačské pušky
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[Mk 14 Enhanced Battle Rifle]]||[[Súbor:PEO M14 EBR.jpg|150px]] || [[7,62 × 51 mm NATO]] || || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|-
|[[M110 Semi-Automatic Sniper System|M110]]|| [[Súbor:M110 ECP Left.jpg|150px]] || [[7,62 × 51 mm NATO]] || || {{minivlajka|USA}} [[USA]]|| Má byť nahradená puškou [[Heckler & Koch G28]].
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[XM2010 Enhanced Sniper Rifle|M2010]] || [[Súbor:XM2010 November 2010.jpg|150px]] || [[.300 Winchester Magnum]] || ||{{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[Barrett M82|M107]] || [[Súbor:M107 1.jpg|150px]] || [[.50 BMG]]|| ||{{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|-
|[[FN SCAR#Military|Mk 20 SSR]] || || [[7,62 × 51 mm NATO]] || || {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] ||
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Granátové zbrane
|-
|[[Mk 19 (granátomet)|Mk 19]] || [[File:MK19-02.jpg|150px]] ||40mm|| Automatický granátomet || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|-
|[[Mk 47 Striker]] || ||40mm|| Automatický granátomet || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M203 (granátomet)|M203]] || [[Súbor:M203 1.jpg|150px]] ||40mm|| Jednoranný granátomet || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || jednoranny podvesný granátomet
|-
|[[M320 (granátomet)|M320]] || [[Súbor:PEO M320 Grenade Launcher.jpg|150px]] ||40mm|| Jednoranný granátomet || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M67 (granát)|M67]] || [[File:M67b.jpg|150px]] || || Trieštivý granát || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|-
|[[M18 (granát)|M18]] || [[Súbor:M18 Grenade.svg|150px]] || || Dymový granát || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M84 (granát)|M84]] || [[Súbor:M84 stun grenade.gif|150px]] || || Zábleskový granát || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Prenosné komplety pechoty
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[AT4]] ||||84mm|| Prenosný protitankový komplet || {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] ||
|-
|[[M141 Bunker Defeat Munition|M141]] || [[Súbor:Modified Shoulder Mounted Rockets (11068681483).jpg|150px]] || 83.5mm|| Prenosný komplet proti opevneniam || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M72 LAW]] || [[Súbor:M72A2 LAW.png|150px]] || 66mm || Prenosný protitankový komplet || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|-
|[[Carl Gustav recoilless rifle|M3 MAAWS]] || [[Súbor:Carl Gustav recoilless rifle.jpg|150px]] || 84x246mm R || Prenosný protitankový komplet || {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[BGM-71 TOW]] || [[Súbor:Hires 090509-A-4842R-001a.jpg|150px]] || || Prenosný protitankový komplet || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|-
|[[FGM-148 Javelin]] || [[Súbor:FGM-148 Javelin - ID DM-SD-04-07567.JPEG|150px]] || || Prenosný protitankový komplet || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[FIM-92 Stinger]] || [[Súbor:Stinger (dummy) and case.png|150px]] || || Prenosný protilietadlový komplet || {{minivlajka|USA}} [[USA]] ||
|}
==Delostrelectvo==
{|class="wikitable"
|- bgcolor=aabccc
!Model!!Fotografia!!Kaliber!!Krajina pôvodu!!Počet!!Poznámky
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Mínomety
|-
|[[M224]]|| [[Súbor:60mm mortar round being launch (crop).jpg|150px]] || 60 mm || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || ''Neznámy'' ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M252]]|| [[Súbor:M252 mortar usmc.jpg|150px]] || 81 mm || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] || ''Neznámy'' ||
|-
|[[Soltam K6|M120]]|| [[Súbor:GIs in Konar Province -b.jpg|150px]] || 120 mm ||{{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] || ''Neznámy'' ||
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Húfnice
|-
|[[M109 (húfnica)|M109]] || [[Súbor:Bae PIM upgrade.jpg|150px]] || 155 mm samohybná húfnica || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || 950 ||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M777]] || [[Súbor:M777 howitzer rear.jpg|150px]] || 155 mm kanónová húfnica || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] || ~403 ||
|-
|[[M119 (húfnica)|M119]]|| [[Súbor:M119a trimmed.jpg|150px]] || 105 mm húfnica || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]|| 392 ||
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| Raketomety
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[M270 Multiple Launch Rocket System|M270]] || [[Súbor:1st Battalion, 6th Field Artillery Regiment - 191106-A-BS310-0214.jpg|150px]] || salvový [[raketomet]] || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || 857 ||
|-
|[[M142 High Mobility Artillery Rocket System|M142]] || [[Súbor:HIMARS - missile launched.jpg|150px]] || salvový [[raketomet]] || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || 340 ||
|-
! colspan="7" style="background: lavender;"| [[Protivzdušná obrana]]
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[Counter Rocket, Artillery, and Mortar|C-RAM]] || [[Súbor:C-RAM 3.JPG|150px]] || systém protivzdušnej obrany || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || ''Neznámy''
||
|-
|[[AN/TWQ-1 Avenger]]|| [[Súbor:Avenger missile.jpg|150px]] || samohybný protilietadlový systém || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || ~800
||
|- style="background:#efefef; color:black"
|[[MIM-104 Patriot|MIM-104]] || [[Súbor:Patriot System 2.jpg|150px]] || protilietadlový systém zem-vzduch || {{minivlajka|USA}} [[USA]] || 1100 ||
|-
|}
==Vozidlá==
{| class="wikitable"
! style="text-align: center; background: #aabccc;"|Model
! style="text-align: center; background: #aabccc;"|Fotografia
! style="text-align: center; background: #aabccc;"|Krajina pôvodu
! style="text-align: center; background: #aabccc;"|Počet
! style="text-align: center; background: #aabccc;"|Poznámky
|-
! style="align: center; background: lavender;" colspan="5" | '''Viacúčelové kolesové vozidlá'''
|-
| [[HMMWV]]
| [[File:M1151.jpg|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 150 000
| Asi 40% z nich je obrnených. Obrnené vozidlá HMMWV budú nahradené vozidlami [[Oshkosh L-ATV|JLTV]].
|-
| [[Light Strike Vehicle]]
| [[File:Fast-Attack-Vehicle-1.jpg|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| ''Neznámy''
|
|-
| [[Oshkosh L-ATV]]
| [[Súbor:Oshkosh JLTV.jpg|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| > 1 258
| Celkovo plánuje United States Army obstarať 49099 vozidiel
|-
| [[Ranger Special Operations Vehicle|RSOV]]
| [[Súbor:Land Rover, licence registration '-17.JPG|150px]]
| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]
| 60
|
|-
! style="align: center; background: lavender;" colspan="5" | '''Nákladné autá'''
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[M939]]
| [[Súbor:Lean-Ox Fetival 2013 Army truck.JPG|left|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 25 000
|
|-
| [[Family of Medium Tactical Vehicles|FMTV]]
| [[File:MTV-of-the-New-Jersey-National-Guard.jpg|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 108 800
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[Heavy Expanded Mobility Tactical Truck|HEMTT]]
| [[Súbor:Hemtt iraq.jpg|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| >27 000
|
|-
| [[Oshkosh M1070 heavy equipment transporter|Oshkosh HET]]
| [[File:Army.mil-61286-2010-01-12-100156.jpg|left|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 4 079
| dodané; nie všetky sú v službe
|-
! style="align: center; background: lavender;" colspan="5" | '''Obrnené vozidlá'''
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[M1 Abrams]]
| [[Súbor:Mounted Soldier System (MSS).jpg|left|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 8 100
| [[Hlavný bojový tank]]
|-
| [[Stryker|M1120 Series]]
| [[Súbor:Stryker ICV front q.jpg|left|150px]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
| 4 466
| [[Obrnený transportér]]
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[M113 armored personnel carrier|M113]]
| [[File:M1059-Ft-Irwin-19970319.jpg|left|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 1 568
| [[Obrnený transportér]]
|-
| [[M1117 Armored Security Vehicle|M1117]]
| [[Súbor:M1117 Armored Security Vehicle.jpg|left|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 2 900
| [[Obrnený automobil]]
|-
| [[M2 Bradley]]
| [[File:M2a3-bradley07.jpg|left|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 1 199 (v službe)<br/>639 (v rezerve)
| [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|Bojové vozidlo pechoty]]
|-
| [[M3 Bradley]]
| [[Súbor:Two M-3 Bradleys.jpg|left|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 453 (v službe)<br/>259 (v rezerve)
| [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|Bojové vozidlo pechoty]]
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[M88 Recovery Vehicle|M88 Hercules]]
| [[Súbor:M88 Track Recovery Vehicle.jpg|left|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 748
| [[Obrnené vyslobodzovacie vozidlo]]
|-
| [[M9 Armored Combat Earthmover|M9]]
| [[File:M9ace2.jpg|left|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| ~490
| [[Ženijné vozidlo]]
|-
! style="align: center; background: lavender;" colspan="5" | '''MRAP'''
|-
| [[M-ATV]]
| [[Súbor:M153 CROWS mounted on a U.S. Army M-ATV.jpg|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| 8 722
|
|-
| [[Cougar (vehicle)|Cougar H<hr>Cougar HE]]
| [[Súbor:Mine resistant ambush protected vehicles.jpg|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
|4 400
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[International MaxxPro]]
| [[Súbor:International MaxxPro.jpg|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
|8 780
|
|-
| [[RG-31]]
| [[File:RG-31.JPG|150px]]
| {{minivlajka|Juhoafrická republika}} [[Juhoafrická republika]]
| 2 300
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[RG-33]]<hr>[[RG-33]]L
| [[Súbor:Defense.gov photo essay 070824-N-2855B-120.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Juhoafrická republika}} [[Juhoafrická republika]]
|2 386
|
|-
| [[Buffalo (mine protected vehicle)|Buffalo]]
| [[Súbor:Buffalo mine-protected vehicle.jpg|150px]]
| {{minivlajka|USA}} [[USA]]
|750
|
|}
==Letecká technika==
{|class="wikitable"
! style="text-align: left; background: #aabccc; width:17%;"|Lietadlo
! style="text-align: left; background: #aabccc; width:10%;"|Fotografia
! style="text-align: left; background: #aabccc; width:12%;"|Krajina pôvodu
! style="text-align: left; background: #aabccc; width:15%;"|Úloha
! style="text-align: left; background: #aabccc; width:8%;"|Verzia
! style="text-align: left; background: #aabccc; width:8%;"|Počet
! style="text-align: left; background: #aabccc; width:30%;"|Poznámky
|-
! style="align: center; background: lavender;" colspan="7" | '''Lietadlá špeciálneho určenia'''
|-
| [[Bombardier Dash 8]]
| [[Súbor:E-9A Widget.JPG|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]<br>{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
| prieskumné
| RO-6A
| 8
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[de Havilland Canada Dash 7|Dash 7]]
| [[File:Arl-dash7-N158CL-010515-01.jpg|170px]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
| prieskumné
| EO-5C
| 7
|
|-
| [[Beechcraft C-12 Huron|King Air 200/300/350]]
| [[Súbor:Beech C-12A Huron (A200), USA - Army AN2087007.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
| prieskumné
| MC-12<br>RC-12
| 83
|
|-
! style="align: center; background: lavender;" colspan="7" | '''Dopravné lietadlá'''
|-
| [[Beechcraft 1900]]
| [[File:ContinentalConnection.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
| malé turbovrtuľové lietadlo na osobnú prepravu
|
| 3
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[Alenia C-27J Spartan]]
| [[Súbor:Alenia C-27J Spartan, Italy - Air Force A mod.jpg|170px]]
| {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]
| stredné transportné lietadlo
|
| 7
|
|-
| [[CASA C-212 Aviocar]]
| [[Súbor:US Army paratrooper descends from CASA-212 aircraft 141211-A-QW291-012.jpg|170px]]
| {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]
| malé turbovrtuľové lietadlo
|
| 5
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[Cessna Citation V|Citation Encore/Ultra]]
| [[Súbor:Cessna uc-35a citation 560 ultra v arp.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
| malé dopravné prúdové lietadlo
|
| 28
|
|-
| [[Gulfstream IV]]
| [[Súbor:USMC C-20.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
| malé dopravné prúdové lietadlo
|
| 1
|
|-style="background:#efefef; color:black"
| [[Beechcraft C-12 Huron|King Air 200/350]]
| [[Súbor:Beech C-12A Huron (A200), USA - Army AN2087007.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
| malé turbovrtuľové lietadlo
| C-12
| 94
|
|-
| [[Fairchild C-26 Metroliner|C-26 Metroliner]]
| [[Súbor:Metroliner C-26.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
| malé dopravné prúdové lietadlo
| C-26E
| 12
|
|-
! style="align: center; background: lavender;" colspan="7" | '''Bojové vrtuľníky'''
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[AH-64|AH-64 Apache]]
| [[Súbor:AH-64D Apache Longbow.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
| útočný vrtuľník
| AH-64D<hr>AH-64E
| 794
|
|-
| [[Boeing CH-47 Chinook|CH-47 Chinook]]
| [[Súbor:CH-47 2.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
| nákladný vrtuľník
| CH-47D<hr>CH-47F<hr>MH-47G
| 483
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[Eurocopter UH-72 Lakota|UH-145]]
| [[Súbor:UH-72 Lakota2.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]<br/>{{minivlajka|Európa}} [[Európa]]
| viacúčelový vrtuľník
| UH-72A
| 349
|
|-
| [[MD Helicopters MD 500|MD 500]]
| [[File:Hughes500.g-bioa.arp.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|
|
| 47
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[Mil Mi-8|Mi-8/17]]
| [[Súbor:Hungarian Army Mi-8 2.jpg|170px]]
| {{minivlajka|ZSSR}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
|
|
| 7
|
|-
| [[UH-60 Black Hawk|EH/HH/MH/UH-60]]
| [[Súbor:UH-60A Black Hawk.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|
|
| 2251
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[Bell UH-1 Iroquois|UH-1H]]
| [[Súbor:UH-1H warbarbird (modified).jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|
|
| 31
|
|-
! style="align: center; background: lavender;" colspan="7" | '''Cvičné lietadlá a vrtuľníky'''
|-
| [[Bell 206]]
| [[Súbor:LAPD Bell 206 Jetranger.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]<br/>{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
| viacúčelový vrtuľník
|
| 113
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[de Havilland Canada Dash 7|Dash 7]]
| [[File:Arl-dash7-N158CL-010515-01.jpg|170px]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
|
|
| 1
|
|-
| [[Grob G 120TP]]
| [[Súbor:G120TP - Air-to-Air (cropped).jpg|170px]]
| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]
|
|
| 6
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[Eurocopter UH-72 Lakota|UH-145]]
| [[Súbor:UH-72 Lakota2.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]<br/>{{minivlajka|Európa}} [[Európa]]
| viacúčelový vrtuľník
| UH-72A
| 55
|
|-
| [[Beechcraft King Air|King Air 100/200]]
| [[Súbor:Beechcraft U-21 Ute US Army.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|
|
| 11
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[Mil Mi-24]]
| [[Súbor:Mi-24 4.jpg|170px]]
| {{minivlajka|ZSSR}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
|
|
| 1
|
|-
| [[North American T-6 Texan]]
| [[Súbor:AT-6C Texans in flight 1943.jpg|170px]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|
|
| 4
|
|-
! style="align: center; background: lavender;" colspan="7" | '''Bezpilotné lietadlá'''
|-
| [[AeroVironment Switchblade]]
|
|
| útočné lietadlo
|
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[AeroVironment RQ-11 Raven|RQ-11B Raven]]
|[[Súbor:A U.S. Marine, right, with the 24th Marine Expeditionary Unit prepares an RQ-11B Raven unmanned aerial system for a demonstration flight for members of the Royal Moroccan Armed Forces in support of exercise 120411-M-FR139-051.jpg|170px]]
|
|z ruky vypúšťané lietadlo
|
| 5000
|
|-
| [[Prioria Robotics Maveric]]
|
|
|z ruky vypúšťané lietadlo
|
|36
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[AeroVironment RQ-20 Puma|RQ-20A Puma]]
|[[Súbor:RQ20A-130304-M-DE426-001 crop.jpg|110px]]
|
|z ruky vypúšťané lietadlo
|
| 325
|
|-
| [[AAI RQ-7 Shadow|RQ-7B Shadow]]
|[[Súbor:Shadow 200 UAV.jpg|110px]]
|
|prieskumné lietadlo
|
| 450
|
|- style="background:#efefef; color:black"
| [[General Atomics MQ-1C Warrior|MQ-1C Warrior]]
|[[File:MQ-1C Warrior (2005-08-11).jpg|110px]]
|
|prieskumné/bojové lietadlo
|
|132
|
|-
|}
== Externé odkazy ==
* [https://www.army.mil/ Oficiálna webstránka United States Army]
* [http://www.goarmy.com/ Náborové stránky]
{{United States Armed Forces}}
[[Kategória:United States Army]]
[[Kategória:United States Armed Forces]]
hqwls9b34fe7wmg0nclbv84sr2a0ic2
Španielske Nizozemsko
0
581898
8207620
6353832
2026-05-03T10:01:02Z
RONALDO-SK
11297
/* Členenie */
8207620
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Map of the Habsburg Netherlands by Alexis-Marie Gochet.png|thumb|Španielske Nizozemsko]]
'''Španielske Nizozemsko''' ({{Vjz|nld|''Spaanse Nederlanden''}}, {{vjz|spa|''Países Bajos Españoles''}}) bol geopolitický útvar, ktorý v rokoch [[1581]] - [[1714]] ovládala [[Španielski Habsburgovci|španielska vetva]] [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a ktorý sa rozkladal na území dnešného [[Belgicko|Belgicka]], [[Luxembursko|Luxemburska]] a časti severného [[Francúzsko|Francúzska]]. Vznikol potom, čo sa [[Holandsko]] v roku [[1581]] odtrhlo od celku [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]], ktoré ovládali [[Zoznam hláv štátu Španielska|španielski králi]], a vytvorilo [[Republika siedmich spojených provincií|Republiku spojených provincií]]. Územie, ktoré zostalo pod španielskou nadvládou, potom vošlo v známosť ako Španielske Nizozemsko.
== Členenie ==
Španielske Nizozemsko pôvodne tvorili:
* Flanderské grófstvo
* [[Grófstvo Artois]]
* Mesto [[Tournai]]
* Mesto [[Cambrai]]
** zhruba išlo o územie, ktoré je dnes súčasťou [[Departement (Francúzsko)|francúzskych departementov]] [[Nord (Francúzsko)|Nord]] a severnej časti [[Pas-de-Calais]]
* [[Luxembursko|Luxemburské]] vojvodstvo
* Limburské vojvodstvo
* Henegavské grófstvo
* Grófstvo Namur
* Panstvo [[Mechelen|Mechelenské]] (od roku [[1490]] grófstvo)
* Brabantské vojvodstvo
* Takzvaná Horná štvrtina Gelderského vojvodstva (v okolí miest [[Venlo]] a [[Roermond]] v dnešnej [[Limbursko (holandská provincia)|holandskej provincii Limbursko]])
Hlavným mestom Španielskeho Nizozemska bol [[Brusel]] v Brabantsku.
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Španělské Nizozemí|12294404}}
{{Dejepisný výhonok}}
[[Kategória:Historické územia]]
[[Kategória:Dejiny Španielska]]
[[Kategória:Dejiny Holandska]]
lo1138mjwntvqk1n44q1hmmqhkg88dm
Ázijský pohár vo volejbale žien 2016
0
582557
8207261
7917567
2026-05-02T15:53:23Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207261
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné športové podujatie
| názov turnaja = Ázijský pohár vo volejbale žien
| rok = 2016
| iný názov =
| logo = Emblem of Vietnam.svg
| veľkosť loga = 100px
| popis loga = Znak Vietnamu
| usporiadateľ = Vietnam
| 2 usporiadateľ =
| 3 usporiadateľ =
| 4 usporiadateľ =
| dátum = [[14. september|14.]]{{--}}[[20. september]] [[2016]]
| počet tímov = 8
| počet dejísk = 1
| počet miest = 1
| víťaz = Čína
| počet titulov = 4
| zápasy = 24
| góly =
| návštevnosť = 35600
| najproduktívnejší hráč = {{KAZ}} Irina Lukomská
| najužitočnejší hráč = {{CHN}} Li Jingová
| dejiská = [[Vĩnh Phúc]]
| rok pred = 2014
| rok po = 2018
}}
'''Ázijský pohár vo volejbale žien 2016''' bol v poradí 5. turnaj [[Ázijský pohár vo volejbale|ázijského pohára vo volejbale]] žien, druhé najvyššie ázijské volejbalové podujatie, ktoré organizuje [[Ázijská volejbalová konfederácia]] (AVC). Konal sa v meste [[Vĩnh Phúc]], vo [[Vietnam]]e v dňoch od [[14. september|14.]]{{--}}[[20. september|20. septembra]] [[2016]], za účasti 8 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = Iranian women drawn in Pool A of 2016 AVC Cup
|url = http://theiranproject.com/blog/2016/04/03/iranian-women-drawn-pool-2016-avc-cup/
|dátum vydania = 3.4.2016
|dátum prístupu = 9.9.2016
|vydavateľ = AVC
|jazyk = po anglicky
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=avc>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = The 5th AVC Cup for Women Competition regulations
|url = http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2015/12/5.-5th-AVC-Cup-for-Women-Competition-Regulations.pdf
|dátum vydania =
|dátum prístupu = 9.9.2016
|vydavateľ = AVC
|jazyk = po anglicky
|url archívu = https://web.archive.org/web/20161020160650/http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2015/12/5.-5th-AVC-Cup-for-Women-Competition-Regulations.pdf
|dátum archivácie = 2016-10-20
}}</ref> Vietnam bol organizátorom ázijského pohára žien prvýkrát, v roku 2012 však hostil mužský turnaj, rovnako v Vĩnh Phúc. Zápasy sa odohrali v aréne ''Vinh Yen Gymnasium''.<ref name=avc/> Titul obhájila {{CHN|vz}}, ktorá vo finálovom stretnutí zvíťazila nad {{KAZ|vz|0|Kazachstanom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = China confirm Olympic supremacy with Asian Cup title
| url = http://www.fivb.org/en/Volleyball/viewPressRelease.asp?No=65083&Language=en
| dátum vydania = 20.9.2016
| dátum prístupu = 21.9.2016
| vydavateľ = FIVB
| jazyk = po anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = China thrash Kazakhstan in straight sets to retain AVC Cup title
|url = http://asianvolleyball.net/2016/09/china-thrash-kazakhstan-in-straight-sets-to-retain-avc-cup-title/
|dátum vydania = 20.9.2016
|dátum prístupu = 21.9.2016
|vydavateľ = AVC
|jazyk = po anglicky
|url archívu = https://web.archive.org/web/20160922145110/http://asianvolleyball.net/2016/09/china-thrash-kazakhstan-in-straight-sets-to-retain-avc-cup-title/
|dátum archivácie = 2016-09-22
}}</ref>
== Účastníci ==
Nasadenie do skupín bolo uskutočnené podľa umiestnenia na [[Majstrovstvá Ázie vo volejbale žien 2015|Majstrovstvách Ázie 2015]].<ref name=avc/>
{| class=wikitable style="width:60%;"
|-
! colspan=2| Skupina A
! colspan=2| Skupina B
|-
! width=160px|Družstvo
!FIVB{{ref|x|1}}
! width=160px|Družstvo
!FIVB{{ref|x|1}}
|-
| {{VNM|vz|1}} || align=center|44.
| {{CHN|vz|1}} || align=center|1.
|-
| {{THA|vz|1}} || align=center|14.
| {{KOR|vz|1}} || align=center|10.
|-
| {{TPE|vz|1}} || align=center|55.
| {{JPN|vz|1}} || align=center|6.
|-
| {{IRN|vz|1}} || align=center|115.
| {{KAZ|vz|1}} || align=center|21.
|}
{{pozn|x|1}} Číslo udáva umiestnenie v rebríčku FIVB k augustu 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = FIVB Senior World Ranking - Women
| url = http://www.fivb.org/en/volleyball/VB_Ranking_W_2016-08.asp
| dátum vydania = 20.8.2016
| dátum prístupu = 9.9.2016
| vydavateľ = FIVB
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
== Výsledky ==
=== Základné skupiny ===
==== Skupina A ====
{|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:85%"
|-bgcolor=#AAAAFF
!width=50px|Dátum
!width=120px|Družstvo 1
!width=35px|Výsledok
!width=120px|Družstvo 2
!width=35px|1. set
!width=35px|2. set
!width=35px|3. set
!width=35px|4. set
!width=35px|5. set
!Lopty spolu
!Diváci
!Správa
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 14. sept || align=right| '''{{THA|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{TPE|vz|1}}
| {{ku|25|22}} || {{ku|23|25}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|13}} || {{ku|17|15}} || '''{{ku|112|100}}'''
| 700 || rowspan=2|[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/BULLETIN-2-14-SEP-2016.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160916043618/http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/BULLETIN-2-14-SEP-2016.pdf |date=2016-09-16 }}
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 14. sept || align=right| '''{{VNM|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{IRN|vz|1}}
| {{ku|27|25}} || {{ku|22|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|20}} || {{ku|15|12}} || '''{{ku|110|107}}'''
| 3 000
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 15. sept || align=right| '''{{TPE|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{IRN|vz|1}}
| {{ku|25|23}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|54}}'''
| 500 || rowspan=2|[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin_No_3-1.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160916043602/http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin_No_3-1.pdf |date=2016-09-16 }}
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 15. sept || align=right| '''{{THA|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{VNM|vz|1}}
| {{ku|28|26}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|78|66}}'''
| 2 300
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 16. sept || align=right| '''{{THA|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{IRN|vz|1}}
| {{ku|25|12}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|45}}'''
| 500 || rowspan=2|[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin_No_4-3.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160918160442/http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin_No_4-3.pdf |date=2016-09-18 }}
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 16. sept || align=right| {{TPE|vz|2}}
| '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{VNM|vz|1}}'''
| {{ku|25|16}} || {{ku|25|23}} || {{ku|17|25}} || {{ku|17|25}} || {{ku|12|15}} || '''{{ku|96|104}}'''
| 3 000
|}<br>
{|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:90%"
|- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center
!width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}}
!width=130px| Družstvo
!width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=15px| {{tooltip|P|Prehry}}
!width=45px| Sety
!width=70px| Lopty
!width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}}
!width=20px| {{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCEECC
|1. || align=left| {{THA|vz|1}}
|3||3||0|| {{ku|9|2}} || {{ku|265|211}} || +54||'''8'''
|- bgcolor=#CCEECC
|2. || align=left| {{VNM|vz|1}}
|3||2||1|| {{ku|6|7}} || {{ku|280|281}} || −1||'''4'''
|- bgcolor=#CCEECC
|3. || align=left| {{TPE|vz|1}}
|3||1||2|| {{ku|7|6}} || {{ku|271|270}} || +1||'''5'''
|- bgcolor=#CCEECC
|4. || align=left| {{IRN|vz|1}}
|3||0||3|| {{ku|2|9}} || {{ku|206|260}} || −54||'''1'''
|}
==== Skupina B ====
{|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:85%"
|-bgcolor=#AAAAFF
!width=50px|Dátum
!width=110px|Družstvo 1
!width=35px|Výsledok
!width=150px|Družstvo 2
!width=35px|1. set
!width=35px|2. set
!width=35px|3. set
!width=35px|4. set
!width=35px|5. set
!Lopty spolu
!Diváci
!Správa
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 14. sept || align=right| '''{{JPN|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{KAZ|vz|1}}
| {{ku|25|20}} || {{ku|25|21}} || {{ku|17|25}} || {{ku|25|23}} || || '''{{ku|98|89}}'''
| 500 || rowspan=2|[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/BULLETIN-2-14-SEP-2016.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160916043618/http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/BULLETIN-2-14-SEP-2016.pdf |date=2016-09-16 }}
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 14. sept || align=right| '''{{CHN|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{KOR|vz|1}}
| {{ku|25|17}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|47}}'''
| 1 500
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 15. sept || align=right| '''{{KAZ|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{KOR|vz|1}}
| {{ku|25|9}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|36}}'''
| 200 || rowspan=2|[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin_No_3-1.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160916043602/http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin_No_3-1.pdf |date=2016-09-16 }}
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 15. sept || align=right| '''{{CHN|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{JPN|vz|1}}
| {{ku|25|15}} || {{ku|15|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|20|25}} || {{ku|15|7}} || '''{{ku|100|91}}'''
| 2 500
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 16. sept || align=right| '''{{JPN|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{KOR|vz|1}}
| {{ku|25|13}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|8}} || || || '''{{ku|75|39}}'''
| 2 000 || rowspan=2|[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin_No_4-3.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160918160442/http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin_No_4-3.pdf |date=2016-09-18 }}
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 16. sept || align=right| {{CHN|vz|2}}
| '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{KAZ|vz|1}}'''
| {{ku|22|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|11}} || {{ku|23|25}} || {{ku|12|15}} || '''{{ku|107|99}}'''
| 1 000
|}<br>
{|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:90%"
|- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center
!width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}}
!width=150px| Družstvo
!width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=15px| {{tooltip|P|Prehry}}
!width=45px| Sety
!width=70px| Lopty
!width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}}
!width=20px| {{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCEECC
|1. || align=left| {{JPN|vz|1}}
|3||2||1|| {{ku|8|4}} || {{ku|258|228}} || +30||'''7'''
|- bgcolor=#CCEECC
|2. || align=left| {{CHN|vz|1}}
|3||2||1|| {{ku|8|5}} || {{ku|282|237}} || +45||'''6'''
|- bgcolor=#CCEECC
|3. || align=left| {{KAZ|vz|1}}
|3||2||1|| {{ku|7|5}} || {{ku|263|235}} || +28||'''5'''
|- bgcolor=#CCEECC
|4. || align=left| {{KOR|vz|1}}
|3||0||3|| {{ku|0|9}} || {{ku|122|225}} || −103||'''0'''
|}
=== Play off ===
{|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:85%"
|-bgcolor=#AAAAFF
!width=50px|Dátum
!width=120px|Družstvo 1
!width=35px|Výsledok
!width=150px|Družstvo 2
!width=35px|1. set
!width=35px|2. set
!width=35px|3. set
!width=35px|4. set
!width=35px|5. set
!Lopty spolu
!Diváci
!Správa
|-align=center bgcolor=#87CEFF
|colspan=12 align=left|'''Štvrťfinále'''
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 18. sept || align=right| '''{{JPN|vm|2}}'''
| '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{IRN|vm|1}}
| {{ku|25|21}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|21}} || || '''{{ku|95|88}}'''
| 1 500 || rowspan=4|[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bullentin_No-5.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160919150057/http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bullentin_No-5.pdf |date=2016-09-19 }}
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 18. sept || align=right| '''{{CHN|vm|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{TPE|vm|1}}
| {{ku|25|19}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|12}} || || || '''{{ku|75|46}}'''
| 600
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 18. sept || align=right| '''{{THA|vm|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{KOR|vm|1}}
| {{ku|25|6}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|38}}'''
| 1 500
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 18. sept || align=right| {{VNM|vm|2}}
| '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{KAZ|vm|1}}'''
| {{ku|23|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|23|25}} || || || '''{{ku|69|75}}'''
| 3 000
|-align=center bgcolor=#87CEFF
|colspan=12 align=left|'''Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto'''
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 19. sept || align=right| '''{{TPE|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{KOR|vz|1}}
| {{ku|25|20}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|55}}'''
| 1 200 || rowspan=2|[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin-No6.pdf správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 19. sept || align=right| {{VNM|vz|2}}
| '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{IRN|vz|1}}'''
| {{ku|25|19}} || {{ku|14|25}} || {{ku|30|32}} || {{ku|23|25}} || || '''{{ku|92|101}}'''
| 700
|-align=center bgcolor=#87CEFF
|colspan=12 align=left|'''Stretnutie o 7. miesto'''
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 20. sept || align=right| '''{{VNM|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{KOR|vz|1}}
| {{ku|25|17}} || {{ku|25|27}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|18}} || {{ku|15|8}} || '''{{ku|113|95}}'''
| 1 300 ||[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin-No7.pdf správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|-align=center bgcolor=#87CEFF
|colspan=12 align=left|'''Stretnutie o 5. miesto'''
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 20. sept || align=right| '''{{TPE|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{IRN|vz|1}}
| {{ku|25|21}} || {{ku|25|21}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|22}} || || '''{{ku|98|89}}'''
| 600 ||[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin-No7.pdf správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|-align=center bgcolor=#87CEFF
|colspan=12 align=left|'''Semifinále'''
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 19. sept || align=right| {{THA|vz|2}}
| '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{CHN|vz|1}}'''
| {{ku|21|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|18}} || {{ku|21|25}} || {{ku|13|15}} || '''{{ku|105|106}}'''
| 1 000 || rowspan=2|[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin-No6.pdf správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|-align=center bgcolor=#D2D2D2
| 19. sept || align=right| {{JPN|vz|2}}
| '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{KAZ|vz|1}}'''
| {{ku|25|19}} || {{ku|11|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|16|25}} || || '''{{ku|73|94}}'''
| 1 500
|-align=center bgcolor=#FFDAB9
|colspan=12 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto'''
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 20. sept || align=right| '''{{THA|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{JPN|vz|1}}
| {{ku|25|22}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|17}} || || || '''{{ku|75|55}}'''
| 2 000 ||[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin-No7.pdf správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|-align=center bgcolor=#F7F6A8
|colspan=12 align=left|'''Finále'''
|-align=center bgcolor=#e6e6e6
| 20. sept || align=right| '''{{CHN|vz|2}}'''
| '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{KAZ|vz|1}}
| {{ku|25|19}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|13}} || || || '''{{ku|75|51}}'''
| 3 000 ||[http://asianvolleyball.net/wp-content/uploads/2016/09/Bulletin-No7.pdf správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|}
== Konečné poradie ==
{| class=wikitable
|-
! {{tooltip|Por|Poradie}}
! width=150| Družstvo
|- bgcolor="#F7F6A8"
|align=center| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] || {{CHN|vz|1}}
|- bgcolor="#DCE5E5"
|align=center| [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] || {{KAZ|vz|1}}
|- bgcolor="#FFDAB9"
|align=center| [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] || {{THA|vz|1}}
|-
|align=center|4. || {{JPN|vz|1}}
|-
|align=center|5. || {{TPE|vz|1}}
|-
|align=center|6. || {{IRN|vz|1}}
|-
|align=center|7. || {{VNM|vz|1}}
|-
|align=center|8. || {{KOR|vz|1}}
|}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.asianvolleyball.org/ Oficiálna stránka Ázijskej volejbalovej konfederácie] {{eng icon}}
* [http://www.vfv.org.vn/ Oficiálna stránka Vietnamskej volejbalovej federácie] (po vietnamsky)
== Zdroj ==
* [http://asianvolleyball.net/smm-5th-avc-cup-for-women-vinh-phuc-vietnam/ Ázijský pohár 2016 na stránke Ázijskej volejbalovej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161109032600/http://asianvolleyball.net/smm-5th-avc-cup-for-women-vinh-phuc-vietnam/ |date=2016-11-09 }} {{eng icon}}
{{Koncové šablóny
|{{Ázijský pohár vo volejbale}}
}}
[[Kategória:Volejbal v 2016]]
[[Kategória:Ázijský pohár vo volejbale|Ženy]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Vietname|Volejbal]]
p7htrb1kqimknce42kex62r4nv72mpp
Zuzana Čaputová
0
584610
8207206
8190324
2026-05-02T13:15:33Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207206
wikitext
text/x-wiki
{{Dlhodobo polozamknutá}}
{{Infobox Politik
| Meno = Zuzana Čaputová
| Rodné meno = Zuzana Strapáková
| Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Slovakia.svg|20px|štandarda prezidenta SR|link=Štandarda prezidenta Slovenskej republiky]] prezidentka Slovenskej republiky
| Portrét = Zuzana Caputova, 2023.jpg
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu = Čaputová v roku [[2023]]
| Podpis = Zuzana_Čaputová's_signature.svg
| Poradie = [[Zoznam prezidentov Slovenska|5.]]
| Úrad = [[prezident Slovenskej republiky]]
| Začiatok obdobia = [[15. jún]] [[2019]]
| Koniec obdobia = [[15. jún]] [[2024]]
| Predchodca = [[Andrej Kiska]]
| Nástupca = [[Peter Pellegrini]]
| Premiéri = [[Peter Pellegrini]] (2018{{--}}2020){{break}}[[Igor Matovič]] (2020{{--}}2021){{break}}[[Eduard Heger]] (2021{{--}}2023){{break}}[[Ľudovít Ódor]] (2023){{break}}[[Robert Fico]] (2023{{--}}2024)
| Poradie2 = Bývalá
| Úrad2 = podpredsedníčka{{break}}[[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]]
| Začiatok obdobia2 = [[15. marec]] [[2018]]
| Koniec obdobia2 = [[19. marec]] [[2019]]
| Predchodca2 =
| Nástupca2 =
| Poradie3 = Bývalá
| Úrad3 = poslankyňa{{break}}Mestského zastupiteľstva mesta [[Pezinok]]
| Začiatok obdobia3 = [[2010]]
| Koniec obdobia3 = [[2014]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1973|06|21}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Politická strana = [[Progresívne Slovensko]]{{break}}<small>([[2017]]{{--}}[[2019]])</small>
| Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia = právnička
| Národnosť = slovenská
| Vierovyznanie = kresťanstvo
| Rodičia = Katarína Strapáková,{{break}}Štefan Strapák
| Príbuzní =
| Súrodenci = Daniel Strapák
| Manžel = Ivan Čaputa <small>(do 2018)</small>
| Partner = [[Juraj Rizman]] <small>(od 2020)</small>{{break}}Peter Konečný <small>(2019{{--}}2020)</small>
| Deti = Lea Čaputová <small>(* [[2001]])</small>{{break}}Emma Čaputová <small>(* [[2004]])</small>
| Webstránka = [https://www.prezident.sk/ prezident.sk]<!-- {{break}}[https://www.zuzanacaputova.sk zuzanacaputova.sk] -->
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
}}
[[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Zuzana Čaputová''', rod. '''Strapáková'''<ref name="lv-10427"/> (* [[21. jún]] [[1973]], [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]]) je slovenská politička, právnička a environmentálna aktivistka. V rokoch 2019{{--}}2024 bola v poradí piatym [[prezident Slovenskej republiky|prezidentom Slovenskej republiky]]. Do funkcie bola [[Inaugurácia Zuzany Čaputovej|inaugurovaná]] [[15. jún|15. júna]] [[2019]], keď o 12:07<ref name="sme-inauguracia-mpm">{{Citácia periodika | priezvisko = Orviská | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kováč | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = TASR | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = SITA | odkaz na autora4 = | titul = Kiska odovzdal palác novej prezidentke Čaputovej (minúta po minúte) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22145591/inauguracia-zuzana-caputova-prezidentka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-15 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref> zložila pred [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou SR]] sľub do rúk predsedu [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Kiska ostáva prezidentom do Čaputovej inaugurácie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22088220/zuzana-caputova-kiska-ostava-prezidentom-do-juna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-31 | dátum prístupu = 2019-04-27 }}</ref> Stala sa tak prvou ženou a zároveň vo veku 45 rokov aj najmladšou osobou v úrade prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru neopakovala a 15. júna 2024 ju v prezidentskom úrade [[Inaugurácia Petra Pellegriniho|vystriedal]] [[Peter Pellegrini]].
Pred zvolením do funkcie prezidentky pôsobila ako [[právnik|právnička]], [[advokát]]ka a občianska [[aktivizmus|aktivistka]]. Je spoluzakladateľkou a bývalou podpredsedníčkou hnutia [[Progresívne Slovensko]].<ref name="sme-2018-ps-snem" /><ref name="sme-2019-snem-ps" /> Dlhoročne pôsobila v [[mimovládna organizácia|neziskovom sektore]] ako spolupracovníčka občianskeho združenia [[VIA IURIS]], ktoré sa venuje posilňovaniu [[Právny štát|právneho štátu]] a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva.<ref name="sak-zaznam"/><ref name="zrsr"/><ref name="etrend-2018-caputova-kandidatura"/> V roku [[2016]] bola ako právnička občianskej iniciatívy [[Skládka nepatrí do mesta]], usilujúcej sa o [[Kauza Pezinská skládka|uzavretie skládky odpadov]] v [[Pezinok|Pezinku]], ocenená [[Goldmanova cena|Goldmanovou environmentálnou cenou]].<ref name="goldmanprize-recipient" /> Problematike pezinskej skládky sa venovala 14 rokov. V [[September 2017|septembri]] [[2017]] oznámila odchod z tímu [[VIA IURIS]] a pokračovanie v advokátskej praxi. V rámci advokácie sa plánovala aj naďalej venovať [[Životné prostredie|environmentálnym]] témam.<ref name="viaiuris-odchod-do-advokacie" />
Dňa [[6. máj|6. mája]] [[2019]] získala v [[Brusel|Bruseli]] ocenenie [[Európska osobnosť roka]]. Táto cena sa udeľuje európskym lídrom za mimoriadne úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií a týka sa mužov a žien, „ktorí formujú [[Európa|Európu]]“.<ref name=":2" />
== Životopis ==
Zuzana Čaputová sa narodila [[21. jún]]a [[1973]] v Bratislave<ref name="sme-2019-kto-je" /><ref name="peticia-prezident-2019"/><ref name="lv-10427"/>, celý život však prežila v Pezinku.<ref name="pz-caputova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Čaputová | url = http://progresivnezeny.sk/zuzana_caputova/ | vydavateľ = Progresívne ženy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190503165848/http://progresivnezeny.sk/zuzana_caputova/ | dátum archivácie = 2019-05-03 }}</ref> Jej matka Katarína Strapáková bola administratívna pracovníčka, otec Štefan Strapák riaditeľ pobočky poisťovne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TV Markíza | odkaz na autora = | titul = Stretli sme sa s hrdou matkou prvej slovenskej prezidentky | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/prezidentske-volby-2019/1960839_stretli-sme-sa-s-hrdou-matkou-prvej-slovenskej-prezidentky | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-31 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref><ref name="sme-2019-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Z jednoduchej vinohradníckej rodiny do prezidentského paláca. Kto je Zuzana Čaputová? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22087180/z-jednoduchej-vinohradnickej-rodiny-do-prezidentskeho-palaca-kto-je-zuzana-caputova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-30 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> Má staršieho brata Daniela, ktorý sa v roku 2019 angažoval v hnutí [[Progresívne Slovensko]] a pôsobil ako predseda miestnej bunky v Pezinku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miestne bunky | url = https://www.progresivne.sk/miestne-bunky/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525121807/https://www.progresivne.sk/miestne-bunky/ | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref>
=== Štúdium a právnická kariéra ===
Základnú školu a gymnázium absolvovala v Pezinku.<ref name="pz-caputova" /> V rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] absolvovala štúdium práva na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent"/> Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v aparáte miestnej samosprávy v [[Pezinok|Pezinku]], najprv ako asistentka na právnom oddelení Mestského úradu v Pezinku, neskôr ako zástupkyňa prednostu Mestského úradu v Pezinku.<ref name="viaiuris-cv"/>
Neskôr pôsobila v neziskovom sektore, kde sa venovala [[Verejná správa|verejnej správe]] a problematike [[týranie detí|týraných]] a [[Sexuálne zneužívanie|zneužívaných]] detí.<ref name="viaiuris-cv"/> Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení [[EQ Klub]] na projekte rozvoja miestnych komunít.<ref name="tasr-20190201-profil"/> V rokoch 1998{{--}}1999 absolvovala komplexný cyklus tréningov pre trénerov manažmentu, certifikovaný [[Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj|Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID)]] „Všeobecný manažment{{--}}manažment zmien“ a v roku [[1999]] tréning „Alternatívne riešenie sporov{{--}}mediácia“, akreditovaný [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Profesijný profil Zuzany Čaputovej
| url = https://www.zuzanacaputova.sk/files/podklady/Zuzana_profil.pdf
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2019-03-09
| vydavateľ = Zuzana Čaputová
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190331204409/https://www.zuzanacaputova.sk/files/podklady/Zuzana_profil.pdf
| dátum archivácie = 2019-03-31
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Briestenský
| meno = Ladislav
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Pracovné CV
| url = http://viacredo.sk/7PracCV.html
| vydavateľ = viacredo.sk
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-03-09
| miesto = Pezinok
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190305073049/http://viacredo.sk/7PracCV.html
| dátum archivácie = 2019-03-05
}}</ref>
V rokoch [[2005]]{{--}}[[2010]] vykonávala [[advokátsky koncipient|koncipientskú]] prax v celkovom trvaní štyri roky, dva mesiace a 25 dní: od [[15. august]]a [[2005]] do [[31. august]]a [[2007]] u advokátky Mgr. [[Eva Kováčechová|Evy Kováčechovej]], od [[1. september|1. septembra]] [[2007]] do [[31. január]]a [[2009]] u advokátky Mgr. [[Zuzana Dlugošová|Zuzany Dlugošovej]] a od [[14. marec|14. marca]] [[2009]] do [[31. január]]a [[2010]] v obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária [[Tomáš Kamenec]], s. r. o. Prax u Kováčechovej, ktorá má svoju advokátsku kanceláriu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], Zuzana Čaputová vykonávala v prenajatej kancelárii v Pezinku, keďže v danom období neplatilo obmedzenie vo forme výkonu praxe počas najviac troch mesiacov mimo sídla advokátskej kancelárie.<ref name=SAK>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Stanovisko SAK ku koncipientskej praxi Mgr. Zuzany Čaputovej (22.3.2019)
| url = https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/642/display
| vydavateľ = Slovenská advokátska komora
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-03-24
| miesto = Bratislava
}}</ref><ref name=Mikusovic>{{Citácia periodika
| priezvisko = Mikušovič
| meno = Dušan
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Ako to je s koncipientskou praxou Zuzany Čaputovej? (otázky a odpovede)
| periodikum = Denník N
| odkaz na periodikum = Denník N
| url = https://dennikn.sk/1419899/ako-to-je-s-koncipientskou-praxou-zuzany-caputovej-otazky-a-odpovede/
| issn = 1339-844X
| vydavateľ = N Press
| miesto = Bratislava
| dátum = 2019-03-23
| dátum prístupu = 2019-03-24
}}</ref>
Od [[1. február]]a [[2010]] do [[12. marec|12. marca]] [[2019]] vykonávala advokátsku prax. Následne mala pozastavený výkon advokácie a [[22. marec|22. marca]] [[2019]] bola na vlastnú žiadosť vyradená zo zoznamu advokátov<ref name=SAK/> z dôvodu, že „''to vyhodnotila tak, že v poslednej dobe aj tak nemá čas sa advokácii venovať,''“ pričom „''aj v prípade nezvolenia by sa venovala politickej činnosti''“ (vyjadrenie jej hovorcu [[Martin Burgr|Martina Burgra]]).<ref name=Mikusovic/> Podľa názoru komentátora denníka [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] sa vyškrtnutie zo zoznamu advokátov považuje za výnimočný krok, advokáti, ktorí vstupujú do verejných funkcií, väčšinou požiadajú o pozastavenie činnosti advokáta.<ref name=pravda /> Podľa názoru právnika a advokáta Petra Kubinu nejde o nič neobvyklé. „Keď sa advokát chystá dlhodobo alebo trvalo venovať činnosti, ktorá mu fakticky alebo právne znemožní vykonávať advokátske povolanie, je preňho dokonca výhodnejšie nechať sa vyčiarknuť než len si pozastaviť výkon advokácie, pretože v takom prípade nemusí platiť poplatky spojené s členstvom v komore a nemusí vôbec riešiť svoj vzťah a povinnosti voči komore.“ Vyčiarknutie nebráni neskoršiemu návratu do advokácie a opätovnému zápisu do zoznamu advokátov, pričom nato ani netreba opakovanie advokátskej skúšky.
V rokoch [[2001]]{{--}}[[2017]] spolupracovala s občianskym združením [[VIA IURIS]]. Venovala sa témam [[Právny štát|právneho štátu]] a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.<ref name="tasr-20190201-profil">{{Citácia periodika
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Profil prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej
| periodikum = Teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = http://www.teraz.sk/slovensko/profil-prezidentskej-kandidatky-zuzany/375943-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2019-02-01
| dátum prístupu = 2019-02-23
}}</ref>
Má svoju vlastnú advokátsku kanceláriu. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií<ref name="snk-katalog-autor" /> a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW (''[[Environmental Law Alliance Worldwide]]'').<ref name="elaw-goldman" />
[[Súbor:Nancy Pelosi Goldman prize 2016.jpg|náhľad|Čaputová (tretia zprava) s političkou [[Nancy Pelosiová|Nancy Pelosiovou]] a ďalšími výhercami Goldmanovej ceny za rok [[2016]]]]
[[Súbor:Protikorupčný festival Pucung.jpg|náhľad|Zuzana Čaputová na protikorupčnom festivale Pucung v Košiciach, debata [[Denník N|Denníka N]]: Limity aktivizmu, [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačka]], 13. apríl [[2019]]]]
=== Kauza Pezinská skládka ===
{{hlavný článok|Kauza Pezinská skládka}}
V [[Pezinok|Pezinku]] vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku [[2013]], keď [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie [[Súdny dvor Európskej únie|Súdneho dvora Európskej únie]], ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie. Súdny dvor EÚ spresnil viaceré dovtedy sporné právne otázky na uvedenej kauze, ktoré sú dnes záväzné pre celú Európsku úniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinská skládka: chronológia|url=https://www.odpady-portal.sk/Dokument/101479/pezinska-skladka-chronologia.aspx|vydavateľ=Odpady-portal.sk|dátum prístupu=2019-02-22}}</ref>
Za líderstvo v [[Kauza Pezinská skládka|kauze Pezinská skládka]] bola Zuzana Čaputová v roku [[2016]] ako jedna zo šiestich laureátov ocenená udelením prestížnej [[Goldman Environmental Prize|Goldmanovej environmentálnej ceny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenka Zuzana Čaputová získala Goldmanovu cenu | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/slovenka-zuzana-caputova-ziskala-goldmanovu-cenu/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2016-04-18 | dátum prístupu = 2019-02-23}}</ref> Laureátov tejto ceny vyberá medzinárodná porota a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Toto medzinárodné ocenenie, ktoré je často prirovnávané k [[Nobelova cena|Nobelovej cene]] v oblasti environmentalistiky, si prevzala v [[San Francisco|San Franciscu]].
=== Kauza Mečiarove amnestie ===
{{Hlavný článok|Mečiarove amnestie}}
Zuzana Čaputová sa ako programová riaditeľka [[VIA IURIS]] angažovala aj v tom, aby boli [[Vladimír Mečiar|Mečiarove]] [[Mečiarove amnestie|amnestie]] zrušené, keď pracovala na dovtedy najväčšej<ref name=":11">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslancom odovzdali petíciu za zrušenie amnestií, má vyše 76-tisíc podpisov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20489034/poslancom-odovzdali-peticiu-za-zrusenie-amnestii-ma-vyse-76-tisic-podpisov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-03-21 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref> [[podpis]]ovej akcii v dejinách [[Slovensko|Slovenska]]{{--}}internetovú petíciu za zrušenie amnestií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Podporiť zrušenie Mečiarových amnestií sa dá online | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/spustili-online-podpisovu-akciu-na-podporu-zrusenia-meciarovych-amnestii.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2017-03-06 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref> Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2017]] bolo do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] odovzdaných 76 831 podpisov pod túto [[Petícia|petíciu]].<ref name=":11" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Čaputová {{!}} Kandidátka na prezidentku Slovenskej republiky|url=https://www.zuzanacaputova.sk/#moj-pribeh|vydavateľ=zuzanacaputova.sk|dátum prístupu=2019-07-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20190228050712/https://www.zuzanacaputova.sk/#moj-pribeh|dátum archivácie=2019-02-28}}</ref>
=== Politická činnosť ===
V novembri [[2010]] bola ako nezávislá kandidátka na poslankyňu zvolená do mestského [[zastupiteľstvo|zastupiteľstva]] mesta Pezinok.<ref>{{Citácia periodika | titul = V 25-člennom mestskom zastupiteľstve jedenásť nových poslancov | periodikum = Pezinčan | odkaz na periodikum = | url = http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2010-12&article=9225 | issn = 1338-1857 | vydavateľ = Mestský úrad | miesto = Pezinok | dátum = | rok = 2010 | mesiac = december | strany = | dátum prístupu = 2019-05-03}}</ref>
V decembri [[2017]] oznámila vstup do vznikajúceho politického hnutia [[Progresívne Slovensko]] a v januári [[2018]] bola na jeho ustanovujúcom sneme zvolená za podpredsedníčku.<ref name="sme-2017-ps-caputova" /><ref name="sme-2018-ps-snem" /> Po prvom kole prezidentských volieb sa [[19. marec|19. marca]] [[2019]] vzdala postu podpredsedníčky<ref name=1kolo>{{Citácia periodika
| autor = TASR
| titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky Progresívneho Slovenska
| periodikum = SME
| odkaz na periodikum = SME
| url = https://domov.sme.sk/c/22079724/caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-progresivneho-slovenska.html
| issn = 1335-4418
| vydavateľ = Petit Press
| miesto = Bratislava
| dátum = 2019-03-20
| dátum prístupu = 2019-03-21
}}</ref> a na sneme [[8. máj]]a [[2019]] požiadala o zrušenie členstva v hnutí.<ref name="sme-2019-snem-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Lúčenie Čaputovej aj Štefunka. Progresívne Slovensko na snem iných politikov nepozývalo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08 }}</ref>
== Kandidatúra na prezidentku ==
{{Pozri aj|Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019}}
Na tlačovej konferencii [[29. máj]]a [[2018]] ohlásila svoju kandidatúru na post [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta SR]] vo [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|voľbách v roku 2019]], kde povedala: „Celý svoj život som sa venovala pomoci slabším. Vždy išlo o nerovný boj. Na Slovensko treba vrátiť dôveru v spravodlivosť.“<ref name="etrend-2018-caputova-kandidatura" /> Pri oznámení o kandidatúre hovorila o bojoch v kauze pezinskej skládky a za zrušenie Mečiarových amnestií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Čaputová ohlásila prezidentskú kandidatúru: Nechcem byť len bilbordom Progresívneho Slovenska | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1136021/caputova-ohlasila-prezidentsku-kandidaturu-nechcem-byt-len-bilbordom-progresivneho-slovenska/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-29 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref> Jedným z dôvodom jej kandidatúry bola [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]].<ref name="bbc-zuzana-caputovas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Caputova becomes Slovakia's first female president | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-47756368 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> 24. januára 2019 Čaputová odovzdala 18 481 podpisov občanov pre svoju kandidatúru na prezidentku, čím splnila potrebný počet 15-tisíc podpisov od občanov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = tba | odkaz na autora = | titul = Čaputová odovzdala podpisy na prezidentskú kandidatúru. Mistríka vyzvala do diskusie | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/1879196-caputova-odovzdala-podpisy-na-prezidentsku-kandidaturu-mistrika-vyzvala-do-diskusie | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-24 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ondrejovičová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam kandidátov na prezidenta sa uzavrel | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/500542-zoznam-kandidatov-na-prezidenta-sa-uzavrel/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-01 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref>
=== Volebný program ===
==== Spravodlivosť pre všetkých ====
Čaputová opakovane tvrdí, že „spravodlivosť na Slovensku neplatí vždy pre všetkých rovnako“. Ako prezidentka chce vyvíjať maximálny tlak na okamžité a systémové zmeny v [[policajný zbor|polícii]], [[prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|prokuratúre]] a [[súd|súdnictve]]. Taktiež je presvedčená, že policajný zbor musí fungovať ako nezávislá inštitúcia, oddelená od politických vplyvov, na čele s profesionálom. Ďalej tvrdí, že je potrebné pretvoriť prokuratúru na inštitúciu pod verejnou kontrolou.<ref name="cz-program">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Program|url=https://www.zuzanacaputova.sk/program/|vydavateľ=Zuzana Čaputová|dátum prístupu=2019-02-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20190512004056/https://www.zuzanacaputova.sk/program/|dátum archivácie=2019-05-12}}</ref>
==== Dôstojnosť pre seniorov ====
Ako prezidentka chce pracovať na tom, aby čoraz menej klientov trávilo čas v ústavnej starostlivosti, a naopak, čím viac v domácej opatere alebo v menších zariadeniach. Chce vyvíjať sústavný tlak na vládu a kraje, aby navyšovali rozpočet na verejné opatrovateľské služby a platy.<ref name="cz-program" />
==== Ochrana životného prostredia ====
Zuzana Čaputová vidí bohatstvo Slovenska najmä v prírode: v lesoch, prekypujúcich životom, v čistých riekach a podzemnej vode, ktoré sú zásobou pitnej vody, v úrodných poliach, ktoré poskytujú ľuďom prácu a obživu. Trvá na tom, že [[ochrana životného prostredia]] už nemôže zostávať v politike len okrajovou témou. Ako problém vidí to, že doterajšie vlády umožnili masívny, a často aj nelegálny výrub lesov v prospech úzkych podnikateľských skupín. Ako prezidentka chce presadzovať, aby minimálne 5 percent ekologicky najvzácnejšieho územia zostalo zachovaných ako bezzásahová zóna.<ref name="cz-program" />
==== Registrované partnerstvá ====
Čaputová uviedla, že je za [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]]. Podľa svojich slov by sa tiež snažila obrúsiť hrany a znížiť strach z inakosti, ktorý pri tejto téme existuje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, maho | odkaz na autora = | titul = "Ja som bojovník, nevzdám sa skôr, ako to bude potrebné," vyhlásila Čaputová v diskusii s Mistríkom | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1888793-ja-som-bojovnik-nevzdam-sa-skor-ako-to-bude-potrebne-vyhlasila-caputova-v-diskusii-s-mistrikom | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-10 | dátum prístupu = 2019-02-23 }}</ref> V diskusii denníka [[SME]] sa priklonila k možnosti [[adopcia (osvojenie osoby)|adopcie]] detí [[homosexualita|homosexuálnymi]] pármi: „''Preferujem to, aby dieťa malo biologickú matku, biologického otca. Avšak v prípade ak by malo vyrastať v ústavnej starostlivosti, myslím si, že by mu bolo lepšie s dvoma milujúcimi bytosťami, hoci aj rovnakého pohlavia.''“<ref name="sme-20190204-debata">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SME Naživo: Kto má väčšiu šancu? Čaputová vs. Mistrík | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://video.sme.sk/c/21037409/sme-nazivo-kto-ma-vacsiu-sancu-caputova-vs-mistrik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-04 | dátum prístupu = 2019-02-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190223074545/https://video.sme.sk/c/21037409/sme-nazivo-kto-ma-vacsiu-sancu-caputova-vs-mistrik.html | dátum archivácie = 2019-02-23 }}</ref><ref name="dennikn-pre-krestana-analyza" />
==== Interrupcie ====
V otázke práva na [[interrupcia|interrupciu]] je za zachovanie existujúceho [[status quo]]:<ref name="dennikn-pre-krestana-analyza">{{Citácia periodika | priezvisko = Lenghart | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Čaputová – pre kresťana neprípustný kandidát? Analýza | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1384515/zuzana-caputova-pre-krestana-nepripustny-kandidat-analyza/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-17 | dátum prístupu = 2019-03-09 }}</ref> „''ak tu je krajná situácia a dilema je medzi tým, či má rozhodnúť právna norma, ktorá nikdy nepostihne všetky životné situácie, alebo či to prenecháme na zodpovednosť ženy, tak volím zodpovednosť ženy.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Tlačovku s Bezákom nevnímam ako problém | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/37091/tlacovku-s-bezakom-nevnimam-ako-problem | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-11 | dátum prístupu = 2019-02-22}}</ref>
=== Kritika ===
Jej protikandidát [[Maroš Šefčovič]] napadol jej súbeh [[živnostenské podnikanie|živnosti]] a [[advokátsky koncipient|koncipientskej]] praxe. Čaputová sa však ohradila, že Šefčovič nesprávne vzťahuje súčasné pravidlá na obdobie, keď ešte platila iná právna úprava.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Gehrerová
| meno = Ria
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Pokojnú predvolebnú kampaň Šefčovič prerušil kritikou Čaputovej koncipientskej praxe
| periodikum = Denník N
| odkaz na periodikum = Denník N
| url = https://dennikn.sk/1420097/pokojnu-predvolebnu-kampan-sefcovic-prerusil-kritikou-caputovej-koncipientskej-praxe/
| issn = 1339-844X
| vydavateľ = N Press
| miesto = Bratislava
| dátum = 2019-03-23
| dátum prístupu = 2019-03-25
}}</ref> Šefčovič upozornil aj na fakt, že Čaputová vykonávala koncipientsku prax u advokátky v Banskej Bystrici, aj keď bývala v Pezinku.<ref name=pravda>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = Pravda
| odkaz na autora =
| titul = Čaputová sa dala vyškrtnúť zo zoznamu advokátov, čelí pochybnostiam ohľadne svojej praxe
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/506402-caputova-poziadala-o-vyskrtnutie-zo-zoznamu-advokatov-celi-pochybnostiam-ohladne-svojej-praxe/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = Perex
| miesto = Bratislava
| dátum = 2019-03-22
| dátum prístupu = 2019-03-25
}}</ref> Čaputová tvrdí, že postupovala v súlade so zákonom.<ref>{{Citácia periodika
| titul = Šefčovič trvá na tom, že Čaputovej koncipientská prax nie je v poriadku
| periodikum = WebNoviny.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.webnoviny.sk/sefcovic-trva-na-tom-ze-caputovej-koncipientska-prax-nie-je-v-poriadku/
| issn =
| vydavateľ = iSITA
| miesto = Bratislava
| dátum = 2019-03-23
| dátum prístupu = 2019-03-25
}}</ref> Ak chcú koncipienti podnikať, v súlade s etickými princípmi advokátskej praxe, musia to oznámiť [[Slovenská advokátska komora|Slovenskej advokátskej komore]]. Slovenská advokátska komora k tomu poskytla vyjadrenie, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou. V dobe jej koncipientúry však ešte komisia, ktorá by sa zaoberala takýmito žiadosťami, zriadená nebola a stalo sa tak až po zmene zákona o advokácii v roku [[2013]].<ref name=pravda />
=== Prieskumy verejnej mienky ===
Počas predvolebnej kampane Čaputovej v prieskumoch verejnej mienky stúpali preferencie. Začiatkom februára 2019 v prieskume agentúry MVK s 19,4 % bola druhá za [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]] a prvýkrát v preferenciách predbehla [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho, peb | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Čaputová prvýkrát preskočila Mistríka, jednoznačne by vyhral Šefčovič | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/clanky/1897156-prieskum-caputova-prvykrat-preskocila-mistrika-jednoznacne-by-vyhral-sefcovic | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-25 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref> Už v druhej polovici februára sa v prieskumoch dostala na prvé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Čaputová je prvá aj podľa prieskumu AKO pre TA3, volilo by ju 27,5 percenta voličov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1395259/caputova-je-prva-aj-podla-prieskumu-ako-pre-ta3-volilo-by-ju-275-percenta-volicov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref> Na základe výsledkov prieskumov sa Robert Mistrík rozhodol odstúpiť z volieb a podporil kandidatúru Čaputovej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Mistrík odstúpil z volieb a podporil Čaputovú, Kiska hovorí, že bude dobrou prezidentkou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1393622/obrat-vo-volbach-mistrik-odstupuje-a-podporuje-caputovu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-26 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref> Prezident Andrej Kiska po odstúpení Mistríka oznámil svoju podporu Zuzany Čaputovej v kandidatúre.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA Slovenská tlačová agentúra | odkaz na autora = | titul = Prezident Kiska podporil kandidatúru Čaputovej a ocenil Mistríkovo rozhodnutie | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/prezident-kiska-podporil-kandidaturu-caputovej-bude-dobra-prezidentka/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-26 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref> Po odstúpení Mistríka jej výrazne narástli preferencie, v prieskume agentúry Focus na konci februára jej podpora vzrástla na 44,8 percenta opýtaných, o 22 percent viac ako Šefčovičovi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = WebNoviny.sk | odkaz na autora = | titul = Čaputová hneď po odstúpení Mistríka v prieskumoch výrazne stúpla | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/caputova-ma-po-odstupeni-mistrika-vyrazny-naskok-prve-kolo-by-ovladla-s-naskokom-vyse-20-percent/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-28 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref>
=== Volebný výsledok ===
[[Súbor:Zuzana Čaputová hlasuje v II. kole prezidentských volieb.jpg|náhľad|Zuzana Čaputová s dcérami a partnerom počas druhého kola [[Prezidentské voľby|prezidentských volieb]] v priestoroch MŠ na Svätoplukovej ulici v [[Pezinok|Pezinku]]]]
Prvé kolo voľby prezidenta uskutočnené [[16. marec|16. marca]] vyhrala so ziskom 40,57 percenta hlasov a postúpila do druhého kola. Jej protikandidátom bol eurokomisár [[Maroš Šefčovič]], ktorý dostal 18,66 percenta hlasov.<ref name=1kolo /> V druhom kole prezidentskej voľby zvíťazila so ziskom 1 056 582 hlasov (58,40 %) zúčastnených voličov a 36 víťazných územných obvodov. Protikandidát Maroš Šefčovič presvedčil 752 403 (41,59 %) voličov a 13 územných obvodov. Z krajov získal len Prešovský kraj.<ref name="statistics-volby-prezidenta-slovenskej-republiky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby prezidenta Slovenskej republiky | url = http://volby.statistics.sk/prez/prez2019/sk/data03.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-04-03| dátum prístupu = 2019-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vo voľbách nepovažovala svoje pohlavie za [[hendikep]].<ref name="dennikn-caputova-som-ina"/>
== Po zvolení do inaugurácie ==
[[Súbor:Zuzana Čaputová at the Enthronement of Naruhito (1).jpg|náhľad|Zuzana Čaputová v roku 2019]]
[[Súbor:Rozhovor Zuzana Čaputová po odvolení.jpg|náhľad|Prezidentka Čaputová poskytujúca rozhovory po odvolení v druhom kole prezidentských volieb 2019]]
Ešte pred inauguráciou telefonovala s kanadským premiérom [[Justin Trudeau|Justinom Trudeauom]], generálnym tajomníkom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] [[Jens Stoltenberg|Jensom Stoltenbergom]]<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Čaputová už úraduje z prezidentských kancelárií, Kiska jej našiel miesto v Karácsonyiho paláci | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462673/caputova-uz-uraduje-z-prezidentskych-kancelarii-kiska-jej-nasiel-miesto-v-karaconiho-palaci/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref> a prezident [[Francúzsko|Francúzska]], [[Emmanuel Macron]], ju pozval na návštevu [[Paríž|Paríža]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Macron volá Čaputovú do Paríža, k jeho hnutiu má veľmi blízko Progresívne Slovensko | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1431528/macron-vola-caputovu-do-pariza-k-jeho-hnutiu-ma-velmi-blizko-progresivne-slovensko/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-03 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref> Na funkciu prezidentky republiky sa pripravovala v kanceláriách v [[Karáčoniho palác|Karáčoniho paláci]], ktoré jej ponúkol dosluhujúci prezident [[Andrej Kiska]].<ref name=":0" />
[[9. máj]]a [[2019]] bola v [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] [[Pavel Neubauer|Pavelom Neubauerom]] fotená na oficiálny portrét prezidentky republiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa fotila na oficiálny portrét. Najlepšie som sa cítil teraz, hovorí fotograf všetkých prezidentov | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1938127-caputova-sa-fotila-na-oficialny-portret-najlepsie-som-sa-citil-teraz-hovori-fotograf-vsetkych-prezidentov | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Takto fotila Zuzana Čaputová oficiálny prezidentský portrét | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1964900_obrazom-takto-fotila-zuzana-caputova-oficialny-prezidentsky-portret | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref> Presne mesiac pred inauguráciou, [[15. máj]]a [[2019]], začala tlač poštovej známky, autorom výtvarného návrhu je [[akademický maliar]] [[Vladislav Rostoka]] a autorom portrétu fotograf a bývalý partner Zuzany Čaputovej Peter Konečný. Tlač známky zabezpečuje Tiskárna Hradištko pri [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Poštová známka prvej slovenskej prezidentky Čaputovej je v tlači | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22121714/postova-znamka-prvej-slovenskej-prezidentky-caputovej-je-v-tlaci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-15 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref>
=== Spolupracovníci<ref>[https://www.prezident.sk/poradcovia/ Poradcovia prezidentky SR] - prezident.sk</ref> ===
* [[Marián Leško]] (od marca 2019 do októbra 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marián Leško končí ako poradca prezidentky|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/606926-marian-lesko-konci-ako-poradca-prezidentky-caputovej/|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2021-11-12|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref>), poradca pre vnútornú politiku
* [[Vladimír Talian]], poradca pre vnútornú politiku
* [[Martin Burgr]], poradca pre komunikáciu
* [[Peter Bátor]], poradca pre zahraničnú politiku, bezpečnosť a obranu *(do [https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/interview/velvyslanec-pri-nato-o-novej-agende-aliancie-jedine-co-mame-na-tankoch-zelene-je-farba/ 31.12.2020])
* Jarmila Lajčáková, poradkyňa pre ľudské a menšinové práva
* [[Peter Kubina]], poradca pre oblasť práva a spravodlivosti
* [[Radovan Pala]], poradca pre oblasť práva a spravodlivosti
* Norbert Kurilla, poradca pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie
* [[Martin Strižinec]], hovorca
* [[Oľga Gyárfášová]], poradkyňa pre sociálne témy a verejnú mienku
==== Poradný orgán pre oblasť menšín ====
Zuzana Čaputová sa odkazujúc na vyjadrenie, že nie je iba prezidentkou [[Slováci|Slovákov]] ale aj prezidentkou [[Národnostná menšina|národnostných menšín]] a [[Etnická skupina|etnických skupín]] žijúcich na [[Slovensko|Slovensku]] rozhodla zaviesť novú tradíciu a založila tím poradcov pre národnostné menšiny. Jednotlivých poradcov predstavila verejnosti [[7. jún]]a [[2019]] na svojom profile na sociálnej sieti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Čaputová|url=https://www.facebook.com/zcaputova/posts/1127775380763778|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2019-06-07|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Budúca prezidentka Čaputová predstavila špeciálny odborný poradný orgán pre oblasť menšín | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/buduca-prezidentka-caputova-predstavila-specialny-odborny-poradny-organ-pre-oblast-mensin/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-07 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Čaputová predstavila špeciálny poradný orgán pre menšiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22139796/caputova-predstavila-specialny-odborny-poradny-organ-pre-oblast-mensin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-07 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref>
===== Maďarská menšina =====
* [[Ilona Németh]], vedúca ateliéru na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]]
* [[Attila Simon]], historik, riaditeľ [[Fórum inštitútu pre výskum menšín|Fóra inštitútu pre výskum menšín]]
===== Rusínska menšina =====
* [[Anna Plišková]], riaditeľka [[Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove|Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry]] [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]
* [[Peter Medviď]], hovorca [[Okrúhly stôl Rusínov Slovenska|Okrúhleho stola Rusínov Slovenska]], člen [[Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny|Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny]]
===== Rómska menšina =====
* [[Jurina Rusnáková]], vedúca [[Ústav romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Ústavu romologických štúdií]] [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]]
* [[Viktor Teru]], koordinátor [[Rómsky vzdelávací fond|Rómskeho vzdelávacieho fondu]] pre [[Slovensko]]
===== Ostatné národnostné menšiny a nové menšiny =====
* [[Elena Gallová Kriglerová]], riaditeľka [[Centrum pre výskum etnicity a kultúry|Centra pre výskum etnicity a kultúry]]
== Inaugurácia ==
{{hlavný článok|Inaugurácia Zuzany Čaputovej}}
[[Súbor:Inaugurácia Zuzany Čaputovej 20190615 špalier.jpg|náhľad|Koridor pre prezidentku republiky na [[Panská ulica (Bratislava)|Panskej ulici]]]]
Inaugurácia sa konala napoludnie [[15. jún|15. júna]] [[2019]] v bratislavskej [[Reduta (Bratislava)|Redute]]. Zuzana Čaputová zložila na slávnostnej schôdzi [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] do rúk predsedu [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu SR]] ústavou predpísaný sľub o 12:07.<ref name="sme-inauguracia-mpm" /> 7-minútové meškanie bolo spôsobené neočakávaným prejavom predsedu [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] [[Andrej Danko|Andreja Danka]], čo vyvolalo polemiky, kto bol v tom čase hlavou štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko nemalo 7 minút prezidenta, môže za to prejav Andreja Danka. V skutočnosti ho vôbec nemal mať|url=https://refresher.sk/66480-Slovensko-nemalo-7-minut-prezidenta-moze-za-to-prejav-Andreja-Danka-V-skutocnosti-ho-vobec-nemal-mat|vydavateľ=refresher.sk|dátum prístupu=2019-06-15|jazyk=sk|priezvisko=Kniš|meno=Viktor}}</ref> Protokolista [[Ladislav Špaček]] vyslovil tvrdenie, že ním nebol nikto,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Protokolista Ladislav Špaček v Markíze upozornil na to | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1499983/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-15 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref> no Čaputovej nový poradca pre ústavné právo [[Peter Kubina]] povedal, že prezidentom bol [[Andrej Kiska]] a jeho mandát uplynul zložením sľubu novou prezidentkou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = „Zvládli sme to.“ Čaputovej nepokazil slávnostný deň ani Andrej Danko | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1500274/zvladli-sme-to-caputovej-nepokazil-slavnostny-den-ani-andrej-danko/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-15 | dátum prístupu = 2021-02-21}}</ref> Podobné tvrdenie zastáva aj kancelária [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Danko reaguje na kritiku: Neboli sme bez prezidenta, treba si naštudovať Ústavu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1959505-danko-reaguje-na-kritiku-neboli-sme-bez-prezidenta-treba-si-nastudovat-ustavu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-16 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref>
Nasledovala vojenská prehliadka, pešia prechádzka [[Bratislava|Bratislavou]] do [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|katedrály svätého Martina]], ekumenická bohoslužba ''[[Te Deum laudamus|Te Deum]]'', symbolické prevzatie úradu a [[Grasalkovičov palác|palácu]], obed so seniormi v [[Grasalkovičov palác|Prezidentskom paláci]], kladenie vencov pri Pamätníku slobody v [[Bratislava – mestská časť Devín|Devíne]], položenie kytice na hrob [[Michal Kováč|Michala Kováča]] a slávnostná recepcia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Inaugurácia Čaputovej. Obedovať bude so seniormi | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/514297-inauguracia-caputovej-obedovat-bude-so-seniormi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-01 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odborník na protokol Marek Trubač prezradil detaily inaugurácie Zuzany Čaputovej | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1966225_odbornik-na-protokol-marek-trubac-prezradil-detaily-inauguracie-zuzany-caputovej | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-29 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program inaugurácie prezidentky SR Zuzany Čaputovej | url = https://www.prezident.sk/article/program-inauguracie-prezidentky-sr-zuzany-caputovej/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2019-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Recepcia sa konala v [[Reduta (Bratislava)|Redute]] nakoľko časť [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] bola prenajatá na koncert hudobníka [[Filip Jančík|Filipa Jančíka]] a bolo vyhodnotené, že bezpečnostné zabezpečenie recepcie by nebolo jednoduché.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Inaugurácia Čaputovej. Obedovať bude so seniormi | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/514297-inauguracia-caputovej-obedovat-bude-so-seniormi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-01 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na telo {{!}} Na telo {{!}} Relácie a seriály A-Z {{!}} Archív Markíza|url=http://videoarchiv.markiza.sk/video/na-telo/epizoda/21892-na-telo|vydavateľ=videoarchiv.markiza.sk|dátum prístupu=2019-06-18|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20190602192130/http://videoarchiv.markiza.sk/video/na-telo/epizoda/21892-na-telo|dátum archivácie=2019-06-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filip Jančík – Strhujúca Hudobná Show na Bratislavskom hrade – vstupenky|url=https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/filip-jancik-hudobna-show-bratislavsky-hrad-zapadna-terasa-bratislavskeho-hradu-811-06-bratislava-20-00/|vydavateľ=Predpredaj.sk|dátum prístupu=2019-06-18|jazyk=en|meno=zoznam sk|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref>
== Pôsobenie vo funkcii prezidentky ==
=== Prvé kroky v úrade ===
==== Stretnutia s ústavnými činiteľmi ====
Zuzana Čaputová sa hneď po oboznámení s úradom [[18. jún|18. júna]] dopoludnia stretla najprv s predsedom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]] [[Andrej Danko|Andrejom Dankom]] a potom s premiérom [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]]. Na tlačových konferenciách oboznámila verejnosť s obsahom rokovaní. Vyjadrila záujem zopakovať deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov o zahraničnopolitickej orientácii [[Slovensko|Slovenska]]. Na túto výzvu reagovali ostatní dvaja ústavní činitelia so záujmom.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čaputová vymenuje sudcov, až keď dostane ďalších šesť kandidátov|url=https://domov.sme.sk/c/22147955/caputova-vymenuje-ustavnych-sudcov-az-ked-dostane-dalsich-sest-kandidatov.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-06-18|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čaputová po stretnutí s Dankom: Plne funkčný Ústavný súd by sme mohli mať budúci týždeň|url=https://slovensko.hnonline.sk/1960380-caputova-po-stretnuti-s-dankom-plne-funkcny-ustavny-sud-by-sme-mohli-mat-buduci-tyzden|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-06-18|jazyk=sk}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka dnes prijala najvyšších ústavných činiteľov|url=https://www.prezident.sk/article/prezidentka-dnes-prijala-najvyssich-ustavnych-cinitelov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=2019-06-18|jazyk=sk}}</ref> K opätovnému podpisu tejto deklarácie došlo [[27. jún|27. júna]] [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Traja najvyšší ústavní činitelia sa prihlásili k vyhláseniu z roku 2017 {{!}} Úrad vlády SR|url=https://www.vlada.gov.sk//traja-najvyssi-ustavni-cinitelia-sa-prihlasili-k-vyhlaseniu-z-roku-2017/|vydavateľ=www.vlada.gov.sk|dátum prístupu=2019-07-27}}</ref>
V rámci tlačových brífingov reagovala aj na výrok poslanca [[Robert Fico|Fica]], ktorý vyhlásil, že [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada]], ktorej je členom, nezvolí ďalších kandidátov na ústavných sudcov dovtedy, kým prezidentka nevymenuje troch kandidátov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ak Čaputová nevymenuje troch ústavných sudcov, koalícia podľa Fica ďalšie mená nezvolí | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/ak-caputova-nevymenuje-troch-ustavnych-sudcov-koalicia-podla-fica-dalsie-mena-nezvoli/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-17 | dátum prístupu = 2021-02-21 }}</ref> Čaputová vyhlásila, že nebude podliehať politickým tlakom a bude sa riadiť [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavou Slovenskej republiky]]. Tá podľa jej slov jasne hovorí, že parlament má povinnosť zvoliť dvojnásobný počet kandidátov na prázdne miesta.<ref name=":3" /><ref name=":5" /> Zároveň povedala, že v momente, keď parlament zvolí dostatočný počet kandidátov na sudcov, obratom sudcov vymenuje v čo najrýchlejšom čase.<ref name=":4" />
[[Andrej Danko]] povedal, že je pripravený prísť do [[Grasalkovičov palác|prezidentského paláca]], kedykoľvek ho prezidentka pozve, no navrhol aj pravidelné stretávanie sa na úrovni všetkých troch ústavných činiteľov. S [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] sa prezidentka dohodla na pravidelnej komunikácii.<ref name=":5" />
==== Zástupcovia v súdnej rade ====
Zuzana Čaputová vymenovala dňa [[18. jún|18. júna]] [[2019]] za svojich zástupcov v súdnej rade [[Elena Berthotyová|Elenu Berthotyovú]], ktorá vo funkcii pokračuje, a [[Lajos Mészáros|Lajosa Mészárosa]], ktorý bol 19 rokov sudcom [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Čaputová vymenovala do súdnej rady Elenu Berthotyovú, ktorá vo funkcii pokračuje, a Lajosa Mészárosa | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1503184/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-18 | dátum prístupu = 2021-02-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala členov súdnej rady | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-podpisala-zakony/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2019-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
=== Prvá zahraničná cesta ===
{{Pozri aj|Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej}}
[[Súbor:Zuzana Čaputová at Kampa Park 02.jpg|náhľad|Zuzana Čaputová na koncerte „''Zuzana nie je sama doma''“]]
V súlade s tradíciou, ktorú zaviedli ostatní [[Zoznam prezidentov Slovenska|slovenskí]] a [[Zoznam prezidentov Česka|českí prezidenti]] sa [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka]] Zuzana Čaputová vybrala na svoju prvú zahraničnú cestu do [[Česko|Česka]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentku privítal v Prahe český prezident | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentku-privital-v-prahe-cesky-prezident/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2019-06-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Na prvé nádvorie [[Pražský hrad|Pražského hradu]], kde ju čakal prezident [[Miloš Zeman]],<ref name=":7">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman privítal na Pražskom hrade prezidentku Čaputovú | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22149909/caputovu-privital-v-prahe-cesky-prezident-zeman.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-20 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref> dorazila [[20. jún|20. júna]] [[2019]] o 10.30 hod.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Noviny TV JOJ {{!}} Noviny TV JOJ {{!}} Relácie A-Z {{!}} Videoportál – najlepšie seriály a relácie TV JOJ|url=https://videoportal.joj.sk/noviny/epizoda/65274-noviny-tv-joj|vydavateľ=videoportal.joj.sk|dátum prístupu=2019-06-21|jazyk=sk}}</ref> Pri jej príchode stovky zhromaždených pred hradom skandovali vetu: „''Nech žije Slovensko!''“<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Havel je pro mě velký inspirační vzor, řekla Čaputová. Čeští politici se na ni těšili {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/slovenska-prezidentka-je-v-cesku-setka-se-s-zemanem-kuberou/r~670dc7f4933711e9b38a0cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2019-06-20 | dátum prístupu = 2019-06-21 | jazyk = cs}}</ref> Po uvítaní s [[Armáda Českej republiky|vojenskými]] poctami sa prezidenti odobrali na stretnutie medzi štyrmi očami, neskôr sa k nim pripojili aj delegácie. Absolvovali spoločný obed a tlačovú konferenciu.<ref name=":6" /> Na tlačovom brífingu prezidenti vyhlásili, že do konca roka [[2019]] otvoria [[Český dom v Bratislave]] aj s „českou hospůdkou“, za ktorú bojoval prezident [[Miloš Zeman|Zeman]].<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čaputová v Praze jednala s politiky, uctila Havla i Štefánika {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/caputova-v-praze-jednala-s-politiky-uctila-havla-i-stefanika/1769239|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2019-06-21|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Český dom v Bratislave majú otvoriť do konca roka. Bude v ňom aj typická "hospoda"|url=https://bratislava.dnes24.sk/cesky-dom-v-bratislave-maju-otvorit-do-konca-roka-avizuju-prezidenti-sr-a-cr-333866|vydavateľ=Bratislava24.sk|dátum prístupu=2019-06-21|jazyk=sk}}</ref> Český prezident ocenil priateľskú atmosféru na rokovaní.<ref name=":7" /> Popoludní sa slovenská prezidentka stretla s predstaviteľmi [[Parlament Českej republiky|českého parlamentu]]. Najprv s predsedom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu Parlamentu Českej republiky]] [[Jaroslav Kubera|Jaroslavom Kuberom]] a ďalšími ľuďmi zo Senátu. Podľa slov predsedu [[Jaroslav Kubera|Kuberu]] mali na stretnutí príjemnú atmosféru.<ref name=":10" /> Následne sa v krátkosti stretla aj s [[Radek Vondráček|Radkom Vondráčkom]], ktorý je predsedom [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky]].<ref name=":10" /> Pani prezidentka si potom uctila pamiatku [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], keď pri jeho soche na [[Petřín|Petříne]] položila veniec. Podobne sa poklonila pri jeho hrobe aj poslednému [[Zoznam prezidentov Česko-Slovenska|prezidentovi]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a prvému [[Zoznam prezidentov Česka|prezidentovi]] samostatného [[Česko|Česka]], [[Václav Havel|Václavovi Havlovi]]. O prezidentovi Havlovi povedala, že je pre ňu veľký inšpiračný vzor.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> Záver oficiálneho programu tvoril koncert s názvom „''[[Zuzana nie je sama doma]]''“, ktorý pre slovenskú prezidentku na Pražskej [[Kampa|Kampe]] zorganizovali [[Slováci]] žijúci v [[Česko|Česku]] a iní podporovatelia.<ref name=":6" /> Ľuďom na koncerte okrem iného povedala: „''Mám pochopenie pre [[Václavské námestie]] plné pokojných ľudí, pretože som mala pochopenie pre tie námestia v Bratislave. Spája nás totiž pokojný tón, to je veľmi dôležité.''“<ref name=":6" /> Niektorí ľudia kritizovali fakt, že prezidentka Čaputová so sebou vzala vládnym špeciálom do [[Praha|Prahy]] niektorých hudobníkov, ktorí hrali na koncerte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čaputová zobrala na palubu Živé kvety, na Facebooku zožala kritiku. Prezidentská kancelária ju bráni|url=https://slovensko.hnonline.sk/1962010-caputova-zobrala-na-palubu-zive-kvety-na-facebooku-zozala-kritiku-prezidentska-kancelaria-ju-brani|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-06-21|jazyk=sk}}</ref> Poradca prezidentky [[Martin Burgr]] sa však ohradil, že ide o bežnú prax, veď aj prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] so sebou často na zahraničné cesty brával ľudí, ktorí sa zúčastnili na oficiálnych akciách, ktoré boli súčasťou programu.<ref name=":8" />[[Súbor:Президент України Володимир Зеленський розпочав зустріч з Президентом Словацької Республіки Зузаною Чапутовою. .jpeg|náhľad|Zuzana Čaputová a ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]]]
V novembri 2019 prezidentka spolu s českým prezidentom Zemanom slávnostne otvorili [[Český dom v Bratislave]]. Otvorenie Českého domu bolo Zemanovým snom, poďakoval sa veľvyslancovi ČR na Slovensku [[Tomáš Tuhý|Tomášovi Tuhému]] aj českej ministerke pre miestny rozvoj Kláre Dostálovej a ministrovi priemyslu a obchodu Karlovi Havlíčkovi. Čaputová pri otvorení pripomenula, že aj po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelení Československa]] zostali krajiny najbližšími partnermi a priateľmi a Český dom tejto blízkosti iba prispeje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čaputová a Zeman otvorili v Bratislave Český dom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22261623/caputova-a-zeman-otvorili-v-bratislave-cesky-dom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-16 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref>
=== Dúhový pochod a pochod Hrdí za rodinu ===
[[Dúhový PRIDE Bratislava|Dúhového pochodu]] v Bratislave sa v roku 2019 nezúčastnila, rovnako ako sa nezúčastnila ani na podujatí Hrdí na rodinu. V júli 2019 navštívila sprievodné podujatie organizované počas dúhového pochodu - predstavenie ''Príbeh geja, príbeh lesby,'' ktoré sa snaží na základe mozaiky príbehov [[LGBT]] komunity priblížiť fázy ich života.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR | odkaz na autora = | titul = Čaputová išla na predstavenie Príbeh geja, príbeh lesby električkou | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1160205/caputova-isla-na-predstavenie-pribeh-geja-pribeh-lesby-elektrickou.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-19 | dátum prístupu = 2019-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190720151042/https://www.ta3.com/clanok/1160205/caputova-isla-na-predstavenie-pribeh-geja-pribeh-lesby-elektrickou.html | dátum archivácie = 2019-07-20 }}</ref> V roku 2020 adresovala organizátorom dúhového pochodu podporný list<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Németh | meno = Marco | autor = | odkaz na autora = | titul = Dnešný dúhový PRIDE podporila aj prezidentka Zuzana Čaputová | url = https://europske.noviny.sk/2020/07/25/dnesny-duhody-pride-podporila-aj-prezidentka-zuzana-caputova/ | vydavateľ = europske.noviny.sk | dátum vydania = 2020-07-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v roku 2021 sa v rámci pochodu zúčastnila diskusie s rodičmi LGBT detí, organizovanej [[Iniciatíva Inakosť|Iniciatívou Inakosť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pride mesiac vyvrcholí online vysielaním festivalu Dúhový PRIDE Bratislava už túto sobotu {{!}} Aktuality {{!}} Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/66973-pride-mesiac-vyvrcholi-online-vysielanim-festivalu-duhovy-pride-bratislava-uz-tuto-sobotu | vydavateľ = Bratislavske noviny | dátum prístupu = 2021-08-27 | jazyk=sk}}</ref>
=== Vláda Petra Pellegriniho ===
{{Hlavný článok|Vláda Petra Pellegriniho}}
[[Súbor:Petr Pavel Zuzana Čaputová Praha 2023.jpg|náhľad|S českým prezidentským párom počas pohrebu bývalého českého ministra zahraničných vecí [[Karel Schwarzenberg|Karla Schwarzenberga]] na Pražskom hrade, december 2023]]
K prvému ostrejšiemu vyjadreniu prezidentky Čaputovej voči správaniu [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vládnej koalície]] došlo [[26. august|26. augusta]] [[2019]] na tlačovom vyhlásení o 11.30.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Čaputová ide do konfliktu so Smerom – chce, aby Jankovská odišla | periodikum = Denník N| odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1564618/caputova-ide-do-konfliktu-so-smerom-chce-aby-jankovska-odisla/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-26 | dátum prístupu = 2019-08-26}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dnešné vystúpenie je zatiaľ najostrejším vnútropolitickým vyjadrením prezidentky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1564658/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-26 | dátum prístupu = 2019-08-26}}</ref> Prezidentka vyjadrila podporu vyšetrovateľom a prokurátorom vyšetrujúcim [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vraždu]] [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] a [[Martina Kušnírová|Martiny Kušnírovej]], naopak skritizovala zľahčovanie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia Praus | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Krempaský | meno2 = Ján | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Jankovskú aj Threemu v Smere zľahčujú. Fico stále mlčí o tykaní s Kočnerom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22196602/jankovsku-aj-threemu-v-smere-zlahcuju-fico-stale-mlci-o-tykani-s-kocnerom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2019-08-26}}</ref> vážnosti a pravdivosti textových správ obvineného podnikateľa s vysokými štátnymi úradníkmi a politikmi a vyjadrila sa: „''Pokiaľ majú orgány činné v trestnom konaní dôvod zaujímať sa o komunikáciu štátnej tajomníčky s podozrivým z objednávky vraždy a obžalovaným z iných trestných činov, je neobhájiteľné naďalej zotrvávať v jednej z najvyšších pozícií na ministerstve spravodlivosti.“'' Prezidentku v krátkom čase podporili predstavitelia viacerých opozičných strán.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia Praus | autor = | odkaz na autora = | titul = Čaputová: Je neobhájiteľné, aby Jankovská zostala na svojom poste | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22198073/vyhlasenie-zuzany-caputovej-k-aktualnej-situacii.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-26 | dátum prístupu = 2019-08-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka: Nestrácajme vieru v spravodlivosť | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-k-aktualnej-politickej-situacii-toto-musi-skoncit/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OĽaNO k prejavu prezidentky: "Vážime si postoj pani prezidentky Čaputovej | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1564688/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-26 | dátum prístupu = 2019-08-26}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SaS stojí za vyjadrením prezidentky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1564724/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-26 | dátum prístupu = 2019-08-26}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PS/Spolu súhlasí s prezidentkou v tom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1564694/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-26 | dátum prístupu = 2019-08-26}}</ref> V popoludňajších hodinách sa k veci vyjadril premiér [[Peter Pellegrini]], ktorý síce povedal, že dokiaľ sa vyšetrovaním nepreukáže pravdivosť činov, ktoré sa mali udiať, neurobí kroky k odvolaniu danej tajomníčky [[Monika jankovská|Moniky Jankovskej]], no naznačil, že by mala zvážiť svoje ďalšie pôsobenie vo funkcii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Jankovská má podľa Pellegriniho zvážiť odchod, do boja s Ficom premiér nejde | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1565031/jankovska-ma-podla-pellegriniho-zvazit-odchod-do-boja-s-ficom-premier-nejde/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-26 | dátum prístupu = 2019-08-26}}</ref>
=== Vláda Igora Matoviča ===
{{Hlavný článok|Vláda Igora Matoviča}}
4. marca 2020 bol predseda hnutia [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO, NOVA, KÚ, ZMENA ZDOLA]] [[Igor Matovič]] po víťazstve v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách 2020]] poverený prezidentkou zostavením vlády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda, Robert Hüttner | odkaz na autora = | titul = Čaputová poverila Matoviča zostavením novej vlády | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/544478-nazivo-caputova-poverila-matovica-zostavenim-novej-vlady/#google_vignette | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-04 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref> 21. marca 2020 vymenovala prezidentka novú vládu Igora Matoviča.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko má novú vládu, prezidentka vymenovala za premiéra Igora Matoviča | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/775250/slovensko-ma-novu-vladu-prezidentka-vymenovala-za-premiera-igora-matovica/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-21 | dátum prístupu = 2025-06-25 }}</ref>
=== Udelenie prezidentskej milosti ===
[[9. apríl]]a [[2020]] prezidentka udelila podmienečnú milosť 20 ročnému Dávidovi Bakovi. Bako bol odsúdený na dva roky za vraždu svojho otca. Čin vykonal pri vystupňovanom afekte po tom, čo otec roky týral jeho a jeho matku.<ref name="dennikn-prezidentka-caputova-udelila">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Čaputová udelila podmienečnú milosť 20-ročnému Dávidovi Bakovi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1848048/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-09 | dátum prístupu = 2020-04-11 }}</ref> Do súčasnosti (jún 2023) udelila prezidentka za celé obdobie pôsobenia 21 prezidentských milostí.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Milosti a amnestie|url=https://www.prezident.sk/milosti-a-amnestie|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V porovnaní s jej predchodcami dostávala omnoho viac žiadostí o milosť. Do júna 2023 bolo evidovaných 5330 žiadostí (napríklad Andrej Kiska dostal 2279 žiadostí).<ref name=":1" />
[[Súbor:Jill Biden met with Zuzana Čaputová at the Grassalkovich Palace in 2022 (2).jpg|náhľad|277x277bod|Na stretnutí s prvou dámou [[Spojené štáty|Spojených štátov]] [[Jill Bidenová|Jill Bidenovou]] v Bratislave, máj 2022]]
=== Vláda Eduarda Hegera ===
{{Hlavný článok|Vláda Eduarda Hegera}}
Čaputová vymenovala [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|vládu Eduarda Hegera]] [[1. apríl]]a [[2021 na Slovensku|2021]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Čaputová vymenovala vládu na čele s Hegerom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/583122-prezidentka-caputova-vymenovala-vladu-na-cele-s-hegerom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-01 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref>
==== Vládna kríza ====
Po vyslovení nedôvery vláde Hegera prezidentka vládu [[16. december|16. decembra]] [[2022]] odvolala a zároveň poverila dočasným vykonávaním funkcie s obmedzeným výkonm právomocí až do vymenovania novej vlády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heger padol. Poslanci vyslovili nedôveru vláde | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96056354-heger-padol-poslanci-vyslovili-nedoveru-vlade | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2024-06-18}}</ref><ref name="ta3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heger si prevzal od prezidentky dekrét o odvolaní vlády. Čaputová žiada poslancov, aby prispeli k stabilite namiesto chaosu | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/254174/heger-si-prevzal-od-prezidentky-dekret-o-odvolani-vlady-caputova-ziada-poslancov-aby-prispeli-k-stabilite-namiesto-chaosu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-16 | dátum prístupu = 2022-12-16}}</ref> Po schválení štátneho rozpočtu na rok [[2023]] odobrala prezidentka poverenie ministrovi financií [[Igor Matovič|Igorovi Matovičovi]] a poverila riadením ministerstva financií povereného predsedu vlády [[Eduard Heger|Hegera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matovič končí vo vedení MF SR, rezort dočasne povedie premiér Heger | url = https://www.teraz.sk/slovensko/matovic-konci-na-mf-rezort-docasne/683082-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2022-12-23 | dátum prístupu = 2023-02-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>
Prezidentka vyzvala predsedu NR SR [[Boris Kollár|Borisa Kollára]], aby do konca [[január]]a [[2023]] zabezpečili zmenu [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]], ktorá by umožňovala skrátenie volebného obdobia parlamentu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majerčínová | meno = Adriána Belej | autor = | odkaz na autora = | titul = Heger vládne v obmedzenom režime. Čo bude ďalej? Čaputová chce predčasné voľby, Kollár hľadá 90 hlasov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/650784-heger-vladne-v-obmedzenom-rezime-co-bude-dalej-caputova-chce-predcasne-volby-kollar-hlada-90-hlasov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-16 | dátum prístupu = 2022-12-23}}</ref> Predčasné voľby požadovala uskutočniť ešte v prvej polovici roka [[2023]].<ref name="ta3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B. Kollár: Predčasné voľby by sa mali konať najneskôr v júni|url=https://www.teraz.sk/slovensko/b-kollar-predcasne-volby-by-sa-mal/681528-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-12-15|dátum prístupu=2023-01-25|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Prezidentka vo svojom vyhlásení 25. januára zdôraznila, že ak do konca januára [[2023]] nedôjde k dohode na zmene [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]] a na termíne predčasných volieb vymenuje úradnícku vládu. Hegerovu vládu upozornila, že ju ponechá poverenú vykonávať svoje právomoci v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, no v prípade akýchkoľvek závažných pochybení vymenuje úradnícku vladu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čaputová: Ak vláda zlyhá v riešení ambulantného sektora, budem mať dôvod konať|url=https://www.ta3.com/clanok/257200/caputova-ak-vlada-zlyha-v-rieseni-ambulantneho-sektora-budem-mat-dovod-konat|vydavateľ=TA3|dátum prístupu=2023-01-25|jazyk=sk|meno=TA3 COM {{!}} TELEVÍZIA|priezvisko=TA3}}</ref> V ten istý deň parlament schválil návrhu zákona na zmenu [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]], ktorý Čaputová okamžite podpísala a vstúpil do platnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Volebné obdobie bude možné skrátiť, prezidentka Čaputová podpísala ústavný zákon|url=https://www.webnoviny.sk/caputova-podpisala-ustavny-zakon-volebne-obdobie-tak-bude-mozne-skratit/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2023-01-25|dátum prístupu=2023-01-25|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref>
Neskôr Hegerovu vládu opustil aj minister zdravotníctva [[Vladimír Lengvarský]] a prezidentka poverila dočasným výkonom funkcie ministra predsedu vlády [[Eduard Heger|Hegera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minister Lengvarský ohlásil koniec vo funkcii, viaceré zlyhania mu vyčíta aj premiér Heger | url = https://sita.sk/vzdravotnictve/minister-lengvarsky-konci-hegerovi-oznamil-ze-chce-odstupit-z-funkcie/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum prístupu = 2023-05-08 | jazyk = sk | autor = Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = }}</ref> Prehĺbením vládnej krízy po medializovaní kauzy spojenej s ministrom pôdohospodárstva [[Samuel Vlčan|Samuelom Vlčanom]] z postu ministra odstúpil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Minister Vlčan končí vo funkcii, dôvodom je medializovaná kauza | periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96081172-minister-vlcan-konci-vo-funkcii-dovodom-je-medializovana-kauza | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-04 | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlčan opúšťa kreslo ministra, ustúpil tlaku Smeru-SD | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/28574/vlcan-opusta-kreslo-ministra-ustupil-tlaku-smeru-sd | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-04 | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> Heger vystúpil [[4. máj|4. mája]] s mimoriadnym vystúpením v [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a žiadal prezidentku, aby mu neodobrala poverenie viesť vládu a nechala vládu pôsobiť až do septembrových predčasných parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Heger: Neviem si predstaviť nástup vlády úradníkov|url=https://spravy.rtvs.sk/2023/05/heger-v-mimoriadnom-prihovore-neviem-si-predstavit-ze-by-teraz-nastupila-uradnicka-vlada/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2023-05-04|dátum prístupu=2023-05-08|jazyk=sk-SK|meno=František|priezvisko=Šodor}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Heger mimoriadne vystúpil v RTVS a priznal, že krajina je v chaose. Pellegrini čaká, že nastúpi úradnícka vláda|url=https://hnonline.sk/slovensko/96081256-heger-mimoriadne-vystupil-v-rtvs-a-priznal-ze-krajina-je-v-chaose-pellegrini-caka-ze-nastupi-uradnicka-vlada|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2023-05-04|dátum prístupu=2023-05-08|jazyk=sk-sk}}</ref> Minister zahraničných vecí [[Rastislav Káčer]] po prejave Hegera, ktorý nazval „strašným babráctvom“, požiadal prezidentku o odobratie funkcie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Madro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Káčer opúšťa vládu a Matovič ide tvrdo proti Hegerovi: O Vlčanovej dotácii vedel už dva týždne | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/666359-kacer-opusta-vladu-a-matovic-ide-tvrdo-proti-hegerovi-o-vlcanovej-dotacii-vedel-uz-dva-tyzdne-dopredu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-05 | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> 7. mája Heger priznal chybu a požiadal prezidentku o odvolanie pre vládnu krízu, ktoré Čaputová prijala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biró | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka prijala žiadosť Eduarda Hegera na odobratie poverenia | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/8l770ls/prezidentka-prijala-ziadost-eduarda-hegera-na-odobratie-poverenia/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-07 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref>
Počas vládnej krízy sa prezidentka zúčastnila zahraničnej cesty do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] na [[Korunovácia Karola III. a Camilly|slávnostnej korunovácii]] nového britského kráľa [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]] a jeho manželky [[Camilla Britská|Camily]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Máte tu povinnosti, volá Pellegrini Čaputovú domov. Prezidentka z Londýna: Mám jasno, čo urobím|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/666374-kym-je-caputova-na-korunovacii-vladna-kriza-sa-prehlbuje-ma-tu-povinnosti-vola-ju-spat-pellegrini/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2023-05-05|dátum prístupu=2023-05-08|jazyk=sk-SK}}</ref>
Po rokovaní s predsedom parlamentu [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]] a predsedom vlády [[Eduard Heger|Eduardom Hegerom]] oznámila, že v druhej polovici mája [[2023]] vymenuje [[úradnícka vláda|vládu odborníkov]], na čele ktorej bude viceguvernér [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] [[Ľudovít Ódor]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Slovensko povedie Čaputovej úradnícka vláda, na čele bude ekonóm Ódor | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/666544-nazivo-caputova-informuje-o-dalsom-postupe-po-pade-hegerovej-vlady/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-07 | dátum prístupu = 2023-05-07 }}</ref>
=== Úradnícka vláda ===
{{Hlavný článok|Vláda Ľudovíta Ódora}}
Po odvolaní vlády Eduarda Hegera bol podľa Čaputovej a ústavy jediný nasledujúci krok vymenovanie vlády odborníkov do predčasných volieb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biró | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Oleš | meno2 = Adam | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Paulovič | meno3 = Michaela | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Zuzana Čaputová už má pripravenú úradnícku vládu, povedie ju Ľudovít Ódor | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ZxoCEip/zuzana-caputova-uz-ma-pripravenu-uradnicku-vladu-povedie-ju-ludovit-odor/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-07 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref>
Po rokovaniach s Ľudovítom Ódorom zverejnila 12. mája zoznam ministrov úradníckej vlády, ktorého hlavným kritériom bola odbornosť a podmienka, že nebudú kandidovať v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky|parlamentných voľbách]], aby sa zabránilo predvolebnej kampani ministrov.
Zoznam ministrov vlády odborníkov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Anežka Lisá, RTVS | odkaz na autora = | titul = Prezidentka predstavila úradnícku vládu. Toto sú jej členovia | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/05/prezidentka-predstavila-uradnicku-vladu-toto-su-jej-clenovia/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
* Premiér [[Ľudovít Ódor]], [[Ekonómia|ekonóm]] ministerstva financií a riaditeľ [[Inštitút finančnej politiky|Inštitútu finančnej politiky]], bývalý člen [[Banková rada|Bankovej rady]] [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]], poradcom premiérky [[Iveta Radičová|Ivety Radičovej]] a ministra financií [[Ivan Mikloš|Ivana Mikloša]], zakladajúci člen [[Rada pre rozpočtovú zodpovednosť|Rady pre rozpočtovú zodpovednosť]] a viceguvernér Nárdnej banky Slovenska.
* Podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti SR a využívanie eurofondov [[Lívia Vašáková]], bývalá ekonomická analytička [[Európska komisia|Európskej komisie]] a generálna riaditeľka sekcie [[Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky|plánu obnovy]].
* Minister hospodárstva [[Peter Dovhun]], bývalý predseda predstavenstva a generálny riaditeľ [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava|Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy]], obchodný riaditeľ v [[Motorola|Motorole]], riaditeľ divízie [[Microsoft Business Solutions]], člen predstavenstva skupiny Gratex International a jej výkonný riaditeľ a bol tiež výkonný riaditeľ v Tachyum.
* Minister financií [[Michal Horváth (ekonóm)|Michal Horváth]], hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska, zakladateľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
* Minister dopravy [[Pavol Lančarič]], vrcholový manažér, výskumník [[Protimonopolný úrad Slovenskej republiky|Protimonopolného úradu SR]], člen poradného výboru predsedu vlády, manažér telekomunikačnej spoločnosti [[Globtel]] (dnes [[Orange Slovensko]]).
* Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka [[Jozef Bíreš]], riaditeľ [[Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky|Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR]].
* Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie [[Peter Balík]], [[diplomat]], v [[Európska investičná banka|Európskej investičnej banke]] sa venoval transformácii uhoľných regiónov strednej Európy, manažér iniciatíy inteligentných miest a regiónov, riaditeľ Sekcie inovácií, strategických investícií a analýz ministerstva.
* Minister vnútra [[Ivan Šimko]], spoluzakladateľ [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]], bývalý poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] a Národnej rady Slovenskej republiky, minister spravodlivosti vo [[Vláda Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992|vláde Jána Čarnogurského]] a podpredsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994|vlády Jozefa Moravčíka]], ministrom vnútr vo [[Vláda Mikuláša Dzurindu|vládach Mikuláša Dzurindu]], neskôr minister obrany v období príprav vstupu Slovenska do NATO.
* Minister obrany [[Martin Sklenár]], diplomat na stálom zastúpení pri Európskej únii v Bruseli, na veľvyslanectve vo Washingtone a v misii OSN v Kosove, generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky na ministerstve obrany.
* Ministerka spravodlivosti [[Jana Dubovcová]], [[sudca|sudkyňa]], bývalá poslankyňa parlamentu a [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|verejná ochrankyňa práv]].
* Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí [[Miroslav Wlachovský]], bývalý šéfredaktor časopisu Medzinárodné otázky a riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, bývalý diplomat vo Washingtone a Viedni, veľvyslanec Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve a v Dánsku, poradca pre zahraničnú politiku [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]] a Eduarda Hegera.
* Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny [[Soňa Gaborčáková]], vybudovala Dom svätej Anny v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]], poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedná za sekciu sociálnej a rodinnej politiky.
* Minister životného prostredia [[Milan Chrenko]], generálny riaditeľ na ministerstve životného prostredia, zakladateľ verejno-súkromnej platformy Circular Slovakia zameranej na podporu [[Obehové hospodárstvo|obehového hospodárstva]], projektový manažér [[Európska environmentálna agentúra|Európskej environmentálnej agentúry]] a vedúci skupiny nadväzovania kontaktov a partnerstiev najvyššie postaveným pracovníkom zo Slovenska.
* Minister školstva, vedy, výskumu a športu [[Daniel Bútora]], poradca ministra školstva [[Ján Horecký (pedagóg)|Jána Horeckého]] a spolupracovník tímu Plánu obnovy, riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa, zakladateľ programu Akadémia riaditeľov, redaktor a neskôr riaditeľ slovenského vysielania [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]].
* Ministerka kultúry [[Silvia Hroncová]], [[Teatrológ|teatrologička]] a kultúrna manažérka, riaditeľka [[Divadelný ústav|Divadelného ústavu]], spoluzakladateľka [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|divadelného ocenenia Dosky]], generálna riaditeľka [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]], výkonná riaditeľka filmovej distribučnej spoločnosti a predsedníčka správnej rady Kreatívneho inštitútu Trenčín.
* Minister zdravotníctva [[Michal Palkovič]], vysokoškolský pedagóg a [[Patológia|patológ]] v [[Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie|Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb]], rôzne pozície na [[Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou|Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou]], počas [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie COVID-19]] bol členom Národného klinického krízového tímu ministerstva zdravotníctva za patologickú anatómiu a [[súdne lekárstvo]], štátny tajomník ministerstva.
[[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája 2023|Vládu Ľudovíta Ódora]] vymenovala 15. mája 2023.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Úradnícka vláda: Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu Ľudovíta Ódora | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/sQLQlTo/uradnicka-vlada-prezidentka-zuzana-caputova-vymenovala-novu-vladu-ludovita-odora/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-15 | dátum prístupu = 2023-05-15 }}</ref>
=== Neobhajoba mandátu ===
20. júna 2023 oznámila, že nebude opätovne kandidovať za prezidentku Slovenskej republiky v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských volbách v roku 2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z. Čaputová nebude opätovne kandidovať za prezidentku|url=https://www.teraz.sk/slovensko/z-caputova-nebude-opatovne-kandidova/722828-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-06-20|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref>
=== Zhrnutie mandátu ===
Za päť rokov prezidentskej funkcie Čaputová podpísala 699 [[Zákon (právo)|zákonov]], absolvovala 66 [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|zahraničných ciest]] a na Slovensku prijala 38 zahraničných delegácii. Na Slovensku uskutočnila 602 ciest a stretnutí, udelila 142 [[Vyznamenanie|vyznamenaní]] a poskytla 29 [[Milosť (právo)|milostí]]. Spolu podala 16 podaní na Ústavný súd SR a vykonala 253 menovaní [[Sudca|sudcov]], 428 [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorov]] a 48 [[Minister|ministrov]] v piatich [[Vláda Slovenskej republiky|vládach SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakcia/DOD, noviny.sk/ TASR/ Pravda/ IG Zuzana Čaputová | odkaz na autora = | titul = Päť rokov v úrade prezidentky: Dôležité momenty vlády Zuzany Čaputovej | url = https://www.noviny.sk/slovensko/935200-pat-rokov-v-urade-prezidentky-dolezite-momenty-vlady-zuzany-caputovej | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = 2024-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Počas svojho mandátu bola väčšinou najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku. V júni 2019, tesne pred jej nástupom do funkcie, dôverovalo Čaputovej 49 % opýtaných, po troch mesiacoch v úrade jej dôveru vyjadrilo 56 % respondentov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Prieskum Focus: Slováci najviac dôverujú Čaputovej, predbehla Pellegriniho | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22218373/prieskum-focus-caputova-je-najdoveryhodnejsia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-22 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> Podľa prieskumu z roku 2020 bola najdôveryhodnejšia politička s 66 percentami respondentov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Najdôveryhodnejšia je Čaputová, nasleduje Pellegrini | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/564048-najdoveryhodnejsia-je-caputova-nasleduje-pellegrini/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-27 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> V septembri 2021 bola znova najdôveryhodnejšou političkou s 49 % dôverov respondentov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Prieskum dôvery k politikom: Fico a Kotleba si polepšili, padajú Čaputová, Kollár a Sulík | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/601843-prieskum-dovery-k-politikom-fico-a-kotleba-si-polepsili-padaju-caputova-kollar-a-sulik/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-26 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> Vo februári 2022 bola stále najdôveryhodnejšou političkou, aj keď jej podpora výrazne klesla na najnižšiu hodnotu 42 % opýtaných.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krempaský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Dôvera k prezidentke Čaputovej sa výrazne prepadla, je doteraz najnižšia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22865442/prieskum-doveryhodnosti-politika-caputova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-20 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> V máji 2023 jej dôvera klesla na 34 percent opýtaných, napriek čomu bola stále najdôveryhodnejšou političkou. V máji 2024 jej dosiahla 35 percent opýtaných a klesla na tretie miesto po Petrovi Pellegrinim a Robertovi Ficovi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Prieskum SANEP o dôvere k politikom: Len jednému viac ľudí dôveruje ako nedôveruje | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/712007-prieskum-sanep-o-dovere-k-politikom-len-jednemu-viac-ludi-doveruje-ako-nedoveruje/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-30 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref>
== Akademické pôsobenie ==
Na svojej poslednej prezidentskej zahraničnej ceste v Česku 12. júna 2024 potvrdila, že po skončení mandátu nebude pokračovať v politike. Zároveň naznačila svoje ďalšie plány: „že by som sa veľmi rada venovala niečomu, čo som nazvala podpora rastu. Čo najbližšie k tomu je oblasť vzdelávania, možno akademická sféra.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, SITA | odkaz na autora = | titul = Odchádza z politického priestoru. Prezidentka Čaputová prezradila viac o budúcnosti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23343386/prezidentka-caputova-buducnost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-12 | dátum prístupu = 2024-10-23 }}</ref> Následne v rozhovore pre [[SME|denník SME]] 9. septembra oznámila, že prijala ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá [[Stanford University|Stanfordovej univerzity]] na jeden semester.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Balogová | meno = Beata | autor = | odkaz na autora = Beata Balogová | titul = Zuzana Čaputová: Prijala som ponuku hosťovať na Stanfordovej univerzite | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23380856/caputova-zuzana-rozhovor-byvala-prezidentka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-08 | dátum prístupu = 2024-10-23 }}</ref> Na univerzite má kombináciu stretnutí s inými členmi fakulty, diskusie so študentmi, prednášky, ale aj priestor na jej vlastné skúmanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Čaputová mieri do USA na špičkovú školu. Čo ju presvedčilo? U slovenských politikov je to rarita, hovorí politológ | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/723257-caputova-odchadza-zo-slovenska-bude-posobit-v-usa-ponuku-dostala-na-prestiznu-univerzitu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-10 | dátum prístupu = 2024-10-23 }}</ref> 16. septembra bola vymenovaná za hosťujúcu profesorkou na Freeman Spogli Institute for International Studies na Stanfordovej univerzite.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Čaputová Appointed the Bernard and Susan Liautaud Visiting Fellow | url = https://cddrl.fsi.stanford.edu/news/zuzana-caputova-appointed-bernard-and-susan-liautaud-visiting-fellow | vydavateľ = Stanford University | dátum vydania = September 16, 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-23 | miesto = | jazyk = en}}</ref>
== Osobný život ==
Zuzana Čaputová je od roku [[2018]] rozvedená<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majetkové priznanie (Dotazník pre kandidátov na Prezidenta SR) : Zuzana Čaputová | url = http://volby.transparency.sk/prezident2019/wp-content/uploads/sites/7/2019/02/TIS_MP_%C4%8Caputov%C3%A1.pdf | vydavateľ = Transparency International Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-09 | miesto = Bratislava}}</ref> a z manželstva má dve dcéry{{--}}Leu (* [[2001]]) a Emmu (* [[2004]]).<ref>Lea Čaputová In: {{Citácia periodika | titul = Spoločenská kronika | periodikum = Pezinčan | odkaz na periodikum = | url = http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2001-06&article=4940 | issn = 1338-1857 | vydavateľ = Mestský úrad | miesto = Pezinok | dátum = | rok = 2001 | mesiac = jún | strany = | dátum prístupu = 2019-04-27}}</ref><ref>Emma Čaputová In: {{Citácia periodika | titul = Spoločenská kronika | periodikum = Pezinčan | odkaz na periodikum = | url = http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2004-02&article=2729 | issn = 1338-1857 | vydavateľ = Mestský úrad | miesto = Pezinok | dátum = | rok = 2004 | mesiac = február | strany = | dátum prístupu = 2019-04-27}}</ref><ref name="ctk-foto-zc-ec-lc-pk" />
Po rozvode mala nového partnera, ktorým [https://hitky.sk/peter-konecny-sa-vyjadril-k-caputovej-po-rozchode-uprimne-slova-o/ bol] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200210144854/https://hitky.sk/peter-konecny-sa-vyjadril-k-caputovej-po-rozchode-uprimne-slova-o/ |date=2020-02-10 }} hudobník, fotograf a textár [[Peter Konečný (hudobník)|Peter Konečný]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krempaský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Čaputová ukázala priateľa, chcela uťať špekulácie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22064101/zuzana-caputova-ukazala-priatela-prezidentske-volby.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-28 | dátum prístupu = 2019-03-09 }}</ref> nežila s ním ale v spoločnej domácnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z. Čaputová: Miliardy nám utekajú v korupcii a my zbierame vrchnáčiky pre onkologicky choré deti | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/53600-z-caputova-miliardy-nam-utekaju-v-korupcii-a-my-zbierame-vrchnaciky-pre-onkologicky-chore-deti | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref> V súčasnosti (2019) žije s oboma dcérami v [[Pezinok|Pezinku]]. Cvičí [[zen-budhizmus|zen]] [[joga|jogu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Foreign Policy|url=https://foreignpolicy.com/2019/03/28/can-zuzana-caputova-save-slovakia-smer-kocner-kuciak-sefcovic/|dátum prístupu=2019-04-04 |jazyk=en |meno=Dariusz |priezvisko=Kalan}}</ref>
Koncom mája 2020 Čaputová potvrdila, že jej partnerom je [[Juraj Rizman]]. Rizman v minulosti pracoval v prezidentskej kancelárii, ale od začiatku roka je poradcom [[Juraj Šeliga|Juraja Šeligu]]. Z kancelárie odišiel kvôli vzťahu s prezidentkou.<ref name="dennikn-prezidentka-svojich-partnerov">{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka svojich partnerov nezapiera a tak je to správne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1917569/prezidentka-svojich-partnerov-nezapiera-a-tak-je-to-spravne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-04 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref>
[[Súbor:Listek na film Prezidentka 20241216 173629.jpg|náhľad|229x229bod|Lístok na film Prezidentka]]
== Vo filme ==
Dokumentarista [[Marek Šulík]] o nej natočil časozberný filmový dokument ''Prezidentka'' (Slovensko / Česko, 2024, 109 min).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/1492026-prezidentka/galeria/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-09-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hrnčárová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Dokončuje sa dokument o Zuzane Čaputovej. Ponúkne pohľad do prezidentkinho sveta a jej cestu v politickom labyrinte | url = https://www.mediaklik.sk/filmy/clanok/699131-dokoncuje-sa-dokument-o-zuzane-caputovej-ponukne-pohlad-do-prezidentkinho-sveta-a-jej-cestu-v-politickom-labyrinte/ | vydavateľ = mediaklik.sk | dátum vydania = 2024-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Ocenenia ==
Ako prezidentke republiky jej patrí čestné oslovenie Jej Excelencia (v medzinárodnom diplomatickom styku).<ref name="Protokol">{{Citácia knihy | autor = Ladislav Špaček | titul = Nová velká kniha etikety | isbn = 978-80-204-1954-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Mladá fronta | rok = 2008 | strany = 145}}</ref>
=== Štátne vyznamenania ===
==== Slovensko ====
V zmysle zákona č. 522/2008 Z. z. (zákon o [[Slovenské štátne rady a vyznamenania|štátnych vyznamenaniach]]) patria prezidentke Slovenskej republiky prvé triedy najvyšších štátnych vyznamenaní:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/522/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2008-11-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-03 | miesto = Bratislava }}</ref>
* [[Rad Andreja Hlinku]] I. triedy
* [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy
* [[Kríž Milana Rastislava Štefánika]] I. triedy
* [[Pribinov kríž]] I. triedy.
<gallery>
Súbor:SVK Order of Andrej Hlinka 1st Class BAR.png|stužka [[Rad Andreja Hlinku|Radu Andreja Hlinku]] I. triedy
Súbor:SVK Rad Ludovita Stura 1 triedy BAR.png|stužka [[Rad Ľudovíta Štúra|Radu Ľudovíta Štúra]] I. triedy
Súbor:SVK Kriz M-R-Stefanika 1 triedy BAR.svg|stužka [[Kríž Milana Rastislava Štefánika|Kríža Milana Rastislava Štefánika]] I. triedy
Súbor:SVK Pribinov Kriz 1 triedy BAR.svg|stužka [[Pribinov kríž|Pribinovho kríža]] I. triedy
</gallery>
==== Zahraničné ====
* {{GRE|w}}{{--}}Veľký kríž Radu Vykupiteľa od gréckej prezidentky [[Katerina Sakellaropoulou|Kateriny Sakellaropoulou]] ([[6. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka sa stretla s gréckou prezidentkou a premiérom | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-sa-stretla-s-greckou-prezidentkou-a-premierom/ | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2022-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* {{NED|w}}{{--}}Veľký kríž Radu holandského leva od holandského kráľa [[Viliam Alexander|Viliama Alexandra]] ([[7. marec]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Holandský kráľovský pár pricestoval na návštevu Slovenska | url = https://www.prezident.sk/article/holandsky-kralovsky-par-pricestoval-na-navstevu-slovenska/ | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* {{POL|w}}{{--}}Rad bielej orlice od poľského prezidenta [[Andrzej Duda|Andrzeja Dudu]] ([[16. apríl]] [[2024]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa poďakovala Dudovi za spoluprácu. Dostala vyznamenanie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23317193/caputova-sa-podakovala-dudovi-za-spolupracu-dostala-vyznamenanie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-16 | dátum prístupu = 2024-06-13}}</ref>
* {{UKR|w}}{{--}}Rad Jaroslava Múdreho 1. stupňa od ukrajinského prezidenta [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] ([[9. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čaputová v Kyjeve: Dostala najvyššie štátne vyznamenanie, Zelenského označila za priateľa | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/709489-prezidentka-caputova-pricestovala-do-kyjeva-na-rozluckovu-navstevu-ukrajiny/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-05-10 | dátum prístupu = 2024-05-19 | jazyk = sk-SK}}</ref>
* {{AUT|w}}{{--}}Veľká hviezda čestného vyznamenania za zásluhy o Rakúsku republiku od rakúskeho prezidenta [[Alexander Van der Bellen|Alexandra Van der Bellena]] ([[29. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čaputová počas rozlúčky na zámku Schloss Hof vyzdvihla výborné vzťahy Slovenska a Rakúska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23337032/caputova-pocas-rozlucky-na-zamku-schloss-hof-vyzdvihla-vyborne-vztahy-slovenska-a-rakuska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-29 | dátum prístupu = 2024-06-13 }}</ref>
* {{CZE|w}}{{--}}[[Rad Bieleho leva]] občianskej skupiny I. triedy za obzvlášť vynikajúce zásluhy v prospech ČR od českého prezidenta [[Petr Pavel|Petra Pavla]] ([[13. jún]] [[2024]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Čaputová a Pavel si navzájom udelili najvyššie štátne vyznamenania | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/713628-pavel-udelil-caputovej-najvyssie-statne-vyznamenanie-rad-bieleho-leva-za-rozvoj-vzajomnych-vztahov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-13 | dátum prístupu = 2024-06-13 }}</ref>
<gallery>
Súbor:GRE Order Redeemer 1Class.png | stužka Veľkého kríža Radu Vykupiteľa
Súbor:NLD Order of the Dutch Lion - Grand Cross BAR.png | stužka Veľkého kríža Radu holandského leva
Súbor:POL Order Orła Białego BAR.svg | stužka Radu bielej orlice
Súbor:Order of Prince Yaroslav the Wise 1st 2nd and 3rd Class of Ukraine.png | stužka Radu Jaroslava Múdreho 1. stupňa
Súbor:AUT Honour for Services to the Republic of Austria - 1st Class BAR.png | stužka Čestného vyznamenania za zásluhy o Rakúsku republiku
Súbor:CZE Rad Bileho Lva 1 tridy BAR.svg | stužka [[Rad Bieleho leva|Radu Bieleho leva]]
</gallery>
=== Spoločenské ceny ===
* [[2016]]{{--}}[[Goldmanova cena|Goldmanova environmentálna cena]] za aktivity v súvislosti s uzavretím [[Kauza Pezinská skládka|skládky odpadov]] v [[Pezinok|Pezinku]]<ref name="goldmanprize-recipient" />
* [[2019]]{{--}}''Európska osobnosť roka'' v rámci [[European Leadership Awards]], ktoré európskym lídrom udeľujú spravodajská televízia Euronews a Európsky obchodný summit za mimoriadne úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Budúca prezidentka Čaputová sa stala Európskou osobnosťou roka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22115559/zuzana-caputova-sa-stala-europskou-osobnostou-roka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-07 | dátum prístupu = 2019-05-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Winners 2019 | url = http://europeanleadershipawards.eu/ | vydavateľ = European Leadership Awards | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190507183723/http://europeanleadershipawards.eu/ | dátum archivácie = 2019-05-07 }}</ref>
* [[2019]]{{--}}titul ''Ambasádorka životného prostredia 2019,'' ktorý je udeľovaný Základnou organizáciou [[Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny|Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny]] č. 6 [[Bratislava]], [[Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike|Spoločnosťou pre trvalo udržateľný život v SR]] a [[Slovenský ochranársky snem|Slovenským ochranárskym snemom]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Čaputová dostala ocenenie od ochranárov, udelili jej titul ambasádorky životného prostredia | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/caputova-dostala-ocenenie-od-ochranarov-udelili-jej-titul-ambasadorky-zivotneho-prostredia/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-07 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ambasádorkou životného prostredia 2019 sa stala Zuzana Čaputová | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/44249/ambasadorkou-zivotneho-prostredia-2019-sa-stala-zuzana-caputova | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-07 | dátum prístupu = 2019-08-03 }}</ref>
* [[2019]]{{--}}[[Európska cena za politickú kultúru]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Čaputová si vo Švajčiarsku prevezme Európsku cenu za politickú kultúru | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22186141/caputova-si-vo-svajciarsku-si-prevezme-europsku-cenu-za-politicku-kulturu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-09 | dátum prístupu = 2019-09-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Čaputová si vo Švajčiarsku prebrala Európsku cenu za politickú kultúru | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/57631/zuzana-caputova-si-vo-svajciarsku-prebrala-europsku-cenu-za-politicku-kulturu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-10 | dátum prístupu = 2019-09-04}}</ref>
* 2019{{--}}Pamätná plaketa [[Strom pokoja|Stromu pokoja]], ktorú udeľuje Občianske združenie [[Servare et Manere]] (Vojenský cintorín v Brookwoode, 4. 12. 2019)<ref>Pani Zuzana Čaputová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ocenenia : Pamätná plaketa Stromu pokoja : Zoznam laureátov | url = https://www.tofp.eu/sk/medals-and-awards-of-servare-et-manere/ | vydavateľ = tofp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210307144535/https://www.tofp.eu/sk/medals-and-awards-of-servare-et-manere/ | dátum archivácie = 2021-03-07 }}</ref>
*[[2021]]{{--}}Strieborná medaila predsedu [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] [[Parlament Českej republiky|Parlamentu Českej republiky]] za mimoriadnu starostlivosť o pravdu, slobodu, politickú kultúru a vládu práva<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová si v českom Senáte prevzala medailu za starostlivosť o pravdu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/607318-caputova-si-v-ceskom-senate-prevzala-medailu-za-starostlivost-o-pravdu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-11-16|dátum prístupu=2021-11-20}}</ref>
*[[2022]]{{--}}Cena slobody Nadácie Friedricha Naumanna<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z. Čaputová si prevzala Cenu slobody, zdôraznila ochranu demokracie | periodikum = TERAZ.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/caputova-si-prevzala-cenu-slobody-zd/672329-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-05 | dátum prístupu = 2022-11-06 }}</ref>
*[[2023]]{{--}}Cena cisára Otta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentke za prínos k európskej integrácii udelili Cenu cisára Otta | periodikum = TERAZ.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentke-za-prinos-k-europskej-inte/737718-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-30 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref>
*[[2023]]{{--}}Zlatá medaila Univerzity Karlovej<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ochraňuje demokraciu, právny štát i menšiny. Prezidentku Čaputovú ocenenili zlatou medailou na Karlovej univerzite | periodikum = Aktuality | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/WEfVu3m/ochranuje-demokraciu-pravny-stat-i-mensiny-prezidentku-caputovu-ocenenili-zlatou-medailou-na-karlovej-univerzite/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-16 | dátum prístupu = 2024-02-27 }}</ref>
*[[2024]]{{--}}[[Vision for Europe Award]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pavel Receives Caputova at Prague Castle for Her Last Visit | periodikum = Tlačová agentúra Slovenskej republiky | odkaz na periodikum = | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024061200000362 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-12 | dátum prístupu = 2024-06-15 | jazyk = en }}</ref>
== Vybraná personálna bibliografia ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Viciánová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hochelová | meno2 = Mirina | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hrubala | meno3 = Ján | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Čaputová | meno4 = Zuzana | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí | vydanie = | vydavateľ = JASPIS | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 72 | url = | isbn = 80-85576-26-0}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Čaputová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pavlovič | meno2 = Jaroslav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Aarhus nie je povinnosť...ale slušnosť alebo, prečo Slovensko ešte nepristúpilo k Aarhuskému dohovoru | vydanie = | vydavateľ = EQ KLUB | miesto = Pezinok | rok = 2001 | počet strán = 43 | url = | isbn = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Čaputová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gyarfáš | meno2 = Juraj | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Zodpovednosť verejných činiteľov : právna úprava a aplikačná prax disciplinárnej a trestnej zodpovednosti za škodu | vydanie = 1 | vydavateľ = VIA IURIS | miesto = Bratislava | rok = 2011 | počet strán = 71 | url = https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2017/08/publikacia-2011-zodpovednost-verejnych-cinitelov.pdf | isbn = 978-80-970686-2-2}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Čaputová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Profesijná etika sudcov v etických kódexoch, judikatúre a stanoviskách etických poradných komisií | vydanie = | vydavateľ = VIA IURIS | miesto = Pezinok | rok = 2012 | počet strán = 115 | url = https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2017/08/publikacia-2012-sudcovska-etika.pdf | isbn = 978-80-970686-6-0}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kováčechová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čaputová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Vybrané aspekty disciplinárneho súdnictva | vydanie = 1 | vydavateľ = VIA IURIS | miesto = Pezinok | rok = 2012 | počet strán = 59 | url = https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2017/08/publikacia-2012-disciplinarne-sudnictvo.pdf | isbn = 978-80-970686-5-3}}
== Referencie ==
{{referencie|2|refs=
<ref name="dennikn-caputova-som-ina">{{Citácia periodika
| priezvisko = Folentová
| meno = Veronika
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Čaputová: Som iná ako Radičová, netrúfam si povedať, či silnejšia alebo slabšia
| periodikum = Denník N
| odkaz na periodikum = Denník N
| url = https://dennikn.sk/1383293/caputova-som-ina-ako-radicova-netrufam-si-povedat-ci-silnejsia-alebo-slabsia/
| issn = 1339-844X
| vydavateľ = N Press
| miesto = Bratislava
| dátum = 2019-02-15
| dátum prístupu = 2019-03-10
}}</ref>
<ref name="uk-absolvent">Zuzana Strapáková In: {{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Osoby, ktoré získali titul na UK
| url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Zuzana+Strapakova
| vydavateľ = Univerzita Komenského
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-03-09
| miesto = Bratislava
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190401112354/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Zuzana+Strapakova
| dátum archivácie = 2019-04-01
}}</ref>
<ref name="viaiuris-cv">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Zuzana Čaputová – CV
| url = http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/zivotopisy/cv-caputova.htm
| vydavateľ = VIA IURIS
| miesto = Pezinok
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2016-10-25
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160528073856/http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/zivotopisy/cv-caputova.htm
| dátum archivácie = 2016-05-28
}}</ref>
<ref name="sak-zaznam">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Vyhľadanie advokáta: ČAPUTOVÁ Zuzana Mgr.
| url = https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/adv/vyhladanie/proxy/list/list/formular/rows/373955/link/display/event
| vydavateľ = Slovenská advokátska komora
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2016-10-25
| miesto =
}}</ref>
<ref name="zrsr">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Mgr. Zuzana Čaputová
| url = http://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=1&V=A
| vydavateľ = Živnostenský register SR
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2016-10-25
| miesto =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20220210065847/https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=1&V=A
| dátum archivácie = 2022-02-10
}}</ref>
<ref name="goldmanprize-recipient">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Zuzana Čaputová
| url = http://www.goldmanprize.org/recipient/zuzana-caputova/
| vydavateľ = Goldman Environmental Foundation
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2016-10-25
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
<ref name="elaw-goldman">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Zuzana Caputova Wins Goldman Environmental Prize
| url = https://www.elaw.org/zuzana-caputova-wins-goldman-environmental-prize
| vydavateľ = elaw.org
| dátum vydania = 2016-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2016-10-25
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
<ref name="snk-katalog-autor">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Katalóg: Čaputová, Zuzana, 1973
| url = https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=PHRASE&field_1=a&term_1=%C4%8Caputov%C3%A1,+Zuzana,+1973-++&theme=snk
| vydavateľ = Slovenská národná knižnica
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2016-10-25
| miesto =
}}</ref>
<ref name="viaiuris-odchod-do-advokacie">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Zuzana Čaputová odchádza do advokácie
| url = http://www.viaiuris.sk/caputova-odchadza-do-advokacie/
| vydavateľ = VIA IURIS
| miesto = Pezinok
| dátum vydania = 2017-09-05
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-09-05
| url archívu = https://web.archive.org/web/20170906034919/http://www.viaiuris.sk/caputova-odchadza-do-advokacie/
| dátum archivácie = 2017-09-06
}}</ref>
<ref name="etrend-2018-caputova-kandidatura">{{Citácia periodika
| autor = SITA
| odkaz na autora =
| titul = Advokátka Zuzana Čaputová bude kandidovať na prezidentku
| periodikum = Trend
| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
| url = https://www.etrend.sk/ekonomika/advokatka-zuzana-caputova-bude-kandidovat-na-prezidentku.html
| issn = 1336-2674
| vydavateľ = TREND Holding
| miesto = Bratislava
| dátum = 2018-05-29
| dátum prístupu = 2018-06-02
}}</ref>
<ref name="peticia-prezident-2019">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Petičný hárok : Zuzana Čaputová : voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019
| url = https://uploads-ssl.webflow.com/5b057f2560c8f6a40b8abfad/5b0d0f1dbe77e0bba83a81b5_peticia-Zuzana-Caputova.pdf
| vydavateľ =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-06-02
| miesto =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190401112353/https://uploads-ssl.webflow.com/5b057f2560c8f6a40b8abfad/5b0d0f1dbe77e0bba83a81b5_peticia-Zuzana-Caputova.pdf
| dátum archivácie = 2019-04-01
}}</ref>
<ref name="lv-10427">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výpis z katastra nehnuteľností : List vlastníctva č. 10427
| url = http://www.katasterportal.sk/
| vydavateľ = ÚGKK SR
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-06-02
| miesto = Bratislava
| poznámka = katastrálne územie: Pezinok
}}</ref>
<ref name="sme-2017-ps-caputova">{{Citácia periodika
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Progresívne Slovensko získalo odborníčku na právo a spravodlivosť
| periodikum = SME
| odkaz na periodikum = SME
| url = https://domov.sme.sk/c/20717211/progresivne-slovensko-ziskalo-odbornicku-na-temy-prava-a-spravodlivosti.html
| issn = 1335-4418
| vydavateľ = Petit Press
| miesto = Bratislava
| dátum = 2017-12-12
| dátum prístupu = 2018-06-02
}}</ref>
<ref name="sme-2018-ps-snem">{{Citácia periodika
| priezvisko = Kováč
| meno = Peter
| titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent
| periodikum = SME
| odkaz na periodikum = SME
| url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html
| issn = 1335-4418
| vydavateľ = Petit Press
| miesto = Bratislava
| dátum = 2018-01-20
| dátum prístupu = 2018-03-15
}}</ref>
<ref name="ctk-foto-zc-ec-lc-pk">{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = ČTK
| autor2 = AP
| priezvisko3 = Josek
| meno3 = Petr David
| titul = Zuzana Čaputová, Emma Čaputová, Lea Čaputová, Peter Konečný
| url = https://multimedia.ctk.cz/foto/index?documentID=48087405&select-continue=1
| vydavateľ = ČTK
| dátum vydania = 2019-03-30
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-04-27
| miesto = Praha
}}</ref>
}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Hríb | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = Štefan Hríb | titul = Dvanásť rozhovorov | vydanie = 1 | vydavateľ = W Press | miesto = Bratislava | rok = 2016 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-80-971196-9-0 | kapitola = Zuzana Čaputová | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Čermáková | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čermák | meno2 = Petr | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pani prezidentka Zuzana Čaputová : neuveriteľný príbeh | vydanie = 1 | vydavateľ = Imagination of People | miesto = Praha | rok = 2019 | počet strán = 191 | url = | isbn = 978-80-87685-80-8}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Bárdy | titul = Zuzana Čaputová : Odvaha k ľudskosti | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2024 | počet strán = | url = | isbn = 978-80-69052-11-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Tabery | meno = Erik | odkaz na autora = Erik Tabery (novinár) | priezvisko2 = Čaputová | meno2 = Zuzana | odkaz na autora2 = | titul = Zuzana Čaputová : Nestratiť sa sama sebe | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2024 | počet strán = 256 | url = | isbn = 978-80-8230-265-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
== Iné projekty ==
{{projekt|q|s=Autor:Zuzana Čaputová}}
== Pozri aj ==
{{Portál|Politika|Politický}}
* [[Kauza Pezinská skládka]]
* [[Prezident Slovenskej republiky]]
* [[Inaugurácia Zuzany Čaputovej]]
* [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej]]
* [[Prezidentka (film z roku 2024)]]
== Externé odkazy ==
* [https://www.prezident.sk/ prezident.sk]{{--}}oficiálny web prezidentky SR
* [https://www.facebook.com/zcaputova Oficiálna Facebook stránka Zuzany Čaputovej]
* [https://www.instagram.com/zuzana_caputova/ Oficiálna Instagram stránka Zuzany Čaputovej]
* [https://www.teraz.sk/tag/zuzana-caputova Články týkajúce sa Zuzany Čaputovej] na internetovom portáli ''Teraz.sk'' [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Tlačovej agentúry SR]]
* [https://www.goldmanprize.org/recipient/zuzana-caputova/ Profil Zuzany Čaputovej] na webe Goldmanovej environmentálnej nadácie (anglicky, slovensky)
* ''[https://komentare.sme.sk/c/7760470/ani-zeny-v-regionalnych-zakopoch-nie-su-bez-sance.html Ani ženy v regionálnych zákopoch nie sú bez šance]''{{--}}rozhovor Róberta Kotiana v denníku ''SME'' (apríl 2015)
* [https://web.archive.org/web/20190228050712/https://www.zuzanacaputova.sk/ zuzanacaputova.sk]{{--}}web prezidentskej kandidatúry (archív)
{{Zuzana Čaputová}}
{{Prezidenti Slovenska}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Čaputová, Zuzana}}
[[Kategória:Zuzana Čaputová| ]]
[[Kategória:Slovenskí advokáti]]
[[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]]
[[Kategória:Slovenské političky]]
[[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]]
[[Kategória:Prezidenti Slovenska]]
[[Kategória:Prezidentky]]
[[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)]]
[[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Goldmanova cena]]
[[Kategória:Laureáti Radu Andreja Hlinku I. triedy]]
[[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]]
[[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]]
[[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Nositelia Radu holandského leva]]
[[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]]
[[Kategória:Nositelia Radu bielej orlice]]
1vyw61actsjp632oav87k5zxzpvy375
Ženská dvojhra na French Open 2014
0
587488
8207561
6598442
2026-05-03T07:27:21Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207561
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Tenisový turnaj|2014|French Open|ž
|obhajca =
|víťaz = {{RUS}} [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]]
|finalista = {{ROU}} [[Simona Halepová]]
|výsledok = 6–4, 6–7<sup>(5–7)</sup>, 6–4
|názov pred = Ženská dvojhra na French Open
|názov po = Ženská dvojhra na French Open
}}
Do súťaže ženskej dvojhry parížskeho grandslamu [[French Open 2014]] nastúpilo stodvadsaťosem tenistiek. Z kvalifikácie postúpilo dvanásť tenistiek. Obhajkyňou titulu bola prvá hráčka sveta [[Serena Williamsová]] zo Spojených štátov, ktorá antukové [[French Open|Roland Garros]] vyhrala dvakrát. V druhom kole však prekvapujúco skončila na rakete Španielky [[Garbiñe Muguruzová|Garbiñe Muguruzovej]], keď v každom sete dokázala uhrať len dva gemy.<ref>http://www.nytimes.com/2014/05/29/sports/tennis/serena-and-venus-williams-both-out-at-french-open.html?hpw&rref=sports</ref>
Víťazka si do [[Rebríček WTA|rebríčka WTA]] pripísala 2 000 bodov a získala sumu 1 650 000 [[Euro|eur]], finalistka potom polovičnú prémiu.
Prvýkrát v [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej ére tenisu]] vypadli dve najvyššie nasadené hráčky [[Grandslam (tenis)|grandslamového]] turnaja v úvodných dvoch kolách. Druhá nasadená [[Li Na]] skončila v utorňajšom dueli prvého kola na rakete [[Kristina Mladenovicová|Kristiny Mladenovicovej]]. Svetová jednotka Serena Williamsová potom nestačila v stredajšom druhom kole na Muguruzovú.<ref name="wtatennis">http://www.wtatennis.com/news/article/3864421/title/5-things-to-know-williams-sisters-out</ref> Rovnako tak, po vyradení turnajovej trojky [[Agnieszka Radwańská|Radwańskej]] v treťom kole s [[Ajla Tomljanovićová|Ajlou Tomljanovićovou]], došlo po prvýkrát v open ére k vypadnutiu troch najvyššie nasadených v úvodných troch kolách Grand Slam.<ref name="wtatennis" />
Po prehre [[Petra Kvitová|Petry Kvitovej]] v treťom kole so [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|Svetlanou Kuznecovovou]] prešla do osemfinále ako jediná z prvej päťky štvrtá nasadená [[Simona Halepová]]. Potom sa prebojovala do svojho premiérového grandslamového finále medzi ženami bez straty setu, a to ako prvá tenistka, ktorej sa tento výkon podaril, od [[Martina Hingisová|Martiny Hingisovej]] a jej debutovej finálovej účasti na [[Ženská dvojhra na Australian Open 1997|Australian Open 1997]].<ref>[http://www.india.com/top-n/french-open-2014-final-5-facts-about-simona-halep-71263/ French Open 2014 Final: 5 facts about Simona Halep], ''India.com'', June 7, 2014</ref>
== Galéria ==
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = center
| smer = horizontálny
| podnadpis_zarovnanie=center
| podnadpis ='''[[Simona Halepová]]''' sa prebojovala do svojho premiérového grandslamového finále medzi ženami bez straty setu.
| šírka1=264
| obrázok1=Eugenie_Bouchard_RG_2014.JPG
| popis1= <center>''[[Eugenie Bouchardová]]''</center>
| šírka2=215
| obrázok2=Paris-FR-75-Roland_Garros-2_juin_2014-Halep-21.jpg
| popis2=<center>'''[[Simona Halepová]]'''</center>
| šírka3=251
| obrázok3=Jelena_Jankovic_(15010854238).jpg
| popis3=<center>''[[Jelena Jankovićová]]''</center>
| podnadpis_pozadie=#FF915F
}}
== Nasadenie hráčok ==
{{Stĺpce|2|
{{seeds|1|1}} {{USA}} [[Serena Williamsová]] ''(Druhé kolo)
{{seeds|2|8}} {{CHN}} [[Li Na]] ''(Prvé kolo)
{{seeds|3|3}} {{POL}} [[Agnieszka Radwańská]] ''(Tretie kolo)
{{seeds|4|6}} {{ROU}} [[Simona Halepová]] ''(Finále)
{{seeds|5|5}} {{CZE}} [[Petra Kvitová]] ''(Tretie kolo)
{{seeds|6|7}} {{SRB}} [[Jelena Jankovićová]] ''(Štvrté kolo)
{{seeds|7|2}} {{RUS}} '''[[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]] (Víťazka)
{{seeds|8|4}} {{GER}} [[Angelique Kerberová]] ''(Štvrté kolo)
{{seeds|9|2}} {{SVK}} [[Dominika Cibulková]] ''(Tretie kolo)
{{seeds|10|7}}{{ITA}} [[Sara Erraniová]] ''(Štvrťfinále)
{{seeds|11|5}}{{SRB}} [[Ana Ivanovićová]] ''(Tretie kolo)
{{seeds|12|4}}{{ITA}} [[Flavia Pennettová]] ''(Druhé kolo)
{{seeds|13|8}}{{DEN}} [[Caroline Wozniacka]] ''(Prvé kolo)
{{seeds|14|3}}{{ESP}} [[Carla Suárezová Navarrová]] ''(Štvrťfinále)
{{seeds|15|6}}{{USA}} [[Sloane Stephensová]] ''(Štvrté kolo)
{{seeds|16|1}}{{GER}} [[Sabine Lisická]] ''(Druhé kolo, odstúpila pre zranenie pravého zápästia)
{{seeds|17|1}} {{ITA}} [[Roberta Vinciová]] ''(Prvé kolo)
{{seeds|18|4}} {{CAN}} [[Eugenie Bouchardová]] ''(Semifinále)
{{seeds|19|2}} {{AUS}} [[Samantha Stosurová]] ''(Štvrté kolo)
{{seeds|20|3}} {{FRA}} [[Alizé Cornetová]] ''(Druhé kolo)
{{seeds|21|7}} {{BEL}} [[Kirsten Flipkensová]] ''(Druhé kolo)
{{seeds|22|6}} {{RUS}} [[Jekaterina Valerievna Makarovová|Jekaterina Makarovová]] ''(Tretie kolo)
{{seeds|23|5}} {{CZE}} [[Lucie Šafářová]] ''(Štvrté kolo)
{{seeds|24|8}} {{RUS}} [[Anastasija Sergejevna Pavľučenkovová|Anastasija Pavľučenkovová]] ''(Druhé kolo, odstúpila kvôli bolesti chrbta)
{{seeds|25|2}} {{EST}} [[Kaia Kanepiová]] ''(Prvé kolo)
{{seeds|26|7}} {{ROU}} [[Sorana Cîrsteová]] ''(Tretie kolo)
{{seeds|27|5}} {{RUS}} [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|Svetlana Kuznecovová]] ''(Štvrťfinále)
{{seeds|28|8}} {{GER}} [[Andrea Petkovicová]] ''(Semifinále)
{{seeds|29|1}} {{USA}} [[Venus Williamsová]] ''(Druhé kolo)
{{seeds|30|6}} {{CZE}} [[Klára Koukalová]] ''(Prvé kolo)
{{seeds|31|4}} {{SVK}} [[Daniela Hantuchová]] ''(Tretie kolo)
{{seeds|32|3}} {{RUS}} [[Jelena Sergejevna Vesninová|Jelena Vesninová]] ''(Druhé kolo)
}}
== Pavúk ==
{{Legenda - tenisový pavúk}}
=== Finálová fáza ===
{{Play-off8+Tenis3
| RD1=Štvrťfinále
| RD2=Semifinále
| RD3=Finále
| team-width=195
| RD1-seed1=
| RD1-team1= {{ESP}} [[Garbiñe Muguruzová]]
| RD1-score1-1='''6
| RD1-score1-2=5
| RD1-score1-3=1
| RD1-seed2=7
| RD1-team2='''{{RUS}} [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]]
| RD1-score2-1=1
| RD1-score2-2='''7
| RD1-score2-3='''6
| RD1-seed3=14
| RD1-team3={{nowrap|{{ESP}} [[Carla Suárezová Navarrová]]}}
| RD1-score3-1=6<sup>4</sup>
| RD1-score3-2='''6
| RD1-score3-3=5
| RD1-seed4=18
| RD1-team4='''{{CAN}} [[Eugenie Bouchardová]]
| RD1-score4-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score4-2=2
| RD1-score4-3='''7
| RD1-seed5=27
| RD1-team5={{nowrap|{{RUS}} [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|Svetlana Kuznecovová]]}}
| RD1-score5-1=2
| RD1-score5-2=2
| RD1-seed6=4
| RD1-team6='''{{ROU}} [[Simona Halepová]]
| RD1-score6-1='''6
| RD1-score6-2='''6
| RD1-seed7=10
| RD1-team7={{ITA}} [[Sara Erraniová]]
| RD1-score7-1=2
| RD1-score7-2=2
| RD1-seed8=28
| RD1-team8='''{{GER}} [[Andrea Petkovicová]]
| RD1-score8-1='''6
| RD1-score8-2='''6
| RD2-seed1=7
| RD2-team1={{RUS}} '''[[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]]
| RD2-score1-1=4
| RD2-score1-2='''7
| RD2-score1-3='''6
| RD2-seed2=18
| RD2-team2={{CAN}} [[Eugenie Bouchardová]]
| RD2-score2-1='''6
| RD2-score2-2=5
| RD2-score2-3=2
| RD2-seed3=4
| RD2-team3='''{{ROU}} [[Simona Halepová]]
| RD2-score3-1='''6
| RD2-score3-2='''7<sup>7</sup>
| RD2-seed4=28
| RD2-team4={{GER}} [[Andrea Petkovicová]]
| RD2-score4-1=2
| RD2-score4-2=6<sup>4</sup>
| RD3-seed1=7
| RD3-team1='''{{RUS}} [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]]
| RD3-score1-1='''6
| RD3-score1-2=6<sup>5</sup>
| RD3-score1-3='''6
| RD3-seed2=4
| RD3-team2={{ROU}} [[Simona Halepová]]
| RD3-score2-1=4
| RD3-score2-2='''7<sup>7</sup>
| RD3-score2-3=4
}}
=== Horná polovica ===
==== 1. sekcia ====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=Prvé kolo
| RD2=Druhé kolo
| RD3=Tretie kolo
| RD4=Štvrté kolo
| RD1-seed01=1
| RD1-team01='''{{USA}} [[Serena Williamsová|S Williams]]
| RD1-score01-1='''6
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3=
| RD1-seed02=WC
| RD1-team02={{FRA}} [[Alizé Limová|A Lim]]
| RD1-score02-1=2
| RD1-score02-2=1
| RD1-score02-3=
| RD1-seed03=Q
| RD1-team03={{USA}} [[Grace Min|G Min]]
| RD1-score03-1=5
| RD1-score03-2=6<sup>6</sup>
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04='''{{ESP}} [[Garbiñe Muguruzová|G Muguruza]]
| RD1-score04-1='''7
| RD1-score04-2='''7<sup>8</sup>
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=
| RD1-team05='''{{nowrap|{{SVK}} [[Anna Karolína Schmiedlová|AK Schmiedlová]]}}
| RD1-score05-1=6<sup>2</sup>
| RD1-score05-2='''6
| RD1-score05-3='''6
| RD1-seed06=
| RD1-team06={{CHN}} [[Čeng Ťie|J Zheng]]
| RD1-score06-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score06-2=3
| RD1-score06-3=4
| RD1-seed07=
| RD1-team07={{SUI}} [[Belinda Benčičová|B Bencic]]
| RD1-score07-1=4
| RD1-score07-2=1
| RD1-score07-3=
| RD1-seed08=29
| RD1-team08='''{{USA}} [[Venus Williamsová|V Williams]]
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2='''6
| RD1-score08-3=
| RD1-seed09=17
| RD1-team09={{ITA}} [[Roberta Vinciová|R Vinci]]
| RD1-score09-1='''6
| RD1-score09-2=3
| RD1-score09-3=2
| RD1-seed10=WC
| RD1-team10='''{{FRA}} [[Pauline Parmentierová|P Parmentier]]
| RD1-score10-1=3
| RD1-score10-2='''6
| RD1-score10-3='''6
| RD1-seed11=
| RD1-team11='''{{KAZ}} [[Jaroslava Viačeslavovna Švedovová|Y Shvedova]]
| RD1-score11-1=3
| RD1-score11-2='''7
| RD1-score11-3='''6
| RD1-seed12=
| RD1-team12={{USA}} [[Lauren Davisová|L Davis]]
| RD1-score12-1='''6
| RD1-score12-2=5
| RD1-score12-3=4
| RD1-seed13=
| RD1-team13={{ITA}} [[Karin Knappová|K Knapp]]
| RD1-score13-1=4
| RD1-score13-2=0
| RD1-score13-3=
| RD1-seed14=
| RD1-team14='''{{GER}} [[Mona Barthelová|M Barthel]]
| RD1-score14-1='''6
| RD1-score14-2='''6
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=WC
| RD1-team15={{FRA}} [[Fiona Ferro|F Ferro]]
| RD1-score15-1=1
| RD1-score15-2=5
| RD1-score15-3=
| RD1-seed16=16
| RD1-team16='''{{GER}} [[Sabine Lisická|S Lisicki]]
| RD1-score16-1='''6
| RD1-score16-2='''7
| RD1-score16-3=
| RD2-seed01=1
| RD2-team01={{USA}} [[Serena Williamsová|S Williams]]
| RD2-score01-1=2
| RD2-score01-2=2
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02='''{{ESP}} [[Garbiñe Muguruzová|G Muguruza]]
| RD2-score02-1='''6
| RD2-score02-2='''6
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=
| RD2-team03='''{{nowrap|{{SVK}} [[Anna Karolína Schmiedlová|AK Schmiedlová]]}}
| RD2-score03-1=2
| RD2-score03-2='''6
| RD2-score03-3='''6
| RD2-seed04=29
| RD2-team04={{USA}} [[Venus Williamsová|V Williams]]
| RD2-score04-1='''6
| RD2-score04-2=3
| RD2-score04-3=4
| RD2-seed05=WC
| RD2-team05='''{{FRA}} [[Pauline Parmentierová|P Parmentier]]
| RD2-score05-1=1
| RD2-score05-2='''6
| RD2-score05-3='''6
| RD2-seed06=
| RD2-team06={{KAZ}} [[Jaroslava Viačeslavovna Švedovová|Y Shvedova]]
| RD2-score06-1='''6
| RD2-score06-2=3
| RD2-score06-3=3
| RD2-seed07=
| RD2-team07='''{{GER}} [[Mona Barthelová|M Barthel]]
| RD2-score07-1='''6
| RD2-score07-2=3
| RD2-score07-3=
| RD2-seed08=16
| RD2-team08={{GER}} [[Sabine Lisická|S Lisicki]]
| RD2-score08-1=1
| RD2-score08-2=0<sup>r</sup>
| RD2-score08-3=
| RD3-seed01=
| RD3-team01='''{{ESP}} [[Garbiñe Muguruzová|G Muguruza]]
| RD3-score01-1='''6
| RD3-score01-2='''6
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=
| RD3-team02={{nowrap|{{SVK}} [[Anna Karolína Schmiedlová|AK Schmiedlová]]}}
| RD3-score02-1=2
| RD3-score02-2=4
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=WC
| RD3-team03='''{{FRA}} [[Pauline Parmentierová|P Parmentier]]
| RD3-score03-1=1
| RD3-score03-2='''6
| RD3-score03-3='''7
| RD3-seed04=
| RD3-team04={{GER}} [[Mona Barthelová|M Barthel]]
| RD3-score04-1='''6
| RD3-score04-2=1
| RD3-score04-3=5
| RD4-seed01=
| RD4-team01='''{{nowrap|{{ESP}} [[Garbiñe Muguruzová|G Muguruza]]}}
| RD4-score01-1='''6
| RD4-score01-2='''6
| RD4-score01-3=
| RD4-seed02=WC
| RD4-team02={{nowrap|{{FRA}} [[Pauline Parmentierová|P Parmentier]]}}
| RD4-score02-1=4
| RD4-score02-2=2
| RD4-score02-3=
}}
==== 2. sekcia ====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=Prvé kolo
| RD2=Druhé kolo
| RD3=Tretie kolo
| RD4=Štvrté kolo
| RD1-seed01=9
| RD1-team01='''{{SVK}} [[Dominika Cibulková|D Cibulková]]
| RD1-score01-1='''7
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3=
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{FRA}} [[Virginie Razzanová|V Razzano]]
| RD1-score02-1=5
| RD1-score02-2=0
| RD1-score02-3=
| RD1-seed03=Q
| RD1-team03='''{{AUT}} [[Tamira Paszeková|T Paszek]]
| RD1-score03-1='''6
| RD1-score03-2='''7<sup>7</sup>
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04={{nowrap|{{BEL}} [[Alison Van Uytvancková|A Van Uytvanck]]}}
| RD1-score04-1=2
| RD1-score04-2=6<sup>5</sup>
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=WC
| RD1-team05={{FRA}} [[Amandine Hesse|A Hesse]]
| RD1-score05-1='''6
| RD1-score05-2=3
| RD1-score05-3=4
| RD1-seed06=
| RD1-team06='''{{AUT}} [[Yvonne Meusburgerová|Y Meusburger]]
| RD1-score06-1=3
| RD1-score06-2='''6
| RD1-score06-3='''6
| RD1-seed07=
| RD1-team07={{PUR}} [[Monica Puigová|M Puig]]
| RD1-score07-1=1
| RD1-score07-2=1
| RD1-score07-3=
| RD1-seed08=19
| RD1-team08='''{{AUS}} [[Samantha Stosurová|S Stosur]]
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2='''6
| RD1-score08-3=
| RD1-seed09=25
| RD1-team09={{EST}} [[Kaia Kanepiová|K Kanepi]]
| RD1-score09-1='''7
| RD1-score09-2=3
| RD1-score09-3=1
| RD1-seed10=
| RD1-team10='''{{ROU}} [[Monica Niculescová|M Niculescu]]
| RD1-score10-1=5
| RD1-score10-2='''6
| RD1-score10-3='''6
| RD1-seed11=
| RD1-team11={{SUI}} [[Romina Oprandiová|R Oprandi]]
| RD1-score11-1=5
| RD1-score11-2=2
| RD1-score11-3=
| RD1-seed12=
| RD1-team12='''{{ARG}} [[Paula Ormaecheaová|P Ormaechea]]
| RD1-score12-1='''7
| RD1-score12-2='''6
| RD1-score12-3=
| RD1-seed13=
| RD1-team13={{GER}} [[Annika Becková|A Beck]]
| RD1-score13-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score13-2=3
| RD1-score13-3=2
| RD1-seed14=
| RD1-team14='''{{BUL}} [[Cvetana Pironkovová|T Pironkova]]
| RD1-score14-1=6<sup>5</sup>
| RD1-score14-2='''6
| RD1-score14-3='''6
| RD1-seed15=Q
| RD1-team15={{RUS}} [[Xenija Jurievna Pervaková|K Pervak]]
| RD1-score15-1=1
| RD1-score15-2=2
| RD1-score15-3=
| RD1-seed16=7
| RD1-team16='''{{RUS}} [[Marija Jurievna Šarapovová|M Sharapova]]
| RD1-score16-1='''6
| RD1-score16-2='''6
| RD1-score16-3=
| RD2-seed01=9
| RD2-team01='''{{SVK}} [[Dominika Cibulková|D Cibulková]]
| RD2-score01-1='''6
| RD2-score01-2='''6
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=Q
| RD2-team02={{AUT}} [[Tamira Paszeková|T Paszek]]
| RD2-score02-1=3
| RD2-score02-2=4
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=
| RD2-team03={{AUT}} [[Yvonne Meusburgerová|Y Meusburger]]
| RD2-score03-1=1
| RD2-score03-2=3
| RD2-score03-3=
| RD2-seed04=19
| RD2-team04='''{{AUS}} [[Samantha Stosurová|S Stosur]]
| RD2-score04-1='''6
| RD2-score04-2='''6
| RD2-score04-3=
| RD2-seed05=
| RD2-team05={{ROU}} [[Monica Niculescová|M Niculescu]]
| RD2-score05-1='''6
| RD2-score05-2=5
| RD2-score05-3=2
| RD2-seed06=
| RD2-team06='''{{nowrap|{{ARG}} [[Paula Ormaecheaová|P Ormaechea]]}}
| RD2-score06-1=2
| RD2-score06-2='''7
| RD2-score06-3='''6
| RD2-seed07=
| RD2-team07={{BUL}} [[Cvetana Pironkovová|T Pironkova]]
| RD2-score07-1=5
| RD2-score07-2=2
| RD2-score07-3=
| RD2-seed08=7
| RD2-team08='''{{RUS}} [[Marija Jurievna Šarapovová|M Sharapova]]
| RD2-score08-1='''7
| RD2-score08-2='''6
| RD2-score08-3=
| RD3-seed01=9
| RD3-team01={{SVK}} [[Dominika Cibulková|D Cibulková]]
| RD3-score01-1=4
| RD3-score01-2=4
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=19
| RD3-team02='''{{AUS}} [[Samantha Stosurová|S Stosur]]
| RD3-score02-1='''6
| RD3-score02-2='''6
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=
| RD3-team03={{nowrap|{{ARG}} [[Paula Ormaecheaová|P Ormaechea]]}}
| RD3-score03-1=0
| RD3-score03-2=0
| RD3-score03-3=
| RD3-seed04=7
| RD3-team04='''{{RUS}} [[Marija Jurievna Šarapovová|M Sharapova]]
| RD3-score04-1='''6
| RD3-score04-2='''6
| RD3-score04-3=
| RD4-seed01=19
| RD4-team01={{AUS}} [[Samantha Stosurová|S Stosur]]
| RD4-score01-1='''6
| RD4-score01-2=4
| RD4-score01-3=0
| RD4-seed02=7
| RD4-team02='''{{nowrap|{{RUS}} [[Marija Jurievna Šarapovová|M Sharapova]]}}
| RD4-score02-1=3
| RD4-score02-2='''6
| RD4-score02-3='''6
}}
==== 3. sekcia ====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=Prvé kolo
| RD2=Druhé kolo
| RD3=Tretie kolo
| RD4=Štvrté kolo
| RD1-seed01=3
| RD1-team01='''{{POL}} [[Agnieszka Radwańská|A Radwańska]]
| RD1-score01-1='''6
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3=
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{CHN}} [[Čang Šuaj|S Zhang]]
| RD1-score02-1=3
| RD1-score02-2=0
| RD1-score02-3=
| RD1-seed03=WC
| RD1-team03={{FRA}} [[Mathilde Johanssonová|M Johansson]]
| RD1-score03-1=1
| RD1-score03-2=6<sup>5</sup>
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04='''{{CZE}} [[Karolína Plíšková|Ka Plíšková]]
| RD1-score04-1='''6
| RD1-score04-2='''7<sup>7</sup>
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=
| RD1-team05='''{{CRO}} [[Ajla Tomljanovićová|A Tomljanović]]
| RD1-score05-1='''6
| RD1-score05-2='''6
| RD1-score05-3=
| RD1-seed06=
| RD1-team06={{ITA}} [[Francesca Schiavoneová|F Schiavone]]
| RD1-score06-1=3
| RD1-score06-2=3
| RD1-score06-3=
| RD1-seed07=
| RD1-team07={{USA}} [[Christina McHalová|C McHale]]
| RD1-score07-1=6<sup>0</sup>
| RD1-score07-2='''6
| RD1-score07-3=3
| RD1-seed08=32
| RD1-team08='''{{RUS}} [[Jelena Sergejevna Vesninová|E Vesnina]]
| RD1-score08-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score08-2=4
| RD1-score08-3='''6
| RD1-seed09=20
| RD1-team09='''{{FRA}} [[Alizé Cornetová|A Cornet]]
| RD1-score09-1='''6
| RD1-score09-2='''6
| RD1-score09-3=
| RD1-seed10=WC
| RD1-team10={{AUS}} [[Ashleigh Bartyová|A Barty]]
| RD1-score10-1=2
| RD1-score10-2=1
| RD1-score10-3=
| RD1-seed11=WC
| RD1-team11='''{{USA}} [[Taylor Townsendová (tenistka)|T Townsend]]
| RD1-score11-1='''7
| RD1-score11-2='''6
| RD1-score11-3=
| RD1-seed12=
| RD1-team12={{USA}} [[Vania Kingová|V King]]
| RD1-score12-1=5
| RD1-score12-2=1
| RD1-score12-3=
| RD1-seed13=Q
| RD1-team13='''{{SUI}} [[Timea Bacsinszká|T Bacsinszky]]
| RD1-score13-1='''6
| RD1-score13-2='''6
| RD1-score13-3=
| RD1-seed14=Q
| RD1-team14={{UKR}} [[Maryna Zanevská|M Zanevska]]
| RD1-score14-1=1
| RD1-score14-2=4
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=Q
| RD1-team15={{UKR}} [[Julija Bejgeľzimerová|Y Beygelzimer]]
| RD1-score15-1=5
| RD1-score15-2=5
| RD1-score15-3=
| RD1-seed16=14
| RD1-team16='''{{nowrap|{{ESP}} [[Carla Suárezová Navarrová|C Suárez Navarro]]}}
| RD1-score16-1='''7
| RD1-score16-2='''7
| RD1-score16-3=
| RD2-seed01=3
| RD2-team01='''{{POL}} [[Agnieszka Radwańská|A Radwańska]]
| RD2-score01-1='''6
| RD2-score01-2='''6
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02={{CZE}} [[Karolína Plíšková|Ka Plíšková]]
| RD2-score02-1=3
| RD2-score02-2=4
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=
| RD2-team03='''{{CRO}} [[Ajla Tomljanovićová|A Tomljanović]]
| RD2-score03-1='''7<sup>8</sup>
| RD2-score03-2='''6'''
| RD2-score03-3=
| RD2-seed04=32
| RD2-team04={{RUS}} [[Jelena Sergejevna Vesninová|E Vesnina]]
| RD2-score04-1=6<sup>6</sup>
| RD2-score04-2=2
| RD2-score04-3=
| RD2-seed05=20
| RD2-team05={{FRA}} [[Alizé Cornetová|A Cornet]]
| RD2-score05-1=4
| RD2-score05-2='''6
| RD2-score05-3=4
| RD2-seed06=WC
| RD2-team06='''{{USA}} [[Taylor Townsendová (tenistka)|T Townsend]]
| RD2-score06-1='''6
| RD2-score06-2=4
| RD2-score06-3='''6
| RD2-seed07=Q
| RD2-team07={{SUI}} [[Timea Bacsinszká|T Bacsinszky]]
| RD2-score07-1=5
| RD2-score07-2='''6
| RD2-score07-3=4
| RD2-seed08=14
| RD2-team08='''{{nowrap|{{ESP}} [[Carla Suárezová Navarrová|C Suárez Navarro]]}}
| RD2-score08-1='''7
| RD2-score08-2=1
| RD2-score08-3='''6
| RD3-seed01=3
| RD3-team01={{POL}} [[Agnieszka Radwańská|A Radwańska]]
| RD3-score01-1=4
| RD3-score01-2=4
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=
| RD3-team02='''{{CRO}} [[Ajla Tomljanovićová|A Tomljanović]]
| RD3-score02-1='''6
| RD3-score02-2='''6
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=WC
| RD3-team03={{USA}} [[Taylor Townsendová (tenistka)|T Townsend]]
| RD3-score03-1=2
| RD3-score03-2=2
| RD3-score03-3=
| RD3-seed04=14
| RD3-team04='''{{nowrap|{{ESP}} [[Carla Suárezová Navarrová|C Suárez Navarro]]}}
| RD3-score04-1='''6
| RD3-score04-2='''6
| RD3-score04-3=
| RD4-seed01=
| RD4-team01={{CRO}} [[Ajla Tomljanovićová|A Tomljanović]]
| RD4-score01-1=3
| RD4-score01-2=3
| RD4-score01-3=
| RD4-seed02=14
| RD4-team02={{nowrap|'''{{ESP}} [[Carla Suárezová Navarrová|C Suárez Navarro]]}}
| RD4-score02-1='''6
| RD4-score02-2='''6
| RD4-score02-3=
}}
==== 4. sekcia ====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=Prvé kolo
| RD2=Druhé kolo
| RD3=Tretie kolo
| RD4=Štvrté kolo
| RD1-seed01=12
| RD1-team01='''{{ITA}} [[Flavia Pennettová|F Pennetta]]
| RD1-score01-1='''6
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3=
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{nowrap|{{AUT}} [[Patricia Mayrová-Achleitnerová|P Mayr-Achleitner]]}}
| RD1-score02-1=2
| RD1-score02-2=2
| RD1-score02-3=
| RD1-seed03=
| RD1-team03={{RUS}} [[Marija Jurievna Kirilenková|M Kirilenko]]
| RD1-score03-1=1
| RD1-score03-2=2
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04='''{{SWE}} [[Johanna Larssonová|J Larsson]]
| RD1-score04-1='''6
| RD1-score04-2='''6
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=Q
| RD1-team05={{nowrap|{{POR}} [[Michelle Larcherová de Britová|M Larcher de Brito]]}}
| RD1-score05-1=2
| RD1-score05-2=3
| RD1-score05-3=
| RD1-seed06=
| RD1-team06='''{{GER}} [[Julia Görgesová|J Görges]]
| RD1-score06-1='''6
| RD1-score06-2='''6
| RD1-score06-3=
| RD1-seed07=
| RD1-team07={{ISR}} [[Šachar Peerová|S Peer]]
| RD1-score07-1=0
| RD1-score07-2=2
| RD1-score07-3=
| RD1-seed08=18
| RD1-team08='''{{CAN}} [[Eugenie Bouchardová|E Bouchard]]
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2='''6
| RD1-score08-3=
| RD1-seed09=31
| RD1-team09='''{{SVK}} [[Daniela Hantuchová|D Hantuchová]]
| RD1-score09-1=2
| RD1-score09-2='''6
| RD1-score09-3='''6
| RD1-seed10=
| RD1-team10={{SRB}} [[Jovana Jakšićová|J Jakšić]]
| RD1-score10-1='''6
| RD1-score10-2=2
| RD1-score10-3=4
| RD1-seed11=WC
| RD1-team11='''{{FRA}} [[Claire Feuersteinová|C Feuerstein]]
| RD1-score11-1='''6
| RD1-score11-2='''7
| RD1-score11-3=
| RD1-seed12=
| RD1-team12={{BLR}} [[Oľga Alexejevna Govorcovová|O Govortsova]]
| RD1-score12-1=1
| RD1-score12-2=5
| RD1-score12-3=
| RD1-seed13=
| RD1-team13={{CZE}} [[Petra Cetkovská|P Cetkovská]]
| RD1-score13-1=4
| RD1-score13-2=1
| RD1-score13-3=
| RD1-seed14=
| RD1-team14='''{{USA}} [[Varvara Lepchenková|V Lepchenko]]
| RD1-score14-1='''6
| RD1-score14-2='''6
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=
| RD1-team15={{POL}} [[Katarzyna Piterová|K Piter]]
| RD1-score15-1=3
| RD1-score15-2=1
| RD1-score15-3=
| RD1-seed16=8
| RD1-team16='''{{GER}} [[Angelique Kerberová|A Kerber]]
| RD1-score16-1='''6
| RD1-score16-2='''6
| RD1-score16-3=
| RD2-seed01=12
| RD2-team01={{ITA}} [[Flavia Pennettová|F Pennetta]]
| RD2-score01-1='''7
| RD2-score01-2=4
| RD2-score01-3=2
| RD2-seed02=
| RD2-team02='''{{SWE}} [[Johanna Larssonová|J Larsson]]
| RD2-score02-1=5
| RD2-score02-2='''6
| RD2-score02-3='''6
| RD2-seed03=
| RD2-team03={{GER}} [[Julia Görgesová|J Görges]]
| RD2-score03-1='''6
| RD2-score03-2=2
| RD2-score03-3=1
| RD2-seed04=18
| RD2-team04='''{{CAN}} [[Eugenie Bouchardová|E Bouchard]]
| RD2-score04-1=2
| RD2-score04-2='''6
| RD2-score04-3='''6
| RD2-seed05=31
| RD2-team05='''{{nowrap|{{SVK}} [[Daniela Hantuchová|D Hantuchová]]}}
| RD2-score05-1='''6
| RD2-score05-2='''6
| RD2-score05-3=
| RD2-seed06=WC
| RD2-team06={{FRA}} [[Claire Feuersteinová|C Feuerstein]]
| RD2-score06-1=1
| RD2-score06-2=4
| RD2-score06-3=
| RD2-seed07=
| RD2-team07={{USA}} [[Varvara Lepchenková|V Lepchenko]]
| RD2-score07-1=2
| RD2-score07-2=5
| RD2-score07-3=
| RD2-seed08=8
| RD2-team08='''{{GER}} [[Angelique Kerberová|A Kerber]]
| RD2-score08-1='''6
| RD2-score08-2='''7
| RD2-score08-3=
| RD3-seed01=
| RD3-team01={{SWE}} [[Johanna Larssonová|J Larsson]]
| RD3-score01-1=5
| RD3-score01-2=4
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=18
| RD3-team02='''{{CAN}} [[Eugenie Bouchardová|E Bouchard]]
| RD3-score02-1='''7
| RD3-score02-2='''6
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=31
| RD3-team03={{nowrap|{{SVK}} [[Daniela Hantuchová|D Hantuchová]]}}
| RD3-score03-1=5
| RD3-score03-2=3
| RD3-score03-3=
| RD3-seed04=8
| RD3-team04='''{{GER}} [[Angelique Kerberová|A Kerber]]
| RD3-score04-1='''7
| RD3-score04-2='''6
| RD3-score04-3=
| RD4-seed01=18
| RD4-team01='''{{nowrap|{{CAN}} [[Eugenie Bouchardová|E Bouchard]]}}
| RD4-score01-1='''6
| RD4-score01-2='''6
| RD4-score01-3=
| RD4-seed02=8
| RD4-team02={{GER}} [[Angelique Kerberová|A Kerber]]
| RD4-score02-1=1
| RD4-score02-2=2
| RD4-score02-3=
}}
=== Dolná polovica ===
==== 5. sekcia ====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=Prvé kolo
| RD2=Druhé kolo
| RD3=Tretie kolo
| RD4=Štvrté kolo
| RD1-seed01=5
| RD1-team01='''{{CZE}} [[Petra Kvitová|P Kvitová]]
| RD1-score01-1='''7
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3=
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{KAZ}} [[Zarina Dijasová|Z Diyas]]
| RD1-score02-1=5
| RD1-score02-2=2
| RD1-score02-3=
| RD1-seed03=
| RD1-team03='''{{NZL}} [[Marina Erakovicová|M Erakovic]]
| RD1-score03-1='''6
| RD1-score03-2='''6
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04={{UKR}} [[Nadija Kičenoková|N Kichenok]]
| RD1-score04-1=2
| RD1-score04-2=1
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=
| RD1-team05={{SRB}} [[Bojana Jovanovská|B Jovanovski]]
| RD1-score05-1=4
| RD1-score05-2=3
| RD1-score05-3=
| RD1-seed06=
| RD1-team06='''{{ITA}} [[Camila Giorgiová|C Giorgi]]
| RD1-score06-1='''6
| RD1-score06-2='''6
| RD1-score06-3=
| RD1-seed07=Q
| RD1-team07={{GEO}} [[Sofia Shapatava|S Shapatava]]
| RD1-score07-1=3
| RD1-score07-2=1
| RD1-score07-3=
| RD1-seed08=27
| RD1-team08='''{{RUS}} [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|S Kuznetsova]]
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2='''6
| RD1-score08-3=
| RD1-seed09=23
| RD1-team09='''{{CZE}} [[Lucie Šafářová|L Šafářová]]
| RD1-score09-1='''6
| RD1-score09-2='''7
| RD1-score09-3=
| RD1-seed10=
| RD1-team10={{LUX}} [[Mandy Minellová|M Minella]]
| RD1-score10-1=3
| RD1-score10-2=5
| RD1-score10-3=
| RD1-seed11=
| RD1-team11='''{{AUS}} [[Casey Dellacquová|C Dellacqua]]
| RD1-score11-1='''7
| RD1-score11-2='''6
| RD1-score11-3=
| RD1-seed12=
| RD1-team12={{nowrap|{{ESP}} [[Lourdes Domínguezová Linová|L Domínguez Lino]]}}
| RD1-score12-1=5
| RD1-score12-2=3
| RD1-score12-3=
| RD1-seed13=
| RD1-team13='''{{UKR}} [[Elina Mychajlivna Svitolinová|E Svitolina]]
| RD1-score13-1=5
| RD1-score13-2=
| RD1-score13-3=
| RD1-seed14=
| RD1-team14={{CRO}} [[Petra Martićová|P Martić]]
| RD1-score14-1=0<sup>r</sup>
| RD1-score14-2=
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=
| RD1-team15={{FRA}} [[Caroline Garciová|C Garcia]]
| RD1-score15-1=1
| RD1-score15-2=3
| RD1-score15-3=
| RD1-seed16=11
| RD1-team16='''{{SRB}} [[Ana Ivanovićová|A Ivanovic]]
| RD1-score16-1='''6
| RD1-score16-2='''6
| RD1-score16-3=
| RD2-seed01=5
| RD2-team01='''{{CZE}} [[Petra Kvitová|P Kvitová]]
| RD2-score01-1='''6
| RD2-score01-2='''6
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02={{NZL}} [[Marina Erakovicová|M Erakovic]]
| RD2-score02-1=4
| RD2-score02-2=4
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=
| RD2-team03={{ITA}} [[Camila Giorgiová|C Giorgi]]
| RD2-score03-1=6<sup>5</sup>
| RD2-score03-2=3
| RD2-score03-3=
| RD2-seed04=27
| RD2-team04='''{{nowrap|{{RUS}} [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|S Kuznetsova]]}}
| RD2-score04-1='''7<sup>7</sup>
| RD2-score04-2='''6
| RD2-score04-3=
| RD2-seed05=23
| RD2-team05='''{{CZE}} [[Lucie Šafářová|L Šafářová]]
| RD2-score05-1='''6
| RD2-score05-2=5
| RD2-score05-3='''6
| RD2-seed06=
| RD2-team06={{AUS}} [[Casey Dellacquová|C Dellacqua]]
| RD2-score06-1=1
| RD2-score06-2='''7
| RD2-score06-3=3
| RD2-seed07=
| RD2-team07={{UKR}} [[Elina Mychajlivna Svitolinová|E Svitolina]]
| RD2-score07-1=5
| RD2-score07-2=2
| RD2-score07-3=
| RD2-seed08=11
| RD2-team08='''{{SRB}} [[Ana Ivanovićová|A Ivanovic]]
| RD2-score08-1='''7
| RD2-score08-2='''6
| RD2-score08-3=
| RD3-seed01=5
| RD3-team01={{CZE}} [[Petra Kvitová|P Kvitová]]
| RD3-score01-1='''7<sup>7</sup>
| RD3-score01-2=1
| RD3-score01-3=7
| RD3-seed02=27
| RD3-team02='''{{nowrap|{{RUS}} [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|S Kuznetsova]]}}
| RD3-score02-1=6<sup>3</sup>
| RD3-score02-2='''6
| RD3-score02-3='''9
| RD3-seed03=23
| RD3-team03='''{{CZE}} [[Lucie Šafářová|L Šafářová]]
| RD3-score03-1='''6
| RD3-score03-2='''6
| RD3-score03-3=
| RD3-seed04=11
| RD3-team04={{SRB}} [[Ana Ivanovićová|A Ivanovic]]
| RD3-score04-1=3
| RD3-score04-2=3
| RD3-score04-3=
| RD4-seed01=27
| RD4-team01='''{{nowrap|{{RUS}} [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|S Kuznetsova]]}}
| RD4-score01-1='''6
| RD4-score01-2='''6
| RD4-score01-3=
| RD4-seed02=23
| RD4-team02={{CZE}} [[Lucie Šafářová|L Šafářová]]
| RD4-score02-1=3
| RD4-score02-2=4
| RD4-score02-3=
}}
==== 6. sekcia ====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=Prvé kolo
| RD2=Druhé kolo
| RD3=Tretie kolo
| RD4=Štvrté kolo
| RD1-seed01=15
| RD1-team01='''{{USA}} [[Sloane Stephensová|S Stephens]]
| RD1-score01-1='''6
| RD1-score01-2='''7<sup>10</sup>
| RD1-score01-3=
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{CHN}} [[Pcheng Šuaj|S Peng]]
| RD1-score02-1=4
| RD1-score02-2=6<sup>8</sup>
| RD1-score02-3=
| RD1-seed03=
| RD1-team03='''{{SLO}} [[Polona Hercogová|P Hercog]]
| RD1-score03-1='''6
| RD1-score03-2='''6
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04={{SVK}} [[Jana Čepelová|J Čepelová]]
| RD1-score04-1=2
| RD1-score04-2=3
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=PR
| RD1-team05={{CZE}} [[Iveta Melzer|I Melzer]]
| RD1-score05-1=6<sup>6</sup>
| RD1-score05-2=2
| RD1-score05-3=
| RD1-seed06=
| RD1-team06='''{{USA}} [[Coco Vandewegheová|C Vandeweghe]]
| RD1-score06-1='''7<sup>8</sup>
| RD1-score06-2='''6
| RD1-score06-3=
| RD1-seed07=
| RD1-team07={{USA}} [[Shelby Rogersová|S Rogers]]
| RD1-score07-1=2
| RD1-score07-2=3
| RD1-score07-3=
| RD1-seed08=22
| RD1-team08='''{{RUS}} [[Jekaterina Valerievna Makarovová|E Makarova]]
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2='''6
| RD1-score08-3=
| RD1-seed09=30
| RD1-team09={{CZE}} [[Klára Koukalová|K Koukalová]]
| RD1-score09-1=6<sup>4</sup>
| RD1-score09-2=2
| RD1-score09-3=
| RD1-seed10=
| RD1-team10='''{{ESP}} [[María Teresa Torrová Florová|MT Torró Flor]]
| RD1-score10-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score10-2='''6
| RD1-score10-3=
| RD1-seed11=
| RD1-team11='''{{SVK}} [[Magdaléna Rybáriková|M Rybáriková]]
| RD1-score11-1=4
| RD1-score11-2='''6
| RD1-score11-3=3
| RD1-seed12=
| RD1-team12={{POL}} [[Urszula Radwańská|U Radwańska]]
| RD1-score12-1='''6
| RD1-score12-2=4
| RD1-score12-3=0<sup>r</sup>
| RD1-seed13=Q
| RD1-team13='''{{GBR}} [[Heather Watsonová|H Watson]]
| RD1-score13-1='''6
| RD1-score13-2='''6
| RD1-score13-3=
| RD1-seed14=
| RD1-team14={{nowrap|{{CZE}} [[Barbora Strýcová|B Záhlavová-Strýcová]]}}
| RD1-score14-1=3
| RD1-score14-2=4
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=
| RD1-team15={{RUS}} [[Alisa Michajlovna Klejbanovová|A Kleybanova]]
| RD1-score15-1=0
| RD1-score15-2=2
| RD1-score15-3=
| RD1-seed16=4
| RD1-team16='''{{ROU}} [[Simona Halepová|S Halep]]
| RD1-score16-1='''6
| RD1-score16-2='''6
| RD1-score16-3=
| RD2-seed01=15
| RD2-team01='''{{USA}} [[Sloane Stephensová|S Stephens]]
| RD2-score01-1='''6
| RD2-score01-2='''6
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02={{SLO}} [[Polona Hercogová|P Hercog]]
| RD2-score02-1=1
| RD2-score02-2=3
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=
| RD2-team03={{nowrap|{{USA}} [[Coco Vandewegheová|C Vandeweghe]]}}
| RD2-score03-1=4
| RD2-score03-2=3
| RD2-score03-3=
| RD2-seed04=22
| RD2-team04='''{{RUS}} [[Jekaterina Valerievna Makarovová|E Makarova]]
| RD2-score04-1='''6
| RD2-score04-2='''6
| RD2-score04-3=
| RD2-seed05=
| RD2-team05='''{{ESP}} [[María Teresa Torrová Florová|MT Torró Flor]]
| RD2-score05-1='''6
| RD2-score05-2=2
| RD2-score05-3='''6
| RD2-seed06=
| RD2-team06={{SVK}} [[Magdaléna Rybáriková|M Rybáriková]]
| RD2-score06-1=2
| RD2-score06-2='''6
| RD2-score06-3=2
| RD2-seed07=Q
| RD2-team07={{GBR}} [[Heather Watsonová|H Watson]]
| RD2-score07-1=2
| RD2-score07-2=4
| RD2-score07-3=
| RD2-seed08=4
| RD2-team08='''{{ROU}} [[Simona Halepová|S Halep]]
| RD2-score08-1='''6
| RD2-score08-2='''6
| RD2-score08-3=
| RD3-seed01=15
| RD3-team01='''{{USA}} [[Sloane Stephensová|S Stephens]]
| RD3-score01-1='''6
| RD3-score01-2='''6
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=22
| RD3-team02={{RUS}} [[Jekaterina Valerievna Makarovová|E Makarova]]
| RD3-score02-1=3
| RD3-score02-2=4
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=
| RD3-team03={{nowrap|{{ESP}} [[María Teresa Torrová Florová|MT Torró Flor]]}}
| RD3-score03-1=3
| RD3-score03-2=0
| RD3-score03-3=
| RD3-seed04=4
| RD3-team04='''{{ROU}} [[Simona Halepová|S Halep]]
| RD3-score04-1='''6
| RD3-score04-2='''6
| RD3-score04-3=
| RD4-seed01=15
| RD4-team01={{nowrap|{{USA}} [[Sloane Stephensová|S Stephens]]}}
| RD4-score01-1=4
| RD4-score01-2=3
| RD4-score01-3=
| RD4-seed02=4
| RD4-team02='''{{ROU}} [[Simona Halepová|S Halep]]
| RD4-score02-1='''6
| RD4-score02-2='''6
| RD4-score02-3=
}}
==== 7. sekcia ====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=Prvé kolo
| RD2=Druhé kolo
| RD3=Tretie kolo
| RD4=Štvrté kolo
| RD1-seed01=6
| RD1-team01='''{{SRB}} [[Jelena Jankovićová|J Janković]]
| RD1-score01-1=5
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3='''6
| RD1-seed02=
| RD1-team02={{CAN}} [[Sharon Fichmanová|S Fichman]]
| RD1-score02-1='''7
| RD1-score02-2=1
| RD1-score02-3=3
| RD1-seed03=
| RD1-team03={{USA}} [[Anna Tatišviliová|A Tatishvili]]
| RD1-score03-1=1
| RD1-score03-2=4
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04='''{{JPN}} [[Kurumi Narová|K Nara]]
| RD1-score04-1='''6
| RD1-score04-2='''6
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=
| RD1-team05='''{{BRA}} [[Teliana Pereirová|T Pereira]]
| RD1-score05-1=4
| RD1-score05-2='''6
| RD1-score05-3='''6
| RD1-seed06=
| RD1-team06={{THA}} [[Luksika Kumkhumová|L Kumkhum]]
| RD1-score06-1='''6
| RD1-score06-2=1
| RD1-score06-3=1
| RD1-seed07=Q
| RD1-team07={{CAN}} [[Aleksandra Wozniaková|A Wozniak]]
| RD1-score07-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score07-2=5
| RD1-score07-3=2
| RD1-seed08=26
| RD1-team08='''{{ROU}} [[Sorana Cîrsteová|S Cîrstea]]
| RD1-score08-1=6<sup>3</sup>
| RD1-score08-2='''7
| RD1-score08-3='''6
| RD1-seed09=21
| RD1-team09='''{{BEL}} [[Kirsten Flipkensová|K Flipkens]]
| RD1-score09-1='''7<sup>8</sup>
| RD1-score09-2='''6
| RD1-score09-3=
| RD1-seed10=Q
| RD1-team10={{MNE}} [[Danka Kovinićová|D Kovinić]]
| RD1-score10-1=6<sup>6</sup>
| RD1-score10-2=2
| RD1-score10-3=
| RD1-seed11=
| RD1-team11={{CRO}} [[Donna Vekićová|D Vekić]]
| RD1-score11-1=5
| RD1-score11-2='''6
| RD1-score11-3=4
| RD1-seed12=
| RD1-team12='''{{ISR}} [[Julia Glušková|J Glushko]]
| RD1-score12-1='''7
| RD1-score12-2=2
| RD1-score12-3='''6
| RD1-seed13=
| RD1-team13={{nowrap|{{ESP}} [[Estrella Cabeza Candela|E Cabeza Candela]]}}
| RD1-score13-1='''6
| RD1-score13-2=3
| RD1-score13-3=3
| RD1-seed14=
| RD1-team14='''{{GER}} [[Dinah Pfizenmaierová|D Pfizenmaier]]
| RD1-score14-1=4
| RD1-score14-2='''6
| RD1-score14-3='''6
| RD1-seed15=
| RD1-team15={{USA}} [[Madison Keysová|M Keys]]
| RD1-score15-1=5
| RD1-score15-2='''6
| RD1-score15-3=1
| RD1-seed16=10
| RD1-team16='''{{ITA}} [[Sara Erraniová|S Errani]]
| RD1-score16-1='''7
| RD1-score16-2=3
| RD1-score16-3='''6
| RD2-seed01=6
| RD2-team01='''{{SRB}} [[Jelena Jankovićová|J Janković]]
| RD2-score01-1='''7
| RD2-score01-2='''6
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02={{JPN}} [[Kurumi Narová|K Nara]]
| RD2-score02-1=5
| RD2-score02-2=0
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=
| RD2-team03={{BRA}} [[Teliana Pereirová|T Pereira]]
| RD2-score03-1=2
| RD2-score03-2=5
| RD2-score03-3=
| RD2-seed04=26
| RD2-team04='''{{ROU}} [[Sorana Cîrsteová|S Cîrstea]]
| RD2-score04-1='''6
| RD2-score04-2='''7
| RD2-score04-3=
| RD2-seed05=21
| RD2-team05={{BEL}} [[Kirsten Flipkensová|K Flipkens]]
| RD2-score05-1=4
| RD2-score05-2='''6
| RD2-score05-3=4
| RD2-seed06=
| RD2-team06='''{{ISR}} [[Julia Glušková|J Glushko]]
| RD2-score06-1='''6
| RD2-score06-2=3
| RD2-score06-3='''6
| RD2-seed07=
| RD2-team07={{GER}} [[Dinah Pfizenmaierová|D Pfizenmaier]]
| RD2-score07-1=2
| RD2-score07-2=4
| RD2-score07-3=
| RD2-seed08=10
| RD2-team08='''{{ITA}} [[Sara Erraniová|S Errani]]
| RD2-score08-1='''6
| RD2-score08-2='''6
| RD2-score08-3=
| RD3-seed01=6
| RD3-team01='''{{SRB}} [[Jelena Jankovićová|J Janković]]
| RD3-score01-1='''6
| RD3-score01-2='''6
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=26
| RD3-team02={{ROU}} [[Sorana Cîrsteová|S Cîrstea]]
| RD3-score02-1=1
| RD3-score02-2=2
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=
| RD3-team03={{ISR}} [[Julia Glušková|J Glushko]]
| RD3-score03-1=0
| RD3-score03-2=1
| RD3-score03-3=
| RD3-seed04=10
| RD3-team04='''{{ITA}} [[Sara Erraniová|S Errani]]
| RD3-score04-1='''6
| RD3-score04-2='''6
| RD3-score04-3=
| RD4-seed01=6
| RD4-team01={{SRB}} [[Jelena Jankovićová|J Janković]]
| RD4-score01-1=6<sup>5</sup>
| RD4-score01-2=2
| RD4-score01-3=
| RD4-seed02=10
| RD4-team02='''{{ITA}} [[Sara Erraniová|S Errani]]
| RD4-score02-1='''7<sup>7</sup>
| RD4-score02-2='''6
| RD4-score02-3=
}}
==== 8. sekcia ====
{{Play-off16+Tenis3
| RD1=Prvé kolo
| RD2=Druhé kolo
| RD3=Tretie kolo
| RD4=Štvrté kolo
| RD1-seed01=13
| RD1-team01={{DEN}} [[Caroline Wozniacka|C Wozniacki]]
| RD1-score01-1=6<sup>5</sup>
| RD1-score01-2='''6
| RD1-score01-3=2
| RD1-seed02=
| RD1-team02='''{{BEL}} [[Yanina Wickmayerová|Y Wickmayer]]
| RD1-score02-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score02-2=4
| RD1-score02-3='''6
| RD1-seed03=
| RD1-team03='''{{nowrap|{{ESP}} [[Sílvia Solerová Espinosová|S Soler Espinosa]]}}
| RD1-score03-1='''6
| RD1-score03-2='''6
| RD1-score03-3=
| RD1-seed04=
| RD1-team04={{RSA}} [[Chanelle Scheepersová|C Scheepers]]
| RD1-score04-1=2
| RD1-score04-2=3
| RD1-score04-3=
| RD1-seed05=
| RD1-team05={{ROU}} [[Alexandra Cadanțuová|A Cadanțu]]
| RD1-score05-1=6<sup>5</sup>
| RD1-score05-2=1
| RD1-score05-3=
| RD1-seed06=Q
| RD1-team06='''{{NED}} [[Kiki Bertensová|K Bertens]]
| RD1-score06-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score06-2='''6
| RD1-score06-3=
| RD1-seed07=
| RD1-team07={{JPN}} [[Kimiko Dateová Kurumuová|K Date-Krumm]]
| RD1-score07-1=3
| RD1-score07-2='''6
| RD1-score07-3=2
| RD1-seed08=24
| RD1-team08='''{{nowrap|{{RUS}} [[Anastasija Sergejevna Pavľučenkovová|A Pavlyuchenkova]]}}
| RD1-score08-1='''6
| RD1-score08-2=0
| RD1-score08-3='''6
| RD1-seed09=28
| RD1-team09='''{{GER}} [[Andrea Petkovicová|A Petkovic]]
| RD1-score09-1='''6
| RD1-score09-2='''6
| RD1-score09-3=
| RD1-seed10=
| RD1-team10={{JPN}} [[Misaki Doiová|M Doi]]
| RD1-score10-1=3
| RD1-score10-2=3
| RD1-score10-3=
| RD1-seed11=
| RD1-team11={{GER}} [[Anna-Lena Friedsamová|A-L Friedsam]]
| RD1-score11-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score11-2=5
| RD1-score11-3=2
| RD1-seed12=
| RD1-team12='''{{SUI}} [[Stefanie Vögeleová|S Vögele]]
| RD1-score12-1=6<sup>3</sup>
| RD1-score12-2='''7
| RD1-score12-3='''6
| RD1-seed13=
| RD1-team13='''{{USA}} [[Alison Riskeová|A Riske]]
| RD1-score13-1='''7<sup>7</sup>
| RD1-score13-2='''6
| RD1-score13-3=
| RD1-seed14=
| RD1-team14={{CRO}} [[Mirjana Lučićová-Baroniová|M Lučić-Baroni]]
| RD1-score14-1=6<sup>2</sup>
| RD1-score14-2=3
| RD1-score14-3=
| RD1-seed15=
| RD1-team15='''{{FRA}} [[Kristina Mladenovicová|K Mladenovic]]
| RD1-score15-1='''7
| RD1-score15-2=3
| RD1-score15-3='''6
| RD1-seed16=2
| RD1-team16={{CHN}} [[Li Na|N Li]]
| RD1-score16-1=5
| RD1-score16-2='''6
| RD1-score16-3=1
| RD2-seed01=
| RD2-team01={{BEL}} [[Yanina Wickmayerová|Y Wickmayer]]
| RD2-score01-1=2
| RD2-score01-2=4
| RD2-score01-3=
| RD2-seed02=
| RD2-team02='''{{nowrap|{{ESP}} [[Sílvia Solerová Espinosová|S Soler Espinosa]]}}
| RD2-score02-1='''6
| RD2-score02-2='''6
| RD2-score02-3=
| RD2-seed03=Q
| RD2-team03='''{{NED}} [[Kiki Bertensová|K Bertens]]
| RD2-score03-1=5
| RD2-score03-2='''6
| RD2-score03-3=3
| RD2-seed04=24
| RD2-team04={{nowrap|{{RUS}} [[Anastasija Sergejevna Pavľučenkovová|A Pavlyuchenkova]]}}
| RD2-score04-1='''7
| RD2-score04-2=4
| RD2-score04-3=0<sup>r</sup>
| RD2-seed05=28
| RD2-team05='''{{GER}} [[Andrea Petkovicová|A Petkovic]]
| RD2-score05-1='''6
| RD2-score05-2=4
| RD2-score05-3='''6
| RD2-seed06=
| RD2-team06={{SUI}} [[Stefanie Vögeleová|S Vögele]]
| RD2-score06-1=2
| RD2-score06-2='''6
| RD2-score06-3=2
| RD2-seed07=
| RD2-team07={{USA}} [[Alison Riskeová|A Riske]]
| RD2-score07-1=6<sup>5</sup>
| RD2-score07-2='''6
| RD2-score07-3=3
| RD2-seed08=
| RD2-team08='''{{FRA}} [[Kristina Mladenovicová|K Mladenovic]]
| RD2-score08-1='''7<sup>7</sup>
| RD2-score08-2=3
| RD2-score08-3='''6
| RD3-seed01=
| RD3-team01={{nowrap|{{ESP}} [[Sílvia Solerová Espinosová|S Soler Espinosa]]}}
| RD3-score01-1=2
| RD3-score01-2=1
| RD3-score01-3=
| RD3-seed02=Q
| RD3-team02='''{{NED}} [[Kiki Bertensová|K Bertens]]
| RD3-score02-1='''6
| RD3-score02-2='''6
| RD3-score02-3=
| RD3-seed03=28
| RD3-team03='''{{GER}} [[Andrea Petkovicová|A Petkovic]]
| RD3-score03-1='''6
| RD3-score03-2=4
| RD3-score03-3='''6
| RD3-seed04=
| RD3-team04={{FRA}} [[Kristina Mladenovicová|K Mladenovic]]
| RD3-score04-1=4
| RD3-score04-2='''6
| RD3-score04-3=4
| RD4-seed01=Q
| RD4-team01={{NED}} [[Kiki Bertensová|K Bertens]]
| RD4-score01-1='''6
| RD4-score01-2=2
| RD4-score01-3=5
| RD4-seed02=28
| RD4-team02='''{{nowrap|{{GER}} [[Andrea Petkovicová|A Petkovic]]}}
| RD4-score02-1=1
| RD4-score02-2='''6
| RD4-score02-3='''7
}}
==Finále==
Turnajová sedmička [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]] sa do finále prebojovala tretíkrát v rade, čo sa naposledy predtým podarilo v rokoch 2005–2007 Belgičanke [[Justine Heninová|Justine Heninovej]], a v otvorenej ére tenisu potom ďalším šiestim hráčkam. Po semifinálovom víťazstve nad 20–ročnou Kanaďankou [[Eugenie Bouchardová|Bouchardovou]] predĺžila šnúru neporaziteľnosti v trojsetových dueloch na 19 zápasov. Premiérové grandslamové finále kariéry odohrala Simona Halepová, ktorá sa stala prvou Rumunkou vo finále parížskeho grandslamu od roku [[Ženská dvojhra na French Open 1980|1980]], kedy v boji o titul neuspela [[Virginia Ruziciová]]. Tá bola jedinou rumunskou šampiónkou súťaže ženského singla na [[French Open|Roland Garros]], keď si trofej odviezla v roku [[Ženská dvojhra na French Open 1978|1978]].<ref name="finale">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ve finále Roland Garros jsou Šarapovová a poprvé Halepová | dátum_vydania = 2014-06-05 | dátum_prístupu = 2014-06-06 | periodikum = Sportovní noviny | url = http://www.sportovninoviny.cz/zpravy/smisenou-ctyrhru-v-parizi-ovladli-rojer-s-gronefeldovou/1087836 | dátum prístupu = 2016-12-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200401022450/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/smisenou-ctyrhru-v-parizi-ovladli-rojer-s-gronefeldovou/1087836 | dátum archivácie = 2020-04-01 }}</ref>
Obe finalistky sa v predchádzajúcej kariére stretli trikrát, naposledy v boji o titul na májovom [[Ženská dvojhra na Mutua Madrid Open 2014|Mutua Madrid Open 2014]], a zo všetkých duelov vyšla víťazne Šarapovová.<ref name="finale" />
Po zisku prvého setu bola štvornásobná grandslamová víťazka z Ruska blízko triumfu už v druhom dejstve, keď v [[Tajbrejk|tiebreaku]] viedla 5–3 na lopty. Halepová však získala ďalšie štyri body a finálové stretnutie dospelo prvýkrát po 13 rokoch do tretieho setu. Naposledy sa rozhodujúci set hral v roku [[Ženská dvojhra na French Open 2001|2001]], kedy v ňom [[Jennifer Capriatiová]] porazila [[Kim Clijstersová|Kim Clijstersovú]] pomerom gemov 12–10. Kľúčovým okamihom posledného setu, boja o titul v ročníku 2014, sa stala prvá lopta za stavu 4–4, kedy bola na podaní rumunská svetová štvorka. Ruska zahrala úder na základnú čiaru, ale čiarový rozhodca zahlásil s miernym oneskorením aut. Hlavný arbiter jeho výrok opravil a fiftín priamo prisúdil Šarapovovej. Následne si sibírska rodáčka pripísala sedem lôpt v rade a vyhrala 6–4.<ref name="finale sport" />
Šarapovová získala, po roku [[Ženská dvojhra na French Open 2012|2012]], druhý titul z [[French Open|Roland Garros]] a celkovo piatu grandslamovú trofej. Sériu neporaziteľnosti v trojsetových dueloch predĺžila na 20 zápasov. Po triumfe jej pohár Suzanne Lenglenovej odovzdala rekordérka v počte siedmich titulov z French Open – americká legenda [[Chris Evertová]], a uviedla: „''Bolo to najťažšie grandslamové finále, ktoré som kedy hrala. Simona bola neuveriteľná''“.<ref name="finale sport">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finálovou bitvu na Roland Garros ovládla Šarapovová. V Paříži triumfovala už podruhé | dátum_vydania = 2014-06-07 | dátum_prístupu = 2014-06-07 | periodikum = Sport.cz | url = http://www.sport.cz/ostatni/tenis/clanek/581498-finalovou-bitvu-na-roland-garros-ovladla-sarapovova-v-parizi-triumfovala-uz-podruhe.html#hp-artcl}}</ref>
==Referencie==
<references />
* {{Preklad|cs|French Open 2014 – ženská dvouhra|12980507}}
==Externé odkazy==
* {{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=[[Women’s Tennis Association|WTA]]|titul=Ženská dvojhra na French Open 2014|url=https://wtafiles.blob.core.windows.net/pdf/draws/archive/2014/903.pdf|jazyk=po anglicky|dátum prístupu=}}
[[Kategória:French Open 2014]]
4mlp1s6pwe0lelryc5e1tuugjk0dvpu
Achilleas Sdoukos
0
596828
8207582
8205135
2026-05-03T08:41:02Z
Packy packy
289339
8207582
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
*
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
https://www.achilleas.glass/sk/
fk9d247sr4gu1qfzl1ls538am02q2k1
8207584
8207582
2026-05-03T08:42:18Z
Packy packy
289339
8207584
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
*
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
16a8mpehmy5zm0bpblkx9nf8l7wrzkv
8207585
8207584
2026-05-03T08:42:55Z
Packy packy
289339
/* Životopis */
8207585
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
*
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
3sat1x9ayaxwusvhpkozh1bvkh04ns4
8207586
8207585
2026-05-03T08:44:15Z
Packy packy
289339
/* Životopis */
8207586
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
*
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
16a8mpehmy5zm0bpblkx9nf8l7wrzkv
8207587
8207586
2026-05-03T08:45:03Z
Packy packy
289339
8207587
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
*https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
2ujuuz5v4cr22h1wpm7fce8o05njie1
8207591
8207587
2026-05-03T08:52:30Z
Packy packy
289339
/* Tvorba */
8207591
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď. ]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
*https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
e8m8yerd49g613q1e6n0ltumhdk3zrv
8207592
8207591
2026-05-03T08:53:43Z
Packy packy
289339
8207592
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď ]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
*https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
kc640tldv83j1wexvo7bdrqjwfmv44l
8207598
8207592
2026-05-03T09:01:05Z
Packy packy
289339
8207598
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mne | url = https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď ]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
*https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
6dggpk0s7c6ft6xjo3zvf49tp10g0ig
8207599
8207598
2026-05-03T09:01:55Z
Packy packy
289339
/* Externé odkazy */
8207599
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mne | url = https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď ]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
tjf7c7i313occu3b1wqtbe4cr5ak6c8
8207601
8207599
2026-05-03T09:06:13Z
Packy packy
289339
8207601
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mne | url = https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď ]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umenie | url = https://www.achilleas.glass/sk/kolekcie/umenie/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
7ygpp9p3w0ozlwmf8jw7ypw1kvvie33
8207604
8207601
2026-05-03T09:12:56Z
Pe3kZA
39673
/* Externé odkazy */ šabl.
8207604
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Oravca a neskôr v ateliéri sochy, objektu a inštalácie u prof. J. Hoffstädtera, kde získal titul magister umenia.
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková, otec Dimitrios Sdoukos má grécke korene. Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mne | url = https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii.
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď ]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umenie | url = https://www.achilleas.glass/sk/kolekcie/umenie/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
872bf1s3wlj214tpulz3fw9vpyjxtos
8207624
8207604
2026-05-03T10:13:43Z
Packy packy
289339
8207624
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník <ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
Umelec pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venoval sochárstvu a objektovej tvorbe. <ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková a otec má grécky pôvod.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mne | url = https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä skleneným objektom, plastike a interiérovému dizajnu. Využíva techniku taveného skla kombinovanú s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď ]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umenie | url = https://www.achilleas.glass/sk/kolekcie/umenie/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách. Zúčastnil sa viacerých výstav na Slovensku aj v zahraničí, vrátane prezentácií v európskych a mimoeurópskych mestách.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> Pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom Achilleas Glass.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov. Okrem výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. <ref>{{cite web|url=https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage|title=Achilleas Sdoukos spojil rock, folklór a sklo|website=ta3|date=2025-05-03}}</ref>
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
Jeho diela boli prezentované na výstavách na Slovensku aj v zahraničí.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
g05ezlmotgrd4zdqgkfartvb7ri6js5
8207629
8207624
2026-05-03T10:26:01Z
Packy packy
289339
8207629
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník <ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venoval sochárstvu a objektovej tvorbe. <ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková a otec má grécky pôvod.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mne | url = https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. <ref>{{cite web|url=https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage|title=Achilleas Sdoukos spojil rock, folklór a sklo|website=ta3|date=2025-05-03}}</ref>Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä skleneným objektom, plastike a interiérovému dizajnu. Využíva techniku taveného skla kombinovanú s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď ]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umenie | url = https://www.achilleas.glass/sk/kolekcie/umenie/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách. Zúčastnil sa viacerých výstav na Slovensku aj v zahraničí, vrátane prezentácií v európskych a mimoeurópskych mestách.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> Pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom Achilleas Glass.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
Jeho diela boli prezentované na výstavách na Slovensku aj v zahraničí.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
n9kj1c902x3bm51vi7uj99mbxo6czp9
8207636
8207629
2026-05-03T10:36:32Z
Packy packy
289339
/* Občianske združenie Ars Arete */
8207636
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník <ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venoval sochárstvu a objektovej tvorbe. <ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková a otec má grécky pôvod.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mne | url = https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage. <ref>{{cite web|url=https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage|title=Achilleas Sdoukos spojil rock, folklór a sklo|website=ta3|date=2025-05-03}}</ref>Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä skleneným objektom, plastike a interiérovému dizajnu. Využíva techniku taveného skla kombinovanú s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď ]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umenie | url = https://www.achilleas.glass/sk/kolekcie/umenie/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách. Zúčastnil sa viacerých výstav na Slovensku aj v zahraničí, vrátane prezentácií v európskych a mimoeurópskych mestách.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> Pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom Achilleas Glass.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy. <ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov. <ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
Jeho diela boli prezentované na výstavách na Slovensku aj v zahraničí.<ref>{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref>
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
832irmigfsay9w8vxawep5rgy57bkfy
8207649
8207636
2026-05-03T10:59:02Z
KormiSKbot
236958
clean up [[Project:AWB|AWB]]
8207649
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník <ref name="kultura.pravda.sk">{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venoval sochárstvu a objektovej tvorbe.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková a otec má grécky pôvod.<ref name="kultura.pravda.sk"/> Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mne | url = https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage.<ref>{{cite web|url=https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage|title=Achilleas Sdoukos spojil rock, folklór a sklo|website=ta3|date=2025-05-03}}</ref> Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä skleneným objektom, plastike a interiérovému dizajnu. Využíva techniku taveného skla kombinovanú s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umenie | url = https://www.achilleas.glass/sk/kolekcie/umenie/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách. Zúčastnil sa viacerých výstav na Slovensku aj v zahraničí, vrátane prezentácií v európskych a mimoeurópskych mestách.<ref name="kultura.pravda.sk"/> Pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom Achilleas Glass.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
== Nahliadnite do našich najzaujímavejších výstav a podujatí naprieč rokmi ==
Jeho diela boli prezentované na výstavách na Slovensku aj v zahraničí.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
'''2026'''
* SAE, Dubaj, Burj Khalifa, Kvant – Emar event
* Čína, Peking, Born of Fire, Winland Financial Center, Carte Blanche
'''2025'''
Veľká Británia, Londýn, Slovenský kultúrny inštitút - Art Glass Exhibition
* Bratislava, Pradiareň - Piano Night Fashion Show
* Bratislava, Divadlo JanaArt a Jano Ďurovčík- Rocková noc v divadle - 10. výročie značky Achilleas Glass
* Michalovce, Michalovský kaštieľ - Fashion &amp; Business show by SBS SHIELD
* USA, Orlando&amp; Miami – Justin Perry, Pangolin Laser Systems awards
* Bratislavský hrad - americká obchodná komora
'''2024'''
* Indonézia, Jakarta - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17. novembra
* UAE, Rjada - diplomatická recepcia Veľvyslanectva SK pri príležitosti 17tého novembra
* Nitra, hotel Zlatý kľúčik, Louis XIV Congress Hall - Galavečer “Tri dekády”
* Paríž, Park La Villette, Slovenský olympijský dom Maison Slovaque &amp; Olympiáda Paríž 2024
* Londýn West, WEM BRIDAL svadobný salón – otvorenie
* Bratislava, Tower 5 - Žiť z vlastného prameňa*
* Turčianske Teplice, Artur Gallery - Život v oblakoch*
'''2023'''
* Chorvátsko, Murter, Marina Hramina - TREND REGATA 2023
* Rakúsko, Wiener Neusdtat, Diamond Aircraft
* Bratislava, Porsche Centrum Zlaté Piesky
'''2022'''
* Česko, Kunovice - Bristell Aircraft factory and showroom
* Bratislavský hrad - talianska obchodná komora
* Česko, Praha, Albatross Golf Resort
'''2021'''
* Česko, Praha - Art Gallery&amp;Event Black Swan
* Sedín, Golf rezort – BMW Group M Golf Cup
* Košice, Siemens Healthineers Ultrasound
'''2020'''
* Česko, Praha, Show room concept Bubenská
* Česko, Praha &amp; Pražské križovatky – galavečer nadácie Dagmar a Václav Havlových VIZE 97
* Bratislava, Sky Park by Zaha Hadid &amp; Penta Real Estate show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* SAE, Dubaj, Al Wasl - Český pavilón - Všeobecná svetová výstava EXPO
'''2019'''
* Česko, Praha, Prague Polo Cup
* Bratislava, Reduta – hokejista roka
'''2018'''
* Bratislava, Audi centrum - Večer s múzami*
* Bratislava, Miele Center STOPKA - Krehká krása
* Rakúsko, Viedeň, Slovenský inštitút - Trójsky poklad*
* Česko, Praha, Slovenský inštitút - Trojský poklad*
* Tomášov, Art Hotel Kaštieľ – Galavečer Mercedes
* Mojmírovce, Kaštiel - Večer s múzami
'''2017'''
* Bratislava, Studio Morandini
* Bratislava, Carlton Savoy Art Gallery - Krehká krása
* Praha, Lamborghini Lounge
* Praha, Advantage cars – show room
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
'''2016'''
* Jasná, Cristal Gallery FIS SKI World Cup
* Taliansko, Rím, Slovenský kultúrny inštitút - Maľba a sklo*
'''2015'''
* Bratislava - Diamonds International Corporations
* Bratislava, Galéria Slovenského rozhlasu – Stretnutie
* Rakúsko, Schloss Hof - Slovensko – rakúska obchodná komora
'''2014'''
* Česko, Karlove Vary – ruská obchodná komora
'''2013'''
* Rusko, Moskva, Slovenský inštitút - Sklo a anjeli
* Rusko, Moskva, Múzeum dekoratívnych umení 5. moskovské bienále
* Francúzsko, Paríž, Rezidencia OECD – Metamorfózy*
'''2012'''
* Grécko, Patras, Galéria Palissandros - Metamorfózy
'''2011'''
* Grécko, Atény, Galéria Epaskt - Metamorfózy
* Bratislava, Primacialny Palác - Eco Top film
* Turecko, Konya - International Artists Meeting Karatay Univerzity
* Grécko, Atény - Ekofestival Technopolis
* Bratislava, Galéria Silencium - Výtvarné paralely X
'''2010'''
* Bratislava, Ateliér + - SkloGaléria Nova
* Piešťany, Galéria Fontána - Všetko je inak
'''2009'''
* Bratislava, SCWP - Štvrtý rozmer
== Stálice ==
* 2026 Indonézia, Jakarta - Casablanca VIP Office
* 2026 Indonézia, Jakarta Fairmont &amp; Royal Canadian_Pacific_Hotels
* 2025 Bratislava - Mercedes Benz
* 2025 Bratislava - Homola Furniture
* 2025 Bratislava - Dream audio Petržalka
* 2024 Švajčiarsko, Geneva - LaChrista galéria
* 2024 Bratislava - Reštaurácia Da Andrea
* 2024 Bratislava - Národný onkologický ústav
* 2024 Bratislava - Slovenský športový olympijský výbor
* 2022 Ivanka pri Dunaji - Holex Luxury Living
* 2021 Bratislava, Letisko M.R.Štefánika, VIT general aviation terminal - Život v oblakoch
* 2021 Bratislava - TK Lokomotíva
* 2021 Orechová Potôň, Slovakia Ring - FIM EWC Osemhodinové preteky
* 2020 Bratislava, Zimná jazdiareň v Bratislavskom hrade – galavečer Cena za vedu a techniku
* 2020 Bratislava - Marco Mirelli
* 2020 Martin - Hotel Turiec
* 2019 Česko, Praha, Hilton – Zlatá hokejka &amp; hokejista roka
* 2018 Veľká Lomnica, Golfový rezort Black Stork – charity golf
* 2018 Česko, Kunovice – Bristell BRM AERO
* 2018 Bratislava, budova SND – galavečer OTO
* 2017 Nové Zámky - Adriatik Stone
* 2017 Bratislava, Audi Centrum Lamač
* 2016 Starý Smokovec, Hrebienok - Tatranský ľadový dom
* 2016 Bratislava - BMW Group M Slovensko
* 2016 Bratislava, Eurovea – 1 poschodie – Cestovná kancelária TUI
* 2016 Martin, Mercedes - Benz
* 2016 Žilina, Mercedes - Benz
* 2016 Česko, Praha - Budha Bar
* 2015 Šamorín, XBionic resort, VIP rides club
* 2014 Bratislava, budova SND – galavečer Krištáľové krídlo
* 2012 Šajdíkove Humence, Penati Golf Resort – golfový turnaj
<nowiki>*</nowiki> Výstava spolu s Ingrid Zámečníkovou
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
gi8qsgr9rjheuqbs9j80mijfqj9wq3z
8207650
8207649
2026-05-03T11:01:04Z
KormiSK
91359
-excesivny zoznam a PR nadpis sekcie
8207650
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{na úpravu|PR text, reklama, neencyklopedický text}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Achilleas Sdoukos
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský umelecký sklár a dizajnér
| Portrét = A.Sdoukos.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1985|3|8}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia = [[Ingrid Zámečníková]]
| Príbuzní =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Umenie
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Achilleas Sdoukos''' (* [[8. marec]] [[1985]], [[Bratislava]]) je slovenský umelec, sklár, dizajnér a hudobník <ref name="kultura.pravda.sk">{{cite web|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/|title=Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo|website=Pravda|date=2017-04-16}}</ref> slovensko-gréckeho pôvodu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vytváranie luxusných interiérov a ich solitérov. Charakteristickým prvkom jeho diel je kombinácia taveného skla s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď, ako aj využívanie sklárskych pigmentov.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
Achilleas má za sebou bohatý výtvarný program nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sú často súčasťou privátnych aj verejných zbierok, interiérov a výstav. Medzi vlastníkmi jeho diel sa nachádzajú aj významné osobnosti z kultúrneho, športového, spoločenského a podnikateľkého prostredia. Medzi najzaujímavejšie výstavy a podujatia patria prezentácie v mestách ako Moskva, Paríž, Atény, Rím, Zürich, Ženeva, Miami, Madrid, Londýn, Doha, Dubaj či Jakarta v Indonézii.
== Životopis ==
V rokoch 2004 - 2008 študoval dizajn a tvarovanie dreva na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 - 2013 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venoval sochárstvu a objektovej tvorbe.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
Pochádza z umeleckého prostredia. Jeho matkou je maliarka Ingrid Zámečníková a otec má grécky pôvod.<ref name="kultura.pravda.sk"/> Vplyv antickej kultúry a byzantského umenia sa tak stali prirodzeným zdrojom inšpirácie, ktorý v jeho tvorbe neustále ožíva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mne | url = https://www.achilleas.glass/sk/o-mne/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Popri výtvarnej činnosti sa venuje hudbe a pôsobí ako gitarista v rockovej skupine Revoltage.<ref>{{cite web|url=https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage|title=Achilleas Sdoukos spojil rock, folklór a sklo|website=ta3|date=2025-05-03}}</ref> Dlhodobo tak prepája vizuálne umenie s hudobnou produkciou, najmä prostredníctvom hudobných eventov a gala-večerov.
Od roku 2020 sa venuje aj letectvu a pokračuje v odbornom raste smerom k vyšším atestáciám.
== Tvorba ==
[[Súbor:Sklenený dizajnový obraz.jpg|náhľad|Sklenený dizajnový obraz]]
Pre autora sklo nepredstavuje iba materiál, ale aj živý element, ktorý premieňa na médium so schopnosťou prostredníctvom svetla vytvárať rozmanité scenérie. Vďaka tomu pôsobí na ľudské zmysly a otvára priestor fantázii. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä skleneným objektom, plastike a interiérovému dizajnu. Využíva techniku taveného skla kombinovanú s drahými kovmi, ako sú zlato, platina, bronz a meď.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
[[Súbor:Odyseus.jpg|náhľad|Odyseova loď]]
Autor zdôrazňuje, že sklo pre neho nie je len základným stavebným prvkom, ale aj „múzou“, prostredníctvom ktorej sa spája s prírodou a duchovným svetom.
Tvorba Achilleasa Sdoukosa sa vyznačuje prepojením majstrovskej precíznosti a umeleckého prejavu. Proces tvorby je technologicky náročný a vyžaduje kombináciu kreativity s detailnou umelecko-remeselnou prácou. Pri teplotách nad 800 °C vrstvy skla obohacuje pigmentmi a vzácnymi kovmi, ako sú zlato, platina, bronz či meď, ktoré sa so sklom spájajú do harmonického, svetlom prežiareného celku.
Takto vytvorené artefakty získavajú osobitú farebnú hĺbku a výrazné optické efekty. Každý detail je podľa autora nositeľom emócie – od jemného ohybu skla pripomínajúceho vodopád až po dynamiku kontrastov medzi hladkým a drsným povrchom.
Achilleasove diela presahujú hranice tvorby a stávajú sa nositeľmi príbehu, dedičstva a statusu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umenie | url = https://www.achilleas.glass/sk/kolekcie/umenie/ | vydavateľ = www.achilleas.glass | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk-SK | meno = Achilleas | priezvisko = Glass}}</ref>
Diela sú inšpirované prírodnými formami, dynamikou vody a organickými štruktúrami, no zároveň odkazujú aj na grécku mytológiu a symboliku antických motívov. Zdrojom inšpirácie sú aj moderné technológie a rýchlo sa vyvíjajúca architektúra, nakoľko umenie je podľa autora súčasťou každodenného života a odrazom svojej doby.
Ich vizuálny účinok spočíva v prelínaní svetla a farby - transparentnosti skla, hĺbke materiálu, vrstvení pigmentov a odleskoch kovov, čo vytvára dojem pohybu a premenlivosti. Vďaka tejto schopnosti prináša jeho tvorba pozorovateľovi stále nové vizuálne zážitky, ktoré dokážu evokovať spomienky, vyvolávať emócie a stimulovať fantáziu. Autor sklo vníma ako materiál, ktorý „ožíva“ v kontakte so svetlom a dokáže premeniť bežný priestor na umelecký zážitok.
Jeho tvorba je preto nielen umením, estetickým prejavom, ale aj filozofiou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť skla.
Myšlienky Achilleasa pri tvorbe a inšpirácii smerujú k nahliadnutiu do zákulisia iných kultúr a národov, ich duchovného dedičstva, architektúry a zvykov. Tento prístup sa prejavuje v tematickej pestrosti a kultúrnych odkazoch prítomných v jeho kolekciách. Zúčastnil sa viacerých výstav na Slovensku aj v zahraničí, vrátane prezentácií v európskych a mimoeurópskych mestách.<ref name="kultura.pravda.sk"/> Pôsobí v Bratislave, kde má ateliér a showroom Achilleas Glass.
== Ateliér ==
[[Súbor:3E6A6966.jpg|vľavo|náhľad|Ateliér Achilleas Glass]]
[[Súbor:3E6A7069.jpg|náhľad|Ateliér Achilleas Glass II.]]
Nový ateliér sa nachádza v unikátnych priestoroch v budove bývalej reštaurácie Casablanca v Bratislave na Kolibe. Po rekonštrukcii sa priestory premenili na podoby trojpodlažného luxusného ateliéru. Prízemie tvorí nádherná presklená galéria, ktorá je plná diel, obrazov a sklenených platík. Na prvom poschodí sa nachádza maliarsky ateliér Ingrid Zámečníkovej a jej expozície obrazov, taktiež vzorový showroom, ktorý je kompletne zariadený sklárskymi dizajnovými dielami Achilleasa Sdoukosa. Atmosféru ateliéru dotvára krásny výhľad na prírodu a pohľady na bratislavský hrad, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]] a rakúske Alpy.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
== Občianske združenie Ars Arete ==
Achilleas sa venuje aj občianskemu združeniu Ars Arete, prostredníctvom ktorého podporuje umenie vzdelávacou a osvetovou činnosťou. Občianske združenie má na konte vydavateľskú činnosť, ale aj tvorbu rôznych dokumentárnych, historických či cestopisných filmov.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
Jeho diela boli prezentované na výstavách na Slovensku aj v zahraničí.<ref name="kultura.pravda.sk"/>
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [http://www.achilleas.glass/ Oficiálna stránka]
* TERAZ: [http://www.teraz.sk/kultura/p-plavcan-achilleas-sdoukos-dava-do/252846-clanok.html PLAVČAN: Achilleas Sdoukos dáva do každého objektu kus svojho zdravia]
* [http://www.trendybyvanie.sk/styl-a-umenie/achilleas-sdoukos-rozhovor Trendy bývanie: Achilleas Sdoukos- Rozhovor]
* [http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy Slovenka: Umelec Achilleas Sdoukos: Tvorí mýtické diela s puncom noblesy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170421092539/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/34108-umelec-achilleas-sdoukos-tvori-myticke-diela-s-puncom-noblesy |date=2017-04-21 }}
* [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/426523-vystava-achilleas-sdoukos-stavil-na-sklo/ Pravda: Výstava: Achilleas Sdoukos stavil na sklo]
* https://www.ta3.com/relacia/992611/achilleas-sdoukos-spojil-rock-folklor-a-sklo-v-divadle-odpalil-narodeninovu-party-s-revoltage
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sdoukos, Achilleas}}
[[Kategória:Slovenskí dizajnéri]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
hbpu25xn7w6ijjmc9v819y42lb18r1g
Šúrska ulica (Bratislava)
0
597775
8207529
7684887
2026-05-03T05:11:10Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207529
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Ulica
| Názov = Šúrska ulica
| Obrázok = Šúrska 03.jpg
| Popis obrázka =
| Štát = Slovensko
| Mesto = [[Bratislava]]
| Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]]
| Štvrť =
| Obvod =
| Číslo obvodu = [[Bratislava 3]]
| Nadmorská výška =
| Severná šírka = 48.19976339999999
| Východná dĺžka = 17.17470019999996
| Dĺžka =
| Šírka =
| Vznik =
| PSČ = 831 06
| Začína =
| Končí = [[Východná ulica (Bratislava)|Východná ulica]]
| Vytvorenie =
| Denominácia =
| Orientácia =
| Staršie názvy =
| Mapa štátu = Slovensko
| Mapa mesta = Bratislava
| Commons =
}}
'''Šúrska ulica''' v [[Bratislava|Bratislave]] sa nachádza v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] a nazvaná bola podľa [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|národnej prírodnej rezervácie Šúr]].<ref>http://bratislava.sk/ulice-v-mestskej-casti-bratislava-raca/d-11042603{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.raca.sk/zoznam-ulic/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
Tvorí ju rad rodinných domov začínajúci na [[Východná ulica (Bratislava)|Východnej ulici]] smerujúci na severovýchod.<ref>http://mapa.zoznam.sk/?search=%C5%A0%C3%BArska,%20Bratislava</ref>
== Referencie ==
{{Reflist}}
{{Bratislavský výhonok}}
[[Kategória:Ulice v Rači]]
s1hzbd5v1pqk75ibbdc14nag0yubnth
Redaktor:Gitanes232
2
601321
8207358
7823760
2026-05-02T19:34:19Z
Gitanes232
142243
fix emailu
8207358
wikitext
text/x-wiki
Volám sa Michal a mojou špecializáciou tu sú najmä články o prírodných a kultúrnych pamiatkach.
{{Redaktor z Európy}}
{{Redaktor z Bratislavy}}
{{počet článkov}}
<div style="float:left;border:solid #f0b005 1px;margin:1px">
{| cellpadding="1" cellspacing="0" style="width:238px;background:#ffd085"
|-
| style="width:45px;height:45px;background:#f0b005; text-align:center;font-size:14pt" | [[image:Coat of arms of Bulgaria.svg|45px]]
| style="font-size:8pt;padding:4pt;line-height:1.25em" | Tento redaktor v súčasnosti žije v [[Bulharsko|Bulharsku]].</span>'''
|}
</div>
{{user-commons1|[[Commons]]}}
<div style="float: left; border:solid #C0C0C0 1px; margin: 1px;">
{| cellspacing="0" style="width: 238px; background: #D3D3D3;"
| style="width: 45px; height: 45px; background: #C0C0C0; text-align: center; font-size: pt; color: "| '''[[Image:At sign.svg|40px]]'''
| style="font-size: {{{info-s|8}}}pt; padding: 4pt; line-height: 1.25em; color: {{{info-fc|black}}};" | E-mail tohto redaktora je '''{{{michval161@gmail.com}}}'''.
|}</div>
<div style="float: left; border:solid green 1px; margin: 1px;">
{| cellspacing="0" style="width: 238px; background: #FFE7BA;"
| style="width: 45px; height: 45px; background: #FFFFE0; text-align: center; font-size: {{{5|{{{id-s|14}}}}}}pt; color: {{{id-fc|black}}};" | '''[[Image:Crystal Clear app lphoto.png|40px]]'''
| style="font-size: {{{info-s|8}}}pt; padding: 4pt; line-height: 1.25em; color: {{{info-fc|black}}};" | Tento redaktor prispieva obrázkami na '''{{{Commons}}}'''.
|}</div><noinclude>[[Kategória:Šablóny nálepiek]]</noinclude>
<tr><td>{{User sk}} </td></tr>
<tr><td>{{User cs}} </td></tr>
<tr><td>{{User en-4}}</td></tr>
<tr><td>{{User bg-3}}</td></tr>
<tr><td>{{User sr-2}}</td></tr>
<tr><td>{{User ru-2}}</td></tr>
<tr><td>{{User de-2}}</td></tr>
<tr><td>{{User es-1}}</td></tr>
<tr><td>{{User la-1}}</td></tr>
<center>
{{Nálepka ľavá
|float = rightt
|text_farba = black
|text_farba_pozadie = white
|obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]]
|obrazok_farba_pozadie = #0000EE
|okraj_farba = #0000EE
|okraj_sirka = 1
|text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu:
----
* [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 4. august 2017 (UTC)
* [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:49, 13. august 2017 (UTC)
* [[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 17:19, 2. júl 2020 (UTC)
* [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:02, 3. júl 2020 (UTC)
* [[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 21:33, 14. január 2021 (UTC)
* <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:13, 20. september 2022 (UTC)
* <font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 14:10, 26. máj 2023 (UTC)
* [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:06, 18. január 2024 (UTC)
<!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu -->
}}
</center>
== Vyznamenania ==
{{Vyznamenanie|kod=180119|text=<center>Gratulujeme k získaniu '''1. miesta v súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]]''' v kategórii '''Originálne články'''.|podpis=V mene organizátora [[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]])}}
{| style="width:150px; border:1px dotted #000000; padding: 10px"
|[[Súbor:BoNM - Bulgaria Hires.png|100px|center]]
<center>''Udeľujem ti toto [[Wikipédia:Vyznamenania|ocenenie]] za tvoju neúnavnú prácu v oblasti [[Bulharsko|bulharskej]] prírody a architektúry :) --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]){{Break}}</center>
|}
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Gitanes232]]
f711ugoyarcw48b5ipx56kyts3gpe4m
Štetínsky záliv
0
602001
8207504
8006544
2026-05-03T03:22:35Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207504
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:UsedomWolin.png|náhľad|Štetínsky záliv]]
[[Súbor:Altwarp aus der Luft.jpg|náhľad|Obec Altwarp a okolie mesta [[Nowe Warpno]] na poľsko-nemeckej hranici]]
[[Súbor:Zalew-szczecinski-1-2.jpg|náhľad|Štetínsky záliv, špeciálna oblasť ochrany vtáctva]]
'''Štetínsky záliv'''<ref name="EA">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zoznam exoným
| url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 1.6.2011
| dátum prístupu = 18.08.2017
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> ({{vjz|pol|''Zalew Szczeciński''}}, {{vjz|deu|''Stettiner Haff'', ''Oderhaff'', ''Pommersches Haff''}}) je záliv v ústí rieky [[Odra|Odry]]. Veľkosť povrchu je 666,5{{--}}687 km² a maximálna hĺbka 10,5 m. Je rozdelený na dve časti na poľsko-nemeckej hranici – na [[Poľsko|poľskej]] strane sú [[Nowe Warpno]], [[Trzebież]], [[Gmina Stepnica|Stepnica]], [[Wolin]] a [[Świnoujście]] a na [[Nemecko|nemeckej]] [[Kamminke]], [[Ueckermünde]] a [[Altwarp]].
Prístavy sa nachádzajú na niekoľkých miestach: [[Świnoujście]], [[Štetín]], [[Police (Poľsko)|Police]],<ref>[http://www.portpolice.pl Port morski Police]</ref> [[Gmina Stepnica|Stepnica]],<ref>[https://www.stepnica.pl/strona/menu/46_port_rybacki Gmina Stepnica. Port Rybacki]</ref> [[Trzebież]], [[Nowe Warpno]], [[Altwarp]], [[Ueckermünde]], [[Anklam]] a [[Kamminke]].<ref>[http://www.maritime.com.pl/port/indexp.php Polskie Porty - szczegółowy opis wszystkich portów i przystani morskich (plus mapy)]</ref> ''Vodná cesta [[Szczecin]]-[[Świnoujście]]'', spájajúca dva prístavné mestá, prechádza cez poľskú časť tohto vodného útvaru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Port Szczecin-Świnoujście |url=http://www.port.szczecin.pl/pl/porty/port-w-%C5%9Awinouj%C5%9Bciu-i-port-w-Szczecinie/ |dátum prístupu=2017-08-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150815214920/http://www.port.szczecin.pl/pl/porty/port-w-%C5%9Awinouj%C5%9Bciu-i-port-w-Szczecinie |dátum archivácie=2015-08-15 }}</ref>
Štetínsky záliv je známy ako miesto na prevádzkovanie vodných športov a rekreácie na pláži.<ref>[https://www.stepnica.pl/strona/menu/174_splywy_kajakowe_ Spływy kajakowe]</ref> [[Nowe Warpno]],<ref>[https://www.nowewarpno.pl/ Oficjalny serwis Miasta i Gminy Nowe Warpno]</ref><ref>[http://podroze.onet.pl/gdzie-na-weekend/nowe-warpno-najdalej-na-polnocny-zachod-wysunieta-gmina-polski/9mn42g Nowe Warpno: malowniczy koniec Polski]</ref><ref>[http://www.polskaniezwykla.pl/web/place/search,1,-1,-1,-1,-1,-1,Nowe+Warpno.html Nowe Warpno]</ref> [[Trzebież]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Centralny Ośrodek Żeglarstwa, Trzebież |url=http://marinas.pl/location/centralny-osrodek-zeglarstwa-1529/ |dátum prístupu=2017-08-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170815185415/http://marinas.pl/location/centralny-osrodek-zeglarstwa-1529/ |dátum archivácie=2017-08-15 }}</ref> [[Gmina Stepnica|Stepnica]],<ref>[https://www.stepnica.pl/strona/menu/26_plaza_i_kapielisko Plaża i kąpielisko]</ref> [[Wolin]], [[Świnoujście]]<ref>[http://www.swinoujscie.pl/pl/contents/content/227/2345 Świnoujście – kraina 44 wysp]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a [[Ueckermünde]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ihr Urlaub im Seebad Ueckermünde |url=http://www.ueckermuende.de/urlaub.html |dátum prístupu=2017-08-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180506201623/http://www.ueckermuende.de/urlaub.html |dátum archivácie=2018-05-06 }}</ref> spolu s okolitými mestami [[Police (Poľsko)|Police]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Police - gmina zielona |url=http://www.police.pl/informator/turystyka.html |dátum prístupu=2017-08-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170814224310/http://www.police.pl/informator/turystyka.html |dátum archivácie=2017-08-14 }}</ref> [[Štetín]], [[Goleniów]], [[Kamień Pomorski]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kamień Pomorski. Turystyka i sport |url=http://www.kamienpomorski.pl/pl/profiles/11 |dátum prístupu=2017-08-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170819021724/http://www.kamienpomorski.pl/pl/profiles/11 |dátum archivácie=2017-08-19 }}</ref> [[Dziwnów]], [[Międzyzdroje]], [[Usedom (mesto v Nemecku)|Usedom]], [[Wolgast]], [[Anklam]] a [[Torgelow]] sú turistické destinácie. Príroda zálivu a okolie je chránená vo [[Woliński Park Narodowy|Wolińskom Parku Narodowym]], v parkoch ''Naturpark Am Stettiner Haff'' a ''Naturpark Insel Usedom'' a v chránených oblastiach [[Natura 2000]] ''Zalew Szczeciński'', ''Ujście Odry i Zalew Szczeciński'', ''Puszcza Wkrzańska'' a ''Wolin i Uznam'' a tiež v prírodných rezerváciách ''Białodrzew Kopicki'', ''Czarnocin'', ''Świdwie'' a ''Naturschutzgebiet Anklamer Stadtbruch''.
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Súradnice|53.764492|14.349518|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Povodie Odry]]
[[Kategória:Zálivy v Poľsku]]
[[Kategória:Zálivy v Nemecku]]
[[Kategória:Zálivy v Baltskom mori]]
g467ns8519jlknwygyrckh8hd2ftamu
Špeciálne operácie
0
609996
8207498
7684590
2026-05-03T02:10:36Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207498
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Slovak Army 5th Special Forces Regiment in Afghanistan2.jpg|náhľad|Príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] vo východnom [[Afganistan]]e.]]
'''Špeciálne operácie''' sú vojenská činnosť uskutočňovaná špeciálne vytvorenými, organizovanými, vybratými, vycvičenými a vybavenými silami využívajúcimi nekonvenčné techniky a spôsoby činnosti.<ref>SOŠ 3680 AAP-6 Slovník termínov a definícií NATO. 6. vyd. December 2016, s. [http://www.uosksok.sk/ext_files/O2/sos_3680.pdf#page=599 599]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}.</ref><ref>Pozri bližšie: SOŠ 2523 Spojenecká spoločná doktrína pre špeciálne operácie.; AJP-3.5 Allied Joint Doctrine for Special Operations. Edition A Version 1. December 2013.</ref> Môžu byť vykonávané nezávisle od [[Konvenčná vojna|konvenčných vojenských operácií]] alebo v spojení s nimi. Primárnym cieľom je dosiahnutie politických alebo vojenských cieľov, pri ktorých konvenčná požiadavka na silu neexistuje alebo by mohla nepriaznivo ovplyvniť celkový strategický výsledok. Špeciálne operácie sa zvyčajne uskutočňujú nízkoprofilovým spôsobom (spravidla malými oddielmi – [[Sily pre špeciálne operácie|silami pre špeciálne operácie]]), ktorý má za cieľ dosiahnuť výhody rýchlosti, prekvapenia a náhleho úderu proti nič netušiacemu cieľu. Špeciálne operácie sa zvyčajne vykonávajú s obmedzeným počtom vysoko vyškolených profesionálov, ktorí sú prispôsobiví, nezávislí od seba, sú schopní pracovať vo všetkých prostrediach a môžu využívať nekonvenčné bojové zručnosti a vybavenie. Špeciálne operácie sa zvyčajne realizujú prostredníctvom špecifickej špecializovanej výzvednej služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Special operations library
| url = http://www.shadowspear.com/special-operations-research.html
| vydavateľ = ShadowSpear.com
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-11-24
| miesto =
| jazyk = po anglicky
| url archívu = https://web.archive.org/web/20131020230203/http://www.shadowspear.com/special-operations-research.html
| dátum archivácie = 2013-10-20
}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Vojenský výhonok}}
[[Kategória:Vojenská terminológia]]
[[Kategória:Terminológia NATO]]
r69igwle7x8elnol27emsrnzekvikys
Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Preložené články/2018-01/Galéria
4
614521
8207507
7499788
2026-05-03T03:39:00Z
Oursana
92351
([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:Marijke Meu.jpg]] → [[File:Volders, Lancelot - Maria Luise of Hesse-Kassel.jpg]] 2, 3
8207507
wikitext
text/x-wiki
Toto je automaticky vygenerovaná '''galéria článkov preložených z češtiny do slovenčiny''' s využitím [[../../Nástroje#Prekladací nástroj|prekladacieho nástroja]] [[../../|Česko-slovenskej Wikipédie]] v priebehu mesiaca [[január 2018|januára 2018]]. Je odvodená z [[../|podrobného textového zoznamu]] a každý článok je v nej reprezentovaný jedným obrázkom. Táto galéria obsahuje 100 položiek a naposledy bola aktualizovaná k dátumu 2018-02-28 10:47:07.
== Galéria článkov ==
<gallery mode="packed-hover">
File:Jasna_Góra_260506_01.JPG|[[Jasná Hora]]
File:Harbour_Lopud.JPG|[[Lopud]]
File:Borsos & Doctor Semmelweis Ignác cropped.jpg|[[Ignác Filip Semmelweis]]
File:Lee_Remick_Allan_Warren.jpg|[[Lee Remicková]]
File:Jane_Birkin07.JPG|[[Jane Birkinová]]
File:CZ_82_IMG_1785.JPG|[[Vz. 82]]
File:Sin foto.svg|[[Christiane Desroches Noblecourt]]
File:Portrait_of_Carolina_van_Oranje-Nassau,_PF_de_la_Croix.jpg|[[Karolína Oranžsko-nasavská]]
File:Portrait of Johan Willem Friso van Nassau-Dietz (1687-1711) by Lancelot Volders.jpg|[[Ján Viliam Friso]]
File:Philtaylor.jpg|[[Phil Taylor]]
File:Guarani_Family.JPG|[[Guaraníovia]]
File:Spain_and_Portugal.png|[[Tordesillaská zmluva]]
File:MarieAnna.jpg|[[Mária Anna Portugalská]]
File:Cuyo_province_in_Argentina.png|[[Cuyo]]
File:Flag_of_Cross_of_Burgundy.svg|[[Španielske impérium]]
File:Volders, Lancelot - Maria Luise of Hesse-Kassel.jpg|[[Mária Lujza Hesensko-kasselská]]
File:El_Tres_de_Mayo,_by_Francisco_de_Goya,_from_Prado_in_Google_Earth.jpg|[[Španielska vojna za nezávislosť]]
File:Retrato_más_canónico_de_José_de_San_Martín.jpg|[[José de San Martín]]
File:Anna_van_Nassau-Dietz.jpg|[[Amália Nasavsko-dietzská]]
File:1711_William_IV_Prince_of_Orange.jpg|[[Viliam IV. Oranžský]]
File:Willem_I_in_kroningsmantel.jpg|[[Viliam I. (Holandsko)]]
File:Jude_Law_at_TIFF1.jpg|[[Jude Law]]
File:Marie_Dubois_1972.jpg|[[Marie Dubois]]
File:Bad_Ems_Concordia.jpg|[[Bad Ems]]
File:Catherine_Samba-Panza_2014-09-26.jpg|[[Catherine Sambová-Panzová]]
File:KarelFrederikBaden.jpg|[[Karol Fridrich Bádenský]]
File:Caroline_Louise_of_Hesse-Darmstadt,_margravine_of_Baden.jpg|[[Karolína Lujza Hesensko-darmstadtská]]
File:Ark_of_the_Covenant_Chapel.jpg|[[Aksum]]
File:Amfitheater.jpg|[[Amfiteáter (stavba)]]
File:Větrný_mlýn_v_Kuželově.JPG|[[Veterný mlyn (Kuželov)]]
File:August_Krogh_Bain_32006.jpg|[[August Krogh]]
File:Debrawinger1984.jpg|[[Debra Wingerová]]
File:Papírna,_V._Losiny.JPG|[[Papiereň Velké Losiny]]
File:Mary_Leakey.jpg|[[Mary Leakeyová]]
File:Huber,_Friedrich_von_Baden-Durlach.JPG|[[Fridrich Bádensko-durlašský]]
File:Sin foto.svg|[[Apoštolská prefektúra]]
File:Stadtansicht_Prenzlau.JPG|[[Prenzlau]]
File:Notodden_dark.jpg|[[Notodden]]
File:Logo_AR_avec_site.JPG|[[Africa Eco Race]]
File:Wilhelm_Eduard_Weber_II.jpg|[[Wilhelm Eduard Weber]]
File:Ed_Harris_by_Gage_Skidmore.jpg|[[Ed Harris]]
File:Presidential-medal-of-freedom.jpg|[[Presidential Medal of Freedom]]
File:Harry_O_Juliet_Mills_1974.jpg|[[Juliet Millsová]]
File:Kamaz_2.JPG|[[Kamaz]]
File:Bingham_-_James_Tissot_01.jpg|[[James Tissot]]
File:Adolfo-Pérez-Esquivel-wsf-2003.jpg|[[Adolfo Pérez Esquivel]]
File:Zubara_Fort.jpg|[[Az-Zubára]]
|[[Baruj Benacerraf]]
File:Bess_Truman_cropped.jpg|[[Bess Trumanová]]
File:Nana_Mouskouri_1966.jpg|[[Nana Muschurisová]]
File:Toni_Braxton_press_photo_2015.png|[[Toni Braxton]]
File:BernieMacSoulMenMarch08.jpg|[[Bernie Mac]]
File:Svaughan.jpg|[[Stevie Ray Vaughan]]
File:Civitavecchia_dall'aereo.JPG|[[Civitavecchia]]
File:Klášter_augustiniánů_(Třeboň)_-_výřez.jpg|[[Kláštor augustiniánov (Třeboň)]]
File:Anita_Ekberg_1956.jpg|[[Anita Ekbergová]]
File:Huntington Beach CA Aerial by Don Ramey Logan.jpg|[[Huntington Beach]]
File:Robert_wise_1990.jpg|[[Robert Wise]]
File:Academia_Publishing_House.jpg|[[Academia]]
File:Halep_WM17_(46)_(35379441833).jpg|[[Rebríček WTA]]
File:Sin foto.svg|[[Kartografie Praha]]
File:Sin foto.svg|[[IDNES.cz]]
File:Sin foto.svg|[[Vyšehrad (nakladateľstvo)]]
File:Plovdiv_flag.svg|[[Plovdiv (okres)]]
File:Henry_II_of_Bavaria2.jpg|[[Henrich II. (Svätá rímska ríša)]]
File:Aytos_Municipality_Within_Bulgaria.png|[[Ajtos (okres)]]
File:Peggy_Lee_1950.JPG|[[Peggy Lee]]
File:Telly_Savalas_Kojak_1973.JPG|[[Telly Savalas]]
File:APTNheadquarter.jpg|[[Associated Press]]
File:Blick_vom_Gaißalphorn_auf_Oberstdorf.jpg|[[Oberstdorf]]
File:Sin foto.svg|[[OIKOYMENH]]
File:Ivory_tabernacle_Louvre_OA2587.jpg|[[Slonovina]]
File:Sin foto.svg|[[Podložie]]
File:Sin foto.svg|[[Svoboda (vydavateľstvo)]]
File:Sin foto.svg|[[Chicago Tribune]]
File:Sin foto.svg|[[Halové majstrovstvá sveta v atletike]]
File:Sin foto.svg|[[Masarykův slovník naučný]]
File:BBC_News.svg|[[BBC News]]
File:Flag_of_Viña_del_Mar,_Chile.svg|[[Viña del Mar]]
File:Sin foto.svg|[[Halové majstrovstvá Európy v atletike]]
File:Demek_Jaromír_CB.jpg|[[Jaromír Demek]]
File:Füssen_-.JPG|[[Füssen]]
File:Salmoneggskils.jpg|[[Ikra]]
File:Kazakhstan_location_map.svg|[[Arkalyk]]
File:European_Championships_in_Athletics.png|[[Majstrovstvá Európy v atletike]]
File:Oxyrhynchos_map.gif|[[Oxyrhynchos]]
File:Alpine_skiing_pictogram.svg|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách]]
File:Anne_Baxter_in_All_About_Eve_trailer.jpg|[[Anne Baxterová]]
File:Katína_Paxinoú_in_For_Whom_the_Bell_Tolls_trailer_cut.jpg|[[Katina Paxinosová]]
File:KarenBlackDIFFApr10.jpg|[[Karen Black]]
File:Katharine_Ross_-_Buddwing.JPG|[[Katharine Rossová]]
File:Olympic_rings_with_white_rims.svg|[[Zoznam olympijských medailistov v alpskom lyžovaní]]
File:Sin foto.svg|[[Augustin Navrátil]]
File:Sarpsborg-Blick_auf_die_City.jpg|[[Sarpsborg]]
File:Dr_Linda_Buck_ForMemRS.jpg|[[Linda B. Bucková]]
File:Google_Pixelbook.jpg|[[Google Pixelbook]]
File:Bitcoin_Cash.png|[[Bitcoin Cash]]
File:Prostějov,_nový_židovský_hřbitov,_síň_01.jpg|[[Židia v Prostějove]]
File:Ippnw_ostermarsch2011.jpg|[[Lekári proti jadrovej vojne]]
</gallery>
[[Kategória:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Zoznamy článkov|Galéria]]
6k08e38ezagqj4boixjxr26emjb5urz
Antikoagulans
0
615901
8207334
6788559
2026-05-02T18:56:01Z
Vrchovina
166088
drobná úprava
8207334
wikitext
text/x-wiki
'''Antikoagulans'''<ref name=EM>anticoagulans. In: KADLEC, Oskár, ed. '' [[Encyklopédia medicíny]]''. Bratislava: Asklepios, 1993 – 2004. ISBN 80-7167-008-1</ref> ({{lat|''anticoagulans''}}<ref name=EM/>) alebo '''antikoagulancium'''<ref>antikoagulancium. In: ''Slovník cudzích slov (akademický)'', 2005. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=scs dostupné online]</ref><ref>LANGOVÁ, T. ''Anglicko-slovenský slovník medicíny''. 2. vydanie. Bratislava: VEDA, 1998. ISBN 80-224-0527-2. s. 44</ref> je [[liečivo]], ktoré znižuje zrážanlivosť krvi ([[Zrážanie krvi|hemokoaguláciu]]). Svojím účinkom blokuje [[koagulačné faktory]], a tým aj proces koagulácie.
Antikoagulanciá sa používajú v profylaxii a liečbe [[Hlboká žilová trombóza|žilovej trombózy]], embolizácie do pľúc a intrakavitálnej trombózy v dutinách srdca. Patria medzi [[Antitrombotikum|antitrombotiká]], lieky, zabraňujúce vytváraniu krvnej zrazeniny, spolu s [[Antiagregans|antiagreganciami]], ktoré pôsobia proti zhlukovaniu [[trombocyt]]ov (krvných doštičiek), endotel protektívnymi látkami a [[Fibrinolytikum|fibrinolytikami]], ktoré lyzujú fibrínové vlákna vo vznikajúcej krvnej zrazenine a tak ju rozpúšťajú.<ref>REMKOVÁ, Anna a Milan REMKO. ''Antitrombotiká v klinickej praxi.'' Bratislava: SAMEDI, 2014. ISBN 9788097082581. </ref>
== Klasifikácia ==
Antikoagulanciá sa delia na používané in vivo – u pacientov ako lieky (heparín a jeho deriváty, warfarin, xabány atď.) a in vitro – na zaistenie tekutosti krvi po odbere na vyšetrenie (heparín, oxalát sodný, citrát sodný, EDTA).
Ďalšie rozdelenie antikoagulancií, používaných ako lieky, je podľa ich mechanizmu účinku na priame a nepriame. Priame inaktivujú vytvorené [[koagulačné faktory]] v krvnej plazme, zatiaľ čo nepriame spomaľujú ich tvorbu, spravidla v pečeni.
Priame antikoagulanciá sú heparín a jeho deriváty – nízkomolekulárne heparíny, pentasacharidy, ďalej hirudiny, gatrany a xabany.
Nepriame antikoagulanciá sú warfarin a ethylbiskumacetát
=== Priame antikoagulanciá ===
Priame antikoangulanciá blokujú predovšetkým trombín a/alebo faktor Xa. Trombín je kľúčový proteín koagulačnej kaskády, ktorý aktivuje rad koagulačných faktorov, končiaci premenou rozpustného fibrinogénu na nerozpustný fibrín v krvnej zrazenine.
Nepriame inhibítory trombínu (faktoru Xa) pôsobia prostredníctvom aktivácie prirodzeného inhibítora trombínu – antitrombínu (AT III). Sú teda závislé na prítomnosti endogénnych inhibítorov. Tak fungujú napr. heparíny. Priame inhibítory trombínu (faktoru Xa) sa viažu na trombín (faktor Xa), čím ho blokujú. Takto pôsobia gatrany a hirudíny.
==== Heparíny ====
[[Heparín]] je zmes kyslých mukopolysacharidov, bežne sa vyskytujúcich v organizme. Terapeuticky sa využíva heparin nefrakcionovaný, nízkomolekulárny a pentasacharidy.
''Nefrakcionovaný (prirodzený) heparin'' aktivuje AT III, ktorý ireverzibilne inaktivuje trombín a niektoré ďalšie koagulačné faktory (napr. faktor Xa). Má nasledujúce vlastnosti: neprechádza placentou a preto je vhodný pre použitie v tehotenstve. Má špecifické antidotum – protamín. Podáva sa vnútrožilovo alebo podkožne. Jeho účinok je variabilný, preto ho treba pravidelne po 6 hodinách kontrolovať vyšetrením APTT. Nežiaduce účinky sú krvácanie pri predávkovaní, možná [[Alergia|alergická]] reakcia, [[trombocytopénia]] (zníženie počtu krvných doštičiek), pri dlhodobom podávaní [[osteoporóza]].
''Nízkomolekulárne heparíny'' (anglicky: low molecular weight heparin, LMWH) majú kratšie reťazce molekúl, ktoré vznikajú rozštiepením molekuly heparinu. Pôsobia podobne, ako nefrakcionovaný heparin (inaktivujú však predovšetkým faktor Xa), ale sú bezpečnejšie, majú výhodnejšiu farmakokinetiku a menej nežiaducich účinkov. Dobre sa vstrebávajú a preto sa podávajú podkožne. Nemusí sa kontrolovať APTT. Používa sa hlavne enoxaparin.
''Pentasacharidy'' sú synteticky pripravené reťazce piatich [[sacharid]]ových jednotiek, odvodené od heparínu. Prostredníctvom AT III inaktivujú faktor Xa. Sú bezpečnejšie, podávajú sa podkožne, nie je nutná kontrola APTT, nevýhodou je vyššia cena. Používa sa fondaparinux.
==== „Nové“ orálne antikoagulanciá (NOAC) ====
Sú to pomerne nedávno vyvinuté antikoagulanciá, ktoré je možné na rozdiel od ostatných priamych antikoagulancií podávať ústami. Ich výhodou oproti nepriamym orálnym antikoagulanciám (warfarinu) je predvídateľný účinok, takže v priebehu liečby nie sú potrebné opakované kontroly účinku.
''Gatrany'' priamo inhibujú trombín. Podávajú sa ústami, účinkujú rýchlo a dlhodobo. Dajú sa použiť v profylaxii tromboembolizmu v ortopédii a pri fibrilácii srdcových predsiení. Používa sa napr. dabigatran.
''Xabany'' priamo inhibujú faktor Xa. Podávajú sa ústami, sú dobre účinné v profylaxii tromboembolizmu vo všetkých indikáciach. Používajú sa rivaroxaban, apixaban, edoxaban.
==== Hirudin a odvodené látky. ====
Hirudin je prírodný antikoagulačný peptid, produkovaný pijavicami (Hirudo medicinalis). Má dobré vlastnosti, ale je drahý. Rekombinantnou technológiou sa vyrába odvodená látka desirudin.
=== Nepriame antikoagulanciá ===
Nepriame antikoagulanciá sú kompetitívni antagonisti vitamínu K. Znižujú tvorbu vitamín K – dependentných koagulačných faktorov (faktorov II, VII, IV, X a aj antikoagulačných proteínov C a S). Vrchol ich účinku nastupuje asi za 3 dni. Ich účinnosť je ovplyvnená množstvom vitaminu K v potrave a množstvom liekových interakcii, ovplyvnením vstrebávania, väzby na krvný albumín a biotransformácie.
Nežiaducim účinkom je krvácanie. V tom prípade treba liečbu prerušiť, prípadne podať vitamín K, pri ohrozujúcom krvácaní krvnú plazmu, ktorá obsahuje chýbajúce koagulačné faktory. Používa sa takmer výhradne kumarínový derivát warfarin. Na začiatku liečby dochádza ku krátkodobému prokoagulačnému účinku warfarinu, pretože sa zníži aj syntéza proteínu C a S. Preto sa na začiatku liečby súčasne podávajú heparíny, ktoré pokryjú obdobie do nástupu plného účinku warfarinu. Nespoľahlivosť účinku kumarínov vyžaduje pravidelné kontroly účinnosti liečby – vyšetrenia parametra zrážanlivosti krvi INR (International Normalized Ratio, predtým protrombínový čas). Warfarin slúži na profylaxiu tromboembolizmu pri poruche srdcov0ho rytmu [[Fibrilácia predsiení|fibrilácii predsiení]], po implantácii mechanických chlopňových protéz a pri [[Hlboká žilová trombóza|žilovej trombóze]]. V súčasnosti je lacný warfarin často nahradzovaný drahšími, ale často spoľahlivejšími gatranmi a xabánmi.
== Zdroje ==
* Článok je aktualizovaný a doplnený preklad z českej verzie Wikipédie (verzia z 8.12.2016)
* Portál ADC.sk, PharmINFO spol. s r.o. Bratislava, online: https://www.adc.sk/
* Slovenský hematologický portál Hematology.sk: Rozdelenie antitrombotík. Dostupné online: http://hematology.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=144 Aktualizované 30.7.2007, citované 28.3.2018
* Kvasnička, Jan: Intravenózní antitrombotika a trombolytika. Remedia, 2014, 6, Medical Tribune CZ, s.r.o., Praha. Dostupné online: http://www.remedia.cz/Archiv-rocniku/Rocnik-2014/6-2014/Intravenozni-antitrombotika-a-trombolytika/e-1AD-1MK-1MW.magarticle.aspx
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Hematológia]]
[[Kategória:Liečivá]]
8ooxjhvkk6vqkuahvrztvsapt1be786
8207336
8207334
2026-05-02T18:57:58Z
Vrchovina
166088
drobná úprava
8207336
wikitext
text/x-wiki
'''Antikoagulans'''<ref name=EM>anticoagulans. In: KADLEC, Oskár, ed. '' [[Encyklopédia medicíny]]''. Bratislava: Asklepios, 1993 – 2004. ISBN 80-7167-008-1</ref> ({{lat|''anticoagulans''}}<ref name=EM/>) alebo '''antikoagulancium'''<ref>antikoagulancium. In: ''Slovník cudzích slov (akademický)'', 2005. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=scs dostupné online]</ref><ref>LANGOVÁ, T. ''Anglicko-slovenský slovník medicíny''. 2. vydanie. Bratislava: VEDA, 1998. ISBN 80-224-0527-2. s. 44</ref> je [[liečivo]], ktoré znižuje zrážanlivosť krvi ([[Zrážanie krvi|hemokoaguláciu]]). Svojím účinkom blokuje [[koagulačné faktory]], a tým aj proces koagulácie.
Antikoagulanciá sa používajú v profylaxii a liečbe [[Hlboká žilová trombóza|žilovej trombózy]], embolizácie do pľúc a intrakavitálnej trombózy v dutinách srdca. Patria medzi [[Antitrombotikum|antitrombotiká]], lieky, zabraňujúce vytváraniu krvnej zrazeniny, spolu s [[Antiagregans|antiagreganciami]], ktoré pôsobia proti zhlukovaniu [[trombocyt]]ov (krvných doštičiek), endotel protektívnymi látkami a [[Fibrinolytikum|fibrinolytikami]], ktoré lyzujú fibrínové vlákna vo vznikajúcej krvnej zrazenine a tak ju rozpúšťajú.<ref>REMKOVÁ, Anna a Milan REMKO. ''Antitrombotiká v klinickej praxi.'' Bratislava: SAMEDI, 2014, 312 s. ISBN 9788097082581. </ref>
== Klasifikácia ==
Antikoagulanciá sa delia na používané in vivo – u pacientov ako lieky (heparín a jeho deriváty, warfarin, xabány atď.) a in vitro – na zaistenie tekutosti krvi po odbere na vyšetrenie (heparín, oxalát sodný, citrát sodný, EDTA).
Ďalšie rozdelenie antikoagulancií, používaných ako lieky, je podľa ich mechanizmu účinku na priame a nepriame. Priame inaktivujú vytvorené [[koagulačné faktory]] v krvnej plazme, zatiaľ čo nepriame spomaľujú ich tvorbu, spravidla v pečeni.
Priame antikoagulanciá sú heparín a jeho deriváty – nízkomolekulárne heparíny, pentasacharidy, ďalej hirudiny, gatrany a xabany.
Nepriame antikoagulanciá sú warfarin a ethylbiskumacetát
=== Priame antikoagulanciá ===
Priame antikoangulanciá blokujú predovšetkým trombín a/alebo faktor Xa. Trombín je kľúčový proteín koagulačnej kaskády, ktorý aktivuje rad koagulačných faktorov, končiaci premenou rozpustného fibrinogénu na nerozpustný fibrín v krvnej zrazenine.
Nepriame inhibítory trombínu (faktoru Xa) pôsobia prostredníctvom aktivácie prirodzeného inhibítora trombínu – antitrombínu (AT III). Sú teda závislé na prítomnosti endogénnych inhibítorov. Tak fungujú napr. heparíny. Priame inhibítory trombínu (faktoru Xa) sa viažu na trombín (faktor Xa), čím ho blokujú. Takto pôsobia gatrany a hirudíny.
==== Heparíny ====
[[Heparín]] je zmes kyslých mukopolysacharidov, bežne sa vyskytujúcich v organizme. Terapeuticky sa využíva heparin nefrakcionovaný, nízkomolekulárny a pentasacharidy.
''Nefrakcionovaný (prirodzený) heparin'' aktivuje AT III, ktorý ireverzibilne inaktivuje trombín a niektoré ďalšie koagulačné faktory (napr. faktor Xa). Má nasledujúce vlastnosti: neprechádza placentou a preto je vhodný pre použitie v tehotenstve. Má špecifické antidotum – protamín. Podáva sa vnútrožilovo alebo podkožne. Jeho účinok je variabilný, preto ho treba pravidelne po 6 hodinách kontrolovať vyšetrením APTT. Nežiaduce účinky sú krvácanie pri predávkovaní, možná [[Alergia|alergická]] reakcia, [[trombocytopénia]] (zníženie počtu krvných doštičiek), pri dlhodobom podávaní [[osteoporóza]].
''Nízkomolekulárne heparíny'' (anglicky: low molecular weight heparin, LMWH) majú kratšie reťazce molekúl, ktoré vznikajú rozštiepením molekuly heparinu. Pôsobia podobne, ako nefrakcionovaný heparin (inaktivujú však predovšetkým faktor Xa), ale sú bezpečnejšie, majú výhodnejšiu farmakokinetiku a menej nežiaducich účinkov. Dobre sa vstrebávajú a preto sa podávajú podkožne. Nemusí sa kontrolovať APTT. Používa sa hlavne enoxaparin.
''Pentasacharidy'' sú synteticky pripravené reťazce piatich [[sacharid]]ových jednotiek, odvodené od heparínu. Prostredníctvom AT III inaktivujú faktor Xa. Sú bezpečnejšie, podávajú sa podkožne, nie je nutná kontrola APTT, nevýhodou je vyššia cena. Používa sa fondaparinux.
==== „Nové“ orálne antikoagulanciá (NOAC) ====
Sú to pomerne nedávno vyvinuté antikoagulanciá, ktoré je možné na rozdiel od ostatných priamych antikoagulancií podávať ústami. Ich výhodou oproti nepriamym orálnym antikoagulanciám (warfarinu) je predvídateľný účinok, takže v priebehu liečby nie sú potrebné opakované kontroly účinku.
''Gatrany'' priamo inhibujú trombín. Podávajú sa ústami, účinkujú rýchlo a dlhodobo. Dajú sa použiť v profylaxii tromboembolizmu v ortopédii a pri fibrilácii srdcových predsiení. Používa sa napr. dabigatran.
''Xabany'' priamo inhibujú faktor Xa. Podávajú sa ústami, sú dobre účinné v profylaxii tromboembolizmu vo všetkých indikáciach. Používajú sa rivaroxaban, apixaban, edoxaban.
==== Hirudin a odvodené látky. ====
Hirudin je prírodný antikoagulačný peptid, produkovaný pijavicami (Hirudo medicinalis). Má dobré vlastnosti, ale je drahý. Rekombinantnou technológiou sa vyrába odvodená látka desirudin.
=== Nepriame antikoagulanciá ===
Nepriame antikoagulanciá sú kompetitívni antagonisti vitamínu K. Znižujú tvorbu vitamín K – dependentných koagulačných faktorov (faktorov II, VII, IV, X a aj antikoagulačných proteínov C a S). Vrchol ich účinku nastupuje asi za 3 dni. Ich účinnosť je ovplyvnená množstvom vitaminu K v potrave a množstvom liekových interakcii, ovplyvnením vstrebávania, väzby na krvný albumín a biotransformácie.
Nežiaducim účinkom je krvácanie. V tom prípade treba liečbu prerušiť, prípadne podať vitamín K, pri ohrozujúcom krvácaní krvnú plazmu, ktorá obsahuje chýbajúce koagulačné faktory. Používa sa takmer výhradne kumarínový derivát warfarin. Na začiatku liečby dochádza ku krátkodobému prokoagulačnému účinku warfarinu, pretože sa zníži aj syntéza proteínu C a S. Preto sa na začiatku liečby súčasne podávajú heparíny, ktoré pokryjú obdobie do nástupu plného účinku warfarinu. Nespoľahlivosť účinku kumarínov vyžaduje pravidelné kontroly účinnosti liečby – vyšetrenia parametra zrážanlivosti krvi INR (International Normalized Ratio, predtým protrombínový čas). Warfarin slúži na profylaxiu tromboembolizmu pri poruche srdcov0ho rytmu [[Fibrilácia predsiení|fibrilácii predsiení]], po implantácii mechanických chlopňových protéz a pri [[Hlboká žilová trombóza|žilovej trombóze]]. V súčasnosti je lacný warfarin často nahradzovaný drahšími, ale často spoľahlivejšími gatranmi a xabánmi.
== Zdroje ==
* Článok je aktualizovaný a doplnený preklad z českej verzie Wikipédie (verzia z 8.12.2016)
* Portál ADC.sk, PharmINFO spol. s r.o. Bratislava, online: https://www.adc.sk/
* Slovenský hematologický portál Hematology.sk: Rozdelenie antitrombotík. Dostupné online: http://hematology.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=144 Aktualizované 30.7.2007, citované 28.3.2018
* Kvasnička, Jan: Intravenózní antitrombotika a trombolytika. Remedia, 2014, 6, Medical Tribune CZ, s.r.o., Praha. Dostupné online: http://www.remedia.cz/Archiv-rocniku/Rocnik-2014/6-2014/Intravenozni-antitrombotika-a-trombolytika/e-1AD-1MK-1MW.magarticle.aspx
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Hematológia]]
[[Kategória:Liečivá]]
5xoeff7v7kpr99fty3sodsg3yoiqs8c
Antitrombotikum
0
616066
8207337
6651269
2026-05-02T18:58:55Z
Vrchovina
166088
drobná úprava
8207337
wikitext
text/x-wiki
'''Antitrombotiká''' sú lieky, znižujúce zrážanlivosť krvi. Podľa spôsobu účinku sa rozdeľujú na [[Antiagregans|antiagreganciá]], [[Antikoagulans|antikoagulanciá]], [[Fibrinolytikum|fibrinolytiká]] a endotel protektívne látky. Rozdelenie antitrombotík podľa mechanizmu účinku je však nevyhnutne nepresné a uvádza sa v mnohých modifikáciach, pretože niektoré lieky patria svojimi účinkami do viacerých skupín (napríklad [[heparin]] a odvodené látky) a sú použiteľné v liečbe viacerých typov ochorení.<ref>REMKOVÁ, Anna a Milan REMKO. ''Antitrombotiká v klinickej praxi.'' Bratislava: SAMEDI, 2014, 312 s. ISBN 9788097082581.</ref>
== Antiagreganciá ==
[[Antiagregans|Antiagreganciá]] sú lieky znižujúce zhlukovanie (agregáciu) krvných doštičiek (trombocytov). Sú účinné hlavne v liečbe tepnovej trombózy, napr. [[Infarkt myokardu|Infarktu myokardu]] a tiež v prevencii tepnovej trombózy (najmä mozgových a končatinových tepien).
=== Blokátory aktivácie trombocytov ===
;blokátory tromboxanového systému TxA2
*ireverzibilné: kyselina acetylsalicylová (ASA)
*reverzibilné: indobufen
;inhibítory fosfodiesterázy
*dipyridamol
;blokátory ADP systému
*ticlodipin, clopidogrel, prasugrel, ticagrelor
=== Blokátory finálnej agregácie trombocytov ===
;antagonisti IIa/IIIb receptorov
*monoklonálne protilátky: abciximab
*syntetické peptidové inhibitory: eptifibatid,
*nepetidové inhibitory (fibany): tirofiban, lamifiban, orbofiban, xemilofiban, roxifiban...
== Antikoagulanciá ==
[[Antikoagulans|Antikoagulanciá]] sú lieky, blokujúce plazmatické, prípadne tkanivové [[koagulačné faktory]] ("plazmatickú koagulačnú kaskádu"). Sú účinné hlavne v liečbe [[Hlboká žilová trombóza|hlbokej žilovej trombózy]] a jej prevencii, tiež v prevencii intrakavitálnej trombózy srdca (najčastejšie pri [[Fibrilácia predsiení|fibrilácii predsiení]]).
;Inhibítory tvorby trombínu
*priame inhibítory: hirudin, bivalirudin, dabigatran, ximelagatran...
*nepriame inhibítory: heparíny
;Inhibítory faktora IXa
;Inhibítory faktora Xa
*priame: xabany - rivaroxaban, apixaban
*nepriame: heparin, nízkomolekulárne heparíny (LMWH) - enoxaparin, dalteparin, nadroparin atď., pentasacharidy - fondaparinux
;Blokátory účinku trombínu
*antagonisti vitamínu K: kumaríny - etylbiskumacetát, warfarin
;Inhibítory tkanivového faktora
== Fibrinolytiká ==
[[Fibrinolytikum|Fibrinolytiká]] sú lieky, rozpúšťajúce novovzniknutý [[trombus]] rozložením vlákien [[Fibrín|fibrínu]] (trombolýza). Používajú sa pri chorobách, kde je potrebné obnoviť prietok krvi cievou, uzatvorenou trombom: [[infarkt myokardu]], niektoré druhy [[Náhla mozgová cievna príhoda|náhlej mozgovej cievnej príhody]], život ohrozujúca [[pľúcna embólia]], závažné uzávery tepien veľkého obehu, ťažká [[hlboká žilová trombóza]].
* I. generácia - neselektívne: najrozšírenejšia bola streptokináza, ktorá vytvára aktivátorový komplex s plazminogénom, ktorý potom aktivuje zvyšný plazminogén.
* II. generácia - selektívne: predstaviteľom je altepláza, rekombinantnou technológiou vyrábaný tkanivový aktivátor plazminogénu (rTPA), ktorý priamo aktivuje plazminogén.
* III. generácia - modifikácie molekuly tkanivového aktivátora plazminogénu, napr. retepláza, tenektepláza s vylepšenými vllastnosťami.
== Endotel protektívne látky ==
Do tejto skupiny sa zaraďuje suledoxid, hoci jeho antitrombotický účinok je komplexnejší a funkciu endotelu ovplyvňujú aj heparíny (pozri vyššie). Endotel protektívne vlastnosti má rad ďalších látok, ktoré sa nezaraďujú medzi antitrombotiká: prostaglandíny PGE1, PGI2, nitráty, ACE-inhibítory, betablokátory, spironolakton, statíny atď.
== Zdroje ==
* ADC - klasifikácia liekov - HLB01 ANTITROMBOTIKÁ. Portál ADC.sk, PharmINFO spol. s r.o. Bratislava, online: https://www.adc.sk/databazy/klasifikacie/adc-strom.html#goHLB01AX
* Portál ADC.sk, PharmINFO spol. s r.o. Bratislava, online: https://www.adc.sk/ - SPC dotknutých liekov
* Slovenský hematologický portál Hematology.sk: Rozdelenie antitrombotík. Dostupné online: http://hematology.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=144 Aktualizované 30.7.2007, citované 28.3.2018
[[Kategória:Liečivá]]
[[Kategória:Hematológia]]
991g7yg9fme2wchc8cgmwtx9185cs6o
Fibrinolytikum
0
616201
8207339
6702627
2026-05-02T19:00:07Z
Vrchovina
166088
drobná úprava
8207339
wikitext
text/x-wiki
'''Fibrinolytiká''' sú liečivá zo skupiny [[Antitrombotikum|antitrombotík]], používané na rozpustenie (lýzu) trombov v cievach (iný názov je trombolytiká). Ich účinok je založený na aktivácii procesu fibrinolýzy. Základom je aktivácia [[plazminogén]]u a jeho premena na [[plazmín]], [[enzým]] zo skupiny proteáz, ktorý štiepi vláknitú bielkovinu [[fibrín]] v novo vznikajúcom [[Trombóza|trombe]]. Čím je trombus starší, stabilizovaný, tým je liečba fibrinolytikami menej účinná.<ref>REMKOVÁ, Anna a Milan REMKO. ''Antitrombotiká v klinickej praxi.'' Bratislava: SAMEDI, 2014, 312 s. ISBN 9788097082581.</ref>
== Liečebné použitie ==
Fibrinolytická (tiež trombolytická) liečba sa používa k rozpusteniu trombu pri akútnych ochoreniach, spôsobených trombotickým uzáverom cievy:
* akútny [[infarkt myokardu]] pri trombóze koronárnej tepny
* masívna [[pľúcna embólia]] pri upchatí podstatnej časti riečišťa pľúcnych tepien embolmi, čo sú uvoľnené tromby z veľkých žíl (pri nemasívnych pľúcnych embóliach sa používa menej účinná, ale menej riziková [[Antikoagulans|antikoagulačná]] liečba)
* [[Cievna mozgová príhoda|náhla cievna mozgová príhoda]], spôsobená trombózou mozgovej tepny po vylúčení mozgového krvácania
* trombóza a embólia periférnych tepien, hlavne končatinových
* rozsiahla [[Hlboká žilová trombóza|žilová trombóza]] s ohrozením postihnutej končatiny nedokrvením v dôsledku silného opuchu
Pri fibrinolýze končatinových ciev sa používa aj lokálna fibrinolýza, pri ktorej je fibrinolytikum podávané priamo do postihnutej cievy, na rozdiel od systémovej fibrinolýzy, ktorá sa pravidelne používa pri infarkte myokardu a náhlej mozgovej cievnej príhode.
Pri rozhodovaní o fibrinolytickej liečbe treba vždy vylúčiť prítomnosť ochorenia alebo úrazu, spojeného s krvácaním, hroziaceho krvácaním, ako aj nedávneho krvácania, úrazu alebo operácie. Riziková je aj nedávna punkcia nestlačiteľnej cievy. Fibrinolýzu nemožno podať ani pacientovi po traumatickej [[Kardiopulmonálna resuscitácia|resuscitácii]]. Krvácanie je najčastejším nežiaducim účinkom fibrinolytík a v niektorých prípadoch (napr. krvácania do mozgu) môže byť aj smrteľné.
== Používané fibrinolytiká ==
I. generácia – neselektívne: najrozšírenejšia bola streptokináza, ktorá vytvára aktivátorový komplex s plazminogénom, ktorý potom aktivuje zvyšný plazminogén. Spôsobuje depléciu fibrinogénu, plazminogénu aj koagulačných faktorov V. a VIII., čím vzniká hypokoagulačný stav so zvýšeným rizikom krvácania. Nakoľko ide o cudzorodú bielkovinu, častejšie boli aj [[Alergia|alergické]] reakcie.
II.generácia – selektívne: predstaviteľom je altepláza, rekombinantnou technológiou vyrábaný tkanivový aktivátor plazminogénu (rTPA). Priamo aktivuje plazminogén, je o niečo účinnejšia v liečbe infarktu myokardu a nie je alergénna.
III. generácia zahrňuje modifikácie molekuly tkanivového aktivátora plazminogénu, napr. retepláza, tenektepláza s vylepšenými vlastnosťami, hlavne predĺženým účinkom, čo umožňuje podávanie jednorazovými injekciami oproti nutnosti vnútrožilovej infúzie fibrinolytík I. a II. generácie.
== Zdroje ==
* Slovenský hematologický portál Hematology.sk: Rozdelenie antitrombotík. Dostupné online: http://hematology.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=144 Aktualizované 30.7.2007, citované 28.3.2018
* Jánsky, Petr.: Fibrinolytická léčba. Remedia 2003, 2. Medical Tribune CZ, Praha. Dostupné online: http://www.remedia.cz/Clanky/Prehledy-nazory-diskuse/Fibrinolyticka-lecba/6-F-dh.magarticle.aspx
* Wikiskripta: Fibrinolytika, https://www.wikiskripta.eu/w/Fibrinolytika
[[Kategória:Hematológia]]
[[Kategória:Liečivá]]
m71ipom57kpmru6vovz8gu7gkbx6p3n
Bratislavský tunel
0
616231
8207421
7721842
2026-05-02T20:39:26Z
Martingazak
234259
Externé odkazy
8207421
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|tunel
<!-- *** Heading *** -->
| name = Bratislavský tunel
| native_name =
| category = električkový tunel
<!-- *** Image *** -->
| image = Bratislava T3 7841-7842 (cropped).jpg
| image_size =
| image_caption = Východný portál tunela s električkou [[Tatra T3]]
<!-- *** Names **** -->
| official_name =
| etymology_type =
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| region_type = Kraj
| region = Bratislavský kraj
| region1 =
| district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]]
| district1 =
| commune_type = Mesto
| commune = Bratislava
| municipality_type = Mestská časť
| municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré mesto]]
<!-- *** Family *** -->
| parent_type = Trať
| road =
| road_type = Trať
| road1 =
| road1_type =
| road2 =
| road2_type =
| city =
| landmark =
| building =
| river_type = Prechod cez
| river = [[Hradný vrch (Bratislava)|Hradný vrch]]
| river1 =
| river2 =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 141.4{{--}}159.5
| lat_d = 48.143
| long_d = 17.0974
| coordinates_type = type:landmark_dim:850
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = 792
| length_type =
| length_orientation =
| length1 =
| length1_type =
| length1_orientation =
| length2 =
| length2_type =
| width =
| width_orientation =
| width_note =
| width_type =
| width1 =
| width1_type =
| number_type = Počet tubusov
| number = 1
| height =
| height_type =
| height1 =
| height1_type =
| height1_note =
| depth =
| volume =
| area =
<!-- *** Features *** -->
| style_type = Stavebné náklady
| style =
| material =
| author_type = Staviteľ
| author =
| author1 =
<!-- *** History & management *** -->
| established_type = Začiatok výstavby
| established = september [[1943]]
| established_note =
| established1_type = Otvorenie
| established1 = [[4. júl]] [[1949]]
| established2_type =
| established2 =
| management_type = Správca
| management = [[Dopravný podnik Bratislava]]
<!-- *** Codes *** -->
| code_type =
| code_label =
| code =
<!-- *** Access *** -->
| public =
| visitation =
| visitation_date =
| access =
| access_type =
<!-- *** Map section *** -->
| map =
| map_caption = Poloha tunela v rámci Slovenska
| map_locator = Slovensko-reliéf
| map1_caption = Poloha tunela v rámci Bratislavy
| map1_locator = Bratislava
<!-- *** Website *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Bratislavský tunel''' je 792 metrov dlhý [[električka|električkový]] [[tunel]] popod [[Hradný vrch (Bratislava)|Hradný vrch]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Vybudovaný bol v rokoch [[1943]]{{--}}[[1949]] ako cestný, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1983]] bol prestavaný na električkový.
== Dejiny ==
=== Cestný tunel ===
Prvé úvahy ohľadom výstavby tunela pod Hradným vrchom siahajú do roku [[1929]], kedy bola vypísaná medzinárodná súťaž na regulačný plán a železničné riešenie pre územie mesta a okolitých obcí. Dva súťažné návrhy obsahovali aj riešenie prepojenia centra s dunajským nábrežím formou tunela pod hradom. Jeden z návrhov bol ocenený, druhý bol odkúpený. Cieľom bolo odľahčiť dopravu v centre a priblížiť husto obývané časti mesta so štvrťami na dunajskom nábreží, kde sa zároveň plánovalo vybudovanie areálu pre Dunajské veľtrhy, ktoré bývali v Bratislave od roku [[1921]] (budúci komplex [[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|PKO]]). Prístup z mesta na nábrežie Dunaja a ďalej smerom do [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devína]] bol až do [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]] možný len po nevyhovujúcej starej Karloveskej ceste (dnešná [[Žižkova ulica (Bratislava)|Žižkova ulica]]) a [[Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu|Podhradskom nábreží]] z [[Rybné námestie (Bratislava)|Rybného námestia]]. Tunel mal byť zároveň využitý na uloženie inžinierskych sietí (vodovod, kanalizácia, elektrické vedenia), čo by umožnilo skrátiť ich dĺžku. Ďalším argumentom bolo zriadenie hromadného úkrytu pre čas vojny, výhodne umiesteného v blízkosti škôl a husto obývaných a dôležitých častí mesta.<ref name="imhd-pribeh-tunela" /><ref name="rail-ba-tunel" />
K začatiu výstavby tunela došlo v období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej SR]] v septembri roku [[1943]] prácami na východnom (mestskom) portáli a začiatkom októbra na západnom (dunajskom) portáli. Razenie tunela bolo realizované [[rakúska tunelovacia sústava|rakúskou tunelovacou sústavou]] (smerová štôlňa, stropná štôlňa, kalota, plný výlom). Dokončený a sprevádzkovaný bol až v [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|pofebruárovej ČSR]] [[4. júl]]a [[1949]], pričom celkové náklady na výstavbu dosiahli 145 miliónov [[Koruna česko-slovenská|Kčs]]. Viedla ním dvojpruhová cesta a prístupný bol spočiatku aj pre chodcov, ktorí využívali chodníky po celej dĺžke a tiež vedľajšiu, 134 m dlhú odbočnú chodbu, vedúcu na ulicu [[Palisády (ulica)|Palisády]] pri [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] (v súčasnosti slúži ako núdzový východ z tunela). Vzhľadom na rastúci objem automobilovej dopravy však ventilácia tunela nebola dostatočná, nízka bola tiež intenzita osvetlenia, chodci preto tunel po čase prestávali využívať. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1972]] a [[1974]]{{--}}[[1981]] cez tunel premávali aj autobusy mestskej hromadnej dopravy.<ref name="imhd-pribeh-tunela" /><ref name="rail-ba-tunel" />
=== Električkový tunel ===
Vzhľadom na potrebu zvýšiť kapacitu [[električková doprava v Bratislave|električkového spojenia]] centra s [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovou Vsou]] a [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravkou]], kde vznikli nové [[panelový dom|panelové]] sídliská, bol tunel od [[2. december|2. decembra]] [[1981]] uzavretý a prebehla jeho prestavba na električkový, ktorý bol otvorený [[29. august]]a [[1983]]. Náklady na výstavbu dvojkoľajnej električkovej trate s celkovou dĺžkou 1 619 m dosiahli 83,7 milióna [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref name="rail-ba-tunel" />
V rokoch [[2009]]{{--}}[[2010]] bol tunel kompletne zrekonštruovaný (nový drenážny systém, preloženie káblových vedení a 800 mm vodovodu do technického kanála a káblovodov pod chodníkom, nový koľajový spodok a zvršok typu [[pevná jazdná dráha]], technológie, bezpečnosť), kvôli dlhodobému zatekaniu vody však musel byť v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]] opäť uzavretý a bola nutná sanácia havarijného stavu.<ref name="stavebnictvi-2010-5-tunel" /><ref name="asb-2010-tunel" /><ref name="imhd-pribeh-tunela" />
== Geologické pomery ==
Masív Hradného vrchu je tvorený prevažne [[granit|žulou]], vystupujúcou až na povrch, prekrytou svahovými [[sediment]]mi rôznej hrúbky. Žula je rovnomerne zrnitá, miestami prestúpená [[pegmatit]]ovými a [[aplit]]ovými žilami rôznych smerov. Maximálna výška nadložia dosahuje 60 m. [[Inžinierska geológia|Inžiniersko-geologické]] vlastnosti horniny sú zhoršené tektonickými poruchami a účinkami [[zvetrávanie|zvetrávania]] do hĺbky 8 až 20 m.<ref name="stavebnictvi-2010-5-tunel" />
== Prevedenie ==
Tunelová rúra je dlhá 792,2 m a s výnimkou krátkych smerových oblúkov pri oboch portáloch je priama. Od západu na východ tunel stúpa v dĺžke 732 m s premenlivým sklonom od 7 do 29,6 [[promile|‰]] (pričom maximálny sklon dosahuje na dĺžke 480 m), následne v ľavotočivom oblúku klesá v sklone 2,5 ‰ na dĺžke 58 m. Šírka rúry je 11 m a výška 6 m. Výškovo začína os tunelu na kóte {{mnm|141.390}} na strane Dunaja a končí na kóte {{mnm|159.450}} na strane mesta, tzn. prevýšenie východného portálu oproti západnému je 18 m. Obklad tunelovej rúry aj portálov je tvorený [[ryolit]]ovými kvádrami z kameňolomu pri [[Hliník nad Hronom|Hliníku nad Hronom]].<ref name="rail-ba-tunel" />
[[Ostenie]] parabolického prierezu rúry je vymurované z kamenného riadkového muriva a [[klenák]]ov. Asfaltová rubová hydroizolácia sa realizovala len v zavodnených tunelových pásoch. Za oporami sú drenážne zvody na zachytenie a zvedenie podzemnej vody do drenážnej stoky. Začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] bolo do tunelovej rúry na jej južnej strane uložené 800 mm vodovodné potrubie.<ref name="rail-ba-tunel" />
=== Protiletecký kryt ===
Súčasťou tunela je aj samostatný protiletecký kryt, tvorený 30{{--}}50 m dlhou rúrou podobného prierezu a prevedenia, ako hlavná tunelová rúra. Prístupný je krátkou spojovacou chodbou z hlavnej rúry a samostatnou štôlňou, vedúcou na hrad.<ref name="rail-ba-tunel" />
Ako protiletecký kryt slúžila koncom [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] aj rozostavaná hlavná tunelová rúra, pričom masovejšie využívaný sa budúci tunel ako úkryt stal najmä po [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|masívnom bombardovaní]] rafinérie [[Apollo (podnik)|Apollo]] jednotkami 15. americkej leteckej armády [[16. jún]]a [[1944]]. Počas poplachu bolo v tuneli počítané s ukrytím približne 10 tisíc osôb. Naposledy bol tunel ako úkryt využitý počas oslobodzovania Bratislavy začiatkom apríla [[1945]].<ref name="imhd-pribeh-tunela" />
== Galéria ==
<gallery mode="packed">
Tramo en Bratislavo, sudokcidenta portalo de la tramtunelo.jpg | Západný portál s električkou [[Tatra T6A5]]
2014-03-27 - panoramio.jpg | Východný portál v noci
</gallery>
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<ref name="imhd-pribeh-tunela">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kavacký
| meno = Matej
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Príbeh tunela pod bratislavským hradom
| url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10098/Pribeh-tunela-pod-bratislavskym-hradom
| vydavateľ = imhd.sk
| dátum vydania = 2011-11-21
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-04-03
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
<ref name="rail-ba-tunel">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kožuch
| meno = Miroslav
| titul = Bratislavský tunel
| url = https://www.rail.sk/skhist/tunely/brat.htm
| vydavateľ = rail.sk
| dátum vydania = 2001-03-05
| dátum aktualizácie = 2004-09-06
| dátum prístupu = 2018-04-03
| miesto =
}}</ref>
<ref name="stavebnictvi-2010-5-tunel">{{Citácia periodika
| priezvisko = Ledényiová
| meno = Tatiana
| priezvisko2 = Baláž
| meno2 = Peter
| priezvisko3 = Chabroňová
| meno3 = Jana
| titul = Bratislavský električkový tunel
| periodikum = Stavebnictví
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.casopisstavebnictvi.cz/bratislavsky-elektrickovy-tunel_A3453_I05_10
| issn =
| vydavateľ = Informační centrum ČKAIT
| miesto = Praha
| dátum =
| rok = 2010
| mesiac =
| deň =
| ročník =
| typ ročníka =
| číslo = 5
| typ čísla = č.
| strany =
| dátum prístupu = 2018-04-05
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180405153313/https://www.casopisstavebnictvi.cz/bratislavsky-elektrickovy-tunel_A3453_I05_10
| dátum archivácie = 2018-04-05
}}</ref>
<ref name="asb-2010-tunel">{{Citácia periodika
| priezvisko = Kroková
| meno = Michaela
| titul = Tunel pod Bratislavským hradom
| periodikum = ASB.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.asb.sk/inzinierske-stavby/tunely/tunel-pod-bratislavskym-hradom
| issn =
| vydavateľ = JAGA GROUP
| miesto = Bratislava
| dátum = 2010-09-16
| dátum prístupu = 2018-04-05
}}</ref>
}}
== Pozri aj ==
* [[Električková doprava v Bratislave]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
{{portál|Bratislava|Bratislavský}}
* [https://www.rail.sk/skhist/tunely/brat.htm Bratislavský tunel] na Rail.sk
* [https://imhd.sk/ba/doc/sk/10098/Pribeh-tunela-pod-bratislavskym-hradom Príbeh tunela pod bratislavským hradom] na imhd.sk
{{Železničné tunely na Slovensku}}
[[Kategória:Tunely v Bratislave]]
[[Kategória:Cestné tunely na Slovensku]]
[[Kategória:Železničné tunely na Slovensku]]
[[Kategória:Električková doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Tunel]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
15vkjqobtwljaqqi0tzaf2rm6rmduci
Španielska muška
0
616833
8207496
7004877
2026-05-03T02:00:23Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207496
wikitext
text/x-wiki
'''Španielska muška''' (iné názvy: '''kantarida''', '''kantarída''') môže byť<ref>KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: ''Veľká kniha živočíchov''. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 140</ref><ref>''Hagers Handbuch der pharmazeutischen Praxis - Hrsg. F. von Bruchhausen ...Bd.5. Drogen: E-O; mit Formeln, 124 Arzneipflanzengattungen, Arzneipflanzenarten und Drogen.'' - 5., vollständig neubearbeitete Auflage - Berlin ; Heidelberg ; New York ; London ; Paris; Tokyo ; Hong Kong; Barcelona; Budapest: Springer. 1993. ISBN 978-3-642-63427-7. S. 731-736</ref><ref>Cantharis vesicatoria. In: KADLEC, Oskár, ed. '' [[Encyklopédia medicíny]]''. Bratislava: Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1</ref><ref>cantharides. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kantaridy | url = https://www.nutrion.cz/info/detail.php?idzb=106 | vydavateľ = nutrion.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako fungujú a ako užívať španielske mušky? | url = https://www.afrodiziakum.sk/ako-funguju-a-ako-uzivat-spanielske-musky/ | vydavateľ = afrodiziakum.sk | dátum vydania = 2015-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-22 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>kantarida, kantaridín. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = revid. a dopl. | vydavateľ = SAMO | miesto = Bratislava-Veľký Šariš | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = | strany = 594}}</ref><ref>pľuzgiernik. In: PAULIČKA, Ivan, ed. ''Všeobecný encyklopedický slovník M{{--}}R ''. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. S. 644</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dictionnaire français-slovaque | vydanie = | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1983 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = 117| jazyk = }}</ref>:
*v zoológii: [[pľuzgiernik lekársky]]
*vo farmakológii a pod.: droga tvorená usušeným pľuzgiernikom lekárskym (obsahuje okrem iného kantaridín, je jedovatá a v minulosti sa používala aj ako afrodiziakum) alebo (v obchodnom styku) niektorá z moderných nejedovatých náhrad tejto drogy používaná ako afrodiziakum, odborné latinské názvy: Cantharides, Cantharis (hispanica), Muscae hispanicae, slovenské synonymá: španielske mušky, kantaridy, kantarídy, pozri [[kantarida (droga)]]
'''Španielska muška''' môže byť aj divadelná hra, ktorej pôvodnými autormi sú F. Arnold a E. Bach<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čavojský | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Štefko | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovenské ochotnícke divadlo (1830-1980) | vydanie = | vydavateľ = Obzor (v spolupráci s Osvetovým Ústavom) | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 504 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 211| jazyk = }}</ref>, pozri [[Španielska muška (divadelná hra)]]
==Referencie==
{{referencie}}
{{rozlišovacia stránka}}
70odok012yk11zbuv5qge28bi88xnj5
212. taktická letka
0
619949
8207673
7685683
2026-05-03T11:53:02Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207673
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Vojenská jednotka
|meno = 212. taktická letka<br />„generála [[František Peřina|Františka Peřiny]]“
|obrázok = Znak 212. taktické letky.png
|šírka obrázka = 150px
|popis obrázka = Znak letky
|krajina = {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
|existencia =
|vznik = 1. január 1995,<br />resp. 1. december 2003
|zánik =
|typ = taktické letectvo
|funkcia =
|velikosť = 16 lietadiel, cca 120 osôb
|posádka = [[Čáslav]]
|prezývka =
|motto = ''Fortes Fortuna Adiuvat'' (''Odvážnym štastie praje'')
|velitelia = [[podplukovník|pplk.]] Ing. Petr Michenka
|podriadené jednotky =
|nadradené jednotky = 21. taktické krídlo [[21. základňa taktického letectva|21. základne taktického letectva]]
|vojny =
|bitky =
|znak =
|útočné lietadlá = [[Aero L-159 Alca|Aero L-159A]]
|bombardovacie lietadlá =
|prieskumné lietadlá =
|stíhacie lietadlá =
|výcvikové lietadlá =
|dopravné lietadlá =
|bezpilotné lietadlá =
|vrtuľníky =
|bojové vrtuľníky =
|dopravné vrtuľníky =
|výcvikové vrtuľníky =
}}
'''212. taktická letka''' je súčasť [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|Vzdušných síl Armády Českej republiky]] v rámci 21. taktického krídla [[21. základňa taktického letectva|21. základne taktického letectva]]. Vo výzbroji jednotky sa nachádza 16 jednomiestnych ľahkých bojových letúnov [[Aero L-159 Alca]].<ref name="Ročenka 2015" /> Letka vznikla 1. decembra [[2003]] premenovaním na ''42. stíhací letku'' nesúcu čestný názov „Genmjr. [[František Peřina|Františka Peřiny]]“ na pamiatku pilota [[312. česko-slovenská stíhacia peruť RAF|312. československej stíhacej perute]], ktorý sa v roku [[2016]] stal patrónom aj 212. taktickej letky.<ref name="HISTORIE" /><ref name="cajthamlova"/> Za oficiálny dátum založenia letky je považovaný 1. január 1995, kedy počas reorganizácie AČR vznikla ''42. stíhací letka'' v rámci [[čáslav]]skej ''4. základny taktického letectva''.<ref name="afbcaslav Historie"/>
== Letecká technika ==
Jediným typom letúna vo výzbroji 212. taktickej letky je ľahký bojový letún [[Aero L-159 Alca|Aero L-159 ALCA]], resp. jeho jednomiestny variant L-159A. Prvé stroje tohto typu získala vtedajšia 42. stíhacia letka koncom roku 2000. V roku 2003 bolo v zostave letky všetkých 72 L-159A vyrobených pre AČR,<ref name="HISTORIE"/> ale prevádzka takéhoto počtu letúnov sa ukázala ako nákladná a ministerstvo obrany došlo k záveru, že letectvo bude využívať maximálne 20 jednomiestnych strojov. Nadpočetné stroje boli prestavané na dvojmiestne L-159T1 či dlouhodobo uskladnené.<ref name="macoun"/>
V roku 2007 došlo k zavedeniu dvojmiestnych letúnov L-159T1,<ref name="HISTORIE" /> ktoré 212. taktická letka prevádzkovala spolu s jednomiestným variantom L-159A až do roku 2013, kedy boli odovzdané novovytvorenej [[213. výcviková letka|213. výcvikovej letke]]. V polovici roku 2015 sa v zostave 212. taktickej letky nachádzalo 19 letúnov.<ref name="Ročenka 2015"/>
V júli 2015 preletela trojica „alek“ 212. taktickej letky na letisko spoločnosti [[Aero Vodochody]] v rámci predaja 15 letúnov L-159 do [[Irak]]u.<ref name="irak"/><ref name="Nové zálety" /> Okrem 11 zakonzervovaných strojov boli predané 4 stroje z výzbroje českého letectva, z toho jeden dvojmiestny L-159T1 a tri jednomiestne L-159A.<ref name="Nové zálety"/><ref name="draken"/><ref name="prodejalek"/>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="Ročenka 2015">{{Citácia knihy | priezvisko = Čadil| meno = Jan| odkaz na autora = | titul = Vzdušné síly AČR – Ročenka 2015 | vydavateľ = MAGNET PRESS, SLOVAKIA| miesto = | rok = 2015| isbn = 978-80-89169-33-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name="HISTORIE">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HISTORIE 212. TAKTICKÉ LETKY | url = http://www.212sqn.cz/index.php?action=historie | vydavateľ = 212. taktická letka – Čáslav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-02| miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="cajthamlova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cajthamlová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Legendární pilot Peřina má v armádě opět svou letku | url = http://www.mocr.army.cz/informacni-servis/osvob/legendarni-pilot-perina-ma-v-armade-opet-svou-letku-122278/ | vydavateľ = ČTK | dátum vydania = 2016-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180210005401/http://www.mocr.army.cz/informacni-servis/osvob/legendarni-pilot-perina-ma-v-armade-opet-svou-letku-122278/ | dátum archivácie = 2018-02-10 }}</ref>
<ref name="afbcaslav Historie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historie 212. taktické letky | url = http://www.afbcaslav.cz/index.php/struktura-zakladny/212-tl/historie-212-takticke-letky | vydavateľ = 21. zTL Čáslav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-02| miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="macoun">{{Citácia knihy | priezvisko = Macoun| meno = Jiří| odkaz na autora = | titul = České vojenské letectvo | vydavateľ = Computer Press| miesto = Brno| rok = 2007| isbn = 978-80-251-1825-2 | kapitola = | strany = 76 – 77| jazyk = }}</ref>
<ref name="irak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PŘELET DO AERO VODOCHODY | url = http://www.212sqn.cz/index.php?action=uvod_cti&id=109 | vydavateľ = 212. taktická letka – Čáslav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-02| miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="Nové zálety">{{Citácia periodika | priezvisko = Fojtík | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nové zálety a dodávky – Vojenská divize Aero Vodochody | periodikum = L+K | vydavateľ = | odkaz na periodikum = | rok = | mesiac = | deň = | ročník = 91 | číslo = 10/2015| strany = 4 – 9 | url = | dátum prístupu = | issn = 0024 – 1156}}</ref>
<ref name="draken">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Firma Draken převezme 21 letounů L-159, do konce roku osm | url = http://www.ceskenoviny.cz/regiony/zpravy/firma-draken-prevezme-21-letounu-l-159-do-konce-roku-osm/1264497 | vydavateľ = ČTK | dátum vydania = 2015-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-09 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref name="prodejalek">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Blíží sa prodej nepotřebných alek, Irák už za ně zaplatil zálohu | url = http://zpravy.idnes.cz/prodej-a-skoleni-irackych-pilotu-na-l-159-dy8-/domaci.aspx?c=A150730_121512_domaci_cen | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2015-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-09| miesto = | jazyk = }}</ref>
}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|212. taktická letka|15150270}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.212sqn.cz/ 212. taktická letka v Čáslavi]
{{Portál|Česko||Letectvo}}
[[Kategória:Vzdušné sily Armády Českej republiky]]
[[Kategória:České vojenské jednotky]]
[[Kategória:Čáslav]]
[[Kategória:Letky]]
92f2dd1krzprg587n59q62s28i8b39h
Lando Norris
0
622142
8207605
8181421
2026-05-03T09:18:05Z
~2026-26641-81
293705
zopár nových informacii
8207605
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Jazdec F1
| popis_osoby = britský jazdec F1
| obrázok = 2024-08-25 Motorsport, Formel 1, Großer Preis der Niederlande 2024 STP 4016 by Stepro (cropped).jpg
| popis_obrázka = Norris v roku 2024
| štát = Spojené kráľovstvo
| dátum_narodenia = {{dnv|1999|11|13}}
| miesto_narodenia = [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], [[Spojené kráľovstvo]]
| dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| miesto_úmrtia =
| sezóny = [[Formula 1 v roku 2019|2019]]{{--}}súčasnosť
| tímy = [[McLaren]]
| preteky = 154 (153 štartov)
| majster_sveta = 1 ([[Formula 1 v roku 2025|2025]])
| víťazstvá = 11
| stupne_víťazov = 44
| body = 1445
| pole_positions = 16
| najrýchlejšie_kolá = 18
| prvá_GP = [[Veľká cena Austrálie|VC Austrálie 2019]]
| prvé_víťazstvo =[[Veľká cena Miami 2024|VC Miami 2024]]
| posledné_víťazstvo =[[Veľká cena São Paula 2025|VC São Paula 2025]]
| posledná GP =[[Veľká cena Miami 2026|VC Miami 2026]]
| poznámky = je najlepší na svete za minulý rok
| portál2 =Spojené kráľovstvo
|Meno=Lando Norris}}
'''Lando Norris''' (* [[13. november]] [[1999]], [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], [[Spojené kráľovstvo]]) je [[Spojené kráľovstvo|britský]] [[automobilový šport|automobilový pretekár]] a [[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|majster sveta]] [[Formula 1|Formuly 1]], ktorý aktuálne jazdí za tím [[McLaren]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lando Norris je majstrom sveta F1! Pozrite si jeho majstrovské oslavy {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/clanky/222900/lando-norris-je-majstrom-sveta-f1-pozrite-si-jeho-majstrovske-oslavy | vydavateľ = F1online.sk | dátum vydania = 2025-12-07 | dátum prístupu = 2025-12-07 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> V roku 2015 zvíťazil na majstrovstvách sveta formuly MSA, v roku 2016 na pretekoch Toyota Racing Series, Eurocup Formula Renault 2.0 a Formula Renault 2.0 Northern European Cup. V tom roku získal aj ocenenie McLaren Autosport BRDC Award. Vyhral európsky šampionát FIA Formule 3 2017. Bol členom programu mladých vodičov McLaren. V sezóne [[Formula 1 v roku 2025|2025]] získal svoj prvý titul majstra sveta.
== Osobný život ==
Lando Norris sa narodil v [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristole]]. Jeho otec Adam Norris je investičný manažér penzijných fondov, jeden z najbohatších ľudí Bristolu a 501. najbohatšia osoba v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bristol Rich List 2016 revealed: Who is worth the most money this year|url=https://www.bristolpost.co.uk/news/bristol-news/bristol-rich-list-2016-revealed-270|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> Jeho matka Cisca (rod. Wauman) pochádza z [[Flámsky región|flámskeho]] regiónu [[Belgicko|Belgicka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lance Stroll en Lando Norris: halve Belgen in de F1|url=https://sportmagazine.knack.be/sport/magazine/lance-stroll-en-lando-norris-halve-belgen-in-de-f1/article-normal-1510511.html?cookie_check=1647877617|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> Je druhé najstaršie dieťa po boku troch súrodencov, dvoma mladšími setrami Flo a Cisca a starším bratom Oliverom, ktorý sa tiež venoval súťažne [[Karting|kartingu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oliver Norris|url=https://www.driverdb.com/drivers/oliver-norris/|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Full Episode: Pinks talks racing and beyond with F1 starlet Lando Norris|url=https://play.acast.com/s/inthepink/fullepisode-pinkstalksracingandbeyondwithf1starletlandonorris|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> Norris drží britské a belgické občianstvo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris|url=https://live.planetf1.com/f1-drivers/lando-norris|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> a hovorí trošku [[Flámske spoločenstvo|flámskou holandčinou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris Speaking Dutch Words: Kaas, Peperkoek & Speculaas|url=https://www.sportvideos.tv/lando-norris-speaking-dutch-words-kaas-peperkoek-speculaas/|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
Norris študoval na Millfieldskej škole v Street, [[Somerset (grófstvo)|Somerset]], ktorú opustil bez toho, aby absolvoval maturitnú skúšku. Študoval fyziku a matematiku u svojho osobného učiteľa. Jeho rodina sa tiež presťahovala do Glastonbury, aby mu umožnili navštevovať školu na dennej báze a pritom pokračovať v závodnej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LANDO NORRIS: A FEATURE|url=https://sportsjournalismsgs.com/2017/01/10/lando-norris-a-feature/|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
Inšpiroval ho [[Valentino Rossi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris: Valentino Rossi inspired me to be who I am today|url=https://www.crash.net/f1/news/935442/1/norris-rossi-inspired-me-be-who-i-am-today|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> Podporuje futbalový tím Bristol City FC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Formula One star Lan|url=https://www.bristolpost.co.uk/sport/football/football-news/mclaren-formula-one-star-lando-5494362|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
V nedeľu 11. júla sa Norris zúčastnil incidentu po futbalovom finále Taliansko- Anglicko počas Euro 2020, počas ktorého mu boli ukradnuté hodiny za 47 000 eur. McLaren Racing vydal po incidente vyhlásenie, v ktorom uviedol, že „tím podporuje Landa“ a že vzhľadom na policajne vyšetrovanie nemôžu ďalej komentovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris ‘unharmed but shaken’ say McLaren, after he was mugged at the Euro 2020 final at Wembley|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.norris-unharmed-but-shaken-say-mclaren-after-he-was-mugged-at-the-euro-2020.3CvQiZC5XcY1XJ71Hia5Sy.html|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
Norris potvrdil 30. novembra, že sa pred sezónou 2022 presťahuje z Wokingu neďaleko sídla tímu McLaren do [[Monako|Monaka]], pričom ako kľúčový dôvod svojho presťahovania do „daňového raja“ uviedol finančné dôvody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris on moving to Monaco: Anyone in my position would do the same|url=https://racingnews365.com/norris-on-moving-to-monaco-anyone-in-my-position-would-do-the-same|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
== Juniorská kariéra ==
Potom, ako sa Norris pôvodne začal zaujímať o motocyklové preteky, presunul svoju pozornosť z dvoch kolies na štyri potom, ako ho jeho otec a jeho brat odviedli na miestnu motokárovú dráhu sledovať kolo Super1 národných motokárových majstrovstiev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris' tips on how to get into karting|url=https://www.redbull.com/gb-en/how-to-start-karting-lando-norris|vydavateľ=Red Bull|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Pretekársku kariéru odštartoval ako sedemročný, keď si na svojom prvom národnom podujatí pripísal pole position. V roku 2013 Norris zvíťazil na majstrovstvách sveta motokár v Bahrajne, WSK Euro Series a európskych CIK-FIA a CIK-FIA tituloch Supercup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CIK-FIA European KF-Junior Championship 2013 standings {{!}} Driver Database|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/cik---fia-european-kf-junior-championship/2013/|vydavateľ=www.driverdb.com|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CIK-FIA International Super Cup - KFJ 2013 standings {{!}} Driver Database|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/cik-fia-international-super-cup-kfj/2013/|vydavateľ=www.driverdb.com|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=WSK Euro Series - KFJ 2013 standings {{!}} Driver Database|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/wsk-euro-series-kfj/2013/|vydavateľ=www.driverdb.com|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref> V nasledujúcom roku zvíťazil na majstrovstvách sveta CIK-FIA KF s Ricky Flynn Motosport, čím sa stal najmladším víťazom svetového šampionátu v motokárach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 Pokes Fun at Lando Norris for His Kiddish Past Tweets|url=https://www.essentiallysports.com/f1-news-f1-pokes-fun-at-lando-norris-for-his-kiddish-past-tweets/|vydavateľ=EssentiallySports|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref>
V roku 2014 Norris debutoval na juniorskom šampionáte Ginetta podpornou sériou pre BTCC, kde skončil celkovo tretí a vo svojom prvom ročníku z motokár získal Rookie Cup. Pre rok 2015 Norris sa upísal Carlin Motosportu v novozaloženej sérii MSA Formula. Norris vyhral sériu s ôsmimi víťazstvami, desiatimi pole position a 14 pódiami. Príležitostne vystúpil aj na šampionáte ADAC Formula 4 a na talianskom šampionáte Formuly 4 s Mücke Motorsport, kde zaznamenal ešte viac úspechov, keď získal v prvom menovanom 6 pódií z ôsmych štartov a v druhom jediné pódium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 Pokes Fun at Lando Norris for His Kiddish Past Tweets|url=https://www.essentiallysports.com/f1-news-f1-pokes-fun-at-lando-norris-for-his-kiddish-past-tweets/|vydavateľ=EssentiallySports|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris Formula One driver biography|url=https://www.racefans.net/lando-norris/|vydavateľ=RaceFans|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref>
Pre rok 2016 bolo oznámené, že Norris bude jazdiť za M2 Competition v Toyota Racing Series na Novom Zélande. Norris dosiahol počas celej sezóny šesť víťazstiev vrátane Veľkej ceny Nového Zélandu a na prvý pokus vyhral šampionát. Norris sa zúčastnil série Formula Renault 2.0 Eurocup a Formula Renault 2.0 NEC jazdiac za Josef Kaufmann Racing, v ktorých skončil prvý v oboch sériách. Rovnako sa pustil aj do sezóny na britskom šampionáte BRDC Formule 3 s Carlinom, kde skončil 8., pričom sa neocitol na všetkých pretekov. Zúčastnil sa tiež na poslednom kole európskych šampionátov Formuly 3 a Veľkej ceny Macaa s Carlinom, v ktorom skončil jedenásty.<ref name=":0" />
Norris pretekal s Carlinom na plný úväzok na európskom šampionáte Formuly 3 v roku 2017. Titul získal v prvom z troch pretekov vo finále [[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheimringu]] a pred vicemajstrom Joelom Erikssonom skončil o 53 bodov.
Pretekal aj za Carlin na šampionáte [[Formula 2 v roku 2018|FIA Formule 2 2018]] a priblížil sa k zisku titulu, ale nakoniec skončil na druhom mieste za kolegom britom [[George Russell|Georgom Russellom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris: The spark McLaren and F1 have been waiting for|url=https://www.eurosport.com/formula-1/lando-norris-the-spark-mclaren-and-f1-have-been-waiting-for_sto7799659/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2020-07-09|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
== Formula 1 ==
Na začiatku roku 2017 bol Norris podpísaný ako juniorský pilot McLarenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren F1 team signs Lando Norris to its junior programme|url=https://www.autosport.com/f1/news/mclaren-f1-team-signs-lando-norris-to-its-junior-programme-5021513/5021513/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Neskôr toho roku testoval McLaren v rámci plánovaného testu v polovici sezóny. V druhom testovacom dni na [[Hungaroring|Hungaroringu]] zajazdil druhé najrýchlejšie kolo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kubica fourth fastest on return as Vettel sets testing pace|url=https://www.formula1.com/en/latest/headlines/2017/8/kubica-fourth-fastest-on-return-as-vettel-sets-testing-pace.html|dátum prístupu=30.5.2022}}</ref> Na konci roku 2017 sa Norris stal oficiálnym testovacím a rezervným jazdcom McLarenu pre sezónu 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Formula 1 - Lando Norris becomes official McLaren test and reserve driver for 2018|url=https://www.mclaren.com/formula1/team/reserve-test-development-drivers/lando-norris-becomes-official-mclaren-test-reserve-driver-2018/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-02-21|dátum prístupu=2022-05-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20180221051536/https://www.mclaren.com/formula1/team/reserve-test-development-drivers/lando-norris-becomes-official-mclaren-test-reserve-driver-2018/|dátum archivácie=2018-02-21}}</ref> Zúčastnil sa svojho prvého oficiálneho tréningu na Veľkej cene Belgicka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vettel heads Verstappen and Hamilton in 2018 Belgian Grand Prix FP1|url=https://www.autosport.com/f1/news/vettel-heads-verstappen-and-hamilton-in-2018-belgian-grand-prix-fp1-5294471/5294471/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V súťaži zajazdil 26 kôl a z 20 jazdcov skončil na 18. mieste, čím prekonal aj najlepší čas druhého McLarenu, ktorý riadil [[Stoffel Vandoorne]].
==== McLaren (2019{{--}}súčasnosť) ====
==== 2019 ====
Norris dostal zmluvu s [[McLaren|McLarenom]] na rok [[Formula 1 v roku 2019|2019]] a jeho tímovým kolegom sa stal [[Carlos Sainz Jr.|Carlos Sainz mladší]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Racing - Lando Norris to drive for McLaren from 2019|url=https://www.mclaren.com/racing/team/lando-norris/lando-norris-drive-mclaren-2019/|vydavateľ=www.mclaren.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Pri svojich debutových pretekoch v [[Veľká cena Austrálie|Austrálii]] sa kvalifikoval na 8. mieste a preteky dokončil na 12. mieste. Na ďalších pretekoch v Bahrajne sa prebojoval až na 6. miesta, čím získal svoje prvé body.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lando Norris's impressive Bahrain Grand Prix hints at a McLaren revival|url=https://www.telegraph.co.uk/formula-1/2019/04/02/lando-norriss-impressive-bahrain-grand-prix-hints-mclaren-revival/|periodikum=The Telegraph|dátum=2019-04-02|dátum prístupu=2022-05-30|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Luke|priezvisko=Slater}}</ref> VC Číny bola prvou z Norrisových odchodov v sezóne, po škodách spôsobených kolíziou v prvom kole. Jeho ďalší odchod nastal o dva preteky neskôr v Španielsku po kolízii s [[Lance Stroll|Lancom Strollom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lando Norris feared first lap Chinese Grand Prix crash would leave him upside down|url=https://www.telegraph.co.uk/formula-1/2019/04/14/lando-norris-feared-first-lap-chinese-grand-prix-crash-would/|periodikum=The Telegraph|dátum=2019-04-14|dátum prístupu=2022-05-30|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Phil|priezvisko=Duncan}}</ref> Po 8. mieste v ďalších pretekoch v Azerbajdžane utrpel Norris ďalší odchod v Kanade po tom, čo jeho automobil utrpel zlyhanie odpruženia spôsobujúc požiar bŕzd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren F1 team identifies cause of Norris's Canadian GP breakage|url=https://www.autosport.com/f1/news/mclaren-f1-team-identifies-cause-of-norriss-canadian-gp-breakage-4986064/4986064/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
Norris bol na ceste vo Francúzsku aby skončil na 7. mieste ale problémy s hydraulikou spôsobili, že klesol na 10. miesto. Nakoniec bol ale klasifikovaný na 9. mieste po penalizácii [[Daniel Ricciardo|Daniela Ricciarda]]. Nasledovalo 6. miesto v Rakúsku. V Nemecku bol Norris nútený štartovať zozadu kvôli trestu za motor a po strate výkonu z pretekov odstúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Racing - 2019 German Grand Prix|url=https://www.mclaren.com/racing/2019/german-grand-prix/2019-german-grand-prix/|vydavateľ=www.mclaren.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Ďalšie bodové umiestnenie dosiahol v Maďarsku, štartoval na 7. mieste a skončil na 9. mieste. Na Veľkej cene Belgicka sa v počiatočných fázach pretekov prebojoval z 11. na 5. miesto. Ale v poslednom kole stratil výkon a tak bol klasifikovaný na 11. mieste mimo bodovacej tabuľky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris left frustrated by final-lap mechanical failure at Belgian GP|url=https://www.skysports.com/f1/news/12433/11800151/lando-norris-left-frustrated-by-final-lap-mechanical-failure-at-belgian-gp|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
Nasledovali tri po sebe preteky s bodmi. V Japonsku išiel Norris na začiatku pretekov na 5. mieste predtým, ako sa s ním zrazil [[Alexander Albon]] počas pokusu o predbiehanie. Jeho tempo zostalo po zvyšok závodu z dôvodu výsledného poškodenia podlahy nestále a nakoniec skončil na 11. mieste. Na ďalších pretekoch v Mexiku, keď zastavil v boxoch na 7. miesta, bolo koleso namontované nesprávne a po opustení boxov Norris zastavil a jeho mechanici ho zatlačili späť do boxov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren escapes unsafe release penalty for Norris at F1 Mexican GP|url=https://www.autosport.com/f1/news/mclaren-escapes-unsafe-release-penalty-for-norris-at-f1-mexican-gp-4986669/4986669/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V boxoch strávil takmer dve minúty a nakoniec v priebehu pretekov odstúpil, keď zaostal za ostatnými jazdcami. Sezónu ukončil tromi po sebe nasledujúcimi bodmi.
Norris ukončil svoju debutovú sezónu vo Formule 1 na 11. mieste šampionátu so ziskom 49 bodov. Tým výrazne zaostávalo za tímovým kolegom Sainzom, ale Norris v priebehu sezóny prekonal v kvalifikácii Sainza 11: 10. Počas svojho debutu Norris podpísal viacročný kontrakt, čim zostal u McLarenom v [[Formula 1 v roku 2020|sezóne 2020]] a [[Formula 1 v roku 2021|sezóne 2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris signs new McLaren contract after superb start to F1 career|url=http://www.theguardian.com/sport/2019/jul/09/lando-norris-new-mclaren-contract-f1-carols-sainz|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2019-07-09|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
==== 2020 ====
Na úvodných pretekoch v Rakúsku sa Norris kvalifikoval na 4. mieste, ale bol povýšený na 3. miesto po treste pre [[Lewis Hamilton|Lewisa Hamiltona]], čo bola jeho najvyššia pozícia v kariére a najvyššia pre McLaren od Veľkej ceny Rakúska 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris admits McLaren 'never thought' they could beat Racing Point as he secures best-ever qualifying result in Austria {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.we-never-thought-we-could-beat-racing-point-admits-norris-after-career-best.709o2E45PFuzgfJnWrPrbH.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V pretekoch dostal Hamilton po zrážke s Albonom päťsekundový trest a tak aby bol Norris klasifikovaný na stupňoch víťazov, musel skončiť do piatich sekúnd od Hamiltona. Prekročil čiaru na 4. mieste, ale bol povýšený na 3. miesto po dosiahnutí najrýchlejšieho kola a dobehom 4,802 sekúnd za Hamiltonom. Toto poznačilo Norrisové prvé pódium vo Formule 1 a jeho prvé najrýchlejšie kolo, ktoré vyšlo v poslednom kole pretekov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Valtteri Bottas wins chaotic Austrian Grand Prix as brilliant Lando Norris takes maiden podium for McLaren|url=https://www.telegraph.co.uk/formula-1/2020/07/05/f1-austrian-grand-prix-2020-live-spielberg-race-results-hamilton/|periodikum=The Telegraph|dátum=2020-07-05|dátum prístupu=2022-05-30|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Phil|priezvisko=Duncan|meno2=Luke|priezvisko2=Slater}}</ref> To zaznamenalo Landa Norrisa ako tretieho najmladšieho pilota, ktorý stál na stupňoch víťazov v histórii Formuly 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistics Drivers - Podiums - By age • STATS F1|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/age.aspx|vydavateľ=www.statsf1.com|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref>
Na Veľkej cene Štajerska sa Norris kvalifikoval ako šiesty, ale po incidente vo voľnom tréningu mu bol udelený trest straty troch miest. V posledných dvoch kolách závodu predbehol tri autá ([[Daniel Ricciardo]], [[Lance Stroll]] a [[Sergio Pérez]]), a tak skončil piaty pričom si udržal tretie miesto v poradí jazdcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris: Styrian GP best race of F1 career|url=https://www.planetf1.com/news/lando-norris-styrian-gp-best-race/|dátum vydania=2020-07-12|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en|meno=Jamie|priezvisko=Woodhouse}}</ref>
Norris skončil Veľkú cenu Talianska na štvrtej pozícii, o dve priečky za tímovým kolegom Sainzom. Norris potom dokončil nasledujúcu Veľkú cenu Toskánska na 6. mieste. Potom ale nasledovali Veľké ceny Ruska a Eifelu, kde nezískal žiaden bod.
Počas Veľkej ceny Portugalska došlo ku kolízii s [[Lance Stroll|Lancom Strollom]], ktorý Norrisa prinútil ísť cez obrubník a poškodiť predné krídlo a to spolu s druhou zastávkou v boxoch kvôli defektu zapríčinilo, že skončil na 13. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who were the Winners and Losers of the 2020 Portuguese Grand Prix? {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.who-were-the-winners-and-losers-of-the-portuguese-grand-prix.8cSP4vj2v8wr1lpc9zwLd.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V nadväznosti na to, Norris čelil kritike za svoje poznámky, že Stroll „sa z ničoho nepoučí“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris angry with Lance Stroll after crash at Portuguese GP|url=https://www.skysports.com/f1/news/36306/12115132/lando-norris-angry-with-lance-stroll-after-crash-at-portuguese-gp|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>, a za bagatelizovanie úspechu [[Lewis Hamilton]], čo opísal to ako „pre mňa to nič neznamená“. Následne sa Norris ospravedlnil za svoje komentáre k Strollovi a taktiež sa osobne ospravedlnil Hamiltonovi s tým, že jeho komentáre boli „neopatrné“ a že „[neprejavil] úctu, ktorú by som mal mať k určitým ľuďom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris Explains Apology Tweet Was for Lewis Hamilton After Public Backlash|url=https://www.essentiallysports.com/f1-news-emilia-romagna-grand-prix-lando-norris-explains-apology-tweet-was-for-lewis-hamilton-after-public-backlash/|vydavateľ=EssentiallySports|dátum vydania=2020-10-30|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref>. Po troch pretekoch bez skórovania skončil Norris na Veľkej cene Emilia Romagna ôsmy po náročných pretekoch na závodnej dráhe s niekoľkými príležitosťami na predbiehanie.
Na mokrej Veľkej cene Turecka mal Norris to, čo nazval „najhorším štartom v kariére všetkých“, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1: Norris made "worst start of everyone's career ever"|url=https://www.motorsport.com/f1/news/norris-made-worst-start-of-everyones-career-ever-in-turkey/4911396/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> keď štartoval zo 14. miesta na štartovom rošte po penalizácii straty piatich miest. S najrýchlejším kolom skončil ôsmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1: Norris made "worst start of everyone's career ever"|url=https://www.motorsport.com/f1/news/norris-made-worst-start-of-everyones-career-ever-in-turkey/4911396/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Na Veľkej cene Bahrajnu skončil štvrtý a získal dôležité body v boji o tretie miesto v Majstrovstvách sveta konštruktérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris and Sainz delighted with P4 and P5 in Bahrain GP, as McLaren jump to third in constructors’ battle {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.norris-and-sainz-delighted-with-p4-and-p5-in-bahrain-gp-as-mclaren-jump-to.3rJI1QBfxpk2r6DUyuFkxn.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Na Veľkej cene Sakhiru skončil Norris na 10. mieste po neuspokojivej kvalifikácii, ktorá viedla k rozhodnutiu nasadiť nový motor, čo malo za následok penalizáciu, ktorá ho postavila na zadné priečky. Po kvalifikácii štvrtého miesta na Veľkej cene Abú Zabí, 0,25sekund za pole position, Norris dokončil preteky na piatom mieste. Jeho tímový kolega Sainz skončil na šiestom mieste čo umožnilo McLarenu skončiť na treťom mieste v Majstrovstvách konštruktérov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Verstappen wins season finale in Abu Dhabi|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/55294365|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref>
==== 2021 ====
Norris zostal v McLarene aj v [[Formula 1 v roku 2021|sezóne 2021]], pričom sa stal partnerom Daniela Ricciarda, keď Sainz opustil tím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Ricciardo/Lando Norris will be the most exciting driver line up in 2021, says McLaren boss Zak Brown {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.ricciardo-norris-will-be-the-most-exciting-driver-line-up-in-2021-says-zak.3RCqTJxOAFyTfp9YxkAxVY.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
Norris sa kvalifikoval ako siedmy na úvodnú Veľkú cenu Bahrajnu a preteky dokončil ako štvrtý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren insists it has no disappointment with Bahrain GP qualifying form|url=https://www.autosport.com/f1/news/mclaren-no-disappointment-bahrain-gp-qualifying/5953840/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V nasledujúcich pretekoch, Veľkej cene Emilia Romagna, bol kvalifikačný čas, ktorý by ho umiestnil na tretie miesto, vymazaný pre prekročenie limitov trate a do pretekov štartoval ako siedmy. Norris sa držal na priebežnom druhom mieste, kým ho predbehol Lewis Hamilton, pričom do konca zostávali tri kolá. Skončil tretí a získal svoje druhé pódium vo Formule 1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Verstappen wins classic as Hamilton recovers|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/56793486|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref> Na Veľkej Cene Monaka štartoval Norris z piateho miesta avšak ťažil z neúspechu Charlesa Leclerca na štarte pretekov a odchodu Valtteriho Bottasa, a tak získal ďalšie umiestnenie na stupňoch víťazov. Norris dostal trest na štartovom rošte a štartoval ako deviaty na [[Veľká cena Azerbajdžanu 2021|Veľkej cene Azerbajdžanu]] za to, že nevstúpil do boxov počas červenej vlajky v kvalifikácii, čo je sankcia, ktorú kritizoval ako „neférovú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Gutted' Norris: Baku grid penalty and licence points unfair|url=https://the-race.com/formula-1/gutted-norris-baku-grid-penalty-and-licence-points-unfair/|dátum vydania=2021-06-05|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref> Preteky ukončil na piatom meste, k čomu mu dopomohli havárie a chyby jazdcov vpredu.
Norris znovu odštartoval na svojej najvyššie pozícii na štartovnom rošte počas Veľkej ceny Štajerska ako tretí po tom, čo Bottas dostal trest na štartovom rošte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bottas handed three-place grid drop and penalty points for ‘dangerous driving’ in pit lane spin {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-bottas-handed-three-place-grid-drop-and-penalty-points-for.5t4zHtuj4Z8pRjt7PFC6nn.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Tretie preteky za sebou skončil piaty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 2021 Styrian Grand Prix - Full Race Results from Round 8|url=https://www.crash.net/f1/results/982194/1/f1-2021-styrian-grand-prix-full-race-results-round-8|vydavateľ=Crash|dátum vydania=2021-06-27|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Na nasledujúcej víkendovej Veľkej cene Rakúska si túto kvalifikačnú pozíciu vylepšil, keď získal druhé miesto po dosiahnutí času 0,048 sekundy za Maxom Verstappenom, ktorý držal pole position.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2021 Austrian Grand Prix qualifying report and highlights: Max Verstappen edges out sensational Lando Norris to take pole {{!}} Formula 1|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.qualifying-verstappen-edges-out-sensational-norris-to-take-austrian-gp-pole.5X2ZtXmTdFw2ZjXFwRw1KJ.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Norris dostal počas pretekov penalizáciu po tom, čo vystrčil Sergia Péreza z trate. Preteky dokončil na treťom mieste a získal svoje tretie pódium v sezóne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Verstappen wins Austrian GP|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/57713734|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref> V piatkovej kvalifikácii [[Veľká cena Veľkej Británie 2021|Veľkej ceny Británie]] zajazdil šiesty najrýchlejší čas, potom skončil piaty v kvalifikácii šprintu nového formátu a štvrtý vo Veľkej cene. Tento výsledok ho posunul na tretie miesto v šampionáte jazdcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘I wanted that little bit more’ – Norris disappointed after slow pit stop costs him shot at British GP podium {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.i-wanted-that-little-bit-more-norris-disappointed-after-slow-pit-stop-costs.1cRqifHUHe5zn6Lny64DwN.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
Norris sa kvalifikoval ako šiesty na Veľkú cenu Maďarska. V prvej zákrute si prilepšil na tretie miesto, ale zozadu ho trafil Bottas, čo spôsobilo jeho zrážku s Verstappenom. Norris odstúpil z pretekov o dve kolá neskôr pre veľké poškodenie. Na [[Veľká cena Talianska 2021|Veľkej cene Talianska]] skončil Norris štvrtý v kvalifikáčnom šprinte, čím sa stal tretím na štartovom rošte pretekov, keďže Bottas dostal trest za motor. Norris skončil v pretekoch na druhom mieste za tímovým kolegom Ricciardom, čím získal svoje štvrté pódium v sezóne a zabezpečil McLarenu prvé umiestnenie 1-2 od Veľkej ceny Kanady v roku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2021 Italian Grand Prix race report and highlights: Ricciardo leads stunning McLaren 1-2 at Monza after Verstappen and Hamilton collide again {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.ricciardo-leads-stunning-mclaren-1-2-at-monza-after-verstappen-and-hamilton.2BH4g9dpznux3HTK3SXj9B.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Norris získal svoju prvú pole position vo Formule 1 v meniacich sa poveternostných podmienkach v kvalifikácii na Veľkú cenu Ruska. V prvom kole stratil vedenie pre Carlosa Sainza no v 13. kole ho opäť získal. Norris pokračoval vo vedení pretekov s Lewisom Hamiltonom tesne za ním, až kým v záverečných kolách nezačalo pršať. Norris sa rozhodol zostať vonku na pneumatikách do suchého počasia, zatiaľ čo Hamilton sa zastavil v boxoch pre prechodné pneumatiky. Dážď sa čoskoro zhoršil, čo umožnilo Hamiltonovi predbiehať a prinútilo Norrisa odísť prezuť na taktiež prechodné pneumatiky. Norris skončil siedmy a zaznamenal najrýchlejšie kolo pretekov. Po týchto pretekoch Norris nedokázal dokončiť žiadne zo zostávajúcich siedmich pretekov sezóny na vyššej pozícii ako na siedmej, hoci v každom z nich dokázal získať body. Sezónu ukončil na šiestom mieste v tabuľke, keď prehral s bývalým tímovým kolegom Sainzom len o 4,5 bodu.
==== 2022 ====
Vo februári 2022 Norris podpísal predĺženie zmluvy s [[McLaren|McLarenom]], vďaka čomu bude s tímom minimálne do roku 2025. Norris absolvoval všetky tri dni oficiálnych predsezónnych testov v Bahrajne po tom, čo bol [[Daniel Ricciardo|Ricciardo]] pozitívny na [[COVID-19]] a nemohol sa zúčastniť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren driver Daniel Ricciardo tests positive for Covid-19 – but set to be released in time for Bahrain GP {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.mclaren-driver-daniel-ricciardo-tests-positive-for-covid-19.5ocJxEFaCjo8ZVK0npWRGs.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>.
Na novej Veľkej cene Miami Norris povolal safety car na trať, potom čo sa jeho McLaren MCL36 zrazil s AlphaTauri Pierra Gaslyho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris laments 'silly accident' with Pierre Gasly in Miami|url=https://www.planetf1.com/news/lando-norris-pierre-gasly-miami-crash/|dátum vydania=2022-05-09|dátum prístupu=2022-07-06|jazyk=en|meno=Sam|priezvisko=Cooper}}</ref>
V máji 2022, napriek tomu, že trpel angínou, Norris skončil šiesty vo [[Veľká cena Monaka 2022|Veľkej cene Monaka]] a zaistil si i najrýchlejšie kolo pretekov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris relieved to finish 'rewarding' Monaco GP in P6 after overcoming tonsillitis and torrential rain {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.norris-relieved-to-finish-rewarding-monaco-gp-in-p6-after-overcoming.53UfNICh2UvdDlFtZP49tQ.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-07-06|jazyk=en}}</ref>
==== 2023 ====
Norris zostal v McLarene aj v roku [[Formula 1 v roku 2023|2023]], kde pretekal s novým tímovým kolegom šampiónom [[Formula 2 v roku 2021|Formuly 2]] z roku 2021 [[Oscar Piastri|Oscarom Piastrim]], ktorý nahradil [[Daniel Ricciardo|Daniela Ricciarda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2021 FIA F2 champion Oscar Piastri to join McLaren Racing in 2023|url=https://www.mclaren.com/racing/team/2021-fia-f2-champion-oscar-piastri-join-mclaren-racing-2023/|vydavateľ=www.mclaren.com|dátum prístupu=2023-06-06|jazyk=en-GB}}</ref>
Sezóna 2023 bola pre Landa Norrisa a tím McLaren ako jazda na horskej dráhe. Úvod roka bol náročný – monopost MCL60 nebol konkurencieschopný a Norris s kolegom Oscarom Piastrim bojovali skôr o body než o pódium. McLaren však počas roka priniesol výrazné vylepšenia, ktoré úplne zmenili priebeh sezóny.
Od letnej prestávky sa McLaren stal pravidelným účastníkom bojov v TOP 3. Norris sa postupne dostával čoraz bližšie k víťazstvám a celkovo získal 7 pódiových umiestnení, čo bol jeho osobný rekord. Aj keď sa mu nepodarilo vyhrať žiadne preteky, ukázal obrovskú konzistentnosť a schopnosť vyťažiť maximum z auta.
V celkovom poradí skončil na 6. mieste, čo bol jeho najlepší výsledok od vstupu do Formuly 1 v roku [[Formula 1 v roku 2019|2019]]. Pre McLaren to bol zároveň signál, že tím sa môže opäť zaradiť medzi špičku.
==== 2024 ====
Rok 2024 sa zapísal do Norrisovej kariéry ako prelomový. McLaren vstúpil do sezóny s veľmi silným monopostom a Norris to okamžite pretavil do výsledkov. Hneď na začiatku roka získal niekoľko pódií a v priebehu sezóny sa dočkal aj svojho vysnívaného prvého víťazstva – na [[Veľká cena Miami 2024|Veľkej cene Miami]].
To bol len začiatok. Počas roka pridal ďalšie tri triumfy – v [[Veľká cena Holandska 2024|Holandsku]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]), [[Veľká cena Singapuru 2024|Singapure]] a [[Veľká cena Abú Zabí 2024|Abu Dhabí]]. Spolu tak vyhral 4 veľké ceny, čo z neho spravilo jedného z najúspešnejších jazdcov sezóny.
Okrem víťazstiev zaujal aj svojou rýchlosťou v kvalifikáciách, kde získal 8 pole positions – viac než ktorýkoľvek iný jazdec okrem [[Max Verstappen|Maxa Verstappena]]. Norris sa udržal v boji o titul až do posledných pretekov, no napokon skončil 2. v celkovom hodnotení, za Verstappenom.
==== 2025 ====
Sezóna Landa Norrisa vo Formule 1 v roku [[Formula 1 v roku 2025|2025]] bola prelomová a skončila sa jeho prvým [[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|majstrovským titulom]]. Norris počas celého roka potvrdzoval konzistentnú rýchlosť a silnú formu McLarenu, pričom si pripísal viacero výrazných víťazstiev{{--}}medzi najdôležitejšie patrilo víťazstvo na úvod sezóny v [[Veľká cena Austrálie 2025|Austrálii]], kde v náročných podmienkach zdolal [[Max Verstappen|Maxa Verstappena]], a takisto aj dominantný triumf v [[Veľká cena Monaka 2025|Monaku]] po štarte z pole position. Neskôr v sezóne pridal veľmi cenné víťazstvo v [[Veľká cena Mexika 2024|Mexico City]], ktoré ho udržalo v boji o titul až do posledných podujatí.
Jeho cesta však nebola bez problémov. V priebehu roka čelil obdobiam bez víťazstva i rastúcej konkurencii zo strany tímového kolegu [[Oscar Piastri|Oscara Piastriho]]. Do toho prišla technická porucha, ktorá ho pripravila o dôležité body, a napokon aj diskvalifikácia z [[Veľká cena Las Vegas 2025|Veľkej ceny Las Vegas]] pre technické porušenie týkajúce sa podlahovej dosky monopostu. Tento incident výrazne znížil jeho dovtedajší bodový náskok a celkové napätie v šampionáte ešte zvýšil. Situáciu skomplikovali aj niektoré strategické chyby McLarenu, napríklad počas [[Veľká cena Kataru 2025|Veľkej ceny Kataru]], kde prišiel o šancu predčasne rozhodnúť majstrovský boj.
Napriek všetkým prekážkam dokázal Norris psychicky ustáť tlak sezóny, ktorá sa prelínala medzi momentmi dominancie a sklamania. Rozhodujúci bol jeho výkon v závere roka, najmä v posledných pretekoch sezóny v [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Abú Zabí]], kde tretie miesto stačilo na zisk titulu. Verstappen síce vyhral samotnú veľkú cenu, no Norris si udržal dostatočný náskok a stal sa majstrom sveta s dvomi bodmi k dobru. Týmto triumfom sa zapísal do histórie ako prvý jazdec McLarenu s titulom po sedemnástich rokoch a jedenásty britský majster sveta v dejinách Formuly 1.
Norrisova sezóna 2025 tak predstavuje vrchol jeho doterajšej kariéry{{--}}kombináciu rýchlosti, konzistencie, odolnosti a schopnosti zvládnuť tlak najvyššej úrovne motoristického športu.
== Ostatné podniky ==
Norris získal 12 000 dolárov pre Fond solidarity COVID-19 na podporu [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] počas online prenosu na Twitchi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 ace Norris to shave off hair after raising $12000 in charity stream|url=https://www.autosport.com/f1/news/148845/norris-to-shave-off-hair-after-twitch-charity-stream|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> V roku 2020 založil Team Quadrant, tím esportov, ktorý sa zameriava aj na tvorbu videí a oblečenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris sets up new esports and gaming content team Quadrant|url=https://esports-news.co.uk/2020/11/07/lando-norris-esports-gaming-team-quadrant/|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
Norris v rozhovore pre televíziu uviedol, že bojoval so svojim duševným zdravím a trpel depresiami pri svojom nástupe do Formuly 1 v roku 2019. Tieto problémy mu pomohol vyriešiť McLaren spolu s ich partnerom Mind (charitatívna organizácia pre duševné zdravie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris opens up on mental health struggles in rookie McLaren F1 season|url=https://www.skysports.com/f1/news/12433/12425995/lando-norris-opens-up-on-mental-health-struggles-in-rookie-mclaren-f1-season|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
V septembri 2021, Norris oznámil založenie jeho vlastného motokárového tímu LN Racing Kart. Bolo oznámené, že OTK Kart Group bude vyrábať motokáry, zatiaľ čo Ricky Flynn Motorsport - ktorý pomohol Norrisovi "dosiahnuť dobré veci a pomohol mi naučiť sa toľko o pretekaní" - bude viesť prevádzku. Norris dúfa, že s týmto projektom pomôže ďalšej generácii závodných jazdcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris on his karting quest to find the next Lando Norris|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.lando-norris-on-his-karting-quest-to-find-the-next-lando-norris.78ftshIiuYwdcEHdUdGmoI.html|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
== Ocenenia ==
* [[Autosport Awards]] British Competition Driver of the Year: 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris named Autosport’s British Competition Driver of the Year|url=https://www.motorsport.com/autosport-awards/news/lando-norris-british-competition-driver/7943117/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
== Motokárový prehľad ==
=== Prehľad ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center"
|+
!Sezóna
!Séria
!Tím
!Umiestnenie
|-
!2008
| align=left| Super 1 National Championship — Comer Cadet
|
|35. miesto
|-
! rowspan="2" |2009
| align=left| Formula Kart Stars MSA — Cadet
|
|21. miesto
|-
| align=left| Super 1 National Championship — Comer Cadet
|
|14. miesto
|-
! rowspan="3" |2010
| align=left| Kartmasters British Grand Prix — Comer Cadet
|
|27. miesto
|-
| align=left| Formula Kart Stars MSA — Cadet
|
|10. miesto
|-
| align=left| Super 1 National Championship — Comer Cadet
|
| style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto'''
|-
! rowspan="4" |2011
| align=left| Trent Valley Kart Club — Minimax
|
|27. miesto
|-
| align=left| Kartmasters British Grand Prix — Comer Cadet
|
|25. miesto
|-
| align=left| Super 1 National Championship — Comer Cadet
|
|5. miesto
|-
| align=left| MSA British Championship — Cadet
|
|6. miesto
|-
! rowspan="7" |2012
| align=left| Kartmasters British Grand Prix — Rotax Mini Max
| align=left| RL Racing Department
|4. miesto
|-
| align=left| Super 1 National Championship — Rotax Mini Max
|
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
| align=left| Formula Kart Stars — Mini Max
|
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Formula Kart Stars — Junior Max
|
|18. miesto
|-
| align=left| Rotax Max Euro Challenge — Junior
| align=left| RL Racing
|19. miesto
|-
| align=left| WSK Final Cup — KF3
| align=left| Ricky Flynn Motorsport
|20. miesto
|-
| align=left| Copa de Campeones — KF3
|
| style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto'''
|-
! rowspan="11" |2013
| align=left| South Garda Winter Cup — KF3
| rowspan="11" |Ricky Flynn Motorsport
|5. miesto
|-
| align=left| Trofeo Andrea Margutti — KFJ
|5. miesto
|-
| align=left| WSK Euro Series — KFJ
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| WSK Super Master Series — KFJ
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
| align=left| CIK-FIA European Championship — KFJ
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| CIK-FIA International Super Cup — KFJ
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Rotax Max Euro Challenge — Junior
|7. miesto
|-
| align=left| Italian CSAI Championship — KF3
|13. miesto
|-
| align=left| WSK Final Cup — KFJ
|7. miesto
|-
| align=left| Trofeo delle Industrie — KF3
|5. miesto
|-
|CIK-FIA World Championship — KFJ
|4. miesto
|-
! rowspan="5" |2014
| align=left| South Garda Winter Cup — KF2
| rowspan="5" |Ricky Flynn Motorsport
|34. miesto
|-
| align=left| WSK Champions Cup — KF
|20. miesto
|-
| align=left| WSK Super Master Series — KF
|12. miesto
|-
| align=left| CIK-FIA European Championship — KF
| style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto'''
|-
| align=left| CIK-FIA World Championship — KF
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|}
== Pretekárske výsledky ==
=== Prehľad ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center"
|-
! Sezóna
! Séria
! Tím
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole<br>position
! Najrýchlejšie<br>kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
! 2014
| align=left| Ginetta Junior Championship
| align=left| HHC Motorsport
| 20
| 4
| 8
| 2
| 11
| 432
| style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto'''
|-
! rowspan=4| 2015
| align=left| MSA Formula Championship
| align=left| Carlin
| 30
| 8
| 10
| 9
| 15
| 413
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| ADAC Formula 4 Championship
| rowspan=2 align=left| Mücke Motorsport
| 8
| 1
| 0
| 3
| 6
| 131
| 8. miesto
|-
| align=left| Italian Formula 4 Championship
| 9
| 0
| 0
| 3
| 1
| 51
| 11. miesto
|-
| align=left| BRDC Formula 4 Autumn Trophy
| align=left| HHC Motorsport
| 4
| 2
| 1
| 1
| 4
| 128
| 5. miesto
|-
! rowspan=6| 2016
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| rowspan=2 align=left| Josef Kaufmann Racing
| 15
| 5
| 6
| 4
| 12
| 253
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Formula Renault 2.0 NEC
| 15
| 6
| 10
| 4
| 11
| 316
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Toyota Racing Series
| align=left| M2 Competition
| 15
| 6
| 8
| 5
| 11
| 924
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| BRDC British Formula 3 Championship
| rowspan=3 align=left| Carlin
| 11
| 4
| 4
| 3
| 8
| 247
| 8. miesto
|-
| align=left| FIA European Formula 3 Championship
| 3
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| NC†
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| 11. miesto
|-
! rowspan=4| 2017
| align=left| FIA European Formula 3 Championship
| rowspan=2 align=left| Carlin
| 30
| 9
| 8
| 8
| 20
| 441
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| 1
| 0
| 0
| 0
| 1
| N/A
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
| align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren Honda]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| [[Formula 2 v roku 2017|Formula 2]]
| align=left| Campos Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 25. miesto
|-
! rowspan=3| 2018
| align=left| [[Formula 2 v roku 2018|Formula 2]]
| align=left| Carlin
| 24
| 1
| 1
| 1
| 9
| 219
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
| align=left| WeatherTech SportsCar Championship
| align=left| United Autosports
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| 18
| 58. miesto
|-
| align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
! 2019
| align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
| 21
| 0
| 0
| 0
| 0
| 49
| 11. miesto
|-
! 2020
| align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
| 16
| 0
| 0
| 1
| 1
| 97
| 9. miesto
|-
! 2021
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
| 22
| 0
| 1
| 1
| 4
| 160
| 6. miesto
|-
!2022
| align=left| [[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|22
|0
|0
|2
|1
|122
|7. miesto
|-
!2023
| align=left| [[Formula 1 v roku 2023|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|22
|0
|0
|1
|7
|205
|6. miesto
|-
!2024
| align=left| [[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|24
|4
|8
|9
|13
|374
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
!2025
| align="left" |[[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]]
| align="left" |[[McLaren|McLaren F1 Team]]
|24
|7
|7
|6
|18
|423
| style="background:#ffffbf;" |'''1. miesto'''
|-
!2026
| align="left" |[[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]]
| align="left" |[[McLaren|McLaren F1 Team]]
|2
|0
|0
|0
|0
|15
|6. miesto*
|}* Sezóna prebieha
† Ako hosťujúci jazdec, nemal nárok na body.
=== Ginetta Junior Championship ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
!Rok
!Tím
!Auto
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
!18
!19
!20
!Body
!Umiestnenie
|-
!2014
!HHC Motorsport
!Ginetta G40
| style="background:#dfffdf;"| BHI<br>1<br>6
| style="background:#dfffdf;"| BHI<br>2<br>10
| style="background:#dfdfdf;"| DON<br>1<br>2
| style="background:#dfdfdf;"| DON<br>2<br>2
| style="background: #efcfff"| THR<br>1<br>DNF
| style="background:#dfffdf;"| THR<br>2<br>10
| style="background: #000000; color: #ffffff"| OUL<br>1<br>DSQ
| style="background:#dfffdf;"| OUL<br>2<br>7
| style="background:#dfdfdf;"| CRO<br>1<br>'''2'''
| style="background:#ffffbf;"| CRO<br>2<br>'''1'''
| style="background:#dfdfdf;"| SNE<br>1<br>'''2'''
| style="background:#ffffbf;"| SNE<br>2<br>'''1'''
| style="background:#ffffbf;"| KNO<br>1<br>'''''1'''''
| style="background:#dfdfdf;"| KNO<br>2<br>2
| style="background:#dfffdf;"| ROC<br>1<br>'''7'''
| style="background:#dfdfdf;"| ROC<br>2<br>''2''
| style="background:#dfffdf;"| SIL<br>1<br>5
| style="background:#dfdfdf;"| SIL<br>2<br>2
| style="background:#dfffdf;"| BHGP<br>1<br>'''9'''
| style="background:#ffffbf;"| BHGP<br>1<br>'''1'''
| style="background: #ffdf9f" | '''432'''
| style="background: #ffdf9f" | '''3. miesto'''
|}
=== FIA European Formula 3 Championship ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
!Rok
!Tím
!Motor
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
!18
!19
!20
!21
!22
!23
!24
!25
!26
!27
!28
!29
!30
!Body
!Umiestnenie
|-
!2016
!Carlin
![[Volkswagen]]
|LEC<br>1
|LEC<br>2
|LEC<br>3
|HUN<br>1
|HUN<br>2
|HUN<br>3
|PAU<br>1
|PAU<br>2
|PAU<br>3
|RBR<br>1
|RBR<br>2
|RBR<br>3
|NOR<br>1
|NOR<br>2
|NOR<br>3
|ZAN<br>1
|ZAN<br>2
|ZAN<br>3
|SPA<br>1
|SPA<br>2
|SPA<br>3
|NÜR<br>1
|NÜR<br>2
|NÜR<br>3
|IMO<br>1
|IMO<br>2
|IMO<br>3
| style="background: #efcfff" | HOC<br>1<br>DNF
| style="background: #cfcfff" | HOC<br>2<br>16
| style="background: #cfcfff" | HOC<br>3<br>16
|0‡
|NC‡
|-
!2017
!Carlin
![[Volkswagen]]
| style="background: #ffffbf" | SIL<br>1<br>'''''1'''''
| style="background: #dfffdf" | SIL<br>2<br>9
| style="background:#ffdf9f;" | SIL<br>3<br>3
| style="background: #ffffbf" | MNZ<br>1<br>''1''
| style="background:#dfdfdf;" | MNZ<br>2<br>2
| style="background:#dfdfdf;" | MNZ<br>3<br>2
| style="background:#dfdfdf;" | PAU<br>1<br>''2''
| style="background:#dfdfdf;" | PAU<br>2<br>'''2'''
| style="background: #efcfff" | PAU<br>3<br>'''''DNF'''''
| style="background: #dfffdf" | HUN<br>1<br>8
| style="background: #cfcfff" | HUN<br>2<br>14
| style="background:#ffdf9f;" | HUN<br>3<br>3
| style="background: #cfcfff" | NOR<br>1<br>11
| style="background: #ffffbf" | NOR<br>2<br>1
| style="background:#ffdf9f;" | NOR<br>3<br>3
| style="background: #ffffbf" | SPA<br>1<br>'''1'''
| style="background: #efcfff" | SPA<br>2<br>'''DNF'''
| style="background: #ffffbf" | SPA<br>3<br>1
| style="background: #ffffbf" | ZAN<br>1<br>'''''1'''''
| style="background:#ffdf9f;" | ZAN<br>2<br>3
| style="background: #ffffbf" | ZAN<br>3<br>1
| style="background: #ffffbf" | NÜR<br>1<br>'''1'''
| style="background:#dfdfdf;" | NÜR<br>2<br>2
| style="background: #ffffbf" | NÜR<br>3<br>''1''
| style="background: #dfffdf" | RBR<br>1<br>4
| style="background:#dfdfdf;" | RBR<br>2<br>''2''
| style="background: #cfcfff" | RBR<br>3<br>17†
| style="background:#dfdfdf;" | HOC<br>1<br>''2''
| style="background: #cfcfff" | HOC<br>2<br>11
| style="background: #dfffdf" | HOC<br>3<br>4
| style="background: #ffffbf" | '''441'''
| style="background: #ffffbf" | '''1. miesto'''
|}
† Jazdec nedokončil preteky, ale bol klasifikovaný, pretože absolvoval viac ako 90% vzdialenosti pretekov.
‡ Ako hosťujúci jazdec, nemal nárok na body.
=== Kompletné výsledky Veľkej ceny Macaa ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
!Rok
!Tím
!Auto
!Kvalifikácia
!Kvalifikačný pretek
!Hlavné preteky
|-
!2016
|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Carlin]]
|Dallara F312
|9. miesto
|DNF
|11. miesto
|-
!2017
|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Carlin]]
|Dallara F317
|'''2. miesto'''
|7. miesto
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|}
=== Formula 2 ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
! 22
! 23
! 24
! Body
! Umiestnenie
|-
! [[Formula 2 v roku 2017|2017]]
! Campos Racing
| BHR<br>HL
| BHR<br>ŠP
| CAT<br>HL
| CAT<br>ŠP
| MON<br>HL
| MON<br>ŠP
| BAK<br>HL
| BAK<br>ŠP
| RBR<br>HL
| RBR<br>ŠP
| SIL<br>HL
| SIL<br>ŠP
| HUN<br>HL
| HUN<br>ŠP
| SPA<br>HL
| SPA<br>ŠP
| MNZ<br>HL
| MNZ<br>ŠP
| JER<br>HL
| JER<br>ŠP
| style="background:#efcfff;"| YMC<br>HL<br>DNF
| style="background:#cfcfff;"| YMC<br>ŠP<br>13
|
|
| 0
| 25. miesto
|-
! [[Formula 2 v roku 2018|2018]]
! Carlin
| style="background: #ffffbf"| BHR<br>HL<br>'''''1'''''
| style="background: #dfffdf"| BHR<br>ŠP<br>4
| style="background: #dfffdf"| BAK<br>HL<br>6
| style="background: #dfffdf"| BAK<br>ŠP<br>4
| style="background: #ffdf9f"| CAT<br>HL<br>3
| style="background: #ffdf9f"| CAT<br>ŠP<br>3
| style="background: #dfffdf"| MON<br>HL<br>6
| style="background: #ffdf9f"| MON<br>ŠP<br>3
| style="background: #cfcfff"| LEC<br>HL<br>16
| style="background: #dfffdf"| LEC<br>ŠP<br>5
| style="background: #dfdfdf"| RBR<br>HL<br>2
| style="background: #cfcfff"| RBR<br>ŠP<br>11
| style="background: #dfffdf"| SIL<br>HL<br>10
| style="background: #ffdf9f"| SIL<br>ŠP<br>3
| style="background: #dfdfdf"| HUN<br>HL<br>2
| style="background: #dfffdf"| HUN<br>ŠP<br>4
| style="background: #dfffdf"| SPA<br>HL<br>4
| style="background: #dfdfdf"| SPA<br>ŠP<br>2
| style="background: #dfffdf"| MNZ<br>HL<br>6
| style="background: #dfffdf"| MNZ<br>ŠP<br>5
| style="background:#efcfff;"| SOC<br>HL<br>DNF
| style="background:#efcfff;"| SOC<br>ŠP<br>DNF
| style="background: #dfffdf"| YMC<br>HL<br>5
| style="background: #dfdfdf"| YMC<br>ŠP<br>2
| style="background: #dfdfdf" | '''219'''
| style="background: #dfdfdf" | '''2. miesto'''
|}
=== 24 hodín Daytona ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
|-
! Rok
! Tím
! Jazdci
! Auto
! Trieda
! Počet kôl
! Celkové<br>umiestnenie
! Umiestnenie<br>v triede
|-
! 2018
! United Autosports
| style="text-align:left"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Lando Norris<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Philip Hanson<br>{{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]]
| Ligier JS P217-Gibson
| P
| 718
| 38. miesto
| 13. miesto
|}
=== Jednotlivé sezóny F1 ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
! colspan="2" |Sezóna
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
!18
!19
!20
!21
!22
!23
!24
! colspan="2" |
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2018|2018]]
!Tím
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!CHN{{minivlajka|Čína}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!FRA{{minivlajka|Francúzsko}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!GER{{minivlajka|Nemecko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!RUS{{minivlajka|Rusko}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="3" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
|
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
|
|–
|–
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2019|2019]]
!Tím
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!CHN{{minivlajka|Čína}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!FRA{{minivlajka|Francúzsko}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!GER{{minivlajka|Nemecko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!RUS{{minivlajka|Rusko}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="3" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #cfcfff"| 12
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #cfcfff"| 18†
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #cfcfff"| 11
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #cfcfff"| 11
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #cfcfff"| 11†
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #cfcfff"| 11
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfffdf"| 8
|49
|11. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2020|2020]]
!Tím
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!STY{{minivlajka|Rakúsko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!70A{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!TUS{{minivlajka|Taliansko}}
!RUS{{minivlajka|Rusko}}
!GER{{minivlajka|Nemecko}}
!POR{{minivlajka|Portugalsko}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!TUR{{minivlajka|Turecko}}
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SKH{{minivlajka|Bahrajn}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="7" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #ffdf9f"| ''3''
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #cfcfff"| 13
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #cfcfff"| 15
| style="background: #efcfff"| DFN
| style="background: #cfcfff"| 13
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfffdf"| ''8''
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 5
|97
|9. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2021|2021]]
!Tím
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!POR{{minivlajka|Portugalsko}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!FRA{{minivlajka|Francúzsko}}
!STY{{minivlajka|Rakúsko}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!RUS{{minivlajka|Rusko}}
!TUR{{minivlajka|Turecko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!QAT{{minivlajka|Katar}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="2" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #cfcfff"| 14
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 7
|160
|6. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]]
!Tím
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!FRA{{minivlajka|Francúzsko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="2" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #cfcfff"| 15
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #ffdf9f"| 3<sup>5</sup>
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfffdf"| ''6''
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #cfcfff"| 15
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #cfcfff"| 12
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| ''6''
|122
|7. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]]
!Tím
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!QAT{{minivlajka|Katar}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #cfcfff"| 17
| style="background: #cfcfff"| 17
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #cfcfff"| 17
| C
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #cfcfff"| 17
| style="background: #cfcfff"| 13
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfffdf"| 7<sup>6</sup>
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #ffdf9f"| 3<sup>3</sup>
| style="background: #dfdfdf"| 2<sup>4</sup>
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfdfdf"| ''2''<sup>'''2'''</sup>
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 5
|205
|6. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]]
!Tím
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!CHN{{minivlajka|Čína}}
!MIA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!QAT{{minivlajka|Katar}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfdfdf"| 2<sup>6</sup>
| style="background: #FFFFBF"| 1
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfdfdf"| '''''2'''''
| style="background: #cfcfff"| 20†<sup>'''3'''</sup>
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfdfdf"| '''2'''
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #FFFFBF"| 1
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #FFFFBF"| 1
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #FFFFBF"| 1
|style="background: #dfdfdf" | '''374'''
|style="background: #dfdfdf" | '''2. miesto'''
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2025|2025]]
!Tím
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!CHN{{minivlajka|Čína}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!MIA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!QAT{{minivlajka|Katar}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #ffffbf" | '''''1<sup>PF</sup>'''''
| style="background: #dfdfdf" | ''2<sup>8F</sup>''
| style="background: #dfdfdf" | 2
| style="background: #ffdf9f" | 3
| style="background: #dfffdf" | ''4<sup>F</sup>''
| style="background: #dfdfdf" | ''2<sup>1F</sup>''
| style="background: #dfdfdf" | 2
| style="background: #ffffbf" | '''''1<sup>PF</sup>'''''
| style="background: #dfdfdf" | 2
| style="background: #efcfff" | DNF
| style="background: #ffffbf" | '''1<sup>P</sup>'''
| style="background: #ffffbf" | 1
| style="background: #dfdfdf" | '''2<sup>3P</sup>'''
| style="background: #ffffbf" | 1
| style="background: #cfcfff" | 18
| style="background: #dfdfdf" | 2<sup>F</sup>
| style="background: #dfffdf" | 7
| style="background: #ffdf9f" | 3
| style="background: #dfdfdf" | 2
| style="background: #ffffbf" |'''1<sup>P</sup>'''
| style="background: #ffffbf" |'''1<sup>1P</sup>'''
| style="background:#000000; color:#ffffff " | '''DSQ<sup>P</sup>'''
| style="background: #dfffdf" |4<sup>3</sup>
| style="background: #ffdf9f" |3
|style="background: #ffffbf" |'''423'''
|style="background: #ffffbf" |'''1. miesto'''
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2026|2026]]
! rowspan="2" |[[McLaren]]
![[Veľká cena Austrálie 2026|AUS]]{{AUS}}
![[Veľká cena Číny 2026|CHN]]{{CHN}}
![[Veľká cena Japonska 2026|JPN]]{{JPN}}
![[Veľká cena Bahrajnu 2026|BHR]]{{BHR}}
![[Veľká cena Saudskej Arábie 2026|SAU]]{{SAU}}
![[Veľká cena Miami 2026|MIA]]{{USA}}
![[Veľká cena Kanady 2026|CAN]]{{CAN}}
![[Veľká cena Monaka 2026|MCO]]{{MCO}}
![[Veľká cena Katalánska 2026|KAT]]{{ESP}}
![[Veľká cena Rakúska 2026|AUT]]{{AUT}}
![[Veľká cena Veľkej Británie 2026|GBR]]{{GBR}}
![[Veľká cena Belgicka 2026|BEL]]{{BEL}}
![[Veľká cena Maďarska 2026|HUN]]{{HUN}}
![[Veľká cena Holandska 2026|NED]]{{NED}}
![[Veľká cena Talianska 2026|ITA]]{{ITA}}
![[Veľká cena Španielska 2026|MAD]]{{ESP}}
![[Veľká cena Azerbajdžanu 2026|AZE]]{{AZE}}
![[Veľká cena Singapuru 2026|SGP]]{{SGP}}
![[Veľká cena USA 2026|USA]]{{USA}}
![[Veľká cena Mexika 2026|MEX]]{{MEX}}
![[Veľká cena São Paula 2026|SAP]]{{BRA}}
![[Veľká cena Las Vegas 2026|VGS]]{{USA}}
![[Veľká cena Kataru 2026|QAT]]{{QAT}}
![[Veľká cena Abú Zabí 2026|ARE]]{{ARE}}
!Body
!Umiestnenie
|-
| style="background: #dfffdf" | 5
|DNS<sup>4</sup>
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|15
|6. miesto*
|}
{{Legenda pri výsledkoch v F1}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Majstri sveta F1}}
{{DEFAULTSORT:Norris, Lando}}
[[Kategória:Britskí piloti F1]]
[[Kategória:Britskí automobiloví pretekári]]
[[Kategória:Majstri sveta F1]]
[[Kategória:Piloti F1]]
[[Kategória:Piloti F2]]
[[Kategória:Osobnosti z Bristolu]]
es2dninhgk0nzga62v04ngjw91g4cdf
8207607
8207605
2026-05-03T09:25:22Z
Pe3kZA
39673
ib
8207607
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Jazdec F1
| popis_osoby = britský jazdec F1
| obrázok = 2024-08-25 Motorsport, Formel 1, Großer Preis der Niederlande 2024 STP 4016 by Stepro (cropped).jpg
| popis_obrázka = Norris v roku 2024
| štát = Spojené kráľovstvo
| dátum_narodenia = {{dnv|1999|11|13}}
| miesto_narodenia = [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], [[Spojené kráľovstvo]]
| dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| miesto_úmrtia =
| sezóny = [[Formula 1 v roku 2019|2019]]{{--}}súčasnosť
| tímy = [[McLaren]]
| preteky = 154 (153 štartov)
| majster_sveta = 1 ([[Formula 1 v roku 2025|2025]])
| víťazstvá = 11
| stupne_víťazov = 44
| body = 1445
| pole_positions = 16
| najrýchlejšie_kolá = 18
| prvá_GP = [[Veľká cena Austrálie|VC Austrálie 2019]]
| prvé_víťazstvo =[[Veľká cena Miami 2024|VC Miami 2024]]
| posledné_víťazstvo =[[Veľká cena São Paula 2025|VC São Paula 2025]]
| posledná GP =[[Veľká cena Miami 2026|VC Miami 2026]]
| poznámky =
| portál2 =Spojené kráľovstvo
}}
'''Lando Norris''' (* [[13. november]] [[1999]], [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], [[Spojené kráľovstvo]]) je [[Spojené kráľovstvo|britský]] [[automobilový šport|automobilový pretekár]] a [[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|majster sveta]] [[Formula 1|Formuly 1]], ktorý aktuálne jazdí za tím [[McLaren]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lando Norris je majstrom sveta F1! Pozrite si jeho majstrovské oslavy {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/clanky/222900/lando-norris-je-majstrom-sveta-f1-pozrite-si-jeho-majstrovske-oslavy | vydavateľ = F1online.sk | dátum vydania = 2025-12-07 | dátum prístupu = 2025-12-07 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> V roku 2015 zvíťazil na majstrovstvách sveta formuly MSA, v roku 2016 na pretekoch Toyota Racing Series, Eurocup Formula Renault 2.0 a Formula Renault 2.0 Northern European Cup. V tom roku získal aj ocenenie McLaren Autosport BRDC Award. Vyhral európsky šampionát FIA Formule 3 2017. Bol členom programu mladých vodičov McLaren. V sezóne [[Formula 1 v roku 2025|2025]] získal svoj prvý titul majstra sveta.
== Osobný život ==
Lando Norris sa narodil v [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristole]]. Jeho otec Adam Norris je investičný manažér penzijných fondov, jeden z najbohatších ľudí Bristolu a 501. najbohatšia osoba v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bristol Rich List 2016 revealed: Who is worth the most money this year|url=https://www.bristolpost.co.uk/news/bristol-news/bristol-rich-list-2016-revealed-270|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> Jeho matka Cisca (rod. Wauman) pochádza z [[Flámsky región|flámskeho]] regiónu [[Belgicko|Belgicka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lance Stroll en Lando Norris: halve Belgen in de F1|url=https://sportmagazine.knack.be/sport/magazine/lance-stroll-en-lando-norris-halve-belgen-in-de-f1/article-normal-1510511.html?cookie_check=1647877617|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> Je druhé najstaršie dieťa po boku troch súrodencov, dvoma mladšími setrami Flo a Cisca a starším bratom Oliverom, ktorý sa tiež venoval súťažne [[Karting|kartingu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oliver Norris|url=https://www.driverdb.com/drivers/oliver-norris/|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Full Episode: Pinks talks racing and beyond with F1 starlet Lando Norris|url=https://play.acast.com/s/inthepink/fullepisode-pinkstalksracingandbeyondwithf1starletlandonorris|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> Norris drží britské a belgické občianstvo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris|url=https://live.planetf1.com/f1-drivers/lando-norris|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> a hovorí trošku [[Flámske spoločenstvo|flámskou holandčinou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris Speaking Dutch Words: Kaas, Peperkoek & Speculaas|url=https://www.sportvideos.tv/lando-norris-speaking-dutch-words-kaas-peperkoek-speculaas/|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
Norris študoval na Millfieldskej škole v Street, [[Somerset (grófstvo)|Somerset]], ktorú opustil bez toho, aby absolvoval maturitnú skúšku. Študoval fyziku a matematiku u svojho osobného učiteľa. Jeho rodina sa tiež presťahovala do Glastonbury, aby mu umožnili navštevovať školu na dennej báze a pritom pokračovať v závodnej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LANDO NORRIS: A FEATURE|url=https://sportsjournalismsgs.com/2017/01/10/lando-norris-a-feature/|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
Inšpiroval ho [[Valentino Rossi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris: Valentino Rossi inspired me to be who I am today|url=https://www.crash.net/f1/news/935442/1/norris-rossi-inspired-me-be-who-i-am-today|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> Podporuje futbalový tím Bristol City FC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Formula One star Lan|url=https://www.bristolpost.co.uk/sport/football/football-news/mclaren-formula-one-star-lando-5494362|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
V nedeľu 11. júla sa Norris zúčastnil incidentu po futbalovom finále Taliansko- Anglicko počas Euro 2020, počas ktorého mu boli ukradnuté hodiny za 47 000 eur. McLaren Racing vydal po incidente vyhlásenie, v ktorom uviedol, že „tím podporuje Landa“ a že vzhľadom na policajne vyšetrovanie nemôžu ďalej komentovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris ‘unharmed but shaken’ say McLaren, after he was mugged at the Euro 2020 final at Wembley|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.norris-unharmed-but-shaken-say-mclaren-after-he-was-mugged-at-the-euro-2020.3CvQiZC5XcY1XJ71Hia5Sy.html|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
Norris potvrdil 30. novembra, že sa pred sezónou 2022 presťahuje z Wokingu neďaleko sídla tímu McLaren do [[Monako|Monaka]], pričom ako kľúčový dôvod svojho presťahovania do „daňového raja“ uviedol finančné dôvody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris on moving to Monaco: Anyone in my position would do the same|url=https://racingnews365.com/norris-on-moving-to-monaco-anyone-in-my-position-would-do-the-same|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
== Juniorská kariéra ==
Potom, ako sa Norris pôvodne začal zaujímať o motocyklové preteky, presunul svoju pozornosť z dvoch kolies na štyri potom, ako ho jeho otec a jeho brat odviedli na miestnu motokárovú dráhu sledovať kolo Super1 národných motokárových majstrovstiev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris' tips on how to get into karting|url=https://www.redbull.com/gb-en/how-to-start-karting-lando-norris|vydavateľ=Red Bull|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Pretekársku kariéru odštartoval ako sedemročný, keď si na svojom prvom národnom podujatí pripísal pole position. V roku 2013 Norris zvíťazil na majstrovstvách sveta motokár v Bahrajne, WSK Euro Series a európskych CIK-FIA a CIK-FIA tituloch Supercup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CIK-FIA European KF-Junior Championship 2013 standings {{!}} Driver Database|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/cik---fia-european-kf-junior-championship/2013/|vydavateľ=www.driverdb.com|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CIK-FIA International Super Cup - KFJ 2013 standings {{!}} Driver Database|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/cik-fia-international-super-cup-kfj/2013/|vydavateľ=www.driverdb.com|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=WSK Euro Series - KFJ 2013 standings {{!}} Driver Database|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/wsk-euro-series-kfj/2013/|vydavateľ=www.driverdb.com|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref> V nasledujúcom roku zvíťazil na majstrovstvách sveta CIK-FIA KF s Ricky Flynn Motosport, čím sa stal najmladším víťazom svetového šampionátu v motokárach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 Pokes Fun at Lando Norris for His Kiddish Past Tweets|url=https://www.essentiallysports.com/f1-news-f1-pokes-fun-at-lando-norris-for-his-kiddish-past-tweets/|vydavateľ=EssentiallySports|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref>
V roku 2014 Norris debutoval na juniorskom šampionáte Ginetta podpornou sériou pre BTCC, kde skončil celkovo tretí a vo svojom prvom ročníku z motokár získal Rookie Cup. Pre rok 2015 Norris sa upísal Carlin Motosportu v novozaloženej sérii MSA Formula. Norris vyhral sériu s ôsmimi víťazstvami, desiatimi pole position a 14 pódiami. Príležitostne vystúpil aj na šampionáte ADAC Formula 4 a na talianskom šampionáte Formuly 4 s Mücke Motorsport, kde zaznamenal ešte viac úspechov, keď získal v prvom menovanom 6 pódií z ôsmych štartov a v druhom jediné pódium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 Pokes Fun at Lando Norris for His Kiddish Past Tweets|url=https://www.essentiallysports.com/f1-news-f1-pokes-fun-at-lando-norris-for-his-kiddish-past-tweets/|vydavateľ=EssentiallySports|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris Formula One driver biography|url=https://www.racefans.net/lando-norris/|vydavateľ=RaceFans|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref>
Pre rok 2016 bolo oznámené, že Norris bude jazdiť za M2 Competition v Toyota Racing Series na Novom Zélande. Norris dosiahol počas celej sezóny šesť víťazstiev vrátane Veľkej ceny Nového Zélandu a na prvý pokus vyhral šampionát. Norris sa zúčastnil série Formula Renault 2.0 Eurocup a Formula Renault 2.0 NEC jazdiac za Josef Kaufmann Racing, v ktorých skončil prvý v oboch sériách. Rovnako sa pustil aj do sezóny na britskom šampionáte BRDC Formule 3 s Carlinom, kde skončil 8., pričom sa neocitol na všetkých pretekov. Zúčastnil sa tiež na poslednom kole európskych šampionátov Formuly 3 a Veľkej ceny Macaa s Carlinom, v ktorom skončil jedenásty.<ref name=":0" />
Norris pretekal s Carlinom na plný úväzok na európskom šampionáte Formuly 3 v roku 2017. Titul získal v prvom z troch pretekov vo finále [[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheimringu]] a pred vicemajstrom Joelom Erikssonom skončil o 53 bodov.
Pretekal aj za Carlin na šampionáte [[Formula 2 v roku 2018|FIA Formule 2 2018]] a priblížil sa k zisku titulu, ale nakoniec skončil na druhom mieste za kolegom britom [[George Russell|Georgom Russellom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris: The spark McLaren and F1 have been waiting for|url=https://www.eurosport.com/formula-1/lando-norris-the-spark-mclaren-and-f1-have-been-waiting-for_sto7799659/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2020-07-09|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
== Formula 1 ==
Na začiatku roku 2017 bol Norris podpísaný ako juniorský pilot McLarenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren F1 team signs Lando Norris to its junior programme|url=https://www.autosport.com/f1/news/mclaren-f1-team-signs-lando-norris-to-its-junior-programme-5021513/5021513/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Neskôr toho roku testoval McLaren v rámci plánovaného testu v polovici sezóny. V druhom testovacom dni na [[Hungaroring|Hungaroringu]] zajazdil druhé najrýchlejšie kolo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kubica fourth fastest on return as Vettel sets testing pace|url=https://www.formula1.com/en/latest/headlines/2017/8/kubica-fourth-fastest-on-return-as-vettel-sets-testing-pace.html|dátum prístupu=30.5.2022}}</ref> Na konci roku 2017 sa Norris stal oficiálnym testovacím a rezervným jazdcom McLarenu pre sezónu 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Formula 1 - Lando Norris becomes official McLaren test and reserve driver for 2018|url=https://www.mclaren.com/formula1/team/reserve-test-development-drivers/lando-norris-becomes-official-mclaren-test-reserve-driver-2018/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-02-21|dátum prístupu=2022-05-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20180221051536/https://www.mclaren.com/formula1/team/reserve-test-development-drivers/lando-norris-becomes-official-mclaren-test-reserve-driver-2018/|dátum archivácie=2018-02-21}}</ref> Zúčastnil sa svojho prvého oficiálneho tréningu na Veľkej cene Belgicka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vettel heads Verstappen and Hamilton in 2018 Belgian Grand Prix FP1|url=https://www.autosport.com/f1/news/vettel-heads-verstappen-and-hamilton-in-2018-belgian-grand-prix-fp1-5294471/5294471/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V súťaži zajazdil 26 kôl a z 20 jazdcov skončil na 18. mieste, čím prekonal aj najlepší čas druhého McLarenu, ktorý riadil [[Stoffel Vandoorne]].
==== McLaren (2019{{--}}súčasnosť) ====
==== 2019 ====
Norris dostal zmluvu s [[McLaren|McLarenom]] na rok [[Formula 1 v roku 2019|2019]] a jeho tímovým kolegom sa stal [[Carlos Sainz Jr.|Carlos Sainz mladší]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Racing - Lando Norris to drive for McLaren from 2019|url=https://www.mclaren.com/racing/team/lando-norris/lando-norris-drive-mclaren-2019/|vydavateľ=www.mclaren.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Pri svojich debutových pretekoch v [[Veľká cena Austrálie|Austrálii]] sa kvalifikoval na 8. mieste a preteky dokončil na 12. mieste. Na ďalších pretekoch v Bahrajne sa prebojoval až na 6. miesta, čím získal svoje prvé body.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lando Norris's impressive Bahrain Grand Prix hints at a McLaren revival|url=https://www.telegraph.co.uk/formula-1/2019/04/02/lando-norriss-impressive-bahrain-grand-prix-hints-mclaren-revival/|periodikum=The Telegraph|dátum=2019-04-02|dátum prístupu=2022-05-30|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Luke|priezvisko=Slater}}</ref> VC Číny bola prvou z Norrisových odchodov v sezóne, po škodách spôsobených kolíziou v prvom kole. Jeho ďalší odchod nastal o dva preteky neskôr v Španielsku po kolízii s [[Lance Stroll|Lancom Strollom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lando Norris feared first lap Chinese Grand Prix crash would leave him upside down|url=https://www.telegraph.co.uk/formula-1/2019/04/14/lando-norris-feared-first-lap-chinese-grand-prix-crash-would/|periodikum=The Telegraph|dátum=2019-04-14|dátum prístupu=2022-05-30|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Phil|priezvisko=Duncan}}</ref> Po 8. mieste v ďalších pretekoch v Azerbajdžane utrpel Norris ďalší odchod v Kanade po tom, čo jeho automobil utrpel zlyhanie odpruženia spôsobujúc požiar bŕzd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren F1 team identifies cause of Norris's Canadian GP breakage|url=https://www.autosport.com/f1/news/mclaren-f1-team-identifies-cause-of-norriss-canadian-gp-breakage-4986064/4986064/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
Norris bol na ceste vo Francúzsku aby skončil na 7. mieste ale problémy s hydraulikou spôsobili, že klesol na 10. miesto. Nakoniec bol ale klasifikovaný na 9. mieste po penalizácii [[Daniel Ricciardo|Daniela Ricciarda]]. Nasledovalo 6. miesto v Rakúsku. V Nemecku bol Norris nútený štartovať zozadu kvôli trestu za motor a po strate výkonu z pretekov odstúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Racing - 2019 German Grand Prix|url=https://www.mclaren.com/racing/2019/german-grand-prix/2019-german-grand-prix/|vydavateľ=www.mclaren.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Ďalšie bodové umiestnenie dosiahol v Maďarsku, štartoval na 7. mieste a skončil na 9. mieste. Na Veľkej cene Belgicka sa v počiatočných fázach pretekov prebojoval z 11. na 5. miesto. Ale v poslednom kole stratil výkon a tak bol klasifikovaný na 11. mieste mimo bodovacej tabuľky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris left frustrated by final-lap mechanical failure at Belgian GP|url=https://www.skysports.com/f1/news/12433/11800151/lando-norris-left-frustrated-by-final-lap-mechanical-failure-at-belgian-gp|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
Nasledovali tri po sebe preteky s bodmi. V Japonsku išiel Norris na začiatku pretekov na 5. mieste predtým, ako sa s ním zrazil [[Alexander Albon]] počas pokusu o predbiehanie. Jeho tempo zostalo po zvyšok závodu z dôvodu výsledného poškodenia podlahy nestále a nakoniec skončil na 11. mieste. Na ďalších pretekoch v Mexiku, keď zastavil v boxoch na 7. miesta, bolo koleso namontované nesprávne a po opustení boxov Norris zastavil a jeho mechanici ho zatlačili späť do boxov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren escapes unsafe release penalty for Norris at F1 Mexican GP|url=https://www.autosport.com/f1/news/mclaren-escapes-unsafe-release-penalty-for-norris-at-f1-mexican-gp-4986669/4986669/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V boxoch strávil takmer dve minúty a nakoniec v priebehu pretekov odstúpil, keď zaostal za ostatnými jazdcami. Sezónu ukončil tromi po sebe nasledujúcimi bodmi.
Norris ukončil svoju debutovú sezónu vo Formule 1 na 11. mieste šampionátu so ziskom 49 bodov. Tým výrazne zaostávalo za tímovým kolegom Sainzom, ale Norris v priebehu sezóny prekonal v kvalifikácii Sainza 11: 10. Počas svojho debutu Norris podpísal viacročný kontrakt, čim zostal u McLarenom v [[Formula 1 v roku 2020|sezóne 2020]] a [[Formula 1 v roku 2021|sezóne 2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris signs new McLaren contract after superb start to F1 career|url=http://www.theguardian.com/sport/2019/jul/09/lando-norris-new-mclaren-contract-f1-carols-sainz|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2019-07-09|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
==== 2020 ====
Na úvodných pretekoch v Rakúsku sa Norris kvalifikoval na 4. mieste, ale bol povýšený na 3. miesto po treste pre [[Lewis Hamilton|Lewisa Hamiltona]], čo bola jeho najvyššia pozícia v kariére a najvyššia pre McLaren od Veľkej ceny Rakúska 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris admits McLaren 'never thought' they could beat Racing Point as he secures best-ever qualifying result in Austria {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.we-never-thought-we-could-beat-racing-point-admits-norris-after-career-best.709o2E45PFuzgfJnWrPrbH.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V pretekoch dostal Hamilton po zrážke s Albonom päťsekundový trest a tak aby bol Norris klasifikovaný na stupňoch víťazov, musel skončiť do piatich sekúnd od Hamiltona. Prekročil čiaru na 4. mieste, ale bol povýšený na 3. miesto po dosiahnutí najrýchlejšieho kola a dobehom 4,802 sekúnd za Hamiltonom. Toto poznačilo Norrisové prvé pódium vo Formule 1 a jeho prvé najrýchlejšie kolo, ktoré vyšlo v poslednom kole pretekov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Valtteri Bottas wins chaotic Austrian Grand Prix as brilliant Lando Norris takes maiden podium for McLaren|url=https://www.telegraph.co.uk/formula-1/2020/07/05/f1-austrian-grand-prix-2020-live-spielberg-race-results-hamilton/|periodikum=The Telegraph|dátum=2020-07-05|dátum prístupu=2022-05-30|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Phil|priezvisko=Duncan|meno2=Luke|priezvisko2=Slater}}</ref> To zaznamenalo Landa Norrisa ako tretieho najmladšieho pilota, ktorý stál na stupňoch víťazov v histórii Formuly 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistics Drivers - Podiums - By age • STATS F1|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/age.aspx|vydavateľ=www.statsf1.com|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref>
Na Veľkej cene Štajerska sa Norris kvalifikoval ako šiesty, ale po incidente vo voľnom tréningu mu bol udelený trest straty troch miest. V posledných dvoch kolách závodu predbehol tri autá ([[Daniel Ricciardo]], [[Lance Stroll]] a [[Sergio Pérez]]), a tak skončil piaty pričom si udržal tretie miesto v poradí jazdcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris: Styrian GP best race of F1 career|url=https://www.planetf1.com/news/lando-norris-styrian-gp-best-race/|dátum vydania=2020-07-12|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en|meno=Jamie|priezvisko=Woodhouse}}</ref>
Norris skončil Veľkú cenu Talianska na štvrtej pozícii, o dve priečky za tímovým kolegom Sainzom. Norris potom dokončil nasledujúcu Veľkú cenu Toskánska na 6. mieste. Potom ale nasledovali Veľké ceny Ruska a Eifelu, kde nezískal žiaden bod.
Počas Veľkej ceny Portugalska došlo ku kolízii s [[Lance Stroll|Lancom Strollom]], ktorý Norrisa prinútil ísť cez obrubník a poškodiť predné krídlo a to spolu s druhou zastávkou v boxoch kvôli defektu zapríčinilo, že skončil na 13. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who were the Winners and Losers of the 2020 Portuguese Grand Prix? {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.who-were-the-winners-and-losers-of-the-portuguese-grand-prix.8cSP4vj2v8wr1lpc9zwLd.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V nadväznosti na to, Norris čelil kritike za svoje poznámky, že Stroll „sa z ničoho nepoučí“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris angry with Lance Stroll after crash at Portuguese GP|url=https://www.skysports.com/f1/news/36306/12115132/lando-norris-angry-with-lance-stroll-after-crash-at-portuguese-gp|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>, a za bagatelizovanie úspechu [[Lewis Hamilton]], čo opísal to ako „pre mňa to nič neznamená“. Následne sa Norris ospravedlnil za svoje komentáre k Strollovi a taktiež sa osobne ospravedlnil Hamiltonovi s tým, že jeho komentáre boli „neopatrné“ a že „[neprejavil] úctu, ktorú by som mal mať k určitým ľuďom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris Explains Apology Tweet Was for Lewis Hamilton After Public Backlash|url=https://www.essentiallysports.com/f1-news-emilia-romagna-grand-prix-lando-norris-explains-apology-tweet-was-for-lewis-hamilton-after-public-backlash/|vydavateľ=EssentiallySports|dátum vydania=2020-10-30|dátum prístupu=2022-05-30}}</ref>. Po troch pretekoch bez skórovania skončil Norris na Veľkej cene Emilia Romagna ôsmy po náročných pretekoch na závodnej dráhe s niekoľkými príležitosťami na predbiehanie.
Na mokrej Veľkej cene Turecka mal Norris to, čo nazval „najhorším štartom v kariére všetkých“, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1: Norris made "worst start of everyone's career ever"|url=https://www.motorsport.com/f1/news/norris-made-worst-start-of-everyones-career-ever-in-turkey/4911396/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> keď štartoval zo 14. miesta na štartovom rošte po penalizácii straty piatich miest. S najrýchlejším kolom skončil ôsmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1: Norris made "worst start of everyone's career ever"|url=https://www.motorsport.com/f1/news/norris-made-worst-start-of-everyones-career-ever-in-turkey/4911396/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Na Veľkej cene Bahrajnu skončil štvrtý a získal dôležité body v boji o tretie miesto v Majstrovstvách sveta konštruktérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris and Sainz delighted with P4 and P5 in Bahrain GP, as McLaren jump to third in constructors’ battle {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.norris-and-sainz-delighted-with-p4-and-p5-in-bahrain-gp-as-mclaren-jump-to.3rJI1QBfxpk2r6DUyuFkxn.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Na Veľkej cene Sakhiru skončil Norris na 10. mieste po neuspokojivej kvalifikácii, ktorá viedla k rozhodnutiu nasadiť nový motor, čo malo za následok penalizáciu, ktorá ho postavila na zadné priečky. Po kvalifikácii štvrtého miesta na Veľkej cene Abú Zabí, 0,25sekund za pole position, Norris dokončil preteky na piatom mieste. Jeho tímový kolega Sainz skončil na šiestom mieste čo umožnilo McLarenu skončiť na treťom mieste v Majstrovstvách konštruktérov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Verstappen wins season finale in Abu Dhabi|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/55294365|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref>
==== 2021 ====
Norris zostal v McLarene aj v [[Formula 1 v roku 2021|sezóne 2021]], pričom sa stal partnerom Daniela Ricciarda, keď Sainz opustil tím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Ricciardo/Lando Norris will be the most exciting driver line up in 2021, says McLaren boss Zak Brown {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.ricciardo-norris-will-be-the-most-exciting-driver-line-up-in-2021-says-zak.3RCqTJxOAFyTfp9YxkAxVY.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
Norris sa kvalifikoval ako siedmy na úvodnú Veľkú cenu Bahrajnu a preteky dokončil ako štvrtý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren insists it has no disappointment with Bahrain GP qualifying form|url=https://www.autosport.com/f1/news/mclaren-no-disappointment-bahrain-gp-qualifying/5953840/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> V nasledujúcich pretekoch, Veľkej cene Emilia Romagna, bol kvalifikačný čas, ktorý by ho umiestnil na tretie miesto, vymazaný pre prekročenie limitov trate a do pretekov štartoval ako siedmy. Norris sa držal na priebežnom druhom mieste, kým ho predbehol Lewis Hamilton, pričom do konca zostávali tri kolá. Skončil tretí a získal svoje druhé pódium vo Formule 1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Verstappen wins classic as Hamilton recovers|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/56793486|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref> Na Veľkej Cene Monaka štartoval Norris z piateho miesta avšak ťažil z neúspechu Charlesa Leclerca na štarte pretekov a odchodu Valtteriho Bottasa, a tak získal ďalšie umiestnenie na stupňoch víťazov. Norris dostal trest na štartovom rošte a štartoval ako deviaty na [[Veľká cena Azerbajdžanu 2021|Veľkej cene Azerbajdžanu]] za to, že nevstúpil do boxov počas červenej vlajky v kvalifikácii, čo je sankcia, ktorú kritizoval ako „neférovú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Gutted' Norris: Baku grid penalty and licence points unfair|url=https://the-race.com/formula-1/gutted-norris-baku-grid-penalty-and-licence-points-unfair/|dátum vydania=2021-06-05|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref> Preteky ukončil na piatom meste, k čomu mu dopomohli havárie a chyby jazdcov vpredu.
Norris znovu odštartoval na svojej najvyššie pozícii na štartovnom rošte počas Veľkej ceny Štajerska ako tretí po tom, čo Bottas dostal trest na štartovom rošte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bottas handed three-place grid drop and penalty points for ‘dangerous driving’ in pit lane spin {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-bottas-handed-three-place-grid-drop-and-penalty-points-for.5t4zHtuj4Z8pRjt7PFC6nn.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Tretie preteky za sebou skončil piaty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 2021 Styrian Grand Prix - Full Race Results from Round 8|url=https://www.crash.net/f1/results/982194/1/f1-2021-styrian-grand-prix-full-race-results-round-8|vydavateľ=Crash|dátum vydania=2021-06-27|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Na nasledujúcej víkendovej Veľkej cene Rakúska si túto kvalifikačnú pozíciu vylepšil, keď získal druhé miesto po dosiahnutí času 0,048 sekundy za Maxom Verstappenom, ktorý držal pole position.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2021 Austrian Grand Prix qualifying report and highlights: Max Verstappen edges out sensational Lando Norris to take pole {{!}} Formula 1|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.qualifying-verstappen-edges-out-sensational-norris-to-take-austrian-gp-pole.5X2ZtXmTdFw2ZjXFwRw1KJ.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Norris dostal počas pretekov penalizáciu po tom, čo vystrčil Sergia Péreza z trate. Preteky dokončil na treťom mieste a získal svoje tretie pódium v sezóne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Verstappen wins Austrian GP|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/57713734|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en-GB}}</ref> V piatkovej kvalifikácii [[Veľká cena Veľkej Británie 2021|Veľkej ceny Británie]] zajazdil šiesty najrýchlejší čas, potom skončil piaty v kvalifikácii šprintu nového formátu a štvrtý vo Veľkej cene. Tento výsledok ho posunul na tretie miesto v šampionáte jazdcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘I wanted that little bit more’ – Norris disappointed after slow pit stop costs him shot at British GP podium {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.i-wanted-that-little-bit-more-norris-disappointed-after-slow-pit-stop-costs.1cRqifHUHe5zn6Lny64DwN.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
Norris sa kvalifikoval ako šiesty na Veľkú cenu Maďarska. V prvej zákrute si prilepšil na tretie miesto, ale zozadu ho trafil Bottas, čo spôsobilo jeho zrážku s Verstappenom. Norris odstúpil z pretekov o dve kolá neskôr pre veľké poškodenie. Na [[Veľká cena Talianska 2021|Veľkej cene Talianska]] skončil Norris štvrtý v kvalifikáčnom šprinte, čím sa stal tretím na štartovom rošte pretekov, keďže Bottas dostal trest za motor. Norris skončil v pretekoch na druhom mieste za tímovým kolegom Ricciardom, čím získal svoje štvrté pódium v sezóne a zabezpečil McLarenu prvé umiestnenie 1-2 od Veľkej ceny Kanady v roku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2021 Italian Grand Prix race report and highlights: Ricciardo leads stunning McLaren 1-2 at Monza after Verstappen and Hamilton collide again {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.ricciardo-leads-stunning-mclaren-1-2-at-monza-after-verstappen-and-hamilton.2BH4g9dpznux3HTK3SXj9B.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref> Norris získal svoju prvú pole position vo Formule 1 v meniacich sa poveternostných podmienkach v kvalifikácii na Veľkú cenu Ruska. V prvom kole stratil vedenie pre Carlosa Sainza no v 13. kole ho opäť získal. Norris pokračoval vo vedení pretekov s Lewisom Hamiltonom tesne za ním, až kým v záverečných kolách nezačalo pršať. Norris sa rozhodol zostať vonku na pneumatikách do suchého počasia, zatiaľ čo Hamilton sa zastavil v boxoch pre prechodné pneumatiky. Dážď sa čoskoro zhoršil, čo umožnilo Hamiltonovi predbiehať a prinútilo Norrisa odísť prezuť na taktiež prechodné pneumatiky. Norris skončil siedmy a zaznamenal najrýchlejšie kolo pretekov. Po týchto pretekoch Norris nedokázal dokončiť žiadne zo zostávajúcich siedmich pretekov sezóny na vyššej pozícii ako na siedmej, hoci v každom z nich dokázal získať body. Sezónu ukončil na šiestom mieste v tabuľke, keď prehral s bývalým tímovým kolegom Sainzom len o 4,5 bodu.
==== 2022 ====
Vo februári 2022 Norris podpísal predĺženie zmluvy s [[McLaren|McLarenom]], vďaka čomu bude s tímom minimálne do roku 2025. Norris absolvoval všetky tri dni oficiálnych predsezónnych testov v Bahrajne po tom, čo bol [[Daniel Ricciardo|Ricciardo]] pozitívny na [[COVID-19]] a nemohol sa zúčastniť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren driver Daniel Ricciardo tests positive for Covid-19 – but set to be released in time for Bahrain GP {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.mclaren-driver-daniel-ricciardo-tests-positive-for-covid-19.5ocJxEFaCjo8ZVK0npWRGs.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>.
Na novej Veľkej cene Miami Norris povolal safety car na trať, potom čo sa jeho McLaren MCL36 zrazil s AlphaTauri Pierra Gaslyho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris laments 'silly accident' with Pierre Gasly in Miami|url=https://www.planetf1.com/news/lando-norris-pierre-gasly-miami-crash/|dátum vydania=2022-05-09|dátum prístupu=2022-07-06|jazyk=en|meno=Sam|priezvisko=Cooper}}</ref>
V máji 2022, napriek tomu, že trpel angínou, Norris skončil šiesty vo [[Veľká cena Monaka 2022|Veľkej cene Monaka]] a zaistil si i najrýchlejšie kolo pretekov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris relieved to finish 'rewarding' Monaco GP in P6 after overcoming tonsillitis and torrential rain {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.norris-relieved-to-finish-rewarding-monaco-gp-in-p6-after-overcoming.53UfNICh2UvdDlFtZP49tQ.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-07-06|jazyk=en}}</ref>
==== 2023 ====
Norris zostal v McLarene aj v roku [[Formula 1 v roku 2023|2023]], kde pretekal s novým tímovým kolegom šampiónom [[Formula 2 v roku 2021|Formuly 2]] z roku 2021 [[Oscar Piastri|Oscarom Piastrim]], ktorý nahradil [[Daniel Ricciardo|Daniela Ricciarda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2021 FIA F2 champion Oscar Piastri to join McLaren Racing in 2023|url=https://www.mclaren.com/racing/team/2021-fia-f2-champion-oscar-piastri-join-mclaren-racing-2023/|vydavateľ=www.mclaren.com|dátum prístupu=2023-06-06|jazyk=en-GB}}</ref>
Sezóna 2023 bola pre Landa Norrisa a tím McLaren ako jazda na horskej dráhe. Úvod roka bol náročný – monopost MCL60 nebol konkurencieschopný a Norris s kolegom Oscarom Piastrim bojovali skôr o body než o pódium. McLaren však počas roka priniesol výrazné vylepšenia, ktoré úplne zmenili priebeh sezóny.
Od letnej prestávky sa McLaren stal pravidelným účastníkom bojov v TOP 3. Norris sa postupne dostával čoraz bližšie k víťazstvám a celkovo získal 7 pódiových umiestnení, čo bol jeho osobný rekord. Aj keď sa mu nepodarilo vyhrať žiadne preteky, ukázal obrovskú konzistentnosť a schopnosť vyťažiť maximum z auta.
V celkovom poradí skončil na 6. mieste, čo bol jeho najlepší výsledok od vstupu do Formuly 1 v roku [[Formula 1 v roku 2019|2019]]. Pre McLaren to bol zároveň signál, že tím sa môže opäť zaradiť medzi špičku.
==== 2024 ====
Rok 2024 sa zapísal do Norrisovej kariéry ako prelomový. McLaren vstúpil do sezóny s veľmi silným monopostom a Norris to okamžite pretavil do výsledkov. Hneď na začiatku roka získal niekoľko pódií a v priebehu sezóny sa dočkal aj svojho vysnívaného prvého víťazstva – na [[Veľká cena Miami 2024|Veľkej cene Miami]].
To bol len začiatok. Počas roka pridal ďalšie tri triumfy – v [[Veľká cena Holandska 2024|Holandsku]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]), [[Veľká cena Singapuru 2024|Singapure]] a [[Veľká cena Abú Zabí 2024|Abu Dhabí]]. Spolu tak vyhral 4 veľké ceny, čo z neho spravilo jedného z najúspešnejších jazdcov sezóny.
Okrem víťazstiev zaujal aj svojou rýchlosťou v kvalifikáciách, kde získal 8 pole positions – viac než ktorýkoľvek iný jazdec okrem [[Max Verstappen|Maxa Verstappena]]. Norris sa udržal v boji o titul až do posledných pretekov, no napokon skončil 2. v celkovom hodnotení, za Verstappenom.
==== 2025 ====
Sezóna Landa Norrisa vo Formule 1 v roku [[Formula 1 v roku 2025|2025]] bola prelomová a skončila sa jeho prvým [[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|majstrovským titulom]]. Norris počas celého roka potvrdzoval konzistentnú rýchlosť a silnú formu McLarenu, pričom si pripísal viacero výrazných víťazstiev{{--}}medzi najdôležitejšie patrilo víťazstvo na úvod sezóny v [[Veľká cena Austrálie 2025|Austrálii]], kde v náročných podmienkach zdolal [[Max Verstappen|Maxa Verstappena]], a takisto aj dominantný triumf v [[Veľká cena Monaka 2025|Monaku]] po štarte z pole position. Neskôr v sezóne pridal veľmi cenné víťazstvo v [[Veľká cena Mexika 2024|Mexico City]], ktoré ho udržalo v boji o titul až do posledných podujatí.
Jeho cesta však nebola bez problémov. V priebehu roka čelil obdobiam bez víťazstva i rastúcej konkurencii zo strany tímového kolegu [[Oscar Piastri|Oscara Piastriho]]. Do toho prišla technická porucha, ktorá ho pripravila o dôležité body, a napokon aj diskvalifikácia z [[Veľká cena Las Vegas 2025|Veľkej ceny Las Vegas]] pre technické porušenie týkajúce sa podlahovej dosky monopostu. Tento incident výrazne znížil jeho dovtedajší bodový náskok a celkové napätie v šampionáte ešte zvýšil. Situáciu skomplikovali aj niektoré strategické chyby McLarenu, napríklad počas [[Veľká cena Kataru 2025|Veľkej ceny Kataru]], kde prišiel o šancu predčasne rozhodnúť majstrovský boj.
Napriek všetkým prekážkam dokázal Norris psychicky ustáť tlak sezóny, ktorá sa prelínala medzi momentmi dominancie a sklamania. Rozhodujúci bol jeho výkon v závere roka, najmä v posledných pretekoch sezóny v [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Abú Zabí]], kde tretie miesto stačilo na zisk titulu. Verstappen síce vyhral samotnú veľkú cenu, no Norris si udržal dostatočný náskok a stal sa majstrom sveta s dvomi bodmi k dobru. Týmto triumfom sa zapísal do histórie ako prvý jazdec McLarenu s titulom po sedemnástich rokoch a jedenásty britský majster sveta v dejinách Formuly 1.
Norrisova sezóna 2025 tak predstavuje vrchol jeho doterajšej kariéry{{--}}kombináciu rýchlosti, konzistencie, odolnosti a schopnosti zvládnuť tlak najvyššej úrovne motoristického športu.
== Ostatné podniky ==
Norris získal 12 000 dolárov pre Fond solidarity COVID-19 na podporu [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] počas online prenosu na Twitchi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 ace Norris to shave off hair after raising $12000 in charity stream|url=https://www.autosport.com/f1/news/148845/norris-to-shave-off-hair-after-twitch-charity-stream|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref> V roku 2020 založil Team Quadrant, tím esportov, ktorý sa zameriava aj na tvorbu videí a oblečenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris sets up new esports and gaming content team Quadrant|url=https://esports-news.co.uk/2020/11/07/lando-norris-esports-gaming-team-quadrant/|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
Norris v rozhovore pre televíziu uviedol, že bojoval so svojim duševným zdravím a trpel depresiami pri svojom nástupe do Formuly 1 v roku 2019. Tieto problémy mu pomohol vyriešiť McLaren spolu s ich partnerom Mind (charitatívna organizácia pre duševné zdravie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris opens up on mental health struggles in rookie McLaren F1 season|url=https://www.skysports.com/f1/news/12433/12425995/lando-norris-opens-up-on-mental-health-struggles-in-rookie-mclaren-f1-season|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
V septembri 2021, Norris oznámil založenie jeho vlastného motokárového tímu LN Racing Kart. Bolo oznámené, že OTK Kart Group bude vyrábať motokáry, zatiaľ čo Ricky Flynn Motorsport - ktorý pomohol Norrisovi "dosiahnuť dobré veci a pomohol mi naučiť sa toľko o pretekaní" - bude viesť prevádzku. Norris dúfa, že s týmto projektom pomôže ďalšej generácii závodných jazdcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lando Norris on his karting quest to find the next Lando Norris|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.lando-norris-on-his-karting-quest-to-find-the-next-lando-norris.78ftshIiuYwdcEHdUdGmoI.html|dátum prístupu=21.03.2022}}</ref>
== Ocenenia ==
* [[Autosport Awards]] British Competition Driver of the Year: 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norris named Autosport’s British Competition Driver of the Year|url=https://www.motorsport.com/autosport-awards/news/lando-norris-british-competition-driver/7943117/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2022-05-30|jazyk=en}}</ref>
== Motokárový prehľad ==
=== Prehľad ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center"
|+
!Sezóna
!Séria
!Tím
!Umiestnenie
|-
!2008
| align=left| Super 1 National Championship — Comer Cadet
|
|35. miesto
|-
! rowspan="2" |2009
| align=left| Formula Kart Stars MSA — Cadet
|
|21. miesto
|-
| align=left| Super 1 National Championship — Comer Cadet
|
|14. miesto
|-
! rowspan="3" |2010
| align=left| Kartmasters British Grand Prix — Comer Cadet
|
|27. miesto
|-
| align=left| Formula Kart Stars MSA — Cadet
|
|10. miesto
|-
| align=left| Super 1 National Championship — Comer Cadet
|
| style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto'''
|-
! rowspan="4" |2011
| align=left| Trent Valley Kart Club — Minimax
|
|27. miesto
|-
| align=left| Kartmasters British Grand Prix — Comer Cadet
|
|25. miesto
|-
| align=left| Super 1 National Championship — Comer Cadet
|
|5. miesto
|-
| align=left| MSA British Championship — Cadet
|
|6. miesto
|-
! rowspan="7" |2012
| align=left| Kartmasters British Grand Prix — Rotax Mini Max
| align=left| RL Racing Department
|4. miesto
|-
| align=left| Super 1 National Championship — Rotax Mini Max
|
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
| align=left| Formula Kart Stars — Mini Max
|
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Formula Kart Stars — Junior Max
|
|18. miesto
|-
| align=left| Rotax Max Euro Challenge — Junior
| align=left| RL Racing
|19. miesto
|-
| align=left| WSK Final Cup — KF3
| align=left| Ricky Flynn Motorsport
|20. miesto
|-
| align=left| Copa de Campeones — KF3
|
| style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto'''
|-
! rowspan="11" |2013
| align=left| South Garda Winter Cup — KF3
| rowspan="11" |Ricky Flynn Motorsport
|5. miesto
|-
| align=left| Trofeo Andrea Margutti — KFJ
|5. miesto
|-
| align=left| WSK Euro Series — KFJ
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| WSK Super Master Series — KFJ
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
| align=left| CIK-FIA European Championship — KFJ
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| CIK-FIA International Super Cup — KFJ
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Rotax Max Euro Challenge — Junior
|7. miesto
|-
| align=left| Italian CSAI Championship — KF3
|13. miesto
|-
| align=left| WSK Final Cup — KFJ
|7. miesto
|-
| align=left| Trofeo delle Industrie — KF3
|5. miesto
|-
|CIK-FIA World Championship — KFJ
|4. miesto
|-
! rowspan="5" |2014
| align=left| South Garda Winter Cup — KF2
| rowspan="5" |Ricky Flynn Motorsport
|34. miesto
|-
| align=left| WSK Champions Cup — KF
|20. miesto
|-
| align=left| WSK Super Master Series — KF
|12. miesto
|-
| align=left| CIK-FIA European Championship — KF
| style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto'''
|-
| align=left| CIK-FIA World Championship — KF
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|}
== Pretekárske výsledky ==
=== Prehľad ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center"
|-
! Sezóna
! Séria
! Tím
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole<br>position
! Najrýchlejšie<br>kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
! 2014
| align=left| Ginetta Junior Championship
| align=left| HHC Motorsport
| 20
| 4
| 8
| 2
| 11
| 432
| style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto'''
|-
! rowspan=4| 2015
| align=left| MSA Formula Championship
| align=left| Carlin
| 30
| 8
| 10
| 9
| 15
| 413
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| ADAC Formula 4 Championship
| rowspan=2 align=left| Mücke Motorsport
| 8
| 1
| 0
| 3
| 6
| 131
| 8. miesto
|-
| align=left| Italian Formula 4 Championship
| 9
| 0
| 0
| 3
| 1
| 51
| 11. miesto
|-
| align=left| BRDC Formula 4 Autumn Trophy
| align=left| HHC Motorsport
| 4
| 2
| 1
| 1
| 4
| 128
| 5. miesto
|-
! rowspan=6| 2016
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| rowspan=2 align=left| Josef Kaufmann Racing
| 15
| 5
| 6
| 4
| 12
| 253
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Formula Renault 2.0 NEC
| 15
| 6
| 10
| 4
| 11
| 316
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Toyota Racing Series
| align=left| M2 Competition
| 15
| 6
| 8
| 5
| 11
| 924
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| BRDC British Formula 3 Championship
| rowspan=3 align=left| Carlin
| 11
| 4
| 4
| 3
| 8
| 247
| 8. miesto
|-
| align=left| FIA European Formula 3 Championship
| 3
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| NC†
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| 11. miesto
|-
! rowspan=4| 2017
| align=left| FIA European Formula 3 Championship
| rowspan=2 align=left| Carlin
| 30
| 9
| 8
| 8
| 20
| 441
| style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| 1
| 0
| 0
| 0
| 1
| N/A
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
| align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren Honda]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| [[Formula 2 v roku 2017|Formula 2]]
| align=left| Campos Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 25. miesto
|-
! rowspan=3| 2018
| align=left| [[Formula 2 v roku 2018|Formula 2]]
| align=left| Carlin
| 24
| 1
| 1
| 1
| 9
| 219
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
| align=left| WeatherTech SportsCar Championship
| align=left| United Autosports
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| 18
| 58. miesto
|-
| align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
! 2019
| align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
| 21
| 0
| 0
| 0
| 0
| 49
| 11. miesto
|-
! 2020
| align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
| 16
| 0
| 0
| 1
| 1
| 97
| 9. miesto
|-
! 2021
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
| 22
| 0
| 1
| 1
| 4
| 160
| 6. miesto
|-
!2022
| align=left| [[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|22
|0
|0
|2
|1
|122
|7. miesto
|-
!2023
| align=left| [[Formula 1 v roku 2023|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|22
|0
|0
|1
|7
|205
|6. miesto
|-
!2024
| align=left| [[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|24
|4
|8
|9
|13
|374
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|-
!2025
| align="left" |[[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]]
| align="left" |[[McLaren|McLaren F1 Team]]
|24
|7
|7
|6
|18
|423
| style="background:#ffffbf;" |'''1. miesto'''
|-
!2026
| align="left" |[[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]]
| align="left" |[[McLaren|McLaren F1 Team]]
|2
|0
|0
|0
|0
|15
|6. miesto*
|}* Sezóna prebieha
† Ako hosťujúci jazdec, nemal nárok na body.
=== Ginetta Junior Championship ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
!Rok
!Tím
!Auto
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
!18
!19
!20
!Body
!Umiestnenie
|-
!2014
!HHC Motorsport
!Ginetta G40
| style="background:#dfffdf;"| BHI<br>1<br>6
| style="background:#dfffdf;"| BHI<br>2<br>10
| style="background:#dfdfdf;"| DON<br>1<br>2
| style="background:#dfdfdf;"| DON<br>2<br>2
| style="background: #efcfff"| THR<br>1<br>DNF
| style="background:#dfffdf;"| THR<br>2<br>10
| style="background: #000000; color: #ffffff"| OUL<br>1<br>DSQ
| style="background:#dfffdf;"| OUL<br>2<br>7
| style="background:#dfdfdf;"| CRO<br>1<br>'''2'''
| style="background:#ffffbf;"| CRO<br>2<br>'''1'''
| style="background:#dfdfdf;"| SNE<br>1<br>'''2'''
| style="background:#ffffbf;"| SNE<br>2<br>'''1'''
| style="background:#ffffbf;"| KNO<br>1<br>'''''1'''''
| style="background:#dfdfdf;"| KNO<br>2<br>2
| style="background:#dfffdf;"| ROC<br>1<br>'''7'''
| style="background:#dfdfdf;"| ROC<br>2<br>''2''
| style="background:#dfffdf;"| SIL<br>1<br>5
| style="background:#dfdfdf;"| SIL<br>2<br>2
| style="background:#dfffdf;"| BHGP<br>1<br>'''9'''
| style="background:#ffffbf;"| BHGP<br>1<br>'''1'''
| style="background: #ffdf9f" | '''432'''
| style="background: #ffdf9f" | '''3. miesto'''
|}
=== FIA European Formula 3 Championship ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
!Rok
!Tím
!Motor
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
!18
!19
!20
!21
!22
!23
!24
!25
!26
!27
!28
!29
!30
!Body
!Umiestnenie
|-
!2016
!Carlin
![[Volkswagen]]
|LEC<br>1
|LEC<br>2
|LEC<br>3
|HUN<br>1
|HUN<br>2
|HUN<br>3
|PAU<br>1
|PAU<br>2
|PAU<br>3
|RBR<br>1
|RBR<br>2
|RBR<br>3
|NOR<br>1
|NOR<br>2
|NOR<br>3
|ZAN<br>1
|ZAN<br>2
|ZAN<br>3
|SPA<br>1
|SPA<br>2
|SPA<br>3
|NÜR<br>1
|NÜR<br>2
|NÜR<br>3
|IMO<br>1
|IMO<br>2
|IMO<br>3
| style="background: #efcfff" | HOC<br>1<br>DNF
| style="background: #cfcfff" | HOC<br>2<br>16
| style="background: #cfcfff" | HOC<br>3<br>16
|0‡
|NC‡
|-
!2017
!Carlin
![[Volkswagen]]
| style="background: #ffffbf" | SIL<br>1<br>'''''1'''''
| style="background: #dfffdf" | SIL<br>2<br>9
| style="background:#ffdf9f;" | SIL<br>3<br>3
| style="background: #ffffbf" | MNZ<br>1<br>''1''
| style="background:#dfdfdf;" | MNZ<br>2<br>2
| style="background:#dfdfdf;" | MNZ<br>3<br>2
| style="background:#dfdfdf;" | PAU<br>1<br>''2''
| style="background:#dfdfdf;" | PAU<br>2<br>'''2'''
| style="background: #efcfff" | PAU<br>3<br>'''''DNF'''''
| style="background: #dfffdf" | HUN<br>1<br>8
| style="background: #cfcfff" | HUN<br>2<br>14
| style="background:#ffdf9f;" | HUN<br>3<br>3
| style="background: #cfcfff" | NOR<br>1<br>11
| style="background: #ffffbf" | NOR<br>2<br>1
| style="background:#ffdf9f;" | NOR<br>3<br>3
| style="background: #ffffbf" | SPA<br>1<br>'''1'''
| style="background: #efcfff" | SPA<br>2<br>'''DNF'''
| style="background: #ffffbf" | SPA<br>3<br>1
| style="background: #ffffbf" | ZAN<br>1<br>'''''1'''''
| style="background:#ffdf9f;" | ZAN<br>2<br>3
| style="background: #ffffbf" | ZAN<br>3<br>1
| style="background: #ffffbf" | NÜR<br>1<br>'''1'''
| style="background:#dfdfdf;" | NÜR<br>2<br>2
| style="background: #ffffbf" | NÜR<br>3<br>''1''
| style="background: #dfffdf" | RBR<br>1<br>4
| style="background:#dfdfdf;" | RBR<br>2<br>''2''
| style="background: #cfcfff" | RBR<br>3<br>17†
| style="background:#dfdfdf;" | HOC<br>1<br>''2''
| style="background: #cfcfff" | HOC<br>2<br>11
| style="background: #dfffdf" | HOC<br>3<br>4
| style="background: #ffffbf" | '''441'''
| style="background: #ffffbf" | '''1. miesto'''
|}
† Jazdec nedokončil preteky, ale bol klasifikovaný, pretože absolvoval viac ako 90% vzdialenosti pretekov.
‡ Ako hosťujúci jazdec, nemal nárok na body.
=== Kompletné výsledky Veľkej ceny Macaa ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
!Rok
!Tím
!Auto
!Kvalifikácia
!Kvalifikačný pretek
!Hlavné preteky
|-
!2016
|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Carlin]]
|Dallara F312
|9. miesto
|DNF
|11. miesto
|-
!2017
|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Carlin]]
|Dallara F317
|'''2. miesto'''
|7. miesto
| style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto'''
|}
=== Formula 2 ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
! 22
! 23
! 24
! Body
! Umiestnenie
|-
! [[Formula 2 v roku 2017|2017]]
! Campos Racing
| BHR<br>HL
| BHR<br>ŠP
| CAT<br>HL
| CAT<br>ŠP
| MON<br>HL
| MON<br>ŠP
| BAK<br>HL
| BAK<br>ŠP
| RBR<br>HL
| RBR<br>ŠP
| SIL<br>HL
| SIL<br>ŠP
| HUN<br>HL
| HUN<br>ŠP
| SPA<br>HL
| SPA<br>ŠP
| MNZ<br>HL
| MNZ<br>ŠP
| JER<br>HL
| JER<br>ŠP
| style="background:#efcfff;"| YMC<br>HL<br>DNF
| style="background:#cfcfff;"| YMC<br>ŠP<br>13
|
|
| 0
| 25. miesto
|-
! [[Formula 2 v roku 2018|2018]]
! Carlin
| style="background: #ffffbf"| BHR<br>HL<br>'''''1'''''
| style="background: #dfffdf"| BHR<br>ŠP<br>4
| style="background: #dfffdf"| BAK<br>HL<br>6
| style="background: #dfffdf"| BAK<br>ŠP<br>4
| style="background: #ffdf9f"| CAT<br>HL<br>3
| style="background: #ffdf9f"| CAT<br>ŠP<br>3
| style="background: #dfffdf"| MON<br>HL<br>6
| style="background: #ffdf9f"| MON<br>ŠP<br>3
| style="background: #cfcfff"| LEC<br>HL<br>16
| style="background: #dfffdf"| LEC<br>ŠP<br>5
| style="background: #dfdfdf"| RBR<br>HL<br>2
| style="background: #cfcfff"| RBR<br>ŠP<br>11
| style="background: #dfffdf"| SIL<br>HL<br>10
| style="background: #ffdf9f"| SIL<br>ŠP<br>3
| style="background: #dfdfdf"| HUN<br>HL<br>2
| style="background: #dfffdf"| HUN<br>ŠP<br>4
| style="background: #dfffdf"| SPA<br>HL<br>4
| style="background: #dfdfdf"| SPA<br>ŠP<br>2
| style="background: #dfffdf"| MNZ<br>HL<br>6
| style="background: #dfffdf"| MNZ<br>ŠP<br>5
| style="background:#efcfff;"| SOC<br>HL<br>DNF
| style="background:#efcfff;"| SOC<br>ŠP<br>DNF
| style="background: #dfffdf"| YMC<br>HL<br>5
| style="background: #dfdfdf"| YMC<br>ŠP<br>2
| style="background: #dfdfdf" | '''219'''
| style="background: #dfdfdf" | '''2. miesto'''
|}
=== 24 hodín Daytona ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
|-
! Rok
! Tím
! Jazdci
! Auto
! Trieda
! Počet kôl
! Celkové<br>umiestnenie
! Umiestnenie<br>v triede
|-
! 2018
! United Autosports
| style="text-align:left"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Lando Norris<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Philip Hanson<br>{{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]]
| Ligier JS P217-Gibson
| P
| 718
| 38. miesto
| 13. miesto
|}
=== Jednotlivé sezóny F1 ===
{| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;"
! colspan="2" |Sezóna
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
!18
!19
!20
!21
!22
!23
!24
! colspan="2" |
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2018|2018]]
!Tím
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!CHN{{minivlajka|Čína}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!FRA{{minivlajka|Francúzsko}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!GER{{minivlajka|Nemecko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!RUS{{minivlajka|Rusko}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="3" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
|
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
| style="background:#f1f8ff;"| TD
|
|–
|–
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2019|2019]]
!Tím
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!CHN{{minivlajka|Čína}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!FRA{{minivlajka|Francúzsko}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!GER{{minivlajka|Nemecko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!RUS{{minivlajka|Rusko}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="3" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #cfcfff"| 12
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #cfcfff"| 18†
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #cfcfff"| 11
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #cfcfff"| 11
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #cfcfff"| 11†
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #cfcfff"| 11
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfffdf"| 8
|49
|11. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2020|2020]]
!Tím
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!STY{{minivlajka|Rakúsko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!70A{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!TUS{{minivlajka|Taliansko}}
!RUS{{minivlajka|Rusko}}
!GER{{minivlajka|Nemecko}}
!POR{{minivlajka|Portugalsko}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!TUR{{minivlajka|Turecko}}
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SKH{{minivlajka|Bahrajn}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="7" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #ffdf9f"| ''3''
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #cfcfff"| 13
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #cfcfff"| 15
| style="background: #efcfff"| DFN
| style="background: #cfcfff"| 13
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfffdf"| ''8''
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 5
|97
|9. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2021|2021]]
!Tím
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!POR{{minivlajka|Portugalsko}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!FRA{{minivlajka|Francúzsko}}
!STY{{minivlajka|Rakúsko}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!RUS{{minivlajka|Rusko}}
!TUR{{minivlajka|Turecko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!QAT{{minivlajka|Katar}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="2" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #cfcfff"| 14
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 7
|160
|6. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]]
!Tím
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!FRA{{minivlajka|Francúzsko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| colspan="2" rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #cfcfff"| 15
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #ffdf9f"| 3<sup>5</sup>
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfffdf"| ''6''
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #cfcfff"| 15
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #cfcfff"| 12
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| ''6''
|122
|7. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]]
!Tím
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!QAT{{minivlajka|Katar}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
| rowspan="2" | -
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #cfcfff"| 17
| style="background: #cfcfff"| 17
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #cfcfff"| 17
| C
| style="background: #dfffdf"| 9
| style="background: #cfcfff"| 17
| style="background: #cfcfff"| 13
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfffdf"| 7<sup>6</sup>
| style="background: #dfffdf"| 7
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #ffdf9f"| 3<sup>3</sup>
| style="background: #dfdfdf"| 2<sup>4</sup>
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfdfdf"| ''2''<sup>'''2'''</sup>
| style="background: #efcfff"| DNF
| style="background: #dfffdf"| 5
|205
|6. miesto
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]]
!Tím
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!CHN{{minivlajka|Čína}}
!MIA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!QAT{{minivlajka|Katar}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 8
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #dfdfdf"| 2<sup>6</sup>
| style="background: #FFFFBF"| 1
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfdfdf"| '''''2'''''
| style="background: #cfcfff"| 20†<sup>'''3'''</sup>
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfdfdf"| '''2'''
| style="background: #dfffdf"| 5
| style="background: #FFFFBF"| 1
| style="background: #ffdf9f"| 3
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #FFFFBF"| 1
| style="background: #dfffdf"| 4
| style="background: #dfdfdf"| 2
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 6
| style="background: #dfffdf"| 10
| style="background: #FFFFBF"| 1
|style="background: #dfdfdf" | '''374'''
|style="background: #dfdfdf" | '''2. miesto'''
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2025|2025]]
!Tím
!AUS{{minivlajka|Austrália}}
!CHN{{minivlajka|Čína}}
!JPN{{minivlajka|Japonsko}}
!BHR{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!MIA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!EMI{{minivlajka|Taliansko}}
!MCO{{minivlajka|Monako}}
!ESP{{minivlajka|Španielsko}}
!CAN{{minivlajka|Kanada}}
!AUT{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!BEL{{minivlajka|Belgicko}}
!HUN{{minivlajka|Maďarsko}}
!NED{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA{{minivlajka|Taliansko}}
!AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!SIN{{minivlajka|Singapur}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA{{minivlajka|Brazília}}
!USA{{minivlajka|Spojené štáty}}
!QAT{{minivlajka|Katar}}
!ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!Body
!Umiestnenie
|-
![[McLaren]]
| style="background: #ffffbf" | '''''1<sup>PF</sup>'''''
| style="background: #dfdfdf" | ''2<sup>8F</sup>''
| style="background: #dfdfdf" | 2
| style="background: #ffdf9f" | 3
| style="background: #dfffdf" | ''4<sup>F</sup>''
| style="background: #dfdfdf" | ''2<sup>1F</sup>''
| style="background: #dfdfdf" | 2
| style="background: #ffffbf" | '''''1<sup>PF</sup>'''''
| style="background: #dfdfdf" | 2
| style="background: #efcfff" | DNF
| style="background: #ffffbf" | '''1<sup>P</sup>'''
| style="background: #ffffbf" | 1
| style="background: #dfdfdf" | '''2<sup>3P</sup>'''
| style="background: #ffffbf" | 1
| style="background: #cfcfff" | 18
| style="background: #dfdfdf" | 2<sup>F</sup>
| style="background: #dfffdf" | 7
| style="background: #ffdf9f" | 3
| style="background: #dfdfdf" | 2
| style="background: #ffffbf" |'''1<sup>P</sup>'''
| style="background: #ffffbf" |'''1<sup>1P</sup>'''
| style="background:#000000; color:#ffffff " | '''DSQ<sup>P</sup>'''
| style="background: #dfffdf" |4<sup>3</sup>
| style="background: #ffdf9f" |3
|style="background: #ffffbf" |'''423'''
|style="background: #ffffbf" |'''1. miesto'''
|-
! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2026|2026]]
! rowspan="2" |[[McLaren]]
![[Veľká cena Austrálie 2026|AUS]]{{AUS}}
![[Veľká cena Číny 2026|CHN]]{{CHN}}
![[Veľká cena Japonska 2026|JPN]]{{JPN}}
![[Veľká cena Bahrajnu 2026|BHR]]{{BHR}}
![[Veľká cena Saudskej Arábie 2026|SAU]]{{SAU}}
![[Veľká cena Miami 2026|MIA]]{{USA}}
![[Veľká cena Kanady 2026|CAN]]{{CAN}}
![[Veľká cena Monaka 2026|MCO]]{{MCO}}
![[Veľká cena Katalánska 2026|KAT]]{{ESP}}
![[Veľká cena Rakúska 2026|AUT]]{{AUT}}
![[Veľká cena Veľkej Británie 2026|GBR]]{{GBR}}
![[Veľká cena Belgicka 2026|BEL]]{{BEL}}
![[Veľká cena Maďarska 2026|HUN]]{{HUN}}
![[Veľká cena Holandska 2026|NED]]{{NED}}
![[Veľká cena Talianska 2026|ITA]]{{ITA}}
![[Veľká cena Španielska 2026|MAD]]{{ESP}}
![[Veľká cena Azerbajdžanu 2026|AZE]]{{AZE}}
![[Veľká cena Singapuru 2026|SGP]]{{SGP}}
![[Veľká cena USA 2026|USA]]{{USA}}
![[Veľká cena Mexika 2026|MEX]]{{MEX}}
![[Veľká cena São Paula 2026|SAP]]{{BRA}}
![[Veľká cena Las Vegas 2026|VGS]]{{USA}}
![[Veľká cena Kataru 2026|QAT]]{{QAT}}
![[Veľká cena Abú Zabí 2026|ARE]]{{ARE}}
!Body
!Umiestnenie
|-
| style="background: #dfffdf" | 5
|DNS<sup>4</sup>
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|15
|6. miesto*
|}
{{Legenda pri výsledkoch v F1}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Majstri sveta F1}}
{{DEFAULTSORT:Norris, Lando}}
[[Kategória:Britskí piloti F1]]
[[Kategória:Britskí automobiloví pretekári]]
[[Kategória:Majstri sveta F1]]
[[Kategória:Piloti F1]]
[[Kategória:Piloti F2]]
[[Kategória:Osobnosti z Bristolu]]
3ajgez5skvdj7y3kryjk82vasaz7qbx
Žofia Hruščáková
0
624727
8207610
8172242
2026-05-03T09:40:57Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207610
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Basketbalista
| meno = Žofia Hruščáková
| obrázok =
| titulok =
| krajina = Slovensko
| dátum narodenia = {{dnv|1995|1|12}}
| miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]]
| dátum úmrtia =
| miesto úmrtia =
| stredná škola = Športové gymnázium Košice
| vysoká škola = [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach]]
| výška = 190 cm
| váha =
| národnosť = [[Slováci|slovenská]]
| prezývka =
| začiatok kariéry = 200?
| koniec kariéry =
| liga = {{SVK}} [[Basketbalová extraliga žien|EXZ]]
| tím = [[Slávia Banská Bystrica]]
| číslo = 13
| pozícia = pivotka / power forward
| bývalé tímy = [[Flammes Carolo Basket]] (2022{{--}}2022)<br> [[CDB Clarinos Tenerife]] (2021{{--}}2022)<br> [[Galatasaray Istanbul]] (2020{{--}}2021)<br> [[UNI Győr|UNI Győr MÉLY-ÚT]] (2019{{--}}2020)<br> [[Flammes Carolo Basket]] (2018{{--}}2019)<br> [[PF Schio]] (2017{{--}}2018)<br> [[Dike Basket Napoli]] (2017)<br>[[UNI Győr]] (2016{{--}}2017)<br>[[Good Angels Košice|GA Košice]] (2013{{--}}2016)<br>[[Dannax Sport Košice|Dannax Košice]] (2011{{--}}2012)
| pro_klub = [[Phoenix Mercury]]
| draft =
| rok draftu = 2015
| mužstvo draftu =
| agenti =
| ocenenia =
| sieň slávy =
| Commons =
}}
[[Ing.]] '''Žofia Hruščáková''' (* [[12. január]] [[1995]], [[Košice]]) je [[Slováci|slovenská]] profesionálna [[basketbal]]istka, ktorá v súčasnosti pôsobí v tíme [[Slávia Banská Bystrica]] v [[Basketbalová extraliga žien|slovenskej extralige]] a hrá ako členka [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|slovenskej reprezentácie]]. V roku 2018 vyhrala taliansky titul aj taliansky pohár s klubom [[PF Schio]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = SITA| odkaz na autora =| titul = Hruščáková získala taliansky titul a prišla o vlasy| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/basketbal-zofia-hruscakova-schio-majsterka-talianska/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-05-16| dátum prístupu = 2022-03-26}}</ref> Je dvojnásobnou držiteľkou titulu [[Basketbalista roka|Basketbalistka roka]].
== Životopis ==
Hruščáková sa narodila v Košiciach, kde tiež študovala na Športovom gymnáziu a začala so športovou kariérou.<ref name="cyprian"/> V roku 2013 získala titul inžinierka v odbore Využívanie alternatívnych zdrojov energií na [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] v [[Košice|Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Žofia Hruščáková do francúzskej ligy - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/31477/ing-zofia-hruscakova-do-francuzskej-ligy | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-08 | miesto = | jazyk = }}</ref>
=== Športová kariéra ===
Už od mládežníckych kategórií pôsobila Hruščáková v košických tímoch [[Good Angels Košice|Dobrí Anjeli Košice]], [[Viktória Košice]] a [[Dannax Sport U20]].<ref name="cyprian"/> V sezóne [[Basketbalová extraliga žien 2011/12|2011/12]] hrala po prvý raz v seniorskej extralige za [[Dannax Sport Košice]], s ktorým skončila v sezóne na štvrtom mieste.<ref name="cyprian">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cyprián | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Hruščáková spomína na mládežnícke šampionáty rada: Krásna časť života - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/35436/hruscakova-spomina-na-mladeznicke-sampionaty-rada-krasna-cast-zivota | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóth | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Neprehliadnuteľná Hruščáková nastúpila s maskou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/6351170/neprehliadnutelna-hruscakova-nastupila-s-maskou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-04-25 | dátum prístupu = 2020-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201112184952/https://kosice.korzar.sme.sk/c/6351170/neprehliadnutelna-hruscakova-nastupila-s-maskou.html | dátum archivácie = 2020-11-12 }}</ref> S klubom [[Good Angels Košice]], kde pôsobila pravidelne v seniorskom kádri od roku 2013, sa zaradila do ligovej špičky, získala s ním dva ligové aj pohárové tituly.<ref name="regenera"/> V sezóne 2013/14 bola piatou najproduktívnejšou hráčkou extraligy a najlepšou v tíme (399 bodov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad basketbalových súťaží a štatistík Slovenskej basketbalovej asociácie. | url = http://www.msbasket.sk/uvod | vydavateľ = msbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201019211633/http://msbasket.sk/uvod | dátum archivácie = 2020-10-19 }}</ref> V rámci pôsobenia v Košiciach hrala v sezónach 2014/15 a 2015/16 aj v [[Euroliga v basketbale žien|Eurolige]].
V roku 2016 prestúpila do tímu maďarskej ligy [[UNI Győr]], opäť hrala aj v Eurolige.<ref name="regenera"/> V roku 2017 prestúpila Hruščáková do [[Taliansko|Talianska]] do tímu v [[Dike Basket Napoli]] v [[Neapol]]. Na základe jej kvalitných výkonov prestúpila v priebehu sezóny do konkurenčného tímu [[PF Schio]], kde dohrala sezónu spojenú s účasťou v Eurolige.<ref name="duchovic"/><ref name="duchovic"/><ref name="regenera"/> Sezónu 2018/19 spojenú s jej už piatou účasťou v Eurolige strávila vo [[Ligue féminine de basket|francúzskej lige]] v tíme [[Flammes Carolo Basket]] [[Charleville]].<ref name="regenera"/> V sezóne 2019/20 sa vrátila do tímu [[UNI Győr]], ktorý sa zúčastnil aj [[Eurocup v basketbale žien|Eurocupu]].<ref name="regenera"/><ref name="brlitova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brliťová | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = Hruščáková sa po výbornej sezóne vo Francúzsku vracia do Győru, reprezenačné zrazy musí vynechať - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/33556/hruscakova-sa-po-vybornej-sezone-vo-francuzsku-vracia-do-gyoru-reprezenacne-zrazy-musi-vynechat | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pre povinnosti v klube však bola nútená vynechať účasť na reprezentačných zápasoch.<ref name="brlitova"/> Bola ocenená ako najužitočnejšia hráčka Győru v sezóne.<ref name="jesensky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jesenský | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Turecko Hruščákovú nikdy nelákalo. Galatasaray sa však neodmieta! | url = https://www.kosiceonline.sk/turecko-hruscakovu-nikdy-nelakalo-galatasaray-sa-vsak-neodmieta | vydavateľ = kosiceonline.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>
V lete 2020 prestúpila do tureckého klubu [[Galatasaray Istanbul]].<ref name="jesensky"/> V novembri 2021 po odchode z Turecka zaznamenala kvalitné výkony v zápasoch kvalifikácie na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2023|ME 2023]] a po viacerých ponukách nakoniec prestúpila do [[CDB Clarinos Tenerife]] v [[Liga Endesa|španielskej extralige]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Agent ju bombardoval ponukami. Hruščáková si zvolila Španielsko | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/basketbal-slovensko-zofia-hruscakova-prestup-tenerife-reakcie/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-22 | dátum prístupu = 2023-11-10 }}</ref> V októbri 2022 potom z Tenerife prešla do [[Flammes Carolo Basket]] [[Charleville]]. Za Tenerife aj Carolo Basket hrávala okrem domácich súťaží tiež [[Eurocup v basketbale žien|Eurocup]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Žofia Hruščáková - Player Info | url = https://globalsportsarchive.com/people/basketball/zofia-hruscakova/398487/ | vydavateľ = globalsportsarchive.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>
V marci [[2023]] sa Hruščáková vrátila na Slovensko, keď prestúpila do klubu [[Slávia Banská Bystrica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bystrická Slávia získala slovenskú basketbalovú reprezentantku Žofiu Hruščákovú | url = https://www.bystricoviny.sk/basketbal/bystricka-slavia-ziskala-slovensku-basketbalovu-reprezentantku-zofiu-hruscakovu/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2023-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> So Sláviou získala titul vicemajsteriek SR v [[Basketbalová extraliga žien 2022/23|sezóne 2022/23]] a predĺžila zmluvu aj na ročník 2023/24.
=== Reprezentačná kariéra ===
Hruščáková je reprezentantkou Slovenska už od mládežníckych kategórií. Reprezentovala Slovensko na Majstrovstvách Európy v basketbale žien do 16 rokov v roku 2011 (priemer 16,4 bodu a 10,4 doskoku na zápas).<ref name="regenera"/> V roku 2012 reprezentovala na Majstrovstvách Európy do 18 rokov (14,0 bodu a 10,6 doskoku na zápas).<ref name="regenera"/> V rokoch 2012-2014 bola súčasťou slovenskej reprezentácie do 20 rokov (priemer v sezóne 2013/14 15,6 bodu a 7,3 doskoku na zápas pri vyťaženosti 27 minút na zápas).<ref name="regenera"/> Od roku 2015 je súčasťou seniorskej reprezentácie. Pre zranenie musela vynechať účasť na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2017|Majstrovstvách Európy v roku 2017]].<ref name="duchovic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Duchovič | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Hruščáková: Hlavne byť zdravá | url = https://slovakbasket.sk/hruscakova-hlavne-byt-zdrava/ | vydavateľ = slovakbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201119052521/https://slovakbasket.sk/hruscakova-hlavne-byt-zdrava/ | dátum archivácie = 2020-11-19 }}</ref>
== Ocenenia ==
* 2x [[Basketbalista roka|Basketbalistka roka]] (2016, 2017)
* 2x víťazka Slovenskej extraligy (2015, 2016)
* 2x víťazka [[Slovenský pohár v basketbale žien|Slovenského pohára]] (2015, 2016)
* 1x víťazka Talianskej extraligy (2018)
* 1x víťazka Talianskeho pohára (2018)
* 5. najlepšia mladá basketbalistka Európy za rok 2014 (2015)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grosmann | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Hruščáková piata v Európe - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/24655/hruscakova-piata-v-europe | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Štatistiky ==
''Štatistiky z EXZ za sezónu 2023/24 aktuálne k 10.11.2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hruščáková Žofia - Ženská basketbalová extraliga SR | url = https://exz.sk/stats/player-stats?seasonId=46&playerId=7 | vydavateľ = exz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>''
{|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;"
|- bgcolor="#ffdead"
!rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga
! colspan="10" | Štatistiky
|- align=center bgcolor=#ffdead
!Z||MIN||PPG||RPG||APG||SPG||BPG||FGP||3PT||FT
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2014/15 || [[Good Angels Košice]] || [[Basketbalová extraliga žien|BEŽ]]
|
|25
|11,1
|6,0
|1,0
|0,8
|0,2
|55 %
|20 %
|75 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2014/15 || [[Good Angels Košice]] || [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
|
|17
|4,1
|3,6
|0,6
|0,2
|x
|46 %
|x
|60 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2015/16 ||[[Good Angels Košice]] || [[Basketbalová extraliga žien|BEŽ]]
|
|23
|10,1
|6,1
|1,2
|0,8
|'''0,3'''
|50 %
|40 %
|80 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2015/16 ||[[Good Angels Košice]] || [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
|
|19
|5,9
|3,6
|0,5
|0,2
|x
|44 %
|x
|'''100 %'''
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2016/17 ||[[UNI Győr]] || [[Nemzeti Bajnokság I/A|NB I/A]]
|
|23
|11,7
|5,7
|0,8
|0,7
|0,1
|51 %
|17 %
|91 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2016/17 ||[[UNI Győr]] || [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
|
|27
|9,7
|5,6
|0,7
|0,5
|x
|42 %
|28 %
|95 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2017/18 ||[[Dike Basket Napoli|Neapol]] || A1
|
|26
|11,0
|6,3
|0,5
|0,8
|
|54 %
|
|80 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2017/18 ||[[PF Schio]] || A1
|
|23
|8,5
|5,6
|1,3
|0,3
|0,1
|49 %
|
|'''100 %'''
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2017/18<ref name="regenera">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zofia Hruscakova Career Stats
| url = http://www.regeneracomsports.com/en/player/76/zofia-hruscakova/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-22
| vydavateľ = Regeneracom Sports
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> ||[[PF Schio]] || [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
|
|19
|4,7
|3,5
|1,1
|
|
|40 %
|
|62 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2018/19 ||[[Flammes Carolo Basket]] || [[Ligue féminine de basket|LFB]]
|
|29
|8,0
|4,2
|1,2
|0,8
|0,2
|48 %
|
|83 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2018/19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hruščáková sa po výbornej sezóne vo Francúzsku vracia do Győru, reprezenačné zrazy musí vynechať - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/33556/hruscakova-sa-po-vybornej-sezone-vo-francuzsku-vracia-do-gyoru-reprezenacne-zrazy-musi-vynechat | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> ||[[Flammes Carolo Basket]] || [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
|
|'''34'''
|10,5
|5,2
|1,6
|0,8
|0,2
|50 %
|36 %
|75 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2019/20<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Background/Bio | url = http://www.regeneracomsports.com/en/player/76/zofia-hruscakova/ | vydavateľ = regeneracomsports.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>
||[[UNI Győr]] || [[Nemzeti Bajnokság I/A|NB I/A]]
|
|30
|'''17,6'''
|6,3
|2,3
|1,1
|x
|'''60 %'''
|'''50 %'''
|89 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2019/20 ||[[UNI Győr]] || [[Eurocup v basketbale žien|Eurocup]]
|
|32
|14,2
|6,2
|1,7
|1,8
|x
|54 %
|28 %
|75 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2020/21 ||[[Galatasaray Istanbul]] || [[Ženská basketbalová super liga (Turecko)|KBSL]]
|
|
|
|
|
|
|
| %
| %
| %
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2020/21 ||[[Galatasaray Istanbul]] || [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
|
|
|
|
|
|
|
| %
| %
| %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2021/22
||[[CDB Clarinos Tenerife]] || [[Liga Endesa]]
|
|
|
|
|
|
|
| %
| %
| %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2021/22 ||[[CDB Clarinos Tenerife]] || [[Eurocup v basketbale žien|Eurocup]]
|
|
|
|
|
|
|
| %
| %
| %
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2022/23 ||[[Flammes Carolo Basket]] || [[Ligue féminine de basket|LFB]]
|
|
|
|
|
|
|
| %
| %
| %
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2022/23 ||[[Flammes Carolo Basket]] || [[Eurocup v basketbale žien|Eurocup]]
|
|
|
|
|
|
|
| %
| %
| %
|- ALIGN="center" bgcolor="#40E0D0"
|2022/23 ||[[Slávia Banská Bystrica]] || [[Basketbalová extraliga žien 2022/23|EXZ]]
|9
|29:24
|15,89
|'''9,33'''
|2,11
|1,22
|0,22
| 49,61 %
| 0,00 %
| 70,83 %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2023/24 ||[[Slávia Banská Bystrica]] || [[Basketbalová extraliga žien 2023/24|EXZ]]
|3
|22:33
|8,67
|7,00
|'''3,00'''
|'''2,00'''
|'''0,33'''
| 35,71 %
| 0,00 %
| '''100 %'''
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2023/24 ||[[Slávia Banská Bystrica]] || [[Eurocup v basketbale žien|Eurocup]]
|
|
|
|
|
|
|
| %
| %
| %
|- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0"
|2023/24 ||[[Slávia Banská Bystrica]] || [[Alpsko-jadranský pohár v basketbale žien|AJP]]
|
|
|
|
|
|
|
| %
| %
| %
|}
== Referencie ==
{{Portál|Košice|Košický}}
{{Referencie}}
{{Basketbalistka roka}}
{{DEFAULTSORT:Hruščáková, Žofia}}
[[Kategória:Slovenské basketbalistky]]
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach]]
27hnlin5z8nent2yq3epwqh1js6fhi8
Redaktor:Vrchovina/pieskovisko
2
624891
8207277
8203460
2026-05-02T16:44:14Z
Vrchovina
166088
drobná úprava
8207277
wikitext
text/x-wiki
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Július V
| Portrét =
| Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik
| Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}}
| Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známa vďaka =
| Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = Július Vanovič (* 19{{--}}† 20){{break}} Mária, rodená
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Zora, rodená Mitaĺová (* 1944)
| Deti = Ľubica, vydatá Sajkalová (* 1973{{--}}† 2019), Oľga, vydatá Trcková (* 1976))
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka = 1
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Július Vanovič''' [[DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]){{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Československo|slovenský]] [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[esejista]], [[literárny]] [[historik]].
== Životopis ==
Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v [[Dražkovce|Dražkovciach]]. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných [[Dražkovce|Dražkovciach]] a v [[Martin|Martine]]. Od roku [[1951]] študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Martin|Martine]], z politických dôvodov bol už v prvej triede [[1952]] vylúčený z gymnázia, pretože jeho otec bol v roku [[1949]] obžalovaný a odsúdený v politickom procese spolu s partizánskym veliteľom V. Žingorom. Zamestnal sa ako robotník v tlačiarni [[Neografia|Neografia]]. Rok pracoval ako knihovník v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku [[1955]]. V školskom roku [[1955]]{{--}}[[1956]] začal študovať na [[Vysoká škola pedagogická|Vysokej škole pedagogickej]] v [[Bratislava|Bratislave]], no po zimnom semestri bol z politických dôvodov vylúčený zo štúdia. V roku [[1956]] sa opätovne zamestnal v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]], kde sa uchádzal o externé štúdium na [[Katedra knihovedy|Katedre knihovedy]] [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]], na jeseň [[1956]] nastúpil vojenskú prezenčnú službu a po uvoľnení z armády zo zdravotných dôvodov bol začiatkom roka [[1957]] prijatý po tretí raz do služieb Matice slovenskej. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1963]] pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1968]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako redaktor v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]] a neskôr v [[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]]. Externe študoval odbor slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktorú ukončil v roku [[1968]] a získal titul ''absolvent vysokej školy'' ([[abs.]])<ref>https://absolventi.uniba.sk/sk</ref>.
Od roku 1969 bol odborným pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, no v apríli 1972 musel ústav opustiť. Prijali ho za korektora do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pôsobil až do roku 1990, keď sa vrátil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry SAV. Roku 1991 obnovil v Tranosciu vydávanie časopisu Tvorba a stal sa jeho šéfredaktorom. Žil v Bratislave, kde 25. 12. 2020 zomrel. Pochovaný je v rodných Dražkovciach.
1969-72 Ústav slov. lit. SAV, Bratislava, odborný pracovník, 1972-90 vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava, korektor, 1990-01 Ústav slov. lit. SAV, Bratislava, vedecký pracovník, od 1991 obnovil vydávanie čas. Tvorba;
<ref>Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref>
<ref>GAFRIK Michal. ''Naplnil svoje túžby. Šesťdesiatka Júliusa Vanoviča.'' Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1995, 8(16), p. 5.</ref>
<ref>KOVAČKA Miloš. ''ČÍTANIE AKO AZYL / ČÍTANIE AKO ÉTOS
Čitateľ Július Vanovič alebo Zrod slovenského spisovateľa a literárneho vedca
(K sedemdesiatinám)''. Knižnica. Martin: Slovenská národná knižnica, 2005, 6(12), p. 13-19.</ref>
na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku.
<nowiki>
== Dielo ==
== Knižné publikácie (výber) ==
* VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968.
* VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398.
* VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841.
* VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513.
* VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787.
* VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211.
* VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626.
* VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418.
* VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611.
* VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200.
* VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994.
* VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772.
* VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083.
* VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535.
*
* HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986.
* HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1983]] – Cena F. Kafendu
* [[2017]] – Cena Sebastián
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
* https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219
* https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}}
[[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jozef Heger
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}}
| Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]])
| Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983)
| Príbuzní =
| Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011)
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
[[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg.
== Životopis ==
Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref>
== Dielo ==
Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref>
Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine.
Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>.
== Knižné publikácie (výber) ==
* KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965.
* HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986.
* HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832.
* HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626.
* HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X.
* HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468.
* HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316.
== Ocenenia (výber) ==
Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}}
[[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]]
[[Kategória:Slovenskí lekárnici]]
[[Kategória:Slovenskí farmaceuti]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Daniela J
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}}
| Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990)
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel = Alexander Jež
| Partnerka =
| Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
[[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]].
== Životopis ==
Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]].
V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>.
== Dielo ==
Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref>
Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987.
* MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel].
* MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel].
* MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985.
== Ocenenia (výber) ==
Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}}
[[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]]
[[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí lekárnici]]
[[Kategória:Slovenskí farmaceuti]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
'''Hrubý text'''
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Branislav Bob
| Rodné meno =
| Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}}
| Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]]
| Profesia =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946)
| Partnerka =
| Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]).
== Životopis ==
Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]].
Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref>
== Dielo ==
Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108.
* BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002.
* BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176.
* BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1971]] –
* [[1987]] –
* [[1989]] -
* [[1991]] -
* [[1999]] -
* [[2021]] -
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}}
[[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]]
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]]
<nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Peter Š
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}}
| Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Marta, rod. Lajošová
| Partnerka =
| Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]].
== Životopis ==
Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]].
Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života.
Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref>
== Dielo ==
Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie.
<br>
Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref>
<br>
Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do
reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982.
* HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618.
* HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754.
* HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1978]] – Cena SNP
* [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej
* [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK
* [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK
* [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti
* [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK
== Referencie ==
{{Referencie}}
[https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]]
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ján Polčin
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský chemik
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}}
| Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie = chemik
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová
| Príbuzní =
| Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ
| Manželka = Olga, rod. Luknárová
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref>
== Životopis ==
Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia.
== Dielo ==
Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu.
* Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie.
* Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine.
* So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva.
* Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu.
* Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu.
* V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia.
* Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz.
* Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu.
Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref>
Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie.
== Publikácie (výber) ==
* Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970
* Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974
* Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974)
* Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37
* Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59
* Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43
*Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191
* M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Ryban]]
<nowiki>
´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno =
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}}
| Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}}
| Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Viera
| Partnerka =
| Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]].
== Životopis ==
V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref>
== Dielo ==
Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
*
== Ocenenia (výber) ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]]
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Martin Bencúr
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}}
| Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}}
| Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]]
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka = [[filantropia]]
| Alma mater =
| Profesia = [[lekárnik]]
| Aktívne roky =
| Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Súrodenci
| Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]])
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]].
== Životopis ==
Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť.
Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref>
== Filantropia ==
Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]].
Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu.
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}}
[[Kategória:Slovenskí lekárnici]]
[[Kategória:Slovenskí filantropi]]
[[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]]
</nowiki>
=============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ladislav Jurkovič
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}}
| Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}}
| Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]]
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960)
| Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]]
| Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992)
| Súrodenci
| Manželka = Gabriela, rodená Kraftová
| Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941)
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref>
== Životopis ==
Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref>
== Dielo ==
Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref>
Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch
z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref>
<nowiki>
== Knihy (výber) ==
*
== Ocenenia (výber) ==
* [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí
* [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa
* [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985.
== Externé odkazy ==
* https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}}
[[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]]
[[Kategória:Slovenskí teológovia]]
[[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Osobnosti z Modry]]
</nowiki>
============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
=============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Alice Hux
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie = biochemička
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Deti = (* 1968), (* 1975)
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref>
== Životopis ==
Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume.
V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov.
== Dielo ==
Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref>
== Publikácie (výber) ==
== Ocenenia (výber) ==
* [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528.
* HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v
{{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
=============´´´
<nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Alice Hux
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie = biochemička
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová
| Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]]
| Súrodenci =
| Manželka = Miriam, rodená Nováková
| Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975)
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref>
== Životopis ==
Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]).
Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref>
== Dielo ==
Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov.
== Pedagogika ==
Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie.
Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien.
V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref>
== Publikácie (výber) ==
* Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009.
* Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850.
* Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827.
* Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854.
* Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028.
* Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211.
* Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838.
* Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej
* [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti
* [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha
* [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
<nowiki>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/
{{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Trnavy]]
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Biografický výhonok}}
'''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''.
== História ==
V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]].
RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy.
Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref>
== Typy členstva ==
Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref>
* '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie.
* '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách.
* '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou.
* '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie.
* '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]].
* '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC).
* '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist.
* '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom.
* '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref>
== Časopisy, vydavateľská činnosť ==
Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref>
<nowiki>
== Referencie ==
{{Referencie}}
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = (banský odborník)
| Portrét =
| Popis =
| Veľkosť obrázka =
| Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]]
| Miesto narodenia =[[Levoča]]
| Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}}
| Miesto úmrtia =[[Belehrad]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska
| Príbuzní =
| Súrodenci = [[Albert Fuchs]]
| Manželka =
| Deti =
}}
'''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref>
== Životopis ==
Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref>
Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref>
<nowiki>
== Dielo (výber) ==
* FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra (výber)==
* HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 .
== Externé odkazy ==
{{Autoritné údaje}}
{{Biografický výhonok}}
{{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}}
[[Kategória:Osobnosti z Levoče]]
[[Kategória:Narodenia v 1802]]
[[Kategória:Úmrtia v 1853]]
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jozef Bencúr ml.
| Portrét =
| Popis = vojenský historik, technik, maršal.
| Veľkosť obrázka =
| Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]]
| Miesto narodenia =[[Kežmarok]]
| Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}}
| Miesto úmrtia =[[Viedeň]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]]
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Deti = J
}}
'''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]].
== Životopis ==
Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref>
V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal
Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie.
<ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860.
</ref>
až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie.
== Dielo (výber) ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
{{Autoritné údaje}}
<nowiki>
{{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}}
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]]
[[Kategória:Narodenia v 1759]]
[[Kategória:Úmrtia v 1846]]
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
[[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]]
</nowiki>
==================================================================
{{Infobox Osobnosť
| Meno =
| Portrét =
| Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec
| Veľkosť obrázka =
| Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]]
| Miesto narodenia =[[Jasenová]]
| Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}}
| Miesto úmrtia =[[Bratislava]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová
| Deti = [[Jozef Bencúr ml.]]
}}
'''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]].
Pseudonym: Eusebius Verinus.
== Životopis ==
Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref>
== Dielo (výber) ==
* BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784.
* BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.)
* BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783.
* BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780.
* BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772.
* BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]]
{{Autoritné údaje}}
<nowiki>
{{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}}
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]]
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]]
[[Kategória:Narodenia v 1728]]
[[Kategória:Úmrtia v 1784]]
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
[[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]]
</nowiki>
<nowiki>
'''Družstevníctvo na Slovensku'''
= Úvod =
Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde.
== Stručná história družstevníctva ==
Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali.
=== Prvé družstevné spolky ===
Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes.
=== Družstevné spolky v Uhorsku ===
Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu.
=== Družstevníctvo na Slovensku ===
U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek.
Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]].
=== Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) ===
Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br>
<br>
[[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov.
V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia.
Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní.
==Literatúra==
* JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br>
* FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br>
* FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br>
* FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br>
* HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br>
* RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br>
</nowiki>
==================================================================================================================
jbv5k9luhm38x280mh2phn3gbwww8j2
8207302
8207277
2026-05-02T17:39:10Z
Vrchovina
166088
drobná úprava
8207302
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Július V
| Portrét =
| Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik
| Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}}
| Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známa vďaka =
| Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = Július Vanovič (* 19{{--}}† 20){{break}} Mária, rodená
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Zora, rodená Mitaĺová (* 1944)
| Deti = Ľubica, vydatá Sajkalová (* 1973{{--}}† 2019), Oľga, vydatá Trcková (* 1976))
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka = 1
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Július Vanovič''' [[DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]){{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Československo|slovenský]] [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[esejista]], [[literárny]] [[historik]].
== Životopis ==
Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v [[Dražkovce|Dražkovciach]]. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných [[Dražkovce|Dražkovciach]] a v [[Martin|Martine]]. Od roku [[1951]] študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Martin|Martine]], z politických dôvodov bol už v prvej triede [[1952]] vylúčený z gymnázia, pretože jeho otec bol v roku [[1949]] obžalovaný a odsúdený v politickom procese spolu s partizánskym veliteľom V. Žingorom. Zamestnal sa ako robotník v tlačiarni [[Neografia|Neografia]]. Rok pracoval ako knihovník v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku [[1955]]. V školskom roku [[1955]]{{--}}[[1956]] začal študovať na [[Vysoká škola pedagogická|Vysokej škole pedagogickej]] v [[Bratislava|Bratislave]], no po zimnom semestri bol z politických dôvodov vylúčený zo štúdia. V roku [[1956]] sa opätovne zamestnal v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]], kde sa uchádzal o externé štúdium na [[Katedra knihovedy|Katedre knihovedy]] [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]], na jeseň [[1956]] nastúpil vojenskú prezenčnú službu a po uvoľnení z armády zo zdravotných dôvodov bol začiatkom roka [[1957]] prijatý po tretí raz do služieb Matice slovenskej. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1963]] pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1968]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako redaktor v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]] a neskôr v [[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]]. Externe študoval odbor slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktorú ukončil v roku [[1968]] a získal titul ''absolvent vysokej školy'' ([[abs.]])<ref>https://absolventi.uniba.sk/sk</ref>. Od roku [[1969]] bol odborným pracovníkom [[Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave|Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave]] a v apríli [[1972]] musel ústav opustiť. Prijali ho ako korektora do vydavateľstva [[Slovenský spisovateľ]] kde pôsobil až do roku [[1990]] keď sa vrátil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry SAV, kde pôobil do roku [[2000]]. V roku [[1991]] obnovil vydávanie časopisu Tvorba T a do roku [[1993]] bol jeho šéfredaktorom. V rokoch [[2000]]{{--}}[[2020]] ho redigoval opäť pod názvom [[Tvorba]]. Žil v Bratislave kde 25. decembra [[2020]] zomrel. Pochovaný je v rodných Dražkovciach.<ref>Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref> <ref>GAFRIK Michal. ''Naplnil svoje túžby. Šesťdesiatka Júliusa Vanoviča.'' Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1995, 8(16), p. 5.</ref>
<ref>KOVAČKA Miloš. ''ČÍTANIE AKO AZYL / ČÍTANIE AKO ÉTOS Čitateľ Július Vanovič alebo Zrod slovenského spisovateľa a literárneho vedca (K sedemdesiatinám)''. Knižnica. Martin: Slovenská národná knižnica, 2005, 6(12), p. 13-19.</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968.
* VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398.
* VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841.
* VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513.
* VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787.
* VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211.
* VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626.
* VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418.
* VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611.
* VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200.
* VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994.
* VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772.
* VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083.
* VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535.
*
== Ocenenia (výber) ==
* [[1983]] – Cena F. Kafendu
* [[2017]] – Cena Sebastián
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
* https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219
* https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}}
[[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jozef Heger
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}}
| Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]])
| Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983)
| Príbuzní =
| Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011)
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
[[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg.
== Životopis ==
Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref>
== Dielo ==
Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref>
Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine.
Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>.
== Knižné publikácie (výber) ==
* KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965.
* HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986.
* HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832.
* HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626.
* HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X.
* HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468.
* HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316.
== Ocenenia (výber) ==
Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}}
[[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]]
[[Kategória:Slovenskí lekárnici]]
[[Kategória:Slovenskí farmaceuti]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Daniela J
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}}
| Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990)
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel = Alexander Jež
| Partnerka =
| Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
[[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]].
== Životopis ==
Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]].
V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>.
== Dielo ==
Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref>
Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987.
* MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel].
* MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel].
* MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985.
== Ocenenia (výber) ==
Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}}
[[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]]
[[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí lekárnici]]
[[Kategória:Slovenskí farmaceuti]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
'''Hrubý text'''
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Branislav Bob
| Rodné meno =
| Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}}
| Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]]
| Profesia =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946)
| Partnerka =
| Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]).
== Životopis ==
Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]].
Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref>
== Dielo ==
Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108.
* BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002.
* BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176.
* BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1971]] –
* [[1987]] –
* [[1989]] -
* [[1991]] -
* [[1999]] -
* [[2021]] -
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}}
[[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]]
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]]
<nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Peter Š
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}}
| Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Marta, rod. Lajošová
| Partnerka =
| Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]].
== Životopis ==
Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]].
Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života.
Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref>
== Dielo ==
Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie.
<br>
Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref>
<br>
Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do
reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982.
* HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618.
* HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754.
* HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1978]] – Cena SNP
* [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej
* [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK
* [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK
* [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti
* [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK
== Referencie ==
{{Referencie}}
[https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]]
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ján Polčin
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský chemik
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}}
| Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie = chemik
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová
| Príbuzní =
| Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ
| Manželka = Olga, rod. Luknárová
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref>
== Životopis ==
Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia.
== Dielo ==
Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu.
* Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie.
* Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine.
* So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva.
* Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu.
* Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu.
* V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia.
* Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz.
* Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu.
Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref>
Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie.
== Publikácie (výber) ==
* Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970
* Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974
* Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974)
* Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37
* Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59
* Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43
*Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191
* M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Ryban]]
<nowiki>
´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno =
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}}
| Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}}
| Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Viera
| Partnerka =
| Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]].
== Životopis ==
V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref>
== Dielo ==
Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
*
== Ocenenia (výber) ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]]
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Martin Bencúr
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}}
| Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}}
| Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]]
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka = [[filantropia]]
| Alma mater =
| Profesia = [[lekárnik]]
| Aktívne roky =
| Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Súrodenci
| Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]])
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]].
== Životopis ==
Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť.
Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref>
== Filantropia ==
Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]].
Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu.
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}}
[[Kategória:Slovenskí lekárnici]]
[[Kategória:Slovenskí filantropi]]
[[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]]
</nowiki>
=============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ladislav Jurkovič
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}}
| Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}}
| Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]]
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960)
| Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]]
| Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992)
| Súrodenci
| Manželka = Gabriela, rodená Kraftová
| Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941)
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref>
== Životopis ==
Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref>
== Dielo ==
Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref>
Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch
z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref>
<nowiki>
== Knihy (výber) ==
*
== Ocenenia (výber) ==
* [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí
* [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa
* [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985.
== Externé odkazy ==
* https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}}
[[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]]
[[Kategória:Slovenskí teológovia]]
[[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Osobnosti z Modry]]
</nowiki>
============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
=============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Alice Hux
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie = biochemička
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Deti = (* 1968), (* 1975)
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref>
== Životopis ==
Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume.
V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov.
== Dielo ==
Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref>
== Publikácie (výber) ==
== Ocenenia (výber) ==
* [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528.
* HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v
{{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
=============´´´
<nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Alice Hux
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie = biochemička
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová
| Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]]
| Súrodenci =
| Manželka = Miriam, rodená Nováková
| Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975)
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref>
== Životopis ==
Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]).
Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref>
== Dielo ==
Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov.
== Pedagogika ==
Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie.
Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien.
V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref>
== Publikácie (výber) ==
* Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009.
* Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850.
* Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827.
* Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854.
* Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028.
* Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211.
* Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838.
* Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej
* [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti
* [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha
* [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
<nowiki>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/
{{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Trnavy]]
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Biografický výhonok}}
'''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''.
== História ==
V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]].
RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy.
Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref>
== Typy členstva ==
Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref>
* '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie.
* '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách.
* '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou.
* '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie.
* '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]].
* '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC).
* '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist.
* '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom.
* '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref>
== Časopisy, vydavateľská činnosť ==
Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref>
<nowiki>
== Referencie ==
{{Referencie}}
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = (banský odborník)
| Portrét =
| Popis =
| Veľkosť obrázka =
| Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]]
| Miesto narodenia =[[Levoča]]
| Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}}
| Miesto úmrtia =[[Belehrad]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska
| Príbuzní =
| Súrodenci = [[Albert Fuchs]]
| Manželka =
| Deti =
}}
'''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref>
== Životopis ==
Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref>
Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref>
<nowiki>
== Dielo (výber) ==
* FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra (výber)==
* HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 .
== Externé odkazy ==
{{Autoritné údaje}}
{{Biografický výhonok}}
{{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}}
[[Kategória:Osobnosti z Levoče]]
[[Kategória:Narodenia v 1802]]
[[Kategória:Úmrtia v 1853]]
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jozef Bencúr ml.
| Portrét =
| Popis = vojenský historik, technik, maršal.
| Veľkosť obrázka =
| Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]]
| Miesto narodenia =[[Kežmarok]]
| Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}}
| Miesto úmrtia =[[Viedeň]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]]
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Deti = J
}}
'''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]].
== Životopis ==
Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref>
V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal
Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie.
<ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860.
</ref>
až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie.
== Dielo (výber) ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
{{Autoritné údaje}}
<nowiki>
{{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}}
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]]
[[Kategória:Narodenia v 1759]]
[[Kategória:Úmrtia v 1846]]
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
[[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]]
</nowiki>
==================================================================
{{Infobox Osobnosť
| Meno =
| Portrét =
| Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec
| Veľkosť obrázka =
| Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]]
| Miesto narodenia =[[Jasenová]]
| Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}}
| Miesto úmrtia =[[Bratislava]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová
| Deti = [[Jozef Bencúr ml.]]
}}
'''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]].
Pseudonym: Eusebius Verinus.
== Životopis ==
Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref>
== Dielo (výber) ==
* BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784.
* BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.)
* BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783.
* BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780.
* BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772.
* BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]]
{{Autoritné údaje}}
<nowiki>
{{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}}
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]]
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]]
[[Kategória:Narodenia v 1728]]
[[Kategória:Úmrtia v 1784]]
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
[[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]]
</nowiki>
<nowiki>
'''Družstevníctvo na Slovensku'''
= Úvod =
Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde.
== Stručná história družstevníctva ==
Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali.
=== Prvé družstevné spolky ===
Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes.
=== Družstevné spolky v Uhorsku ===
Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu.
=== Družstevníctvo na Slovensku ===
U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek.
Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]].
=== Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) ===
Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br>
<br>
[[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov.
V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia.
Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní.
==Literatúra==
* JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br>
* FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br>
* FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br>
* FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br>
* HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br>
* RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br>
</nowiki>
==================================================================================================================
tjdzoe8aiazd2u16qsetalxzukdffxq
8207328
8207302
2026-05-02T18:44:45Z
Vrchovina
166088
drobná úprava
8207328
wikitext
text/x-wiki
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Július V
| Portrét =
| Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik
| Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}}
| Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známa vďaka =
| Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = Július Vanovič (* 19{{--}}† 20){{break}} Mária, rodená
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Zora, rodená Mitaĺová (* 1944)
| Deti = Ľubica, vydatá Sajkalová (* 1973{{--}}† 2019), Oľga, vydatá Trcková (* 1976))
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka = 1
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Július Vanovič''' [[DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]){{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Československo|slovenský]] [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[esejista]], [[literárny]] [[historik]].
== Životopis ==
Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v [[Dražkovce|Dražkovciach]]. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných [[Dražkovce|Dražkovciach]] a v [[Martin|Martine]]. Od roku [[1951]] študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Martin|Martine]], z politických dôvodov bol už v prvej triede [[1952]] vylúčený z gymnázia, pretože jeho otec bol v roku [[1949]] obžalovaný a odsúdený v politickom procese spolu s partizánskym veliteľom V. Žingorom. Zamestnal sa ako robotník v tlačiarni [[Neografia|Neografia]]. Rok pracoval ako knihovník v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku [[1955]]. V školskom roku [[1955]]{{--}}[[1956]] začal študovať na [[Vysoká škola pedagogická|Vysokej škole pedagogickej]] v [[Bratislava|Bratislave]], no po zimnom semestri bol z politických dôvodov vylúčený zo štúdia. V roku [[1956]] sa opätovne zamestnal v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]], kde sa uchádzal o externé štúdium na [[Katedra knihovedy|Katedre knihovedy]] [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]], na jeseň [[1956]] nastúpil vojenskú prezenčnú službu a po uvoľnení z armády zo zdravotných dôvodov bol začiatkom roka [[1957]] prijatý po tretí raz do služieb Matice slovenskej. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1963]] pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1968]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako redaktor v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]] a neskôr v [[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]]. Externe študoval odbor slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktorú ukončil v roku [[1968]] a získal titul ''absolvent vysokej školy'' ([[abs.]])<ref>https://absolventi.uniba.sk/sk</ref>. Od roku [[1969]] bol odborným pracovníkom [[Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave|Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave]] a v apríli [[1972]] musel ústav opustiť. Prijali ho ako korektora do vydavateľstva [[Slovenský spisovateľ]] kde pôsobil až do roku [[1990]] keď sa vrátil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry SAV, kde pôobil do roku [[2000]]. V roku [[1991]] obnovil vydávanie časopisu Tvorba T a do roku [[1993]] bol jeho šéfredaktorom. V rokoch [[2000]]{{--}}[[2020]] ho redigoval opäť pod názvom [[Tvorba]]. Žil v Bratislave kde 25. decembra [[2020]] zomrel. Pochovaný je v rodných Dražkovciach.<ref>''Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd.'' Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref> <ref>KOVAČKA Miloš. ''ČÍTANIE AKO AZYL / ČÍTANIE AKO ÉTOS Čitateľ Július Vanovič alebo Zrod slovenského spisovateľa a literárneho vedca (K sedemdesiatinám)''. Knižnica. Martin: Slovenská národná knižnica, 2005, 6(12), p. 13-19.</ref>
== Dielo ==
Július Vanovič
<ref>GAFRIK, Michal. ''Naplnil svoje túžby. Šesťdesiatka Júliusa Vanoviča.'' Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1995, 8(16), p. 5.</ref>
celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komenskeho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie.
<br>
Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref>
<br>
Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do
reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968.
* VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398.
* VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841.
* VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513.
* VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787.
* VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211.
* VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626.
* VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418.
* VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611.
* VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200.
* VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994.
* VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772.
* VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083.
* VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1999]] – Cena Literárneho fondu za rok 1999 za Tretiu knihu o starom Martine
* [[2000]] – Cena Egona Erwina Kische - kniha Tretia kniha o starom Martine
* [[2008]] – Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu v roku za román Kronika nepriznaného času (2008)
* [[2012]] – Cena AOSS (Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska) za rok 2012 za knihu Listy zo starého dvora
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
* https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219
* https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}}
[[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jozef Heger
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}}
| Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]])
| Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983)
| Príbuzní =
| Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011)
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
[[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg.
== Životopis ==
Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref>
== Dielo ==
Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref>
Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine.
Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>.
== Knižné publikácie (výber) ==
* KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965.
* HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986.
* HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832.
* HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626.
* HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X.
* HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468.
* HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316.
== Ocenenia (výber) ==
Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}}
[[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]]
[[Kategória:Slovenskí lekárnici]]
[[Kategória:Slovenskí farmaceuti]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Daniela J
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}}
| Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990)
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel = Alexander Jež
| Partnerka =
| Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
[[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]].
== Životopis ==
Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]].
V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>.
== Dielo ==
Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref>
Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987.
* MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel].
* MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel].
* MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985.
== Ocenenia (výber) ==
Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}}
[[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]]
[[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí lekárnici]]
[[Kategória:Slovenskí farmaceuti]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
'''Hrubý text'''
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Branislav Bob
| Rodné meno =
| Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}}
| Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]]
| Profesia =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946)
| Partnerka =
| Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]).
== Životopis ==
Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]].
Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref>
== Dielo ==
Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108.
* BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002.
* BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176.
* BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1971]] –
* [[1987]] –
* [[1989]] -
* [[1991]] -
* [[1999]] -
* [[2021]] -
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}}
[[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]]
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]]
<nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Peter Š
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}}
| Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Marta, rod. Lajošová
| Partnerka =
| Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 = Slovensko
| Portál3 =
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]].
== Životopis ==
Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]].
Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života.
Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref>
== Dielo ==
Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie.
<br>
Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref>
<br>
Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do
reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
* HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982.
* HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618.
* HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754.
* HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1978]] – Cena SNP
* [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej
* [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK
* [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK
* [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti
* [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK
== Referencie ==
{{Referencie}}
[https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]]
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ján Polčin
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský chemik
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}}
| Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie = chemik
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová
| Príbuzní =
| Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ
| Manželka = Olga, rod. Luknárová
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref>
== Životopis ==
Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia.
== Dielo ==
Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu.
* Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie.
* Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine.
* So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva.
* Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu.
* Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu.
* V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia.
* Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz.
* Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu.
Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref>
Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie.
== Publikácie (výber) ==
* Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970
* Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974
* Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974)
* Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37
* Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59
* Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43
*Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191
* M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Ryban]]
<nowiki>
´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno =
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}}
| Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}}
| Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Viera
| Partnerka =
| Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996)
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]].
== Životopis ==
V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref>
== Dielo ==
Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref>
== Knižné publikácie (výber) ==
*
== Ocenenia (výber) ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]]
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Martin Bencúr
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}}
| Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}}
| Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]]
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka = [[filantropia]]
| Alma mater =
| Profesia = [[lekárnik]]
| Aktívne roky =
| Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Súrodenci
| Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]])
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]].
== Životopis ==
Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť.
Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref>
== Filantropia ==
Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]].
Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu.
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}}
[[Kategória:Slovenskí lekárnici]]
[[Kategória:Slovenskí filantropi]]
[[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]]
</nowiki>
=============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ladislav Jurkovič
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}}
| Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}}
| Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]]
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960)
| Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]]
| Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992)
| Súrodenci
| Manželka = Gabriela, rodená Kraftová
| Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941)
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref>
== Životopis ==
Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref>
== Dielo ==
Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref>
Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch
z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref>
<nowiki>
== Knihy (výber) ==
*
== Ocenenia (výber) ==
* [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí
* [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa
* [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985.
== Externé odkazy ==
* https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
{{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}}
[[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]]
[[Kategória:Slovenskí teológovia]]
[[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Osobnosti z Modry]]
</nowiki>
============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
=============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Alice Hux
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie = biochemička
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Deti = (* 1968), (* 1975)
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref>
== Životopis ==
Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume.
V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov.
== Dielo ==
Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref>
== Publikácie (výber) ==
== Ocenenia (výber) ==
* [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528.
* HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v
{{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
=============´´´
<nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Alice Hux
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie = biochemička
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová
| Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]]
| Súrodenci =
| Manželka = Miriam, rodená Nováková
| Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975)
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref>
== Životopis ==
Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]).
Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref>
== Dielo ==
Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov.
== Pedagogika ==
Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie.
Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien.
V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref>
== Publikácie (výber) ==
* Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009.
* Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850.
* Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827.
* Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854.
* Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028.
* Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211.
* Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838.
* Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215.
== Ocenenia (výber) ==
* [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej
* [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti
* [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha
* [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
<nowiki>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/
{{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}}
[[Kategória:Slovenskí chemici]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Trnavy]]
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Biografický výhonok}}
'''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''.
== História ==
V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]].
RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy.
Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref>
== Typy členstva ==
Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref>
* '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie.
* '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách.
* '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou.
* '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie.
* '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]].
* '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC).
* '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist.
* '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom.
* '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref>
== Časopisy, vydavateľská činnosť ==
Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref>
<nowiki>
== Referencie ==
{{Referencie}}
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = (banský odborník)
| Portrét =
| Popis =
| Veľkosť obrázka =
| Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]]
| Miesto narodenia =[[Levoča]]
| Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}}
| Miesto úmrtia =[[Belehrad]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska
| Príbuzní =
| Súrodenci = [[Albert Fuchs]]
| Manželka =
| Deti =
}}
'''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref>
== Životopis ==
Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref>
Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref>
<nowiki>
== Dielo (výber) ==
* FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra (výber)==
* HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 .
== Externé odkazy ==
{{Autoritné údaje}}
{{Biografický výhonok}}
{{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}}
[[Kategória:Osobnosti z Levoče]]
[[Kategória:Narodenia v 1802]]
[[Kategória:Úmrtia v 1853]]
</nowiki>
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
<nowiki>
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jozef Bencúr ml.
| Portrét =
| Popis = vojenský historik, technik, maršal.
| Veľkosť obrázka =
| Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]]
| Miesto narodenia =[[Kežmarok]]
| Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}}
| Miesto úmrtia =[[Viedeň]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]]
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Deti = J
}}
'''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]].
== Životopis ==
Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref>
V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal
Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie.
<ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860.
</ref>
až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie.
== Dielo (výber) ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
{{Autoritné údaje}}
<nowiki>
{{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}}
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]]
[[Kategória:Narodenia v 1759]]
[[Kategória:Úmrtia v 1846]]
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
[[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]]
</nowiki>
==================================================================
{{Infobox Osobnosť
| Meno =
| Portrét =
| Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec
| Veľkosť obrázka =
| Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]]
| Miesto narodenia =[[Jasenová]]
| Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}}
| Miesto úmrtia =[[Bratislava]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slovensko|slovenská]]
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová
| Deti = [[Jozef Bencúr ml.]]
}}
'''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]].
Pseudonym: Eusebius Verinus.
== Životopis ==
Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref>
== Dielo (výber) ==
* BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784.
* BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.)
* BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783.
* BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780.
* BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772.
* BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]]
{{Autoritné údaje}}
<nowiki>
{{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}}
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]]
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]]
[[Kategória:Narodenia v 1728]]
[[Kategória:Úmrtia v 1784]]
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
[[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]]
</nowiki>
<nowiki>
'''Družstevníctvo na Slovensku'''
= Úvod =
Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde.
== Stručná história družstevníctva ==
Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali.
=== Prvé družstevné spolky ===
Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes.
=== Družstevné spolky v Uhorsku ===
Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu.
=== Družstevníctvo na Slovensku ===
U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek.
Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]].
=== Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) ===
Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br>
<br>
[[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov.
V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia.
Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní.
==Literatúra==
* JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br>
* FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br>
* FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br>
* FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br>
* HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br>
* RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br>
</nowiki>
==================================================================================================================
nmsicfxy6v3zcvxwlau0244esqay40f
Ľudovít Komadel
0
627606
8207469
8072865
2026-05-02T22:22:05Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207469
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Atlét
| Meno = Ľudovít Komadel
| Portrét =
| Veľkosť obrázka =
| Popis = slovenský plavec a lekár
| Dátum narodenia = {{dn|1927|11|01}}
| Miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2022|09|01|1927|11|01}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Atletická disciplína = [[plávanie]]
| Osobný rekord =
| Tohtosezónny rekord =
| Stav k =
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Ľudovít Komadel''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[1. november]] [[1927]], [[Piešťany]]{{--}}† [[1. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia periodika
| titul = Zomrel olympionik a významný telovýchovný lekár Ľudovít Komadel
| periodikum = Slovenský olympijský tím
| url = https://www.olympic.sk/clanok/ludovit-komadel-umrtie
| dátum prístupu = 2022-09-09
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Ľudovít Komadel OLY | url = https://www.olympic.sk/sportovec/ludovit-komadel | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) bol slovenský plavec a olympionik, neskôr športový lekár.
== Životopis ==
Plávať začínal v klube ''Slovan Piešťany'', kde pôsobil medzi rokmi [[1942]]{{--}}[[1950]] (dnešný klub [[Športový plavecký klub Kúpele Pieštany|Kúpele Piešťany]]). 16. decembra [[1945]] v rámci oddielových pretekov prekonal na piešťanskom [[Kúpalisko Eva|kúpalisku Eva]] svetový rekord na 400 metrov prsia časom 5:35,9 minúty. Nakoľko však na uznanie nebol dostatok prítomných pozorovateľov, rekord sa mu neuznal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Palkovič | meno = Martin | odkaz na autora =
| titul = Piešťanský olympionik Ľudovít Komadel oslavuje deväťdesiatiny
| url = https://www.zpiestan.sk/spravy/piestansky-olympionik-ludovit-komadel-oslavuje-devatdesiatiny/
| dátum vydania = 1.11.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-28
| vydavateľ = ZPiešťan | miesto = Piešťany | jazyk = sk
}}</ref> O prekonanie rekordu sa pokúsil opätovne - o štyri dni neskôr už bol k dispozícii dostatok rozhodcov, jeho výsledný čas 5:43,8 minúty však znamenal iba vyrovnanie vtedajšieho svetového maxima.<ref name="trnava">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komadel Ľudovít|url=https://stary.trnava-vuc.sk/sk/sport/osobnosti-sportu/komadel-ludovit|jazyk=slovensky}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
Ľudovít Komadel zomrel dňa [[1. september|1. septembra]] [[2022]] v [[Bratislava|Bratislave]], jeho urna je uložená v kolumbáriu na [[Cintorín Slávičie údolie|cintoríne v Slávičom údolí]], hrob US/D 70.
=== Olympijské hry ===
V roku [[1952]] sa zúčastnil [[Letné olympijské hry 1952|letných olympijských hier v Helsinkách]], kde sa v závode na 200 metrov prsia prebojoval až do finále a umiestnil sa na 8. mieste. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|url=https://www.sports-reference.com/olympics/athletes/ko/ludovit-komadel-1.html
|titul=Ľudovít Komadel Olympic Results
|jazyk=anglicky}}</ref> Na [[Letné olympijské hry 1968|letných olympijských hrách v Ciudad de Mexico]] v roku [[1968]] pôsobil ako lekár československej výpravy. <ref name="olympic.sk">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=OLYMPIONIK Z HELSÍNK 1952 ĽUDOVÍT KOMADEL OSLÁVI 1. NOVEMBRA OSEMDESIATINY
|url=https://www.olympic.sk/sportove-aktuality/olympionik-z-helsink-1952-ludovit-komadel-oslavi-1-novembra-osemdesiatiny
|jazyk=
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
=== Pedagogická kariéra ===
Komadel po absolvovaní gymnázia študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského]], kde získal roku 1952 titul MUDr. zo všeobecného lekárstva. Následne začal pracovať na Katedre telovýchovného lekárstva LF UK. V roku 1961 prevzal vedenie Katedry hygieny a lekárskej kontroly na vytvorenom Inštitúte telesnej výchovy (dnes [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta telesnej výchovy a športu]]). Roku 1962 získal titul CSc.(dnes [[Doktor vied|DrSc.]]). Keď roku 1981 bol menovaný profesorom, zároveň bol poverený vedením Výskumného ústavu telesnej kultúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Absolventi UK | url = https://absolventi.uniba.sk/sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Šesťdesiatnik so sviežosťou mladíka|periodikum=Tréner|odkaz na periodikum=|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:9a0c8213-f47d-477c-8401-99504fd300ce?page=uuid:1d4cabcc-91bb-4cc4-af3c-902c17103bc7|issn=0139-5114|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1987-09-21|rok=|mesiac=|deň=|ročník=31|číslo=10|strany=452|dátum prístupu=2025-02-05}}</ref>
=== Koniec aktívnej kariéry ===
Po ukončení kariéry bol členom exekutívy Medzinárodnej federácie športovej medicíny (FIMS), členom exekutívy a predsedom lekárskej komisie Medzinárodnej federácie univerzitného športu (FISU) a predsedom lekárskej komisie Slovenského olympijského výboru (SOV).<ref name="olympic.sk"/> Napísal aj viacero publikácií zaoberajúcich sa telovýchovou a zdravovedou.
== Ocenenia ==
* V roku [[1992]] získal od Medzinárodného olympijského výboru Olympijský rád v striebre. <ref name="trnava" />
* V roku [[2020]] mu Mestské zastupiteľstvo v Piešťanoch, udelilo titul "Čestný občan mesta Piešťany".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Komadel | meno = Ľudovít | titul = Prof. | url = https://www.pic-piestany.sk/o-meste/vyznamne-osobnosti/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0113809 | dátum prístupu = 2025-08-10 | vydavateľ = Piešťanské informačné centrum}}</ref>
== Referencie ==
<references />
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Komadel, Ľudovít}}
[[Kategória:Slovenskí plavci]]
[[Kategória:Česko-slovenskí plavci]]
[[Kategória:Česko-slovenskí olympionici]]
[[Kategória:Slovenskí olympionici]]
[[Kategória:Osobnosti z Piešťan]]
[[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave]]
9jd773wzr68ys9v9zqd6cgjfugpgjpw
Železničná zastávka Pezinok-Grinava
0
627897
8207664
8173569
2026-05-03T11:39:39Z
~2026-26713-80
293718
8207664
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Železničná stanica
| názov = Pezinok-Grinava
| obrázok =Pezinok zast.jpg
| popis obrázku =Železničná zastávka v roku 2017
| štát = Slovensko
| mesto = Pezinok
| mestská časť = [[Grinava]]
| zemepisná šírka = 48,267497
| zemepisná dĺžka = 17,246482
| prevádzkovateľ = [[Železničná spoločnosť Slovensko|ŽSR]]
| otvorenie =
| bývalý názov = Myslenice, Grinava, Pezinok zastávka
| nástupištia = 2
| nástupné hrany = 2
| prístup = podchod
| cestovné lístky =áno
| počet cestujúcich =
| trate = [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Bratislava – Žilina]]
}}
'''Železničná zastávka Pezinok-Grinava''' je [[železničná zastávka]] v meste [[Pezinok]] v historickej mestskej časti [[Grinava]].
Železničná zastávka leží na trati [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Bratislava – Žilina]], v medzistaničnom úseku [[Železničná stanica Bratislava-Rača|Bratislava-Rača]] – [[Železničná stanica Pezinok|Pezinok]]. Pred druhou svetovou vojnou niesla zastávka názov ''Grinava'', potom bola premenovaná na názov ''Myslenice''. Zastávka slúžila aj ako hradlo Hr. Myslenice, o ktorom existencii je zmienka okolo roku 1962. Hradlo je v súčasnosti zrušené. Rozšírením mesta Pezinok, ktoré ich pohltilo, bola zastávka od GVD 1979/1980 znova premenovaná na súčasný názov Pezinok zastávka. Je možné, že v tom čase došlo aj k zrušeniu hradla. Pri modernizácii V. železničného koridoru prešla zastávka v roku 2006 rekonštrukciou.
Ministerstvo dopravy 25. augusta 2025 rozhodlo, že zastávka Pezinok zastávka sa má premenovať na Pezinok-Grinava. Zmena súvisí s projektom „ŽSR, Zväčšenie priepustnosti trate Bratislava – Rača – Leopoldov“.<ref name="pezinok-zmena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne stránky mesta Pezinok | url = https://www.pezinok.sk/novinka/9406/ministerstvo-dopravy-rozhodlo-o-zmene-nazvu-zeleznicnej-zastavky-v-pezinku-nazov-pezinok-grinava-mozno-uz-coskoro | vydavateľ = Mesto Pezinok | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref> Zmena je platná od 9. marca 2026.<ref name="bratislavskykraj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakcia-bsk | odkaz na autora = | titul = Regionálne autobusy menia trasy. IDS BK prináša lepšie nadväznosti aj nové spoje pre školákov | url = https://bratislavskykraj.sk/regionalne-autobusy-menia-trasy-ids-bk-prinasa-lepsie-nadvaznosti-aj-nove-spoje-pre-skolakov/ | vydavateľ = bratislavskykraj.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-02-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref><ref name="sme-zmena">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Regionálna doprava v Bratislavskom kraji prejde čiastočnými úpravami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/bratislava/c/regionalna-doprava-v-bratislavskom-kraji-prejde-ciastocnymi-upravami | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-27 | dátum prístupu = 2026-02-28 }}</ref>
==Trať a doprava==
* [[Železničná trať Bratislava – Žilina]] (trať č. 120)
== Referencie ==
{{Referencie}}
==Zdroj==
*[https://www.vlaky.net/trate/objekt/366/zastavka-pezinok-zastavka/ Zastávka Pezinok zastávka na vlaky.net]
{{Železničná trať 120 (Slovensko)}}
[[Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|Pezinok]]
[[Kategória:Doprava v okrese Pezinok]]
[[Kategória:Pezinok]]
dcrww4i5rrlxaxm6thmzw44sjmpsxkf
Španielska synagóga (Praha)
0
634725
8207497
7855915
2026-05-03T02:07:31Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207497
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | synagóga
<!-- *** Heading *** -->
| name = Španielska synagóga
| native_name =
| other_name =
| category =
<!-- *** Image *** -->
| image = PRG-CineStill-SpanielskaSyn02.jpg
| image_caption = pohľad na budovu Španielskej synagógy od [[Kostol Svätého Ducha (Praha, Staré Mesto)|kostola svätého Ducha]]
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Česko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Praha]]
| region_type = Kraj
| district = [[Praha 1]]
| district_type = Časť
| commune = [[Josefov (Praha)|Josefov]]
| commune_type = Štvrť
| municipality = Čechy
| municipality_type = Historická krajina
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| city =
| landmark =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation =
| elevation_round =
| lat_d =50| lat_m =05| lat_s =25 | lat_NS = S
| long_d =14| long_m =25| long_s =15 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
<!-- *** Dimensions *** -->
| length =
| width =
| height =
| number =
| area =
<!-- *** Features *** -->
| author = Ignác Ullmann,<br />Josef Niklas,<br />Jan Bělský
| style = maurský (neorenesancia)
| material =
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1868
| date = 1867 - 1868
| date_type = Výstavba
| management =
| management_lat_d =
| management_long_d =
| owner =
<!-- *** Acess *** -->
| public = verejnosti prístupný - múzeum
| access =
<!-- *** Codes *** -->
| code =
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 =
| dátum nkp =
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| kraj =
| okres =
| obec =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania =
<!-- *** Free frields *** -->
| free = rekoštruovaný
| free_type = Stav
| free1 =
| free1_type =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption =
| map_locator = Česko
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Spanish Synagogue in Prague
| statistics =
| statistics_type =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Španielska synagóga''' je budova synagógy z druhej polovice 19. storočia nachádzajúca sa v historickom centre mesta [[Praha]] v miestnej časti [[Josefov (Praha)|Josefov]] v [[Česko|Česku]]. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky od 3. mája 1958.<ref name="jewishmuseum.cz">[https://www.jewishmuseum.cz/pamatky-a-expozice/pamatky/spanelska-synagoga/ jewishmuseum.cz]</ref><ref name="pamatkovykatalog.cz">[https://pamatkovykatalog.cz/spanelska-synagoga-13259441 pamatkovykatalog.cz]</ref><ref name="hrady.cz">[https://www.hrady.cz/index.php?OID=1675 hrady.cz]</ref><ref name="praguewelcome.cz">[http://kiosky.praguewelcome.cz/cs/pamatky/pamatky/top-pamatky/45-spanelska-synagoga.shtml praguewelcome.cz]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="praguecityline.cz">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=praguecityline.cz |url=http://www.praguecityline.cz/prazske-pamatky/spanelska-synagoga-2 |dátum prístupu=2019-06-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190629132917/http://www.praguecityline.cz/prazske-pamatky/spanelska-synagoga-2 |dátum archivácie=2019-06-29 }}</ref><ref name="kudyznudy.cz">[https://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Spanelska-synagoga---nejkrasnejsi-prazska-synagoga.aspx kudyznudy.cz]</ref>
== Názov ==
Názov synagógy je odvodený od vnútornej výzdoby, ktorá bola inšpirovaná španielskou [[Alhambra|Alhambrou]].<ref name="jewishmuseum.cz"/><ref name="praguewelcome.cz"/>
== Dejiny a charakteristika ==
Budova stojí na križovatke ulíc Dušní a Vězeňská.<ref name="pamatkovykatalog.cz"/><ref name="hrady.cz"/><ref name="praguewelcome.cz"/><ref name="praguecityline.cz"/>
Budova španielskej synagógy bola postavená na mieste, kde už predtým stála synagóga, ktorá sa nazývala ''Stará škola'', alebo ''Templ'' a bola postavaná už v 12. storočí, čo ju robilo najstaršou synagógou pražského židovského geta.<ref name="jewishmuseum.cz"/><ref name="pamatkovykatalog.cz"/><ref name="hrady.cz"/><ref name="praguewelcome.cz"/><ref name="praguecityline.cz"/> Táto pôvodná synagóga bola zbúraná v roku 1867.<ref name="hrady.cz"/>
Súčasná budova bola postavaná v rokoch 1867 - 1868, pričom na projekte sa podieľali architekti Ignác Ullmann, Josef Niklas a Jan Bělský.<ref name="jewishmuseum.cz"/><ref name="pamatkovykatalog.cz"/><ref name="hrady.cz"/><ref name="praguewelcome.cz"/><ref name="praguecityline.cz"/> Ignác Ullman vypracoval plány k novostavbe, Josef Niklas je autorom projektu vnútornej výzdoby a Jan Bělský bol poverený samotnou výstavbou. Budova bola poslednou synagógou postavenou na území Josefova pred jeho asanáciou.<ref name="pamatkovykatalog.cz"/>
Dodatočná vnútorná výzdoba bola vyhotovená firmou Antonín Baum a Bedřich Münzberger v rokoch 1882 - 1893 pod vedením týchto dvoch architektov.<ref name="jewishmuseum.cz"/><ref name="pamatkovykatalog.cz"/>
V roku 1935 bola k budove pristavaná moderná budova podľa návrhu architekta Karla Pecáneka. Táto budova je známa pod názvom Zimná synagóga.<ref name="praguewelcome.cz"/>
Bohoslužby sa prestali v budove slúžiť v roku 1941,<ref name="praguewelcome.cz"/><ref name="praguecityline.cz"/> v priebehu druhej svetovej vojny slúžila ako sklad predmetov, ktoré nacisti zabavili židovskému obyvateľstvu<ref name="praguecityline.cz"/> a v roku 1955 bola synagóga predaná do správy Židovského múzea.<ref name="praguewelcome.cz"/><ref name="praguecityline.cz"/>
V rokoch 1958 - 1959 po predaní budovy do správy Židovského múzea prebehla reštaurácia vnútorných priestorov pod vedením architekta Otta Rothmayera.<ref name="pamatkovykatalog.cz"/><ref name="hrady.cz"/><ref name="praguecityline.cz"/>
Od roku 1960 synagóga hostila stálu expozíciu synagogálneho textilu.<ref name="pamatkovykatalog.cz"/><ref name="praguewelcome.cz"/><ref name="praguecityline.cz"/> V roku 1979 bola budova z dôvodu havarijného stavu uzavretá.<ref name="praguewelcome.cz"/><ref name="praguecityline.cz"/>
V rokoch 1995 - 1998 prebehla reštaurácia budovy pod vedením architekta Petra Běťáka a v októbri 1998 bola budova sprístupnená verejnosti.<ref name="praguewelcome.cz"/>
V súčasnosti je budova pod správou Židovského múzea v Prahe a nachádzajú sa v nej dve stále expozície. Prvá expozícia „Dějiny Židů v Čechách a na Moravě v 19.-20. století“ sa venuje dejinám židovského obyvateľstva v Česku od jezefínskych reforiem na konci 18. storočia až po obdobie po druhej svetovej vojne so špeciálnym dôrazom na obdobie holokaustu na území Čiech a Moravy a geto Terezín. Druhá expozícia pod názvom „Stříbro českých synagog“ predstavuje viac ako 200 strieborných predmetov zo zbierok židovského múzea.<ref name="jewishmuseum.cz"/><ref name="hrady.cz"/><ref name="praguecityline.cz"/><ref name="kudyznudy.cz"/>
== Zaujímavosti ==
* V rokoch 1836 - 1845 pôsobil v budove pôvodnej synagógy „Stará škola“ ako varhaník [[František Škroup]], ktorý neskôr zložil [[Kde domov můj?|českú národnú hymnu]].<ref name="jewishmuseum.cz"/><ref name="hrady.cz"/>
* Španielska synagóga je najmladšou synagógou pražského Josefova.<ref name="praguecityline.cz"/>
== Galéria ==
<gallery>
PRG-CineStill-SpanielskaSyn01.jpg|Predná fasáda budovy
PRG-SpanielskaSynagoga01.jpg|Bočný detail z prednej fasády budovy
Spanish Synagogue, Prague, second half of 19th century (4) (26118232441).jpg|Detail z prednej fasády - reliéf
Španělská synagoga, Dušní 12, Josefov (Praha), Hlavní město Praha 05.jpg|Detail z prednej fasády - okno
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Stavby v Prahe]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Prahe]]
[[Kategória:Architektúra z 1868]]
[[Kategória:Synagógy v Prahe]]
[[Kategória:Múzeá v Česku]]
7nio8cvec5bi54uhevyr85kzs64xfjn
Diskusia s redaktorom:Scholastikos
3
634970
8207422
8207001
2026-05-02T20:40:14Z
Lalina
22926
/* Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos */ +
8207422
wikitext
text/x-wiki
'''Archív:''' [[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK/2019 – 2020|2019 – 2020]], [[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK/2021 – 2023|2021 – 2023]], [[Diskusia s redaktorom:Scholastikos/2024 – 2025|2024 – 2025]]
== Wl. po presunoch ==
Nazdar. Na margo rozl. presunov ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096122]: je možné, že to bolo len nedopatrením zabudnuté, no po presunoch bez triv. náhrady presmerovaním je dobré prejsť a upraviť odkazujúce wl. [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/TeslaBot?offset=202601132110&limit=27]. Týmto bezstarostným spôsobom tu roky zvykol nahrádzať konkrétne heslá rozlišovačkami Bronto a nezanedbateľná časť [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|najodkazovanejších RS]] je toho dodnes svedkom... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 13. január 2026 (UTC)
:Ahoj, ja som to tiež žiaľ z článku linkoval rs, ak tam bol priamo definovaný pojem. Ak som z kontextu správne pochopil, nemám to robiť. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 22:25, 13. január 2026 (UTC)
::{{re|IronLiberty|s=1}} Čo sa týka vkladania wikilinkov, hej, ak je jasný konkrétny význam, treba pokiaľ možno vždy linkovať konkrétne heslo. Novšie editory zobrazujú aj upozornenie, ak sa človek pokúša odkazovať rozlišovačku; časť prispievajúcich ale ani to nevyruší... ;)
::Toto je ale iný typický prípad, týkajúci sa toho, keď niekto [[Pomoc:Premenovanie stránky|presunie]] existujúce heslo na tvar s rozlišujúcou zátvorkou /v tomto prípade to bolo [[Vladimír Filo]] → [[Vladimír Filo (biskup)]]/, typicky preto, že na pôvodnom tvare chce založiť [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovaciu stránku]] s odkazmi na viaceré heslá s rovnakým menom/názvom. V takom prípade je žiadúce po presune prejsť wikilinky na stránkach, ktoré odkazovali na pôvodné heslo a aktualizovať tie z nich, ktoré majú odkazovať na jednotlivé konkrétne tvary s rozlišujúcou zátvorkou (v tomto prípade sa takmer všetky týkali biskupa, inokedy to býva pestrejšie a v niektorých prípadoch to ani nemusí byť jednoznačné, vtedy môže byť bezpečnejšie nechať odkaz na rozlišovačku). Resp. ak je tých spätných odkazov príliš veľa (viac než rádovo vyššie desiatky), dá sa [[Wikipédia:Úlohy pre botov|požiadať o úpravu botom]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:58, 13. január 2026 (UTC)
:::Ďakujem za vysvetlenie. Postupne to zrevidujem. Tiež vďaka za opravy/čistenie po mne. Veľmi mi to pomohlo. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 23:26, 13. január 2026 (UTC)
::::{{re|IronLiberty|s=1}} No problem, vďaka za podrobne spracované a zdrojmi doložené príspevky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:33, 13. január 2026 (UTC)
Plus z nedávno presúvaných aj [[Július Filo]] [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/J%C3%BAlius_Filo] (tie som zatiaľ nenahrádzal). A ešte pls., na margo Filovej [[Július Filo ml.#Spolupráca s ŠtB|spolupráce s ŠtB]], nemáš náhodou prístup k fulltextom [https://sclib.svkk.sk/bib01/Record/000054265][https://sclib.svkk.sk/bib01/Record/000052120] (''Evanjelický posol spod Tatier'', 2005)? Je možné, že je odtiaľ prebrateľná nejaká širšia reakcia (jeho alebo iných hodnostárov), než sa dá sformulovať podľa [https://www.sme.sk/nezaradene/c/fila-sa-snazil-obhajit-ciklamini]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:31, 14. január 2026 (UTC)
:{{re|Teslaton|s=1}} Rozumiem, že je dobré tie wikilinky prechádzať. Aby som bol úprimný{{--}}nepamätám si už presne{{--}}, myslím, že v tomto prípade nešlo o nedopatrenie, ale že som ich prechádzať jednoducho nechcel. Ak si dobre pamätám, pri písaní niečoho som sa nejako prelistoval v Beliane k „Filo“ a urobil som na rýchlo RS [[Filo]] (a [[Fiľo]]). A pri tvorbe toho som zase na rýchlo musel upraviť nejak tieto osobnosti; čiže išlo pre mňa už až o „terciárnu“ vec, a ktorou som (s)trávil viac času než by som chcel. A v tomto kontexte som si to, domnievam sa, vypočítal, že je to ekonomické vzhľadom na môj obmedzený čas na Wiki, resp. že ten „jeden preklik navyše“ čitateľovi nezaškodí{{--}}a to aj v kontexte toho, že pomaly každý predmet je tu RS a niekedy si v rámci nej pomaly ani nevieš vybrať, kam by si mal odkázať. Čiže, neberiem, že je to čistejšie prechádzať, ale či je to vždy nutné, tým som si nie úplne istý. Ak áno, aby sme zamedzili zeleným odkazom, asi by sa patrilo, aby aj ak niekto založí čisto novú RS, upravil odkazy tak, aby odkazovali na stránky, ktoré tam navrhol. (Aj keď dá sa argumentovať, že tam tá RS poskytuje aspoň nejaký údaj). K tomu ročníku prístup nemám, celkovo k protestantizmu v tlačenej podobe nemám asi nič. Časopis v e podobe sa síce nachádza aj na Dikde aj na Arcanum, ale ani v jednom nie tento ročník. Nemáme to ani u nás na uni. So ŠVK KE by možno vedel pomôcť {{re|Lišiak}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:01, 14. január 2026 (UTC)
::Minimálne v prípadoch, ktoré pred zásahom boli v konzistentnom stave (tzn. prevažná väčšina odkazov smerovala na správne konkrétne heslo), je podľa mňa vecou slušnosti/korektnosti nechať ich v rovnako konzistentnom stave aj po zásahu, nedávať to na „jeden preklik navyše čitateľovi nezaškodí“ – to presne vedie k bobtnaniu wl. bordelu v duchu toho údržbového zoznamu. Plus potom voľba správneho cieľového hesla nemusí byť pre čitateľa vždy zrovna vecou triviálneho mechanického „kliku navyše“. Či už pre poňatie/rozsah rozlišovačky, alebo kvôli podobnosti významov, ak sa líšia len nuansami, ktoré nie sú zrejmé z odkazujúceho kontextu. Ak na upratovanie backlinkov nie je chuť alebo čas, je možno lepšie náhradu rozlišovačkou proste nerobiť, poznačiť si to ako task na neskôr, keď čas na korektné zapracovanie bude. Alebo si poznačiť aspoň tú potrebu vrátiť sa k tomu (a uviesť do zhrnutia k RS, že prelinkovanie zatiaľ nerobím, lebo ...).
::K tomu Ev. poslovi, dik za check. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 14. január 2026 (UTC)
== svätá Notburga, obrázok ==
Zdravím, ohľadom obrázku svätej Notburgy od Ferdinanda Salzmanna, nemyslím si, že je tam zobrazená svätá Notburga Rattenberská, lebo nebola umučená. Môže ísť o inú svätú Notburgu ([[de:Notburga]]), podľa mňa ide buď o [[de:Notburga von Hochhausen|Notburgu z Hochhausenu]] alebo o inú sväticu prípadne došlo k zámene legiend. Preto obrázok z článku odstraňujem. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 13:15, 19. január 2026 (UTC)
== Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos ==
Na základě jednoznačného hlasování jsem přidělil práva správce. Gratuluji a přeji hodně excitujících správcovských zážitků. Kdyby bylo potřeba poradit třeba s technickými záležitostmi, neváhej se na mě obrátit. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 03:20, 2. máj 2026 (UTC)
:Ďakujem veľmi pekne! --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:34, 2. máj 2026 (UTC)
Gratulujem k voľbe a želám pevné nervy. Drž sa--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:40, 2. máj 2026 (UTC)
nnr9803e69yyvn1zfe9zzx8i45rb5lw
8207508
8207422
2026-05-03T03:43:26Z
Scholastikos
174170
/* Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos */ odpoveď
8207508
wikitext
text/x-wiki
'''Archív:''' [[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK/2019 – 2020|2019 – 2020]], [[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK/2021 – 2023|2021 – 2023]], [[Diskusia s redaktorom:Scholastikos/2024 – 2025|2024 – 2025]]
== Wl. po presunoch ==
Nazdar. Na margo rozl. presunov ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096122]: je možné, že to bolo len nedopatrením zabudnuté, no po presunoch bez triv. náhrady presmerovaním je dobré prejsť a upraviť odkazujúce wl. [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/TeslaBot?offset=202601132110&limit=27]. Týmto bezstarostným spôsobom tu roky zvykol nahrádzať konkrétne heslá rozlišovačkami Bronto a nezanedbateľná časť [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|najodkazovanejších RS]] je toho dodnes svedkom... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 13. január 2026 (UTC)
:Ahoj, ja som to tiež žiaľ z článku linkoval rs, ak tam bol priamo definovaný pojem. Ak som z kontextu správne pochopil, nemám to robiť. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 22:25, 13. január 2026 (UTC)
::{{re|IronLiberty|s=1}} Čo sa týka vkladania wikilinkov, hej, ak je jasný konkrétny význam, treba pokiaľ možno vždy linkovať konkrétne heslo. Novšie editory zobrazujú aj upozornenie, ak sa človek pokúša odkazovať rozlišovačku; časť prispievajúcich ale ani to nevyruší... ;)
::Toto je ale iný typický prípad, týkajúci sa toho, keď niekto [[Pomoc:Premenovanie stránky|presunie]] existujúce heslo na tvar s rozlišujúcou zátvorkou /v tomto prípade to bolo [[Vladimír Filo]] → [[Vladimír Filo (biskup)]]/, typicky preto, že na pôvodnom tvare chce založiť [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovaciu stránku]] s odkazmi na viaceré heslá s rovnakým menom/názvom. V takom prípade je žiadúce po presune prejsť wikilinky na stránkach, ktoré odkazovali na pôvodné heslo a aktualizovať tie z nich, ktoré majú odkazovať na jednotlivé konkrétne tvary s rozlišujúcou zátvorkou (v tomto prípade sa takmer všetky týkali biskupa, inokedy to býva pestrejšie a v niektorých prípadoch to ani nemusí byť jednoznačné, vtedy môže byť bezpečnejšie nechať odkaz na rozlišovačku). Resp. ak je tých spätných odkazov príliš veľa (viac než rádovo vyššie desiatky), dá sa [[Wikipédia:Úlohy pre botov|požiadať o úpravu botom]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:58, 13. január 2026 (UTC)
:::Ďakujem za vysvetlenie. Postupne to zrevidujem. Tiež vďaka za opravy/čistenie po mne. Veľmi mi to pomohlo. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 23:26, 13. január 2026 (UTC)
::::{{re|IronLiberty|s=1}} No problem, vďaka za podrobne spracované a zdrojmi doložené príspevky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:33, 13. január 2026 (UTC)
Plus z nedávno presúvaných aj [[Július Filo]] [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/J%C3%BAlius_Filo] (tie som zatiaľ nenahrádzal). A ešte pls., na margo Filovej [[Július Filo ml.#Spolupráca s ŠtB|spolupráce s ŠtB]], nemáš náhodou prístup k fulltextom [https://sclib.svkk.sk/bib01/Record/000054265][https://sclib.svkk.sk/bib01/Record/000052120] (''Evanjelický posol spod Tatier'', 2005)? Je možné, že je odtiaľ prebrateľná nejaká širšia reakcia (jeho alebo iných hodnostárov), než sa dá sformulovať podľa [https://www.sme.sk/nezaradene/c/fila-sa-snazil-obhajit-ciklamini]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:31, 14. január 2026 (UTC)
:{{re|Teslaton|s=1}} Rozumiem, že je dobré tie wikilinky prechádzať. Aby som bol úprimný{{--}}nepamätám si už presne{{--}}, myslím, že v tomto prípade nešlo o nedopatrenie, ale že som ich prechádzať jednoducho nechcel. Ak si dobre pamätám, pri písaní niečoho som sa nejako prelistoval v Beliane k „Filo“ a urobil som na rýchlo RS [[Filo]] (a [[Fiľo]]). A pri tvorbe toho som zase na rýchlo musel upraviť nejak tieto osobnosti; čiže išlo pre mňa už až o „terciárnu“ vec, a ktorou som (s)trávil viac času než by som chcel. A v tomto kontexte som si to, domnievam sa, vypočítal, že je to ekonomické vzhľadom na môj obmedzený čas na Wiki, resp. že ten „jeden preklik navyše“ čitateľovi nezaškodí{{--}}a to aj v kontexte toho, že pomaly každý predmet je tu RS a niekedy si v rámci nej pomaly ani nevieš vybrať, kam by si mal odkázať. Čiže, neberiem, že je to čistejšie prechádzať, ale či je to vždy nutné, tým som si nie úplne istý. Ak áno, aby sme zamedzili zeleným odkazom, asi by sa patrilo, aby aj ak niekto založí čisto novú RS, upravil odkazy tak, aby odkazovali na stránky, ktoré tam navrhol. (Aj keď dá sa argumentovať, že tam tá RS poskytuje aspoň nejaký údaj). K tomu ročníku prístup nemám, celkovo k protestantizmu v tlačenej podobe nemám asi nič. Časopis v e podobe sa síce nachádza aj na Dikde aj na Arcanum, ale ani v jednom nie tento ročník. Nemáme to ani u nás na uni. So ŠVK KE by možno vedel pomôcť {{re|Lišiak}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:01, 14. január 2026 (UTC)
::Minimálne v prípadoch, ktoré pred zásahom boli v konzistentnom stave (tzn. prevažná väčšina odkazov smerovala na správne konkrétne heslo), je podľa mňa vecou slušnosti/korektnosti nechať ich v rovnako konzistentnom stave aj po zásahu, nedávať to na „jeden preklik navyše čitateľovi nezaškodí“ – to presne vedie k bobtnaniu wl. bordelu v duchu toho údržbového zoznamu. Plus potom voľba správneho cieľového hesla nemusí byť pre čitateľa vždy zrovna vecou triviálneho mechanického „kliku navyše“. Či už pre poňatie/rozsah rozlišovačky, alebo kvôli podobnosti významov, ak sa líšia len nuansami, ktoré nie sú zrejmé z odkazujúceho kontextu. Ak na upratovanie backlinkov nie je chuť alebo čas, je možno lepšie náhradu rozlišovačkou proste nerobiť, poznačiť si to ako task na neskôr, keď čas na korektné zapracovanie bude. Alebo si poznačiť aspoň tú potrebu vrátiť sa k tomu (a uviesť do zhrnutia k RS, že prelinkovanie zatiaľ nerobím, lebo ...).
::K tomu Ev. poslovi, dik za check. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 14. január 2026 (UTC)
== svätá Notburga, obrázok ==
Zdravím, ohľadom obrázku svätej Notburgy od Ferdinanda Salzmanna, nemyslím si, že je tam zobrazená svätá Notburga Rattenberská, lebo nebola umučená. Môže ísť o inú svätú Notburgu ([[de:Notburga]]), podľa mňa ide buď o [[de:Notburga von Hochhausen|Notburgu z Hochhausenu]] alebo o inú sväticu prípadne došlo k zámene legiend. Preto obrázok z článku odstraňujem. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 13:15, 19. január 2026 (UTC)
== Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos ==
Na základě jednoznačného hlasování jsem přidělil práva správce. Gratuluji a přeji hodně excitujících správcovských zážitků. Kdyby bylo potřeba poradit třeba s technickými záležitostmi, neváhej se na mě obrátit. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 03:20, 2. máj 2026 (UTC)
:Ďakujem veľmi pekne! --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:34, 2. máj 2026 (UTC)
Gratulujem k voľbe a želám pevné nervy. Drž sa--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:40, 2. máj 2026 (UTC)
:Ďakujem! --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 03:43, 3. máj 2026 (UTC)
snbsu9gcfs0dcog4do1xqnt2ff0100r
Škoda 32Tr SOR
0
635863
8207489
8164771
2026-05-03T01:00:43Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207489
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox trolejbus
| názov = Škoda 32Tr SOR
| súbor = Opava, Horní náměstí, Škoda 32Tr SOR č. 321 (2019-08-14; 02).jpg
| popis = Škoda 32Tr SOR v Opave
| typ = 32Tr
| výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[SOR Libchavy]] (karoséria)
| prototyp = [[2018]]
| výroba v rokoch = [[2018]] – súčasnosť
| vyrobených kusov = 148
| modernizácia v rokoch =
| modernizovaných kusov =
| dĺžka = 12 000 mm
| šírka = 2 550 mm
| výška = 3 370 mm
| pohotovostná hmotnosť =
| výška podlahy =
| max. rýchlosť =
| miest na sedenie = 32
| miest na státie =
| motor(y) =
| výkon = 1×160 kW
| napätie = 600 V DC
| dieselagregát =
| výkon dieselagregátu =
}}
'''Škoda 32Tr SOR''' je nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný v spolupráci podnikov [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia) a [[SOR Libchavy]], ktorá dodáva karosérie vychádzajúce z autobusu [[SOR NS 12]].
== Konštrukcia ==
Ide o dvojnápravový trolejbus dĺžky 12 m, ktorý využíva karosériu autobusu [[SOR NS 12]]. Je nízkopodlažný s nástupnou výškou 340 mm a je vybavený tromi dverami. Môže byť vybavený pridanou batériou, takže ako [[parciálny trolejbus]] môže obsluhovať aj úseky, ktoré nie sú zatrolejované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | titul = Do Opavy zamíří trolejbusy Škoda 32 Tr. První trolejbusy s karoserií SOR NS 12 | url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/10/do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12 | Dátum vydania = 2018-01-10 | dátum prístupu = 2018-01-11 | vydavateľ = Cs-dopravak.cz }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Dejiny ==
Prvých 10 vozov 32Tr kúpil [[Městský dopravní podnik Opava|Mestský dopravný podnik Opava]], podľa zmluvy mali byť dodané do konca septembra 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | titul = Opava koupí deset trolejbusů od Škody, jde o nový model s karoserií od SOR| url = http://zdopravy.cz/opava-koupi-deset-trolejbusu-od-skody-jde-o-novy-model-s-karoserii-od-sor-6494/ | dátum vydania = 2018-01-10 | dátum prístupu = 2018-01-11 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Prototyp bol do Opavy dodaný v októbri 2018 a dostal evidenčné číslo 314. Zvyšné vozy boli uvedené do prevádzky v decembri toho roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | titul = Nové trolejbusy pro Opavu mají zpoždění přes dva měsíce, čekají na schválení| url = https://zdopravy.cz/nove-trolejbusy-pro-opavu-maji-zpozdeni-pres-dva-mesice-cekaji-na-schvaleni-20633/ | dátum vydania = 2018-12-11 | dátum prístupu = 2019-01-10 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Zmluvu na dodávku dvoch kusov trolejbusu 32Tr podpísalo na konci roka 2018 mesto Teplice, krátko potom, v januári 2019, objednal päť vozov i [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravný podnik mesta Pardubic]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | titul = Pardubice budou dalším městem, kde začnou jezdit trolejbusy Škoda 32 Tr | url = https://zdopravy.cz/pardubice-budou-druhym-mestem-kde-zacnou-jezdit-trolejbusy-skoda-32-tr-21860/ | dátum vydania = 2019-01-09 | dátum prístupu = 2019-01-10 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> V júni 2019 podpísali Teplice zmluvu na dodanie ďalších piatich parciálnych trolejbusov 32Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | titul = Škoda dodá do Teplic pět trolejbusů 32Tr | url = https://zdopravy.cz/skoda-doda-do-teplice-pet-trolejbusu-32tr-30785/ | dátum vydania = 2019-06-28 | dátum prístupu = 2019-07-08 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Začiatkom augusta 2019 podpísal [[Dopravní podnik města Jihlavy|Dopravný podnik mesta Jihlavy]] zmluvu na dodávku siedmich parciálnych a troch štandardných trolejbusov 32Tr,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jihlava zakoupí trolejbusy Škoda 32 Tr|url=https://www.cs-dopravak.cz/2019-8-8-jihlava-zakoup-trolejbusy-koda-32-tr/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2019-08-08|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz}}</ref> ďalších päť vozidiel 32Tr má, podľa zmluvy z februára 2020, dodať Škoda Electric do Opavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Opavy zamíří další trolejbusy Škoda 32 Tr|url=https://www.cs-dopravak.cz/2020-2-9-do-opavy-zam-dal-trolejbusy-koda-32-tr/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2020-02-09|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz}}</ref> Začiatkom roku 2022 uzavrel [[Dopravní podnik města Brna|Dopravný podnik mesta Brna]] zmluvu na dodávku až 40 trolejbusov 32Tr s batériovým pohonom. Prvých 10 vozidiel bolo objednaných záväzne, na zvyšných 30 potom môže dopravca do roku 2025 uplatniť opciu (časť opcie na 10 trolejbusov bola využitá v marci 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brno objednalo u Škody dalších deset parciálních trolejbusů|url=https://zdopravy.cz/brno-objednalo-u-skody-dalsich-deset-parcialnich-trolejbusu-148902/|dátum vydania=2023-03-14|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref>).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Transportation dodá do Brna až 40 trolejbusů 32Tr. Vyjdou dráž, než dopravce očekával|url=https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-brna-az-40-trolejbusu-32tr-vyjdou-draz-nez-dopravce-ocekaval-105203/|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref> V apríli 2022 podpísal zmluvu na obstaranie 10 vozidiel 32Tr Dopravný podnik mesta Pardubíc. Z tohto počtu sú štyri trolejbusy parciálne s plnohodnotným batériovým pohonom a šesť vozidiel iba s pomocnými batériami pre núdzový pojazd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda dodá deset trolejbusů do Pardubic, vyjedou příští rok|url=https://zdopravy.cz/skoda-doda-deset-trolejbusu-do-pardubic-vyjedou-pristi-rok-112300/|dátum vydania=2022-04-25|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref> V apríli 2023 vyhrala Škoda Group súťaž na dodávku 91 parciálnych trolejbusov pre [[Vilnius]]. S typom 32Tr porazila poľský [[Solaris Bus & Coach|Solaris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda vyhrála zakázku na dodávku 91 trolejbusů pro Vilnius, karoserie bude od SOR Libchavy|url=https://zdopravy.cz/skoda-vyhrala-zakazku-na-dodavku-91-trolejbusu-pro-vilnius-karoserie-bude-od-sor-libchavy-156094/|dátum vydania=2023-04-24|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref>
== Dodávky trolejbusov ==
{| class="wikitable"
!Súčasný štát
!Mesto
!Stránka
!Roky dodávok
!Počet vozov
!Evidenčné čísla<br />pri dodaní
!Poznámky
!Zdroj
|-
| rowspan="5" |{{Minivlajka|Česko|w}}
|[[Brno]]
|[[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]]
|2023
|10
|3311–3320
|S batériovým pohonom
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozy 32Tr {{!}} Evidence DPMB {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=32Tr&dopravce=DPMB|vydavateľ=www.BMHD.cz|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref>
|-
|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]
|[[Trolejbusová doprava v Jihlave|stránka]]
|2020
|10
|10–16, 91–93
|10–16 s batériovým pohonom
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP města Jihlavy: vozy 32Tr|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&ntyp=32Tr|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210403084458/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&ntyp=32Tr|dátum archivácie=2021-04-03}}</ref>
|-
|[[Opava (Česko)|Opava]]
|[[Trolejbusová doprava v Opave|stránka]]
|2018–2020
|15
|314-328
|č. 314 - prototyp
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DP Opava: vozy 32Tr| url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=338&typ=32Tr| dátum prístupu = 2019-01-10| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20190111000536/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=338&typ=32Tr| dátum archivácie = 2019-01-11}}</ref>
|-
|[[Pardubice]]
|[[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]]
|2019
|15
|425–429, 460–465, 484–487
|460–465 a 484–487 s batériovým pohonom
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP města Pardubic: trolejbusy Škoda 32Tr|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=47&vyrobce=%C5%A0koda&ntyp=32Tr|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20230630060359/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&trakce=trolejbus&vyrobce=%C5%A0koda&ntyp=32Tr|dátum archivácie=2023-06-30}}</ref>
|-
|[[Teplice]]
|[[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]]
|2019–2020
|7
|181, 182, 506–510
|506–510 s batériovým pohonom
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=město Teplice: vozy 32Tr|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=5935&ntyp=32Tr|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200410132441/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=5935&ntyp=32Tr|dátum archivácie=2020-04-10}}</ref>
|-
|{{Minivlajka|Litva|w}}
|[[Vilnius]]
|[[Trolejbusová doprava vo Vilniuse|stránka]]
|2024
|91
|
|
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda ovládla soutěž na 91 trolejbusů pro Vilnius | url = https://www.cs-dopravak.cz/skoda-ovladla-soutez-na-91-trolejbusu-pro-vilnius/ | vydavateľ = Československý Dopravák | dátum vydania = 2023-04-24 | dátum prístupu = 2023-12-12 | jazyk = cs | meno = Brýtro- | priezvisko = https://www.brytro.cz}}</ref>
|}
== Referencie ==
<references />
* {{Preklad|cs|Škoda 32Tr SOR|17462166}}
{{Trolejbusy Škoda}}
{{Trolejbusy SOR}}
[[Kategória:Trolejbusy Škoda|32Tr]]
[[Kategória:Trolejbusy SOR]]
k0cr9mikjfqj5gwnjs9qyf455rwttwa
2018 vo filme
0
638392
8207663
7135403
2026-05-03T11:37:37Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207663
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|2018}}
Tento článok obsahuje výpis významných udalostí vo '''[[film|filme]]''' v roku [[1997]].
== Najlepšie zarábajúce filmy celosvetovo ==
Najúspešnejšie filmy v celosvetových zárobkoch za rok 2018, zdroj podľa:<ref>{{cite web |url=http://www.boxofficemojo.com/yearly/chart/?view2=worldwide&yr=2018&p=.htm |title=2018 Yearly Box Office Results |website=[[Box Office Mojo]] |accessdate=July 1, 2018}}</ref>
{| class="wikitable" style="margin:auto; margin:auto;"
|+Najlepšie zarábajúce filmy
|-
! Poradie!! Názov !! Distribútor !! Celosvetové zisky (v [[Americký dolár|$]])<!--ONLY FILMS RELEASED FIRST IN 2018 WILL BE ADDED ON THIS LIST-->
|-
! style="text-align:center;"| 1
| ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''
| rowspan="2" | [[Walt Disney Pictures|Disney]]
| 2 048 359 754
|-
! style="text-align:center;"| 2
| ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''
| 1 346 913 161
|-
! style="text-align:center;"| 3
| ''[[Jurský svet: Zánik ríše]]''
| [[Universal Pictures|Universal]]
| 1 309 484 461
|-
! style="text-align:center;"| 4
| ''[[Rodinka úžasných 2]]''
| Disney
| 1 242 805 359
|-
! style="text-align:center;"| 5
| ''[[Aquaman (film)|Aquaman]]''
| [[Warner Bros.]]
| 1 147 661 807
|-
! style="text-align:center;"| 6
| ''[[Bohemian Rhapsody (film)|Bohemian Rhapsody]]''
| [[20th Century Fox]]
| 903 655 259
|-
! style="text-align:center;"| 7
| ''[[Venom (film z roku 2018)|Venom]]''
| [[Sony Pictures|Sony]]
| 855 013 954
|-
! style="text-align:center;"| 8
|''[[Mission: Impossible – Fallout]]''
| [[Paramount Pictures|Paramount]]
| 791 115 104
|-
! style="text-align:center;"| 9
| ''[[Deadpool 2]]''
| 20th Century Fox
| 785 046 920
|-
! style="text-align:center;"| 10
| ''[[Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny]]''
| Warner Bros.
| 653 755 901
|}
== Najnavštevovanejšie filmy na Slovensku ==
Na Slovensku zavítalo za rok 2018 do kín spolu 5 9654 768. Oproti roku 2017 (historicky najlepšiemu roku) to bol pokles v návštevnosti o 10,88 % a v tržbách o 4,27 %. Pokles bol zapríčinený najmä absenciou slovenskej tvorby (návštevnosť slovenských filmov bola iba 230 tisíc oproti 1,4 milióna v roku 2017). Napriek tomu však rok 2018 bol divácky druhý najúspešnejší od vzniku SR v roku 1993. V slovenských kinách sa konalo 197 789 predstavení. Najúspešnejšie boli tieto filmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = ROK 2018 V KINÁCH
| url = https://www.ufd.sk/rok-2018-v-kinach/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-09-19
| vydavateľ = Únia filmových distribútorov v Slovenskej republike
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
{| class="wikitable" style="margin:auto; margin:auto;"
|+Najnavštevovanejšie filmy na Slovensku v roku 2018
|-
! Poradie!! Názov !! Distribútor !! Počet divákov
|-
! style="text-align:center;"| 1
| ''[[Bohemian Rhapsody (film)|Bohemian Rhapsody]]''
| [[20th Century Fox]]
| 323 147
|-
! style="text-align:center;"| 2
| ''[[Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka]]''
| [[Sony Pictures|Sony]]
| 288 582
|-
! style="text-align:center;"| 3
| ''[[Zrodila sa hviezda]]''
| [[Warner Bros.]]
| 245 785
|-
! style="text-align:center;"| 4
| ''[[Päťdesiat odtieňov slobody]]''
| [[Universal Pictures|Universal]]
| 199 327
|-
! style="text-align:center;"| 5
| ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''
| [[Walt Disney Pictures|Disney]]
| 182 574
|-
! style="text-align:center;"| 6
| ''[[Grinch]]''
| Universal
| 147 001
|-
! style="text-align:center;"| 7
| ''[[Jurský svet: Zánik ríše]]''
| Sony
| 145 250
|-
! style="text-align:center;"| 8
| ''[[Deadpool 2]]''
| 20th Century Fox
| 144 720
|-
! style="text-align:center;"| 9
| ''[[Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny]]''
| Warner Bros.
| 136 613
|-
! style="text-align:center;"| 10
| ''[[Rodinka úžasných 2]]''
| Disney
| 130 904
|}
== Podujatia ==
=== Udeľovania cien ===
{| class="wikitable sortable"
|-
! Dátum
! Podujatie
! Organizátor
! Miesto
! Zdroj
|-
| 7. január
| [[Zlatý glóbus|75. ročník udeľovania Zlatých glóbusov]]
| [[Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov]]
| [[Beverly Hills]], [[Kalifornia]], [[USA]]
|
|-
| 22. január
| 53. ročník udeľovanie cien Guldbagge
| [[Švédsky filmový inštitút]]
| [[Štokholm]], [[Švédsko]]
| style="text-align:center;"|<ref name="2017nominees">{{cite news |url=https://www.svt.se/kultur/film/arets-guldbaggenomineringar-presenteras |title=Flest nomineringar till Borg – Östlund: "Det känns okej" |first1=Rebecca |last1=Haimi |date=January 4, 2018 |work=[[Sveriges Television|SVT]] |language=Swedish |accessdate=January 5, 2018}}</ref><ref name="2017winners">{{cite web |url=https://www.aftonbladet.se/nojesbladet/a/Xw63vW/gladjetarar-efter-sameblods-succe |title=Glädjetårar efter Sameblods succé |first1=Leo |last1=Pettersson |work=[[Aftonbladet]] |date=January 22, 2018 |accessdate=January 22, 2018 |language=Swedish}}</ref>
|-
| 3. február
| 32. udeľovanie cien Goya
| [[Academia de las Artes y las Ciencias Cinematográficas de España|AACCE]]
| [[Madrid]], [[Španielsko]]
|
|-
| 3. február
| 8. udeľovanie cien Magritte
| [[Académie André Delvaux]]
| [[Brusel]], [[Belgicko]]
|
|-
| 11. február
| 22. udeľovanie cien Satellite Awards
| [[International Press Academy]]
| [[Los Angeles]], USA
|<ref>{{cite web |url=https://www.thewrap.com/dunkirk-the-shape-of-water-lead-satellite-award-nominations/ |title='Dunkirk,' 'The Shape of Water' Lead Satellite Award Nominations |work=[[TheWrap]] |date=November 29, 2017 |accessdate=November 29, 2017 |first=Steve |last=Pond}}</ref>
|-
| 18. február
| 71. udeľovanie cien BAFTA
| [[British Academy Film Awards]]
| [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
|
|-
| 2. marec
| 43. udeľovanie cien [[César]]
| [[Filmová umelecká akadémia]]
| [[Paríž]], [[Francúzsko]]
|
|-
| 3. marec
| 38. udeľovanie cien Zlatá malina
| [[Zlatá malina]]
| Hollywood, Kalifornia, USA
|
|-
| 4. marec
| [[90th Academy Awards]]
| [[Akadémia filmových umení a vied]]
| [[Hollywood]], Kalifornia, USA
|
|-
| 10. marec
| 25. udeľovanie cien [[Český lev]]
| [[Česká filmová a televizní akademie]]
| [[Praha]], [[Česko]]
|
|-
| 24. marec
| 31. udeľovanie cien Kids' Choice Awards
| [[Nickelodeon]]
| Los Angeles, Kalifornia, USA
|
|-
| 6. apríl
| [[Slnko v sieti 2018|8. udeľovanie cien Slnko v sieti]]
| [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]
| [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|
|-
| 18. jún
| MTV Movie & TV Awards 2018
| [[MTV]]
| Los Angeles, Kalifornia, USA
|
|-
| 27. jún
| 44. udeľovanie cien Saturn Awards
| [[Saturn Award]]
| Burbank, Kalifornia, USA
|
|}
===Festivaly===
Zoznam niektorých filmových festivalov, ktoré sa konali v roku 2018:
{| class="wikitable sortable"
|-
! Dátum
! Festival
! Organizátor
! Miesto
! Zdroj
|-
| 18.-28. január
| [[Sundance Film Festival|2018 Sundance Film Festival]]
| [[Sundance Institute]]
| [[Park City, Utah]], [[USA]]
|
|-
| 15.-25. február
| 68. Berlínsky medzinárodný filmový festival
| [[Berlínsky medzinárodný filmový festival]]
| [[Berlín]], [[Nemecko]]
|
|-
| 8.-9. máj
| [[Festival de Cannes v roku 2018|71. Festival de Cannes]]
| [[Festival de Cannes]]
| [[Cannes]], [[Francúzsko]]
|
|-
| 29. jún – 7. júl
| 53. ročník Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary
| [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]
| [[Karlovy Vary]], [[Česko]]
|
|-
| 29. august – 8. september
| 75. Medzinárodný filmový festival v Benátkach
| [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach]]
| [[Benátky]], [[Taliansko]]
|
|-
| 6.-16. september
| 43. Medzinárodný filmový festival v Toronte
| [[Medzinárodný filmový festival v Toronte]]
| [[Toronto]], [[Ontario]], [[Kanada]]
|
|}
=== Festivaly na Slovensku ===
{| class="wikitable sortable"
|-
! Dátum
! Festival
! Organizátor
! Miesto
! Zdroj
|-
| 15.-23. jún
| 26. Art Film Fest
| [[Art Film Fest]]
| [[Košice]]
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ročník 2018
| url = https://www.artfilmfest.sk/festival/archiv/rocnik-2018/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-09-19
| vydavateľ = Art Film Fest
| miesto = Košice
| jazyk = sk
}}</ref>
|-
| 28. jún – 1. júl
| 11. festival animovaného filmu Fest Anča
| [[Fest Anča]]
| [[Žilina]]
| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ocenenia Fest Anča 2018
| url = https://www.festanca.sk/2018/ocenenia-fest-anca-2018/
| dátum vydania = 1.7.2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-09-20
| vydavateľ = Fest Anča
| miesto = Žilina
| jazyk = sk
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|-
| 11.-16. september
| [[13. Medzinárodný filmový festival Cinematik 2018]]
| [[Cinematik]], [[Piešťany|Mesto Piešťany]]
| [[Piešťany]]
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Cinematik 2018 – 13. medzinárodný filmový festival
| url = http://www.pic-piestany.sk/podujatia/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=pim_un_auth*0160686
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-09-19
| vydavateľ = Piešťanské informačné centrum
| miesto = Piešťany
| jazyk = sk}}</ref>
|-
| 10.-14. október
| 26. Medzinárodný festival horských filmov
| [[Medzinárodný festival horských filmov]]
| [[Poprad]]
| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Medzinárodný festival horských filmov
| url = http://slovakia.travel/medzinarodny-festival-horskych-filmov
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-09-19
| vydavateľ = Slovakia.Travel
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
|-
| 29. november – 2. december
| 20. Medzinárodný filmový festival Bratislava
| [[Medzinárodný filmový festival Bratislava]]
| [[Bratislava]], [[Modra]], [[Trenčín]], [[Malacky]]
|
|}
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:2018| ]]
1c3skb0qjhi4zd67b5dhxubudmuvl9h
Štefan Holý
0
647488
8207503
7811200
2026-05-03T03:00:44Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207503
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Politik
| Alma mater = [[Trnavská univerzita v Trnave]]
| Popis osoby = politik
| Politická strana = [[SME RODINA]]
| Miesto narodenia = [[Nová Baňa]], [[Slovensko]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1978|12|11}}
| Meno = Štefan Holý
| Portrét =
| Úrad = Podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie
| Začiatok obdobia = 1. apríl 2021
| Premiér = Eduard Heger
| Koniec obdobia = 15. máj 2023
}}
Mgr. '''Štefan Holý''' (* [[11. december]] [[1978]], [[Nová Baňa]]) je [[Slovensko|slovenský]] politik, podnikateľ a [[advokát]], bývalý podpredseda [[Vláda Slovenskej republiky|vlády SR]] pre legislatívu a strategické plánovanie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Poslanci zvolení za Sme rodina: potravinový kritik, religionista aj bývalý člen Smeru|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1780771/poslanci-zvoleni-za-sme-rodina-potravinovy-kritik-religionista-aj-byvaly-clen-smeru/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-03-02|dátum prístupu=2020-04-11}}</ref>
== Životopis ==
Narodil sa a vyrastal v [[Nová Baňa|Novej Bani]]. Po maturite študoval právo v [[Trnava|Trnave]] a vo [[Viedeň|Viedni]]. Popri štúdiu začal vo Viedni pracovať v advokátskej kancelárii Lansky, Ganzger & Parner, kde sa postupne stal riadiacim spoločníkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Články|url=https://hnutie-smerodina.sk/aktuality/pomozme-svojej-vlasti-postarajme-sa-o-ludi/|vydavateľ=hnutie-smerodina.sk|dátum vydania=2020-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-04-12|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Chce ministra dopravy a sľubuje Rakúsko. Ešte raz o ekonomickom pláne Borisa Kollára|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/1781167/chce-ministra-dopravy-a-slubuje-rakusko-este-raz-o-ekonomickom-plane-borisa-kollara/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-03-02|dátum prístupu=2020-04-12}}</ref> Spoločnosť sa venovala poradenstvu pre rakúske štátne podniky, Holý sa špecializoval na obchodné vzťahy v stavebnom priemysle.<ref name=":0" />
Od januára 2020 má pozastavenú advokátsku licenciu. Manažérsky pôsobí vo viacerých spoločnostiach prevažne v stavebnom priemysle.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Onuferová|meno=Marianna|autor=|odkaz na autora=|titul=Kollárov tieňový minister financií: Štátne podniky majú robiť biznis, ale sú spravované ako úrady|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/1584563/kollarov-tienovy-minister-financii-statne-podniky-maju-robit-biznis-ale-su-spravovane-ako-urady/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-16|dátum prístupu=2020-04-11}}</ref>
== Pôsobenie v politike ==
Do politiky vstúpil v strane [[SME RODINA]], podľa vlastných slov ponuku kandidovať dostal od viacerých strán.<ref name=":1" /> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady SR v roku 2020]] sa do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] prekrúžkoval z deviateho miesta, získal 3319 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Štefan Holý|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/kandidat/stefan-holy/smerodina-9/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-04-11}}</ref>
Holý v predvolebnej kampani vystupoval ako tieňový minister financií.<ref name=":1" /> V povolebných rokovaniach figuroval ako adept na ministra dopravy, bol propagátorom myšlienky veľkých investícií do výstavby diaľníc, železníc a nájomných bytov postavenej na vyňatí štátnych podnikov ([[Národná diaľničná spoločnosť|NDS]] a [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]) z verejných financií a ich následnom zadĺžení.<ref name=":0" />
Holého plány kritizovalo viacero ekonómov vrátane [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]], [[Peter Cmorej|Petra Cmoreja]], [[Ján Marosz|Jána Marosza]] a ďalších, odmietavo sa vyjadrili aj ekonomické [[Think tank|think-tanky]] [[INEKO]] a [[INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských |INESS]].<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|odkaz na autora3=|dátum=Parlamentné voľby|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/773767/igor-matovic-vlada-kabinet-ministri-rezorty/|odkaz na periodikum=|periodikum=Aktuality.sk|titul=Kto sú ministri Matovičovej vlády (profily)|autor3=|meno=Martin|meno3=Martin|priezvisko3=Odkladal|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Tomáš|priezvisko2=Kyseľ|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2020-04-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20200319185616/https://www.aktuality.sk/clanok/773767/igor-matovic-vlada-kabinet-ministri-rezorty/|dátum archivácie=2020-03-19}}</ref>
Holý bol kritizovaný aj za väzby na [[Vladimír Poór|Vladimíra Poóra]], ktorý je považovaný za jedného z mecenášov strany [[SMER – sociálna demokracia|Smer – sociálna demokracia]]. Obaja spoločne manažérsky pôsobili vo viacerých firmách. Podľa Poóra mali výlučne pracovný vzťah.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Habo|meno=Tibor|autor=|odkaz na autora=|titul=Voľby 2020: Kollárovci chcú za ministra dopravy človeka, ktorý bol vo firme so smeráckym oligarchom Poórom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/770021/volby-2020-kollarovci-chcu-za-ministra-dopravy-cloveka-ktory-bol-vo-firme-so-smerackym-oligarchom-poorom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=Domáce správy|dátum prístupu=2020-04-12}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Štefan Holý robil s firmou od Poóra na analýze pre ŽSR za 300-tisíc|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/1790078/stefan-holy-robil-s-firmou-od-poora-na-analyze-pre-zsr-za-300-tisic/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-03-09|dátum prístupu=2020-04-12}}</ref>
Negatívne ohlasy tiež získal za kontrakt so [[Železnice Slovenskej republiky|Železnicami Slovenskej republiky]] na vypracovanie analýzy alternatívnych modelov financovania ŽSR za 299 000 eur.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Aj napriek žiadosti predsedu vlády [[Igor Matovič|Igora Matoviča]] a [[Boris Kollár|Borisa Kollára]] Štefan Holý tieto analýzy odmietol zverejniť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kde sa vzal a o čo vlastne ide Štefanovi Holému|url=https://e.dennikn.sk/2428748/kde-sa-vzal-a-o-co-vlastne-ide-stefanovi-holemu/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-06-13|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=sk|meno=Konštantín|priezvisko=Čikovský}}</ref>
Holý nakoniec nedokázal presvedčiť ostatných koaličných partnerov o všetkých svojich plánoch, na myšlienke výstavby štátnych nájomných bytov sa ale napokon zhodli.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Onuferová|meno=Marianna|autor=|odkaz na autora=|titul=Z Kollárových 25-tisíc bytov ročne ostal len sľub, že to skúsia, diaľnice a železnice idú tiež do stratena|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/1791562/kollar-si-presadil-najomne-byty-dialnice-a-zeleznice-na-dlh-pojdu-do-stratena|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-03-09|dátum prístupu=2020-04-12}}</ref> Vo [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020|vláde Igora Matoviča]] napokon zaujal novovytvorený post podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Holý, s ktorým mal problém Sulík, má byť predsa vo vláde|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1801863/holy-s-ktorym-mal-problem-sulik-ma-byt-predsa-vo-vlade/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-03-15|dátum prístupu=2020-04-12}}</ref> V rámci výkonu svojej funkcie predložil návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý bol vnímaný kriticky nakoľko nepodporoval ochranu [[verejný záujem|verejného záujmu]] a verejných financií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad pre verejné obstarávanie | odkaz na autora = | titul = Aktuálne témy | url = https://www.uvo.gov.sk/uvod/aktualne-temy-2a8.html?id=763 | vydavateľ = uvo.gov.sk | dátum prístupu = 2021-06-24
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Päť mimovládiek kritizuje Holého novelu o verejnom obstarávaní | url = https://spravy.rtvs.sk/2020/12/pat-mimovladiek-kritizuje-holeho-novelu-o-verejnom-obstaravani/
| vydavateľ = [[Rozhlas a televízia Slovenska]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-24 | miesto = Bratislava }}</ref> a predložil návrh novely [[stavebný zákon|stavebného zákona]], ktorý mení práva v neprospech obcí a miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZMOS odmieta navrhovanú novelu stavebného zákona. Holého návrh označilo za nebezpečný nezmysel | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/02/zmos-odmieta-navrh-novely-stavebneho-zakona-holeho-navrh-oznacilo-za-nebezpecny-nezmysel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Na návrhu zákona pracoval po pozvaní Holého aj kontroverzný podnikateľ Marcel Slávik, na ktorého podal minister hospodárstva [[Richard Sulík]] trestné oznámenie.<ref>{{Citácia periodika|meno=Veronika|priezvisko=Rajničová|titul=Nočná mora investorov má pripomienkovať stavebný zákon|periodikum=ASB|odkaz na periodikum=ASB|url=https://www.asb.sk/biznis/nocna-mora-investorov-ma-pripomienkovat-stavebny-zakon|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-30|dátum prístupu=2021-05-17}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Marcel Slávik: Minister Holý ho vymenoval do vládnej komisie, Sulík podal trestné oznámenie|periodikum=bystricoviny.sk|url=https://www.bystricoviny.sk/spravy/postrach-marcel-slavik-minister-holy-ho-vymenoval-do-vladnej-komisie-sulik-podal-na-neho-trestne-oznamenie/|dátum=2021-01-22|dátum prístupu=2021-05-27}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Súčasťou novely stavebného zákona má byť aj vytvorenie a obstaranie IT systému na stavebné konanie v hodnote 80 miliónov eur ročne, ktorý by sčasti nahradzoval prácu samospráv a ich úradníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Holý chce, aby celé stavebné konanie bežalo na IT súkromnej firmy za desiatky miliónov ročne|url=https://e.dennikn.sk/2421330/holy-chce-aby-cele-stavebne-konanie-bezalo-na-it-sukromnej-firmy-za-desiatky-milionov-rocne/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-06-09|dátum prístupu=2021-06-10|jazyk=sk-SK|meno=Marianna|priezvisko=Onuferová}}</ref> Podľa vyjadrenie Únie miest Slovenska, [[Združenie miest a obcí Slovenska|ZMOS]] a mimovládnych organizácií boli Holého návrhy napísané v prospech developerov na úkor dotknutých osôb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Ján | titul = Rýchla výstavba? A čo s ľudskými právami? Debata o stavebnom zákone graduje | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/2404410/rychla-vystavba-a-co-s-ludskymi-pravami-debata-o-stavebnom-zakone-graduje/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-25 | dátum prístupu = 2021-06-24}}</ref>
Ďalšia jeho kritika bola za prenájom jeho služobného vozidla, ktoré si Ministerstvo vnútra prenajalo od jeho vlastnej firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Päť mimovládiek kritizuje Holého novelu o verejnom obstarávaní | url = https://spravy.rtvs.sk/2020/12/pat-mimovladiek-kritizuje-holeho-novelu-o-verejnom-obstaravani/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
V čase zákazu vychádzania počas pandémie [[COVID-19]] viackrát cestoval do zahraničia na základe výnimky [[Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky|Úradu verejného zdravotníctva SR]], čo verejnosť vnímala kriticky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Holý posudzoval sám seba, žiadosť o výnimku nezverejnil|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22571155/koronavirus-holy-posudzoval-sam-seba-ziadost-o-vynimku-nezverejnil.html|miesto=Bratislava|dátum=2021-01-11|dátum prístupu=2021-03-31}}</ref>
Do sporu sa dostal aj s radou [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]], ktoré ho kvôli zmene pripomienkového zákona označili za nepriateľa demokracie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odpoveď Štefanovi Holému: Nie je to komické, je to tragické
| url = https://viaiuris.sk/aktuality/odpoved-stefanovi-holemu-nie-je-to-komicke-je-to-tragicke/
| vydavateľ = [[Via Iuris]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-20 | miesto = Bratislava }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1015&CisObdobia=8 Profil] na stránkach [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]
{{Vláda Slovenska z 1. apríla 2021}}
{{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Holý, Štefan}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí advokáti]]
[[Kategória:Slovenskí podnikatelia]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]]
[[Kategória:Politici SME RODINA]]
[[Kategória:Absolventi Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Osobnosti z Novej Bane]]
724hsnd8atahgvmi3ogxh3avqlnnxb3
Šablóna:Komunistická strana Československa
10
650124
8207169
8206836
2026-05-02T12:02:23Z
Martingazak
234259
Presun
8207169
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
| meno = Komunistická strana Československa
| nadpis = [[Komunistická strana Česko-Slovenska|<span style="color:#fd9f3d;">Komunistická strana Československa</span>]]
| štýl nadpisu = background-color: #800000;
| obrázok = [[Súbor:Emblem of the Communist Party of Czechoslovakia.svg|50px|Znak KSČS]]
| nad =
| štýl skupiny = background-color: #800000;
| skupina1 = [[Generálny tajomník ÚV KSČ|<span style="color:#fd9f3d;">Predsedovia</span>]]
| zoznam1 =
* [[Bohumír Šmeral]]
* [[Alois Muna]]
* [[Josef Haken]]
* [[Bohumil Jílek]]
* [[Klement Gottwald]]
* [[Antonín Novotný]]
* [[Alexander Dubček]]
* [[Gustáv Husák]]
* [[Miloš Jakeš]]
* [[Karel Urbánek (politik)|Karel Urbánek]]
* [[Ladislav Adamec]]
| skupina2 = <span style="color:#fd9f3d;">Dejiny</span>
| zoznam2 =
* [[Decembrový generálny štrajk 1920]]
* [[Karlínski chlapci]]
* [[Manifest siedmich|Manifest siedmich (1929)]]
* [[Druhý česko-slovenský odboj|Protifašistický odboj]]
* [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|Voľby 1946]]
* [[Februárový prevrat|Februárový prevrat (1948)]]
* [[Protikomunistický odboj]]
* [[Pražská jar]]
* [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Vpád vojsk Varšavskej zmluvy (1968)]]
* [[Poučenie z krízového vývoja]]
* [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]]
* [[Nežná revolúcia|Nežná revolúcia (1989)]]
| skupina3 = <span style="color:#fd9f3d;">Stranícke orgány</span>
| zoznam3 =
* [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]
* [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS (1939)]]
* [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS (1948)]]
* [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]]
* [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|Generálny tajomník ÚV KSČ]]
* [[Ústredná kontrolná a revízna komisia Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredná kontrolná a revízna komisia KSČ]]
* ''[[Rudé právo]]''
* ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''
* [[Komunistický zväz mládeže Československa]]
* [[Československý zväz mládeže]]
* [[Socialistický zväz mládeže]]
| skupina4 = <span style="color:#fd9f3d;">Ozbrojené organizácie</span>
| zoznam4 =
* [[Delnícka stráž]]
* [[Zväz slovenských partizánov]]
* [[Ľudové milície]]
* [[Verejná bezpečnosť]]
* [[Štátna bezpečnosť]]
* [[Pohraničná stráž]]
| skupina5 = <span style="color:#fd9f3d;">Politické procesy</span>
| zoznam5 =
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefan Chalmovský a spol.]] (1946)
* [[Ján Ursíny|Obuchova aféra]] (1948)
* [[Operácia Splinter Factor|Splinter Factor]] (1949)
* [[Prokešov puč]] (1949)
* [[Prípad Ján Zeman a spol.|Akcia Athos]] (1949)
* [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jaško a spol.]] (1949)
* [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Horáková a spol.]] (1950)
* [[Šuňavská vzbura]] (1950)
* [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|Titovskí špióni]] (1950)
* [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Žingor a spol.]] (1950)
* [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|Biskupi]] (1951)
* [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]] (1951)
* [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akcia Monako]] (1951)
* [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom|Galan]] (1951)
* [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Slánský a spol.]] (1952)
* [[Proces so skupinou Trojan a spol.|Trojan a spol.]] (1953)
* [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.|Valášek a spol.]] (1953)
* [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|Buržoázni nacionalisti]] (1954)
* [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova|Vedenie CHZJD]] (1955)
* [[Proces s Michalom Tušerom a spol.|Trockisti]] (1957)
* [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Členovia POHG]] (1958)
* rehab. komisie:
** [[Barákova komisia|Barákova]]
** [[Kolderova komisia|Kolderova]]
** [[Barnabitská komisia|Barnabitská]]
** [[Pillerova komisia|Pillerova]]
* [[Právnická škola pracujúcich]]
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu|Zoznam osôb popravených z politických dôvodov]]
| skupina6 = <span style="color:#fd9f3d;">Ostatné</span>
| zoznam6 =
* [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989]]
* [[Vedúca úloha strany]]
* [[Kádrová politika]]
* [[Večerná univerzita marxizmu-leninizmu]]
* [[Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|Vysoká škola politická ÚV KSČ]]
* [[Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska|Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSČ]]
* [[Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému]]
* [[:Kategória:Politici KSČ|K:Politici KSČ]]
* [[:Kategória:Politici KSS|K:Politici KSS]]
* [[:Kategória:Členovia KSČ/KSS|K:Členovia KSČ/KSS]]
| skupina7 = <span style="color:#fd9f3d;">Pokračovatelia</span>
| zoznam7 =
* [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]]
* [[Komunistická strana Československa (1995)|KSČ (1995)]]
* [[KOMUNISTICKÁ STRANA ČESKÁ 21|KSČ 21]]
* [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS (1992)]]
* [[Komunistická strana Slovenska – 91|KSS – 91]]
* [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]]
| pod =
}}<noinclude>
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Šablona:Komunistická strana Československa|18283022}}
[[Kategória:Navigačné šablóny politických strán|Komunistická strana Československa]]</noinclude>
mo1bt4cgdcjkx06zd0hzgoc2cyyzgft
8207392
8207169
2026-05-02T20:04:32Z
Martingazak
234259
Albert Púčik a spol.
8207392
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
| meno = Komunistická strana Československa
| nadpis = [[Komunistická strana Česko-Slovenska|<span style="color:#fd9f3d;">Komunistická strana Československa</span>]]
| štýl nadpisu = background-color: #800000;
| obrázok = [[Súbor:Emblem of the Communist Party of Czechoslovakia.svg|50px|Znak KSČS]]
| nad =
| štýl skupiny = background-color: #800000;
| skupina1 = [[Generálny tajomník ÚV KSČ|<span style="color:#fd9f3d;">Predsedovia</span>]]
| zoznam1 =
* [[Bohumír Šmeral]]
* [[Alois Muna]]
* [[Josef Haken]]
* [[Bohumil Jílek]]
* [[Klement Gottwald]]
* [[Antonín Novotný]]
* [[Alexander Dubček]]
* [[Gustáv Husák]]
* [[Miloš Jakeš]]
* [[Karel Urbánek (politik)|Karel Urbánek]]
* [[Ladislav Adamec]]
| skupina2 = <span style="color:#fd9f3d;">Dejiny</span>
| zoznam2 =
* [[Decembrový generálny štrajk 1920]]
* [[Karlínski chlapci]]
* [[Manifest siedmich|Manifest siedmich (1929)]]
* [[Druhý česko-slovenský odboj|Protifašistický odboj]]
* [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|Voľby 1946]]
* [[Februárový prevrat|Februárový prevrat (1948)]]
* [[Protikomunistický odboj]]
* [[Pražská jar]]
* [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Vpád vojsk Varšavskej zmluvy (1968)]]
* [[Poučenie z krízového vývoja]]
* [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]]
* [[Nežná revolúcia|Nežná revolúcia (1989)]]
| skupina3 = <span style="color:#fd9f3d;">Stranícke orgány</span>
| zoznam3 =
* [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]
* [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS (1939)]]
* [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS (1948)]]
* [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]]
* [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|Generálny tajomník ÚV KSČ]]
* [[Ústredná kontrolná a revízna komisia Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredná kontrolná a revízna komisia KSČ]]
* ''[[Rudé právo]]''
* ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''
* [[Komunistický zväz mládeže Československa]]
* [[Československý zväz mládeže]]
* [[Socialistický zväz mládeže]]
| skupina4 = <span style="color:#fd9f3d;">Ozbrojené organizácie</span>
| zoznam4 =
* [[Delnícka stráž]]
* [[Zväz slovenských partizánov]]
* [[Ľudové milície]]
* [[Verejná bezpečnosť]]
* [[Štátna bezpečnosť]]
* [[Pohraničná stráž]]
| skupina5 = <span style="color:#fd9f3d;">Politické procesy</span>
| zoznam5 =
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefan Chalmovský a spol.]] (1946)
* [[Ján Ursíny|Obuchova aféra]] (1948)
* [[Operácia Splinter Factor|Splinter Factor]] (1949)
* [[Prokešov puč]] (1949)
* [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.|Púčik a spol.]] (1949)
* [[Prípad Ján Zeman a spol.|Akcia Athos]] (1949)
* [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jaško a spol.]] (1949)
* [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Horáková a spol.]] (1950)
* [[Šuňavská vzbura]] (1950)
* [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|Titovskí špióni]] (1950)
* [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Žingor a spol.]] (1950)
* [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|Biskupi]] (1951)
* [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]] (1951)
* [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akcia Monako]] (1951)
* [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom|Galan]] (1951)
* [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Slánský a spol.]] (1952)
* [[Proces so skupinou Trojan a spol.|Trojan a spol.]] (1953)
* [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.|Valášek a spol.]] (1953)
* [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|Buržoázni nacionalisti]] (1954)
* [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova|Vedenie CHZJD]] (1955)
* [[Proces s Michalom Tušerom a spol.|Trockisti]] (1957)
* [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Členovia POHG]] (1958)
* rehab. komisie:
** [[Barákova komisia|Barákova]]
** [[Kolderova komisia|Kolderova]]
** [[Barnabitská komisia|Barnabitská]]
** [[Pillerova komisia|Pillerova]]
* [[Právnická škola pracujúcich]]
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu|Zoznam osôb popravených z politických dôvodov]]
| skupina6 = <span style="color:#fd9f3d;">Ostatné</span>
| zoznam6 =
* [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989]]
* [[Vedúca úloha strany]]
* [[Kádrová politika]]
* [[Večerná univerzita marxizmu-leninizmu]]
* [[Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|Vysoká škola politická ÚV KSČ]]
* [[Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska|Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSČ]]
* [[Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému]]
* [[:Kategória:Politici KSČ|K:Politici KSČ]]
* [[:Kategória:Politici KSS|K:Politici KSS]]
* [[:Kategória:Členovia KSČ/KSS|K:Členovia KSČ/KSS]]
| skupina7 = <span style="color:#fd9f3d;">Pokračovatelia</span>
| zoznam7 =
* [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]]
* [[Komunistická strana Československa (1995)|KSČ (1995)]]
* [[KOMUNISTICKÁ STRANA ČESKÁ 21|KSČ 21]]
* [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS (1992)]]
* [[Komunistická strana Slovenska – 91|KSS – 91]]
* [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]]
| pod =
}}<noinclude>
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Šablona:Komunistická strana Československa|18283022}}
[[Kategória:Navigačné šablóny politických strán|Komunistická strana Československa]]</noinclude>
k9l38dzqmeau0dfu23xvzltr04bhgqt
Štátny znak Ukrajiny
0
652583
8207519
7626152
2026-05-03T04:17:42Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207519
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg|náhľad|251x251bod|Erb [[Ukrajina|Ukrajiny]]]]
'''Erb [[Ukrajina|Ukrajiny]]''', taktiež zvaný ako '''''Tryzub''''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] ''Тризуб'', teda [[Slovenčina|slovensky]] ''Trojzubec'') bol prijatý za [[Erb|štátny znak]] [[19. február|19. februára]] [[1992]]. <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://vexilologie.cz/vexilolo/noxx.php?n=07|vydavateľ=vexilologie.cz|dátum prístupu=2020-07-03}}</ref>
== Opis štátneho znaku ==
Štátny znak [[Ukrajina|Ukrajiny]] tvorí [[Žltá|žltý]] [[trojzubec]] (tryzub), ktorý obklopuje [[Modrá|modré]] pozadie. Modrá a [[žltá]] farba sú špecifickými ukrajinskými farbami, ktoré zároveň tvoria aj [[Vlajka Ukrajiny|ukrajinskú vlajku]].
== Dejiny Trojzubca ==
Trojzubec (''Tryzub'') je jeden z najstarších (štátnych) symbolov na svete.
Jeho pôvod dodnes nie je celkom jasný, no podľa [[Historik|historikov]] má [[Normandia|normanský]], teda [[Vikingovia|vikingský]] pôvod. Trojzubec sa spája najmä s oblasťami obklopené [[More|morom]] od [[Francúzsko|Francúzska]] až po [[Nórsko]]. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKRAJINSKý ERB, STRUČNá HISTóRIA STVORENIA A VZHĽADU, ČO ZNAMENá TRIDENT, VEĽKé A MALé SYMBOLY VARIANTY - SYMBOLIZMUS|url=https://sk.performancegunworks.com/552-coat-of-arms-of-ukraine-description-meaning-and-brie.html|vydavateľ=UKRAJINSKý ERB, STRUČNá HISTóRIA STVORENIA A VZHĽADU, ČO ZNAMENá TRIDENT, VEĽKé A MALé SYMBOLY VARIANTY - SYMBOLIZMUS|dátum prístupu=2020-07-03|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
[[Súbor:Alex K Halych-Volynia.svg|náhľad|Erb [[Haličsko-volynské kniežatstvo|Haličsko-volynského kniežanstva]] v [[13. storočie|13. storočí]]]]
Trojzubec sa taktiež objavil vo viacerých [[Mytológia|mytológiách]]. ''Tryzubec'' je známy najmä vďaka
* [[Poseidón (boh)|Poseidónovi]] (grécky boh vodstva),
* [[Inanna|bohyni Inanny]] (sumerská bohyňa plodnosti, lásky a vojny)
* [[Iškur|Iškurovi]] (akkadiansko-sumerský boh hromov, búrok a bleskov)
* [[Varuna|Varuny]] ([[Hinduizmus|hinduistický]], [[Budhizmus|budhistický]] a [[Džinizmus|džinizmustický]] boh vodstva)
* [[Šiva]] (najvyšší boh hinduizmu)
* [[Durga]] (hinduistická bohyňa, manželka Šivu)
* [[Agni]] (indický boh ohňa) <ref name=":1" />
Trojzubec je jedným z hlavných symbolov budhizmu, zobrazuje totižto tri šperky [[Budha|Budhu]]. <ref name=":1" /> Trojzubec bol vraj aj znakom [[Rurikovci|Rurikovcov]]. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trident|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkPath=pages%5CT%5CR%5CTrident.htm|vydavateľ=www.encyclopediaofukraine.com|dátum prístupu=2020-07-04}}</ref>
Trojzubec je ukrajinským symbolom, ktorý bol používaný už aj za [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]] v rokoch [[980]] až [[1015]].
V roku [[1992]], keď sa v parlamente hlasovalo o schválení znaku, viacerí poslanci boli proti. Dôvodom bolo používanie znaku za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armáde]]. <ref name=":2" />
== Veľký štátny znak ==
=== Opis Veľkého štátneho znaku ===
[[Súbor:Герб УИ.jpg|náhľad|Veľký štátny znak (prvý návrh)]]
Uprostred ''Veľkého štátneho znaku'' sa nachádza znak [[Ukrajina|Ukrajiny]] s [[Trojzubec|trojzubcom]]. Erb obklopujú [[Pika|zeleň]], pšeničné uši a kalina, nad ktorými sa nachádza korunka. Vedľa (naľavo) sa nachádza zlatý lev, napravo zas [[Kozáci|kozák]].
* Zlatý lev je symbolom galícijsko-volynského kniežaťa ''Daniela z Galície'' - jediného kráľa v starovekých ruských dejinách,
* [[Kozáci|kozák]] s [[Mušketa|mušketou]] na pleci je znakom [[Záporožská armáda|Záporožskej armády]], ktorá existovala od [[16. storočie|16.]] do [[18. storočie|18. storočia]],
* koruna nad štítom s tridentom symbolizuje silu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]],
* kalina a pšeničné uši v dolnej časti erbu sú tradičnými symbolmi Ukrajiny, znamenajú bohatstvo a veľkorysosť ukrajinskej krajiny
[[Súbor:Project of the Greater Coat of Arms of Ukraine (color).png|náhľad|Veľký štátny znak (druhý návrh)]]
''Veľký štátny znak'' však vo všeobecnosti znázorňuje [[Moc (ovládanie)|moc]] a [[Jednota|jednotu]] Ukrajiny. <ref name=":1" />
=== Dejiny Veľkého štátneho znaku ===
''Veľký štátny znak'' nie je úradne uznaným štátnym symbolom Ukrajiny. Jestvuje aj viac verzií, ani jeden však od roku [[1996]] nebol [[Verchovna rada Ukrajiny|parlamentom]] uznaný. <ref name=":0" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
* [https://www.president.gov.ua/documents/7252015-19689 Štátne znaky Ukrajiny (ukrajinsky)]
== Pozri aj ==
* [[Dejiny Ukrajiny]]
* [[Vlajka Ukrajiny]]
* [[Trojzubec]]
[[Kategória:Štátne znaky|Ukrajina]]
[[Kategória:Ukrajina]]
41lgwrsrlu4dbth3xs70xkwpqsxbj5t
Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia
4
656924
8207551
8207020
2026-05-03T07:01:16Z
ListeriaBot
194672
Wikidata list updated [V2]
8207551
wikitext
text/x-wiki
[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>.
<!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q164775|Q164775]]
| [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]]
| [[Georg Baselitz]]
| 1938-01-23
| 2026-04-30
| nemecký maliar a sochár
| [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q11569986|tlačiar]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[umelec]]<br/>[[autor]]
|
| [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]]
| [[Kamenz|Kamenec]]
|
|
|-
| [[:d:Q12042975|Q12042975]]
| [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]]
| [[Oskar Petr]]
| 1952-05-16
| 2026-04-29
| český hudobný skladateľ, textár a spevák
| [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]]
|
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Praha]]
|
|
|-
| [[:d:Q114959228|Q114959228]]
|
| [[Ján Kerekréti]]
| 1943-10-25
| 2026-04-28
| slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO
| [[politik]]
| ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''
| [[Slovensko]]
|
|
|
|-
| [[:d:Q62070381|Q62070381]]
| [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]]
| [[Edita Egerová]]
| 1927-09-29
| 2026-04-27
| americká psychologička a spisovateľka
| [[psychológ]]
|
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]]
| [[Košice]]
| [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]]
|
|-
| [[:d:Q13562002|Q13562002]]
| [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]]
| [[Nedra Talleyová]]
| 1946-01-27
| 2026-04-26
| americká speváčka
| [[spevák]]
|
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[New York (mesto)|New York]]
| [[Virginia Beach]]
|
|-
| [[:d:Q972754|Q972754]]
|
| [[Peter J. Carroll]]
| 1953-01-08
| 2026-04-22
| anglický okultista
| [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q12797895|okultista]]''
|
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[West Sussex]]
|
|
|-
| [[:d:Q12771705|Q12771705]]
|
| [[Milan Šuna]]
| 1966-11-21
| 2026-04-21
| tatranský horský vodca a horolezec (1966 – 2026)
| ''[[:d:Q9149093|horolezec]]''<br/>''[[:d:Q819677|horský vodca]]''<br/>''[[:d:Q19801627|skialpinista]]''
|
| [[Slovensko]]
| [[Kežmarok]]
| [[Stará Lesná]]
|
|-
| [[:d:Q12772168|Q12772168]]
|
| [[Mária Adamcová]]
| 1930-08-26
| 2026-04-20
| slovenská operná speváčka, mezzosopranistka
| ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]''
|
|
| [[Važec]]
|
|
|-
| [[:d:Q106573|Q106573]]
| [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|center|75px]]
| [[Nathalie Baye]]
| 1948-07-06
| 2026-04-17
| francúzska herečka
| ''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]''<br/>[[Herectvo|herec]]
|
| [[Francúzsko]]
| [[Mainneville]]
| [[Paríž]]
| [[Cimetière du Montparnasse]]
|-
| [[:d:Q1237140|Q1237140]]
| [[Súbor:Ivan rebernik.jpg|center|75px]]
| [[Ivan Rebernik]]
| 1939-10-07
| 2026-04-16
| slovinský knihovník a diplomat
| ''[[:d:Q182436|knihovník]]''<br/>[[diplomat]]
| [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]]
| [[Slovinsko]]<br/>[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]
| [[Maribor]]
|
|
|-
| [[:d:Q132051765|Q132051765]]
| [[Súbor:MUDr Rosina pic1.png|center|75px]]
| [[Alojz Rosina]]
| 1931-05-15
| 2026-04-14
| slovenský rehabilitačný lekár, zakladateľ rehabilitačných centier
| ''[[:d:Q2012484|rehabilitačný lekár]]''<br/>[[lekár]]<br/>''[[:d:Q6500773|všeobecný lekár]]''
|
|
| [[Púchov]]
| [[Poprad]]
|
|-
| [[:d:Q357965|Q357965]]
| [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]]
| [[Michael Oser Rabin]]
| 1931-09-01
| 2026-04-14
| Izraelský matematik a informatik
| ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]
|
| [[Izrael]]
| [[Vroclav]]
| [[Jeruzalem]]
|
|-
| [[:d:Q1400764|Q1400764]]
| [[Súbor:Vadkerty Katalin 2016.jpg|center|75px]]
| [[Katalin Vadkerty]]
| 1928-04-21
| 2026-04-10
| slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka maďarskej národnosti
| [[historik]]
|
| [[Slovensko]]
| [[Nové Zámky]]
|
|
|-
| [[:d:Q316872|Q316872]]
| [[Súbor:Afrika Bambaataa 2009 IMG 8349 (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Afrika Bambaataa]]
| 1957-04-17
| 2026-04-09
| americký DJ, reper a hudobný producent
| [[diskotekár]]<br/>''[[:d:Q2252262|raper]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]''<br/>[[hudobník]]
|
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[New York (mesto)|New York]]
| [[Pensylvánia]]
|
|-
| [[:d:Q284951|Q284951]]
| [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|center|75px]]
| [[Imrich Bugár]]
| 1955-04-14
| 2026-04-08
| maďarský a slovenský atlét
| ''[[:d:Q11513337|atlét]]''<br/>[[športovec]]<br/>''[[:d:Q13381689|diskár]]''
|
| [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]]
| [[Ohrady]]
| [[Praha]]
|
|-
| [[:d:Q61322|Q61322]]
| [[Súbor:AV0A1506 Mario Adorf.jpg|center|75px]]
| [[Mario Adorf]]
| 1930-09-08
| 2026-04-08
| nemecký herec
| [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q20856740|rozprávač audio kníh]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[hudobník]]
|
| [[Nemecko]]<br/>[[Švajčiarsko]]
| [[Zürich]]
| [[Paríž]]
| ''[[:d:Q2972627|Cemetery of Saint-Tropez]]''
|-
| [[:d:Q12778496|Q12778496]]
|
| [[Viera Hegerová]]
| 1933-10-09
| 2026-04-06
| slovenská prekladateľka ruskej prózy, redaktorka
| ''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[redaktor]]<br/>[[publicista]]
|
|
| [[Banská Bystrica]]
| [[Bratislava]]
|
|}
{{Wikidata list end}}
[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]
pf3d6x9r09f4pzsznl0ljr6k292vn1n
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019
0
660300
8207278
7558775
2026-05-02T16:45:55Z
Peter 51345
269569
8207278
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2019
|iný názov=|logo=|veľkosť loga=|popis loga=
|usporiadateľ=Švédsko
|dátum=18. – 28. apríl 2019
|počet tímov=10
|počet dejísk=2
|počet miest=2
|dejiská=[[Örnsköldsvik]], [[Umeå]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|druhý=RUS
|tretí=USA
|počet titulov=1
|zápasy=31
|góly=233
|návštevnosť=
|najproduktívnejší hráč={{USA}} Jack Hughes (20 b.)
|najužitočnejší hráč={{USA}} Cole Caufield
|nasledujúce podujatie=
|aktualizácia=
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019''' boli 21. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]. Konali sa od 18. do 28. apríla 2019 vo švédskych mestách [[Örnsköldsvik]] a [[Umeå]].<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18 Oficiálna stránka Top divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/715/ Štatistiky Top divízie MS 2019]</ref> Domáce Švédsko získalo svoj prvý titul majstrov sveta v tejto kategórii.
== Základné skupiny ==
{| class="wikitable"
| style="background: #ccffcc;" width="20px" |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style="background: #ffcccc;" |
|Tímy budú hrať o udržanie
|}
===Skupina A===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=29|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{BLR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=13|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=17|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=20|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=11|ig=31|pozadie=#ffcccc}}
|}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 18. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = [[A3 Arena]], [[Umeå]]
|mužstvo1 = '''{{CZE|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{BLR|lh18|1}}
|skóre = 3 : 1
|tretiny = {{tretiny|0|2|2|2|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A02_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 18. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}}
|skóre = 5 : 3
|tretiny = {{tretiny|0|2|2|1|3|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A04_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 19. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lh18|1}}
|skóre = 7 : 4
|tretiny = {{tretiny|3|0|1|3|3|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A06_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 19. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{BLR|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}}
|skóre = 4 : 3
|tretiny = {{tretiny|1|0|2|0|1|3}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A08_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 20. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{SUI|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{CZE|lh18|1}}'''
|skóre = 2 : 8
|tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|1|3}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A10_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 21. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{FIN|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{CZE|lh18|1}}'''
|skóre = 2 : 4
|tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A12_74_3_3.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 21. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{BLR|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{CAN|lh18|1}}'''
|skóre = 1 : 11
|tretiny = {{tretiny|0|3|1|5|0|3}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A14_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 22. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{SUI|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{BLR|lh18|1}}
|skóre = 5 : 4 p
|tretiny = {{tretiny|3|0|0|2|1|2|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A16_74_4_2.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 23. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lh18|1}}
|skóre = 12 : 0
|tretiny = {{tretiny|4|0|4|0|4|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A18_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 23. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{CZE|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{CAN|lh18|1}}'''
|skóre = 2 : 6
|tretiny = {{tretiny|2|1|0|2|0|3}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A20_74_3_0.pdf
}}
===Skupina B===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=31|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=14|ig=9|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RUS|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=17|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=9|ig=25|pozadie=#ffcccc}}
|}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 18. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = [[Fjällräven Center]], [[Örnsköldsvik]]
|mužstvo1 = '''{{RUS|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh18|1}}
|skóre = 6 : 3
|tretiny = {{tretiny|3|1|1|1|2|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B01_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 18. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{SWE|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{USA|lh18|1}}'''
|skóre = 1 : 6
|tretiny = {{tretiny|1|0|0|2|0|4}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B03_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 19. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{SVK|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{USA|lh18|1}}'''
|skóre = 5 : 12
|tretiny = {{tretiny|1|3|1|2|3|7}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B05_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 19. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{LAT|lh18|1}}
|skóre = 5 : 2
|tretiny = {{tretiny|2|1|1|0|2|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B07_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 20. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{LAT|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh18|1}}'''
|skóre = 1 : 5
|tretiny = {{tretiny|0|1|1|2|0|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B09_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 21. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{USA|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lh18|1}}
|skóre = 6 : 3
|tretiny = {{tretiny|2|2|2|0|2|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 21. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{SVK|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh18|1}}'''
|skóre = 1 : 5
|tretiny = {{tretiny|0|1|1|2|0|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B13_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 22. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{LAT|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh18|1}}
|skóre = 2 : 0
|tretiny = {{tretiny|0|0|2|0|0|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B15_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 23. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{USA|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{LAT|lh18|1}}
|skóre = 7 : 1
|tretiny = {{tretiny|1|0|4|0|2|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B17_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 23. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{RUS|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh18|1}}'''
|skóre = 0 : 3
|tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B19_74_3_0.pdf
}}
==O udržanie==
{{Hokejbox2
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 11:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{SUI|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh18|1}}
|skóre = 4 : 1
|tretiny = {{tretiny|2|1|1|0|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715521_74_3_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 27. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lh18|1}}
|skóre = 4 : 3
|tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715527_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 28. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{SUI|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh18|1}}
|skóre = 6 : 3
|tretiny = {{tretiny|2|2|1|0|3|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715529_74_3_0.pdf
}}
*{{SUI|lh18|1}} vyhralo 2 : 1 na zápasy a udržalo sa v Top divízii.
== Play-off ==
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1='''{{CAN|lh18|1}}'''
|RD1-skóre1='''3'''
|RD1-nasadený2=B4
|RD1-tím2={{LAT|lh18|1}}
|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B2
|RD1-tím3='''{{SWE|lh18|1}}'''
|RD1-skóre3='''4'''
|RD1-nasadený4=A3
|RD1-tím4={{CZE|lh18|1}}
|RD1-skóre4=2
|RD1-nasadený5=B1
|RD1-tím5='''{{USA|lh18|1}}'''
|RD1-skóre5='''6'''
|RD1-nasadený6=A4
|RD1-tím6={{FIN|lh18|1}}
|RD1-skóre6=0
|RD1-nasadený7=A2
|RD1-tím7={{BLR|lh18|1}}
|RD1-skóre7=0
|RD1-nasadený8=B3
|RD1-tím8='''{{RUS|lh18|1}}'''
|RD1-skóre8='''6'''
|RD2-tím1={{CAN|lh18|1}}
|RD2-skóre1=3
|RD2-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''
|RD2-skóre2='''4'''
|RD2-tím3={{USA|lh18|1}}
|RD2-skóre3=2n
|RD2-tím4='''{{RUS|lh18|1}}'''
|RD2-skóre4='''3n'''
|RD3-tím1='''{{SWE|lh18|1}}'''
|RD3-skóre1='''4p'''
|RD3-tím2={{RUS|lh18|1}}
|RD3-skóre2=3p
|RD4-nasadený1=PSF2
|RD4-tím1='''{{USA|lh18|1}}'''
|RD4-skóre1='''5'''
|RD4-nasadený2=PSF1
|RD4-tím2={{CAN|lh18|1}}
|RD4-skóre2=2
}}
===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{BLR|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh18|1}}'''
|skóre = 0 : 6
|tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715322_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{USA|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}}
|skóre = 6 : 0
|tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715323_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{LAT|lh18|1}}
|skóre = 3 : 1
|tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|1|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715324_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{CZE|lh18|1}}
|skóre = 4 : 2
|tretiny = {{tretiny|2|0|1|1|1|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715325_74_3_0.pdf
}}
===Semifinále===
{{Hokejbox2
|dátum = 27. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{USA|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh18|1}}'''
|skóre = 2 : 3 sn
|tretiny = {{tretiny|0|0|0|1|2|1|0|0|0|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715226_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 27. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{CAN|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh18|1}}'''
|skóre = 3 : 4
|tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|1|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715228_74_3_0.pdf
}}
===O 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg = #FFDAB9
|dátum = 28. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{USA|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{CAN|lh18|1}}
|skóre = 5 : 2
|tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|1|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715130_74_3_0.pdf
}}
===Finále===
{{Hokejbox2
|bg = #F7F6A8
|dátum = 28. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lh18|1}}
|skóre = 4 : 3 p
|tretiny = {{tretiny|1|0|1|1|1|2|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715131_74_6_0.pdf
}}
== Konečné poradie ==
{| class="wikitable"
! Por. !! width="160px" | Tím
|- style="background:#F7F6A8;"
| align="center" |{{Prvé miesto}}
|{{SWE|lh18|1}}
|- style="background:#DCE5E5;"
| align="center" |{{Druhé miesto}}
|{{RUS|lh18|1}}
|- style="background:#FFDAB9;"
| align="center" |{{Tretie miesto}}
|{{USA|lh18|1}}
|-
| align="center" |4.
|{{CAN|lh18|1}}
|-
| align="center" |5.
|{{BLR|lh18|1}}
|-
| align="center" |6.
|{{CZE|lh18|1}}
|-
| align="center" |7.
|{{FIN|lh18|1}}
|-
| align="center" |8.
|{{LAT|lh18|1}}
|-
| align="center" |9.
|{{SUI|lh18|1}}
|- style="background:#ffcccc;"
| align="center" |10.
|{{SVK|lh18|1}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#I. A divízia|I. A divízie MS 2022]]</small>
|}
==Nižšie divízie==
===I. A divízia===
Turnaj I. A divízie MS 2019 sa hral v [[Grenoble|Grenobli]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] od 14. do 20. apríla 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18ia Oficiálna stránka I. A divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/716/ Štatistiky I. A divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{GER|lh18|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=38|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{KAZ|lh18|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=23|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=14}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=13|ig=17}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{FRA|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=12|ig=25}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{UKR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=4|sg=7|ig=30|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|GER
! width=35|KAZ
! width=35|DEN
! width=35|NOR
! width=35|FRA
! width=35|UKR
|-
| {{GER}} '''GER''' || —— || 5:2 || 5:2 || 6:4 || 9:3 || 13:1
|-
| {{KAZ}} '''KAZ''' || 2:5 || —— || 3:2n || 5:2 || 7:2 || 6:1
|-
| {{DEN}} '''DEN''' || 2:5 || 2:3n || —— || 2:1 || 5:3 || 6:2
|-
| {{NOR}} '''NOR''' || 4:6 || 2:5 || 1:2 || —— || 3:2 || 3:2
|-
| {{FRA}} '''FRA''' || 3:9 || 2:7 || 3:5 || 2:3 || —— || 2:1p
|-
| {{UKR}} '''UKR''' || 1:13 || 1:6 || 2:6 || 2:3 || 1:2p || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|Top divízie MS 2021]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#I. B divízia|I. B divízie MS 2022]]</small>
|}
===I. B divízia===
Turnaj I. B divízie MS 2019 sa hral v [[Székesfehérvár]]i v [[Maďarsko|Maďarsku]] od 14. do 20. apríla 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18ib Oficiálna stránka I. B divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/717/ Štatistiky I. B divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{JPN|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=18|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{AUT|lh18|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=22|ig=7}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{HUN|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=2|sg=18|ig=16}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ITA|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=18}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SLO|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=6|ig=16}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GBR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=3|sg=13|ig=18|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|JPN
! width=35|AUT
! width=35|HUN
! width=35|ITA
! width=35|SLO
! width=35|GBR
|-
| {{JPN}} '''JPN''' || —— || 3:2 || 3:5 || 3:2 || 4:0 || 5:3
|-
| {{AUT}} '''AUT''' || 2:3 || —— || 3:1 || 7:0 || 7:1 || 3:2p
|-
| {{HUN}} '''HUN''' || 5:3 || 1:3 || —— || 7:3 || 1:2n || 4:5
|-
| {{ITA}} '''ITA''' || 2:3 || 0:7 || 3:7 || —— || 2:0 || 3:1
|-
| {{SLO}} '''SLO''' || 0:4 || 1:7 || 2:1n || 0:2 || —— || 3:2
|-
| {{GBR}} '''GBR''' || 3:5 || 2:3p || 5:4 || 1:3 || 2:3 || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#I. A divízia|I. A divízie MS 2022]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#II. A divízia|II. A divízie MS 2022]]</small>
|}
===II. A divízia===
Turnaj II. A divízie MS 2019 sa hral v [[Elektrėnai]] v [[Litva|Litve]] od 7. do 13. apríla 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18iia Oficiálna stránka II. A divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/718/ Štatistiky II. A divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{POL|lh18|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=36|ig=4|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LTU|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=15}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{EST|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=21|ig=19}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ROU|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=17|ig=24}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{KOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=19}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=4|sg=6|ig=37|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|POL
! width=35|LTU
! width=35|EST
! width=35|ROU
! width=35|KOR
! width=35|ESP
|-
| {{POL}} '''POL''' || —— || 7:1 || 8:2 || 3:1 || 5:0 || 13:0
|-
| {{LTU}} '''LTU''' || 1:7 || —— || 6:3 || 8:3 || 2:1 || 4:1
|-
| {{EST}} '''EST''' || 2:8 || 3:6 || —— || 5:2 || 6:2 || 5:1
|-
| {{ROU}} '''ROU''' || 1:3 || 3:8 || 2:5 || —— || 6:4 || 5:4p
|-
| {{KOR}} '''KOR''' || 0:5 || 1:2 || 2:6 || 4:6 || —— || 10:0
|-
| {{ESP}} '''ESP''' || 0:13 || 1:4 || 1:5 || 4:5p || 0:10 || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#I. B divízia|I. B divízie MS 2022]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#II. B divízia|II. B divízie MS 2022]]</small>
|}
===II. B divízia===
Turnaj II. B divízie MS 2019 sa hral v [[Belehrad]]e v [[Srbsko|Srbsku]] od 25. do 31. marca 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18iib Oficiálna stránka II. B divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/719/ Štatistiky II. B divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SRB|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=31|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CHN|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=18|ig=15}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{NED|lh18|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=9}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CRO|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=14}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{AUS|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=12|ig=21}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BEL|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=12|ig=33|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|SRB
! width=35|CHN
! width=35|NED
! width=35|CRO
! width=35|AUS
! width=35|BEL
|-
| {{SRB}} '''SRB''' || —— || 6:1 || 1:2p || 4:1 || 8:4 || 12:2
|-
| {{CHN}} '''CHN''' || 1:6 || —— || 3:2 || 4:1 || 4:2 || 6:4
|-
| {{NED}} '''NED''' || 2:1p || 2:3 || —— || 3:2 || 2:1 || 4:2
|-
| {{CRO}} '''CRO''' || 1:4 || 1:4 || 2:3 || —— || 5:1 || 7:2
|-
| {{AUS}} '''AUS''' || 4:8 || 2:4 || 1:2 || 1:5 || —— || 4:2
|-
| {{BEL}} '''BEL''' || 2:12 || 4:6 || 2:4 || 2:7 || 2:4 || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#II. A divízia|II. A divízie MS 2022]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#III. A divízia|III. A divízie MS 2022]]</small>
|}
===III. A divízia===
Turnaj III. A divízie MS 2019 sa hral v [[Sofia|Sofii]] v [[Bulharsko|Bulharsku]] od 25. do 31. marca 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18iiia Oficiálna stránka III. A divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/720/ Štatistiky III. A divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{BUL|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=21|ig=11|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ISR|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=1|sg=17|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ISL|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=23|ig=16}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{TUR|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{MEX|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=8|ig=20}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NZL|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=2|p=3|sg=13|ig=23|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|BUL
! width=35|ISR
! width=35|ISL
! width=35|TUR
! width=35|MEX
! width=35|NZL
|-
| {{BUL}} '''BUL''' || —— || 3:2p || 7:5 || 4:2 || 2:1 || 5:1
|-
| {{ISR}} '''ISR''' || 2:3p || —— || 4:2 || 2:3 || 5:2 || 4:3p
|-
| {{ISL}} '''ISL''' || 5:7 || 2:4 || —— || 5:2 || 5:0 || 6:3
|-
| {{TUR}} '''TUR''' || 2:4 || 3:2 || 2:5 || —— || 4:0 || 3:2
|-
| {{MEX}} '''MEX''' || 1:2 || 2:5 || 0:5 || 0:4 || —— || 5:4n
|-
| {{NZL}} '''NZL''' || 1:5 || 3:4p || 3:6 || 2:3 || 4:5n || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#II. B divízia|II. B divízie MS 2022]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#III. B divízia|III. B divízie MS 2022]]</small>
|}
===III. B divízia===
Turnaj III. B divízie MS 2019 sa hral v [[Kapské Mesto|Kapskom Meste]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] od 9. do 12. apríla 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18iiib Oficiálna stránka III. B divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/721/ Štatistiky III. B divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{TPE|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=22|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{HKG|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=11|ig=15}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RSA|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=2|sg=13|ig=15}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LUX|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=2|sg=8|ig=19}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|TPE
! width=35|HKG
! width=35|RSA
! width=35|LUX
|-
| {{TPE}} '''TPE''' || —— || 9:1 || 4:2 || 9:2
|-
| {{HKG}} '''HKG''' || 1:9 || —— || 6:5 || 4:1
|-
| {{RSA}} '''RSA''' || 2:4 || 5:6 || —— || 6:5n
|-
| {{LUX}} '''LUX''' || 2:9 || 1:4 || 5:6n || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#III. A divízia|III. A divízie MS 2022]]</small>
|}
==Referencie==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2019]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]]
[[Kategória:Šport v Örnsköldsviku]]
[[Kategória:Umeå]]
7oz48u5rh22ya9odxhykc5chxh8fog6
8207286
8207278
2026-05-02T16:56:17Z
Peter 51345
269569
8207286
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2019
|iný názov=|logo=|veľkosť loga=|popis loga=
|usporiadateľ=Švédsko
|dátum=18. – 28. apríl 2019
|počet tímov=10
|počet dejísk=2
|počet miest=2
|dejiská=[[Örnsköldsvik]], [[Umeå]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|druhý=RUS
|tretí=USA
|počet titulov=1
|zápasy=31
|góly=233
|návštevnosť=
|najproduktívnejší hráč={{USA}} Jack Hughes (20 b.)
|najužitočnejší hráč={{USA}} Cole Caufield
|nasledujúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020/2020 (zrušené)
|aktualizácia=
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019''' boli 21. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]. Konali sa od 18. do 28. apríla 2019 vo švédskych mestách [[Örnsköldsvik]] a [[Umeå]].<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18 Oficiálna stránka Top divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/715/ Štatistiky Top divízie MS 2019]</ref> Domáce Švédsko získalo svoj prvý titul majstrov sveta v tejto kategórii.
== Základné skupiny ==
{| class="wikitable"
| style="background: #ccffcc;" width="20px" |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style="background: #ffcccc;" |
|Tímy budú hrať o udržanie
|}
===Skupina A===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=29|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{BLR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=13|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=17|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=20|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=11|ig=31|pozadie=#ffcccc}}
|}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 18. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = [[A3 Arena]], [[Umeå]]
|mužstvo1 = '''{{CZE|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{BLR|lh18|1}}
|skóre = 3 : 1
|tretiny = {{tretiny|0|2|2|2|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A02_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 18. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}}
|skóre = 5 : 3
|tretiny = {{tretiny|0|2|2|1|3|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A04_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 19. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lh18|1}}
|skóre = 7 : 4
|tretiny = {{tretiny|3|0|1|3|3|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A06_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 19. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{BLR|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}}
|skóre = 4 : 3
|tretiny = {{tretiny|1|0|2|0|1|3}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A08_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 20. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{SUI|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{CZE|lh18|1}}'''
|skóre = 2 : 8
|tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|1|3}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A10_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 21. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{FIN|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{CZE|lh18|1}}'''
|skóre = 2 : 4
|tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A12_74_3_3.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 21. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{BLR|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{CAN|lh18|1}}'''
|skóre = 1 : 11
|tretiny = {{tretiny|0|3|1|5|0|3}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A14_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 22. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{SUI|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{BLR|lh18|1}}
|skóre = 5 : 4 p
|tretiny = {{tretiny|3|0|0|2|1|2|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A16_74_4_2.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 23. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lh18|1}}
|skóre = 12 : 0
|tretiny = {{tretiny|4|0|4|0|4|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A18_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 23. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{CZE|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{CAN|lh18|1}}'''
|skóre = 2 : 6
|tretiny = {{tretiny|2|1|0|2|0|3}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715A20_74_3_0.pdf
}}
===Skupina B===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=31|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=14|ig=9|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RUS|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=17|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=9|ig=25|pozadie=#ffcccc}}
|}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 18. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = [[Fjällräven Center]], [[Örnsköldsvik]]
|mužstvo1 = '''{{RUS|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh18|1}}
|skóre = 6 : 3
|tretiny = {{tretiny|3|1|1|1|2|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B01_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 18. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{SWE|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{USA|lh18|1}}'''
|skóre = 1 : 6
|tretiny = {{tretiny|1|0|0|2|0|4}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B03_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 19. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{SVK|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{USA|lh18|1}}'''
|skóre = 5 : 12
|tretiny = {{tretiny|1|3|1|2|3|7}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B05_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 19. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{LAT|lh18|1}}
|skóre = 5 : 2
|tretiny = {{tretiny|2|1|1|0|2|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B07_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 20. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{LAT|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh18|1}}'''
|skóre = 1 : 5
|tretiny = {{tretiny|0|1|1|2|0|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B09_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 21. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{USA|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lh18|1}}
|skóre = 6 : 3
|tretiny = {{tretiny|2|2|2|0|2|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 21. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{SVK|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh18|1}}'''
|skóre = 1 : 5
|tretiny = {{tretiny|0|1|1|2|0|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B13_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 22. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{LAT|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh18|1}}
|skóre = 2 : 0
|tretiny = {{tretiny|0|0|2|0|0|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B15_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 23. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{USA|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{LAT|lh18|1}}
|skóre = 7 : 1
|tretiny = {{tretiny|1|0|4|0|2|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B17_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 23. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{RUS|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh18|1}}'''
|skóre = 0 : 3
|tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715B19_74_3_0.pdf
}}
==O udržanie==
{{Hokejbox2
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 11:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{SUI|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh18|1}}
|skóre = 4 : 1
|tretiny = {{tretiny|2|1|1|0|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715521_74_3_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 27. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lh18|1}}
|skóre = 4 : 3
|tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715527_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 28. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{SUI|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh18|1}}
|skóre = 6 : 3
|tretiny = {{tretiny|2|2|1|0|3|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715529_74_3_0.pdf
}}
*{{SUI|lh18|1}} vyhralo 2 : 1 na zápasy a udržalo sa v Top divízii.
== Play-off ==
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1='''{{CAN|lh18|1}}'''
|RD1-skóre1='''3'''
|RD1-nasadený2=B4
|RD1-tím2={{LAT|lh18|1}}
|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B2
|RD1-tím3='''{{SWE|lh18|1}}'''
|RD1-skóre3='''4'''
|RD1-nasadený4=A3
|RD1-tím4={{CZE|lh18|1}}
|RD1-skóre4=2
|RD1-nasadený5=B1
|RD1-tím5='''{{USA|lh18|1}}'''
|RD1-skóre5='''6'''
|RD1-nasadený6=A4
|RD1-tím6={{FIN|lh18|1}}
|RD1-skóre6=0
|RD1-nasadený7=A2
|RD1-tím7={{BLR|lh18|1}}
|RD1-skóre7=0
|RD1-nasadený8=B3
|RD1-tím8='''{{RUS|lh18|1}}'''
|RD1-skóre8='''6'''
|RD2-tím1={{CAN|lh18|1}}
|RD2-skóre1=3
|RD2-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''
|RD2-skóre2='''4'''
|RD2-tím3={{USA|lh18|1}}
|RD2-skóre3=2n
|RD2-tím4='''{{RUS|lh18|1}}'''
|RD2-skóre4='''3n'''
|RD3-tím1='''{{SWE|lh18|1}}'''
|RD3-skóre1='''4p'''
|RD3-tím2={{RUS|lh18|1}}
|RD3-skóre2=3p
|RD4-nasadený1=PSF2
|RD4-tím1='''{{USA|lh18|1}}'''
|RD4-skóre1='''5'''
|RD4-nasadený2=PSF1
|RD4-tím2={{CAN|lh18|1}}
|RD4-skóre2=2
}}
===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = {{BLR|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh18|1}}'''
|skóre = 0 : 6
|tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715322_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{USA|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}}
|skóre = 6 : 0
|tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715323_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = A3 Arena, Umeå
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{LAT|lh18|1}}
|skóre = 3 : 1
|tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|1|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715324_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 25. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{CZE|lh18|1}}
|skóre = 4 : 2
|tretiny = {{tretiny|2|0|1|1|1|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715325_74_3_0.pdf
}}
===Semifinále===
{{Hokejbox2
|dátum = 27. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{USA|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh18|1}}'''
|skóre = 2 : 3 sn
|tretiny = {{tretiny|0|0|0|1|2|1|0|0|0|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715226_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 27. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = {{CAN|lh18|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh18|1}}'''
|skóre = 3 : 4
|tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|1|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715228_74_3_0.pdf
}}
===O 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg = #FFDAB9
|dátum = 28. apríl 2019
|čas = 15:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{USA|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{CAN|lh18|1}}
|skóre = 5 : 2
|tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|1|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715130_74_3_0.pdf
}}
===Finále===
{{Hokejbox2
|bg = #F7F6A8
|dátum = 28. apríl 2019
|čas = 19:30
|štadión = Fjällräven Center, Örnsköldsvik
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh18|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lh18|1}}
|skóre = 4 : 3 p
|tretiny = {{tretiny|1|0|1|1|1|2|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/715/IHM715131_74_6_0.pdf
}}
== Konečné poradie ==
{| class="wikitable"
! Por. !! width="160px" | Tím
|- style="background:#F7F6A8;"
| align="center" |{{Prvé miesto}}
|{{SWE|lh18|1}}
|- style="background:#DCE5E5;"
| align="center" |{{Druhé miesto}}
|{{RUS|lh18|1}}
|- style="background:#FFDAB9;"
| align="center" |{{Tretie miesto}}
|{{USA|lh18|1}}
|-
| align="center" |4.
|{{CAN|lh18|1}}
|-
| align="center" |5.
|{{BLR|lh18|1}}
|-
| align="center" |6.
|{{CZE|lh18|1}}
|-
| align="center" |7.
|{{FIN|lh18|1}}
|-
| align="center" |8.
|{{LAT|lh18|1}}
|-
| align="center" |9.
|{{SUI|lh18|1}}
|- style="background:#ffcccc;"
| align="center" |10.
|{{SVK|lh18|1}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#I. A divízia|I. A divízie MS 2022]]</small>
|}
==Nižšie divízie==
===I. A divízia===
Turnaj I. A divízie MS 2019 sa hral v [[Grenoble|Grenobli]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] od 14. do 20. apríla 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18ia Oficiálna stránka I. A divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/716/ Štatistiky I. A divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{GER|lh18|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=38|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{KAZ|lh18|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=23|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=14}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=13|ig=17}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{FRA|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=12|ig=25}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{UKR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=4|sg=7|ig=30|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|GER
! width=35|KAZ
! width=35|DEN
! width=35|NOR
! width=35|FRA
! width=35|UKR
|-
| {{GER}} '''GER''' || —— || 5:2 || 5:2 || 6:4 || 9:3 || 13:1
|-
| {{KAZ}} '''KAZ''' || 2:5 || —— || 3:2n || 5:2 || 7:2 || 6:1
|-
| {{DEN}} '''DEN''' || 2:5 || 2:3n || —— || 2:1 || 5:3 || 6:2
|-
| {{NOR}} '''NOR''' || 4:6 || 2:5 || 1:2 || —— || 3:2 || 3:2
|-
| {{FRA}} '''FRA''' || 3:9 || 2:7 || 3:5 || 2:3 || —— || 2:1p
|-
| {{UKR}} '''UKR''' || 1:13 || 1:6 || 2:6 || 2:3 || 1:2p || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|Top divízie MS 2021]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#I. B divízia|I. B divízie MS 2022]]</small>
|}
===I. B divízia===
Turnaj I. B divízie MS 2019 sa hral v [[Székesfehérvár]]i v [[Maďarsko|Maďarsku]] od 14. do 20. apríla 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18ib Oficiálna stránka I. B divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/717/ Štatistiky I. B divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{JPN|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=18|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{AUT|lh18|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=22|ig=7}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{HUN|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=2|sg=18|ig=16}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ITA|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=18}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SLO|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=6|ig=16}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GBR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=3|sg=13|ig=18|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|JPN
! width=35|AUT
! width=35|HUN
! width=35|ITA
! width=35|SLO
! width=35|GBR
|-
| {{JPN}} '''JPN''' || —— || 3:2 || 3:5 || 3:2 || 4:0 || 5:3
|-
| {{AUT}} '''AUT''' || 2:3 || —— || 3:1 || 7:0 || 7:1 || 3:2p
|-
| {{HUN}} '''HUN''' || 5:3 || 1:3 || —— || 7:3 || 1:2n || 4:5
|-
| {{ITA}} '''ITA''' || 2:3 || 0:7 || 3:7 || —— || 2:0 || 3:1
|-
| {{SLO}} '''SLO''' || 0:4 || 1:7 || 2:1n || 0:2 || —— || 3:2
|-
| {{GBR}} '''GBR''' || 3:5 || 2:3p || 5:4 || 1:3 || 2:3 || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#I. A divízia|I. A divízie MS 2022]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#II. A divízia|II. A divízie MS 2022]]</small>
|}
===II. A divízia===
Turnaj II. A divízie MS 2019 sa hral v [[Elektrėnai]] v [[Litva|Litve]] od 7. do 13. apríla 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18iia Oficiálna stránka II. A divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/718/ Štatistiky II. A divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{POL|lh18|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=36|ig=4|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LTU|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=15}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{EST|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=21|ig=19}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ROU|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=17|ig=24}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{KOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=19}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=4|sg=6|ig=37|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|POL
! width=35|LTU
! width=35|EST
! width=35|ROU
! width=35|KOR
! width=35|ESP
|-
| {{POL}} '''POL''' || —— || 7:1 || 8:2 || 3:1 || 5:0 || 13:0
|-
| {{LTU}} '''LTU''' || 1:7 || —— || 6:3 || 8:3 || 2:1 || 4:1
|-
| {{EST}} '''EST''' || 2:8 || 3:6 || —— || 5:2 || 6:2 || 5:1
|-
| {{ROU}} '''ROU''' || 1:3 || 3:8 || 2:5 || —— || 6:4 || 5:4p
|-
| {{KOR}} '''KOR''' || 0:5 || 1:2 || 2:6 || 4:6 || —— || 10:0
|-
| {{ESP}} '''ESP''' || 0:13 || 1:4 || 1:5 || 4:5p || 0:10 || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#I. B divízia|I. B divízie MS 2022]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#II. B divízia|II. B divízie MS 2022]]</small>
|}
===II. B divízia===
Turnaj II. B divízie MS 2019 sa hral v [[Belehrad]]e v [[Srbsko|Srbsku]] od 25. do 31. marca 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18iib Oficiálna stránka II. B divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/719/ Štatistiky II. B divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SRB|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=31|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CHN|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=18|ig=15}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{NED|lh18|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=9}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CRO|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=14}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{AUS|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=12|ig=21}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BEL|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=12|ig=33|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|SRB
! width=35|CHN
! width=35|NED
! width=35|CRO
! width=35|AUS
! width=35|BEL
|-
| {{SRB}} '''SRB''' || —— || 6:1 || 1:2p || 4:1 || 8:4 || 12:2
|-
| {{CHN}} '''CHN''' || 1:6 || —— || 3:2 || 4:1 || 4:2 || 6:4
|-
| {{NED}} '''NED''' || 2:1p || 2:3 || —— || 3:2 || 2:1 || 4:2
|-
| {{CRO}} '''CRO''' || 1:4 || 1:4 || 2:3 || —— || 5:1 || 7:2
|-
| {{AUS}} '''AUS''' || 4:8 || 2:4 || 1:2 || 1:5 || —— || 4:2
|-
| {{BEL}} '''BEL''' || 2:12 || 4:6 || 2:4 || 2:7 || 2:4 || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#II. A divízia|II. A divízie MS 2022]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#III. A divízia|III. A divízie MS 2022]]</small>
|}
===III. A divízia===
Turnaj III. A divízie MS 2019 sa hral v [[Sofia|Sofii]] v [[Bulharsko|Bulharsku]] od 25. do 31. marca 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18iiia Oficiálna stránka III. A divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/720/ Štatistiky III. A divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{BUL|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=21|ig=11|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ISR|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=1|sg=17|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ISL|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=23|ig=16}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{TUR|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{MEX|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=8|ig=20}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NZL|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=2|p=3|sg=13|ig=23|pozadie=#ffcccc}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|BUL
! width=35|ISR
! width=35|ISL
! width=35|TUR
! width=35|MEX
! width=35|NZL
|-
| {{BUL}} '''BUL''' || —— || 3:2p || 7:5 || 4:2 || 2:1 || 5:1
|-
| {{ISR}} '''ISR''' || 2:3p || —— || 4:2 || 2:3 || 5:2 || 4:3p
|-
| {{ISL}} '''ISL''' || 5:7 || 2:4 || —— || 5:2 || 5:0 || 6:3
|-
| {{TUR}} '''TUR''' || 2:4 || 3:2 || 2:5 || —— || 4:0 || 3:2
|-
| {{MEX}} '''MEX''' || 1:2 || 2:5 || 0:5 || 0:4 || —— || 5:4n
|-
| {{NZL}} '''NZL''' || 1:5 || 3:4p || 3:6 || 2:3 || 4:5n || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#II. B divízia|II. B divízie MS 2022]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#III. B divízia|III. B divízie MS 2022]]</small>
|}
===III. B divízia===
Turnaj III. B divízie MS 2019 sa hral v [[Kapské Mesto|Kapskom Meste]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] od 9. do 12. apríla 2019.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2019/wm18iiib Oficiálna stránka III. B divízie MS 2019]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/721/ Štatistiky III. B divízie MS 2019]</ref>
{| class="wikitable"
|
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{TPE|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=22|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{HKG|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=11|ig=15}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RSA|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=2|sg=13|ig=15}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LUX|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=2|sg=8|ig=19}}
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! width=70|''Výsledky''
! width=35|TPE
! width=35|HKG
! width=35|RSA
! width=35|LUX
|-
| {{TPE}} '''TPE''' || —— || 9:1 || 4:2 || 9:2
|-
| {{HKG}} '''HKG''' || 1:9 || —— || 6:5 || 4:1
|-
| {{RSA}} '''RSA''' || 2:4 || 5:6 || —— || 6:5n
|-
| {{LUX}} '''LUX''' || 2:9 || 1:4 || 5:6n || ——
|}
|}
{|class="wikitable"
|-
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022#III. A divízia|III. A divízie MS 2022]]</small>
|}
==Referencie==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2019]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]]
[[Kategória:Šport v Örnsköldsviku]]
[[Kategória:Umeå]]
0b1cd31r32fgy8py1sc2px42gkf37yy
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021
0
663418
8207279
8061404
2026-05-02T16:46:11Z
Peter 51345
269569
8207279
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2021
|iný názov=
|logo=
|veľkosť loga=
|popis loga=
|usporiadateľ=USA
|dátum=26. apríl – 6. máj 2021
|počet tímov=10
|počet dejísk=2
|počet miest=2
|dejiská=[[Dallas]] ([[Frisco]], [[Plano (Texas)|Plano]])
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=CAN
|druhý=RUS
|tretí=SWE
|počet titulov=4
|zápasy=28
|góly=221
|návštevnosť=
|najproduktívnejší hráč=
|najužitočnejší hráč=
|predchádzajúce podujatie=
|aktualizácia=
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021''' boli 23. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]. Konali sa od 26. apríla do 6. mája 2021 v amerických mestách [[Dallas]] ([[Frisco]] a [[Plano (Texas)|Plano]]).<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2021/wm18 Oficiálna stránka MS 2021]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/765/ Štatistiky MS 2021]</ref>
== Základné skupiny ==
{| class="wikitable"
!Legenda
|- bgcolor="#ccffcc"
|Postup do play-off
|}
===Skupina A===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=28|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=16|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{BLR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=16|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=19|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=6|ig=21}}
|}
''<small>Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.</small>''
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[26. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{BLR|lh18|2}}|skóre={{ku|1|5}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|2}}|divákov=|brankár1=Ivan Zhigalov|brankár2=Carl Lindbom|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=14|tresty2=8|strely1=30|strely2=44|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A02_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[27. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|skóre={{ku|2|4}}|mužstvo2='''{{SUI|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|2|2|2|0|0}}|divákov=|brankár1=Karlis Meszsargrs|brankár2=Kevin Pasche|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=41|strely2=29|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A04_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[27. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{SUI|lh18|2}}|skóre={{ku|1|7}}|mužstvo2='''{{BLR|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|1|3|0|3}}|divákov=|brankár1=Kevin Pasche|brankár2=Tikhon Chaika|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=12|tresty2=10|strely1=29|strely2=37|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A06_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[28. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|skóre={{ku|1|12}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|4|0|4|1|4}}|divákov=|brankár1=Carl Lindbom|brankár2=Thomas Milic|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=47|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A08_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[29. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|skóre={{ku|4|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1}}|divákov=|brankár1=Benjamin Gaudreau|brankár2=Karlis Mezsargs|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=16|tresty2=26|strely1=52|strely2=27|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A10_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[29. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{SWE|lh18|2}}'''|skóre={{ku|3|1}}|mužstvo2={{SUI|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|0|3|1|0|0}}|divákov=|brankár1=Carl Lindbom|brankár2=Kevin Pasche|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=35|tresty2=58|strely1=27|strely2=26|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A12_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[30. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{BLR|lh18|2}}'''|skóre={{ku|6|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|1|0|3|1|2|1}}|divákov=|brankár1=Tikhon Chayka|brankár2=Marks Slavinskis|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=8|tresty2=18|strely1=41|strely2=32|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A14_74_3_1.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[1. máj]] [[2021]]|mužstvo1={{SUI|lh18|2}}|skóre={{ku|0|7}}|mužstvo2={{CAN|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|2|0|2|0|3}}|divákov=|brankár1=Mathieu Croce|brankár2=Thomas Milic|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=18|tresty2=4|strely1=11|strely2=39|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A16_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2021]]|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|skóre={{ku|0|7}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|5}}|divákov=|brankár1=Linards Lipskis|brankár2=Carl Lindbom|rozhodca=|rozhodca2=-|čiarový=-|čiarový2=-|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=33|tresty2=12|strely1=30|strely2=36|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A18_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[2. máj]] [[2021]]|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|skóre={{ku|5|2}}|mužstvo2={{BLR|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|2|0|2|1|1|1}}|divákov=|brankár1=Benjamin Gaudreau|brankár2=Yan Shostak|rozhodca=|rozhodca2=-|čiarový=-|čiarový2=-|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=10|tresty2=45|strely1=33|strely2=26|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A20_74_3_0.pdf}}
===Skupina B===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=24|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{RUS|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=27|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{USA|lh18|1}}|v=1|vp=2|pp=1|p=0|sg=18|ig=15|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=2|sg=10|ig=20|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=5|ig=24}}
|}
''<small>Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.</small>''
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[26. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|skóre={{ku|3|1}}|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|0|2|0|1|1}}|divákov=|brankár1=Tomas Suchánek|brankár2=Nikita Quapp|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=12|tresty2=12|strely1=40|strely2=19|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B01_74_4_1.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[27. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{RUS|lh18|2}}'''|skóre={{ku|7|6}} p|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|1|3|4|3|1|0|1|0}}|divákov=|brankár1=Kiril Gerasimyuk|brankár2=Gibson Homer|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=30|tresty2=8|strely1=35|strely2=35|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B03_74_4_1.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[27. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|skóre={{ku|4|3}} sn|mužstvo2={{RUS|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|1|2|2|0|0|0|1|0}}|divákov=|brankár1=Aku Koskenvuo|brankár2=Sergey Ivanov|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=4|tresty2=12|strely1=55|strely2=28|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B05_74_5_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[28. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|skóre={{ku|3|5}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|1|2|1|1|1|2}}|divákov=|brankár1=Šimon Wolf|brankár2=Gibson Homer|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=34|tresty2=10|strely1=28|strely2=42|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B07_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[29. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|skóre={{ku|5|6}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|2|1|1|2|2|3}}|divákov=|brankár1=Tomas Suchánek|brankár2=Aku Koskenvuo|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=24|tresty2=10|strely1=33|strely2=31|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B09_74_4_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[29. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|skóre={{ku|1|6}}|mužstvo2='''{{RUS|lh18|1}}'''|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|0|3|1|2}}|divákov=|brankár1=Nikita Quapp|brankár2=Sergey Ivanov|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=27|tresty2=4|strely1=17|strely2=40|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B11_74_3_1.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[30. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|skóre={{ku|2|1}} sn|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|1|0|0|1|0|0|0|1|0}}|divákov=|brankár1=Kaidan Mbereko|brankár2=Oliver Satny|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=6|tresty2=6|strely1=31|strely2=33|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B13_74_5_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[1. máj]] [[2021]]|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|skóre={{ku|10|0}}|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|5|0|3|0|2|0}}|divákov=|brankár1=Juuso Helomaa|brankár2=Luca Ganz|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=8|tresty2=36|strely1=43|strely2=23|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B15_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2021]]|mužstvo1='''{{RUS|lh18|2}}'''|skóre={{ku|11|1}}|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|3|0|3|1|5|0}}|divákov=|brankár1=Sergey Ivanov|brankár2=Oliver Satny|rozhodca=|rozhodca2=-|čiarový=-|čiarový2=-|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=2|tresty2=37|strely1=40|strely2=22|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B17_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[2. máj]] [[2021]]|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|skóre={{ku|5|4}} p|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|1|2|2|0|1|2|1|0}}|divákov=|brankár1=Kaidan Mbereko|brankár2=Aku Koskenvuo|rozhodca=|rozhodca2=-|čiarový=-|čiarový2=-|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=8|tresty2=16|strely1=43|strely2=33|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B19_74_6_0.pdf}}
== Play-off ==
Pre semifinále boli tímy znovanasadené podľa nasledovného poradia: 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Rusko, 4. Švédsko, 5. USA, 6. Bielorusko, 7. Česko, 8. Švajčiarsko.
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
| ZN=áno
| RD1-tím1='''{{CAN|lh18|1}}'''
| RD1-skóre1='''10'''
| RD1-tím2={{CZE|lh18|1}}
| RD1-skóre2=3
| RD1-tím3='''{{RUS|lh18|1}}'''
| RD1-skóre3='''5'''
| RD1-tím4={{BLR|lh18|1}}
| RD1-skóre4=2
| RD1-tím5='''{{FIN|lh18|1}}'''
| RD1-skóre5='''2'''
| RD1-tím6={{SUI|lh18|1}}
| RD1-skóre6=0
| RD1-tím7='''{{SWE|lh18|1}}'''
| RD1-skóre7='''5'''
| RD1-tím8={{USA|lh18|1}}
| RD1-skóre8=2
| RD2-nasadený1=1.
| RD2-tím1='''{{CAN|lh18|1}}'''
| RD2-skóre1='''8'''
| RD2-nasadený2=4.
| RD2-tím2={{SWE|lh18|1}}
| RD2-skóre2=1
| RD2-nasadený3=2.
| RD2-tím3={{FIN|lh18|1}}
| RD2-skóre3=5
| RD2-nasadený4=3.
| RD2-tím4='''{{RUS|lh18|1}}'''
| RD2-skóre4='''6'''
| RD3-tím1='''{{CAN|lh18|1}}'''
| RD3-skóre1='''5'''
| RD3-tím2={{RUS|lh18|1}}
| RD3-skóre2=3
| RD4-tím1='''{{SWE|lh18|1}}'''
| RD4-skóre1='''8'''
| RD4-tím2={{FIN|lh18|1}}
| RD4-skóre2=0
}}
''<small>Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.</small>''
===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 3. máj 2021
|čas = 19:30
|štadión = Children's Health StarCenter, Plano
|mužstvo1 = '''{{RUS|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{BLR|lhj|1}}
|skóre = 5 : 2
|tretiny = {{tretiny|2|0|1|2|2|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765321_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 3. máj 2021
|čas = 22:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}}
|skóre = 10 : 3
|tretiny = {{tretiny|4|1|2|1|4|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765322_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 4. máj 2021
|čas = 00:30
|štadión = Children's Health StarCenter, Plano
|mužstvo1 = '''{{FIN|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}}
|skóre = 2 : 0
|tretiny = {{tretiny|0|0|1|0|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765323_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 4. máj 2021
|čas = 03:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{USA|lhj|1}}
|skóre = 5 : 2
|tretiny = {{tretiny|1|0|1|1|3|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765324_74_4_0.pdf
}}
===Semifinále===
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 5. máj 2021
|čas = 23:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}}
|skóre = 8 : 1
|tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|6|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765225_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 6. máj 2021
|čas = 03:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lhj|1}}'''
|skóre = 5 : 6
|tretiny = {{tretiny|2|2|0|2|3|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765226_74_3_0.pdf
}}
===O 3. miesto===
{{Hokejbox2
|dátum = 6. máj 2021
|čas = 23:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}'''
|skóre = 0 : 8
|tretiny = {{tretiny|0|2|0|2|0|4}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765127_74_3_0.pdf
}}
===Finále===
{{Hokejbox2
|dátum = 7. máj 2021
|čas = 03:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhj|1}}
|skóre = 5 : 3
|tretiny = {{tretiny|2|2|2|0|1|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765128_74_3_0.pdf
}}
== Konečné poradie ==
{| class="wikitable"
! width=30|Por.!!width=160|Tím
|-style="background:gold;"
! align="center" |{{Prvé miesto}}
|{{CAN|lh|1}}
|- style="background:silver;"
! align="center" |{{Druhé miesto}}
|{{RUS|lh|1}}
|- style="background:#CC9966;"
! align="center" |{{Tretie miesto}}
|{{SWE|lh|1}}
|-
| align="center" |4.
|{{FIN|lh|1}}
|-
| align="center" |5.
|{{SUI|lh|1}}
|-
| align="center" |6.
|{{USA|lh|1}}
|-
| align="center" |7.
|{{BLR|lh|1}}
|-
| align="center" |8.
|{{CZE|lh|1}}
|-
| align="center" |9.
|{{LAT|lh|1}}
|-
| align="center" |10.
|{{GER|lh|1}}
|}
== Nižšie divízie ==
=== I. A divízia ===
Turnaj I. A divízie MS 2021 sa mal konať od 5. do 11. apríla 2021 na [[Slovensko|Slovensku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{NOR|lh18|1}}
* {{DEN|lh18|1}}
* {{SVK|lh18|1}}
* {{FRA|lh18|1}}
* {{JPN|lh18|1}}
* {{KAZ|lh18|1}}
=== I. B divízia ===
Turnaj I. B divízie MS 2021 sa mal konať od 18. do 25. apríla 2021 v [[Taliansko|Taliansku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{UKR|lh18|1}}
* {{AUT|lh18|1}}
* {{SVN|lh18|1}}
* {{ITA|lh18|1}}
* {{POL|lh18|1}}
* {{HUN|lh18|1}}
=== II. A divízia ===
Turnaj II. A divízie MS 2021 sa mal konať od 4. do 10. apríla 2021 v [[Estónsko|Estónsku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{GBR|lh18|1}}
* {{LTU|lh18|1}}
* {{KOR|lh18|1}}
* {{ROU|lh18|1}}
* {{EST|lh18|1}}
* {{SRB|lh18|1}}
=== II. B divízia ===
Turnaj II. B divízie MS 2021 sa mal konať od 21. do 27. marca 2021 v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{BUL|lh18|1}}
* {{NED|lh18|1}}
* {{HRV|lh18|1}}
* {{AUS|lh18|1}}
* {{CHN|lh18|1}}
* {{ESP|lh18|1}}
=== III. A divízia ===
Turnaj III. A divízie MS 2021 sa mal konať od 29. marca do 4. apríla 2021 v [[Turecko|Turecku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{ISR|lh18|1}}
* {{MEX|lh18|1}}
* {{TUR|lh18|1}}
* {{TPE|lh18|1}}
* {{BEL|lh18|1}}
* {{ISL|lh18|1}}
=== III. B divízia ===
Turnaj III. B divízie MS 2021 sa mal konať od 28. marca do 3. apríla 2021 v [[Luxembursko|Luxembursku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{ZAF|lh18|1}}
* {{HKG|lh18|1}}
* {{NZL|lh18|1}}
* {{LUX|lh18|1}}
* {{KGZ|lh18|1}}
* {{BIH|lh18|1}}
==Referencie==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2021]]
[[Kategória:Športové podujatia v USA]]
[[Kategória:Šport v Texase]]
[[Kategória:2021 v USA]]
2rg1sbm4oq1259oen3o7c4cpadv3mh5
8207285
8207279
2026-05-02T16:55:55Z
Peter 51345
269569
8207285
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2021
|iný názov=
|logo=
|veľkosť loga=
|popis loga=
|usporiadateľ=USA
|dátum=26. apríl – 6. máj 2021
|počet tímov=10
|počet dejísk=2
|počet miest=2
|dejiská=[[Dallas]] ([[Frisco]], [[Plano (Texas)|Plano]])
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=CAN
|druhý=RUS
|tretí=SWE
|počet titulov=4
|zápasy=28
|góly=221
|návštevnosť=
|najproduktívnejší hráč=
|najužitočnejší hráč=
|predchádzajúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020/2020 (zrušené)
|aktualizácia=
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021''' boli 23. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]. Konali sa od 26. apríla do 6. mája 2021 v amerických mestách [[Dallas]] ([[Frisco]] a [[Plano (Texas)|Plano]]).<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2021/wm18 Oficiálna stránka MS 2021]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/765/ Štatistiky MS 2021]</ref>
== Základné skupiny ==
{| class="wikitable"
!Legenda
|- bgcolor="#ccffcc"
|Postup do play-off
|}
===Skupina A===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=28|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=16|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{BLR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=16|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=19|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=6|ig=21}}
|}
''<small>Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.</small>''
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[26. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{BLR|lh18|2}}|skóre={{ku|1|5}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|2}}|divákov=|brankár1=Ivan Zhigalov|brankár2=Carl Lindbom|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=14|tresty2=8|strely1=30|strely2=44|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A02_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[27. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|skóre={{ku|2|4}}|mužstvo2='''{{SUI|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|2|2|2|0|0}}|divákov=|brankár1=Karlis Meszsargrs|brankár2=Kevin Pasche|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=41|strely2=29|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A04_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[27. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{SUI|lh18|2}}|skóre={{ku|1|7}}|mužstvo2='''{{BLR|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|1|3|0|3}}|divákov=|brankár1=Kevin Pasche|brankár2=Tikhon Chaika|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=12|tresty2=10|strely1=29|strely2=37|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A06_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[28. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|skóre={{ku|1|12}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|4|0|4|1|4}}|divákov=|brankár1=Carl Lindbom|brankár2=Thomas Milic|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=47|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A08_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[29. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|skóre={{ku|4|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1}}|divákov=|brankár1=Benjamin Gaudreau|brankár2=Karlis Mezsargs|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=16|tresty2=26|strely1=52|strely2=27|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A10_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[29. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{SWE|lh18|2}}'''|skóre={{ku|3|1}}|mužstvo2={{SUI|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|0|3|1|0|0}}|divákov=|brankár1=Carl Lindbom|brankár2=Kevin Pasche|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=35|tresty2=58|strely1=27|strely2=26|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A12_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[30. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{BLR|lh18|2}}'''|skóre={{ku|6|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|1|0|3|1|2|1}}|divákov=|brankár1=Tikhon Chayka|brankár2=Marks Slavinskis|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=8|tresty2=18|strely1=41|strely2=32|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A14_74_3_1.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[1. máj]] [[2021]]|mužstvo1={{SUI|lh18|2}}|skóre={{ku|0|7}}|mužstvo2={{CAN|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|2|0|2|0|3}}|divákov=|brankár1=Mathieu Croce|brankár2=Thomas Milic|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=18|tresty2=4|strely1=11|strely2=39|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A16_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2021]]|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|skóre={{ku|0|7}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|5}}|divákov=|brankár1=Linards Lipskis|brankár2=Carl Lindbom|rozhodca=|rozhodca2=-|čiarový=-|čiarový2=-|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=33|tresty2=12|strely1=30|strely2=36|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A18_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[2. máj]] [[2021]]|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|skóre={{ku|5|2}}|mužstvo2={{BLR|lh18|1}}|štadión=[[Children's Health StarCenter]], [[Plano (Texas)|Plano]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|2|0|2|1|1|1}}|divákov=|brankár1=Benjamin Gaudreau|brankár2=Yan Shostak|rozhodca=|rozhodca2=-|čiarový=-|čiarový2=-|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=10|tresty2=45|strely1=33|strely2=26|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765A20_74_3_0.pdf}}
===Skupina B===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=24|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{RUS|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=27|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{USA|lh18|1}}|v=1|vp=2|pp=1|p=0|sg=18|ig=15|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=2|sg=10|ig=20|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=5|ig=24}}
|}
''<small>Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.</small>''
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[26. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|skóre={{ku|3|1}}|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|0|2|0|1|1}}|divákov=|brankár1=Tomas Suchánek|brankár2=Nikita Quapp|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=12|tresty2=12|strely1=40|strely2=19|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B01_74_4_1.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[27. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{RUS|lh18|2}}'''|skóre={{ku|7|6}} p|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|1|3|4|3|1|0|1|0}}|divákov=|brankár1=Kiril Gerasimyuk|brankár2=Gibson Homer|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=30|tresty2=8|strely1=35|strely2=35|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B03_74_4_1.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[27. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|skóre={{ku|4|3}} sn|mužstvo2={{RUS|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|1|2|2|0|0|0|1|0}}|divákov=|brankár1=Aku Koskenvuo|brankár2=Sergey Ivanov|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=4|tresty2=12|strely1=55|strely2=28|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B05_74_5_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[28. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|skóre={{ku|3|5}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|1|2|1|1|1|2}}|divákov=|brankár1=Šimon Wolf|brankár2=Gibson Homer|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=34|tresty2=10|strely1=28|strely2=42|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B07_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[29. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|skóre={{ku|5|6}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|2|1|1|2|2|3}}|divákov=|brankár1=Tomas Suchánek|brankár2=Aku Koskenvuo|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=24|tresty2=10|strely1=33|strely2=31|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B09_74_4_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[29. apríl]] [[2021]]|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|skóre={{ku|1|6}}|mužstvo2='''{{RUS|lh18|1}}'''|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|0|1|0|3|1|2}}|divákov=|brankár1=Nikita Quapp|brankár2=Sergey Ivanov|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=27|tresty2=4|strely1=17|strely2=40|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B11_74_3_1.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[30. apríl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|skóre={{ku|2|1}} sn|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|0|1|0|0|1|0|0|0|1|0}}|divákov=|brankár1=Kaidan Mbereko|brankár2=Oliver Satny|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=6|tresty2=6|strely1=31|strely2=33|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B13_74_5_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[1. máj]] [[2021]]|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|skóre={{ku|10|0}}|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|5|0|3|0|2|0}}|divákov=|brankár1=Juuso Helomaa|brankár2=Luca Ganz|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=8|tresty2=36|strely1=43|strely2=23|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B15_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2021]]|mužstvo1='''{{RUS|lh18|2}}'''|skóre={{ku|11|1}}|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=23:00||tretiny={{tretiny|3|0|3|1|5|0}}|divákov=|brankár1=Sergey Ivanov|brankár2=Oliver Satny|rozhodca=|rozhodca2=-|čiarový=-|čiarový2=-|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=2|tresty2=37|strely1=40|strely2=22|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B17_74_3_0.pdf}}
{{Hokejbox2|dátum=[[2. máj]] [[2021]]|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|skóre={{ku|5|4}} p|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|štadión=[[Comerica Center]], [[Frisco]]|čas=03:00||tretiny={{tretiny|1|2|2|0|1|2|1|0}}|divákov=|brankár1=Kaidan Mbereko|brankár2=Aku Koskenvuo|rozhodca=|rozhodca2=-|čiarový=-|čiarový2=-|góly1=|stav=|góly2=|tresty1=8|tresty2=16|strely1=43|strely2=33|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765B19_74_6_0.pdf}}
== Play-off ==
Pre semifinále boli tímy znovanasadené podľa nasledovného poradia: 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Rusko, 4. Švédsko, 5. USA, 6. Bielorusko, 7. Česko, 8. Švajčiarsko.
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
| ZN=áno
| RD1-tím1='''{{CAN|lh18|1}}'''
| RD1-skóre1='''10'''
| RD1-tím2={{CZE|lh18|1}}
| RD1-skóre2=3
| RD1-tím3='''{{RUS|lh18|1}}'''
| RD1-skóre3='''5'''
| RD1-tím4={{BLR|lh18|1}}
| RD1-skóre4=2
| RD1-tím5='''{{FIN|lh18|1}}'''
| RD1-skóre5='''2'''
| RD1-tím6={{SUI|lh18|1}}
| RD1-skóre6=0
| RD1-tím7='''{{SWE|lh18|1}}'''
| RD1-skóre7='''5'''
| RD1-tím8={{USA|lh18|1}}
| RD1-skóre8=2
| RD2-nasadený1=1.
| RD2-tím1='''{{CAN|lh18|1}}'''
| RD2-skóre1='''8'''
| RD2-nasadený2=4.
| RD2-tím2={{SWE|lh18|1}}
| RD2-skóre2=1
| RD2-nasadený3=2.
| RD2-tím3={{FIN|lh18|1}}
| RD2-skóre3=5
| RD2-nasadený4=3.
| RD2-tím4='''{{RUS|lh18|1}}'''
| RD2-skóre4='''6'''
| RD3-tím1='''{{CAN|lh18|1}}'''
| RD3-skóre1='''5'''
| RD3-tím2={{RUS|lh18|1}}
| RD3-skóre2=3
| RD4-tím1='''{{SWE|lh18|1}}'''
| RD4-skóre1='''8'''
| RD4-tím2={{FIN|lh18|1}}
| RD4-skóre2=0
}}
''<small>Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.</small>''
===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 3. máj 2021
|čas = 19:30
|štadión = Children's Health StarCenter, Plano
|mužstvo1 = '''{{RUS|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{BLR|lhj|1}}
|skóre = 5 : 2
|tretiny = {{tretiny|2|0|1|2|2|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765321_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 3. máj 2021
|čas = 22:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}}
|skóre = 10 : 3
|tretiny = {{tretiny|4|1|2|1|4|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765322_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 4. máj 2021
|čas = 00:30
|štadión = Children's Health StarCenter, Plano
|mužstvo1 = '''{{FIN|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}}
|skóre = 2 : 0
|tretiny = {{tretiny|0|0|1|0|1|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765323_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 4. máj 2021
|čas = 03:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{USA|lhj|1}}
|skóre = 5 : 2
|tretiny = {{tretiny|1|0|1|1|3|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765324_74_4_0.pdf
}}
===Semifinále===
{{Hokejbox2
|bg =
|dátum = 5. máj 2021
|čas = 23:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}}
|skóre = 8 : 1
|tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|6|0}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765225_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 6. máj 2021
|čas = 03:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lhj|1}}'''
|skóre = 5 : 6
|tretiny = {{tretiny|2|2|0|2|3|2}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765226_74_3_0.pdf
}}
===O 3. miesto===
{{Hokejbox2
|dátum = 6. máj 2021
|čas = 23:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}'''
|skóre = 0 : 8
|tretiny = {{tretiny|0|2|0|2|0|4}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765127_74_3_0.pdf
}}
===Finále===
{{Hokejbox2
|dátum = 7. máj 2021
|čas = 03:00
|štadión = Comerica Center, Frisco
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhj|1}}
|skóre = 5 : 3
|tretiny = {{tretiny|2|2|2|0|1|1}}
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/765/IHM765128_74_3_0.pdf
}}
== Konečné poradie ==
{| class="wikitable"
! width=30|Por.!!width=160|Tím
|-style="background:gold;"
! align="center" |{{Prvé miesto}}
|{{CAN|lh|1}}
|- style="background:silver;"
! align="center" |{{Druhé miesto}}
|{{RUS|lh|1}}
|- style="background:#CC9966;"
! align="center" |{{Tretie miesto}}
|{{SWE|lh|1}}
|-
| align="center" |4.
|{{FIN|lh|1}}
|-
| align="center" |5.
|{{SUI|lh|1}}
|-
| align="center" |6.
|{{USA|lh|1}}
|-
| align="center" |7.
|{{BLR|lh|1}}
|-
| align="center" |8.
|{{CZE|lh|1}}
|-
| align="center" |9.
|{{LAT|lh|1}}
|-
| align="center" |10.
|{{GER|lh|1}}
|}
== Nižšie divízie ==
=== I. A divízia ===
Turnaj I. A divízie MS 2021 sa mal konať od 5. do 11. apríla 2021 na [[Slovensko|Slovensku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{NOR|lh18|1}}
* {{DEN|lh18|1}}
* {{SVK|lh18|1}}
* {{FRA|lh18|1}}
* {{JPN|lh18|1}}
* {{KAZ|lh18|1}}
=== I. B divízia ===
Turnaj I. B divízie MS 2021 sa mal konať od 18. do 25. apríla 2021 v [[Taliansko|Taliansku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{UKR|lh18|1}}
* {{AUT|lh18|1}}
* {{SVN|lh18|1}}
* {{ITA|lh18|1}}
* {{POL|lh18|1}}
* {{HUN|lh18|1}}
=== II. A divízia ===
Turnaj II. A divízie MS 2021 sa mal konať od 4. do 10. apríla 2021 v [[Estónsko|Estónsku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{GBR|lh18|1}}
* {{LTU|lh18|1}}
* {{KOR|lh18|1}}
* {{ROU|lh18|1}}
* {{EST|lh18|1}}
* {{SRB|lh18|1}}
=== II. B divízia ===
Turnaj II. B divízie MS 2021 sa mal konať od 21. do 27. marca 2021 v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{BUL|lh18|1}}
* {{NED|lh18|1}}
* {{HRV|lh18|1}}
* {{AUS|lh18|1}}
* {{CHN|lh18|1}}
* {{ESP|lh18|1}}
=== III. A divízia ===
Turnaj III. A divízie MS 2021 sa mal konať od 29. marca do 4. apríla 2021 v [[Turecko|Turecku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{ISR|lh18|1}}
* {{MEX|lh18|1}}
* {{TUR|lh18|1}}
* {{TPE|lh18|1}}
* {{BEL|lh18|1}}
* {{ISL|lh18|1}}
=== III. B divízia ===
Turnaj III. B divízie MS 2021 sa mal konať od 28. marca do 3. apríla 2021 v [[Luxembursko|Luxembursku]]. Turnaj bol však zrušený Medzinárodnou hokejovou federáciou 18. novembra 2020 (Covid 19).
* {{ZAF|lh18|1}}
* {{HKG|lh18|1}}
* {{NZL|lh18|1}}
* {{LUX|lh18|1}}
* {{KGZ|lh18|1}}
* {{BIH|lh18|1}}
==Referencie==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2021]]
[[Kategória:Športové podujatia v USA]]
[[Kategória:Šport v Texase]]
[[Kategória:2021 v USA]]
qrtetquimjaq1xtr4dpk7obs8pm5lpp
Šuhajda (koláč)
0
666844
8207524
7824490
2026-05-03T04:33:37Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207524
wikitext
text/x-wiki
{{na úpravu|slabé zdroje}}
[[Súbor:Šuhajda.jpg|náhľad|Šuhajda]]
[[Súbor:Suhajdy.jpg|náhľad|Šuhajdy v plechu na [[Vianoce|vianočnom]] stole]]
'''Šuhajda''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Sviatok|sviatočný]] nepečený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šuhajdy. RECEPT na maškrtu, ktorej neodoláte|url=https://lepsiden.sk/suhajdy-super-recept/|dátum vydania=2016-12-09|dátum prístupu=2021-05-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=LENKA|vydavateľ=lepsiden.sk}}</ref> zákusok resp. bonbón, v papierovom košíčku. Zvrchu a zospodu je tvorený [[Čokoláda|čokoládou]] a stredná vrstva je šťavnatá, [[Orech kráľovský|orechová]], s [[Rum|rumovou]] príchuťou.
Na Slovensku a v [[Česko|Česku]] sa šuhajdy tradične pripravujú počas [[Vianoce|vianočných]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Súkeníková|meno=Lucia|titul=Moje skvelé koláčiky|vydavateľ=Ikar|rok=2016|isbn=9788055149158|strany=|miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravé slovenské šuhajdy: Vianoce si bez nich už ani nevieme predstaviť!|url=https://tojenapad.dobrenoviny.sk/prave-slovenske-suhajdy/|dátum vydania=2015-12-19|dátum prístupu=2021-05-21|jazyk=sk-SK|priezvisko=To je nápad!|vydavateľ=tojenapad.dobrenoviny.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tradičné vianočné dobroty: Kapustnica, opekance či šuhajdy|url=https://myzvolen.sme.sk/c/amp/20725787/tradicne-vianocne-dobroty-kapustnica-opekance-ci-suhajdy.html|vydavateľ=myzvolen.sme.sk|dátum prístupu=2021-05-23}}</ref> a [[Veľká noc|veľkonočných]] sviatkov.
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Sladkosti]]
[[Kategória:Slovenská kuchyňa]]
4ugdyvw4uzovgzjntw81wmy4v5ajd1f
8207525
8207524
2026-05-03T04:33:39Z
KiranBOT
265447
odstránené sledovanie AMP z URL adries ([[:m:User:KiranBOT/AMP|detaily]]) ([[User talk:Usernamekiran|nahlásiť chybu]]) v2.2.9s
8207525
wikitext
text/x-wiki
{{na úpravu|slabé zdroje}}
[[Súbor:Šuhajda.jpg|náhľad|Šuhajda]]
[[Súbor:Suhajdy.jpg|náhľad|Šuhajdy v plechu na [[Vianoce|vianočnom]] stole]]
'''Šuhajda''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Sviatok|sviatočný]] nepečený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šuhajdy. RECEPT na maškrtu, ktorej neodoláte|url=https://lepsiden.sk/suhajdy-super-recept/|dátum vydania=2016-12-09|dátum prístupu=2021-05-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=LENKA|vydavateľ=lepsiden.sk}}</ref> zákusok resp. bonbón, v papierovom košíčku. Zvrchu a zospodu je tvorený [[Čokoláda|čokoládou]] a stredná vrstva je šťavnatá, [[Orech kráľovský|orechová]], s [[Rum|rumovou]] príchuťou.
Na Slovensku a v [[Česko|Česku]] sa šuhajdy tradične pripravujú počas [[Vianoce|vianočných]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Súkeníková|meno=Lucia|titul=Moje skvelé koláčiky|vydavateľ=Ikar|rok=2016|isbn=9788055149158|strany=|miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravé slovenské šuhajdy: Vianoce si bez nich už ani nevieme predstaviť!|url=https://tojenapad.dobrenoviny.sk/prave-slovenske-suhajdy/|dátum vydania=2015-12-19|dátum prístupu=2021-05-21|jazyk=sk-SK|priezvisko=To je nápad!|vydavateľ=tojenapad.dobrenoviny.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tradičné vianočné dobroty: Kapustnica, opekance či šuhajdy|url=https://my.sme.sk/zvolen/c/tradicne-vianocne-dobroty-kapustnica-opekance-ci-suhajdy|vydavateľ=myzvolen.sme.sk|dátum prístupu=2021-05-23}}</ref> a [[Veľká noc|veľkonočných]] sviatkov.
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Sladkosti]]
[[Kategória:Slovenská kuchyňa]]
dbkety4mxlbwcad3xtxntofo5ee7qiz
Redaktor:Pe3kZA/1000WikiDays
2
673110
8207569
8202356
2026-05-03T08:09:36Z
Pe3kZA
39673
dopl.
8207569
wikitext
text/x-wiki
<center><small>''Pozri aj'' [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays|'''100WikiDays 1''']] a [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays/2|'''100WikiDays 2''']] </small></center>
<center>'''1000 WikiDays'''</center>
<center>Začiatok: [[7. október|7. októbra]] [[2021]]</center>
<center>
{| class="wikitable"
!Poradie
!Článok
!Dátum
|-
|1.
|[[Predný Čebrať]]
|7. októbra
|-
|2.
|[[Vtáčnik (vrch vo Veľkej Fatre; 1236,3 m n. m.)]]
|8. októbra
|-
|3.
|[[Predný Šiprúň]]
|9. októbra
|-
|4.
|[[Chabzdová (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|10. októbra
|-
|5.
|[[Prašnické sedlo]]
|11. októbra
|-
|6.
|[[Sedlo pod Čiernym kameňom]]
|12. októbra
|-
|7.
|[[Žaškovské sedlo]]
|13. októbra
|-
|8.
|[[Sedlo pod Ostrým]]
|14. októbra
|-
|9.
|[[Malý Zvolen]]
|15. októbra
|-
|10.
|[[Čierna hora (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|16. októbra
|-
|11.
|[[Motyčianska hoľa]]
|17. októbra
|-
|12.
|[[Malý Choč]]
|18. októbra
|-
|13.
|[[Lomné (vrch v Chočských vrchoch)]]
|19. októbra
|-
|14.
|[[Pravnáč]]
|20. októbra
|-
|15.
|[[Tabla]]
|21. októbra
|-
|16.
|[[Mýtny vrch]]
|22. októbra
|-
|17.
|[[Kremnická skala]]
|23. októbra
|-
|18.
|[[Farba (vrch v Kremnických vrchoch)]]
|24. októbra
|-
|19.
|[[Vlčí vrch (vrch v Kremnických vrchoch; 1172 m n. m.)]]
|25. októbra
|-
|20.
|[[Kremnický štít]]
|26. októbra
|-
|21.
|[[Javorová studňa]]
|27. októbra
|-
|22.
|[[Javorník (vrch v Kremnických vrchoch)]]
|28. októbra
|-
|23.
|[[Labušen]]
|29. októbra
|-
|24.
|[[Laurín (vrch v Kremnických vrchoch)]]
|30. októbra
|-
|25.
|[[Žiarce (sedlo)]]
|31. októbra
|-
|26.
|[[Lutiška]]
|1. novembra
|-
|27.
|[[Mravečník]]
|2. novembra
|-
|28.
|[[Čierna Lutiša (vrch v Kysuckej vrchovine)]]
|3. novembra
|-
|29.
|[[Černatín]]
|4. novembra
|-
|30.
|[[Pohanský hrad (vrch v Cerovej vrchovine)]]
|5. novembra
|-
|31.
|[[Veľký Bučeň]]
|6. novembra
|-
|32.
|[[Ragáč (vrch v Cerovej vrchovine)]]
|7. novembra
|-
|33.
|[[Sedlo pod Hrbom]]
|8. novembra
|-
|34.
|[[Papajské sedlo]]
|9. novembra
|-
|35.
|[[Ľubietovská Bukovina]]
|10. novembra
|-
|36.
|[[Priehybina]]
|11. novembra
|-
|37.
|[[Drábovka]]
|12. novembra
|-
|38.
|[[Stratený budzogáň]]
|13. novembra
|-
|39.
|[[Dubová (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|14. novembra
|-
|40.
|[[Dubica]]
|15. novembra
|-
|41.
|[[Brada (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|16. novembra
|-
|42.
|[[Tlstá hora (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|17. novembra
|-
|43.
|[[Hoľazne (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|18. novembra
|-
|44.
|[[Vysoký vrch (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|19. novembra
|-
|45.
|[[Tisová (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|20. novembra
|-
|46.
|[[Cibuľník]]
|21. novembra
|-
|47.
|[[Strážna (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|22. novembra
|-
|48.
|[[Čierny vrch (vrch v Strážovských vrchoch; 997 m n. m.)]]
|23. novembra
|-
|49.
|[[Žihľavník (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|24. novembra
|-
|50.
|[[Sádocký vrch]]
|25. novembra
|-
|51.
|[[Srniak]]
|26. novembra
|-
|52.
|[[Sokolie (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|27. novembra
|-
|53.
|[[Suchá hora (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|28. novembra
|-
|54.
|[[Čelo (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|29. novembra
|-
|55.
|[[Úplaz (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|30. novembra
|-
|56.
|[[Veľká Homoľa (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|1. decembra
|-
|57.
|[[Malý Rokoš]]
|2. decembra
|-
|58.
|[[Bielený vrch]]
|3. decembra
|-
|59.
|[[Gajda]]
|4. decembra
|-
|60.
|[[Prieľačina (vrch v Považskom Inovci)]]
|5. decembra
|-
|61.
|[[Ostrý vrch (vrch v Považskom Inovci)]]
|6. decembra
|-
|62.
|[[Jakubová]]
|7. decembra
|-
|63.
|[[Močiare]]
|8. decembra
|-
|64.
|[[Jarabský vrch]]
|9. decembra
|-
|65.
|[[Hradisko (vrch v Považskom Inovci)]]
|10. decembra
|-
|66.
|[[Kamenná (vrch v Považskom Inovci)]]
|11. decembra
|-
|67.
|[[Horný lom]]
|12. decembra
|-
|68.
|[[Sokolec (vrch v Tribeči)]]
|13. decembra
|-
|69.
|[[Lámaniny]]
|14. decembra
|-
|70.
|[[Veľká Ostrá (Tribeč)]]
|15. decembra
|-
|71.
|[[Hrubý vrch (Tribeč)]]
|16. decembra
|-
|72.
|[[Mníchová]]
|17. decembra
|-
|73.
|[[Brezový vrch (Tribeč)]]
|18. decembra
|-
|74.
|[[Javorový vrch (Tribeč)]]
|19. decembra
|-
|75.
|[[Mišov vrch]]
|20. decembra
|-
|76.
|[[Vojšín (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Stráž (vrch vo Vtáčniku)]]
|21. decembra
|-
|77.
|[[Brestovo]]<br />[[Sedlová skala (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|22. decembra
|-
|78.
|[[Inovecké sedlo]]<br />[[Malý Inovec]]
|23. decembra
|-
|79.
|[[Stavanský vrch]]<br />[[Pečanský vrch]]
|24. decembra
|-
|80.
|[[Krivá (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|25. decembra
|-
|81.
|[[Benát]]
|26. decembra
|-
|82.
|[[Malý Vyšehrad]]<br />[[Hrádok (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Dúbrava (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Prosný vŕštek]]
|27. decembra
|-
|83.
|[[Kamenný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Kuchyňa (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|28. decembra
|-
|84.
|[[Nemcovo]]<br />[[Závozy (vrch v Žiari)]]<br />[[Gaštan (vrch v Žiari)]]<br />[[Mačací zámok (vrch v Žiari)]]
|29. decembra
|-
|85.
|[[Vysoký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Vlčia (vrch v Žiari)]]<br />[[Vysoká (vrch v Žiari)]]
|30. decembra
|-
|86.
|[[Rozložná (vrch v Žiari)]]<br />[[Veľký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Rallye Dakar 2022]]
|31. decembra
|-
|87.
|[[Handliarka]]<br />[[Kečka (vrch v Starohorských vrchoch)]]
|1. januára 2022
|-
|88.
|[[Barania hlava (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Hrubý vrch (vrch v Starohorských vrchoch)]]
|2. januára
|-
|89.
|[[Magura (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Baba (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Kochuľa (Donovaly)]]<br />[[Jozef Čierny (herec)]]
|3. januára
|-
|90.
|[[Baník (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Bukovec (vrch v Starohorských vrchoch)]]
|4. januára
|-
|91.
|[[Jelenská skala]]<br />[[Krčahy]]<br />[[Žiare]]<br />[[Zadný Choč]]
|5. januára
|-
|92.
|[[Bukov (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Kopa (vrch v Chočských vrchoch)]]
|6. januára
|-
|93.
|[[Turícka Magura]]<br />[[Smrekov (vrch v Chočských vrchoch)]]
|7. januára
|-
|94.
|[[Kýčera (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Magura (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Havrania (vrch v Chočských vrchoch)]]
|8. januára
|-
|95.
|[[Hrádková]]<br />[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)]]
|9. januára
|-
|96.
|[[Sielnická hora]]<br />[[Heliaš]]
|10. januára
|-
|97.
|[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1128 m)]]<br />[[Želobudzská skalka]]
|11. januára
|-
|98.
|[[Žiarec (vrch v Poľane)]]<br />[[Minca (vrch v Poľane)]]
|12. januára
|-
|99.
|[[Záhorská skala]]<br />[[Vrchdetva]]
|13. januára
|-
|100.
|[[Kalamárka (vrch v Poľane)]]<br />[[Zlatá studňa (vrch v Kremnických vrchoch; 1065 m n. m.)]]<br />[[Hladká (vrch v Kremnických vrchoch)]]
|14. januára
|-
|101.
|[[Košiare (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná roveň (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horný chlm]]
|15. januára
|-
|102.
|[[Krpec (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná skala]]<br />[[Hôrka (vrch v Starohorských vrchoch)]]
|16. januára
|-
|103.
|[[Sokol (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Dlhá lúka (vrch v Strážovských vrchoch)]]<br />[[Čičerman]]
|17. januára
|-
|104.
|[[Myslíkov vrch]]<br />[[Ostrenec]]<br />[[Koreňová]]
|18. januára
|-
|105.
|[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 617,8 m n. m.)]]<br />[[Veľký Vracov]]<br />[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 608,3 m n. m.)]]<br />[[Viničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|19. januára
|-
|106.
|[[Magurka (vrch vo Vtáčniku)]]<br />[[Čierny diel (vrch v Žiari)]]<br />[[Sedlo (vrch v Poľane)]]
|20. januára
|-
|107.
|[[Havranica]]<br />[[Čelo (vrch v Malých Karpatoch)]]
|21. januára
|-
|108.
|[[Veterlín]]<br />[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662 m n. m.)]]<br />[[Klokoč (vrch v Malých Karpatoch)]]
|22. januára
|-
|109.
|[[Jelenec (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Geldek]]
|23. januára
|-
|110.
|[[Javorina (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čertov kopec]]<br />[[Jágrová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Skalnatá (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čmeľok]]
|24. januára
|-
|111.
|[[Tri kopce (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Konské hlavy]]
|25. januára
|-
|112.
|[[Gajdoš (vrch v Malých Karpatoch)]]
|26. januára
|-
|113.
|[[Čupec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Durda (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[U Bětina javoru]]<br />[[Kobylec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Grúň (vrch v Bielych Karpatoch)]]
|27. januára
|-
|114.
|[[Dúžnik (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Holý vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Průklesy (vrch v Bielych Karpatoch)]]
|28. januára
|-
|115.
|[[Biely vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Kobylinec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Zrnová]]<br />[[Končitá (vrch v Bielych Karpatoch)]]
|29. januára
|-
|116.
|[[Kýčera (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Orgoňova Kýčera]]<br />[[Kaniakova skala]]
|30. januára
|-
|117.
|[[Jaseňové (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Ustrígeľ]]<br />[[Čierne (vrch v Javorníkoch)]]
|31. januára
|-
|118.
|[[Oblaz]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 920 m n. m.)]]<br />[[Stratenec (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hričovec (vrch v Javorníkoch)]]
|1. februára
|-
|119.
|[[Solisko (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Čemerka]]<br />[[Čerenka]]
|2. februára
|-
|120.
|[[Papajova Kykula]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 926 m n. m.)]]<br />[[Hluché]]
|3. februára
|-
|121.
|[[Petrovská Kýčera]]<br />[[Dlhé (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Adamkov]]
|4. februára
|-
|122.
|[[Galkov]]<br />[[Slatina (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Vrchtretina]]<br />[[Frňovské]]
|5. februára
|-
|123.
|[[Stolečný]]<br />[[Dupačka]]<br />[[Oselná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hladná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Lopušná (vrch v Javorníkoch)]]
|6. februára
|-
|124.
|[[Gigula]]<br />[[Malinné (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Mraznica (vrch v Javorníkoch)]]
|7. februára
|-
|125.
|[[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932 m n. m.)]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Požeha (vrch v Kysuckej vrchovine)]]
|8. februára
|-
|126.
|[[Želehosť]]
|9. februára
|-
|127.
|[[Holý vrch (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Obelec]]
|10. februára
|-
|128.
|[[Priehyb (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kykula (vrch v Kysuckej vrchovine, Lodno)]]
|11. februára
|-
|129.
|[[Grúniky (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Nová Bystrica)]]<br />[[Vrchrybník]]
|12. februára
|-
|130.
|[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 804 m)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 974 m)]]<br />[[Zrúbanisko]]
|13. februára
|-
|131.
|[[Beskyd (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Jasenov (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kozinec (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Havranský vrch]]
|14. februára
|-
|132.
|[[Jedľovinka]]<br />[[Púpovček]]
|15. februára
|-
|133.
|[[Príslopec]]<br />[[Bzinská hoľa]]
|16. februára
|-
|134.
|[[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1 m n. m.)]]<br />[[Surový vrch]]
|17. februára
|-
|135.
|[[Štíbeľ]]
|18. februára
|-
|136.
|[[Čierny vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Budín II (vrch v Oravskej Magure)]]
|19. februára
|-
|137.
|[[Mrvova Kykula]]<br />[[Demänovská Kykula]]
|20. februára
|-
|138.
|[[Nový vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Držatín]]<br />[[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1128 m n. m.)]]
|21. februára
|-
|139.
|[[Feračová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Šubovka (vrch v Oravskej Magure)]]
|22. februára
|-
|140.
|[[Prípor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Čistý grúň]]
|23. februára
|-
|141.
|[[Javorová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Príslop (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javorový vrch (vrch v Oravskej Magure)]]
|24. februára
|-
|142.
|[[Magura (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Opálené (vrch v Oravskej Magure)]]
|25. februára
|-
|143.
|[[Hrčova Kečka]]<br />[[Lysica (vrch v Malej Fatre)]]
|26. februára
|-
|144.
|[[Kykula (vrch v Kysuckých Beskydách, Vychylovka)]]<br />[[Kýčerka (vrch v Kysuckých Beskydách)]]
|27. februára
|-
|145.
|[[Veľká Červenková]]<br />[[Uplaz (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Veľký Príslop]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckých Beskydách)]]
|28. februára
|-
|146.
|[[Kýčera (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Sedlo pod Orlom]]<br />[[Vreščovské sedlo]]
|1. marca
|-
|147.
|[[Svítková]]<br />[[Talapkov Beskyd]]
|2. marca
|-
|148.
|[[Bednárová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Krkoškuľa]]<br />[[Vysoká Magura]]<br />[[Úšust (vrch v Oravských Beskydách)]]
|3. marca
|-
|149.
|[[Javorina (vrch v Oravských Beskydách; 1051 m n. m.)]]<br />[[Solisko (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hlinka (sedlo)]]
|4. marca
|-
|150.
|[[Pientkuľa]]<br />[[Grúniky (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hrubá bučina]]<br />[[Mútňanské sedlo]]
|5. marca
|-
|151.
|[[Tri kopce (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Veľký Grúň (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1143 m n. m.)]]
|6. marca
|-
|152.
|[[Polanica]]<br />[[Munczolik]]<br />[[Súšava (vrch v Oravských Beskydách)]]
|7. marca
|-
|153.
|[[Dudová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1087 m n. m.)]]
|8. marca
|-
|154.
|[[Veľký kopec (vrch v Oravských Beskydách)]]
|9. marca
|-
|155.
|[[Bukovský grúň]]
|10. marca
|-
|156.
|[[Borsučie]]<br />[[Bukovina (vrch v Oravských Beskydách)]]
|11. marca
|-
|157.
|[[Burkov vrch]]<br />[[Čuboňov]]
|12. marca
|-
|158.
|[[Uhorská]]
|13. marca
|-
|159.
|[[Javorková (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|14. marca
|-
|160.
|[[Mikulovka]]<br />[[Javorinky (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|15. marca
|-
|161.
|[[Blatná (vrch v Skorušinských vrchoch)]]<br />[[Brezový vrch (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|16. marca
|-
|162.
|[[Vajdovka]]<br />[[Krúpová (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|17. marca
|-
|163.
|[[Príslop (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|18. marca
|-
|164.
|[[Osly (vrch v Skorušinských vrchoch)|Osly]]
|19. marca
|-
|165.
|[[Mních (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|20. marca
|-
|166.
|[[Machy (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|21. marca
|-
|167.
|[[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|22. marca
|-
|168.
|[[Súšava (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|23. marca
|-
|169.
|[[Polianky (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|24. marca
|-
|170.
|[[Diel (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|25. marca
|-
|171.
|[[Plešivec (vrch v Burde)]]
|26. marca
|-
|172.
|[[Končiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|27. marca
|-
|173.
|[[Zlatý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|28. marca
|-
|174.
|[[Banský vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|29. marca
|-
|175.
|[[Malý Kerling]]
|30. marca
|-
|176.
|[[Cukmantel]]
|31. marca
|-
|177.
|[[Šobov]]
|1. apríla
|-
|178.
|[[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Hadová (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|2. apríla
|-
|179.
|[[Kanderka]]
|3. apríla
|-
|180.
|[[Ostrý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|4. apríla
|-
|181.
|[[Veľký Žiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Drastavica]]
|5. apríla
|-
|182.
|[[Petrov vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|6. apríla
|-
|183.
|[[Skalka (vrch v Štiavnických vrchoch; 882 m n. m.)]]
|7. apríla
|-
|184.
|[[Strela (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Tri kamene]]
|8. apríla
|-
|185.
|[[Štálovo]]<br />[[Anderloch]]
|9. apríla
|-
|186.
|[[Snoža]]<br />[[Priečne bralo]]
|10. apríla
|-
|187.
|[[Bujačia]]<br />[[Brezový hrad]]
|11. apríla
|-
|188.
|[[Homôľka (vrch v Javorí)]]<br />[[Vysoká (vrch v Javorí)]]
|12. apríla
|-
|189.
|[[Králikov vrch]]<br />[[Kukučkov kopec]]
|13. apríla
|-
|190.
|[[Makytová]]<br />[[Ďurovie vrch]]
|14. apríla
|-
|191.
|[[Veľký Lysec (vrch v Javorí)]]<br />[[Sekier (vrch v Javorí)]]<br />[[Lomné (vrch v Javorí)]]
|15. apríla
|-
|192.
|[[Človekovo]]<br />[[Kozí hrb (vrch v Javorí)]]
|16. apríla
|-
|193.
|[[Medvedia výšina]]<br />[[Dunivá hora]]
|17. apríla
|-
|194.
|[[Lazy (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Soví vrch (vrch v Cerovej vrchovine)]]
|18. apríla
|-
|195.
|[[Belina (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Rakvica (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Bralce (Ostrôžky)]]
|19. apríla
|-
|196.
|[[Stanová (Ostrôžky)]]<br />[[Vrchovina (Ostrôžky)]]<br />[[Lysec (Ostrôžky)]]
|20. apríla
|-
|197.
|[[Fekiačov vrch]]<br />[[Jasenie (Ostrôžky)]]
|21. apríla
|-
|198.
|[[Vlčia skala (Ostrôžky)]]<br />[[Páleniská (Ostrôžky)]]<br />[[Pľutov vrch]]<br />[[Kobylí vrch (Ostrôžky)]]
|22. apríla
|-
|199.
|[[Baraní vrch (Ostrôžky)]]<br />[[Veľký Korčín]]<br />[[Sokolovo bralo]]<br />[[Dedinský vrch]]
|23. apríla
|-
|200.
|[[Žiakov vrch]]
|24. apríla
|-
|201.
|[[Hrbatá lúčka]]
|25. apríla
|-
|202.
|[[Grúň (vrch v Poľane)]]<br />[[Šafraníčka (vrch v Poľane)]]
|26. apríla
|-
|203.
|[[Kurinec (vrch v Poľane)]]<br />[[Malý kopec (vrch v Oravských Beskydách)]]
|27. apríla
|-
|204.
|[[Šípová (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|28. apríla
|-
|205.
|[[Vtáčnik (vrch v Štiavnických vrchoch, Štiavnické Bane)]]
|29. apríla
|-
|206.
|[[Jaseňová (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|30. apríla
|-
|207.
|[[Šibeničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|1. mája
|-
|208.
|[[Za zemami]]
|2. mája
|-
|209.
|[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)|Matiašov vrch]]
|3. mája
|-
|210.
|[[Firceng]]
|4. mája
|-
|211.
|[[Krivá breza]]
|5. mája
|-
|212.
|[[Brána (vrch vo Vtáčniku)]]
|6. mája
|-
|213.
|[[Tlstý diel (vrch vo Vtáčniku)]]
|7. mája
|-
|214.
|[[Podhoreň]]
|8. mája
|-
|215.
|[[Tŕnie (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|9. mája
|-
|216.
|[[Kňazová (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|10. mája
|-
|217.
|[[Končiny (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|11. mája
|-
|218.
|[[Dúpna]]
|12. mája
|-
|219.
|[[Dolný lom]]
|13. mája
|-
|220.
|[[Železník (vrch v Považskom Inovci)]]
|14. mája
|-
|221.
|[[Javorie (vrch v Považskom Inovci)]]
|15. mája
|-
|222.
|[[Malá Krížna]]
|16. mája
|-
|223.
|[[Chyžky]]
|17. mája
|-
|224.
|[[Biela skala (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|18. mája
|-
|225.
|[[Ostré brdo]]
|19. mája
|-
|226.
|[[Štrochy]]
|20. mája
|-
|227.
|[[Haľamova kopa]]
|21. mája
|-
|228.
|[[Chládkové úplazy]]
|22. mája
|-
|229.
|[[Veľký Rakytov]]
|23. mája
|-
|230.
|[[Malý Rakytov]]
|24. mája
|-
|231.
|[[Skalná (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malý Smrk]]<br />[[Tanečnice (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|25. mája
|-
|232.
|[[Rožková (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Radegast (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|26. mája
|-
|233.
|[[Krásny kopec]]
|27. mája
|-
|234.
|[[Črchľa (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Ropice (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|28. mája
|-
|235.
|[[Líška (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|29. mája
|-
|236.
|[[Štefanová (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Javorový]]
|30. mája
|-
|237.
|[[Maďarová (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|31. mája
|-
|238.
|[[Magura (1 308,7 m n. m.)]]<br />[[Ostrý (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|1. júna
|-
|239.
|[[Čierňavský vrch]]<br />[[Smrčina (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|2. júna
|-
|240.
|[[Tlstá hora (vrch vo Veľkej Fatre; 1208 m n. m.)]]
|3. júna
|-
|241.
|[[Perušín]]
|4. júna
|-
|242.
|[[Rumbáre (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Slavíč (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|5. júna
|-
|243.
|[[Tmavá (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|6. júna
|-
|244.
|[[Dvorisko (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|7. júna
|-
|245.
|[[Magury]]
|8. júna
|-
|246.
|[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1261 m n. m.)]]
|9. júna
|-
|247.
|[[Nad Uhliskami]]
|10. júna
|-
|248.
|[[Kozia skala]]<br />[[Magurka (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|11. júna
|-
|249.
|[[Prierastlé]]
|12. júna
|-
|250.
|[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1112 m n. m.)]]
|13. júna
|-
|251.
|[[Osičné]]
|14. júna
|-
|252.
|[[Bágľov kopec]]
|15. júna
|-
|253.
|[[Repište (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Velká Stolová]]
|16. júna
|-
|254.
|[[Veterný vrch (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malá Stolová]]
|17. júna
|-
|255.
|[[Tlstá (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|18. júna
|-
|256.
|[[Červená Magura]]
|19. júna
|-
|257.
|[[Magura (1 416,4 m n. m.)]]
|20. júna
|-
|258.
|[[Malý Salatín (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|21. júna
|-
|259.
|[[Bohúňovo (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|22. júna
|-
|260.
|[[Kriváň (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|23. júna
|-
|261.
|[[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|24. júna
|-
|262.
|[[Malá Chochuľa]]
|25. júna
|-
|263.
|[[Skalka (1 549 m n. m.)]]
|26. júna
|-
|264.
|[[Ondrejská hoľa]]
|27. júna
|-
|265.
|[[Ráztocké poľany]]
|28. júna
|-
|266.
|[[Veľká hoľa]]
|29. júna
|-
|267.
|[[Mestská hora (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|30. júna
|-
|268.
|[[Krámec]]
|1. júla
|-
|269.
|[[Ľupčianska Magura]]
|2. júla
|-
|270.
|[[Predná Magura]]
|3. júla
|-
|271.
|[[Javorina (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|4. júla
|-
|272.
|[[Žiar (1 408 m n. m.)]]
|5. júla
|-
|273.
|[[Baba (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|6. júla
|-
|274.
|[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|7. júla
|-
|275.
|[[Príslop (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|8. júla
|-
|276.
|[[Mesiačik]]
|9. júla
|-
|277.
|[[Poľana (vrch v Nízkych Tatrách; 1156 m n. m.)]]
|10. júla
|-
|278.
|[[Snožka]]
|11. júla
|-
|279.
|[[Konské (vrch)]]
|12. júla
|-
|280.
|[[Konský grúň]]
|13. júla
|-
|281.
|[[Tanečnica (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|14. júla
|-
|282.
|[[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 667 m n. m.)]]
|15. júla
|-
|283.
|[[Kúpeľ (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|16. júla
|-
|284.
|[[Kopa (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|17. júla
|-
|285.
|[[Pusté]]
|18. júla
|-
|286.
|[[Kurence (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tour de France 2022]]
|19. júla
|-
|287.
|[[Demänovská hora]]
|20. júla
|-
|288.
|[[Končitý vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|21. júla
|-
|289.
|[[Magura (1 376,5 m n. m.)]]
|22. júla
|-
|290.
|[[Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|23. júla
|-
|291.
|[[Slemä]]
|24. júla
|-
|292.
|[[Ohnište (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|25. júla
|-
|293.
|[[Rovná hoľa]]
|26. júla
|-
|294.
|[[Chopec]]
|27. júla
|-
|295.
|[[Hradište (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|28. júla
|-
|296.
|[[Selnice]]
|29. júla
|-
|297.
|[[Lajštroch]]
|30. júla
|-
|298.
|[[Na jame]]
|31. júla
|-
|299.
|[[Sitieň]]
|1. augusta
|-
|300.
|[[Repiská (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|2. augusta
|-
|301.
|[[Zákľuky (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|3. augusta
|-
|302.
|[[Ostredok (vrch v Nízkych Tatrách; 1640 m)]]
|4. augusta
|-
|303.
|[[Jaloviarka]]
|5. augusta
|-
|304.
|[[Dechtárska hora]]
|6. augusta
|-
|305.
|[[Červený grúň (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|7. augusta
|-
|306.
|[[Salatínka]]
|8. augusta
|-
|307.
|[[Sliačska Magura]]
|9. augusta
|-
|308.
|[[Malý Chabenec]]
|10. augusta
|-
|309.
|[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1341 m n. m.)]]
|11. augusta
|-
|310.
|[[Červená (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|12. augusta
|-
|311.
|[[Struhár (vrch)]]
|13. augusta
|-
|312.
|[[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|14. augusta
|-
|313.
|[[Kečka (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|15. augusta
|-
|314.
|[[Čertova svadba]]
|16. augusta
|-
|315.
|[[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|17. augusta
|-
|316.
|[[Baňa (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|18. augusta
|-
|317.
|[[Jánov grúň]]
|19. augusta
|-
|318.
|[[Fišiarka]]
|20. augusta
|-
|319.
|[[Vrchbánsky grúň]]
|21. augusta
|-
|320.
|[[Domárka]]
|22. augusta
|-
|321.
|[[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|23. augusta
|-
|322.
|[[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|24. augusta
|-
|323.
|[[Vrbovica]]
|25. augusta
|-
|324.
|[[Zadná Široká]]
|26. augusta
|-
|325.
|[[Malý bok]]
|27. augusta
|-
|326.
|[[Kolesárová (vrch)]]
|28. augusta
|-
|327.
|[[Nemecká (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|29. augusta
|-
|328.
|[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1575 m n. m.)]]
|30. augusta
|-
|329.
|[[Chmelinec (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|31. augusta
|-
|330.
|[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370 m n. m.)]]
|1. septembra
|-
|331.
|[[Mačacia]]
|2. septembra
|-
|332.
|[[Mendíčka]]
|3. septembra
|-
|333.
|[[Medvedia (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Panská hoľa (vrch v Nízkych Tatrách; 1429 m n. m.)]]
|4. septembra
|-
|334.
|[[Malá Vápenica]]
|5. septembra
|-
|335.
|[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1617 m n. m.)]]<br />[[Heľpiansky vrch]]
|6. septembra
|-
|336.
|[[Smrečiny (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|7. septembra
|-
|337.
|[[Dzurová (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tri kopce (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|8. septembra
|-
|338.
|[[Kolibisko]]
|9. septembra
|-
|339.
|[[Prostredný vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|10. septembra
|-
|340.
|[[Čertovica (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|11. septembra
|-
|341.
|[[Košariská (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|12. septembra
|-
|342.
|[[Zadný grúň]]
|13. septembra
|-
|343.
|[[Koreň (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|14. septembra
|-
|344.
|[[Ráztocká hoľa]]
|15. septembra
|-
|345.
|[[Turková (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|16. septembra
|-
|346.
|[[Nad Michalcovou]]
|17. septembra
|-
|347.
|[[Hošková (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|18. septembra
|-
|348.
|[[Rybíková]]
|19. septembra
|-
|349.
|[[Slamená]]
|20. septembra
|-
|350.
|[[Brada (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|21. septembra
|-
|351.
|[[Gregória]]
|22. septembra
|-
|352.
|[[Krahulec (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|23. septembra
|-
|353.
|[[Jedlinská]]
|24. septembra
|-
|354.
|[[Čierna (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|25. septembra
|-
|355.
|[[Krížový vrch (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|26. septembra
|-
|356.
|[[Krížna (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|27. septembra
|-
|357.
|[[Zámčisko (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|28. septembra
|-
|358.
|[[Rígeľ (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|29. septembra
|-
|359.
|[[Predný Moravec]]<br>[[Kamenčie]]
|30. septembra
|-
|360.
|[[Zadný Moravec]]<br>[[Rajtopíky (vrch v Branisku)]]
|1. októbra
|-
|361.
|[[Rudník (vrch v Branisku)]]<br>[[Brezová (vrch v Branisku)]]
|2. októbra
|-
|362.
|[[Zvolanská]]
|3. októbra
|-
|363.
|[[Nad Bučom]]<br>[[Patria (vrch v Branisku)]]
|4. októbra
|-
|364.
|[[Petrova hora (vrch v Branisku)]]<br>[[Príkre (vrch v Branisku)]]
|5. októbra
|-
|365.
|[[Kravcová (vrch v Branisku)]]<br>[[Homôľka (vrch v Branisku)]]
|6. októbra
|-
|366.
|[[Boldigaň]]
|7. októbra
|-
|367.
|[[Veľká skala (vrch v Branisku)]]<br>[[Suchý vrch (vrch v Branisku)]]
|8. októbra
|-
|368.
|[[Červená skala (vrch v Branisku)]]
|9. októbra
|-
|369.
|[[Suchý hrb]]
|10. októbra
|-
|370.
|[[Magura (vrch v Bachurni)]]
|11. októbra
|-
|371.
|[[Bučina (vrch v Bachurni)]]
|12. októbra
|-
|372.
|[[Žliabky (vrch v Bachurni)]]
|13. októbra
|-
|373.
|[[Adamova hora]]
|14. októbra
|-
|374.
|[[Javor (vrch v Bachurni)]]
|15. októbra
|-
|375.
|[[Dlhé diely (vrch v Bachurni)]]
|16. októbra
|-
|376.
|[[Stavenec (vrch)|Stavenec]]
|17. októbra
|-
|377.
|[[Marduňa]]
|18. októbra
|-
|378.
|[[Skalky (vrch v Bachurni)]]
|19. októbra
|-
|379.
|[[Brezina (vrch v Bachurni)]]
|20. októbra
|-
|380.
|[[Zadné Bendovce]]
|21. októbra
|-
|381.
|[[Homôľka (vrch v Bachurni)]]<br>[[Ortáš (vrch v Bachurni)]]
|22. októbra
|-
|382.
|[[Lazy (vrch v Bachurni)]]
|23. októbra
|-
|383.
|[[Ostrý vrch (vrch v Bachurni)]]
|24. októbra
|-
|384.
|[[Bučie (vrch v Bachurni)]]
|25. októbra
|-
|385.
|[[Kohút (vrch v Bachurni)]]
|26. októbra
|-
|386.
|[[Kopa (vrch v Levočských vrchoch)]]
|27. októbra
|-
|387.
|[[Hrča (vrch v Levočských vrchoch)]]
|28. októbra
|-
|388.
|[[Kuligura]]
|29. októbra
|-
|389.
|[[Zámčisko (vrch v Levočských vrchoch)]]
|30. októbra
|-
|390.
|[[Čiernohuzec]]
|31. októbra
|-
|391.
|[[Piesočný vrch]]
|1. novembra
|-
|392.
|[[Jankovec]]
|2. novembra
|-
|393.
|[[Javor (vrch v Levočských vrchoch)]]
|3. novembra
|-
|394.
|[[Škapová]]
|4. novembra
|-
|395.
|[[Čistý diel]]<br>[[Uhlisko (vrch v Levočských vrchoch)]]
|5. novembra
|-
|396.
|[[Obšar]]
|6. novembra
|-
|397.
|[[Javoríčka]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2022]]
|7. novembra
|-
|398.
|[[Javorina (vrch v Levočských vrchoch, 1224 m)]]<br>[[Zelený vrch (vrch v Levočských vrchoch, 1198 m)]]
|8. novembra
|-
|399.
|[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1154 m)]]
|9. novembra
|-
|400.
|[[Derežová]]
|10. novembra
|-
|401.
|[[Ihla (vrch v Levočských vrchoch)]]
|11. novembra
|-
|402.
|[[Šípková hora]]
|12. novembra
|-
|403.
|[[Banisko (vrch v Levočských vrchoch)]]
|13. novembra
|-
|404.
|[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1166 m)]]
|14. novembra
|-
|405.
|[[Čierna kopa]]
|15. novembra
|-
|406.
|[[Grúň (vrch v Spišskej Magure)]]
|16. novembra
|-
|407.
|[[Horbáľová]]
|17. novembra
|-
|408.
|[[Kvasník]]
|18. novembra
|-
|409.
|[[Zbojnícky stôl]]<br>[[Stráňanské sedlo]]
|19. novembra
|-
|410.
|[[Riňava]]
|20. novembra
|-
|411.
|[[Plontana]]
|21. novembra
|-
|412.
|[[Hulok]]
|22. novembra
|-
|413.
|[[Spádik]]
|23. novembra
|-
|414.
|[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1010 m)]]
|24. novembra
|-
|415.
|[[Godšinová]]
|25. novembra
|-
|416.
|[[Smrečiny (vrch v Spišskej Magure)]]
|26. novembra
|-
|417.
|[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1176 m)]]
|27. novembra
|-
|418.
|[[Slodičovský vrch]]
|28. novembra
|-
|419.
|[[Magurka (vrch v Spišskej Magure)]]
|29. novembra
|-
|420.
|[[Solisko (vrch v Spišskej Magure)]]
|30. novembra
|-
|421.
|[[Zlomiská (vrch v Spišskej Magure)]]
|1. decembra
|-
|422.
|[[Vysoký vrch (Spišská Magura)]]
|2. decembra
|-
|423.
|[[Furmanec (vrch v Spišskej Magure)]]
|3. decembra
|-
|424.
|[[Plešný vrch]]
|4. decembra
|-
|425.
|[[Prehrštie]]
|5. decembra
|-
|426.
|[[Okrúhla (vrch v Spišskej Magure)]]
|6. decembra
|-
|427.
|[[Črchľa (vrch v Spišskej Magure)]]
|7. decembra
|-
|428.
|[[Brija]]
|8. decembra
|-
|429.
|[[Suchý vrch (vrch v Spišskej Magure)]]
|9. decembra
|-
|430.
|[[Veterný vrch (vrch v Spišskej Magure)]]
|10. decembra
|-
|431.
|[[Vysoká (vrch v Pieninách)]]
|11. decembra
|-
|432.
|[[Vrchriečky]]
|12. decembra
|-
|433.
|[[Fakľovka]]<br>[[Rozdiel (sedlo)]]
|13. decembra
|-
|434.
|[[Veľká hora (vrch v Pieninách)]]
|14. decembra
|-
|435.
|[[Vysoký vrch (vrch v Pieninách)]]
|15. decembra
|-
|436.
|[[Šľachovky]]<br>[[Aksamitka (vrch v Pieninách)]]<br>[[Lesnické sedlo]]
|16. decembra
|-
|437.
|[[Rabštín]]
|17. decembra
|-
|438.
|[[Lužná skala]]<br>[[Tri koruny]]
|18. decembra
|-
|439.
|[[Šafranovka]]<br>[[Holica (vrch v Pieninách)]]
|19. decembra
|-
|440.
|[[Bystrík (vrch v Pieninách)]]<br>[[Plašná]]
|20. decembra
|-
|441.
|[[Kýčera (vrch v Pieninách)]]
|21. decembra
|-
|442.
|[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 957 m)]]
|22. decembra
|-
|443.
|[[Medvedelica]]
|23. decembra
|-
|444.
|[[Nemecký vrch]]
|24. decembra
|-
|445.
|[[Petríkov vrch]]
|25. decembra
|-
|446.
|[[Soľovka]]<br>[[Beskyd (sedlo)]]
|26. decembra
|-
|447.
|[[Osly (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]
|27. decembra
|-
|448.
|[[Široký vrch (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]
|28. decembra
|-
|449.
|[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 828 m)]]
|29. decembra
|-
|450.
|[[Hrubá klada]]<br>[[Rallye Dakar 2023]]
|30. decembra
|-
|451.
|[[Vyšniansky vrch]]
|31. decembra
|-
|452.
|[[Orlovská Magura]]
|1. januára 2023
|-
|453.
|[[Kurčínska Magura]]
|2. januára
|-
|454.
|[[Javor (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]
|3. januára
|-
|455.
|[[Grúnik (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov v Česku]]
|4. januára
|-
|456.
|[[Murianik (vrch v Čergove)]]
|5. januára
|-
|457.
|[[Malý Minčol (vrch v Čergove)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov na Slovensku]]
|6. januára
|-
|458.
|[[Minčolík (vrch v Čergove)]]
|7. januára
|-
|459.
|[[Hýrová (vrch v Čergove)]]
|8. januára
|-
|460.
|[[Forgáčka (vrch v Čergove)]]
|9. januára
|-
|461.
|[[Dvoriská (vrch v Čergove)]]
|10. januára
|-
|462.
|[[Hrašovík (vrch v Čergove)]]
|11. januára
|-
|463.
|[[Solisko (vrch v Čergove)]]
|12. januára
|-
|464.
|[[Škaredé (vrch v Čergove)]]
|13. januára
|-
|465.
|[[Bukový vrch (vrch v Čergove)]]<br>[[Čergov (sedlo)]]
|14. januára
|-
|466.
|[[Ostrý kameň (vrch v Čergove)]]
|15. januára
|-
|467.
|[[Lysá (vrch v Čergove)]]
|16. januára
|-
|468.
|[[Dlhá (vrch v Čergove)]]<br>[[Sedlo pod Vysokým vrchom]]
|17. januára
|-
|469.
|[[Spálený vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Diaľnica A7 (Bulharsko)]]
|18. januára
|-
|470.
|[[Sivec (vrch)]]
|19. januára
|-
|471.
|[[Bokšov (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|20. januára
|-
|472.
|[[Holica (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Hrad (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|21. januára
|-
|473.
|[[Prielohy (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|22. januára
|-
|474.
|[[Biela skala (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|23. januára
|-
|475.
|[[Čečatová]]
|24. januára
|-
|476.
|[[Šľuchta]]
|25. januára
|-
|477.
|[[Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Multiplex 22 (Česko)]]<br>[[Multiplex 23 (Česko)]]<br>[[Multiplex 24 (Česko)]]<br>[[Multiplex 21 (Česko)]]
|26. januára
|-
|478.
|[[Kozinec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Krompašský vrch]]
|27. januára
|-
|479.
|[[Suchý vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|28. januára
|-
|480.
|[[Bystrá (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|29. januára
|-
|481.
|[[Mestické]]
|30. januára
|-
|482.
|[[Humenec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Tlstá (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|31. januára
|-
|483.
|[[Široká hora (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|1. februára
|-
|484.
|[[Čierna hora (vrch v rovnomennom pohorí)]]<br>[[Koľvek]]
|2. februára
|-
|485.
|[[Somár (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|3. februára
|-
|486.
|[[Osadník (vrch)]]<br>[[Grúň (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|4. februára
|-
|487.
|[[Pokryvy (vrch)]]
|5. februára
|-
|488.
|[[Orlia studňa]]
|6. februára
|-
|489.
|[[Biele skaly (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|7. februára
|-
|490.
|[[Hekerová]]
|8. februára
|-
|491.
|[[Hajdúchov vrch]]
|9. februára
|-
|492.
|[[Malý Suchý vrch]]
|10. februára
|-
|493.
|[[Veľký Vtáčí vrch]]
|11. februára
|-
|494.
|[[Okrúhly chrbát]]
|12. februára
|-
|495.
|[[Drahov (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Krivé (sedlo)]]
|13. februára
|-
|496.
|[[Kobyliar]]<br>[[Volovec (sedlo)]]
|14. februára
|-
|497.
|[[Veľké sedlo (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|15. februára
|-
|498.
|[[Jamina (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stratenský kaňon]]
|16. februára
|-
|499.
|[[Ramzová (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|17. februára
|-
|500.
|[[Tri chotáre (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Holička (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|18. februára
|-
|501.
|[[Žobrácka poľana]]<br>[[Predné holisko]]
|19. februára
|-
|502.
|[[Suchý vrch (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|20. februára
|-
|503.
|[[Malá skala (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|21. februára
|-
|504.
|[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1284 m)]]
|22. februára
|-
|505.
|[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1213 m)]]<br>[[Turecká (vrch)]]
|23. februára
|-
|506.
|[[Balochova hoľa]]
|24. februára
|-
|507.
|[[Kečka (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stupovec]]
|25. februára
|-
|508.
|[[Čertova hoľa]]
|26. februára
|-
|509.
|[[Hoľa (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|27. februára
|-
|510.
|[[Surovec (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|28. februára
|-
|511.
|[[Pálenica (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|1. marca
|-
|512.
|[[Smrečinka]]
|2. marca
|-
|513.
|[[Stromiš]]
|3. marca
|-
|514.
|[[Viničiar]]
|4. marca
|-
|515.
|[[Haniskova]]
|5. marca
|-
|516.
|[[Hýľ (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|6. marca
|-
|517.
|[[Muráň (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Rudolf Krupec]]
|7. marca
|-
|518.
|[[Predný Muráň]]
|8. marca
|-
|519.
|[[Bukovec (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|9. marca
|-
|520.
|[[Korban]]
|10. marca
|-
|521.
|[[Kloptaň (vrch)]]
|11. marca
|-
|522.
|[[Zbojnícka skala (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|12. marca
|-
|523.
|[[Biely kameň (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|13. marca
|-
|524.
|[[Zlatoidská hora]]
|14. marca
|-
|525.
|[[Pod Bukovinami]]
|15. marca
|-
|526.
|[[Čierna hora (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]]
|16. marca
|-
|527.
|[[Nový vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|17. marca
|-
|528.
|[[Kýčera (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|18. marca
|-
|529.
|[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1505 m)]]
|19. marca
|-
|530.
|[[Strednica (vrch)]]
|20. marca
|-
|531.
|[[Žľabina (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|21. marca
|-
|532.
|[[Veľký Grúň (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|22. marca
|-
|533.
|[[Gáflovka]]
|23. marca
|-
|534.
|[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1259 m)]]<br>[[Rázsošná]]
|24. marca
|-
|535.
|[[Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Panošiná]]
|25. marca
|-
|536.
|[[Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Turzovskej vrchovine]]<br>[[Živčáková (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|26. marca
|-
|537.
|[[Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Skalnatá (vrch v Malej Fatre)]]
|27. marca
|-
|538.
|[[Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|28. marca
|-
|539.
|[[Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|29. marca
|-
|540.
|[[Faixová skala]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]]
|30. marca
|-
|541.
|[[Skalné vráta]]
|31. marca
|-
|542.
|[[Stežky]]
|1. apríla
|-
|543.
|[[Rinias]]<br>[[Zmrzlý vrch]]<br>[[Šindelná]]
|2. apríla
|-
|544.
|[[Belianska kopa]]<br>[[Nad Kršlí]]
|3. apríla
|-
|545.
|[[Štefan (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Velká Čantoryje]]
|4. apríla
|-
|546.
|[[Suchý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Kozí vrch]]<br>[[Kelčský Javorník]]
|5. apríla
|-
|547.
|[[Holý kameň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|6. apríla
|-
|548.
|[[Bykárka]]<br>[[Stratenská píla]]
|7. apríla
|-
|549.
|[[Gačovská skala]]<br>[[Biele Vody (Mlynky)]]
|8. apríla
|-
|550.
|[[Skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Skala (planina)]]
|9. apríla
|-
|551.
|[[Marčeková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Letanovský mlyn]]
|10. apríla
|-
|552.
|[[Remiaška]]
|11. apríla
|-
|553.
|[[Duča]]
|12. apríla
|-
|554.
|[[Štrbáková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Mikulčin vrch]]
|13. apríla
|-
|555.
|[[Lipovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|14. apríla
|-
|556.
|[[Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 1137 m)]]
|15. apríla
|-
|557.
|[[Doštianky (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|16. apríla
|-
|558.
|[[Honzovské]]<br>[[Radziejowa]]
|17. apríla
|-
|559.
|[[Borovniak]]
|18. apríla
|-
|560.
|[[Rakytovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|19. apríla
|-
|561.
|[[Kopa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|20. apríla
|-
|562.
|[[Javorina (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|21. apríla
|-
|563.
|[[Kopanec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|22. apríla
|-
|564.
|[[Koč (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|23. apríla
|-
|565.
|[[Vahan]]
|24. apríla
|-
|566.
|[[Tri kopce (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|25. apríla
|-
|567.
|[[Vysoká (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Čarták]]
|26. apríla
|-
|568.
|[[Zbojnícka]]<br>[[Čubův kopec]]<br>[[Bučeň]]
|27. apríla
|-
|569.
|[[Barbolica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|28. apríla
|-
|570.
|[[Popová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Šurická brázda]]
|29. apríla
|-
|571.
|[[Prostredný vŕšok]]
|30. apríla
|-
|572.
|[[Gregová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|1. mája
|-
|573.
|[[Červená skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Blhovská vrchovina]]
|2. mája
|-
|574.
|[[Dlhý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Dan Přibáň]]<br>[[Gemerské terasy]]
|3. mája
|-
|575.
|[[Magura (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|4. mája
|-
|576.
|[[Lopušná (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|5. mája
|-
|577.
|[[Veľký Cigán]]<br>[[Oždianska pahorkatina]]
|6. mája
|-
|578.
|[[Pavelková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Valická pahorkatina]]
|7. mája
|-
|579.
|[[Macov vrch]]
|8. mája
|-
|580.
|[[Vrbiarka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|9. mája
|-
|581.
|[[Ostrica]]
|10. mája
|-
|582.
|[[Šarkanica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|11. mája
|-
|583.
|[[Hajnáš]]<br>[[Licinská pahorkatina]]
|12. mája
|-
|584.
|[[Malá Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|13. mája
|-
|585.
|[[Zadné hory (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|14. mája
|-
|586.
|[[Šiance (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Novohradské terasy]]
|15. mája
|-
|587.
|[[Ploštiny]]<br>[[Poltárska pahorkatina]]
|16. mája
|-
|588.
|[[Viecha (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Jelšovská pahorkatina]]
|17. mája
|-
|589.
|[[Homoľa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Pôtorská pahorkatina]]
|18. mája
|-
|590.
|[[Grúň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|19. mája
|-
|591.
|[[Buchvald]]
|20. mája
|-
|592.
|[[Skálie (vrch v Stolických vrchoch)]]
|21. mája
|-
|593.
|[[Trsteník (vrch v Stolických vrchoch)]]
|22. mája
|-
|594.
|[[Kyprov]]<br>[[Slanské sedlo (Stolické vrchy)]]
|23. mája
|-
|595.
|[[Priehybka (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Čebovská pahorkatina]]
|24. mája
|-
|596.
|[[Župkova Magura]]<br>[[Hontianske terasy]]
|25. mája
|-
|597.
|[[Kozovec]]
|26. mája
|-
|598.
|[[Čelo (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Faltenovo sedlo]]<br>[[Harová]]
|27. mája
|-
|599.
|[[Lehotská hoľa]]
|28. mája
|-
|600.
|[[Faltenov vrch]]
|29. mája
|-
|601.
|[[Malý Kohút]]
|30. mája
|-
|602.
|[[Skalka (vrch v Stolických vrchoch)]]
|31. mája
|-
|603.
|[[Príslop (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Olochova jama]]
|1. júna
|-
|604.
|[[Pálenisko (vrch v Stolických vrchoch)]]
|2. júna
|-
|605.
|[[Grúň (vrch v Stolických vrchoch)]]
|3. júna
|-
|606.
|[[Krížna poľana]]
|4. júna
|-
|607.
|[[Salašiská]]
|5. júna
|-
|608.
|[[Holcková]]
|6. júna
|-
|609.
|[[Predné Tŕstie]]
|7. júna
|-
|610.
|[[Nižný vrch]]
|8. júna
|-
|611.
|[[Lazy (vrch v Stolických vrchoch)]]
|9. júna
|-
|612.
|[[Ostrá (vrch v Stolických vrchoch)]]
|10. júna
|-
|613.
|[[Tri chotáre (vrch v Stolických vrchoch)]]
|11. júna
|-
|614.
|[[Vasilov (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|12. júna
|-
|615.
|[[Rácovo]]
|13. júna
|-
|616.
|[[Černákov vrch]]
|14. júna
|-
|617.
|[[Čierny vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|15. júna
|-
|618.
|[[Slatvinské]]
|16. júna
|-
|619.
|[[Malá Smrekovica (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|17. júna
|-
|620.
|[[Skalka (Veporské vrchy, 1256 m)]]
|18. júna
|-
|621.
|[[Veľká Smrekovica]]
|19. júna
|-
|622.
|[[Javorinka (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|20. júna
|-
|623.
|[[Psica]]
|21. júna
|-
|624.
|[[Lešník]]
|22. júna
|-
|625.
|[[Kráľovská hora (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|23. júna
|-
|626.
|[[Magura (vrch vo Veporských vrchoch; 1101 m)]]
|24. júna
|-
|627.
|[[Ďurová]]
|25. júna
|-
|628.
|[[Blato (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|26. júna
|-
|629.
|[[Michalová (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|27. júna
|-
|630.
|[[Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|28. júna
|-
|631.
|[[Kučalach]]
|29. júna
|-
|632.
|[[Gindura]]<br>[[Tour de France 2023]]
|30. júna
|-
|633.
|[[Bánovo (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|1. júla
|-
|634.
|[[Báňova]]
|2. júla
|-
|635.
|[[Pomývačný grúň]]
|3. júla
|-
|636.
|[[Lômik]]
|4. júla
|-
|637.
|[[Rozsypok]]
|5. júla
|-
|638.
|[[Široký grúň]]
|6. júla
|-
|639.
|[[Kýčera (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|7. júla
|-
|640.
|[[Machnáčov grúň]]
|8. júla
|-
|641.
|[[Šopisko]]
|9. júla
|-
|642.
|[[Tri chotáre (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Diel (sedlo)]]
|10. júla
|-
|643.
|[[Železná brána (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|11. júla
|-
|644.
|[[Oltárne]]
|12. júla
|-
|645.
|[[Nad Králičkou]]
|13. júla
|-
|646.
|[[Sedmák]]
|14. júla
|-
|647.
|[[Dlhý grúň (vrch vo Veporských vrchoch; 1061 m)]]
|15. júla
|-
|648.
|[[Drahová]]
|16. júla
|-
|649.
|[[Kostolný vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|17. júla
|-
|650.
|[[Čierťaž (vrch vo Veporských vrchoch, 1102 m)]]
|18. júla
|-
|651.
|[[Bykovo (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|19. júla
|-
|652.
|[[Chocholná (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|20. júla
|-
|653.
|[[Skalka (vrch vo Veporských vrchoch, 1064 m)]]
|21. júla
|-
|654.
|[[Banský grúň]]
|22. júla
|-
|655.
|[[Zákľuky (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|23. júla
|-
|656.
|[[Turníky]]
|24. júla
|-
|657.
|[[Ostrý grúň (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|25. júla
|-
|658.
|[[Gazdov]]
|26. júla
|-
|659.
|[[Veľké Čelno]]
|27. júla
|-
|660.
|[[Mitrová]]
|28. júla
|-
|661.
|[[Smolová]]<br>[[Zoznam vrcholov v Revúckej vrchovine]]
|29. júla
|-
|662.
|[[Dolinka (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|30. júla
|-
|663.
|[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1096 m)]]
|31. júla
|-
|664.
|[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1000 m)]]
|1. augusta
|-
|665.
|[[Brzáčka (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|2. augusta
|-
|666.
|[[Kolba (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|3. augusta
|-
|667.
|[[Žliabky]]
|4. augusta
|-
|668.
|[[Suchá (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Táňovo]]<br>[[Viktória Forster]]
|5. augusta
|-
|669.
|[[Jeleňová]]
|6. augusta
|-
|670.
|[[Magura (882,8 m n. m.)]]
|7. augusta
|-
|671.
|[[Ostrý vrch (870,1 m n. m.)]]<br>[[Jasenina (vrch)]]
|8. augusta
|-
|672.
|[[Malý Radzim]]
|9. augusta
|-
|673.
|[[Spúšťadlo]]
|10. augusta
|-
|674.
|[[Bučina (vrch v Revúckej vrchovine)]]
|11. augusta
|-
|675.
|[[Vincovka]]
|12. augusta
|-
|676.
|[[Kilhov]]
|13. augusta
|-
|677.
|[[Biela skala (vrch v Revúckej vrchovine)]]
|14. augusta
|-
|678.
|[[Homôľka (vrch v Revúckej vrchovine)]]
|15. augusta
|-
|679.
|[[Železník (813,5 m n. m.)]]
|16. augusta
|-
|680.
|[[Hrádok (809,4 m n. m.)]]
|17. augusta
|-
|681.
|[[Nad Bystrianskou studňou]]
|18. augusta
|-
|682.
|[[Gerlašská skala]]
|19. augusta
|-
|683.
|[[Štít (vrch v Slovenskom krase)]]
|20. augusta
|-
|684.
|[[Vlčí štít (845 m)]]
|21. augusta
|-
|685.
|[[Vlčí štít (814 m)]]
|22. augusta
|-
|686.
|[[Železné vráta (vrch v Slovenskom krase)]]
|23. augusta
|-
|687.
|[[Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)]]
|24. augusta
|-
|688.
|[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 744 m)]]
|25. augusta
|-
|689.
|[[Červený kopec (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Slovenská skala]]
|26. augusta
|-
|690.
|[[Bukový vrch (vrch v Slovenskom krase)]]
|27. augusta
|-
|691.
|[[Drieňovec (vrch v Slovenskom krase; 804 m)]]
|28. augusta
|-
|692.
|[[Buková (vrch v Slovenskom krase)]]
|29. augusta
|-
|693.
|[[Široká (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Uhorská severná železnica]]
|30. augusta
|-
|694.
|[[Hodovník (vrch v Slovenskom krase)]]
|31. augusta
|-
|695.
|[[Tegart]]
|1. septembra
|-
|696.
|[[Luhota]]
|2. septembra
|-
|697.
|[[Kresadlo (vrch v Slovenskom krase)]]
|3. septembra
|-
|698.
|[[Vysoký vrch (vrch v Slovenskom krase)]]
|4. septembra
|-
|699.
|[[Hlinná (vrch v Slovenskom krase)]]
|5. septembra
|-
|700.
|[[Havrania skala (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Dvorník (vrch v Slovenskom krase)]]
|6. septembra
|-
|701.
|[[Chvost (vrch v Slovenskom krase)]]
|7. septembra
|-
|702.
|[[Grečov]]
|8. septembra
|-
|703.
|[[Bujačí vrch (vrch v Slovenskom krase)]]
|9. septembra
|-
|704.
|[[Ploština]]
|10. septembra
|-
|705.
|[[Ďurkova skala]]
|11. septembra
|-
|706.
|[[Žľab (vrch v Slovenskom krase)]]
|12. septembra
|-
|707.
|[[Šugovský vrch]]
|13. septembra
|-
|708.
|[[Vysoká (vrch v Slovenskom krase)]]
|14. septembra
|-
|709.
|[[Železná brána (vrch v Slovenskom krase)]]
|15. septembra
|-
|710.
|[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 679 m)]]
|16. septembra
|-
|711.
|[[Veterník (vrch v Slovenskom krase)]]
|17. septembra
|-
|712.
|[[Súľov (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|18. septembra
|-
|713.
|[[Čudácka (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|19. septembra
|-
|714.
|[[Konečná (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|20. septembra
|-
|715.
|[[Bobek (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Černá Ostravice]]<br>[[Bílá Ostravice]]
|21. septembra
|-
|716.
|[[Lukavice (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|22. septembra
|-
|717.
|[[Polianky (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Krupinskej planine]]
|23. septembra
|-
|718.
|[[Korytové]]
|24. septembra
|-
|719.
|[[Beskyd (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|25. septembra
|-
|720.
|[[Zvonica (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|26. septembra
|-
|721.
|[[Buková (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|27. septembra
|-
|722.
|[[Kelčov (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|28. septembra
|-
|723.
|[[Okrúhla (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|29. septembra
|-
|724.
|[[Hlinené (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|30. septembra
|-
|725.
|[[Bahaňa (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|1. októbra
|-
|726.
|[[Sulov (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|2. októbra
|-
|727.
|[[Dlhý diel]]
|3. októbra
|-
|728.
|[[Chlm (vrch v Krupinskej planine; 744 m)]]
|4. októbra
|-
|729.
|[[Bralo (vrch v Krupinskej planine)]]
|5. októbra
|-
|730.
|[[Končitý hrádok]]
|6. októbra
|-
|731.
|[[Brezie (vrch v Krupinskej planine)]]
|7. októbra
|-
|732.
|[[Vŕšok (vrch v Krupinskej planine)]]
|8. októbra
|-
|733.
|[[Horná hora]]
|9. októbra
|-
|734.
|[[Jaseňový vrch (vrch v Krupinskej planine)]]
|10. októbra
|-
|735.
|[[Medveďov vrch]]
|11. októbra
|-
|736.
|[[Sebatin kút]]
|12. októbra
|-
|737.
|[[Žiar (vrch v Krupinskej planine)]]
|13. októbra
|-
|738.
|[[Mavercová]]
|14. októbra
|-
|739.
|[[Soliská (vrch v Chočských vrchoch)]]
|15. októbra
|-
|740.
|[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1085,9 m n. m.)]]
|16. októbra
|-
|741.
|[[Ostré (vrch v Chočských vrchoch)]]
|17. októbra
|-
|742.
|[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1011 m)]]
|18. októbra
|-
|743.
|[[Čierna hora (vrch v Chočských vrchoch)]]
|19. októbra
|-
|744.
|[[Turínok]]
|20. októbra
|-
|745.
|[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1150 m)]]
|21. októbra
|-
|746.
|[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1003 m)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Podbeskydskej vrchovine]]
|22. októbra
|-
|747.
|[[Komárne]]
|23. októbra
|-
|748.
|[[Hoľa (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Sihelniansky hrádok]]
|24. októbra
|-
|749.
|[[Magura (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Oravskej vrchovine]]
|25. októbra
|-
|750.
|[[Zraz (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]]<br>[[Výr (vrch)]]
|26. októbra
|-
|751.
|[[Vyšná Poperačka]]
|27. októbra
|-
|752.
|[[Nižná Poperačka]]
|28. októbra
|-
|753.
|[[Mrázová (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]]
|29. októbra
|-
|754.
|[[Náveterný vrch]]
|30. októbra
|-
|755.
|[[Strakov vrch]]
|31. októbra
|-
|756.
|[[Kovaľov vrch]]
|1. novembra
|-
|757.
|[[Korčuľa (vrch)|Korčuľa]]
|2. novembra
|-
|758.
|[[Mrzáčka]]
|3. novembra
|-
|759.
|[[Kýčera (vrch v Oravskej vrchovine)]]
|4. novembra
|-
|760.
|[[Zmrázov]]
|5. novembra
|-
|761.
|[[Čížiková (vrch v Oravskej vrchovine)]]
|6. novembra
|-
|762.
|[[Petrovka (vrch)]]
|7. novembra
|-
|763.
|[[Búčie]]
|8. novembra
|-
|764.
|[[Poľany (vrch v Oravskej vrchovine)]]
|9. novembra
|-
|765.
|[[Skalica (vrch v Oravskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Jablunkovskom medzihorí]]
|10. novembra
|-
|766.
|[[Turíkov Žiar]]
|11. novembra
|-
|767.
|[[Uhlisko (vrch v Oravskej vrchovine)]]
|12. novembra
|-
|768.
|[[Ostrá skala (813,5 m n. m.)]]
|13. novembra
|-
|769.
|[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 808 m)]]
|14. novembra
|-
|770.
|[[Grúň (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]
|15. novembra
|-
|771.
|[[Slivkuľa]]<br>[[Pätina]]
|16. novembra
|-
|772.
|[[Pahorok (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2023]]
|17. novembra
|-
|773.
|[[Valy (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]
|18. novembra
|-
|774.
|[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 623 m)]]<br>[[Lietavská Závadka]]
|19. novembra
|-
|775.
|[[Kozove vŕšky]]
|20. novembra
|-
|776.
|[[Holý vrch (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]
|21. novembra
|-
|777.
|[[Buky]]
|22. novembra
|-
|778.
|[[Košariská (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]
|23. novembra
|-
|779.
|[[Horný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]]
|24. novembra
|-
|780.
|[[Mešťanková]]
|25. novembra
|-
|781.
|[[Krížnica]]
|26. novembra
|-
|782.
|[[Klenová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br>[[Prostredný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]]
|27. novembra
|-
|783.
|[[Gašparová (vrch v Malých Karpatoch)]]
|28. novembra
|-
|784.
|[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 604 m n. m.)]]
|29. novembra
|-
|785.
|[[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)]]
|30. novembra
|-
|786.
|[[Malá homoľa]]
|1. decembra
|-
|787.
|[[Malý Javorník (Malé Karpaty, 604 m)]]
|2. decembra
|-
|788.
|[[Starý plášť]]
|3. decembra
|-
|789.
|[[Polámané]]
|4. decembra
|-
|790.
|[[Bradlo (vrch v Slanských vrchoch)]]
|5. decembra
|-
|791.
|[[Dobrák]]
|6. decembra
|-
|792.
|[[Suchá hora (vrch v Slanských vrchoch, 806 m)]]
|7. decembra
|-
|793.
|[[Bogota (vrch)]]
|8. decembra
|-
|794.
|[[Lazy (vrch v Slanských vrchoch)]]
|9. decembra
|-
|795.
|[[Črchlina]]
|10. decembra
|-
|796.
|[[Menší vrch]]
|11. decembra
|-
|797.
|[[Tancoška]]
|12. decembra
|-
|798.
|[[Ostrá (vrch v Slanských vrchoch)]]
|13. decembra
|-
|799.
|[[Chabzdová (vrch v Slanských vrchoch)]]
|14. decembra
|-
|800.
|[[Bodoň (vrch v Slanských vrchoch)]]
|15. decembra
|-
|801.
|[[Tri oltáre]]
|16. decembra
|-
|802.
|[[Krivý javor]]
|17. decembra
|-
|803.
|[[Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)]]
|18. decembra
|-
|804.
|[[Lysá (vrch v Slanských vrchoch)]]
|19. decembra
|-
|805.
|[[Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)]]
|20. decembra
|-
|806.
|[[Oblík (vrch v Slanských vrchoch)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Zemplínskych vrchoch]]
|21. decembra
|-
|807.
|[[Praporec]]
|22. decembra
|-
|808.
|[[Ivanov vrch]]
|23. decembra
|-
|809.
|[[Pekelná]]<br>[[Nad Remetovou]]
|24. decembra
|-
|810.
|[[Halovská hora]]
|25. decembra
|-
|811.
|[[Vysoký vrch (Zemplínske vrchy)]]
|26. decembra
|-
|812.
|[[Chotárny vrch (Zemplínske vrchy)]]
|27. decembra
|-
|813.
|[[Šimonov vrch]]<br>[[Rallye Dakar 2024]]
|28. decembra
|-
|814.
|[[Plochá hora]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-šarišskom medzihorí]]
|29. decembra
|-
|815.
|[[Medový vrch]]
|30. decembra
|-
|816.
|[[Čierna hora (Zemplínske vrchy)]]
|31. decembra
|-
|817.
|[[Viničná hora]]
|1. januára 2024
|-
|818.
|[[Kňazová (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|2. januára
|-
|819.
|[[Pálenica (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|3. januára
|-
|820.
|[[Lazčík (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Hana Slivková]]
|4. januára
|-
|821.
|[[Lysá (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|5. januára
|-
|822.
|[[Martinec (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|6. januára
|-
|823.
|[[Vysoká (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Šarišskej vrchovine]]
|7. januára
|-
|824.
|[[Zajačia hora (Spišsko-šarišské medzihorie)]]
|8. januára
|-
|825.
|[[Modrenina]]
|9. januára
|-
|826.
|[[Demianka (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|10. januára
|-
|827.
|[[Za horou]]<br>[[Sedlická brázda]]
|11. januára
|-
|828.
|[[Vtáčia hora]]<br>[[Širocká brázda]]
|12. januára
|-
|829.
|[[Ostrý vrch (Šarišská vrchovina)]]<br>[[Chminianska brázda]]
|13. januára
|-
|830.
|[[Zimná hora]]
|14. januára
|-
|831.
|[[Grejnár]]
|15. januára
|-
|832.
|[[Banský vrch (Šarišská vrchovina)]]
|16. januára
|-
|833.
|[[Úboč (Šarišská vrchovina)]]
|17. januára
|-
|834.
|[[Zajačia hora (Šarišská vrchovina)]]
|18. januára
|-
|835.
|[[Sopková]]
|19. januára
|-
|836.
|[[Hradisko (Šarišská vrchovina)]]
|20. januára
|-
|837.
|[[Jakubovianska hora]]
|21. januára
|-
|838.
|[[Kamenica (vrch v Busove)]]
|22. januára
|-
|839.
|[[Ostriež (vrch v Busove)]]
|23. januára
|-
|840.
|[[Pivnica (vrch v Busove)]]<br>[[Ema Kapustová]]
|24. januára
|-
|841.
|[[Pálenica (vrch v Busove)]]
|25. januára
|-
|842.
|[[Sivá skala (vrch v Busove)]]
|26. januára
|-
|843.
|[[Malý Kľak]]<br>[[Priehyba (vrch v Busove)]]
|27. januára
|-
|844.
|[[Lacková (vrch v Busove)]]
|28. januára
|-
|845.
|[[Staviská]]
|29. januára
|-
|846.
|[[Hrb (vrch v Busove)]]
|30. januára
|-
|847.
|[[Karkuláž]]
|31. januára
|-
|848.
|[[Suchý vrch (vrch v Busove)]]
|1. februára
|-
|849.
|[[Mníchov (vrch v Busove)]]
|2. februára
|-
|850.
|[[Jedlina (vrch v Ondavskej vrchovine)]]
|3. februára
|-
|851.
|[[Spálený vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]]<br>[[Turbacz]]
|4. februára
|-
|852.
|[[Kačalová]]
|5. februára
|-
|853.
|[[Kaštielik]]
|6. februára
|-
|854.
|[[Vysoký vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]]
|7. februára
|-
|855.
|[[Czeremcha]]
|8. februára
|-
|856.
|[[Grúň (vrch v Ondavskej vrchovine)]]
|9. februára
|-
|857.
|[[Haľagoš]]
|10. februára
|-
|858.
|[[Kohútov (vrch v Ondavskej vrchovine)]]
|11. februára
|-
|859.
|[[Filipovský vrch]]
|12. februára
|-
|860.
|[[Stávok]]
|13. februára
|-
|861.
|[[Skalné (vrch v Laboreckej vrchovine)]]
|14. februára
|-
|862.
|[[Fedorkov]]
|15. februára
|-
|863.
|[[Weretyszów]]
|16. februára
|-
|864.
|[[Paseky (vrch v Laboreckej vrchovine)]]
|17. februára
|-
|865.
|[[Daňová]]
|18. februára
|-
|866.
|[[Stredný hrb]]
|19. februára
|-
|867.
|[[Kľučkov]]
|20. februára
|-
|868.
|[[Ščob (Laborecká vrchovina)]]
|21. februára
|-
|869.
|[[Košiarka (vrch v Laboreckej vrchovine)]]
|22. februára
|-
|870.
|[[Hojdov]]
|23. februára
|-
|871.
|[[Hlboký vrch (Laborecká vrchovina)]]<br>[[Kopa brán]]<br>[[Svinka (vrch v Tatrách)]]
|24. februára
|-
|872.
|[[Vrch nad Lazom]]<br>[[Jahnence]]<br>[[Svišťovky]]
|25. februára
|-
|873.
|[[Kýčerský grúň]]<br>[[Mikovská brázda]]<br>[[Žabí vrch]]
|26. februára
|-
|874.
|[[Rydošová]]<br>[[Repejovská brázda]]
|27. februára
|-
|875.
|[[Kýčera (vrch v Laboreckej vrchovine, 721 m)]]<br>[[Medzilaborecká brázda]]
|28. februára
|-
|876.
|[[Ščoby]]<br>[[Papínska brázda]]
|29. februára
|-
|877.
|[[Parilov]]
|1. marca
|-
|878.
|[[Megelov grúň]]<br>[[Stropkovská brázda]]
|2. marca
|-
|879.
|[[Magura (vrch v Laboreckej vrchovine)]]
|3. marca
|-
|880.
|[[Brincová]]<br>[[Mirošovská brázda]]
|4. marca
|-
|881.
|[[Jaseňovec (vrch v Laboreckej vrchovine)]]<br>[[Kurimská brázda]]
|5. marca
|-
|882.
|[[Čeršľa]]
|6. marca
|-
|883.
|[[Šípková (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Raslavická brázda]]
|7. marca
|-
|884.
|[[Rypy]]
|8. marca
|-
|885.
|[[Kurníkov Beskyd]]
|9. marca
|-
|886.
|[[Čelo (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|10. marca
|-
|887.
|[[Borsukov vrch (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|11. marca
|-
|888.
|[[Čierťaž (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Ďurkovcom]]
|12. marca
|-
|889.
|[[Hrúbky (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Čierťažou]]
|13. marca
|-
|890.
|[[Kalnica (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|14. marca
|-
|891.
|[[Stinská (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|15. marca
|-
|892.
|[[Vyšná Brackaňa (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|16. marca
|-
|893.
|[[Kýčera (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|17. marca
|-
|894.
|[[Veľký Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|18. marca
|-
|895.
|[[Minčol (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|19. marca
|-
|896.
|[[Príkry (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|20. marca
|-
|897.
|[[Stolová (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)]]
|21. marca
|-
|898.
|[[Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|22. marca
|-
|899.
|[[Hajdošík (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Predný Holý vrch]]
|23. marca
|-
|900.
|[[Kučalata (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Vihorlatská hornatina]]
|24. marca
|-
|901.
|[[Strop (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|25. marca
|-
|902.
|[[Jaseňovský vrch]]<br>[[Strihovské sedlo]]
|26. marca
|-
|903.
|[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 859 m)]]<br>[[Jasenovská hornatina]]
|27. marca
|-
|904.
|[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 974 m)]]
|28. marca
|-
|905.
|[[Strihovská poľana]]
|29. marca
|-
|906.
|[[Fedkov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Kyjovská planina]]
|30. marca
|-
|907.
|[[Roh (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|31. marca
|-
|908.
|[[Veža (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|1. apríla
|-
|909.
|[[Motrogon]]<br>[[Krivoštianka (geomorfologická časť)]]
|2. apríla
|-
|910.
|[[Divá (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|3. apríla
|-
|911.
|[[Čop (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Sokol (geomorfologická časť)]]
|4. apríla
|-
|912.
|[[Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|5. apríla
|-
|913.
|[[Malé Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|6. apríla
|-
|914.
|[[Ľadovisko]]
|7. apríla
|-
|915.
|[[Starý Koňuš]]
|8. apríla
|-
|916.
|[[Čierťaž (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Hôrka (vrch v Beskydskom predhorí)]]
|9. apríla
|-
|917.
|[[Bačkajovský vrch]]
|10. apríla
|-
|918.
|[[Popriečny vrch]]
|11. apríla
|-
|919.
|[[Holica (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|12. apríla
|-
|920.
|[[Múr (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|13. apríla
|-
|921.
|[[Krivoštianka (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|14. apríla
|-
|922.
|[[Silické úboče]]
|15. apríla
|-
|923.
|[[Salašská brázda]]<br>[[Suché sedlo]]
|16. apríla
|-
|924.
|[[Goričková]]
|17. apríla
|-
|925.
|[[Suchá kopa]]
|18. apríla
|-
|926.
|[[Stoly]]
|19. apríla
|-
|927.
|[[Liptovská Tomanová]]
|20. apríla
|-
|928.
|[[Holý vrch (Západné Tatry; 1863 m)]]<br>[[Lakšárska pahorkatina]]
|21. apríla
|-
|929.
|[[Kotlová]]
|22. apríla
|-
|930.
|[[Kečka (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Smrečinské sedlo (Západné Tatry)]]
|23. apríla
|-
|931.
|[[Nižná Magura]]
|24. apríla
|-
|932.
|[[Končistá (vrch v Západných Tatrách)]]
|25. apríla
|-
|933.
|[[Deravá (Západné Tatry)]]
|26. apríla
|-
|934.
|[[Rákoň]]
|27. apríla
|-
|935.
|[[Roh (vrch v Západných Tatrách)]]
|28. apríla
|-
|936.
|[[Kasne]]<br>[[Miedziane]]
|29. apríla
|-
|937.
|[[Veľká Furkaska]]
|30. apríla
|-
|938.
|[[Hlinské sedlo]]
|1. mája
|-
|939.
|[[Pod Deravou]]
|2. mája
|-
|940.
|[[Jalovecké sedlo (Západné Tatry)]]
|3. mája
|-
|941.
|[[Jalovecká kopa]]
|4. mája
|-
|942.
|[[Ráztoka (vrch v Západných Tatrách)]]
|5. mája
|-
|943.
|[[Široká (vrch v Západných Tatrách)]]
|6. mája
|-
|944.
|[[Lysec (vrch v Západných Tatrách)]]
|7. mája
|-
|945.
|[[Jalovecká hora]]<br>[[Slanské podolie]]
|8. mája
|-
|946.
|[[Mních (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Štítnické podolie]]
|9. mája
|-
|947.
|[[Pálenica (vrch v Západných Tatrách)]]
|10. mája
|-
|948.
|[[Zuberec (vrch v Západných Tatrách)]]
|11. mája
|-
|949.
|[[Biela skala (vrch v Západných Tatrách)]]
|12. mája
|-
|950.
|[[Hutianske sedlo (Západné Tatry)]]
|13. mája
|-
|951.
|[[Jelšavské podolie]]
|14. mája
|-
|952.
|[[Rimavské podolie]]
|15. mája
|-
|953.
|[[Železnícka brázda]]
|16. mája
|-
|954.
|[[Blžská tabuľa]]
|17. mája
|-
|955.
|[[Pokoradzská tabuľa]]<br>[[Romanka]]
|18. mája
|-
|956.
|[[Hnilecké podolie]]
|19. mája
|-
|957.
|[[Galmus]]
|20. mája
|-
|958.
|[[Kolačkovský chrbát]]
|21. mája
|-
|959.
|[[Ľubické predhorie]]
|22. mája
|-
|960.
|[[Levočské úboče]]
|23. mája
|-
|961.
|[[Oľšavická planina]]
|24. mája
|-
|962.
|[[Banské predhorie]]
|25. mája
|-
|963.
|[[Olšavské predhorie]]
|26. mája
|-
|964.
|[[Zlatobanská kotlina]]
|27. mája
|-
|965.
|[[Borčianska brázda]]<br>[[Lipowska]]
|28. mája
|-
|966.
|[[Čajkovská zníženina]]
|29. mája
|-
|967.
|[[Bátovská pahorkatina]]<br> [[Košiarka (vrch v Malej Fatre)]]
|30. mája
|-
|968.
|[[Santovská pahorkatina]]
|31. mája
|-
|969.
|[[Sebechlebská pahorkatina]]
|1. júna
|-
|970.
|[[Brhlovské podhorie]]
|2. júna
|-
|971.
|[[Sikenická mokraď]]
|3. júna
|-
|972.
|[[Hronská tabuľa]]
|4. júna
|-
|973.
|[[Bešianska pahorkatina]]
|5. júna
|-
|974.
|[[Búčske terasy]]
|6. júna
|-
|975.
|[[Chrbát (geomorfologická časť)]]
|7. júna
|-
|976.
|[[Strekovské terasy]]
|8. júna
|-
|977.
|[[Hurbanovské terasy]]
|9. júna
|-
|978.
|[[Dolnonitrianska niva]]
|10. júna
|-
|979.
|[[Stredonitrianska niva]]
|11. júna
|-
|980.
|[[Bebravská niva]]
|12. júna
|-
|981.
|[[Drieňovské podhorie]]
|13. júna
|-
|982.
|[[Tribečské podhorie]]
|14. júna
|-
|983.
|[[Bojnianska pahorkatina]]
|15. júna
|-
|984.
|[[Zálužianska pahorkatina]]
|16. júna
|-
|985.
|[[Nitrianska tabuľa]]
|17. júna
|-
|986.
|[[Nitrianske vŕšky]]
|18. júna
|-
|987.
|[[Dudvážska mokraď]]
|19. júna
|-
|988.
|[[Trnavská tabuľa]]<br>[[Kobylie (vrch)]]
|20. júna
|-
|989.
|[[Podmalokarpatská pahorkatina]]
|21. júna
|-
|990.
|[[Šúr (geomorfologická časť)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2024]]
|22. júna
|-
|991.
|[[Potônska mokraď]]
|23. júna
|-
|992.
|[[Čiližská mokraď]]
|24. júna
|-
|993.
|[[Okoličnianska mokraď]]
|25. júna
|-
|994.
|[[Salibská mokraď]]<br>[[Veľká Brdárova grapa]]
|26. júna
|-
|995.
|[[Martovská mokraď]]
|27. júna
|-
|996.
|[[Novozámocké pláňavy]]<br>[[Bukovec (vrch v Malej Fatre)]]
|28. júna
|-
|997.
|[[Zámky]]
|29. júna
|-
|998.
|[[Malá Svišťovka]]<br>[[Partizán (vrch v Malej Fatre)]]
|30. júna
|-
|999.
|[[Všiváky]]
|1. júla
|-
|1000.
|[[Magura (vrch v Západných Tatrách)]]
|2. júla
|- bgcolor="#F7F6A8"
|
|'''Spolu'''
|'''1333'''
|-
|1001.
|[[Sokol (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Tour de France 2024]]
|3. júla
|-
|1002.
|[[Spuštiak]]
|4. júla
|-
|1003.
|[[Meriadov]]
|5. júla
|-
|1004.
|[[Sedlo nad Melišovcami]]
|6. júla
|-
|1005.
|[[Sedlo pod Zlieňom]]
|7. júla
|-
|1006.
|[[Zlieň (vrch)]]
|8. júla
|-
|1007.
|[[Frňovské sedlo]]
|9. júla
|-
|1008.
|[[Stratenec (sedlo)]]
|10. júla
|-
|1009.
|[[Adamkov (sedlo)]]
|11. júla
|-
|1010.
|[[Chrcholinec (sedlo)]]
|12. júla
|-
|1011.
|[[Klapy (sedlo)]]
|13. júla
|-
|1012.
|[[Kýčera (sedlo v Javorníkoch)]]
|14. júla
|-
|1013.
|[[Sedlo pod Hričovcom]]
|15. júla
|-
|1014.
|[[Sedlo pod Lemešnou]]
|16. júla
|-
|1015.
|[[Butorky]]
|17. júla
|-
|1016.
|[[Sedlo pod Grapou]]
|18. júla
|-
|1017.
|[[Sedlo pod Ráztokou]]
|19. júla
|-
|1018.
|[[Sedlo pod Závrším]]
|20. júla
|-
|1019.
|[[Gežov]]
|21. júla
|-
|1020.
|[[Sedlo pod Bradou]]
|22. júla
|-
|1021.
|[[Sedlo Marek]]
|23. júla
|-
|1022.
|[[Muránsko]]
|24. júla
|-
|1023.
|[[Tabličky]]
|25. júla
|-
|1024.
|[[Poľana (sedlo)]]
|26. júla
|-
|1025.
|[[Sedlo pod Červeným grúňom]]
|27. júla
|-
|1026.
|[[Sedlo pod Radičinou]]
|28. júla
|-
|1027.
|[[Sedlo pod Kečkou]]
|29. júla
|-
|1028.
|[[Sedlo pod Drienkom]]
|30. júla
|-
|1029.
|[[Prípor (sedlo)]]
|31. júla
|-
|1030.
|[[Radičiná]]
|1. augusta
|-
|1031.
|[[Svrčnícke sedlo]]
|2. augusta
|-
|1032.
|[[Predný Japeň]]
|3. augusta
|-
|1033.
|[[Kečka (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|4. augusta
|-
|1034.
|[[Plavá]]
|5. augusta
|-
|1035.
|[[Dedošová]]
|6. augusta
|-
|1036.
|[[Brdce (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|7. augusta
|-
|1037.
|[[Chládkové]]
|8. augusta
|-
|1038.
|[[Nižná Lipová (vrch vo Veľkej Fatre)|Nižná Lipová]]
|9. augusta
|-
|1039.
|[[Viecha (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|10. augusta
|-
|1040.
|[[Smrekové]]
|11. augusta
|-
|1041.
|[[Plieška (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|12. augusta
|-
|1042.
|[[Kútnikov kopec]]
|13. augusta
|-
|1043.
|[[Magurka (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|14. augusta
|-
|1044.
|[[Červený grúň (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|15. augusta
|-
|1045.
|[[Kútik]]
|16. augusta
|-
|1046.
|[[Grúň (1 056,6 m n. m.)]]
|17. augusta
|-
|1047.
|[[Dutá skala (vrch v Malej Fatre)]]
|18. augusta
|-
|1048.
|[[Janková (vrch v Malej Fatre)]]
|19. augusta
|-
|1049.
|[[Prípor (vrch v Malej Fatre)]]
|20. augusta
|-
|1050.
|[[Rajecká skala]]
|21. augusta
|-
|1051.
|[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1166 m)]]
|22. augusta
|-
|1052.
|[[Jablonská]]
|23. augusta
|-
|1053.
|[[Usypaná skala]]
|24. augusta
|-
|1054.
|[[Jurgová]]
|25. augusta
|-
|1055.
|[[Končiar (vrch v Malej Fatre)]]
|26. augusta
|-
|1056.
|[[Ostré (vrch v Malej Fatre)]]
|27. augusta
|-
|1057.
|[[Kalužná]]
|28. augusta
|-
|1058.
|[[Krivá (vrch v Malej Fatre)]]
|29. augusta
|-
|1059.
|[[Kojšová]]
|30. augusta
|-
|1060.
|[[Jedľovina (vrch)]]
|31. augusta
|-
|1061.
|[[Kopa (vrch v Malej Fatre, Krasňany)]]
|1. septembra
|-
|1062.
|[[Prostá]]
|2. septembra
|-
|1063.
|[[Príslopok]]
|3. septembra
|-
|1064.
|[[Dlhý vrch (Malá Fatra)]]
|4. septembra
|-
|1065.
|[[Kuriková]]
|5. septembra
|-
|1066.
|[[Vysoký vrch (1 050 m n. m.)]]
|6. septembra
|-
|1067.
|[[Žitné]]
|7. septembra
|-
|1068.
|[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1121 m)]]
|8. septembra
|-
|1069.
|[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Lipovec)]]
|9. septembra
|-
|1070.
|[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Terchová)]]
|10. septembra
|-
|1071.
|[[Sedlo pod Suchým]]
|11. septembra
|-
|1072.
|[[Brestov (sedlo)]]
|12. septembra
|-
|1073.
|[[Sedlo za Kraviarskym]]<br>[[Karosa ŠD 11]]
|13. septembra
|-
|1074.
|[[Veľké sedlo (Malá Fatra)]]<br>[[Karosa LC 735]]<br>[[Škoda Karoq]]
|14. septembra
|-
|1075.
|[[Malé sedlo]]
|15. septembra
|-
|1076.
|[[Strungový príslop]]<br>[[Škoda Kamiq]]
|16. septembra
|-
|1077.
|[[Sedlo Osnice]]
|17. septembra
|-
|1078.
|[[Vrchpodžiar]]
|18. septembra
|-
|1079.
|[[Zákres]]
|19. septembra
|-
|1080.
|[[Príslop nad Bielou]]
|20. septembra
|-
|1081.
|[[Magura (vrch v Malej Fatre)]]
|21. septembra
|-
|1082.
|[[Magurka (vrch v Malej Fatre)]]
|22. septembra
|-
|1083.
|[[Zadný Šíp]]
|23. septembra
|-
|1084.
|[[Žaškovský Šíp]]
|24. septembra
|-
|1085.
|[[Brdisko]]
|25. septembra
|-
|1086.
|[[Teplice (sedlo)]]<br>[[Jaromír Hanzlík]]
|26. septembra
|-
|1087.
|[[Jama (sedlo)]]
|27. septembra
|-
|1088.
|[[Sedlo pod Kohútom]]
|28. septembra
|-
|1089.
|[[Sedlo pod Malým Salatínom]]
|29. septembra
|-
|1090.
|[[Ráztocké sedlo]]
|30. septembra
|-
|1091.
|[[Sedlo pod Skalkou]]
|1. októbra
|-
|1092.
|[[Sedlo Latiborskej hole]]
|2. októbra
|-
|1093.
|[[Panské sedlo]]
|3. októbra
|-
|1094.
|[[Struhárske sedlo]]
|4. októbra
|-
|1095.
|[[Chabenecké sedlo]]
|5. októbra
|-
|1096.
|[[Krížske sedlo]]
|6. októbra
|-
|1097.
|[[Sedlo Poľany]]
|7. októbra
|-
|1098.
|[[Príslop (sedlo v Nízkych Tatrách)]]
|8. októbra
|-
|1099.
|[[Sedlo Sinej]]
|9. októbra
|-
|1100.
|[[Iľanovské sedlo]]
|10. októbra
|-
|1101.
|[[Machnaté (sedlo)]]
|11. októbra
|-
|1102.
|[[Javorie (sedlo)]]
|12. októbra
|-
|1103.
|[[Sedlo pod Kúpeľom]]
|13. októbra
|-
|1104.
|[[Rakytovica]]
|14. októbra
|-
|1105.
|[[Stanišovské sedlo]]
|15. októbra
|-
|1106.
|[[Michalovské sedlo]]
|16. októbra
|-
|1107.
|[[Svidovské sedlo]]
|17. októbra
|-
|1108.
|[[Črchľa (sedlo)]]
|18. októbra
|-
|1109.
|[[Demänovské sedlo]]
|19. októbra
|-
|1110.
|[[Krúpovo sedlo]]
|20. októbra
|-
|1111.
|[[Sedlo za Lenivou]]
|21. októbra
|- bgcolor="#F7F6A8"
|'''1111'''
|'''Spolu'''
|'''1450'''
|-
|1112.
|[[Snehová jama]]
|22. októbra
|-
|1113.
|[[Madejovo]]
|23. októbra
|-
|1114.
|[[Záturňa (sedlo)]]
|24. októbra
|-
|1115.
|[[Sedlo pod Doštiankou]]
|25. októbra
|-
|1116.
|[[Sedlo pod Veľkým bokom]]
|26. októbra
|-
|1117.
|[[Hanušovské sedlo]]
|27. októbra
|-
|1118.
|[[Červená mláka]]
|28. októbra
|-
|1119.
|[[Grimov laz]]
|29. októbra
|-
|1120.
|[[Obracaná studňa]]
|30. októbra
|-
|1121.
|[[Mošník (sedlo)]]
|31. októbra
|-
|1122.
|[[Súľovský potok (prítok Hradnianky)]]
|1. novembra
|-
|1123.
|[[Rašovský potok]]
|2. novembra
|-
|1124.
|[[Jablonovský potok (prítok Hradnianky)]]
|3. novembra
|-
|1125.
|[[Lehotský potok (prítok Váhu)]]
|4. novembra
|-
|1126.
|[[Nimnický potok]]
|5. novembra
|-
|1127.
|[[Beňovský potok (prítok Hričovského kanála)]]
|6. novembra
|-
|1128.
|[[Fojtov potok]]
|7. novembra
|-
|1129.
|[[Zborovský potok]]
|8. novembra
|-
|1130.
|[[Barancov potok]]
|9. novembra
|-
|1131.
|[[Sobolová (potok)]]
|10. novembra
|-
|1132.
|[[Kašubova Kolíska]]
|11. novembra
|-
|1133.
|[[Holienkov]]
|12. novembra
|-
|1134.
|[[Májovský potok]]
|13. novembra
|-
|1135.
|[[Brhlov potok]]
|14. novembra
|-
|1136.
|[[Šimkov potok]]
|15. novembra
|-
|1137.
|[[Janíkov potok]]
|16. novembra
|-
|1138.
|[[Hluchý potok]]
|17. novembra
|-
|1139.
|[[Pavelkov potok]]
|18. novembra
|-
|1140.
|[[Malá Oselnica]]
|19. novembra
|-
|1141.
|[[Kornádkov potok]]
|20. novembra
|-
|1142.
|[[Majeríčka]]
|21. novembra
|-
|1143.
|[[Staňov potok]]
|22. novembra
|-
|1144.
|[[Boďov potok]]
|23. novembra
|-
|1145.
|[[Skaličný potok (prítok Bystrice)]]
|24. novembra
|-
|1146.
|[[Lysinský potok]]
|25. novembra
|-
|1147.
|[[Lutiša]]
|26. novembra
|-
|1148.
|[[Vrchovinný potok]]
|27. novembra
|-
|1149.
|[[Sobolčín]]<br>[[Biskupin]]
|28. novembra
|-
|1150.
|[[Černatinský potok]]
|29. novembra
|-
|1151.
|[[Tižinský potok (prítok Struhárne)]]
|30. novembra
|-
|1152.
|[[Zliensky potok]]
|1. decembra
|-
|1153.
|[[Koňhorský potok]]
|2. decembra
|-
|1154.
|[[Kremenný potok (prítok Stohového potoka)]]
|3. decembra
|-
|1155.
|[[Bačínsky jarok]]
|4. decembra
|-
|1156.
|[[Ráztoky (prítok Zázrivky)]]
|5. decembra
|-
|1157.
|[[Dolinský potok (prítok Ráztok)]]
|6. decembra
|-
|1158.
|[[Kozinský potok (prítok Zázrivky)]]
|7. decembra
|-
|1159.
|[[Minčolský potok]]<br>[[Trenčianska župa (Česko-Slovensko)]]
|8. decembra
|-
|- bgcolor="#F7F6A8"
|
|'''Spolu'''
|'''1500'''
|-
|1160.
|[[Petrovský potok (prítok Zázrivky)]]
|9. decembra
|-
|1161.
|[[Čremoš (prítok Zázrivky)]]
|10. decembra
|-
|1162.
|[[Veľký Brunov]]<br>[[Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]]
|11. decembra
|-
|1163.
|[[Holičná]]
|12. decembra
|-
|1164.
|[[Dzurová (potok)]]
|13. decembra
|-
|1165.
|[[Staníkov potok]]
|14. decembra
|-
|1166.
|[[Kolesársky potok (prítok Čierneho Váhu)]]
|15. decembra
|-
|1167.
|[[Krahuľský potok]]<br>[[Tekovská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Turčianska župa (Česko-Slovensko)]]
|16. decembra
|-
|1168.
|[[Soľanka (potok)]]<br>[[Novohradská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]]
|17. decembra
|-
|1169.
|[[Pstruhový potok]]
|18. decembra
|-
|1170.
|[[Hromisko]]<br>[[Oravská župa (Česko-Slovensko)]]
|19. decembra
|-
|1171.
|[[Snežná]]<br>[[Liptovská župa (Česko-Slovensko)]]
|20. decembra
|-
|1172.
|[[Vápenica (prítok Dikule)]]<br>[[Spišská župa (Česko-Slovensko)]]
|21. decembra
|-
|1173.
|[[Vyšný Chmelinec (potok)]]<br>[[Šarišská župa (Česko-Slovensko)]]
|22. decembra
|-
|1174.
|[[Nižný Chmelinec (potok)]]<br>[[Zemplínska župa (Česko-Slovensko)]]
|23. decembra
|-
|1175.
|[[Klin (potok)]]<br>[[Ostravský kraj (1948 – 1960)]]
|24. decembra
|-
|1176.
|[[Malý Brunov]]<br>[[Gottwaldovský kraj]]
|25. decembra
|-
|1177.
|[[Konské (prítok Šuňavského potoka)]]<br>[[Olomoucký kraj (1948 – 1960)]]
|26. decembra
|-
|1178.
|[[Kamenná Tichá]]<br>[[Brněnský kraj (1948 – 1960)]]
|27. decembra
|-
|1179.
|[[Špania voda]]
|28. decembra
|-
|1180.
|[[Tomanov potok]]
|29. decembra
|-
|1181.
|[[Hlina (potok)]]<br>[[Jihlavský kraj (1948 – 1960)]]
|30. decembra
|-
|1182.
|[[Magurský jarok]]<br>[[Českobudějovický kraj (1948 – 1960)]]
|31. decembra
|-
|1183.
|[[Kôprovnica]]
|1. januára
|-
|1184.
|[[Krížny potok (prítok Tichého potoka)]]
|2. januára
|-
|1185.
|[[Granátový potok]]
|3. januára
|-
|1186.
|[[Surový potok (prítok Belej)]]<br>[[Plzenský kraj (1948 – 1960)]]
|4. januára
|-
|1187.
|[[Landorovec]]
|5. januára
|-
|1188.
|[[Kokavský potok]]<br>[[Karlovarský kraj (1948 – 1960)]]
|6. januára
|-
|1189.
|[[Krivuľa (prítok Račkovej)]]<br>[[Úsťanský kraj (1948 – 1960)]]
|7. januára
|-
|1190.
|[[Gáborov potok]]<br>[[Pražský kraj]]
|8. januára
|-
|1191.
|[[Hlinský potok (prítok Kôprovského potoka)]]<br>[[Liberecký kraj (1948 – 1960)]]
|9. januára
|-
|1192.
|[[Garajov potok]]<br>[[Hradecký kraj (1948 – 1960)]]
|10. januára
|-
|1193.
|[[Turkov potok]]
|11. januára
|-
|1194.
|[[Šturec (prítok Revúcej)]]
|12. januára
|-
|1195.
|[[Turecký potok]]<br>[[Pardubický kraj (1948 – 1960)]]
|13. januára
|-
|1196.
|[[Hričkovský potok]]<br>[[Užhorodská župa (Česko-Slovensko)]]
|14. januára
|-
|1197.
|[[Skalný potok (prítok Revúcej)]]<br>[[Berežská župa (Česko-Slovensko)]]
|15. januára
|-
|1198.
|[[Vyšný Matejkov]]<br>[[Mukačevská župa]]
|16. januára
|-
|1199.
|[[Nižný Matejkov]]<br>[[Marmarošská župa (Česko-Slovensko)]]
|17. januára
|-
|1200.
|[[Strelovec]]<br>[[Podkarpatoruská župa]]
|18. januára
|-
|1201.
|[[Banské (prítok Lúžňanky)]]
|19. januára
|-
|1202.
|[[Brezový potok (prítok Lúžňanky)]]
|20. januára
|-
|1203.
|[[Ráztočná (prítok Lúžňanky)]]
|21. januára
|-
|1204.
|[[Medokýš (prítok Korytnice)]]
|22. januára
|-
|1205.
|[[Patočiny]]
|23. januára
|-
|1206.
|[[Barborinský potok]]
|24. januára
|-
|1207.
|[[Salatínsky potok (prítok Ľupčianky)]]
|25. januára
|-
|1208.
|[[Krámecký potok]]
|26. januára
|-
|1209.
|[[Veľký Oružný potok]]
|27. januára
|-
|1210.
|[[Veľké Železné]]
|28. januára
|-
|1211.
|[[Malé Železné]]<br>[[Zuzana Dřízhalová]]
|29. januára
|-
|1212.
|[[Tlstý potok (prítok Veľkého Železného)]]
|30. januára
|-
|1213.
|[[Veľký Kračkov]]
|31. januára
|-
|1214.
|[[Stupecké]]
|1. februára
|-
|1215.
|[[Salatín (potok)]]
|2. februára
|-
|1216.
|[[Čierňava (prítok Ľubochnianky)]]
|3. februára
|-
|1217.
|[[Krivá (prítok Čierňavy)]]
|4. februára
|-
|1218.
|[[Blatná (prítok Ľubochnianky)]]
|5. februára
|-
|1219.
|[[Rakytov (prítok Ľubochnianky)]]
|6. februára
|-
|1220.
|[[Močidlo (prítok Ľubochnianky)]]
|7. februára
|-
|1221.
|[[Jarabinská]]
|8. februára
|-
|1222.
|[[Lipová (prítok Ľubochnianky)]]
|9. februára
|-
|1223.
|[[Nižná Lipová (potok)]]
|10. februára
|-
|1224.
|[[Raková (prítok Ľubochnianky)]]
|11. februára
|-
|1225.
|[[Kľacký potok (prítok Ľubochnianky)]]
|12. februára
|-
|1226.
|[[Turecké]]
|13. februára
|-
|1227.
|[[Gánovský potok]]
|14. februára
|-
|1228.
|[[Malý Hornád]]
|15. februára
|-
|1229.
|[[Jedlinský potok (prítok Malého Hornádu)]]
|16. februára
|-
|1230.
|[[Červenec (prítok Hornádu)]]
|17. februára
|-
|1231.
|[[Polákov]]
|18. februára
|-
|1232.
|[[Kraviansky potok]]
|19. februára
|-
|1233.
|[[Krížový potok]]
|20. februára
|-
|1234.
|[[Hrabušický potok]]
|21. februára
|-
|1235.
|[[Sihoť (prítok Brusníka)]]
|22. februára
|-
|1236.
|[[Štvrtocký potok (prítok Brusníka)]]
|23. februára
|-
|1237.
|[[Čenčický potok]]
|24. februára
|-
|1238.
|[[Skalický potok (prítok Štvrtockého potoka)]]
|25. februára
|-
|1239.
|[[Kubášok]]
|26. februára
|-
|1240.
|[[Korenianka]]
|27. februára
|-
|1241.
|[[Mojžiška]]
|28. februára
|-
|1242.
|[[Mokrý potok (prítok Bystrej)]]
|1. marca
|-
|1243.
|[[Boršov (prítok Hornádu)]]
|2. marca
|-
|1244.
|[[Oľšovec (prítok Hornádu)]]
|3. marca
|-
|1245.
|[[Ždiar (potok)]]
|4. marca
|-
|1246.
|[[Suchá Belá (potok)]]
|5. marca
|-
|1247.
|[[Píľanka]]
|6. marca
|-
|1248.
|[[Sokol (pravostranný prítok Veľkej Bielej vody)]]
|7. marca
|-
|1249.
|[[Malý Sokol (potok)]]
|8. marca
|-
|1250.
|[[Kyseľ (potok)]]
|9. marca
|-
|1251.
|[[Štvrtocký potok (prítok Veľkej Bielej vody)]]
|10. marca
|-
|1252.
|[[Fatrová (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Malý Kyseľ (potok)]]
|11. marca
|-
|1253.
|[[Tomášovský potok (prítok Hornádu)]]<br>[[Sokolí potok (prítok Bieleho potoka)]]
|12. marca
|-
|1254.
|[[Biely potok (prítok Hornádu)]]
|13. marca
|-
|1255.
|[[Lesnica (potok)]]
|14. marca
|-
|1256.
|[[Mraznica (prítok Lesnice)]]
|15. marca
|-
|1257.
|[[Hutiansky potok (prítok Holubnice)]]
|16. marca
|-
|1258.
|[[Suchohorský potok]]
|17. marca
|-
|1259.
|[[Čingovský potok]]
|18. marca
|-
|1260.
|[[Markušovský potok]]
|19. marca
|-
|1261.
|[[Stožský potok]]
|20. marca
|-
|1262.
|[[Rudniansky potok (prítok Hornádu)]]
|21. marca
|-
|1263.
|[[Zimná (prítok Rudnianskeho potoka)]]
|22. marca
|-
|1264.
|[[Zlatník (prítok Hornádu, Chrasť nad Hornádom)]]
|23. marca
|-
|1265.
|[[Biela voda (prítok Hornádu)]]
|24. marca
|-
|1266.
|[[Olcnavský potok]]
|25. marca
|-
|1267.
|[[Svätojánsky potok]]
|26. marca
|-
|1268.
|[[Blatný potok (prítok Svätojánskeho potoka)]]
|27. marca
|-
|1269.
|[[Gelnický potok]]
|28. marca
|-
|1270.
|[[Krompašský potok]]
|29. marca
|-
|1271.
|[[Banský potok (prítok Slovinského potoka)]]
|30. marca
|-
|1272.
|[[Haladej]]
|31. marca
|-
|1273.
|[[Došťavná]]
|1. apríla
|-
|1274.
|[[Duch (potok)]]
|2. apríla
|-
|1275.
|[[Svatíkov]]
|3. apríla
|-
|1276.
|[[Čiernohorský potok (prítok Hornádu)]]
|4. apríla
|-
|1277.
|[[Dolinský potok (prítok Hornádu)]]
|5. apríla
|-
|1278.
|[[Pohlodov]]
|6. apríla
|-
|1279.
|[[Krivý potok (prítok Dolinského potoka)]]
|7. apríla
|-
|1280.
|[[Zlatník (prítok Hornádu, Kluknava)]]
|8. apríla
|-
|1281.
|[[Slatvinka]]<br>[[Malá Svinka]]
|9. apríla
|-
|1282.
|[[Jaseňovec (prítok Hornádu)]]
|10. apríla
|-
|1283.
|[[Studenec (prítok Hornádu)]]
|11. apríla
|-
|1284.
|[[Slatvinský potok (prítok Hornádu)]]
|12. apríla
|-
|1285.
|[[Oľšavec (prítok Hornádu)]]
|13. apríla
|-
|1286.
|[[Žehrica]]
|14. apríla
|-
|1287.
|[[Pongrácovský potok]]
|15. apríla
|-
|1288.
|[[Podhorský potok (prítok Margecianky)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji žien]]
|16. apríla
|-
|1289.
|[[Bijacovský potok]]
|17. apríla
|-
|1290.
|[[Ordzoviansky potok]]
|18. apríla
|-
|1291.
|[[Vavrincov potok]]
|19. apríla
|-
|1292.
|[[Lúčanský potok (prítok Vavrincovho potoka)]]
|20. apríla
|-
|1293.
|[[Hermanov potok]]
|21. apríla
|-
|1294.
|[[Odorica (potok)]]
|22. apríla
|-
|1295.
|[[Krčmárov jarok]]
|23. apríla
|-
|1296.
|[[Iliašovský potok]]
|24. apríla
|-
|1297.
|[[Kurimiansky potok]]
|25. apríla
|-
|1298.
|[[Kráľovec (prítok Bicíra)]]
|26. apríla
|-
|1299.
|[[Dvorecký potok]]
|27. apríla
|-
|1300.
|[[Končistý potok]]
|28. apríla
|-
|1301.
|[[Krupný jarok]]
|29. apríla
|-
|1302.
|[[Krížny potok (prítok Levočského potoka)]]
|30. apríla
|-
|1303.
|[[Vápenistý potok]]
|1. mája
|-
|1304.
|[[Lesný potok (prítok Levočského potoka)]]
|2. mája
|-
|1305.
|[[Smrdiace mláky]]
|3. mája
|-
|1306.
|[[Zimný potok (prítok Levočského potoka)]]
|4. mája
|-
|1307.
|[[Klinianka (prítok Levočského potoka)]]
|5. mája
|-
|1308.
|[[Šibenícky potok]]
|6. mája
|-
|1309.
|[[Fedorkin jarok]]
|7. mája
|-
|1310.
|[[Trnovský potok (prítok Gánovského potoka)]]
|8. mája
|-
|1311.
|[[Dubinský potok (prítok Hornádu)]]
|9. mája
|-
|1312.
|[[Studňový potok]]
|10. mája
|-
|1313.
|[[Lastovičí potok]]
|11. mája
|-
|1314.
|[[Zbojnícky potok (prítok Hnilca)]]
|12. mája
|-
|1315.
|[[Spišský potok (prítok Hnilca)]]
|13. mája
|-
|1316.
|[[Kopanec (prítok Hnilca)]]
|14. mája
|-
|1317.
|[[Tiesňavy (prítok Hnilca)]]
|15. mája
|-
|1318.
|[[Gápeľ (prítok Hnilca)]]
|16. mája
|-
|1319.
|[[Rakovec (prítok Hnilca)]]
|17. mája
|-
|1320.
|[[Surovec (prítok Hnilca)]]
|18. mája
|-
|1321.
|[[Bystrý potok (prítok Hnilca)]]
|19. mája
|-
|1322.
|[[Rudník (prítok Hnilca)]]
|20. mája
|-
|1323.
|[[Veľký Hutný potok]]
|21. mája
|-
|1324.
|[[Hrelíkov potok]]
|22. mája
|-
|1325.
|[[Zimná voda (prítok Hnilca)]]
|23. mája
|-
|1326.
|[[Perlový potok (prítok Hnilca)]]
|24. mája
|-
|1327.
|[[Kojšovský potok]]
|25. mája
|-
|1328.
|[[Poľovnícky potok]]
|26. mája
|-
|1329.
|[[Jedlinský potok (prítok Kojšovského potoka)]]
|27. mája
|-
|1330.
|[[Jaklovský potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji mužov 2025]]
|28. mája
|-
|1331.
|[[Žakarovský potok]]
|29. mája
|-
|1332.
|[[Turzovský potok]]
|30. mája
|-
|1333.
|[[Helcmanovský potok]]
|31. mája
|-
|1334.
|[[Gombársky potok]]
|1. júna
|-
|1335.
|[[Vápenný potok (prítok Hnilca)]]
|2. júna
|-
|1336.
|[[Hnileckomníšsky potok]]
|3. júna
|-
|1337.
|[[Suchý potok (prítok Hnilca)]]
|4. júna
|-
|1338.
|[[Švedlársky potok]]
|5. júna
|-
|1339.
|[[Kopagrund]]
|6. júna
|-
|1340.
|[[Hrčkový potok]]
|7. júna
|-
|1341.
|[[Grajnár (potok)]]<br>[[Imola (Emilia-Romagna)]]
|8. júna
|-
|1342.
|[[Sokolí potok (prítok Hnilca)]]
|9. júna
|-
|1343.
|[[Havraní potok (prítok Hnilca)]]
|10. júna
|-
|1344.
|[[Biela voda (prítok Hnilca)]]
|11. júna
|-
|1345.
|[[Krčmársky potok (prítok Hnilca)]]
|12. júna
|-
|1346.
|[[Vrábľovský potok (prítok Krčmárskeho potoka)]]
|13. júna
|-
|1347.
|[[Tmavá (prítok Nitry)]]
|14. júna
|-
|1348.
|[[Biely potok (prítok Tmavej)]]
|15. júna
|-
|1349.
|[[Vápenný potok (prítok Tmavej)]]
|16. júna
|-
|1350.
|[[Kľačniansky potok]]<br>[[Kavej]]
|17. júna
|-
|1351.
|[[Pínerovský potok]]
|18. júna
|-
|1352.
|[[Studený potok (prítok Nitry)]]
|19. júna
|-
|1353.
|[[Olešnica]]
|20. júna
|-
|1354.
|[[Hraničný potok (prítok Nitry)]]
|21. júna
|-
|1355.
|[[Kravská]]
|22. júna
|-
|1356.
|[[Zlatná (prítok Nitry)]]
|23. júna
|-
|1357.
|[[Kanianka (potok)]]
|24. júna
|-
|1358.
|[[Dubnička (prítok Nitry)]]
|25. júna
|-
|1359.
|[[Jeleškov potok]]
|26. júna
|-
|1360.
|[[Necpalský potok (prítok Nitry)]]
|27. júna
|-
|1361.
|[[Rysný potok]]
|28. júna
|-
|1362.
|[[Lubená (potok)]]
|29. júna
|-
|1363.
|[[Čertov potok (prítok Vyšehradného potoka)]]
|30. júna
|-
|1364.
|[[Solčiansky potok (prítok Vyšehradného potoka)]]
|1. júla
|-
|1365.
|[[Vyšehradný potok]]
|2. júla
|-
|1366.
|[[Lipníček]]
|3. júla
|-
|1367.
|[[Kolárová (prítok Handlovky)]]<br>[[Tour de France 2025]]
|4. júla
|-
|1368.
|[[Struhár (potok)]]
|5. júla
|-
|1369.
|[[Studený potok (prítok Struhára)]]
|6. júla
|-
|1371.
|[[Mlynský potok (prítok Handlovky)]]
|7. júla
|-
|1371.
|[[Račí potok (prítok Handlovky)]]
|8. júla
|-
|1372.
|[[Jalovský potok (prítok Handlovky)]]
|9. júla
|-
|1373.
|[[Jelení potok (prítok Jalovského potoka)]]
|10. júla
|-
|1374.
|[[Hradecký potok]]
|11. júla
|-
|1375.
|[[Mraznica (prítok Hradeckého potoka)]]
|12. júla
|-
|1376.
|[[Moštenica (potok)]]
|13. júla
|-
|1377.
|[[Hlinky]]
|14. júla
|-
|1378.
|[[Vlčí kanál]]
|15. júla
|-
|1379.
|[[Ciglianka]]
|16. júla
|-
|1380.
|[[Sebedražský potok]]
|17. júla
|-
|1381.
|[[Cigeľský kanál]]
|18. júla
|-
|1382.
|[[Lehotský potok (prítok Nitry)]]
|19. júla
|-
|1383.
|[[Dolinový potok (prítok Lehotského potoka)]]
|20. júla
|-
|1384.
|[[Metrbos]]
|21. júla
|-
|1385.
|[[Ťakov]]
|22. júla
|-
|1386.
|[[Lazný potok (prítok Nitry)]]
|23. júla
|-
|1387.
|[[Ošípanský potok]]
|24. júla
|-
|1388.
|[[Kamenský potok]]
|25. júla
|-
|1389.
|[[Žiarny potok]]
|26. júla
|-
|1390.
|[[Čereniansky potok]]
|27. júla
|-
|1391.
|[[Pažitský potok]]
|28. júla
|-
|1392.
|[[Šútovský potok (prítok Trebianky)]]
|29. júla
|-
|1393.
|[[Lelovský potok]]
|30. júla
|-
|1394.
|[[Diviacky potok (prítok Nitrice)]]
|31. júla
|-
|1395.
|[[Repkovský potok]]
|1. augusta
|-
|1396.
|[[Ďurčekovský potok]]
|2. augusta
|-
|1397.
|[[Škrípovka]]
|3. augusta
|-
|1398.
|[[Podpoliansky potok]]
|4. augusta
|-
|1399.
|[[Bystrý potok (prítok Nitrice)]]
|5. augusta
|-
|1400.
|[[Krstenica]]
|6. augusta
|-
|1401.
|[[Rudnianka]]
|7. augusta
|-
|1402.
|[[Rokoška]]
|8. augusta
|-
|1403.
|[[Podskalský potok (prítok Rokošky)]]
|9. augusta
|-
|1404.
|[[Sučiansky potok]]
|10. augusta
|-
|1405.
|[[Čihoc (potok)]]
|11. augusta
|-
|1406.
|[[Kršteniansky potok]]
|12. augusta
|-
|1407.
|[[Dlžínsky potok]]
|13. augusta
|-
|1408.
|[[Sečiansky potok (prítok Dlžínskeho potoka)]]
|14. augusta
|-
|1409.
|[[Nevidzianka]]
|15. augusta
|-
|1410.
|[[Šindeliarska]]
|16. augusta
|-
|1411.
|[[Slávikovský potok]]
|17. augusta
|-
|1412.
|[[Zliechovský potok]]
|18. augusta
|-
|1413.
|[[Brodziansky potok]]
|19. augusta
|-
|1414.
|[[Dubnica (prítok Nitry)]]
|20. augusta
|-
|1415.
|[[Slivkový jarok]]
|21. augusta
|-
|1416.
|[[Cintorínsky potok (prítok Nitry)]]
|22. augusta
|-
|1417.
|[[Oponický potok]]
|23. augusta
|-
|1418.
|[[Oponický kanál]]
|24. augusta
|-
|1419.
|[[Lefantovský potok]]
|25. augusta
|-
|1420.
|[[Lišňa]]
|26. augusta
|-
|1421.
|[[Lázkový potok]]
|27. augusta
|-
|1422.
|[[Tošánsky potok]]
|28. augusta
|-
|1423.
|[[Hradský potok (prítok Vyčomy)]]
|29. augusta
|-
|1424.
|[[Onžiarsky potok]]
|30. augusta
|-
|1425.
|[[Slače]]<br>[[Via Slovakia]]
|31. augusta
|-
|1426.
|[[Hlomniansky potok]]
|1. septembra
|-
|1427.
|[[Klížsky potok]]
|2. septembra
|-
|1428.
|[[Lazenský potok]]
|3. septembra
|-
|1429.
|[[Turčiansky potok]]
|4. septembra
|-
|1430.
|[[Suchý potok (prítok Vyčomy)]]
|5. septembra
|-
|1431.
|[[Malé Jastrabie]]
|6. septembra
|-
|1432.
|[[Veľký Selenov]]
|7. septembra
|-
|1433.
|[[Rakovinský potok]]
|8. septembra
|-
|1434.
|[[Bzinský potok]]
|9. septembra
|-
|1435.
|[[Blatnica (prítok Radošinky)]]
|10. septembra
|-
|1436.
|[[Stará Radošinka]]
|11. septembra
|-
|1437.
|[[Blesovský potok]]
|12. septembra
|-
|1438.
|[[Vozokánsky potok (prítok Hlavinky)]]
|13. septembra
|-
|1439.
|[[Nemečiansky potok (prítok Hlavinky)]]
|14. septembra
|-
|1440.
|[[Kopanický potok (prítok Hlavinky)]]
|15. septembra
|-
|1441.
|[[Tekoldiansky potok]]<br>[[Bernadeta Pánčiová]]
|16. septembra
|-
|1442.
|[[Alekšinský potok]]
|17. septembra
|-
|1443.
|[[Geňov]]
|18. septembra
|-
|1444.
|[[Slivášsky potok]]
|19. septembra
|-
|1445.
|[[Čížovec]]
|20. septembra
|-
|1446.
|[[Hradný potok]]
|21. septembra
|-
|1447.
|[[Lieskový potok (prítok Bojnianky)]]
|22. septembra
|-
|1448.
|[[Vítkovský potok]]
|23. septembra
|-
|1449.
|[[Kuzmický potok (prítok Zľavského potoka)]]
|24. septembra
|-
|1450.
|[[Slivnička]]
|25. septembra
|-
|1451.
|[[Potôčky (prítok Železnice)]]
|26. septembra
|-
|1452.
|[[Vrábeľka]]
|27. septembra
|-
|1453.
|[[Lipovec (prítok Chotiny)]]
|28. septembra
|-
|1454.
|[[Bystrý potok (prítok Chotiny)]]
|29. septembra
|-
|1455.
|[[Mankovec]]
|30. septembra
|-
|1456.
|[[Saková]]
|1. októbra
|-
|1457.
|[[Švarcov jarok]]
|2. októbra
|-
|1458.
|[[Žabokrecký potok (prítok Nitry)]]
|3. októbra
|-
|1459.
|[[Chrabriansky kanál]]
|4. októbra
|-
|1460.
|[[Krušovský kanál]]
|5. októbra
|-
|1461.
|[[Bádický kanál]]
|6. októbra
|-
|1462.
|[[Ilus]]
|7. októbra
|-
|1463.
|[[Melecký potok]]
|8. októbra
|-
|1464.
|[[Silastov]]
|9. októbra
|-
|1465.
|[[Dolinský potok (prítok Žitavy)]]
|10. októbra
|-
|1466.
|[[Martinovsko-maniansky kanál]]
|11. októbra
|-
|1467.
|[[Hulský kanál]]
|12. októbra
|-
|1468.
|[[Chrenovka]]
|13. októbra
|-
|1469.
|[[Trávnický potok]]
|14. októbra
|-
|1470.
|[[Stará Žitava]]
|15. októbra
|-
|1471.
|[[Pribetský kanál]]<!--1850-->
|16. októbra
|-
|1472.
|[[Michalovský kanál]]
|17. októbra
|-
|1473.
|[[Tehelný kanál]]
|18. októbra
|-
|1474.
|[[Staničný kanál]]
|19. októbra
|-
|1475.
|[[Kuzmov jarok]]
|20. októbra
|-
|1476.
|[[Vlkanovský kanál]]
|21. októbra
|-
|1477.
|[[Lándorský kanál]]
|22. októbra
|-
|1478.
|[[Komočský kanál]]
|23. októbra
|-
|1479.
|[[Trnovec (prítok Dlhého kanála)]]
|24. októbra
|-
|1480.
|[[Lúžtek]]<br>[[Zoznam turistických značkovaných trás v Malej Fatre]]
|25. októbra
|-
|1481.
|[[Lázky (prítok Žitavy)]]
|26. októbra
|-
|1482.
|[[Rohožnický potok]]
|27. októbra
|-
|1483.
|[[Podegerský potok]]
|28. októbra
|-
|1484.
|[[Babindolský potok]]
|29. októbra
|-
|1485.
|[[Chyndický potok]]
|30. októbra
|-
|1486.
|[[Čeľadický potok]]
|31. októbra
|-
|1487.
|[[Obdokovský potok]]
|1. novembra
|-
|1488.
|[[Világoš]]
|2. novembra
|-
|1489.
|[[Čakýň]]
|3. novembra
|-
|1490.
|[[Chosniansky potok]]
|4. novembra
|-
|1491.
|[[Brezinský potok (prítok Drevenice)]]
|5. novembra
|-
|1492.
|[[Kompanovský potok]]
|6. novembra
|-
|1493.
|[[Lysecký potok (prítok Čerešňového potoka)]]
|7. novembra
|-
|1494.
|[[Sľažiansky potok]]
|8. novembra
|-
|1495.
|[[Topoľový potok (prítok Čerešňového potoka)]]
|9. novembra
|-
|1496.
|[[Majerský potok (prítok Žitavy)]]
|10. novembra
|-
|1497.
|[[Leveš]]
|11. novembra
|-
|1498.
|[[Vápenný potok (prítok Leveša)]]
|12. novembra
|-
|1499.
|[[Topoľnica (potok)]]
|13. novembra
|-
|1500.
|[[Košiarny potok (prítok Hostianskeho potoka)]]
|14. novembra
|-
|1501.
|[[Lazinky]]
|15. novembra
|-
|1502.
|[[Chudý potok]]
|16. novembra
|-
|1503.
|[[Blažkov potok (prítok Hostianskeho potoka)]]
|17. novembra
|-
|1504.
|[[Brezový potok (prítok Hostianskeho potoka)]]
|18. novembra
|-
|1505.
|[[Modošský potok]]
|19. novembra
|-
|1506.
|[[Suchý potok (prítok Žitavy)]]
|20. novembra
|-
|1507.
|[[Kopanický jarok]]
|21. novembra
|-
|1508.
|[[Machulinský potok]]
|22. novembra
|-
|1509.
|[[Sviniarsky potok (prítok Žitavy)]]
|23. novembra
|-
|1510.
|[[Osný potok]]
|24. novembra
|-
|1511.
|[[Žitavica]]<br>[[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]]
|25. novembra
|-
|1512.
|[[Brodnianka (potok)]]
|26. novembra
|-
|1513.
|[[Liešovský potok]]
|27. novembra
|-
|1514.
|[[Dlhý potok (prítok Vadičovského potoka)]]
|28. novembra
|-
|1515.
|[[Sidorovský potok]]
|29. novembra
|-
|1516.
|[[Kanový potok]]
|30. novembra
|-
|1517.
|[[Marusov potok]]
|1. decembra
|-
|1518.
|[[Drozdov potok]]
|2. decembra
|-
|1519.
|[[Žeriavka]]<!--1900-->
|3. decembra
|-
|1520.
|[[Súľkov potok]]
|4. decembra
|-
|1521.
|[[Podhájsky potok (prítok Kysuce)]]
|5. decembra
|-
|1522.
|[[Švaňov potok]]
|6. decembra
|-
|1523.
|[[Gundášov potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2025]]
|7. decembra
|-
|1524.
|[[Vlčovský potok (prítok Kysuce)]]
|8. decembra
|-
|1525.
|[[Rulcov potok]]
|9. decembra
|-
|1526.
|[[Papajovský potok]]
|10. decembra
|-
|1527.
|[[Marcovský potok]]
|11. decembra
|-
|1528.
|[[Dáždený potok]]
|12. decembra
|-
|1529.
|[[Polkovský potok]]
|13. decembra
|-
|1530.
|[[Riečanský potok]]
|14. decembra
|-
|1531.
|[[Chotárny potok (prítok Olešnianky)]]
|15. decembra
|-
|1532.
|[[Žubrinovský potok]]
|16. decembra
|-
|1533.
|[[Markov potok (prítok Čierňanky)]]
|17. decembra
|-
|1534.
|[[Gorilov potok]]
|18. decembra
|-
|1535.
|[[Čanecký potok]]
|19. decembra
|-
|1536.
|[[Kudlov potok]]
|20. decembra
|-
|1537.
|[[Rajský potok]]
|21. decembra
|-
|1538.
|[[Stankovský potok (prítok Čierňanky)]]
|22. decembra
|-
|1539.
|[[Drahošanský potok]]
|23. decembra
|-
|1540.
|[[Bukovský potok (prítok Kysuce)]]
|24. decembra
|-
|1541.
|[[Nemčákov potok]]
|25. decembra
|-
|1542.
|[[Javorský potok (prítok Oščadnice)]]
|26. decembra
|-
|1543.
|[[Hanzlov potok]]
|27. decembra
|-
|1544.
|[[Tertežský potok]]
|28. decembra
|-
|1545.
|[[Lalíkov potok]]
|29. decembra
|-
|1546.
|[[Dedovka (potok)]]
|30. decembra
|-
|1547.
|[[Dirgasov potok]]
|31. decembra
|-
|1548.
|[[Korčínsky potok]]
|1. januára
|-
|1549.
|[[Vígľašský potok]]
|2. januára
|-
|1550.
|[[Hájnikovský kanál]]<br>[[Rallye Dakar 2026]]
|3. januára
|-
|1551.
|[[Lazný potok (prítok Hradnej)]]
|4. januára
|-
|1552.
|[[Kamenná (prítok Hradnej)]]
|5. januára
|-
|1553.
|[[Mačinová (potok)]]
|6. januára
|-
|1554.
|[[Brezinský potok (prítok Detvianskeho potoka)]]
|7. januára
|-
|1555.
|[[Kolárov potok]]
|8. januára
|-
|1556.
|[[Lohyňa (potok)]]
|9. januára
|-
|1557.
|[[Lazný potok (prítok Kocanského potoka)]]
|10. januára
|-
|1558.
|[[Stožocký potok]]
|11. januára
|-
|1559.
|[[Liešňanský potok (prítok Slatiny)]]
|12. januára
|-
|1560.
|[[Korytársky potok (prítok Slatiny)]]
|13. januára
|-
|1561.
|[[Studená voda (prítok Slatiny)]]
|14. januára
|-
|1562.
|[[Budáčov jarok]]
|15. januára
|-
|1563.
|[[Bartková (prítok Slatiny)]]
|16. januára
|-
|1564.
|[[Snoha]]
|17. januára
|-
|1565.
|[[Grúňový potok (prítok Slatiny)]]
|18. januára
|-
|1566.
|[[Dežmová]]
|19. januára
|-
|1567.
|[[Trkotský potok]]<!--1950-->
|20. januára
|-
|1568.
|[[Lieskovský potok (prítok Zolnej)]]
|21. januára
|-
|1569.
|[[Sebedínsky potok]]
|22. januára
|-
|1570.
|[[Lovné]]
|23. januára
|-
|1571.
|[[Bečovský potok]]<br>[[Cortina d'Ampezzo]]
|24. januára
|-
|1572.
|[[Hrochotský potok]]
|25. januára
|-
|1573.
|[[Žiarsky potok (prítok Zolnice)]]
|26. januára
|-
|1574.
|[[Piačkov potok]]
|27. januára
|-
|1575.
|[[Očovka]]
|28. januára
|-
|1576.
|[[Brveník]]<!--1960-->
|29. januára
|-
|1577.
|[[Príslopec (prítok Bielej Oravy)]]
|30. januára
|-
|1578.
|[[Vlčí potok (prítok Bielej Oravy)]]
|31. januára
|-
|1579.
|[[Okáľka (prítok Zimnej vody)]]
|1. februára
|-
|1580.
|[[Paráčsky potok]]
|2. februára
|-
|1581.
|[[Požehovka]]
|3. februára
|-
|1582.
|[[Prípor (potok)]]
|4. februára
|-
|1583.
|[[Predný potok (prítok Lomnice)]]
|5. februára
|-
|1584.
|[[Dolniansky potok]]
|6. februára
|-
|1585.
|[[Podplav]]
|7. februára
|-
|1586.
|[[Šubovka (prítok Hruštínky)]]
|8. februára
|-
|1587.
|[[Lipový potok]]<br>[[Val di Fiemme]]
|9. februára
|-
|1588.
|[[Bučníkový potok]]
|10. februára
|-
|1589.
|[[Dielnický potok (prítok Hruštínky)]]
|11. februára
|-
|1590.
|[[Poliansky potok (prítok Zimníka)]]<!--1975-->
|12. februára
|-
|1591.
|[[Grúničný potok (prítok Jelešne, Hladovka)]]
|13. februára
|-
|1592.
|[[Bystrá (prítok Bobroveckého potoka)]]
|14. februára
|-
|1593.
|[[Suchý potok (prítok Bobroveckého potoka)]]
|15. februára
|-
|1594.
|[[Čaplovka]]
|16. februára
|-
|1595.
|[[Furkaska]]
|17. februára
|-
|1596.
|[[Suchý potok (prítok Oravice)]]
|18. februára
|-
|1597.
|[[Korytárka (prítok Oravice)]]
|19. februára
|-
|1598.
|[[Čimhovský potok]]
|20. februára
|-
|1599.
|[[Za Dielom (prítok Oravice)]]
|21. februára
|-
|1600.
|[[Vlčí potok (prítok Oravice)]]<!--1985-->
|22. februára
|-
|1601.
|[[Štefanovský potok (prítok Oravy)]]
|23. februára
|-
|1602.
|[[Medvedský potok]]
|24. februára
|-
|1603.
|[[Krátky potok (prítok Oravy)]]
|25. februára
|-
|1604.
|[[Martinov potok]]
|26. februára
|-
|1605.
|[[Suchý potok (prítok Sivého potoka)]]<br>[[Detské rádio]]
|27. februára
|-
|1606.
|[[Pribišská (potok)]]
|28. februára
|-
|1607.
|[[Števkovský potok]]
|1. marca
|-
|1608.
|[[Holický potok]]
|2. marca
|-
|1609.
|[[Ohnutý potok]]
|3. marca
|-
|1610.
|[[Starý potok (prítok Bielej vody)]]
|4. marca
|-
|1611.
|[[Pečkov potok]]
|5. marca
|-
|1612.
|[[Polomský potok (prítok Parnej)]]
|6. marca
|-
|1613.
|[[Barina (prítok Parnej)]]
|7. marca
|-
|1614.
|[[Bohatá (prítok Parnej)]]<!--2000-->
|8. marca
|- bgcolor="#F7F6A8"
|
|'''Spolu'''
|'''2000'''
|-
|1615.
|[[Bláznivý potok]]
|9. marca
|-
|1616.
|[[Zabité]]
|10. marca
|-
|1617.
|[[Majdan (potok)]]
|11. marca
|-
|1618.
|[[Javornícky potok]]
|12. marca
|-
|1619.
|[[Orešiansky náhon]]
|13. marca
|-
|1620.
|[[Zelnický potok (prítok Orešianskeho náhonu)]]
|14. marca
|-
|1621.
|[[Podhájsky potok (prítok Parnej)]]
|15. marca
|-
|1622.
|[[Kozárovský potok]]
|16. marca
|-
|1623.
|[[Rakyta (prítok Trnávky)]]
|17. marca
|-
|1624.
|[[Smolenický potok]]
|18. marca
|-
|1625.
|[[Smutná (potok)]]
|19. marca
|-
|1626.
|[[Luhový potok]]
|20. marca
|-
|1627.
|[[Raková (prítok Trnávky)]]
|21. marca
|-
|1628.
|[[Rosuchovský potok]]
|22. marca
|-
|1629.
|[[Buková (potok)]]
|23. marca
|-
|1630.
|[[Ambrózov kanál]]
|24. marca
|-
|1631.
|[[Krupica (potok)]]
|25. marca
|-
|1632.
|[[Raštún]]
|26. marca
|-
|1633.
|[[Križoviansky kanál]]
|27. marca
|-
|1634.
|[[Abrahámsky kanál]]<!--2020-->
|28. marca
|-
|1635.
|[[Kuliarsky kanál]]
|29. marca
|-
|1636.
|[[Zelenický kanál]]<br>[[Tatra 75]]
|30. marca
|-
|1637.
|[[Červenícky kanál]]<br>[[Tatra 54]]
|31. marca
|-
|1638.
|[[Rakytovský kanál]]<br>[[Tatra 52]]
|1. apríla
|-
|1639.
|[[Vanigovský kanál]]
|2. apríla
|-
|1640.
|[[Pečeňadský kanál]]
|3. apríla
|-
|1641.
|[[Hlavný kanál (prítok Horného Dudváhu)]]<br>[[Tatra 30]]
|4. apríla
|-
|1642.
|[[Voderadský kanál]]
|5. apríla
|-
|1643.
|[[Veľký kanál (prítok Horného Dudváhu)]]
|6. apríla
|-
|1644.
|[[Očkovský kanál]]<br>[[Tatra 13]]
|7. apríla
|-
|1645.
|[[Borovský kanál]]<br>[[Tatra 43]]
|8. apríla
|-
|1646.
|[[Veselský kanál]]<!--2037-->
|9. apríla
|-
|1647.
|[[Derňodudvážsky kanál]]
|10. apríla
|-
|1648.
|[[Kajalský kanál]]<br>[[Parný rušeň 310.0]]
|11. apríla
|-
|1649.
|[[Diakovský kanál]]
|12. apríla
|-
|1650.
|[[Gorazdovský kanál]]
|13. apríla
|-
|1651.
|[[Kráľovský kanál]]
|14. apríla
|-
|1652.
|[[Kráľovobrodský kanál]]
|15. apríla
|-
|1653.
|[[Šaliansky kanál]]<br>[[Tatra 22]]
|16. apríla
|-
|1654.
|[[Selický kanál]]<br>[[Múzeum nákladných automobilov Tatra]]
|17. apríla
|-
|1655.
|[[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)]]<!--2050-->
|18. apríla
|-
|1656.
|[[Vlčiansky kanál]]
|19. apríla
|-
|1657.
|[[Šárd]]<br>[[Múzeum osobných automobilov Tatra]]
|20. apríla
|-
|1658.
|[[Zemniansky kanál]]<br>[[Tatra V 570]]
|21. apríla
|-
|1659.
|[[Obecný kanál]]<br>[[Tatra V 855]]
|22. apríla
|-
|1660.
|[[Studiensky kanál]]<br>[[Tatra 600 kabriolet]]
|23. apríla
|-
|1661.
|[[Asódsky kanál]]<!--2060-->
|24. apríla
|-
|1662.
|[[Asód-Čergov]]
|25. apríla
|-
|1663.
|[[Panský kanál (prítok kanála Asód-Čergov)]]
|26. apríla
|-
|1664.
|[[Bokonský kanál]]
|27. apríla
|-
|1665.
|[[Kolárovo-Kameničná]]<br>[[Prvý nákladný automobil NW]]
|28. apríla
|-
|1666.
|[[Stará Částa]]
|29. apríla
|-
|1667.
|[[Komárňanský kanál]]<br>[[Tatra 26]]
|30. apríla
|-
|1668.
|[[Dropí kanál]]
|1. mája
|-
|1669.
|[[Čalovec-Kameničná]]<!--2070-->
|2. mája
|-
|1670.
|[[Chotárny kanál]]
|3. mája
|-
|1671.
|[[Dunajský kanál]]
|4. mája
|-
|1672.
|[[]]
|5. mája
|-
|1673.
|[[]]
|6. mája
|-
|1674.
|[[]]
|7. mája
|-
|1675.
|[[]]
|8. mája
|-
|1676.
|[[]]
|9. mája
|-
|1677.
|[[]]
|10. mája
|-
|1678.
|[[]]
|11. mája
|-
|1679.
|[[]]
|12. mája
|-
|1680.
|[[]]
|13. mája
|-
|1681.
|[[]]
|14. mája
|-
|1682.
|[[]]
|15. mája
|-
|1683.
|[[]]
|16. mája
|-
|1684.
|[[]]
|17. mája
|-
|1685.
|[[]]
|18. mája
|-
|1686.
|[[]]
|19. mája
|-
|1687.
|[[]]
|20. mája
|-
|1688.
|[[]]
|21. mája
|-
|1689.
|[[]]
|22. mája
|-
|1690.
|[[]]
|23. mája
|-
|1691.
|[[]]
|24. mája
|-
|1692.
|[[]]
|25. mája
|-
|1693.
|[[]]
|26. mája
|-
|1694.
|[[]]
|27. mája
|-
|1695.
|[[]]
|28. mája
|-
|1696.
|[[]]
|29. mája
|-
|1697.
|[[]]
|30. mája
|-
|1698.
|[[]]
|31. mája
|-
|1699.
|[[]]
|1. júna
|-
|1700.
|[[]]
|2. júna
|-
|}
s9q1pakuwk882oiwhc8npf111rlgyew
Durda (vrch v Bielych Karpatoch)
0
676205
8207588
8105397
2026-05-03T08:45:28Z
Akul59
168826
Obr.
8207588
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox vrch
| názov = Durda
| obrázok = Biele Karpaty z Poriadia.jpg
| popis = Durda v strede
| štát = Slovensko
| štát1 = Česko
| región.náz = Kraj
| región = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]], [[Zlínsky kraj|Zlínsky]]
| región1 = [[Juhomoravský kraj|Juhomoravský]]
| okres = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]]
| okres1 = [[Okres Hodonín|Hodonín]]
| okres2 = [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]]
| obec = [[Stará Turá]]
| obec1 = [[Nová Lhota (okres Hodonín)|Nová Lhota]]
| obec2 = [[Strání]]
| pohorie = [[Biele Karpaty]]
| podcelok = [[Javorinská hornatina]]
| časť =
| povodie = [[Váh]]
| povodie1 = [[Morava (rieka)|Morava]]
| nadmorská výška = 842.3
| zemepisná šírka = 48.8541
| zemepisná dĺžka = 17.6474
| hornina =
| najľahší výstup = po {{Turistická značka|červená}} zo [[Stará Myjava (obec)|Starej Myjavy]]
| prvovýstup =
| dátum prvovýstupu =
| mapa =
| popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska
| lokátor = Slovensko-reliéf
| mapa1 =
| popis.mapy1 = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| lokátor1 = Trenčiansky kraj
| commons =
| poznámka =
}}
'''Durda''' ({{mnm|842.3|w}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Biele Karpaty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = TM 129 Malé Karpaty Bradlo
| url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/
| vydavateľ = CBS
| miesto = Banská Bystrica
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-10-16
| jazyk =
}}</ref> Leží nad mestom [[Stará Turá]], približne {{Km|8|m|w}} severne od jej centra.<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.64745&y=48.85414&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-27 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Poloha ==
Nachádza sa v juhozápadnej časti [[Biele Karpaty|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Javorinská hornatina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-27 | miesto = Bratislava }}</ref> Vrch leží na [[slovensko]]-[[Česko|českej]] hranici, na pomedzí [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]], [[Zlínsky kraj|Zlínskeho]] a [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]] a okresov [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] a [[Okres Hodonín|Hodonín]]. Zasahuje na katastrálne územie mesta [[Stará Turá]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-27 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> a obcí [[Strání]] a [[Nová Lhota (okres Hodonín)|Nová Lhota]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/zimni?x=17.6364309&y=48.8548059&z=14&source=muni&id=5654&ds=1 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-27 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca Nová Lhota a juhovýchodne ležiace osady mesta Stará Turá.<ref name="mapa"/>
== Opis ==
Vrch Durda leží v hlavnom hrebeni medzi [[Čupec (vrch v Bielych Karpatoch)|Čupcom]] ({{Mnm|819}}) a [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľkou Javorinou]] ({{Mnm|970}}). Východným smerom susedí nevýrazným sedlom oddelená dominantná Veľká Javorina, severne vrch [[U Bětina javoru]] ({{Mnm|828}}) a Mechnáč ({{Mnm|679}}), západne Kašpariskův vrch ({{Mnm|777}}) a Čupec a južným smerom Prostredný vrch ({{Mnm|755}}).<ref name=M>''Malé Karpaty – Bradlo. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Severné svahy odvodňujú prítoky [[Velička (prítok Moravy)|Veličky]] do rieky [[Morava (rieka)|Morava]], južné potok [[Tŕstie (potok)|Tŕstie]], smerujúci do [[Váh]]u.<ref name="mapa"/> Vrch je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty]] a jeho vrcholom prechádza [[Cesta hrdinov SNP]].
=== Výhľady ===
Hrebeň i vrchol Durdy pokrýva lesný porast, ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z miest s redšou vegetáciou je vidieť juhozápadnú [[Zoznam vrcholov v Bielych Karpatoch|časť Bielych Karpát]], [[Myjavská pahorkatina|Myjavskú pahorkatinu]], [[Malé Karpaty]] a [[Považský Inovec]]. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj [[Tribeč]], vrcholky [[Alpy|Álp]], [[Pavlovské vrchy]], [[Hostýnské vrchy]] a [[Moravsko-sliezske Beskydy]], ojedinele aj [[Hrubý Jeseník (pohorie)|Hrubý Jeseník]] a [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.85414&lng=17.64745&ele=841&azi=218.98&alt=-4.97&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.85414%c2%b0%20N%2017.64745%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-27 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Prístup ==
* po {{Turistická značka|červená}} červeno značenej [[Cesta hrdinov SNP|Ceste hrdinov SNP]]:
** od juhu z mesta [[Myjava (mesto)|Myjava]] cez [[Čupec (vrch v Bielych Karpatoch)|Čupec]]
** od východu z [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľkej Javoriny]]
* po {{Turistická značka|žltá}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8112|žltej značke]] zo [[Stará Turá|Starej Turej]] cez Veľkú Javorinu
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke:
** od juhovýchodu z [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubiny]] cez Veľkú Javorinu
** zo západu z obce [[Nová Lhota (okres Hodonín)|Nová Lhota]]<ref name="mapa"/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Biele Karpaty]]
* [[Javorinská hornatina]]
* [[Zoznam vrcholov v Bielych Karpatoch]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.64745&y=48.85414&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{Biele Karpaty}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Vrchy v Bielych Karpatoch]]
[[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Nové Mesto nad Váhom]]
[[Kategória:Stará Turá]]
[[Kategória:Nová Lhota (okres Hodonín)]]
[[Kategória:Strání]]
[[Kategória:Javorinská hornatina]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Hodonín]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Uherské Hradiště]]
ssnpv5xwgq5xp70dgoid1af56odpk72
Eritrejské národné futbalové mužstvo
0
677258
8207211
7807100
2026-05-02T13:33:08Z
~2026-20335-96
290941
8207211
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{ERI}} Eritrea|trenírky1=FFFFFF|Najvyššia výhra={{KEN|f|1}} 1-4 Eritrea {{ERI}} <br/> ([[Kampala]], [[Uganda]]; 17. december 2019) <br/> {{DJI|f|1}} 0-3 Eritrea {{ERI}} <br/> ([[Kampala]], [[Uganda]]; 13. december 2019)|Prvý zápas={{SYC|f|1}} 0-1 Eritrea {{ERI}} <br/> ([[Mumias]], [[Keňa]]; 29. november 1994)|ponožky2=FFFFFF|trenírky2=89CFF0|pravéplece2=89CFF0|telo2=89CFF0|ľavéplece2=89CFF0|vzor_tr2=_redsides|vzor_t2=_redwhitevertical2|vzor_pp2=_carolinaborder|vzor_lp2=_carolinaborder|ponožky1=89CFF0|pravéplece1=FFFFFF|Konfederácia=[[Konfederácia afrického futbalu|CAF]]|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|vzor_tr1=_redsides|vzor_t1=_redwhitevertical2|vzor_pp1=_carolinaborder|vzor_lp1=_carolinaborder|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=207. miesto (Apríl-Máj 2018, September 2009)|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=121. miesto (August 2007)|Rebríček FIFA=202. miesto|Kód FIFA=ERI|Najlepší strelec=[[Berhane Aregai]] <br/> [[Yonas Fesehaye]] <br/> [[Yidnekachew Shimangus]] (5)|Najviac štartov=[[Yidnekachew Shimangus]] (22)|Tréner=[[Alemseged Efrem]]|Najvyššia prehra={{AGO|f|1}} 6-1 Eritrea {{ERI}} <br/> ([[Luanda]], [[Angola]]; 25. marec 2007) <br/> {{GHA|f|1}} 5-0 Eritrea {{ERI}} <br/> ([[Akkra]], [[Ghana]]; 28. február 1999)}}
'''Eritrejské národné futbalové mužstvá''' reprezentuje [[Eritrea|Eritreu]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Africký pohár národov]].
== História ==
Futbalový zväz bol založený v roku [[1996]]. Eritrea sa nikdy nekvalifikovala na [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] alebo [[Africký pohár národov]]. Eritrea je členom futbalovej federácie pre Strednú a Východnú Áziu [[CECAFA]].
== Majstrovstvá sveta ==
{| class="wikitable"
!Rok
!Účasť
|-
|{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]]
| rowspan="3" |Súčasťou [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]] {{ITA|rok=1861}}
|-
|{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]]
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]]
|-
|{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]]
| rowspan="11" |Súčasťou [[Etiópia|Etiópie]] {{ETH}}
|-
|{{SUI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]]
|-
|{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]]
|-
|{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]]
|-
|{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]]
|-
|{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]]
|-
|{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]]
|-
|{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]]
|-
|{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]]
|-
|{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]]
|-
|{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]]
|-
|{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]
| rowspan="2" |Neboli členom FIFA
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]]
|-
|{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]]
|Nepostúpili z kvalifikácie
|-
|{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]
|Nepostúpili z kvalifikácie
|-
|{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]
|Bez účasti
|-
|{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]
|Nepostúpili z kvalifikácie
|-
|{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]
|Nepostúpili z kvalifikácie
|-
|{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]
|Nepostúpili z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Afrika|kvalifikácie]]
|-
|Celkom
|Účasť – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x'''
|}
== Africký pohár národov ==
{| class="wikitable"
!Rok
!Účasť
!Umiestnenie
|-
|{{SDN}} 1957
| colspan="2" rowspan="18" |Súčasťou [[Etiópia|Etiópie]] {{ETH}}
|-
|{{EGY}} 1959
|-
|{{ETH}} 1962
|-
|{{GHA}} 1963
|-
|{{TUN}} 1965
|-
|{{ETH}} 1968
|-
|{{SDN}} 1970
|-
|{{CMR}} 1972
|-
|{{EGY}} 1974
|-
|{{ETH}} 1976
|-
|{{GHA}} 1978
|-
|{{NGA}} 1980
|-
|{{LBY}} 1982
|-
|{{CIV}} 1984
|-
|{{EGY}} 1986
|-
|{{MAR}} 1988
|-
|{{DZA}} 1990
|-
|{{SEN}} 1992
|-
|{{TUN}} 1994
| colspan="2" rowspan="3" |Neboli členom CAF
|-
|{{ZAF}} 1996
|-
|{{BFA}} 1998
|-
|{{GHA}} {{NGA}} 2000
| colspan="2" rowspan="5" |Nekvalifikovali sa
|-
|{{MLI}} 2002
|-
|{{TUN}} 2004
|-
|{{EGY}} 2006
|-
|{{GHA}} 2008
|-
|{{AGO}} 2010
| colspan="2" |Vzdali
|-
|{{GAB}} {{GNQ}} 2012
| colspan="2" rowspan="2" |Bez účasti
|-
|{{RSA}} 2013
|-
|{{GNQ}} 2015
| colspan="2" |Vzdali
|-
|{{GAB}} 2017
| colspan="2" rowspan="3" |Bez účasti
|-
|{{EGY}} 2019
|-
|{{CMR}} 2021
|-
|'''Celkom'''
| colspan="2" |Účasti – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x'''
|}
== Externé odkazy ==
* [https://enffonline.com/ enffonline.com]
== Zdroj ==
{{preklad|en|Eritrea national football team|1070914118}}
{{Členovia CAF}}
[[Kategória:Národné futbalové mužstvá]]
[[Kategória:Šport v Eritrei]]
tjbmjqfomtyha9bckywkxlx2bu8vwoq
Slovenská slacklinová asociácia
0
678224
8207205
7345629
2026-05-02T13:14:14Z
~2026-20335-96
290941
8207205
wikitext
text/x-wiki
{{Významnosť}}
{{Infobox Občianske združenie
| Názov = Slovenská slacklinová asociácia, o.z.
| Logo = Logo združenia.jpg
| Veľkosť loga =
| Zameranie = [[slacklining]]
| Sídlo = Gabčíkova 427/6<br>841 05 [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Bratislava-Karlova Ves]]<br>[[Slovensko]]
| Vznik = [[15. október]] [[2021]]
| Zánik =
| IČO = 54148359
| Registračné číslo = VVS/1-900/90-62416
| Predseda = Ľubomír Varga
| Web = {{url|https://slacklineslovakia.sk}}
}}
'''Slovenská slacklinová asociácia, o.z.''' je slovenské [[občianske združenie]] zamerané na aktivity súvisiace so [[Slacklining|slacklinom]].
== Dejiny ==
Myšlienka založiť združenie skrsla v roku 2020 a po prípravách bolo združenie zaregistrované [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] [[15. október|15. októbra]] [[2021]]. Prípravný výbor tvorili Ľubomír Varga, Oliver Bóna a Samuel Hraško,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výpis z registra mimovládnych neziskových organizácií
| url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109972978404510
| vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy
| dátum vydania = [s. d.]
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2022-03-11
| miesto = Bratislava
}}. Do vyhľadávania potrebné zadať názov alebo IČO združenia.</ref> pričom na prvotných prípravách a komunikácií sa tiež podieľali Ivo Capko a Martina Valovičová.<ref name=ssa/>
== Stav slacklinu na Slovensku ==
Jednými z priekopníkov slacklinu na Slovensku boli bratia Sedlákovci, ktorí začali dokonca distribuovať značku Gibbon.<ref name=ssa>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Kto sme a aké sú naše ciele
| url = https://slacklineslovakia.sk/sk/o-nas/
| vydavateľ = Slovenská slacklinová asociácia, o. z.
| dátum vydania = c2022
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2022-03-11
| miesto = Bratislava
}}</ref> Slackline avšak dlho neprerazil medzi širokú verejnosť a zostal iba pri jednotlivcoch a malých skupinkách, ktorí sa snažili stretávať, trénovať a niektorí aj vymýšľať nové projekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Rosenbergová
| meno = Radka
| odkaz na autora =
| titul = Slovenský povrazolezec Ľubomír: Ak na lane myslíte na starosti, letíte dole. Človek musí mať prázdnu hlavu
| url = https://www.dobrenoviny.sk/c/191311/lubomir-varga-chodi-po-napnutom-povraze-niekedy-aj-v-nebezpecnych-vyskach-je-to-taka-joga-na-lane-
| vydavateľ = Dobré noviny
| dátum vydania = 2020-10-24
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2022-03-11
| miesto = [Bratislava]
| issn = 1339-3332
}}</ref> Komunita preto nie je veľká a navyše v zime vždy niekto z komunity odíde a na jar niekto nový príde. Preto nemožno ani povedať presný údaj o tom, koľko ľudí na Slovensku praktikuje slackline, no podľa približného odhadu môže ísť o stovky slacklinerov, ktorí pravidelne trénujú v letných mesiacoch na Slovensku. Highlinerov je iba niekoľko desiatok.<ref name=ssa/>
Leto sa vyznačuje väčším záujmom o slackline, najmä v parkoch väčších miest. Napríklad v [[Bratislava|Bratislave]] sa športovci zvyknúť stretávať každú stredu po práci v [[Sad Janka Kráľa|Sade Janka Kráľa]] a napínajú krátke, ale aj dlhé popruhy do 130 metrov. Menšie skupiny slacklinerov trénujú aj disciplínu highline. Popri parkoch v mestách sa na lajny chodí do slovenských hôr a údolí, napríklad do [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], [[Súľovské vrchy|Súľova]], [[Maníny|Manína]], [[Demänovská dolina|Demänovskej doliny]] alebo do [[Tatry|Tatier]].<ref name=ssa/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://slacklineslovakia.sk/ Webové sídlo združenia]
* [https://www.facebook.com/slacklineslovakia Stránka združenia] na sociálnej sieti [[Facebook]]
[[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2021]]
qgpd8la6hc90p11fheukpbe183k7xsu
Redaktor:V0lkanic
2
679831
8207447
8142048
2026-05-02T21:21:13Z
V0lkanic
142115
8207447
wikitext
text/x-wiki
{{DISPLAYTITLE:'''<span style=font-family:Rockwell">{{NAMESPACE}}:</span><span style="color:#32CD32;"font-family:Rockwell">V0lkanic</span>'''}}
<center><i>Slovenský wikipedista od júna 2022 do novembra 2024</i></center>
{{#Babel:|cs|sk-3|en-3|de-2}}
<b>Môj hlavný účet na [[Česká Wikipédia|českej Wikipédii]] je možno nájsť tu: [https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedista:V0lkanic Wikipedista:V0lkanic].</b>
Ahoj! Toto je môj účet na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]], ktorý som si vytvoril k prípadnému editovaniu článkov v slovenčine. Na slovenskej Wikipédii som si založil účet v máji '''[[2017]]''', ale editovať som začal až v júni '''[[2022]]'''. Prestal som v novembri [[2024]], kedy som všetko svoje úsilie presunul na českú Wikipédiu. Na slovenskej Wikipédii som pôsobil predovšetkým na '''[[Špeciálne:PoslednéÚpravy|posledných úpravách]]''', kde som revertoval vandalizmus alebo vítal nových redaktorov. Od júna 2023 do októbra 2024 som bol tiež [[Wikipédia:Potrebujem pomoc/Mentori|manuálne priraďovaným mentorom]].
V máji [[2023]] som sa stal účastníkom '''[[Wikipédia:WikiProjekt Politika|WikiProjektu Politika]], v''' júni [[2023]] som založil '''[[Wikipédia:WikiProjekt Antivandal|WikiProjekt Antivandal]]'''. Od júla 2023 do februára [[2024]] som bol tiež správcom '''[[Portál:Politika|portálu Politika]]''' a '''[[Portál:Informačné technológie|portálu Informačné technológie]]'''.
Ak ma chcete kontaktovať, môžete tak urobiť v mojej '''[[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusii]]'''.
== Odkazy ==
{{/Odkazy}}
== Vyznamenania ==
{{Pozri aj|:cs:Wikipedista:V0lkanic/Infobox}}
Od augusta 2022 som [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|automaticky schváleným užívateľom]]. Dňa 5. mája 2023 som [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Rollback/V0lkanic|získal]] právo [[Wikipédia:Rollback|rollback]]. Dňa 29. júna 2023 som sa stal sympatizujúcim členom spolku [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko|Wikimedia SK]], ktorým som bol do 26. júna 2024. Dňa 19. mája 2024 mi bolo ako prvému [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled/Archív#V0lkanic|udelené]] právo [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|redaktora s automaticky preverenými úpravami]] a dňa 27. mája 2024 som ako prvý [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Patroller/V0lkanic|získal]] právo [[Wikipédia:Strážcovia|patrollera]].
{{Nálepka ľavá
|float = center
|text_farba = black
|text_farba_pozadie = white
|obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]]
|obrazok_farba_pozadie = #0000FF
|okraj_farba = #0000FF
|okraj_sirka = 1
|text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom:
----
* --[[Redaktor:Ajrocket1|Ajrocket1]] ([[Diskusia s redaktorom:Ajrocket1|diskusia]]) 19:45, 3. máj 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:05, 2. jún 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 18:53, 17. jún 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 10:37, 23. jún 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 05:30, 3. júl 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 15:09, 23. júl 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:50, 21. august 2023 (UTC)
* --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:46, 1. september 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:48, 1. január 2026 (UTC)
<!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis -->
}}
=== Prijaté ===
<gallery>
Súbor:Narcissus Barnstar Hires.svg | '''Narcisov rad''' Za neustále fanatické, nikdy nekončiace vylepšovanie svojej používateľskej stránky k domnelej dokonalosti</br>'''21. mája 2023''' ''som si samozrejme udelil sám sebe''
Súbor:Kindness Barnstar Hires.png | '''Rád priateľského wikipedistu'''{{--}}Udeľujem ti tento Rád priateľského Wikipediána za tvoju snahu a aktívnosť.{{Úsmev|:)}}</br>'''5. júla 2023''' udelil [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]])
</gallery>
=== Udelené ===
Všetky mnou udelené vyznamenania nájdete na stránke: '''[[Redaktor:V0lkanic/Udelené vyznamenania|Udelené vyznamenania]]'''
== Informácie ==
{{/Informácie}}
{{Redaktorská stránka}}
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori]]
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Česka]]
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori z EÚ]]
[[cs:Wikipedista:V0lkanic]]
[[en:User:V0lkanic]]
[[simple:User:V0lkanic]]
[[de:Benutzer:V0lkanic]]
[[hsb:Wužiwar:V0lkanic]]
[[dsb:Wužywaŕ:V0lkanic]]
7d3kzm3uuqrzby9u0rsqqklscf8iser
Silenkovité
0
683677
8207175
7776224
2026-05-02T12:11:57Z
~2026-20335-96
290941
8207175
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox rastliny|Synonymá=klinčekovité, hviezdicovité, striebrenkovité|Čeľaď po latinsky=Caryophyllaceae|Čeľaď po slovensky=silenkovité|Rad po latinsky=Caryophyllales|Rad po slovensky=[[klinčekotvaré]]|Trieda po latinsky=Rosopsida|Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Oddelenie po slovensky=[[magnóliorasty]]|Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|Ríša po slovensky=[[rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae|Podríša po slovensky=[[cievnaté rastliny]]|Podríša po latinsky=Tracheophyta|Obrázok=Dianthus carthusianorum RF.jpg|Titulok=Klinček kartuziánsky ako jeden z predstaviteľov čeľade silenkovité.}}
'''Silenkovité''', niektoré zdroje uvádzajú aj názvy '''klinčekovité'''/'''hviezdicovité'''/'''striebrenkovité''' (''Caryophyllaceae'') je čeľaď rastlín - bylín, ale aj krov z radu klinčekotvaré.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klinčekovité|url=https://beliana.sav.sk/heslo/klincekovite|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2022-06-22|jazyk=sk}}</ref>
Radí sa medzi väčšie čeľade (86 rodov, 2 625 známych druhov).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Helmut Genaust|titul=Etymologisches Wörterbuch der botanischen Pflanzennamen|vydanie=3|vydavateľ=Springer|rok=1996|isbn=978-3-0348-9976-5|strany=131}}</ref>
== Popis ==
Mnohé druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné rastliny<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Alicja Szweykowska, Jerzy Szweykowski|titul=Botanika. Systematyka|vydavateľ=Wydawnictwo Naukowe PWN|miesto=Varšava|rok=2007|isbn=978-83-01-13945-2|strany=372}}</ref> a niektoré druhy patria medzi buriny (napr. Cerastium, Arenaria).
Patrí medzi ľahko rozpoznateľné čeľade, väčšinou ide o trvalky, zväčša nemajú dužinaté stonky ani listy. Listy sú párové, protistojné (len pri niektorých druhoch striedavé), celistvé s vidlicovitým vetvením. Kvety sú pravidelné, obojpohlavné, s kalichom a korunou. Plodom je [[tobolka]] (obsahujúca niekoľko [[Semeno (rastlina)|semien]]). Semená sú malé a hladké.
== Výskyt ==
Rastliny rastú najmä v miernom podnebí, ale vyskytujú sa takmer vo všetkých klimatických zónach sveta (nevyskytujú sa iba v povodí Amazonky a Konga a v Západnej Austrálii).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Wilhelm|meno=Troll|titul=Praktische Einführung in die Pflanzenmorphologie|vydavateľ=VEB Gustav Fischer Verlag|miesto=Jena|rok=1957|strany=345, 347, 392 - 394}}</ref>
Silenkovité rastliny rastú na suchých trávnatých porastoch, ale aj v [[Púšť|púštiach]] a [[Tundra|tundrách]].
== Zoznam rodov ==
''Achyronychia'', ''Agrostemma - [[Kúkoľ]]'', ''Ankyropetalum'', ''Arenaria - [[Piesočnica]]'', ''Atocion'', ''Augustea'', ''Bolanthus'', ''Brachystemma'', ''Bufonia'', ''Calycotropis'', ''Cardionema'', ''Cerastium'', ''Cerdia'', ''Chaetonychia'', ''Cherleria'', ''Colobanthus'', ''Cometes'', ''Corrigiola'', ''Cyathophylla'', ''Dadjoua'', ''Dianthus'', ''Diaphanoptera'', ''Dicheranthus'', ''Drymaria'', ''Drypis'', ''Eremogone'', ''Eudianthe'', ''Facchinia'', ''Gymnocarpos'', ''Gypsophila'', ''Habrosia'', ''Hartmaniella'', ''Haya'', ''Heliosperma'', ''Herniaria'', ''Holosteum'', ''Honckenya'', ''Illecebrum'', ''Krauseola'', ''Kuhitangia'', ''Lepyrodiclis'', ''Loeflingia'', ''Mcneillia'', ''Microphyes'', ''Minuartia'', ''Minuartiella'', ''Moehringia'', ''Moenchia'', ''Mononeuria'', ''Myosoton'', ''Odontostemma'', ''Ortegia'', ''Paronychia'', ''Pentastemonodiscus'', ''Petrocoptis'', ''Petrorhagia'', ''Philippiella'', ''Phrynella'', ''Pirinia'', ''Pleioneura'', ''Pollichia'', ''Polycarpaea'', ''Polycarpon'', ''Polytepalum'', ''Psammophiliella'', ''Psammosilene'', ''Pseudocerastium'', ''Pseudocherleria'', ''Pseudostellaria'', ''Pteranthus'', ''Pycnophyllopsis'', ''Pycnophyllum'', ''Reicheella'', ''Rhodalsine'', ''Sabulina'', ''Sagina'', ''Saponaria'', ''Schiedea'', ''Scleranthus'', ''Scopulophila'', ''Silene'', ''Solitaria'', ''Spergula'', ''Spergularia'', ''Sphaerocoma'', ''Stellaria'', ''Stipulicida'', ''Telephium'', ''Thurya'', ''Thylacospermum'', ''Triplateia'', ''Uebelinia'', ''Vaccaria'', ''Velezia'', ''Viscaria'', ''Wilhelmsia'', ''Xerotia <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HASSLER|meno=M.|titul=Catalogue of life - Synonymic Checklists of the Vascular Plants of the World|vydavateľ=Naturalis Biodiversity Center|rok=2017}}</ref>''.
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Silenkovité]]
62k1d89c0fkcvinyff5259mfxy570ul
FK PARI Nižný Novgorod
0
685902
8207179
8009200
2026-05-02T12:15:16Z
~2026-20335-96
290941
8207179
wikitext
text/x-wiki
{{na zmazanie}}
{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20220825}}
{{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK PARI Nižný Novgorod|celýnázov=Futbalový klub "PARI Nižný Novgorod"|založený=2015|štadión=Nižný Novgorod|kapacita=45 319|majiteľ=Nižný Novgorod|predseda=Ravil Izmailov|tréner=Michail Galaktionov|sezóna=2021/2022|pozícia=11. miesto|obrázok=}}
'''FK PARI Nižný Novgorod''' je ruský [[futbalový klub]] sídliaci v [[Nižný Novgorod|Nižnom Novgorode]]. Klub bol založený 1. júna 2015 pod názvom Volga-Olimpiyets.
== Historické názvy klubu ==
* 2015 - 2016 - '''Volga-Olimpiyets'''
* 2016 - 2018 - '''Olympionik'''
* 2018 - 2022 - '''FK Nižný Novgorod'''
* 2022 - súčasnosť - '''FK PARI Nižný Novgorod''' (od roku 2022 je ---- ).
== Úspechy klubu ==
dxutfqfent8l5hzkrqfeifhsc18r95t
IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied
0
686409
8207194
7822789
2026-05-02T12:53:01Z
~2026-20335-96
290941
zabudnuty urgent
8207194
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|IU Internationale Hochschule}}
{{Infobox Vysoká škola|Logo=|Motto=|Rok založenia=1998|Názov=IU Internationale Hochschule|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85 000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de]|Poloha=[[Erfurt]], [[Thüringen]], [[Nemecko]]|Popis=|Typ=Súkromná}}
[[Súbor:Logo_IUBH.jpg|náhľad|Logo do jari 2021]]
[[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]]
[[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]]
'''IU Internationale Hochschule''' (do roku: ''2021 IUBH Internationale Hochschule'', do roku 2017: ''Internationale Hochschule Bad Honnef/Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v [[Erfurt]]e a 28 pobočkami v Nemecku.
Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Medzinárodná univerzita: IUBH sa stáva najväčšou nemeckou univerzitou – a stáva sa „IU Medzinárodná Univerzita“ / počet študentov stúpa na 70 000; Zvýšené medzinárodné zameranie otvára ďalšie príležitosti|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn|url archívu=https://web.archive.org/web/20220920170701/https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|dátum archivácie=2022-09-20}}</ref>
== História ==
IU bola založená v roku 1998 ako ''Internationale Fachhochschule Bad Honnef / Bonn'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/01 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef oslavuje svoje desiate výročie|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}</ref>
Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Zoznam pamiatok|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami.
V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220830163148/https://www.wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum archivácie=2022-08-30}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref>
V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s univerzitou ''Adam-Ries-Fachhochschule'' v [[Erfurt]]e, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s ''Hochschule für internationale Wirtschaft und Logistik'' v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste.
V októbri 2017 bola premenovaná z „''Internationale Hochschule Bad Honnef / Bonn''“ na „''IUBH Internationale Hochschule''“. V marci 2021 bola opäť premenovaná na „''IU Internationale Hochschule''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20220822165330/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/news/21-03/22/neuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|dátum archivácie=2022-08-22}}</ref>
V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE |url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20220822165330/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/news/21-03/22/neuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|dátum archivácie=2022-08-22}}</ref>
== Organizácia ==
Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity („systémová akreditácia“) sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy (FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" />
Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fakty a čísla {{!}} Kariérny partner|url=https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|dátum archivácie=2021-05-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20220822165330/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/news/21-03/22/neuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|dátum archivácie=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akvizícia skupiny Career Partner Group - Oznámenie spoločnosti - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref>
Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané „jednotky“ pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" />
== Lokality ==
Okrem „virtuálneho kampusu“ má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: [[Augsburg]], [[Bad Honnef]], [[Berlín]], [[Bielefeld]], [[Braunschweig]], [[Brémy]], [[Dortmund]], [[Drážďany|Dresden]], [[Duisburg]], [[Düsseldorf]], [[Erfurt]], [[Essen (Nemecko)|Essen]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Freiburg im Breisgau|Freiburg]], [[Hamburg|Hamburg,]] [[Hannover]], [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Lipsko]], [[Lübeck]], [[Mainz]], [[Mannheim]], [[Mníchov]], [[Münster (Vestfálsko)|Münster]], [[Norimberg]], [[Peine(Nemecko)|Peine]] (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: [[Aachen]], [[Bochum]], [[Kassel]], [[Kiel]], [[Mönchengladbach]], [[Postupim|Potsdam]], [[Ravensburg (krajinský okres)|Ravensburg]], [[Regensburg]], [[Rostock]], [[Saarbrücken]] a [[Wuppertal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miesta IU {{!}} Nájdite svoj kampus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Medzinárodná Univerzita|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref>
Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov.
== Študijné programy ==
IU Internationale Hochschule ponúka približne 200 [[Bakalár|bakalárskych]], [[Magister (akademická hodnosť)|magisterských]] a [[Master of Business Administration|MBA]] študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Medzinárodná Univerzita|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref>
* Dizajn, architektúra a konštrukcia
* Zdravie
* Pohostinstvo, turizmus a podujatia
* Ľudské zdroje
* IT a technológie
* Marketingová komunikácia
* Spoločenské vedy
* Doprava a logistika
* Ekonomika a manažment
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.iu.de/ Oficiálna stránka]
[[Kategória:Univerzity v Nemecku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1998]]
ihinc74leew4095y7jt7ekvkf30ienh
8207195
8207194
2026-05-02T12:55:41Z
~2026-20335-96
290941
8207195
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|IU Internationale Hochschule}}
{{Infobox Vysoká škola|Logo=|Motto=|Rok založenia=1998|Názov=IU Internationale Hochschule|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85 000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de]|Poloha=[[Erfurt]], [[Durínsko]], [[Nemecko]]|Popis=|Typ=Súkromná}}
[[Súbor:Logo_IUBH.jpg|náhľad|Logo do jari 2021]]
[[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad|Budova IU v Erfurte]]
[[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad|Areál IU v Bad Honnef]]
'''IU Internationale Hochschule''' (do roku: ''2021 IUBH Internationale Hochschule'', do roku 2017: ''Internationale Hochschule Bad Honnef/Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v [[Erfurt]]e a 28 pobočkami v Nemecku.
Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Medzinárodná univerzita: IUBH sa stáva najväčšou nemeckou univerzitou – a stáva sa „IU Medzinárodná Univerzita“ / počet študentov stúpa na 70 000; Zvýšené medzinárodné zameranie otvára ďalšie príležitosti|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn|url archívu=https://web.archive.org/web/20220920170701/https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|dátum archivácie=2022-09-20}}</ref>
== História ==
IU bola založená v roku 1998 ako ''Internationale Fachhochschule Bad Honnef / Bonn'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/01 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef oslavuje svoje desiate výročie|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}</ref>
Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Zoznam pamiatok|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami.
V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220830163148/https://www.wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum archivácie=2022-08-30}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref>
V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s univerzitou ''Adam-Ries-Fachhochschule'' v [[Erfurt]]e, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s ''Hochschule für internationale Wirtschaft und Logistik'' v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste.
V októbri 2017 bola premenovaná z „''Internationale Hochschule Bad Honnef / Bonn''“ na „''IUBH Internationale Hochschule''“. V marci 2021 bola opäť premenovaná na „''IU Internationale Hochschule''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20220822165330/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/news/21-03/22/neuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|dátum archivácie=2022-08-22}}</ref>
V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE |url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20220822165330/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/news/21-03/22/neuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|dátum archivácie=2022-08-22}}</ref>
== Organizácia ==
Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity („systémová akreditácia“) sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy (FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" />
Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fakty a čísla {{!}} Kariérny partner|url=https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|dátum archivácie=2021-05-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20220822165330/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/news/21-03/22/neuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|dátum archivácie=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akvizícia skupiny Career Partner Group - Oznámenie spoločnosti - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref>
Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané „jednotky“ pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" />
== Lokality ==
Okrem „virtuálneho kampusu“ má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: [[Augsburg]], [[Bad Honnef]], [[Berlín]], [[Bielefeld]], [[Braunschweig]], [[Brémy]], [[Dortmund]], [[Drážďany|Dresden]], [[Duisburg]], [[Düsseldorf]], [[Erfurt]], [[Essen (Nemecko)|Essen]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Freiburg im Breisgau|Freiburg]], [[Hamburg|Hamburg,]] [[Hannover]], [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Lipsko]], [[Lübeck]], [[Mainz]], [[Mannheim]], [[Mníchov]], [[Münster (Vestfálsko)|Münster]], [[Norimberg]], [[Peine(Nemecko)|Peine]] (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: [[Aachen]], [[Bochum]], [[Kassel]], [[Kiel]], [[Mönchengladbach]], [[Postupim|Potsdam]], [[Ravensburg (krajinský okres)|Ravensburg]], [[Regensburg]], [[Rostock]], [[Saarbrücken]] a [[Wuppertal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miesta IU {{!}} Nájdite svoj kampus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Medzinárodná Univerzita|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref>
Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov.
== Študijné programy ==
IU Internationale Hochschule ponúka približne 200 [[Bakalár|bakalárskych]], [[Magister (akademická hodnosť)|magisterských]] a [[Master of Business Administration|MBA]] študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Medzinárodná Univerzita|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref>
* Dizajn, architektúra a konštrukcia
* Zdravie
* Pohostinstvo, turizmus a podujatia
* Ľudské zdroje
* IT a technológie
* Marketingová komunikácia
* Spoločenské vedy
* Doprava a logistika
* Ekonomika a manažment
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.iu.de/ Oficiálna stránka]
[[Kategória:Univerzity v Nemecku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1998]]
hyyf0yrbhefnsj7zmkjho2gdj3pa051
Go (Singel)
0
687258
8207208
7489182
2026-05-02T13:19:35Z
~2026-20335-96
290941
8207208
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Go (pieseň Mobyho)}}
{{Infobox singel|Názov=Go|Interpret=[[Moby]]|z Albumu="[[Moby (album)|Moby]]"|Žáner=[[Electronica]], [[Techno]], [[Rave]]|Dĺžka=3:37 <small>(single version)</small>|Vydavateľ=[[Instinct Records]]|Producent=Moby|Predchádzajúci singel=„[[Mobility (EP)|Mobility]]“<br />(1990)|Tento singel='''„Go“'''<br />(1991)|Nasledujúci singel=„[[Drop a Beat]]“<br />(1992)|Formát=[[CD singel]], [[Gramofónová platňa|12" singel]]|Dátum vydania=Marec 1991|Nahrané=1990 – 1991}}
„'''Go'''“ je prvý singel amerického elektronického hudobníka [[Moby|Mobyho]] z jeho prvého [[Moby (album)|rovnomenného albumu]]. Vydaný bol v Amerike v marci 1991 cez [[Instinct Records]] a v Spojenom kráľovstve v auguste 1991 cez Outer Rhythm. Po roku bol vydaný v Nemecku cez Roughmix s názvom ''The Ultimate Go,'' ktorý obsahoval nové remixy napr. od dvojice [[Jam & Spoon]] alebo remix od Mobyho pseudonyma ''Barracuda.'' Skladba sa pôvodne objavila ako "Original Mix" verzia v EP platni [[Mobility (EP)|Mobility]] a v kompilácii [[Early Underground]], no bola prepracovaná na konci roka 1990 a začiatku roka 1991.
V novembri 1991 sa dostal do prvej desiatky v Spojenom kráľovstve a v Holandsku.
== Zoznam skladieb ==
=== UK CD ===
# "Go" (Woodtick Mix) - 6:31
# "Go" (Low Spirit Mix) - 6:09
# "Go" (Analog Mix) - 6:22
=== US CD (Remixes) ===
# "Go" (Radio Edit) - 3:32
# "Go" (Rainforest Mix) - 5:18
# "Go" (Subliminal Mix) - 4:30
# "Go" (Woodtick Mix) - 6:31
# "Go" (Soundtrack Mix) - 5:21
# "Go" (Original Mix) - 6:15
=== German "The Ultimate Go" ===
# "Go" (Delirium Mix) - 6:08
# "Go" (Arpathoski Mix) - 6:05
# "Go" (Video Mix: The Original) - 3:38
# "Go" (Amphetamix Mix) - 5:34
# "Go" (In Dub Mix) - 7:21
# "Go" (Barracuda Mix) - 4:56
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Go (Moby song)|243658035}}
[[Kategória:Piesne Mobyho]]
[[Kategória:Single z 1991]]
[[Kategória:Piesne z 1991]]
exbtka27odskw61n7qwt9gyniri6vpm
Lucron
0
687462
8207214
7449214
2026-05-02T13:48:36Z
~2026-20335-96
290941
8207214
wikitext
text/x-wiki
'''Lucron''' je [[Developer|developerská]] spoločnosť, ktorá sa zameriava na rezidenčné projekty a rozvoj ucelených mestských štvrtí. Lucron je súčasťou medzinárodnej developerskej skupiny [[IKO Real Estate]], pôvodom z [[Luxembursko|Luxemburska]], ktorá má 30-ročné skúsenosti v realitnom biznise.
== História ==
Spoločnosť Lucron vznikla na [[Slovensko|Slovensku]] v roku [[2005]] pod záštitou luxemburského investora. Od začiatku sa zameriava na rezidenčné projekty. Prvým dokončeným projektom bol [[Bratislava|bratislavský]] Eden Park v roku [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eden Park finišuje, platený je z vlastného|url=https://reality.trend.sk/byvanie/eden-park-finisuje-plateny-je-vlastneho|vydavateľ=reality.trend.sk|dátum vydania=2009-03-18|dátum prístupu=2022-09-20|jazyk=sk}}</ref> V roku [[2013]] dokončila prvú etapu trnavského projektu Arboria a vo výstavbe naďalej pokračuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arboria spustila ďalšiu etapu – 130 nových bytov Východná|url=https://reality.trend.sk/byvanie/arboria-spustila-dalsiu-etapu-130-novych-bytov-vychodna|vydavateľ=reality.trend.sk|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2022-09-20|jazyk=sk}}</ref>
V roku [[2014]] spoločnosť Lucron sfinalizovala bratislavskú rezidenciu Jaskový rad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaskový rad: nenápadne a v malom|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/jaskovy-rad-nenapadne-malom|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2014-03-12|dátum prístupu=2022-09-20|jazyk=sk}}</ref> a po nej nasledovalo v roku [[2019]] dokončenie štvrte Malé Krasňany, ktorá sa tiež nachádza v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malé Krasňany kolaudujú prvú bytovku|url=https://reality.trend.sk/byvanie/male-krasnany-kolauduju-prvu-bytovku|vydavateľ=reality.trend.sk|dátum vydania=2017-03-14|dátum prístupu=2022-09-20|jazyk=sk}}</ref> V roku [[2021]] dokončila Urban Residence na [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianskej ulici]] v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prví obyvatelia sa do Urban Residence nasťahujú už na jeseň {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/49271-prvi-obyvatelia-sa-do-urban-residence-nastahuju-uz-na-jesen|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-09-20|jazyk=sk}}</ref> Lucron doteraz úspešne realizoval a dokončil celkovo 5 projektov v [[Trnava|Trnave]] a v Bratislave. Od roku [[2017]] sa Lucron pravidelne umiestňuje v rebríčkoch medzi najväčšími rezidenčnými developermi na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najväčší developeri: Pozrite si, kto postavil najviac bytov|url=https://reality.trend.sk/byvanie/najvacsi-developeri-pozrite-kto-postavil-najviac-bytov|vydavateľ=reality.trend.sk|dátum vydania=2017-08-03|dátum prístupu=2022-09-20|jazyk=sk}}</ref>
== Najväčšie projekty Lucronu ==
=== Nesto ===
V rámci projektu Nesto vzniká v Bratislave nová štvrť situovaná na hraniciach Slovenska a [[Rakúsko|Rakúska]]. Na jednom mieste ponúkne kombináciu bývania, občianskej vybavenosti a možnosti trávenia voľného času s priamym dopravným napojením na centrum Bratislavy. Súčasťou Nesta bude nový koncept komerčného nájomného bývania. Po dokončení bude Nesto prvou štvrťou na Slovensku postavenou na princípoch udržateľnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nesto|url=https://www.nesto.sk/|dátum prístupu=2022-09-20}}</ref>
=== Vydrica ===
Projekt Vydrica nadväzuje na históriu lokality v bratislavskom podhradí, ktorá zanikla koncom šesťdesiatych rokov v dôsledku výstavby [[Most SNP|Mosta SNP]]. Vydrica má ambíciu prepojiť pešiu zónu, hradný vrch a [[Dunaj|dunajské]] [[Nábrežie (breh)|nábrežie]]. Súčasťou Vydrice bude aj začlenenie areálu [[Národná kultúrna pamiatka|národnej kultúrnej pamiatky]] Vodnej veže do novej mestskej štruktúry a vytvorenie atraktívneho miesta so spoločensko-kultúrnou funkciou, ktorého súčasťou bude sprístupnené [[Archeologická lokalita|archeologické nálezisko]].
Developer projektu Vydrica je spoločnosť Vydrica Development, a.s., ktorá vznikla ako joint venture spojením spoločnosti Vydrica, a.s. a materskej spoločnosti Lucronu, luxemburskej Ikopart, pričom manažérom projektu Vydrica je developerská spoločnosť Lucron.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vydrica|url=https://vydrica.com/|dátum prístupu=2022-09-20}}</ref>
=== Arboria ===
Trnavská štvrť Arboria v súčasnosti tvorí domov pre viac ako 2 000 ľudí a neustále sa vyvíja ďalej. Súčasťou štvrte je verejný mestský park s rozlohou 40 000 m2, ihriská a obchodné prevádzky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arboria|url=https://www.arboria.sk/|dátum prístupu=2022-09-20}}</ref>
=== Rakyta ===
Projekt Rakyta je situovaný v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Zameriava sa na mladé rodiny, ktoré vyhľadávajú bývanie uprostred prírody s dobrou dostupnosťou do centra Bratislavy aj Viedne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rakyta|url=https://rakyta.sk/|dátum prístupu=2022-09-20}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Podniky založené v 2005]]
q483uacqyximn0tan0vrbvvtr4le7yl
Kyselina metylmalónová
0
687613
8207213
8140865
2026-05-02T13:39:25Z
~2026-20335-96
290941
8207213
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Kyselina metylmalónová|Obrázok=Methylmalonic acid.svg|Obrázok2=Methylmalonic_acid_3d_model.png|Vzorec={{chem|C|4|H|6|O|4}}|Synonymá=MMA, metylmalonát|Vzhľad=|Molekulová hmotnosť=|Trojný bod=|Kritický bod=|Kritická teplota=|Kritický tlak=|Kritická hustota=|Hustota=|Rozpustnosť=|Skupenské teplo topenia=|Entropia topenia=|Skupenské teplo vyparovania=|Štandardná zlučovacia entalpia=|Štandardná entropia=|Merná tepelná kapacita=|Teplota vzplanutia=|Teplota vznietenia=|Medze výbušnosti=|externé dáta MSDS=|GHS zdroj=|GHS piktogram=|heslo GHS=|vety H=|vety EUH=|vety P=|EÚ zdroj=|EÚ piktogram=|vety R=|vety S=|NFPA 704=|NFPA 704 zdroj=|CAS=516-05-2|UN=|EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP)=|Číslo RTECS=|ulr=|Systematický názov=Kyselina metylpropándiová}}
'''Kyselina metylmalónová''' ('''MMA''') je [[chemická zlúčenina]] zo skupiny [[Dikarboxylová kyselina|dikarboxylových kyselín]]. Pozostáva zo základnej štruktúry [[Kyselina malónová|kyseliny malónovej]] a nesie aj [[Metylová skupina|metylovú skupinu]]. [[Soľ (chémia)|Soli]] kyseliny metylmalónovej sa nazývajú '''metylmalonáty'''. Stanovenie hladiny metylmalonátu v krvi možno použiť pri diagnostike porúch metabolizmu [[Vitamín B12|vitamínu B<sub>12</sub>]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Fabriciová|meno=Katarína|titul=Poruchy metabolizmu vitamínu B12|url=https://www.solen.sk/storage/file/article/4f91df2373c9b8e9aef8741191f81a4e.pdf|dátum prístupu=2022/10/28|priezvisko2=Behúlová|meno2=Darina|priezvisko3=Škodová|meno3=Jozefína}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Metylmalonová kyselina v plazme (P-MMA)|url=https://www.medirex.sk/lekar/detail-parametra/2771|vydavateľ=www.medirex.sk|dátum prístupu=2022-10-28|jazyk=sk}}</ref>
== Metabolizmus ==
[[Súbor:Propionate pathway.svg|vľavo|náhľad|Dráha metabolizmu propionátu s kyselinou metylmalónovou ako vedľajším produktom]]
Kyselina metylmalónová je vedľajším produktom metabolickej dráhy [[Propionát|propionátu]].<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Methylmalonic acid in aging and disease|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1043276023002400|periodikum=Trends in Endocrinology & Metabolism|dátum=2024-03|ročník=35|číslo=3|strany=188–200|doi=10.1016/j.tem.2023.11.001|jazyk=en|meno=Joanne|priezvisko=Tejero|meno2=Felicia|priezvisko2=Lazure|meno3=Ana P.|priezvisko3=Gomes}}</ref> Východiskovými zdrojmi sú tieto údaje s príslušnými približnými príspevkami k metabolizmu propionátu v celom tele v zátvorkách:<ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Genetic and genomic systems to study methylmalonic acidemia|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1096719205002337|periodikum=Molecular Genetics and Metabolism|dátum=2005-09|ročník=86|číslo=1-2|strany=34–43|doi=10.1016/j.ymgme.2005.07.020|jazyk=en|meno=R.J.|priezvisko=Chandler|meno2=C.P.|priezvisko2=Venditti}}</ref>
* [[Esenciálna aminokyselina|esenciálne aminokyseliny]]: [[metionín]], [[valín]], [[treonín]] a [[izoleucín]]<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Proposed guidelines for the diagnosis and management of methylmalonic and propionic acidemia|url=http://ojrd.biomedcentral.com/articles/10.1186/s13023-014-0130-8|periodikum=Orphanet Journal of Rare Diseases|dátum=2014-12|ročník=9|číslo=1|issn=1750-1172|doi=10.1186/s13023-014-0130-8|jazyk=en|meno=Matthias R|priezvisko=Baumgartner|meno2=Friederike|priezvisko2=Hörster|meno3=Carlo|priezvisko3=Dionisi-Vici}}</ref> (~ 50 %)<ref name=":4" />
* [[Mastná kyselina|mastné kyseliny]] s nepárnym reťazcom<ref name=":5" /> (~ 30 %)<ref name=":4" />
* [[Kyselina propiónová|kyselina propionová]] z bakteriálnej fermentácie v črevách<ref name=":5" /> (~ 20 %)<ref name=":4" />
* bočný reťazec [[Cholesterol|cholesterolu]]<ref name=":5" />
* [[tymín]]<ref name=":6">{{Citácia knihy|titul=[49] d-methylmalonyl-CoA hydrolase|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0076687988660514|vydavateľ=Elsevier|rok=1988|isbn=978-0-12-182067-1|doi=10.1016/s0076-6879(88)66051-4|strany=393–400|zväzok=166|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1016/S0076-6879(88)66051-4|meno=Robin J.|priezvisko=Kovachy|meno2=Sally P.|priezvisko2=Stabler|meno3=Robert H.|priezvisko3=Allen}}</ref>
[[Derivát (chémia)|Derivát]] propionátu, [[propionyl-CoA]], sa premieňa na D-[[Metylmalonylkoenzým A|metylmalonyl-CoA]] pomocou [[Propionyl-CoA karboxyláza|propionyl-CoA karboxylázy]] a potom sa premieňa na L-metylmalonyl-CoA pomocou [[Metylmalonyl-CoA epimeráza|metylmalonyl-CoA epimerázy]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Methylmalonyl Coenzyme A (CoA) Epimerase Deficiency, an Ultra-Rare Cause of Isolated Methylmalonic Aciduria With Predominant Neurological Features|url=https://www.cureus.com/articles/198032-methylmalonyl-coenzyme-a-coa-epimerase-deficiency-an-ultra-rare-cause-of-isolated-methylmalonic-aciduria-with-predominant-neurological-features|periodikum=Cureus|dátum=2023-10-31|issn=2168-8184|doi=10.7759/cureus.48017|jazyk=en|meno=Rui|priezvisko=Diogo|meno2=Inês B|priezvisko2=Rua|meno3=Sara|priezvisko3=Ferreira}}</ref> Vstup do [[Citrátový cyklus|citrátového cyklu]] sa uskutočňuje premenou L-metylmalonyl-CoA na [[Sukcinylkoenzým A|sukcinyl-CoA]] pomocou [[Metylmalonyl-CoA mutáza|L-metylmalonyl-CoA mutázy]], pričom ako [[Kofaktor (biochémia)|kofaktor]] je potrebný [[Vitamín B12|vitamín B<sub>12</sub>]] vo forme [[Adenozylkobalamín|adenosylkobalamínu]].<ref name=":3" /> Táto cesta degradácie propionyl-CoA na sukcinyl-CoA predstavuje jednu z najdôležitejších [[Anaplerotické reakcie|anaplerotických]] ciest citrátového cyklu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Biochemical and anaplerotic applications of in vitro models of propionic acidemia and methylmalonic acidemia using patient-derived primary hepatocytes|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1096719220301177|periodikum=Molecular Genetics and Metabolism|dátum=2020-07|ročník=130|číslo=3|strany=183–196|doi=10.1016/j.ymgme.2020.05.003|jazyk=en|meno=M. Sol|priezvisko=Collado|meno2=Allison J.|priezvisko2=Armstrong|meno3=Matthew|priezvisko3=Olson}}</ref> Kyselina metylmalonová vzniká ako vedľajší produkt tejto metabolickej dráhy, keď sa D-metylmalonyl-CoA štiepi na kyselinu metylmalonovú a [[Koenzým A|CoA]] pomocou [[D-metylmalonyl-CoA hydroláza|D-metylmalonyl-CoA hydrolázy]].<ref name=":3" /><ref name=":6" /> Enzým [[ACSF3|acyl-CoA syntetázy člen rodiny 3]] (ACSF3) je zasa zodpovedný za premenu kyseliny metylmalónovej a CoA na metylmalonyl-CoA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ACSF3 gene: MedlinePlus Genetics | url = https://medlineplus.gov/genetics/gene/acsf3/ | vydavateľ = medlineplus.gov | dátum prístupu = 2024-08-17 | jazyk = en}}</ref>
== Klinický význam ==
=== Nedostatok vitamínu B<sub>12</sub> ===
Zvýšená hladina kyseliny metylmalónovej môže naznačovať [[Nedostatok vitamínu B12|nedostatok vitamínu B<sub>12</sub>]]. Táto súvislosť však nie je obojstranná (nedostatok vitamínu B<sub>12</sub> takmer vždy vedie k zvýšenej kyseliny metylmalónovej, ale ľudia so zvýšenou hladinou tejto kyseiny nemusia mať nedostatok vitamínu B<sub>12</sub>).<ref>{{cite web|url=https://www.med.emory.edu/EMAC/curriculum/diagnosis/sensand.htm|title=Sensitivity and Specificity|website=www.med.emory.edu|accessdate=2022-10-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121001105756/https://www.med.emory.edu/EMAC/curriculum/diagnosis/sensand.htm|archivedate=2012-10-01}}</ref> Hladina kyseliny metylmalónovej je zvýšená u asi 90-98 % ľudí s nedostatkom vitamínu B<sub>12</sub>. Ľudia nad 70 rokov však majú zvýšenú hladinu kyseliny metylmalónovej v asi 20-25 % prípadov, ale nedostatok vitamínu B<sub>12</sub> má len 66-75 % z nich. Z tohto dôvodu sa u starších ľudí neodporúča stanovovať kyselinu metylmalónovú.<ref>{{cite web|url=http://www.dizziness-and-balance.com/disorders/central/b12.html|title=B12 Deficiency and Dizziness|website=www.dizziness-and-balance.com}}</ref>
=== Metabolické ochorenia ===
Zvýšená koncentrácia kyseliny metylmalónovej je prítomná i u detí s dedičným ochorením [[Metylmalónová acidémie|metylmalónovou acidémiami]].<ref name=":2" />
Ak je zvýšená hladina kyseliny metylmalónovej sprevádzaná zvýšenou hladinou [[Kyselina malónová|kyseliny malónovej]], môže ísť o metabolické ochorenie známe ako [[kombinovaná malónová a metylmalónová acidúria]] (CMAMMA). Výpočtom pomeru kyselín malónovej a metylmalónovej v krvnej plazme možno CMAMMA odlíšiť od klasickej [[Metylmalónová acidémia|metylmalónovej acidémie]].<ref>{{Citácia knihy|titul=A New Approach for Fast Metabolic Diagnostics in CMAMMA|url=https://doi.org/10.1007/8904_2016_531|vydavateľ=Springer|rok=2016|miesto=Berlin, Heidelberg|isbn=978-3-662-53681-0|doi=10.1007/8904_2016_531|strany=15–22|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/8904_2016_531|meno=Monique G. M.|priezvisko=de Sain-van der Velden|meno2=Maria|priezvisko2=van der Ham|meno3=Judith J.|priezvisko3=Jans}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Exome sequencing identifies ACSF3 as a cause of combined malonic and methylmalonic aciduria|url=http://www.nature.com/articles/ng.908|periodikum=Nature Genetics|dátum=2011-09|dátum prístupu=|ročník=43|číslo=9|strany=883–886|issn=1061-4036|doi=10.1038/ng.908|jazyk=en|priezvisko=NIH Intramural Sequencing Center Group|meno2=Jennifer L|priezvisko2=Sloan|meno3=Jennifer J|priezvisko3=Johnston}}</ref>
=== Rakovina ===
Okrem toho bola nedávno prepojená hladina metylmalonátu v krvi spojená s rozvojom tumorov.<ref>{{Cite journal|last1=Gomes|first1=Ana P.|last2=Ilter|first2=Didem|last3=Low|first3=Vivien|last4=Endress|first4=Jennifer E.|last5=Fernández-García|first5=Juan|last6=Rosenzweig|first6=Adam|last7=Schild|first7=Tanya|last8=Broekaert|first8=Dorien|last9=Ahmed|first9=Adnan|last10=Planque|first10=Melanie|last11=Elia|first11=Ilaria|date=2020-09-10|title=Age-induced accumulation of methylmalonic acid promotes tumour progression|url=|journal=Nature|language=en|volume=585|issue=7824|pages=283–287|doi=10.1038/s41586-020-2630-0|pmid=32814897|issn=0028-0836|pmc=7785256}}</ref>
=== Bakteriálne prerastanie v tenkom čreve ===
Nadmerné množenie baktérií v [[Tenké črevo|tenkom čreve]] môže takisto viesť k zvýšenej hladine metylamlonátu, pretože baktérie kompetitívne vychytávajú vitamín B<sub>12</sub>. To platí pre vitamín B<sub>12</sub> prijímaný z potravy a perorálne, ale tento problém je možné obísť injekciami vitamínu B<sub>12</sub>. Podľa štúdií na pacientoch so [[Syndróm krátkeho čreva|syndrómom krátkeho čreva]] sa predpokladá, že nadmerné množenie baktérií v črevách vedie k zvýšenému množstvu propionovej kyseliny, ktorý je prekurzorom metylmalonátu.<ref name=":0">{{Cite journal|last1=Sentongo|first1=Timothy A|last2=Azzam|first2=Ruba|last3=Charrow|first3=Joel|date=2009|title=Vitamin B12 Status, Methylmalonic Acidemia, and Bacterial Overgrowth in Short Bowel Syndrome|url=https://journals.lww.com/00005176-200904000-00020|journal=Journal of Pediatric Gastroenterology & Nutrition|language=en|volume=48|issue=4|pages=495–497|doi=10.1097/MPG.0b013e31817f9e5b|pmid=19322060|issn=0277-2116}}</ref><ref>{{Cite journal|last1=Giannella|first1=R.A.|last2=Broitman|first2=S.A.|last3=Zamcheck|first3=N.|date=1972|title=Competition Between Bacteria and Intrinsic Factor for Vitamin B12: Implications for Vitamin B12 Malabsorption in Intestinal Bacterial Overgrowth|url=https://doi.org/10.1016/S0016-5085(72)80177-X|journal=Gastroenterology|volume=62|issue=2|pages=255–260|doi=10.1016/s0016-5085(72)80177-x|pmid=4629318|issn=0016-5085}}</ref> Bolo ukázané, že v takýchto prípadoch sa hladina metylmalonátu vráti do normálnych hodnôť po podaní [[Metronidazol|metronidazolu]].<ref name=":0" /><ref>{{Cite journal|last1=Jimenez|first1=Lissette|last2=Stamm|first2=Danielle A.|last3=Depaula|first3=Brittany|last4=Duggan|first4=Christopher P.|date=2018|title=Is Serum Methylmalonic Acid a Reliable Biomarker of Vitamin B12 Status in Children with Short Bowel Syndrome: A Case Series|journal=The Journal of Pediatrics|language=en|volume=192|pages=259–261|doi=10.1016/j.jpeds.2017.09.024|pmc=6029886|pmid=29129351}}</ref>
== Meranie ==
Hladina kyseliny metylmalónovej v krvi sa meria pomocou [[Plynová chromatografia|plynovej chromatografie]] s [[Hmotnostná spektrometria|hmotnostnou spektrometriou]] ([[Plynová chromatografia s hmotnostnou spektrometriou|GC-MS]]) alebo pomocou [[Kvapalinová chromatografia s hmotnostnou spektrometriou|LC-MS]]. Bežná hodnota je u zdravého človeka okolo 73-271 nM,<ref>{{Cite journal|url=http://scidok.sulb.uni-saarland.de/volltexte/2007/1076/pdf/Thesis.pdf|doi=10.22028/D291-20838|year=2007|last1=Isber|first1=Sonia|title=The role of poor nutritional status and hyperhomocysteinemia in complicated pregnancy in Syria}}</ref><ref>{{cite web|url=http://ltd.aruplab.com/Tests/Pub/0099431|title=Methylmalonic Acid, Serum or Plasma (Vitamin B12 Status)|website=ltd.aruplab.com}}</ref> niektoré zdroje udávajú hodnoty 80-560 nM.<ref name=":2" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Methylmalonic acid|1113102135}}
[[Kategória:Dikarboxylové kyseliny]]
avyrrzlgv24hfygc9zgv3u8ltk7v48h
Diskusia s redaktorom:Fillos X.
3
688972
8207330
8205496
2026-05-02T18:45:57Z
Gitanes232
142243
/* Šuvadová */ nová sekcia
8207330
wikitext
text/x-wiki
{{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}}
== Otázka od redaktora [[User:Newsflex|Newsflex]] dňa [[Redaktor:Newsflex]] (22:02, 3. január 2025) ==
Ahoj potrebujem zmeniť názov článku z REDAKCIA : NEWSFLEX na Peter Farkas - Žiška --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:02, 3. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Nazdar, ak ide o [[Redaktor:Newsflex]], tak by som v súčasnom stave nepresúval stránku na klasické heslo vo Wiki. Článok má viacero nedostatkov a v hlavom mennom priestore (pod názvom [[Peter Farkas-Žiška]]) by bol zmazaný. Každopádne presunúť sa to dá pomocou nástroja presunúť (nachádza sa v pravom rohu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 3. január 2025 (UTC)
::vytvoril som novy a co je zle ze ma nedostatky ? fotky pridam zajtra aj to odkail mam informacie --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:38, 3. január 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Článok nemá žiadne zdroje a chýba mu Wikiforma / akési spracovanie. Odporúčam si najskôr prezrieť príručky ako [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[WP:Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] či spracovanie iných hesiel podobného razu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:46, 3. január 2025 (UTC)
::::ak to vsetko bude splnat tak moze zostat ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:49, 3. január 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Záleží na finálnom výsledku. Heslo musí mať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (splniť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:04, 3. január 2025 (UTC)
:kto si ? --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 23:47, 12. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Krikitka|Krikitka]] (11:39, 6. január 2025) ==
Dobrý den prajem. Prosim Vas chcela by som natrvalo zmazat ucet. Da sa to vobec? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 11:39, 6. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] Nazdar účty na Wikipédii nie je možné zmazať, jedine premenovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:53, 6. január 2025 (UTC)
::Aha. tak nic no. Tak povypinam upozornenia a necham ho na pospas osudu :D Dakujem za info pekny zvysok dna prajem --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 12:03, 6. január 2025 (UTC)
== Otázka ==
Ahoj mohol by som prosím z článku [[Peter Farkas - Žiška|Peter Farkas-Žiška]] odstrániť to že sa zmaže účet keď už všetko splňuje ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 18:30, 7. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Stránke stále chýba napr. Infobox, kategórie, štruktúra ... Pozri ako je prepracované napr. [[Juraj Jordán Dovala]] a iné v [[:Kategória:Slovenskí kňazi]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 7. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Newsflex|Newsflex]] (14:40, 11. január 2025) ==
pomohol by si mi s clankom Peter Farkas-Žiška , je tam nejaky anonym ktory stale prepisuje meno na Farkaš a správne má byť Farkas bez š . Jeho dovod prepisu je že podla zdroju a ma pravdu že upravuje podla zdroju až nato že aj zdroje majú v tom chybu a pisu mu š . pomožeš mi prosiiiiimmmm --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 14:40, 11. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Viacero zdrojov ale uvádza podobu kde je š. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:34, 11. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] (10:04, 20. január 2025) ==
Dobry den, ako mozem vymenit fotku na wikipedii? --[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] ([[Diskusia s redaktorom:Allianz - Slovenská poisťovňa|diskusia]]) 10:04, 20. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] Nazdar, fotky na SK Wiki pochádzajú z úložiska na sesterskom projekte [[Wikimedia Commons|Commons]]. Skúste pri vyberaní fotky do článku nájsť podobnú alebo inú. O aký článok alebo obrázok sa konkrétne jedná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:22, 20. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] (17:01, 24. január 2025) ==
Dobrý deň,
je niečo čo by trebalo upraviť na mojej stránke, aby ostala na Wikipedii?
(zdroj na mojej stránke)
Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:01, 24. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] Nazdar, ak ide o heslo [[Ing. Dominik Bodnár (Astatoro)]], tak bolo zmazané s už uvedenými dôvodmi. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:53, 24. január 2025 (UTC)
== Thank you for being a medical contributors! ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
{| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;"
|rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award'''
|-
| style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do!
Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.
Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}
Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 -->
== Otázka od [[User:Marshall0000|Marshall0000]] (22:32, 4. február 2025) ==
Vážený mentor,
volám sa Maroš Varga a rád by som prispel na Wikipédiu článkom o spoločnosti EspressoFix.sk, ktorá sa špecializuje na opravu a údržbu kávovarov. Uvedomujem si dôležitosť dodržiavania pravidiel Wikipédie, najmä čo sa týka významnosti, nestrannosti a overiteľnosti informácií.
Preto by som Vás chcel požiadať o konzultáciu a usmernenie pri tvorbe tohto článku, aby som zabezpečil jeho súlad s encyklopedickými štandardmi. Mám pripravené nezávislé a dôveryhodné zdroje, ktoré potvrdzujú významnosť našej spoločnosti.
Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť.
S pozdravom,
Maroš Varga --[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] ([[Diskusia s redaktorom:Marshall0000|diskusia]]) 22:32, 4. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] Nazdar. Odporúčam si najskôr prvotný nástreľ pripraviť na osobnom pieskovisku [[Redaktor:Marshall0000/Pieskovisko]]. Odporúčam ešte mrknúť na [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]] a [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 4. február 2025 (UTC)
:Toto nepatrí ani na pieskovisko, článok bude encyklopedicky nevýznamný na zmazanie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 17:24, 5. február 2025 (UTC)
== Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu ==
Nazdar. Ad podkategórie [[:Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu]]: zakladal by som to už konzistentne s existujúcou kategorizáciou podobného typu, napr [[:Kategória:Hudobné ocenenia podľa štátu|Hudobné ocenenia podľa štátu]], tzn. ''„České filmové ocenenia“'', nie ''„Filmové ocenenia v Česku“'' (druhá vec, že ak by to malo zostať v tomto tvare, patria tam explicitné radiace kľúče; pozerám že ich akurát dopĺňa [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 5. február 2025 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Upozorňoval som už na to Fillosa X. na Discorde. Chcel som ukázať ako by to správne malo byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:35, 5. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Pri vytváraní kat. k štátom som vychádzal napr. z [[:Kategória:Podniky podľa štátu]], kde je to radené tým druhým spôsobom. Drobnosti ešte doladím, akurát to teda mám popresúvať na ten druhý tvar? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 5. február 2025 (UTC)
::Neviem, argumenty sa dajú nájsť v prospech jedného aj druhého tvaru, bolo by asi na širšiu debatu, ktorý (celkovo) preferovať. No keď už z niečoho vychádzať, tak tie hudobné ocenenia podľa štátu sú taxonomicky výrazne bližší kandidát než zrovna podniky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 5. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Don 257|Don 257]] (09:54, 7. február 2025) ==
AHOJ,
chcel by som vedieť, či je možné, ak nejaký zbabelec vystupujúci pod cudzím menom - nickom píše hlúposti a mení platné veci na neplatné, či mu je možné zablokovať nick a zistiť jeho IP adresu, aby bolo možné zistiť, kto to je?
Ďakujem. --[[Redaktor:Don 257|Don 257]] ([[Diskusia s redaktorom:Don 257|diskusia]]) 09:54, 7. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Don 257|Don 257]] Nazdar, ak sa jedná o článok [[Gymnázium Ivana Kupca]], tak v histórii stránky sa dajú dohľadať jednotlivé úpravy daného článku. Vandalizujúce účty a IP adresy sa dajú blokovať, no to vedia iba [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:42, 7. február 2025 (UTC)
== Ako zmením názov stránky? ==
Včera som vytvoril stránku Martinizmus, ale to je chybne. Správne by to malo byť Martinismus. Ako to môžem zmeniť? --[[Redaktor:Kristoslav|Kristoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristoslav|diskusia]]) 12:00, 20. február 2025 (UTC)
:Nemalo. Viď tvoju diskusiu. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:01, 20. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] (08:27, 21. február 2025) ==
Dobrý deň. Chcel by som sa Vás spýtať, či je možné, alebo vhodné pridať príspevok na wikipédiu o mojej realitnej kancelárii. Ďakujem pekne. S pozdravom, Oliver Bystrický. Majiteľ realitnej kancelárie Realityfree. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 08:27, 21. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] Zdravím, nakoľko Vaša realitná kancelária veľmi pravdepodobne nie je encyklopedicky významná (t.j. asi o nej neexistujú napísané aspoň 2 netriviálne, od Vás nezávislé a odborné texty (prinajmenšom novinové články, ktoré majú určitú kvalitu a nie sú PR), tak to vhodné nie je, t. j. článok by bol s veľkou pravdeposobnosťou zmazaný pre neencyklopedickosť. Pozri napr. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:36, 21. február 2025 (UTC)
::Ďakujem veľmi pekne za prompnú odpoveď. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 09:58, 21. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (13:48, 26. február 2025) ==
Dobrý deň,
článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 13:57, 26. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar, článku stále ešte chýbajú zdroje a celkovo jeho rozsiahlosť je pochabšia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:27, 26. február 2025 (UTC)
::Zdroje boli z mojich vedomostí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 16:29, 26. február 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] tak netuším čo mám dať do zdroja [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:01, 26. február 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Tak najlepšie je, keď sa citujú knižné zdroje. V súčasnosti je článok na výmaz = nejde ani o [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny článok]]. Odporúčam pozrieť napr. [[Wikipédia:Váš prvý článok|Wikipédia:Prvá stránka]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:55, 26. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (10:12, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, prosím Vás chcela by som sa spýtať, čo treba ešte vylepšiť v mojom článku, aby nedošlo k jeho zmazaniu? Dostala som pár pokynov od správcu, ale keďže som začiatočník, neviem sa rýchlo zorientovať vo wikitexte. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 10:12, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ak ide o heslo [[Tomáš Tuláček]] tak:
:# otázka je, či je osoba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedicky významná]], → je potrebné doložiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2 nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
:# článok treba dať do stavu, aký je tu na [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Wiki zaužívaný]] → [[Pomoc:Infobox|doplniť Infobox]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovať]], odstrániť externé odkazy v hlavnom texte, popridávať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], poriešiť správne [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], životopis by celý nemal byť písaný v odrážkach ...
:# odporúčam pozrieť podobne vypracované články ako napr. v [[:Kategória:Českí huslisti]] + príručky: [[WP:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:49, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (17:41, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:41, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar. Heslo [[G dur]] je už v lepšom stave ako bolo, no stále to nie je to, čo by to malo byť. Skúsil by som pozrieť spracovanie článku na iných Wiki napr. [[:en:G_major|EN Wiki]] (viac textu, viac zdrojov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Michal Skokann|Michal Skokann]] (13:38, 2. marec 2025) ==
Dobrý deň, ak chcem pridať obrázok do wikipedie ale nefotil som ho, tak mi to nezoberie?? Lebo som robil stránku o zimnom štadióne v Trebišove a musel som použiť svoj nafotený obrázok, Ďakujem za odpoveď.
MS --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 13:38, 2. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] Nazdar. No obrázky, ktoré sú zobrazované na Wikipédii pochádzajú najmä z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam sa dajú aj súbory nahrávať, no treba si dať pozor ako to tam funguje (čo sa tam môže a nemôže nahrávať). Na Commons sa dávajú najmä vlastné fotografické výtvory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:20, 2. marec 2025 (UTC)
::Diky moc takže keď chcem vytvoriť stranku a nemám fotku tak mám ísť na commons? diky --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 18:43, 2. marec 2025 (UTC)
:::Nie každý objekt tam má nahrané súbory a v prípade štadióna skús pozrieť pod mestom. Nahrať sa tam nedá čokoľvek, ide o autorské práva, preto je najjednoduchšie nahrávať vlastné foto.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:48, 2. marec 2025 (UTC)
::::Ďakujem pekne za pomoc. --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 19:29, 2. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] (16:45, 3. marec 2025) ==
Chcem upraviť a doplniť entitu KIS3G --[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Katuščák|diskusia]]) 16:45, 3. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] Nazdar, ak ide o heslo [[KIS3G]], tak upraviť ho môžte, len treba dať pozor aby prípadné doplnené info bolo [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojované]]. Samozrejme text musí byť písaný [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedickým štýlom]]. Skúste možno konkretizovať vašu myšlienku. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:02, 3. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lekvarnička|Lekvarnička]] (09:55, 4. marec 2025) ==
Ahoj,
Snažila som sa vytvoriť nový článok o sezóne 2023/24 ženskej futbalovej ligy.
Spravila som tabuľky, zápasy.
Mám pocit, ze článok už spĺňa požiadavky, ale vedel by si sa prosím na to pozrieť a pripadne mi poradiť čo ešte upraviť?
Vďaka --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:55, 4. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] Nazdar, stánku, ktorú ste vytvorili som presunul na názov [[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024]] a pár drobností som obmenil. Do článku by trebalo podopĺňať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], prípadne [[Pomoc:Infobox|pridať Infobox]]. Otázka je taktiež, či je článok dostatočne významný = [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 4. marec 2025 (UTC)
::Ahoj, doplnila som wikilinky, kategórie a infobox. A či je článok dostatočne významný, podľa mňa je, na wikipédii sú stránky o mužských futbalových ligach, [[Niké liga 2023/2024|prvej]], [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|druhej]] aj [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|tretej]], s rozpisom sezón, [[4. liga]], [[5. liga]], [[6. liga|6.liga]]<nowiki>, takže nevidím dôvod prečo by prvá ženská liga nemohla byť tiež. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:57, 5. marec 2025 (UTC)
== Squid Game ==
Ahoj Fillos X.
Na stranku https://sk.wikipedia.org/wiki/Squid_Game#Kritick%C3%A9_ohlasy
som doplnil kriticke ohlasy podla ceskej verzie a doplnil som vetu od nasho skolskeho psychologa.
Mozes prosim pomoct doplnit referencie podla ceskej stranky?
vdaka --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 21:32, 7. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jozo|Jozo]] Čau Joži, ok pozriem ti na to. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 7. marec 2025 (UTC)
::<3 ;-) --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 22:26, 7. marec 2025 (UTC)
== Subterra ==
Dobry den Fillos X.
Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru Subterry v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok.
moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku "Stranky na zmazanie" kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu.
Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:55, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Nazdar. Ohľadom článku [[Subterra]] mi nie je úplne jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. Obsah článku sa dá teoreticky doplniť aj do hesla [[Staré divadlo Karola Spišáka]]. Niekedy sa sporné články riešia spôsobom, že sa o nich hlasuje viď [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Na to aby sa o nich mohlo hlasovať (o ponechaní či zmazaní) sa vytvára stránka [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Subterra]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 14. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Dakujem za komentar a poznamky. Suhlasim s tym ze clanok o Starom Divadle potrebuje rozsirenie a doplnenie. Subterra je tam spomenuta proporcne k tomu existujucemu textu o divadle. Tiez sa jednalo sa o dva rozne subjekty s trocha inym zameranim a dosahom ktore mali chvilu spolocnu cestu. Myslim ze si obe ustanovizne zasluzia svoj vlastny clanok so vzajomnymi referenciami. Bol by som velmi rad ak by sa clanok o Subterre ponechal v existujucom rozsahu a rad doplnim text o starom divadle. Dakujem za pochopenie.
::Mam otazku ohladom tej "stranka na zmazanie". Mam vytvorit tu stranku ja alebo to robi iny redaktor? Dakujem. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 19:32, 14. marec 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] IMHO mi to príde zbytočné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 14. marec 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dakujem za odpoved. Budem vdacny za komentare ohladom toho ci moj clanok splna ktriteria minimalneho clanku alebo nie (zdroje, format, atd.)
::::Registrujem vas osobny nazor ze vam to mozno pride zbytocne a mne zasa nie - to je velmi subjektivne. Inak by som nad tym netravil tolko casu. Rad privitam komentare a navrhy ohladom formalnej stranky ohladom vylepsenia. Dakujem a tesim sa na odpoved. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:00, 15. marec 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Čo som si ešte tak všimol osobne mi príde sekcia Externé odkazy zmiešaná s tým, čo má byť v samostatnej záverečnej časti Literatúra viď. [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Dakujem za komentar. Ucim sa rychlo a presuniem to do kapitoly Literatura. Dakujem! --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 13:05, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Este reakcia k tomu spajaniu clanku so Starym divadlom. Subterra nebola súčasťou Starého divadla v zmysle právneho prepojenia či vlastníctva. Aj keď pôsobila v priestoroch pod budovou, kde sa neskôr nachádzalo Staré divadlo, išlo o nezávislú entitu. Tieto priestory vrátane terasy a časti zazemia Subterry, právne nepatrili SDKS, ale zostali vo vlastníctve alebo správe Divadla Andreja Bagara od ktoreho sa Stare divadlo pravne oddelilo.
::::::Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 17:02, 17. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Adela-zofka|Adela-zofka]] (20:16, 14. marec 2025) ==
ked som este pred tym ako som si zalozila ucet napisala do diskusie tak teraz tam je moje pouzivatelske meno alebo to s ktorim som to pisala --[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] ([[Diskusia s redaktorom:Adela-zofka|diskusia]]) 20:16, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] Nazdar – Keď ste ešte nemali založený účet, tak všetky vami zverejnené úpravy boli radené k IP adrese. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:38, 14. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (20:07, 29. marec 2025) ==
Dobrý deň, snažila som sa upraviť článok o Tomášovi Tuláčkovi podľa vašich odporúčaní. Mohli by ste prosím skontrolovať na pieskovisku jeho aktuálny stav? Prípadne čo treba ešte vylepšiť. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 20:07, 29. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Likuška/pieskovisko]] mi stále úplne nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipediská významnosť]]. Čo sa týka formálnej stránky pieskoviskovej verzie tak (zbežne všimnuté nedostatky):
:* [upraviť | upraviť zdroj] – toto tam nemá čo robiť
:* na dokladanie tvrdení treba použiť klasické citačné šablóny viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov]] a [[Pomoc:Referencie]]
:* na rozpätie rokov sa nepoužíva bold (tučné písmo)
:* niektoré sekcie by som dal v odrážkach
:* nesprávne uvedené typografické náležitosti ([[pomlčka]], [[spojovník]])
:Odporúčam pozrieť napr. inak prepravované podobné heslá v [[:Kategória:Českí huslisti]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:29, 29. marec 2025 (UTC)
== Šablóny experimentov ==
Nazdar. Mimo nejakých extrémnych excesov pls. nedávaj ako prvé upozornenie hneď 3. stupeň (ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8010628]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 30. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:20janaj20|20janaj20]] (17:21, 31. marec 2025) ==
Dobrý deň, chcela by som sa či by sa dalo/ bolo by možné a v súlade so všetkými pravidlami ak by som k wiki stránke herečky Zdeny Studenkovej pridala aj youtube kanál, ktorý pridáva len filmy a videa s pani Studenkovou. Link: https://www.youtube.com/@Zdenkafanpage/featured --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:21, 31. marec 2025 (UTC)
:bolo by to v odseku externé zdroje samozrejme, len aby si ľudia vedeli nájsť a lepšie dohľadať filmy --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:24, 31. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] S týmto by som sa obrátil skôr na diskusnú stránku čl. čiže [[Diskusia:Zdena Studenková]]. Ako uviesť by sa to dalo ako jedna odrážka v sekcii Externé odkazy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:40, 31. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Foxo82|Foxo82]] (08:52, 11. apríl 2025) ==
Potreboval by som nahrať logo firmy s licenciou Fair use pre slovenskú wikipediu, no nikde som sa nedočítal akým spôsobom to môžem nahrať, iba to, že by to nemalo byť na Commons. Vedeli by ste mi s tým poradiť? --[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] ([[Diskusia s redaktorom:Foxo82|diskusia]]) 08:52, 11. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] Nazdar. Prvou otázkou mi je či vôbec samotné heslo [[Twd]] je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]] (do ktorého predpokladám by fotka mala ísť). Vo zvyku býva nahrať obrázok na [[Wikimedia Commons|Commons]] ([[Pomoc:Obrázok]]) a následne z tade ho „vytiahnuť“ do článku. Na úložisko Commons sa nahrávajú prevažne vlastné výtvory alebo tie, ktoré majú autorské povolenia (viď [[diffblog:2018/01/17/add-your-photos-to-wikimedia-commons/|tu]]). Nejakú príručku som našiel aj na stránke [[Pomoc:Nahrať súbor]] a [[:en:Wikipedia:How_to_upload_a_photo|Wikipedia:How to upload a photo]]. Pri logách firiem (a iných spoločností) si treba dávať pozor na ich chránenosť autorstvom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:27, 11. apríl 2025 (UTC)
== Filmové ext.o. šablóny ==
Nazdar. Filmové šablóny externých odkazov vkladaj prosim v skrátenej forme:
* buď <code><nowiki>{{Csfd film|82707}}</nowiki></code>, viď napr. úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8019242] (pri vkladaní cez VE stačí vyplniť parameter „1“). Názov za bežných okolností nie je nutné ani žiadúce vypĺňať, berie sa z názvu stránky (s odstránením prípadnej rozlišovacej zátvorky).
* alebo úplne bez parametrov (<code><nowiki>{{Csfd film}}</nowiki></code>), viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8014587]. Identifikátory sa dotiahnu z WD položky osoby alebo filmu, čo má dve výhody: 1. nie je potrebné ich pre vloženie š. dohľadávať, drvivá väčšina filmov ich už na WD má vyplnené; 2. centrálna evidencia predchádza chybám, redundancii údajov a zjednodušuje prípadnú aktualizáciu (ak by sa zmenil identifikátor, napr. v dôsledku odstránenia duplicity na strane niektorej filmovej db.).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 16. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] OK, budem dávať podobu iba s IDčkom. Ešte ma tak napadlo ohľadom tých ext. šablón pri osobách ([[Šablóna:Csfd meno|ČSFD]], [[Šablóna:Imdb meno|IMDb]], [[Šablóna:Fdb meno|Fdb]], [[Šablóna:Kinobox meno|Kinobox]]) či je nutná tá kurzivácia úvodnej osoby. Keď tak zbežne pozerám tak napr. cs Wiki [[:cs:Petr_Štěpánek_(herec)|tu]] to má bez kurzívy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:08, 17. apríl 2025 (UTC)
::Hej, zrejme nie je nutná, dik za upozornenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:36, 17. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lihanica|Lihanica]] (08:17, 26. apríl 2025) ==
Dobrý deň.
Prosím Vás, ako môžem vytvoriť nový článok?
S pozdravom O. Lihanová --[[Redaktor:Lihanica|Lihanová O.]] ([[Diskusia s redaktorom:Lihanica|diskusia]]) 08:17, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lihanica|Lihanica]] Nazdar, nový článok môžete vytvoriť tak že do URL ''<nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/X</nowiki>'' za X napíšete názvov vami požadovaného názvu / článku. Ako nováčikovi vám odporúčam si preštudovať prípadne ako má taký článok vyzerať: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Článok by mal každopádne spĺňať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]]. Ak niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 26. apríl 2025 (UTC)
== Seniori píšu wikipediu ==
Ahoj Filip.
Môj zámer napísať článok a zverejniť informácie o mechanikovi Kappelerovi sa mi podaril - takto to po úprave vypadá na nemeckej wikipédii:
Ludwig Kappeller – Wikipedia
Poznamenávam, že na nemeckej wikipédii som sa nestretol s infoboxom - tak som infobox nevložil.
--[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir Streicher|diskusia]]) 19:01, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] Som rád, že sa podarilo, na de Wiki sa u osobností IB moc nepoužíva (čo som pozeral). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:39, 26. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] (08:03, 28. apríl 2025) ==
Dobrý deň
pokúsil som sa vstúpiť wikipediu, a nejako sa to podarilo.
venujem sa výlučne historii VT
budem sa snažiť opravovať prípadne doplňať nesprávne údaje.
moja stará, už neaktualizovaná stránka je nostalgicketatry.sk
momentálne svoje príspevky publikujem na pomehore.sk
určite sa ozvem
s pozdravom
OJ --[[Redaktor:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] ([[Diskusia s redaktorom:Nostalgicketatry|diskusia]]) 08:03, 28. apríl 2025 (UTC)
== Prepojenie na Wikidata ==
Ahoj, prepojil si článok [[Bazilika Panny Márie Ružencovej]] na nesprávne Wikidata. Správne bz to malo byť prepojené na [[wikidata:Special:EntityPage/Q746283|Q746283]] Vďaka --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 04:07, 1. máj 2025 (UTC)
:Ahoj, pokojne to oprav. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:21, 1. máj 2025 (UTC)
::Priznám sa, že nech pátram ako pátram, neviem ako to to zmeniť :( --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 08:37, 1. máj 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:52, 1. máj 2025 (UTC)
::::Ďakujem. Viem to aj ja zmeniť? Neprišiel som na to ako --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:03, 1. máj 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Nazdar, zmeniť to viete aj vy. Stačí len na [[Wikiúdaje|Wikidátach]] (na správnej stránke) odstrániť konkrétny článok a heslo prepojiť s iných správnym článkom. Pri klasickom vytvorení nového článku na Wikipédii sa [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]] prepájajú pomocou rozkliknutia panelu Nástroje (na hornej lište) a vybraním položky Pridať medzijazykové odkazy, a následne vyplniť zobrazenú tabuľku. Po tomto úkone by sa mal článok prepojiť s ostatnými Wiki. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 1. máj 2025 (UTC)
::::::6iaľ, pri novom článku mi to nejde - vypisuje:
::::::Došlo k chyběYou do not have the permissions needed to carry out this action.
:::::: Táto stránka bola zamknutá aby sa zamedzilo úpravám. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
:::::::Pri článku [[Pápežská univerzita Gregoriana]] --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Zvláštne, každopádne článok je už poprepájaný [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q467025&action=history tu]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:45, 8. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kristina Melova|Kristina Melova]] (11:29, 2. máj 2025) ==
kolko deti ma pribezne dwti --[[Redaktor:Kristina Melova|Kristina Melova]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristina Melova|diskusia]]) 11:29, 2. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Niiiika|Niiiika]] dňa [[Nikol Brestovská]] (23:21, 3. máj 2025) ==
ako odstránit s tadial odkaz? --[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] ([[Diskusia s redaktorom:Niiiika|diskusia]]) 23:21, 3. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] Myslíte odstrániť odkaz odkiaľ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:10, 4. máj 2025 (UTC)
::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:30, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026]] (08:07, 4. máj 2025) ==
Se --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 08:07, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Vlksaki|Vlksaki]] (11:53, 10. máj 2025) ==
Zmazali mi stránku, dovod ze propagujem seba . Stránka bola pravdivá a plnohodnotná. Niekto sa cíti byť asi doležitý. --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 11:53, 10. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] Nazdar. Stránky sa zvyknú mazať (správcami) keď nesplňujú podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickej významnosti]], v tomto prípade išlo asi o self-promo ([[Wikipédia:Konflikt záujmov]]), a na to Wikipédia určená nie je ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:04, 10. máj 2025 (UTC)
::aha v tom prípade serem na celu wikipediu :D a si tu píšte o čupakrabe premňa zamna alebo počkám rok dva a sami o mne napíšete :D --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 13:42, 10. máj 2025 (UTC)
:::Nikto sa tu okrem teba necíti byť dôležitý! Máš x možností zaujať na sociálnych sieťach, no tu sa nateraz prosím nesnaž porovnávať s osobnosťami s encyklopedickou významnosťou. Založ si blog, vlog či využi inú formu propagácie. Wiki nateraz naozaj nie je vhodné miesto na tvoje pokusy dobyť svet. :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:50, 10. máj 2025 (UTC)
::::nevadi hlavne že článok o cupakabre máte uverejnený --[[Špeciálne:Príspevky/178.253.147.85|178.253.147.85]] 17:06, 10. máj 2025 (UTC)
:::::Nikto ti nebráni napísať dobrý článok o čomkoľvek, encyklopedicky významnom, čo bude mať požadovanú štruktúru, náležitosti a zdroje. Prestaň znevažovať prácu iných a ukáž, že nie si "hrdina" len za anonymnou IP adresou, ale vieš prispieť do projektu wikipédie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:03, 10. máj 2025 (UTC)
::::::Ivan Donoval patrí do encyklopédie? Že on môže mať článok a ja nie ? Ako je mi už ukradnutá celá Wikipedia niesom anonym stačí si dať do Google Vlk Saki asi 13 článkov vam nabehne --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 18:29, 10. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] (04:22, 21. máj 2025) ==
Zdravím, prečo keď som vytvoril článok o tom čo je "Hekaťanstvo" tak mi to nenájde nikde ani na google ani na wikipedii aj keď to je publikované --[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] ([[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik|diskusia]]) 04:22, 21. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] Nazdar, vo Wikipédii (SK) sú iba tie heslá, ktoré niekto vytvoril. Ohľadom [[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik]], by text nemal byť uvedený na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke redaktora]], ktorá na to nie je určená. Na tieto účely slúži buď [[Wikipédia:Pieskovisko|verejné]] alebo súkromné pieskovisko ([[Redaktor:Karsa Patrik/Pieskovisko]]). Každopádne v súčasnosti stránka [[Hekaťanstvo]] neexistuje. Každý text o ktorom by ste chceli vytvárať heslo musí byť doložený zdrojmi, z kadiaľ informácie v článku [[Wikipédia:Overiteľnosť|pochádzajú]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:07, 21. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] (16:28, 23. máj 2025) ==
Dobrý deň, môžem sa opýtať, ako sa sem potom vrátim, keď teraz opustím moju domovskú stránku? --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:28, 23. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] Nazdar. Myslíte vrátiť sa na túto diskusnú stránku, či niekde inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:36, 23. máj 2025 (UTC)
::Prepáčte, som na Wikipédii nový. Len som si niečoho nevšimol. --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:44, 23. máj 2025 (UTC)
:Na vrchnej lište máš odkazy - skratky na svoju DS, pieskovisko i domovskú stránku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:40, 23. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] (20:32, 27. máj 2025) ==
Dobrý deň, vytvoril som stránku “Juraj Štubniak”, využil všetky dostupné online zdroje - o významnosti z článku asi nie je pochýb a aj tak článok treba prepísať? Čo treba spraviť inak, aby bol článok v poriadku? Ďakujem. --[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak|diskusia]]) 20:32, 27. máj 2025 (UTC)
:→ [[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak#Juraj Štubniak]] (veľké množstvo citovaných zdrojov samo o sebe encyklopedickú významnosť nezaručuje, podstatné sú tie, spĺňajúce 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:48, 27. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] Nazdar, (ako bolo už spomenuté) heslo moc nespĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], pôsobí miestami ako promo. Upravil / skrátil by som sekciu ''Zoznam hudobných diel v postprodukcii Juraja Štubniaka'' a niektoré neencyklopedické sekcie odstránil ako ''Zdravotné komplikácie''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 28. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (06:47, 28. máj 2025) ==
akým spôsobom mám začať z vylepšovaním článkov potrebujem dajaké úvodné tipy --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 06:47, 28. máj 2025 (UTC)
:Úvodný tip znie, prejdi si užívateľskú príručku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:24, 28. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar, ohľadom príručiek odporúčam tieto: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Samozrejme ak budú nejaké konkrétne nejasnosti neváhajte sa opýtať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:44, 28. máj 2025 (UTC)
== Filmy podľa názvu ==
Jaký je význam té kategorie? Jestli má jít o seznam všech filmů z [[:Kategória:Filmy]], tak to už lze velice snadno vygenerovat nástroji jako je PetScan. Nevidím tedy významný užitek. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:35, 29. máj 2025 (UTC)
Plus ďalšie dve veci: 1. zámer ísť takto hromadne kategorizovať nejakú sadu článkov, je dobré niekde aspoň jednou vetou avizovať a počkat na odozvu. 2. keďže ide o stovky až tisíce čl., je to vec zrelá na strojové, nie manuálne zapracovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:39, 29. máj 2025 (UTC)
:Každopádne je to už dokončené, snažil som sa úpravy robiť priebežne i keď strojovo by to bolo efektívnejšie. Pôvodne som očakával výslednú sadu pridaných kat. v nižších jednotkách. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:44, 29. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] (12:14, 4. jún 2025) ==
čauko, zmazali mi stranku xapp, vieš mi poradiť ako ju udržať alebo publikovať, vdaka. kam mam pridať nejaké potrebne linky atd? --[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] ([[Diskusia s redaktorom:Kurodfvkinbosss444|diskusia]]) 12:14, 4. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] Nazdar. Heslo [[xapp]] bolo zmazané z uvedeného dôvodu: ''nedoložená encyklopedická významnosť'' [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|[info]]]. Každý článok na Wiki by mal byť dostatočne významný (mali by byť dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojovaný]]. Prípadný koncept, na ktorom viete pracovať si viete prichystať na vlastnom pieskovisku [[Redaktor:Kurodfvkinbosss444/Pieskovisko]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:10, 4. jún 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022]] (11:54, 14. jún 2025) ==
Je slovak --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 11:54, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 14. jún 2025 (UTC)
== Re: Vandalizmus stránky [[Robert Fico]] ==
Ahoj, vedel/a by si prosím zapnúť nejakú základnú formu "edit protection" pre stránku [[Robert Fico]]? Vzhľadom na jeho charakter a dlhodobé kontroverzné vystupovanie je táto stránka pravidelne terčom vandalizmu pridávaním rôznych prívlastkov ap. Bol by som ti vďačný, ak vieš ako na to. ~ Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 20:38, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kubo2|Kubo2]] Nazdar. Odporúčam na tieto veci použiť [[Wikipédia:Nástenka správcov]] alebo prípadne [[Diskusia:Robert Fico|samotnú diskusnú stránku]] kde sa dá diskutovať k téme či problémom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:50, 14. jún 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (07:39, 30. jún 2025) ==
Pokúšal som sa vylepšiť článok o Radoslav Maslík pridal som referencie odkazy na iné články na Wikipédii, ktoré sa zaoberajú problematikou ktoré súvisia s danou osobou. Ako mám ešte upraviť tento článok ďakujem za rady a tvoj čas. --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 07:39, 30. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk]] je potrebné si položiť otázku či daná osoba spĺňa [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Wikipedickú významnosť]] (posudzovanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čisto formy týkajúcej sa heslu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]], životopis, kategórie a nejaká štruktúra biografického hesla (pre inšpiráciu napr. niekto v [[:Kategória:Slovenskí knihovníci]]). Každé heslo by malo mať ozdrojované informácie (viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|uvádzanie zdrojov]]). Odporúčam si pozrieť aj príručky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. V prípade nejasností dajte vedieť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:04, 30. jún 2025 (UTC)
::K článku
::'''Radoslav Maslík'''
:: uvádzam, že má doplnené aspoň
::'''dva nezávislé, netriviálne a spoľahlivé zdroje'''
::, tak neviem posúdiť či sú
::'''splnené podmienky encyklopedickej významnosti'''
:: podľa odporúčania
::[[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľnahlivé zdroje|Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
::<nowiki>:</nowiki>
::# '''Maslík, R.''' Obchodne nedostupné diela na Slovensku. ''ITlib. Informačné technológie a knižnice'', roč. 26, č. 3–4 (2022), s. 49–59. ISSN 1335-793X.
::# '''Maslík, R.''' MDT Online – Aplikácia aktuálnej verzie 2011. ''Knižnice 2015 – zborník z celoslovenskej konferencie'', s. 159–165. <nowiki>ISBN 978-80-972135-0-3</nowiki>.
::Ďakujem za odpoveď --[[Špeciálne:Príspevky/194.160.178.6|194.160.178.6]] 07:40, 3. júl 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Každopádne je stále forma / vzhľad stránky nevyhovujúci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:20, 4. júl 2025 (UTC)
== Úprava stránky Radovský potok (prítok Ublianky) ==
Drahý redaktor Fillos X,
redukcia názvu stránky Radovský potok (prítok Ublianky) do podoby Radovský potok je unáhlený krok, lebo tento štandardizovaný názov na Slovensku nie je jedinečný. Máme aj už štandardizovaný Radovský potok (prítok Zadnej vody) v povodí Demänovky v katastrálnom území Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš, ale ešte nemá svoju WIKI stránku. Nemožno vylúčiť, že bude aj tretí potok tohto názvu.
Starček. 2025-07-15. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 07:55, 15. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Starček|Starček]]: Odmazanie príznaku (zátvorky) v infoboxe nevadí. Postačuje rozlíšenie predmetov v názve článku. V prípade, ak zakladáš stránku s príznakom v zátvorke, je vhodné ihneď vytvoriť aj rozlišovaciu stránku v základnom tvare. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:01, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Schramko33|Schramko33]] (16:31, 15. júl 2025) ==
Ako môžem vytvoriť novú stránku o osobnosti - priekopník potápania na Slovensku? --[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] ([[Diskusia s redaktorom:Schramko33|diskusia]]) 16:31, 15. júl 2025 (UTC)
:{{ping|Schramko33|s=1}} Ahoj, v prvom rade treba overiť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] danej osoby a dostatok vhodných zdrojov. Potom už stačí postupovať podľa [[Pomoc:Minimálny článok|požiadaviek wiki]]. Inšpiruj sa podobnými článkami.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:47, 15. júl 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] Nazdar. Heslo môžete vytvoriť (ak už neexistuje), tak že daný názov článku zadáte do vyhľadávača na Wiki a po potvrdení sa vám zobrazí červený link. Po kliknutí naň môžete vytvárať stránku. Každopádne je potrebné aby budúci článok spĺňal [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (doloženú zdrojmi) a štandard / formu encyklopedického článku. Skúste možno konkretizovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:48, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] (13:07, 19. júl 2025) ==
Ako mám vytvoriť vlastnú informáciu a fotku? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:07, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Ak chcete vytvoriť nejaký článok o osobách odporúčam pozrieť: [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]. Iba významní ľudia môžu mať stánku na Wiki – je u nich doložená podmienka [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Vlastné články sú častokrát sefpromá, ktoré bývajú mazané (s čím súvisí [[Wikipédia:Konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). Pre prispievanie do Wiki odporúčam ešte prejsť nejaké tie všeobecné príručky: [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:22, 19. júl 2025 (UTC)
::Jedná sa o spisovateľa práve čítam jeho knihu a z akéhosi dôvodu , nieje o ňom na Wikipédii a i zmienka. --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 17:33, 19. júl 2025 (UTC)
:::Ten akýsi dôvod bude ten, že ho doteraz nikto nevytvoril :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:43, 19. júl 2025 (UTC)
== Fotka a životopis osobností ==
ako mám vytvoriť na Wikipédii? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:08, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Fotky sa nahrávajú na [[Wikimedia Commons|Commons]] odkiaľ sa dajú načítať na Wiki stránky. Odporúča sa tam „ukladať“ vlastné fotografické súbory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:25, 19. júl 2025 (UTC)
== Žiadosť o odborné posúdenie článku Vizuálna technika učenia ==
Dobrý deň,
obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025.
Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 11 dní, diskusia ostáva bez odpovede.
Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla.
Ďakujem Vám vopred za spoluprácu.
S úctou,
--[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 16:31, 29. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] Nazdar. Nie som si istý, či článok spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] doloženú klasicky [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Z mojej strany by som upravil [[Pomoc:Referencie|niektoré citácie]], [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|isté časti zredukoval]], [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|doplnil wikilinky]] či doplnil [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]]. [[Typografia (umenie)|Typografické]] náležitosti som v hesle opravil. PS: nezahlcoval by som zbytočne viacerých redaktorov tou istou správou na [[Wikipédia:Diskusná stránka|DS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:29, 29. júl 2025 (UTC)
::Ďakujem za spätnú väzbu a úpravy typografických náležitostí.
::K otázke encyklopedickej významnosti by som si dovolila doplniť: 1.'''Výskum pod vedením PhDr. Adely Melišekovej Dojčanovej, PhD.''', ktorý bol publikovaný v recenzovanom odbornom časopise pre pedagogické vedy, spĺňa podmienku '''nezávislého sekundárneho zdroja''' – autorka výskumu nie je autorkou metodiky VTU, výskum vznikol samostatne. 2. Druhým relevantným nezávislým zdrojom je zaradenie do '''Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní''' Ministerstva školstva SR, ktoré prechádza odborným schvaľovacím procesom na národnej úrovni. 3. Priložené '''recenzné posudky''' (napr. Mgr. Labudová, ...) sú vypracované nezávislými odborníčkami a boli súčasťou procesu zaradenia '''Abecedy TROCHA INAK- vizuálna technika učenia''' do národného registra didaktických pomôcok.
::Mrzí ma, ak mohlo pôsobiť rušivo, že som oslovila viacero redaktorov. Po vložení údržbovej šablóny (s dátumom 31. 7. 2025 ako termínom možného zmazania článku) som okamžite zareagovala a odstránila vytknuté nedostatky, no cca 11 dní nikto nereagoval a termín s dátumom 31. 7. 2025 je za dverami– preto som sa rozhodla kontaktovať viacero redaktorov v nádeji, že sa mi niekto ozve.
::Na základe vyššie uvedených skutočností si Vás týmto dovoľujem požiadať o '''opätovné prehodnotenie encyklopedickej významnosti článku''' a zároveň o '''odstránenie údržbových šablón''', ktoré aktuálne znižujú dôveryhodnosť článku napriek doloženým nezávislým a odborným zdrojom.
::Ďakujem Vám za porozumenie a konštruktívny prístup.
::S úctou,
::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 19:03, 29. júl 2025 (UTC)
== Zapojení do Wiki Loves Film ==
Dobrý den, všiml jsem si, že jste se zapojil do výzvy [[metawiki:Wiki_Loves_Film|Wiki Loves Film]]. Děkujeme za to. Jen prosím o používání hashtagu '''#wikifilm''', jinak není možné vás zařadit do soutěže. Děkuji a přeji hezké léto. --[[Redaktor:Pavel Bednařík (WMCZ)|Pavel Bednařík (WMCZ)]] ([[Diskusia s redaktorom:Pavel Bednařík (WMCZ)|diskusia]]) 10:09, 16. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] (12:59, 17. august 2025) ==
Dobrý deň, rada by som vložila odkaz z you tube kanála. Je to možné? Ak áno, ako? Ďakujem. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 12:59, 17. august 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Nazdar. Skúste konkretizovať v akom článku a čo vložiť? Klasicky sa nezvykne odkazovať na [[YouTube]] ale môže byť napr. uvedený odkaz na oficiálny YT kanál konkrétneho článku v [[Wikipédia:Záverečné sekcie|sekcii Externé odkazy]]. Alebo ak nejaké info vo Wiki článku pochádza z dôveryhodného videa na YT, tak sa dá odcitovať [[Šablóna:Citácia elektronického dokumentu|pomocou šablóny]] ([[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|Wikipédia:Citácie]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:12, 17. august 2025 (UTC)
::Zdravím, vďaka za odpoveď. Mám na YT vlastný kanál Celé Slovensko. Jedno video obsahuje vždy jeden komplet okres so všetkými obcami a mestami (fotky). Tak som myslela, že by sa to dalo popriraďovať k jednotlivým okresom na wikipédii ako odkaz.
::chcela som poslať odkaz na jedno video ako príklad, ale nie je to možné --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 13:25, 17. august 2025 (UTC)
:::Nepatrí to sem, amatérske videá z youtube tu nemajú čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 13:57, 17. august 2025 (UTC)
::::Ďakujem za zdvorilú odpoveď. Pekný deň. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:01, 17. august 2025 (UTC)
:::::Okrem toho tie fotky vo videu sú posťahované z netu, nie sú vaše, takže je to navyše porušovanie autorských práv. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 14:05, 17. august 2025 (UTC)
::::::Okrem toho sa mýlite a krivo ma obviňujete. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:09, 17. august 2025 (UTC)
:::::::Beriem späť, môžu to byť fotky z [https://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2024/1748-cele-slovensko-za-6-rokov-autom tejto akcie]. Ale aj keby, fotky sú na commonse, takže takéto videá len z fotiek nemajú v encyklopédii žiadnu odbornú pridanú hodnotu. Lepšie by bolo nahrať len fotky na commons a takto ich pridať do článkov. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:23, 17. august 2025 (UTC)
::::::::Áno, správne, sú to fotky z tej akcie. V poriadku. Ja som sa len pýtala, chcela som len trochu prispieť k prezentácii Slovenska, pretože ho mám rada. Nikam sa nasilu netlačím. Prajem Vám tu všetko dobré a veľa úspechov a radosti z práce. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:29, 17. august 2025 (UTC)
:::::::[https://commons.wikimedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka?uselang=sk Wikimedia commons] je úložisko fotiek so slobodnou licenciou pre potreby wikipédie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:27, 17. august 2025 (UTC)
:: @[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Pre info: [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]. 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:13, 17. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] (20:58, 6. september 2025) ==
Dobrý deň prajem, mám dilemu ohľadne stranky nesúcu moje meno. --[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] ([[Diskusia s redaktorom:Daniel Pikalík|diskusia]]) 20:58, 6. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] Nazdar. V súčasnom stave má heslo [[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] viacero nedostatkov, medzi ktoré patria: absencia [[Pomoc:Infobox|Infoboxu]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórii]], [[Wikipédia:Štylistická príručka|formátu]], [[Wikipédia:Overiteľnosť|zdrojov]] (uvedené pomocou [[Pomoc:Referencie|citácie]]) či [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]]. V aktuálnom stave nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť osoby]] (zvyčajne doložená [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Odporúčam pozrieť pár príručiek ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] a prípadne podobne vypracované iné články (viďte napr. [[Otakar Vávra]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:05, 7. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (18:53, 12. september 2025) ==
Chcela by som, aby bol na dlho zdarma krátky oznam na wikipedii. Je to možné? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 18:53, 12. september 2025 (UTC)
:Nie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:55, 5. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:35, 13. september 2025) ==
Takýto by bol text. Vážený budúci adepti hry na klavíri, alebo na elektrickom klávesovom nástroji. Volajte mi na tel. číslo 0905 475 874 hocikedy. Správu prijmem tiež. Volám sa Bea. --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:35, 13. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, Wiki na tieto účely určená nie je. Niekedy SK Wiki využíva [[MediaWiki:Sitenotice]], ale ten je určený na iné oznamy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 13. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:59, 14. september 2025) ==
Dali by ste mi vedieť, či by tento text mohol byť na wikipedii natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:59, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, nie ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|WP:Čo Wiki nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:13, 14. september 2025 (UTC)
::Mohli by ste mi dať vedieť ako a kde by som mohla mať zverejnený text natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:55, 17. september 2025 (UTC)
:::A zdarma? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:56, 17. september 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals]] (14:14, 14. september 2025) ==
Prosím pomôž mi to upraviť aby to nezmazali --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 14:14, 14. september 2025 (UTC)
:{{re|RaH174384|s=1}} Všetko potrebné je uvedené v údržbových šablónach, vložených v článku, stačí si prečítať odkazované texty. Najmä: [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] (aké zdroje sú predovšetkým potrebné na preukázanie encyklopedickej významnosti niečoho) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov#Odkazy na riadku v texte|uvádzanie zdrojov]] (ako citáciami zdrojov správne dokladať jednotlivé tvrdenia v texte článku; keďže upravuješ vizuálnym editorom, máš na to tlačidlo ''Citácia'' priamo hore na editačnej lište, citácie ti to v nejakej, ± použiteľnej forme vygeneruje a vloží automaticky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:09, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Odporúčam ešte pár príručok [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:43, 14. september 2025 (UTC)
::vies to opraviť? --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 23:10, 14. september 2025 (UTC)
== Redaktor:Majo3452 ==
Ahoj. Nemáš nejaký rýchlejší kontakt na správcov ako je nástenka? Ten vandal, zdá sa, neprestane... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:36, 26. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, mám, no už je bloknutý... Dik za pomoc. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 26. september 2025 (UTC)
::Nie je za čo. Taký vytrvalý vandal ani neviem, kedy tu naposledy bol, dobre, že bol celkom rýchlo zablokovaný. Pekný víkend :) . --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:45, 26. september 2025 (UTC)
== Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal XY ==
Nazdar. Prečo tak krkolomné tvary ako názvy kat.? Nestačí ''„Filmy s hudbou XY“'' (''„Filmy s hudbou Serge Gainsbourga“'')? Podobne ''„Kategória:Filmy, ktoré režíroval Blake Edwards“'' → ''„Kategória:Filmy Blake Edwardsa“''. Ak bol zámer vyhnúť sa skloňovaniu tých mien a môcť ich ponechať v nominatíve, nie je nutné sa tomu vyhýbať, viď napr. [[:Kategória:Pomenovania podľa ľudí]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 27. september 2025 (UTC)
Resp. čo sa týka kategorizácie filmov podľa réžie, to tu už je zavedené, pozri [[:Kategória:Filmy podľa réžie]], treba používať ten tvar (a teda aj tie zakladané kat. kategorizovať do tej kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:12, 27. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Zaujímavé, napadlo ma, resp. rád by som spojazdnil [[:cs:Kategorie:Filmy_podle_národnosti_režiséra|toto]], ktoré sa nachádza i na CS Wiki. A k názvom, ti úplne neviem či tie skloňované tvary sú úplne to naj (aspoň pre mňa), obzvlášť pri „exotických“ menách osôb mi to príde proti srsti. Ako uznávam, že konzistentnosť by mala byť, ale neviem či práve zo skloňovaním. Nedalo by sa to nejako inak vyskladať, aby sa zachovala jednak krátkosť a druhak pôvodnosť mena? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:03, 28. september 2025 (UTC)
::Slovenčina je flektívny jazyk, vyskloňovaný tvar je prirodzenejší, než dlhá konštrukcia s nominatívom. Obzvlášť pri kategorizácii, kde je dôvod držať to čo najstručnejšie.
::Čo sa týka tej prípadnej nadstavbovej kategorizácie podľa národnosti režiséra, to je samostatná téma. Dá sa to ev. doplniť, prebral by som to ale najprv v Kaviarni, či to aj ostatní považujú za žiadúce. Tunajšia spomínaná [[:Kategória:Filmy podľa réžie|kategorizácia podľa režisérov]] zatiaľ nie ja tak rozsiahla, aby ju bolo technicky nevyhnutné štruktúrovať podľa ďalšieho aspektu. Na druhej strane, to delenie podľa národnosti existuje na 30+ projektoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:35, 28. september 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] IMHO Lepšie mi to príde urobiť teraz (tú, kat. podľa režiséra) ako časom keď ich tam bude viacero. Skúsim niečo dať do kaviarne... Napr. pri skloňovaných názvoch je trochu nevýhoda, keď niekto hľadá cez Ctrl+F a dáva si vyhľadať primárne nesklonnú podobu osoby. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:50, 28. september 2025 (UTC)
::::V článku je to bezpredmetné, tam ti to matchne meno režiséra v nominatívne v IB. V kategórii pozrieš na prvých pár položiek a pochopíš, že treba vyhľadávať prefix priezviska alebo vyskloňovaný tvar. Vo fulltext vyhľadávaní na wiki funguje normalizácia, malo by to nájsť invariantne voči skloňovaniu. Fakt nie je dôvod umelo obchádzať prirodzenú súčasť jazyka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:16, 28. september 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže asi nejako takto by to malo byť [[:Kategória:Filmy s hudbou Michela Magneho]], či? A podľa toho by som premiestil aj tie už vytvorené (Bachelet, Gainsbourg a Mancini). Nech je to teda už jednotné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 28. september 2025 (UTC)
::::::Hej, akurát pri radení do tej kat. podľa národnosti treba dávať ako radiaci kľúč priezvisko a meno, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096540]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 28. september 2025 (UTC)
::::::Plus radil by som to duplicitne, do zbernej kat. podľa skladateľa, aj podľa národnosti skladateľa, ako to je na enwiki. Tzn. viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_s_hudbou_Pierra_Bacheleta&action=edit&oldid=8096570]. Aby boli dohľadateľní aj priamo na jednej kope poďla priezvisiek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:17, 28. september 2025 (UTC)
::::::Analogicky tá réžia. [[:Kategória:Filmy podľa réžie|Filmy podľa réžie]], [[:Kategória:Filmy podľa národnosti režiséra|Filmy podľa národnosti režiséra]], [[:Kategória:Filmy francúzskych režisérov|Filmy francúzskych režisérov]]. Alternatívne by prichádzalo do úvahy ''Filmy podľa francúzskeho režiséra'' alebo ''Filmy podľa francúzskych režisérov'' (ako si už založil ''[[:Kategória:Filmy podľa francúzskych producentov|Filmy podľa francúzskych producentov]]''), zatiaľ je to v rovine nástrelu, dá sa to ešte presunúť, ak prevážia argumenty pre niektorý tvar (napr. konzistencia s nejakou už existujúcou kategorizáciou). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:42, 28. september 2025 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ešte ma tak napadlo, že či pri napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Luc_Besson&action=edit tomto] má byť ten radiaci kľuč za kat. tiež alebo to platilo iba pre tie prípady ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_re%C5%BE%C3%ADrovan%C3%A9_Jeanom_Beckerom&action=edit tu]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 28. september 2025 (UTC)
::::::::Hej, má tam byť, v eponymnej kat. osoby sa dá vložiť rovno DEFAULTSORT, identický ako pri biografii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:49, 28. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Luki Troiak|Luki Troiak]] (13:23, 12. október 2025) ==
Dobrý deň, ako môžem pridávať obrázky do Wikipédie (keď vytváram aj keď upravujem články)? --[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luki Troiak|diskusia]]) 13:23, 12. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] Nazdar. Keď chcete pridať do článku obrázok / obrázky, tak pri editácii z [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editoru]] kliknete na hornej lište na časť ''Vložiť'' a vyberte ''Obrázky a multimédia''. Tam zadáte názov obrázku, ktorý chcete vložiť do vášho článku. Všetky obrázky sú ťahané z [[Wikimedia Commons|Commons]] = čiže je možné, že na niektoré témy fotky nie sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:34, 12. október 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals (kapela)]] (12:40, 22. október 2025) ==
Pomôžte mi prosím s touto stránkou na vytvorenie --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:40, 22. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Článok vám bol zmazaný z dôvodu ''Obnovenie právoplatne zmazaného obsahu'' (viď bod [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#V4]]). Predpokladám, že v článku nebola predtým doložená [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]], čím bol tak zmazaný. V súčasnosti sú dôvody zmazania uvedené na linku [[Gorals (kapela)]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:42, 22. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] (22:22, 27. október 2025) ==
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať na váš názor na túto [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor_(leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5)/ stránku] (preloženú z angličtiny). Hlavne čo sa týka štylistky a citácií keďže boli prekladané wiki prekladačom...
Ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 22:22, 27. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Nazdar. V súčasnom stave má váš pieskoviskový draft [[Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor (letecká spoločnosť)]] ešte niekoľko nedostatkov. Pár postrehov:
:* Keď ide o preklad inej Wiki, na článok je to potrebné uviesť ako jednu zo [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]] (viď napr. ''[[Cesta do pravěku]]'' sekcia Zdroj).
:* Medzi jednotlivými citáciami nemajú byť medzery (pred ani za).
:* Niektoré časti textu sú pozostatkami z anglickej verzie, čiže ich buď treba odstrániť alebo prekonvertovať do SK kontextu.
:* Trebalo by opraviť aj [[Typografia (umenie)|typografiu]] textu.
:* Keď bude článok v [[Pomoc:Menný priestor|hlavnom mennom priestore]] mal by byť [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovaný]].
:Text som nečítal, čiže gramatiku, formulácie či preklepy som nateraz neprezeral. Odporúčam prezrieť pár príručok, ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď bude z niečím problém pokojne dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:40, 27. október 2025 (UTC)
::Jasné ďakujem krásne práve takýto feedback som chcel... Pozriem sa na to... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 23:43, 27. október 2025 (UTC)
::Ešte ak by som sa mohol opýtať, ktoré pozostatky anglickej verzie ste mali na mysli nejak ich neviem nájsť... ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 00:41, 28. október 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Boli tam akési časti, ktoré tam už nevidím. Keď budem mať čas, skúsim čo to ešte na stránke prejsť... Zatiaľ sa inšpiruje u hesla podobne prepracovanými témami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:27, 28. október 2025 (UTC)
::::Môže byť že som ich odstránil/upravil, každopádne ďakujem... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 14:01, 28. október 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Ešte som vám tam pár vecí poupravoval, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AA10thunderbolttwo%2FCondor_%28leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5%29&diff=8111366&oldid=8111280 link]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:10, 28. október 2025 (UTC)
::::::Ďakujem krásne... s tými bodkami pri obrázkoch som si nebol istý.... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 07:44, 29. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Jurajprezident|Jurajprezident]] (22:03, 16. november 2025) ==
Dobrý deň, ako bývalý prezident SGU, by som mohol vložiť do textu aj volajaké historické fotografie z konferencií, kde sme boli začlenení do Európskej a Svetovej golfovej federácie. Je zvykom doplniť text fotografiami? Ak áno, ako sa to realizuje?
S pozdravom Juraj Lupsina --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 22:03, 16. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Nazdar. V encyklopedických heslách na Wiki je dobré ak obsahujú aj príčetné fotografie. Všetky obrázky na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] v článkoch pochádzajú z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam viete nahrať foto, len ideálne by malo ísť o vaše autorstvo, aby vám neboli fotky zmazané (viďte [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] a [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:55, 17. november 2025 (UTC)
::Fotografie sú spoločné fotografie účastníkov výročného zasadania EGA 1995 a účastníkov 4. Svetovej konferencie 1997, prípadne fotografie prvých slovenských reprezentantov na majstrovstvách sveta a majstrovstvách európy družstiev. To znamená, že keď nie sú mojím autorstvom budú zmazané? --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 08:48, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Skúste pozrieť [[commons:Commons:Licensing/sk|Licencia na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 17. november 2025 (UTC)
== Názvy diel ==
Nazdar. Čakal by som naivne, že to bude jasné z tých korektúr, no zjavne nie, takže explicitne: názvy diel je dobré uvádzať kurzívou konzistentne všade, vrátane RS: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 17. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom kurzivácie v RS som ju kedysi aplikoval (viď napr., niektoré staršie počiny [[Maigret]], [[Girls]] alebo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas_(rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka)&oldid=7643174 Fantomas]), no neskôr mi tie rozlišovačky nejaká IPčka permanentne v N počinoch pomenila na tvar bez kurzívy (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daddy_Cool&diff=7967338&oldid=7937880 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banzai&diff=7967348&oldid=7938426 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smoliar&diff=7967356&oldid=7938645 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dobrodruh&diff=7967333&oldid=7938661 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopyto&diff=7967330&oldid=7938675 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dva_roky_pr%C3%A1zdnin&diff=7967328&oldid=7940544 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantozzi_%28rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka%29&diff=7967347&oldid=7938596 tu]...), tak odvtedy som to bral tak, že v prípadoch RS by nemala byť aplikovaná kurzíva. Tak z toho mi nie je 100 % jasný konsenzus, tak neviem? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:26, 17. november 2025 (UTC)
::Ok, to som nezaznamenal. Ak má niekto výhrady, dá sa to otvoriť v Kaviarni, osobne ale nevidím dôvod na nekonzistentné uvádzanie, ak raz máme konvenciu uvádzať ich naprieč článkami kurzívou, prečo z tej konvencie vynechávať zrovna rozlišovacie stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako v tom plne s tebou súhlasím (tiež mi to prišlo divné = raz tak, raz onak), ale keď mi to niekto hlava-nehlava odkurzívoval bral som to ako už nejaký zaužívaný (predpokladám, že ide / išlo o jedného z EX redaktorov, či ???) bežný postup. A čo s tými stránkami čo mi odkurzívoval, mám to revertnúť / opraviť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:47, 17. november 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Len pre info viď [[Špeciálne:Príspevky/~2025-34963-01]] ohľadom RS... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:04, 20. november 2025 (UTC)
:::::Napísal som mu k tomu na [[Diskusia s redaktorom:~2025-34963-01|DS]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 20. november 2025 (UTC)
Na margo súčasných doplňovačiek filmov do ''Pozri aj'' sekcií (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155786][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155846]): toto sú tiež prípady, kde by názov diela mal byť zrejme uvádzaný konzistentne kurzívou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:51, 29. január 2026 (UTC)
:Ok, napravím... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:02, 29. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:JZVFX|JZVFX]] (12:31, 21. november 2025) ==
Ahoj, začal som písať svoju prvú wiki page na Blender simulácie, konkrétne rigid bodies. Vedel by si sa mi na to pozrieť dať nejaký tip ako to upraviť a podobne? Chcel by som to publikovať a naučiť sa, ďakujem.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:JZVFX/pieskovisko --[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] ([[Diskusia s redaktorom:JZVFX|diskusia]]) 12:31, 21. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] Nazdar. Ohľadom pieskoviskového draftu by som doplnil nejaký ten úvod typu ''XYZ je ...'', poupravoval by som niektoré sekcie tak, aby sa bold písmo čo najviac zredukovalo (tučné písmo by malo byť ideálne iba ako zvýraznenie názvu článku) v úvodnej definícii. Vo finálnej verzii v hlavnom mennom priestore (nie teda na redaktorskom pieskovisku) by mal článok obsahovať [[Pomoc:Kategória|kategórie]]. Prípadne mrkni na pár odporúčaní [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď niečo neváhaj sa ozvať :-) ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 21. november 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] dňa [[Ondrej Ivan]] (14:51, 25. november 2025) ==
Ahoj, ako ako môžem
vložiť obrazy ر na stránku --[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] ([[Diskusia s redaktorom:Marika Ivanová|diskusia]]) 14:51, 25. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] Nazdar. Ohľadom obrázkov tie sa tu na Wiki vkladajú vo [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálnom editore]] cez Vložiť ⮕ Obrázky a multimédia ⮕ Vyhľadávanie názvu obrázka. Všetky foto sú čerpané zo slobodného úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]], kde sa dajú nahrať aj vlastné img. Ohľadom fotiek odporúčam mrknúť aj [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC)
== Portály ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8128160] a ďalšie: do článkov v ktorých je infobox pls. nedopĺňaj dodatočné portály koncovou š. Vzniká tam potom bordel, že nejaká časť portálov je hore, iná zas dole (kde to navyše rozdrbáva formátovanie, ak sa to vloží spôsobom na ktorom si nateraz zakladá pán autor príslušného odporúčania). Patrí to do toho infoboxu; ak to zatiaľ nepodporuje, radšej napíš do diskusie k tomu IB s pingom, že to tam treba doplniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:00, 2. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom portálov: dopĺňam ich do IB ak tam je tá možnosť (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manor_Racing&diff=8104275&oldid=8104270 tu]) a keď mi to nejde, tak klasicky do časti kde sú ZS. Na SK Wiki je súčasný stav žiaľ taký, že viacero IB nemá ikonky pre portály. Do budúcna, keď si nejaký všimnem tak dám vedieť. .-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:15, 2. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:MartinZDK|MartinZDK]] (11:31, 22. december 2025) ==
Ahoj, vytvoril som článok:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Fabu%C5%A1
Ale mám na ňom uvedené urgentnú úpravu: {{Tl|UU|20251211}}
V popise vidím, že ju nemám odstraňovať sám. Ako mám ďalej postupovať? --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 11:31, 22. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] Nazdar. Ak ti niekto dal na článok danú šablónu (zväčša je od skúseného editora) tak znamená to, že článok nie je v ideálnej forme na ponechanie. V tomto prípade sa už článok ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&action=history viď história]) značne zlepšil od pôvodnej verzie. No trebalo by ešte viacero vecí doladiť, napr. životopis [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|owikilinkovať]], jednotlivé tvrdenia článku dozdrojovať či upraviť niektoré odrážkové zoznamy. Niečo som vám už upravil ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&diff=8137634&oldid=8137159 viď]) tak držím palce na zbytok. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 23. december 2025 (UTC)
::Dík za pozretie a úpravy, owikilinkoval som článok, preidal aj ext. odkazy, zdrojov je tam dúfam dosť, odstránil som UU, tak snáď to bude ok. --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 10:48, 29. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) ==
Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC)
== Škótska cirkev ==
Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}}
:@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) ==
Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC)
== Irena Skružná ==
Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne:
:* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko
:* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina
:* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň
:* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC)
::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC)
:::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC)
::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) ==
Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC)
== zaverecne sekcie ==
ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) ==
Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC)
== Defaultsort ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC)
::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC)
::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) ==
Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC)
::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)
::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC)
::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC)
:::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-18844-01|~2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC)
:::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC)
== Obrázky ==
Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC)
Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC)
::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku.
::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC)
::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) ==
Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) ==
Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave".
Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) ==
Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC)
::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC)
== Kategorizovanie ==
Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu.
Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí),
[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.).
Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC)
::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným.
::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť.
::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC)
== Šuvadová ==
Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC)
l4cc4oo6uz0d7oyb4me3tshwg60qnab
8207407
8207330
2026-05-02T20:18:20Z
Fillos X.
212061
/* Šuvadová */ odpoveď
8207407
wikitext
text/x-wiki
{{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}}
== Otázka od redaktora [[User:Newsflex|Newsflex]] dňa [[Redaktor:Newsflex]] (22:02, 3. január 2025) ==
Ahoj potrebujem zmeniť názov článku z REDAKCIA : NEWSFLEX na Peter Farkas - Žiška --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:02, 3. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Nazdar, ak ide o [[Redaktor:Newsflex]], tak by som v súčasnom stave nepresúval stránku na klasické heslo vo Wiki. Článok má viacero nedostatkov a v hlavom mennom priestore (pod názvom [[Peter Farkas-Žiška]]) by bol zmazaný. Každopádne presunúť sa to dá pomocou nástroja presunúť (nachádza sa v pravom rohu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 3. január 2025 (UTC)
::vytvoril som novy a co je zle ze ma nedostatky ? fotky pridam zajtra aj to odkail mam informacie --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:38, 3. január 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Článok nemá žiadne zdroje a chýba mu Wikiforma / akési spracovanie. Odporúčam si najskôr prezrieť príručky ako [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[WP:Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] či spracovanie iných hesiel podobného razu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:46, 3. január 2025 (UTC)
::::ak to vsetko bude splnat tak moze zostat ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:49, 3. január 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Záleží na finálnom výsledku. Heslo musí mať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (splniť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:04, 3. január 2025 (UTC)
:kto si ? --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 23:47, 12. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Krikitka|Krikitka]] (11:39, 6. január 2025) ==
Dobrý den prajem. Prosim Vas chcela by som natrvalo zmazat ucet. Da sa to vobec? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 11:39, 6. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] Nazdar účty na Wikipédii nie je možné zmazať, jedine premenovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:53, 6. január 2025 (UTC)
::Aha. tak nic no. Tak povypinam upozornenia a necham ho na pospas osudu :D Dakujem za info pekny zvysok dna prajem --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 12:03, 6. január 2025 (UTC)
== Otázka ==
Ahoj mohol by som prosím z článku [[Peter Farkas - Žiška|Peter Farkas-Žiška]] odstrániť to že sa zmaže účet keď už všetko splňuje ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 18:30, 7. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Stránke stále chýba napr. Infobox, kategórie, štruktúra ... Pozri ako je prepracované napr. [[Juraj Jordán Dovala]] a iné v [[:Kategória:Slovenskí kňazi]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 7. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Newsflex|Newsflex]] (14:40, 11. január 2025) ==
pomohol by si mi s clankom Peter Farkas-Žiška , je tam nejaky anonym ktory stale prepisuje meno na Farkaš a správne má byť Farkas bez š . Jeho dovod prepisu je že podla zdroju a ma pravdu že upravuje podla zdroju až nato že aj zdroje majú v tom chybu a pisu mu š . pomožeš mi prosiiiiimmmm --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 14:40, 11. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Viacero zdrojov ale uvádza podobu kde je š. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:34, 11. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] (10:04, 20. január 2025) ==
Dobry den, ako mozem vymenit fotku na wikipedii? --[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] ([[Diskusia s redaktorom:Allianz - Slovenská poisťovňa|diskusia]]) 10:04, 20. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] Nazdar, fotky na SK Wiki pochádzajú z úložiska na sesterskom projekte [[Wikimedia Commons|Commons]]. Skúste pri vyberaní fotky do článku nájsť podobnú alebo inú. O aký článok alebo obrázok sa konkrétne jedná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:22, 20. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] (17:01, 24. január 2025) ==
Dobrý deň,
je niečo čo by trebalo upraviť na mojej stránke, aby ostala na Wikipedii?
(zdroj na mojej stránke)
Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:01, 24. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] Nazdar, ak ide o heslo [[Ing. Dominik Bodnár (Astatoro)]], tak bolo zmazané s už uvedenými dôvodmi. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:53, 24. január 2025 (UTC)
== Thank you for being a medical contributors! ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
{| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;"
|rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award'''
|-
| style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do!
Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.
Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}
Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 -->
== Otázka od [[User:Marshall0000|Marshall0000]] (22:32, 4. február 2025) ==
Vážený mentor,
volám sa Maroš Varga a rád by som prispel na Wikipédiu článkom o spoločnosti EspressoFix.sk, ktorá sa špecializuje na opravu a údržbu kávovarov. Uvedomujem si dôležitosť dodržiavania pravidiel Wikipédie, najmä čo sa týka významnosti, nestrannosti a overiteľnosti informácií.
Preto by som Vás chcel požiadať o konzultáciu a usmernenie pri tvorbe tohto článku, aby som zabezpečil jeho súlad s encyklopedickými štandardmi. Mám pripravené nezávislé a dôveryhodné zdroje, ktoré potvrdzujú významnosť našej spoločnosti.
Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť.
S pozdravom,
Maroš Varga --[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] ([[Diskusia s redaktorom:Marshall0000|diskusia]]) 22:32, 4. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] Nazdar. Odporúčam si najskôr prvotný nástreľ pripraviť na osobnom pieskovisku [[Redaktor:Marshall0000/Pieskovisko]]. Odporúčam ešte mrknúť na [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]] a [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 4. február 2025 (UTC)
:Toto nepatrí ani na pieskovisko, článok bude encyklopedicky nevýznamný na zmazanie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 17:24, 5. február 2025 (UTC)
== Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu ==
Nazdar. Ad podkategórie [[:Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu]]: zakladal by som to už konzistentne s existujúcou kategorizáciou podobného typu, napr [[:Kategória:Hudobné ocenenia podľa štátu|Hudobné ocenenia podľa štátu]], tzn. ''„České filmové ocenenia“'', nie ''„Filmové ocenenia v Česku“'' (druhá vec, že ak by to malo zostať v tomto tvare, patria tam explicitné radiace kľúče; pozerám že ich akurát dopĺňa [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 5. február 2025 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Upozorňoval som už na to Fillosa X. na Discorde. Chcel som ukázať ako by to správne malo byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:35, 5. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Pri vytváraní kat. k štátom som vychádzal napr. z [[:Kategória:Podniky podľa štátu]], kde je to radené tým druhým spôsobom. Drobnosti ešte doladím, akurát to teda mám popresúvať na ten druhý tvar? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 5. február 2025 (UTC)
::Neviem, argumenty sa dajú nájsť v prospech jedného aj druhého tvaru, bolo by asi na širšiu debatu, ktorý (celkovo) preferovať. No keď už z niečoho vychádzať, tak tie hudobné ocenenia podľa štátu sú taxonomicky výrazne bližší kandidát než zrovna podniky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 5. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Don 257|Don 257]] (09:54, 7. február 2025) ==
AHOJ,
chcel by som vedieť, či je možné, ak nejaký zbabelec vystupujúci pod cudzím menom - nickom píše hlúposti a mení platné veci na neplatné, či mu je možné zablokovať nick a zistiť jeho IP adresu, aby bolo možné zistiť, kto to je?
Ďakujem. --[[Redaktor:Don 257|Don 257]] ([[Diskusia s redaktorom:Don 257|diskusia]]) 09:54, 7. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Don 257|Don 257]] Nazdar, ak sa jedná o článok [[Gymnázium Ivana Kupca]], tak v histórii stránky sa dajú dohľadať jednotlivé úpravy daného článku. Vandalizujúce účty a IP adresy sa dajú blokovať, no to vedia iba [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:42, 7. február 2025 (UTC)
== Ako zmením názov stránky? ==
Včera som vytvoril stránku Martinizmus, ale to je chybne. Správne by to malo byť Martinismus. Ako to môžem zmeniť? --[[Redaktor:Kristoslav|Kristoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristoslav|diskusia]]) 12:00, 20. február 2025 (UTC)
:Nemalo. Viď tvoju diskusiu. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:01, 20. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] (08:27, 21. február 2025) ==
Dobrý deň. Chcel by som sa Vás spýtať, či je možné, alebo vhodné pridať príspevok na wikipédiu o mojej realitnej kancelárii. Ďakujem pekne. S pozdravom, Oliver Bystrický. Majiteľ realitnej kancelárie Realityfree. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 08:27, 21. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] Zdravím, nakoľko Vaša realitná kancelária veľmi pravdepodobne nie je encyklopedicky významná (t.j. asi o nej neexistujú napísané aspoň 2 netriviálne, od Vás nezávislé a odborné texty (prinajmenšom novinové články, ktoré majú určitú kvalitu a nie sú PR), tak to vhodné nie je, t. j. článok by bol s veľkou pravdeposobnosťou zmazaný pre neencyklopedickosť. Pozri napr. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:36, 21. február 2025 (UTC)
::Ďakujem veľmi pekne za prompnú odpoveď. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 09:58, 21. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (13:48, 26. február 2025) ==
Dobrý deň,
článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 13:57, 26. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar, článku stále ešte chýbajú zdroje a celkovo jeho rozsiahlosť je pochabšia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:27, 26. február 2025 (UTC)
::Zdroje boli z mojich vedomostí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 16:29, 26. február 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] tak netuším čo mám dať do zdroja [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:01, 26. február 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Tak najlepšie je, keď sa citujú knižné zdroje. V súčasnosti je článok na výmaz = nejde ani o [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny článok]]. Odporúčam pozrieť napr. [[Wikipédia:Váš prvý článok|Wikipédia:Prvá stránka]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:55, 26. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (10:12, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, prosím Vás chcela by som sa spýtať, čo treba ešte vylepšiť v mojom článku, aby nedošlo k jeho zmazaniu? Dostala som pár pokynov od správcu, ale keďže som začiatočník, neviem sa rýchlo zorientovať vo wikitexte. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 10:12, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ak ide o heslo [[Tomáš Tuláček]] tak:
:# otázka je, či je osoba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedicky významná]], → je potrebné doložiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2 nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
:# článok treba dať do stavu, aký je tu na [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Wiki zaužívaný]] → [[Pomoc:Infobox|doplniť Infobox]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovať]], odstrániť externé odkazy v hlavnom texte, popridávať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], poriešiť správne [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], životopis by celý nemal byť písaný v odrážkach ...
:# odporúčam pozrieť podobne vypracované články ako napr. v [[:Kategória:Českí huslisti]] + príručky: [[WP:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:49, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (17:41, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:41, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar. Heslo [[G dur]] je už v lepšom stave ako bolo, no stále to nie je to, čo by to malo byť. Skúsil by som pozrieť spracovanie článku na iných Wiki napr. [[:en:G_major|EN Wiki]] (viac textu, viac zdrojov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Michal Skokann|Michal Skokann]] (13:38, 2. marec 2025) ==
Dobrý deň, ak chcem pridať obrázok do wikipedie ale nefotil som ho, tak mi to nezoberie?? Lebo som robil stránku o zimnom štadióne v Trebišove a musel som použiť svoj nafotený obrázok, Ďakujem za odpoveď.
MS --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 13:38, 2. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] Nazdar. No obrázky, ktoré sú zobrazované na Wikipédii pochádzajú najmä z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam sa dajú aj súbory nahrávať, no treba si dať pozor ako to tam funguje (čo sa tam môže a nemôže nahrávať). Na Commons sa dávajú najmä vlastné fotografické výtvory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:20, 2. marec 2025 (UTC)
::Diky moc takže keď chcem vytvoriť stranku a nemám fotku tak mám ísť na commons? diky --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 18:43, 2. marec 2025 (UTC)
:::Nie každý objekt tam má nahrané súbory a v prípade štadióna skús pozrieť pod mestom. Nahrať sa tam nedá čokoľvek, ide o autorské práva, preto je najjednoduchšie nahrávať vlastné foto.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:48, 2. marec 2025 (UTC)
::::Ďakujem pekne za pomoc. --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 19:29, 2. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] (16:45, 3. marec 2025) ==
Chcem upraviť a doplniť entitu KIS3G --[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Katuščák|diskusia]]) 16:45, 3. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] Nazdar, ak ide o heslo [[KIS3G]], tak upraviť ho môžte, len treba dať pozor aby prípadné doplnené info bolo [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojované]]. Samozrejme text musí byť písaný [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedickým štýlom]]. Skúste možno konkretizovať vašu myšlienku. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:02, 3. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lekvarnička|Lekvarnička]] (09:55, 4. marec 2025) ==
Ahoj,
Snažila som sa vytvoriť nový článok o sezóne 2023/24 ženskej futbalovej ligy.
Spravila som tabuľky, zápasy.
Mám pocit, ze článok už spĺňa požiadavky, ale vedel by si sa prosím na to pozrieť a pripadne mi poradiť čo ešte upraviť?
Vďaka --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:55, 4. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] Nazdar, stánku, ktorú ste vytvorili som presunul na názov [[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024]] a pár drobností som obmenil. Do článku by trebalo podopĺňať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], prípadne [[Pomoc:Infobox|pridať Infobox]]. Otázka je taktiež, či je článok dostatočne významný = [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 4. marec 2025 (UTC)
::Ahoj, doplnila som wikilinky, kategórie a infobox. A či je článok dostatočne významný, podľa mňa je, na wikipédii sú stránky o mužských futbalových ligach, [[Niké liga 2023/2024|prvej]], [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|druhej]] aj [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|tretej]], s rozpisom sezón, [[4. liga]], [[5. liga]], [[6. liga|6.liga]]<nowiki>, takže nevidím dôvod prečo by prvá ženská liga nemohla byť tiež. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:57, 5. marec 2025 (UTC)
== Squid Game ==
Ahoj Fillos X.
Na stranku https://sk.wikipedia.org/wiki/Squid_Game#Kritick%C3%A9_ohlasy
som doplnil kriticke ohlasy podla ceskej verzie a doplnil som vetu od nasho skolskeho psychologa.
Mozes prosim pomoct doplnit referencie podla ceskej stranky?
vdaka --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 21:32, 7. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jozo|Jozo]] Čau Joži, ok pozriem ti na to. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 7. marec 2025 (UTC)
::<3 ;-) --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 22:26, 7. marec 2025 (UTC)
== Subterra ==
Dobry den Fillos X.
Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru Subterry v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok.
moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku "Stranky na zmazanie" kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu.
Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:55, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Nazdar. Ohľadom článku [[Subterra]] mi nie je úplne jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. Obsah článku sa dá teoreticky doplniť aj do hesla [[Staré divadlo Karola Spišáka]]. Niekedy sa sporné články riešia spôsobom, že sa o nich hlasuje viď [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Na to aby sa o nich mohlo hlasovať (o ponechaní či zmazaní) sa vytvára stránka [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Subterra]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 14. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Dakujem za komentar a poznamky. Suhlasim s tym ze clanok o Starom Divadle potrebuje rozsirenie a doplnenie. Subterra je tam spomenuta proporcne k tomu existujucemu textu o divadle. Tiez sa jednalo sa o dva rozne subjekty s trocha inym zameranim a dosahom ktore mali chvilu spolocnu cestu. Myslim ze si obe ustanovizne zasluzia svoj vlastny clanok so vzajomnymi referenciami. Bol by som velmi rad ak by sa clanok o Subterre ponechal v existujucom rozsahu a rad doplnim text o starom divadle. Dakujem za pochopenie.
::Mam otazku ohladom tej "stranka na zmazanie". Mam vytvorit tu stranku ja alebo to robi iny redaktor? Dakujem. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 19:32, 14. marec 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] IMHO mi to príde zbytočné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 14. marec 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dakujem za odpoved. Budem vdacny za komentare ohladom toho ci moj clanok splna ktriteria minimalneho clanku alebo nie (zdroje, format, atd.)
::::Registrujem vas osobny nazor ze vam to mozno pride zbytocne a mne zasa nie - to je velmi subjektivne. Inak by som nad tym netravil tolko casu. Rad privitam komentare a navrhy ohladom formalnej stranky ohladom vylepsenia. Dakujem a tesim sa na odpoved. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:00, 15. marec 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Čo som si ešte tak všimol osobne mi príde sekcia Externé odkazy zmiešaná s tým, čo má byť v samostatnej záverečnej časti Literatúra viď. [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Dakujem za komentar. Ucim sa rychlo a presuniem to do kapitoly Literatura. Dakujem! --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 13:05, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Este reakcia k tomu spajaniu clanku so Starym divadlom. Subterra nebola súčasťou Starého divadla v zmysle právneho prepojenia či vlastníctva. Aj keď pôsobila v priestoroch pod budovou, kde sa neskôr nachádzalo Staré divadlo, išlo o nezávislú entitu. Tieto priestory vrátane terasy a časti zazemia Subterry, právne nepatrili SDKS, ale zostali vo vlastníctve alebo správe Divadla Andreja Bagara od ktoreho sa Stare divadlo pravne oddelilo.
::::::Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 17:02, 17. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Adela-zofka|Adela-zofka]] (20:16, 14. marec 2025) ==
ked som este pred tym ako som si zalozila ucet napisala do diskusie tak teraz tam je moje pouzivatelske meno alebo to s ktorim som to pisala --[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] ([[Diskusia s redaktorom:Adela-zofka|diskusia]]) 20:16, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] Nazdar – Keď ste ešte nemali založený účet, tak všetky vami zverejnené úpravy boli radené k IP adrese. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:38, 14. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (20:07, 29. marec 2025) ==
Dobrý deň, snažila som sa upraviť článok o Tomášovi Tuláčkovi podľa vašich odporúčaní. Mohli by ste prosím skontrolovať na pieskovisku jeho aktuálny stav? Prípadne čo treba ešte vylepšiť. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 20:07, 29. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Likuška/pieskovisko]] mi stále úplne nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipediská významnosť]]. Čo sa týka formálnej stránky pieskoviskovej verzie tak (zbežne všimnuté nedostatky):
:* [upraviť | upraviť zdroj] – toto tam nemá čo robiť
:* na dokladanie tvrdení treba použiť klasické citačné šablóny viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov]] a [[Pomoc:Referencie]]
:* na rozpätie rokov sa nepoužíva bold (tučné písmo)
:* niektoré sekcie by som dal v odrážkach
:* nesprávne uvedené typografické náležitosti ([[pomlčka]], [[spojovník]])
:Odporúčam pozrieť napr. inak prepravované podobné heslá v [[:Kategória:Českí huslisti]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:29, 29. marec 2025 (UTC)
== Šablóny experimentov ==
Nazdar. Mimo nejakých extrémnych excesov pls. nedávaj ako prvé upozornenie hneď 3. stupeň (ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8010628]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 30. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:20janaj20|20janaj20]] (17:21, 31. marec 2025) ==
Dobrý deň, chcela by som sa či by sa dalo/ bolo by možné a v súlade so všetkými pravidlami ak by som k wiki stránke herečky Zdeny Studenkovej pridala aj youtube kanál, ktorý pridáva len filmy a videa s pani Studenkovou. Link: https://www.youtube.com/@Zdenkafanpage/featured --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:21, 31. marec 2025 (UTC)
:bolo by to v odseku externé zdroje samozrejme, len aby si ľudia vedeli nájsť a lepšie dohľadať filmy --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:24, 31. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] S týmto by som sa obrátil skôr na diskusnú stránku čl. čiže [[Diskusia:Zdena Studenková]]. Ako uviesť by sa to dalo ako jedna odrážka v sekcii Externé odkazy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:40, 31. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Foxo82|Foxo82]] (08:52, 11. apríl 2025) ==
Potreboval by som nahrať logo firmy s licenciou Fair use pre slovenskú wikipediu, no nikde som sa nedočítal akým spôsobom to môžem nahrať, iba to, že by to nemalo byť na Commons. Vedeli by ste mi s tým poradiť? --[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] ([[Diskusia s redaktorom:Foxo82|diskusia]]) 08:52, 11. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] Nazdar. Prvou otázkou mi je či vôbec samotné heslo [[Twd]] je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]] (do ktorého predpokladám by fotka mala ísť). Vo zvyku býva nahrať obrázok na [[Wikimedia Commons|Commons]] ([[Pomoc:Obrázok]]) a následne z tade ho „vytiahnuť“ do článku. Na úložisko Commons sa nahrávajú prevažne vlastné výtvory alebo tie, ktoré majú autorské povolenia (viď [[diffblog:2018/01/17/add-your-photos-to-wikimedia-commons/|tu]]). Nejakú príručku som našiel aj na stránke [[Pomoc:Nahrať súbor]] a [[:en:Wikipedia:How_to_upload_a_photo|Wikipedia:How to upload a photo]]. Pri logách firiem (a iných spoločností) si treba dávať pozor na ich chránenosť autorstvom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:27, 11. apríl 2025 (UTC)
== Filmové ext.o. šablóny ==
Nazdar. Filmové šablóny externých odkazov vkladaj prosim v skrátenej forme:
* buď <code><nowiki>{{Csfd film|82707}}</nowiki></code>, viď napr. úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8019242] (pri vkladaní cez VE stačí vyplniť parameter „1“). Názov za bežných okolností nie je nutné ani žiadúce vypĺňať, berie sa z názvu stránky (s odstránením prípadnej rozlišovacej zátvorky).
* alebo úplne bez parametrov (<code><nowiki>{{Csfd film}}</nowiki></code>), viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8014587]. Identifikátory sa dotiahnu z WD položky osoby alebo filmu, čo má dve výhody: 1. nie je potrebné ich pre vloženie š. dohľadávať, drvivá väčšina filmov ich už na WD má vyplnené; 2. centrálna evidencia predchádza chybám, redundancii údajov a zjednodušuje prípadnú aktualizáciu (ak by sa zmenil identifikátor, napr. v dôsledku odstránenia duplicity na strane niektorej filmovej db.).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 16. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] OK, budem dávať podobu iba s IDčkom. Ešte ma tak napadlo ohľadom tých ext. šablón pri osobách ([[Šablóna:Csfd meno|ČSFD]], [[Šablóna:Imdb meno|IMDb]], [[Šablóna:Fdb meno|Fdb]], [[Šablóna:Kinobox meno|Kinobox]]) či je nutná tá kurzivácia úvodnej osoby. Keď tak zbežne pozerám tak napr. cs Wiki [[:cs:Petr_Štěpánek_(herec)|tu]] to má bez kurzívy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:08, 17. apríl 2025 (UTC)
::Hej, zrejme nie je nutná, dik za upozornenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:36, 17. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lihanica|Lihanica]] (08:17, 26. apríl 2025) ==
Dobrý deň.
Prosím Vás, ako môžem vytvoriť nový článok?
S pozdravom O. Lihanová --[[Redaktor:Lihanica|Lihanová O.]] ([[Diskusia s redaktorom:Lihanica|diskusia]]) 08:17, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lihanica|Lihanica]] Nazdar, nový článok môžete vytvoriť tak že do URL ''<nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/X</nowiki>'' za X napíšete názvov vami požadovaného názvu / článku. Ako nováčikovi vám odporúčam si preštudovať prípadne ako má taký článok vyzerať: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Článok by mal každopádne spĺňať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]]. Ak niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 26. apríl 2025 (UTC)
== Seniori píšu wikipediu ==
Ahoj Filip.
Môj zámer napísať článok a zverejniť informácie o mechanikovi Kappelerovi sa mi podaril - takto to po úprave vypadá na nemeckej wikipédii:
Ludwig Kappeller – Wikipedia
Poznamenávam, že na nemeckej wikipédii som sa nestretol s infoboxom - tak som infobox nevložil.
--[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir Streicher|diskusia]]) 19:01, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] Som rád, že sa podarilo, na de Wiki sa u osobností IB moc nepoužíva (čo som pozeral). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:39, 26. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] (08:03, 28. apríl 2025) ==
Dobrý deň
pokúsil som sa vstúpiť wikipediu, a nejako sa to podarilo.
venujem sa výlučne historii VT
budem sa snažiť opravovať prípadne doplňať nesprávne údaje.
moja stará, už neaktualizovaná stránka je nostalgicketatry.sk
momentálne svoje príspevky publikujem na pomehore.sk
určite sa ozvem
s pozdravom
OJ --[[Redaktor:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] ([[Diskusia s redaktorom:Nostalgicketatry|diskusia]]) 08:03, 28. apríl 2025 (UTC)
== Prepojenie na Wikidata ==
Ahoj, prepojil si článok [[Bazilika Panny Márie Ružencovej]] na nesprávne Wikidata. Správne bz to malo byť prepojené na [[wikidata:Special:EntityPage/Q746283|Q746283]] Vďaka --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 04:07, 1. máj 2025 (UTC)
:Ahoj, pokojne to oprav. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:21, 1. máj 2025 (UTC)
::Priznám sa, že nech pátram ako pátram, neviem ako to to zmeniť :( --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 08:37, 1. máj 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:52, 1. máj 2025 (UTC)
::::Ďakujem. Viem to aj ja zmeniť? Neprišiel som na to ako --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:03, 1. máj 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Nazdar, zmeniť to viete aj vy. Stačí len na [[Wikiúdaje|Wikidátach]] (na správnej stránke) odstrániť konkrétny článok a heslo prepojiť s iných správnym článkom. Pri klasickom vytvorení nového článku na Wikipédii sa [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]] prepájajú pomocou rozkliknutia panelu Nástroje (na hornej lište) a vybraním položky Pridať medzijazykové odkazy, a následne vyplniť zobrazenú tabuľku. Po tomto úkone by sa mal článok prepojiť s ostatnými Wiki. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 1. máj 2025 (UTC)
::::::6iaľ, pri novom článku mi to nejde - vypisuje:
::::::Došlo k chyběYou do not have the permissions needed to carry out this action.
:::::: Táto stránka bola zamknutá aby sa zamedzilo úpravám. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
:::::::Pri článku [[Pápežská univerzita Gregoriana]] --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Zvláštne, každopádne článok je už poprepájaný [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q467025&action=history tu]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:45, 8. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kristina Melova|Kristina Melova]] (11:29, 2. máj 2025) ==
kolko deti ma pribezne dwti --[[Redaktor:Kristina Melova|Kristina Melova]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristina Melova|diskusia]]) 11:29, 2. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Niiiika|Niiiika]] dňa [[Nikol Brestovská]] (23:21, 3. máj 2025) ==
ako odstránit s tadial odkaz? --[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] ([[Diskusia s redaktorom:Niiiika|diskusia]]) 23:21, 3. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] Myslíte odstrániť odkaz odkiaľ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:10, 4. máj 2025 (UTC)
::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:30, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026]] (08:07, 4. máj 2025) ==
Se --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 08:07, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Vlksaki|Vlksaki]] (11:53, 10. máj 2025) ==
Zmazali mi stránku, dovod ze propagujem seba . Stránka bola pravdivá a plnohodnotná. Niekto sa cíti byť asi doležitý. --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 11:53, 10. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] Nazdar. Stránky sa zvyknú mazať (správcami) keď nesplňujú podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickej významnosti]], v tomto prípade išlo asi o self-promo ([[Wikipédia:Konflikt záujmov]]), a na to Wikipédia určená nie je ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:04, 10. máj 2025 (UTC)
::aha v tom prípade serem na celu wikipediu :D a si tu píšte o čupakrabe premňa zamna alebo počkám rok dva a sami o mne napíšete :D --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 13:42, 10. máj 2025 (UTC)
:::Nikto sa tu okrem teba necíti byť dôležitý! Máš x možností zaujať na sociálnych sieťach, no tu sa nateraz prosím nesnaž porovnávať s osobnosťami s encyklopedickou významnosťou. Založ si blog, vlog či využi inú formu propagácie. Wiki nateraz naozaj nie je vhodné miesto na tvoje pokusy dobyť svet. :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:50, 10. máj 2025 (UTC)
::::nevadi hlavne že článok o cupakabre máte uverejnený --[[Špeciálne:Príspevky/178.253.147.85|178.253.147.85]] 17:06, 10. máj 2025 (UTC)
:::::Nikto ti nebráni napísať dobrý článok o čomkoľvek, encyklopedicky významnom, čo bude mať požadovanú štruktúru, náležitosti a zdroje. Prestaň znevažovať prácu iných a ukáž, že nie si "hrdina" len za anonymnou IP adresou, ale vieš prispieť do projektu wikipédie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:03, 10. máj 2025 (UTC)
::::::Ivan Donoval patrí do encyklopédie? Že on môže mať článok a ja nie ? Ako je mi už ukradnutá celá Wikipedia niesom anonym stačí si dať do Google Vlk Saki asi 13 článkov vam nabehne --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 18:29, 10. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] (04:22, 21. máj 2025) ==
Zdravím, prečo keď som vytvoril článok o tom čo je "Hekaťanstvo" tak mi to nenájde nikde ani na google ani na wikipedii aj keď to je publikované --[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] ([[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik|diskusia]]) 04:22, 21. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] Nazdar, vo Wikipédii (SK) sú iba tie heslá, ktoré niekto vytvoril. Ohľadom [[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik]], by text nemal byť uvedený na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke redaktora]], ktorá na to nie je určená. Na tieto účely slúži buď [[Wikipédia:Pieskovisko|verejné]] alebo súkromné pieskovisko ([[Redaktor:Karsa Patrik/Pieskovisko]]). Každopádne v súčasnosti stránka [[Hekaťanstvo]] neexistuje. Každý text o ktorom by ste chceli vytvárať heslo musí byť doložený zdrojmi, z kadiaľ informácie v článku [[Wikipédia:Overiteľnosť|pochádzajú]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:07, 21. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] (16:28, 23. máj 2025) ==
Dobrý deň, môžem sa opýtať, ako sa sem potom vrátim, keď teraz opustím moju domovskú stránku? --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:28, 23. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] Nazdar. Myslíte vrátiť sa na túto diskusnú stránku, či niekde inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:36, 23. máj 2025 (UTC)
::Prepáčte, som na Wikipédii nový. Len som si niečoho nevšimol. --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:44, 23. máj 2025 (UTC)
:Na vrchnej lište máš odkazy - skratky na svoju DS, pieskovisko i domovskú stránku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:40, 23. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] (20:32, 27. máj 2025) ==
Dobrý deň, vytvoril som stránku “Juraj Štubniak”, využil všetky dostupné online zdroje - o významnosti z článku asi nie je pochýb a aj tak článok treba prepísať? Čo treba spraviť inak, aby bol článok v poriadku? Ďakujem. --[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak|diskusia]]) 20:32, 27. máj 2025 (UTC)
:→ [[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak#Juraj Štubniak]] (veľké množstvo citovaných zdrojov samo o sebe encyklopedickú významnosť nezaručuje, podstatné sú tie, spĺňajúce 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:48, 27. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] Nazdar, (ako bolo už spomenuté) heslo moc nespĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], pôsobí miestami ako promo. Upravil / skrátil by som sekciu ''Zoznam hudobných diel v postprodukcii Juraja Štubniaka'' a niektoré neencyklopedické sekcie odstránil ako ''Zdravotné komplikácie''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 28. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (06:47, 28. máj 2025) ==
akým spôsobom mám začať z vylepšovaním článkov potrebujem dajaké úvodné tipy --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 06:47, 28. máj 2025 (UTC)
:Úvodný tip znie, prejdi si užívateľskú príručku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:24, 28. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar, ohľadom príručiek odporúčam tieto: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Samozrejme ak budú nejaké konkrétne nejasnosti neváhajte sa opýtať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:44, 28. máj 2025 (UTC)
== Filmy podľa názvu ==
Jaký je význam té kategorie? Jestli má jít o seznam všech filmů z [[:Kategória:Filmy]], tak to už lze velice snadno vygenerovat nástroji jako je PetScan. Nevidím tedy významný užitek. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:35, 29. máj 2025 (UTC)
Plus ďalšie dve veci: 1. zámer ísť takto hromadne kategorizovať nejakú sadu článkov, je dobré niekde aspoň jednou vetou avizovať a počkat na odozvu. 2. keďže ide o stovky až tisíce čl., je to vec zrelá na strojové, nie manuálne zapracovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:39, 29. máj 2025 (UTC)
:Každopádne je to už dokončené, snažil som sa úpravy robiť priebežne i keď strojovo by to bolo efektívnejšie. Pôvodne som očakával výslednú sadu pridaných kat. v nižších jednotkách. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:44, 29. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] (12:14, 4. jún 2025) ==
čauko, zmazali mi stranku xapp, vieš mi poradiť ako ju udržať alebo publikovať, vdaka. kam mam pridať nejaké potrebne linky atd? --[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] ([[Diskusia s redaktorom:Kurodfvkinbosss444|diskusia]]) 12:14, 4. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] Nazdar. Heslo [[xapp]] bolo zmazané z uvedeného dôvodu: ''nedoložená encyklopedická významnosť'' [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|[info]]]. Každý článok na Wiki by mal byť dostatočne významný (mali by byť dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojovaný]]. Prípadný koncept, na ktorom viete pracovať si viete prichystať na vlastnom pieskovisku [[Redaktor:Kurodfvkinbosss444/Pieskovisko]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:10, 4. jún 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022]] (11:54, 14. jún 2025) ==
Je slovak --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 11:54, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 14. jún 2025 (UTC)
== Re: Vandalizmus stránky [[Robert Fico]] ==
Ahoj, vedel/a by si prosím zapnúť nejakú základnú formu "edit protection" pre stránku [[Robert Fico]]? Vzhľadom na jeho charakter a dlhodobé kontroverzné vystupovanie je táto stránka pravidelne terčom vandalizmu pridávaním rôznych prívlastkov ap. Bol by som ti vďačný, ak vieš ako na to. ~ Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 20:38, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kubo2|Kubo2]] Nazdar. Odporúčam na tieto veci použiť [[Wikipédia:Nástenka správcov]] alebo prípadne [[Diskusia:Robert Fico|samotnú diskusnú stránku]] kde sa dá diskutovať k téme či problémom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:50, 14. jún 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (07:39, 30. jún 2025) ==
Pokúšal som sa vylepšiť článok o Radoslav Maslík pridal som referencie odkazy na iné články na Wikipédii, ktoré sa zaoberajú problematikou ktoré súvisia s danou osobou. Ako mám ešte upraviť tento článok ďakujem za rady a tvoj čas. --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 07:39, 30. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk]] je potrebné si položiť otázku či daná osoba spĺňa [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Wikipedickú významnosť]] (posudzovanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čisto formy týkajúcej sa heslu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]], životopis, kategórie a nejaká štruktúra biografického hesla (pre inšpiráciu napr. niekto v [[:Kategória:Slovenskí knihovníci]]). Každé heslo by malo mať ozdrojované informácie (viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|uvádzanie zdrojov]]). Odporúčam si pozrieť aj príručky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. V prípade nejasností dajte vedieť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:04, 30. jún 2025 (UTC)
::K článku
::'''Radoslav Maslík'''
:: uvádzam, že má doplnené aspoň
::'''dva nezávislé, netriviálne a spoľahlivé zdroje'''
::, tak neviem posúdiť či sú
::'''splnené podmienky encyklopedickej významnosti'''
:: podľa odporúčania
::[[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľnahlivé zdroje|Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
::<nowiki>:</nowiki>
::# '''Maslík, R.''' Obchodne nedostupné diela na Slovensku. ''ITlib. Informačné technológie a knižnice'', roč. 26, č. 3–4 (2022), s. 49–59. ISSN 1335-793X.
::# '''Maslík, R.''' MDT Online – Aplikácia aktuálnej verzie 2011. ''Knižnice 2015 – zborník z celoslovenskej konferencie'', s. 159–165. <nowiki>ISBN 978-80-972135-0-3</nowiki>.
::Ďakujem za odpoveď --[[Špeciálne:Príspevky/194.160.178.6|194.160.178.6]] 07:40, 3. júl 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Každopádne je stále forma / vzhľad stránky nevyhovujúci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:20, 4. júl 2025 (UTC)
== Úprava stránky Radovský potok (prítok Ublianky) ==
Drahý redaktor Fillos X,
redukcia názvu stránky Radovský potok (prítok Ublianky) do podoby Radovský potok je unáhlený krok, lebo tento štandardizovaný názov na Slovensku nie je jedinečný. Máme aj už štandardizovaný Radovský potok (prítok Zadnej vody) v povodí Demänovky v katastrálnom území Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš, ale ešte nemá svoju WIKI stránku. Nemožno vylúčiť, že bude aj tretí potok tohto názvu.
Starček. 2025-07-15. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 07:55, 15. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Starček|Starček]]: Odmazanie príznaku (zátvorky) v infoboxe nevadí. Postačuje rozlíšenie predmetov v názve článku. V prípade, ak zakladáš stránku s príznakom v zátvorke, je vhodné ihneď vytvoriť aj rozlišovaciu stránku v základnom tvare. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:01, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Schramko33|Schramko33]] (16:31, 15. júl 2025) ==
Ako môžem vytvoriť novú stránku o osobnosti - priekopník potápania na Slovensku? --[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] ([[Diskusia s redaktorom:Schramko33|diskusia]]) 16:31, 15. júl 2025 (UTC)
:{{ping|Schramko33|s=1}} Ahoj, v prvom rade treba overiť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] danej osoby a dostatok vhodných zdrojov. Potom už stačí postupovať podľa [[Pomoc:Minimálny článok|požiadaviek wiki]]. Inšpiruj sa podobnými článkami.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:47, 15. júl 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] Nazdar. Heslo môžete vytvoriť (ak už neexistuje), tak že daný názov článku zadáte do vyhľadávača na Wiki a po potvrdení sa vám zobrazí červený link. Po kliknutí naň môžete vytvárať stránku. Každopádne je potrebné aby budúci článok spĺňal [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (doloženú zdrojmi) a štandard / formu encyklopedického článku. Skúste možno konkretizovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:48, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] (13:07, 19. júl 2025) ==
Ako mám vytvoriť vlastnú informáciu a fotku? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:07, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Ak chcete vytvoriť nejaký článok o osobách odporúčam pozrieť: [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]. Iba významní ľudia môžu mať stánku na Wiki – je u nich doložená podmienka [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Vlastné články sú častokrát sefpromá, ktoré bývajú mazané (s čím súvisí [[Wikipédia:Konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). Pre prispievanie do Wiki odporúčam ešte prejsť nejaké tie všeobecné príručky: [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:22, 19. júl 2025 (UTC)
::Jedná sa o spisovateľa práve čítam jeho knihu a z akéhosi dôvodu , nieje o ňom na Wikipédii a i zmienka. --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 17:33, 19. júl 2025 (UTC)
:::Ten akýsi dôvod bude ten, že ho doteraz nikto nevytvoril :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:43, 19. júl 2025 (UTC)
== Fotka a životopis osobností ==
ako mám vytvoriť na Wikipédii? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:08, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Fotky sa nahrávajú na [[Wikimedia Commons|Commons]] odkiaľ sa dajú načítať na Wiki stránky. Odporúča sa tam „ukladať“ vlastné fotografické súbory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:25, 19. júl 2025 (UTC)
== Žiadosť o odborné posúdenie článku Vizuálna technika učenia ==
Dobrý deň,
obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025.
Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 11 dní, diskusia ostáva bez odpovede.
Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla.
Ďakujem Vám vopred za spoluprácu.
S úctou,
--[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 16:31, 29. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] Nazdar. Nie som si istý, či článok spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] doloženú klasicky [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Z mojej strany by som upravil [[Pomoc:Referencie|niektoré citácie]], [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|isté časti zredukoval]], [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|doplnil wikilinky]] či doplnil [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]]. [[Typografia (umenie)|Typografické]] náležitosti som v hesle opravil. PS: nezahlcoval by som zbytočne viacerých redaktorov tou istou správou na [[Wikipédia:Diskusná stránka|DS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:29, 29. júl 2025 (UTC)
::Ďakujem za spätnú väzbu a úpravy typografických náležitostí.
::K otázke encyklopedickej významnosti by som si dovolila doplniť: 1.'''Výskum pod vedením PhDr. Adely Melišekovej Dojčanovej, PhD.''', ktorý bol publikovaný v recenzovanom odbornom časopise pre pedagogické vedy, spĺňa podmienku '''nezávislého sekundárneho zdroja''' – autorka výskumu nie je autorkou metodiky VTU, výskum vznikol samostatne. 2. Druhým relevantným nezávislým zdrojom je zaradenie do '''Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní''' Ministerstva školstva SR, ktoré prechádza odborným schvaľovacím procesom na národnej úrovni. 3. Priložené '''recenzné posudky''' (napr. Mgr. Labudová, ...) sú vypracované nezávislými odborníčkami a boli súčasťou procesu zaradenia '''Abecedy TROCHA INAK- vizuálna technika učenia''' do národného registra didaktických pomôcok.
::Mrzí ma, ak mohlo pôsobiť rušivo, že som oslovila viacero redaktorov. Po vložení údržbovej šablóny (s dátumom 31. 7. 2025 ako termínom možného zmazania článku) som okamžite zareagovala a odstránila vytknuté nedostatky, no cca 11 dní nikto nereagoval a termín s dátumom 31. 7. 2025 je za dverami– preto som sa rozhodla kontaktovať viacero redaktorov v nádeji, že sa mi niekto ozve.
::Na základe vyššie uvedených skutočností si Vás týmto dovoľujem požiadať o '''opätovné prehodnotenie encyklopedickej významnosti článku''' a zároveň o '''odstránenie údržbových šablón''', ktoré aktuálne znižujú dôveryhodnosť článku napriek doloženým nezávislým a odborným zdrojom.
::Ďakujem Vám za porozumenie a konštruktívny prístup.
::S úctou,
::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 19:03, 29. júl 2025 (UTC)
== Zapojení do Wiki Loves Film ==
Dobrý den, všiml jsem si, že jste se zapojil do výzvy [[metawiki:Wiki_Loves_Film|Wiki Loves Film]]. Děkujeme za to. Jen prosím o používání hashtagu '''#wikifilm''', jinak není možné vás zařadit do soutěže. Děkuji a přeji hezké léto. --[[Redaktor:Pavel Bednařík (WMCZ)|Pavel Bednařík (WMCZ)]] ([[Diskusia s redaktorom:Pavel Bednařík (WMCZ)|diskusia]]) 10:09, 16. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] (12:59, 17. august 2025) ==
Dobrý deň, rada by som vložila odkaz z you tube kanála. Je to možné? Ak áno, ako? Ďakujem. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 12:59, 17. august 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Nazdar. Skúste konkretizovať v akom článku a čo vložiť? Klasicky sa nezvykne odkazovať na [[YouTube]] ale môže byť napr. uvedený odkaz na oficiálny YT kanál konkrétneho článku v [[Wikipédia:Záverečné sekcie|sekcii Externé odkazy]]. Alebo ak nejaké info vo Wiki článku pochádza z dôveryhodného videa na YT, tak sa dá odcitovať [[Šablóna:Citácia elektronického dokumentu|pomocou šablóny]] ([[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|Wikipédia:Citácie]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:12, 17. august 2025 (UTC)
::Zdravím, vďaka za odpoveď. Mám na YT vlastný kanál Celé Slovensko. Jedno video obsahuje vždy jeden komplet okres so všetkými obcami a mestami (fotky). Tak som myslela, že by sa to dalo popriraďovať k jednotlivým okresom na wikipédii ako odkaz.
::chcela som poslať odkaz na jedno video ako príklad, ale nie je to možné --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 13:25, 17. august 2025 (UTC)
:::Nepatrí to sem, amatérske videá z youtube tu nemajú čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 13:57, 17. august 2025 (UTC)
::::Ďakujem za zdvorilú odpoveď. Pekný deň. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:01, 17. august 2025 (UTC)
:::::Okrem toho tie fotky vo videu sú posťahované z netu, nie sú vaše, takže je to navyše porušovanie autorských práv. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 14:05, 17. august 2025 (UTC)
::::::Okrem toho sa mýlite a krivo ma obviňujete. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:09, 17. august 2025 (UTC)
:::::::Beriem späť, môžu to byť fotky z [https://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2024/1748-cele-slovensko-za-6-rokov-autom tejto akcie]. Ale aj keby, fotky sú na commonse, takže takéto videá len z fotiek nemajú v encyklopédii žiadnu odbornú pridanú hodnotu. Lepšie by bolo nahrať len fotky na commons a takto ich pridať do článkov. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:23, 17. august 2025 (UTC)
::::::::Áno, správne, sú to fotky z tej akcie. V poriadku. Ja som sa len pýtala, chcela som len trochu prispieť k prezentácii Slovenska, pretože ho mám rada. Nikam sa nasilu netlačím. Prajem Vám tu všetko dobré a veľa úspechov a radosti z práce. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:29, 17. august 2025 (UTC)
:::::::[https://commons.wikimedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka?uselang=sk Wikimedia commons] je úložisko fotiek so slobodnou licenciou pre potreby wikipédie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:27, 17. august 2025 (UTC)
:: @[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Pre info: [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]. 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:13, 17. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] (20:58, 6. september 2025) ==
Dobrý deň prajem, mám dilemu ohľadne stranky nesúcu moje meno. --[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] ([[Diskusia s redaktorom:Daniel Pikalík|diskusia]]) 20:58, 6. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] Nazdar. V súčasnom stave má heslo [[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] viacero nedostatkov, medzi ktoré patria: absencia [[Pomoc:Infobox|Infoboxu]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórii]], [[Wikipédia:Štylistická príručka|formátu]], [[Wikipédia:Overiteľnosť|zdrojov]] (uvedené pomocou [[Pomoc:Referencie|citácie]]) či [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]]. V aktuálnom stave nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť osoby]] (zvyčajne doložená [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Odporúčam pozrieť pár príručiek ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] a prípadne podobne vypracované iné články (viďte napr. [[Otakar Vávra]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:05, 7. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (18:53, 12. september 2025) ==
Chcela by som, aby bol na dlho zdarma krátky oznam na wikipedii. Je to možné? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 18:53, 12. september 2025 (UTC)
:Nie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:55, 5. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:35, 13. september 2025) ==
Takýto by bol text. Vážený budúci adepti hry na klavíri, alebo na elektrickom klávesovom nástroji. Volajte mi na tel. číslo 0905 475 874 hocikedy. Správu prijmem tiež. Volám sa Bea. --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:35, 13. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, Wiki na tieto účely určená nie je. Niekedy SK Wiki využíva [[MediaWiki:Sitenotice]], ale ten je určený na iné oznamy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 13. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:59, 14. september 2025) ==
Dali by ste mi vedieť, či by tento text mohol byť na wikipedii natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:59, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, nie ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|WP:Čo Wiki nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:13, 14. september 2025 (UTC)
::Mohli by ste mi dať vedieť ako a kde by som mohla mať zverejnený text natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:55, 17. september 2025 (UTC)
:::A zdarma? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:56, 17. september 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals]] (14:14, 14. september 2025) ==
Prosím pomôž mi to upraviť aby to nezmazali --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 14:14, 14. september 2025 (UTC)
:{{re|RaH174384|s=1}} Všetko potrebné je uvedené v údržbových šablónach, vložených v článku, stačí si prečítať odkazované texty. Najmä: [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] (aké zdroje sú predovšetkým potrebné na preukázanie encyklopedickej významnosti niečoho) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov#Odkazy na riadku v texte|uvádzanie zdrojov]] (ako citáciami zdrojov správne dokladať jednotlivé tvrdenia v texte článku; keďže upravuješ vizuálnym editorom, máš na to tlačidlo ''Citácia'' priamo hore na editačnej lište, citácie ti to v nejakej, ± použiteľnej forme vygeneruje a vloží automaticky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:09, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Odporúčam ešte pár príručok [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:43, 14. september 2025 (UTC)
::vies to opraviť? --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 23:10, 14. september 2025 (UTC)
== Redaktor:Majo3452 ==
Ahoj. Nemáš nejaký rýchlejší kontakt na správcov ako je nástenka? Ten vandal, zdá sa, neprestane... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:36, 26. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, mám, no už je bloknutý... Dik za pomoc. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 26. september 2025 (UTC)
::Nie je za čo. Taký vytrvalý vandal ani neviem, kedy tu naposledy bol, dobre, že bol celkom rýchlo zablokovaný. Pekný víkend :) . --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:45, 26. september 2025 (UTC)
== Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal XY ==
Nazdar. Prečo tak krkolomné tvary ako názvy kat.? Nestačí ''„Filmy s hudbou XY“'' (''„Filmy s hudbou Serge Gainsbourga“'')? Podobne ''„Kategória:Filmy, ktoré režíroval Blake Edwards“'' → ''„Kategória:Filmy Blake Edwardsa“''. Ak bol zámer vyhnúť sa skloňovaniu tých mien a môcť ich ponechať v nominatíve, nie je nutné sa tomu vyhýbať, viď napr. [[:Kategória:Pomenovania podľa ľudí]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 27. september 2025 (UTC)
Resp. čo sa týka kategorizácie filmov podľa réžie, to tu už je zavedené, pozri [[:Kategória:Filmy podľa réžie]], treba používať ten tvar (a teda aj tie zakladané kat. kategorizovať do tej kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:12, 27. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Zaujímavé, napadlo ma, resp. rád by som spojazdnil [[:cs:Kategorie:Filmy_podle_národnosti_režiséra|toto]], ktoré sa nachádza i na CS Wiki. A k názvom, ti úplne neviem či tie skloňované tvary sú úplne to naj (aspoň pre mňa), obzvlášť pri „exotických“ menách osôb mi to príde proti srsti. Ako uznávam, že konzistentnosť by mala byť, ale neviem či práve zo skloňovaním. Nedalo by sa to nejako inak vyskladať, aby sa zachovala jednak krátkosť a druhak pôvodnosť mena? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:03, 28. september 2025 (UTC)
::Slovenčina je flektívny jazyk, vyskloňovaný tvar je prirodzenejší, než dlhá konštrukcia s nominatívom. Obzvlášť pri kategorizácii, kde je dôvod držať to čo najstručnejšie.
::Čo sa týka tej prípadnej nadstavbovej kategorizácie podľa národnosti režiséra, to je samostatná téma. Dá sa to ev. doplniť, prebral by som to ale najprv v Kaviarni, či to aj ostatní považujú za žiadúce. Tunajšia spomínaná [[:Kategória:Filmy podľa réžie|kategorizácia podľa režisérov]] zatiaľ nie ja tak rozsiahla, aby ju bolo technicky nevyhnutné štruktúrovať podľa ďalšieho aspektu. Na druhej strane, to delenie podľa národnosti existuje na 30+ projektoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:35, 28. september 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] IMHO Lepšie mi to príde urobiť teraz (tú, kat. podľa režiséra) ako časom keď ich tam bude viacero. Skúsim niečo dať do kaviarne... Napr. pri skloňovaných názvoch je trochu nevýhoda, keď niekto hľadá cez Ctrl+F a dáva si vyhľadať primárne nesklonnú podobu osoby. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:50, 28. september 2025 (UTC)
::::V článku je to bezpredmetné, tam ti to matchne meno režiséra v nominatívne v IB. V kategórii pozrieš na prvých pár položiek a pochopíš, že treba vyhľadávať prefix priezviska alebo vyskloňovaný tvar. Vo fulltext vyhľadávaní na wiki funguje normalizácia, malo by to nájsť invariantne voči skloňovaniu. Fakt nie je dôvod umelo obchádzať prirodzenú súčasť jazyka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:16, 28. september 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže asi nejako takto by to malo byť [[:Kategória:Filmy s hudbou Michela Magneho]], či? A podľa toho by som premiestil aj tie už vytvorené (Bachelet, Gainsbourg a Mancini). Nech je to teda už jednotné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 28. september 2025 (UTC)
::::::Hej, akurát pri radení do tej kat. podľa národnosti treba dávať ako radiaci kľúč priezvisko a meno, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096540]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 28. september 2025 (UTC)
::::::Plus radil by som to duplicitne, do zbernej kat. podľa skladateľa, aj podľa národnosti skladateľa, ako to je na enwiki. Tzn. viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_s_hudbou_Pierra_Bacheleta&action=edit&oldid=8096570]. Aby boli dohľadateľní aj priamo na jednej kope poďla priezvisiek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:17, 28. september 2025 (UTC)
::::::Analogicky tá réžia. [[:Kategória:Filmy podľa réžie|Filmy podľa réžie]], [[:Kategória:Filmy podľa národnosti režiséra|Filmy podľa národnosti režiséra]], [[:Kategória:Filmy francúzskych režisérov|Filmy francúzskych režisérov]]. Alternatívne by prichádzalo do úvahy ''Filmy podľa francúzskeho režiséra'' alebo ''Filmy podľa francúzskych režisérov'' (ako si už založil ''[[:Kategória:Filmy podľa francúzskych producentov|Filmy podľa francúzskych producentov]]''), zatiaľ je to v rovine nástrelu, dá sa to ešte presunúť, ak prevážia argumenty pre niektorý tvar (napr. konzistencia s nejakou už existujúcou kategorizáciou). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:42, 28. september 2025 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ešte ma tak napadlo, že či pri napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Luc_Besson&action=edit tomto] má byť ten radiaci kľuč za kat. tiež alebo to platilo iba pre tie prípady ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_re%C5%BE%C3%ADrovan%C3%A9_Jeanom_Beckerom&action=edit tu]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 28. september 2025 (UTC)
::::::::Hej, má tam byť, v eponymnej kat. osoby sa dá vložiť rovno DEFAULTSORT, identický ako pri biografii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:49, 28. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Luki Troiak|Luki Troiak]] (13:23, 12. október 2025) ==
Dobrý deň, ako môžem pridávať obrázky do Wikipédie (keď vytváram aj keď upravujem články)? --[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luki Troiak|diskusia]]) 13:23, 12. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] Nazdar. Keď chcete pridať do článku obrázok / obrázky, tak pri editácii z [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editoru]] kliknete na hornej lište na časť ''Vložiť'' a vyberte ''Obrázky a multimédia''. Tam zadáte názov obrázku, ktorý chcete vložiť do vášho článku. Všetky obrázky sú ťahané z [[Wikimedia Commons|Commons]] = čiže je možné, že na niektoré témy fotky nie sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:34, 12. október 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals (kapela)]] (12:40, 22. október 2025) ==
Pomôžte mi prosím s touto stránkou na vytvorenie --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:40, 22. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Článok vám bol zmazaný z dôvodu ''Obnovenie právoplatne zmazaného obsahu'' (viď bod [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#V4]]). Predpokladám, že v článku nebola predtým doložená [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]], čím bol tak zmazaný. V súčasnosti sú dôvody zmazania uvedené na linku [[Gorals (kapela)]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:42, 22. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] (22:22, 27. október 2025) ==
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať na váš názor na túto [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor_(leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5)/ stránku] (preloženú z angličtiny). Hlavne čo sa týka štylistky a citácií keďže boli prekladané wiki prekladačom...
Ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 22:22, 27. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Nazdar. V súčasnom stave má váš pieskoviskový draft [[Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor (letecká spoločnosť)]] ešte niekoľko nedostatkov. Pár postrehov:
:* Keď ide o preklad inej Wiki, na článok je to potrebné uviesť ako jednu zo [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]] (viď napr. ''[[Cesta do pravěku]]'' sekcia Zdroj).
:* Medzi jednotlivými citáciami nemajú byť medzery (pred ani za).
:* Niektoré časti textu sú pozostatkami z anglickej verzie, čiže ich buď treba odstrániť alebo prekonvertovať do SK kontextu.
:* Trebalo by opraviť aj [[Typografia (umenie)|typografiu]] textu.
:* Keď bude článok v [[Pomoc:Menný priestor|hlavnom mennom priestore]] mal by byť [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovaný]].
:Text som nečítal, čiže gramatiku, formulácie či preklepy som nateraz neprezeral. Odporúčam prezrieť pár príručok, ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď bude z niečím problém pokojne dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:40, 27. október 2025 (UTC)
::Jasné ďakujem krásne práve takýto feedback som chcel... Pozriem sa na to... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 23:43, 27. október 2025 (UTC)
::Ešte ak by som sa mohol opýtať, ktoré pozostatky anglickej verzie ste mali na mysli nejak ich neviem nájsť... ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 00:41, 28. október 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Boli tam akési časti, ktoré tam už nevidím. Keď budem mať čas, skúsim čo to ešte na stránke prejsť... Zatiaľ sa inšpiruje u hesla podobne prepracovanými témami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:27, 28. október 2025 (UTC)
::::Môže byť že som ich odstránil/upravil, každopádne ďakujem... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 14:01, 28. október 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Ešte som vám tam pár vecí poupravoval, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AA10thunderbolttwo%2FCondor_%28leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5%29&diff=8111366&oldid=8111280 link]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:10, 28. október 2025 (UTC)
::::::Ďakujem krásne... s tými bodkami pri obrázkoch som si nebol istý.... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 07:44, 29. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Jurajprezident|Jurajprezident]] (22:03, 16. november 2025) ==
Dobrý deň, ako bývalý prezident SGU, by som mohol vložiť do textu aj volajaké historické fotografie z konferencií, kde sme boli začlenení do Európskej a Svetovej golfovej federácie. Je zvykom doplniť text fotografiami? Ak áno, ako sa to realizuje?
S pozdravom Juraj Lupsina --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 22:03, 16. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Nazdar. V encyklopedických heslách na Wiki je dobré ak obsahujú aj príčetné fotografie. Všetky obrázky na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] v článkoch pochádzajú z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam viete nahrať foto, len ideálne by malo ísť o vaše autorstvo, aby vám neboli fotky zmazané (viďte [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] a [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:55, 17. november 2025 (UTC)
::Fotografie sú spoločné fotografie účastníkov výročného zasadania EGA 1995 a účastníkov 4. Svetovej konferencie 1997, prípadne fotografie prvých slovenských reprezentantov na majstrovstvách sveta a majstrovstvách európy družstiev. To znamená, že keď nie sú mojím autorstvom budú zmazané? --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 08:48, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Skúste pozrieť [[commons:Commons:Licensing/sk|Licencia na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 17. november 2025 (UTC)
== Názvy diel ==
Nazdar. Čakal by som naivne, že to bude jasné z tých korektúr, no zjavne nie, takže explicitne: názvy diel je dobré uvádzať kurzívou konzistentne všade, vrátane RS: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 17. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom kurzivácie v RS som ju kedysi aplikoval (viď napr., niektoré staršie počiny [[Maigret]], [[Girls]] alebo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas_(rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka)&oldid=7643174 Fantomas]), no neskôr mi tie rozlišovačky nejaká IPčka permanentne v N počinoch pomenila na tvar bez kurzívy (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daddy_Cool&diff=7967338&oldid=7937880 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banzai&diff=7967348&oldid=7938426 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smoliar&diff=7967356&oldid=7938645 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dobrodruh&diff=7967333&oldid=7938661 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopyto&diff=7967330&oldid=7938675 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dva_roky_pr%C3%A1zdnin&diff=7967328&oldid=7940544 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantozzi_%28rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka%29&diff=7967347&oldid=7938596 tu]...), tak odvtedy som to bral tak, že v prípadoch RS by nemala byť aplikovaná kurzíva. Tak z toho mi nie je 100 % jasný konsenzus, tak neviem? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:26, 17. november 2025 (UTC)
::Ok, to som nezaznamenal. Ak má niekto výhrady, dá sa to otvoriť v Kaviarni, osobne ale nevidím dôvod na nekonzistentné uvádzanie, ak raz máme konvenciu uvádzať ich naprieč článkami kurzívou, prečo z tej konvencie vynechávať zrovna rozlišovacie stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako v tom plne s tebou súhlasím (tiež mi to prišlo divné = raz tak, raz onak), ale keď mi to niekto hlava-nehlava odkurzívoval bral som to ako už nejaký zaužívaný (predpokladám, že ide / išlo o jedného z EX redaktorov, či ???) bežný postup. A čo s tými stránkami čo mi odkurzívoval, mám to revertnúť / opraviť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:47, 17. november 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Len pre info viď [[Špeciálne:Príspevky/~2025-34963-01]] ohľadom RS... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:04, 20. november 2025 (UTC)
:::::Napísal som mu k tomu na [[Diskusia s redaktorom:~2025-34963-01|DS]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 20. november 2025 (UTC)
Na margo súčasných doplňovačiek filmov do ''Pozri aj'' sekcií (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155786][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155846]): toto sú tiež prípady, kde by názov diela mal byť zrejme uvádzaný konzistentne kurzívou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:51, 29. január 2026 (UTC)
:Ok, napravím... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:02, 29. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:JZVFX|JZVFX]] (12:31, 21. november 2025) ==
Ahoj, začal som písať svoju prvú wiki page na Blender simulácie, konkrétne rigid bodies. Vedel by si sa mi na to pozrieť dať nejaký tip ako to upraviť a podobne? Chcel by som to publikovať a naučiť sa, ďakujem.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:JZVFX/pieskovisko --[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] ([[Diskusia s redaktorom:JZVFX|diskusia]]) 12:31, 21. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] Nazdar. Ohľadom pieskoviskového draftu by som doplnil nejaký ten úvod typu ''XYZ je ...'', poupravoval by som niektoré sekcie tak, aby sa bold písmo čo najviac zredukovalo (tučné písmo by malo byť ideálne iba ako zvýraznenie názvu článku) v úvodnej definícii. Vo finálnej verzii v hlavnom mennom priestore (nie teda na redaktorskom pieskovisku) by mal článok obsahovať [[Pomoc:Kategória|kategórie]]. Prípadne mrkni na pár odporúčaní [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď niečo neváhaj sa ozvať :-) ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 21. november 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] dňa [[Ondrej Ivan]] (14:51, 25. november 2025) ==
Ahoj, ako ako môžem
vložiť obrazy ر na stránku --[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] ([[Diskusia s redaktorom:Marika Ivanová|diskusia]]) 14:51, 25. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] Nazdar. Ohľadom obrázkov tie sa tu na Wiki vkladajú vo [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálnom editore]] cez Vložiť ⮕ Obrázky a multimédia ⮕ Vyhľadávanie názvu obrázka. Všetky foto sú čerpané zo slobodného úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]], kde sa dajú nahrať aj vlastné img. Ohľadom fotiek odporúčam mrknúť aj [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC)
== Portály ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8128160] a ďalšie: do článkov v ktorých je infobox pls. nedopĺňaj dodatočné portály koncovou š. Vzniká tam potom bordel, že nejaká časť portálov je hore, iná zas dole (kde to navyše rozdrbáva formátovanie, ak sa to vloží spôsobom na ktorom si nateraz zakladá pán autor príslušného odporúčania). Patrí to do toho infoboxu; ak to zatiaľ nepodporuje, radšej napíš do diskusie k tomu IB s pingom, že to tam treba doplniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:00, 2. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom portálov: dopĺňam ich do IB ak tam je tá možnosť (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manor_Racing&diff=8104275&oldid=8104270 tu]) a keď mi to nejde, tak klasicky do časti kde sú ZS. Na SK Wiki je súčasný stav žiaľ taký, že viacero IB nemá ikonky pre portály. Do budúcna, keď si nejaký všimnem tak dám vedieť. .-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:15, 2. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:MartinZDK|MartinZDK]] (11:31, 22. december 2025) ==
Ahoj, vytvoril som článok:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Fabu%C5%A1
Ale mám na ňom uvedené urgentnú úpravu: {{Tl|UU|20251211}}
V popise vidím, že ju nemám odstraňovať sám. Ako mám ďalej postupovať? --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 11:31, 22. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] Nazdar. Ak ti niekto dal na článok danú šablónu (zväčša je od skúseného editora) tak znamená to, že článok nie je v ideálnej forme na ponechanie. V tomto prípade sa už článok ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&action=history viď história]) značne zlepšil od pôvodnej verzie. No trebalo by ešte viacero vecí doladiť, napr. životopis [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|owikilinkovať]], jednotlivé tvrdenia článku dozdrojovať či upraviť niektoré odrážkové zoznamy. Niečo som vám už upravil ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&diff=8137634&oldid=8137159 viď]) tak držím palce na zbytok. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 23. december 2025 (UTC)
::Dík za pozretie a úpravy, owikilinkoval som článok, preidal aj ext. odkazy, zdrojov je tam dúfam dosť, odstránil som UU, tak snáď to bude ok. --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 10:48, 29. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) ==
Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC)
== Škótska cirkev ==
Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}}
:@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) ==
Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC)
== Irena Skružná ==
Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne:
:* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko
:* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina
:* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň
:* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC)
::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC)
:::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC)
::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) ==
Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC)
== zaverecne sekcie ==
ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) ==
Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC)
== Defaultsort ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC)
::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC)
::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) ==
Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC)
::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)
::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC)
::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC)
:::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-18844-01|~2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC)
:::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC)
== Obrázky ==
Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC)
Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC)
::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku.
::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC)
::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) ==
Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) ==
Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave".
Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) ==
Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC)
::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC)
== Kategorizovanie ==
Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu.
Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí),
[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.).
Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC)
::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným.
::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť.
::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC)
== Šuvadová ==
Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC)
t4top3mbionq1jr6keidddtrg19cr5u
8207418
8207407
2026-05-02T20:27:22Z
Gitanes232
142243
/* Šuvadová */ odpoveď
8207418
wikitext
text/x-wiki
{{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}}
== Otázka od redaktora [[User:Newsflex|Newsflex]] dňa [[Redaktor:Newsflex]] (22:02, 3. január 2025) ==
Ahoj potrebujem zmeniť názov článku z REDAKCIA : NEWSFLEX na Peter Farkas - Žiška --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:02, 3. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Nazdar, ak ide o [[Redaktor:Newsflex]], tak by som v súčasnom stave nepresúval stránku na klasické heslo vo Wiki. Článok má viacero nedostatkov a v hlavom mennom priestore (pod názvom [[Peter Farkas-Žiška]]) by bol zmazaný. Každopádne presunúť sa to dá pomocou nástroja presunúť (nachádza sa v pravom rohu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 3. január 2025 (UTC)
::vytvoril som novy a co je zle ze ma nedostatky ? fotky pridam zajtra aj to odkail mam informacie --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:38, 3. január 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Článok nemá žiadne zdroje a chýba mu Wikiforma / akési spracovanie. Odporúčam si najskôr prezrieť príručky ako [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[WP:Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] či spracovanie iných hesiel podobného razu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:46, 3. január 2025 (UTC)
::::ak to vsetko bude splnat tak moze zostat ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:49, 3. január 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Záleží na finálnom výsledku. Heslo musí mať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (splniť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:04, 3. január 2025 (UTC)
:kto si ? --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 23:47, 12. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Krikitka|Krikitka]] (11:39, 6. január 2025) ==
Dobrý den prajem. Prosim Vas chcela by som natrvalo zmazat ucet. Da sa to vobec? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 11:39, 6. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] Nazdar účty na Wikipédii nie je možné zmazať, jedine premenovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:53, 6. január 2025 (UTC)
::Aha. tak nic no. Tak povypinam upozornenia a necham ho na pospas osudu :D Dakujem za info pekny zvysok dna prajem --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 12:03, 6. január 2025 (UTC)
== Otázka ==
Ahoj mohol by som prosím z článku [[Peter Farkas - Žiška|Peter Farkas-Žiška]] odstrániť to že sa zmaže účet keď už všetko splňuje ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 18:30, 7. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Stránke stále chýba napr. Infobox, kategórie, štruktúra ... Pozri ako je prepracované napr. [[Juraj Jordán Dovala]] a iné v [[:Kategória:Slovenskí kňazi]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 7. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Newsflex|Newsflex]] (14:40, 11. január 2025) ==
pomohol by si mi s clankom Peter Farkas-Žiška , je tam nejaky anonym ktory stale prepisuje meno na Farkaš a správne má byť Farkas bez š . Jeho dovod prepisu je že podla zdroju a ma pravdu že upravuje podla zdroju až nato že aj zdroje majú v tom chybu a pisu mu š . pomožeš mi prosiiiiimmmm --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 14:40, 11. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Viacero zdrojov ale uvádza podobu kde je š. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:34, 11. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] (10:04, 20. január 2025) ==
Dobry den, ako mozem vymenit fotku na wikipedii? --[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] ([[Diskusia s redaktorom:Allianz - Slovenská poisťovňa|diskusia]]) 10:04, 20. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] Nazdar, fotky na SK Wiki pochádzajú z úložiska na sesterskom projekte [[Wikimedia Commons|Commons]]. Skúste pri vyberaní fotky do článku nájsť podobnú alebo inú. O aký článok alebo obrázok sa konkrétne jedná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:22, 20. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] (17:01, 24. január 2025) ==
Dobrý deň,
je niečo čo by trebalo upraviť na mojej stránke, aby ostala na Wikipedii?
(zdroj na mojej stránke)
Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:01, 24. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] Nazdar, ak ide o heslo [[Ing. Dominik Bodnár (Astatoro)]], tak bolo zmazané s už uvedenými dôvodmi. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:53, 24. január 2025 (UTC)
== Thank you for being a medical contributors! ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
{| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;"
|rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award'''
|-
| style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do!
Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.
Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}
Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 -->
== Otázka od [[User:Marshall0000|Marshall0000]] (22:32, 4. február 2025) ==
Vážený mentor,
volám sa Maroš Varga a rád by som prispel na Wikipédiu článkom o spoločnosti EspressoFix.sk, ktorá sa špecializuje na opravu a údržbu kávovarov. Uvedomujem si dôležitosť dodržiavania pravidiel Wikipédie, najmä čo sa týka významnosti, nestrannosti a overiteľnosti informácií.
Preto by som Vás chcel požiadať o konzultáciu a usmernenie pri tvorbe tohto článku, aby som zabezpečil jeho súlad s encyklopedickými štandardmi. Mám pripravené nezávislé a dôveryhodné zdroje, ktoré potvrdzujú významnosť našej spoločnosti.
Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť.
S pozdravom,
Maroš Varga --[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] ([[Diskusia s redaktorom:Marshall0000|diskusia]]) 22:32, 4. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] Nazdar. Odporúčam si najskôr prvotný nástreľ pripraviť na osobnom pieskovisku [[Redaktor:Marshall0000/Pieskovisko]]. Odporúčam ešte mrknúť na [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]] a [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 4. február 2025 (UTC)
:Toto nepatrí ani na pieskovisko, článok bude encyklopedicky nevýznamný na zmazanie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 17:24, 5. február 2025 (UTC)
== Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu ==
Nazdar. Ad podkategórie [[:Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu]]: zakladal by som to už konzistentne s existujúcou kategorizáciou podobného typu, napr [[:Kategória:Hudobné ocenenia podľa štátu|Hudobné ocenenia podľa štátu]], tzn. ''„České filmové ocenenia“'', nie ''„Filmové ocenenia v Česku“'' (druhá vec, že ak by to malo zostať v tomto tvare, patria tam explicitné radiace kľúče; pozerám že ich akurát dopĺňa [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 5. február 2025 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Upozorňoval som už na to Fillosa X. na Discorde. Chcel som ukázať ako by to správne malo byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:35, 5. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Pri vytváraní kat. k štátom som vychádzal napr. z [[:Kategória:Podniky podľa štátu]], kde je to radené tým druhým spôsobom. Drobnosti ešte doladím, akurát to teda mám popresúvať na ten druhý tvar? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 5. február 2025 (UTC)
::Neviem, argumenty sa dajú nájsť v prospech jedného aj druhého tvaru, bolo by asi na širšiu debatu, ktorý (celkovo) preferovať. No keď už z niečoho vychádzať, tak tie hudobné ocenenia podľa štátu sú taxonomicky výrazne bližší kandidát než zrovna podniky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 5. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Don 257|Don 257]] (09:54, 7. február 2025) ==
AHOJ,
chcel by som vedieť, či je možné, ak nejaký zbabelec vystupujúci pod cudzím menom - nickom píše hlúposti a mení platné veci na neplatné, či mu je možné zablokovať nick a zistiť jeho IP adresu, aby bolo možné zistiť, kto to je?
Ďakujem. --[[Redaktor:Don 257|Don 257]] ([[Diskusia s redaktorom:Don 257|diskusia]]) 09:54, 7. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Don 257|Don 257]] Nazdar, ak sa jedná o článok [[Gymnázium Ivana Kupca]], tak v histórii stránky sa dajú dohľadať jednotlivé úpravy daného článku. Vandalizujúce účty a IP adresy sa dajú blokovať, no to vedia iba [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:42, 7. február 2025 (UTC)
== Ako zmením názov stránky? ==
Včera som vytvoril stránku Martinizmus, ale to je chybne. Správne by to malo byť Martinismus. Ako to môžem zmeniť? --[[Redaktor:Kristoslav|Kristoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristoslav|diskusia]]) 12:00, 20. február 2025 (UTC)
:Nemalo. Viď tvoju diskusiu. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:01, 20. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] (08:27, 21. február 2025) ==
Dobrý deň. Chcel by som sa Vás spýtať, či je možné, alebo vhodné pridať príspevok na wikipédiu o mojej realitnej kancelárii. Ďakujem pekne. S pozdravom, Oliver Bystrický. Majiteľ realitnej kancelárie Realityfree. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 08:27, 21. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] Zdravím, nakoľko Vaša realitná kancelária veľmi pravdepodobne nie je encyklopedicky významná (t.j. asi o nej neexistujú napísané aspoň 2 netriviálne, od Vás nezávislé a odborné texty (prinajmenšom novinové články, ktoré majú určitú kvalitu a nie sú PR), tak to vhodné nie je, t. j. článok by bol s veľkou pravdeposobnosťou zmazaný pre neencyklopedickosť. Pozri napr. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:36, 21. február 2025 (UTC)
::Ďakujem veľmi pekne za prompnú odpoveď. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 09:58, 21. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (13:48, 26. február 2025) ==
Dobrý deň,
článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 13:57, 26. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar, článku stále ešte chýbajú zdroje a celkovo jeho rozsiahlosť je pochabšia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:27, 26. február 2025 (UTC)
::Zdroje boli z mojich vedomostí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 16:29, 26. február 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] tak netuším čo mám dať do zdroja [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:01, 26. február 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Tak najlepšie je, keď sa citujú knižné zdroje. V súčasnosti je článok na výmaz = nejde ani o [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny článok]]. Odporúčam pozrieť napr. [[Wikipédia:Váš prvý článok|Wikipédia:Prvá stránka]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:55, 26. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (10:12, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, prosím Vás chcela by som sa spýtať, čo treba ešte vylepšiť v mojom článku, aby nedošlo k jeho zmazaniu? Dostala som pár pokynov od správcu, ale keďže som začiatočník, neviem sa rýchlo zorientovať vo wikitexte. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 10:12, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ak ide o heslo [[Tomáš Tuláček]] tak:
:# otázka je, či je osoba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedicky významná]], → je potrebné doložiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2 nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
:# článok treba dať do stavu, aký je tu na [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Wiki zaužívaný]] → [[Pomoc:Infobox|doplniť Infobox]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovať]], odstrániť externé odkazy v hlavnom texte, popridávať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], poriešiť správne [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], životopis by celý nemal byť písaný v odrážkach ...
:# odporúčam pozrieť podobne vypracované články ako napr. v [[:Kategória:Českí huslisti]] + príručky: [[WP:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:49, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (17:41, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:41, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar. Heslo [[G dur]] je už v lepšom stave ako bolo, no stále to nie je to, čo by to malo byť. Skúsil by som pozrieť spracovanie článku na iných Wiki napr. [[:en:G_major|EN Wiki]] (viac textu, viac zdrojov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Michal Skokann|Michal Skokann]] (13:38, 2. marec 2025) ==
Dobrý deň, ak chcem pridať obrázok do wikipedie ale nefotil som ho, tak mi to nezoberie?? Lebo som robil stránku o zimnom štadióne v Trebišove a musel som použiť svoj nafotený obrázok, Ďakujem za odpoveď.
MS --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 13:38, 2. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] Nazdar. No obrázky, ktoré sú zobrazované na Wikipédii pochádzajú najmä z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam sa dajú aj súbory nahrávať, no treba si dať pozor ako to tam funguje (čo sa tam môže a nemôže nahrávať). Na Commons sa dávajú najmä vlastné fotografické výtvory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:20, 2. marec 2025 (UTC)
::Diky moc takže keď chcem vytvoriť stranku a nemám fotku tak mám ísť na commons? diky --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 18:43, 2. marec 2025 (UTC)
:::Nie každý objekt tam má nahrané súbory a v prípade štadióna skús pozrieť pod mestom. Nahrať sa tam nedá čokoľvek, ide o autorské práva, preto je najjednoduchšie nahrávať vlastné foto.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:48, 2. marec 2025 (UTC)
::::Ďakujem pekne za pomoc. --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 19:29, 2. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] (16:45, 3. marec 2025) ==
Chcem upraviť a doplniť entitu KIS3G --[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Katuščák|diskusia]]) 16:45, 3. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] Nazdar, ak ide o heslo [[KIS3G]], tak upraviť ho môžte, len treba dať pozor aby prípadné doplnené info bolo [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojované]]. Samozrejme text musí byť písaný [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedickým štýlom]]. Skúste možno konkretizovať vašu myšlienku. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:02, 3. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lekvarnička|Lekvarnička]] (09:55, 4. marec 2025) ==
Ahoj,
Snažila som sa vytvoriť nový článok o sezóne 2023/24 ženskej futbalovej ligy.
Spravila som tabuľky, zápasy.
Mám pocit, ze článok už spĺňa požiadavky, ale vedel by si sa prosím na to pozrieť a pripadne mi poradiť čo ešte upraviť?
Vďaka --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:55, 4. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] Nazdar, stánku, ktorú ste vytvorili som presunul na názov [[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024]] a pár drobností som obmenil. Do článku by trebalo podopĺňať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], prípadne [[Pomoc:Infobox|pridať Infobox]]. Otázka je taktiež, či je článok dostatočne významný = [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 4. marec 2025 (UTC)
::Ahoj, doplnila som wikilinky, kategórie a infobox. A či je článok dostatočne významný, podľa mňa je, na wikipédii sú stránky o mužských futbalových ligach, [[Niké liga 2023/2024|prvej]], [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|druhej]] aj [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|tretej]], s rozpisom sezón, [[4. liga]], [[5. liga]], [[6. liga|6.liga]]<nowiki>, takže nevidím dôvod prečo by prvá ženská liga nemohla byť tiež. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:57, 5. marec 2025 (UTC)
== Squid Game ==
Ahoj Fillos X.
Na stranku https://sk.wikipedia.org/wiki/Squid_Game#Kritick%C3%A9_ohlasy
som doplnil kriticke ohlasy podla ceskej verzie a doplnil som vetu od nasho skolskeho psychologa.
Mozes prosim pomoct doplnit referencie podla ceskej stranky?
vdaka --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 21:32, 7. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jozo|Jozo]] Čau Joži, ok pozriem ti na to. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 7. marec 2025 (UTC)
::<3 ;-) --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 22:26, 7. marec 2025 (UTC)
== Subterra ==
Dobry den Fillos X.
Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru Subterry v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok.
moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku "Stranky na zmazanie" kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu.
Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:55, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Nazdar. Ohľadom článku [[Subterra]] mi nie je úplne jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. Obsah článku sa dá teoreticky doplniť aj do hesla [[Staré divadlo Karola Spišáka]]. Niekedy sa sporné články riešia spôsobom, že sa o nich hlasuje viď [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Na to aby sa o nich mohlo hlasovať (o ponechaní či zmazaní) sa vytvára stránka [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Subterra]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 14. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Dakujem za komentar a poznamky. Suhlasim s tym ze clanok o Starom Divadle potrebuje rozsirenie a doplnenie. Subterra je tam spomenuta proporcne k tomu existujucemu textu o divadle. Tiez sa jednalo sa o dva rozne subjekty s trocha inym zameranim a dosahom ktore mali chvilu spolocnu cestu. Myslim ze si obe ustanovizne zasluzia svoj vlastny clanok so vzajomnymi referenciami. Bol by som velmi rad ak by sa clanok o Subterre ponechal v existujucom rozsahu a rad doplnim text o starom divadle. Dakujem za pochopenie.
::Mam otazku ohladom tej "stranka na zmazanie". Mam vytvorit tu stranku ja alebo to robi iny redaktor? Dakujem. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 19:32, 14. marec 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] IMHO mi to príde zbytočné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 14. marec 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dakujem za odpoved. Budem vdacny za komentare ohladom toho ci moj clanok splna ktriteria minimalneho clanku alebo nie (zdroje, format, atd.)
::::Registrujem vas osobny nazor ze vam to mozno pride zbytocne a mne zasa nie - to je velmi subjektivne. Inak by som nad tym netravil tolko casu. Rad privitam komentare a navrhy ohladom formalnej stranky ohladom vylepsenia. Dakujem a tesim sa na odpoved. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:00, 15. marec 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Čo som si ešte tak všimol osobne mi príde sekcia Externé odkazy zmiešaná s tým, čo má byť v samostatnej záverečnej časti Literatúra viď. [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Dakujem za komentar. Ucim sa rychlo a presuniem to do kapitoly Literatura. Dakujem! --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 13:05, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Este reakcia k tomu spajaniu clanku so Starym divadlom. Subterra nebola súčasťou Starého divadla v zmysle právneho prepojenia či vlastníctva. Aj keď pôsobila v priestoroch pod budovou, kde sa neskôr nachádzalo Staré divadlo, išlo o nezávislú entitu. Tieto priestory vrátane terasy a časti zazemia Subterry, právne nepatrili SDKS, ale zostali vo vlastníctve alebo správe Divadla Andreja Bagara od ktoreho sa Stare divadlo pravne oddelilo.
::::::Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 17:02, 17. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Adela-zofka|Adela-zofka]] (20:16, 14. marec 2025) ==
ked som este pred tym ako som si zalozila ucet napisala do diskusie tak teraz tam je moje pouzivatelske meno alebo to s ktorim som to pisala --[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] ([[Diskusia s redaktorom:Adela-zofka|diskusia]]) 20:16, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] Nazdar – Keď ste ešte nemali založený účet, tak všetky vami zverejnené úpravy boli radené k IP adrese. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:38, 14. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (20:07, 29. marec 2025) ==
Dobrý deň, snažila som sa upraviť článok o Tomášovi Tuláčkovi podľa vašich odporúčaní. Mohli by ste prosím skontrolovať na pieskovisku jeho aktuálny stav? Prípadne čo treba ešte vylepšiť. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 20:07, 29. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Likuška/pieskovisko]] mi stále úplne nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipediská významnosť]]. Čo sa týka formálnej stránky pieskoviskovej verzie tak (zbežne všimnuté nedostatky):
:* [upraviť | upraviť zdroj] – toto tam nemá čo robiť
:* na dokladanie tvrdení treba použiť klasické citačné šablóny viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov]] a [[Pomoc:Referencie]]
:* na rozpätie rokov sa nepoužíva bold (tučné písmo)
:* niektoré sekcie by som dal v odrážkach
:* nesprávne uvedené typografické náležitosti ([[pomlčka]], [[spojovník]])
:Odporúčam pozrieť napr. inak prepravované podobné heslá v [[:Kategória:Českí huslisti]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:29, 29. marec 2025 (UTC)
== Šablóny experimentov ==
Nazdar. Mimo nejakých extrémnych excesov pls. nedávaj ako prvé upozornenie hneď 3. stupeň (ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8010628]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 30. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:20janaj20|20janaj20]] (17:21, 31. marec 2025) ==
Dobrý deň, chcela by som sa či by sa dalo/ bolo by možné a v súlade so všetkými pravidlami ak by som k wiki stránke herečky Zdeny Studenkovej pridala aj youtube kanál, ktorý pridáva len filmy a videa s pani Studenkovou. Link: https://www.youtube.com/@Zdenkafanpage/featured --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:21, 31. marec 2025 (UTC)
:bolo by to v odseku externé zdroje samozrejme, len aby si ľudia vedeli nájsť a lepšie dohľadať filmy --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:24, 31. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] S týmto by som sa obrátil skôr na diskusnú stránku čl. čiže [[Diskusia:Zdena Studenková]]. Ako uviesť by sa to dalo ako jedna odrážka v sekcii Externé odkazy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:40, 31. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Foxo82|Foxo82]] (08:52, 11. apríl 2025) ==
Potreboval by som nahrať logo firmy s licenciou Fair use pre slovenskú wikipediu, no nikde som sa nedočítal akým spôsobom to môžem nahrať, iba to, že by to nemalo byť na Commons. Vedeli by ste mi s tým poradiť? --[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] ([[Diskusia s redaktorom:Foxo82|diskusia]]) 08:52, 11. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] Nazdar. Prvou otázkou mi je či vôbec samotné heslo [[Twd]] je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]] (do ktorého predpokladám by fotka mala ísť). Vo zvyku býva nahrať obrázok na [[Wikimedia Commons|Commons]] ([[Pomoc:Obrázok]]) a následne z tade ho „vytiahnuť“ do článku. Na úložisko Commons sa nahrávajú prevažne vlastné výtvory alebo tie, ktoré majú autorské povolenia (viď [[diffblog:2018/01/17/add-your-photos-to-wikimedia-commons/|tu]]). Nejakú príručku som našiel aj na stránke [[Pomoc:Nahrať súbor]] a [[:en:Wikipedia:How_to_upload_a_photo|Wikipedia:How to upload a photo]]. Pri logách firiem (a iných spoločností) si treba dávať pozor na ich chránenosť autorstvom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:27, 11. apríl 2025 (UTC)
== Filmové ext.o. šablóny ==
Nazdar. Filmové šablóny externých odkazov vkladaj prosim v skrátenej forme:
* buď <code><nowiki>{{Csfd film|82707}}</nowiki></code>, viď napr. úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8019242] (pri vkladaní cez VE stačí vyplniť parameter „1“). Názov za bežných okolností nie je nutné ani žiadúce vypĺňať, berie sa z názvu stránky (s odstránením prípadnej rozlišovacej zátvorky).
* alebo úplne bez parametrov (<code><nowiki>{{Csfd film}}</nowiki></code>), viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8014587]. Identifikátory sa dotiahnu z WD položky osoby alebo filmu, čo má dve výhody: 1. nie je potrebné ich pre vloženie š. dohľadávať, drvivá väčšina filmov ich už na WD má vyplnené; 2. centrálna evidencia predchádza chybám, redundancii údajov a zjednodušuje prípadnú aktualizáciu (ak by sa zmenil identifikátor, napr. v dôsledku odstránenia duplicity na strane niektorej filmovej db.).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 16. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] OK, budem dávať podobu iba s IDčkom. Ešte ma tak napadlo ohľadom tých ext. šablón pri osobách ([[Šablóna:Csfd meno|ČSFD]], [[Šablóna:Imdb meno|IMDb]], [[Šablóna:Fdb meno|Fdb]], [[Šablóna:Kinobox meno|Kinobox]]) či je nutná tá kurzivácia úvodnej osoby. Keď tak zbežne pozerám tak napr. cs Wiki [[:cs:Petr_Štěpánek_(herec)|tu]] to má bez kurzívy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:08, 17. apríl 2025 (UTC)
::Hej, zrejme nie je nutná, dik za upozornenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:36, 17. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lihanica|Lihanica]] (08:17, 26. apríl 2025) ==
Dobrý deň.
Prosím Vás, ako môžem vytvoriť nový článok?
S pozdravom O. Lihanová --[[Redaktor:Lihanica|Lihanová O.]] ([[Diskusia s redaktorom:Lihanica|diskusia]]) 08:17, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lihanica|Lihanica]] Nazdar, nový článok môžete vytvoriť tak že do URL ''<nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/X</nowiki>'' za X napíšete názvov vami požadovaného názvu / článku. Ako nováčikovi vám odporúčam si preštudovať prípadne ako má taký článok vyzerať: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Článok by mal každopádne spĺňať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]]. Ak niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 26. apríl 2025 (UTC)
== Seniori píšu wikipediu ==
Ahoj Filip.
Môj zámer napísať článok a zverejniť informácie o mechanikovi Kappelerovi sa mi podaril - takto to po úprave vypadá na nemeckej wikipédii:
Ludwig Kappeller – Wikipedia
Poznamenávam, že na nemeckej wikipédii som sa nestretol s infoboxom - tak som infobox nevložil.
--[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir Streicher|diskusia]]) 19:01, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] Som rád, že sa podarilo, na de Wiki sa u osobností IB moc nepoužíva (čo som pozeral). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:39, 26. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] (08:03, 28. apríl 2025) ==
Dobrý deň
pokúsil som sa vstúpiť wikipediu, a nejako sa to podarilo.
venujem sa výlučne historii VT
budem sa snažiť opravovať prípadne doplňať nesprávne údaje.
moja stará, už neaktualizovaná stránka je nostalgicketatry.sk
momentálne svoje príspevky publikujem na pomehore.sk
určite sa ozvem
s pozdravom
OJ --[[Redaktor:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] ([[Diskusia s redaktorom:Nostalgicketatry|diskusia]]) 08:03, 28. apríl 2025 (UTC)
== Prepojenie na Wikidata ==
Ahoj, prepojil si článok [[Bazilika Panny Márie Ružencovej]] na nesprávne Wikidata. Správne bz to malo byť prepojené na [[wikidata:Special:EntityPage/Q746283|Q746283]] Vďaka --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 04:07, 1. máj 2025 (UTC)
:Ahoj, pokojne to oprav. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:21, 1. máj 2025 (UTC)
::Priznám sa, že nech pátram ako pátram, neviem ako to to zmeniť :( --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 08:37, 1. máj 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:52, 1. máj 2025 (UTC)
::::Ďakujem. Viem to aj ja zmeniť? Neprišiel som na to ako --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:03, 1. máj 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Nazdar, zmeniť to viete aj vy. Stačí len na [[Wikiúdaje|Wikidátach]] (na správnej stránke) odstrániť konkrétny článok a heslo prepojiť s iných správnym článkom. Pri klasickom vytvorení nového článku na Wikipédii sa [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]] prepájajú pomocou rozkliknutia panelu Nástroje (na hornej lište) a vybraním položky Pridať medzijazykové odkazy, a následne vyplniť zobrazenú tabuľku. Po tomto úkone by sa mal článok prepojiť s ostatnými Wiki. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 1. máj 2025 (UTC)
::::::6iaľ, pri novom článku mi to nejde - vypisuje:
::::::Došlo k chyběYou do not have the permissions needed to carry out this action.
:::::: Táto stránka bola zamknutá aby sa zamedzilo úpravám. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
:::::::Pri článku [[Pápežská univerzita Gregoriana]] --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Zvláštne, každopádne článok je už poprepájaný [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q467025&action=history tu]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:45, 8. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kristina Melova|Kristina Melova]] (11:29, 2. máj 2025) ==
kolko deti ma pribezne dwti --[[Redaktor:Kristina Melova|Kristina Melova]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristina Melova|diskusia]]) 11:29, 2. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Niiiika|Niiiika]] dňa [[Nikol Brestovská]] (23:21, 3. máj 2025) ==
ako odstránit s tadial odkaz? --[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] ([[Diskusia s redaktorom:Niiiika|diskusia]]) 23:21, 3. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] Myslíte odstrániť odkaz odkiaľ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:10, 4. máj 2025 (UTC)
::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:30, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026]] (08:07, 4. máj 2025) ==
Se --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 08:07, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Vlksaki|Vlksaki]] (11:53, 10. máj 2025) ==
Zmazali mi stránku, dovod ze propagujem seba . Stránka bola pravdivá a plnohodnotná. Niekto sa cíti byť asi doležitý. --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 11:53, 10. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] Nazdar. Stránky sa zvyknú mazať (správcami) keď nesplňujú podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickej významnosti]], v tomto prípade išlo asi o self-promo ([[Wikipédia:Konflikt záujmov]]), a na to Wikipédia určená nie je ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:04, 10. máj 2025 (UTC)
::aha v tom prípade serem na celu wikipediu :D a si tu píšte o čupakrabe premňa zamna alebo počkám rok dva a sami o mne napíšete :D --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 13:42, 10. máj 2025 (UTC)
:::Nikto sa tu okrem teba necíti byť dôležitý! Máš x možností zaujať na sociálnych sieťach, no tu sa nateraz prosím nesnaž porovnávať s osobnosťami s encyklopedickou významnosťou. Založ si blog, vlog či využi inú formu propagácie. Wiki nateraz naozaj nie je vhodné miesto na tvoje pokusy dobyť svet. :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:50, 10. máj 2025 (UTC)
::::nevadi hlavne že článok o cupakabre máte uverejnený --[[Špeciálne:Príspevky/178.253.147.85|178.253.147.85]] 17:06, 10. máj 2025 (UTC)
:::::Nikto ti nebráni napísať dobrý článok o čomkoľvek, encyklopedicky významnom, čo bude mať požadovanú štruktúru, náležitosti a zdroje. Prestaň znevažovať prácu iných a ukáž, že nie si "hrdina" len za anonymnou IP adresou, ale vieš prispieť do projektu wikipédie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:03, 10. máj 2025 (UTC)
::::::Ivan Donoval patrí do encyklopédie? Že on môže mať článok a ja nie ? Ako je mi už ukradnutá celá Wikipedia niesom anonym stačí si dať do Google Vlk Saki asi 13 článkov vam nabehne --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 18:29, 10. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] (04:22, 21. máj 2025) ==
Zdravím, prečo keď som vytvoril článok o tom čo je "Hekaťanstvo" tak mi to nenájde nikde ani na google ani na wikipedii aj keď to je publikované --[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] ([[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik|diskusia]]) 04:22, 21. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] Nazdar, vo Wikipédii (SK) sú iba tie heslá, ktoré niekto vytvoril. Ohľadom [[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik]], by text nemal byť uvedený na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke redaktora]], ktorá na to nie je určená. Na tieto účely slúži buď [[Wikipédia:Pieskovisko|verejné]] alebo súkromné pieskovisko ([[Redaktor:Karsa Patrik/Pieskovisko]]). Každopádne v súčasnosti stránka [[Hekaťanstvo]] neexistuje. Každý text o ktorom by ste chceli vytvárať heslo musí byť doložený zdrojmi, z kadiaľ informácie v článku [[Wikipédia:Overiteľnosť|pochádzajú]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:07, 21. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] (16:28, 23. máj 2025) ==
Dobrý deň, môžem sa opýtať, ako sa sem potom vrátim, keď teraz opustím moju domovskú stránku? --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:28, 23. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] Nazdar. Myslíte vrátiť sa na túto diskusnú stránku, či niekde inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:36, 23. máj 2025 (UTC)
::Prepáčte, som na Wikipédii nový. Len som si niečoho nevšimol. --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:44, 23. máj 2025 (UTC)
:Na vrchnej lište máš odkazy - skratky na svoju DS, pieskovisko i domovskú stránku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:40, 23. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] (20:32, 27. máj 2025) ==
Dobrý deň, vytvoril som stránku “Juraj Štubniak”, využil všetky dostupné online zdroje - o významnosti z článku asi nie je pochýb a aj tak článok treba prepísať? Čo treba spraviť inak, aby bol článok v poriadku? Ďakujem. --[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak|diskusia]]) 20:32, 27. máj 2025 (UTC)
:→ [[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak#Juraj Štubniak]] (veľké množstvo citovaných zdrojov samo o sebe encyklopedickú významnosť nezaručuje, podstatné sú tie, spĺňajúce 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:48, 27. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] Nazdar, (ako bolo už spomenuté) heslo moc nespĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], pôsobí miestami ako promo. Upravil / skrátil by som sekciu ''Zoznam hudobných diel v postprodukcii Juraja Štubniaka'' a niektoré neencyklopedické sekcie odstránil ako ''Zdravotné komplikácie''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 28. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (06:47, 28. máj 2025) ==
akým spôsobom mám začať z vylepšovaním článkov potrebujem dajaké úvodné tipy --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 06:47, 28. máj 2025 (UTC)
:Úvodný tip znie, prejdi si užívateľskú príručku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:24, 28. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar, ohľadom príručiek odporúčam tieto: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Samozrejme ak budú nejaké konkrétne nejasnosti neváhajte sa opýtať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:44, 28. máj 2025 (UTC)
== Filmy podľa názvu ==
Jaký je význam té kategorie? Jestli má jít o seznam všech filmů z [[:Kategória:Filmy]], tak to už lze velice snadno vygenerovat nástroji jako je PetScan. Nevidím tedy významný užitek. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:35, 29. máj 2025 (UTC)
Plus ďalšie dve veci: 1. zámer ísť takto hromadne kategorizovať nejakú sadu článkov, je dobré niekde aspoň jednou vetou avizovať a počkat na odozvu. 2. keďže ide o stovky až tisíce čl., je to vec zrelá na strojové, nie manuálne zapracovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:39, 29. máj 2025 (UTC)
:Každopádne je to už dokončené, snažil som sa úpravy robiť priebežne i keď strojovo by to bolo efektívnejšie. Pôvodne som očakával výslednú sadu pridaných kat. v nižších jednotkách. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:44, 29. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] (12:14, 4. jún 2025) ==
čauko, zmazali mi stranku xapp, vieš mi poradiť ako ju udržať alebo publikovať, vdaka. kam mam pridať nejaké potrebne linky atd? --[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] ([[Diskusia s redaktorom:Kurodfvkinbosss444|diskusia]]) 12:14, 4. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] Nazdar. Heslo [[xapp]] bolo zmazané z uvedeného dôvodu: ''nedoložená encyklopedická významnosť'' [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|[info]]]. Každý článok na Wiki by mal byť dostatočne významný (mali by byť dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojovaný]]. Prípadný koncept, na ktorom viete pracovať si viete prichystať na vlastnom pieskovisku [[Redaktor:Kurodfvkinbosss444/Pieskovisko]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:10, 4. jún 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022]] (11:54, 14. jún 2025) ==
Je slovak --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 11:54, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 14. jún 2025 (UTC)
== Re: Vandalizmus stránky [[Robert Fico]] ==
Ahoj, vedel/a by si prosím zapnúť nejakú základnú formu "edit protection" pre stránku [[Robert Fico]]? Vzhľadom na jeho charakter a dlhodobé kontroverzné vystupovanie je táto stránka pravidelne terčom vandalizmu pridávaním rôznych prívlastkov ap. Bol by som ti vďačný, ak vieš ako na to. ~ Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 20:38, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kubo2|Kubo2]] Nazdar. Odporúčam na tieto veci použiť [[Wikipédia:Nástenka správcov]] alebo prípadne [[Diskusia:Robert Fico|samotnú diskusnú stránku]] kde sa dá diskutovať k téme či problémom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:50, 14. jún 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (07:39, 30. jún 2025) ==
Pokúšal som sa vylepšiť článok o Radoslav Maslík pridal som referencie odkazy na iné články na Wikipédii, ktoré sa zaoberajú problematikou ktoré súvisia s danou osobou. Ako mám ešte upraviť tento článok ďakujem za rady a tvoj čas. --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 07:39, 30. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk]] je potrebné si položiť otázku či daná osoba spĺňa [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Wikipedickú významnosť]] (posudzovanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čisto formy týkajúcej sa heslu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]], životopis, kategórie a nejaká štruktúra biografického hesla (pre inšpiráciu napr. niekto v [[:Kategória:Slovenskí knihovníci]]). Každé heslo by malo mať ozdrojované informácie (viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|uvádzanie zdrojov]]). Odporúčam si pozrieť aj príručky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. V prípade nejasností dajte vedieť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:04, 30. jún 2025 (UTC)
::K článku
::'''Radoslav Maslík'''
:: uvádzam, že má doplnené aspoň
::'''dva nezávislé, netriviálne a spoľahlivé zdroje'''
::, tak neviem posúdiť či sú
::'''splnené podmienky encyklopedickej významnosti'''
:: podľa odporúčania
::[[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľnahlivé zdroje|Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
::<nowiki>:</nowiki>
::# '''Maslík, R.''' Obchodne nedostupné diela na Slovensku. ''ITlib. Informačné technológie a knižnice'', roč. 26, č. 3–4 (2022), s. 49–59. ISSN 1335-793X.
::# '''Maslík, R.''' MDT Online – Aplikácia aktuálnej verzie 2011. ''Knižnice 2015 – zborník z celoslovenskej konferencie'', s. 159–165. <nowiki>ISBN 978-80-972135-0-3</nowiki>.
::Ďakujem za odpoveď --[[Špeciálne:Príspevky/194.160.178.6|194.160.178.6]] 07:40, 3. júl 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Každopádne je stále forma / vzhľad stránky nevyhovujúci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:20, 4. júl 2025 (UTC)
== Úprava stránky Radovský potok (prítok Ublianky) ==
Drahý redaktor Fillos X,
redukcia názvu stránky Radovský potok (prítok Ublianky) do podoby Radovský potok je unáhlený krok, lebo tento štandardizovaný názov na Slovensku nie je jedinečný. Máme aj už štandardizovaný Radovský potok (prítok Zadnej vody) v povodí Demänovky v katastrálnom území Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš, ale ešte nemá svoju WIKI stránku. Nemožno vylúčiť, že bude aj tretí potok tohto názvu.
Starček. 2025-07-15. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 07:55, 15. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Starček|Starček]]: Odmazanie príznaku (zátvorky) v infoboxe nevadí. Postačuje rozlíšenie predmetov v názve článku. V prípade, ak zakladáš stránku s príznakom v zátvorke, je vhodné ihneď vytvoriť aj rozlišovaciu stránku v základnom tvare. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:01, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Schramko33|Schramko33]] (16:31, 15. júl 2025) ==
Ako môžem vytvoriť novú stránku o osobnosti - priekopník potápania na Slovensku? --[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] ([[Diskusia s redaktorom:Schramko33|diskusia]]) 16:31, 15. júl 2025 (UTC)
:{{ping|Schramko33|s=1}} Ahoj, v prvom rade treba overiť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] danej osoby a dostatok vhodných zdrojov. Potom už stačí postupovať podľa [[Pomoc:Minimálny článok|požiadaviek wiki]]. Inšpiruj sa podobnými článkami.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:47, 15. júl 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] Nazdar. Heslo môžete vytvoriť (ak už neexistuje), tak že daný názov článku zadáte do vyhľadávača na Wiki a po potvrdení sa vám zobrazí červený link. Po kliknutí naň môžete vytvárať stránku. Každopádne je potrebné aby budúci článok spĺňal [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (doloženú zdrojmi) a štandard / formu encyklopedického článku. Skúste možno konkretizovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:48, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] (13:07, 19. júl 2025) ==
Ako mám vytvoriť vlastnú informáciu a fotku? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:07, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Ak chcete vytvoriť nejaký článok o osobách odporúčam pozrieť: [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]. Iba významní ľudia môžu mať stánku na Wiki – je u nich doložená podmienka [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Vlastné články sú častokrát sefpromá, ktoré bývajú mazané (s čím súvisí [[Wikipédia:Konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). Pre prispievanie do Wiki odporúčam ešte prejsť nejaké tie všeobecné príručky: [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:22, 19. júl 2025 (UTC)
::Jedná sa o spisovateľa práve čítam jeho knihu a z akéhosi dôvodu , nieje o ňom na Wikipédii a i zmienka. --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 17:33, 19. júl 2025 (UTC)
:::Ten akýsi dôvod bude ten, že ho doteraz nikto nevytvoril :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:43, 19. júl 2025 (UTC)
== Fotka a životopis osobností ==
ako mám vytvoriť na Wikipédii? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:08, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Fotky sa nahrávajú na [[Wikimedia Commons|Commons]] odkiaľ sa dajú načítať na Wiki stránky. Odporúča sa tam „ukladať“ vlastné fotografické súbory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:25, 19. júl 2025 (UTC)
== Žiadosť o odborné posúdenie článku Vizuálna technika učenia ==
Dobrý deň,
obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025.
Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 11 dní, diskusia ostáva bez odpovede.
Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla.
Ďakujem Vám vopred za spoluprácu.
S úctou,
--[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 16:31, 29. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] Nazdar. Nie som si istý, či článok spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] doloženú klasicky [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Z mojej strany by som upravil [[Pomoc:Referencie|niektoré citácie]], [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|isté časti zredukoval]], [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|doplnil wikilinky]] či doplnil [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]]. [[Typografia (umenie)|Typografické]] náležitosti som v hesle opravil. PS: nezahlcoval by som zbytočne viacerých redaktorov tou istou správou na [[Wikipédia:Diskusná stránka|DS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:29, 29. júl 2025 (UTC)
::Ďakujem za spätnú väzbu a úpravy typografických náležitostí.
::K otázke encyklopedickej významnosti by som si dovolila doplniť: 1.'''Výskum pod vedením PhDr. Adely Melišekovej Dojčanovej, PhD.''', ktorý bol publikovaný v recenzovanom odbornom časopise pre pedagogické vedy, spĺňa podmienku '''nezávislého sekundárneho zdroja''' – autorka výskumu nie je autorkou metodiky VTU, výskum vznikol samostatne. 2. Druhým relevantným nezávislým zdrojom je zaradenie do '''Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní''' Ministerstva školstva SR, ktoré prechádza odborným schvaľovacím procesom na národnej úrovni. 3. Priložené '''recenzné posudky''' (napr. Mgr. Labudová, ...) sú vypracované nezávislými odborníčkami a boli súčasťou procesu zaradenia '''Abecedy TROCHA INAK- vizuálna technika učenia''' do národného registra didaktických pomôcok.
::Mrzí ma, ak mohlo pôsobiť rušivo, že som oslovila viacero redaktorov. Po vložení údržbovej šablóny (s dátumom 31. 7. 2025 ako termínom možného zmazania článku) som okamžite zareagovala a odstránila vytknuté nedostatky, no cca 11 dní nikto nereagoval a termín s dátumom 31. 7. 2025 je za dverami– preto som sa rozhodla kontaktovať viacero redaktorov v nádeji, že sa mi niekto ozve.
::Na základe vyššie uvedených skutočností si Vás týmto dovoľujem požiadať o '''opätovné prehodnotenie encyklopedickej významnosti článku''' a zároveň o '''odstránenie údržbových šablón''', ktoré aktuálne znižujú dôveryhodnosť článku napriek doloženým nezávislým a odborným zdrojom.
::Ďakujem Vám za porozumenie a konštruktívny prístup.
::S úctou,
::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 19:03, 29. júl 2025 (UTC)
== Zapojení do Wiki Loves Film ==
Dobrý den, všiml jsem si, že jste se zapojil do výzvy [[metawiki:Wiki_Loves_Film|Wiki Loves Film]]. Děkujeme za to. Jen prosím o používání hashtagu '''#wikifilm''', jinak není možné vás zařadit do soutěže. Děkuji a přeji hezké léto. --[[Redaktor:Pavel Bednařík (WMCZ)|Pavel Bednařík (WMCZ)]] ([[Diskusia s redaktorom:Pavel Bednařík (WMCZ)|diskusia]]) 10:09, 16. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] (12:59, 17. august 2025) ==
Dobrý deň, rada by som vložila odkaz z you tube kanála. Je to možné? Ak áno, ako? Ďakujem. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 12:59, 17. august 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Nazdar. Skúste konkretizovať v akom článku a čo vložiť? Klasicky sa nezvykne odkazovať na [[YouTube]] ale môže byť napr. uvedený odkaz na oficiálny YT kanál konkrétneho článku v [[Wikipédia:Záverečné sekcie|sekcii Externé odkazy]]. Alebo ak nejaké info vo Wiki článku pochádza z dôveryhodného videa na YT, tak sa dá odcitovať [[Šablóna:Citácia elektronického dokumentu|pomocou šablóny]] ([[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|Wikipédia:Citácie]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:12, 17. august 2025 (UTC)
::Zdravím, vďaka za odpoveď. Mám na YT vlastný kanál Celé Slovensko. Jedno video obsahuje vždy jeden komplet okres so všetkými obcami a mestami (fotky). Tak som myslela, že by sa to dalo popriraďovať k jednotlivým okresom na wikipédii ako odkaz.
::chcela som poslať odkaz na jedno video ako príklad, ale nie je to možné --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 13:25, 17. august 2025 (UTC)
:::Nepatrí to sem, amatérske videá z youtube tu nemajú čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 13:57, 17. august 2025 (UTC)
::::Ďakujem za zdvorilú odpoveď. Pekný deň. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:01, 17. august 2025 (UTC)
:::::Okrem toho tie fotky vo videu sú posťahované z netu, nie sú vaše, takže je to navyše porušovanie autorských práv. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 14:05, 17. august 2025 (UTC)
::::::Okrem toho sa mýlite a krivo ma obviňujete. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:09, 17. august 2025 (UTC)
:::::::Beriem späť, môžu to byť fotky z [https://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2024/1748-cele-slovensko-za-6-rokov-autom tejto akcie]. Ale aj keby, fotky sú na commonse, takže takéto videá len z fotiek nemajú v encyklopédii žiadnu odbornú pridanú hodnotu. Lepšie by bolo nahrať len fotky na commons a takto ich pridať do článkov. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:23, 17. august 2025 (UTC)
::::::::Áno, správne, sú to fotky z tej akcie. V poriadku. Ja som sa len pýtala, chcela som len trochu prispieť k prezentácii Slovenska, pretože ho mám rada. Nikam sa nasilu netlačím. Prajem Vám tu všetko dobré a veľa úspechov a radosti z práce. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:29, 17. august 2025 (UTC)
:::::::[https://commons.wikimedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka?uselang=sk Wikimedia commons] je úložisko fotiek so slobodnou licenciou pre potreby wikipédie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:27, 17. august 2025 (UTC)
:: @[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Pre info: [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]. 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:13, 17. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] (20:58, 6. september 2025) ==
Dobrý deň prajem, mám dilemu ohľadne stranky nesúcu moje meno. --[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] ([[Diskusia s redaktorom:Daniel Pikalík|diskusia]]) 20:58, 6. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] Nazdar. V súčasnom stave má heslo [[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] viacero nedostatkov, medzi ktoré patria: absencia [[Pomoc:Infobox|Infoboxu]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórii]], [[Wikipédia:Štylistická príručka|formátu]], [[Wikipédia:Overiteľnosť|zdrojov]] (uvedené pomocou [[Pomoc:Referencie|citácie]]) či [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]]. V aktuálnom stave nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť osoby]] (zvyčajne doložená [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Odporúčam pozrieť pár príručiek ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] a prípadne podobne vypracované iné články (viďte napr. [[Otakar Vávra]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:05, 7. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (18:53, 12. september 2025) ==
Chcela by som, aby bol na dlho zdarma krátky oznam na wikipedii. Je to možné? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 18:53, 12. september 2025 (UTC)
:Nie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:55, 5. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:35, 13. september 2025) ==
Takýto by bol text. Vážený budúci adepti hry na klavíri, alebo na elektrickom klávesovom nástroji. Volajte mi na tel. číslo 0905 475 874 hocikedy. Správu prijmem tiež. Volám sa Bea. --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:35, 13. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, Wiki na tieto účely určená nie je. Niekedy SK Wiki využíva [[MediaWiki:Sitenotice]], ale ten je určený na iné oznamy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 13. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:59, 14. september 2025) ==
Dali by ste mi vedieť, či by tento text mohol byť na wikipedii natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:59, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, nie ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|WP:Čo Wiki nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:13, 14. september 2025 (UTC)
::Mohli by ste mi dať vedieť ako a kde by som mohla mať zverejnený text natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:55, 17. september 2025 (UTC)
:::A zdarma? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:56, 17. september 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals]] (14:14, 14. september 2025) ==
Prosím pomôž mi to upraviť aby to nezmazali --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 14:14, 14. september 2025 (UTC)
:{{re|RaH174384|s=1}} Všetko potrebné je uvedené v údržbových šablónach, vložených v článku, stačí si prečítať odkazované texty. Najmä: [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] (aké zdroje sú predovšetkým potrebné na preukázanie encyklopedickej významnosti niečoho) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov#Odkazy na riadku v texte|uvádzanie zdrojov]] (ako citáciami zdrojov správne dokladať jednotlivé tvrdenia v texte článku; keďže upravuješ vizuálnym editorom, máš na to tlačidlo ''Citácia'' priamo hore na editačnej lište, citácie ti to v nejakej, ± použiteľnej forme vygeneruje a vloží automaticky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:09, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Odporúčam ešte pár príručok [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:43, 14. september 2025 (UTC)
::vies to opraviť? --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 23:10, 14. september 2025 (UTC)
== Redaktor:Majo3452 ==
Ahoj. Nemáš nejaký rýchlejší kontakt na správcov ako je nástenka? Ten vandal, zdá sa, neprestane... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:36, 26. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, mám, no už je bloknutý... Dik za pomoc. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 26. september 2025 (UTC)
::Nie je za čo. Taký vytrvalý vandal ani neviem, kedy tu naposledy bol, dobre, že bol celkom rýchlo zablokovaný. Pekný víkend :) . --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:45, 26. september 2025 (UTC)
== Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal XY ==
Nazdar. Prečo tak krkolomné tvary ako názvy kat.? Nestačí ''„Filmy s hudbou XY“'' (''„Filmy s hudbou Serge Gainsbourga“'')? Podobne ''„Kategória:Filmy, ktoré režíroval Blake Edwards“'' → ''„Kategória:Filmy Blake Edwardsa“''. Ak bol zámer vyhnúť sa skloňovaniu tých mien a môcť ich ponechať v nominatíve, nie je nutné sa tomu vyhýbať, viď napr. [[:Kategória:Pomenovania podľa ľudí]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 27. september 2025 (UTC)
Resp. čo sa týka kategorizácie filmov podľa réžie, to tu už je zavedené, pozri [[:Kategória:Filmy podľa réžie]], treba používať ten tvar (a teda aj tie zakladané kat. kategorizovať do tej kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:12, 27. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Zaujímavé, napadlo ma, resp. rád by som spojazdnil [[:cs:Kategorie:Filmy_podle_národnosti_režiséra|toto]], ktoré sa nachádza i na CS Wiki. A k názvom, ti úplne neviem či tie skloňované tvary sú úplne to naj (aspoň pre mňa), obzvlášť pri „exotických“ menách osôb mi to príde proti srsti. Ako uznávam, že konzistentnosť by mala byť, ale neviem či práve zo skloňovaním. Nedalo by sa to nejako inak vyskladať, aby sa zachovala jednak krátkosť a druhak pôvodnosť mena? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:03, 28. september 2025 (UTC)
::Slovenčina je flektívny jazyk, vyskloňovaný tvar je prirodzenejší, než dlhá konštrukcia s nominatívom. Obzvlášť pri kategorizácii, kde je dôvod držať to čo najstručnejšie.
::Čo sa týka tej prípadnej nadstavbovej kategorizácie podľa národnosti režiséra, to je samostatná téma. Dá sa to ev. doplniť, prebral by som to ale najprv v Kaviarni, či to aj ostatní považujú za žiadúce. Tunajšia spomínaná [[:Kategória:Filmy podľa réžie|kategorizácia podľa režisérov]] zatiaľ nie ja tak rozsiahla, aby ju bolo technicky nevyhnutné štruktúrovať podľa ďalšieho aspektu. Na druhej strane, to delenie podľa národnosti existuje na 30+ projektoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:35, 28. september 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] IMHO Lepšie mi to príde urobiť teraz (tú, kat. podľa režiséra) ako časom keď ich tam bude viacero. Skúsim niečo dať do kaviarne... Napr. pri skloňovaných názvoch je trochu nevýhoda, keď niekto hľadá cez Ctrl+F a dáva si vyhľadať primárne nesklonnú podobu osoby. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:50, 28. september 2025 (UTC)
::::V článku je to bezpredmetné, tam ti to matchne meno režiséra v nominatívne v IB. V kategórii pozrieš na prvých pár položiek a pochopíš, že treba vyhľadávať prefix priezviska alebo vyskloňovaný tvar. Vo fulltext vyhľadávaní na wiki funguje normalizácia, malo by to nájsť invariantne voči skloňovaniu. Fakt nie je dôvod umelo obchádzať prirodzenú súčasť jazyka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:16, 28. september 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže asi nejako takto by to malo byť [[:Kategória:Filmy s hudbou Michela Magneho]], či? A podľa toho by som premiestil aj tie už vytvorené (Bachelet, Gainsbourg a Mancini). Nech je to teda už jednotné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 28. september 2025 (UTC)
::::::Hej, akurát pri radení do tej kat. podľa národnosti treba dávať ako radiaci kľúč priezvisko a meno, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096540]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 28. september 2025 (UTC)
::::::Plus radil by som to duplicitne, do zbernej kat. podľa skladateľa, aj podľa národnosti skladateľa, ako to je na enwiki. Tzn. viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_s_hudbou_Pierra_Bacheleta&action=edit&oldid=8096570]. Aby boli dohľadateľní aj priamo na jednej kope poďla priezvisiek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:17, 28. september 2025 (UTC)
::::::Analogicky tá réžia. [[:Kategória:Filmy podľa réžie|Filmy podľa réžie]], [[:Kategória:Filmy podľa národnosti režiséra|Filmy podľa národnosti režiséra]], [[:Kategória:Filmy francúzskych režisérov|Filmy francúzskych režisérov]]. Alternatívne by prichádzalo do úvahy ''Filmy podľa francúzskeho režiséra'' alebo ''Filmy podľa francúzskych režisérov'' (ako si už založil ''[[:Kategória:Filmy podľa francúzskych producentov|Filmy podľa francúzskych producentov]]''), zatiaľ je to v rovine nástrelu, dá sa to ešte presunúť, ak prevážia argumenty pre niektorý tvar (napr. konzistencia s nejakou už existujúcou kategorizáciou). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:42, 28. september 2025 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ešte ma tak napadlo, že či pri napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Luc_Besson&action=edit tomto] má byť ten radiaci kľuč za kat. tiež alebo to platilo iba pre tie prípady ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_re%C5%BE%C3%ADrovan%C3%A9_Jeanom_Beckerom&action=edit tu]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 28. september 2025 (UTC)
::::::::Hej, má tam byť, v eponymnej kat. osoby sa dá vložiť rovno DEFAULTSORT, identický ako pri biografii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:49, 28. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Luki Troiak|Luki Troiak]] (13:23, 12. október 2025) ==
Dobrý deň, ako môžem pridávať obrázky do Wikipédie (keď vytváram aj keď upravujem články)? --[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luki Troiak|diskusia]]) 13:23, 12. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] Nazdar. Keď chcete pridať do článku obrázok / obrázky, tak pri editácii z [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editoru]] kliknete na hornej lište na časť ''Vložiť'' a vyberte ''Obrázky a multimédia''. Tam zadáte názov obrázku, ktorý chcete vložiť do vášho článku. Všetky obrázky sú ťahané z [[Wikimedia Commons|Commons]] = čiže je možné, že na niektoré témy fotky nie sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:34, 12. október 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals (kapela)]] (12:40, 22. október 2025) ==
Pomôžte mi prosím s touto stránkou na vytvorenie --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:40, 22. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Článok vám bol zmazaný z dôvodu ''Obnovenie právoplatne zmazaného obsahu'' (viď bod [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#V4]]). Predpokladám, že v článku nebola predtým doložená [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]], čím bol tak zmazaný. V súčasnosti sú dôvody zmazania uvedené na linku [[Gorals (kapela)]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:42, 22. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] (22:22, 27. október 2025) ==
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať na váš názor na túto [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor_(leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5)/ stránku] (preloženú z angličtiny). Hlavne čo sa týka štylistky a citácií keďže boli prekladané wiki prekladačom...
Ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 22:22, 27. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Nazdar. V súčasnom stave má váš pieskoviskový draft [[Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor (letecká spoločnosť)]] ešte niekoľko nedostatkov. Pár postrehov:
:* Keď ide o preklad inej Wiki, na článok je to potrebné uviesť ako jednu zo [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]] (viď napr. ''[[Cesta do pravěku]]'' sekcia Zdroj).
:* Medzi jednotlivými citáciami nemajú byť medzery (pred ani za).
:* Niektoré časti textu sú pozostatkami z anglickej verzie, čiže ich buď treba odstrániť alebo prekonvertovať do SK kontextu.
:* Trebalo by opraviť aj [[Typografia (umenie)|typografiu]] textu.
:* Keď bude článok v [[Pomoc:Menný priestor|hlavnom mennom priestore]] mal by byť [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovaný]].
:Text som nečítal, čiže gramatiku, formulácie či preklepy som nateraz neprezeral. Odporúčam prezrieť pár príručok, ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď bude z niečím problém pokojne dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:40, 27. október 2025 (UTC)
::Jasné ďakujem krásne práve takýto feedback som chcel... Pozriem sa na to... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 23:43, 27. október 2025 (UTC)
::Ešte ak by som sa mohol opýtať, ktoré pozostatky anglickej verzie ste mali na mysli nejak ich neviem nájsť... ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 00:41, 28. október 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Boli tam akési časti, ktoré tam už nevidím. Keď budem mať čas, skúsim čo to ešte na stránke prejsť... Zatiaľ sa inšpiruje u hesla podobne prepracovanými témami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:27, 28. október 2025 (UTC)
::::Môže byť že som ich odstránil/upravil, každopádne ďakujem... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 14:01, 28. október 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Ešte som vám tam pár vecí poupravoval, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AA10thunderbolttwo%2FCondor_%28leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5%29&diff=8111366&oldid=8111280 link]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:10, 28. október 2025 (UTC)
::::::Ďakujem krásne... s tými bodkami pri obrázkoch som si nebol istý.... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 07:44, 29. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Jurajprezident|Jurajprezident]] (22:03, 16. november 2025) ==
Dobrý deň, ako bývalý prezident SGU, by som mohol vložiť do textu aj volajaké historické fotografie z konferencií, kde sme boli začlenení do Európskej a Svetovej golfovej federácie. Je zvykom doplniť text fotografiami? Ak áno, ako sa to realizuje?
S pozdravom Juraj Lupsina --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 22:03, 16. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Nazdar. V encyklopedických heslách na Wiki je dobré ak obsahujú aj príčetné fotografie. Všetky obrázky na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] v článkoch pochádzajú z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam viete nahrať foto, len ideálne by malo ísť o vaše autorstvo, aby vám neboli fotky zmazané (viďte [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] a [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:55, 17. november 2025 (UTC)
::Fotografie sú spoločné fotografie účastníkov výročného zasadania EGA 1995 a účastníkov 4. Svetovej konferencie 1997, prípadne fotografie prvých slovenských reprezentantov na majstrovstvách sveta a majstrovstvách európy družstiev. To znamená, že keď nie sú mojím autorstvom budú zmazané? --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 08:48, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Skúste pozrieť [[commons:Commons:Licensing/sk|Licencia na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 17. november 2025 (UTC)
== Názvy diel ==
Nazdar. Čakal by som naivne, že to bude jasné z tých korektúr, no zjavne nie, takže explicitne: názvy diel je dobré uvádzať kurzívou konzistentne všade, vrátane RS: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 17. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom kurzivácie v RS som ju kedysi aplikoval (viď napr., niektoré staršie počiny [[Maigret]], [[Girls]] alebo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas_(rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka)&oldid=7643174 Fantomas]), no neskôr mi tie rozlišovačky nejaká IPčka permanentne v N počinoch pomenila na tvar bez kurzívy (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daddy_Cool&diff=7967338&oldid=7937880 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banzai&diff=7967348&oldid=7938426 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smoliar&diff=7967356&oldid=7938645 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dobrodruh&diff=7967333&oldid=7938661 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopyto&diff=7967330&oldid=7938675 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dva_roky_pr%C3%A1zdnin&diff=7967328&oldid=7940544 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantozzi_%28rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka%29&diff=7967347&oldid=7938596 tu]...), tak odvtedy som to bral tak, že v prípadoch RS by nemala byť aplikovaná kurzíva. Tak z toho mi nie je 100 % jasný konsenzus, tak neviem? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:26, 17. november 2025 (UTC)
::Ok, to som nezaznamenal. Ak má niekto výhrady, dá sa to otvoriť v Kaviarni, osobne ale nevidím dôvod na nekonzistentné uvádzanie, ak raz máme konvenciu uvádzať ich naprieč článkami kurzívou, prečo z tej konvencie vynechávať zrovna rozlišovacie stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako v tom plne s tebou súhlasím (tiež mi to prišlo divné = raz tak, raz onak), ale keď mi to niekto hlava-nehlava odkurzívoval bral som to ako už nejaký zaužívaný (predpokladám, že ide / išlo o jedného z EX redaktorov, či ???) bežný postup. A čo s tými stránkami čo mi odkurzívoval, mám to revertnúť / opraviť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:47, 17. november 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Len pre info viď [[Špeciálne:Príspevky/~2025-34963-01]] ohľadom RS... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:04, 20. november 2025 (UTC)
:::::Napísal som mu k tomu na [[Diskusia s redaktorom:~2025-34963-01|DS]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 20. november 2025 (UTC)
Na margo súčasných doplňovačiek filmov do ''Pozri aj'' sekcií (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155786][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155846]): toto sú tiež prípady, kde by názov diela mal byť zrejme uvádzaný konzistentne kurzívou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:51, 29. január 2026 (UTC)
:Ok, napravím... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:02, 29. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:JZVFX|JZVFX]] (12:31, 21. november 2025) ==
Ahoj, začal som písať svoju prvú wiki page na Blender simulácie, konkrétne rigid bodies. Vedel by si sa mi na to pozrieť dať nejaký tip ako to upraviť a podobne? Chcel by som to publikovať a naučiť sa, ďakujem.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:JZVFX/pieskovisko --[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] ([[Diskusia s redaktorom:JZVFX|diskusia]]) 12:31, 21. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] Nazdar. Ohľadom pieskoviskového draftu by som doplnil nejaký ten úvod typu ''XYZ je ...'', poupravoval by som niektoré sekcie tak, aby sa bold písmo čo najviac zredukovalo (tučné písmo by malo byť ideálne iba ako zvýraznenie názvu článku) v úvodnej definícii. Vo finálnej verzii v hlavnom mennom priestore (nie teda na redaktorskom pieskovisku) by mal článok obsahovať [[Pomoc:Kategória|kategórie]]. Prípadne mrkni na pár odporúčaní [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď niečo neváhaj sa ozvať :-) ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 21. november 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] dňa [[Ondrej Ivan]] (14:51, 25. november 2025) ==
Ahoj, ako ako môžem
vložiť obrazy ر na stránku --[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] ([[Diskusia s redaktorom:Marika Ivanová|diskusia]]) 14:51, 25. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] Nazdar. Ohľadom obrázkov tie sa tu na Wiki vkladajú vo [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálnom editore]] cez Vložiť ⮕ Obrázky a multimédia ⮕ Vyhľadávanie názvu obrázka. Všetky foto sú čerpané zo slobodného úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]], kde sa dajú nahrať aj vlastné img. Ohľadom fotiek odporúčam mrknúť aj [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC)
== Portály ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8128160] a ďalšie: do článkov v ktorých je infobox pls. nedopĺňaj dodatočné portály koncovou š. Vzniká tam potom bordel, že nejaká časť portálov je hore, iná zas dole (kde to navyše rozdrbáva formátovanie, ak sa to vloží spôsobom na ktorom si nateraz zakladá pán autor príslušného odporúčania). Patrí to do toho infoboxu; ak to zatiaľ nepodporuje, radšej napíš do diskusie k tomu IB s pingom, že to tam treba doplniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:00, 2. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom portálov: dopĺňam ich do IB ak tam je tá možnosť (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manor_Racing&diff=8104275&oldid=8104270 tu]) a keď mi to nejde, tak klasicky do časti kde sú ZS. Na SK Wiki je súčasný stav žiaľ taký, že viacero IB nemá ikonky pre portály. Do budúcna, keď si nejaký všimnem tak dám vedieť. .-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:15, 2. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:MartinZDK|MartinZDK]] (11:31, 22. december 2025) ==
Ahoj, vytvoril som článok:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Fabu%C5%A1
Ale mám na ňom uvedené urgentnú úpravu: {{Tl|UU|20251211}}
V popise vidím, že ju nemám odstraňovať sám. Ako mám ďalej postupovať? --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 11:31, 22. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] Nazdar. Ak ti niekto dal na článok danú šablónu (zväčša je od skúseného editora) tak znamená to, že článok nie je v ideálnej forme na ponechanie. V tomto prípade sa už článok ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&action=history viď história]) značne zlepšil od pôvodnej verzie. No trebalo by ešte viacero vecí doladiť, napr. životopis [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|owikilinkovať]], jednotlivé tvrdenia článku dozdrojovať či upraviť niektoré odrážkové zoznamy. Niečo som vám už upravil ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&diff=8137634&oldid=8137159 viď]) tak držím palce na zbytok. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 23. december 2025 (UTC)
::Dík za pozretie a úpravy, owikilinkoval som článok, preidal aj ext. odkazy, zdrojov je tam dúfam dosť, odstránil som UU, tak snáď to bude ok. --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 10:48, 29. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) ==
Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC)
== Škótska cirkev ==
Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}}
:@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) ==
Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC)
== Irena Skružná ==
Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne:
:* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko
:* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina
:* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň
:* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC)
::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC)
:::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC)
::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) ==
Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC)
== zaverecne sekcie ==
ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) ==
Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC)
== Defaultsort ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC)
::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC)
::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) ==
Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC)
::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)
::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC)
::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC)
:::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-18844-01|~2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC)
:::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC)
== Obrázky ==
Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC)
Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC)
::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku.
::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC)
::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) ==
Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) ==
Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave".
Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) ==
Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC)
::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC)
== Kategorizovanie ==
Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu.
Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí),
[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.).
Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC)
::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným.
::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť.
::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC)
== Šuvadová ==
Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC)
::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC)
hau0cgugbbtxvlb7wc905t31dhusgf5
8207461
8207418
2026-05-02T22:09:34Z
Pelex
2483
Kambodžská občianska vojna a Kambodžská genocída
8207461
wikitext
text/x-wiki
{{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}}
== Otázka od redaktora [[User:Newsflex|Newsflex]] dňa [[Redaktor:Newsflex]] (22:02, 3. január 2025) ==
Ahoj potrebujem zmeniť názov článku z REDAKCIA : NEWSFLEX na Peter Farkas - Žiška --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:02, 3. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Nazdar, ak ide o [[Redaktor:Newsflex]], tak by som v súčasnom stave nepresúval stránku na klasické heslo vo Wiki. Článok má viacero nedostatkov a v hlavom mennom priestore (pod názvom [[Peter Farkas-Žiška]]) by bol zmazaný. Každopádne presunúť sa to dá pomocou nástroja presunúť (nachádza sa v pravom rohu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 3. január 2025 (UTC)
::vytvoril som novy a co je zle ze ma nedostatky ? fotky pridam zajtra aj to odkail mam informacie --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:38, 3. január 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Článok nemá žiadne zdroje a chýba mu Wikiforma / akési spracovanie. Odporúčam si najskôr prezrieť príručky ako [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[WP:Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] či spracovanie iných hesiel podobného razu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:46, 3. január 2025 (UTC)
::::ak to vsetko bude splnat tak moze zostat ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:49, 3. január 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Záleží na finálnom výsledku. Heslo musí mať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (splniť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:04, 3. január 2025 (UTC)
:kto si ? --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 23:47, 12. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Krikitka|Krikitka]] (11:39, 6. január 2025) ==
Dobrý den prajem. Prosim Vas chcela by som natrvalo zmazat ucet. Da sa to vobec? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 11:39, 6. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] Nazdar účty na Wikipédii nie je možné zmazať, jedine premenovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:53, 6. január 2025 (UTC)
::Aha. tak nic no. Tak povypinam upozornenia a necham ho na pospas osudu :D Dakujem za info pekny zvysok dna prajem --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 12:03, 6. január 2025 (UTC)
== Otázka ==
Ahoj mohol by som prosím z článku [[Peter Farkas - Žiška|Peter Farkas-Žiška]] odstrániť to že sa zmaže účet keď už všetko splňuje ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 18:30, 7. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Stránke stále chýba napr. Infobox, kategórie, štruktúra ... Pozri ako je prepracované napr. [[Juraj Jordán Dovala]] a iné v [[:Kategória:Slovenskí kňazi]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 7. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Newsflex|Newsflex]] (14:40, 11. január 2025) ==
pomohol by si mi s clankom Peter Farkas-Žiška , je tam nejaky anonym ktory stale prepisuje meno na Farkaš a správne má byť Farkas bez š . Jeho dovod prepisu je že podla zdroju a ma pravdu že upravuje podla zdroju až nato že aj zdroje majú v tom chybu a pisu mu š . pomožeš mi prosiiiiimmmm --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 14:40, 11. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Viacero zdrojov ale uvádza podobu kde je š. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:34, 11. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] (10:04, 20. január 2025) ==
Dobry den, ako mozem vymenit fotku na wikipedii? --[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] ([[Diskusia s redaktorom:Allianz - Slovenská poisťovňa|diskusia]]) 10:04, 20. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] Nazdar, fotky na SK Wiki pochádzajú z úložiska na sesterskom projekte [[Wikimedia Commons|Commons]]. Skúste pri vyberaní fotky do článku nájsť podobnú alebo inú. O aký článok alebo obrázok sa konkrétne jedná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:22, 20. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] (17:01, 24. január 2025) ==
Dobrý deň,
je niečo čo by trebalo upraviť na mojej stránke, aby ostala na Wikipedii?
(zdroj na mojej stránke)
Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:01, 24. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] Nazdar, ak ide o heslo [[Ing. Dominik Bodnár (Astatoro)]], tak bolo zmazané s už uvedenými dôvodmi. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:53, 24. január 2025 (UTC)
== Thank you for being a medical contributors! ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
{| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;"
|rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award'''
|-
| style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do!
Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.
Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}
Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 -->
== Otázka od [[User:Marshall0000|Marshall0000]] (22:32, 4. február 2025) ==
Vážený mentor,
volám sa Maroš Varga a rád by som prispel na Wikipédiu článkom o spoločnosti EspressoFix.sk, ktorá sa špecializuje na opravu a údržbu kávovarov. Uvedomujem si dôležitosť dodržiavania pravidiel Wikipédie, najmä čo sa týka významnosti, nestrannosti a overiteľnosti informácií.
Preto by som Vás chcel požiadať o konzultáciu a usmernenie pri tvorbe tohto článku, aby som zabezpečil jeho súlad s encyklopedickými štandardmi. Mám pripravené nezávislé a dôveryhodné zdroje, ktoré potvrdzujú významnosť našej spoločnosti.
Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť.
S pozdravom,
Maroš Varga --[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] ([[Diskusia s redaktorom:Marshall0000|diskusia]]) 22:32, 4. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] Nazdar. Odporúčam si najskôr prvotný nástreľ pripraviť na osobnom pieskovisku [[Redaktor:Marshall0000/Pieskovisko]]. Odporúčam ešte mrknúť na [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]] a [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 4. február 2025 (UTC)
:Toto nepatrí ani na pieskovisko, článok bude encyklopedicky nevýznamný na zmazanie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 17:24, 5. február 2025 (UTC)
== Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu ==
Nazdar. Ad podkategórie [[:Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu]]: zakladal by som to už konzistentne s existujúcou kategorizáciou podobného typu, napr [[:Kategória:Hudobné ocenenia podľa štátu|Hudobné ocenenia podľa štátu]], tzn. ''„České filmové ocenenia“'', nie ''„Filmové ocenenia v Česku“'' (druhá vec, že ak by to malo zostať v tomto tvare, patria tam explicitné radiace kľúče; pozerám že ich akurát dopĺňa [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 5. február 2025 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Upozorňoval som už na to Fillosa X. na Discorde. Chcel som ukázať ako by to správne malo byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:35, 5. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Pri vytváraní kat. k štátom som vychádzal napr. z [[:Kategória:Podniky podľa štátu]], kde je to radené tým druhým spôsobom. Drobnosti ešte doladím, akurát to teda mám popresúvať na ten druhý tvar? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 5. február 2025 (UTC)
::Neviem, argumenty sa dajú nájsť v prospech jedného aj druhého tvaru, bolo by asi na širšiu debatu, ktorý (celkovo) preferovať. No keď už z niečoho vychádzať, tak tie hudobné ocenenia podľa štátu sú taxonomicky výrazne bližší kandidát než zrovna podniky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 5. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Don 257|Don 257]] (09:54, 7. február 2025) ==
AHOJ,
chcel by som vedieť, či je možné, ak nejaký zbabelec vystupujúci pod cudzím menom - nickom píše hlúposti a mení platné veci na neplatné, či mu je možné zablokovať nick a zistiť jeho IP adresu, aby bolo možné zistiť, kto to je?
Ďakujem. --[[Redaktor:Don 257|Don 257]] ([[Diskusia s redaktorom:Don 257|diskusia]]) 09:54, 7. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Don 257|Don 257]] Nazdar, ak sa jedná o článok [[Gymnázium Ivana Kupca]], tak v histórii stránky sa dajú dohľadať jednotlivé úpravy daného článku. Vandalizujúce účty a IP adresy sa dajú blokovať, no to vedia iba [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:42, 7. február 2025 (UTC)
== Ako zmením názov stránky? ==
Včera som vytvoril stránku Martinizmus, ale to je chybne. Správne by to malo byť Martinismus. Ako to môžem zmeniť? --[[Redaktor:Kristoslav|Kristoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristoslav|diskusia]]) 12:00, 20. február 2025 (UTC)
:Nemalo. Viď tvoju diskusiu. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:01, 20. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] (08:27, 21. február 2025) ==
Dobrý deň. Chcel by som sa Vás spýtať, či je možné, alebo vhodné pridať príspevok na wikipédiu o mojej realitnej kancelárii. Ďakujem pekne. S pozdravom, Oliver Bystrický. Majiteľ realitnej kancelárie Realityfree. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 08:27, 21. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] Zdravím, nakoľko Vaša realitná kancelária veľmi pravdepodobne nie je encyklopedicky významná (t.j. asi o nej neexistujú napísané aspoň 2 netriviálne, od Vás nezávislé a odborné texty (prinajmenšom novinové články, ktoré majú určitú kvalitu a nie sú PR), tak to vhodné nie je, t. j. článok by bol s veľkou pravdeposobnosťou zmazaný pre neencyklopedickosť. Pozri napr. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:36, 21. február 2025 (UTC)
::Ďakujem veľmi pekne za prompnú odpoveď. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 09:58, 21. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (13:48, 26. február 2025) ==
Dobrý deň,
článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 13:57, 26. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar, článku stále ešte chýbajú zdroje a celkovo jeho rozsiahlosť je pochabšia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:27, 26. február 2025 (UTC)
::Zdroje boli z mojich vedomostí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 16:29, 26. február 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] tak netuším čo mám dať do zdroja [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:01, 26. február 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Tak najlepšie je, keď sa citujú knižné zdroje. V súčasnosti je článok na výmaz = nejde ani o [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny článok]]. Odporúčam pozrieť napr. [[Wikipédia:Váš prvý článok|Wikipédia:Prvá stránka]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:55, 26. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (10:12, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, prosím Vás chcela by som sa spýtať, čo treba ešte vylepšiť v mojom článku, aby nedošlo k jeho zmazaniu? Dostala som pár pokynov od správcu, ale keďže som začiatočník, neviem sa rýchlo zorientovať vo wikitexte. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 10:12, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ak ide o heslo [[Tomáš Tuláček]] tak:
:# otázka je, či je osoba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedicky významná]], → je potrebné doložiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2 nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
:# článok treba dať do stavu, aký je tu na [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Wiki zaužívaný]] → [[Pomoc:Infobox|doplniť Infobox]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovať]], odstrániť externé odkazy v hlavnom texte, popridávať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], poriešiť správne [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], životopis by celý nemal byť písaný v odrážkach ...
:# odporúčam pozrieť podobne vypracované články ako napr. v [[:Kategória:Českí huslisti]] + príručky: [[WP:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:49, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (17:41, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:41, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar. Heslo [[G dur]] je už v lepšom stave ako bolo, no stále to nie je to, čo by to malo byť. Skúsil by som pozrieť spracovanie článku na iných Wiki napr. [[:en:G_major|EN Wiki]] (viac textu, viac zdrojov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Michal Skokann|Michal Skokann]] (13:38, 2. marec 2025) ==
Dobrý deň, ak chcem pridať obrázok do wikipedie ale nefotil som ho, tak mi to nezoberie?? Lebo som robil stránku o zimnom štadióne v Trebišove a musel som použiť svoj nafotený obrázok, Ďakujem za odpoveď.
MS --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 13:38, 2. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] Nazdar. No obrázky, ktoré sú zobrazované na Wikipédii pochádzajú najmä z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam sa dajú aj súbory nahrávať, no treba si dať pozor ako to tam funguje (čo sa tam môže a nemôže nahrávať). Na Commons sa dávajú najmä vlastné fotografické výtvory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:20, 2. marec 2025 (UTC)
::Diky moc takže keď chcem vytvoriť stranku a nemám fotku tak mám ísť na commons? diky --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 18:43, 2. marec 2025 (UTC)
:::Nie každý objekt tam má nahrané súbory a v prípade štadióna skús pozrieť pod mestom. Nahrať sa tam nedá čokoľvek, ide o autorské práva, preto je najjednoduchšie nahrávať vlastné foto.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:48, 2. marec 2025 (UTC)
::::Ďakujem pekne za pomoc. --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 19:29, 2. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] (16:45, 3. marec 2025) ==
Chcem upraviť a doplniť entitu KIS3G --[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Katuščák|diskusia]]) 16:45, 3. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] Nazdar, ak ide o heslo [[KIS3G]], tak upraviť ho môžte, len treba dať pozor aby prípadné doplnené info bolo [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojované]]. Samozrejme text musí byť písaný [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedickým štýlom]]. Skúste možno konkretizovať vašu myšlienku. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:02, 3. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lekvarnička|Lekvarnička]] (09:55, 4. marec 2025) ==
Ahoj,
Snažila som sa vytvoriť nový článok o sezóne 2023/24 ženskej futbalovej ligy.
Spravila som tabuľky, zápasy.
Mám pocit, ze článok už spĺňa požiadavky, ale vedel by si sa prosím na to pozrieť a pripadne mi poradiť čo ešte upraviť?
Vďaka --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:55, 4. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] Nazdar, stánku, ktorú ste vytvorili som presunul na názov [[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024]] a pár drobností som obmenil. Do článku by trebalo podopĺňať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], prípadne [[Pomoc:Infobox|pridať Infobox]]. Otázka je taktiež, či je článok dostatočne významný = [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 4. marec 2025 (UTC)
::Ahoj, doplnila som wikilinky, kategórie a infobox. A či je článok dostatočne významný, podľa mňa je, na wikipédii sú stránky o mužských futbalových ligach, [[Niké liga 2023/2024|prvej]], [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|druhej]] aj [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|tretej]], s rozpisom sezón, [[4. liga]], [[5. liga]], [[6. liga|6.liga]]<nowiki>, takže nevidím dôvod prečo by prvá ženská liga nemohla byť tiež. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:57, 5. marec 2025 (UTC)
== Squid Game ==
Ahoj Fillos X.
Na stranku https://sk.wikipedia.org/wiki/Squid_Game#Kritick%C3%A9_ohlasy
som doplnil kriticke ohlasy podla ceskej verzie a doplnil som vetu od nasho skolskeho psychologa.
Mozes prosim pomoct doplnit referencie podla ceskej stranky?
vdaka --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 21:32, 7. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jozo|Jozo]] Čau Joži, ok pozriem ti na to. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 7. marec 2025 (UTC)
::<3 ;-) --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 22:26, 7. marec 2025 (UTC)
== Subterra ==
Dobry den Fillos X.
Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru Subterry v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok.
moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku "Stranky na zmazanie" kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu.
Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:55, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Nazdar. Ohľadom článku [[Subterra]] mi nie je úplne jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. Obsah článku sa dá teoreticky doplniť aj do hesla [[Staré divadlo Karola Spišáka]]. Niekedy sa sporné články riešia spôsobom, že sa o nich hlasuje viď [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Na to aby sa o nich mohlo hlasovať (o ponechaní či zmazaní) sa vytvára stránka [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Subterra]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 14. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Dakujem za komentar a poznamky. Suhlasim s tym ze clanok o Starom Divadle potrebuje rozsirenie a doplnenie. Subterra je tam spomenuta proporcne k tomu existujucemu textu o divadle. Tiez sa jednalo sa o dva rozne subjekty s trocha inym zameranim a dosahom ktore mali chvilu spolocnu cestu. Myslim ze si obe ustanovizne zasluzia svoj vlastny clanok so vzajomnymi referenciami. Bol by som velmi rad ak by sa clanok o Subterre ponechal v existujucom rozsahu a rad doplnim text o starom divadle. Dakujem za pochopenie.
::Mam otazku ohladom tej "stranka na zmazanie". Mam vytvorit tu stranku ja alebo to robi iny redaktor? Dakujem. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 19:32, 14. marec 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] IMHO mi to príde zbytočné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 14. marec 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dakujem za odpoved. Budem vdacny za komentare ohladom toho ci moj clanok splna ktriteria minimalneho clanku alebo nie (zdroje, format, atd.)
::::Registrujem vas osobny nazor ze vam to mozno pride zbytocne a mne zasa nie - to je velmi subjektivne. Inak by som nad tym netravil tolko casu. Rad privitam komentare a navrhy ohladom formalnej stranky ohladom vylepsenia. Dakujem a tesim sa na odpoved. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:00, 15. marec 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Čo som si ešte tak všimol osobne mi príde sekcia Externé odkazy zmiešaná s tým, čo má byť v samostatnej záverečnej časti Literatúra viď. [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Dakujem za komentar. Ucim sa rychlo a presuniem to do kapitoly Literatura. Dakujem! --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 13:05, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Este reakcia k tomu spajaniu clanku so Starym divadlom. Subterra nebola súčasťou Starého divadla v zmysle právneho prepojenia či vlastníctva. Aj keď pôsobila v priestoroch pod budovou, kde sa neskôr nachádzalo Staré divadlo, išlo o nezávislú entitu. Tieto priestory vrátane terasy a časti zazemia Subterry, právne nepatrili SDKS, ale zostali vo vlastníctve alebo správe Divadla Andreja Bagara od ktoreho sa Stare divadlo pravne oddelilo.
::::::Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 17:02, 17. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Adela-zofka|Adela-zofka]] (20:16, 14. marec 2025) ==
ked som este pred tym ako som si zalozila ucet napisala do diskusie tak teraz tam je moje pouzivatelske meno alebo to s ktorim som to pisala --[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] ([[Diskusia s redaktorom:Adela-zofka|diskusia]]) 20:16, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] Nazdar – Keď ste ešte nemali založený účet, tak všetky vami zverejnené úpravy boli radené k IP adrese. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:38, 14. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (20:07, 29. marec 2025) ==
Dobrý deň, snažila som sa upraviť článok o Tomášovi Tuláčkovi podľa vašich odporúčaní. Mohli by ste prosím skontrolovať na pieskovisku jeho aktuálny stav? Prípadne čo treba ešte vylepšiť. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 20:07, 29. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Likuška/pieskovisko]] mi stále úplne nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipediská významnosť]]. Čo sa týka formálnej stránky pieskoviskovej verzie tak (zbežne všimnuté nedostatky):
:* [upraviť | upraviť zdroj] – toto tam nemá čo robiť
:* na dokladanie tvrdení treba použiť klasické citačné šablóny viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov]] a [[Pomoc:Referencie]]
:* na rozpätie rokov sa nepoužíva bold (tučné písmo)
:* niektoré sekcie by som dal v odrážkach
:* nesprávne uvedené typografické náležitosti ([[pomlčka]], [[spojovník]])
:Odporúčam pozrieť napr. inak prepravované podobné heslá v [[:Kategória:Českí huslisti]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:29, 29. marec 2025 (UTC)
== Šablóny experimentov ==
Nazdar. Mimo nejakých extrémnych excesov pls. nedávaj ako prvé upozornenie hneď 3. stupeň (ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8010628]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 30. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:20janaj20|20janaj20]] (17:21, 31. marec 2025) ==
Dobrý deň, chcela by som sa či by sa dalo/ bolo by možné a v súlade so všetkými pravidlami ak by som k wiki stránke herečky Zdeny Studenkovej pridala aj youtube kanál, ktorý pridáva len filmy a videa s pani Studenkovou. Link: https://www.youtube.com/@Zdenkafanpage/featured --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:21, 31. marec 2025 (UTC)
:bolo by to v odseku externé zdroje samozrejme, len aby si ľudia vedeli nájsť a lepšie dohľadať filmy --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:24, 31. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] S týmto by som sa obrátil skôr na diskusnú stránku čl. čiže [[Diskusia:Zdena Studenková]]. Ako uviesť by sa to dalo ako jedna odrážka v sekcii Externé odkazy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:40, 31. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Foxo82|Foxo82]] (08:52, 11. apríl 2025) ==
Potreboval by som nahrať logo firmy s licenciou Fair use pre slovenskú wikipediu, no nikde som sa nedočítal akým spôsobom to môžem nahrať, iba to, že by to nemalo byť na Commons. Vedeli by ste mi s tým poradiť? --[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] ([[Diskusia s redaktorom:Foxo82|diskusia]]) 08:52, 11. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] Nazdar. Prvou otázkou mi je či vôbec samotné heslo [[Twd]] je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]] (do ktorého predpokladám by fotka mala ísť). Vo zvyku býva nahrať obrázok na [[Wikimedia Commons|Commons]] ([[Pomoc:Obrázok]]) a následne z tade ho „vytiahnuť“ do článku. Na úložisko Commons sa nahrávajú prevažne vlastné výtvory alebo tie, ktoré majú autorské povolenia (viď [[diffblog:2018/01/17/add-your-photos-to-wikimedia-commons/|tu]]). Nejakú príručku som našiel aj na stránke [[Pomoc:Nahrať súbor]] a [[:en:Wikipedia:How_to_upload_a_photo|Wikipedia:How to upload a photo]]. Pri logách firiem (a iných spoločností) si treba dávať pozor na ich chránenosť autorstvom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:27, 11. apríl 2025 (UTC)
== Filmové ext.o. šablóny ==
Nazdar. Filmové šablóny externých odkazov vkladaj prosim v skrátenej forme:
* buď <code><nowiki>{{Csfd film|82707}}</nowiki></code>, viď napr. úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8019242] (pri vkladaní cez VE stačí vyplniť parameter „1“). Názov za bežných okolností nie je nutné ani žiadúce vypĺňať, berie sa z názvu stránky (s odstránením prípadnej rozlišovacej zátvorky).
* alebo úplne bez parametrov (<code><nowiki>{{Csfd film}}</nowiki></code>), viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8014587]. Identifikátory sa dotiahnu z WD položky osoby alebo filmu, čo má dve výhody: 1. nie je potrebné ich pre vloženie š. dohľadávať, drvivá väčšina filmov ich už na WD má vyplnené; 2. centrálna evidencia predchádza chybám, redundancii údajov a zjednodušuje prípadnú aktualizáciu (ak by sa zmenil identifikátor, napr. v dôsledku odstránenia duplicity na strane niektorej filmovej db.).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 16. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] OK, budem dávať podobu iba s IDčkom. Ešte ma tak napadlo ohľadom tých ext. šablón pri osobách ([[Šablóna:Csfd meno|ČSFD]], [[Šablóna:Imdb meno|IMDb]], [[Šablóna:Fdb meno|Fdb]], [[Šablóna:Kinobox meno|Kinobox]]) či je nutná tá kurzivácia úvodnej osoby. Keď tak zbežne pozerám tak napr. cs Wiki [[:cs:Petr_Štěpánek_(herec)|tu]] to má bez kurzívy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:08, 17. apríl 2025 (UTC)
::Hej, zrejme nie je nutná, dik za upozornenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:36, 17. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lihanica|Lihanica]] (08:17, 26. apríl 2025) ==
Dobrý deň.
Prosím Vás, ako môžem vytvoriť nový článok?
S pozdravom O. Lihanová --[[Redaktor:Lihanica|Lihanová O.]] ([[Diskusia s redaktorom:Lihanica|diskusia]]) 08:17, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lihanica|Lihanica]] Nazdar, nový článok môžete vytvoriť tak že do URL ''<nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/X</nowiki>'' za X napíšete názvov vami požadovaného názvu / článku. Ako nováčikovi vám odporúčam si preštudovať prípadne ako má taký článok vyzerať: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Článok by mal každopádne spĺňať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]]. Ak niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 26. apríl 2025 (UTC)
== Seniori píšu wikipediu ==
Ahoj Filip.
Môj zámer napísať článok a zverejniť informácie o mechanikovi Kappelerovi sa mi podaril - takto to po úprave vypadá na nemeckej wikipédii:
Ludwig Kappeller – Wikipedia
Poznamenávam, že na nemeckej wikipédii som sa nestretol s infoboxom - tak som infobox nevložil.
--[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir Streicher|diskusia]]) 19:01, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] Som rád, že sa podarilo, na de Wiki sa u osobností IB moc nepoužíva (čo som pozeral). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:39, 26. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] (08:03, 28. apríl 2025) ==
Dobrý deň
pokúsil som sa vstúpiť wikipediu, a nejako sa to podarilo.
venujem sa výlučne historii VT
budem sa snažiť opravovať prípadne doplňať nesprávne údaje.
moja stará, už neaktualizovaná stránka je nostalgicketatry.sk
momentálne svoje príspevky publikujem na pomehore.sk
určite sa ozvem
s pozdravom
OJ --[[Redaktor:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] ([[Diskusia s redaktorom:Nostalgicketatry|diskusia]]) 08:03, 28. apríl 2025 (UTC)
== Prepojenie na Wikidata ==
Ahoj, prepojil si článok [[Bazilika Panny Márie Ružencovej]] na nesprávne Wikidata. Správne bz to malo byť prepojené na [[wikidata:Special:EntityPage/Q746283|Q746283]] Vďaka --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 04:07, 1. máj 2025 (UTC)
:Ahoj, pokojne to oprav. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:21, 1. máj 2025 (UTC)
::Priznám sa, že nech pátram ako pátram, neviem ako to to zmeniť :( --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 08:37, 1. máj 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:52, 1. máj 2025 (UTC)
::::Ďakujem. Viem to aj ja zmeniť? Neprišiel som na to ako --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:03, 1. máj 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Nazdar, zmeniť to viete aj vy. Stačí len na [[Wikiúdaje|Wikidátach]] (na správnej stránke) odstrániť konkrétny článok a heslo prepojiť s iných správnym článkom. Pri klasickom vytvorení nového článku na Wikipédii sa [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]] prepájajú pomocou rozkliknutia panelu Nástroje (na hornej lište) a vybraním položky Pridať medzijazykové odkazy, a následne vyplniť zobrazenú tabuľku. Po tomto úkone by sa mal článok prepojiť s ostatnými Wiki. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 1. máj 2025 (UTC)
::::::6iaľ, pri novom článku mi to nejde - vypisuje:
::::::Došlo k chyběYou do not have the permissions needed to carry out this action.
:::::: Táto stránka bola zamknutá aby sa zamedzilo úpravám. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
:::::::Pri článku [[Pápežská univerzita Gregoriana]] --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Zvláštne, každopádne článok je už poprepájaný [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q467025&action=history tu]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:45, 8. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kristina Melova|Kristina Melova]] (11:29, 2. máj 2025) ==
kolko deti ma pribezne dwti --[[Redaktor:Kristina Melova|Kristina Melova]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristina Melova|diskusia]]) 11:29, 2. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Niiiika|Niiiika]] dňa [[Nikol Brestovská]] (23:21, 3. máj 2025) ==
ako odstránit s tadial odkaz? --[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] ([[Diskusia s redaktorom:Niiiika|diskusia]]) 23:21, 3. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] Myslíte odstrániť odkaz odkiaľ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:10, 4. máj 2025 (UTC)
::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:30, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026]] (08:07, 4. máj 2025) ==
Se --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 08:07, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Vlksaki|Vlksaki]] (11:53, 10. máj 2025) ==
Zmazali mi stránku, dovod ze propagujem seba . Stránka bola pravdivá a plnohodnotná. Niekto sa cíti byť asi doležitý. --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 11:53, 10. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] Nazdar. Stránky sa zvyknú mazať (správcami) keď nesplňujú podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickej významnosti]], v tomto prípade išlo asi o self-promo ([[Wikipédia:Konflikt záujmov]]), a na to Wikipédia určená nie je ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:04, 10. máj 2025 (UTC)
::aha v tom prípade serem na celu wikipediu :D a si tu píšte o čupakrabe premňa zamna alebo počkám rok dva a sami o mne napíšete :D --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 13:42, 10. máj 2025 (UTC)
:::Nikto sa tu okrem teba necíti byť dôležitý! Máš x možností zaujať na sociálnych sieťach, no tu sa nateraz prosím nesnaž porovnávať s osobnosťami s encyklopedickou významnosťou. Založ si blog, vlog či využi inú formu propagácie. Wiki nateraz naozaj nie je vhodné miesto na tvoje pokusy dobyť svet. :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:50, 10. máj 2025 (UTC)
::::nevadi hlavne že článok o cupakabre máte uverejnený --[[Špeciálne:Príspevky/178.253.147.85|178.253.147.85]] 17:06, 10. máj 2025 (UTC)
:::::Nikto ti nebráni napísať dobrý článok o čomkoľvek, encyklopedicky významnom, čo bude mať požadovanú štruktúru, náležitosti a zdroje. Prestaň znevažovať prácu iných a ukáž, že nie si "hrdina" len za anonymnou IP adresou, ale vieš prispieť do projektu wikipédie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:03, 10. máj 2025 (UTC)
::::::Ivan Donoval patrí do encyklopédie? Že on môže mať článok a ja nie ? Ako je mi už ukradnutá celá Wikipedia niesom anonym stačí si dať do Google Vlk Saki asi 13 článkov vam nabehne --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 18:29, 10. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] (04:22, 21. máj 2025) ==
Zdravím, prečo keď som vytvoril článok o tom čo je "Hekaťanstvo" tak mi to nenájde nikde ani na google ani na wikipedii aj keď to je publikované --[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] ([[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik|diskusia]]) 04:22, 21. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] Nazdar, vo Wikipédii (SK) sú iba tie heslá, ktoré niekto vytvoril. Ohľadom [[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik]], by text nemal byť uvedený na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke redaktora]], ktorá na to nie je určená. Na tieto účely slúži buď [[Wikipédia:Pieskovisko|verejné]] alebo súkromné pieskovisko ([[Redaktor:Karsa Patrik/Pieskovisko]]). Každopádne v súčasnosti stránka [[Hekaťanstvo]] neexistuje. Každý text o ktorom by ste chceli vytvárať heslo musí byť doložený zdrojmi, z kadiaľ informácie v článku [[Wikipédia:Overiteľnosť|pochádzajú]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:07, 21. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] (16:28, 23. máj 2025) ==
Dobrý deň, môžem sa opýtať, ako sa sem potom vrátim, keď teraz opustím moju domovskú stránku? --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:28, 23. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] Nazdar. Myslíte vrátiť sa na túto diskusnú stránku, či niekde inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:36, 23. máj 2025 (UTC)
::Prepáčte, som na Wikipédii nový. Len som si niečoho nevšimol. --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:44, 23. máj 2025 (UTC)
:Na vrchnej lište máš odkazy - skratky na svoju DS, pieskovisko i domovskú stránku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:40, 23. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] (20:32, 27. máj 2025) ==
Dobrý deň, vytvoril som stránku “Juraj Štubniak”, využil všetky dostupné online zdroje - o významnosti z článku asi nie je pochýb a aj tak článok treba prepísať? Čo treba spraviť inak, aby bol článok v poriadku? Ďakujem. --[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak|diskusia]]) 20:32, 27. máj 2025 (UTC)
:→ [[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak#Juraj Štubniak]] (veľké množstvo citovaných zdrojov samo o sebe encyklopedickú významnosť nezaručuje, podstatné sú tie, spĺňajúce 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:48, 27. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] Nazdar, (ako bolo už spomenuté) heslo moc nespĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], pôsobí miestami ako promo. Upravil / skrátil by som sekciu ''Zoznam hudobných diel v postprodukcii Juraja Štubniaka'' a niektoré neencyklopedické sekcie odstránil ako ''Zdravotné komplikácie''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 28. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (06:47, 28. máj 2025) ==
akým spôsobom mám začať z vylepšovaním článkov potrebujem dajaké úvodné tipy --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 06:47, 28. máj 2025 (UTC)
:Úvodný tip znie, prejdi si užívateľskú príručku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:24, 28. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar, ohľadom príručiek odporúčam tieto: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Samozrejme ak budú nejaké konkrétne nejasnosti neváhajte sa opýtať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:44, 28. máj 2025 (UTC)
== Filmy podľa názvu ==
Jaký je význam té kategorie? Jestli má jít o seznam všech filmů z [[:Kategória:Filmy]], tak to už lze velice snadno vygenerovat nástroji jako je PetScan. Nevidím tedy významný užitek. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:35, 29. máj 2025 (UTC)
Plus ďalšie dve veci: 1. zámer ísť takto hromadne kategorizovať nejakú sadu článkov, je dobré niekde aspoň jednou vetou avizovať a počkat na odozvu. 2. keďže ide o stovky až tisíce čl., je to vec zrelá na strojové, nie manuálne zapracovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:39, 29. máj 2025 (UTC)
:Každopádne je to už dokončené, snažil som sa úpravy robiť priebežne i keď strojovo by to bolo efektívnejšie. Pôvodne som očakával výslednú sadu pridaných kat. v nižších jednotkách. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:44, 29. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] (12:14, 4. jún 2025) ==
čauko, zmazali mi stranku xapp, vieš mi poradiť ako ju udržať alebo publikovať, vdaka. kam mam pridať nejaké potrebne linky atd? --[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] ([[Diskusia s redaktorom:Kurodfvkinbosss444|diskusia]]) 12:14, 4. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] Nazdar. Heslo [[xapp]] bolo zmazané z uvedeného dôvodu: ''nedoložená encyklopedická významnosť'' [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|[info]]]. Každý článok na Wiki by mal byť dostatočne významný (mali by byť dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojovaný]]. Prípadný koncept, na ktorom viete pracovať si viete prichystať na vlastnom pieskovisku [[Redaktor:Kurodfvkinbosss444/Pieskovisko]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:10, 4. jún 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022]] (11:54, 14. jún 2025) ==
Je slovak --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 11:54, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 14. jún 2025 (UTC)
== Re: Vandalizmus stránky [[Robert Fico]] ==
Ahoj, vedel/a by si prosím zapnúť nejakú základnú formu "edit protection" pre stránku [[Robert Fico]]? Vzhľadom na jeho charakter a dlhodobé kontroverzné vystupovanie je táto stránka pravidelne terčom vandalizmu pridávaním rôznych prívlastkov ap. Bol by som ti vďačný, ak vieš ako na to. ~ Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 20:38, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kubo2|Kubo2]] Nazdar. Odporúčam na tieto veci použiť [[Wikipédia:Nástenka správcov]] alebo prípadne [[Diskusia:Robert Fico|samotnú diskusnú stránku]] kde sa dá diskutovať k téme či problémom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:50, 14. jún 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (07:39, 30. jún 2025) ==
Pokúšal som sa vylepšiť článok o Radoslav Maslík pridal som referencie odkazy na iné články na Wikipédii, ktoré sa zaoberajú problematikou ktoré súvisia s danou osobou. Ako mám ešte upraviť tento článok ďakujem za rady a tvoj čas. --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 07:39, 30. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk]] je potrebné si položiť otázku či daná osoba spĺňa [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Wikipedickú významnosť]] (posudzovanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čisto formy týkajúcej sa heslu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]], životopis, kategórie a nejaká štruktúra biografického hesla (pre inšpiráciu napr. niekto v [[:Kategória:Slovenskí knihovníci]]). Každé heslo by malo mať ozdrojované informácie (viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|uvádzanie zdrojov]]). Odporúčam si pozrieť aj príručky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. V prípade nejasností dajte vedieť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:04, 30. jún 2025 (UTC)
::K článku
::'''Radoslav Maslík'''
:: uvádzam, že má doplnené aspoň
::'''dva nezávislé, netriviálne a spoľahlivé zdroje'''
::, tak neviem posúdiť či sú
::'''splnené podmienky encyklopedickej významnosti'''
:: podľa odporúčania
::[[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľnahlivé zdroje|Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
::<nowiki>:</nowiki>
::# '''Maslík, R.''' Obchodne nedostupné diela na Slovensku. ''ITlib. Informačné technológie a knižnice'', roč. 26, č. 3–4 (2022), s. 49–59. ISSN 1335-793X.
::# '''Maslík, R.''' MDT Online – Aplikácia aktuálnej verzie 2011. ''Knižnice 2015 – zborník z celoslovenskej konferencie'', s. 159–165. <nowiki>ISBN 978-80-972135-0-3</nowiki>.
::Ďakujem za odpoveď --[[Špeciálne:Príspevky/194.160.178.6|194.160.178.6]] 07:40, 3. júl 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Každopádne je stále forma / vzhľad stránky nevyhovujúci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:20, 4. júl 2025 (UTC)
== Úprava stránky Radovský potok (prítok Ublianky) ==
Drahý redaktor Fillos X,
redukcia názvu stránky Radovský potok (prítok Ublianky) do podoby Radovský potok je unáhlený krok, lebo tento štandardizovaný názov na Slovensku nie je jedinečný. Máme aj už štandardizovaný Radovský potok (prítok Zadnej vody) v povodí Demänovky v katastrálnom území Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš, ale ešte nemá svoju WIKI stránku. Nemožno vylúčiť, že bude aj tretí potok tohto názvu.
Starček. 2025-07-15. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 07:55, 15. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Starček|Starček]]: Odmazanie príznaku (zátvorky) v infoboxe nevadí. Postačuje rozlíšenie predmetov v názve článku. V prípade, ak zakladáš stránku s príznakom v zátvorke, je vhodné ihneď vytvoriť aj rozlišovaciu stránku v základnom tvare. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:01, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Schramko33|Schramko33]] (16:31, 15. júl 2025) ==
Ako môžem vytvoriť novú stránku o osobnosti - priekopník potápania na Slovensku? --[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] ([[Diskusia s redaktorom:Schramko33|diskusia]]) 16:31, 15. júl 2025 (UTC)
:{{ping|Schramko33|s=1}} Ahoj, v prvom rade treba overiť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] danej osoby a dostatok vhodných zdrojov. Potom už stačí postupovať podľa [[Pomoc:Minimálny článok|požiadaviek wiki]]. Inšpiruj sa podobnými článkami.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:47, 15. júl 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] Nazdar. Heslo môžete vytvoriť (ak už neexistuje), tak že daný názov článku zadáte do vyhľadávača na Wiki a po potvrdení sa vám zobrazí červený link. Po kliknutí naň môžete vytvárať stránku. Každopádne je potrebné aby budúci článok spĺňal [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (doloženú zdrojmi) a štandard / formu encyklopedického článku. Skúste možno konkretizovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:48, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] (13:07, 19. júl 2025) ==
Ako mám vytvoriť vlastnú informáciu a fotku? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:07, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Ak chcete vytvoriť nejaký článok o osobách odporúčam pozrieť: [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]. Iba významní ľudia môžu mať stánku na Wiki – je u nich doložená podmienka [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Vlastné články sú častokrát sefpromá, ktoré bývajú mazané (s čím súvisí [[Wikipédia:Konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). Pre prispievanie do Wiki odporúčam ešte prejsť nejaké tie všeobecné príručky: [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:22, 19. júl 2025 (UTC)
::Jedná sa o spisovateľa práve čítam jeho knihu a z akéhosi dôvodu , nieje o ňom na Wikipédii a i zmienka. --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 17:33, 19. júl 2025 (UTC)
:::Ten akýsi dôvod bude ten, že ho doteraz nikto nevytvoril :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:43, 19. júl 2025 (UTC)
== Fotka a životopis osobností ==
ako mám vytvoriť na Wikipédii? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:08, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Fotky sa nahrávajú na [[Wikimedia Commons|Commons]] odkiaľ sa dajú načítať na Wiki stránky. Odporúča sa tam „ukladať“ vlastné fotografické súbory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:25, 19. júl 2025 (UTC)
== Žiadosť o odborné posúdenie článku Vizuálna technika učenia ==
Dobrý deň,
obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025.
Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 11 dní, diskusia ostáva bez odpovede.
Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla.
Ďakujem Vám vopred za spoluprácu.
S úctou,
--[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 16:31, 29. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] Nazdar. Nie som si istý, či článok spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] doloženú klasicky [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Z mojej strany by som upravil [[Pomoc:Referencie|niektoré citácie]], [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|isté časti zredukoval]], [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|doplnil wikilinky]] či doplnil [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]]. [[Typografia (umenie)|Typografické]] náležitosti som v hesle opravil. PS: nezahlcoval by som zbytočne viacerých redaktorov tou istou správou na [[Wikipédia:Diskusná stránka|DS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:29, 29. júl 2025 (UTC)
::Ďakujem za spätnú väzbu a úpravy typografických náležitostí.
::K otázke encyklopedickej významnosti by som si dovolila doplniť: 1.'''Výskum pod vedením PhDr. Adely Melišekovej Dojčanovej, PhD.''', ktorý bol publikovaný v recenzovanom odbornom časopise pre pedagogické vedy, spĺňa podmienku '''nezávislého sekundárneho zdroja''' – autorka výskumu nie je autorkou metodiky VTU, výskum vznikol samostatne. 2. Druhým relevantným nezávislým zdrojom je zaradenie do '''Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní''' Ministerstva školstva SR, ktoré prechádza odborným schvaľovacím procesom na národnej úrovni. 3. Priložené '''recenzné posudky''' (napr. Mgr. Labudová, ...) sú vypracované nezávislými odborníčkami a boli súčasťou procesu zaradenia '''Abecedy TROCHA INAK- vizuálna technika učenia''' do národného registra didaktických pomôcok.
::Mrzí ma, ak mohlo pôsobiť rušivo, že som oslovila viacero redaktorov. Po vložení údržbovej šablóny (s dátumom 31. 7. 2025 ako termínom možného zmazania článku) som okamžite zareagovala a odstránila vytknuté nedostatky, no cca 11 dní nikto nereagoval a termín s dátumom 31. 7. 2025 je za dverami– preto som sa rozhodla kontaktovať viacero redaktorov v nádeji, že sa mi niekto ozve.
::Na základe vyššie uvedených skutočností si Vás týmto dovoľujem požiadať o '''opätovné prehodnotenie encyklopedickej významnosti článku''' a zároveň o '''odstránenie údržbových šablón''', ktoré aktuálne znižujú dôveryhodnosť článku napriek doloženým nezávislým a odborným zdrojom.
::Ďakujem Vám za porozumenie a konštruktívny prístup.
::S úctou,
::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 19:03, 29. júl 2025 (UTC)
== Zapojení do Wiki Loves Film ==
Dobrý den, všiml jsem si, že jste se zapojil do výzvy [[metawiki:Wiki_Loves_Film|Wiki Loves Film]]. Děkujeme za to. Jen prosím o používání hashtagu '''#wikifilm''', jinak není možné vás zařadit do soutěže. Děkuji a přeji hezké léto. --[[Redaktor:Pavel Bednařík (WMCZ)|Pavel Bednařík (WMCZ)]] ([[Diskusia s redaktorom:Pavel Bednařík (WMCZ)|diskusia]]) 10:09, 16. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] (12:59, 17. august 2025) ==
Dobrý deň, rada by som vložila odkaz z you tube kanála. Je to možné? Ak áno, ako? Ďakujem. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 12:59, 17. august 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Nazdar. Skúste konkretizovať v akom článku a čo vložiť? Klasicky sa nezvykne odkazovať na [[YouTube]] ale môže byť napr. uvedený odkaz na oficiálny YT kanál konkrétneho článku v [[Wikipédia:Záverečné sekcie|sekcii Externé odkazy]]. Alebo ak nejaké info vo Wiki článku pochádza z dôveryhodného videa na YT, tak sa dá odcitovať [[Šablóna:Citácia elektronického dokumentu|pomocou šablóny]] ([[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|Wikipédia:Citácie]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:12, 17. august 2025 (UTC)
::Zdravím, vďaka za odpoveď. Mám na YT vlastný kanál Celé Slovensko. Jedno video obsahuje vždy jeden komplet okres so všetkými obcami a mestami (fotky). Tak som myslela, že by sa to dalo popriraďovať k jednotlivým okresom na wikipédii ako odkaz.
::chcela som poslať odkaz na jedno video ako príklad, ale nie je to možné --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 13:25, 17. august 2025 (UTC)
:::Nepatrí to sem, amatérske videá z youtube tu nemajú čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 13:57, 17. august 2025 (UTC)
::::Ďakujem za zdvorilú odpoveď. Pekný deň. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:01, 17. august 2025 (UTC)
:::::Okrem toho tie fotky vo videu sú posťahované z netu, nie sú vaše, takže je to navyše porušovanie autorských práv. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 14:05, 17. august 2025 (UTC)
::::::Okrem toho sa mýlite a krivo ma obviňujete. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:09, 17. august 2025 (UTC)
:::::::Beriem späť, môžu to byť fotky z [https://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2024/1748-cele-slovensko-za-6-rokov-autom tejto akcie]. Ale aj keby, fotky sú na commonse, takže takéto videá len z fotiek nemajú v encyklopédii žiadnu odbornú pridanú hodnotu. Lepšie by bolo nahrať len fotky na commons a takto ich pridať do článkov. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:23, 17. august 2025 (UTC)
::::::::Áno, správne, sú to fotky z tej akcie. V poriadku. Ja som sa len pýtala, chcela som len trochu prispieť k prezentácii Slovenska, pretože ho mám rada. Nikam sa nasilu netlačím. Prajem Vám tu všetko dobré a veľa úspechov a radosti z práce. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:29, 17. august 2025 (UTC)
:::::::[https://commons.wikimedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka?uselang=sk Wikimedia commons] je úložisko fotiek so slobodnou licenciou pre potreby wikipédie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:27, 17. august 2025 (UTC)
:: @[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Pre info: [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]. 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:13, 17. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] (20:58, 6. september 2025) ==
Dobrý deň prajem, mám dilemu ohľadne stranky nesúcu moje meno. --[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] ([[Diskusia s redaktorom:Daniel Pikalík|diskusia]]) 20:58, 6. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] Nazdar. V súčasnom stave má heslo [[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] viacero nedostatkov, medzi ktoré patria: absencia [[Pomoc:Infobox|Infoboxu]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórii]], [[Wikipédia:Štylistická príručka|formátu]], [[Wikipédia:Overiteľnosť|zdrojov]] (uvedené pomocou [[Pomoc:Referencie|citácie]]) či [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]]. V aktuálnom stave nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť osoby]] (zvyčajne doložená [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Odporúčam pozrieť pár príručiek ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] a prípadne podobne vypracované iné články (viďte napr. [[Otakar Vávra]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:05, 7. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (18:53, 12. september 2025) ==
Chcela by som, aby bol na dlho zdarma krátky oznam na wikipedii. Je to možné? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 18:53, 12. september 2025 (UTC)
:Nie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:55, 5. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:35, 13. september 2025) ==
Takýto by bol text. Vážený budúci adepti hry na klavíri, alebo na elektrickom klávesovom nástroji. Volajte mi na tel. číslo 0905 475 874 hocikedy. Správu prijmem tiež. Volám sa Bea. --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:35, 13. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, Wiki na tieto účely určená nie je. Niekedy SK Wiki využíva [[MediaWiki:Sitenotice]], ale ten je určený na iné oznamy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 13. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:59, 14. september 2025) ==
Dali by ste mi vedieť, či by tento text mohol byť na wikipedii natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:59, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, nie ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|WP:Čo Wiki nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:13, 14. september 2025 (UTC)
::Mohli by ste mi dať vedieť ako a kde by som mohla mať zverejnený text natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:55, 17. september 2025 (UTC)
:::A zdarma? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:56, 17. september 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals]] (14:14, 14. september 2025) ==
Prosím pomôž mi to upraviť aby to nezmazali --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 14:14, 14. september 2025 (UTC)
:{{re|RaH174384|s=1}} Všetko potrebné je uvedené v údržbových šablónach, vložených v článku, stačí si prečítať odkazované texty. Najmä: [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] (aké zdroje sú predovšetkým potrebné na preukázanie encyklopedickej významnosti niečoho) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov#Odkazy na riadku v texte|uvádzanie zdrojov]] (ako citáciami zdrojov správne dokladať jednotlivé tvrdenia v texte článku; keďže upravuješ vizuálnym editorom, máš na to tlačidlo ''Citácia'' priamo hore na editačnej lište, citácie ti to v nejakej, ± použiteľnej forme vygeneruje a vloží automaticky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:09, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Odporúčam ešte pár príručok [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:43, 14. september 2025 (UTC)
::vies to opraviť? --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 23:10, 14. september 2025 (UTC)
== Redaktor:Majo3452 ==
Ahoj. Nemáš nejaký rýchlejší kontakt na správcov ako je nástenka? Ten vandal, zdá sa, neprestane... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:36, 26. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, mám, no už je bloknutý... Dik za pomoc. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 26. september 2025 (UTC)
::Nie je za čo. Taký vytrvalý vandal ani neviem, kedy tu naposledy bol, dobre, že bol celkom rýchlo zablokovaný. Pekný víkend :) . --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:45, 26. september 2025 (UTC)
== Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal XY ==
Nazdar. Prečo tak krkolomné tvary ako názvy kat.? Nestačí ''„Filmy s hudbou XY“'' (''„Filmy s hudbou Serge Gainsbourga“'')? Podobne ''„Kategória:Filmy, ktoré režíroval Blake Edwards“'' → ''„Kategória:Filmy Blake Edwardsa“''. Ak bol zámer vyhnúť sa skloňovaniu tých mien a môcť ich ponechať v nominatíve, nie je nutné sa tomu vyhýbať, viď napr. [[:Kategória:Pomenovania podľa ľudí]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 27. september 2025 (UTC)
Resp. čo sa týka kategorizácie filmov podľa réžie, to tu už je zavedené, pozri [[:Kategória:Filmy podľa réžie]], treba používať ten tvar (a teda aj tie zakladané kat. kategorizovať do tej kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:12, 27. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Zaujímavé, napadlo ma, resp. rád by som spojazdnil [[:cs:Kategorie:Filmy_podle_národnosti_režiséra|toto]], ktoré sa nachádza i na CS Wiki. A k názvom, ti úplne neviem či tie skloňované tvary sú úplne to naj (aspoň pre mňa), obzvlášť pri „exotických“ menách osôb mi to príde proti srsti. Ako uznávam, že konzistentnosť by mala byť, ale neviem či práve zo skloňovaním. Nedalo by sa to nejako inak vyskladať, aby sa zachovala jednak krátkosť a druhak pôvodnosť mena? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:03, 28. september 2025 (UTC)
::Slovenčina je flektívny jazyk, vyskloňovaný tvar je prirodzenejší, než dlhá konštrukcia s nominatívom. Obzvlášť pri kategorizácii, kde je dôvod držať to čo najstručnejšie.
::Čo sa týka tej prípadnej nadstavbovej kategorizácie podľa národnosti režiséra, to je samostatná téma. Dá sa to ev. doplniť, prebral by som to ale najprv v Kaviarni, či to aj ostatní považujú za žiadúce. Tunajšia spomínaná [[:Kategória:Filmy podľa réžie|kategorizácia podľa režisérov]] zatiaľ nie ja tak rozsiahla, aby ju bolo technicky nevyhnutné štruktúrovať podľa ďalšieho aspektu. Na druhej strane, to delenie podľa národnosti existuje na 30+ projektoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:35, 28. september 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] IMHO Lepšie mi to príde urobiť teraz (tú, kat. podľa režiséra) ako časom keď ich tam bude viacero. Skúsim niečo dať do kaviarne... Napr. pri skloňovaných názvoch je trochu nevýhoda, keď niekto hľadá cez Ctrl+F a dáva si vyhľadať primárne nesklonnú podobu osoby. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:50, 28. september 2025 (UTC)
::::V článku je to bezpredmetné, tam ti to matchne meno režiséra v nominatívne v IB. V kategórii pozrieš na prvých pár položiek a pochopíš, že treba vyhľadávať prefix priezviska alebo vyskloňovaný tvar. Vo fulltext vyhľadávaní na wiki funguje normalizácia, malo by to nájsť invariantne voči skloňovaniu. Fakt nie je dôvod umelo obchádzať prirodzenú súčasť jazyka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:16, 28. september 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže asi nejako takto by to malo byť [[:Kategória:Filmy s hudbou Michela Magneho]], či? A podľa toho by som premiestil aj tie už vytvorené (Bachelet, Gainsbourg a Mancini). Nech je to teda už jednotné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 28. september 2025 (UTC)
::::::Hej, akurát pri radení do tej kat. podľa národnosti treba dávať ako radiaci kľúč priezvisko a meno, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096540]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 28. september 2025 (UTC)
::::::Plus radil by som to duplicitne, do zbernej kat. podľa skladateľa, aj podľa národnosti skladateľa, ako to je na enwiki. Tzn. viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_s_hudbou_Pierra_Bacheleta&action=edit&oldid=8096570]. Aby boli dohľadateľní aj priamo na jednej kope poďla priezvisiek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:17, 28. september 2025 (UTC)
::::::Analogicky tá réžia. [[:Kategória:Filmy podľa réžie|Filmy podľa réžie]], [[:Kategória:Filmy podľa národnosti režiséra|Filmy podľa národnosti režiséra]], [[:Kategória:Filmy francúzskych režisérov|Filmy francúzskych režisérov]]. Alternatívne by prichádzalo do úvahy ''Filmy podľa francúzskeho režiséra'' alebo ''Filmy podľa francúzskych režisérov'' (ako si už založil ''[[:Kategória:Filmy podľa francúzskych producentov|Filmy podľa francúzskych producentov]]''), zatiaľ je to v rovine nástrelu, dá sa to ešte presunúť, ak prevážia argumenty pre niektorý tvar (napr. konzistencia s nejakou už existujúcou kategorizáciou). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:42, 28. september 2025 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ešte ma tak napadlo, že či pri napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Luc_Besson&action=edit tomto] má byť ten radiaci kľuč za kat. tiež alebo to platilo iba pre tie prípady ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_re%C5%BE%C3%ADrovan%C3%A9_Jeanom_Beckerom&action=edit tu]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 28. september 2025 (UTC)
::::::::Hej, má tam byť, v eponymnej kat. osoby sa dá vložiť rovno DEFAULTSORT, identický ako pri biografii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:49, 28. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Luki Troiak|Luki Troiak]] (13:23, 12. október 2025) ==
Dobrý deň, ako môžem pridávať obrázky do Wikipédie (keď vytváram aj keď upravujem články)? --[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luki Troiak|diskusia]]) 13:23, 12. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] Nazdar. Keď chcete pridať do článku obrázok / obrázky, tak pri editácii z [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editoru]] kliknete na hornej lište na časť ''Vložiť'' a vyberte ''Obrázky a multimédia''. Tam zadáte názov obrázku, ktorý chcete vložiť do vášho článku. Všetky obrázky sú ťahané z [[Wikimedia Commons|Commons]] = čiže je možné, že na niektoré témy fotky nie sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:34, 12. október 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals (kapela)]] (12:40, 22. október 2025) ==
Pomôžte mi prosím s touto stránkou na vytvorenie --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:40, 22. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Článok vám bol zmazaný z dôvodu ''Obnovenie právoplatne zmazaného obsahu'' (viď bod [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#V4]]). Predpokladám, že v článku nebola predtým doložená [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]], čím bol tak zmazaný. V súčasnosti sú dôvody zmazania uvedené na linku [[Gorals (kapela)]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:42, 22. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] (22:22, 27. október 2025) ==
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať na váš názor na túto [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor_(leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5)/ stránku] (preloženú z angličtiny). Hlavne čo sa týka štylistky a citácií keďže boli prekladané wiki prekladačom...
Ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 22:22, 27. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Nazdar. V súčasnom stave má váš pieskoviskový draft [[Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor (letecká spoločnosť)]] ešte niekoľko nedostatkov. Pár postrehov:
:* Keď ide o preklad inej Wiki, na článok je to potrebné uviesť ako jednu zo [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]] (viď napr. ''[[Cesta do pravěku]]'' sekcia Zdroj).
:* Medzi jednotlivými citáciami nemajú byť medzery (pred ani za).
:* Niektoré časti textu sú pozostatkami z anglickej verzie, čiže ich buď treba odstrániť alebo prekonvertovať do SK kontextu.
:* Trebalo by opraviť aj [[Typografia (umenie)|typografiu]] textu.
:* Keď bude článok v [[Pomoc:Menný priestor|hlavnom mennom priestore]] mal by byť [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovaný]].
:Text som nečítal, čiže gramatiku, formulácie či preklepy som nateraz neprezeral. Odporúčam prezrieť pár príručok, ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď bude z niečím problém pokojne dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:40, 27. október 2025 (UTC)
::Jasné ďakujem krásne práve takýto feedback som chcel... Pozriem sa na to... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 23:43, 27. október 2025 (UTC)
::Ešte ak by som sa mohol opýtať, ktoré pozostatky anglickej verzie ste mali na mysli nejak ich neviem nájsť... ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 00:41, 28. október 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Boli tam akési časti, ktoré tam už nevidím. Keď budem mať čas, skúsim čo to ešte na stránke prejsť... Zatiaľ sa inšpiruje u hesla podobne prepracovanými témami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:27, 28. október 2025 (UTC)
::::Môže byť že som ich odstránil/upravil, každopádne ďakujem... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 14:01, 28. október 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Ešte som vám tam pár vecí poupravoval, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AA10thunderbolttwo%2FCondor_%28leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5%29&diff=8111366&oldid=8111280 link]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:10, 28. október 2025 (UTC)
::::::Ďakujem krásne... s tými bodkami pri obrázkoch som si nebol istý.... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 07:44, 29. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Jurajprezident|Jurajprezident]] (22:03, 16. november 2025) ==
Dobrý deň, ako bývalý prezident SGU, by som mohol vložiť do textu aj volajaké historické fotografie z konferencií, kde sme boli začlenení do Európskej a Svetovej golfovej federácie. Je zvykom doplniť text fotografiami? Ak áno, ako sa to realizuje?
S pozdravom Juraj Lupsina --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 22:03, 16. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Nazdar. V encyklopedických heslách na Wiki je dobré ak obsahujú aj príčetné fotografie. Všetky obrázky na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] v článkoch pochádzajú z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam viete nahrať foto, len ideálne by malo ísť o vaše autorstvo, aby vám neboli fotky zmazané (viďte [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] a [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:55, 17. november 2025 (UTC)
::Fotografie sú spoločné fotografie účastníkov výročného zasadania EGA 1995 a účastníkov 4. Svetovej konferencie 1997, prípadne fotografie prvých slovenských reprezentantov na majstrovstvách sveta a majstrovstvách európy družstiev. To znamená, že keď nie sú mojím autorstvom budú zmazané? --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 08:48, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Skúste pozrieť [[commons:Commons:Licensing/sk|Licencia na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 17. november 2025 (UTC)
== Názvy diel ==
Nazdar. Čakal by som naivne, že to bude jasné z tých korektúr, no zjavne nie, takže explicitne: názvy diel je dobré uvádzať kurzívou konzistentne všade, vrátane RS: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 17. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom kurzivácie v RS som ju kedysi aplikoval (viď napr., niektoré staršie počiny [[Maigret]], [[Girls]] alebo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas_(rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka)&oldid=7643174 Fantomas]), no neskôr mi tie rozlišovačky nejaká IPčka permanentne v N počinoch pomenila na tvar bez kurzívy (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daddy_Cool&diff=7967338&oldid=7937880 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banzai&diff=7967348&oldid=7938426 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smoliar&diff=7967356&oldid=7938645 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dobrodruh&diff=7967333&oldid=7938661 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopyto&diff=7967330&oldid=7938675 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dva_roky_pr%C3%A1zdnin&diff=7967328&oldid=7940544 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantozzi_%28rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka%29&diff=7967347&oldid=7938596 tu]...), tak odvtedy som to bral tak, že v prípadoch RS by nemala byť aplikovaná kurzíva. Tak z toho mi nie je 100 % jasný konsenzus, tak neviem? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:26, 17. november 2025 (UTC)
::Ok, to som nezaznamenal. Ak má niekto výhrady, dá sa to otvoriť v Kaviarni, osobne ale nevidím dôvod na nekonzistentné uvádzanie, ak raz máme konvenciu uvádzať ich naprieč článkami kurzívou, prečo z tej konvencie vynechávať zrovna rozlišovacie stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako v tom plne s tebou súhlasím (tiež mi to prišlo divné = raz tak, raz onak), ale keď mi to niekto hlava-nehlava odkurzívoval bral som to ako už nejaký zaužívaný (predpokladám, že ide / išlo o jedného z EX redaktorov, či ???) bežný postup. A čo s tými stránkami čo mi odkurzívoval, mám to revertnúť / opraviť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:47, 17. november 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Len pre info viď [[Špeciálne:Príspevky/~2025-34963-01]] ohľadom RS... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:04, 20. november 2025 (UTC)
:::::Napísal som mu k tomu na [[Diskusia s redaktorom:~2025-34963-01|DS]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 20. november 2025 (UTC)
Na margo súčasných doplňovačiek filmov do ''Pozri aj'' sekcií (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155786][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155846]): toto sú tiež prípady, kde by názov diela mal byť zrejme uvádzaný konzistentne kurzívou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:51, 29. január 2026 (UTC)
:Ok, napravím... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:02, 29. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:JZVFX|JZVFX]] (12:31, 21. november 2025) ==
Ahoj, začal som písať svoju prvú wiki page na Blender simulácie, konkrétne rigid bodies. Vedel by si sa mi na to pozrieť dať nejaký tip ako to upraviť a podobne? Chcel by som to publikovať a naučiť sa, ďakujem.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:JZVFX/pieskovisko --[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] ([[Diskusia s redaktorom:JZVFX|diskusia]]) 12:31, 21. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] Nazdar. Ohľadom pieskoviskového draftu by som doplnil nejaký ten úvod typu ''XYZ je ...'', poupravoval by som niektoré sekcie tak, aby sa bold písmo čo najviac zredukovalo (tučné písmo by malo byť ideálne iba ako zvýraznenie názvu článku) v úvodnej definícii. Vo finálnej verzii v hlavnom mennom priestore (nie teda na redaktorskom pieskovisku) by mal článok obsahovať [[Pomoc:Kategória|kategórie]]. Prípadne mrkni na pár odporúčaní [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď niečo neváhaj sa ozvať :-) ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 21. november 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] dňa [[Ondrej Ivan]] (14:51, 25. november 2025) ==
Ahoj, ako ako môžem
vložiť obrazy ر na stránku --[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] ([[Diskusia s redaktorom:Marika Ivanová|diskusia]]) 14:51, 25. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] Nazdar. Ohľadom obrázkov tie sa tu na Wiki vkladajú vo [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálnom editore]] cez Vložiť ⮕ Obrázky a multimédia ⮕ Vyhľadávanie názvu obrázka. Všetky foto sú čerpané zo slobodného úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]], kde sa dajú nahrať aj vlastné img. Ohľadom fotiek odporúčam mrknúť aj [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC)
== Portály ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8128160] a ďalšie: do článkov v ktorých je infobox pls. nedopĺňaj dodatočné portály koncovou š. Vzniká tam potom bordel, že nejaká časť portálov je hore, iná zas dole (kde to navyše rozdrbáva formátovanie, ak sa to vloží spôsobom na ktorom si nateraz zakladá pán autor príslušného odporúčania). Patrí to do toho infoboxu; ak to zatiaľ nepodporuje, radšej napíš do diskusie k tomu IB s pingom, že to tam treba doplniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:00, 2. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom portálov: dopĺňam ich do IB ak tam je tá možnosť (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manor_Racing&diff=8104275&oldid=8104270 tu]) a keď mi to nejde, tak klasicky do časti kde sú ZS. Na SK Wiki je súčasný stav žiaľ taký, že viacero IB nemá ikonky pre portály. Do budúcna, keď si nejaký všimnem tak dám vedieť. .-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:15, 2. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:MartinZDK|MartinZDK]] (11:31, 22. december 2025) ==
Ahoj, vytvoril som článok:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Fabu%C5%A1
Ale mám na ňom uvedené urgentnú úpravu: {{Tl|UU|20251211}}
V popise vidím, že ju nemám odstraňovať sám. Ako mám ďalej postupovať? --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 11:31, 22. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] Nazdar. Ak ti niekto dal na článok danú šablónu (zväčša je od skúseného editora) tak znamená to, že článok nie je v ideálnej forme na ponechanie. V tomto prípade sa už článok ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&action=history viď história]) značne zlepšil od pôvodnej verzie. No trebalo by ešte viacero vecí doladiť, napr. životopis [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|owikilinkovať]], jednotlivé tvrdenia článku dozdrojovať či upraviť niektoré odrážkové zoznamy. Niečo som vám už upravil ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&diff=8137634&oldid=8137159 viď]) tak držím palce na zbytok. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 23. december 2025 (UTC)
::Dík za pozretie a úpravy, owikilinkoval som článok, preidal aj ext. odkazy, zdrojov je tam dúfam dosť, odstránil som UU, tak snáď to bude ok. --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 10:48, 29. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) ==
Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC)
== Škótska cirkev ==
Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}}
:@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) ==
Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC)
== Irena Skružná ==
Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne:
:* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko
:* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina
:* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň
:* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC)
::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC)
:::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC)
::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) ==
Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC)
== zaverecne sekcie ==
ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) ==
Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC)
== Defaultsort ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC)
::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC)
::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) ==
Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC)
::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)
::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC)
::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC)
:::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-18844-01|~2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC)
:::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC)
== Obrázky ==
Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC)
Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC)
::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku.
::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC)
::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) ==
Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) ==
Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave".
Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) ==
Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC)
::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC)
== Kategorizovanie ==
Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu.
Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí),
[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.).
Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC)
::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným.
::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť.
::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC)
== Šuvadová ==
Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC)
::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC)
== [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] ==
Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC)
enbealu4bbpkl7s32jpc0damgxqho4i
8207471
8207461
2026-05-02T22:51:39Z
Fillos X.
212061
/* Kambodžská občianska vojna a Kambodžská genocída */ odpoveď
8207471
wikitext
text/x-wiki
{{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}}
== Otázka od redaktora [[User:Newsflex|Newsflex]] dňa [[Redaktor:Newsflex]] (22:02, 3. január 2025) ==
Ahoj potrebujem zmeniť názov článku z REDAKCIA : NEWSFLEX na Peter Farkas - Žiška --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:02, 3. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Nazdar, ak ide o [[Redaktor:Newsflex]], tak by som v súčasnom stave nepresúval stránku na klasické heslo vo Wiki. Článok má viacero nedostatkov a v hlavom mennom priestore (pod názvom [[Peter Farkas-Žiška]]) by bol zmazaný. Každopádne presunúť sa to dá pomocou nástroja presunúť (nachádza sa v pravom rohu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 3. január 2025 (UTC)
::vytvoril som novy a co je zle ze ma nedostatky ? fotky pridam zajtra aj to odkail mam informacie --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:38, 3. január 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Článok nemá žiadne zdroje a chýba mu Wikiforma / akési spracovanie. Odporúčam si najskôr prezrieť príručky ako [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[WP:Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] či spracovanie iných hesiel podobného razu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:46, 3. január 2025 (UTC)
::::ak to vsetko bude splnat tak moze zostat ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:49, 3. január 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Záleží na finálnom výsledku. Heslo musí mať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (splniť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:04, 3. január 2025 (UTC)
:kto si ? --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 23:47, 12. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Krikitka|Krikitka]] (11:39, 6. január 2025) ==
Dobrý den prajem. Prosim Vas chcela by som natrvalo zmazat ucet. Da sa to vobec? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 11:39, 6. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] Nazdar účty na Wikipédii nie je možné zmazať, jedine premenovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:53, 6. január 2025 (UTC)
::Aha. tak nic no. Tak povypinam upozornenia a necham ho na pospas osudu :D Dakujem za info pekny zvysok dna prajem --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 12:03, 6. január 2025 (UTC)
== Otázka ==
Ahoj mohol by som prosím z článku [[Peter Farkas - Žiška|Peter Farkas-Žiška]] odstrániť to že sa zmaže účet keď už všetko splňuje ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 18:30, 7. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Stránke stále chýba napr. Infobox, kategórie, štruktúra ... Pozri ako je prepracované napr. [[Juraj Jordán Dovala]] a iné v [[:Kategória:Slovenskí kňazi]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 7. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Newsflex|Newsflex]] (14:40, 11. január 2025) ==
pomohol by si mi s clankom Peter Farkas-Žiška , je tam nejaky anonym ktory stale prepisuje meno na Farkaš a správne má byť Farkas bez š . Jeho dovod prepisu je že podla zdroju a ma pravdu že upravuje podla zdroju až nato že aj zdroje majú v tom chybu a pisu mu š . pomožeš mi prosiiiiimmmm --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 14:40, 11. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Viacero zdrojov ale uvádza podobu kde je š. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:34, 11. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] (10:04, 20. január 2025) ==
Dobry den, ako mozem vymenit fotku na wikipedii? --[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] ([[Diskusia s redaktorom:Allianz - Slovenská poisťovňa|diskusia]]) 10:04, 20. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] Nazdar, fotky na SK Wiki pochádzajú z úložiska na sesterskom projekte [[Wikimedia Commons|Commons]]. Skúste pri vyberaní fotky do článku nájsť podobnú alebo inú. O aký článok alebo obrázok sa konkrétne jedná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:22, 20. január 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] (17:01, 24. január 2025) ==
Dobrý deň,
je niečo čo by trebalo upraviť na mojej stránke, aby ostala na Wikipedii?
(zdroj na mojej stránke)
Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:01, 24. január 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] Nazdar, ak ide o heslo [[Ing. Dominik Bodnár (Astatoro)]], tak bolo zmazané s už uvedenými dôvodmi. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:53, 24. január 2025 (UTC)
== Thank you for being a medical contributors! ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
{| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;"
|rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award'''
|-
| style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do!
Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.
Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}
Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 -->
== Otázka od [[User:Marshall0000|Marshall0000]] (22:32, 4. február 2025) ==
Vážený mentor,
volám sa Maroš Varga a rád by som prispel na Wikipédiu článkom o spoločnosti EspressoFix.sk, ktorá sa špecializuje na opravu a údržbu kávovarov. Uvedomujem si dôležitosť dodržiavania pravidiel Wikipédie, najmä čo sa týka významnosti, nestrannosti a overiteľnosti informácií.
Preto by som Vás chcel požiadať o konzultáciu a usmernenie pri tvorbe tohto článku, aby som zabezpečil jeho súlad s encyklopedickými štandardmi. Mám pripravené nezávislé a dôveryhodné zdroje, ktoré potvrdzujú významnosť našej spoločnosti.
Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť.
S pozdravom,
Maroš Varga --[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] ([[Diskusia s redaktorom:Marshall0000|diskusia]]) 22:32, 4. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] Nazdar. Odporúčam si najskôr prvotný nástreľ pripraviť na osobnom pieskovisku [[Redaktor:Marshall0000/Pieskovisko]]. Odporúčam ešte mrknúť na [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]] a [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 4. február 2025 (UTC)
:Toto nepatrí ani na pieskovisko, článok bude encyklopedicky nevýznamný na zmazanie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 17:24, 5. február 2025 (UTC)
== Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu ==
Nazdar. Ad podkategórie [[:Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu]]: zakladal by som to už konzistentne s existujúcou kategorizáciou podobného typu, napr [[:Kategória:Hudobné ocenenia podľa štátu|Hudobné ocenenia podľa štátu]], tzn. ''„České filmové ocenenia“'', nie ''„Filmové ocenenia v Česku“'' (druhá vec, že ak by to malo zostať v tomto tvare, patria tam explicitné radiace kľúče; pozerám že ich akurát dopĺňa [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 5. február 2025 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Upozorňoval som už na to Fillosa X. na Discorde. Chcel som ukázať ako by to správne malo byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:35, 5. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Pri vytváraní kat. k štátom som vychádzal napr. z [[:Kategória:Podniky podľa štátu]], kde je to radené tým druhým spôsobom. Drobnosti ešte doladím, akurát to teda mám popresúvať na ten druhý tvar? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 5. február 2025 (UTC)
::Neviem, argumenty sa dajú nájsť v prospech jedného aj druhého tvaru, bolo by asi na širšiu debatu, ktorý (celkovo) preferovať. No keď už z niečoho vychádzať, tak tie hudobné ocenenia podľa štátu sú taxonomicky výrazne bližší kandidát než zrovna podniky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 5. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Don 257|Don 257]] (09:54, 7. február 2025) ==
AHOJ,
chcel by som vedieť, či je možné, ak nejaký zbabelec vystupujúci pod cudzím menom - nickom píše hlúposti a mení platné veci na neplatné, či mu je možné zablokovať nick a zistiť jeho IP adresu, aby bolo možné zistiť, kto to je?
Ďakujem. --[[Redaktor:Don 257|Don 257]] ([[Diskusia s redaktorom:Don 257|diskusia]]) 09:54, 7. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Don 257|Don 257]] Nazdar, ak sa jedná o článok [[Gymnázium Ivana Kupca]], tak v histórii stránky sa dajú dohľadať jednotlivé úpravy daného článku. Vandalizujúce účty a IP adresy sa dajú blokovať, no to vedia iba [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:42, 7. február 2025 (UTC)
== Ako zmením názov stránky? ==
Včera som vytvoril stránku Martinizmus, ale to je chybne. Správne by to malo byť Martinismus. Ako to môžem zmeniť? --[[Redaktor:Kristoslav|Kristoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristoslav|diskusia]]) 12:00, 20. február 2025 (UTC)
:Nemalo. Viď tvoju diskusiu. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:01, 20. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] (08:27, 21. február 2025) ==
Dobrý deň. Chcel by som sa Vás spýtať, či je možné, alebo vhodné pridať príspevok na wikipédiu o mojej realitnej kancelárii. Ďakujem pekne. S pozdravom, Oliver Bystrický. Majiteľ realitnej kancelárie Realityfree. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 08:27, 21. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] Zdravím, nakoľko Vaša realitná kancelária veľmi pravdepodobne nie je encyklopedicky významná (t.j. asi o nej neexistujú napísané aspoň 2 netriviálne, od Vás nezávislé a odborné texty (prinajmenšom novinové články, ktoré majú určitú kvalitu a nie sú PR), tak to vhodné nie je, t. j. článok by bol s veľkou pravdeposobnosťou zmazaný pre neencyklopedickosť. Pozri napr. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:36, 21. február 2025 (UTC)
::Ďakujem veľmi pekne za prompnú odpoveď. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 09:58, 21. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (13:48, 26. február 2025) ==
Dobrý deň,
článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 13:57, 26. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar, článku stále ešte chýbajú zdroje a celkovo jeho rozsiahlosť je pochabšia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:27, 26. február 2025 (UTC)
::Zdroje boli z mojich vedomostí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 16:29, 26. február 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] tak netuším čo mám dať do zdroja [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:01, 26. február 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Tak najlepšie je, keď sa citujú knižné zdroje. V súčasnosti je článok na výmaz = nejde ani o [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny článok]]. Odporúčam pozrieť napr. [[Wikipédia:Váš prvý článok|Wikipédia:Prvá stránka]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:55, 26. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (10:12, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, prosím Vás chcela by som sa spýtať, čo treba ešte vylepšiť v mojom článku, aby nedošlo k jeho zmazaniu? Dostala som pár pokynov od správcu, ale keďže som začiatočník, neviem sa rýchlo zorientovať vo wikitexte. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 10:12, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ak ide o heslo [[Tomáš Tuláček]] tak:
:# otázka je, či je osoba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedicky významná]], → je potrebné doložiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2 nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
:# článok treba dať do stavu, aký je tu na [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Wiki zaužívaný]] → [[Pomoc:Infobox|doplniť Infobox]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovať]], odstrániť externé odkazy v hlavnom texte, popridávať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], poriešiť správne [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], životopis by celý nemal byť písaný v odrážkach ...
:# odporúčam pozrieť podobne vypracované články ako napr. v [[:Kategória:Českí huslisti]] + príručky: [[WP:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:49, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (17:41, 28. február 2025) ==
Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:41, 28. február 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar. Heslo [[G dur]] je už v lepšom stave ako bolo, no stále to nie je to, čo by to malo byť. Skúsil by som pozrieť spracovanie článku na iných Wiki napr. [[:en:G_major|EN Wiki]] (viac textu, viac zdrojov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 28. február 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Michal Skokann|Michal Skokann]] (13:38, 2. marec 2025) ==
Dobrý deň, ak chcem pridať obrázok do wikipedie ale nefotil som ho, tak mi to nezoberie?? Lebo som robil stránku o zimnom štadióne v Trebišove a musel som použiť svoj nafotený obrázok, Ďakujem za odpoveď.
MS --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 13:38, 2. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] Nazdar. No obrázky, ktoré sú zobrazované na Wikipédii pochádzajú najmä z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam sa dajú aj súbory nahrávať, no treba si dať pozor ako to tam funguje (čo sa tam môže a nemôže nahrávať). Na Commons sa dávajú najmä vlastné fotografické výtvory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:20, 2. marec 2025 (UTC)
::Diky moc takže keď chcem vytvoriť stranku a nemám fotku tak mám ísť na commons? diky --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 18:43, 2. marec 2025 (UTC)
:::Nie každý objekt tam má nahrané súbory a v prípade štadióna skús pozrieť pod mestom. Nahrať sa tam nedá čokoľvek, ide o autorské práva, preto je najjednoduchšie nahrávať vlastné foto.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:48, 2. marec 2025 (UTC)
::::Ďakujem pekne za pomoc. --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 19:29, 2. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] (16:45, 3. marec 2025) ==
Chcem upraviť a doplniť entitu KIS3G --[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Katuščák|diskusia]]) 16:45, 3. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] Nazdar, ak ide o heslo [[KIS3G]], tak upraviť ho môžte, len treba dať pozor aby prípadné doplnené info bolo [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojované]]. Samozrejme text musí byť písaný [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedickým štýlom]]. Skúste možno konkretizovať vašu myšlienku. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:02, 3. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lekvarnička|Lekvarnička]] (09:55, 4. marec 2025) ==
Ahoj,
Snažila som sa vytvoriť nový článok o sezóne 2023/24 ženskej futbalovej ligy.
Spravila som tabuľky, zápasy.
Mám pocit, ze článok už spĺňa požiadavky, ale vedel by si sa prosím na to pozrieť a pripadne mi poradiť čo ešte upraviť?
Vďaka --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:55, 4. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] Nazdar, stánku, ktorú ste vytvorili som presunul na názov [[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024]] a pár drobností som obmenil. Do článku by trebalo podopĺňať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], prípadne [[Pomoc:Infobox|pridať Infobox]]. Otázka je taktiež, či je článok dostatočne významný = [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 4. marec 2025 (UTC)
::Ahoj, doplnila som wikilinky, kategórie a infobox. A či je článok dostatočne významný, podľa mňa je, na wikipédii sú stránky o mužských futbalových ligach, [[Niké liga 2023/2024|prvej]], [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|druhej]] aj [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|tretej]], s rozpisom sezón, [[4. liga]], [[5. liga]], [[6. liga|6.liga]]<nowiki>, takže nevidím dôvod prečo by prvá ženská liga nemohla byť tiež. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:57, 5. marec 2025 (UTC)
== Squid Game ==
Ahoj Fillos X.
Na stranku https://sk.wikipedia.org/wiki/Squid_Game#Kritick%C3%A9_ohlasy
som doplnil kriticke ohlasy podla ceskej verzie a doplnil som vetu od nasho skolskeho psychologa.
Mozes prosim pomoct doplnit referencie podla ceskej stranky?
vdaka --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 21:32, 7. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jozo|Jozo]] Čau Joži, ok pozriem ti na to. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 7. marec 2025 (UTC)
::<3 ;-) --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 22:26, 7. marec 2025 (UTC)
== Subterra ==
Dobry den Fillos X.
Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru Subterry v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok.
moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku "Stranky na zmazanie" kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu.
Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:55, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Nazdar. Ohľadom článku [[Subterra]] mi nie je úplne jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. Obsah článku sa dá teoreticky doplniť aj do hesla [[Staré divadlo Karola Spišáka]]. Niekedy sa sporné články riešia spôsobom, že sa o nich hlasuje viď [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Na to aby sa o nich mohlo hlasovať (o ponechaní či zmazaní) sa vytvára stránka [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Subterra]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 14. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Dakujem za komentar a poznamky. Suhlasim s tym ze clanok o Starom Divadle potrebuje rozsirenie a doplnenie. Subterra je tam spomenuta proporcne k tomu existujucemu textu o divadle. Tiez sa jednalo sa o dva rozne subjekty s trocha inym zameranim a dosahom ktore mali chvilu spolocnu cestu. Myslim ze si obe ustanovizne zasluzia svoj vlastny clanok so vzajomnymi referenciami. Bol by som velmi rad ak by sa clanok o Subterre ponechal v existujucom rozsahu a rad doplnim text o starom divadle. Dakujem za pochopenie.
::Mam otazku ohladom tej "stranka na zmazanie". Mam vytvorit tu stranku ja alebo to robi iny redaktor? Dakujem. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 19:32, 14. marec 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] IMHO mi to príde zbytočné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 14. marec 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dakujem za odpoved. Budem vdacny za komentare ohladom toho ci moj clanok splna ktriteria minimalneho clanku alebo nie (zdroje, format, atd.)
::::Registrujem vas osobny nazor ze vam to mozno pride zbytocne a mne zasa nie - to je velmi subjektivne. Inak by som nad tym netravil tolko casu. Rad privitam komentare a navrhy ohladom formalnej stranky ohladom vylepsenia. Dakujem a tesim sa na odpoved. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:00, 15. marec 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Čo som si ešte tak všimol osobne mi príde sekcia Externé odkazy zmiešaná s tým, čo má byť v samostatnej záverečnej časti Literatúra viď. [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Dakujem za komentar. Ucim sa rychlo a presuniem to do kapitoly Literatura. Dakujem! --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 13:05, 17. marec 2025 (UTC)
::::::Este reakcia k tomu spajaniu clanku so Starym divadlom. Subterra nebola súčasťou Starého divadla v zmysle právneho prepojenia či vlastníctva. Aj keď pôsobila v priestoroch pod budovou, kde sa neskôr nachádzalo Staré divadlo, išlo o nezávislú entitu. Tieto priestory vrátane terasy a časti zazemia Subterry, právne nepatrili SDKS, ale zostali vo vlastníctve alebo správe Divadla Andreja Bagara od ktoreho sa Stare divadlo pravne oddelilo.
::::::Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 17:02, 17. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Adela-zofka|Adela-zofka]] (20:16, 14. marec 2025) ==
ked som este pred tym ako som si zalozila ucet napisala do diskusie tak teraz tam je moje pouzivatelske meno alebo to s ktorim som to pisala --[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] ([[Diskusia s redaktorom:Adela-zofka|diskusia]]) 20:16, 14. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] Nazdar – Keď ste ešte nemali založený účet, tak všetky vami zverejnené úpravy boli radené k IP adrese. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:38, 14. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (20:07, 29. marec 2025) ==
Dobrý deň, snažila som sa upraviť článok o Tomášovi Tuláčkovi podľa vašich odporúčaní. Mohli by ste prosím skontrolovať na pieskovisku jeho aktuálny stav? Prípadne čo treba ešte vylepšiť. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 20:07, 29. marec 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Likuška/pieskovisko]] mi stále úplne nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipediská významnosť]]. Čo sa týka formálnej stránky pieskoviskovej verzie tak (zbežne všimnuté nedostatky):
:* [upraviť | upraviť zdroj] – toto tam nemá čo robiť
:* na dokladanie tvrdení treba použiť klasické citačné šablóny viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov]] a [[Pomoc:Referencie]]
:* na rozpätie rokov sa nepoužíva bold (tučné písmo)
:* niektoré sekcie by som dal v odrážkach
:* nesprávne uvedené typografické náležitosti ([[pomlčka]], [[spojovník]])
:Odporúčam pozrieť napr. inak prepravované podobné heslá v [[:Kategória:Českí huslisti]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:29, 29. marec 2025 (UTC)
== Šablóny experimentov ==
Nazdar. Mimo nejakých extrémnych excesov pls. nedávaj ako prvé upozornenie hneď 3. stupeň (ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8010628]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 30. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:20janaj20|20janaj20]] (17:21, 31. marec 2025) ==
Dobrý deň, chcela by som sa či by sa dalo/ bolo by možné a v súlade so všetkými pravidlami ak by som k wiki stránke herečky Zdeny Studenkovej pridala aj youtube kanál, ktorý pridáva len filmy a videa s pani Studenkovou. Link: https://www.youtube.com/@Zdenkafanpage/featured --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:21, 31. marec 2025 (UTC)
:bolo by to v odseku externé zdroje samozrejme, len aby si ľudia vedeli nájsť a lepšie dohľadať filmy --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:24, 31. marec 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] S týmto by som sa obrátil skôr na diskusnú stránku čl. čiže [[Diskusia:Zdena Studenková]]. Ako uviesť by sa to dalo ako jedna odrážka v sekcii Externé odkazy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:40, 31. marec 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Foxo82|Foxo82]] (08:52, 11. apríl 2025) ==
Potreboval by som nahrať logo firmy s licenciou Fair use pre slovenskú wikipediu, no nikde som sa nedočítal akým spôsobom to môžem nahrať, iba to, že by to nemalo byť na Commons. Vedeli by ste mi s tým poradiť? --[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] ([[Diskusia s redaktorom:Foxo82|diskusia]]) 08:52, 11. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] Nazdar. Prvou otázkou mi je či vôbec samotné heslo [[Twd]] je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]] (do ktorého predpokladám by fotka mala ísť). Vo zvyku býva nahrať obrázok na [[Wikimedia Commons|Commons]] ([[Pomoc:Obrázok]]) a následne z tade ho „vytiahnuť“ do článku. Na úložisko Commons sa nahrávajú prevažne vlastné výtvory alebo tie, ktoré majú autorské povolenia (viď [[diffblog:2018/01/17/add-your-photos-to-wikimedia-commons/|tu]]). Nejakú príručku som našiel aj na stránke [[Pomoc:Nahrať súbor]] a [[:en:Wikipedia:How_to_upload_a_photo|Wikipedia:How to upload a photo]]. Pri logách firiem (a iných spoločností) si treba dávať pozor na ich chránenosť autorstvom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:27, 11. apríl 2025 (UTC)
== Filmové ext.o. šablóny ==
Nazdar. Filmové šablóny externých odkazov vkladaj prosim v skrátenej forme:
* buď <code><nowiki>{{Csfd film|82707}}</nowiki></code>, viď napr. úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8019242] (pri vkladaní cez VE stačí vyplniť parameter „1“). Názov za bežných okolností nie je nutné ani žiadúce vypĺňať, berie sa z názvu stránky (s odstránením prípadnej rozlišovacej zátvorky).
* alebo úplne bez parametrov (<code><nowiki>{{Csfd film}}</nowiki></code>), viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8014587]. Identifikátory sa dotiahnu z WD položky osoby alebo filmu, čo má dve výhody: 1. nie je potrebné ich pre vloženie š. dohľadávať, drvivá väčšina filmov ich už na WD má vyplnené; 2. centrálna evidencia predchádza chybám, redundancii údajov a zjednodušuje prípadnú aktualizáciu (ak by sa zmenil identifikátor, napr. v dôsledku odstránenia duplicity na strane niektorej filmovej db.).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 16. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] OK, budem dávať podobu iba s IDčkom. Ešte ma tak napadlo ohľadom tých ext. šablón pri osobách ([[Šablóna:Csfd meno|ČSFD]], [[Šablóna:Imdb meno|IMDb]], [[Šablóna:Fdb meno|Fdb]], [[Šablóna:Kinobox meno|Kinobox]]) či je nutná tá kurzivácia úvodnej osoby. Keď tak zbežne pozerám tak napr. cs Wiki [[:cs:Petr_Štěpánek_(herec)|tu]] to má bez kurzívy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:08, 17. apríl 2025 (UTC)
::Hej, zrejme nie je nutná, dik za upozornenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:36, 17. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Lihanica|Lihanica]] (08:17, 26. apríl 2025) ==
Dobrý deň.
Prosím Vás, ako môžem vytvoriť nový článok?
S pozdravom O. Lihanová --[[Redaktor:Lihanica|Lihanová O.]] ([[Diskusia s redaktorom:Lihanica|diskusia]]) 08:17, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lihanica|Lihanica]] Nazdar, nový článok môžete vytvoriť tak že do URL ''<nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/X</nowiki>'' za X napíšete názvov vami požadovaného názvu / článku. Ako nováčikovi vám odporúčam si preštudovať prípadne ako má taký článok vyzerať: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Článok by mal každopádne spĺňať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]]. Ak niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 26. apríl 2025 (UTC)
== Seniori píšu wikipediu ==
Ahoj Filip.
Môj zámer napísať článok a zverejniť informácie o mechanikovi Kappelerovi sa mi podaril - takto to po úprave vypadá na nemeckej wikipédii:
Ludwig Kappeller – Wikipedia
Poznamenávam, že na nemeckej wikipédii som sa nestretol s infoboxom - tak som infobox nevložil.
--[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir Streicher|diskusia]]) 19:01, 26. apríl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] Som rád, že sa podarilo, na de Wiki sa u osobností IB moc nepoužíva (čo som pozeral). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:39, 26. apríl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] (08:03, 28. apríl 2025) ==
Dobrý deň
pokúsil som sa vstúpiť wikipediu, a nejako sa to podarilo.
venujem sa výlučne historii VT
budem sa snažiť opravovať prípadne doplňať nesprávne údaje.
moja stará, už neaktualizovaná stránka je nostalgicketatry.sk
momentálne svoje príspevky publikujem na pomehore.sk
určite sa ozvem
s pozdravom
OJ --[[Redaktor:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] ([[Diskusia s redaktorom:Nostalgicketatry|diskusia]]) 08:03, 28. apríl 2025 (UTC)
== Prepojenie na Wikidata ==
Ahoj, prepojil si článok [[Bazilika Panny Márie Ružencovej]] na nesprávne Wikidata. Správne bz to malo byť prepojené na [[wikidata:Special:EntityPage/Q746283|Q746283]] Vďaka --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 04:07, 1. máj 2025 (UTC)
:Ahoj, pokojne to oprav. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:21, 1. máj 2025 (UTC)
::Priznám sa, že nech pátram ako pátram, neviem ako to to zmeniť :( --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 08:37, 1. máj 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:52, 1. máj 2025 (UTC)
::::Ďakujem. Viem to aj ja zmeniť? Neprišiel som na to ako --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:03, 1. máj 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Nazdar, zmeniť to viete aj vy. Stačí len na [[Wikiúdaje|Wikidátach]] (na správnej stránke) odstrániť konkrétny článok a heslo prepojiť s iných správnym článkom. Pri klasickom vytvorení nového článku na Wikipédii sa [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]] prepájajú pomocou rozkliknutia panelu Nástroje (na hornej lište) a vybraním položky Pridať medzijazykové odkazy, a následne vyplniť zobrazenú tabuľku. Po tomto úkone by sa mal článok prepojiť s ostatnými Wiki. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 1. máj 2025 (UTC)
::::::6iaľ, pri novom článku mi to nejde - vypisuje:
::::::Došlo k chyběYou do not have the permissions needed to carry out this action.
:::::: Táto stránka bola zamknutá aby sa zamedzilo úpravám. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
:::::::Pri článku [[Pápežská univerzita Gregoriana]] --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Zvláštne, každopádne článok je už poprepájaný [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q467025&action=history tu]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:45, 8. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kristina Melova|Kristina Melova]] (11:29, 2. máj 2025) ==
kolko deti ma pribezne dwti --[[Redaktor:Kristina Melova|Kristina Melova]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristina Melova|diskusia]]) 11:29, 2. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Niiiika|Niiiika]] dňa [[Nikol Brestovská]] (23:21, 3. máj 2025) ==
ako odstránit s tadial odkaz? --[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] ([[Diskusia s redaktorom:Niiiika|diskusia]]) 23:21, 3. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] Myslíte odstrániť odkaz odkiaľ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:10, 4. máj 2025 (UTC)
::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:30, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026]] (08:07, 4. máj 2025) ==
Se --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 08:07, 4. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Vlksaki|Vlksaki]] (11:53, 10. máj 2025) ==
Zmazali mi stránku, dovod ze propagujem seba . Stránka bola pravdivá a plnohodnotná. Niekto sa cíti byť asi doležitý. --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 11:53, 10. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] Nazdar. Stránky sa zvyknú mazať (správcami) keď nesplňujú podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickej významnosti]], v tomto prípade išlo asi o self-promo ([[Wikipédia:Konflikt záujmov]]), a na to Wikipédia určená nie je ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:04, 10. máj 2025 (UTC)
::aha v tom prípade serem na celu wikipediu :D a si tu píšte o čupakrabe premňa zamna alebo počkám rok dva a sami o mne napíšete :D --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 13:42, 10. máj 2025 (UTC)
:::Nikto sa tu okrem teba necíti byť dôležitý! Máš x možností zaujať na sociálnych sieťach, no tu sa nateraz prosím nesnaž porovnávať s osobnosťami s encyklopedickou významnosťou. Založ si blog, vlog či využi inú formu propagácie. Wiki nateraz naozaj nie je vhodné miesto na tvoje pokusy dobyť svet. :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:50, 10. máj 2025 (UTC)
::::nevadi hlavne že článok o cupakabre máte uverejnený --[[Špeciálne:Príspevky/178.253.147.85|178.253.147.85]] 17:06, 10. máj 2025 (UTC)
:::::Nikto ti nebráni napísať dobrý článok o čomkoľvek, encyklopedicky významnom, čo bude mať požadovanú štruktúru, náležitosti a zdroje. Prestaň znevažovať prácu iných a ukáž, že nie si "hrdina" len za anonymnou IP adresou, ale vieš prispieť do projektu wikipédie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:03, 10. máj 2025 (UTC)
::::::Ivan Donoval patrí do encyklopédie? Že on môže mať článok a ja nie ? Ako je mi už ukradnutá celá Wikipedia niesom anonym stačí si dať do Google Vlk Saki asi 13 článkov vam nabehne --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 18:29, 10. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] (04:22, 21. máj 2025) ==
Zdravím, prečo keď som vytvoril článok o tom čo je "Hekaťanstvo" tak mi to nenájde nikde ani na google ani na wikipedii aj keď to je publikované --[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] ([[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik|diskusia]]) 04:22, 21. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] Nazdar, vo Wikipédii (SK) sú iba tie heslá, ktoré niekto vytvoril. Ohľadom [[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik]], by text nemal byť uvedený na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke redaktora]], ktorá na to nie je určená. Na tieto účely slúži buď [[Wikipédia:Pieskovisko|verejné]] alebo súkromné pieskovisko ([[Redaktor:Karsa Patrik/Pieskovisko]]). Každopádne v súčasnosti stránka [[Hekaťanstvo]] neexistuje. Každý text o ktorom by ste chceli vytvárať heslo musí byť doložený zdrojmi, z kadiaľ informácie v článku [[Wikipédia:Overiteľnosť|pochádzajú]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:07, 21. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] (16:28, 23. máj 2025) ==
Dobrý deň, môžem sa opýtať, ako sa sem potom vrátim, keď teraz opustím moju domovskú stránku? --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:28, 23. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] Nazdar. Myslíte vrátiť sa na túto diskusnú stránku, či niekde inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:36, 23. máj 2025 (UTC)
::Prepáčte, som na Wikipédii nový. Len som si niečoho nevšimol. --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:44, 23. máj 2025 (UTC)
:Na vrchnej lište máš odkazy - skratky na svoju DS, pieskovisko i domovskú stránku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:40, 23. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] (20:32, 27. máj 2025) ==
Dobrý deň, vytvoril som stránku “Juraj Štubniak”, využil všetky dostupné online zdroje - o významnosti z článku asi nie je pochýb a aj tak článok treba prepísať? Čo treba spraviť inak, aby bol článok v poriadku? Ďakujem. --[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak|diskusia]]) 20:32, 27. máj 2025 (UTC)
:→ [[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak#Juraj Štubniak]] (veľké množstvo citovaných zdrojov samo o sebe encyklopedickú významnosť nezaručuje, podstatné sú tie, spĺňajúce 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:48, 27. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] Nazdar, (ako bolo už spomenuté) heslo moc nespĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], pôsobí miestami ako promo. Upravil / skrátil by som sekciu ''Zoznam hudobných diel v postprodukcii Juraja Štubniaka'' a niektoré neencyklopedické sekcie odstránil ako ''Zdravotné komplikácie''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 28. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (06:47, 28. máj 2025) ==
akým spôsobom mám začať z vylepšovaním článkov potrebujem dajaké úvodné tipy --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 06:47, 28. máj 2025 (UTC)
:Úvodný tip znie, prejdi si užívateľskú príručku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:24, 28. máj 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar, ohľadom príručiek odporúčam tieto: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Samozrejme ak budú nejaké konkrétne nejasnosti neváhajte sa opýtať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:44, 28. máj 2025 (UTC)
== Filmy podľa názvu ==
Jaký je význam té kategorie? Jestli má jít o seznam všech filmů z [[:Kategória:Filmy]], tak to už lze velice snadno vygenerovat nástroji jako je PetScan. Nevidím tedy významný užitek. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:35, 29. máj 2025 (UTC)
Plus ďalšie dve veci: 1. zámer ísť takto hromadne kategorizovať nejakú sadu článkov, je dobré niekde aspoň jednou vetou avizovať a počkat na odozvu. 2. keďže ide o stovky až tisíce čl., je to vec zrelá na strojové, nie manuálne zapracovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:39, 29. máj 2025 (UTC)
:Každopádne je to už dokončené, snažil som sa úpravy robiť priebežne i keď strojovo by to bolo efektívnejšie. Pôvodne som očakával výslednú sadu pridaných kat. v nižších jednotkách. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:44, 29. máj 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] (12:14, 4. jún 2025) ==
čauko, zmazali mi stranku xapp, vieš mi poradiť ako ju udržať alebo publikovať, vdaka. kam mam pridať nejaké potrebne linky atd? --[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] ([[Diskusia s redaktorom:Kurodfvkinbosss444|diskusia]]) 12:14, 4. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] Nazdar. Heslo [[xapp]] bolo zmazané z uvedeného dôvodu: ''nedoložená encyklopedická významnosť'' [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|[info]]]. Každý článok na Wiki by mal byť dostatočne významný (mali by byť dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojovaný]]. Prípadný koncept, na ktorom viete pracovať si viete prichystať na vlastnom pieskovisku [[Redaktor:Kurodfvkinbosss444/Pieskovisko]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:10, 4. jún 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022]] (11:54, 14. jún 2025) ==
Je slovak --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 11:54, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 14. jún 2025 (UTC)
== Re: Vandalizmus stránky [[Robert Fico]] ==
Ahoj, vedel/a by si prosím zapnúť nejakú základnú formu "edit protection" pre stránku [[Robert Fico]]? Vzhľadom na jeho charakter a dlhodobé kontroverzné vystupovanie je táto stránka pravidelne terčom vandalizmu pridávaním rôznych prívlastkov ap. Bol by som ti vďačný, ak vieš ako na to. ~ Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 20:38, 14. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Kubo2|Kubo2]] Nazdar. Odporúčam na tieto veci použiť [[Wikipédia:Nástenka správcov]] alebo prípadne [[Diskusia:Robert Fico|samotnú diskusnú stránku]] kde sa dá diskutovať k téme či problémom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:50, 14. jún 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (07:39, 30. jún 2025) ==
Pokúšal som sa vylepšiť článok o Radoslav Maslík pridal som referencie odkazy na iné články na Wikipédii, ktoré sa zaoberajú problematikou ktoré súvisia s danou osobou. Ako mám ešte upraviť tento článok ďakujem za rady a tvoj čas. --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 07:39, 30. jún 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk]] je potrebné si položiť otázku či daná osoba spĺňa [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Wikipedickú významnosť]] (posudzovanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čisto formy týkajúcej sa heslu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]], životopis, kategórie a nejaká štruktúra biografického hesla (pre inšpiráciu napr. niekto v [[:Kategória:Slovenskí knihovníci]]). Každé heslo by malo mať ozdrojované informácie (viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|uvádzanie zdrojov]]). Odporúčam si pozrieť aj príručky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. V prípade nejasností dajte vedieť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:04, 30. jún 2025 (UTC)
::K článku
::'''Radoslav Maslík'''
:: uvádzam, že má doplnené aspoň
::'''dva nezávislé, netriviálne a spoľahlivé zdroje'''
::, tak neviem posúdiť či sú
::'''splnené podmienky encyklopedickej významnosti'''
:: podľa odporúčania
::[[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľnahlivé zdroje|Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]
::<nowiki>:</nowiki>
::# '''Maslík, R.''' Obchodne nedostupné diela na Slovensku. ''ITlib. Informačné technológie a knižnice'', roč. 26, č. 3–4 (2022), s. 49–59. ISSN 1335-793X.
::# '''Maslík, R.''' MDT Online – Aplikácia aktuálnej verzie 2011. ''Knižnice 2015 – zborník z celoslovenskej konferencie'', s. 159–165. <nowiki>ISBN 978-80-972135-0-3</nowiki>.
::Ďakujem za odpoveď --[[Špeciálne:Príspevky/194.160.178.6|194.160.178.6]] 07:40, 3. júl 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Každopádne je stále forma / vzhľad stránky nevyhovujúci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:20, 4. júl 2025 (UTC)
== Úprava stránky Radovský potok (prítok Ublianky) ==
Drahý redaktor Fillos X,
redukcia názvu stránky Radovský potok (prítok Ublianky) do podoby Radovský potok je unáhlený krok, lebo tento štandardizovaný názov na Slovensku nie je jedinečný. Máme aj už štandardizovaný Radovský potok (prítok Zadnej vody) v povodí Demänovky v katastrálnom území Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš, ale ešte nemá svoju WIKI stránku. Nemožno vylúčiť, že bude aj tretí potok tohto názvu.
Starček. 2025-07-15. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 07:55, 15. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Starček|Starček]]: Odmazanie príznaku (zátvorky) v infoboxe nevadí. Postačuje rozlíšenie predmetov v názve článku. V prípade, ak zakladáš stránku s príznakom v zátvorke, je vhodné ihneď vytvoriť aj rozlišovaciu stránku v základnom tvare. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:01, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Schramko33|Schramko33]] (16:31, 15. júl 2025) ==
Ako môžem vytvoriť novú stránku o osobnosti - priekopník potápania na Slovensku? --[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] ([[Diskusia s redaktorom:Schramko33|diskusia]]) 16:31, 15. júl 2025 (UTC)
:{{ping|Schramko33|s=1}} Ahoj, v prvom rade treba overiť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] danej osoby a dostatok vhodných zdrojov. Potom už stačí postupovať podľa [[Pomoc:Minimálny článok|požiadaviek wiki]]. Inšpiruj sa podobnými článkami.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:47, 15. júl 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] Nazdar. Heslo môžete vytvoriť (ak už neexistuje), tak že daný názov článku zadáte do vyhľadávača na Wiki a po potvrdení sa vám zobrazí červený link. Po kliknutí naň môžete vytvárať stránku. Každopádne je potrebné aby budúci článok spĺňal [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (doloženú zdrojmi) a štandard / formu encyklopedického článku. Skúste možno konkretizovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:48, 15. júl 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] (13:07, 19. júl 2025) ==
Ako mám vytvoriť vlastnú informáciu a fotku? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:07, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Ak chcete vytvoriť nejaký článok o osobách odporúčam pozrieť: [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]. Iba významní ľudia môžu mať stánku na Wiki – je u nich doložená podmienka [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Vlastné články sú častokrát sefpromá, ktoré bývajú mazané (s čím súvisí [[Wikipédia:Konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). Pre prispievanie do Wiki odporúčam ešte prejsť nejaké tie všeobecné príručky: [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:22, 19. júl 2025 (UTC)
::Jedná sa o spisovateľa práve čítam jeho knihu a z akéhosi dôvodu , nieje o ňom na Wikipédii a i zmienka. --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 17:33, 19. júl 2025 (UTC)
:::Ten akýsi dôvod bude ten, že ho doteraz nikto nevytvoril :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:43, 19. júl 2025 (UTC)
== Fotka a životopis osobností ==
ako mám vytvoriť na Wikipédii? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:08, 19. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Fotky sa nahrávajú na [[Wikimedia Commons|Commons]] odkiaľ sa dajú načítať na Wiki stránky. Odporúča sa tam „ukladať“ vlastné fotografické súbory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:25, 19. júl 2025 (UTC)
== Žiadosť o odborné posúdenie článku Vizuálna technika učenia ==
Dobrý deň,
obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025.
Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 11 dní, diskusia ostáva bez odpovede.
Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla.
Ďakujem Vám vopred za spoluprácu.
S úctou,
--[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 16:31, 29. júl 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] Nazdar. Nie som si istý, či článok spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] doloženú klasicky [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Z mojej strany by som upravil [[Pomoc:Referencie|niektoré citácie]], [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|isté časti zredukoval]], [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|doplnil wikilinky]] či doplnil [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]]. [[Typografia (umenie)|Typografické]] náležitosti som v hesle opravil. PS: nezahlcoval by som zbytočne viacerých redaktorov tou istou správou na [[Wikipédia:Diskusná stránka|DS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:29, 29. júl 2025 (UTC)
::Ďakujem za spätnú väzbu a úpravy typografických náležitostí.
::K otázke encyklopedickej významnosti by som si dovolila doplniť: 1.'''Výskum pod vedením PhDr. Adely Melišekovej Dojčanovej, PhD.''', ktorý bol publikovaný v recenzovanom odbornom časopise pre pedagogické vedy, spĺňa podmienku '''nezávislého sekundárneho zdroja''' – autorka výskumu nie je autorkou metodiky VTU, výskum vznikol samostatne. 2. Druhým relevantným nezávislým zdrojom je zaradenie do '''Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní''' Ministerstva školstva SR, ktoré prechádza odborným schvaľovacím procesom na národnej úrovni. 3. Priložené '''recenzné posudky''' (napr. Mgr. Labudová, ...) sú vypracované nezávislými odborníčkami a boli súčasťou procesu zaradenia '''Abecedy TROCHA INAK- vizuálna technika učenia''' do národného registra didaktických pomôcok.
::Mrzí ma, ak mohlo pôsobiť rušivo, že som oslovila viacero redaktorov. Po vložení údržbovej šablóny (s dátumom 31. 7. 2025 ako termínom možného zmazania článku) som okamžite zareagovala a odstránila vytknuté nedostatky, no cca 11 dní nikto nereagoval a termín s dátumom 31. 7. 2025 je za dverami– preto som sa rozhodla kontaktovať viacero redaktorov v nádeji, že sa mi niekto ozve.
::Na základe vyššie uvedených skutočností si Vás týmto dovoľujem požiadať o '''opätovné prehodnotenie encyklopedickej významnosti článku''' a zároveň o '''odstránenie údržbových šablón''', ktoré aktuálne znižujú dôveryhodnosť článku napriek doloženým nezávislým a odborným zdrojom.
::Ďakujem Vám za porozumenie a konštruktívny prístup.
::S úctou,
::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 19:03, 29. júl 2025 (UTC)
== Zapojení do Wiki Loves Film ==
Dobrý den, všiml jsem si, že jste se zapojil do výzvy [[metawiki:Wiki_Loves_Film|Wiki Loves Film]]. Děkujeme za to. Jen prosím o používání hashtagu '''#wikifilm''', jinak není možné vás zařadit do soutěže. Děkuji a přeji hezké léto. --[[Redaktor:Pavel Bednařík (WMCZ)|Pavel Bednařík (WMCZ)]] ([[Diskusia s redaktorom:Pavel Bednařík (WMCZ)|diskusia]]) 10:09, 16. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] (12:59, 17. august 2025) ==
Dobrý deň, rada by som vložila odkaz z you tube kanála. Je to možné? Ak áno, ako? Ďakujem. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 12:59, 17. august 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Nazdar. Skúste konkretizovať v akom článku a čo vložiť? Klasicky sa nezvykne odkazovať na [[YouTube]] ale môže byť napr. uvedený odkaz na oficiálny YT kanál konkrétneho článku v [[Wikipédia:Záverečné sekcie|sekcii Externé odkazy]]. Alebo ak nejaké info vo Wiki článku pochádza z dôveryhodného videa na YT, tak sa dá odcitovať [[Šablóna:Citácia elektronického dokumentu|pomocou šablóny]] ([[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|Wikipédia:Citácie]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:12, 17. august 2025 (UTC)
::Zdravím, vďaka za odpoveď. Mám na YT vlastný kanál Celé Slovensko. Jedno video obsahuje vždy jeden komplet okres so všetkými obcami a mestami (fotky). Tak som myslela, že by sa to dalo popriraďovať k jednotlivým okresom na wikipédii ako odkaz.
::chcela som poslať odkaz na jedno video ako príklad, ale nie je to možné --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 13:25, 17. august 2025 (UTC)
:::Nepatrí to sem, amatérske videá z youtube tu nemajú čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 13:57, 17. august 2025 (UTC)
::::Ďakujem za zdvorilú odpoveď. Pekný deň. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:01, 17. august 2025 (UTC)
:::::Okrem toho tie fotky vo videu sú posťahované z netu, nie sú vaše, takže je to navyše porušovanie autorských práv. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 14:05, 17. august 2025 (UTC)
::::::Okrem toho sa mýlite a krivo ma obviňujete. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:09, 17. august 2025 (UTC)
:::::::Beriem späť, môžu to byť fotky z [https://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2024/1748-cele-slovensko-za-6-rokov-autom tejto akcie]. Ale aj keby, fotky sú na commonse, takže takéto videá len z fotiek nemajú v encyklopédii žiadnu odbornú pridanú hodnotu. Lepšie by bolo nahrať len fotky na commons a takto ich pridať do článkov. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:23, 17. august 2025 (UTC)
::::::::Áno, správne, sú to fotky z tej akcie. V poriadku. Ja som sa len pýtala, chcela som len trochu prispieť k prezentácii Slovenska, pretože ho mám rada. Nikam sa nasilu netlačím. Prajem Vám tu všetko dobré a veľa úspechov a radosti z práce. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:29, 17. august 2025 (UTC)
:::::::[https://commons.wikimedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka?uselang=sk Wikimedia commons] je úložisko fotiek so slobodnou licenciou pre potreby wikipédie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:27, 17. august 2025 (UTC)
:: @[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Pre info: [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]. 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:13, 17. august 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] (20:58, 6. september 2025) ==
Dobrý deň prajem, mám dilemu ohľadne stranky nesúcu moje meno. --[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] ([[Diskusia s redaktorom:Daniel Pikalík|diskusia]]) 20:58, 6. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] Nazdar. V súčasnom stave má heslo [[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] viacero nedostatkov, medzi ktoré patria: absencia [[Pomoc:Infobox|Infoboxu]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórii]], [[Wikipédia:Štylistická príručka|formátu]], [[Wikipédia:Overiteľnosť|zdrojov]] (uvedené pomocou [[Pomoc:Referencie|citácie]]) či [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]]. V aktuálnom stave nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť osoby]] (zvyčajne doložená [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Odporúčam pozrieť pár príručiek ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] a prípadne podobne vypracované iné články (viďte napr. [[Otakar Vávra]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:05, 7. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (18:53, 12. september 2025) ==
Chcela by som, aby bol na dlho zdarma krátky oznam na wikipedii. Je to možné? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 18:53, 12. september 2025 (UTC)
:Nie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:55, 5. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:35, 13. september 2025) ==
Takýto by bol text. Vážený budúci adepti hry na klavíri, alebo na elektrickom klávesovom nástroji. Volajte mi na tel. číslo 0905 475 874 hocikedy. Správu prijmem tiež. Volám sa Bea. --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:35, 13. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, Wiki na tieto účely určená nie je. Niekedy SK Wiki využíva [[MediaWiki:Sitenotice]], ale ten je určený na iné oznamy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 13. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:59, 14. september 2025) ==
Dali by ste mi vedieť, či by tento text mohol byť na wikipedii natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:59, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, nie ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|WP:Čo Wiki nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:13, 14. september 2025 (UTC)
::Mohli by ste mi dať vedieť ako a kde by som mohla mať zverejnený text natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:55, 17. september 2025 (UTC)
:::A zdarma? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:56, 17. september 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals]] (14:14, 14. september 2025) ==
Prosím pomôž mi to upraviť aby to nezmazali --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 14:14, 14. september 2025 (UTC)
:{{re|RaH174384|s=1}} Všetko potrebné je uvedené v údržbových šablónach, vložených v článku, stačí si prečítať odkazované texty. Najmä: [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] (aké zdroje sú predovšetkým potrebné na preukázanie encyklopedickej významnosti niečoho) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov#Odkazy na riadku v texte|uvádzanie zdrojov]] (ako citáciami zdrojov správne dokladať jednotlivé tvrdenia v texte článku; keďže upravuješ vizuálnym editorom, máš na to tlačidlo ''Citácia'' priamo hore na editačnej lište, citácie ti to v nejakej, ± použiteľnej forme vygeneruje a vloží automaticky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:09, 14. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Odporúčam ešte pár príručok [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:43, 14. september 2025 (UTC)
::vies to opraviť? --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 23:10, 14. september 2025 (UTC)
== Redaktor:Majo3452 ==
Ahoj. Nemáš nejaký rýchlejší kontakt na správcov ako je nástenka? Ten vandal, zdá sa, neprestane... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:36, 26. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, mám, no už je bloknutý... Dik za pomoc. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 26. september 2025 (UTC)
::Nie je za čo. Taký vytrvalý vandal ani neviem, kedy tu naposledy bol, dobre, že bol celkom rýchlo zablokovaný. Pekný víkend :) . --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:45, 26. september 2025 (UTC)
== Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal XY ==
Nazdar. Prečo tak krkolomné tvary ako názvy kat.? Nestačí ''„Filmy s hudbou XY“'' (''„Filmy s hudbou Serge Gainsbourga“'')? Podobne ''„Kategória:Filmy, ktoré režíroval Blake Edwards“'' → ''„Kategória:Filmy Blake Edwardsa“''. Ak bol zámer vyhnúť sa skloňovaniu tých mien a môcť ich ponechať v nominatíve, nie je nutné sa tomu vyhýbať, viď napr. [[:Kategória:Pomenovania podľa ľudí]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 27. september 2025 (UTC)
Resp. čo sa týka kategorizácie filmov podľa réžie, to tu už je zavedené, pozri [[:Kategória:Filmy podľa réžie]], treba používať ten tvar (a teda aj tie zakladané kat. kategorizovať do tej kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:12, 27. september 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Zaujímavé, napadlo ma, resp. rád by som spojazdnil [[:cs:Kategorie:Filmy_podle_národnosti_režiséra|toto]], ktoré sa nachádza i na CS Wiki. A k názvom, ti úplne neviem či tie skloňované tvary sú úplne to naj (aspoň pre mňa), obzvlášť pri „exotických“ menách osôb mi to príde proti srsti. Ako uznávam, že konzistentnosť by mala byť, ale neviem či práve zo skloňovaním. Nedalo by sa to nejako inak vyskladať, aby sa zachovala jednak krátkosť a druhak pôvodnosť mena? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:03, 28. september 2025 (UTC)
::Slovenčina je flektívny jazyk, vyskloňovaný tvar je prirodzenejší, než dlhá konštrukcia s nominatívom. Obzvlášť pri kategorizácii, kde je dôvod držať to čo najstručnejšie.
::Čo sa týka tej prípadnej nadstavbovej kategorizácie podľa národnosti režiséra, to je samostatná téma. Dá sa to ev. doplniť, prebral by som to ale najprv v Kaviarni, či to aj ostatní považujú za žiadúce. Tunajšia spomínaná [[:Kategória:Filmy podľa réžie|kategorizácia podľa režisérov]] zatiaľ nie ja tak rozsiahla, aby ju bolo technicky nevyhnutné štruktúrovať podľa ďalšieho aspektu. Na druhej strane, to delenie podľa národnosti existuje na 30+ projektoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:35, 28. september 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] IMHO Lepšie mi to príde urobiť teraz (tú, kat. podľa režiséra) ako časom keď ich tam bude viacero. Skúsim niečo dať do kaviarne... Napr. pri skloňovaných názvoch je trochu nevýhoda, keď niekto hľadá cez Ctrl+F a dáva si vyhľadať primárne nesklonnú podobu osoby. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:50, 28. september 2025 (UTC)
::::V článku je to bezpredmetné, tam ti to matchne meno režiséra v nominatívne v IB. V kategórii pozrieš na prvých pár položiek a pochopíš, že treba vyhľadávať prefix priezviska alebo vyskloňovaný tvar. Vo fulltext vyhľadávaní na wiki funguje normalizácia, malo by to nájsť invariantne voči skloňovaniu. Fakt nie je dôvod umelo obchádzať prirodzenú súčasť jazyka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:16, 28. september 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže asi nejako takto by to malo byť [[:Kategória:Filmy s hudbou Michela Magneho]], či? A podľa toho by som premiestil aj tie už vytvorené (Bachelet, Gainsbourg a Mancini). Nech je to teda už jednotné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 28. september 2025 (UTC)
::::::Hej, akurát pri radení do tej kat. podľa národnosti treba dávať ako radiaci kľúč priezvisko a meno, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096540]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 28. september 2025 (UTC)
::::::Plus radil by som to duplicitne, do zbernej kat. podľa skladateľa, aj podľa národnosti skladateľa, ako to je na enwiki. Tzn. viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_s_hudbou_Pierra_Bacheleta&action=edit&oldid=8096570]. Aby boli dohľadateľní aj priamo na jednej kope poďla priezvisiek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:17, 28. september 2025 (UTC)
::::::Analogicky tá réžia. [[:Kategória:Filmy podľa réžie|Filmy podľa réžie]], [[:Kategória:Filmy podľa národnosti režiséra|Filmy podľa národnosti režiséra]], [[:Kategória:Filmy francúzskych režisérov|Filmy francúzskych režisérov]]. Alternatívne by prichádzalo do úvahy ''Filmy podľa francúzskeho režiséra'' alebo ''Filmy podľa francúzskych režisérov'' (ako si už založil ''[[:Kategória:Filmy podľa francúzskych producentov|Filmy podľa francúzskych producentov]]''), zatiaľ je to v rovine nástrelu, dá sa to ešte presunúť, ak prevážia argumenty pre niektorý tvar (napr. konzistencia s nejakou už existujúcou kategorizáciou). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:42, 28. september 2025 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ešte ma tak napadlo, že či pri napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Luc_Besson&action=edit tomto] má byť ten radiaci kľuč za kat. tiež alebo to platilo iba pre tie prípady ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_re%C5%BE%C3%ADrovan%C3%A9_Jeanom_Beckerom&action=edit tu]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 28. september 2025 (UTC)
::::::::Hej, má tam byť, v eponymnej kat. osoby sa dá vložiť rovno DEFAULTSORT, identický ako pri biografii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:49, 28. september 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Luki Troiak|Luki Troiak]] (13:23, 12. október 2025) ==
Dobrý deň, ako môžem pridávať obrázky do Wikipédie (keď vytváram aj keď upravujem články)? --[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luki Troiak|diskusia]]) 13:23, 12. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] Nazdar. Keď chcete pridať do článku obrázok / obrázky, tak pri editácii z [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editoru]] kliknete na hornej lište na časť ''Vložiť'' a vyberte ''Obrázky a multimédia''. Tam zadáte názov obrázku, ktorý chcete vložiť do vášho článku. Všetky obrázky sú ťahané z [[Wikimedia Commons|Commons]] = čiže je možné, že na niektoré témy fotky nie sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:34, 12. október 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals (kapela)]] (12:40, 22. október 2025) ==
Pomôžte mi prosím s touto stránkou na vytvorenie --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:40, 22. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Článok vám bol zmazaný z dôvodu ''Obnovenie právoplatne zmazaného obsahu'' (viď bod [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#V4]]). Predpokladám, že v článku nebola predtým doložená [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]], čím bol tak zmazaný. V súčasnosti sú dôvody zmazania uvedené na linku [[Gorals (kapela)]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:42, 22. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] (22:22, 27. október 2025) ==
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať na váš názor na túto [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor_(leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5)/ stránku] (preloženú z angličtiny). Hlavne čo sa týka štylistky a citácií keďže boli prekladané wiki prekladačom...
Ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 22:22, 27. október 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Nazdar. V súčasnom stave má váš pieskoviskový draft [[Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor (letecká spoločnosť)]] ešte niekoľko nedostatkov. Pár postrehov:
:* Keď ide o preklad inej Wiki, na článok je to potrebné uviesť ako jednu zo [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]] (viď napr. ''[[Cesta do pravěku]]'' sekcia Zdroj).
:* Medzi jednotlivými citáciami nemajú byť medzery (pred ani za).
:* Niektoré časti textu sú pozostatkami z anglickej verzie, čiže ich buď treba odstrániť alebo prekonvertovať do SK kontextu.
:* Trebalo by opraviť aj [[Typografia (umenie)|typografiu]] textu.
:* Keď bude článok v [[Pomoc:Menný priestor|hlavnom mennom priestore]] mal by byť [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovaný]].
:Text som nečítal, čiže gramatiku, formulácie či preklepy som nateraz neprezeral. Odporúčam prezrieť pár príručok, ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď bude z niečím problém pokojne dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:40, 27. október 2025 (UTC)
::Jasné ďakujem krásne práve takýto feedback som chcel... Pozriem sa na to... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 23:43, 27. október 2025 (UTC)
::Ešte ak by som sa mohol opýtať, ktoré pozostatky anglickej verzie ste mali na mysli nejak ich neviem nájsť... ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 00:41, 28. október 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Boli tam akési časti, ktoré tam už nevidím. Keď budem mať čas, skúsim čo to ešte na stránke prejsť... Zatiaľ sa inšpiruje u hesla podobne prepracovanými témami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:27, 28. október 2025 (UTC)
::::Môže byť že som ich odstránil/upravil, každopádne ďakujem... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 14:01, 28. október 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Ešte som vám tam pár vecí poupravoval, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AA10thunderbolttwo%2FCondor_%28leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5%29&diff=8111366&oldid=8111280 link]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:10, 28. október 2025 (UTC)
::::::Ďakujem krásne... s tými bodkami pri obrázkoch som si nebol istý.... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 07:44, 29. október 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Jurajprezident|Jurajprezident]] (22:03, 16. november 2025) ==
Dobrý deň, ako bývalý prezident SGU, by som mohol vložiť do textu aj volajaké historické fotografie z konferencií, kde sme boli začlenení do Európskej a Svetovej golfovej federácie. Je zvykom doplniť text fotografiami? Ak áno, ako sa to realizuje?
S pozdravom Juraj Lupsina --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 22:03, 16. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Nazdar. V encyklopedických heslách na Wiki je dobré ak obsahujú aj príčetné fotografie. Všetky obrázky na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] v článkoch pochádzajú z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam viete nahrať foto, len ideálne by malo ísť o vaše autorstvo, aby vám neboli fotky zmazané (viďte [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] a [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:55, 17. november 2025 (UTC)
::Fotografie sú spoločné fotografie účastníkov výročného zasadania EGA 1995 a účastníkov 4. Svetovej konferencie 1997, prípadne fotografie prvých slovenských reprezentantov na majstrovstvách sveta a majstrovstvách európy družstiev. To znamená, že keď nie sú mojím autorstvom budú zmazané? --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 08:48, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Skúste pozrieť [[commons:Commons:Licensing/sk|Licencia na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 17. november 2025 (UTC)
== Názvy diel ==
Nazdar. Čakal by som naivne, že to bude jasné z tých korektúr, no zjavne nie, takže explicitne: názvy diel je dobré uvádzať kurzívou konzistentne všade, vrátane RS: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 17. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom kurzivácie v RS som ju kedysi aplikoval (viď napr., niektoré staršie počiny [[Maigret]], [[Girls]] alebo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas_(rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka)&oldid=7643174 Fantomas]), no neskôr mi tie rozlišovačky nejaká IPčka permanentne v N počinoch pomenila na tvar bez kurzívy (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daddy_Cool&diff=7967338&oldid=7937880 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banzai&diff=7967348&oldid=7938426 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smoliar&diff=7967356&oldid=7938645 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dobrodruh&diff=7967333&oldid=7938661 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopyto&diff=7967330&oldid=7938675 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dva_roky_pr%C3%A1zdnin&diff=7967328&oldid=7940544 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantozzi_%28rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka%29&diff=7967347&oldid=7938596 tu]...), tak odvtedy som to bral tak, že v prípadoch RS by nemala byť aplikovaná kurzíva. Tak z toho mi nie je 100 % jasný konsenzus, tak neviem? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:26, 17. november 2025 (UTC)
::Ok, to som nezaznamenal. Ak má niekto výhrady, dá sa to otvoriť v Kaviarni, osobne ale nevidím dôvod na nekonzistentné uvádzanie, ak raz máme konvenciu uvádzať ich naprieč článkami kurzívou, prečo z tej konvencie vynechávať zrovna rozlišovacie stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 17. november 2025 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako v tom plne s tebou súhlasím (tiež mi to prišlo divné = raz tak, raz onak), ale keď mi to niekto hlava-nehlava odkurzívoval bral som to ako už nejaký zaužívaný (predpokladám, že ide / išlo o jedného z EX redaktorov, či ???) bežný postup. A čo s tými stránkami čo mi odkurzívoval, mám to revertnúť / opraviť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:47, 17. november 2025 (UTC)
::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Len pre info viď [[Špeciálne:Príspevky/~2025-34963-01]] ohľadom RS... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:04, 20. november 2025 (UTC)
:::::Napísal som mu k tomu na [[Diskusia s redaktorom:~2025-34963-01|DS]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 20. november 2025 (UTC)
Na margo súčasných doplňovačiek filmov do ''Pozri aj'' sekcií (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155786][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155846]): toto sú tiež prípady, kde by názov diela mal byť zrejme uvádzaný konzistentne kurzívou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:51, 29. január 2026 (UTC)
:Ok, napravím... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:02, 29. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:JZVFX|JZVFX]] (12:31, 21. november 2025) ==
Ahoj, začal som písať svoju prvú wiki page na Blender simulácie, konkrétne rigid bodies. Vedel by si sa mi na to pozrieť dať nejaký tip ako to upraviť a podobne? Chcel by som to publikovať a naučiť sa, ďakujem.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:JZVFX/pieskovisko --[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] ([[Diskusia s redaktorom:JZVFX|diskusia]]) 12:31, 21. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] Nazdar. Ohľadom pieskoviskového draftu by som doplnil nejaký ten úvod typu ''XYZ je ...'', poupravoval by som niektoré sekcie tak, aby sa bold písmo čo najviac zredukovalo (tučné písmo by malo byť ideálne iba ako zvýraznenie názvu článku) v úvodnej definícii. Vo finálnej verzii v hlavnom mennom priestore (nie teda na redaktorskom pieskovisku) by mal článok obsahovať [[Pomoc:Kategória|kategórie]]. Prípadne mrkni na pár odporúčaní [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď niečo neváhaj sa ozvať :-) ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 21. november 2025 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] dňa [[Ondrej Ivan]] (14:51, 25. november 2025) ==
Ahoj, ako ako môžem
vložiť obrazy ر na stránku --[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] ([[Diskusia s redaktorom:Marika Ivanová|diskusia]]) 14:51, 25. november 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] Nazdar. Ohľadom obrázkov tie sa tu na Wiki vkladajú vo [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálnom editore]] cez Vložiť ⮕ Obrázky a multimédia ⮕ Vyhľadávanie názvu obrázka. Všetky foto sú čerpané zo slobodného úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]], kde sa dajú nahrať aj vlastné img. Ohľadom fotiek odporúčam mrknúť aj [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC)
== Portály ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8128160] a ďalšie: do článkov v ktorých je infobox pls. nedopĺňaj dodatočné portály koncovou š. Vzniká tam potom bordel, že nejaká časť portálov je hore, iná zas dole (kde to navyše rozdrbáva formátovanie, ak sa to vloží spôsobom na ktorom si nateraz zakladá pán autor príslušného odporúčania). Patrí to do toho infoboxu; ak to zatiaľ nepodporuje, radšej napíš do diskusie k tomu IB s pingom, že to tam treba doplniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:00, 2. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom portálov: dopĺňam ich do IB ak tam je tá možnosť (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manor_Racing&diff=8104275&oldid=8104270 tu]) a keď mi to nejde, tak klasicky do časti kde sú ZS. Na SK Wiki je súčasný stav žiaľ taký, že viacero IB nemá ikonky pre portály. Do budúcna, keď si nejaký všimnem tak dám vedieť. .-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:15, 2. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:MartinZDK|MartinZDK]] (11:31, 22. december 2025) ==
Ahoj, vytvoril som článok:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Fabu%C5%A1
Ale mám na ňom uvedené urgentnú úpravu: {{Tl|UU|20251211}}
V popise vidím, že ju nemám odstraňovať sám. Ako mám ďalej postupovať? --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 11:31, 22. december 2025 (UTC)
:@[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] Nazdar. Ak ti niekto dal na článok danú šablónu (zväčša je od skúseného editora) tak znamená to, že článok nie je v ideálnej forme na ponechanie. V tomto prípade sa už článok ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&action=history viď história]) značne zlepšil od pôvodnej verzie. No trebalo by ešte viacero vecí doladiť, napr. životopis [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|owikilinkovať]], jednotlivé tvrdenia článku dozdrojovať či upraviť niektoré odrážkové zoznamy. Niečo som vám už upravil ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&diff=8137634&oldid=8137159 viď]) tak držím palce na zbytok. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 23. december 2025 (UTC)
::Dík za pozretie a úpravy, owikilinkoval som článok, preidal aj ext. odkazy, zdrojov je tam dúfam dosť, odstránil som UU, tak snáď to bude ok. --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 10:48, 29. december 2025 (UTC)
== Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) ==
Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC)
== Škótska cirkev ==
Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}}
:@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) ==
Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC)
== Irena Skružná ==
Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne:
:* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko
:* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina
:* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň
:* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC)
::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC)
:::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC)
::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) ==
Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC)
== zaverecne sekcie ==
ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) ==
Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC)
== Defaultsort ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC)
::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC)
::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) ==
Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC)
::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)
::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC)
::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC)
:::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-18844-01|~2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC)
:::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC)
== Obrázky ==
Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC)
Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC)
::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku.
::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC)
::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC)
== Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) ==
Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) ==
Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave".
Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) ==
Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC)
::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC)
== Kategorizovanie ==
Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu.
Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí),
[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.).
Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC)
::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným.
::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť.
::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC)
== Šuvadová ==
Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC)
::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC)
== [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] ==
Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC)
hk066kp8hgx0wk8txgiwc0u36ip8zma
Štrajk študentov vysokých škôl v Česku v roku 2022
0
689684
8207506
7590691
2026-05-03T03:36:04Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207506
wikitext
text/x-wiki
'''Štrajk študentov českých vysokých škôl''' je trojdňový celorepublikový okupačný štrajk konaný v dňoch [[14. november|14.]] až [[17. november|17. novembra]] [[2022]] . Udalosť zaštiťovala organizácia Univerzity za klímu . Na vysokých školách prebiehal alternatívny program, workshopy, prednášky a premietanie filmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VYSOKOŠKOLSKÁ STÁVKA 2022|url=http://univerzityzaklima.cz/okupace-2022/|jazyk=cs}}</ref> Na niektorých fakultách študenti aj prespávali.
Iniciatíva ''Univerzity za klímu'' vznikla na jar 2019 v reakcii na stredoškolské hnutie [[Svetový štrajk za budúcnosť klímy|Fridays for Future]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Univerzity za klima organizují klimatickou stávku|url=https://a2larm.cz/2022/11/univerzity-za-klima-organizuji-klimatickou-stavku/|jazyk=cs-CZ}}</ref> Štrajk je súčasťou celosvetového hnutia ''[[End Fossil: Occupy]] .'' Štrajkom študenti reagujú na nečinnosť vlády v čase súbehu niekoľkých kríz naraz. Požadujú, aby vláda čo najskôr uskutočnila konkrétne kroky na dosiahnutie bezemisnej budúcnosti. {{Citát|Našim vládám a ekonomickým elitám se nedaří na tyto krize nalézt adekvátní odpověď. Narůstá společenská frustrace, hrozí rozpad sociální soudržnosti a sílí hlasy krajní pravice. Potácíme se mezi neschopnými vládami a hrozbou fašizace naší společnosti.|Prohlášení studentstva a akademických pracovníků a pracovnic o okupační stávce českých univerzit 17. listopadu 2022, Univerzity za klima}}Štrajk bol oficiálne zahájený v pondelok [[14. november|14. novembra]] [[2022]] o 11:00 na [[Náměstí Jana Palacha|Námestí Jána Palacha]] v Prahe. Po prednesení prejavov a podmienok sa študenti uchýlili na svoje domovské fakulty, kde prebiehal alternatívny program. Prvý deň dekan [[Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej univerzity|FSS MUNI]] [[Stanislav Balík]] zakázal prespanie študentom v budove fakulty s odôvodnením, že nevidí dôvod niečo také umožňovať a nechal zavrieť priestor átria, najväčšej miestnosti na fakulte. V priebehu dňa bola miestnosť opäť otvorená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Studenti stávkují za klima. Na brněnské fakultě sociálních studií obsadili uzavřené atrium - Novinky|url=https://www.novinky.cz/clanek/domaci-studenti-stavkuji-za-klima-na-brnenske-fakulte-socialnich-studii-obsadili-uzavrene-atrium-40414501|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=cs}}</ref> Popoludní potom nechal v átriu odpojiť elektrinu, kúrenie a vypnúť [[Wi-Fi|wi-fi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Děkan zavřel stávkujícím studentům atrium, ti nakonec v budově přespali|url=https://www.idnes.cz/brno/zpravy/stavka-studenti-klima-brno-fakulta-socialnich-studii-dekan.A221114_111900_brno-zpravy_krut|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2022-11-14|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://vyskovsky.denik.cz/z-regionu/studenti-stavkuji-v-brne-za-klima-chteji-nocovat-na-fakulte-20221114.html}}</ref> Študenti však budovu neopustili. Dekan podľa štrajkujúcich študentov nevylúčil ani zásah polície. V podvečerných hodinách navštívil študentov ešte raz, ani potom nedošlo k dohode.
== Zapojené fakulty ==
=== Praha ===
* [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity]]
* [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity]]
* [[Fakulta humanitných štúdií Karlovej univerzity]]
* [[Právnická fakulta Karlovej univerzity]]
* [[Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity]]
* [[Vysoká škola umeleckopriemyselná v Prahe|UMPRUM]]
* [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe]]
* [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení v Prahe]]
=== Brno ===
* [[Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej univerzity]]
* [[Janáčkova akademie múzických umění|Janáčkova Akadémia múzických umení]]
* [[Fakulta výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne]]
=== Ďalšie mestá ===
* [[Filozofická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci|Filozofická fakulta Univerzity Palackého]]
* [[Filozofická fakulta Univerzity Hradec Králové]]
== Reakcia ==
Podporu študentom vyjadrilo vedenie [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stávka za klima na Filozofické fakultě Univerzity Karlovy|url=https://www.ff.cuni.cz/2022/11/stavka-za-klima/|jazyk=cs}}</ref> Štrajk podporil pražský radný pre bývanie a transparentnosť [[Adam Zábranský]] ([[Česká pirátska strana|Piráti]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/adamzabransky/status/1592094449844490240|url=https://twitter.com/adamzabransky/status/1592094449844490240|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=sk}}</ref>, novinár [[Radek Kubala]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/radkubala/status/1592464031045996544|url=https://twitter.com/radkubala/status/1592464031045996544|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=sk}}</ref>, [[Ján Moláček]] alebo novinárka [[Apolena Rychlíková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Apolena Rychlíková: Univerzity pořádají stávky za klima po celé zemi. Upozorňují na to, že politici se k otázce klimatické krize nestaví vážně|url=https://plus.rozhlas.cz/apolena-rychlikova-univerzity-poradaji-stavky-za-klima-po-cele-zemi-upozornuji-8869890|vydavateľ=Plus|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=cs}}</ref> So študentmi štrajkoval aj herec [[Břetislav Rychlík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/a_rychlikova/status/1592486564780998663|url=https://twitter.com/a_rychlikova/status/1592486564780998663|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=sk}}</ref>
Z predsedov a predsedníčok vládnych strán sa k štrajku nikto nevyjadril. Minister školstva [[Vladimír Balaš]] ([[Starostovia a nezávislí|STAN]]) na otázku novinárov k štrajku uviedol, že je dobre, že študenti majú zodpovednosť za svoju budúcnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na některých univerzitách studenti stávkují za klima, budou tam i nocovat {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-nekterych-univerzitach-studenti-ode-dneska-stavkuji-za-klima/2285537|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Europoslanec [[Mikuláš Peksa]] (Piráti) na svojom twitterovom účte uviedol, že s požiadavkami Univerzit za klímu súhlasí s jedinou drobnou výhradou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/vonpecka/status/1592240767405199360|url=https://twitter.com/vonpecka/status/1592240767405199360|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=sk}}</ref>
Bývalý hovorca [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|Ministerstva kultúry]] [[Petr Kukal]] študentov označil za neurotické deti a samotnú akciu za neomarxistickú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/ktweetuje/status/1592219708891217920|url=https://twitter.com/ktweetuje/status/1592219708891217920|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=sk}}</ref>
== Odkazy ==
=== Referencie ===
<references />
{{Portál|Česko}}
[[Kategória:Udalosti v 2022]]
[[Kategória:2022 v Česku]]
[[Kategória:Štrajky]]
[[Kategória:Vzdelávanie v Česku]]
dm5xmt3tlkzvomi5ib9r97b5vz6ozoi
Dunaj, k vašim službám
0
691394
8207537
8206874
2026-05-03T06:08:17Z
~2026-26868-41
293691
b
8207537
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Televízny seriál
| sk = Dunaj, k vašim službám
| en =
| logo =
| žáner = výpravný dobový [[seriál]]
| námet = Jan Coufal<br>Filip Bobiňski
| scenár = [[Evita Twardzik]]<br>Jozef Koleják<br>Katarína Mikulíková
| réžia = Peter Hoferica<br>Peter Magát<br>Peter Kelíšek
| obsadenie = Barbora Andrešičová ako Irena Bočkay<br>[[Emil Horváth]] ako Rudolf Kučera<br>[[Zdena Studenková]] ako Edita Kučerová<br>Igor Kassala ako Karol Tomka<br>Lesana Krausková ako Alena Valentová<br>[[Monika Hilmerová]] ako Vilma Rusnáková<br>[[Petra Dubayová]] ako Eva Dušeková<br>[[Kristína Svarinská]] ako Klára Zacharová<br>[[Filip Tůma]] ako Anton Holubec<br>Marek Rozkoš ako Peter Kučera<br>Martin Mňahončák ako Viliam Urban<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Kristína Bognárová<br>[[Matúš Kvietik]] ako Jakub Lukáč<br>[[Ján Koleník]] ako Walter Klaus<br>[[Tomáš Maštalír]] ako Leopold Kučera a Dominik Römer ako Hitler
| hudba = Peter Graus
| hudba popiska =
| slogan =
| krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk = [[slovenčina]]
| počet sérií = 13
| počet častí = 294 ([[#Časti|zoznam častí]])
| výkonný producent = Mirka Grimaldi
| producent = Peter Kelíšek
| kamera = Martin Jurči <br>Roman Šupej<br>Sean Grimaldi
| strih = Michal Čepec <br>Simona Vallovičová <br>Peter Sedláčik <br>Maroš Šlapeta
| dĺžka = cca 55-60 min.
| spoločnosť = BEETLE s.r.o.
| distribútor =
| rok orig = [[10. január]] [[2023]] – súčasnosť
| tv orig = [[TV Markíza]]
| rok sk =
| tv sk =
| formát obrazu =
| prístupnosť = {{Veková prístupnosť|15}}
| webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}}
}}
'''''Dunaj, k vašim službám''''' je [[slovensko|slovenský]] dobový [[seriál]] na [[TV Markíza]], ktorý sa vysiela od [[10. január]]a [[2023]] dvakrát do týždňa, v utorky a štvrtky o 20:30.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dunaj {{!}} Televízia Markíza | url = https://dunaj.markiza.sk | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Markíza v 2023: Výpravný seriál s Koleníkom aj novinka s Maštalírom, na jar nové Let´s Dance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2023-vypravny-serial-s-kolenikom-novinka-s-mastalirom-na-jar-nova-seria-lets-dance | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2022-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Synopsa ==
Seriál sa odohráva v roku [[1939]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy sa otvára nový [[obchodný dom Dunaj]]. Práve tento dom sa stal symbolom modernej doby a prepychovou dominantou centra mesta. Obchodný dom Dunaj je však plný ľudí v čase, keď je krajina uvrhnutá do neistoty a strachu z možnej vojny, nakoľko bol vyhlásený [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]].
== Obsadenie ==
{|class="wikitable"
|+
|-
! rowspan="2" | herec
! rowspan="2" | postava
! rowspan="2" | povolanie
! rowspan="2" | poznámky
! colspan="3" | postavy
|-
! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná
! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia
! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť
|-
! colspan="7" |hlavné slovenské rodiny :
|-
! colspan="7" | rodina Kučerovci
|-
| [[Emil Horváth]]
| Rudolf Kučera
|bývalý majiteľ a predavač na oddelení hudby obchodného domu Dunaj, teraz upratovač, v odboji
| manžel Edity, otec Petra '''†''' a Ireny, nevlastný otec Leopolda, svokor Imricha a Kláry, švagor Antona a Terezy, dedo Ota '''†''', Lujzy a Filipa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Zdena Studenková]]
| Edita Kučerová
{{Small|(rod. Koháryová)}}
| bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, bývalá predsedníčka spolku slovenských žien
| manželka Rudolfa, matka Petra '''†''', Ireny a Leopolda, sestra Antona, švagrina Terezy, svokra Imricha a Kláry, babka Ota '''†''', Lujzy a Filipa, stryná Antónie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Marek Rozkoš]]
| '''†''' Peter Kučera
| bol spolumajiteľ obchodného domu Dunaj, právnik, v odboji ako letec, zomrel na následky streľby, ktorú vykonal Walter Klaus
| manžel Kláry, otec Filipa, syn Rudolfa a Edity, brat Ireny a polorodý brat Leopolda, zať Ernesta, švagor Imricha, strýko Ota '''†''' a Lujzy, vdovec po Johane
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}6.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Kristína Svarinská]]
| Klára Kučerová
| stará sa o personálné veci v Dunaji, je bývalá spolumajiteľka Dunaja a predavačka na oddelení módy, v odboji
| snúbenica Lukáša, vdova po Petrovi '''†''', mama Filipa, dcéra Ernesta a Eleonóry, švagriná Ireny, Leopolda a Imricha, nevesta Rudolfa a Edity,
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Roman Michalko]]
|Filip Kučera
|dieťa
|syn Kláry a Petra '''†''', vnuk Edity, Rudolfa, Ernesta a Eleonóry, synovec Ireny, Imricha a Leopolda, bratranec Ota a Lujzy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 7. - 11.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Tomáš Maštalír]]
|Leopold Kučera
|dlhodobo v kúpeloch, bývá vo Švajčiarsku, kde je aj v odboji, začal znova chodiť po úraze ( padol z koňa )
|syn Edity a Vladimíra, nevlastný syn Rudolfa, nevlastný brat Ireny a Petra '''†''', švagor Imricha a Kláry, strýko Ota '''†''', Lujzy a Filipa, bratranec Antónie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Marta Turianová]]
|Hana Petrášová
|slúžka u Kučerovcov
| ----
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Bočkayovci
|-
| [[Barbora Andrešičová]]
| Irena Bočkayová
{{Small|(rod. Kučerová)}}
| bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, bývalá riaditeľka v kameňolome a šéf redaktorka Hlasu odboja, čaká dieťa
| manželka Imricha, matka Ota '''†''' a Lujzy, dcéra Rudolfa a Edity, sestra Petra '''†''' a polorodá sestra Leopolda, švagriná Kláry, krstná mama Filipa, neter Antona a Terezy, sesternica Antónie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Ivan Šándor]]
| Imrich Bočkay
| šľachtic, zástupca guvernéra Národnej Banky, šéf odboja
| manžel Ireny, otec Ota '''†''' a Lujzy, švagor Petra '''†''', Kláry a Leopolda, zať Rudolfa a Edity, strýko Filipa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Thalia Alexandra Král]]
| Lujza Bočkay
|žiačka
| dcéra Ireny a Imricha, vnučka Rudolfa a Edity, neter Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, sestra Ota '''†''', sesternica Filipa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Šimon Silaj]]
| '''†''' Oto Bočkay
|žiak, umrel pri bombardovaní
| syn Ireny a Imricha, vnuk Rudolfa a Edity, synovec Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, brat Lujzy, bratranec Filipa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Holubcova
|-
| [[Filip Tůma]]
| Anton Holubec
| šéf tajných služieb, bývalý riaditeľ obchodného domu Dunaj, vrah Valeriána '''†''', pokúsil sa zabiť Terezu, bol zatknutý za vlastizradu, chcel byť v odboji, nakoniec kolaboruje
| manžel Terezy, otec Antónie, milenec Adely, bývalý manžel Leny, brat Edity, strýc Petra '''†''', Ireny a Leopolda, švagor Rudolfa a bývalý švagor Waltera a Helgy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Barbora Chlebcová]]
| Tereza Holubcová
<small>(rod.Lapšanská)</small>
| vedúca na oddelení módy v Dunaji, bývalá veliteľka ženského krídla HSĽS a bývalá predsedníčka SSŽ
|manželka Antona, matka Antónie, švagrina Rudolfa a Edity, neter Františka a Valérie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5. - 7., 9. - 14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Zuzana Mitríková]]
|Antónia Holubcová
|dieťa
|dcéra Antona a Terezy, neter Edity, teta Ireny a Leopolda, Lujzy, Ota '''†''' a Filipa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Almásyovci
|-
| [[Vladimír Hajdu|Ady Hajdu]]
| Ernest Almásy
| šľachtic
| otec Kláry, svokor Petra '''†''' a dedo Filipa, láska sestry Bernadetty (Emílie)
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |5. - 9., 11.-14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Dočekalovi
|-
|[[Simona Kollárová]]
|'''†''' Júlia Dočekalová
|zomrela na rakovinu, pracovala pre Antona
|vdova, matka Petríka
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Peter Dočekal
|dieťa, žije u Kučerovcov
|syn Júlie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |hlavné židovské rodiny :
|-
! colspan="7" | rodiny Gutmannovci a Dušekovci
|-
| [[Jakub Jablonský]]
| Dávid Gutmann
|žid v odboji, bývalý študent architektúry, bývalý architekt u Hanákovcov, pracoval na Ústredni židov, teraz sa ukrývá v povstaleckom tábore
| partner Evy '''†''', otec Janka a Márie, vnuk Márie, kamarát Laca, Aleny, Kláry a Magdy '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Petra Dubayová]]
| '''†''' Eva Dušeková
| majiteľka kabaretu a speváčka, arizátorka penziónu, bývalá predavačka a upratovačka na oddelení módy, zomrela na následky bombardovania v Bratislave
| partnerka Dávida, mama Jána a Márie, sestra Adama, bývalá milenka Waltera
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}12.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Martin Minarovič]]
|Ján Dušek
|dieťa
|syn Evy '''†''' a Dávida, brat Márie, synovec Adama, pravnuk Márie Gutmannovej
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 11.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12.
|-
|[[Adela Babulic]]
|Mária Dušeková
|dieťa
|dcéra Evy '''†''' a Dávida, sestra Jána, neter Adama, pravnučka Márie Gutmannovej
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Martin Klinčúch]]
|Adam Dušek
|gardista
|brat Evy '''†''', ujo Jána a Márie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Jana Pilzová]]
| Mária Gutmannová
| bývalá majiteľka penziónu, v koncentračnom tábore, židovka, služka a pekárka v Auschwitzi
| babka Dávida, prababka Janka a Márie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12.
|-
! colspan="7" | rodina Urbanovci
|-
| [[Martin Mňahončák]]
| Viliam Urban
| bývalý okresný veliteľ Hlinkovej slovenskej gardy a predavač na oddelení hudby, teraz v koncentračnom tábore
| partner Anny, bývalý manžel Anny a Magdy '''†''', otec Veroniky a adoptívny otec Ondríka, syn Stanislavy, kamarát Jána
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Petra Brocková]]
| Anna Urbanová
| židovka, bývalá vedúca krajčírskej dielne a predavačka na oddelení hudby, pracovala na protektoráte, teraz v koncentračnom tábore
| partnerka Viliama, bývalá manželka Viliama, mama Veroniky, bývalá nevesta Stanislavy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Adela Babulic]]
|Veronika Urbanová
|dieťa, teraz v koncentračnom tábore
|dcéra Anny a Viliama, nevl. sestra Ondríka
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12.
|-
|[[Vincent Figula]]
|Ondrej Čontoš
|žiak
|syn Malvíny, adoptívny syn Viliama, v starostlivosti Jána Kováča
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |6. - 11., 13.,14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 5.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12.
|-
|[[Ľudmila Mandžárová]]
|Stanislava Urbanová
|matka Viliama, udala syna za vzťah s Annou
|matka Viliama, bývalá svokra Anny a Magdanény '''†''', babka Veroniky
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Anna Jakab Rakovská]]
| '''†''' Malvína Čontošová
| bývalá spoločníčka na Vydrici a predavačka na oddelení módy, bola zabitá básnikom Valeriánom
| matka Ondríka
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}5.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" | vedenie a zamestnanci obchodného domu Dunaj :
|-
|[[Adam Bardy]]
|Lukáš Kudlička
|majiteľ obchodného domu Dunaj,podnikateľ, vrah svojho otca, postrelil Waltera, v odboji, pomáhá židom
|snúbenec Kláry, bývalý manžel Adely
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 9.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Nela Pocisková]]
|Adela Kudličková <small>(rod.Brunovská)</small>
|podnikateľka, spolumajitelka Dunaja, čaká dieťa s Antonom
|bývalá manželka Lukáša, milenka Antona Holubca
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11. - 14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Lesana Krausková]]
| Alena Valentová
| bývalá vedúca na oddelenia módy, módná návrhárka, špionka v rafinérii Apollo, v odboji
|snúbenica Michala, sestra Maríny '''†''', bývalá švagriná Jana, bývalá priateľka Martina a Jakuba, neter Rozálie, krstná mama Filipa Kučeru a Márie Dušekovej
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Matej Landl]]
| Ján Kováč
| bývalý okresný veliteľ Hlinkovej gardy, vrátník v Dunaji, bývalý majiteľ penziónu, stará sa o Ondríka s Luciou
|vdovec po Maríne '''†''', bývalý švagor Aleny, kamarát Márie a Lucie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Igor Kasala]]
| Karol Tomka
| vedúci v reštaurácii
| manžel Jany, bývalý priateľ Vilmy Raue
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Jana Jackovičová]]
|Elena
|sekretárka
|zamestnankyňa Lukáša
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Ema
|predavačka
|kolegyňa Aleny, Kláry a Terezy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |bývalí zamestnanci obchodného domu Dunaj :
|-
|[[Monika Szabó]]
|'''†''' Magdaléna Koptíková
<small>(rod.Lepáčková)</small>
|bola fotografka v Dunaji, v odboji, pomáhala s Hlasom odboja, popravená Krügerom za spoluprácu s odbojom
|manželka Laca, bývalá manželka Viliama, adoptívna mama Veroniky a Ondríka
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 13.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Anna Magdaléna Hroboňová]]
|'''†''' Marína Kováčová
<small>( rod.Valentová )</small>
|sekretárka, zomrela pri pôrode
|manželka Jána, sestra Aleny '''†''', neter Rozálie, bývalá priateľka Milana Kohúta
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 10.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Ján Cibula]]
|Milan Kohút
|opravár, ušiel pred vojnou, prišiel o nohu
|bývalý priateľ Maríny '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |9. - 10.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Peter Trník]]
| Emil Klimo
| vedúci strážnej služby
|kamarát Karola a Jána
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Zuzana Kyzeková]]
| Lýdia
| sekretárka
|kamarátka Emila
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Kristína Spáčová]]
| Marta Grúberová
| klaviristka, bola znásilnená Antonom Holubcom, odišla zo Slovenského štátu
|kamarátka Kláry a Aleny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |nemocnica :
|-
| [[Sarah Arató]]
| Dr. Šarlota Majerová
| lekárka, učiteľka na fakulte, v odboji
|mama Barbory, bývalá manželka Ivana '''†''', bývalá priateľka Leopolda Matúša a Jonáša, kolegyňa Vilmy, Václava a Alberta
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Dušan Szabó]]
| Dr. Václav Važan
| primár v nemocnici
|kolega Šarloty, Vilmy a Alberta
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Juraj Koči]]
|Ľuboš Brezina
|lekár, má cukrovku, v odboji, na povstání
|spolužiak Vilmy a Fera, kamarát Thomasa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Dávid Kakas|Dávid Kakaš]]
|František Lauka
|lekár, má amputovanú ruku, v odboji, na povstání
|spolužiak Vilmy a Ľuboša, kamarát Thomasa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Hana Krejčová]]
|Zuzana Lukáčová
|zdravotná sestra v nemocnici
|sestra Jakuba, Ľudovíta, Mateja, Pavla a Anny, teraz žije s Vilmou, Albertom a Thomasom Raue
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |bývalý zamestnanci nemocnice :
|-
|[[Ján Greššo]]
|'''†''' Dr. Ivan Majer
|primár psychiatrie, bol zastrelený na Patrónke SS vojákom
|bývalý manžel Šarloty
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4.,11. - 12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |14.
|-
|[[Ivan Krúpa]]
|[[Docent|doc.]] Dr. Zoltán Polák
|dekan [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|lekárskej fakulty]], lekár
|profesor na lekárskej fakulte
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |príslušníci SS s rodinami & nemeckí občania :
|-
! colspan="7" | rodina Klausovci
|-
| [[Ján Koleník]]
| Walter Klaus
| príslušník SS, vrah Petra '''†''', Wolfganga '''†''' a Jarky '''†''', postrelil ho Lukáš Kudlička
| manžel Helgy, otec Wolfganga '''†''' a Richarda, nevlastný otec Elizy, brat Wolfganga '''†''', švagor Leny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Jana Majeská]]
| Helga Klaus
<small>(rod. Diettrich)</small>
|manželka príslušníka SS, na materskej, vrahyňa Ludwiga
| manželka Waltera, matka Elizy, Richarda a Wolfganga '''†''', bývalá milenka Ludwiga '''†''', dcéra Josepha '''†''', sestra Leny, švagriná Wolfganga '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Kristína Székely]]
|Eliza Klaus
|dieťa
|dcéra Helgy a Ludwiga '''†''' ''<small>(oficiálne Waltera)</small>'', sestra Wolfganga '''†''' a Richarda''',''' neter Leny a Wolfganga '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 12.,14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Bruno Oravec]]
|Richard Klaus
|dieťa
|syn Helgy a Waltera, brat Elizy a Wolfganga '''†''', synovec Leny a Wolfganga '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11. - 14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|(nedostupné)
|'''†''' Wolfgang Klaus
|zomrel na záškrt
|syn Helgy a Waltera, brat Elizy, synovec Leny a Wolfganga
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Šimon Jakuš]]
|'''†''' Wolfgang Klaus
|mal Downov syndróm, bol udusený Walterom
|brat Waltera, švagor Helgy, strýko Wolfganga
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Lívia Michalčík Dujavová]]
|Dita Klaus
|opatrovateľka Wolfganga
|sesternica Waltera a Wolfganga''',''' teta Wolfganga
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Zuzana Šicková]]
| Mira
| slúžka u Klausovcov
| ---
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Diettrich
|-
|[[Jana Kovalčiková]]
|Lena Diettrich
|majiteľka kabaretu a bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, v odboji
|partnerka Reného, bývalá manželka Antona, láska Caspera, dcéra Josepha '''†''', sestra Helgy, švagriná Waltera, teta Elizy, Richarda a Wolfganga '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 8. 10.- 14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Ján Mistrík]]
|'''†''' Joseph Diettrich
|nemecký dôstojník; bol otrávený kyanidom v obchodnom dome Dunaj
|otec Leny a Helgy, svokor Waltera, dedo Wolfganga '''†,''' Elizy a Richarda
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Raue
|-
|[[Monika Hilmerová]]
|Dr. Vilma Raue
<small>(rod.Rusnáková)</small>
|doktorka, v odboji, bývalá vedúca oddelenia módy
|manželka Alberta, matka Kristíny, nevlastná mama Thomasa, bývalá manželka Štefana, svokra Ervína '''†''', kolegyňa Šarloty a Viktora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Ján Dobrík]]
|Dr. Franz Raue <small>( Albert )</small>
|príslušník armády, lekár, v odboji
|manžel Vilmy, otec Thomasa, kolega Šarloty a Viktora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Krištof Kelíšek]]
|Thomas Raue
|študent nemeckého gymnázia, v odboji
|partner Barbory, syn Alberta / Franze Raue, nevlastný syn Vilmy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Mária Landlová]]
|Hilda Wágnerová
|hrdá na nacistický režim
|manželka Karola, babka Thomasa, svokra Alberta
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Vladimír Rohoň]]
|Karol Wágner
|hrdý na nacistický režim
|manžel Hildy, dedo Thomasa, bývalý svokor Alberta
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Müllerovci
|-
| [[Martin Nikodým]]
| Hans Müller
| príslušník SS, Sturmbannführer
|otec Bernarda, manžel Saskii
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Saskia Müller
|žena v domácnosti
|manželka Johanna, matka Bernarda
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Oliver Hlasný]]
|Bernard Müller
|žiak nemeckého gymnázia
|syn Johanna a Saskii kamarát Daga a Thomasa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Krügerovci '''†'''
|-
| [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]
| '''†''' Gerhard Krüger
| príslušník SS, Sturmbannführer, vrah Magdaleny Koptíkovej '''†,''' zastrelil ho Laco
|manžel Ingrid '''†''', otec Daga '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|'''†''' Ingrid Krügerová
|zomrela na gangrénu
|manželka Gerharda '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Maroš Baňas]]
|'''†''' Dag Krüger
|žiak nemeckého gymnázia, boxoval, bol v Maďarsku na fronte, na ňom aj zomrel
|syn Gerharda '''†''' a Ingrid '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Bauerovci
|-
|[[Kamila Heribanová]]
|Lucia Vychodilová
|sekretárka na štábe SS, vdova, bývalá chemička, v odboji
|dcéra Berty, mama Jurka '''†,''' manželka Romana '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
|Berta Bauer
|karpatská <nowiki>''slovenská''</nowiki> Nemka, udala svojho zaťa a Urbanovce, hrála to, že je invalidná
|matka Lucie, svokra Romana '''†''', babka Jurka '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Ottó Culka]]
|'''†''' Roman Vychodil
|chemik, v odboji, zomrel na streľbu
|manžel Lucie, otec Jurka, zať Berty
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |13.
| style="text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Grabeovci
|-
|[[Ján Bakala]]
|'''†''' Horst Grabe
|Obersturmbannführer, bol obesený za zradu na príkaz Waltera Klauss
|manžel Frídy, milenec Leny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 8.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Diana Dulinková]]
|Frída Grabe
|odišla do Berlína
|vdova po Horstovi
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Weissovci '''†'''
|-
| [[Marek Fašiang]]
| '''†''' Ludwig Weiss
| Oberstürmbannführer, vojenský pridelenec a dôstojník, bol na fronte a oslepol na jedno oko, zastrelila ho Helga Klaus
| bývalý milenec Helgy, otec Elizy Klaus
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5.{{--}}6., 10.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |9.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |členovia SS armády
|-
|[[Marcel Ochránek]]
|Erich Fischer
|príslušník SS, Standartenführer
|páčila sa mu Helga Klaus
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10., 12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Přemysl Boublík]]
|Günter
|príslušník SS
| býval s Klárou, Alenou a Lacom
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |13.
| style="text-align: center;" |
|-
|[[Enrico Favero]]
|'''†''' Lars
|príslušník SS, zabila ho Kristína Steinerová
|kamarát Güntera
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |13.
| style="text-align: center;" |
|-
|[[Adam Jančina]]
|'''†''' Jürgen
|príslušník SS, srazila ho autom Helga Klaus
|páčila sa mu Kristína
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |13.
| style="text-align: center;" |
|-
|[[Matej Erby]]
|'''†''' Sebastian Bach
|príslušník SS, plánoval atentát na Hitlera s Albertom, popravený, obvinil Waltera Klausa
|spolužiak Waltera
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
|Jürgen
|príslušník SS
|páčila sa mu Lena
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |nemeckí občania :
|-
|[[Adriana Novakov]]
|Astrid Höss
|aristokratka, neter Rudolfa Hössa, skončila v koncentračnom tábore z ktorého utiekla, teraz sa ukrývá s partizánmi
|bývalá milenka Waltera Klausa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. - 12. 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Lucia Vráblicová]]
|Gloria Maschke
|bývalá vedecko - medicínska pracovníčka na Antopologickom inštitúte v Berlíne, testovala Waltera Klausa, teraz v Osvienčime, povedala Astrid pravdu o rodine Klausovcov
|asistentka Dr. [[Josef Mengele|Mengeleho]]
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. - 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12.
|-
|[[Bianka Šutičová]]
|Ulrike
|nemecká občianka
|páčil sa jej Ludwig Weiss
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |gardisti z Hlinkovej slovenskej strany :
|-
| [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]
| Július Šándor
| gardista, vrah Františka Kocába , vrátil sa z frontu ako nadporučík slovenskej armády
|bývalý priateľ Kristíny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8., 12. - 14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Martin Grman]]
|Vojtech
|gardista, vo väzení
|kamarát Júliusa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Lukáš Frflajs]]
|Patrik
|gardista
|kamarát Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Lukáš Šípka]]
|Jožo
|gardista
|kamarát Patrika, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Lukáš Trepáč]]
|Nikolas
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Luboš Hrbal|Luboš Hrbal,]]
|Boris
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Kazimíra, Ota a Izidora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Marcel Čálik]]
|Kazimír
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Izidora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Tomáš Haveta]]
|Oto
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra a Izidora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Tomáš Kupec]]
|Izidor
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Kazimíra
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Kocábova
|-
|[[Pavol Topoľský]]
|'''†''' František Kocáb
|gardista, bol zabitý Júliusom
|manžel Valérie, ujo Terezy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 2.,4., 7.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Mária Brainerová]]
|Valéria Kocábová
|dôchodkyňa
|vdova po Františkovi, teta Terezy, prateta Antónie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7., 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |členovia slovenského odboja :
|-
| [[Filip Šebesta]]
| Ladislav Koptík
|člen odboja, komunista
| vdovec po Magde '''†,''' brat Anežky '''†,''' kamarát Dávida
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Peter Pecha]]
|Michal Belan
<small>( Marcel )</small>
|nadporučík slovenskej armády, v odboji, bývalý seminarista v kostole
|snúbenec Aleny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 7.,
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |10.
|-
! colspan="7" |členovia slovenské armády :
|-
|[[Dávid Hartl]]
|Vincent Lém
|vojak, partizán pri SNP
|kamarát Laca
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |členovia rudej armády :
|-
|[[Adam Madeja]]
|Váňa
|vojak
|kamarát Sergeja
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |13.
| style="text-align: center;" |
|-
|[[Ladislav Ladomirjak]]
|'''†''' Sergej
|vojak, zastrelil ho Váňa
|kamarát Váňu
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |13.
| style="text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |členovia komunistickej strany :
|-
|[[Paula Lopatovská]]
|Milada
|komunistka, bola zavretá v Ilave
|kamarátka Laca
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.,12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Kristóf Melecsky|Kristóf Melecsky]]
|Dezider
|komunista bol zavretý v Ilave
|kamarát Laca
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |spolok slovenských žien tzv. okrášľovací spolok :
|-
| [[Oľga Belešová]]
| Valentína Valešková
| členka spolku slovenských žien
| manželka Miloša, kamarátka Edity, Gizely a Alžbety
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}3., 5.{{--}}11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Hana Gajdošová-Letková]]
| Gizela Hoffmannová
| členka spolku slovenských žien
| manželka Vincenta; kamarátka Edity, Valérie a Alžbety
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5.{{--}}11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |zamestnanci kabaretu :
|-
|[[Viktória Kondrashová]]
|Zita
|speváčka v kabarete
|vysmievala sa z Evy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |františkánsky kostol :
|-
|[[Ján Gallovič]]
|kňaz Povzdech
|františkánsky kňaz
|ordinár seminaristu
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}8., 11. - 14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |ostatné slovenské rodiny :
|-
! colspan="7" |rodina Hanákovci '''†'''
|-
|[[Juraj Loj]]
|'''†''' Viktor Hanák
|šéf rafinérie Apollo, bývalý štátny tajomník na ministerstve, zabil svoju manželku Oľgu, potom to poprel, zomrel pri bombardovaní rafinérie Apollo
|manžel Oľgy '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Barbora Bezáková]]
|'''†''' Oľga Hanáková
|umelkyňa, zabitá manželom
|manželka Viktora '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Horváthovci
|-
| [[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]]
| Pavol Horváth
| bývalý policajný prezident
| manžel Alžbety, otec Johany '''†'''; kamarát Edity a Rudolfa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Zuzana Frenglová]]
| Alžbeta Horváthová
| členka spolku slovenských žien
| manželka Pavla, matka Johany '''†''', kamarátka Edity, Rudolfa, Gizely a Valérie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Mária Schumerová]]
| '''†''' Johana Kučerová
<small>(rod.Horváthová)</small>
| umelkyňa (maliarka); zomrela po streľbe na ulici, bola chorá
| manželka Petra, dcéra Pavla a Alžbety, kamarátka Kláry
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Turzovci
|-
|[[Žofia Martišová]]
|Stela Turzová
|dôchodkyňa
|babka Kamila
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11.
|-
| [[Tomáš Pokorný]]
| Kamil Turza
| právnik
| vnuk Stely, kamarát Petra '''†''', Ervína a Ireny, bývalý snúbenec Kláry a Vierky
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5. 7. - 8., 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Maníkovci
|-
|[[Marián Labuda ml.]]
|Tibor Maník
|vedúcí na pošte v
Banskej Bystrici
|manžel Táni, otec Tibora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Katarína Baranová]]
|Táňa Maníková
|žena v domácnosti
|manželka Tibora, matka Tibora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|(nedostupné)
|Tibor Maník<small>ml.</small>
|dieťa
|syn Tibora a Táni
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Bogárovci
|-
| [[Juraj Rašla]]
| Štefan Bogár
|bývalý gardista
| otec Kristíny a Paľka, bývalý manžel Vilmy, manžel Marty
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |8.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Edita Borsová]]
|Marta Bogárová
|bývalá majiteľka penziónu
|manželka Štefana, matka Pavla, nevlastná matka Kristíny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |8.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Pavol Bogár
|žiak nemeckého gymnázia
|syn Štefana a Marty, nevlastný brat Kristíny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |8.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" | rodina Lukáčovci
|-
| [[Matúš Kvietik]]
| Jakub Lukáč
| bývalý čašník v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku
|partner Gréty, ex-partner Aleny, brat Anny, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}7.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Chiara Mederová]]
|Gréta Kopecká
|bývalá zlatníčka v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku
|priateľka Jakuba
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 7.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Jan Révai]]
|Martin Lukáč
|v Amerike s deťmi
|bývalý partner Aleny, otec Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Jana Zvaríková]]
| '''†''' pani Lukáčová
| zomrela na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]]
|manželka Martina, matka Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Richard Kinšt]]
| Ľudovít Lukáč
| školák v Amerike
|brat Jakuba, Anny, Mateja , Pavla a Zuzany
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| {{farba|gray|(nedostupné)}}
| Anna Lukáčová
| školáčka v Amerike
|sestra Jakuba, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| {{farba|gray|(nedostupné)}}
| Matej Lukáč
| školák v Amerike
|brat Jakuba, Anny, Ludovíta, Pavla a Zuzany
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Pavol Lukáč
|školák v Amerike
|brat Jakuba, Anny,Zuzany, Ľudovíta a Mateja
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |židovské rodiny & židia :
|-
|[[László István Béhr]]
|Kasper
|žid, utiekol cez hranice
|láska Leny Diettrich
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}6.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Csongor Kassai]]
|Joachim
|žid, učil deti v dielni
|otec Alžbety, kamarát Leny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Sofia Lord]]
|Alžbeta
|hluchonemé dieťa
|dcéra Cyrila, kamarátka Leny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Kristína Sihelská]]
|Chana
|pracovala na ústredni židov
|kamarátka a kolegyňa Jakoba a Dávida Gutmanna
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Milan Chalmovský]]
|Jakob
|pracovala na ústredni židov
|kamarát a kolega Chany a Dávida Gutmanna
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}12.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Tatiana Šúrová]]
|Jozefína Weinbergová
|židovka, dojka Antónie
|manželka Zoltána, matka Oskara
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Michal Legíň]]
|Zoltán Weinberger
|žid
|manžel Jozefíny, otec Oskara
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Makar Tikhomirov]]
|Rudolf Vrba
|žid, ktorý utiekol z Osvienčimu
| ---
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11.
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Leon
|žid, žiak
|kamarát Thomasa, na ulici ho napadli Jonáš, Dag a Bernard
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Veronika Šupejová]]
|Sára Lochová
|židovka
|Matka Šimona a Adinykamarátka Ester a Anny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Anton Šulík ml.]]
|Áron Alner
|bývalý pekár v Dunaji, žid, utiekol do Maďarska s rodinou
|Manžel Ljuky, otec Maxmiliána, Daniela, Simona, Eugena, Ladislava, Blanky a Rozálie, kamarát Rudolfa Kučeru
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Petra Gavláková]]
|Ráchel Elsnerová
|pracuje v dielni
|Matka Judity, kamarátka Árona
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 10., 13.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |v deji sa už tieto židovké rodiny nevyskytujú :
|-
! colspan="7" | rodina Steinerovci
|-
| [[Marián Slovák]]
| Izák Steiner
| bývalý majiteľ pivovaru, odišiel do Palestíny
| manžel Ester, otec Ervína '''†''', svokor Kristíny, kamarát Rudolfa a Edity
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Ľudmila Lukačíková Kozmenko]]
|Ester Steinerová
|žena v domácnosti, odišla do Palestíny
|manželka Izáka, matka Ervína '''†''', svokra Kristíny, kamarátka Edity a Rudolfa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Károly Tóth|Karol Tóth]]
| '''†''' Ervín Steiner
| bývalý právnik, vrátil sa z Palestíny, zomrel v boji (SNP)
| manžel Kristíny, syn Izáka a Ester, kamarát Petra a Kamila
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.{{--}}4.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1., 13.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Ráchel Šoltésová]]
| Kristína Steinerová
<small>( rod. Bogárová )</small>
| čašnička v kabarete, bývalá predavačka na oddelení módy, vrátila sa z Palestíny, vdova
| vdova po Ervínovi '''†''', dcéra Vilmy a Štefana, nevesta Izáka a Ester nevlastná sesta Pavla
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}4., 13.{{--}}14.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Tomáš Turek]]
|Kornel Steiner
|žid na úteku, je z Humenného
|bratranec Izáka, otec Rebeky a Samuela, manžel Štefánie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Štefánia Steinerová
|židovka na úteku, je z Humenného
|matka Rebeky a Samuela, manželka Kornela
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Rebeka Steinerová
|židovka na úteku, je z Humenného
|dcéra Kornela a Štefánie, sestra Samuela
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Natan Šantavý]]
|Samuel Steiner
|žid na úteku, je z Humenného
|syn Kornela a Štefánie, brat Rebeky
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |rodina Karnitzová
|-
|[[Veronika Lackovičová]]
|Ester Karnitzová
|v koncentračnom tábore, židovka
|dcéra Adiny a Félixa, kamarátka Dávida a Laca, bývalá opatrovateľka Johanna
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Tibor Fabó]]
|'''†''' Félix Karnitz
|žid, bývalý lekárnik, zomrel v koncentračnom tábore
|otec Ester, manžel Adiny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Valéria Fürješová]]
|'''†''' Adina Karnitzová
|židovka, bývalá lekárnička, zabitá Valeriánom
|manželka Félixa, matka Ester
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" | aktuálné ostatné postavy :
|-
|[[Roman Poláčik]]
|René Monde
|cudzinec, prekladateľ SS, tajne v odboji
|partner Leny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Tamara Hrnčiarová]]
|Dorota Gajdošová
|speváčka v kabarete
|páči sa jej Joachim býva u Kučerovcov
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |14.
| style="text-align: center;" |
|-
|[[Gréta Polonská]]
|Barbora Vargová
|študentka, čaká dieťa
|dcéra Šarloty a Joachima, páčí sa Thomasovi
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13.{{--}}14.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Peter Ondrejička]]
|Jonáš
|podnikateľ
|otec Barbory, láska Šarloty je ženatý
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |14.
| style="text-align: center;" |
|-
|[[Noël Czuczor]]
|Joachim
|objavil sa v kabarete
|páčí sa mu Dorota
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |14.
| style="text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |ostatné postavy :
|-
|[[Erik Žibek]]
|Matúš Lenart
|letec z letky, barman, zrádca, odišel preč po odhalení, bol v odboji
|bývalý priateľ Šarloty, kamarát Petra '''†''', bývalý spojenec Imricha aj Waltera
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6., 9.{{--}}10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Maroš Kramár]]
|Vladimír Ruttkay
|obchodník, majiteľ kameňolomu, podvodník, utiekol do zahraničia
|bývalý priateľ Edity, otec Leopolda Kučeru
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |9. - 10.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Ondřej Kavan]]
|Ján Nehera
|majitel obchodného domu Nehera
|šéf Adely, známý Antona
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Martin Donutil]]
|Oldřich Nový
|herec, má ženu židovku
|kolega Evy Dušekovej '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Gabriela Dolná]]
|Rozália Valentová
|dôchodkyňa, býva v Lučenci
|teta Aleny a Maríny '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Ela Lehotská]]
|Ida Valentová
|dôchodkyňa, býva v Lučenci
|matka Aleny a Maríny '''†'''
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Oľga Solárová]]
|Otília Kudličková
|dôchodkyňa z Liptovského Mikuláša, má byt v Bratislave
|nevlastná mama Lukáša, sestra Dariny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Juliana Hamranová]]
|Nora Čenková
|vdova, jej muž zomrel v bani
|mama Mila, Timei, Jarmily, Tomáša a Alžbety
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |mladšie verzie postav :
|-
|[[Samuel Teicher]]
|Rudolf Kučera
|mladšia verzia Rudolfa
| bol zamilovaný do Edity
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Alexandra Sokolová]]
|Edita Koháryová
|mladšia verzia Edity
| bola zamilovaná do Vladimíra
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Michal Kaprálik]]
|Vladimír Ruttkay
|mladšia verzia Vladimíra
| záletník
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |ostatné postavy, ktoré zomreli :
|-
|[[Lucia Siposová]]
|'''†''' Ela
|bývalá kabaretiérka, v odboji, nechal ju zastreliť Walter Klaus
|bývalá kamarátka Evy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}9.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11.
|-
|[[Andrea Kiráľová]]
|'''†''' Viera Vargová
|služebná, zomrela v nemocnici po nemoci
|starala sa o Barboru <small>( dcéru Šarloty a Jonáša</small> <small>)</small>
| style="text-align: center;" |
| style="text-align: center;" |10.
| style="text-align: center;" |
|-
|[[Andrea Süttöová]]
|'''†''' Agáta Kudličková
|zomrela, bola vo väzení za vraždu manžela, ktorú spáchal jej syn Lukáš
|mama Lukáša Kudličku
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 10.
|-
|[[Sára Suchovská]]
|'''†''' Anežka Koptíková
|obesená po atentáte na Josepha Diettricha, čašníčka v Dunaji
|sestra Laca, bola zalúbená
do Dávida Gutmanna
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Roman Hargaš]]
|'''†''' Valerián Furdek
|básnik, vrah mladých žien
|bol zabitý Antonom Holubcom
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}6.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Lenka Kopuncová - Fecková]]
|'''†''' Jarka
|speváčka, obesil ju Walter Klaus
|bývalá milenka Waltera
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Dagmar Sanitrová]]
|'''†''' Eleonóra Rakovská
<small>( Bernadetta )</small>
|matka predstavená
|biologická mama Kláry, babka Filipa, láska Ernesta Almásy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]
|'''†''' Marek
|zlodej, bol zabitý
|bývalý priateľ Emílie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|}
== Série ==
{|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center"
! colspan="2" rowspan="2" | Séria
! rowspan="2" | Časti
! colspan="2" | Premiéra
! rowspan="2" | Slot
! rowspan="2" | Stanica
|-
! Prvá epizóda
! Posledná epizóda
|-
| style="background:#BB2528; width:1%;" |
| '''[[#1. séria|1.]]'''
| 20
| [[10. január]] [[2023]]
| [[16. marec]] [[2023]]
| rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30
| rowspan="17" | [[TV Markíza]]
|-
| style="background:#80461B; width:1%;" |
| '''[[#2. séria|2.]]'''
| 20
| [[21. marec]] [[2023]]
| [[30. máj]] [[2023]]
|-
| style="background:#FFA500; width:1%;" |
| '''[[#3. séria|3.]]'''
| 15
| [[22. august]] [[2023]]
| [[10. október]] [[2023]]
|-
| style="background:#F7C34B; width:1%;"|
|'''[[#4. séria|4.]]'''
| 15
| [[12. október]] [[2023]]
| [[30. november]] [[2023]]
|-
| style="background:#F7C34B; width:1%;"|
| colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2023)|Vianočný špeciál]]'''
| colspan="2" | [[5. december]] [[2023]]
| Utorok 20:30
|-
| style="background:#008B00; width:1%;"|
| '''[[#5. séria|5.]]'''
| 21
| [[23. január]] [[2024]]
| [[4. apríl]] [[2024]]
| rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30
|-
| style="background:#9BD7C8; width:1%;"|
| '''[[#6. séria|6.]]'''
| 21
| [[9. apríl]] [[2024]]
| [[20. jún]] [[2024]]
|-
| style="background:#0e6a9f; width:1%;"|
| '''[[#7. séria|7.]]'''
| 17
| [[27. august]] [[2024]]
| [[22. október]] [[2024]]
|-
| style="background:#6395EC; width:1%;"|
| '''[[#8. séria|8.]]'''
| 17
| [[24. október]] [[2024]]
| [[19. december]] [[2024]]
|-
| style="background:#6395EC; width:1%;"|
| colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2024)|Vianočný špeciál]]'''
| colspan="2" | [[19. december]] [[2024]]
| Štvrtok 22:10
|-
| style="background:#BB2528; width:1%;" |
| '''[[#9. séria|9.]]'''
| 22
|[[6. január]] [[2025]]
|[[18. marec]] [[2025]]
| Pondelok 20:30 (špeciálna epizóda)<br />Utorok & štvrtok 20:30
|-
| style="background:#80461B; width:1%;" |
| '''[[#10. séria|10.]]'''
| 22
|[[20. marec]] [[2025]]
|[[10. jún]] [[2025]]
| Utorok a štvrtok 20:30
|-
| style="background:#80461B; width:1%;" |
| colspan="2" | '''[[#Príbeh, ktorý ožil|Príbeh, ktorý ožil]]'''
| colspan="2" |[[12. jún]] [[2025]]
| Štvrtok 20:30
|-
| style="background:#FFA500; width:1%;" |
| '''[[#11. séria|11.]]'''
| 14
| [[2. september]] [[2025]]
| [[23. október]] [[2025]]
| rowspan="2" | Utorok & štvrtok 20:30
|-
| style="background:#F7C34B; width:1%;"|
| '''[[#12. séria|12.]]'''
| 14
| [[28. október]] [[2025]]
| [[4. december]] [[2025]]
|-
| style="background:#F7C34B; width:1%;"|
| colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2025)|Vianočný špeciál]]'''
| colspan="2" | [[9. december]] [[2025]]
| Utorok 20:30
|-
| style="background:#008B00; width:1%;"|
| '''[[#13. séria|13.]]'''
|19
| [[27. január]] [[2026]]
|2. apríl 2026
| | Utorok a štvrtok 20:30
|-
|
|14.
|
|7. apríl 2026
|}
== Časti ==
=== 1. séria (2023) ===
{|class="wikitable" width="100%"
|-
! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | №
! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | #
! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Názov
! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Réžia
! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Scenár
! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 10. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 12. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 17. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 19. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 24. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 26. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 31. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 2. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 7. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 9. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 14. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 16. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 21. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 23. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 28. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 2. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 7. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 9. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 14. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 16. marec 2023
}}
|}
=== 2. séria (2023) ===
{|class="wikitable" width="100%"
|-
! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | №
! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | #
! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Názov
! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Réžia
! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Scenár
! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 21. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 23. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 28. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 30. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 25
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 4. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 26
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 6. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 27
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 11. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 28
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 13. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 29
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 18. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 30
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 20. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 31
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 25. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 32
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 27. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 33
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 2. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 34
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 4. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 35
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 9. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 36
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 11. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 37
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 16. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 38
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 23. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 39
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 25. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 40
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 30. máj 2023
}}
|}
{{Časť (TV seriál)}}
=== 3. séria (2023) ===
{|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| №
! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| #
! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:8%;"| Názov
! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:31%;"| Réžia
! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:22%;"| Scenár
! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 41
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 41
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. august 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 42
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 42
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. august 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 43
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 43
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. august 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 44
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 44
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 31. august 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 45
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 45
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 46
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 46
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 47
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 47
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 48
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 48
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 49
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 49
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 50
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 50
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 51
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 51
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 52
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 52
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 53
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 53
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 54
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 54
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 55
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 55
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. október 2023
}}
|}
=== 4. séria (2023) ===
{|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| №
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| #
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 56
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 56
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 57
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 57
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 58
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 58
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 59
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 59
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 60
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 60
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 61
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 61
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 31. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 62
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 62
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 63
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 63
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 64
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 64
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 65
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 65
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 66
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 66
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 67
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 67
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 68
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 68
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 69
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 69
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 70
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 70
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. november 2023
}}
|}
=== Vianočný špeciál (2023) ===
{|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| №
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| #
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár
! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 71
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 71
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. december 2023
}}
|}
=== 5. séria (2024) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 72
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 72
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. január 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 73
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 73
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. január 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 74
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 74
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. január 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 75
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 75
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 1. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 76
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 76
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 77
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 77
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 8. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 78
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 78
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 79
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 79
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 15. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 80
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 80
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 81
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 81
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 82
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 82
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 83
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 83
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 84
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 84
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 85
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 85
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 86
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 86
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 87
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 87
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 88
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 88
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 89
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 89
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 90
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 90
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 91
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 91
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 92
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 92
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. apríl 2024
}}
|}
=== 6. séria (2024) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 93
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 93
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 94
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 94
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 95
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 95
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 96
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 96
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 97
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 97
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 98
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 98
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 99
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 99
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 100
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 100
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 101
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 101
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 102
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 102
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 103
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 103
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 104
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 104
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 105
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 105
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 106
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 106
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 107
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 107
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 108
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 108
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 109
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 109
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 110
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 110
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 111
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 111
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 112
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 112
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 113
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 113
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. jún 2024
}}
|}
=== 7. séria (2024) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 114
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 114
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. august 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 115
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 115
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. august 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 116
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 116
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 117
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 117
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 118
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 118
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 119
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 119
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 120
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 120
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 121
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 121
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 122
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 122
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 123
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 123
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 124
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 124
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 1. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 125
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 125
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 126
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 126
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 8. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 127
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 127
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 128
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 128
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 15. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 129
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 129
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 130
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 130
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. október 2024
}}
|}
=== 8. séria (2024) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 131
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 131
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 132
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 132
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 133
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 133
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 31. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 134
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 134
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 135
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 135
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 136
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 136
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 137
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 137
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 138
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 138
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 139
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 139
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 140
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 140
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 141
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 141
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 142
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 142
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 143
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 143
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 144
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 144
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 145
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 145
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 146
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 146
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 147
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 147
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. december 2024
}}
|}
=== Vianočný špeciál (2024) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 148
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 148
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. december 2024
}}
|}
=== 9. séria (2025) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 149
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 149
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 150
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 150
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 151
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 151
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 152
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 152
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 153
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 153
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 154
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 154
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 155
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 155
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 156
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 156
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 157
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 157
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 158
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 158
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 159
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 159
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 160
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 160
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 161
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 161
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 162
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 162
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 163
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 163
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 164
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 164
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 165
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 165
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 166
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 166
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 167
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 167
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 168
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 168
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 169
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 169
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 170
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 170
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. marec 2025
}}
|}
=== 10. séria (2025) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 171
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 171
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 172
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 172
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 173
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 173
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 174
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 174
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 175
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 175
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 176
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 176
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 177
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 177
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 178
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 178
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 179
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 179
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 180
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 180
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 181
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 181
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 182
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 182
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 183
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 183
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 184
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 184
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 185
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 185
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 15. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 186
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 186
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 187
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 187
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 188
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 188
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 189
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 189
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 190
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 190
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 191
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 191
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 192
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 192
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. jún 2025
}}
|}
=== Príbeh, ktorý ožil (2025) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 193
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 193
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 12. jún 2025
}}
|}
===11. séria (2025)===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 194
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 194
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 195
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 195
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 196
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 196
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 197
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 197
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 198
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 198
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 199
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 199
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 200
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 200
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 201
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 201
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 202
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 202
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 203
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 203
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 204
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 204
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 205
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 205
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 206
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 206
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 207
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 207
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. október 2025
}}
|}
=== 12. séria (2025) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 208
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 208
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 209
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 209
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 210
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 210
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 211
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 211
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 212
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 212
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 213
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 213
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 214
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 214
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 215
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 215
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 216
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 216
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 217
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 217
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 218
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 218
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 219
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 219
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 220
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 220
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 221
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 221
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. december 2025
}}
|}
=== Vianočný špeciál (2025) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 222
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 222
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. december 2025
}}
|}
=== 13. séria (2026) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #008B00; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #008B00; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #008B00; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #008B00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 223
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 223
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 224
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 224
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 225
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 225
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 226
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 226
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 227
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 227
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 228
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 228
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 229
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 229
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 230
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 230
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 231
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 231
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 232
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 232
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 233
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 233
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 234
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 234
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 235
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 235
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 236
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 236
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 237
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 237
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 238
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 238
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 239
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 239
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 240
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 240
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 31. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 241
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 241
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026
}}
|}
== Galéria ==
<gallery>
File:Námestie SNP 30 03.jpg|Skutočný [[Obchodný dom Dunaj]] v Bratislave pred poslednou rekonštrukciou, ktorá mu vrátila pôvodný vzhľad (2018)
File:Bratislava Šulekova 9 495.jpg|Penzión (v skutočnosti [[vila]] na [[Šulekova ulica (Bratislava)|Šulekovej ulici]] 9 v Bratislave)
File:Bratislava castle historical picture.jpg|[[Vydrica (Bratislava)|Vydrica]] s [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] (17. storočie)
File:Františkánsky kostol priečelie.jpg|[[Kostol Zvestovania Pána (Bratislava)|Františkánsky kostol]] v Bratislave
File:Smoke rising from the Apollo refinery in Bratislava on June 16, 1944.jpg|Autentická fotografia bombardovania [[Apollo (podnik)|rafinérie Apollo]] v Bratislave (16. jún 1944)
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}}
* {{Oficiálna stránka|https://www.markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}}
* {{Csfd film|1287632|Dunaj, k vašim službám}}
* {{Imdb film|27564441|Dunaj, k vašim službám}}
* {{Fdb film|193992|Dunaj, k vašim službám}}
[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2023]]
[[Kategória:Seriály s tematikou druhej svetovej vojny]]
oo06vpgql1gpndw44s4wtn3yml1nblw
Klára Belicová
0
693386
8207225
8144327
2026-05-02T14:15:08Z
~2026-20335-96
290941
8207225
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Klára Belicová
| Rodné meno =
| Popis osoby = česká kameramanka
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px -->
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1986|01|10}}
| Miesto narodenia =
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Dátum pochovania =
| Miesto pochovania =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Pseudonym =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = česká
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známa vďaka =
| Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe]]
| Profesia =
| Aktívne roky = 2011{{--}}súčasnosť
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel =
| Partner =
| Deti =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Klára Belicová''' je česká filmová kameramanka. V roku 2017 doštudovala kameramanskú tvorbu na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]]. Počas kariéry spolupracovala s viacerými režisérmi/režisérkami, v oblasti dokumentárneho, hraného, krátkometrážneho a aj televízneho filmu. Hlavné témy filmov na ktorých sa podieľala sú medziľudské vzťahy a vnútorný svet ľudí v rôznych životných situácií.
== Tvorba ==
=== Začiatky kariéry, študentské a krátkometrážne filmy ===
Počas štúdiu vznikli jej prvé filmy, ''Gunplay'' a ''Inner Space'' v roku 2012. Na ďalší rok spolupracovala na študentskom filme ''Rozloučení (2013)'', ako spolurežisérka a spoluscenáristka so scenáristom Petrom Koubekom. V tom istom roku natočila s režisérom Lubošom Kučerou komédiu ''Čtyři dni ve skladu'' (2013). V 2014 vznikli dve diela na ktorých pracovala ako kameramanka: ''Až zapadne slunce'' a ''Kluby poezie''.
Po štúdiu taktiež spolupracovala na krátkometrážnych filmoch: ''Blbá nálada (2018), Přes palubu! (2019), Inverze (2021).''
=== Dokumentárne filmy ===
Väčšina filmov, na ktorých pracovala ako kameramanka sú dokumentárne, od študentských filmov až k televíznym filmom alebo seriálom.
==== Seriálová tvorba ====
Pracovala ako kameramanka na jednej epizóde televízneho seriálu ''Queer (2013)'', o mapovaní a diskusií queer kultury.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queer (2013) [TV cyklus]|url=https://www.fdb.cz/film/queer/185766|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref>
V 2015 robila kameru spoločne s Janom Šípkom na jednej epizóde seriálu ''Jednou nohou absolutnu (E06 - Bytosti a aparáty)'' o polyfunkčnom pracovisku ČVUT INSTITUTU INTERMÉDIÍ, ktorá je platformou pre spoluprácu technických a umeleckých odborov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jednou nohou v absolutnu (2015)|url=https://www.csfd.cz/film/61449-jednou-nohou-v-absolutnu/prehled/|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs-CZ}}</ref>Neskôr v 2021 spolupracovala na ďalšom seriáli, ''České fotbalové legendy'' na epizóde Vladimíra Šmicera (E01) v réžií Ondřeja Davida.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=České fotbalové legendy - Vladimír Šmicer (E01) (2021)|url=https://www.csfd.cz/film/1000944-ceske-fotbalove-legendy/1000947-vladimir-smicer/prehled/|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs-CZ}}</ref> Stála za kamerou aj pri nakrúcaní bábkového seriálu ''Medvídkova poradna (2021)''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvídkova poradna (2021) [TV seriál]|url=https://www.fdb.cz/serial/medvidkova-poradna/181311|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref>
==== Zákon Helena ====
Klára Belicová stála za kamerou aj pri vzniku filmu dokumentaristky Petry Nesvačilovej, ''Zákon Helena (2016)'' o policajtke Helene Káhnovej, ktorá sa spolu s kolegom rozhodla postaviť sa mafie. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon Helena (2016)|url=https://www.csfd.cz/film/444192-zakon-helena/videa/?videoId=157721340|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs-CZ}}</ref>Film bol distribuovaný v českých kinách a nominovaný za Najlepší dokumentárny film Cena Českej Akadémie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Klara Belicova - Cinematographer|url=https://www.klarabelicova.cz/8758573/about|vydavateľ=www.klarabelicova.cz|dátum prístupu=2023-02-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20230211161603/https://www.klarabelicova.cz/8758573/about|dátum archivácie=2023-02-11}}</ref>
==== Kolem Mileny Jesenské ====
Ďalší dokumentárny film, na ktorom spolupracovala je film pre televíziu z roku 2018, ''Kolem Mileny Jesenské'' v réžií Natálii Císařovskej. Spracováva život českej novinárky, bojovníčky proti [[Nacizmus|nacizmu]] vo forme hraného dokumentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kolem Mileny Jesenské (2018)|url=https://www.csfd.cz/film/619092-kolem-mileny-jesenske/prehled/|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs-CZ}}</ref>
==== Černobílá ====
Vyskúšala sa aj v experimentálnom filme, spoločne s režisérkou Zoe Aiano vytvorili snímku ''Černobílá (2019)'' o žene, ktorá sa počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zúčastnila protinacistického odboju. Film je kombináciou rôznych foriem a druhov dokumentárneho filmu, objavujú sa animované aj archívne zábery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Černobílá (2019)|url=https://www.csfd.cz/film/733496-cernobila/galerie/|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs-CZ}}</ref>
==== K2 vlastní cestou ====
Je jednou z troch kameramanov filmu Jany Počtovej ''K2 vlastní cestou (2020)'', o nebezpečnej horolezeckej cesty na druhú najvyššiu horu sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K2 vlastní cestou (2020)|url=https://www.csfd.cz/film/816135-k2-vlastni-cestou/prehled/|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs-CZ}}</ref>
Taktiež sa podelila na práce kameramana na televíznom filmu Jana Látala ''Tahle doba není pro nás (2021).''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tahle doba není pro nás (2021)|url=https://www.csfd.cz/film/1097050-tahle-doba-neni-pro-nas/prehled/|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs-CZ}}</ref>
=== Hrané filmy ===
==== Sněží ====
''Sněží! (2019),'' jej prvý hraný film je poetický film v réžií Kristiny Nedvědovej o krehkosti medziľudských vzťahov a jedinečnom vnútornom svete každej rodiny, život babičky a dvoch sestier pod jednou strechou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sněží! (2018)|url=https://www.fdb.cz/film/snezi/164335|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref>
==== Její telo ====
''Její telo (2023)'' je ďalšia spolupráca s režisérkou Natáliou Císařovskou, drama o profesionálnej športovkyni, ktorá sa po úrazu stane pornoherečkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Její tělo (2023)|url=https://www.csfd.cz/film/1231789-jeji-telo/prehled/|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=cs-CZ}}</ref>
== Filmografia ==
''Gunplay (2012)''
''Inner Space (2012)''
''Rozloučení (2013)''
''Čtyři dni ve skladu (2013)''
Periferní snění (2013)
''Karel Lampa (2013)''
''Queer (2013)''
''Hovory o lásce dvě (2013)''
''Hodina mezi psem a vlkem (2014)''
''Dítě pravé lásky (2014)''
''Až zapadne slunce (2014)''
''Kluby poezie (2014)''
''Jednou nohou absolutnu (E06 - Bytosti a aparáty) (2015)''
''Zákon Helena (2016)''
''Kolem Mileny Jesenské (2018)''
''Blbá nálada (2018)''
''Černobílá (2019)''
''Sněží! (2019)''
''Přes palubu! (2019)''
''Francek (2020)''
''K2 vlastní cestou (2020)''
''Inverze (2021)''
''Medvídkova poradna (2021)''
''Tahle doba není pro nás (2021)''
''České fotbalové legendy (E01 - Vladimír Šmicer) (2021)''
''Její telo (2023)''
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
*Stránka na webu Kláry Belicovej: https://www.klarabelicova.cz/8758056 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230212220150/https://www.klarabelicova.cz/8758056 |date=2023-02-12 }}
*Klára Belicová na ČSFD: https://www.csfd.cz/tvurce/84885-klara-belicova/galerie/z-nataceni/
*Klára belicová na IMDb: https://www.imdb.com/name/nm8777913/
*Klára Belicová na FDb: https://www.fdb.cz/lidi/621693-klara-belicova.html
{{DEFAULTSORT:Belicová, Klára}}
[[Kategória:Českí kameramani]]
[[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]]
764w3au3b0z0pfd95y77x6s611rv8kx
Ľudovít a Zélia Martinoví
0
693777
8207470
8044612
2026-05-02T22:29:43Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207470
wikitext
text/x-wiki
{{Dobrý článok}}
{{Infobox Svätec|Titul=Svätý|Meno=Ľudovít Martin|Popis osoby=Laik a otec rodiny|Obrázok=Louis Martin 1.jpg|Dátum narodenia=[[22. august]] [[1823]]|Miesto narodenia=[[Bordeaux]] ([[Francúzsko]])|Miesto úmrtia=[[Arnières-sur-Iton]] ([[Francúzsko]])|Dátum úmrtia=[[29. júl]] [[1894]] ([[Francúzsko]])|Hrob=Bazilika sv. Terézie, [[Lisieux]]|Miesto blahorečenia=[[Lisieux]]|Dátum blahorečenia=[[19. október]] 2008|Blahorečil=[[Benedikt XVI.]]|Miesto svätorečenia=[[Vatikán]]|Svätorečil=[[František (pápež) | František]]|Sviatok=[[12. júl]]|pohlavie=mužské|Stupeň liturgického slávenia=spomienka|Začatie beatifikačného procesu=[[22. marec]] [[1957]]|Dátum vyhlásenia za ctihodného=[[26. marec]] [[1994]]|Vyhlásil za ctihodného=[[Ján Pavol II.]]|Dátum svätorečenia=[[18. október]] [[2015]]|Cirkev=[[Katolícka cirkev]]}}
'''Ľudovít Martin,''' celým menom franc. '''Louis Joseph Aloys Stanislas Martin''' (* [[1823]], [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] – † [[1894]], [[Arnières-sur-Iton]], Francúzsko; pochovaný v [[Lisieux (mesto)|Lisieux]]), povolaním hodinár, a jeho [[manželka]] rodená '''Azélia-Mária Guérinová''' (fr. '''Azélie-Marie Guérin'''), častejšie známa ako „'''''Zélia'''''“ (* [[1831]], [[Gandelain]], Francúzsko – † [[1877]], [[Alençon]], Francúzsko), povolaním čipkárka, patrili k [[Normandia|normandskej]] [[Buržoázia|buržoázii]] z mesta [[Alençon]]. V roku [[2008]] boli [[Blahorečenie|blahorečení]] za príkladnú povahu ich manželského života a [[Svätorečenie|kanonizovaní]] [[Pápež|pápežom]] [[František (pápež)|Františkom]] v Ríme v roku [[2015]].
Sú rodičmi svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]], známej pod náboženským prímením ''Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Putovanie relikvií sv. Terézie z Lisieux|url=https://terezka.kkp.sk/|vydavateľ=terezka.kkp.sk|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk}}</ref>, ktorá bola kanonizovaná v roku [[1925]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež Pius XI. – kanonizácia|url=https://terezka.kkp.sk/papez-pius-xi-kanonizacia/|vydavateľ=terezka.kkp.sk|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk}}</ref>
== Životopisy ==
=== Ľudovít Martin ===
Ľudovít Martin sa narodil [[22. august|22. augusta]] [[1823]] v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sv. Zélia a Ľudovít Martenovci|url=https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/sv-zelia-a-ludovit-martenovci/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho rodičmi boli Pierre-François Martin ([[1777]] – [[1865]]) a Fanie Boureau ([[1800]] – [[1883]]). Ako posledný z detí skladajúcich sa z troch dievčat a dvoch chlapcov bol často vychovávaný v posádkach svojho otca, profesionálneho vojaka. Po štúdiách sa Ľudovít vyučil za hodinára.<ref name=":0" /> Keď mal približne 22 rokov, priťahovaný mníšskym životom, požiadal o vstup do [[Hospic Grand-Saint-Bernard|kláštora svätého Bernarda Veľkého.]] Jeho kandidatúra bola zamietnutá, pretože neovládal [[Latinčina|latinčinu]]. Potom strávil tri roky v [[Paríž|Paríži]], z ktorého sa následne presťahoval do [[Alençon|Alençonu]] so svojimi rodičmi, ktorí tam otvorili hodinárstvo-zlatníctvo.<ref name=":0" />
Ľudovít Martin viedol osem rokov pracovitý, pokojný a meditatívny život. Jeho voľnočasovou aktivitou boli dlhé rybačky, niekoľko poľovačiek a večery s priateľmi v ''Katolíckom klube "Vital Romet"''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Louis a Zélie Martinovci, manželia : Životopisy svätých|url=https://www.zivotopisysvatych.sk/louis-a-zelie-martinovci/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho viera bola neustále pevná, bol oddaným [[Kresťan|kresťanom]]: chodieval pravidelne na [[Omša (bohoslužba)|omše]] v nedeľu a cez týždeň, zúčastňoval sa [[Eucharistická adorácia|adorácií Najsvätejšej sviatosti]] (raz za mesiac celonočnej, aj počas manželstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sv. Zélia a Ľudovít Martenovci|url=https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/sv-zelia-a-ludovit-martenovci/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref>) a chodil na [[Púť (posvätné miesto)|púte]]. V Alençone kúpil ''Pavillon'', vežu obklopenú pozemkom, aby sa mohol venovať záhradničeniu, čítaniu a meditácii. Ako 34-ročný bol stále slobodný, z čoho bola jeho matka zúfalá.
=== Zélia Guerinová ===
Azélia-Mária Guérinová, známa pod prezývkou Zélia, sa narodila [[23. december|23. decembra]] [[1831]]<ref name=":0"/> v [[Gandelain]], obci v departmente [[Orne (departement)|Orne]] neďaleko mesta [[Saint-Denis-sur-Sarthon]]. Jej otec Izidor Guérin ([[1777]] – [[1865]]), bývalý vojak napoleonskej [[Veľká armáda|Veľkej armády]], ktorý kedysi bojoval v [[Bitka pri Wagrame|bitke pri Wagrame]], bol v tomto období žandárom v [[Saint-Denis-sur-Sarthon]].<ref name=":0" /> Tam bola Zélia pokrstená. Jej matka Louise-Jeanne Macé ([[1805]] – [[1859]]) bola pomerne drsná roľníčka. Zélia mala staršiu sestru Máriu-Lujzu ([[1829]] – [[1877]]) a jej brat Izidor ([[1841]] – [[1909]]), pomenovaný po otcovi, sa narodil o desať rokov neskôr.
V septembri [[1844]] sa Zéliini rodičia usadili v [[Alençon|Alençone]]. Pätnásťročná Mária-Lujza a trinásťročná Zélia dostali obsiahle vzdelanie v internátnej škole mníšok [[Kongregácia Najsvätejších Srdcí Ježiša a Márie|Kongregácie Najsvätejších Srdcí Ježiša a Márie]], ktorá sa nachádzala na ulici Rue de Lancrel. Inteligentná a pracovitá Zélia si zo svojho strohého vzdelania zachovala škrupulózny prístup, čo bolo v súlade s vtedajším duchovným životom. Vzťah s mamou mala ťažký a o svojom destve sa dokonca vyjadrila: „Moje detstvo, moja mladosť boli smutné ako rubáš.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face.|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=245}}</ref> Bolo to pravdepodobne spôsobené povahou Zéliinho otca, ktorý bol často tvrdý a mrzutý, čím ovplyvňoval svoju manželku.<ref name=":0"/> Čoskoro pocítila volanie k svätosti, ktoré však držal pri zemi jej silný zdravý rozum: „Chcem sa stať svätou, nebude to ľahké […]“ Preto uvažovala o vstupe do špitálu v Alençone ako mníška<ref name=":0" />, no predstavený ju od toho odhováral. Bola z toho sklamaná.
{{Infobox Svätec|Titul=Svätá|Meno=Azélia-Mária Martin, rod. Guérin|Popis osoby=Laička a matka rodiny|Obrázok=Zélie Martin 1.jpg|Miesto narodenia=[[Gandelain]] ([[Francúzsko]])|Dátum narodenia=[[23. december]] [[1831]]|Miesto úmrtia=[[Alençon]] ([[Francúzsko]])|Dátum úmrtia=[[28. august]] [[1877]]|Hrob=Bazilika sv. Terézie, [[Lisieux]]|Miesto blahorečenia=[[Lisieux]]|Dátum blahorečenia=[[19. október]] 2008|Blahorečil=[[Benedikt XVI.]]|Miesto svätorečenia=[[Vatikán]]|Svätorečil=[[František (pápež) | František]]|Cirkev=[[Katolícka cirkev]]|Sviatok=[[12. júl]]|Začatie beatifikačného procesu=[[22. marec]] [[1957]]|pohlavie=ženské|Dátum vyhlásenia za ctihodného=[[26. marec]] [[1994]]|Vyhlásil za ctihodného=[[Ján Pavol II.]]|Dátum svätorečenia=[[18. október]] [[2015]]|Stupeň liturgického slávenia=spomienka}}
Nakoniec sa stala [[Čipka|čipkárkou]] a ukázala sa ako mimoriadne nadaná na výrobu [[Alençonská čipka|alençonskej čipkou]], ktorá vyžadovala jemnú a precíznu prácu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Louis a Zélie Martinovci, manželia : Životopisy svätých|url=https://www.zivotopisysvatych.sk/louis-a-zelie-martinovci/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku [[1853]], keď mala 22 rokov, si so sestrou Máriou-Lujzou otvorila obchod. Sestra ju však opustila, aby pod rehoľným menom Mária-Dositheos vstúpila do [[Kláštor|kláštora]] [[Rád Navštívenia Panny Márie|Rádu Navštívenia Panny Márie]] v meste [[Le Mans]].
=== Svadba ===
[[Súbor:Porche_basilique.jpeg|vľavo|náhľad| [[Bazilika Panny Márie Alençonskej]], miesto svadby Louisa a Zélie v roku [[1858]].]]
V roku [[1856]] začala byť stále slobodná 25-ročná Zélia považovaná za „starú dievku“. O dva roky neskôr, v roku [[1858]], keď prechádzala cez [[most]] Sarthe, skrížila cestu hodinárovi Ľudovítovi Martinovi. Zosobášili sa [[12. júl|12. júla]] [[1858]] v [[Bazilika Panny Márie Alençonskej|Bazilike Panny Márie Alençonskej]]. On mal 35 rokov, ona 27. V mladosti sa obaja pokúšali vstúpiť do náboženstva, ale obaja boli stále odmietaní. Na popud Ľudovíta sa najprv rozhodli žiť vedľa seba ako brat a sestra vo [[Sexuálna abstinencia|večnej zdržanlivosti]]. Ich [[Spoveď|spovedník]] ich však od toho odhováral. Preto Ľudovít a Zélia zavŕšili svoj zväzok a Zélia porodila sedem dievčat a dvoch chlapcov medzi rokmi [[1859]] až [[1873]] napriek pomaly postupujúcej chorobe prsníka od [[1863|roku 1863]]. (Všetky deti dostali ako prvé meno Mária.) [[Dojčenská úmrtnosť]] však v tom čase bola veľmi vysoká a Martinovci prišli o štyri malé deti, vrátane svojich dvoch synov Mária-Jozefa a Mária-Jána-Krstiteľa. Najmladšia [[Terézia z Lisieux|Terézia]] sa narodila v januári [[1873]]. „Zbožňujem deti. Narodila som sa preto, aby som ich mala, ale čoskoro príde čas, keď sa to skončí,“ napísala Zélia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Louis a Zélie Martinovci, manželia : Životopisy svätých|url=https://www.zivotopisysvatych.sk/louis-a-zelie-martinovci/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref>
S cieľom získať kresťanské vzdelanie boli najstaršie dcéry poslané do internátnej školy Navštívenia Panny Márie v meste [[Le Mans]], kde na nich dohladala ich teta Mária-Dosithos, Zéliina sestra. Nevyhli sa im rodinné starosti, akými boli napríklad [[Léonia Martinová|Léoniine]] ťažkosti v škole či krehké zdravie [[Terézia z Lisieux|Terézie]], ktorú museli umiestniť k pestúnke Rose Taillé z dediny [[Semallé]]. Aj keď mala v manželstve nepochybne prevahu aktívna a energická manželka Zélia, nikdy neprestala vychvaľovať pokojnú Ľudovítovu dobrotu: „Môj manžel je svätý muž, takého prajem všetkým ženám.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=11-14}}</ref>
Napriek mnohým úmrtiam a jej chorobe Zélia venovala všetku svoju energiu obchodu. Ten prosperoval a Zélia zamestnávala až dvadsať pracovníkov. Vďaka tvrdej práci a úsporám sa stali Martinovci dosť finančne nezávislí. V roku [[1870]] Ľudovít predal svoje hodinárstvo synovcovi, aby pomáhal svojej manželke s výrobou a obchodom a aby spravoval majetok.<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=11-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manželia Martinovci – svätí rodičia svätých detí|url=https://zastolom.sk/manzelia-martinovci-svati-rodicia-svatych-deti/|dátum vydania=2016-07-11|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK|meno=Jana|priezvisko=Solárová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sv. Zélia a Ľudovít Martenovci|url=https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/sv-zelia-a-ludovit-martenovci/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref>{{Citát|Pán Boh mi dal otca a matku, ktorí boli hodní viac Neba ako zeme.|sv. [[Terézia z Lisieux]]}}
Zélia a Ľudovít ako horliví kresťania chodili na [[Omša (bohoslužba)|omšu]] každé ráno o 5:30. Ako rodina dodržiavali [[pôst]] a [[Modlitba|modlitby]], pričom dôsledne rešpektovali nedeľný odpočinok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manželia Martinovci – svätí rodičia svätých detí|url=https://zastolom.sk/manzelia-martinovci-svati-rodicia-svatych-deti/|dátum vydania=2016-07-11|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK|meno=Jana|priezvisko=Solárová}}</ref> Svoje presvedčenie uplatňovali aj v praxi: z vlastnej iniciatívy navštevovali starých, chorých či [[Umieranie|umierajúcich]]. Keď sa naskytla príležitosť, pohostili pri svojom stole aj tuláka a podnikli kroky, aby ho prijali v špitáli v Alençone. Keď sa Zélia dozvedela, že s jednou z jej dcér [[Pestúnka|pestúnky]] zle zaobchádzali, trvala na tom, že ju od nich oslobodí, dokonca sa obrátila aj na súd. Príkladne sa starala aj o svoje slúžky a robotníkov, ktorí boli často mladí a neskúsení.<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=22}}</ref> „Nesprávam sa k svojim sluhom o nič horšie ako k svojim deťom,“ napísala jednému zo svojich dopisovateľov. Nakoniec pochopila, že jej nešťastná a neposlušná dcéra [[Léonia Martin|Léonia]] bola pod vplyvom slúžky, ktorá sa k nej správala ako k [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokyni]]. Zélia riešila tento problém taktne a [[Diplomat|diplomaticky]].
[[Súbor:Maison_natale_de_Sainte_Thérèse,_maison_de_Louis_et_Zélie_Martin.jpg|náhľad| Dom svätých Ľudovíta a Zélie Martinových v [[Alençon|Alençone]] a rodný dom svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]].]]
V roku [[1876]] postihla Martinovcov [[choroba]]. Najprv to bola Zéliina sestra Mária-Dositheos, ktorú neúprosne trápila [[tuberkulóza]]. Neskôr sa Zélia tiež rozhodla poradiť s lekárom v decembri [[1876]]. Napriek bolestiam hlavy a [[Žalúdok|žalúdka]] si nepripúšťala obavy o svoje zdravie. Diagnóza však nedala žiadnu nádej: „fibrózny nádor“ v [[Prsník|prsníku]] bol v príliš pokročilej fáze, operácia by bola zbytočná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ECALLE|meno=Philippe|titul=Les reliques de Zélie et Louis à l'église Saint-Louis|url=https://www.ouest-france.fr/pays-de-la-loire/la-roche-sur-yon-85000/les-reliques-de-zelie-et-louis-leglise-saint-louis-3804696|dátum prístupu=27.2.2023|dátum archivácie=28.10.2015|vydavateľ=Ouest France|jazyk=francúzsky}}</ref> Zélia prijala správu o [[Rakovina prsníka|rakovine prsníka]] s relatívne chladnou hlavou, zatiaľ čo Ľudovíta to zdrvilo. Zéliu navyše trápilo, že najmladšie dcéry musel dať kojiť iným ženám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manželia Martinovci – svätí rodičia svätých detí|url=https://zastolom.sk/manzelia-martinovci-svati-rodicia-svatych-deti/|dátum vydania=2016-07-11|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK|meno=Jana|priezvisko=Solárová}}</ref> Zéliin brat Izidor, ktorý sa stal lekárnikom v [[Lisieux (mesto)|Lisieux]], ju zoznámil so skvelým [[Chirurg|chirurgom]]. Ale aj on už neodporúčal operáciu, bolo príliš neskoro.<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=24-25}}</ref>
=== Vdovec a päť sirôt ===
Dňa [[24. február|24. februára]] [[1877]] zomrela Zéliina sestra Mária-Dositheos. Pre Zéliu je to hrozná rana a jej choroba sa zhoršuje. V júni [[1877]] odišla napriek svojmu trápeniu do [[Lurdy|Lúrd]], no očakávaný zázrak sa nestal. Po návrate do Alençonu si dala do poriadku svoje záležitosti a pripravovala domácnosť na svoj posledný odchod. [[Sviatosť pomazania chorých|Posledné pomazanie]] dostala [[26. august|26. augusta]] v prítomnosti Ľudovíta a jeho dcér a zomrela o dva dni neskôr, [[28. august|28. augusta]] [[1877]]. Jej pohreb sa uskutočnil v [[Bazilika Panny Márie Alençonskej|bazilike Panny Márie Alençonskej]]. Pochovali ju [[29. august|29. augusta]] na cintoríne v Alençone. Najmladšia z dcér [[Terézia z Lisieux|Terézia]] mala len štyri roky a osem mesiacov.<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=26-29}}</ref>
Dievčatá vyrástli a mladšie [[Léonia Martin|Léonia]], [[Céline Martinová|Céline]] a [[Terézia z Lisieux|Terézia]] postupne študovali na benediktínskej internátnej škole v [[Lisieux (mesto)|Lisieux]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=46}}</ref> V roku [[1882]] sa Paulína s otcovým súhlasom rozhodla stať [[Karmelitáni|karmelitánkou]]. Udialo sa tak [[15. október|15. októbra]], kedy vstúpila do karmelitánskej rehole v [[Lisieux (mesto)|Lisieux]]. Jej sestra Terézia bola z toho zdesená a cítila sa opustená.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=46}}</ref>
Ľudovít Martin, milovník cestovania, rád ukazoval svojim dcéram Paríž.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=39, 45}}</ref> V roku 1885 podnikol veľkú, takmer dvojmesačnú cestu. S abbé Charlesom Mariem prešiel cez [[Stredná Európa|strednú Európu]] ([[Mníchov]] či [[Viedeň]]) až na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. Vracali sa cez [[Atény]], [[Neapol]], [[Rím]] a [[Miláno]]. Cestovateľské príbehy potom obzvláštňovali zimné večery. „Milujem dlhé večery, ktoré nás spájajú ako rodinu pri plápolajúcom krbe,“ napísala Terézia v školskej úlohe.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=59-60}}</ref>
Z Terézie, ktorú smrť matky nepochybne zasiahla najviac, sa stalo príliš citlivé dieťa, vždy pripravené rozplakať sa. Vo februári [[1886]] sa Ľudovít rozhodol, že Terézia prestane chodiť do školy a bude mať súkromné hodiny.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=60}}</ref> V auguste [[1886]] sa najstaršia z dcér, na prekvapenie celej rodiny, rozhodla vstúpiť do karmelitánskeho rádu v Lisieux. Ľudovít, ktorý strácal svoju obľúbenú dcéru, svoj „drahokam“, musel skrývať svoju bolesť. Je to šok aj pre Teréziu, pre ktorú bola jej sestra Mária dôverníčkou a nepochybne aj náhradnou matkou. O dva mesiace neskôr, v októbri, bola do kláštora [[Chudobné sestry svätej Kláry|klarisiek]] prijatá Mária-Leónia. Rodinná atmosféra sa pomaly začala vytrácať. Jediní ľudia, ktorí zostali okolo Ľudovíta, boli Terézia a Céline, ktorá bola potom vo veku sedemnásť a pol rokov povýšená na pani domu.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=62}}</ref>
Začiatkom decembra [[1886]] sa Leónia vrátila späť - sedem týždňov ťažkého života klarisiek zvíťazilo nad jej dobrou vôľou. Na jar [[1887]] však požiadala svojho otca o povolenie vstúpiť do kláštora Navštívenia Panny Márie v [[Caen]]. Ľudovít Martin utrpel [[11. máj|11. mája]] [[1887]] malú mozgovú príhodu, po ktorej na niekoľko hodín ochrnul na ľavú stranu. Zachránil ho rýchly zásah švagra.<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=73}}</ref>
Rok [[1887]] bol pre Máriu-Teréziu rokom hlbokej premeny po milosti, ktorú dostala počas Vianoc [[1886]], a vďaka ktorej definitívne opustila detstvo. Odhodlanie stať sa karmelitánkou v nej rástlo nie preto, aby bola spolu so sestrou Máriou a Paulínou, ale preto, že sa cítila povolaná [[Ježiš Kristus|Ježišom]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=64-66}}</ref> V deň [[Turíce|Turíc]] [[2. jún|2. júna]] [[1887]], potom, čo sa celý deň modlila, predložila svoju žiadosť otcovi. Ľudovít bol proti tomu kvôli nízkemu veku svojej dcéry, ktorá vtedy ešte nemala ani pätnásť rokov, no rýchlo ho presvedčila. Ľudovít dodal, že ho Boh „veľmi poctil, keď ho požiadal o jeho vlastné deti.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=72-73}}</ref>
Vstup do karmelu však nebol jednoduchý - museli presvedčiť [[Kanonik|kanonika]] Delatroëtta, predstaveného Karmelu. Táto cesta sa však ukázala ako nepriechodná, takže Ľudovít navrhol stretnutie s [[Biskup|biskupom]] Hugoninom. Pohovor prebehol dobre, no biskup svoje rozhodnutie odkladal. Ľudovít sa pri pohľade na žiaľ svojej dcéry rozhodol adresovať poslednú výzvu priamo [[Pápež|pápežovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manželia Martinovci – svätí rodičia svätých detí|url=https://zastolom.sk/manzelia-martinovci-svati-rodicia-svatych-deti/|dátum vydania=2016-07-11|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK|meno=Jana|priezvisko=Solárová}}</ref> Preto sa v novembri [[1887]] vydal na púť do [[Rím|Ríma]], ktorá bola organizovaná pri príležitosti jubilea [[Lev XIII.|Leva XIII]]. Bola to tiež príležitosť na skvelý výlet, aké mal Ľudovít v obľube. Svojim najmladším dcéram Terézii a Céline ukázal [[Paríž]]. Potom sa vlakom presunuli cez [[Švajčiarsko]]. V [[Taliansko|Taliansku]] sa postupne zastavili v [[Miláno|Miláne]], [[Benátky|Benátkach]], [[Bologna|Bologni]] a nakoniec v [[Rím|Ríme]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=75-86}}</ref> Na dlho očakávanej pápežskej audiencii sa [[20. november|20. novembra]] [[1887]] Terézia vrhla k nohám pápeža Leva XIII. a prosila ho, aby jej umožnil vstup do karmelu. Pápež jej prívetivo, ale aj neoblomne povedal, že musí robiť, čo povedia predstavení, a musí sa spoliehať na [[Boh|Božiu]] vôľu. Po tomto zlyhaní sa Martinovci so smútkom vrátili do Lisieux. Napriek tomu prišiel [[Pošta|poštou]] [[11. január|11. januára]] [[1888]], v predvečer Teréziiných pätnástych narodenín, biskupský súhlas.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=82-87}}</ref>
Vstup do karmelu bol naplánovaný až na apríl. Aby sa využil čas Terezinho čakania, Ľudovít Martin jej navrhol veľkú [[Púť (posvätné miesto)|púť]] do [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Na to by však bolo potrebné posunúť dátum vstupu do [[Kláštor|kláštora]], čo Terézia odmietla.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=89}}</ref> Keď [[9. apríl|9. apríla]] [[1888]] nastal deň odchodu, uplakaný Ľudovít pred dverami požehnal svojej dcére. Karmel v Lisieux sa tak stal domovom troch jeho dcér: Márie, Paulíny a Terézie. Na druhý deň napísal Ľudovít priateľom: „Moja malá kráľovná včera vstúpila do karmelu. Iba sám Boh môže žiadať takúto obeť, ale napriek tomu mi pomáha tak mocne, že aj uprostred mojich sĺz mi srdce plesá radosťou.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=92-93}}</ref>
=== Staroba ===
Od [[Púť (náboženské miesto)|púte]] do Talianska Ľudovít Martin značne zostarol. Starajú sa o neho jeho dcéry Léonia a Céline. Neskôr si najmú niekoľko sluhov. Céline napísala svojej mladšej sestre: „Úbohý otecko, zdá sa mi teraz taký starý, taký opotrebovaný. Trhá mi to srdce, uvedomujem si, že čoskoro umrie.“ Ľudovít začína trpieť [[Ateroskleróza|artériosklerózou]], záchvatmi [[Urémia|urémie]], ktoré spôsobujú závraty, a stratou pamäti. Dňa [[23. jún|23. júna]] [[1888]] nastal v domácnosti šok, keď Ľudovít zmizol. Na druhý deň prišiel [[telegram]] z [[Le Havre]], v ktorom Ľudovít žiadal peniaze bez toho, aby zanechal adresu. Nakoniec ho našli v [[Le Havre]] - bol pri zmysloch, ale prenasledovala ho myšlienka, aby sa utiahol a žil ako [[pustovník]]. Bola to trauma pre celú rodinu, no najmä pre Teréziu, ktorá sa rozhodla pre [[Klauzúra (kláštor)|klauzúru]] na karmeli práve vtedy, keď ju otec potreboval. Zraňujú ju otázky a nemotorné vyjadrenia niektorých jej sestier. Najzákernejším klebetám sa dokonca podarilo prejsť cez [[Klauzúra (kláštor)|klauzúru]] karmelu: ak Ľudovít Martin „zošalel“, nie je to kvôli odchodu jeho dcér do [[Rehoľný rád|reholí]], najmä tej najmladšej, ktorú tak miloval?<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=100-101}}</ref>
U Ľudovíta sa striedajú obdobia jasnosti a [[Recidíva (medicína)|recidívy]]. Cíti, že sa blíži jeho koniec, a preto je štedrý: daroval 10 000 [[Frank (mena)|frankov]] potrebných na kúpu [[Oltár|oltára]] v [[Katedrála|katedrále]] v [[Lisieux (mesto)|Lisieux]], kvôli ktorému sa konala zbierka. Rovnakú sumu daroval Karmelu v roku [[1890]] kvôli Terézii.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=102-103}}</ref>
Keď si 10. januára 1889 Terézia slávnostne obliekala svoj [[habit]], bolo zdravie Ľudovíta Martina stabilné. Mohol teda svoju dcéru odprevadiť k [[Oltár|oltáru]]. Tá si neskôr zapísala: „Nikdy nebol krajší, dôstojnejší. Všetkých naplnil obdivom.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=105-106}}</ref> O mesiac neskôr však skoro došlo k tragédii. Počas ťažkej krízy si Ľudovít predstavil, že je uprostred bitky, a tak schmatol svoj [[revolver]]. Narýchlo zavolanému Izidorovi sa podarilo odzbrojiť svojho švagra. Preto sa lekár [[12. február|12. februára]] [[1889]] rozhodol umiestniť ho do ústavu Dobrého Spasiteľa v [[Caen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Louis a Zélie Martinovci, manželia : Životopisy svätých|url=https://www.zivotopisysvatych.sk/louis-a-zelie-martinovci/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref> Zostal tam tri roky, pričom počas dlhých chvíľ, keď bol pri zmysloch, udivoval personál svojou láskavosťou a poslušnosťou a svedčil tak o svojej [[Viera (náboženstvo)|viere]]. Ľudovít prijal situáciu s odvahou a rezignovane: „Viem, prečo mi dobrý Pán dal túto skúšku: počas svojho života som nikdy nezažil poníženie, potreboval som ho.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=108-110}}</ref> Pre Teréziu bolo utrpenie otca veľmi bolestivé. Vždy v ňom videla obraz [[Boh|Boha]], dobrotivého otca. Teraz v ňom skôr spoznávala poníženého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorým všetci opovrhujú. Táto situácia sa pre ňu stala zdrojom dlhých [[Kontemplácia|kontemplácií]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=115-116}}</ref>
V júni švagor Izidor Guérin kvôli obavám, že by Ľudovít mohol premrhať svoj majetok, od neho získal akt zrieknutia sa správy svojho majetku. Na [[Vianoce]] [[1889]] bol nájom ich príbytku ukončený. Počas sťahovania získal Karmel niekoľko kusov nábytku.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=110-112}}</ref>
Dňa [[24. september|24. septembra]] [[1890]] sedemnásť a polročná sestra [[Terézia od Dieťaťa Ježiša]] zložila sľuby a stala sa trvalou karmelitánkou. Tento deň radosti pre mladé dievča bol však naplnený aj smútkom kvôli neprítomnosti jej otca.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=119}}</ref>
Nakoniec sa Ľudovítova náročná životná skúška skončila [[10. máj|10. mája]] [[1892]] - švagor Izidor odvádza Ľudovíta z ústavu v [[Caen]]. Ľudovít sa mohol prvýkrát po štyroch rokoch stretnúť v [[Hovorňa|hovorni]] [[Kláštor|kláštora]] so svojimi tromi dcérami karmelitánkami. Bolo to však aj poslednýkrát. Stále mal jasnú myseľ, ale bol vychudnutý a nerozprával. Následne ho umiestnili ku Guérinovcom, kde sa o neho starali Céline a Léonia s pomocou slúžky a sluhu, pretože Ľudovít už nevládal chodiť.<ref>{{Citácia knihy|edícia=|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=128}}</ref> Leónia vstúpila [[24. jún|24. júna]] [[1893]] do kláštora Navštívenia Panny Márie v Caen. Počas leta 1893 bol Ľudovit Martin prevezený do ''Château de la Musse'', krásneho vidieckeho sídla, ktoré zdedil Izidor Guérin.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=135}}</ref> Ale zdravotný stav starého pána sa výrazne zhoršil, lebo [[27. máj|27. mája]] [[1894]] utrpel prudký záchvat, ktorý mu ochromil ľavú ruku. O deväť dní neskôr, [[5. jún|5. júna]], dostal [[Infarkt myokardu|infarkt]]. Napriek svojmu stavu ho začiatkom júla previezli do La Musse. Tu [[29. júl|29. júla]] [[1894]] v prítomnosti svojej dcéry Céline zomiera vo veku 70 rokov. Pochovali ho v Lisieux [[2. august|2. augusta]]. Dňa [[14. september|14. septembra]] sa Céline pripojila k svojim sestrám na Karmeli v Lisieux.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Nouv. éd. rev., corrigée et augmentée|titul=Histoire d'une vie, Thérèse Martin : 1873-1897. Soeur Thérèse de l'enfant-Jésus de la sainte-face|url=https://www.worldcat.org/oclc/49646885|vydavateľ=Cerf|rok=2002|miesto=Paris|isbn=2-204-06966-3|meno=Guy|priezvisko=Gaucher|strany=141-142}}</ref>
== Rodina Martinových ==
Od roku [[1860]] do roku [[1873]] mali Ľudovít a Zélia Martinoví deväť detí (sedem dievčat a dvoch chlapcov), z ktorých štyri zomreli veľmi mladé. Päť dcér, ktoré prežili detstvo, sa stali [[Mníška|mníškami]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sv. Zélia a Ľudovít Martenovci|url=https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/sv-zelia-a-ludovit-martenovci/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref>
* '''Mária-Lujza''' (* [[22. február]] [[1860]] – † [[19. január]] [[1940]]), rehoľná sestra u [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|bosých karmelitánov]] v [[Lisieux (mesto)|Lisieux]] pod menom Mária od Najsvätejšieho Srdca ([[1886]]);
* '''Mária-Paulína''' (* [[7. september]] [[1861]] – † [[28. júl]] [[1951]]), rehoľná sestra, neskôr [[Opátka|matka predstavená]] pod menom Agnesa od Ježiša, karmelitánka v Lisieux (1882);
* '''Mária-Leónia''' (* [[3. jún]] [[1863]] – † [[16. jún]] [[1941]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Procès de béatification {{!}} Léonie Martin|url=https://www.leonie-martin.fr/beatification-leonie-martin/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=fr-FR}}</ref>), klariska pod menom Františka-Terézia ([[1886]]), potom rehoľná sestra v kláštore Navštívenia Pána v [[Caen]] ([[1887]]-[[1888]], [[1893]]-[[1894]], [[1899]] - až do [[Smrť|smrti]]), pochovaná v [[Krypta|krypte]] [[Kaplnka|kaplnky]] kláštora Navštívenia Panny Márie v Caen (otvorený proces [[Blahorečenie|blahorečenia]]);
* '''Mária-Helena''' (* [[13. október]] [[1864]] – † [[22. február]] 1870)
* '''Mária-Jozef-Ľudovít''' (* [[20. september]] [[1866]] – † [[14. február]] [[1867]])
* '''Mária-Jozef-Ján-Krstiteľ''' (* [[19. december]] [[1867]] – † [[24. august]] [[1868]])
* '''Mária-Céline''' (* [[28. apríl]] [[1869]] – † [[25. február]] [[1959]]), karmelitánka v Lisieux pod menom Geneviève Svätej Tváre ([[1894]]);
* '''Mária-Mélania-Terézia''' (* [[16. august]] [[1870]] – † [[4. október]] (?) [[1870]])
* '''[[Terézia z Lisieux|Mária-Františka-Terézia]]''' (* [[2. január]] [[1873]] – † [[30. september]] [[1897]]), karmelitánka v Lisieux pod menom [[Terézia z Lisieux|Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre]] ([[1888]]), [[Svätorečenie|kanonizovaná]] v roku [[1925]].
== Uctievanie ==
=== Blahorečenie ===
Keď sa počas osláv svätorečenia [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] [[17. máj|17. mája]] [[1925]] [[kardinál]] [[Antoine Vico]] vyslovil, aby sa pápežská kongregácia zaujímala aj o život rodičov tejto [[Svätec|svätice]], bolo potrebné čakať až do roku [[1941]], kedy sa zverejnili Zéliine listy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blahoslavení Louis a Zelia Martinovci (rodičia sv. Terezky)|url=http://www.vyveska.sk/5252/blahoslaveni-louis-a-zelia-martinovci-rodicia-sv-terezky.html/|vydavateľ=Výveska.sk|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk|priezvisko=Vyveska.sk}}</ref>, a do roku [[1946]], kedy vyšla publikácia otca Stéphana-Josepha Piata pod názvom ''Príbeh rodiny.'' Postupne v rôznych krajinách rástol ich kult, až sa to stalo podnetom pre [[Biskup|biskupa]] Bayeux a Lisieux k tomu, aby verejne vyslovil monsignorovi Roncallimu, budúcemu pápežovi [[Ján XXIII. (pápež)|Jánovi XXIII.]], svoju túžbu vidieť týchto rodičov ako blahoslavených. V roku [[Exhumácia (hrob)|1958]] boli ich telá exhumované a prenesené z cintorína do miestnej baziliky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Une chapelle pour Louis et Zélie Martin — KTOTV|url=https://www.ktotv.com/video/00061412/une-chapelle-pour-louis-et-zelie-martin|dátum vydania=2012-01-19|dátum prístupu=2023-02-27|jazyk=fr-FR}}</ref>
Ľudovítov proces sa začína v Lisieux [[22. marec|22. marca]] [[1957]]. Na diecéznej úrovni bol uzatvorený [[12. február|12. februára]] [[1960]]. Zéliin život bol skúmaný v [[Sées]]. Tieto dve kauzy sa spojili do jednej v roku [[1971]], takže boli posudzovaní ako manželský pár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manželia Martinovci – svätí rodičia svätých detí|url=https://zastolom.sk/manzelia-martinovci-svati-rodicia-svatych-deti/|dátum vydania=2016-07-11|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK|meno=Jana|priezvisko=Solárová}}</ref>
Pápež [[Ján Pavol II.]] podpísal [[26. marec|26. marca]] [[1994]] ''dekréty o hrdinských cnostiach'' a oboch ich vyhlásil [[Ctihodný|za ctihodných]].
[[Miláno|Milánsky]] arcibiskup [[kardinál]] [[Dionigi Tettamanzi|Tettamanzi]] uzatvoril [[10. jún|10. júna]] [[2003]] [[zázrak]] pripisovaný príhovoru Ľudovíta a Zélie Martinových. Tým bolo náhle a nevysvetliteľné uzdravenie dieťaťa Pietra Schilira z diecézy [[Miláno]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blahoslavení Louis a Zelia Martinovci (rodičia sv. Terezky)|url=http://www.vyveska.sk/5252/blahoslaveni-louis-a-zelia-martinovci-rodicia-sv-terezky.html/|vydavateľ=Výveska.sk|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk|priezvisko=Vyveska.sk}}</ref>, ktoré sa narodilo [[25. máj|25. mája]] [[2002]] s vážnymi [[Dýchanie|dýchacími]] problémami v [[Monza|Monze]]. Toto uzdravenie uznal ako zázračné [[pápež]] [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] [[3. júl|3. júla]], čím sa otvorila cesta k blahorečeniu.
Ľudovít a Zélia boli oficiálne vyhlásení za blahoslavených v nedeľu [[19. október|19. októbra]] [[2008]], počas [[Svetový deň misií|Svetového dňa misií]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blahoslavení Louis a Zelia Martinovci (rodičia sv. Terezky)|url=http://www.vyveska.sk/5252/blahoslaveni-louis-a-zelia-martinovci-rodicia-sv-terezky.html/|vydavateľ=Výveska.sk|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk|priezvisko=Vyveska.sk}}</ref>, v Lisieux počas slávnosti, ktorej predsedal [[kardinál]] [[José Saraiva Martins]] za pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI]]. Kardinál vo svojej homílii potreboval zdôrazniť: „Medzi povolaniami, ku ktorým sú muži povolaní Prozreteľnosťou, je manželstvo jedným z najvznešenejších a najvyšších. Ľudovít et Zélia pochopili, že môžu dosiahnuť svätosť nie napriek manželstvu, ale prostredníctvom manželstva, v manželstve a skrze manželstvo, a že ich svadba by sa mala považovať za východiskový bod spoločného vzostupu. Vyhlásením Ľudovíta a Zélie Martinových z [[Alençon|Alençonu]] za blahoslavených ponúka [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkev]] všetkým párom na zemi vzor, ktorý ukazuje, že manželstvo a rodinný život tvoria cestu svätosti, ktorá je rovnako účinná ako zasvätený život.“
Na rozdiel od toho, čo si mysleli mnohí, manželia Martinoví neboli vyhlásení za blahoslavených len preto, že boli rodičmi [[Terézia z Lisieux|svätej Terézie]]. Ich spoločný život, ktorý prežili iba v [[Alençon|Alençone]], je svedectvom svätosti, ktorá je sama osebe dostatočná ku kanonizácii. K vyhláseniu za svätých sa zaslúžili tým, že žili z neustálej [[Modlitba|modlitby]], ktorú zdieľali ako rodina i ako pár, tým, že kresťansky pôsobili vo svojom okolí v [[Alençon|Alençone]] ako aj tým, že mali záujem o najchudobnejších.
Ide o druhý blahorečený pár - prvými boli v roku [[2001]] [[Luigi a Mária Beltrame Quattrocchi|Luigiho a Marie Beltrame Quattrocchi]].
Na počesť týchto blahoslavených bola [[16. január|16. januára]] [[2012]] [[Posvätenie|vysvätená]] prvá kaplnka zasvätená tomuto páru v [[Bazilika Panny Márie Víťaznej|bazilike Panny Márie Víťaznej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Une chapelle pour Louis et Zélie Martin — KTOTV|url=https://www.ktotv.com/video/00061412/une-chapelle-pour-louis-et-zelie-martin|dátum vydania=2012-01-19|dátum prístupu=2023-02-27|jazyk=fr-FR}}</ref>
=== Svätorečenie ===
[[Súbor:Châsse_des_saints_Louis_et_Zélie_Martin_Crypte_Basilique_Sainte-Thérèse_@_Lisieux.jpg|náhľad| Relikviár svätého Ľudovíta a Zélie Martinových]]
Na žiadosť arcibiskupa z [[Valencia (mesto)|Valencie]], [[Carlos Osoro Sierra|Carlosa Osora Sierru]], sa [[7. január|7. januára]] [[2013]] uskutočnilo otvorenie procesu kanonizácie blahoslavených manželov Martinových. Pripisuje sa im zázračné uzdravenie malého dievčatka menom Carmen.
[[František (pápež)|Pápež František]] uznal [[18. marec|18. marca]] [[2015]] za autentický zázrak pripisovaný príhovoru blahoslaveného Ľudovíta a Zélie Martinových a podpísal dekrét o ich [[František (pápež)|kanonizácii]]. Manželia Martinoví sú tak prvými kanonizovanými manželmi a rodičmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ECALLE|meno=Philippe|titul=Les reliques de Zélie et Louis à l'église Saint-Louis|url=https://www.ouest-france.fr/pays-de-la-loire/la-roche-sur-yon-85000/les-reliques-de-zelie-et-louis-leglise-saint-louis-3804696|dátum prístupu=27.2.2023|dátum archivácie=28.10.2015|vydavateľ=Ouest France|jazyk=francúzsky}}</ref>
Počas [[Pápežské konzistórium|konzistória]], [[27. jún|27. júna]] [[2015]], pápež František oficiálne oznámil ich plánovanú kanonizáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les parents de sainte Thérèse de Lisieux canonisés le 18 octobre|url=http://www.archivioradiovaticana.va/storico/2015/06/30/les_parents_de_sainte_th%C3%83%C2%A9r%C3%83%C2%A8se_de_lisieux_canonis%C3%83%C2%A9s_le_18_octobre/fr-1154500|vydavateľ=www.archivioradiovaticana.va|dátum prístupu=2023-02-27}}</ref> Slávenie sa tak malo uskutočniť sedem rokov po ich [[Blahorečenie|blahorečení]] v [[Lisieux (mesto)|Lisieux]].
Manželia boli kanonizovaní v [[Rím|Ríme]] pápežom [[František (pápež)|Františkom]] [[18. október|18. októbra]] [[2015]] počas biskupskej synody o poslaní rodiny v Cirkvi a vo svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Louis a Zélie Martinovci, manželia : Životopisy svätých|url=https://www.zivotopisysvatych.sk/louis-a-zelie-martinovci/|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref> V ten istý deň mnohé kostoly prevzali ich relikvie, napríklad [[Kostol Saint-Louis v La Roche-sur-Yon|kostol Saint-Louis v La Roche-sur-Yon,]] kde sú odvtedy vystavené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ECALLE|meno=Philippe|titul=Les reliques de Zélie et Louis à l'église Saint-Louis|url=https://www.ouest-france.fr/pays-de-la-loire/la-roche-sur-yon-85000/les-reliques-de-zelie-et-louis-leglise-saint-louis-3804696|dátum prístupu=27.2.2023|dátum archivácie=28.10.2015|vydavateľ=Ouest France|jazyk=francúzsky}}</ref>
=== Sviatok ===
Ľudovít a Zélia Martinoví sú oslavovaní spoločne 12. júla, v deň uzavretia manželstva.
=== Uctievanie na Slovensku ===
[[Banskobystrická diecéza|Banskobystrický biskup]] [[Rudolf Baláž]] vydal [[13. november|13. novembra]] [[2008]] [[Imprimatur (katolícka cirkev)|imprimatur]] k modlitbe k týmto svätcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blahoslavení Louis a Zelia Martinovci (rodičia sv. Terezky)|url=http://www.vyveska.sk/5252/blahoslaveni-louis-a-zelia-martinovci-rodicia-sv-terezky.html/|vydavateľ=Výveska.sk|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk|priezvisko=Vyveska.sk}}</ref> V ľudovej zbožnosti sa šíri aj novéna k svätým manželom Martinovcom, ktorá je zvlášť určená ľuďom trpiacim [[Psychická choroba|psychickými chorobami]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=Prvé vydanie|titul=Novéna k svätým manželom Martinovcom /|url=https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000551437|vydavateľ=Spolok sv. Vojtecha - Vojtech,|rok=2016|isbn=978-80-8161-223-7|meno=Milada Jiřina|priezvisko=Burgerová}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nezvyčajná novéna k sv. Ľudovítovi Martinovi pre ľudí trpiacich depresiami|url=https://modlitba.sk/?p=17908|dátum vydania=2022-02-25|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK}}</ref>
Relikvie týchto svätých manželov boli vystavené k verejnej úcte na [[Slovensko|Slovensku]] od 2. do [[14. apríl|14. apríla]] [[2018]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pripravme sa na príchod relikvií Ľudovíta a Zélie Martinovcov na Slovensko|url=https://zasvatenyzivot.sk/pripravme-sa-na-prichod-relikvii-ludovita-a-zelie-martinovcov-na-slovensko/|dátum vydania=2018-01-26|dátum prístupu=2023-02-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=fc}}</ref>
==== Relikvie na Slovensku ====
* kostol sv. [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] v [[Prievidza|Prievidzi]], pod oltárom
* kostol sv. [[Katarína Alexandrijská|Kataríny Alexandrijskej]] v [[Handlová|Handlovej]], v obraze pri bočnom oltári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Farnosť sv. Kataríny Alexandrijskej|titul=Oznamy|url=https://farnosthandlova.sk/storage/oznamy/2018/farske-oznamy-23-tyzden.pdf|dátum vydania=3.6.2018|dátum prístupu=28.2.2023}}</ref>
* [[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)|Modrý kostol]] v [[Bratislava|Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OBRAZ A RELIKVIA SVÄTÝCH MANŽELOV|url=https://modrykostol.fara.sk/obraz-a-relikvia-svatych-manzelov/|dátum prístupu=28.2.2023|vydavateľ=Modrý kostol|jazyk=slovensky}}</ref>
== Referencie ==
<references responsive="" />
== Literatúra ==
* MONGINOVÁ, Hélene: ''Ľudovít a Zélia Martinoví''. 2017, <nowiki>ISBN 9788097283544</nowiki>, 164 s.
* BURGEROVÁ, Milada Jiřina: ''Novéna k svätým manželom Martinovcom.'' Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2016, ISBN 9788081612237, 42 s.
* QUANTIN, Alice, QUANTIN, Henri: ''Rodičia svätej Terézie z Lisieux.'' 2015, ISBN 9788081611896, 133 s.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam svätorečení pápežom Františkom]]
* [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Zélie and Louis Martin}}
== Zdroj ==
{{Preklad|fr|Louis et Zélie Martin|199547370}}
[[Kategória:Kanonizovaní pápežom Františkom]]
[[Kategória:Blahorečení Benediktom XVI.]]
[[Kategória:Francúzski katolícki svätci]]
[[Kategória:Portál:Francúzsko/Zapojené články]]
[[Kategória:Úmrtia v 1894]]
[[Kategória:Narodenia v 1823]]
[[Kategória:Narodenia v 1831]]
[[Kategória:Úmrtia v 1877]]
[[Kategória:Narodenia 22. augusta]]
[[Kategória:Úmrtia 29. júla]]
[[Kategória:Narodenia 23. decembra]]
[[Kategória:Úmrtia 28. augusta]]
[[Kategória:Wikipédia:Dobré články]]
[[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 12. júla]]
ndc517a62c16sg0tj1ac84tqaoa1a3i
Šahy (historický okres)
0
693913
8207473
8171981
2026-05-02T22:56:32Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 2 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207473
wikitext
text/x-wiki
'''Okres Šahy''' (dobový názov Ipolské Šiahy)<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Soznam miest na Slovensku ďla popisu ľudu z roku 1919|vydavateľ=Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska|miesto=Bratislava|rok=1920|dátum archivácie=04-03-2023|url archívu=https://archive.org/details/soznammiestnaslo00czec/page/34/mode/2up?view=theater}}</ref> bol jedným z jednotiek územnej správy na [[Slovensko|Slovensku]]. Okres Šahy vznikol ako jeden zo [[Slúžnovský okres|slúžnovských okresov]] [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej župy]] v [[Uhorsko|Uhorsku]] a pretrval aj do obdobia po vyhlásení [[Česko-Slovenská republika|Česko-Slovenskej republiky]]. Na Slovensku pôsobil do roku [[1923]] a bol obnovený počas rokov [[1949]] – [[1960]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 36/1960 Zb. o územnom členení štátu úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/29725/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-05-19|jazyk=sk|meno=Wolters Kluwer SR, s r o-|priezvisko=info@wolterskluwer.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230519092324/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/29725/1/2|dátum archivácie=2023-05-19}}</ref> Sídlom okresu boli [[Šahy]].<ref name=":0" />
== Historický vývoj ==
Po vyhlásení [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] [[30. október|30. októbra]] [[1918]] a pripojení územia [[Slovensko|Slovenska]] k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný [[Národný výbor československý|Národným výborom československým]] v [[Praha|Prahe]], ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu. Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovenska bola [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)|prvorepubliková Hontianska župa]], ktorá vznikla pripojením väčšej časti pôvodnej uhorskej Hontianskej župy k Česko-Slovensku, čo bolo dodatočne potvrdené podpísaním [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] dňa [[4. júl|4. júla]] [[1920]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New Page 1|url=http://web.sahy.sk/sk/mesto/mesto/asp1o2.htm|vydavateľ=web.sahy.sk|dátum prístupu=2023-03-04}}</ref>
Hontianska župa, ako aj jej slúžnovské okresy, zanikla [[1. január|1. januárom]] [[1923]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nařízení 310/1922 Sb. , kterým se zavádí župní zřízení v některých částech území republiky Československé úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3104/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Od tohto dátumu bolo uvedené do platnosti [[Župa (Česko-Slovensko)|nové župné zriadenie]], ktoré nahradilo dovtedajšiu územnú správu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1707/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Celé územie bývalého slúžnovského okresu Šahy bolo s časťou okresu [[Nekyje (slúžnovský okres)|Vinica]] pripojené do nového okresu so sídlom v [[Krupina|Krupine]] a prevedené do [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Zvolenskej župy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nařízení 378/1922 Sb. o rozdělení a sídlech okresních úřadů na Slovensku úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3172/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20230219150236/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3172/1/2|dátum archivácie=2023-02-19}}</ref> Dňa [[20. január|20. januára]] 1923 bola v Šahách vyhláškou ministra vnútra 15/1923 Zb. zriadená expozitúra Krupinského okresu pre obce v spádovej oblasti.<ref>https://www.sahy.sk/admistrat-spravne-postavenie.phtml?id3=19778</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhláška 15/1923 Sb. o obstarávaní vnútornej správy okresnej v niektorých obciach v obvode okresného úradu v Krupine úplné a aktualní znění|url=https://www.aspi.cz/products/lawText/1/3224/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=cs|meno=Wolters Kluwer ČR, a s-|priezvisko=info@wolterskluwer.cz}}</ref>
== Geografia ==
Okres Šahy v roku 1920 susedil na západe s okresom [[Pastovce (slúžnovský okres)|Pastovce]], na severozápade susedil s okresom [[Bátovce (slúžnovský okres)|Bátovce]], na severovýchode s okresom [[Krupina (slúžnovský okres)|Krupina]] a na východe s okresom [[Nekyje (slúžnovský okres)|Vinica]]. Na juhu prebiehala hranica s [[Maďarské kráľovstvo|Maďarským kráľostvom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gurňák|meno=Daniel|titul=Regionálnogeografické špecifiká vývoja administratívneho členenia územia Slovenska|url=http://www.regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/07_gurnak.pdf|dátum vydania=2014|dátum prístupu=04-03-2023|dátum archivácie=2016-04-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20160410103122/http://regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/07_gurnak.pdf|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave}}</ref>
== Administratívne členenie ==
'''Do okresu Šahy v roku 1919 patrili obce*:'''
* [[Demandice|Demändice]] (tiež Demanová)
* [[Dvorníky_(rozlišovacia_stránka)|Dvorníky]], časť obce [[Hontianske Tesáre]]
* [[Dudince|Ďudince]]
* [[Ipeľské Predmostie|Hidvég]]<ref>https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Ipe%C4%BEsk%C3%A9+Predmostie&s=exact&c=Hc6b&cs=&d=obce#</ref>
* [[Hokovce]] (tiež Hochovce)
* [[Hrkovce]]
* Chorváty (tiež Horváty), časť obce [[Tupá]]<ref>https://www.tupa.dcom.sk/historia</ref>
* [[Lišov (okres Krupina)|Lišov]]
* Maďarovce, časť obce [[Santovka]]
* [[Medovarce]]
* Merovce (časť mesta [[Dudince]])<ref>https://kupele.dudince.info/cs/mesto-dudince/</ref>
* Kostolné Moravce, časť obce [[Hontianske Moravce]]
* Opatové Moravce (tiež Čierne Moravce), časť obce [[Hontianske Moravce]]
* [[Preseľany nad Ipľom|Pereslany]], časť mesta [[Šahy]]
* [[Plášťovce]]
* [[Rykynčice|Dolné Rikynčice]]
* [[Horné Rykynčice|Horné Rikynčice]]
* [[Santovka|Santov]]
* [[Sazdice]]
* [[Dolné Semerovce]]
* [[Horné Semerovce]]
* [[Slatina (okres Levice)|Slatina]]
* [[Súdovce]]
* [[Šahy|Ipolské Šiahy]]
* [[Šipice|Dolné Šipice]]<ref>https://dolne-sipice.oma.sk/</ref>
* [[Šipice|Horné Šipice]]<ref>https://horne-sipice.oma.sk/</ref>
* [[Sudince|Šudince]] (tiež Sudince)
* [[Terany (okres Krupina)|Dolné Terany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.obecterany.sk/historia-obce |dátum prístupu=2023-03-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230321080446/https://www.obecterany.sk/historia-obce |dátum archivácie=2023-03-21 }}</ref>
* [[Terany (okres Krupina)|Horné Terany]]
* [[hontianske Tesáre|Tesáre]] (tiež Tesáry)
* [[Tešmák]]
* [[tupá|Tompa]]<ref>https://www.regionhont.sk/tupa</ref>
* [[Dolné Turovce|Dolné Túrovce]]
* [[Horné Turovce|Horné Túrovce]]
* [[Stredné Turovce|Stredné Túrovce]]
* [[Vyškovce nad Ipľom|Viška]] (tiež Viškovce)
''*Uvedené sú dobové názvy obcí.''<ref name=":0" />
== Pozri aj ==
* [[Hontianska župa (Uhorsko)]]
* [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)]]
* [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Zvolenská župa (1923 – 1928)]]
* [[Banskobystrický kraj (1948 – 1960)|Banskobystrický kraj (1949 – 1960)]]
* [[Stredoslovenský kraj]]
* [[Hont (slovenský región)|Hont]] (slovenský región)
* [[Slúžnovský okres]]
== Referencie ==
{{Referencie}}{{Administratívne členenie Česko-Slovenska}}
[[Kategória:Hont]]
[[Kategória:Slúžnovské okresy]]
[[Kategória:Administratívne členenie Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Šahy]]
2px6ymmnnueg1a6qbqdsiqpdyidzgja
Zlaté halušky
0
697022
8207221
7581469
2026-05-02T14:08:41Z
~2026-20335-96
290941
8207221
wikitext
text/x-wiki
'''Zlaté halušky'''<ref name="vansova">„[https://www.snk.sk/en/media-snk/informacie-pre-novinarov/tlacove-spravy/695-varim-varis-varime.html 402. Zlaté halušky]“. In [[Terézia Vansová|VANSOVÁ, Terézia]]. ''Nová kuchárska kniha'', 1914. S. 210.</ref> ({{vjz|hun|''arany galuska'' alebo ''aranygaluska''}}) je sladký spôsob prípravy [[Halušky|halušiek]] pôvodom z [[Uhorsko|Uhorska]].
== Maďarsko ==
[[Súbor:Arany-galuska.jpg|náhľad|Zlaté halušky s vanilkovým krémom]]
Jedlo pochádza z obdobia panovania kráľovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokumenty SNK v digitálnej podobe: Varím, varíš, varíme ...|url=https://www.snk.sk/en/media-snk/informacie-pre-novinarov/tlacove-spravy/695-varim-varis-varime.html|vydavateľ=www.snk.sk|dátum prístupu=2023-05-15}}</ref> Halušky podľa pôvodného [[Uhorsko|uhorského]] receptu boli [[Koláč|koláčiky]] z jemného [[Kysnuté cesto|kysnutého cesta]], ktoré mohli byť aj plnené, namočené v rozpustenom [[Maslo|masle]] a posypané mletými [[Mandľa (semeno)|mandľami]].<ref name="vansova" /> V súčasnosti sa polievajú vanilkovým krémom alebo [[šodó]].
== Česko-Slovensko ==
[[Súbor:Zlate_halusky.jpg|náhľad|Zlaté halušky so sladkou strúhankou]]
Zo [[Československá socialistická republika|socialistického obdobia v Česko-Slovensku]] je známa aj príprava zlatých halušiek z [[Tvaroh|tvarohovo]]-[[Krupica|krupicových]] [[Halušky|halušiek]] a posýpky zo [[Strúhanka|strúhanky]] s [[Cukor (sladidlo)|cukrom]], ktorá je poliata rozpusteným [[Maslo|maslom]]. Tento recept je často využívaný českými alebo slovenskými školskými jedálňami.{{Bez citácie}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[dukátové buchtičky]]
* [[somló halušky]]
* [[opičí chlieb]]
[[Kategória:Maďarské jedlá]]
[[Kategória:Dezerty]]
kxg905xtw83e2j6yzkea97wah1bdmm7
Hrad Palanok
0
697975
8207218
8113313
2026-05-02T14:02:02Z
~2026-20335-96
290941
8207218
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|Building
<!-- *** Heading *** -->|lat_d=48.431507|long_d=22.687798|country=Ukrajina|coordinates_format=dms
<!-- *** Dimensions *** -->|name=Palanok|image=Замок із висоти пташиного польоту 1.JPG|nickname=<!-- *** Country etc. *** -->|map=Ukraine administrative locations map, improved.svg|map_locator=Ukrajina|map_caption=Poloha hradu Palanok na Ukrajine|commons=Palanok castle|region_type=Oblasť|category=Hrad|region=[[Zakarpatská oblasť|Zakarpatská]]|commune=[[Mukačevo]]|established=10. storočie}}
'''Hrad Palanok''' alebo '''Mukačevský hrad''' ({{vjz|ukr|Замок Паланок|''Zamok Palanok''}}; {{vjz|hun|''Munkács vára'' alebo ''Munkácsi vár''}}; {{vjz|deu|''Plankenburg''}}) je [[hrad]] v meste [[Mukačevo]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Hrad Palanok je citlivo zachovaný a nachádza sa na 68 metrov vysokom bývalom [[Sopka|sopečnom kopci]]. Hradný komplex pozostáva z troch častí: horného, stredného a dolného hradu.
== História ==
=== Od svojho založenia až do roku 1541 ===
O okolnostiach výstavby hradu neexistujú presné údaje. Archeologický výskum ukazuje, že územie bolo osídlené už v [[Neolit|neolite]] a v [[Bronzová doba|dobe bronzovej]] a [[Železná doba|železnej]] na mieste dnešného hradu stála pevnosť.
* [[Štefan I. (Uhorsko)|Svätý Štefan]] pripisoval hradu mimoriadny význam, spevnil jeho múry a kráľ [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislav]] pokračoval v jeho diele a postavil kamenný múr.
* V roku [[1086]] Mukačevo napadli [[Pečenehovia]]; päť dní obliehali hrad, no nedokázali ho dobyť.
* Rýchly rozvoj mesta sa skončil za vlády [[Uhorsko|uhorského kráľa]] [[Belo III.|Bela III.]] V roku [[1190]] [[Tatári (etnikum)|Tatári]] rozprášili dediny [[Berežská župa (Uhorsko)|Berežskej]] a [[Užská župa (Uhorsko)|Užskej župy]].
* V roku [[1241]] cez [[Verecký priesmyk]] vstúpila do Uhorska 60-tisícová armáda [[Batuchán|Batuchána]]. Mesto bolo zničené, ale hrad nebol obsadený.
* Po ústupe [[Mongoli (mongolské jazyky)|Mongolov]] dal v roku [[1242]] uhorský kráľ [[Belo IV.]] pokyn postaviť nové hrady a posilniť existujúce. V priebehu [[13. storočie|13. storočia]] sa hrad stal jednou z najväčších a najlepšie chránených pevností v Uhorsku.
* [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] ocenil jeho význam pre stále silnejšie [[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|Poľské kráľovstvo]] a [[Ruské kniežatstvá|Rusko]], a preto zavolal [[Taliansko|talianskych]] majstrov na rekonštrukciu a posilnenie hradu. V jeho stavbe pokračoval [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký]].
* V roku [[1352]] dorazilo pod hrad ďalšie mongolske vojsko, ale hradná posádka nielenže odolala jeho útoku, ale vyrazila spoza hradieb, zničila nepriateľa, zajala a popravila Atlamoschána.
* V dejinách hradu zohral významnú úlohu [[Teodor Koriatovič]], knieža [[Podolie (historické územie)|Podolia]]. V roku [[1396]] mu [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] daroval hrad Palanok.
Presťahoval sa do oblasti Mukačeva a svojimi aktivitami výrazne podporil hospodársky a kultúrny rozvoj [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Svoj dvor zriadil na hrade, čím ho značne rozšíril. Bola vykopaná široká priekopa naplnená vodou. Po smrti Tatiany Koriatovičovej a jeho manželky hrad často menil majiteľa. Strategicky dôležitá pevnosť hrala v regióne významnú úlohu medzi [[15. storočie|15.]] a [[17. storočie|17. storočím]].
Od roku [[1423]] hrad vlastnil [[Đurađ Branković]]. Od roku [[1439]] sa majiteľom hradu stal László Palóczy a v roku [[1445]] uhorský regent [[Ján Huňady]]. Po jeho smrti, v roku [[1456]], sa vlastníkom hradu stala jeho vdova [[Alžbeta Szilágyiová]]. Neskôr ho vlastnil kráľ [[Matej I.|Matej Korvín]] a potom [[Ján Korvín]]. Obyvatelia Mukačeva sa aktívne zapojili do [[Povstanie Juraja Dóžu|sedliackej rebélie]] [[Juraj Dóža|Juraja Dóžu]] v roku [[1514]]. Povstalci sa zmocnili hradov Palanok, [[Chust]] a [[Korolevo]]. V roku [[1514]] sa hrad Palanok s panstvom stal majetkom uhorskej koruny a majiteľom sa stal kráľ. Počas sedliackej vojny utrpel hrad veľké škody. Prestavbu začal kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] V roku [[1527]] bol hrad ešte vo vlastníctve kráľovnej [[Mária Habsburská|Márie]] vdovy po kráľovi Ľudovítovi II., keď ho v roku [[1528]] obsadil [[Ján I. (Uhorsko)|Ján Zápoľský]]. Po roku ho vymenil s inými hradmi v majetku [[Palatín|palatína]] [[Štefan Bátori|Štefana Bátoriho]]. Štefan Bátori postavil prstencovú baštu horného hradu a 14 metrov vysokú vyhliadkovú vežu. V roku [[1537]] kráľ [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] hrad obliehal a potom obsadil.
=== Turecká éra ===
Po roku [[1541]] sa hrad stal majetkom syna Jána Zápoľského, [[Ján II. Žigmund Zápoľský|Jána Žigmunda Zápoľského]], no v skutočnosti mu vládla jeho matka, kráľovná [[Izabela Jagelovská]]. Hrad sa stal majetkom 19-ročného Jána Žigmunda až po smrti Izabely, ktorá ho vlastnila až do roku [[1567]]. V roku [[1560]] cisár Ferdinand I. daroval hrad [[Štefan Dobo|Štefanovi Dobovi]], ale keďže bol v rukách nepriateľa, Dobo nemohol prevziať dar. V roku [[1567]] hrad obsadili cisárske vojská. V roku [[1573]] ho [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]] dal do zálohy Gabrielovi Mágócsimu. V tom čase sa [[Žigmund Rákoci]] oženil do rodiny Magócsiovcov a hrad neskôr získali [[Rákociovci]]. V roku [[1611]] sa stal majetkom [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláša Eszterháziho]].
V roku [[1625]] [[Gabriel Betlen]], [[Sedmohradsko|sedmohradské]] knieža, kúpil hrad za 300 000 [[Forint|forintov]]. V tom čase hradný kapitán Ján Balling opravil hrad a postavil novú budovu na prostrednom nádvorí.
Hrad mal vtedy 14 bášt a novú budovu na strednom nádvorí. V hornej časti bol hradný palác, do ktorého viedlo kamenné schodisko.
Po smrti Gabriela Betlena v roku [[1629]] hrad vlastnila jeho manželka Katalin Brandenburská, ktorá ho o niekoľko mesiacov prinútila odovzdať sedmohradskému kniežaťu [[Juraj I. Rákoci|Jurajovi Rákocimu I.]] Podľa dedičského práva sa po smrti Katalin mal hrad stať majetkom kráľovského rodu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], ale Juraj I. Rákoci urobil všetko pre to, aby túto strategicky dôležitú pevnosť získal. Veľmi nápomocný bol v tom hradný kapitán Ján Balling, ktorý nepustil na hrad kráľovských veľvyslancov. Tak sa hrad Palanok dostal do vlastníctva Rákociovcov a to bol začiatok najslávnejšieho obdobia jeho histórie. V roku [[1635]] sa tak hrad a jeho majetky stali majetkom Juraja I. Rákociho. Knieža tu usporiadal svoj dvor a privítal [[Francúzske kráľovstvo|francúzskych]], [[Republika oboch národov|poľských]] a [[Švédsko|švédskych]] veľvyslancov, ktorých úspešne pozval na rokovania s nimi. Po jeho smrti získala hrad do vlastníctva jeho manželka Zuzana Lorántffy, ktorá ho ďalej rozširovala a zveľaďovala s využitím odborných znalostí francúzskych architektov. Na južnej budove centrálneho nádvoria bolo postavené poschodie, ku ktorému pribudlo Rákociho námestie.
[[Súbor:Zrinyi ilona.jpg|náhľad|[[Helena Zrínska]], ako ju namaľoval Karol Jakobey. Grófka Ilona Zrínyi ([[1643]] – [[1703]]) bola šľachtičná a hrdinka. Bola jednou z posledných žijúcich členov chorvátsko-uhorského šľachtického rodu Zrínskych. Bola dcérou chorvátskeho bána Petra Zrinského, neterou Mikuláša Zrínskeho a Františka Krsta Frankopana a manželkou [[František Rákoci|Františka Rákociho I.]] a Imricha Tököliho, ako aj matkou [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. V histórii sa zapísala do pamäti vďaka obrane hradu Palanok pred cisárskym vojskom v rokoch 1685-1688, za ktorý bola považovaná za hrdinku.]]
Po smrti Zuzany sa hradným pánom stal jej syn [[Juraj II. Rákoci]]. V rokoch [[1649]] – [[1656]] privítal okrem iných aj delegácie [[Záporožie|Záporožských]] [[Kozáci|kozákov]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmelnického]], s ktorými rokoval o spoločnom postupe proti Poľsku. V roku [[1657]] napriek protestu [[Osmanská ríša|osmanského]] sultána vstúpil do vojny proti Poľsku, ktorá sa skončila porážkou jeho vojsk. Poliaci z pomsty vyplienili [[Berežská župa (Uhorsko)|Berežskú]], [[Užská župa (Uhorsko)|Užskú]] a [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínsku župu]], zničili mestá vrátane [[Mukačevo|Mukačeva]] a [[Berehovo|Berehova]], ale hrad obsadiť nemohli. Po smrti Juraja Rákociho II. sa na hrad presťahovala jeho manželka Žofia Bátoriová a jeho syn [[František Rákoci|František I. Rákoci]]. Ten sa oženil s [[Helena Zrínska|Helenou Zrínskou]], dcérou chorvátskeho bána chorvátskeho pôvodu Petra Zrínskeho. Ich synom bol [[František II. Rákoci]], jedna z najvýznamnejších osobností uhorských dejín. Po smrti Františka I. Rákóciho zostala Helena Zrínska ovdovená so svojimi dvoma deťmi Františkom a Julianou. [[Imrich Tököli]] a Helena Zrínska sa zosobášili v roku [[1682]] na Mukačevskom hrade. Imrich Tököly dal hrad opraviť, spevniť jeho múry a svätyne. Po zajatí Tököliho [[Turci (Anatólia)|Turkami]] zostala Helena Zrínska so svojimi dvoma deťmi na hrade. Postupujúce cisárske vojská ľahko dobyli [[Užhorodský hrad]] a v polovici novembra [[1685]] dorazili do Mukačeva.
[[10. marec|10. marca]] [[1686]] cisársky generál [[Aeneas de Caprara]] vyzval na kapituláciu, ale Helena Zrínska stála pevne. Sedem mesiacov bránila hrad s jeho [[Maďari|maďarskými]], [[Rusíni|rusínskymi]], [[Slováci|slovenskými]] a [[Nemci|nemeckými]] vojakmi. Prejavujúc svoje osobné hrdinstvo, často sa objavovala na baštách so svojím desaťročným synom Františkom a vzdorovala silnej paľbe. O zranených sa starala jej dcéra Juliana. V apríli [[1686]] bol generál Caprara nútený opustiť obliehanie. Jeho vojaci z pomsty vylúpili mesto Mukačevo a stiahli sa do [[Košice|Košíc]]. Počas obliehania zahynulo 24 obrancov hradu, no straty [[Rakúšania|Rakúšanov]] boli mnohonásobne vyššie. V roku [[1687]] generál Caprara hrad opäť obliehal s viac ako 3000 vojakmi. [[2. november|2. novembra]] 1687 Helena Zrínska opäť odmietla kapituláciu. Jeden rok Rakúšania hrad obliehali, no neúspešne. Koncom roku 1687 sa však postavenie obrancov stalo kritickým. Tento hrad bol jediný v Uhorsku, ktorý Rakúšania nedokázali dobyť. Nepriateľ sa však nevzdal nádeje na získanie strategicky veľmi dôležitej pevnosti a spojenie nových síl pod hradom.
Napokon bola Helena Zrínska nútená vyjednávať s obliehateľmi, aby sa hradu vzdali. Dohodu podpísala [[15. január|15. januára]] [[1688]] a o dva dni neskôr do hradu vstúpilo vojsko cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] na čele s Antoniom de Caraffa. Helena Zrínska bola odvezená do [[Viedeň|Viedne]] a uväznená v kláštore a jej deti boli pridelené na rakúske lýceum. Leopold I. dal pokyn na posilnenie hradu a vďaka tomu sa stal nedobytnou pevnosťou.
=== Úloha v Rákociho vojne za nezávislosť ===
[[Súbor:II. Rákóczi Ferenc Mányoki.jpg|náhľad|[[František II. Rákoci]]]]
Mukačevský hrad zohral dôležitú úlohu vo vojne za nezávislosť [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. Knieža [[16. jún|16. júna]] [[1703]] cestoval z Poľska do Uhorska cez Verecký priesmyk. Jeho vojská obsadili Mukačevo [[24. jún|24. júna]] [[1703]], ale hrad sa im v tom čase nepodarilo obsadiť, hoci [[Rusíni]] v okolí Mukačeva vytrvalo pomáhali. Obliehanie hradu sa začalo v novembri [[1703]] a skončilo [[16. február|16. februára]] [[1704]] s víťazstvom [[Kuruc (povstalecký vojak)|kuruckého]] vojska. Rákoci sa okamžite nasťahoval a zamieril k boju za slobodu, čo bola veľmi dôležitá základňa pre jeho strategickú pozíciu. Preto poveril brigádneho inžiniera Demoiseauxa, aby pripravil plán modernizácie a rekonštrukcie hradu. V roku [[1705]] začal hrad spevňovať. Väčšinu prác vykonali maďarskí a rusínski poddaní Berežskej župy; pokračovalo to až do roku [[1710]]. Vedľa hradu bol [[mlyn]] na ľavom brehu rieky [[Latorica|Latorca]] v roku [[1706]] prerobený na [[Mincovňa|mincovňu]], ktorá fungovala do roku [[1713]]. František II. Rákoci prijal v pevnosti niekoľko zahraničných delegácií, medzi nimi aj delegátov [[Ruské cárstvo|ruského cára]] [[Peter Veľký|Petra Veľkého]]. Kuruci vojnu prehrali. [[22. jún|22. júna]] [[1711]] obrancovia hradu zložili zbrane. Rakúšanom povstalci nemilosrdne dali za pravdu a v okolí hradu, ktorý stratil svoj strategický význam, boli zničené desiatky rusínskych a maďarských obcí.
=== 18. a 19. storočie ===
Po neúspechu vojny za nezávislosť vedenej Rákocim sa Mukačevský hrad dostal do vlastníctva [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]], [[Cisár|cisára]] [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]], ktorý ho v roku [[1728]] udelil rakúskemu grófovi [[Lotar František zo Schönbornu|Lotarovi Františkovi zo Schönbornu]]. Hrad postupne strácal svoj strategický význam, jeho budovy slúžili najmä na vojenské obrady. V roku [[1787]] [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] premenil hrad na väzenie a v roku [[1746]] vykonal menšie opravy. Po prvom rozdelení Poľska v roku [[1772]] bola [[Halič (región)|Východná Halič]] pričlenená k [[Habsburská monarchia|Rakúskej ríši]] a hrad definitívne stratil svoj strategický vojenský význam.
V roku [[1782]] bol prerobený na [[Väznica|väzenie]] a v nasledujúcich desaťročiach v ňom trpelo mnoho renomovaných revolucionárov. Okrem iných vodca boja za nezávislosť [[Grécko|Grécka]] [[Alexander Ypsilantis]] v rokoch [[1821]] až [[1823]], [[František Kazinczy]], [[Maďarsko|maďarský]] spisovateľ a jazykový inovátor, a 42 účastníkov sprisahania [[Ignác Martinovič|Martinoviča]]. Väzeň, [[Rusko|ruský]] revolucionár [[Michail Alexandrovič Bakunin|Michail Bakunin]] a gardový kapitán František Rendl, ktorí v roku [[1832]] spáchali atentát na rakúskeho cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I]]. Väzni boli držaní v reťaziach v mimoriadne zlých podmienkach. Od [[11. december|11. decembra]] [[1805]] do [[10. marec|10. marca]] [[1806]] bola na 88 dní pred [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom]] ukrytá [[Uhorská koruna (klenot)|Svätá koruna Uhorska]].
Večer [[27. júl|27. júla]] [[1834]] bola sviečkou zapálená opona malého okna zámockej budovy. Vznikol obrovský požiar, ktorý trval takmer týždeň. Všetky drevené konštrukcie hradu zhoreli. Po požiari bol prestavaný, jeho budovy boli namiesto [[Šindeľ|šindľov]] pokryté škridlou. [[11. júl|11. júla]] [[1847]] navštívil hrad [[Sándor Petőfi]]. Napísal svojmu priateľovi Frigyesovi Kerényimu jeho cestovný list č. XIII. Po [[15. marec|15. marci]] [[1848]] robotníci otvorili kazematy hradného väzenia a prepustili väzňov. Na pamiatku toho bola v polkruhovej bašte Horného hradu zasadená [[lipa]], ktorá neskôr dostala názov Strom slobody, no strom sa príliš rozrástol a [[21. júl|21. júla]] [[1960]] ho zdevastovala [[víchrica]].
[[22. apríl|22. apríla]] [[1849]] obrancovia hradu zadržali cisárske vojská. V roku [[1901]] bol na mieste víťaznej bitky postavený obelisk. Keď [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]], ruský cár, prišiel na pomoc rakúskemu cisárovi, obrancovia Mukačevského hradu (32 dôstojníkov a 1329 verejných vojakov) sa museli [[26. august|26. augusta]] [[1849]] vzdať. [[1. júl|1. júla]] [[1855]] na základe výnosu cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] bol hrad opäť premenený na väzenie a mnoho vojakov z vojny za nezávislosť žilo vo svojich celách.
V rokoch [[1857]]–[[1859]] sa na hrade uskutočnili premeny. Do práce boli zapojení aj väzni. Uhorské ministerstvo spravodlivosti v októbri [[1896]] pri príležitosti osláv milénia ukončilo prevádzku väznice a väzni boli premiestnení do iných ústavov. Zámok kúpilo ministerstvo financií za 393 859 [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|korún]] a zverilo ho pokladnici Berežskej župy. Na to však nebolo dosť peňazí, a tak začal chátrať.
V roku 1896, v tisícročí [[Starí Maďari|maďarského]] dobytia [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]], postavili na hrade pamätník vysoký 33 metrov. Na vrchole pamätníka bol veľký [[turul]], mytologický vták [[Maďari|Maďarov]]. V roku [[1924]] boli socha a pomník [[Česko-Slovensko|československými]] úradmi odstránené. Od roku [[1939]], keď bola [[Podkarpatská Rus]] dočasne súčasťou Maďarska, bola socha znovu postavená. V roku [[1945]] okupačná [[Sovietsky zväz|sovietska]] [[Červená armáda]] roztavila sochu a vytvorila červené hviezdy. V roku [[2008]] sochu turula opäť vztýčil na inauguračnej slávnosti Zoltán Lengyel, úradujúci starosta Mukačeva.
== Hrad Palanok v 20. storočí a dnes ==
Po [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]], keď bola Podkarpatská Rus pripojená k [[Česko-Slovensko|Československu]] na základe [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej zmluvy]], hrad využívala najskôr československá armáda ([[1919]]-[[1938]]), v rokoch [[1939]]-[[1944]] kasárne kráľovskej maďarskej armády. Od roku [[1945]] slúžil ako kasárne sovietskej armády. V rokoch [[1962]] až [[1973]] slúžila Strednej priemyselnej škole na školenie obsluhy poľnohospodárskych strojov ([[Traktor|traktorov]]).
V rokoch [[1971]] až [[1993]] pôsobil na hrade Ľvovský reštaurátorský ústav. Tvrdí sa, že v tomto období bolo na hrade napáchaných viac škôd ako za niekoľko storočí obliehania. Zrúcanina hradu nedávno prešla „skutočnými“ rekonštrukčnými prácami a v obnovených miestnostiach je niekoľko expozícií. Tu sa nachádza Mukačevské historické múzeum, založené na materiáloch Lehockého zbierky, ktorá obsahuje predmety všetkých vekových kategórií. Výnimočným podujatím bola Munkácsyho výstava, ktorá sa konala na hrade v roku [[2007]], kde bola prezentovaná väčšina maliarových diel.
Celková rozloha hradu je 14,000 m<sup>2</sup>. Hrad pozostáva zo 130 rôznych miestností s komplexným systémom podzemných chodieb, ktoré ich spájajú. V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum venované histórii Mukačeva a hradu.
V októbri [[2022]] bol [[Turul]] (národný symbol [[Maďarsko|Maďarska]]) nachádzajúci sa na kaste nahradený [[Štátny znak Ukrajiny|Tryzubom]] (národný symbol [[Ukrajina|Ukrajiny]]). Vo [[Február|februári]] [[2023]] ukrajinský poslanec a otec starostu Mukačeva Viktor Baloha tvrdil, že toto nahradenie viedlo k jeho zákazu vstupu do Maďarska.
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Munkacsi var alaprajza.JPG|Plán hradu
Súbor:Замок із висоти пташиного польоту 3.JPG|Pohľad na hrad zo vzduchu
Súbor:Ukraine-Mukacheve-Palanok Castle-42.jpg|Hoci niektoré časti hradu sú v súčasnosti zrekonštruované, iné časti stále chátrajú.
Súbor:Ukraine-Mukacheve-Palanok Castle-31.jpg|Nádvorie hradu s novými strechami
Súbor:Burg Mukachevo.jpg|Palanok so sochou Turula (vpravo). Socha bola odstránená po 1. svetovej vojne. Pomník turula stál na území hradu až do februára 2022, kedy tu bol namiesto turula nainštalovaný ukrajinský trojzubec.
Súbor:Мукачевский замок 001.JPG|Brána horného hradu
Súbor:Ukraine-Mukacheve-Palanok Castle-64.jpg|Priekopa
Súbor:Ukraine-Mukacheve-Palanok Castle-Well-2.jpg|Hradná studňa
Súbor:Ukraine-Mukacheve-Palanok Castle-Museum-10.jpg|Múzeum
Súbor:Ukraine-Mukacheve-Palanok Castle-41.jpg|Pohľad na fasádu
</gallery>
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Palanok Castle|1139513878}}
[[Kategória:Hrady a zámky na Ukrajine]]
[[Kategória:Stavby v Zakarpatskej oblasti]]
[[Kategória:Mukačevo]]
36bk1qiidk1my72cjqvb41gevqr901g
Sió
0
698559
8207226
8181058
2026-05-02T14:19:41Z
~2026-20335-96
290941
8207226
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|River
<!-- *** Heading *** -->|country=Maďarsko|lat_d=46.5428|long_d=18.24429|name=Sió|category=rieka
<!-- *** Image *** -->|image=Sió sluice gate.JPG|nickname=<!-- *** Country etc. *** -->|municipality=<!-- *** Family *** -->|country_flag=1|landmark=<!-- *** Locations *** -->|mouth=Dunaj}}
'''Sió''' alebo '''kanál Sió''' je [[vodný kanál]] a [[rieka]] v [[Zadunajsko|Zadunajsku]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Dĺžka kanálu Sió je 120,8 km. Vodný tok dnes zabezpečuje reguláciu vodnej hladiny [[Balaton (jazero)|Balatonu]] a vytvára spojenie medzi Balatonom a systémom vodných ciest [[Európa|Európy]].
== Poloha ==
Sió odbočuje z jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]] v prístave mesta [[Siófok]], potom pokračuje v dĺžke 120,8 km na juhozápadnom okraji [[Mezőföld|Mezőföldu]], a nakoniec dosahuje [[Dunaj]] severne od [[Szekszárd|Szekszárdu]], pri lese [[Gemenc]], z toho 1497,1 na riečnom kilometri. Klesanie kanálu je v priemere 14,5 cm na kilometer, šírka sa pohybuje od 20 do 30 metrov a hĺbka od 0 do 8,8 metra. Rýchlosť vody môže byť 0,5–4 km/h, v závislosti od odtoku Siófoku a prehradzujúceho účinku Dunaja.
Rieka Sárvíz sa vlieva do Sió pri [[Sióagárd|Sióagárde]] a rieka [[Kapos]] pri [[Tolnanémedi]].
Hladina vody nie je rovnomerná. Značné množstvo vody v jej hornom toku je možné len vtedy, keď je plavidlo v Siófoku otvorené a voda sa vypúšťa z jazera Balaton. Jeho dolný tok závisí najmä od vodného toku rieky Kapos.
== História ==
S výstavbou kanálu Sió k rieke [[Kapos]], niekoľko kilometrov juhovýchodne od jazera, začali už [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]], jeho účelom bolo odvádzať povrchovú vodu zhromaždenú v povodí. Cisár [[Galérius]] v roku [[292]] začal s vyklčovaním obrovských lesov a vyhĺbil predchodcu Sió, ktorý spájal Balaton s Dunajom a dal postaviť plavebnú komoru.
Starší bádatelia uvádzali, že Sió v Balatone už za čias Rimanov umelo odvodňovalo vodu z jazera pomocou stavidla. Árpád Virág vyvrátil existenciu rímskeho splavu prehodnotením všetkých možných historických prameňov a archeologických výsledkov, čím dokázal, že Sió sa na vodnej doprave Balatonu prirodzene podieľalo iba v minulom tisícročí, až do postavenia plavebnej komory v Siófoku. Zmeny vo vodnej hladine jazera Balaton sa počas histórie pohybovali v pomerne širokých medziach. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] sa začali prvé kroky k využívaniu jazera a jeho okolia na poľnohospodárstvo a lodnú dopravu. Za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[Sámuel Krieger]], kartograf a komorný inžinier, ktorému vďačíme za prvú presnú mapu Balatonu, navrhol čiastočné odvodnenie jazera a jeho močiarov. Jeho plán sa dotkol nielen jazera, ale vytvoril aj prepojenie medzi regulačnými prácami riek Sárvíz, Sió a Kapos.
[[Súbor:Krieger Sámuel Balaton.jpg|stred|náhľad|792x792bod|Mapa Balatonu od [[Sámuel Krieger|Sámuela Kriegera]] je prvá mapa, ktorá realisticky a podrobne zobrazila jazero v roku [[1776]]]]
V rokoch [[1821]] až [[1835]] bolo Sió regulované verejnými vlastníkmi od [[Ozora|Ozory]] po [[Kapos]], v dôsledku čoho hladina Balatonu klesla asi o 1 meter. V roku [[1862]] sa začali nové regulačné práce pod vedením kráľovského komisára grófa [[František Ziči (diplomat)|Františka Zičiho]], vtedy sa pokračovalo v kanalizácii Sió od Ozory až po Balaton, násyp blokujúci odtok jazera bol [[23. október|23. októbra]] [[1863]] demontovaný. , a v dôsledku toho bola hladina Balatonu na najnižšej pozorovanej hladine v decembri 1862, klesla o 0,95 metra a vysušilo sa približne 90 000 hektárov pôdy.
Od polovice [[19. storočie|19. storočia]] ponúkalo jazero Balaton opäť nové, dovtedy neuvažované výhody cestovateľom, ktorí navštívili jeho brehy, a ich spoluobčanom, ktorí si chceli oddýchnuť. Na jazere sa pomaly rozbehla lodná doprava a v roku [[1861]] sa na južnom brehu objavila dvojica koľajníc južnej železnice.
Dve silné advokačné skupiny, železničná spoločnosť a vlastníci, sa potom spojili. Regulácia hladiny vody v Balatone sa pre nich stala životne dôležitou otázkou.
Prvá murovaná plavebná komora na kanáli Sió bola postavená v roku [[1891]]. Prvá expanzia kanála začala v roku [[1908]] a bola dokončená v roku [[1936]]. Výstavbou plavebnej komory v [[Siófok|Siófoku]] sa spor stal aj trvalým. Kedy a koľko vody treba vypustiť a či sú rozmery stavidla (a v tejto súvislosti aj Sió) vyhovujúce potrebám. Okrem poľnohospodárskych a dopravných záujmov sa čoskoro objavili aj potreby cestovného ruchu. V roku [[1893]] vypočítal [[Jenő Cholnoky]] na základe presných meraní hydrografického odboru Vodárenského riaditeľstva priemernú hĺbku jazera na 3 metre. V [[10. roky 20. storočia|10. rokoch 20. storočia]] geológ Lajos Lóczy, „vedec Balatonu“, napísal o nepravidelnostiach a anomáliách riadenia stavidiel: „Počas veľkého poklesu v roku 1866 púšť- podobné javy sa objavili na piesočnatých oblastiach južného pobrežia; brehy boli suché, škrípal na nich pohyblivý piesok.“ V roku [[1879]] sa však jazero zaplavilo natoľko, že zmarilo nádeje na stavidlá, že voda zaliala brehy s výškou 1*93 m. Pod vodou bolo v Siófoku, [[Balatonfüred]] plážové mólo a promenáda.
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], [[22. september|22. septembra]] [[1947]], keď bolo dokončené nové rozšírenie koryta Sió, došlo k regulácii hladiny. [[10. apríl|10. apríla]] [[1947]] bola najvyššia hladina Balatonu 155 centimetrov, čo o dva roky neskôr, [[2. november|2. novembra]] [[1949]], už len 22 centimetrov. Od otvorenia kanála Sió pre spojenie s Dunajom sa odborníci na vodu domnievajú, že hladinu Balatonu možno udržať v rovnováhe. Vyskytli sa však príklady kolísania 243 centimetrov medzi obdobiami najvyššej a najnižšej hladiny vody.
V roku [[2020]] sa okrem renovácie vodnej kanalizácie Siófok a rybárskej plavebnej komory začala výstavba novej korytovej priehradovej komory plánovanej pre Balatonkiliti. Cieľom dvoch projektov je rekonštrukcia kanála a v dlhodobom horizonte prispôsobenie vodného hospodárstva Balatonu drasticky zmeneným poveternostným podmienkam spôsobeným klimatickými zmenami.
== Obce pozdĺž kanála ==
* [[Siófok]]
* [[Balatonkiliti]]
* [[Balatonszabadi]]
* [[Siójut]]
* [[Szabadhídvég]]
* [[Mezőkomárom]]
* [[Felsőnyék]]
* [[Ozora]]
* [[Simontornya]]
* [[Pálfa]]
* [[Sárszentlőrinc]]
* [[Kölesd]]
* [[Medina (Maďarsko)|Medina]]
* [[Harc]]
* [[Sióagárd]]
* [[Szekszárd]]
* [[Bogyiszló]]
== Zdroj ==
{{Preklad|hu|Sió|26214370}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Rieky v Maďarsku]]
[[Kategória:Povodie Dunaja]]
gwh43y2heqqrg441joyrh3ynticf6e2
Filmové štúdio
0
698708
8207210
8201680
2026-05-02T13:27:59Z
CommonsDelinker
3521
Odkaz na súbor Drama_filming_at_Hendian_World_Studio.jpg bol nahradený odkazom Drama_filming_at_Hengdian_World_Studios.jpg.
8207210
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Black Maria.jpg|náhľad|[[Black Maria]]{{--}}prvý filmový ateliér na svete ([[New Jersey]]{{--}}[[1893]]).]]
'''Filmové štúdio''' označuje komplex priestorov, [[Budova|budov]] a zariadení na výrobu [[Filmové dielo|filmových diel]]. V súčasnosti sú štúdia zložité organizačné zoskupenia všetkých častí výroby filmu. Povedľa filmových ateliérov obsahuje štúdio typicky dielne, sklady, maskérne, kostymérne, trikové miestnosti, sklady scén a dekorácii, kancelárie, laboratóriá, archívy, premietárne, auditória či strižne.<ref name="Beliana2">{{Citácia knihy
| titul = [[Encyclopaedia Beliana]]
| zväzok = 4. Eh{{--}}Gala
| typ zväzku = Zv.
| kapitola zborník = filmové štúdio
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2004
| isbn = 80-224-0847-6
| strany = 411
}}
</ref>
V súvislosti s televíznou produkciou sa hovorí o ''televíznom štúdiu''.<ref name="Beliana">{{Citácia knihy
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|zväzok=4. Eh{{--}}Gala
|typ zväzku=Zv.
|kapitola zborník=filmový ateliér
|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|rok=2004
|isbn=80-224-0847-6
|strany=412
}}
</ref>
Pojem filmové štúdio býva často stotožňovaný s pojmom '''filmový ateliér'''. Ateliér však presnejšie predstavuje iba miesto určené na skúšanie a nakrúcanie interiérových scén [[Kinematografia|kinematografických]] a [[Televízny program|televíznych]] [[Filmové dielo|filmov]], prípadne iných audiovizuálnych projektov. Ako taký býva vybavený [[Dekorácia (kulisy)|dekoráciami]] a osvetľovacou, zvukovou či kamerovou [[Filmová technika|filmovou technikou]]. Špecifickým typom sú ''trikové filmové ateliéry'', ktoré obsahujú napríklad bazény, tunely, zadnú projekciu či trikovú techniku.<ref name="Beliana" /><ref name="EDUS1">{{Citácia knihy
| kapitola zborník = filmový ateliér
| titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska
| priezvisko = Mrlian
| meno = Rudolf
| spoluautori = a kol.
| odkaz na titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska
| zväzok = 1. A{{--}}L
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1989
| isbn = 80-224-000-9
| strany = 384
}}
</ref> Filmové ateliéry sa typicky členia na malé (600{{--}}800 m²), stredne veľké (1000{{--}}1200 m²) a veľké (2000{{--}}3200 m²).<ref name="Beliana" />
Prvý filmový ateliér vznikol v [[Spojené štáty|USA]] v roku 1894 ([[Black Maria]]), v [[Európa|Európe]] vznikol prvý ateliér o tri roky neskôr (1897) v [[Montreuil (Seine-Saint-Denis)|Montreuil]] pri Paríži (tzv. [[Sklený dom]]).<ref name="Beliana" /> V ČSR sa rozvíjali tri filmové štúdiá (resp. ateliéry): [[Barrandov Studio|Barrandov]] v Prahe, [[Filmové studio Gottwaldov|štúdio v Zlíne]] a [[Filmové ateliéry Koliba]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="EDUS2">{{Citácia knihy
| kapitola zborník = filmové štúdio
| titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska
| priezvisko = Mrlian
| meno = Rudolf
| spoluautori = a kol.
| odkaz na titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska
| zväzok = 1. A{{--}}L
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1989
| isbn = 80-224-000-9
| strany = 383
}}
</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] vznikol najstarší filmový ateliér v roku [[1947]] úpravou bratislavského rozhlasového štúdia na [[Jakubovo námestie|Jakubovom námestí]], až v roku [[1949]] začali vznikať ateliéry Koliba.<ref name="Beliana" />
[[Súbor:Melies's Montreuil studio.jpg|náhľad|Prvý filmový ateliér vo [[Francúzsko|Francúzsku]], ktorý navrhol [[Georges Méliès]] v roku [[1897]] v [[Montreuil (Seine-Saint-Denis)|Montreuil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Histoire de Georges Méliès et des studios de cinéma de Montreuil|url=https://www.tourisme93.com/georges-melies-studios-montreuil.html|vydavateľ=Seine-Saint-Denis tourisme|dátum prístupu=2023-06-24|jazyk=fr|meno=Seine-Saint-Denis|priezvisko=Tourisme}}</ref>]]
== História ==
Keďže prvé filmy boli ešte veľmi neosvetlené, museli sa výrobcovia filmov v ranej ére [[Nemý film|nemého filmu]] spoliehať na [[Denné svietenie|slnečné svetlo]]. Prvými filmovými ateliérmi boli preto veľké presklené domy. Slnečné svetlo bolo tiež jedným z hlavných dôvodov, prečo sa americký filmový priemysel, pôvodne založený na východnom pobreží, až v prvej dekáde [[20. storočie|20. storočia]] presťahoval do slnečnej Kalifornie, do [[Hollywood|Hollywoodu]]. Neskôr, po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], silné elektrické lampy nahradili slnečné svetlo a ateliéry sa stavali tmavšie a uzavretejšie (vládcom sa stalo umelé svetlo). Začiatkom príchodu [[Zvukový film|zvukových filmov]] sa museli všetky štúdia odhlučniť. Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] sa často filmári vrhali do reálneho sveta, čím množstvo štúdii strácalo na význame.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Billancourt: Belmondo, Delon, Gabin a ti druzí (2020) {{!}} ČSFD.sk | url = https://www.csfd.sk/film/949303-billancourt-belmondo-delon-gabin-a-ti-druzi/prehlad/ | dátum prístupu = 2024-02-15 | jazyk = sk-SK}}</ref> Príchodom modernej doby sa štúdia opäť využívajú, zdokonaľujú a skvalitňujú. V súčasnosti kvalitné štúdia obsahujú takzvané zelené plátna / steny, ktoré slúžia na [[Computer-generated imagery|CGI]] efekty.
== Filmové štúdiá a ateliéry v rôznych krajinách ==
=== Slovensko ===
'''[[Filmové ateliéry Koliba]]''' boli založené v roku [[1949]] v [[Bratislava|Bratislave]] a od začatia ich prevádzky v roku [[1953]] v nich vzniklo vyše 400 celovečerných [[Filmové dielo|filmov]], vyše štyri tisícky krátkych [[Dokumentárny film|dokumentov]], [[Animácia (film)|animovaných]] a spravodajských filmov. Štúdio Koliba, a. s., v roku [[1996]] Kolibské ateliéry sprivatizovalo. V súčasnosti areál patrí [[TV JOJ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠTÚDIO KOLIBA – DFS | url = https://d-fs.sk/studio-koliba/ | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Produkcia | url = https://www.jojgroup.sk/produkcia/ | vydavateľ = JOJ Group | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = sk-SK}}</ref> <gallery>
Súbor:Brečtanová 1 02.jpg|Vstup do ateliéru na [[Brečtanová ulica (Bratislava)|Brečtanovej]] 1.
Súbor:Brečtanová 1 01.jpg|Záber z roku [[2016]].
</gallery>
----
[[Slovenská televízia|'''Televízne štúdio Bratislava''']] je televízne štúdio patriace pod [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], ktoré poskytuje služby v oblasti [[Televízia (prenos)|televízneho vysielania]].<gallery>
Súbor:Stvtower.jpg|Hlavná budova v [[Mlynská dolina|mlynskej doline]].
Súbor:RTVS budova 2023.jpg|Komplex budovy [[RTVS]] v roku [[2023]].
</gallery>
----
'''[[DNA Production]]''' je slovenské filmové štúdio, ktoré vlastnia a prevádzkujú producenti [[Peter Bebjak]] a [[Rasťo Šesták]]. Spoločnosť bola založená [[23. máj|23. mája]] [[2001]] a do [[Obchodný register#Obchodný register na Slovensku|obchodného registra]] ju Okresný súd Bratislava I zapísal [[14. jún|14. júna]] [[2001]].
----
'''[[Studio 727]]''' je slovenské filmové štúdio, ktoré bolo založené v roku [[1997]]. Ateliéry sa nachádzajú severne pol kilometra od jazera [[Kuchajda]] v [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|mestskej časti Nové Mesto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STUDIO 727 | url = http://727.sk/ | vydavateľ = STUDIO 727 | dátum prístupu = 2024-07-03}}</ref>
=== Česko ===
'''[[Barrandov Studio]]''' je komplex filmových štúdií v [[Praha|Prahe]] v štvrti [[Barrandov]], ktorý bol vytvorený v roku [[1931]]. Tieto filmové ateliéry sú najväčšie v [[Česko|Česku]] a jedny z najväčších v [[Európa|Európe]]. Barrandovské štúdiá ponúkajú kompletné služby, schopné pokryť všetko, čo sa spája s filmovým natáčaním, pre filmové produkcie z Česka i zahraničia.<ref>https://www.barrandov.cz/</ref><gallery>
Súbor:Barrandov Studios Prag Haupteinfahrt (März 2022) A.jpg|Hlavná vrátnica.
Súbor:Barrandov Studios 2019.jpg|Oblasť Barrandovských ateliérov zakreslená na leteckej mape zachytenej v [[August 2019|auguste]] [[2019]].
Súbor:BarrandovStudio permanentset backlot.jpg|Exteriérové dekorácie (Backlot) štúdii na Barrandove.
Súbor:Barrandovstudio mainbuilding.jpg|Barrandov Studio, letecký pohľad na hlavnú budovu.
</gallery>
=== Francúzsko ===
'''[[Cité du Cinéma]]''' alebo '''Studios de Paris''' je komplex filmových štúdií podporovaný a založený filmovým režisérom a producentom [[Luc Besson|Lucom Bessonom]]. Areál sa nachádza sa v [[Saint-Denis]], na severnom predmestí [[Paríž|Paríža]], v zrekonštruovanej [[Elektráreň|elektrárni]], ktorá bola uvedená do prevádzky v roku [[1933]]. Bol slávnostne otvorený [[21. september|21. septembra]] [[2012]]. Komplex obsahuje 9 filmových hál s celkovou plochou 11 tisíc [[Meter štvorcový|metrov štvorcových]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Cité du Cinema {{!}} Studios de Paris | url = http://lesstudiosdeparis.com/en/la-cite-du-cinema | vydavateľ = La Cité du Cinema {{!}} Studios de Paris | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240625144042/http://lesstudiosdeparis.com/en/la-cite-du-cinema | dátum archivácie = 2024-06-25 }}</ref>
<gallery>
Súbor:Saint-Denis - Cité du cinéma-01.jpg|Hlavná budova komplexu Cité du cinéma.
Súbor:French Cinema in Paris.jpg|Interiér s replikami áut s filmu ''[[Piaty element]]'' ([[1997]]).
Súbor:Cité du Cinéma - Extérieur.jpg|Exteriéry (vľavo) filmové haly a (vpravo) administratíva, dielne, sklady a iné.
Súbor:Cité du Cinéma - Ébénisterie.jpg|Stolárske a rezbárske dielne.
</gallery>
----
'''[[Studios de Bry]]''' je filmové štúdio nachádzajúce sa v [[Bry-sur-Marne]], neďaleko inštitúcie [[Institut national de l'audiovisuel]] (INA). S ôsmimi nakrúcacími halami a zastavanou plochou 50 000 <abbr>m²</abbr> patria medzi najväčšie štúdiá vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Rozloha celého komplexu je približne dvanásť hektárov, súčasťou ktorého je aj vlastný backlot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studios de Bry | url = https://studiosdebry.com/ | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = fr-FR}}</ref>
<gallery>
Súbor:Le Backstage-Café, unique point de restauration dans les locaux des Studios de Bry-sur-Marne, photographié en 2015 par Pascal Duthuin JORDAN DIOW © ADAGP.jpg|Le Backstage-Café, reštaurácia v miestnych štúdiách v Bry-sur-Marne, fotografia z roku [[2015]]
</gallery>
----
'''[[Studios de Billancourt|Studios du Point du Jour]]''', známe ako '''Studios de Billancourt''', boli legendárne filmové štúdiá, ktoré založil [[Henri Diamant-Berger]] v roku [[1922]] na 49 quai du Point-du-Jour v [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]] a boli zatvorené v roku [[1992]], kvôli požiaru. Zbúrané boli v roku [[1995]] a na ich mieste aktuálne stoja budovy Canal+. V najväčšom rozmachu zaberala plocha celého areálu dva hektáre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atmosphère, atmosphère…on tourne à Billancourt ! | url = https://levillagedebillancourt.fr/2022/05/27/atmosphere-atmosphere-on-tourne-a-billancourt/ | dátum vydania = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = fr-FR | meno = Le Village de | priezvisko = Billancourt}}</ref>
<gallery>
Súbor:Paris-Studios-Cinéma (Studios de Billancourt).jpg|Schematický pán (celkový) štúdii Paris-Studios-Cinéma z cca [[60. roky 20. storočia|60. rokov]].
Súbor:Paris-Studios-Cinéma (Studios de Billancourt) détaillé.jpg|Schematický pán (detailný) štúdii Paris-Studios-Cinéma z cca [[60. roky 20. storočia|60. rokov]].
</gallery>
----
'''[[Studios de Boulogne]]''' je filmové štúdio, ktoré sa nachádzajú v [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]], medzi Avenue Jean-Baptiste-Clément a Rue de Silly. Dve najvýznamnejšie filmové štúdiá vo Francúzsku (Billancourt a Boulogne) boli od seba vzdialené približne dva kilometre vzdušnou čiarou. Štúdiá de Boulogne vznikli v roku [[1941]] ako konkurent Billancourtu. V súčasnosti fungujú pod názvom '''Canal Factory''' a zameriavajú sa primárne na televíznu tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Studios de Boulogne changent de mains, repris par le groupe Vivendi | url = https://www.afcinema.com/Les-Studios-de-Boulogne-repris-par-le-groupe-Vivendi.html | vydavateľ = Afcinema | dátum vydania = 2024-07-03 | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = fr | priezvisko = Afcinema}}</ref>
<gallery>
Súbor:Canal Factory - Les Studios De Boulogne.jpg|Súčasná podoba.
Súbor:Canal Factory (Studios de Boulogne).jpg|Súčasná podoba.
</gallery>
----
'''[[Studios de la Victorine]]''' sú filmové štúdiá vytvorené v roku [[1919]] v [[Nice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Studios de la Victorine - Nice Azur|url=https://www.niceazur.com/index.php/fr/visiter/insolite/35-victorine|vydavateľ=www.niceazur.com|dátum prístupu=2023-06-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20230625204803/https://www.niceazur.com/index.php/fr/visiter/insolite/35-victorine|dátum archivácie=2023-06-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES STUDIOS DE LA VICTORINE - Studios de Cinéma à Nice - Nice City Life|url=https://nice.city-life.fr/Visiter/Nice/Studios-de-Cinema/1880/LES-STUDIOS-DE-LA-VICTORINE?lang=fr|vydavateľ=nice.city-life.fr|dátum prístupu=2023-06-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les studios de la Victorine à Nice : Hollywood sur la baie des Anges|url=https://www.leparisien.fr/culture-loisirs/cinema/les-studios-de-la-victorine-a-nice-hollywood-sur-la-baie-des-anges-22-09-2019-8157153.php|vydavateľ=leparisien.fr|dátum vydania=2019-09-22|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=fr-FR|meno=Par Yves Jaeglé Le 22 septembre 2019|priezvisko=à 07h28}}</ref> Štúdia obsahujú desať natáčacích hál s celkovou rozlohou okolo 6000 [[Štvorcový meter|m²]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cinema.nice.fr | url = https://cinema.nice.fr/fr | vydavateľ = cinema.nice.fr | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = fr-FR}}</ref><gallery>
Súbor:Studios Riviera La Victorine Nice.JPG|Panel oznamujúci vstup do ateliérov.
Súbor:Studios Riviera La Victorine Nice 2.JPG|Panel nesúci názov.
Súbor:Studios Riviera La Victorine Nice 6.JPG|Doslovne „vitajte v Studios riviera“.
Súbor:Studios Riviera La Victorine Nice 4.JPG|Stolárska dielňa.
Súbor:FranceNiceRivieraStudios01.jpg|Panel oznamujúci vstup do ateliérov.
Súbor:Studios Riviera La Victorine Nice 5.JPG|Exteriérové dekorácie.
Súbor:Studios Riviera La Victorine Nice 3.JPG|Hlavná budova štúdia.
Súbor:Villa arpel.jpg|Rekonštrukcia scén vytvorených v štúdiu Victorine pre vilu z filmu ''Mon oncle'' ([[1958]]).
</gallery>
----
'''[[Studios d'Épinay]]''' alebo '''Studios Éclair''' je filmové štúdio nachádzajúce sa v [[Épinay-sur-Seine]] v [[Seine-Saint-Denis]]. V roku [[1907]] založili priemyselník [[Charles Jourjon]] a [[Ambroise-François Parnaland]] Laboratoires Éclair. Spoločnosť Éclair bola pôvodne určená na výrobu filmov. V rokoch [[1908]] až [[1918]] bola Éclair treťou francúzskou firmou po [[Gaumont]] a [[Pathé]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STUDIOS D'EPINAY | url = https://www.tsf.fr/studios-epinay/ | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = fr-FR | url archívu = https://web.archive.org/web/20250114181358/https://www.tsf.fr/studios-epinay/ | dátum archivácie = 2025-01-14 }}</ref>
<gallery>
Súbor:Epinay-Le studio Eclair.JPG|Ateliér Éclair na začiatku <abbr>[[20. storočie|20. storočia]].</abbr>
Súbor:Charles Jourjon 001.jpg|[[Charles Jourjon]]
</gallery>
----
Medzi ďalšie významné štúdia vo francúzsku patria alebo patrili:
* [[Franstudio]]:
** [[Studios de Joinville]] ([[1908]] / [[1910]]{{--}}[[1987]])
** [[Studios de Saint-Maurice]] ([[1930]]{{--}}[[1971]])
** [[Studios Francœur]] ([[1926]]{{--}}[[1991]])
** [[Studios Pagnol]]
* [[Studios d'Arpajon]] ([[1987]]{{--}}[[2012]] a potom od roku [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studios d'Arpajon | url = https://www.innamoramento.net/mylene-farmer/annuaire/studios-arpajon | vydavateľ = Innamoramento.net | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = fr}}</ref>
* [[Studios du Lendi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = brochure studios du lendit - Euro Media France | url = https://www.yumpu.com/fr/document/read/37306875/brochure-studios-du-lendit-euro-media-france | vydavateľ = yumpu.com | dátum prístupu = 2023-12-04 | jazyk = fr | priezvisko = Yumpu.com}}</ref>
* [[Studios de Montreuil]] ([[1904]]{{--}}[[1929]])
* [[Studios de Saint-Laurent-du-Var]] ([[1920]]{{--}}[[1944]])
* [[Transpa studios]]:
** [[Studios de Saint-Ouen]] ([[Cirka|cca]] [[1970]]{{--}})
** [[Studio d’Angoulème]]
** [[Studio de Tourcoing]]
** [[Studio de La Courneuve]]
* [[Studio Chevojon]]
* [[Studios de France]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studios de France | url = https://www.studiosdefrance.tv/ | vydavateľ = www.studiosdefrance.tv | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = fr}}</ref> (prevažne televízne)
=== Spojené kráľovstvo ===
'''[[Pinewood Studios]]''' je britské filmové a televízne štúdio nachádzajúce sa v dedine [[Iver Heath]] v [[Anglicko|Anglicku]]. Nachádza sa približne 18 [[Míľa|míľ]] (29 [[km]]) západne od centra [[Londýn|Londýna]]. 007 Stage s plochou necelých 5000 m² je jednou z najväčších filmových hál na svete. Prvé zmienky o štúdiách siahajú do roku [[1934]].<ref>https://pinewoodgroup.com/studios/pinewood-studios</ref>
<gallery>
Súbor:Pinewood Studios gateway.jpg|Vstupná brána do Pinewood Studios.
Súbor:Pinewood Studios (3368241311).jpg|Štúdiové haly.
Súbor:007 Stage.JPG|Albert R. Broccoli 007 Stage.
</gallery>
----
'''[[Shepperton Studios]]''' je filmové štúdio nachádzajúce sa v [[Shepperton|Sheppertone]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Anglicko]], s históriou siahajúcou až do roku [[1931]]. Teraz je súčasťou [[Pinewood Studios Group]].<ref>https://pinewoodgroup.com/studios/shepperton-studios</ref>
<gallery>
Súbor:Shepperton Studios.jpg|Hlavná budova Shepperton Studios.
Súbor:Shepperton film studios - geograph.org.uk - 4371226.jpg|Najväčšia hala celých štúdii.
</gallery>
'''[[Elstree Studios]]''' je filmové štúdio nachádzajúce sa v [[Shepperton|Sheppertone]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Anglicko]], s históriou siahajúcou až do roku [[1931]]. Teraz je súčasťou [[Pinewood Studios Group]].
<gallery>
Súbor:Shepperton Studios.jpg|Hlavná budova Shepperton Studios.
Súbor:Shepperton film studios - geograph.org.uk - 4371226.jpg|Najväčšia hala celých štúdii.
</gallery>
=== USA ===
'''[[Universal Studios Lot]]''' je komplex televíznych a filmových štúdií, ktorý sa nachádza na 100 Universal City Plaza v [[Universal City]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] a je súčasťou celého komplexu [[Universal Studios]], ktorý zahŕňa priľahlý zábavný park Universal Studios Hollywood a komplex filmových štúdií Universal Studios Lot. Pozemok oficiálne otvoril brány Universal City [[15. marec|15. marca]] [[1915]]. Dnes sa areál Universal Studios skladá zo 400 akrov a zahŕňa viac ako 30 filmových hál.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Universal Studios {{!}} Movies, Theme Parks, News and Services | url = https://www.universalstudios.com/ | vydavateľ = Universal Studios | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = en}}</ref><gallery>
Súbor:Gate2universalstudios.JPG|Vchod číslo dva do štúdií.
Súbor:View Over Universal Studios Backlot (2562140962).jpg|Pohľad na jednotlivé scény Universal Studios Lot.
Súbor:View Over Universal Studios Backlot (2561310941).jpg|Pohľad na backlot.
</gallery>
'''[[Samuel Goldwyn Studio]]''' je filmové štúdio nachádzajúce sa v [[Shepperton|Sheppertone]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Anglicko]], s históriou siahajúcou až do roku [[1931]]. Teraz je súčasťou [[Pinewood Studios Group]].
<gallery>
Súbor:Shepperton Studios.jpg|Hlavná budova Shepperton Studios.
Súbor:Shepperton film studios - geograph.org.uk - 4371226.jpg|Najväčšia hala celých štúdii.
</gallery>
=== Nemecko ===
'''[[Studio Babelsberg]]''' je filmové štúdio, ktoré sa nachádza v Postupime-Babelsbergu pri [[Berlín|Berlíne]] v [[Nemecko|Nemecku]], je druhým najstarším veľkým filmovým štúdiom na svete, ktorému predchádzalo len dánske Nordisk Film (od roku [[1906]]), ktoré produkuje filmy od roku [[1912]]. S celkovou rozlohou areálu približne 460 000 štvorcových metrov a štúdiami s rozlohou približne 25 000 štvorcových metrov je najväčším európskym filmovým štúdiom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studio Babelsberg AG | url = https://www.studiobabelsberg.com/en/ | vydavateľ = Studio Babelsberg | dátum vydania = 2024-02-19 | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = en}}</ref>
<gallery>
Súbor:Filmstudio Babelsberg Eingang.jpg|Hlavná brána do filmového komplexu.
Súbor:Potsdam Filmpark Babelsberg 09-2017 img3.jpg|Pohľad z vrchu.
Súbor:Potsdam Filmpark Babelsberg 09-2017 img2.jpg|Pohľad z vrchu.
Súbor:Bundesarchiv Bild 183-14732-0017, Potsdam, DEFA-Spielfilmstudios Babelsberg.jpg|Časť štúdii z roku [[1952]].
Súbor:Babylonberlinfilmset.jpg|Vlastné štúdiové mesto.
</gallery>
----
'''[[Bavaria Studios]]''' je filmové a produkčné štúdio, ktoré sa nachádzajú v [[Mníchov|Mníchove]], hlavnom meste regiónu [[Bavorsko]] v [[Nemecko|Nemecku]], a sú dcérskou spoločnosťou Bavaria Film.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bavaria Studios – Filmstudios & TV-Studios | url = https://www.bavaria-studios.de/en/ | vydavateľ = Bavaria Studios | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = en-US }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<gallery>
Súbor:BS UF Medienallee 01.jpg|Centrálna budova štúdii.
</gallery>
=== Taliansko ===
'''[[Cinecittà]]''' je filmové štúdio ležiace na [[via Tuscolana]] na juhovýchodnom okraji [[Rím|Ríma]], založené v roku [[1937]]. Nachádza sa v ňom dvadsaťdva hál slúžiacich na natáčanie i postprodukciu, zaberá rozlohu štyridsiatich hektárov a je strediskom talianskej kinematografie. Vzniklo v ňom viac ako tritisíc filmov a televíznych relácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studi | url = https://cinecitta.com/studi/ | vydavateľ = Cinecittà | dátum vydania = 2023-08-07 | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = it-IT}}</ref>
<gallery>
Súbor:Welcome to Cinecittà (6003644868).jpg|Vstupný vchod do komplexu Cinecittà.
Súbor:Cinecittà Studios (46760212592).jpg|Pohľad na veľké haly.
Súbor:Cinecittà Studios (45898233005).jpg|Areál filmových štúdii.
Súbor:Stage 1, Cinecittà Studios (46760201132).jpg|Interiér jednej s hál.
Súbor:Cinecittà Studios (32936949618).jpg|Vlastný Backlot.
Súbor:Cinecittà logo rosso.png|Vlastné logo.
</gallery>
=== Španielsko ===
'''[[Ciudad de la Luz]]''' nachádzajúce sa v oblasti [[Aguamarga]] ([[Alicante]], [[Španielsko]]), bolo veľké audiovizuálne centrum s rozlohou 320 000 metrov štvorcových, venované svetu kinematografie. Od otvorenia v roku [[2005]] do zatvorenia v roku [[2012]] sa v priestoroch štúdia nakrútilo približne 60 filmov.<ref>https://sptcv.net/ciudad-de-la-luz/</ref>
<gallery>
Súbor:Trabciudadluz.jpg|Centrálna budova.
Súbor:Vista aerea ciudad luz.jpg|Pohľad z vtáčej perspektívy.
Súbor:Platos ciudadluz.jpg|Jedna z hál s rozlohou [[cca]] 2300 m².
</gallery>
=== Dánsko ===
'''[[Nordisk Film]]''' je dánska filmová spoločnosť založená v roku [[1906]] v [[Kodaň|Kodani]] filmárom [[Ole Olsen|Ole Olsenom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Welcome to Nordisk Film | url = https://www.nordiskfilm.com/welcome-nordisk-film | vydavateľ = www.nordiskfilm.com | dátum prístupu = 2024-07-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210629025422/https://www.nordiskfilm.com/welcome-nordisk-film | dátum archivácie = 2021-06-29 }}</ref>
<gallery>
Súbor:Main Gate Nordisk Film.JPG|Hlavný vstup do Nordisk Film.
Súbor:Nordisk film main gate details.JPG|alt=|Detailnejší záber.
Súbor:Nordisk films compagni logo.jpg|Logo firmy.
</gallery>
=== Poľsko ===
'''[[Alvernia Studios]]''' je filmové štúdio nachádzajúce sa v obci [[Alwernia]]. Komplex, ktorý bol vybudovaný v roku [[2000]], pozostáva z trinástich kupol s rozlohou 13 000 m².<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alvernia Studios {{!}} Motion Picture Universe - Alvernia Studios | url = http://www.alvernia.com/en/ | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = en-US}}</ref>
<gallery>
Súbor:Alvernia Studios 1.jpg|Pohľad na areál z vtáčej perspektívy.
Súbor:מסדר זיהוי, דרום פולין (2).jpg|Pohľad zo zeme.
Súbor:Alvernia Studios Poland 2018.webm
</gallery>
=== Maďarsko ===
'''[[Mafilm Studios]]''' založený v roku [[1948]]. Je najväčším a najvýznamnejším filmovým štúdiom v [[Maďarsko|Maďarsku]] a strategickou základňou pre maďarský filmový priemysel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mafilm Studios | url = https://filminginhungary.com/mafilm-studios | vydavateľ = Filming in Hungary | dátum vydania = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = hu-HU | url archívu = https://web.archive.org/web/20231216033426/https://filminginhungary.com/mafilm-studios | dátum archivácie = 2023-12-16 }}</ref>
<gallery>
Súbor:Mafilm.JPG|Hlavná budova.
</gallery>
=== Rusko ===
'''[[Mosfiľm]]''' ([[Ruština|rusky]]: Мосфильм) je filmové štúdio, ktoré patrí medzi najväčšie a najstaršie v Ruskej federácii a v Európe. Spoločnosť bola založená v roku [[1924]] v [[ZSSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cinema Concern Mosfilm | url = https://en.mosfilm.ru/main.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-06-25 | dátum prístupu = 2024-07-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230625161759/https://en.mosfilm.ru/main.php | dátum archivácie = 2023-06-25 }}</ref>
<gallery>
Súbor:Entrance to Mosfilm Studios.jpg|Vstup do štúdií Mosfilm.
Súbor:Mosfilm - Studios - img08.jpg|Štúdiá Mosfilm, pohľad na kulisy starej [[Moskva|Moskvy]].
</gallery>
=== Mexiko ===
'''[[Estudios Churubusco]]''' je jedným z najstarších a najväčších komplexov na nahrávanie filmov v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]], ktorý sa nachádza v [[Churubusco]], južne od [[Mexico City]]. Štúdiá Churubusco boli otvorené v roku [[1945]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Churubusco Studios | url = https://www.thestudiotour.com/wp/studios/churubusco-studios/ | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = en-GB}}</ref>
<gallery>
Súbor:Acceso a Estudios Churubusco.jpg|Vchod do Estudios Churubusco, v pozadí je vidieť jednu z pôvodných tehlových ateliérových budov.
</gallery>
=== Maroko ===
'''[[Atlas Corporation Studios]]''' je filmové štúdio nachádzajúce sa v [[Ouarzazat|Ouarzazate]] v [[Maroko|Maroku]] a vytvorené v roku [[1983]] Mohamedom Belghmim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VISITS | url = https://ouarzazatestudios.com/visits/?lang=en | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = en-US}}</ref>
<gallery>
Súbor:Atlas Film Studios Ouarzazate Morocco.JPG|Hlavná časť ateliérov.
Súbor:Atlas Studios Film Studios, Ouarzazate, Morocco (5545932927).jpg|Drevené kulisy.
</gallery>
=== India ===
'''[[Bollywood]]''' je neformálne meno jedného z centier [[India|indického]] [[Filmový priemysel|filmového priemyslu]] sídliaceho v [[Bombaj|Bombaji]]. Vzniklo zložením názvu mesta Bombaj a [[Hollywood|Hollywoodu]], centra amerického filmového priemyslu.
=== Čína ===
'''[[Cheng-tien Jing-š'-čcheng]]''' ({{V jazyku|eng|Hengdian World Studios}}) je filmové štúdio nachádzajúce sa v [[Cheng-tien]], čínskom meste [[Tung-jang]] v provincii [[Če-ťiang]]. Je to jedno z najväčších filmových štúdií na svete. Výstavba sa začala v polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] a odvtedy stále pokračuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.hengdianworld.com/en/ | vydavateľ = www.hengdianworld.com | dátum prístupu = 2024-07-03}}</ref><gallery>
Súbor:Hengdian World Studios 011.jpg|Časť exteriérových štúdii.
Súbor:Drama filming at Hengdian World Studios.jpg|Ateliéry počas natáčania.
Súbor:Hengdian-Hero movie set-China - panoramio - HALUK COMERTEL (4).jpg|Vybudované kulisy k natáčaniu.
</gallery>
=== Japonsko ===
'''[[Šóčiku]]''' je japonské filmové štúdio v [[Kjóto (mesto)|Kyote]], ktoré vzniklo začiatkom 20. storočia a obsahuje 6 natáčacích hál.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shochiku Studio | url = http://www.shochiku-ks.com/en/ | vydavateľ = Shochiku Studio | dátum prístupu = 2024-07-03 | jazyk = en}}</ref>
<gallery>
Súbor:SHOCHIKU Studios kamata 1920s.jpg|Štúdiá Šóčiku v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]].
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Film studios|štítok=Filmové štúdio}}
== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Filmový}}
* [https://www.britannica.com/art/history-of-the-motion-picture/The-Hollywood-studio-system Encyclopædia Britannica]
[[Kategória:Filmové štúdiá]]
[[Kategória:Filmové podniky]]
[[Kategória:Filmová terminológia]]
0kgt55yrjwmkqydz0ptht2llcvxosj0
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
0
699043
8207513
7773599
2026-05-03T04:03:22Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207513
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|48.7397554|19.1291518|format=dms|display=title}}
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
| Logo spoločnosti =
| Právna forma = [[príspevková organizácia]]<br>[[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia]]
| Odvetvie = [[Štátna správa]]
| Založená = 2000
| Zakladateľ =
| Sídlo = [[Tajovského (Banská Bystrica)|Tajovského]] 28B, 974 01, Banská Bystrica
| Štát sídla = Slovensko
| Pôvod = [[Slovensko]]
| Vedenie = Ing. [[Štefan Kysel]]<ref name="nový generálny riaditeľ">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátnu ochranu prírody povedie nový generálny riaditeľ | url = https://www.sopsr.sk/web/?cl=21087 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-22 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>
| Územný rozsah = Slovensko
| Priemysel = [[Ochrana prírody]]
| Produkcia =
| Výnosy =
| Zisk =
| Prevádzkový príjem =
| Člen skupiny =
| Počet zamestnancov =
| Divízie =
| Dcérske spoločnosti =
| Vlastník =
| Slogan spoločnosti =
| Domáca stránka = [https://www.sopsr.sk www.sopsr.sk]
| Zánik =
| Poznámka =
}}
'''Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky''' je [[príspevková organizácia]] [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia]]. Založená bola v roku 2000.<ref name="dennikn-minister-jan-budaj-odvolal"/><ref name="ssj-sprava-slovenskych-jaskyn"/> Je organizáciou „s celoslovenskou pôsobnosťou, zameranou najmä na zabezpečovanie úloh na úseku [[ochrana prírody|ochrany prírody]] a krajiny vrátane správy [[jaskyňa|jaskýň]]“.<ref name="sopsr-o-nas"/>
== Pôsobnosť a činnosť ==
Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody [[Správa slovenských jaskýň]].<ref name="ssj-sprava-slovenskych-jaskyn"/> Od 31. marca 2022 pod Štátnu ochranu prírody nepatria správy národných parkov.<ref name="sopsr-posobnost"/>
Organizácia podľa svojho webu vykonáva tieto činnosti<ref name="sopsr-uvod"/>:
* „starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny,
* vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach,
* zabezpečuje výkon stráže prírody,
* plní funkcie chovnej a rehabilitačnej stanice, rieši problematiku hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených,
* zranených alebo usmrtených chránených živočíchov,
* vedie evidenciu chránených živočíchov a chránených rastlín,
* plní funkcie vedeckého orgánu SR pre CITES,
* vydáva stanovisko k náhodnej ťažbe a predkladá podnety,
* vypracúva programy starostlivosti o chránené územia,
* zabezpečuje označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny,
* vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny,
* vykonáva sprievodcovskú činnosť v chránených územiach,
* vykonáva činnosti spojené so zabezpečením priaznivého stavu osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
* prevádzkuje štátny zoznam osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
* spravuje jaskyne a pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach,
* spracúva odborné stanoviská v oblasti ochrany prírody,
* vykonáva kultúrno-výchovnú, propagačnú a edičnú činnosť v oblasti ochrany prírody a krajiny,
* zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci a na uskutočňovaní medzinárodných projektov, programov a dohovorov v oblasti ochrany prírody,
* a iné činnosti podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.“
=== Strážcovia prírody ===
V júli 2022 malo Slovensko „takmer 800“ strážcov prírody, z toho 84 profesionálnych. Medzi najčastejšie priestupky patrili, podľa hovorkyne ŠOP Kristíny Bockovej, „najmä nepovolené vjazdy áut do chránených území, pohyb mimo turistických chodníkov v národných parkoch a prírodných rezerváciách, porušovanie návštevných poriadkov, [[bivakovanie]] alebo zakladanie ohňa. V zime je to najčastejšie jazda [[snežný skúter|snežnými skútrami]] a [[skialpinizmus]] v prísne chránených územiach.“<ref name="teraz-sopr-800-strazcov"/>
== Generálni riaditelia ==
* [[Martin Lakanda]]: odvolaný ministrom [[Ján Budaj|Jánom Budajom]] v apríli 2020<ref name="dennikn-minister-jan-budaj-odvolal"/>
* [[Daniel Baláž (ochranár)|Daniel Baláž]]: predchodca<ref name="aktuality-novym-riaditelom"/><ref name="bystricoviny-sop"/> dočasne poverený riadením<ref name="bystricoviny-sop"/>
* [[Dušan Karaska]]: september 2020{{--}}november 2023<ref name="sopsr-gen-riad"/><ref name="aktuality-novym-riaditelom"/><ref name="dennikn-novy-sef-statnej-ochrany-prirody"/>
* [[Štefan Kysel]]: november 2023{{--}}súčasnosť<ref name="nový generálny riaditeľ"/>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="sopsr-gen-riad">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny riaditeľ | url = https://www.sopsr.sk/web/?cl=150 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-02 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>
<ref name="aktuality-novym-riaditelom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novým riaditeľom Štátnej ochrany prírody je Dušan Karaska | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/825956/novym-riaditelom-statnej-ochrany-prirody-je-dusan-karaska/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-28 | dátum prístupu = 2023-07-02 }}</ref>
<ref name="dennikn-novy-sef-statnej-ochrany-prirody">{{Citácia periodika | priezvisko = Mäkká | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový šéf štátnej ochrany prírody Karaska: Nechcem, aby sme len šikanovali turistov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2059496/novy-sef-statnej-ochrany-prirody-karaska-nechcem-aby-sme-len-sikanovali-turistov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-29 | dátum prístupu = 2023-07-02 }}</ref>
<ref name="bystricoviny-sop">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátna ochrana prírody SR so sídlom v Banskej Bystrici má nového generálneho riaditeľa | url = https://www.bystricoviny.sk/titulka/statna-ochrana-prirody-sr-so-sidlom-v-banskej-bystrici-ma-noveho-generalneho-riaditela/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2020-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-02 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref name="sopsr-posobnost">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pôsobnosť | url = https://www.sopsr.sk/web/?cl=112 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-02 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>
<ref name="dennikn-minister-jan-budaj-odvolal">{{Citácia periodika | priezvisko = Mäkká | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Ján Budaj odvolal šéfa Štátnej ochrany prírody a jeho zmluvy posiela polícii | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1873533/minister-jan-budaj-odvolal-sefa-statnej-ochrany-prirody-a-jeho-zmluvy-posiela-policii/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-28 | dátum prístupu = 2023-07-02 }}</ref>
<ref name="teraz-sopr-800-strazcov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Štátna ochrana prírody: Slovensko má takmer 800 strážcov prírody | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/statna-ochrana-prirody-slovensko-ma/651030-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-31 | dátum prístupu = 2023-07-02 }}</ref>
<ref name="ssj-sprava-slovenskych-jaskyn">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa slovenských jaskýň | url = http://www.ssj.sk/sk/sprava-slovenskych-jaskyn | vydavateľ = Správa slovenských jaskýň | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-02 | miesto = Liptovský Mikuláš | jazyk = }}</ref>
<ref name="sopsr-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.sopsr.sk/web/?cl=1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-02 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>
<ref name="sopsr-uvod">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŠOPSR - Úvod | url = https://www.sopsr.sk/web/ | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-02 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>
}}
== Externý odkaz ==
* [https://www.sopsr.sk Domovská stránka]
{{Chránené územia na Slovensku}}
[[Kategória:Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky| ]]
[[Kategória:Ochrana prírody na Slovensku]]
[[Kategória:Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Príspevkové organizácie na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2000]]
dt6e47i2ohijnxr7mbtxiqa278q2cba
Redaktor:Martingazak
2
699366
8207388
8206832
2026-05-02T20:02:10Z
Martingazak
234259
Proces so skupinou Albert Púčik a spol.
8207388
wikitext
text/x-wiki
== Ocenenia ==
{{Vyznamenanie
| kod = 1104
| text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika'''
| podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC)
}}
{{Nálepka pravá
|float = left
|text_farba = black
|text_farba_pozadie = white
|obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]]
|obrazok_farba_pozadie = #008800
|okraj_farba = #008800
|okraj_sirka = 1
|text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu:
----
* --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET)
* --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC)
* --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:58, 17. november 2023 (UTC)
* [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC)
* [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC)
* --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC)
* --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC)
* --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC)
* --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC)
}}
__TOC__
{{clear}}
=Wiki loves Slovakia=
[https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]:
[[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]]
[https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]:
[[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]]
[https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]:
[[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]]
=Moje stránky=
Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov.
==Stredoveké Uhorsko==
# [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]]
# [[Obliehanie Bratislavy]]
# [[Bitka pri Kerlési]]
# [[Bitka pri rieke Tisa]]
# [[Bitka pri Kemeji]]
# [[Bitka pri Mogyoróde]]
# [[Bitka na Gvozde]]
# [[Bitka na Wiare]]
# [[Bitka na Luckom poli]]
# [[Bitka pri Harame]]
# [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]]
# [[Bitka pri rieke Fischa]]
# [[Boris Kolomanovič]]
# [[Bitka pri Zemune]]
# [[Brat Julián]]
# [[Roger z Torre Maggiore]]
# [[Carmen Miserabile]]
# [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]]
# [[Bitka pri Rábe]]
# [[Bitka pri jazere Hód]]
# [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]]
# [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]]
# [[Koloman (Halič)]]
# [[Michal Černigovský]]
# [[Daniel Romanovič]]
# [[Rostislav Michajlovič]]
# [[Bitka pri Jarosławe]]
# [[Bitka na Litave]]
# [[Bitka pri Starom Sączi]]
# [[Bitka pri Holíči]]
# [[Bitka pri Posade]]
# [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]]
===Stredoveké kroniky a kronikári===
'''Nové''':
# [[Kronika Reginona]]
# [[Altaišské anály väčšie]]
# [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]]
# [[Gallova kronika]]
# [[Pokračovatelia Kosmovi]]
# [[Mních sázavský]]
# [[Kanovník vyšehradský]]
# [[Vincentius]]
# [[Jarloch]]
# [[História výpravy cisára Fridricha]]
# [[Druhé pokračovanie Kosmovo]]
# [[Hradištsko-opatovické letopisy]]
# [[Haličsko-volynský letopis]]
# [[Magister Ákoš]]
# [[Marek z Káltu]]
# [[Kostnická kronika]]
# [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]]
# [[Eberhard Windecke]]
# [[Gesta Hungarorum vetera]]
# [[Bratislavské anály]]
# [[Bratislavská kronika]]
# [[Kronika magistra Jána]]
# [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]]
# [[Kronika anonymného minoritu]]
# [[Uhorská kronika]]
# [[Záhrebská kronika]]
# [[Heinrich von Mügeln]]
# [[Knauzova kronika]]
# [[Spišskosobotská kronika]]
# [[František Pražský]]
# [[Beneš Krabice z Weitmile]]
# [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]]
# [[Kronika Jána Marignolu]]
# [[Ján Marignola]]
# [[Kronika Vavřince z Březové]]
# [[Vavřinec z Březové]]
# [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]]
# [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]]
# [[Peter z Mladoňovic]]
# [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]]
# [[Kronika Bartoška z Drahoníc]]
# [[Legenda minor]]
# [[Život svätého Štefana]]
# [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]]
===Husitské a bratrícke hnutie===
'''Nové''':
# [[Bitka pri Somoši]]
# [[Bitka pri Myšleniciach]]
# [[Bitka pri Blatnom Potoku]]
# [[Gajary – Posádka]]
# [[Zelená hora]]
# [[Tisovecký hrad]]
# [[Ján Talafús z Ostrova]]
# [[Václav z Rachmanova]]
# [[Bitka pri Trnave (1430)]]
===1. republika===
# [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]]
===Malá vojna===
'''Nové''':
# [[Vylodenie pri Štúrove]]
# [[Zostrel lietadla Š-328.237]]
# [[Vzbura v štítnickej doline]]
# [[Nálet na Spišskú Novú Ves]]
# [[Pavel Mičianik]]
===Druhá svetová vojna===
'''Nové''':
# [[1. ukrajinský front]]
# [[2. ukrajinský front]]
# [[4. ukrajinský front]]
# [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda]
# [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]]
# [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí]
# [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]]
# [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]]
# [[Vojaci slobody]]
# [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]]
# [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]]
'''Nemecké jednotky'''
# [[1. východomoslimský pluk SS]]
# [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]]
# [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]]
# [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]]
# [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]]
# [[708. divízia ľudových granátnikov]]
# [[Bojová skupina Volkmann]]
# [[Bojová skupina SS Dietz]]
# [[Einsatzgruppe H]]
# [[Korück 531]]
# [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]]
# [[Pancierový vlak Panzerzug 62]]
# [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]]
# [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]]
# [[Úderný pluk 1. tankovej armády]]
# [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]]
# [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]]
# [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]]
# [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]]
'''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia'''
# [[Bitka pri Perekalje]]
# [[Bitka pri Ternovej]]
# [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]]
# [[Prepad mosta na rieke Ptič]]
# [[Prepad pri Lojeve]]
# [[Útok na Chojniky]]
# [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]]
# [[Bitka pri Antonove]]
# [[Ladislav Kleinert]]
# [[Masaker v bani Salina]]
# [[Útok na Smaľavičy]]
'''Bitky/udalosti SNP'''
# [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]]
# [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]]
# [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944]
# [[Slovenské národné povstanie na Liptove]]
# [[Boje pri Žiline]]
# [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]]
# [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]]
# [[Slovenské národné povstanie na Spiši]]
# [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]]
# [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]]
# [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]]
# [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]]
# [[Slovenské národné povstanie na Orave]]
# [[Povstalecký útok na Prešov]]
# [[Boje v Rajeckej doline]]
# [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]]
# [[Boje o Telgárt]]
# [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]]
# [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]]
# [[Boje pri Malužinej]]
# [[Boje o Ostrô]]
# [[Boje o Kraľovany]]
# [[Boje o Beskydy]]
# [[Bitka pri Jalnej]]
# [[Partizánsky prepad Starej Turej]]
# [[Partizánsky boj v Bošáci]]
# [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]]
# [[Východokarpatská operácia]]
# [[Karpatsko-užhorodská operácia]]
# [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]]
# [[Boje na Poľane]]
# [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]]
# [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]]
# [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]]
# [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]]
# [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]]
# [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]]
# [[Boje o Liptovský Hrádok]]
# [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]]
# [[Partizánsky boj v Cetune]]
'''Osobnosti'''
# [[Alexej Nikitič Asmolov]]
# [[Karol Bedrna]]
# [[Ladislav Bodický]]
# [[Ján Boroš]]
# [[Pavel Boroš]]
# [[Jozef Brunovský]]
# [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]]
# [[Iľja Danilovič Dibrova]]
# [[Jozef Gašparík]]
# [[Daniel Gonda]]
# [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]]
# [[Ladislav Kalina]]
# [[Viliam Kanák]]
# [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]]
# [[Bedřich Placák]]
# [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]]
# [[Carl von Pückler-Burghauss]]
# [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]]
# [[Ján Repta]]
# [[Ján Rešetko]]
# [[Michal Sečanský]]
# [[Ján Strcula]]
# [[Erwein von Thun und Hohenstein]]
# [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]]
# [[František Urban]]
# [[Antonín Vazač]], [[Antek]]
# [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]])
# [[Ondrej Zverin]]
'''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky'''
# [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]]
# [[Ochranný traťový vlak Max]]
# [[Pancierový vlak Štefánik]]
# [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]]
# [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]]
# [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]]
# [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]]
# [[Bogun (partizánsky oddiel)]]
# [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]]
# [[Partizánska skupina Pavla Boroša]]
# [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]]
# [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]]
# [[Partizánska skupina Janka Kráľa]]
# [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]]
# [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]]
# [[Jaromov (partizánsky oddiel)]]
# [[Jastrib (partizánsky oddiel)]]
# [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]]
# [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]]
# [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]]
# [[Lipa (partizánsky oddiel)]]
# [[9. liptovský partizánsky oddiel]]
# [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]]
# [[Novobanský partizánsky oddiel]]
# [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]]
# [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]]
# [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]]
# [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]]
# [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]]
# [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]]
# [[Rákosi (partizánska brigáda)]]
# [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]]
# [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]]
# [[Sláva (partizánsky oddiel)]]
# [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]]
# [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]]
# [[Veža (partizánsky oddiel)]]
# [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]]
# [[Za ideál (partizánsky oddiel)]]
# [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]]
# [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]]
# [[Povstalecká história]]
# [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]]
# [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]]
'''Nacistické represálie'''
# [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]]
# [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]]
# [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]]
# [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]]
# [[Vypálenie obce Kusín]]
# [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]]
# [[Vypálenie osady Mladoňov]]
# [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]]
# [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]]
# [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]]
# [[Nemecké represálie v Ružomberku]]
# [[Semetešská tragédia]]
# [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]]
# [[Vypálenie obce Smrečany]]
# [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]]
# [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]]
# [[Vypálenie obce Vinné]]
'''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny'''
# [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]]
# [[Partizánske zločiny v Sklabini]]
# [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]]
# [[Masaker v Hájnikoch]]
# [[Masaker v Banskej Štiavnici]]
# [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]]
# [[Masaker na Magurke]]
# [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]]
# [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]]
'''Letectvo'''
# [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]]
# [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]]
# [[15. americká letecká armáda]]
# [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]]
# [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]]
# [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]]
# [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]]
# [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]]
# [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]]
# [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]]
# [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]]
# [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]]
# [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]]
# [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]]
# [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]]
# [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]]
# [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]]
# [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]]
# [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]]
# [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]]
==Povojnova historia==
===Tretia republika===
# [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]
# [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov]
# [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov]
# [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]]
# [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]]
# [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]]
# [[Obuchova aféra]]
# [[Pražské dohody]]
# [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda]
# [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda]
# [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda]
# [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]]
===Po februári 1948===
# [[Jozef Brešťanský]]
# [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]]
# [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]]
# [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]]
# [[Politické procesy na Slovensku]]
# [[Právnická škola pracujúcich]]
# [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]]
# [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]
# [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]]
# [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]]
# [[Šuňavská vzbura]]
# [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]]
# [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]
# [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]]
# [[Operácia Splinter Factor]]
# [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]]
# [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]]
# [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]]
# [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]
# [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]]
# [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]]
# [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]]
# [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]]
# [[Proces s nyilašiovcami]]
=Pomocné stránky=
* Poradie sekcií:
{{Stĺpce|2|
# Poznámky
# Referencie
# Literatúra
# Pozri aj
# Iné projekty
# Externé odkazy
# Zdroj
}}
* [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika]
* [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan]
* [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]]
* [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]]
* [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC)
==Commons==
[https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky]
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]]
2tgghp2ol7chugwdv0y1mjcndj372rw
2b2t
0
700112
8207288
7850678
2026-05-02T16:58:51Z
~2026-26747-84
293642
8207288
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Softvér|názov=2b2t|obrázok=2b2t Logo Vectorised.svg|popis=Logo využívané medzi rokmi 2017 a 2022|voľný parameter1 názov=Platforma|voľný parameter1=Minecraft Java Edition (momentálne verzia 1.21.11)|voľný parameter2 názov=Zakladateľ|voľný parameter2=Housemaster|voľný parameter3 názov=Typ|voľný parameter3=Server videohry [[Minecraft]]}}
'''2b2t''' ('''2builders2tools''') je ''[[Minecraft]]'' server založený v decembri [[2010]]. 2b2t nemá žiadne pravidlá a hráči nie sú bannovaní, v ''Minecrafte'' známy ako „anarchy server“. Výsledkom je, že hráči sa bežne zapájajú do obťažovania ostatných, hovorovo nazývaného „griefing“, ako aj do „cheatingu“ pomocou upraveného softvéru, aby získali výhodu nad ostatnými hráčmi. 2b2t je najstarším anarchistickým serverom v ''[[Minecraft]]e'', ako aj jedným z najstarších bežiacich Minecraft serverov akéhokoľvek druhu. Server je natrvalo nastavený na hardcore obtiažnosť a je povolený boj hráča proti hráčovi (PVP). Server videlo viac ako 780 000 hráčov, ktorí preskúmali jeho procedurálne vygenerovanú mapu, čím sa veľkosť súboru zvýšila na viac ako 20 terabajtov. Svet 2b2t nebol nikdy resetovaný, čo z neho robí jednu z najdlhšie fungujúcich máp serverov v hre.<ref name="pgcgamer2021">{{Cite news|last=Stanton|first=Rich|date=August 2, 2021|title=Minecraft's most anarchic server brought to its knees by griefers|language=en|work=[[PC Gamer]]|url=https://www.pcgamer.com/minecrafts-most-anarchic-server-brought-to-its-knees-by-griefers/|access-date=March 10, 2022}}</ref> 2b2t bol v médiách opísaný ako najhorší Minecraft server kvôli jeho „toxickej“ hráčskej komunite a kultúre.
== História ==
=== Založenie a raná história (2010{{--}}2016) ===
Minecraft Server je herný server pre videohru ''[[Minecraft]]'', kde sa ľudia môžu zapojiť do hry pre viacerých hráčov. Server 2b2t bol založený v decembri 2010; odvtedy ide konzistentne bez resetu.<ref name="pgcgamer2021" /><ref name="mainsite">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://2b2t.org}}</ref> Zakladatelia sú anonymní,<ref name="vice">{{Cite news|last=Paul|first=Andrew|date=October 5, 2015|title=The Worst Place in Minecraft|work=Vice|url=https://www.vice.com/en_us/article/xywekq/the-worst-place-in-minecraft|access-date=September 9, 2019}}</ref> rozhodli sa zostať neznámi alebo známi iba prostredníctvom [[Pseudonym|používateľských mien]]; najvýznamnejší zakladateľ sa bežne označuje ako „Hausemaster“.<ref name="newsweek">{{Cite news|title=The Minecraft Server That Will Kill You 1,000 Times|url=https://www.newsweek.com/2016/09/23/minecraft-anarchy-server-2b2t-will-kill-you-498946.html|access-date=September 9, 2019}}</ref><ref name="kotaku">{{Cite news|title=The Denizens of Minecraft's 'Worst' Server Are At War With YouTube|url=https://kotaku.com/minecrafts-worst-server-is-at-war-with-youtube-1786999271|access-date=September 9, 2019}}</ref> Server funguje s minimálnymi pravidlami a dohľadom; s výnimkou odstraňovania hru-kaziacich exploitov.<ref name="kotaku" />
Boli poskytnuté rôzne vysvetlenia pôvodu štýlu servera bez pravidiel. Jeden prevádzkovateľ servera povedal ''Vice'', že server vznikol ako bežný ''Minecraft'' server, predtým ako sa on a jeho priatelia „rozhodli ho otvoriť, aby videli, koľko deštrukcie sa dá urobiť, a začali ho propagovať na rôznych miestach na internete“.<ref name="vice" /> Podľa hráča 2b2t a amatérskeho archivára Jamesa Rustlesa dostal Hausemaster server od jeho pôvodného zakladateľa, ktorý ho založil na princípe maximálnej hráčskej slobody v tradícii ''Garry's Mod'' servera, ktorý už vlastnil.<ref name="rps">{{Cite news|last=Caldwell|first=Brendan|date=February 29, 2016|title=Ridealong: The Ruin Of Minecraft's Most Obscene Server|work=[[Rock, Paper, Shotgun]]|url=https://www.rockpapershotgun.com/2016/02/29/minecrafts-most-obscene-server/|access-date=September 11, 2019}}</ref>
Server bol propagovaný krátko po svojom vytvorení na online fórach, ako sú 4chan, Facepunch Studios a [[Reddit]], ktorých používatelia server využívali po stovkách kvôli úplnej slobode, ktorú ponúkal.<ref name="vice" /> Členovia z rôznych fór útočili na seba a na svoje základne na serveri.<ref name="newsweek" /> Zakladatelia nakoniec prestali hrať ''Minecraft'', hoci server zostal online kvôli veľkej hráčskej základni, ktorá tu vznikla.<ref name="vice" /> [[Reddit|Subreddit]] bol vytvorený hráčom 25. marca 2012. Začiatkom roku 2013 bola veľkosť súboru mapy sveta 2b2t, ktorá je procedurálne generovaná, hlásená na viac ako 500 gigabajtov.<ref name="ign">{{Cite news|title=The 6 Most Amazing Things I've Seen in Minecraft|url=https://www.ign.com/articles/2013/06/20/the-6-most-amazing-things-ive-seen-in-minecraft|access-date=September 9, 2019}}</ref> To sa koncom roka 2015 zvýšilo na takmer jeden terabajt <ref name="mainsite2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://2b2t.org}}</ref>, pričom údržba stála US$90 mesačne.<ref name="vice" />
=== Prílev hráčov (2016 – súčasnosť) ===
[[Súbor:2b2t_player_count.png|alt=A graph showing 2b2t's growth in player count from under 30,000 in 2013 to over 600,000 in 2021|náhľad| Jedineční hráči 2b2t v priebehu času podľa správcu servera]]
Populárny [[Youtuber|YouTuber]] „TheCampingRusher“<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tubefilter.com/2017/04/27/the-camping-rusher-youtube-millionaires/|jazyk=en-US}}</ref> 1. júna 2016 nahral na [[YouTube]] video, v ktorom hrá na 2b2t. To spôsobilo masívny nával nových hráčov z publika kanála, ktorí boli spočiatku väčšinou turisti, pretože video získalo viac ako dva milióny videní za menej ako štyri mesiace od jeho nahrania. To zahltilo server a zaťažilo [[hardvér]] používaný na jeho hostovanie a prevádzku, čím sa spojila skupina starších hráčov, ktorí sa postavili proti týmto novým hráčom.<ref name="kotaku" />
Hoci noví hráči, ktorí boli označovaní ako „rusheri“, v tom čase väčšinou prevyšovali svojimi počtami starších hráčov, starší hráči mali dlhoročné skúsenosti a výbavu.<ref name="kotaku" /> Mnoho starších hráčov odradilo nových hráčov tým, že zničili oblasť spawnu, aby bola neobývateľná a extrémne náročná na postup a opakovane ich zabíjali v hre.<ref name="newsweek" /><ref name="kotaku" />
Niektorí hráči si vytvorili herné "stroje" určené výhradne na preťaženie servera so zámerom sťažiť TheCampingRusherovi a jeho fanúšikom hranie na ňom.
Noví hráči, napriek tomu, že ich od toho odrádzal TheCampingRusher, zničili základne a monumenty na serveri, ktoré stáli roky, čo čiastočne spôsobilo takú silnú odozvu hráčskej základne.<ref name="kotaku" /> Keď sa Kiberd z ''Newsweeku'' opýtal Hausemastera, či nesúhlasí s masívnym prílevom nových hráčov, odpovedal slovami, že „2b2t určite nie je zničený – podľa mňa to má byť takto: absolútne chaotické.“<ref name="newsweek" />
V reakcii na zaplavený server a hardvér bol pridaný čakací systém na vstup na server. Dovtedy by mal server súčasne asi desať hráčov online. Na vrchole prílevu však na serveri čakali tisíce hráčov v rade.<ref name=":0" /> Tento systém dával starším hráčom 2b2t prednosť pred novšími hráčmi,<ref name="kotaku" /> hoci táto funkcia bola po roku odstránená.<ref name="redditpost">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.reddit.com/r/2b2t/comments/75y9sy/upcoming_changes_website_queue_to_be_reworked_and/|jazyk=en-US}}</ref> Bežný rad sa pohybuje pomaly a môže obsahovať viac ako tisíc hráčov.<ref name="newsweek" /> Hráči môžu zaplatiť $20 za prístup do samostatného „prioritného“ radu na jeden mesiac.<ref name="kotaku" />
=== Exploit Nocom ===
[[Súbor:2b2t_Nocom_Overworld_Heatmap.png|náhľad| Tepelná mapa umiestnení hráčov na serveri od marca 2020 do júla 2021, vytvorená pomocou údajov zozbieraných z exploitu Nocom. Popredné sú silne frekventované „diaľnice“ siahajúce po milióny blokov z centrálneho regiónu.]]
V roku 2018 skupina hráčov s názvom "Nerds Inc." (karikatúra ''[[Monsters, a.s.|Monsters, Inc.]]'') objavila softvérovú chybu v serverovom softvéri 2b2t, ktorá umožňovala hráčom prehľadávať vzdialený terén, ktorý hráči normálne nemôžu vidieť. Načítanie obrovských oblastí terénu zaťažuje server, čo Nerds Inc. využili na opakované pády servera. Toto bolo urobené so zámerom prinútiť vývojárov PaperMC, upraveného serverového softvéru používaného serverom 2b2t, aby opravili túto chybu v softvéri <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://github.com/PaperMC/Paper/commit/73b214a51571490249c92b8518758d66c8983743}}</ref>, čím vytvorili dieru v softvére, po ktorej by server teraz odpovedal hráčom iba ak bol vzdialený terén už načítaný, tj. v blízkosti hráča. Touto opravou dali vývojári neúmyselne každému, kto si uvedomoval túto zraniteľnosť, možnosť otestovať, či určitá oblasť v hernom svete obsahuje hráča, a ak áno, túto oblasť prečítať. Nerds Inc. takto dokázali lokalizovať všetkých online hráčov a na diaľku pozorovať terén okolo hráčov v reálnom čase, vrátane cenných úložisiek predmetov v hre a stavieb vytvorených hráčmi.<ref name="windowscentral">{{Cite news|url=https://www.windowscentral.com/how-2b2t-minecraft-server-was-almost-toppled-exploit|title=How the 2B2T Minecraft server was almost toppled by an exploit|access-date=August 12, 2021}}</ref><ref name="kotaku2">{{Cite news|url=https://kotaku.com/minecraft-s-worst-server-was-exploited-so-hard-griefe-1847393788|title=Minecraft's 'Worst' Server Was Exploited So Hard, Griefers Could See The Future|access-date=August 3, 2021}}</ref>
Korelácia zhodného načasovania upozornení na pripojenie a odpojenie hráčov a načítanie a odčítanie miest umožňovalo Nerds Inc. povedať, kde stáli konkrétni hráči, nielen to, že či tam bol alebo nebol hráč.<ref name="kotaku2" /> Využívanie sa stalo efektívnejším s adaptívnym sledovacím systémom naprogramovaným členom Nerds Inc.,<ref name="windowscentral" /> ktorý predpovedal cesty, ktorými sa jednotliví hráči pohybovali pomocou lokalizácie Monte Carlo v reakcii na server implementujúci limity rýchlosti, ktoré bránia menej efektívnym metódam vyhľadávania.<ref name="nocom_explanation">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://github.com/nerdsinspace/nocom-explanation/blob/main/README.md}}</ref> Zozbierané údaje nazhromaždili približne 2 terabajty počas 3 rokov sledovania terénu, ciest a umiestnení základní.<ref name="kotaku2" />
Jedna skupina, ktorá zdieľala členov s Nerds Inc., dostala umiestnenie mnohých základní, ktoré prepadli a ukradli 200 miliónov predmetov v hre. Udržiavali tento exploit v tajnosti a vytvárali falošné príbehy za ničením základní. Pomenovali exploit "Nocom", čo je skratka pre "no comment". V roku 2021 iná skupina s názvom ''Infinity Incursion'' nezávisle vytvorila primitívnejšiu verziu exploitu Nocom a s ich menej skrytým používaním exploitu, ktorý zahŕňal sledovanie YouTubera FitMC na serveri, sa ďalšie skupiny začali o tomto exploite dozvedať okolo júna 2021. 15. júla 2021 administrátor servera Hausemaster implementoval zmeny do 2b2t, ktoré opravili tento exploit. Toto zneužitie viedlo k prepadnutiu alebo zničeniu mnohých základní a skrýš v hre, pričom Nocom objavil dokopy 15 000 základní.<ref name="kotaku2" /> Rich Stanton z ''PC Gamer'' opísal Nocom ako jednu z najvplyvnejších udalostí v histórii servera.<ref name="pgcgamer2021" />
== Kultúra ==
[[Súbor:2b2t_Lavacasts.png|náhľad| Dva lavacasty vyrobené na vytvorenie umelých kopcov a nerovného terénu. Okrem iného zablokujú cestu novým hráčom od spawnu (vľavo hore) po zvyšok mapy (vpravo dole). Vpravo dole je tiež viditeľný neúplný lavacast (v súčasnosti pokrytý lávou).]]
Kultúra 2b2t, ako aj iných Minecraft anarchy serverov vo všeobecnosti, je nehostinná a [[Nihilizmus|nihilistická]].<ref name="newsweek" /> Hráči zvyčajne potrebujú skryť zásoby a byť dobre vyzbrojení, aby prežili a môžu očakávať, že budú niekoľkokrát zabití.<ref name="newsweek" /> To je zhoršené nastavením servera na hardcore obtiažnosť a povoleným bojom medzi hráčmi, čo značne sťažuje prežitie.<ref name="pcgamesn2012">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pcgamesn.com/minecraft/2b2t-photodiary-inside-minecrafts-most-offensive-server}}</ref> Dlhoroční hráči sú často nepriateľskí voči novým hráčom na serveri,<ref name="kotaku" /> ktorých často nazývajú „[[wiktionary:newfag|newfags]]“.<ref name="kotaku" /><ref name="vice" /> Chat na serveri často obsahuje [[spam]], trolling a trashtalk,<ref name="kotaku" /> ako aj rasistické vyjadrenia, vyhrážky smrťou a [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|nacistickú]] propagandu.<ref name="newsweek" /><ref name="rps" /> Časté sú aj odkazy na obscénny obsah a jumpscary.<ref name="kotaku" /> Hráči klamú ostatným s úmyslom poslať ich na miesta v hre s pascami.<ref name="kotaku" /> Bežným pravidlom medzi hráčmi je neveriť ostatným.<ref name="pcgamesn2012" />
Pasce sú zámerne umiestnené okolo oblasti, kde sa hráči prvýkrát pripájajú k serveru: lávové jamy, oblasti zapálené ohňom a portály, ktoré vedú k láve alebo uzavretým oblastiam, ktoré nútia hráčov odpojiť sa a znova sa pripojiť, čakajúc znova v dlhom rade.<ref name="newsweek" /><ref name="rps" /> Niektorí hráči vytvárajú veľké prekážky nazývané „lavacasts“, v ktorých sa voda a láva opakovane lejú po kamenných schodiskách a vytvárajú hory kameňov.<ref name="rps" /> Tieto štruktúry úplne obklopujú oblasť spawnu a mnohé z nich sú také vysoké ako limit výšky mapy.<ref name="ign" />
Občas sa vyskytli udalosti, pri ktorých sa desiatky hráčov spojili, aby na určitý čas prevzali kontrolu nad spawnom, aby vybudovali veľkú základňu, zabili veľa nových hráčov alebo zničili iné základne. Tieto udalosti boli označované ako „incursions“. Neskúsení hráči môžu potrebovať veľa pokusov a niekoľko hodín, aby „unikli“ z oblasti spawnu,<ref name="rps" /> kde boli zdroje spotrebované alebo zničené na tisíce blokov vo všetkých smeroch.<ref name="intro">{{Citácia knihy|url=https://books.google.com/books?id=zFAxDwAAQBAJ|isbn=978-0-13-465988-6}}</ref> Najčastejšou príčinou smrti je vyhladovanie z neschopnosti uniknúť z oblasti spawnu.<ref name="pcgamesn2012" /> Hráč môže vydržať asi 1 500 blokov cesty bez jedla (bez pomoci cheatov), kým zomrie od hladu.<ref name="rps" /> Roisin Kiberdová z ''Newsweeku'' špekulovala, že vydržať túto výzvu môže byť súčasťou príťažlivosti 2b2t.
Skúsení hráči bývajú ďaleko od spawnu v relatívnom bezpečí, aby mohli hrať hru a stavať štruktúry. Mapa je menej zničená ďalej od spawnu.<ref name="pcgamesn2012" /> Cesty postavené hráčmi nazývané "diaľnice" sa používajú na cestovanie zo spawnu.<ref name="rps" /><ref name="pcgamesn2012" /> Server nemá žiadnu etiketu týkajúcu sa vlastníctva; čokoľvek, čo je postavené, môže byť kedykoľvek zničené, ak ho nájdu iní hráči. Toto ničenie, známe ako "griefing", je na serveri také bežné, že Brendan Caldwell z ''Rock, Paper, Shotgun'' ho opísal ako „len formu počasia“. Napriek tejto kultúre nepriateľstva a ničenia sa každý prvý apríl koná udalosť, pri ktorej sa server na niekoľko dní zmení na inú mapu a hráči sa môžu spojiť a spolupracovať.<ref name="rps" />
Hráči často využívajú modifikované verzie Minecraftu, ktoré obsahujú cheaty, ako je X-ray videnie, radar a i.; tieto úpravy sú povolené pravidlami 2b2t (ich absenciou).<ref name="newsweek" /><ref name="rps" /> Tieto cheaty nesmierne pomáhajú hráčom orientovať sa v prostredí a prežiť.<ref name="newsweek" /><ref name="kotaku" /><ref name="rps" /> Hráči bez týchto klientov sú v nevýhode.<ref name="rps" />
== Vykreslenia ==
<gallery mode="packed" heights="150">
File:ThebesAndSound_2b2t_Layers_of_Spawn_Render_Late_2017.png
File:ThebesAndSound_2b2t_Layers_of_Spawn_Render_February_2020.png
File:IronException_2b2t_Spawn_Render_June_2019.png
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Minecraft]]
29o3tq4pfmcbykte88671z3hdc8kt3l
Chvost (vrch v Slovenskom krase)
0
701536
8207533
7820694
2026-05-03T05:25:17Z
Akul59
168826
autoritné údaje
8207533
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox vrch
| názov = Chvost
| obrázok =
| popis =
| štát = Slovensko
| štát1 =
| región = [[Košický kraj|Košický]]
| región1 =
| okres = [[Rožňava (okres)|Rožňava]]
| okres1 =
| obec = [[Bôrka]]
| obec1 =
| obec2 =
| pohorie = [[Slovenský kras]]
| podcelok = [[Horný vrch]]
| časť =
| povodie = [[Bodva]]
| povodie1 =
| nadmorská výška = 850.9
| význačnosť =
| zemepisná šírka = 48.6576
| zemepisná dĺžka = 20.7898
| hornina =
| orogenéza = Alpínske vrásnenie
| najľahší výstup = z obce [[Bôrka]]
| prvovýstup =
| dátum prvovýstupu =
| mapa =
| popis mapy =
| lokátor = Slovensko-reliéf
| commons =
| poznámka =
| popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska
| popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja
| lokátor1 = Košický kraj
}}
'''Chvost'''<ref name=Geo/> ({{mnm|850.9}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad obcou [[Bôrka]], približne {{Km|15|m|w}} západne od [[Moldava nad Bodvou|Moldavy nad Bodvou]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.78978&y=48.65765&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Poloha ==
Nachádza sa na severovýchode strednej časti [[Slovenský kras|pohoria]], v [[Horný vrch|geomorfologickom podcelku Horný vrch]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-07 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] a na katastrálnom území obce [[Bôrka]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-07 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú východne situovaná [[Hačava]] a juhozápadne ležiaca [[Bôrka]], západne sa nachádza [[Lúčka (okres Rožňava)|Lúčka]] a [[Kováčová (okres Rožňava)|Kováčová]], severne [[Štós]], severovýchodne [[Medzev]] a juhovýchodne [[Háj (okres Košice-okolie)|Háj]], [[Zádiel]] a [[Dvorníky-Včeláre]].<ref name="mapa"/> Vrch je súčasťou [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]].<ref name=M/>
== Opis ==
Chvost leží na severovýchodnom okraji planiny Horný vrch, nad hornou (severnou) časťou [[Zádielska tiesňava|Zádielskej doliny]]. Východne sa nachádza Jelení vrch ({{Mnm|947}}), [[Grečov]] ({{Mnm|891}}), [[Bujačí vrch (vrch v Slovenskom krase)|Bujačí vrch]] ({{Mnm|835}}), [[Ďurkova skala]] ({{Mnm|765}}) a [[Ploština]] ({{Mnm|825}}), južne [[Havrania skala (vrch v Slovenskom krase)|Havrania skala]] ({{Mnm|770}}), [[Hlinná (vrch v Slovenskom krase)|Hlinná]] ({{Mnm|738}}), [[Vysoký vrch (vrch v Slovenskom krase)|Vysoký vrch]] ({{Mnm|832}}), [[Kresadlo (vrch v Slovenskom krase)|Kresadlo]] ({{Mnm|801}}) a [[Vŕšok (vrch v Slovenskom krase)|Vŕšok]] ({{Mnm|917}}), západne [[Žľab (vrch v Slovenskom krase)|Žľab]] ({{Mnm|894}}), [[Dvorník (vrch v Slovenskom krase)|Dvorník]] ({{Mnm|932}}), [[Matesova skala]] ({{Mnm|925}}) a [[Osadník (vrch)|Osadník]] ({{Mnm|1186}}) a severne Tupý vrch ({{Mnm|1041}}) a Brezový hrb ({{Mnm|841}}).<ref name=M>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999</ref> Oblasť patrí do povodia [[Bodva|Bodvy]], kde vodu odvádza severne a východne tečúci [[Chotárny potok (prítok Turne, Zádiel)|Blatný (Chotárny) potok]], južnú časť odvodňuje jeho prítok Šajbový potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/>
=== Výhľady ===
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067270596&ds=1&x=20.7884489&y=48.6580530&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť najmä okolité [[Zoznam vrcholov v Slovenskom krase|vrcholy Slovenského krasu]] a blízke [[Volovské vrchy]], nezriedka aj prihraničné vrchy v Maďarsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=48.65765&lng=20.78978&ele=851&azi=32.36&alt=-4.93&fov=45&cfg=s&name=48.65765%c2%b0N%2c%2020.78978%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Prístup ==
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no okolím vedie:
* {{Turistická značka|modrá}} modro značená trasa východne ležiacou [[Zádielska tiesňava|Zádielskou dolinou]] do Hačavského sedla
* {{Turistická značka|žltá}} žlto značená trasa severným smerom z Hačavského sedla na rázc. Bodovka
* {{Turistická značka|zelená}} zeleno značený chodník juhozápadným smerom z rázc. Bodovka do [[Zádielska tiesňava|Zádielskej tiesňavy]]<ref name="mapa"/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Slovenský kras]]
* [[Horný vrch]]
* [[Zoznam vrcholov v Slovenskom krase]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.78978&y=48.65765&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{Slovenský kras}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Vrchy v Slovenskom krase]]
[[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Rožňava]]
[[Kategória:Bôrka]]
i8vnv15z5up63snirsrykeosbl0j159
Tornádo Lue
0
702208
8207239
7639801
2026-05-02T14:35:48Z
~2026-20335-96
290941
8207239
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu}}
{{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=Tornádo Lue|Krajina pôvodu={{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]]|Žáner=[[Rock]]|Členovia skupiny=Jana Tóthová<br>Juraj Hladný<br>Pavol Murín|Bývalí členovia=Jozef Čech<br>Dušan Palko|Hudobný vydavateľ=Zoon Records, Indies Records, Rachot Behémót, Pavian Records|Roky pôsobenia=[[1989]]{{--}}súčasnosť}}
'''Tornádo Lue''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Rock|rocková]] hudobná skupina pôvodom z [[Bratislava|Bratislavy]]. Skupinu založili v roku [[1989]] Jana Tóthová ([[spev]]), Dušan Palko ([[gitara]]), Pavol Murín ([[basová gitara]]), Jozef Čech ([[klarinet]], [[saxofón]]) a Juraj Hladný ([[Bicí nástroj|bicie nástroje]]).
Na scénu sa skupina vynorila začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] a svojimi pozoruhodými textami v [[Čeština|češtine]], charizmatickou speváčkou a svojím zvukom hneď zaujala divákov aj odborníkov.
== Zostava ==
'''Súčasní členovia'''
* Jana Tóthová - [[spev]]
* Juraj Hladný - [[Bicí nástroj|bicie nástroj]], [[Klávesový nástroj|klávesy]]
* Pavol Murín - [[basová gitara]], [[gitara]]
'''Bývalí členovia'''
* Jozef Čech - [[klarinet]], [[saxofón]], [[Klávesový nástroj|klávesy]]
* Dušan Palko - [[gitara]]
== Diskografia ==
=== Albumy ===
;Štúdiové:
* Tornádo Lue (1994)
* Vlky (1996)
* Nebeskí jazdci (2004)
* Nu Spirit Club (2012)
* Oči Slnka (2023)
;Kompilačné:
* Best Of (2021)
== Zdroj ==
* [https://kultura.sme.sk/c/6337296/tornado-lue-opat-sme-tu.html SME - Tornádo Lue: Opäť sme tu]
* [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/256364-tornado-lue-primerane-veku/ Pravda - Recenzia: Tornádo Lue primerane veku]
* [https://www.drhorak.sk/titul/tornado-lue/295-tornado-lue Dr Horak - Tornádo Lue]
* [https://www.discogs.com/artist/65835-Torn%C3%A1do-Lue?superFilter=Releases Discogs - Tornádo Lue]
[[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1989]]
krqgaymlw4uv3sxal24cfenr9dob93c
Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2013
0
703333
8207227
8064465
2026-05-02T14:21:54Z
~2026-20335-96
290941
8207227
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Voľby|štát={{Minivlajka|Česko|w}}|obrázok=Chambre des députés Tchéquie 2013.svg|druh=parlamentné voľby|orgán=Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|dátum=25. a 26. októbra 2013|účasť=59,48%|počet kandidátov=23|výsledky={{bar box
| float = right
| left1 = strana
| right2 = %
| barwidth = 150px
| bars =
{{bar pixel|[[Česká strana sociálně demokratická|ČSSD]]|#FF5F61|148||'''20,45'''}}
{{bar pixel|[[ANO 2011|ANO]]|#111E6C|135||'''18,65'''}}
{{bar pixel|[[Komunistická strana Čech a Moravy|KSČM]]|#bf0202|108||'''14,91'''}}
{{bar pixel|[[TOP 09]]|#993366|86.8||'''11,99'''}}
{{bar pixel|[[Občanská demokratická strana|ODS]]|#034EA2|55.9||'''7,72'''}}
{{bar pixel|[[Úsvit – Národní Koalice|Úsvit]]|#003153|49.8||'''6,88'''}}
{{bar pixel|[[KDU-ČSL|KDU-ČSL]]|#FFD700|49.1||'''6,78'''}}
{{bar pixel|[[Strana zelených|''SZ'']]|#00ad43|23.1||''3,19''}}
{{bar pixel|[[Česká pirátská strana|''Piráti'']]|#000000|19.3||''2,66''}}
{{bar pixel|''[[Svobodní]]''|#008C72|17.8||''2,46''}}
{{bar pixel|[[Strana Práv Občanů ZEMANOVCI|''SPOZ'']]|#2C76A7|11||''1,51''}}
|caption=strany, ktoré dosiahli na štátny príspevok (aspoň 1,5 %).
}}|výsledok_funkcia=Premiér|výsledok_pred=[[Jiří Rusnok]],<br />nestraník|výsledok_po=[[Bohuslav Sobotka]],<br />[[Česká strana sociálně demokratická|ČSSD]]|poradie=6.|aktuálne=2013|nasledujúce=[[2017]]|predchádzajúce=[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2010|2010]]}}
'''Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky''' sa uskutočnili od 25. do 26. októbra 2013. Tieto parlamentné voľby boli predčasné. Ak by voľby neboli predčasné konali by sa v máji roku 2014. Dňa 20. augusta 2013 však poslanci prijali ústavné uznesenie o žiadosti prezidenta na rozpustenie Poslaneckej snemovne. Prezident Miloš Zeman rozpustil Poslaneckú snemovňu 28. augusta 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zeman rozpustil českú Snemovňu|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/291251-zeman-rozpusti-cesky-parlament/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2013-08-28|dátum prístupu=2023-10-24|jazyk=sk-SK}}</ref>
V týchto voľbách, rovnako ako vo voľbách predchádzajúcich, zvíťazila [[Česká strana sociálnodemokratická|Česká strana sociálně demokratická]] so ziskom 20,45% a 50 mandátov. Na druhom mieste sa prekvapivo umiestnilo hnutie [[ANO 2011]] so ziskom 18,65% a ziskom 47 kresiel. Tretia skončila [[Komunistická strana Čiech a Moravy|Komunistická strana Čech a Moravy]] s takmer 15%. Za [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]] nasledovali bývalé vládne strany [[TOP 09]] a [[Občianska demokratická strana|Občanská demokratická strana]]. Do snemovne sa dostali aj strany [[Úsvit - Národná koalícia|Úsvit příme demokracie Tomia Okamury]] a [[KDU-ČSL|KDU - ČSL]].
== Výsledky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky voleb do poslanecké sněmovny 2013 - Česká republika - volby.idnes.cz|url=https://www.idnes.cz/volby/parlamentni/2013#vlb-zvoleni-zastupitele|vydavateľ=iDNES.cz|dátum prístupu=2023-10-24}}</ref> ==
=== Strany, ktoré sa dostali do Poslaneckej snemovne ===
{| class="wikitable"
|+
!Strana
!Volebný líder
!Počet hlasov
!Počet percent
!Počet mandátov
!Predchádzajúce voľby
(2010)
|-
|[[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]]
|[[Bohuslav Sobotka]]
|1 016 829
|20,45% {{Pokles}}
|50 {{Pokles}}
|22,08% (56)
|-
|[[ANO 2011|ANO]]
|[[Andrej Babiš|Andrej Babbiš]]
|927 240
|18,65% {{Bezzmeny}}
|47 {{Bezzmeny}}
|nová strana
|-
|[[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]]
|[[Vojtěch Filip]]
|741 044
|14,91% {{Rast}}
|33 {{Rast}}
|11,27% (26)
|-
|[[TOP 09]]
|[[Karel Schwarzenberg]]
|596 357
|11,99% {{Pokles}}
|26 {{Pokles}}
|16,70% (41)
|-
|[[Občianska demokratická strana|ODS]]
|[[Miroslava Němcová]]
|384 174
|7,72% {{Pokles}}
|16 {{Pokles}}
|20,22% (53)
|-
|[[Úsvit - Národná koalícia|ÚSVIT]]
|[[Tomio Okamura]]
|342 339
|6,88% {{Bezzmeny}}
|14 {{Bezzmeny}}
|nová strana
|-
|[[KDU-ČSL]]
|[[Pavel Bělobrádek]]
|336 970
|6,78% {{Rast}}
|14 {{Rast}}
|4,39% (0)
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Voľby 2013]]
[[Kategória:Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|2013]]
[[Kategória:2013 v Česku]]
6axllcyh286u55v76gqqt3aumziccec
Redaktor:Martingazak:pieskovisko
2
703944
8207171
8207161
2026-05-02T12:07:17Z
Martingazak
234259
Predohra
8207171
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]]. Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
==Zatknutie a väzba==
==Proces==
Hlavné pojednávanie v prípade A. Púčik a spol. bolo určené už 21. apríla 1949 na 10. mája 1949 v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no 26. apríla 1949 bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy ŠtB.
Pojednávanie sa konalo 10. – 13. mája a 17. – 18. mája 1949. Senát tvorili Ladislav Breuer, Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. Anton Rašla. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. Anton Rašla podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala 19. – 20. mája 1949. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie. Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.
Rozsudok bol vyhlásený 21. mája 1949. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.
Proces tak predstavuje prechod od formálneho právneho rámca k politicky riadenému súdnictvu, pričom už v tejto fáze sa prejavovali tlaky smerujúce k sprísneniu trestov v ďalšom konaní.
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
i6dsnf5n7pe76krp2fzv6tett4c3xif
8207276
8207171
2026-05-02T16:35:53Z
Martingazak
234259
Proces
8207276
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]]. Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
==Zatknutie a väzba==
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od J. Vicena obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade A. Púčik a spol. bolo určené už 21. apríla 1949 na 10. mája 1949 v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no 26. apríla 1949 bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy ŠtB.
Pojednávanie sa konalo 10. – 13. mája a 17. – 18. mája 1949. Senát tvorili Ladislav Breuer, Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. Anton Rašla. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. Anton Rašla podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala 19. – 20. mája 1949. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie. Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.
Rozsudok bol vyhlásený 21. mája 1949. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.
Proces tak predstavuje prechod od formálneho právneho rámca k politicky riadenému súdnictvu, pričom už v tejto fáze sa prejavovali tlaky smerujúce k sprísneniu trestov v ďalšom konaní.
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
kelmi9978ppmiv6kirpgoenk35m72la
8207281
8207276
2026-05-02T16:48:41Z
Martingazak
234259
Proces
8207281
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]]. Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
==Zatknutie a väzba==
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
3rokjbos5elurp0pinmngd65eyffddy
8207297
8207281
2026-05-02T17:34:43Z
Martingazak
234259
Zatknutie a väzba
8207297
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]]. Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
==Zatknutie a väzba==
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera [[4. január|4. januára]] [[1949]] sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
fw18ny4mj17kqchdb1lxvzqo6dameby
8207299
8207297
2026-05-02T17:35:51Z
Martingazak
234259
Doplnenie
8207299
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
==Zatknutie a väzba==
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera [[4. január|4. januára]] [[1949]] sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
rpe1any6lisek04wy347zl25sdvlx8q
8207315
8207299
2026-05-02T18:08:06Z
Martingazak
234259
Aktivity protikomunistického odboja
8207315
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka 1948 sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku ŠtB a OBZ. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po februári 1948.
Významnú úlohu zohralo vojenské obranné spravodajstvo (OBZ), ktoré bolo efektívnejšie než ŠtB a disponovalo rozsiahlymi sieťami. Už 25. augusta 1948 získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo Vajnoroch. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.
Pri stretnutiach v novembri a decembri 1948 Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. OBZ následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.
==Zatknutie a väzba==
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera [[4. január|4. januára]] [[1949]] sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
8l9y38e72cqxz5m7zuge8xsfuvi4sh0
8207317
8207315
2026-05-02T18:10:09Z
Martingazak
234259
Zatknutie a väzba
8207317
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka 1948 sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku ŠtB a OBZ. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po februári 1948.
Významnú úlohu zohralo vojenské obranné spravodajstvo (OBZ), ktoré bolo efektívnejšie než ŠtB a disponovalo rozsiahlymi sieťami. Už 25. augusta 1948 získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo Vajnoroch. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.
Pri stretnutiach v novembri a decembri 1948 Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. OBZ následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený po zatknutí J. Závaďana [[21. december|21. decembra]] [[1948]]. Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
n6og20h56negssztq970hy3l3d1kj3z
8207323
8207317
2026-05-02T18:35:55Z
Martingazak
234259
Aktivity protikomunistického odboja
8207323
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Z trojice neskorších popravených sa Eduard Tesár nezapájal po roku [[1945]] do žiadnej ilegálnej práce. Albert Púčik a [[Anton Tunega]] sa
===Počiatky odboja 56-64===
Evakuovaní príslušníci VVŠ HM, ktorí sa v apríli 1945 ocitli v rakúskom Bad Halle, sa čoskoro rozptýlili v atmosfére zmätku. Najväčšia skupina pod vedením L. Jankoviča odišla do Salzburgu a následne do Raurisu, kde ju zastihol koniec vojny. Americká armáda vymenovala Jankoviča za veliteľa tábora, ktorý fungoval do júna 1945. Skupina trpela nedostatkom financií, pričom zásadnú pomoc predstavovalo nájdenie 20 000 švajčiarskych frankov Karolom Belicom. Tieto prostriedky umožnili rozvoj odbojových aktivít.
Na Vianoce 1945 vznikla v dome Hansa Lohningera organizácia Slovenský revolučný odboj (SRO), orientovaná na spravodajskú a politickú činnosť v prospech slovenskej štátnosti a demokracie. SRO udržiaval kontakty s exilovými politikmi, najmä s K. Sidorom a F. Ďurčanským, a vytváral kuriérske spojenie so Slovenskom. Vo februári 1946 sa jeho sídlom stal Mníchov. Organizácia sa rozšírila o viacerých exulantov a prijala bunkový systém práce.
Vnútorné rozpory však oslabovali jej činnosť. Konflikty medzi členmi, najmä medzi J. Mikulom, L. Jankovičom a R. Komanderom, odrážali osobné i ideové rozdiely. J. Mikula nadviazal spoluprácu s americkou CIC v Steyri, čím ovplyvnil aj J. Vicena, ktorý po odchode zo Slovenska v máji 1946 začal pôsobiť v exile. Obaja sa orientovali na spoluprácu s americkými spravodajskými službami.
Rivalita medzi americkou a francúzskou spravodajskou sférou prehlbovala napätie v SRO. V roku 1947 vyvrcholili konflikty súdom nad J. Vicenom. Po zatknutí R. Komanderu 23. júla 1947 a následných sporoch sa SRO rozpadol a stratil akcieschopnosť.
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka 1948 sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku ŠtB a OBZ. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po februári 1948.
Významnú úlohu zohralo vojenské obranné spravodajstvo (OBZ), ktoré bolo efektívnejšie než ŠtB a disponovalo rozsiahlymi sieťami. Už 25. augusta 1948 získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo Vajnoroch. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.
Pri stretnutiach v novembri a decembri 1948 Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. OBZ následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený po zatknutí J. Závaďana [[21. december|21. decembra]] [[1948]]. Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
p92spy26qgkk56i8l1jiq24ptq32oun
8207349
8207323
2026-05-02T19:09:28Z
Martingazak
234259
Doplnenie
8207349
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Z trojice neskorších popravených sa Eduard Tesár nezapájal po roku [[1945]] do žiadnej ilegálnej práce. Albert Púčik a [[Anton Tunega]] sa
===Počiatky odboja 56-64===
Evakuovaní príslušníci VVŠ HM, ktorí sa v apríli 1945 ocitli v rakúskom Bad Halle, sa čoskoro rozptýlili v atmosfére zmätku. Najväčšia skupina pod vedením L. Jankoviča odišla do Salzburgu a následne do Raurisu, kde ju zastihol koniec vojny. Americká armáda vymenovala Jankoviča za veliteľa tábora, ktorý fungoval do júna 1945. Skupina trpela nedostatkom financií, pričom zásadnú pomoc predstavovalo nájdenie 20 000 švajčiarskych frankov Karolom Belicom. Tieto prostriedky umožnili rozvoj odbojových aktivít.
Na Vianoce 1945 vznikla v dome Hansa Lohningera organizácia Slovenský revolučný odboj (SRO), orientovaná na spravodajskú a politickú činnosť v prospech slovenskej štátnosti a demokracie. SRO udržiaval kontakty s exilovými politikmi, najmä s K. Sidorom a F. Ďurčanským, a vytváral kuriérske spojenie so Slovenskom. Vo februári 1946 sa jeho sídlom stal Mníchov. Organizácia sa rozšírila o viacerých exulantov a prijala bunkový systém práce.
Vnútorné rozpory však oslabovali jej činnosť. Konflikty medzi členmi, najmä medzi J. Mikulom, L. Jankovičom a R. Komanderom, odrážali osobné i ideové rozdiely. J. Mikula nadviazal spoluprácu s americkou CIC v Steyri, čím ovplyvnil aj J. Vicena, ktorý po odchode zo Slovenska v máji 1946 začal pôsobiť v exile. Obaja sa orientovali na spoluprácu s americkými spravodajskými službami.
Rivalita medzi americkou a francúzskou spravodajskou sférou prehlbovala napätie v SRO. V roku 1947 vyvrcholili konflikty súdom nad J. Vicenom. Po zatknutí R. Komanderu 23. júla 1947 a následných sporoch sa SRO rozpadol a stratil akcieschopnosť.
65-73
Spolupráca skupiny J. Mikulu a J. Vicena s americkou CIC sa postupne zintenzívňovala. J. Vicen sa opieral o kuriéra F. Paňku, no usiloval sa vybudovať širšiu spravodajskú sieť na Slovensku. Opieral sa pritom o existujúce kontakty medzi bývalými členmi VVŠ HM a odboja. V ilegalite pôsobili aj O. Čačko a A. Tunega, ktorí očakávali spojenie so zahraničím. V roku 1947 Tunega nadviazal kontakt s A. Kšinantom, ktorý plánoval vytvoriť bunkovo organizovanú ilegálnu sieť so zameraním na spravodajstvo a prípravu ozbrojených akcií. Tunega však jeho úlohy nesplnil a orientoval sa na spoluprácu s J. Vicenom.
Dôležitý bol aj Tunegov kontakt s E. Tesárom, ktorý mu v októbri 1947 poskytol zoznam osôb s falošnými pasmi vydanými bezpečnostnými orgánmi. Tunega tento materiál ukryl a plánoval jeho využitie pre spravodajské účely. Súčasne sa pokúšal získať spolupracovníkov na konštrukciu vysielačky, čo sa však pre technické a materiálne problémy nepodarilo.
V júli 1947 nadviazal O. Čačko kontakt s J. Vicenom prostredníctvom F. Paňku. Na jeseň 1947 odišli A. Púčik a O. Čačko ilegálne do Rakúska, kde sa v Braunau stretli s Vicenom a Mikulom. Púčik následne podnikol kuriérsku cestu na Slovensko, počas ktorej odovzdal Tunegovi inštrukcie a prevzal spravodajské materiály vrátane Tesárovho zoznamu.
Po návrate bol Púčik vo Viedni zadržaný, no zásahom CIC bol prepustený. Dňa 24. decembra 1947 dorazil do Braunau, kde odovzdal získané informácie. Tento úspech posilnil spravodajskú činnosť skupiny, hoci plánované rádiové spojenie zostalo dočasne nerealizované.
V Slovenskej republike 25. februára 1948 definitívne prevzala moc Komunistická strana. Táto udalosť vyvolala novú vlnu emigrácie a zvýšila záujem americkej CIC o spravodajské informácie z krajiny. Skupina J. Mikulu a J. Vicena sa stala dôležitým zdrojom, keďže disponovala sieťou kontaktov na území SR. Napriek tomu nebola CIC finančne ani systematicky podporovaná; jej činnosť sa opierala o nepravidelné príspevky Slovákov v Amerike.
Po februári 1948 sa zvýšil počet výsluchov utečencov, medzi nimi bývalých funkcionárov politických strán a dôstojníkov čs. armády. J. Vicen tieto osoby preveroval a zároveň dohliadal na vznik exilových spolkov v Rakúsku a západnom Nemecku, o ktorých informoval CIC. Často cestoval v rámci Rakúska aj Nemecka.
A. Púčik až do marca 1948 nedostával úlohy, venoval sa najmä štúdiu nemčiny. Medzitým sa rozšírila sieť kuriérov (J. Rojko, I. Renner, I. Nay), vysielaných na Slovensko so spravodajskými úlohami; Nay bol pri druhej ceste zaistený. Púčik zároveň dostal list od Š. Chalmovského, ktorý ho nabádal k ukončeniu odbojovej činnosti a pokračovaniu v štúdiu vo Francúzsku. Chalmovský kritizoval roztrieštenosť exilu a jeho nedostatočnú jednotu.
Púčik však pokračoval v spolupráci so skupinou Vicen – Mikula. Koncom marca 1948 absolvoval druhú ilegálnu cestu na Slovensko ako kuriér Arpáda V. Brauneckera. Doručoval mikrof ilmy s listami pre bývalých politikov (R. Fraštacký, E. Böhm, M. Kvetko) a získaval kontakty na Slovensku (A. Tunega, J. Kopecký, G. Fronc, I. Danák). Časť úloh splnil len čiastočne; napr. pokusy o získanie informácií o armáde vo Vajnoroch zlyhali.
Púčik sa stretol s viacerými kontaktmi, vrátane O. Čačku a rodín adresátov. Mikrofilmy boli postupne odovzdávané sprostredkovateľom. V Trenčíne ich prevzala aj rehoľná sestra M. A. Krajčová, v Bratislave E. Kuracinová. Následne sa Púčik vrátil cez Viedeň do Braunau, kde referoval Vicenovi.
Jeho cesta bola hodnotená ako čiastočný neúspech, najmä pre nedoručenie všetkých mikrof ilmov. Vicen aj A. Braunecker vyjadrili nespokojnosť, hoci získané informácie boli pre CIC využiteľné.
Púčik nebol až do júla 1948 poverený žiadnou úlohou. Toto tvrdenie vyplýva z jeho výpovedí pred orgánmi ŠtB, hoci A. Tunega neskôr uvádzal, že ho mal navštíviť už v máji 1948 počas práce na vysielačke. Táto verzia je neistá a zrejme vznikla zámenným hodnotením viacerých stretnutí počas jedného pobytu na Slovensku.
Po neúspešnej druhej ceste J. Mikula a J. Vicen zintenzívnili spravodajskú činnosť v súvislosti s rastúcim záujmom americkej CIC. Vicen pripravil nové mikrofilmy so súbormi otázok a listami pre viaceré osoby na Slovensku (Frank, Fronc, Chmel, Kele, Tunega), pričom ich cieľom bolo rozšírenie siete spolupracovníkov. Jeho listy zdôrazňovali nutnosť pragmatizmu, opatrnosti a asimilácie v zahraničí, ako aj odmietanie kompromitovaných politických štruktúr.
V polovici júla 1948 Púčik spolu s kuriérom Ivanom Rennerom uskutočnil tretiu cestu na Slovensko. Po prekročení hraníc sa rozdelili: Renner odišiel do Martina, Púčik do Bratislavy a Vajnôr. Počas pobytu nadviazal kontakty s F. Brúderom, A. Tunegom a G. Froncom, pričom zbieral vojenské a hospodárske informácie a odovzdával mikrofilmy.
Viaceré kontakty však odmietli spoluprácu alebo poskytli len všeobecné údaje. Tunega odovzdal informácie E. Tesára o reorganizácii ŠtB a evidencii vozidiel. Celkovo mala akcia len čiastočný úspech.
Po návrate Vicen konštatoval nespokojnosť s výsledkami a poukázal na riziká kuriérskeho systému, zvýšenú nedôveru v prostredí a obmedzenú efektivitu exilovej spravodajskej siete. Zároveň sa ukázalo, že bezpečnostné prostredie na Slovensku bolo po februári 1948 výrazne sprísnené, čo limitovalo možnosti dlhodobej infiltrácie a zvyšovalo riziko kompromitácie zapojených osôb v exilovej sieti pod tlakom rastúcej kontroly komunistických orgánov a ŠtB v praxi.
Pri odchode A. Púčika zo Slovenska do Rakúska sa vo večerných hodinách v Bratislave stretol s I. Rennerom a pokračovali vlakom do Devínskeho Jazera, odkiaľ pešo prekročili rieku Moravu na gumovom člne a cez Marchegg a Viedeň sa dostali do Braunau.
Vicen následne hodnotil cestu ako nedostatočnú, keďže kvôli dovolenkám sa nepodarilo získať dostatok kontaktov a Tunegov odkaz odporúčal hľadať bezpečnejšie spojenie než kuriérske prechody.
Na konci augusta 1948 bol Púčik spolu s J. Rojkom poverený ďalšou, štvrtou cestou na Slovensko so spravodajskými úlohami a inštrukciami na pozorovanie prechodu hraníc.
Dňa 1. septembra 1948 prekročili hranice, no Rojko bol v Bratislave zadržaný ŠtB, pričom Púčik unikol kontrole s falošnými dokladmi.
Rojko vytvoril kryciu legendu o náhodnom získaní dokladov a motíve rodinnej návštevy, ktorú ŠtB spočiatku akceptovala.
Púčik sa po návrate do Vajnôr u Brúderovcov presúval medzi Bratislavou, Trenčínom a ďalšími lokalitami, kde zbieral spravodajské informácie od F. Brúdera, V. Franka, G. Zelenaya, J. Húšťavu, Tunegu a ďalších spolupracovníkov.
V septembri 1948 Tunega odovzdal Púčikovi informácie o ZNB v Trenčíne, získané od P. Cintavého a J. Kovarského, ktoré obsahovali údaje o staniciach a personálnom obsadení.
Po návrate do Rakúska Púčik informoval Vicena, ktorý kritizoval nízku efektivitu a začal presadzovať prechod na projektové riadenie v spolupráci s CIC vo Viedni.
Vznikol projekt WACO s mesačnou podporou 250 dolárov, vedený J. Mikulom a prakticky riadený J. Vicenom pod dohľadom amerického styčného dôstojníka Joea Petrowského.
Vicen presídlil do Viedne, kde sa skupina začala systematicky venovať spravodajskej činnosti proti komunistickému Československu.
Správy boli pravidelne archivované.
Koncom októbra 1948 J. Vicen pripravil piatu cestu A. Púčika na Slovensko a zmenil taktiku, keď začal ponúkať finančné odmeny za spravodajskú spoluprácu. Púčik dostal hotovosť na rozdelenie medzi spolupracovníkov, jeden list pre J. Húšťavu a mikrofilmy s otázkami k bratislavskému lodnému prístavu a povereníctvu vnútra, určené pre M. Glogera, J. Húšťavu a A. Tunegu. Preprava zahŕňala aj dva gumové člny. V noci prekročil rieku Moravu, dostal sa cez Stupavu do Bratislavy, kde odovzdával materiály Glogerovi, Frankovi a ďalším. Zelenay ho varoval pred bezpečnostným záujmom, Guniš mu pomohol so študentskými potvrdeniami. Tunega potvrdil kontakty a odporučil bezpečnejšie spojenie. Púčik navštívil rodiny exulantov, Húšťavu, Rennera, Mikulovú a ďalších, pričom odovzdával listy a mikrofilmy. Gloger mu dodal správy o prístave. V Bratislave získal ďalšie materiály a podozrenie sledovania, preto sa presúval do Vajnôr a Lozorna. Tunega v Košiciach a na východe získal len všeobecné údaje od Gálika, Mikláša a Tomanovej; pokusy o získanie vojenských informácií zlyhali. V Kremnici Pekarovič a Môcik poskytli len všeobecné údaje. Tunega v Trenčíne získal od Cintavého informácie o ŠtB a bezpečnosti. Púčik ukončil pobyt návratom cez Moravu do Viedne, kde odovzdal správy Vicenovi. Vicen následne vyhodnotil akciu ako informačne významnú, hoci bezpečnostne rizikovú, a pokračoval v koordinácii so sieťou CIC v rámci projektu WACO, ktorý zabezpečoval finančné a organizačné krytie spravodajskej činnosti skupiny Mikulu a Vicena vo Viedni a jej ďalšie rozšírenie v rokoch 1948–1949 so zameraním na spravodajstvo proti Československu a posilnenie exilovej siete v kontexte studenej vojny v strednej Európe po roku 1948.
Koncom novembra 1948 sa A. Tunega stretol s E. Tesárom v bratislavskej reštaurácii, kde mu Tesár odovzdal písomnosť so schémou povereníctva vnútra a čiastočnou štruktúrou III. odboru ŠtB, vrátane mien funkcionárov a ich pôsobnosti, pričom išlo o neúplné a čiastočne známe údaje. Horáková sprostredkovala Tesárovi denník správ povereníctva, z ktorého si robil poznámky, no informácie ďalej neodovzdával. Koncom novembra 1948 sa Púčik, Tunega a E. Mikulová pripravovali na odchod do Rakúska, avšak koordinácia zlyhala a došlo k meškaniam spojenia. Púčik a Tunega sa napokon stretli, prešli rieku Moravu a vo Viedni navštívili J. Vicena, kde diskutovali o spravodajskej činnosti a kritike exilu. Vicen podporil koncepciu širšieho odboja proti komunizmu, odmietol ozbrojené akcie a zdôraznil spravodajskú sieť, ktorá neskôr smerovala k myšlienke Bielej légie. V decembri 1948 Púčik opakovane cestoval medzi Bratislavou, Trenčínom a Viedňou, získaval dokumenty, mapy a kontakty, pričom časť materiálov bola verejného pôvodu. Dňa 22. decembra 1948 zistil nedostatok spravodajského materiálu a pokus o získanie informácií zlyhal. 23. decembra 1948 sa Púčik neúspešne pokúsil o prechod hraníc pri rieke Morave a vrátil sa späť do Bratislavy. Na prelome rokov 1948–1949 prebiehali ďalšie kontakty s Gálikom, Cintavým a ďalšími, ktoré nepriniesli významné spravodajské výsledky. V dňoch 27. decembra 1948 až 3. januára 1949 sa Púčik a Tunega stretávali v Malých Bedzanoch a Bratislave a pripravovali návrat do Rakúska.
Púčik 4. januára 1949 po príchode do Vajnôr bol zatknutý orgánmi ŠtB. Tunega bol zatknutý 7. januára 1949 v Trenčíne a E. Tesár 9. januára 1949 v Bratislave. Celý vývoj udalostí ukazuje na postupné budovanie ilegálnej spravodajskej siete, ktorú ŠtB v roku 1949 odhalila a rozbila, pričom aktéri boli obvinení z protištátnej činnosti a ich kontakty sa stali základom pre neskoršie vyšetrovania a súdne procesy v rámci politických represií povojnového Československa vrátane prísnych výsluchov a dlhodobých trestov odňatia slobody neskôr vykonaných.
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka 1948 sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku ŠtB a OBZ. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po februári 1948.
Významnú úlohu zohralo vojenské obranné spravodajstvo (OBZ), ktoré bolo efektívnejšie než ŠtB a disponovalo rozsiahlymi sieťami. Už 25. augusta 1948 získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo Vajnoroch. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.
Pri stretnutiach v novembri a decembri 1948 Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. OBZ následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený po zatknutí J. Závaďana [[21. december|21. decembra]] [[1948]]. Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
5yfwp2yso4w7amj2y5vr7mxshwlgzsm
8207356
8207349
2026-05-02T19:32:02Z
Martingazak
234259
Odboj
8207356
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Z trojice neskorších popravených sa Eduard Tesár nezapájal po roku [[1945]] do žiadnej ilegálnej práce. Albert Púčik a [[Anton Tunega]] sa
===Počiatky odboja 56-64===
S odbojovými aktivitami proti obnovenej (vtedy ešte nekomunistickej) Československej republiky započali príslušníci Vyššej vodcovskej školy [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], ktorí sa po evakuácii ocitli v americkej zóne v [[Rakúsko|Rakúsku]]. V [[Bad Hall|Bad Halle]] vznikla na Vianoce [[1945]] organizácia Slovenský revolučný odboj (SRO), orientovaná na spravodajskú a politickú činnosť v prospech slovenskej štátnosti a demokracie. SRO udržiaval kontakty s exilovými politikmi, najmä s [[Karol Sidor|K. Sidorom]] a [[Ferdinand Ďurčanský|F. Ďurčanským]], a vytváral kuriérske spojenie so Slovenskom. Vo februári [[1946]] sa sídlom organizácie stal [[Mníchov]]. Organizácia sa rozšírila o ďalších exulantov, medzi nimi o Jozefa Vicena a J. Mikulu. Mikula nadviazal v [[Steyr|Steyri]] spoluprácu s americkou CIC.
Rivalita medzi americkou a francúzskou spravodajskou sférou prehlbovala napätie v SRO. V roku 1947 vyvrcholili konflikty interným „súdom“ nad J. Vicenom. Po zatknutí R. Komanderu 23. júla 1947 a následných sporoch sa SRO rozpadol a stratil akcieschopnosť.
65-73
Spolupráca skupiny J. Mikulu a J. Vicena s americkou CIC sa postupne zintenzívňovala. J. Vicen sa opieral o kuriéra F. Paňku, no usiloval sa vybudovať širšiu spravodajskú sieť na Slovensku. Opieral sa pritom o existujúce kontakty medzi bývalými členmi VVŠ HM a odboja. V ilegalite pôsobili aj O. Čačko a A. Tunega, ktorí očakávali spojenie so zahraničím. V roku 1947 Tunega nadviazal kontakt s A. Kšinantom, ktorý plánoval vytvoriť bunkovo organizovanú ilegálnu sieť so zameraním na spravodajstvo a prípravu ozbrojených akcií. Tunega však jeho úlohy nesplnil a orientoval sa na spoluprácu s J. Vicenom.
Dôležitý bol aj Tunegov kontakt s E. Tesárom, ktorý mu v októbri 1947 poskytol zoznam osôb s falošnými pasmi vydanými bezpečnostnými orgánmi. Tunega tento materiál ukryl a plánoval jeho využitie pre spravodajské účely. Súčasne sa pokúšal získať spolupracovníkov na konštrukciu vysielačky, čo sa však pre technické a materiálne problémy nepodarilo.
V júli 1947 nadviazal O. Čačko kontakt s J. Vicenom prostredníctvom F. Paňku. Na jeseň 1947 odišli A. Púčik a O. Čačko ilegálne do Rakúska, kde sa v Braunau stretli s Vicenom a Mikulom. Púčik následne podnikol kuriérsku cestu na Slovensko, počas ktorej odovzdal Tunegovi inštrukcie a prevzal spravodajské materiály vrátane Tesárovho zoznamu.
Po návrate bol Púčik vo Viedni zadržaný, no zásahom CIC bol prepustený. Dňa 24. decembra 1947 dorazil do Braunau, kde odovzdal získané informácie. Tento úspech posilnil spravodajskú činnosť skupiny, hoci plánované rádiové spojenie zostalo dočasne nerealizované.
V Slovenskej republike 25. februára 1948 definitívne prevzala moc Komunistická strana. Táto udalosť vyvolala novú vlnu emigrácie a zvýšila záujem americkej CIC o spravodajské informácie z krajiny. Skupina J. Mikulu a J. Vicena sa stala dôležitým zdrojom, keďže disponovala sieťou kontaktov na území SR. Napriek tomu nebola CIC finančne ani systematicky podporovaná; jej činnosť sa opierala o nepravidelné príspevky Slovákov v Amerike.
Po februári 1948 sa zvýšil počet výsluchov utečencov, medzi nimi bývalých funkcionárov politických strán a dôstojníkov čs. armády. J. Vicen tieto osoby preveroval a zároveň dohliadal na vznik exilových spolkov v Rakúsku a západnom Nemecku, o ktorých informoval CIC. Často cestoval v rámci Rakúska aj Nemecka.
A. Púčik až do marca 1948 nedostával úlohy, venoval sa najmä štúdiu nemčiny. Medzitým sa rozšírila sieť kuriérov (J. Rojko, I. Renner, I. Nay), vysielaných na Slovensko so spravodajskými úlohami; Nay bol pri druhej ceste zaistený. Púčik zároveň dostal list od Š. Chalmovského, ktorý ho nabádal k ukončeniu odbojovej činnosti a pokračovaniu v štúdiu vo Francúzsku. Chalmovský kritizoval roztrieštenosť exilu a jeho nedostatočnú jednotu.
Púčik však pokračoval v spolupráci so skupinou Vicen – Mikula. Koncom marca 1948 absolvoval druhú ilegálnu cestu na Slovensko ako kuriér Arpáda V. Brauneckera. Doručoval mikrof ilmy s listami pre bývalých politikov (R. Fraštacký, E. Böhm, M. Kvetko) a získaval kontakty na Slovensku (A. Tunega, J. Kopecký, G. Fronc, I. Danák). Časť úloh splnil len čiastočne; napr. pokusy o získanie informácií o armáde vo Vajnoroch zlyhali.
Púčik sa stretol s viacerými kontaktmi, vrátane O. Čačku a rodín adresátov. Mikrofilmy boli postupne odovzdávané sprostredkovateľom. V Trenčíne ich prevzala aj rehoľná sestra M. A. Krajčová, v Bratislave E. Kuracinová. Následne sa Púčik vrátil cez Viedeň do Braunau, kde referoval Vicenovi.
Jeho cesta bola hodnotená ako čiastočný neúspech, najmä pre nedoručenie všetkých mikrof ilmov. Vicen aj A. Braunecker vyjadrili nespokojnosť, hoci získané informácie boli pre CIC využiteľné.
Púčik nebol až do júla 1948 poverený žiadnou úlohou. Toto tvrdenie vyplýva z jeho výpovedí pred orgánmi ŠtB, hoci A. Tunega neskôr uvádzal, že ho mal navštíviť už v máji 1948 počas práce na vysielačke. Táto verzia je neistá a zrejme vznikla zámenným hodnotením viacerých stretnutí počas jedného pobytu na Slovensku.
Po neúspešnej druhej ceste J. Mikula a J. Vicen zintenzívnili spravodajskú činnosť v súvislosti s rastúcim záujmom americkej CIC. Vicen pripravil nové mikrofilmy so súbormi otázok a listami pre viaceré osoby na Slovensku (Frank, Fronc, Chmel, Kele, Tunega), pričom ich cieľom bolo rozšírenie siete spolupracovníkov. Jeho listy zdôrazňovali nutnosť pragmatizmu, opatrnosti a asimilácie v zahraničí, ako aj odmietanie kompromitovaných politických štruktúr.
V polovici júla 1948 Púčik spolu s kuriérom Ivanom Rennerom uskutočnil tretiu cestu na Slovensko. Po prekročení hraníc sa rozdelili: Renner odišiel do Martina, Púčik do Bratislavy a Vajnôr. Počas pobytu nadviazal kontakty s F. Brúderom, A. Tunegom a G. Froncom, pričom zbieral vojenské a hospodárske informácie a odovzdával mikrofilmy.
Viaceré kontakty však odmietli spoluprácu alebo poskytli len všeobecné údaje. Tunega odovzdal informácie E. Tesára o reorganizácii ŠtB a evidencii vozidiel. Celkovo mala akcia len čiastočný úspech.
Po návrate Vicen konštatoval nespokojnosť s výsledkami a poukázal na riziká kuriérskeho systému, zvýšenú nedôveru v prostredí a obmedzenú efektivitu exilovej spravodajskej siete. Zároveň sa ukázalo, že bezpečnostné prostredie na Slovensku bolo po februári 1948 výrazne sprísnené, čo limitovalo možnosti dlhodobej infiltrácie a zvyšovalo riziko kompromitácie zapojených osôb v exilovej sieti pod tlakom rastúcej kontroly komunistických orgánov a ŠtB v praxi.
Pri odchode A. Púčika zo Slovenska do Rakúska sa vo večerných hodinách v Bratislave stretol s I. Rennerom a pokračovali vlakom do Devínskeho Jazera, odkiaľ pešo prekročili rieku Moravu na gumovom člne a cez Marchegg a Viedeň sa dostali do Braunau.
Vicen následne hodnotil cestu ako nedostatočnú, keďže kvôli dovolenkám sa nepodarilo získať dostatok kontaktov a Tunegov odkaz odporúčal hľadať bezpečnejšie spojenie než kuriérske prechody.
Na konci augusta 1948 bol Púčik spolu s J. Rojkom poverený ďalšou, štvrtou cestou na Slovensko so spravodajskými úlohami a inštrukciami na pozorovanie prechodu hraníc.
Dňa 1. septembra 1948 prekročili hranice, no Rojko bol v Bratislave zadržaný ŠtB, pričom Púčik unikol kontrole s falošnými dokladmi.
Rojko vytvoril kryciu legendu o náhodnom získaní dokladov a motíve rodinnej návštevy, ktorú ŠtB spočiatku akceptovala.
Púčik sa po návrate do Vajnôr u Brúderovcov presúval medzi Bratislavou, Trenčínom a ďalšími lokalitami, kde zbieral spravodajské informácie od F. Brúdera, V. Franka, G. Zelenaya, J. Húšťavu, Tunegu a ďalších spolupracovníkov.
V septembri 1948 Tunega odovzdal Púčikovi informácie o ZNB v Trenčíne, získané od P. Cintavého a J. Kovarského, ktoré obsahovali údaje o staniciach a personálnom obsadení.
Po návrate do Rakúska Púčik informoval Vicena, ktorý kritizoval nízku efektivitu a začal presadzovať prechod na projektové riadenie v spolupráci s CIC vo Viedni.
Vznikol projekt WACO s mesačnou podporou 250 dolárov, vedený J. Mikulom a prakticky riadený J. Vicenom pod dohľadom amerického styčného dôstojníka Joea Petrowského.
Vicen presídlil do Viedne, kde sa skupina začala systematicky venovať spravodajskej činnosti proti komunistickému Československu.
Správy boli pravidelne archivované.
Koncom októbra 1948 J. Vicen pripravil piatu cestu A. Púčika na Slovensko a zmenil taktiku, keď začal ponúkať finančné odmeny za spravodajskú spoluprácu. Púčik dostal hotovosť na rozdelenie medzi spolupracovníkov, jeden list pre J. Húšťavu a mikrofilmy s otázkami k bratislavskému lodnému prístavu a povereníctvu vnútra, určené pre M. Glogera, J. Húšťavu a A. Tunegu. Preprava zahŕňala aj dva gumové člny. V noci prekročil rieku Moravu, dostal sa cez Stupavu do Bratislavy, kde odovzdával materiály Glogerovi, Frankovi a ďalším. Zelenay ho varoval pred bezpečnostným záujmom, Guniš mu pomohol so študentskými potvrdeniami. Tunega potvrdil kontakty a odporučil bezpečnejšie spojenie. Púčik navštívil rodiny exulantov, Húšťavu, Rennera, Mikulovú a ďalších, pričom odovzdával listy a mikrofilmy. Gloger mu dodal správy o prístave. V Bratislave získal ďalšie materiály a podozrenie sledovania, preto sa presúval do Vajnôr a Lozorna. Tunega v Košiciach a na východe získal len všeobecné údaje od Gálika, Mikláša a Tomanovej; pokusy o získanie vojenských informácií zlyhali. V Kremnici Pekarovič a Môcik poskytli len všeobecné údaje. Tunega v Trenčíne získal od Cintavého informácie o ŠtB a bezpečnosti. Púčik ukončil pobyt návratom cez Moravu do Viedne, kde odovzdal správy Vicenovi. Vicen následne vyhodnotil akciu ako informačne významnú, hoci bezpečnostne rizikovú, a pokračoval v koordinácii so sieťou CIC v rámci projektu WACO, ktorý zabezpečoval finančné a organizačné krytie spravodajskej činnosti skupiny Mikulu a Vicena vo Viedni a jej ďalšie rozšírenie v rokoch 1948–1949 so zameraním na spravodajstvo proti Československu a posilnenie exilovej siete v kontexte studenej vojny v strednej Európe po roku 1948.
Koncom novembra 1948 sa A. Tunega stretol s E. Tesárom v bratislavskej reštaurácii, kde mu Tesár odovzdal písomnosť so schémou povereníctva vnútra a čiastočnou štruktúrou III. odboru ŠtB, vrátane mien funkcionárov a ich pôsobnosti, pričom išlo o neúplné a čiastočne známe údaje. Horáková sprostredkovala Tesárovi denník správ povereníctva, z ktorého si robil poznámky, no informácie ďalej neodovzdával. Koncom novembra 1948 sa Púčik, Tunega a E. Mikulová pripravovali na odchod do Rakúska, avšak koordinácia zlyhala a došlo k meškaniam spojenia. Púčik a Tunega sa napokon stretli, prešli rieku Moravu a vo Viedni navštívili J. Vicena, kde diskutovali o spravodajskej činnosti a kritike exilu. Vicen podporil koncepciu širšieho odboja proti komunizmu, odmietol ozbrojené akcie a zdôraznil spravodajskú sieť, ktorá neskôr smerovala k myšlienke Bielej légie. V decembri 1948 Púčik opakovane cestoval medzi Bratislavou, Trenčínom a Viedňou, získaval dokumenty, mapy a kontakty, pričom časť materiálov bola verejného pôvodu. 23. decembra 1948 sa Púčik neúspešne pokúsil o prechod hraníc pri rieke Morave a vrátil sa späť do Bratislavy. Na prelome rokov 1948–1949 prebiehali ďalšie kontakty s Gálikom, Cintavým a ďalšími, ktoré nepriniesli významné spravodajské výsledky. V dňoch 27. decembra 1948 až 3. januára 1949 sa Púčik a Tunega stretávali v Malých Bedzanoch a Bratislave a pripravovali návrat do Rakúska.
Púčik 4. januára 1949 po príchode do Vajnôr bol zatknutý orgánmi ŠtB. Tunega bol zatknutý 7. januára 1949 v Trenčíne a E. Tesár 9. januára 1949 v Bratislave. Celý vývoj udalostí ukazuje na postupné budovanie ilegálnej spravodajskej siete, ktorú ŠtB v roku 1949 odhalila a rozbila, pričom aktéri boli obvinení z protištátnej činnosti a ich kontakty sa stali základom pre neskoršie vyšetrovania a súdne procesy v rámci politických represií povojnového Československa vrátane prísnych výsluchov a dlhodobých trestov odňatia slobody neskôr vykonaných.
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka 1948 sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku ŠtB a OBZ. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po februári 1948.
Významnú úlohu zohralo vojenské obranné spravodajstvo (OBZ), ktoré bolo efektívnejšie než ŠtB a disponovalo rozsiahlymi sieťami. Už 25. augusta 1948 získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo Vajnoroch. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.
Pri stretnutiach v novembri a decembri 1948 Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. OBZ následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený po zatknutí J. Závaďana [[21. december|21. decembra]] [[1948]]. Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
8y9n7jbekl41dtkxwu31papllgvxq3f
8207359
8207356
2026-05-02T19:34:33Z
Martingazak
234259
Aktivity protikomunistického odboja
8207359
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z Dolných Motešíc, kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období Slovenskej republiky sa zapojili aj do Hlinkovej mládeže (HM), pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu HM v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí HM sa stretli aj s Jozefom Vicenom, ktorý pôsobil v spravodajskej štruktúre Hlavného veliteľstva HM a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.
Po roku 1945 sa Tunega a Púčik zapojili do skupiny Štefana Chalmovského, vzniknutej na báze bývalej spravodajskej siete. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.
Koncom roku 1945 bola Chalmovského skupina odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku 1946 odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia ministerstva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.
V rokoch 1947–1949 absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez Vicena CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré postihli hlavných účastníkov siete na prelome rokov 1948–1949.
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka 1948 sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku ŠtB a OBZ. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po februári 1948.
Významnú úlohu zohralo vojenské obranné spravodajstvo (OBZ), ktoré bolo efektívnejšie než ŠtB a disponovalo rozsiahlymi sieťami. Už 25. augusta 1948 získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo Vajnoroch. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.
Pri stretnutiach v novembri a decembri 1948 Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. OBZ následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený po zatknutí J. Závaďana [[21. december|21. decembra]] [[1948]]. Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
ogk98m19fpp06kbejlbg1yp3ngazitn
8207376
8207359
2026-05-02T19:50:40Z
Martingazak
234259
Aktivity protikomunistického odboja
8207376
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období Slovenskej republiky sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený po zatknutí J. Závaďana [[21. december|21. decembra]] [[1948]]. Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
flphezvqoos5r8kbo2c522qrcgtaeew
8207378
8207376
2026-05-02T19:53:24Z
Martingazak
234259
Zatknutie a väzba
8207378
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alerta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období Slovenskej republiky sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1950 na Slovensku]]
-->
8n5c8cxqx4j0engksg55tcxjy6l6qev
8207380
8207378
2026-05-02T19:54:27Z
Martingazak
234259
Doplnenie
8207380
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alberta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období Slovenskej republiky sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
-->
dzaenf0puzk9wcbehd6zwv9fk6aqvc9
8207382
8207380
2026-05-02T19:55:42Z
Martingazak
234259
Aktivity protikomunistického odboja
8207382
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alberta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadáním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
-->
n26t0yc2b9ph9an0fswe0ir6gnqg0d6
8207386
8207382
2026-05-02T20:00:42Z
Martingazak
234259
Prva verzia
8207386
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alberta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadaním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
-->
840u04sm1iu2vjwr44wnzev3f2aan62
8207393
8207386
2026-05-02T20:05:56Z
Martingazak
234259
Vymazanie
8207393
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
8207579
8207393
2026-05-03T08:33:00Z
Martingazak
234259
Infobox a uvod
8207579
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces s „Bielou légiou“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[30. september]] [[1952]]
|obrázok=Jan_Resetko_(1917_1953).jpg
|popis obrázka=[[Ján Rešetko]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Košice|Košiciach]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<br/>
* Františka Bodnár trest smrti,<ref name="MallotaBodnar">{{Citácia Harvard
| Heslo = Františka Bodnár (1914{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = I.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3504-2
| Strany = 302-308
}}</ref>{{rp|307}}
* Bohumila Gruber smrti,<ref name="MallotaGruber">{{Citácia Harvard
| Heslo = Bohumil Gruber (1900{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = I.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3504-2
| Strany = 780-786
}}</ref>{{rp|785}}
* Michal Mihok trest smrti,<ref name="MallotaMihok">{{Citácia Harvard
| Heslo = Michal Mihok (1926{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = II.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3505-9
| Strany = 760-766
}}</ref>{{rp|765}}
* [[Ján Rešetko]] trest smrti,<ref name="MallotaResetko"/>
* Stanislav Hadač doživotie,<ref name="MallotaResetko"/>
* ostaní 3 obžalovaní tresty odňatia slobody od 15 rokov vyššíe.<ref name="MallotaResetko"/>
}}
'''Proces s „[[Biela légia (Slovensko)|Bielou légiou]]“'''{{#tag:ref|Za proces s „[[Biela légia (Slovensko)|Bielou légiou]]“ býva označovaný často aj [[proces so skupinou Albert Púčik a spol.|proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“]], nakoľko Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár spolupracovali s jej (neskorším) zakladateľom [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ale ''„[[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]“'' ako taká vznikla až koncom roku [[1949]] a v nasledujúcom roku začala z Rakúska na územie Slovenska pôsobiť prostredníctvom rovnomenného rozhlasového vysielača.<ref name="Varinsky">{{Citácia knihy|titul=Jozef Vicen a Biela légia|priezvisko=Varinský|meno=Vladimír|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela. Fakulta humanitných vied|rok=2003|isbn=80-8055-844-2}}</ref>|group=pozn.}} bol [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s ôsmimi príslušníkmi protikomunistického odboja na východnom Slovensku, ktorý sa uskutočnil [[30. september|30. septembra]] [[1952]] pred Štátnym súdom v Košiciach a vyvrcholil [[21. apríl|21. apríla]] [[1953]] v Prahe na Pankráci popravou štyroch obžalovaných: Františka Bodnára, Bohumila Grubera, Michala Mihoka a [[Ján Rešetko|Jána Rešetka]]. Ostatní obžalovaní dostali tresty od 15 rokov odňatia slobody po doživotie.<ref name="MallotaResetko">{{Citácia Harvard
| Heslo = Ján Rešetko (1917{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = III.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3506-6
| Strany = 284-291
}}</ref>{{rp|290}}
==Aktivity protikomunistického odboja==
==Zatknutie a väzba==
==Proces==
==Rehabilitácia==
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]]
* [[Ján Rešetko]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Biela légia]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1952 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1952 na Slovensku]]
-->
ek5sqlcjwzlk14ly6o9xim81jz4pb9k
8207594
8207579
2026-05-03T08:57:39Z
Martingazak
234259
Doplnenie
8207594
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces s „Bielou légiou“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[30. september]] [[1952]]
|obrázok=Jan_Resetko_(1917_1953).jpg
|popis obrázka=[[Ján Rešetko]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Košice|Košiciach]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<br/>
* Františka Bodnár trest smrti,<ref name="MallotaBodnar">{{Citácia Harvard
| Heslo = Františka Bodnár (1914{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = I.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3504-2
| Strany = 302-308
}}</ref>{{rp|307}}
* Bohumila Gruber smrti,<ref name="MallotaGruber">{{Citácia Harvard
| Heslo = Bohumil Gruber (1900{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = I.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3504-2
| Strany = 780-786
}}</ref>{{rp|785}}
* Michal Mihok trest smrti,<ref name="MallotaMihok">{{Citácia Harvard
| Heslo = Michal Mihok (1926{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = II.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3505-9
| Strany = 760-766
}}</ref>{{rp|765}}
* [[Ján Rešetko]] trest smrti,<ref name="MallotaResetko"/>
* Stanislav Hadač doživotie,<ref name="MallotaResetko"/>
* ostaní 3 obžalovaní tresty odňatia slobody od 15 rokov vyššíe.<ref name="MallotaResetko"/>
}}
'''Proces s „[[Biela légia (Slovensko)|Bielou légiou]]“'''{{#tag:ref|Za proces s „[[Biela légia (Slovensko)|Bielou légiou]]“ býva označovaný často aj [[proces so skupinou Albert Púčik a spol.|proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“]], nakoľko Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár spolupracovali s jej (neskorším) zakladateľom [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ale ''„[[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]“'' ako taká vznikla až koncom roku [[1949]] a v nasledujúcom roku začala z Rakúska na územie Slovenska pôsobiť prostredníctvom rovnomenného rozhlasového vysielača.<ref name="Varinsky">{{Citácia knihy|titul=Jozef Vicen a Biela légia|priezvisko=Varinský|meno=Vladimír|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela. Fakulta humanitných vied|rok=2003|isbn=80-8055-844-2}}</ref>|group=pozn.}}, ktorý sa uskutočnil [[30. september|30. septembra]] [[1952]] pred Štátnym súdom v Košiciach, bol [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s ôsmimi príslušníkmi protikomunistického odboja na východnom Slovensku inšpirovanými viac či menej vysielaním rozhlasového vysielača ''„[[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]“''. Obžalovaní zastrašovali komunistických funkcionárov, vzdorovali zakladaniu [[Jednotné roľnícke družstvo|jednotných roľníckych družstiev]], vykonávali sabotáže, ozbrojovali sa a František Bodnár spáchal pri hádke a zatýkaní tri vraždy. V procese padli 4 rozsudky smrti a 4 ďalší obžalovaní boli odsúdení na tresty odňatia slobody od 15 rokov po doživotie. Prípad vyvrcholil [[21. apríl|21. apríla]] [[1953]] v Prahe na Pankráci popravou štyroch odsúdených na smrť: Františka Bodnára, Bohumila Grubera, Michala Mihoka a [[Ján Rešetko|Jána Rešetka]].<ref name="MallotaResetko">{{Citácia Harvard
| Heslo = Ján Rešetko (1917{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = III.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3506-6
| Strany = 284-291
}}</ref>{{rp|290}}
==Aktivity protikomunistického odboja==
==Zatknutie a väzba==
==Proces==
==Rehabilitácia==
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]]
* [[Ján Rešetko]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Biela légia]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1952 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1952 na Slovensku]]
-->
j6v759n2f56bdj2s40dv29b7vga4yz7
8207597
8207594
2026-05-03T09:01:05Z
Martingazak
234259
Upresnenie
8207597
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces s „Bielou légiou“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[30. september]] [[1952]]
|obrázok=Jan_Resetko_(1917_1953).jpg
|popis obrázka=[[Ján Rešetko]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Košice|Košiciach]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<br/>
* Františka Bodnár trest smrti,<ref name="MallotaBodnar">{{Citácia Harvard
| Heslo = Františka Bodnár (1914{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = I.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3504-2
| Strany = 302-308
}}</ref>{{rp|307}}
* Bohumila Gruber smrti,<ref name="MallotaGruber">{{Citácia Harvard
| Heslo = Bohumil Gruber (1900{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = I.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3504-2
| Strany = 780-786
}}</ref>{{rp|785}}
* Michal Mihok trest smrti,<ref name="MallotaMihok">{{Citácia Harvard
| Heslo = Michal Mihok (1926{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = II.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3505-9
| Strany = 760-766
}}</ref>{{rp|765}}
* [[Ján Rešetko]] trest smrti,<ref name="MallotaResetko"/>
* Stanislav Hadač doživotie,<ref name="MallotaResetko"/>
* ostaní 3 obžalovaní tresty odňatia slobody od 15 rokov vyššíe.<ref name="MallotaResetko"/>
}}
'''Proces s „[[Biela légia (Slovensko)|Bielou légiou]]“'''{{#tag:ref|Za proces s „[[Biela légia (Slovensko)|Bielou légiou]]“ býva označovaný často aj [[proces so skupinou Albert Púčik a spol.|proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“]], nakoľko Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár spolupracovali s (neskorším) zakladateľom [[Biela légia (Slovensko)|Bielej légie]] [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]]. ''„[[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]“'' ako taká vznikla až koncom roku [[1949]] a v nasledujúcom roku začala z Rakúska na územie Slovenska pôsobiť prostredníctvom rovnomenného rozhlasového vysielača.<ref name="Varinsky">{{Citácia knihy|titul=Jozef Vicen a Biela légia|priezvisko=Varinský|meno=Vladimír|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela. Fakulta humanitných vied|rok=2003|isbn=80-8055-844-2}}</ref>|group=pozn.}}, ktorý sa uskutočnil [[30. september|30. septembra]] [[1952]] pred Štátnym súdom v Košiciach, bol [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s ôsmimi príslušníkmi protikomunistického odboja na východnom Slovensku inšpirovanými viac či menej vysielaním rozhlasového vysielača ''„[[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]“''. Obžalovaní zastrašovali komunistických funkcionárov, vzdorovali zakladaniu [[Jednotné roľnícke družstvo|jednotných roľníckych družstiev]], vykonávali sabotáže, ozbrojovali sa a František Bodnár spáchal pri hádke a zatýkaní tri vraždy. V procese padli 4 rozsudky smrti a 4 ďalší obžalovaní boli odsúdení na tresty odňatia slobody od 15 rokov po doživotie. Prípad vyvrcholil [[21. apríl|21. apríla]] [[1953]] v Prahe na Pankráci popravou štyroch odsúdených na smrť: Františka Bodnára, Bohumila Grubera, Michala Mihoka a [[Ján Rešetko|Jána Rešetka]].<ref name="MallotaResetko">{{Citácia Harvard
| Heslo = Ján Rešetko (1917{{--}}1953)
| PriezviskoEditora = Mallota
| MenoEditora = Petr
| OdkazNaEditora =
| Rok = 2024
| Titul = Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu
| Diel = III.
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů
| isbn = 978-80-200-3506-6
| Strany = 284-291
}}</ref>{{rp|290}}
==Aktivity protikomunistického odboja==
==Zatknutie a väzba==
==Proces==
==Rehabilitácia==
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]]
* [[Ján Rešetko]]
{{Komunistická strana Československa}}
<!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Biela légia]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1952 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1952 na Slovensku]]
-->
70qmuzcslpaufhlrwqr00os20jxvlem
Zoznam štátov podľa spotreby piva na osobu
0
709103
8207185
8107960
2026-05-02T12:30:40Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207185
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Beer_Consumption_by_Country.svg|náhľad|Spotreba piva na osobu podľa štátov (2018)
{{legend|#000099|≥ 125 litrov}}
{{legend|#0000ff|100–125 litrov}}
{{legend|#0066ff|75–100 litrov}}
{{legend|#0099ff|50–75 litrov}}
{{legend|#00ccff|< 50 litrov}}
]]
Toto je zoznam štátov podľa ročnej spotreby [[Pivo|piva]] na osobu podľa údajov prevažne z roku 2018.
{| class="wikitable sortable"
!Umiestnenie
!Štát
!Spotreba<br>na osobu<br>(litrov za rok)
|-
|1
|{{Minivlajka|Česko|w}}
|126,0 (*)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Základní fakta Český svaz pivovarů a sladoven | url = https://ceske-pivo.cz/zakladni-fakta | vydavateľ = ceske-pivo.cz | dátum prístupu = 2025-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České pivovary loni uvařily 20,9 mil. hektolitrů piva, meziročně o 4,2 pct více {{!}} ČeskéNoviny.cz | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2675668 | vydavateľ = www.ceskenoviny.cz | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|-
|2
|{{Minivlajka|Rakúsko|w}}
|107,8
|-
|3
|{{Minivlajka|Rumunsko|w}}
|100,3
|-
|4
|{{Minivlajka|Nemecko|w}}
|99,0
|-
|5
|{{Minivlajka|Luxembursko|w}}
|98,5 (*)
|-
|6
|{{Minivlajka|Poľsko|w}}
|98,2
|-
|7
|{{Minivlajka|Írsko|w}}
|95,8
|-
|8
|{{Minivlajka|Španielsko|w}}
|86,0
|-
|9
|{{Minivlajka|Belize|w}}
|85,0 (*)
|-
|10
|{{Minivlajka|Slovensko|w}}
|83,7
|-
|11
|{{Minivlajka|Namíbia|w}}
|81,3
|-
|12
|{{Minivlajka|Chorvátsko|w}}
|80,4
|-
|13
|{{Minivlajka|Slovinsko|w}}
|80,2
|-
|14
|{{Minivlajka|Holandsko|w}}
|78,1
|-
|15
|{{Minivlajka|Lotyšsko|w}}
|78,1
|-
|16
|{{Minivlajka|Panama|w}}
|76,8
|-
|17
|{{Minivlajka|Maďarsko|w}}
|76,8
|-
|18
|{{Minivlajka|Fínsko|w}}
|76,7
|-
|19
|{{Minivlajka|Litva|w}}
|76,5
|-
|20
|{{Minivlajka|Bulharsko|w}}
|76,4
|-
|21
|{{Minivlajka|Austrália|w}}
|76,3
|-
|22
|{{Minivlajka|Island|w}}
|75,0 (*)
|-
|23
|{{Minivlajka|USA|w}}
|73,5
|-
|24
|{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}
|72,9
|-
|25
|{{Minivlajka|Mexiko|w}}
|68,7
|-
|26
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}}
|67,9
|-
|27
|{{Minivlajka|Gabon|w}}
|67,5
|-
|28
|{{Minivlajka|Belgicko|w}}
|67,0
|-
|29
|{{Minivlajka|Nový Zéland|w}}
|65,5
|-
|30
|{{Minivlajka|Botswana|w}}
|65,2
|-
|31
|{{Minivlajka|Ukrajina|w}}
|61,2 (*)
|-
|32
|{{Minivlajka|Južná Afrika|w}}
|60,1
|-
|33
|{{Minivlajka|Brazília|w}}
|60,0
|-
|34
|{{Minivlajka|Dánsko|w}}
|59,6
|-
|35
|{{Minivlajka|Rusko|w}}
|58,6 (*)
|-
|36
|{{Minivlajka|Švédsko|w}}
|58,0
|}
(*) Česko 2024, Luxembursko a Ukrajina 2013, Belize, Island a Rusko 2016
== Pozri aj ==
* [[Zoznam štátov podľa spotreby alkoholu]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.nationmaster.com/graph/foo_bee_con-food-beer-consumption Beer consumption] na štatistickom serveri NationMaster.
* [https://web.archive.org/web/20080623213209/http://www.kirinholdings.co.jp/english/ir/news_release051215_4.html Článok na webe Kirin Holding Company, Ltd.]
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Seznam států světa podle spotřeby piva na osobu|23116652}}
[[Kategória:Pivo]]
[[Kategória:Zoznamy štátov]]
liunyjfcxyxgxer3855js9fs0ydrs6g
Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12
3
709715
8207450
8176370
2026-05-02T21:27:51Z
Pelex
2483
upozornenie
8207450
wikitext
text/x-wiki
{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 17. február 2024 (UTC)
== Požeravacký mier ==
Ahoj. Keď budeš vytvárať stránky je vhodné si pozrieť aj finálny výsledok. Aby sa nestávali veci tipu: hromadné odriadkovania, medzerovanie, či zlé umiestnenia obrázkov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:43, 24. február 2024 (UTC)
== Dátumy a šablóna preklad ==
Ahoj, dátumy sa píšu takto: 10. 3. 2024 alebo 10. marec 2024 alebo 10. marca 2024 ,vždy s medzerou, nie bez medzery 10.3.2024 alebo 10.marec 2024 (tvary bez medzery sú nesprávne).<br>
Nabudúce namiesto, Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ottoman–Habsburg wars na anglickej Wikipédii., použi [[Šablóna:Preklad|šablónu preklad]], [[Šablóna:Preklad|<nowiki>{{Preklad}}</nowiki>]].
--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 15:17, 9. marec 2024 (UTC)
:<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 16:32, 9. marec 2024 (UTC)
== Urgent ==
{{Urgentne upraviť autor|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)}}
Zdravím. Článok obsahuje doslovne opísané texty z https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php/Habsbursko-osmansk%C3%A9_vojny_v_obdob%C3%AD_novoveku a knihy {{Citácia knihy
| priezvisko = Kónya
| meno = Peter
| odkaz na autora = Peter Kónya
| spoluautori = a kol.
| titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918)
| vydanie text = [2. vyd.]
| miesto = [Bratislava]
| vydavateľ = Citadella
| rok = 2014
| isbn = 978-80-89628-59-9
| počet strán = 787
| strany =
}}. Je možné aj iných. Takto to ostať nemôže, text článku musí byť vašim dielom alebo byť predtým dostupný pod licenciou, ktorý je kompatibilná s CC na wiki. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:57, 17. jún 2024 (UTC)
:{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, článok som ti presunul na [[Redaktor:LoverofBattle12/Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]], kde ho môžeš prípadne upraviť, než sa zase presunie do hlavného priestoru. Na základe poznámky od Vasiľa vyššie si nie som istý, či text neobsahuje ďalšie doslovne prebraté kusy textu, takže zatiaľ presúvam takto a môžeš na tom prípadne popracovať. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 5. júl 2024 (UTC)
::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ospravedlňujem sa, ak som sa skôr neozval keďže som riešil tvorbu ďalších článkov. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že mi práve touto cestou chcete vyjsť v ústrety a zároveň mi pomôcť odstrániť zmienené chyby. Samozrejme, že dám dokopy obsah tak, aby bol preštylizovaný a verejnosti zrozumiteľne napísaný. Ďakujem a veľa šťastia vo Vašej tvorbe prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:30, 6. júl 2024 (UTC)
Aj citácie z {{Citácia knihy
| priezvisko = Mrva
| meno = Ivan
| odkaz na autora = Ivan Mrva
| priezvisko2 = Segeš
| meno2 = Vladimír
| titul = Dejiny Uhorska a Slováci
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Perfekt
| rok = 2012
| isbn = 978-80-8046-586-5
| počet strán = 397
| strany =
}} sú dosť na hrane. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:03, 6. júl 2024 (UTC)
:Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa za to, že som sa ozval o čosi neskôr. Čo sa týka Vašej reakcie na môj článok, ktorý obsahuje chyby, ktoré ste zmienil v diskusii medzi nami, tak chápem, rozumiem a rešpektujem, že článok je potrebné preštylizovať, čomu sa tentokrát budem už inak, a to kvalitnejším prístupom venovať. Ďakujem a Vašej tvorbe iba to najlepšie prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:32, 6. júl 2024 (UTC)
:Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa ak vypisujem možno v nie príliš vhodnej chvíle alebo čase ibaže rád by som Vám dal vedieť, samozrejme ak smiem, že článok pod názvom ,, ''Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 - 1568)"'', ktorý je na samotnej stránke pod názvom '''<u>Osmansko-habsburské vojny</u>''' známy ako ,, ''Malá vojna''" som napokon preštylizoval. Čo sa týka samotnej úpravy a jej detailov, tak použil som aj ďalšie knižné zdroje s tým, že som si dal pozor na to, aby dané vedomosti boli zakomponované tentokrát už bez doslovného opisu. Zároveň sa mi podarilo zakomponovať do článku aj šablónu s údajmi samotného konfliktu. Pevne verím, že tentokrát už moja práca naozaj nesklame, a že článok, ak sa dá a bude to možné, tentokrát už naozaj ponecháte na Wikipédii, prosím Vás pekne. :) S pozdravom používateľ LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 00:22, 13. júl 2024 (UTC)
::{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, stránku si mal upravovať na odkaze vyššie a nie zakladať ako nový článok, ale to už je teraz celkom jedno.
::Pozerám, že vety sú preštylizované, to je celkom fajn; pozor akurát na to, aby to neboli ani vyložene parafrázy, ktoré tiež trochu hraničia s plagiátom. Zdroje nemám po ruke, takže nemôžem overiť, nakoľko je to z nich odpísané. Inak formátovanie, odkazy, referencie, to je super práca. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:44, 17. júl 2024 (UTC)
:::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ďakujem Vám pekne za to, že ste sa mi takto ozvali. Ak dovolíte, rád by som sa ospravedlnil za to, že som tak trochu vzišiel z cesty samotnej úpravy lenže som si povedal, že to skúsim znovu a tentokrát tak trochu naostro so slovami ,, risk je zisk". Ak máte na mysli plagiát, tak dám pozor, čestné slovo. Zároveň Vám Ďakujem veľmi pekne, že ste vedeli oceniť moju prácu prostredníctvom hodnotenia formátovania, odkazov a referencií, keďže som sa rozhodol použiť viac knižných zdrojov a nie jeden, z ktorého by som vety doslovne opísal. V každom prípade budem mať Vaše slová na pamäti. Ďakujem a pre Vašu tvorbu iba to najlepšie prajem. Používateľ LoverofBattle12. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 22:49, 17. júl 2024 (UTC)
== Tituly ==
Ahoj, vďaka za príspevky o moslimských/tureckých tituloch! Chcel by som Ťa však zároveň poprosiť, ak je to v tvojich časových a zdrojových možnostiach, aby si ich skúsil (v úvode) prepracovať na trochu univerzálnejšie: [[vezír]] a [[bej]] totiž nie sú iba funkcie v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Ako asi aj vieš, na území bývalej Byzantskej ríše existovali pred ich obsadením Osmanskou ríšou viaceré turecké bejliky ([[:en:Anatolian beyliks]]), pričom tam funkcia beja bola trochu iná. Titul vezíra sa potom používal v moslimskom svete už v časoch [[Abbásovci|Abbásovcov]]. Lepšia štruktúra týchto článkov by preto bola všeobecnejší úvod (a napríklad aj s jednou-dvomi vetami o titule v Osmanskej ríši) a osobitné kapitoly napr. o titule v Osmanskej ríši. Vďaka za zváženie!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 10:53, 8. september 2024 (UTC)
== [[Hodejovský hrad]] ==
Zdravím! Ktorý [[Vladislav I. Jagelovský]] to bol? Text spomína I., ale link je na II. (a rozlišovačku).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:59, 11. marec 2025 (UTC)
:Dobrý neskorý večer Vám prajem, Vážený pán redaktor Jetam2. Prečítal som si Vašu správu a musím usúdiť, že máte pravdu. Odstránim túto chybu. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 23:02, 11. marec 2025 (UTC)
==Klaudia Francúzska==
Tu : [[Klaudia Francúzska]] – si prepísal článok o celkom inej osobe. Tvoj článok by mal byť tu : [[Klaudia z Valois]], alebo potom vytvoriť rozlišovačku na dve Klaudie Francúzske. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 12:36, 22. marec 2025 (UTC)
:Dobrý neskorý večer Vám prajem. Ospravedlňujem sa za rušenie vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. V prvom rade Vám ďakujem pekne za odoslanie Vašej správy, pretože práve vďaka Vám viem, že chybu napraviť chcem. Dám to dokopy tak ako to má byť správne. Redaktor menom LoverofBattle. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 18:48, 22. marec 2025 (UTC)
== WikiJar strednej a východnej Európy ==
Ahoj. Tvoje články by sa mohli stať súčasťou [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJari strednej a východnej Európy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:30, 7. máj 2025 (UTC)
== [[Landsknecht]] ==
Ahoj! Neplánuješ článok ešte rozšíriť? Dalo by sa pridať viac o význame, taktike, bitkách atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:53, 15. júl 2025 (UTC)
== Chmeľnického povstanie ==
{{Urgentne upraviť autor|Chmeľnického povstanie}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:28, 14. august 2025 (UTC)
== [[Lausanneská mierová zmluva]] ==
{{Urgentne upraviť autor|Lausanneská mierová zmluva}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 00:07, 1. november 2025 (UTC)
== Vertikálne odsadenia vkladaním prázdnych odsekov, nadrozmerné náhľady obr. a ďalšie neštandardné formátovanie ==
Zdravím. Už ťa na to viackrát upozorňovala IP, keďže to ale opakuješ stále znova, tak explicitne upozňujem aj tu: nepoužívaj prosím prázdne odzeky (tzn. viac než jeden vynechaný prázdny riadok v zdrojáku) ako formátovací nástroj, nemá to tam čo robiť. Rovnako obrázky k výkladu sa štandardne vkladajú bez uvádzania explicitných rozmerov náhľadov; preferované rozmery náhľadov si môžu ľudia customizovať v nastaveniach a toto sa s tým vylučuje. Ak je problém, že sa ti tam obrázky nezmestia, treba ich počet zredukovať (wiki nie je detská obrázková encyklopédia), prípadne ich vložiť do samostatnej sekcie na konci čl. formou galérie.
Viď korektúra [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121766]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 17. november 2025 (UTC)
:Nazdar, pls. dodržiavajte ideálny formát stránok na Wiki ([[Wikipédia:Príručka/Formátovanie]]). Niekedy tie úpravy formátovania zaberú celkom dosť času a je vhodné článkom zabezpečiť aj [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:34, 23. december 2025 (UTC)
== Uršula Kanižaiová ==
Nazdar. Čo sa týka prípadných ďalších prekladov, pozri si pls. korektúry a doplnenia náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ur%C5%A1ula_Kani%C5%BEaiov%C3%A1&diff=8124445&oldid=8124385].
Podstatná vec je tiež prepojenie s wikidata položkou (a tým s inojazyčnými verziami článku), buď vyhľadaním správnej položky na [https://www.wikidata.org/ Wikiúdajoch] a doplnením skwiki odkazu dolu v slote ''Wikipedia'' (v tomto prípade [https://www.wikidata.org/wiki/Q1104101#sitelinks-wikipedia]), alebo najjednoduchšie tu na skiwki cez link ''Pridať odkazy'' vpravo hore (v aktuálnom vizuáli Vector; v prípade klasického skinu Monobook vľavo dolu v slote ''jazyky'' ) a následným výberom niektorej wiki, kde heslo existuje a zadaním tamojšieho názvu (v tomto prípade trebárs cswiki a názov ''Uršula Kanižská''). Ak na preklad použiješ integrovaný prekladač ([[Special:ContentTranslation]]), vznikne toto prepojenie pri publikovaní prekladu automaticky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 23. november 2025 (UTC)
== Terminológia a štylistika==
Dobrý deň,
všimol som si, že zakladáte články s vojenskou tematikou. Dovolil by som si upozorniť na niektoré opakované štylistické chyby vo vašich textoch, napr.:
# nepoužívajte spojenie "vojenská bitka" (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Var%C5%A1ave_(1656)&oldid=8141640 bitka pri Varšave] - správne má byť iba bitka, ozbrojené stretnutie a pod. podľa kontextu. Je pravda, že existujú aj iné bitky, napr. krčmové ale tým sa spravidla vo Wikipédii nevenujeme.
# Nestačí články otrocky prekladať. Okrem použitia automatického prekladača je text nutné adekvátne štylisticky aj fakticky upraviť a používať zodpovedajúcu vojenskú terminológiu. Napr. článok [[Napoleonov vpád do Ruska]] bolo nutné úplne prerobiť. Mnohé vety zo strojovo prekladaných článkov sú štylisticky neohrabané alebo obsahujú chyby, námatkovo pozrite prvý odsek kapitoly Predohra v článku [https://sk.wikipedia.org/wiki/Smolensk%C3%A1_vojna#Predohra Smolenská vojna].
# Problémy so štylizáciou textu. Nie je nutné používať časticu "práve", "sám" atď. Napr. "práve ozbrojená intervencia Dánskeho kráľovstva", "pod velením samotného kráľa Kristiána IV." - v úvode článku [[Dánska vojna]]. Texty sú potom štylisticky neohrabané, neviem či je to opäť dôsledok strojového prekladu, alebo Vašej štylistickej neskúsenosti.
* Vaše príspevky sú užitočné a je fajn že sa tematike venujete, ale prosím skúste s textami pracovať pozornejšie.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:59, 1. január 2026 (UTC)
== Bitka pri Narve (1700) ==
{{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Narve (1700)}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:51, 3. január 2026 (UTC)
== [[Napoleonov vpád do Ruska]] ==
* Zaujímalo by ma, odkiaľ máte, že Napoleonov vpád do Ruska/Francúzska invázia do Ruska je súčasť [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]?
* Ktorej konkrétne, by to malo byť súčasťou?
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 10:45, 4. január 2026 (UTC)
:Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ak Vás zaujíma, prečo som vôbec preštylizoval šablónu o Napoleonovom vpáde do Ruska tak, že som pridal v časti ,, súčasť" taký pojem ako ,, ,,Rusko-poľskej vojny", tak viem to v dobrom a slušnom poňatí vysvetliť. Keď som ešte len začínal dávať dokopy tvorbu článkov, ktoré boli svojím obsahom zamerané na vojny medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Ruským cárstvom v období 17. storočia, tak som si všimol ešte jednu stránku, ktorá neexistovala a to ,, Napoleonov vpád do Ruska" prezývaný ako ,, druhá poľská vojna". Pochopil som to takým spôsobom, že ak je táto stránka v tomto celom súbore, teda ,, Rusko-poľské vojny" povedal som si, že tá udalosť mohla byť súčasťou vojen medzi Poľskom a Ruskom, keď už je na tejto stránke. Určite nebol tento pojem vložený sem len tak. Ak to nie je pravda, teda že Napoleonov vpád do Ruska roku 1812 nebol nikdy súčasťou rusko-poľskej vojny, môžeme sa bez potýčok zhodnúť v tom, že to bez ega a hnevu pokojne preštylizujem a bude to predsa len v poriadku. Za Vašu pripomienku Vám veľmi pekne Ďakujem. Aspoň viem, v čom sa zlepšiť a nebyť urazený ale múdrejší a zručnejší redaktor.
::) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 12:19, 4. január 2026 (UTC)
{{Urgentne upraviť autor|Kozácky hetmanát}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 5. február 2026 (UTC)
== Wikilinky na rozlišovacích stránkach ==
Ahoj, wikilinky na rozlišovacích stránkach nie sú vhodné. Rozlišovacie stránky nie sú stránky s obsahom, slúžia len na rýchle presmerovanie čitateľa na správny článok v prípade, že pre daný názov stránky môže existovať viacero významnov. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislavsk%C3%BD_mier&diff=prev&oldid=8165376 Úpravy ako táto] teda nie sú úplne vhodné. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:09, 14. február 2026 (UTC)
:Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor KormiSK.
:Nuž, po prečítaní tejto správy som si už jasne uvedomil to, že máte ako skúsený redaktor pravdu v tom poňatí, že som urobil chybu, čo ma skutočne mrzí. Ospravedlňujem sa za zbytočné chyby. Sľubujem, že takéto úpravy, ak sú chybné alebo až priam škodlivé, už realizovať skutočne nebudem. Polepším sa. Ďakujem a veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej profesii prajem. LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:21, 14. február 2026 (UTC)
== Bitka pri Zborove (1649) ==
{{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC)
{{Doplň zdroje|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC)
== Zlá štylistika alebo nekvalitné preklady ==
Dobrý deň, ďakujeme vám za príspevky do Slovenskej Wikipédie. Máte trochu smolu, že píšete texty na témy, ktoré občas čítam. Dovolím si vás upozorniť, že aj texty vo Wikipédii majú mať svoj sémantický zmysel.
* v článku [[Kambodžská genocída]], píšete že: "''Kambodžská genocída bola sériou krvavých praktík''..." To je prosím čo?
* v tom istom článku ďalej píšete: "''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu.''" Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí?
* alebo: "''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''"
* "'„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný.''"... Červení khméri asi neboli naklonení ženám?
* Štylistika viet z kapitol "Hrozivé tresty" a "Cheoung Ek ako „vražedné polia”" napr.: "''Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.''" Alebo "''Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.''" nezodpovedá odbornej štylistike požadovanej na Wikipédii.
Podobné štylistické lapsusy vidím aj v texte [[Kambodžská občianska vojna]]. ("''V období po roku 1963 odišli Červení Khméri z mesta smerom na vidiek.''"; "''Červení Khméri, inšpirovaní politickým učením Mao Ce-tunga, presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany''"...).
Oba články [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] dávam na urgentnú úpravu, lebo takto nemôžu zostať. Nie ste tu prvý rok, podobné chyby nemožno tolerovať. Texty po vás treba kompletne prepracovať. Niekedy je ťažké sa vôbec dopátrať čo ste tým mysleli...--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:27, 2. máj 2026 (UTC)
n7v293p2bn6ww73xpopo44fnbu5nir3
8207467
8207450
2026-05-02T22:15:55Z
Pelex
2483
+Kambodžsko-Vietnamská vojna
8207467
wikitext
text/x-wiki
{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 17. február 2024 (UTC)
== Požeravacký mier ==
Ahoj. Keď budeš vytvárať stránky je vhodné si pozrieť aj finálny výsledok. Aby sa nestávali veci tipu: hromadné odriadkovania, medzerovanie, či zlé umiestnenia obrázkov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:43, 24. február 2024 (UTC)
== Dátumy a šablóna preklad ==
Ahoj, dátumy sa píšu takto: 10. 3. 2024 alebo 10. marec 2024 alebo 10. marca 2024 ,vždy s medzerou, nie bez medzery 10.3.2024 alebo 10.marec 2024 (tvary bez medzery sú nesprávne).<br>
Nabudúce namiesto, Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ottoman–Habsburg wars na anglickej Wikipédii., použi [[Šablóna:Preklad|šablónu preklad]], [[Šablóna:Preklad|<nowiki>{{Preklad}}</nowiki>]].
--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 15:17, 9. marec 2024 (UTC)
:<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 16:32, 9. marec 2024 (UTC)
== Urgent ==
{{Urgentne upraviť autor|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)}}
Zdravím. Článok obsahuje doslovne opísané texty z https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php/Habsbursko-osmansk%C3%A9_vojny_v_obdob%C3%AD_novoveku a knihy {{Citácia knihy
| priezvisko = Kónya
| meno = Peter
| odkaz na autora = Peter Kónya
| spoluautori = a kol.
| titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918)
| vydanie text = [2. vyd.]
| miesto = [Bratislava]
| vydavateľ = Citadella
| rok = 2014
| isbn = 978-80-89628-59-9
| počet strán = 787
| strany =
}}. Je možné aj iných. Takto to ostať nemôže, text článku musí byť vašim dielom alebo byť predtým dostupný pod licenciou, ktorý je kompatibilná s CC na wiki. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:57, 17. jún 2024 (UTC)
:{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, článok som ti presunul na [[Redaktor:LoverofBattle12/Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]], kde ho môžeš prípadne upraviť, než sa zase presunie do hlavného priestoru. Na základe poznámky od Vasiľa vyššie si nie som istý, či text neobsahuje ďalšie doslovne prebraté kusy textu, takže zatiaľ presúvam takto a môžeš na tom prípadne popracovať. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 5. júl 2024 (UTC)
::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ospravedlňujem sa, ak som sa skôr neozval keďže som riešil tvorbu ďalších článkov. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že mi práve touto cestou chcete vyjsť v ústrety a zároveň mi pomôcť odstrániť zmienené chyby. Samozrejme, že dám dokopy obsah tak, aby bol preštylizovaný a verejnosti zrozumiteľne napísaný. Ďakujem a veľa šťastia vo Vašej tvorbe prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:30, 6. júl 2024 (UTC)
Aj citácie z {{Citácia knihy
| priezvisko = Mrva
| meno = Ivan
| odkaz na autora = Ivan Mrva
| priezvisko2 = Segeš
| meno2 = Vladimír
| titul = Dejiny Uhorska a Slováci
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Perfekt
| rok = 2012
| isbn = 978-80-8046-586-5
| počet strán = 397
| strany =
}} sú dosť na hrane. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:03, 6. júl 2024 (UTC)
:Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa za to, že som sa ozval o čosi neskôr. Čo sa týka Vašej reakcie na môj článok, ktorý obsahuje chyby, ktoré ste zmienil v diskusii medzi nami, tak chápem, rozumiem a rešpektujem, že článok je potrebné preštylizovať, čomu sa tentokrát budem už inak, a to kvalitnejším prístupom venovať. Ďakujem a Vašej tvorbe iba to najlepšie prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:32, 6. júl 2024 (UTC)
:Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa ak vypisujem možno v nie príliš vhodnej chvíle alebo čase ibaže rád by som Vám dal vedieť, samozrejme ak smiem, že článok pod názvom ,, ''Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 - 1568)"'', ktorý je na samotnej stránke pod názvom '''<u>Osmansko-habsburské vojny</u>''' známy ako ,, ''Malá vojna''" som napokon preštylizoval. Čo sa týka samotnej úpravy a jej detailov, tak použil som aj ďalšie knižné zdroje s tým, že som si dal pozor na to, aby dané vedomosti boli zakomponované tentokrát už bez doslovného opisu. Zároveň sa mi podarilo zakomponovať do článku aj šablónu s údajmi samotného konfliktu. Pevne verím, že tentokrát už moja práca naozaj nesklame, a že článok, ak sa dá a bude to možné, tentokrát už naozaj ponecháte na Wikipédii, prosím Vás pekne. :) S pozdravom používateľ LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 00:22, 13. júl 2024 (UTC)
::{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, stránku si mal upravovať na odkaze vyššie a nie zakladať ako nový článok, ale to už je teraz celkom jedno.
::Pozerám, že vety sú preštylizované, to je celkom fajn; pozor akurát na to, aby to neboli ani vyložene parafrázy, ktoré tiež trochu hraničia s plagiátom. Zdroje nemám po ruke, takže nemôžem overiť, nakoľko je to z nich odpísané. Inak formátovanie, odkazy, referencie, to je super práca. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:44, 17. júl 2024 (UTC)
:::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ďakujem Vám pekne za to, že ste sa mi takto ozvali. Ak dovolíte, rád by som sa ospravedlnil za to, že som tak trochu vzišiel z cesty samotnej úpravy lenže som si povedal, že to skúsim znovu a tentokrát tak trochu naostro so slovami ,, risk je zisk". Ak máte na mysli plagiát, tak dám pozor, čestné slovo. Zároveň Vám Ďakujem veľmi pekne, že ste vedeli oceniť moju prácu prostredníctvom hodnotenia formátovania, odkazov a referencií, keďže som sa rozhodol použiť viac knižných zdrojov a nie jeden, z ktorého by som vety doslovne opísal. V každom prípade budem mať Vaše slová na pamäti. Ďakujem a pre Vašu tvorbu iba to najlepšie prajem. Používateľ LoverofBattle12. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 22:49, 17. júl 2024 (UTC)
== Tituly ==
Ahoj, vďaka za príspevky o moslimských/tureckých tituloch! Chcel by som Ťa však zároveň poprosiť, ak je to v tvojich časových a zdrojových možnostiach, aby si ich skúsil (v úvode) prepracovať na trochu univerzálnejšie: [[vezír]] a [[bej]] totiž nie sú iba funkcie v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Ako asi aj vieš, na území bývalej Byzantskej ríše existovali pred ich obsadením Osmanskou ríšou viaceré turecké bejliky ([[:en:Anatolian beyliks]]), pričom tam funkcia beja bola trochu iná. Titul vezíra sa potom používal v moslimskom svete už v časoch [[Abbásovci|Abbásovcov]]. Lepšia štruktúra týchto článkov by preto bola všeobecnejší úvod (a napríklad aj s jednou-dvomi vetami o titule v Osmanskej ríši) a osobitné kapitoly napr. o titule v Osmanskej ríši. Vďaka za zváženie!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 10:53, 8. september 2024 (UTC)
== [[Hodejovský hrad]] ==
Zdravím! Ktorý [[Vladislav I. Jagelovský]] to bol? Text spomína I., ale link je na II. (a rozlišovačku).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:59, 11. marec 2025 (UTC)
:Dobrý neskorý večer Vám prajem, Vážený pán redaktor Jetam2. Prečítal som si Vašu správu a musím usúdiť, že máte pravdu. Odstránim túto chybu. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 23:02, 11. marec 2025 (UTC)
==Klaudia Francúzska==
Tu : [[Klaudia Francúzska]] – si prepísal článok o celkom inej osobe. Tvoj článok by mal byť tu : [[Klaudia z Valois]], alebo potom vytvoriť rozlišovačku na dve Klaudie Francúzske. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 12:36, 22. marec 2025 (UTC)
:Dobrý neskorý večer Vám prajem. Ospravedlňujem sa za rušenie vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. V prvom rade Vám ďakujem pekne za odoslanie Vašej správy, pretože práve vďaka Vám viem, že chybu napraviť chcem. Dám to dokopy tak ako to má byť správne. Redaktor menom LoverofBattle. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 18:48, 22. marec 2025 (UTC)
== WikiJar strednej a východnej Európy ==
Ahoj. Tvoje články by sa mohli stať súčasťou [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJari strednej a východnej Európy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:30, 7. máj 2025 (UTC)
== [[Landsknecht]] ==
Ahoj! Neplánuješ článok ešte rozšíriť? Dalo by sa pridať viac o význame, taktike, bitkách atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:53, 15. júl 2025 (UTC)
== Chmeľnického povstanie ==
{{Urgentne upraviť autor|Chmeľnického povstanie}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:28, 14. august 2025 (UTC)
== [[Lausanneská mierová zmluva]] ==
{{Urgentne upraviť autor|Lausanneská mierová zmluva}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 00:07, 1. november 2025 (UTC)
== Vertikálne odsadenia vkladaním prázdnych odsekov, nadrozmerné náhľady obr. a ďalšie neštandardné formátovanie ==
Zdravím. Už ťa na to viackrát upozorňovala IP, keďže to ale opakuješ stále znova, tak explicitne upozňujem aj tu: nepoužívaj prosím prázdne odzeky (tzn. viac než jeden vynechaný prázdny riadok v zdrojáku) ako formátovací nástroj, nemá to tam čo robiť. Rovnako obrázky k výkladu sa štandardne vkladajú bez uvádzania explicitných rozmerov náhľadov; preferované rozmery náhľadov si môžu ľudia customizovať v nastaveniach a toto sa s tým vylučuje. Ak je problém, že sa ti tam obrázky nezmestia, treba ich počet zredukovať (wiki nie je detská obrázková encyklopédia), prípadne ich vložiť do samostatnej sekcie na konci čl. formou galérie.
Viď korektúra [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121766]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 17. november 2025 (UTC)
:Nazdar, pls. dodržiavajte ideálny formát stránok na Wiki ([[Wikipédia:Príručka/Formátovanie]]). Niekedy tie úpravy formátovania zaberú celkom dosť času a je vhodné článkom zabezpečiť aj [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:34, 23. december 2025 (UTC)
== Uršula Kanižaiová ==
Nazdar. Čo sa týka prípadných ďalších prekladov, pozri si pls. korektúry a doplnenia náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ur%C5%A1ula_Kani%C5%BEaiov%C3%A1&diff=8124445&oldid=8124385].
Podstatná vec je tiež prepojenie s wikidata položkou (a tým s inojazyčnými verziami článku), buď vyhľadaním správnej položky na [https://www.wikidata.org/ Wikiúdajoch] a doplnením skwiki odkazu dolu v slote ''Wikipedia'' (v tomto prípade [https://www.wikidata.org/wiki/Q1104101#sitelinks-wikipedia]), alebo najjednoduchšie tu na skiwki cez link ''Pridať odkazy'' vpravo hore (v aktuálnom vizuáli Vector; v prípade klasického skinu Monobook vľavo dolu v slote ''jazyky'' ) a následným výberom niektorej wiki, kde heslo existuje a zadaním tamojšieho názvu (v tomto prípade trebárs cswiki a názov ''Uršula Kanižská''). Ak na preklad použiješ integrovaný prekladač ([[Special:ContentTranslation]]), vznikne toto prepojenie pri publikovaní prekladu automaticky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 23. november 2025 (UTC)
== Terminológia a štylistika==
Dobrý deň,
všimol som si, že zakladáte články s vojenskou tematikou. Dovolil by som si upozorniť na niektoré opakované štylistické chyby vo vašich textoch, napr.:
# nepoužívajte spojenie "vojenská bitka" (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Var%C5%A1ave_(1656)&oldid=8141640 bitka pri Varšave] - správne má byť iba bitka, ozbrojené stretnutie a pod. podľa kontextu. Je pravda, že existujú aj iné bitky, napr. krčmové ale tým sa spravidla vo Wikipédii nevenujeme.
# Nestačí články otrocky prekladať. Okrem použitia automatického prekladača je text nutné adekvátne štylisticky aj fakticky upraviť a používať zodpovedajúcu vojenskú terminológiu. Napr. článok [[Napoleonov vpád do Ruska]] bolo nutné úplne prerobiť. Mnohé vety zo strojovo prekladaných článkov sú štylisticky neohrabané alebo obsahujú chyby, námatkovo pozrite prvý odsek kapitoly Predohra v článku [https://sk.wikipedia.org/wiki/Smolensk%C3%A1_vojna#Predohra Smolenská vojna].
# Problémy so štylizáciou textu. Nie je nutné používať časticu "práve", "sám" atď. Napr. "práve ozbrojená intervencia Dánskeho kráľovstva", "pod velením samotného kráľa Kristiána IV." - v úvode článku [[Dánska vojna]]. Texty sú potom štylisticky neohrabané, neviem či je to opäť dôsledok strojového prekladu, alebo Vašej štylistickej neskúsenosti.
* Vaše príspevky sú užitočné a je fajn že sa tematike venujete, ale prosím skúste s textami pracovať pozornejšie.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:59, 1. január 2026 (UTC)
== Bitka pri Narve (1700) ==
{{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Narve (1700)}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:51, 3. január 2026 (UTC)
== [[Napoleonov vpád do Ruska]] ==
* Zaujímalo by ma, odkiaľ máte, že Napoleonov vpád do Ruska/Francúzska invázia do Ruska je súčasť [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]?
* Ktorej konkrétne, by to malo byť súčasťou?
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 10:45, 4. január 2026 (UTC)
:Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ak Vás zaujíma, prečo som vôbec preštylizoval šablónu o Napoleonovom vpáde do Ruska tak, že som pridal v časti ,, súčasť" taký pojem ako ,, ,,Rusko-poľskej vojny", tak viem to v dobrom a slušnom poňatí vysvetliť. Keď som ešte len začínal dávať dokopy tvorbu článkov, ktoré boli svojím obsahom zamerané na vojny medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Ruským cárstvom v období 17. storočia, tak som si všimol ešte jednu stránku, ktorá neexistovala a to ,, Napoleonov vpád do Ruska" prezývaný ako ,, druhá poľská vojna". Pochopil som to takým spôsobom, že ak je táto stránka v tomto celom súbore, teda ,, Rusko-poľské vojny" povedal som si, že tá udalosť mohla byť súčasťou vojen medzi Poľskom a Ruskom, keď už je na tejto stránke. Určite nebol tento pojem vložený sem len tak. Ak to nie je pravda, teda že Napoleonov vpád do Ruska roku 1812 nebol nikdy súčasťou rusko-poľskej vojny, môžeme sa bez potýčok zhodnúť v tom, že to bez ega a hnevu pokojne preštylizujem a bude to predsa len v poriadku. Za Vašu pripomienku Vám veľmi pekne Ďakujem. Aspoň viem, v čom sa zlepšiť a nebyť urazený ale múdrejší a zručnejší redaktor.
::) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 12:19, 4. január 2026 (UTC)
{{Urgentne upraviť autor|Kozácky hetmanát}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 5. február 2026 (UTC)
== Wikilinky na rozlišovacích stránkach ==
Ahoj, wikilinky na rozlišovacích stránkach nie sú vhodné. Rozlišovacie stránky nie sú stránky s obsahom, slúžia len na rýchle presmerovanie čitateľa na správny článok v prípade, že pre daný názov stránky môže existovať viacero významnov. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislavsk%C3%BD_mier&diff=prev&oldid=8165376 Úpravy ako táto] teda nie sú úplne vhodné. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:09, 14. február 2026 (UTC)
:Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor KormiSK.
:Nuž, po prečítaní tejto správy som si už jasne uvedomil to, že máte ako skúsený redaktor pravdu v tom poňatí, že som urobil chybu, čo ma skutočne mrzí. Ospravedlňujem sa za zbytočné chyby. Sľubujem, že takéto úpravy, ak sú chybné alebo až priam škodlivé, už realizovať skutočne nebudem. Polepším sa. Ďakujem a veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej profesii prajem. LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:21, 14. február 2026 (UTC)
== Bitka pri Zborove (1649) ==
{{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC)
{{Doplň zdroje|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC)
== Zlá štylistika alebo nekvalitné preklady ==
Dobrý deň, ďakujeme vám za príspevky do Slovenskej Wikipédie. Máte trochu smolu, že píšete texty na témy, ktoré občas čítam. Dovolím si vás upozorniť, že aj texty vo Wikipédii majú mať svoj sémantický zmysel.
* v článku [[Kambodžská genocída]], píšete že: "''Kambodžská genocída bola sériou krvavých praktík''..." To je prosím čo?
* v tom istom článku ďalej píšete: "''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu.''" Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí?
* alebo: "''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''"
* "'„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný.''"... Červení khméri asi neboli naklonení ženám?
* Štylistika viet z kapitol "Hrozivé tresty" a "Cheoung Ek ako „vražedné polia”" napr.: "''Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.''" Alebo "''Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.''" nezodpovedá odbornej štylistike požadovanej na Wikipédii.
Podobné štylistické lapsusy vidím aj v texte [[Kambodžská občianska vojna]]. ("''V období po roku 1963 odišli Červení Khméri z mesta smerom na vidiek.''"; "''Červení Khméri, inšpirovaní politickým učením Mao Ce-tunga, presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany''"...).
Oba články [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] dávam na urgentnú úpravu, lebo takto nemôžu zostať. Nie ste tu prvý rok, podobné chyby nemožno tolerovať. Texty po vás treba kompletne prepracovať. Niekedy je ťažké sa vôbec dopátrať čo ste tým mysleli...--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:27, 2. máj 2026 (UTC)
Problém sa týka aj ďalších článkov, napr. [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]] --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:15, 2. máj 2026 (UTC)
clx1gvuocnqv897lumb645k49tjhznj
8207647
8207467
2026-05-03T10:56:35Z
LoverofBattle12
246706
/* Zlá štylistika alebo nekvalitné preklady */ odpoveď
8207647
wikitext
text/x-wiki
{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 17. február 2024 (UTC)
== Požeravacký mier ==
Ahoj. Keď budeš vytvárať stránky je vhodné si pozrieť aj finálny výsledok. Aby sa nestávali veci tipu: hromadné odriadkovania, medzerovanie, či zlé umiestnenia obrázkov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:43, 24. február 2024 (UTC)
== Dátumy a šablóna preklad ==
Ahoj, dátumy sa píšu takto: 10. 3. 2024 alebo 10. marec 2024 alebo 10. marca 2024 ,vždy s medzerou, nie bez medzery 10.3.2024 alebo 10.marec 2024 (tvary bez medzery sú nesprávne).<br>
Nabudúce namiesto, Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ottoman–Habsburg wars na anglickej Wikipédii., použi [[Šablóna:Preklad|šablónu preklad]], [[Šablóna:Preklad|<nowiki>{{Preklad}}</nowiki>]].
--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 15:17, 9. marec 2024 (UTC)
:<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 16:32, 9. marec 2024 (UTC)
== Urgent ==
{{Urgentne upraviť autor|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)}}
Zdravím. Článok obsahuje doslovne opísané texty z https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php/Habsbursko-osmansk%C3%A9_vojny_v_obdob%C3%AD_novoveku a knihy {{Citácia knihy
| priezvisko = Kónya
| meno = Peter
| odkaz na autora = Peter Kónya
| spoluautori = a kol.
| titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918)
| vydanie text = [2. vyd.]
| miesto = [Bratislava]
| vydavateľ = Citadella
| rok = 2014
| isbn = 978-80-89628-59-9
| počet strán = 787
| strany =
}}. Je možné aj iných. Takto to ostať nemôže, text článku musí byť vašim dielom alebo byť predtým dostupný pod licenciou, ktorý je kompatibilná s CC na wiki. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:57, 17. jún 2024 (UTC)
:{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, článok som ti presunul na [[Redaktor:LoverofBattle12/Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]], kde ho môžeš prípadne upraviť, než sa zase presunie do hlavného priestoru. Na základe poznámky od Vasiľa vyššie si nie som istý, či text neobsahuje ďalšie doslovne prebraté kusy textu, takže zatiaľ presúvam takto a môžeš na tom prípadne popracovať. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 5. júl 2024 (UTC)
::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ospravedlňujem sa, ak som sa skôr neozval keďže som riešil tvorbu ďalších článkov. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že mi práve touto cestou chcete vyjsť v ústrety a zároveň mi pomôcť odstrániť zmienené chyby. Samozrejme, že dám dokopy obsah tak, aby bol preštylizovaný a verejnosti zrozumiteľne napísaný. Ďakujem a veľa šťastia vo Vašej tvorbe prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:30, 6. júl 2024 (UTC)
Aj citácie z {{Citácia knihy
| priezvisko = Mrva
| meno = Ivan
| odkaz na autora = Ivan Mrva
| priezvisko2 = Segeš
| meno2 = Vladimír
| titul = Dejiny Uhorska a Slováci
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Perfekt
| rok = 2012
| isbn = 978-80-8046-586-5
| počet strán = 397
| strany =
}} sú dosť na hrane. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:03, 6. júl 2024 (UTC)
:Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa za to, že som sa ozval o čosi neskôr. Čo sa týka Vašej reakcie na môj článok, ktorý obsahuje chyby, ktoré ste zmienil v diskusii medzi nami, tak chápem, rozumiem a rešpektujem, že článok je potrebné preštylizovať, čomu sa tentokrát budem už inak, a to kvalitnejším prístupom venovať. Ďakujem a Vašej tvorbe iba to najlepšie prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:32, 6. júl 2024 (UTC)
:Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa ak vypisujem možno v nie príliš vhodnej chvíle alebo čase ibaže rád by som Vám dal vedieť, samozrejme ak smiem, že článok pod názvom ,, ''Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 - 1568)"'', ktorý je na samotnej stránke pod názvom '''<u>Osmansko-habsburské vojny</u>''' známy ako ,, ''Malá vojna''" som napokon preštylizoval. Čo sa týka samotnej úpravy a jej detailov, tak použil som aj ďalšie knižné zdroje s tým, že som si dal pozor na to, aby dané vedomosti boli zakomponované tentokrát už bez doslovného opisu. Zároveň sa mi podarilo zakomponovať do článku aj šablónu s údajmi samotného konfliktu. Pevne verím, že tentokrát už moja práca naozaj nesklame, a že článok, ak sa dá a bude to možné, tentokrát už naozaj ponecháte na Wikipédii, prosím Vás pekne. :) S pozdravom používateľ LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 00:22, 13. júl 2024 (UTC)
::{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, stránku si mal upravovať na odkaze vyššie a nie zakladať ako nový článok, ale to už je teraz celkom jedno.
::Pozerám, že vety sú preštylizované, to je celkom fajn; pozor akurát na to, aby to neboli ani vyložene parafrázy, ktoré tiež trochu hraničia s plagiátom. Zdroje nemám po ruke, takže nemôžem overiť, nakoľko je to z nich odpísané. Inak formátovanie, odkazy, referencie, to je super práca. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:44, 17. júl 2024 (UTC)
:::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ďakujem Vám pekne za to, že ste sa mi takto ozvali. Ak dovolíte, rád by som sa ospravedlnil za to, že som tak trochu vzišiel z cesty samotnej úpravy lenže som si povedal, že to skúsim znovu a tentokrát tak trochu naostro so slovami ,, risk je zisk". Ak máte na mysli plagiát, tak dám pozor, čestné slovo. Zároveň Vám Ďakujem veľmi pekne, že ste vedeli oceniť moju prácu prostredníctvom hodnotenia formátovania, odkazov a referencií, keďže som sa rozhodol použiť viac knižných zdrojov a nie jeden, z ktorého by som vety doslovne opísal. V každom prípade budem mať Vaše slová na pamäti. Ďakujem a pre Vašu tvorbu iba to najlepšie prajem. Používateľ LoverofBattle12. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 22:49, 17. júl 2024 (UTC)
== Tituly ==
Ahoj, vďaka za príspevky o moslimských/tureckých tituloch! Chcel by som Ťa však zároveň poprosiť, ak je to v tvojich časových a zdrojových možnostiach, aby si ich skúsil (v úvode) prepracovať na trochu univerzálnejšie: [[vezír]] a [[bej]] totiž nie sú iba funkcie v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Ako asi aj vieš, na území bývalej Byzantskej ríše existovali pred ich obsadením Osmanskou ríšou viaceré turecké bejliky ([[:en:Anatolian beyliks]]), pričom tam funkcia beja bola trochu iná. Titul vezíra sa potom používal v moslimskom svete už v časoch [[Abbásovci|Abbásovcov]]. Lepšia štruktúra týchto článkov by preto bola všeobecnejší úvod (a napríklad aj s jednou-dvomi vetami o titule v Osmanskej ríši) a osobitné kapitoly napr. o titule v Osmanskej ríši. Vďaka za zváženie!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 10:53, 8. september 2024 (UTC)
== [[Hodejovský hrad]] ==
Zdravím! Ktorý [[Vladislav I. Jagelovský]] to bol? Text spomína I., ale link je na II. (a rozlišovačku).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:59, 11. marec 2025 (UTC)
:Dobrý neskorý večer Vám prajem, Vážený pán redaktor Jetam2. Prečítal som si Vašu správu a musím usúdiť, že máte pravdu. Odstránim túto chybu. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 23:02, 11. marec 2025 (UTC)
==Klaudia Francúzska==
Tu : [[Klaudia Francúzska]] – si prepísal článok o celkom inej osobe. Tvoj článok by mal byť tu : [[Klaudia z Valois]], alebo potom vytvoriť rozlišovačku na dve Klaudie Francúzske. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 12:36, 22. marec 2025 (UTC)
:Dobrý neskorý večer Vám prajem. Ospravedlňujem sa za rušenie vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. V prvom rade Vám ďakujem pekne za odoslanie Vašej správy, pretože práve vďaka Vám viem, že chybu napraviť chcem. Dám to dokopy tak ako to má byť správne. Redaktor menom LoverofBattle. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 18:48, 22. marec 2025 (UTC)
== WikiJar strednej a východnej Európy ==
Ahoj. Tvoje články by sa mohli stať súčasťou [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJari strednej a východnej Európy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:30, 7. máj 2025 (UTC)
== [[Landsknecht]] ==
Ahoj! Neplánuješ článok ešte rozšíriť? Dalo by sa pridať viac o význame, taktike, bitkách atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:53, 15. júl 2025 (UTC)
== Chmeľnického povstanie ==
{{Urgentne upraviť autor|Chmeľnického povstanie}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:28, 14. august 2025 (UTC)
== [[Lausanneská mierová zmluva]] ==
{{Urgentne upraviť autor|Lausanneská mierová zmluva}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 00:07, 1. november 2025 (UTC)
== Vertikálne odsadenia vkladaním prázdnych odsekov, nadrozmerné náhľady obr. a ďalšie neštandardné formátovanie ==
Zdravím. Už ťa na to viackrát upozorňovala IP, keďže to ale opakuješ stále znova, tak explicitne upozňujem aj tu: nepoužívaj prosím prázdne odzeky (tzn. viac než jeden vynechaný prázdny riadok v zdrojáku) ako formátovací nástroj, nemá to tam čo robiť. Rovnako obrázky k výkladu sa štandardne vkladajú bez uvádzania explicitných rozmerov náhľadov; preferované rozmery náhľadov si môžu ľudia customizovať v nastaveniach a toto sa s tým vylučuje. Ak je problém, že sa ti tam obrázky nezmestia, treba ich počet zredukovať (wiki nie je detská obrázková encyklopédia), prípadne ich vložiť do samostatnej sekcie na konci čl. formou galérie.
Viď korektúra [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121766]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 17. november 2025 (UTC)
:Nazdar, pls. dodržiavajte ideálny formát stránok na Wiki ([[Wikipédia:Príručka/Formátovanie]]). Niekedy tie úpravy formátovania zaberú celkom dosť času a je vhodné článkom zabezpečiť aj [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:34, 23. december 2025 (UTC)
== Uršula Kanižaiová ==
Nazdar. Čo sa týka prípadných ďalších prekladov, pozri si pls. korektúry a doplnenia náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ur%C5%A1ula_Kani%C5%BEaiov%C3%A1&diff=8124445&oldid=8124385].
Podstatná vec je tiež prepojenie s wikidata položkou (a tým s inojazyčnými verziami článku), buď vyhľadaním správnej položky na [https://www.wikidata.org/ Wikiúdajoch] a doplnením skwiki odkazu dolu v slote ''Wikipedia'' (v tomto prípade [https://www.wikidata.org/wiki/Q1104101#sitelinks-wikipedia]), alebo najjednoduchšie tu na skiwki cez link ''Pridať odkazy'' vpravo hore (v aktuálnom vizuáli Vector; v prípade klasického skinu Monobook vľavo dolu v slote ''jazyky'' ) a následným výberom niektorej wiki, kde heslo existuje a zadaním tamojšieho názvu (v tomto prípade trebárs cswiki a názov ''Uršula Kanižská''). Ak na preklad použiješ integrovaný prekladač ([[Special:ContentTranslation]]), vznikne toto prepojenie pri publikovaní prekladu automaticky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 23. november 2025 (UTC)
== Terminológia a štylistika==
Dobrý deň,
všimol som si, že zakladáte články s vojenskou tematikou. Dovolil by som si upozorniť na niektoré opakované štylistické chyby vo vašich textoch, napr.:
# nepoužívajte spojenie "vojenská bitka" (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Var%C5%A1ave_(1656)&oldid=8141640 bitka pri Varšave] - správne má byť iba bitka, ozbrojené stretnutie a pod. podľa kontextu. Je pravda, že existujú aj iné bitky, napr. krčmové ale tým sa spravidla vo Wikipédii nevenujeme.
# Nestačí články otrocky prekladať. Okrem použitia automatického prekladača je text nutné adekvátne štylisticky aj fakticky upraviť a používať zodpovedajúcu vojenskú terminológiu. Napr. článok [[Napoleonov vpád do Ruska]] bolo nutné úplne prerobiť. Mnohé vety zo strojovo prekladaných článkov sú štylisticky neohrabané alebo obsahujú chyby, námatkovo pozrite prvý odsek kapitoly Predohra v článku [https://sk.wikipedia.org/wiki/Smolensk%C3%A1_vojna#Predohra Smolenská vojna].
# Problémy so štylizáciou textu. Nie je nutné používať časticu "práve", "sám" atď. Napr. "práve ozbrojená intervencia Dánskeho kráľovstva", "pod velením samotného kráľa Kristiána IV." - v úvode článku [[Dánska vojna]]. Texty sú potom štylisticky neohrabané, neviem či je to opäť dôsledok strojového prekladu, alebo Vašej štylistickej neskúsenosti.
* Vaše príspevky sú užitočné a je fajn že sa tematike venujete, ale prosím skúste s textami pracovať pozornejšie.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:59, 1. január 2026 (UTC)
== Bitka pri Narve (1700) ==
{{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Narve (1700)}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:51, 3. január 2026 (UTC)
== [[Napoleonov vpád do Ruska]] ==
* Zaujímalo by ma, odkiaľ máte, že Napoleonov vpád do Ruska/Francúzska invázia do Ruska je súčasť [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]?
* Ktorej konkrétne, by to malo byť súčasťou?
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 10:45, 4. január 2026 (UTC)
:Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ak Vás zaujíma, prečo som vôbec preštylizoval šablónu o Napoleonovom vpáde do Ruska tak, že som pridal v časti ,, súčasť" taký pojem ako ,, ,,Rusko-poľskej vojny", tak viem to v dobrom a slušnom poňatí vysvetliť. Keď som ešte len začínal dávať dokopy tvorbu článkov, ktoré boli svojím obsahom zamerané na vojny medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Ruským cárstvom v období 17. storočia, tak som si všimol ešte jednu stránku, ktorá neexistovala a to ,, Napoleonov vpád do Ruska" prezývaný ako ,, druhá poľská vojna". Pochopil som to takým spôsobom, že ak je táto stránka v tomto celom súbore, teda ,, Rusko-poľské vojny" povedal som si, že tá udalosť mohla byť súčasťou vojen medzi Poľskom a Ruskom, keď už je na tejto stránke. Určite nebol tento pojem vložený sem len tak. Ak to nie je pravda, teda že Napoleonov vpád do Ruska roku 1812 nebol nikdy súčasťou rusko-poľskej vojny, môžeme sa bez potýčok zhodnúť v tom, že to bez ega a hnevu pokojne preštylizujem a bude to predsa len v poriadku. Za Vašu pripomienku Vám veľmi pekne Ďakujem. Aspoň viem, v čom sa zlepšiť a nebyť urazený ale múdrejší a zručnejší redaktor.
::) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 12:19, 4. január 2026 (UTC)
{{Urgentne upraviť autor|Kozácky hetmanát}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 5. február 2026 (UTC)
== Wikilinky na rozlišovacích stránkach ==
Ahoj, wikilinky na rozlišovacích stránkach nie sú vhodné. Rozlišovacie stránky nie sú stránky s obsahom, slúžia len na rýchle presmerovanie čitateľa na správny článok v prípade, že pre daný názov stránky môže existovať viacero významnov. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislavsk%C3%BD_mier&diff=prev&oldid=8165376 Úpravy ako táto] teda nie sú úplne vhodné. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:09, 14. február 2026 (UTC)
:Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor KormiSK.
:Nuž, po prečítaní tejto správy som si už jasne uvedomil to, že máte ako skúsený redaktor pravdu v tom poňatí, že som urobil chybu, čo ma skutočne mrzí. Ospravedlňujem sa za zbytočné chyby. Sľubujem, že takéto úpravy, ak sú chybné alebo až priam škodlivé, už realizovať skutočne nebudem. Polepším sa. Ďakujem a veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej profesii prajem. LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:21, 14. február 2026 (UTC)
== Bitka pri Zborove (1649) ==
{{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC)
{{Doplň zdroje|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC)
== Zlá štylistika alebo nekvalitné preklady ==
Dobrý deň, ďakujeme vám za príspevky do Slovenskej Wikipédie. Máte trochu smolu, že píšete texty na témy, ktoré občas čítam. Dovolím si vás upozorniť, že aj texty vo Wikipédii majú mať svoj sémantický zmysel.
* v článku [[Kambodžská genocída]], píšete že: "''Kambodžská genocída bola sériou krvavých praktík''..." To je prosím čo?
* v tom istom článku ďalej píšete: "''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu.''" Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí?
* alebo: "''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''"
* "'„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný.''"... Červení khméri asi neboli naklonení ženám?
* Štylistika viet z kapitol "Hrozivé tresty" a "Cheoung Ek ako „vražedné polia”" napr.: "''Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.''" Alebo "''Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.''" nezodpovedá odbornej štylistike požadovanej na Wikipédii.
Podobné štylistické lapsusy vidím aj v texte [[Kambodžská občianska vojna]]. ("''V období po roku 1963 odišli Červení Khméri z mesta smerom na vidiek.''"; "''Červení Khméri, inšpirovaní politickým učením Mao Ce-tunga, presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany''"...).
Oba články [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] dávam na urgentnú úpravu, lebo takto nemôžu zostať. Nie ste tu prvý rok, podobné chyby nemožno tolerovať. Texty po vás treba kompletne prepracovať. Niekedy je ťažké sa vôbec dopátrať čo ste tým mysleli...--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:27, 2. máj 2026 (UTC)
:Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex.
:Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi ozvali. Prečítal som si Vašu správu a musím uznať to, že ste mali jednoznačne pravdu. Tie štylistické chyby boli zbytočné. Spomenul som si na to, čo mi hovorila pani docentka pri tvorbe mojej bakalárskej práce. Povedala mi toto: ,, V jednoduchosti je krása". Mala pravdu. Presne ako Vy, keďže som tie vety zbytočne rozťahoval a vkladal výrazy, ktorým sa po prečítaní ťažko rozumelo napríklad ,, séria krvavých praktík" a Vaša odpoveď, že ,, To je prosím čo ?"
:Zároveň som pracoval až príliš unáhlene a nevšimol som si opakujúce sa slovo vo vetách. Išlo o túto vetu, ktorú ste spomenuli medzi nami v tejto diskusii: ,, ''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''"
:Okrem iného som na to išiel dosť neodborne. Mám na mysli túto vetu: ,, ''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu".'' Hneď na to ste mi odpovedali takto: ,, Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí?"
:Štylistické chyby som už odstránil a prepísal text do tej podoby, ako majú byť. Mrzí ma, že som sa ako redaktor na Wikipédii ešte skôr tak neprofesionálne zachoval. Mali ste pravdu. V každom prípade, podotýkam ešte raz a úprimne bez vulgarizmov, stránky sú už v poriadku, pretože presne tie gramatické chyby, ktoré ste mi spomenuli som bezodkladne a zároveň bez hádok odstránil.
:Nie som ako iní redaktori v tom zmysle slova, že sa idem hádať. To nie. Celé dni, týždne a mesiace si priznávam chybu, ospravedlňujem sa a následne tie chyby odstraňujem. Viem, že som Vás predtým nahneval ale už je to štylisticky prepísané. Stačí, keď si to prečítate a uvidíte, že som Vám neklamal.
:Môžeme sa teda opäť bez hádok, hnevu a vulgarizmov dohodnúť ako dvaja rozumní dospelí a zrelí muži a zároveň slušní redaktori na Wikipédii v tom, že mi tie stránky ponecháte bez zmazania, prosím ? Pekne Vás prosím. Veď už len to, že celé dni nielen s Vami ale aj ostatnými redaktormi komunikujem bez hádok a napravujem chyby, by Vás malo viesť k tomu, že mi môžete dať druhú šancu. Prosím.
:Pevne verím, že som touto správou neublížil Vám ani sebe ale že som ukázal bezkonfliktný a rozumný charakter. Prajem Vám pekný deň a veľa úspechov vo Vašej tvorbe, pán redaktor Pelex. :)
:S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 10:56, 3. máj 2026 (UTC)
Problém sa týka aj ďalších článkov, napr. [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]] --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:15, 2. máj 2026 (UTC)
fgs7mvgb8kvg4hnkwo7d5lxasgeftcy
Škoda 52 T
0
710588
8207490
8037472
2026-05-03T01:17:14Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207490
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox električka
| názov = Škoda 52 T
| obrázok = Narodní Třída - Škoda 52T.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Škoda 52 T v Prahe
<!-- Výrobné údaje -->
| typ = 52 T
| výrobca = [[Škoda Holding|Škoda Transportation]]
| prototyp =
| prevádzkovateľ =
| rok výroby =
| počet kusov =
| rok modernizácie =
| počet modernizovaných =
| v prevádzke =
<!-- Technické údaje -->
| dĺžka = {{mm|31990|m}}
| šírka = {{mm|2500|m}}
| výška =
| hmotnosť = {{kg|48000}}
| rýchlosť = {{km|80|m}}/h
| rozchod = {{mm|1435|m}}
<!-- Obsaditeľnosť -->
| sedenie = 70
| státie = 173
<!-- Motory a elektrická výzbroj -->
| motor =
| výkon = 600 kW
| elektrická výzbroj =
| napätie = 600 V
| poznámky =
}}
'''Škoda 52 T''' (obchodný názov '''Škoda ForCity Plus Praha 52T''') je električka vytvorená pre [[Česko|české]] hlavné mesto [[Električková doprava v Prahe|Prahu]] firmou [[Škoda Holding|Škoda Transportation]].
== Konštrukcia ==
Škoda 52T je súčasťou série ForCity Plus. Jedná sa o jednosmernú plne nízkopodlažnú päťčlánkovú električku. Vozidlo má päticu dvojkrídlových dverí nachádzajúcich sa v prvom, treťom a piatom článku. Disponuje štyrmi podvozkami, z ktorých dva otočné sú pod krajnými článkami a dva čiastočne otočné pod druhým a štvrtým článkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové tramvaje pro Prahu představeny | url = https://www.dpp.cz/spolecnost/aktuality/detail/66_2451-nove-tramvaje-pro-prahu-predstaveny | vydavateľ = dpp.cz | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Všetky podvozky sú hnacie, pričom v podvozku sa nachádzajú vždy dva asynchrónne motory, z ktorých každý poháňa dvojicu kolies na jednej strane podvozku za sebou. Vďaka tomu bola oproti ostatným modelom radu ForCity Plus dosiahnutá 100% nízkopodlažnosť u všetkých sedadiel, ktoré tak nie sú umiestnené na podestách.
== Dodávky električiek ==
V súvislosti s rozširovaním električkovej siete a obnovou vozového parku vypísal v [[november|novembri]] [[2022]] Dopravný podnik hl. m. Prahy súťaž až na 200 nízkopodlažných jednosmerných električiek. S prvou časťou dodávky sa počítalo v priebehu roka 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Chcete číst Zdopravy.cz? | url = https://zdopravy.cz/az-dve-ste-novych-tramvaji-pro-prahu-dpp-vypsal-zakazku-za-15-miliard-korun-133102/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2022-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Víťazom súťaže sa v [[november|novembri]] [[2023]] stala Škoda Transportation, okrem nej podala ponuku do finálnej časti súťaže iba spoločnosť Stadler Rail.<ref name="ČSD">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | titul = Škoda ovládla výběrové řízení na 200 tramvají pro Prahu | url = https://www.cs-dopravak.cz/skoda-ovladla-vyberove-rizeni-na-200-tramvaji-pro-prahu/ | dátum vydania = 2023-11-09 | dátum prístupu = 2024-01-12 | korporácia = Československý dopravák }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
Dodaných má byť 40 električiek v hodnote 82,5 miliónov korún za jeden kus.<ref name="ČSD" /> Prvých 20 električiek má byť dodaných od [[1. január]]a do [[2. december|2. decembra]] [[2025]], ďalších 20 potom v roku [[2026]]. Pri celom využití opcie na ďalších 160 vozidiel by mala byť posledná električka dodaná do Prahy v roku [[2032]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nevyhoštěný | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Chcete číst Zdopravy.cz? | url = https://zdopravy.cz/praha-podepsala-obri-objednavku-novych-tramvaji-odhalila-prvni-fotky-jejich-podoby-190389/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Škoda 52T|23559051}}
{{Električky Škoda}}
[[Kategória:Električky Škoda|52T]]
[[Kategória:Dráhové vozidlá vyrábané od roku 2024]]
[[Kategória:Kĺbové električky]]
3v4auhcsfbczg0drdn6zk0xd4lkcrxp
Redaktor:Scholastikos/pieskovisko5
2
713861
8207656
8162914
2026-05-03T11:12:45Z
Scholastikos
174170
8207656
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Andrej Filipek
| pseudonym =
| popis osoby = slovenský rímskokatolícky kňaz, jezuita, teológ, pedagóg, publicista a prekladateľ
| obrázok =
| popis obrázka =
| rodné meno = Andrej Filipek
| dátum narodenia = [[27. máj]] [[1948]]
| miesto narodenia = [[Spišská Stará Ves]]
| dátum úmrtia =
| miesto úmrtia =
| národnosť = [[Slováci|slovenská]]
| štátna príslušnosť =
| alma mater = [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Cyrilometodská bohoslovecká fakulta v Bratislave]]; Pápežská teologická fakulta Bobolanum vo Varšave
| zamestnanie = [[kňaz]], [[teológ]], [[vysokoškolský pedagóg]], [[publicista]], [[prekladateľ]]
| rodičia =
| príbuzní =
| súrodenci =
| manžel =
| manželka =
| partner =
| partnerka =
| deti =
| vzťahy =
| žáner = teologická literatúra, liturgika, pastorálna literatúra, preklady
| obdobie = od [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]]
| téma = fundamentálna [[teológia]], [[dogmatika]], [[liturgika]], [[pastorálna teológia]], [[Druhý vatikánsky koncil]]
| hnutie = [[Spoločnosť Ježišova]]
| debut =
| významné práce = ''Liturgika''; ''Jezuitský kostol v Bratislave''; ''Ježiš Kristus – Počiatok, Plnosť a Zavŕšenie všetkého v dielach C. S. Bartnika''
| významné ocenenia =
| ovplyvnený =
| ovplyvnil =
| podpis =
| poznámky = Člen Spišskej liturgickej komisie a Spišskej katechetickej komisie; spoluautor viacerých katechizmov; prekladateľ teologickej literatúry z poľštiny.
| web =
| portál1 = Vatikán
| portál2 = Slovensko
}}
[[Docent|Doc.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Andrej Filipek''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (iné mená: '''Ondrej Filipek'''; * [[27. máj]] [[1948]]; [[Spišská Stará Ves]]) je [[Slováci|slovenský]] [[rímskokatolícky kňaz]], [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]], [[Teológia|teológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]].<ref name = LKKOS1>{{Citácia knihy
| titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
| kapitola zborník =
| meno zborník =
| priezvisko zborník =
| odkaz na autora zborník =
| odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]]
| rok = 2000
| isbn = 80-7114-300-6
| strany = 337{{--}}338
}}
</ref>
Pôsobil na [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]]. V čase od 31. januára 2011 do 22. augusta 2011 bol poverený výkonom funkcie [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = História a poslanie
| url = https://www.truni.sk/historia-poslanie
| vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
| miesto = Trnava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-03
| jazyk =
}}</ref>
== Život ==
Andrej Filipek sa narodil v máji 1948 v Spišskej Starej Vsi. Po ukončení základnej školy pokračoval v štúdiu na poľnohospodárskej technickej škole v Kežmarku, kde v roku 1967 zmaturoval. Následne pracoval v roľníckom družstve ako hlavný zootechnik. Už od mladosti sa intenzívne venoval duchovnému životu. V roku 1968 zastupoval dekanát Spišská Stará Ves na zakladajúcom zjazde Diela koncilovej obnovy na Velehrade a v tom istom období vstúpil do kňazského seminára. Študoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave a počas teologických štúdií tajne vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, v ktorej absolvoval dvojročný noviciát. Kňazskú vysviacku prijal 9. júna 1973.<ref name="LKKOS1" />
Ako kaplán pôsobil najprv vo Vysokých Tatrách a neskôr v Trstenej. V júli 1977 sa stal farárom v Hnilčíku. Po zásahu vtedajších mocenských orgánov a následnom odsúdení na podmienečný trest bol krátky čas farárom v Liptovských Revúcach.<ref name="LKKOS1" />
V roku 1983 mu bol pre jeho aktívnu prácu s deťmi a mládežou odňatý štátny súhlas na výkon kňazskej služby. Najskôr pracoval ako robotník v papierňach v Harmanci, neskôr ako poštový doručovateľ v Ružomberku. V rokoch 1985 – 1987 bol nezamestnaný, keďže ho odmietali prijať aj na robotnícke pracovné pozície. V máji 1987 mu bol štátny súhlas vrátený a začal pôsobiť ako kaplán v Námestove. Neskôr sa stal farárom v Nižných Ružbachoch.<ref name="LKKOS1" />
Od roku 1977 bol členom Spišskej liturgickej komisie a Spišskej katechetickej komisie. Podieľal sa na tvorbe katechizmu pre 2. a 3. ročník ''S Ježišom ideme k Otcovi'', ako aj katechizmov pre 4. až 7. ročník ''Náš život v Kristovi'' IV, V, VI, VII. Od roku 1990 prednášal fundamentálnu teológiu, dogmatiku a liturgiku na Teologickom inštitúte svätého Alojza v Bratislave. Zároveň sa podieľal na príprave katechétov v rámci dvojročného katechetického štúdia v Spišskej Kapitule.<ref name="LKKOS1" />
V tom istom období začal študovať na Pápežskej teologickej fakulte Bobolanum vo Varšave. V roku 1991 získal magistérium z teológie a v roku 1992 licenciát po obhajobe práce ''Služobný aspekt sviatosti kňazstva v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu''. Doktorandské štúdium ukončil v roku 1997 obhajobou dizertačnej práce ''Ježiš Kristus – Počiatok'', ''Plnosť a Zavŕšenie všetkého v dielach C. S. Bartnika'', ktorá vyšla v Trnave v roku 1998.<ref name="LKKOS1" />
V júli 1994 bol uvoľnený z diecézy pre službu vo svojom rehoľnom spoločenstve. Do 30. septembra 1999 pôsobil ako superior v Ružomberku. Od roku 1995 prednášal fundamentálnu teológiu, pastorálnu teológiu a liturgiku aj na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Súčasne pôsobil ako správca jezuitského kostola v Bratislave. Jeho licenciátna práca bola vydaná ako skriptum pre študentov dogmatiky.<ref name="LKKOS1" />
Od roku 1998 až do ukončenia zimného semestra 2022. Prednášal systematickú a liturgickú teológiu. V rokoch 2007-2011 pôsobil ako prorektor a v roku 2011 bol povereným rektorom Trnavskej univerzity.<ref name=TU>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Bývalý poverený rektor Andrej Filipek SJ zavŕšil svoje pôsobenie na Trnavskej univerzite
| url = https://www.truni.sk/news/byvaly-povereny-rektor-andrej-filipek-sj-zavrsil-svoje-posobenie-na-trnavskej-univerzite
| vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
| miesto = Trnava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-03
| jazyk =
}}</ref>
== Dielo ==
Publikačne sa venoval najmä teologickým, liturgickým a pastoračným témam. Je autorom úvah o svätej omši a sviatosti zmierenia, ktoré vychádzali v mesačníku ''Blumentál'' a v ''Katolíckych novinách''. Napísal viacero štúdií o význame Druhého vatikánskeho koncilu, o „poslednom bernolákovcovi“ E. Korponayovi de Komonokovi i o zodpovednosti veriaceho kresťana. Publikoval aj v poľskom katolíckom týždenníku ''Gość Niedzielny''. Pravidelne prispieval do ročenky Teologickej fakulty Trnavskej univerzity ''Studia Aloisiana'', do štvrťročníka ''Viera a život'', mesačníka ''Duchovný pastier'' a týždenníka ''Katolícke noviny''. Pre potreby rehoľných kostolov zostavil aj liturgickú príručku.<ref name="LKKOS1" />
Publikoval päť monografií, dve vysokoškolské učebnice a niekoľko desiatok vedeckých a odborných štúdií.<ref name="TU" />
Významná je aj jeho prekladateľská činnosť. Z poľštiny preložil diela ''Človek a evanjelium'', ''Spoločná cesta'', ''Poďte k prameňom'', ''Duchovné cvičenia na všedné dni'' a ''Pripoj ma k svojmu Synovi'', ktoré sa šírili ako samizdaty. Preložil tiež učebnicu fundamentálnej teológie J. Kulisza ''Ježiš Kristus v dejinách''. V roku 1997 vydal skriptum ''Liturgika'' a v roku 2010 publikáciu o Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave s názvom ''Jezuitský kostol v Bratislave'', ktorá vyšla v Trnave vo vydavateľstve Dobrá kniha.<ref name="LKKOS1" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT|Filipek, Andrej}}
29w99kaqbeoz73esoafu6l2rvi9zdgw
Zrážka vlakov v Pardubiciach
0
714547
8207187
7993465
2026-05-02T12:38:42Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207187
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox katastrofa
|názov=Zrážka vlakov v Pardubiciach
|obrázok=Následky srážky vlaků v Pardubicích, 20240606 135210.jpg
|popis obrázka=Následky zrážky vlakov, deň potom
|štát=[[Česko]]
|miesto=[[Pardubice hlavní nádraží]], [[Pardubice]]
|druh udalosti=čelná zrážka vlakov
|dátum=5. júna 2024
|čas=22.49 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|usmrtení=4
|zranení=22
}}
[[File:Následky srážky vlaků v Pardubicích, 20240606 135213.jpg|thumb|Zrazené rušne]]
[[File:Následky srážky vlaků v Pardubicích, 20240606 135219.jpg|thumb]]
[[File:Srážka vlaků v Pardubicích.jpg|thumb|Poškodené rušne (vľavo prechádza rušeň iného vlaku)]]
'''Zrážka vlakov v [[Pardubice|Pardubiciach]]''' sa stala [[5. jún|5. júna]] [[2024]] o 22.49<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Srážka vlaků v Pardubicích | url = https://di.gov.cz/tiskovy-servis/tiskove-zpravy/srazka-vlaku-v-pardubicich | dátum prístupu = 2024-06-06 | dátum archivácie = | vydavateľ = Drážní inspekce | jazyk = cs | dátum vydania = 2024-06-06}}</ref> na choceňskom zhlaví [[Železničná stanica|železničnej stanice]] [[Pardubice hlavní nádraží]] pri zatiaľ neotvorenej [[Železničná zastávka|zastávke]] [[Pardubice centrum]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Pardubicích se srazily vlaky. Zemřeli čtyři lidé, zraněných je přes dvacet | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/v-pardubicich-se-srazil-osobni-a-nakladni-vlak-349971 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs | priezvisko = ČT24 | dátum vydania = 2024-06-05, rev. 2024-06-06}}</ref> Čelne sa zrazili expresné vlaky RJ 1021 a Nex 41340, následkom bolo poškodenie a [[vykoľajenie]] oboch vlakov, 4 úmrtia a 22 evidovaných zranení (neskoršie správy uvádzali 27 zranených osôb podľa počtu osôb odvezených do nemocníc na ošetrenie). Obaja rušňovodiči nehodu prežili. [[Česká tisková kancelář|ČTK]] nehodu označila za najtragickejšiu čelnú zrážku dvoch vlakov v [[Česko|Česku]] za posledných takmer 30 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po srážce vlaků v Pardubicích jsou čtyři mrtví a škoda přes 110 milionů Kč | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2528217 | vydavateľ = České noviny, ČTK | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs | dátum vydania = 2024-06-05, rev. 2024-06-06 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Priebeh nehody ==
Medzinárodný [[Expres (vlak)|expres]] RJ 1021 v relácii [[Praha hlavní nádraží|Praha hl. n.]] – [[Železničná stanica Košice|Košice]] dopravcu [[RegioJet]] tvorený [[Elektrický rušeň 388|rušňom 388.205]] a 15 osobnými vozňami<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tragická nehoda v Pardubicích | url = https://www.zeleznicni-magazin.cz/aktuality/tragicka-nehoda-v-pardubicich | vydavateľ = Železniční magazín | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs | dátum vydania = 2024-06-06}}</ref> odišiel od 4. nástupišťa z 1. staničnej koľaje zo stanice [[Pardubice hlavní nádraží]] (pravidelný odchod o 22:47). Podľa záznamov zabezpečovacieho zariadenia vlak nemal návesť zakazujúcu jazdu na návestidle za nástupišťom, ale mal potom zastaviť pri odchodovom návestidle, ktoré však minul bez zastavenia.<ref name=":1" /> Rušňovodič rozbehol vlak na rýchlosť asi 60 km/h, potom si uvedomil svoju chybu a použitím rýchlobrzdy vlak zastavil na vzdialenosť asi 160 metrov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Strojvedoucí RegioJetu stihl před srážkou zastavit, ukazuje video z průmyslové kamery | url = https://zdopravy.cz/strojvedouci-regiojetu-stihl-pred-srazkou-zastavit-ukazuje-video-z-prumyslove-kamery-208570/ | dátum vydania = 2024-06-07 | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs | meno = Jan | priezvisko = Sůra | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Medzitým však už vlak rozrezal výhybku č. 15 v pokračovaní 1. staničnej koľaje a vošiel do vlakovej cesty postavenej pre protiidúci nákladný expres. Po vlakovej ceste postavenej pre nákladný expres prešiel z 1. koľaje na 2. koľaj (cez výhybky 10 a 8) a krátko nato sa s protiidúcim vlakom stretol.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Pardubicích se srazil rychlík s nákladním vlakem. Čtyři mrtví | url = https://www.novinky.cz/clanek/krimi-srazka-vlaku-na-pardubicku-40475040 | vydavateľ = Novinky.cz | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs | priezvisko = Skoupý | meno = Tomáš | priezvisko2 = Jaňurek | meno2 = Pavel | priezvisko3 = Burian | meno3 = Václav}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Pardubicích se srazily expres RegioJetu s nákladním vlakem, čtyři cestující zemřeli | url = https://zdopravy.cz/v-pardubicich-se-srazil-vlak-regiojetu-na-ukrajinu-s-nakladnim-vlakem-na-miste-jsou-zraneni-208398/ | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs | meno = Jan | priezvisko = Sůra | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref><ref name=":02" /><ref name=":1" /> [[Drážní inspekce]] odmietla predpovedať, či išlo o technickú poruchu, ľudskú chybu alebo kombináciu oboch a uviedla, že vyšetrovanie mimoriadnej udalosti, jej okolností a ďalších faktorov potrvá niekoľko mesiacov.<ref name=":02" />
Expresný [[nákladný vlak]] Nex 41340 dopravcu [[ČD Cargo]] idúci z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Nemecko|nemeckého]] [[Bremerhaven|Bremerhavenu]] bol vedený [[Elektrický rušeň 363.5|rušňom 363.529]]. Prevážal v [[Kontajner (doprava)|kontajneroch]] [[karbid vápenatý]], avšak kontajnery na prvých dvoch vozňov boli prázdne<ref name=":0" /> (presný počet vozňov nákladného vlaku zatiaľ zdroje neuvádzajú). Vlak prichádzal po 2. koľaji zo smeru od [[Železničná stanica Česká Třebová|Českej Třebovej]] (proti smeru jazdy osobného expresu) a smeroval do nepárnej skupiny na siedmu koľaj, ktorá sa nachádza v južnej časti stanice.<ref name=":1" /> Mal tak ísť naprieč koľajiskom stanice, čo sa deje relatívne nízkou rýchlosťou okolo štyridsať kilometrov za hodinu. V čase zrážky sa pohyboval rýchlosťou približne 30–40 km/h.<ref name=":2" /> Z dôvodu plánovanej opravy jednej výhybky na 2. staničnej koľaji na [[Železničná stanica Kolín|kolínskom]] zhlaví stanice nebolo možné vypraviť žiadne vlaky z párnych koľají v smere na Prahu a všetky vlaky idúce týmto smerom museli byť vedené po nepárnych koľajach.<ref name=":1" />
Pri nehode boli vážne poškodené [[Rušeň|rušne]] oboch vlakov a [[Osobný vozeň|osobné vozne]] súpravy osobného expresu – najmä ležadlový vozeň radu Bcmz 59-70, ktorý sa v súprave nachádzal ako prvý za rušňom<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Srážka vlaků v Pardubicích má čtyři oběti. Většina zraněných byla propuštěna z nemocnic | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/pri-zeleznicni-nehode-v-pardubicich-zemreli-ctyri-lide-desitky-zranenych-jsou-ve-zdravotni-peci-349973 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs | meno = ČT24 | priezvisko = ČTK | dátum vydania = 2024-06-06}}</ref> (vozeň č. 15) a ktorému sa silou nárazu zlomila vozová skriňa.<ref name=":0" /> V nákladnom exprese sa na rušeň nasunul prázdny kontajner z prvého nákladného vozňa a zdemoloval jeho zadnú časť.
Materiálne škody Drážní inspekce na mieste odhadla na viac ako 110 miliónov [[Česká koruna (mena)|Kč]] (nákladný vlak 50 miliónov, osobný expres 60 miliónov a 300 tisíc železničná infraštruktúra).
Cestujúci v osobnom exprese boli prevažne občania [[Slovensko|Slovenska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]], celkovo pri nehode zahynuli 4 ľudia (dve ženy zo Slovenska a dve z Ukrajiny)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Při srážce vlaků u Pardubic zemřely čtyři ženy. Vedle dvou Ukrajinek podlehly zraněním i dvě Slovenky | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/mezi-obetmi-srazky-vlaku-v-pardubicich-jsou-i-dve-slovenky-dalsi-ctyri-jsou_2406061708_job | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2024-06-06 | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs}}</ref> a podľa prvých správ bolo ďalších 22 ľudí zranených<ref name=":02" /><ref name=":0" /><ref name=":3" /> (neskoršie správy uvádzali 27 zranených podľa počtu hospitalizovaných v nemocniciach). [[Rušňovodič]] osobného expresu vyviazol bez zranení, rušňovodič nákladného vlaku bol zranený iba ľahko.<ref name=":4" /> Železniční hasiči uviedli, že smrteľné obete a najťažšie zranenia boli medzi cestujúcimi prvého vozňa osobného expresu, jedného zo zranených hasiči vyslobodzovali viac ako hodinu.<ref name=":4" /> [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí SR]] okrem dvoch slovenských občianok informovalo aj o štyroch zranených Slovenkách, z ktorých bola jedna druhého dňa prepustená z nemocnice a tri zostali v nemocnici v stabilizovanom stave.<ref name=":4" /> V súvislosti s nehodou bolo hospitalizovaných celkom 27 ľudí – [[Pardubice|pardubická]] nemocnica prijala 18 zranených osôb, [[Chrudim|chrudimská]] 3 a [[Hradec Králové|hradecká]] nemocnica ich prijala 6, z čoho 4 boli deti.<ref name=":4" /> Na druhý deň boli všetci okrem 6 prepustení a v čase vyhlásenia hovorcu krajskej nemocnice zostávalo v starostlivosti pardubickej nemocnice už len 5 pacientov a 1 v chrudimskej nemocnici, z ktorých sa u jedného predpokladalo prepustenie v priebehu popoludnia. Zranení cestujúci utrpeli najmä poranenia hlavy a krčnej chrbtice, otrasy mozgu a pomliaždeniny.<ref name=":4" /> Do polnoci sa na miesto nehody dostavilo 36 jednotiek profesionálnych a dobrovoľných hasičov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vlak projel v Pardubicích na červenou: Čtyři mrtví, desítky zraněných, škoda přes 100 milionů | url = https://pardubice.rozhlas.cz/vlak-projel-v-pardubicich-na-cervenou-ctyri-mrtvi-desitky-zranenych-skoda-pres-9250034 | vydavateľ = Český rozhlas Pardubice | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs}}</ref>
== Narušenie dopravy ==
[[Pardubice]] ležia na jednom z najdôležitejších [[Česko|českých]] [[Železničný koridor|železničných koridorov]], prechádzajú nimi prakticky všetky [[Diaľkový vlak|diaľkové vlaky]] smerujúce z [[Praha|Prahy]] na východ. Kvôli nedostatku odklonových trás spôsobených nepretržitými [[Výluka|výlukami]] na [[Železničná trať Velký Osek – Choceň|tratiach Hradec Králové – Velký Osek]] (od 1. do 10. 6. výluka v úseku [[Hradec Králové hlavní nádraží|Hradec Králové hl. n.]] – [[Železničná stanica Chlumec nad Cidlinou|Chlumec nad Cidlinou]]), [[Železničná trať Havlíčkův Brod – Kúty|Brno – Havlíčkův Brod – Kolín]] (dlhodobá výluka [[Železničná stanica Vlkov u Tišnova|Vlkov u Tišnova]] – [[Železničná stanica Křižanov|Křižanov]]) a [[Železničná trať Brno – Jihlava|Brno – Jihlava]] (1. etapa rekonštrukcie úseku [[Brno hlavní nádraží|Brno hl. n.]] – [[Železničná stanica Zastávka u Brna|Zastávka u Brna]]) bola osobná aj nákladná doprava úplne paralyzovaná.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kolaps železniční dopravy po nehodě v Pardubicích. Provoz se rozjíždí po jedné koleji rychlostí 10 km/h | url = https://zdopravy.cz/kolaps-zeleznicni-dopravy-po-nehode-v-pardubicich-dalkove-vlaky-nemaji-kudy-projet-regiojet-mlci-208458/ | dátum vydania = 2024-06-06 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = cs | meno = Jan | priezvisko = Sůra}}</ref><ref name=":1" />
Kvôli nehode nepremávali až do 7:30 žiadne priame vlaky spájajúce [[Čechy]] a [[Morava (región)|Moravu]]. [[České dráhy]] (ČD) na [[Twitter|sociálnej sieti X]] požiadali cestujúcich, aby svoje cesty do Pardubíc alebo cez Pardubice odložili minimálne do štvrtka 6. júna. RegioJet odriekol vlaky 1001 ([[Praha hlavní nádraží|Praha hl. n.]] – [[Železničná stanica Havířov|Havířov]]), 1010 ([[Železničná stanica Havířov|Havířov]] – [[Praha hlavní nádraží|Praha hl. n.]]) a 1012 ([[Železničná stanica Košice|Košice]] – [[Praha hlavní nádraží|Praha hl. n.]]), ostatné vlaky premávali s meškaniami. [[Leo Express]] uviedol, že obmedzenia sa dotknú vlakov 1250, 1253, 1290, 1255, 1252 a 412 a že pracuje na zaistení [[Náhradná autobusová doprava|náhradnej autobusovej dopravy]].<ref name=":5" /> Vlaky ČD [[EuroNight|EN]] 476 a [[EuroNight|EN]] 477 boli odklonené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výluky: Pardubice hlavní nádraží – Přelouč | url = https://vyluky.cd.cz/vyveskyvyluky.html?action=printout&optk_id=848&vysopt_id=845 | dátum prístupu = 2024-06-08 | vydavateľ = [[České dráhy]] | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
11 nákladných vlakov [[ČD Cargo]] bolo v noci odklonených cez [[Hradec Králové]], 9 vlakov bolo odstavených a ráno boli postupne obnovované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po noční výluce se přes Pardubice opět jezdí po jedné koleji. Omezení bude trvat do 18. hodiny | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/pardubice-vlaky-obnoveni-provozu-omezeni_2406070736_epo | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2024-06-07 | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs}}</ref>
Ranné [[Osobný vlak|osobné vlaky]] v úseku [[Železničná stanica Kolín|Kolín]] – Pardubice hl. n. a späť boli nahradené náhradnou autobusovou dopravu, pričom prípojné vlaky na náhradné autobusy nečakali. Rýchliky R18 boli v úseku [[Praha hlavní nádraží|Praha hl. n.]] – [[Železničná stanica Choceň|Choceň]] úplne odrieknuté, rýchliky R19 boli v úseku [[Železničná stanica Přelouč|Přelouč]] – [[Železničná stanica Choceň|Choceň]] nahradené autobusmi.<ref name=":5" />
K čiastočnému obnoveniu premávky došlo v Pardubiciach až vo štvrtok ráno o 7:30, a to iba na jednej traťovej koľaji rýchlosťou 10 km/h.<ref name=":5" /> Približne od 10:30 bola premávka obnovená a postupne sa stabilizovala. Cestujúci boli informovaní o tom, že meškanie vlakov prechádzajúcich cez miesto sa zvýši o 10 – 30 minút a že niektoré vlaky budú vedené náhradnými súpravami s neštandardným vozňovým radením. V rámci [[Pražská integrovaná doprava|PID]] sa predpokladalo narušenie premávky do 17. hodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mimořádnost: Kolín - Přelouč (Pardubice) | url = https://pid.cz/zmena/kolin-prelouc-pardubice-31285-2/ | dátum prístupu = 2024-06-07 | dátum archivácie = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240607104312/https://pid.cz/zmena/kolin-prelouc-pardubice-31285-2/ | vydavateľ = PID | jazyk = cs}}</ref>
Na noc zo štvrtka 6. 6. od 22.00 hodín do piatku 7. 6. 5.00 hodín bola v úseku naplánovaná úplná výluka, aby sa urýchlili práce na odstraňovaní poškodených vozidiel, oprave poškodenej výhybky a oprave koľaje v mieste zrážky. Vlaky boli odklonené cez Hradec Králové, kde bola výluka kvôli nehode predčasne ukončená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pardubický uzel se na noc uzavře. Expresy pojedou přes Hradec | url = https://www.hkcity.cz/2024/06/06/pardubicky-uzel-se-na-noc-uzavre-expresy-pojedou-pres-hradec/ | dátum vydania = 2024-06-06 | dátum prístupu = 2024-06-08 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = | priezvisko2 = | vydavateľ = HKCITY}}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Srážka vlaků v Pardubicích|23987007}}
[[Kategória:Udalosti v 2024]]
[[Kategória:Železničné nehody v Česku|Pardubice]]
[[Kategória:Doprava v Pardubiciach]]
[[Kategória:2024 v Česku]]
k47f711erj7tzsotfhiz18javf12mu7
Zuzana Paňková
0
717016
8207200
8117103
2026-05-02T13:07:47Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207200
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox športovec
| meno = Zuzana Paňková
| popis osoby = slovenská vodná slalomárka
| obrázok = Zuzana Paňková (SVK) 2022.jpg
| veľkosť obrázka =
| popis obrázka = Zuzana Paňková v roku 2022
| celé meno =
| rodné meno =
| prezývka =
| dátum narodenia = {{dnv|2004|11|25}}
| miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]]
| dátum úmrtia =
| miesto úmrtia =
| občianstvo =
| národnosť = slovenská
| vzdelanie = Gymnázium sv. Tomáša Akvinského v Košiciach
| alma mater =Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
| roky pôsobenia =od 2025
| výška = 157 cm<ref name="olympic" />
| váha = 53 kg<ref name="olympic" />
| partner =
| partnerka =
| manžel =
| manželka =
| deti =
| krajina = Slovensko
| šport = [[Vodný slalom]], canoeslalom, kanoistika na divokej vode
| disciplína = C1, K1, kajak kros
| váhová kategória =
| liga =
| klub = TJ Slávia UVLF Košice<ref name="olympic" />
| tím = Športové centrum polície
| tréner = Peter Murcko<ref name="olympic" />
| trénuje =
| webstránka =
| medailašablóny =
{{Infobox-medaila krajina|{{Minivlajka|Slovensko|w}}}}
{{Infobox-medaila šport|Ženský [[vodný slalom]]}}
{{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|Majstrovstvá Európy]]}}
{{Infobox-medaila farba|1||Ivrea 2021|3x C1|}}
{{Infobox-medaila farba|1||Liptovský Mikuláš 2022|3x C1|}}
{{Infobox-medaila farba|2||Tacen 2024|K1|}}
{{Infobox-medaila farba|3||Paríž 2025|K1|}}
| portál 1 = Košice
}}
{{Olympijská účasť}}
'''Zuzana Paňková''' (* [[25. november]] [[2004]], [[Košice]])<ref name="olympic" /> je [[Slováci|slovenská]] [[vodný slalom|vodná slalomárka]], súťažiaca v olympijských disciplínach kanoe (C1), kajak (K1) a kajak kros.<ref name="olympic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Paňková | url = https://www.olympic.sk/sportovec/zuzana-pankova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="redbull-2013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benček | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzka Paňková chce vrátiť slovenskú vlajku vo vodnom slalome tam, kam patrí | url = https://www.redbull.com/sk-sk/zuzana-pankova-profil-talent-vodny-slalom | vydavateľ = redbull.com | dátum vydania = 2023-04-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na [[Letné olympijské hry 2024|Letných olympijských hrách v Paríži 2024]] sa stala najmladšou vlajkonosičkou slovenskej výpravy a v kategórii C1 ženy získala 4. miesto.
== Kariéra ==
Ku kanoistike na divokej vode, ktorej sa venuje od svojich štyroch rokov, ju priviedli starí rodičia, ktorí ju ako vodáci brávali na splavy [[Hornád]]u a [[Dunajec|Dunajca]]. S pravidelnými tréningmi začala ako 6-ročná pod vedením jej súčasného trénera Petra Murcka v kanoistickom klube TJ Slávia UVLF Košice. Medzi jej vzory patrili [[Jana Dukátová]], [[Michal Martikán]] a ďalší slovenskí slalomári. Ako 7-ročná jazdila na kajaku zlatej olympijskej medailistky [[Elena Kaliská|Eleny Kaliskej]] s delfínom na prednej palube a prvé preteky, na ktoré si pamätá, boli v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v roku [[2012]].<ref name="olympic" />
Je juniorská Majsterka sveta v kategórii C1 ženy z roku 2022 z Talianskej Ivrei.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Paňková je juniorská majsterka sveta v kanoe! | url = https://www.canoe.sk/sk/divoka-voda/clanok/zuzana-pankova-je-juniorska-majsterka-sveta-na-kanoe | vydavateľ = Slovenská kanoistika | dátum prístupu = 2025-02-04 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref>
Na juniorských majstrovstvách Európy v Slovinskom Solkane v roku 2021 a ME do 23 rokov získala zlaté medaily v disciplínach C1 a K1. V kategórii kajak kros získala bronzovú medailu.<ref name="olympic" />
Na [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|majstrovstvách Európy]] získala dve zlaté a jednu striebornú medailu, pričom prvú z týchto medailí získala vo veku 16 rokov pri svojom debute v seniorskej reprezentácii v roku 2021.<ref name="olympic" /> Prvú medailu zo svetového pohára získala v roku [[2022]] v [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] ako 17-ročná.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR; Sportnet | odkaz na autora = | titul = Slovenská tínedžerka má striebro, Beňuš smolne prišiel o pódium | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vodny-slalom-zuzana-pankova-vysledok-finale-c1-pau-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-28 | dátum prístupu = 2024-08-02}}</ref>
V októbri [[2023]] sa postupom do finále pretekov Svetového pohára 2023 vo [[Vaires-sur-Marne (obec)|Vaires-sur-Marne]] kvalifikovala na [[letné olympijské hry 2024]] v [[Paríž]]i v disciplíne C1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hank | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Na vode jej pomáha aj slepačí vývar. Supergirl z Košíc sa dostala na olympiádu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vodny-slalom-zuzana-pankova-rozhovor-miestenka-oh-pariz-2024/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-08-02}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Baďová | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Idem na olympiádu a znova ležím v detskej izbe. Pomohli jej meditácie a diskusie s delfínom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vodny-slalom-zuzana-pankova-c1-priprava-a-ocakavania-oh-pariz-2024/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-16 | dátum prístupu = 2024-08-02}}</ref> Pri svojom olympijskom debute v Paríži 2024 sa prebojovala do finále, kde skončila na štvrtom mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Devätnásťročná Zuzana Paňková obsadila na olympiáde fantastické štvrté miesto (foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/semifinale-a-finale-c1-zien-zuzana-pankova-zabojuje-o-olympijsku-medailu-v-kvalifikacii-bola-stvrta-online/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-31 | dátum prístupu = 2024-08-02}}</ref>
[[12. júl]]a [[2025]] získala vo francúzskom Foix zlato v individuálnych pretekoch kajak krosu do 23 rokov a stala sa majsterkou sveta.
28. júna 2025 vyhrala v kategórii C1 v Prahe. Bol to jej premiérový triumf v rámci Svetového pohára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Paňková s premiérovým víťazstvom v SP vodných slalomárok | url = https://www.olympic.sk/clanok/280625-sp-praha-pankova | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum prístupu = 2025-09-27 | jazyk = sk | priezvisko = SOŠV }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V celkovom hodnotení Svetového pohára 2025 sa umiestnila na druhom mieste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paňková v celkovom hodnotení Svetového pohára v C1 napokon druhá - Denník Šport | url = https://www.denniksport.sk/ostatne-sporty/c/pankova-v-celkovom-hodnoteni-svetoveho-pohara-v-c1-napokon-druha | vydavateľ = denniksport.sk | dátum prístupu = 2025-09-27 | jazyk = sk}}</ref>.
== Ocenenia ==
* [[2021]]: Cena Ondreja Nepelu pre športovca do 23 rokov<ref name="olympic" />
* [[2024]]: Anketa Športovec roka 2024 sa umiestnila na 7. mieste
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.olympic.sk/sportovec/zuzana-pankova Zuzana Paňková]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na webe Slovenského olympijského a športového výboru
* [https://www.canoeicf.com/athlete/zuzana-pankova Zuzana Paňková] na webe Medzinárodnej kanoistickej federácie
* [https://www.instagram.com/pankova_zuzana/ Zuzana Paňková] na Instagrame
{{Slováci na LOH 2024}}
{{DEFAULTSORT:Paňková, Zuzana}}
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]
[[Kategória:Slovenskí vodní slalomári]]
[[Kategória:Slovenskí kanoisti]]
[[Kategória:Slovenskí kajakári]]
[[Kategória:Slovenskí olympionici]]
[[Kategória:Kanoisti na Letných olympijských hrách 2024]]
14gqnxhonp4bzhxb3i8wgmqlgg5iguq
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026
0
729536
8207255
8206925
2026-05-02T15:38:00Z
Peter 51345
269569
8207255
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=
|počet titulov=
|druhý=
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=27
|góly=177
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=61386
|aktualizácia=1. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1={{CZE|lh18|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=|správa=}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
omir9vi820vvwz3dzie20kr6ojw0sr0
8207258
8207255
2026-05-02T15:41:05Z
Peter 51345
269569
8207258
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=
|počet titulov=
|druhý=
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=27
|góly=177
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=61386
|aktualizácia=1. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1={{CZE|lh18|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis, K. Obuks)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
pc1ipiezs1n1gj14qggsn21ytb1ev0y
8207267
8207258
2026-05-02T16:17:33Z
Peter 51345
269569
8207267
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=
|počet titulov=
|druhý=
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=27
|góly=177
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=61386
|aktualizácia=1. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1={{CZE|lh18|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
8t0y6gmizkpgsh165pygi0v3pgxk9v7
8207268
8207267
2026-05-02T16:18:12Z
Peter 51345
269569
8207268
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=
|počet titulov=
|druhý=
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=28
|góly=182
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=1. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1={{CZE|lh18|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
mll6fcmd3gvbx5lnmbtrh3sv1ogi6q5
8207269
8207268
2026-05-02T16:18:30Z
Peter 51345
269569
8207269
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=
|počet titulov=
|druhý=
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=28
|góly=182
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1={{CZE|lh18|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
i6s2z1di0tqqjbhtwjb9wbq9u0ae6ot
8207275
8207269
2026-05-02T16:25:11Z
Pe3kZA
39673
/* Pavúk */ dopl.
8207275
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=
|počet titulov=
|druhý=
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=28
|góly=182
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
j76toaiwq22oicetarfins0l3lgumhf
8207355
8207275
2026-05-02T19:31:25Z
Pe3kZA
39673
/* Konečné poradie */ dopl.
8207355
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=
|počet titulov=
|druhý=
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=28
|góly=182
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
dglvgof35tozvq077jymq2i52krttij
8207357
8207355
2026-05-02T19:32:24Z
Pe3kZA
39673
/* Finále */ dopl.
8207357
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=
|počet titulov=
|druhý=
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=28
|góly=182
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
q3fqqvldgmq3qtqqdby6tue3gd0dw2a
8207360
8207357
2026-05-02T19:36:18Z
Peter 51345
269569
8207360
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=28
|góly=182
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
erma5yu79iht6jty5etdfb8qrvw3aab
8207365
8207360
2026-05-02T19:40:40Z
Peter 51345
269569
8207365
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=28
|góly=182
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
o209itdfguxd3ljikygaai45yli6sp1
8207366
8207365
2026-05-02T19:41:21Z
Peter 51345
269569
8207366
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=28
|góly=182
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
3cc776vpz0n11y9k1neji5wtusv1nzn
8207370
8207366
2026-05-02T19:43:28Z
Peter 51345
269569
8207370
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=29
|góly=188
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
|najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2={{SWE|lh18|1}}|RD3-skóre2=
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
4upk01djc8ta5k67wvngad30q1o73jt
8207416
8207370
2026-05-02T20:24:21Z
Pe3kZA
39673
/* Pavúk */ dopl.
8207416
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=29
|góly=188
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
|najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4'''
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
8s8secqlvnlxlbzueflaji90notsyr5
8207419
8207416
2026-05-02T20:28:54Z
Pe3kZA
39673
formulácie
8207419
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=29
|góly=188
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Elton Hermansson]]<br/><small>(11 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
|najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' boli v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hral v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastnilo 10 tímov; najlepších deväť z predošlého turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4'''
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
6cfut4qk6uqccvc86hlqh9k1fnsiixt
8207465
8207419
2026-05-02T22:11:10Z
~2026-26826-71
293678
Timothy Kazda najlepší strelec turnaja
8207465
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=29
|góly=188
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(12 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=2. máju 2026
|najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' boli v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hral v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastnilo 10 tímov; najlepších deväť z predošlého turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4'''
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
5xdkfyl0wtydlzywdm0ci0zhebk4a5c
8207475
8207465
2026-05-02T23:00:01Z
Peter 51345
269569
8207475
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=29
|góly=188
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(12 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=64318
|aktualizácia=
|najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' boli v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hral v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastnilo 10 tímov; najlepších deväť z predošlého turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4'''
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
k4pea1losyjlp1no86me34bq5grdg25
8207476
8207475
2026-05-02T23:00:41Z
Peter 51345
269569
8207476
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=29
|góly=188
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(12 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=70377
|aktualizácia=
|najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' boli v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hral v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastnilo 10 tímov; najlepších deväť z predošlého turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4'''
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=24|strely1=28|strely2=39|čiarový=|čiarový2=|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996129_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
m9r1jxzx6gb64behkvlyxe4pyz82dxl
8207478
8207476
2026-05-02T23:06:30Z
Peter 51345
269569
8207478
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=29
|góly=188
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(12 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=70377
|aktualizácia=
|najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' boli v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hral v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od 22. apríla do 2. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastnilo 10 tímov; najlepších deväť z predošlého turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4'''
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=24|strely1=28|strely2=39|čiarový=|čiarový2=|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996129_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
954mytve43n359l75u6y12snkx0nj00
8207608
8207478
2026-05-03T09:25:34Z
Peter 51345
269569
8207608
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov
|rok=2026
|usporiadateľ=Slovensko
|dátum=22. apríl – 2. máj 2026
|počet tímov=10
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]]
|víťaz-kategória=lh18
|víťaz=SWE
|počet titulov=3
|druhý=SVK
|tretí=CZE
|štvrtý=LAT
|zostupujúci=GER
|postupujúci=SUI
|zápasy=29
|góly=188
|najlepší strelec=
|najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(12 bodov)<small/>
|najlepší brankár=
|návštevnosť=70377
|aktualizácia=
|najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}}
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' boli v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hral v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od 22. apríla do 2. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref>
Turnaja sa zúčastnilo 10 tímov; najlepších deväť z predošlého turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]].
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! colspan="3" |{{SVK|w}}
|-
![[Trenčín]]
| rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}}
![[Bratislava]]
|-
|[[Zimný štadión Pavla Demitru]]
''Kapacita:'' ''6 150''
|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
''Kapacita:'' ''3 500''
|-
|[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]]
|[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]]
|}
== Základné skupiny ==
''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).''
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}}
|}
==== Zápasy ====
{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}}
== Zápas o udržanie ==
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}}
== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.
=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]])
'''Poradie:'''
{| class="wikitable" style="text-align:center"
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
| style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
| style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}}
|-
|3.
|D3
| style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
| style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}}
|-
|5.
|D5
| style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|6.
|D6
| style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
| style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}}
|-
|8.
|D8
| style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}}
|}
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno
|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1
|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''
|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''
|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1
|RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0
|RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p'''
|RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4'''
|RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1
}}
=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}
{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}}
=== Semifinále ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}}
{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}}
=== Finále ===
{{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=6|tresty2=24|strely1=28|strely2=39|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996129_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}}
== Konečné poradie ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}}
|}
== Nižšie divízie ==
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}}
Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]]
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]]
[[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]]
[[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
l60b9npwjbv7c0sriv9qhf7rn60vnb7
14. granátnická divízia SS (1. haličská)
0
730933
8207646
8145310
2026-05-03T10:54:53Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207646
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Vojenská jednotka
|meno = 14. granátnická divízia SS{{break}}(1. haličská)
|obrázok = Dyvizia Galychyna-rukav.svg
|šírka obrázka =
|popis obrázka =
|krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]]
|existencia =
|vznik = [[1943]]
|zánik = [[1945]]
|typ = [[Súbor:Flag Schutzstaffel.svg|25px]] divízia [[Waffen-SS|zbraní SS]]
|funkcia =
|veľkosť =
|posádka =
|prezývka = Haličská divízia<br/>1. ukrajinská divízia
|motto =
|nadradené jednotky =
|velitelia = Walter Schimana<br/>Fritz Freitag<br/>Pavlo Šandruk
|vojny = [[Druhá svetová vojna]]
|bitky = [[Povstanie v Zamośći]]<br/>[[Poľsko-ukrajinský konflikt (1939–1947)]]<br/>[[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]]<br/>[[Viedenská operácia]]<br/>Invázia západných spojenocov do Nemecka
|znak =
}}
'''14. granátnická divízia SS (1. haličská)''' ({{vjz|deu|''14. Waffen-Grenadier-Division der SS (galizische Nr. 1'')}}), alebo '''14. granátnická divízia SS „Halič“''' ({{vjz|ukr|14-та гренадерська дивізія СС «Галичина»}}), bežne označovaná ako [[Halič (región)|haličská]] divízia, bola pešia divízia [[Waffen-SS|zbraní SS]], vojenského krídla nemeckej nacistickej strany, zložená prevažne z dobrovoľníkov ukrajinského etnického pôvodu z oblasti [[Halič (región)|Haliče]] a neskôr čiastočne aj z príslušníkov [[Volksdeutsche]] zo Slovenska a Maďarska.<ref name="Fremal">{{Citácia knihy|titul=Výber z diela|priezvisko=Fremal|meno=Karol|vydanie=prvé|vydavateľ=Trian, spol. s r.o.|miesto=Banská Bystrica|rok=2018|isbn=978-80-89371-17|kapitola=14. Waffen-Grenadier Division der SS (Galizien Nr. 1) v historickej spisbe o slovenskom hnutí odporu v čase druhej svetovej vojny}}</ref>
Divízia vznikla v roku [[1943]] a bola nasadená najmä na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v bojoch proti [[Červená armáda|Červenej armáde]] a pri represiách proti sovietskym, poľským, slovenským a juhoslovanským partizánskym oddielom. Počas [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|Ľvovsko-sandomierzskej ofenzívy]] bola z veľkej časti zničená, potom bola reformovaná a zúčastnila sa bojov proti [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]], v Juhoslávii a Rakúsku, kým nebola [[14. apríl|14. apríla]] [[1945]] prevedená pod velenie [[Ukrajinský národný výbor|Ukrajinského národného výboru]]. Táto zmena bola do [[10. máj|10. mája]] [[1945]] uprostred kolapsu Nemecka a kapitulácie západným spojencom vykonaná len čiastočne.
Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bojovali bojové skupiny Wildner a Wittenmayer vyčlenené z divízie priamo na povstaleckom fronte, zvyšok divízie kryl tylo nemeckých okupačných vojsk.<ref name="Fremal"/> Údajne sa časti divízie zúčastnili niekoľkých masakrov poľského obyvateľstva, napríklad v Hute Pieniackej, Pidkamine a Palikrowom. Bojová skupina Wittenmayer [[28. október|28. októbra]] [[1944]] [[Vypálenie obce Smrečany|vypálila slovenskú obec Smrečany]].<ref name="Maniak2024"/>{{rp|319}}
Jednotka počas svojej existencie niesla niekoľko mien. Pôvodne vzniku do októbra [[1943]] bola známa ako SS-dobrovoľnícka divízia „Halič“ (''{{vjz|deu|SS-Freiwilligen-Division "Galizien"}}'', ''{{vjz|ukr|Добровільна Дивізія СС "Галичина"}}''). Následne sa stala 14. haličskou dobrovoľníckou divíziou SS. V júni [[1944]] bola opäť premenovaná na 14. granátnickú divíziu Waffen (1. haličská), a toto meno niesla až do novembra 1944. Vtedy sa jej označenie zmenilo na 1. ukrajinskú (''{{vjz|deu|14. Waffen-Grenadier-Division der SS (ukrainische Nr. 1)}}''). Koncom apríla [[1945]] bol jej názov zmenený na 1. divíziu Ukrajinskej národnej armády a toto meno zotrvalo po zvyšok vojny.
V roku [[1946]] [[Norimberský proces|Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu]] vyhlásil členov všetkých [[Waffen-SS|divízií SS]] „za zločincov v zmysle [[Londýnska dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Osi|Norimberskej charty]]“. V roku [[1985]] kanadská [[Deschênesova komisia]] dospela k záveru, že divízia Halič by nemala byť obžalovaná ako skupina. Poľská a nemecká komisia ju v roku [[2000]] uznali vinným z vojnových zločinov . V roku [[2003]] Hlavná komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu zistila, že 4. prápor 14. divízie sa dopustil vojnových zločinov. V roku [[2005]] Historický inštitút Ukrajinskej akadémie vied potvrdil poľské zistenia o vojnových zločinoch spáchaných 4. práporom 14. divízie.
Divízia je uctievaná krajnou pravicou na Ukrajine a niektorými organizáciami ukrajinskej diaspóry v Kanade. V roku [[2020]] [[Najvyšší súd Ukrajiny]] rozhodol, že symboly divízie SS Halič nepatria nacistom a nie sú v krajine zakázané. V roku [[2021]], po verejnom pochode, na ktorom boli zobrazené symboly divízie, ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] pochod odsúdil. Odznak divízie je klasifikovaný organizáciou [[Freedom House]] a [[Ukrajinská Helsinská únia pre ľudské práva|Ukrajinskou Helsinskou úniou pre ľudské práva]] ako nacistický a nenávistný symbol.<ref name="FreedomHouse">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emblem of SS Galizien - Reporting Radicalism in Ukraine | url = https://reportingradicalism.org/en/hate-symbols/movements/nazi-symbols/ss-galizien | dátum prístupu = 2024-02-02 | vydavateľ = Freedom House | url archívu = https://web.archive.org/web/20240202171007/https://reportingradicalism.org/en/hate-symbols/movements/nazi-symbols/ss-galizien | dátum archivácie = 2024-02-02 }}</ref><ref name="Helsinki">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = СС «Галичина». Петров, Максим (ed.). Символи ненависті / Довідник (PDF) | url = https://helsinki.org.ua/wp-content/uploads/2021/02/Prev-Hate_Symbols_A4.pdf | dátum prístupu = 2025-05-31 | priezvisko = Грінберг | meno = Мирослав | dátum vydania = | vydavateľ = Українська Гельсінська спілка з прав людини}}</ref>
==Pozadie==
Región [[Halič (región)|Halič]], ktorý sa nachádza v dnešnom južnom [[Poľsko|Poľsku]] a západnej [[Ukrajina|Ukrajine]], bol do roku [[1772]] súčasťou [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej únie]] a potom do roku [[1918]] [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska{{--}}Uhorska]]. V rokoch [[1918]] až [[1920]] v chaose po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa nakrátko sa zapojilo do ukrajinského úsilia o národnú nezávislosť, aby sa následne stalo súčasťou Poľska. Počas prvej svetovej vojny sa mnoho dobrovoľníkov z [[Halič (región)|Haliče]] pridalo k jednotkám Ukrajinských sičových strelcov Rakúsko-uhorskej armády a v rokoch [[1918]] až [[1919]] tvorili súčasť Ukrajinskej haličskej armády.<ref name="Yurkevich">{{Citácia knihy|titul=Galician Ukrainians in German Military Formations and in the German Administration". In Yury Boshyk (ed.). Ukraine During World War II: History and Its Aftermath.|priezvisko=Yurkevich|meno=Myroslav|vydavateľ=Canadian Institute of Ukrainian Studies, University of Alberta|rok=1986|isbn=978-0-920862-36-0}}</ref>{{rp|67-68}} Sičovskí strelci boli neskôr považovaní za inšpiráciu pre členov SS divízie Halič.<ref name="Shkandrij">{{Citácia knihy|titul=In the Maelstrom: The Waffen-SS "Galicia" Division and Its Legacy|priezvisko=Shkandrij|meno=Myroslav|vydavateľ=McGuil-Queen's University Press|rok=2023|isbn=978-0-2280-1654-0}}</ref>{{rp|20-21}}
Ukrajinské obyvateľstvo [[Halič (región)|Haliče]] si v čase, keď bol región rakúskou provinciou a neskôr súčasťou Poľska, vypestovalo silné národné povedomie, väčšie ako obyvatelia zvyšku [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorý bol v rovnakom období súčasťou [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] a potom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="Logusz">{{Citácia knihy|titul=Galicia Division: The Waffen-SS 14th Grenadier Division 1943–1945.|priezvisko=Logusz|meno=Michael O.|vydavateľ=Schiffer Publishing|rok=1997|isbn=0-7643-0081-4}}</ref>{{rp|30}} Najmä východná polovica [[Halič (región)|Haliče]] mala väčšinu ukrajinského obyvateľstva popri poľskej a židovskej menšine.<ref name="Shkandrij"/>{{rp|20-21}} Napriek tomu začiatkom roku [[1920]] vodcovia [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]], ktorú práve obsadzovala [[Červená armáda]], podpísali zmluvu, ktorá [[Poľsko|Poľsku]] dala celú [[Halič]] výmenou za vojenskú podporu proti Sovietom. Po poľských vojenských víťazstvách počas následnej poľsko-sovietskej vojny nasledoval podpis [[Rižská zmluva|Rižskej poľsko{{--}}sovietskej zmluvy]] z roku [[1921]], uznala poľskú zvrchovanosť na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] vrátane celej [[Halič (región)|Haliče]].<ref name="Logusz"/>{{rp|36-37}} V roku [[1922]] poľský parlament udelil autonómiu východnej [[Halič (región)|Haliči]], čo viedlo [[Spoločnosť národov]] v roku [[1923]] k uznaniu poľskej kontroly nad týmto regiónom.<ref name="Logusz"/>{{rp|38}} Celá oblasť zostala súčasťou Poľska až do anektovania východnej Haliče Sovietskym zväzom v septembri 1939 na základe podmienok nemecko{{--}}sovietskeho paktu [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Molotov-Ribbentrop]].<ref name="Yurkevich"/>{{rp|67-68}}
Väčšina západoukrajinskej inteligencie a duchovenstva v čase, keď bol región súčasťou Poľska, podporovala Ukrajinskú národnodemokratickú alianciu, stranu, ktorá sa zasadzovala za demokraciu a rozvoj ukrajinského národa prostredníctvom zvyšovania sebestačnosti a budovania ukrajinských inštitúcií. Ďalším cieľom strany bolo zastupovať záujmy ukrajinskej etnickej príslušnosti. Strana sa stala sa najväčšou ukrajinskou stranou v poľskom parlamente.<ref name="Subtelny">{{Citácia knihy|titul=Ukraine: A History|priezvisko=Subtelny|meno=Orest|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988}}</ref>{{rp|434-441}} Postavila sa proti radikálnej [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácii ukrajinských nacionalistov]] (OUN) a považovala jej násilné akcie za kontraproduktívne.<ref name="Armstrong">{{Citácia knihy|titul=Ukrainian Nationalism|priezvisko=Armstrong|meno=John|vydavateľ=Columbia University Press|miesto=New York|rok=1963}}</ref>{{rp|18-19}} Po sovietskej anexii regiónu v roku 1939 začala tajná polícia [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] v [[Halič (región)|Haliči]] masové zatýkanie, vraždy a deportácie ukrajinskej inteligencie a ďalších členov obyvateľstva do iných častí [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Tieto opatrenia trvali počas celého obdobia sovietskej kontroly nad regiónom v rokoch [[1939]] až [[1941]].<ref name="Logusz"/>{{rp|39}} Medzi zatknutými a deportovanými boli aj vodcovia Ukrajinskej národnodemokratickej aliancie a rozpustenie strany Sovietmi spôsobilo, že [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] (pôsobiaca v ilegalite kvôli konfliktu s poľskou vládou v 20. a 30. rokoch 20. storočia) zostala jedinou funkčnou ukrajinskou politickou organizáciou, ktorá zostala v [[Halič (región)|Haliči]].<ref name="Armstrong"/>{{rp|65}}
==Nemecká invázia a okupácia==
[[Súbor:Nachtigall Battalion.jpg|náhľad|Ukrajinskí členovia práporu Nachtigall v roku [[1941]].]]
Spolupráca medzi členmi [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] žijúcich v Nemecku a [[Abwehr|Abwehrom]], nemeckou vojenskou spravodajskou službou vedenou [[Wilhelm Canaris|Wilhelmom Canarisom]], začala ešte pred [[Poľská obranná vojna (1939)|nemeckou inváziou do Poľska]]. Ochota nemeckej armády spolupracovať viedla ukrajinských nacionalistov k presvedčeniu, že Nemecko v budúcnosti uzná ukrajinskú nezávislosť výmenou za ich pomoc. V septembri [[1939]] sprevádzal nemecké sily do Poľska prápor [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]], ale keď Nemecko dovolilo Sovietskemu zväzu obsadiť východnú [[Halič (región)|Halič]], vedenie prápor stiahlo. Samotnú [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] viedol od augusta 1939 [[Andrij Atanasovič Melnyk|Andrij Melnyk]], hoci časť jej miestnej pobočky v [[Halič (región)|Haliči]] s ním mala nezhody a vo februári [[1940]] sa táto frakcia pod vedením [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] oddelila.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|69-70}} Banderova frakcia, OUN-B, začala na jar [[1941]] spolupracovať s Nemcami a založila dva prápory, známe ako ''„Nachtigall“'' a ''„Rolandov prápor“''. Pôsobili pod velením [[Wehrmacht|Wehrmachtu]], hoci za ich výcvik a politické vedenie bola zodpovedná [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]]. Melnykova frakcia OUN-M si tiež vytvorila vlastnú jednotku s Nemcami. Obe frakcie mali v úmysle zúčastniť sa nemeckej invázie do sovietskej Ukrajiny a uchopiť moc.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|71-72}}
Nemecko začalo inváziu do Sovietskeho zväzu, [[Operácia Barbarossa|operáciu Barbarossa]], [[22. jún|22. júna]] [[1941]]. Adolf Hitler sa rozhodol pre inváziu, aby zničil komunizmus a získal [[Lebensraum]], životný priestor, pre Nemecko na východe, ako aj prístup k väčšiemu množstvu prírodných zdrojov. Nacistická strana považovala Ukrajincov a ostatných Slovanov za podľudí, a preto, keď vodcovia OUN-B [[30. jún|30. júna]] [[1941]] dorazili do haličského hlavného mesta [[Ľvov|Ľvova]] a vyhlásili nezávislú vládu Ukrajiny, boli zatknutí bezpečnostnou službou [[Schutzstaffel|SS]]. To isté sa stalo Melnykovi a jeho frakcii predtým, ako mohli v [[Kyjev|Kyjeve]] vyhlásiť vládu.<ref name="Logusz"/>{{rp|41-42}} [[Andrij Atanasovič Melnyk|Melnyk]] aj [[Stepan Andrijovyč Bandera|Bandera]] boli Nemcami zatknutí a väznení až do roku [[1944]]<ref name="Yurkevich"/>{{rp|71-72}} a leto a jeseň [[1941]] Nemci strávili zatýkaním vodcov [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] a členov ukrajinskej inteligencie.<ref name="Logusz"/>{{rp|41-42}} Jednotky [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] sa s [[Wehrmacht|Wehrmachtom]] plne integrovali a boli vyslané do okupovaného Bieloruska ako prápor Schutzmannschaft 201 na protipartizánske operácie. Tam pôsobili až do konca roku [[1942]], kým nezhody medzi nimi a Nemcami neviedli k rozpusteniu práporu. Jeho vodca [[Roman Šuchevič]] a niekoľko ďalších členov založili v januári [[1943]] po návrate na Ukrajinu podzemnú [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA)]]. [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] a [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] vyhlásili svoj odpor voči [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] aj [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]].<ref name="Logusz"/>{{rp|41-42}}<ref name="Yurkevich"/>{{rp|71-72}}
==Sformovanie divízie==
[[Súbor:SsGalicia1943recposter.jpg|náhľad|Náborový leták divízie v jej novinách.]]
[[Súbor:Униатский епископ Иосиф Иосафат Коциловский благославляет добровольцев дивизии СС "Галичина".jpg|náhľad|[[Východná katolícka cirkev|Uniatský]] biskup [[Jozafat Kotsylovsky]] kážúci divíznym dobrovoľníkom.]]
Myšlienku náboru Ukrajincov do [[Waffen-SS|zbraní SS]] prvýkrát navrhol [[Gottlob Berger]], vedúci [[Hlavný úrad SS|Hlavného úradu SS]], už v apríli [[1941]]. Jeho žiadosť bola zamietnutá [[Reichsführer SS|Reichsführerom SS]] [[Heinrich Himmler|Heinrichom Himmlerom]] z rasových dôvodov.<ref name="Bolianovskyi">{{Citácia knihy|titul=Eastern Europe: Belarusian auxiliaries, Ukrainian Waffen-SS soldiers, and the special case of the Polish 'Blue Police'". In Jochen Böhler; Robert Gerwarth (eds.). The Waffen-SS: A European History|priezvisko=Bolianovskyi|meno=Andrii|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=Oxford|rok=2017|isbn=978-0-19-879055-6|priezvisko2=Młynarczyk|meno2=Jacek Andrzej|priezvisko3=Rein|meno3=Leonid}}</ref>{{rp|198}}
Znovu to navrhol až v roku [[1942]] Otto Wächter, ktorý bol v auguste [[1941]] vymenovaný za druhého nemeckého guvernéra [[Halič (región)|Haliče]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|198}} Wächter sympatizoval s ukrajinským obyvateľstvom,<ref name="Logusz"/>{{rp|51-52}} z ktorých mnohí spočiatku vnímali Nemcov ako osloboditeľov po predchádzajúcich rokoch sovietskeho útlaku,<ref name="Logusz"/>{{rp|51-52}} a verili, že Nemecko s nimi môže spolupracovať proti Sovietom.<ref name="Logusz"/>{{rp|51-52}} Wächterova správa [[Halič (región)|Haliče]], ktorá bola súčasťou [[Generálne gubernátorstvo|Generálneho guvernementu]] ( okupovaného Poľska ), bola zhovievavejšia ako správa [[Erich Koch|Ericha Kocha]], ktorý viedol zvyšok ukrajinského územia ako šéf [[Ríšsky komisariát Ukrajina|Ríšskeho komisariátu Ukrajina]]. Ako bývalá súčasť [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúskej ríše]] bola [[Halič (región)|Halič]] spravovaná oddelene od zvyšku [[Ukrajina|Ukrajiny]] a bola tiež jediným regiónom, kde sa Ukrajinci mohli významne podieľať na jej správe. Wächter chcel z regiónu urobiť príklad pre zmenu nemeckej politiky voči Ukrajine.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|198}} Začiatkom roku [[1943]] Wächter diskutoval s Himmlerom o otázke ukrajinskej divízie SS a [[28. marec|28. marca]] [[1943]] získal [[Heinrich Himmler|Himmlerov]] súhlas so základnou myšlienkou.<ref name="Logusz"/>{{rp|51-52}} <ref name="Yurkevich"/>{{rp|76}}
Na konferencii predstaviteľov SS, ktorú [[12. apríl|12. apríla]] [[1943]] usporiadal Wächter, dospeli k dohode o detailoch novej divízie. Návrh názvu jednotky znel SS-Dobrovoľnícka divízia „Halič“<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}}([[Heinrich Himmler|Himmler]] trval na tom, aby sa v názve nepoužívalo slovo „ukrajinský“)<ref name="Yurkevich"/>{{rp|76}} a aby dostala štandardné uniformy [[Waffen-SS]] poľnej sivej farby s pridaním nášivky na pravom rukáve s haličským regionálnym symbolom.<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}} Ako znak divízie sa namiesto ukrajinského trojzubca používal haličský lev.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} V divízii mali byť aj kapláni z Ukrajinskej [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]], pretože obyvateľstvo Haliče je veľmi nábožensky založené. Diskutovalo sa o rôznych logistických záležitostiach týkajúcich sa jednotky, ako aj o metódach náboru a propagandy. Bola zriadená náborová komisia spolu s vojenskou radou zloženou z ukrajinských vojenských veteránov a ďalších ukrajinských poradcov. [[28. apríl|28. apríla]] [[1943]] sa vo [[Ľvov|Ľvove]] konal slávnostný ceremoniál, na ktorom Wächter oznámil vytvorenie Haličskej divízie. Krátko nato získal [[Heinrich Himmler|Himmlerov]] konečný súhlas,<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}} napriek tomu, že [[Erich Koch]] nesúhlasil s vytváraním akýchkoľvek ukrajinských vojenských jednotiek.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|198}} [[Heinrich Himmler|Himmler]] tiež veril, že haličskí Ukrajinci boli viac germanizovaní, pretože boli súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúskej ríše]],<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} a že Haličania boli viac „árijskí“.<ref name="Heike">{{Citácia knihy|titul=The Ukrainian Division 'Galicia', 1943–45: A Memoir.|priezvisko=Heike|meno=Wolf-Dietrich|vydavateľ=Shevchenko Scientific Society|rok=1988|isbn=9780969023944}}</ref>{{rp|17}} Takto sa nová divízia stala druhou negermánskou divíziou vo Waffen-SS po chorvátskej [[13. horská divízia SS Handschar|13. horskej divízii SS Handschar]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|198}}
V júli [[1943]] sa Wächter hádal s [[Heinrich Himmler|Himmlerom]] o jeho rozkaze zakazujúcom používanie slova „ukrajinský“ v názve s cieľom odradiť ukrajinskú štátnosť, ale [[Heinrich Himmler|Himmler]] stál pevne na svojom a trval na tom, aby členov divízie nazýval „Haličania“ namiesto Ukrajinci.<ref name="Logusz"/>{{rp|79-81}} Regionálny symbol [[Halič (región)|Haliče]] sa používal ako odznak divízie, pretože sa nepovažoval za spojený s ukrajinským nacionalizmom.<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}} Runy SS sa nenosili, a preto Melnyk vo svojich štúdiách o divízii publikoval desiatky obrázkov Ukrajincov, ktorí ich nosili,<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}} pretože negermánski členovia [[Waffen-SS]] namiesto nich nosili odznaky svojej divízie.<ref name="Tucker">{{Citácia knihy|titul=Hitler's Armed SS: The Waffen-SS at War, 1939–1945|priezvisko=Tucker-Jones|meno=Anthony|vydavateľ=Pen and Sword|rok=2022|isbn=978-1-3990-0694-1}}</ref>{{rp|195}}
Okrem získania súhlasu [[Heinrich Himmler|Himmlera]] a hierarchie SS Wächter spolupracoval aj s ukrajinskými komunitnými vodcami v [[Halič (región)|Haliči]] a zistil, myšlienka divízie má medzi nimi širokú podporu.<ref name="Logusz"/>{{rp|58}} Jedným z podporovateľov bol Volodymyr Kubijovič, vedúci [[Ukrajinský ústredný výbor|Ukrajinského ústredného výboru]]. Ukrajinský ústredný výbor bol založený v júni [[1940]] v Nemeckom okupovanej západnej [[Halič (región)|Haliči]] so súhlasom nemeckých úradov. Nemal žiadny politický status a jeho cieľom bolo organizovať sociálne služby pre obyvateľstvo západnej Ukrajiny,<ref name="Yurkevich"/>{{rp|74}} a to aj prostredníctvom spolupráce s [[Červený kríž|Medzinárodným Červeným krížom]]. Počas celej okupácie apeloval na nemeckých predstaviteľov, aby minimalizovali alebo zabránili zavádzaniu brutálnej politiky.<ref name="Logusz"/>{{rp|59-60}} Motiváciou organizácie pre podporu divízie Halič bola túžba vytvoriť ukrajinskú vojenskú silu a vzhľadom na to, že Ukrajincov už Nemecko využívalo, považovali za lepšie, aby boli sústredení v jednej ukrajinskej jednotke.<ref name="Logusz"/>{{rp|61}}
Na oplátku za svoju podporu získal Kubijovič od Wächtera uistenie, že divízia bude môcť mať kaplánov [[gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]], že bude použitá iba proti komunistickým silám na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] (a nie pre vnútornú bezpečnosť Nemecka), že bude mať ukrajinských dôstojníkov a jej vojaci budú mať rovnaké výhody ako ostatní príslušníci [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a [[Waffen-SS|zbraní SS]]. Kubijovič po vojne povedal, že Nemci jeho požiadavky z veľkej časti splnili. Nemci urobili aj ďalší ústupok, keď do prísahy vernosti divízie Adolfovi Hitlerovi pridali frázu, že to bolo v jeho úlohe „vrchného veliteľa nemeckých ozbrojených síl v boji proti boľševizmu“.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|200}}
Kubijovič vydal vyhlásenie, v ktorom vyzval Ukrajincov, aby sa pridali k Haličskej divízii s cieľom „zničiť Červené monštrum“.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|76}} Ukrajinská [[gréckokatolícka cirkev]] vytvorenie divízie podporila. Hlava cirkvi, metropolita Andrej Šeptyckij, údajne povedal Kubijovičovi, že „neexistuje prakticky žiadna cena, ktorá by sa nemala zaplatiť za vytvorenie ukrajinskej armády.“<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} [[Pravoslávna cirkev na Ukrajine|Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev]] bola tiež za.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} Iniciatíva sa stretla so zmiešanou reakciou zo strany podzemného ukrajinského nacionalistického hnutia.<ref name="Logusz"/>{{rp|62-64}} Divíziu Halič podporovala umiernená frakcia [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] Andriya Melnyka, ktorá ju vnímala ako protiváhu extrémistickej [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armády]] ovládanej banderovcami, ako aj niektorí dôstojníci bývalej [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]], ako napríklad generál Mychajlo Omeljanovič-Pavlenko.<ref name="Armstrong"/>{{rp|170-175}}
Vytvoreniu divízie spočiatku odporovali frakcia OUN-B a [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]]. V bulletine, ktorý vydali v máji [[1943]], sa kritizovalo vytvorenie ukrajinskej divízie vedenej Nemeckom, pretože by to ich nacionalistické hnutie pripravilo o potenciálnych regrútov tým, že by ich využilo ako potravu pre kanóny, a ďalej sa uvádzalo, že je to znak kolonializmu, pričom sa táto myšlienka prirovnávala k britsko-indickej armáde. V bulletine sa tiež uvádzalo, že vytvorenie Haličskej divízie by podkopalo prestíž myšlienky ukrajinského štátu. OUN-B nebola v kontakte s Ukrajinským ústredným výborom a nemala žiadny podiel na vytvorení divízie. [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] [[Roman Šuchevič|Romana Šucheviča]] odrádzala mladých mužov v [[Halič (región)|Haliči]] od vstupu do divízie a namiesto toho sa ich snažila naverbovať do svojej partizánskej armády.<ref name="Logusz"/>{{rp|62-64}} Ale [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] neskôr z pragmatizmu zmenila svoj postoj. Organizácii chýbali vyškolení nováčikovia a mala nedostatok zdrojov, čo jej bránilo stať sa významnou silou. Šuchevič sa preto začiatkom októbra [[1943]] tajne stretol s ukrajinským členom Wächterovej vojenskej rady. Na stretnutí sa dohodli na vyslaní dobrovoľníkov [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] do divízie, aby absolvovali výcvik, zbrane a spravodajské informácie, pričom by čo najviac využili Haličskú divíziu v prospech hnutia, a potom by ich prinútili dezertovať a opäť sa pripojiť k [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]]. Šuchevič tiež vydal vyhlásenie, že rešpektuje rozhodnutie každého, kto sa pridal k divízii Halič a považuje ich za ukrajinských vlastencov.<ref name="Logusz"/>{{rp|65}}
==Nábor a zloženie==
[[Súbor:Parade galizia recruits lviv 18.07.43.jpg|náhľad|Pochod regrútov v [[Ľvov]]e.]]
[[Súbor:Zaprzysiężenie 14. Dywizji SS "Galizien" (2-1993).jpg|náhľad|Prísaha vojakov SS-dobrovoľníckej divízie Halič.]]
Začiatkom mája [[1943]] sa pomaly začal proces náboru.<ref name="Logusz"/>{{rp|70}} Zhromaždenia sa konali v mestách a obciach [[Halič (región)|Haliče]] dva mesiace<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} a v polovici roku [[1943]], keď divízia získala podporu od vyslúžilých ukrajinských dôstojníkov a od [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]], sa nábor ešte zvýšil.<ref name="Logusz"/>{{rp|71-72}} Po prvých troch mesiacoch náborovej kampane bolo do divízie SS Halič zapísaných 80 000 mužov, z ktorých 53 000 bolo prijatých. Hlásili sa tisíce mužov, ktorí sa nikdy nemohli kvalifikovať na službu, ako napríklad muži s nevyliečiteľnými chorobami, muži vo vyhradených povolaniach (lesní robotníci, baníci atď.), chlapci mladší ako 18 rokov a muži starší ako 60 rokov. Približne 25 000 bolo uznaných za spôsobilých na službu a 13 245 úspešne absolvovalo lekársku prehliadku. Boli vyslaní na výcvik; počas výcvikového obdobia bolo vyradených 1 487 ľudí, čím divízia mala 11 758 príslušníkov.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}} Títo dobrovoľníci boli väčšinou vo veku 18 až 30 rokov, mnohí zo strednej triedy alebo z farmárskych rodín.<ref name="Logusz"/>{{rp|73}} Väčšina vojakov v divízii boli ukrajinskí gréckokatolíci, s výnimkou malého počtu ukrajinských pravoslávnych. Hlavným kaplánom divízie sa stal protokňaz Vasyl Laba, blízky spolupracovník gréckokatolíckeho metropolitu Andreja Šeptyckého<ref name="Heike"/>{{rp|18-19}}, ktorý mal spočiatku celkovo dvanásť kaplánov.<ref name="Logusz"/>{{rp|90}}
Ukrajinci s predchádzajúcimi vojenskými skúsenosťami (dôstojníci alebo poddôstojníci) boli prednostne odvádzaní do divízie. Títo ukrajinskí dôstojníci predtým slúžili v Ruskej cárskej armáde, armáde [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]], Poľskej armáde, [[Červená armáda|Červenej armáde]], [[Wehrmacht|Wehrmachte]] (vrátane bývalých práporov Nachtigall a Roland)<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}} alebo Rakúsko-uhorskej armáde.<ref name="Heike"/>{{rp|8}} Okrem toho bolo 1 000 ukrajinských regrútov, ktorí narukovali v roku [[1943]] a mali vyššie vzdelanie, poslaných do škôl pre dôstojníkov alebo poddôstojníkov.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}}<ref name="Heike"/>{{rp|13}} Väčšina ukrajinských dôstojníkov zostala na úrovni roty alebo nižšie.<ref name="Logusz"/>{{rp|157-158}} Dmytro Paliiv, veterán Sičovských strelcov, bol vymenovaný za ukrajinského politického poradcu nemeckého veliteľa Haličskej divízie.<ref name="Heike"/>{{rp|8}}
Divízii velil nemecký veliteľ a na vyšších pozíciách bol štáb nemeckých dôstojníkov. Všetci okrem náčelníka štábu boli prevezení zo 4. (policajnej) divízie SS [[Waffen-SS]].<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} Najdlhšie slúžiaci veliteľ divízie, [[SS-Brigadeführer]] a generálmajor [[Waffen-SS]] Fritz Freitag, sa zdráhal udeliť viac právomocí ukrajinským dôstojníkom, pretože nemali čerstvé bojové skúsenosti, čo spôsobovalo napätie medzi Nemcami a Ukrajincami.<ref name="Heike"/>{{rp|16}} Freitag bol oddaný národný socialista a sústredil sa na vštepovanie „pruského ducha“ Ukrajincom, aby sa z divízie Halič stala efektívna bojová sila.<ref name="Heike"/>{{rp|6-7}} Náčelník štábu divízie od januára [[1944]] do konca vojny,<ref name="Heike"/>{{rp|12}} major Wehrmachtu Wolf-Dietrich Heike, poznamenal, že nemeckých dôstojníkov a poddôstojníkov je nedostatok,<ref name="Heike"/>{{rp|14-15}} a že mnohí z nich nie sú vhodní na prácu s Ukrajincami kvôli kultúrnym rozdielom.<ref name="Heike"/>{{rp|13}}
Na základe povojnových štúdií a výpovedí veteránov po vojne bola najčastejšou motiváciou ukrajinských dobrovoľníkov v divízii myšlienka, že sa v určitom okamihu stane súčasťou ukrajinskej národnej armády vytvorenej za účelom dosiahnutia nezávislosti Ukrajiny. V medzivojnovom období chcela mať veľká časť obyvateľstva [[Halič (región)|Haliče]] a jej politickej triedy vlastnú armádu, a to už od existencie Ukrajinských sičových strelcov v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a neskoršej [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref name="Shkandrij"/>{{rp|20-21}}
Z niektorých dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili do divízie Halič, ale nespĺňali základné vojenské požiadavky, boli vytvorené aj štyri policajné pluky; dostali názov Haličské dobrovoľnícke pluky SS 4. až 7. (''{{vjz|deu|Galizische SS-Freiwilligen Regiment}}''). Tieto boli úplne oddelené od divízie a spadali pod [[Ordnungspolizei]] (poriadkovú políciu) SS.<ref name="Shkandrij"/>{{rp|104}} Na jar roku 1944 boli policajné pluky rozpustené a ich personál bol zlúčený do divízie Halič.<ref name="Heike"/>{{rp|24}}
==Výcvik==
[[Súbor:Reichsfuhrer Heinrich Himmler wizytuje 14. Dywizje Grenadierów Waffen SS "Galizien" (2-1995).jpg|náhľad|[[Heinrich Himmler]] na inšpekcii divízie Halič v máji [[1944]]. Otto Wächter je v pozadí.]]
[[Súbor:Reichsfuhrer Heinrich Himmler wizytuje 14. Dywizje Grenadierów Waffen SS "Galizien" (2-1996).jpg|náhľad|[[Heinrich Himmler|Himmler]] hovorí s ukrajinským vojakom vo výcvikovom tábore.]]
Regrúti začali odchádzať na výcvik [[18. júl|18. júla]] [[1943]]<ref name="Logusz"/>{{rp|95}} a vo [[Ľvov|Ľvove]] ich odprevadilo zhromaždenie viac ako 50 000 ľudí.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} Približne v tomto čase divízia získala svojho prvého veliteľa, brigádneho dôstojníka SS a generálmajora [[Waffen-SS]] Waltera Schimanu, ktorý bol počas celého svojho pôsobenia na výcvikových kurzoch a jeho velenie bolo len na papieri. Výcvik sa spočiatku konal v tábore Heidelager v [[Generálne gubernátorstvo|Generálnom gouvernemente]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}} Dostali inštruktáž v bojovej taktike, streľbe z pušky a ťažkých zbraní.<ref name="Logusz"/>{{rp|103-104}} Personál, ktorý vyžadoval špecializovaný výcvik v rôznych oblastiach (protitankový boj, komunikácia, starostlivosť o zvieratá), a tí, ktorí boli vybraní, aby sa stali dôstojníkmi, poddôstojníkmi alebo kaplánmi, bol pred návratom do zvyšku divízie vyslaný na rôzne iné miesta po celej Európe.<ref name="Logusz"/>{{rp|108-109}} Nemeckí inštruktori poznamenali, že ukrajinskí nováčikovia boli nadšení a oddaní. Počas výcviku absolvovali nováčikovia aj dve hodiny týždenne politickej výchovy a národného socializmu, ktorej cieľom bolo vštepiť im vieru vo víťazstvo [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Tretej ríše]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}}
V septembri [[1943]] bola zriadená časť štábu veliteľstva divízie pod velením Waltera Schimanu<ref name="Logusz"/>{{rp|114-115}} predtým, ako [[20. október|20. októbra]] [[1943]] Fritz Freitag nahradil Schimanu ako veliteľ divízie. V októbri bola divízia premenovaná a jej jednotky prečíslované v súlade s reorganizáciou jednotiek [[Waffen-SS]]. Teraz už 14. haličská dobrovoľnícka divízia SS pozostávala z troch „granátnických“ (peších) plukov a rôznych špecializovaných jednotiek, hoci ešte neboli v plnej sile. V posledných mesiacoch roku [[1943]] a začiatkom roku [[1944]] divízia dostala ďalších vojakov z rozpustených policajných plukov a nových dobrovoľníkov. V januári [[1944]] Freitag odišiel na niekoľko týždňov na výcvikový kurz pre veliteľov divízií a v jeho neprítomnosti veliteľom bol [[SS-Standartenführer]] a plukovník [[Waffen-SS]] Friedrich Beyersdorff, ktorý bol inak veliteľom divízneho delostrelectva.<ref name="Logusz"/>{{rp|143-144}} Začiatkom februára divízia vyslala rotu do [[Ľvov|Ľvova]], aby slúžila ako čestná stráž na pohrebe dvoch vysokopostavených zamestnancov haličského guvernéra, ktorí boli zavraždení.<ref name="Logusz"/>{{rp|152}}
Krátko po Freitagovom odchode, v polovici februára [[1944]], divízia dostala rozkaz na vytvorenie Kampfgruppe (bojovej skupiny) zloženého z jedného pešieho pluku a jedného oddielu delostrelectva, ženistov a protitankových granátnikov, aby bojovala proti sovietskej partizánskej skupine [[Sidor Artemievič Kovpak|Sidora Kovpaka]], ktorá vstúpila do [[Poľsko|Poľska]] z [[Bielorusko|Bieloruska]]. Beyersdorff neveril, že divízia je už pripravená, ale rozkaz splnil, pretože prišiel od vyššieho veliteľa SS a polície v [[Krakov|Krakove]], [[Wilhelm Koppe|Wilhelma Koppeho]].<ref name="Logusz"/>{{rp|143-144}}
V záverečnej fáze výcviku a zostavovania bola divízia v apríli [[1944]] vyslaná do výcvikového tábora Neuhammer v [[Dolné Sliezsko|Dolnom Sliezsku]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} Oddiel Kampfgruppe Beyersdorff sa v polovici marca [[1944]] opäť pripojil k zvyšku divízie v Neuhammeri. V tom čase mala divízia údajne 12 901 členov. Na tomto mieste sa k divízii pridali ukrajinskí dôstojníci a poddôstojníci, ktorí absolvovali výcvik inde, spolu s novými regrútmi z Haliče, a bolo ukončené formovanie divízie.<ref name="Logusz"/>{{rp|157-158}} V polovici mája [[1944]] navštívil [[Heinrich Himmler]] Neuhammer, aby vykonal inšpekciu divízie. Počas toho času predniesol prejav k dôstojníkom divízie, v ktorom ich uznal za ukrajinských (nie iba haličských) a povedal, že divíziu mal od začiatku označiť za ukrajinskú a že s nemeckými a ukrajinskými členmi sa musí zaobchádzať ako s rovnocennými.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} Po prehliadke [[Heinrich Himmler|Himmler]] informoval veliteľa [[skupina armád Severná Ukrajina|skupiny armád Severná Ukrajina]], že divízia Halič je pripravená na vyslanie do boja. V polovici júna ich navštívili aj predstavitelia Ukrajinského ústredného výboru.<ref name="Logusz"/>{{rp|166-167}} Koncom mesiaca bolo rozhodnuté, že divízia bude nasadená v oblasti západnej Ukrajiny, ktorú držala 4. tanková armáda.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} [[27. jún|27. júna]] [[1944]] bola premenovaná na 14. granátnickú divíziu [[Waffen-SS|Waffen SS]] (1. haličská).<ref name="Logusz"/>{{rp|169}} Nasledujúci deň, [[28. jún|28. júna]] [[1944]]], odišli z Neuhammeru smerom na západnú Ukrajinu.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}}
==Prvé bojové nasadenie==
===Protipartizánske akcie===
[[Súbor:Stanowisko armaty przeciwpancernej Pak 38 kal. 50 mm (2-1994).jpg|náhľad|Vojaci divízie Halič s protitankovým kanónom [[5 cm Pak 38]].]]
Približne 2 000 vojakov divízie Halič bolo nasadených ako Kampfgruppe Beyersdorff<ref name="Logusz"/>{{rp|145}} do oblasti [[Biłgoraj]] – [[Zamość]] v juhovýchodnom Poľsku.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} Formácia bola rozdelená na dve menšie skupiny, pričom jedna z nich bola vyslaná do [[Ľvov|Ľvova]], a od [[28. február|28. februára]] do [[27. marec|27. marca]] [[1944]] začala protipartizánske operácie proti sovietskym partizánskym bojovníkom.<ref name="Logusz"/>{{rp|147-148}} Zaútočili na partizánsku skupinu, pričom spôsobili straty a objavili skryté sklady zbraní.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} Bolo zabitých približne 20 až 25 vojakov divízie Halič.<ref name="Logusz"/>{{rp|147-148}} Kampfgruppe Beyersdorff si plnila svoju úlohu natoľko dobre, že si vyslúžila vzácnu pochvalu nemeckého poľného maršala [[Walter Model|Waltera Modela]].<ref name="Mitchamb">{{Citácia knihy|titul=The German Defeat in the East, 1944–45.|priezvisko=Mitcham|meno=Samuel W.|vydavateľ=Stackpole Books|miesto=Mechanicsburg, Pennsylvania|rok=2007|isbn=978-0-8117-3371-7}}</ref>{{rp|74-86}}
===Brody===
[[Súbor:BagrationMap2.jpg|náhľad|Sovietska ofenzíva v lete [[1944]], XIII. armádny zbor je zobrazený ako obkľúčený južne od [[Koveľ|Koveľu]].]]
Začiatkom roka [[1944]] Sovieti prešli do ofenzívy na východnom fronte, zatiaľ čo Nemecko sa snažilo udržať si územie, ktoré ešte malo. Väčšinu [[Ukrajina|Ukrajiny]] dobyla [[Červená armáda]], ale väčšina [[Bielorusko|Bieloruska]] a pobaltských štátov zostala pod nemeckou kontrolou. Na jar začali Sovieti obsadzovať oblasti západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré boli pred vojnou súčasťou [[Poľsko|Poľska]].<ref name="Logusz"/>{{rp|174-175}}
[[15. máj|15. mája]] [[1944]] bol pod vedením sovietskeho maršala [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] vytvorený [[1. ukrajinský front]] s cieľom prelomiť nemecké línie v [[Halič (región)|Haliči]] a na západnej Ukrajine. Proti nej sa postavila nemecká [[Skupina armád Severná Ukrajina|skupina armád Severná Ukrajina]], ktorá mala za úlohu držať oblasť medzi Pripjaťskými močiarmi a Karpatmi. Hoci nemecká armádna skupina pozostávala z viac ako 40 divízií, bola nedostatočne silná a jej najlepšie obrnené jednotky boli v júni 1944 premiestnené do [[Francúzsko|Francúzska]], kde sa v tom istom mesiaci vylodili západní spojenci.<ref name="Logusz"/>{{rp|179-181}} [[1. ukrajinský front]] výrazne prevyšoval skupinu armád Severná Ukrajina v pechote, tankoch a delostrelectve. Divízia Halič dostala rozkaz ich posilniť a pripojiť sa k XIII. armádnemu zboru, ktorý bol v tom čase prevelený zo 4. tankovej armády do [[1. tanková armáda|1. tankovej armády]].<ref name="Logusz"/>{{rp|183-189}}
V júli [[1944]] bola divízia Halič spolu so šiestimi nemeckými pechotnými divíziami zodpovedná za držanie frontu približne 80 km blízko mesta [[Brody]]. Keď Sovieti spustili [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|ofenzívu]], divízia bola spočiatku v zálohe.<ref name="Logusz"/>{{rp|183-189}} V Brodoch boli nasadené 29., 30. a 31. pluk Waffen-Grenadier divízie, strelecký a ženijný prápor spolu s delostreleckým plukom. Poľný náhradný prápor bol nasadený 24 km za ostatnými jednotkami.<ref name="Logusz"/>{{rp|192-195}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}}
[[13. júl|13. júla]] začali sovietske sily útok. Nasledujúci deň rozdrvili 291. nemeckú divíziu severne od XIII. zboru a odrazili pokus o nemecký protiútok. [[15. júl|15. júla]] boli 1. a 8. tanková divízia spolu s 30. plukom z divízie Halič nasadené do protiútoku proti sovietskemu prieniku v oblasti Koltiv, zatiaľ čo sovietska [[2. letecká armáda]] podnikla letecké výpady a bombardovala ich pri pokuse o protiútok.<ref name="Logusz"/>{{rp|196-212}} [[18. júl|18. júla]] sa poľnému náhradnému práporu divízie podarilo z veľkej časti uniknúť obkľúčeniu a údajne unikol na západ, zatiaľ čo zvyšok XIII. zboru, pozostávajúci z viac ako 30 000 nemeckých a ukrajinských vojakov, bol obkľúčený Sovietmi v kapse pri Brodoch.<ref name="Logusz"/>{{rp|213-222}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}}
V rámci tejto oblasti mali haličské jednotky za úlohu brániť východný perimeter v blízkosti [[Olesko|Oleska]] a [[Pidhirci (zámok)|zámku Pidhirci]]. Sovieti chceli zničiť kapsu v Brodoch sústredením útoku na to, čo považovali za jej najslabšie miesto; 349. nemeckú pešiu divíziu, ktorá utrpela v počiatočnej sovietskej ofenzíve ťažké straty, čo viedlo k vyslaniu divízie Halič na posilnenie jej sektora frontu. 29. a 30. pluk haličskej divízie, podporované delostreleckým plukom divízie, kládli nečakane prudký odpor. Zatiaľčo v Olesku odrazil strelecký a ženijný prápor divízie rozsiahly sovietsky útok s použitím tankov [[T-34]], Pidhirci niekoľkokrát zmenili majiteľa, až Haličania boli neskoro popoludní definitívne premožení.<ref name="Logusz"/>{{rp|213-222,225-232}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}}
[[Súbor:Offensive_1.PNG|náhľad|Vojaci divízie Halič]]
[[20. júl]]a sa nemecké divízie v tejto oblasti pokúsili o prienik, ktorý sa nepodaril, čiastočne preto, že dážď z predchádzajúceho dňa znemožnil napriek počiatočným úspechom prístup k cestám pre obrnené jednotky III. tankového zboru útočiacim na sever, aby uvoľnili uväznené sily. V tomto okamihu boli 30. a 31. pluk divízie zničené. Druhý nemecký pokus o prielom, ktorý sa začal [[21. júl|21. júla]], skončil neúspechom, ale 16 km západne od kapsy 8. tanková divízia prerazila sovietske línie a na krátky čas nadviazala kontakt s kapsou Brody. [[21. júl|21. júla]] poslali veliteľstvu 1. tankovej armády správu, že tisíce mužov z oblasti boli zachránené skôr, ako Sovieti prielom odrazili.<ref name="Logusz"/>{{rp|225-232,234-236}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}}
Do konca toho dňa sa 14. haličská divízia v dôsledku drvivých sovietskych útokov ako celok rozpadla. [[19. júl|19. júla]] sa jej nemecký veliteľ Fritz Freitag vzdal velenia a bol povolaný do služby k štábu XIII. zboru. Velenie všetkých zostávajúcich jednotiek bolo potom zverené generálovi Gerhardovi Lindemannovi. Freitag zostal so štábom zboru, zatiaľ čo Lindemann organizoval stiahnutie zvyškov haličskej divízie na juh.<ref name="Heike"/>{{rp|48}}<ref name="Logusz"/>{{rp|234-236}} Niektoré ukrajinské jednotky zostali neporušené, iné sa pridali k nemeckým jednotkám a ďalšie utiekli alebo sa rozplynuli. Ukrajinský 14. SS strelecký prápor, ktorý sa v tomto okamihu tiež z veľkej časti rozpadol, sa stal zadným vojom toho, čo zostalo z celého XIII. zboru. Držaním mesta Bilyi Kamin umožnila jednotkám alebo oneskorencom uniknúť na juh a dokázal odolať niekoľkým sovietskym pokusom o jeho dobytie. Do večera [[21. júl|21. júla]] zostala jedinou neporušenou jednotkou severne od rieky [[Južný Bug|Bug]], hoci niekoľko jej bývalých členov zaznamenalo, že do [[19. júl|19. júla]] panoval v streleckom prápore chaos a dochádzala mu munícia.<ref name="Logusz"/>{{rp|237-246,252-255}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}}
Skoro ráno [[22. júl|22. júla]] opustil 14. strelecký prápor Bilyi Kamin. Brodská kapsa bola teraz len 6{{--}}8 km dlhá a široká. Nemeckí a ukrajinskí vojaci dostali pokyn zaútočiť so všetkým, čo mali, a postupovať vpred, kým neprerazia cestu alebo nebudú zničení. Boj bol prudký a zúfalý. Nemeckí a ukrajinskí vojaci postupujúci na juh dokázali premôcť sovietsku 91. samostatnú tankovú brigádu a jej pešiu podporu a uniknúť po tisíckach. Zostávajúca časť pásma sa zrútila do večera [[22. júl|22. júla]].<ref name="Logusz"/>{{rp|252-255}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}}
==Prestavba a druhé nasadenie==
[[Súbor:Левeнець Михайло.jpg|náhľad|Mychailo Levenec, kaplán v divíznej uniforme s haličským levom a výložkami ''[[Untersturmführer]]a'' na golieri.]]
Z približne 11 000 vojakov divízie Halič, ktorí bojovali pri Brodoch, sa nakoniec z obkľúčenia vrátilo do nemeckých línií iba okolo 4 500. Ostatní boli zabití alebo zajatí [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Niektorí z tých, ktorí prežili, sa rozhodli utiecť a pripojiť sa k [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA)]].<ref name="Yurkevich"/>{{rp|78}} Ďalší zdroj odhaduje, že ďalších 2 000 prežilo, ale pri ústupe sa buď pridali k [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]], alebo boli zlúčení s inými nemeckými jednotkami, než sa o niekoľko týždňov neskôr vrátili do divízie Halič.<ref name="Logusz"/>{{rp|259}} Freitag sa vrátil k svojej úlohe veliteľa ukrajinských jednotiek, ktoré ustúpili na západ so zvyškami XIII. zboru. Nemecké vrchné velenie verilo, že Ukrajinci si vzhľadom na podmienky v Brodoch viedli dobre.<ref name="Heike"/>{{rp|52}} Freitag a jeho náčelník štábu sa po bitke stretli v [[Berlín|Berlíne]] s [[Heinrich Himmler|Himmlerom]], ktorý sa osobne zaujímal o divíziu Halič.<ref name="Heike"/>{{rp|55}} [[Heinrich Himmler|Himmler]] obhajoval výkon Ukrajincov v bitke, keď Freitag navrhol rozpustenie divízie<ref name="Logusz"/>{{rp|274-276}} a [[8. august|8. augusta]] [[1944]] vydal rozkaz na obnovu divízie Halič.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|204-206}} Preživší vstúpili do maďarských Karpát spolu so zvyškami 8. tankovej divízie a [[18. divízia SS Horst Wessel|18. divízie SS Horst Wessel]],<ref name="Logusz"/>{{rp|274-276}} kde si krátko oddýchli a potom sa presunuli do výcvikového tábora Neuhammer na obnovu divízie Halič.<ref name="Heike"/>{{rp|62-63}}
Preživší veteráni boli spojení s 8 000 mužmi, ktorí prišli z výcvikového a záložného pluku divízie, a s kandidátmi na dôstojníkov a poddôstojníkov, ktorí v tom čase ukončili výcvikové kurzy. K divízii Halič boli pridelení aj ďalší nemeckí dôstojníci a poddôstojníci.<ref name="Heike"/>{{rp|62-63}} Mnohí z pridelených Nemcov boli [[Volksdeutsche]] z [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Do divízie bolo prijatých aj viac dobrovoľníkov z [[Halič (región)|Haliče]], hoci títo sa líšili od tých, ktorí vstúpili v roku [[1943]]. Mnohí z nich sa pridali z iných dôvodov ako kvôli ukrajinskému nacionalistickému cíteniu, napríklad aby unikli z ťažkých podmienok v [[Halič (región)|Haliči]], a mali len veľmi malý záujem o ukrajinskú národnú vec. Výcvik nových regrútov bol tiež nižšej kvality kvôli nedostatku času, vybavenia a munície.<ref name="Logusz"/>{{rp|274-276}} Po prestavbe divízie mala údajne 286 dôstojníkov a 13 999 poddôstojníkov a vojakov.<ref name="Smigel">{{Citácia knihy|titul=Slovakia (1944–1945): Battles and Repressions|priezvisko=Šmigeľ|meno=Michal|vydavateľ=|miesto=Bylye Gody|rok=2013|priezvisko2=Cherkasov|meno2=Aleksandr A.|kapitola=The 14th Waffen-Grenadier-Division of the SS «Galizien No. 1»|url=http://vital.lib.tsu.ru/vital/access/services/Download/vtls:000468932/SOURCE1}}</ref>{{rp|62}} [[30. september|30. septembra]] [[1944]] bol Freitag vyznamenaný Rytierskym krížom Železného kríža za svoju úlohu veliteľa divízie Halič v bitke pri Brody.<ref name="Scherzer">{{Citácia knihy|titul=Die Ritterkreuzträger 1939–1945 [The Knight's Cross Bearers 1939–1945]|priezvisko=Scherzer|meno=Veit|vydavateľ=Scherzers Militaer-Verlag|miesto=Jena, Nemecko|rok=2007|isbn=978-3-938845-17-2}}</ref>{{rp|318}}
[[29. august|29. augusta]] [[1944]] vypuklo na Slovensku [[Slovenské národné povstanie]] proti pronemeckej vláde prezidenta [[Jozef Tiso|Josefa Tisa]]. Dňa [[22. september|22. septembra]] [[1944]] dostala divízia Halič rozkaz vyslať na Slovensko bojovú skupinu na pomoc nemeckým silám pri potláčaní [[Slovenské národné povstanie|SNP]]. Bojová skupina, vedená SS-Obersturmbannführerom Karlom Wildnerom, pozostávala z jedného práporu 29. pluku a niekoľkých rôt podporných jednotiek. [[28. september|28. septembra]] dostala celá divízia rozkaz na presun na Slovensko.<ref name="Smigel"/>{{rp|62}}<ref name="Logusz"/>{{rp|290-294}}
Od [[28. júl|28. júla]] do [[3. november|3. novembra]] [[1944]] bol oddiel 1 000 ukrajinských vojakov z výcvikového a záložného pluku divízie Halič vyslaný do stredného Poľska, do oblasti [[Legionowo|Legionowa]] a [[Varšava|Varšavy]], kde bol použitý na posilnenie oslabenej 5. tankovej divízie SS Wiking, zmiešanej nemecko-škandinávsko-holandsko-flámskej jednotky v IV. tankovom zbore SS. Bojovali proti vojskám 1. a 2. bieloruského frontu. Začiatkom novembra sa 700 z nich, ktorí ešte žili, opäť pripojilo k zvyšku divízie Halič na Slovensku. Za ich výkon ich pochválil veliteľ divízie Wiking, SS-Oberführer Karl Ullrich.<ref name="Logusz"/>{{rp|284-288}}
==Slovenské národné povstanie==
===Bojová skupina Wildner===
{{Infobox Vojenská jednotka
|meno = Bojová skupina Wildner
|obrázok =
|šírka obrázka =
|popis obrázka =
|krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]]
|existencia =
|vznik = september [[1944]]
|zánik = november [[1944]]
|typ =
|funkcia =
|veľkosť = 900 mužov<br/>1 prápor z 29. pluku (3 pešie roty, 1 ťažká rota vyzbrojená guľometmi a granátometmi, ženijná, protitanková, prieskumná a spojovacia čata, batéria ľahkého delostrelectva<ref name="Fremal"/>{{rp|88}}
|posádka =
|prezývka =
|motto =
|nadradené jednotky = 14. granátnická divízia SS Halič
|velitelia = [[SS-Obersturmbannführer]] Karl Wildner{{#tag:ref|Karl Wildner bol slovenský Nemec, ktorý slúžil predtým v slovenskej armáde, bol okrem iného aj veliteľom martinskej posádky.<ref name="Smigel"/>{{rp|62}}|group=pozn.}}
|vojny =
|bitky = [[Slovenské národné povstanie]]
|znak =
}}
Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] vydal [[Heinrich Himmler]] rozkaz divízii presunúť sa na Slovensko. Štáb divízie dostal za úlohu narýchlo sformovať bojovú skupinu a vyslať ju do Bratislavy pod velením nemeckého dôstojníka. Príslušníci divízie sa do bojovej skupiny hlásili dobrovoľne, pretože vedeli, že krátko pred začiatkom povstania poskytla slovenská vláda azyl veľkej skupine utečencov z [[Halič (región)|Haliče]] a mysleli si, že v tejto skupine utečencov nájdu príbuzných a rodiny.<ref name="Fremal"/>{{rp|88}} Sformovaná skupina Wildner dorazila na Slovensko [[29. september|29. septembra]] [[1944]] do [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostolian]] a bola podriadená [[Skupina Schill|skupine SS „Schill“]].<ref name="Smigel"/>{{rp|62}}{{#tag:ref|Podľa večerného hlásenia nemeckého veliteľa na Slovensku dorazila skupina Wildner už [[27. september|27. septembra]] a [[28. september|28. septembra]] sa spojila pri [[Žarnovica|Žarnovici]] so [[Skupina Schill|skupinou SS Schill]].<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia =
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty
| vydanie text =
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Epocha
| rok = 1971
| počet strán = 704
| strany =
}}</ref>{{rp|549}}|group=pozn.}} Bojové skupiny „Schill“ a „Wildner“ [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|dobyli Žarnovicu]]. V priebehu niekoľkých dní zaútočili údolím rieky Hron na 3. [[Taktické skupiny počas SNP|taktickú skupinu]] „Gerlach“ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády]]. Dokázali [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|dobyť Svätý Kríž]], tvrdo bojovali o [[Vyhne]], dobyli [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]], [[Banská Belá|Banskú Belú]], [[Kozelník]], odkiaľ postupovali na [[Krupina|Krupinu]].
Krátko po príchode celej divízie Halič na Slovensko posilnilo veliteľstvo divízie skupinu „Wildner“ 2. rotou 14. protitankového oddielu a šiestimi útočnými delami. [[18. október|18. októbra]] [[1944]] (v deň začiatku nemeckej generálnej ofenzívy proti povstaniu) táto jednotka spolu so skupinou [[skupina Schill|Schill]] dobyla [[Krupina|Krupinu]]. V Krupine sa príslušníci skupiny Wildner dostali do kontaktu s predstaviteľmi ukrajinských utečencov ubytovaných v neďalekom [[Senohrad]]e. Skupina Wildner vyslala 40 vojakov a tri obrnené vozidlá a tí zo Senohradu priviezli stovky ukrajinských utečencov.{{#tag:ref|Informácie o stovkách ukrajinských utečencov ohrozovaných „boľševickými partizánmi“ pôsobila motivujúco na vojakov skupiny Wildner.<ref name="Smigel"/>{{rp|62}}|group=pozn.}} Tí boli začiatkom októbra premiestnení do okolia [[Bratislava|Bratislavy]].<ref name="Fremal"/>{{rp|88}}
Nemecké jednotky sa následne obrátili na sever smerom na Babinú, Pliešovce, Sásu a Zvolen. Počas nasledujúcich dní (26. a 27. októbra 1944) skupina Wildner spolu so [[skupina Schill|skupinou Schill]] pokračovala v útoku smerom na Zvolen a Banskú Bystricu. Po prelomení poslednej obrannej línie [[Badín]]{{--}}[[Vlkanová]] vpochodovali haličskí vojaci [[27. október|27. októbra]] [[1944]] medzi prvými do centra povstania{{--}}[[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. [[30. október|30. októbra]] 1944 v Banskej Bystrici vyznamenal vybraných nemeckých vojakov prezident Slovenskej republiky [[Jozef Tiso]], no medzi týmito vyznamenanými nebol žiaden príslušník skupiny Wildner.<ref name="Logusz"/>{{rp|295-298}} Viacerí príslušníci skupiny však obdržali nemecké vojenské medaily za odvahu a službu.<ref name="Smigel"/>{{rp|63}}
===Príchod zvyšku divízie===
V októbri 1944 vstúpil na Slovensko aj zvyšok 14. divízie SS Halič. Vo večernej správe z [[8. október|8. októbra]] 1944 nemecký veliteľ na Slovensku uviedol, že 14. divízia Waffen-Grenadier SS sa presúva do [[Žilina|Žiliny]]: ''„V tomto čase divízia vstúpila na Slovensko s 286 dôstojníkmi a 13 999 poddôstojníkmi a vojakmi“''. Začala sa nasadzovať na Považí a do týždňa obsadila severozápadnú časť Slovenska – oblasť od [[Púchov|Púchova]] po [[Štrba|Štrbu]] (vrátane Kysúc, Oravy, Rajca a Dolného Turca).<ref name="Smigel"/>{{rp|62}}
V [[Žilina|Žiline]] bolo zriadené veliteľstvo 14. divízie SS Halič spolu s jej rádiovým, administratívnym a náhradným práporom. Veliteľstvo 29. pešieho pluku bolo dislokované v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]], 30. peší pluk bol vo [[Bytča|Veľkej Bytči]], 31. peší pluk bol v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Sv. Martin]], 14. delostrelecký prápor bol v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]] a prieskumný oddiel bol v [[Rajec|Rajci]]. 14. náhradný výcvikovo-záložný pluk bol v [[Čadca|Čadci]], protitankový prápor v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] a ženijný prápor bol vo [[Vrútky|Vrútkach]].<ref name="Fremal"/>{{rp|90}} Okrem toho boli niektoré jednotky divízie umiestnené v [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], [[Terchová|Terchovej]], Svätom Ďure, Vrútkach, [[Sklabinský Podzámok|Sklabinskom Podzámku]], Rakovej a [[Kolárovice|Kolároviciach]], kde boli dislokované v dňoch [[12. október|12.]] a [[13. október|13. októbra]] [[1944]].<ref name="Smigel"/>{{rp|63}}
Veliteľstvo nemeckých okupačných síl rozhodlo, že 14. divízia SS Halič prevezme kontrolu nad severozápadným Slovenskom, ktoré bolo dovtedy pod kontrolou 178. divízie pancierových granátnikov „Tatra“. Cieľom bolo kryť tylo divízie „Tatra“, aby táto mohla byť použitá proti povstalcom v oblasti Malej a Veľkej Fatry. Neskôr kryla tylo [[2. brigáda SS Dirlewanger|brigády SS Dirlewanger]]. Nasadenie 14. divízie SS Halič umožnilo preskupenie nemeckých vojsk na severozápadnom Slovenska pred nemeckou generálnou ofenzívou.<ref name="Smigel"/>{{rp|63}}
===Bojová skupina Wittenmayer===
{{Infobox Vojenská jednotka
|meno = Bojová skupina Wittenmayer
|obrázok =
|šírka obrázka =
|popis obrázka =
|krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]]
|existencia =
|vznik = október [[1944]]
|zánik = november [[1944]]
|typ =
|funkcia =
|veľkosť = 1 300 mužov<ref name="Fremal"/>{{rp|91}}<br/>3 000 mužov<ref name="Smigel"/>{{rp|64}}
|posádka =
|prezývka =
|motto =
|nadradené jednotky = 14. granátnická divízia SS Halič
|velitelia = [[SS-Sturmbannführer]] Fridrich Wittenmayer
|vojny =
|bitky = [[Boje pri Malužinej|Kráľova Lehota{{--}}Malužiná]]
|znak =
}}
Na rozkaz generála [[Hermann Höfle|H. Höfleho]] z [[15. október|15. októbra]] 1944 veliteľstvo 14. divízie SS Halič vytvorilo v [[Žilina|Žiline]] druhú bojovú skupinu „Wittenmayer“, ktorá mala za úlohu útočiť z [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]] smerom na [[Kráľova Lehota|Kráľovú Lehotu]]{{--}}[[Malužiná|Malužinú]]{{--}}[[Čertovica (sedlo)|Čertovicu]] a následne na [[Brezno]]. Jej úlohou bolo tiež vystriedať a uvoľniť bojovú skupinu ''SS „Schäfer“''. Bojová skupina „Wittenmayer“ mala silu pluku (tri posilnené prápory) a velil jej Fridrich Wittenmayer. Počas [[17. október|17.]] a [[18. október|18. októbra]] [[1944]] táto jednotka vyčistila oblasti Horného Liptova, [[Liptovská Porúbka|Liptovskej Porúbky]] a [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehoty]]. [[19. október|19. októbra]] 1944 sa jedna posilnená rota skupiny dostala do kontaktu s nemeckým obrneným vlakom Armádnej skupiny „A“, ktorý bol umiestnený v [[Štrba|Štrbe]]. Zároveň veliteľstvo Armádnej skupiny „A“ doplnilo skupinu „Wittenmayer“ o rotu z výcvikového zariadenia ženistov v [[Kežmarok|Kežmarku]].<ref name="Smigel"/>{{rp|64}}
Túto nemeckú aktivitu spozorovali povstalci. V období od [[22. október|22.]] do [[25. október|25. októbra]] zviedla skupina Wittenmayer s podporou pancierového vlaku ťažké boje s vojakmi obranného úseku „Kosatec“ pod velením kapitána [[Martin Kučera (partizán)|M. Kučeru]] a dobyla [[Malužiná|Malužinú]].<ref name = "PrecanNemci"/>{{rp|561}}{{#tag:ref|Večerné hlásenie nemeckého veliteľa zo [[17. október|17. októbra]] [[1944]] spomína len nemecký ''„pancierový vlak skupiny armád A stojaci pri Štrbe“''.<ref name="PrecanNemci"/>{{rp|561}} Šmigel tento vlak stotožňuje s nemeckým pancierovým vlakom [[Pancierový vlak Panzerzug 62|Panzerzug 62]].<ref name="Smigel"/>{{rp|64}} Tomáš Klubert tento vlak označuje ako ''„pancierový vlak č. V“'' a uvádza, že zrejme šlo o nemecký ''Panzerzug 24'' alebo ''Panzerzug 25''.<ref name="VH">{{Citácia periodika
|titul=Nemecké pancierové vlaky v Slovenskom národnom povstaní
|periodikum=Vojenská história
|priezvisko=Tomáš
|meno=Klubert
|vydavateľ=Vojenský historický ústav
|miesto=Bratislava
|ročník=2001
|číslo=4
|strany=109-115
|issn=1335-3314
|url=https://www.vhu.sk/457-en/vojenska-historia-42001/|odkaz na autora=Tomáš Klubert}}</ref>{{rp|114-115}}|group=pozn.}} V tom čase nemecká divízia SS „Horst Wessel“ postupovala z [[Telgárt|Telgártu]] a dobyla [[Brezno]], čím sa obrana Čertovice stala bezpredmetnou. Povstalci, ktorí v tom čase trpeli dezerciami, ustúpili do Nízkych Tatier do oblasti [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] a [[Rovná hoľa|Rovnej hole]]. Po dobytí [[Nižná Boca|Nižnej Boce]] [[25. október|25. októbra]] 1944 haličskí vojaci spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy]] prehľadali domy, kde našli 8 povstaleckých dezertérov, ktorých popravili za obcou. Podľa iného zdroja sa členovia skupiny Wittenmayer infiltrovali do obce z Jánskej doliny a zastrelili štyroch ľudí (nie je známe, či išlo o tých istých dezertérov alebo o iných civilistov z obce). Bezpečnostná jednotka z Haliče bola v oblasti Malužiná – Vyšná Boca hlásená až do konca januára 1945.<ref name="Smigel"/>{{rp|64}}
===Vypálenie obce Smrečany===
{{Hlavný článok|Vypálenie obce Smrečany}}
Vypálenie obce [[Smrečany]] bolo represívnou nemeckou reakciou bojovej skupiny SS Wittenmayer na partizánske akcie. Partizáni [[24. október|24. októbra]] zabili nemeckého vojaka vo [[Vitálišovce|Vitálišovciach]] a [[25. október|25. októbra]] zabili pri prepade nemeckého auta dôstojníka [[Waffen-SS|Waffen SS]]. [[28. október|28. októbra]] 1944, dva dni po odchode partizánov, obec obkľúčili nemecké jednotky skupiny SS Wittenmayer a [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] a spustili na ňu delostreleckú a minometnú paľbu. Následne boli všetci jej obyvatelia zadržaní a vypočúvaní. Pôvodne mal byť každý desiaty obyvateľ obce zastrelený, no po vysvetlení, že obyvatelia obce za smrť nemeckého vojaka nemôžu, boli všetci prepustení. Pri incidente zahynuli 4 obyvatelia (1 muž, 2 ženy a sedemročné dieťa) a zhorelo viac ako 20 domov.<ref name="Maniak2024">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|319}}
===Vypálenie obce Kvačany===
Dňa [[1. november|1. novembra]] [[1944]] bojová skupina SS Wittenmayer ostreľovala zápalnými strelami obec [[Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)|Kvačany]]. Vyhorelo 6 domov a 11 hospodárskych budov. V dôsledku ostreľovania zahynuli 3 obyvatelia obce. Následne boli zaistení 4 obyvatelia obce (Chovan Ján, Klepáč František, Kojš Štefan starší, Tkáč Jozef), odvezení do [[Liptovská Sielnica|Liptovskej Sielnice]] a odtiaľ do nemeckých koncentračných táborov, odkiaľ sa nevrátili.<ref name="Maniak2024"/>{{rp|236}}
{{Ocenenie vypálená obec|2020}}
===Ďalšie pôsobenie divízie na Slovensku===
Jednotky 14. divízie SS Halič začali operácie proti odboju na Považí, Orave, Kysuciach, v Turci a Liptove. Podľa správ nemeckého generála v Bratislave – „divízia bola úspešná vo viacerých trestných akciách“, čo malo za následok „ústup silných skupín bánd smerom k hraniciam protektorátu“.<ref name="Smigel"/>{{rp|63}}
Ukrajinské a nemecké zdroje tvrdia, že jednotky Haličskej divízie mali vo všeobecnosti dobré vzťahy so slovenským civilným obyvateľstvom<ref name="Logusz"/>{{rp|295-298}}<ref name="Smigel"/>{{rp|62-68}} a že s divíziou spolupracovali slovenskí sprievodcovia, najmä z [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]],<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|204-205}} hoci zo slovenských zdrojov existujú obvinenia, že niektorí z nich vykonávali odvety proti civilistom a ničili celé dediny počas protipartizánskej operácie.<ref name="Smigel"/>{{rp|62-68}} Približne 200 ukrajinských vojakov prebehlo z divízie Halič k slovenským partizánom, kým boli umiestnení na Slovensku.<ref name="Smigel"/>{{rp|66-69}} Okrem toho správa o [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a OUN z novembra [[1944]], ktorú vypracoval nemecký generál Reinhard Gehlen, šéf vojenskej spravodajskej služby na východnom fronte, tvrdila, že členovia divízie Halič boli v kontakte s [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a poskytovali svoju výstroj ukrajinskému nacionalistickému podzemiu.<ref name="Logusz"/>{{rp|305}}
V decembri [[1944]] a januári [[1945]] bola sformovaná ďalšia skupina známa ako „Kampfgruppe Dern“ nasadená proti sovietskej 40. armáde [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]], ktorá začala ofenzívu smerom na Slovensko z Maďarska. V polovici januára sa frontová línia približovala k veliteľstvu divízie v Žiline. Dňa [[21. január|21. januára]] [[1945]] divízia dostala rozkaz presunúť sa zo Slovenska do pohraničnej oblasti [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Slovinsko|Slovinska]] v okupovanej [[Juhoslávia|Juhoslávii]], aby bola podriadená vyššiemu veliteľovi SS a polície v [[Ľubľana|Ľubľani]]. Ukrajinci mali koncom roka [[1944]] a začiatkom roka [[1945]] približne 16 000 vojakov vrátane výcvikového a záložného pluku. V slovenských zdrojoch sa objavili tvrdenia, že ukrajinské jednotky sa počas evakuácie podieľali na rabovaní zásob civilného obyvateľstva. Približne v tom čase bola jednotka premenovaná na 14. granátnickú divíziu Waffen SS (1. ukrajinskú), pričom ju nemecké vojenské velenie prvýkrát nazvalo Ukrajinskou divíziou.<ref name="Logusz"/>{{rp|306-309}}<ref name="Smigel"/>{{rp|66-69}} Mnohí členovia divízie si túto zmenu neuvedomovali a naďalej používali názov Halič.<ref name="Logusz"/>{{rp|351}}
==Juhoslávia==
Divízia sa od [[31. január]]a [[1945]] presúvala zo [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] do [[Maribor|Mariboru]] v [[Slovinsko|Slovinsku]] peším presunom v dvoch samostatných skupinách, pretože železničné trate neboli k dispozícii. Divízia mala počas pobytu na Slovensku možnosť pokračovať v obnove a prezbrojovaní, ako aj získať skúsenosti v bezpečnostných operáciách a pochod na nové miesto bol úspešný. Divízne jednotky boli rozmiestnené v slovinskej ako aj rakúskej časti Štajerska. Svoj príchod dokončili do [[28. február|28. februára]]. Tam sa divízia Halič postavila juhoslovanským partizánom, ktorí boli oveľa lepšie organizovaní ako partizáni na Slovensku.<ref name="Logusz"/>{{rp|314-319}}
Veliteľ SS v [[Ľubľana|Ľubľani]] bol spokojný s prvými úspešnými operáciami divízie proti miestnym juhoslovanským partizánskym jednotkám a rozhodol sa rozšíriť jej úlohu a vyslať niektoré ukrajinské jednotky na pomoc [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] v horách južne od [[Ľubľana|Ľubľany]]. Uskutočnili dve rozsiahle operácie proti partizánom, z ktorých ani jedna nebola úspešná, pretože partizáni sa dokázali vyhnúť a uniknúť pred divíziou Halič vďaka hornatému terénu, ktorý spomaľoval pohyb divízie a poskytoval partizánom čas na odhalenie ich priblíženia.<ref name="Logusz"/>{{rp|320-323}} Počas svojho pobytu v tejto oblasti bola divízia Halič posilnená ďalším ukrajinským práporom pod nemeckým vedením, známym ako Ukrajinská légia sebaobrany, a ďalšími Ukrajincami z rôznych iných nemeckých jednotiek, ktoré sa snažili pripojiť k divízii, keď [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Tretia ríša]] čelila kolapsu.<ref name="Logusz"/>{{rp|324-328}} V apríli [[1945]] divízia absorbovala aj približne 2 500 pozemných príslušníkov a pilotov Luftwaffe z 10. parašutistickej divízie.<ref name="Logusz"/>{{rp|337-338}}
==Rakúsko==
Koncom marca 1945 bola ukrajinská divízia pridelená veliteľstvom skupiny armád Juh k I. jazdeckému zboru. Keď sa maďarský odpor zrútil a sovietskemu [[3. ukrajinský front|3. ukrajinskému frontu]] sa podarilo prelomiť do Rakúska, divízia dostala rozkaz na presun do oblasti [[Bad Gleichenberg]]{{--}}[[Feldbach (Štajersko)|Feldbach]], južne od [[Viedeň|Viedne]]. Evakuácia z juhoslovanskej strany hranice do [[Rakúsko|Rakúska]] bola ukončená [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]]. Divízia bojovala proti sovietskym jednotkám vrátane 3. gardovej výsadkovej divízie v juhovýchodnom Rakúsku po boku ďalších nemeckých jednotiek, ako napríklad IV. tankový zbor SS.<ref name="Logusz"/>{{rp|340-347}}<ref name="Yurkevich"/>{{rp|80-81}} Od [[15. apríl|15.]] do [[17. apríl]]a odrazila divízia Halič sovietsky útok a prelomila obkľúčenie hradu Gleichenberg. Pomocné sily divízie dorazili k jednotkám v hrade a zatlačili [[Červená armáda|Červenú armádu]].<ref name="Logusz"/>{{rp|349-350}}
==1. divízia Ukrajinskej národnej armády==
Dňa [[12. marec|12. marca]] 1945 vydal [[Alfred Rosenberg]] dekrét, v ktorom uviedol, že nemecká vláda uznala [[Ukrajinský národný výbor]] za jediného zástupcu Ukrajincov v Nemecku. Výbor, ktorý vznikol koncom roka [[1944]], zahŕňal [[Andrij Melnyk|Andrija Melnyka]], [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] a [[Volodymyr Kubijovič|Volodymyra Kubijoviča]], predsedu [[Ukrajinský ústredný výbor|Ukrajinského ústredného výboru]], ktorý bol evakuovaný pred postupom [[Červená armáda|Červenej armády]] do Nemecka. Národný výbor vymenoval Pavla Šandruka za veliteľa [[Ukrajinská národná armáda|Ukrajinskej národnej armády]].<ref name="Yurkevich"/>{{rp|80-81}} Dňa [[14. apríl|14. apríla]] [[1945]] nemecká vláda súhlasila s prevodom kontroly nad 14. divíziou [[Waffen-SS]] na [[Ukrajinský národný výbor]]. Generálporučík Pavlo Šandruk z Národnej armády dorazil do veliteľstva divízie, aby [[19. apríl|19. apríla]] prevzal velenie. Súčasný veliteľ Freitag dostal v predstihu oznámenie od Fritza Arlta z Východného úradu dobrovoľníkov SS o dohode s Ukrajinským národným výborom. Freitag spolu so Šandrukom predsedal zmene názvu a emblémov a zložil vojakom prísahu vernosti Ukrajine a ukrajinskému ľudu. Tieto udalosti sa odohrali len niekoľko týždňov pred nemeckou kapituláciou.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|205}} Šandruk pokračoval v spolupráci s Freitagom a nemeckými dôstojníkmi ako veliteľ divízie.<ref name="Heike"/>{{rp|127}}
Vedú sa spory o to, či bola zmena jej statusu ako jednotky Ukrajinskej národnej armády formálne uznaná uprostred zhoršujúcej sa vojnovej situácie v Nemecku.<ref name="Piotrowski">{{Citácia periodika|titul=Akcja "Wisła" – Operation "Vistula," 1947: Background and Assessment|periodikum=The Polish Review|priezvisko=Piotrowski|meno=Tadeusz|dátum=1998|ročník=43|číslo=2|strany=219–238|issn=0032-2970}}</ref>{{rp|219}} [[Adolf Hitler|Hitler]] buď nevedel o existencii divízie, alebo na ňu zabudol, a keď sa o nej dozvedel počas stretnutia generálov v polovici marca 1945, vydal rozkaz, ktorý sa nikdy nerealizoval, aby boli Ukrajinci odzbrojení a ich zbrane odovzdané nemeckej divízii. <ref name="Logusz"/>{{rp|331-333}}<ref name="Yurkevich"/>{{rp|80-81}} Ale kvôli situácii na fronte a rýchlemu postupu západných spojencov a Sovietov zostala 1. ukrajinská divízia v podstate súčasťou nemeckej armády až do konca vojny.<ref name="Logusz"/>{{rp|353-355}} [[6. máj|6. mája]] [[1945]] nemeckí velitelia v juhovýchodnom Rakúsku rozhodli, že všetky jednotky sa stiahnu z frontovej línie a vzdajú sa Američanom alebo Britom na západe namiesto Červenej armády. Ukrajinci sa vzdali britským jednotkám v Tamswegu v strednom Rakúsku do [[10. máj|10. mája]] [[1945]].<ref name="Heike"/>{{rp|130-136}}
==Rimini==
Väčšina ukrajinských vojakov bola internovaná v talianskom [[Rimini]], v oblasti kontrolovanej II. poľským zborom . Veliteľ UNA Pavlo Šandruk požiadal o stretnutie s poľským generálom [[Władysław Anders|Władysławom Andersom]], predvojnovým kolegom z poľskej armády, a požiadal ho o ochranu armády pred deportáciou do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že napriek sovietskemu tlaku sa [[Władysław Anders|Andersovi]] podarilo ochrániť ukrajinské jednotky ako bývalých občanov [[Druhá poľská republika|Druhej poľskej republiky]]. Toto, spolu so zásahom [[Vatikán|Vatikánu]], zabránilo deportácii jeho členov do ZSSR. Biskup Bučko z Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi apeloval na pápeža [[Pius XII.|Pia XII.]], aby zasiahol v mene rozdelených, ktorých označil za „dobrých katolíkov a zarytých antikomunistov“. Kvôli zásahu [[Vatikán|Vatikánu]] britské úrady zmenili status členov divízie z vojnových zajatcov na nepriateľský personál, ktorý sa vzdal.<ref name="Margolian">{{Citácia knihy|titul=Unauthorized Entry: The Truth about Nazi War Criminals in Canada, 1946–1956|priezvisko=Margolian|meno=Howard|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=0-8020-4277-5}}</ref>{{rp|132-145}} 176 vojakov divízie, prevažne dôstojníci poľskej armády z predvojnového obdobia, nasledovalo svojho veliteľa a pridalo sa k Andersovej poľskej armáde.<ref name="Personnel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Personnel | url = http://www.galiciadivision.com/personalities/ | dátum prístupu = 2009-10-09 | dátum vydania = | dátum archivácie = 2009-11-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091109210238/http://www.galiciadivision.com/personalities/}}</ref>
<ref name="Galizien">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dywizja SS 'Galizien' | url = http://ipn.gov.pl/portal/pl/24/1304/?poz=3 | dátum prístupu = 2009-10-09 | dátum archivácie = 2011-12-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111209040744/http://ipn.gov.pl/portal/pl/24/1304/?poz=3 | vydavateľ = Instytut Pamięci Narodowej}}</ref>
==Emigrácia príslušníkov divízie do Kanady a Británie==
Bývalým vojakom divízie SS „Galizien“ bolo v roku [[1947]] povolené emigrovať do Kanady<ref name="Deschenes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = War criminals: The Deschenes Commission | url = https://web.archive.org/web/20120229015207/http://www.parl.gc.ca/About/Library/VirtualLibrary/ResearchPublications-e.asp | dátum archivácie = 2012-02-29 | dátum vydania = 1998-10-16 | dátum prístupu = 2009-09-10 | url archívu = http://www.parl.gc.ca/information/library/PRBpubs/873-e.htm | vydavateľ = Canada: Library of Parliament}}</ref> a Spojeného kráľovstva.
<ref name="UK Britain">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukrainian SS 'Galicia' Division allowed to settle in Britain | url = https://web.archive.org/web/20101119081140/http://www.nationalarchives.gov.uk/releases/2005/highlights_aug/aug3/default.htm | dátum archivácie = 2010-11-19 | dátum vydania = 2005-08-01 | dátum prístupu = 2009-09-10 | url archívu = http://www.nationalarchives.gov.uk/releases/2005/highlights_aug/aug3/default.htm | vydavateľ = United Kingdom: The National Archives}}</ref> Mená približne 8 000 mužov z divízie, ktorí boli prijatí do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], boli uložené v takzvanom „zozname Rimini“. Napriek niekoľkým žiadostiam rôznych lobistických skupín neboli podrobnosti zoznamu nikdy oficiálne zverejnené; je k dispozícii online na verejné nahliadnutie v Schevchenko Archive v Linden Gardens v [[Londýn|Londýne]]. V roku [[2003]] začala protiteroristická odnož [[New Scotland Yard|Scotland Yardu]] vyšetrovanie osôb zo zoznamu krížovým porovnaním záznamov o pacientoch, sociálnom zabezpečení a dôchodkoch NHS. Nariadenie o zverejnení dôverných lekárskych záznamov odsúdili skupiny pre občianske slobody.<ref name="Foggo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Police to use NHS records to find Nazi war criminals | url = https://web.archive.org/web/20180730113744/https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/1433729/Police-to-use-NHS-records-to-find-Nazi-war-criminals.html | dátum archivácie = 2018-07-30 | dátum vydania = 2003-06-22 | dátum prístupu = 2025-01-16 | url archívu = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/1433729/Police-to-use-NHS-records-to-find-Nazi-war-criminals.html | vydavateľ = The Daily Telegraph}}</ref> Tridsaťdva príslušníkom 14. divízie bol odmietnutý vstup do Británie kvôli ich vojnovým záznamom.<ref name="Cesarani">{{Citácia knihy|titul=Justice Delayed: How Britain Became a Refuge for Nazi War Criminals|priezvisko=Cesarani|meno=David|vydavateľ=William Heinemann Ltd.|rok=1992|isbn=978-0-434-11304-0}}</ref>{{rp|131-133}}
==Vojnové zločiny==
Rozsudok v [[Norimberský proces|Norimbergu]] z [[1. október|1. októbra]] [[1946]] proti „hlavným vojnovým zločincom“ divíziu výslovne nespomenul, ale rozhodol, že všetky osoby, ktoré boli oficiálne prijaté za členov SS po [[1. september|1. septembri]] [[1939]] a ktoré sa stali alebo zostali členmi organizácie s vedomím, že sa používa na páchanie vojnových zločinov, alebo ktoré boli do nich osobne zapletené, sú zločincami v zmysle článku 6 [[Londýnska dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Osi|Norimberskej charty]], s výnimkou tých, ktorí boli za členov prijatí štátom a nespáchali trestné činy.<ref name="Norimberg">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = INTERNATIONAL MILITARY TRIBUNAL (NUREMBERG) Judgment of 1 October 1946 | url = https://avalon.law.yale.edu/imt/judorg.asp#ss | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 1946-10-01 | vydavateľ = The United States of America; The French Republic; The United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland; The Union of Soviet Socialist Republics}}</ref> Príslušníci 14. granátnickej divízie SS boli dobrovoľníci a príslušníci SS.<ref name="Melnyk">{{Citácia knihy|titul=To Battle: The Formation and History of the 14th Galician Waffen-SS Division|priezvisko=Melnyk|meno=Michael James|vydavateľ=Helion & Company|rok=2002|isbn=978-1-874622-19-2}}</ref>{{rp|19,347}} Hlavná komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu a Historický ústav Ukrajinskej akadémie vied uznala vinným zo spáchania vojnových zločinov aj 4. prápor 14. granátnickej divízie Waffen.<ref name="INR">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Investigation into the Crime committed at the Village of Huta Pieniacka | url = https://web.archive.org/web/20120923063552/http://www.ipn.gov.pl:80/portal/en/19/188/Investigation_into_the_Crime_committed_at_the_Village_of_Huta_Pieniacka.html | dátum archivácie = 2012-09-23 | dátum vydania = 2012-09-23 | url archívu = http://www.ipn.gov.pl/portal/en/19/188/Investigation_into_the_Crime_committed_at_the_Village_of_Huta_Pieniacka.html | vydavateľ = Institute of National Remembrance}}</ref><ref name="Rudling">{{Citácia periodika|titul='They Defended Ukraine': The 14. Waffen-Grenadier-Division der SS (Galizische Nr. 1) Revisited|periodikum=The Journal of Slavic Military Studies|priezvisko=Rudling|meno=Per Anders|dátum=2012|ročník=25|číslo=3|strany=329–368|issn=1556-3006|url=https://lu.academia.edu/PerAndersRudling/Papers/1912325/_They_Defended_Ukraine_The_14._Waffen-Grenadier-Division_der_SS_Galizische_Nr._1_Revisited_The_Journal_of_Slavic_Military_Studies_25_3_2012_329-368|doi=10.1080/13518046.2012.705633}}</ref>{{rp|346-348}} Žiaden jednotlivec spomedzi ukrajinských vojakov 14. pluku nebol individuálne stíhaný za žiadne vojnové zločiny.<ref name="Margolian"/>{{rp|132-145}}
Podľa Howarda Margoliana bol len malý počet poddôstojníkov naverbovaný zo zavedených ukrajinských pomocných policajných oddielov. Medzi tými, ktorí prestúpili z týchto policajných oddielov, boli niektorí príslušníkmi jednotky pobrežnej obrany, ktorá bola umiestnená vo [[Francúzsko|Francúzsku]], zatiaľ čo iní pochádzali z dvoch policajných práporov, ktoré boli sformované na jar [[1943]], pravdepodobne príliš neskoro na to, aby sa zúčastnili systematického vraždenia ukrajinských Židov.<ref name="Margolian"/>{{rp|132-145}} Medzi nemeckými veliteľmi Waffen-SS Galizien bol [[SS-Hauptsturmführer]] Heinrich Wiens, ktorý slúžil v [[Einsatzgruppen|Einsatzgruppen D]], ktorá vykonávala vyhladzovanie Židov, komunistov a partizánov na okupovanej východnej Ukrajine, a [[SS-Obersturmbannführer]] Franz Magill.<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}} Magill bol dvakrát súdený a odsúdený za vojnové zločiny (spáchané v Bielorusku s inou jednotkou SS pred jej vznikom): na konci vojny a v roku [[1964]].<ref name="NYT1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Five Nazi Officers to Be Tried For Massacre of Jews in Pinsk | url = https://www.nytimes.com/1964/02/16/archives/five-nazi-officers-to-be-tried-for-massacre-of-jews-in-pinsk.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 1964-02-16 | vydavateľ = The New York Times}}</ref><ref name="NYT2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nazi slayers given prison sentences | url = https://www.nytimes.com/1964/04/21/archives/nazi-slayers-given-prison-sentences.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 1964-04-21 | vydavateľ = The New York Times}}</ref><ref name="DJN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Nazi officer admits passing orders to kill Pinsk Jews | url = https://digital.bentley.umich.edu/djnews/djn.1964.02.21.001/7 | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 1964-02-21 | vydavateľ = The New York Times }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
Niektoré jednotky divízie Halič spolupracovali s jednou z najbrutálnejších jednotiek nacistického Nemecka, [[2. brigáda SS Dirlewanger|SS-Sonderbattalion Dirlewanger]],<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}} ktorá vykonávala brutálne protipartizánske aktivity v [[Bielorusko|Bielorusku]] a [[Poľsko|Poľsku]] a zúčastnila sa potlačenia [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]].<ref name="Rudling"/>{{rp|344}} Vojenské jednotky divízie SS Halič zničili počas zimy a jari [[1944]] niekoľko poľských obcí na západnej Ukrajine.<ref name="Snyder">{{Citácia knihy|titul=The Reconstruction of Nations: Poland, Ukraine, Lithuania, Belarus, 1569–1999.|priezvisko=Snyder|meno=Timothy|vydavateľ=Yale University Press|rok=2002|isbn=978-0-300-12841-3|dátum archivácie=2023-04-05|url=https://books.google.com/books?id=QJhMhTKw-vgC&dq=The+SS-Galizien+began+its+career+with+the+destruction+of+several+Polish+communities+in+winter+and+spring+1944.+Best+known+is+the+burning+of+Huta+Pieniacka+in+February+1944+and+the+murder+of+about+five+hundred+of+its+inhabitants.&pg=PA165}}</ref>{{rp|165-166}} Konkrétne 4. a 5. policajný pluk SS bol obvinený z vrážd poľských civilistov v rámci protipartizánskej činnosti. V čase týchto akcií tieto jednotky ešte neboli pod divíznym velením, ale pod velením nemeckej polície.<ref name="ASU">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organization of Ukrainian Nationalists and the Ukrainian Insurgent Army, Chapter 5 | url = http://history.org.ua/oun_upa/Upa/16.pdf | dátum prístupu = 2009-09-09 | dátum archivácie = 2008-12-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081219180644/http://history.org.ua/oun_upa/upa/16.pdf | vydavateľ = Institute of Ukrainian History, Academy of Sciences of Ukraine | strany = 284}}</ref> Historik z Yale Timothy Snyder poznamenal, že úloha divízie v masakroch Poliakov na Volyni a vo východnej Haliči bola obmedzená, pretože vraždy páchala prevažne [[Ukrajinská povstalecká armáda]].<ref name="Snyder2003">{{Citácia knihy|titul=The Reconstruction of Nations: Poland, Ukraine, Lithuania, Belarus, 1569-1999|priezvisko=Snyder|meno=Timothy|vydavateľ=Yale University Press|rok=2003|isbn=978-0-300-10586-5}}</ref>{{rp|165-166}} V prejave k vojakom 1. haličskej divízie [[Heinrich Himmler]] uviedol:
{{Citát|Vaša vlasť sa stala oveľa krajšou odkedy ste – musím povedať, že z našej iniciatívy – stratili tých obyvateľov, ktorí boli tak často špinavou škvrnou na dobrom mene Haliče, konkrétne Židov... Viem, že keby som vám prikázal zlikvidovať Poliakov... dal by som vám povolenie urobiť to, čo aj tak chcete urobiť.|<ref name="Piotrowski1998b">{{Citácia knihy|titul=Poland's Holocaust: Ethnic Strife, Collaboration with Occupying Forces and Genocide in the Second Republic, 1918–1947|priezvisko=Piotrowski|meno=Tadeusz|vydavateľ=McFarland & Company|rok=1998|isbn=978-0-7864-0371-4}}</ref>{{rp|231}}}}
V júni [[2013]] agentúra [[Associated Press]] publikovala článok, v ktorom sa uvádza, že Američan Michael Karkoc, ktorý bol údajne bývalým „zástupcom veliteľa roty“ v divízii, bol zapletený do vojnových zločinov spáchaných predtým, ako v roku [[1945]] vstúpil do divízie. Podľa agentúry [[Associated Press]] slúžil Karkoc pred vstupom do divízie ako „poručík“ 2. roty Ukrajinskej légie sebaobrany (USDL) vedenej nemeckou políciou SS. USDL bola polovojenská policajná organizácia v rámci Schutzmannschaft. Karkoc bol nájdený žijúci v Lauderdale v Minnesote. Do Spojených štátov prišiel v roku [[1949]] a v roku [[1959]] sa stal naturalizovaným občanom.<ref name="MPRN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Photos: Former Nazi SS commander Michael Karkoc | url = http://minnesota.publicradio.org/display/web/2013/06/14/news/photos/karkoc-nazi-minneapolis | url archívu = https://web.archive.org/web/20130621230328/http://minnesota.publicradio.org/display/web/2013/06/14/news/photos/karkoc-nazi-minneapolis |dátum prístupu = 2013-06-16 | dátum vydania = 2013-06-14 | dátum archivácie = 2013-06-21 | vydavateľ = Minnesota Public Radio News}}</ref>
===Huta Pieniacka===
[[Súbor:HutaPieniacka-3.jpg|náhľad|Jeden z náhrobných kameňov pomníka nesúci mená Poliakov zavraždených v [[Huta Pieniacka|Hute Pieniackej]].]]
V zime a na jar roku [[1944]] sa jednotky SS-Galizien podieľal na zničení niekoľkých poľských dedín, vrátane obce Huta Pieniacka. Bolo zavraždených asi päťsto civilistov.<ref name="Snyder"/> Poľský historik Grzegorz Motyka uviedol, že Nemci vytvorili niekoľko policajných plukov SS (číslovaných od 4 do 8), ktoré mali vo svojom názve slovo „Galizien“. Tieto policajné pluky sa k divízii pripojili na jar [[1944]]. [[23. február|23. februára]] [[1944]], ešte pred začlenením do divízie, sa 4. a 5. policajný pluk zúčastnili protipartizánskej akcie proti sovietskym a poľským partizánom [[Armia Krajowa|Armie Krajowej]] v obci Huta Pieniacka, ktorá slúžila aj ako útočisko pre Židov a ako opevnené centrum pre poľských a sovietskych partizánov.<ref name="ASU"/> Huta Pieniacka bola poľskou základňou sebaobrany,<ref name="Motyka">{{Citácia knihy|titul=Ukraińska Partyzantka 1942–1960|priezvisko=Grzegorz|meno=Motyka|miesto=Warsaw|rok=2006}}</ref>{{rp|383}} ktorú zorganizovali obyvatelia dediny a ktorá poskytovala útočisko civilným utečencom z [[Volynská oblasť|Volyne]].<ref name="Marcinkowska">{{Citácia periodika|titul=Ustalenia wynikające ze śledztwa w sprawie zbrodni ludobójstwa funkcjonariuszy SS 'GALIZIEN' i nacjonalistów ukraińskich na Polakach w Hucie Pieniackiej 28 lutego 1944 roku|periodikum=Biuletyn Instytutu Pamięci Narodowej|priezvisko=Marcinkowska|meno=Bogusława|ročník=2001|číslo=1}}</ref> [[23. február|23. februára]] [[1944]] boli dvaja členovia oddielu divízie zastrelení silami sebaobrany.<ref name="Rudling"/>{{rp|350-353}} O päť dní neskôr zmiešané sily ukrajinskej polície a nemeckých vojakov ostreľovali dedinu, potom do nej vstúpili a nariadili všetkým civilistom, aby sa zhromaždili. Pri následnom masakri bola zničená obec Huta Pieniacka a zabitých bolo 500<ref name="USA">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štátny ukrajinský archív | url = https://www.archives.gov.ua/Archives/Dzerelna_baza.php | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum archivácie = 2017-08-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170810092013/http://www.archives.gov.ua/Archives/Dzerelna_baza.php}}</ref> až 1 000 obyvateľov. Podľa poľských správ boli civilisti zamknutí v stodolách, ktoré boli podpálené, zatiaľ čo tí, ktorí sa pokúšali utiecť, boli zabití. [6]
Poľskí svedkovia uvádzajú, že vojakov sprevádzali ukrajinskí nacionalisti (polovojenské jednotky pod velením Włodzimierza Czerniawského), medzi ktorými boli aj členovia UPA, ako aj obyvatelia okolitých dedín, ktorí brali majetok z domácností. [1] Inštitút histórie Ukrajiny Národnej akadémie vied Ukrajiny ( NASU) dospel k záveru, že 4. a 5. pluk SS Galizien skutočne zabili civilistov v dedine, ale dodal, že hrozné správy očitých svedkov v poľských výpovediach boli „ťažko overiteľné“ a že pravdepodobnosť bola „ťažko uveriteľná“. Inštitút tiež poznamenal, že v čase masakru neboli policajné pluky pod velením 14. divízie, ale pod nemeckým policajným velením (konkrétne pod nemeckým velením SD a SS v Generálnom gouvernemente ). [2] Poľský inštitút národnej pamäti uviedol: ''„Podľa výpovedí svedkov a vzhľadom na zhromaždené dokumenty niet pochýb o tom, že zločin spáchal 4. prápor 14. divízie SS ‚Galizien‘.“''<ref name="Huta">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Investigation of the Crime Committed at the Village of Huta Pieniacka | url = http://www.ipn.gov.pl/portal/en/19/188/Investigation_of_the_Crime_Committed_at_the_Village_of_Huta_Pieniacka.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum archivácie = 2009-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090619090725/http://www.ipn.gov.pl/portal/en/19/188/Investigation_of_the_Crime_Committed_at_the_Village_of_Huta_Pieniacka.html}}</ref>
===Pidkamin a Palikrowy===
[[Súbor:Podkamien.jpeg|náhľad|200px|Stopy po guľkách na kostole Nanebovstúpenia v opátstve Pidkamin po útoku [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] [[12. marec|12. marca]] [[1944]]]]
V dedine Pidkamin stál kláštor, kde sa Poliaci ukrývali pred blížiacim sa frontom. [[11. marec|11. marca]] [[1944]] sa tam uchýlilo približne 2 000 ľudí, z ktorých väčšina boli ženy a deti, keď na kláštor zaútočila [[Ukrajinská povstalecká armáda]] (jednotka pod velením Maksima Skorupského), ktorá údajne spolupracovala s jednotkou SS-Galizien jednotka.<ref name="Motyka"/>{{rp|181, 385}} Nasledujúci deň, [[12. marec|12. marca]], bol kláštor dobytý a civilisti boli zavraždení (časti obyvateľstva sa v noci podarilo utiecť). Od [[12. marec|12.]] do [[16. marec|16. marca]] boli v meste Pidkamin zabití aj ďalší civilisti.<ref name="Motyka"/>{{rp|181, 385}}
Odhady obetí sa pohybujú od 150 podľa poľského historika Grzegorza Motyku<ref name="Motyka"/>{{rp|181, 385}} do 250 podľa výskumníkov z Ústavu histórie Ukrajinskej akadémie vied.<ref name="ASU"/> Príslušníci inej podjednotky divízie SS-Galizien sa tiež zúčastnili popravy poľských civilistov v Palykorovoch, ktoré sa nachádzajú v oblasti [[Ľvov|Ľvova]] neďaleko Pidkaminu (bývalé [[Ternopiľ|Tarnopolské vojvodstvo]]). Odhaduje sa, že bolo zavraždených 365 etnických Poliakov vrátane žien a detí.<ref name="Motyka"/>{{rp|181, 385}}
===Ďalšie zločiny===
Dieter Pohl vo svojej štúdii o holokauste dospel k záveru, že existuje „vysoká pravdepodobnosť“, že vo februári [[1944]] v Brody muži zo 14. divízie SS pomáhali pri zatýkaní židovského obyvateľstva.<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}} [[4. marec|4. marca]] [[1944]] vykonali muži 14. divízie SS a nemeckého žandárstva operácie na pacifikáciu obce Wicyń (Vitsyn) v Poľsku. V ten istý deň bolo v dedinách Czernicy, Palikrowy a Malinska zavraždených 600 dedinčanov.<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}} V apríli [[1944]] 14. divízia SS vypálila poľské obce Budki Nieznanowskie v Kamionke Strumiłowej, Jaseny Polsk v Kamionke Strumiłowej a Pawłów v Radziechowsku. V Čatkách v okrese Pohajce bolo „dezertérmi“ zo 14. divízie SS zavraždených 22 dedinčanov.<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}}
==Organizácia==
Názov divízie sa počas jej krátkej histórie niekoľkokrát zmenil.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|200}} Názov „Waffen-Grenadier der SS“ sa používal pre pešie divízie SS, ktoré pozostávali prevažne z negermánskeho obyvateľstva, ako spôsob obchádzania rasovej politiky organizácie, pretože tieto jednotky boli podriadené SS, ale neboli ich plnohodnotnou súčasťou.<ref name="Tucker"/>{{rp|11}}
* '''SS-Dobrovoľnícka divízia „Halič“''' ({{vjz|deu|SS-Freiwilligen-Division "Galizien"}}) - od 28. apríla do 22. októbra 1943
* '''14. haličská dobrovoľnícka divízia SS''' ({{vjz|deu|14. Galizische SS-Freiwilligen-Division}}) – od 22. októbra 1943 do 27. júna 1944
* '''14. divízia Waffen Grenadier SS (1. haličská)''' ({{vjz|deu|14. Waffen-Grenadier-Division der SS (galizische Nr.1 )}}) – od 27. júna do novembra 1944
* '''14. divízia Waffen Grenadier SS (1. ukrajinská)''' ({{vjz|deu|14. Waffen-Grenadier-Division der SS (ukrainische Nr.1)}}) – od novembra 1944 do 19. apríla 1945
* '''1. divízia Ukrajinskej národnej armády''' – od 19. apríla do 8. mája 1945.
==Štruktúra==
Divízia pozostávala z nasledujúcich jednotiek:<ref name="MitchamA">{{Citácia knihy|titul=German Order of Battle: Panzer, Panzer Grenadier, and Waffen SS divisions in World War II|priezvisko=Mitcham|meno=Samuel W.|vydavateľ=Stackpole Books|miesto=Mechanicsburg, Pennsylvania|rok=2007|isbn=978-0-8117-3438-7}}</ref>
* 29. Waffen-Grenadier Regiment
* 30. Waffen-Grenadier Regiment
* 31. Waffen-Grenadier Regiment
* 14. delostrelecký pluk
* 14. Waffen-Fusilier Regiment
* 14. prápor stíhačov tankov
* 14. ženijný prápor
* 14. signálny prápor
* 14. protilietadlový prápor
* 14. poľný náhradný prápor
* Zásobovacie jednotky 14. divízie
==Velitelia==
Veliteľmi divízie boli nasledujúci dôstojníci. Fritz Freitag bol najdlhšie slúžiacim veliteľom divízie Halič a v tejto funkcii zotrval až do nemeckej kapitulácie na konci vojny, kedy spáchal samovraždu. Freitag, novovymenovaný veliteľ Pavlo Šandruk, ktorý prevzal velenie v posledných dňoch vojny, a Otto Wächter zariadili kapituláciu západným Spojencom.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|204-205}}<ref name="Heike"/>{{rp|130-136}} Ukrajinský generál Mychajlo Krat krátko velil jednotkám po kapitulácii, keď boli držané v zajateckom tábore.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|80-81}}
* [[SS-Brigadeführer]] a generálmajor Waffen-SS Walter Schimana (30. júna 1943 – 20. novembra 1943)<ref name="MitchamA"/>{{rp|172-173}}
* [[SS-Brigadeführer]] a generálmajor Waffen-SS Fritz Freitag (20. november 1943 – január 1944)<ref name="Logusz"/>{{rp|127}}
* [[SS-Brigadeführer]] a plukovník Waffen-SS Friedrich Beyersdorff (január – február 1944)<ref name="Logusz"/>{{rp|143-144}}
* [[SS-Brigadeführer]] a generálmajor Waffen-SS Fritz Freitag (február 1944 – 19. apríl 1945)
* [[Generálporučík]] Pavlo Šandruk (19. apríla – 8. mája 1945)<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|2205}}
==Dedičstvo==
===Ukrajina===
[[Súbor:SS-Galizien-Banner.jpg|náhľad|Fanúšikova futbalového klubu [[FC Karpaty Lviv]] oslavujúci divíziu SS Halič, [[Ľviv]], [[Ukrajina]], 2013]]
14. granátnická divízia Waffen SS (1. haličská) je dnes uctievaná mnohými ukrajinskými nacionalistami.<ref name="TOI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine divided over legacy of Nazi fighters | url = https://www.timesofisrael.com/ukraine-divided-over-legacy-of-nazi-fighters/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Danilova | meno = Maria | dátum vydania = 2013-08-01 | dátum archivácie = 2018-10-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181006134319/http://www.timesofisrael.com/ukraine-divided-over-legacy-of-nazi-fighters/ | vydavateľ = The Times of Israel}}</ref><ref name="KP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukrainian ultra-nationalists march in Lviv | url = http://www.kyivpost.com/multimedia/photo/ss-volunteer-division-galician-323866.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2013-04-29 | dátum archivácie = 2014-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140903085812/http://www.kyivpost.com/multimedia/photo/ss-volunteer-division-galician-323866.html | vydavateľ = Kyiv Post}}</ref> [[28. apríl|28. apríla]] sa vo Ľvove každoročne organizuje miestny pochod na oslavu výročia založenia divízie.<ref name="Lviv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WAFFEN-SS DIVISION "GALICIA" — A UKRAINIAN MILITARY UNIT WITHIN THE WEHRMACHT | url = lia.lvivcenter.org | dátum prístupu = 2025-06-01}}</ref> [[30. apríl|30. apríla]] [[2021]], po pochode v [[Kyjev|Kyjeve]], ho ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], ktorý je Židom, odsúdil a vyhlásil: ''„Kategoricky odsudzujeme akékoľvek prejavy propagandy totalitných režimov, najmä národnosocialistického, a pokusy o revíziu pravdy o druhej svetovej vojne.“''<ref name="TOI2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hundreds in Ukraine attend marches celebrating Nazi SS soldiers | url = https://www.timesofisrael.com/hundreds-in-ukraine-attend-marches-celebrating-nazi-ss-soldiers/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Liphshiz | meno = Cnaan | vydavateľ = Times of Israel}}</ref> Zelenskyj zdôraznil, že ''„porážka nacizmu bola víťazstvom pre náš ľud“'' a vyzval orgány činné v trestnom konaní a kyjevskú mestskú správu, aby pochod vyšetrili.<ref name="Zelenskyj">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Относительно акции в Киеве к годовщине создания дивизии СС "Галичина"" [Regarding the action in Kyiv on the anniversary of the creation of the SS division "Galicia" | url = https://www.president.gov.ua/ru/news/shodo-akciyi-u-kiyevi-do-richnici-stvorennya-diviziyi-ss-gal-68225 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Zelenskyj | meno = Volodymyr | dátum vydania = 2021-04-30 | vydavateľ = Oficálna stránka prezidenta Ukrajiny}}</ref> Pochod odsúdila aj nemecká a izraelská vláda.
[[Súbor:The Monument of the SS-Galicia in Lviv Ukraine.jpg|náhľad|Členovia ukrajinskej organizácie [[Plast]] pri pamätníku padlých vojakov SS.]]
Ulice pomenované po divízii boli v [[Ivano-Frankivsk]]u (ulica Ukrajinskej divízie) a [[Ternopiľ|Ternopile]] (ulica Vojakov divízie „Halič“) Vo [[Ľvov]]e sú pamätné tabule na počesť vojakov, ktorí bojovali v divízii.<ref name="Lviv"/> Najvyšší súd Ukrajiny [[23. september|23. septembra]] [[2020]] rozhodol, že symboly divízie SS Halič nepatria nacistom, a preto neboli v krajine zakázané. Rovnaký argument predložil aj Ukrajinský inštitút národnej pamäte, ktorý v tom čase viedol Volodymyr Viatrovyč.<ref name="symboly">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Символіка дивізії СС "Галичина" не є нацистською – верховний суд | url = https://www.istpravda.com.ua/short/2022/12/5/162131/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | vydavateľ = Istorychna Pravda}}</ref> [[13. jún]]a [[2021]] sa pohrebu člena SS „Halič“ Oresta Vaskula zúčastnil prezidentský pluk.<ref name="Kyjev">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Киеве простились с членом дивизии СС "Галичина" при участии президентского полка | url = https://kiev.segodnya.ua/kiev/kother/v-kieve-prostilis-s-chlenom-divizii-ss-galichina-pri-uchastii-prezidentskogo-polka-foto-video-1557628.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2022-07-11 | vydavateľ = kiev.segodnya.ua | url archívu = https://web.archive.org/web/20210613192015/https://kiev.segodnya.ua/kiev/kother/v-kieve-prostilis-s-chlenom-divizii-ss-galichina-pri-uchastii-prezidentskogo-polka-foto-video-1557628.html | dátum archivácie = 2021-06-13 }}</ref>
===Poľsko===
V roku 2016 poľský parlament klasifikoval zločiny vojakov divízie proti poľskému obyvateľstvu ako genocídu.<ref name="Sejm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uchwała Sejmu w sprawie oddania hołdu ofiarom ludobójstwa dokonanego przez nacjonalistów ukraińskich na obywatelach II RP w latach 1943–1945 | url = https://www.sejm.gov.pl/sejm8.nsf/komunikat.xsp?documentId=2D76E3019FA691C3C1257FF800303676 | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2016-07-22 | vydavateľ = Sejm Poľskej republiky}}</ref><ref name="Senat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uchwała Senatu Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 7 lipca 2016 r. w sprawie oddania hołdu ofiarom ludobójstwa dokonanego przez nacjonalistów ukraińskich na obywatelach II Rzeczypospolitej w latach 1939–1945 | url = http://www.senat.gov.pl/download/gfx/senat/pl/senatuchwaly/2793/plik/236uch.pdf | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2016-07-07 | vydavateľ = Senát Poľskej republiky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160806180855/http://www.senat.gov.pl/download/gfx/senat/pl/senatuchwaly/2793/plik/236uch.pdf | dátum archivácie = 2016-08-06 }}</ref>
===Kanada===
[[Súbor:SS Galician monument.jpg|náhľad|Symbolický hrob príslušníkov divízie na cintoríne sv. Volodymyra, Oakville, [[Ontário|Ontario]]]]
Žulový kenotaf s insígniami jednotky a nápisom venovaným ''„Tým, ktorí zomreli za slobodu Ukrajiny“'' sa nachádzal na ukrajinskom cintoríne sv. Volodymyra v Oakville v [[Ontário|Ontáriu]].<ref name="Rudling"/>{{rp|105-108}} [[22. jún|22. júna]] [[2020]] bol pamätník poškodený vandalmi, keď naň niekto namaľoval nápis ''„nacistický vojnový pamätník“''.<ref name="Pugliese">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Graffiti on monument commemorating Nazi SS division being investigated as a hate crime by police | url = https://ottawacitizen.com/news/national/defence-watch/graffiti-on-monument-commemorating-nazi-ss-division-being-investigated-as-a-hate-crime-by-police/wcm/957b5e7e-e26f-46f0-92a4-6e26842dbd23/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Pugliese | meno = David | dátum vydania = 2020-07-17 | dátum archivácie = 2020-07-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200717161130/https://ottawacitizen.com/news/national/defence-watch/graffiti-on-monument-commemorating-nazi-ss-division-being-investigated-as-a-hate-crime-by-police/wcm/957b5e7e-e26f-46f0-92a4-6e26842dbd23/ | vydavateľ = Ottawa Citizen}}</ref> Regionálna polícia v Haltone [[17. júl|17. júla]] oznámila, že toto konanie vyšetruje ako trestný čin z nenávisti, no krátko nato od neho upustila.<ref name="Carter">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Police apologize for saying anti-Nazi vandalism was 'hate motivated | url = https://www.cbc.ca/news/canada/toronto/monument-vandalism-nazi-1.5654169 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Carter | meno = Adam | dátum vydania = 2020-07-17 | dátum archivácie = 2020-07-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200718023426/https://www.cbc.ca/news/canada/toronto/monument-vandalism-nazi-1.5654169 | vydavateľ = Canada Broadcasting Corporation}}</ref> Pomník bol odstránený [[9. marec|9. marca]] [[2024]].<ref name="Cecco">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canada memorial to Ukrainian soldiers in Nazi unit removed after protests | url = https://www.theguardian.com/world/2024/mar/12/canada-ukranian-nazi-memorial-removed | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Cecco | meno = Leyland | dátum vydania = 2024-03-12 | vydavateľ = The Guardian}}</ref> Na cintoríne sv. Michala v [[Edmonton|Edmontone]] sa nachádza aj pamätník tejto divízie.<ref name="Kinney">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hate crimes unit investigating vandalism of Nazi collaborator war criminal statue in Edmonton. Progress Report | url = https://www.theprogressreport.ca/hate_crimes_unit_investigating_vandalism_of_nazi_collaborator_war_criminal_statue_in_edmonton | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Kinney | meno = Duncan | dátum vydania = 2020-07-23 | dátum archivácie = 2020-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200724201735/https://www.theprogressreport.ca/hate_crimes_unit_investigating_vandalism_of_nazi_collaborator_war_criminal_statue_in_edmonton}}</ref> V roku [[2021]] bol vandalmi poškodený, pričom na jednej strane bol namaľovaný n8pis ''„nacistický pamätník“'' a na druhej strane ''„14. Waffen SS“''.<ref name="Lung">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edmonton vandals target a Ukrainian WWII memorial with a complicated history | url = https://www.cbc.ca/news/canada/edmonton/edmonton-vandals-target-a-ukrainian-wwii-memorial-with-a-complicated-history-1.6139297 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Lung | meno = Raylene | dátum vydania = 2021-08-12 | dátum archivácie = 2021-08-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210812234210/https://www.cbc.ca/news/canada/edmonton/edmonton-vandals-target-a-ukrainian-wwii-memorial-with-a-complicated-history-1.6139297 | vydavateľ = CBC News}}</ref>
[[22. september|22. septembra]] [[2023]] bol Jaroslav Hunka, veterán divízie, pozvaný do Kanadského parlamentu spolu s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]], kde obaja zožali standing ovation od kanadského premiéra [[Justin Trudeau|Justina Trudeaua]] a väčšiny poslancov.<ref name="AP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy speaks before Canadian Parliament in his campaign to shore up support for Ukraine | url = https://apnews.com/article/zelenskyy-trudeau-canada-ukraine-parliament-b0f23d207592031cedb030292eb3ae01 | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-22 | dátum archivácie = 2023-09-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230924033203/https://apnews.com/article/zelenskyy-trudeau-canada-ukraine-parliament-b0f23d207592031cedb030292eb3ae01 | vydavateľ = AP News}}</ref><ref name="Canada">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FSWC Appalled by Standing Ovation in Parliament for Ukrainian Veteran Who Served in Nazi Military Unit | url = https://www.fswc.ca/news/fswc-appalled-by-standing-ovation-in-parliament-for-ukrainian-veteran-who-served-in-nazi-military-unit | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-23 | dátum archivácie = 2023-09-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230925060213/https://www.fswc.ca/news/fswc-appalled-by-standing-ovation-in-parliament-for-ukrainian-veteran-who-served-in-nazi-military-unit}}</ref> Po medzinárodnej kritike, a to aj zo strany [[Centrum Simona Wiesenthala|Centra Simona Wiesenthala]], sa predseda Dolnej snemovne Anthony Rota [[24. september|24. septembra]] ospravedlnil za pozvanie veterána a uviedol: ''„Následne som sa dozvedel o ďalších informáciách, ktoré ma nútia ľutovať moje rozhodnutie [uctiť si Hunku]. Chcem objasniť, že nikto, vrátane kolegov poslancov a ukrajinskej delegácie, si nebol vedomý môjho zámeru ani mojich vyjadrení predtým, ako som ich predniesol“.''<ref name="WP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canadian House speaker apologizes after honoring veteran of Nazi unit | url = https://web.archive.org/web/20230925060017/https://www.washingtonpost.com/world/2023/09/24/canadian-speaker-apologizes-ukrainian-nazi/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-24 | dátum archivácie = 2023-09-25 | url archívu = https://www.washingtonpost.com/world/2023/09/24/canadian-speaker-apologizes-ukrainian-nazi/ | vydavateľ = The Washington Post}}</ref><ref name="CBCNews">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = House Speaker apologizes for honouring Ukrainian who fought in Nazi unit in WW II | url = https://www.cbc.ca/news/politics/anthony-rota-ukrainian-veteran-apology-1.6977117 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Paas-Lang | meno = Christian | dátum vydania = 2023-09-24 | dátum archivácie = 2023-09-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230925000224/https://www.cbc.ca/news/politics/anthony-rota-ukrainian-veteran-apology-1.6977117 | vydavateľ = CBC News}}</ref> Dňa [[26. september|26. septembra]] odstúpil z funkcie predsedu parlamentu, pričom zostal poslancom parlamentu.<ref name="CBCNews2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anthony Rota resigns as Speaker after honouring Ukrainian veteran who fought with Nazi unit | url = https://www.cbc.ca/news/politics/speaker-anthony-rota-resignation-1.6978422 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Tasker | meno = John Paul | dátum vydania = 2023-09-26 | vydavateľ = CBC News}}</ref> Ukrajinská národná federácia Kanady sa zastala Hunku a vyhlásila, že nie je nič zlé na tom, že kanadský parlament tlieska mužovi, ''„ktorý bojoval za svoju krajinu“''.<ref name="RadioCanada">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Un groupe ukrainien défend l'ancien membre de la Waffen-SS honoré au Parlement | url = https://ici.radio-canada.ca/nouvelle/2014152/groupe-ukrainien-nazi-ss-parlement | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-30 | vydavateľ = Radio Canada International}}</ref>
Ukrajinsko-kanadský profesor politológie Ivan Kačanovski uviedol, že podporovatelia divízie SS Halič v [[Kanada|Kanade]], kam po druhej svetovej vojne imigrovalo mnoho jej členov, sa ju snažili vykresliť ako vlasteneckú vojenskú formáciu napriek jej spolupráci s [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Treťou ríšou]] a jej zodpovednosti za masové zabíjanie Židov, Ukrajincov a Poliakov: ''„Túto divíziu prezentujú ako bojujúcu nie za nacistické Nemecko, ale za ukrajinskú nezávislosť. Bojovali pod nemeckým velením až do konca druhej svetovej vojny.“'' Proti tomuto procesu sa postavili kanadské židovské skupiny.<ref name="RadioCanada"/>
V roku [[1987]] bol bývalý veterán 14. divízie Waffen SS Peter Savaryn vyznamenaný Radom Kanady. Pôsobil ako kancelár Univerzity v [[Alberta|Alberte]] a bol prezidentom Progresívnej konzervatívnej asociácie Alberty a [[Svetový ukrajinský kongres|Svetového ukrajinského kongresu]].<ref name="Savaryn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mr. Peter Savaryn. The Governor General of Canada. | url = https://www.gg.ca/en/honours/recipients/146-13284 | dátum prístupu = 2025-06-01}}</ref><ref name="Forward2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canada was ashamed to have saluted a Ukrainian who fought for Hitler. But that salute didn't come from nowhere | url = https://forward.com/news/562504/yaroslav-hunka-anthony-rota-canada-ukraine-nazis/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-29 | vydavateľ = Forward.com}}</ref><ref name="Woolf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = University of Alberta facing calls to return thousands more in donations connected to Waffen SS veterans | url = https://www.theglobeandmail.com/politics/article-university-of-alberta-facing-calls-to-return-thousands-more-in/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Woolf | meno = Marie | dátum vydania = 2023-10-02 | vydavateľ = The Globe and Mail}}</ref><ref name="CBCNews3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GG apologizes for Order of Canada awarded to former soldier in Nazi unit | url = https://www.youtube.com/watch?v=nDXEXPL1BZY | dátum prístupu = 2025-06-01 | vydavateľ = CBC News: The National}}</ref> Po škandále s Hunkom sa generálna guvernérka Mary Simonová ospravedlnila za udelenie ceny Savarynovi.<ref name="Can5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exclusive: Canada apologizes for honoring another veteran from unit that fought with Nazis | url = https://forward.com/fast-forward/562864/canada-nazi-ss-galachina-peter-savaryn-yaroslav-hunka-mary-simon/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-10-04 | vydavateľ = The Forward}}</ref>
===Deschênesova komisia===
Kanadská Deschênesova komisia z októbra [[1986]], ktorej predsedal sudca na dôchodku Jules Deschênes, dospela k záveru, že v súvislosti s členstvom v haličskej divízii:
* 56 – Divízia Halič (14. Waffengrenadierdivision der SS [haličská č. 1]) by nemala byť obžalovaná ako skupina.
* 57 – Členovia divízie Halič boli pred vstupom do Kanady individuálne preverení z bezpečnostných dôvodov.
* 58 – Obvinenia z vojnových zločinov proti členom divízie Halič neboli nikdy preukázané, ani v roku [[1950]], keď boli prvýkrát preverovaní, ani v roku 1984, keď bolo konanie obnovené, ani pred touto komisiou.
*59 – Okrem toho, vzhľadom na neexistenciu dôkazov o účasti na konkrétnych vojnových zločinoch alebo o znalostiach o nich, samotné členstvo v divízii Halič nie je postačujúce na odôvodnenie trestného stíhania.<ref name="Deschenes2">{{Citácia knihy|titul=Report. Part one, Public / Jules Deschênes, commissioner. Findings and recommendations" (PDF)|vydavateľ=publications.gc.ca|rok=1986|strany=19|url=https://publications.gc.ca/collections/collection_2014/bcp-pco/CP32-52-1986-2-eng.pdf}}</ref>
Komisia zvážila verdikt Medzinárodného vojenského tribunálu na [[Norimberský proces|Norimberskom procese]], na ktorom bola celá organizácia [[Waffen-SS]] vyhlásená za ''„zločineckú organizáciu“'' vinnú z vojnových zločinov.<ref name="JVL">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Waffen-SS | url = http://www.jewishvirtuallibrary.org/waffen-ss | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum archivácie = 2018-09-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180917165852/https://www.jewishvirtuallibrary.org/waffen-ss | vydavateľ = jewishvirtuallibrary.org}}</ref>
Kritici komisie poukázali na jej nedostatky. V článku pre Ottawa Citizen z roku [[1989]] komunitný aktivista a novinár Sol Littman uviedol, že ''„Všestranná parlamentná skupina pre vojnové zločiny britskej Dolnej snemovne zistila, že pre ukrajinských veteránov SS, ktorí vstúpili do Kanady v roku 1950, previerky prakticky „neexistovali“.'' Dodal, že vstup do Kanady bol založený na ''„falošných uisteniach“'' zo strany Spojeného kráľovstva, že nie sú vojnovými zločincami. Zistilo sa, že v roku 1947 ministerstvo zahraničných vecí klamalo parlamentu, že esesáci prešli ''„vyčerpávajúcim preverovaním“''. V rozhovore pre reláciu 60 Minutes z roku [[1997]] Irving Abella uviedol, že dostať sa do [[Kanada|Kanady]] pre členov SS bolo také jednoduché, ako ukázať tetovanie s krvnou skupinou SS, ktoré naznačovalo, že sú spoľahlivo protikomunistickí.<ref name="CBC">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Irving Abella, historian who wrote on Canada's refusal of Jewish refugees, dead at 82 | url = https://www.cbc.ca/news/canada/holocaust-historian-irving-abella-1.6510246 | dátum prístupu = 2025-06-01 | vydavateľ = CBC}}</ref><ref name="ReadMaple">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Canada whitewashed the Nazis SS Galicia division |meno = Alex | priezvisko = Cosh | url = https://www.readthemaple.com/how-canada-whitewashed-the-nazi-ss-galicia-division/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-28 | vydavateľ = Read The Maple}}</ref><ref name="60minutes">{{Citácia knihy|titul=Canada's Dark Secret|vydavateľ=60 Minutes|rok=2 február 1997}}</ref>
Komisia dokončila svoju prácu bez zohľadnenia sovietskych dôkazov. Komisia by necestovala do Európy. Pri vyšetrovaní neboli získané ani použité žiadne dôkazy ani svedectvá od organizácií a obetí, kde sa údajné zločiny odohrali vo východnej Európe.<ref name="Deschenes"/><ref name="Pugliese2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Whitewashing The SS: The Attempt to Re-Write the History of Hitler's Collaborators | url = http://espritdecorps.ca/history-feature/whitewashing-the-ss-the-attempt-to-re-write-the-history-of-hitlers-collaborators | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Pugliese | dátum vydania = 2020-10-30 | vydavateľ = Esprit de Corps}}</ref><ref name="Noakes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canada Has a Nazi Monument Problem | url = https://jacobin.com/2022/11/roman-shukhevych-monument-canada-nazi-ukrainian-ultranationalism | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Noakes | meno = Taylor C. | vydavateľ = Jacobin Magazine}}</ref><ref name="Zajcev">{{Citácia knihy|titul=Making News and Telling Stories: Canada's Hunt for Nazi war criminals (MA Thesis).|priezvisko=Zajcew|meno=Bohdan|vydavateľ=Simon Fraser University|rok=1991|strany=50-89|url=https://summit.sfu.ca/_flysystem/fedora/sfu_migrate/4589/b14442747.pdf}}</ref><ref name="ReadMaple"/> Rabín Marvin Hier z Centra Simona Wiesenthala povedal, že komisia ''„nezašla dostatočne ďaleko“'' a dodal, že ''„nevyšetrovanie jednotlivcov len preto, že boli členmi haličskej divízie, ešte neznamená, že všetci jednotliví veteráni boli nevinní“''.<ref name="PHI"/>
===Spojené štáty americké===
Kríž venovaný tejto divízii je umiestnený na ukrajinskom katolíckom cintoríne svätej Márie v Elkins Parku na predmestí [[Philadelphia|Philadelphie]].<ref name="PHI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monuments to Ukrainian unit that fought with the Nazis discovered near Philadelphia and Detroit | url = https://forward.com/news/558622/ss-galichina-ukraine-nazi-monument-memorial-detroit-elkins-park/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-08-28 | dátum archivácie = 2023-08-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230829181040/https://forward.com/news/558622/ss-galichina-ukraine-nazi-monument-memorial-detroit-elkins-park/ | vydavateľ = The Forward}}</ref> Americký židovský výbor vyhlásil, že pamätník by mal byť odstránený.<ref name="AJC">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Jewish group calls for removal of Philadelphia-area monument to a Nazi 'SS' unit | url = https://www.inquirer.com/news/american-jewish-committee-ss-monument-ukraine-20230905.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-05 | dátum archivácie = 2023-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230906213139/https://www.inquirer.com/news/american-jewish-committee-ss-monument-ukraine-20230905.html | vydavateľ = inquirer.com}}</ref> Ďalší pamätník sa nachádza vo Warrene, na predmestí Detroitu, na stene budovy ukrajinskej úverovej únie. Starosta mesta James R. Fouts, keď sa o pamätníku dozvedel, vyhlásil: „Nie je ani najmenšia šanca, že by sme niečo také podporili.“<ref name="PHI"/>
==Pozri aj==
* [[Waffen-SS|Zoznam jednotiek Waffen-SS]]
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
==Referencie==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|14th Waffen Grenadier Division of the SS (1st Galician)|1290415250}}
[[Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]]
[[Kategória:Ukrajinské vojenské jednotky]]
[[Kategória:Waffen-SS]]
k47je64zgofzagvww8xedcronda3rhe
NHL 2025/2026
0
733871
8207638
8206471
2026-05-03T10:38:48Z
Peter 51345
269569
8207638
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ligová sezóna
|liga = NHL
|logo =
|sezóna = 2025/2026
|začiatok = 7. október 2025
|koniec = jún 2026
|majster =
|víťaz_stanley_cupu =
|víťaz_o_brien_trophy =
|víťaz_nhl =
|víťaz_základ = [[Colorado Avalanche]]
|víťaz_základ2 =
|ročník =
|počet_mužstiev = 32
|odohraté_zápasy = 82
|prvý_výber_draftu = [[Matthew Schaefer]]
|vybral_tím = [[New York Islanders]]
|najproduktívnejší_hráč =
|najlepší_strelec = [[Connor McDavid]] ([[Edmonton Oilers|Oilers]])
|sezóna_pred = NHL 2024/2025
|sezóna_po = NHL 2026/2027
}}
'''NHL 2025/2026''' je 109. sezóna fungovania (108. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna sa začala [[7. október|7. októbra]] [[2025]], keď [[Florida Panthers]] ako obhajca titulu vyzval v prvom zápase sezóny na domácom štadióne [[Chicago Blackhawks]]. Toto je posledná pravidelná sezóna, ktorá sa odohráva v rámci rozvrhu 82 zápasov predtým, ako sa rozvrh rozšíri na 84 zápasov pre sezónu 2026/2027. Prestávka v polovici sezóny sa uskutočnila vo februári z dôvodu účasti NHL hráčov na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] v Taliansku. Play-off o [[Stanley Cup]] sa začala v [[Apríl|apríli]] 2026 a skončí v [[Jún|júni]] 2026.
== Ligové podnikanie ==
=== Dohoda o kolektívnom vyjednávaní ===
Predĺženie roku 2020 dohody o kolektívnom vyjednávaní v roku 2020 (CBA) vyprší na konci sezóny NHL 2025–26.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA ratify CBA extension through 2025-26 season {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-ratify-cba-extension-through-2025-26-season-317377214 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 27. júna 2025 sa liga a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novom štvorročnom predĺžení, ktoré sa prejaví od období rokov 2026-27 až 2029–30. Medzi zmenami podľa dohody sa pravidelná sezóna 2026–27 rozšíri z 82 na 84 hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
=== Vstupný draft ===
[[NHL Entry Draft 2025|Vstupný draft NHL 2025]] sa uskutočnil 27. - 28. júna 2025 v [[Peacock Theatre|divadle Peacock]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-US}}</ref>
=== Utah rebranding ===
Po tom, čo sa rozhodol hrať v [[NHL 2024/2025|sezóne 2024/2025]] s dočasnou identitou, [[Utah Hockey Club]] oznámil 29. januára 2025, že fanúšikovia, ktorí navštevujú svoje nasledujúce štyri domáce hry koncom januára a začiatkom februára, mohli hlasovať za trvalú identitu pre klub, pričom posledné tri možnosti boli existujúcim Hockey Club Utah, Utah Mammoth a Utah Wasatch. Zatiaľ čo meno Wasatch nebolo jedným zo šiestich finalistov, bolo určené na počesť myšlienky mýtického snežného stvorenia podobného Yeti, pričom prístup „zameraný na Utah“ inšpirovaný [[Wasatch Range|Mountains Wasatch]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah pivots from 'Yeti,' to hold vote for 3 finalists | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/43615454/utah-hockey-club-hold-arena-fan-vote-pick-permanent-name-yeti-rejected-patent-office | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>, hoci pôvodne považoval za pravdepodobné meno, „[[Yeti]]“ alebo „Yetis“ sa vylúčil ako voľba po sporoch o obchodoch s tradíciou. O deň neskôr, 30. januára, tím oznámil, že „Wasatch“ bol odstránený z prieskumu, ktorý bol nahradený predtým oznámenou možnosťou „Utah Outlaws“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah adds Outlaws as choice to fan vote for permanent nickname {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-hockey-club-to-have-fans-vote-on-permanent-nickname-final-three-choices | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
30. apríla 2025 sa objavili špekulácie, že „mamut“ bol vybraný názov po únikoch online, ktorý ukázal tímu, ktorý zmenil rukoväť [[YouTube]] na „Utahmammoth“. Táto špekulácia bola potvrdená 7. mája 2025, keď tím oficiálne odhalil svoje trvalé meno ako „[[Utah Mammoth]]“. Odhaľovali sa aj nové logo a uniformy, ktoré si zachovali rovnakú schému farby a pruhovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
== Zmeny v trénerskom tíme ==
{| class="wikitable"
|+Zmeny v trénerskom tíme
! colspan="4" |Mimo sezóny
|-
!Tím
!Tréner 2024/2025
!Tréner 2025/2026
!Poznámky
|-
|[[Anaheim Ducks]]
|[[Greg Cronin]]
|[[Joel Quenneville]]
|19. apríla 2025, tri dni po skončení sezóny, Ducks vyhodili Cronina. Počas dvoch sezón v Anaheime dosiahol Cronin bilanciu 62-87-15, pričom v oboch rokoch nepostúpil do play-off. Quenneville, naposledy hlavný tréner [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] v rokoch 2019 až 2021, bol vymenovaný za hlavného trénera 8. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joel Quenneville hired by Anaheim Ducks for his 1st head coaching job since Blackhawks abuse scandal | url = https://apnews.com/article/anaheim-ducks-quenneville-c452a39d30e755665c162e270bd577ac | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Boston Bruins]]
|[[Jim Montgomery]]
[[Joe Sacco]]*
|[[Marco Sturm]]
|Montgomery bol prepustený 19. novembra 2024 po tom, čo Bruins začali sezónu 8-9-3. Počas dvoch sezón s Bruins dosiahol Montgomery bilanciu 120-41-23 a dve účasti v play-off, vrátane [[President’s Trophy|Prezidentskej trofeje]] v roku 2023 po jednej z najlepších sezón v histórii NHL. Sacco, asistent trénera Bruins a predtým hlavný tréner [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] v rokoch 2009 až 2013, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a sezónu ukončil s bilanciou 24-30-6. Sturm, naposledy hlavný tréner klubu AHL [[Los Angeles Kings]], Ontario Reign, ktorý v rokoch 2005 až 2010 odohral päť sezón za Bruins, bol vymenovaný za hlavného trénera 5. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marco Sturm Named 30th Head Coach in Boston Bruins History {{!}} Boston Bruins | url = https://www.nhl.com/bruins/news/marco-sturm-named-30th-head-coach-in-boston-bruins-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Chicago Blackhawks]]
|[[Luke Richardson]]
[[Anders Sorensen]]*
|[[Jeff Blashill]]
|Richardson bol prepustený 5. decembra 2024 po tom, čo Blackhawks začali sezónu 8-16-2. Počas dvoch sezón v Chicagu dosiahol Richardson celkovú bilanciu 57-118-15, pričom ani v jednom roku sa mu nepodarilo postúpiť do play-off. Sorensen, ktorý predtým pôsobil ako hlavný tréner klubu [[Rockford IceHogs]] v AHL, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera. Sorensen sa stal prvým hlavným trénerom švédskeho pôvodu v histórii NHL a sezónu ukončil s bilanciou 17-30-9. Blashill, naposledy asistent trénera v klube [[Tampa Bay Lightning]] a predtým hlavný tréner [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] v rokoch 2015 až 2022, bol vymenovaný za hlavného trénera 22. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blashill hired as Blackhawks coach, replaces Sorensen {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jeff-blashill-hired-as-chicago-blackhawks-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Dallas Stars]]
|[[Peter DeBoer]]
|[[Glen Gulutzan]]
|DeBoer bol prepustený 6. júna 2025, osem dní po vyradení Stars z [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off Stanleyho pohára 2025]]. Počas troch sezón v tíme zaznamenal DeBoer bilanciu 149-68-29, vo všetkých troch sezónach sa dostal do finále Západnej konferencie, ale do finále Stanleyho pohára nepostúpil. 1. júla bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Gulutzan, ktorý predtým trénoval Dallas v rokoch 2011 až 2013 a naposledy pôsobil ako asistent trénera v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gulutzan hired as Stars coach, replaces DeBoer {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/glen-gulutzan-hired-as-dallas-stars-head-coach-replaces-pete-deboer | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[New York Rangers]]
|[[Peter Laviolette]]
|[[Mike Sullivan]]
|Laviolette bol prepustený 19. apríla 2025, dva dni po skončení sezóny Rangers. Počas dvoch sezón v Rangers zaznamenal Laviolette bilanciu 94-59-11, pričom v prvom roku vyhral [[President’s Trophy|Prezidentskú trofej]] a dostal sa do finále Východnej konferencie, ale v druhom roku sa nedostal do play-off. 2. mája bol Sullivan, ktorý naposledy pôsobil ako hlavný tréner [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]] v rokoch 2015 až 2025, vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Sullivan Named Rangers Head Coach {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/mike-sullivan-named-rangers-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Philadelphia Flyers]]
|[[John Tortorella]]
[[Brad Shaw]]*
|[[Rick Tocchet]]
|Tortorella bol prepustený 27. marca 2025, pričom Flyers mali bilanciu 28-36-9 a po 12 zápasoch pred Tortorellovým prepustením dosiahli bilanciu 1-10-1. Počas necelých troch sezón vo Philadelphii zaznamenal Tortorella bilanciu 97-107-33, pričom sa neprebojoval do play-off. Shaw, predtým asistent trénera, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a v posledných deviatich zápasoch sezóny dosiahol bilanciu 5-3-1. Tocchet, ktorý bol naposledy hlavným trénerom [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] v rokoch 2023 až 2025 a ktorý za Flyers odohral 11 sezón v rokoch 1984 až 1992 a 2000 až 2002, bol vymenovaný za hlavného trénera 14. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flyers Name Rick Tocchet Head Coach {{!}} Philadelphia Flyers | url = https://www.nhl.com/flyers/news/flyers-name-rick-tocchet-head-coach-x5489 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Pittsburgh Penguins]]
|[[Mike Sullivan]]
|[[Dan Muse]]
|Sullivan a Penguins sa vzájomne dohodli na rozchode 28. apríla 2025, 11 dní po skončení sezóny Penguins. Počas deväť a pol sezóny v Pittsburghu dosiahol Sullivan celkovú bilanciu 409-255-89, sedemkrát sa dostal do play-off a v rokoch 2016 a 2017 získal Stanleyho pohár. 4. júna bol Muse, naposledy asistent trénera v [[New York Rangers]], vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pittsburgh Penguins Name Dan Muse the 23rd Head Coach in Franchise History {{!}} Pittsburgh Penguins | url = https://www.nhl.com/penguins/news/pittsburgh-penguins-name-dan-muse-the-26th-head-coach-in-franchise-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Seattle Kraken]]
|[[Dan Bylsma]]
|[[Lane Lambert]]
|Bylsma bol prepustený 21. apríla 2025, šesť dní po skončení sezóny Kraken. Bylsma zaznamenal vo svojej jedinej sezóne v Seattli bilanciu 35-41-6, pričom sa nedostal do play-off. 29. mája bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Lambert, ktorý naposledy pôsobil ako asistent trénera v klube [[Toronto Maple Leafs]] a predtým bol v rokoch 2022 až 2024 hlavným trénerom [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Search is a Success: Lane Lambert New Coach {{!}} Seattle Kraken | url = https://www.nhl.com/kraken/news/seattle-kraken-announce-lane-lambert-as-new-head-coach-bn | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Vancouver Canucks]]
|[[Rick Tocchet]]
|[[Adam Foote]]
|29. apríla 2025, štrnásť dní po skončení sezóny Canucks, sa Tocchet a Canucks vzájomne dohodli na rozchode. Počas dva a pol sezóny vo Vancouveri zaznamenal Tocchet bilanciu 108-65-27 s jednou účasťou v play-off, pričom v roku 2024 sa dostal do druhého kola. 14. mája bol asistent trénera Foote povýšený na hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|}
<small>(*) Označuje dočasné</small>
== Zmeny vo vedení ==
{| class="wikitable"
|+Zmeny vo vedení
! colspan="4" |Mimo sezóny
|-
!Tím
!Generálny manažér 2024/2025
!Generálny manažér 2025/2026
!Poznámky
|-
|[[Los Angeles Kings]]
|[[Rob Blake]]
|[[Ken Holland]]
|5. mája 2025, štyri dni po vyradení Kings v prvom kole [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off]], sa Blake a Kings vzájomne dohodli na rozchode. Blake pôsobil vo funkcii generálneho manažéra od roku 2017, pričom dohliadal na päť účastí v play-off, ale nikdy nepostúpil ďalej ako do prvého kola. 14. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Holland, ktorý bol naposledy generálnym manažérom [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] v rokoch 2019 až 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA Kings Name Ken Holland Vice President and General Manager {{!}} Los Angeles Kings | url = https://www.nhl.com/kings/news/la-kings-name-ken-holland-vice-president-general-manager | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[New York Islanders]]
|[[Lou Lamoriello]]
|[[Mathieu Darche]]
|22. apríla 2025, päť dní po skončení sezóny Islanders a po vypršaní jeho zmluvy, tím oznámil, že Lamoriello sa nevráti na post generálneho manažéra. Lamoriello pôsobil ako generálny manažér Islanders od roku 2018, pričom dohliadal na päť účastí v play-off vrátane dvoch finálových účastí vo Východnej konferencii. 23. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Darche, ktorý od roku 2022 pôsobil ako asistent generálneho manažéra v klube [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darche Named General Manager and Executive Vice President {{!}} New York Islanders | url = https://www.nhl.com/islanders/news/darche-named-general-manager-and-executive-vice-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Seattle Kraken]]
|[[Ron Francis]]
|[[Jason Botterill]]
|22. apríla 2025 bol Francis povýšený na prezidenta hokejových operácií. Botterill, asistent generálneho manažéra, ktorý bol predtým generálnym manažérom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] v rokoch 2017 až 2020, bol v ten istý deň povýšený na generálneho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botterill named Kraken general manager, Francis promoted to president {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jason-botterill-named-seattle-gm-ron-francis-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|}
<small>(*) Označuje dočasné</small>
== Zmeny v aréne ==
* Wells Fargo Center, domov hokejového klubu Philadelphia Flyers, bude 1. septembra 2025 premenovaný na [[Wells Fargo Center (Philadelphia)|Xfinity Mobile Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Xfinity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xfinity Mobile new sponsor of 76ers, Flyers arena | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/45025071/76ers-flyers-arena-lands-naming-rights-deal-xfinity-mobile | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
* Xcel Energy Center, domov hokejového klubu Minnesota Wild, bude 3. septembra 2025 premenovaný na [[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Grand Casino Hinckley]]. [[Xcel Energy]] zostane partnerom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No More X: The Wild's home arena will get a new naming rights partner after deal with Xcel Energy comes to an end | url = https://www.audacy.com/wccoradio/local-sports/local/wild-and-xcel-energy-end-naming-rights-deal-st-paul-arena | vydavateľ = www.audacy.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
* Ide o posledný rok pôvodnej 30-ročnej nájomnej zmluvy na [[KeyBank Center]], domov [[Buffalo Sabres]]. Erie County, subjekt zodpovedný za prenájom, oznámil, že po vypršaní zmluvy ju neobnoví, a nominálny vlastník, mesto Buffalo, uviedol, že si nemôže dovoliť udržať arénu otvorenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will own KeyBank Center after Erie County's lease expires? | url = https://www.wkbw.com/news/local-news/who-will-own-keybank-center-after-erie-countys-lease-expires | vydavateľ = WKBW 7 News Buffalo | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Local leaders to discuss future of KeyBank Center with lease set to expire next year|url=https://www.wivb.com/news/local-news/buffalo/local-leaders-to-discuss-future-of-keybank-center-with-lease-set-to-expire-next-year/|periodikum=News 4 Buffalo|dátum=2025-04-15|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo vyhlásení pre tlač prevádzkový riaditeľ Sabres Pete Guelli zdôraznil, že tím sa neplánuje presťahovať.
== Pravidelná sezóna ==
Pravidelná sezóna je naplánovaná od 7. októbra 2025 do 16. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL announces regular-season schedule for 2025-26 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-releases-full-2025-26-schedule | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
=== Medzinárodné zápasy ===
[[Nashville Predators]] a [[Pittsburgh Penguins]] sa stretnú 14. a 16. novembra 2025 v [[Avicii Arena|Avicii Arene]] vo švédskom [[Štokholm|Štokholme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Global Series to feature Penguins, Predators in Sweden {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/pittsburgh-nashville-to-play-at-2025-global-series | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
=== Zápasy pod holým nebom ===
Liga má na túto sezónu naplánované dva zápasy pod holým nebom, oba sa budú konať na Floride:
* [[Winter Classic 2026]] je naplánovaný na 2. januára 2026 v [[LoanDepot Park|LoanDepot Parku]] v [[Miami]], kde [[Florida Panthers]] hostí [[New York Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
* [[Stadium Series 2026]] je naplánovaná na 1. februára 2026 na [[Raymond James Stadium]] v [[Tampa|Tampe]], kde [[Tampa Bay Lightning]] hostí [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
=== Zrušenie Zápasu hviezd a prerušenie počas olympijských hier ===
[[NHL All-Star Game 2026|Zápas hviezd v roku 2026]] sa mal konať začiatkom februára 2026 v [[UBS Aréna|UBS Aréne]] v [[Elmont|Elmonte]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]], ktorá je domovom hokejového klubu [[New York Islanders]]. Liga mala v úmysle využiť tento zápas ako "rozlúčku" s účasťou hráčov ligy na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Hrách 2026]] v talianskom [[Miláno|Miláne]] a [[Cortine d'Ampezzo]], pričom hráči, ktorí by sa zúčastnili na oboch hrách, by odcestovali priamo z New Yorku do Talianska. Toto mala byť prvá účasť ligy na [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|olympijských hrách]] od roku 2014 a prvýkrát od roku 2002 by sa Zápas hviezd konal v rovnakom roku ako účasť na olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders to host 2026 NHL All-Star Weekend {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-all-star-weekend-to-be-hosted-by-new-york-islanders | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 však liga oznámila, že zápas bol zrušený a namiesto toho sa v UBS Arene uskutoční bližšie nešpecifikované podujatie na úvod olympijských hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL cancels 2026 All-Star Game, will hold 'kickoff' event before Olympics | url = https://thescore.com/nhl/news/3277528 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | meno = Josh | priezvisko = Wegman}}</ref>
== Tabuľka ==
=== Východná konferencia ===
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Top 3 ([[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]])
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
| align="left" |'''y –''' [[Buffalo Sabres]]
|82
|50
|23
|9
|288
|241
| +47
|'''109'''
|-
|2.
| align="left" |'''x –''' [[Tampa Bay Lightning]]
|82
|50
|26
|6
|290
|231
| +59
|'''106'''
|-
|3.
| align="left" |'''x –''' [[Montreal Canadiens]]
|82
|48
|24
|10
|283
|256
| +27
|'''106'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League</small><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Tabuľka {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/sk/standings | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = sk}}</ref>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Top 3 ([[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]])
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
| align="left" |'''z –''' [[Carolina Hurricanes]]
|82
|53
|22
|7
|296
|240
| +56
|'''113'''
|-
|2.
| align="left" |'''x –''' [[Pittsburgh Penguins]]
|82
|41
|25
|16
|293
|268
| +25
|'''98'''
|-
|3.
| align="left" |'''x –''' [[Philadelphia Flyers]]
|82
|43
|27
|12
|250
|243
| +7
|'''98'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''x –''' Istý postup do play off; '''z –''' Isté prvenstvo v konferencii</small>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Divoká karta [[Východná konferencia (NHL)|Východnej konferencie]]
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!{{Tooltip|Div.|Divízia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |'''x –''' [[Boston Bruins]]
|82
|45
|27
|10
|272
|250
| +22
|'''100'''
|-
|2.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |'''x –''' [[Ottawa Senators]]
|82
|44
|27
|11
|278
|246
| +32
|'''99'''
|-
! colspan="11" |
|-
|3.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[Washington Capitals]]
|82
|43
|30
|9
|263
|244
| +19
|'''95'''
|-
|4.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |[[Detroit Red Wings]]
|82
|41
|31
|10
|241
|258
| -17
|'''92'''
|-
|5.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[Columbus Blue Jackets]]
|82
|40
|30
|12
|253
|253
| 0
|'''92'''
|-
|6.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[New York Islanders]]
|82
|43
|34
|5
|233
|241
| -8
|'''91'''
|-
|7.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[New Jersey Devils]]
|82
|42
|37
|3
|230
|254
| -24
|'''87'''
|-
|8.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |[[Florida Panthers]]
|82
|40
|38
|4
|251
|276
| -25
|'''84'''
|-
|9.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |[[Toronto Maple Leafs]]
|82
|32
|36
|14
|253
|299
| -46
|'''78'''
|-
|10.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[New York Rangers]]
|82
|34
|39
|9
|238
|250
| -12
|'''77'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off;</small>
=== Západná konferencia ===
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Top 3 ([[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]])
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
| align="left" |'''p –''' [[Colorado Avalanche]]
|82
|55
|16
|11
|302
|203
| +99
|'''121'''
|-
|2.
| align="left" |'''x –''' [[Dallas Stars]]
|82
|50
|20
|12
|279
|226
| +53
|'''112'''
|-
|3.
| align="left" |'''x –''' [[Minnesota Wild]]
|82
|46
|24
|12
|272
|240
| +32
|'''104'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''p –''' Istota Presidents' Trophy; '''x –''' Istý postup do play off</small>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Top 3 ([[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]])
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
| align="left" |'''y –''' [[Vegas Golden Knights]]
|82
|39
|26
|17
|265
|250
| +15
|'''95'''
|-
|2.
| align="left" |'''x –''' [[Edmonton Oilers]]
|82
|41
|30
|11
|282
|269
| +13
|'''93'''
|-
|3.
| align="left" |'''x –''' [[Anaheim Ducks]]
|82
|43
|33
|6
|273
|288
| -15
|'''92'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Divoká karta [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]]
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!{{Tooltip|Div.|Divízia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |'''x –''' [[Utah Mammoth]]
|82
|43
|33
|6
|260
|232
| +28
|'''92'''
|-
|2.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |'''x –''' [[Los Angeles Kings]]
|82
|35
|27
|20
|221
|240
| -22
|'''90'''
|-
! colspan="11" |
|-
|3.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[St. Louis Blues]]
|82
|37
|33
|12
|231
|238
| -27
|'''86'''
|-
|4.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[Nashville Predators]]
|82
|38
|34
|10
|247
|269
| -22
|'''86'''
|-
|5.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |[[San Jose Sharks]]
|82
|39
|35
|8
|251
|292
| -41
|'''86'''
|-
|6.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |[[St. Louis Blues|Winnipeg Jets]]
|82
|35
|35
|12
|231
|260
| -26
|'''82'''
|-
|7.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[Seattle Kraken]]
|82
|34
|37
|11
|226
|263
| -37
|'''79'''
|-
|8.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[Calgary Flames]]
|82
|34
|39
|9
|212
|259
| -47
|'''77'''
|-
|9.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |[[Chicago Blackhawks]]
|82
|29
|39
|14
|213
|275
| -62
|'''72'''
|-
|10.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[Vancouver Canucks]]
|82
|25
|48
|8
|216
|316
| -100
|'''58'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off</small>
== Play-off ==
=== Pavúk ===
V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie.
V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2=[[Boston Bruins|Boston]]|RD1-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD1-team4=[[Montreal Canadiens|Montreal]]|RD1-team3=[[Tampa Bay Lightning|Tampa Bay]]|RD1-team6=[[Ottawa Senators|Ottawa]]|RD1-team5=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD1-team8=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD1-team7=[[Pittsburgh Penguins|Pittsburgh]]|RD1-team10=[[Los Angeles Kings|Los Angeles]]|RD1-team9=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD1-team12=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD1-team11=[[Dallas Stars|Dallas]]|RD1-team14=[[Utah Mammoth|Utah]]|RD1-team13=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD1-team16=[[Anaheim Ducks|Anaheim]]|RD1-team15=[[Edmonton Oilers|Edmonton]]|RD1-info5='''[[Západná konferencia (NHL)|Západná konferencia]]'''|RD1-info1='''[[Východná konferencia (NHL)|Východná konferencia]]'''|RD1-seed1=A1|RD1-seed2=WC1|RD1-seed3=A2|RD1-seed4=A3|RD1-seed5=M1|RD1-seed6=WC2|RD1-seed7=M2|RD1-seed8=M3|RD1-seed9=C1|RD1-seed10=WC2|RD1-seed11=C2|RD1-seed12=C3|RD1-seed13=P1|RD1-seed14=WC1|RD1-seed15=P2|RD1-seed16=P3|RD1-score1=4|RD1-score2=2|RD1-score3=3|RD1-score4=3|RD1-score5=4|RD1-score6=0|RD1-score7=2|RD1-score8=4|RD1-score9=4|RD1-score10=0|RD1-score12=4|RD1-score13=4|RD1-score14=2|RD1-score15=2|RD1-score16=4|RD2-score1=0|RD2-score2=|RD2-score3=1|RD2-score4=0|RD2-score5=0|RD2-score6=0|RD2-score7=0|RD2-score8=0|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=|RD1-score11=2|RD2-team2=|RD2-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD2-team4=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD2-team3=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD2-team6=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD2-team5=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD2-team7=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD3-team2=|RD3-team1=|RD3-team4=|RD3-team3=|RD4-team2=|RD4-team1=|RD2-team8=[[Anaheim Ducks|Anaheim]]|RD2-seed4=M3|RD2-seed3=M1|RD2-seed2=|RD2-seed8=P3|RD2-seed7=P1|RD2-seed1=A1|RD2-seed6=C3|RD2-seed5=C1|RD3-seed4=|RD3-seed2=|RD3-seed1=|RD3-seed3=|RD4-seed1=|RD4-seed2=}}'''Legenda'''
* '''A1, A2, A3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízii]]
* '''M1, M2, M3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitnej divízii]]
* '''C1, C2, C3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Centrálna divízia (NHL)|Centrálnej divízii]]
* '''P1, P2, P3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízii]]
* '''WC1, WC2''' – tímy, ktoré získali divokú kartu na prvom, resp. druhom mieste
== Štatistiky ==
=== Najlepší strelci ===
Nasledujúci hráči viedli ligu v počte bodov v základnej časti sezóny po zápasoch odohraných k 16. aprílu 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
!Hráč
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|G|Góly}}
!{{Tooltip|A|Asistencie}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}}
!{{Tooltip|TM|Trestné minúty}}
|-
|[[Connor McDavid]]
|[[Edmonton Oilers]]
| align="center" |82
|48
|90
!138
| +17
|44
|-
|[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]]
|[[Tampa Bay Lightning]]
|76
|44
|86
!130
| +43
|50
|-
|[[Nathan MacKinnon]]
|[[Colorado Avalanche]]
|80
|53
|74
!127
| +57
|39
|-
|[[Macklin Celebrini]]
|[[San Jose Sharks]]
| align="center" |82
|45
|70
!115
| +8
|44
|-
|[[Mark Scheifele]]
|[[Winnipeg Jets]]
| align="center" |82
|36
|67
!103
|0
|43
|-
|[[Nick Suzuki]]
|[[Montreal Canadiens]]
| align="center" |82
|29
|72
!101
| +37
|28
|-
|[[Martin Nečas]]
|[[Colorado Avalanche]]
|78
|38
|62
!100
| +47
|30
|-
|[[David Pastrňák]]
|[[Boston Bruins]]
|77
|29
|71
!100
| +4
|72
|-
|[[Leon Draisaitl]]
|[[Edmonton Oilers]]
|65
|35
|62
!97
| +13
|26
|-
|[[Jason Robertson]]
|[[Dallas Stars]]
|82
|45
|51
!96
| +22
|32
|}
=== Najlepší brankári ===
Nasledujúci brankári viedli ligu v počte inkasovaných gólov na zápas v základnej časti sezóny po zápasoch odohraných do 16. apríla 2026, pričom odohrali minimálne 1 800 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
!Hráč
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|ČNĽ|Čas na ľade}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|ČK|Čisté konto}}
!{{Tooltip|ÚZ%|Úspešnosť zákrokov}}
!{{Tooltip|PIG|Priemer inkasovaných gólov}}
|-
|[[Scott Wedgewood]]
|[[Colorado Avalanche]]
|45
|2,549:04
|31
|6
| 6
|86
|1
|.921
!2.02
|-
|[[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andrej Vasilevskij]]
|[[Tampa Bay Lightning]]
|58
|3,430:45
|39
|15
| 4
|132
|2
|.912
!2.31
|-
|[[Daniel Vladař]]
|[[Philadelphia Flyers]]
|52
|2,995:13
|29
|14
|7
|121
|0
|.906
!2.42
|-
|[[Logan Thompson]]
|[[Washington Capitals]]
|58
|3,445:03
|31
|21
|6
|140
|4
|.912
!2.44
|-
|[[Brandon Bussi]]
|[[Carolina Hurricanes]]
|39
|2,360:49
|31
|6
|2
|97
|2
|.895
!2.47
|-
|[[Igor Olegovič Šesťorkin|Igor Šesťorkin]]
|[[New York Rangers]]
|51
|3,024:13
|25
|19
|6
|126
|1
|.912
!2.50
|-
|[[Mackenzie Blackwood]]
|[[Colorado Avalanche]]
|39
|2,155:41
|23
|10
|2
|90
|3
|.904
!2.51
|-
|[[Ukko-Pekka Luukkonen]]
|[[Buffalo Sabres]]
|35
|2,027:46
|22
|9
|3
|85
|1
|.910
!2.52
|-
|[[Anton Forsberg]]
|[[Los Angeles Kings]]
|36
|2,032:06
|16
|12
|5
|87
|3
|.910
!2.57
|-
|[[Jake Oettinger]]
|[[Dallas Stars]]
|54
|3,194:11
|35
|12
|6
|138
|4
|.899
!2.59
|-
|[[Akira Schmid]]
|[[Vegas Golden Knights]]
|34
|1,965:47
|16
|10
|6
|85
|2
|.893
!2.59
|}
== Ocenenia NHL ==
Hlasovanie sa ukončilo bezprostredne po skončení základnej časti sezóny. Ocenenia založené na štatistikách, ako sú [[Art Ross Trophy|trofej Art Ross]], [[Maurice „Rocket“ Richard Trophy|trofej Mauricea „Rocket“ Richarda]], [[William M. Jennings Trophy|trofej Williama M. Jenningsa]] a [[President’s Trophy|Prezidentská trofej]], sa vyhlasujú na konci základnej časti sezóny. [[Stanleyho pohár]] a [[Conn Smythe Trophy|trofej Conn Smythe]] sa odovzdávajú na konci finále Stanleyho pohára.
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Ocenenia NHL 2025/2026
!Ocenenie
!Držiteľ(ia)
!Finalista(i)
!Ref
|-
|[[President’s Trophy]]
<small>(najlepší výsledok v základnej časti sezóny)</small>
|[[Colorado Avalanche]]
|[[Carolina Hurricanes]]
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avalanche win Presidents' Trophy with victory against Flames {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/calgary-flames-colorado-avalanche-game-recap-april-9-2026 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Prince of Wales Trophy]]
<small>(víťaz play-off Východnej konferencie)</small>
|
|
|
|-
|[[Clarence S. Campbell Bowl]]
<small>(víťaz play-off Západnej konferencie)</small>
|
|
|
|-
|[[Art Ross Trophy]]
<small>(hráč s najvyšším počtom bodov)</small>
|[[Connor McDavid]] <small>(Edmonton Oilers)</small>
|[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid wins Art Ross, MacKinnon wins Maurice 'Rocket' Richard {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/connor-mcdavid-art-ross-nathan-mackinnon-rocket-richard-avalanche-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Bill Masterton Memorial Trophy]]
<small>(vytrvalosť, športové správanie a oddanosť)</small>
|
|
|
|-
|[[Calder Memorial Trophy]]
<small>(najlepší nováčik)</small>
|
|
|
|-
|[[Conn Smythe Trophy]]
<small>(najužitočnejší hráč play-off)</small>
|
|
|
|-
|[[Trofej Franka J. Selkeho|Frank J. Selke Trophy]]
<small>(najlepší brániaci útočník)</small>
|
|
|
|-
|[[Hart Memorial Trophy]]
<small>(najužitočnejší hráč, základná časť sezóny)</small>
|
|
|
|-
|[[Jack Adams Award]]
<small>(najlepší tréner)</small>
|
|
|
|-
|[[James Norris Memorial Trophy]]
<small>(najlepší obranca)</small>
|
|
|
|-
|[[King Clancy Memorial Trophy]]
<small>(vedúca úloha a humanitárny prínos)</small>
|
|N/A
|
|-
|[[Lady Byng Memorial Trophy]]
<small>(športové správanie a vynikajúce výkony)</small>
|
|[[Cole Caufield]] <small>(Montreal Canadiens)</small><br/>[[Anže Kopitar]] <small>(Los Angeles Kings)</small><br/>[[Jake Sanderson]] <small>(Ottawa Senators)</small>
|
|-
|[[Ted Lindsay Award]]
<small>(najužitočnejší hráč)</small>
|
|[[Macklin Celebrini]] <small>(San Jose Sharks)</small><br/>[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small><br/>[[Connor McDavid]] <small>(Edmonton Oilers)</small>
|
|-
|[[Mark Messier Leadership Award]]
<small>(vedenie a komunitné aktivity)</small>
|
|N/A
|
|-
|[[Maurice „Rocket“ Richard Trophy]]
<small>(najlepší strelec)</small>
|[[Nathan MacKinnon]] <small>(Colorado Avalanche)</small>
|[[Cole Caufield]] <small>(Montreal Canadiens)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid wins Art Ross, MacKinnon wins Maurice 'Rocket' Richard {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/connor-mcdavid-art-ross-nathan-mackinnon-rocket-richard-avalanche-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Jim Gregory General Manager of the Year Award]]
<small>(najlepší generálny riaditeľ)</small>
|
|
|
|-
|[[Vezina Trophy]]
<small>(najlepší brankár)</small>
|
|[[Ilia Igorevič Sorokin|Ilia Sorokin]] <small>(New York Islanders)</small><br/>[[Jeremy Swayman]] <small>(Boston Bruins)</small><br/>[[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andrej Vasilevskij]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small>
|
|-
|[[William M. Jennings Trophy]]
<small>(brankár/brankári tímu s najmenším počtom inkasovaných gólov)</small>
|[[Mackenzie Blackwood]] a [[Scott Wedgewood]]
<small>(Colorado Avalanche)</small>
|[[Casey DeSmith]] a [[Jake Oettinger]]
<small>(Dallas Stars)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wedgewood and Blackwood Win 2025-26 William M. Jennings Trophy {{!}} Colorado Avalanche | url = https://www.nhl.com/avalanche/news/wedgewood-and-blackwood-win-2025-26-william-m-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Sezóny NHL}}
[[Kategória:Ročníky NHL]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2025]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
462uj34yv6ohbqxr3lkjnf1vcssicp7
Slovnaft Cup 2025/2026
0
733980
8207560
8206710
2026-05-03T07:27:21Z
Feriontly17x17x7
228747
ref
8207560
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ligová sezóna
|liga = Slovenský pohár vo futbale
|sezóna = 2025/2026
|sezóna_pred = Slovnaft Cup 2024/2025
|sezóna_po = Slovnaft Cup 2026/2027
|začiatok = 18. júl 2025
|koniec = 1. máj 2026
|majster = [[MŠK Žilina]]
|2_miesto = [[FC Košice]]
|počet_mužstiev = 292
|odohraté_zápasy =
|počet_gólov =
|priemer_gólov_na_zápas =
|počet_divákov =
|najlepší_strelec =
|súvisiace_súťaže =
|poznámka =
}}
'''Slovnaft Cup 2025/2026''' alebo Slovenský pohár vo futbale 2025/26 bol 57. ročník [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára vo futbale mužov]]. Súťaž niesla meno rovnako ako v predchádzajúcom ročníku po titulárnom partnerovi [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]] pri Slovenskom pohári spoločnosti [[Slovnaft]].
Stretnutia Slovnaft Cupu (okrem druhého semifinále a finále) sa v prípade nerozhodného výsledku nepredlžovali. Po 90 min. nasledovali kopy na bránu zo značky pokutového kopu. Okrem semifinále sa všetky kolá hrali na jeden víťazný zápas. Finále sa uskutočnilo po schválení Výkonného výboru [[Slovenský futbalový zväz|SFZ]] na [[Štadión MŠK Žilina|štadióne MŠK Žilina pod Dubňom]] [[1. máj]]a [[2026]]. Hráči [[MŠK Žilina]] v ňom zdolali [[FC Košice]] {{ku|3|1}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Šurín
| meno = Peter
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Slovnaft Cup 2025/26 – Finále: Káčer sa (na tretíkrát) napil z pohára
| url = https://futbalsfz.sk/slovnaft-cup-202526-finale-kacer-sa-na-tretikrat-napil-z-pohara/
| vydavateľ = futbalsfz.sk
| miesto =
| dátum vydania = 2026-05-01
| dátum prístupu = 2026-05-03
| jazyk =
}}</ref>
Obhajcom titulu bol [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]. Víťaz Slovnaft Cupu získal právo účasti v 1. predkole [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA 2026/2027]].
== Prihlásené tímy ==
Súťaže sa zúčastnilo celkom 292 tímov čo je rekord Slovnaft Cupu. V pohári bolo všetkých 12 tímov z najvyššej súťaže [[Niké liga|Niké ligy]], 14 klubov z [[MONACObet liga|2. ligy]] a 37 z [[3. liga|3. líg]].
Za jeden [[futbalový klub]] mohlo štartovať len jedno družstvo, čiže žiadne „B“ tímy nemohli štartovať v súťaži.
== Štruktúra súťaže ==
{| class="wikitable"
!Kolo
!Hlavný termín
!Začínajúce
kluby
!Víťazi z
predošlého kola
!Počet
zápasov
!Zostávajúce
kluby
|-
|[[Slovnaft Cup 2025/2026#Predkolo|Predkolo]]
|26. - 27. júl 2025
| style="text-align:center" |124
| style="text-align:center" |0
| style="text-align:center" |62
| style="text-align:center" |292
|-
|[[Slovnaft Cup 2025/2026#1. kolo|1. kolo]]
|6. augusta 2025
| style="text-align:center" |142
| style="text-align:center" |62
| style="text-align:center" |102
| style="text-align:center" |230
|-
|[[Slovnaft Cup 2025/2026#2. kolo|2. kolo]]
|27. august 2025
| style="text-align:center" |26
| style="text-align:center" |102
| style="text-align:center" |64
| style="text-align:center" |128
|-
|[[Slovnaft Cup 2025/2026#3. kolo|3. kolo]]
|24. september 2025
| style="text-align:center" |0
| style="text-align:center" |64
| style="text-align:center" |32
| style="text-align:center" |64
|-
|[[Slovnaft Cup 2025/2026#4. kolo|4. kolo]]
|22. október 2025
| style="text-align:center" |0
| style="text-align:center" |32
| style="text-align:center" |16
| style="text-align:center" |32
|-
|[[Slovnaft Cup 2025/2026#5. kolo|5. kolo]]
|19. november 2025
| style="text-align:center" |0
| style="text-align:center" |16
| style="text-align:center" |8
| style="text-align:center" |8
|-
|[[Slovnaft Cup 2025/2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]
|4. marec 2026
| style="text-align:center" |0
| style="text-align:center" |8
| style="text-align:center" |4
| style="text-align:center" |4
|-
|[[Slovnaft Cup 2025/2026#Semifinále|Semifinále]]
|18. marec 2026
15. apríl 2026
| style="text-align:center" |0
| style="text-align:center" |4
| style="text-align:center" |4
| style="text-align:center" |4
|-
|[[Slovnaft Cup 2025/2026#Finále|Finále]]
|1. máj 2026
| style="text-align:center" |0
| style="text-align:center" |2
| style="text-align:center" |1
| style="text-align:center" |2
|}
== Účastníci Slovnaft Cupu ==
{| class="wikitable"
!Liga
!BA
!Západ
!Stred
!Východ
!Spolu
|-
|1. liga
| style="text-align:center" |1
| style="text-align:center" |5
| style="text-align:center" |3
| style="text-align:center" |3
| style="text-align:center" |'''12'''
|-
|2. liga
| style="text-align:center" |2
| style="text-align:center" |6
| style="text-align:center" |4
| style="text-align:center" |2
| style="text-align:center" |'''14'''
|-
|3. liga
| style="text-align:center" |4
| style="text-align:center" |8
| style="text-align:center" |12
| style="text-align:center" |13
| style="text-align:center" |'''37'''
|-
|4. liga
| style="text-align:center" |12
| style="text-align:center" |14
| style="text-align:center" |12
| style="text-align:center" |9
| style="text-align:center" |'''47'''
|-
|5. liga
| style="text-align:center" |9
| style="text-align:center" |21
| style="text-align:center" |21
| style="text-align:center" |13
| style="text-align:center" |'''64'''
|-
|6. liga
| style="text-align:center" |8
| style="text-align:center" |47
| style="text-align:center" |37
| style="text-align:center" |26
| style="text-align:center" |'''118'''
|-
|Spolu
| style="text-align:center" |'''37'''
| style="text-align:center" |'''101'''
| style="text-align:center" |'''89'''
| style="text-align:center" |'''66'''
| style="text-align:center" |'''292'''
|}
=== [[Niké liga 2024/2025|Niké liga]] {{Malé|(12)}} ===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Slovan Bratislava]]
* [[FK DAC 1904 Dunajská Streda]]
* [[FC Spartak Trnava]]
* [[MŠK Žilina]]
* [[MFK Ružomberok]]
* [[FK Železiarne Podbrezová]]
{{Stĺpce-2}}
* [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]
* [[AS Trenčín]]
* [[MFK Skalica]]
* [[FC Košice]]
* [[MFK Zemplín Michalovce]]
* [[KFC Komárno]]
{{Stĺpce-koniec}}
=== [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2. liga]] {{Malé|(14)}} ===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[FC ViOn Zlaté Moravce]]
* [[FC Petržalka]]
* [[MFK Dukla Banská Bystrica]]
* [[Slávia TU Košice]]
* [[FK MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]]
* [[MŠK Púchov]]
* [[FK Inter Bratislava]]
{{Stĺpce-2}}
* [[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]]
* [[FK Pohronie]]
* [[FC ŠTK 1914 Šamorín]]
* [[OFK Malženice]]
* [[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]]
* [[MFK Goral Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox FC]]
* [[OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom|Baník Lehota pod Vtáčnikom]]
{{Stĺpce-koniec}}
=== [[3. slovenská futbalová liga|3. liga]] {{Malé|(37)}} ===
'''Západ'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[Spartak Myjava]]
* [[FC Slovan Galanta]]
* [[FK Beluša]]
* [[FK Slovan Duslo Šaľa]]
* [[FC Žolík Malacky]]
* [[FK Rača|FK Rača Bratislava]]
{{Stĺpce-2}}
* [[OK Častkovce]]
* [[TJ Družstevník Veľké Ludince]]
* [[FKM Nové Zámky]]
* [[MŠK Senec]]
* [[FC Baník Prievidza]]
* [[ŠK 1923 Gabčíkovo]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''Stred'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[MŠK Fomat Martin]]
* [[MŠK Rimavská Sobota]]
* [[MFK Dolný Kubín]]
* [[MŠK Námestovo]]
* [[FTC Fiľákovo]]
* [[MŠK Novohrad Lučenec]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Podkonice]]
* [[TJ Jednota Bánová]]
* [[TJ Tatran Oravské Veselé]]
* [[TJ Baník Kalinovo]]
* [[MFK Bytča]]
* [[MŠK Kysucké Nové Mesto]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''Východ'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Humenné]]
* [[FK Spišská Nová Ves]]
* [[MŠK Tesla Stropkov]]
* [[ŠK Odeva Lipany]]
* [[MFK Snina]]
* [[MFK Vranov nad Topľou]]
* [[MFK Spartak Medzev]]
{{Stĺpce-2}}
* [[1. MFK Kežmarok]]
* [[MFK Slovan Sabinov]]
* [[MŠK Spišské Podhradie]]
* [[OFK - SIM Raslavice]]
* [[FC Lokomotíva Košice]]
* [[FK Poprad]]
{{Stĺpce-koniec}}
=== Regionálne súťaže ===
==== Bratislavský futbalový zväz ====
'''4. liga - {{Malé|(12/16)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[FC Rohožník]]
* [[OFK Dunajská Lužná]]
* [[ŠK Tomášov]]
* [[ŠK Bernolákovo]]
* [[ŠK Nová Dedinka]]
* [[MFK Rusovce]]
{{Stĺpce-2}}
* [[PŠC Pezinok]]
* [[NŠK 1922 Bratislava]]
* [[FK Lokomotíva Devínska Nová Ves|Lokomotíva Devínska Nová Ves]]
* [[SFC Kalinkovo]]
* [[MŠK Kráľová pri Senci]]
* [[TJ Záhoran Jakubov]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''5. liga - {{Malé|(9/16)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Malinovo]]
* [[FK Slovan Most pri Bratislave]]
* [[FK Karpaty Limbach]]
* [[OŠK Láb]]
* [[ŠK Šenkvice]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Veľké Leváre]]
* [[ŠK Svätý Jur]]
* [[TJ Jarovce Bratislava]]
* [[ŠK Závod]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga BA – mesto - {{Malé|(3/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Igram]]
* [[MFK Záhorská Bystrica]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Kozmos]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga BA – vidiek - {{Malé|(5/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Budmerice]]
* [[ŠK Báhoň]]
* [[FK Malé Leváre]]{{Stĺpce-2}}
* [[OŠK Slovenský Grob]]
* [[ŠK Záhorák Plavecký Štvrtok]]
{{Stĺpce-koniec}}
==== Západoslovenský futbalový zväz ====
'''4. liga - {{Malé|(14/16)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[PFK Piešťany]]
* [[TJ Imeľ]]
* [[AFC Nové Mesto nad Váhom]]
* [[FK Dubnica nad Váhom]]
* [[OŠK Trenčianske Stankovce]]
* [[OFK Trebatice]]
* [[ŠK Šoporňa]]
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Blava Jaslovské Bohunice|ŠK Blava 1928]]
* [[TJ Slavoj Boleráz]]
* [[ŠK LR CRYSTAL]]
* [[AFC Nitra]]
* [[ŠKF Sereď]]
* [[ŠK Šoporňa]]
* [[FK Bestrent Horná Krupá]]{{Stĺpce-koniec}}
'''5. liga - JV - {{Malé|(12/16)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Báb]]
* [[ŠK Bešeňov]]
* [[ŠK Šurany]]
* [[FK Slovan Šahy]]
* [[FC Jelka]]
* [[TJ Kostolné Kračany]]
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Tvrdošovce]]
* [[TJ Kostolné Kračany]]
* [[TJ Družstevník Trstice|FC Nádszeg]]
* [[TJ Družstevník Topoľníky (futbal)|TJ Družstevník Topoľníky]]
* [[AC Nitra]]
* [[ŠK Kmeťovo]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''5. liga - SZ - {{Malé|(9/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Junior Kanianka]]
* [[MFK Vrbové]]
* [[TFK Opatová]]
* [[TJ Partizán Domaniža]]
* [[ŠK Cífer 1929]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Spartak Kvašov]]
* [[FC Slovan Hlohovec]]
* [[TJ Slovan Brvnište]]
* [[FC Topoľčany]]{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga - Juh - {{Malé|(3/11)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[FC Nový Život]]
* [[Futbalová Akadémia Matúšova zem Horné Saliby/Tomášikovo|Horné Saliby/Tomášikovo]]{{Stĺpce-2}}
* [[TJ ŠM Janíky]]{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga - Sever - {{Malé|(7/16)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Spartak Lysá pod Makytou]]
* [[TJ Považan Pruské]]
* [[FK Košeca]]
* [[TJ Slovan Košecké Podhradie]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Štart Tuchyňa]]
* [[ZFC 1939 Trenčín]]
* [[TJ Slovan Dolné Kočkovce]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga - Stred - {{Malé|(10/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Nitra-Dolné Krškany]]
* [[OŠK Kolíňany]]
* [[TJ Družstevník Rišňovce]]
* [[FK Veľký Cetín]]
* [[TJ Slovan Nitra-Chrenová]]{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Veľké Zálužie]]
* [[ŠK Nevidzany]]
* [[TJ Slovan Zbehy]]
* [[TJ Štart Nitrianske Hrnčiarovce]]
* [[ŠK Žitavany]]{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga - Východ - {{Malé|(11/16)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Salka]]
* [[ŠK Sokol Starý Tekov]]
* [[MŠK Želiezovce]]
* [[ŠK Kmeťovo]]
* [[TJ Lokomotíva Bánov]]
* [[FC Komoča]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Veľké Lovce]]
* [[ŠK Podlužany]]
* [[OŠK Svätý Peter]]
* [[FK Semerovo]]
* [[ŠK Svodín]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga - Západ - {{Malé|(10/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Družstevník Rybky]]
* [[TJ Iskra Holíč]]
* [[TJ Družstevník Hlboké]]
* [[ŠFK Štefanov]]
* [[TJ Kopčany]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Iskra - Horné Orešany]]
* [[TJ Slovan Šaštín-Stráže]]
* [[TJ Tatran Jablonica]]
* [[ŠK Sokol Borský Mikuláš]]
* [[Futbalový klub Senica]]{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga - Severovýchod - {{Malé|(6/16)}}'''
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Priehrada Nitrianske Rudno]]
* [[Športové centrum Chynorany]]
* [[OFK Veľké Ripňany]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Družstevník Jacovce]]
* [[TJ Baník Sebedražie]]
* [[TJ Tatran Uhrovec]]
{{Stĺpce-koniec}}
==== Stredoslovenský futbalový zväz ====
'''4. liga - {{Malé|(12/14)}}'''
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Spartak Radôstka]]
* [[FK Čadca]]
* [[OŠK Bešeňová]]
* [[ŠK Badín]]
* [[ŠK Javorník Makov]]
* [[FK Ladomerská Vieska]]
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Prameň Kováčová]]
* [[TJ Sokol Medzibrod]]
* [[TJ Sokol Zubrohlava]]
* [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou]]
* [[TJ Partizán Osrblie]]
* [[OŠK Rosina]]
{{Stĺpce-koniec}} '''5. liga - Juh - {{Malé|(11/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Brezno]]
* [[MFK Nová Baňa]]
* [[TJD Príbelce]]
* [[MFK Baník Veľký Krtíš]]
* [[MFK Detva]]
* [[OFK Slovenská Ľupča]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Družstevník Látky]]
* [[OFK Hliník nad Hronom]]
* [[FK Jesenské]]
* [[ŠK Vinica]]
* [[OFK Olováry]]
{{Stĺpce-koniec}} '''5. liga - Sever - {{Malé|(10/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[Oravan Oravská Jasenica]]
* [[ŠK Závažná Poruba]]
* [[OFK Teplička nad Váhom]]
* [[FC 34 Liptovský Mikuláš - Palúdzka]]
* [[ŠK Belá]]
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Dynamo Diviaky]]
* [[ŠK Tvrdošín]]
* [[ŠK Čierne]]
* [[TJ Višňové]]
* [[OŠK Švošov]]
{{Stĺpce-koniec}} '''6. liga - skupina A - {{Malé|(10/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Spartak Vysoká nad Kysucou]]
* [[TJ Fatran Varín]]
* [[TJ Kysučan Korňa]]
* [[TJ Slovan Skalité]]
* [[ŠK Gbeľany]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Družstevník Bitarová]]
* [[TJ Horný Hričov]]
* [[TJ Pokrok Stará Bystrica]]
* [[TJ Snaha Zborov nad Bystricou]]
* [[ŠK Štiavnik]]
{{Stĺpce-koniec}} '''6. liga - skupina B - {{Malé|(10/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Sokol Liesek]]
* [[FK ATTACK Vrútky]]
* [[TJ Turčan Košťany]]
* [[TJ Novoť]]
* [[TJ Máj Ružomberok-Černová]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Slovan Bystrička]]
* [[TJ Družstevník Belá - Dulice]]
* [[FK Slovan Žabokreky]]
* [[OŠK RENOP Liptovská Teplá]]
* [[FK Slovan Žabokreky]]
{{Stĺpce-koniec}} '''6. liga - skupina C - {{Malé|(8/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[MFK Strojár Krupina]]
* [[FK Šalková]]
* [[TJ Lovča]]
* [[FK 1928 Jasenie]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK 09 Bacúch]]
* [[ŠK Sásová]]
* [[TJ Slovan Dudince]]
* [[TJ ŠK Hronec]]
{{Stĺpce-koniec}} '''6. liga - skupina D - {{Malé|(9/13)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[1. FK Buzitka]]
* [[TJ Vinohrad Čebovce]]
* [[TJ Slovan Tomášovce]]
* [[TJ Družstevník Kráľ]]
* [[TJ Slovan Halič]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Iskra Hnúšťa]]
* [[MFK Jelšava]]
* [[FK Mesto Tornaľa]]
* [[TJ Prameň Dolná Strehová]]
{{Stĺpce-koniec}}
==== Východoslovenský futbalový zväz ====
'''4. liga {{Malé|(9/16)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Slovan Kendice]]
* [[Partizán Bardejov BŠK]]
* [[FK Kechnec]]
* [[MFK Rožňava]]
* [[FK Geča 73]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Gerlachov]]
* [[OŠK Rudňany]]
* [[FK Sobrance-Sobranecko]]
* [[FK Čaňa]]{{Stĺpce-koniec}} '''5. liga - Juh - {{Malé|(6/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[FK II.Rákóczi Ferenc Borša]]
* [[MFK Gelnica]]
* [[ŠK Nacina Ves]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK TATRA Sokoľany]]
* [[MFK Ťahanovce]]
* [[TJ Dvorníky - Včeláre]]
{{Stĺpce-koniec}} '''5. liga - Sever - {{Malé|(7/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Jasenov]]
* [[OFK Tatran Bystré]]
* [[FK TJ Sokol Brezovica]]
* [[FK Vysoké Tatry]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK 05 Levoča]]
* [[TJ Družstevník Breznica]]
* [[FK Nižný Hrušov]]
{{Stĺpce-koniec}}<nowiki> </nowiki>'''6. liga - Košicko-gemerská - {{Malé|(5/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Mokrance]]
* [[OFK Slovan Poproč]]
* [[OFK Perín]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Košická Nová Ves]]
* [[ŠK Mokrance]]
{{Stĺpce-koniec}} '''6. liga - Podtatranská - {{Malé|(10/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Harichovce]]
* [[OTJ Jamník]]
* [[FK Veľká Lomnica]]
* [[OFK Vikartovce]]
* [[TJ Baník Porač]]
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Družstevník Odorín]]
* [[FK Prakovce]]
* [[OŠK Spišský Štvrtok]]
* [[TJ Tatran Huncovce]]
* [[TJ Spišský Štiavnik]]
{{Stĺpce-koniec}}'''6. liga - Vihorlatsko-dukelská - {{Malé|(2/12)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[ŠK Slávia Lackovce]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Ptava Ptičie]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga - Zemplínska - {{Malé|(4/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[OFK Lastomír]]
* [[OFK Rakovec nad Ondavou]]
{{Stĺpce-2}}
* [[OŠK Zalužice]]
* [[TJ Internacional Hraň]]
{{Stĺpce-koniec}}
'''6. liga - Šarišská - {{Malé|(5/14)}}'''{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* [[TJ Sokol Brezovička]]
* [[TJ Poľana Šiba]]
* [[TJ Busov Gaboltov]]
{{Stĺpce-2}}
* [[FK Široké]]
* [[ŠK v obci Chmeľov]]
{{Stĺpce-koniec}}
== Predkolo ==
V predkole nastúpil 124 klubov zo 4. až 6. ligy.
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! style="background:#C1D8FF" width="52" |Zápas
! style="background:#C1D8FF" width="249" |Domáci
! style="background:#C1D8FF" width="60" |Výsledok
! style="background:#C1D8FF" width="230" |Hostia
! style="background:#C1D8FF" width="42" |{{Malé|Divákov}}
! style="background:#C1D8FF" width="3" |#
|-
! colspan="6" align="center" |<small>18. júl 2025</small>
|-
|1
| style="text-align:right" |[[FK Veľký Cetín]]
|'''{{ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Štart Nitrianske Hrnčiarovce|'''TJ Nitrianske Hrnčiarovce''']]
|298
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecb165a52cdc943d3f023/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |<small>19. júl 2025</small>
|-
|2
| style="text-align:right" |[[TJ Tatran Uhrovec]]
|'''{{ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|5|6}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[TJ Priehrada Nitrianske Rudno|'''TJ Priehrada Nitrianske Rudno''']]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eca925a52cdc943d32c4a/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |<small>20. júl 2025</small>
|-
|3
| style="text-align:right" |[[ZFC 1939 Trenčín|'''ZFC 1939 Trenčín''']]
|'''{{ku|1|0}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Považan Pruské]]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ec9e75a52cdc943d21c96/]</small>
|-
|4
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Dolné Kočkovce|'''TJ Slovan Dolné Kočkovce''']]
|'''{{ku|1|0}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Spartak Lysá pod Makytou]]
|450
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eca2b5a52cdc943d2827c/]</small>
|-
|5
| style="text-align:right" |[[TJ Štart Tuchyňa]]
|'''{{ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[FK Košeca|'''FK Košeca''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eca535a52cdc943d2b92c/]</small>
|-
|6
| style="text-align:right" |[[OFK Veľké Ripňany]]
|'''{{ku|2|9}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Družstevník Jacovce|'''TJ Družstevník Jacovce''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eca6d5a52cdc943d2eda7/]</small>
|-
|7
| style="text-align:right" |[[OŠK Bučany]]
|'''{{ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Iskra - Horné Orešany|'''TJ Iskra - Horné Orešany''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecac65a52cdc943d38089/]</small>
|-
|8
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Rišňovce]]
|'''{{ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Veľké Zálužie]]
|320
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecadd5a52cdc943d39f74/]</small>
|-
|9
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Zbehy]]
|'''{{ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[OŠK Kolíňany|'''OŠK Kolíňany''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecb305a52cdc943d412fd/]</small>
|-
|10
| style="text-align:right" |[[ŠK Nevidzany]]
|'''{{ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[TJ Slovan Nitra-Chrenová|'''TJ Slovan Nitra-Chrenová''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecb485a52cdc943d43786/]</small>
|-
|11
| style="text-align:right" |[[TJ Sokol Borský Mikuláš]]
|'''{{ku|1|2}}'''
{{Malé|({{ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[TJ Slovan Šaštín - Stráže|'''TJ Slovan Šaštín - Stráže''']]
|400
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecbce5a52cdc943d501eb/]</small>
|-
|12
| style="text-align:right" |[[TJ Tatran Jablonica]]
|'''{{ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Družstevník Hlboké|'''TJ Družstevník Hlboké''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecbfe5a52cdc943d55d4f/]</small>
|-
|13
| style="text-align:right" |[[TJ Salka]]
|'''{{ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Želiezovce|'''MŠK Želiezovce''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecc155a52cdc943d58672/]</small>
|-
|14
| style="text-align:right" |[[FC Komoča|'''FC Komoča''']]
|'''{{ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Lokomotíva Bánov]]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecc3a5a52cdc943d5cd89/]</small>
|-
|15
| style="text-align:right" |[[ŠK Sokol Starý Tekov|'''ŠK Sokol Starý Tekov''']]
|'''{{ku|4|1}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Podlužany]]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecc8c5a52cdc943d64fcb/]</small>
|-
|16
| style="text-align:right" |[[ŠK Žitavany]]
|'''{{ku|1|2}}'''
{{Malé|({{ku|0|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[Športové centrum Chynorany|'''Športové centrum Chynorany''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecca85a52cdc943d67f62/]</small>
|-
|17
| style="text-align:right" |[[TJ Sokol Brezovička|'''TJ Sokol Brezovička''']]
|'''{{ku|3|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FK TJ Sokol Brezovica]]
|341
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6861850d5a52cdc943cbd819/]</small>
|-
|18
| style="text-align:right" |[[TJ POĽANA ŠIBA]]
|'''{{ku|2|3}}'''
{{Malé|({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[TJ Družstevník Breznica|'''TJ Družstevník Breznica''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686185405a52cdc943cc2b48/]</small>
|-
|19
| style="text-align:right" |[[ŠK v obci Chmeľov|'''ŠK v obci Chmeľov''']]
|'''{{ku|9|8}}'''
| style="text-align:left" |[[OFK Tatran Bystré]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686185a15a52cdc943ccbe2f/]</small>
|-
|20
| style="text-align:right" |[[FK Široké]]
|'''{{ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[OTJ Jamník|'''OTJ Jamník''']]
|90
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686185da5a52cdc943cd1881/]</small>
|-
|21
| style="text-align:right" |[[TJ Baník Porač]]
|'''{{ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FK 05 Levoča|'''FK 05 Levoča''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686185fb5a52cdc943cd4d04/]</small>
|-
|22
| style="text-align:right" |[[FK Prakovce]]
|'''{{ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MFK Gelnica|'''MFK Gelnica''']]
|290
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686186245a52cdc943cd8e23/]</small>
|-
|23
| style="text-align:right" |[[FK Ptava Ptičie]]
|'''{{ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Slávia Lackovce|'''ŠK Slávia Lackovce''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686186735a52cdc943ce0c9d/]</small>
|-
|24
| style="text-align:right" |[[OFK Rakovec nad Ondavou]]
|'''{{ku|1|7}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Jasenov|'''TJ Jasenov''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686186a05a52cdc943ce4cde/]</small>
|-
|25
| style="text-align:right" |[[OFK Lastomír]]
|'''{{ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Nacina Ves|'''ŠK Nacina Ves''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686186bf5a52cdc943ce771c/]</small>
|-
|26
| style="text-align:right" |[[TJ Internacionál Hraň|'''TJ Internacionál Hraň''']]
|'''{{ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FK II.Rakóczi Ferenc Borša]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686186f85a52cdc943ced48b/]</small>
|-
|27
| style="text-align:right" |[[FK Košická Nová Ves|'''FK Košická Nová Ves''']]
|'''{{ku|3|2}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Ťahanovce]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6861872b5a52cdc943cf1cbb/]</small>
|-
|28
| style="text-align:right" |[[OFK Perín|'''OFK Perín''']]
|'''{{ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FK TATRA Sokoľany]]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686187765a52cdc943cf87bf/]</small>
|-
|29
| style="text-align: right;" |[[Športový klub Mokrance]]
|'''{{Ku|3|4}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ Dvorníky - Včeláre|'''TJ Dvorníky - Včeláre''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686187b15a52cdc943cfdfaf/]</small>
|-
|30
| style="text-align: right;" |[[FC Družstevník Rybky]]
|'''{{Ku|2|5}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ Iskra Holíč|'''TJ Iskra Holíč''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecbe75a52cdc943d52efa/]</small>
|-
|31
| style="text-align: right;" |[[TJ Baník Sebedražie]]
|'''{{Ku|1|4}}'''
| style="text-align: left;" |[[FK Iskra Nováky|'''FK Iskra Nováky''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecaaa5a52cdc943d35394/]</small>
|-
|32
| style="text-align: right;" |[[Futbalový klub Senica|'''Futbalový klub Senica''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[ŠFK Štefanov]]
|500
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecb975a52cdc943d4a23e/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>23. júl 2025</small>
|-
|33
| style="text-align: right;" |[[FK SEMEROVO]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|2|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align: left;" |[[TJ Veľké Lovce|'''TJ Veľké Lovce''']]
|180
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecc555a52cdc943d5f70c/]</small>
|-
|34
| style="text-align: right;" |[[„FC Nový Život“|'''„FC Nový Život“''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ ŠM Janíky]]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685ecb765a52cdc943d4717e/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>26. júl 2025</small>
|-
|35
| style="text-align: right;" |[[FK Malé Leváre]]
|'''{{Ku|0|8}}'''
| style="text-align: left;" |[[ŠK Závod]]
|120
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f90f65a52cdc943df3af0/]</small>
|-
|36
| style="text-align: right;" |[[FK Šalková|'''FK Šalková''']]
|'''{{Ku|3|2}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ Prameň Dolná Strehová]]
|50
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d4705a52cdc943c9e2ac/]</small>
|-
|37
| style="text-align: right;" |[[ŠK Sásová|'''ŠK Sásová''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ Slovan Halič]]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d48d5a52cdc943ca16fb/]</small>
|-
|38
| style="text-align: right;" |[[TJ ŠK Hronec]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align: left;" |[[FC 34 Liptovský Mikuláš - Palúdzka|'''FC 34 Liptovský Mikuláš - Palúdzka''']]
|120
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d4a75a52cdc943ca4669/]</small>
|-
|39
| style="text-align: right;" |[[ŠK Štiavnik]]
|'''{{Ku|2|3}}'''
| style="text-align: left;" |[[OFK Teplička nad Váhom|'''OFK Teplička nad Váhom''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d4cf5a52cdc943ca89e7/]</small>
|-
|40
| style="text-align: right;" |[[TJ Družstevník Kráľ]]
|'''{{Ku|0|9}}'''
| style="text-align: left;" |[[FK Jesenské|'''FK Jesenské''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d4ed5a52cdc943cac3a4/]</small>
|-
|41
| style="text-align: right;" |[[TJ Pokrok Stará Bystrica|'''TJ Pokrok Stará Bystrica''']]
|'''{{Ku|4|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ NOVOŤ]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d50d5a52cdc943cb0582/]</small>
|-
|42
| style="text-align: right;" |[[TJ Máj Ružomberok-Černová|'''TJ Máj Ružomberok-Černová''']]
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align: left;" |[[OŠK Švošov]]
|450
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d56c5a52cdc943cbd761/]</small>
|-
|43
| style="text-align: right;" |[[OŠK RENOP Liptovská Teplá|'''OŠK RENOP Liptovská Teplá''']]
|'''{{Ku|2|0}}'''
| style="text-align: left;" |[[ŠK Závažná Poruba]]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d58b5a52cdc943cc0e3f/]</small>
|-
|44
| style="text-align: right;" |[[TJ Horný Hríčov|'''TJ Horný Hríčov''']]
|'''{{Ku|3|2}}'''
| style="text-align: left;" |[[ŠK Belá]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d5a85a52cdc943cc3ec0/]</small>
|-
|45
| style="text-align: right;" |[[TJ Lovča|'''TJ Lovča''']]
|'''{{Ku|1|0}}'''
| style="text-align: left;" |[[OFK Hliník nad Hroncom]]
|450
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d5d55a52cdc943cc9bd1/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>27. júl 2025</small>
|-
|46
| style="text-align: right;" |[[Obecný športový lub Láb]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|0|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align: left;" |[[TJ Záhoran Jakubov|'''TJ Záhoran Jakubov''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f91cf5a52cdc943e08c5a/]</small>
|-
|47
| style="text-align: right;" |[[ŠK Záhorák Plavecký Mikuláš]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ Veľké Leváre|'''TJ Veľké Leváre''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f91725a52cdc943dff545/]</small>
|-
|48
| style="text-align: right;" |[[OŠK Slovenský Grob|'''OŠK Slovenský Grob''']]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|6|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align: left;" |[[PŠC Pezinok]]
|80
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f91ec5a52cdc943e0b4d0/]</small>
|-
|49
| style="text-align: right;" |[[FK Veľká Lomnica]]
|'''{{Ku|2|6}}'''
| style="text-align: left;" |[[OFK Vikartovce|'''OFK Vikartovce''']]
|70
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686186525a52cdc943cdd77f/]</small>
|-
|51
| style="text-align: right;" |[[TJ Snaha Zborov nad Bystricou]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align: left;" |[[Oravan Oravská Jasenica|'''Oravan Oravská Jasenica''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d66a5a52cdc943cd9f84/]</small>
|-
|52
| style="text-align: right;" |[[TJ Slovan Dudince|'''TJ Slovan Dudince''']]
|'''{{Ku|3|2}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ Slovan Tomášovce]]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d6a85a52cdc943ce0460/]</small>
|-
|53
| style="text-align: right;" |[[FK 09 Bacúch|'''FK 09 Bacúch''']]
|'''{{Ku|3|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[MF Jelšava]]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d6cf5a52cdc943ce3fbe/]</small>
|-
|54
| style="text-align: right;" |[[TJ Sokol Liesek]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align: left;" |[[ŠK Tvrdošín|'''ŠK Tvrdošín''']]
|360
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d6f55a52cdc943ce8b16/]</small>
|-
|55
| style="text-align: right;" |[[MFK Strojár Krupina]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align: left;" |[[OFK Olováry|'''OFK Olováry''']]
|120
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d7255a52cdc943cee325/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>30. júl 2025</small>
|-
|56
| style="text-align: right;" |[[MFK Záhorská Bystrica]]
|'''{{Ku|3|4}}'''
| style="text-align: left;" |[[Lokomotíva Devínska Nová Ves|'''Lokomotíva Devínska Nová Ves''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f91155a52cdc943df6a00/]</small>
|-
|57
| style="text-align: right;" |[[Futbalový klub Budmerice]]
|'''{{Ku|2|8}}'''
| style="text-align: left;" |[[ŠK Svätý Jur|'''ŠK Svätý Jur''']]
|81
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f91905a52cdc943e02764/]</small>
|-
|58
| style="text-align: right;" |[[ŠK Šenkvice|'''ŠK Šenkvice''']]
|'''{{Ku|1|0}}'''
| style="text-align: left;" |[[FK Slovan Most pri Bratislave]]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f91515a52cdc943dfc2eb/]</small>
|-
|59
| style="text-align: right;" |[[ŠK Bernolákovo]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|2|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align: left;" |[[TJ Malinovo|'''TJ Malinovo''']]
|50
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f90bd5a52cdc943dee81a/]</small>
|-
|60
| style="text-align: right;" |[[FK Kozmos]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align: left;" |[[FK Karpaty Limbach|'''FK Karpaty Limbach''']]
|120
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f91a85a52cdc943e047e7/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>2. august 2025</small>
|-
|61
| style="text-align: right;" |[[ŠK Igram|'''ŠK Igram''']]
|'''{{Ku|3|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[ŠK Báhoň]]
|160
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f91355a52cdc943df974f/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>3. august 2025</small>
|-
|62
| style="text-align: right;" |[[FK Slovan Žabokreky]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ Višnové|'''TJ Višnové''']]
|300
|[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d6025a52cdc943cce72d/]
|-
|63
| style="text-align: right;" |[[TJ Turčan Košťany]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align: left;" |[[FK Fatran Varín|'''FK Fatran Varín''']]
|250
|[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6862d6385a52cdc943cd3b8e/]
|}
== 1. kolo ==
V 1. kole nastúpi 62 víťazov z predkola a ďalších 142 klubov, ktoré v 1. začnú svoje účinkovanie v súťaži. 102 víťazov postúpi do 2. kola. Zápasy 1. kola sa odohrali od 2
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! style="background:#C1D8FF" width="52" |Zápas
! style="background:#C1D8FF" width="249" |Domáci
! style="background:#C1D8FF" width="60" |Výsledok
! style="background:#C1D8FF" width="230" |Hostia
! style="background:#C1D8FF" width="42" |{{Malé|Divákov}}
! style="background:#C1D8FF" width="3" |#
|-
! colspan="6" align="center" |<small>26. júl 2025</small>
|-
|1
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Breznica|'''TJ Družstevník Breznica''']]
|'''{{Ku|4|1}}'''
| style="text-align:left" |[[OFK - SIM Raslavíce]]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a9e5a52cdc94332bea1/]</small>
|-
|2
| style="text-align:right" |[[FC Slovan Hlohovec]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Pata|'''FC Pata''']]
|500
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867979a35a9a4cf027b6b8d/]</small>
|-
|3
| style="text-align:right" |[[FC Topoľčany]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[PFK Piešťany|'''PFK Piešťany''']]
|420
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867988535a9a4cf027d701a/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>27. júl 2025</small>
|-
|4
| style="text-align:right" |[[TJ Internacionál Hraň]]
|'''{{Ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Snina|'''MFK Snina''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09e55a52cdc94331e395/]</small>
|-
|5
| style="text-align:right" |[[TJ Sokol Brezovička]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Odeva Lipany|'''ŠK Odeva Lipany''']]
|450
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a3d5a52cdc943324875/]</small>
|-
|6
| style="text-align:right" |[[TJ Dvorníky - Včeláre|'''TJ Dvorníky - Včeláre''']]
|'''{{Ku|2|0}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Spartak Medzev]]
|153
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a705a52cdc943328ae5/]</small>
|-
|7
| style="text-align:right" |[[FK 05 Levoča]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Slovan Sabinov|'''MFK Slovan Sabinov''']]
|180
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a915a52cdc94332af9c/]</small>
|-
|8
| style="text-align:right" |[[TJ Spartak Kvašov]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Dubnica nad Váhom|'''Spartak Dubnica nad Váhom''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867964e35a9a4cf0278748f/]</small>
|-
|9
| style="text-align:right" |[[FK Junior Kanianka|'''FK Junior Kanianka''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Partizán Domaniža]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867966535a9a4cf0278aef2/]</small>
|-
|10
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Brvnište]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[ŠK LR CRYSTAL|'''ŠK LR CRYSTAL''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867968135a9a4cf0278ecb4/]</small>
|-
|11
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Košecké Podhradie|'''TJ Slovan Košecké Podhradie''']]
|'''{{Ku|5|2}}'''
| style="text-align:left" |[[AFC Nové Mesto nad Váhom]]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686796ed35a9a4cf0279e63d/]</small>
|-
|12
| style="text-align:right" |[[Futbalová Akadémia Matúšova zem Horné Saliby/Tomášikovo|Horné Saliby/Tomášikovo]]
|'''{{Ku|1|5}}'''
| style="text-align:left" |[[AC Nitra|'''AC Nitra''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867972f35a9a4cf027a7b9d/]</small>
|-
|13
| style="text-align:right" |[[FK Bestrent Horná Krupá]]
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|3|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[TJ Slavoj Boleráz|'''TJ Slavoj Boleráz''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867975035a9a4cf027ac220/]</small>
|-
|14
| style="text-align:right" |[[OŠK Svätý Peter|'''OŠK Svätý Peter''']]
|'''{{Ku|1|0}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Kmeťovo]]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867978335a9a4cf027b3a54/]</small>
|-
|15
| style="text-align:right" |[[Športový klub Svodín|'''Športový klub Svodín''']]
|'''{{Ku|3|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Slovan Šahy]]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686797b535a9a4cf027ba56b/]</small>
|-
|16
| style="text-align:right" |[[MFK Vrbové]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[OFK Trebatice|'''OFK Trebatice''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686797cd35a9a4cf027be0f6/]</small>
|-
|17
| style="text-align:right" |[[ŠK Cífere 1929|ŠK Cífer 1929]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠPORTOVÉ KLUBY BLAVA 1928|'''ŠPORTOVÉ KLUBY BLAVA 1928''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686797f135a9a4cf027c2b5d/]</small>
|-
|18
| style="text-align:right" |[[ŠK Báb]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[ŠKF Sereď|'''ŠKF Sereď''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867980c35a9a4cf027c6b42/]</small>
|-
|19
| style="text-align:right" |[[ŠK Nitra-Dolné Krškany|'''ŠK Nitra-Dolné Krškany''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Šoporňa]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867982435a9a4cf027ca4ec/]</small>
|-
|20
| style="text-align: right;" |[[ŠK Šurany|'''ŠK Šurany''']]
|'''{{Ku|3|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[ŠK Tvrdošovce]]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867984b35a9a4cf027cf80f/]</small>
|-
|21
| style="text-align:right" |'''[[FC Jelka]]'''
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|3|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[TJ Kostolné Kračany]]
|440
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867985f35a9a4cf027d1d8a/]</small>
|-
|22
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Topoľníky]]
|'''{{Ku|2|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Nádszeg|'''FC Nádszeg''']]
|511
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686798b435a9a4cf027ddcf0/]</small>
|-
|23
| style="text-align:right" |[[ŠK Bešeňov]]
|'''{{Ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |[[AFC Nitra|'''AFC Nitra''']]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686798dc35a9a4cf027e33be/]</small>
|-
|24
| style="text-align:right" |[[OŠK Kľušov]]
|'''{{Ku|2|9}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Gerlachov|'''FK Gerlachov''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6869658835a9a4cf02d1dd8a/]</small>
|-
|25
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Odorín]]
|'''{{Ku|1|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Slovan Kendice|'''FK Slovan Kendice''']]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6869659e35a9a4cf02d21389/]</small>
|-
|26
| style="text-align:right" |[[OFK Slovan Poproč]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Rožňava|'''MFK Rožňava''']]
|220
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686965b835a9a4cf02d25b0e/]</small>
|-
|27
| style="text-align:right" |[[Partizán Bardejov BŠK|'''Partizán Bardejov BŠK''']]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|5|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[TJ Busov Gaboltov]]
|450
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686965d535a9a4cf02d2a451/]</small>
|-
|28
| style="text-align:right" |[[OŠK Zalužice]]
|'''{{Ku|2|3}}'''
| style="text-align:left" |[[Futbalový klub Sobrance-Sobranecko|'''Futbalový klub Sobrance-Sobranecko''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686965ed35a9a4cf02d2de04/]</small>
|-
|29
| style="text-align:right" |[[TJ Tatran Huncovce]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Spišský Štiavnik|'''TJ Spišský Štiavnik''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6869660635a9a4cf02d30af6/]</small>
|-
|30
| style="text-align:right" |[[FK Geča 73|'''FK Geča 73''']]
|'''{{Ku|2|0}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Kechnec]]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6869661b35a9a4cf02d32cd7/]</small>
|-
|31
| style="text-align:right" |[[ŠK Harichovce|'''ŠK Harichovce''']]
|'''{{Ku|1|0}}'''
| style="text-align:left" |[[OŠK Rudňany]]
|295
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6869663235a9a4cf02d35512/]</small>
|-
|32
| style="text-align:right" |[[Futbalový klub Nižný Hrušov]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[FK Čaňa|'''FK Čaňa''']]
|264
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6869664c35a9a4cf02d3914c/]</small>
|-
|33
| style="text-align:right" |[[TJ Priehrada Nitrianske Rudno]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Družstevník Jacovce|'''TJ Družstevník Jacovce''']]
|180
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/687cd6df14ed3733c90977e8/]</small>
|-
|34
| style="text-align:right" |[[TJ Jasenov|'''TJ Jasenov''']]
|'''{{Ku|4|1}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Nacina Ves]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/687d48b514ed3733c9bcdb54/]</small>
|-
|35
| style="text-align:right" |[[OTJ Jamník|'''OTJ Jamník''']]
|'''{{Ku|1|0}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK v obci Chmeľov]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/687d4ad214ed3733c9c074d1/]</small>
|-
|36
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Dolné Kočkovce]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Košeca|'''FK Košeca''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/687d4cb014ed3733c9c3b5b7/]</small>
|-
|37
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Hlboké|'''TJ Družstevník Hlboké''']]
|'''{{Ku|7|0}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Slovan Šaštín-Stráže]]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/687d4f7014ed3733c9c83f3d/]</small>
|-
|38
| style="text-align:right" |[[TJ Veľké Lovce|'''TJ Veľké Lovce''']]
|'''{{Ku|4|2}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Sokol Starý Tekov]]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/687d53b914ed3733c9cfa953/]</small>
|-
|39
| style="text-align:right" |[[FK Košická Nová Ves|'''FK Košická Nová Ves''']]
|'''{{Ku|4|3}}'''
| style="text-align:left" |[[Obecný futbalový klub Perín]]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/687d546914ed3733c9d0e1af/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>29. júl 2025</small>
|-
|40
| style="text-align:right" |[[FK Kolárovo]]
|'''{{Ku|2|3}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Imeľ|'''TJ Imeľ''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867976a35a9a4cf027b00b6/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>30. júl 2025</small>
|-
|41
| style="text-align:right" |[[OŠK Spišský Štvrtok]]
|{{Ku|1|6}}
| style="text-align:left" |[[FK Vysoké Tatry|'''FK Vysoké Tatry''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6869656e35a9a4cf02d19a86/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |<small>2. august 2025</small>
|-
|42
| style="text-align:right" |[[ŠK Čierne|'''ŠK Čierne''']]
|'''{{Ku|2|0}}'''
| style="text-align:left" |[[OŠK Rosina]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868460735a9a4cf022c0a0b/]</small>
|-
|43
| style="text-align:right" |[[ŠK Gbeľany]]
|'''{{Ku|1|4}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Sokol Zubrohlava|'''TJ Sokol Zubrohlava''']]
|80
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686844ba35a9a4cf0229172f/]</small>
|-
|44
| style="text-align:right" |[[Športový klub Vinica]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Sokol Medzibrod|'''TJ Sokol Medzibrod''']]
|140
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686844f835a9a4cf0229adab/]</small>
|-
|45
| style="text-align:right" |[[MFK Nová Baňa|'''MFK Nová Baňa''']]
|'''{{Ku|7|1}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Partizán Osrblie]]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868452e35a9a4cf022a161d/]</small>
|-
|46
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Belá - Dulice]]
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[OFK 1950 Priechod|'''OFK 1950 Priechod''']]
|280
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868456e35a9a4cf022aaa6c/]</small>
|-
|47
| style="text-align:right" |[[TJD Príbelce]]
|'''{{Ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Prameň Kováčová|'''ŠK Prameň Kováčová''']]
|0
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686845cd35a9a4cf022b8342/]</small>
|-
|48
| style="text-align:right" |[[Futbalový klub ATTACK Vrútky|'''Futbalový klub ATTACK Vrútky''']]
|'''{{Ku|3|2}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Dynamo Diviaky]]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868462335a9a4cf022c523b/]</small>
|-
|49
| style="text-align: right;" |[[TJ Veľké Leváre]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align: left;" |[[TJ Záhoran Jakubov|'''TJ Záhoran Jakubov''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868a1b2d2a8412722635f7/]</small>
|-
|50
| style="text-align: right;" |[[Oravan Oravská Jasenica|'''Oravan Oravská Jasenica''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[ŠK Tvrdošín]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688692392d2a84127232dc52/]</small>
|-
|51
| style="text-align:right" |[[OFK Slovenská Ľupča|'''OFK Slovenská Ľupča''']]
|'''{{Ku|3|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FK FILJO Ladomerská Vieska]]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868464535a9a4cf022ca51c/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>3. august 2025</small>
|-
|52
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Skalité]]
|'''{{Ku|2|7}}'''
| style="text-align:left" |[[Futbalový klub Čadca|'''Futbalový klub Čadca''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868446135a9a4cf02284bc1/]</small>
|-
|53
| style="text-align:right" |[[TJ Kysučan Korňa]]
|'''{{Ku|2|7}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Javorník Makov|'''ŠK Javorník Makov''']]
|400
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868447c35a9a4cf022889fe/]</small>
|-
|54
| style="text-align:right" |[[FK 1928 Jasenie]]
|'''{{Ku|1|6}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Družstevník Látky|'''TJ Družstevník Látky''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868447c35a9a4cf022889fe/]</small>
|-
|55
| style="text-align:right" |[[FK Iskra Hnúšťa]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MFK Baník Veľký Krtiš|'''MFK Baník Veľký Krtiš''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686845eb35a9a4cf022bca19/]</small>
|-
|56
| style="text-align:right" |[[ŠK Tomášov]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[OFK Dunajská Lužná|'''OFK Dunajská Lužná''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686196bb5a52cdc943e845b8/]</small>
|-
|57
| style="text-align:right" |[[MŠK Kráľova pri Senci]]
|'''{{Ku|3|3}}'''
{{Malé|({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[SFC Kalinkovo|'''SFC Kalinkovo''']]
|120
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686196d65a52cdc943e8743d/]</small>
|-
|58
| style="text-align:right" |[[TJ Jarovce Bratislava]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Rusovce|'''MFK Rusovce''']]
|160
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686196ea5a52cdc943e89066/]</small>
|-
|59
| style="text-align: right;" |[[ŠK Nová Dedinka|'''ŠK Nová Dedinka''']]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|3|1}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align: left;" |[[NŠK 1922 Bratislava]]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6861968c5a52cdc943e7f855/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>5. august 2025</small>
|-
|60
| style="text-align:right" |[[Trenčiansky Futbalový klub Opatová]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[OŠK Trenčianske Stankovce|'''OŠK Trenčianske Stankovce''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6867970d35a9a4cf027a2c70/]</small>
|-
|61
| style="text-align:right" | [[FC 34 Liptovský Mikuláš - Palúdzka]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Spišská Nová Ves|'''FK Spišská Nová Ves''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a0c5a52cdc9433211d6/]</small>
|-
|62
| style="text-align:right" |[[FK Iskra Nováky]]
|'''{{Ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Baník Prievidza|'''FC Baník Prievidza''']]
|550
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f08d35a52cdc943309a2f/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>6. august 2025</small>
|-
|63
| style="text-align:right" |[[ŠK Svätý Jur]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Rača|'''FK Rača''']]
|101
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f01075a52cdc9432753b3/]</small>
|-
|64
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Nitra-Chrenová]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Slovan Duslo Šaľa|'''FK Slovan Duslo Šaľa''']]
|208
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f085a5a52cdc9433003cd/]</small>
|-
|65
| style="text-align:right" |[[TJ Iskra Holíč]]
|'''{{Ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |[[Spartak Myjava|'''Spartak Myjava''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f08675a52cdc943301276/]</small>
|-
|66
| style="text-align:right" |[[FC Komoča]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FKM Nové Zámky|'''FKM Nové Zámky''']]
|500
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f08815a52cdc943303011/]</small>
|-
|67
| style="text-align:right" |[[Obecný športový klub Kolíňany|'''Obecný športový klub Kolíňany''']]
|'''{{Ku|3|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Beluša]]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f088f5a52cdc9433040fb/]</small>
|-
|68
| style="text-align:right" |[[TJ Štart Nitrianske Hrnčiarovce]]
|'''{{Ku|2|3}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Družstevník Veľké Ludince|'''TJ Družstevník Veľké Ludince''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f08b75a52cdc9433079bf/]</small>
|-
|69
| style="text-align:right" |[[ŠK Veľké Zálužie]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[OK Častkovce|'''OK Častkovce''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f08c55a52cdc943308b0b/]</small>
|-
|70
| style="text-align:right" | [[TJ Slovan Dudince]]
|'''{{Ku|1|10}}'''
| style="text-align:left" |[[Futbalový klub Podkonice|'''Futbalový klub Podkonice''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f091a5a52cdc94330eb89/]</small>
|-
|71
| style="text-align:right" | [[FK 09 Bacúch]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Rimavská Sobota|'''MŠK Rimavská Sobota''']]
|280
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09275a52cdc94330fdd6/]</small>
|-
|72
| style="text-align:right" | [[TJ Máj Ružomberok-Černová]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Námestovo|'''MŠK Námestovo''']]
|550
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09375a52cdc94331142c/]</small>
|-
|73
| style="text-align:right" | [[TJ Višňové|'''TJ Višňové''']]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MFK Dolný Kubín]]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f094a5a52cdc943312992/]</small>
|-
|74
| style="text-align:right" | [[TJ Lovča]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FTC Fiľakovo|'''FTC Fiľakovo''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09575a52cdc943313aa0/]</small>
|-
|75
| style="text-align:right" |[[Športové centrum Chynorany]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Fomat Martin|'''MŠK Fomat Martin''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09625a52cdc9433147ca/]</small>
|-
|76
| style="text-align:right" |[[TJ Iskra - Horné Orešany]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Jednota Bánová|'''TJ Jednota Bánová''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09775a52cdc943315f50/]</small>
|-
|77
| style="text-align:right" | [[ŠK Sásová]]
|'''{{Ku|1|6}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK NOVOHRAD Lučenec|'''MŠK NOVOHRAD Lučenec''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09825a52cdc943316d78/]</small>
|-
|78
| style="text-align:right" | [[TJ Horný Hríčov]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Tatran Oravské Veselé|'''TJ Tatran Oravské Veselé''']]
|223
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f098f5a52cdc943317b71/]</small>
|-
|79
| style="text-align:right" |[[MŠK Želiezovce]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Baník Kalinovo|'''TJ Baník Kalinovo''']]
|230
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09a25a52cdc943319135/]</small>
|-
|80
| style="text-align:right" | [[TJ Pokrok Stará Bystrica]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Bytča|'''MFK Bytča''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09b05a52cdc94331a0a2/]</small>
|-
|81
| style="text-align:right" |[[ZFC 1939 Trenčín]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Kysucké Nové Mesto|'''MŠK Kysucké Nové Mesto''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09bd5a52cdc94331b0b0/]</small>
|-
|82
| style="text-align:right" | [[ŠK Igram]]
|{{Ku|0|5}}
| style="text-align:left" |[[TJ Malinovo|'''TJ Malinovo''']]
|70
|[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688a70022d2a8412726b4f34/]
|-
|83
| style="text-align:right" |[[MFK Gelnica]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Vranov nad Topľou|'''MFK Vranov nad Topľou''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09f25a52cdc94331f182/]</small>
|-
|84
| style="text-align:right" | [[OFK Olováry]]
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MŠK Tesla Stropkov|'''MŠK Tesla Stropkov''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a195a52cdc94332205e/]</small>
|-
|85
| style="text-align:right" | [[FK Šalková]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Poprad|'''FK Poprad''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a285a52cdc943323077/]</small>
|-
|86
| style="text-align:right" |[[ŠK Slávia Lackovce]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|6|7}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[FC Lokomotíva Košice|'''FC Lokomotíva Košice''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a4f5a52cdc943325cf1/]</small>
|-
|87
| style="text-align:right" | [[OFK Vikartovce]]
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|2|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MŠK Spišské Podhradie|'''MŠK Spišské Podhradie''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a5e5a52cdc943326fe3/]</small>
|-
|88
| style="text-align:right" | [[OŠK RENOP Liptovská Teplá]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[1. MFK Kežmarok|'''1. MFK Kežmarok''']]
|400
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f0a825a52cdc943329d32/]</small>
|-
|89
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Bystrička]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[OŠK BEŠEŇOVÁ|'''OŠK BEŠEŇOVÁ''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868449e35a9a4cf0228da42/]</small>
|-
|90
| style="text-align:right" |[[TJ SPARTA Vysoká nad Kysucou|'''TJ SPARTA Vysoká nad Kysucou''']]
|'''{{Ku|3|2}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Spartak Radôstka]]
|254
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686844d735a9a4cf02295b3f/]</small>
|-
|91
| style="text-align:right" |[[MFK Detva]]
|'''{{Ku|1|5}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Badín|'''ŠK Badín''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868454a35a9a4cf022a5682/]</small>
|-
|92
| style="text-align:right" |[[TJ Vinohrad Čebovce|'''TJ Vinohrad Čebovce''']]
|'''{{Ku|2|0}}'''
| style="text-align:left" |[[1. FK Buzitka]]
|210
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868458c35a9a4cf022aefa2/]</small>
|-
|93
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Bitarová]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|'''TJ Tatran Krásno nad Kysucou''']]
|130
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686845ab35a9a4cf022b37c9/]</small>
|-
|94
| style="text-align:right" |[[FK Mesta Tornaľa]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Brezno|'''FK Brezno''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6868466135a9a4cf022ce363/]</small>
|-
|95
| style="text-align: right;" |[[FK Fatran Varín]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[OFK Teplička nad Váhom|'''OFK Teplička nad Váhom''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688538392d2a841272281b0e/]</small>
|-
|96
| style="text-align: right;" |[[ŠK Závod|'''ŠK Závod''']]
|'''{{Ku|3|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[FK Lokomotíva Devínska Nová Ves|Lokomotíva Devínska Nová Ves]]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688538bd2d2a84127228dded/]</small>
|-
|97
| style="text-align: right;" |[[OŠK Slovenský Grob|'''OŠK Slovenský Grob''']]
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|5|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align: left;" |[[FK Karpaty Limbach]]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868a672d2a84127226b014/]</small>
|-
|98
| style="text-align:right" |[[Futbalový klub Senica]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Slovan Galanta|'''FC Slovan Galanta''']]
|400
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f089a5a52cdc94330540f/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>13. august 2025</small>
|-
|99
| style="text-align:right" |[[„FC Nový Život“]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK 1923 Gabčíkovo|'''ŠK 1923 Gabčíkovo''']]
|400
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f08e55a52cdc94330afe3/]</small>
|-
|100
| style="text-align:right" | [[ŠK Senkvice]]
|'''{{Ku|2|6}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Senec|'''MŠK Senec''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f08f05a52cdc94330bc99/]</small>
|-
|101
| style="text-align:right" |[[FC Rohožník]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FC - Žolík Malacky|'''FC - Žolík Malacky''']]
|450
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686188ef5a52cdc943d1b9d9/]</small>
|-
|102
| style="text-align: right;" |[[FK Jesenské]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align: left;" |[[FK Humenné|'''FK Humenné''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f09d65a52cdc94331d407/]</small>
|}
== 2. kolo ==
V 2. kole nastúpi 102 víťazov z 1. kola a 26 klubov z dvoch najvyšších súťaží, ktoré v 2. kole začnú svoje účinkovanie v súťaži. 64 víťazov postúpilo do 3. kola.
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! style="background:#C1D8FF" width="52" |Zápas
! style="background:#C1D8FF" width="249" |Domáci
! style="background:#C1D8FF" width="60" |Výsledok
! style="background:#C1D8FF" width="230" |Hostia
! style="background:#C1D8FF" width="42" |{{Malé|Divákov}}
! style="background:#C1D8FF" width="3" |#
|-
! colspan="6" align="center" |<small>20. august 2025</small>
|-
|1
| style="text-align:right" |[[FC Jelka]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|'''DAC Dunajská Streda''']]
|1 800
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685efeff5a52cdc943248c84/]</small>
|-
|2
| style="text-align:right" |[[FK Vysoké Tatry]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|'''MFK Tatran Liptovský Mikuláš''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685effce5a52cdc94325a530/]</small>
|-
|3
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Látky|'''TJ Družstevník Látky''']]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MŠK Novohrad Lučenec]]
|820
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688fbdd62d2a8412723a5aa3/]</small>
|-
|4
| style="text-align:right" |[[ŠK Javorník Makov]]
|'''{{Ku|0|6}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Námestovo|'''MŠK Námestovo''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688fbf192d2a8412723d926c/]</small>
|-
|5
| style="text-align:right" |[[AFC Nitra|'''AFC Nitra''']]
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|3|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MFK Bytča]]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688691c12d2a8412723230a1/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>26. august 2025</small>
|-
|6
| style="text-align:right" |[[FK Dubnica nad Váhom|'''FK Dubnica nad Váhom''']]
|'''{{Ku|3|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Baník Prievidza]]
|546
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868bc12d2a84127228bbb6/]</small>
|-
|7
| style="text-align:right" |[[OŠK Bešeňová]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[1. MFK Kežmarok|'''1. MFK Kežmarok''']]
|15
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6893a481affe0f1eee3cd099/]</small>
|-
|8
| style="text-align:right" |[[TJ Spišský Štiavnik]]
|'''{{Ku|0|9}}'''
| style="text-align:left" |[[Slávia TU Košice|'''Slávia TU Košice''']]
|360
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f00a65a52cdc94326d078/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>27. august 2025</small>
|-
|9
| style="text-align:right" |[[AC Nitra]]
|'''{{Ku|1|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Spartak Trnava|'''FC Spartak Trnava''']]
|4 345
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685efee15a52cdc943246519/]</small>
|-
|10
| style="text-align:right" |[[Oravan Oravská Jasenica]]
|'''{{Ku|2|6}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Ružomberok|'''MFK Ružomberok''']]
|295
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685efef25a52cdc9432479c1/]</small>
|-
|11
| style="text-align:right" |[[TJ Vinohrad Čebovce]]
|'''{{Ku|0|9}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Železiarne Podbrezová|'''Železiarne Podbrezová''']]
|430
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eff1a5a52cdc94324aeef/]</small>
|-
|12
| style="text-align:right" |[[ŠK Svodín]]
|'''{{Ku|1|4}}'''
| style="text-align:left" |[[KFC Komárno|'''KFC Komárno''']]
|520
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eff295a52cdc94324c1ed/]</small>
|-
|13
| style="text-align:right" |[[FK Slovan Kendice]]
|'''{{Ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Košice|'''FC Košice''']]
|1 456
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eff4b5a52cdc94324f3d9/]</small>
|-
|14
| style="text-align:right" |[[FK Čaňa]]
|'''{{Ku|1|7}}'''
| style="text-align:left" |[[1. FC Tatran Prešov|'''Tatran Prešov''']]
|787
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eff5a5a52cdc943250943/]</small>
|-
|15
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Hlboké]]
|'''{{Ku|0|7}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Skalica|'''MFK Skalica''']]
|830
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eff655a52cdc943251c21/]</small>
|-
|16
| style="text-align:right" |[[FK Junior Kanianka]]
|'''{{Ku|0|9}}'''
| style="text-align:left" |[[AS Trenčín|'''AS Trenčín''']]
|1 188
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eff805a52cdc943253d6b/]</small>
|-
|17
| style="text-align:right" |[[TJ Spartak Vysoká nad Kysucou]]
|'''{{Ku|1|7}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Žilina|'''MŠK Žilina''']]
|800
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eff995a52cdc943255d25/]</small>
|-
|18
| style="text-align:right" |[[ŠK Prameň Kováčová]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Dukla Banská Bystrica|'''MFK Dukla Banská Bystrica''']]
|540
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685effb05a52cdc943257b6a/]</small>
|-
|19
| style="text-align:right" |[[OŠK Svätý Peter]]
|'''{{Ku|0|6}}'''
| style="text-align:left" |[[FC ViOn Zlaté Moravce|'''ViOn Zlaté Moravce''']]
|152
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685effbc5a52cdc943258bcb/]</small>
|-
|20
| style="text-align:right" |[[OFK Teplička nad Váhom]]
|'''{{Ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |[[FK MŠK Považská Bystrica|'''MŠK Považská Bystrica''']]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685effe05a52cdc94325bace/]</small>
|-
|21
| style="text-align:right" |[[ŠK LR Crystal]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Púchov|'''MŠK Púchov''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685effeb5a52cdc94325c944/]</small>
|-
|22
| style="text-align:right" |[[TJ Malinovo]]
|'''{{Ku|1|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Petržalka|'''FC Petržalka''']]
|240
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685efffa5a52cdc94325e147/]</small>
|-
|23
| style="text-align:right" |[[ŠK Nitra-Dolné Krškany]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[Dynamo Malženice|'''Dynamo Malženice''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f00165a52cdc94326075a/]</small>
|-
|24
| style="text-align:right" |[[ŠK Badín]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Lokomotíva Zvolen|'''MFK Zvolen''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f00535a52cdc943265856/]</small>
|-
|25
| style="text-align:right" |[[TJ Imeľ]]
|'''{{Ku|1|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FC ŠTK 1914 Šamorín|'''ŠTK Šamorín''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f00605a52cdc94326731e/]</small>
|-
|26
| style="text-align:right" |[[ŠK Harichovce]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Stará Ľubovňa|'''Stará Ľubovňa Redfox''']]
|460
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f007b5a52cdc943269980/]</small>
|-
|27
| style="text-align:right" |[[OŠK Trenčianske Stankovce|'''OŠK Trenčianske Stankovce''']]
|'''{{Ku|3|1}}'''
| style="text-align:left" |[[OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom|Baník Lehota pod Vtáčnikom]]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f00b55a52cdc94326e33b/]</small>
|-
|28
| style="text-align:right" |[[SFC Kalinkovo]]
|'''{{Ku|0|7}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Inter Bratislava|'''FK Inter Bratislava''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686188ba5a52cdc943d1695c/]</small>
|-
|29
| style="text-align:right" |[[FC Pata]]
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|1|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[OK Častkovce|'''OK Častkovce''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6885395f2d2a84127229b959/]</small>
|-
|30
| style="text-align:right" |[[PFK Piešťany|'''PFK Piešťany''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Družstevník Veľké Ludince]]
|462
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688539c92d2a8412722a5ce3/]</small>
|-
|31
| style="text-align:right" |[[OTJ Jamník]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Družstevník Breznica|'''TJ Družstevník Breznica''']]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6885cf412d2a841272eb90a0/]</small>
|-
|32
| style="text-align:right" |[[FK Košeca]]
|'''{{Ku|1|5}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Fomat Martin|'''MŠK Fomat Martin''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868ce62d2a8412722a86a9/]</small>
|-
|33
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Košecké Podhradie|'''TJ Slovan Košecké Podhradie''']]
|'''{{Ku|1|0}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Kysucké Nové Mesto]]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868d4c2d2a8412722b36ea/]</small>
|-
|34
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Jacovce]]
|'''{{Ku|1|8}}'''
| style="text-align:left" | [[FK Beluša|'''FK Beluša''']]
|180
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868d892d2a8412722ba77f/]</small>
|-
|35
| style="text-align:right" |[[TJ Slavoj Boleráz]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|5|6}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[FKM Nové Zámky|'''FKM Nové Zámky''']]
|120
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868e012d2a8412722c60c4/]</small>
|-
|36
| style="text-align:right" |[[TJ Veľké Lovce]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Baník Kalinovo|'''TJ Baník Kalinovo''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868e512d2a8412722cea7e/]</small>
|-
|37
| style="text-align:right" |[[OFK Trebatice]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Slovan Galanta|'''FC Slovan Galanta''']]
|78
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868f402d2a8412722e59a7/]</small>
|-
|38
| style="text-align:right" |[[ŠK Blava 1928|'''ŠK Blava 1928''']]
|'''{{Ku|4|1}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Jednota Bánová]]
|158
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868f5a2d2a8412722e8076/]</small>
|-
|39
| style="text-align:right" |[[ŠKF Sereď]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Slovan Duslo Šaľa|'''FK Slovan Duslo Šaľa''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68868f9c2d2a8412722ee333/]</small>
|-
|40
| style="text-align:right" |[[ŠK Šurany]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK 1923 Gabčíkovo|'''ŠK 1923 Gabčíkovo''']]
|400
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688690122d2a8412722f9492/]</small>
|-
|41
| style="text-align:right" |[[FK Gerlachov]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|8|9}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MŠK Spišské Podhradie|'''MŠK Spišské Podhradie''']]
|450
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688694862d2a841272363e2d/]</small>
|-
|42
| style="text-align:right" |[[TJ Dvorníky - Včeláre|'''TJ Dvorníky - Včeláre''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Rožňava]]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688695892d2a84127237b25d/]</small>
|-
|43
| style="text-align:right" |[[Partizán Bardejov BŠK|'''Partizán Bardejov BŠK''']]
|'''{{Ku|4|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Vranov nad Topľou]]
|251
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6886959e2d2a84127237ccda/]</small>
|-
|44
| style="text-align:right" |[[FK Košická Nová Ves]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Snina|'''MFK Snina''']]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688695ff2d2a841272386eeb/]</small>
|-
|45
| style="text-align:right" |[[TJ Jasenov|'''TJ Jasenov''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Odeva Lipany]]
|182
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688697042d2a84127239dc50/]</small>
|-
|46
| style="text-align:right" |[[FK Brezno|'''FK Brezno''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Slovan Sabinov]]
|695
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68869c332d2a841272411edb/]</small>
|-
|47
| style="text-align:right" |[[TJ Sokol Medzibrod]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FTC Fiľakovo|'''FTC Fiľakovo''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688e69a52d2a8412728ed7f7/]</small>
|-
|48
| style="text-align:right" |[[MFK Nová Baňa]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|8|9}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MŠK Rimavská Sobota|'''MŠK Rimavská Sobota''']]
|850
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688e69cf2d2a8412728f28ee/]</small>
|-
|49
| style="text-align:right" |[[Futbalový klub ATTACK Vrútky]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Poprad|'''FK Poprad''']]
|360
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688e6a792d2a8412729063f2/]</small>
|-
|50
| style="text-align:right" |[[TJ Višňové]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[TJ Sokol Zubrohlava|'''TJ Sokol Zubrohlava''']]
|425
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688e6b702d2a841272925808/]</small>
|-
|51
| style="text-align:right" |[[OŠK Slovenský Grob]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[ŠK Nová Dedinka|'''ŠK Nová Dedinka''']]
|251
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688fbd052d2a841272384577/]</small>
|-
|52
| style="text-align:right" |[[OFK Dunajská Lužná]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Rača|'''FK Rača''']]
|190
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688fbd542d2a841272390a9a/]</small>
|-
|53
| style="text-align:right" |[[OFK 1950 Priechod]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Podkonice|'''FK Podkonice''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688e69dd2d2a8412728f486b/]</small>
|-
|54
| style="text-align:right" |[[FK Čadca]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|2|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[TJ Tatran Oravské Veselé|'''TJ Tatran Oravské Veselé''']]
|300
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688fbec12d2a8412723cad42/]</small>
|-
|55
| style="text-align:right" |[[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|'''TJ Tatran Krásno nad Kysucou''']]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|5|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[FK Spišská Nová Ves]]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/689243ffaffe0f1eee0524b5/]</small>
|-
|56
| style="text-align:right" |[[ŠK Závod]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Senec|'''MŠK Senec''']]
|206
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6893a21aaffe0f1eee36b4fe/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>3. september 2025</small>
|-
|57
| style="text-align:right" |[[MFK Rusovce]]
|'''{{Ku|0|0}}'''
{{Malé|({{ku|6|7}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[Spartak Myjava|'''Spartak Myjava''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688fbd7b2d2a84127239749e/]</small>
|-
|58
| style="text-align:right" |[[FK Geča 73]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Lokomotíva Košice|'''FC Lokomotíva Košice''']]
|320
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688697602d2a8412723a557f/]</small>
|-
|59
| style="text-align:right" |[[ŠK Čierne]]
|'''{{Ku|1|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Pohronie|'''FK Pohronie''']]
|500
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685f00255a52cdc943261ad8/]</small>
|-
|60
| style="text-align:right" |[[TJ Záhoran Jakubov]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FC - Žolík Malacky|'''FC - Žolík Malacky''']]
|299
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688e693b2d2a8412728dfcc8/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>10. september 2025</small>
|-
|61
| style="text-align:right" |[[MFK Baník Veľký Krtiš]]
|'''{{Ku|0|6}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Humenné|'''FK Humenné''']]
|450
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688fbf782d2a8412723e8e41/]</small>
|-
|62
| style="text-align:right" |[[OFK Slovenská Ľupča]]
|'''{{Ku|2|7}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Tesla Stropkov|'''MŠK Tesla Stropkov''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/688e6a982d2a841272909de3/]</small>
|-
|63
| style="text-align:right" |[[FK Sobrance-Sobranecko]]
|'''{{Ku|0|10}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Zemplín Michalovce|'''MFK Zemplín Michalovce''']]
|950
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685eff3c5a52cdc94324e05a/]</small>
|-
|64
| style="text-align:right" |[[FC Nádszeg]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']]
|1 946
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/685efed35a52cdc943245519/]</small>
|}
== 3. kolo ==
V 3. kole nastúpi 64 postupujúcich tímov z 2. kola. 32 víťazov postúpi do 4. kola. Hlavný termín zápasov 3. kola bude 24. september 2025. Zápasy boli na programe od 9. septembra do 8. októbra 2024.
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! style="background:#C1D8FF" width="52" |Zápas
! style="background:#C1D8FF" width="249" |Domáci
! style="background:#C1D8FF" width="60" |Výsledok
! style="background:#C1D8FF" width="230" |Hostia
! style="background:#C1D8FF" width="42" |Divákov
! style="background:#C1D8FF" width="3" |#
|-
! colspan="6" |<small>9. september 2025</small>
|-
|1
| style="text-align:right" |[[TJ Baník Kalinovo]]
|'''{{Ku|0|7}}'''
| style="text-align:left" |[[FC ViOn Zlaté Moravce|'''ViOn Zlaté Moravce''']]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af56d8510cef8070da8ec2/]</small>
|-
|2
| style="text-align:right" |[[FK Slovan Duslo Šaľa]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[Dynamo Malženice|'''Dynamo Malženice''']]
|285
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5784510cef8070dc09e4/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |<small>14. september 2025</small>
|-
|3
| style="text-align:right" |[[MŠK Spišské Podhradie]]
|'''{{Ku|1|7}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Košice|'''FC Košice''']]
|496
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af59b3510cef8070e0ee53/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |<small>23. september 2025</small>
|-
|4
| style="text-align:right" |[[FKM Nové Zámky]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FC ŠTK 1914 Šamorín|'''ŠTK Šamorín''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af56b0510cef8070da25d7/]</small>
|-
|5
| style="text-align:right" |[[FK Humenné]]
|'''{{Ku|2|0}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Pohronie|'''FK Pohronie''']]
|380
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/futbalovy-klub-humenne-s-r-o/tim/dospeli-m-a/vysledky/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>24. september 2025</small>
|-
|6
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Látky]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FTC Fiľakovo|'''FTC Fiľakovo''']]
|775
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68a61380fcbdc88bf0a47d10/]</small>
|-
|7
| style="text-align:right" |[[1. MFK Kežmarok]]
|'''{{Ku|0|7}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Ružomberok|'''MFK Ružomberok''']]
|486
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68adec41510cef80707345e0/]</small>
|-
|8
| style="text-align:right" |[[TJ Jasenov]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[Slávia TU Košice|'''Slávia TU Košice''']]
|186
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68adec5a510cef8070736e81/]</small>
|-
|9
| style="text-align:right" |[[FC - Žolík Malacky]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Petržalka|'''FC Petržalka''']]
|220
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af554c510cef8070d6b6ac/]</small>
|-
|10
| style="text-align:right" |[[ŠK Nová Dedinka]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Senec|'''MŠK Senec''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5575510cef8070d71714/]</small>
|-
|11
| style="text-align:right" |[[MŠK Fomat Martin]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Púchov|'''MŠK Púchov''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af55fb510cef8070d85c9e/]</small>
|-
|12
| style="text-align:right" |[[TJ Slovan Košecké Podhradie]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|2|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[OŠK Trenčianske Stankovce|'''OŠK Trenčianske Stankovce''']]
|200
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5654510cef8070d928ea/]</small>
|-
|13
| style="text-align:right" |[[FK Beluša]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Spartak Trnava|'''FC Spartak Trnava''']]
|900
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5687510cef8070d9aa63/]</small>
|-
|14
| style="text-align:right" |[[ŠK Blava Jaslovské Bohunice]]
|'''{{Ku|2|6}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Slovan Galanta|'''FC Slovan Galanta''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5741510cef8070db7811/]</small>
|-
|15
| style="text-align:right" |[[TJ Sokol Zubrohlava]]
|'''{{Ku|0|8}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Žilina|'''MŠK Žilina''']]
|680
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af587d510cef8070de54dd/]</small>
|-
|16
| style="text-align:right" |[[FK Podkonice]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Železiarne Podbrezová|'''FK Železiarne Podbrezová''']]
|507
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5905510cef8070df6a79/]</small>
|-
|17
| style="text-align:right" |[[TJ Dvorníky - Včeláre]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[Partizán Bardejov BŠK|'''Partizán Bardejov BŠK''']]
|150
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af59e1510cef8070e15236/]</small>
|-
|18
| style="text-align:right" |[[FC Lokomotíva Košice]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Stará Ľubovňa|'''Stará Ľubovňa Redfox''']]
|100
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5a5a510cef8070e25d9a/]</small>
|-
|19
| style="text-align:right" |[[TJ Tatran Krásno nad Kysucou]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Dukla Banská Bystrica|'''MFK Dukla Banská Bystrica''']]
|354
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5cb0510cef8070e7a949/]</small>
|-
|20
| style="text-align:right" |[[FK Dubnica nad Váhom]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[AS Trenčín|'''AS Trenčín''']]
|844
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68adec0d510cef807072e54d/]</small>
|-
|21
| style="text-align:right" |[[FK Brezno]]
|'''{{Ku|1|5}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|'''MFK Tatran Liptovský Mikuláš''']]
|792
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68a6139ffcbdc88bf0a4b8e4/]</small>
|-
|22
| style="text-align:right" |[[ŠK 1923 Gabčíkovo]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|'''FK DAC 1904 Dunajská Streda''']]
|1 638
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68a613e4fcbdc88bf0a543d3/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>30. september 2025</small>
|-
|23
| style="text-align: right;" |[[MŠK Námestovo|'''MŠK Námestovo''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[FK MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]]
|475
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68a613b8fcbdc88bf0a4ea92/]</small>
|-
|24
| style="text-align:right" |[[FK Poprad]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Tesla Stropkov|'''MŠK Tesla Stropkov''']]
|133
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af592e510cef8070dfc22f/]</small>
|-
|25
| style="text-align:right" |[[AFC Nitra|'''AFC Nitra''']]
|'''{{Ku|4|0}}'''
| style="text-align:left" |[[TJ Tatran Oravské Veselé]]
|272
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68a6165cfcbdc88bf0aac229/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |<small>1. október 2025</small>
|-
|26
| style="text-align:right" |[[FK Rača]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Inter Bratislava|'''FK Inter Bratislava''']]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af55a1510cef8070d785ca/]</small>
|-
|27
| style="text-align:right" |[[MŠK Rimavská Sobota]]
|'''{{Ku|1|6}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Lokomotíva Zvolen|'''MFK Zvolen''']]
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af58cf510cef8070defaf9/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>5. október 2025</small>
|-
|28
| style="text-align:right" |[[PFK Piešťany]]
|'''{{Ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']]
|3 589
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af57c8510cef8070dcabf4/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>8. október 2025</small>
|-
|29
| style="text-align:right" |[[OK Častkovce]]
|'''{{Ku|0|4}}'''
| style="text-align:left" |[[KFC Komárno|'''KFC Komárno''']]
|357
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5705510cef8070dafc0c/]</small>
|-
|30
| style="text-align:right" |[[MFK Snina]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Zemplín Michalovce|'''MFK Zemplín Michalovce''']]
|524
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5a14510cef8070e1c07f/]</small>
|-
|31
| style="text-align:right" |[[TJ Družstevník Breznica]]
|'''{{Ku|0|7}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Tatran Prešov|'''FC Tatran Prešov''']]
|1 173
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af5a8d510cef8070e2d53d/]</small>
|-
|32
| style="text-align:right" |[[Spartak Myjava]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Skalica|'''MFK Skalica''']]
|367
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68af55cb510cef8070d7f006/]</small>
|}
== 4. kolo ==
V 4. kole nastúpi 32 postupujúcich tímov z 3. kola. 16 víťazov postúpi do 5. kola. Zápasy budú na programe od 15. októbra do 15. novembra 2025.
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! style="background:#C1D8FF" width="52" |Zápas
! style="background:#C1D8FF" width="249" |Domáci
! style="background:#C1D8FF" width="60" |Výsledok
! style="background:#C1D8FF" width="230" |Hostia
! style="background:#C1D8FF" width="42" |Divákov
! style="background:#C1D8FF" width="3" |#
|-
! colspan="6" |<small>15. október 2025</small>
|-
|1
| style="text-align:right" |[[FTC Fiľakovo|'''FTC Fiľakovo''']]
|'''{{Ku|5|2}}'''
| style="text-align:left" |[[Slávia TU Košice]]
|450
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d67098efd64493b4d50315/]</small>
|-
|2
| style="text-align:right" |[[AFC Nitra|'''AFC Nitra''']]
|'''{{Ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Námestovo]]
|380
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68dd58ebefd64493b4164633/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |<small>21. október 2025</small>
|-
|3
| style="text-align:right" |[[MFK Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox]]
|'''{{Ku|0|3}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Tatran Prešov|'''Tatran Prešov''']]
|336
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68dd58ebefd64493b4164633/]</small>
|-
|4
| style="text-align:right" |[[FK Humenné]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Železiarne Podbrezová|'''FK Železiarne Podbrezová''']]
|660
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d67170efd64493b4d67d87/]</small>
|-
|5
| style="text-align:right" |[[MŠK Tesla Stropkov]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|9|10}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|'''MFK Tatran Liptovský Mikuláš''']]
|691
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d671a4efd64493b4d6cf36/]</small>
|-
|6
| style="text-align:right" |[[MFK Dukla Banská Bystrica]]
|'''{{Ku|2|2}}'''
{{Malé|({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[MŠK Púchov|'''MŠK Púchov''']]
|423
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d66fbbefd64493b4d372a5/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |<small>22. október 2025</small>
|-
|7
| style="text-align:right" |[[FC Slovan Galanta]]
|'''{{Ku|2|3}}'''
| style="text-align:left" |[[KFC Komárno|'''KFC Komárno''']]
|211
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d66fecefd64493b4d3d327/]</small>
|-
|8
| style="text-align:right" |[[OFK Dynamo Malženice]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[AS Trenčín|'''AS Trenčín''']]
|250
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d6712defd64493b4d61343/]</small>
|-
|9
| style="text-align:right" |[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Ružomberok|'''MFK Ružomberok''']]
|905
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d6713cefd64493b4d629cf/]</small>
|-
|10
| style="text-align:right" |[[FC ŠTK 1914 Šamorín]]
|'''{{Ku|1|1}}'''
{{Malé|({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[FC Spartak Trnava|'''FC Spartak Trnava''']]
|827
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d66fa1efd64493b4d346c5/]</small>
|-
|11
| style="text-align:right" |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Košice|'''FC Košice''']]
|351
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d670ceefd64493b4d56466/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>29. október 2025</small>
|-
|12
| style="text-align:right" |[[Partizán Bardejov]]
|'''{{Ku|1|3}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Zemplín Michalovce|'''MFK Zemplín Michalovce''']]
|678
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d670b6efd64493b4d539c6/]</small>
|-
|13
| style="text-align:right" |[[MŠK Senec]]
|'''{{Ku|0|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MŠK Žilina|'''MŠK Žilina''']]
|586
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d67006efd64493b4d3fdc8/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>5. november 2025</small>
|-
|14
| style="text-align:right" |[[FC Petržalka]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|'''FK DAC 1904 Dunajská Streda''']]
|820
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d66fd8efd64493b4d3aea1/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>11. november 2025</small>
|-
|15
| style="text-align:right" |[[FK Inter Bratislava]]
|'''{{Ku|0|2}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Skalica|'''MFK Skalica''']]
|208
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68dd583cefd64493b41518e8/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>15. november 2025</small>
|-
|16
| style="text-align:right" |[[OŠK Trenčianske Stankovce]]
|'''{{Ku|1|6}}'''
| style="text-align:left" |[[ŠK Slovan Bratislava]]
|2 730
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68d67160efd64493b4d66141/]</small>
|}
== 5. kolo ==
V 5. kole nastúpi 16 postupujúcich tímov zo 4. kola. 8 víťazov postúpi do štvrťfinále. Zápasy budú na programe od 19. novembra 2025.
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! style="background:#C1D8FF" width="52" |Zápas
! style="background:#C1D8FF" width="249" |Domáci
! style="background:#C1D8FF" width="60" |Výsledok
! style="background:#C1D8FF" width="230" |Hostia
! style="background:#C1D8FF" width="42" |Divákov
! style="background:#C1D8FF" width="3" |#
|-
! colspan="6" |<small>15. november 2025</small>
|-
|1
| style="text-align:right" |[[AFC Nitra]]
|'''{{Ku|2|3}}'''
| style="text-align:left" |'''[[FK Železiarne Podbrezová]]'''
|2 050
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68fb7a9ab76b3c787f2eb84d/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>18. november 2025</small>
|-
|2
| style="text-align:right" |[[MŠK Púchov]]
|'''{{Ku|1|2}}'''
| style="text-align:left" |'''[[FC Tatran Prešov]]'''
|350
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68fb7a57b76b3c787f2e4316/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>19. november 2025</small>
|-
|3
| style="text-align:right" |[[FTC Fiľakovo]]
|'''{{Ku|0|5}}'''
| style="text-align:left" |'''[[AS Trenčín]]'''
|810
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68fb786ab76b3c787f2a9e77/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>25. november 2025</small>
|-
|4
| style="text-align: right;" |'''[[MŠK Žilina]]'''
|'''{{Ku|3|1}}'''
| style="text-align: left;" |[[MFK Skalica]]
|582
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69027892b76b3c787f3729fe/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>3. december 2025</small>
|-
|5
| style="text-align: right;" |'''[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]'''
|'''{{Ku|3|0}}'''
| style="text-align: left;" |[[MFK Zemplín Michalovce]]
|1 932
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/690278d9b76b3c787f379fd8/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>10. december 2025</small>
|-
|6
| style="text-align:right" |[[MFK Ružomberok]]
|'''{{Ku|2|4}}'''
| style="text-align:left" |'''[[FC Košice]]'''
|551
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68fb7a3ab76b3c787f2e0996/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>18. február 2026</small>
|-
|7
| style="text-align:right" |'''[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]]'''
|'''{{Ku|1|0}}'''
| style="text-align:left" |[[KFC Komárno]]
|284
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68fb7a7db76b3c787f2e8960/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>18. február 2026</small>
|-
|8
| style="text-align:right" |'''[[FC Spartak Trnava]]'''
|'''{{ku|1|1}}'''<br>{{Malé|({{ku|5|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
| style="text-align:left" |[[ŠK Slovan Bratislava]]
|8 086
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/68fb7885b76b3c787f2ad266/]</small>
|}
== Štvrťfinále ==
Žreb štvrťfinále sa uskutočnil v utorok 16. decembra 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Bobko
| meno = Silvester
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = SLOVNAFT CUP – Žreb štvrťfinále: Víťaz derby proti Podbrezovej, dva duely na východe
| url = https://futbalsfz.sk/slovnaft-cup-zreb-stvrtfinale-vitaz-derby-proti-podbrezovej-dva-duely-na-vychode/
| vydavateľ = futbalsfz.sk
| miesto =
| dátum vydania = 2025-12-16
| dátum prístupu = 2026-04-29
| jazyk =
}}</ref> Zápasy sa odohrali od 3. do 11. marca 2026.
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! style="background:#C1D8FF" width="52" |Zápas
! style="background:#C1D8FF" width="249" |Domáci
! style="background:#C1D8FF" width="60" |Výsledok
! style="background:#C1D8FF" width="230" |Hostia
! style="background:#C1D8FF" width="42" |Divákov
! style="background:#C1D8FF" width="3" |#
|-
! colspan="6" |<small>3. marec 2026</small>
|-
|1
| style="text-align:right" |'''[[FK Železiarne Podbrezová]]'''
|'''{{Ku|4|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FC Spartak Trnava]]
|3 568
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69972fcb867c422c120402b8/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>4. marec 2026</small>
|-
|2
| style="text-align:right" |'''[[FC Košice]]'''
|'''{{Ku|4|0}}'''
| style="text-align:left" |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|4 989
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69972fcb867c422c120402bc/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>10. marec 2026</small>
|-
|3
| style="text-align:right" |'''[[MŠK Žilina]]'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| style="text-align:left" |[[AS Trenčín]]
|1 334
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69972fcb867c422c120402c3/]</small>
|-
! colspan="6" |<small>11. marec 2026</small>
|-
|4
| style="text-align:right" |'''[[FC Tatran Prešov]]'''
|'''{{ku|2|1}}'''
| style="text-align:left" |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]]
|2 766
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69972fcb867c422c120402b6/]</small>
|}
== Semifinále ==
Žreb semifinále sa uskutočnil v pondelok 23. februára 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Bobko
| meno = Silvester
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = SLOVNAFT CUP – Žreb odhalil možné dvojice pohárového semifinále
| url = https://futbalsfz.sk/slovnaft-cup-zreb-odhalil-mozne-dvojice-poharoveho-semifinale/
| vydavateľ = futbalsfz.sk
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-23
| dátum prístupu = 2026-04-29
| jazyk =
}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 17. a 18. marca, odvety 14. a 15. apríla 2026.
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! style="background:#C1D8FF" width="55" |1. semifinále
! style="background:#C1D8FF" width="200" |Domáci
! style="background:#C1D8FF" width="110" |Výsledok
! style="background:#C1D8FF" width="200" |Hostia
! style="background:#C1D8FF" width="25" |Divákov
! style="background:#C1D8FF" width="3" |#
|-
! colspan="6" align="center" |{{Malé|17. marec 2026}}
|-
|1.zápas
| style="text-align:right" |[[FC Tatran Prešov]]
|{{ku|2|2}}
| style="text-align:left" |[[FC Košice]]
|4 884
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b1bac233866a74984adf0d/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |{{Malé|15. apríl 2026}}
|-
|odveta
| style="text-align:right" |[[FC Košice]]
|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| style="text-align:left" |[[FC Tatran Prešov]]
|9 662
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b1bac233866a74984adf1f/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |'''Celkový výsledok'''
|-
|
| style="text-align:right" |[[FC Tatran Prešov]]
|'''{{ku|3|4}}'''
| style="text-align:left" |'''[[FC Košice]]'''
|}
{| class="wikitable" style="text-align:center"
! style="background:#C1D8FF" width="55" |2. semifinále
! style="background:#C1D8FF" width="200" |Domáci
! style="background:#C1D8FF" width="110" |Výsledok
! style="background:#C1D8FF" width="200" |Hostia
! style="background:#C1D8FF" width="25" |Divákov
! style="background:#C1D8FF" width="3" |#
|-
! colspan="6" align="center" |{{Malé|18. marec 2026}}
|-
|1.zápas
| style="text-align:right" |[[MŠK Žilina]]
|{{ku|2|0}}
| style="text-align:left" |[[FK Železiarne Podbrezová]]
|1 739
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b069c033866a749875c185/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |{{Malé|14. apríl 2026}}
|-
|odveta
| style="text-align:right" |[[FK Železiarne Podbrezová]]
|{{ku|1|1}}
| style="text-align:left" |[[MŠK Žilina]]
|2 476
|<small>[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b069c033866a749875c090/]</small>
|-
! colspan="6" align="center" |'''Celkový výsledok'''
|-
|
| style="text-align:right" |'''[[MŠK Žilina]]'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| style="text-align:left" |[[FK Železiarne Podbrezová]]
|}
== Finále ==
Finále bolo na programe [[1. máj]]a [[2026]] na [[Štadión MŠK Žilina|štadióne MŠK Žilina pod Dubňom]].
{{Futbalbox2
|bg=#FFFFFF
|dátum=1. máj 2026
|čas=16:00
|mužstvo1='''[[MŠK Žilina]]'''
|skóre={{ku|3|1}}
|polčas={{ku|2|0}}
|mužstvo2=[[FC Košice]]
|zápis=[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69dfdab556c12320c36e41cb/ Správa o zápase]
|góly1=[[Michal Faško|Faško]] {{gól|16}}<br>[[Filip Kaša|Kaša]] {{gól|40}}<br>[[Marko Roginić|Roginić]] {{gól|50}}
|góly2={{gól|90}} [[Karlo Miljanić|Miljanić]]
|štadión=[[Štadión MŠK Žilina]], [[Žilina]]
|divákov=9 723
|rozhodca=[[Peter Kráľovič]]
}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.slovnaftcup.sk/ Oficiálna stránka]
* [https://futbalsfz.sk/slovnaftcup/ Slovnaft Cup na futbalsfz.sk]
* [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/slovnaft-cup/ Slovnaft Cup na sportnet.sme.sk/futbalnet]
{{Portál|Futbal}}
{{Zoznam sezón Slovenského pohára vo futbale}}
[[Kategória:Futbal v 2025]]
[[Kategória:Futbal v 2026]]
joxx005w3c6xhd747zr3s4o4ow3rguj
Európsky pohár žien UEFA 2025/2026
0
734532
8207321
8203651
2026-05-02T18:32:44Z
Lekvarnička
262477
8207321
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ligová sezóna|liga=Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|sezóna=2025/2026|začiatok=10. september 2025|koniec=1. máj 2026|počet_mužstiev=43|súvisiace_súťaže=[[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026]]|víťaz={{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] (1. titul)|2_miesto={{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]|odohraté_zápasy=30|počet_gólov=89|priemer_gólov_na_zápas=2,97|počet_divákov=64 813|najlepší_strelec=Felicia Schröder ([[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]) (8 gólov)}}
'''Európsky pohár žien UEFA 2025/2026''' je 1. ročník [[Európsky pohár žien UEFA|Európskeho pohára žien]], a je druhou ženskou klubovou súťažou, ktorú organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž sa hrá vyraďovacím spôsobom. Každé kolo sa hrá dvojzápasovo, doma a vonku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New UEFA women’s club football system explained | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0288-199d52e851a2-5aae94448728-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref>
== Priradenie asociačných tímov ==
Rebríček futbalových asociácii na základe koeficientu krajín UEFA určí počet tímov z každej asociácie, ktoré sa zúčastnia súťaže:<ref name=":0" />
* priamo je kvalifikovaný 1 tím z asociácie na 8. až 13. mieste a na 18. až 24. mieste
* 31 tímov, ktoré vypadli z [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligy majsteriek 2025/2026]]
Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: [[Andorra]] (1 tím v španielskej lige), [[Lichtenštajnsko]] (3 tímy v švajčiarskej lige) a [[San Maríno]] (1 tím v talianskej lige).
=== Rebríček UEFA ===
Rebríček ženských domácich líg pre sezónu 2025/2026 podľa koeficientu UEFA 2024, vypočítané podľa výsledkov súťaží od sezóny 2019/2020 do 2023/2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's association club coefficients {{!}} UEFA rankings | url = https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/news/0247-0f8e61c21611-55b15d5ade84-1000--how-the-women-s-association-club-coefficients-are-calculated/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2025-03-05 | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women’s football to enter new era with UEFA Women’s Europa Cup | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0294-1c95889ab17d-de7a668e4209-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref>
{| class="wikitable"
!<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small>
!<small>Asociácia</small>
!<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small>
!<small>Tímy</small>
!
!<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small>
!<small>Asociácia</small>
!<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small>
!<small>Tímy</small>
!
!<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small>
!<small>Asociácia</small>
!<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small>
!<small>Tímy</small>
|-
!<small>1.</small>
|<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small>
|<small>78,333</small>
| rowspan="7" |<small>0</small>
| rowspan="19" |
!<small>20.</small>
|<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small>
|<small>14,000</small>
| rowspan="3" |<small>1</small>
| rowspan="19" |
!<small>39.</small>
|<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small>
|<small>6,500</small>
| rowspan="17" |<small>0</small>
|-
!<small>2.</small>
|<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small>
|<small>68,999</small>
!<small>21.</small>
|<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small>
|<small>12,000</small>
!<small>40.</small>
|<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small>
|<small>6,500</small>
|-
!<small>3.</small>
|<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small>
|<small>68,166</small>
!<small>22.</small>
|<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small>
|<small>12,000</small>
!<small>41.</small>
|<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small>
|<small>6,000</small>
|-
!<small>4.</small>
|<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small>
|<small>59,999</small>
!<small>23.</small>
|<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small>
|<small>10,250</small>
|<small>0</small>
!<small>42.</small>
|<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small>
|<small>6,000</small>
|-
!<small>5.</small>
|<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small>
|<small>34,000</small>
!<small>24.</small>
|<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small>
|<small>10,000</small>
|<small>1</small>
!<small>43.</small>
|<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small>
|<small>5,500</small>
|-
!<small>6.</small>
|<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small>
|<small>34,000</small>
!<small>25.</small>
|<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small>
|<small>10,000</small>
| rowspan="14" |<small>0</small>
!<small>44.</small>
|<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small>
|<small>5,500</small>
|-
!<small>7.</small>
|<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small>
|<small>24,999</small>
!<small>26.</small>
|<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small>
|<small>9,500</small>
!<small>45.</small>
|<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small>
|<small>5,500</small>
|-
!<small>8.</small>
|<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small>
|<small>22,332</small>
| rowspan="6" |1
!<small>27.</small>
|<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small>
|<small>9,000</small>
!<small>46.</small>
|<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small>
|<small>5,500</small>
|-
!<small>9.</small>
|<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small>
|<small>22,000</small>
!<small>28.</small>
|<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small>
|<small>9,000</small>
!<small>47.</small>
|<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small>
|<small>4,500</small>
|-
!<small>10.</small>
|<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small>
|<small>21,750</small>
!<small>29.</small>
|<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small>
|<small>9,000</small>
!<small>48.</small>
|<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small>
|<small>4,000</small>
|-
!<small>11.</small>
|<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small>
|<small>21,500</small>
!<small>30.</small>
|<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small>
|<small>8,500</small>
!<small>49.</small>
|<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small>
|<small>4,000</small>
|-
!<small>12.</small>
|<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small>
|<small>21,250</small>
!<small>31.</small>
|<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small>
|<small>8,500</small>
!<small>50.</small>
|<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small>
|<small>3,000</small>
|-
!<small>13.</small>
|<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small>
|<small>19,000</small>
!<small>32.</small>
|<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small>
|<small>8,000</small>
! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small>
|<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small>
|<small>—</small>
|-
!<small>14.</small>
|<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small>
|<small>18,000</small>
| rowspan="4" |<small>0</small>
!<small>33.</small>
|<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small>
|<small>8,000</small>
|<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small>
|<small>—</small>
|-
!<small>15.</small>
|<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small>
|<small>17,750</small>
!<small>34.</small>
|<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small>
|<small>7,500</small>
|<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small>
|<small>—</small>
|-
!<small>16.</small>
|<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small>
|<small>17,000</small>
!<small>35.</small>
|<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small>
|<small>7,000</small>
|<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small>
|<small>—</small>
|-
!<small>17.</small>
|<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small>
|<small>14,750</small>
!<small>36.</small>
|<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small>
|<small>7,000</small>
|<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small>
|<small>—</small>
|-
!<small>18.</small>
|<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small>
|<small>14,250</small>
| rowspan="2" |<small>1</small>
!<small>37.</small>
|<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small>
|<small>7,000</small>
! colspan="4" rowspan="2" |
|-
!<small>19.</small>
|<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small>
|<small>14,000</small>
!<small>38.</small>
|<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small>
|<small>7,000</small>
|}
=== Rozdelenie tímov ===
{| class="wikitable"
!
!Tímy vstupujúce do tohto kola
!Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola
!Tímy vstupujúce do tohto kola po vyradení z Ligy majsteriek
|-
|'''1. kolo (224 tímov)'''
|
* 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 18. až 24. mieste
* 5 tímov z 3. miesta z asociácií na 9. až 13. mieste
|
|
* 7 tímov na 3. miestach miniturnajov majstrovskej časti z 2. kola kvalifikácie Ligy majsteriek
* 4 tímy na 3. miestach miniturnajov nemajstrovskej časti z 2. kola kvalifikácie Ligy majsteriek
|-
|'''2. kolo (32 tímov)'''
|
* 1 tím z 3. miesta z asociácie na 8. mieste
|
* 11 víťazných tímov z 1. kola
|
* 4 porazené tímy majstrovskej časti z 3. kola kvalifikácie Ligy majsteriek
* 5 porazených tímov nemajstrovskej časti z 3. kola kvalifikácie Ligy majsteriek
* 7 tímov na 2. mieste miniturnajov majstrovskej časti z 2. kola kvalifikácie Ligy majsteriek
* 4 tímy na 2. mieste miniturnajov nemajstrovskej časti z 2. kola kvalifikácie Ligy majsteriek
|-
|'''Osemfinále (16 tímov)'''
|
|
* 16 víťazných tímov z 2. kola
|
|}
=== Tímy ===
* 2 - tím bol na druhom mieste domácej ligovej súťaže
* 3 - tím bol na treťom mieste domácej ligovej súťaže
* LM - tím vstúpi to súťaže po vyradení z Ligy majsteriek
** MČ- majstrovská časť Ligy majsteriek
** NČ - nemajstrovská časť Ligy majsteriek
*** 3.k - po vypadnutí z 3. kola Ligy majsteriek
*** 2.k - po vypadnutí z 2. kola Ligy majsteriek
**** 2.m - 2. miesto v minuturnaji 2. kola Ligy majsteriek
**** 3.m - 3. miesto v minuturnaji 2. kola Ligy majsteriek
{| class="wikitable"
|+
!Vstupné kolo
! colspan="4" |Tímy
|-
| rowspan="6" |'''2. kolo'''
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Česko}} [[1. FC Slovácko (ženy)|Slovácko]] (3)
|{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM MČ 3.k)]]</small>
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM MČ 3.k)]]</small>
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM MČ 3.k)]]</small>
|-
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM MČ 3.k)]]</small>
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small>
|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small>
|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small>
|-
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Nórsko}}Brann <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small>
|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small>
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[FC Rosengård|Rosengård]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small>
|{{Minivlajka|Česko}}[[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small>
|-
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small>
|{{Minivlajka|Island}}Breiðablik <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small>
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small>
|{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small>
|-
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small>
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 2.m)]]</small>
|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 2.m)]]</small>
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 2.m)]]</small>
|-
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 2.m)]]</small>
| colspan="3" |
|-
| rowspan="6" |'''1. kolo'''
|{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax <small>(3)</small>
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Dánsko}}Køge (3)
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Nórsko}}[[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]] (3)
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Rakúsko}}Sturm Graz (3)
|-
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Ukrajina}}Kolos Kovalivka (3)
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper (2)
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica (2)
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Albánsko}}Partizani (2)
|-
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Cyprus}}Aris Limassol (2)
|{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]] (2)
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Fínsko}}KuPS (2)
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small>
|-
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small>
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small>
|bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small>
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small>
|-
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small>
|bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small>
|{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 3.m)]]</small>
|{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 3.m)]]</small>
|-
|{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 3.m)]]</small>
|{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 3.m)]]</small>
|
|
|}
{| class="wikitable"
!Legenda
|- bgcolor="#FFC1C1"
|Vyradené tímy v 2. kole
|- bgcolor="#FF6A6A"
|Vyradené tímy v 1. kole
|}
== Harmonogram ==
Harmonogram zápasov súťaže.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025/26 UEFA Women's Champions League and new UEFA Women's Europa Cup: Dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0292-1c3522a87601-a24f55d636ea-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = UEFA women's match calendar: Match dates 2025/26 | url = https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9c23a232-fe16df98cb5f-1000/uefa_wmc_2025-26_published.pdf | dátum prístupu = 2025-08-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0294-1cb35c7beace-8dedbb611d89-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref>
{| class="wikitable"
|+
!Kolo
!Losovanie
!1. zápas
!2. zápas
|-
|1. kvalifikačné kolo
|31. august 2025
|10. - 11. september 2025
|17. - 18. september 2025
|-
|2. kvalifikačné kolo
|19. september 2025
|7. - 8. október 2025
|15. - 16. október 2025
|-
|Osemfinále
| rowspan="4" |17. október 2025
|11. - 12. november 2025
|19. - 20. november 2025
|-
|Štvrťfinále
|11. - 12. február 2026
|18. - 19. február 2026
|-
|Semifinále
|24. - 25. marec 2026
|1. - 2. apríl 2026
|-
|Finále
|25. apríl 2025
|1. máj 2026
|}
== Kvalifikačné kolá ==
{{Hlavný článok|Kvalifikácia Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026}}
=== 1. kvalifikačné kolo ===
V prvom kole bude 22 tímov rozdelených do dvoch košov (11 nasadených a 11 nenasadených tímov) podľa klubového koeficientu na začiatku sezóny. Tímy z rovnakej futbalovej asociácie nemôžu byť vylosované proti sebe. Losovanie urči súperov a tím, ktorý bude hrať prvý zápas doma.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Women-s-Europa-Cup-2025/26/Article-15-Match-system-qualifying-phase-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-08-05}}</ref> Losovanie sa uskutoční 31. augusta 2025.<ref name=":1" />
{| class="wikitable"
|+
! colspan="2" |Nasadené tímy
! colspan="2" |Nenasadené tímy
|-
|{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax
|{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent
|{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven
|{{Minivlajka|Rakúsko}}Sturm Graz
|-
|{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia
|{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]]
|{{Minivlajka|Ukrajina}}Kolos Kovalivka
|{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland
|-
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 Sarajevo
|{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper
|{{Minivlajka|Albánsko}}Partizani
|-
|{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City
|{{Minivlajka|Dánsko}}Køge
|{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian
|{{Minivlajka|Cyprus}}Aris Limassol
|-
|{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan
|{{Minivlajka|Nórsko}}[[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]
|{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa
|{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget
|-
|{{Minivlajka|Fínsko}}KuPS
!
|{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town
!
|}
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Europa Cup first qualifying round draw {{!}} UEFA Women’s Europa Cup 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenseuropacup/draws/2026/2002153/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>
{| class="wikitable"
|+
!1. tím
!Skóre
!2. tím
!1. zápas
!2. zápas
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City
|align=center|{{Ku|6|0}}
|align=center|{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town
|align=center|{{Ku|3|0}}
|align=center|{{Ku|3|0}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper
|align=center|{{Ku|5|1}}
|align=center|{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent
|align=center|{{Ku|2|0}}
|align=center|{{Ku|3|1}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}Køge
|align=center|{{Ku|6|2}}
|align=center|{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa
|align=center|{{Ku|3|2}}
|align=center|{{Ku|3|0}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland
|align=center|{{Ku|8|2}}
|align=center|{{Minivlajka|Fínsko}}KuPS
|align=center|{{Ku|3|1}}
|align=center|{{Ku|5|1}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax
|align=center|{{Ku|4|0}}
|align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}}Sturm Graz
|align=center|{{Ku|2|0}}
|align=center|{{Ku|2|0}}
|-
|align=center|{{Minivlajka|Cyprus}}Aris Limassol
|align=center|{{Ku|0|14}}
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]]
|align=center|{{Ku|0|5}}
|align=center|{{Ku|0|9}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia
|align=center|{{Ku|4|0}}
|align=center|{{Minivlajka|Ukrajina}}Kolos Kovalivka
|align=center|{{Ku|2|0}}
|align=center|{{Ku|2|0}}
|-
|align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}[[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]
|align=center|{{Ku|3|4}}
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven
|align=center|{{Ku|3|0}}
|align=center|{{Ku|0|4}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 Sarajevo
|align=center|{{Ku|3|3}} ({{Ku|3|2}} [[Penaltový rozstrel|p]].)
|align=center|{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget
|align=center|{{Ku|0|0}}
|align=center|{{Ku|3|3}} ({{Ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|p]].)
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan
|align=center|{{Ku|5|1}}
|align=center|{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian
|align=center|{{Ku|4|1}}
|align=center|{{Ku|1|0}}
|-
|align=center|{{Minivlajka|Albánsko}}Partizani
|align=center|{{Ku|0|8}}
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica
|align=center|{{Ku|0|5}}
|align=center|{{Ku|0|3}}
|}
=== 2. kvalifikačné kolo ===
V druhom kole bude 32 tímov rozdelených do dvoch košov (16 nasadených a 16 nenasadených tímov) podľa klubového koeficientu na začiatku sezóny. Tímy z rovnakej futbalovej asociácie nemôžu byť vylosované proti sebe. Losovanie urči súperov a tím, ktorý bude hrať prvý zápas doma.<ref name=":2" /> Losovanie sa uskutoční 19. septembra 2025.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Europa Cup second qualifying round draw {{!}} UEFA Women’s Europa Cup 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenseuropacup/draws/2026/2002154/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>
{| class="wikitable"
|+
! colspan="4" |Nasadené tímy
! colspan="4" |Nenasadené tímy
|-
|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]
|<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]]
|{{Minivlajka|Švédsko}}[[FC Rosengård|Rosengård]]
|{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax
|{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros
|{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]]
|{{Minivlajka|Island}}Breiðablik
|{{Minivlajka|Dánsko}}Køge
|-
| align="center" |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]
|{{Minivlajka|Nórsko}}Brann
|{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava
|{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia
|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]
|{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan
|{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk
|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP
|-
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]
|{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]]
|{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura
|{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk
|{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga
|{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven
|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien
|{{Minivlajka|Česko}}[[1. FC Slovácko (ženy)|Slovácko]]
|-
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 Sarajevo
|{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica
|{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City
|{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]]
|{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]]
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper
|{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice
|}
<ref name=":3" />
{| class="wikitable"
!1. tím
!Skóre
!2. tím
!1. zápas
!2. zápas
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]
|align=center|{{Ku|7|1}}
|align=center|{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice
|align=center|{{Ku|4|0}}
|align=center|{{Ku|3|1}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]
|align=center|{{Ku|5|0}}
|align=center|{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros
|align=center|{{Ku|0|0}}
|align=center|{{Ku|5|0}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan
|align=center|{{Ku|12|0}}
|align=center|{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia
|align=center|{{Ku|7|0}}
|align=center|{{Ku|5|0}}
|-
|align=center|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper
|align=center|{{Ku|1|2}}
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax
|align=center|{{Ku|0|0}}
|align=center|{{Ku|1|2}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP
|align=center|{{Ku|5|2}}
|align=center|{{Minivlajka|Švédsko}}[[FC Rosengård|Rosengård]]
|align=center|{{Ku|3|0}}
|align=center|{{Ku|2|2}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven
|align=center|{{Ku|2|0}}
|align=center|{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk
|align=center|(a
|align=center|{{Ku|2|0}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]
|align=center|{{Ku|5|0}}
|align=center|{{Minivlajka|Česko}}[[1. FC Slovácko (ženy)|Slovácko]]
|align=center|{{Ku|4|0}}
|align=center|{{Ku|1|0}}
|-
|align=center|{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava
|align=center|{{Ku|1|2}}
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]]
|align=center|{{Ku|1|1}}
|align=center|{{Ku|0|1}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Island}}Breiðablik
|align=center|{{Ku|5|1}}
|align=center|{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica
|align=center|{{Ku|4|0}}
|align=center|{{Ku|1|1}}
|-
|align=center|{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]]
|align=center|{{Ku|1|5}}
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland
|align=center|{{Ku|1|0}}
|align=center|{{Ku|0|5}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]]
|align=center|{{Ku|4|3}}
|align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga
|align=center|{{Ku|1|1}}
|align=center|{{Ku|3|2}} ([[Predĺženie|po p.]])
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]]
|align=center|{{Ku|3|0}}
|align=center|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 Sarajevo
|align=center|{{Ku|2|0}}
|align=center|{{Ku|1|0}}
|-
|align=center|{{Minivlajka|Dánsko}}Køge
|align=center|{{Ku|5|6}}
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City
|align=center|{{Ku|2|1}}
|align=center|{{Ku|3|5}}
|-
|align=center|<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]]
|align=center|{{Ku|3|3}} ({{Ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|p]])
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien
|align=center|{{Ku|2|1}}
|align=center|{{Ku|1|2}} ([[Predĺženie|po p.]])
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura
|align=center|{{Ku|3|2}}
|align=center|{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk
|align=center|{{Ku|2|0}}
|align=center|{{Ku|1|2}}
|-
|align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]
|align=center|{{Ku|5|2}}
|align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Brann
|align=center|{{Ku|4|1}}
|align=center|{{Ku|1|1}}
|}
a) Hráčky FC Minsk nedostali víza sa cestu do Holandska, preto UEFA rozhodla, že sa namiesto dvojzápasu bude hrať len jeden zápas na neutrálnej pôde.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nieuws {{!}} PSV Vrouwen treft FC Minsk in Albanië|url=https://www.psv.nl/media/artikel/nieuws-psv-vrouwen-treft-fc-minsk-in-albanie|dátum=2025-10-07|dátum prístupu=2025-10-09|jazyk=nl|periodikum=PSV}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PSV Eindhoven vs Minsk {{!}} UEFA Women’s Europa Cup 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenseuropacup/match/2046574--psv-eindhoven-vs-minsk/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>
== Vyraďovacia fáza ==
{{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026}}{{LocMap+|Európa|float=right|places={{LocMap~|Európa|lat=48.1623479|long=16.3859433|label=Austria Wien|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=50.8342378|long=4.2971973|label=[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=50.1296219|long=14.4985813|label=[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=55.8160507|long=12.3518413|label=Nordsjælland|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=57.4577177|long=9.9972583|label=[[Fortuna Hjørring]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=50.1248569|long=8.6199353|label=[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Európa|lat=64.1041406|long=-21.8973477|label=Breiðablik|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=45.4761435|long=9.1790769|label=Inter Milan|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=51.4602588|long=5.4379133|label=PSV Eindhoven|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=52.3128362|long=4.928109|label=Ajax|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=38.7298336|long=-8.8486524|label=Sporting CP|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=55.8777639|long=-4.2312306|label=Glasgow City|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=46.6686219|long=16.1569133|label=ŽNK Mura|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=57.7192924|long=11.9308452|label=[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=59.306379|long=18.085037|label=[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=46.96312229066073|long=7.464880194483912|label=[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]]|position=left}}|width=550}}Vo vyraďovacej fáze hrajú proti sebe tímy dvojzápas, doma a vonku. Losovanie ku každému kolu sa riadi podľa týchto pravidiel:
* losuje sa rovnaký počet nasadených a nenasadených tímov, ktoré určí zápasy osemfinále
* nasadenie tímov je na základe klubového koeficientu UEFA na začiatku sezóny
* ak účasť tímu nie je rozhodnutá v čase losovania, pri losovaní sa použije koeficient, toho tímu z nerozhodnutého zápasu, ktorý ho má vyšší
* 8 nasadených tímov je spárovaných do 4 párov (1 a 2, 3 a 4, 5 a 6, 7 a 8)
* 8 nenasadených tímov je vylosovaných z jedného koša do zápasu proti nasadeným tímom
* losovanie určí, ktorá tím hrá prvý zápas doma
* losovanie zápasov osemfinále, štvrťfinále, semifinále a finále určí, ktorým tím bude mať domácu výhodu.
* UEFA môže upraviť podmienky žrebovania alebo prideliť pozície na základe príslušných obmedzení a rozhodnutí výkonného výboru UEFA
=== Osemfinále ===
Losovanie sa konalo 17. októbra 2025.<ref name=":1" />
{| class="wikitable"
!1. tím
!Skóre
!2. tím
!1. zápas
!2. zápas
|-
| align="center" |{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax
| align="center" |{{Ku|2|6}}
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]
| align="center" |{{Ku|1|3}}
| align="center" |{{Ku|1|3}}
|-
| align="center" |{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City
| align="center" |{{Ku|2|4}}
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP
| align="center" |{{Ku|1|1}}
| align="center" |{{Ku|1|3}} ([[Predĺženie|p. p.]])
|-
| align="center" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]]
| align="center" |{{Ku|1|3}}
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien
| align="center" |{{Ku|0|1}}
| align="center" |{{Ku|1|2}}
|-
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]
| align="center" |{{Ku|4|3}}
| align="center" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]]
| align="center" |{{Ku|0|3}}
| align="center" |{{Ku|4|0}}
|-
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]
| align="center" |{{Ku|1|0}}
| align="center" |{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan
| align="center" |{{Ku|1|0}}
| align="center" |{{Ku|0|0}}
|-
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Island}}Breiðablik
| align="center" |{{Ku|4|3}}
| align="center" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]]
| align="center" |{{Ku|0|1}}
| align="center" |{{Ku|4|2}} ([[Predĺženie|p. p.]])
|-
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland
| align="center" |{{Ku|5|0}}
| align="center" |{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura
| align="center" |{{Ku|1|0}}
| align="center" |{{Ku|4|0}}
|-
| align="center" |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven
| align="center" |{{Ku|2|5}}
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]
| align="center" |{{Ku|1|2}}
| align="center" |{{Ku|1|3}}
|}
=== Štvrťfinále ===
{| class="wikitable"
!1. tím
!Skóre
!2. tím
!1. zápas
!2. zápas
|-
| align="center" |{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP
| align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|p]])
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]
| align="center" |{{Ku|0|1}}
| align="center" |{{Ku|1|0}} ([[Predĺženie|po p.]])
|-
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]
| align="center" |{{Ku|3|1}}
| align="center" |{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien
| align="center" |{{Ku|0|0}}
| align="center" |{{Ku|3|1}} ([[Predĺženie|po p.]])
|-
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]
| align="center" |{{Ku|11|1}}
| align="center" |{{Minivlajka|Island}}Breiðablik
| align="center" |{{Ku|7|0}}
| align="center" |{{Ku|4|1}}
|-
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]
| align="center" |{{Ku|7|2}}
| align="center" |{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland
| align="center" |{{Ku|4|0}}
| align="center" |{{Ku|3|2}}
|}
=== Semifinále ===
{| class="wikitable"
!1. tím
!Skóre
!2. tím
!1. zápas
!2. zápas
|-
| align="center" |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]
| align="center" |{{Ku|2|5}}
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]
| align="center" |{{Ku|2|3}}
| align="center" |{{Ku|0|2}}
|-
| align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]
| align="center" |{{Ku|1|3}}
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]
| align="center" |{{Ku|0|3}}
| align="center" |{{Ku|1|0}}
|}
=== Finále ===
{| class="wikitable"
!1. tím
!Skóre
!2. tím
!1. zápas
!2. zápas
|-
| align="center" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]
| align="center" |{{Ku|2|4}}
| align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]
| align="center" |{{Ku|0|1}}
| align="center" |{{Ku|2|3}}
|}
== Pozri aj ==
* [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|Liga majsteriek UEFA 2025/2026]]
* [[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Kvalifikácia Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|2025–26 UEFA Women's Europa Cup|1301226592}}
[[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]]
mkioifo5bmdlp5zq3pbcsuvu44cp103
David Raya
0
735406
8207209
8084016
2026-05-02T13:22:42Z
SlovakWikiEditor
255480
doplnenie výhonku
8207209
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalista
| meno = David Raya
| foto = RC Lens - Arsenal FC (03-10-2023) 21 (cropped).jpg
| popis = Raya v drese Arsenalu proti RC Lens 2023
| celé meno = David Raya Martín
| dátum narodenia = {{dnv|1995|9|15}}
| miesto narodenia = [[Barcelona]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 183 cm
| pozícia = brankár
| súčasný klub = [[Arsenal FC|Arsenal]]
| klubové číslo = 1
| mládežnícke roky = 2012 – 2014
| mládežnícke kluby = [[Blackburn Rovers]]
| roky = 2014 – 2019<br>2014 – 2015<br>2019 – 2024<br>2023 – 2024<br>2024 –
| kluby = [[Blackburn Rovers|Blackburn]]<br>→ [[Southport F.C.|Southport]]<br>[[Brentford FC|Brentford]]<br>→ [[Arsenal FC|Arsenal]]<br>[[Arsenal FC|Arsenal]]
| zápasy(góly) = {{0}}{{0}}98{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}16{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}150{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}32{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}65{{0}}{{0}}(0)
| národné mužstvo = {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné roky = 2022 –
| reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}18{{0}}{{0}}(0)
| pkupdate = 2. 5. 2026
}}
'''David Raya Martín''' (* [[15. september]] [[1995]], [[Barcelona]], [[Španielsko]]) je španielsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste brankára v anglickom klube [[Arsenal FC|Arsenal]] a v [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielskom národnom tíme]]. Je známy najmä svojou vynikajúcou rozohrávkou a schopnosťou pôsobiť ako „falošný obranca“.
== Klubová kariéra ==
=== Blackburn Rovers ===
Raya sa presťahoval do Anglicka v roku 2012, keď sa pripojil k akadémii [[Blackburn Rovers]]. Svoj profesionálny debut absolvoval počas hosťovania v tíme [[Southport F.C.|Southport]] v Conference Premier. Po návrate do Blackburnu sa postupne prepracoval na pozíciu brankárskej jednotky a v sezóne 2017/2018 pomohol tímu k postupu z League One do Championship.
=== Brentford ===
V júli 2019 prestúpil do [[Brentford FC|Brentfordu]]. V sezóne 2020/2021 bol kľúčovou postavou tímu, ktorý vyhral baráž o postup do [[Premier League]]. V najvyššej anglickej súťaži si rýchlo vybudoval reputáciu jedného z najlepších brankárov v modernej rozohrávke, čo upútalo pozornosť popredných klubov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David Raya's journey from non-league to Premier League | url = https://www.skysports.com/football/news/11095/12938804/david-raya-stats-and-analysis | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
=== Arsenal ===
V auguste 2023 odišiel do [[Arsenal FC|Arsenalu]] na ročné hosťovanie s opciou na trvalý prestup. Hoci sezónu začal ako dvojka za [[Aaron Ramsdale|Aaronom Ramsdalom]], tréner [[Mikel Arteta]] ho čoskoro urobil jednotkou kvôli jeho schopnosti kontrolovať priestor pred bránou a presnej distribúcii lopty.
V sezóne 2023/2024 získal ocenenie '''Zlatá rukavica Premier League''' za najvyšší počet čistých kont v sezóne (16). V júli 2024 Arsenal aktivoval opciu a Raya podpísal trvalý kontrakt v hodnote približne 27 miliónov libier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arsenal sign David Raya on permanent deal | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c4ng121e42ko | vydavateľ = BBC Sport | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Reprezentačná kariéra ==
Raya debutoval v španielskom národnom tíme 26. marca 2022 v zápase proti [[Albánsko|Albánsku]]. Bol súčasťou kádra na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]] a bol členom víťazného tímu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvách Európy 2024]] v Nemecku, kde kryl chrbát Unaiovi Simónovi. Po zranení Simóna v roku 2025 sa stal pravidelným štartujúcim brankárom v Lige národov UEFA.
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Brentford''': Play-off EFL Championship: 2021
* '''Arsenal''': FA Community Shield: 2023
=== Reprezentačné ===
* '''Španielsko''':
** [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]: 2024
** Liga národov UEFA: 2022/23
=== Individuálne ===
* Zlatá rukavica Premier League: 2023/24
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
*[https://www.arsenal.com/men/players/david-raya Profil] na oficiálnej stránke Arsenalu
*[https://www.transfermarkt.com/david-raya/profil/spieler/262749 Transfermarkt]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|David Raya|1307471138}}
{{Futbalisti Arsenal FC}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Raya, David}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví brankári]]
[[Kategória:Hráči Arsenal FC]]
[[Kategória:Hráči Blackburn Rovers FC]]
[[Kategória:Hráči Brentford FC]]
[[Kategória:Hráči FA Premier League]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]]
[[Kategória:Osobnosti z Barcelony]]
loa0ud7ioz9jizgcitrf9lglmke7ri3
Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu
0
738581
8207402
8199903
2026-05-02T20:11:17Z
Martingazak
234259
Proces so skupinou Albert Púčik a spol.
8207402
wikitext
text/x-wiki
Toto je '''zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu'''. Obsahuje údaje ku všetkým 266 popraveným komunistickou justíciou.{{#tag:ref|Osoby spadajúce do kateogórie ''„kriminálne prípady nesúce stopy politickej maninulácie“'' a prípady v minulosti vydávané za politické sú v tabuľke označené poznámkou ''krim.''.<ref name="Mallota"/>{{rp| 136}}|group="pozn."}}<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3504-2|zväzok=I}}</ref>{{rp| 136-143}}
__TOC__
{| class="wikitable sortable numbered firstright"
|-
! #
! Meno
! Dátum narodenia
! Dátum a miesto popravy
! Poznámka
|-
| || data-sort-value="Kirsch, Rudolf" | Rudolf Kirsch || 29. 8. 1912 || 13. 10. 1948 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Janeček, Josef" | Josef Janeček || 5. 9. 1913 || 13. 10. 1948 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Karlík, Emanuel" | Emanuel Karlík || 22. 12. 1897 || 13. 10. 1948 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Choc, Miloslav" | Miloslav Choc || 19. 1. 1925 || 19. 2. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Šádek, Slavoj" | Slavoj Šádek || 3. 3. 1926 || 19. 2. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Bacílek, Karel" | Karel Bacílek || 25. 3. 1920 || 24. 5. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Hruška, Josef" | Josef Hruška || 13. 4. 1883 || 24. 5. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kovaříček, Boris" | Boris Kovaříček || 21. 5. 1927 || 24. 5. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Píka, Heliodor" | [[Heliodor Píka]] || 3. 7. 1897 || 21. 6. 1949 (Plzeň) ||
|-
| || data-sort-value="Klisz, Iwan" | Iwan Klisz || 5. 3. 1923 || 1. 7. 1949 (Bratislava) || krim.
|-
| || data-sort-value="Lesniak, Pawet" | Pawet Lesniak || 7. 6. 1914 || 1. 7. 1949 (Bratislava) || krim.
|-
| || data-sort-value="Maszluch, Mikolaj" | Mikolaj Maszluch || 19. 12. 1913 || 1. 7. 1949 (Bratislava) || krim.
|-
| || data-sort-value="Riopka, Wasil" | Wasil Riopka || 8. 9. 1913 || 1. 7. 1949 (Bratislava) || krim.
|-
| || data-sort-value="Gonic, Josef" | Josef Gonic || 4. 3. 1902 || 18. 7. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Hubálek, Bohuslav" | Bohuslav Hubálek || 11. 10. 1903 || 18. 7. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Jebavý, Miloslav" | Miloslav Jebavý || 27. 8. 1911 || 18. 7. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Sabela, Karel" | Karel Sabela || 12. 12. 1917 || 18. 7. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Sok-Sieger, Vilém" | Vilém Sok-Sieger || 31. 12. 1902 || 18. 7. 1949 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Sedláček, Jan" | Jan Sedláček || 30. 3. 1912 || 3. 10. 1949 (Olomouc) ||
|-
| || data-sort-value="Urban, Benjamin" | Benjamin Urban || 25. 11. 1908 || 3. 10. 1949 (Olomouc) ||
|-
| || data-sort-value="Černý, Gustav" | Gustav Černý || 15. 8. 1921 || 18. 10. 1949 (Bratislava) || krim.
|-
| || data-sort-value="Borkovec, Jaroslav" | Jaroslav Borkovec || 16. 6. 1906 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]]
|-
| || data-sort-value="Čančík, Emanuel" | Emanuel Čančík || 31. 7. 1916 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]]
|-
| || data-sort-value="Charvát, Josef" | Josef Charvát || 28. 7. 1923 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]]
|-
| || data-sort-value="Janda, Vratislav" | Vratislav Janda || 1. 8. 1913 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]]
|-
| || data-sort-value="Polesný, Vratislav" | Vratislav Polesný || 30. 3. 1923 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]]
|-
| || data-sort-value="Prokeš, Květoslav" | Květoslav Prokeš || 2. 6. 1897 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]]
|-
| || data-sort-value="Prieložný, Ladislav" | Ladislav Prieložný || 15. 9. 1923 || 4. 1. 1950 (Bratislava) ||
|-
| || data-sort-value="Hořejší, Josef" | Josef Hořejší || 5. 12. 1910 || 7. 1. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Klempt, Bohumil" | Bohumil Klempt || 17. 5. 1920 || 7. 1. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Novotný, Kamil" | Kamil Novotný || 12. 8. 1903 || 7. 1. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Plzák, Josef" | Josef Plzák || 18. 4. 1920 || 7. 1. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Hoche, Bedřich" | Bedřich Hoche || 2. 6. 1914 || 14. 2. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Vardžík, Ján" | Ján Vardžík || 4. 7. 1921 || 6. 5. 1950 (Bratislava) ||
|-
| || data-sort-value="Bušek, Karel" | Karel Bušek || 1. 3. 1920 || 19. 5. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Lindner, Ladislav" | Ladislav Lindner || 19. 12. 1924 || 19. 5. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Broj, Stanislav" | Stanislav Broj || 28. 9. 1901 || 23. 5. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Černý, René" | René Černý || 26. 7. 1914 || 23. 5. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Petelík, Čeněk" | Čeněk Petelík || 24. 7. 1917 || 23. 5. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Plešmíd, Miroslav" | Miroslav Plešmíd || 15. 10. 1912 || 25. 5. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Pohl, Josef" | Josef Pohl || 15. 4. 1911 || 25. 5. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Nechanský, Jaromír" | Jaromír Nechanský || 4. 12. 1916 || 16. 6. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Wahl, Veleslav" | Veleslav Wahl || 15. 5. 1922 || 16. 6. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Rod, František" | František Rod || 15. 9. 1902 || 17. 6. 1950 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Tuček, Jan" | Jan Tuček || 7. 5. 1916 || 17. 6. 1950 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Veselý, Karel" | Karel Veselý || 1. 1. 1917 || 17. 6. 1950 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Blahník, Jaroslav" | Jaroslav Blahník || 2. 3. 1927 || 24. 6. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Buchal, Jan" | Jan Buchal || 30. 5. 1913 || 27. 6. 1950 (Praha) || [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Proces s Miladou Horákovou]]
|-
| || data-sort-value="Horáková, Milada" | [[Milada Horáková]] || 25. 12. 1901 || 27. 6. 1950 (Praha) || [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Proces s Miladou Horákovou]]
|-
| || data-sort-value="Kalandra, Záviš" | [[Záviš Kalandra]] || 10. 11. 1902 || 27. 6. 1950 (Praha) || [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Proces s Miladou Horákovou]]
|-
| || data-sort-value="Pecl, Oldřich" | Oldřich Pecl || 14. 9. 1903 || 27. 6. 1950 (Praha) || [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Proces s Miladou Horákovou]]
|-
| || data-sort-value="Havlíček, František" | František Havlíček || 1. 8. 1925 || 6. 9. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Vetejška, Jaroslav" | Jaroslav Vetejška || 14. 5. 1926 || 6. 9. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Goldschmid, Josef" | Josef Goldschmid || 15. 7. 1913 || 23. 9. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kalitka, Štefan" | Štefan Kalitka || 25. 2. 1927 || 23. 9. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Lacko, Vojtech" | Vojtech Lacko || 9. 5. 1917 || 7. 10. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Skokan, František" | František Skokan || 12. 10. 1912 || 7. 10. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Šatana, Claudius" | Claudius Šatana || 13. 9. 1916 || 7. 10. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Lednický, Augustín" | [[Augustín Lednický]] || 1. 8. 1924 || 10. 10. 1950 (Bratislava) ||
|-
| || data-sort-value="Daněk, Antonín" | Antonín Daněk || 24. 4. 1927 || 14. 10. 1950 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Daněk, Karel" | Karel Daněk || 29. 9. 1923 || 14. 10. 1950 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Dvořák, František" | František Dvořák || 13. 10. 1923 || 14. 10. 1950 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Janouch, Jiří" | Jiří Janouch || 18. 12. 1929 || 21. 10. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kodet, Jiří" | Jiří Kodet || 24. 8. 1929 || 21. 10. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kysela, Jaroslav" | Jaroslav Kysela || 4. 2. 1932 || 21. 10. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Tippl, Václav" | Václav Tippl || 3. 9. 1930 || 21. 10. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Janošík, Antonín" | Antonín Janošík || 26. 7. 1926 || 24. 10. 1950 (Uherské Hradiště) ||
|-
| || data-sort-value="Lenhard, Rudolf" | Rudolf Lenhard || 12. 1. 1918 || 24. 10. 1950 (Uherské Hradiště) ||
|-
| || data-sort-value="Mana, František" | František Mana|| 22. 10. 1910 || 24. 10. 1950 (Uherské Hradiště) ||
|-
| || data-sort-value="Bibza, Samuel" | Samuel Bibza || 23. 11. 1912 || 18. 12. 1950 (Bratislava) || data-sort-value="Žingor, Viliam" | [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Proces s Viliamom Žingorom a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Nosák, Ladislav" | Ladislav Nosák || 16. 10. 1916 || 18. 12. 1950 (Bratislava) || data-sort-value="Žingor, Viliam" | [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Proces s Viliamom Žingorom a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Žingor, Viliam" | [[Viliam Žingor]] || 30. 7. 1912 || 18. 12. 1950 (Bratislava) || data-sort-value="Žingor, Viliam" | [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Proces s Viliamom Žingorom a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Houfek, Bohuslav" | Bohuslav Houfek || 17. 2. 1919 || 18. 12. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Judytka, Bedřich" | Bedřich Judytka || 13. 5. 1914 || 18. 12. 1950 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Vrba, Jaromír" | Jaromír Vrba || 5. 7. 1920 || 19. 12. 1950 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Jaško, Bernard" | [[Bernard Jaško]] || 22. 4. 1923 || 17. 2. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Jaško a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Kalinaj, Pavol" | [[Pavol Kalinaj]] || 23. 10. 1915 || 17. 2. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Jaško a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Lančarič, Rudolf" | [[Rudolf Lančarič]] || 15. 8. 1914|| 17. 2. 1951 (Praha) || [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|Proces proti titovským špiónom]]
|-
| || data-sort-value="Púčik, Albert" | Albert Púčik || 7. 10. 1921|| 20. 2. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Smolka, Josef" | Josef Smolka || 18. 1. 1909|| 20. 2. 1951 (Bratislava) ||krim.
|-
| || data-sort-value="Tesár, Eduard" | Eduard Tesár || 19. 6. 1922|| 20. 2. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Tunega, Anton" | [[Anton Tunega]] || 1. 8. 1925|| 20. 2. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Junek, Václav" | Václav Junek || 9. 9. 1906 || 16. 3. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Lacina, Alois" | Alois Lacina || 25. 3. 1904 || 16. 3. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Máša, Karel" | Karel Máša || 21. 1. 1905|| 16. 3. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kořínek, Tomáš" | Tomáš Kořínek|| 1. 3. 1920|| 10. 4. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kořínek, Vladimír" | Vladimír Kořínek|| 23. 7. 1911|| 10. 4. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kruliš, Bohumil" | Bohumil Kruliš|| 1. 6. 1908|| 10. 4. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Fryč, Václav" | Václav Fryč || 3. 9. 1923|| 12. 4. 1951 (Ostrava) ||
|-
| || data-sort-value="Suttý, Alois" | Alois Suttý || 1. 3. 1924|| 12. 4. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Šimara, Alois" | Alois Šimara || 14. 3. 1921|| 27. 4. 1951 (Uherské Hradiště) ||
|-
| || data-sort-value="Zámečník, Karel" | Karel Zámečník || 8. 7. 1923|| 27. 4. 1951 (Uherské Hradiště) ||
|-
| || data-sort-value="Palkovič, Viktor" | Viktor Palkovič || 24. 11. 1908|| 19. 5. 1951 (Bratislava)||
|-
| || data-sort-value="Beneš, Bohuslav" | Bohuslav Beneš || 9. 12. 1919|| 8. 6. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Votava, František" | František Votava || 31. 3. 1927|| 8. 6. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Boháč, František" | František Boháč || 2. 10. 1914|| 14. 6. 1951 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Křižan, Jan" | Jan Křižan || 12. 11. 1915|| 14. 6. 1951 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Pohl, Rudolf" | Rudolf Pohl || 8. 3. 1912|| 14. 6. 1951 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Dancák-Fertál, Andrej" | Andrej Dancák-Fertál || 13. 12. 1905|| 21. 7. 1951 (Bratislava) ||
|-
| || data-sort-value="Křivka, Petr" | Petr Křivka || 21. 10. 1897|| 21. 7. 1951 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Jank, Jindřich" | Jindřich Jank || 12. 4. 1925|| 28. 7. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Musil, Jan" | Jan Musil || 20. 10. 1904|| 28. 7. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Profous, Zdeněk" | Zdeněk Profous || 7. 11. 1925|| 28. 7. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Ceé, Ladislav" | Ladislav Ceé || 27. 2. 1910 || 1. 8. 1951 (Ostrava) ||
|-
| || data-sort-value="Morávek, Miloš" | Miloš Morávek || 24. 12. 1911 || 1. 8. 1951 (Ostrava) ||
|-
| || data-sort-value="Polomský, Josef" | Josef Polomský || 11. 2. 1924 || 1. 8. 1951 (Ostrava) ||
|-
| || data-sort-value="Sýkora, Miroslav" | Miroslav Sýkora || 13. 3. 1923 || 1. 8. 1951 (Ostrava) ||
|-
| || data-sort-value="Drbola, Václav" | Václav Drbola || 16. 10. 1912 || 3. 8. 1951 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Kopuletý, František" | František Kopuletý || 6. 4. 1913 || 3. 8. 1951 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Mityska, Antonín" | Antonín Mityska || 4. 5. 1927 || 3. 8. 1951 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Němec, Drahoslav" | Drahoslav Němec || 2. 5. 1931 || 3. 8. 1951 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Pařil, František" | František Pařil || 27. 1. 1911 || 3. 8. 1951 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Plichta, Antonín" | Antonín Plichta || 3. 1. 1894 || 3. 8. 1951 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Škrdla, Antonín" | Antonín Škrdla || 25. 5. 1917 || 3. 8. 1951 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Rousek, Václav" | Václav Rousek || 4. 9. 1926 || 25. 8. 1951 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Matička, Jan" | Jan Matička || 15. 11. 1904 || 31. 8. 1951 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Smutka, Luboš" | Luboš Smutka || 23. 2. 1926 || 31. 8. 1951 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Vacínek, Václav" | Václav Vacínek || 25. 7. 1908 || 31. 8. 1951 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Fiala, Oldřich" | Oldřich Fiala || 26. 12. 1926 || 1. 9. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Novák, Jan" | Jan Novák || 6. 7. 1920 || 1. 9. 1951 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Bakala, Sigmund" | Sigmund Bakala || 12. 6. 1925 || 4. 9. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Čuba, Josef" | Josef Čuba || 29. 10. 1893 || 4. 9. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Pospíšil, Miloslav" | Miloslav Pospíšil || 6. 8. 1918 || 4. 9. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Rajnoch, Vladimír" | Vladimír Rajnoch || 8. 3. 1925 || 4. 9. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Vítkovský, Otakar" | Otakar Vítkovský || 6. 10. 1924 || 4. 9. 1951 (Bratislava) ||
|-
| || data-sort-value="Sporka, Josef" | Josef Sporka || 8. 1. 1910 || 9. 10. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Chmelař, Miloslav" | Miloslav Chmelař || 28. 3. 1928 || 2. 11. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Vrbický, Tibor" | Tibor Vrbický || 23. 10. 1921 || 2. 11. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Horáček, Jan" | Jan Horáček || 26. 11. 1919 || 6. 11. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Dlouhý, Juraj" | Juraj Dlouhý || 23. 4. 1907 || 8. 11. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akcia Monako]]
|-
| || data-sort-value="Chovan, Tomáš" | Tomáš Chovan || 28. 12. 1926 || 8. 11. 1951 (Bratislava) ||
|-
| || data-sort-value="Velecký, Vladimír" | [[Vladimír Velecký]] || 21. 8. 1890 || 8. 11. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akcia Monako]]
|-
| || data-sort-value="Otčenášek, Václav" | Václav Otčenášek || 26. 9. 1926 || 9. 11. 1951 (Olomouc) ||
|-
| || data-sort-value="Franc, Miloslav" | Miloslav Franc || 1. 10. 1899 || 10. 11. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Peške, Jaroslav" | Jaroslav Peške || 10. 8. 1907 || 10. 11. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Plocek, Alfréd" | Alfréd Plocek || 8. 1. 1903 || 10. 11. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Koukal, Lubomír" | Lubomír Koukal || 8. 2. 1925 || 12. 12. 1951 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kovalský, Michal" | Michal Kovalský || 23. 1. 1925 || 14. 12. 1951 (Bratislava) || krim.
|-
| || data-sort-value="Sixta, Bohumil" | Bohumil Sixta || 18. 10. 1932 || 5. 2. 1952 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Čížek, Petr" | Petr Čížek || 2. 3. 1914 || 6. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Dvořák, Jaroslav" | Jaroslav Dvořák || 22. 6. 1930 || 6. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Hošek, Jan" | Jan Hošek || 18. 5. 1904 || 6. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Liška, Josef" | Josef Liška || 28. 10. 1922 || 6. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Rendl, Emanuel" | Emanuel Rendl || 20. 1. 1923 || 6. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Bejček, Václav" | Václav Bejček || 18. 10. 1925 || 7. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Hořínek, Karel" | Karel Hořínek || 5. 12. 1901 || 7. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Chaloupecký, Karel" | Karel Chaloupecký || 23. 3. 1915 || 7. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kauber, Jiří" | Jiří Kauber || 21. 5. 1925 || 7. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Sklenička, Oldřich" | Oldřich Sklenička || 15. 5. 1926 || 7. 2. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Jaroš, Alois" | Alois Jaroš || 11. 8. 1923 || 17. 5. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Bula, Jan" | Jan Bula || 24. 6. 1920 || 20. 5. 1952 (Jihlava) ||
|-
| || data-sort-value="Prouza, Josef" | Josef Prouza || 17. 7. 1925 || 3. 6. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kraus, Miloslav" | Miloslav Kraus || 3. 2. 1902 || 7. 6. 1952 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Lazar, Jaroslav" | Jaroslav Lazar || 6. 2. 1915 || 10. 6. 1952 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Řezníček, Josef" | Josef Řezníček || 8. 3. 1910 || 10. 6. 1952 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Vít, Josef" | Josef Vít || 13. 3. 1912 || 10. 6. 1952 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Fric, Josef" | Josef Fric || 13. 2. 1918 || 28. 6. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Ludvík, Josef" | Josef Ludvík || 21. 10. 1912 || 8. 7. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Palma, Vladimír" | Vladimír Palma || 8. 1. 1927 || 8. 7. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Lomič, Karel" | Karel Lomič || 28. 10. 1924 || 25. 7. 1952 (Brno) || krim.
|-
| || data-sort-value="Kmínek, Josef" | Josef Kmínek || 27. 3. 1909 || 8. 8. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Macej, Jozef" | Jozef Macej || 22. 5. 1905 || 8. 8. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Strmiska, Karel" | Karel Strmiska || 1. 11. 1910 || 8. 8. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Fuksa, Rudolf" | Rudolf Fuksa || 27. 11. 1930 || 9. 8. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Hejna, Jiří" | Jiří Hejna || 27. 11. 1930 || 9. 8. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Jurča, Miroslav" | Miroslav Jurča || 2. 3. 1926 || 23. 8. 1952 (Ostrava) ||
|-
| || data-sort-value="Doležal, Leopold" | Leopold Doležal || 27. 10. 1913 || 30. 8. 1952 (Brno) ||
|-
| || data-sort-value="Hájek, Karel" | Karel Hájek || 29. 6. 1924 || 9. 9. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Pavelka, Josef" | Josef Pavelka || 8. 9. 1923 || 9. 9. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Bulín, Přemysl" | Přemysl Bulín || 24. 5. 1926 || 2. 10. 1952 (Ostrava) ||
|-
| || data-sort-value="Cerman, Vladimír" | Vladimír Cerman || 4. 7. 1925 || 11. 10. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kepka, Josef" | Josef Kepka || 26. 2. 1902 || 11. 10. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Špiriak, František" | František Špiriak || 24. 12. 1920 || 14. 10. 1952 (Bratislava) ||
|-
| || data-sort-value="Frostig, Ivan" | Ivan Frostig Isidor || 15. 1. 1888 || 17. 10. 1952 (Bratislava)||
|-
| || data-sort-value="Karolík, Josef" | Josef Karolík || 25. 9. 1930 || 11. 11. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Plšek, Ladislav" | Ladislav Plšek || 27. 3. 1925 || 11. 11. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Volek, Boris" | Boris Volek || 26. 8. 1928 || 11. 11. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Havlíček, František" | František Havlíček || 2. 12. 1908 || 12. 11. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Robotka, Josef" | Josef Robotka || 25. 2. 1906 || 12. 11. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Šnaidr, Václav" | Václav Šnaidr || 3. 8. 1911 || 12. 11. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Svoboda, Ladislav" | Ladislav Svoboda || 6. 1. 1893 || 13. 11. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Ženíšek, Václav" | Václav Ženíšek || 10. 9. 1917 || 13. 11. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kučera, Josef" | Josef Kučera || 15. 1. 1916 || 14. 11. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Clementis, Vladimír" | [[Vladimír Clementis]] || 20. 9. 1902 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Fischl, Otto" | Otto Fischl || 17. 8. 1902 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Frank, Josef" | Josef Frank || 15. 2. 1909 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Frejka, Ludvík" | Ludvík Frejka || 15. 1. 1904 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Geminder, Bedřich" | Bedřich Geminder || 19. 11. 1901 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Margolius, Rudolf" | Rudolf Margolius || 31. 8. 1913 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Reicin, Bedřich" | [[Bedřich Reicin]] || 29. 9. 1911 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Simone, André" | André Simone || 27. 5. 1895 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Slánský, Rudolf" | [[Rudolf Slánský]] || 31. 7. 1901 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Šling, Otto" | Otto Šling || 24. 8. 1912 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Šváb, Karel" | Karel Šváb || 13. 5. 1904 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]]
|-
| || data-sort-value="Pokorný, Alois" | Alois Pokorný || 3. 4. 1928 || 18. 12. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Železný, Vlastimil" | Vlastimil Železný || 18. 4. 1928 || 18. 12. 1952 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Babík, Pavel" | Pavel Babík || 26. 1. 1924 || 30. 1. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Ertel, Werner" | Werner Ertel || 27. 1. 1929 || 3. 2. 1953 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Rutkowski, Aleksander" | Aleksander Rutkowski || 2. 1. 1930 || 3. 2. 1953 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Melkus, Jaroslav" | Jaroslav Melkus || 14. 4. 1901 || 28. 3. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Smetana, Gustav" | Gustav Smetana || 23. 8. 1907 || 28. 3. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Valent, Pavel" | Pavel Valent || 27. 1. 1914 || 28. 3. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Bodnár, František" | František Bodnár || 6. 9. 1914|| 21. 4. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Gruber, Bohumil" | Bohumil Gruber || 4. 12. 1900|| 21. 4. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Mihok, Michal" | Michal Mihok || 18. 9. 1926|| 21. 4. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Mojžíš, František" | František Mojžíš || 20. 3. 1914|| 21. 4. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Rešetko, Ján" | [[Ján Rešetko]] || 4. 8. 1917|| 21. 4. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Dvořák, Jan" | Jan Dvořák || 9. 10. 1880|| 6. 5. 1953 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Dvořák, Jan" | Jan Dvořák || 27. 2. 1921|| 6. 5. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Plzák, Jaroslav" | Jaroslav Plzák || 23. 9. 1926|| 6. 5. 1953 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Rumíšek, Tomáš" | Tomáš Rumíšek || 21. 5. 1923|| 6. 5. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Plichta, Stanislav" | Stanislav Plichta || 16. 11. 1931|| 23. 5. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Németh, Gustav" | Gustav Németh || 19. 11. 1929|| 30. 5. 1953 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Fajkus, Luděk" | Luděk Fajkus || 20. 7. 1925|| 16. 6. 1953 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Vašek, Josef" | Josef Vašek || 9. 12. 1921|| 16. 6. 1953 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Vávra, Josef" | Josef Vávra || 29. 10. 1902|| 26. 8. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Krejčí, Josef" | Josef Krejčí || 5. 4. 1891 || 29. 8. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Matouš, Josef" | Josef Matouš || 7. 12. 1921 || 29. 8. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Hadaš, Vladislav" | Vladislav Hadaš || 28. 5. 1923 || 30. 10. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Harazin, Antonín" | Antonín Harazin || 7. 8. 1931 || 30. 10. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Jakubek, Bohumil" | Bohumil Jakubek || 9. 7. 1905 || 30. 10. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Jeřábek, Alois" | Alois Jeřábek || 16. 1. 1927 || 5. 12. 1953 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Lukačka, Pavel" | Pavel Lukačka || 9. 5. 1923 || 29. 12. 1953 (Praha)|| [[Proces so skupinou Trojan a spol.|Proces so skupinou Trojan a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Lupták, Peter" | Peter Lupták || 9. 9. 1909 || 29. 12. 1953 (Praha)|| [[Proces so skupinou Trojan a spol.|Proces so skupinou Trojan a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Trojan, Jozef" | [[Jozef Trojan]] || 25. 3. 1906 || 29. 12. 1953 (Praha)|| [[Proces so skupinou Trojan a spol.|Proces so skupinou Trojan a spol.]]
|-
| || data-sort-value="Musil, Josef" | Josef Musil || 23. 3. 1900 || 9. 1. 1954 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Wilkowski, František" | František Wilkowski || 4. 10. 1921 || 19. 1. 1954 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Milučký, Alojz" | Alojz Milučký || 26. 10. 1930 || 20. 1. 1954 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kozlík, Josef" | Josef Kozlík || 16. 9. 1904 || 20. 2. 1954 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Peteřík, Jaroslav" | Jaroslav Peteřík || 11. 3. 1923 || 19. 3. 1954 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Závodský, Osvald" | Osvald Závodský || 27. 10. 1910 || 29. 5. 1954 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Gruber, Karel" | Karel Gruber || 15. 7. 1927 || 29. 5. 1954 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Kandráč, Anton" | Anton Kandráč || 8. 4. 1925 || 28. 6. 1954 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Gavenda, Štěpán" | Štěpán Gavenda || 25. 6. 1920 || 7. 7. 1954 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Zajíček, František" | František Zajíček || 9. 2. 1896 || 3. 8. 1954 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Vacek, František" | František Vacek || 1. 4. 1931 || 15. 10. 1954 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Cwirz, Jan" | Jan Cwirz || 28. 6. 1924 || 30. 11. 1954 (Praha)|| krim.
|-
| || data-sort-value="Uličný, Bartolomej" | Bartolomej Uličný || 12. 1. 1923 || 20. 12. 1954 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Ferianc, Michal" | Michal Ferianc || 4. 1. 1924|| 10. 2. 1955 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Řezáč, Jiří" | Jiří Řezáč || 9. 2. 1928|| 10. 2. 1955 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Sirotek, Jaroslav" | Jaroslav Sirotek || 21. 12. 1923|| 10. 2. 1955 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Šíma, Bohumil" | Bohumil Šíma || 18. 4. 1928|| 24. 3. 1955 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Lehotský, Alexander" | Alexander Lehotský || 15. 11. 1920|| 24. 3. 1955 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Volf, Karel" | Karel Volf || 15. 6. 1932|| 2. 5. 1955 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Janata, Zbyněk" | Zbyněk Janata || 1. 2. 1933|| 2. 5. 1955 (Praha) || Skupina bratov Mašínovcov
|-
| || data-sort-value="Novák, Ctibor" | Ctibor Novák || 25. 10. 1902|| 2. 5. 1955 (Praha) || Skupina bratov Mašínovcov
|-
| || data-sort-value="Švéda, Václav" | Václav Švéda || 26. 4. 1921|| 29. 7. 1955 (Praha) || Skupina bratov Mašínovcov
|-
| || data-sort-value="Nemček, Bernard" | Bernard Nemček || 10. 5. 1925|| 26. 1. 1957 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Kvičera, Václav" | Václav Kvičera || 3. 2. 1906|| 26. 1. 1957 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Potoček, Josef" | Josef Potoček || 23. 1. 1906|| 20. 5. 1958 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Heide-Hermann, Kamil" | Kamil Heide-Hermann || 21. 2. 1909 || 9. 7. 1958 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Kubelka, Josef" | Josef Kubelka || 30. 11. 1902 || 9. 7. 1958 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Landstoff, Antonín" | Antonín Landstoff || 26. 8. 1915 || 9. 7. 1958 (Praha)||
|-
| || data-sort-value="Pták, Josef" | Josef Pták || 11. 3. 1908 || 14. 7. 1958 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Bunta, Leo" | Leo Bunta || 19. 10. 1912 || 14. 7. 1958 (Praha) || krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]]
|-
| || data-sort-value="Knápek, Ján" | Ján Knápek || 24. 5. 1920 || 14. 7. 1958 (Praha) || krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]]
|-
| || data-sort-value="Laco, Ľudovít" | Ľudovít Laco || 29. 53. 1916 || 14. 7. 1958 (Praha) || krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]]
|-
| || data-sort-value="Rojko, Jozef" | Jozef Rojko || 24. 3. 1924 || 14. 7. 1958 (Praha) || krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]]
|-
| || data-sort-value="Spišiak, Mikuláš" | Mikuláš Spišiak || 23. 11. 1912 || 14. 7. 1958 (Praha) ||krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]]
|-
| || data-sort-value="Petrovský, Adolf" | Adolf Petrovský || 16. 9. 1928 || 13. 5. 1959 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Daraboš, Ladislav" | Ladislav Daraboš || 11. 5. 1910 || 29. 7. 1959 (Praha) || krim. [[Proces s nyilašiovcami]]
|-
| || data-sort-value="Kŏrôssy, Július" | Július Kŏrôssy || 15. 1. 1907 || 29. 7. 1959 (Praha) || krim. [[Proces s nyilašiovcami]]
|-
| || data-sort-value="Tomek, Vladivoj" | Vladivoj Tomek || 9. 6. 1933 || 17. 11. 1960 (Praha) ||
|-
| || data-sort-value="Cagášek, Vladimír" | Vladimír Cagášek || 13. 3. 1945 || 9. 8. 1966 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Porteš, Alois" | Alois Porteš || 16. 8. 1946 || 9. 8. 1966 (Praha) || krim.
|-
| || data-sort-value="Bareš, Robert" | Robert Bareš || 21. 1. 1956 || 6. 12. 1979 (Praha) || krim.
|-
|}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Operácia Splinter Factor]] (1949{{--}}1952)
* [[Proces so skupinou Milady Horákovej]] (máj, jún 1950)
* [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]] (september 1950)
* [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]] (november 1952)
* [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] (apríl 1954)
* [[Barákova komisia]] (1955{{--}}1957)
* [[Kolderova komisia]] (1962{{--}}1963)
* [[Barnabitská komisia]] (1963)
* [[Pillerova komisia]] (1968{{--}}1969)
== Externé odkazy ==
* [https://www.ustrcr.cz/historicka-temata/dokumentace-popravenych-politicke-duvody-48-89/ Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu] – zoznam osôb na webe Ústavu pro studium totalitních režimů
* [https://www.ustrcr.cz/publikace/petr-mallota-a-kol-popraveni-z-politickych-duvodu-v-komunistickem-ceskoslovensku/ Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu] – popis publikácie a rozhovory na webe Ústavu pro studium totalitních režimů
{{Komunistická strana Československa}}
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:Česko-slovenské zoznamy|Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu]]
[[Kategória:Zoznamy ľudí|Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu]]
9qxl8449agg7uszzgygg07euuwfobbp
Wikipédia:Pieskovisko
4
738980
8207666
8207004
2026-05-03T11:46:26Z
KormiSK
91359
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25471-57|~2026-25471-57]] ([[User_talk:~2026-25471-57|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X.
8206845
wikitext
text/x-wiki
{{Návod/{{PAGENAME}}}}
jzm7ibuewqg3y8xx7aiqkwrz2sswz4p
Mama, ožeň ma!
0
739715
8207207
8182239
2026-05-02T13:17:53Z
~2026-26486-41
293630
Aktuality o tretej a štvrtej sérii programu
8207207
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Televízna relácia
| sk = Mama, ožeň ma!
| en =
| druhý názov =
| logo =
| slogan =
| typ = doku-soap reality šou
| formát =
| víťaz =
| tvorca =
| scenár =
| réžia = [[Samuel Jaško]], [[Marcel Pazman]], [[Jana Pirohová]]
| moderátori =
| rozprávač = [[Michal Hudák]]
| hudba =
| krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| miesto =
| počet sérií = 3
| počet epizód = 24
| zoznam epizód =
| výkonní producenti =
| produkcia =
| strih =
| produkčná spoločnosť = Cool TV (neskôr ako Good TV)
| dĺžka = 62 min.
| vysielanie = [[6. september]] [[2011]]{{--}}[[1. júl]] [[2013]]
| tv = [[TV JOJ]] <br> [[Prima]]
| formát obrazu = 16:9
| predošlé =
| nasledujúce =
| súvisiace = [[Farmár hľadá ženu]]
| webstránka = https://www.joj.sk/relacie/104-mama-ozen-ma
| imdb id =
| tv com id =
| csfd id = 301452
}}
'''''Mama, ožeň ma!''''' je slovenská zoznamovacia doku-soap reality šou, ktorej prvé 2 série sa vysielali na [[TV JOJ]] v rokoch [[2011]] – [[2013]]. Prvá séria vznikla v koprodukcii s českou televíziou [[Prima LOVE]], druhá už ako čisto slovenská produkcia. Relácia je považovaná za neoficiálny spin-off reality šou ''[[Farmár hľadá ženu]]''.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mama, ožeň ma čaká na svoje lakované lodičky | url = https://medialne.trend.sk/televizia/mama-ozen-ma-caka-svoje-lakovane-lodicky | dátum vydania = 2011-09-09 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = sk}}</ref>
Po trinásťročnej prestávke bola v roku [[2026]] odvysielaná 3. séria šou. Po veľkom úspechu a sledovanosti bol hneď v marci [[2026]] oznámený kasting do ďalšej štvrtej pripravovanej série.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Príde ďalšia séria Mama, ožeň ma už čoskoro? Jojka spustila kasting účastníkov | url = https://emefka.sk/pride-dalsia-seria-mama-ozen-ma-uz-coskoro-jojka-spustila-kasting-ucastnikov/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = sk-SK | meno = Peter | priezvisko = Strhan}}</ref>
== Formát ==
Formát vychádza z holandského konceptu ''Who Wants to Marry My Son?'' spoločnosti Eyeworks z roku 2006, ktorý však bol vo väčšine krajín adaptovaný podľa úspešnej francúzskej verzie ''Qui veut épouser mon fils?'' vysielanej na televízii TF1. Televízia vytvorila nový rekord v slote, pričom štart relácie videlo 3,65 milióna Francúzov.<ref name=":4" /> Popularita francúzskeho spracovania následne ovplyvnila aj Holandsko, ktoré ich vzorom pripravilo vlastnú revíziu formátu.
Okrem Holandska a Francúzska bol formát adaptovaný aj v Austrálii, Argentíne, Nemecku, Nórsku, Belgicku, Poľsku, Španielsku, na Ukrajine. Štandardná séria má zvyčajne osem epizód, ktorých dĺžka sa pohybuje okolo jednej hodiny. Výnimkou je španielska verzia, kde epizódy dosahujú takmer dvojhodinovú stopáž.
V snahe oživiť formát sa odvysielali aj série s účastníkmi homosexuálnej orientácie, napríklad v Španielsku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Amor, dudas, decepciones y confesiones de última hora en la gran final de 'QQCCMH' | url = https://www.cuatro.com/quien-quiere-casarse-con-mi-hijo/temporada-4/programas/t01xp09-gala-final/amor-decepciones-confesiones-ultima-qqccmh_18_1953525640.html | dátum vydania = 2015-03-12 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = cuatro.com | jazyk = es}}</ref> a Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Mama Mia: Kandidat Lukas und seine Mutter Birgit | url = http://www.rtl.de/cms/mama-mia-kandidat-lukas-und-seine-mutter-birgit-1511060.html | dátum vydania = 2013-07-08 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = | jazyk = sk | dátum archivácie = 2023-07-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230607195326/https://www.rtl.de/cms/mama-mia-kandidat-lukas-und-seine-mutter-birgit-1511060.html}}</ref>
Na podobný princíp vysielala [[MTV (televízna stanica)|MTV]] v roku 2006 reláciu ''Parental Control'', kde rodičia nespokojní s partnermi svojich detí stretávali potenciálnych náhradníkov a sami ich vyberali.
=== Francúzska verzia ===
Francúzske prevedenie a adaptácie od toho odvodené sa vizuálne aj produkčne vyznačujú „luxusnejšou“ estetikou. Príkladom je veľkolepé intro, pričom účastníci prichádzajú luxusnými autami a vo večerných róbach. Dej sa odohráva v zámku, kde prebieha aj úvodný kasting – uchádzačky sa prostredníctvom tzv. „speed datingu“ predstavujú dvojici matka-syn. Matka spolu so synom vyberá uchádzačky, ktoré potom strávia týždeň v ich domácnosti, počas ktorého sa vymýšľajú rôzne spoločenské aktivity, ktoré najlepšie odhalia charakter nádejných neviest. Postupne sú uchádzačky eliminované až do záverečného gala ceremoniálu s motívom svadby.
=== Slovenská verzia ===
Výroba slovenskej adaptácie vznikla podľa licencie nemeckého formátu ''Schwiegertochter gesucht'' vysielaného na stanici RTL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Prima odvysiela Mama, ožeň ma v noci a nie na hlavnom kanáli | url = https://medialne.trend.sk/televizia/prima-odvysiela-mama-ozen-ma-noci-nie-hlavnom-kanali | dátum vydania = 2011-11-23 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = sk}}</ref>. Pre JOJ a Primu ju vyrobila produkčná spoločnosť Cool TV (neskôr ako Good TV), ktorá stojí za projektami ako ''Farmár hľadá ženu'', či ''[[Extrémne rodiny]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = TV Joj chystá nový formát Extrémne rodiny, spustila náborovú kampaň | url = https://medialne.trend.sk/televizia/tv-joj-chysta-novy-format-extremne-rodiny-spustila-naborovu-kampan | dátum vydania = 2011-10-10 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = sk}}</ref>
V slovenskom spracovaní účastníčky prichádzali priamo do domácností súťažiacich na základe listov alebo fotografií. Relácia taktiež nemá moderátora, ako je to u iných adaptácií. Ako voiceover sa v relácii predstavil [[Michal Hudák]].
Obsadenie relácie tvorili prevažne účastníci z menších miest a vidieckych oblastí. Produkciu zabezpečil rovnaký tvorivý tím ako pri relácii ''Farmár hľadá ženu'', čo sa odrazilo aj v charaktere vybraných účastníkov. Tvorcovia využívali tzv. „down and dirty“ kasting, čo znamená, že chodili priamo za ľuďmi, oslovovali ich na dedinách, na miestnych úradoch či v pohostinstvách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Producenti Farmára: Robíme zábavu, nikoho nezhovaďujeme | url = https://medialne.trend.sk/televizia/producenti-farmara-robime-zabavu-nikoho-nezhovadujeme | dátum vydania = 2012-09-07 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = sk}}</ref>
=== Mutácie relácie ===
Relácia sa vysiela po celom svete pod rôznymi názvami:
* {{minivlajka|Slovensko}} ''Mama, ožeň ma!'' – [[TV JOJ]]
* {{minivlajka|Česko}} ''Mami, ožeň mě'' – [[Prima LOVE]]
* {{minivlajka|Holandsko}} ''Wie Trouwt Mijn Zoon'' – RTL, SBS 6
* {{minivlajka|Nemecko}} ''Mamma Mia – Wer heiratet meinen Sohn?'' – [[RTL Television|RTL]]
* {{minivlajka|Nemecko}} ''Schwiegertochter gesucht'' – [[RTL Television|RTL]]
* {{minivlajka|Poľsko}} ''Kto poślubi mojego Syna?'' – TVN
* {{minivlajka|Španielsko}} ''Quién quiere casarse con mi hijo?'' – Cuatro
* {{minivlajka|Argentína}} ''¿Quién quiere casarse con mi hijo?'' – Telefe
* {{minivlajka|Austrália}} ''Please Marry My Boy'' – Seven Network
== Princíp ==
Na začiatku sa diváci zoznámili s krátkymi vizitkami slobodných mládencov a ich matkami, ktoré ich do programu prihlásili. Následne potom dostali listy od žien, z ktorých si vybrali niekoľko, ktoré strávili čas u muža všetky spoločne, čo viedlo k mnohým bizarným situáciám.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TOP díly Mama, ožeň ma! A co dělají účastníci dnes? | url = https://www.givery.cz/blog/mama-ozen-ma/?srsltid=AfmBOorbAl8nhAogSRoES8S_0newXDiADxGILuBKQYEO61kxQdU8ziBm | dátum vydania = 2025-11-09 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = givery.cz | jazyk = cs | priezvisko = Ficencová | meno = Natálie}}</ref>
== Série ==
{|class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;"
! colspan="2" rowspan="3" | Séria
! rowspan="3" | Časti
! colspan="4" | Pôvodne vysielané
! rowspan="3" | Slot
! rowspan="3" | Stanica
|-
! colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}
! colspan="2" |{{minivlajka|Česko}}
|-
! Premiéra série
! Finále série
!Premiéra série
!Finále série
|-
| rowspan="2" style="background:#E6681B; width:1%" |
| rowspan="2" | '''[[#Prvá_séria_(2011)|1]]'''
| rowspan="2" | 8.
| rowspan="2" | 6. september 2011
| rowspan="2" | 25. október 2011
| rowspan="2" |3. december 2011
| rowspan="2" |9.marec 2026
| Utorok 21:15
| [[TV JOJ|JOJ]]
|-
|Sobota 22:45 / Nedeľa 22:55
|[[Prima LOVE]]
|-
| style="background:#F7C34B; width:1%" |
| '''[[#2. séria|2]]'''
| 8
|13. máj 2013
| 1. júl 2013
|{{nedostupné|N/A}}
|{{nedostupné|N/A}}
|Pondelok 21:40 / 21:50
| rowspan="2" |[[TV JOJ|JOJ]]
|-
| style="background:#99DDFF; width:1%" |
| '''[[#3. séria (2026)|3]]'''
| 8
| 9.marec 2026
|{{nedostupné|N/A}}
|{{nedostupné|N/A}}
|{{nedostupné|N/A}}
|{{nedostupné|N/A}}
|}
=== Prvá séria (2011) ===
Prvá séria bola uvedená v roku 2011 a vznikla v koprodukcii TV JOJ a českej televízie Prima, ktorá sa rozhodla ponechať pôvodný sprievodný komentár Michala Hudáka v slovenčine. Česká stanica formátu až tak neverila, keďže ho zaradila v neatraktívnom čase na svoju najmladšiu stanicu Prima LOVE.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prima odvysiela Mama, ožeň ma v noci a nie na hlavnom kanáli | url = https://medialne.trend.sk/televizia/prima-odvysiela-mama-ozen-ma-noci-nie-hlavnom-kanali | dátum vydania = 2011-11-23 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = sk}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mami, ožeň mě! neodvysílá Prima, ale Prima LOVE už v prosinci! | url = http://reality-show.panacek.com/14328-mami-ozen-me-neodvysila-prima-ale-prima-love-uz-v-prosinci.html | dátum vydania = 2011-11-30 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = reality-show.panacek.com | jazyk = cs | dátum archivácie = 2015-03-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150316171751/http://reality-show.panacek.com/14328-mami-ozen-me-neodvysila-prima-ale-prima-love-uz-v-prosinci.html}}</ref> Relácia mala v Česku tak nízku sledovanosť, že ju Prima krátko po uvedení stiahla z vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mami, ožeň mě! láká nová reality show | url = https://www.tyden.cz/rubriky/media/televize-a-radia/mami-ozen-me-laka-nova-reality-show_219325.html | dátum vydania = 2011-12-06 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = TYDEN.cz | jazyk = cs}}</ref>
Účinkovalo v nej osem mužov vo veku dvadsaťsedem až štyridsaťtri rokov. Polovica bola českej a polovica slovenskej národnosti. Každý z mužov si vyberal z troch nádejných neviest. Natáčalo sa v slovenských i českých mestách.<ref name=":3" />
;Účinkujúci
* Tomáš, 31
* Pavel, 29
* Marek, 30
* Michal, 30
* Roman, 38
* Miro, 27
* Arpád, 43
* Miško, 25
=== Druhá séria (2013) ===
Druhá séria bola vysielaná v roku 2013 a účinkovalo v nej päť slovenských účastníkov vo veku dvadsaťpäť až tridsaťpäť rokov.
;Účinkujúci
* Tibor, 26
* Andrej, 25
* Juraj, 33
* Niko, 33
* Martin, 35
=== Tretia séria (2026) ===
V novembri 2025 televízia JOJ potvrdila, že pripravuje tretiu sériu, ktorej nakrúcanie bolo dokončené. JOJ zaradila novú sériu do plánov pre rok 2026. Pokus o oživenie šou prišiel už v roku 2021, keď TV JOJ spustila nábor do novej série. Hoci sa vraj malo prihlásiť niekoľko záujemcov, projekt sa vtedy do výroby nedostal.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalko | meno = Rastislav | titul = Návrat legendárnej šou Mama, ožeň ma! Lásku si budú hľadať aj dvaja účastníci Farmy | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/96245155-navrat-legendarnej-sou-mama-ozen-ma-lasku-si-budu-hladat-aj-dvaja-ucastnici-farmy | dátum vydania = 2025-11-12 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikolášik | meno = Daniel | titul = Šou Mama, ožeň ma sa vracia. TV JOJ sľubuje novú sériu, aktuálne hľadá slobodných účastníkov | url = https://refresher.sk/98536-Sou-Mama-ozen-ma-sa-vracia-TV-JOJ-slubuje-novu-seriu-aktualne-hlada-slobodnych-ucastnikov | dátum vydania = 2021-05-18 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = refresher.sk | jazyk = sk}}</ref>
Podobne ako predchádzajúce ročníky bude mať aj tretia séria 8 premiérových epizód.
Novinkou tretej série je účasť nielen synov, ale po prvý raz aj dcéry, ktorá si bude hľadať svojho partnera. Medzi účastníkmi sa predstavia Juraj Solčanský a Henrik Szabo, známy ako Aguaman, z reality šou ''[[Farma (televízna relácia)|Farma]]'' [[TV Markíza]].<ref name=":0" />
== Sledovanosť ==
Počas prvej série dosiahla relácia nadpriemerné výsledky sledovanosti. V cieľovej skupine 12–54 rokov získala priemerný trhový podiel 24,1%, pričom najvyšší share 27,6% zaznamenala so šiestym dielom, vysielaným 11. októbra 2011. Reláciu pozeralo v priemere 317-tisíc divákov (12+), prevažne ženy. Šou bola zaradená do utorkového prime-timu za Panelákom a viackrát sa stala trhovou jednotkou v čase vysielania.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krasko | meno = Ivan | titul = Mama, ožeň ma! Jojku potešila. Pozrite si detailné výsledky sledovanosti | url = https://hnonline.sk/dennik/466943-mama-ozen-ma-jojku-potesila-pozrite-si-detailne-vysledky-sledovanosti | dátum vydania = 2011-10-28 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = hnonline.sk | jazyk = sk | dátum archivácie = | url archívu = }}</ref>
Aj druhej sérii sa darilo v sledovanosti. Odštartovala ako jednotka na trhu, pričom dosiahla podiel 26,5%. Najviac divákov si šou získala medzi mladými divákmi (15-34), kde podiel dosiahol až 34%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šou Mama, ožeň ma! odštartovala ako jednotka na trhu | url = https://www.omediach.com/radio/item/1557-sou-mama-oze%C5%88-ma-odstartovala-ako-jednotka-na-trhu | dátum vydania = 2013-05-14 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = omediach.com | jazyk = sk}}</ref>
== Kritika a kultúrny dopad ==
Adaptácie relácie zaznamenali v rôznych krajinách značnú popularitu, hoci ich prijatie bolo často rozporuplné. Formát býva označovaný ako tzv. „televízny trash“, čo zahŕňa obsah s vulgárnosťami, násilím, výsmechom a ponižovaním účastníkov. Niektoré verzie boli kritizované za karikaturizovanie vzťahu matka-syn,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frank | meno = Arno | titul = Im Ehebett mit Mutti | url = https://www.spiegel.de/kultur/tv/rtl-mama-mia-wer-heiratet-meinen-sohn-a-909254.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = SPIEGEL | jazyk = de}}</ref> zhadzovanie ľudskej dôstojnosti a infantilizáciu mladíkov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Soenen | meno = Marie-Hélène | titul = Geeks, machos, puceaux... les précieux ridicules de la télé-réalité | url = http://television.telerama.fr/television/geek-macho-puceaux-les-precieux-ridicules-de-la-tele-realite,90748.php | dátum vydania = 2012-12-15 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = | jazyk = fr}}</ref> či prejavy sexizmu a rasizmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = '¿Quién quiere casarse con mi hijo?' arranca con audiencia y críticas por comentarios racistas | url = https://www.20minutos.es/television/quien-quiere-casarse-hijo-2294129/lasismo/ | dátum vydania = 2012-01-31 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = 20minutos | jazyk = es}}</ref>
Na Slovensku sa kritika sústreďovala najmä na výber účastníkov s cieľom zvýšiť kontroverziu, na ich verejnú dehonestáciu a zodpovednosť z totálneho morálneho úpadku.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mama, ožeň ma opäť posunulo hranice (ne)vkusu | url = https://medialne.trend.sk/televizia/mama-ozen-ma-opat-posunulo-hranice-ne-vkusu | dátum vydania = 2013-05-27 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = sk | priezvisko = Stejskal | meno = Bohumil}}</ref>
Viacerí protagonisti sa totiž svojím správaním javili byť na hrane svojprávnosti. Niektorí z nich vo svojich videovizitkách priznali, že naozaj trpia psychickými problémami alebo ochoreniami. Účastníci boli diskutovaní aj v médiách, ktoré poukazovali na ich správanie spojené s duševným zdravím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mama ožeň ma: Drogistka Ľubka znovu úraduje, preklína Stanku! | url = https://www.aktuality.sk/clanok/230579/mama-ozen-ma-drogistka-lubka-znovu-uraduje-preklina-stanku/ | dátum vydania = 2013-06-12 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = aktuality.sk | jazyk = sk | dátum aktualizácie = 2019-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mama ožeň ma: Martinka z Turca zrejme končí, na scénu prichádza Ľubka! | url = https://www.aktuality.sk/clanok/229449/mama-ozen-ma-martinka-z-turca-zrejme-konci-na-scenu-prichadza-lubka/ | dátum vydania = 2013-05-26 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = aktuality.sk | jazyk = sk}}</ref>
Napriek kontroverziám si relácia získala kultový status vďaka výrazným protagonistom a bizarným momentom.<ref name=":1" /><ref name=":5" /> Popularitu podporili reprízy a virálne zostrihy programu na sociálnych sieťach, pričom niektoré hlášky zľudoveli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Mama, ožeň ma sa vracia: Toto sú prví hrdinovia novej série! Kedy na Joj odštartuje? | url = https://mediaboom.sk/mama-ozen-ma-sa-vracia-toto-su-prvi-hrdinovia-novej-serie-kedy-na-joj-odstartuje | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = mediaboom.sk | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Roman z Mama, ožeň ma nám priblížil, čo bolo pri natáčaní skutočné a čo si tvorcovia relácie prifarbili | url = https://emefka.sk/roman-z-mama-ozen-ma-nam-priblizil-co-bolo-pri-natacani-skutocne-a-co-si-tvorcovia-relacie-prifarbili/ | dátum vydania = 2025-10-19 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = emefka.sk | jazyk = sk | priezvisko = Strhan | meno = Peter}}</ref> Medzi najznámejšie účastníčky sa zaradila pani Alenka, ktorá je autorkou virálnych hlášok ako napríklad „ďalšia radosť vo mne“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strhan | meno = Peter | titul = Roman z Mama, ožeň ma nám priblížil, čo bolo pri natáčaní skutočné a čo si tvorcovia relácie prifarbili | url = https://emefka.sk/roman-z-mama-ozen-ma-nam-priblizil-co-bolo-pri-natacani-skutocne-a-co-si-tvorcovia-relacie-prifarbili/ | dátum vydania = 2025-11-19 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = emefka.sk | jazyk = sk}}</ref>
Relácia si udržiavala stabilnú sledovanosť. Podľa odborníkov však program a jeho podobné tituly, ako ''Bučkovci'' a ''Extrémne rodiny'' negatívne vplývali na imidž vysielateľa. Generálny riaditeľ Marcel Grega uviedol, že dôvodom ukončenia výroby ďalších sérií nebol pokles sledovanosti, ale snaha o zmenu imidžu televízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Šéf JOJ: Bučkovcov ľudia nechceli pozerať pred návštevou, teraz sme rodinná televízia | url = https://dennikn.sk/348239/sef-joj-buckovcov-ludia-nechceli-pozerat-pred-navstevou-teraz-rodinna-televizia/ | dátum vydania = 2016-02-27 | dátum prístupu = 2025-11-17 | vydavateľ = Denník N | jazyk = sk}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.joj.sk/relacie/104-mama-ozen-ma Oficiálny web] na [[TV JOJ]]
* {{Csfd film|301452}}
* {{Kinobox film|5036969}}
[[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]]
[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2011]]
24h1m56buz0nthbcv1h65si8i89v4jm
2026 na Slovensku
0
741987
8207670
8205523
2026-05-03T11:48:37Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207670
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|2026}}
Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku '''[[2026]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''.
== Udalosti ==
* [[1. január]] – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]].
== Očakávané udalosti ==
=== Január ===
* [[23. január]] – zloženie olympijského sľubu [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026|reprezentantmi Slovenska]] pred [[Zimné olympijské hry 2026|Zimnými olympijskými hrami 2026]].<ref name="olympic-zisli-kandidati">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = V Banskej Bystrici sa zišli kandidáti štartu na ZOH 2026 | url = https://www.olympic.sk/clanok/011025-seminar-zoh-2026 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
=== Február ===
* [[20. február]] – do tohto dňa bude známa nominácia do [[Slovensko na Zimných paralympijských hrách 2026|slovenského tímu]] na [[Zimné paralympijské hry 2026|Zimné paralympijské hry 2026]].<ref name="ta3-zacnu-o-100">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Paralympijské zimné hry začnú presne o 100 dní. Lajtman sa vracia, Rexová bude obhajovať zlatú medailu | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1022215/paralympijske-zimne-hry-zacnu-presne-o-100-dni-lajtman-sa-vracia-rexova-bude-obhajovat-zlatu-medailu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-02 }}</ref>
=== Marec ===
* [[21. marec]] – voľby do orgánov samosprávy obcí.<ref name="minv-volby-do-organov-samospravy-obci">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí konané v priebehu volebného obdobia 2022 - 2026 | url = https://www.minv.sk/?oso2226 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-26 | jazyk = }}</ref>
=== Júl ===
* júl – očakávané dokončenie 4-pruhovej časti [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] medzi Bratislavou a Triblavinou.<ref name="dennikn-dialniciari-chcu-v-roku-2026-dokoncit">{{Citácia periodika | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Diaľničiari chcú v roku 2026 dokončiť 22 kilometrov diaľnic. Najviac sa čaká na obchvat Ružomberka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/5043986/dialniciari-chcu-v-roku-2026-dokoncit-22-kilometrov-dialnic-najviac-sa-caka-na-obchvat-ruzomberka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-24 | dátum prístupu = 2025-12-26 }}</ref>
<!-- == Úmrtia ==
* {{0}}[[1. január]] – [[Príklad Príkladovský]], slovenský príklad (* [[1901]]) -->
== Úmrtia ==
* {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[10. január]] – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]])
* 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]])
* [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]])
* 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]])
* [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]])
* [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]])
* [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]])
* [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]])
* [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]])
* {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]])
* [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]])
* [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]])
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]])
* {{0}}[[8. apríl]] – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]])
* [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]])
* [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]])
* [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]])
* [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovensky horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]])
* [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]])
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:2026 na Slovensku| ]]
pe9rerthd78bmyfo634bbfdhu65gonh
Redaktor:Lukasabram/pieskovisko7
2
742575
8207289
8203358
2026-05-02T17:05:32Z
Lukasabram
140452
/* Vilém Sacher */ úpravy textu
8207289
wikitext
text/x-wiki
== Vilém Sacher ==
'''Vilém Sache'''r - bol vojak, spisovateľ a disident. česko-slovenský dôstojník. Po rozbití ČSR prešiel do ilegality a podieľal sa na formovaní odbojovej organizácie Obrana národa. Patril do skupiny dôstojníkov, ktorí boli z Británie vyslaní do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim česko-slovenským jednotkám. Mal hlavný podiel na sformovaní 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády. Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej Po nástupe komunistovm bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s inváziou Varšavskej zmluvy odobrané všetky hodnosti. Venoval sa aj spisovateľskej činnosti.
== Život ==
Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školskej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v Prostějove, kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval.
=== V ozbrojených silách Česko-slovenska ===
Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil.
Ku [[15. jún|15. júlu]] [[1928]] bol prevelený k delostreleckému pluku 102 do [[Rokycany (Česko)|Rokycan]]. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v [[Horšovský Týn|Horšovském Týně]], kde pôsobil až do konca apríla [[1931]]. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie.
Od [[30. apríl|30. apríla]] [[1931]] do [[31. január|31. januára]] [[1935]] znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako veliteľ čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. batérie, I. důstojník 4. batérie a II. důstojník náhradného oddielu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostřelecké strelnici vo VVT v Jincích).
V tomto období sa systematicky venoval aj štúdiu jazykov a [[2. jún|2. júna]] [[1932]] zložil štátnu skúšku z maďarčiny.a [[17. február|17. februára]] 1933 univerzitnú skúšku z francúzštiny.
Vo februári 1935 bol povolaný do I. ročníka [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] v [[Praha|Prahe]], kde následne od [[1. február|1. februára]] [[1935]] do [[14. júl|14. júla]] [[1937]] absolvoval I.až III. ročník štúdia vrátane predpísaných skúšok u rôznych zbraní.
Po absolvovaní studia na [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] bol Vilém Sacher dňom 15. júla 1937 v rámci predpísanej ročnej skúšky pridelený k veliteľstvu 3. jazdeckej brigády v [[Bratislava|Bratislave]]. V štábe brigády bol vedený až do [[31. júl|31. júla]] [[1938]], kedy sa stal prednostom 4. oddelenia 3. [[Rychla divizia (vojenský jednotka)|Rychlej divizie]] rovnako dislokovanej v [[Bratislava|Bratislave]]. Medzitým bol v hodnosti kapitána ku [[31. júl|31. júlu]] [[1938]] preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu.
Za branné pohotovosti štátu na jeseň 1938 zostal aj ďalej vo svojom dosavadním služebním přidělení u 3. Rychlej divízie a túto funkcii vykonával až do 15. februára 1939, kde se stal prednostou 2. oddělení.
==== Absolvované kurzy ====
* na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech
* Počas štúdia na Vysokej škole vojenskej bol v 1935 frekventantom plynového kurzu při VCHÚ v Olomouci a následně kursu pre leteckých pozorovateľov štábu pri VLU v Prostějově (dnem 1. septembra 1935 byl také letounovým pozorovatelem štábu skutočne jmenován).
=== V odboji ===
Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|samostatného Slovenska]] se Sacher vrátil späť do Čiech, do Nemcami vytvoreného [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Po likvidácii česko-slovenskej brannej moci nastúpil od [[1. jún|1. júna]] [[1939]] ako úradník u Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy. Táto jeho pozícia však bola len krytím jeho odbojovej činnosti.
Od prvých dní okupácie Sacher úzko spolupracoval s pplk.del. [[Josef Balabán|Josefom Balabánom]] a spoločne s ním a kpt.del. [[František Bernas|Františkom Bernasom]] vybudovali v rámci odbojovej organizácie [[Obrana národa]] rámcový pluk Praha-Holešovice. Keď bol pplk. Balabán poverený dôležitejšími poslaním v Ústredí [[Obrana národa]], stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkciu vykonával až do opustenia protektorátu. Nakoľko ho v súvislosti s jeho odbojovou činnosťou hľadalo gestapo, rozhodol sa odísť do exilu. Stalo sa tak 15. februára 1940.
=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
Sacher putoval cez Slovensko, Maďarsko (kde bol zatknutý a väznený), Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu. Odtiaľ sa dostal do Francúzska, kde sa v Agde formovala česko-slovenská vojenská jednotka.
Dňa [[15. máj|15. mája]] [[1940]] bol Sacher v Agde prezentovaný a následne zaradený ku štábu delostrelectva [[1. česko-slovenská divízia|1. česko-slovenskej divízie]]. Potom, čo Nemecko napadlo západnú Európu vrátane Francúzska sa obranných bojov zúčastnili aj česko-slovenskí vojaci. Po francúzskej kapitulácii bolo asi 5 000 z nich evakuovaných do Británie. Bol medzi nimi aj Vilém Sacher, ktorý na lodi Mohamed el Kebir priplával do Británie [[7. júl|7. júla]] [[1940]].
Po vzniku 1. česko-slovenskej zmiešanej brigády pôsobil vo funkciách:
* Od [[27. september|27. septembra]] 1940 prednosta 2. oddelenia štábu divízie.
* Od [[17. marec|17. marca]] [[1941]] prednosta 1. oddelenia štábu divízie
* Od [[2. júl|2. júla]] [[1941]] do [[9. september|9. septembra]] [[1943]] pôsobil ako pridelený dôstojník študijnej skupiny ''Ministerstva národnej obrany'' (MNO) v [[Londýn|Londýne]], začlenenej ku [[15. január|15. januáru]] [[1943]] do ŠVBM.
Počas pôsobenia vo Veľkej Británii absolvoval v apríli 1942 zvláštny kurz pre výsadkárov vo Wilmslow a v máji [[1943]] bol na trojtýždňovej stáži u britskej výsadkovej divízie. V lete 1943 rozhodlo MNO o jeho odoslaní k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a preto byl dňom [[10. november|10. novembra]] [[1943]] prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietskeho zväzu.
Vilém Sacher bol jedným z prvých česko-slovenských dôstojníkov, ktorí boli k česko-slovenským na Východe presunutí z Británie. Bol prvým dôstojníkom generálneho štábu. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] najskôr pôsobil na ''Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR'' v Moskve, no už [[9. január|9. januára]] [[1944]] bol poverený dôležitou úlohou - sformovaním výsadkovej brigády. Jej jadrom sa mali stať slovenskí vojaci, ktorí prešli na stranu [[Červená armáda|Červenej armády.]]
Formovanie paradesantnej brigády sa za pomoci niekoľkých sovietskych inštruktorov odohrávalo Jefremove a Sacher mal zásadný podiel na jej sformovaní a vycvičení.
Sacher dostal 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády v SSSR,
která se právě tehdy formovala v .
na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autonehodě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo.
Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemístěn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec-
tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské
operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy.
=== Po vojne ===
Po oslobodení a krátkej repatriačnej dovolenke nastúpil službu na veliteľstve 2. vojenské oblasti v [[Tábor (Česko)|Tábore]], kde od [[30. jún|30. júna]] do [[3. december|3. decembra]] [[1945]] pôsobil ako náčelník štábu delostrelectva.
Dne [[4. december|4. decembra]] [[1945]] bol vyslaný do Moskvy k štúdiu na ''Vyššej akadémii generálneho štábu K. J. Vorošilova'', ktorú ukončil v máji 1947. Po návrate do republiky bol pridelený na Ministerstvo národnej obrany – hlavný štáb v Prahe, kde až do konce apríla 1949 pôsobil vo funkcii prednostu 3. oddelenia.
Ku dňu 30. apríla 1949 bol prevelený k 5. delostreleckej divízii v Kolíne a ku 15. máju 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen.
V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zakládal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu).
== Politické perzekúcie a disent ==
Na konci mája 1951 bol neočakávane ako politicky nespoľahlivý prepustený z činnej vojenskej služby a preložený do zálohy. Súčasne bol nútene vysťahovaný z Prahy do [[Skalice u České Lípy]], kde nastúpil ako pomocný robotník u lisu v podniku Tatra a neskôr vypomáhal v miestnom [[Jednotné roľnícke družstvo|JZD]] a následne až do roku 1955 pracoval ako lesní robotník.
Neskôr sa mu s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého veliteľa zemského delostrelectva v Košiciach) podarilo najsť místo v pohostinství.
Nejprve byli zaměstnáni v hotelu Praha a později Corso v Jablonci nad Nisou, poté
v Lázních Libverda, v Mariánských Lázních, Doksech a Špindlerově Mlýně. Nako-
nec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu)
v Praze. V té době začal usilovat o svou společenskou rehabilitaci, což se mu nakonec
v roce 1966 podařilo. Byl vyznamenán Řádem rudé hvězdy a byla mu navrácena hod-
nost generálporučíka. O rok později se stal ředitelem hotelu Junior v Praze a zároveň
předsedou Dukla klubu.
V auguste 1968 jednoznačne odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska co opätovne znamenalo cestu do zatracení.
V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové nesměly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy-
tvořil především ke spisovatelům Ludvíku Vaculíkovi a Jiřímu Grušovi, kteří se také
postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli-
konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém
nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77.
V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven
všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne-
dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let.
Dne 15. januára 1990 bol rozkaz o jeho degradácii zrušený, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka.
== Zaujímavosti ==
V mezidobí byl autorem a současně i organizátorem odvážně pojatého armádního vystoupení na IX. všesokolském sletu v červnu 1948 (včetně skupinového seskoku parašutistů).
== Hodnostný postup ==
* Od [[1. december|1. decembra]] [[1932]] - nadporučík
* Od [[1. október|1. októbra]] [[1937]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1941]] - štábny kapitán
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] - podplukovník
* 4. decembra 1945 - máj 1947 (mezitím byl povýšen na plk.)
== Vyznamenania: ==
* 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]]
* 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem,
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st.,
* Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR,
* Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st.,
* [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st.,
* Odznak československého partyzána,
* Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st.,
* Za pobědu nad Germanijej,
* Za osvobožděnije Pragi,
* Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal,
* Řád Rudé hvězdy.
m5uw11ip34wemdig0xcyb51y3tab0gr
Rýchlik Gemeran
0
742696
8207431
8149493
2026-05-02T21:04:52Z
Leonard Burkovský
262277
Nahrane fotos vlastna tvorba
8207431
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Rýchlik Gemeran.jpg|náhľad|541x541bod]]
'''Rýchlik Gemeran''' (skrátene '''R Gemeran''') je pomenovanie pre vlakový spoj kategórie [[Rýchlik (vlak)|rýchlik]], ktorý zabezpečuje priame denné spojenie medzi [[Zvolen]]om a [[Košice|Košicami]] vedené po tzv. [[Železničná trať Zvolen – Košice|južnom ťahu]]. V cestovnom poriadku 2025/2026 je tento názov používaný pre pár rýchlikov, ktoré spájajú regióny [[Pohronie|Pohronia]], [[Poiplie (región)|Poiplia]], [[Novohrad (región)|Novohradu]], [[Gemer (región)|Gemera]] a [[Košický región|Abova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cestujte pohodlnejšie s novým cestovným poriadkom 2025/2026 | vydavateľ = ZSSK | dátum_prístupu = 2026-01-07 | url = https://www.zssk.sk/cestujte-pohodlnejsie-s-novym-cestovnym-poriadkom-2025-2026/}}</ref>
V minulosti niesli toto označenie aj vlaky jazdiace na dlhšej trase až do [[Bratislava|Bratislavy]], v súčasnosti je však značka Gemeran primárne vyhradená pre segment [[Zvolen]] – [[Košice]]. Dopravcom je štátna [[Železničná spoločnosť Slovensko]] (ZSSK).
== Trasa a zastávky ==
Vlak prechádza neelektrifikovanou [[Železničná trať Zvolen – Košice|traťou č. 160]] ([[Zvolen]] – [[Košice]]). Cesta vedie cez technicky náročný, no krajinársky atraktívny terén južného Slovenska, vrátane prechodu cez [[Jablonovské sedlo|horský priechod Soroška]] a [[Jablonovský tunel]].
Hlavné zastávky na trase (v smere [[Zvolen]] – [[Košice]]) sú:
* [[Zvolen osobná stanica]] (prípojná stanica na smery [[Banská Bystrica]] a [[Bratislava]])
* [[Lučenec]]
* [[Fiľakovo]]
* [[Jesenské (okres Rimavská Sobota)|Jesenské]]
* [[Tornaľa]]
* [[Plešivec]] (uzol pre [[Gemer (región)|Gemer]])
* [[Rožňava]]
* [[Moldava nad Bodvou]]
* [[Košice]]
Dĺžka trasy medzi [[Zvolen]]om a [[Košice|Košicami]] je približne 230 km a jazdná doba sa pohybuje okolo 3 hodín a 15 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vlak R 911 GEMERAN | vydavateľ = MeškanieVlakov.info | dátum_prístupu = 2026-01-07 | url = https://meskanievlakov.info/vlak/rychlik/911/gemeran/}}</ref>
== Radenie a služby ==
Vlaky Gemeran sú štandardne zostavené z vozňov 2. triedy a jedného vozňa 1. triedy. V súprave je zvyčajne radený aj viacúčelový vozeň s priestorom pre bicykle a kočíky. V posledných rokoch [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] nasadzuje na tieto spoje aj modernizované klimatizované vozne typu Bmpeer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řazení vlaku R 911 GEMERAN | vydavateľ = ŽelPage | dátum_prístupu = 2026-01-07 | url = https://www.zelpage.cz/razeni/22/vlaky/zssk-911/?zobrazeni=text}}</ref>
Špecifikom tohto spoja je potreba dieselovej trakcie, keďže trať medzi [[Zvolen]]om a [[Moldava nad Bodvou|Moldavou nad Bodvou]] nie je elektrifikovaná. V čele vlaku sa preto najčastejšie objavujú rušne radu [[Lokomotíva 757|757]] (modernizácia radu 750, prezývaná „Okuliarnik“) alebo [[Lokomotíva 754|754]].
Služby vo vlaku:
* Klimatizácia (vo vybraných vozňoch)
* Wi-Fi pripojenie na internet
* [[Súbor:Rušeň 754 054-5 pri Brzotíne (Slovenský kras).png|náhľad|418x418bod]]Preprava bicyklov (povinná rezervácia)
== História a názov ==
Názov vlaku je odvodený od historického regiónu [[Gemer (región)|Gemer]], cez ktorý prechádza podstatná časť jeho trasy. V minulosti bol názov Gemeran spájaný s prestížnejšími spojmi, ktoré jazdili priamo z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Košice|Košíc]] južnou trasou. S príchodom novších grafikonov a zavedením tzv. taktovej dopravy došlo k rozdeleniu ramien na úsek [[Bratislava]] – [[Banská Bystrica]] a [[Zvolen]] – [[Košice]], kde sa názov Gemeran ustálil.
V grafikone 2025/2026 figurujú pod týmto názvom ranné aj popoludňajšie spoje, ktoré tvoria kostru dopravnej obslužnosti v regióne.
== Mimoriadne udalosti ==
Dňa 13. októbra 2025 došlo k vážnej železničnej nehode rýchlikov Gemeran v [[okres Rožňava|okrese Rožňava]]. V úseku medzi stanicou [[Lipovník (okres Rožňava)|Lipovník]] a výhybňou Tunel (pri Jablonovskom tuneli) sa čelne zrazili dva protiidúce vlaky – R 913 Gemeran a R 914 Gemeran. K zrážke došlo na mieste, kde trať prechádza z dvojkoľajného úseku do jednokoľajného.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktualizované stanovisko k zrážke rýchlikov GEMERAN v úseku Lipovník – výhybňa Tunel | vydavateľ = ZSSK | dátum_vydania = 2025-10-13 | dátum_prístupu = 2026-01-07 | url = https://www.zssk.sk/aktuality/aktualizovane-stanovisko-k-zrazke-rychlikov-gemeran-v-useku-lipovnik-vyhybna-tunel/}}</ref>
Nehoda si vyžiadala desiatky zranených cestujúcich, pričom niekoľko osôb utrpelo ťažké zranenia. Doprava na hlavnom južnom ťahu bola v dôsledku vyšetrovania a odstraňovania následkov zrážky dlhodobo prerušená a nahradená autobusovou dopravou. Predbežné vyšetrovanie naznačovalo, že príčinou bolo prejdenie návestidla zakazujúceho jazdu jedným z vlakov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Kategórie osobných vlakov]]
q5g7i6xsul73aenp427cmw95tkfog4l
8207520
8207431
2026-05-03T04:18:16Z
Scholastikos
174170
8207520
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Rýchlik Gemeran.jpg|náhľad|Rýchlik Gemeran pri Brzotínskych rybníkoch, rušeň 754-054-5]]
'''Rýchlik Gemeran''' (skrátene '''R Gemeran''') je pomenovanie pre vlakový spoj kategórie [[Rýchlik (vlak)|rýchlik]], ktorý zabezpečuje priame denné spojenie medzi [[Zvolen]]om a [[Košice|Košicami]] vedené po tzv. [[Železničná trať Zvolen – Košice|južnom ťahu]]. V cestovnom poriadku 2025/2026 je tento názov používaný pre pár rýchlikov, ktoré spájajú regióny [[Pohronie|Pohronia]], [[Poiplie (región)|Poiplia]], [[Novohrad (región)|Novohradu]], [[Gemer (región)|Gemera]] a [[Košický región|Abova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cestujte pohodlnejšie s novým cestovným poriadkom 2025/2026 | vydavateľ = ZSSK | dátum_prístupu = 2026-01-07 | url = https://www.zssk.sk/cestujte-pohodlnejsie-s-novym-cestovnym-poriadkom-2025-2026/}}</ref>
V minulosti niesli toto označenie aj vlaky jazdiace na dlhšej trase až do [[Bratislava|Bratislavy]], v súčasnosti je však značka Gemeran primárne vyhradená pre segment [[Zvolen]] – [[Košice]]. Dopravcom je štátna [[Železničná spoločnosť Slovensko]] (ZSSK).
== Trasa a zastávky ==
Vlak prechádza neelektrifikovanou [[Železničná trať Zvolen – Košice|traťou č. 160]] ([[Zvolen]] – [[Košice]]). Cesta vedie cez technicky náročný, no krajinársky atraktívny terén južného Slovenska, vrátane prechodu cez [[Jablonovské sedlo|horský priechod Soroška]] a [[Jablonovský tunel]].
Hlavné zastávky na trase (v smere [[Zvolen]] – [[Košice]]) sú:
* [[Zvolen osobná stanica]] (prípojná stanica na smery [[Banská Bystrica]] a [[Bratislava]])
* [[Lučenec]]
* [[Fiľakovo]]
* [[Jesenské (okres Rimavská Sobota)|Jesenské]]
* [[Tornaľa]]
* [[Plešivec]] (uzol pre [[Gemer (región)|Gemer]])
* [[Rožňava]]
* [[Moldava nad Bodvou]]
* [[Košice]]
Dĺžka trasy medzi [[Zvolen]]om a [[Košice|Košicami]] je približne 230 km a jazdná doba sa pohybuje okolo 3 hodín a 15 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vlak R 911 GEMERAN | vydavateľ = MeškanieVlakov.info | dátum_prístupu = 2026-01-07 | url = https://meskanievlakov.info/vlak/rychlik/911/gemeran/}}</ref>
== Radenie a služby ==
Vlaky Gemeran sú štandardne zostavené z vozňov 2. triedy a jedného vozňa 1. triedy. V súprave je zvyčajne radený aj viacúčelový vozeň s priestorom pre bicykle a kočíky. V posledných rokoch [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] nasadzuje na tieto spoje aj modernizované klimatizované vozne typu Bmpeer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řazení vlaku R 911 GEMERAN | vydavateľ = ŽelPage | dátum_prístupu = 2026-01-07 | url = https://www.zelpage.cz/razeni/22/vlaky/zssk-911/?zobrazeni=text}}</ref>
Špecifikom tohto spoja je potreba dieselovej trakcie, keďže trať medzi [[Zvolen]]om a [[Moldava nad Bodvou|Moldavou nad Bodvou]] nie je elektrifikovaná. V čele vlaku sa preto najčastejšie objavujú rušne radu [[Lokomotíva 757|757]] (modernizácia radu 750, prezývaná „Okuliarnik“) alebo [[Lokomotíva 754|754]].
Služby vo vlaku:
* Klimatizácia (vo vybraných vozňoch)
* Wi-Fi pripojenie na internet
* [[Súbor:Rušeň 754 054-5 pri Brzotíne (Slovenský kras).png|náhľad|Rušeň 754 054-5 pri Brzotíne (Slovenský kras)]]Preprava bicyklov (povinná rezervácia)
== História a názov ==
Názov vlaku je odvodený od historického regiónu [[Gemer (región)|Gemer]], cez ktorý prechádza podstatná časť jeho trasy. V minulosti bol názov Gemeran spájaný s prestížnejšími spojmi, ktoré jazdili priamo z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Košice|Košíc]] južnou trasou. S príchodom novších grafikonov a zavedením tzv. taktovej dopravy došlo k rozdeleniu ramien na úsek [[Bratislava]] – [[Banská Bystrica]] a [[Zvolen]] – [[Košice]], kde sa názov Gemeran ustálil.
V grafikone 2025/2026 figurujú pod týmto názvom ranné aj popoludňajšie spoje, ktoré tvoria kostru dopravnej obslužnosti v regióne.
== Mimoriadne udalosti ==
Dňa 13. októbra 2025 došlo k vážnej železničnej nehode rýchlikov Gemeran v [[okres Rožňava|okrese Rožňava]]. V úseku medzi stanicou [[Lipovník (okres Rožňava)|Lipovník]] a výhybňou Tunel (pri Jablonovskom tuneli) sa čelne zrazili dva protiidúce vlaky – R 913 Gemeran a R 914 Gemeran. K zrážke došlo na mieste, kde trať prechádza z dvojkoľajného úseku do jednokoľajného.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktualizované stanovisko k zrážke rýchlikov GEMERAN v úseku Lipovník – výhybňa Tunel | vydavateľ = ZSSK | dátum_vydania = 2025-10-13 | dátum_prístupu = 2026-01-07 | url = https://www.zssk.sk/aktuality/aktualizovane-stanovisko-k-zrazke-rychlikov-gemeran-v-useku-lipovnik-vyhybna-tunel/}}</ref>
Nehoda si vyžiadala desiatky zranených cestujúcich, pričom niekoľko osôb utrpelo ťažké zranenia. Doprava na hlavnom južnom ťahu bola v dôsledku vyšetrovania a odstraňovania následkov zrážky dlhodobo prerušená a nahradená autobusovou dopravou. Predbežné vyšetrovanie naznačovalo, že príčinou bolo prejdenie návestidla zakazujúceho jazdu jedným z vlakov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Kategórie osobných vlakov]]
81pf6m54f38c7yycdc4p19ysygs3620
Politické procesy na Slovensku
0
743366
8207406
8206844
2026-05-02T20:16:50Z
Martingazak
234259
Linka
8207406
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Politické procesy na Slovensku
|popis udalosti=Súdne a mimosúdne rozhodnutia, o ktorých nerozhodovala príslušná jurisdikcia samostatne, ale boli ovplyvňované politickou mocou, hlavne inštitúciami komunistickej strany a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]].
|dátum=[[1948]]{{--}}[[1954]], druhá vlna v roku [[1958]], v malej miere až do roku [[1989]]
|obrázok=
|popis obrázka=
|štát=Československo
|miesto=
|typ=
|organizátor=
|odsúdenia=v celom [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]]:<br/>
* z 266 politických popráv bolo 26 vykonaných trestov smrti u odsúdených súdmi v [[Bratislava|Bratislave]],<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3504-2|zväzok=I}}</ref>{{rp| 136-143}}
* do 600 ľudí v zavraždených vyšetrovateľmi [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] pri výsluchoch,
* 8 000 väzňov zahynulo vo výkone trestu vo väzniciach, v baniach, lágroch<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Perzekúcie a procesy 50. a 60. rokov | url = https://www.upn.gov.sk/sk/perzekucie-a-procesy-50--a-60--rokov/ | dátum prístupu = 2026-01-17}}</ref>
V rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] bolo len na Slovensku rehabilitovaných 62 222 osôb.<ref name="kincok"/>{{rp|89}}
}}
'''Politické procesy na Slovensku''' boli najvyššou formou perzekúcie voči skutočným, či domnelým odporcom komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] v roku [[1948]].
V [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]] sa konali najbrutálnejšie procesy v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]], počas tzv. zakladateľského obdobia komunistického režimu.<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|7}} V týchto šiestich rokoch sa uskutočnilo najviac politických procesov a vyniesli sa najtvrdšie tresty. Druhá, menšia vlna sa odohrala v roku [[1958]], v „roku procesov“, kedy komunisti v Československu chceli zastrašiť občanov a ukázať, že nehrozí obdoba [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcie]]. Súdy v Bratislave vyniesli desiatky rozsudkov smrti, z ktorých 26 bolo vykonaných,<ref name="Mallota"/>{{rp| 136-143}} čo však bola len špičkou ľadovca. Po prijatí zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] [[Česko-slovenská federatívna republika|Česko-slovenskej federatívnej republiky]] v apríli [[1990]] do októbra [[1992]] na Slovensku civilné súdy rehabilitovali 62 222 osôb.<ref name="kincok"/>{{rp|89}}
==Politické procesy==
Politickými procesmi sú označované súdne a mimosúdne rozhodnutia, o ktorých nerozhoduje príslušná jurisdikcia samostatne, ale sú ovplyvňované politickou mocou, na Slovensku inštitúciami [[Komunistická strana Slovenska (1948)|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]].
Časť procesov posudzovala skutočné alebo vyprovokované/vykonštruované trestné činy politického a protištátneho charakteru, vrátane deliktov verbálneho charakteru, kde sa stíhali osoby za poburovanie, rôzne protirežimové výroky, urážky sovietskych a československých komunistických predstaviteľov.
Druhou kategóriou boli politicky motivované procesy, v ktorých boli obžalovaní súdení za činy inej, hlavne ekonomickej povahy, no procesy boli zámerne vedené tak, aby slúžili ako politický nátlak, pomsta a umožňovali preniesť zodpovednosť za ekonomické neúspechy komunistického režimu na určitú skupinu osôb. Sem patria politické procesy s „kulakmi“, súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Stíhanie za delikty sabotáže malo v tomto prípade prinútiť roľníkov k vstupu do [[Jednotné roľnícke družstvo|družstiev]] a majetní roľníci boli označovaní za hlavnú príčinu krízy poľnohospodárstva. Rovnako dochádzalo k obviňovaniu manažmentu národných a štátnych podnikov a zvaľovaniu zodpovednosti za nedostatky hospodárskeho charakteru na nich (napríklad [[proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova|proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]]).
Časť rozhodnutí súdneho charakteru nebolo vynášaných súdmi, ale špeciálnymi komisiami, ktoré mohli osoby pre režim nepohodlné zaraďovať do táborov nútenej práce (TNP) a pomocných technických práporov (PTP). Konanie komisií sa často konalo bez prítomnosti obetí.
Vrcholnou kategóriou politických procesov boli tzv. „monsterprocesy“ pripravované ako veľké justičné divadlo s cieľom získať celoštátny a dokonca aj medzinárodný ohlas. V týchto prípadoch často na proces s hlavnou (reprezentatívnou) skupinou obvinených nadväzovali ďalšie tzv. následné procesy, ktoré sa konali už na regionálnej úrovni – v rámci Slovenska, krajov a okresov.<ref name="kincok"/>{{rp|10-11}}
==Pozadie procesov==
Hlavným faktorom pre vznik politických procesov v Československu bolo zaradenie Československa do východného bloku, následkom čoho sa režim dostal pod priamy dohľad [[Moskva|Moskvy]].
===Kominforma===
V septembri [[1947]] založená [[Kominforma]], oficiálne ''„Informačné byro komunistických a robotníckych strán“'', ktorá sa stala nástrojom priameho sovietskeho politického diktátu. Závery z jej troch rokovaní ([[1947]], [[1948]], [[1949]]) boli záväzné pre komunistických funkcionárov všetkých krajín sovietskeho bloku vrátane českých a slovenských. Už prvé zasadnutie v roku [[1947]] ich vyzývalo k organizovaniu politických procesov proti „domácej reakcii“ {{--}}členom a funkcionárom nekomunistických strán.<ref name="kincok"/>{{rp|12}} V tom čase už na Slovensku prebiehal proces s funkcionármi Demokratickej strany.
===Roztržka s Juhosláviou a Izraelom===
[[Súbor:Rudolf_Slansky_1901_1952.png|náhľad|vpravo|[[Rudolf Slánský]] pred súdom]]
[[Sovietsky zväz]] a [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]], resp. ich vodcovia [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalin]] a [[Josip Broz Tito|Josip B. Tito]] sa začiatkom roka [[1948]] dostali do vzájomného konfliktu, ktorý pramenil zo snahy [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] viesť samostatnú politiku a jej neochoty Juhoslávie podriadiť sa diktátu Moskvy. Na druhom zasadnutí Kominformy v júni [[1948]] došlo k vylúčeniu [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] zo socialistického bloku. Od tohto okamihu bola [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] považovaná Sovietskym zväzom a jeho satelitmi za fašistický štát označovaný za ''„agenta imperializmu“''. Nekonformnosť [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] dostala nálepku ''„titoizmus“'' a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa rozhodol vykonať čistku medzi vysokými funkcionármi komunistických strán jednotlivých krajín svojho bloku. Začiatok čistiek bol ohlásený na treťom zasadnutie [[Kominforma|Kominformy]] v novembri [[1949]]. Čistky boli zdôvodnené teóriou o zostrovaní „triedneho boja“ v období budovania socializmu a tézami o prenikaní nepriateľov do vedenia komunistických strán. {{#tag:ref|Stalinova paranoja bola podľa viacerých zdrojov priživená aj provokáciami západných tajných služieb voči národným komunistickým predstaviteľom (operácie [[operácia Splinter Factor|Splinter Factor]]<ref name="OSF">{{Citácia knihy|titul=Operation Splinter Factor|priezvisko=Stewart|meno=Steven|vydavateľ=Lippincott|rok=1974|isbn=978-0397009824}}</ref><ref name="Talbot">{{Citácia knihy|titul=The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government|priezvisko=Talbot|meno=David|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2016|isbn=978-0062276179}}</ref> a [[Operácia Splinter Factor#„Velký_metař“|Velký metař]]<ref name="Pernes">
{{Citácia knihy
| priezvisko = Lukeš
| meno = Igor
| prekladatelia =
| titul = Politické procesy v československu po roce 1945 a „případ Slánský“
| kapitola zborník = Operace Veľký metař
| vydanie text =
| miesto = Brno
| vydavateľ = Ústav soudobých dějin Akademie Věd ČR{{--}}Nakladatelství Prius
| rok = 2005
| isbn=
| strany =
}}</ref>).|group=pozn.}}Politickými procesmi s vrcholnými komunistickými funkcionármi, ktoré slúžili na zastrašovanie a vytváranie atmosféry strachu a nedôvery, bola vynucovaná absolútna poslušnosť krajín sovietskeho bloku.<ref name="kincok"/>{{rp|12-14}}
Politické procesy v Československu boli významne ovplyvnené aj ďalšou zahraničnepolitickou roztržkou medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a štátom Izrael. [[Sovietsky zväz]] ako jedna z prvých krajín uznal existenciu židovského štátu po jeho vyhlásení [[14. máj|14. mája]] [[1948]] v nádeji, že nový štát bude na Blízkom východe sa stane sovietskym satelitom. Nadviazaním izraelskej spolupráce s USA vystriedal [[Izrael]] začiatkom 50. rokov [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviu]] na mieste úhlavného nepriateľa [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vo všetkých krajinách sovietskeho bloku započala kampaň boja proti tzv. sionizmu{{--}}židovskému buržoáznemu nacionalizmu.<ref name="kincok"/>{{rp|16}}
Vrcholným procesom tejto fázy v Československu a rozsahom najväčší proces v celom východnom bloku bol ''„[[proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]]“'', v rámci ktorého bolo od [[20. november|20. novembra]] do [[27. november|27. novembra]] [[1952]] vynesených a vykonaných 11 rozsudkov smrti a tri rozsudky doživotia. Až 11 osôb bolo v procese priamo označených za osoby židovského pôvodu.<ref name="UPN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. - 27. november 1952 – Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom. Rudolf Slánský a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-%E2%80%93-27-november-1952---proces-s-tzv-protistatnym-sprisahaneckym-centrom-rudolf-slansky-a-spol/ | dátum prístupu = 2025-10-05 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref>
Slovensko sa v dôsledku víťazstva [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] vo voľbách roku [[1946]] považovalo za slabý článok nielen v rámci [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československa]], ale aj v rámci celého východného bloku, mnohé politické procesy mali na Slovensku charakter boja proti údajnému slovenskému nacionalizmu a separatizmu.<ref name="kincok"/>{{rp|18}}
==Organizácia procesov==
Orgány komunistickej strany tvorili hlavný článok mechanizmu politických procesov. Dávali politické impulzy a pripravovali podmienky pre všetky politické procesy od celoštátnych až po dedinské a závodné. Pri najvýznamnejších procesoch do nich priamo vstupovali. Iniciovali a schvaľovali ich konanie, politickú koncepciu obžaloby a rozhodovali o rozsudkoch, ktoré sa stali pre súd záväznými. Hlavnú úlohu zohrával prezident republiky a predseda KSČ [[Klement Gottwald]], ktorý v mnohých prípadoch niesol zodpovednosť sám, prípadne sa radil s členmi politického sekretariátu [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]: [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]], [[Alexej Čepička|Alexejom Čepičkom]], Jaromírom Dolanským, [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]], [[Viliam Široký|Viliamom Širokým]] a [[Antonín Zápotocký|Antonínom Zápotockým]]. Títo komunistickí funkcionári nesú hlavnú zodpovednosť za politické procesy do roku [[1953]]. Spoluzodpovednými boli aj členovia ďalších orgánov komunistickej strany, ktoré rozhodovali o politických procesoch. Išlo najmä p Predsedníctvo ÚV KSČ (od júna 1954 politické byro ÚV KSČ), sekretariát ÚV KSČ, politický sekretariát ÚV KSČ a organizačný sekretariát ÚV KSČ.
Na Slovensku malo hlavnú úlohu Predsedníctvo ÚV [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistickej strany Slovenska]] (od júla 1954 byro ÚV KSS) a sekretariát ÚV KSS. KSS však plnila úlohu len akejsi filiálky KSČ a jej kompetencie boli značne obmedzené. Pri významnejších slovenských politických procesoch malo vždy konečné slovo predsedníctvo [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]], ktoré schvaľovalo návrhy predsedníctva ÚV KSS. Rozhodujúce slovo pri príprave procesov na Slovensku mal predseda [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] [[Viliam Široký|V. Široký]], ktorý mal v rámci [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] na starosti slovenské záležitosti.<ref name="kincok"/>{{rp|21}}
Dôležitú úlohu zohrávali rôzne bezpečnostné (často len dočasné) komisie komunistickej strany. Prípady celoštátneho významu patrili do kompetencie bezpečnostnej komisie ÚV KSČ, ktorú tvorili ministri spravodlivosti a Národnej bezpečnosti, veliteľ ŠtB, námestník ministra obrany a vedúci bezpečnostného oddelenia a evidenčného odboru [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Komisia podliehala priamo generálnemu tajomníkovi [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]
[[Rudolf Slánský|R. Slánskému]]. Obdobná bezpečnostná komisia (päťka) bola v rokoch [[1949]]{{--}}[[1950]] zriadená aj pri [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] pod vedením generálneho tajomníka KSS [[Štefan Bašťovanský|Štefana Bašťovanského]], tajomníkom bol bezpečnostný referent [[Oskar Valášek]] (neskôr sám súdený v [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.|procese so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] [[7. december|7.]]{{--}}[[9. december|9. decembra]] [[1953]] pred vojenským kolégiom Najvyššieho súdu v Prahe<ref name="Bumova">{{Citácia knihy|titul=Sionisti a buržoázni nacionalisti v ŠtB. Prípad Oskar Valášek a spol. (1951 – 1963)|priezvisko=Štelmachovič Bumová|meno=Ivica|vydavateľ=CHRONOS|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89027-50-7}}</ref>) a ďalšími členmi väčšinou povereník vnútra a pracovníci bezpečnosti. Prípady celokrajského významu spadali do kompetencie krajských bezpečnostných komisií, nazývaných aj ''„[[bezpečnostná päťka|bezpečnostné päťky]]“''. Tvorili ich tajomníci krajských výborov KSS, krajskí velitelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Verejná bezpečnosť|Verejnej bezpečnosti]], bezpečnostní referenti krajských národných výborov a krajskí prokurátori. Okresné bezpečnostné komisie, ''„bezpečnostné trojky“'', riešili najmä prípady týkajúce sa kolektivizácie. V procesoch proti komunistickým funkcionárom zohrávala významnú úlohu Komisia straníckej kontroly pri [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]].
Činnosť komunistických funkcionárov a orgánov v politických procesoch bola protiprávna aj vzhľadom na vtedajšie znenie zákonov. Rozhodnutie o odsúdení československého občana vydané komunistickým funkcionárom nemalo žiadnu oporu v československom právnom poriadku, a teda komunistickí funkcionári a ich orgány porušovali svoje vlastné zákony.<ref name="kincok"/>{{rp|24}}
===Štátna bezpečnosť===
Bezpečnostné zložky ovládnuté komunistami sa stali nástrojom na ceste k uchopeniu moci a po februári [[1948]] tvorili hlavnú oporu komunistického režimu v Československu. [[Štátna bezpečnosť]] riadená v rokoch [[1948]]{{--}}[[1950]] ministerstvom vnútra (minister [[Václav Nosek]]), sa postupne stala silou, ktorá v dôsledku svojich utajovaných nezákonných pracovných metód ovplyvňovala niektoré oblasti spoločnosti na rovnakej úrovni ako komunistické vedenie.
Mocenské postavenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] posilnil na jeseň roku [[1949]] príchod sovietskych bezpečnostných poradcov, ktorí prišli do Československa presadzovať záujmy Moskvy. Ich prítomnosť v [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bola počas prvých troch mesiacov utajená. Poradcovia zavádzali do vyšetrovania sovietske postupy.<ref name="kincok"/>{{rp|24}} Primárnou úlohou [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bolo vyhľadávanie, odhaľovanie a často aj vyrábanie nepriateľov komunistického režimu. Okruhy perzekvovaných osôb, určovalo veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a bezpečnostné komisie [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Dôkazy „trestnej činnosti“ boli získavané viacerými spôsobmi. Prvým boli vynútené výpovede už uväznených osôb, ktoré [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] spracovala aj použitím fyzického násilia a mučenia (niekedy za priamej účasti sovietskych poradcov), že vypovedali podľa jej pokynov proti komukoľvek. Druhým spôsobom bolo získavanie informácií pomocou agentúrnych správ od spolupracovníkov a informátorov naverbovaných zo všetkých sfér spoločenského života. Tretí spôsob získavania „dôkazov“ bol vykonávaný operatívnymi prostriedkami, sledovaním, kontrolou korešpondencie a odpočúvaním. Významnou metódou sa stali provokácie organizované zo strany [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] akými boli podstrčenie ilegálnych letákov následne objavenými pri domovej prehliadke, alebo zasielanie falošných listov od emigrantov a fingované návštevy agentov, ktorí presviedčali vybrané osoby na účasť v protikomunistickom odboji. Ničím výnimočným však v tomto období nebolo ani uvalenie väzby bez akýchkoľvek dôkazov. Sovietski poradcovia sa priamo zúčastňovali sa na príprave všetkých tzv. monsterprocesov.{{rp|24-27}}
V máji [[1950]] bolo v Československu podľa vzoru [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] vytvorilo [[ministerstvo národnej bezpečnosti]], ktorého základom sa stala práve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] vyňatá spod kompetencie ministerstva vnútra. Sovietski bezpečnostní poradcovia aj vďaka tomu podriadili [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] moskovskej centrále sovietskej spravodajskej služby, tak ako v ostatných krajinách východného bloku. Vedenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] tak bolo plne podriadené Moskve. V rokoch [[1950]]{{--}}[[1953]] Ladislav Kopřiva a K. Bacílek (ministri národnej bezpečnosti) bezvýhradne plnili návrhy a odporúčania sovietskych poradcov.<ref name="kincok"/>{{rp|25}}
Po príchode sovietskych poradcov sa do pôsobnosti [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] prenieslo vyšetrovanie komunistických funkcionárov. Následne si svojím postavením nemohli byť istí ani najvyšší československí stranícki predstavitelia, ktorí represie pomáhali rozbehnúť, nakoľko [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bola schopná získať zatknuté osoby úplne zlomiť a získať dôkazy o „trestnej činnosti“ prakticky na kohokoľvek. K opätovnému získaniu kontroly nad bezpečnostnými zložkami došlo až v septembri [[1953]], keď sa ministerstvo národnej bezpečnosti opäť zlúčilo s ministerstvom vnútra a novým ministrom vnútra sa stal [[Rudolf Barák]].
===Justícia===
[[Súbor:Justičný palác 1.jpg|náhľad|vpravo|[[Justičný palác (Bratislava)|Justičný palác]]{{--}}sídlo Štátneho súdu v Bratislave]]
Jednou z úloh komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] [[1948]] bolo prevzatie moci v súdnictve, ktorá po zbavení nestrannosti a nezávislosti mala vynášať politicky dopredu schválené rozsudky. Komunistická justícia mala dávať politickým procesom zdanie legality.
Ministerstvo spravodlivosti pod vedením [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]] konštatovalo prevahu nekomunistických kádrov v justícii. Preto sa do justície presúvali komunisti, čo však nestačilo. Koncom roka [[1948]] bola pri Ministerstve spravodlivosti v Prahe zriadená [[Právnická škola pracujúcich]] (PŠP), ktorej úlohou bola výchova nových právnikov z prostredia robotníkov a roľníkov. Z úvodu dostala diplomy doktorov práv približne stovka komunistických aktivistov len na základe niekoľkomesačného kurzu trestného práva (bez absolvovania právnickej fakulty, viacerí bez strednej školy, dokonca bez dokončeného základného vzdelania). Títo „právnici“ obsadili po roku 1948 kľúčové miesta v justícii a stali sa sudcami a prokurátormi v politických procesoch v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]]. Ďalšie kádre už absolvovali ročný kurz na [[Právnická škola pracujúcich|PŠP]], ale nebol im už udelený doktorát. Vo februári 1949 bola otvorená jednoročná [[Právnická škola pracujúcich|PŠP]] pri Povereníctve spravodlivosti v Bratislave. Jej frekventanti skončili na vedúcich miestach v krajoch, okresoch a na oddelení Štátnej prokuratúry v Bratislave. Absolventi [[Právnická škola pracujúcich|právnickej školy pracujúcich]] do roku [[1952]] tvorili viac ako tri štvrtiny miest v justičnom aparáte.<ref name="kincok"/>{{rp|51}}
Postupne sa vytvorilo aj komunistické zákonodarstvo. Prvé politické procesy ešte protištátne trestné činy posudzovali podľa zákona č. 50/1923 Zb., na ochranu republiky. Na Slovensku bolo podľa neho odsúdených 1 288 osôb. V októbri 1948 prijatý zákon č. 231/1948 Zb. „na ochranu ľudovodemokratickej republiky“, ktorý zaviedol neprimeranú tvrdosť. Oproti predchádzajúcemu zákonu zavádzal trest smrti nielen za vojenskú zradu, ale aj pre celý rad zločinov kvalifikovaných ako velezrada, vyzvedačstvo, vyzvedačstvo proti spojencovi, vojnové záškodníctvo, vojnová zrada, útoky na život ústavných činiteľov a telesné ublíženie ústavným činiteľom. Podľa tohto zákona bolo na Slovensku odsúdených 5 118 osôb.
V roku [[1950]] boli prijaté zákon č. 86/1950 Zb., trestný zákon; zákon č. 87/1950 Zb., trestný poriadok; zákon č. 88/1950 Zb., trestný zákon správny a zákon č. 89/1950 Zb., trestný poriadok správny. Tieto sa stali nástrojom na perzekúciu občanov, označených ako „triedni“ alebo politickí nepriatelia. Nový trestný zákon prevzal ustanovenia zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky č. 231/1948 Zb. a doplnil ich novými skutkovými podstatami. Medzi najťažšie trestné činy pribudla sabotáž a špionáž a ako politicky motivované mohli byť posudzované aj niektoré hospodárske trestné činy. Trestný zákon bol inšpirovaný sovietskym trestným právom a jeho všeobecné formulácie boli zneužiteľné proti celým skupinám nepohodlných občanov. Podľa trestného zákona č. 86/1950 Zb. bolo na Slovensku odsúdených celkovo 27 804 osôb.<ref name="kincok"/>{{rp|52}}
V Bratislave bolo zriadené oddelenie III. Štátnej prokuratúry a Štátneho súdu. To sídlilo v [[Justičný palác (Bratislava)|Justičnom paláci]], kde sa odohrali najvýznamnejšie politické procesy. Značná časť sa však organizovala v iných slovenských mestách a senát Štátneho súdu na súdil aj vo veľkých fabrikách a závodoch pred množstvom robotníkov. Celkový počet odsúdených Štátnym súdom na Slovensku možno odhadnúť na približne 3 000 osôb.<ref name="kincok"/>{{rp|53}}
===Priebeh procesov===
[[Súbor:Gustáv Husák - oříznuto.JPG|náhľad|vpravo|[[Gustáv Husák]] ako jeden z mála obvinených nebol pri vyšetrovaní zlomený<ref name="kincok"/>{{rp|35}}]]
Po nazbieraní a príprave materiálov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] na príkaz veliteľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], námestníka ministra národnej bezpečnosti (v prípade významných osôb aj na príkaz samotného ministra) nasledovalo zatknutie. O zatknutí významných komunistických funkcionárov rozhodoval prezident republiky a predseda KSČ [[Klement Gottwald|K. Gottwald]]. Zatknuté osoby sa umiestňovali do väzníc ŠtB zriadených v každom krajskom meste. Najvýznamnejšou väznicou na Slovensku s obzvlášť krutým režimom bola väznica v [[Väznica Leopoldov|Leopoldove]]. Prípady celoštátneho významu s obvineniami za najťažšie politické trestné činy sa vyšetrovali v pražskej väznici Ruzyně, kde sídlili najobávanejšie vyšetrovacie útvary [[ŠtB]] – sektory VI A a VI B, ktorých činnosť riadili priamo sovietski bezpečnostní poradcovia.<ref name="kincok"/>{{rp|33}}
Vyšetrovacia väzba a väznica boli celkom izolované územia, kde neplatili zákony a neexistovalo právo.
Vyšetrovaní mali v rozpore so zákonom počas vyšetrovania zákaz styku s obhajcom a prokurátorom. Úlohou vyšetrovateľov nebolo odhaliť skutočnú trestnú činnosť, ale vynútiť si od vyšetrovaného priznanie k vykonštruovaným zločinom. Na odporúčanie sovietskych poradcov bolo do vyšetrovacej praxe československých bezpečnostných zložiek zavedené odporúčanie: ''„Hlavným dôkazom je samotný väzeň a záleží na vyšetrovateľovi, aby z neho získal potrebné priznanie. Nie je dôležité, akým spôsobom ho získa.“'' Za tým účelom bolo aplikované násilie, odopieranie jedla a spánku, súvislé denné a nočné výsluchy. Psychický teror zahŕňal vyhrážali rodinám, lži o tom, že sa ich zriekli aj vlastné rodiny. Na zatknutých komunistických funkcionárov sa apelovalo, aby „pomohli strane“, teda priznali sa a pred súdom odriekali naučené výpovede a takýmto zvláštnym spôsobom splnili svoju stranícku povinnosť. Zato im strana za takúto „spoluprácu“ prisľúbila upraviť konečné tresty, hoci k úprave väčšinou nedošlo. Väčšina vyšetrovaných sa pod týmto tlakom zlomila a priznala. Časť spáchala samovraždu. Len niekoľko osôb dokázalo takéto vyšetrovanie vydržať, medzi nimi sa nachádzal aj budúci československý prezident [[Gustáv Husák]].<ref name="kincok"/>{{rp|35}}
V rámci priamej príprave politického procesu bola vytvorená politicko-ideologická koncepcia s prihliadnutím na plánovanú odozva procesu v spoločnosti. Tak vznikali procesy proti bývalým funkcionárom nekomunistických strán, diplomatom západných štátov, emigrantom, partizánom, odporcom kolektivizácie, proti sionizmu, trockizmu, buržoáznemu nacionalizmu, titoizmu atď. Následne ŠtB vyberala osoby, ktoré mali skončiť pred súdom, a vytvárala z nich tzv. protištátne skupiny. V monsterprocesoch organizátori zostavovali aj vedľajšie skupiny v krajoch, okresoch a inštitúciách súdené následných procesoch.
Po zostavení skupín [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v spolupráci s prokuratúrou zostavovali tzv. režijná kniha. Tento doslovný scenár pojednávania obsahoval upravené otázkové protokoly, otázky, ktoré mali pri súde klásť prokurátor a sudca, a odpovede obžalovaných. Vyšetrovatelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] preto vykonávali s obžalovanými ďalšie výsluchy, počas ktorých si prechádzali výsluchové protokoly a udržiavali si ich v pamäti. V najvýznamnejších politických procesoch sa obžalovaní a svedkovia učili svoje výpovede naspamäť.
[[Súbor:Proces Rudolf Slansky.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana slovenskej verzie knižného vydania súdnej zápisnice Procesu s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským vydanej ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1953]]
Počas samotného procesu prokurátori, sudcovia a obhajcovia postupovali podľa pripravenej réžie. Aj o zložení senátu, obsadení prokurátorov, obhajcov, zapisovateľov, zástupcov domácej či zahraničnej tlače a prípadnom pripustení verejnosti pri významných politických procesoch rozhodovali stranícke orgány. Do roku [[1953]] sa väčšina pojednávaní pred tzv. organizovanou verejnosťou, ktorú niekedy tvorili len príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], prípadne frekventanti kurzov PŠP.
Súdne konanie bolo zahájené potom, ako boli obžalovaní pripravení.{{#tag:ref|Správa vyšetrovateľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] mjr. V Kolářa o stave vyšetrovania osôb v skupine [[Viliam Žingor|V. Žingor]] a spol. z [[25. september|25. septembra]] [[1950]] konštatuje stav pripravenosti všetkých 9 vyšetrovaných, pričom uvádza, že Franko, Kubiš a Kubík boli počas vyšetrovania veľmi bití.<ref name="Matula">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}</ref>{{rp|115}}|group=pozn.}} Obhajoba v politických procesoch len formálna. Súdne pojednávanie sa skladalo z prečítania obžaloby, výpovedí obžalovaných a svedkov, dokazovania, záverečných rečí prokurátora, obhajcov a obžalovaných, porady senátu a vynesenia rozsudku. Menej významné politické procesy trvali len niekoľkých hodín, najvýznamnejšie aj niekoľko dní. Ak sa obžalovaní pokúšali svoje výpovede pred súdom odvolať a označiť ich za vynútené násilím, vyšetrovatelia zasahovali. Zároveň odvolanie výpovede považovali sudcovia za trestný čin krivej výpovede a za priťažujúcu okolnosť.
O výške trestov rozhodovali orgány komunistickej strany. Pri všetkých významných politických procesoch v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]] schvaľovala výšky trestov bezpečnostná komisia a politický sekretariát [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Porada senátu v závere súdneho konania mala iba formálny charakter. Ak bola vôbec možnosť odvolania, odvolacie súdy väčšinu rozsudkov potvrdzovali a niekedy aj zvyšovali.
Verejné politické procesy končili propagandistickou kampaňou, ktorú šírila najmä tlač a rozhlas. Monsterprocesy sa organizovali ako veľké divadlo pre verejnosť. Zapájali sa do nich komunistickí propagandisti, novinári a často aj spisovatelia. Rozhlas vysielal priame vstupy zo súdnej siene, noviny uverejňovali články, konali sa rôzne verejné schôdze v závodoch. Kolektívy prijímali rezolúcie vyzývajúce k vyneseniu čo najprísnejších rozsudkov.{{#tag:ref|Rezolúciu partizánskych veliteľov adresovanú Štátnemu súdu zo dňa [[20. október|20. októbra]] [[1950]] žiadajúcu o prísne potrestanie V. Žingora a spol. podpísalo 10 veliteľov a komisárov partizánskych oddielov, medzi nimi [[Anton Šagát]], [[Juraj Špitzer]], [[Samuel Falťan]], [[Karol Tomaščik]]. Spolupodpísaný [[Ladislav Kalina]], bývalý veliteľ partizánskej brigády „[[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za oslobodenie Slovanov]]“ v roku [[1968]] tvrdil, že jeho a podpis [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] na rezolúcii boli sfalšované.<ref name="Matula"/>{{rp|190}}|group=pozn.}} O najvýznamnejších politických procesoch vychádzali v desaťtisícových nákladoch knihy, často niekoľkých jazykových mutáciách.<ref name="kincok"/>{{rp|48-62}}
==Najvýznamnejšie politické procesy na Slovensku==
===Procesy s funkcionármi nekomunistických politických strán===
Prvé politické procesy sa však na Slovensku súviseli s [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentnými voľbami v roku 1946]], ktoré s prevahou vyhrala [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]]. Slovenskí komunisti sa snažili volebný výsledok zvrátiť diskreditáciou víťaznej strany a kriminalizáciou jej vedúcich funkcionárov. Za prvý politický proces býva považovaný [[proces Štefan Chalmovský a spol.|proces ''„Štefan Chalmovský a spol.“'']] [[25. október|25. októbra]] [[1946]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave.<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Pri jeho príprave došlo k použitiu brutálnych vyšetrovacích metód, pri ktorých okrem iného [[poručík]] Karol Baroš ubil reťazou k smrti zadržaného Tibora Benkoviča.<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|174}}
Cieľom bezpečnostných zložiek, ktoré mali komunisti už od roku [[1945]] takmer celé pod kontrolou sa stali predovšetkým podpredseda československej vlády [[Ján Ursíny]] a dvaja generálni tajomníci strany [[Ján Kempný]] a [[Miloš Bugár]]. Politické procesy s funkcionármi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] sa pripravovali už pred [[februárový prevrat|komunistickým prevratom]], no nakoniec sa zrealizovali až po ňom. Cieľom procesov bola jednak likvidácia politických oponentov a zároveň snaha režimu dokázať, že na Slovensku existovali reálne prípravy na „protištátne sprisahanie“ vedúce k obnoveniu slovenskej štátnosti, a len vďaka zásahom na jeseň roku 1947 [[februárový prevrat|a prevratu vo februári 1948]] sa podarilo zabrániť jeho uskutočneniu. Procesy ešte nemali typické znaky politických procesy rokov [[1948]]{{--}}[[1954]], pretože ich mechanizmus ani justícia ešte neboli plne pod kontrolou komunistickej strany, o čom svedčili aj pomerne nízke výmery trestov.<ref name="kincok"/>{{rp|66}}
Medzi najvýznamnejšie politické procesy s predstaviteľmi Demokratickej strany patrila „[[Ján Ursíny#Obuchova aféra|Obuchova aféra]]“ ( prípad [[Otto Obuch]] a spol.) a prípad „Miloš Bugár a spol.“ V prvom prípade bol koncom apríla [[1948]] odsúdený [[Ján Ursíny]] na 7 rokov odňatia slobody, jeho bývalý tlačový referent O. Obuch až na 30 rokov
odňatia slobody, celkovo šestnásť osôb bolo odsúdených na 99 rokov odňatia slobody. V procese s M. Bugárom a spol. boli súdení generálni tajomníci [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]]. M. Bugár bol odsúdený na jeden rok a J. Kempný na 6 rokov odňatia slobody. Celkovo 10 obvinených bolo odsúdených celkovo na takmer 38 rokov odňatia slobody.<ref name="kincok"/>{{rp|67}}
Obeťou politického procesu sa stal aj [[Ján Ševčík]], do roku 1948 člen výboru a predsedníctva DS, povereník zdravotníctva a neskôr i podpredseda československej vlády. Spolupracoval s komunistami proti vedeniu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]], čo vystupňoval počas februárových udalostí. Za odmenu sa stal predsedom komunistami kontrolovanej [[Strana slovenskej obrody|Strany slovenskej obrody]] , ktorá z časti rozpadnutej [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]]. V máji [[1952]] bol na základe provokácie agenta [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatknutý a po dvoch rokoch vyšetrovacej väzby odsúdený v Prahe na 18 rokov odňatia slobody za trestný čin velezrady a špionáže.<ref name="kincok"/>{{rp|68}}
Na jar [[1946]] na Slovensku vznikla [[Strana práce (1946)|Strana práce]], v rámci ktorej sa opätovne obnovila činnosť sociálnej demokracie na Slovensku. Po februári [[1948]] [[Strana práce (1946)|Strana práce]] vystupujúca pod značkou Československá sociálna demokracia na Slovensku, prešla najskôr „očistou“ vlastných radov a v polovici marca [[1948]] úplne zanikla. Časť členov sa postavila na odpor komunistickému režimu a boli prenasledovaní. V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] sa obeťami komunistických perzekúcií stali najmä bývalí sociálnodemokratickí funkcionári, ktorí už začali vykonávať prvotnú ilegálnu činnosť. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] sústredila hlavne na ich spojenie s exilom, čo hodnotila ako špionáž. Prvý vykonštruovaný proces sa týkal skupiny Ján Šindler a spol. [[21. jún|21. júna]] [[1949]] senát Štátneho súdu v Bratislave vyniesol rozsudky: Ján Šindler a Dominik Vrba (6 rokov odňatia slobody) a Ján Ďurčovič (12 rokov odňatia slobody). Druhé kolo perzekúcií sociálnych demokratov prebehlo na Slovensku v rokoch [[1954]]{{--}}[[1955]]. Jedným z procesov bol proces s bývalou sociálnodemokratickou funkcionárkou a sudkyňou [[Zdenka Fenclová|Zdenkou Fenclovou]], ktorá bola odsúdená [[3. máj|3.]]{{--}} [[4. máj|4. mája]] [[1954]] na Krajskom súde v Bratislave na doživotie a štyria spoluobvinení na tresty v celkovej výške 60 rokov odňatia slobody.<ref name="kincok"/>{{rp|68}}
===Procesy s funkcionármi komunistickej strany a „buržoáznymi nacionalistami“===
{{Hlavný článok|Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským}}
Absurdné pravidlá politických procesov sa najvýraznejšie prejavili perzekúciou významných slovenských komunistických funkcionárov, ktorí sami boli zodpovední za nastolenie komunistického režimu na Slovensku a odštartovanie mašinérie nezákonných procesov. K najväčšiemu politickému procesu v sovietskom bloku
došlo na nátlak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] po jeho spore s juhoslovanským vedením komunistickej strany a roztržke s Izraelom, podozrenia voči obvineným boli podľa viacerých zdrojov priživené aj provokáciami západných tajných služieb (operácie [[operácia Splinter Factor|Splinter Factor]]<ref name="OSF">{{Citácia knihy|titul=Operation Splinter Factor|priezvisko=Stewart|meno=Steven|vydavateľ=Lippincott|rok=1974|isbn=978-0397009824}}</ref><ref name="Talbot">{{Citácia knihy|titul=The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government|priezvisko=Talbot|meno=David|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2016|isbn=978-0062276179}}</ref> a [[Operácia Splinter Factor#„Velký_metař“|Velký metař]]<ref name="Pernes"/>{{rp|59-85}}).
Proces nasledoval po procese s [[László Rajk|László Rajkom]] v [[Maďarská ľudová republika|Maďarsku]] a [[Trajčo Kostov|Trajčo Kostovom]] v [[Bulharská ľudová republika|Bulharsku]]. Hlavným obvineným mal byť pôvodne [[Vladimír Clementis]]. Spolu s ním mali okruh „sprisahancov“ tvoriť aj predseda slovenského [[Zbor povereníkov|Zboru povereníkov]] [[Gustáv Husák]] a povereník školstva [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]]. V priebehu prípravy procesu sa ale koncepcia začala meniť a hlavou celého protistraníckeho sprisahania sa nakoniec stal [[Rudolf Slánský]], v rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] generálny tajomník [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a druhý muž komunistickej strany. Všetci obvinení sa v rámci zrežírovaného súdneho konania priznali k vine a požadovali pre seba prísne tresty. V procese prebiehajúcom od [[20. november|20. novembra]] do [[27. november|27. novembra]] [[1952]] bolo vynesených a vykonaných 11 rozsudkov smrti a tri rozsudky doživotia.<ref name="UPN"/>
{{Hlavný článok|Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku}}
Na [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces so Slánským]] nadväzoval ''„[[proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]]“'', v súdnom spise označovaný ako ''„Proces s G. Husákom a spoločníkmi“''. Do čela skupiny postavili [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] a do skupiny zaradili ďalších štyroch funkcionárov – [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], [[Daniel Okáli|Daniela Okáliho]], [[Ladislav Holdoš|Ladislava Holdoša]] a [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivana Horvátha]]. Obvinenia z buržoázneho nacionalizmu boli politicky koncipované ako „zrada voči pracujúcemu ľudu Slovenska“, ktorú mala skupina páchať pokusom o „izolovanie Slovenska od pracujúceho českého ľudu“ navyše z pozícií vysokých ústavných funkcií. Vznik slovenského buržoázneho nacionalizmu súd spojil so vznikom skupiny [[davisti|davistov]] na čele s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]] (popravený v [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procese so Slánským]]), preto boli súdení okrem politikov aj politicky činní literáti. Proces sa konal kvôli odbojnému postoju [[Gustáv Husák|G. Husáka]] až v apríli [[1954]] v už v zmenených politických podmienkach{{#tag:ref|[[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] sa podarilo pripraviť až v roku [[1954]], po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a [[Klement Gottwald|Gottwalda]].|group=pozn.}} a musel to byť proces neverejný, čím nenaplnil všetky očakávania, ktoré do neho organizátori vkladali. [[21. apríl|21.]] až [[24. apríl]]a [[1954]] pred [[Najvyšší súd|Najvyšším súdom]] v [[Bratislava|Bratislave]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Macháček|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=Gustáv Husák|vydanie=|vydavateľ=Albatros Media a.s.|miesto=|rok=2018|počet strán=632|url=|isbn=978-80-7429-301-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> boli odsúdení za rad údajných zločinov:
* [[Gustáv Husák]] (hlavný obžalovaný procesu, doživotie, v máji 1955 na základe amnestie trest znížený na 25 rokov väzenia),
* [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] (spisovateľ, diplomat a politik, trest 22 rokov),
* [[Daniel Okáli]] (právnik, politik, literát, zakladateľ skupiny [[Davisti|davistov]], povereník vnútra, trest 18 rokov),
* [[Ladislav Holdoš]] (komunistický funkcionár, trest 13 rokov) a
* [[Ladislav Novomeský]] (literát, politik, trest 10 rokov).<ref> ČTK: Rozsudek nad rozvratnou skupinou nacionalistú..., ''Rudé Právo'' 25.4.1954, s. 2 [http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1954/4/25/2.png Dostupné online]</ref>
Od roku [[1949]] rozpracovávala [[Štátna bezpečnosť]] v rámci kampane proti [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] aj [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol inak sám prokurátorom v politických procesoch (viď nižšie proces so skupinou „[[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.|A. Púčik a spol.]])“.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Rychlík
| meno = Jan
| odkaz na autora = Jan Rychlík
| titul = Češi a Slováci ve 20. století : spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992
| vydanie text = Vyd. ve Vyšehradu 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů; Vyšehrad
| rok = 2012
| isbn = 978-80-87211-59-5
| isbn2 = 978-80-7429-133-3
| počet strán = 677
| strany = 339{{--}}400
}}</ref> V roku [[1950]] bol prinútený ku tzv. „sebakritike“ pre svoj „buržoázny nacionalizmus“. V roku [[1954]] bol [[Anton Rašla|Rašla]] vo odsúdený za údajnú spoluprácu s cudzími spravodajskými službami na doživotný trest odňatia slobody. Vo väzení však strávil iba dva roky.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref>
===Cirkevné procesy===
[[Súbor:Proces vlastizradni biskupi.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi]] vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951]]
Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich.
Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam. Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa konal [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom
A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.<ref name="kincok"/>{{rp|71}}
{{Hlavný článok|Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}}
Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Ako prvý bol zo slovenských biskupov internovaný v rámci akcie „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu. Proces so slovenskými katolíckymi biskupmi [[Ján Vojtaššák|J. Vojtaššákom]], [[Michal Buzalka|M. Buzalkom]] a [[Pavol Petro Gojdič|P. Gojdičom]] obvinenými zo zločinu vojenskej zrady, velezrady a vyzvedačstva sa konal [[10. január|10.]] až [[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Štátneho súdu v Bratislave.
[[Michal Buzalka|M. Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|P. Gojdič]] dostali trest doživotia a [[Ján Vojtaššák|J. Vojtaššák]] trest odňatia slobody na 24 rokov. Išlo o jeden z najvýznamnejších politických procesov na Slovensku. V žiadnej z krajín komunistického bloku neodsúdili naraz troch biskupov.<ref name="kincok"/>{{rp|72}}
Na tento proces nadväzovali procesy s ďalšími dvomi svätiacimi biskupmi – rímskokatolíckym [[Štefan Barnáš|Štefanom Barnášom]] (v rámci osemčlennej skupiny [[28. november|28. novembra]] [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody) a gréckokatolíckym [[Vasiľ Hopko|Vasiľom Hopkom]] (v októbri [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody).<ref name="kincok"/>{{rp|73}}
Cirkevná otázka bola súčasťou aj inak zdanlivo nesúvisiacich [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesov s príslušníkmi POHG]] súdených v roku [[1958]] za vojnové zločiny.<ref name="Sokolovic">{{Citácia Harvard
|Rok=2010
|Priezvisko=Sokolovič
|Meno=Peter
|URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf
|Periodikum=Pamäť národa
|Ročník=VI.
|Číslo=3
|Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958
|Vydavateľ=Ústav pamäti národa
|PriezviskoEditora=Klubert
|MenoEditora=Tomáš
|issn=1336-6297
}}</ref>
Aj keď politickými procesmi boli najviac postihnutí príslušníci katolíckej cirkvi, vo väzniciach a pred súdom sa ocitli predstavitelia evanjelickej cirkvi, baptisti či svedkovia Jehovovi.
===Procesy s bývalými partizánskymi veliteľmi===
Špecifické miesto mali procesy s bývalými partizánskymi veliteľmi. Dôvod ich prenasledovania spočíval v roztržke [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] a následného ťaženia proti tzv. „titoizmu“. Vychádzalo sa z vykonštruovaného predpokladu, že bývalí juhoslovanskí partizáni, ktorí boli po roku 1948 v [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávii]] pri moci, udržovali spojenie s bývalými partizánmi na Slovensku a podporovali ich v snahe uchopiť moc v Československu. Ďalším dôvodom prenasledovania bola snaha eliminovať predstaviteľov domáceho odboja a, špeciálne v podmienkach Slovenska, otvorené nepriateľstvo medzi účastníkmi [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a skupinou okolo [[Viliam Široký|V. Širokého]], ktorá sa povstania účastniť nemohla.
{{Hlavný článok|Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom}}
Najväčšiu pozornosť z týchto procesov na Slovensku vzbudil politický ''„proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“'' vedený proti bývalému veliteľovi [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Viliam Žingor|Viliamovi Žingorovi]]. Žingor po vojne vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], no neskôr z nej vystúpil. Stiahol sa z verejného života a odišiel do Západných Tatier. Preto bol po februári [[1948]] sledovaný ako
''„zradca, ktorý stratil dôveru komunistickej strany a spojil sa s triednym nepriateľom“.''
[[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zrežírovala ''„Prípad Turiec“'', v ktorom obklopila [[Viliam Žingor|Žingora]] skupinou svojich agentov. Tými boli to jeho bývalí spolubojovníci z čias odboja a mali za úlohu vyprovokovať [[Viliam Žingor|Žingora]] k protištátnej činnosti. [[Viliam Žingor|Žingor]] bol zatknutý v novembri [[1949]] a v nasledujúcich mesiacoch bola okolo neho vykonštruovaná osemčlenná skupina obžalovaných. [[19. október|19.]]{{--}}[[21. október|21. októbra]] [[1950]] Štátny súd v Bratislave
odsúdil [[Viliam Žingor|V. Žingora]], Samuela Bibzu a Ladislava Nosáka na trest smrti a ostatných spoluobvinených na dlhoročné tresty odňatia slobody.<ref name="Letz">{{Citácia knihy | priezvisko = Matula | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Letz | meno2 = Róbert | autor2 = | odkaz na autora2 = Róbert Letz | titul = Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol. | vydanie = 1 | vydavateľ = Ústav pamäti národa | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-80-89335-15-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
Krátko po [[Viliam Žingor|V. Žingorovi]] zatkli ďalšieho bývalého partizánskeho veliteľa [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]]. Ten po vojne udržiaval služobné, spoločenské a osobné kontakty a Juhoslovanmi. Obvinený bol zo sabotáže, velezrady, marenia dvojročného a päťročného plánu a tzv. titoizmu. Vo väzbe bol skoro štyri roky, avšak napriek mučeniu nič nepriznal. Nakoniec bol obvinený aj z návodu na päťnásobnú vraždu, ktorej sa mali dopustiť jemu podriadení milicionári-partizáni v Baťovanoch v apríli 1945. Odsúdený bol v [[Proces so skupinou Trojan a spol.|procese so skupinou Trojan a spol.]] [[16. október|16. októbra]] [[1953]] na trest smrti a bol popravený.<ref name="SAMI">{{Citácia knihy
| autor = JABLONICKÝ, Jozef
| odkaz na autora = Jozef Jablonický
| vydavateľ = Kalligram
| titul = Samizdat o odboji: Štúdie a články, Svazek 2
| rok = 2006
| strany = 335
| url = http://www.google.cz/search?q="Trojan+Josef"+1906+1953+"Samizdat+o+odboji"&hl=cs&gbv=2&tbm=bks&oq=&gs_l=
| počet strán = 710
| isbn = 8071497819
| jazyk = slovensky
| dátum prístupu = 2015-02-06}}</ref> Podľa iného zdroja bolo proti nemu na súde použité jeho rozhodnutie z roku [[1944]] o ústupe do hôr.<ref name="FTrojan">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = faleristika.atfreeforum.com
| titul = jmenný rejstřík
| url = http://faleristika.atfreeforum.com/2-odboj-f74/hornonitianska-partizanska-brigada-t324.html
| jazyk = slovensky
| dátum prístupu = 2012-01-05}}</ref>{{#tag:ref|Pri pokuse o rehabilitáciu nebol [[Jozef Trojan]] rehabilitovaný úplne. [[Najvyšší súd ČSFR]] v rozsudku z [[28. august|28. augusta]] [[1992]] konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu ''„nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“''.<ref name="Slany">{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}</ref>{{rp|67/3528}}|group=pozn.}}
V roku [[1955]] bol zatknutý [[Jozef Vogl]], bývalý veliteľ [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|vojensko{{--}}partizánskej brigády Kriváň]]. Bol obvinený z vrážd sovietskych zajatcov počas pôsobenia v radoch [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. V súdnom procese v jeho neprospech priťažujúco svedčil iný partizánsky veliteľ, [[Ernest Bielik]] (neskôr sám odsúdený za rovnaký čin{{--}}popravu sovietskych zajatcov).<ref name="Jablonicky"/>{{rp|524}} Zároveň súdny znalec navyše vyhodnotil správanie sa [[Jozef Vogl|Jozefa Vogla]] počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] (napriek tomu, že on a jeho jednotka sa ako jedna z mála jednotiek [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]] nedala Nemcom odzbrojiť a takmer 3 mesiac viedla proti Nemcom boj) ako ''„sabotáž SNP a zradu na revolúcii slovenského národa“'' a aj za tento ''„zločin“'' bol Jozef Vogl [[30. november|30. novembra]] 1956 odsúdený Krajským súdom v Bratislave na 8 a neskôr Najvyšším súdom na 12 rokov.<ref name="Jablonicky">{{citácia knihy|titul= Samizdat o odboji 2, Štúdie a články|meno = Jozef|priezvisko = Jablonický|vydavateľ = Kaligram|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-7149-781-9|odkaz na autora=Jozef Jablonický}}</ref>{{rp|147}} [[14. január|14. januára]] 1964 bol [[Jozef Vogl]] podmienečne prepustený na slobodu.
[[Ernest Bielik]], veliteľ [[Jánošík (partizánska brigáda)|partizánskej brigády Jánošík]], bol sám zatknutý a [[Krajský súd]] v Bratislave ho dňa [[22. december|22. decembra]] [[1958]] odsúdil na 10 rokov väzenia za trestný čin vraždy (tiež súvisiaci s ranami z milosti pre sovietskych zajatcov na východnom fronte) a trestný čin zrady. Najvyšší súd potvrdil rozsudok. [[Ernest Bielik|Bielik]] si odsedel len časť trestu a potom mu trest vymazali, nebol rehabilitovaný (spis č. 1 Kv 073/1958 Krajského súdu Bratislava).<ref name="Jablonicky"/> {{rp|524}}{{#tag:ref|Podpis [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] sa nachádza na rezolúcii bývalých partizánskych veliteľov zo dňa [[20. október|20. októbra]] [[1950]] požadujúcej prísny trest pre obžalovaných v procese s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]. Spolupodpísaný [[Ladislav Kalina]], bývalý veliteľ partizánskej brigády „[[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za oslobodenie Slovanov]]“ v roku [[1968]] tvrdil, že jeho a Bielikov podpis na rezolúcii boli sfalšované.<ref name="UPN69">
{{Citácia knihy
| priezvisko = Letz
| meno = Róbert
| priezvisko2 = Matula
| meno2 = Pavol
| prekladatelia =
| titul = Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom
| kapitola zborník = 69. Rezolúcia partizánskych veliteľov adresovaná Štátnemu súdu žiadajúca o prísne potrestanie V. Žingora a spol.
| vydanie text =
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav pamäti národa
| rok = 2009
| počet strán = 280
| isbn = 978-80-89335-15-2
}}
</ref>{{rp|190}}|group=pozn.}}
Zo všetkých veliteľov a politických komisárov partizánskych oddielov údajne len traja neskončili v prvej polovici 50. rokov vo väzení.<ref name="kincok"/>{{rp|74}}
===Procesy so špiónmi, emigráciou a zahraničnými diplomatmi===
V rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]] bolo na Slovensku súdených niekoľko skupín pre trestný čin špionáže. Spravodajské služby západných štátov ako aj exilové organizácie získavali, resp. umiestňovali na územie Slovenska svojich spolupracovníkov a agentov plniacich spravodajské úlohy a organizujúcich ilegálnu protikomunistickú činnosť. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] akýkoľvek kontakt s emigrantmi za trestný čin špionáže a velezrady.
{{Hlavný článok|Proces so skupinou Albert Púčik a spol.}}
[[Súbor:Anton_Tunega_1925_1951.png|náhľad|vpravo|[[Anton Tunega]]]]
Začiatkom roka 1949 [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla viac ako 60 osôb (vysokoškolských študentov a bývalých vysokoškolákov), ktoré od roku [[1947]] údajne vykonávajúcich spravodajskú činnosť pre americkú vojenskú kontrarozviedku. Išlo o skupinu mladých ľudí, v ktorej prevažovali vysokoškolskí študenti a bývalí vysokoškoláci. Vedúci skupiny [[Albert Púčik]] ako tzv. [[Agent chodec|agent-chodec]] pracoval pre slovenského emigranta v Rakúsku [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Zapojil do svojej činnosti bývalých spolužiakov [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] a [[Eduard Tesár|Eduarda Tesára]] a ďalšie osoby s úlohou bolo získavať informácie hospodárskeho charakteru, no vďaka E. Tesárovi, príslušníkovi bezpečnostných zložiek, disponovali aj informáciami z prostredia slovenskej [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. A. Púčik tieto informácie prenášal na mikrofilmoch cez hranice do Rakúska. Skupina udržiavala čulé kontakty so slovenskou ľudáckou emigráciou, väčšina členov skupiny bola stotožnená s ideou samostatnej slovenskej štátnosti a nesúhlasila s obnovením Československa v roku [[1945]]. V máji [[1949]] rozsiahla skupina ''„A. Púčik a spol.“'' predstúpila pred vojenský senát Štátneho súdu v Bratislave, ktorý uložil tresty doživotného odňatia slobody A. Púčikovi, A. Tunegovi, E. Tesárovi a Ľudovítovi Gálikovi. Prokurátor [[Anton Rašla]] sa však proti takémuto rozsudku odvolal a Najvyšší súd v Prahe v septembri [[1950]] vynesené rozsudky zmenil a odsúdil A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára na trest smrti.<ref name="kincok"/>{{rp|77}}
{{Hlavný článok|Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu}}
V ''„[[proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|procese proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]]“'' prebiehajúcom v septembri [[1950]] bola súdená „16 členná banda [[Špionáž|špiónov]] a násilníkov“, vedená juhoslovanským generálnym konzulom (vicekonzulom) v Bratislave [[Šefik Kević|Šefikom Kevićom]]<ref name=":3">{{Citácia knihy
|titul=Proces proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu: Šefik Kevič a společníci
|url=https://books.google.sk/books/about/Proces_proti_titovsk%C3%BDm_%C5%A1pion%C5%AFm_a_rozv.html?id=dN1zuAAACAAJ
|vydavateľ=[[Orbis]] (pravdepodobne aj po slovensky Bratislava : Povereníctvo spravodlivosti, 1950.)
|rok=1950
|jazyk=cs
|priezvisko=
|meno=
|vydanie=1950
|miesto=
|isbn=
|strany=}}</ref> , ktorý bol 2. septembra 1950 v Prahe odsúdený na doživotie.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Kinčok a kol.
|meno=Branislav
|odkaz na autora=
|titul=Gustáv Husáka a jeho doba
|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/gustav-husak-a-jeho-doba.pdf
|vydavateľ=[[Ústav pamäti národa]]
|dátum vydania=2015
|dátum prístupu=2020-09-18
|miesto=Bratislava
|jazyk=sk
|isbn=978-80-89335-76-3}}</ref> Hlavnými obvinenými občanmi Československa boli Slováci [[Rudolf Lančarič]] a [[Ernest Otto]]. Otto bol obvinený zo šírenia fašistickej titovskej propagandy, úsilia o rozvrátenie štátneho zriadenia, zrady ešte z čias povstania a snahy o rozvrátenie repatriácie Slovákov žijúcich v Juhoslávii späť do vlasti. Otto a Lančarič, obvinený z velezrady a vyzvedačstva, dostali [[Trest smrti|tresty smrti]]. Ďalších 12 ľudí bolo odsúdených na tresty odňatia slobody. Otto bol ešte Najvyšším súdom 2. februára 1951 uznaný vinným z trestných činov velezrady, vyzvedačstva a nedovoleného ozbrojovania. Až oveľa neskôr sa dozvedel, že [[10. február|10. februára]] [[1951]] mu bol prezidentskou amnestiou trest zmiernený na doživotné väzenie.<ref name="Rozhovor s s pamätníkom">[https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Pamäť národa 4/2013, „Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti.“ Rozhovor s bývalým politickým väzňom Martinom Hagarom, upn.gov.sk]</ref> Avšak Lančarič bol popravený [[17. február|17. februára]] [[1951]].
Ďalší významný politický proces so špionážno-diplomatickým zameraním postihol v roku [[1951]] francúzsky generálny konzulát v Bratislave. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zahájila tzv. ''„[[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akciu Monako]]“'' s cieľom odhaliť „protištátnu skupinu“ a skompromitovať francúzskych diplomatov v Bratislave. Začiatkom roka [[1951]] bolo vykonané rozsiahle zatýkanie a brutálne vyšetrovanie. Výsledkom bola konštrukcia 11-člennej skupiny ''„[[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]]“''. Neboli súdení zahraniční občania, iba slovenskí zamestnanci francúzskeho zastupiteľského úradu v Bratislave a ich spolupracovníci. Do čela skupiny bol postavený tajomník francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave Juraj Dlouhý a bývalý „veľkostatkár“ Vladimír Velecký. Obaja boli [[20. jún|20. júna]] [[1951]] senátom Štátneho súdu v Bratislave odsúdení na trest smrti. Ďalší štyria členovia skupiny dostali doživotie a piati dlhoročné tresty odňatia slobody.<ref name="kincok"/>{{rp|89}}
===Rok procesov 1957{{--}}1958===
V závere [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]] [[14. február|14.]]{{--}} [[26. február]]a [[1956]] šokoval [[Nikita Sergejevič Chruščov]] účastníkov [[25. február|25. februára]], na neverejnom rannom zasadnutí, prejavom ''„Kult osobnosti a jeho dôsledky“''. Nastalo obdobie „destalinizácie“, ktorého dôsledkom bolo [[maďarské povstanie]] v dňoch [[23. október]]{{--}}[[11. november]] [[1956]]. To paradoxne spôsobilo utuženie pomerov v Československu, kde [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] nechcela dopustiť podobné udalosti. Preto v ''„roku procesov“'' [[1957]]{{--}}[[1958]] došlo k novej vlne politických procesov.
Proces s tzv. ''„[[Proces s Michalom Tušerom a spol.|bratislavskými trockistami Michal Tušera a spol.]]“'' v dňoch [[11. november|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] skončil odsúdením Michala Tušeru, Karola Terebessyho, Jozefa Ondruša, Jozefa Mičudíka a [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] na tresty odňatia slobody v celkovej výške 31 a pol roka. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť politických procesov v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="trockisti">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/kincok-branislav-boj-proti-trockizmu-na-slovensku-po-roku-1956-pripad-michal-tusera-a-spol/ | dátum prístupu = 2026-01-18 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav}}</ref>
{{Hlavný článok|Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958}}
V roku [[1958]] prebehli dva paralelné ''„[[procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]]“'' ktoré boli vyvrcholením úsilia československého komunistického štátneho aparátu vysporiadať sa so zostávajúcimi bývalými podporovateľmi [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany]] a zdiskreditovať katolícku cirkev. Hoci obsahom procesov bolo potrestanie brutálnych zločinov a vrážd v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]], [[Masaker v Kremničke|Kremničke]] a [[Nemecké represálie v Krupine|Krupine]] na prelome rokov [[1944]] a [[1945]], na ktorých sa objektívne podieľali niektorí súdení členovia [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy]], procesy prebiehajúce paralelne v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] mali politické pozadie. Boli využité na propagandu proti cirkvi, mali vopred určenú stratégiu a tresty boli vopred stanovené byrom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] a [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Piati obžalovaní ([[Leo Bunta]], [[Ján Knápek]], [[Jozef Rojko]], [[Mikuláš Spišiak]] v bratislavskom procese a [[Ľudovít Laco]] v banskobystrickom) boli odsúdení na trest smrti.<ref name="Sokolovic">{{Citácia Harvard
|Rok=2010
|Priezvisko=Sokolovič
|Meno=Peter
|URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf
|Periodikum=Pamäť národa
|Ročník=VI.
|Číslo=3
|Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958
|Vydavateľ=Ústav pamäti národa
|PriezviskoEditora=Klubert
|MenoEditora=Tomáš
|issn=1336-6297
}}</ref>{{rp|39}}
Poprava bola vykonaná [[14. júl|14. júla]] [[1958]] v [[Praha|Prahe]].<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3504-2|zväzok=I}}</ref>{{rp| 136-143}}
==Revízie a rehabilitácie==
===1955{{--}}1960===
Po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a [[Klement Gottwald|Gottwalda]] sa očakávala amnestia pri príležitosti zvolenia [[Antonín Zápotocký|A. Zápotockého]] za prezidenta ČSR. Amnestia zo [[4. máj|4. mája]] [[1953]] sa však až na minimálne výnimky netýkala politickým väzňov. Československé komunistické vedenie sa od roku 1954 snažilo využiť zmenenú politickú situáciu na získanie kontroly nad hlavným strojcom nezákonností{{--}}[[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]]. V auguste [[1954]] zriadilo vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala prešetriť sťažnosti na nezákonnosti pri vyšetrovaní a nesprávnu prípravu procesov s bývalými komunistami. Správa vyšetrovania potvrdila používanie nesprávnych vyšetrovacích metód a množstvo nezákonností pri príprave procesov. Vtedajšiemu vedeniu boli skutočnosti známe, nakoľko samo nezákonnosti organizovalo. Išlo o len o zbavenie sa spoluzodpovednosti za spáchané zločiny a prenesenie viny na [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name="kincok"/>{{rp|82}}
{{Hlavný článok|Barákova komisia}}
Pod tlakom destalinizačných udalostí v Sovietskom zväze bola v januári [[1955]] zriadená aj prvá rehabilitačná komisia, ktorá mala „preskúmať a prekontrolovať niektoré súdne prípady od roku 1948 z hľadiska výšky trestu“. Pôsobila v rokoch [[1955]]{{--}}[[1957]] a na jej čele stál minister vnútra
[[Rudolf Barák]] (oficiálne ju tvorili Komisia „A“ a Komisia „C“). Sústreďovala sa výlučne na procesy s komunistickými funkcionármi a hľadala aj vinníkov týchto nezákonností, no nie medzi funkcionármi KSČ. Na základe jej zistení boli v roku [[1955]] zatknutí dvaja najvýznamnejší vyšetrovatelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] – [[Bohumil Doubek]] a [[Vladimír Kohoutek]]. Za nezákonnosti pri vyšetrovaní boli v roku [[1957]] odsúdení na deväť, resp. sedem rokov odňatia slobody, no už po niekoľkých mesiacoch ich podmienečne prepustili. V komisii pôsobili ľudia v minulosti priamo zodpovední za politické procesy. Príkaz na začatie prešetrovania jednotlivých procesov dávalo len najvyššie stranícke vedenie a samotné prešetrovanie vykonávala len komisia. O nevine odsúdených rozhodovalo na návrh komisie vedenie KSČ a v prípade jej schválenia súd len formálne previedol revíziu procesu alebo bola odsúdenému udelená milosť. Činnosť komisie bola len ďalším pokračovaním nezákonností z predchádzajúceho obdobia. Z celkovo 16 000 zaregistrovaných žiadostí o nápravu nespravodlivých rozsudkov komisie preverili 6 978 a len 50 z nich označili za úplne neoprávnené. Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] považovalo politické procesy za definitívne uzavreté.<ref name="kincok"/>{{rp|83}}
Amnestia prezidenta republiky [[Antonín Zápotocký|A. Zápotockého]] 10. výročia oslobodenia Československa z [[9. máj|9. mája]] [[1955]] odpúšťala celé tresty dočasného odňatia slobody, ktoré neprevyšovali dva a pri mladistvých tri roky a pri ostatných trestoch odpúšťala ich celú tretinu. Doživotné tresty zmierňovala na tresty dočasného odňatia slobody v dĺžke 20 rokov, vo výnimočných prípadoch na 25 rokov. Amnestia sa však nevzťahovala na trestné činy velezrady, sabotáže a vyzvedačstva.
Následkom udalostí protisovietskeho [[Maďarské povstanie|maďarského povstania]] v roku [[1956]] sa ďalšia amnestia [[1. december|1. decembra]] [[1957]]{{#tag:ref|Prezident republiky [[Antonín Zápotocký|A. Zápotocký]] [[13. november|13. novembra]] [[1957]] skonal. O šesť dní neskôr do prezidentského kresla zvolili prvého tajomníka ÚV KSČ
[[Antonín Novotný|A. Novotného]] a amnestia [[1. december|1. decembra]] [[1957]] bola vyhlásená pri príležitosti jeho zvolenia.<ref name="kincok"/>{{rp|83}}|group=pozn.}} vzťahovala v prevažnej miere iba na delikty kriminálnej povahy.
Na prelome rokov [[1959]]/[[1960]] vedenie KSČ pod dojmom stabilizácie režimu v Československu pristúpilo ku kroku voči odporcom režimu. Amnestia k 15. výročiu oslobodenia ČSR Sovietskou armádou v dňoch [[10. máj|10.]]{{--}}[[12. máj|12. mája]] [[1960]] sa prvýkrát týkala aj protištátnych trestných činov. Odpúšťali sa zvyšky trestov pod podmienkou, že dotyční sa do 10 rokov od vyhlásenia amnestie nedopustia úmyselného trestného činu, odpúšťali sa vedľajšie tresty straty čestných občianskych práv a rôzne peňažné tresty. Trest prepadnutia majetku v platnosti naďalej zostával. Amnestia sa nevzťahovala na osoby, ktoré vykonávali nebezpečnú protikomunistickú činnosť, dopustili sa vojenskej zrady, osoby odsúdené [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučným súdnictvom]] (ak ich čin spôsobil smrť), recidivistov atď. Prepustených na slobodu bolo 5 601 politických väzňov, 64 % z celkového počtu 8 708 politických väzňov. Na Slovensku sa amnestia týkala 1 315 osôb, z toho 730 bolo odsúdených za protištátnu činnosť. Aj po prepustení sa však tieto osoby naďalej považovali za podmienečne prepustených páchateľov trestnej činnosti.<ref name="kincok"/>{{rp|83}}
===1962{{--}}1971===
XXII. zjazd [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] odhalil ďalšie Stalinove zločiny{{#tag:ref|XXII. zjazd [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] konajúci sa [[17. október|17.]] až [[31. október|31. októbra]] [[1961]] schválil odstránenie [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovho]] tela z [[Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina|Leninovho mauzólea]] a vrátenie pôvodných mien viacerým mestám pomenovaných po komunistických vodcoch. [[Volgograd|Stalingrad]] bol premenovaný koncom roka [[1961]] na [[Volgograd]].|group=pozn.}} a v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] a následne aj v jeho satelitoch začala druhá etapa destalinizácie. Sovieti stanovili požiadavku dôslednej rehabilitácie členov [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] odsúdených vo vykonštruovaných politických procesoch v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].
V auguste [[1962]] [[Antonín Novotný|A. Novotný]] preto predložil návrh na ''„prešetrenie najdôležitejších politických procesov proti osobám, ktoré zastávali významné politické funkcie“''. Z pôvodného návrhu boli nekomunistické obete opäť vylúčené.<ref name="kincok"/>{{rp|86}}
{{Hlavný článok|Kolderova komisia}}
Bola zriadená rehabilitačná tzv. „[[Kolderova komisia|Kolderova“ komisia]] na čele s tajomníkom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] Drahomírom Kolderom. Jej členovia boli mladší funkcionári, ktorí sa už na politických procesoch sami nepodieľali a preto [[Kolderova komisia]], na rozdiel od [[Barákova komisia|Barákovej komisie]], hľadala vinníkov nezákonností nielen medzi príslušníkmi [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ale aj medzi najvyššími funkcionármi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], pričom hodnotila ja zodpovednosť ešte žijúcich funkcionárov: [[Karol Bacílek|K. Bacílka]], [[Rudolf Barák|R. Baráka]], [[Antonín Čepička|A. Čepičku]], [[Viliam Široký|V. Širokého]]. Záverečnú správu činnosti Kolderovej komisie schválilo komunistické vedenie začiatkom apríla [[1963]].<ref name="kincok"/>{{rp|86}}
{{Hlavný článok|Barnabitská komisia}}
Napriek výraznému posunu oproti výsledkom [[Barákova komisia|Barákovej komisie]] s výsledkami nesúhlasili jednak nekomunisti (ktorí boli vylúčení), no aj samotní rehabilitovaní komunisti. Slovenskí „[[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|buržoázni nacionalisti]]“ nesúhlasili s tým, že vykonštruované obvinenie z [[buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] v ich prípade ostalo platné. Vedenie KSČ pod enormným politickým tlakom zo Slovenska v júni [[1963]] zriadilo novú komisiu – tzv. [[Barnabitská komisia|barnabitskú]]. Tá v decembri [[1963]] v záverečnej správe konštatovali neoprávnenosť obvinení proti slovenským komunistickým funkcionárom. Návrat do straníckych funkcií však neumožnili.<ref name="kincok"/>{{rp|87}}
V polovici 60. rokov došlo k ďalšiemu hromadnému prepusteniu politických väzňov z komunistických väzníc. Tí, na ktorých sa nevzťahovala amnestia z roku 1960, boli väčšinou prepustení na slobodu v rámci Amnestiou prezidenta republiky [[Antonín Novotný|A. Novotného]] z [[9. máj|9. mája]] [[1965]] bola prepustená väčšina zostávajúcich politických väzňov.
Nástupom tzv. [[Pražská jar|pražskej jari]] sa objavila požiadavka dôslednej rehabilitácie obetí politických procesov a informácie o proecsoch, ako aj kritika ich vykonávateľov sa objavili v tlači. Zodpovední sa ocitli pod tlakom verejnosti.{{#tag:ref|Po začiatku obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]] v roku [[1968]] dostal na starosť agendu rehabilitácií neoprávnene odsúdených v 50. rokoch aj sudca [[Jozef Brešťanský]], hoci sa vtedy na procesoch sám podieľal. [[28. marec|28. marca]] [[1968]] publikoval slovenský denník [[Smena (denník)|Smena]] skutočnosti o činnosti [[Jozef Brešťanský|Jozefa Brešťanského]] v 50. rokoch, konkrétne o vykonštruovanom procese v bratislavskom závode Juraja Dimitrova z roku 1955, teda o jeho konflikte záujmov v rámci justície.<ref name="Smena">{{Citácia Harvard|Titul=Jeden sudca a jedno interview v Práci|Rok=|Priezvisko=Hoffmannová Novomeská|Meno=Oľga|Dátum=28. marec 1968|Noviny=Smena|Ročník=XX.|Číslo=87|Strana=3}}</ref> V ten istý deň bol [[Jozef Brešťanský|Brešťanský]] nahlásený ako nezvestný. [[2. apríl|2. apríla]] [[1968]] bol nájdený obesený v lese pri obci [[Řehenice]] pri Prahe. Pri vyšetrovaní jeho smrti bolo pracované s možnosťami jeho zmiznutia ako únos, vražda či samovražda. Jeho smrť bola po vyšetrovaní uzavretá ako samovražda.<ref name="CT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslední rozsudek | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/129635-posledni-rozsudek/ | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Česká televize}}</ref>|group=pozn.}}. V apríli [[1968]] sa dostala do [[Akčný program KSČ|Akčného programu KSČ]] a rehabilitácia mala prvýkrát vzťahovať aj na nekomunistov (komunisti boli už až na výnimky rehabilitovaní). V júni [[1968]] [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie]] v Prahe prijalo zákon č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. O rehabilitáciách už nerozhodovali účelovo zriadené komisie, ale nezávislé justičné orgány a vplyv [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] na ich priebeh sa výrazne obmedzil. Rehabilitácie sa uskutočňovali len na návrh prokurátora alebo oprávnenej osoby. V apríli [[1968]] vznikla tzv. „[[Pillerova komisia]]“, ktorá mala vyvodiť zodpovednosť za osem politických procesov s komunistickými funkcionármi v rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]]. Priebeh súdnych rehabilitácií spočiatku nenarušila ani [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v auguste [[1968]]. Do augusta 1969 bolo na Slovensku evidovaných 4 120 návrhov na preskúmanie súdnych konaní.<ref name="kincok"/>{{rp|88}}
Rehabilitačný proces ustal paradoxne potom, ako na poste prvého tajomníka [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] vystriedal vo funkcii [[Gustáv Husák|G. Husák]], hoci sám bývalý politický väzeň paradoxne zhostil úlohy potlačiť demokratizačný proces v Československu. V rámci [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] bola rehabilitáciu odmietaná ako presadzovanie liberalizmu v československých podmienkach. Prijatie novely zákona o súdnej rehabilitácii č. 70/1970 Zb. rehabilitácie efektívne ustali. Na Slovensku v tom čase 424 úplne rehabilitovaných osôb. Naopak, mnohí rehabilitovaní boli neskôr opakovane odsúdení a donútení vrátiť odškodnenia. Záverečná správa [[Pillerova komisia|Pillerovej komisie]] nebola nikdy predložená [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a v podstate zmizla v archívnych trezoroch.<ref name="kincok"/>{{rp|89}}
V roku [[1971]] bola vytvorená posledná stranícka komisia, na ktorej čele stál člen [[Predsedníctvo ÚV KSČ|Predsedníctva ÚV KSČ]] [[Josef Kempný]]. Tá tvrdo odmietla závery [[Pillerova komisia|Pillerovej komisie]] a v podstate sa vrátila k výsledkom [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]]. Tým boli ukončené rehabilitačné snahy komunistického režimu v Československu.<ref name="kincok"/>{{rp|89}}
===Po roku 1989===
K dôslednej rehabilitácii nespravodlivo stíhaných a odsúdených osôb v rokoch [[1948]]{{--}}[[1989]] došlo až po [[Nežná revolúcia|páde komunistického režimu]] v Československu v novembri [[1989]]. [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálne zhromaždenie]] [[Česko-slovenská federatívna republika|Česko-slovenskej federatívnej republiky]] v apríli [[1990]] schválilo zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, ktorý bol neskôr ešte dvakrát novelizovaný. Zákon stanovil okruh trestných činov piatich zákonných noriem (zákony č. 50/1923 Zb., č. 231/1948 Zb., č. 86/1950 Zb., č. 140/1961 Zb. a č. 150/1969 Zb.), u ktorých sa priamo rušili predchádzajúce súdne rozhodnutia. Tým sa zákon o súdnej rehabilitácii z roku [[1990]] odlišoval od zákona z roku [[1968]]. Ten pokladal zákony, ktoré platili v období procesov, za legitímne a procesy považoval za nezákonnosti voči vtedy platnému právnemu poriadku. Do októbra [[1992]] na Slovensku civilné súdy rehabilitovali 62 222 osôb, z toho 22 833 odsúdených v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/>{{rp|89}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]]
* [[Barákova komisia]]
* [[Kolderova komisia]]
* [[Barnabitská komisia]]
* [[Pillerova komisia]]
* [[Karol Bedrna]]
* [[Anton Rašla]]
* [[Viliam Žingor]]
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]
== Iné projekty ==
{{projekt|s=Kategória:Politické procesy na Slovensku}}
{{Komunistická strana Československa}}
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
rk8llumq85d1b2pritcwcfw6xk6v0ao
Veľký sibírsky ľadový pochod
0
744036
8207204
8207090
2026-05-02T13:11:56Z
DurMar12
181423
Upravené wikilinky, pridaná jazyková šablóna, a malá úprava textu
8207204
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Bitka|konflikt=Veľký sibírsky ľadový pochod|súčasť=[[Ruská občianska vojna]]|obrázok=KolchakInviernoDe19191920.svg|dátum=14. novembra 1919{{--}}marec 1920|miesto=[[Sibír]]|výsledok=Víťazstvo Červenej armády
* Spojenci vydali Alexandra Kolčaka eserom, ktorí ho neskôr vydali boľševikom, čo viedlo k jeho poprave 7. februára.
* Zvyšky [[Biela armáda|Bielej armády]] na Sibíri boli z veľkej časti zničené
* Začínajú sa malé povstania bývalých bielych generálov|velitel1=[[Alexander Kolčak]]|velitel2=[[Sergej Kamenev]]|protivník1=[[Biela armáda]]|protivník2=[[Červená armáda]]|sila1=Sibírske armády Kolčaka|sila2=Sibírske armády boľševikov}}
'''Veľký sibírsky ľadový pochod''' ({{vjz|rus|Великий Сибирский Ледяной поход}}) bol masívny [[ústup (vojenstvo)|ústup]] síl [[Biela armáda|Bielej armády]] [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Alexandra Kolčaka]] počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej]] [[Ruská občianska vojna|vojny]] po úspechoch [[boľševik]]ov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Great Siberian Ice March | url = https://history-maps.com/story/Russian-Civil-War/event/Great-Siberian-Ice-March | vydavateľ = HistoryMaps | dátum prístupu = 2026-01-31 | jazyk = en}}</ref>
Ústup [[Biela armáda|bielych vojsk]] komplikovali početné povstania v mestách, ktorými museli prechádzať, a útoky [[partizán]]skych oddielov, a ešte viac ho zhoršovali prudké [[sibír]]ske mrazy. Po sérii porážok sa biele jednotky ocitli v demoralizovanom stave, centralizované zásobovanie bolo paralyzované, nedostávali doplňovanie zásob a disciplína dramaticky klesla.<ref name=":0" />
Kontrolu nad železnicou mali v rukách [[Česko-slovenské légie|Československé légie]], v dôsledku čoho boli časti armády generála [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|Kappeľa]] zbavené možnosti železnicu využívať. Prenasledovali ich aj partizánske jednotky pod velením [[Alexandra Kravčenka]] a [[Petra Jefimoviča]] [[Ščetinkina]]. Prenasledujúca [[Červená 5. armáda]] dobyla [[Tomsk]] 20. decembra 1919 a [[Krasnojarsk]] 7. januára 1920. Pozostalí z pochodu našli bezpečné útočisko v [[Čita|Čite]], hlavnom meste [[Východná Okrajina|Východnej Okrajiny]], územia pod kontrolou Kolčakovho nástupcu [[Grigorija Michajloviča Semjonova]], ktorého podporovala významná japonská vojenská prítomnosť.<ref name=":0" />
== Udalosti pred ústupom ==
V lete 1919 dosiahla [[Červená armáda]] veľké víťazstvo proti Kolčakovej armáde. Biele sily obnovili líniu pozdĺž riek [[Tobol (rieka)|Tobol]] a [[Išim (rieka)|Išim]], aby dočasne zastavili Červenú armádu, ktorej čelila postupujúca [[Biela armáda]] [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] [[Postup na Moskvu|na Moskvu z juhu]]. Na jeseň bol [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] porazený a [[Červená armáda]] bola schopná nasmerovať posily späť na východný front. Červení prerazili na rieke Tobol v polovici októbra a v novembri sa [[Biela armáda|Biele sily]] v dezorganizovanej mase sťahovali smerom k [[Omsk]]u. Omsk dobyli Červení 14. novembra 1919.
== Ústup z Omska do Bajkalu ==
Ústup sa začal po ťažkých porážkach [[Biela armáda|Bielej armády]] v Omskej operácii a Novonikolajevskej operácii v novembri – decembri 1919. Armáda vedená generálom [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|Kappeľom]] ustupovala pozdĺž [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]] a využívala dostupné vlaky na prepravu ranených. V pätách ich nasledovala [[5. Červená armáda]] pod velením [[Genrich Christoforovich Eiche|Genricha Eicheho]].
Ústup bielych vojsk komplikovali početné povstania v mestách, ktorými museli prechádzať, a útoky partizánskych oddielov, a ešte viac ho zhoršovali prudké sibírske mrazy. Po sérii porážok sa biele jednotky ocitli v demoralizovanom stave, centralizované zásobovanie bolo paralyzované, nedostávali doplňovanie zásob a disciplína dramaticky klesla.
Za týchto okolností bolo vymenovanie generála Kappeľa za veliteľa armády, ktorý sa medzi Kolčakovými jednotkami tešil neobmedzenej dôvere a prestíži, prvým krokom k zabráneniu rozpadu celej Kolčakovej armády. Pod jeho velenie sa dostala iba 2. armáda, pretože spojenie s 1. a 3. armádou bolo stratené. Kontrolu nad železnicou mali v rukách [[Česko-slovenské légie|Československé légie]], v dôsledku čoho boli časti armády generála Kappeľa zbavené možnosti železnicu využívať. Prenasledovali ich aj partizánske jednotky pod velením [[Alexandra Kravčenka]] a [[Piotr Jefimovič Ščetinkin|Petra Jefimoviča Ščetinkina]].
Prenasledujúca Červená 5. armáda dobyla Tomsk 20. decembra 1919 a Krasnojarsk 7. januára 1920.
== Pochod cez Bajkalské jazero ==
Kappeľova 2. armáda sa v januári 1920 zastavila na brehu [[Bajkalské jazero|Bajkalského jazera]] neďaleko [[Irkutsk]]a. Keďže [[Červená armáda]] Kappeľa prenasledovala po tom, čo bol nútený nájsť cestu okolo komunistického povstania v Krasnojarsku, musela Biela 2. armáda (Kappelevci) utiecť na východ do Čity cez zamrznuté Bajkalské jazero v mínusových teplotách. Približne 30 000 vojakov Bielej armády, ich rodiny a všetok ich majetok, ako aj cárske zlato, sa prebojovali cez jazero do [[Zabajkalsko|Zabajkalska]].
Najkrvavejšie bitky počas vojny sa odohrali v dedinách Jakovlevka, Birulka a Gruznovskaja, ako aj v meste [[Barguzin]].
Keďže arktický vietor nerušene fúkal cez jazero, mnohí členovia armády a ich rodiny zamrzli na smrť. Ich telá zostali zamrznuté na jazere v akomsi živom obraze počas celej zimy 1919 – 1920. S príchodom jari zmizli zamrznuté mŕtvoly a všetok ich majetok v hĺbke 1 500 metrov. Sám Kappeľ utrpel [[omrzlina|omrzliny]] a [[zápal pľúc]] pri teplotách -40 °C a zomrel 26. januára.
== Poprava Alexandra Kolčaka ==
[[Omsk]] padol do rúk [[Červená armáda|Červenej armády]] v novembri 1919 počas Veľkého sibírskeho ľadového pochodu, čo prinútilo Kolčaka presunúť svoje veliteľstvo do [[Irkutsk]]a. V decembri ho zradil a zadržal náčelník spojeneckej vojenskej misie na Sibíri [[Maurice Janin]] a [[Česko-slovenské légie|Československá légia]], ktorí ho v januári 1920 vydali miestnym socialistickým revolucionárom. [[Boľševik|Boľševici]] ho nasledujúci mesiac v Irkutsku popravili.
== Koniec veľkého pochodu ==
Pozostalí z pochodu našli bezpečné útočisko v Čite, hlavnom meste Východnej Okrajiny, územia pod kontrolou Kolčakovho nástupcu [[Grigorija Michajloviča Semjonova]], ktorého podporovala významná japonská vojenská prítomnosť.
Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strany]] vydal rozkaz nepostupovať za Irkutsk, aby sa predišlo vojenskému konfliktu s [[Japonsko]]m, a to v čase, keď hlavná hrozba pre mladý sovietsky štát bola v Európe ([[Poľsko]]).
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Great Siberian Ice March|1326420197}}
[[Kategória:Biela armáda]]
c3qrcgoe6wy0sbg85alp0dlx0y77rue
Kozácky hetmanát
0
744207
8207424
8204296
2026-05-02T20:48:10Z
Pelex
2483
opravy
8207424
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox zaniknutý štát|názov=Kozácky hetmanát|originálny názov=''Військо Запорозьке''<br />(Vijsko Zaporozke)|rok vzniku=[[1648]]|rok zániku=[[1764]]|pred 1 vlajka=Zaporozhian Sich flag.svg|viac po=|po 1=Zadunajská Sič|po 1 vlajka=Flag of the Zaporizhian Sich.svg|po 2=Maloruská gubernia (1764{{--}}1781)|po 2 vlajka=Flag of Russia.svg|po 3=Zadunajská Sič|po 3 vlajka=Flag of the Zaporizhian Sich.svg|vlajka=Flag of the Cossack Hetmanate.svg|článok o vlajke=|vlajka veľkosť=125px|znak=CoA Hetmanate.svg|znak veľkosť=120px|článok o znaku=|rámček znak=|motto=|hymna=|článok o hymne=|mapa=Location Zaporizhian Host.png|mapa veľkosť=290px|mapa poznámka=Kozácky štátny útvar počas svojho územno-politického vrcholu ([[1654]]{{--}}[[1667]]).|hlavné mesto=[[Čyhyryn]] ([[1648]]{{--}}[[1669]])<br />[[Baturyn]] ([[1669]]{{--}}[[1708]])<br />[[Hluchiv]] ([[1708]]{{--}}[[1764]])|rozloha=|rozloha poznámka=|najvyšší bod poznámka=|najdlhšia rieka=|najdlhšia rieka poznámka=|počet obyvateľov=|počet obyvateľov poznámka=|jazyky=[[Stará bieloruština]] (úradný), [[poľština]] (úradný), [[ruština]], [[latina]], [[jidiš]], [[rumunčina]]|národnostné zloženie=|náboženstvo=[[Ruská pravoslávna cirkev|ruské ortodoxní]], [[judaizmus]], [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] (poľská menšina), [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke/Východná katolícka cirkev]] (postupne likvidované)|štátne zriadenie=autoritatívna oligarchická volená monarchia|materská zem={{Plainlist|
* {{Vlajka a název|Polsko-litevská unie (1587{{--}}1668)}} {{Nowrap|([[vazal]]em [[1649]]{{--}}[[1655]])}}
* {{Vlajka a název|Osmanská říše (Hieronymus Bosch)}} ([[vazal]]em {{Nowrap|[[1655]]{{--}}[[1657]],}} {{Nowrap|[[1669]]{{--}}[[1685]])}}<ref>Kármán & Kunčevic 2013, str. 142.</ref><ref>Magocsi 2010, str. 369.</ref>
* {{Vlajka a název|Ruské carství}} ([[protektorát]]em {{Nowrap|[[1654]]{{--}}[[1721]])}}
* {{Vlajka a název|Ruské impérium}} ([[protektorát]]em {{Nowrap|[[1721]]{{--}}[[1764]])}}
}}|vznik=[[1648]]{{--}}počas [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]]|zánik=[[1764]]{{--}}zrušenie autonómie hetmanátu cárovnou [[Katarína II. (Rusko)|Katarínou II. (Rusko)]]|viac pred=áno|pred 1=Záporožská Sič (územie)|pred 2=Kyjevské vojvodstvo|pred 2 vlajka=Chorągiew królewska króla Zygmunta III Wazy.svg}}
'''Kozácky hetmanát''' bol štát [[Záporožskí Kozáci|Záporožských Kozákov]] v oblasti dnešnej strednej [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rokoch 1649 – 1699.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=117|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref> [[19. august|19. augusta]] [[1649]] bola uzavretá medzi Záporožskými Kozákmi a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským štátom]] tzv. [[Zborovská dohoda]], ktorá stanovila vznik kozáckeho štátu (protoštátu). Kozácke územie sa neskôr dostalo pod vplyv Ruska. Hetmanát formálne zanikol roku [[1699]], keď došlo k oficiálnemu rozpusteniu kozáckych vojsk na [[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnej Ukrajine]], čím definitívne zanikla kozácka samospráva.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=390; 393}}</ref>
== Počiatky vzniku dŕžavy ==
Prvé písomné zmienky o [[Kozáci|kozákoch]] sa objavili koncom [[15. storočie|15. storočia]]. [[Kozáci]] reprezentovali spoločenskú vrstvu slobodného obyvateľstva, ktorého úlohou bola stráž hraníc Poľského štátu pred útokmi [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Krymský chanát|Krymského chanátu]].
Spočiatku vystupovali [[kozáci]] ako vazali [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej únie]]. Silnejší sociálny tlak však viedol napokon k vyhláseniu nezávislého Kozáckeho hetmanátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukrajina pod nadvládou Litvy a Polska | url = https://armadnizpravodaj.cz/historie/zapomenute-dejiny-ukrajiny-polsko-litevska-unie-kozacky-hetmanat/ | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = cs}}</ref> V tom čase veľká časť terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]] ležala v [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskom spoločenstve]] a konkrétne pod kontrolou poľskej šľachty vlastniacej pôdu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dejiny ukrajinského nacionalizmu a jeho straníckeho hnutia - Kost Elisevič | url = https://kostelisevich.com/sk/2023/02/11/historia-ukrajinskeho-nacionalizmu-a-jeho-partizanskeho-hnutia/ | vydavateľ = kostelisevich.com | dátum vydania = 2023-02-11 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Kost Elisevich, MD | priezvisko = PhD}}</ref>
== Geografia a hranice ==
=== Poloha ===
Kozácky hetmanát sa ako dŕžava rozprestieral na území troch vojvodstiev v oblasti na západe a východne od rieky [[Dneper]]. Práve v západnej a východnej časti krajiny boli zhodné hranice s hranicou braclavského vojvodstva. Severná časť hraníc siahala smerom k riekam [[Horyň]] a [[Pripiať (rieka)|Pripjať]]. Hranice na východe siahali smerom za ľavý breh rieky [[Dneper]], pričom zahŕňali oblasti okolo miest [[Ljubeč]], [[Novhorod Siversyj]] a [[Starodub]]. Samotná dŕžava mala rozlohu takmer 200 000 km². Krajinu obývalo viac než tri milióny obyvateľov.
=== Vnútropolitický systém ===
==== Vedenie dŕžavy ====
Na čele samotnej dŕžavy stál [[Hajtman (Ukrajina)|hajtman]]. Ten bol svojím spôsobom ako samovládca. Jeho postavenie bolo oveľa silnejšie než u poľského kráľa v šľachtickom štáte. [[Hajtman (Ukrajina)|Hajtman]] mal právomoci, prostredníctvom ktorých mohol rozhodovať o všetkých závažnejších otázkach, či už finančných alebo vojenských. Jeho postavenie bolo sčasti obmedzené slovom kozáckej staršiny, voľbou [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] a kozáckou radou. V skutočnosti však kozácky [[Hajtman (Ukrajina)|hajtman]] menom [[Bohdan Chmeľnyckyj]] zvolával radu iba výnimočne a riadil ukrajinské záležitosti iba za podpory kozáckej staršiny a zborom vyšším veliteľov.
==== Armáda ====
Kozácke vojsko sa delilo na pluky, sotne a roty (kurene). Kureň predstavovalo 10 až 40 vojakov z jednej dediny alebo časti mesta. Niekoľko kureňov tvorilo sotňu pod velením stotníka, ktorý mal sídlo spolu so staršinou v sotninovom meste. Tam vykonával ataman civilnú správu obvodu a v spolupráci s mestskou samosprávou udržiaval taktiež správu mesta.
Sotňa mala väčšinou 200 až 300 vojakov. Vyššou jednotkou bol pluk, ktorý mal 11 až 22 sotní. Predsedal mu plukovník. Ten mal v istom zmysle slova funkciu guvernéra oblasti. Pluk mal navyše vlastnú staršinu a funkcionára pre civilnú a justičnú správu oblasti.
==== Justícia ====
Kozácka justícia mala spravidla dvoch hlavných sudcov. Hlavný pisár riadil generálnu vojenskú kanceláriu. Mal taktiež na starosti administratívne ale aj diplomatické záležitosti.
=== Hospodársky systém a poddanstvo ===
Mestá boli založené podľa [[Magdeburské právo|magdeburského práva]]. Zachovali si teda svoju mestskú samosprávu.
Roľnícke obyvateľstvo malo bolo na rozdiel pred povstaním spravidla slobodné. Roľníci obhospodarovali pridelenú pôdu, ktorú považovali priamo za vlastnú. Práve za to museli odvádzať poplatky do pokladnice kozáckeho vojska, prípadne šľachtickému vlastníkovi. Osobná závislosť sa udržala viac na pôde cirkevných panstiev.
Kozácky štát však začal práve vtedy, keď to hospodárska situácia dovolila, vyberať dane a dávky. Takisto pravoslávni cirkevní hodnostári potrebovali na vlastných statkoch robotnú prácu.
Sám [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckyj]] nebol revolucionár, pričom od roľníkov si udržiaval značný odstup. Zastával názor, podľa ktorého mal na statkoch vládnuť pokoj a poriadok. Tým pohrozil roľníkom represiami. Ak by sa naďalej búrili proti daniam, mali byť zneškodnené trestnými oddielmi.
Tí roľníci, ktorí sa cítili ako utláčaní, sa presťahovali smerom do údolia rieky [[Siverskyj Donec|Donec]]. Kolonizovanie tohto regiónu podporil taktiež samotný cár menom [[Alexej I. (Rusko)|Alexej I. Michajlovič]]. Usadení roľníci mohli zaberať stepnú pôdu získať výsady (slobody) v podobe samosprávy. Okrem toho mali právo obchodu a boli oslobodení od platenia daní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=117; 120|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-278-0173-2</nowiki>.
== Pozri aj ==
* [[Dejiny Ukrajiny]]
* [[Chmeľnyckého povstanie]]
* [[Zborovská dohoda]]
== Zdroj ==
* RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). ''Dějiny'' ''Ukrajiny.'' Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1.
[[Kategória:Kozáci]]
1dedtd34fij3xv2etp4e8j2jokuh4ea
Auston Matthews
0
744461
8207545
8192964
2026-05-03T07:00:13Z
KormiSKbot
236958
-duplicitne kategorie; CheckWiki #17
8207545
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Auston Matthews|Portrét=Auston Matthews playing with the Maple Leafs in 2022 (Quintin Soloviev).jpg|Štátna príslušnosť=USA|Dátum narodenia={{dnv|1997|9|17}}|Miesto narodenia=[[San Ramon (Kalifornia)|San Ramon]], [[Kalifornia]], [[USA]]|Pozícia=útočník|Streľba=ľavou rukou|Váha=98|Tím=[[Toronto Maple Leafs]]|Výška=191|Bývalé tímy=[[ZSC Lions]]|Draft=1. celkovo, [[NHL Entry Draft|2016]],<br/>[[Toronto Maple Leafs]]|Rok1=2015}}
{{Olympijské zlato}}
'''Auston Taylor Matthews''' (* [[17. september]] [[1997]], [[San Ramon (Kalifornia)|San Ramon]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký profesionálny [[Hokejista|hokejový hráč]], ktorý je centrom a [[Kapitán (ľadový hokej)|kapitánom]] tímu [[Toronto Maple Leafs]] v [[National Hockey League]] (NHL).
Prezývaný „''Papi''“ alebo „''Tone''“,<ref>https://thehockeywriters.com/toronto-maple-leafs-auston-matthews-background/</ref> je všeobecne považovaný za jedného z najlepších hráčov na svete vďaka svojej všestrannej hre a smrtiacim strelám. Jeho úspešnosť v streľbe gólov vyvolala porovnávanie s hráčmi ako [[Alexandr Michajlovič Ovečkin|Alexander Ovečkin]].<ref>https://www.nytimes.com/athletic/5404139/2024/04/09/auston-matthews-maple-leafs-goal-rank/</ref>
== Klubová kariéra ==
Matthews bol draftovaný ako 57. v celkovom poradí [[Everetto Silvertips|Everettom Silvertipsom]] z [[Western Hockey League]] (WHL) v Bantam Drafte WHL v roku 2012, ale rozhodol sa hrať za [[USA Hockey National Team Development Program]], ktorý sa zúčastňuje [[United States Hockey League]] (USHL). V tej sezóne hral za U.S. National U17 Team (USDP), kde si získal pozornosť skautov NHL a dokonca sa objavil na webovej stránke NHL, kde zdôrazňoval svoje jedinečné juhozápadné pozadie.<ref>https://www.nhl.com/news/arizona-kid-making-noise-at-u-s-junior-camp/c-727866</ref> Vo svojej druhej sezóne s U.S. National U18 Team (USDP) skončil Matthews na prvom mieste v ligovom strelectve so 116 bodmi (55 gólov a 61 asistencií), čím prekonal rekord National Team Development Program so 102 bodmi, ktorý v sezóne 2005/2006 vytvoril Patrick Kane a o 29 bodov porazil [[Jack Eichel|Jacka Eichela]]. 21. mája 2015 Matthews získal cenu USA Hockey Bob Johnson Award za vynikajúce výsledky v medzinárodných súťažiach.<ref>http://www.usahockey.com/news_article/show/517066?referrer_id=1302898</ref>
Namiesto toho, aby Matthews pokračoval v americkom amatérskom hokeji alebo hral juniorský hokej v [[Canadian Hockey League|Kanadskej hokejovej lige]] (Canadian Hockey League), sa rozhodol hrať profesionálne počas svojej poslednej sezóny predtým, ako sa stal oprávneným na vstup do NHL draftu 2016, keďže o dva dni zmeškal termín narodenia pre vstup do NHL draftu 2015. 7. augusta 2015 podpísal jednoročný kontrakt na hranie vo švajčiarskej [[National League]] A (NLA) za [[ZSC Zürich Lions|ZSC Lions]]. Matthewsa oslovil hlavný tréner Lions [[Marc Crawford]], ktorého ohromilo jeho korčuľovanie a držanie puku počas prieskumu Majstrovstiev sveta hráčov do 18 rokov 2015. Crawford rýchlo zavolal Matthewsovmu agentovi [[Pat Brisson|Patovi Brissonovi]], aby prediskutovali návrh na podpis hráča do tímu. Matthews a jeho rodina po skončení turnaja rýchlo súhlasili a strávili nasledujúcich niekoľko mesiacov vybavovaním rôznych dokumentov. Po tom, čo vynechal prvé štyri zápasy základnej časti sezóny 2015/2016, debutoval v NLA 18. septembra 2015 a strelil svoj prvý gól v zápase proti brankárovi [[Benjamin Conz|Benjaminovi Conzovi]] z [[HC Fribourg-Gottéron]] na domácom ľade [[Hallenstadion|Hallenstadionu]]. Väčšinu sezóny strávil v útočnej formácii s Robertom Nilssonom a s týmto veteránom si našiel spoločnú reč.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_Hockey_News</ref>
Koncom júna 2016 bol Matthews draftovaný ako prvý draftovaný hráč tímom [[Toronto Maple Leafs]] v roku 2016 a stal sa tak prvým Američanom draftovaným s najvyšším draftom od Patricka Kanea v roku 2007.<ref>https://web.archive.org/web/20190906215202/https://bangordailynews.com/2016/06/24/sports/maple-leafs-land-matthews-with-no-1-pick-in-nhl-draft/</ref> Niekoľko mesiacov pred podujatím sa všeobecne očakávalo, že Matthews bude draftovaný ako prvý draftovaný hráč, pričom sa neustále umiestňoval na vrchole rebríčkov talentov a hlavných skautských správ. Špekulácie v médiách naznačovali, že Matthews a tím mali menší zmluvný spor ohľadom bonusov za výkon; Matthews žiadal tím o zmluvu podobnú zmluve [[Connor McDavid|Connora McDavida]] alebo Jacka Eichela, ktorých ročná hodnota vrátane bonusov bola 3,775 milióna dolárov. Hoci generálny manažér Maple Leafs [[Lou Lamoriello]] v minulosti otvorene vyhlásil svoj nesúhlas so zahrnutím bonusov do hráčskych zmlúv, pri rokovaniach o Matthewsovej zmluve jasne uviedol, že bonusy za výkon nikdy neboli problémom.<ref>https://www.cbssports.com/nhl/news/maple-leafs-sign-no-1-pick-auston-matthews-to-maximum-entry-level-contract/</ref> Lamoriello bol predtým zapojený do zmluvného sporu s [[New Jersey Devils]] so štvrtým draftovaným hráčom [[Adam Larsson|Adamom Larssonom]] ohľadom bonusov; V Larssonovej vstupnej zmluve neboli zahrnuté žiadne bonusové klauzuly. 21. júla obe strany finalizovali dohodu, pričom Matthews podpísal trojročnú vstupnú zmluvu, ktorá zahŕňala maximálny rozsah výkonnostných bonusov.<ref>https://www.cbssports.com/nhl/news/maple-leafs-sign-no-1-pick-auston-matthews-to-maximum-entry-level-contract/</ref> Lamoriello uviedol, že zmluva bola vyrokovaná do desiatich minút od stretnutia s Matthewsovým agentom Patom Brissonom a že dohoda bola uzavretá „torontským spôsobom“. Brisson neskôr potvrdil, že obe strany nemali žiadne problémy s vyjednávaním zmluvy. Zmluva mala rovnakú hodnotu ako tie, ktoré McDavid a Eichel podpísali o rok skôr. O dva týždne neskôr Matthews získal ocenenie Mladík roka NLA, vyhradené pre najlepšieho nováčika ligy. Bolo to jeho piate ocenenie počas jeho pôsobenia vo Švajčiarsku.<ref>https://www.thestar.com/sports/leafs/2016/07/21/auston-matthews-signs-with-maple-leafs.html</ref>
23. augusta 2023 Matthews podpísal štvorročné predĺženie zmluvy s priemerným ročným platom 13,25 milióna dolárov. V októbri toho istého roku Matthews začal [[NHL 2023/2024|sezónu 2023/2024]] strelením svojho ôsmeho hetriku v kariére, keď Maple Leafs porazili Canadiens 6:5 po nájazdoch. Matthews strelil ďalší hetrik v nasledujúcom zápase pri víťazstve Leafs nad [[Minnesota Wild]] 7:4 a stal sa tak prvým hráčom, ktorý strelil dva hetriky za sebou na začiatku sezóny odkedy sa Ovečkinovi podarilo tento výkon v prvých dvoch zápasoch sezóny 2017/2018 v októbri 2017. Matthews bol zvolený za jedného zo štyroch kapitánov tímov, ktorí draftovali tím v Zápase hviezd 2024, ktorý sa konal v Toronte vo februári 2024.<ref>https://web.archive.org/web/20231016005455/https://www.espn.com/nhl/story/_/id/38661825/maple-leafs-auston-matthews-opens-season-2-hat-tricks</ref> Kapitáni tímov boli na turnaji Zápasu hviezd toho roku spárovaní s celebritami; Matthews bol spárovaný s náhradným kapitánom Riellym a kanadským popovým spevákom [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]]. V prvom zápase hral tím Matthews proti tímu Hughes, kde zvíťazil po nájazdoch. Po postupe do finále proti tímu McDavid boli oba tímy po jednej tretine vyrovnané, ale tím Matthews dominoval v druhej polovici zápasu a vyhral turnaj. Matthews získal ocenenie MVP zápasu hviezd a stal sa tak piatym tímom Maple Leaf, ktorý získal toto ocenenie, a prvým za 33 rokov. Matthews pokračoval v streľbe v skvelom tempe aj počas celej sezóny. Na konci 54. zápasu sezóny Maple Leafs 21. februára 2024 proti Arizona Coyotes sa Matthews už vyšplhal na 51 gólov s dvojgólovým rozdielom, čo je zďaleka najrýchlejšie tempo, akým americký hráč dosiahol 50-gólovú hranicu.<ref>[https://web.archive.org/web/20240331165114/https://www.nhl.com/news/nhl-morning-skate-for-february-4#:~:text=%2A%20Auston%20Matthews%20scored%20twice%20in,win%20All%2DStar%20Game%20MVP. https://web.archive.org/web/20240331165114/https://www.nhl.com/news/nhl-morning-skate-for-february-4#:~:text=%2A%20Auston%20Matthews%20scored%20twice%20in,win%20All%2DStar%20Game%20MVP.]</ref> Predchádzajúci rekordný čas pre amerického hráča, ktorý strelil 50 gólov, bol 62 zápasov, ktorý vytvoril [[Kevin Stevens]] s [[Pittsburgh Penguins]] v sezóne 1992 – 1993. 30. marca 2024 sa stal deviatym hráčom v histórii NHL, ktorý mal viacero sezón so 60 gólmi, keď Leafs porazili Buffalo Sabres 3:0. Svoj 100. bod v sezóne zaznamenal 6. apríla 2024, keď strelil 64. gól v sezóne proti Montreal Canadiens, čo bola jeho druhá sezóna so 100 bodmi v kariére. O tri noci neskôr prekonal Ovečkinov rekord z éry platového stropu strelením svojho 66. gólu pri výhre 5:2 nad [[New Jersey Devils]], čím si zabezpečil poctu ako prvý hráč NHL za 28 rokov, ktorý strelil viac ako 65 gólov v jednej sezóne. Naposledy sa takémuto úspechu podarilo dosiahnuť v [[NHL 1995/1996|sezóne NHL 1995/1996]] [[Mario Lemieux|Mariovi Lemieuxovi]], ktorý v tej sezóne strelil 69 gólov. Matthews neskôr vyrovnal Lemieuxov úspech strelením 69 gólov na konci sezóny a získal svoju tretiu Rocket Richard Trophy v kariére. Matthews si tiež pripísal gól a tri asistencie, čím získal štyri body v piatich zápasoch, pričom Maple Leaf opäť vypadli v úvodnom kole play-off 2024 v siedmich zápasoch proti [[Boston Bruins]].V druhom kole prehrali v siedmich zápasoch s obhajcami titulu Stanley Cupu [[Florida Panthers]]. V šiestom zápase strelil Matthews víťazný gól pri výhre 2:0 a zvýšil tak počet zápasov v sérii na sedem zápasov.<ref>https://www.si.com/nhl/si-am-maple-leafs-make-dubious-history-with-latest-game-7-failure</ref>
14. augusta 2024 vymenovali Maple Leafs Matthewsa za kapitána, čím nahradil [[John Tavares|Johna Tavaresa]] ako 26. kapitán v histórii klubu. Matthews je prvým kapitánom klubu narodeným v Amerike.<ref>https://www.nhl.com/news/auston-matthews-named-toronto-captain-replaces-john-tavares</ref> 15. apríla 2025 Matthews strelil svoj 400. gól v kariére v zápase proti Buffalo Sabres a stal sa šiestym najrýchlejším hráčom, ktorý dosiahol túto hranicu. 3. januára 2026 Matthews strelil svoj 421. gól, čím predbehol [[Mats Sundin|Matsa Sundina]] a stal sa najlepším strelcom Maple Leafs v histórii.<ref>https://www.thestar.com/sports/leafs/auston-matthews-passes-mats-sundin-for-most-goals-in-maple-leafs-history/article_745698f9-c9b9-4f76-a69e-9096ec0db828.html</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Auston Matthews|1337435962}}
{{NHL Jednotkydraftu}}
{{DEFAULTSORT:Matthews, Auston}}
[[Kategória:Hokejisti USA]]
[[Kategória:Hokejoví útočníci USA]]
[[Kategória:Olympionici USA]]
[[Kategória:Hráči Toronto Maple Leafs]]
[[Kategória:Hráči ZSC Zürich Lions]]
[[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
[[Kategória:Medailisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
[[Kategória:Olympijskí víťazi USA]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Toronto Maple Leafs]]
[[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Osobnosti USA mexického pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Kalifornie]]
hv0hdb2153mc9reyisyp6bsr3ak0bih
Šimon Adamov
0
744587
8207488
8163616
2026-05-02T23:43:15Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207488
wikitext
text/x-wiki
{{olympijská účasť}}
{{Infobox Biatlonista
| meno = Šimon Adamov
| foto =
| popis =
| celé meno =
| prezývka =
| dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2004|11|18}}
| rodné mesto = [[Martin (mesto)|Martin]]
| štát = [[Slovensko]]
| výška = 184 cm
| váha = 75 kg
| dátum úmrtia =
| miesto úmrtia =
| štát úmrtia =
| klub = TJ Tatran Hybe
| značka lyží = [[Fischer Sports|Fischer]]
| značka zbrane = Anschutz
| olympictímy =
| olympicmedaile =
| olympiczlato =
| worldstímy =
| worldsmedaile =
| worldszlato =
| sezóna = 4 (od 2023/24)
| víťazstvá =
| dátum aktualizácie =
| medailašablóny-expand =
| medailašablóny =
}}
'''Šimon Adamov''' (* [[18. november]] [[2004]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Šimon Adamov | url = https://www.olympic.sk/sportovec/simon-adamov | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-11 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) je slovenský [[Biatlon|biatlonista]] a bežkár, ktorý reprezentuje [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026|Slovensko]] na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine 2026]]. Na [[Svetový pohár v biatlone|Svetovom pohári v biatlone]] debutoval v roku 2024.
Adamov vyrastal v obci [[Nižná Boca]] pod [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými Tatrami]], na [[lyže|lyžiach]] stál odmalička a k športu sa dostal vo veľmi mladom veku. V mládežníckych kategóriách začal pretekať za klub TJ Tatran Hybe. Jeho otec Michal Adamov je aj jeho trénerom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Černáková | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Bol som v strese. Budem šťastný alebo sklamaný, hovorí mladý biatlonista o vybojovanej miestenke | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/biatlon-simon-adamov-olympijska-miestenka-pribeh-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-02 | dátum prístupu = 2026-02-11}}</ref>
Na pretekoch juniorského [[IBU Cup]]u 2023 v Pokljuke vo vytrvalostných pretekoch na 15 km skončil na štvrtom mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Nie je to iba o Borguľovi. O pódium bojoval ďalší slovenský biatlonista | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/biatlon-borgula-adamov-vysledky-nedela-dnes-pokljuka-ibu-cup-junior-2023-2024/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2026-02-11 }}</ref>
Na Zimných olympijských hrách 2026 debutoval v [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – zmiešaná štafeta|zmiešanej štafete 4x6 km]] s [[Jakub Borguľa|Jakubom Borguľom]], [[Paulína Bátovská Fialková|Paulínou Bátovskou Fialkovou]] a [[Anastasiya Kuzmina|Anastasiou Kuzminovou]], kde obsadili s časom 1:09:06,5, 11 dobíjaniami a bez nutnosti absolvovať trestné kolo a 19. miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet,TASR | odkaz na autora = | titul = Slovenským biatlonistom úvod olympiády nevyšiel, finišovali medzi poslednými | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/biatlon-dnes-vysledky-slovensko-miesana-stafeta-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-08 | dátum prístupu = 2026-02-11 }}</ref> V [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky mužov|individuálnych vytrvalostných pretekoch na 20 km mužov]] obsadil 82. miesto so sedmimi trestnými minútami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet,TASR | odkaz na autora = | titul = Prvá individuálna disciplína patrila Nórom. Adamova pripravila o lepší výsledok druhá streľba | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/biatlon-vytrvalostne-preteky-medaily-vysledky-10-februar-botn-zlato-simon-adamov-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-11 }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=CC&listid=&competitorid=265879 Šimon Adamov] na stránke [[Medzinárodná lyžiarska federácia|Medzinárodnej lyžiarskej federácie]] {{eng icon}}
* [https://www.biathlonworld.com/athlete/adamov-simon/BTSVK11811200401?tab=results Šimon Adamov] na stránke [[Medzinárodná biatlonová únia|Medzinárodnej biatlonovej únie]] {{eng icon}}
* [https://www.olympic.sk/sportovec/simon-adamov Šimon Adamov]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na stránke [[SOŠV]]
{{Slováci na ZOH 2026}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Adamov, Šimon}}
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
[[Kategória:Slovenskí biatlonisti]]
[[Kategória:Slovenskí olympionici]]
[[Kategória:Biatlonisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
5y8huu006wnijv1llh971he88a19w8w
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia
0
744644
8207252
8207168
2026-05-02T15:33:33Z
StudioFixifoxTV
250451
Aktualizovanie informácií
8207252
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| logo =
| veľkosť loga =
| popis loga =
| usporiadateľ = Poľsko
| 2 usporiadateľ = Čína
| dátum = 2. máj – 8. máj 2026<br>29. apríl – 5. máj 2026
| počet tímov = 12
| počet dejísk = 2
| počet miest = 2
| víťaz =
| počet titulov =
| zápasy =
| góly =
| návštevnosť =
| najproduktívnejší hráč =
| najužitočnejší hráč =
| dejiská = [[Sosnowiec]], [[Šen-čen]]
| predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia/2025
| nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia/2027
}}
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|I. divízia]]''' sú dva hokejové turnaje druhej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V I. divízii hrá 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách.
== I. A divízia ==
Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 2. mája do 8. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/722/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{KAZ|lh|1}}
|15. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Top divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{FRA|lh|1}}
|16. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup
|-
|{{UKR|lh|1}}
|3. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]]
|-
|{{JPN|lh|1}}
|4. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{POL|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{LTU|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{POL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{JPN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=4|pozadie=#ffcccc}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|Top divízie MS 2027]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+02:00|UTC+2]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Aréna Sosnowiec]], [[Sosnowiec]]
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
| skóre =3:4
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|2|2}}
| divákov =391
| strely1 =16
| strely2 =46
| tresty1 =9
| tresty2 =11
| správa =https://www.iihf.com/pdf/722/ihm722901_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== I. B divízia ==
Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hrá v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 29. apríla do 5. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/723/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{ROU|lh|1}}
|6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{KOR|lh|1}}
|2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]]
|-
|{{EST|lh|1}}
|3. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{CHN|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{ESP|lh|1}}
|5. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{NED|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. A divízia|II. A divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Priebežné poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ROU|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=14|ig=5}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{KOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=1|sg=8|ig=10}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=22|pozadie=}}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Čínsky čas]]; [[UTC+08:00|UTC+8]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Univerzitné športové centrum Šen-čen]], [[Šen-čen]]
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre = 2 : 12
| tretiny = {{tretiny|0|6|0|1|2|5}}
| divákov = 112
| strely1 = 24
| strely2 = 47
| tresty1 = 8
| tresty2 = 20
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723901_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{ROU|lh|1}}'''
| skóre = 0 : 7
| tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
| divákov = 103
| strely1 = 10
| strely2 = 39
| tresty1 = 10
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723902_74_5_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KOR|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 7
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|4|2|2}}
| divákov = 2 180
| strely1 = 24
| strely2 = 46
| tresty1 = 10
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723903_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre = 5 : 1
| tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|3|0}}
| divákov = 132
| strely1 = 50
| strely2 = 14
| tresty1 = 6
| tresty2 = 18
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723904_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre = 6 : 4
| tretiny = {{tretiny|1|1|4|0|1|3}}
| divákov = 107
| strely1 = 36
| strely2 = 10
| tresty1 = 2
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723905_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 4 p
| tretiny = {{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1}}
| divákov = 1 394
| strely1 = 42
| strely2 = 25
| tresty1 = 10
| tresty2 = 16
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723906_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =4:1
| tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|0|0}}
| divákov =104
| strely1 =25
| strely2 =22
| tresty1 =11
| tresty2 =3
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723907_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre =2:4
| tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|0|2}}
| divákov =125
| strely1 =29
| strely2 =19
| tresty1 =6
| tresty2 =6
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723908_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2025
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = {{CHN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ROU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KOR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{CHN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Číne]]
[[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Číne]]
[[Kategória:Šport v Sosnowci]]
[[Kategória:Šport v Šen-čene]]
[[Kategória:2026 v Európe]]
[[Kategória:2026 v Ázii]]
{{Hokejový výhonok}}
tsy9m5job46xwu1jkji2o94l4fn9woo
8207256
8207252
2026-05-02T15:40:08Z
StudioFixifoxTV
250451
Aktualizovanie informácií
8207256
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| logo =
| veľkosť loga =
| popis loga =
| usporiadateľ = Poľsko
| 2 usporiadateľ = Čína
| dátum = 2. máj – 8. máj 2026<br>29. apríl – 5. máj 2026
| počet tímov = 12
| počet dejísk = 2
| počet miest = 2
| víťaz =
| počet titulov =
| zápasy =
| góly =
| návštevnosť =
| najproduktívnejší hráč =
| najužitočnejší hráč =
| dejiská = [[Sosnowiec]], [[Šen-čen]]
| predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia/2025
| nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia/2027
}}
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|I. divízia]]''' sú dva hokejové turnaje druhej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V I. divízii hrá 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách.
== I. A divízia ==
Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 2. mája do 8. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/722/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{KAZ|lh|1}}
|15. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Top divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{FRA|lh|1}}
|16. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup
|-
|{{UKR|lh|1}}
|3. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]]
|-
|{{JPN|lh|1}}
|4. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{POL|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{LTU|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{POL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{JPN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=4|pozadie=#ffcccc}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|Top divízie MS 2027]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+02:00|UTC+2]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Aréna Sosnowiec]], [[Sosnowiec]]
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
| skóre =3:4
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|2|2}}
| divákov =391
| strely1 =16
| strely2 =46
| tresty1 =9
| tresty2 =11
| správa =https://www.iihf.com/pdf/722/ihm722901_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== I. B divízia ==
Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hrá v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 29. apríla do 5. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/723/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{ROU|lh|1}}
|6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{KOR|lh|1}}
|2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]]
|-
|{{EST|lh|1}}
|3. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{CHN|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{ESP|lh|1}}
|5. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{NED|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. A divízia|II. A divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Priebežné poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ROU|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=14|ig=5}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{KOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=14|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=18}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=22|pozadie=}}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Čínsky čas]]; [[UTC+08:00|UTC+8]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Univerzitné športové centrum Šen-čen]], [[Šen-čen]]
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre = 2 : 12
| tretiny = {{tretiny|0|6|0|1|2|5}}
| divákov = 112
| strely1 = 24
| strely2 = 47
| tresty1 = 8
| tresty2 = 20
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723901_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{ROU|lh|1}}'''
| skóre = 0 : 7
| tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
| divákov = 103
| strely1 = 10
| strely2 = 39
| tresty1 = 10
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723902_74_5_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KOR|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 7
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|4|2|2}}
| divákov = 2 180
| strely1 = 24
| strely2 = 46
| tresty1 = 10
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723903_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre = 5 : 1
| tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|3|0}}
| divákov = 132
| strely1 = 50
| strely2 = 14
| tresty1 = 6
| tresty2 = 18
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723904_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre = 6 : 4
| tretiny = {{tretiny|1|1|4|0|1|3}}
| divákov = 107
| strely1 = 36
| strely2 = 10
| tresty1 = 2
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723905_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 4 p
| tretiny = {{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1}}
| divákov = 1 394
| strely1 = 42
| strely2 = 25
| tresty1 = 10
| tresty2 = 16
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723906_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =4:1
| tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|0|0}}
| divákov =104
| strely1 =25
| strely2 =22
| tresty1 =11
| tresty2 =3
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723907_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre =2:4
| tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|0|2}}
| divákov =125
| strely1 =29
| strely2 =19
| tresty1 =6
| tresty2 =6
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723908_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2025
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre =3:4
| tretiny = {{tretiny|0|3|3|2|0|1}}
| divákov =2404
| strely1 =32
| strely2 =28
| tresty1 =7
| tresty2 =16
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723909_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ROU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KOR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{CHN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Číne]]
[[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Číne]]
[[Kategória:Šport v Sosnowci]]
[[Kategória:Šport v Šen-čene]]
[[Kategória:2026 v Európe]]
[[Kategória:2026 v Ázii]]
{{Hokejový výhonok}}
l235fjv0ix8keesesrhoivwfxfdrtxq
8207257
8207256
2026-05-02T15:40:36Z
StudioFixifoxTV
250451
Úprava
8207257
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| logo =
| veľkosť loga =
| popis loga =
| usporiadateľ = Poľsko
| 2 usporiadateľ = Čína
| dátum = 2. máj – 8. máj 2026<br>29. apríl – 5. máj 2026
| počet tímov = 12
| počet dejísk = 2
| počet miest = 2
| víťaz =
| počet titulov =
| zápasy =
| góly =
| návštevnosť =
| najproduktívnejší hráč =
| najužitočnejší hráč =
| dejiská = [[Sosnowiec]], [[Šen-čen]]
| predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia/2025
| nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia/2027
}}
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|I. divízia]]''' sú dva hokejové turnaje druhej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V I. divízii hrá 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách.
== I. A divízia ==
Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 2. mája do 8. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/722/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{KAZ|lh|1}}
|15. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Top divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{FRA|lh|1}}
|16. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup
|-
|{{UKR|lh|1}}
|3. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]]
|-
|{{JPN|lh|1}}
|4. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{POL|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{LTU|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{POL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{JPN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=4|pozadie=#ffcccc}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|Top divízie MS 2027]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+02:00|UTC+2]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Aréna Sosnowiec]], [[Sosnowiec]]
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}'''
| skóre =3:4
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|2|2}}
| divákov =391
| strely1 =16
| strely2 =46
| tresty1 =9
| tresty2 =11
| správa =https://www.iihf.com/pdf/722/ihm722901_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== I. B divízia ==
Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hrá v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 29. apríla do 5. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/723/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{ROU|lh|1}}
|6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{KOR|lh|1}}
|2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]]
|-
|{{EST|lh|1}}
|3. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{CHN|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{ESP|lh|1}}
|5. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{NED|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. A divízia|II. A divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Priebežné poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ROU|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=14|ig=5}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{KOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=14|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=18}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=22|pozadie=}}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Čínsky čas]]; [[UTC+08:00|UTC+8]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Univerzitné športové centrum Šen-čen]], [[Šen-čen]]
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre = 2 : 12
| tretiny = {{tretiny|0|6|0|1|2|5}}
| divákov = 112
| strely1 = 24
| strely2 = 47
| tresty1 = 8
| tresty2 = 20
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723901_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{ROU|lh|1}}'''
| skóre = 0 : 7
| tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
| divákov = 103
| strely1 = 10
| strely2 = 39
| tresty1 = 10
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723902_74_5_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KOR|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 7
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|4|2|2}}
| divákov = 2 180
| strely1 = 24
| strely2 = 46
| tresty1 = 10
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723903_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre = 5 : 1
| tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|3|0}}
| divákov = 132
| strely1 = 50
| strely2 = 14
| tresty1 = 6
| tresty2 = 18
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723904_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre = 6 : 4
| tretiny = {{tretiny|1|1|4|0|1|3}}
| divákov = 107
| strely1 = 36
| strely2 = 10
| tresty1 = 2
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723905_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 4 p
| tretiny = {{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1}}
| divákov = 1 394
| strely1 = 42
| strely2 = 25
| tresty1 = 10
| tresty2 = 16
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723906_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =4:1
| tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|0|0}}
| divákov =104
| strely1 =25
| strely2 =22
| tresty1 =11
| tresty2 =3
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723907_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre =2:4
| tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|0|2}}
| divákov =125
| strely1 =29
| strely2 =19
| tresty1 =6
| tresty2 =6
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723908_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2025
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre =3:4
| tretiny = {{tretiny|0|3|3|2|0|1}}
| divákov =2404
| strely1 =32
| strely2 =28
| tresty1 =7
| tresty2 =16
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723909_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ROU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KOR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{CHN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Číne]]
[[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Číne]]
[[Kategória:Šport v Sosnowci]]
[[Kategória:Šport v Šen-čene]]
[[Kategória:2026 v Európe]]
[[Kategória:2026 v Ázii]]
{{Hokejový výhonok}}
d3an2csolm3448zxy92jnfxr88lmatf
8207292
8207257
2026-05-02T17:24:52Z
StudioFixifoxTV
250451
Uprava
8207292
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| logo =
| veľkosť loga =
| popis loga =
| usporiadateľ = Poľsko
| 2 usporiadateľ = Čína
| dátum = 2. máj – 8. máj 2026<br>29. apríl – 5. máj 2026
| počet tímov = 12
| počet dejísk = 2
| počet miest = 2
| víťaz =
| počet titulov =
| zápasy =
| góly =
| návštevnosť =
| najproduktívnejší hráč =
| najužitočnejší hráč =
| dejiská = [[Sosnowiec]], [[Šen-čen]]
| predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia/2025
| nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia/2027
}}
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|I. divízia]]''' sú dva hokejové turnaje druhej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V I. divízii hrá 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách.
== I. A divízia ==
Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 2. mája do 8. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/722/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{KAZ|lh|1}}
|15. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Top divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{FRA|lh|1}}
|16. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup
|-
|{{UKR|lh|1}}
|3. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]]
|-
|{{JPN|lh|1}}
|4. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{POL|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{LTU|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{POL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{JPN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=4|pozadie=#ffcccc}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|Top divízie MS 2027]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+02:00|UTC+2]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Aréna Sosnowiec]], [[Sosnowiec]]
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}'''
| skóre =3:4
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|2|2}}
| divákov =391
| strely1 =16
| strely2 =46
| tresty1 =9
| tresty2 =11
| správa =https://www.iihf.com/pdf/722/ihm722901_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== I. B divízia ==
Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hrá v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 29. apríla do 5. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/723/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{ROU|lh|1}}
|6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{KOR|lh|1}}
|2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]]
|-
|{{EST|lh|1}}
|3. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{CHN|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{ESP|lh|1}}
|5. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{NED|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. A divízia|II. A divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Priebežné poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ROU|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=14|ig=5}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{KOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=14|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=18}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=22|pozadie=}}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Čínsky čas]]; [[UTC+08:00|UTC+8]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Univerzitné športové centrum Šen-čen]], [[Šen-čen]]
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre = 2 : 12
| tretiny = {{tretiny|0|6|0|1|2|5}}
| divákov = 112
| strely1 = 24
| strely2 = 47
| tresty1 = 8
| tresty2 = 20
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723901_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{ROU|lh|1}}'''
| skóre = 0 : 7
| tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
| divákov = 103
| strely1 = 10
| strely2 = 39
| tresty1 = 10
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723902_74_5_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KOR|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 7
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|4|2|2}}
| divákov = 2 180
| strely1 = 24
| strely2 = 46
| tresty1 = 10
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723903_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre = 5 : 1
| tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|3|0}}
| divákov = 132
| strely1 = 50
| strely2 = 14
| tresty1 = 6
| tresty2 = 18
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723904_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre = 6 : 4
| tretiny = {{tretiny|1|1|4|0|1|3}}
| divákov = 107
| strely1 = 36
| strely2 = 10
| tresty1 = 2
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723905_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 4 p
| tretiny = {{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1}}
| divákov = 1 394
| strely1 = 42
| strely2 = 25
| tresty1 = 10
| tresty2 = 16
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723906_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =4:1
| tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|0|0}}
| divákov =104
| strely1 =25
| strely2 =22
| tresty1 =11
| tresty2 =3
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723907_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre =2:4
| tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|0|2}}
| divákov =125
| strely1 =29
| strely2 =19
| tresty1 =6
| tresty2 =6
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723908_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2025
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre =3:6
| tretiny = {{tretiny|0|3|3|2|0|1}}
| divákov =2404
| strely1 =32
| strely2 =28
| tresty1 =7
| tresty2 =16
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723909_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ROU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KOR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{CHN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Číne]]
[[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Číne]]
[[Kategória:Šport v Sosnowci]]
[[Kategória:Šport v Šen-čene]]
[[Kategória:2026 v Európe]]
[[Kategória:2026 v Ázii]]
{{Hokejový výhonok}}
gpur6fccdez73lqhh3gyn32vt6t6ain
8207295
8207292
2026-05-02T17:33:03Z
StudioFixifoxTV
250451
Aktualizovanie informácií
8207295
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| logo =
| veľkosť loga =
| popis loga =
| usporiadateľ = Poľsko
| 2 usporiadateľ = Čína
| dátum = 2. máj – 8. máj 2026<br>29. apríl – 5. máj 2026
| počet tímov = 12
| počet dejísk = 2
| počet miest = 2
| víťaz =
| počet titulov =
| zápasy =
| góly =
| návštevnosť =
| najproduktívnejší hráč =
| najužitočnejší hráč =
| dejiská = [[Sosnowiec]], [[Šen-čen]]
| predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia/2025
| nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia/2027
}}
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|I. divízia]]''' sú dva hokejové turnaje druhej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V I. divízii hrá 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách.
== I. A divízia ==
Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 2. mája do 8. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/722/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{KAZ|lh|1}}
|15. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Top divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{FRA|lh|1}}
|16. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup
|-
|{{UKR|lh|1}}
|3. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]]
|-
|{{JPN|lh|1}}
|4. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{POL|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{LTU|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{POL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{JPN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=4}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4|pozadie=#ffcccc}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|Top divízie MS 2027]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+02:00|UTC+2]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Aréna Sosnowiec]], [[Sosnowiec]]
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}'''
| skóre =3:4
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|2|2}}
| divákov =391
| strely1 =16
| strely2 =46
| tresty1 =9
| tresty2 =11
| správa =https://www.iihf.com/pdf/722/ihm722901_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KAZ|lh|1}}'''
| skóre =1:4
| tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|0|4}}
| divákov =368
| strely1 =13
| strely2 =33
| tresty1 =3
| tresty2 =11
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722902_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== I. B divízia ==
Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hrá v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 29. apríla do 5. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/723/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{ROU|lh|1}}
|6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{KOR|lh|1}}
|2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]]
|-
|{{EST|lh|1}}
|3. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{CHN|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{ESP|lh|1}}
|5. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{NED|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. A divízia|II. A divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Priebežné poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ROU|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=14|ig=5}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{KOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=14|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=18}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=22|pozadie=}}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Čínsky čas]]; [[UTC+08:00|UTC+8]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Univerzitné športové centrum Šen-čen]], [[Šen-čen]]
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre = 2 : 12
| tretiny = {{tretiny|0|6|0|1|2|5}}
| divákov = 112
| strely1 = 24
| strely2 = 47
| tresty1 = 8
| tresty2 = 20
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723901_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{ROU|lh|1}}'''
| skóre = 0 : 7
| tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
| divákov = 103
| strely1 = 10
| strely2 = 39
| tresty1 = 10
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723902_74_5_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KOR|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 7
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|4|2|2}}
| divákov = 2 180
| strely1 = 24
| strely2 = 46
| tresty1 = 10
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723903_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre = 5 : 1
| tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|3|0}}
| divákov = 132
| strely1 = 50
| strely2 = 14
| tresty1 = 6
| tresty2 = 18
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723904_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre = 6 : 4
| tretiny = {{tretiny|1|1|4|0|1|3}}
| divákov = 107
| strely1 = 36
| strely2 = 10
| tresty1 = 2
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723905_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 4 p
| tretiny = {{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1}}
| divákov = 1 394
| strely1 = 42
| strely2 = 25
| tresty1 = 10
| tresty2 = 16
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723906_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =4:1
| tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|0|0}}
| divákov =104
| strely1 =25
| strely2 =22
| tresty1 =11
| tresty2 =3
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723907_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre =2:4
| tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|0|2}}
| divákov =125
| strely1 =29
| strely2 =19
| tresty1 =6
| tresty2 =6
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723908_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2025
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre =3:6
| tretiny = {{tretiny|0|3|3|2|0|1}}
| divákov =2404
| strely1 =32
| strely2 =28
| tresty1 =7
| tresty2 =16
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723909_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ROU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KOR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{CHN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Číne]]
[[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Číne]]
[[Kategória:Šport v Sosnowci]]
[[Kategória:Šport v Šen-čene]]
[[Kategória:2026 v Európe]]
[[Kategória:2026 v Ázii]]
{{Hokejový výhonok}}
5t9ibqgwqr79acqo3d0sgl7uihjrzzw
8207534
8207295
2026-05-03T05:45:14Z
StudioFixifoxTV
250451
Aktualizovanie informácií
8207534
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| logo =
| veľkosť loga =
| popis loga =
| usporiadateľ = Poľsko
| 2 usporiadateľ = Čína
| dátum = 2. máj – 8. máj 2026<br>29. apríl – 5. máj 2026
| počet tímov = 12
| počet dejísk = 2
| počet miest = 2
| víťaz =
| počet titulov =
| zápasy =
| góly =
| návštevnosť =
| najproduktívnejší hráč =
| najužitočnejší hráč =
| dejiská = [[Sosnowiec]], [[Šen-čen]]
| predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia/2025
| nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia/2027
}}
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|I. divízia]]''' sú dva hokejové turnaje druhej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V I. divízii hrá 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách.
== I. A divízia ==
Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 2. mája do 8. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/722/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{KAZ|lh|1}}
|15. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Top divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{FRA|lh|1}}
|16. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup
|-
|{{UKR|lh|1}}
|3. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]]
|-
|{{JPN|lh|1}}
|4. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{POL|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{LTU|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{POL|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=3|ig=2}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{JPN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=4}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{UKR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=2|ig=3}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4|pozadie=#ffcccc}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|Top divízie MS 2027]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+02:00|UTC+2]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Aréna Sosnowiec]], [[Sosnowiec]]
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}'''
| skóre =3:4
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|2|2}}
| divákov =391
| strely1 =16
| strely2 =46
| tresty1 =9
| tresty2 =11
| správa =https://www.iihf.com/pdf/722/ihm722901_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KAZ|lh|1}}'''
| skóre =1:4
| tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|0|4}}
| divákov =368
| strely1 =13
| strely2 =33
| tresty1 =3
| tresty2 =11
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722902_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = '''{{POL|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =3:2
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|0|1|1}}
| divákov =2567
| strely1 =22
| strely2 =32
| tresty1 =9
| tresty2 =6
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722903_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== I. B divízia ==
Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hrá v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 29. apríla do 5. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/723/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{ROU|lh|1}}
|6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{KOR|lh|1}}
|2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]]
|-
|{{EST|lh|1}}
|3. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{CHN|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{ESP|lh|1}}
|5. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{NED|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. A divízia|II. A divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Priebežné poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ROU|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=14|ig=5}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{KOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=14|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=18}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=22|pozadie=}}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Čínsky čas]]; [[UTC+08:00|UTC+8]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Univerzitné športové centrum Šen-čen]], [[Šen-čen]]
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre = 2 : 12
| tretiny = {{tretiny|0|6|0|1|2|5}}
| divákov = 112
| strely1 = 24
| strely2 = 47
| tresty1 = 8
| tresty2 = 20
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723901_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{ROU|lh|1}}'''
| skóre = 0 : 7
| tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
| divákov = 103
| strely1 = 10
| strely2 = 39
| tresty1 = 10
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723902_74_5_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KOR|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 7
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|4|2|2}}
| divákov = 2 180
| strely1 = 24
| strely2 = 46
| tresty1 = 10
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723903_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre = 5 : 1
| tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|3|0}}
| divákov = 132
| strely1 = 50
| strely2 = 14
| tresty1 = 6
| tresty2 = 18
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723904_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre = 6 : 4
| tretiny = {{tretiny|1|1|4|0|1|3}}
| divákov = 107
| strely1 = 36
| strely2 = 10
| tresty1 = 2
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723905_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 4 p
| tretiny = {{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1}}
| divákov = 1 394
| strely1 = 42
| strely2 = 25
| tresty1 = 10
| tresty2 = 16
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723906_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =4:1
| tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|0|0}}
| divákov =104
| strely1 =25
| strely2 =22
| tresty1 =11
| tresty2 =3
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723907_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre =2:4
| tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|0|2}}
| divákov =125
| strely1 =29
| strely2 =19
| tresty1 =6
| tresty2 =6
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723908_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2025
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre =3:6
| tretiny = {{tretiny|0|3|3|2|0|1}}
| divákov =2404
| strely1 =32
| strely2 =28
| tresty1 =7
| tresty2 =16
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723909_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ROU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KOR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{CHN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Číne]]
[[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Číne]]
[[Kategória:Šport v Sosnowci]]
[[Kategória:Šport v Šen-čene]]
[[Kategória:2026 v Európe]]
[[Kategória:2026 v Ázii]]
{{Hokejový výhonok}}
opwj7nmiqdki6rusak9plg6nvb2hrth
8207618
8207534
2026-05-03T09:59:17Z
StudioFixifoxTV
250451
Aktualizovanie informácií
8207618
wikitext
text/x-wiki
{{Športová aktualita|hokej}}
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| logo =
| veľkosť loga =
| popis loga =
| usporiadateľ = Poľsko
| 2 usporiadateľ = Čína
| dátum = 2. máj – 8. máj 2026<br>29. apríl – 5. máj 2026
| počet tímov = 12
| počet dejísk = 2
| počet miest = 2
| víťaz =
| počet titulov =
| zápasy =
| góly =
| návštevnosť =
| najproduktívnejší hráč =
| najužitočnejší hráč =
| dejiská = [[Sosnowiec]], [[Šen-čen]]
| predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia/2025
| nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia/2027
}}
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|I. divízia]]''' sú dva hokejové turnaje druhej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V I. divízii hrá 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách.
== I. A divízia ==
Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 2. mája do 8. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/722/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{KAZ|lh|1}}
|15. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Top divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{FRA|lh|1}}
|16. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup
|-
|{{UKR|lh|1}}
|3. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]]
|-
|{{JPN|lh|1}}
|4. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{POL|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. A divízii MS 2025
|-
|{{LTU|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{POL|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=3|ig=2}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{JPN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=4}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{UKR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=2|ig=3}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4|pozadie=#ffcccc}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|Top divízie MS 2027]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+02:00|UTC+2]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Aréna Sosnowiec]], [[Sosnowiec]]
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}'''
| skóre =3:4
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|2|2}}
| divákov =391
| strely1 =16
| strely2 =46
| tresty1 =9
| tresty2 =11
| správa =https://www.iihf.com/pdf/722/ihm722901_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KAZ|lh|1}}'''
| skóre =1:4
| tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|0|4}}
| divákov =368
| strely1 =13
| strely2 =33
| tresty1 =3
| tresty2 =11
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722902_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = '''{{POL|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =3:2
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|0|1|1}}
| divákov =2567
| strely1 =22
| strely2 =32
| tresty1 =9
| tresty2 =6
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722903_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{LTU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 7. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
| mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 8. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec
| mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
| mužstvo2 = {{LTU|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== I. B divízia ==
Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hrá v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 29. apríla do 5. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/723/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
=== Účastníci ===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{ROU|lh|1}}
|6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{KOR|lh|1}}
|2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]]
|-
|{{EST|lh|1}}
|3. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{CHN|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{ESP|lh|1}}
|5. miesto v I. B divízii MS 2025
|-
|{{NED|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. A divízia|II. A divízii MS 2025]] a postup
|}
=== Priebežné poradie ===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ROU|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=15|ig=8}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{KOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=12}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=14|ig=13}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=18}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=22|pozadie=}}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2027]]</small>
|}
=== Zápasy ===
''Všetky časy sú miestne ([[Čínsky čas]]; [[UTC+08:00|UTC+8]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = [[Univerzitné športové centrum Šen-čen]], [[Šen-čen]]
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre = 2 : 12
| tretiny = {{tretiny|0|6|0|1|2|5}}
| divákov = 112
| strely1 = 24
| strely2 = 47
| tresty1 = 8
| tresty2 = 20
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723901_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{ROU|lh|1}}'''
| skóre = 0 : 7
| tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
| divákov = 103
| strely1 = 10
| strely2 = 39
| tresty1 = 10
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723902_74_5_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 29. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{KOR|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 7
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|4|2|2}}
| divákov = 2 180
| strely1 = 24
| strely2 = 46
| tresty1 = 10
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723903_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre = 5 : 1
| tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|3|0}}
| divákov = 132
| strely1 = 50
| strely2 = 14
| tresty1 = 6
| tresty2 = 18
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723904_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre = 6 : 4
| tretiny = {{tretiny|1|1|4|0|1|3}}
| divákov = 107
| strely1 = 36
| strely2 = 10
| tresty1 = 2
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723905_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 30. apríl 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 4 p
| tretiny = {{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1}}
| divákov = 1 394
| strely1 = 42
| strely2 = 25
| tresty1 = 10
| tresty2 = 16
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723906_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =4:1
| tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|0|0}}
| divákov =104
| strely1 =25
| strely2 =22
| tresty1 =11
| tresty2 =3
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723907_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 2. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}'''
| skóre =2:4
| tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|0|2}}
| divákov =125
| strely1 =29
| strely2 =19
| tresty1 =6
| tresty2 =6
| správa =https://www.iihf.com/pdf/723/ihm723908_74_3_0
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 2. máj 2025
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{NED|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}'''
| skóre =3:6
| tretiny = {{tretiny|0|3|3|2|0|1}}
| divákov =2404
| strely1 =32
| strely2 =28
| tresty1 =7
| tresty2 =16
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723909_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{ROU|lh|1}}
| skóre =3:1
| tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|0}}
| divákov =106
| strely1 =27
| strely2 =21
| tresty1 =8
| tresty2 =2
| správa =https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723910_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{KOR|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 3. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{CHN|lh|2}}
| mužstvo2 = {{ESP|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 12:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ROU|lh|2}}
| mužstvo2 = {{KOR|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 16:00
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{ESP|lh|2}}
| mužstvo2 = {{NED|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 5. máj 2026
| čas = 19:30
| štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen
| mužstvo1 = {{EST|lh|2}}
| mužstvo2 = {{CHN|lh|1}}
| skóre =
| tretiny = {{tretiny||||||}}
| divákov =
| strely1 =
| strely2 =
| tresty1 =
| tresty2 =
| správa =
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Číne]]
[[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Číne]]
[[Kategória:Šport v Sosnowci]]
[[Kategória:Šport v Šen-čene]]
[[Kategória:2026 v Európe]]
[[Kategória:2026 v Ázii]]
{{Hokejový výhonok}}
mf56vaxb75vp8iwns0wyp5j3cix7jnn
Hurban (partizánsky oddiel)
0
744895
8207427
8168110
2026-05-02T20:58:51Z
Martingazak
234259
Začlenenie oddielu do 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina
8207427
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Vojenská jednotka
|meno = Partizánsky oddiel Hurban, neskôr partizánsky oddiel Uher
|obrázok =
|šírka obrázka =
|popis obrázka =
|krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia =
|vznik = koniec augusta [[1944]]
|zánik = [[10. apríl]] [[1945]]
|typ = partizánsky oddiel
|funkcia =
|veľkosť =
|posádka =
|prezývka =
|motto =
|velitelia = [[Miloš Uher]] do [[27. február|27. februára]] [[1945]]<br/>[[Martin Kavický]] po [[27. február|27. februári]] [[1945]]
|vojny = [[Slovenské národné povstanie]],<br/>[[druhá svetová vojna]]
|bitky = [[Partizánsky prepad Starej Turej|Stará Turá]],<br/>[[Partizánsky boj v Cetune|Cetuna]]
|znak =
}}
'''Partizánsky oddiel Hurban''', neskôr '''partizánsky oddiel Uher''' bola partizánsky oddiel sformovaný v podjavorinskom kraji z miestnych odbojárov a ukrývajúcich sa sovietskych vojnových zajatcov. Veliteľom oddielu bol [[Miloš Uher]] a zástupcom [[Ján Rešetko]]. Oddiel sa v októbri [[1944]] stal súčasťou [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. československej partizánskej brigády J. V. Stalina]]. Zapojil sa do mnohých bojov (celkovo sa uvádza 25 bojových akcií<ref name="PlevzaHurban"/>). [[12. október|12. októbra]] [[1944]] prepadol nemeckú posádku v [[Partizánsky prepad Starej Turej|Starej Turej]]. [[27. február|27. februára]] [[1945]] sa na falošný podnet oddiel Hurban vydal do [[Partizánsky boj v Cetune|Cetuny]] brániť dedinčanov, ktorých mali terorizovať Nemci, kde padol do pasce protipartizánskeho oddielu SS [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]]. V [[Partizánsky boj v Cetune|boji]] padlo 16 partizánov, medzi ktorými boli i veliteľ oddielu Hurban [[Miloš Uher]] a jeho zástupca Anton Jakubík. Novým veliteľom oddielu sa stal [[Martin Kavický]]. Oddiel sa spojil s [[Červená armáda|Červenou armádou]] [[6. apríl|6. apríla]] [[1945]] pri [[Dolný Lopašov|Dolnom Lopašove]], keď sa ešte v ten deň podieľal na oslobodení [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]].<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref><ref name="PlevzaHurban">{{Citácia Harvard
| Heslo = Hurban
| PriezviskoEditora = Plevza
| MenoEditora = Viliam
| OdkazNaEditora = Viliam Plevza
| Rok = 1984
| Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
| Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
| Vydanie = 1.
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
| Strany = 177-178
}}</ref>
==História oddielu==
===Vznik===
Socialistická historiografia kládla vznik oddielu do leta [[1944]] alebo dokonca do roku [[1943]],<ref name="Cervenak">
{{Citácia knihy
| priezvisko = J.
| meno = Červenák
| prekladatelia =
| titul = Tri desaťročia slobody. Trenčiansky okres v Povstanía od oslobodenia po súčasnosť.
| kapitola zborník = Boj ľudu v podjavorinskom kraji
| vydanie text =
| miesto = Trenčín
| vydavateľ = Trenčianske múzeum{{--}}ideologická komisia OV KSS
| rok = 1975
| isbn =
| strany = 8
}}
</ref><ref name="Halaj">
{{Citácia knihy
| priezvisko = Dušan
| meno = Halaj
| prekladatelia =
| titul = Stará Turá{{--}}naše mesto
| kapitola zborník = Protifašistický odboj a SNP
| vydanie text =
| miesto = Stará Turá
| vydavateľ = T-Štúdio
| rok = 2010
| isbn = 978-80970549-1-9
| strany = 111
}}
</ref> pričom sa opierala o prítomnosť ukrývajúcich sa sovietskych zajatcov{{--}}utečencov z nemeckých táborov v podjavorinskom kraji, nešlo však o organizovanú partizánsku činnosť. Odbojové aktivity začali organizovať [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|stot.]] František Lipka vykonávajúci vojenský dozor v myjavskej zbrojovke Tauš a jej riaditeľ František Šamalík. Prostredníctvom myjavského rodáka komunistu [[Štefan Bednár|Štefana Bednára]] dokonca zorganizovali stretnutie s najvyšším predstaviteľom ilegálneho vedenia KSS [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]]. K dôverníkom odbojárov patril aj sústružník továrne Tauš [[Miloš Uher]]. František Lipka nadviazal kontakt aj s Františkom Micherom, riaditeľom staroturianskej zbrojovky, ktorý poskytol podjavorinským partizánom finančnú injekciu.{{#tag:ref|František Mišera poskytol prostredníctvom guvernéra Slovenskej národnej banky [[Imrich Karvaš|Imricha Karvaša]] aj financie Slovenskej národnej rade vo výške 300 000 [[Koruna slovenská|Ks]].<ref name="Kristofik"/>{{rp|62}}|group=pozn.}} V priebehu roka [[1944]] začali zhromažďovať zbrane od priekupníkov, dokonca výkupom loveckých zbraní. Sklad zbraní sa nachádzal v hostinci U Dudíka v [[Myjava (mesto)|Myjave]] (už začiatkom roka tam bolo 6 či 8 ľahkých guľometov, niekoľko pištolí, pušiek, automatov), ďalšie sklady zbraní vznikali v [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubine]], [[Stará Turá|Starej Turej]], [[Bzince pod Javorinou|Bzinciach]]. Na zhromažďovaní zbraní sa podieľal aj [[Miloš Uher]] osobne.<ref name="Kristofik"/>{{rp|62-64}}
Správa o príprave odboja v podjavorinskom regióne sa dostala prostredníctvom rotmajstra Karla Grüna, ktorý odletel so styčným dôstojníkom [[Vojenské ústredie|Vojenského ústredia]] [[npor.]] [[Ján Korecký|Jánom Koreckým]] [[2. august|2. augusta]] [[1944]] do Sovietskeho zväzu, až pred náčelníka čs. vojenskej misie v ZSSR [[Heliodor Píka|Heliodora Píku]]. Správa konštatovala, že pri Myjave je organizovaná 300{{--}}členná ilegálna skupina, ktorá očakáva zhod zbraní.<ref name="Kristofik"/>{{rp|66}}
Oddiel Hurban sa začal formovať v čase vypuknutia povstania. Prvých členov eviduje kronikár oddielu Anton Kamenický k [[28. august|28. augustu]] [[1944]].<ref name="Kristofik"/>{{rp|65}}, samotný [[Miloš Uher]] opustil zbrojovku Tauš [[30. august|30. augusta]]. Na organizácii sa podieľal aj rotník Ján Rešetko, ktorý organizoval [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|prepravu zbraní]] a iného materiálu z posádky v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] do [[Bzince pod Javorinou|Horných Bziniec]] a [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubiny]], a v noci z [[30. august|30.]] na [[31. august]] sa pripojil ku skupine [[Miloš Uher|Miloša Uhra]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy
| priezvisko = Jablonický
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Jablonický
| titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1990
| isbn = 80-215-0077-8
| počet strán = 355
| strany =
}}</ref>{{rp|236}} Zásobovanie a spojenie s [[Banská Bystrica|Banskou Bystricou]] dostal za úlohu Martin Kedro. Povstalecké centrum vo veci organizácie povstania navštívil Kedro [[1. september|1. septembra]] a hneď večer sa vrátil späť<ref name="Kristofik"/>{{rp|75}} (spojenie vysielačkou sa nadviazať nepodarilo). Nábor členov sa dial v kultúrnom dome v [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubine]]. Neplnoletí záujemcovia boli odmietaní, resp. zapojení ako spojky. Evidenciu oddielu dostal na starosť Anton Kamenický. Prvý tábor bol vybudovaný na Záhradskej v javorinských horách. Začiatkom septembra sa k jednotke pripojil nedoštudovaný lekár z [[Praha|Prahy]] [[Bedřich Placák]] a ďalší dobrovoľníci.<ref name="Kristofik"/>{{rp|69}}{{#tag:ref|Celkovo malo moravsko{{--}}slovenské hranice prekročiť okolo 500 vlastencov.<ref name="Fremal">{{Citácia knihy|titul=Kapitoly z dejín protifašistického odboja na SLovensku v rokoch 1938{{--}}1945|priezvisko=Fremal|meno=Karol|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied|miesto=Banská Bystrica|rok=2000}}</ref>|group=pozn.}} V prvých septembrových dňoch prebiehal v jednotke výcvik nováčikov.<ref name="Kristofik"/>{{rp|70}}
Revolučná eufória prvých povstaleckých dní vyústila aj do zastrašovania predstaviteľov režimu. Odvlečený bol lesný hájnik z Lubiny Kušnier, ktorý bol po dvoch dňoch týrania prepustený. Podpredseda staroturianskej miestnej organizácie [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] Ján Pavlovič bol [[10. september|10. septembra]] postrelený a na následky zranenia umrel v piešťanskej nemocnici. Do okien hostinca v Starej Turej patriaceho príslušníkovi HG Antonovi Horečnému sa strieľalo.<ref name="Kristofik"/>{{rp|76}} [[19. september|19. septembra]] príslušníci oddielu Hurban s Uhrovým zvolením zastrelili udavača a vedúceho [[Deutsche Partei]] v Myjave Franza Heidera.<ref name="Kristofik"/>{{rp|83}} Tieto akcie znepokojovali katolícku časť obyvateľstva.
===Oddiel Javorina Valentina Medvedeva===
Podľa kronikára oddielu Andreja Kamenického sa [[1. september|1. septembra]] k oddielu pripojila aj skupina utečencov z koncentračných táborov prebývajúcich v okolí [[Košariská (obec)|Košarísk]] združená okolo sovietskeho utečenca Valentina Furmanoviča Medvedeva, označovaná aj ako ''„oddiel Javorina“''.<ref name="PlevzaJavorina">{{Citácia Harvard
| Heslo = Javorina
| PriezviskoEditora = Plevza
| MenoEditora = Viliam
| OdkazNaEditora = Viliam Plevza
| Rok = 1984
| Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
| Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
| Vydanie = 1.
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
| Strany = 209
}}</ref> Medvedev sa najskôr mal stať veliteľom oddielu, potom po [[12. september|12. septembri]] len vojenský poradca a neskôr ho [[Miloš Uher|Uher]] zbavil aj tejto funkcie. Podľa partizánov [[Repta (partizánsky oddiel)|oddielu Repta]] sa Medvedev chcel [[10. september|10. septembra]] pridať k [[Repta (partizánsky oddiel)|Reptovmu oddielu]], no ten nechcel vytvárať veľkú jednotku a navrhol Uhrovi, aby Medvedeva prijal on. Podľa ďalšej verzie bol Medvedev dokonca kvôli pasivite podozrievaný zo spolupráce s Nemcami. Skupina sa nakoniec mala rozdeliť na dve časti, jedna prešla k Uhrovi, druhá k [[Repta (partizánsky oddiel)|Reptovi]].<ref name="Kristofik"/>{{rp|68}}
===Prvé strety s Nemcami===
Okolie [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] obsadila začiatkom septembra nemecká [[708. divízia ľudových granátnikov]] pod velením Josefa Kriegera (neskôr plk. Wilhelma Bleckwenna).{{#tag:ref|Sila divízie bola 7 000 mužov, no šlo najmä o starších záložníkov s nedostatkom zbraní a dopravných prostriedkov a nízkou morálkou.<ref name="Kristofik"/>{{rp|77}}|group=pozn.}} Z tohto dôvodu sa oddiel Hurban začal presúvať zo Záhradskej do oblastí [[krajné|krajňanských]] kopaníc. Zároveň [[Ján Repta]] definitívne potvrdil [[Miloš Uher|Uhra]] za veliteľa oddielu, čím vyriešil spory s ruským utečencom [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Medvedevom. [[12. september|12. septembra]] [[1944]] došlo zároveň k rozdeleniu oddielu na 3 menšie skupiny:
# skupina: veliteľ Andrej Pančekov, zástupca Vasilij Zacharov, poradca Vasilij Proskurov
# skupina: veliteľ Lukáč Ivanič, zástupca [[Martin Kavický]], poradca Simeon Mudrahejla
# skupina: veliteľ Gustáv Haruštiak, zástupca Daniel Haruštiak, poradca Vasilij Akulenčík
Prvý bojový stret s Nemcami absolvoval [[Repta (partizánsky oddiel)|oddiel Repta]] [[8. september|8. septembra]]. [[14. september|14. septembra]] podnikli Nemci „očisťovaciu akciu“ podjavorinských obcí v počte asi 150 mužov na 3 pancierových a 4 nákladných autách (vrátane 11 členov [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]). V obciach Horné a Dolné [[Bzince pod Javorinou|Bzince]] prehľadávalo (asi na podnet veliteľa [[Hlinkova garda|HG]] z Lubiny Jána Bratranca) domy rodín sympatizujúcich s partizánmi. V Hrušovských hájoch došlo k prestrelke so skupinou Gustáva Haruštiaka, pričom partizáni prišli o Michala Hajtúna, ranený bol Milan Rojka. Následne skupina Ivana Lukáča podnikla na Nemcov odpočívajúcich po akcii v Starej Turej útok s cieľom zničiť ich obrnené autá, no pred presilou sa musel stiahnuť do hôr.<ref name="Kristofik"/>{{rp|79-80}} Tretí stret s Nemcami sa odohral [[16. september|16. septembra]] v [[Krajné|Krajnom]], kde pred hlavne nemeckej jednotky vošiel motocykel s Andrejom Pančekovom a Milanom Slávikom. Pančekov bol zastrelený a Slávik zajatý.<ref name="Kristofik"/>{{rp|81}}
Rozdelenie oddielu na 3 menšie skupiny vzdialené niekoľko kilometrov sa ukázalo v boji neefektívne. Zároveň v tom čase [[Miloš Uher]] riešil nedisciplinovanosť zásobovača oddielu [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], ktorého pre trestné činy odsúdil partizánsky súd na trest smrti. Od popravy sa však upustilo a [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Peter Myjavský]] po dezercii naďalej okrádal Židov ukrývajúcich sa na kopaniciach. Oddiel bol reorganizovaný do 2 čiat s veliteľmi Lukášom Ivaničom a Ivanom Zemanom. Tretia, pracovná čata mala na starosti udržiavanie poriadku v tábore. Po reorganizácii sa oddiel sústredil na diverznú činnosť.<ref name="Kristofik"/>{{rp|83-84}}
Už dňa [[9. september|9. septembra]] o 2:45 ráno rotník [[Ján Rešetko]] so svojou skupinou poškodil viadukt trate [[Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou|Nové Mesto nad Váhom{{--}}Veselí nad Moravou]] medzi obcami [[Stará Turá]] a [[Papraď (Stará Turá)|Papraď]] tak, že ostal do konca vojny nepoužiteľný. [[28. september|28. septembra]] poškodili v dĺžke 300 metrov trať Bratislava{{--}}Trenčín. [[10. október|10. októbra]] na druhý pokus (prvý zlyhal pre malé množstvo trhavín) Rešetkova skupina zdemolovala opäť na trati [[Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou|Nové Mesto nad Váhom{{--}}Veselí nad Moravou]] železničný nadjazd pri obci [[Poriadie]] tak, že nebol do konca vojny opravený.<ref name="Kristofik"/>{{rp|85}}
===Začlenenie oddielu do 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina===
Začiatkom októbra sa pod [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Javorinu]] presunula sovietska organizátorská skupina [[Iľja Danilovič Dibrova|I. D. Dibrovu]] vysadená [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia]] [[14. september|14.]]{{--}}[[16. september|16. septembra]] v [[Žabokreky|Žabokrekoch]]. Jej úlohou bolo rozvinúť partizánsky boj na západnom brehu [[Váh|Váhu]]. Na bošáckych kopaniciach sa stretli s miestnym oddielom Rázus pod velením Juraja Adamoviča a verbovali dobrovoľníkov. [[5. október|5. októbra]] sa desant presunul na kopanicu Hlavina k [[Stará Turá|Starej Turej]], kde sa nasledujúci deň stretol s partizánskym oddielom Hurban, príslušníkmi ďalších oddielov a dokonca aj bol prítomný aj [[Ján Repta]], hoci jeho partizánsky oddiel formálne spadal do [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]]. Na porade padlo rozhodnutie, [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrovova]] organizátorská skupina sústredí všetky oddiely do [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|partizánskej brigády]] nesúcej meno vodcu ZSSR. J. V. Stalina,<ref name = "Kristofik"/>{{rp|90}}, ktoré [[9. október|9. októbra]] potvrdil aj UŠPH.<ref name="PlevzaDruha">{{Citácia Harvard
| Heslo = Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina
| PriezviskoEditora = Plevza
| MenoEditora = Viliam
| OdkazNaEditora = Viliam Plevza
| Rok = 1984
| Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
| Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
| Vydanie = 1.
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
| Strany = 101-102
}}</ref>
Oddiel Hurban bol do [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina|brigády]] začlenený pod svojím menom ako jej 4. oddiel [[Miloš Uher|Miloša Uhra]] (komisár Ján Buban) s operačným priestorom [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Javorina]].<ref name = "Kristofik"/>{{rp|90-91}}
Príchod sovietskych partizánov znamenal zmenu správania partizánov k civilnému obyvateľstvu. Začalo dochádzať k násilným rekviráciám. Lekár oddielu Hurban [[Bedřich Placák]] evidoval zostrené výsluchy predvedených osôb zo strany náčelníka osobného oddelenia brigády Galického. Naopak veliteľ brigády [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrova]] vystupuje v spomienkach členov brigády a dokonca aj obyvateľstva ako rešpektovaná osobnosť, ''„baťko“''.<ref name = "Kristofik"/>{{rp|92-94}}
===Prepad Starej Turej===
{{Hlavný článok|Partizánsky prepad Starej Turej}}
[[12. október|12. októbra]] [[1944]] oddiel Hurban pod velením [[Miloš Uher|Miloša Uhra]] vykonal [[Partizánsky prepad Starej Turej|prepad]] nemeckej jednotky dislokovanej v škole a na pošte v obci [[Partizánsky prepad Starej Turej|Stará Turá]].<ref name="Kristofik"/>{{rp|95-102}} Podľa spomienok šéflekára oddielu Hurban Bedřicha Placáka nebol veliteľ brigády [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrova]] akciou vôbec nadšený.<ref name="Placak">{{Citácia knihy|titul=Partyzáni bez legend. Život a boje partyzánské brigády na západním Slovensku|priezvisko=Placák|meno=Bedřich|vydanie=|vydavateľ=Primus|rok=1992|isbn=80-901093-1-4|strany=173}}</ref>{{rp|60-61}} Straty na partizánskej strane boli jeden mŕtvy (21{{--}}ročný Samuel Marônka z Jablonky). Ranení boli Ondrej Trocha a [[Martin Kavický]].<ref name="Kristofik"/>{{rp|99}} Nemecké straty sú uvádzané rôzne: hlásenie veliteľa žandárskej stanice v [[Stará Turá|Starej Turej]] Rudolfa Petroviča uvádza 2 mŕtvych a 2 ranených nemeckých vojakov.<ref name="Kristofik"/>{{rp|99}}
===Smrť I. D. Dibrovu===
Partizáni sa z dôvodu možnosti odvetného úderu na ich tábor, ktorého poloha bola prezradená Nemcom rukojemníkmi zaistenými po [[Partizánsky prepad Starej Turej|prepade Starej Turej]], z Krivosúd presunuli smerom na Španie. Počas tohto nočného pochodu bol zastrelený veliteľ brigády [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrova]]. Existuje viacero verzií [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrovovej]] smrti. Oficiálna komunistická historiografia pripisovala [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrovovu]] smrť prestrelke s Nemcami,<ref name = "Gebhart">{{Citácia knihy
| priezvisko = Gebhart
| meno = Jan
| priezvisko2 = Šimovček
| meno2 = Ján
| odkaz na autora =
| titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945
| zväzok =
| vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda
| miesto = Praha, Bratislava
| rok = 1984
| isbn =
| počet strán = 560
}}</ref>{{rp|329}} resp. uvádzala smrť v boji.<ref name="PlevzaDibrova">{{Citácia Harvard
| Heslo = Dibrova
| PriezviskoEditora = Plevza
| MenoEditora = Viliam
| OdkazNaEditora = Viliam Plevza
| Rok = 1984
| Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
| Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
| Vydanie = 1.
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
| Strany = 89
}}</ref> Dizertačná práca Vladimíra Černého podporuje túto verziu opierajúc sa o ďalekopis 21. policajného pluku Schutzpolizei, v ktorom bola hlásená smrť jedného partizána (bez udania mena) v prestrelke s colníkmi a Einsatzkommandom Burger.<ref name="Cerny">{{Citácia knihy|titul=Protipartizánske operace na Moravě v letech 1944{{--}}1945. Dizertačná práca|priezvisko=Černý|meno=Vladimír|miesto=Brno|rok=2006}}</ref> Iná verzia operovala s vraždou vykonanou nemeckým konfidentom.<ref name="Micka">{{Citácia knihy|titul=Pěšinkami Horňácka: Z historie protifašistického boje lidu na moravsko{{--}}slovenskom pomezí|priezvisko=Mička|meno=A.|vydavateľ=OV ČSPB|miesto=Hodonín|rok=1987}}</ref>{{rp|118}} [[Bedřich Placák]], lekár brigády, nebol pri výstrele, ale na žiadosť sovietskych príslušníkov brigády spísal lekársku správu, v ktorej vyjadril názor, že nešlo o boj, ale o výstrel zo zálohy.<ref name="Placak">{{Citácia knihy|titul=Partyzáni bez legend. Život a boje partyzánské brigády na západním Slovensku|priezvisko=Placák|meno=Bedřich|vydanie=|vydavateľ=Primus|rok=1992|isbn=80-901093-1-4|strany=173}}</ref>{{rp|64-65}} [[Jozef Brunovský]], ktorý sa stal po [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrovovi]] veliteľom brigády, bol presvedčený, že [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrova]] zabili Sovieti. Spomínal, že sa [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrova]] v noci pred smrťou pohádal s Galickým (náčelníkom osob. oddielu brigády).<ref name="Masarykova">{{Citácia Harvard|Rok=2002|Priezvisko=Masaryková|Meno=M.|Časopis=Historická revue|Ročník=13|Číslo=8-9|Kapitola=Žijúca legenda SNP. Rozhovor s Jozefom Brunovským}}</ref>{{rp|27}} Krátko po prestrelke hlásili sovietski partizáni na [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] do Kyjeva, že organizátorom [[Iľja Danilovič Dibrova|Dibrovovej]] vraždy bol [[Miloš Uher]].<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|64}}<ref name="VHA">{{Citácia knihy|titul=Archívna zbierka 11, š 7, c. d. s. 50|priezvisko=Tomašuľa|meno=M. R.|vydavateľ=Vojenský historický archív}}</ref> Zobrané osobné spomienky partizánov svedčia o tom, že [[Miloš Uher]] bol predvolaný na štáb brigády, kde mu hrozil partizánsky súd a likvidácia. Vtedy slovenskí partizáni pohrozili vzburou, ak nebude Uher prepustený.<ref name="Franova">{{Citácia Harvard|Rok=2010|Priezvisko=Fraňová|Meno=Ľ.|Časopis=Kopaničiarsky expres|Ročník=14|Kapitola=Boj na Starej Turej a bošácky boj (október 1944)}}</ref>{{rp|8-9}}
===Boj v Bošáci===
{{Hlavný článok|Partizánsky boj v Bošáci}}
[[20. október|20. októbra]] [[1944]] na [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|brigádu]] v [[bošáca|bošáckej]] doline zaútočil nemecký prápor [[708. divízia ľudových granátnikov|708. divízie ľudových granátnikov]]. V tom čase sa v doline nachádzalo 5 oddielov brigády vrátane [[Miloš Uher|Uhrovho]].<ref name="Kristofik"/>{{rp|108}} Po boji Nemcami hodnotenom ako „tvrdá bitka“ a neúspešná operácia sa brigáda rozhodla opustiť podjavorinský kraj a presunúť sa k [[Žilina|Žiline]].<ref name="Kristofik"/>{{rp|107-111}}
{{Citát|V okolí Bošáce (6 km severne od Nového Mesta nad Váhom) tvrdá bitka v lese jedného práporu 708. divízie nár. granátnikov so skupinou bánd v sile asi 500 mužov. Pritom bolo zistených 40 mŕtvych nepriateľa, 11 vlastných mŕtvych a 8 ranených.|21. 10. 1944 Večerné hlásenie nemeckého generála zo dňa 20.10.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia =
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty
| vydanie text =
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Epocha
| rok = 1971
| počet strán = 704
| strany =
}}</ref>{{rp|563}}}}
===Pokus o presun na severovýchod===
Oddiel Hurban mal nasledovať pri presune na severovýchod jadro [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|brigády]] s istým časovým odstupom. Dočasne sa presunul z [[Moravské Lieskové|moravsko{{--}}lieskových]] kopaníc k [[Bzince pod Javorinou|Cetune]]. Tu bol oddiel na kopanici U Haruštiakov prepadnutý pri raňajkách nečakane nemeckým osobitným oddielom 7a. Prekvapení partizáni sa stiahli do lesa. Nemci hlásili 1 mŕtveho partizána a korisť 9 pušiek. Partizánske (vzhľadom na okolnosti prepadu nereálne) hlásenie udávalo 27 padlých a 5 zranených Nemcov.<ref name="Kristofik"/>{{rp|112}}
Morálka v oddiele klesala. [[26. október|26. októbra]] odišlo z oddielu asi 50 mužov na čele s [[Ján Rešetko|Jánom Rešetkom]] smerom na [[Žilina|Žilinu]]. Časť mužstva sa rozišla domov doliečiť zranenia. S Uhrom ostalo asi 35 mužov. [[1. november|1. novembra]] sa vydali po stopách [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|brigády]] k [[Vlársky priesmyk|Vlárskemu priesmyku]]. [[6. november|6. novembra]] počas presunu boli v dome na kopanici Repáci v [[Horná Súča|Hornej Súči]] pri príprave jedla obkľúčení zásobovači oddielu. Herda sa v tejto situácii zastrelil, Kedro, Kulíšek a Holá boli odvlečení na [[gestapo]] do [[Trenčín|Trenčína]], kde boli Kedro a Kulíšek zavraždení. Zastrelení boli aj traja mladí neidentifikovaní partizáni.<ref name="Kristofik"/>{{rp|115}}
===Návrat pod Javorinu===
Prechod cez [[Vlársky priesmyk]] bol vyhodnotený ako nemožný. Benkovič so svojou skupinou prešli na ľavý breh [[Váh|Váhu]], kde sa pridali k partizánskej brigáde [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] pôsobiacej v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. [[17. november|17. novembra]] sa menšia skupina pod velením Lukáša Ivaniča odčlenila a presunula k [[Bratislava|Bratislave]]. Oddiel Hurban sa [[25. november|25. novembra]] presunul naspäť k Cetune, kde sa usídlil v rozostavaných drevených barakoch po stavbe vodovodu. Po reorganizácii sa Uhrovým zástupcom stal Anton Jakubík.<ref name="Kristofik"/>{{rp|116}}
[[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. brigáda J. V. Stalina]] sa pod [[Jozef Brunovský|Brunovského]] vedením vrátila do podjavorinského kraja [[10. december|10. decembra]] [[1944]]. Kvôli strate vysielačiek už nedisponovala spojením s [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]]. Došlo k opätovnému spojeniu s [[Miloš Uher|Uhrovým]] oddielom, Miloš Uher sa stal súčasťou štábu brigády.<ref name="Kristofik"/>{{rp|146}} [[Jozef Brunovský]] so štábom pokračoval až na Turecký vrch a [[Lozorno]] a v nasledujúcich mesiacoch sa pre absenciu rádiového spojenia presúval medzi jednotlivými oddielmi, pričom najčastejšie sa zdržiaval pri oddiele Hurban. Dochádzalo k viacerým zrážkam.
[[11. február|11. februára]] podnikli Nemci útok proti podjavorinským partizánom, zaútočili v ranných hodinách na Dúbravu. partizánska čata Jána Ličku nechala Nemcov v hmle priblížiť sa na krátku vzdialenosť a využijúc moment prekvapenia, paľbou Nemcov zahnali. Pri ďalšom útoku Nemci hnali pred sebou civilistov ako živé štíty. Partizáni strieľali do vzduchu a kým to Nemci spozorovali, rukojemníkom sa podarilo prebehnúť do bezpečia a Nemci sa rozhodli ustúpiť. Podľa Kamenického mali Nemci straty 5 mŕtvych a 18 ranených. Časť partizánov po boji pomáhala hasiť horiace stodoly. [[13. február|13. februára]] Nemci opäť zaútočili, pričom sa zamerali na štáb brigády sídliaci na Záhradskej. Opäť kvôli hmle Nemci zistili prítomnosť partizánov až na poslednú chvíľu a boli paľbou odrazení. Partizáni ustúpili až po delostreleckom a mínometnom útoku na Kopcové, ktorá v ich radoch spôsobila paniku. Zabití boli partizáni Pavol Jarábek a Ján Hrehor, Nemci zajali Martina Majtáza a Milana Slávika. Partizáni sa zmocnili dvoch tiel nemeckých dôstojníkov, no po nemeckom výhražnom liste mŕtvoly Nemcom odviezli do dediny. Na Kopcovom zhoreli 2 domy a 10 stodôl. Škoda bola odhadovaná na 2 milióny Ks.<ref name="Kristofik"/>{{rp|149-150}}
===Boj v Cetune===
{{Hlavný článok|Partizánsky boj v Cetune}}
[[27. február|27. februára]] [[1945]] sa na falošný podnet oddiel Hurban vydal do [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Cetuny]] brániť dedinčanov, ktorých mali terorizovať Nemci. Išlo o protipartizánsku akciu jednotky [[Abwehrgruppe 218|SS Edelweiss]], ktorá krátko predtým dorazila zo Žiliny a Cetunu obsadila vydávajúc sa za partizánov.{{#tag:ref|[[Miloš Uher]] sa rozhodol pre útok bez predchádzajúceho upovedomenia štábu brigády. Dôvodom Uhrovho rozhodnutia mohol byť fakt, že v osade sa ukrývala Jeho manželka Anna s maloletou dcérou Zorou. Nie je jasné, kedy partizáni zistili, že príslušníci jednotky [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]] na nich chystajú pascu a či sa [[Miloš Uher|Uher]] rozhodol pre boj s týmto vedomím.<ref name="Kristofik"/>{{rp|153}}|group=pozn.}} Keď oddiel Hurban dorazil do dediny, začala sa paľba pripravených Nemcov. Partizánom sa podarilo vzdorovať a obec začali obkľučovať, ale po príchode privolanej nemeckej posily museli ustúpiť do hôr. V boji padlo 16 partizánov, medzi ktorými boli i veliteľ oddielu Hurban [[Miloš Uher]] a jeho zástupca Anton Jakubík.<ref name="Kristofik"/>{{rp|150-157}}
===Spojenie s Červenou armádou===
Po bitke v Cetune sa partizáni stiahli do staroturianskych kopaníc Hlaviny a Nárcia. Na návrh lekára [[Bedřich Placák|Bedřicha Placáka]] veliteľ [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|brigády]] [[Jozef Brunovský]] vymenoval za veliteľa oddielu [[Martin Kavický|Martina Kavického]], oddiel sa zároveň premenoval na počesť padlého veliteľa na oddiel „Uher“. Veliteľom prvej čaty sa stal Jozef Sapák, druhej Ján Ličko a tretej Boris Gusev. [[Bedřich Placák]] a [[Martin Kavický]] zároveň ostrým listom vynútili financovanie jednotky na riaditeľovi staroturianskej zbrojovky Františkovi Micherovi.<ref name="Kristofik"/>{{rp|158}}{{#tag:ref|Staroturianska zbrojovka Michera od počiatku podporovala finančne a logisticky odboj, zároveň však celé obdobie vyrábala súčiastky pre nemeckú zbrojnú mašinériu.<ref name="Kristofik"/>{{rp|158}}|group=pozn.}}
[[14. marec|14. marca]] sa oddiel presúval cez [[Krajné]] a [[Pustá Ves|Pustú Ves]] k lančárskej hájovni. V posledných dňoch sa dostával do potýčiek s ustupujúcimi Nemcami. Dňa [[2. apríl|2. apríla]] oddiel vykonal poslednú diverziu na trati [[Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou|Nové Mesto nad Váhom{{--}}Veselí nad Moravou]], keď vyhodil do vzduchu vlak a premávka bola prerušená na 3 dni. Oddiel sa spojil s [[Červená armáda|Červenou armádou]] [[6. apríl|6. apríla]] [[1945]] pri [[Dolný Lopašov|Dolnom Lopašove]], keď sa následne ešte v tú noc podieľal na oslobodení [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]].<ref name="PlevzaHurban"/> Následne sa presunul do Piešťan, kde bol [[10. apríl|10. apríla]] [[1945]] definitívne rozpustený.
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
==Referencie==
{{Referencie}}
[[Kategória:Bzince pod Javorinou]]
[[Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania|Hurban]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]
[[Kategória:Stará Turá]]
gk3jcfkfe3gdtum2psy6krmjxrrinj6
Zápas proti chudobe
0
745447
8207244
8190418
2026-05-02T14:46:53Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207244
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj
| názov turnaja = Zápas proti chudobe
| rok =
| iné názvy = priateľský futbalový zápas
| mesto =
| dátum = 2003 - 2015
}}
'''Zápas proti chudobe''' bol každoročný priateľský futbalový zápas, ktorý sa konal takmer každý rok v období rokov 2003 až 2015 s cieľom získať finančné prostriedky na podporu konkrétnych rozvojových projektov vybraných Rozvojovým programom OSN (UNDP).<ref name="UNDP">{{cite web
| title = Match Against Poverty
| url = http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/match_against_poverty/
| access-date = 7 October 2014
| publisher = UNDP
| archive-url = https://web.archive.org/web/20171006235451/http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/match_against_poverty/
| archive-date = 6 October 2017
| url-status = dead
| language = en
}}</ref> Zápas organizoval UNDP s podporou svojich ambasádorov dobrej vôle [[Zinedine Zidane|Zinedina Zidana]] a [[Ronaldo (futbalista)|Ronalda]] a bol podporovaný aj organizáciami [[FIFA]] a [[UEFA]]. Cieľom podujatia bolo zvyšovať povedomie verejnosti a mobilizovať podporu pre [[Rozvojové ciele tisícročia]] (MDG), prijaté v roku 2000.
Od roku 2003 sa v rámci 12 ročníkov podujatia vyzbierali takmer 4 milióny amerických dolárov na podporu aktivít UNDP vrátane obnovy po zemetraseniach na Haiti a v Pakistane, obnovy po tajfúne na Filipínach, pomoci po hladomore v oblasti Afrického rohu a projektov boja proti chudobe v Afrike, Ázii, východnej Európe a Latinskej Amerike.<ref name="match 12">{{cite web
| title = Football legends Ronaldo, Zidane to play AS St-Etienne All Stars for Ebola recovery
| url = http://www.undp.org/content/undp/en/home/presscenter/pressreleases/2015/02/12/football-legends-ronaldo-zidane-to-play-against-asse-all-stars-to-score-for-ebola-recovery-/
| access-date = 12 February 2015
| publisher = UNDP
| date = 12 February 2015
| language = en
}}</ref>
==História==
[[File:Football against poverty 2014 - Zidane et Nedved.jpg|thumb|left|325px|[[Zinedine Zidane]] (vpravo) a [[Pavel Nedvěd]] hrajú v jedenástom zápase v marci 2014]]
Cieľom rozvojových cieľov tisícročia, ktoré boli prijaté v roku 2000 a opätovne potvrdené lídrami 191 krajín na summite OSN v roku 2005, bolo znížiť do roku 2015 svetovú chudobu na polovicu prostredníctvom cieľov zameraných na zníženie hladu, chorôb, negramotnosti, zhoršovania životného prostredia a diskriminácie žien.<ref name="UNDP" /> Z iniciatívy Zidana a Ronalda preto vznikol v roku 2003 Zápas proti chudobe. Pri príležitosti prvého podujatia Ronaldo uviedol: „Tento zápas využívame na získanie finančných prostriedkov a na to, aby si ľudia uvedomili, že riešenie tohto problému je v našich rukách. Spoločnou prácou všetci vyhráme Zápas proti chudobe.“<ref name="UNDP" />
V prvom zápase nastúpili hráči ako [[David Beckham]], [[Edwin van der Sar]], [[Samuel Eto’o]], [[Roberto Carlos da Silva|Roberto Carlos]], [[Robinho]] a [[Rivaldo]]. Tím „Ronaldo a priatelia“ zvíťazil nad tímom „Zidane a priatelia“ 4:3 pred 30 000 divákmi na štadióne [[St. Jakob-Park]].<ref name="2003 match">{{cite web
| title = Ronaldo, Zidane and friends play in first Match Against Poverty
| url = http://content.undp.org/go/newsroom/2003/december/ronaldo-zidane-match-against-poverty-20031215.en
| access-date = 7 October 2014
| publisher = UNDP
| date = 15 December 2003
| language = en
}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zápas vyniesol viac ako 800 000 dolárov na projekty boja proti chudobe v rozvojových krajinách.<ref name="2003 match" />
V roku 2008 Ronaldo a Zidane pozvali brazílsku futbalistku [[Marta (futbalistka)|Marta]], aby nastúpila v zápase proti chudobe v marockom meste Fás, čím sa stala prvou ženou, ktorá hrala v medzinárodne uznávanom mužskom futbalovom zápase.<ref name="UNDP Marta" />
19. novembra 2008 sa Zidane a Ronaldo zúčastnili piateho ročníka zápasu proti chudobe v španielskej Malage, ktorý sa skončil remízou 2:2. Veľvyslanci, ktorí spolupracovali na koncepcii tohto každoročného podujatia v prospech Rozvojového programu OSN, sú pravidelne kapitánmi svojich tímov zložených z aktívnych futbalistov, iných profesionálnych športovcov a celebrít.<ref name="Ronaldo Zidane"/> Zidane, vyslanec dobrej vôle OSN od roku 2001, uviedol, že dôvodom účasti na podujatí je, že „každý môže urobiť niečo pre to, aby bol svet lepším miestom“.<ref>{{cite web
| title = French Soccer Champion Zinédine Zidane to Be Appointed
| url = http://www.unis.unvienna.org/unis/pressrels/2001/note126.html
| access-date = 20 July 2006
| publisher = United Nations Information Service Vienna
| date = 7 March 2001
| language = en
}}</ref>
[[File:Football against poverty 2014 - Marta.jpg|thumb|200px|[[Marta (futbalistka)|Marta]], päťnásobná víťazka ceny [[Futbalista roka FIFA|Futbalistka roka FIFA]], hrala v zápase v roku 2014.]]
Desiaty zápas proti chudobe sa konal v roku 2012 v Porto Alegre.<ref name="UNDP" />Nasledovalo deväť úspešných ročníkov, ktoré sa konali v [[Bazilej]], [[Madrid]]e, [[Düsseldorf]]e, [[Marseille]], [[Malaga|Malage]], [[Fás]]e, [[Lisabon]]e, [[Atény |Aténach]] a [[Hamburg|Hamburgu]].<ref name="UNDP" /> Každý rok sa vyzbierané finančné prostriedky používajú na podporu konkrétnych projektov v rôznych krajinách, ktoré čelia náročným výzvam.<ref name="UNDP" />Výťažok z desiateho zápasu v Brazílii bol rozdelený medzi dva projekty – jeden v Brazílii a jeden na Kapverdách v západnej Afrike, pričom oba boli zamerané na reintegráciu marginalizovanej mládeže.<ref name="UNDP" />V Brazílii sa z výťažku financoval projekt „Rede Esporte para Mudança Social (REMS)“, ktorý podporuje znižovanie chudoby a sociálne začlenenie prostredníctvom športu.<ref name="UNDP" />Zápas sa hral pred viac ako 50 000 fanúšikmi v [[Arena do Grêmio]] 18. decembra 2012 a na dva projekty zamerané na mládež sa vyzbieralo 360 000 dolárov.<ref>{{cite web
| title = UNDP's Match Against Poverty raises US$360,000 for marginalized youth in Brazil and Cape Verde
| url = http://unsdn.org/undps-match-against-poverty-raises-us360000-for-marginalized-youth-in-brazil-and-cape-verde/
| access-date = 7 October 2014
| publisher = UNSDN
| date = 14 February 2013
| archive-url = https://web.archive.org/web/20141011093854/http://unsdn.org/undps-match-against-poverty-raises-us360000-for-marginalized-youth-in-brazil-and-cape-verde/
| archive-date = 11 October 2014
| url-status = dead
| language = en
}}</ref>
V roku 2013 globálny ambasádor a brankár Iker Casillas pomohol spustiť národnú webovú stránku o dobrovoľníctve a sociálnych inováciách v Uzbekistane prostredníctvom platformy UNDP a Match Against Poverty s cieľom povzbudiť uzbeckú mládež k dobrovoľníctvu a aktívnemu športovaniu.<ref>{{cite web|url=http://www.undp.org/content/undp/en/home/presscenter/articles/2013/12/05/iker-casillas-encourages-youth-in-uzbekistan-to-volunteer-/ |title=Iker Casillas encourages youth in Uzbekistan to volunteer |work=UNDP |date=5 December 2013 |accessdate=7 October 2014 }}</ref>
Jedenásty zápas sa konal 4. marca 2014 na štadióne [[Stade de Suisse|Stade de Suisse]] v Berne vo Švajčiarsku, pričom výťažok z neho bol venovaný na záchranné práce na Filipínach po [[Tajfún Haiyan]], jednej z najničivejších búrok v histórii.<ref name="UNDP" />Jedenásteho zápasu sa zúčastnili [[Robert Pires]], [[Claude Makélélé]], [[Paolo Maldini]], [[Fredrik Ljungberg]], [[Luís Figo]], [[Pavel Nedvěd]], [[Marta (futbalistka)|Marta]] a [[Ruud Gullit]].<ref>{{cite web
| title = Stars unite for 11th Match Against Poverty
| url = https://www.fifa.com/aboutfifa/socialresponsibility/news/newsid=2280055/
| access-date = 7 October 2014
| publisher = FIFA
| date = 18 February 2014
| archive-url = https://web.archive.org/web/20140307110019/http://www.fifa.com/aboutfifa/socialresponsibility/news/newsid=2280055/
| archive-date = 7 March 2014
| url-status = dead
| language = en
}}</ref> Podujatie získalo 190 000 dolárov na pomoc Filipínam.<ref name="UNDP" /> Zápas sa hral proti tímu [[BSC Young Boys]], ktorý venoval časť zo zisku 190 000 dolárov partnerskej charite klubu, Laureus Foundation Switzerland, na podporu športových projektov.<ref name="XI match">{{cite web |url=http://europe.undp.org/content/geneva/en/home/presscenter/pressreleases/2014/04/11/undp-s-match-against-poverty-raises-us-190-000-for-the-philippines/ |title=UNDP's Match Against Poverty raises US$190,000 for the Philippines |work=UNDP |date=11 April 2014 |accessdate=7 October 2014 |archive-date=21 June 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180621144104/http://www.europe.undp.org/content/geneva/en/home/presscenter/pressreleases/2014/04/11/undp-s-match-against-poverty-raises-us-190-000-for-the-philippines/ |url-status=dead }}</ref>Jedenásty zápas proti chudobe tiež získal dar vo výške 24 000 dolárov od spoločnosti [[Sony]] prostredníctvom ich každoročnej fundraisingovej iniciatívy „46. Aino Izumi“ v budove Sony v [[Ginza]] v Tokiu v Japonsku.<ref name="XI match" />
V pondelok 20. apríla 2015 sa v Saint-Étienne vo Francúzsku konal 12. zápas proti chudobe, v ktorom sa Ronaldo a Zidane spojili s ďalšími futbalovými hviezdami proti bývalým a súčasným hráčom francúzskeho tímu AS Saint-Étienne z Ligue 1. Podľa UNDP „dve tretiny všetkých výťažkov pôjdu na pomoc najviac postihnutým krajinám Guinei, Libérii a Sierre Leone, aby sa lepšie zotavili z epidémie vírusu Ebola v západnej Afrike“.<ref name="match 12"></ref>
== Veľvyslanci dobrej vôle ==
UNDP spolu s ďalšími agentúrami OSN dlhodobo využíva podporu významných osobností ako veľvyslancov dobrej vôle na šírenie posolstva ľudského rozvoja a medzinárodnej spolupráce. Ich popularita pomáha zvyšovať povedomie o globálnych výzvach a prispieva k napĺňaniu Rozvojových cieľov tisícročia.
===Globálni ambasádori===
* [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]] <ref name="Ronaldo Zidane">[http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/match_against_poverty/ "Match Against Poverty"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171006235451/http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/match_against_poverty/ |date=2017-10-06 }}. United Nations Development Programme. Retrieved 25 September 2014</ref>
* [[Zinedine Zidane]] <ref name="Ronaldo Zidane"/>
* [[Didier Drogba]] <ref>{{cite web |url=http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/didier_drogba/ |title=Didier Drogba |work=UNDP |accessdate=7 October 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141011161110/http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/didier_drogba/ |archive-date=11 October 2014 |url-status=dead }}</ref>
* [[Iker Casillas]]<ref>{{cite web |url=http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/iker_casillas/ |title=Iker Casillas |work=UNDP |accessdate=7 October 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141011160830/http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/iker_casillas/ |archive-date=11 October 2014 |url-status=dead }}</ref>
* [[Marta (futbalistka)|Marta]] <ref name="UNDP Marta">{{cite web |url=http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/marta_vieira_da_silva/ |title=Marta Vieira da Silva |work=UNDP |accessdate=7 October 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141011153735/http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/marta_vieira_da_silva/ |archive-date=11 October 2014 |url-status=dead }}</ref>
==Zápasy==
[[Súbor:Football against poverty 2014 - Ronaldo (3).jpg|thumb|right|200px|Ronaldo, ktorý pomohol založiť sériu v roku 2003, a [[Luís Figo]] (v pozadí) hrajúci v ročníku 2014.]]
*14. decembra 2003: [[St. Jakob-Park]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]] (30 000) : [[Zinedine Zidane|Zidane]] a priatelia vs. [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]] a priatelia 3:4. Prvý zápas proti chudobe vyzbieral pre UNDP približne 1 milión dolárov.<ref name="UNDP" />
*2004: [[Madrid]], Španielsko: Druhý zápas proti chudobe sa konal 14. decembra 2004 na štadióne [[Santiago Bernabéu|Estadio Santiago Bernabéu]], domácom štadióne [[Real Madrid]], a zúčastnilo sa ho 65 000 fanúšikov, ktorí videli remízu 4:4.<ref>{{cite web
| title = Resounding success for the Ronaldo/Zidane 2004 Match against Poverty
| url = http://content.undp.org/go/newsroom/2004/december/match-poverty-20041230.en
| access-date = 7 October 2014
| publisher = UNDP
| date = 30 December 2004
| language = en
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na projekty na Haiti sa vyzbieralo 200 000 dolárov.<ref name="UNDP" />
*2005: [[Düsseldorf]], Nemecko: 3. zápas proti chudobe sa odohral v [[Esprit Arene]] 22. decembra 2005.<ref name="3rd match">{{cite web |url=http://content.undp.org/go/newsroom/2005/december/match-poverty-20051222.en?categoryID=349450&lang=en |title=Third match against poverty in Düsseldorf, Germany |work=UNDP |date=22 December 2005 |accessdate=7 October 2014 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120620172003/http://content.undp.org/go/newsroom/2005/december/match-poverty-20051222.en?categoryID=349450&lang=en |archivedate=2012-06-20 }}</ref> Zápas sledovalo viac ako 48 000 fanúšikov a vysielal sa naživo vo viac ako 30 krajinách.<ref name="3rd match" /> Tínedžer [[Freddy Adu]] sa stal prvým Američanom, ktorý hral v sérii, keď oba tímy odohrali zápas 4:2 v prospech Zidana.<ref name="3rd match" /> Na projekty v Etiópii, na Maldivách, v Burkine Faso, Kolumbii, Konžskej demokratickej republike a na Kube sa vyzbieralo 450 000 dolárov.<ref name="UNDP" />
*2006: [[Marseille]], Francúzsko: Zidane a jeho priatelia zvíťazili v zápase proti chudobe v roku 2006.<ref name="UNDP" />
*2007: [[Málaga]], Španielsko: 5. zápas proti chudobe prilákal 30 000 fanúšikov.<ref name="UNDP" />
*2008: [[Fás]], Maroko: 6. zápas proti chudobe bol prvým zápasom, ktorý sa hral mimo Európy, a konal sa na štadióne [[Fez Stadium|Complexe Sportif de Fès]] v [[Maroko|Maroku]] 17. novembra 2008.<ref>{{cite web|url=https://reporter.by/en/the-match-against-poverty-2008-fes-morocco |title=The Match Against Poverty 2008, Fes, Morocco |work=Reporter |date=11 November 2008 |accessdate=7 October 2014 }}</ref> Na financovanie projektov vo východnej Európe, Ázii, Afrike a Latinskej Amerike sa vyzbieralo 180 000 dolárov.<ref name="UNDP" />
*2010: [[Lisabon]], Portugalsko: Zápas vyzbieral viac ako 760 000 dolárov pre obete zemetrasenia na Haiti.<ref name="UNDP" />
*2010: [[Atény]], Grécko: Zápas medzi Zidane a priatelia vs. [[Olympiacos F.C.]] skončil 2:2, pričom [[Kostas Mitroglou]] strelil dva góly za grécky tím a zápas bol vysielaný naživo vo viac ako 30 krajinách.<ref name="Greek Match">{{cite web |url=http://content.undp.org/go/newsroom/2010/december/zidane-ronaldo-lead-undp-to-draw-against-olympiacos-in-match-against-poverty.en?categoryID=2208585&lang=en |title=33,000 football fans turn out in support of Haiti and Pakistan |work=UNDP |date=14 December 2010 |accessdate=7 October 2014 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zápas vyzbieral viac ako 540 000 dolárov na obnovu na Haiti a pre Pakistancov postihnutých ničivými povodňami v júli 2010.<ref name="UNDP" /><ref name="Greek Match" />
*2011: [[Hamburg]], Nemecko: 9. ročník Zápasu proti chudobe vyzbieral viac ako 100 000 dolárov na humanitárne a pomocné operácie v Africkom rohu.<ref name="UNDP" />Zápas bol medzi [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]], [[Zinedine Zidane|Zidane]] a jeho priatelia proti tímu všetkých čias [[Hamburger SV]].
*2012: [[Porto Alegre]], Brazília: 10. ročník zápasu proti chudobe vyzbieral 360 000 dolárov na podporu projektov UNDP v Brazílii a na Kapverdách.<ref name="UNDP" />Tento zápas bol medzi [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]] a jeho priatelia vs [[Zinedine Zidane|Zidane]] a jeho priatelia.
*2014: [[Bern]], Švajčiarsko: 11. ročník zápasu proti chudobe vyzbieral 190 000 dolárov na obnovu na Filipínach po tajfúne Haiyan.<ref name="UNDP" /> Tento zápas bol buď [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]] a priatelia vs [[Zinedine Zidane|Zidane]] a priatelia. alebo [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]], [[Zinedine Zidane|Zidane]] a priatelia proti historickému tímu [[BSC Young Boys]].
*2015: [[Saint-Étienne]], Francúzsko: Získali peniaze pre africké krajiny najviac postihnuté epidémiou eboly. Tento zápas bol [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]], [[Zinedine Zidane|Zidane]] a priatelia proti historickému tímu [[AS Saint-Étienne]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
==Externé odkazy==
*[https://web.archive.org/web/20171006235451/http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors/match_against_poverty/ Zápas proti chudobe v UNDP]
*[https://web.archive.org/web/20170930061211/http://www.undp.org/content/undp/en/home/ourwork/goodwillambassadors.html Veľvyslanci dobrej vôle]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Match Against Poverty|1336255256}}
[[Kategória:FIFA]]
[[Kategória:UEFA]]
[[Kategória:Charitatívne futbalové zápasy]]
478srad4fg0fzr2rdwfqcyh6pqyhb03
Števkovský potok
0
745557
8207505
8173732
2026-05-03T03:29:53Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207505
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Števkovský potok
| other_name =
| category = potok
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| region1 =
| district = [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]]
| district1 =
| commune =
| municipality = [[Zuberec]]
| municipality1 =
| municipality2 =
| municipality3 =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left =
| tributary_right =
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| source = [[Podtatranská brázda]], [[Zuberská brázda]]
| source_type = Prameň
| source_location = Brestovská vyvieračka
| source_elevation = cca 855
| source_lat_d = 49.2586
| source_long_d = 19.6577
| mouth = [[Pribišská (potok)|Pribišská]]
| mouth_location = [[Zuberská brázda]]
| mouth_elevation = cca 803
| mouth_lat_d = 49.2601
| mouth_long_d = 19.6349
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = cca 2
| width =
| depth =
| watershed =
| discharge =
| discharge_location =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Žilinský kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** -->
| length_imperial =
| watershed_imperial =
| discharge_max_imperial =
| discharge_min_imperial =
| source_elevation_imperial =
| mouth_elevation_imperial =
| discharge_imperial =
| discharge1_imperial =
<!-- *** Footnotes *** -->
| free = VI.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 =
| free1_type = Hydrologické poradie
| free1_label = Hydrologické poradie
| free2 = 4-21-04-9193
| free2_type = Číslo hydronyma
| free2_label = Číslo hydronyma
| free3 = [[Povodie Oravy|Orava]]
| free3_type = Povodie
| free3_label = Povodie
}}
'''Števkovský potok'''<ref name=Geo/><ref name=mcz/> je krátky vodný tok v [[Zuberská brázda|Zuberskej brázde]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
| url = https://apl.geology.sk/temapy/
| vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-03-01
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> na území okresu [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]]. Je to pravostranný prítok [[Pribišská (potok)|Pribišskej]], ústiacej do [[Studený potok (prítok Oravy)|Studeného potoka]] v povodí [[Orava (rieka)|Oravy]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 2 km a je tokom VI. rádu. Pramení na území národnej prírodnej pamiatky [[Brestovská jaskyňa]] a preteká [[Tatranský národný park|Tatranským národným parkom]].<ref name=Tm/>
== Priebeh toku ==
Potok pramení v západnej polovici [[Podtatranská brázda|Podtatranskej brázdy]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Zuberská brázda]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | miesto = Bratislava}}</ref>, v Brestovskej vyvieračke<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|855}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lesnom poraste v blízkosti [[Brestovská jaskyňa|Brestovskej jaskyne]] a [[Múzeum oravskej dediny|skanzenu]] tečie západným smerom.<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Opúšťa [[Brestovská jaskyňa|chránené územie]]<ref name=Tm/> a popri chatovej oblasti pokračuje mierne sa zvažujúcou kotlinou. Priberá menší ľavostranný prítok a onedlho ďalší z oblasti Voliarisko.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| odkaz na autora =
| titul = Základná mapa
| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=49.258777,19.636112,15
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto = Bratislava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-03-01
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V strednej časti preteká severným úpätím vrchu Prieves ({{Mnm|944}})<ref name="vku"/> a popri hoteli sa mierne stáča na severozápad. Tu v oblasti Števkovka sa potok dostáva na okraj [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]], ktorým tečie až po svoje ústie.<ref name=Tm/> Na dolnom toku lemuje južný okraj lesnatej oblasti a smeruje k obci [[Zuberec]].<ref name=mcz/> Východne od intravilánu, v nadmorskej výške približne {{Mnm|803}}, ústí pravostranne do [[Pribišská (potok)|Pribišskej]], prítoku [[Studený potok (prítok Oravy)|Studeného potoka]] v povodí rieky [[Orava (rieka)|Oravy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.63465&y=49.26&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]].
Števkovský potok pramení a preteká iba územím obce [[Zuberec]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=193 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015718149&ds=1&x=19.6528794&y=49.2577036&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Oravy]]
* [[Podtatranská brázda]], [[Zuberská brázda]]
* [[Tatranský národný park]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.63465&y=49.26&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{Vodné toky v povodí Studeného potoka (Orava)}}
[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Zubereckej brázde]]
[[Kategória:Povodie Oravy]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Tvrdošín]]
[[Kategória:Zuberec]]
l9w0cfw9whyhvribe4ki58bh12qmepr
Žaneta Baudyšová
0
746058
8207535
8201087
2026-05-03T05:46:00Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207535
wikitext
text/x-wiki
{{ZL|urgent uplynul}}
{{Urgentne upraviť|2026-03-23}}
{{významnosť}}
{{Infobox Hudobný umelec
| Meno = Žaneta Baudyšová
| Obrázok = Žaneta Baudyšová na benefičnom koncerte.png
| Popis obrázku = Žaneta Baudyšová na benefičnom koncerte
| Popis umelca = [[spevák|speváčka]]
| Rodné meno =
| Umelecké mená = [[Žaneta Baudyšová|ZANA]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1982|01|09}}
| Miesto narodenia = [[Medzilaborce]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[folk]]
| Roky pôsobenia =
| Pôsobenie = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| Hrá na nástroje =
| Typ hlasu =
| Súvisiace články = [https://www.frontman.cz/users/zaneta-baudysova Žaneta Baudyšová]
| Vplyvy =
| Hudobný vydavateľ =
| Webstránka = [http://www.zanetabaudysova.com www.zanetabaudysova.com]
}}
'''Žaneta Baudyšová''', umeleckým menom '''ZANA''' ([[9. január]]a [[1982]], [[Medzilaborce]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[Spevák|speváčka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová | url = https://www.frontman.cz/users/zaneta-baudysova | vydavateľ = www.frontman.cz | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obecný úrad v Šintave v spolupráci s DH Šintavanka potešili seniorov | url = https://www.seredonline.sk/2024/11/05/obecny-urad-v-sintave-v-spolupraci-s-dh-sintavanka-potesili-seniorov/ | dátum vydania = 2024-11-05 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok od predstavenia Žanety Baudyšovej: od školskej tabule k hudbe naplno | url = http://www.seredonline.sk/2025/12/20/rok-od-predstavenia-zanety-baudysovej-od-skolskej-tabule-k-hudbe-naplno/ | dátum vydania = 2025-12-20 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: Hlas, ktorý prebúdza lásku k folklóru | url = https://partyportal.sk/zaneta-baudysova-hlas-ktory-prebudza-lasku-k-folkloru/ | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA – Ó, svätá noc: Emócia, viera a láska v jednom okamihu | url = https://partyportal.sk/zana-o-svata-noc-emocia-viera-a-laska-v-jednom-okamihu/ | dátum vydania = 2025-12-15 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Speváčka ZANA oživila rusínsku pieseň „Kolo vody, kolo baňurika“ v novom šate | url = https://partyportal.sk/spevacka-zana-ozivila-rusinsku-piesen-kolo-vody-kolo-banurika-v-novom-sate/ | dátum vydania = 2025-07-22 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref>
== Vzdelanie a kariéra ==
==== Pôsobenie vo folklóre a vzdelanie ====
Žaneta Baudyšová sa folklóru venuje od detstva. V rokoch [[1996]] – [[2002]] pôsobila v detskom folklórnom súbore a následne vo folklórnom súbore Kamjana v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]], s ktorým sa zúčastnila domácich i zahraničných festivalov. Vysokoškolské vzdelanie získala na [[Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Pedagogickej fakulte]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FS Kamjana | url = https://www.kulturakarpaty.eu/index.php/horn%C3%BD-zempl%C3%ADn/okres-medzilaborce/fs-kamjana | vydavateľ = www.kulturakarpaty.eu | dátum prístupu = 2026-03-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baudyšová | meno = Žaneta | titul = Aplikácia multikultúrnej výchovy v školskom klube detí | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildE93AF&sid=9A77F24CB1252B04C0DE570220F3&seo=CRZP-detail-kniha | dátum vydania = 2013-04-22 | dátum prístupu = 2013-04-22 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baudyšová | meno = Žaneta | titul = Sociálna nerovnosť a jej dopad na správanie žiakov v ŠKD | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildM96CG&sid=F320CFF4C740E4EF2B9414A47422&seo=CRZP-detail-kniha | dátum vydania = 2015-04-01 | dátum prístupu = 2015-04-01 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
Od roku [[2016]] pôsobí ako zakladateľka a umelecká vedúca folklórneho súboru Zavaran v obci [[Zavar]]. V rámci svojej činnosti sa zameriava na dokumentáciu a scénické spracovanie miestnych tradícií. Pod jej vedením súbor realizuje programové bloky, zamerané na kalendárny cyklus (fašiangy, vynášanie Moreny, vianočné a veľkonočné obyčaje) a rodinný obradový cyklus, predovšetkým rituál čepčenia nevesty.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Federič|meno=Rudolf|titul=Fašiangové slávnosti|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|ročník=XII|číslo=1|strany=2, 3, 8, 9|issn=1339-9519}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Federič|meno=Rudolf|titul=Rozlúčka so zimou – vynášanie MORENY v Zavare|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|dátum=2018-06-01|ročník=XII|číslo=2|strany=2|issn=1339-9519}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Federič|meno=Rudolf|titul=DEŇ OBCE 2018|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|dátum=2018-09-01|ročník=XII|číslo=3|strany=1|issn=1339-9519}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mitas|meno=Patrik|titul=Deň obce Zavar, Úspech nášho FS Zavaran, 74. výročie oslobodenia obce Zavar, Pálenie Moreny, Stavanie mája, Sviatok sv. Floriána|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|dátum=2019-09-01|ročník=XIII|číslo=2|strany=3, 5, 6, 8, 9,|issn=1339-9519}}</ref>
V rokoch [[2020]] – [[2025]] viedla detský folklórny súbor Fándlyček pri ZŠ J. Fándlyho v [[Sereď|Seredi]]. V rámci pedagogickej činnosti realizovala pravidelné kultúrne podujatia a vystúpenia pre seniorské centrá v Seredi a [[Galanta|Galante]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malí folkloristi zo ZŠ J. Fándlyho predviedli krásne vystúpenie ku Dňu matiek pre všetky mamičky a babičky v Domove dôchodcov | url = https://seredsity.sk/mali-folkloristi-zo-zs-j-fandlyho-predviedli-krasne-vystupenie-ku-dnu-matiek-pre-vsetky-mamicky-a-babicky-v-domove-dochodcov/ | dátum vydania = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Folklórne deti zo ZŠ J. Fándlyho zožali obrovský potlesk v Domove dôchodcov v Seredi | url = https://www.archiv2.seredonline.sk/2023/04/25/folklorne-deti-zo-zs-j-fandlyho-zozali-obrovsky-potlesk-v-domove-dochodcov-v-seredi/ | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Október- mesiac úcty k starším | url = https://www.seredonline.sk/2023/11/06/oktober-mesiac-ucty-k-starsim/ | dátum vydania = 2023-11-06 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci si pre svojich starkých pripravili folklórny program. Dokonca si spolu zatancovali | url = http://www.seredonline.sk/2024/11/03/ziaci-si-pre-svojich-starkych-pripravili-folklorny-program-dokonca-si-spolu-zatancovali/ | dátum vydania = 2024-11-03 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vystúpenie detičiek zo ZŠ J. Fándlyho pre seniorov, ako prejav vďaky, radosti a lásky | url = https://www.seredonline.sk/2024/10/27/vystupenie-deticiek-zo-zs-j-fandlyho-pre-seniorov-ako-prejav-vdaky-radosti-a-lasky/ | dátum vydania = 2024-10-27 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci zo ZŠ Juraja Fándlyho pripravili pre seniorov deň plný radosti a spevu. Potešili ich aj milými darčekmi | url = https://seredsity.sk/ziaci-zo-zs-juraja-fandlyho-pripravili-pre-seniorov-den-plny-radosti-a-spevu-potesili-ich-aj-milymi-darcekmi/ | dátum vydania = 2022-11-24 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref>
Pod jej umeleckým vedením sa členovia súborov pravidelne zúčastňujú odborných súťaží, organizovaných Národným osvetovým strediskom (NOC) a [[Matica slovenská|Maticou slovenskou]], kde v kategóriách skupín i jednotlivcov získali umiestnenia v zlatom, striebornom a bronzovom pásme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci ZŠ Juraja Fándlyho úspešne reprezentovali na súťaži Folklórna Sereď | url = https://www.archiv2.seredonline.sk/2023/04/18/ziaci-zs-juraja-fandlyho-uspesne-reprezentovali-na-sutazi-folklorna-sered/ | dátum vydania = 2023-04-18 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malí folkloristi zo ZŠ Juraja Fándlyho v Seredi získali na súťaži v Križovanoch nad Dudváhom ocenenie Bronzové pásmo | url = https://seredsity.sk/mali-folkloristi-zo-zs-juraja-fandlyho-v-seredi-ziskali-na-sutazi-v-krizovanoch-nad-dudvahom-ocenenie-bronzove-pasmo/ | dátum vydania = 2023-03-30 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci ZŠ J. Fándlyho v Seredi si priniesli krásne ocenenia zo speváckej súťaže v Sládkovičove | url = https://www.seredonline.sk/2024/03/27/ziaci-zs-j-fandlyho-v-seredi-si-priniesli-krasne-ocenenia-zo-spevackej-sutaze-v-sladkovicove/ | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Folkloristi zo ZŠ Juraja Fándlyho v Seredi získali na celoštátnej súťaži v Sládkovičove krásne ocenenia | url = https://seredsity.sk/folkloristi-zo-zs-juraja-fandlyho-v-seredi-ziskali-na-celostatnej-sutazi-krasne-ocenenia/ | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref>
=== Začiatok sólovej kariéry ===
Sólovú hudobnú aktivitu začala v závere roka 2024 zverejňovaním videoklipov na platforme [[YouTube]]. Prvotná tvorba bola zameraná na vianočnú tematiku a koledy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová zvečnila tradíciu: natočila videoklip k vianočnej koledy „Búvaj, dieťa krásne“ | url = https://www.seredonline.sk/2024/12/24/zaneta-baudysova-zvecnila-tradiciu-natocila-videoklip-k-vianocnej-koledy-buvaj-dieta-krasne/ | dátum vydania = 2024-12-24 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | meno = Iveta | priezvisko = Tóthová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: Má verze Silent Night se snaží přinést nový pohled na vánoční hit | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-ma-verze-silent-night-se-snazi-prinest-novy-pohled-na-vanocni-hit | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2025-12-25 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tichá noc ožíva – nová verzia piesne „Silent Night“ prináša čaro Vianoc | url = https://partyportal.sk/ticha-noc-oziva-nova-verzia-piesne-silent-night-prinasa-caro-vianoc/ | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref>
Následne vydala sériu videoklipov k moderným úpravám ľudových piesní, ako sú „A ja taká dzivočka“, „Čie sú to húsky“ či „Červené jabĺčko“. Medzi jej prvé autorské diela patrí skladba „Teším sa na Vianoce“, na ktorej spolupracovali David a Lukáš Baudyšovi. Skladba k marcu 2026 zaznamenala na [[YouTube]] viac ako 111 000 zhliadnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA vydáva svoju prvú autorskú pieseň „Teším sa na Vianoce“: rodinný debut so spevom aj rapom | url = https://partyportal.sk/zana-vydava-svoju-prvu-autorsku-piesen-tesim-sa-na-vianoce-rodinny-debut-so-spevom-aj-rapom/ | dátum vydania = 2025-11-29 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref>
V rovnakom období vydala album Dzivočka, ktorý obsahuje 16 slovenských ľudových piesní v rockovom aranžmáne. Na hudobnej produkcii a koncepte albumu sa podieľal Filip Baudyš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ALBUM | url = http://www.zanetabaudysova.com/dzivocka | vydavateľ = ŽANETA BAUDYŠOVÁ | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Súbežne s interpretáciou folklórneho materiálu sa venuje aj tvorbe pôvodných skladieb, ktoré sa žánrovo radia k súčasnej [[Pop (hudobný žáner)|populárnej hudbe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA vydáva svoju prvú autorskú pieseň „Teším sa na Vianoce“: rodinný debut so spevom aj rapom | url = https://partyportal.sk/zana-vydava-svoju-prvu-autorsku-piesen-tesim-sa-na-vianoce-rodinny-debut-so-spevom-aj-rapom/ | dátum vydania = 2025-11-29 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref>
== Diskografia ==
''Dzivočka'' je debutový štúdiový album, ktorý obsahuje 16 skladieb. Tvoria moderné spracovania slovenských ľudových piesní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Hudobne album kombinuje folklórne motívy s prvkami [[Rock|rocku]] a [[Pop (hudobný žáner)|popu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Vizuálna stránka albumu a jeho obal pracujú s národnou symbolikou v podobe [[Slovensko|slovenskej trikolóry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Dielo patrí do prúdu súčasnej slovenskej world music, ktorá reinterpretuje tradičný folklór pre potreby moderného poslucháča.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA predstavuje nový videoklip ,,Po nábreží koník beží,, uvádzacej piesni k jej novému albumu | url = https://partyportal.sk/zana-predstavuje-novy-videoklip-po-nabrezi-konik-bezi-uvadzacej-piesni-k-jej-novemu-albumu/ | dátum vydania = 2026-02-03 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Speváčka ZANA – Žaneta Baudyšová prichádza s novým singlom – Po nábreží koník beží v modernej verzii! | url = https://partyportal.sk/spevacka-zana-zaneta-baudysova-prichadza-s-novym-singlom-po-nabrezi-konik-bezi-v-modernej-verzii/ | dátum vydania = 2025-10-07 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref>
{| class="wikitable"
|+Zoznam piesní albumu Dzivočka
!
!Dzivočka
|-
|1.
|,,Červene, žeľene"
|-
|2.
|,,Čerešničky, čerešničky, čerešne"
|-
|3.
|,,Po nábreží koník beží"
|-
|4.
|,,A ja taká dzivočka"
|-
|5.
|,,Čiže si, šuhajko, čiže si"
|-
|6.
|,,Tenká som ja, tenučká"
|-
|7.
|,,Tancuj, tancuj, vykrúcaj"
|-
|8.
|,,Keď som bol maličký pacholíček"
|-
|9.
|,,Červené jabĺčko"
|-
|10.
|,,Ani sa ma nepýtaj"
|-
|11.
|,,Anička, dušička, kde si bola"
|-
|12.
|,,Čie sú to húsky"
|-
|13.
|,,Kolo vody, kolo baňurika"
|-
|14.
|,,Slovensko moje, otčina moja"
|-
|15.
|,,Slovenské mamičky"
|-
|BONUS
|,,Páslo dievča pávy"
|}
=== Single ===
# ,,O Holy Night"
# ,,Ó, svätá noc"
# ,,Teším sa na Vianoce"
# ,,Silent Night"
# ,,Po nábreží koník beží"
# ,,Kolo vody, kolo baňurika"
# ,,Tenká som ja, tenučká (Rock Version)"
# ,,Čie sú to húsky"
# ,,Červeníé jabĺčko"
# ,,A ja taká dzivočka"
# ,,Koly jasna zvizda"
# ,,Tichá noc"
# ,,Keď tá jasná hviezda"
# ,,Búvaj dieťa krásne"
== Referencie ==
<references responsive="" />
== Externé odkazy ==
* [https://www.zanetabaudysova.com Webstránka]
* [https://www.frontman.cz/users/zaneta-baudysova Žaneta Baudyšová na Frontman.cz]
* [https://www.facebook.com/zanetabaudysova/ Žaneta Baudyšová na Facebooku]
[[Kategória:Slovenské folkové speváčky]]
sxbc1pbkdxek3wq0bf2kwz86gsw049f
Redaktor:RONALDO-SK/Test Page 7
2
746530
8207609
8207093
2026-05-03T09:39:54Z
RONALDO-SK
11297
/* Začiatok vojny v kolóniách a na moriach */
8207609
wikitext
text/x-wiki
== Pomenovanie ==
Spojenie '''svetová vojna''' ([[nemčina|nemecky]] ''Weltkrieg'') pre označenie práve prebiehajúceho konfliktu po prvýkrát použil nemecký [[Biológia|biológ]] a [[filozof]] [[Ernst Haeckel]] v septembri v roku [[1914]]. Do vypuknutia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli vojnové udalosti z rokov 1914 až 1918 všeobecne známe ako '''svetová vojna''' či '''Veľká vojna''' ([[Angličtina|anglicky]] ''Great War''). Konflikt bol niekedy súčasníkmi kvôli svojej ničivosti označovaný taktiež aj ako ''vojna, ktorá ukončí vojnu''; tento termín spopularizoval [[Herbert George Wells]] v publikácii ''The War That Will End All Wars'', ktorá vyšla v roku 1914.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko1 = Wells
| meno1 = H. G.
| titul = The War That Will End War
| url = https://gutenberg.net.au/ebooks13/1303671h.html
| vydavateľ = Frank and Cecil Palmer
| miesto = Londýn
| rok = 1914
}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Westwell | meno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 256 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Westwell (2009)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-206-1351-6}}</ref>
Ako o '''prvej svetovej vojne''' sa o konflikte hovorí od roku [[1939]]. Niektorí autori označujú obdobie z rokov 1914 až 1945 ako „európsku občiansku vojnu“ alebo používajú termín „[[druhá tridsaťročná vojna]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Asch | meno = Timoty Arthon | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Směr evropské historie | periodikum = Soudobé dějiny | odkaz na periodikum = Soudobé dějiny (časopis) | rok vydania = 1998 | mesiac vydania = | ročník = 5 | číslo = 2–3 | strany = 284 | url = | issn = 1210-7050}}</ref>
== Pozadie a príčiny vojny ==
=== Vzťahy veľmocí ===
{{Hlavný článok|Príčiny prvej svetovej vojny|Koncert veľmocí|}}
Aj keď priamym podnetom k vypuknutiu prvej svetovej vojny bol [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofiu Chotkovú]], príčiny konfliktu a rastúce nepriateľstvo medzi veľmocami malo omnoho hlbšie pozadie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Warner | meno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = OLDAG | miesto = Praha | rok = 1997 | počet strán = 306 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Warner (1997)''] | strany = 9 | isbn = 80-85954-28-1}}</ref> V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bol systém [[Mocenská rovnováha|mocenskej rovnováhy]] medzi európskymi mocnosťami známy ako tzv. [[Koncert veľmocí]] schopný upokojovať vzájomné rozpory a až na výnimky nedochádzalo medzi veľmocami k rozsiahlejšej vojenskej konfrontácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nálevka | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Nálevka | titul = Koncert velmocí. Mezinárodní vztahy v letech 1871–1914 | odkaz na titul = | vydavateľ = Triton | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 254 | isbn = 80-7254-763-1 | poznámka = [Ďalej len: ''Nálevka (2006)''] | strany = 11}}</ref> Rovnováhu v Európe narušilo predovšetkým výrazné zosilnenie [[Pruské kráľovstvo|Pruska]], ktoré sa po víťaznej [[Rakúsko-pruská vojna|vojne]] s [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom]] v roku [[1866]] stalo hegemónom v nemeckom priestore. Drvivá porážka [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]] prispela k zjednoteniu a vytvoreniu [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Nemeckého cisárstva]]. Ziskom [[Alsasko-Lotrinsko|Alsaska-Lotrinska]] a [[Reparácie (vojna)|vojnových reparácií]] od porazeného Francúzska došlo k výraznému hospodárskemu a vojenskému posilneniu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]]. Narušenie rovnováhy síl neskôr zapríčinilo sformovanie dvoch znepriatelených vojenských aliancií, preteky v zbrojení a v konečnom dôsledku aj k vypuknutiu prvej svetovej vojny.<ref name="Nálevka (2006), 11–12">Nálevka (2006), s. 11–12.</ref>
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R43302, Kaiser Wilhelm II. und Zar Nikolaus II..jpg|náhľad|upright|vľavo|Nemecký cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] v ruskej uniforme a ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] v pruskej uniforme|alt=Spoločná fotografia nemeckého cisára Viliama II. a ruského cára Mikuláša II. z roku 1905]]
Vo Francúzsku vyvolala potupná porážka a nasledujúce územné straty vlnu [[Revanšizmus|revanšizmu]] a silnú túžbu po odplate, čo skomplikovalo francúzsko-nemecké vzťahy na celé desaťročia. Vo vojenských plánoch sa Francúzsko usilovalo o získanie Alsaska a Lotrinska naspäť.<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Škopíková | meno = Miroslava | instituce = Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií | titul = Příčiny vzniku první světové války a změna německé politiky | url = https://is.muni.cz/th/d7t9k/Bakalarska_prace.pdf | typ práce = Bakalárska práca | vedúci = Vít Hloušek | rok = 2006 | počet strán = 51 | strany = 21 | citácia = 2021-05-16 | poznámka = [Ďalej len: ''Škopíková (2006)'']}}</ref> V snahe izolovať porazené Francúzsko vstúpil nemecký cisár [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]] spolu s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Ruský cár|ruským cárom]] [[Alexander II. (Rusko)|Alexandrom II.]] v roku [[1873]] do tzv. [[Spolok troch cisárov|Spolku troch cisárov]]. Vzťahy Ruska a Rakúsko-Uhorska však vychladli kvôli stretávajúcim sa záujmom oboch mocností o vplyv na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], kde slábnuca [[Osmanská ríša]] nedokázala zabrániť osamostatneniu slovanských štátov podporovaných Ruskom.<ref name="Škopíková (2006), 23">Škopíková (2006), s. 23.</ref> Politika [[Skvelá izolácia|Skvelej izolácie]] sústredila záujmy Británie na jej [[Britské impérium|impérium]] a v rámci kontinentu sa ostrovná veľmoc snažila udržovať mocenský [[status quo]].<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Komm | meno = Tomáš | inštitúcia = Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd | odkaz na inštitúciu = Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy | titul = Politika "skvělé izolace" a problematika britsko-německých vztahů v letech 1890–1904 | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/52434/130101605.pdf?sequence=1&isAllowed=y | typ práce = Bakalárska práca | vedúcí = Jaromír Soukup | miesto = Praha | rok vydania = 2013 | počet strán = 63 | strany = 3 | dátum prístupu = 2021-05-16}}</ref>
[[Veľká východná kríza]] a obdobie nestability na Balkáne v 70. rokoch 19. storočia vyvrcholili v roku [[1877]], keď vypukla [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|vojna Ruska s Osmanskou ríšou]]. Rusi v snahe o ovládnutie úžin [[Bospor]] a [[Dardanely]], ktoré by [[Ruské cárske námorníctvo|cárskemu loďstvu]] otvorili prístup do Stredomoria, vo vojne podporili [[Srbské kniežatstvo|Srbské]], [[Čiernohorské kniežatstvo|Čiernohorské]] a [[Rumunské kniežatstvo]]. Porážku Osmanov potvrdila [[Sanstefanská mierová zmluva]] uzavretá v roku 1878, ktorá uznávala autonómiu [[Bulharské kniežatstvo|Bulharska]].<ref name="Nálevka (2006), 31–42">Nálevka (2006), s. 31–42.</ref> Silnejúci ruský vplyv na Balkáne znepokojil ostatné európske mocnosti, nato bol z iniciatívy Rakúsko-Uhorska zvolaný [[Berlínsky kongres]].<ref name="Willmott (2005), 14">Willmott (2005), s. 14.</ref> Protokol schválený na kongrese revidoval Sanstefanskú zmluvu rozdelením Bulharska, uznal nezávislosť Srbska, Čiernej Hory a Rumunska a umožnil Rakúsko-Uhorsku okupovať [[Bosna (historická krajina)|Bosnu]], [[Hercegovina|Hercegovinu]] a [[Novi Pazar|Novopazarský]] [[Sandžak]]. Rusom boli ponechané dobyté oblasti [[Zakaukazsko (geopolitická oblasť)|Zakaukazska]], avšak Briti obsadili [[Cyprus]] a podarilo sa im zabrániť Rusku v prieniku k úžinám.<ref name="Nálevka (2006), 46–49">Nálevka (2006), s. 46–49.</ref> Ruské intervencie na Balkáne spôsobili zhoršenie vzťahov s Rakúsko-Uhorskom, ktoré spoločne s Nemeckom vytvorilo [[7. október|7. októbra]] [[1879]] tzv. Dvojspolok namierený pôvodne len proti Ruskému impériu.<ref name="Nálevka (2006), 50–53">Nálevka (2006), s. 50–53.</ref>
V poslednej tretine 19. storočia sa potom začali vytvárať spojenecké bloky európskych [[Imperializmus|imperiálnych]] veľmocí. K základnému aliančnému bloku Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa v roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], čím došlo k sformovaniu [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]].<ref name="Nálevka (2006), 70–73">Nálevka (2006), s. 70–73.</ref> Británia tradične obhajujúca svoje dŕžavy v [[Britská India|Britskej Indii]] bola znepokojená ruským postupom v [[Afganistan]]e počas tzv. [[Veľká hra|Veľkej hry]] o vplyv v Strednej Ázii a kvôli stálym obavám z hroziaceho preniknutia Ruska do Stredomoria uzavrela v roku 1887 s Rakúsko-Uhorskom, Talianskom a Španielskom tzv. [[Stredomorské dohody]], v ktorých sa tieto mocnosti zaviazali zachovať zostávajúci stav vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], [[Egejské more|Egejskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Nálevka (2006), 91–93">Nálevka (2006), s. 91–93.</ref>
Po podpise Stredomorských dohôd a obrate v nemeckej politike s nástupom kancelára [[Leo von Caprivi|Lea von Capriviho]], Rusko definitívne prestalo udržovať spojenectvo v rámci Spolku troch cisárov a začalo sa orientovať na spoluprácu s Francúzskom. Na pôvodné francúzske finančné pôžičky a ekonomické dohody zahrňujúce aj dodávky zbraní nadviazali Rusko a Francúzsko [[4. január|4. januára]] [[1894]] podpisom spojeneckej zmluvy.<ref name="Nálevka (2006), 100–108">Nálevka (2006), s. 100–108.</ref> Vzťahy Francúzska a Británie zhoršené počas [[Fašodská kríza|Fašodskej krízy]] sa začali zlepšovať kvôli rostúcemu britsko-nemeckému nepriateľstvu. Britániu podráždila predovšetkým výstavba nemeckého loďstva a cisárske angažovanie sa na [[Blízky východ|Blízkom východe]], kde [[Deutsche Bank]] získala od Osmanov koncesiu na stavbu [[Bagdadská železnica|Bagdadskej železnice]].<ref name="Nálevka (2006), 110–111">Nálevka (2006), s. 110–111.</ref> Británia opustila politiku tzv. skvelej izolácie (''splendid isolation''), 30. januára 1902 podpísala spojeneckú zmluvu s [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]<ref name="Nálevka (2006), 168–169">Nálevka (2006), s. 168–169.</ref> a 8. apríla 1904 podpisom [[Srdečná dohoda|Srdečnej dohody]] potvrdila spojenectvo s Francúzskom.<ref name="Willmott (2005), 20">Willmott (2005), s. 20.</ref><ref name="Nálevka (2006), 180–181">Nálevka (2006), s. 180–181.</ref> Vzťahy Nemecka s Francúzskom a Britániou ďalej zhoršila aj [[prvá marocká kríza]] z roku 1905, ktorá pomohla posilniť nové anglo-francúzske spojenectvo. [[Francúzska koloniálna ríša|Francúzska koloniálna expanzia]] v [[Maroko|Maroku]] v roku [[1911]], ktorú Nemecko označilo za porušenie dohody z roku 1906, vyústila do [[druhá marocká kríza|druhej marockej krízy]] a hrozila prerásť v ozbrojený konflikt Nemecka s Francúzskom a Britániou, ktorá sa postavila na stranu Francúzska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francie dobývá Maroko. Prý brání vraždění křesťanů | periodikum = Týden.cz | dátum vydania = 2011-04-21 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/media/stolety-kuryr/francie-dobyva-maroko-pry-brani-vrazdeni-krestanu_199677.html}}</ref> [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohoda]] vznikla podpísaním [[Britsko-ruská dohoda (1907)|rusko-anglickej zmluvy]] 31. augusta 1907, v ktorej sa obe veľmoci obávajúce sa Nemecka dohodli na urovnaní [[Veľká hra|vzájomných sporov]] a o vymedzení sfér vplyvu v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].<ref name="Nálevka (2006), 194–196">Nálevka (2006), s. 194–196.</ref> Druhý vojenský blok bol dotvorený v roku 1912 po uzavretí ďalších britsko-ruských a britsko-francúzskych dohôd.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | počet strán = 492 | strany = 17 | poznámka = [Ďalej len: ''Šedivý (2001)''] | isbn = 80-7106-274-X}}</ref> V Nemecku panovali obavy, že novo vytvorená aliancia Ruska, Francúzska a Británie predstavuje priame ohrozenie cisárstva, ktoré sa tak ocitlo v obkľúčení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA: Důsledky pociťujeme dodnes | periodikum = Xantypa | url = http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum prístupu = 2018-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181113075442/http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum archivácie = 2018-11-13 | nedostupné = ano }}</ref>
Historici pri príčinách prvej svetovej vojny zdôrazňujú neochotu všetkých veľmocí naďalej riešiť rastúce spory mierovou cestou. Niektorí bádatelia zastávajú názor, že sa situácia v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku vymkla z rúk a svetovú vojnu svojou politikou zavinili neúmyselne.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Časť historikov zastúpená napríklad [[Fritz Fischer|Fritzom Fischerom]] potom považuje za hlavného vinníka vypuknutia vojny cisárske Nemecko, ktoré malo konflikt aktívne pripravovať.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Nemecké aj rakúsko-uhorské velenie sa totiž obávalo porážky, pokiaľ by konflikt s Ruským impériom vypukol neskôr a Rusi by stihli dokončiť výstavbu železničnej siete, ktorá by výrazne zvýšila mobilitu obrovskej cárskej armády.<ref name="Willmott (2005), 22">Willmott (2005), s. 22.</ref>
=== Preteky v zbrojení ===
Počas dlhej vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] sa [[Britské impérium]] stalo najväčším a najmocnejším štátom sveta. Zjednotené a dynamicky sa rozvíjajúce Nemecko, kde došlo k obrovskému navýšeniu ťažby uhlia a železa a k zrýchlenej produkcii oceli, vystriedalo Britániu v roku [[1913]] v pozícii najväčšej európskej priemyselnej mocnosti.<ref name="Willmott (2005), 10">Willmott (2005), s. 10.</ref> Po Rusku sa Nemecké cisárstvo naviac stalo aj druhým najľudnatejším európskym štátom.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> [[Nemecká koloniálna ríša|Nemecké koloniálne ambície]] v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Oceánia|Oceánii]] a výstavba silného [[Kaiserliche Marine|cisárskeho námorníctva]], ktorú presadzoval veľkoadmirál [[Alfred von Tirpitz]], znepokojovali Veľkú Britániu, ktorá nechcela Nemecku prepustiť svoju vodcovskú pozíciu v zámorí.<ref name="Warner (1997), 9–10">Warner (1997), s. 9–10.</ref><ref name="Nálevka (2006), 187">Nálevka (2006), s. 187.</ref>
[[Súbor:Weltausstellung 1873 Kruppische Geschütze.jpg|náhled|Delá vyrobené v [[Krupp]]ových závodoch v [[Essen]]e v roku [[1873]]|alt=Továrenská hala s delami v Kruppových závodoch v Essene.]]
V dôsledku vzájomného súperenia začala väčšina veľmocí na začiatku 20. storočia s rozsiahlym vyzbrojovaním. Výdaje na zbrojenie sa v rokoch [[1908]] až [[1913]] v Rakúsko-Uhorsku zvýšili o 14 %, vo Veľkej Británii v rovnakom období o 30 %, v Rusku o 53 %, v Taliansku o 61 %, v Nemecku o 69 % a vo Francúzsku o 86 %.<ref name="Šedivý (2001), 19.">Šedivý (2001). Str. 19.</ref> [[Zbrojný priemysel]] zažíval vďaka štátnym zákazkám konjunktúru v celej Európe. Okrem hutníctva a strojárenstva sa rýchlo rozvíjal aj [[chemický priemysel]] produkujúci nové a účinnejšie výbušniny.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> Konštruktér [[Hiram Stevens Maxim]] dokončil v roku [[1884]] prvý plne [[Maxim (guľomet)|automatický guľomet]]<ref name="Willmott (2005), 18">Willmott (2005), s. 18.</ref><ref name="Nálevka (2006), 165">Nálevka (2006), s. 165.</ref> a Nemci aj Francúzi zavádzali na konci 19. storočia do výzbroje svojich armád nové rýchlopalné poľné delá s rážami 75 a 77 mm.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Briti v roku [[1906]] zaradili do služby revolučnú [[Bojová loď (typ lode)|bojovú loď]] [[HMS Dreadnought (1906)|HMS ''Dreadnought'']]. [[Dreadnought|Tento typ]] bojových lodí potom vzápätí začali stavať aj ostatné námorné veľmoci.<ref name="Willmott (2005), 21">Willmott (2005), s. 21.</ref>
V európskej spoločnosti ovplyvnenej myšlienkami filozofa [[Herbert Spencer|Herberta Spencera]] a [[Sociálny darvinizmus|sociálneho darwinizmu]] rástol [[militarizmus]] a [[nacionalizmus]] namierený proti cudzincom a zahraničným národom. Európske štáty zaviedli povinnú [[Základná vojenská služba|vojenskú službu]] a vďaky industrializácii a rýchlemu technickému pokroku neustále prezbrojovali svoje armády a vojnové loďstvá.<ref name="Willmott (2005), 19">Willmott (2005), s. 19.</ref>
Ruský minister vojny [[Alexej Nikolajevič Kuropatkin]] informoval v roku [[1898]] cára Mikuláša, že Rusko nie je z hospodárskych dôvodov schopné držať s Nemeckom a Francúzskom krok v modernizácii armády, predovšetkým delostrelectva.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Mikuláš II. navrhol ostatným veľmociam zvolanie medzinárodnej konferencie, kde by sa prejednalo riešenie vzájomných sporov nevojenskými prostriedkami. Aj cez pôvodnú neochotu väčšiny mocností sa aj vďaka tlaku verejnej mienky a [[Pacifizmus|pacifistickému]] hnutiu uskutočnila v roku 1899 prvá mierová konferencia v [[holadnsko|holadnskom]] [[Haag]]u. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia 26& štátov. Druhá konferencia nasledovala v roku 1907. Došlo na nich k ustanoveniu [[Stály rozhodcovský súd|Stálého rozhodcovského súdu]] v Haagu a k uzavretiu [[Haagske dohovory|Haagskych dohovorov]] stanovujúcich pravidla vedenia [[Vojna|vojny]].<ref name="Nálevka (2006), 151–152">Nálevka (2006), s. 151–152.</ref> Ruský návrh na zníženie výdajov na zbrojení však na konferencii podporilo iba Taliansko.<ref name="Nálevka (2006), 152">Nálevka (2006), s. 152.</ref>
{| class="wikitable sortable floatleft"
|+ Stavy armád pred vojnou (1912)<br />(v tisícoch)<ref>A. B. Zubov, ''Dějiny Ruska I.'' Str. 278.</ref>
|-
!!! Mierový !! Mobilizačný
|-
|Rusko || 1160 || 4800
|-
|Nemecko || 688 || 3000
|-
|Francúzsko || 604 || 2350
|-
|Rakúsko-Uhorsko || 400 || 1700
|-
|Taliansko || 323 || 1100
|-
|Veľká Británia || 380 || 1000
|-
|Japonsko || 280 || 1000
|-
|Osmanská ríša || 240 || 1000
|-
|USA || 147 || 287
|-
|Srbsko || 36 || 160
|}
=== Kríza na Balkáne ===
{{Hlavný článok|Bosenská kríza|Balkánske vojny|Atentát na Františka Ferdinanda d’Este}}
Balkán predstavoval v priebehu 19. storočia najmenej stabilnú európsku oblasť, kde sa na rúcajúcej sa Osmanskej ríši osamostatnili za podpory ruského cára slovanské štáty. Okrem Ruska však o expanziu na Balkán prejavovalo záujem aj Rakúsko-Uhorsko, ktoré si obsadením [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] chcelo zaistiť svoje pozície na [[Jadranské more|Jadrane]].<ref name="Nálevka (2006), 32">Nálevka (2006), s. 32.</ref> Keď v roku [[1908]] vyhlásilo [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] nezávislosť od Osmanskej ríše, Rakúsko [[Anexia Bosny a Hercegoviny|anektovalo]] Bosnu a Hercegovinu, ktorú okupovalo už od Berlínskeho kongresu v roku 1878.<ref name="Nálevka (2006), 207">Nálevka (2006), s. 207.</ref> V Bulharsku sa cárom stal [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]] zo [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|sasko-cobursko-gothajskej dynastie]]. Rakúska anexia Bosny a Hercegoviny ohrozovala Srbsko, pričom vojnu [[Viedeň|Viedne]] a [[Belehrad]]u v roku [[1909]] zažehnal zásah britskej vlády pripúšťajúcej Rakúšanom uznanie anexie Bosny iba v prípade, že nedôjde k vojne so Srbskom. Srbsko bolo donútené prijať rakúsko-uhorskú expanziu predovšetkým preto, že jeho hlavný spojenec Rusko nebolo po [[Rusko-japonská vojna|prehratej vojne]] s Japonskom ochotné ísť do ďalšieho vojenského konfliktu.<ref name="Nálevka (2006), 211–212">Nálevka (2006), s. 211–212.</ref>
Porážka Osmanov vo [[Taliansko-turecká vojna|vojne s Talianskom]] motivovala balkánske státy združené do [[Balkánsky zväz (1912)|Balkánskeho zväzu]] k začatiu ďalšieho útoku proti oslabenej Osmanskej ríši. V [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]] sa v rokoch [[1912]] až [[1913]] s Turkami stretlo [[Bulharsko]], [[Srbsko]], [[Grécko]] a [[Čierna Hora]].<ref name="Nálevka (2006), 224–226">Nálevka (2006), s. 224–226.</ref> Po vytlačení Osmanskej ríše z Balkánu však medzi bývalými spojencami došlo k rozporom o delení dobytého územia a v lete v roku 1913 sa proti Bulharsku postavilo v [[Druhá balkánska vojna|druhej balkánskej vojne]] Srbsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko ale aj Osmanská ríša. Po porážke muselo Bulharsko akceptovať podmienky [[Bukurešťský mier (1913)|Bukurešťského mieru]] a bolo svojimi susedmi pripravené o územia dobyté v prvej balkánskej vojne.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Veľmoci potvrdili nezávislosť [[Albánsko|Albánska]], ktorého časti však aj v roku 1913 okupovali Čiernohorci a Srbi usilujúci sa o [[Veľké Srbsko]]. Situácia na Balkáne sa aspoň čiastočne upokojila až na nátlak veľmocí.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Po dvoch víťazných vojnách však boli vzťahy medzi Srbskom a Habsburskou monarchiou krajne napäté.<ref name="Nálevka (2006), 231">Nálevka (2006), s. 231.</ref>
[[Súbor:Assassination of Archduke Ferdinand.jpg|náhled|vľavo|Ilustrácia zachycujúca [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|Sarajevský atentát]]|alt=Kresba v detaile zachycujúca atentát na Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú. V popredí je atentátnik Gavrilo Princip držiací v natiahnutej ruke pištoľ.]]
Nacionalizmus, túžba po Veľkom Srbsku a frustrácia z rakúskej anexie pôsobila aj na časť obyvateľstva Bosny a Hercegoviny. Juhoslovanský odboj proti Rakúsko-Uhorsku podporovala tajná srbská organizácia [[Čierna ruka]], na jej čele stál [[Dragutin Dimitrijević]]. V Bosne potom pôsobila protihabsburská organizácia [[Mladá Bosna]].<ref name="Nálevka (2006), 232">Nálevka (2006), s. 232.</ref> Keď rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v júni [[1914]] v [[Bosna (historická krajina)|Bosne]] veľké vojenské manévre pri srbských hraniciach, mnohí obyvatelia Srbska a Bosny to považovali za provokáciu. Nasledovník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre spoločne so svojou manželkou, [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]], a na jej záver manželský pár navštívil [[Sarajevo]], hlavn mesto Bosny. Návšteva bola podniknutá v deň výročia [[Bitka na Kosovom poli|bitky na Kosovom poli]], ktorá viedla k podmaneniu Srbska Osmanskou ríšou.<ref name="Nálevka (2006), 234">Nálevka (2006), s. 234.</ref> Radikálni členovia Mladej Bosny a Čiernej Ruky tu na nasledovníka trónu [[28. jún|28. júna]] [[1914]] spáchali [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]], ktorému ešte teň deň podľahol on a aj jeho žena [[Žofia Chotková|Žofia]]. Arcivojvodu a jeho manželku zastrelil člen Mladej Bosny, [[Gavrilo Princip]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Následník trůnu František Ferdinand a jeho choť zavražděni | periodikum = Lidové noviny | dátum vydania = 1914-29-06 | dátum prístupu = 2013-07-03 | ročník = 22 | číslo = 177 | url = http://kramerius.mzk.cz/search/i.jsp?pid=uuid:bf69bbfa-435d-11dd-b505-00145e5790ea | issn = 1802-6265}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gavrilo Princip: Malý muž na začátku Velké války
| periodikum = Rozhlas
| url = https://temata.rozhlas.cz/gavrilo-princip-maly-muz-na-zacatku-velke-valky-8109662
| dátum vydania = 2018-04-28
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-11-04
}}</ref>
== Priebeh ==
=== Vypuknutie vojny ===
{{Hlavný článok|Júlová kríza}}
[[Súbor:World War 1.gif|náhľad|Štáty zapojené do vojny
{{Legenda|#088A08|Dohoda}}
{{Legenda|#01DF01|Kolónie, domínia a teritória Dohody a Dohodou okupované územia}}
{{Legenda|#FE9A2E|Ústredné mocnosti}}
{{Legenda|#F7BE81|Kolónie Ústredných mocností a okupované územia}}
{{Legenda|#BDBDBD|Neutrálne krajiny}}|alt=Dynamická mapa sveta zachycujúca zapojenie jednotlivých štátov do konfliktu na strane Dohody a Ústredných mocností.]]
[[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofie Chotkovej]] spustil rýchly sled udalostí vedúcich k vypuknutiu [[svetová vojna|svetovej vojny]], označovanej ako [[júlová kríza]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] v reakcii na atentát zaslalo [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], ktoré rakúsko-uhorské orgány podozrievali z priamej účasti na spiknutí atentátnikov, [[23. júl|23. júla]] tzv. [[Júlové ultimátum]].<ref name="Westwell (2013), 10">Westwell (2013). Str. 10.</ref> Tvrdé požiadavky voči Srbsku boli formulované tak, aby bolo ultimátum protistranou odmietnuté a viedlo ku konfliktu medzi oboma krajinami.<ref>''Fromkin'' (2004, str. 165)</ref> Zástancom preventívnej vojny so Srbskom bol predovšetkým náčelník generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]].<ref name="Šedivý (2001), 25.">Šedivý (2001). Str. 25.</ref> V tomto postoji rakúsku stranu podporovala nemecká vláda, ktorá leto 1914 považovala za najvhodnejší okamih na vyvolanie vojny s [[Ruská ríša|Ruskom]], podľa jej názoru v blízkej budúcnosti rovnako nevyhnutnej.<ref>''Fischer'' (2004, str. 59)</ref>{{#tag:ref|Nemecku naviac hrozilo, že pokiaľ by nepodporilo Rakúsko-Uhorsko, prišlo by o jediného európskeho spojenca. Pokorené Rakúsko-Uhorsko by totiž bez nemeckej pomoci zrejme začalo vyjednávať priamo s Ruskom a Dohodou. Tak by sa Nemecko ocitlo v definitívnej medzinárodnej izolácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Skřivan | meno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 373 | kapitola = | strany = 247 | isbn = 80-7184-081-5}}</ref>|group="pozn."}} Ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné,<ref name="IJ-377">{{Citácia knihy | priezvisko = Božić | meno = Ivan | priezvisko2 = Ćirković | meno2 = Sima | priezvisko3 = Dedijer | meno3 = Vladimir | priezvisko4 = Ekmečić | meno4 = Milorad | rok = 1972 | titul = Istorija Jugoslavije | vydavateľ = Prosveta | miesto = Beograd | stránky = 377 | isbn = | jazyk = sh}}</ref> pokiaľ nechcelo stratiť [[Suverenita (právo)|suverenitu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Na radu Ruska, ktoré bolo blízkym srbským spojencom,<ref>''Fromkin'' (2004, str. 164)</ref> srbská vláda čiastočne ustúpila a prijala deväť z desiatich bodov ultimáta okrem požiadavky, aby rakúska polícia uskutočnila vyšetrovanie atentátu priamo na srbskom území.<ref name="RAD-323">{{Citácia knihy | priezvisko = Šeba | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Rusko a Malá dohoda v politice světové | vydavateľ = Melantrich | miesto = Praha | rok = 1936 | počet strán = 652 | isbn = | kapitola = IX. | strany = 323}}</ref> Rakúsko-uhorská vláda označila 25. júla srbskú reakciu za nedostačujúcu a cisár [[František Jozef I.]] nariadil na druhý deň [[Všeobecná mobilizácia v Rakúsko-Uhorsku v roku 1914|všeobecnú mobilizáciu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Mobilizovalo taktiež aj Srbsko a cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš]] predbežne súhlasil s čiastočnou mobilizáciou ruských síl v prípade napadnutia Srbska.<ref name="Westwell (2013), 11.">Westwell (2013). Str. 11.</ref>
[[Súbor:Europe 1914.jpg|náhľad|vľavo|Európske štáty zapojené do vojny|alt=Mapa Európy s farebne rozlíšenými štátmi zapojenými do vojny na strane Dohody a Ústredných mocností.]]
Dňa [[28. júl|28. júla]] 1914 [[K Mojim národom!|vyhlásilo]] Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu a o deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo ostreľovať [[Belehrad]]. Toho istého dňa na základe uzavretých spojeneckých zmlúv zareagoval [[Ruská ríša|ruský]] cár Mikuláš II. vyhlásením takzvanej prípravnej fázy pre prípad vojny, teda čiastočnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]] trinástich armádnych zborov pri rakúskej hranici. Napriek tomu sa ruský cár snažil vojne zabrániť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začátek 1. světové války: Tenká hranice mezi konfliktem a mírem! | periodikum = Epochaplus | dátum vydania = 2016-11-03 | url = https://epochaplus.cz/zacatek-1-svetove-valky-tenka-hranice-mezi-konfliktem-a-mirem/}}</ref> bola všeobecná mobilizácia ruských vojsk začatá [[31. júl|31. júla]] 1914.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kykal | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Před sto lety vypukla „světová válka“, první ze dvou největších konfliktů v dějinách lidstva | url = http://www.vhu.cz/presne-pred-sto-lety-vypukla-prvni-svetova-valka | dátum vydania = 28-07-2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | vydavateľ = vhu.cz}}</ref> Systém medzinárodnej bezpečnosti založený na dvojici aliančných blokov – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohody]] a [[Ústredné veľmoci|Trojspolku]] – tak spustil reťazovú reakciu vedúcej k svetovej vojne a počas jedného mesiaca sa vo [[vojna|vojenskom konflikte]] ocitla väčšina [[Európa|Európy]].
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1974-118-18, Mobilmachung.jpg|náhľad|Mobilizovaní nemeckí vojaci, [[1. august]] 1914|alt=Pochodujúci nemeckí vojaci vyprevádzaní pri mobilizácii civilistami.]]
Dňa [[1. august|1. augusta]] mobilizovalo svoju armádu Francúzsko a taktiež Nemecko, ktoré vyhlásilo vojnu Rusku.<ref name="Šedivý (2001), 32.">Šedivý (2001). Str. 32.</ref> Pri útoku na západe Nemecko [[2. august|2. augusta]] obsadilo [[Luxembursko]] a [[3. august|3. augusta]] vyhlásilo vojnu Francúzsku.<ref name="Westwell (2013), 12.">Westwell (2013). Str. 12.</ref> V snahe rýchle postúpiť na územie Francúzska, vstúpili nemecké vojská [[4. august|4. augusta]] do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]]. [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|Porušenie belgickej neutrality]] dalo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii]] toho istého dňa podnet na vyhlásenie vojny Nemecku.<ref name="Westwell (2013), 13.">Westwell (2013). Str. 13.</ref> Dňa [[6. august|6. augusta]] vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august|7. augusta]] ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] a do týždňa sa do vojny proti Rakúsko-Uhorsku pripojilo aj Francúzsko a Veľká Británia.<ref name="Royde-Smith">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royde-Smith | meno = John Graham | priezvisko2 = Showalter | meno2 = Dennis Edwin | odkaz na autora2 = Dennis Showalter | titul = World War I | url = https://www.britannica.com/event/World-War-I/Forces-and-resources-of-the-combatant-nations-in-1914 | dátum prístupu = 2021-05-16 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | jazyk = en}}</ref>
Na strane Dohody vstúpilo [[23. august|23. augusta]] do vojny aj [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], ktoré v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]] obsadilo nemecké teritórium [[Čching-tao]] a rakúsky [[Tiencin|Tchien-ťin]].<ref name="Westwell (2013), 22–23.">Westwell (2013). Str. 22–23.</ref> [[Osmanská ríša]] vstúpila do vojny na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] na prelome októbra a novembra 1914 potom, čo [[Osmanské námorníctvo|osmanské loďstvo]] s podporou nemeckých krížnikov [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] napadlo ruské prístavy v [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Westwell (2013), 38.">Westwell (2013). Str. 38.</ref>
Posledná z európskych veľmocí a predvojnový člen Trojspolku, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], ktoré na začiatku konfliktu vyhlásilo neutralitu, vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] [[23. máj|23. muája]] 1915, keď vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku.<ref name="Westwell (2013), 66.">Westwell (2013). Str. 66.</ref> Na stranu Nemecka a jeho spojencov sa v októbri v roku 1915 postavilo taktiež Bulharsko. Rumunsko naopak v roku 1916 podporilo mocnosti Dohody. [[Spojené štáty]] sa do prvej svetovej vojny na strane Dohody pridali v apríli v roku 1917.<ref name="Westwell (2013), 126.">Westwell (2013). Str. 126.</ref> Do svetového konfliktu sa v jeho priebehu na strane Dohody zapojilo aj [[Portugalsko]], [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] a [[Štáty Dohody|mnohé mimoeurópske štáty]].<ref name="Westwell (2009), 8–9.">Westwell (2009). Str. 8–9.</ref>
=== 1914 ===
==== Neúspechy Rakúska-Uhorska na srbskom fronte ====
[[Súbor:Vyhlášení války Srbsku – Národní listy – 29.07.1914.jpg|náhľad|Titulná strana [[Národní listy|Národních listov]] z 29. júla 1914 informuje o vyhlásení vojny Srbsku.]]
Prvým bojiskom svetovej vojny sa stal Balkán. [[Rakúsko-Uhorsko]] vyhlásilo vojnu Srbsku 28. júla [[1914]] a rakúsko-uhorská armáda zaútočila už [[29. júl|29. júla]], keď delostrelectvo a delové člny na [[Dunaj]]i [[Bombardovanie Belehradu (1914)|ostreľovali Belehrad]].<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Pri hraniciach oboch znepriatelených štátov tak došlo k vytvoreniu [[Balkánsky front|srbského frontu]], na ktorom malo na začiatku vojny iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Náčelník rakúsko-uhorského generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]] však podcenil Srbov, ktorí mohli k svojej efektívnej obrane využívať hraničné rieky, hornatý terén ale aj skúsenosti z predchádzajúcich bojov v balkánskych vojnách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Keegan | meno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavateľ = Beta-Dobrovský ; Ševčík | miesto = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7306-062-0 | počet strán = 383 | poznámka = [Ďalej len: ''(Keegan (2003)''] | strany = 126}}</ref> Hoci časť síl musela byť presunutá proti postupujúcim Rusom, rozhodol sa generál [[Oskar Potiorek]], veliteľ rakúsko-uhorskej armády na Balkáne, napadnúť nepriateľa s 5. a 6. armádou. Rakúsky útok zo západu z Bosny a Hercegoviny v smere na [[Valjevo]] a [[Užice]] mal najprv výhodu prekvapenia, pretože srbský veliteľ, vojvoda [[Radomir Putnik]] očakával hlavný nápor zo severu v smere na [[Belehrad]].<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref><ref name="Šedivý (2001), 85.">Šedivý (2001). Str. 85.</ref> V auguste prekročili rakúsko-uhorské vojská so silou približne 200 000 mužov [[Sáva (rieka)|Sávu]] a [[Drina|Drinu]] a zmocnila sa mesta [[Šabac]]. Rakúska 3. armáda bojovala pod velením [[Liborius von Frank|von Franka]] proti srbskej 5. armáde pod vedením [[Pavle Jurišić Šturm|Pavla Jurišića Sturma]]. Potom, čo sa k srbskej 3. armáde pridala aj novo zmobilizovaná 2. armáda pod vedením generála [[Stepa Stepanović|Stepanovića]], sa srbským vojskám podarilo v [[Bitka pri Ceri|bitke pri Ceri]] zvíťaziť. Po necelých 14 dňoch neúspešnej ofenzívy nariadil Potiorek rakpúskym vojskám ustúpiť späť za hranice. Stepan Stepanović bol po víťazstve povýšený na vojvodu – poľného [[maršal]]a. Rakúšania v boji stratili 600 dôstojníkov a cez 22 000 padlých a ranených vojakov. Srbské straty dosiahli 16 000 mužov.<ref name="Šedivý (2001), 88–89.">Šedivý (2001). Str. 88–89.</ref> Srbské velenie počas počiatočných bojov využívalo chyby protivníka a náročný terén zvýhodňujúci brániacu sa stranu. Srbská obrana sa mohla opierať o mohutné toky hraničných riek Dunaj, Sáva a Drina, za ktorými sa nachádzali ťažko prekročiteľné horské hrebene a husté lesy. Vojenské operácia na Balkáne naviac veľmi sťažovala absencia kvalitných ciest a železníc.<ref>{{Citácia m´knihy | priezvisko = Nedorost | meno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2006 | strany = 13 | poznámka = [Ďalej len: ''Nedorost Na frontách velké války (2006)''] | isbn = 80-7277-322-4}}</ref>
[[Súbor:Franz Frheiherr Conrad von Hötzendorf 1914 Charles Scolik.png|náhľad|vľavo|Náčelník generálneho štábu rakúsko-uhorskej armády, [[Franz Conrad von Hötzendorf]] patril k propagátorom agresívnej politiky voči Srbsku a Taliansku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Astorri | meno = Antonella | odkaz na autora = | priezvisko2 = Salvadori | meno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = Sun | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 191 | poznámka = [Ďalej len: ''Astorri a Salvadori (2010)''] | strany = 133–134 | isbn = 978-80-7371-053-8 }}</ref>|alt=Rakúsko-uhorský veliteľ Franz Conrad von Hötzendorf sediaci za stolom s vojenskými plánmi]]
Srbi povzbudení prvotným úspechom a ruským vrchným velením podnikli proti Rakúsko-Uhorsku nečakanú protiofenzívu. [[6. september|6. septembra]] prekročila srbská prvá armáda v [[Sriem (historické územie)|Sriemi]] Sávu, kde nakrátko držala obranné pozície. Avšak Srbi sa odtiaľ kvôli rastúcemu rakúskemu tlaku museli vzápätí stiahnuť.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Srbské vrchné velenie následne naplánovalo útok na západ proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], ktorého sa zúčastnila aj čiernohorská armáda. Srbské a čiernohorské vojska prekročila Drinu pri srbsko-bosensko-čiernohorskej hranici, dobyli [[Jahorina|Jahorinu]] a [[Pale]] a priblížili sa k Sarajevu, avšak v októbri ich rakúsko-uhorský protiútok donútil stiahnuť sa späť za hranice.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Druhý veľký rakúsko-uhorský úder proti Srbsku začal [[7. september|7. septembra]], keď sa rozhorela [[bitka na Drine]]. Rakúšanom sa čiastočne podarilo prelomiť srbskú obranu pri sútoku Driny so Sávou a vytvorili tu predmostie, odkiaľ sa potom v októbri dokázali prebiť ďalej do vnútrozemia. Srbskí vojaci boli vyčerpaní a klesala im morálka, lebo nemali dostatočné zimné vybavenie a v určitých chvíľach im dokonca chýbala munícia. Rakúsko-uhorské jednotky obsadili takmer celý severovýchod Srbského kráľovstva, dobyli Šabac, Valjevo a [[2. december|2. decembra]] 1914 obsadili Belehrad.<ref name="Šedivý (2001), 90–91.">Šedivý (2001). Str. 90–91.</ref> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa popri výročia nástupu cisára Františka Jozefa na trón oslavoval aj pád hlavného srbského mesta, z [[Berlín]]a prišla cisárovi gratulácia a svetové noviny tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Srbských vojakov brániacich líniu pri rieke [[Kolubara]] musel povzbudiť sám kráľ [[Peter I. Karađorđević]].<ref name="Keegan (2003), 128.">Keegan (2003). Str. 128.</ref> Generál [[Živojin Mišić]], veliteľ 1. srbskej armády začal [[3. december|3. decembra]] o siedmej hodine ráno silnou delostreleckou prípravou veľkú protiofenzívu. Vyčerpaní a zaskočení rakúsko-uhorskí vojaci boli v [[Bitka na Kolubare|bitke na Kolubare]] porazení. Pri ústupe potom Rakúšania nestíhali budovať obranné línie, načo boli nútení vypratať aj samotný Belehrad a srbské vojská ich do polovice decembra znovu zahnala späť za hranice. Front sa tak po krvavých a neúspešných rakúsko-uhorských útokoch na konci roku 1914 vrátil do východiskových pozícií na hraničných riekach. Oskar Potiorek bol po týchto porážkach zbavený velenia. Rakúšania prišli počas neúspešných ofenzív o 230 000 padlých, ranených a zajatých mužov.<ref name="Westwell (2013), 45.">Westwell (2013). Str. 45.</ref> Srbské straty na životoch však boli taktiež obrovské. Počas prvého vojnového roka sa vyšplhali na 110 000 zomretých a vo vojnou zničenej krajine naviac vypukla epidémia [[Škvrnitý týfus|týfu]].<ref name="Šedivý (2001), 92.">Šedivý (2001). Str. 92.</ref><ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 70">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 70.</ref>
==== Nemecký útok na západe ====
[[Súbor:Western front 1914.jpg|náhľad|Stabilizácia západného frontu po nemeckom ústupe od [[Marna (rieka)|Marny]] k [[Aisne (rieka)|Aisne]], september 1914|alt=Mapa zachycujúca západnž front po stabilizácii v závere roka 1914]]
Od uzavretia francúzsko-ruského spojenectva sa nemecké velenie začalo pripravovať na budúcu vojnu s početne silnejšími protivníkmi na dvoch frontoch. Nemci predpokladali snahu Francúzska zaútočiť v smere na Alsasko a Lotrinsko a počítali s pomalou mobilizáciou v Rusku. Náčelník nemeckého generálneho štábu [[Alfred von Schlieffen]] preto vypracoval tzv. [[Schlieffenov plán]]. Podľa neho malo deväťdesiat percent nemeckých síl rýchlym obchvatným manévrom cez územie neutrálneho Luxemburska, Belgicka a [[Holandsko|Holandska]] vniknúť do severovýchodného Francúzska, následne sa stočiť na juh, obsadiť [[Paríž]], obkľúčiť francúzske vojská vo východnej časti krajiny a zničiť ich. Potom sa malo jadro nemeckých síl presunúť na východ proti Rusku.<ref name="Westwell (2013), 15.">Westwell (20). Str. 15.</ref> Schlieffenov nástupca na čele generálneho štábu, [[Helmuth von Moltke mladší]] však v obavách z francúzskeho postupu rozhodol o posilnenie ľavého krídla svojich síl na západe a taktiež jednotiek čeliacich ruskej presile na východe na úkor oslabenia útočiacich zväzov na pravom krídle hlavného útoku. Rozhodol sa naviac obmedziť obchvat iba na území Belgicka a [[Luxembursko|Luxemburska]], aby nemecký postup nevyprovokoval Britániu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liddell Hart | meno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet strán = 503 | poznámka = [Ďalej len: ''(Liddell (2001)''] | strany = 54–55}}</ref>
[[Súbor:Fr-joffre-give-orders.jpg|náhľad|vľavo|[[Joseph Joffre]], náčelník štábu francúzskej armády v rokoch 1914 až 1916, vojakmi prezývaný ''papa Joffre''<ref name="Westwell (2013), 25.">Westwell (2013). Str. 25.</ref>|alt=Trojica francúzskych generálov počas manévrov. Úplne vpravo stojí Joseph Joffre.]]
Po vypuknutí vojny Nemecko podľa upraveného Schlieffenovho plánu nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, cez ich územie začali začiatkom augusta k francúzskym hraniciam postupovať nemecké jednotky. Nemecký postup na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]], ktorý sa od začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom, však aj kvôli nečakanému odporu Belgičanov nebol dostatočne rýchly. Napriek tomu Nemci po dobytí belgických pevností [[Bitka pri Liège|Liège]] a [[Namur (mesto)|Namure]], víťazstvách v bitkách [[Bitka pri Mons|pri Monse]] a [[Bitka pri Charleroi|pri Charleroi]] a po obsadení [[Brusel]]u a väčšiny belgického území postúpili na územie Francúzska. Počas [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|bojov v Belgicku]] sa nemecká armáda dopustila mnoho zločinov na civilnom obyvateľstve, ktoré na západe označili ako ''znásilnenie Belgicka''.<ref name="Keegan (2003), 71–76.">Keegan (2003). Str. 71–76.</ref> Kvôli porušeniu belgickej neutrality vstúpili Briti do vojny a na kontinent bol na pomoc Francúzov a Belgičanov odoslaný [[Britský expedičný zbor]]. Podľa [[Plán XVII|Plánu XVII]] medzitým francúzske vojská uskutočnili rozsiahly útok na Alsasko-Lotrinsko. Vzápätí boli ale odrazené a Francúzi a Briti sa museli pred postupujúcimi Nemcami stiahnuť až do blízkosti Paríža. Nemeckej armáde sa však Francúzov, ktorí kládli nečakane tuhý odpor, nepodarilo obkľúčiť a postup nemeckých vojsk na západnom fronte bol neďaleko Paríža zastavený. V polovici septembra sa naviac Francúzom a Britom podarilo uskutočniť protiútok a vyčerpané nemecké sily poraziť v strategicky významnej bitke na rieke [[Marna]] („[[Prvá bitka na Marne|Zázrak na Marne]]“).<ref name="Willmott (2005), 40–43">Willmott (2005), s. 40–43.</ref> Moltke bol donútený nariadiť ústup od Marny za rieku [[Aisne (rieka)|Aisne]], načo bol odvolaný a na čelo nemeckej armády bol dosadený generál [[Erich von Falkenhayn]].<ref name="Keegan (2003), 102–103.">Keegan (2003). Str. 102–103.</ref> Obe strany sa následne snažili obranné postavenia nepriateľa obísť, takže počas jesene podnikali pokusy o obchvatné údery známe ako ''[[pretek k moru]]''. Akonáhle však frontová línia dosiahla [[Severné more]], vznikla na západe patová situácia.<ref name="Westwell (2013), 35.">Westwell (2013). Str. 35.</ref> Úvodný nemecký postup sa zmenil do [[Zákopová vojna|zákopovej]] pozičnej vojny, ktorú sa obe strany počas vojny márne pokúšali novým útokom prelomiť.<ref name="Royde-Smith" />
==== Ruský nápor na východnom fronte ====
[[Súbor:Russian cavalry.jpg|náhľad|Kozácka jazda|alt=Jazdecký oddiel kozákov pózujúci fotografovi na poľnej ceste.]]
Druhú trhlinu dostala pôvodná nemecká stratégia na začiatku vojny na [[Východný front (prvá svetová vojna)|východnom fronte]]. Vzhľadom k Schlieffenovému plánu bola väčšina nemeckých síl na začiatku vojny viazaná na západnom fronte a ťarchu ruského útoku malo do príchodu nemeckých síl odolávať predovšetkým Rakúsko-Uhorsko. Rusko však dokázalo zmobilizovať 34 divízií a prekročiť hranice skôr, než sa čakalo. Ruská 1. a 2. armáda pod velením generálov [[Paul von Rennenkampf|Rennenkampfa]] a [[Alexandr Vasilievič Samsonov|Samsonova]] zaútočili proti [[Východné Prusko|Východnému Prusku]], porazili slabé nemecké vojská [[Bitka pri Gumbinnene|pri Gumbinnene]] ([[Gusev]]) a ohrozovali [[Kaliningrad|Kráľovec]]. V kritickej situácii vymenoval von Moltke veliteľa 8. nemeckej armády brániace pozície na východnom front [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] a náčelníkom jeho štábu [[Erich Ludendorff|Ericha Ludendorffa]].<ref name="Keegan (2003), 121.">Keegan (2003). Str. 121.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Allan | meno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavateľ = Reader's Digest Výběr | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 192 | poznámka = [Ďalej len: ''(Allan (2012)''] | isbn = 978-80-7406-229-2 | strany = 23–24}}</ref> Hindenburgovi a Ludendorffovi sa podarilo v auguste a na začiatku septembra zvíťaziť nad Rusmi v bitkách [[Bitka pri Tannenbergu|pri Tannenbergu]] a [[Prvá bitka na Mazúrskych jazerách|pri Mazurských jazerých]]. V boji bola zničená ruská 2. armáda, porazený generál Samsonov spáchal samovraždu a Rennenkampf bol so zbytkom síl vytlačený z Východného Pruska. Cez tieto úspechy bolo nemeckému veleniu jasné, že pôvodný plán na rýchle víťazstvo na západe sa už nepodarí uskutočniť.<ref name="Keegan (2003), 124.">Keegan (2003). Str. 124.</ref>
[[Súbor:Russian Troops NGM-v31-p372.jpg|náhľad|vľavo|Postupujúca ruská pechota|alt=Pochodujúci útvar ruských pešiakov.]]
Hlavná masa ruských síl na východnom fronte medzitým zaútočila proti rakúsko-uhorskému úseku frontu v [[Halič (región)|Haliči]], kde boli sústredené 3., 4., 5. a 8. ruská armáda pod vrchným velením generála [[Nikolaj Judovič Ivanov|Nikolaja Judoviča Ivanova]].<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Cez úvodný nezdar [[Bitka pri Krašniku|pri Krašniku]] a [[Bitka pri Komarówe|pri Komarówe]] ruské vojská postupovali na rakúsko-uhorské územie veľmi rýchlo a Rakúšania, ktorí pôvodne sústredili svoje sily predovšetkým proti Srbsku, ich presilu nedokázali zastaviť.<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Rusi na prelome augusta a septembra porazili Rakúšanov v [[Bitka o Halič|bitke o Halič]] a obsadili [[Ľvov]]. V novembri potom prenikli až k hrebeňom [[Karpaty|Karpát]] a na východné [[Slovensko]].<ref name="Willmott (2005), 47–51">Willmott (2005), s. 47–51.</ref> Za frontovou líniou sa ocitla rakúsko-uhorská pevnosť [[Pevnosť Przemyśl|Przemyśl]], kde sa počas [[Obliehanie Przemyślu|niekoľkomesačného obliehania]] ruským útokom bránilo takmer 140 000 obliehaných rakúsko-uhorských vojakov<ref name="Westwell (2013), 28.">Westwell (2013). Str. 28.</ref> Tieto porážky a obrovské straty rakúsko-uhorskej armády počas [[Bitka v Karpatoch|bojov v Karpatoch]] donútili nemecké velenie posilniť východný front a prísť svojmu spojencovi na pomoc, lebo ruský postup okrem [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] ohrozoval aj české krajiny a nemecké [[Sliezsko]].<ref name="Keegan (2003), 134–135.">Keegan (2003). Str. 134–135.</ref> Po bojoch na [[Visla|Visle]] a pri [[Lodž]]i sa Centrálnym mocnostiam podarilo východný front pred koncom roku aspoň čiastočne stabilizovať.<ref name="Westwell (2013), 43–44.">Westwell (2013). Str. 43–44.</ref>
Pre východný front prebiehajúci väčšinou ruským a rakúsko-uhorským územím bola typická veľmi riedka železničná a cestná sieť, ktorá obe strany obmedzovala v rýchlom presúvaní síl.<ref name="Willmott (2005), 39">Willmott (2005), s. 39.</ref> Napriek tomu kvôli obrovskej dĺžke frontovej línie a menšej hustote nasadených jednotiek nezostával východný front v porovnaní s bojmi na západe tak statický a počas prieskumu aj mobilných bojových operácií využívali obe strany aj jazdné jednotky.<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Predovšetkým [[kozáci]] sa potom na Ukrajine a v Poľsku dopúšťali útokov na civilné a hlavne [[Židia|židovské]] obyvateľstvo.<ref name="Kershaw (2017), 60">Kershaw (2017), s. 60.</ref>
==== Vstup Osmanskej ríše do vojny ====
[[Súbor:Battle of Sarikamis the frozen soldiers.png|náhľad|Tela zamrznutých osmanských vojakov po [[Bitka pri Sarikamiši|porážke pri Sarikamiši]]|alt=Trojica ruských vojakov stojaca v snehu nad telami niekoľkých mŕtvych osmanských vojakov.]]
Do vojny sa v októbri 1914 zapojila aj Osmanská ríša, ktorá sa vďaka vplyvu ministra vojny [[Enver Paša|Envera Pašu]] pridala na stranu Centrálnych mocností.<ref name="Allan (2012), 122.">Allan (2012). Str. 122.</ref> [[29. október|29. októbra]] napadlo osmanské loďstvo spolu s nemeckými krížnikmi [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] ruské čiernomorské prístavy, načo Rusko [[1. november|1. novembra]] vypovedalo Osmanskej ríši vojnu a rovnaký krok urobili v novembri aj Briti s Francúzmi.<ref name="Keegan (2003), 175.">Keegan (2003). Str. 175.</ref> Vstup Osmanov do vojny proti Dohode otvoril množstvo [[Blízkovýchodný front (prvá svetová vojna)|nových bojísk]] na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]] sa boje medzi Rusmi a Turkami vzápätí rozhoreli na vzájomnej hranici, kde došlo k vzniku [[Kaukazský front|kaukazského frontu]]. Briti sa s Osmanmi stretli v bojoch o [[Sinajský polostrov|Sinaj]], v [[Irán|Perzii (dnešný Irán)]] a [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Briti a Francúzi sa obávali, že sultán [[Mehmed V.]] môže ako [[kalif]] a duchovná hlava [[Islam|moslimov]] ohroziť vyhlásením [[džihád]]u pozície dohodových mocností v kolóniách, predovšetkým v [[Severná Afrika|severnej Afrike]] a [[India|Indii]].<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Pre Rusko naviac vstup Osmanskej ríše do vojny znamenal prerušenie ich hlavnej zásobovacej trasy, pretože Turci uzavreli možnosť dohodových lodí zásobovať Rusov cez Čierne more.<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Ruské sily pod velením generála [[Georgij Berchman|Berchmana]] začali v novembri prvú ofenzívu na Kaukaze, avšak v polovici novembra spustila [[osmanská 3. armáda]] vedená Enverom Pašou protiútok a zatlačila ruské vojská späť za hranice smerom k mestu [[Kars (mesto)|Kars]]. Osmanská armáda ale nebola pripravená na zimné ťaženie, vo vysokohorskom teréne utrpela počas snehových búrok obrovské straty, načo bola Rusmi na prelome roku 1914 a [[1915]] porazená v [[Bitka pri Sarikamiši|Bitke pri Sarikamiši]].<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Nasledoval kolaps a ústup Osmanov, takže z pôvodných 100 000 vojakov Envara Pašu väčšina padla, dezertovala alebo zomrela v horách na následky podchladenia a z ťaženia sa vrátilo len 18 000 mužov.<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Kruté boje v náročnom horskom teréne sprevádzali násilnosti oboch strán páchané na civilnom obyvateľstve. Po vstupu Osmanskej ríše do vojny sa naviac Briti rozhodli chrániť svoje pozície v [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Najprv uznali suverenitu [[Kuvajt]]u a [[7. november|7. novembra]] 1914 sa potom 6. indická divízia preplavená najprv do [[Bahrajn]]u vylodila v [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Tu britské sily napadli Osmanov brániacich pevnosti pri ústí [[Eufrat]]u. Briti sa počas [[Mezopotámske ťaženie|Mezopotámskeho ťaženia]] zmocnili [[9. december|9. decembra]] [[Basra (mesto v Iraku)|Basry]] a následne pokračovali v postupe smerom na [[Bagdad]].<ref name="Keegan (2003), 176.">Keegan (2003). Str. 176.</ref>
==== Začiatok vojny v kolóniách a na moriach ====
[[Súbor:Congo belge campagne 1918.jpg|náhľad|vľavo|Belgické jednotky [[Force Publique]] počas ťaženia v Nemeckej východnej Afrike|alt=Skupina belgických vojakov v doprovode černošských nosičov brodiacich sa v džungli na druhý breh rieky.]]
Boje prvej svetovej vojny sa v roku 1914 rozšírili aj na svetové moria a do kolónií, kde museli Nemci čeliť náporu Dohody. V [[Kolonizácia Afriky|afrických kolóniách]] sa boje od začiatku vojny preniesli na územie štyroch nemeckých kolónií ([[Togoland]], [[Nemecký Kamerun]], [[Nemecká juhozápadná Afrika]] a [[Nemecká východná Afrika]]). Už [[27. august|27. augusta]] 1914 kapituloval pred Britmi a Francúzmi nemecký [[Togoland]] obklopený [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskou Západnou Afrikou]] a britským [[Ghana|Zlatým pobrežím]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Početné britské sily z [[Juhoafrická únia|Jihoafrickej únie]] začali útok proti [[Nemecká juhozápadná Afrika|Nemeckej juhozápadnej Afrike]] (dnešná [[Namíbia]]) hneď po vypuknutí vojny a nemecké jednotky sa museli voči útoku brániť aj v [[Nemecký Kamerun|Kamerune]], kde sa Dohode podarilo už v septembri 1914 obsadiť hlavné mesto [[Douala]].<ref name="Keegan (2003), 167–168.">Keegan (2003). Str. 167–68.</ref> V septembri Nemci zvíťazili v juhozápadnej Afrike [[Bitka pri Sandfonteine|pri Sandfonteine]],<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> avšak najhúževnatejší odpor kládli v [[Nemecká východná Afrika|Nemeckej východnej Afrike]], kde sa preslávil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Lettow-Vorbeckove výpady do [[Uganda|Ugandy]] a [[Keňa|Kene]] donútili Britov k protiútoku, avšak britské a indické sily boli v novembri drvivo porazené v [[Bitka pri Tange|bitke pri Tange]].<ref name="Keegan (2003), 170.">Keegan (2003). Str. 170.</ref>
Vojna zasiahla aj kolónie Nemeckého cisárstva v [[Tichý oceán|Pacifiku]]. Japonci podporení Britmi napadli hlavný nemecký prístav na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]], [[Čching-tao]], ktorého posádka po ostreľovaní pevnosti kapitulovala [[7. november|7. novembra]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Briti a Japonci týmto útokom donútili [[Nemecká Východoázijská eskadra|Nemeckú Východoázijskú eskadru]] opustiť svoju námornú základňu v Čching-tao. Veliteľ eskadry [[Maximilian von Spee]] sa z obkľúčenia pokúsil utiecť cez [[Tichý oceán]]. Po doplávaní k brehom [[Čile]] tu Nemci [[1. november|1. novembra]] prekvapili štvoricu britských krížnikov, z ktorých dva potopili v [[Bitka pri Coroneli|bitke pri Coroneli]].<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Eskadra Maximiliana von Spee bola Britmi zničená [[8. december|8. decembra]] v [[Bitka pri Falklandských ostrovoch|bitke pri Falklandských ostrovoch]], pričom sa podarilo utiecť iba krížniku [[SMS Dresden (1907)|SMS ''Dresden'']], ktorý však po dobehnutí Britmi v roku 1915 potopila pri [[Ostrovy Juana Fernándeza|ostrovoch Juana Fernándeza]] vlastná posádka.<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Krížnik [[SMS Emden (1906)|SMS ''Emden'']] sa ešte predtým oddelil od Východoázijskej eskadry, načo vplával do [[Indický oceán|Indického oceánu]], kde niekoľko mesiacov narušoval obchodné trasy Dohody. Dobehnutý a potopený bol [[9. november|9. novembra]] v [[Bitka pri Kokosových ostrovoch|bitke pri Kokosových ostrovoch]].<ref name="Keegan (2003), 172.">Keegan (2003). Str. 172.</ref> Porážka nemeckého loďstva pri Falklandských ostrovoch tak prakticky ukončila činnosť nemeckého hladinového loďstva na oceánoch a [[Širokomorské loďstvo]] blokované britskou [[Grand Fleet]] bolo uväznené v nemeckých prístavoch.<ref name="Keegan (2003), 173.">Keegan (2003). Str. 173.</ref> Prevahu britského loďstva sa Nemci po celú vojnu márne snažili zvrátiť počas [[Prvá bitka o Atlantik|prvej bitky o Atlantik]]. Ešte pred pádom námornej základne v [[Čching-tao]] boli nemecké dŕžavy na Ďalekom východe postupne obsadené silami Dohody. [[29. august|29. augusta]] obsadili [[Nový Zéland|novozélandské sily]] [[Samoa|Samou]] a Austrálčania [[17. september|17. septembra]] dobyli [[Zem cisára Viliama|Zem cisára Viliama]] ([[Papua-Nová Guinea]]), [[Šalamúnove ostrovy]], [[Bismarckovo súostrovie]] a v novembri ovládli aj [[Nauru]]. Japonsko, ktoré vojnu Nemecku vyhlásilo [[23. august|23. augusta]], počas októbra obsadilo [[Mariány|Mariánske ostrovy]], [[Karolíny]] a [[Marshallove ostrovy]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref><ref name="Willmott (2005), 91">Willmott (2005), s. 91.</ref>
=== 1915 ===
==== Patová situace na západní frontě ====
[[Soubor:Bundesarchiv Bild 104-0472A, Flak-MG-Stellung.jpg|náhled|Němečtí vojáci s kulometem [[MG 08|MG 08]]|alt=Němečtí vojáci v zákopu obsluhující kulomet pozorují oblohu.]]
Obrovské ztráty, které si vyžádaly válečné operace v roce 1914, vyústily na západě v patovou situaci. Došlo k vytvoření [[Zákopová válka|zákopových linií]] a v podstatě až do konce války pak na západní frontě probíhaly krvavé statické boje provázené marnou snahou obou stran usilujících o průlom.<ref name="Willmott (2005), 59–63">Willmott (2005), s. 59–63.</ref> Enormní nasazení dělostřelectva vedlo v místech bojů k zdevastování krajiny, přičemž oblast mezi nepřátelskými liniemi bylo známa jako ''území nikoho''. Frontová linie se táhla v délce více než 600 km od belgického pobřeží, přes podmáčené pláně [[Vlámsko|Flander]], údolím řeky [[Somma|Sommy]] a krajem Champagne až k hranicím neutrálního [[Švýcarsko|Švýcarska]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Bilton | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Německá armáda na západní frontě 1917–1918: unikátní fotografie z válečných archivů | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2013 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Bilton (2013)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-7462-303-5}}</ref>
[[Soubor:Eerste Wereldoorlog Luchtoorlog Een Franse zeppelin, Frans luchtschip wordt door een Duits, SFA022802327.jpg|náhled|vlevo|Souboj francouzské vzducholodi s německým letadlem v roce 1915|alt=Fotografie pořízená ze země zachycuje vzducholoď a vedle ní letící letadlo.]]
Němci po selhání úvodního náporu v prvním roce války odveleli část sil na východní frontu a na západě se v roce 1915 soustředili především na obranu. Britské a francouzské útoky v krajích [[Champagne]] a [[Hrabství Artois|Artois]] opakovaně selhávaly a obě strany se snažily najít způsob, jak prorazit neprostupnou linii zákopů.<ref name="Westwell (2009), 70">Westwell (2009), s. 70.</ref> Německá armáda i vojska Dohody začaly ve velkém měřítku využívat [[minomet]]y. Francouzi vyzbrojovali svou pěchotu [[Granát (zbraň)|ručními granáty]] a Němci nasadili nedaleko [[Verdun]]u vylepšené [[plamenomet]]y.<ref name="Willmott (2005), 106">Willmott (2005), s. 106.</ref> K prvnímu neúspěšnému pokusu s využitím bojového plynu došlo v lednu 1915 na východě během [[Bitva u Bolimova|bitvy u Bolimova]]. Němci poprvé úspěšně použili plynový útok ve větším měřítku během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u Yper]] v dubnu 1915, kdy nasadili [[chlor]]. Tento a další [[Chemická zbraň|bojové plyny]] jako [[fosgen]] nebo [[yperit]] později na západní frontě využívaly obě strany.<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> Na západní frontě, která představovala hlavní a rozhodující bojiště první světové války,<ref name="Bilton (2013), 8">Bilton (2013), s. 8.</ref> došlo při snahách o prolomení nepřátelských pozic k nasazování obrovského množství vojáků, vysoké koncentraci dělostřelectva i k vývoji nových zbraní. Rozvíjející se letectvo obou stran stále účinněji bombardovalo frontové linie i zázemí.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kershaw | jméno = Ian | odkaz na autora = Ian Kershaw | titul = Do pekel a zpět: Evropa 1914–1949 | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 526 | poznámka = [Dále jen: ''Kershaw (2017)''] | strany = 58 | isbn = 978-80-257-2301-2}}</ref> Během roku 1915 nasadilo německé letectvo na západní frontě stíhací jednoplošník [[Fokker Eindecker|Fokker]] se [[Synchronizátor střelby|synchronizátorem střelby]], který německé straně zajistil v roce 1915 dominanci ve vzdušném prostoru. Od počátku roku navíc začaly německé [[zepelín]]y s nálety na britské území a v noci na [[31. květen|31. května]] [[Seznam zepelínů|armádní vzducholoď]] ''[[LZ 38]]'' poprvé bombardovala [[Londýn]].<ref name="Willmott (2005), 188">Willmott (2005), s. 188.</ref>
==== Průlom východní fronty u Gorlice ====
Německé hlavní velení se kvůli situaci na západě a po vítězství v [[Druhá bitva u Mazurských jezer|druhé bitvě u Mazurských jezer]] začátkem roku 1915 rozhodlo změnit strategický plán vedení války a na nátlak Hindenburga a Ludendorffa se v tomto roce zaměřilo na uskutečnění velkého průlomu na východní frontě. V Karpatech a na území východního Slovenska probíhaly během celé zimy a jara 1915 tvrdé boje mezi rakousko-uherskou a ruskou armádou. Velitel Conrad von Hötzendorf se během [[Bitva v Karpatech|bitvy v Karpatech]] pokoušel prorazit skrz ruské linie k stále obležené pevnosti Přemyšl. Rakousko-uherské útoky však byly odraženy a tři neúspěšné ofenzívy během tuhé zimy a v těžkém horském terénu stály Rakousko-Uhersko ztráty ve výši 800 000 mužů.<ref name="Westwell (2009), 83">Westwell (2009), s. 83.</ref> [[22. březen|22. března]] kapitulovala posádka Přemyšlu, načež do ruského zajetí padlo přibližně 120 000 rakousko-uherských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 114–115">Willmott (2005), s. 114–115.</ref> Rusové následně přistoupili v Karpatech k protiútoku, během něhož obsadili [[Dukelský průsmyk|Dukelský]], [[Užocký průsmyk|Užocký]] a [[Lupkovský průsmyk]] a skrz pozice vyčerpaných Rakušanů se probili až na Slovensko. Ruská vojska tehdy obsadila i východoslovenská města [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a [[Humenné]]. Část české i slovenské politické reprezentace tehdy počítala s brzkým osvobozením země Rusy a připravovala vznik samostatného státu vázaného na Rusko. [[První československý odboj]] se v zahraničí zkonsolidoval kolem osobností [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]], [[Edvard Beneš|Edvarda Beneše]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], načež byl v říjnu 1915 ustanoven [[Český komitét zahraniční]].<ref name="Šedivý (2001), 181.">Šedivý (2001). Str. 181.</ref> Odboj v českých zemích ochromila počátkem roku 1915 vlna zatýkání.<ref name="Šedivý (2001), 179.">Šedivý (2001). Str. 179.</ref> Těžké rakouské porážky a hrozící kolaps monarchie vedly německé velení k přesunutí výrazných posil s jejichž pomocí byl na léto [[1915]] naplánován velký útok proti ruským pozicím.<ref name="Westwell (2009), 86">Westwell (2009), s. 86.</ref>
[[Soubor:Gorskii. Austrian prisoners of war in Olonets province.jpg|náhled|[[Sergej Prokudin-Gorskij]]: Rakousko-uherští zajatci na východní frontě|alt=Barevná fotografie skupiny rakousko-uherských zajatců seřazených před dřevěným stavením. Po krajích je hlídá trojice ruských vojáků.]]
Rakušané díky podpoře německé 11. armády pod velením generála [[August von Mackensen|Augusta von Mackensena]] v květnu drtivě porazili ruskou armádu v [[Bitva u Gorlice|bitvě u Gorlice]]. Následoval průlom východní fronty a velký ruský ústup. Rusové tlačení ofenzívou Ústředních mocností byli donuceni ustoupit téměř 500 km na východ. Ruská armáda byla vytlačena z [[Polsko|Polska]], z [[Litva|Litvy]] a z části [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Bělorusko|Běloruska]]. Vojska Ústředních mocností tehdy mimo jiné obsadila Lvov, [[Varšava|Varšavu]] a [[Vilnius]].<ref name="Westwell (2009), 87">Westwell (2009), s. 87.</ref> Úplně porazit ruská vojska se však Německu a Rakousko-Uhersku nepodařilo. Na podzim 1915 se fronta ustálila na linii Západní Dvina ([[Daugava]]) – [[Narač|jezero Narač]] – [[Strypa]] (řeka protékající také haličským, dnes ukrajinským [[Zborov (Ukrajina)|Zborovem]]).<ref name="Willmott (2005), 116–119">Willmott (2005), s. 116–119.</ref> V té době začali Němci tajně finančně podporovat ruské exilové [[bolševismus|bolševické]] revolucionáře.<ref name="pacner14">{{Citace monografie | příjmení = Pacner | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pacner | titul = Osudové okamžiky Československa | vydavatel = Nakladatelství BRÁNA | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 720 | strany = 14–17 | isbn = 978-80-7243-597-5 | poznámka = Dále jen PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''}}</ref> Počítali, že pokud padne carský režim v Rusku, zbaví se jednoho nepřítele a uvolněné vojáky budou moci přesunout z [[Východní fronta (první světová válka)|východní fronty]] na [[Západní fronta (první světová válka)|západ]].<ref name="pacner14" /> V důsledku těžké porážky car Mikuláš [[21. srpen|21. srpna]] odvolal z pozice nejvyššího ruského velitele velkoknížete [[Nikolaj Nikolajevič Romanov|Nikolaje Nikolajeviče Romanovova]] a sám se postavil na jeho místo.<ref name="Westwell (2013), 75">Westwell (2013), s. 75.</ref>
==== Boje na Blízkém východě ====
[[Soubor:Turkish howitzer 10.5cm leFH 98 09 LOC 00121.jpg|náhled|vlevo|Osmanské dělostřelectvo u Tel Haror, 1917|alt=Sedm osmanských vojáků obsluhujících kanón umístěný v zákopů v pouštní krajině.]]
Carův bratranec Nikolaj byl pověřen převzetím velení ruské armády na kavkazské frontě, kde po porážce Osmanů u Sarikamiše docházelo k dalším srážkám především v okolí [[Vanské jezero|jezera Van]] a [[Urmijské jezero|Urmijského jezera]] při hranici s Persií, kde se Turci přechodně zmocnili města [[Tabríz]]. [[Arméni]] v této oblasti povstali proti Osmanům a bránili město [[Van (město v Turecku)|Van]] do příchodu ruských sil.<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Osmanské úřady obvinily Armény z kolaborace s Rusy a v dubnu 1915 začaly s hromadnými deportacemi a masakry arménského obyvatelstva, které byly označeny jako [[arménská genocida]].<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Turci během války tvrdě zakročili i proti dalším [[Křesťanství|křesťanským]] menšinám na území Osmanské říše, přičemž se hovoří především o [[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a [[Asyrská genocida|Asyřanů]]. Kromě bojů na Kavkaze a [[Perské tažení|v severní Persii]] se Osmané museli bránit také pokračujícímu britskému tažení v Mezopotámii, kde se britské a indické jednotky v létě zmocnily Amary a v listopadu se proti proudu řeky [[Tigris]] probily až k Bagdádu. Zde však byli v bitvě u [[Ktésifón]]u zastaveni a donuceni stáhnout se k městu [[Kút (Irák)|Kút]].<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> O ofenzívu se Osmané s německou podporou pokusili v oblasti východního Středomoří, kde bylo jejich cílem dobýt [[Suezský průplav]] a [[Egypt]] a odříznout tak Spojené království od zásob a posil mířících do Británie z kolonií. Osmanská 4. armáda o síle 19 000 mužů se z [[Damašek|Damašku]] k Suezu snažila nepozorovaně přesunout přes [[Sinajská poušť|Sinajskou poušť]]. Tažení probíhající ve vyprahlé oblasti provázely problémy s nedostatkem zásob a pitné vody. Letecký průzkum navíc tento postup záhy odhalil, a tak když se Osmané na počátku února přiblížili ke kanálu, Britové již stihli na západním břehu vybudovat silná opevnění.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Pokus o stavbu pontonových mostů selhal a indické jednotky útok odrazily.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref>
[[Soubor:V Beach Helles Gallipoli.jpg|náhled|Vyloďování dohodových sil na poloostrově [[Gallipoli]]|alt=Vyloďování dohodových sil na poloostrově Gallipoli. V popředí čluny z nichž jsou na břeh vyváděni koně. V pozadí tábor hemžící se vojáky.]]
Aby obnovily námořní spojení s Ruskem a odlehčily situaci na srbské frontě, rozhodly se státy Dohody na počátku roku 1915 napadnout Osmanskou říši v oblasti černomořských úžin. Po dobytí [[Dardanely|Dardanel]] a následném obsazení hlavního města [[Konstantinopol]]e (dnešní [[Istanbul]]), se očekávalo vyřazení Osmanské říše z války, přičemž zastáncem tohoto plánu byl především první lord admirality, [[Winston Churchill]].<ref name="Gilbert (2005), 194">Gilbert (2005), s. 194.</ref><ref name="Willmott (2005), 75">Willmott (2005), s. 75.</ref> Námořní operace však kvůli minovým polím a pobřežním dělům bránícím v jejich odstranění ztroskotala.<ref name="Willmott (2005), 76">Willmott (2005), s. 76.</ref> Velitelé Dohody se proto rozhodli k vylodění pěchoty na poloostrově [[Gallipoli]] bránící [[Dardanely|Dardanelský průliv]]. Krvavé [[Bitva o Gallipoli|bitvy o Gallipoli]] se na straně Dohody kromě Britů a Francouzů zúčastnili především vojáci Australsko-novozélandského sboru ([[Australian and New Zealand Army Corps|ANZAC]]). Pokusy dohodových sil o průlom ztroskotaly a dlouhé poziční boje nepřinesly Dohodě žádné výsledky. Na konci roku bylo rozhodnuto neúspěšnou operaci ukončit, přičemž poslední vojáci Dohody byly z poloostrova staženi na počátku roku 1916.<ref name="Willmott (2005), 79">Willmott (2005), s. 79.</ref>
==== Vznik italské fronty ====
[[Soubor:Italian alpine troops.jpg|náhled|vlevo|Vojáci italské horské pěchoty (''[[Alpini]]'') během bojů v roce 1915|alt=Čtyři italští pěšáci šplhající s pomocí lana v hornatém terénu.]]
Další nová fronta se v Evropě otevřela [[23. květen|23. května]] [[1915]], kdy do války proti svému bývalému spojenci z Trojspolku, Rakousko-Uhersku vstoupila [[Italské království|Itálie]]. Frontová linie prakticky kopírující vzájemné hranice se většinou nacházela ve vysokohorských oblastech. [[Alpy|Alpská]] část fronty se táhla od vzájemných hranic s neutrálním [[Švýcarsko|Švýcarskem]] u hory [[Ortler (hora)|Ortler]] směrem na jih k severnímu cípu [[Gardské jezero|Gardského jezera]]. Odtud se fronta stáčela na severovýchod, přes [[Rovereto]], údolí [[Brenta (řeka)|Brenty]] a vrcholy [[Fleimstalské Alpy|Fleimstalských Alp]] k [[Dolomity|Dolomitům]]. Dál na východ v [[Karnské Alpy|Karnských]] a [[Julské Alpy|Julských Alpách]] se pak frontová linie stáčela k jihu. Poslední a zároveň nejhůře bránitelný úsek fronty tvořila příhraniční řeka [[Soča]] ústící do [[Jaderské moře|Jaderského moře]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Fučík | jméno = Josef | příjmení2 = Pavlík | jméno2 = Marek | titul = Sočská fronta 1915–1917: průvodce po místech bojů vojáků z českých zemí: (Julské Alpy – Banjšice – Kras – Přímoří) | vydavatel = Elka Press | místo = Praha | rok = 2008 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Fučík a Pavlík (2008)''] | isbn = 978-80-87057-04-9 | strany = 11–13}}</ref> Itálie svého bývalého spojence z Trojspolku napadla na základě [[Londýnská dohoda (1915)|Londýnské dohody]] se západními mocnostmi. Smlouva Italům na úkor Rakousko-Uherska slibovala zisk [[Jižní Tyrolsko|Jižního Tyrolska]], [[Tridentsko|Tridentska]], [[Markrabství Istrie|Istrie]] a [[Dalmácie]]. Přestože měli Italové v oblasti nad Rakušany početní převahu, značná část [[Italská fronta (první světová válka)|italské fronty]] se rozkládala ve vysokohorských oblastech [[Alpy|Alp]], což zvýhodňovalo bránící se rakousko-uherskou armádu. Italské velení v čele s generálem [[Luigi Cadorna|Luigim Cadornou]] přesto usilovalo o iniciativu, která byla namířená do nejsnáze napadnutelné oblasti v údolí řeky [[Soča|Soči]].<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> V průběhu roku 1915 došlo na sočské frontě ke [[Bitvy na Soči|čtyřem bitvám]], které italští útočníci i rakouští obránci zaplatili obrovskými ztrátami. Italům se přes zanedbatelné územní zisky rakousko-uherské pozice prolomit nepodařilo.<ref name="Willmott (2005), 89">Willmott (2005), s. 89.</ref>
==== Ústřední mocnosti obsazují Srbsko ====
Ústřední mocnosti byly úspěšné i na Balkáně. S přípravou na koordinovaný útok proti Srbsku a Černé Hoře začali Rakušané s podporou Němců již na jaře. Zástupci Ústředních mocností i Dohody se snažili zajistit důležité spojenectví Bulharska. To se do války na straně Centrálních mocností zavázalo vstoupit za příslib [[Vardarská Makedonie|srbské Makedonie]]. Vrchní velitel celé operace August von Mackensen počítal s hlavním útokem mířeným proti Srbsku ze severu, přičemž Bulhaři měli k úspěchu ofenzívy přispět útokem z východu.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Vojska Ústředních mocností čítala včetně Bulharů přibližně 500 000 mužů a výrazně tak převyšovala 250 000 srbských vojáků.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Společný útok rakousko-uherských a německých sil začal [[6. říjen|6. října]] překročením Sávy a [[Dunaj]]e. O tři dny později padl Bělehrad a [[14. říjen|14. října]] vyhlásilo Srbsku válku Bulharsko, jehož vojsko vpadlo do boku ustupující srbské armádě. Přes tuhý odpor se srbští vojáci začali z hrozícího obklíčení stahovat. Francouzi jim sice na pomoc v okolí [[Soluň|Soluně]] vylodili svou Orientální armádu pod velením generála [[Maurice Sarrail|Sarraila]], avšak Bulhaři tento protiútok odrazili.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Jelikož Bulharsko odřízlo ústupovou cestu, nařídil vojvoda Putnik zbytkům srbské armády ústup k [[Jaderské moře|Jadranu]] přes území Černé Hory a Albánie. Během strašného [[Stažení srbské armády na Korfu|zimního pochodu]] přes albánské hory zahynuly na přelomu roku 1915 a 1916 tisíce srbských vojáků, civilistů i rakousko-uherských zajatců.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> 140 000 přeživších bylo pomocí lodí Dohody následně přepraveno na ostrov [[Korfu]].<ref name="Šedivý (2001), 104.">Šedivý (2001). Str. 104.</ref>
[[Soubor:Serbian retreat through Albanian mountains, 1915.jpg|náhled|Srbští vojáci ustupující skrz albánské hory|alt=Kolona srbských vojáků vedoucích koně postupující po úbočí zasněženého kopce.]]
Ústřední mocnosti do konce listopadu obsadily celé Srbsko a v lednu 1916 pak také Černou Horu. Německo získalo přes Rakousko-Uhersko a Bulharsko přímý kontakt s Osmanskou říší. I díky této strategické situaci Dohoda neuspěla během ofenzívy na poloostrově Gallipoli. Zcela ukončit boje na Balkáně se však Německu a jeho spojencům i přes toto vítězství nepodařilo, protože nedošlo ke zničení nově otevřené [[Soluňská fronta|fronty v Makedonii]], zbytky srbské a černohorské armády po nějaký čas udržovaly obranné pozice v Albánii a jižní část Albánie okolo přístavu [[Vlora]] obsadili Italové.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hradečný | jméno = Pavel | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Albánie | vydavatel = NLN | místo = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-939-3 | počet stran = 716 | strany = 336–340}}</ref>
==== Porážky německých sil v koloniích a námořní převaha Dohody ====
[[Soubor:Armoured car used by the expedition in the campaign against the Senussi tribes.jpg|náhled|vlevo|Obrněný vůz využívaný Brity v Libyjské poušti během tažení vůči hnutí Senussi|alt=Obrněný britský vůz vyzbrojený kulomety.]]
Na africkém kontinentu se nadále bojovalo v německých koloniích Kamerunu, Německé jihozápadní a v Německé východní Africe. V Kamerunu síly Dohody v listopadu postoupily do vnitrozemí a přinutily většinu německých obránců ustoupit od pobřeží, načež následoval boj v hustých džunglích, močálech a náhorních plošinách ve vnitrozemí. Zbývající německé jednotky nakonec ustoupily do neutrální [[Rovníková Guinea|Španělské Guineje]]. Poslední německá posádka v [[Mora (Kamerun)|Moře]] na severu země se vzdala v únoru následujícího roku.<ref name="Keegan (2003), 167.">Keegan (2003). Str. 167.</ref> [[Windhoek]], hlavní město Německé jihozápadní Afriky, obsadili Jihoafričané [[20. květen|20. května]]. Němci se bránili na severu této kolonie do července, kdy kapitulovali.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> Posledním místem německého odporu v Africe tak zůstala Německá východní Afrika.<ref name="Keegan (2003), 168.">Keegan (2003). Str. 168.</ref> Britům zde čelily jednotky generála [[Paul von Lettow-Vorbeck|von Lettow-Vorbecka]]. Britové obsadili [[Viktoriino jezero]] i [[Tanganika (jezero)|jezero Tanganika]], avšak Němcům se podařilo ustoupit do [[Portugalská východní Afrika|Portugalské východní Afriky]] a do [[Severní Rhodesie]], kde složili zbraně teprve v listopadu 1918. Boje v afrických koloniích komplikovala především neexistující síť silnic a železnic, takže vojska musela při zásobování spoléhat především na domorodé nosiče nebo tažná zvířata. Většinu ztrát navíc způsobovaly tropické nemoci.<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> V polovině listopadu se do první světové války nově zapojilo náboženské hnutí [[Senussiové|Senussi]] v [[Italská říše|italské]] [[Libye|Libyi]]. Senussijští povstalci podporovaní Osmany a Němci napadli Italy v pouštích na východě Libye a ze západu navíc od konce roku 1915 ohrožovali britské pozice v západním Egyptě.<ref name="Gilbert (2005), 288–289">Gilbert (2005), s. 288–289.</ref> Válčilo se rovněž v [[Dárfúr]]u, který Britové obsadili a připojili k [[Kondominium Anglo-egyptský Súdán|Súdánu]] v roce 1915.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Klíma | jméno = Jan | titul = Dějiny Afriky : vývoj kontinentu, regionů a států | vydavatel = Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2012 | isbn = 978-80-7422-189-7 | počet stran = 687 | strany = 170}}</ref>
[[Soubor:Bluecher sinkend.jpg|náhled|Potápějící se německý křižník [[SMS Blücher|SMS ''Blücher'']] v závěru [[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvy u Dogger Banku]]|alt=Potápějící se německý křižník SMS Blücher vyfocený těsně před potopením.]]
Na moři se operace hladinových sil koncentrovaly do evropských vod poté, co britská [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] zlikvidovala během let 1914 a 1915 drtivou většinu německých plavidel operujících v zámoří. Do konce roku 1914 navíc Britové se svými spojenci potopili nebo internovali přes dvě třetiny německého a rakousko-uherského obchodního loďstva.<ref name="Willmott (2005), 176">Willmott (2005), s. 176.</ref> Již v lednu 1915 došlo u [[Doggerská lavice|Dogger Banku]] k [[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvě]] mezi britskými a německými [[Bitevní křižník|bitevními křižníky]], v níž byla početně slabší německá eskadra poražena, ovšem před úplným zničením se jí podařilo vyváznout.<ref name="Willmott (2005), 178–179">Willmott (2005), s. 178–179.</ref> Po vstupu Itálie do války se boje rozšířily i na Jadran, kde se [[rakousko-uherské námořnictvo]] střetlo s italskou [[Regia Marina]] v [[Boje o Palagružu|bojích o Palagružu]] a v [[Bitva u Drače|bitvě u Drače]]. Velká Británie navíc brzy po vypuknutí války přistoupila k dálkové námořní [[Blokáda Německa|blokádě Německa]] a jeho spojenců.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 5. Rok 1918 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-85983-83-4 | počet stran = 342 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek (2002)''] | strany = 151}}</ref><ref name="Keegan (2003), 212.">Keegan (2003). Str. 212.</ref> Odříznutí Německa od nepostradatelných vojenských i nevojenských dodávek se projevilo velmi efektivně. Británie blokádou porušila uznávané mezinárodní právo, dané několika mezinárodními dohodami v průběhu minulých dvou století.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Keene | jméno = Jennifer D | odkaz na autora = | titul = World War I | url = https://archive.org/details/worldwari00libg | vydavatel = Greenwood Press | místo = Westport, Connecticut | rok = 2006 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/worldwari00libg/page/n23 5] | isbn = 0-313-33181-2 | OCLC = 70883191 | jazyk = en}}</ref> Aby zabránila vstupu jakékoli lodi do celého Atlantského oceánu, zaminovala Británie [[mezinárodní vody]], čímž ohrozila i neutrální lodě.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Halpern | jméno = Paul G | odkaz na autora = | titul = A Naval History of World War I | url = https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul | vydavatel = Routledge | místo = New York | rok = 1995 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul/page/239 239] | isbn = 1-85728-498-4 | OCLC = 60281302 | jazyk = en}}</ref> Německo [[4. únor]]a prohlásilo vody okolo [[Britské ostrovy|Britských ostrovů]] za válečnou zónu, ve které budou potápěny i všechny obchodní lodě.<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> [[7. květen|7. května]] potopila německá ponorka [[SM U 20|''U 20'']] parník [[RMS Lusitania|RMS ''Lusitania'']] mířící do [[Liverpool]]u, přičemž zahynulo 1 201 osob včetně 128 [[Američané|Američanů]].<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> Protože na porušení mezinárodního práva Velkou Británií byla minimální odezva, Německo očekávalo stejně slabou odezvu na svou neomezenou [[Ponorková válka|ponorkovou válku]]. Tu ale na základě tvrdých diplomatických nót Američanů muselo odvolat a znovu k ní přistoupilo až začátkem roku 1917.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Zieger | jméno = Robert H | odkaz na autora = | titul = America's Great War: World War I and the American experience | vydavatel = Rowman & Littlefield | místo = Lanham, Maryland | rok = 2001 | počet stran = | strany = 50 | isbn = 0-8476-9645-6 | jazyk = en}}</ref>
=== 1916 ===
==== Pokusy o průlom na západě ====
[[Soubor:British Mark I male tank Somme 25 September 1916.jpg|náhled|vlevo|Britský tank [[Mark I (tank)|Mark I (Male)]] během [[Bitva na Sommě|bitvy na Sommě]]|alt=Skupina britských vojáků ukrývajících se za tankem Mark I.]]
Země Dohody i německé hlavní velení pochopily, že rozhodnutí musí přinést západní fronta. Obě strany proto plánovaly na této frontě na rok 1916 velké ofenzívy. Erich von Falkenhayn připravil útok směřující proti francouzské pevnosti [[Verdun]].<ref name="Westwell (2013), 85">Westwell (2013), s. 85.</ref> Německé velení počítalo s tím, že Francouzi budou Verdun bránit z důvodů prestiže až do posledního muže. Falkenhayn zde chtěl francouzskou armádu nechat vykrvácet a otevřít si tak cestu na Paříž.<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> Německá ofenzíva v tomto prostoru začala [[21. únor]]a mohutným ostřelováním a z počátku se zdálo, že bude úspěšná. Němcům se rychle podařilo obsadit pevnost Douamont a těžké boje se sváděly i o pevnosti Vaux a Thiaumont. Francouzští obránci však pokračující útok ustáli a úporné [[Opotřebovávací válka|opotřebovávací]] [[Bitva u Verdunu|boje o Verdun]] nakonec rozhodnutí nepřinesly. Bitva u Verdunu trvající od února do prosince roku 1916 představuje nejdelší bitvu první světové války.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> Francouzi v ní ztratili 542 000 a Němci 434 000 vojáků.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref><ref name="Willmott (2005), 143">Willmott (2005), s. 143.</ref> Ještě v průběhu bojů o Verdun podnikla Dohoda na západě velkou ofenzívu v oblasti [[Pikardie]]. Nový velitel britských sil [[Douglas Haig]] ve snaze o zmírnění německého tlaku na Verdun naplánoval útok na řece [[Somma|Sommě]] na počátek července. Anglofrancouzská letní ofenzíva vyústila v [[Bitva na Sommě|bitvu na Sommě]], nejkrvavější bitvu války, v níž Britové [[15. září]] poprvé nasadili do boje [[tank]]y.<ref name="Warner (1997), 120–121">Warner (1997), s. 120–121.</ref> Britské ztráty se za necelých pět měsíců bojů vyšplhaly na 420 000 a francouzské na 195 000 mužů.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref> Komplikované vyčíslení ztrát na německé straně se pohybuje od 465 000<ref name="Kershaw (2017), 129">Kershaw (2017), s. 129.</ref> až do 680 000 vojáků.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref><ref name="Warner (1997), 123">Warner (1997), s. 123.</ref><ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> Někteří autoři odhadují, že během bitvy dohromady na obou stranách zemřelo, bylo zraněno, padlo do zajetí nebo bylo prohlášeno za nezvěstné dokonce více než 1 300 000 mužů.<ref name="Westwell (2009), 132">Westwell (2009), s. 132.</ref> Západní fronta se však prakticky nepohnula z místa. V srpnu nahradil Falkenhayna ve velení německé armády generál Hindenburg<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> a francouzského vrchního velitele Joffreho v prosinci vystřídal generál [[Robert Nivelle]].<ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref>
==== Brusilovova ofenzíva a rumunské tažení ====
Na východní frontě se na počátku roku 1916 připravovali na nový úder proti Ústředním mocnostem Rusové. Na jaře se pokusili o ofenzívu východně od Vilna a u [[Narač]]ského jezera, avšak Němci tyto výpady dokázali odrazit.<ref name="Willmott (2005), 146">Willmott (2005), s. 146.</ref> Mnohem úspěšnější byla letní [[Brusilovova ofenzíva|ruská ofenzíva]] připravená novým velitelem jihozápadního frontu, generálem [[Alexej Alexejevič Brusilov|Alexejem Brusilovem]]. Útok, který Rusové zahájili [[4. červen|4. června]] na 450 km fronty, zcela zaskočil rakousko-uherskou armádu.<ref name="Keegan (2003), 242.">Keegan (2003). Str. 242.</ref><ref name="Willmott (2005), 148">Willmott (2005), s. 148.</ref> Ruská vojska prolomila obranné linie Ústředních mocností mezi městy [[Luck]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]] a místy postoupila až o 100 km na západ. Velký úspěch zaznamenala ofenzíva hlavně na jihozápadě fronty, kde se Rusové probili do východní [[Halič]]e a zpět ke Karpatům a pod vedením generála [[Platon Alexejevič Lečickij|Lešického]] obsadili prakticky celou [[Bukovina (země)|Bukovinu]]. Brusilovovu ofenzívu se Ústředním mocnostem podařilo zastavit jen díky přesunu části sil ze západní a italské fronty, avšak do ruského zajetí padlo během června 350 000 vojáků.<ref name="Willmott (2005), 149">Willmott (2005), s. 149.</ref>
[[Soubor:1917.01.07 Le Miroir - Trupe romane trecand Dunarea la Flamanda.png|náhled|Rumunští vojáci překračující [[Dunaj]], podzim roku 1916|alt=Kolona rumunských vojáků pochodujících na druhý břeh Dunaje přes pontonový most]]
Rumunsko povzbuzeno ruským postupem do Bukoviny vyhlásilo na základě [[Bukurešťská smlouva (1916)|Bukurešťské smlouvy]] [[27. srpen|27. srpna]] válku Ústředním mocnostem, přičemž plánovalo zaútočit na Rakousko-Uhersko v prostoru Karpat.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Vstup Rumunů do války však Brusilovově ofenzívě nepomohl, protože frontová linie se roztáhla do šířky a zpomalující ruský postup se pak zcela zastavil. Rumunská vojska zahájila útok na rakousko-uherské území v prostoru Karpat [[27. srpen|27. srpna]] a podařilo se jim proniknout zhruba 80 km do uherského [[Sedmihradsko|Sedmihradska]].<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Ústřední mocnosti však měly v oblasti dostatek sil a záhy provedly zdrcující protiútok. Bulhaři s německou a osmanskou podporou postoupili [[1. září]] do [[Dobrudža|Dobrudži]] a [[18. září]] podnikli v Karpatech protiútok také Rakušané podporovaní Němci.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Když se pak [[21. listopad]]u armáda Ústředních mocností přepravila u [[Svištov]]a přes Dunaj, rumunská obrana se začala hroutit. Vojska Ústředních mocností obsadila většinu rumunského území, [[6. prosinec|6. prosince]] dobyla [[Bukurešť]] a zbývající rumunské síly se musely stáhnout do [[Moldávie]].<ref name="Willmott (2005), 148–153">Willmott (2005), s. 148–153.</ref>
==== Pokračující boje na Balkáně a italské frontě ====
[[Soubor:M113 11a soldat montenégrins partant au front Lovcen, Cettinié.jpg|náhled|vlevo|Černohorci bránící v roce 1916 pozice při pohoří [[Lovćen]]|alt=Skupina vyčkávajících černohorských vojáků]]
Úspěšné tažení v Rumunsku však v Rakousko-Uhersku na podzim zastínily těžké politické rány. [[Seznam ministerských předsedů Předlitavska|Předseda předlitavské vlády]] [[Karl von Stürgkh]] se [[21. říjen|21. října]] stal obětí atentátu. O měsíc později, [[21. listopad]]u pak navíc zemřel i starý císař František Josef I., který představoval největší oporu válkou oslabené monarchie.<ref>[[Jan Křen|KŘEN, Jan]]. ''Dvě století střední Evropy'' Praha: 2005. [dále jen Křen (2005)]. Str. 330.</ref> Na rakousko-uherský trůn po něm nastoupil jeho prasynovec [[Karel I.]], který se [[2. prosinec|2. prosince]] ujmul i vrchního velení armády monarchie. Vedle náporu Rusů na východní frontě museli Rakušané v roce 1916 navíc nadále čelit i těžkým bojům s italskou armádou. V květnu provedla rakouská vojska nečekaný útok v Tridentsku u [[Rovereto|Rovereta]]. Po příchodu italských posil a vyslání části rakouských oddílů na východ, kde bylo potřeba podpořit obranu fronty proti Brusilovově útoku, byla však tato rakouská ofenzíva v červenci zastavena. Boje mezitím pokračovaly i v údolí řeky Soči, kde se během roku uskutečnilo dalších pět bitev. V rámci [[Šestá bitva na Soči|šesté bitvy]] dobyli v srpnu útočící Italové město [[Gorizia|Gorizii]], avšak přesto byl jejich postup vzhledem k obrovským ztrátám zanedbatelný. Rakušané v lednu dokončili obsazení Černé Hory a za ustupujícími zbytky srbské a černohorské armády postoupili do Albánie. Přes porážku Srbska, okupaci Černé Hory a severní Albánie však nedošlo k úplnému obsazení Balkánu silami Ústředních mocností. Italské jednotky se dokázaly udržet v jižní Albánii a v neutrálním Řecku, které se v létě roku [[1916]] přidalo na stranu Dohody, došlo k vytvoření soluňské fronty. Převážně statické boje zde probíhaly v hornaté oblasti při řeckých hranicích. Orientální armáda složená z francouzských, britských, srbských, italských a řeckých jednotek nedokázala až do konce války prolomit obranné linie bráněné především bulharskými silami.<ref name="Willmott (2005), 270–271">Willmott (2005), s. 270–271.</ref>
==== Válka na Blízkém východě ====
[[Soubor:T E Lawrence and the Arab Revolt 1916 - 1918 Q58743.jpg|náhled|Vojáci emíra Fajsala postupující k přístavu [[Janbu]], prosinec 1916|alt=Zástup vyzbrojených arabských vzbouřenců pochodujících pouští.]]
Na Blízkém východě zaznamenala na počátku roku 1916 několik úspěchů Osmanská říše, která musela nepřátelům rovněž čelit hned na několika frontách. Poslední jednotky ANZAC se v lednu stáhly z poloostrova Gallipoli a velký úspěch zaznamenali Osmané i v Mezopotámii, kde byly vyhladovělé britské síly obležené v Kútu donuceny [[29. duben|29. dubna]] 1916 kapitulovat.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Na přelomu dubna a května pak navíc osmanská armáda zahájila další ofenzivu na Sinaj, kde pronikla až za Suezský průplav a začátkem září Osmané postoupili hlouběji za hranice [[Írán]]u. Odtud však byli do prosince ruskou armádou znovu vytlačeni. Také na kavkazské frontě museli Osmané čelit novému náporu Rusů, kteří s podporou Arménů postoupili do [[Východní Anatolie]] a obsadili města [[Erzurum]], [[Bitlis]] a [[Erzincan]].<ref name="Willmott (2005), 84–85">Willmott (2005), s. 84–85.</ref> V polovině dubna se pak ruská armáda pod velením generála [[Nikolaj Judenič|Nikolaje Judeniče]] probila až k jižním břehům Černého moře, kde dobyla přístav [[Trabzon]].<ref name="Allan (2012), 127.">Allan (2012). Str. 127.</ref> Přestože Rusové ještě v létě porazili Osmany v [[Bitva o Erzincan|bitvě o Erzincan]], frontová linie se ustálila a otřesená osmanská armáda ji dokázala udržet. Vedle ruského tlaku na kavkazské frontě se navíc turecká vláda musela od léta 1916 potýkat s povstáním [[Arabové|Arabů]] podpořených Brity. [[Hidžázské království|Království Hidžáz]] s centrem v [[Mekka|Mekce]] vyhlásilo samostatnost na Osmanské říši a do čela protitureckého [[Arabské povstání|Arabského povstání]] se postavil král [[Husajn ibn Alí al-Hášimí]]. Během povstání a přerušení [[Hidžázská dráha|Hidžázské železnice]] se proslavil britský důstojník a rádce prince [[Fajsal I.|Fajsala]], [[Thomas Edward Lawrence]], známý jako ''Lawrence z Arábie''. Zároveň s vypuknutím Arabského povstání vyrazil na sinajské frontě do útoku Egyptský expediční sbor. Britské síly obsadily [[20. prosinec|20. prosince]] město [[Aríš]] a postupně vytlačily Osmany ze [[Sinajský poloostrov|Sinajského poloostrova]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref>
==== Válka na moři ====
[[Soubor:HMS Warspite and HMS Malaya during the battle of Jutland.jpg|náhled|vlevo|Bitevní lodě [[HMS Warspite (03)|HMS ''Warspite'']] a [[HMS Malaya (1915)|HMS ''Malaya'']] během bitvy u Jutska|alt=Britské bitevní lodě HMS Warspite a HMS Malaya plující na horizontu během bitvy u Jutska.]]
Námořní převaha Británie a jejích spojenců znamenala, že kromě ponorek Ústředních mocností byly [[Širokomořské loďstvo]] a [[rakousko-uherské námořnictvo]] nadále blokovány v přístavech v [[Severní moře|Severním]], [[Baltské moře|Baltském]] a [[Jaderské moře|Jaderském moři]]. K dlouho očekávané konfrontaci hlavních britských a německých námořních sil došlo na přelomu května a června [[1916]] u pobřeží [[Jutsko|Jutského poloostrova]]. Přestože Britové utrpěli ve střetu nazvaném [[bitva u Jutska]] vyšší ztráty, zůstalo jádro obou loďstev nedotčeno a poměr sil na moři se nezměnil. Početní převaha [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] nadále umožňovala Britům pokračovat v účinné námořní blokádě německého loďstva, které se po šťastném vyváznutí u Jutska již do další konfrontace hlavních sil vstoupit neodvážilo.<ref name="Willmott (2005), 180–181">Willmott (2005), s. 180–181.</ref> Pokračovala také omezená ponorková válka. Rakousko-uherská ponorka [[SM U 5 (Rakousko-Uhersko)|SM ''U 5'']] potopila 8. června nedaleko [[Valona|Valony]] italský pomocný křižník [[SS Principe Umberto|''Principe Umberto'']], přičemž zemřelo přes 1700 osob.<ref>NOVÁK, Jiří. ''Bitva o Jadran: c. a k. válečné námořnictvo za 1. světové války'' Brno: 2002. Str. 109.</ref>
K poslední větší námořní srážce [[Širokomořské loďstvo|Hochseeflotte]] s britskými křižníky došlo [[17. listopad]]u [[1917]] [[Druhá bitva u Helgolandské zátoky|u Helgolandské zátoky]]. Na mořích však i poté dominovalo britské loďstvo, což ještě podpořil vstup USA do války. Německá hladinová flota byla i nadále donucena k pasivitě.<ref name="Keegan (2003), 219.">Keegan (2003). Str. 219.</ref> Navzdory vyčerpání se světový konflikt dál rozrůstal. V roce 1916 se do války nově zapojilo Portugalsko, kterému Německo oficiálně vyhlásilo válku [[9. březen|9. března]].<ref name="Westwell (2013), 88.">Westwell (2013). Str. 88.</ref> Portugalsko totiž na žádost Spojeného království v únoru internovalo 36 německým a rakousko-uherských lodí kotvících v portugalských přístavech. Itálie doposud válčící s Rakouskem navíc [[28. srpen|28. srpna]] 1916 vyhlásila válku také Německu.<ref name="Westwell (2013), 108.">Westwell (2013). Str. 108.</ref>
=== 1917 ===
==== Vstup USA do války ====
[[Soubor:Guetteur au poste de l'écluse 26.jpg|náhled|upright|Pohlednice z pozice [[Haut-Rhin]], Francie 1917|alt=Francouzský voják na barevné fotografii vyhlížející ze zákopu.]]
Začátkem roku 1917 byla vojska Ústředních mocností hluboko na nepřátelském území, avšak kvůli značnému roztažení svých armádních sborů na několika válečných jevištích již neměla síly na rozhodný útok.<ref name="Keegan (2003), 281.">Keegan (2003), s. 281.</ref> Zdlouhavá válka a rostoucí izolace navíc neposkytovaly Německu a jeho spojencům příznivé vyhlídky. Proto se německá vláda již v prosinci roku 1916 obrátila na některé dohodové státy s mírovým návrhem, avšak Dohoda tyto návrhy [[30. prosinec|30. prosince]] rozhodně odmítla.<ref name="Westwell (2013), 116.">Westwell (2013). Str. 116.</ref> Vyjednávání o možnosti separátního míru pokračovalo i v roce 1917, nevedlo však k pozitivnímu výsledku. Německo v úsilí překonat námořní blokádu Dohody<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> a ve snaze donutit Británii ke kapitulaci přistoupilo [[31. leden|31. ledna]] k neomezené ponorkové válce, což mimořádně zhoršilo nejenom vztahy s USA, ale také se státy [[Latinská Amerika|Latinské Ameriky]] a s Čínou.<ref name="Westwell (2013), 121–122.">Westwell (2013). Str. 121–122.</ref> V únoru navíc došlo k aféře po odhalení [[Zimmermannův telegram|šifrované zprávy]] německého ministra zahraničí [[Arthur Zimmermann|Arthura Zimmermanna]], v níž německá strana nabízela [[Mexiko|Mexiku]], že pokud vyhlásí Spojeným státům americkým válku, obdrží zpět bývalá mexická území v [[Arizona|Arizoně]], [[Nové Mexiko|Novém Mexiku]] a [[Texas]]u.<ref name="Westwell (2013), 123.">Westwell (2013). Str. 123.</ref> Německá strana předpokládala, že neomezená ponorková válka vyprovokuje Američany ke vstupu do války. Němci se proto snažili vtáhnout Mexiko do vojenského konfliktu s USA tak, aby se pozdrželo přímé zapojení amerických sil v Evropě a Německo získalo dost času na rozhodující úder na západní frontě.<ref name="Willmott (2005), 200">Willmott (2005), s. 200.</ref> Po potopení osmi amerických lodí během února a března požádal americký prezident [[Woodrow Wilson]] na počátku dubna [[Kongres Spojených států amerických|Kongres]] o podporu vyhlášení války Německu. USA pak válku Německému císařství vyhlásily [[6. duben|6. dubna]].<ref name="Westwell (2013), 126." /><ref>{{Citace elektronické monografie | titul = U.S. Senate: Art & History Home | datum přístupu = 2014-01-14 | url = http://www.senate.gov/artandhistory/history/common/image/SJRes1_WWI_Germany.htm | jazyk = en}}</ref> Tím se vytvořila velká materiální i lidská převaha na straně Dohody, která se však neprojevila ihned. Do Evropy byly vyslány [[Americké expediční síly|expediční síly]] pod velením generála [[John J. Pershing|Johna Pershinga]]. První Američané se ve Francii vylodili [[24. červen|24. června]], načež se zapojili do bojů na západní frontě. Do konce roku pak bylo v Evropě nasazeno 180 000 amerických vojáků.<ref name="Westwell (2013), 134.">Westwell (2013). Str. 134.</ref> Spojené státy se během války s Německem a jeho spojenci nestaly členem Dohody, ale označovaly se jako „Přidružená velmoc“.<ref name="Willmott (2005), 201">Willmott (2005), s. 201.</ref>
==== Vyčerpání na západní frontě ====
[[Soubor:GermanInfantry1914.jpg|náhled|vlevo|Francouzský útok na německé pozice, [[Champagne]] 1917|alt=Ležící němečtí vojáci v popředí pálí z obranných pozic v zákopech na útočící Francouze.]]
Obrovské ztráty v bitvách o Verdun a na Sommě značně vyčerpaly německou armádu a nové německé velení se proto rozhodlo soustředit se na západě v roce 1917 především na defenzívu. Na počátku roku Němci dokončili vybudování nového obranného postavení, tzv. [[Hindenburgova linie|Hindenburgovu linii]], za kterou se v březnu začali z taktických důvodů stahovat.<ref name="Willmott (2005), 206">Willmott (2005), s. 206.</ref> V průběhu jara nasadilo německé letectvo do akce bombardéry [[Gotha G.IV|Gotha]], které z belgických základen útočily na Britské ostrovy a soustředily se na bombardování Londýna.<ref name="Westwell (2013), 132.">Westwell (2013). Str. 132.</ref> Spojenečtí velitelé povzbuzení německým ústupem a vstupem USA do války připravovali na západní frontě nové útoky. Dne [[16. duben|16. dubna]] zahájili Britové a Francouzi na 40 km při řece Aisně [[Nivellova ofenzíva|Nivellovu ofenzívu]]. V hlavním směru útoku u [[Soissons]]u Francouzi poprvé nasadili tanky.<ref name="Willmott (2005), 210">Willmott (2005), s. 210.</ref> I kvůli nedostatečné dělostřelecké podpoře se Němcům podařilo Francouze odrazit. Průměrně se francouzským silám podařilo postoupit jen zhruba o 500 metrů. Francouzi přitom do počátku května ztratili 187 tisíc mužů, němečtí obránci přišli o 167 tisíc padlých a raněných.<ref name="Willmott (2005), 211">Willmott (2005), s. 211.</ref> Dohoda se tak během [[Druhá bitva na Aisně|bitvy na Aisně]] nedočkala očekávaného průlomu a ohromné ztráty předznamenaly dezerce a první velké vzpoury, které vypukly především v řadách vyčerpaných a demoralizovaných francouzských vojáků. Francouzi zareagovali odvoláním Nivella, kterého v květnu ve funkci vrchního velitele nahradil generál [[Philippe Pétain]]. Před [[Vojenský soud|válečný soud]] bylo postaveno 3 335 vojáků, avšak situaci ve francouzské armádě uklidnila teprve změna taktiky a zlepšení podmínek na frontě.<ref name="Willmott (2005), 213">Willmott (2005), s. 213.</ref>
[[Soubor:Canadian tank and soldiers Vimy 1917.jpg|náhled|Kanadští vojáci za tankem Mark I (Female) během bitvy o hřeben Vimy|alt=Postupující kanadští vojáci kryjící se za tankem Mark I]]
Prorazit se spojencům na západní frontě nepodařilo ani v dalších bitvách. V dubnu a květnu selhal britský pokus v [[Bitva u Arrasu (1917)|bitvě u Arrasu]], přičemž vysoké ztráty na životech [[Royal Flying Corps|britských letců]] vešly do povědomí jako tzv. „[[Krvavý duben|Krvavý duben“]]. Další útok Dohody [[Třetí bitva u Yper|u Yper]] známý též jako bitva u Passchendale trvající od července do listopadu stál Brity 310 000 mrtvých, raněných a zajatých vojáků. Jakýkoliv postup zde zastavil nepřekonatelný bažinatý terén. Němci v bitvě ztratili 260 000 a Francouzi 85 000 mužů.<ref name="Westwell (2013), 143.">Westwell (2013). Str. 143.</ref> V [[Bitva u Cambrai|bitvě u Cambrai]], do které se zapojili i američtí vojáci, zaznamenaly výraznější úspěch britské tanky podporované pěchotou.<ref name="Westwell (2013), 154.">Westwell (2013). Str. 154.</ref> Přesto Dohoda nedokázala v roce 1917 zlomit na západě houževnatý německý odpor a rozhodnout se mělo teprve v následujícím roce.<ref name="Willmott (2005), 202–223">Willmott (2005), s. 202–223.</ref>
==== Revoluce v Rusku ====
V bojujících zemích se stále silněji projevovaly příznaky vyčerpanosti. Inflace a hroutící se ekonomika nejsilněji zasáhly Rusko, kde se situace během tvrdé zimy na počátku roku 1917 stala kritickou. Nedostatečné zásobování měst potravinami a palivem vedlo k obrovským protestům a demonstracím proti carskému režimu. V [[Petrohrad]]u se [[8. březen|8. března]] (podle v Rusku tehdy používaného juliánského kalendáře 23. února) pochod k uctění [[Mezinárodní den žen|Mezinárodního dne žen]] proměnil v masové demonstrace a následujícího dne v ulicích protestovalo na 200 000 dělníků.<ref name="Keegan (2004), 265">Keegan (2004), s. 265.</ref><ref name="Willmott (2005), 226">Willmott (2005), s. 226.</ref> Na stranu protestujících se v hlavním městě přidala i armáda a během [[Únorová revoluce|únorové revoluce]] padl carský režim, když car Mikuláš II. abdikoval a trůn odmítl i jeho bratr [[Michail Alexandrovič Romanov]]. V Rusku následně došlo ke vzniku dvojvládí [[Ruská prozatímní vláda|prozatímní vlády]] [[Georgij Lvov|Georgije Lvova]] a [[Petrohradský sovět dělnických a vojenských delegátů|Petrohradského sovětu]]. Rusové přesto dál pokračovali ve válce s Ústředními mocnostmi a v létě podnikli tzv. [[Kerenského ofenzíva|Kerenského ofenzívu]].<ref name="Keegan (2004), 267–268">Keegan (2004), s. 267–268.</ref> Hlavní útok směřující na Lvov se připraveným Němcům podařilo odrazit a ruská armáda částečně postoupila pouze proti rakousko-uherskému úseku fronty, načež [[12. červenec|12. července]] obsadila [[Halyč]].<ref name="Willmott (2005), 228">Willmott (2005), s. 228.</ref> Následoval úspěšný německý protiútok, během kterého Rusové ztratili [[Ternopil|Tarnopol]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]]. Prozatímní vláda, v jejímž čele stál od července bývalý ministr války [[Alexandr Fjodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]], ztrácela během pokračující války podporu dělníků i stále častěji dezertujících vojáků. Na počátku září dobyli Němci [[Riga|Rigu]] a [[14. září]] byla vyhlášena [[Ruská republika]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Man | jméno = Lukáš | instituce = Univerzita Pardubice, Fakulta filozofická | odkaz na instituci = Filozofická fakulta Univerzity Pardubice | titul = Ruská armáda a revoluce, 1917–1918 | url = https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/40828/ManL_Rusk%c3%a1%20arm%c3%a1da_ZV_2011.pdf?sequence=3&isAllowed=y | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Zbyněk Vydra | místo = Pardubice | rok vydání = 2011 | počet stran = 124 | strany = 94 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref><ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pezlarová | jméno = Jana | instituce = Masarykova univerzita, Právnická fakulta | odkaz na instituci = Právnická fakulta Masarykovy univerzity | titul = Únorová revoluce 1917 a vznik demokratického státu v Rusku | url = https://is.muni.cz/th/aoiur/unorova_revoluce_1917.pdf | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Eduard Vlček | místo = Brno | rok vydání = 2008 | počet stran = 46 | strany = 30 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref>
[[Soubor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhled|vlevo|Střelba do demonstrantů na [[Něvský prospekt|Něvském prospektu]] v [[Petrohrad]]u během Červencové krize, 4. červenec 1917|alt=Panikařící dav demonstrantů rozprchávající se po široké ulici kvůli střelbě.]]
Tato tzv. [[únorová revoluce]] v Rusku zaktivizovala i [[První československý odboj|národně-osvobozenecké boje Čechů a Slováků]]. Začátkem roku [[1917]] nový ministr zahraničních věcí Rakousko-Uherska [[Otakar Černín]] pochopil, že totálně vyčerpaná říše je na pokraji zhroucení, a proto musí uzavřít separátní mír. Pokusy o uzavření míru s Dohodou bez Německa skončily bez úspěchu, jednak pro odpor Itálie, která požadovala část rakousko-uherského území, a jednak pro odpor jednotlivých národů žijících v monarchii a požadujících u dohodových států odtržení nebo zánik Rakousko-Uherska. Jednání císaře Karla se zástupci Dohody byla odhalena během tzv. [[Sixtova aféra|Sixtovy aféry]]. Československý odboj přešel v roce 1917 do další fáze. Vznikala česko-slovenská zahraniční vojska, tzv. [[Československé legie]], nejprve v Rusku, v prosinci 1917 potom ve Francii (včetně dobrovolníků z Ameriky) a v dubnu [[1918]] také v Itálii. Legionáři bojovali po boku Dohody s cílem „zasloužit“ Čechům a Slovákům vznik samostatného státu. Československé legie se vyznamenaly hlavně v červenci 1917 u [[Ukrajina|ukrajinské]] vesnice [[Zborov (Ukrajina)|Zborov]], kde [[Bitva u Zborova|porazily]] rakousko-uherské jednotky. Po tomto úspěchu vzrostl počet československých legionářů a autorita československého odboje.<ref>[[Vratislav Preclík|PRECLÍK, Vratislav]]. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, {{ISBN|978-80-87173-47-3}}, s. 51-61</ref> Dne [[7. listopad]]u 1917 proběhla v [[Petrohrad]]u [[říjnová revoluce]], během níž se v chaotické situaci dostali k moci [[Komunistická strana Sovětského svazu|bolševici]]. Nová bolševická vláda v čele s [[Vladimir Iljič Lenin|Vladimirem Iljičem Leninem]] se jedním ze svých prvních dekretů – Dekretem o míru – obrátila na všechny bojující strany s výzvou uzavřít demokratický mír bez anexí a placení válečných náhrad. Ústřední mocnosti obdržely [[26. listopad]]u žádost o příměří a jednání o něm byla mezi oběma stranami zahájena v [[Brest (Bělorusko)|Brestu]]. K uzavření příměří došlo [[15. prosinec|15. prosince]], načež se začalo jednat o [[Mírová smlouva|mírové smlouvě]].<ref name="Willmott (2005), 226–231">Willmott (2005), s. 226–231.</ref> V Rusku však došlo k rozpoutání nového krvavého konfliktu mezi bolševiky a [[Bělogvardějci|jejich odpůrci]], kteří se střetli v několik let trvající [[Ruská občanská válka|občanské válce]]. Východní fronta první světové války po říjnové revoluci prakticky přestala existovat a německé velení tak mohlo z východu odvelet 80 uvolněných divizí.<ref name="Willmott (2005), 230">Willmott (2005), s. 230.</ref>
==== Průlom na italské frontě ====
[[Soubor:Battle of Caporetto.jpg|náhled|Posun italské fronty k řece [[Piava|Piavě]] po průlomu u Caporetta, říjen a listopad 1917|alt=Mapa zachycující posun italské fronty na podzim roku 1917.]]
Na italské frontě došlo v průběhu roku 1917 k dalším dvěma neúspěšným italským pokusům o průlom na plošině [[Kras (pohoří)|Kras]] při řece Soče a Italové se v létě pokusili prorazit skrz rakouskou obranu také v Tridentsku. Vrchního rakousko-uherského velitele von Hötzendorfa nahradil [[1. březen|1. března]] generál [[Arthur Arz von Straußenburg]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V [[Desátá bitva na Soči|desáté bitvě na Soči]] trvající od května do června utrpěli Italové obrovské ztráty, avšak přesto znovu nezaznamenali významnější postup. V srpnu až září během [[Jedenáctá bitva na Soči|jedenácté bitvy na Soči]] se útočící italské armádě podařilo prolomit obranné pozice Rakušanů a obsadit část planiny Bainsizza, avšak zaplatila za to 155 000 padlými a raněnými. Vyčerpání vlastních jednotek i italský tlak však přiměly rakousko-uherské velení požádat Němce o přímou vojenskou podporu. Příjezd německých a rakousko-uherských posil z východu pak vyústil v naplánování ofenzívy Ústředních mocností usilujících o vyřazení Itálie z války.<ref name="Willmott (2005), 234">Willmott (2005), s. 234.</ref> Neočekávaný útok začal [[24. říjen|24. října]] čtyřhodinovou dělostřeleckou přípravou, kdy bylo na nepřipravené italské pozice vypáleno velké množství plynových granátů. Spojené německé a rakousko-uherské síly následně prorazily italskou obranou a zaskočení Italové museli opustit nejenom pozice v horách, ale byli donuceni ustoupit i z Gorizie, [[Cividale]] a [[Udine]] a stáhnout se za řeku [[Tagliamento]]. Po katastrofální porážce v [[Bitva u Caporetta|bitvě u Caporetta]] se italská fronta podařila stabilizovat teprve po ústupu za řeku [[Piava|Piavu]] a Ústřední mocnosti tak dobyly i severoitalská města [[Belluno]], [[Feltre]] a [[Asiago]]. Italská armáda přišla o 10 000 padlých, 30 000 raněných a do zajetí navíc padlo na 275 000 italských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 235">Willmott (2005), s. 235.</ref><ref name="Westwell (2013), 149.">Westwell (2013). Str. 149.</ref> V prvních fázích [[bitva na Piavě|bitvy na Piavě]] se Rakušané neúspěšně pokoušeli o překročení řeky a konečnou porážku Itálie. Italové s podporou svých spojenců však Piavu ubránili.<ref name="Willmott (2005), 234–235">Willmott (2005), s. 234–235.</ref>
==== Statické boje na soluňské frontě ====
[[Soubor:Bulgaria southern front.jpg|náhled|vlevo|Bulharští vojáci ostřelující nepřátelské letadlo|alt=Oddíl bulharských vojáků mířících ze zákapu do vzduchu.]]
Boje pokračovaly v tomto roce také na Balkáně. Na soluňské frontě podnikla Dohoda v květnu novou ofenzívu v Makedonii. V okolí řeky [[Vardar]] zaútočili na bulharské pozice Srbové a Francouzi, přičemž britské síly jejich útok podporovaly v okolí [[Dojranské jezero|Dojranského jezera]]. Prolomit pozice Ústředních mocností se však nepodařilo a ztráty Dohody se během těchto útoků vyšplhaly na 14 000 vojáků, což podlomilo autoritu velitele Sarraila, který byl na konci roku odvolán a nahrazen generálem [[Adolphe Guillaumat|Guillaumatem]].<ref name="Westwell (2013), 149 a 155.">Westwell (2013). Str. 149 a 155.</ref> Když [[12. červen|12. června]] abdikoval řecký král [[Konstantin I. Řecký|Konstantin I.]] prosazující do té doby neutralitu [[Řecké království|Řeckého království]], získal premiér [[Eleftherios Venizelos]] podporu pro vyhlášení války Ústředním mocnostem. Řecko pak na straně Dohody vstoupilo do světového konfliktu [[30. červen|30. června]], načež se řecké síly připojily ke spojeným dohodovým jednotkám bojujícím na soluňské frontě. V Bulhary okupované části Srbska v okolí města [[Prokuplje]] vypuklo v únoru [[Toplické povstání]]. Srbští povstalci vedení [[Kosta Vojinović|Kostou Vojinovićem]] byli do [[25. březen|25. března]] poraženi. Šlo o jediné ozbrojené povstání, které se na území okupovaném Ústředními mocnostmi během celé války uskutečnilo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Doleček | jméno = Rajko | titul = Necenzurované obrazy II : z dějin Kosova a Metohije | vydavatel = Para bellum | místo = Ostrava | rok = 2009 | isbn = 978-80-903703-2-6 | počet stran = 394 | strany = 90–91 | jazyk = cs}}</ref>
==== Britské úspěchy v Mezopotámii a Palestině ====
[[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1970-073-17, Türkische Kavallerie südlich von Jerusalem.jpg|náhled|Osmanské jízdní jednotky jižně od [[Jeruzalém]]a, duben 1917|alt=Osmanský jízdní oddíl s prapory jedoucí po prašné cestě.]]
Slábnoucí Osmanská říše byla v roce 1917 pod britským tlakem především v Mezopotámii a Palestině. V Mezopotámii se Britové, kterým velel [[generálporučík]] [[Stanley Maude]], znovu vypravili proti proudu řeky [[Tigris]] směrem na Bagdád. I díky dělovým člunům a říčním parníkům donutili špatně vyzbrojené turecké oddíly k ústupu a [[25. únor]]a se po vítězství ve druhé bitvě o Kút Britům podařilo toto strategické město obsadit. Poražení Turci ustupovali dál k Bagdádu, který do britských rukou padl bez boje [[11. březen|11. března]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V dubnu obsadili Britové také město [[Samarra]] a na podzim dobyli [[Ramádí]] a [[Tikrít]]. Problémy se zásobování a náročné podmínky však další akce v Mezopotámii omezovaly a sám generál Maude podlehl na konci roku [[Cholera|choleře]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> Boje nadále probíhaly i při hranicích neutrální Persie, jejíž jižní část během války obsadili Britové.<ref name="Willmott (2005), 86">Willmott (2005), s. 86.</ref>
Arabští povstalci vedení princem Fajsalem mezitím v lednu dobyli přístav [[Al Wajh]] a v létě také strategické přístavní město [[Akaba]]. Britská iniciativa se v průběhu roku 1917 přesunula především na sinajsko-palestinskou frontu, kde se Britové pod velením generála [[Archibald Murray|Archibalda Murrayho]] po obsazení Sinajského poloostrova připravovali na tažení do Palestiny.<ref name="Westwell (2013), 120.">Westwell (2013). Str. 120.</ref> V březnu a dubnu se ještě Osmanům podařilo pokusy Britů o obsazení [[Gaza|Gazy]] dvakrát odrazit a britské ztráty během druhé bitvy o Gazu dosáhly 6 000 mužů.<ref name="Willmott (2005), 238">Willmott (2005), s. 238.</ref> Nový velitel Egyptského expedičního sboru, [[Edmund Allenby]] však následně získal posily a na přelomu října a listopadu se Britům podařilo překonat osmanskou obranu a zmocnit se měst Gaza a [[Beer Ševa]], čímž si otevřeli cestu k postupu na [[Jeruzalém]].<ref name="Willmott (2005), 240">Willmott (2005), s. 240.</ref> Přes turecké protiútoky a zimní deště postoupily Allenbyho síly až na předměstí Jeruzaléma, na které zaútočily v noci ze 7. na 8. prosince. Turci se z města stáhli a 9. prosince pak Britové Jeruzalém obsadili.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> Chaotická situace zavládla po únorové a říjnové revoluci na kavkazské frontě, kde docházelo k rozkladu ruské armády a Rusové v průběhu roku 1917 vyklízeli dříve dobyté pozice ve východní Anatolii. Ačkoliv část bývalých pozic převzali po ustupujících ruských silách Arméni, předznamenal rozklad Ruského impéria nový osmanský postup směrem na Zakavkazsko.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref>
=== 1918 ===
==== Rozklad Ruska a východní fronty ====
V Rusku se nepřehledná situace od počátku roku 1918 nadále komplikovala, neboť proti oslabené centrální vládě se začaly kromě antibolševických sil bouřit i neruské národy žádající samostatnost. Od Ruska se ještě v prosinci 1917 odtrhlo [[Finské království|Finsko]], které se následně propadlo do bojů vlastní [[Finská občanská válka|občanské války]] mezi Rudými podporovanými ruskými bolševiky a Bílými na jejichž stranu se postavili Němci.<ref name="Keegan (2003), 298–300.">Keegan (2003), s. 298–300.</ref> V baltských zemích došlo v únoru k vyhlášení samostatnosti [[Litevské království (1918)|Litevského království]], přičemž o vlastní stát usilovali také [[Lotyši]], [[Estonci]] a [[Baltští Němci]]. Vedle samostatného [[Polské království (1916–1918)|Polského království]] podpořilo Německo [[9. leden|9. ledna]] i nezávislost [[Ukrajinský stát|Ukrajinského státu]], s nímž [[9. únor]]a v [[Brest (Bělorusko)|Brestu]] podepsalo mírovou smlouvu.<ref name="Willmott (2005), 250">Willmott (2005), s. 250.</ref> Se snahami vybojovat svému národu nezávislost na hroutícím se Rusku však vystoupili také [[Bělorusové]], [[Moldavané]], [[Kozáci|donští kozáci]], [[Gruzíni]], [[Arméni]] nebo [[Azerové|Ázerbájdžánci]].<ref name="Keegan (2003), 302.">Keegan (2003). Str. 302.</ref>
[[Soubor:Saksa vägede paraad Tartus 1918.jpg|náhled|vlevo|Němečtí vojáci pochodující v [[Estonsko|estonském]] městě [[Tartu]], únor 1918|alt=Němečtí vojáci pochodující estonským městem Tartu. Přihlíží dav civilistů.]]
Probíhající jednání o podobě mírové smlouvy mezi Německem a bolševickým Ruskem, která se odehrávala od prosince v běloruském Brestu, se ruská delegace snažila protahovat očekávajíc brzké vypuknutí revoluce mezi německými dělníky.<ref name="Keegan (2003), 301.">Keegan (2003), s. 301.</ref> Němci se však mezitím dohodli na míru s ukrajinskými představiteli a po vypršení svého [[Ultimátum|ultimáta]] podnikli [[Operace Faustschlag|operaci Faustschlag]], během níž obnovili útok proti chabě bráněným příhraničním oblastem evropského Ruska. Do počátku března pak vojska Ústředních mocností obsadila celé tehdejší [[Pobaltí]], Bělorusko, Ukrajinu a také poloostrov [[Krym]]. V [[Brestlitevský mír|Brestlitevské smlouvě]], kterou podepsaly [[Německé císařství]] a bolševické Rusko dne [[3. březen|3. března]] [[1918]], byl mezi oběma zeměmi uzavřen mír. Zároveň Rusko akceptovalo ztrátu předválečných území v západních oblastech bývalého impéria obývaných neruskými národy o celkové rozloze 330 000 km<sup>2</sup>.<ref name="Keegan (2003), 301." /><ref name="Westwell (2013), 158.">Westwell (2013), s. 158.</ref> Poté byla [[7. květen|7. května]] uzavřena mírová smlouva i mezi Ústředními mocnostmi a Rumunskem. [[Bukurešťský mír (1918)|Bukurešťskou mírovou smlouvu]] však odmítl podepsat rumunský král [[Ferdinand I. Rumunský|Ferdinand I.]]<ref name="Westwell (2013), 164.">Westwell (2013), s. 164.</ref> [[Východní fronta (první světová válka)|Východní fronta]] první světové války tím na počátku roku 1918 pro Německo definitivně přestala existovat a německé velení mohlo přikročit k realizaci zamýšleného rozhodujícího útoku na [[Západní fronta (první světová válka)|západní frontě]].<ref name="pacner37">PACNER, Karel: Osudové okamžiky Československa, s. 37-40.</ref> Část vojenských sil Rakouska-Uherska mohla být navíc přesunuta i na italskou frontu.<ref name="Westwell (2009), 232.">Westwell (2009), Str. 232.</ref>
==== Porážky Osmanské říše ====
[[Soubor:Indian lancers in Haifa 1918.jpg|náhled|Indičtí vojáci v [[Haifa|Haifě]]|alt=Indičtí vojáci projíždějí na koních ulicemi Haify. Přihlíží dav civilistů.]]
Ruské odstoupení z války pomohlo také slábnoucí [[Osmanská říše|Osmanské říši]], která se mohla více soustředit na postupující vojska Britského impéria v [[Palestina|Palestině]] a [[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Osmanská armáda byla již do značné míry vyčerpaná a její velká část byla stále vázána také na [[Kavkaz]]e, kde po rozkladu Ruského impéria došlo ke zhroucení kavkazské fronty. O tuto strategickou oblast umožňující přístup ke zdrojům ropy a zakaspické bavlny však projevovali zájem kromě Turků a samotných kavkazských národů usilujících o suverenitu také Němci a Britové, kteří sem ve snaze o ovládnutí tohoto prostoru rovněž vyslali své oddíly. Vakuum po rozkladu ruské armády chtěli Britové zacelit také na [[Persie|perské]] frontě, kde se snažili zabránit Turkům v proniknutí do [[Střední Asie]].<ref name="Keegan (2003), 302–303.">Keegan (2003). Str. 302–303.</ref> Po rozkladu carské armády se pod osmanským tlakem se zhroutila [[Zakavkazská demokratická federativní republika]] a oddílům [[Enver Paša|Envera Paši]] se podařilo odrazit Brity a obsadit [[Baku]]. Na další ofenzívu v Zakavkazsku se však již armáda Osmanské říše nezmohla.<ref name="Gilbert (2005), 558">Gilbert (2005), s. 558.</ref> Fronta se v roce 1918 stabilizovala také v Mezopotámii, odkud Britové odveleli část sil do Palestiny. Generál [[Lionel Dunsterville]] byl navíc z Bagdádu v lednu v čele speciální jednotky o síle 350 mužů vyslán na sever. Cílem Dunstervillea bylo obsadit ropná pole v okolí [[Baku]].<ref name="Westwell (2013), 157.">Westwell (2013), Str. 157.</ref> Na jaře se tak hlavní britské síly na Středním východě soustředily v Palestině, přičemž cílem Egyptského expedičního sboru posíleného o čerstvé indické jízdní jednotky bylo vytlačit Turky ze Sýrie. I s pomocí arabských spojenců porazila britská armáda pod velením generála Allenbyho v září 1918 osmanské oddíly v [[Bitva u Megida (1918)|bitvě u Megida]], načež Britové obsadili [[Nazaret]], [[Haifa|Haifu]] a překročili řeku [[Jordán]]. Po porážce u Megida se osmanská obrana na syrsko-palestinské frontě zhroutila a v říjnu pak Britové a Arabové obsadili také města [[Damašek]] a [[Aleppo]] a Francouzi, kteří se vylodili v [[Libanon]]u, dobyli přístav [[Bejrút]].<ref name="Westwell (2013), 177.">Westwell (2013), Str. 177.</ref>
==== Anabáze československých legií ====
[[Soubor:Czech Troops.jpg|náhled|vlevo|[[Československé legie]] v Rusku|alt=Nastoupené salutující jednotky československých legionářů.]]
Negativní následky měl brestlitevský mír pro československý odboj, protože zvýšil šance, že nakonec Rakousko-Uhersko a Německo válku vyhrají. Československé vojsko se z občanskou válkou zmítaného Ruska začalo přesouvat po železnici na východ, přičemž se plánovalo následné nasazení českých a slovenských vojáků na západní frontě.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> V březnu 1918 porazili českoslovenští legionáři Němce v [[Bitva u Bachmače|bitvě u Bachmače]] a donutili je uzavřít příměří zaručující československým plukům volný průjezd na [[Transsibiřská magistrála|Transsibiřskou magistrálu]], kterou začátkem léta 1918 československé vojsko téměř celou obsadilo a dobylo všechna velká města na [[Sibiř]]i. Za to si vysloužilo uznání dohodových mocností, a jednotlivé dohodové země začaly postupně v průběhu roku 1918 uznávat [[Československá národní rada|Československou národní radu]] a jejího předsedu T. G. Masaryka. Odtud byl již jen krůček ke [[vznik Československa|vzniku Československa]]. Cara [[Mikuláš II. Alexandrovič|Mikuláše II.]] a jeho rodinu se ale československým legiím ze zajetí již zachránit nepodařilo. Dne 17. července 1918, necelý týden před příchodem legií do [[Jekatěrinburg]]u, byla na přímý příkaz bolševického vedení celá [[Zavraždění carské rodiny|rodina bývalého cara vyvražděna]]. Následoval přesun legií po magistrále do přístavního města [[Vladivostok]] a postupné odplouvání kolem světa zpět do Evropy.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref>
==== Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona ====
[[Soubor:14Points.jpg|náhled|[[Kongres Spojených států amerických|Kongres USA]] během projevu prezidenta [[Woodrow Wilson|Wilsona]], [[8. leden|8. ledna]] [[1918]]|alt=Sál kongresu USA během projevu prezidenta Wilsona]]
Ke státům Dohody, stále hlasitěji podporujícím snahy středoevropských národů o sebeurčení, se přidaly rovněž Spojené státy americké. Americký prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] pronesl v Kongresu [[8. leden|8. ledna]] [[1918]] projev, během nějž prezentoval svůj [[Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona|čtrnáctibodový mírový program]]. Základní principy poválečného uspořádání světa měly přitom být postaveny právě na principu [[Právo národů na sebeurčení|sebeurčení národů]], na [[Volný trh|volném obchodu]] a nově ustanovené [[Mezinárodní organizace|mezinárodní organizaci]] zajišťující s pomocí otevřené diplomacie kolektivní bezpečnost.<ref name="Westwell (2013), 156.">Westwell (2013), Str. 156.</ref> Americké jednotky se mezitím ve stále větších počtech přesouvaly do Evropy, kde pomáhaly doplňovat síly států Dohody. Do března roku 1918 dorazilo do Francie 318 000 amerických vojáků a do konce léta se jejich počet zvýšil na 1 300 000. Na konci války měly pak Spojené státy k dispozici téměř čtyři miliony vyzbrojených mužů. Na západní frontě se před jejich příchodem začalo naplno projevovat celkové vyčerpání obou válčících stran. Kvůli vysokým ztrátám v nekončících pozičních bojích již Britové, Francouzi a ani Němci nebyli schopni pokračovat v dlouhodobé válce a připravovat nové útoky znamenající vždy obrovské ztráty.<ref name="Keegan (2003), 294–295.">Keegan (2003), s. 294–295.</ref>
==== Poslední ofenzívy Ústředních mocností a protiútok Dohody ====
[[Soubor:World War I photographs - NARA - 285377.jpg|náhled|vlevo|Američtí ženisté se vrací z bitvy o St. Mihiel, září 1918|alt=Oddíl amerických ženistů pracujících na překážkách s ostnatým drátem.]]
Němci bojující s časem se proto rozhodli přikročit na jaře roku 1918 k rozhodujícímu úderu na západní frontě, který naplánoval generál [[Erich Ludendorff|Ludendorff]]. Po rozkladu Ruského impéria přesunuly Ústřední mocnosti většinu uvolněných jednotek na počátku roku 1918 právě na západní frontu, kde německá armáda zahájila jarní [[Ludendorffova ofenzíva|Ludendorfovu ofenzívu]]. Série velkých německých výpadů začala [[21. březen|21. března]] útokem proti britskému úseku fronty v prostoru mezi [[Arras]]em a řekou [[Oise (řeka)|Oise]]. Přestože se i díky mohutné palebné podpoře téměř 6 500 děl Němci probili až k řekám Somma a Acre, nepodařilo se jim dobýt Arras a [[ofenzíva Michael]] byla koncem března kvůli vyčerpání německých vojáků a nedostatku záloh zastavena.<ref name="Willmott (2005), 252– 253">Willmott (2005), s. 252–253.</ref> Německé jarní útoky na západě však pokračovaly hned v dubnu, kdy byla zahájena [[Čtvrtá bitva u Yper|ofenziva Georgette]]. Němcům se [[9. duben|9. dubna]] podařilo překonat méně zkušené portugalské jednotky u řeky [[Leie]], načež dobyli [[Mesen]] a přiblížili se k Yprům.<ref name="Willmott (2005), 254">Willmott (2005), s. 254.</ref> Nejúspěšnější z německých jarních útoků byla [[ofenziva Blücher-Yorck]] zahájená [[27. květen|27. května]]. Německé oddíly v rámci tohoto útoku překročily Aisnu, dobyly Soissons a zastavit se je podařilo teprve během [[Druhá bitva na Marně|druhé bitvy na řece Marně]]. Znovu tak byla ohrožena Paříž, kterou Němci ostřelovali s pomocí [[Pařížské dělo|dalekonosných děl]] s ráží 21 cm.<ref name="Westwell (2013), 159.">Westwell (2013), Str. 159.</ref> Jarní porážky přiměly Dohodu vytvořit kvůli koordinaci vojenských operací společné velení, do jehož čela byl zvolen náčelník francouzského generálního štábu [[Ferdinand Foch]].<ref name="Willmott (2005), 256">Willmott (2005), s. 256.</ref> Německé velení se pokusilo na jarní úspěchy navázat, avšak následné očekávané letní útoky během [[Ofenziva Gneisenau|ofenzivy Gneisenau]] a [[Ofenzíva Marna-Remeš|ofenzívy Marna-Remeš]] byly s velkými ztrátami odraženy.<ref name="Willmott (2005), 258– 259">Willmott (2005), s. 258–259.</ref> Ani přesun sil z Ruska tak Ústředním mocnostem na západě nezajistil rozhodující úspěch a série útoků zcela vyčerpala poslední německé zálohy. Během léta pak Dohoda posílená o americké jednotky přistoupila k zdrcujícímu protiútoku. [[8. srpen|8. srpna]] [[1918]] zaútočili Britové, Francouzi a Američané [[Bitva u Amiens|u Amiensu]], kde bylo do boje nasazeno 456 tanků.<ref name="Willmott (2005), 263">Willmott (2005), s. 263.</ref> Skrz německé pozice se podařilo probít mezi [[Albert (Somme)|Albertem]] a [[Montdidier (Somme)|Montdidierem]], načež následovala série dohodových výpadů po celé linii západní fronty známá jako [[stodenní ofenzíva]]. Britská 1. a 3. armáda se pak spolu s australským a americkým sborem probila na konci září mezi [[Cambrai]] a St. Quentinem skrze německá postavení na Hindenburgově linii.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> Francouzsko-britská vojska se valila na [[Sedan]], německá obrana se začala hroutit a německé velení pochopilo, že válka je prohraná. Velitel Ludendorff kvůli záchvatu [[28. září]] zkolaboval a vojenské orgány žádaly již druhý den, aby byla co nejrychleji zahájena jednání o příměří.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref>
[[Soubor:The Battle of the Piave River, June 1918 Q19087.jpg|náhled|Italští vojáci v obranných pozicích při řece Piavě, červen 1918|alt=Desítka usmívajících se italských vojáků sedících v zákopu.]]
Ztroskotala i rakousko-uherská [[bitva na Piavě|ofenzíva na Piavě]], kterou v červnu vedla 11. armáda výpadem z Tridentska a 6. armáda útokem v samém údolí řeky Piavy. Přestože se Rakušanům podařilo Piavu na několika místech překročit a do [[18. červen|18. června]] vytvořit pět předmostí, tlak italských jednotek podpořených spojenci a tenčící se zálohy donutily rakousko-uherské velení ofenzívu ukončit a stáhnout vojáky zpět za rozvodněnou řekou.<ref name="Willmott (2005), 274">Willmott (2005), s. 274.</ref> Italský vrchní velitel [[Armando Diaz]] s protiútokem otálel, neboť si uvědomoval náročnost přechodu Piavy a vyčerpání vlastních vojáků. Italům pomáhal čas, neboť rakousko-uherská armáda se po poslední neúspěšné ofenzívě a pod tlakem Dohody postupující na Balkáně již začínala rozkládat. Rozhodující italský útok na Piavě známý jako [[Bitva u Vittorio Veneta|bitva u Vittorio Veneta]] byl zahájen v samém závěru války v noci z [[23. říjen|23.]] na [[24. říjen|24. října]]. I s pomocí britských, francouzských a amerických divizí se Italům podařilo obsadit druhý břeh a obrátit demoralizovanou rakousko-uherskou armádu na ústup.<ref name="Willmott (2005), 276–277">Willmott (2005), s. 276–277.</ref>
Situace Ústředních mocností začala být neudržitelná také na Balkáně. V červnu se velení nad Orientální armádou rozmístěnou v Makedonii ujal francouzský generál [[Louis Franchet d'Espèrey]], který začal s přípravou společného útoku na sever.<ref name="Willmott (2005), 270">Willmott (2005), s. 270.</ref> [[Vardarská ofenzíva|Vardarskou ofenzívu]] zahájila Dohoda [[14. září]]. Následovalo vítězství v [[Bitva u Dobrého Pole|bitvě u Dobrého Pole]] a demoralizované bulharské jednotky začaly pod tlakem tohoto útoku ustupovat. Britové spolu s Řeky vytlačili Bulhary od Dojranského jezera a Francouzi, Srbové a Italové útočící na soluňské frontě západněji u města [[Bitola]] rychle postupovali na sever. Tak došlo ke zhroucení soluňské fronty, načež francouzské oddíly [[29. září]] obsadily [[Skopje]] a Britové postupovali [[Thrákie|Thrákií]] dál na východ směrem ke Konstantinopoli.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Po zániku soluňské fronty a kapitulaci Bulharska byly zbývající jednotky Ústředních mocností do konce války vytlačeny z celého Balkánu. Srbové s podporou Francouzů, Italů a Řeků v průběhu října donutili rakousko-uherské síly ustoupit z Kosova, Albánie, Černé Hory i Srbska, přičemž Bělehrad byl osvobozen počátkem listopadu 1918.<ref name="Westwell (2009), 234–235.">Westwell (2009), Str. 234–235.</ref>
==== Zhroucení Ústředních mocností a konec války ====
[[Soubor:Waffenstillstand gr.jpg|náhled|vlevo|Německá delegace v železničním [[Vagón z Compiègne|vagónu u Compiègne]] při podpisu [[Příměří z Compiègne|příměří]] [[11. listopad]]u 1918|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.]]
Katastrofální situace na frontách a rozklad vyčerpaného zázemí donutily představitele Ústředních mocností žádat o ukončení války. Jako první kapitulovalo Bulharsko. [[Soluňské příměří|Smlouva o příměří]] byla podepsána [[29. září]], přičemž jeho podmínky vstoupily v platnost následujícího dne.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Rozklad vlastní armády a dohodová vojska postupující k hlavnímu městu donutily ke stejnému kroku také Osmanskou říši. Tzv. [[Mudroské příměří]] bylo Osmany podepsáno [[30. říjen|30. října]] na ostrově [[Lémnos]].<ref name="Willmott (2005), 278">Willmott (2005), s. 278.</ref> Po boku Německého císařství zůstalo nakonec pouze Rakousko-Uhersko, které však bylo dlouhou válkou již zcela vyčerpáno. Dne [[14. říjen|14. října]] vzkázal císař Karel americkému prezidentu Wilsonovi, že je ochoten jednat o podmínkách příměří a [[16. říjen|16. října]] vydal ve snaze zachránit hroutící se monarchii [[Národní manifest]] slibující federalizaci Rakousko-Uherska.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Tyto kroky však již přišly pozdě, protože v následujících dnech se [[Rakousko-Uhersko]] [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]]. [[28. říjen|28. října]] došlo v [[Praha|Praze]] k [[Vznik Československa|vyhlášení Československa]] a následující den došlo v [[Záhřeb]]u také k vyhlášení samostatného [[Stát Slovinců, Chorvatů a Srbů|Státu Slovinců, Chorvatů a Srbů]]. Ustupující rakousko-uherská armáda stahující se po [[Bitva u Vittorio Veneta|porážce u Vittorio Veneta]] ze severní Itálie však ještě podepsala s italskými veliteli [[příměří ve Villa Gusti]] nedaleko [[Padova|Padovy]].<ref name="Willmott (2005), 276–278">Willmott (2005), s. 276–278.</ref> Jednání se zástupci již prakticky neexistujícího státu začala [[1. listopad]]u a k podpisu příměří došlo [[3. listopad]]u v 15 hodin s platností od stejné hodiny následujícího dne.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Dne [[11. listopad]]u podepsal rakouský císař [[Karel I.]] pod silným nátlakem prohlášení, že se vzdává všech zásahů do státních záležitostí (nikoli abdikaci). Téhož dne císař opustil i [[Schönbrunn]]ský zámek ve [[Vídeň|Vídni]], čímž Rakousko-Uhersko definitivně zaniklo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pernes | jméno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Poslední Habsburkové | vydavatel = Barrister a Knižní klub | místo = Brno | rok = 1999 | počet stran = | kapitola = Zhroucení | strany = 193 | isbn = 80-85947-30-7}}</ref>
Osamocené Německo, kde se na počátku listopadu [[Kielská vzpoura|vzbouřila část námořnictva]] a na mnoha místech vypukla [[Listopadová revoluce (Německo)|revoluce]] bylo rovněž donuceno žádat o ukončení války. Vyjednávání se zástupci Dohody byla zahájena 8. listopadu poblíž [[Compiègne]].<ref name="pacner111">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 111-115</ref> Dne [[9. listopad]]u abdikoval německý císař [[Vilém II. Pruský|Vilém II.]] a sociální demokraté vyhlásili v Berlíně republiku.<ref name="pacner111" /> [[Příměří z Compiègne]] ukončující boje první světové války bylo v [[Vagón z Compiègne|železničním vagónu]] podepsáno ráno [[11. listopad]]u [[1918]] a vstoupilo v platnost téhož dne v 11 hodin. Tím první světová válka oficiálně skončila.<ref name="pacner111" /><ref name="Kershaw (2017), 72–73">Kershaw (2017), s. 72–73.</ref> Jako poslední z německých jednotek kapitulovaly oddíly generála Paula von Lettow-Vorbecka, které se o uzavření příměří dozvěděly během bojů v [[Severní Rhodesie|Severní Rhodesii]]. Lettow-Vorbeck formálně složil zbraně [[25. listopad]]u 1918.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref>
== Válečné zločiny ==
=== Znásilnění Belgie ===
[[Soubor:Damage To Louvain, Belgium, 1914 Q53271.jpg|náhled|Vypálené centrum [[Lovaň|Lovaně]]|alt=Trosky centra Lovani.]]
Porušení belgické neutrality bylo hlavním argumentem, proč do války proti Německu vstoupila na počátku války Velká Británie. Nečekaný odpor belgických jednotek i nepřátelský postoj Belgičanů vyprovokoval útočící Němce k sérii odvetných zákroků namířených i proti civilnímu obyvatelstvu. Množství nevojáků bylo kvůli často domnělému odporu popraveno, přičemž známým se stal incident z [[Dinant]]u, kde němečtí vojáci usmrtili přes 600 civilistů včetně žen a dětí.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Stovky lidí byly popraveny rovněž v [[Aarschot]], [[Tamines]], [[Andenne]] či [[Seiles]].<ref name="Keegan (2003), 73">Keegan (2003), s. 73.</ref> Neblaze proslulo především vypálení [[Lovaň|Lovaně]], kde kromě masakru stovek místních obyvatel lehla popelem pětina domů spolu s [[Katolická univerzita v Lovani|univerzitní]] knihovnou uchovávající vzácné [[středověk]]é [[rukopis]]y.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Německé zločiny v Belgii ještě zveličila britská, francouzská a později americká [[propaganda]] hovořící o „[[Německý vpád do Belgie (první světová válka)|znásilnění Belgie“]]. Příběhy o usmrcených duchovních, dětech a znásilněných ženách vyvolaly rozhořčení veřejného mínění ve státech Dohody a v neutrálních zemích.<ref name="Gilbert (2005), 72–73">Gilbert (2005), s. 72–73.</ref> Velký mezinárodní ohlas vzbudila poprava britské zdravotnice [[Edith Cavellová|Edith Cavell]], která napomáhala k útěku britským zajatcům. Během války došlo k hospodářské exploataci Belgie a k nasazení přibližně 100 000 Belgičanů na nucenou práci v Německu.<ref>HULICIUS, Eduard. ''Belgie'' Praha: Libri, 2006. Str. 148.</ref>
=== Okupace Srbska ===
[[Soubor:Austrian soldiers executing Serbs, 1917.jpg|náhled|vlevo|Rakousko-uherští vojáci popravují Srby|alt=Oddíl rakousko-uherských vojáků popravují klečící Srby.]]
K násilnostem vůči srbskému obyvatelstvu docházelo ze strany útočících rakousko-uherských vojáků od vypuknutí války. Srbská armáda často postrádající vybavení se totiž v hornatém terénu často spoléhala na partyzánský způsob boje a ve velké míře ji podporovalo také domácí obyvatelstvo. Rakušané odpovídali hromadným zatýkáním a popravami civilistů často i v případě pouhého podezření z napomáhání nepřátelským vojákům.<ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 57–58">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 57–58.</ref> Docházelo i k hromadným popravám zajatých srbských vojáků. [[26. říjen|26. října]] 1915 například bulharští vojáci spolu s členy [[Vnitřní makedonská revoluční organizace|VMRO]] popravili více než stovku srbských zajatců vyvlečených z nemocnice ve městě [[Štip]]. Po porážce srbské armády v roce 1915 došlo k okupaci Srbského království, které bylo rozděleno na rakousko-uherskou a bulharskou okupační zónu. Habsburská monarchie využívala [[Generální guvernorát Srbsko|obsazené srbské území]] jako zdroj surovin a lidských sil. Během války prošlo internačními a pracovními tábory přibližně 150 000 Srbů. Bulhaři usilující o přímé začlenění srbských oblastí k Bulharsku přikročili ve své okupační zóně k tvrdé [[Bulharizace|bulharizaci]]. Množství představitelů srbské inteligence bylo internováno a několik bylo i zavražděno, například [[Skopje|skopský]] metropolita [[Vićentije Krdžić]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pelikán | jméno = Jan | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Srbska | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7106-671-0 | poznámka = Dále jen ''Dějiny Srbska'' | strany = 274–276}}</ref> Známým se stal i masakr ve městě [[Surdulica]], kde na přelomu let 1916 a 1917 popravily bulharské orgány přes 2 000 Srbů. V reakci na bulharský útlak došlo v únoru 1917 k [[Toplické povstání|Toplickému povstání]], které bylo potlačeno jednotkami Ústředním mocností. Následovaly tvrdé represe namířené proti srbským civilistům, které si vyžádaly přibližně 15 000 obětí.<ref name="Pelikán (2005), 279">Pelikán (2005), 279.</ref>
První světová válka znamenala pro Srbsko demografickou katastrofu. Odhaduje se, že v bojích padlo 278 000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> – 400 000 srbských vojáků a 845 000 civilistů podlehlo během bojů podvýživě, epidemiím a perzekuci. Dalších 100 000 vojáků bylo v bojích zmrzačeno. Srbsko tak mělo v letech 1914 až 1918 přijít o 53 % mužské populace ve věku mezi 18 a 55 lety.<ref name="Pelikán (2005), 281">Pelikán (2005), 281.</ref>
=== Užití chemických zbraní ===
[[Soubor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhled|Oslepení angličtí vojáci po [[Čtvrtá bitva u Yper|čtvrté bitvě u Yper]], duben 1918|alt=Řada oslepených britských vojáků držících se za ramena.]]
Signatáři [[Haagské úmluvy|Haagských úmluv]] z let [[1899]] a [[1907]] se zavázali nepoužívat v případě vojenského konfliktu [[Chemická zbraň|chemické zbraně]]. V první světové válce však užitím bojových plynů porušily Haagské úmluvy obě strany. Francouzská armáda využívala již od srpna 1914 granáty plněné [[Slzný plyn|slzným plynem]]. Němci poprvé využili dělostřelecké náboje plněné slzným plynem [[xylylbromid]]em proti Rusům v [[Bitva u Bolimova|bitvě u Bolimova]] počátkem roku 1915.<ref name="Willmott (2005), 117">Willmott (2005), s. 117.</ref> Na západní frontě byly bojové plyny poprvé úspěšně nasazeny během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u Yper]], kdy Němci k prolomení britských a francouzských linií vypustili 160 tun chloru.<ref name="Keegan (2003), 160–161">Keegan (2003), s. 160–161.</ref> Obě strany v pokračující válce využívaly i další smrtící bojové plyny jako [[fosgen]] nebo hořčičný plyn, [[yperit]]. V reakci na nasazení chemických zbraní obě strany rozvíjely původně primitivní ochranné prvky a zaváděly do výbavy vojáků i stále dokonalejší [[Ochranná maska|plynové masky]].<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref>
=== Etnické čistky ===
[[Soubor:Ambassador Morgenthau's Story p314.jpg|náhled|vlevo|Těla zavražděných arménských civilistů|alt=Mrtvá těla popravených arménských civilistů ležících mezi stromy.]]
Během války byly usmrceny miliony civilistů, kteří byli zabiti během vojenských operací, při masakrech nebo [[pogrom]]ech. Nejrozsáhlejší [[Etnická čistka|etnickou čistkou]], ke které došlo během války, byla [[Arménská genocida|genocida Arménů]].<ref name="Keegan (2005), 16">Keegan (2005), s. 16.</ref> Drastická opatření vůči arménské komunitě zavedly osmanské úřady po porážce u Sarikamiše na jaře roku 1915. Elity a část mužů v produktivním věku byly popraveny a zbývající arménské obyvatelstvo bylo během pochodů smrti deportováno do koncentračního tábora v [[Aleppo|Aleppu]].<ref name="Gilbert (2005), 204–205">Gilbert (2005), s. 204–205.</ref> Přeživší byli následně vedeni přes [[Syrská poušť|Syrskou poušť]] do táboru v [[Dajr az-Zaur]]. Dle odhadů bylo během [[Genocida|genocidy]] usmrceno 1 000 000 až 1 500 000 Arménů.<ref name="Gilbert (2005), 234–235">Gilbert (2005), s. 234–235.</ref> Kromě Arménů však Turci během války pronásledovali i další etnické a náboženské skupiny, které byly považovány za podezřelé a neloajální. Hovoří se rovněž o [[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a [[Asyrská genocida|Asyřanů]] a perzekuci se nevyhnuly ani další křesťanské komunity žijící na území Osmanské říše. Během války na kavkazské frontě se naopak násilností vůči muslimskému obyvatelstvu dopouštěly jednotky vzbouřených Arménů.<ref name="Keegan (2005), 180">Keegan (2005), s. 180.</ref>
Druhou zemí, kde docházelo k velkým masakrům a etnickým čistkám, bylo carské Rusko. S blížící se frontovou linií se část obyvatel Polska, Litvy a Ukrajiny obracela proti židovským spoluobčanům, kteří byli označováni za potenciální špióny sympatizující s Ústředními mocnostmi. Na mnoha místech docházelo k vyhánění Židů z jejich domovů a násilnostem, přičemž organizací protižidovských pogromů prosluli na východní frontě především kozáci bojující v carské armádě.<ref name="Gilbert (2005), 200">Gilbert (2005), s. 200.</ref> Velkokníže Nikolaj navíc v roce 1915 rozhodl o přesídlení 150 000 německých osadníků z [[Volyň|Volyně]] na [[Sibiř]]. Odhaduje se, že násilné přesídlení nepřežila třetina až polovina z nich. Carské úřady se zločinů vůči civilnímu obyvatelstvu dopouštěly i ve střední Asii, kde v roce 1916 vypuklo protiruské povstání muslimského obyvatelstva. Po potlačení povstání v ruském [[Turkestán]]u byly zmasakrovány nebo vyhnány z domovů tisíce [[Kyrgyzové|Kyrgyzů]], [[Kazaši|Kazachů]] a příslušníků dalších muslimských národů.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kokaisl | jméno = Petr | titul = Dějiny Kyrgyzstánu očima pamětníků: 1917–1938 | url = | vydavatel = Nostalgie | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 248 | kapitola = Povstání v roce 1916 | strany = 60–75 | isbn = 978-80-905365-0-0 }}</ref>
=== Námořní blokáda a ponorková válka ===
{{Podrobně|První bitva o Atlantik|Seznam válečných lodí ztracených během první světové války}}
[[Soubor:Bundesarchiv DVM 10 Bild-23-61-17, Untergang der "Lusitania".jpg|náhled|Potopení parníku [[RMS Lusitania|RMS ''Lusitania'']]|alt=Ilustrace potápějícího se parníků.]]
Německo i Británie začaly s počátkem války, v rozporu s ustanovením druhé Haagské konference, klást v Severním moři [[Minové pole|minová pole]]. Británie prohlásila oblast Severního moře za bojové pásmo a navíc přes odpor některých neutrálních států, jako například [[Švédsko|Švédska]] či [[Norsko|Norska]], přistoupila k námořní blokádě Ústředních mocností.<ref name="Gilbert (2005), 154">Gilbert (2005), s. 154.</ref> Zadržené neutrální lodě byly eskortovány do britských přístavů, kde Britové zabavovali zboží vojenského charakteru. Britská vláda postupně zařadila mezi [[kontraband]] téměř veškeré zboží převážené na neutrálních lodích a dodnes je diskutováno, zda takto striktní blokáda neporušovala mezinárodní [[válečné právo]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = | titul = Velká válka na moři. Díl 2. Rok 1915 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-85-0 | počet stran = 226 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 2. díl. Rok 1915. (2001)''] | strany = 128–129}}</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 151">Hrbek (2002), s. 151.</ref> V důsledku účinné blokády začalo obyvatelstvo Ústředních mocností strádat hlady a stovky tisíc civilistů v Německu a Rakousko-Uhersku v důsledku vyhladovění za války zemřely.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref>
Německá strana disponující slabším námořnictvem zareagovala na britskou převahu na mořích nasazením ponorek. Ponorkové války s obchodním loďstvem nepřátel se, kromě Japonska a USA, zúčastnily v letech 1914 až 1918 všechny námořní velmoci zapojené do války, avšak nejničivěji si vedla především německá strana.<ref name="Hrbek (2002), s. 161–164">Hrbek (2002), s. 161–164.</ref> Kromě snahy o oslabení britské blokády se Němci snažili s pomocí ponorek ohrozit zásobování samotné Británie zcela závislé na námořní dopravě.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 161">Hrbek (2002), s. 161.</ref> K prvnímu útoku německé ponorky na obchodní loď bez předchozího varování došlo v [[Calaiská úžina|Calaiské úžině]] [[26. říjen|26. října]] 1914, kdy [[Třída U 23|SM ''U 24'']] torpédovala francouzský trajekt ''Amiral Ganteaume'' převážející do Británie belgické uprchlíky. Nedošlo však k jeho potopení a ''Amiral Ganteaume'' doplul do přístavu, přestože během útoku zahynulo na jeho palubě 40 osob.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 1. Rok 1914 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-84-2 | počet stran = 258 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 1. díl. Rok 1914. (2001)''] | strany = 97}}</ref> Během války potopily německé ponorky přibližně 6 000 obchodních lodí o [[Registrovaná tonáž|tonáži]] přibližně 12 milionů [[Brutto registrovaná tuna|BRT]].<ref name="Hrbek (2002), s. 163">Hrbek (2002), s. 163.</ref> Přes tyto úspěchy však Německo nedokázalo Británii s pomocí ponorek vyřadit z války. Důvodem byl jejich nedostatečný počet a malý akční rádius spolu se zavedením účinné obranné taktiky [[konvoj]]ů, kdy skupiny obchodních lodí doprovázely lodě válečné.<ref name="Hrbek (2002), s. 162">Hrbek (2002), s. 162.</ref> Neomezená ponorková válka a potápění neutrálních plavidel navíc výrazně přispěly ke zhoršení vztahů Německa se Spojenými státy.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref>
== Zázemí ==
[[Soubor:The Arms Production in Britain in the First World War Q27873.jpg|náhled|vlevo|Ženy zaměstnané v [[londýn]]ské zbrojovce|alt=Skupina žen pózujících před dělostřeleckými náboji v muniční továrně.]]
Na počátku konfliktu žádný ze zapojených států nepočítal s dlouhou opotřebovávací válkou vyžadující všechny dostupné lidské i materiální prostředky. Totální válka mobilizovala k podpoře vojenského úsilí celé zázemí, které představovalo tzv. ''domácí frontu''. Všechny státy postupně zaváděly centralistická opatření a ve snaze podřídit hospodářství válečnému úsilí zvyšovaly výkon průmyslové výroby a usilovaly o sociální zabezpečení vlastního obyvatelstva.<ref name="Willmott (2005), 122">Willmott (2005), s. 122.</ref> Klíčovou úlohu měl během války rychle rostoucí [[zbrojní průmysl]], který odčerpával značnou část zdrojů a zaměstnával stále větší množství obyvatel. Nedostatek pracovních sil po povolání mužů do armád byl kompenzován zapojením žen, které byly zaměstnávány jako úřednice, pracovaly v dopravě, zemědělství, lehkém i těžkém průmyslu. Například ve Francii se počet dělníků ve zbrojovkách zvýšil z 50 000 v roce 1914 na 1 700 000 v roce 1918, přičemž dvě třetiny z nich tvořily právě ženy.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref>
Nedostatek potravin vedl některé státy k zavedení [[Přídělový systém|přídělového systému]], kdy byly především potraviny, ale i další nedostatkové komodity jako palivo, šatstvo a další zboží, vydávány pouze na základě přídělových lístků. Nejhůře se nedostatek potravin a dalšího zboží začal kvůli námořní blokádě v průběhu války projevovat v Německu a Rakousko-Uhersku. Obyvatelstvo Ústředních mocností trpělo hladem a snižující se příděly donutily strádající obyvatele konzumovat [[náhražka|náhražkové]] (''ersatz'') potraviny. Špatná úroda [[brambor]] v roce 1916 předznamenala v Německu a Rakousku tzv. „řepnou“ či „tuřínovou zimu“, neboť jedinými dostupnými potravinami v mnoha městech zůstaly pouze [[krmná řepa]] a [[tuřín]].<ref name="Willmott (2005), 124">Willmott (2005), s. 124.</ref> Stovky tisíc podvyživených civilistů podlehly nemocem, zimě a hladu. Odhaduje se, že jen v Německu zemřelo v letech 1914 až 1918 kvůli podvyživení přibližně 700 000 lidí.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref>
== Podpora války ==
[[Soubor:British_recruits_August_1914_Q53234.jpg|náhled|Britští dobrovolníci v Londýně v srpnu 1914]]
Nacionalismus a militarismus formovaly náladu znepřátelených evropských národů ještě před vypuknutím války. Domácí [[propaganda]] vykreslovala nepřátelské státy a národy jako hrozbu a pobízela obyvatelstvo k podpoře válečného konfliktu.<ref name="Willmott (2005), 12">Willmott (2005), s. 12.</ref> Důraz byl kladen i na [[Vlastenectví|patriotismus]], povinnost vůči vlasti, obranu hodnot, věrnost a čest.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = 187 | isbn = 978-80-257-2935-9 | poznámka = [Dále jen: ''Eksteins (2019)'']}}</ref> Dle britského historika [[Niall Ferguson|Nialla Fergusona]] však nadšení v počátku války rozhodně nesdílela celá evropská společnost, ve které spíše převažovaly existenční obavy a nezřídka i panika.<ref name="Ferguson (2004), 170–179">Ferguson (2004), s. 170–179.</ref> Přesto se válčícím státům podařilo především díky povinným vojenským odvodům a disciplinovanému obyvatelstvu úspěšně mobilizovat miliony mužů. Německo povolalo během války do armády více než 13 400 000 vojáků, Rusko 12 milionů, Francie a Britské impérium více než 8,5 milionu, Rakousko-Uhersko 7 800 000 a Itálie téměř 6 milionů.<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> Británie z počátku spoléhající na profesionální armádu a dobrovolníky musela od roku 1916 rovněž přistoupit k zavedení branné povinnosti a povinným odvodům.<ref name="Ferguson (2004), 186">Ferguson (2004), s. 186.</ref>
[[Soubor:Harry R. Hopps, Destroy this mad brute Enlist - U.S. Army, 03216u edit.jpg|náhled|vlevo|upright|Protiněmecká propaganda v roce 1917]]
Válčící státy se až do konce konfliktu snažily maximalizovat válečné úsilí společnosti také s pomocí propagandy a [[Cenzura|cenzury]] kontrolující tisk ale i osobní korespondenci mezi vojáky a jejich blízkými v zázemí.<ref name="Eksteins (2019), 242">Eksteins (2019), s. 242.</ref> Množství vlasteneckých žurnalistů, akademiků či básníků se do podpory války zapojovalo dobrovolně.<ref name="Ferguson (2004), 210">Ferguson (2004), s. 210.</ref> Propaganda se prostřednictvím plakátů, novin, knih, fotografií a filmů zaměřovala především na posílení odhodlání vlastního obyvatelstva a ovlivnění veřejného mínění v neutrálních státech. Jelikož navíc záhy docházely prostředky na financování války, koncentrovalo se úsilí propagandy i na získávání financí. Obyvatelstvo bylo vyzýváno k podpoře války skrze nákup válečných dluhopisů.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref><ref name="Ferguson (2004), 207">Ferguson (2004), s. 207.</ref> Totální válka vedla i k nebývalému zapojení žen. Ženy nahrazovaly mobilizované muže v práci a byly masivně nasazeny v zemědělství i v průmyslu. Ženy pracovaly nejen jako zdravotnice, ale v některých případech se přímo se zúčastnily i bojů první světové války. V [[Srbská armáda|srbské armádě]] se proslavila [[Milunka Savić]] či Britka [[Flora Sandes]]. Na ruské straně bylo zformováno dokonce několik ženských praporů. Tzv. „prapor smrti“ pod velením [[Maria Leontijevna Bočkareva|Marije Bočkarjovové]] se do bojů zapojil během Kerenského ofenzívy.<ref name="Willmott (2005), 128">Willmott (2005), s. 128.</ref>
== Odpor k válce ==
Vzepětí nacionalismu přehlušilo v roce 1914 hlasy hovořící proti vojenskému konfliktu. Opozice proti válce se formovala především mezi [[Pacifismus|pacifisty]], částí [[Socialismus|socialistů]], [[Anarchismus|anarchisty]], křesťany a [[Feminismus|feministkami]].<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Vůči světové válce vystupovala i část intelektuálů, například profesor práva [[Walther Schücking]], spisovatel [[Romain Rolland]] nebo fyzik [[Albert Einstein]].<ref name="Ferguson (2004), 173–175">Ferguson (2004), s. 173–175.</ref> K zastavení bojů vyzýval i [[papež]] [[Benedikt XV.]],<ref name="Ferguson (2004), 307">Ferguson (2004), s. 307.</ref> který znepřáteleným stranám adresoval [[1. listopad]]u 1914 svou encykliku ''[[Ad beatissimi apostolorum]]'' volající po míru. Do vězení se pro své veřejné vystupování proti válce dostal britský matematik a filosof [[Bertrand Russell]] či americký odborářský vůdce [[Eugene V. Debs]]. Vojenské soudy tvrdě trestaly i šíření protiválečných letáků a docházelo k pronásledování odpíračů vojenské služby.<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Utrpení na frontě a obrovské ztráty záhy zchladily počáteční nadšení některých vojáků. S pokračující válkou docházelo stále častěji k dezercím a vzpourám. Během [[Vánoce|Vánoc]] v roce 1914 došlo na západní frontě k neoficiálnímu vyhlášení [[Vánoční příměří|příměří]] mezi německými, francouzskými a britskými vojáky, kteří opustili zákopy a v území nikoho zpívali [[Koleda|koledy]] a sehráli několik [[fotbal]]ových zápasů.<ref name="Gilbert (2005), 173">Gilbert (2005), s. 173.</ref><ref name="Willmott (2005), 103">Willmott (2005), s. 103.</ref>
[[Soubor:The Deserter.jpg|náhled|vlevo|[[Boardman Robinson]]: ''The Deserter'', 1916|alt=Kresba postavy připomínající Ježíše stojící před popravčí četou složené z vojáků jednotlivých států zapojených do konfliktu.]]
Katastrofální životní podmínky a odpor k nesmyslným jatkám vyvolal mezi vojáky obou stran řadu rebelií. Velké vzpoury nastaly v řadách demoralizované francouzské armády po neúspěchu Nivellovy ofenzívy na jaře roku 1917. Frontu navzdory rozkazům opustilo téměř 30 000 francouzských vojáků a další odmítali do frontových linií nastoupit. Při potlačení vzpoury bylo 24 000 vojáků potrestáno a před vojenské soudy bylo postaveno 3 335 mužů, z nichž 449 dostalo trest smrti. Popraveno však nakonec bylo pouze 27 z nich.<ref name="Willmott (2005), 212–213">Willmott (2005), s. 212–213.</ref> Dezerce byly časté i v italském vojsku či v mnohonárodnostních armádách Rakousko-Uherska, Ruska a Osmanské říše.<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 133–134">Astorri a Salvadori (2010), s. 133–134</ref> Ve válkou vyčerpaném Rusku došlo v roce 1917 k rozkladu armády, hromadným dezercím a k revoluci odstranivší carský režim. Bolševici posléze získali moc i díky slibům na okamžité vystoupení z války. Ve [[Střední Asie|středoasijském]] [[Turkestán]]u se [[Islám|muslimské]] obyvatelstvo začalo proti carskému režimu bouřit dokonce již v roce 1916, kdy došlo ke zrušení výjimky zprošťující muslimy povinné vojenské služby. Toto hnutí později přerostlo v ozbrojené [[Hnutí basmačů|Basmačské povstání]] potlačené teprve ve [[1920–1929|20. letech]] [[Sovětský svaz|Sovětským svazem]]. Nespokojenost s probíhající válkou se promítla i do povstání [[Irové|Irů]] bouřících se proti britské nadvládě. Během [[Velikonoční povstání|Velikonočního povstání]] organizovaného [[Irské republikánské bratrstvo|Irským republikánským bratrstvem]] a podporovaného Němci došlo v [[Dublin]]u v dubnu 1916 k šestidenním bojům s britským vojskem, které však vzpouru irských republikánů dokázalo potlačit.<ref name="Willmott (2005), 227">Willmott (2005), s. 227.</ref> Na konci války proběhly velké vzpoury námořnictva Ústředních mocností. Rakousko-uherští námořníci provedli na počátku února 1918 [[Vzpoura v boce Kotorské|vzpouru v boce Kotorské]] a němečtí námořníci se v listopadu téhož roku [[Kielská vzpoura|vzbouřili v Kielu]], což v Německu předznamenalo [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadovou revoluci]]. U nevládnoucích národů mnohonárodnostních států se odpor k pokračující válce promísil před jejím koncem se snahou o nabytí státní samostatnosti.<ref name="Křen (2005), 343">Křen (2005), s. 343.</ref>
== Důsledky první světové války ==
{{Podrobně|Důsledky první světové války|Pařížská mírová konference (1919)|Oběti první světové války|Mandátní území}}
První světová válka vytvořila dějinný zlom v oblasti vojenské, geopolitické i hospodářské. Promítla se však výrazně i do dějin každodennosti, pokud jde o celospolečenskou atmosféru, tradiční morální hodnoty nebo kulturní zvyklosti a společenské návyky. Velká válka byla průmyslovým konfliktem vyznačujícím se [[Totální válka|totálním]] nasazením obyvatel zapojených států a dlouhými [[Opotřebovávací válka|opotřebovávacími]] [[Zákopová válka|boji v zákopech]]. Konflikt z let 1914 až 1918 představuje jeden ze zásadních zlomů [[20. století]] a [[Moderní dějiny|moderních dějin]] lidstva, jehož důsledky pociťuje dodnes.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = 147–153 | isbn = 978-80-904272-8-0}}</ref> Proto Velkou válku mnozí historici označují za katastrofu definitivně ukončující [[Dlouhé 19. století|dlouhé 19.]] a uvozující [[krátké 20. století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 31">[[Eric Hobsbawm|HOBSBAWM, Eric]]. ''Věk extrémů: Krátké 20. století 1914–1991'' Praha: 1998. [dále jen Hobsbawm (1998)]. Str. 31.</ref><ref name="Vinen (2007), 16–17">[[Richard Vinen|VINEN, Richard]]. ''Evropa dvacátého století'' Praha: 2007. [dále jen Vinen (2007)]. Str. 16–17.</ref>
=== Ztráty a technologický pokrok ===
[[Soubor:Aero Ae-01.jpg|náhled|Rakousko-Uherský [[průzkumný letoun]] [[Hansa-Brandenburg B.I]], vyráběný po válce jako [[Aero Ae-01]]|alt=Odstavený rakousko-uherský průzkumný letoun Hansa-Brandenburg B.I.]]
Ve snaze zvrátit patovou situaci na frontách vyvinuly zapojené státy během války řadu technologických a ekonomických zefektivnění a novinek v oblasti vojenství. Kvůli válce došlo k rozvoji mechanizace, vývoji mnoha nových a vylepšení stávajících zbraní, které získávaly nebývale ničivou sílu a pozměňovaly [[Vojenská taktika|vojenskou taktiku]]. Modernizovaná děla byla přesnější a díky rozvoji komunikačních sítí a lepší koordinaci s postupující pěchotou se jejich palba stávala mnohem efektivnější.<ref>BLACK, Jeremy. ''Zbraně, které změnily svět'' Líbeznice: 2009. Str. 127–128.</ref> Do bojů byla poprvé ve velkém měřítku nasazována i dalekonosná děla a [[kulomet]]y, které spolu se zátarasy z [[Ostnatý drát|ostnatého drátu]] vytvořily pro pěšáky téměř nepřekonatelnou překážku. K dobytí zákopů byly proto dále vylepšovány ruční [[Granát (zbraň)|granáty]], [[minomet]]y a [[plamenomet]]y. Dynamicky se rozvíjející [[letectví]] umožnilo vylepšovaná letadla využívat k pozorování i bombardování. Po zabudování kulometu a vyřešení problému [[Synchronizátor střelby|synchronizace]] se pak stíhací letouny efektivněji zapojily přímo do bojů ve vzduchu. Na moři byly za první světové války masivně využívány [[Ponorka|ponorky]] a poprvé ač ve velmi omezeném měřítku byly využity i [[Letadlová loď|letadlové lodě]]. Novinku pak představovaly i nově sestrojené [[tank]]y a [[samopal]]y napomáhající překonávat pevná defenzivní postavení a rozpohybovat tak statické zákopové boje. Obě strany navíc ve velkém měřítku využívaly i před válkou zakázané [[Chemická zbraň|bojové chemické látky]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pražák | jméno = Marek | instituce = Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta | odkaz na instituci = Zdravotně sociální fakulta Jihočeské univerzity | titul = Používání chemických zbraní v 1. světové válce a poučení pro současnost | url = https://theses.cz/id/zhloao/Bakalsk_prce.pdf?zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3Dchemick%C3%A9%20zbran%C4%9B%20prvn%C3%AD%20sv%C4%9Btov%C3%A1%20v%C3%A1lka%26start%3D1 | typ práce = Bakalářská práce | vedoucí = Vladimír Pitschmann | místo = České Budějovice | rok vydání = 2011 | strany = 23, 41 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref>
[[Soubor:Rajhrad, památník padlým (1).JPG|náhled|190px|vlevo|Pomník padlým v obci [[Rajhrad]] v Jihomoravském kraji]]
Vedle zbraní došlo za války k vývoji nových vynálezů a k zdokonalení mnoha technologií. Kvůli blokádám a nedostatku zdrojů byly vyvíjeny umělé tkaniny, kůže i potraviny.<ref name="Honzík a Honzíková (1984), 307">Honzík a Honzíková (1984), s. 307.</ref> Došlo k vylepšení [[radiokomunikace]], rozšíření [[Zdrhovadlo|zipů]], [[Hodinky|náramkových hodinek]], [[Čajový sáček|čajových pytlíků]], [[Korozivzdorná ocel|korozivzdorné oceli]], účinnějších hygienických ubrousků a [[Menstruační vložka|menstruačních vložek]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Evans | jméno = Stephen | titul = 10 inventions that owe their success to World War One | vydavatel = www.bbc.com | odkaz na vydavatele = BBC | datum vydání = 2014-04-13 | datum přístupu = 2018-04-05 | url = http://www.bbc.com/news/magazine-26935867}}</ref> Díky zkušenostem z operací tisíců raněných došlo navíc i k rozvoji medicíny. Množství vojáků s amputovanými končetinami potřebovalo funkční [[Protéza|protézy]] a o záchranu znetvořených mužů usilovala [[plastická chirurgie]]. Za průkopníka moderní plastické chirurgie bývá považován Novozélanďan [[Harold Gillies]], který provedl na 11 000 operací a vyvinul techniku [[Kožní štěpy|kožních štěpů]].<ref>DUIN, Nancy ''Historie medicíny: od pravěku do roku 2020'', Praha: Slovart 1997. Str. 138.</ref> Zkoumáním [[Posttraumatická stresová porucha|posttraumatické stresové poruchy]] vyvolané u mnoha vojáků otřesnými válečnými zážitky pak nové poznatky získávala také [[psychiatrie]].<ref>HUNT, Morton. ''Dějiny psychologie'', Praha: Portál, 2000. Str. 536.</ref>
I díky novým a zdokonaleným zbraním zemřelo během pět let trvajícího konfliktu přímo v boji či kvůli zraněním a nemocem přibližně 9,5 milionů vojáků a asi 21 milionů jich bylo zraněno.<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> Odhaduje se, že masakry civilistů, nemoci a strádání ve špatně zásobeném zázemí si navíc vyžádaly i dalších 6 milionů civilních obětí. Přibližně dvě třetiny z nich připadají na [[Ruské impérium]] a [[Osmanská říše|Osmanskou říši]], kde během války došlo ke [[Arménská genocida|genocidě Arménů]], [[Řecká genocida|Řeků]] a [[Asyrská genocida|Asyřanů]].<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> Ještě během války se navíc prostřednictvím amerických vojáků rozšířila tzv. [[španělská chřipka]]. Při následné celosvětové pandemii jí podlehly další desítky milionů lidí.<ref name="Willmott (2005), 287">Willmott (2005), s. 287.</ref> Miliony zemřelých připomíná do dnešních dnů množství památníků, zachovalých vojenských hřbitovů a [[Hrob Neznámého vojína|hroby neznámých vojínů]], které byly ve velkém počtu budovány v meziválečném období. Mezi pamětní dny věnované památce padlých, veteránů a ukončení války patří [[Den válečných veteránů]] slavený [[11. listopad]]u nebo [[Den Anzac]] oslavovaný Australany a Novozélanďany [[25. duben|25. dubna]].<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 173">Astorri a Salvadori (2010), s. 173</ref>
{| class="wikitable floatleft"
|+ Ztráty na životech<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref>
|-
!|Stát !!Počet padlých vojáků!! Počet civilních obětí
|-
|align=left|'''[[Belgie]]''' || 14 000 – 38 000 || 85 000 – 115 000
|-
|align=left|'''[[Bulharské carství|Bulharsko]]''' || 76 000 – 88 000 || 100 000
|-
|align=left|'''[[Třetí Francouzská republika|Francie]]''' || 1 398 000 || 340 000
|-
|align=left|'''[[Italské království|Itálie]]''' || 460 000 – 578 000 || 590 000
|-
|align=left|'''[[Německé císařství|Německo]]''' || 1 800 000 – 2 037 000 || 425 000 – 765 000
|-
|align=left|'''[[Osmanská říše]]''' || 325 000 – 804 000 || 2 100 000 – 2 500 000
|-
|align=left|'''[[Rakousko-Uhersko]]''' || 1 100 000 || 590 000
|-
|align=left|'''[[Rumunské království|Rumunsko]]''' || 250 000 || 330 000
|-
|align=left|'''[[Ruské impérium|Rusko]]''' || 1 811 000 || 1 140 000
|-
|align=left|'''[[Spojené království Velké Británie a Irska|Spojené království]]''' || 723 000 || 292 000
|-
|align=left|'''[[Srbské království|Srbsko]]''' || 278 000 || 450 000 – 800 000
|-
|align=left|'''[[Spojené státy americké|USA]]''' || 114 000 || 757
|}
=== Politické a hospodářské důsledky ===
[[Soubor:Map Europe 1923-cs.svg|náhled|Mapa Evropy v roce [[1923]]|alt=Mapa Evropy z roku 1923 zachycující staré a nové státní hranice.]]
Přímým důsledkem války byly i velké politické změny, kdy došlo k rozpadu předválečné struktury států a na místě zaniklých [[Mnohonárodnostní stát|mnohonárodnostních]] monarchií vznikly nové [[národní stát]]y.<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Důsledkem světové války byl zánik [[Rakousko-Uhersko|Rakouska-Uherska]], [[car]]ského [[Ruské impérium|Ruska]], [[Německo|Německého císařství]] a [[Osmanská říše|Osmanské říše]] a vznik množství nástupnických států.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Ještě v průběhu konfliktu se vyčerpané Rusko propadlo do [[Ruská občanská válka|občanské války]], během níž se impérium rozpadlo a na Rusku se osamostatnily [[Baltské státy|pobaltské státy]], [[Finsko]] a na krátký čas též [[Běloruská lidová republika|Bělorusko]], [[Ukrajinská lidová republika|Ukrajina]] a [[Zakavkazská demokratická federativní republika|zakavkazské republiky]]. Po vítězství [[Bolševici|bolševiků]] v občanské válce došlo v roce [[1922]] k ustanovení [[Sovětský svaz|Sovětského svazu]].<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Rakousko-Uhersko se v závěru války [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]] na nové republiky [[První Rakouská republika|Rakousko]], [[První republika|Československo]] a [[První Maďarská republika|Maďarsko]]. Došlo rovněž k znovuobnovení samostatného [[Druhá Polská republika|Polska]] a ke vzniku [[Jugoslávie]]. Zbylé území Rakousko-Uherska připadlo Rumunsku a Itálii.<ref name="pacner119">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 119</ref> Ruská [[Besarábie]] byla připojena k Rumunsku a [[Podkarpatská Rus]] k Československu. Nově vzniklé státy ve střední a východní Evropě se okamžitě pustily do vzájemných sporů a někdy i bojů o společné hranice.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Přestože byly navíc tyto státy budovány jako národní,<ref name="Křen (2005), 360">Křen (2005), s. 360.</ref> žilo v nich velké množství národnostních menšin a vzájemné soužití přinášelo další komplikace a spory v meziválečném období.<ref name="Westwell (2013), 186–187">Westwell (2013), s. 186–187.</ref><ref name="Křen (2005), 453">Křen (2005), s. 453.</ref> Nedostatečná spolupráce nově vzniklých států navíc v budoucnu nahrávala agresivním režimům v Sovětském svazu a [[Nacistické Německo|nacistickém Německu]].<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Westwell (2013), 187">Westwell (2013), s. 187.</ref> Francie získala od poraženého Německa zpět [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]]. Německo, které se po [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadové revoluci]] propadlo do bojů mezi komunisty a příslušníky pravicových [[Freikorps]]ů, přišlo ve prospěch Polska o část území na východě, o [[Sárské teritorium|Sársko]] a připraveno bylo i o všechny své [[Německá koloniální říše|zámořské kolonie]].<ref name="pacner119" /> Nově ustanovená [[Výmarská republika]] nakonec odrazila pokus radikální levice o socialistickou revoluci a Německo přistoupilo na podmínky [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref> Území Osmanské říše si vítězné státy dle [[Sèvreská smlouva|Sèvreské smlouvy]] rozdělily do sfér vlivu. [[Turci]] vedení [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalem Pašou]] se však vzepřeli a po vítězství ve [[Turecká válka za nezávislost|válce o nezávislost]] si vybojovali revizi předchozích dohod [[Lausannská smlouva|Lausannskou smlouvou]], která potvrzovala tureckou suverenitu nad územím [[Malá Asie|Anatolie]].<ref name="Willmott (2005), 304–305">Willmott (2005), s. 304–305.</ref>
[[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1972-062-01, Berlin, bettelnder Kriegsinvalide.jpg|náhled|vlevo|Válečný invalida žebrající na berlínské ulici|alt=Válečný invalida s jednou nohou žebrající na berlínské ulici dostává peníze od kolemjdoucího muže.]]
Válka posílila extremistické politické síly z radikální levice i pravice. V Rusku se k moci dostala [[Komunistická strana Sovětského svazu|komunistická strana]] a v Itálii se k vládě dostali [[Národní fašistická strana|fašisté]].<ref name="Křen (2005), 355 a 357">Křen (2005), s. 355 a 357.</ref> Pokusy o socialistickou revoluci a ustanovení komunistických režimů po vzoru bolševického Ruska po válce proběhly v [[Alsaská republika rad|Alsasku]], [[Bavorská republika rad|Bavorsku]], [[Maďarská republika rad|Maďarsku]], Bulharsku, [[Finská socialistická dělnická republika|Finsku]] nebo na [[Slovenská republika rad|Slovensku]]. Období krátce po válce bylo kromě krvavých střetů mezi radikální pravicí a levicí charakteristické i vypuknutím množství válečných střetů mezi nově vzniklými státy o podobu vzájemných hranic.<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Vinen (2007), 131">Vinen (2007), s. 131.</ref> Vedle vlny sociálního a nacionálního radikalismu se v důsledku války vzedmulo i hnutí za odstranění [[Kolonialismus|kolonialismu]], které zasáhlo [[Čínská republika (1912–1949)|Čínu]], [[Indie|Indii]], [[Indonésie|Indonésii]], [[Irák]] nebo [[Egypt]]. Proces [[dekolonizace]] pokračoval i v britských [[Dominium|dominiích]], které si během války vymohly více samostatnosti.<ref>MAUROIS, André. ''Dějiny Anglie'', Praha: Nakladatelství lidové noviny, 1993. Str. 430–431.</ref>
[[Soubor:Kalisz, ruiny szkoly realnej 1919 (70658366).jpg|náhled|Ruiny školní budovy v polské [[Kališ]]i v roce 1919|alt=Ruiny školy v městě Kalisz]]
V důsledku války došlo k rozvratu stability předválečné světové ekonomiky. Rozsáhlé oblasti, kterými prošla válečná fronta, byly zdevastovány. Vyčerpání zdrojů a ohromné zadlužení zapojených států vedlo k skokovému zvyšování cen a [[Hyperinflace|hyperinflaci]]. Ekonomiky zemí Ústředních mocností zažívaly hlubokou recesi již v průběhu války.<ref name="Ferguson (2004), 226–227">Ferguson (2004), s. 226–227.</ref> Evropské státy, jejichž ekonomiky se během konfliktu přeorientovaly na podporu [[Zbrojní průmysl|válečného průmyslu]], byly válkou hospodářsky zcela vyčerpány a vedoucí postavení ve světě převzaly [[Spojené státy americké]].<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> USA, představující největšího mezinárodního [[věřitel]]e, se staly hlavní světovou mocností a prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] se v roce [[1919]] zasadil o vznik [[Společnost národů|Společnosti národů]]. Cílem této světové [[mezinárodní organizace]] se sídlem v [[Ženeva|Ženevě]] bylo zajistit mír a spolupráci národů a řešení vzájemných sporů jednáním. Zvlášť v západní Evropě se v reakci na válku rozšířil politický [[pacifismus]]. To se projevilo ve snahách některých států o uzavření dohod zaručujících vzájemné [[Demilitarizace|odzbrojení]], v dojednaném [[Ženevský protokol|Ženevském protokolu]] odmítajícím užití chemických a [[Biologická zbraň|biologických zbraní]] nebo podpisem [[Briandův–Kelloggův pakt|Briand-Kellogova paktu]], který vylučoval válku jako prostředek k řešení mezinárodních sporů. Pacifismus se pak ve [[1930–1939|30. letech]] projevil v politice [[appeasement]]u. Kromě Společnosti národů byla po válce založena i [[Mezinárodní organizace práce]]<ref>POKORNÝ, Pavel a kol. ''100 let Mezinárodní organizace práce : základ sociálního dialogu'', Praha: Českomoravská konfederace odborových svazů v nakladatelství Sondy, 2019, Str. 7–13.</ref> a [[Stálý dvůr mezinárodní spravedlnosti]] sídlící v [[Haag]]u.<ref>KREJČÍ, Oskar. ''Mezinárodní politika'', Praha: Victoria Publishing 1997, Str. 241.</ref>
Vlastní [[Pařížská mírová konference (1919)|mírová jednání]] byla zahájena [[18. leden|18. ledna]] [[1919]] na zámku [[Versailles (zámek)|Versailles]] u Paříže. Z jednání vzešlý tzv. Versailleský mírový systém sestávající z pěti dohod s nástupnickými státy bývalých Ústředních mocností uzavřených v letech 1919 a 1920 byl postavený na tvrdých podmínkách a to především vůči Německu. Nicméně ani on ani nově založená Společnost národů nedokázaly mezinárodní vztahy dlouhodobě urovnat. Nesouhlas německé společnosti s pro ně ponižující mírovou dohodou po první světové válce znásobená napětím v důsledku [[Velká hospodářská krize|světové hospodářské krize]] napomohla [[Nacismus|nacistům]] a [[Adolf Hitler|Adolfu Hitlerovi]] zmocnit se v 30. letech moci. Důsledky první světové války se tak částečně kryjí s [[Příčiny druhé světové války|příčinami]] [[Druhá světová válka|druhé světové války]], která vypukla v roce [[1939]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref><ref name="Keegan (2004), 332">Keegan (2004), s. 332.</ref>
=== Společenské a kulturní důsledky ===
[[Soubor:Clara Bow Brewster 1921.PNG|náhled|vlevo|Americká herečka [[Clara Bow]] v roce [[1921]]|alt=Mladá pózující americká herečka Clara Bow.]]
Válka se výrazně promítla i do fungování [[Západní svět|západní]] a především evropské společnosti. Jatka v zákopech otřásla vírou liberálů v pokrok a válka pozměnila i [[sociální role]] mužů a žen. Absence mužů v zázemí vedla během světového konfliktu k masové účasti žen ve výrobě a na pozicích, které do té doby zastávali výhradně muži. Smrt milionů mladých mužů navíc v mnoha zemích zdeformovala věkovou a pohlavní strukturu obyvatelstva. Došlo k oslabení role muže jako hlavy rodiny a v souvislosti s válkou se hovoří i o krizi mužnosti. V meziválečném období se zvýšil počet rozvodů<ref name="Vinen (2007), 100–102">Vinen (2007), s. 100–102.</ref> a upadající morálka ještě za války podpořila rozmach [[prostituce]].<ref name="Eksteins (2019), 232–233">Eksteins (2019), s. 232–233.</ref> V důsledku války postupovala ženská [[emancipace]], kdy se ženy začaly hlasitěji domáhat rovných práv a ve více než desítce zemí získaly ženy po válce [[volební právo]].<ref name="Vinen (2007), 114–123">Vinen (2007), s. 114–123.</ref> V důsledku války byly rovněž zaváděny významné sociální reformy, jako například osmihodinová pracovní doba, podpora v nezaměstnanosti, možnost pojištění nebo odborová práva<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> a v mnoha státech došlo po válce k pozemkovým reformám.<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref>
První světová válka znamenala i kulturně-morální změny. Nadšení z konce války kombinované s otrlostí, kterou si společnost vypěstovala během válečných let, vedly k rozmachu zábavy, která byla často na hranici nebo i za hranicí předválečného vkusu a tradiční morálky. Pro část vojáků a jejich rodin navíc válka znamenala velký odklon od organizovaného náboženství. Státní církve se během konfliktu na obou stranách fronty aktivně zapojovaly do válečné propagandy, což s koncem války a pádem monarchií vedlo k otřesu norem a hodnot velké části společnosti.<ref name="Křen (2005), 357">Křen (2005), s. 357.</ref> Mnoho věřících po válce z církví vystoupilo nebo přestalo být nábožensky aktivní. Velké množství demobilizovaných vojáků mělo navíc problémy se znovuzapojením do poválečné společnosti. Válka do značné míry legitimizovala krutost, což se projevilo zvýšenou agresivitou a kriminalizací evropské meziválečné společnosti,<ref name="Hobsbawm (1998), 24–26">Hobsbawm (1998), s. 24–26.</ref> v níž se výrazně prosadil kult mládí.<ref name="Eksteins (2019), 268">Eksteins (2019), s. 268.</ref>
Velká válka podnítila rozvoj nových uměleckých směrů, promítla se v poválečné literatuře, hudbě i filmu. Během války vznikl [[Avantgarda|avantgardní]] umělecký směr, [[dadaismus]] odmítající šílenství války a jediný smysl spatřují jeho představitelé v nesmyslu. Mezi dadaisty shromážděné ve švýcarském [[Curych]]u se zařadili básník a dramatik [[Tristan Tzara]], spisovatel [[Hugo Ball]], malíř [[Hans Richter (výtvarník)|Hans Richter]] či sochař a básník [[Hans Arp]].<ref name="Eksteins (2019), 219">Eksteins (2019), s. 219.</ref> V reakci na válku došlo i k rozšíření [[Surrealismus|surrealismu]], [[Expresionismus|expresionismu]], [[Futurismus|futurismu]] nebo [[Kubismus|kubismu]]. V [[design]]u a [[architektura|architektuře]] se ve 20. letech začal prosazovat [[funkcionalismus]].<ref name="Eksteins (2019), 267">Eksteins (2019), s. 267.</ref> Zážitky z bojů se promítly do poválečné tvorby mnoha dalších umělců a spisovatelů, z nichž někteří se řadí do tzv. [[Ztracená generace|Ztracené generace]]. První světová válka bývá považována za definitivní konec [[Belle Époque]] a [[Dlouhé 19. století|dlouhého 19. století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 19">Hobsbawm (1998), s. 19.</ref>
== Odkazy ==
=== Poznámky ===
<references group = "pozn." />
=== Reference ===
{{Překlad|en|World war I|232484451}}
<references />
=== Literatura ===
* {{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | isbn = 978-80-7406-229-2}}
* {{Citace monografie | příjmení = Astorri | jméno = Antonella | odkaz na autora = | příjmení2 = Salvadori | jméno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Sun | místo = Praha | rok = 2010 | počet stran = 191 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7371-053-8}}
* {{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-904272-8-0}}
* {{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-257-2935-9}}
* {{Citace monografie | příjmení = Englund | jméno = Peter | odkaz na autora = Peter Englund | titul = Válka a naděje: osobní příběhy z I. světové války | vydavatel = CPress | místo = Brno | rok = 2014 | počet stran = 578 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-264-0510-8}}
* {{Citace monografie | příjmení = Ferguson | jméno = Niall | odkaz na autora = Niall Ferguson | titul = Nešťastná válka | vydavatel = Dokořán | místo = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-86569-56-X | počet stran = 487}}
* {{Citace monografie | příjmení = Filip | jméno = Vladimír | titul = 1. světová válka | url = | vydavatel = Josef Filip | místo = Brno | rok = 2014 | vydání = | počet stran = 400 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-905166-4-9}}
* {{Citace monografie | příjmení = Fischer | jméno = Fritz | odkaz na autora = Fritz Fischer | titul = Germany's Aims in the First World War | url = https://archive.org/details/germanysaimsinfi0000fisc | vydavatel = | místo = New York | rok = 1967 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-393-09798-6 | jazyk = en}}
* {{Citace monografie | příjmení = Fromkin | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Europe's Last Summer: Why the World Went to War in 1914 | url =https://archive.org/details/europeslastsumme0000from_m9e5| vydavatel = | místo = New York | rok = 2004 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-434-00858-2 | jazyk = en}}
* {{Citace monografie | příjmení = Gilbert | jméno = Martin | odkaz na autora = Martin Gilbert | titul = První světová válka: úplná historie | url = | vydavatel = BB/art | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 759 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7341-563-1}}
* {{Citace periodika | příjmení = Hořčička | jméno = Václav | odkaz na autora = Václav Hořčička | titul = Die Politik der Vereinigten Staaten von Amerika gegenüber Österreich-Ungarn Ende 1915 bis Anfang 1916 | periodikum = Prague Papers on the History of International Relations | rok = 2003 | ročník = 7 | číslo = | strany = 41–56 | url = http://usd.ff.cuni.cz/?q=system/files/horcicka%202002.pdf | formát = PDF | isbn = 80-7308-070-2}}
* {{Citace monografie | příjmení = Jung | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Pavlović | jméno2 = Darko | odkaz na autora2 = | titul = Rakousko-uherská armáda za první světové války | url =
| vydavatel = Computer Press | místo = Brno | rok = 2007 | počet stran = 103 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-251-1520-6}}
* {{Citace monografie | příjmení = Keegan | jméno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavatel = Beta-Dobrovský ; Ševčík | místo = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7291-070-1 | počet stran = 383}}
* {{Citace monografie | příjmení = Křen | jméno = Jan | odkaz na autora = Jan Křen | titul = Dvě století střední Evropy | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 1109 | kapitola = VII. První světová válka | strany = 323 – 354 | isbn = 80-7203-612-2}}
* {{citace monografie | příjmení = Kvaček | jméno = Robert | odkaz na autora = Robert Kvaček | titul = První světová válka a česká otázka | vydavatel = Triton | místo = Praha; Kroměříž | rok = 2003 | vydání = 2 | počet stran = 178 | isbn = 978-80-7387-635-7 }}
* {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914: proměny společnosti a státu ve válce | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2015 | počet stran = 542 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-663-3}}
* {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914–1918. Svazek II., 1915 – noví nepřátelé, nové výzvy | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 718 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-715-9}}
* {{Citace monografie | příjmení = Liddell Hart | jméno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet stran = 503}}
* {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = Libor Nedorost | titul = Češi v 1. světové válce. 1. díl. Mým národům | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 239 | isbn = 80-7277-321-6}}
* {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 319 | isbn = 80-7277-322-4}}
* {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 3. díl. Do hořkého konce | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2007 | počet stran = 299 | isbn = 978-80-7277-327-5}}
* {{Citace monografie | příjmení = Pichlík | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pichlík | titul = Zahraniční odboj 1914–1918 bez legend | vydavatel = Svoboda | místo = Praha | rok = 1968 | počet stran = 499}}
* {{Citace monografie | příjmení = Preclík | jméno = Vratislav | odkaz na autora = Vratislav Preclík | titul = Masaryk a legie | vydavatel = Paris | místo = Karviná | rok = 2019 | počet stran = 203 | isbn = 978-80-87173-47-3}}
* {{Citace monografie | příjmení = Simkins | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Jukes | jméno2 = Geoffrey | odkaz na autora2 = | příjmení3 = Hickey | jméno3 = Michael | odkaz na autora3 =
| titul = První světová válka: válka, která měla být poslední | url = | vydavatel = Brána | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 351 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7243-684-2}}
* {{Citace monografie | příjmení = Skřivan | jméno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavatel = Karolinum | místo = Praha | rok = 1996 | počet stran = 373 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7184-081-5}}
* {{citace monografie | příjmení = Šedivý | jméno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Šedivý | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 492 | vydání = 2 | isbn = 80-7106-274-X}}
* {{Citace monografie | příjmení = Tuchman | jméno = Barbara Wertheim | odkaz na autora = | titul = Srpnové výstřely: začátek první světové války | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 2000 | počet stran = 477 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0870-3}}
* {{Citace monografie | příjmení = Vožický | jméno = František Pigl | odkaz na autora = | titul = Kronika světové války: 1914–1919 | vydavatel = nákl. vlast. | místo = Praha | rok = 1929 | počet stran = 632 | url = http://kramerius5.nkp.cz/uuid/uuid:ada0d560-1b71-11e3-a5bb-005056827e52 | vydání = 4}}
* {{Citace monografie | příjmení = Warner | jméno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = OLDAG | místo = Ostrava | rok = 1997 | počet stran = 306 | kapitola = | strany = | isbn = 80-85954-28-1}}
* {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | titul = První světová válka den po dni | odkaz na titul = | vydavatel = Naše vojsko | místo = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-206-1351-6 | počet stran = 192}}
* {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavatel = Fortuna Libri | místo = Praha | rok = 2009 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7321-505-7}}
* {{Citace monografie | příjmení = Willmott | jméno = H. P. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Euromedia Group – Knižní klub | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 319 | kapitola = | strany = | isbn = 80-242-1228-5}}
* {{Citace monografie | příjmení = Winter | jméno = J. M. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 1995 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0520-8}}
* {{Citace monografie | příjmení = Wolf | jméno = Richard | odkaz na autora = | titul = Zhroucení Německa | url = http://www.eknihovna.maxzone.eu/zhrouceni_nemecka-wolf.html | vydavatel = Melantrich | místo = Praha | rok = 1934 | počet stran = 359 | kapitola = | strany = 57–249 | isbn = }}
* {{Citace monografie | příjmení = Žipek | jméno = Alois | titul = Válka národů 1914–1918 a účast českého národa v boji za svobodu. Díl I | url = | vydavatel = A. Žipek | místo = Praha | rok = 1921 | počet stran = 135}}
=== Související články ===
* [[České země za první světové války]]
* [[Chronologie první světové války]]
* [[Washingtonská konference]]
=== Externí odkazy ===
* {{Commons}}
* {{Commonscat}}
* [http://www.firstworldwar.com/ FirstWorldWar] {{en}}
* {{Citace elektronické monografie | titul = Naše Velká válka | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10877203125-nase-velka-valka/ | vydavatel = Česká televize | datum_vydání = 2014 | datum_přístupu = 2021-09-28}} Třínáctidílný dokumentární seriál České televize o První světové válce
* [https://web.archive.org/web/20090417145154/http://vstupnistranka.wz.cz/prvnisvetovavalka/mainvalka.php První světová válka]
* [http://www.abchistory.cz/prvni-svetova-valka.htm První světová válka (1914–1918)]
* [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/prvni-svetova-valka/ Velká válka online]
* [http://www.rozhlas.cz/plus/portrety/_zprava/paul-von-hindenburg-kdyz-monarchista-vede-republiku--1389869 Pořad Českého rozhlasu Plus Když monarchista vede republiku], obsahuje řadu podrobných informací o první světové válce pohledem německého generála Hindenburga.
* [http://www.rozhlas.cz/pred100lety/portal/ Před 100 lety], rozsáhlý projekt Českého rozhlasu mapující 1. světovou válku, stovky audií, dokumentární cykly, deníky, svědectví pamětníků.
* [http://www.iliteratura.cz/Clanek/33983/prvni-svetova-valka-prizmatem-nejnovejsich-knih První světová válka prizmatem nejnovějších knih]
* [https://temata.rozhlas.cz/prvorepublikove-dejepisectvi-u-mikrofonu-8093532/2 Josef Šusta: ''Dvacet let od počátku Velké války''] – unikátní záznam rozhlasové přednášky prof. Josefa Šusty z července 1934 o počátku první světové války
* YouTube:
** {{YouTube|user=TheGreatWar}} {{en}}
** {{YouTube|MN0Yoz0cbMQ|Imperial War Museums: Why Germany collapsed in WW1}} {{en}}
{{První světová válka|Válka}}
{{Autoritní data}}
{{Portály|První světová válka}}
{{Dobrý článek}}
{{1000 nejdůležitějších článků}}
[[Kategorie:První světová válka| ]]
[[Kategorie:Války Belgie]]
[[Kategorie:Války Brazílie]]
[[Kategorie:Války Bulharska]]
[[Kategorie:Války Černé Hory]]
[[Kategorie:Války Československa]]
[[Kategorie:Války Číny]]
[[Kategorie:Války Francie]]
[[Kategorie:Války Hondurasu]]
[[Kategorie:Války Indie]]
[[Kategorie:Války Itálie]]
[[Kategorie:Války Japonska]]
[[Kategorie:Války Kanady]]
[[Kategorie:Války Nepálu]]
[[Kategorie:Války Německa]]
[[Kategorie:Války Osmanské říše]]
[[Kategorie:Války Portugalska]]
[[Kategorie:Války Rakouska-Uherska]]
[[Kategorie:Války Rumunska]]
[[Kategorie:Války Ruského impéria]]
[[Kategorie:Války Salvadoru]]
[[Kategorie:Války Spojeného království]]
[[Kategorie:Války Srbska]]
[[Kategorie:Války USA]]
[[Kategorie:Války Arménie]]
[[Kategorie:Války Austrálie]]
[[Kategorie:Války Chorvatska]]
[[Kategorie:Války Nového Zélandu]]
[[Kategorie:Události roku 1914]]
hfm3kfulshilh1ahi2rlty6dun1azjh
8207628
8207609
2026-05-03T10:24:42Z
RONALDO-SK
11297
/* Patová situace na západní frontě */
8207628
wikitext
text/x-wiki
== Pomenovanie ==
Spojenie '''svetová vojna''' ([[nemčina|nemecky]] ''Weltkrieg'') pre označenie práve prebiehajúceho konfliktu po prvýkrát použil nemecký [[Biológia|biológ]] a [[filozof]] [[Ernst Haeckel]] v septembri v roku [[1914]]. Do vypuknutia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli vojnové udalosti z rokov 1914 až 1918 všeobecne známe ako '''svetová vojna''' či '''Veľká vojna''' ([[Angličtina|anglicky]] ''Great War''). Konflikt bol niekedy súčasníkmi kvôli svojej ničivosti označovaný taktiež aj ako ''vojna, ktorá ukončí vojnu''; tento termín spopularizoval [[Herbert George Wells]] v publikácii ''The War That Will End All Wars'', ktorá vyšla v roku 1914.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko1 = Wells
| meno1 = H. G.
| titul = The War That Will End War
| url = https://gutenberg.net.au/ebooks13/1303671h.html
| vydavateľ = Frank and Cecil Palmer
| miesto = Londýn
| rok = 1914
}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Westwell | meno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 256 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Westwell (2009)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-206-1351-6}}</ref>
Ako o '''prvej svetovej vojne''' sa o konflikte hovorí od roku [[1939]]. Niektorí autori označujú obdobie z rokov 1914 až 1945 ako „európsku občiansku vojnu“ alebo používajú termín „[[druhá tridsaťročná vojna]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Asch | meno = Timoty Arthon | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Směr evropské historie | periodikum = Soudobé dějiny | odkaz na periodikum = Soudobé dějiny (časopis) | rok vydania = 1998 | mesiac vydania = | ročník = 5 | číslo = 2–3 | strany = 284 | url = | issn = 1210-7050}}</ref>
== Pozadie a príčiny vojny ==
=== Vzťahy veľmocí ===
{{Hlavný článok|Príčiny prvej svetovej vojny|Koncert veľmocí|}}
Aj keď priamym podnetom k vypuknutiu prvej svetovej vojny bol [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofiu Chotkovú]], príčiny konfliktu a rastúce nepriateľstvo medzi veľmocami malo omnoho hlbšie pozadie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Warner | meno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = OLDAG | miesto = Praha | rok = 1997 | počet strán = 306 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Warner (1997)''] | strany = 9 | isbn = 80-85954-28-1}}</ref> V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bol systém [[Mocenská rovnováha|mocenskej rovnováhy]] medzi európskymi mocnosťami známy ako tzv. [[Koncert veľmocí]] schopný upokojovať vzájomné rozpory a až na výnimky nedochádzalo medzi veľmocami k rozsiahlejšej vojenskej konfrontácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nálevka | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Nálevka | titul = Koncert velmocí. Mezinárodní vztahy v letech 1871–1914 | odkaz na titul = | vydavateľ = Triton | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 254 | isbn = 80-7254-763-1 | poznámka = [Ďalej len: ''Nálevka (2006)''] | strany = 11}}</ref> Rovnováhu v Európe narušilo predovšetkým výrazné zosilnenie [[Pruské kráľovstvo|Pruska]], ktoré sa po víťaznej [[Rakúsko-pruská vojna|vojne]] s [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom]] v roku [[1866]] stalo hegemónom v nemeckom priestore. Drvivá porážka [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]] prispela k zjednoteniu a vytvoreniu [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Nemeckého cisárstva]]. Ziskom [[Alsasko-Lotrinsko|Alsaska-Lotrinska]] a [[Reparácie (vojna)|vojnových reparácií]] od porazeného Francúzska došlo k výraznému hospodárskemu a vojenskému posilneniu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]]. Narušenie rovnováhy síl neskôr zapríčinilo sformovanie dvoch znepriatelených vojenských aliancií, preteky v zbrojení a v konečnom dôsledku aj k vypuknutiu prvej svetovej vojny.<ref name="Nálevka (2006), 11–12">Nálevka (2006), s. 11–12.</ref>
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R43302, Kaiser Wilhelm II. und Zar Nikolaus II..jpg|náhľad|upright|vľavo|Nemecký cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] v ruskej uniforme a ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] v pruskej uniforme|alt=Spoločná fotografia nemeckého cisára Viliama II. a ruského cára Mikuláša II. z roku 1905]]
Vo Francúzsku vyvolala potupná porážka a nasledujúce územné straty vlnu [[Revanšizmus|revanšizmu]] a silnú túžbu po odplate, čo skomplikovalo francúzsko-nemecké vzťahy na celé desaťročia. Vo vojenských plánoch sa Francúzsko usilovalo o získanie Alsaska a Lotrinska naspäť.<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Škopíková | meno = Miroslava | instituce = Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií | titul = Příčiny vzniku první světové války a změna německé politiky | url = https://is.muni.cz/th/d7t9k/Bakalarska_prace.pdf | typ práce = Bakalárska práca | vedúci = Vít Hloušek | rok = 2006 | počet strán = 51 | strany = 21 | citácia = 2021-05-16 | poznámka = [Ďalej len: ''Škopíková (2006)'']}}</ref> V snahe izolovať porazené Francúzsko vstúpil nemecký cisár [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]] spolu s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Ruský cár|ruským cárom]] [[Alexander II. (Rusko)|Alexandrom II.]] v roku [[1873]] do tzv. [[Spolok troch cisárov|Spolku troch cisárov]]. Vzťahy Ruska a Rakúsko-Uhorska však vychladli kvôli stretávajúcim sa záujmom oboch mocností o vplyv na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], kde slábnuca [[Osmanská ríša]] nedokázala zabrániť osamostatneniu slovanských štátov podporovaných Ruskom.<ref name="Škopíková (2006), 23">Škopíková (2006), s. 23.</ref> Politika [[Skvelá izolácia|Skvelej izolácie]] sústredila záujmy Británie na jej [[Britské impérium|impérium]] a v rámci kontinentu sa ostrovná veľmoc snažila udržovať mocenský [[status quo]].<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Komm | meno = Tomáš | inštitúcia = Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd | odkaz na inštitúciu = Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy | titul = Politika "skvělé izolace" a problematika britsko-německých vztahů v letech 1890–1904 | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/52434/130101605.pdf?sequence=1&isAllowed=y | typ práce = Bakalárska práca | vedúcí = Jaromír Soukup | miesto = Praha | rok vydania = 2013 | počet strán = 63 | strany = 3 | dátum prístupu = 2021-05-16}}</ref>
[[Veľká východná kríza]] a obdobie nestability na Balkáne v 70. rokoch 19. storočia vyvrcholili v roku [[1877]], keď vypukla [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|vojna Ruska s Osmanskou ríšou]]. Rusi v snahe o ovládnutie úžin [[Bospor]] a [[Dardanely]], ktoré by [[Ruské cárske námorníctvo|cárskemu loďstvu]] otvorili prístup do Stredomoria, vo vojne podporili [[Srbské kniežatstvo|Srbské]], [[Čiernohorské kniežatstvo|Čiernohorské]] a [[Rumunské kniežatstvo]]. Porážku Osmanov potvrdila [[Sanstefanská mierová zmluva]] uzavretá v roku 1878, ktorá uznávala autonómiu [[Bulharské kniežatstvo|Bulharska]].<ref name="Nálevka (2006), 31–42">Nálevka (2006), s. 31–42.</ref> Silnejúci ruský vplyv na Balkáne znepokojil ostatné európske mocnosti, nato bol z iniciatívy Rakúsko-Uhorska zvolaný [[Berlínsky kongres]].<ref name="Willmott (2005), 14">Willmott (2005), s. 14.</ref> Protokol schválený na kongrese revidoval Sanstefanskú zmluvu rozdelením Bulharska, uznal nezávislosť Srbska, Čiernej Hory a Rumunska a umožnil Rakúsko-Uhorsku okupovať [[Bosna (historická krajina)|Bosnu]], [[Hercegovina|Hercegovinu]] a [[Novi Pazar|Novopazarský]] [[Sandžak]]. Rusom boli ponechané dobyté oblasti [[Zakaukazsko (geopolitická oblasť)|Zakaukazska]], avšak Briti obsadili [[Cyprus]] a podarilo sa im zabrániť Rusku v prieniku k úžinám.<ref name="Nálevka (2006), 46–49">Nálevka (2006), s. 46–49.</ref> Ruské intervencie na Balkáne spôsobili zhoršenie vzťahov s Rakúsko-Uhorskom, ktoré spoločne s Nemeckom vytvorilo [[7. október|7. októbra]] [[1879]] tzv. Dvojspolok namierený pôvodne len proti Ruskému impériu.<ref name="Nálevka (2006), 50–53">Nálevka (2006), s. 50–53.</ref>
V poslednej tretine 19. storočia sa potom začali vytvárať spojenecké bloky európskych [[Imperializmus|imperiálnych]] veľmocí. K základnému aliančnému bloku Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa v roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], čím došlo k sformovaniu [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]].<ref name="Nálevka (2006), 70–73">Nálevka (2006), s. 70–73.</ref> Británia tradične obhajujúca svoje dŕžavy v [[Britská India|Britskej Indii]] bola znepokojená ruským postupom v [[Afganistan]]e počas tzv. [[Veľká hra|Veľkej hry]] o vplyv v Strednej Ázii a kvôli stálym obavám z hroziaceho preniknutia Ruska do Stredomoria uzavrela v roku 1887 s Rakúsko-Uhorskom, Talianskom a Španielskom tzv. [[Stredomorské dohody]], v ktorých sa tieto mocnosti zaviazali zachovať zostávajúci stav vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], [[Egejské more|Egejskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Nálevka (2006), 91–93">Nálevka (2006), s. 91–93.</ref>
Po podpise Stredomorských dohôd a obrate v nemeckej politike s nástupom kancelára [[Leo von Caprivi|Lea von Capriviho]], Rusko definitívne prestalo udržovať spojenectvo v rámci Spolku troch cisárov a začalo sa orientovať na spoluprácu s Francúzskom. Na pôvodné francúzske finančné pôžičky a ekonomické dohody zahrňujúce aj dodávky zbraní nadviazali Rusko a Francúzsko [[4. január|4. januára]] [[1894]] podpisom spojeneckej zmluvy.<ref name="Nálevka (2006), 100–108">Nálevka (2006), s. 100–108.</ref> Vzťahy Francúzska a Británie zhoršené počas [[Fašodská kríza|Fašodskej krízy]] sa začali zlepšovať kvôli rostúcemu britsko-nemeckému nepriateľstvu. Britániu podráždila predovšetkým výstavba nemeckého loďstva a cisárske angažovanie sa na [[Blízky východ|Blízkom východe]], kde [[Deutsche Bank]] získala od Osmanov koncesiu na stavbu [[Bagdadská železnica|Bagdadskej železnice]].<ref name="Nálevka (2006), 110–111">Nálevka (2006), s. 110–111.</ref> Británia opustila politiku tzv. skvelej izolácie (''splendid isolation''), 30. januára 1902 podpísala spojeneckú zmluvu s [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]<ref name="Nálevka (2006), 168–169">Nálevka (2006), s. 168–169.</ref> a 8. apríla 1904 podpisom [[Srdečná dohoda|Srdečnej dohody]] potvrdila spojenectvo s Francúzskom.<ref name="Willmott (2005), 20">Willmott (2005), s. 20.</ref><ref name="Nálevka (2006), 180–181">Nálevka (2006), s. 180–181.</ref> Vzťahy Nemecka s Francúzskom a Britániou ďalej zhoršila aj [[prvá marocká kríza]] z roku 1905, ktorá pomohla posilniť nové anglo-francúzske spojenectvo. [[Francúzska koloniálna ríša|Francúzska koloniálna expanzia]] v [[Maroko|Maroku]] v roku [[1911]], ktorú Nemecko označilo za porušenie dohody z roku 1906, vyústila do [[druhá marocká kríza|druhej marockej krízy]] a hrozila prerásť v ozbrojený konflikt Nemecka s Francúzskom a Britániou, ktorá sa postavila na stranu Francúzska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francie dobývá Maroko. Prý brání vraždění křesťanů | periodikum = Týden.cz | dátum vydania = 2011-04-21 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/media/stolety-kuryr/francie-dobyva-maroko-pry-brani-vrazdeni-krestanu_199677.html}}</ref> [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohoda]] vznikla podpísaním [[Britsko-ruská dohoda (1907)|rusko-anglickej zmluvy]] 31. augusta 1907, v ktorej sa obe veľmoci obávajúce sa Nemecka dohodli na urovnaní [[Veľká hra|vzájomných sporov]] a o vymedzení sfér vplyvu v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].<ref name="Nálevka (2006), 194–196">Nálevka (2006), s. 194–196.</ref> Druhý vojenský blok bol dotvorený v roku 1912 po uzavretí ďalších britsko-ruských a britsko-francúzskych dohôd.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | počet strán = 492 | strany = 17 | poznámka = [Ďalej len: ''Šedivý (2001)''] | isbn = 80-7106-274-X}}</ref> V Nemecku panovali obavy, že novo vytvorená aliancia Ruska, Francúzska a Británie predstavuje priame ohrozenie cisárstva, ktoré sa tak ocitlo v obkľúčení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA: Důsledky pociťujeme dodnes | periodikum = Xantypa | url = http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum prístupu = 2018-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181113075442/http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum archivácie = 2018-11-13 | nedostupné = ano }}</ref>
Historici pri príčinách prvej svetovej vojny zdôrazňujú neochotu všetkých veľmocí naďalej riešiť rastúce spory mierovou cestou. Niektorí bádatelia zastávajú názor, že sa situácia v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku vymkla z rúk a svetovú vojnu svojou politikou zavinili neúmyselne.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Časť historikov zastúpená napríklad [[Fritz Fischer|Fritzom Fischerom]] potom považuje za hlavného vinníka vypuknutia vojny cisárske Nemecko, ktoré malo konflikt aktívne pripravovať.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Nemecké aj rakúsko-uhorské velenie sa totiž obávalo porážky, pokiaľ by konflikt s Ruským impériom vypukol neskôr a Rusi by stihli dokončiť výstavbu železničnej siete, ktorá by výrazne zvýšila mobilitu obrovskej cárskej armády.<ref name="Willmott (2005), 22">Willmott (2005), s. 22.</ref>
=== Preteky v zbrojení ===
Počas dlhej vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] sa [[Britské impérium]] stalo najväčším a najmocnejším štátom sveta. Zjednotené a dynamicky sa rozvíjajúce Nemecko, kde došlo k obrovskému navýšeniu ťažby uhlia a železa a k zrýchlenej produkcii oceli, vystriedalo Britániu v roku [[1913]] v pozícii najväčšej európskej priemyselnej mocnosti.<ref name="Willmott (2005), 10">Willmott (2005), s. 10.</ref> Po Rusku sa Nemecké cisárstvo naviac stalo aj druhým najľudnatejším európskym štátom.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> [[Nemecká koloniálna ríša|Nemecké koloniálne ambície]] v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Oceánia|Oceánii]] a výstavba silného [[Kaiserliche Marine|cisárskeho námorníctva]], ktorú presadzoval veľkoadmirál [[Alfred von Tirpitz]], znepokojovali Veľkú Britániu, ktorá nechcela Nemecku prepustiť svoju vodcovskú pozíciu v zámorí.<ref name="Warner (1997), 9–10">Warner (1997), s. 9–10.</ref><ref name="Nálevka (2006), 187">Nálevka (2006), s. 187.</ref>
[[Súbor:Weltausstellung 1873 Kruppische Geschütze.jpg|náhled|Delá vyrobené v [[Krupp]]ových závodoch v [[Essen]]e v roku [[1873]]|alt=Továrenská hala s delami v Kruppových závodoch v Essene.]]
V dôsledku vzájomného súperenia začala väčšina veľmocí na začiatku 20. storočia s rozsiahlym vyzbrojovaním. Výdaje na zbrojenie sa v rokoch [[1908]] až [[1913]] v Rakúsko-Uhorsku zvýšili o 14 %, vo Veľkej Británii v rovnakom období o 30 %, v Rusku o 53 %, v Taliansku o 61 %, v Nemecku o 69 % a vo Francúzsku o 86 %.<ref name="Šedivý (2001), 19.">Šedivý (2001). Str. 19.</ref> [[Zbrojný priemysel]] zažíval vďaka štátnym zákazkám konjunktúru v celej Európe. Okrem hutníctva a strojárenstva sa rýchlo rozvíjal aj [[chemický priemysel]] produkujúci nové a účinnejšie výbušniny.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> Konštruktér [[Hiram Stevens Maxim]] dokončil v roku [[1884]] prvý plne [[Maxim (guľomet)|automatický guľomet]]<ref name="Willmott (2005), 18">Willmott (2005), s. 18.</ref><ref name="Nálevka (2006), 165">Nálevka (2006), s. 165.</ref> a Nemci aj Francúzi zavádzali na konci 19. storočia do výzbroje svojich armád nové rýchlopalné poľné delá s rážami 75 a 77 mm.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Briti v roku [[1906]] zaradili do služby revolučnú [[Bojová loď (typ lode)|bojovú loď]] [[HMS Dreadnought (1906)|HMS ''Dreadnought'']]. [[Dreadnought|Tento typ]] bojových lodí potom vzápätí začali stavať aj ostatné námorné veľmoci.<ref name="Willmott (2005), 21">Willmott (2005), s. 21.</ref>
V európskej spoločnosti ovplyvnenej myšlienkami filozofa [[Herbert Spencer|Herberta Spencera]] a [[Sociálny darvinizmus|sociálneho darwinizmu]] rástol [[militarizmus]] a [[nacionalizmus]] namierený proti cudzincom a zahraničným národom. Európske štáty zaviedli povinnú [[Základná vojenská služba|vojenskú službu]] a vďaky industrializácii a rýchlemu technickému pokroku neustále prezbrojovali svoje armády a vojnové loďstvá.<ref name="Willmott (2005), 19">Willmott (2005), s. 19.</ref>
Ruský minister vojny [[Alexej Nikolajevič Kuropatkin]] informoval v roku [[1898]] cára Mikuláša, že Rusko nie je z hospodárskych dôvodov schopné držať s Nemeckom a Francúzskom krok v modernizácii armády, predovšetkým delostrelectva.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Mikuláš II. navrhol ostatným veľmociam zvolanie medzinárodnej konferencie, kde by sa prejednalo riešenie vzájomných sporov nevojenskými prostriedkami. Aj cez pôvodnú neochotu väčšiny mocností sa aj vďaka tlaku verejnej mienky a [[Pacifizmus|pacifistickému]] hnutiu uskutočnila v roku 1899 prvá mierová konferencia v [[holadnsko|holadnskom]] [[Haag]]u. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia 26& štátov. Druhá konferencia nasledovala v roku 1907. Došlo na nich k ustanoveniu [[Stály rozhodcovský súd|Stálého rozhodcovského súdu]] v Haagu a k uzavretiu [[Haagske dohovory|Haagskych dohovorov]] stanovujúcich pravidla vedenia [[Vojna|vojny]].<ref name="Nálevka (2006), 151–152">Nálevka (2006), s. 151–152.</ref> Ruský návrh na zníženie výdajov na zbrojení však na konferencii podporilo iba Taliansko.<ref name="Nálevka (2006), 152">Nálevka (2006), s. 152.</ref>
{| class="wikitable sortable floatleft"
|+ Stavy armád pred vojnou (1912)<br />(v tisícoch)<ref>A. B. Zubov, ''Dějiny Ruska I.'' Str. 278.</ref>
|-
!!! Mierový !! Mobilizačný
|-
|Rusko || 1160 || 4800
|-
|Nemecko || 688 || 3000
|-
|Francúzsko || 604 || 2350
|-
|Rakúsko-Uhorsko || 400 || 1700
|-
|Taliansko || 323 || 1100
|-
|Veľká Británia || 380 || 1000
|-
|Japonsko || 280 || 1000
|-
|Osmanská ríša || 240 || 1000
|-
|USA || 147 || 287
|-
|Srbsko || 36 || 160
|}
=== Kríza na Balkáne ===
{{Hlavný článok|Bosenská kríza|Balkánske vojny|Atentát na Františka Ferdinanda d’Este}}
Balkán predstavoval v priebehu 19. storočia najmenej stabilnú európsku oblasť, kde sa na rúcajúcej sa Osmanskej ríši osamostatnili za podpory ruského cára slovanské štáty. Okrem Ruska však o expanziu na Balkán prejavovalo záujem aj Rakúsko-Uhorsko, ktoré si obsadením [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] chcelo zaistiť svoje pozície na [[Jadranské more|Jadrane]].<ref name="Nálevka (2006), 32">Nálevka (2006), s. 32.</ref> Keď v roku [[1908]] vyhlásilo [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] nezávislosť od Osmanskej ríše, Rakúsko [[Anexia Bosny a Hercegoviny|anektovalo]] Bosnu a Hercegovinu, ktorú okupovalo už od Berlínskeho kongresu v roku 1878.<ref name="Nálevka (2006), 207">Nálevka (2006), s. 207.</ref> V Bulharsku sa cárom stal [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]] zo [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|sasko-cobursko-gothajskej dynastie]]. Rakúska anexia Bosny a Hercegoviny ohrozovala Srbsko, pričom vojnu [[Viedeň|Viedne]] a [[Belehrad]]u v roku [[1909]] zažehnal zásah britskej vlády pripúšťajúcej Rakúšanom uznanie anexie Bosny iba v prípade, že nedôjde k vojne so Srbskom. Srbsko bolo donútené prijať rakúsko-uhorskú expanziu predovšetkým preto, že jeho hlavný spojenec Rusko nebolo po [[Rusko-japonská vojna|prehratej vojne]] s Japonskom ochotné ísť do ďalšieho vojenského konfliktu.<ref name="Nálevka (2006), 211–212">Nálevka (2006), s. 211–212.</ref>
Porážka Osmanov vo [[Taliansko-turecká vojna|vojne s Talianskom]] motivovala balkánske státy združené do [[Balkánsky zväz (1912)|Balkánskeho zväzu]] k začatiu ďalšieho útoku proti oslabenej Osmanskej ríši. V [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]] sa v rokoch [[1912]] až [[1913]] s Turkami stretlo [[Bulharsko]], [[Srbsko]], [[Grécko]] a [[Čierna Hora]].<ref name="Nálevka (2006), 224–226">Nálevka (2006), s. 224–226.</ref> Po vytlačení Osmanskej ríše z Balkánu však medzi bývalými spojencami došlo k rozporom o delení dobytého územia a v lete v roku 1913 sa proti Bulharsku postavilo v [[Druhá balkánska vojna|druhej balkánskej vojne]] Srbsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko ale aj Osmanská ríša. Po porážke muselo Bulharsko akceptovať podmienky [[Bukurešťský mier (1913)|Bukurešťského mieru]] a bolo svojimi susedmi pripravené o územia dobyté v prvej balkánskej vojne.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Veľmoci potvrdili nezávislosť [[Albánsko|Albánska]], ktorého časti však aj v roku 1913 okupovali Čiernohorci a Srbi usilujúci sa o [[Veľké Srbsko]]. Situácia na Balkáne sa aspoň čiastočne upokojila až na nátlak veľmocí.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Po dvoch víťazných vojnách však boli vzťahy medzi Srbskom a Habsburskou monarchiou krajne napäté.<ref name="Nálevka (2006), 231">Nálevka (2006), s. 231.</ref>
[[Súbor:Assassination of Archduke Ferdinand.jpg|náhled|vľavo|Ilustrácia zachycujúca [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|Sarajevský atentát]]|alt=Kresba v detaile zachycujúca atentát na Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú. V popredí je atentátnik Gavrilo Princip držiací v natiahnutej ruke pištoľ.]]
Nacionalizmus, túžba po Veľkom Srbsku a frustrácia z rakúskej anexie pôsobila aj na časť obyvateľstva Bosny a Hercegoviny. Juhoslovanský odboj proti Rakúsko-Uhorsku podporovala tajná srbská organizácia [[Čierna ruka]], na jej čele stál [[Dragutin Dimitrijević]]. V Bosne potom pôsobila protihabsburská organizácia [[Mladá Bosna]].<ref name="Nálevka (2006), 232">Nálevka (2006), s. 232.</ref> Keď rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v júni [[1914]] v [[Bosna (historická krajina)|Bosne]] veľké vojenské manévre pri srbských hraniciach, mnohí obyvatelia Srbska a Bosny to považovali za provokáciu. Nasledovník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre spoločne so svojou manželkou, [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]], a na jej záver manželský pár navštívil [[Sarajevo]], hlavn mesto Bosny. Návšteva bola podniknutá v deň výročia [[Bitka na Kosovom poli|bitky na Kosovom poli]], ktorá viedla k podmaneniu Srbska Osmanskou ríšou.<ref name="Nálevka (2006), 234">Nálevka (2006), s. 234.</ref> Radikálni členovia Mladej Bosny a Čiernej Ruky tu na nasledovníka trónu [[28. jún|28. júna]] [[1914]] spáchali [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]], ktorému ešte teň deň podľahol on a aj jeho žena [[Žofia Chotková|Žofia]]. Arcivojvodu a jeho manželku zastrelil člen Mladej Bosny, [[Gavrilo Princip]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Následník trůnu František Ferdinand a jeho choť zavražděni | periodikum = Lidové noviny | dátum vydania = 1914-29-06 | dátum prístupu = 2013-07-03 | ročník = 22 | číslo = 177 | url = http://kramerius.mzk.cz/search/i.jsp?pid=uuid:bf69bbfa-435d-11dd-b505-00145e5790ea | issn = 1802-6265}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gavrilo Princip: Malý muž na začátku Velké války
| periodikum = Rozhlas
| url = https://temata.rozhlas.cz/gavrilo-princip-maly-muz-na-zacatku-velke-valky-8109662
| dátum vydania = 2018-04-28
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-11-04
}}</ref>
== Priebeh ==
=== Vypuknutie vojny ===
{{Hlavný článok|Júlová kríza}}
[[Súbor:World War 1.gif|náhľad|Štáty zapojené do vojny
{{Legenda|#088A08|Dohoda}}
{{Legenda|#01DF01|Kolónie, domínia a teritória Dohody a Dohodou okupované územia}}
{{Legenda|#FE9A2E|Ústredné mocnosti}}
{{Legenda|#F7BE81|Kolónie Ústredných mocností a okupované územia}}
{{Legenda|#BDBDBD|Neutrálne krajiny}}|alt=Dynamická mapa sveta zachycujúca zapojenie jednotlivých štátov do konfliktu na strane Dohody a Ústredných mocností.]]
[[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofie Chotkovej]] spustil rýchly sled udalostí vedúcich k vypuknutiu [[svetová vojna|svetovej vojny]], označovanej ako [[júlová kríza]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] v reakcii na atentát zaslalo [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], ktoré rakúsko-uhorské orgány podozrievali z priamej účasti na spiknutí atentátnikov, [[23. júl|23. júla]] tzv. [[Júlové ultimátum]].<ref name="Westwell (2013), 10">Westwell (2013). Str. 10.</ref> Tvrdé požiadavky voči Srbsku boli formulované tak, aby bolo ultimátum protistranou odmietnuté a viedlo ku konfliktu medzi oboma krajinami.<ref>''Fromkin'' (2004, str. 165)</ref> Zástancom preventívnej vojny so Srbskom bol predovšetkým náčelník generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]].<ref name="Šedivý (2001), 25.">Šedivý (2001). Str. 25.</ref> V tomto postoji rakúsku stranu podporovala nemecká vláda, ktorá leto 1914 považovala za najvhodnejší okamih na vyvolanie vojny s [[Ruská ríša|Ruskom]], podľa jej názoru v blízkej budúcnosti rovnako nevyhnutnej.<ref>''Fischer'' (2004, str. 59)</ref>{{#tag:ref|Nemecku naviac hrozilo, že pokiaľ by nepodporilo Rakúsko-Uhorsko, prišlo by o jediného európskeho spojenca. Pokorené Rakúsko-Uhorsko by totiž bez nemeckej pomoci zrejme začalo vyjednávať priamo s Ruskom a Dohodou. Tak by sa Nemecko ocitlo v definitívnej medzinárodnej izolácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Skřivan | meno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 373 | kapitola = | strany = 247 | isbn = 80-7184-081-5}}</ref>|group="pozn."}} Ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné,<ref name="IJ-377">{{Citácia knihy | priezvisko = Božić | meno = Ivan | priezvisko2 = Ćirković | meno2 = Sima | priezvisko3 = Dedijer | meno3 = Vladimir | priezvisko4 = Ekmečić | meno4 = Milorad | rok = 1972 | titul = Istorija Jugoslavije | vydavateľ = Prosveta | miesto = Beograd | stránky = 377 | isbn = | jazyk = sh}}</ref> pokiaľ nechcelo stratiť [[Suverenita (právo)|suverenitu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Na radu Ruska, ktoré bolo blízkym srbským spojencom,<ref>''Fromkin'' (2004, str. 164)</ref> srbská vláda čiastočne ustúpila a prijala deväť z desiatich bodov ultimáta okrem požiadavky, aby rakúska polícia uskutočnila vyšetrovanie atentátu priamo na srbskom území.<ref name="RAD-323">{{Citácia knihy | priezvisko = Šeba | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Rusko a Malá dohoda v politice světové | vydavateľ = Melantrich | miesto = Praha | rok = 1936 | počet strán = 652 | isbn = | kapitola = IX. | strany = 323}}</ref> Rakúsko-uhorská vláda označila 25. júla srbskú reakciu za nedostačujúcu a cisár [[František Jozef I.]] nariadil na druhý deň [[Všeobecná mobilizácia v Rakúsko-Uhorsku v roku 1914|všeobecnú mobilizáciu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Mobilizovalo taktiež aj Srbsko a cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš]] predbežne súhlasil s čiastočnou mobilizáciou ruských síl v prípade napadnutia Srbska.<ref name="Westwell (2013), 11.">Westwell (2013). Str. 11.</ref>
[[Súbor:Europe 1914.jpg|náhľad|vľavo|Európske štáty zapojené do vojny|alt=Mapa Európy s farebne rozlíšenými štátmi zapojenými do vojny na strane Dohody a Ústredných mocností.]]
Dňa [[28. júl|28. júla]] 1914 [[K Mojim národom!|vyhlásilo]] Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu a o deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo ostreľovať [[Belehrad]]. Toho istého dňa na základe uzavretých spojeneckých zmlúv zareagoval [[Ruská ríša|ruský]] cár Mikuláš II. vyhlásením takzvanej prípravnej fázy pre prípad vojny, teda čiastočnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]] trinástich armádnych zborov pri rakúskej hranici. Napriek tomu sa ruský cár snažil vojne zabrániť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začátek 1. světové války: Tenká hranice mezi konfliktem a mírem! | periodikum = Epochaplus | dátum vydania = 2016-11-03 | url = https://epochaplus.cz/zacatek-1-svetove-valky-tenka-hranice-mezi-konfliktem-a-mirem/}}</ref> bola všeobecná mobilizácia ruských vojsk začatá [[31. júl|31. júla]] 1914.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kykal | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Před sto lety vypukla „světová válka“, první ze dvou největších konfliktů v dějinách lidstva | url = http://www.vhu.cz/presne-pred-sto-lety-vypukla-prvni-svetova-valka | dátum vydania = 28-07-2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | vydavateľ = vhu.cz}}</ref> Systém medzinárodnej bezpečnosti založený na dvojici aliančných blokov – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohody]] a [[Ústredné veľmoci|Trojspolku]] – tak spustil reťazovú reakciu vedúcej k svetovej vojne a počas jedného mesiaca sa vo [[vojna|vojenskom konflikte]] ocitla väčšina [[Európa|Európy]].
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1974-118-18, Mobilmachung.jpg|náhľad|Mobilizovaní nemeckí vojaci, [[1. august]] 1914|alt=Pochodujúci nemeckí vojaci vyprevádzaní pri mobilizácii civilistami.]]
Dňa [[1. august|1. augusta]] mobilizovalo svoju armádu Francúzsko a taktiež Nemecko, ktoré vyhlásilo vojnu Rusku.<ref name="Šedivý (2001), 32.">Šedivý (2001). Str. 32.</ref> Pri útoku na západe Nemecko [[2. august|2. augusta]] obsadilo [[Luxembursko]] a [[3. august|3. augusta]] vyhlásilo vojnu Francúzsku.<ref name="Westwell (2013), 12.">Westwell (2013). Str. 12.</ref> V snahe rýchle postúpiť na územie Francúzska, vstúpili nemecké vojská [[4. august|4. augusta]] do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]]. [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|Porušenie belgickej neutrality]] dalo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii]] toho istého dňa podnet na vyhlásenie vojny Nemecku.<ref name="Westwell (2013), 13.">Westwell (2013). Str. 13.</ref> Dňa [[6. august|6. augusta]] vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august|7. augusta]] ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] a do týždňa sa do vojny proti Rakúsko-Uhorsku pripojilo aj Francúzsko a Veľká Británia.<ref name="Royde-Smith">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royde-Smith | meno = John Graham | priezvisko2 = Showalter | meno2 = Dennis Edwin | odkaz na autora2 = Dennis Showalter | titul = World War I | url = https://www.britannica.com/event/World-War-I/Forces-and-resources-of-the-combatant-nations-in-1914 | dátum prístupu = 2021-05-16 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | jazyk = en}}</ref>
Na strane Dohody vstúpilo [[23. august|23. augusta]] do vojny aj [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], ktoré v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]] obsadilo nemecké teritórium [[Čching-tao]] a rakúsky [[Tiencin|Tchien-ťin]].<ref name="Westwell (2013), 22–23.">Westwell (2013). Str. 22–23.</ref> [[Osmanská ríša]] vstúpila do vojny na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] na prelome októbra a novembra 1914 potom, čo [[Osmanské námorníctvo|osmanské loďstvo]] s podporou nemeckých krížnikov [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] napadlo ruské prístavy v [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Westwell (2013), 38.">Westwell (2013). Str. 38.</ref>
Posledná z európskych veľmocí a predvojnový člen Trojspolku, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], ktoré na začiatku konfliktu vyhlásilo neutralitu, vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] [[23. máj|23. muája]] 1915, keď vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku.<ref name="Westwell (2013), 66.">Westwell (2013). Str. 66.</ref> Na stranu Nemecka a jeho spojencov sa v októbri v roku 1915 postavilo taktiež Bulharsko. Rumunsko naopak v roku 1916 podporilo mocnosti Dohody. [[Spojené štáty]] sa do prvej svetovej vojny na strane Dohody pridali v apríli v roku 1917.<ref name="Westwell (2013), 126.">Westwell (2013). Str. 126.</ref> Do svetového konfliktu sa v jeho priebehu na strane Dohody zapojilo aj [[Portugalsko]], [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] a [[Štáty Dohody|mnohé mimoeurópske štáty]].<ref name="Westwell (2009), 8–9.">Westwell (2009). Str. 8–9.</ref>
=== 1914 ===
==== Neúspechy Rakúska-Uhorska na srbskom fronte ====
[[Súbor:Vyhlášení války Srbsku – Národní listy – 29.07.1914.jpg|náhľad|Titulná strana [[Národní listy|Národních listov]] z 29. júla 1914 informuje o vyhlásení vojny Srbsku.]]
Prvým bojiskom svetovej vojny sa stal Balkán. [[Rakúsko-Uhorsko]] vyhlásilo vojnu Srbsku 28. júla [[1914]] a rakúsko-uhorská armáda zaútočila už [[29. júl|29. júla]], keď delostrelectvo a delové člny na [[Dunaj]]i [[Bombardovanie Belehradu (1914)|ostreľovali Belehrad]].<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Pri hraniciach oboch znepriatelených štátov tak došlo k vytvoreniu [[Balkánsky front|srbského frontu]], na ktorom malo na začiatku vojny iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Náčelník rakúsko-uhorského generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]] však podcenil Srbov, ktorí mohli k svojej efektívnej obrane využívať hraničné rieky, hornatý terén ale aj skúsenosti z predchádzajúcich bojov v balkánskych vojnách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Keegan | meno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavateľ = Beta-Dobrovský ; Ševčík | miesto = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7306-062-0 | počet strán = 383 | poznámka = [Ďalej len: ''(Keegan (2003)''] | strany = 126}}</ref> Hoci časť síl musela byť presunutá proti postupujúcim Rusom, rozhodol sa generál [[Oskar Potiorek]], veliteľ rakúsko-uhorskej armády na Balkáne, napadnúť nepriateľa s 5. a 6. armádou. Rakúsky útok zo západu z Bosny a Hercegoviny v smere na [[Valjevo]] a [[Užice]] mal najprv výhodu prekvapenia, pretože srbský veliteľ, vojvoda [[Radomir Putnik]] očakával hlavný nápor zo severu v smere na [[Belehrad]].<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref><ref name="Šedivý (2001), 85.">Šedivý (2001). Str. 85.</ref> V auguste prekročili rakúsko-uhorské vojská so silou približne 200 000 mužov [[Sáva (rieka)|Sávu]] a [[Drina|Drinu]] a zmocnila sa mesta [[Šabac]]. Rakúska 3. armáda bojovala pod velením [[Liborius von Frank|von Franka]] proti srbskej 5. armáde pod vedením [[Pavle Jurišić Šturm|Pavla Jurišića Sturma]]. Potom, čo sa k srbskej 3. armáde pridala aj novo zmobilizovaná 2. armáda pod vedením generála [[Stepa Stepanović|Stepanovića]], sa srbským vojskám podarilo v [[Bitka pri Ceri|bitke pri Ceri]] zvíťaziť. Po necelých 14 dňoch neúspešnej ofenzívy nariadil Potiorek rakpúskym vojskám ustúpiť späť za hranice. Stepan Stepanović bol po víťazstve povýšený na vojvodu – poľného [[maršal]]a. Rakúšania v boji stratili 600 dôstojníkov a cez 22 000 padlých a ranených vojakov. Srbské straty dosiahli 16 000 mužov.<ref name="Šedivý (2001), 88–89.">Šedivý (2001). Str. 88–89.</ref> Srbské velenie počas počiatočných bojov využívalo chyby protivníka a náročný terén zvýhodňujúci brániacu sa stranu. Srbská obrana sa mohla opierať o mohutné toky hraničných riek Dunaj, Sáva a Drina, za ktorými sa nachádzali ťažko prekročiteľné horské hrebene a husté lesy. Vojenské operácia na Balkáne naviac veľmi sťažovala absencia kvalitných ciest a železníc.<ref>{{Citácia m´knihy | priezvisko = Nedorost | meno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2006 | strany = 13 | poznámka = [Ďalej len: ''Nedorost Na frontách velké války (2006)''] | isbn = 80-7277-322-4}}</ref>
[[Súbor:Franz Frheiherr Conrad von Hötzendorf 1914 Charles Scolik.png|náhľad|vľavo|Náčelník generálneho štábu rakúsko-uhorskej armády, [[Franz Conrad von Hötzendorf]] patril k propagátorom agresívnej politiky voči Srbsku a Taliansku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Astorri | meno = Antonella | odkaz na autora = | priezvisko2 = Salvadori | meno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = Sun | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 191 | poznámka = [Ďalej len: ''Astorri a Salvadori (2010)''] | strany = 133–134 | isbn = 978-80-7371-053-8 }}</ref>|alt=Rakúsko-uhorský veliteľ Franz Conrad von Hötzendorf sediaci za stolom s vojenskými plánmi]]
Srbi povzbudení prvotným úspechom a ruským vrchným velením podnikli proti Rakúsko-Uhorsku nečakanú protiofenzívu. [[6. september|6. septembra]] prekročila srbská prvá armáda v [[Sriem (historické územie)|Sriemi]] Sávu, kde nakrátko držala obranné pozície. Avšak Srbi sa odtiaľ kvôli rastúcemu rakúskemu tlaku museli vzápätí stiahnuť.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Srbské vrchné velenie následne naplánovalo útok na západ proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], ktorého sa zúčastnila aj čiernohorská armáda. Srbské a čiernohorské vojska prekročila Drinu pri srbsko-bosensko-čiernohorskej hranici, dobyli [[Jahorina|Jahorinu]] a [[Pale]] a priblížili sa k Sarajevu, avšak v októbri ich rakúsko-uhorský protiútok donútil stiahnuť sa späť za hranice.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Druhý veľký rakúsko-uhorský úder proti Srbsku začal [[7. september|7. septembra]], keď sa rozhorela [[bitka na Drine]]. Rakúšanom sa čiastočne podarilo prelomiť srbskú obranu pri sútoku Driny so Sávou a vytvorili tu predmostie, odkiaľ sa potom v októbri dokázali prebiť ďalej do vnútrozemia. Srbskí vojaci boli vyčerpaní a klesala im morálka, lebo nemali dostatočné zimné vybavenie a v určitých chvíľach im dokonca chýbala munícia. Rakúsko-uhorské jednotky obsadili takmer celý severovýchod Srbského kráľovstva, dobyli Šabac, Valjevo a [[2. december|2. decembra]] 1914 obsadili Belehrad.<ref name="Šedivý (2001), 90–91.">Šedivý (2001). Str. 90–91.</ref> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa popri výročia nástupu cisára Františka Jozefa na trón oslavoval aj pád hlavného srbského mesta, z [[Berlín]]a prišla cisárovi gratulácia a svetové noviny tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Srbských vojakov brániacich líniu pri rieke [[Kolubara]] musel povzbudiť sám kráľ [[Peter I. Karađorđević]].<ref name="Keegan (2003), 128.">Keegan (2003). Str. 128.</ref> Generál [[Živojin Mišić]], veliteľ 1. srbskej armády začal [[3. december|3. decembra]] o siedmej hodine ráno silnou delostreleckou prípravou veľkú protiofenzívu. Vyčerpaní a zaskočení rakúsko-uhorskí vojaci boli v [[Bitka na Kolubare|bitke na Kolubare]] porazení. Pri ústupe potom Rakúšania nestíhali budovať obranné línie, načo boli nútení vypratať aj samotný Belehrad a srbské vojská ich do polovice decembra znovu zahnala späť za hranice. Front sa tak po krvavých a neúspešných rakúsko-uhorských útokoch na konci roku 1914 vrátil do východiskových pozícií na hraničných riekach. Oskar Potiorek bol po týchto porážkach zbavený velenia. Rakúšania prišli počas neúspešných ofenzív o 230 000 padlých, ranených a zajatých mužov.<ref name="Westwell (2013), 45.">Westwell (2013). Str. 45.</ref> Srbské straty na životoch však boli taktiež obrovské. Počas prvého vojnového roka sa vyšplhali na 110 000 zomretých a vo vojnou zničenej krajine naviac vypukla epidémia [[Škvrnitý týfus|týfu]].<ref name="Šedivý (2001), 92.">Šedivý (2001). Str. 92.</ref><ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 70">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 70.</ref>
==== Nemecký útok na západe ====
[[Súbor:Western front 1914.jpg|náhľad|Stabilizácia západného frontu po nemeckom ústupe od [[Marna (rieka)|Marny]] k [[Aisne (rieka)|Aisne]], september 1914|alt=Mapa zachycujúca západnž front po stabilizácii v závere roka 1914]]
Od uzavretia francúzsko-ruského spojenectva sa nemecké velenie začalo pripravovať na budúcu vojnu s početne silnejšími protivníkmi na dvoch frontoch. Nemci predpokladali snahu Francúzska zaútočiť v smere na Alsasko a Lotrinsko a počítali s pomalou mobilizáciou v Rusku. Náčelník nemeckého generálneho štábu [[Alfred von Schlieffen]] preto vypracoval tzv. [[Schlieffenov plán]]. Podľa neho malo deväťdesiat percent nemeckých síl rýchlym obchvatným manévrom cez územie neutrálneho Luxemburska, Belgicka a [[Holandsko|Holandska]] vniknúť do severovýchodného Francúzska, následne sa stočiť na juh, obsadiť [[Paríž]], obkľúčiť francúzske vojská vo východnej časti krajiny a zničiť ich. Potom sa malo jadro nemeckých síl presunúť na východ proti Rusku.<ref name="Westwell (2013), 15.">Westwell (20). Str. 15.</ref> Schlieffenov nástupca na čele generálneho štábu, [[Helmuth von Moltke mladší]] však v obavách z francúzskeho postupu rozhodol o posilnenie ľavého krídla svojich síl na západe a taktiež jednotiek čeliacich ruskej presile na východe na úkor oslabenia útočiacich zväzov na pravom krídle hlavného útoku. Rozhodol sa naviac obmedziť obchvat iba na území Belgicka a [[Luxembursko|Luxemburska]], aby nemecký postup nevyprovokoval Britániu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liddell Hart | meno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet strán = 503 | poznámka = [Ďalej len: ''(Liddell (2001)''] | strany = 54–55}}</ref>
[[Súbor:Fr-joffre-give-orders.jpg|náhľad|vľavo|[[Joseph Joffre]], náčelník štábu francúzskej armády v rokoch 1914 až 1916, vojakmi prezývaný ''papa Joffre''<ref name="Westwell (2013), 25.">Westwell (2013). Str. 25.</ref>|alt=Trojica francúzskych generálov počas manévrov. Úplne vpravo stojí Joseph Joffre.]]
Po vypuknutí vojny Nemecko podľa upraveného Schlieffenovho plánu nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, cez ich územie začali začiatkom augusta k francúzskym hraniciam postupovať nemecké jednotky. Nemecký postup na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]], ktorý sa od začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom, však aj kvôli nečakanému odporu Belgičanov nebol dostatočne rýchly. Napriek tomu Nemci po dobytí belgických pevností [[Bitka pri Liège|Liège]] a [[Namur (mesto)|Namure]], víťazstvách v bitkách [[Bitka pri Mons|pri Monse]] a [[Bitka pri Charleroi|pri Charleroi]] a po obsadení [[Brusel]]u a väčšiny belgického území postúpili na územie Francúzska. Počas [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|bojov v Belgicku]] sa nemecká armáda dopustila mnoho zločinov na civilnom obyvateľstve, ktoré na západe označili ako ''znásilnenie Belgicka''.<ref name="Keegan (2003), 71–76.">Keegan (2003). Str. 71–76.</ref> Kvôli porušeniu belgickej neutrality vstúpili Briti do vojny a na kontinent bol na pomoc Francúzov a Belgičanov odoslaný [[Britský expedičný zbor]]. Podľa [[Plán XVII|Plánu XVII]] medzitým francúzske vojská uskutočnili rozsiahly útok na Alsasko-Lotrinsko. Vzápätí boli ale odrazené a Francúzi a Briti sa museli pred postupujúcimi Nemcami stiahnuť až do blízkosti Paríža. Nemeckej armáde sa však Francúzov, ktorí kládli nečakane tuhý odpor, nepodarilo obkľúčiť a postup nemeckých vojsk na západnom fronte bol neďaleko Paríža zastavený. V polovici septembra sa naviac Francúzom a Britom podarilo uskutočniť protiútok a vyčerpané nemecké sily poraziť v strategicky významnej bitke na rieke [[Marna]] („[[Prvá bitka na Marne|Zázrak na Marne]]“).<ref name="Willmott (2005), 40–43">Willmott (2005), s. 40–43.</ref> Moltke bol donútený nariadiť ústup od Marny za rieku [[Aisne (rieka)|Aisne]], načo bol odvolaný a na čelo nemeckej armády bol dosadený generál [[Erich von Falkenhayn]].<ref name="Keegan (2003), 102–103.">Keegan (2003). Str. 102–103.</ref> Obe strany sa následne snažili obranné postavenia nepriateľa obísť, takže počas jesene podnikali pokusy o obchvatné údery známe ako ''[[pretek k moru]]''. Akonáhle však frontová línia dosiahla [[Severné more]], vznikla na západe patová situácia.<ref name="Westwell (2013), 35.">Westwell (2013). Str. 35.</ref> Úvodný nemecký postup sa zmenil do [[Zákopová vojna|zákopovej]] pozičnej vojny, ktorú sa obe strany počas vojny márne pokúšali novým útokom prelomiť.<ref name="Royde-Smith" />
==== Ruský nápor na východnom fronte ====
[[Súbor:Russian cavalry.jpg|náhľad|Kozácka jazda|alt=Jazdecký oddiel kozákov pózujúci fotografovi na poľnej ceste.]]
Druhú trhlinu dostala pôvodná nemecká stratégia na začiatku vojny na [[Východný front (prvá svetová vojna)|východnom fronte]]. Vzhľadom k Schlieffenovému plánu bola väčšina nemeckých síl na začiatku vojny viazaná na západnom fronte a ťarchu ruského útoku malo do príchodu nemeckých síl odolávať predovšetkým Rakúsko-Uhorsko. Rusko však dokázalo zmobilizovať 34 divízií a prekročiť hranice skôr, než sa čakalo. Ruská 1. a 2. armáda pod velením generálov [[Paul von Rennenkampf|Rennenkampfa]] a [[Alexandr Vasilievič Samsonov|Samsonova]] zaútočili proti [[Východné Prusko|Východnému Prusku]], porazili slabé nemecké vojská [[Bitka pri Gumbinnene|pri Gumbinnene]] ([[Gusev]]) a ohrozovali [[Kaliningrad|Kráľovec]]. V kritickej situácii vymenoval von Moltke veliteľa 8. nemeckej armády brániace pozície na východnom front [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] a náčelníkom jeho štábu [[Erich Ludendorff|Ericha Ludendorffa]].<ref name="Keegan (2003), 121.">Keegan (2003). Str. 121.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Allan | meno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavateľ = Reader's Digest Výběr | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 192 | poznámka = [Ďalej len: ''(Allan (2012)''] | isbn = 978-80-7406-229-2 | strany = 23–24}}</ref> Hindenburgovi a Ludendorffovi sa podarilo v auguste a na začiatku septembra zvíťaziť nad Rusmi v bitkách [[Bitka pri Tannenbergu|pri Tannenbergu]] a [[Prvá bitka na Mazúrskych jazerách|pri Mazurských jazerých]]. V boji bola zničená ruská 2. armáda, porazený generál Samsonov spáchal samovraždu a Rennenkampf bol so zbytkom síl vytlačený z Východného Pruska. Cez tieto úspechy bolo nemeckému veleniu jasné, že pôvodný plán na rýchle víťazstvo na západe sa už nepodarí uskutočniť.<ref name="Keegan (2003), 124.">Keegan (2003). Str. 124.</ref>
[[Súbor:Russian Troops NGM-v31-p372.jpg|náhľad|vľavo|Postupujúca ruská pechota|alt=Pochodujúci útvar ruských pešiakov.]]
Hlavná masa ruských síl na východnom fronte medzitým zaútočila proti rakúsko-uhorskému úseku frontu v [[Halič (región)|Haliči]], kde boli sústredené 3., 4., 5. a 8. ruská armáda pod vrchným velením generála [[Nikolaj Judovič Ivanov|Nikolaja Judoviča Ivanova]].<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Cez úvodný nezdar [[Bitka pri Krašniku|pri Krašniku]] a [[Bitka pri Komarówe|pri Komarówe]] ruské vojská postupovali na rakúsko-uhorské územie veľmi rýchlo a Rakúšania, ktorí pôvodne sústredili svoje sily predovšetkým proti Srbsku, ich presilu nedokázali zastaviť.<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Rusi na prelome augusta a septembra porazili Rakúšanov v [[Bitka o Halič|bitke o Halič]] a obsadili [[Ľvov]]. V novembri potom prenikli až k hrebeňom [[Karpaty|Karpát]] a na východné [[Slovensko]].<ref name="Willmott (2005), 47–51">Willmott (2005), s. 47–51.</ref> Za frontovou líniou sa ocitla rakúsko-uhorská pevnosť [[Pevnosť Przemyśl|Przemyśl]], kde sa počas [[Obliehanie Przemyślu|niekoľkomesačného obliehania]] ruským útokom bránilo takmer 140 000 obliehaných rakúsko-uhorských vojakov<ref name="Westwell (2013), 28.">Westwell (2013). Str. 28.</ref> Tieto porážky a obrovské straty rakúsko-uhorskej armády počas [[Bitka v Karpatoch|bojov v Karpatoch]] donútili nemecké velenie posilniť východný front a prísť svojmu spojencovi na pomoc, lebo ruský postup okrem [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] ohrozoval aj české krajiny a nemecké [[Sliezsko]].<ref name="Keegan (2003), 134–135.">Keegan (2003). Str. 134–135.</ref> Po bojoch na [[Visla|Visle]] a pri [[Lodž]]i sa Centrálnym mocnostiam podarilo východný front pred koncom roku aspoň čiastočne stabilizovať.<ref name="Westwell (2013), 43–44.">Westwell (2013). Str. 43–44.</ref>
Pre východný front prebiehajúci väčšinou ruským a rakúsko-uhorským územím bola typická veľmi riedka železničná a cestná sieť, ktorá obe strany obmedzovala v rýchlom presúvaní síl.<ref name="Willmott (2005), 39">Willmott (2005), s. 39.</ref> Napriek tomu kvôli obrovskej dĺžke frontovej línie a menšej hustote nasadených jednotiek nezostával východný front v porovnaní s bojmi na západe tak statický a počas prieskumu aj mobilných bojových operácií využívali obe strany aj jazdné jednotky.<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Predovšetkým [[kozáci]] sa potom na Ukrajine a v Poľsku dopúšťali útokov na civilné a hlavne [[Židia|židovské]] obyvateľstvo.<ref name="Kershaw (2017), 60">Kershaw (2017), s. 60.</ref>
==== Vstup Osmanskej ríše do vojny ====
[[Súbor:Battle of Sarikamis the frozen soldiers.png|náhľad|Tela zamrznutých osmanských vojakov po [[Bitka pri Sarikamiši|porážke pri Sarikamiši]]|alt=Trojica ruských vojakov stojaca v snehu nad telami niekoľkých mŕtvych osmanských vojakov.]]
Do vojny sa v októbri 1914 zapojila aj Osmanská ríša, ktorá sa vďaka vplyvu ministra vojny [[Enver Paša|Envera Pašu]] pridala na stranu Centrálnych mocností.<ref name="Allan (2012), 122.">Allan (2012). Str. 122.</ref> [[29. október|29. októbra]] napadlo osmanské loďstvo spolu s nemeckými krížnikmi [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] ruské čiernomorské prístavy, načo Rusko [[1. november|1. novembra]] vypovedalo Osmanskej ríši vojnu a rovnaký krok urobili v novembri aj Briti s Francúzmi.<ref name="Keegan (2003), 175.">Keegan (2003). Str. 175.</ref> Vstup Osmanov do vojny proti Dohode otvoril množstvo [[Blízkovýchodný front (prvá svetová vojna)|nových bojísk]] na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]] sa boje medzi Rusmi a Turkami vzápätí rozhoreli na vzájomnej hranici, kde došlo k vzniku [[Kaukazský front|kaukazského frontu]]. Briti sa s Osmanmi stretli v bojoch o [[Sinajský polostrov|Sinaj]], v [[Irán|Perzii (dnešný Irán)]] a [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Briti a Francúzi sa obávali, že sultán [[Mehmed V.]] môže ako [[kalif]] a duchovná hlava [[Islam|moslimov]] ohroziť vyhlásením [[džihád]]u pozície dohodových mocností v kolóniách, predovšetkým v [[Severná Afrika|severnej Afrike]] a [[India|Indii]].<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Pre Rusko naviac vstup Osmanskej ríše do vojny znamenal prerušenie ich hlavnej zásobovacej trasy, pretože Turci uzavreli možnosť dohodových lodí zásobovať Rusov cez Čierne more.<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Ruské sily pod velením generála [[Georgij Berchman|Berchmana]] začali v novembri prvú ofenzívu na Kaukaze, avšak v polovici novembra spustila [[osmanská 3. armáda]] vedená Enverom Pašou protiútok a zatlačila ruské vojská späť za hranice smerom k mestu [[Kars (mesto)|Kars]]. Osmanská armáda ale nebola pripravená na zimné ťaženie, vo vysokohorskom teréne utrpela počas snehových búrok obrovské straty, načo bola Rusmi na prelome roku 1914 a [[1915]] porazená v [[Bitka pri Sarikamiši|Bitke pri Sarikamiši]].<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Nasledoval kolaps a ústup Osmanov, takže z pôvodných 100 000 vojakov Envara Pašu väčšina padla, dezertovala alebo zomrela v horách na následky podchladenia a z ťaženia sa vrátilo len 18 000 mužov.<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Kruté boje v náročnom horskom teréne sprevádzali násilnosti oboch strán páchané na civilnom obyvateľstve. Po vstupu Osmanskej ríše do vojny sa naviac Briti rozhodli chrániť svoje pozície v [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Najprv uznali suverenitu [[Kuvajt]]u a [[7. november|7. novembra]] 1914 sa potom 6. indická divízia preplavená najprv do [[Bahrajn]]u vylodila v [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Tu britské sily napadli Osmanov brániacich pevnosti pri ústí [[Eufrat]]u. Briti sa počas [[Mezopotámske ťaženie|Mezopotámskeho ťaženia]] zmocnili [[9. december|9. decembra]] [[Basra (mesto v Iraku)|Basry]] a následne pokračovali v postupe smerom na [[Bagdad]].<ref name="Keegan (2003), 176.">Keegan (2003). Str. 176.</ref>
==== Začiatok vojny v kolóniách a na moriach ====
[[Súbor:Congo belge campagne 1918.jpg|náhľad|vľavo|Belgické jednotky [[Force Publique]] počas ťaženia v Nemeckej východnej Afrike|alt=Skupina belgických vojakov v doprovode černošských nosičov brodiacich sa v džungli na druhý breh rieky.]]
Boje prvej svetovej vojny sa v roku 1914 rozšírili aj na svetové moria a do kolónií, kde museli Nemci čeliť náporu Dohody. V [[Kolonizácia Afriky|afrických kolóniách]] sa boje od začiatku vojny preniesli na územie štyroch nemeckých kolónií ([[Togoland]], [[Nemecký Kamerun]], [[Nemecká juhozápadná Afrika]] a [[Nemecká východná Afrika]]). Už [[27. august|27. augusta]] 1914 kapituloval pred Britmi a Francúzmi nemecký [[Togoland]] obklopený [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskou Západnou Afrikou]] a britským [[Ghana|Zlatým pobrežím]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Početné britské sily z [[Juhoafrická únia|Jihoafrickej únie]] začali útok proti [[Nemecká juhozápadná Afrika|Nemeckej juhozápadnej Afrike]] (dnešná [[Namíbia]]) hneď po vypuknutí vojny a nemecké jednotky sa museli voči útoku brániť aj v [[Nemecký Kamerun|Kamerune]], kde sa Dohode podarilo už v septembri 1914 obsadiť hlavné mesto [[Douala]].<ref name="Keegan (2003), 167–168.">Keegan (2003). Str. 167–68.</ref> V septembri Nemci zvíťazili v juhozápadnej Afrike [[Bitka pri Sandfonteine|pri Sandfonteine]],<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> avšak najhúževnatejší odpor kládli v [[Nemecká východná Afrika|Nemeckej východnej Afrike]], kde sa preslávil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Lettow-Vorbeckove výpady do [[Uganda|Ugandy]] a [[Keňa|Kene]] donútili Britov k protiútoku, avšak britské a indické sily boli v novembri drvivo porazené v [[Bitka pri Tange|bitke pri Tange]].<ref name="Keegan (2003), 170.">Keegan (2003). Str. 170.</ref>
Vojna zasiahla aj kolónie Nemeckého cisárstva v [[Tichý oceán|Pacifiku]]. Japonci podporení Britmi napadli hlavný nemecký prístav na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]], [[Čching-tao]], ktorého posádka po ostreľovaní pevnosti kapitulovala [[7. november|7. novembra]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Briti a Japonci týmto útokom donútili [[Nemecká Východoázijská eskadra|Nemeckú Východoázijskú eskadru]] opustiť svoju námornú základňu v Čching-tao. Veliteľ eskadry [[Maximilian von Spee]] sa z obkľúčenia pokúsil utiecť cez [[Tichý oceán]]. Po doplávaní k brehom [[Čile]] tu Nemci [[1. november|1. novembra]] prekvapili štvoricu britských krížnikov, z ktorých dva potopili v [[Bitka pri Coroneli|bitke pri Coroneli]].<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Eskadra Maximiliana von Spee bola Britmi zničená [[8. december|8. decembra]] v [[Bitka pri Falklandských ostrovoch|bitke pri Falklandských ostrovoch]], pričom sa podarilo utiecť iba krížniku [[SMS Dresden (1907)|SMS ''Dresden'']], ktorý však po dobehnutí Britmi v roku 1915 potopila pri [[Ostrovy Juana Fernándeza|ostrovoch Juana Fernándeza]] vlastná posádka.<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Krížnik [[SMS Emden (1906)|SMS ''Emden'']] sa ešte predtým oddelil od Východoázijskej eskadry, načo vplával do [[Indický oceán|Indického oceánu]], kde niekoľko mesiacov narušoval obchodné trasy Dohody. Dobehnutý a potopený bol [[9. november|9. novembra]] v [[Bitka pri Kokosových ostrovoch|bitke pri Kokosových ostrovoch]].<ref name="Keegan (2003), 172.">Keegan (2003). Str. 172.</ref> Porážka nemeckého loďstva pri Falklandských ostrovoch tak prakticky ukončila činnosť nemeckého hladinového loďstva na oceánoch a [[Širokomorské loďstvo]] blokované britskou [[Grand Fleet]] bolo uväznené v nemeckých prístavoch.<ref name="Keegan (2003), 173.">Keegan (2003). Str. 173.</ref> Prevahu britského loďstva sa Nemci po celú vojnu márne snažili zvrátiť počas [[Prvá bitka o Atlantik|prvej bitky o Atlantik]]. Ešte pred pádom námornej základne v [[Čching-tao]] boli nemecké dŕžavy na Ďalekom východe postupne obsadené silami Dohody. [[29. august|29. augusta]] obsadili [[Nový Zéland|novozélandské sily]] [[Samoa|Samou]] a Austrálčania [[17. september|17. septembra]] dobyli [[Zem cisára Viliama|Zem cisára Viliama]] ([[Papua-Nová Guinea]]), [[Šalamúnove ostrovy]], [[Bismarckovo súostrovie]] a v novembri ovládli aj [[Nauru]]. Japonsko, ktoré vojnu Nemecku vyhlásilo [[23. august|23. augusta]], počas októbra obsadilo [[Mariány|Mariánske ostrovy]], [[Karolíny]] a [[Marshallove ostrovy]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref><ref name="Willmott (2005), 91">Willmott (2005), s. 91.</ref>
=== 1915 ===
==== Patová situácia na západnom fronte ====
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 104-0472A, Flak-MG-Stellung.jpg|náhľad|Nemeckí vojaci s guľometom [[MG 08]]|alt=Nemeckí vojaci v zákope obsluhujúci guľomet pozorujú oblohu.]]
Obrovské straty, ktoré si vyžiadali vojenské operácie v roku 1914, vyústili na západe v patovú situáciu. Došlo k vytvoreniu [[Zákopová vojna|zákopových línií]] a v podstate až do konca vojny potom na západnom fronte prebiehali krvavé statické boje sprevádzané márnou snahou oboch strán usilujúcich o prielom.<ref name="Willmott (2005), 59–63">Willmott (2005), s. 59–63.</ref> Enormné nasadenie delostrelectva viedlo v miestach bojov k zdevastovaniu krajiny, pričom oblasť medzi nepriateľskými líniami bola známa ako ''územie nikoho''. Frontová línia sa tiahla v dĺžke viac než 600 km od belgického pobrežia, cez podmáčané pláne [[Flámsko|Flámska]], údolím rieky [[Somme (rieka)|Sommy]] a krajom Champagne až k hraniciam neutrálneho [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bilton | meno = David | odkaz na autora = | titul = Německá armáda na západní frontě 1917–1918: unikátní fotografie z válečných archivů | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2013 | počet strán = 190 | poznámka = [Ďalej len: ''Bilton (2013)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-7462-303-5}}</ref>
[[Súbor:Eerste Wereldoorlog Luchtoorlog Een Franse zeppelin, Frans luchtschip wordt door een Duits, SFA022802327.jpg|náhľad|vľavo|Súboj francúzskej vzducholode s nemeckým lietadlom v roku 1915|alt=Fotografia urobená zo zeme zachycuje vzducholoď a vedľa nej letiace lietadlo.]]
Nemci po zlyhaní úvodného náporu v prvom roku vojny odvelili časť svojich síl na východný front a na západe sa v roku 1915 sústredili predovšetkým na obranu. Britské a francúzske útoky v krajoch [[Champagne-Ardenne|Champagne]] a [[Grófstvo Artois|Artois]] opakovane zlyhávali a obe strany sa snažili nájsť spôsob, ako preraziť nepriestupnú líniu zákopov.<ref name="Westwell (2009), 70">Westwell (2009), s. 70.</ref> Nemecká armáda a vojská Dohody začali vo veľkom meradle využívať [[mínomet]]y. Francúzi vyzbrojovali svoju pechotu [[ručný granát|ručnými granátmi]] a Nemci nasadili neďaleko [[Verdun (Meuse)|Verdun]] vylepšené [[plameňomet]]y.<ref name="Willmott (2005), 106">Willmott (2005), s. 106.</ref> K prvému neúspešnému pokusu s využitím bojového plynu došlo v januári 1915 na východe počas [[Bitka pri Bolimove|bitky pri Bolimove]]. Nemci po prvý krát úspešne použili plynový útok vo väčšom meradle počas [[Druhá bitka o Ypres|druhej bitky o Ypres]] v apríli 1915, keď nasadili [[chlór]]. Tento a ďalšie [[Chemická zbraň|bojové plyny]] ako [[fosgén]] alebo [[yperit]] neskôr na západnom fronte využívali obe strany.<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> Na západnom fronte, ktorý predstavoval hlavné a rozhodujúce bojisko prvej svetovej vojny,<ref name="Bilton (2013), 8">Bilton (2013), s. 8.</ref> došlo pri snahách o prelomenie nepriateľských pozícií k nasadzovaniu obrovského množstva vojakov, vysokej koncentrácii delostrelectva ale aj k vývoju nových zbraní. Rozvíjajúce sa letectvo oboch strán stále účinnejšie bombardovalo frontové línie aj zázemie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kershaw | meno = Ian | odkaz na autora = Ian Kershaw | titul = Do pekel a zpět: Evropa 1914–1949 | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2017 | počet strán = 526 | poznámka = [Ďalej len: ''Kershaw (2017)''] | strany = 58 | isbn = 978-80-257-2301-2}}</ref> Počas roku 1915 nasadilo nemecké letectvo na západnom fronte stíhací jednoplošník [[Fokker Eindecker|Fokker]] so [[Synchronizátor streľby|synchronizátorom streľby]], ktorý nemeckej strane zaistil v roku 1915 dominanciu vo vzdušnom priestore. Od začiatku roku naviac začali nemecké [[Zeppelin]]y s náletmi na britské územie a v noci na [[31. máj|31. mája]] [[Zoznam zeppelinov|armádna vzducholoď]] ''[[LZ 38]]'' po prvý krát bombardovala [[Londýn]].<ref name="Willmott (2005), 188">Willmott (2005), s. 188.</ref>
==== Průlom východní fronty u Gorlice ====
Německé hlavní velení se kvůli situaci na západě a po vítězství v [[Druhá bitva u Mazurských jezer|druhé bitvě u Mazurských jezer]] začátkem roku 1915 rozhodlo změnit strategický plán vedení války a na nátlak Hindenburga a Ludendorffa se v tomto roce zaměřilo na uskutečnění velkého průlomu na východní frontě. V Karpatech a na území východního Slovenska probíhaly během celé zimy a jara 1915 tvrdé boje mezi rakousko-uherskou a ruskou armádou. Velitel Conrad von Hötzendorf se během [[Bitva v Karpatech|bitvy v Karpatech]] pokoušel prorazit skrz ruské linie k stále obležené pevnosti Přemyšl. Rakousko-uherské útoky však byly odraženy a tři neúspěšné ofenzívy během tuhé zimy a v těžkém horském terénu stály Rakousko-Uhersko ztráty ve výši 800 000 mužů.<ref name="Westwell (2009), 83">Westwell (2009), s. 83.</ref> [[22. březen|22. března]] kapitulovala posádka Přemyšlu, načež do ruského zajetí padlo přibližně 120 000 rakousko-uherských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 114–115">Willmott (2005), s. 114–115.</ref> Rusové následně přistoupili v Karpatech k protiútoku, během něhož obsadili [[Dukelský průsmyk|Dukelský]], [[Užocký průsmyk|Užocký]] a [[Lupkovský průsmyk]] a skrz pozice vyčerpaných Rakušanů se probili až na Slovensko. Ruská vojska tehdy obsadila i východoslovenská města [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a [[Humenné]]. Část české i slovenské politické reprezentace tehdy počítala s brzkým osvobozením země Rusy a připravovala vznik samostatného státu vázaného na Rusko. [[První československý odboj]] se v zahraničí zkonsolidoval kolem osobností [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]], [[Edvard Beneš|Edvarda Beneše]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], načež byl v říjnu 1915 ustanoven [[Český komitét zahraniční]].<ref name="Šedivý (2001), 181.">Šedivý (2001). Str. 181.</ref> Odboj v českých zemích ochromila počátkem roku 1915 vlna zatýkání.<ref name="Šedivý (2001), 179.">Šedivý (2001). Str. 179.</ref> Těžké rakouské porážky a hrozící kolaps monarchie vedly německé velení k přesunutí výrazných posil s jejichž pomocí byl na léto [[1915]] naplánován velký útok proti ruským pozicím.<ref name="Westwell (2009), 86">Westwell (2009), s. 86.</ref>
[[Soubor:Gorskii. Austrian prisoners of war in Olonets province.jpg|náhled|[[Sergej Prokudin-Gorskij]]: Rakousko-uherští zajatci na východní frontě|alt=Barevná fotografie skupiny rakousko-uherských zajatců seřazených před dřevěným stavením. Po krajích je hlídá trojice ruských vojáků.]]
Rakušané díky podpoře německé 11. armády pod velením generála [[August von Mackensen|Augusta von Mackensena]] v květnu drtivě porazili ruskou armádu v [[Bitva u Gorlice|bitvě u Gorlice]]. Následoval průlom východní fronty a velký ruský ústup. Rusové tlačení ofenzívou Ústředních mocností byli donuceni ustoupit téměř 500 km na východ. Ruská armáda byla vytlačena z [[Polsko|Polska]], z [[Litva|Litvy]] a z části [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Bělorusko|Běloruska]]. Vojska Ústředních mocností tehdy mimo jiné obsadila Lvov, [[Varšava|Varšavu]] a [[Vilnius]].<ref name="Westwell (2009), 87">Westwell (2009), s. 87.</ref> Úplně porazit ruská vojska se však Německu a Rakousko-Uhersku nepodařilo. Na podzim 1915 se fronta ustálila na linii Západní Dvina ([[Daugava]]) – [[Narač|jezero Narač]] – [[Strypa]] (řeka protékající také haličským, dnes ukrajinským [[Zborov (Ukrajina)|Zborovem]]).<ref name="Willmott (2005), 116–119">Willmott (2005), s. 116–119.</ref> V té době začali Němci tajně finančně podporovat ruské exilové [[bolševismus|bolševické]] revolucionáře.<ref name="pacner14">{{Citace monografie | příjmení = Pacner | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pacner | titul = Osudové okamžiky Československa | vydavatel = Nakladatelství BRÁNA | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 720 | strany = 14–17 | isbn = 978-80-7243-597-5 | poznámka = Dále jen PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''}}</ref> Počítali, že pokud padne carský režim v Rusku, zbaví se jednoho nepřítele a uvolněné vojáky budou moci přesunout z [[Východní fronta (první světová válka)|východní fronty]] na [[Západní fronta (první světová válka)|západ]].<ref name="pacner14" /> V důsledku těžké porážky car Mikuláš [[21. srpen|21. srpna]] odvolal z pozice nejvyššího ruského velitele velkoknížete [[Nikolaj Nikolajevič Romanov|Nikolaje Nikolajeviče Romanovova]] a sám se postavil na jeho místo.<ref name="Westwell (2013), 75">Westwell (2013), s. 75.</ref>
==== Boje na Blízkém východě ====
[[Soubor:Turkish howitzer 10.5cm leFH 98 09 LOC 00121.jpg|náhled|vlevo|Osmanské dělostřelectvo u Tel Haror, 1917|alt=Sedm osmanských vojáků obsluhujících kanón umístěný v zákopů v pouštní krajině.]]
Carův bratranec Nikolaj byl pověřen převzetím velení ruské armády na kavkazské frontě, kde po porážce Osmanů u Sarikamiše docházelo k dalším srážkám především v okolí [[Vanské jezero|jezera Van]] a [[Urmijské jezero|Urmijského jezera]] při hranici s Persií, kde se Turci přechodně zmocnili města [[Tabríz]]. [[Arméni]] v této oblasti povstali proti Osmanům a bránili město [[Van (město v Turecku)|Van]] do příchodu ruských sil.<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Osmanské úřady obvinily Armény z kolaborace s Rusy a v dubnu 1915 začaly s hromadnými deportacemi a masakry arménského obyvatelstva, které byly označeny jako [[arménská genocida]].<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Turci během války tvrdě zakročili i proti dalším [[Křesťanství|křesťanským]] menšinám na území Osmanské říše, přičemž se hovoří především o [[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a [[Asyrská genocida|Asyřanů]]. Kromě bojů na Kavkaze a [[Perské tažení|v severní Persii]] se Osmané museli bránit také pokračujícímu britskému tažení v Mezopotámii, kde se britské a indické jednotky v létě zmocnily Amary a v listopadu se proti proudu řeky [[Tigris]] probily až k Bagdádu. Zde však byli v bitvě u [[Ktésifón]]u zastaveni a donuceni stáhnout se k městu [[Kút (Irák)|Kút]].<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> O ofenzívu se Osmané s německou podporou pokusili v oblasti východního Středomoří, kde bylo jejich cílem dobýt [[Suezský průplav]] a [[Egypt]] a odříznout tak Spojené království od zásob a posil mířících do Británie z kolonií. Osmanská 4. armáda o síle 19 000 mužů se z [[Damašek|Damašku]] k Suezu snažila nepozorovaně přesunout přes [[Sinajská poušť|Sinajskou poušť]]. Tažení probíhající ve vyprahlé oblasti provázely problémy s nedostatkem zásob a pitné vody. Letecký průzkum navíc tento postup záhy odhalil, a tak když se Osmané na počátku února přiblížili ke kanálu, Britové již stihli na západním břehu vybudovat silná opevnění.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Pokus o stavbu pontonových mostů selhal a indické jednotky útok odrazily.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref>
[[Soubor:V Beach Helles Gallipoli.jpg|náhled|Vyloďování dohodových sil na poloostrově [[Gallipoli]]|alt=Vyloďování dohodových sil na poloostrově Gallipoli. V popředí čluny z nichž jsou na břeh vyváděni koně. V pozadí tábor hemžící se vojáky.]]
Aby obnovily námořní spojení s Ruskem a odlehčily situaci na srbské frontě, rozhodly se státy Dohody na počátku roku 1915 napadnout Osmanskou říši v oblasti černomořských úžin. Po dobytí [[Dardanely|Dardanel]] a následném obsazení hlavního města [[Konstantinopol]]e (dnešní [[Istanbul]]), se očekávalo vyřazení Osmanské říše z války, přičemž zastáncem tohoto plánu byl především první lord admirality, [[Winston Churchill]].<ref name="Gilbert (2005), 194">Gilbert (2005), s. 194.</ref><ref name="Willmott (2005), 75">Willmott (2005), s. 75.</ref> Námořní operace však kvůli minovým polím a pobřežním dělům bránícím v jejich odstranění ztroskotala.<ref name="Willmott (2005), 76">Willmott (2005), s. 76.</ref> Velitelé Dohody se proto rozhodli k vylodění pěchoty na poloostrově [[Gallipoli]] bránící [[Dardanely|Dardanelský průliv]]. Krvavé [[Bitva o Gallipoli|bitvy o Gallipoli]] se na straně Dohody kromě Britů a Francouzů zúčastnili především vojáci Australsko-novozélandského sboru ([[Australian and New Zealand Army Corps|ANZAC]]). Pokusy dohodových sil o průlom ztroskotaly a dlouhé poziční boje nepřinesly Dohodě žádné výsledky. Na konci roku bylo rozhodnuto neúspěšnou operaci ukončit, přičemž poslední vojáci Dohody byly z poloostrova staženi na počátku roku 1916.<ref name="Willmott (2005), 79">Willmott (2005), s. 79.</ref>
==== Vznik italské fronty ====
[[Soubor:Italian alpine troops.jpg|náhled|vlevo|Vojáci italské horské pěchoty (''[[Alpini]]'') během bojů v roce 1915|alt=Čtyři italští pěšáci šplhající s pomocí lana v hornatém terénu.]]
Další nová fronta se v Evropě otevřela [[23. květen|23. května]] [[1915]], kdy do války proti svému bývalému spojenci z Trojspolku, Rakousko-Uhersku vstoupila [[Italské království|Itálie]]. Frontová linie prakticky kopírující vzájemné hranice se většinou nacházela ve vysokohorských oblastech. [[Alpy|Alpská]] část fronty se táhla od vzájemných hranic s neutrálním [[Švýcarsko|Švýcarskem]] u hory [[Ortler (hora)|Ortler]] směrem na jih k severnímu cípu [[Gardské jezero|Gardského jezera]]. Odtud se fronta stáčela na severovýchod, přes [[Rovereto]], údolí [[Brenta (řeka)|Brenty]] a vrcholy [[Fleimstalské Alpy|Fleimstalských Alp]] k [[Dolomity|Dolomitům]]. Dál na východ v [[Karnské Alpy|Karnských]] a [[Julské Alpy|Julských Alpách]] se pak frontová linie stáčela k jihu. Poslední a zároveň nejhůře bránitelný úsek fronty tvořila příhraniční řeka [[Soča]] ústící do [[Jaderské moře|Jaderského moře]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Fučík | jméno = Josef | příjmení2 = Pavlík | jméno2 = Marek | titul = Sočská fronta 1915–1917: průvodce po místech bojů vojáků z českých zemí: (Julské Alpy – Banjšice – Kras – Přímoří) | vydavatel = Elka Press | místo = Praha | rok = 2008 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Fučík a Pavlík (2008)''] | isbn = 978-80-87057-04-9 | strany = 11–13}}</ref> Itálie svého bývalého spojence z Trojspolku napadla na základě [[Londýnská dohoda (1915)|Londýnské dohody]] se západními mocnostmi. Smlouva Italům na úkor Rakousko-Uherska slibovala zisk [[Jižní Tyrolsko|Jižního Tyrolska]], [[Tridentsko|Tridentska]], [[Markrabství Istrie|Istrie]] a [[Dalmácie]]. Přestože měli Italové v oblasti nad Rakušany početní převahu, značná část [[Italská fronta (první světová válka)|italské fronty]] se rozkládala ve vysokohorských oblastech [[Alpy|Alp]], což zvýhodňovalo bránící se rakousko-uherskou armádu. Italské velení v čele s generálem [[Luigi Cadorna|Luigim Cadornou]] přesto usilovalo o iniciativu, která byla namířená do nejsnáze napadnutelné oblasti v údolí řeky [[Soča|Soči]].<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> V průběhu roku 1915 došlo na sočské frontě ke [[Bitvy na Soči|čtyřem bitvám]], které italští útočníci i rakouští obránci zaplatili obrovskými ztrátami. Italům se přes zanedbatelné územní zisky rakousko-uherské pozice prolomit nepodařilo.<ref name="Willmott (2005), 89">Willmott (2005), s. 89.</ref>
==== Ústřední mocnosti obsazují Srbsko ====
Ústřední mocnosti byly úspěšné i na Balkáně. S přípravou na koordinovaný útok proti Srbsku a Černé Hoře začali Rakušané s podporou Němců již na jaře. Zástupci Ústředních mocností i Dohody se snažili zajistit důležité spojenectví Bulharska. To se do války na straně Centrálních mocností zavázalo vstoupit za příslib [[Vardarská Makedonie|srbské Makedonie]]. Vrchní velitel celé operace August von Mackensen počítal s hlavním útokem mířeným proti Srbsku ze severu, přičemž Bulhaři měli k úspěchu ofenzívy přispět útokem z východu.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Vojska Ústředních mocností čítala včetně Bulharů přibližně 500 000 mužů a výrazně tak převyšovala 250 000 srbských vojáků.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Společný útok rakousko-uherských a německých sil začal [[6. říjen|6. října]] překročením Sávy a [[Dunaj]]e. O tři dny později padl Bělehrad a [[14. říjen|14. října]] vyhlásilo Srbsku válku Bulharsko, jehož vojsko vpadlo do boku ustupující srbské armádě. Přes tuhý odpor se srbští vojáci začali z hrozícího obklíčení stahovat. Francouzi jim sice na pomoc v okolí [[Soluň|Soluně]] vylodili svou Orientální armádu pod velením generála [[Maurice Sarrail|Sarraila]], avšak Bulhaři tento protiútok odrazili.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Jelikož Bulharsko odřízlo ústupovou cestu, nařídil vojvoda Putnik zbytkům srbské armády ústup k [[Jaderské moře|Jadranu]] přes území Černé Hory a Albánie. Během strašného [[Stažení srbské armády na Korfu|zimního pochodu]] přes albánské hory zahynuly na přelomu roku 1915 a 1916 tisíce srbských vojáků, civilistů i rakousko-uherských zajatců.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> 140 000 přeživších bylo pomocí lodí Dohody následně přepraveno na ostrov [[Korfu]].<ref name="Šedivý (2001), 104.">Šedivý (2001). Str. 104.</ref>
[[Soubor:Serbian retreat through Albanian mountains, 1915.jpg|náhled|Srbští vojáci ustupující skrz albánské hory|alt=Kolona srbských vojáků vedoucích koně postupující po úbočí zasněženého kopce.]]
Ústřední mocnosti do konce listopadu obsadily celé Srbsko a v lednu 1916 pak také Černou Horu. Německo získalo přes Rakousko-Uhersko a Bulharsko přímý kontakt s Osmanskou říší. I díky této strategické situaci Dohoda neuspěla během ofenzívy na poloostrově Gallipoli. Zcela ukončit boje na Balkáně se však Německu a jeho spojencům i přes toto vítězství nepodařilo, protože nedošlo ke zničení nově otevřené [[Soluňská fronta|fronty v Makedonii]], zbytky srbské a černohorské armády po nějaký čas udržovaly obranné pozice v Albánii a jižní část Albánie okolo přístavu [[Vlora]] obsadili Italové.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hradečný | jméno = Pavel | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Albánie | vydavatel = NLN | místo = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-939-3 | počet stran = 716 | strany = 336–340}}</ref>
==== Porážky německých sil v koloniích a námořní převaha Dohody ====
[[Soubor:Armoured car used by the expedition in the campaign against the Senussi tribes.jpg|náhled|vlevo|Obrněný vůz využívaný Brity v Libyjské poušti během tažení vůči hnutí Senussi|alt=Obrněný britský vůz vyzbrojený kulomety.]]
Na africkém kontinentu se nadále bojovalo v německých koloniích Kamerunu, Německé jihozápadní a v Německé východní Africe. V Kamerunu síly Dohody v listopadu postoupily do vnitrozemí a přinutily většinu německých obránců ustoupit od pobřeží, načež následoval boj v hustých džunglích, močálech a náhorních plošinách ve vnitrozemí. Zbývající německé jednotky nakonec ustoupily do neutrální [[Rovníková Guinea|Španělské Guineje]]. Poslední německá posádka v [[Mora (Kamerun)|Moře]] na severu země se vzdala v únoru následujícího roku.<ref name="Keegan (2003), 167.">Keegan (2003). Str. 167.</ref> [[Windhoek]], hlavní město Německé jihozápadní Afriky, obsadili Jihoafričané [[20. květen|20. května]]. Němci se bránili na severu této kolonie do července, kdy kapitulovali.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> Posledním místem německého odporu v Africe tak zůstala Německá východní Afrika.<ref name="Keegan (2003), 168.">Keegan (2003). Str. 168.</ref> Britům zde čelily jednotky generála [[Paul von Lettow-Vorbeck|von Lettow-Vorbecka]]. Britové obsadili [[Viktoriino jezero]] i [[Tanganika (jezero)|jezero Tanganika]], avšak Němcům se podařilo ustoupit do [[Portugalská východní Afrika|Portugalské východní Afriky]] a do [[Severní Rhodesie]], kde složili zbraně teprve v listopadu 1918. Boje v afrických koloniích komplikovala především neexistující síť silnic a železnic, takže vojska musela při zásobování spoléhat především na domorodé nosiče nebo tažná zvířata. Většinu ztrát navíc způsobovaly tropické nemoci.<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> V polovině listopadu se do první světové války nově zapojilo náboženské hnutí [[Senussiové|Senussi]] v [[Italská říše|italské]] [[Libye|Libyi]]. Senussijští povstalci podporovaní Osmany a Němci napadli Italy v pouštích na východě Libye a ze západu navíc od konce roku 1915 ohrožovali britské pozice v západním Egyptě.<ref name="Gilbert (2005), 288–289">Gilbert (2005), s. 288–289.</ref> Válčilo se rovněž v [[Dárfúr]]u, který Britové obsadili a připojili k [[Kondominium Anglo-egyptský Súdán|Súdánu]] v roce 1915.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Klíma | jméno = Jan | titul = Dějiny Afriky : vývoj kontinentu, regionů a států | vydavatel = Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2012 | isbn = 978-80-7422-189-7 | počet stran = 687 | strany = 170}}</ref>
[[Soubor:Bluecher sinkend.jpg|náhled|Potápějící se německý křižník [[SMS Blücher|SMS ''Blücher'']] v závěru [[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvy u Dogger Banku]]|alt=Potápějící se německý křižník SMS Blücher vyfocený těsně před potopením.]]
Na moři se operace hladinových sil koncentrovaly do evropských vod poté, co britská [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] zlikvidovala během let 1914 a 1915 drtivou většinu německých plavidel operujících v zámoří. Do konce roku 1914 navíc Britové se svými spojenci potopili nebo internovali přes dvě třetiny německého a rakousko-uherského obchodního loďstva.<ref name="Willmott (2005), 176">Willmott (2005), s. 176.</ref> Již v lednu 1915 došlo u [[Doggerská lavice|Dogger Banku]] k [[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvě]] mezi britskými a německými [[Bitevní křižník|bitevními křižníky]], v níž byla početně slabší německá eskadra poražena, ovšem před úplným zničením se jí podařilo vyváznout.<ref name="Willmott (2005), 178–179">Willmott (2005), s. 178–179.</ref> Po vstupu Itálie do války se boje rozšířily i na Jadran, kde se [[rakousko-uherské námořnictvo]] střetlo s italskou [[Regia Marina]] v [[Boje o Palagružu|bojích o Palagružu]] a v [[Bitva u Drače|bitvě u Drače]]. Velká Británie navíc brzy po vypuknutí války přistoupila k dálkové námořní [[Blokáda Německa|blokádě Německa]] a jeho spojenců.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 5. Rok 1918 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-85983-83-4 | počet stran = 342 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek (2002)''] | strany = 151}}</ref><ref name="Keegan (2003), 212.">Keegan (2003). Str. 212.</ref> Odříznutí Německa od nepostradatelných vojenských i nevojenských dodávek se projevilo velmi efektivně. Británie blokádou porušila uznávané mezinárodní právo, dané několika mezinárodními dohodami v průběhu minulých dvou století.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Keene | jméno = Jennifer D | odkaz na autora = | titul = World War I | url = https://archive.org/details/worldwari00libg | vydavatel = Greenwood Press | místo = Westport, Connecticut | rok = 2006 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/worldwari00libg/page/n23 5] | isbn = 0-313-33181-2 | OCLC = 70883191 | jazyk = en}}</ref> Aby zabránila vstupu jakékoli lodi do celého Atlantského oceánu, zaminovala Británie [[mezinárodní vody]], čímž ohrozila i neutrální lodě.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Halpern | jméno = Paul G | odkaz na autora = | titul = A Naval History of World War I | url = https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul | vydavatel = Routledge | místo = New York | rok = 1995 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul/page/239 239] | isbn = 1-85728-498-4 | OCLC = 60281302 | jazyk = en}}</ref> Německo [[4. únor]]a prohlásilo vody okolo [[Britské ostrovy|Britských ostrovů]] za válečnou zónu, ve které budou potápěny i všechny obchodní lodě.<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> [[7. květen|7. května]] potopila německá ponorka [[SM U 20|''U 20'']] parník [[RMS Lusitania|RMS ''Lusitania'']] mířící do [[Liverpool]]u, přičemž zahynulo 1 201 osob včetně 128 [[Američané|Američanů]].<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> Protože na porušení mezinárodního práva Velkou Británií byla minimální odezva, Německo očekávalo stejně slabou odezvu na svou neomezenou [[Ponorková válka|ponorkovou válku]]. Tu ale na základě tvrdých diplomatických nót Američanů muselo odvolat a znovu k ní přistoupilo až začátkem roku 1917.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Zieger | jméno = Robert H | odkaz na autora = | titul = America's Great War: World War I and the American experience | vydavatel = Rowman & Littlefield | místo = Lanham, Maryland | rok = 2001 | počet stran = | strany = 50 | isbn = 0-8476-9645-6 | jazyk = en}}</ref>
=== 1916 ===
==== Pokusy o průlom na západě ====
[[Soubor:British Mark I male tank Somme 25 September 1916.jpg|náhled|vlevo|Britský tank [[Mark I (tank)|Mark I (Male)]] během [[Bitva na Sommě|bitvy na Sommě]]|alt=Skupina britských vojáků ukrývajících se za tankem Mark I.]]
Země Dohody i německé hlavní velení pochopily, že rozhodnutí musí přinést západní fronta. Obě strany proto plánovaly na této frontě na rok 1916 velké ofenzívy. Erich von Falkenhayn připravil útok směřující proti francouzské pevnosti [[Verdun]].<ref name="Westwell (2013), 85">Westwell (2013), s. 85.</ref> Německé velení počítalo s tím, že Francouzi budou Verdun bránit z důvodů prestiže až do posledního muže. Falkenhayn zde chtěl francouzskou armádu nechat vykrvácet a otevřít si tak cestu na Paříž.<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> Německá ofenzíva v tomto prostoru začala [[21. únor]]a mohutným ostřelováním a z počátku se zdálo, že bude úspěšná. Němcům se rychle podařilo obsadit pevnost Douamont a těžké boje se sváděly i o pevnosti Vaux a Thiaumont. Francouzští obránci však pokračující útok ustáli a úporné [[Opotřebovávací válka|opotřebovávací]] [[Bitva u Verdunu|boje o Verdun]] nakonec rozhodnutí nepřinesly. Bitva u Verdunu trvající od února do prosince roku 1916 představuje nejdelší bitvu první světové války.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> Francouzi v ní ztratili 542 000 a Němci 434 000 vojáků.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref><ref name="Willmott (2005), 143">Willmott (2005), s. 143.</ref> Ještě v průběhu bojů o Verdun podnikla Dohoda na západě velkou ofenzívu v oblasti [[Pikardie]]. Nový velitel britských sil [[Douglas Haig]] ve snaze o zmírnění německého tlaku na Verdun naplánoval útok na řece [[Somma|Sommě]] na počátek července. Anglofrancouzská letní ofenzíva vyústila v [[Bitva na Sommě|bitvu na Sommě]], nejkrvavější bitvu války, v níž Britové [[15. září]] poprvé nasadili do boje [[tank]]y.<ref name="Warner (1997), 120–121">Warner (1997), s. 120–121.</ref> Britské ztráty se za necelých pět měsíců bojů vyšplhaly na 420 000 a francouzské na 195 000 mužů.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref> Komplikované vyčíslení ztrát na německé straně se pohybuje od 465 000<ref name="Kershaw (2017), 129">Kershaw (2017), s. 129.</ref> až do 680 000 vojáků.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref><ref name="Warner (1997), 123">Warner (1997), s. 123.</ref><ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> Někteří autoři odhadují, že během bitvy dohromady na obou stranách zemřelo, bylo zraněno, padlo do zajetí nebo bylo prohlášeno za nezvěstné dokonce více než 1 300 000 mužů.<ref name="Westwell (2009), 132">Westwell (2009), s. 132.</ref> Západní fronta se však prakticky nepohnula z místa. V srpnu nahradil Falkenhayna ve velení německé armády generál Hindenburg<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> a francouzského vrchního velitele Joffreho v prosinci vystřídal generál [[Robert Nivelle]].<ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref>
==== Brusilovova ofenzíva a rumunské tažení ====
Na východní frontě se na počátku roku 1916 připravovali na nový úder proti Ústředním mocnostem Rusové. Na jaře se pokusili o ofenzívu východně od Vilna a u [[Narač]]ského jezera, avšak Němci tyto výpady dokázali odrazit.<ref name="Willmott (2005), 146">Willmott (2005), s. 146.</ref> Mnohem úspěšnější byla letní [[Brusilovova ofenzíva|ruská ofenzíva]] připravená novým velitelem jihozápadního frontu, generálem [[Alexej Alexejevič Brusilov|Alexejem Brusilovem]]. Útok, který Rusové zahájili [[4. červen|4. června]] na 450 km fronty, zcela zaskočil rakousko-uherskou armádu.<ref name="Keegan (2003), 242.">Keegan (2003). Str. 242.</ref><ref name="Willmott (2005), 148">Willmott (2005), s. 148.</ref> Ruská vojska prolomila obranné linie Ústředních mocností mezi městy [[Luck]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]] a místy postoupila až o 100 km na západ. Velký úspěch zaznamenala ofenzíva hlavně na jihozápadě fronty, kde se Rusové probili do východní [[Halič]]e a zpět ke Karpatům a pod vedením generála [[Platon Alexejevič Lečickij|Lešického]] obsadili prakticky celou [[Bukovina (země)|Bukovinu]]. Brusilovovu ofenzívu se Ústředním mocnostem podařilo zastavit jen díky přesunu části sil ze západní a italské fronty, avšak do ruského zajetí padlo během června 350 000 vojáků.<ref name="Willmott (2005), 149">Willmott (2005), s. 149.</ref>
[[Soubor:1917.01.07 Le Miroir - Trupe romane trecand Dunarea la Flamanda.png|náhled|Rumunští vojáci překračující [[Dunaj]], podzim roku 1916|alt=Kolona rumunských vojáků pochodujících na druhý břeh Dunaje přes pontonový most]]
Rumunsko povzbuzeno ruským postupem do Bukoviny vyhlásilo na základě [[Bukurešťská smlouva (1916)|Bukurešťské smlouvy]] [[27. srpen|27. srpna]] válku Ústředním mocnostem, přičemž plánovalo zaútočit na Rakousko-Uhersko v prostoru Karpat.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Vstup Rumunů do války však Brusilovově ofenzívě nepomohl, protože frontová linie se roztáhla do šířky a zpomalující ruský postup se pak zcela zastavil. Rumunská vojska zahájila útok na rakousko-uherské území v prostoru Karpat [[27. srpen|27. srpna]] a podařilo se jim proniknout zhruba 80 km do uherského [[Sedmihradsko|Sedmihradska]].<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Ústřední mocnosti však měly v oblasti dostatek sil a záhy provedly zdrcující protiútok. Bulhaři s německou a osmanskou podporou postoupili [[1. září]] do [[Dobrudža|Dobrudži]] a [[18. září]] podnikli v Karpatech protiútok také Rakušané podporovaní Němci.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Když se pak [[21. listopad]]u armáda Ústředních mocností přepravila u [[Svištov]]a přes Dunaj, rumunská obrana se začala hroutit. Vojska Ústředních mocností obsadila většinu rumunského území, [[6. prosinec|6. prosince]] dobyla [[Bukurešť]] a zbývající rumunské síly se musely stáhnout do [[Moldávie]].<ref name="Willmott (2005), 148–153">Willmott (2005), s. 148–153.</ref>
==== Pokračující boje na Balkáně a italské frontě ====
[[Soubor:M113 11a soldat montenégrins partant au front Lovcen, Cettinié.jpg|náhled|vlevo|Černohorci bránící v roce 1916 pozice při pohoří [[Lovćen]]|alt=Skupina vyčkávajících černohorských vojáků]]
Úspěšné tažení v Rumunsku však v Rakousko-Uhersku na podzim zastínily těžké politické rány. [[Seznam ministerských předsedů Předlitavska|Předseda předlitavské vlády]] [[Karl von Stürgkh]] se [[21. říjen|21. října]] stal obětí atentátu. O měsíc později, [[21. listopad]]u pak navíc zemřel i starý císař František Josef I., který představoval největší oporu válkou oslabené monarchie.<ref>[[Jan Křen|KŘEN, Jan]]. ''Dvě století střední Evropy'' Praha: 2005. [dále jen Křen (2005)]. Str. 330.</ref> Na rakousko-uherský trůn po něm nastoupil jeho prasynovec [[Karel I.]], který se [[2. prosinec|2. prosince]] ujmul i vrchního velení armády monarchie. Vedle náporu Rusů na východní frontě museli Rakušané v roce 1916 navíc nadále čelit i těžkým bojům s italskou armádou. V květnu provedla rakouská vojska nečekaný útok v Tridentsku u [[Rovereto|Rovereta]]. Po příchodu italských posil a vyslání části rakouských oddílů na východ, kde bylo potřeba podpořit obranu fronty proti Brusilovově útoku, byla však tato rakouská ofenzíva v červenci zastavena. Boje mezitím pokračovaly i v údolí řeky Soči, kde se během roku uskutečnilo dalších pět bitev. V rámci [[Šestá bitva na Soči|šesté bitvy]] dobyli v srpnu útočící Italové město [[Gorizia|Gorizii]], avšak přesto byl jejich postup vzhledem k obrovským ztrátám zanedbatelný. Rakušané v lednu dokončili obsazení Černé Hory a za ustupujícími zbytky srbské a černohorské armády postoupili do Albánie. Přes porážku Srbska, okupaci Černé Hory a severní Albánie však nedošlo k úplnému obsazení Balkánu silami Ústředních mocností. Italské jednotky se dokázaly udržet v jižní Albánii a v neutrálním Řecku, které se v létě roku [[1916]] přidalo na stranu Dohody, došlo k vytvoření soluňské fronty. Převážně statické boje zde probíhaly v hornaté oblasti při řeckých hranicích. Orientální armáda složená z francouzských, britských, srbských, italských a řeckých jednotek nedokázala až do konce války prolomit obranné linie bráněné především bulharskými silami.<ref name="Willmott (2005), 270–271">Willmott (2005), s. 270–271.</ref>
==== Válka na Blízkém východě ====
[[Soubor:T E Lawrence and the Arab Revolt 1916 - 1918 Q58743.jpg|náhled|Vojáci emíra Fajsala postupující k přístavu [[Janbu]], prosinec 1916|alt=Zástup vyzbrojených arabských vzbouřenců pochodujících pouští.]]
Na Blízkém východě zaznamenala na počátku roku 1916 několik úspěchů Osmanská říše, která musela nepřátelům rovněž čelit hned na několika frontách. Poslední jednotky ANZAC se v lednu stáhly z poloostrova Gallipoli a velký úspěch zaznamenali Osmané i v Mezopotámii, kde byly vyhladovělé britské síly obležené v Kútu donuceny [[29. duben|29. dubna]] 1916 kapitulovat.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Na přelomu dubna a května pak navíc osmanská armáda zahájila další ofenzivu na Sinaj, kde pronikla až za Suezský průplav a začátkem září Osmané postoupili hlouběji za hranice [[Írán]]u. Odtud však byli do prosince ruskou armádou znovu vytlačeni. Také na kavkazské frontě museli Osmané čelit novému náporu Rusů, kteří s podporou Arménů postoupili do [[Východní Anatolie]] a obsadili města [[Erzurum]], [[Bitlis]] a [[Erzincan]].<ref name="Willmott (2005), 84–85">Willmott (2005), s. 84–85.</ref> V polovině dubna se pak ruská armáda pod velením generála [[Nikolaj Judenič|Nikolaje Judeniče]] probila až k jižním břehům Černého moře, kde dobyla přístav [[Trabzon]].<ref name="Allan (2012), 127.">Allan (2012). Str. 127.</ref> Přestože Rusové ještě v létě porazili Osmany v [[Bitva o Erzincan|bitvě o Erzincan]], frontová linie se ustálila a otřesená osmanská armáda ji dokázala udržet. Vedle ruského tlaku na kavkazské frontě se navíc turecká vláda musela od léta 1916 potýkat s povstáním [[Arabové|Arabů]] podpořených Brity. [[Hidžázské království|Království Hidžáz]] s centrem v [[Mekka|Mekce]] vyhlásilo samostatnost na Osmanské říši a do čela protitureckého [[Arabské povstání|Arabského povstání]] se postavil král [[Husajn ibn Alí al-Hášimí]]. Během povstání a přerušení [[Hidžázská dráha|Hidžázské železnice]] se proslavil britský důstojník a rádce prince [[Fajsal I.|Fajsala]], [[Thomas Edward Lawrence]], známý jako ''Lawrence z Arábie''. Zároveň s vypuknutím Arabského povstání vyrazil na sinajské frontě do útoku Egyptský expediční sbor. Britské síly obsadily [[20. prosinec|20. prosince]] město [[Aríš]] a postupně vytlačily Osmany ze [[Sinajský poloostrov|Sinajského poloostrova]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref>
==== Válka na moři ====
[[Soubor:HMS Warspite and HMS Malaya during the battle of Jutland.jpg|náhled|vlevo|Bitevní lodě [[HMS Warspite (03)|HMS ''Warspite'']] a [[HMS Malaya (1915)|HMS ''Malaya'']] během bitvy u Jutska|alt=Britské bitevní lodě HMS Warspite a HMS Malaya plující na horizontu během bitvy u Jutska.]]
Námořní převaha Británie a jejích spojenců znamenala, že kromě ponorek Ústředních mocností byly [[Širokomořské loďstvo]] a [[rakousko-uherské námořnictvo]] nadále blokovány v přístavech v [[Severní moře|Severním]], [[Baltské moře|Baltském]] a [[Jaderské moře|Jaderském moři]]. K dlouho očekávané konfrontaci hlavních britských a německých námořních sil došlo na přelomu května a června [[1916]] u pobřeží [[Jutsko|Jutského poloostrova]]. Přestože Britové utrpěli ve střetu nazvaném [[bitva u Jutska]] vyšší ztráty, zůstalo jádro obou loďstev nedotčeno a poměr sil na moři se nezměnil. Početní převaha [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] nadále umožňovala Britům pokračovat v účinné námořní blokádě německého loďstva, které se po šťastném vyváznutí u Jutska již do další konfrontace hlavních sil vstoupit neodvážilo.<ref name="Willmott (2005), 180–181">Willmott (2005), s. 180–181.</ref> Pokračovala také omezená ponorková válka. Rakousko-uherská ponorka [[SM U 5 (Rakousko-Uhersko)|SM ''U 5'']] potopila 8. června nedaleko [[Valona|Valony]] italský pomocný křižník [[SS Principe Umberto|''Principe Umberto'']], přičemž zemřelo přes 1700 osob.<ref>NOVÁK, Jiří. ''Bitva o Jadran: c. a k. válečné námořnictvo za 1. světové války'' Brno: 2002. Str. 109.</ref>
K poslední větší námořní srážce [[Širokomořské loďstvo|Hochseeflotte]] s britskými křižníky došlo [[17. listopad]]u [[1917]] [[Druhá bitva u Helgolandské zátoky|u Helgolandské zátoky]]. Na mořích však i poté dominovalo britské loďstvo, což ještě podpořil vstup USA do války. Německá hladinová flota byla i nadále donucena k pasivitě.<ref name="Keegan (2003), 219.">Keegan (2003). Str. 219.</ref> Navzdory vyčerpání se světový konflikt dál rozrůstal. V roce 1916 se do války nově zapojilo Portugalsko, kterému Německo oficiálně vyhlásilo válku [[9. březen|9. března]].<ref name="Westwell (2013), 88.">Westwell (2013). Str. 88.</ref> Portugalsko totiž na žádost Spojeného království v únoru internovalo 36 německým a rakousko-uherských lodí kotvících v portugalských přístavech. Itálie doposud válčící s Rakouskem navíc [[28. srpen|28. srpna]] 1916 vyhlásila válku také Německu.<ref name="Westwell (2013), 108.">Westwell (2013). Str. 108.</ref>
=== 1917 ===
==== Vstup USA do války ====
[[Soubor:Guetteur au poste de l'écluse 26.jpg|náhled|upright|Pohlednice z pozice [[Haut-Rhin]], Francie 1917|alt=Francouzský voják na barevné fotografii vyhlížející ze zákopu.]]
Začátkem roku 1917 byla vojska Ústředních mocností hluboko na nepřátelském území, avšak kvůli značnému roztažení svých armádních sborů na několika válečných jevištích již neměla síly na rozhodný útok.<ref name="Keegan (2003), 281.">Keegan (2003), s. 281.</ref> Zdlouhavá válka a rostoucí izolace navíc neposkytovaly Německu a jeho spojencům příznivé vyhlídky. Proto se německá vláda již v prosinci roku 1916 obrátila na některé dohodové státy s mírovým návrhem, avšak Dohoda tyto návrhy [[30. prosinec|30. prosince]] rozhodně odmítla.<ref name="Westwell (2013), 116.">Westwell (2013). Str. 116.</ref> Vyjednávání o možnosti separátního míru pokračovalo i v roce 1917, nevedlo však k pozitivnímu výsledku. Německo v úsilí překonat námořní blokádu Dohody<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> a ve snaze donutit Británii ke kapitulaci přistoupilo [[31. leden|31. ledna]] k neomezené ponorkové válce, což mimořádně zhoršilo nejenom vztahy s USA, ale také se státy [[Latinská Amerika|Latinské Ameriky]] a s Čínou.<ref name="Westwell (2013), 121–122.">Westwell (2013). Str. 121–122.</ref> V únoru navíc došlo k aféře po odhalení [[Zimmermannův telegram|šifrované zprávy]] německého ministra zahraničí [[Arthur Zimmermann|Arthura Zimmermanna]], v níž německá strana nabízela [[Mexiko|Mexiku]], že pokud vyhlásí Spojeným státům americkým válku, obdrží zpět bývalá mexická území v [[Arizona|Arizoně]], [[Nové Mexiko|Novém Mexiku]] a [[Texas]]u.<ref name="Westwell (2013), 123.">Westwell (2013). Str. 123.</ref> Německá strana předpokládala, že neomezená ponorková válka vyprovokuje Američany ke vstupu do války. Němci se proto snažili vtáhnout Mexiko do vojenského konfliktu s USA tak, aby se pozdrželo přímé zapojení amerických sil v Evropě a Německo získalo dost času na rozhodující úder na západní frontě.<ref name="Willmott (2005), 200">Willmott (2005), s. 200.</ref> Po potopení osmi amerických lodí během února a března požádal americký prezident [[Woodrow Wilson]] na počátku dubna [[Kongres Spojených států amerických|Kongres]] o podporu vyhlášení války Německu. USA pak válku Německému císařství vyhlásily [[6. duben|6. dubna]].<ref name="Westwell (2013), 126." /><ref>{{Citace elektronické monografie | titul = U.S. Senate: Art & History Home | datum přístupu = 2014-01-14 | url = http://www.senate.gov/artandhistory/history/common/image/SJRes1_WWI_Germany.htm | jazyk = en}}</ref> Tím se vytvořila velká materiální i lidská převaha na straně Dohody, která se však neprojevila ihned. Do Evropy byly vyslány [[Americké expediční síly|expediční síly]] pod velením generála [[John J. Pershing|Johna Pershinga]]. První Američané se ve Francii vylodili [[24. červen|24. června]], načež se zapojili do bojů na západní frontě. Do konce roku pak bylo v Evropě nasazeno 180 000 amerických vojáků.<ref name="Westwell (2013), 134.">Westwell (2013). Str. 134.</ref> Spojené státy se během války s Německem a jeho spojenci nestaly členem Dohody, ale označovaly se jako „Přidružená velmoc“.<ref name="Willmott (2005), 201">Willmott (2005), s. 201.</ref>
==== Vyčerpání na západní frontě ====
[[Soubor:GermanInfantry1914.jpg|náhled|vlevo|Francouzský útok na německé pozice, [[Champagne]] 1917|alt=Ležící němečtí vojáci v popředí pálí z obranných pozic v zákopech na útočící Francouze.]]
Obrovské ztráty v bitvách o Verdun a na Sommě značně vyčerpaly německou armádu a nové německé velení se proto rozhodlo soustředit se na západě v roce 1917 především na defenzívu. Na počátku roku Němci dokončili vybudování nového obranného postavení, tzv. [[Hindenburgova linie|Hindenburgovu linii]], za kterou se v březnu začali z taktických důvodů stahovat.<ref name="Willmott (2005), 206">Willmott (2005), s. 206.</ref> V průběhu jara nasadilo německé letectvo do akce bombardéry [[Gotha G.IV|Gotha]], které z belgických základen útočily na Britské ostrovy a soustředily se na bombardování Londýna.<ref name="Westwell (2013), 132.">Westwell (2013). Str. 132.</ref> Spojenečtí velitelé povzbuzení německým ústupem a vstupem USA do války připravovali na západní frontě nové útoky. Dne [[16. duben|16. dubna]] zahájili Britové a Francouzi na 40 km při řece Aisně [[Nivellova ofenzíva|Nivellovu ofenzívu]]. V hlavním směru útoku u [[Soissons]]u Francouzi poprvé nasadili tanky.<ref name="Willmott (2005), 210">Willmott (2005), s. 210.</ref> I kvůli nedostatečné dělostřelecké podpoře se Němcům podařilo Francouze odrazit. Průměrně se francouzským silám podařilo postoupit jen zhruba o 500 metrů. Francouzi přitom do počátku května ztratili 187 tisíc mužů, němečtí obránci přišli o 167 tisíc padlých a raněných.<ref name="Willmott (2005), 211">Willmott (2005), s. 211.</ref> Dohoda se tak během [[Druhá bitva na Aisně|bitvy na Aisně]] nedočkala očekávaného průlomu a ohromné ztráty předznamenaly dezerce a první velké vzpoury, které vypukly především v řadách vyčerpaných a demoralizovaných francouzských vojáků. Francouzi zareagovali odvoláním Nivella, kterého v květnu ve funkci vrchního velitele nahradil generál [[Philippe Pétain]]. Před [[Vojenský soud|válečný soud]] bylo postaveno 3 335 vojáků, avšak situaci ve francouzské armádě uklidnila teprve změna taktiky a zlepšení podmínek na frontě.<ref name="Willmott (2005), 213">Willmott (2005), s. 213.</ref>
[[Soubor:Canadian tank and soldiers Vimy 1917.jpg|náhled|Kanadští vojáci za tankem Mark I (Female) během bitvy o hřeben Vimy|alt=Postupující kanadští vojáci kryjící se za tankem Mark I]]
Prorazit se spojencům na západní frontě nepodařilo ani v dalších bitvách. V dubnu a květnu selhal britský pokus v [[Bitva u Arrasu (1917)|bitvě u Arrasu]], přičemž vysoké ztráty na životech [[Royal Flying Corps|britských letců]] vešly do povědomí jako tzv. „[[Krvavý duben|Krvavý duben“]]. Další útok Dohody [[Třetí bitva u Yper|u Yper]] známý též jako bitva u Passchendale trvající od července do listopadu stál Brity 310 000 mrtvých, raněných a zajatých vojáků. Jakýkoliv postup zde zastavil nepřekonatelný bažinatý terén. Němci v bitvě ztratili 260 000 a Francouzi 85 000 mužů.<ref name="Westwell (2013), 143.">Westwell (2013). Str. 143.</ref> V [[Bitva u Cambrai|bitvě u Cambrai]], do které se zapojili i američtí vojáci, zaznamenaly výraznější úspěch britské tanky podporované pěchotou.<ref name="Westwell (2013), 154.">Westwell (2013). Str. 154.</ref> Přesto Dohoda nedokázala v roce 1917 zlomit na západě houževnatý německý odpor a rozhodnout se mělo teprve v následujícím roce.<ref name="Willmott (2005), 202–223">Willmott (2005), s. 202–223.</ref>
==== Revoluce v Rusku ====
V bojujících zemích se stále silněji projevovaly příznaky vyčerpanosti. Inflace a hroutící se ekonomika nejsilněji zasáhly Rusko, kde se situace během tvrdé zimy na počátku roku 1917 stala kritickou. Nedostatečné zásobování měst potravinami a palivem vedlo k obrovským protestům a demonstracím proti carskému režimu. V [[Petrohrad]]u se [[8. březen|8. března]] (podle v Rusku tehdy používaného juliánského kalendáře 23. února) pochod k uctění [[Mezinárodní den žen|Mezinárodního dne žen]] proměnil v masové demonstrace a následujícího dne v ulicích protestovalo na 200 000 dělníků.<ref name="Keegan (2004), 265">Keegan (2004), s. 265.</ref><ref name="Willmott (2005), 226">Willmott (2005), s. 226.</ref> Na stranu protestujících se v hlavním městě přidala i armáda a během [[Únorová revoluce|únorové revoluce]] padl carský režim, když car Mikuláš II. abdikoval a trůn odmítl i jeho bratr [[Michail Alexandrovič Romanov]]. V Rusku následně došlo ke vzniku dvojvládí [[Ruská prozatímní vláda|prozatímní vlády]] [[Georgij Lvov|Georgije Lvova]] a [[Petrohradský sovět dělnických a vojenských delegátů|Petrohradského sovětu]]. Rusové přesto dál pokračovali ve válce s Ústředními mocnostmi a v létě podnikli tzv. [[Kerenského ofenzíva|Kerenského ofenzívu]].<ref name="Keegan (2004), 267–268">Keegan (2004), s. 267–268.</ref> Hlavní útok směřující na Lvov se připraveným Němcům podařilo odrazit a ruská armáda částečně postoupila pouze proti rakousko-uherskému úseku fronty, načež [[12. červenec|12. července]] obsadila [[Halyč]].<ref name="Willmott (2005), 228">Willmott (2005), s. 228.</ref> Následoval úspěšný německý protiútok, během kterého Rusové ztratili [[Ternopil|Tarnopol]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]]. Prozatímní vláda, v jejímž čele stál od července bývalý ministr války [[Alexandr Fjodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]], ztrácela během pokračující války podporu dělníků i stále častěji dezertujících vojáků. Na počátku září dobyli Němci [[Riga|Rigu]] a [[14. září]] byla vyhlášena [[Ruská republika]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Man | jméno = Lukáš | instituce = Univerzita Pardubice, Fakulta filozofická | odkaz na instituci = Filozofická fakulta Univerzity Pardubice | titul = Ruská armáda a revoluce, 1917–1918 | url = https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/40828/ManL_Rusk%c3%a1%20arm%c3%a1da_ZV_2011.pdf?sequence=3&isAllowed=y | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Zbyněk Vydra | místo = Pardubice | rok vydání = 2011 | počet stran = 124 | strany = 94 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref><ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pezlarová | jméno = Jana | instituce = Masarykova univerzita, Právnická fakulta | odkaz na instituci = Právnická fakulta Masarykovy univerzity | titul = Únorová revoluce 1917 a vznik demokratického státu v Rusku | url = https://is.muni.cz/th/aoiur/unorova_revoluce_1917.pdf | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Eduard Vlček | místo = Brno | rok vydání = 2008 | počet stran = 46 | strany = 30 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref>
[[Soubor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhled|vlevo|Střelba do demonstrantů na [[Něvský prospekt|Něvském prospektu]] v [[Petrohrad]]u během Červencové krize, 4. červenec 1917|alt=Panikařící dav demonstrantů rozprchávající se po široké ulici kvůli střelbě.]]
Tato tzv. [[únorová revoluce]] v Rusku zaktivizovala i [[První československý odboj|národně-osvobozenecké boje Čechů a Slováků]]. Začátkem roku [[1917]] nový ministr zahraničních věcí Rakousko-Uherska [[Otakar Černín]] pochopil, že totálně vyčerpaná říše je na pokraji zhroucení, a proto musí uzavřít separátní mír. Pokusy o uzavření míru s Dohodou bez Německa skončily bez úspěchu, jednak pro odpor Itálie, která požadovala část rakousko-uherského území, a jednak pro odpor jednotlivých národů žijících v monarchii a požadujících u dohodových států odtržení nebo zánik Rakousko-Uherska. Jednání císaře Karla se zástupci Dohody byla odhalena během tzv. [[Sixtova aféra|Sixtovy aféry]]. Československý odboj přešel v roce 1917 do další fáze. Vznikala česko-slovenská zahraniční vojska, tzv. [[Československé legie]], nejprve v Rusku, v prosinci 1917 potom ve Francii (včetně dobrovolníků z Ameriky) a v dubnu [[1918]] také v Itálii. Legionáři bojovali po boku Dohody s cílem „zasloužit“ Čechům a Slovákům vznik samostatného státu. Československé legie se vyznamenaly hlavně v červenci 1917 u [[Ukrajina|ukrajinské]] vesnice [[Zborov (Ukrajina)|Zborov]], kde [[Bitva u Zborova|porazily]] rakousko-uherské jednotky. Po tomto úspěchu vzrostl počet československých legionářů a autorita československého odboje.<ref>[[Vratislav Preclík|PRECLÍK, Vratislav]]. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, {{ISBN|978-80-87173-47-3}}, s. 51-61</ref> Dne [[7. listopad]]u 1917 proběhla v [[Petrohrad]]u [[říjnová revoluce]], během níž se v chaotické situaci dostali k moci [[Komunistická strana Sovětského svazu|bolševici]]. Nová bolševická vláda v čele s [[Vladimir Iljič Lenin|Vladimirem Iljičem Leninem]] se jedním ze svých prvních dekretů – Dekretem o míru – obrátila na všechny bojující strany s výzvou uzavřít demokratický mír bez anexí a placení válečných náhrad. Ústřední mocnosti obdržely [[26. listopad]]u žádost o příměří a jednání o něm byla mezi oběma stranami zahájena v [[Brest (Bělorusko)|Brestu]]. K uzavření příměří došlo [[15. prosinec|15. prosince]], načež se začalo jednat o [[Mírová smlouva|mírové smlouvě]].<ref name="Willmott (2005), 226–231">Willmott (2005), s. 226–231.</ref> V Rusku však došlo k rozpoutání nového krvavého konfliktu mezi bolševiky a [[Bělogvardějci|jejich odpůrci]], kteří se střetli v několik let trvající [[Ruská občanská válka|občanské válce]]. Východní fronta první světové války po říjnové revoluci prakticky přestala existovat a německé velení tak mohlo z východu odvelet 80 uvolněných divizí.<ref name="Willmott (2005), 230">Willmott (2005), s. 230.</ref>
==== Průlom na italské frontě ====
[[Soubor:Battle of Caporetto.jpg|náhled|Posun italské fronty k řece [[Piava|Piavě]] po průlomu u Caporetta, říjen a listopad 1917|alt=Mapa zachycující posun italské fronty na podzim roku 1917.]]
Na italské frontě došlo v průběhu roku 1917 k dalším dvěma neúspěšným italským pokusům o průlom na plošině [[Kras (pohoří)|Kras]] při řece Soče a Italové se v létě pokusili prorazit skrz rakouskou obranu také v Tridentsku. Vrchního rakousko-uherského velitele von Hötzendorfa nahradil [[1. březen|1. března]] generál [[Arthur Arz von Straußenburg]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V [[Desátá bitva na Soči|desáté bitvě na Soči]] trvající od května do června utrpěli Italové obrovské ztráty, avšak přesto znovu nezaznamenali významnější postup. V srpnu až září během [[Jedenáctá bitva na Soči|jedenácté bitvy na Soči]] se útočící italské armádě podařilo prolomit obranné pozice Rakušanů a obsadit část planiny Bainsizza, avšak zaplatila za to 155 000 padlými a raněnými. Vyčerpání vlastních jednotek i italský tlak však přiměly rakousko-uherské velení požádat Němce o přímou vojenskou podporu. Příjezd německých a rakousko-uherských posil z východu pak vyústil v naplánování ofenzívy Ústředních mocností usilujících o vyřazení Itálie z války.<ref name="Willmott (2005), 234">Willmott (2005), s. 234.</ref> Neočekávaný útok začal [[24. říjen|24. října]] čtyřhodinovou dělostřeleckou přípravou, kdy bylo na nepřipravené italské pozice vypáleno velké množství plynových granátů. Spojené německé a rakousko-uherské síly následně prorazily italskou obranou a zaskočení Italové museli opustit nejenom pozice v horách, ale byli donuceni ustoupit i z Gorizie, [[Cividale]] a [[Udine]] a stáhnout se za řeku [[Tagliamento]]. Po katastrofální porážce v [[Bitva u Caporetta|bitvě u Caporetta]] se italská fronta podařila stabilizovat teprve po ústupu za řeku [[Piava|Piavu]] a Ústřední mocnosti tak dobyly i severoitalská města [[Belluno]], [[Feltre]] a [[Asiago]]. Italská armáda přišla o 10 000 padlých, 30 000 raněných a do zajetí navíc padlo na 275 000 italských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 235">Willmott (2005), s. 235.</ref><ref name="Westwell (2013), 149.">Westwell (2013). Str. 149.</ref> V prvních fázích [[bitva na Piavě|bitvy na Piavě]] se Rakušané neúspěšně pokoušeli o překročení řeky a konečnou porážku Itálie. Italové s podporou svých spojenců však Piavu ubránili.<ref name="Willmott (2005), 234–235">Willmott (2005), s. 234–235.</ref>
==== Statické boje na soluňské frontě ====
[[Soubor:Bulgaria southern front.jpg|náhled|vlevo|Bulharští vojáci ostřelující nepřátelské letadlo|alt=Oddíl bulharských vojáků mířících ze zákapu do vzduchu.]]
Boje pokračovaly v tomto roce také na Balkáně. Na soluňské frontě podnikla Dohoda v květnu novou ofenzívu v Makedonii. V okolí řeky [[Vardar]] zaútočili na bulharské pozice Srbové a Francouzi, přičemž britské síly jejich útok podporovaly v okolí [[Dojranské jezero|Dojranského jezera]]. Prolomit pozice Ústředních mocností se však nepodařilo a ztráty Dohody se během těchto útoků vyšplhaly na 14 000 vojáků, což podlomilo autoritu velitele Sarraila, který byl na konci roku odvolán a nahrazen generálem [[Adolphe Guillaumat|Guillaumatem]].<ref name="Westwell (2013), 149 a 155.">Westwell (2013). Str. 149 a 155.</ref> Když [[12. červen|12. června]] abdikoval řecký král [[Konstantin I. Řecký|Konstantin I.]] prosazující do té doby neutralitu [[Řecké království|Řeckého království]], získal premiér [[Eleftherios Venizelos]] podporu pro vyhlášení války Ústředním mocnostem. Řecko pak na straně Dohody vstoupilo do světového konfliktu [[30. červen|30. června]], načež se řecké síly připojily ke spojeným dohodovým jednotkám bojujícím na soluňské frontě. V Bulhary okupované části Srbska v okolí města [[Prokuplje]] vypuklo v únoru [[Toplické povstání]]. Srbští povstalci vedení [[Kosta Vojinović|Kostou Vojinovićem]] byli do [[25. březen|25. března]] poraženi. Šlo o jediné ozbrojené povstání, které se na území okupovaném Ústředními mocnostmi během celé války uskutečnilo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Doleček | jméno = Rajko | titul = Necenzurované obrazy II : z dějin Kosova a Metohije | vydavatel = Para bellum | místo = Ostrava | rok = 2009 | isbn = 978-80-903703-2-6 | počet stran = 394 | strany = 90–91 | jazyk = cs}}</ref>
==== Britské úspěchy v Mezopotámii a Palestině ====
[[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1970-073-17, Türkische Kavallerie südlich von Jerusalem.jpg|náhled|Osmanské jízdní jednotky jižně od [[Jeruzalém]]a, duben 1917|alt=Osmanský jízdní oddíl s prapory jedoucí po prašné cestě.]]
Slábnoucí Osmanská říše byla v roce 1917 pod britským tlakem především v Mezopotámii a Palestině. V Mezopotámii se Britové, kterým velel [[generálporučík]] [[Stanley Maude]], znovu vypravili proti proudu řeky [[Tigris]] směrem na Bagdád. I díky dělovým člunům a říčním parníkům donutili špatně vyzbrojené turecké oddíly k ústupu a [[25. únor]]a se po vítězství ve druhé bitvě o Kút Britům podařilo toto strategické město obsadit. Poražení Turci ustupovali dál k Bagdádu, který do britských rukou padl bez boje [[11. březen|11. března]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V dubnu obsadili Britové také město [[Samarra]] a na podzim dobyli [[Ramádí]] a [[Tikrít]]. Problémy se zásobování a náročné podmínky však další akce v Mezopotámii omezovaly a sám generál Maude podlehl na konci roku [[Cholera|choleře]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> Boje nadále probíhaly i při hranicích neutrální Persie, jejíž jižní část během války obsadili Britové.<ref name="Willmott (2005), 86">Willmott (2005), s. 86.</ref>
Arabští povstalci vedení princem Fajsalem mezitím v lednu dobyli přístav [[Al Wajh]] a v létě také strategické přístavní město [[Akaba]]. Britská iniciativa se v průběhu roku 1917 přesunula především na sinajsko-palestinskou frontu, kde se Britové pod velením generála [[Archibald Murray|Archibalda Murrayho]] po obsazení Sinajského poloostrova připravovali na tažení do Palestiny.<ref name="Westwell (2013), 120.">Westwell (2013). Str. 120.</ref> V březnu a dubnu se ještě Osmanům podařilo pokusy Britů o obsazení [[Gaza|Gazy]] dvakrát odrazit a britské ztráty během druhé bitvy o Gazu dosáhly 6 000 mužů.<ref name="Willmott (2005), 238">Willmott (2005), s. 238.</ref> Nový velitel Egyptského expedičního sboru, [[Edmund Allenby]] však následně získal posily a na přelomu října a listopadu se Britům podařilo překonat osmanskou obranu a zmocnit se měst Gaza a [[Beer Ševa]], čímž si otevřeli cestu k postupu na [[Jeruzalém]].<ref name="Willmott (2005), 240">Willmott (2005), s. 240.</ref> Přes turecké protiútoky a zimní deště postoupily Allenbyho síly až na předměstí Jeruzaléma, na které zaútočily v noci ze 7. na 8. prosince. Turci se z města stáhli a 9. prosince pak Britové Jeruzalém obsadili.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> Chaotická situace zavládla po únorové a říjnové revoluci na kavkazské frontě, kde docházelo k rozkladu ruské armády a Rusové v průběhu roku 1917 vyklízeli dříve dobyté pozice ve východní Anatolii. Ačkoliv část bývalých pozic převzali po ustupujících ruských silách Arméni, předznamenal rozklad Ruského impéria nový osmanský postup směrem na Zakavkazsko.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref>
=== 1918 ===
==== Rozklad Ruska a východní fronty ====
V Rusku se nepřehledná situace od počátku roku 1918 nadále komplikovala, neboť proti oslabené centrální vládě se začaly kromě antibolševických sil bouřit i neruské národy žádající samostatnost. Od Ruska se ještě v prosinci 1917 odtrhlo [[Finské království|Finsko]], které se následně propadlo do bojů vlastní [[Finská občanská válka|občanské války]] mezi Rudými podporovanými ruskými bolševiky a Bílými na jejichž stranu se postavili Němci.<ref name="Keegan (2003), 298–300.">Keegan (2003), s. 298–300.</ref> V baltských zemích došlo v únoru k vyhlášení samostatnosti [[Litevské království (1918)|Litevského království]], přičemž o vlastní stát usilovali také [[Lotyši]], [[Estonci]] a [[Baltští Němci]]. Vedle samostatného [[Polské království (1916–1918)|Polského království]] podpořilo Německo [[9. leden|9. ledna]] i nezávislost [[Ukrajinský stát|Ukrajinského státu]], s nímž [[9. únor]]a v [[Brest (Bělorusko)|Brestu]] podepsalo mírovou smlouvu.<ref name="Willmott (2005), 250">Willmott (2005), s. 250.</ref> Se snahami vybojovat svému národu nezávislost na hroutícím se Rusku však vystoupili také [[Bělorusové]], [[Moldavané]], [[Kozáci|donští kozáci]], [[Gruzíni]], [[Arméni]] nebo [[Azerové|Ázerbájdžánci]].<ref name="Keegan (2003), 302.">Keegan (2003). Str. 302.</ref>
[[Soubor:Saksa vägede paraad Tartus 1918.jpg|náhled|vlevo|Němečtí vojáci pochodující v [[Estonsko|estonském]] městě [[Tartu]], únor 1918|alt=Němečtí vojáci pochodující estonským městem Tartu. Přihlíží dav civilistů.]]
Probíhající jednání o podobě mírové smlouvy mezi Německem a bolševickým Ruskem, která se odehrávala od prosince v běloruském Brestu, se ruská delegace snažila protahovat očekávajíc brzké vypuknutí revoluce mezi německými dělníky.<ref name="Keegan (2003), 301.">Keegan (2003), s. 301.</ref> Němci se však mezitím dohodli na míru s ukrajinskými představiteli a po vypršení svého [[Ultimátum|ultimáta]] podnikli [[Operace Faustschlag|operaci Faustschlag]], během níž obnovili útok proti chabě bráněným příhraničním oblastem evropského Ruska. Do počátku března pak vojska Ústředních mocností obsadila celé tehdejší [[Pobaltí]], Bělorusko, Ukrajinu a také poloostrov [[Krym]]. V [[Brestlitevský mír|Brestlitevské smlouvě]], kterou podepsaly [[Německé císařství]] a bolševické Rusko dne [[3. březen|3. března]] [[1918]], byl mezi oběma zeměmi uzavřen mír. Zároveň Rusko akceptovalo ztrátu předválečných území v západních oblastech bývalého impéria obývaných neruskými národy o celkové rozloze 330 000 km<sup>2</sup>.<ref name="Keegan (2003), 301." /><ref name="Westwell (2013), 158.">Westwell (2013), s. 158.</ref> Poté byla [[7. květen|7. května]] uzavřena mírová smlouva i mezi Ústředními mocnostmi a Rumunskem. [[Bukurešťský mír (1918)|Bukurešťskou mírovou smlouvu]] však odmítl podepsat rumunský král [[Ferdinand I. Rumunský|Ferdinand I.]]<ref name="Westwell (2013), 164.">Westwell (2013), s. 164.</ref> [[Východní fronta (první světová válka)|Východní fronta]] první světové války tím na počátku roku 1918 pro Německo definitivně přestala existovat a německé velení mohlo přikročit k realizaci zamýšleného rozhodujícího útoku na [[Západní fronta (první světová válka)|západní frontě]].<ref name="pacner37">PACNER, Karel: Osudové okamžiky Československa, s. 37-40.</ref> Část vojenských sil Rakouska-Uherska mohla být navíc přesunuta i na italskou frontu.<ref name="Westwell (2009), 232.">Westwell (2009), Str. 232.</ref>
==== Porážky Osmanské říše ====
[[Soubor:Indian lancers in Haifa 1918.jpg|náhled|Indičtí vojáci v [[Haifa|Haifě]]|alt=Indičtí vojáci projíždějí na koních ulicemi Haify. Přihlíží dav civilistů.]]
Ruské odstoupení z války pomohlo také slábnoucí [[Osmanská říše|Osmanské říši]], která se mohla více soustředit na postupující vojska Britského impéria v [[Palestina|Palestině]] a [[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Osmanská armáda byla již do značné míry vyčerpaná a její velká část byla stále vázána také na [[Kavkaz]]e, kde po rozkladu Ruského impéria došlo ke zhroucení kavkazské fronty. O tuto strategickou oblast umožňující přístup ke zdrojům ropy a zakaspické bavlny však projevovali zájem kromě Turků a samotných kavkazských národů usilujících o suverenitu také Němci a Britové, kteří sem ve snaze o ovládnutí tohoto prostoru rovněž vyslali své oddíly. Vakuum po rozkladu ruské armády chtěli Britové zacelit také na [[Persie|perské]] frontě, kde se snažili zabránit Turkům v proniknutí do [[Střední Asie]].<ref name="Keegan (2003), 302–303.">Keegan (2003). Str. 302–303.</ref> Po rozkladu carské armády se pod osmanským tlakem se zhroutila [[Zakavkazská demokratická federativní republika]] a oddílům [[Enver Paša|Envera Paši]] se podařilo odrazit Brity a obsadit [[Baku]]. Na další ofenzívu v Zakavkazsku se však již armáda Osmanské říše nezmohla.<ref name="Gilbert (2005), 558">Gilbert (2005), s. 558.</ref> Fronta se v roce 1918 stabilizovala také v Mezopotámii, odkud Britové odveleli část sil do Palestiny. Generál [[Lionel Dunsterville]] byl navíc z Bagdádu v lednu v čele speciální jednotky o síle 350 mužů vyslán na sever. Cílem Dunstervillea bylo obsadit ropná pole v okolí [[Baku]].<ref name="Westwell (2013), 157.">Westwell (2013), Str. 157.</ref> Na jaře se tak hlavní britské síly na Středním východě soustředily v Palestině, přičemž cílem Egyptského expedičního sboru posíleného o čerstvé indické jízdní jednotky bylo vytlačit Turky ze Sýrie. I s pomocí arabských spojenců porazila britská armáda pod velením generála Allenbyho v září 1918 osmanské oddíly v [[Bitva u Megida (1918)|bitvě u Megida]], načež Britové obsadili [[Nazaret]], [[Haifa|Haifu]] a překročili řeku [[Jordán]]. Po porážce u Megida se osmanská obrana na syrsko-palestinské frontě zhroutila a v říjnu pak Britové a Arabové obsadili také města [[Damašek]] a [[Aleppo]] a Francouzi, kteří se vylodili v [[Libanon]]u, dobyli přístav [[Bejrút]].<ref name="Westwell (2013), 177.">Westwell (2013), Str. 177.</ref>
==== Anabáze československých legií ====
[[Soubor:Czech Troops.jpg|náhled|vlevo|[[Československé legie]] v Rusku|alt=Nastoupené salutující jednotky československých legionářů.]]
Negativní následky měl brestlitevský mír pro československý odboj, protože zvýšil šance, že nakonec Rakousko-Uhersko a Německo válku vyhrají. Československé vojsko se z občanskou válkou zmítaného Ruska začalo přesouvat po železnici na východ, přičemž se plánovalo následné nasazení českých a slovenských vojáků na západní frontě.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> V březnu 1918 porazili českoslovenští legionáři Němce v [[Bitva u Bachmače|bitvě u Bachmače]] a donutili je uzavřít příměří zaručující československým plukům volný průjezd na [[Transsibiřská magistrála|Transsibiřskou magistrálu]], kterou začátkem léta 1918 československé vojsko téměř celou obsadilo a dobylo všechna velká města na [[Sibiř]]i. Za to si vysloužilo uznání dohodových mocností, a jednotlivé dohodové země začaly postupně v průběhu roku 1918 uznávat [[Československá národní rada|Československou národní radu]] a jejího předsedu T. G. Masaryka. Odtud byl již jen krůček ke [[vznik Československa|vzniku Československa]]. Cara [[Mikuláš II. Alexandrovič|Mikuláše II.]] a jeho rodinu se ale československým legiím ze zajetí již zachránit nepodařilo. Dne 17. července 1918, necelý týden před příchodem legií do [[Jekatěrinburg]]u, byla na přímý příkaz bolševického vedení celá [[Zavraždění carské rodiny|rodina bývalého cara vyvražděna]]. Následoval přesun legií po magistrále do přístavního města [[Vladivostok]] a postupné odplouvání kolem světa zpět do Evropy.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref>
==== Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona ====
[[Soubor:14Points.jpg|náhled|[[Kongres Spojených států amerických|Kongres USA]] během projevu prezidenta [[Woodrow Wilson|Wilsona]], [[8. leden|8. ledna]] [[1918]]|alt=Sál kongresu USA během projevu prezidenta Wilsona]]
Ke státům Dohody, stále hlasitěji podporujícím snahy středoevropských národů o sebeurčení, se přidaly rovněž Spojené státy americké. Americký prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] pronesl v Kongresu [[8. leden|8. ledna]] [[1918]] projev, během nějž prezentoval svůj [[Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona|čtrnáctibodový mírový program]]. Základní principy poválečného uspořádání světa měly přitom být postaveny právě na principu [[Právo národů na sebeurčení|sebeurčení národů]], na [[Volný trh|volném obchodu]] a nově ustanovené [[Mezinárodní organizace|mezinárodní organizaci]] zajišťující s pomocí otevřené diplomacie kolektivní bezpečnost.<ref name="Westwell (2013), 156.">Westwell (2013), Str. 156.</ref> Americké jednotky se mezitím ve stále větších počtech přesouvaly do Evropy, kde pomáhaly doplňovat síly států Dohody. Do března roku 1918 dorazilo do Francie 318 000 amerických vojáků a do konce léta se jejich počet zvýšil na 1 300 000. Na konci války měly pak Spojené státy k dispozici téměř čtyři miliony vyzbrojených mužů. Na západní frontě se před jejich příchodem začalo naplno projevovat celkové vyčerpání obou válčících stran. Kvůli vysokým ztrátám v nekončících pozičních bojích již Britové, Francouzi a ani Němci nebyli schopni pokračovat v dlouhodobé válce a připravovat nové útoky znamenající vždy obrovské ztráty.<ref name="Keegan (2003), 294–295.">Keegan (2003), s. 294–295.</ref>
==== Poslední ofenzívy Ústředních mocností a protiútok Dohody ====
[[Soubor:World War I photographs - NARA - 285377.jpg|náhled|vlevo|Američtí ženisté se vrací z bitvy o St. Mihiel, září 1918|alt=Oddíl amerických ženistů pracujících na překážkách s ostnatým drátem.]]
Němci bojující s časem se proto rozhodli přikročit na jaře roku 1918 k rozhodujícímu úderu na západní frontě, který naplánoval generál [[Erich Ludendorff|Ludendorff]]. Po rozkladu Ruského impéria přesunuly Ústřední mocnosti většinu uvolněných jednotek na počátku roku 1918 právě na západní frontu, kde německá armáda zahájila jarní [[Ludendorffova ofenzíva|Ludendorfovu ofenzívu]]. Série velkých německých výpadů začala [[21. březen|21. března]] útokem proti britskému úseku fronty v prostoru mezi [[Arras]]em a řekou [[Oise (řeka)|Oise]]. Přestože se i díky mohutné palebné podpoře téměř 6 500 děl Němci probili až k řekám Somma a Acre, nepodařilo se jim dobýt Arras a [[ofenzíva Michael]] byla koncem března kvůli vyčerpání německých vojáků a nedostatku záloh zastavena.<ref name="Willmott (2005), 252– 253">Willmott (2005), s. 252–253.</ref> Německé jarní útoky na západě však pokračovaly hned v dubnu, kdy byla zahájena [[Čtvrtá bitva u Yper|ofenziva Georgette]]. Němcům se [[9. duben|9. dubna]] podařilo překonat méně zkušené portugalské jednotky u řeky [[Leie]], načež dobyli [[Mesen]] a přiblížili se k Yprům.<ref name="Willmott (2005), 254">Willmott (2005), s. 254.</ref> Nejúspěšnější z německých jarních útoků byla [[ofenziva Blücher-Yorck]] zahájená [[27. květen|27. května]]. Německé oddíly v rámci tohoto útoku překročily Aisnu, dobyly Soissons a zastavit se je podařilo teprve během [[Druhá bitva na Marně|druhé bitvy na řece Marně]]. Znovu tak byla ohrožena Paříž, kterou Němci ostřelovali s pomocí [[Pařížské dělo|dalekonosných děl]] s ráží 21 cm.<ref name="Westwell (2013), 159.">Westwell (2013), Str. 159.</ref> Jarní porážky přiměly Dohodu vytvořit kvůli koordinaci vojenských operací společné velení, do jehož čela byl zvolen náčelník francouzského generálního štábu [[Ferdinand Foch]].<ref name="Willmott (2005), 256">Willmott (2005), s. 256.</ref> Německé velení se pokusilo na jarní úspěchy navázat, avšak následné očekávané letní útoky během [[Ofenziva Gneisenau|ofenzivy Gneisenau]] a [[Ofenzíva Marna-Remeš|ofenzívy Marna-Remeš]] byly s velkými ztrátami odraženy.<ref name="Willmott (2005), 258– 259">Willmott (2005), s. 258–259.</ref> Ani přesun sil z Ruska tak Ústředním mocnostem na západě nezajistil rozhodující úspěch a série útoků zcela vyčerpala poslední německé zálohy. Během léta pak Dohoda posílená o americké jednotky přistoupila k zdrcujícímu protiútoku. [[8. srpen|8. srpna]] [[1918]] zaútočili Britové, Francouzi a Američané [[Bitva u Amiens|u Amiensu]], kde bylo do boje nasazeno 456 tanků.<ref name="Willmott (2005), 263">Willmott (2005), s. 263.</ref> Skrz německé pozice se podařilo probít mezi [[Albert (Somme)|Albertem]] a [[Montdidier (Somme)|Montdidierem]], načež následovala série dohodových výpadů po celé linii západní fronty známá jako [[stodenní ofenzíva]]. Britská 1. a 3. armáda se pak spolu s australským a americkým sborem probila na konci září mezi [[Cambrai]] a St. Quentinem skrze německá postavení na Hindenburgově linii.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> Francouzsko-britská vojska se valila na [[Sedan]], německá obrana se začala hroutit a německé velení pochopilo, že válka je prohraná. Velitel Ludendorff kvůli záchvatu [[28. září]] zkolaboval a vojenské orgány žádaly již druhý den, aby byla co nejrychleji zahájena jednání o příměří.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref>
[[Soubor:The Battle of the Piave River, June 1918 Q19087.jpg|náhled|Italští vojáci v obranných pozicích při řece Piavě, červen 1918|alt=Desítka usmívajících se italských vojáků sedících v zákopu.]]
Ztroskotala i rakousko-uherská [[bitva na Piavě|ofenzíva na Piavě]], kterou v červnu vedla 11. armáda výpadem z Tridentska a 6. armáda útokem v samém údolí řeky Piavy. Přestože se Rakušanům podařilo Piavu na několika místech překročit a do [[18. červen|18. června]] vytvořit pět předmostí, tlak italských jednotek podpořených spojenci a tenčící se zálohy donutily rakousko-uherské velení ofenzívu ukončit a stáhnout vojáky zpět za rozvodněnou řekou.<ref name="Willmott (2005), 274">Willmott (2005), s. 274.</ref> Italský vrchní velitel [[Armando Diaz]] s protiútokem otálel, neboť si uvědomoval náročnost přechodu Piavy a vyčerpání vlastních vojáků. Italům pomáhal čas, neboť rakousko-uherská armáda se po poslední neúspěšné ofenzívě a pod tlakem Dohody postupující na Balkáně již začínala rozkládat. Rozhodující italský útok na Piavě známý jako [[Bitva u Vittorio Veneta|bitva u Vittorio Veneta]] byl zahájen v samém závěru války v noci z [[23. říjen|23.]] na [[24. říjen|24. října]]. I s pomocí britských, francouzských a amerických divizí se Italům podařilo obsadit druhý břeh a obrátit demoralizovanou rakousko-uherskou armádu na ústup.<ref name="Willmott (2005), 276–277">Willmott (2005), s. 276–277.</ref>
Situace Ústředních mocností začala být neudržitelná také na Balkáně. V červnu se velení nad Orientální armádou rozmístěnou v Makedonii ujal francouzský generál [[Louis Franchet d'Espèrey]], který začal s přípravou společného útoku na sever.<ref name="Willmott (2005), 270">Willmott (2005), s. 270.</ref> [[Vardarská ofenzíva|Vardarskou ofenzívu]] zahájila Dohoda [[14. září]]. Následovalo vítězství v [[Bitva u Dobrého Pole|bitvě u Dobrého Pole]] a demoralizované bulharské jednotky začaly pod tlakem tohoto útoku ustupovat. Britové spolu s Řeky vytlačili Bulhary od Dojranského jezera a Francouzi, Srbové a Italové útočící na soluňské frontě západněji u města [[Bitola]] rychle postupovali na sever. Tak došlo ke zhroucení soluňské fronty, načež francouzské oddíly [[29. září]] obsadily [[Skopje]] a Britové postupovali [[Thrákie|Thrákií]] dál na východ směrem ke Konstantinopoli.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Po zániku soluňské fronty a kapitulaci Bulharska byly zbývající jednotky Ústředních mocností do konce války vytlačeny z celého Balkánu. Srbové s podporou Francouzů, Italů a Řeků v průběhu října donutili rakousko-uherské síly ustoupit z Kosova, Albánie, Černé Hory i Srbska, přičemž Bělehrad byl osvobozen počátkem listopadu 1918.<ref name="Westwell (2009), 234–235.">Westwell (2009), Str. 234–235.</ref>
==== Zhroucení Ústředních mocností a konec války ====
[[Soubor:Waffenstillstand gr.jpg|náhled|vlevo|Německá delegace v železničním [[Vagón z Compiègne|vagónu u Compiègne]] při podpisu [[Příměří z Compiègne|příměří]] [[11. listopad]]u 1918|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.]]
Katastrofální situace na frontách a rozklad vyčerpaného zázemí donutily představitele Ústředních mocností žádat o ukončení války. Jako první kapitulovalo Bulharsko. [[Soluňské příměří|Smlouva o příměří]] byla podepsána [[29. září]], přičemž jeho podmínky vstoupily v platnost následujícího dne.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Rozklad vlastní armády a dohodová vojska postupující k hlavnímu městu donutily ke stejnému kroku také Osmanskou říši. Tzv. [[Mudroské příměří]] bylo Osmany podepsáno [[30. říjen|30. října]] na ostrově [[Lémnos]].<ref name="Willmott (2005), 278">Willmott (2005), s. 278.</ref> Po boku Německého císařství zůstalo nakonec pouze Rakousko-Uhersko, které však bylo dlouhou válkou již zcela vyčerpáno. Dne [[14. říjen|14. října]] vzkázal císař Karel americkému prezidentu Wilsonovi, že je ochoten jednat o podmínkách příměří a [[16. říjen|16. října]] vydal ve snaze zachránit hroutící se monarchii [[Národní manifest]] slibující federalizaci Rakousko-Uherska.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Tyto kroky však již přišly pozdě, protože v následujících dnech se [[Rakousko-Uhersko]] [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]]. [[28. říjen|28. října]] došlo v [[Praha|Praze]] k [[Vznik Československa|vyhlášení Československa]] a následující den došlo v [[Záhřeb]]u také k vyhlášení samostatného [[Stát Slovinců, Chorvatů a Srbů|Státu Slovinců, Chorvatů a Srbů]]. Ustupující rakousko-uherská armáda stahující se po [[Bitva u Vittorio Veneta|porážce u Vittorio Veneta]] ze severní Itálie však ještě podepsala s italskými veliteli [[příměří ve Villa Gusti]] nedaleko [[Padova|Padovy]].<ref name="Willmott (2005), 276–278">Willmott (2005), s. 276–278.</ref> Jednání se zástupci již prakticky neexistujícího státu začala [[1. listopad]]u a k podpisu příměří došlo [[3. listopad]]u v 15 hodin s platností od stejné hodiny následujícího dne.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Dne [[11. listopad]]u podepsal rakouský císař [[Karel I.]] pod silným nátlakem prohlášení, že se vzdává všech zásahů do státních záležitostí (nikoli abdikaci). Téhož dne císař opustil i [[Schönbrunn]]ský zámek ve [[Vídeň|Vídni]], čímž Rakousko-Uhersko definitivně zaniklo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pernes | jméno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Poslední Habsburkové | vydavatel = Barrister a Knižní klub | místo = Brno | rok = 1999 | počet stran = | kapitola = Zhroucení | strany = 193 | isbn = 80-85947-30-7}}</ref>
Osamocené Německo, kde se na počátku listopadu [[Kielská vzpoura|vzbouřila část námořnictva]] a na mnoha místech vypukla [[Listopadová revoluce (Německo)|revoluce]] bylo rovněž donuceno žádat o ukončení války. Vyjednávání se zástupci Dohody byla zahájena 8. listopadu poblíž [[Compiègne]].<ref name="pacner111">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 111-115</ref> Dne [[9. listopad]]u abdikoval německý císař [[Vilém II. Pruský|Vilém II.]] a sociální demokraté vyhlásili v Berlíně republiku.<ref name="pacner111" /> [[Příměří z Compiègne]] ukončující boje první světové války bylo v [[Vagón z Compiègne|železničním vagónu]] podepsáno ráno [[11. listopad]]u [[1918]] a vstoupilo v platnost téhož dne v 11 hodin. Tím první světová válka oficiálně skončila.<ref name="pacner111" /><ref name="Kershaw (2017), 72–73">Kershaw (2017), s. 72–73.</ref> Jako poslední z německých jednotek kapitulovaly oddíly generála Paula von Lettow-Vorbecka, které se o uzavření příměří dozvěděly během bojů v [[Severní Rhodesie|Severní Rhodesii]]. Lettow-Vorbeck formálně složil zbraně [[25. listopad]]u 1918.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref>
== Válečné zločiny ==
=== Znásilnění Belgie ===
[[Soubor:Damage To Louvain, Belgium, 1914 Q53271.jpg|náhled|Vypálené centrum [[Lovaň|Lovaně]]|alt=Trosky centra Lovani.]]
Porušení belgické neutrality bylo hlavním argumentem, proč do války proti Německu vstoupila na počátku války Velká Británie. Nečekaný odpor belgických jednotek i nepřátelský postoj Belgičanů vyprovokoval útočící Němce k sérii odvetných zákroků namířených i proti civilnímu obyvatelstvu. Množství nevojáků bylo kvůli často domnělému odporu popraveno, přičemž známým se stal incident z [[Dinant]]u, kde němečtí vojáci usmrtili přes 600 civilistů včetně žen a dětí.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Stovky lidí byly popraveny rovněž v [[Aarschot]], [[Tamines]], [[Andenne]] či [[Seiles]].<ref name="Keegan (2003), 73">Keegan (2003), s. 73.</ref> Neblaze proslulo především vypálení [[Lovaň|Lovaně]], kde kromě masakru stovek místních obyvatel lehla popelem pětina domů spolu s [[Katolická univerzita v Lovani|univerzitní]] knihovnou uchovávající vzácné [[středověk]]é [[rukopis]]y.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Německé zločiny v Belgii ještě zveličila britská, francouzská a později americká [[propaganda]] hovořící o „[[Německý vpád do Belgie (první světová válka)|znásilnění Belgie“]]. Příběhy o usmrcených duchovních, dětech a znásilněných ženách vyvolaly rozhořčení veřejného mínění ve státech Dohody a v neutrálních zemích.<ref name="Gilbert (2005), 72–73">Gilbert (2005), s. 72–73.</ref> Velký mezinárodní ohlas vzbudila poprava britské zdravotnice [[Edith Cavellová|Edith Cavell]], která napomáhala k útěku britským zajatcům. Během války došlo k hospodářské exploataci Belgie a k nasazení přibližně 100 000 Belgičanů na nucenou práci v Německu.<ref>HULICIUS, Eduard. ''Belgie'' Praha: Libri, 2006. Str. 148.</ref>
=== Okupace Srbska ===
[[Soubor:Austrian soldiers executing Serbs, 1917.jpg|náhled|vlevo|Rakousko-uherští vojáci popravují Srby|alt=Oddíl rakousko-uherských vojáků popravují klečící Srby.]]
K násilnostem vůči srbskému obyvatelstvu docházelo ze strany útočících rakousko-uherských vojáků od vypuknutí války. Srbská armáda často postrádající vybavení se totiž v hornatém terénu často spoléhala na partyzánský způsob boje a ve velké míře ji podporovalo také domácí obyvatelstvo. Rakušané odpovídali hromadným zatýkáním a popravami civilistů často i v případě pouhého podezření z napomáhání nepřátelským vojákům.<ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 57–58">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 57–58.</ref> Docházelo i k hromadným popravám zajatých srbských vojáků. [[26. říjen|26. října]] 1915 například bulharští vojáci spolu s členy [[Vnitřní makedonská revoluční organizace|VMRO]] popravili více než stovku srbských zajatců vyvlečených z nemocnice ve městě [[Štip]]. Po porážce srbské armády v roce 1915 došlo k okupaci Srbského království, které bylo rozděleno na rakousko-uherskou a bulharskou okupační zónu. Habsburská monarchie využívala [[Generální guvernorát Srbsko|obsazené srbské území]] jako zdroj surovin a lidských sil. Během války prošlo internačními a pracovními tábory přibližně 150 000 Srbů. Bulhaři usilující o přímé začlenění srbských oblastí k Bulharsku přikročili ve své okupační zóně k tvrdé [[Bulharizace|bulharizaci]]. Množství představitelů srbské inteligence bylo internováno a několik bylo i zavražděno, například [[Skopje|skopský]] metropolita [[Vićentije Krdžić]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pelikán | jméno = Jan | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Srbska | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7106-671-0 | poznámka = Dále jen ''Dějiny Srbska'' | strany = 274–276}}</ref> Známým se stal i masakr ve městě [[Surdulica]], kde na přelomu let 1916 a 1917 popravily bulharské orgány přes 2 000 Srbů. V reakci na bulharský útlak došlo v únoru 1917 k [[Toplické povstání|Toplickému povstání]], které bylo potlačeno jednotkami Ústředním mocností. Následovaly tvrdé represe namířené proti srbským civilistům, které si vyžádaly přibližně 15 000 obětí.<ref name="Pelikán (2005), 279">Pelikán (2005), 279.</ref>
První světová válka znamenala pro Srbsko demografickou katastrofu. Odhaduje se, že v bojích padlo 278 000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> – 400 000 srbských vojáků a 845 000 civilistů podlehlo během bojů podvýživě, epidemiím a perzekuci. Dalších 100 000 vojáků bylo v bojích zmrzačeno. Srbsko tak mělo v letech 1914 až 1918 přijít o 53 % mužské populace ve věku mezi 18 a 55 lety.<ref name="Pelikán (2005), 281">Pelikán (2005), 281.</ref>
=== Užití chemických zbraní ===
[[Soubor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhled|Oslepení angličtí vojáci po [[Čtvrtá bitva u Yper|čtvrté bitvě u Yper]], duben 1918|alt=Řada oslepených britských vojáků držících se za ramena.]]
Signatáři [[Haagské úmluvy|Haagských úmluv]] z let [[1899]] a [[1907]] se zavázali nepoužívat v případě vojenského konfliktu [[Chemická zbraň|chemické zbraně]]. V první světové válce však užitím bojových plynů porušily Haagské úmluvy obě strany. Francouzská armáda využívala již od srpna 1914 granáty plněné [[Slzný plyn|slzným plynem]]. Němci poprvé využili dělostřelecké náboje plněné slzným plynem [[xylylbromid]]em proti Rusům v [[Bitva u Bolimova|bitvě u Bolimova]] počátkem roku 1915.<ref name="Willmott (2005), 117">Willmott (2005), s. 117.</ref> Na západní frontě byly bojové plyny poprvé úspěšně nasazeny během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u Yper]], kdy Němci k prolomení britských a francouzských linií vypustili 160 tun chloru.<ref name="Keegan (2003), 160–161">Keegan (2003), s. 160–161.</ref> Obě strany v pokračující válce využívaly i další smrtící bojové plyny jako [[fosgen]] nebo hořčičný plyn, [[yperit]]. V reakci na nasazení chemických zbraní obě strany rozvíjely původně primitivní ochranné prvky a zaváděly do výbavy vojáků i stále dokonalejší [[Ochranná maska|plynové masky]].<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref>
=== Etnické čistky ===
[[Soubor:Ambassador Morgenthau's Story p314.jpg|náhled|vlevo|Těla zavražděných arménských civilistů|alt=Mrtvá těla popravených arménských civilistů ležících mezi stromy.]]
Během války byly usmrceny miliony civilistů, kteří byli zabiti během vojenských operací, při masakrech nebo [[pogrom]]ech. Nejrozsáhlejší [[Etnická čistka|etnickou čistkou]], ke které došlo během války, byla [[Arménská genocida|genocida Arménů]].<ref name="Keegan (2005), 16">Keegan (2005), s. 16.</ref> Drastická opatření vůči arménské komunitě zavedly osmanské úřady po porážce u Sarikamiše na jaře roku 1915. Elity a část mužů v produktivním věku byly popraveny a zbývající arménské obyvatelstvo bylo během pochodů smrti deportováno do koncentračního tábora v [[Aleppo|Aleppu]].<ref name="Gilbert (2005), 204–205">Gilbert (2005), s. 204–205.</ref> Přeživší byli následně vedeni přes [[Syrská poušť|Syrskou poušť]] do táboru v [[Dajr az-Zaur]]. Dle odhadů bylo během [[Genocida|genocidy]] usmrceno 1 000 000 až 1 500 000 Arménů.<ref name="Gilbert (2005), 234–235">Gilbert (2005), s. 234–235.</ref> Kromě Arménů však Turci během války pronásledovali i další etnické a náboženské skupiny, které byly považovány za podezřelé a neloajální. Hovoří se rovněž o [[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a [[Asyrská genocida|Asyřanů]] a perzekuci se nevyhnuly ani další křesťanské komunity žijící na území Osmanské říše. Během války na kavkazské frontě se naopak násilností vůči muslimskému obyvatelstvu dopouštěly jednotky vzbouřených Arménů.<ref name="Keegan (2005), 180">Keegan (2005), s. 180.</ref>
Druhou zemí, kde docházelo k velkým masakrům a etnickým čistkám, bylo carské Rusko. S blížící se frontovou linií se část obyvatel Polska, Litvy a Ukrajiny obracela proti židovským spoluobčanům, kteří byli označováni za potenciální špióny sympatizující s Ústředními mocnostmi. Na mnoha místech docházelo k vyhánění Židů z jejich domovů a násilnostem, přičemž organizací protižidovských pogromů prosluli na východní frontě především kozáci bojující v carské armádě.<ref name="Gilbert (2005), 200">Gilbert (2005), s. 200.</ref> Velkokníže Nikolaj navíc v roce 1915 rozhodl o přesídlení 150 000 německých osadníků z [[Volyň|Volyně]] na [[Sibiř]]. Odhaduje se, že násilné přesídlení nepřežila třetina až polovina z nich. Carské úřady se zločinů vůči civilnímu obyvatelstvu dopouštěly i ve střední Asii, kde v roce 1916 vypuklo protiruské povstání muslimského obyvatelstva. Po potlačení povstání v ruském [[Turkestán]]u byly zmasakrovány nebo vyhnány z domovů tisíce [[Kyrgyzové|Kyrgyzů]], [[Kazaši|Kazachů]] a příslušníků dalších muslimských národů.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kokaisl | jméno = Petr | titul = Dějiny Kyrgyzstánu očima pamětníků: 1917–1938 | url = | vydavatel = Nostalgie | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 248 | kapitola = Povstání v roce 1916 | strany = 60–75 | isbn = 978-80-905365-0-0 }}</ref>
=== Námořní blokáda a ponorková válka ===
{{Podrobně|První bitva o Atlantik|Seznam válečných lodí ztracených během první světové války}}
[[Soubor:Bundesarchiv DVM 10 Bild-23-61-17, Untergang der "Lusitania".jpg|náhled|Potopení parníku [[RMS Lusitania|RMS ''Lusitania'']]|alt=Ilustrace potápějícího se parníků.]]
Německo i Británie začaly s počátkem války, v rozporu s ustanovením druhé Haagské konference, klást v Severním moři [[Minové pole|minová pole]]. Británie prohlásila oblast Severního moře za bojové pásmo a navíc přes odpor některých neutrálních států, jako například [[Švédsko|Švédska]] či [[Norsko|Norska]], přistoupila k námořní blokádě Ústředních mocností.<ref name="Gilbert (2005), 154">Gilbert (2005), s. 154.</ref> Zadržené neutrální lodě byly eskortovány do britských přístavů, kde Britové zabavovali zboží vojenského charakteru. Britská vláda postupně zařadila mezi [[kontraband]] téměř veškeré zboží převážené na neutrálních lodích a dodnes je diskutováno, zda takto striktní blokáda neporušovala mezinárodní [[válečné právo]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = | titul = Velká válka na moři. Díl 2. Rok 1915 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-85-0 | počet stran = 226 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 2. díl. Rok 1915. (2001)''] | strany = 128–129}}</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 151">Hrbek (2002), s. 151.</ref> V důsledku účinné blokády začalo obyvatelstvo Ústředních mocností strádat hlady a stovky tisíc civilistů v Německu a Rakousko-Uhersku v důsledku vyhladovění za války zemřely.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref>
Německá strana disponující slabším námořnictvem zareagovala na britskou převahu na mořích nasazením ponorek. Ponorkové války s obchodním loďstvem nepřátel se, kromě Japonska a USA, zúčastnily v letech 1914 až 1918 všechny námořní velmoci zapojené do války, avšak nejničivěji si vedla především německá strana.<ref name="Hrbek (2002), s. 161–164">Hrbek (2002), s. 161–164.</ref> Kromě snahy o oslabení britské blokády se Němci snažili s pomocí ponorek ohrozit zásobování samotné Británie zcela závislé na námořní dopravě.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 161">Hrbek (2002), s. 161.</ref> K prvnímu útoku německé ponorky na obchodní loď bez předchozího varování došlo v [[Calaiská úžina|Calaiské úžině]] [[26. říjen|26. října]] 1914, kdy [[Třída U 23|SM ''U 24'']] torpédovala francouzský trajekt ''Amiral Ganteaume'' převážející do Británie belgické uprchlíky. Nedošlo však k jeho potopení a ''Amiral Ganteaume'' doplul do přístavu, přestože během útoku zahynulo na jeho palubě 40 osob.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 1. Rok 1914 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-84-2 | počet stran = 258 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 1. díl. Rok 1914. (2001)''] | strany = 97}}</ref> Během války potopily německé ponorky přibližně 6 000 obchodních lodí o [[Registrovaná tonáž|tonáži]] přibližně 12 milionů [[Brutto registrovaná tuna|BRT]].<ref name="Hrbek (2002), s. 163">Hrbek (2002), s. 163.</ref> Přes tyto úspěchy však Německo nedokázalo Británii s pomocí ponorek vyřadit z války. Důvodem byl jejich nedostatečný počet a malý akční rádius spolu se zavedením účinné obranné taktiky [[konvoj]]ů, kdy skupiny obchodních lodí doprovázely lodě válečné.<ref name="Hrbek (2002), s. 162">Hrbek (2002), s. 162.</ref> Neomezená ponorková válka a potápění neutrálních plavidel navíc výrazně přispěly ke zhoršení vztahů Německa se Spojenými státy.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref>
== Zázemí ==
[[Soubor:The Arms Production in Britain in the First World War Q27873.jpg|náhled|vlevo|Ženy zaměstnané v [[londýn]]ské zbrojovce|alt=Skupina žen pózujících před dělostřeleckými náboji v muniční továrně.]]
Na počátku konfliktu žádný ze zapojených států nepočítal s dlouhou opotřebovávací válkou vyžadující všechny dostupné lidské i materiální prostředky. Totální válka mobilizovala k podpoře vojenského úsilí celé zázemí, které představovalo tzv. ''domácí frontu''. Všechny státy postupně zaváděly centralistická opatření a ve snaze podřídit hospodářství válečnému úsilí zvyšovaly výkon průmyslové výroby a usilovaly o sociální zabezpečení vlastního obyvatelstva.<ref name="Willmott (2005), 122">Willmott (2005), s. 122.</ref> Klíčovou úlohu měl během války rychle rostoucí [[zbrojní průmysl]], který odčerpával značnou část zdrojů a zaměstnával stále větší množství obyvatel. Nedostatek pracovních sil po povolání mužů do armád byl kompenzován zapojením žen, které byly zaměstnávány jako úřednice, pracovaly v dopravě, zemědělství, lehkém i těžkém průmyslu. Například ve Francii se počet dělníků ve zbrojovkách zvýšil z 50 000 v roce 1914 na 1 700 000 v roce 1918, přičemž dvě třetiny z nich tvořily právě ženy.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref>
Nedostatek potravin vedl některé státy k zavedení [[Přídělový systém|přídělového systému]], kdy byly především potraviny, ale i další nedostatkové komodity jako palivo, šatstvo a další zboží, vydávány pouze na základě přídělových lístků. Nejhůře se nedostatek potravin a dalšího zboží začal kvůli námořní blokádě v průběhu války projevovat v Německu a Rakousko-Uhersku. Obyvatelstvo Ústředních mocností trpělo hladem a snižující se příděly donutily strádající obyvatele konzumovat [[náhražka|náhražkové]] (''ersatz'') potraviny. Špatná úroda [[brambor]] v roce 1916 předznamenala v Německu a Rakousku tzv. „řepnou“ či „tuřínovou zimu“, neboť jedinými dostupnými potravinami v mnoha městech zůstaly pouze [[krmná řepa]] a [[tuřín]].<ref name="Willmott (2005), 124">Willmott (2005), s. 124.</ref> Stovky tisíc podvyživených civilistů podlehly nemocem, zimě a hladu. Odhaduje se, že jen v Německu zemřelo v letech 1914 až 1918 kvůli podvyživení přibližně 700 000 lidí.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref>
== Podpora války ==
[[Soubor:British_recruits_August_1914_Q53234.jpg|náhled|Britští dobrovolníci v Londýně v srpnu 1914]]
Nacionalismus a militarismus formovaly náladu znepřátelených evropských národů ještě před vypuknutím války. Domácí [[propaganda]] vykreslovala nepřátelské státy a národy jako hrozbu a pobízela obyvatelstvo k podpoře válečného konfliktu.<ref name="Willmott (2005), 12">Willmott (2005), s. 12.</ref> Důraz byl kladen i na [[Vlastenectví|patriotismus]], povinnost vůči vlasti, obranu hodnot, věrnost a čest.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = 187 | isbn = 978-80-257-2935-9 | poznámka = [Dále jen: ''Eksteins (2019)'']}}</ref> Dle britského historika [[Niall Ferguson|Nialla Fergusona]] však nadšení v počátku války rozhodně nesdílela celá evropská společnost, ve které spíše převažovaly existenční obavy a nezřídka i panika.<ref name="Ferguson (2004), 170–179">Ferguson (2004), s. 170–179.</ref> Přesto se válčícím státům podařilo především díky povinným vojenským odvodům a disciplinovanému obyvatelstvu úspěšně mobilizovat miliony mužů. Německo povolalo během války do armády více než 13 400 000 vojáků, Rusko 12 milionů, Francie a Britské impérium více než 8,5 milionu, Rakousko-Uhersko 7 800 000 a Itálie téměř 6 milionů.<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> Británie z počátku spoléhající na profesionální armádu a dobrovolníky musela od roku 1916 rovněž přistoupit k zavedení branné povinnosti a povinným odvodům.<ref name="Ferguson (2004), 186">Ferguson (2004), s. 186.</ref>
[[Soubor:Harry R. Hopps, Destroy this mad brute Enlist - U.S. Army, 03216u edit.jpg|náhled|vlevo|upright|Protiněmecká propaganda v roce 1917]]
Válčící státy se až do konce konfliktu snažily maximalizovat válečné úsilí společnosti také s pomocí propagandy a [[Cenzura|cenzury]] kontrolující tisk ale i osobní korespondenci mezi vojáky a jejich blízkými v zázemí.<ref name="Eksteins (2019), 242">Eksteins (2019), s. 242.</ref> Množství vlasteneckých žurnalistů, akademiků či básníků se do podpory války zapojovalo dobrovolně.<ref name="Ferguson (2004), 210">Ferguson (2004), s. 210.</ref> Propaganda se prostřednictvím plakátů, novin, knih, fotografií a filmů zaměřovala především na posílení odhodlání vlastního obyvatelstva a ovlivnění veřejného mínění v neutrálních státech. Jelikož navíc záhy docházely prostředky na financování války, koncentrovalo se úsilí propagandy i na získávání financí. Obyvatelstvo bylo vyzýváno k podpoře války skrze nákup válečných dluhopisů.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref><ref name="Ferguson (2004), 207">Ferguson (2004), s. 207.</ref> Totální válka vedla i k nebývalému zapojení žen. Ženy nahrazovaly mobilizované muže v práci a byly masivně nasazeny v zemědělství i v průmyslu. Ženy pracovaly nejen jako zdravotnice, ale v některých případech se přímo se zúčastnily i bojů první světové války. V [[Srbská armáda|srbské armádě]] se proslavila [[Milunka Savić]] či Britka [[Flora Sandes]]. Na ruské straně bylo zformováno dokonce několik ženských praporů. Tzv. „prapor smrti“ pod velením [[Maria Leontijevna Bočkareva|Marije Bočkarjovové]] se do bojů zapojil během Kerenského ofenzívy.<ref name="Willmott (2005), 128">Willmott (2005), s. 128.</ref>
== Odpor k válce ==
Vzepětí nacionalismu přehlušilo v roce 1914 hlasy hovořící proti vojenskému konfliktu. Opozice proti válce se formovala především mezi [[Pacifismus|pacifisty]], částí [[Socialismus|socialistů]], [[Anarchismus|anarchisty]], křesťany a [[Feminismus|feministkami]].<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Vůči světové válce vystupovala i část intelektuálů, například profesor práva [[Walther Schücking]], spisovatel [[Romain Rolland]] nebo fyzik [[Albert Einstein]].<ref name="Ferguson (2004), 173–175">Ferguson (2004), s. 173–175.</ref> K zastavení bojů vyzýval i [[papež]] [[Benedikt XV.]],<ref name="Ferguson (2004), 307">Ferguson (2004), s. 307.</ref> který znepřáteleným stranám adresoval [[1. listopad]]u 1914 svou encykliku ''[[Ad beatissimi apostolorum]]'' volající po míru. Do vězení se pro své veřejné vystupování proti válce dostal britský matematik a filosof [[Bertrand Russell]] či americký odborářský vůdce [[Eugene V. Debs]]. Vojenské soudy tvrdě trestaly i šíření protiválečných letáků a docházelo k pronásledování odpíračů vojenské služby.<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Utrpení na frontě a obrovské ztráty záhy zchladily počáteční nadšení některých vojáků. S pokračující válkou docházelo stále častěji k dezercím a vzpourám. Během [[Vánoce|Vánoc]] v roce 1914 došlo na západní frontě k neoficiálnímu vyhlášení [[Vánoční příměří|příměří]] mezi německými, francouzskými a britskými vojáky, kteří opustili zákopy a v území nikoho zpívali [[Koleda|koledy]] a sehráli několik [[fotbal]]ových zápasů.<ref name="Gilbert (2005), 173">Gilbert (2005), s. 173.</ref><ref name="Willmott (2005), 103">Willmott (2005), s. 103.</ref>
[[Soubor:The Deserter.jpg|náhled|vlevo|[[Boardman Robinson]]: ''The Deserter'', 1916|alt=Kresba postavy připomínající Ježíše stojící před popravčí četou složené z vojáků jednotlivých států zapojených do konfliktu.]]
Katastrofální životní podmínky a odpor k nesmyslným jatkám vyvolal mezi vojáky obou stran řadu rebelií. Velké vzpoury nastaly v řadách demoralizované francouzské armády po neúspěchu Nivellovy ofenzívy na jaře roku 1917. Frontu navzdory rozkazům opustilo téměř 30 000 francouzských vojáků a další odmítali do frontových linií nastoupit. Při potlačení vzpoury bylo 24 000 vojáků potrestáno a před vojenské soudy bylo postaveno 3 335 mužů, z nichž 449 dostalo trest smrti. Popraveno však nakonec bylo pouze 27 z nich.<ref name="Willmott (2005), 212–213">Willmott (2005), s. 212–213.</ref> Dezerce byly časté i v italském vojsku či v mnohonárodnostních armádách Rakousko-Uherska, Ruska a Osmanské říše.<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 133–134">Astorri a Salvadori (2010), s. 133–134</ref> Ve válkou vyčerpaném Rusku došlo v roce 1917 k rozkladu armády, hromadným dezercím a k revoluci odstranivší carský režim. Bolševici posléze získali moc i díky slibům na okamžité vystoupení z války. Ve [[Střední Asie|středoasijském]] [[Turkestán]]u se [[Islám|muslimské]] obyvatelstvo začalo proti carskému režimu bouřit dokonce již v roce 1916, kdy došlo ke zrušení výjimky zprošťující muslimy povinné vojenské služby. Toto hnutí později přerostlo v ozbrojené [[Hnutí basmačů|Basmačské povstání]] potlačené teprve ve [[1920–1929|20. letech]] [[Sovětský svaz|Sovětským svazem]]. Nespokojenost s probíhající válkou se promítla i do povstání [[Irové|Irů]] bouřících se proti britské nadvládě. Během [[Velikonoční povstání|Velikonočního povstání]] organizovaného [[Irské republikánské bratrstvo|Irským republikánským bratrstvem]] a podporovaného Němci došlo v [[Dublin]]u v dubnu 1916 k šestidenním bojům s britským vojskem, které však vzpouru irských republikánů dokázalo potlačit.<ref name="Willmott (2005), 227">Willmott (2005), s. 227.</ref> Na konci války proběhly velké vzpoury námořnictva Ústředních mocností. Rakousko-uherští námořníci provedli na počátku února 1918 [[Vzpoura v boce Kotorské|vzpouru v boce Kotorské]] a němečtí námořníci se v listopadu téhož roku [[Kielská vzpoura|vzbouřili v Kielu]], což v Německu předznamenalo [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadovou revoluci]]. U nevládnoucích národů mnohonárodnostních států se odpor k pokračující válce promísil před jejím koncem se snahou o nabytí státní samostatnosti.<ref name="Křen (2005), 343">Křen (2005), s. 343.</ref>
== Důsledky první světové války ==
{{Podrobně|Důsledky první světové války|Pařížská mírová konference (1919)|Oběti první světové války|Mandátní území}}
První světová válka vytvořila dějinný zlom v oblasti vojenské, geopolitické i hospodářské. Promítla se však výrazně i do dějin každodennosti, pokud jde o celospolečenskou atmosféru, tradiční morální hodnoty nebo kulturní zvyklosti a společenské návyky. Velká válka byla průmyslovým konfliktem vyznačujícím se [[Totální válka|totálním]] nasazením obyvatel zapojených států a dlouhými [[Opotřebovávací válka|opotřebovávacími]] [[Zákopová válka|boji v zákopech]]. Konflikt z let 1914 až 1918 představuje jeden ze zásadních zlomů [[20. století]] a [[Moderní dějiny|moderních dějin]] lidstva, jehož důsledky pociťuje dodnes.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = 147–153 | isbn = 978-80-904272-8-0}}</ref> Proto Velkou válku mnozí historici označují za katastrofu definitivně ukončující [[Dlouhé 19. století|dlouhé 19.]] a uvozující [[krátké 20. století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 31">[[Eric Hobsbawm|HOBSBAWM, Eric]]. ''Věk extrémů: Krátké 20. století 1914–1991'' Praha: 1998. [dále jen Hobsbawm (1998)]. Str. 31.</ref><ref name="Vinen (2007), 16–17">[[Richard Vinen|VINEN, Richard]]. ''Evropa dvacátého století'' Praha: 2007. [dále jen Vinen (2007)]. Str. 16–17.</ref>
=== Ztráty a technologický pokrok ===
[[Soubor:Aero Ae-01.jpg|náhled|Rakousko-Uherský [[průzkumný letoun]] [[Hansa-Brandenburg B.I]], vyráběný po válce jako [[Aero Ae-01]]|alt=Odstavený rakousko-uherský průzkumný letoun Hansa-Brandenburg B.I.]]
Ve snaze zvrátit patovou situaci na frontách vyvinuly zapojené státy během války řadu technologických a ekonomických zefektivnění a novinek v oblasti vojenství. Kvůli válce došlo k rozvoji mechanizace, vývoji mnoha nových a vylepšení stávajících zbraní, které získávaly nebývale ničivou sílu a pozměňovaly [[Vojenská taktika|vojenskou taktiku]]. Modernizovaná děla byla přesnější a díky rozvoji komunikačních sítí a lepší koordinaci s postupující pěchotou se jejich palba stávala mnohem efektivnější.<ref>BLACK, Jeremy. ''Zbraně, které změnily svět'' Líbeznice: 2009. Str. 127–128.</ref> Do bojů byla poprvé ve velkém měřítku nasazována i dalekonosná děla a [[kulomet]]y, které spolu se zátarasy z [[Ostnatý drát|ostnatého drátu]] vytvořily pro pěšáky téměř nepřekonatelnou překážku. K dobytí zákopů byly proto dále vylepšovány ruční [[Granát (zbraň)|granáty]], [[minomet]]y a [[plamenomet]]y. Dynamicky se rozvíjející [[letectví]] umožnilo vylepšovaná letadla využívat k pozorování i bombardování. Po zabudování kulometu a vyřešení problému [[Synchronizátor střelby|synchronizace]] se pak stíhací letouny efektivněji zapojily přímo do bojů ve vzduchu. Na moři byly za první světové války masivně využívány [[Ponorka|ponorky]] a poprvé ač ve velmi omezeném měřítku byly využity i [[Letadlová loď|letadlové lodě]]. Novinku pak představovaly i nově sestrojené [[tank]]y a [[samopal]]y napomáhající překonávat pevná defenzivní postavení a rozpohybovat tak statické zákopové boje. Obě strany navíc ve velkém měřítku využívaly i před válkou zakázané [[Chemická zbraň|bojové chemické látky]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pražák | jméno = Marek | instituce = Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta | odkaz na instituci = Zdravotně sociální fakulta Jihočeské univerzity | titul = Používání chemických zbraní v 1. světové válce a poučení pro současnost | url = https://theses.cz/id/zhloao/Bakalsk_prce.pdf?zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3Dchemick%C3%A9%20zbran%C4%9B%20prvn%C3%AD%20sv%C4%9Btov%C3%A1%20v%C3%A1lka%26start%3D1 | typ práce = Bakalářská práce | vedoucí = Vladimír Pitschmann | místo = České Budějovice | rok vydání = 2011 | strany = 23, 41 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref>
[[Soubor:Rajhrad, památník padlým (1).JPG|náhled|190px|vlevo|Pomník padlým v obci [[Rajhrad]] v Jihomoravském kraji]]
Vedle zbraní došlo za války k vývoji nových vynálezů a k zdokonalení mnoha technologií. Kvůli blokádám a nedostatku zdrojů byly vyvíjeny umělé tkaniny, kůže i potraviny.<ref name="Honzík a Honzíková (1984), 307">Honzík a Honzíková (1984), s. 307.</ref> Došlo k vylepšení [[radiokomunikace]], rozšíření [[Zdrhovadlo|zipů]], [[Hodinky|náramkových hodinek]], [[Čajový sáček|čajových pytlíků]], [[Korozivzdorná ocel|korozivzdorné oceli]], účinnějších hygienických ubrousků a [[Menstruační vložka|menstruačních vložek]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Evans | jméno = Stephen | titul = 10 inventions that owe their success to World War One | vydavatel = www.bbc.com | odkaz na vydavatele = BBC | datum vydání = 2014-04-13 | datum přístupu = 2018-04-05 | url = http://www.bbc.com/news/magazine-26935867}}</ref> Díky zkušenostem z operací tisíců raněných došlo navíc i k rozvoji medicíny. Množství vojáků s amputovanými končetinami potřebovalo funkční [[Protéza|protézy]] a o záchranu znetvořených mužů usilovala [[plastická chirurgie]]. Za průkopníka moderní plastické chirurgie bývá považován Novozélanďan [[Harold Gillies]], který provedl na 11 000 operací a vyvinul techniku [[Kožní štěpy|kožních štěpů]].<ref>DUIN, Nancy ''Historie medicíny: od pravěku do roku 2020'', Praha: Slovart 1997. Str. 138.</ref> Zkoumáním [[Posttraumatická stresová porucha|posttraumatické stresové poruchy]] vyvolané u mnoha vojáků otřesnými válečnými zážitky pak nové poznatky získávala také [[psychiatrie]].<ref>HUNT, Morton. ''Dějiny psychologie'', Praha: Portál, 2000. Str. 536.</ref>
I díky novým a zdokonaleným zbraním zemřelo během pět let trvajícího konfliktu přímo v boji či kvůli zraněním a nemocem přibližně 9,5 milionů vojáků a asi 21 milionů jich bylo zraněno.<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> Odhaduje se, že masakry civilistů, nemoci a strádání ve špatně zásobeném zázemí si navíc vyžádaly i dalších 6 milionů civilních obětí. Přibližně dvě třetiny z nich připadají na [[Ruské impérium]] a [[Osmanská říše|Osmanskou říši]], kde během války došlo ke [[Arménská genocida|genocidě Arménů]], [[Řecká genocida|Řeků]] a [[Asyrská genocida|Asyřanů]].<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> Ještě během války se navíc prostřednictvím amerických vojáků rozšířila tzv. [[španělská chřipka]]. Při následné celosvětové pandemii jí podlehly další desítky milionů lidí.<ref name="Willmott (2005), 287">Willmott (2005), s. 287.</ref> Miliony zemřelých připomíná do dnešních dnů množství památníků, zachovalých vojenských hřbitovů a [[Hrob Neznámého vojína|hroby neznámých vojínů]], které byly ve velkém počtu budovány v meziválečném období. Mezi pamětní dny věnované památce padlých, veteránů a ukončení války patří [[Den válečných veteránů]] slavený [[11. listopad]]u nebo [[Den Anzac]] oslavovaný Australany a Novozélanďany [[25. duben|25. dubna]].<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 173">Astorri a Salvadori (2010), s. 173</ref>
{| class="wikitable floatleft"
|+ Ztráty na životech<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref>
|-
!|Stát !!Počet padlých vojáků!! Počet civilních obětí
|-
|align=left|'''[[Belgie]]''' || 14 000 – 38 000 || 85 000 – 115 000
|-
|align=left|'''[[Bulharské carství|Bulharsko]]''' || 76 000 – 88 000 || 100 000
|-
|align=left|'''[[Třetí Francouzská republika|Francie]]''' || 1 398 000 || 340 000
|-
|align=left|'''[[Italské království|Itálie]]''' || 460 000 – 578 000 || 590 000
|-
|align=left|'''[[Německé císařství|Německo]]''' || 1 800 000 – 2 037 000 || 425 000 – 765 000
|-
|align=left|'''[[Osmanská říše]]''' || 325 000 – 804 000 || 2 100 000 – 2 500 000
|-
|align=left|'''[[Rakousko-Uhersko]]''' || 1 100 000 || 590 000
|-
|align=left|'''[[Rumunské království|Rumunsko]]''' || 250 000 || 330 000
|-
|align=left|'''[[Ruské impérium|Rusko]]''' || 1 811 000 || 1 140 000
|-
|align=left|'''[[Spojené království Velké Británie a Irska|Spojené království]]''' || 723 000 || 292 000
|-
|align=left|'''[[Srbské království|Srbsko]]''' || 278 000 || 450 000 – 800 000
|-
|align=left|'''[[Spojené státy americké|USA]]''' || 114 000 || 757
|}
=== Politické a hospodářské důsledky ===
[[Soubor:Map Europe 1923-cs.svg|náhled|Mapa Evropy v roce [[1923]]|alt=Mapa Evropy z roku 1923 zachycující staré a nové státní hranice.]]
Přímým důsledkem války byly i velké politické změny, kdy došlo k rozpadu předválečné struktury států a na místě zaniklých [[Mnohonárodnostní stát|mnohonárodnostních]] monarchií vznikly nové [[národní stát]]y.<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Důsledkem světové války byl zánik [[Rakousko-Uhersko|Rakouska-Uherska]], [[car]]ského [[Ruské impérium|Ruska]], [[Německo|Německého císařství]] a [[Osmanská říše|Osmanské říše]] a vznik množství nástupnických států.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Ještě v průběhu konfliktu se vyčerpané Rusko propadlo do [[Ruská občanská válka|občanské války]], během níž se impérium rozpadlo a na Rusku se osamostatnily [[Baltské státy|pobaltské státy]], [[Finsko]] a na krátký čas též [[Běloruská lidová republika|Bělorusko]], [[Ukrajinská lidová republika|Ukrajina]] a [[Zakavkazská demokratická federativní republika|zakavkazské republiky]]. Po vítězství [[Bolševici|bolševiků]] v občanské válce došlo v roce [[1922]] k ustanovení [[Sovětský svaz|Sovětského svazu]].<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Rakousko-Uhersko se v závěru války [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]] na nové republiky [[První Rakouská republika|Rakousko]], [[První republika|Československo]] a [[První Maďarská republika|Maďarsko]]. Došlo rovněž k znovuobnovení samostatného [[Druhá Polská republika|Polska]] a ke vzniku [[Jugoslávie]]. Zbylé území Rakousko-Uherska připadlo Rumunsku a Itálii.<ref name="pacner119">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 119</ref> Ruská [[Besarábie]] byla připojena k Rumunsku a [[Podkarpatská Rus]] k Československu. Nově vzniklé státy ve střední a východní Evropě se okamžitě pustily do vzájemných sporů a někdy i bojů o společné hranice.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Přestože byly navíc tyto státy budovány jako národní,<ref name="Křen (2005), 360">Křen (2005), s. 360.</ref> žilo v nich velké množství národnostních menšin a vzájemné soužití přinášelo další komplikace a spory v meziválečném období.<ref name="Westwell (2013), 186–187">Westwell (2013), s. 186–187.</ref><ref name="Křen (2005), 453">Křen (2005), s. 453.</ref> Nedostatečná spolupráce nově vzniklých států navíc v budoucnu nahrávala agresivním režimům v Sovětském svazu a [[Nacistické Německo|nacistickém Německu]].<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Westwell (2013), 187">Westwell (2013), s. 187.</ref> Francie získala od poraženého Německa zpět [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]]. Německo, které se po [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadové revoluci]] propadlo do bojů mezi komunisty a příslušníky pravicových [[Freikorps]]ů, přišlo ve prospěch Polska o část území na východě, o [[Sárské teritorium|Sársko]] a připraveno bylo i o všechny své [[Německá koloniální říše|zámořské kolonie]].<ref name="pacner119" /> Nově ustanovená [[Výmarská republika]] nakonec odrazila pokus radikální levice o socialistickou revoluci a Německo přistoupilo na podmínky [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref> Území Osmanské říše si vítězné státy dle [[Sèvreská smlouva|Sèvreské smlouvy]] rozdělily do sfér vlivu. [[Turci]] vedení [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalem Pašou]] se však vzepřeli a po vítězství ve [[Turecká válka za nezávislost|válce o nezávislost]] si vybojovali revizi předchozích dohod [[Lausannská smlouva|Lausannskou smlouvou]], která potvrzovala tureckou suverenitu nad územím [[Malá Asie|Anatolie]].<ref name="Willmott (2005), 304–305">Willmott (2005), s. 304–305.</ref>
[[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1972-062-01, Berlin, bettelnder Kriegsinvalide.jpg|náhled|vlevo|Válečný invalida žebrající na berlínské ulici|alt=Válečný invalida s jednou nohou žebrající na berlínské ulici dostává peníze od kolemjdoucího muže.]]
Válka posílila extremistické politické síly z radikální levice i pravice. V Rusku se k moci dostala [[Komunistická strana Sovětského svazu|komunistická strana]] a v Itálii se k vládě dostali [[Národní fašistická strana|fašisté]].<ref name="Křen (2005), 355 a 357">Křen (2005), s. 355 a 357.</ref> Pokusy o socialistickou revoluci a ustanovení komunistických režimů po vzoru bolševického Ruska po válce proběhly v [[Alsaská republika rad|Alsasku]], [[Bavorská republika rad|Bavorsku]], [[Maďarská republika rad|Maďarsku]], Bulharsku, [[Finská socialistická dělnická republika|Finsku]] nebo na [[Slovenská republika rad|Slovensku]]. Období krátce po válce bylo kromě krvavých střetů mezi radikální pravicí a levicí charakteristické i vypuknutím množství válečných střetů mezi nově vzniklými státy o podobu vzájemných hranic.<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Vinen (2007), 131">Vinen (2007), s. 131.</ref> Vedle vlny sociálního a nacionálního radikalismu se v důsledku války vzedmulo i hnutí za odstranění [[Kolonialismus|kolonialismu]], které zasáhlo [[Čínská republika (1912–1949)|Čínu]], [[Indie|Indii]], [[Indonésie|Indonésii]], [[Irák]] nebo [[Egypt]]. Proces [[dekolonizace]] pokračoval i v britských [[Dominium|dominiích]], které si během války vymohly více samostatnosti.<ref>MAUROIS, André. ''Dějiny Anglie'', Praha: Nakladatelství lidové noviny, 1993. Str. 430–431.</ref>
[[Soubor:Kalisz, ruiny szkoly realnej 1919 (70658366).jpg|náhled|Ruiny školní budovy v polské [[Kališ]]i v roce 1919|alt=Ruiny školy v městě Kalisz]]
V důsledku války došlo k rozvratu stability předválečné světové ekonomiky. Rozsáhlé oblasti, kterými prošla válečná fronta, byly zdevastovány. Vyčerpání zdrojů a ohromné zadlužení zapojených států vedlo k skokovému zvyšování cen a [[Hyperinflace|hyperinflaci]]. Ekonomiky zemí Ústředních mocností zažívaly hlubokou recesi již v průběhu války.<ref name="Ferguson (2004), 226–227">Ferguson (2004), s. 226–227.</ref> Evropské státy, jejichž ekonomiky se během konfliktu přeorientovaly na podporu [[Zbrojní průmysl|válečného průmyslu]], byly válkou hospodářsky zcela vyčerpány a vedoucí postavení ve světě převzaly [[Spojené státy americké]].<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> USA, představující největšího mezinárodního [[věřitel]]e, se staly hlavní světovou mocností a prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] se v roce [[1919]] zasadil o vznik [[Společnost národů|Společnosti národů]]. Cílem této světové [[mezinárodní organizace]] se sídlem v [[Ženeva|Ženevě]] bylo zajistit mír a spolupráci národů a řešení vzájemných sporů jednáním. Zvlášť v západní Evropě se v reakci na válku rozšířil politický [[pacifismus]]. To se projevilo ve snahách některých států o uzavření dohod zaručujících vzájemné [[Demilitarizace|odzbrojení]], v dojednaném [[Ženevský protokol|Ženevském protokolu]] odmítajícím užití chemických a [[Biologická zbraň|biologických zbraní]] nebo podpisem [[Briandův–Kelloggův pakt|Briand-Kellogova paktu]], který vylučoval válku jako prostředek k řešení mezinárodních sporů. Pacifismus se pak ve [[1930–1939|30. letech]] projevil v politice [[appeasement]]u. Kromě Společnosti národů byla po válce založena i [[Mezinárodní organizace práce]]<ref>POKORNÝ, Pavel a kol. ''100 let Mezinárodní organizace práce : základ sociálního dialogu'', Praha: Českomoravská konfederace odborových svazů v nakladatelství Sondy, 2019, Str. 7–13.</ref> a [[Stálý dvůr mezinárodní spravedlnosti]] sídlící v [[Haag]]u.<ref>KREJČÍ, Oskar. ''Mezinárodní politika'', Praha: Victoria Publishing 1997, Str. 241.</ref>
Vlastní [[Pařížská mírová konference (1919)|mírová jednání]] byla zahájena [[18. leden|18. ledna]] [[1919]] na zámku [[Versailles (zámek)|Versailles]] u Paříže. Z jednání vzešlý tzv. Versailleský mírový systém sestávající z pěti dohod s nástupnickými státy bývalých Ústředních mocností uzavřených v letech 1919 a 1920 byl postavený na tvrdých podmínkách a to především vůči Německu. Nicméně ani on ani nově založená Společnost národů nedokázaly mezinárodní vztahy dlouhodobě urovnat. Nesouhlas německé společnosti s pro ně ponižující mírovou dohodou po první světové válce znásobená napětím v důsledku [[Velká hospodářská krize|světové hospodářské krize]] napomohla [[Nacismus|nacistům]] a [[Adolf Hitler|Adolfu Hitlerovi]] zmocnit se v 30. letech moci. Důsledky první světové války se tak částečně kryjí s [[Příčiny druhé světové války|příčinami]] [[Druhá světová válka|druhé světové války]], která vypukla v roce [[1939]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref><ref name="Keegan (2004), 332">Keegan (2004), s. 332.</ref>
=== Společenské a kulturní důsledky ===
[[Soubor:Clara Bow Brewster 1921.PNG|náhled|vlevo|Americká herečka [[Clara Bow]] v roce [[1921]]|alt=Mladá pózující americká herečka Clara Bow.]]
Válka se výrazně promítla i do fungování [[Západní svět|západní]] a především evropské společnosti. Jatka v zákopech otřásla vírou liberálů v pokrok a válka pozměnila i [[sociální role]] mužů a žen. Absence mužů v zázemí vedla během světového konfliktu k masové účasti žen ve výrobě a na pozicích, které do té doby zastávali výhradně muži. Smrt milionů mladých mužů navíc v mnoha zemích zdeformovala věkovou a pohlavní strukturu obyvatelstva. Došlo k oslabení role muže jako hlavy rodiny a v souvislosti s válkou se hovoří i o krizi mužnosti. V meziválečném období se zvýšil počet rozvodů<ref name="Vinen (2007), 100–102">Vinen (2007), s. 100–102.</ref> a upadající morálka ještě za války podpořila rozmach [[prostituce]].<ref name="Eksteins (2019), 232–233">Eksteins (2019), s. 232–233.</ref> V důsledku války postupovala ženská [[emancipace]], kdy se ženy začaly hlasitěji domáhat rovných práv a ve více než desítce zemí získaly ženy po válce [[volební právo]].<ref name="Vinen (2007), 114–123">Vinen (2007), s. 114–123.</ref> V důsledku války byly rovněž zaváděny významné sociální reformy, jako například osmihodinová pracovní doba, podpora v nezaměstnanosti, možnost pojištění nebo odborová práva<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> a v mnoha státech došlo po válce k pozemkovým reformám.<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref>
První světová válka znamenala i kulturně-morální změny. Nadšení z konce války kombinované s otrlostí, kterou si společnost vypěstovala během válečných let, vedly k rozmachu zábavy, která byla často na hranici nebo i za hranicí předválečného vkusu a tradiční morálky. Pro část vojáků a jejich rodin navíc válka znamenala velký odklon od organizovaného náboženství. Státní církve se během konfliktu na obou stranách fronty aktivně zapojovaly do válečné propagandy, což s koncem války a pádem monarchií vedlo k otřesu norem a hodnot velké části společnosti.<ref name="Křen (2005), 357">Křen (2005), s. 357.</ref> Mnoho věřících po válce z církví vystoupilo nebo přestalo být nábožensky aktivní. Velké množství demobilizovaných vojáků mělo navíc problémy se znovuzapojením do poválečné společnosti. Válka do značné míry legitimizovala krutost, což se projevilo zvýšenou agresivitou a kriminalizací evropské meziválečné společnosti,<ref name="Hobsbawm (1998), 24–26">Hobsbawm (1998), s. 24–26.</ref> v níž se výrazně prosadil kult mládí.<ref name="Eksteins (2019), 268">Eksteins (2019), s. 268.</ref>
Velká válka podnítila rozvoj nových uměleckých směrů, promítla se v poválečné literatuře, hudbě i filmu. Během války vznikl [[Avantgarda|avantgardní]] umělecký směr, [[dadaismus]] odmítající šílenství války a jediný smysl spatřují jeho představitelé v nesmyslu. Mezi dadaisty shromážděné ve švýcarském [[Curych]]u se zařadili básník a dramatik [[Tristan Tzara]], spisovatel [[Hugo Ball]], malíř [[Hans Richter (výtvarník)|Hans Richter]] či sochař a básník [[Hans Arp]].<ref name="Eksteins (2019), 219">Eksteins (2019), s. 219.</ref> V reakci na válku došlo i k rozšíření [[Surrealismus|surrealismu]], [[Expresionismus|expresionismu]], [[Futurismus|futurismu]] nebo [[Kubismus|kubismu]]. V [[design]]u a [[architektura|architektuře]] se ve 20. letech začal prosazovat [[funkcionalismus]].<ref name="Eksteins (2019), 267">Eksteins (2019), s. 267.</ref> Zážitky z bojů se promítly do poválečné tvorby mnoha dalších umělců a spisovatelů, z nichž někteří se řadí do tzv. [[Ztracená generace|Ztracené generace]]. První světová válka bývá považována za definitivní konec [[Belle Époque]] a [[Dlouhé 19. století|dlouhého 19. století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 19">Hobsbawm (1998), s. 19.</ref>
== Odkazy ==
=== Poznámky ===
<references group = "pozn." />
=== Reference ===
{{Překlad|en|World war I|232484451}}
<references />
=== Literatura ===
* {{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | isbn = 978-80-7406-229-2}}
* {{Citace monografie | příjmení = Astorri | jméno = Antonella | odkaz na autora = | příjmení2 = Salvadori | jméno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Sun | místo = Praha | rok = 2010 | počet stran = 191 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7371-053-8}}
* {{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-904272-8-0}}
* {{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-257-2935-9}}
* {{Citace monografie | příjmení = Englund | jméno = Peter | odkaz na autora = Peter Englund | titul = Válka a naděje: osobní příběhy z I. světové války | vydavatel = CPress | místo = Brno | rok = 2014 | počet stran = 578 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-264-0510-8}}
* {{Citace monografie | příjmení = Ferguson | jméno = Niall | odkaz na autora = Niall Ferguson | titul = Nešťastná válka | vydavatel = Dokořán | místo = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-86569-56-X | počet stran = 487}}
* {{Citace monografie | příjmení = Filip | jméno = Vladimír | titul = 1. světová válka | url = | vydavatel = Josef Filip | místo = Brno | rok = 2014 | vydání = | počet stran = 400 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-905166-4-9}}
* {{Citace monografie | příjmení = Fischer | jméno = Fritz | odkaz na autora = Fritz Fischer | titul = Germany's Aims in the First World War | url = https://archive.org/details/germanysaimsinfi0000fisc | vydavatel = | místo = New York | rok = 1967 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-393-09798-6 | jazyk = en}}
* {{Citace monografie | příjmení = Fromkin | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Europe's Last Summer: Why the World Went to War in 1914 | url =https://archive.org/details/europeslastsumme0000from_m9e5| vydavatel = | místo = New York | rok = 2004 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-434-00858-2 | jazyk = en}}
* {{Citace monografie | příjmení = Gilbert | jméno = Martin | odkaz na autora = Martin Gilbert | titul = První světová válka: úplná historie | url = | vydavatel = BB/art | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 759 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7341-563-1}}
* {{Citace periodika | příjmení = Hořčička | jméno = Václav | odkaz na autora = Václav Hořčička | titul = Die Politik der Vereinigten Staaten von Amerika gegenüber Österreich-Ungarn Ende 1915 bis Anfang 1916 | periodikum = Prague Papers on the History of International Relations | rok = 2003 | ročník = 7 | číslo = | strany = 41–56 | url = http://usd.ff.cuni.cz/?q=system/files/horcicka%202002.pdf | formát = PDF | isbn = 80-7308-070-2}}
* {{Citace monografie | příjmení = Jung | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Pavlović | jméno2 = Darko | odkaz na autora2 = | titul = Rakousko-uherská armáda za první světové války | url =
| vydavatel = Computer Press | místo = Brno | rok = 2007 | počet stran = 103 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-251-1520-6}}
* {{Citace monografie | příjmení = Keegan | jméno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavatel = Beta-Dobrovský ; Ševčík | místo = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7291-070-1 | počet stran = 383}}
* {{Citace monografie | příjmení = Křen | jméno = Jan | odkaz na autora = Jan Křen | titul = Dvě století střední Evropy | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 1109 | kapitola = VII. První světová válka | strany = 323 – 354 | isbn = 80-7203-612-2}}
* {{citace monografie | příjmení = Kvaček | jméno = Robert | odkaz na autora = Robert Kvaček | titul = První světová válka a česká otázka | vydavatel = Triton | místo = Praha; Kroměříž | rok = 2003 | vydání = 2 | počet stran = 178 | isbn = 978-80-7387-635-7 }}
* {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914: proměny společnosti a státu ve válce | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2015 | počet stran = 542 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-663-3}}
* {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914–1918. Svazek II., 1915 – noví nepřátelé, nové výzvy | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 718 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-715-9}}
* {{Citace monografie | příjmení = Liddell Hart | jméno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet stran = 503}}
* {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = Libor Nedorost | titul = Češi v 1. světové válce. 1. díl. Mým národům | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 239 | isbn = 80-7277-321-6}}
* {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 319 | isbn = 80-7277-322-4}}
* {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 3. díl. Do hořkého konce | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2007 | počet stran = 299 | isbn = 978-80-7277-327-5}}
* {{Citace monografie | příjmení = Pichlík | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pichlík | titul = Zahraniční odboj 1914–1918 bez legend | vydavatel = Svoboda | místo = Praha | rok = 1968 | počet stran = 499}}
* {{Citace monografie | příjmení = Preclík | jméno = Vratislav | odkaz na autora = Vratislav Preclík | titul = Masaryk a legie | vydavatel = Paris | místo = Karviná | rok = 2019 | počet stran = 203 | isbn = 978-80-87173-47-3}}
* {{Citace monografie | příjmení = Simkins | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Jukes | jméno2 = Geoffrey | odkaz na autora2 = | příjmení3 = Hickey | jméno3 = Michael | odkaz na autora3 =
| titul = První světová válka: válka, která měla být poslední | url = | vydavatel = Brána | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 351 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7243-684-2}}
* {{Citace monografie | příjmení = Skřivan | jméno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavatel = Karolinum | místo = Praha | rok = 1996 | počet stran = 373 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7184-081-5}}
* {{citace monografie | příjmení = Šedivý | jméno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Šedivý | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 492 | vydání = 2 | isbn = 80-7106-274-X}}
* {{Citace monografie | příjmení = Tuchman | jméno = Barbara Wertheim | odkaz na autora = | titul = Srpnové výstřely: začátek první světové války | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 2000 | počet stran = 477 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0870-3}}
* {{Citace monografie | příjmení = Vožický | jméno = František Pigl | odkaz na autora = | titul = Kronika světové války: 1914–1919 | vydavatel = nákl. vlast. | místo = Praha | rok = 1929 | počet stran = 632 | url = http://kramerius5.nkp.cz/uuid/uuid:ada0d560-1b71-11e3-a5bb-005056827e52 | vydání = 4}}
* {{Citace monografie | příjmení = Warner | jméno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = OLDAG | místo = Ostrava | rok = 1997 | počet stran = 306 | kapitola = | strany = | isbn = 80-85954-28-1}}
* {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | titul = První světová válka den po dni | odkaz na titul = | vydavatel = Naše vojsko | místo = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-206-1351-6 | počet stran = 192}}
* {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavatel = Fortuna Libri | místo = Praha | rok = 2009 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7321-505-7}}
* {{Citace monografie | příjmení = Willmott | jméno = H. P. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Euromedia Group – Knižní klub | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 319 | kapitola = | strany = | isbn = 80-242-1228-5}}
* {{Citace monografie | příjmení = Winter | jméno = J. M. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 1995 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0520-8}}
* {{Citace monografie | příjmení = Wolf | jméno = Richard | odkaz na autora = | titul = Zhroucení Německa | url = http://www.eknihovna.maxzone.eu/zhrouceni_nemecka-wolf.html | vydavatel = Melantrich | místo = Praha | rok = 1934 | počet stran = 359 | kapitola = | strany = 57–249 | isbn = }}
* {{Citace monografie | příjmení = Žipek | jméno = Alois | titul = Válka národů 1914–1918 a účast českého národa v boji za svobodu. Díl I | url = | vydavatel = A. Žipek | místo = Praha | rok = 1921 | počet stran = 135}}
=== Související články ===
* [[České země za první světové války]]
* [[Chronologie první světové války]]
* [[Washingtonská konference]]
=== Externí odkazy ===
* {{Commons}}
* {{Commonscat}}
* [http://www.firstworldwar.com/ FirstWorldWar] {{en}}
* {{Citace elektronické monografie | titul = Naše Velká válka | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10877203125-nase-velka-valka/ | vydavatel = Česká televize | datum_vydání = 2014 | datum_přístupu = 2021-09-28}} Třínáctidílný dokumentární seriál České televize o První světové válce
* [https://web.archive.org/web/20090417145154/http://vstupnistranka.wz.cz/prvnisvetovavalka/mainvalka.php První světová válka]
* [http://www.abchistory.cz/prvni-svetova-valka.htm První světová válka (1914–1918)]
* [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/prvni-svetova-valka/ Velká válka online]
* [http://www.rozhlas.cz/plus/portrety/_zprava/paul-von-hindenburg-kdyz-monarchista-vede-republiku--1389869 Pořad Českého rozhlasu Plus Když monarchista vede republiku], obsahuje řadu podrobných informací o první světové válce pohledem německého generála Hindenburga.
* [http://www.rozhlas.cz/pred100lety/portal/ Před 100 lety], rozsáhlý projekt Českého rozhlasu mapující 1. světovou válku, stovky audií, dokumentární cykly, deníky, svědectví pamětníků.
* [http://www.iliteratura.cz/Clanek/33983/prvni-svetova-valka-prizmatem-nejnovejsich-knih První světová válka prizmatem nejnovějších knih]
* [https://temata.rozhlas.cz/prvorepublikove-dejepisectvi-u-mikrofonu-8093532/2 Josef Šusta: ''Dvacet let od počátku Velké války''] – unikátní záznam rozhlasové přednášky prof. Josefa Šusty z července 1934 o počátku první světové války
* YouTube:
** {{YouTube|user=TheGreatWar}} {{en}}
** {{YouTube|MN0Yoz0cbMQ|Imperial War Museums: Why Germany collapsed in WW1}} {{en}}
{{První světová válka|Válka}}
{{Autoritní data}}
{{Portály|První světová válka}}
{{Dobrý článek}}
{{1000 nejdůležitějších článků}}
[[Kategorie:První světová válka| ]]
[[Kategorie:Války Belgie]]
[[Kategorie:Války Brazílie]]
[[Kategorie:Války Bulharska]]
[[Kategorie:Války Černé Hory]]
[[Kategorie:Války Československa]]
[[Kategorie:Války Číny]]
[[Kategorie:Války Francie]]
[[Kategorie:Války Hondurasu]]
[[Kategorie:Války Indie]]
[[Kategorie:Války Itálie]]
[[Kategorie:Války Japonska]]
[[Kategorie:Války Kanady]]
[[Kategorie:Války Nepálu]]
[[Kategorie:Války Německa]]
[[Kategorie:Války Osmanské říše]]
[[Kategorie:Války Portugalska]]
[[Kategorie:Války Rakouska-Uherska]]
[[Kategorie:Války Rumunska]]
[[Kategorie:Války Ruského impéria]]
[[Kategorie:Války Salvadoru]]
[[Kategorie:Války Spojeného království]]
[[Kategorie:Války Srbska]]
[[Kategorie:Války USA]]
[[Kategorie:Války Arménie]]
[[Kategorie:Války Austrálie]]
[[Kategorie:Války Chorvatska]]
[[Kategorie:Války Nového Zélandu]]
[[Kategorie:Události roku 1914]]
k7530pv31ufwd4za2vcfynd1owyd93r
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2
4
746772
8207190
8205167
2026-05-02T12:47:30Z
KormiSK
91359
/* Výsledok hlasovania */ odpoveď
8207190
wikitext
text/x-wiki
== [[Zoznam SD objektov 2]] ==
Stránka je príliš veľká, na základe čoho sa nedá načítať a je nedostupná. Takto neplní svoj účel. Jedinou úpravou na tejto stránke je jej vytvorenie, inak je to len dlhý zoznam astronomických objektov. Vytvoril som k tomuto hlasovaniu i [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/Zoznam_SD_objektov_2.ipynb krátky Jupyter Notebook], kde si môžete niektoré informácie prezrieť. V tomto momente ide i [[Špeciálne:DlhéStránky|najdlhšiu stránku na slovenskej Wikipédii]], pričom minimálne tri- až štyrikrát prekračuje odporúčanú veľkosť stránky (300 kB). Stránku som normálne označil pomocou {{tl|Na zmazanie}} botom. Alternatívou je rozdeliť na viac zoznamov, avšak významnosť stránky je podľa mňa prinajmenšom pochybná, nepredpokladám, že tieto stránky niekto niekedy bude hľadať či zakladať; iná možnosť je, že zoznam jednoducho nemusí byť úplný. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Podľa návrhu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} Súhlasím s návrhom na zmazanie. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 23:08, 23. marec 2026 (UTC)
#: <s>{{Za}} Súhlasím so zmazaním stránky. Nemá žiadne info {{Nepodpísal|Safíček}}</s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:45, 20. apríl 2026 (UTC)</small>
# {{Za}} Ja by som asi zmazal celé tie [[Zoznam BD objektov|zoznamy CP/BD objektov]]. V súčasnosti to buď nefunguje, a ak aj áno, tak to nemá ani interwiki, ani zdroje, ani príliš priateľské spracovanie. Je to len prekopírovaná nejaká databáza, resp. databázy... a Wikipédia nie je databázou všetkého.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:05, 22. apríl 2026 (UTC)
==== Proti ====
# {{Proti}} Najskôr by sa mala stránka rozdeliť na viac častí, aby sa dali otvoriť, až potom obsah mazať. Heslo tu zmysel má v kontexte už ďalších dávnejšie vytvorených podobných zoznamov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Proti}} Za predpokladu úpravy do formy, ktorá sa dá načítať. Informačnú hodnotu to má (súdiac z podobných zoznamov), sú tam súradnice, jasnosť. Akurát tie červené linky na dané objekty sú zbytočné, ak niekedy vzniknú články o niektorých z nich, tak len o mizivom počte a tipujem, že pod inými názvami. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 19:49, 22. apríl 2026 (UTC)
# {{Proti}} Tiež som za rozdelenie a ponechanie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:37, 22. apríl 2026 (UTC)
==== Zdržal sa ====
# {{Neutral}} Otázne je či má zmyseľ existencia týchto zoznamov vesmírnych objektov vo všeobecnosti. Za mňa ani nie, ale ak by sa malo mazať, tak podľa mňa všetky. Ak tu tie ostatné zoznamy majú ostať, tak by som sa priklonil k rozdeleniu. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:51, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Neutral}} Súhlas vyššie s názorom Gitanes232. Najlepšie ak by sa k tomu vyjadril aj Wizzard.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:59, 30. marec 2026 (UTC)
#
=== Diskusia ===
Plus ping @[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ako zakladateľ (prostredníctvom bota). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:29, 26. marec 2026 (UTC)
@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Dalo by sa pomocou bota pls. zrealizovať to rozdelenie na viacero podstránok (kým sa to zmaže)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:15, 9. apríl 2026 (UTC)
Podla komentárov som teda rozdelil na dve stránky, asi s nie úplne vhodnými názvami: [[Zoznam SD objektov 2]] a [[Zoznam SD objektov 3]], súdiac podľa iných, napr. [[Zoznam BD objektov +52]]. Taktiež ale vyzerá, že to číslo +52 tam má nejaký zmysel priamo spojený s tabuľkou - u Zoznamu SD objektov 2 ten pocit nemám a podľa SD objektov 3 je to nejaký mišmaš. Každopádne i po rozdelení na polovicu, keddy už stránku ide načítat, sú tie stránky príliš veľké na to, aby to tá šablóna spracovala a vytvorila tabuľku. {{Re|Gitanes232|MelchiorSK|Fillos X.}}Podľa mňa to teda žiadny zmysel nemá a ani sa mi to nechce robiť, tie stránky podľa mňa nikdy nikto nezaloží (inak než z trucu), nikto ich nikdy hľadať nebude. Všetky tie zoznamy by som plošne premazal. Ak to niekto hľadá, sú na to uspôsobené databázy, [[Wikipédia:NIE|Wiki predsa len nie je databáza všetkého]]. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:13, 11. apríl 2026 (UTC)
:Osobne sa prikláňam k plošnému premazaniu, nevidím moc zmysel existencie tých zoznamov. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:39, 11. apríl 2026 (UTC)
::Je toho ale dosť: [[:Kategória:Zoznamy CP objektov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 12. apríl 2026 (UTC)
:Úprimne v tejto vesmírnej problematike sa nevyznám. No ten zoznam neplní asi žiadnu úlohu, takže sa prikláňam k zmazaniu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:05, 12. apríl 2026 (UTC)
::Proč se k tomu nevyjádří {{Re|Eryn Blaireová}}? --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:18, 21. apríl 2026 (UTC)
:::Nevšimla som si toto hlasovanie, ale vďaka za upozornenie. Momentálne sa neviem vyjadriť, lebo jediné, čo sa mi na stránke zobrazuje, je tá šablóna a ani z histórie stránky sa mi nedá načítať nič iné. Ak má stránka zostať, určite nie v takejto podobe, z ktorej sa nedá dostať k jej obsahu. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:57, 21. apríl 2026 (UTC)
::::{{re|Eryn Blaireová|s=1}} Pre predstavu o obsahu sa dá pozrieť niektorý subzoznam, kde je objektov menej, napr. [[Zoznam BD objektov +86]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:45, 21. apríl 2026 (UTC)
Jedno možné riešenie je presunúť celý strom [[Zoznam BD objektov]] vrátane podstránok (zahŕňa aj SD, CP, CD) do redaktorského NS (<tt>Redaktor:Wizzard/Zoznam ...</tt>). Encyklopedickú hodnotu to má podľa mňa minimálnu (aj v stave, keď je to funkčné), na druhej strane, je za tým zrejme nezanedbateľné množstvo práce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 21. apríl 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
{{PONECHANÉ}}
Uzatváram toto hlasovanie na základe 3:3:2 ako ponechané, s tým, že sa chcem spýtať {{Re|Eryn Blaireová}}bola by si ochotná to prejsť a nejak mi povedať, ako to upraviť? Môžem ti napr. poslať obsah stránok ako textový súbor a dohodli by sme sa, čo s tým. Nemám problém to rozdeliť, ale nechce sa mi tráviť extra čas nad triedením toho, ako to urobiť správne/rozumne/vhodne pre čitateľa.
Taktiež sa hromadne môžeme dohodnúť na presune niekam inam, podľa návrhu Teslatona, ak chcete. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:57, 27. apríl 2026 (UTC)
:Môžem, ale nestačí to skrátka rozdeliť podľa vzrastajúcich čísiel? Podobne, ako to má napr. [[Zoznam planétok]] alebo ako to vidieť už v uvedenom príklade [[Zoznam BD objektov +86]]. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 12:02, 28. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Eryn Blaireová}} No, "stačí", ale i to niekto musí urobiť.
::{{Re|DurMar12|Scholastikos|Fillos X.|Pe3kZA|Teslaton|OJJ}} Info pre všetkých hlasujúcich a komentujúcich, aby som bol transparentný: počas riešenia návrhu od Eryn s rozdelením na jednotlivé zóny deklinácie, čo je rozumné a konzistnené riešenie, som pomocou [[:Kategória:Zoznamy SD objektov|kategórie]] zistil, že zoznam, ktorý sme si odhlasovali ponechať (s tým, že sa upraví - k čomu veľmi očakávateľne nikto nehlásil), je vlastne len spojením týchto stránok:
::* [[Zoznam SD objektov -20 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -20 3001-6724]]
::* [[Zoznam SD objektov -21 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -21 3001-6538]]
::* [[Zoznam SD objektov -22 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -22 3001-6265]]
::* [[Zoznam SD objektov -23]]
::Minimálne vždy prvá a posledná položka daných zoznamov na tom dlhom zozname figurovala, takže sa domnievam (a odmietam kontrolovať) že tam sú všetky položky uvedených zoznamov. To znamená, že ten dlhý zoznam je len čistou nenačítateľnou kópiou týchto ostatných stránok a na základe toho nekompromisne mažem stránky [[Zoznam SD objektov 2]] a [[Zoznam SD objektov 3]]. Ďakujem všetkým zúčastneným, škoda, že si to nikto nevšimol ani na základe toho prehľadu, ktorý som pripravil. Toľko ku kvalite týchto zoznamov a ich výpovednej hodnote! Dúfam, že máte fajn sobotu. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:47, 2. máj 2026 (UTC)
npyygxfqfttmxl2downz3k5bmhwyuhi
8207191
8207190
2026-05-02T12:49:31Z
KormiSK
91359
+ ZMAZANE
8207191
wikitext
text/x-wiki
== [[Zoznam SD objektov 2]] ==
Stránka je príliš veľká, na základe čoho sa nedá načítať a je nedostupná. Takto neplní svoj účel. Jedinou úpravou na tejto stránke je jej vytvorenie, inak je to len dlhý zoznam astronomických objektov. Vytvoril som k tomuto hlasovaniu i [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/Zoznam_SD_objektov_2.ipynb krátky Jupyter Notebook], kde si môžete niektoré informácie prezrieť. V tomto momente ide i [[Špeciálne:DlhéStránky|najdlhšiu stránku na slovenskej Wikipédii]], pričom minimálne tri- až štyrikrát prekračuje odporúčanú veľkosť stránky (300 kB). Stránku som normálne označil pomocou {{tl|Na zmazanie}} botom. Alternatívou je rozdeliť na viac zoznamov, avšak významnosť stránky je podľa mňa prinajmenšom pochybná, nepredpokladám, že tieto stránky niekto niekedy bude hľadať či zakladať; iná možnosť je, že zoznam jednoducho nemusí byť úplný. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Podľa návrhu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} Súhlasím s návrhom na zmazanie. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 23:08, 23. marec 2026 (UTC)
#: <s>{{Za}} Súhlasím so zmazaním stránky. Nemá žiadne info {{Nepodpísal|Safíček}}</s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:45, 20. apríl 2026 (UTC)</small>
# {{Za}} Ja by som asi zmazal celé tie [[Zoznam BD objektov|zoznamy CP/BD objektov]]. V súčasnosti to buď nefunguje, a ak aj áno, tak to nemá ani interwiki, ani zdroje, ani príliš priateľské spracovanie. Je to len prekopírovaná nejaká databáza, resp. databázy... a Wikipédia nie je databázou všetkého.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:05, 22. apríl 2026 (UTC)
==== Proti ====
# {{Proti}} Najskôr by sa mala stránka rozdeliť na viac častí, aby sa dali otvoriť, až potom obsah mazať. Heslo tu zmysel má v kontexte už ďalších dávnejšie vytvorených podobných zoznamov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Proti}} Za predpokladu úpravy do formy, ktorá sa dá načítať. Informačnú hodnotu to má (súdiac z podobných zoznamov), sú tam súradnice, jasnosť. Akurát tie červené linky na dané objekty sú zbytočné, ak niekedy vzniknú články o niektorých z nich, tak len o mizivom počte a tipujem, že pod inými názvami. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 19:49, 22. apríl 2026 (UTC)
# {{Proti}} Tiež som za rozdelenie a ponechanie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:37, 22. apríl 2026 (UTC)
==== Zdržal sa ====
# {{Neutral}} Otázne je či má zmyseľ existencia týchto zoznamov vesmírnych objektov vo všeobecnosti. Za mňa ani nie, ale ak by sa malo mazať, tak podľa mňa všetky. Ak tu tie ostatné zoznamy majú ostať, tak by som sa priklonil k rozdeleniu. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:51, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Neutral}} Súhlas vyššie s názorom Gitanes232. Najlepšie ak by sa k tomu vyjadril aj Wizzard.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:59, 30. marec 2026 (UTC)
#
=== Diskusia ===
Plus ping @[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ako zakladateľ (prostredníctvom bota). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:29, 26. marec 2026 (UTC)
@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Dalo by sa pomocou bota pls. zrealizovať to rozdelenie na viacero podstránok (kým sa to zmaže)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:15, 9. apríl 2026 (UTC)
Podla komentárov som teda rozdelil na dve stránky, asi s nie úplne vhodnými názvami: [[Zoznam SD objektov 2]] a [[Zoznam SD objektov 3]], súdiac podľa iných, napr. [[Zoznam BD objektov +52]]. Taktiež ale vyzerá, že to číslo +52 tam má nejaký zmysel priamo spojený s tabuľkou - u Zoznamu SD objektov 2 ten pocit nemám a podľa SD objektov 3 je to nejaký mišmaš. Každopádne i po rozdelení na polovicu, keddy už stránku ide načítat, sú tie stránky príliš veľké na to, aby to tá šablóna spracovala a vytvorila tabuľku. {{Re|Gitanes232|MelchiorSK|Fillos X.}}Podľa mňa to teda žiadny zmysel nemá a ani sa mi to nechce robiť, tie stránky podľa mňa nikdy nikto nezaloží (inak než z trucu), nikto ich nikdy hľadať nebude. Všetky tie zoznamy by som plošne premazal. Ak to niekto hľadá, sú na to uspôsobené databázy, [[Wikipédia:NIE|Wiki predsa len nie je databáza všetkého]]. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:13, 11. apríl 2026 (UTC)
:Osobne sa prikláňam k plošnému premazaniu, nevidím moc zmysel existencie tých zoznamov. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:39, 11. apríl 2026 (UTC)
::Je toho ale dosť: [[:Kategória:Zoznamy CP objektov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 12. apríl 2026 (UTC)
:Úprimne v tejto vesmírnej problematike sa nevyznám. No ten zoznam neplní asi žiadnu úlohu, takže sa prikláňam k zmazaniu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:05, 12. apríl 2026 (UTC)
::Proč se k tomu nevyjádří {{Re|Eryn Blaireová}}? --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:18, 21. apríl 2026 (UTC)
:::Nevšimla som si toto hlasovanie, ale vďaka za upozornenie. Momentálne sa neviem vyjadriť, lebo jediné, čo sa mi na stránke zobrazuje, je tá šablóna a ani z histórie stránky sa mi nedá načítať nič iné. Ak má stránka zostať, určite nie v takejto podobe, z ktorej sa nedá dostať k jej obsahu. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:57, 21. apríl 2026 (UTC)
::::{{re|Eryn Blaireová|s=1}} Pre predstavu o obsahu sa dá pozrieť niektorý subzoznam, kde je objektov menej, napr. [[Zoznam BD objektov +86]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:45, 21. apríl 2026 (UTC)
Jedno možné riešenie je presunúť celý strom [[Zoznam BD objektov]] vrátane podstránok (zahŕňa aj SD, CP, CD) do redaktorského NS (<tt>Redaktor:Wizzard/Zoznam ...</tt>). Encyklopedickú hodnotu to má podľa mňa minimálnu (aj v stave, keď je to funkčné), na druhej strane, je za tým zrejme nezanedbateľné množstvo práce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 21. apríl 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
{{PONECHANÉ}}
Uzatváram toto hlasovanie na základe 3:3:2 ako ponechané, s tým, že sa chcem spýtať {{Re|Eryn Blaireová}}bola by si ochotná to prejsť a nejak mi povedať, ako to upraviť? Môžem ti napr. poslať obsah stránok ako textový súbor a dohodli by sme sa, čo s tým. Nemám problém to rozdeliť, ale nechce sa mi tráviť extra čas nad triedením toho, ako to urobiť správne/rozumne/vhodne pre čitateľa.
Taktiež sa hromadne môžeme dohodnúť na presune niekam inam, podľa návrhu Teslatona, ak chcete. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:57, 27. apríl 2026 (UTC)
:Môžem, ale nestačí to skrátka rozdeliť podľa vzrastajúcich čísiel? Podobne, ako to má napr. [[Zoznam planétok]] alebo ako to vidieť už v uvedenom príklade [[Zoznam BD objektov +86]]. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 12:02, 28. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Eryn Blaireová}} No, "stačí", ale i to niekto musí urobiť.
::{{Re|DurMar12|Scholastikos|Fillos X.|Pe3kZA|Teslaton|OJJ}} Info pre všetkých hlasujúcich a komentujúcich, aby som bol transparentný: počas riešenia návrhu od Eryn s rozdelením na jednotlivé zóny deklinácie, čo je rozumné a konzistnené riešenie, som pomocou [[:Kategória:Zoznamy SD objektov|kategórie]] zistil, že zoznam, ktorý sme si odhlasovali ponechať (s tým, že sa upraví - k čomu veľmi očakávateľne nikto nehlásil), je vlastne len spojením týchto stránok:
::* [[Zoznam SD objektov -20 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -20 3001-6724]]
::* [[Zoznam SD objektov -21 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -21 3001-6538]]
::* [[Zoznam SD objektov -22 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -22 3001-6265]]
::* [[Zoznam SD objektov -23]]
::Minimálne vždy prvá a posledná položka daných zoznamov na tom dlhom zozname figurovala, takže sa domnievam (a odmietam kontrolovať) že tam sú všetky položky uvedených zoznamov. To znamená, že ten dlhý zoznam je len čistou nenačítateľnou kópiou týchto ostatných stránok a na základe toho nekompromisne mažem stránky [[Zoznam SD objektov 2]] a [[Zoznam SD objektov 3]]. Ďakujem všetkým zúčastneným, škoda, že si to nikto nevšimol ani na základe toho prehľadu, ktorý som pripravil. Toľko ku kvalite týchto zoznamov a ich výpovednej hodnote! Dúfam, že máte fajn sobotu. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:47, 2. máj 2026 (UTC)
{{ZMAZANÉ}}
~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 2. máj 2026 (UTC)
jug0oqdlau91ugqkaeox5cxit98j5jo
8207196
8207191
2026-05-02T12:57:25Z
Fillos X.
212061
/* Výsledok hlasovania */ odpoveď
8207196
wikitext
text/x-wiki
== [[Zoznam SD objektov 2]] ==
Stránka je príliš veľká, na základe čoho sa nedá načítať a je nedostupná. Takto neplní svoj účel. Jedinou úpravou na tejto stránke je jej vytvorenie, inak je to len dlhý zoznam astronomických objektov. Vytvoril som k tomuto hlasovaniu i [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/Zoznam_SD_objektov_2.ipynb krátky Jupyter Notebook], kde si môžete niektoré informácie prezrieť. V tomto momente ide i [[Špeciálne:DlhéStránky|najdlhšiu stránku na slovenskej Wikipédii]], pričom minimálne tri- až štyrikrát prekračuje odporúčanú veľkosť stránky (300 kB). Stránku som normálne označil pomocou {{tl|Na zmazanie}} botom. Alternatívou je rozdeliť na viac zoznamov, avšak významnosť stránky je podľa mňa prinajmenšom pochybná, nepredpokladám, že tieto stránky niekto niekedy bude hľadať či zakladať; iná možnosť je, že zoznam jednoducho nemusí byť úplný. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Podľa návrhu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} Súhlasím s návrhom na zmazanie. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 23:08, 23. marec 2026 (UTC)
#: <s>{{Za}} Súhlasím so zmazaním stránky. Nemá žiadne info {{Nepodpísal|Safíček}}</s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:45, 20. apríl 2026 (UTC)</small>
# {{Za}} Ja by som asi zmazal celé tie [[Zoznam BD objektov|zoznamy CP/BD objektov]]. V súčasnosti to buď nefunguje, a ak aj áno, tak to nemá ani interwiki, ani zdroje, ani príliš priateľské spracovanie. Je to len prekopírovaná nejaká databáza, resp. databázy... a Wikipédia nie je databázou všetkého.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:05, 22. apríl 2026 (UTC)
==== Proti ====
# {{Proti}} Najskôr by sa mala stránka rozdeliť na viac častí, aby sa dali otvoriť, až potom obsah mazať. Heslo tu zmysel má v kontexte už ďalších dávnejšie vytvorených podobných zoznamov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Proti}} Za predpokladu úpravy do formy, ktorá sa dá načítať. Informačnú hodnotu to má (súdiac z podobných zoznamov), sú tam súradnice, jasnosť. Akurát tie červené linky na dané objekty sú zbytočné, ak niekedy vzniknú články o niektorých z nich, tak len o mizivom počte a tipujem, že pod inými názvami. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 19:49, 22. apríl 2026 (UTC)
# {{Proti}} Tiež som za rozdelenie a ponechanie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:37, 22. apríl 2026 (UTC)
==== Zdržal sa ====
# {{Neutral}} Otázne je či má zmyseľ existencia týchto zoznamov vesmírnych objektov vo všeobecnosti. Za mňa ani nie, ale ak by sa malo mazať, tak podľa mňa všetky. Ak tu tie ostatné zoznamy majú ostať, tak by som sa priklonil k rozdeleniu. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:51, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Neutral}} Súhlas vyššie s názorom Gitanes232. Najlepšie ak by sa k tomu vyjadril aj Wizzard.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:59, 30. marec 2026 (UTC)
#
=== Diskusia ===
Plus ping @[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ako zakladateľ (prostredníctvom bota). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:29, 26. marec 2026 (UTC)
@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Dalo by sa pomocou bota pls. zrealizovať to rozdelenie na viacero podstránok (kým sa to zmaže)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:15, 9. apríl 2026 (UTC)
Podla komentárov som teda rozdelil na dve stránky, asi s nie úplne vhodnými názvami: [[Zoznam SD objektov 2]] a [[Zoznam SD objektov 3]], súdiac podľa iných, napr. [[Zoznam BD objektov +52]]. Taktiež ale vyzerá, že to číslo +52 tam má nejaký zmysel priamo spojený s tabuľkou - u Zoznamu SD objektov 2 ten pocit nemám a podľa SD objektov 3 je to nejaký mišmaš. Každopádne i po rozdelení na polovicu, keddy už stránku ide načítat, sú tie stránky príliš veľké na to, aby to tá šablóna spracovala a vytvorila tabuľku. {{Re|Gitanes232|MelchiorSK|Fillos X.}}Podľa mňa to teda žiadny zmysel nemá a ani sa mi to nechce robiť, tie stránky podľa mňa nikdy nikto nezaloží (inak než z trucu), nikto ich nikdy hľadať nebude. Všetky tie zoznamy by som plošne premazal. Ak to niekto hľadá, sú na to uspôsobené databázy, [[Wikipédia:NIE|Wiki predsa len nie je databáza všetkého]]. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:13, 11. apríl 2026 (UTC)
:Osobne sa prikláňam k plošnému premazaniu, nevidím moc zmysel existencie tých zoznamov. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:39, 11. apríl 2026 (UTC)
::Je toho ale dosť: [[:Kategória:Zoznamy CP objektov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 12. apríl 2026 (UTC)
:Úprimne v tejto vesmírnej problematike sa nevyznám. No ten zoznam neplní asi žiadnu úlohu, takže sa prikláňam k zmazaniu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:05, 12. apríl 2026 (UTC)
::Proč se k tomu nevyjádří {{Re|Eryn Blaireová}}? --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:18, 21. apríl 2026 (UTC)
:::Nevšimla som si toto hlasovanie, ale vďaka za upozornenie. Momentálne sa neviem vyjadriť, lebo jediné, čo sa mi na stránke zobrazuje, je tá šablóna a ani z histórie stránky sa mi nedá načítať nič iné. Ak má stránka zostať, určite nie v takejto podobe, z ktorej sa nedá dostať k jej obsahu. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:57, 21. apríl 2026 (UTC)
::::{{re|Eryn Blaireová|s=1}} Pre predstavu o obsahu sa dá pozrieť niektorý subzoznam, kde je objektov menej, napr. [[Zoznam BD objektov +86]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:45, 21. apríl 2026 (UTC)
Jedno možné riešenie je presunúť celý strom [[Zoznam BD objektov]] vrátane podstránok (zahŕňa aj SD, CP, CD) do redaktorského NS (<tt>Redaktor:Wizzard/Zoznam ...</tt>). Encyklopedickú hodnotu to má podľa mňa minimálnu (aj v stave, keď je to funkčné), na druhej strane, je za tým zrejme nezanedbateľné množstvo práce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 21. apríl 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
{{PONECHANÉ}}
Uzatváram toto hlasovanie na základe 3:3:2 ako ponechané, s tým, že sa chcem spýtať {{Re|Eryn Blaireová}}bola by si ochotná to prejsť a nejak mi povedať, ako to upraviť? Môžem ti napr. poslať obsah stránok ako textový súbor a dohodli by sme sa, čo s tým. Nemám problém to rozdeliť, ale nechce sa mi tráviť extra čas nad triedením toho, ako to urobiť správne/rozumne/vhodne pre čitateľa.
Taktiež sa hromadne môžeme dohodnúť na presune niekam inam, podľa návrhu Teslatona, ak chcete. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:57, 27. apríl 2026 (UTC)
:Môžem, ale nestačí to skrátka rozdeliť podľa vzrastajúcich čísiel? Podobne, ako to má napr. [[Zoznam planétok]] alebo ako to vidieť už v uvedenom príklade [[Zoznam BD objektov +86]]. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 12:02, 28. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Eryn Blaireová}} No, "stačí", ale i to niekto musí urobiť.
::{{Re|DurMar12|Scholastikos|Fillos X.|Pe3kZA|Teslaton|OJJ}} Info pre všetkých hlasujúcich a komentujúcich, aby som bol transparentný: počas riešenia návrhu od Eryn s rozdelením na jednotlivé zóny deklinácie, čo je rozumné a konzistnené riešenie, som pomocou [[:Kategória:Zoznamy SD objektov|kategórie]] zistil, že zoznam, ktorý sme si odhlasovali ponechať (s tým, že sa upraví - k čomu veľmi očakávateľne nikto nehlásil), je vlastne len spojením týchto stránok:
::* [[Zoznam SD objektov -20 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -20 3001-6724]]
::* [[Zoznam SD objektov -21 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -21 3001-6538]]
::* [[Zoznam SD objektov -22 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -22 3001-6265]]
::* [[Zoznam SD objektov -23]]
::Minimálne vždy prvá a posledná položka daných zoznamov na tom dlhom zozname figurovala, takže sa domnievam (a odmietam kontrolovať) že tam sú všetky položky uvedených zoznamov. To znamená, že ten dlhý zoznam je len čistou nenačítateľnou kópiou týchto ostatných stránok a na základe toho nekompromisne mažem stránky [[Zoznam SD objektov 2]] a [[Zoznam SD objektov 3]]. Ďakujem všetkým zúčastneným, škoda, že si to nikto nevšimol ani na základe toho prehľadu, ktorý som pripravil. Toľko ku kvalite týchto zoznamov a ich výpovednej hodnote! Dúfam, že máte fajn sobotu. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:47, 2. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Vieš mi iba pls. zisiť či počet riadkov (v tabuľke) v daných 7 zoznamoch sedí s počtom v tom dlhom zozname (čo bol zmazaný)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:57, 2. máj 2026 (UTC)
{{ZMAZANÉ}}
~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 2. máj 2026 (UTC)
h4put5xpthdbc00wmacf4j508suicos
8207223
8207196
2026-05-02T14:13:48Z
KormiSK
91359
/* Výsledok hlasovania */ odpoveď
8207223
wikitext
text/x-wiki
== [[Zoznam SD objektov 2]] ==
Stránka je príliš veľká, na základe čoho sa nedá načítať a je nedostupná. Takto neplní svoj účel. Jedinou úpravou na tejto stránke je jej vytvorenie, inak je to len dlhý zoznam astronomických objektov. Vytvoril som k tomuto hlasovaniu i [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/Zoznam_SD_objektov_2.ipynb krátky Jupyter Notebook], kde si môžete niektoré informácie prezrieť. V tomto momente ide i [[Špeciálne:DlhéStránky|najdlhšiu stránku na slovenskej Wikipédii]], pričom minimálne tri- až štyrikrát prekračuje odporúčanú veľkosť stránky (300 kB). Stránku som normálne označil pomocou {{tl|Na zmazanie}} botom. Alternatívou je rozdeliť na viac zoznamov, avšak významnosť stránky je podľa mňa prinajmenšom pochybná, nepredpokladám, že tieto stránky niekto niekedy bude hľadať či zakladať; iná možnosť je, že zoznam jednoducho nemusí byť úplný. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Podľa návrhu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} Súhlasím s návrhom na zmazanie. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 23:08, 23. marec 2026 (UTC)
#: <s>{{Za}} Súhlasím so zmazaním stránky. Nemá žiadne info {{Nepodpísal|Safíček}}</s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:45, 20. apríl 2026 (UTC)</small>
# {{Za}} Ja by som asi zmazal celé tie [[Zoznam BD objektov|zoznamy CP/BD objektov]]. V súčasnosti to buď nefunguje, a ak aj áno, tak to nemá ani interwiki, ani zdroje, ani príliš priateľské spracovanie. Je to len prekopírovaná nejaká databáza, resp. databázy... a Wikipédia nie je databázou všetkého.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:05, 22. apríl 2026 (UTC)
==== Proti ====
# {{Proti}} Najskôr by sa mala stránka rozdeliť na viac častí, aby sa dali otvoriť, až potom obsah mazať. Heslo tu zmysel má v kontexte už ďalších dávnejšie vytvorených podobných zoznamov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Proti}} Za predpokladu úpravy do formy, ktorá sa dá načítať. Informačnú hodnotu to má (súdiac z podobných zoznamov), sú tam súradnice, jasnosť. Akurát tie červené linky na dané objekty sú zbytočné, ak niekedy vzniknú články o niektorých z nich, tak len o mizivom počte a tipujem, že pod inými názvami. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 19:49, 22. apríl 2026 (UTC)
# {{Proti}} Tiež som za rozdelenie a ponechanie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:37, 22. apríl 2026 (UTC)
==== Zdržal sa ====
# {{Neutral}} Otázne je či má zmyseľ existencia týchto zoznamov vesmírnych objektov vo všeobecnosti. Za mňa ani nie, ale ak by sa malo mazať, tak podľa mňa všetky. Ak tu tie ostatné zoznamy majú ostať, tak by som sa priklonil k rozdeleniu. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:51, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Neutral}} Súhlas vyššie s názorom Gitanes232. Najlepšie ak by sa k tomu vyjadril aj Wizzard.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:59, 30. marec 2026 (UTC)
#
=== Diskusia ===
Plus ping @[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ako zakladateľ (prostredníctvom bota). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:29, 26. marec 2026 (UTC)
@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Dalo by sa pomocou bota pls. zrealizovať to rozdelenie na viacero podstránok (kým sa to zmaže)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:15, 9. apríl 2026 (UTC)
Podla komentárov som teda rozdelil na dve stránky, asi s nie úplne vhodnými názvami: [[Zoznam SD objektov 2]] a [[Zoznam SD objektov 3]], súdiac podľa iných, napr. [[Zoznam BD objektov +52]]. Taktiež ale vyzerá, že to číslo +52 tam má nejaký zmysel priamo spojený s tabuľkou - u Zoznamu SD objektov 2 ten pocit nemám a podľa SD objektov 3 je to nejaký mišmaš. Každopádne i po rozdelení na polovicu, keddy už stránku ide načítat, sú tie stránky príliš veľké na to, aby to tá šablóna spracovala a vytvorila tabuľku. {{Re|Gitanes232|MelchiorSK|Fillos X.}}Podľa mňa to teda žiadny zmysel nemá a ani sa mi to nechce robiť, tie stránky podľa mňa nikdy nikto nezaloží (inak než z trucu), nikto ich nikdy hľadať nebude. Všetky tie zoznamy by som plošne premazal. Ak to niekto hľadá, sú na to uspôsobené databázy, [[Wikipédia:NIE|Wiki predsa len nie je databáza všetkého]]. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:13, 11. apríl 2026 (UTC)
:Osobne sa prikláňam k plošnému premazaniu, nevidím moc zmysel existencie tých zoznamov. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:39, 11. apríl 2026 (UTC)
::Je toho ale dosť: [[:Kategória:Zoznamy CP objektov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 12. apríl 2026 (UTC)
:Úprimne v tejto vesmírnej problematike sa nevyznám. No ten zoznam neplní asi žiadnu úlohu, takže sa prikláňam k zmazaniu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:05, 12. apríl 2026 (UTC)
::Proč se k tomu nevyjádří {{Re|Eryn Blaireová}}? --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:18, 21. apríl 2026 (UTC)
:::Nevšimla som si toto hlasovanie, ale vďaka za upozornenie. Momentálne sa neviem vyjadriť, lebo jediné, čo sa mi na stránke zobrazuje, je tá šablóna a ani z histórie stránky sa mi nedá načítať nič iné. Ak má stránka zostať, určite nie v takejto podobe, z ktorej sa nedá dostať k jej obsahu. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:57, 21. apríl 2026 (UTC)
::::{{re|Eryn Blaireová|s=1}} Pre predstavu o obsahu sa dá pozrieť niektorý subzoznam, kde je objektov menej, napr. [[Zoznam BD objektov +86]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:45, 21. apríl 2026 (UTC)
Jedno možné riešenie je presunúť celý strom [[Zoznam BD objektov]] vrátane podstránok (zahŕňa aj SD, CP, CD) do redaktorského NS (<tt>Redaktor:Wizzard/Zoznam ...</tt>). Encyklopedickú hodnotu to má podľa mňa minimálnu (aj v stave, keď je to funkčné), na druhej strane, je za tým zrejme nezanedbateľné množstvo práce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 21. apríl 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
{{PONECHANÉ}}
Uzatváram toto hlasovanie na základe 3:3:2 ako ponechané, s tým, že sa chcem spýtať {{Re|Eryn Blaireová}}bola by si ochotná to prejsť a nejak mi povedať, ako to upraviť? Môžem ti napr. poslať obsah stránok ako textový súbor a dohodli by sme sa, čo s tým. Nemám problém to rozdeliť, ale nechce sa mi tráviť extra čas nad triedením toho, ako to urobiť správne/rozumne/vhodne pre čitateľa.
Taktiež sa hromadne môžeme dohodnúť na presune niekam inam, podľa návrhu Teslatona, ak chcete. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:57, 27. apríl 2026 (UTC)
:Môžem, ale nestačí to skrátka rozdeliť podľa vzrastajúcich čísiel? Podobne, ako to má napr. [[Zoznam planétok]] alebo ako to vidieť už v uvedenom príklade [[Zoznam BD objektov +86]]. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 12:02, 28. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Eryn Blaireová}} No, "stačí", ale i to niekto musí urobiť.
::{{Re|DurMar12|Scholastikos|Fillos X.|Pe3kZA|Teslaton|OJJ}} Info pre všetkých hlasujúcich a komentujúcich, aby som bol transparentný: počas riešenia návrhu od Eryn s rozdelením na jednotlivé zóny deklinácie, čo je rozumné a konzistnené riešenie, som pomocou [[:Kategória:Zoznamy SD objektov|kategórie]] zistil, že zoznam, ktorý sme si odhlasovali ponechať (s tým, že sa upraví - k čomu veľmi očakávateľne nikto nehlásil), je vlastne len spojením týchto stránok:
::* [[Zoznam SD objektov -20 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -20 3001-6724]]
::* [[Zoznam SD objektov -21 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -21 3001-6538]]
::* [[Zoznam SD objektov -22 1-3000]]
::* [[Zoznam SD objektov -22 3001-6265]]
::* [[Zoznam SD objektov -23]]
::Minimálne vždy prvá a posledná položka daných zoznamov na tom dlhom zozname figurovala, takže sa domnievam (a odmietam kontrolovať) že tam sú všetky položky uvedených zoznamov. To znamená, že ten dlhý zoznam je len čistou nenačítateľnou kópiou týchto ostatných stránok a na základe toho nekompromisne mažem stránky [[Zoznam SD objektov 2]] a [[Zoznam SD objektov 3]]. Ďakujem všetkým zúčastneným, škoda, že si to nikto nevšimol ani na základe toho prehľadu, ktorý som pripravil. Toľko ku kvalite týchto zoznamov a ich výpovednej hodnote! Dúfam, že máte fajn sobotu. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:47, 2. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Vieš mi iba pls. zisiť či počet riadkov (v tabuľke) v daných 7 zoznamoch sedí s počtom v tom dlhom zozname (čo bol zmazaný)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:57, 2. máj 2026 (UTC)
::::{{Re|Fillos X.}} Dobrý nápad - <code>Zoznam SD objektov 2</code> obsahoval 9 998 riadkov, <code>Zoznam SD objektov 3</code> potom 10 010, teda dokopy 20 008 riadkov. Stránky uvedené vyššie obsahujú 6 724 + 6 538 + 6 265 + 481 = 20 008 riadkov. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:13, 2. máj 2026 (UTC)
{{ZMAZANÉ}}
~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 2. máj 2026 (UTC)
lqc34b72sctpa08yisset6gtdbauq8r
Železničná stanica Janiv
0
747404
8207536
8191232
2026-05-03T06:06:05Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207536
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Železničná stanica
| názov = Janiv (Янів)
| obrázok = Yanov station.jpg
| popis obrázku =
| štát = Ukrajina
| obec = [[Janiv]]
| mestská časť =
| zemepisná šírka = 51,3942
| zemepisná dĺžka = 30,0564
| prevádzkovateľ =
| otvorenie = 1925
| bývalý názov =
| nástupištia = 2
| nástupné hrany =
| prístup =
| cestovné lístky =
| počet cestujúcich =
| trate = [[Železničná trať Černihiv – Ovruč|Černihiv – Ovruč]]
}}
'''Železničná stanica Janiv'''<ref>[http://lplaces.com/en/reports/9-yaniv Yaniv station (Lost Places)]</ref><ref>[http://www.radioactiverailroad.com/places.html The stations of the Exclusion Zone (Radioactive Railroad)]</ref> ({{vjz|ukr|залізнична станція Янів}}, {{vjz|rus|железнодорожная станция Янов|''železničná stanica Janov''}})<ref name=chernobylzone>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Туры в Чернобыль и Припять | url = http://www.chernobylzone.com.ua/infobase/67-stantsiya-yanov.html | vydavateľ = www.chernobylzone.com.ua | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-ru | meno = Super | priezvisko = User | url archívu = https://web.archive.org/web/20160903234125/http://www.chernobylzone.com.ua/infobase/67-stantsiya-yanov.html | dátum archivácie = 2016-09-03 }}</ref><ref name=cheronbylgallery>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yanov railway station {{!}} The Chernobyl Gallery | url = http://www.chernobylgallery.com/galleries/yanov-railway-station/ | dátum vydania = 2014-11-06 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en-GB}}</ref> je opustená [[Ukrajina|ukrajinská]] [[železničná stanica]], ktorá sa nachádza v [[Uzavretá zóna Černobyľskej jadrovej elektrárne|Uzavretej zóne Černobyľskej jadrovej elektrárne]]. Niekedy sa nazýva aj '''''železničná stanica Pripjať''''' a leží na území dediny [[Janiv]], na juh od mesta [[Pripiať (mesto)|Pripiať]], a je súčasťou [[Železničná trať Černogov – Ovruč|železničnej trate Černogov – Ovruč]]. Je súčasťou štátneho podniku v sektore dopravy ''Chernobylservis''.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Chornobyl-wikiexpedition 01.JPG
Súbor:Yaniv Railway Station.jpg
Súbor:Yaniv Railway Station 33.jpg
Súbor:Janiv railway station in Chernobyl Zone 15.JPG
</gallery>
== Zdroj ==
{{preklad|en|Yaniv railway station|1326167430}}
[[Kategória:Železničné stanice na Ukrajine|Janiv]]
[[Kategória:Stavby v Kyjevskej oblasti]]
kihubn7hn7pqd5arscuooziu5adu79g
Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96
3
747702
8207404
8205370
2026-05-02T20:14:44Z
Jetam2
30982
blok
8207404
wikitext
text/x-wiki
== kategória bola pôvodne červená, teraz je to dobré ==
--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:20, 6. apríl 2026 (UTC)
== dotaz ==
zdravim, rad by som sa spytal, preco je stranka o spevacke Žanete Baudyšovej "kandidatom na rychle zmazanie" nakolko splna podmienky, stranka bola aj skontrolovana slovenskym spravcom wikipedie. dakujem za odpoved. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 11:17, 9. apríl 2026 (UTC)
== Šablóny:Experimenty ==
Šablóny {{tl|experimenty}} neslúžia pre nesúhlas s patrolovaním v dobrej viere.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:00, 20. apríl 2026 (UTC)
== Kategórie ==
Ahoj, ak by si mal do budúcna čas a energiu, bolo by super ak by sa pokategorizovalo dačo z [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií]] (tie zmysluplné články myslím). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:49, 28. apríl 2026 (UTC)
:Dnes už nie, pozriem zajtra. Čo som si všimol, väčšinou sú to zabudnuté urgenty. Niektoré by bolo dobre rovno dávať na hlasovanie o zmazaní. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)
::Jj, niektoré som už omrkol. Každopádne dik a držím palce, keď tak chabosti kľudne daj na SNZ nech to tu nestraší. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:59, 28. apríl 2026 (UTC)
== Kategórie 2 ==
Zdravím. Pri kategóriách treba pridať {{tl|Commonscat}} ak ta existuje na Commons. Treba tiež vyriešiť zaradenie v nadkategóriách. Píšem konkrétne o [[:Kategória:Švédske vojenské lietadlá]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:02, 28. apríl 2026 (UTC)
== Blok ==
Porušovanie pravidiel slušnej diskusie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:14, 2. máj 2026 (UTC)
f44h5amoxwt1mes61nyhldnsugfyqkp
8207414
8207404
2026-05-02T20:23:25Z
Fillos X.
212061
/* Blok */ odpoveď
8207414
wikitext
text/x-wiki
== kategória bola pôvodne červená, teraz je to dobré ==
--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:20, 6. apríl 2026 (UTC)
== dotaz ==
zdravim, rad by som sa spytal, preco je stranka o spevacke Žanete Baudyšovej "kandidatom na rychle zmazanie" nakolko splna podmienky, stranka bola aj skontrolovana slovenskym spravcom wikipedie. dakujem za odpoved. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 11:17, 9. apríl 2026 (UTC)
== Šablóny:Experimenty ==
Šablóny {{tl|experimenty}} neslúžia pre nesúhlas s patrolovaním v dobrej viere.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:00, 20. apríl 2026 (UTC)
== Kategórie ==
Ahoj, ak by si mal do budúcna čas a energiu, bolo by super ak by sa pokategorizovalo dačo z [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií]] (tie zmysluplné články myslím). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:49, 28. apríl 2026 (UTC)
:Dnes už nie, pozriem zajtra. Čo som si všimol, väčšinou sú to zabudnuté urgenty. Niektoré by bolo dobre rovno dávať na hlasovanie o zmazaní. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)
::Jj, niektoré som už omrkol. Každopádne dik a držím palce, keď tak chabosti kľudne daj na SNZ nech to tu nestraší. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:59, 28. apríl 2026 (UTC)
== Kategórie 2 ==
Zdravím. Pri kategóriách treba pridať {{tl|Commonscat}} ak ta existuje na Commons. Treba tiež vyriešiť zaradenie v nadkategóriách. Píšem konkrétne o [[:Kategória:Švédske vojenské lietadlá]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:02, 28. apríl 2026 (UTC)
== Blok ==
Porušovanie pravidiel slušnej diskusie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:14, 2. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Neviem, či je to zrovna na týždenný blok? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:23, 2. máj 2026 (UTC)
q7jnw60ninurfr7sa3tlxnw21smezza
8207660
8207414
2026-05-03T11:27:02Z
Jetam2
30982
/* Blok */ re
8207660
wikitext
text/x-wiki
== kategória bola pôvodne červená, teraz je to dobré ==
--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:20, 6. apríl 2026 (UTC)
== dotaz ==
zdravim, rad by som sa spytal, preco je stranka o spevacke Žanete Baudyšovej "kandidatom na rychle zmazanie" nakolko splna podmienky, stranka bola aj skontrolovana slovenskym spravcom wikipedie. dakujem za odpoved. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 11:17, 9. apríl 2026 (UTC)
== Šablóny:Experimenty ==
Šablóny {{tl|experimenty}} neslúžia pre nesúhlas s patrolovaním v dobrej viere.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:00, 20. apríl 2026 (UTC)
== Kategórie ==
Ahoj, ak by si mal do budúcna čas a energiu, bolo by super ak by sa pokategorizovalo dačo z [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií]] (tie zmysluplné články myslím). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:49, 28. apríl 2026 (UTC)
:Dnes už nie, pozriem zajtra. Čo som si všimol, väčšinou sú to zabudnuté urgenty. Niektoré by bolo dobre rovno dávať na hlasovanie o zmazaní. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)
::Jj, niektoré som už omrkol. Každopádne dik a držím palce, keď tak chabosti kľudne daj na SNZ nech to tu nestraší. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:59, 28. apríl 2026 (UTC)
== Kategórie 2 ==
Zdravím. Pri kategóriách treba pridať {{tl|Commonscat}} ak ta existuje na Commons. Treba tiež vyriešiť zaradenie v nadkategóriách. Píšem konkrétne o [[:Kategória:Švédske vojenské lietadlá]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:02, 28. apríl 2026 (UTC)
== Blok ==
Porušovanie pravidiel slušnej diskusie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:14, 2. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Neviem, či je to zrovna na týždenný blok? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:23, 2. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Fillos X.}} Navrhuješ dlhší?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:27, 3. máj 2026 (UTC)
gtv5h2rrqu8ukj5dg9bcb32olad01ti
Mercury-Redstone Launch Vehicle
0
747870
8207548
8195452
2026-05-03T07:00:33Z
KormiSKbot
236958
Kapitalizacia prvych pismen kategorii; CheckWiki #18
8207548
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:61C-196.jpg|thumb|Štart letu [[Mercury-Redstone 1A]], 19. december 1960]]
[[Súbor:Ham Launch - GPN-2000-001007 (cropped).jpg|thumb|Štart [[Mercury-Redstone 2]] so [[šimpanz]]om [[Ham (šimpanz)|Hamom]] na palube, 31. január 1961]]
'''Mercury-Redstone Launch Vehicle''', navrhnutá pre [[program Mercury]] agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], bola prvou [[Spojené štáty|americkou]] [[nosná raketa|nosnou raketou]] určenou na lety s posádkou. V rokoch [[1960]] a [[1961]] bola použitá pri šiestich [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnych letoch]] programu Mercury, ktorých vyvrcholením bol štart prvého a o jedenásť týždňov neskôr druhého [[Američania (USA)|Američana]] (a zároveň druhého a tretieho človeka) do vesmíru. Pri štyroch nasledujúcich [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaných letoch]] Mercury sa k letom na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e použila výkonnejšia nosná raketa [[Atlas LV-3B|Atlas]].
Ako člen [[Redstone (balistická raketa)|série rakiet Redstone]] bola odvodená od [[balistická raketa|balistickej rakety]] [[PGM-11 Redstone|Redstone]] [[United States Army|americkej armády]] a prvého stupňa podobnej rakety [[Jupiter-C]]; aby však bola vhodná pre lety s ľuďmi, bola jej konštrukcia a systémy upravené s cieľom zvýšiť bezpečnosť a spoľahlivosť.
== Lety ==
Lety Mercury-Redstone boli označené predponou „MR-“. Mätúce je, že [[nosná raketa|nosné rakety]] Mercury-Redstone použité na tieto lety boli označené rovnakým spôsobom, zvyčajne však s odlišnými číslami. Toto označenie je možné vidieť na zadnej časti [[raketa|rakety]] (zvyčajne viditeľné na snímkach v plnom rozlíšení, pozri tabuľku nižšie).
Dve rakety, MR-4 a MR-6, nikdy neleteli. Hoci sa šírili povesti, že [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] mala na samom začiatku [[program Mercury|programu Mercury]] pred začatím orbitálnych letov s raketami [[Atlas LV-3B|Atlas]] v úmysle vyslať každého [[kozmonaut|astronauta]] najprv na [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnu]] misiu, zakúpila len osem rakiet Mercury-Redstone, z ktorých jedna bola poškodená pri neúspešnom štarte [[Mercury-Redstone 1|MR-1]] a už sa znovu nepoužila, a ďalšia bola použitá pre let [[Mercury-Redstone BD|MR-BD]] (pôvodný plán počítal s jedným letom Mercury-Redstone bez posádky, jedným letom so [[šimpanz]]om a šiestimi letmi s astronautmi). Keďže lety [[Alan Shepard|Alana Sheparda]] a [[Gus Grissom|Gusa Grissoma]] boli úspešné a [[Sovietsky zväz]] uskutočnil do konca leta [[1961]] dva orbitálne lety s kozmonautmi, nebolo potrebné pokračovať v misiách Redstone.<ref>''The Mercury-Redstone Project'', s. 6{{--}}3, 8{{--}}1.</ref>
{| class="wikitable sortable" border="1"
|+Označenia letov a rakiet Mercury-Redstone
|-
!Označenie letu
!Označenie rakety
!Dátum štartu
!Poznámky
|-
|[[Mercury-Redstone 1|MR-1]]
|MR-1
|21. november 1960
|[[Súbor:Mg-KSC-61C-181.jpg|frameless|150x150px]]<br>Prázdna kabína; prerušenie štartu; raketa sa pri štarte vypla kvôli elektrickej poruche
|-
|[[Mercury-Redstone 1A|MR-1A]]
|MR-3
|19. december 1960
|[[Súbor:LIFTOFF - MERCURY-REDSTONE (MR)-1A - CAPE (s62-08106).jpg|frameless|150x150px]]<br>Prázdna kabína
|-
|[[Mercury-Redstone 2|MR-2]]
|MR-2
|31. január 1961
|[[Súbor:Ham Launch - GPN-2000-001007.jpg|frameless|150x150px]]<br>Vyniesla [[šimpanz]]a [[Ham (šimpanz)|Hama]]
|-
|[[Mercury-Redstone BD|MR-BD]]
|MR-5
|24. marec 1961
|[[Súbor:61C-532 (cropped).jpg|frameless|150x150px]]<br>Prázdna nefunkčná maketa kabíny
|-
|[[Mercury-Redstone 3|MR-3]]
|MR-7
|5. máj 1961
|[[Súbor:Mercury 3.jpg|frameless|150x150px]]<br>Vyniesla astronauta [[Alan Shepard|Alana Sheparda]]
|-
|[[Mercury-Redstone 4|MR-4]]
|MR-8
|21. júl 1961
|[[Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch cropped.jpg|frameless|150x150px]]<br>Vyniesla astronauta [[Gus Grissom|Gusa Grissoma]]
|-
|(neletela)
|MR-4
|
|
|-
|(neletela)
|MR-6
|
|
|}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Atlas LV-3B]]
* [[program Mercury]]
* [[Redstone (balistická raketa)]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Portál Kozmonautika}}
{{Program Mercury}}
[[Kategória:Nosné rakety USA]]
[[Kategória:Program Mercury]]
d1w94zjfsmxzjfjwx7y8tblecixbpcs
Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa
2
748059
8207448
8207070
2026-05-02T21:21:35Z
Fillos X.
212061
Verzia používateľa [[Special:Contributions/Fillos X.|Fillos X.]] ([[User_talk:Fillos X.|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton
8197994
wikitext
text/x-wiki
:Komunita [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]] má {{NUMBEROFUSERS}} [[Wikipédia:Príručka/Registrácia|registrovaných používateľov]], z ktorých {{NUMBEROFACTIVEUSERS}} prispelo aspoň jednou úpravou za posledný mesiac a v súčasnosti tu pôsobí 10<!-- {{NUMBEROFADMINS}} --> [[Wikipédia:Správcovia|správcov]]. [[Wikipédia:Wikipediáni|Redaktori]] sú [[dobrovoľníctvo|dobrovoľníci]], ktorí svoje úsilie pri úprave a vytváraní článkov zvyknú koordinovať v [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusiách]]. Prispievanie je s určitými obmedzeniami možné aj [[Pomoc:Dočasný účet|bez trvalého účtu]], no väčšina prispievateľov využíva redaktorské kontá umožňujúce vytvorenie [[Wikipédia:Stránka redaktora|redaktorskej stránky]] a [[Wikipédia:Príručka/Registrácia#Všeobecné_výhody|efektívnejšiu participáciu]].
<!-- <noinclude>[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Redaktorská základňa]]</noinclude> -->
5acuwcri1md1ulon7mactf6h80upwkn
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – III. divízia
0
748226
8207538
8200757
2026-05-03T06:12:58Z
StudioFixifoxTV
250451
Úprava
8207538
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| logo =
| veľkosť loga =
| popis loga =
| usporiadateľ = Južná Afrika
| 2 usporiadateľ = Hongkong
| dátum = 13. – 19. apríl 2026
| počet tímov = 12
| počet dejísk = 2
| počet miest = 2
| víťaz =
| počet titulov =
| zápasy =
| góly =
| návštevnosť =
| najproduktívnejší hráč =
| najužitočnejší hráč =
| dejiská = [[Kapské Mesto]], [[Hongkong]]
| predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia/2025
| nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – III. divízia/2027
}}
'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – III. divízia|III. divízia]]''' boli dva hokejové turnaje štvrtej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V III. divízii hralo 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách.
==III. A divízia==
Turnaj III. A divízie MS 2026 sa hral v [[Kapské Mesto|Kapskom Meste]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] od 13. do 19. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmiiia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-19 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/317/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-19 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
===Účastníci===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{THA|lh|1}}
|6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. B divízia|II. B divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{TKM|lh|1}}
|2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia#III. A divízia|III. A divízii MS 2025]]
|-
|{{TUR|lh|1}}
|3. miesto v III. A divízii MS 2025
|-
|{{RSA|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v III. A divízii MS 2025
|-
|{{BIH|lh|1}}
|5. miesto v III. A divízii MS 2025
|-
|{{MEX|lh|1}}
|1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia#III. B divízia|III. B divízii MS 2025]] a postup
|}
===Konečné poradie===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{TUR|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=28|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{MEX|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=1|sg=26|ig=20}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{BIH|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=17|ig=14}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{RSA|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=2|sg=17|ig=26}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{THA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=18|ig=29}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{TKM|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=4|sg=19|ig=26|pozadie=#ffcccc}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – II. divízia#II. B divízia|II. B divízie MS 2027]]</small>
|style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – III. divízia#III. B divízia|III. B divízie MS 2027]]</small>
|}
===Zápasy===
''Všetky časy sú miestne ([[Juhoafrický čas]]; [[UTC+2]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 13. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{TUR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{THA|lh|1}}
| skóre = 6 : 1
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|4|1}}
| divákov = 20
| strely1 = 27
| strely2 = 26
| tresty1 = 14
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317901_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 13. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = {{TKM|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{BIH|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 4
| tretiny = {{tretiny|1|3|2|0|0|1}}
| divákov = 50
| strely1 = 36
| strely2 = 29
| tresty1 = 10
| tresty2 = 8
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317902_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 13. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{MEX|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{RSA|lh|1}}
| skóre = 5 : 4 p
| tretiny = {{tretiny|2|0|1|2|1|2|1|0}}
| divákov = 300
| strely1 = 31
| strely2 = 32
| tresty1 = 10
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317903_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 14. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = {{TKM|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{TUR|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 6
| tretiny = {{tretiny|2|2|0|2|2|2}}
| divákov = 20
| strely1 = 29
| strely2 = 32
| tresty1 = 6
| tresty2 = 33
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317904_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 14. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{BIH|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{MEX|lh|1}}
| skóre = 4 : 3 p
| tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|1|0}}
| divákov = 50
| strely1 = 33
| strely2 = 31
| tresty1 = 4
| tresty2 = 26
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317905_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 14. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{THA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{RSA|lh|1}}
| skóre = 7 : 3
| tretiny = {{tretiny|2|1|2|0|3|2}}
| divákov = 250
| strely1 = 30
| strely2 = 43
| tresty1 = 6
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317906_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 16. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = {{THA|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{BIH|lh|1}}'''
| skóre = 2 : 5
| tretiny = {{tretiny|1|2|1|1|0|2}}
| divákov = 20
| strely1 = 37
| strely2 = 42
| tresty1 = 4
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317907_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 16. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = {{TKM|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{MEX|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 5
| tretiny = {{tretiny|2|1|1|2|1|2}}
| divákov = 50
| strely1 = 24
| strely2 = 35
| tresty1 = 44
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317908_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 16. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{TUR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{RSA|lh|1}}
| skóre = 8 : 1
| tretiny = {{tretiny|3|0|3|0|2|1}}
| divákov = 400
| strely1 = 32
| strely2 = 25
| tresty1 = 2
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317909_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 17. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{MEX|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{THA|lh|1}}
| skóre = 10 : 2
| tretiny = {{tretiny|2|1|6|0|2|1}}
| divákov = 30
| strely1 = 38
| strely2 = 31
| tresty1 = 4
| tresty2 = 4
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317910_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 17. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = {{BIH|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{TUR|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 2
| tretiny = {{tretiny|1|1|0|0|0|1}}
| divákov = 50
| strely1 = 31
| strely2 = 49
| tresty1 = 6
| tresty2 = 31
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317911_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 17. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{RSA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{TKM|lh|1}}
| skóre = 5 : 3
| tretiny = {{tretiny|3|1|0|2|2|0}}
| divákov = 700
| strely1 = 37
| strely2 = 45
| tresty1 = 10
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317912_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 19. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{TUR|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{MEX|lh|1}}
| skóre = 6 : 3
| tretiny = {{tretiny|3|2|2|1|1|0}}
| divákov = 50
| strely1 = 43
| strely2 = 28
| tresty1 = 42
| tresty2 = 50
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317913_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 19. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{THA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{TKM|lh|1}}
| skóre = 6 : 5 sn
| tretiny = {{tretiny|2|2|2|1|1|2|0|0|1|0}}
| divákov = 70
| strely1 = 37
| strely2 = 43
| tresty1 = 6
| tresty2 = 35
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317914_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 19. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]]
| mužstvo1 = '''{{RSA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{BIH|lh|1}}
| skóre = 4 : 3
| tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|1|1}}
| divákov = 600
| strely1 = 31
| strely2 = 32
| tresty1 = 8
| tresty2 = 4
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317915_74_3_0.pdf
}}
==III. B divízia==
Turnaj III. B divízie MS 2026 sa hral v [[Hongkong]]u, osobitnej administratívnej oblasti [[Čína|Číny]], od 13. do 19. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka)| url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmiiib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-19 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/351/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-19 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>
===Účastníci===
{| class="wikitable"
! Tím
! Kvalifikácia
|-
|{{LUX|lh|1}}
|6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia#III. A divízia|III. A divízii MS 2025]] a zostup
|-
|{{PRK|lh|1}}
|2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia#III. B divízia|III. B divízii MS 2025]]
|-
|{{HKG|lh|1}}
|'''Usporiadateľ;''' 3. miesto v III. B divízii MS 2025
|-
|{{MGL|lh|1}}
|4. miesto v III. B divízii MS 2025
|-
|{{PHL|lh|1}}
|5. miesto v III. B divízii MS 2025
|-
|{{UZB|lh|1}}
|1. miesto vo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – IV. divízia|IV. divízii MS 2025]] a postup
|}
===Konečné poradie===
{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{UZB|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=97|ig=11|pozadie=#ccffcc}}
{{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{PRK|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=28|ig=32}}
{{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{HKG|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=35|ig=20}}
{{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LUX|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=13|ig=33}}
{{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{MGL|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=27|ig=56}}
{{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{PHL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=15|ig=63}}
|}
{|class="wikitable"
|style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – III. divízia#III. A divízia|III. A divízie MS 2027]]</small>
|}
===Zápasy===
''Všetky časy sú miestne ([[Hongkonský čas]]; [[UTC+8]]).''
{{Hokejbox2
| dátum = 13. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = '''{{UZB|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{MGL|lh|1}}
| skóre = 26 : 1
| tretiny = {{tretiny|11|0|7|1|8|0}}
| divákov = 103
| strely1 = 78
| strely2 = 21
| tresty1 = 2
| tresty2 = 2
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351901_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 13. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = '''{{PRK|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{PHL|lh|1}}
| skóre = 8 : 2
| tretiny = {{tretiny|3|1|2|1|3|0}}
| divákov = 171
| strely1 = 40
| strely2 = 25
| tresty1 = 2
| tresty2 = 6
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351902_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 13. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = '''{{HKG|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{LUX|lh|1}}
| skóre = 7 : 1
| tretiny = {{tretiny|3|0|2|0|2|1}}
| divákov = 316
| strely1 = 41
| strely2 = 30
| tresty1 = 6
| tresty2 = 8
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351903_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 14. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = {{PHL|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{UZB|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 28
| tretiny = {{tretiny|1|6|1|12|1|10}}
| divákov = 105
| strely1 = 17
| strely2 = 79
| tresty1 = 4
| tresty2 = 4
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351904_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 14. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = '''{{LUX|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{MGL|lh|1}}
| skóre = 7 : 5
| tretiny = {{tretiny|1|2|5|1|1|2}}
| divákov = 89
| strely1 = 43
| strely2 = 48
| tresty1 = 10
| tresty2 = 2
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351905_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 14. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = '''{{PRK|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{HKG|lh|1}}
| skóre = 4 : 3
| tretiny = {{tretiny|1|2|2|0|1|1}}
| divákov = 316
| strely1 = 46
| strely2 = 22
| tresty1 = 10
| tresty2 = 35
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351906_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 16. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = {{PRK|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{UZB|lh|1}}'''
| skóre = 3 : 20
| tretiny = {{tretiny|1|6|1|8|1|6}}
| divákov = 95
| strely1 = 29
| strely2 = 53
| tresty1 = 10
| tresty2 = 0
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351907_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 16. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = '''{{LUX|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{PHL|lh|1}}
| skóre = 4 : 2
| tretiny = {{tretiny|0|1|3|0|1|1}}
| divákov = 187
| strely1 = 40
| strely2 = 29
| tresty1 = 8
| tresty2 = 10
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351908_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 16. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = '''{{HKG|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{MGL|lh|1}}
| skóre = 11 : 2
| tretiny = {{tretiny|3|1|2|0|6|1}}
| divákov = 290
| strely1 = 46
| strely2 = 45
| tresty1 = 24
| tresty2 = 39
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351909_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 17. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = '''{{UZB|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{LUX|lh|1}}
| skóre = 14 : 0
| tretiny = {{tretiny|3|0|3|0|8|0}}
| divákov = 85
| strely1 = 54
| strely2 = 9
| tresty1 = 2
| tresty2 = 12
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351910_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 17. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = {{MGL|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{PRK|lh|1}}'''
| skóre = 6 : 8
| tretiny = {{tretiny|1|3|3|3|2|2}}
| divákov = 138
| strely1 = 36
| strely2 = 48
| tresty1 = 4
| tresty2 = 29
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351911_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 17. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = {{PHL|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{HKG|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 10
| tretiny = {{tretiny|1|2|2|6|1|2}}
| divákov = 450
| strely1 = 24
| strely2 = 65
| tresty1 = 10
| tresty2 = 2
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351912_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 19. apríl 2025
| čas = 13:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = '''{{MGL|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{PHL|lh|1}}
| skóre = 13 : 4
| tretiny = {{tretiny|2|1|9|1|2|2}}
| divákov = 263
| strely1 = 38
| strely2 = 35
| tresty1 = 12
| tresty2 = 8
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351913_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg =
| dátum = 19. apríl 2025
| čas = 16:30
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = {{LUX|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{PRK|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 5
| tretiny = {{tretiny|1|1|0|3|0|1}}
| divákov = 234
| strely1 = 20
| strely2 = 31
| tresty1 = 4
| tresty2 = 8
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351914_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 19. apríl 2025
| čas = 20:00
| štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]]
| mužstvo1 = {{HKG|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{UZB|lh|1}}'''
| skóre = 4 : 9
| tretiny = {{tretiny|0|4|1|4|3|1}}
| divákov = 615
| strely1 = 19
| strely2 = 61
| tresty1 = 8
| tresty2 = 29
| správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351915_74_3_0.pdf
}}
==Referencie==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Južnej Afrike]]
[[Kategória:Športové podujatia v Južnej Afrike]]
[[Kategória:Športové podujatia v Hongkongu]]
[[Kategória:Šport v Kapskom Meste]]
[[Kategória:2026 v Ázii]]
ew38foblnnwixnd1m86187zh053zba6
Wikipédia:Najnovšie stránky
4
748659
8207460
8205795
2026-05-02T22:04:42Z
Fillos X.
212061
8207460
wikitext
text/x-wiki
'''Záznam najnovších stránok''' obsahuje zoznam posledných vytvorených stránok v [[Wikipédia:Príručka/Menné priestory|hlavnom mennom priestore]]. Na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] sa zoznam nachádza na [[Špeciálne:NovéStránky]]. V zozname je zväčša radených posledných 500 novo vytvorených stránok.
== Štruktúra ==
Každá jedna položka je uvádzaná v nasledovnom poradí:
* čas, dátum, rok, názov článku (história | upraviť) [počet bajtov] <bdi>autor článku</bdi> (diskusia | príspevky) (ľubovoľný popis úpravy) ([[Špeciálne:Značky|Značky]]: jednotlivé položky)<ref name="vs" group="pozn.">Výskyt časti zo značkami je príležitostná.</ref>
== Poznámky ==
{{Referencie|skupina="pozn."}}
== Pozri aj ==
* [[Pomoc:Posledné úpravy]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Wikipedie:Nejnovější stránky|23770055}}
[[Kategória:Wikipédia:Pomocník]]
qmseyg7mqmydbjaz1p878886iatrtd4
Pešávar
0
748660
8207486
8201987
2026-05-02T23:13:54Z
TeslaBot
71954
-{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy
8207486
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20260503}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Pešávar
| other_name =
| category = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = City center Peshawar city.jpg
| image_caption = Centrum mesta
| image_size =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Peshawar City Flag.png
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Pakistan
| country_flag = 1
| state = Chajbar Paštúnchwá
| state_type = provincia
| region =
| region_type =
| histregion =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| coordinates_no_title =
| elevation =
| lat_d = 34
| lat_m = 0
| lat_s = 52
| lat_NS = S
| long_d = 71
| long_m = 34
| long_s = 3
| long_EW = V
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area =
| area_urban =
| area_metro =
| area_urban_type =
| area_metro_type =
<!-- *** Population *** -->
| population =
| population_date =
| population_density =
| population_urban =
| population_metro =
| population_urban_type =
| population_metro_type =
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1867
| established_type = založenie
| mayor =
| mayor_type =
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| code =
| code1 =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Pakistan location map.svg
| map_caption = Poloha mesta v rámci Pakistanu
| map_locator = Pakistan
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
| map2 =
| map2_caption =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Peshawar
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Pešávar'''<ref name="skgeodesy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-18 | jazyk = }}</ref> je mesto v [[Pakistan]]e.
== Názov ==
Názov mesta znamená ''Hraničné mesto''.<ref name="britannica">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Peshawar | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | vydanie = | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | rok = | počet strán = | url = https://www.britannica.com/place/Peshawar | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
== Dejiny ==
Zmienky o meste pochádzajú zo skoršej literatúry v sanskrite či dielach autorov ako [[Strabón]] a [[Arrianos]].<ref name="britannica"/> V 1. storočí bolo pod menom Purusapura hlavným mestom [[Kušánská ríša|Kušánskej ríše]]. Budhizmus dominoval v 5. storočí keď oblasťou cestoval Faxian, buddhistický mních a cestovateľ. V roku 988 oblasť dobyli Moslimovia. Od 16. storočia patrilo Afgáncom. Od roku 1834 prešiel pod Sikhov a v rokoch 1849 až 1947 bol pod Britskou nadvládou. Od roku 1947 je súčasťou Pakistanu. Mesto bolo oficiálne založené v roku 1867.<ref name="britannica"/>
V roku 2014 sa udial [[Útok na školu v Pešávare (2014)|útok na školu]].<ref name="britannica"/>
https://asiantransportobservatory.org/analytical-outputs/peshawar-city-profile/
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Pešávar| ]]
[[Kategória:Mestá v Pakistane]]
apelsj5h9emyv7w60hn3uxo9j13il43
8207557
8207486
2026-05-03T07:19:20Z
KormiSK
91359
wl
8207557
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20260503}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Pešávar
| other_name =
| category = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = City center Peshawar city.jpg
| image_caption = Centrum mesta
| image_size =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Peshawar City Flag.png
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Pakistan
| country_flag = 1
| state = Chajbar Paštúnchwá
| state_type = provincia
| region =
| region_type =
| histregion =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| coordinates_no_title =
| elevation =
| lat_d = 34
| lat_m = 0
| lat_s = 52
| lat_NS = S
| long_d = 71
| long_m = 34
| long_s = 3
| long_EW = V
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area =
| area_urban =
| area_metro =
| area_urban_type =
| area_metro_type =
<!-- *** Population *** -->
| population =
| population_date =
| population_density =
| population_urban =
| population_metro =
| population_urban_type =
| population_metro_type =
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1867
| established_type = založenie
| mayor =
| mayor_type =
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| code =
| code1 =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Pakistan location map.svg
| map_caption = Poloha mesta v rámci Pakistanu
| map_locator = Pakistan
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
| map2 =
| map2_caption =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Peshawar
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Pešávar'''<ref name="skgeodesy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-18 | jazyk = }}</ref> je mesto v [[Pakistan]]e.
== Názov ==
Názov mesta znamená ''Hraničné mesto''.<ref name="britannica">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Peshawar | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | vydanie = | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | rok = | počet strán = | url = https://www.britannica.com/place/Peshawar | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
== Dejiny ==
Zmienky o meste pochádzajú zo skoršej literatúry v sanskrite či dielach autorov ako [[Strabón]] a [[Arrianos]].<ref name="britannica"/> V 1. storočí bolo pod menom Purusapura hlavným mestom [[Kušánská ríša|Kušánskej ríše]]. Budhizmus dominoval v 5. storočí, keď oblasťou cestoval Faxian, buddhistický mních a cestovateľ. V roku 988 oblasť dobyli Moslimovia. Od 16. storočia patrilo [[Afgánci|Afgáncom]]. Od roku 1834 prešiel pod [[Sikhizmus|Sikhov]] a v rokoch 1849 až 1947 bol pod [[Britská India|Britskou nadvládou]]. Od roku 1947 je súčasťou Pakistanu. Mesto bolo oficiálne založené v roku 1867.<ref name="britannica"/>
V roku 2014 sa udial [[Útok na školu v Pešávare (2014)|útok na školu]].<ref name="britannica"/>
https://asiantransportobservatory.org/analytical-outputs/peshawar-city-profile/
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Pešávar| ]]
[[Kategória:Mestá v Pakistane]]
3vrnggn41o7qqvf3yzsv9kc37d7kulf
BK Häcken (ženy)
0
748878
8207352
8203530
2026-05-02T19:15:28Z
Ferko25
246397
/* Európsky pohár žien UEFA */
8207352
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = BK Häcken
| obrázok =
| logo =
| celýnázov = Bollklubben Häcken Fotbollsförening
| prezývka = ''Getingarna'' (Osy)
| založený = 1970 – 2004: '''Landvetters IF'''<br/>2004 – 2020:<br/>'''Kopparbergs/Göteborg FC'''<br/>2021: '''BK Häcken FF'''
| rozpustený =
| štadión = [[Bravida Arena]]<br>[[Göteborg]], [[Švédsko]]
| kapacita = 6 300
| majiteľ =
| predseda = Anders Billström
| tréner = [[Elena Sadiku]]
| liga = [[Damallsvenskan]]
| sezóna = [[2025 Damallsvenskan|2025]]
| pozícia = 1. miesto z 12
| vzor_lp1 =_hacken25h
| vzor_t1 =_hacken25h
| vzor_pp1 =_hacken25h
| vzor_tr1 =
| vzor_po1 =
| ľavéplece1 =000000
| telo1 =FFDF00
| pravéplece1 =000000
| trenírky1 =000000
| ponožky1 =000000
| vzor_lp2 =_hacken25a
| vzor_t2 = _hacken25a
| vzor_pp2 =_hacken25a
| vzor_tr2 =
| vzor_po2 =
| ľavéplece2 =FFFFFF
| telo2 =FFFFFF
| pravéplece2 =FFFFFF
| trenírky2 =FFFFFF
| ponožky2 =FFFFFF
}}
'''Bollklubben Häcken Fotbollsförening''' je žensky [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Göteborg]]u, vo Švédsku. Klub bol založený v roku 1970 ako '''Landvetters IF''' a v rokoch 2004 až 2020 vystupoval pod názvom '''Kopparbergs/Göteborg FC'''. V roku 2021 sa stal ženskou sekciou mužského klubu [[BK Häcken]], pričom z právnych dôvodov funguje ako samostatný subjekt – dcérska spoločnosť BK Häcken.
Ženský tím BK Häcken hrá svoje domáce zápasy na štadióne [[Bravida Arena]] v Göteborgu. Klubové farby sú žltá a čierna. Svoj prvý titul v najvyššej švédskej súťaži [[Damallsvenskan]] získal v roku 2020.
==História==
Klub bol založený v roku 1970 ako Landvetters IF v obci [[Landvetter]], neďaleko mesta [[Göteborg]]. V roku 2004 sa presťahoval do mesta [[Göteborg]]u a následne zmenil názov na Kopparbergs/Göteborg FC.<ref name="history">{{cite news |title=KGFC – The History |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-the-history/ |access-date=29 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=7 November 2020 |archive-date=9 October 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211009113827/https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-the-history/ |url-status=dead }}</ref>
V rokoch 1999 až 2004 bol hlavným trénerom veterán Bo Falk. V období 2005 – 2007 pôsobil ako tréner [[Martin Pringle]],<ref>{{cite news|url=http://www.damfotboll.com/nyheter/2011/07/lottas-forre-tranare-om-hennes-framsteg|title=Lottas förre tränare om hennes framsteg|language=sv|work=Damfotboll.com|access-date=9 September 2013|date=12 July 2011|archive-date=14 October 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131014025626/http://www.damfotboll.com/nyheter/2011/07/lottas-forre-tranare-om-hennes-framsteg|url-status=dead}}</ref> ktorého v sezóne 2008 nahradil [[Torbjörn Nilsson]].
V sezóne [[Damallsvenskan 2010|2010]] skončil Kopparbergs/Göteborg FC na druhom mieste v Damallsvenskan a prvýkrát sa kvalifikoval do [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|Ligy majstrov žien 2011/12]]. V roku 2011 klub vyhral Švédsky pohár po penaltovom rozstrele proti [[Tyresö FF (ženy)|Tyresö]]. Trofej obhájil aj v roku 2012, keď vo finále opäť zdolal [[Tyresö FF (ženy)|Tyresö]].<ref>{{cite web|url=https://www.rsssf.org/tablesz/zwed-womcuphist.html|title=Sweden – List of Women Cup Finals|date=27 June 2013|access-date=9 September 2013|publisher=Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation|first=Erik|last=Garin}}</ref>
Kopparbergs/Göteborg FC získal svoj prvý ligový titul v roku 2020.<ref>{{cite news |title=Spelare, tränare, ledare – här är guldgänget 2020 |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/spelare-traenare-ledare-haer-aer-guldgaenget-2020/ |archive-url=https://web.archive.org/web/20201109213525/https://www.goteborgfc.se/nyheter/spelare-traenare-ledare-haer-aer-guldgaenget-2020/ |url-status=dead |archive-date=9 November 2020 |access-date=29 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=7 November 2020 }}</ref>
Dňa 29. decembra 2020 oznámilo vedenie klubu zámer ukončiť činnosť prvého tímu v [[Damallsvenskan]].<ref name="dissolve">{{cite news |title=KGFC avbryter elitsatsningen |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-avbryter-elitsatsningen/ |access-date=29 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=29 December 2020 |archive-date=29 December 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201229111414/https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-avbryter-elitsatsningen/ |url-status=dead }}</ref> O dva dni neskôr však toto rozhodnutie zrušilo a klub pokračoval aj v sezóne 2021.<ref>{{cite news |title=Damallsvensk fotboll också 2021 – och hopp om en utökad satsning |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/damallsvensk-fotboll-ocksaa-2021-och-hopp-om-en-utoekad-satsning/ |access-date=31 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=31 December 2020 |archive-date=31 December 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201231110542/https://www.goteborgfc.se/nyheter/damallsvensk-fotboll-ocksaa-2021-och-hopp-om-en-utoekad-satsning/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{cite news |last1=Olausson |first1=Alexander |last2=Yousuf |first2=Etezaz |title=Göteborg FC satsar vidare |url=https://www.gp.se/sport/fotboll/g%C3%B6teborg-fc-satsar-vidare-1.39355419 |access-date=31 December 2020 |work=Göteborgs-Posten |date=31 December 2020}}</ref> Následne sa 28. januára 2021 stal ženskou sekciou klubu [[BK Häcken]], ktorý sídli taktiež v [[Göteborg]]u a pôsobí v najvyššej švédskej mužskej súťaži [[Allsvenskan]].<ref>{{Cite news|last=Smith|first=Rory|date=24 February 2021|title=A Rising Tide Sinks One Boat|language=en-US|work=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/2021/02/24/sports/soccer/champions-league-womens-soccer.html|access-date=24 February 2021|issn=0362-4331|archive-date=9 April 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230409054004/https://www.nytimes.com/2021/02/24/sports/soccer/champions-league-womens-soccer.html|url-status=live}}</ref>
== Hráčky ==
;Aktuálna Zostava:
Zdroj: <ref>{{cite web|title=Dam – Trupp|url=https://bkhacken.se/sida/dam-trupp|publisher=[[BK Häcken]]|language=sv|access-date=1 February 2024|archive-date=24 January 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240124154145/https://bkhacken.se/sida/dam-trupp|url-status=live}}</ref>
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=16.02.2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Island|poz=B|meno=[[Fanney Inga Birkisdóttirová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Austrália|poz=O|meno=[[Aivi Luiková]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Emma Östlundová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=USA|poz=Z|meno=[[Laney Matrianová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Dánsko|poz=Z|meno=[[Pernille Sanvigová]] (na hosťovaní z [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]])}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Josefin Baudouová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Felicia Schröderová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Anna Anvegårdová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Monica Jusu Bahová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Dánsko|poz=Ú|meno=[[Stine Sandbechová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Tilde Karlssonová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Alva Selerudová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Malawi|poz=Z|meno=[[Faith Chinzimuová]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Lisa Löwingová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Nesrin Akgünová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Dánsko|poz=Z|meno=[[Jóhanna Fossdalsáová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Paulina Nyströmová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elin Rubenssonová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=USA|poz=O|meno=[[Tabby Tindellová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Nathalie Staafová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Island|poz=Ú|meno=[[Thelma Pálmadóttirová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Halimatu Ayindeová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Hanna Karlssonová]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Helena Sampaio (futbalistka)|Helena Sampaio]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=40|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Disa Hellwigová]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
=== Hráčky na hosťovaní ===
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=16.02.2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Dánsko|poz=O|meno=[[Emilie Byrnaková]]}} (na hosťovaní v tíme [[TSG 1899 Hoffenheim (ženy)|TSG Hoffenheim]] do 30.júna 2026.)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Jennifer Falková]]}} (na hosťovaní v tíme [[Liverpool W.F.C.|Liverpool]] do 30.júna 2026.)
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Bývalí hráči v priebehu rokov ==
{| style="width: 90%;" |
| style="width: 35%; vertical-align: top;" |
'''{{flagicon|SWE}} Švédsko'''
* {{SWE}} [[Anna Ahlstrandová]] (2002{{--}}2005), (2009{{--}}2016)
* {{SWE}} [[Johanna Almgrenová]] (2004{{--}}2014)
* {{SWE}} [[Anneli Andelénová]] (1999{{--}}2000)
* {{SWE}} [[Anita Asanteová]] (2012{{--}}2013)
* {{SWE}} [[Kristin Bengtssonová]] (1999{{--}}2001), (2003)
* {{SWE}} [[Emma Berglundová]] (2019{{--}}2020)
* {{SWE}} [[Marika Bergman-Lundinová]] (2016{{--}}2017), (2022{{--}}2023)
* {{SWE}} [[Alice Bergströmová]] (2024{{--}}2025)
* {{SWE}} [[Stina Blacksteniusová]] (2020{{--}}2021)
* {{SWE}} [[Rebecka Blomqvistová]] (2015{{--}}2020)
* {{SWE}} [[Filippa Curmarková]] (2015{{--}}2024)
* {{SWE}} [[Lisa Dahlkvistová]] (2010{{--}}2011)
* {{SWE}} [[Amanda Edgrenová]] (2011{{--}}2015)
* {{SWE}} [[Lisa Eková]] (2005{{--}}2012), (2014{{--}}2015)
* {{SWE}} [[Anna-Maria Erikssonová]]
* {{SWE}} [[Jennifer Falková]] (2016)
* {{SWE}} [[Kathlene Fernströmová]] (2014{{--}}2016)
* {{SWE}} [[Maja Göthbergová]] (2016{{--}}2017)
* {{SWE}} [[Jenny Hallstenson]] (2008{{--}}2011)
* {{SWE}} [[Pauline Rubinová]] (2016{{--}}2022)
* {{SWE}} [[Kristin Hammarströmová]] (2011{{--}}2013)
* {{SWE}} [[Marie Hammarströmová]] (2013)
* {{SWE}} [[Freja Hellenbergová]] (2016)
* {{SWE}} [[Evelyn Ijehová]] (2017{{--}}2020), (2021)
* {{SWE}} [[Irvina Bajramovićová]] (2016{{--}}2018)
* {{SWE}} [[Catrine Johanssonová]] (2007{{--}}2022)
* {{SWE}} [[Monica Jusu Bah]] (2023)
* {{SWE}} [[Rosa Kafajiová]] (2022{{--}}2024)
* {{SWE}} [[Maria Karlssonová]] (2002{{--}}2008)
* {{SWE}} [[Beata Kollmatsová]] (2011{{--}}2021)
* {{SWE}} [[Emma Kullbergová]] (2020{{--}}2021)
* {{SWE}} [[Elin Landströmová]] (2016{{--}}2017)
* {{SWE}} [[Jessica Landströmová]] (2013)
* {{SWE}} [[Linnea Liljegärd]] (2008{{--}}2012)
* {{SWE}} [[Hedvig Lindahlová]] (2009{{--}}2010)
* {{SWE}} [[Sara Lindénová]] (2005{{--}}2016)
* {{SWE}} [[Mimmi Löfweniusová]] (2012)
* {{SWE}} [[Karin Lundinová]] (2018{{--}}2019)
* {{SWE}} [[Elma Junttila Nelhageová]] (2022{{--}}2024)
* {{SWE}} [[Matilda Nildénová]] (2024{{--}}2025)
* {{SWE}} [[Susanne Nilssonová]] (2009{{--}}2011)
* {{SWE}} [[Salina Olssonová]] (2006{{--}}2007)
* {{SWE}} [[Emma Pennsäterová]] (2018{{--}}2019)
| style="width: 35%; vertical-align: top;" |
* {{SWE}} [[Nathalie Perssonová]] (2016{{--}}2018)
* {{SWE}} [[Julia Roddarová]] (2018{{--}}2020)
* {{SWE}} [[Elin Rubenssonová]] (2015{{--}}2020), (2021{{--}}2024), (2025{{--}})
* {{SWE}} [[Amelie Rybäcková]] (1999{{--}}2009)
* {{SWE}} [[Josefine Rybrinková]] (2022{{--}}2024)
* {{SWE}} [[Johanna Rytting Kanerydová]] (2021{{--}}2022)
* {{SWE}} [[Anna Sandbergová]] (2022{{--}}2024)
* {{SWE}} [[Camilla Schelinová]] (2001{{--}}2008)
* {{SWE}} [[Lotta Schelinová]] (2001{{--}}2008)
* {{SWE}} [[Olivia Schoughová]] (2009{{--}}2013), (2018)
* {{SWE}} [[Felicia Schröderová]] (2023)
* {{SWE}} [[Stina Segerströmová]] (2009{{--}}2015)
* {{SWE}} [[Alva Selerudová]] (2024{{--}})
* {{SWE}} [[Linda Sembrantová]] (2011)
* {{SWE}} [[Sofia Skogová]] (2014{{--}}2015)
* {{SWE}} [[Julia Wahlbergová]] (2014{{--}}2015)
* {{SWE}} [[Hanna Wijková]] (2020{{--}}2026)
* {{SWE}} [[Julia Zigiotti Olmeová]] (2018{{--}}2021)
'''{{flagicon|DEN}} Dánsko'''
* {{DEN}} [[Jóhanna Fossdalsáová]] (2023{{--}})
* {{DEN}} [[Mille Gejlová]] (2021{{--}}2023)
* {{DEN}} {{FRO}} [[Line Geltzer Johansenová]] (2017{{--}}2018)
* {{DEN}} [[Stine Sandbechová]] (2021{{--}})
* {{DEN}} [[Pernille Sanvigová]] (2025{{--}}) hosť.
'''{{flagicon|ENG}} Anglicko'''
* {{ENG}} [[Anita Asanteová]] (2012{{--}}2013)
* {{ENG}} [[Ruby Grantová]] (2023{{--}}2025)
* {{ENG}} [[Jodie Taylorová]] (2013) hosť.
* {{ENG}} [[Annahita Zamanianová]] (2016{{--}}2018)
'''{{flagicon|CAN}} Kanada'''
* {{CAN}} [[Clarissa Lariseyová]] (2023{{--}}2025)
'''{{flagicon|USA}} Spojené štáty'''
* {{USA}} [[Camille Ashtonová]] (2012{{--}}2013)
* {{USA}} [[Yael Averbuch Westová]] (2012{{--}}2013)
* {{USA}} [[Annika Creelová]] (2020)
* {{USA}} [[Bri Foldsová]] (2020)
* {{USA}} [[Jasmine Hamidová]] (2024)
* {{USA}} [[Taylor Leachová]] (2017{{--}}2019)
* {{USA}} [[Savannah Levinová]] (2017)
* {{USA}} [[Laney Matrianová]] (2026{{--}})
* {{USA}} [[Christen Pressová]] (2012), (2018)
* {{USA}} [[Emily Samsová]] (2022) hosť.
* {{USA}} [[Hope Solová]] (2004)
* {{USA}} [[Emily Sonnettová]] (2020)
* {{USA}} [[Sarah Teegardenová]] (2017)
* {{USA}} [[Ingrid Wellsová]] (2012)
* {{USA}} [[Carly Wickenheiserová]] (2025)
'''{{flagicon|FRA}} Francúzsko'''
* {{FRA}} [[Sabrina Viguierová]] (2014)
| style="width: 35%; vertical-align: top;" |
'''{{flagicon|ISL}} Island'''
* {{ISL}} [[Arna Ásgrímsdóttirová]] (2015)
* {{ISL}} [[Fanney Inga Birkisdóttirová]] (2024{{--}})
* {{ISL}} [[Diljá Ýr Zomersová]] (2021{{--}}2022)
'''{{flagicon|BRA}} Brazília'''
* {{BRA}} [[Daniela (futbalistka)|Daniela]] (2004)
* {{BRA}} [[Dylan Holmes]] (2021)
* {{BRA}} [[Helena Sampaio]] (2025{{--}})
* {{BRA}} [[Marlene Sjöberg]] (2000{{--}}2001), (2003{{--}}2015)
'''{{flagicon|NGA}} Nigéria'''
* {{NGA}} [[Halimatu Ayindeová]] (2026{{--}})
'''{{flagicon|NOR}} Nórsko'''
* {{NOR}} [[Vilde Bøe Risová]] (2019{{--}}2020)
* {{NOR}} [[Cathrine Dyngvoldová]] (2013{{--}}2015)
* {{NOR}} [[Andrine Hegerbergová]] (2013{{--}}2016), (2022)
* {{NOR}} [[Maren Mjeldeová]] (2014)
* {{NOR}} [[Ingvild Stenslandová]] (2007{{--}}2009), (2011)
'''{{flagicon|FIN}} Fínsko'''
* {{FIN}} [[Adelina Engmanová]] (2015{{--}}2018)
* {{FIN}} [[Jessica Julinová]] (2005{{--}}2006)
* {{FIN}} [[Heidi Kackurová]] (2005)
* {{FIN}} [[Emma Koivistová]] (2018{{--}}2020)
* {{FIN}} [[Katariina Kosolová]] (2023{{--}}2024)
* {{FIN}} [[Natalia Kuikková]] (2019{{--}}2020)
* {{FIN}} [[Annica Sjölundová]] (2014{{--}}2015)
'''{{flagicon|HUN}} Maďarsko'''
* {{HUN}} [[Anna Csikiová]] (2003{{--}}2004)
'''{{flagicon|NIR}} Severné Írsko'''
* {{NIR}} [[Jackie Burnsová]] (2022)
'''{{flagicon|NED}} Holandsko'''
* {{NED}} [[Daniëlle van de Donková]] (2015)
* {{NED}} [[Nathalie Geerisová]] (1999)
* {{NED}} [[Loes Geurtsová]] (2014{{--}}2016), (2021{{--}}2024)
* {{NED}} [[Lieke Martensová]] (2014{{--}}2015)
* {{NED}} [[Manon Melisová]] (2014{{--}}2015)
'''{{flagicon|TAN}} Tanzánia'''
* {{flagicon|TAN}} [[Aisha Masaková]] (2022{{--}}2024)
'''{{flagicon|SRB}} Srbsko'''
* {{SRB}} [[Milica Mijatovićová]] (2021)
'''{{flagicon|SUI}} Švajčiarsko'''
* {{SUI}} [[Livia Pengová]] (2022{{--}}2023)
'''{{flagicon|PHI}} Filipíny'''
* {{flagicon|PHI}} {{SWE}} [[Jane Törnqvistová]] (2022{{--}}2023)
'''{{flagicon|KOR}} Južná Korea'''
* {{KOR}} [[Yoon Young-geul]] (2023)
|}
==Ocenenie==
[[Súbor:kopparbergsgoteborgfc2013.jpg|thumb|Víťazstvo Superpohára v apríli 2013]]
*'''[[Damallsvenskan]]''' (2): [[2020 Damallsvenskan|2020]], [[2025 Damallsvenskan|2025]]
*'''[[Švédsky pohár vo futbale žien|Švédsky pohár]]''' (3): 2011, 2012, 2019
*'''[[Švédsky superpohár (ženy)|Švédsky superpohár]]''' (1): 2013
==Zápasy v súťažiach UEFA==
„Všetky výsledky (vonku, doma a celkom) uvádzajú počet gólov Kopparbergs/Göteborg ako prvý.“
{| class="wikitable"
! Súťaž
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan="3"|[[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011–12]]
| Kolo 32 || {{minivlajka|CRO}} [[ŽNK Osijek|Osijek]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 4 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 7 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''11 : 0'''
|-
| Osemfinále || {{minivlajka|DEN}} [[Fortuna Hjørring]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 2 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 2'''
|-
| Štvrťfinále || {{minivlajka|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 3 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''2 : 3'''
|-
| rowspan="3"|[[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012–13]]
| Kolo 32 || {{minivlajka|SRB}} [[ŽFK Spartak Subotica|Spartak Subotica]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 0'''
|-
| Osemfinále || {{minivlajka|DEN}} [[Fortuna Hjørring]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 1 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 2 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 3'''
|-
| Štvrťfinále || {{minivlajka|FRA}} [[FCF Juvisy|Juvisy]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 3 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''1 : 4'''
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019–20]]
| Kolo 32 || {{minivlajka|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2<sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''2 : 2'''([[Away goals rule|a]])
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]]
| Kolo 32 || {{minivlajka|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 3 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2<sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''1 : 5'''
|-
| rowspan="4"|[[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]]
| Kolo 32 || {{minivlajka|NOR}} [[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 1<sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 2 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''6 : 3'''
|-
| rowspan="3"|Skupinová fáza || {{minivlajka|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;" | 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | 1 : 2 || rowspan="3" style="text-align:center;" | '''3.miesto'''
|-
|{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"|0 : 4 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"|1 : 5
|-
|{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 4 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"|0 : 3 <sup>f</sup>
|-
|[[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]]
| 2. kvalifikačné kolo|| {{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 2 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''1 : 4'''
|-
| rowspan="5"|[[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]]
| 2. kvalifikačné kolo || {{minivlajka|NED}} [[FC Twente (ženy)|Twente]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 2 || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 2 : 2 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 3'''
|-
| rowspan="3"|Skupinová fáza || {{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid (ženy)|Real Madrid]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;" | 1 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;" | 2 : 1 <sup>f</sup> || rowspan="3" style="text-align:center;" | '''2.miesto'''
|-
|{{minivlajka|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 0 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 3
|-
|{{minivlajka|FRA}} [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 2 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 0 : 0
|-
|Štvrťfinále || {{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 3 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | 1 : 2 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | '''1 : 5'''
|-
|[[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]]
| 2. kvalifikačné kolo || {{minivlajka|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 4 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | '''1 : 4'''
|-
|[[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025–26]]
| 3. kvalifikačné kolo|| {{minivlajka|ESP}} [[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 1 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | '''2 : 3'''
|}
<sup>f</sup> Prvá etapa.
==Európsky pohár žien UEFA==
{| class="wikitable"
! Súťaž
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan="5"|[[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|2025–26]]
| Druhé kvalifikačné kolo || {{minivlajka|POL}} [[GKS Katowice (ženy)|GKS Katowice]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 1 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 4 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''7 : 1'''
|-
| Osemfinále || {{minivlajka|ITA}} [[Inter Milan (ženy)|Inter Milan]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 0 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''1 : 0'''
|-
| Štvrťfinále || {{minivlajka|ISL}} [[Breiðablik (ženy)|Breiðablik]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 4 : 1 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 7 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''11 : 1'''
|-
| Semifinále || {{minivlajka|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 0 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 1 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''3 : 1'''
|-
| Finále || {{minivlajka|SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] ||bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0<sup>f</sup>||bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"|3 : 2 ||bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"|'''4 : 2'''
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://bkhacken.se/sida/dam Oficiálna stránka]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|BK Häcken FF|1348597160}}
{{DEFAULTSORT:Häcken BK}}
[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Švédsku]]
[[Kategória:Šport v Göteborgu]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1970]]
a3umjg78gm9l0ndczsu13jlytxknjhe
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť
4
748924
8207229
8206781
2026-05-02T14:25:39Z
Gitanes232
142243
proti
8207229
wikitext
text/x-wiki
== [[Archaická spoločnosť]] ==
Toto je fakt silná káva, 3 vety s 3 RS a 2 červenými wl.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Ani to tu nemalo byť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC)
#{{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC)
==== Proti ====
# {{proti}}, základný sociologický pojem. Pozri {{Citácia knihy
| priezvisko = Keller
| meno = Jan
| odkaz na autora = Jan Keller
| titul = Úvod do sociologie
| vydanie text = 5. vyd. [i.e. 7. vyd.].
| miesto = Praha
| vydavateľ = Sociologické nakladatelství
| rok = 2004
| isbn = 80-86429-39-3
| počet strán = 204
| strany = 193
}} Wikidodkazy na RS bez problémov opraviteľné a opravené. Možnosť rozšíriť podľa {{Citácia knihy
| kapitola zborník = společnosť preliterární
| titul = Velký sociologický slovník
| zväzok = II P{{--}}Ž
| typ zväzku = Zv.
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Karolinum
| rok = 1996
| isbn = 80-7184-310-5
| počet strán =
| strany = 1204
}} a společnosť primitivní (s. 1204). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:05, 27. apríl 2026 (UTC)
# {{Proti}}, opäť prípad, kde pojem je relevantný ako samostatné encyklopedické heslo, akurát spracovanie je nateraz len v podobe substubu (slovníková definícia). Rozšírenie aspoň do podoby výhonku je nanajvýš žiadúce, mazanie resp. umelé zlučovanie so všeobecnejším heslom mi nepríde ako krok k lepšiemu stavu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:02, 28. apríl 2026 (UTC)
# {{Proti}} úplný základ tam bol aj pred úpravou, aj vtedy by som sa priklonil k proti, teraz určite proti --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:25, 2. máj 2026 (UTC)
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
Akože, stránka vznikla v auguste 2006 a odvtedy sa jej nikto nechytil. Samozrejme, že tam sú odkazy na rozlišovačky - nikto nepredpokladal, že sa z tých stránok stanú rozlišovačky (to ešte Bronto nezaviedol svoj hlúpy systém rozlišovania úplne všetkého). V tom stave každopádne súhlasím s tým, aby stránka bola zmazaná. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC)
{{re|Vasiľ}} zaujímavé, že sa tej možnosti 20 rokov nikto nechytil. Tie 2 vety sa dajú zakomponovať do článku [[Spoločnosť (sociológia)]].--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:58, 27. apríl 2026 (UTC)
:Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla. Zakomponovať sa určite dajú, otázka je, že či to je správne. Podľa mňa nie a preto som hlasoval proti. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:34, 28. apríl 2026 (UTC)
::{{re|Vasiľ}} "Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla." - čo si tým chcel povedať? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:42, 28. apríl 2026 (UTC)
{{re|Teslaton}} Nateraz? 20 rokov sa Ti zdá ako krátka doba na zlepšenie? '''Nikto''' o ten článok za tú dobu nezakopol, na čo chceš ešte čakať? Pridanie "zdroja" a oprava wl ho teda nijako prijateľne nevylepšilo. A nie je ani v iných jazykoch. A pokiaľ nie sú samostatné články, tak všeobecný článok je dobré a používané riešenie. Mimochodom, ani tie 3 tam uvádzané články doteraz, za 20 rokov, nikto neurobil. Aká je perspektíva?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:51, 28. apríl 2026 (UTC)
:::Preklep, „ty“, správne malo byť „tu“. Za tie roky čo si tu si už podobné články (ktoré sú veľmi málo editované) videla. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:06, 28. apríl 2026 (UTC)
::::{{re|Vasiľ}}, nebolo by lepšie zdroje pridať do článku miesto do diskusie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:37, 28. apríl 2026 (UTC)
:::::{{re|Vasiľ}}, tu nejde o počet editácii, ale o kvalitu a rozsah. 3 vety v takomto prípade naozaj nie sú OK. A keďže 20 rokov je v takom stave veľmi pochybujem, že sa to zmení.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:29, 28. apríl 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
n3pvh6ambiut424op17iatcafefl3gf
Červení Khméri
0
749336
8207459
8205270
2026-05-02T22:03:49Z
Pelex
2483
opravy v úvod def. a iné menšie
8207459
wikitext
text/x-wiki
'''Červení Khméri''' (kamb. ខ្មែរក្រហម, Khmêr Krâhâm, franc. Khmer rouge) bolo označenie pre členov [[Kambodžská komunistická strana|Kambodžskej komunistickej strany]] vedených [[Pol Pot|Pol Potom]]. V rokoch [[1975]] až [[1979]] na území [[Kambodža|Kambodže]] zaviedli brutálny [[Maoizmus|maoistický]] režim, ktorý viedol k masovému násilnému presídľovaniu obyvateľstva miest na vidiek, likvidácií opozície, zákazu náboženstva a iným sociálnym experimentom vedených bezohľadnými a neľudskými metódami. V dôsledku brutálneho teroru, ktorý viedli proti vlastnému obyvateľstvu bolo povraždených alebo zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania okolo 1,7 - 2 milióny obyvateľov rôznych vrstiev spoločnosti (asi 1/4 obyvateľstva krajiny). Ich hrôzovládu ukončila vojenská invázia vietnamskej armády z roku [[1979]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=490; 599}}</ref> Červení Khméri následne pokračovali v [[Partizánska vojna|partizánskej vojne]] až do prvej polovice 90. rokov 20. storočia.
== Dejiny ==
=== Vzostup Pol Pota ===
[[Pol Pot]], vlastným menom Saloth Sar absolvoval v období rokov [[1949]] až [[1952]] univerzitné štúdium v [[Paríž]]i. Tam sa počas prednášok a seminárov zoznámil s myšlienkami [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], ale aj [[Marxizmus|marxistickou ideológiou]], ktorá sa ideovo spájala spolu s anarchistickou slobodou a [[Komunizmus|komunistickou rovnosťou]].
V januári roku [[1953]] sa vrátil na územie [[Kambodža|Kambodže]] ako bojovník na strane hnutia [[Viet Minh]], ktorého predstavitelia sa usilovali o oslobodenie obyvateľov [[Indočína|Indočíny]] a priľahlých území spod [[Francúzska koloniálna ríša|francúzskej koloniálnej nadvlády]]. V roku [[1954]] sa zapojil do činnosti Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Pracoval ako učiteľ [[Dejepis (pedagogika)|dejepisu]], [[Francúzska literatúra|francúzskej literatúry]] a [[Geografia|geografie]] na strednej súkromnej škole v kambodžskom hlavnom meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref>
[[Pol Pot]] bol spočiatku členom Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Po relatívne krátkom čase však z nej odišiel. Jej činnosť chápal ako málo radikálnu. Roku [[1960]] sa mu vo veku 35 rokov podarilo naplniť jeho politické ambície a spolu s jeho priateľmi založil Komunistickú stranu Kambodže. V roku [[1963]] bol vymenovaný za generálneho tajomníka strany. A práve tento krok znamenal kľúčový obrat jednak v jeho živote ale aj chode celej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-04-27 | priezvisko = Životy slavných}}</ref>
=== Uchopenie moci ===
[[Súbor:Flag of the Communist Party of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Komunistickej strany Kambodže.]]
Dňa [[17. apríl]]a [[1975]] sa podarilo Červeným Khmérom definitívne získať politickú moc nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Stalo sa tak po tom, čo komunistické oddiely obsadili hlavné mesto krajiny [[Phnom Pénh]]. Hneď po uzurpácii moci boli všetci vojaci a štátni zamestnanci ešte z čias Khmérskej republiky popravení. Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] boli evakuovaní pod falošnou zámienkou vojenského bombardovania americkým letectvom. Mnoho ľudí, ktorí boli prinútení odísť smerom na vidiek, cestou pešo zahynulo vo veľkých útrapách.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref>
=== Kambodža ako krvavé pole ===
Komunistický režim na čele s diktátorom [[Pol Pot|Pol Potom]] prinútil dva milióny obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]] odísť z miest na vidiek. Hlavné mesto [[Phnom Pénh|Phnom Phenh]] sa po tomto akte stalo úplne ako „mesto duchov”. Červení Khméri sa v politickej praxi zameriavali na budovanie novej beztriednej spoločnosti a zakázli [[súkromné vlastníctvo]].
Školstvo sa zrútilo pre zatvorenie študijných inštitúcii. V krajine bol namiesto náboženstva zavádzaný [[ateizmus]]. Zakázané bolo všetko, čo pripomínalo [[Západný blok|západný spôsob života]]. Presnejšie išlo o nosenie [[Okuliare|okuliarov]] alebo farebného oblečenia.
V krajine bola zakázaná tlač. Sledovanie televízie bolo zrušené. Osobné dokumenty sa spálili.
Pri politických čistkách zahynulo 25 percent obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]]. 1 milión obyvateľov skonalo buď na [[Podvýživa|podvýživu]], vyčerpanie alebo nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. Až 500 tisíc ľudí skončilo na popravisku pre údajné sprisahanie proti štátu. Cieľom týchto politických procesov bolo očistiť [[Kambodža|Kambodžu]] od nečistých ľudí. Presnejšie išlo o menšiny, medzi ktoré patrili Vietnamci, [[Číňania]] ale aj Thajčania či dokonca takí Čamovia ako [[Islam|moslimská]] minorita. Červení Khméri si takisto vybili svoje násilné chúťky na inteligencii, teda na lekároch a učiteľoch. Navyše medzi popravenými boli takisto tisíce vojakov, vojenských dôstojníkov a štátnych zamestnancov z čias pravicovej vlády Lon Nola.
=== Konečná dohra červenej tyranie ===
{{Hlavný článok|Kambodžsko-vietnamská vojna}}
[[Súbor:Khmer rouge clothing.jpg|náhľad|Vojenská rovnošata Červených Khmérov. ]]
V decembri roku [[1978]] podnikla vietnamská armáda vojenskú inváziu do Kambodže s cieľom zvrhnúť vládu Červených Khmérov. V januári roku [[1979]], sa podarilo vietnamským jednotkám úspešne dobyť hlavné mesto [[Phnom Pénh|Phnom Penh]]. Vodca Červených Khmérov menom [[Pol Pot]] a jeho nasledovníci utiekli na územie [[Thajsko|Thajska]]. V meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]] bola vtedy založená bábková vláda podporovaná [[Vietnam|Vietnamskou demokratickou republikou]].
Až roku [[1989]] vydala vietnamská vláda rozkaz pre stiahnutie svojej armády.<ref>https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref>
== Dozvuky ==
Roku [[2001]] došlo k oficiálnemu schváleniu zákona o trestnom stíhaní politických vodcov Červených Khmérov za ukrutnosti, ktoré boli spáchané v čase pôsobenia ich vládneho režimu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=546}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>.
* TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>.
== Pozri aj ==
* [[Pol Pot]]
* [[Kambodžská genocída]]
* [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
2rxjd8kz50yc9iofn6grljjhcom6ce2
Kambodžská genocída
0
749451
8207451
8205906
2026-05-02T21:28:50Z
Pelex
2483
na urgentnú úpravu
8207451
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-02}}
'''Kambodžská genocída''' bola sériou krvavých praktík v období rokov [[1975]] až [[1979]] zo strany marxisticky orientovaných [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref>
[[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]]
== Cesta k moci červenej tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]''
Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Saigon]] a celé južné územie pod komunistickú vládu. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci občianskej vojny na území Kambodže vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]].
Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref>
Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref>
== Vláda červeného teroru ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]''
=== Až príliš ortodoxné oblečenie ===
Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.
=== Inteligencia ako nepriateľ ===
Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej „prevýchove“ alebo bolestivo likvidovaní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref>
[[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]]
=== Ničenie medziľudských vzťahov ===
V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. Červení Khméri však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky.
„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný. Keď bolo manželstvo naplnené, pár musel žiť opäť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou.
Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref>
=== Z budhizmu napokon ateizmus ===
Náboženstvo bolo zakázané. Cirkev sa rozpustila. Staré budhistické chrámy boli zrovnané so zemou.
[[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh.]]
=== Pohŕdanie národnostnými menšinami ===
Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref>
=== Kultúra a média v deštrukcii ===
Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref>
[[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.]]
== „Krvavé pole“ a popravy ==
=== Štvorročný poľnohospodársky plán ===
Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref>
=== Väzenie pre „nepohodlných“ ===
Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr.
Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" />
=== Hrozivé tresty ===
Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.<ref name=":1" />
=== Cheoung Ek ako „vražedné polia” ===
Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.<ref name=":1" />
== Konečná bodka za vládou tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]''
=== Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ ===
Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem.
Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách.
V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]].
Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref>
=== Definitívny pád ===
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref>
Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky.
Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref>
== Ohlas v Československu ==
Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
* SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.''
* TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>.
* Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>.
== Pozri aj ==
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Genocídy]]
07lknb5n0xwkguzgvecobtls5zviawp
8207457
8207451
2026-05-02T21:45:25Z
Fillos X.
212061
/* Úvodná sekcia */
8207457
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu}}
'''Kambodžská genocída''' bola sériou krvavých praktík v období rokov [[1975]] až [[1979]] zo strany marxisticky orientovaných [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref>
[[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]]
== Cesta k moci červenej tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]''
Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Saigon]] a celé južné územie pod komunistickú vládu. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci občianskej vojny na území Kambodže vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]].
Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref>
Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref>
== Vláda červeného teroru ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]''
=== Až príliš ortodoxné oblečenie ===
Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.
=== Inteligencia ako nepriateľ ===
Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej „prevýchove“ alebo bolestivo likvidovaní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref>
[[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]]
=== Ničenie medziľudských vzťahov ===
V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. Červení Khméri však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky.
„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný. Keď bolo manželstvo naplnené, pár musel žiť opäť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou.
Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref>
=== Z budhizmu napokon ateizmus ===
Náboženstvo bolo zakázané. Cirkev sa rozpustila. Staré budhistické chrámy boli zrovnané so zemou.
[[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh.]]
=== Pohŕdanie národnostnými menšinami ===
Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref>
=== Kultúra a média v deštrukcii ===
Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref>
[[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.]]
== „Krvavé pole“ a popravy ==
=== Štvorročný poľnohospodársky plán ===
Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref>
=== Väzenie pre „nepohodlných“ ===
Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr.
Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" />
=== Hrozivé tresty ===
Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.<ref name=":1" />
=== Cheoung Ek ako „vražedné polia” ===
Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.<ref name=":1" />
== Konečná bodka za vládou tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]''
=== Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ ===
Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem.
Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách.
V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]].
Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref>
=== Definitívny pád ===
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref>
Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky.
Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref>
== Ohlas v Československu ==
Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
* SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.''
* TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>.
* Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>.
== Pozri aj ==
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Genocídy]]
h5t5kbtcdbqeub6w8jfp7dtcu7bg6y5
8207462
8207457
2026-05-02T22:09:57Z
Pelex
2483
Revízia [[Special:Diff/8207457|8207457]] používateľa [[Special:Contributions/Fillos X.|Fillos X.]] ([[User talk:Fillos X.|diskusia]]) bola vrátená
8207462
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-02}}
'''Kambodžská genocída''' bola sériou krvavých praktík v období rokov [[1975]] až [[1979]] zo strany marxisticky orientovaných [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref>
[[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]]
== Cesta k moci červenej tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]''
Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Saigon]] a celé južné územie pod komunistickú vládu. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci občianskej vojny na území Kambodže vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]].
Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref>
Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref>
== Vláda červeného teroru ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]''
=== Až príliš ortodoxné oblečenie ===
Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.
=== Inteligencia ako nepriateľ ===
Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej „prevýchove“ alebo bolestivo likvidovaní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref>
[[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]]
=== Ničenie medziľudských vzťahov ===
V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. Červení Khméri však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky.
„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný. Keď bolo manželstvo naplnené, pár musel žiť opäť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou.
Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref>
=== Z budhizmu napokon ateizmus ===
Náboženstvo bolo zakázané. Cirkev sa rozpustila. Staré budhistické chrámy boli zrovnané so zemou.
[[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh.]]
=== Pohŕdanie národnostnými menšinami ===
Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref>
=== Kultúra a média v deštrukcii ===
Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref>
[[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.]]
== „Krvavé pole“ a popravy ==
=== Štvorročný poľnohospodársky plán ===
Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref>
=== Väzenie pre „nepohodlných“ ===
Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr.
Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" />
=== Hrozivé tresty ===
Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.<ref name=":1" />
=== Cheoung Ek ako „vražedné polia” ===
Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.<ref name=":1" />
== Konečná bodka za vládou tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]''
=== Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ ===
Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem.
Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách.
V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]].
Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref>
=== Definitívny pád ===
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref>
Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky.
Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref>
== Ohlas v Československu ==
Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
* SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.''
* TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>.
* Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>.
== Pozri aj ==
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Genocídy]]
07lknb5n0xwkguzgvecobtls5zviawp
8207631
8207462
2026-05-03T10:27:58Z
LoverofBattle12
246706
Odstránenie štylistických chýb po výstrahe zmazania.
8207631
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-02}}
'''Kambodžská genocída''' bola sériou krvavých praktík v období rokov [[1975]] až [[1979]] zo strany marxisticky orientovaných [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref>
[[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]]
== Cesta k moci červenej tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]''
Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa však, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]].
Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref>
Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref>
== Vláda červeného teroru ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]''
=== Až príliš ortodoxné oblečenie ===
Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk.
=== Inteligencia ako nepriateľ ===
Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej „prevýchove“ alebo bolestivo likvidovaní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> Trest smrti za nosenie okuliarov bol zavedený práve z toho dôvodu, že išlo o buržoázny intelektualizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>
[[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]]
=== Ničenie medziľudských vzťahov ===
V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky.
Keď sa žene a mužovi podarilo na území Kambodže uzavrieť manželský zväzok, pár musel následne žiť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud Kambodže. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>
Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref>
=== Z budhizmu napokon ateizmus ===
Vyznávať akékoľvek náboženské učenie bolo prísne zakázané. Cirkev sa teda rozpustila. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) boli zrovnané so zemou.
[[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh.]]
=== Pohŕdanie národnostnými menšinami ===
Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref>
=== Kultúra a média v deštrukcii ===
Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref>
[[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.]]
== „Krvavé pole“ a popravy ==
=== Štvorročný poľnohospodársky plán ===
Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref>
=== Väzenie pre „nepohodlných“ ===
Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr.
Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" />
=== Hrozivé tresty ===
Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Tam boli dusení zaživa alebo dostávali dokonca elektrické šoky. Takisto sa udialo to, že im vytrhávali zuby.<ref name=":1" />
== Konečná bodka za vládou tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-Vietnamská vojna|Kambodžsko-vietnamská vojna]]''
=== Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ ===
Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem.
Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách.
V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]].
Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref>
=== Definitívny pád ===
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref>
Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky.
Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref>
== Ohlas v Československu ==
Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
* SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.''
* TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>.
* Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>.
== Pozri aj ==
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Genocídy]]
4lbozg2il3z139lxnt0m9tn9mjeczl3
8207633
8207631
2026-05-03T10:29:59Z
LoverofBattle12
246706
Odstránenie štylistickej chyby v úvode.
8207633
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-02}}
'''Kambodžská genocída''' bola [[Genocída (právo)|genocída]] v rokoch [[1975]] až [[1979]] zorganizovaná [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] na území terajšej [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref>
[[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]]
== Cesta k moci červenej tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]''
Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa však, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]].
Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref>
Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref>
== Vláda červeného teroru ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]''
=== Až príliš ortodoxné oblečenie ===
Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk.
=== Inteligencia ako nepriateľ ===
Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej „prevýchove“ alebo bolestivo likvidovaní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> Trest smrti za nosenie okuliarov bol zavedený práve z toho dôvodu, že išlo o buržoázny intelektualizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>
[[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]]
=== Ničenie medziľudských vzťahov ===
V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky.
Keď sa žene a mužovi podarilo na území Kambodže uzavrieť manželský zväzok, pár musel následne žiť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud Kambodže. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>
Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref>
=== Z budhizmu napokon ateizmus ===
Vyznávať akékoľvek náboženské učenie bolo prísne zakázané. Cirkev sa teda rozpustila. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) boli zrovnané so zemou.
[[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh.]]
=== Pohŕdanie národnostnými menšinami ===
Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref>
=== Kultúra a média v deštrukcii ===
Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref>
[[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.]]
== „Krvavé pole“ a popravy ==
=== Štvorročný poľnohospodársky plán ===
Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref>
=== Väzenie pre „nepohodlných“ ===
Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr.
Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" />
=== Hrozivé tresty ===
Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Tam boli dusení zaživa alebo dostávali dokonca elektrické šoky. Takisto sa udialo to, že im vytrhávali zuby.<ref name=":1" />
== Konečná bodka za vládou tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-Vietnamská vojna|Kambodžsko-vietnamská vojna]]''
=== Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ ===
Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem.
Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách.
V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]].
Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref>
=== Definitívny pád ===
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref>
Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky.
Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref>
== Ohlas v Československu ==
Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
* SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.''
* TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>.
* Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>.
== Pozri aj ==
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Genocídy]]
aul50ate8fwdca1jt5rdvoxqf7ednl5
8207637
8207633
2026-05-03T10:36:52Z
LoverofBattle12
246706
8207637
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-02}}
'''Kambodžská genocída''' bola [[Genocída (právo)|genocída]] v rokoch [[1975]] až [[1979]] zorganizovaná [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] na území terajšej [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref>
[[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]]
== Cesta k moci červenej tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]''
Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa však, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]].
Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref>
Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref>
== Vláda červeného teroru ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]''
=== Až príliš ortodoxné oblečenie ===
Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk.
=== Inteligencia ako nepriateľ ===
Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej „prevýchove“ alebo bolestivo likvidovaní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> Trest smrti za nosenie okuliarov bol zavedený práve z toho dôvodu, že išlo o buržoázny intelektualizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>
[[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]]
=== Ničenie medziľudských vzťahov ===
V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky.
Keď sa žene a mužovi podarilo na území Kambodže uzavrieť manželský zväzok, pár musel následne žiť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud Kambodže. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>
Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref>
=== Z budhizmu napokon ateizmus ===
Vyznávať akékoľvek náboženské učenie bolo prísne zakázané. Cirkev sa teda rozpustila. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) boli zrovnané so zemou.
[[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste [[Phnom Pénh]].]]
=== Pohŕdanie národnostnými menšinami ===
Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref>
=== Kultúra a média v deštrukcii ===
Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref>
[[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.]]
== „Krvavé pole“ a popravy ==
=== Štvorročný poľnohospodársky plán ===
Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref>
=== Väzenie pre „nepohodlných“ ===
Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr.
Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" />
=== Hrozivé tresty ===
Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky. Takisto sa udialo to, že im vytrhávali zuby.<ref name=":1" />
== Konečná bodka za vládou tyranie ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-Vietnamská vojna|Kambodžsko-vietnamská vojna]]''
=== Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ ===
Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem.
Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách.
V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]].
Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref>
=== Definitívny pád ===
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref>
Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky.
Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
[[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref>
== Ohlas v Československu ==
Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
* SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.''
* TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>.
* Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>.
== Pozri aj ==
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Genocídy]]
pywu9b2xvljqty8pcgl0u3v446bqecc
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia
4
749459
8207231
8206261
2026-05-02T14:27:42Z
Gitanes232
142243
za
8207231
wikitext
text/x-wiki
== [[Vízia]] ==
Zabudnutý starý článok bez vízie vylepšenia, zase nejaký zlepenec neviem čoho. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 21:26, 29. apríl 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Teoreticky by sa dalo heslo rozšíriť podľa originálu, ako je aj v histórii písané: ''Preklad časti textu zo súvisiaceho článku en:wiki'', no každopádne súčasný stav nie je OK, akurát sme na hanbu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:27, 29. apríl 2026 (UTC)
#{{Za}} V tomto stave nespĺňa náležitosti minimálneho článku. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:24, 30. apríl 2026 (UTC)
# {{Za}} Zdroje, formátovanie, slabo spracované.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 30. apríl 2026 (UTC)
# {{Za}} hrozné spracovanie, bez zdrojov --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:27, 2. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
mtgaz3sg6stk578me8r9yp7qwybsm8e
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa
4
749460
8207232
8206262
2026-05-02T14:28:46Z
Gitanes232
142243
za
8207232
wikitext
text/x-wiki
== [[Stred hmotnosti telesa]] ==
Bez komentára. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 21:35, 29. apríl 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Asi niet o čom... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:08, 29. apríl 2026 (UTC)
# {{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:25, 30. apríl 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, nedokončené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 30. apríl 2026 (UTC)
# {{Za}} spracovanie --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:28, 2. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
hbtc9qbwlw6qlnv7yu7ly0w6o3h22is
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell
4
749461
8207235
8206252
2026-05-02T14:32:22Z
Gitanes232
142243
za
8207235
wikitext
text/x-wiki
== [[Skell]] ==
Nepovšimnutá katastrofa. Po menšom pátraní sa pravdepodobne jedná o túto osobu : [https://de.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Ludwig_von_Sckell de:Friedrich Ludwig von Sckell]. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 29. apríl 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Asi niet veľmi o čom... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 29. apríl 2026 (UTC)
#{{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:26, 30. apríl 2026 (UTC)
# {{Za}} Žiadne zdroje, formátovanie, atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:28, 30. apríl 2026 (UTC)
# {{Za}} pokiaľ je to ten vyššie spomenutý tak významnosť spĺňa, bičmenej spracovanie je hrozné a ani len meno nebolo v takom prípade prepísané správne, čiže by sa to pri prípadnej úprave tak či tak muselo presunúť a v tom prípade už je lepšie to založiť nanovo ak to niekoho zaujme --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:32, 2. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
r84mv2e7rxtyirfdkc7wub5buwnzex3
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Finále Stanley Cup 2025
4
749479
8207182
8206255
2026-05-02T12:23:38Z
KormiSK
91359
8207182
wikitext
text/x-wiki
== [[Finále Stanley Cup 2025]] ==
Článok nedokončený, s výpovednou hodnotou 0. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 10:42, 30. apríl 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} nedokončený článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:31, 30. apríl 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#{{Neutral}} Nevidím dôvod stránku mazať, je akurát neaktuálna a bez výsledkov. Informácia o priebehu súťaže a tímy, ktoré sa zúčastnili, tam zostať pokojne môžu. Takže podľa mňa stačí aktualizovať, aby bolo v minulom čase, a doplniť víťaza alebo niečo také. Ak sa toho nikto nechytí, ku konci hlasovania urobím... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 2. máj 2026 (UTC)
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
gq3fiqx4e4gs9hs52e60c26awtqoyqw
8207201
8207182
2026-05-02T13:08:08Z
~2026-20335-96
290941
/* Zdržal sa */
8207201
wikitext
text/x-wiki
== [[Finále Stanley Cup 2025]] ==
Článok nedokončený, s výpovednou hodnotou 0. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 10:42, 30. apríl 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} nedokončený článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:31, 30. apríl 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#{{Neutral}} Nevidím dôvod stránku mazať, je akurát neaktuálna a bez výsledkov. Informácia o priebehu súťaže a tímy, ktoré sa zúčastnili, tam zostať pokojne môžu. Takže podľa mňa stačí aktualizovať, aby bolo v minulom čase, a doplniť víťaza alebo niečo také. Ak sa toho nikto nechytí, ku konci hlasovania urobím... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 2. máj 2026 (UTC)
:::Je vidieť, že tomu vôbec nerozumieš, hlavne že sa vyjadruješ. Tie tímy čo tam vidíš nie sú finálové tímy a do tohto článku ani nepatria, finále hrajú len 2 tímy a z článku nikto nevie ktoré, ani kto je víťazom súťaže. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 13:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
b3v9ja0r689hf1nxcmay28cv00kq37o
8207237
8207201
2026-05-02T14:34:27Z
Gitanes232
142243
za
8207237
wikitext
text/x-wiki
== [[Finále Stanley Cup 2025]] ==
Článok nedokončený, s výpovednou hodnotou 0. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 10:42, 30. apríl 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} nedokončený článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:31, 30. apríl 2026 (UTC)
# {{Za}} článok sa ani len netýka finále ale play off --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:34, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#{{Neutral}} Nevidím dôvod stránku mazať, je akurát neaktuálna a bez výsledkov. Informácia o priebehu súťaže a tímy, ktoré sa zúčastnili, tam zostať pokojne môžu. Takže podľa mňa stačí aktualizovať, aby bolo v minulom čase, a doplniť víťaza alebo niečo také. Ak sa toho nikto nechytí, ku konci hlasovania urobím... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 2. máj 2026 (UTC)
:::Je vidieť, že tomu vôbec nerozumieš, hlavne že sa vyjadruješ. Tie tímy čo tam vidíš nie sú finálové tímy a do tohto článku ani nepatria, finále hrajú len 2 tímy a z článku nikto nevie ktoré, ani kto je víťazom súťaže. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 13:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
7evlmq2dj8mt6u6aglhypxykqulmpvk
Tamara Hrnčiarová
0
749507
8207188
8206493
2026-05-02T12:40:38Z
~2026-26542-80
293628
/* */
8207188
wikitext
text/x-wiki
{{Významnosť}}
{{Infobox Herec
| meno = Tamara Hrnčiarová
| fotka =
| veľkosť fotky =
| komentár =
| celé meno =
| dátum narodenia = {{dnv|2004||}}
| miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]
| dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} -->
| miesto úmrtia =
| prezývky = Tama
| alma mater =
| povolanie = [[herečka]], [[speváčka]]
| roky pôsobenia = [[2025]] – súčasnosť
| manžel =
| priateľ =
| deti =
| rodičia = [[Andrej Hrnčiar]], Martina Hrnčiarová
| sestra =
| portál 1 = Film
| portál 2 = Slovensko
| štát pôsobenia = [[Slovensko]]
|výška=}}
'''Tamara''' „'''Tama'''“<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tama Hrnčiarová {{!}} Osobnosti {{!}} TV Markíza | url = https://markiza.sk/osobnosti/50677-tama-hrnciarova | vydavateľ = markiza.sk | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk}}</ref> '''Hrnčiarová''' (* [[2004]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) je slovenská [[Televízia (prenos)|televízna]] a [[Divadlo (umenie)|divadelná]] [[herečka]] a [[speváčka]]. Je známa najmä rolou Doroty Gajdošovej, siroty z [[Cífer]]a, v seriáli ''[[Dunaj, k vašim službám]]''.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pri vstupe do Dunaja rozvírila vášne: Je Dorota náhradou za Evu? Jasná odpoveď Markízy | url = https://medialne.trend.sk/televizia/pri-vstupe-dunaja-rozvirila-vasne-je-dorota-nahradou-evu-jasna-odpoved-markizy | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2026-04-30 | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalko | meno = Rastislav | titul = Nová tvár zamieša dejom Dunaja: Čo ju bude spájať s Evou Dušekovou? | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/96273755-nova-tvar-zamiesa-dejom-dunaja-co-ju-bude-spajat-s-evou-dusekovou | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-04-30 | vydavateľ = strategie.hnonline.sk}}</ref>
== Životopis ==
Pochádza z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] a študuje [[herectvo]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":0" />
Do roku 2026 účinkovala len v školských [[Divadlo (umenie)|divadelných]] predstaveniach.<ref name=":0" />
== Filmografia ==
* 2026 – súčasnosť: ''[[Dunaj, k vašim službám]]'' (Dorota Gajdošová)
== Divadelné účinkovanie ==
===[[Slovenské národné divadlo]]===
* [[Alberto Moravia]]: ''Konformista'' (žena tancujúca v tančiarni)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tamara Hrnčiarová | url = https://snd.sk/profil/3933/tamara-hrnciarova | dátum prístupu = 2026-04-30 | vydavateľ = snd.sk}}</ref>
===[[Divadlo Lab]]===
* Karolína Priehradná, Kamila Pavlinská, Veronika Gaislová: ''Mám jen tři minuty času'' (na motívy hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] ''[[Biela nemoc]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karolína Priehradná, Kamila Pavlinská, Veronika Gaislová: Mám jen tři minuty času – divadloLAB | url = https://divadlolab.vsmu.sk/predstavenia/karolina-priehradna-kamila-pavlinska-veronika-gaislova-mam-jen-tri-minuty-casu/ | vydavateľ = divadlolab.vsmu.sk | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Hrnčiarová, Tamara}}
[[Kategória:Slovenské televízne herečky]]
[[Kategória:Slovenské divadelné herečky]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
t5tb9vyn9kburgusn5ucrpu63zqtk12
Kambodžská občianska vojna
0
749525
8207452
8206926
2026-05-02T21:29:17Z
Pelex
2483
na urgentnú úpravu
8207452
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-02}}
{{Infobox Bitka
|konflikt=Kambodžská občianska vojna
|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]]
|text k obr=Americký tank M48 Patton nafotený roku [[1970]] počas vstupu do dištriktu Snuol.
|obrázok=11ACRCambodia1970 (Colorized).jpg
|dátum=[[11. marec]] [[1967]]{{--}}[[17. apríl]] [[1975]]
|miesto=[[Kambodža]]
|výsledok=vojenské víťazstvo politickej strany Červených khmérov{{break}}vznik Kambodžskej demokratickej republiky{{break}}začiatok genocídy zásluhou Červených khmérov
|protivník1=[[Kambodža]]<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Spojené štáty americké]]<br/>[[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]]
|protivník2=[[Červení Khméri]]<br/>[[Viet Minh]]<br />[[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu]]
|sila1=250 000 kambodžských vojakov
|sila2=100 000 (60 000) Červených khmérov
}}
'''Kambodžská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1967]] až [[1975]] a to práve medzi ozbrojencami pravicového generála a prezidenta Lon Nola podporovaného [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] ako [[Komunistická strana|komunistami]] a ich spojencami z hnutia [[Viet Minh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=332 - 333}}</ref>
== Formovanie radikálnej ľavice ==
Proti populárnemu lenže na druhej strane despotickému kambodžskému kráľovi sa po čase začala formovať pravicová vojenská opozícia. Roku [[1960]] malá skupina Kambodžanov vedená Saloth Sarom, neskôr známym ako [[Pol Pot|Pol Potom]], založila Komunistickou stranu Kambodže. Jej predstavitelia pomenovaní ako [[Červení Khméri]], inšpirovaní politickým učením [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]], presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany a zrušení [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]].
V období po roku [[1963]] odišli [[Červení Khméri]] z mesta smerom na vidiek. Práve tam začali postupne organizovať ozbrojené povstanie. Nepriamo ich podporovala severovietnamská armáda s ktorou napojení juhovietnamskí povstalci viedli vojenské operácie takisto z [[Kambodža|Kambodže]]. Práve na to reagovali americké a juhovietnamské sily prostredníctvom pohraničných útokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Od korupcie pravice až po vzbĺknutie vojnového ohňa ==
V marci roku [[1967]] vypuklo protivládne povstanie v oblasti Samlaut, ktoré pokračovalo až do apríla. Udialo sa tak pre nízke výkupné ceny [[Ryža (potravina)|ryže]]. K tomu prispela takisto moc skorumpovaných miestnych úradníkov. Napätú politickú situáciu vyhrotila ešte väčšmi záležitosť, ktorou boli požiadavky vlády pre verejnoprospešné práce a vynucovanie „dobrovoľných“ finančných príspevkov pre vládne projekty o vyvlastňovaní pôdy. Tá bola určená pre obyvateľov miest lenže dostali ju armádni dôstojníci pre svoje súkromné statky.
Do konca roku [[1967]] prerástli nepokoje proti vláde napokon do občianskej vojny. Obyvatelia dedín, ktorí prežili ozbrojené potláčanie, začali napokon spolupracovať s komunistami. S [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]].
== Prológ vojny ==
Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1968]] došlo k vojenskému útoku zo strany vzbúrencov na stanovisko v Baydamrane, ktoré sa územne rozprestieralo približne osemnásť kilometrov od mesta Battambang. Táto udalosť bola neskôr vnímaná ako počiatok komunistickej revolúcie. Plány povstalcov však boli slovom informátora napokon vyzradené a povstalci napokon spätne zatlačení. Napriek tomu sa im však podarilo získať veľké množstvo zbraní ako korisť.
Na pôde vojenského tábora K-1 bol začatý výcvik revolučných gárd, ktoré po čase tvorili základ armády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].
Dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1969]] došlo k vyvrcholeniu vojnového napätia, keďže práve kambodžský kráľ menom Sihanuk nariadil definitívne rozpustenie Spoločnosti khmérsko-čínskeho priateľstva. Urobil tak z dôvodu, že práve tento zväz pôsobí ako piata kolóna komunistov, ktorá má na svedomí rozvrat jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=218 - 219}}</ref>
== Proamerický Lon Non na scéne ==
V marci roku [[1969]] americký prezident menom [[Richard Nixon]] v snahe narušiť severovietnamské zásobovacie línie nariadil rozsiahle bombardovanie východnej územia [[Kambodža|Kambodže]].
Kambodžský kráľ menom Sihanuk síce prerušil diplomatické vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] lenže v marci roku [[1970]] ho napokon zosadil proamericky orientovaný vojenský generál menom Lon Nol. Kráľ Sihanuk po tomto akte zaviedol v prostredí vnúteného exilu Jednotný národný front Kambodže ako vojenský odboj proti pravicovej vojenskej diktatúre.<ref name=":0" />
== Lon Non ako prezident ==
[[Súbor:Flag of the Khmer Republic.svg|náhľad|Vlajka Khmérskej republiky ([[1970]] až [[1975]]).]]
V noci dňa [[17. marec|17. marca]] roku [[1970]] navštívil člen kráľovskej rodiny menom Sirik Matak v sprievode troch vojenských dôstojníkov Lon Nola a s pištoľou v ruke ho donútil podpísať prehlásenie, ktoré podporovalo odvolanie kambodžského princa Sihanuka v Národnom zhromaždení. Išlo o prevrat proamerického generála Lon Nola.
Dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1970]] rozhodlo Národné zhromaždenie za prítomnosti ozbrojených vojakov o odvolaní princa Sihanuka v pomere 86:3 z funkcie vedenia štátu. Bol obvinený z vlastizrady, porušovania ústavy ale aj korupcie. Zároveň bol obvinený z porušenia zákona o kambodžskej neutralite.
Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1970]] bola oficiálne schválená nová ústava podľa ktorej padla monarchia a bola vyhlásená republika.
Hnev z malej činnosti proti komunistom si vylievali Lon Nolovi vojaci na vietnamských civilistoch. Bol vyhlásený „výnimočný stav“ pre Vietnamcov, ktorých čakali koncentračné tábory a vyhostenia z krajiny. Počas roka došlo k tomu, že práve Lon Nolov režim mal na svedomí vyhostenie až 250 000 vietnamských obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=222; 333}}</ref>
== Americké bombardovanie ==
V prvej polovici roku [[1973]] vrcholila letecká vojna a nálety [[Spojené štáty|Spojených]] [[Spojené štáty|štátov amerických]] na [[Kambodža|Kambodžu]]. Systematické bombardovanie územia [[Kambodža|Kambodže]] začalo ešte v marci roku [[1969]], pričom práve v tom čase bola začatá tajná operácia MENU. Nálety sa po krátkom čase presunuli z pozícii [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] na podporu proamerického režimu prezidenta Lon Nola v rámci nové letecké kampane FREEDOM DEAL, ktorej hlavným cieľom bolo zastaviť postup [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] a zachrániť tak pozíciu Lon Nola.
[[Kambodža]] sa stala jednou z najviac bombardovaných krajín na [[Zemeguľa|zemeguli]]. Dôkazom bol fakt, ktorého pointa dávala jasne najavo, že v období rokov [[1970]] až [[1973]] sa uskutočnila operácia FREEDOM DEAL, počas ktorej bolo na územie samotnej [[Kambodža|Kambodže]] zhodených viac než 500 000 ton zápalných bômb. Išlo o väčší počet než počas celého trvania [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] vrátane [[Hirošima (mesto)|Hirošimy]] ale aj [[Nagasaki]].<ref name=":0" />
== Červení Khméri opäť na vzostupe ==
V decembri roku [[1971]] dopadli na mesto [[Phnom Pénh]] prvé rakety odporu. Koncom marca roku [[1972]] začalo vojsko [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] veľkú ofenzívu na severozápade, východe a juhovýchode krajiny. Lon Nolovi vojaci sa opevnili vo väčších mestách. Množili sa však dezercie a korupcia. Proamerickému Lon Nolovi a jeho vojakom však nepomohla ani podpora antikomunistických ozbrojených jednotiek zo Saigonu ani zo strany juhovietnamských Khmérov. Napokon zakročilo [[Thajsko]], ktorého armáda prenasledovala komunistov na kambodžské územie v provincii Siem Reap. Práve thajská vláda a diplomacia poskytli Lon Nolovi leteckú podporu a cvičenie vojakov, vrátane výsadkárov.
V máji roku [[1973]] ovládali [[Červení Khméri]] veľkú časť krajiny a to približne až 80 % územia [[Kambodža|Kambodže]]. Centrom Lon Nolovho režimu zostával [[Phnom Pénh|Phnom]] [[Phnom Pénh|Pénh]], z ktorého mal kontrolu nad ďalšími veľkými mestami. Najdôležitejšími z nich boli mestá Kompong Som známe ako ten najväčší námorný prístav v krajine. Vojna však bola stále iba vo svojej polovici.<ref name=":0" />
[[Súbor:LonNol (cropped).jpg|náhľad|Pravicový kambodžský generál a prezident Lon Nol (* [[1913]] – † [[1985]]).]]
== Lon Nolova armáda v úpadku a jej zánik ==
Počas roku [[1973]] bolo vyradených z boja, zabitých alebo zajatých spolu 178 000 vojakov z armády Lon Nola.
V apríli roku [[1973]] vyhlásil Lon Nol výnimočný stav a rozpustil Národné zhromaždenie. Prisvojil si právomoci na obdobie šiestich mesiacov. Pád sa mu však zastaviť nepodarilo.
V auguste roku [[1973]] celá posádka v zložení až 1 800 dôstojníkov a vojakov umiestnených v Taingkauku spolu so všetkými zbraňami a delami prešla na stranu povstalcov. Dezercií bolo stále viac. Lon Nol sa rozhodol riešiť neutešenú situáciu verbovaním detí. Odhaduje sa, že roku [[1974]] slúžilo v Lon Nolovej armáde pri najmenšom až 6 000 chlapcov vo veku od 11 do 14 rokov.
== Konečné víťazstvo nad proamerickým prívržencom ==
[[Súbor:MONATIO Soldiers.jpg|náhľad|Dobytie mesta [[Phnom Pénh]] zo dňa [[17. apríl]]a [[1975]] armádou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].]]
V marci roku [[1974]] hnutie odporu úspešne dobylo a obsadilo mesto Udong. Oslobodená zóna zahŕňala vtedy až 90 percent kambodžského územia s takmer 85 percent obyvateľmi. Hlavné mesto [[Phnom Pénh]] bolo napokon obkľúčené a vojna sa blížila do svojej záverečnej fázy.
[[Červení Khméri]] sa úspešne presadili medzi civilistami vďaka tomu, že prostredníctvom tvrdých opatrení zaistili výživu obyvateľstva v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté hladom. Začali dokonca s pokusmi o nastolenie kolektivizácie a ľavicovej agitácie. To malo za následok získanie si nových členov, zväčša nevzdelaných roľníkov, ktorí sa však, paradoxne, vyznačovali kvalitnou disciplínou a oddanosťou voči svojim veliteľom. Už vtedy bola vytvorená komunistická vízia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] o premene kambodžskej spoločnosti v autochtónnu roľnícku spoločnosť bez cudzorodých vplyvov.
Dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil Lon Nol ako prezident Khmérskej republiky územie krajiny. O desať dní neskôr, presnejšie dňa [[12. apríl|12. apríla]] roku [[1975]], odmietol exilový kambodžský kráľ Sihanuk oficiálnu americkú diplomatickú ponuku, ktorú tlmočil šéf komisie [[Spojené štáty|USA]] v [[Peking|Pekingu]] menom [[George H. W. Bush|Georg Bush]]. Podľa ponuky sa princ mal znovu chopiť politickej moci v [[Kambodža|Kambodži]] ako kráľ. Naopak žiadal to, aby [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vyprázdnili veľvyslanectvo v meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA |meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha |rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Napokon dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] sa podarilo komunistickým ozbrojencom známych ako [[Červení Khméri]] vojensky obsadiť a dobyť [[Phnom Pénh]] ako hlavné mesto [[Kambodža|Kambodže]]. Bol to deň, počas ktorého definitívne prebrali politickú moc nad celým štátom. Hneď potom, čo sa im podarilo uchopiť politickú moc v [[Kambodža|Kambodži]], dali krvavo popraviť jednak vojakov ale aj štátnikov Khmérskej republiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojen]]
* [[Zoznam konfliktov v Ázii]]
* [[Studená vojna]]
* [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]]
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžská genocída]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
* [https://naos-be.zcu.cz/server/api/core/bitstreams/d6dd9ad8-f98d-48b7-b629-6a007a22429b/content]
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vietnamská vojna]]
ezxqx6kup3f8tlm1qi74mb3vspuinsz
8207455
8207452
2026-05-02T21:41:14Z
Fillos X.
212061
/* Úvodná sekcia */
8207455
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu}}
{{Infobox Bitka
|konflikt=Kambodžská občianska vojna
|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]]
|text k obr=Americký tank M48 Patton nafotený roku [[1970]] počas vstupu do dištriktu Snuol.
|obrázok=11ACRCambodia1970 (Colorized).jpg
|dátum=[[11. marec]] [[1967]]{{--}}[[17. apríl]] [[1975]]
|miesto=[[Kambodža]]
|výsledok=vojenské víťazstvo politickej strany Červených khmérov{{break}}vznik Kambodžskej demokratickej republiky{{break}}začiatok genocídy zásluhou Červených khmérov
|protivník1=[[Kambodža]]<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Spojené štáty americké]]<br/>[[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]]
|protivník2=[[Červení Khméri]]<br/>[[Viet Minh]]<br />[[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu]]
|sila1=250 000 kambodžských vojakov
|sila2=100 000 (60 000) Červených khmérov
}}
'''Kambodžská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1967]] až [[1975]] a to práve medzi ozbrojencami pravicového generála a prezidenta Lon Nola podporovaného [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] ako [[Komunistická strana|komunistami]] a ich spojencami z hnutia [[Viet Minh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=332 - 333}}</ref>
== Formovanie radikálnej ľavice ==
Proti populárnemu lenže na druhej strane despotickému kambodžskému kráľovi sa po čase začala formovať pravicová vojenská opozícia. Roku [[1960]] malá skupina Kambodžanov vedená Saloth Sarom, neskôr známym ako [[Pol Pot|Pol Potom]], založila Komunistickou stranu Kambodže. Jej predstavitelia pomenovaní ako [[Červení Khméri]], inšpirovaní politickým učením [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]], presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany a zrušení [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]].
V období po roku [[1963]] odišli [[Červení Khméri]] z mesta smerom na vidiek. Práve tam začali postupne organizovať ozbrojené povstanie. Nepriamo ich podporovala severovietnamská armáda s ktorou napojení juhovietnamskí povstalci viedli vojenské operácie takisto z [[Kambodža|Kambodže]]. Práve na to reagovali americké a juhovietnamské sily prostredníctvom pohraničných útokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Od korupcie pravice až po vzbĺknutie vojnového ohňa ==
V marci roku [[1967]] vypuklo protivládne povstanie v oblasti Samlaut, ktoré pokračovalo až do apríla. Udialo sa tak pre nízke výkupné ceny [[Ryža (potravina)|ryže]]. K tomu prispela takisto moc skorumpovaných miestnych úradníkov. Napätú politickú situáciu vyhrotila ešte väčšmi záležitosť, ktorou boli požiadavky vlády pre verejnoprospešné práce a vynucovanie „dobrovoľných“ finančných príspevkov pre vládne projekty o vyvlastňovaní pôdy. Tá bola určená pre obyvateľov miest lenže dostali ju armádni dôstojníci pre svoje súkromné statky.
Do konca roku [[1967]] prerástli nepokoje proti vláde napokon do občianskej vojny. Obyvatelia dedín, ktorí prežili ozbrojené potláčanie, začali napokon spolupracovať s komunistami. S [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]].
== Prológ vojny ==
Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1968]] došlo k vojenskému útoku zo strany vzbúrencov na stanovisko v Baydamrane, ktoré sa územne rozprestieralo približne osemnásť kilometrov od mesta Battambang. Táto udalosť bola neskôr vnímaná ako počiatok komunistickej revolúcie. Plány povstalcov však boli slovom informátora napokon vyzradené a povstalci napokon spätne zatlačení. Napriek tomu sa im však podarilo získať veľké množstvo zbraní ako korisť.
Na pôde vojenského tábora K-1 bol začatý výcvik revolučných gárd, ktoré po čase tvorili základ armády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].
Dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1969]] došlo k vyvrcholeniu vojnového napätia, keďže práve kambodžský kráľ menom Sihanuk nariadil definitívne rozpustenie Spoločnosti khmérsko-čínskeho priateľstva. Urobil tak z dôvodu, že práve tento zväz pôsobí ako piata kolóna komunistov, ktorá má na svedomí rozvrat jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=218 - 219}}</ref>
== Proamerický Lon Non na scéne ==
V marci roku [[1969]] americký prezident menom [[Richard Nixon]] v snahe narušiť severovietnamské zásobovacie línie nariadil rozsiahle bombardovanie východnej územia [[Kambodža|Kambodže]].
Kambodžský kráľ menom Sihanuk síce prerušil diplomatické vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] lenže v marci roku [[1970]] ho napokon zosadil proamericky orientovaný vojenský generál menom Lon Nol. Kráľ Sihanuk po tomto akte zaviedol v prostredí vnúteného exilu Jednotný národný front Kambodže ako vojenský odboj proti pravicovej vojenskej diktatúre.<ref name=":0" />
== Lon Non ako prezident ==
[[Súbor:Flag of the Khmer Republic.svg|náhľad|Vlajka Khmérskej republiky ([[1970]] až [[1975]]).]]
V noci dňa [[17. marec|17. marca]] roku [[1970]] navštívil člen kráľovskej rodiny menom Sirik Matak v sprievode troch vojenských dôstojníkov Lon Nola a s pištoľou v ruke ho donútil podpísať prehlásenie, ktoré podporovalo odvolanie kambodžského princa Sihanuka v Národnom zhromaždení. Išlo o prevrat proamerického generála Lon Nola.
Dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1970]] rozhodlo Národné zhromaždenie za prítomnosti ozbrojených vojakov o odvolaní princa Sihanuka v pomere 86:3 z funkcie vedenia štátu. Bol obvinený z vlastizrady, porušovania ústavy ale aj korupcie. Zároveň bol obvinený z porušenia zákona o kambodžskej neutralite.
Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1970]] bola oficiálne schválená nová ústava podľa ktorej padla monarchia a bola vyhlásená republika.
Hnev z malej činnosti proti komunistom si vylievali Lon Nolovi vojaci na vietnamských civilistoch. Bol vyhlásený „výnimočný stav“ pre Vietnamcov, ktorých čakali koncentračné tábory a vyhostenia z krajiny. Počas roka došlo k tomu, že práve Lon Nolov režim mal na svedomí vyhostenie až 250 000 vietnamských obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=222; 333}}</ref>
== Americké bombardovanie ==
V prvej polovici roku [[1973]] vrcholila letecká vojna a nálety [[Spojené štáty|Spojených]] [[Spojené štáty|štátov amerických]] na [[Kambodža|Kambodžu]]. Systematické bombardovanie územia [[Kambodža|Kambodže]] začalo ešte v marci roku [[1969]], pričom práve v tom čase bola začatá tajná operácia MENU. Nálety sa po krátkom čase presunuli z pozícii [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] na podporu proamerického režimu prezidenta Lon Nola v rámci nové letecké kampane FREEDOM DEAL, ktorej hlavným cieľom bolo zastaviť postup [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] a zachrániť tak pozíciu Lon Nola.
[[Kambodža]] sa stala jednou z najviac bombardovaných krajín na [[Zemeguľa|zemeguli]]. Dôkazom bol fakt, ktorého pointa dávala jasne najavo, že v období rokov [[1970]] až [[1973]] sa uskutočnila operácia FREEDOM DEAL, počas ktorej bolo na územie samotnej [[Kambodža|Kambodže]] zhodených viac než 500 000 ton zápalných bômb. Išlo o väčší počet než počas celého trvania [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] vrátane [[Hirošima (mesto)|Hirošimy]] ale aj [[Nagasaki]].<ref name=":0" />
== Červení Khméri opäť na vzostupe ==
V decembri roku [[1971]] dopadli na mesto [[Phnom Pénh]] prvé rakety odporu. Koncom marca roku [[1972]] začalo vojsko [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] veľkú ofenzívu na severozápade, východe a juhovýchode krajiny. Lon Nolovi vojaci sa opevnili vo väčších mestách. Množili sa však dezercie a korupcia. Proamerickému Lon Nolovi a jeho vojakom však nepomohla ani podpora antikomunistických ozbrojených jednotiek zo Saigonu ani zo strany juhovietnamských Khmérov. Napokon zakročilo [[Thajsko]], ktorého armáda prenasledovala komunistov na kambodžské územie v provincii Siem Reap. Práve thajská vláda a diplomacia poskytli Lon Nolovi leteckú podporu a cvičenie vojakov, vrátane výsadkárov.
V máji roku [[1973]] ovládali [[Červení Khméri]] veľkú časť krajiny a to približne až 80 % územia [[Kambodža|Kambodže]]. Centrom Lon Nolovho režimu zostával [[Phnom Pénh|Phnom]] [[Phnom Pénh|Pénh]], z ktorého mal kontrolu nad ďalšími veľkými mestami. Najdôležitejšími z nich boli mestá Kompong Som známe ako ten najväčší námorný prístav v krajine. Vojna však bola stále iba vo svojej polovici.<ref name=":0" />
[[Súbor:LonNol (cropped).jpg|náhľad|Pravicový kambodžský generál a prezident Lon Nol (* [[1913]] – † [[1985]]).]]
== Lon Nolova armáda v úpadku a jej zánik ==
Počas roku [[1973]] bolo vyradených z boja, zabitých alebo zajatých spolu 178 000 vojakov z armády Lon Nola.
V apríli roku [[1973]] vyhlásil Lon Nol výnimočný stav a rozpustil Národné zhromaždenie. Prisvojil si právomoci na obdobie šiestich mesiacov. Pád sa mu však zastaviť nepodarilo.
V auguste roku [[1973]] celá posádka v zložení až 1 800 dôstojníkov a vojakov umiestnených v Taingkauku spolu so všetkými zbraňami a delami prešla na stranu povstalcov. Dezercií bolo stále viac. Lon Nol sa rozhodol riešiť neutešenú situáciu verbovaním detí. Odhaduje sa, že roku [[1974]] slúžilo v Lon Nolovej armáde pri najmenšom až 6 000 chlapcov vo veku od 11 do 14 rokov.
== Konečné víťazstvo nad proamerickým prívržencom ==
[[Súbor:MONATIO Soldiers.jpg|náhľad|Dobytie mesta [[Phnom Pénh]] zo dňa [[17. apríl]]a [[1975]] armádou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].]]
V marci roku [[1974]] hnutie odporu úspešne dobylo a obsadilo mesto Udong. Oslobodená zóna zahŕňala vtedy až 90 percent kambodžského územia s takmer 85 percent obyvateľmi. Hlavné mesto [[Phnom Pénh]] bolo napokon obkľúčené a vojna sa blížila do svojej záverečnej fázy.
[[Červení Khméri]] sa úspešne presadili medzi civilistami vďaka tomu, že prostredníctvom tvrdých opatrení zaistili výživu obyvateľstva v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté hladom. Začali dokonca s pokusmi o nastolenie kolektivizácie a ľavicovej agitácie. To malo za následok získanie si nových členov, zväčša nevzdelaných roľníkov, ktorí sa však, paradoxne, vyznačovali kvalitnou disciplínou a oddanosťou voči svojim veliteľom. Už vtedy bola vytvorená komunistická vízia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] o premene kambodžskej spoločnosti v autochtónnu roľnícku spoločnosť bez cudzorodých vplyvov.
Dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil Lon Nol ako prezident Khmérskej republiky územie krajiny. O desať dní neskôr, presnejšie dňa [[12. apríl|12. apríla]] roku [[1975]], odmietol exilový kambodžský kráľ Sihanuk oficiálnu americkú diplomatickú ponuku, ktorú tlmočil šéf komisie [[Spojené štáty|USA]] v [[Peking|Pekingu]] menom [[George H. W. Bush|Georg Bush]]. Podľa ponuky sa princ mal znovu chopiť politickej moci v [[Kambodža|Kambodži]] ako kráľ. Naopak žiadal to, aby [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vyprázdnili veľvyslanectvo v meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA |meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha |rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Napokon dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] sa podarilo komunistickým ozbrojencom známych ako [[Červení Khméri]] vojensky obsadiť a dobyť [[Phnom Pénh]] ako hlavné mesto [[Kambodža|Kambodže]]. Bol to deň, počas ktorého definitívne prebrali politickú moc nad celým štátom. Hneď potom, čo sa im podarilo uchopiť politickú moc v [[Kambodža|Kambodži]], dali krvavo popraviť jednak vojakov ale aj štátnikov Khmérskej republiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojen]]
* [[Zoznam konfliktov v Ázii]]
* [[Studená vojna]]
* [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]]
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžská genocída]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
* [https://naos-be.zcu.cz/server/api/core/bitstreams/d6dd9ad8-f98d-48b7-b629-6a007a22429b/content]
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vietnamská vojna]]
qtf2jaajvh9ose369cff0i1gw1jfqtg
8207463
8207455
2026-05-02T22:10:19Z
Pelex
2483
Revízia [[Special:Diff/8207455|8207455]] používateľa [[Special:Contributions/Fillos X.|Fillos X.]] ([[User talk:Fillos X.|diskusia]]) bola vrátená
8207463
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-02}}
{{Infobox Bitka
|konflikt=Kambodžská občianska vojna
|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]]
|text k obr=Americký tank M48 Patton nafotený roku [[1970]] počas vstupu do dištriktu Snuol.
|obrázok=11ACRCambodia1970 (Colorized).jpg
|dátum=[[11. marec]] [[1967]]{{--}}[[17. apríl]] [[1975]]
|miesto=[[Kambodža]]
|výsledok=vojenské víťazstvo politickej strany Červených khmérov{{break}}vznik Kambodžskej demokratickej republiky{{break}}začiatok genocídy zásluhou Červených khmérov
|protivník1=[[Kambodža]]<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Spojené štáty americké]]<br/>[[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]]
|protivník2=[[Červení Khméri]]<br/>[[Viet Minh]]<br />[[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu]]
|sila1=250 000 kambodžských vojakov
|sila2=100 000 (60 000) Červených khmérov
}}
'''Kambodžská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1967]] až [[1975]] a to práve medzi ozbrojencami pravicového generála a prezidenta Lon Nola podporovaného [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] ako [[Komunistická strana|komunistami]] a ich spojencami z hnutia [[Viet Minh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=332 - 333}}</ref>
== Formovanie radikálnej ľavice ==
Proti populárnemu lenže na druhej strane despotickému kambodžskému kráľovi sa po čase začala formovať pravicová vojenská opozícia. Roku [[1960]] malá skupina Kambodžanov vedená Saloth Sarom, neskôr známym ako [[Pol Pot|Pol Potom]], založila Komunistickou stranu Kambodže. Jej predstavitelia pomenovaní ako [[Červení Khméri]], inšpirovaní politickým učením [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]], presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany a zrušení [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]].
V období po roku [[1963]] odišli [[Červení Khméri]] z mesta smerom na vidiek. Práve tam začali postupne organizovať ozbrojené povstanie. Nepriamo ich podporovala severovietnamská armáda s ktorou napojení juhovietnamskí povstalci viedli vojenské operácie takisto z [[Kambodža|Kambodže]]. Práve na to reagovali americké a juhovietnamské sily prostredníctvom pohraničných útokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Od korupcie pravice až po vzbĺknutie vojnového ohňa ==
V marci roku [[1967]] vypuklo protivládne povstanie v oblasti Samlaut, ktoré pokračovalo až do apríla. Udialo sa tak pre nízke výkupné ceny [[Ryža (potravina)|ryže]]. K tomu prispela takisto moc skorumpovaných miestnych úradníkov. Napätú politickú situáciu vyhrotila ešte väčšmi záležitosť, ktorou boli požiadavky vlády pre verejnoprospešné práce a vynucovanie „dobrovoľných“ finančných príspevkov pre vládne projekty o vyvlastňovaní pôdy. Tá bola určená pre obyvateľov miest lenže dostali ju armádni dôstojníci pre svoje súkromné statky.
Do konca roku [[1967]] prerástli nepokoje proti vláde napokon do občianskej vojny. Obyvatelia dedín, ktorí prežili ozbrojené potláčanie, začali napokon spolupracovať s komunistami. S [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]].
== Prológ vojny ==
Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1968]] došlo k vojenskému útoku zo strany vzbúrencov na stanovisko v Baydamrane, ktoré sa územne rozprestieralo približne osemnásť kilometrov od mesta Battambang. Táto udalosť bola neskôr vnímaná ako počiatok komunistickej revolúcie. Plány povstalcov však boli slovom informátora napokon vyzradené a povstalci napokon spätne zatlačení. Napriek tomu sa im však podarilo získať veľké množstvo zbraní ako korisť.
Na pôde vojenského tábora K-1 bol začatý výcvik revolučných gárd, ktoré po čase tvorili základ armády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].
Dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1969]] došlo k vyvrcholeniu vojnového napätia, keďže práve kambodžský kráľ menom Sihanuk nariadil definitívne rozpustenie Spoločnosti khmérsko-čínskeho priateľstva. Urobil tak z dôvodu, že práve tento zväz pôsobí ako piata kolóna komunistov, ktorá má na svedomí rozvrat jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=218 - 219}}</ref>
== Proamerický Lon Non na scéne ==
V marci roku [[1969]] americký prezident menom [[Richard Nixon]] v snahe narušiť severovietnamské zásobovacie línie nariadil rozsiahle bombardovanie východnej územia [[Kambodža|Kambodže]].
Kambodžský kráľ menom Sihanuk síce prerušil diplomatické vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] lenže v marci roku [[1970]] ho napokon zosadil proamericky orientovaný vojenský generál menom Lon Nol. Kráľ Sihanuk po tomto akte zaviedol v prostredí vnúteného exilu Jednotný národný front Kambodže ako vojenský odboj proti pravicovej vojenskej diktatúre.<ref name=":0" />
== Lon Non ako prezident ==
[[Súbor:Flag of the Khmer Republic.svg|náhľad|Vlajka Khmérskej republiky ([[1970]] až [[1975]]).]]
V noci dňa [[17. marec|17. marca]] roku [[1970]] navštívil člen kráľovskej rodiny menom Sirik Matak v sprievode troch vojenských dôstojníkov Lon Nola a s pištoľou v ruke ho donútil podpísať prehlásenie, ktoré podporovalo odvolanie kambodžského princa Sihanuka v Národnom zhromaždení. Išlo o prevrat proamerického generála Lon Nola.
Dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1970]] rozhodlo Národné zhromaždenie za prítomnosti ozbrojených vojakov o odvolaní princa Sihanuka v pomere 86:3 z funkcie vedenia štátu. Bol obvinený z vlastizrady, porušovania ústavy ale aj korupcie. Zároveň bol obvinený z porušenia zákona o kambodžskej neutralite.
Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1970]] bola oficiálne schválená nová ústava podľa ktorej padla monarchia a bola vyhlásená republika.
Hnev z malej činnosti proti komunistom si vylievali Lon Nolovi vojaci na vietnamských civilistoch. Bol vyhlásený „výnimočný stav“ pre Vietnamcov, ktorých čakali koncentračné tábory a vyhostenia z krajiny. Počas roka došlo k tomu, že práve Lon Nolov režim mal na svedomí vyhostenie až 250 000 vietnamských obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=222; 333}}</ref>
== Americké bombardovanie ==
V prvej polovici roku [[1973]] vrcholila letecká vojna a nálety [[Spojené štáty|Spojených]] [[Spojené štáty|štátov amerických]] na [[Kambodža|Kambodžu]]. Systematické bombardovanie územia [[Kambodža|Kambodže]] začalo ešte v marci roku [[1969]], pričom práve v tom čase bola začatá tajná operácia MENU. Nálety sa po krátkom čase presunuli z pozícii [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] na podporu proamerického režimu prezidenta Lon Nola v rámci nové letecké kampane FREEDOM DEAL, ktorej hlavným cieľom bolo zastaviť postup [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] a zachrániť tak pozíciu Lon Nola.
[[Kambodža]] sa stala jednou z najviac bombardovaných krajín na [[Zemeguľa|zemeguli]]. Dôkazom bol fakt, ktorého pointa dávala jasne najavo, že v období rokov [[1970]] až [[1973]] sa uskutočnila operácia FREEDOM DEAL, počas ktorej bolo na územie samotnej [[Kambodža|Kambodže]] zhodených viac než 500 000 ton zápalných bômb. Išlo o väčší počet než počas celého trvania [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] vrátane [[Hirošima (mesto)|Hirošimy]] ale aj [[Nagasaki]].<ref name=":0" />
== Červení Khméri opäť na vzostupe ==
V decembri roku [[1971]] dopadli na mesto [[Phnom Pénh]] prvé rakety odporu. Koncom marca roku [[1972]] začalo vojsko [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] veľkú ofenzívu na severozápade, východe a juhovýchode krajiny. Lon Nolovi vojaci sa opevnili vo väčších mestách. Množili sa však dezercie a korupcia. Proamerickému Lon Nolovi a jeho vojakom však nepomohla ani podpora antikomunistických ozbrojených jednotiek zo Saigonu ani zo strany juhovietnamských Khmérov. Napokon zakročilo [[Thajsko]], ktorého armáda prenasledovala komunistov na kambodžské územie v provincii Siem Reap. Práve thajská vláda a diplomacia poskytli Lon Nolovi leteckú podporu a cvičenie vojakov, vrátane výsadkárov.
V máji roku [[1973]] ovládali [[Červení Khméri]] veľkú časť krajiny a to približne až 80 % územia [[Kambodža|Kambodže]]. Centrom Lon Nolovho režimu zostával [[Phnom Pénh|Phnom]] [[Phnom Pénh|Pénh]], z ktorého mal kontrolu nad ďalšími veľkými mestami. Najdôležitejšími z nich boli mestá Kompong Som známe ako ten najväčší námorný prístav v krajine. Vojna však bola stále iba vo svojej polovici.<ref name=":0" />
[[Súbor:LonNol (cropped).jpg|náhľad|Pravicový kambodžský generál a prezident Lon Nol (* [[1913]] – † [[1985]]).]]
== Lon Nolova armáda v úpadku a jej zánik ==
Počas roku [[1973]] bolo vyradených z boja, zabitých alebo zajatých spolu 178 000 vojakov z armády Lon Nola.
V apríli roku [[1973]] vyhlásil Lon Nol výnimočný stav a rozpustil Národné zhromaždenie. Prisvojil si právomoci na obdobie šiestich mesiacov. Pád sa mu však zastaviť nepodarilo.
V auguste roku [[1973]] celá posádka v zložení až 1 800 dôstojníkov a vojakov umiestnených v Taingkauku spolu so všetkými zbraňami a delami prešla na stranu povstalcov. Dezercií bolo stále viac. Lon Nol sa rozhodol riešiť neutešenú situáciu verbovaním detí. Odhaduje sa, že roku [[1974]] slúžilo v Lon Nolovej armáde pri najmenšom až 6 000 chlapcov vo veku od 11 do 14 rokov.
== Konečné víťazstvo nad proamerickým prívržencom ==
[[Súbor:MONATIO Soldiers.jpg|náhľad|Dobytie mesta [[Phnom Pénh]] zo dňa [[17. apríl]]a [[1975]] armádou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].]]
V marci roku [[1974]] hnutie odporu úspešne dobylo a obsadilo mesto Udong. Oslobodená zóna zahŕňala vtedy až 90 percent kambodžského územia s takmer 85 percent obyvateľmi. Hlavné mesto [[Phnom Pénh]] bolo napokon obkľúčené a vojna sa blížila do svojej záverečnej fázy.
[[Červení Khméri]] sa úspešne presadili medzi civilistami vďaka tomu, že prostredníctvom tvrdých opatrení zaistili výživu obyvateľstva v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté hladom. Začali dokonca s pokusmi o nastolenie kolektivizácie a ľavicovej agitácie. To malo za následok získanie si nových členov, zväčša nevzdelaných roľníkov, ktorí sa však, paradoxne, vyznačovali kvalitnou disciplínou a oddanosťou voči svojim veliteľom. Už vtedy bola vytvorená komunistická vízia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] o premene kambodžskej spoločnosti v autochtónnu roľnícku spoločnosť bez cudzorodých vplyvov.
Dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil Lon Nol ako prezident Khmérskej republiky územie krajiny. O desať dní neskôr, presnejšie dňa [[12. apríl|12. apríla]] roku [[1975]], odmietol exilový kambodžský kráľ Sihanuk oficiálnu americkú diplomatickú ponuku, ktorú tlmočil šéf komisie [[Spojené štáty|USA]] v [[Peking|Pekingu]] menom [[George H. W. Bush|Georg Bush]]. Podľa ponuky sa princ mal znovu chopiť politickej moci v [[Kambodža|Kambodži]] ako kráľ. Naopak žiadal to, aby [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vyprázdnili veľvyslanectvo v meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA |meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha |rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Napokon dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] sa podarilo komunistickým ozbrojencom známych ako [[Červení Khméri]] vojensky obsadiť a dobyť [[Phnom Pénh]] ako hlavné mesto [[Kambodža|Kambodže]]. Bol to deň, počas ktorého definitívne prebrali politickú moc nad celým štátom. Hneď potom, čo sa im podarilo uchopiť politickú moc v [[Kambodža|Kambodži]], dali krvavo popraviť jednak vojakov ale aj štátnikov Khmérskej republiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojen]]
* [[Zoznam konfliktov v Ázii]]
* [[Studená vojna]]
* [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]]
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžská genocída]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
* [https://naos-be.zcu.cz/server/api/core/bitstreams/d6dd9ad8-f98d-48b7-b629-6a007a22429b/content]
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vietnamská vojna]]
ezxqx6kup3f8tlm1qi74mb3vspuinsz
8207634
8207463
2026-05-03T10:33:18Z
LoverofBattle12
246706
Odstránenie štylistickej chyby v kapitole ,, Formovanie radikálnej ľavice".
8207634
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-02}}
{{Infobox Bitka
|konflikt=Kambodžská občianska vojna
|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]]
|text k obr=Americký tank M48 Patton nafotený roku [[1970]] počas vstupu do dištriktu Snuol.
|obrázok=11ACRCambodia1970 (Colorized).jpg
|dátum=[[11. marec]] [[1967]]{{--}}[[17. apríl]] [[1975]]
|miesto=[[Kambodža]]
|výsledok=vojenské víťazstvo politickej strany Červených khmérov{{break}}vznik Kambodžskej demokratickej republiky{{break}}začiatok genocídy zásluhou Červených khmérov
|protivník1=[[Kambodža]]<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Spojené štáty americké]]<br/>[[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]]
|protivník2=[[Červení Khméri]]<br/>[[Viet Minh]]<br />[[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu]]
|sila1=250 000 kambodžských vojakov
|sila2=100 000 (60 000) Červených khmérov
}}
'''Kambodžská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1967]] až [[1975]] a to práve medzi ozbrojencami pravicového generála a prezidenta Lon Nola podporovaného [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] ako [[Komunistická strana|komunistami]] a ich spojencami z hnutia [[Viet Minh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=332 - 333}}</ref>
== Formovanie radikálnej ľavice ==
Proti populárnemu lenže na druhej strane despotickému kambodžskému kráľovi sa po čase začala formovať pravicová vojenská opozícia. Roku [[1960]] malá skupina Kambodžanov vedená Saloth Sarom, neskôr známym ako [[Pol Pot|Pol Potom]], založila Komunistickou stranu Kambodže. Jej predstavitelia pomenovaní ako [[Červení Khméri]], inšpirovaní politickým učením [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]], presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany a zrušení [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]].
Oo roku [[1963]] odišli [[Červení Khméri]] do vidieckych oblastí. Práve tam začali postupne organizovať ozbrojené povstanie. Nepriamo ich podporovala severovietnamská armáda. Práve na to reagovali americké a juhovietnamské sily prostredníctvom pohraničných útokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Od korupcie pravice až po vzbĺknutie vojnového ohňa ==
V marci roku [[1967]] vypuklo protivládne povstanie v oblasti Samlaut, ktoré pokračovalo až do apríla. Udialo sa tak pre nízke výkupné ceny [[Ryža (potravina)|ryže]]. K tomu prispela takisto moc skorumpovaných miestnych úradníkov. Napätú politickú situáciu vyhrotila ešte väčšmi záležitosť, ktorou boli požiadavky vlády pre verejnoprospešné práce a vynucovanie „dobrovoľných“ finančných príspevkov pre vládne projekty o vyvlastňovaní pôdy. Tá bola určená pre obyvateľov miest lenže dostali ju armádni dôstojníci pre svoje súkromné statky.
Do konca roku [[1967]] prerástli nepokoje proti vláde napokon do občianskej vojny. Obyvatelia dedín, ktorí prežili ozbrojené potláčanie, začali napokon spolupracovať s komunistami. S [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]].
== Prológ vojny ==
Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1968]] došlo k vojenskému útoku zo strany vzbúrencov na stanovisko v Baydamrane, ktoré sa územne rozprestieralo približne osemnásť kilometrov od mesta Battambang. Táto udalosť bola neskôr vnímaná ako počiatok komunistickej revolúcie. Plány povstalcov však boli slovom informátora napokon vyzradené a povstalci napokon spätne zatlačení. Napriek tomu sa im však podarilo získať veľké množstvo zbraní ako korisť.
Na pôde vojenského tábora K-1 bol začatý výcvik revolučných gárd, ktoré po čase tvorili základ armády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].
Dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1969]] došlo k vyvrcholeniu vojnového napätia, keďže práve kambodžský kráľ menom Sihanuk nariadil definitívne rozpustenie Spoločnosti khmérsko-čínskeho priateľstva. Urobil tak z dôvodu, že práve tento zväz pôsobí ako piata kolóna komunistov, ktorá má na svedomí rozvrat jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=218 - 219}}</ref>
== Proamerický Lon Non na scéne ==
V marci roku [[1969]] americký prezident menom [[Richard Nixon]] v snahe narušiť severovietnamské zásobovacie línie nariadil rozsiahle bombardovanie východnej územia [[Kambodža|Kambodže]].
Kambodžský kráľ menom Sihanuk síce prerušil diplomatické vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] lenže v marci roku [[1970]] ho napokon zosadil proamericky orientovaný vojenský generál menom Lon Nol. Kráľ Sihanuk po tomto akte zaviedol v prostredí vnúteného exilu Jednotný národný front Kambodže ako vojenský odboj proti pravicovej vojenskej diktatúre.<ref name=":0" />
== Lon Non ako prezident ==
[[Súbor:Flag of the Khmer Republic.svg|náhľad|Vlajka Khmérskej republiky ([[1970]] až [[1975]]).]]
V noci dňa [[17. marec|17. marca]] roku [[1970]] navštívil člen kráľovskej rodiny menom Sirik Matak v sprievode troch vojenských dôstojníkov Lon Nola a s pištoľou v ruke ho donútil podpísať prehlásenie, ktoré podporovalo odvolanie kambodžského princa Sihanuka v Národnom zhromaždení. Išlo o prevrat proamerického generála Lon Nola.
Dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1970]] rozhodlo Národné zhromaždenie za prítomnosti ozbrojených vojakov o odvolaní princa Sihanuka v pomere 86:3 z funkcie vedenia štátu. Bol obvinený z vlastizrady, porušovania ústavy ale aj korupcie. Zároveň bol obvinený z porušenia zákona o kambodžskej neutralite.
Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1970]] bola oficiálne schválená nová ústava podľa ktorej padla monarchia a bola vyhlásená republika.
Hnev z malej činnosti proti komunistom si vylievali Lon Nolovi vojaci na vietnamských civilistoch. Bol vyhlásený „výnimočný stav“ pre Vietnamcov, ktorých čakali koncentračné tábory a vyhostenia z krajiny. Počas roka došlo k tomu, že práve Lon Nolov režim mal na svedomí vyhostenie až 250 000 vietnamských obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=222; 333}}</ref>
== Americké bombardovanie ==
V prvej polovici roku [[1973]] vrcholila letecká vojna a nálety [[Spojené štáty|Spojených]] [[Spojené štáty|štátov amerických]] na [[Kambodža|Kambodžu]]. Systematické bombardovanie územia [[Kambodža|Kambodže]] začalo ešte v marci roku [[1969]], pričom práve v tom čase bola začatá tajná operácia MENU. Nálety sa po krátkom čase presunuli z pozícii [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] na podporu proamerického režimu prezidenta Lon Nola v rámci nové letecké kampane FREEDOM DEAL, ktorej hlavným cieľom bolo zastaviť postup [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] a zachrániť tak pozíciu Lon Nola.
[[Kambodža]] sa stala jednou z najviac bombardovaných krajín na [[Zemeguľa|zemeguli]]. Dôkazom bol fakt, ktorého pointa dávala jasne najavo, že v období rokov [[1970]] až [[1973]] sa uskutočnila operácia FREEDOM DEAL, počas ktorej bolo na územie samotnej [[Kambodža|Kambodže]] zhodených viac než 500 000 ton zápalných bômb. Išlo o väčší počet než počas celého trvania [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] vrátane [[Hirošima (mesto)|Hirošimy]] ale aj [[Nagasaki]].<ref name=":0" />
== Červení Khméri opäť na vzostupe ==
V decembri roku [[1971]] dopadli na mesto [[Phnom Pénh]] prvé rakety odporu. Koncom marca roku [[1972]] začalo vojsko [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] veľkú ofenzívu na severozápade, východe a juhovýchode krajiny. Lon Nolovi vojaci sa opevnili vo väčších mestách. Množili sa však dezercie a korupcia. Proamerickému Lon Nolovi a jeho vojakom však nepomohla ani podpora antikomunistických ozbrojených jednotiek zo Saigonu ani zo strany juhovietnamských Khmérov. Napokon zakročilo [[Thajsko]], ktorého armáda prenasledovala komunistov na kambodžské územie v provincii Siem Reap. Práve thajská vláda a diplomacia poskytli Lon Nolovi leteckú podporu a cvičenie vojakov, vrátane výsadkárov.
V máji roku [[1973]] ovládali [[Červení Khméri]] veľkú časť krajiny a to približne až 80 % územia [[Kambodža|Kambodže]]. Centrom Lon Nolovho režimu zostával [[Phnom Pénh|Phnom]] [[Phnom Pénh|Pénh]], z ktorého mal kontrolu nad ďalšími veľkými mestami. Najdôležitejšími z nich boli mestá Kompong Som známe ako ten najväčší námorný prístav v krajine. Vojna však bola stále iba vo svojej polovici.<ref name=":0" />
[[Súbor:LonNol (cropped).jpg|náhľad|Pravicový kambodžský generál a prezident Lon Nol (* [[1913]] – † [[1985]]).]]
== Lon Nolova armáda v úpadku a jej zánik ==
Počas roku [[1973]] bolo vyradených z boja, zabitých alebo zajatých spolu 178 000 vojakov z armády Lon Nola.
V apríli roku [[1973]] vyhlásil Lon Nol výnimočný stav a rozpustil Národné zhromaždenie. Prisvojil si právomoci na obdobie šiestich mesiacov. Pád sa mu však zastaviť nepodarilo.
V auguste roku [[1973]] celá posádka v zložení až 1 800 dôstojníkov a vojakov umiestnených v Taingkauku spolu so všetkými zbraňami a delami prešla na stranu povstalcov. Dezercií bolo stále viac. Lon Nol sa rozhodol riešiť neutešenú situáciu verbovaním detí. Odhaduje sa, že roku [[1974]] slúžilo v Lon Nolovej armáde pri najmenšom až 6 000 chlapcov vo veku od 11 do 14 rokov.
== Konečné víťazstvo nad proamerickým prívržencom ==
[[Súbor:MONATIO Soldiers.jpg|náhľad|Dobytie mesta [[Phnom Pénh]] zo dňa [[17. apríl]]a [[1975]] armádou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].]]
V marci roku [[1974]] hnutie odporu úspešne dobylo a obsadilo mesto Udong. Oslobodená zóna zahŕňala vtedy až 90 percent kambodžského územia s takmer 85 percent obyvateľmi. Hlavné mesto [[Phnom Pénh]] bolo napokon obkľúčené a vojna sa blížila do svojej záverečnej fázy.
[[Červení Khméri]] sa úspešne presadili medzi civilistami vďaka tomu, že prostredníctvom tvrdých opatrení zaistili výživu obyvateľstva v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté hladom. Začali dokonca s pokusmi o nastolenie kolektivizácie a ľavicovej agitácie. To malo za následok získanie si nových členov, zväčša nevzdelaných roľníkov, ktorí sa však, paradoxne, vyznačovali kvalitnou disciplínou a oddanosťou voči svojim veliteľom. Už vtedy bola vytvorená komunistická vízia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] o premene kambodžskej spoločnosti v autochtónnu roľnícku spoločnosť bez cudzorodých vplyvov.
Dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil Lon Nol ako prezident Khmérskej republiky územie krajiny. O desať dní neskôr, presnejšie dňa [[12. apríl|12. apríla]] roku [[1975]], odmietol exilový kambodžský kráľ Sihanuk oficiálnu americkú diplomatickú ponuku, ktorú tlmočil šéf komisie [[Spojené štáty|USA]] v [[Peking|Pekingu]] menom [[George H. W. Bush|Georg Bush]]. Podľa ponuky sa princ mal znovu chopiť politickej moci v [[Kambodža|Kambodži]] ako kráľ. Naopak žiadal to, aby [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vyprázdnili veľvyslanectvo v meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA |meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha |rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Napokon dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] sa podarilo komunistickým ozbrojencom známych ako [[Červení Khméri]] vojensky obsadiť a dobyť [[Phnom Pénh]] ako hlavné mesto [[Kambodža|Kambodže]]. Bol to deň, počas ktorého definitívne prebrali politickú moc nad celým štátom. Hneď potom, čo sa im podarilo uchopiť politickú moc v [[Kambodža|Kambodži]], dali krvavo popraviť jednak vojakov ale aj štátnikov Khmérskej republiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojen]]
* [[Zoznam konfliktov v Ázii]]
* [[Studená vojna]]
* [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]]
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžská genocída]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
* [https://naos-be.zcu.cz/server/api/core/bitstreams/d6dd9ad8-f98d-48b7-b629-6a007a22429b/content]
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vietnamská vojna]]
hk35pkneltnqthwf9xlgvyk69cqp3xd
8207639
8207634
2026-05-03T10:41:05Z
LoverofBattle12
246706
Odstránenie štylistickej chyby v kapitole ,, Formovanie radikálnej ľavice".
8207639
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-02}}
{{Infobox Bitka
|konflikt=Kambodžská občianska vojna
|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]]
|text k obr=Americký tank M48 Patton nafotený roku [[1970]] počas vstupu do dištriktu Snuol.
|obrázok=11ACRCambodia1970 (Colorized).jpg
|dátum=[[11. marec]] [[1967]]{{--}}[[17. apríl]] [[1975]]
|miesto=[[Kambodža]]
|výsledok=vojenské víťazstvo politickej strany Červených khmérov{{break}}vznik Kambodžskej demokratickej republiky{{break}}začiatok genocídy zásluhou Červených khmérov
|protivník1=[[Kambodža]]<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Spojené štáty americké]]<br/>[[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]]
|protivník2=[[Červení Khméri]]<br/>[[Viet Minh]]<br />[[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu]]
|sila1=250 000 kambodžských vojakov
|sila2=100 000 (60 000) Červených khmérov
}}
'''Kambodžská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1967]] až [[1975]] a to práve medzi ozbrojencami pravicového generála a prezidenta Lon Nola podporovaného [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] ako [[Komunistická strana|komunistami]] a ich spojencami z hnutia [[Viet Minh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=332 - 333}}</ref>
== Formovanie radikálnej ľavice ==
Proti populárnemu lenže na druhej strane despotickému kambodžskému kráľovi sa po čase začala formovať pravicová vojenská opozícia. Roku [[1960]] malá skupina Kambodžanov vedená Saloth Sarom, neskôr známym ako [[Pol Pot|Pol Potom]], založila Komunistickou stranu Kambodže. Jej predstavitelia mali meno [[Červení Khméri]]. Ideologicky boli vedení čínskou politikou [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]]. Ich cieľom bolo zaviesť v krajine vládu jednej politickej strany. Zároveň sa rozhodli zrušiť medzi obyvateľmi [[súkromné vlastníctvo]].
Oo roku [[1963]] odišli [[Červení Khméri]] do vidieckych oblastí. Práve tam začali postupne organizovať ozbrojené povstanie. Nepriamo ich podporovala severovietnamská armáda. Práve na to reagovali americké a juhovietnamské sily prostredníctvom pohraničných útokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref>
== Od korupcie pravice až po vzbĺknutie vojnového ohňa ==
V marci roku [[1967]] vypuklo protivládne povstanie v oblasti Samlaut, ktoré pokračovalo až do apríla. Udialo sa tak pre nízke výkupné ceny [[Ryža (potravina)|ryže]]. K tomu prispela takisto moc skorumpovaných miestnych úradníkov. Napätú politickú situáciu vyhrotila ešte väčšmi záležitosť, ktorou boli požiadavky vlády pre verejnoprospešné práce a vynucovanie „dobrovoľných“ finančných príspevkov pre vládne projekty o vyvlastňovaní pôdy. Tá bola určená pre obyvateľov miest lenže dostali ju armádni dôstojníci pre svoje súkromné statky.
Do konca roku [[1967]] prerástli nepokoje proti vláde napokon do občianskej vojny. Obyvatelia dedín, ktorí prežili ozbrojené potláčanie, začali napokon spolupracovať s komunistami. S [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]].
== Prológ vojny ==
Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1968]] došlo k vojenskému útoku zo strany vzbúrencov na stanovisko v Baydamrane, ktoré sa územne rozprestieralo približne osemnásť kilometrov od mesta Battambang. Táto udalosť bola neskôr vnímaná ako počiatok komunistickej revolúcie. Plány povstalcov však boli slovom informátora napokon vyzradené a povstalci napokon spätne zatlačení. Napriek tomu sa im však podarilo získať veľké množstvo zbraní ako korisť.
Na pôde vojenského tábora K-1 bol začatý výcvik revolučných gárd, ktoré po čase tvorili základ armády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].
Dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1969]] došlo k vyvrcholeniu vojnového napätia, keďže práve kambodžský kráľ menom Sihanuk nariadil definitívne rozpustenie Spoločnosti khmérsko-čínskeho priateľstva. Urobil tak z dôvodu, že práve tento zväz pôsobí ako piata kolóna komunistov, ktorá má na svedomí rozvrat jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=218 - 219}}</ref>
== Proamerický Lon Non na scéne ==
V marci roku [[1969]] americký prezident menom [[Richard Nixon]] v snahe narušiť severovietnamské zásobovacie línie nariadil rozsiahle bombardovanie východnej územia [[Kambodža|Kambodže]].
Kambodžský kráľ menom Sihanuk síce prerušil diplomatické vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] lenže v marci roku [[1970]] ho napokon zosadil proamericky orientovaný vojenský generál menom Lon Nol. Kráľ Sihanuk po tomto akte zaviedol v prostredí vnúteného exilu Jednotný národný front Kambodže ako vojenský odboj proti pravicovej vojenskej diktatúre.<ref name=":0" />
== Lon Non ako prezident ==
[[Súbor:Flag of the Khmer Republic.svg|náhľad|Vlajka Khmérskej republiky ([[1970]] až [[1975]]).]]
V noci dňa [[17. marec|17. marca]] roku [[1970]] navštívil člen kráľovskej rodiny menom Sirik Matak v sprievode troch vojenských dôstojníkov Lon Nola a s pištoľou v ruke ho donútil podpísať prehlásenie, ktoré podporovalo odvolanie kambodžského princa Sihanuka v Národnom zhromaždení. Išlo o prevrat proamerického generála Lon Nola.
Dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1970]] rozhodlo Národné zhromaždenie za prítomnosti ozbrojených vojakov o odvolaní princa Sihanuka v pomere 86:3 z funkcie vedenia štátu. Bol obvinený z vlastizrady, porušovania ústavy ale aj korupcie. Zároveň bol obvinený z porušenia zákona o kambodžskej neutralite.
Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1970]] bola oficiálne schválená nová ústava podľa ktorej padla monarchia a bola vyhlásená republika.
Hnev z malej činnosti proti komunistom si vylievali Lon Nolovi vojaci na vietnamských civilistoch. Bol vyhlásený „výnimočný stav“ pre Vietnamcov, ktorých čakali koncentračné tábory a vyhostenia z krajiny. Počas roka došlo k tomu, že práve Lon Nolov režim mal na svedomí vyhostenie až 250 000 vietnamských obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=222; 333}}</ref>
== Americké bombardovanie ==
V prvej polovici roku [[1973]] vrcholila letecká vojna a nálety [[Spojené štáty|Spojených]] [[Spojené štáty|štátov amerických]] na [[Kambodža|Kambodžu]]. Systematické bombardovanie územia [[Kambodža|Kambodže]] začalo ešte v marci roku [[1969]], pričom práve v tom čase bola začatá tajná operácia MENU. Nálety sa po krátkom čase presunuli z pozícii [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] na podporu proamerického režimu prezidenta Lon Nola v rámci nové letecké kampane FREEDOM DEAL, ktorej hlavným cieľom bolo zastaviť postup [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] a zachrániť tak pozíciu Lon Nola.
[[Kambodža]] sa stala jednou z najviac bombardovaných krajín na [[Zemeguľa|zemeguli]]. Dôkazom bol fakt, ktorého pointa dávala jasne najavo, že v období rokov [[1970]] až [[1973]] sa uskutočnila operácia FREEDOM DEAL, počas ktorej bolo na územie samotnej [[Kambodža|Kambodže]] zhodených viac než 500 000 ton zápalných bômb. Išlo o väčší počet než počas celého trvania [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] vrátane [[Hirošima (mesto)|Hirošimy]] ale aj [[Nagasaki]].<ref name=":0" />
== Červení Khméri opäť na vzostupe ==
V decembri roku [[1971]] dopadli na mesto [[Phnom Pénh]] prvé rakety odporu. Koncom marca roku [[1972]] začalo vojsko [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] veľkú ofenzívu na severozápade, východe a juhovýchode krajiny. Lon Nolovi vojaci sa opevnili vo väčších mestách. Množili sa však dezercie a korupcia. Proamerickému Lon Nolovi a jeho vojakom však nepomohla ani podpora antikomunistických ozbrojených jednotiek zo Saigonu ani zo strany juhovietnamských Khmérov. Napokon zakročilo [[Thajsko]], ktorého armáda prenasledovala komunistov na kambodžské územie v provincii Siem Reap. Práve thajská vláda a diplomacia poskytli Lon Nolovi leteckú podporu a cvičenie vojakov, vrátane výsadkárov.
V máji roku [[1973]] ovládali [[Červení Khméri]] veľkú časť krajiny a to približne až 80 % územia [[Kambodža|Kambodže]]. Centrom Lon Nolovho režimu zostával [[Phnom Pénh|Phnom]] [[Phnom Pénh|Pénh]], z ktorého mal kontrolu nad ďalšími veľkými mestami. Najdôležitejšími z nich boli mestá Kompong Som známe ako ten najväčší námorný prístav v krajine. Vojna však bola stále iba vo svojej polovici.<ref name=":0" />
[[Súbor:LonNol (cropped).jpg|náhľad|Pravicový kambodžský generál a prezident Lon Nol (* [[1913]] – † [[1985]]).]]
== Lon Nolova armáda v úpadku a jej zánik ==
Počas roku [[1973]] bolo vyradených z boja, zabitých alebo zajatých spolu 178 000 vojakov z armády Lon Nola.
V apríli roku [[1973]] vyhlásil Lon Nol výnimočný stav a rozpustil Národné zhromaždenie. Prisvojil si právomoci na obdobie šiestich mesiacov. Pád sa mu však zastaviť nepodarilo.
V auguste roku [[1973]] celá posádka v zložení až 1 800 dôstojníkov a vojakov umiestnených v Taingkauku spolu so všetkými zbraňami a delami prešla na stranu povstalcov. Dezercií bolo stále viac. Lon Nol sa rozhodol riešiť neutešenú situáciu verbovaním detí. Odhaduje sa, že roku [[1974]] slúžilo v Lon Nolovej armáde pri najmenšom až 6 000 chlapcov vo veku od 11 do 14 rokov.
== Konečné víťazstvo nad proamerickým prívržencom ==
[[Súbor:MONATIO Soldiers.jpg|náhľad|Dobytie mesta [[Phnom Pénh]] zo dňa [[17. apríl]]a [[1975]] armádou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].]]
V marci roku [[1974]] hnutie odporu úspešne dobylo a obsadilo mesto Udong. Oslobodená zóna zahŕňala vtedy až 90 percent kambodžského územia s takmer 85 percent obyvateľmi. Hlavné mesto [[Phnom Pénh]] bolo napokon obkľúčené a vojna sa blížila do svojej záverečnej fázy.
[[Červení Khméri]] sa úspešne presadili medzi civilistami vďaka tomu, že prostredníctvom tvrdých opatrení zaistili výživu obyvateľstva v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté hladom. Začali dokonca s pokusmi o nastolenie kolektivizácie a ľavicovej agitácie. To malo za následok získanie si nových členov, zväčša nevzdelaných roľníkov, ktorí sa však, paradoxne, vyznačovali kvalitnou disciplínou a oddanosťou voči svojim veliteľom. Už vtedy bola vytvorená komunistická vízia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] o premene kambodžskej spoločnosti v autochtónnu roľnícku spoločnosť bez cudzorodých vplyvov.
Dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil Lon Nol ako prezident Khmérskej republiky územie krajiny. O desať dní neskôr, presnejšie dňa [[12. apríl|12. apríla]] roku [[1975]], odmietol exilový kambodžský kráľ Sihanuk oficiálnu americkú diplomatickú ponuku, ktorú tlmočil šéf komisie [[Spojené štáty|USA]] v [[Peking|Pekingu]] menom [[George H. W. Bush|Georg Bush]]. Podľa ponuky sa princ mal znovu chopiť politickej moci v [[Kambodža|Kambodži]] ako kráľ. Naopak žiadal to, aby [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vyprázdnili veľvyslanectvo v meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA |meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha |rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref>
Napokon dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] sa podarilo komunistickým ozbrojencom známych ako [[Červení Khméri]] vojensky obsadiť a dobyť [[Phnom Pénh]] ako hlavné mesto [[Kambodža|Kambodže]]. Bol to deň, počas ktorého definitívne prebrali politickú moc nad celým štátom. Hneď potom, čo sa im podarilo uchopiť politickú moc v [[Kambodža|Kambodži]], dali krvavo popraviť jednak vojakov ale aj štátnikov Khmérskej republiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojen]]
* [[Zoznam konfliktov v Ázii]]
* [[Studená vojna]]
* [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]]
* [[Pol Pot]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžská genocída]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
* [https://naos-be.zcu.cz/server/api/core/bitstreams/d6dd9ad8-f98d-48b7-b629-6a007a22429b/content]
[[Kategória:Dejiny Kambodže]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vietnamská vojna]]
3cwak5rj5f44atfjppouzm4ifcizk7k
Vnútorné more (rozlišovacia stránka)
0
749541
8207291
8207086
2026-05-02T17:22:40Z
~2026-25835-64
293305
8207291
wikitext
text/x-wiki
'''Vnútorné more''' môže byť:
* more, ktoré je takmer úplne obklopené pevninou a so zvyšným oceánom je spojené len jedným alebo viacerými prielivmi, opak okrajového mora, synonymá: vnútrozemské more<ref>TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127 [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2014/ZD111/um/Hydrologia_skripta.pdf]</ref>, stredomorie<ref>Pozri zdroje v článku [[Stredozemie]]</ref>, pozri [[vnútorné more (vnútrozemie)]]
* v námornom práve: vnútorné vody majúce podobu mora, synonymá: vnútorné morské vody, vnútroštátne more<ref>PETROVSKÝ, A. Názvoslovie námorného práva. in: Kultúra slova 5/1991, S. 160</ref>, pozri pod [[vnútorné vody]]
* more v Japonsku, pozri [[Vnútorné more]]
* slané jazero na maltskom ostrove Gozo<ref>LACIKA, J. Ostrovná Európa - Stredomorie - 4. časť. S. 122</ref>, synonymum: Inland Sea, pozri [[Inland Sea (Gozo)]]
* v medicíne (obrazne):
** [[extracelulárna tekutina]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Barrett | meno = Kim E. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Barman | meno2 = Susan M. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Boitano | meno3 = Scott | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Brooks | meno4 = Heddwen L. | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Ganong's Review of Medical Physiology 25th Edition | vydanie = | vydavateľ = McGraw Hill Professional | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 768 | url = | isbn = 978-0-07-182645-7 | kapitola = | strany = 3| jazyk = }}</ref>
** [[intersticiálna tekutina]]<ref>BÍNOVSKÝ, A. Funkčná anatómia pohybového systému - Všeobecná štrukturálna kineziológia. Bratislava: Univerzita Komenského, Fakulta telesnej výchovy a športu, 2016, S. 206</ref>
== Pozri aj ==
* [[mare internum]]/[[internum mare]] (doslova: vnútorné more; = latinské označenie pre [[Stredozemné more]] alebo vnútrozemské more)
== Referencie ==
{{referencie}}
{{rozlišovacia stránka}}
5svtjk6bp48k07zykmide6slcu1cro0
Ťava dvojhrbá
0
749572
8207532
8207076
2026-05-03T05:18:46Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8207532
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox živočíchy
| Názov = ťava dvojhrbá
| Obrázok = Camelus bactrianus (55026866188).jpg
| Titulok = Ťava dvojhrbá v [[Zoologická záhrada Kodaň|zoo v Kodani]]
| Stupeň ohrozenia =
| Skry12 = áno
| Ríša po slovensky = [[živočíchy]]
| Ríša po latinsky = Animalia
| Podríša po slovensky = [[mnohobunkovce]]
| Podríša po latinsky = Polycytozoa
| Vývojový stupeň po slovensky = [[epitelovce]]
| Vývojový stupeň po latinsky = Eumetazoa
| Skupina 1 po slovensky = [[dvojstranovce]]
| Skupina 1 po latinsky = Bilateralia
| Vývojová vetva po slovensky = [[druhoústovce]]
| Vývojová vetva po latinsky = Dueterostomia
| Kmeň po slovensky = [[chordáty]]
| Kmeň po latinsky = Chordata
| Podkmeň po slovensky = [[stavovce]]
| Podkmeň po latinsky = Vertebrata
| Nadtrieda po slovensky = [[čeľustnatce]]
| Nadtrieda po latinsky = Gnathostomata
| Stupeň po slovensky = [[štvornožce]]
| Stupeň po latinsky = Tetrapoda
| Trieda po slovensky = [[cicavce]]
| Trieda po latinsky = Mammalia
| Rad po slovensky = [[párnokopytníky]]
| Rad po latinsky = Artiodactyla
| Podrad po slovensky = [[ťavy]]
| Podrad po latinsky = Tylopoda
| Čeľaď po slovensky = [[ťavovité]]
| Čeľaď po latinsky = Carnelidae
| Rod po slovensky = [[camelus|ťava]]
| Rod po latinsky = Camelus
| Druh po slovensky = ťava dvojhrbá
| Druh po latinsky = ''Camelus bactrianus''
| Binomické meno = Camelus bactrianus
| Klasifikátor1 = [[Linnaeus]]
| Dátum1 = [[1758]]
| Synonymá =
| Obrázok2 = Leefgebied kameel.JPG
| Titulok2 = Rozšírenie ťavy dvojhrbej
}}
'''Ťava dvojhrbá''' (''Camelus bactrianus'') je druh [[Ťava|ťavy]] pochádzajúci zo stepí [[Stredná Ázia|strednej Ázie]]. Má na chrbte dva hrby, čím sa líši od [[Ťava jednohrbá|ťavy jednohrbej]] (dromedára). Existujú asi 2 milióny jedincov, väčšina je [[Domestikácia|domestikovaná]].{{Bez citácie}} Ich latinský názov pochádza zo starovekého názvu historického regiónu [[Baktria]].<ref name="ARKBIODIV">{{cite web |title=Quick Facts about Camels' Domestication History |year=2021 |website=arkbiodiv.com |url=https://arkbiodiv.com/2021/06/23/quick-facts-about-camels-domestication-history/}}</ref>
Domestikované ťavy dvojhrbé sa vo [[Vnútorná Ázia|vnútornej Ázii]] používali na prenos tovaru a materiálu od staroveku. Vďaka ich odolnosti voči zime, suchu a vysokým nadmorským výškam bolo možné ich použiť na cestovanie v [[Karavána|karavánach]] na [[Hodvábna cesta|Hodvábnej ceste]]. Ťavy dvojhrbé, či už divoké alebo domestikované, sú oddeleným druhom od [[Divá ťava dvojhrbá|divej ťavy dvojhrbej]] (''Camelus ferus'')'','' čo je jediný skutočne [[Divoká príroda|divý]] (nie [[Zdivočenie|zdivočený]]) druh z čeľade [[ťavovité]] v [[Starý svet|Starom svete]]. Domestikované ťavy dvojhrbé nepochádzajú z divých tiav dvojhrbých – tieto dva druhy sa rozdelili pred približne miliónom rokov.
== Taxonómia ==
Ťava dvojhrbá patrí do rovnakého [[Rod (taxonómia)|rodu]], [[ťava]], ako [[ťava jednohrbá]] (''Camelus dromedarius'') a [[divá ťava dvojhrbá]] (''Camelus ferus''). Patrí do čeľade [[ťavovité]] (Camelidae).<ref>{{Citácia knihy|edícia=3. Aufl|titul=Mammal species of the world: a taxonomic and geographic reference|vydavateľ=John Hopkins University Press|rok=2005|miesto=Baltimore & London|isbn=978-0-8018-8221-0|priezvisko=Wilson|meno=D.E.|priezvisko2=Reeder|meno2=D.M.|kapitola="Order Artiodactyla" (Grubb, P.)}}</ref><ref name="colin">{{cite book |last1=Groves |first1=C. |author-link1=Colin Groves |last2=Grubb |first2=P. |author-link2=Peter Grubb (zoologist) |year=2011 |title=Ungulate Taxonomy |publisher=Johns Hopkins University Press |isbn=978-1-4214-0093-8 |page=32}}</ref> [[Staroveké Grécko|Starogrécky]] filozof [[Aristoteles]] bol prvý Európan, ktorý opísal ťavy – v 4. storočí pred Kr. v knihe ''[[História zvierat]]'' opísal jednohrbú arabskú ťavu a dvojhrbú ťavu.<ref>{{cite book |last1=de Buffon |first1=C. |author-link=Georges-Louis Leclerc, Comte de Buffon |title=Natural History, General and Particular |volume=6 |year=1791 |publisher=Alexander Strahan |page=121 |location=London, UK |url=https://www.biodiversitylibrary.org/item/77169#page/135/mode/1up}}</ref><ref>{{cite book |last1=Smith |first1=W. |last2=Anthon |first2=C. |year=1870 |title=A Dictionary of Greek and Roman Antiquities |edition=3rd |place=New York, NY |publisher=[[Harper (publisher)|Harper and Brothers Publishers]] |url=https://archive.org/details/cu31924028214694 |page=[https://archive.org/details/cu31924028214694/page/n215 204]}}</ref> Ťava dvojhrbá dostala svoje aktuálne latinské pomenovanie ''Camelus bactrianus'' od [[Švédsko|švédskeho]] zoológa [[Carl Linné|Carla Linného]] v roku 1758 v [[Systema naturae (10. vydanie)|10. vydaní]] jeho knihy ''[[Systema naturae]]''.<ref name="SN">{{cite book |last=Linnaeus |first=C. |author-link=Carl Linnaeus |title=Systema Naturæ per Regna Tria Naturae |volume=1 |year=1758 |publisher= [[Laurentius salvius]] |location=Stockholm, Sweden |page=65 |edition=[[10th edition of Systema Naturae|10th]] |url=https://www.biodiversitylibrary.org/page/726965}}</ref>
Napriek tomu, že ťava dvojhrbá a divá ťava dvojhrbá sú si vývojovo bližšie než ťava dvojhrbá s ťavou jednohrbou, sa ťava dvojhrbá nevyvinula z divej ťavy dvojhrbej. V skutočnosti sa tieto dva druhy rozdelili pred stovkami tisícov rokov a predpokladá sa, že ich [[Mitochondriálny genóm|mitochondriálne genómy]] sa rozdelili približne pred miliónom rokov. Podľa genetických štúdií sú ťava dojhrbá a divá ťava dvojhrbá blízke vyhynutému druhu ''[[Camelus knoblochi]]'', ktorý vyhynul asi pred 20 000 rokmi. Oba druhy sú od tohto druhu vzdialené približne rovnako.<ref name="Yuanetal2024">{{Cite journal|last1=Yuan |first1=Junxia |last2=Hu |first2=Jiaming |last3=Liu |first3=Wenhui |last4=Chen |first4=Shungang |last5=Zhang |first5=Fengli |last6=Wang |first6=Siren |last7=Zhang |first7=Zhen |last8=Wang |first8=Linying |last9=Xiao |first9=Bo |last10=Li |first10=Fuqiang |last11=Hofreiter |first11=Michael |last12=Lai |first12=Xulong |last13=Westbury |first13=Michael V. |last14=Sheng |first14=Guilian |date=May 2024 |title=Camelus knoblochi genome reveals the complex evolutionary history of Old World camels |journal=Current Biology |volume=34 |issue=11 |pages=2502–2508.e5 |language=en |doi=10.1016/j.cub.2024.04.050|pmid=38754423|bibcode=2024CBio...34.2502Y |doi-access=free }}</ref>
Ťava dvojhrbá sa často pári s ťavou jednohrbou a ich mláďatá sú taktiež [[Plodnosť (biológia)|plodné]]. V miestach, kde sa vyskytujú oba druhy, napríklad v severnom [[Pandžáb (historické územie)|Pandžábe]], [[Irán|Iráne]] a [[Afganistan|Afganistane]], sú [[Fenotyp|fenotypické]] rozdiely výrazne menej poznateľné vďaka častému páreniu týchto druhov. Plodnosť [[Hybrid (biológia)|zmiešaných potomkov]] otvorila otázku, či by ťava jednohrbá a ťava dvojhrbá nemali byť spojené do jedného druhu s dvoma poddruhmi.<ref name="camel">{{cite book |last=Mukasa-Mugerwa |first=E. |year=1981 |title=The camel (''Camelus dromedarius''): A bibliographical review |location=Addis Ababa, Ethiopia |publisher=[[International Livestock Centre for Africa]] |pages=1–147 |url=http://pdf.usaid.gov/pdf_docs/PNAAP013.pdf |archive-url=https://web.archive.org/web/20160202032116/http://pdf.usaid.gov/pdf_docs/PNAAP013.pdf |url-status=dead |archive-date=2 February 2016 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160202032116/http://pdf.usaid.gov/pdf_docs/PNAAP013.pdf |date=2016-02-02 }}</ref> Podľa analýzy [[Mitochondria|mitochondriálneho]] [[Cytochróm b|cytochrómu b]] z roku 1994 sa však tieto druhy líšia v 10,3 % [[Sekvenovanie DNA|sekvencie]] tejto bielkoviny.<ref name="stanley">{{cite journal |first1=H.F. |last1=Stanley |last2=Kadwell |first2=M. |last3=Wheeler |first3=J.C. |year=1994 |title=Molecular evolution of the family Camelidae: A mitochondrial DNA study |journal=Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences |volume=256 |issue=1345 |pages=1–6 |doi=10.1098/rspb.1994.0041 |pmid=8008753 |bibcode=1994RSPSB.256....1S |s2cid=40857282}}</ref>
== Opis ==
[[File:Bactrian camel (Camelus bactrianus).JPG|thumb|left|Detail nôh ťavy dvojhrbej]]
[[File:Camel skeleton at MAV-USP.jpg|thumb|upright|Kostra ťavy dvojhrbej]]
Ťava dvojhrbá je najväčší cicavec vo svojom pôvodnom rozšírení a je najväčším druhom ťavy, aj keď v kohútiku je menšia než [[ťava jednohrbá]]. V kohútiku meria 160{{--}}180 cm a jej celková výška sa pohybuje okolo 230{{--}}250 cm,<ref>{{cite journal |author1=Makhdoomi, Dil M. |author2=Gazi, Mohsin A. |author3=ul Nabi, Showkat |author4=Ahmed, Shakeel |year=2013 |series=Animal Science |title=Morphometric studies on adult double humped camel of Ladakh, India |journal= [[Emirates Journal of Food and Agriculture]] |volume=25 |issue=7 |pages=544–548 |doi=10.9755/ejfa.v25i7.15999|doi-access=free }}</ref><ref>{{cite web |title=Camel fact sheet |year=2020 |series=[[Nature (TV program)|Nature]] |publisher=[[PBS]] |url=https://www.pbs.org/wnet/nature/blog/camel-fact-sheet/}}</ref><ref>{{cite web |url=https://www.dimensions.com/element/bactrian-camel |title=Bactrian camel |website=Dimensions.com}}</ref> dĺžka hlavy a tela okolo 225{{--}}350 cm a dĺžka chvosta okolo 35{{--}}55 cm. Priemerná výška i s hrbmi je 213 cm.
Hmotnosť ťavy dvojhrbej sa pohybuje okolo 300{{--}}1 000 kg, pričom samci majú okolo 600 kg a samice okolo 480 kg.<ref>{{cite journal |last1=Chen |first1=B.X. |last2=Yuen |first2=Z.X. |last3=Pan |first3=G.W. |date=1985-07-01 |title=Semen-induced ovulation in the bactrian camel (''Camelus bactrianus'') |journal= [[Reproduction (journal)|Reproduction]] |volume=74 |issue=2 |pages=335–339 |doi=10.1530/jrf.0.0740335 |pmid=3900379 |s2cid=2219773 |issn=0022-4251 |url=https://rep.bioscientifica.com/view/journals/rep/74/2/jrf_74_2_004.xml |language=en-US|doi-access=free }}</ref><ref>{{cite web |title=Bactrian Camel |website=UltimateUngulate.com |url=http://www.ultimateungulate.com/artiodactyla/camelus_bactrianus.html}}</ref> Dlhá huňatá srsť tejto ťavy má tmavohnedú až pieskovo béžovú farbu. Okolo krku a hrdla majú hrivu a bradu z dlhých chlpov, pričom chlpy merajú až 25 cm.
Zimná srsť vypadáva extrémne rýchlo, pričom veľké sekcie pĺznu naraz a vyzerajú, ako keby boli nesprávne vyholené. Hrby na chrbte sú plné [[Tuky|tuku]] (nie vody, ako sa občas predpokladá). Tvár ťavy dvojhrbej je typická pre ťavovité, je podlhovastá a má približne trojuholníkový tvar s rozdelenou hornou perou. Ťava dvojhrbá má dlhé [[Riasnica|mihalnice]] a uzatvoriteľné [[Nozdra|nozdry]], pričom obe tieto charakteristiky pomáhajú ochrániť pred pieskom počas bežných [[Prachová búrka|prachových búrok]] v ich prirodzenom [[Habitat (biotop)|habitate]]. Na každej nohe majú ťavy dvojhrbé dva široké prsty, ktoré sú schopné dať ďaleko od seba, vďaka čomu sa vedia prispôsobiť chodeniu v púšti. Ich nohy sú veľmi pevné, čo zodpovedá zvieratám žijúcim v extrémnych podmienkach.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Bactrian camel|1346595196}}
[[Kategória:Ťavovité]]
[[Kategória:Ázijské cicavce]]
[[Kategória:Hospodárske zvieratá]]
[[Kategória:Domáce zvieratá]]
5oucu8rcvj0fefourjqm60py68v5ypn
Gorilla Biscuits
0
749582
8207176
2026-05-02T12:13:08Z
SlovakWikiEditor
255480
nový článok
8207176
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobná skupina
| Názov skupiny = Gorilla Biscuits
| Obrázok =
Gorilla Biscuits.jpg
| Popis obrázku = Gorilla Biscuits (2006)
| Krajina pôvodu = {{minivlajka|USA}} [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
| Žáner = [[hardcore punk]], [[straight edge]]
| Roky pôsobenia = [[1987]] – [[1991]], [[2005]] – súčasnosť
| Hudobný vydavateľ = [[Revelation Records]]
| Webstránka =
| Členovia skupiny = [[Anthony Civarelli]] (spev)<br />[[Walter Schreifels]] (gitara)<br />Arthur Smilios (basa)<br />Luke Abbey (bicie)<br />Charlie Garriga (gitara)
| Bývalí členovia = Sammy Siegler (bicie)<br />Alex Brown (gitara)
}}
'''Gorilla Biscuits''' je americká [[Hardcore punk|hardcoreová]] skupina z [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá vznikla v roku 1987. Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom hnutia „Youth Crew“ a vydavateľstva Revelation Records. Skupina je známa svojím pozitívnym prístupom k textom a melodickým prístupom k tvrdému hardcoreu.
== História ==
Skupinu založili priatelia zo strednej školy Anthony „Civ“ Civarelli, Arthur Smilios a Walter Schreifels. Názov „Gorilla Biscuits“ vznikol ako vtip podľa prezývky pre veľké sedatíva (Quaaludes), ktoré boli v tom čase populárne. Napriek tomu, že názov mal byť dočasný, kapele už zostal.<ref name="RevRecs">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gorilla Biscuits Biography | vydavateľ = Revelation Records | url = https://www.revelationrecords.com/band/102 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
Ich zvuk bol ovplyvnený kapelami ako [[Minor Threat]], 7 Seconds či Agnostic Front. Na rozdiel od mnohých iných NYHC kapiel tej doby, ktoré sa zameriavali na agresiu, Gorilla Biscuits priniesli do žánru témy ako priateľstvo, integrita a spoločenská zodpovednosť.
== Diskografia ==
Ich jediný štúdiový album '''''Start Today''''' (1989) je považovaný za absolútnu klasiku žánru a patrí k najpredávanejším titulom v histórii vydavateľstva Revelation Records.
* '''7" EP:''' ''Gorilla Biscuits'' (1988)
* '''Štúdiový album:''' ''Start Today'' (1989)
== Význam a vplyv ==
Gorilla Biscuits sa stali vzorom pre celú generáciu melodických hardcoreových kapiel. Po ich rozpade v roku 1991 založil Walter Schreifels skupinu '''Quicksand''', zatiaľ čo Civarelli pôsobil v kapele '''CIV'''. Skupina sa od roku 2005 pravidelne vracia na pódia v rámci reunion turné po celom svete.<ref name="Guardian_Punk">{{Citácia periodika | titul = How Gorilla Biscuits defined New York Hardcore | periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/music/2016/aug/15/new-york-hardcore-gorilla-biscuits-start-today | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Hardcore punkové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z New Yorku]]
[[Kategória:Straight edge]]
41ze6hfw958yiv7pst3a0wcw77y85tt
Wikipédia:Stránky na zmazanie/FK PARI Nižný Novgorod
4
749583
8207177
2026-05-02T12:15:07Z
~2026-20335-96
290941
Vytvorená stránka „==[[FK PARI Nižný Novgorod]]== Nedokončený článok, chýba minimálna základná úprava. --~~~~ === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania ===“
8207177
wikitext
text/x-wiki
==[[FK PARI Nižný Novgorod]]==
Nedokončený článok, chýba minimálna základná úprava. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 12:14, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
#
#
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
0udo1060heqxrle5bs2k2y2y91bditv
8207180
8207177
2026-05-02T12:17:10Z
Fillos X.
212061
/* Za */ +
8207180
wikitext
text/x-wiki
==[[FK PARI Nižný Novgorod]]==
Nedokončený článok, chýba minimálna základná úprava. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 12:14, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} V tomto stave za. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:17, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
iocgukrv05564aebssygjkdvg2rjy57
8207193
8207180
2026-05-02T12:52:24Z
KormiSK
91359
8207193
wikitext
text/x-wiki
==[[FK PARI Nižný Novgorod]]==
Nedokončený článok, chýba minimálna základná úprava. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 12:14, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} V tomto stave za. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:17, 2. máj 2026 (UTC)
#{{Za}} V tomto stave za. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 2. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
pbeg4cr2rwuf5u724uza83yaco8jh3p
8207242
8207193
2026-05-02T14:37:12Z
Gitanes232
142243
za
8207242
wikitext
text/x-wiki
==[[FK PARI Nižný Novgorod]]==
Nedokončený článok, chýba minimálna základná úprava. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 12:14, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} V tomto stave za. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:17, 2. máj 2026 (UTC)
#{{Za}} V tomto stave za. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 2. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} nedokončené --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:37, 2. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
awi1s5398anns0ae9r8nem4pcbnaewp
Anthony Civarelli
0
749584
8207183
2026-05-02T12:24:03Z
SlovakWikiEditor
255480
nový článok
8207183
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobný umelec
| Meno = Anthony Civarelli
| Obrázok =
| Veľkosť obrázku =
| Popis obrázku =
| Popis umelca = americký spevák, frontman skupín Gorilla Biscuits a CIV
| Rodné meno = Anthony Civarelli
| Umelecké mená = Civ
| Dátum narodenia = {{dnv|1970|}}
| Miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Žáner = [[Hardcore punk]], [[Pop punk]], [[Straight edge]]
| Roky pôsobenia = 1987 – súčasnosť
| Hrá na nástroje = spev
| Typ hlasu =
| Súvisiace články = [[Gorilla Biscuits]]<br />CIV<br />[[Walter Schreifels]]
| Vplyvy =
| Hudobný vydavateľ = [[Revelation Records]], [[Atlantic Records]]
| Webstránka =
}}
'''Anthony Civarelli''', známejší pod umeleckým menom '''Civ''', je americký spevák a hudobník, ktorý sa preslávil ako frontman legendárnej [[Hardcore punk|hardcoreovej]] skupiny [[Gorilla Biscuits]]. Patrí k najvplyvnejším postavám hnutia [[Straight Edge]] a newyorskej hardcoreovej scény (NYHC).
== Hudobná kariéra ==
=== Gorilla Biscuits (1987 – 1991) ===
Civarelli založil [[Gorilla Biscuits]] spolu so svojím blízkym priateľom [[Walter Schreifels|Walterom Schreifelsom]]. Ako spevák sa stal tvárou hnutia „Youth Crew“, ktoré propagovalo pozitívny prístup k životu, priateľstvo a abstinenciu. Jeho energický prejav na albume ''[[Start Today]]'' (1989) ovplyvnil celú generáciu spevákov v hardcore a punk-rocku.<ref name="NoEcho">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anthony "Civ" Civarelli (Gorilla Biscuits, CIV) | vydavateľ = No Echo | url = https://www.noecho.net/interviews/anthony-civ-civarelli-gorilla-biscuits-civ-interview | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
=== Skupina CIV (1994 – 2000) ===
Po rozpade Gorilla Biscuits v roku 1991 si dal krátku pauzu, no v roku 1994 založil eponymnú skupinu [[CIV]]. S touto kapelou dosiahol komerčný úspech, najmä vďaka hitu „Can't Wait One Minute More“, ktorý sa stal populárnym aj na stanici [[MTV]] a objavil sa v mnohých reklamách a filmoch. Skupina priniesla melodickejší zvuk, ktorý mal blízko k rodiacemu sa pop-punku 90. rokov.
== Osobný život a podnikanie ==
Okrem hudby je Anthony Civarelli uznávaným tatérom. V [[New York|New Yorku]] (konkrétne na Long Islande) vlastní a prevádzkuje známe tetovacie štúdio '''Lotus Tattoo'''. Tetovaniu sa začal venovať už počas éry Gorilla Biscuits a tento priemysel považuje za svoju hlavnú profesiu, zatiaľ čo hudbu dnes vníma skôr ako vášeň a občasnú aktivitu počas reunion turné.<ref name="Inked">{{Citácia periodika | titul = Civ: From Hardcore Legend to Tattoo Artist | periodikum = Inked Magazine | url = https://www.inkedmag.com/culture/civ-interview | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Diskografia ==
=== S Gorilla Biscuits ===
* ''Gorilla Biscuits'' 7" EP (1988)
* ''Start Today'' (1989)
=== So skupinou CIV ===
* ''Set Your Goals'' (1995)
* ''Thirteen Day Theory'' (1998)
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Americkí speváci]]
[[Kategória:Punkoví speváci]]
[[Kategória:Hardcore punkové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Osobnosti z New Yorku]]
rm9d3lmgg8epesw80gxyxz8b7vkvfmf
Walter Schreifels
0
749585
8207186
2026-05-02T12:31:54Z
SlovakWikiEditor
255480
nový článok
8207186
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobný umelec
| Meno = Walter Schreifels
| Obrázok =
13-04-27 Groezrock Schreifels 01 (cropped).jpg
| Veľkosť obrázku =
| Popis obrázku = Schreifels (2013)
| Popis umelca = americký hudobník, skladateľ a producent
| Rodné meno = Walter Schreifels
| Umelecké mená =
| Dátum narodenia = {{dnv|1969|3|10}}
| Miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Žáner = [[Hardcore punk]], [[Post-hardcore]], [[Alternatívny rock]]
| Roky pôsobenia = 1986 – súčasnosť
| Hrá na nástroje = gitara, spev, basová gitara
| Typ hlasu =
| Súvisiace články = [[Gorilla Biscuits]]<br />[[Quicksand]]<br />[[Rival Schools]]<br />[[Anthony Civarelli|CIV]]
| Vplyvy =
| Hudobný vydavateľ = [[Revelation Records]], [[Epitaph Records]], [[Atlantic Records]]
| Webstránka = [http://www.walterschreifels.com www.walterschreifels.com]
}}
'''Walter Schreifels''' (* [[10. marec]] [[1969]], [[New York (mesto)|New York]], USA) je americký hudobník, skladateľ a hudobný producent. Je považovaný za jednu z najvplyvnejších postáv newyorskej hardcoreovej scény a post-hardcoreu.
== Kariéra ==
Schreifels začal svoju hudobnú dráhu v polovici 80. rokov v kapelách ako Warzone a Youth of Today. Preslávil sa však najmä ako hlavný skladateľ a gitarista skupiny '''[[Gorilla Biscuits]]''', pre ktorú napísal väčšinu materiálu na ich prelomový album ''[[Start Today]]'' (1989).<ref name="AllMusicWalter">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walter Schreifels Biography | vydavateľ = allmusic.com | url = https://www.allmusic.com/artist/walter-schreifels-mn0000813296 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
Po rozpade [[Gorilla Biscuits]] založil v roku 1990 skupinu [[Quicksand]], ktorá sa stala pionierom žánru [[post-hardcore]] a získala uznanie kritiky za albumy ako ''Slip'' (1993). V polovici 90. rokov spolupracoval so svojím bývalým spoluhráčom Anthonym Civarellim na jeho projekte '''CIV''', pre ktorý napísal hit „Can't Wait One Minute More“.
V neskorších rokoch pôsobil v melodickejších projektoch ako Rival Schools a Walking Concert. V roku 2010 vydal svoj prvý sólový album ''An Open Letter to the Scene'', na ktorom sa vrátil k akustickejšiemu zvuku a odkazu svojej punkovej mladosti.<ref name="NoEchoWalter">{{Citácia periodika | titul = Walter Schreifels: The Hardcore Legend on His Life in Music | periodikum = No Echo | url = https://www.noecho.net/interviews/walter-schreifels-interview | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Význam ==
Schreifels je často označovaný za jedného z najlepších skladateľov v rámci tvrdých žánrov. Jeho schopnosť spájať energiu hardcoru s prvkami alternatívneho rocku a výraznými melódiami ovplyvnila stovky kapiel po celom svete.
== Diskografia (výber) ==
* '''Gorilla Biscuits''': ''Start Today'' (1989)
* '''Quicksand''': ''Slip'' (1993), ''Manic Compression'' (1995)
* '''Rival Schools''': ''United by Fate'' (2001)
* '''Sólo''': ''An Open Letter to the Scene'' (2010)
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Americkí rockoví gitaristi]]
[[Kategória:Punkoví hudobníci]]
[[Kategória:Osobnosti z New Yorku]]
dmjmi46v8hieunrn7xl58grtvbsxh8f
Ian MacKaye
0
749586
8207203
2026-05-02T13:11:12Z
SlovakWikiEditor
255480
nový článok
8207203
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobný umelec
| Meno = Ian MacKaye
| Obrázok =
Mackaye2.jpg
| Veľkosť obrázku =
| Popis obrázku = Ian MacKaye počas vystúpenia v roku 2007
| Popis umelca = americký spevák, gitarista a hudobný vydavateľ
| Rodné meno = Ian Thomas Garner MacKaye
| Umelecké mená =
| Dátum narodenia = {{dnv|1962|4|16}}
| Miesto narodenia = [[Washington, D. C.]], [[Spojené štáty|USA]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko = [[Washington, D. C.]]
| Žáner = [[Hardcore punk]], [[Post-hardcore]], [[Straight edge]], [[Alternatívny rock]]
| Roky pôsobenia = 1979 – súčasnosť
| Hrá na nástroje = spev, gitara, basová gitara, klavír
| Typ hlasu =
| Súvisiace články = [[Minor Threat]]<br />[[Fugazi]]<br />The Evens<br />The Teen Idles<br />[[Dischord Records]]<br />Embrace
| Vplyvy = [[Bad Brains]], [[Sex Pistols]], [[The Clash]]
| Hudobný vydavateľ = [[Dischord Records]]
| Webstránka = [https://www.dischord.com www.dischord.com]
}}
'''Ian Thomas Garner MacKaye''' (* [[16. apríl]] [[1962]], [[Washington, D. C.]], USA) je americký spevák, gitarista, skladateľ a zakladateľ vydavateľstva [[Dischord Records]]. Je kľúčovou postavou v histórii [[Hardcore punk|hardcore punku]] a nezávislej hudobnej scény. Preslávil sa najmä ako frontman skupín [[Minor Threat]] a [[Fugazi]].
== Hudobná kariéra ==
=== Rané obdobie a The Teen Idles (1979 – 1980) ===
MacKaye vyrastal vo Washingtone, D.C., kde ho ovplyvnila miestna punková scéna a koncerty skupín ako [[Bad Brains]]. V roku 1979 založil s kamarátom Jeffom Nelsonom skupinu The Teen Idles. Kapela bola dôležitá pre sformovanie estetiky DC hardcoreu, vrátane používania symbolu „X“ na rukách, ktorý pôvodne slúžil na označenie neplnoletých účastníkov koncertov, ktorým sa nesmel podávať alkohol.<ref name="Azerrad">{{Citácia knihy | priezvisko = Azerrad | meno = Michael | titul = Our Band Could Be Your Life: Scenes from the American Indie Underground, 1981-1991 | vydavateľ = Little, Brown and Company | rok = 2001 | strany = 119-157 | isbn = 0-316-78753-1 | jazyk = en }}</ref>
=== Minor Threat a éra Straight Edge (1980 – 1983) ===
Po rozpade The Teen Idles založil v roku 1980 skupinu '''[[Minor Threat]]'''. Hoci kapela existovala len tri roky, stala sa pilierom hardcore punku. MacKayeov agresívny, ale zrozumiteľný spev a texty o sebaúcte a osobnej integrite definovali celú generáciu. Prostredníctvom piesne „Straight Edge“ neúmyselne založil rovnomenné hnutie propagujúce život bez drog, alkoholu a tabaku.<ref name="GuardianMacKaye">{{Citácia periodika | titul = Ian MacKaye: 'I don't drink, I don't smoke, I don't do drugs' | periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/music/2011/jan/10/ian-mackaye-fugazi-interview | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref> Rozpad kapely v roku 1983 bol spôsobený tvorivými nezhodami ohľadom hudobného smerovania, keď MacKaye chcel experimentovať s komplexnejšími štruktúrami.
=== Embrace a post-hardcore (1985 – 1987) ===
V polovici 80. rokov bol MacKaye kľúčovou postavou hnutia „Revolution Summer“ vo Washingtone. So skupinou '''Embrace''' priniesol emocionálnejšie a introspektívnejšie texty, čo položilo základy pre žáner, ktorý sa neskôr začal označovať ako [[emo]] (hoci MacKaye tento termín vždy odmietal).
=== Fugazi (1987 – 2003) ===
V roku 1987 založil skupinu '''[[Fugazi]]''', ktorá sa stala jednou z najvplyvnejších alternatívnych kapiel sveta. Fugazi kombinovali energiu hardcoreu s prvkami reggae, dubu a experimentálneho rocku. Kapela bola známa svojou nekompromisnou etikou: vstupné na koncerty bolo fixne stanovené na 5 dolárov a albumy sa predávali za nízke ceny. Fugazi predali milióny nosičov bez podpory veľkých vydavateľstiev alebo MTV. Od roku 2003 má skupina prestávku (hiatus), no oficiálne sa nikdy nerozpadla.<ref name="RollingStoneFugazi">{{Citácia periodika | titul = Fugazi: The Band That Refused to Sell Out | periodikum = Rolling Stone | url = https://www.rollingstone.com/music/music-news/fugazi-the-band-that-refused-to-sell-out-123456/ | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Vplyv na hudbu a ďalšie skupiny ==
MacKayeov vplyv presahuje rámec hardcoreu. Jeho dôraz na nezávislosť a [[DIY (samo domo)|DIY]] prístup inšpiroval nespočetné množstvo umelcov:
* '''Kurt Cobain ([[Nirvana]])''' bol veľkým fanúšikom Fugazi a Iana MacKayea považoval za jeden zo svojich vzorov integrity.
* '''Henry Rollins ([[Black Flag]])''' vyrastal s MacKayom a spoločne formovali ranú DC punkovú scénu.
* '''Moderný punk a rock:''' Kapely ako [[Beastie Boys]], [[Blink-182]], [[Rise Against]] či dokonca [[Red Hot Chili Peppers]] uvádzajú MacKayeovu prácu ako zásadnú pre ich vlastný vývoj.
== Osobný život a filozofia ==
Ian MacKaye žije celý život vo Washingtone, D.C. Je známy svojím asketickým prístupom k sláve a komercii. Odmietol lukratívne ponuky od veľkých nahrávacích spoločností, aby si zachoval úplnú umeleckú kontrolu nad svojou tvorbou prostredníctvom [[Dischord Records]].
Jeho manželkou je hudobníčka Amy Farina, s ktorou má syna (nar. 2008). Spoločne tvoria hudobné duo '''The Evens'''. MacKaye je tiež známy ako vášnivý zberateľ archívnych materiálov o hudobnej histórii svojho rodného mesta a podieľa sa na projekte ''DC Punk Archive''.
== Diskografia (výber) ==
* '''Minor Threat:''' ''Out of Step'' (1983)
* '''Embrace:''' ''Embrace'' (1987)
* '''Fugazi:''' ''Repeater'' (1990), ''In on the Kill Taker'' (1993), ''The Argument'' (2001)
* '''The Evens:''' ''The Evens'' (2005), ''The Odds'' (2012)
* '''Coriky:''' ''Coriky'' (2020)
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Americkí rockoví speváci]]
[[Kategória:Punkoví hudobníci]]
[[Kategória:Osobnosti z Washingtonu, D. C.]]
[[Kategória:Straight edge]]
fjur5ghq2wmwqvsljjel7mm9q4x5wk1
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miro Kasprzyk
4
749587
8207219
2026-05-02T14:07:19Z
KormiSK
91359
Vytvorená stránka „== [[Miro Kasprzyk]] == Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~~~~ === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Zmazať. ~~~~ # ====…“
8207219
wikitext
text/x-wiki
== [[Miro Kasprzyk]] ==
Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
nsnbs8lezkx9qqbjjxhs5nb07sxhslh
8207241
8207219
2026-05-02T14:37:00Z
Fillos X.
212061
/* Proti */
8207241
wikitext
text/x-wiki
== [[Miro Kasprzyk]] ==
Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
# {{Proti}} Vrátiť do predošlej verzie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
ggp5d1wb3cb9t5czrjj0rrurbtytadf
8207243
8207241
2026-05-02T14:39:21Z
Gitanes232
142243
za
8207243
wikitext
text/x-wiki
== [[Miro Kasprzyk]] ==
Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
# {{Proti}} Vrátiť do predošlej verzie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
i0isjborubozuihrvl181v4r4dva03o
8207437
8207243
2026-05-02T21:08:55Z
Fillos X.
212061
+
8207437
wikitext
text/x-wiki
== [[Miro Kasprzyk]] ==
Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
# {{Proti}} Vrátiť do predošlej verzie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu, netvrdím, že je to dokonalé ale omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok.
=== Výsledok hlasovania ===
q9aim76d1shk1cz60nuep14m8kbhaaw
8207474
8207437
2026-05-02T22:58:11Z
Fillos X.
212061
/* Proti */
8207474
wikitext
text/x-wiki
== [[Miro Kasprzyk]] ==
Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
# {{Proti}} Po úpravách je OK, ešte by sa ale dalo dolaďovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu, netvrdím, že je to dokonalé ale omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok.
=== Výsledok hlasovania ===
4eqtxloff8l8gdl1scaaa89nz0gq1t0
8207483
8207474
2026-05-02T23:09:33Z
Fillos X.
212061
/* Diskusia */
8207483
wikitext
text/x-wiki
== [[Miro Kasprzyk]] ==
Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
# {{Proti}} Po úpravách je OK, ešte by sa ale dalo dolaďovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miro_Kasprzyk&diff=8207430&oldid=8207222], netvrdím, že je to dokonalé ale aspoň omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:09, 2. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
9b5o8h8crbv8mgcjtpm9kvgx6yldulb
8207671
8207483
2026-05-03T11:49:21Z
KormiSK
91359
/* Diskusia */ odpoveď
8207671
wikitext
text/x-wiki
== [[Miro Kasprzyk]] ==
Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
# {{Proti}} Po úpravách je OK, ešte by sa ale dalo dolaďovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miro_Kasprzyk&diff=8207430&oldid=8207222], netvrdím, že je to dokonalé ale aspoň omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:09, 2. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Fillos X.}} Super, dík. V tomto stave je to určite lepšie, doplnil som ref na festival PAN, každopádne tam teda stále chýbajú nejaké zdroje dokladajúce významnosť... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:49, 3. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
tisyibn3ottnt2lzmgw66l3ev8nh7ts
8207672
8207671
2026-05-03T11:52:48Z
Gitanes232
142243
/* Diskusia */ odpoveď
8207672
wikitext
text/x-wiki
== [[Miro Kasprzyk]] ==
Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
# {{Proti}} Po úpravách je OK, ešte by sa ale dalo dolaďovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miro_Kasprzyk&diff=8207430&oldid=8207222], netvrdím, že je to dokonalé ale aspoň omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:09, 2. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Fillos X.}} Super, dík. V tomto stave je to určite lepšie, doplnil som ref na festival PAN, každopádne tam teda stále chýbajú nejaké zdroje dokladajúce významnosť... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:49, 3. máj 2026 (UTC)
:Je to lepšie, ale zdroje by bolo treba ešte dohľadať. K slovenským tlačovým zdrojom žiaľ dostup nemám. Ono významný byť môže a chvályhodná je aj jeho práca s deťmi, ale doložené by to byť malo. Keby tu niekto takto ozdrojovaný článok založil teraz, tak by jednoducho bol zmazaný. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:52, 3. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
fz0g76r1xli7o1j20w8np70rws5jmcf
Derby della Madonnina
0
749588
8207228
2026-05-02T14:23:09Z
SlovakWikiEditor
255480
nový článok
8207228
wikitext
text/x-wiki
'''Derby della Madonnina''', známe aj ako '''Milánske derby'''...'''Derby della Madonnina''', známe aj ako '''Milánske derby''', je futbalový zápas medzi dvoma poprednými milánskymi klubmi, [[AC Miláno]] a [[Inter Miláno|Interom Miláno]]. Považuje sa za jedno z najprestížnejších a najsledovanejších mestských derby na svete.
Názov je odvodený od sochy Panny Márie na vrchole milánskej katedrály ([[Milánsky dóm]]), ktorá je v taliančine známa ako ''Madonnina''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the Derby della Madonnina? | url = https://www.goal.com/en/news/what-is-the-derby-della-madonnina-milan-derby-explained/1u957m6v7p9y117m6r5u486m6 | vydavateľ = goal.com | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== História a pozadie ==
Rivalita vznikla v roku 1908, keď sa časť členov odtrhla od pôvodného klubu ''Milan Foot-Ball and Cricket Club'' (dnešné AC Miláno) kvôli nezhodám ohľadom angažovania zahraničných hráčov. Títo členovia založili ''Football Club Internazionale''.
Historicky bolo AC Miláno vnímané ako klub robotníckej triedy a odborárov (prezývaní ''casciavit'' – skrutkovače), zatiaľ čo Inter bol klubom milánskej buržoázie a elity (prezývaní ''bauscia'' – chvastúni). Dnes sú už tieto sociálne rozdiely takmer neexistujúce, no rivalita zostáva mimoriadne intenzívna.<ref>{{Citácia periodika | titul = Milan vs Inter: A history of the Derby della Madonnina | periodikum = The Athletic | rok = 2023 | url = https://theathletic.com/4491763/2023/05/10/milan-inter-derby-history/ | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Základné štatistiky a rekordy ==
{| class="wikitable" style="width: 100%;"
|- style="background: #efefef;"
! style="width: 30%;" | Kategória
! style="width: 70%;" | Údaj
|-
| '''Prvý oficiálny zápas'''
| [[10. január]] [[1909]] (AC Miláno 3 : 2 Inter)
|-
| '''Posledný zápas'''
| [[8. marec]] [[2026]] (AC Miláno 1 : 0 Inter)
|-
| '''Celkový počet zápasov'''
| '''246''' (oficiálne súťažné stretnutia)
|-
| '''Najviac víťazstiev'''
| [[Inter Miláno]] ('''91''')
|-
| '''Najviac gólov v histórii'''
| [[Andrij Ševčenko]] ('''14''' gólov za AC Miláno)
|-
| '''Najviac štartov'''
| [[Paolo Maldini]] ('''56''' zápasov za AC Miláno)
|-
| '''Najvyššia výhra'''
| Inter 0 : 6 '''AC Miláno''' (11. máj 2001)
|-
| '''Najviac gólov v jednom zápase'''
| Inter 6 : 5 AC Miláno (6. november 1949)
|-
| '''Najdlhšia séria víťazstiev'''
| '''6 zápasov''' (AC Miláno: 1911–13, 1946–48; Inter: 2023–24)
|-
| '''Najdlhšia neporaziteľnosť'''
| '''17 zápasov''' (Inter Miláno: 1929 – 1937)
|-
| '''Domáci štadión'''
| [[Stadio Giuseppe Meazza]] (San Siro)
|}
== Štadión ==
Oba kluby zdieľajú spoločný štadión, oficiálne nazvaný '''[[Stadio Giuseppe Meazza]]''' (podľa legendárneho útočníka, ktorý hral za oba tímy). Fanúšikovia AC Milána ho však častejšie označujú pôvodným názvom štvrti – '''San Siro'''. Severná tribúna (''Curva Nord'') patrí fanúšikom Interu, zatiaľ čo južná (''Curva Sud'') je domovom priaznivcov AC.
== Štatistiky (k 2. máju 2026) ==
Tabuľka obsahuje iba oficiálne súťažné zápasy.
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
! Súťaž !! Zápasy !! Výhry INT !! Remízy !! Výhry AC !! Góly INT !! Góly AC
|-
| [[Serie A]] || 180 || 70 || 56 || 54 || 258 || 230
|-
| [[Coppa Italia]] || 27 || 9 || 8 || 10 || 27 || 34
|-
| [[Liga majstrov UEFA]] || 6 || 2 || 2 || 2 || 4 || 6
|-
| [[Supercoppa Italiana]] || 2 || 1 || 0 || 1 || 4 || 2
|-
! style="background:#efefef;" | Celkom !! style="background:#efefef;" | 215 !! style="background:#efefef;" | 82 !! style="background:#efefef;" | 66 !! style="background:#efefef;" | 67 !! style="background:#efefef;" | 293 !! style="background:#efefef;" | 272
|}
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inter vs Milan: Head to head | url = https://www.inter.it/en/derby-milano-stats-history | vydavateľ = inter.it | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Pamätné momenty ==
* '''„Svetlicové derby“ (2005):''' Štvrťfinále Ligy majstrov, ktoré muselo byť prerušené po tom, čo fanúšikovia Interu zasiahli brankára AC Didu svetlicou. Slávna fotografia Marca Materazziho a Ruiho Costu sledujúcich dym sa stala symbolom derby.
* '''Scudetto derby (2024):''' Inter Miláno definitívne potvrdil zisk svojho 20. ligového titulu (druhej hviezdy) práve víťazstvom v derby 2 : 1 nad AC Miláno, čo sa stalo prvýkrát v histórii, kedy bol titul spečatený priamo v tomto vzájomnom zápase.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Derby d'Italia]]
* [[Serie A]]
{{Portál|Futbal}}
[[Kategória:AC Miláno]]
[[Kategória:Inter Miláno]]
[[Kategória:Futbalové derby]]
[[Kategória:Šport v Miláne]]
a3kdluhibpcqtlvbjypbz621pvndxhg
8207259
8207228
2026-05-02T15:50:15Z
~2026-20335-96
290941
8207259
wikitext
text/x-wiki
'''Derby della Madonnina''', známe aj ako '''Milánske derby''', je [[futbal]]ový zápas medzi dvoma poprednými milánskymi klubmi, [[AC Miláno]] a [[Inter Miláno|Interom Miláno]]. Považuje sa za jedno z najprestížnejších a najsledovanejších mestských derby na svete.
Názov je odvodený od sochy Panny Márie na vrchole milánskej katedrály ([[Milánsky dóm]]), ktorá je v taliančine známa ako ''Madonnina''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the Derby della Madonnina? | url = https://www.goal.com/en/news/what-is-the-derby-della-madonnina-milan-derby-explained/1u957m6v7p9y117m6r5u486m6 | vydavateľ = goal.com | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== História a pozadie ==
Rivalita vznikla v roku 1908, keď sa časť členov odtrhla od pôvodného klubu ''Milan Foot-Ball and Cricket Club'' (dnešné AC Miláno) kvôli nezhodám ohľadom angažovania zahraničných hráčov. Títo členovia založili ''Football Club Internazionale''.
Historicky bolo AC Miláno vnímané ako klub robotníckej triedy a odborárov (prezývaní ''casciavit'' – skrutkovače), zatiaľ čo Inter bol klubom milánskej buržoázie a elity (prezývaní ''bauscia'' – chvastúni). Dnes sú už tieto sociálne rozdiely takmer neexistujúce, no rivalita zostáva mimoriadne intenzívna.<ref>{{Citácia periodika | titul = Milan vs Inter: A history of the Derby della Madonnina | periodikum = The Athletic | rok = 2023 | url = https://theathletic.com/4491763/2023/05/10/milan-inter-derby-history/ | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Základné štatistiky a rekordy ==
{| class="wikitable" style="width: 100%;"
|- style="background: #efefef;"
! style="width: 30%;" | Kategória
! style="width: 70%;" | Údaj
|-
| '''Prvý oficiálny zápas'''
| [[10. január]] [[1909]] (AC Miláno 3 : 2 Inter)
|-
| '''Posledný zápas'''
| [[8. marec]] [[2026]] (AC Miláno 1 : 0 Inter)
|-
| '''Celkový počet zápasov'''
| '''246''' (oficiálne súťažné stretnutia)
|-
| '''Najviac víťazstiev'''
| [[Inter Miláno]] ('''91''')
|-
| '''Najviac gólov v histórii'''
| [[Andrij Ševčenko]] ('''14''' gólov za AC Miláno)
|-
| '''Najviac štartov'''
| [[Paolo Maldini]] ('''56''' zápasov za AC Miláno)
|-
| '''Najvyššia výhra'''
| Inter 0 : 6 '''AC Miláno''' (11. máj 2001)
|-
| '''Najviac gólov v jednom zápase'''
| Inter 6 : 5 AC Miláno (6. november 1949)
|-
| '''Najdlhšia séria víťazstiev'''
| '''6 zápasov''' (AC Miláno: 1911–13, 1946–48; Inter: 2023–24)
|-
| '''Najdlhšia neporaziteľnosť'''
| '''17 zápasov''' (Inter Miláno: 1929 – 1937)
|-
| '''Domáci štadión'''
| [[Stadio Giuseppe Meazza]] (San Siro)
|}
== Štadión ==
Oba kluby zdieľajú spoločný štadión, oficiálne nazvaný [[Stadio Giuseppe Meazza]] (podľa legendárneho útočníka, ktorý hral za oba tímy). Fanúšikovia AC Milána ho však častejšie označujú pôvodným názvom štvrti – San Siro. Severná tribúna (''Curva Nord'') patrí fanúšikom Interu, zatiaľ čo južná (''Curva Sud'') je domovom priaznivcov AC.
== Štatistiky (k 2. máju 2026) ==
Tabuľka obsahuje iba oficiálne súťažné zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inter vs Milan: Head to head | url = https://www.inter.it/en/derby-milano-stats-history | vydavateľ = inter.it | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
! Súťaž !! Zápasy !! Výhry INT !! Remízy !! Výhry AC !! Góly INT !! Góly AC
|-
| [[Serie A]] || 180 || 70 || 56 || 54 || 258 || 230
|-
| [[Coppa Italia]] || 27 || 9 || 8 || 10 || 27 || 34
|-
| [[Liga majstrov UEFA]] || 6 || 2 || 2 || 2 || 4 || 6
|-
| [[Supercoppa Italiana]] || 2 || 1 || 0 || 1 || 4 || 2
|-
! style="background:#efefef;" | Celkom !! style="background:#efefef;" | 215 !! style="background:#efefef;" | 82 !! style="background:#efefef;" | 66 !! style="background:#efefef;" | 67 !! style="background:#efefef;" | 293 !! style="background:#efefef;" | 272
|}
== Pamätné momenty ==
* „Svetlicové derby“ (2005): Štvrťfinále Ligy majstrov, ktoré muselo byť prerušené po tom, čo fanúšikovia Interu zasiahli brankára AC Didu svetlicou. Slávna fotografia Marca Materazziho a Ruiho Costu sledujúcich dym sa stala symbolom derby.
* Scudetto derby (2024): Inter Miláno definitívne potvrdil zisk svojho 20. ligového titulu (druhej hviezdy) práve víťazstvom v derby 2 : 1 nad AC Miláno, čo sa stalo prvýkrát v histórii, kedy bol titul spečatený priamo v tomto vzájomnom zápase.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Derby d'Italia]]
* [[Serie A]]
{{Portál|Futbal}}
[[Kategória:AC Miláno]]
[[Kategória:F.C. Internazionale Milano]]
[[Kategória:Futbalové derby]]
[[Kategória:Šport v Miláne]]
rh0zwf3c8msaiesylqud0to8jd60lvd
El Clásico
0
749589
8207246
2026-05-02T14:53:34Z
SlovakWikiEditor
255480
nový článok
8207246
wikitext
text/x-wiki
'''El Clásico''' (v katalánčine ''El Clàssic'') je názov pre akýkoľvek futbalový zápas medzi dvoma najväčšími španielskymi klubmi: [[Real Madrid CF|Realom Madrid]] a [[FC Barcelona]]. Ide o jedno z najsledovanejších športových podujatí na svete, ktoré presahuje rámec futbalu kvôli hlbokým historickým, politickým a kultúrnym rozdielom medzi oboma mestami.
== Historický a politický kontext ==
Rivalita má silný politický podtón. Real Madrid je historicky spájaný so španielskym centralizmom a počas režimu [[Francisco Franco|Francisca Franca]] bol vnímaný ako klub establišmentu. Naopak, FC Barcelona je symbolom katalánskeho regionalizmu a odporu voči centralizovanej moci. Klubové heslo ''„Més que un club“'' (Viac ako klub) vyjadruje rolu Barcelony ako neoficiálneho národného tímu [[Katalánsko|Katalánska]].
== Legendárne momenty a zápasy ==
=== Standing ovation pre Ronaldinha (2005) ===
V novembri 2005 predviedol [[Ronaldinho]] na štadióne [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]] taký dominantný výkon, že po jeho druhom góle (na konečných 3 : 0 pre Barcu) mu domáci fanúšikovia Realu Madrid venovali potlesk v spolupráci. Bol to vzácny moment športového uznania najväčšiemu rivalovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The night Ronaldinho silenced the Bernabéu | url = https://www.skysports.com/football/news/11095/10072898/the-night-ronaldinho-silenced-the-bernabeu-and-the-real-madrid-fans-clapped | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
=== „Manita“ 5 : 0 a Ramosov atak (2010) ===
V prvom stretnutí pod vedením Josého Mourinha deklasovala Barcelona Real Madrid 5 : 0. Zápas je pamätný nielen vďaka „Manite“ (ukázanie piatich prstov Gerardom Piquém), ale aj kvôli frustrácii Realu v závere. [[Sergio Ramos]] v nadstavenom čase surovo skopol Lionela Messiho, čo vyvolalo hromadnú šarvátku. Messiho pokojný odchod z ihriska („cold walk“) po tomto brutálnom faule sa stal ikonickým obrazom jeho psychickej odolnosti.<ref>{{Citácia periodika | titul = Barcelona 5-0 Real Madrid: Guardiola's tactical masterclass | periodikum = BBC Sport | url = http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/9239109.stm | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
=== Cristiano Ronaldo: „Calma, calma“ (2012) ===
V apríli 2012 na Camp Nou strelil [[Cristiano Ronaldo]] rozhodujúci gól na 2 : 1, ktorý prakticky spečatil ligový titul pre Real Madrid. Oslávil ho gestom rúk smerom k fanúšikom Barcelony, ktorým naznačoval „Calma, calma“ (Kľud, kľud – ja som tu). Toto gesto sa stalo jednou z najslávnejších osláv v histórii derby.
=== Messiho dres v hľadisku (2017) ===
V apríli 2017 rozhodol [[Lionel Messi]] o víťazstve Barcelony 3 : 2 gólom v poslednej minúte zápasu (bol to zároveň jeho 500. gól za klub). Po góle si vyzliekol dres a víťazoslávne ho ukázal fanúšikom Realu Madrid na Bernabéu, čo vyvolalo búrlivú reakciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Messi's 500th goal settles classic El Clásico | url = https://www.theguardian.com/football/2017/apr/23/real-madrid-barcelona-la-liga-match-report | vydavateľ = The Guardian | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Štatistiky a rekordy ==
Vzájomná bilancia (H2H)
Tabuľka zahŕňa iba oficiálne súťažné zápasy.
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
! Súťaž !! Zápasy !! Výhry Real !! Remízy !! Výhry Barca !! Góly Real !! Góly Barca
|-
| [[La Liga]] || 188 || 79 || 35 || 74 || 304 || 301
|-
| [[Copa del Rey]] || 37 || 13 || 8 || 16 || 69 || 70
|-
| [[Supercoppa Italiana|Superpohár]] || 17 || 10 || 2 || 5 || 38 || 22
|-
| [[Liga majstrov UEFA]] || 8 || 3 || 3 || 2 || 13 || 10
|-
| Ostatné poháre* || 12 || 1 || 4 || 7 || 15 || 27
|-
! style="background:#efefef;" | Celkovo !! style="background:#efefef;" | 262 !! style="background:#efefef;" | 106 !! style="background:#efefef;" | 52 !! style="background:#efefef;" | 104 !! style="background:#efefef;" | 439 !! style="background:#efefef;" | 430
|}
*Zahŕňa Copa de la Liga a Copa de la Coronación.
Najlepší strelci histórie El Clásica
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
! Poradie !! Hráč !! Klub !! Počet gólov
|-
| 1. || {{ARG}} [[Lionel Messi]] || [[FC Barcelona]] || '''26'''
|-
| 2. || {{POR}} [[Cristiano Ronaldo]] || [[Real Madrid CF|Real Madrid]] || '''18'''
|-
| 2. || {{ARG}} {{ESP}} [[Alfredo Di Stéfano]] || [[Real Madrid CF|Real Madrid]] || '''18'''
|-
| 4. || {{FRA}} [[Karim Benzema]] || [[Real Madrid CF|Real Madrid]] || '''16'''
|-
| 5. || {{ESP}} [[Raúl González Blanco|Raúl]] || [[Real Madrid CF|Real Madrid]] || '''15'''
|-
| 6. || {{HUN}} [[Ferenc Puskás]] || [[Real Madrid CF|Real Madrid]] || '''14'''
|-
| 6. || {{ESP}} [[César Rodríguez Álvarez|César Rodríguez]] || [[FC Barcelona]] || '''14'''
|-
| 6. || {{ESP}} [[Francisco Gento]] || [[Real Madrid CF|Real Madrid]] || '''14'''
|-
| 9. || {{ESP}} [[Carlos Santillana]] || [[Real Madrid CF|Real Madrid]] || '''12'''
|-
| 10. || {{URU}} [[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]] || [[FC Barcelona]] || '''11'''
|-
| 11. || {{MEX}} [[Hugo Sánchez]] || [[Real Madrid CF|Real Madrid]] || '''10'''
|-
| 11. || {{ESP}} [[Juanito (futbalista, 1954)|Juanito]] || [[Real Madrid CF|Real Madrid]] || '''10'''
|}
{| class="wikitable" style="width: 100%;"
|- style="background: #efefef;"
! Kategória !! Údaj
|-
| '''Prvý oficiálny zápas''' || [[13. máj]] [[1902]] (Real 1 : 3 Barca)
|-
| '''Najviac víťazstiev (oficiálne)''' || '''Real Madrid''' (106)
|-
| '''Najlepší strelec''' || [[Lionel Messi]] ('''26''' gólov)
|-
| '''Najviac štartov''' || [[Sergio Busquets]] ('''48''' zápasov)
|-
| '''Najvyššia výhra''' || '''Real Madrid''' 11 : 1 Barcelona (1943)
|}
== Éra Messi vs. Ronaldo a úpadok po ich odchode ==
Dekáda 2009 – 2018 bola definovaná priamym súbojom Messiho a Ronalda. Ich odchod (Ronaldo 2018, Messi 2021) mal za následok preukázateľný pokles televíznej sledovanosti a záujmu sponzorov. Podľa údajov spoločnosti Nielsen klesla sledovanosť El Clásica na kľúčových trhoch o viac ako 15 % v prvých dvoch sezónach po odchode oboch legiend.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Liga's struggle for ratings post-Messi | url = https://www.reuters.com/lifestyle/sports/la-liga-seeks-new-identity-after-messi-exit-2021-08-12/ | vydavateľ = Reuters | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref> K obnove prestíže dochádza až v súčasnosti s príchodom hráčov ako [[Jude Bellingham]], [[Vinícius Júnior]] a rozmachom talentu [[Lamine Yamal]].
== Prebehlíci (Hráči v oboch kluboch) ==
Prestup medzi týmito klubmi je v Španielsku vnímaný ako zrada. Najznámejší sú:
* '''[[Luís Figo]]''' – po prestupe do Realu v roku 2000 naňho fanúšikovia Barcy hodili prasaciu hlavu.
* [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]] – hral za Barcu (1996-97) aj Real (2002-07).
* [[Luis Enrique]] – jeden z mála, ktorý uspel v oboch kluboch (ako hráč Realu, neskôr kapitán a tréner Barcy).
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[La Liga]]
* [[Real Madrid CF]]
* [[FC Barcelona]]
{{Portál|Futbal}}
[[Kategória:Real Madrid CF]]
[[Kategória:FC Barcelona]]
[[Kategória:Futbalové derby]]
nt75zc0hpfn1scs1v1y7w6h7bxklaob
Štefan Tuček
0
749590
8207250
2026-05-02T15:21:10Z
Luppus
39967
Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Štefan Tuček | Popis osoby = slovenský vojak, partizán a tankista | Dátum narodenia = [[16. december]] [[1921]] | Miesto narodenia = [[Veľký Lom]], [[Československá republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1943|11|9|1921|12|16}} | Miesto úmrtia = [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | Známy vďaka = účastník protifašistického odboja, h…“
8207250
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Štefan Tuček
| Popis osoby = slovenský vojak, partizán a tankista
| Dátum narodenia = [[16. december]] [[1921]]
| Miesto narodenia = [[Veľký Lom]], [[Československá republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1943|11|9|1921|12|16}}
| Miesto úmrtia = [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| Známy vďaka = účastník protifašistického odboja, hrdina SNP in memoriam
}}
[[Súbor:Veľký Lom - Štefan Tuček -01.jpg|náhľad|Pamätník Štefana Tučeka v rodnej obci Veľký Lom]]
'''Štefan Tuček''' (* [[16. december]] [[1921]], [[Veľký Lom]] – † [[9. november]] [[1943]], [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajina]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[vojak]], [[partizán]] a príslušník ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR''. V roku 1945 bol menovaný Hrdinom [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] in memoriam.<ref name=":41">{{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 41}}</ref>
== Životopis ==
Narodil sa vo Veľkom Lome (vtedajší okres Modrý Kameň). V roku [[1941]] bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby do slovenskej armády. O rok neskôr, v roku [[1942]], bol v rámci [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] odoslaný na východný front ako príslušník pešieho pluku 101.
Počas vianočných sviatkov v roku 1942 prešiel na stranu sovietskych partizánov v Bielorusku, čím sa stal jedným z prvých slovenských vojakov, ktorí takto radikálne zmenili stranu. Bojoval v partizánskom zväzku generála [[Alexandr Nikolajevič Saburov|A. N. Saburova]]. V máji 1943 pôsobil ako zástupca slovenských vojakov a delegát na Všeslovanskom zjazde v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":41" />
Dňa 10. augusta 1943 vstúpil do formujúcej sa ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR'', kde sa stal príslušníkom tankového práporu. Ako vodič-mechanik ľahkého tanku [[T-70]] sa zúčastnil oslobodzovacích bojov o [[Kyjev]]. Zahynul v boji 9. novembra 1943 v horiacom tanku pri obci [[Čerňachiv|Čerňachov]].<ref name=":41" />
== Ocenenia ==
* sovietska medaila Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny II. stupňa
* sovietsky [[Rad červenej hviezdy]] (in memoriam)
* Hrdina Slovenského národného povstania (in memoriam, udelené v roku 1945 Predsedníctvom SNR)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 224}}
* {{Citácia knihy | autor = kolektív autorov | titul = Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945 | isbn = 80-7278-233-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Ministerstvo obrany ČR - AVIS | rok = 2005 | strany = 348}}
{{DEFAULTSORT:Tuček, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Lomu]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Narodenia v 1921]]
[[Kategória:Úmrtia v 1943]]
4rz3xy6dx0gcwjbgwltyix7hxmgbgmj
8207614
8207250
2026-05-03T09:49:55Z
Bakjb
236375
odobratá [[Kategória:Narodenia v 1921]] pomocou použitia HotCat
8207614
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Štefan Tuček
| Popis osoby = slovenský vojak, partizán a tankista
| Dátum narodenia = [[16. december]] [[1921]]
| Miesto narodenia = [[Veľký Lom]], [[Československá republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1943|11|9|1921|12|16}}
| Miesto úmrtia = [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| Známy vďaka = účastník protifašistického odboja, hrdina SNP in memoriam
}}
[[Súbor:Veľký Lom - Štefan Tuček -01.jpg|náhľad|Pamätník Štefana Tučeka v rodnej obci Veľký Lom]]
'''Štefan Tuček''' (* [[16. december]] [[1921]], [[Veľký Lom]] – † [[9. november]] [[1943]], [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajina]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[vojak]], [[partizán]] a príslušník ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR''. V roku 1945 bol menovaný Hrdinom [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] in memoriam.<ref name=":41">{{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 41}}</ref>
== Životopis ==
Narodil sa vo Veľkom Lome (vtedajší okres Modrý Kameň). V roku [[1941]] bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby do slovenskej armády. O rok neskôr, v roku [[1942]], bol v rámci [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] odoslaný na východný front ako príslušník pešieho pluku 101.
Počas vianočných sviatkov v roku 1942 prešiel na stranu sovietskych partizánov v Bielorusku, čím sa stal jedným z prvých slovenských vojakov, ktorí takto radikálne zmenili stranu. Bojoval v partizánskom zväzku generála [[Alexandr Nikolajevič Saburov|A. N. Saburova]]. V máji 1943 pôsobil ako zástupca slovenských vojakov a delegát na Všeslovanskom zjazde v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":41" />
Dňa 10. augusta 1943 vstúpil do formujúcej sa ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR'', kde sa stal príslušníkom tankového práporu. Ako vodič-mechanik ľahkého tanku [[T-70]] sa zúčastnil oslobodzovacích bojov o [[Kyjev]]. Zahynul v boji 9. novembra 1943 v horiacom tanku pri obci [[Čerňachiv|Čerňachov]].<ref name=":41" />
== Ocenenia ==
* sovietska medaila Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny II. stupňa
* sovietsky [[Rad červenej hviezdy]] (in memoriam)
* Hrdina Slovenského národného povstania (in memoriam, udelené v roku 1945 Predsedníctvom SNR)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 224}}
* {{Citácia knihy | autor = kolektív autorov | titul = Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945 | isbn = 80-7278-233-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Ministerstvo obrany ČR - AVIS | rok = 2005 | strany = 348}}
{{DEFAULTSORT:Tuček, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Lomu]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Úmrtia v 1943]]
47mvt5tby5q2aiwsrcltjmt7gonmngh
8207615
8207614
2026-05-03T09:50:09Z
Bakjb
236375
odobratá [[Kategória:Úmrtia v 1943]] pomocou použitia HotCat
8207615
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Štefan Tuček
| Popis osoby = slovenský vojak, partizán a tankista
| Dátum narodenia = [[16. december]] [[1921]]
| Miesto narodenia = [[Veľký Lom]], [[Československá republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1943|11|9|1921|12|16}}
| Miesto úmrtia = [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| Známy vďaka = účastník protifašistického odboja, hrdina SNP in memoriam
}}
[[Súbor:Veľký Lom - Štefan Tuček -01.jpg|náhľad|Pamätník Štefana Tučeka v rodnej obci Veľký Lom]]
'''Štefan Tuček''' (* [[16. december]] [[1921]], [[Veľký Lom]] – † [[9. november]] [[1943]], [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajina]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[vojak]], [[partizán]] a príslušník ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR''. V roku 1945 bol menovaný Hrdinom [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] in memoriam.<ref name=":41">{{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 41}}</ref>
== Životopis ==
Narodil sa vo Veľkom Lome (vtedajší okres Modrý Kameň). V roku [[1941]] bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby do slovenskej armády. O rok neskôr, v roku [[1942]], bol v rámci [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] odoslaný na východný front ako príslušník pešieho pluku 101.
Počas vianočných sviatkov v roku 1942 prešiel na stranu sovietskych partizánov v Bielorusku, čím sa stal jedným z prvých slovenských vojakov, ktorí takto radikálne zmenili stranu. Bojoval v partizánskom zväzku generála [[Alexandr Nikolajevič Saburov|A. N. Saburova]]. V máji 1943 pôsobil ako zástupca slovenských vojakov a delegát na Všeslovanskom zjazde v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":41" />
Dňa 10. augusta 1943 vstúpil do formujúcej sa ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR'', kde sa stal príslušníkom tankového práporu. Ako vodič-mechanik ľahkého tanku [[T-70]] sa zúčastnil oslobodzovacích bojov o [[Kyjev]]. Zahynul v boji 9. novembra 1943 v horiacom tanku pri obci [[Čerňachiv|Čerňachov]].<ref name=":41" />
== Ocenenia ==
* sovietska medaila Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny II. stupňa
* sovietsky [[Rad červenej hviezdy]] (in memoriam)
* Hrdina Slovenského národného povstania (in memoriam, udelené v roku 1945 Predsedníctvom SNR)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 224}}
* {{Citácia knihy | autor = kolektív autorov | titul = Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945 | isbn = 80-7278-233-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Ministerstvo obrany ČR - AVIS | rok = 2005 | strany = 348}}
{{DEFAULTSORT:Tuček, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Lomu]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
hcvfjmonfbtwdprdn3hf8z5ia893yf7
8207616
8207615
2026-05-03T09:50:58Z
Bakjb
236375
pridaná [[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]] pomocou použitia HotCat
8207616
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Štefan Tuček
| Popis osoby = slovenský vojak, partizán a tankista
| Dátum narodenia = [[16. december]] [[1921]]
| Miesto narodenia = [[Veľký Lom]], [[Československá republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1943|11|9|1921|12|16}}
| Miesto úmrtia = [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| Známy vďaka = účastník protifašistického odboja, hrdina SNP in memoriam
}}
[[Súbor:Veľký Lom - Štefan Tuček -01.jpg|náhľad|Pamätník Štefana Tučeka v rodnej obci Veľký Lom]]
'''Štefan Tuček''' (* [[16. december]] [[1921]], [[Veľký Lom]] – † [[9. november]] [[1943]], [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajina]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[vojak]], [[partizán]] a príslušník ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR''. V roku 1945 bol menovaný Hrdinom [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] in memoriam.<ref name=":41">{{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 41}}</ref>
== Životopis ==
Narodil sa vo Veľkom Lome (vtedajší okres Modrý Kameň). V roku [[1941]] bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby do slovenskej armády. O rok neskôr, v roku [[1942]], bol v rámci [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] odoslaný na východný front ako príslušník pešieho pluku 101.
Počas vianočných sviatkov v roku 1942 prešiel na stranu sovietskych partizánov v Bielorusku, čím sa stal jedným z prvých slovenských vojakov, ktorí takto radikálne zmenili stranu. Bojoval v partizánskom zväzku generála [[Alexandr Nikolajevič Saburov|A. N. Saburova]]. V máji 1943 pôsobil ako zástupca slovenských vojakov a delegát na Všeslovanskom zjazde v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":41" />
Dňa 10. augusta 1943 vstúpil do formujúcej sa ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR'', kde sa stal príslušníkom tankového práporu. Ako vodič-mechanik ľahkého tanku [[T-70]] sa zúčastnil oslobodzovacích bojov o [[Kyjev]]. Zahynul v boji 9. novembra 1943 v horiacom tanku pri obci [[Čerňachiv|Čerňachov]].<ref name=":41" />
== Ocenenia ==
* sovietska medaila Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny II. stupňa
* sovietsky [[Rad červenej hviezdy]] (in memoriam)
* Hrdina Slovenského národného povstania (in memoriam, udelené v roku 1945 Predsedníctvom SNR)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 224}}
* {{Citácia knihy | autor = kolektív autorov | titul = Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945 | isbn = 80-7278-233-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Ministerstvo obrany ČR - AVIS | rok = 2005 | strany = 348}}
{{DEFAULTSORT:Tuček, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Lomu]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]]
02gp6szegqqitdzn371427yv11ilihk
8207651
8207616
2026-05-03T11:06:25Z
Bakjb
236375
ib
8207651
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Štefan Tuček
| Popis osoby = slovenský vojak, partizán a tankista
|Portrét = -
| Dátum narodenia = [[16. december]] [[1921]]
| Miesto narodenia = [[Veľký Lom]], [[Československá republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1943|11|9|1921|12|16}}
| Miesto úmrtia = [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| Známy vďaka = účastník protifašistického odboja, hrdina SNP in memoriam
}}
[[Súbor:Veľký Lom - Štefan Tuček -01.jpg|náhľad|Pamätník Štefana Tučeka v rodnej obci Veľký Lom]]
'''Štefan Tuček''' (* [[16. december]] [[1921]], [[Veľký Lom]] – † [[9. november]] [[1943]], [[Čerňachiv|Čerňachov]], [[Ukrajina]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[vojak]], [[partizán]] a príslušník ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR''. V roku 1945 bol menovaný Hrdinom [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] in memoriam.<ref name=":41">{{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 41}}</ref>
== Životopis ==
Narodil sa vo Veľkom Lome (vtedajší okres Modrý Kameň). V roku [[1941]] bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby do slovenskej armády. O rok neskôr, v roku [[1942]], bol v rámci [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] odoslaný na východný front ako príslušník pešieho pluku 101.
Počas vianočných sviatkov v roku 1942 prešiel na stranu sovietskych partizánov v Bielorusku, čím sa stal jedným z prvých slovenských vojakov, ktorí takto radikálne zmenili stranu. Bojoval v partizánskom zväzku generála [[Alexandr Nikolajevič Saburov|A. N. Saburova]]. V máji 1943 pôsobil ako zástupca slovenských vojakov a delegát na Všeslovanskom zjazde v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":41" />
Dňa 10. augusta 1943 vstúpil do formujúcej sa ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR'', kde sa stal príslušníkom tankového práporu. Ako vodič-mechanik ľahkého tanku [[T-70]] sa zúčastnil oslobodzovacích bojov o [[Kyjev]]. Zahynul v boji 9. novembra 1943 v horiacom tanku pri obci [[Čerňachiv|Čerňachov]].<ref name=":41" />
== Ocenenia ==
* sovietska medaila Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny II. stupňa
* sovietsky [[Rad červenej hviezdy]] (in memoriam)
* Hrdina Slovenského národného povstania (in memoriam, udelené v roku 1945 Predsedníctvom SNR)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 224}}
* {{Citácia knihy | autor = kolektív autorov | titul = Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945 | isbn = 80-7278-233-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Ministerstvo obrany ČR - AVIS | rok = 2005 | strany = 348}}
{{DEFAULTSORT:Tuček, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Lomu]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]]
jauwj6il0o8a4bb4477aoz3t5tumdw1
8207655
8207651
2026-05-03T11:12:44Z
Bakjb
236375
ú
8207655
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Štefan Tuček
| Popis osoby = slovenský vojak, partizán a tankista
|Portrét = -
| Dátum narodenia = [[16. december]] [[1921]]
| Miesto narodenia = [[Veľký Lom]], [[Československá republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1943|11|9|1921|12|16}}
| Miesto úmrtia = [[Čerňachiv (Kaharlycký rajón)|Čerňachov]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| Známy vďaka = účastník protifašistického odboja, hrdina SNP in memoriam
}}
[[Súbor:Veľký Lom - Štefan Tuček -01.jpg|náhľad|Pamätník Štefana Tučeka v rodnej obci Veľký Lom]]
'''Štefan Tuček''' (* [[16. december]] [[1921]], [[Veľký Lom]] – † [[9. november]] [[1943]], [[Čerňachiv (Kaharlycký rajón)|Čerňachov]], [[Ukrajina]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[vojak]], [[partizán]] a príslušník ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR''. V roku 1945 bol menovaný Hrdinom [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] in memoriam.<ref name=":41">{{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 41}}</ref>
== Životopis ==
Narodil sa vo Veľkom Lome (vtedajší okres Modrý Kameň). V roku [[1941]] bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby do slovenskej armády. O rok neskôr, v roku [[1942]], bol v rámci [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] odoslaný na východný front ako príslušník pešieho pluku 101.
Počas vianočných sviatkov v roku 1942 prešiel na stranu sovietskych partizánov v Bielorusku, čím sa stal jedným z prvých slovenských vojakov, ktorí takto radikálne zmenili stranu. Bojoval v partizánskom zväzku generála [[Alexandr Nikolajevič Saburov|A. N. Saburova]]. V máji 1943 pôsobil ako zástupca slovenských vojakov a delegát na Všeslovanskom zjazde v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":41" />
Dňa 10. augusta 1943 vstúpil do formujúcej sa ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR'', kde sa stal príslušníkom tankového práporu. Ako vodič-mechanik ľahkého tanku [[T-70]] sa zúčastnil oslobodzovacích bojov o [[Kyjev]]. Zahynul v boji 9. novembra 1943 v horiacom tanku pri obci [[Čerňachiv|Čerňachov]].<ref name=":41" />
== Ocenenia ==
* sovietska medaila Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny II. stupňa
* sovietsky [[Rad červenej hviezdy]] (in memoriam)
* Hrdina Slovenského národného povstania (in memoriam, udelené v roku 1945 Predsedníctvom SNR)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 224}}
* {{Citácia knihy | autor = kolektív autorov | titul = Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945 | isbn = 80-7278-233-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Ministerstvo obrany ČR - AVIS | rok = 2005 | strany = 348}}
* {{Citácia knihy|titul=[[Slovenský biografický slovník]]|odkaz na titul=|zväzok=VI. T{{--}}Ž|miesto=Martin|vydavateľ=Matica slovenská|rok=1994|isbn=80-7090-111-X|počet strán=660|strany=135|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:990e126e-84a0-42f5-8d4b-76248fe732a5?page=uuid:9d6f4928-1415-4e14-ae7e-8a7feaabec08&fulltext=tu%C4%8Dek|kapitola=Tuček, Štefan}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Tuček, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Lomu]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]]
[[Kategória:Nositelia Medaily Partizánovi Vlasteneckej vojny]]
pztgacnwilxqbmonivjpo84lzu6sexf
8207662
8207655
2026-05-03T11:37:25Z
Scholastikos
174170
8207662
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Štefan Tuček
| Popis osoby = slovenský vojak, partizán a tankista
| Portrét = Veľký Lom - Štefan Tuček -01 (cropped).jpg
| Popis portrétu = Detail z pomníku Štefana Tučeka vo [[Veľký Lom|Veľkom Lome]], [[Slovensko]]
| Štát pôsobenia =
| Národnosť = [[Slováci|slovenská]]
| Štátna príslušnosť = Česko-Slovensko
| Zamestnanie =
| Dátum narodenia = [[16. december]] [[1921]]
| Miesto narodenia = [[Veľký Lom]], [[Československá republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1943|11|9|1921|12|16}}
| Miesto úmrtia = [[Čerňachiv (Kaharlycký rajón)|Čerňachov]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| Známy vďaka = účastník protifašistického odboja, hrdina SNP ''in memoriam''
| Portál1 = Slovensko
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Štefan Tuček''' (* [[16. december]] [[1921]], [[Veľký Lom]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]{{--}}† [[9. november]] [[1943]], [[Čerňachiv (Kaharlycký rajón)|Čerňachov]], [[Ukrajina]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[vojak]], [[partizán]] a príslušník [[1. československá samostatná tanková brigáda v ZSSR|1. československej samostatnej brigády v ZSSR]]. V roku 1945 bol menovaný Hrdinom [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] ''in memoriam''.<ref name=":41">{{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 41}}</ref>
== Životopis ==
Narodil sa vo Veľkom Lome (vtedajší okres Modrý Kameň). V roku [[1941]] bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby do slovenskej armády. O rok neskôr, v roku [[1942]], bol v rámci [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] odoslaný na východný front ako príslušník pešieho pluku 101.
Počas vianočných sviatkov v roku 1942 prešiel na stranu sovietskych partizánov v Bielorusku, čím sa stal jedným z prvých slovenských vojakov, ktorí takto radikálne zmenili stranu. Bojoval v partizánskom zväzku generála [[Alexandr Nikolajevič Saburov|A. N. Saburova]]. V máji 1943 pôsobil ako zástupca slovenských vojakov a delegát na Všeslovanskom zjazde v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":41" />
[[Súbor:Veľký Lom - Štefan Tuček -01.jpg|náhľad|Pamätník Štefana Tučeka v rodnej obci Veľký Lom|vľavo]]Dňa 10. augusta 1943 vstúpil do formujúcej sa ''1. československej samostatnej brigády v ZSSR'', kde sa stal príslušníkom tankového práporu. Ako vodič-mechanik ľahkého tanku [[T-70]] sa zúčastnil oslobodzovacích bojov o [[Kyjev]]. Zahynul v boji 9. novembra 1943 v horiacom tanku pri obci [[Čerňachiv|Čerňachov]].<ref name=":41" />
== Ocenenia ==
* sovietska medaila Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny II. stupňa
* sovietsky [[Rad červenej hviezdy]] (in memoriam)
* Hrdina Slovenského národného povstania (in memoriam, udelené v roku 1945 Predsedníctvom SNR)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Brož Miroslav, Kopecký Milan | titul = Československé vojenské jednotky na východě | isbn = 978-80-7557-752-8 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2019 | strany = 224}}
* {{Citácia knihy | autor = kolektív autorov | titul = Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945 | isbn = 80-7278-233-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Ministerstvo obrany ČR - AVIS | rok = 2005 | strany = 348}}
* {{Citácia knihy|titul=[[Slovenský biografický slovník]]|odkaz na titul=|zväzok=VI. T{{--}}Ž|miesto=Martin|vydavateľ=Matica slovenská|rok=1994|isbn=80-7090-111-X|strany=135|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:990e126e-84a0-42f5-8d4b-76248fe732a5?page=uuid:9d6f4928-1415-4e14-ae7e-8a7feaabec08&fulltext=tu%C4%8Dek|kapitola zborník=Tuček, Štefan}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Tuček, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Veľkého Lomu]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]]
[[Kategória:Nositelia Medaily Partizánovi Vlasteneckej vojny]]
71sgvm6h73jgt4lffkjou6mzxzoqec8
Autesión (Téby)
0
749591
8207274
2026-05-02T16:22:57Z
Luppus
39967
Vytvorená stránka „'''Autesión''' ({{vjz|grc|''Αυteσίων''}}{{--}}''Autesíōn'') je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] mýtický kráľ [[Téby (Bojócia)|Téb]], syn a nástupca kráľa [[Teisamenos (kráľ Téb)|Teisamena]].<ref name="Pausanias195">{{Citácia knihy | autor = [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] | titul = Pausaniás, cesta po Řecku II. | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1974 | strany = 195 | id = 25-027-74}}</ref> == Mýt…“
8207274
wikitext
text/x-wiki
'''Autesión''' ({{vjz|grc|''Αυteσίων''}}{{--}}''Autesíōn'') je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] mýtický kráľ [[Téby (Bojócia)|Téb]], syn a nástupca kráľa [[Teisamenos (kráľ Téb)|Teisamena]].<ref name="Pausanias195">{{Citácia knihy | autor = [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] | titul = Pausaniás, cesta po Řecku II. | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1974 | strany = 195 | id = 25-027-74}}</ref>
== Mýtický pôvod a rodina ==
V mýtických genealógiách je Autesión uvádzaný ako priamy potomok zakladateľa Téb [[Kadmos|Kadma]]. Jeho otcom bol tébsky kráľ Teisamenos, syn [[Thersandros (syn Polyneika)|Thersandra]].
Autesión vystupuje v mýtoch ako dôležitý spojovací článok medzi tébskymi a spartskými rodmi prostredníctvom svojich detí:<ref name="Herodot">{{Citácia knihy | autor = [[Herodotos]] | titul = Dějiny | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2004 | isbn = 80-200-1192-7 | strany = 277 (IV, 147)}}</ref>
* syn [[Théras]], ktorý sa stal mýtickým kolonizátorom ostrova ''Kallisté'', neskôr nazvaného po ňom [[Santorín|Théra]],
* dcéra [[Argeia (dcéra Autesióna)|Argeia]], ktorá sa vydala za ''Héraklovca'' [[Aristodémos (syn Aristomacha)|Aristodéma]]. Cez ňu bol Autesión považovaný za predka oboch [[Sparta (starovek)|spartských]] kráľovských dynastií ([[Agiovci]] a [[Eurypontovci]]).
== Mytologický príbeh ==
Hoci po smrti otca nastúpil na tébsky trón, mýtus hovorí, že sa na ňom dlho neudržal. Prenasledoval ho hnev bohýň pomsty [[Erínye|Erínyí]], ktoré na neho preniesli vinu za zločiny jeho predkov (konkrétne za matkovraždu spáchanú [[Alkmaión (mytológia)|Alkmaiónom]], bratom jeho starého otca Thersandra).<ref name="Pausanias195"/>
Aby sa zbavil kliatby, musel na pokyn veštiarne Téby opustiť. Uchýlil sa k [[Dórovia|Dórom]], kde sa pripojil k výprave Heraklovcov pripravujúcich sa na návrat na [[Peloponéz]]. Po jeho odchode si Tébania za kráľa zvolili [[Damasichthón (Téby)|Damasichthóna]], syna [[Ofeltes (Téby)|Ofelta]].<ref name="Pausanias195"/>
== Zdroje v antickej literatúre ==
Ako mýtická postava je Autesión spomínaný v dielach viacerých antických autorov, ktorí zaznamenávali legendárnu históriu Grécka:
* [[Hérodotos]] (''Dejiny'' IV, 147; VI, 52) – uvádza ho v súvislosti s rodokmeňom spartských kráľov.
* [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] (''Cesta po Grécku'' III, 1, 7; IX, 5, 15) – podrobne opisuje jeho nútený odchod z Téb a odovzdanie moci Damasichthónovi.
* ''Pseudo-Apollodoros'' (''Bibliotheca'' II, 173) a [[Strabón]] (''Geographica'' VIII, 3, 16).
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Gerhard Löwe, Heinrich Alexander Stoll | titul = ABC Antiky | miesto = Praha | vydavateľ = Ivo Železný | rok = 2005 | isbn = 80-237-3938-7}}
[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]
n069plgnn9x4ttjlv1zad59b5jqytxc
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020
0
749592
8207282
2026-05-02T16:54:34Z
Peter 51345
269569
Vytvorená stránka „{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2020|iný názov=|logo=|veľkosť loga=|popis loga=|usporiadateľ=USA|dátum=16. apríl – 26. máj 2020 (zrušené)|počet tímov=10|počet dejísk=2|počet miest=2|víťaz-kategória=lh18}}'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020''' mali byť v poradí 22. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov…“
8207282
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2020|iný názov=|logo=|veľkosť loga=|popis loga=|usporiadateľ=USA|dátum=16. apríl – 26. máj 2020 (zrušené)|počet tímov=10|počet dejísk=2|počet miest=2|víťaz-kategória=lh18}}'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020''' mali byť v poradí 22. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]], ktoré organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. Tímy mali súťažiť v niekoľkých súťažných úrovniach. Súťaž mala zároveň slúžiť ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|majstrovstvá v roku 2021]]. Turnaje divízií II a III boli IIHF zrušené 2. marca 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - IIHF cancels March tournaments | url = https://www.iihf.com/en/news/18277/iihf-cancels-march-tournaments | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref> Turnaje najvyššej divízie a divízie I boli zrušené IIHF 13. marca 2020 z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - IIHF cancels U18 Worlds | url = https://www.iihf.com/en/events/2020/wm18/news/18313/iihf-cancels-u18-world-chhmpionship | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref>
== Turnaj Top Divízie ==
Turnaj sa mal konať v dňoch 16. až 26. apríla 2020 v mestách [[Plymouth (Massachusetts)|Plymouth]] a [[Ann Arbor]] v Spojených štátoch, IIHF ho však zrušila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Tournaments for 2020 assigned | url = https://www.iihf.com/en/events/2019/wm/news/12731/tournaments-for-2020-assigned | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Tournaments | url = https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM18&selectedSeason=2020&tournamentCategory=worlds | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref>
Pôvodne, v júni 2020, IIHF povolila organizátorom turnajov v roku 2020 usporiadať ich v roku 2021. Keďže však v štáte Michigan stále platili obmedzenia súvisiace s pandémiou, IIHF v marci 2021 presunula turnaj do Dallasu.
=== Základné skupiny ===
==== Skupina A ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{BLR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffbabb|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
==== Skupina B ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{RUS|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffbabb|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
== Zdroj ==
{{Preklad|en|2020 IIHF World U18 Championships|1314635207}}
== Referencie ==
1utjxk5zytrcw67q9fbreuu7i6wjdp3
8207283
8207282
2026-05-02T16:55:06Z
Peter 51345
269569
8207283
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2020|iný názov=|logo=|veľkosť loga=|popis loga=|usporiadateľ=USA|dátum=16. apríl – 26. máj 2020 (zrušené)|počet tímov=10|počet dejísk=2|počet miest=2|víťaz-kategória=lh18}}'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020''' mali byť v poradí 22. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]], ktoré organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. Tímy mali súťažiť v niekoľkých súťažných úrovniach. Súťaž mala zároveň slúžiť ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|majstrovstvá v roku 2021]]. Turnaje divízií II a III boli IIHF zrušené 2. marca 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - IIHF cancels March tournaments | url = https://www.iihf.com/en/news/18277/iihf-cancels-march-tournaments | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref> Turnaje najvyššej divízie a divízie I boli zrušené IIHF 13. marca 2020 z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - IIHF cancels U18 Worlds | url = https://www.iihf.com/en/events/2020/wm18/news/18313/iihf-cancels-u18-world-chhmpionship | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref>
== Turnaj Top Divízie ==
Turnaj sa mal konať v dňoch 16. až 26. apríla 2020 v mestách [[Plymouth (Massachusetts)|Plymouth]] a [[Ann Arbor]] v Spojených štátoch, IIHF ho však zrušila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Tournaments for 2020 assigned | url = https://www.iihf.com/en/events/2019/wm/news/12731/tournaments-for-2020-assigned | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Tournaments | url = https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM18&selectedSeason=2020&tournamentCategory=worlds | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref>
Pôvodne, v júni 2020, IIHF povolila organizátorom turnajov v roku 2020 usporiadať ich v roku 2021. Keďže však v štáte Michigan stále platili obmedzenia súvisiace s pandémiou, IIHF v marci 2021 presunula turnaj do Dallasu.
=== Základné skupiny ===
==== Skupina A ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{BLR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffbabb|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
==== Skupina B ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{RUS|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffbabb|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
== Zdroj ==
{{Preklad|en|2020 IIHF World U18 Championships|1314635207}}
== Referencie ==
<references />
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
i9g06k16v3jcl7ezpzdvvtrqs73nu81
8207313
8207283
2026-05-02T18:03:20Z
~2026-20335-96
290941
8207313
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2020|iný názov=|logo=|veľkosť loga=|popis loga=|usporiadateľ=USA|dátum=16. apríl – 26. máj 2020 (zrušené)|počet tímov=10|počet dejísk=2|počet miest=2|víťaz-kategória=lh18}}'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2020''' mali byť v poradí 22. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]], ktoré organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. Tímy mali súťažiť v niekoľkých súťažných úrovniach. Súťaž mala zároveň slúžiť ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2021|majstrovstvá v roku 2021]]. Turnaje divízií II a III boli IIHF zrušené 2. marca 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - IIHF cancels March tournaments | url = https://www.iihf.com/en/news/18277/iihf-cancels-march-tournaments | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref> Turnaje najvyššej divízie a divízie I boli zrušené IIHF 13. marca 2020 z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - IIHF cancels U18 Worlds | url = https://www.iihf.com/en/events/2020/wm18/news/18313/iihf-cancels-u18-world-chhmpionship | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref>
== Turnaj Top Divízie ==
Turnaj sa mal konať v dňoch 16. až 26. apríla 2020 v mestách [[Plymouth (Massachusetts)|Plymouth]] a [[Ann Arbor]] v Spojených štátoch, IIHF ho však zrušila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Tournaments for 2020 assigned | url = https://www.iihf.com/en/events/2019/wm/news/12731/tournaments-for-2020-assigned | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Tournaments | url = https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM18&selectedSeason=2020&tournamentCategory=worlds | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref>
Pôvodne, v júni 2020, IIHF povolila organizátorom turnajov v roku 2020 usporiadať ich v roku 2021. Keďže však v štáte Michigan stále platili obmedzenia súvisiace s pandémiou, IIHF v marci 2021 presunula turnaj do Dallasu.
=== Základné skupiny ===
==== Skupina A ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{BLR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffbabb|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
==== Skupina B ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{RUS|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffbabb|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|2020 IIHF World U18 Championships|1314635207}}
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
aqkw85ck3zf16kmly987ueyd64c5p2j
Edinson Cavani
0
749593
8207305
2026-05-02T17:48:12Z
SlovakWikiEditor
255480
nový článok
8207305
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Edinson Cavani
| foto = Edinson Cavani 2018.jpg
| popis = Cavani v drese uruguajskej reprezentácie
| celé meno = Edinson Roberto Cavani Gómez
| prezývka = El Matador
| dátum narodenia = {{dnv|1987|2|14}}
| rodné mesto = [[Salto (Uruguaj)|Salto]]
| štát = [[Uruguaj]]
| výška = 184 cm
| súčasný klub = [[Boca Juniors]]
| klubové číslo = 10
| pozícia = [[Útočník (futbal)|stredný útočník]]
| mládežnícke roky = 2000 – 2005
| mládežnícke kluby = [[Danubio FC|Danubio]]
| roky = 2005 – 2007<br />2007 – 2010<br />2010 – 2013<br />2013 – 2020<br />2020 – 2022<br />2022 – 2023<br />2023 –
| kluby = [[Danubio FC|Danubio]]<br />[[Palermo FC|Palermo]]<br />[[SSC Neapol]]<br />[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<br />[[Manchester United FC|Manchester United]]<br />[[Valencia CF]]<br />[[Boca Juniors]]
| zápasy(góly) = 25 (9)<br />109 (34)<br />104 (78)<br />200 (138)<br />41 (12)<br />25 (5)<br />62 (24)
| reprezentačné roky = 2008 – 2024
| národné mužstvo = [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]]
| rep zápasy(góly) = 136 (58)
| pkupdate = 2. máj 2026
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Edinson Roberto Cavani Gómez''' (* [[14. február]] [[1987]], [[Salto (Uruguaj)|Salto]]) je uruguajský profesionálny futbalista, ktorý hrá ako útočník za argentínsky klub [[Boca Juniors]]. Je historicky druhým najlepším strelcom uruguajskej reprezentácie (po Luisovi Suárezovi) a je považovaný za jedného z najlepších zakončovateľov svojej generácie.
== Klubová kariéra ==
=== Začiatky a Taliansko (2005 – 2013) ===
Svoju kariéru odštartoval v uruguajskom klube [[Danubio FC|Danubio]], s ktorým vyhral ligový titul. V roku 2007 prestúpil do talianskeho [[Palermo FC|Palerma]], kde si vybudoval povesť dravého útočníka.
Jeho skutočný prielom nastal po prestupe do [[SSC Neapol]] v roku 2010. V Neapole sa stal ikonou, v sezóne 2012/13 bol s 29 gólmi najlepším strelcom [[Serie A]] a klubu pomohol vyhrať [[Coppa Italia]]. Celkovo za Neapol nastrieľal 104 gólov v 138 zápasoch.
=== Paris Saint-Germain (2013 – 2020) ===
V júli 2013 prestúpil do [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] za vtedajší rekordnú sumu francúzskej ligy (64 miliónov eur). Hoci spočiatku hral v tieni [[Zlatan Ibrahimović|Zlatana Ibrahimovića]] na krídle, neskôr sa stal centrálnym útočníkom číslo jeden. Počas siedmich sezón vyhral 6 titulov v [[Ligue 1]] a stal sa vtedajším historicky najlepším strelcom klubu (200 gólov), kým ho v roku 2023 neprekonal [[Kylian Mbappé]].
=== Manchester United a Valencia (2020 – 2023) ===
V októbri 2020 sa ako voľný hráč upísal [[Manchester United FC|Manchesteru United]]. Napriek pochybnostiam o veku sa stal kľúčovým hráčom a miláčikom fanúšikov na Old Trafford. Po vypršaní zmluvy v roku 2022 strávil jednu sezónu v španielskej [[Valencia CF|Valencii]], kde pomohol tímu k záchrane v lige.
=== Boca Juniors (2023 – súčasnosť) ===
V júli 2023 Cavani splnil svoj detský sen a vrátil sa do Južnej Ameriky, kde podpísal zmluvu s argentínskym gigantom [[Boca Juniors]]. V roku 2024 a 2025 sa stal kľúčovou postavou útoku „Xeneizes“, pričom svojimi gólmi pomohol tímu k popredným umiestneniam v argentínskej lige a k úspechom v [[Copa Libertadores]].
== Reprezentačná kariéra ==
V uruguajskom národnom tíme debutoval v roku 2008 proti Kolumbii a hneď skóroval. Zúčastnil sa štyroch majstrovstiev sveta (2010, 2014, 2018, 2022). V roku 2011 vyhral so „Zaslúženými“ (La Celeste) turnaj [[Copa América]]. V máji 2024 Cavani oficiálne oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry po 136 zápasoch, čím sa uzavrela éra legendárneho útočného záprahu Suárez–Cavani.
== Aktuálna situácia (2026) ==
V máji 2026 Cavani stále aktívne hrá za Boca Juniors, kde plní úlohu kapitána a mentora pre mladých hráčov. Hoci sa špekuluje o jeho blížiacom sa konci kariéry, jeho fyzická kondícia a gólová produktivita v argentínskej lige zostávajú na vysokej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cavani's impact at Boca Juniors | url = https://www.espn.com/soccer/story/cavani-boca-juniors-2026 | vydavateľ = ESPN | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Danubio'''
** 1x uruguajská liga (2006/07)
* '''SSC Neapol'''
** 1x [[Coppa Italia]] (2011/12)
* '''Paris Saint-Germain'''
** 6x [[Ligue 1]] (2013/14, 2014/15, 2015/16, 2017/18, 2018/19, 2019/20)
** 4x [[Coupe de France]]
** 5x [[Coupe de la Ligue]]
=== Reprezentačné ===
* 1x [[Copa América]] (2011)
* 4. miesto na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Edinson Cavani}}
{{DEFAULTSORT:Cavani, Edinson}}
[[Kategória:Uruguajskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči SSC Neapol]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Hráči Manchester United FC]]
[[Kategória:Hráči Valencia CF]]
[[Kategória:Hráči Boca Juniors]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]]
lvw4ijiht9snk1h0it8iprhhyotpvz0
Mate Tomljenović
0
749594
8207335
2026-05-02T18:57:40Z
Henrіch
186557
konvo.snad.uvid.rem.patr.zahr.nadj
8207335
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Mate Krešimir Tomljenović|Štátna príslušnosť=Chorvátsko|Štátna príslušnosť 2=Spojené arabské emiráty|Dátum narodenia={{dnv|1993|8|3}}|Miesto narodenia=[[Záhreb]], [[Chorvátsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=181|Váha=75|Hral za=[[HK Detva]]<br>[[KHL Medveščak]]<br>[[JKH GKS Jastrzębie]]<br>[[Annecy]]<br>[[Abu Dhabi Storms]]|Draft=Nedraftovaný|Rok1=2013|Rok2=2023}}
'''Mate Krešimir Tomljenović''' (* [[3. august]] [[1993]], [[Záhreb]], [[Chorvátsko]]) je bývalý chorvátsky a emirátsky hokejový brankár a reprezentant. Pôsobil vo viacerých zahraničných ligách, vrátane [[KHL Medveščak|Medveščaku Záhreb]] v [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Медвешчак» подписал Томленовича | url = https://www.sports.ru/hockey/1046809433.html | vydavateľ = Спортс’’ | dátum vydania = 2016-12-24 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = ru}}</ref>
== Hokejová kariéra ==
S hokejom začínal v rodnom [[Záhreb|Záhrebe]] v klube [[KHL Medveščak|Medveščak]]. V mladom veku sa presťahoval na [[Slovensko]], aby sa mohol rozvíjať v športe. Chytal za mládežnícke výbery [[TSS GROUP Dubnica|Dubnice]] a [[HKM Zvolen|Zvolena]]. Na rok odišiel späť do Medveščaku, aby sa potom vrátil späť na Slovensko, kde v sezóne 2013/14 ako hráč druholigovej [[HK Detva|Detvy]] odštartoval svoju profesionálnu kariéru.
V sezóne 2014/15 opätovne prestúpil do Medveščaku, v tej dobe pôsobiacom v KHL. Väčšej zápasovej porcie sa mu dostávalo v mládežníckom a rezervnom tíme, no na jeden duel naskočil aj v KHL. Bol vôbec jediným rodeným Chorvátom na súpiske tímu. V klubovej hierarchii mu však patrilo až piate miesto, a preto sa rozhodol prestúpiť do poľského klubu [[JKH GKS Jastrzębie|JKH Jastrzebie]]. Už po jednej sezóne však ohlásil návrat do Medveščaku. Opäť však nastupoval len za jeho rezervný výber v slovinskej, resp. chorvátskej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KAC gewinnt Spiel in Zagreb am grünen Tisch | url = http://www.erstebankliga.at/de/news/detail/2011/10/13/kac_gewinnt_spiel_in_zagreb_am_gruenen_tisch | vydavateľ = www.erstebankliga.at | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref>
V ročníku 2017/18 prestúpil do mužstva [[Annecy]] hrajúcom v druhej francúzskej lige. Od roku 2018 až do konca svojej kariéry v 2023 bol potom hráčom [[Abu Dhabi Storms]] v emirátskej hokejovej lige.
=== Reprezentácia ===
Chorvátsko reprezentoval medzi rokmi 2011 – 2018. Počas tohto obdobia sa predstavil na juniorských aj seniorských šampionátov nižšej divízie, zúčastnil sa aj olympijskej kvalifikácie. Na sklonku hokejovej kariéry reprezentoval Spojené arabské emiráty, tiež na majstrovstvách nižšej divízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UAE - Roster, News, Stats & more | url = https://www.eliteprospects.com/team/6675/uae | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref>
== Referencie ==
{{KLÍČŘAZENÍ:Tomljenović, Mate}}
[[Kategória:Chorvátski hokejisti]]
[[Kategória:Hokejisti UAE]]
[[Kategória:Hráči HC 07 Detva]]
[[Kategória:Hráči KHL Medveščak]]
[[Kategória:Hráči JKH GKS Jastrzębie]]
[[Kategória:Osobnosti zo Záhrebu]]
10x3675uv9sye8tqkdfr0wthggsgg9k
8207394
8207335
2026-05-02T20:06:07Z
~2026-20335-96
290941
8207394
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Mate Krešimir Tomljenović|Štátna príslušnosť=Chorvátsko|Štátna príslušnosť 2=Spojené arabské emiráty|Dátum narodenia={{dnv|1993|8|3}}|Miesto narodenia=[[Záhreb]], [[Chorvátsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=181|Váha=75|Hral za=[[HK Detva]]<br>[[KHL Medveščak]]<br>[[JKH GKS Jastrzębie]]<br>[[Annecy]]<br>[[Abu Dhabi Storms]]|Draft=|Rok1=2013|Rok2=2023}}
'''Mate Krešimir Tomljenović''' (* [[3. august]] [[1993]], [[Záhreb]], [[Chorvátsko]]) je bývalý chorvátsky a emirátsky hokejový brankár a reprezentant. Pôsobil vo viacerých zahraničných ligách, vrátane [[KHL Medveščak|Medveščaku Záhreb]] v [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Медвешчак» подписал Томленовича | url = https://www.sports.ru/hockey/1046809433.html | vydavateľ = Спортс’’ | dátum vydania = 2016-12-24 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = ru}}</ref>
== Hokejová kariéra ==
S hokejom začínal v rodnom [[Záhreb]]e v klube [[KHL Medveščak|Medveščak]]. V mladom veku sa presťahoval na [[Slovensko]], aby sa mohol rozvíjať v športe. Chytal za mládežnícke výbery [[TSS GROUP Dubnica|Dubnice]] a [[HKM Zvolen|Zvolena]]. Na rok odišiel späť do Medveščaku, aby sa potom vrátil späť na Slovensko, kde v sezóne 2013/14 ako hráč druholigovej [[HK Detva|Detvy]] odštartoval svoju profesionálnu kariéru.
V sezóne 2014/15 opätovne prestúpil do Medveščaku, v tej dobe pôsobiacom v KHL. Väčšej zápasovej porcie sa mu dostávalo v mládežníckom a rezervnom tíme, no na jeden duel naskočil aj v KHL. Bol vôbec jediným rodeným Chorvátom na súpiske tímu. V klubovej hierarchii mu však patrilo až piate miesto, a preto sa rozhodol prestúpiť do poľského klubu [[JKH GKS Jastrzębie|JKH Jastrzebie]]. Už po jednej sezóne však ohlásil návrat do Medveščaku. Opäť však nastupoval len za jeho rezervný výber v slovinskej, resp. chorvátskej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KAC gewinnt Spiel in Zagreb am grünen Tisch | url = http://www.erstebankliga.at/de/news/detail/2011/10/13/kac_gewinnt_spiel_in_zagreb_am_gruenen_tisch | vydavateľ = www.erstebankliga.at | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref>
V ročníku 2017/18 prestúpil do mužstva [[Annecy]] hrajúcom v druhej francúzskej lige. Od roku 2018 až do konca svojej kariéry v 2023 bol potom hráčom [[Abu Dhabi Storms]] v emirátskej hokejovej lige.
=== Reprezentácia ===
Chorvátsko reprezentoval medzi rokmi 2011 – 2018. Počas tohto obdobia sa predstavil na juniorských aj seniorských šampionátoch nižšej divízie, zúčastnil sa aj olympijskej kvalifikácie. Na sklonku hokejovej kariéry reprezentoval Spojené arabské emiráty, tiež na majstrovstvách nižšej divízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UAE - Roster, News, Stats & more | url = https://www.eliteprospects.com/team/6675/uae | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Tomljenović, Mate}}
[[Kategória:Chorvátski hokejisti]]
[[Kategória:Hokejisti Spojených arabských emirátov]]
[[Kategória:Hráči HC 07 Detva]]
[[Kategória:Hráči KHL Medveščak]]
[[Kategória:Hráči JKH GKS Jastrzębie]]
[[Kategória:Osobnosti zo Záhrebu]]
f4rzs8gfdsoixmklnsou0vvo6tzzwqv
Jesús Navas
0
749595
8207341
2026-05-02T19:02:39Z
SlovakWikiEditor
255480
nový článok
8207341
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Jesús Navas
| foto = Jesús Navas.jpg
| popis = Navas v drese Sevilly
| celé meno = Jesús Navas González
| prezývka = El Duende, Birdy
| dátum narodenia = {{dnv|1985|11|21}}
| miesto narodenia = [[Los Palacios y Villafranca]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 170 cm
| pozícia = [[Obranca (futbal)|pravý obranca]] / [[Záložník (futbal)|krídlo]]
| súčasný klub = [[Sevilla FC]] (ambasádor/funkcionár)
| mládežnícke roky = 1998 – 2003
| mládežnícke kluby = [[Sevilla FC]]
| roky = 2003 – 2004<br />2003 – 2013<br />2013 – 2017<br />2017 – 2024
| kluby = [[Sevilla Atlético]]<br />[[Sevilla FC]]<br />[[Manchester City FC|Manchester City]]<br />[[Sevilla FC]]
| zápasy(góly) = 32 (3)<br />285 (25)<br />123 (4)<br />215 (10)<br />
| reprezentačné roky = 2009 – 2024
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 56 (5)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Jesús Navas González''' (* [[21. november]] [[1985]], [[Los Palacios y Villafranca]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky profesionálny futbalista, ktorý hral na pozícii pravého obrancu alebo krídla. Takmer celú svoju kariéru spojil s klubom [[Sevilla FC]], kde drží rekord v počte odohraných zápasov (vyše 650).
Je známy svojou mimoriadnou rýchlosťou, precíznymi centrami a lojalitou ku klubu. V roku 2024 oficiálne ukončil aktívnu kariéru a v roku 2026 pôsobí v štruktúrach Sevilly.
== Klubová kariéra ==
=== Sevilla FC (prvé obdobie) ===
V prvom tíme Sevilly debutoval v roku 2003. Počas desiatich sezón sa stal kľúčovým hráčom a pomohol tímu vyhrať dva [[Pohár UEFA|Poháre UEFA]] (2006, 2007). V tomto období trpel silnou domov hlbokou úzkosťou (nostalgiou), ktorá mu dlho bránila prestúpiť do zahraničia alebo sa zúčastňovať dlhých reprezentačných sústredení.
=== Manchester City ===
V roku 2013 prekonal svoje psychické bariéry a prestúpil do [[Manchester City FC|Manchestru City]] za 15 miliónov libier. V Anglicku strávil štyri úspešné sezóny, vyhral titul v [[Premier League]] (2014) a dvakrát Ligový pohár.
=== Návrat do Sevilly ===
V roku 2017 sa vrátil domov ako voľný hráč. Hoci začínal ako krídlo, neskôr sa pretransformoval na jedného z najlepších pravých obrancov v lige. Ako kapitán zdvihol nad hlavu ďalšie dve trofeje [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]] (2020, 2023). V máji 2024 oznámil, že po skončení roka ukončí kariéru, pričom podpísal doživotnú zmluvu so Sevillou, ktorá mu zaručuje prácu v klube aj po skončení hrania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jesús Navas signs a lifetime contract with Sevilla FC | url = https://sevillafc.es | vydavateľ = Sevilla FC | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Medzinárodná kariéra ==
S reprezentáciou debutoval neskôr, až v roku 2009, kvôli spomínaným problémom s úzkosťou. Bol však dôležitým striedajúcim hráčom vo finále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]], kde stál pri zrode gólovej akcie Andrésa Iniestu. Vyhral aj [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]]. V roku 2023 sa stal najstarším hráčom, ktorý kedy nastúpil za Španielsko, a pridal do zbierky triumf v Lige národov UEFA. Svoju reprezentačnú kapitolu uzavrel ziskom titulu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|EURO 2024]].
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Sevilla FC''': [[Európska liga UEFA]] (4): 2005/06, 2006/07, 2019/20, 2022/23; [[Copa del Rey]] (2): 2007, 2010
* '''Manchester City''': [[Premier League]] (1): 2013/14
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (1): 2010
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (2): 2012, 2024
* [[Liga národov UEFA]] (1): 2022/23
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Jesús Navas}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2024}}
{{DEFAULTSORT:Navas, Jesús}}
[[Kategória:Narodenia v 1985]]
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Sevilla FC]]
[[Kategória:Hráči Manchester City FC]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
9cbzr30oyyi4yfrz3guwv8dha7sg6og
8207522
8207341
2026-05-03T04:22:17Z
Scholastikos
174170
d.
8207522
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Jesús Navas
| foto = Jesús Navas.jpg
| popis = Navas v drese Sevilly
| celé meno = Jesús Navas González
| prezývka = El Duende, Birdy
| dátum narodenia = {{dnv|1985|11|21}}
| miesto narodenia = [[Los Palacios y Villafranca]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 170 cm
| pozícia = [[Obranca (futbal)|pravý obranca]] / [[Záložník (futbal)|krídlo]]
| súčasný klub = [[Sevilla FC]] (ambasádor/funkcionár)
| mládežnícke roky = 1998 – 2003
| mládežnícke kluby = [[Sevilla FC]]
| roky = 2003 – 2004<br />2003 – 2013<br />2013 – 2017<br />2017 – 2024
| kluby = [[Sevilla Atlético]]<br />[[Sevilla FC]]<br />[[Manchester City FC|Manchester City]]<br />[[Sevilla FC]]
| zápasy(góly) = 32 (3)<br />285 (25)<br />123 (4)<br />215 (10)<br />
| reprezentačné roky = 2009 – 2024
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 56 (5)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Jesús Navas González''' (* [[21. november]] [[1985]], [[Los Palacios y Villafranca]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky profesionálny futbalista, ktorý hral na pozícii pravého obrancu alebo krídla. Takmer celú svoju kariéru spojil s klubom [[Sevilla FC]], kde drží rekord v počte odohraných zápasov (vyše 650).
Je známy svojou mimoriadnou rýchlosťou, precíznymi centrami a lojalitou ku klubu. V roku 2024 oficiálne ukončil aktívnu kariéru a v roku 2026 pôsobí v štruktúrach Sevilly.
== Klubová kariéra ==
=== Sevilla FC (prvé obdobie) ===
V prvom tíme Sevilly debutoval v roku 2003. Počas desiatich sezón sa stal kľúčovým hráčom a pomohol tímu vyhrať dva [[Pohár UEFA|Poháre UEFA]] (2006, 2007). V tomto období trpel silnou domov hlbokou úzkosťou (nostalgiou), ktorá mu dlho bránila prestúpiť do zahraničia alebo sa zúčastňovať dlhých reprezentačných sústredení.
=== Manchester City ===
V roku 2013 prekonal svoje psychické bariéry a prestúpil do [[Manchester City FC|Manchestru City]] za 15 miliónov libier. V Anglicku strávil štyri úspešné sezóny, vyhral titul v [[Premier League]] (2014) a dvakrát Ligový pohár.
=== Návrat do Sevilly ===
V roku 2017 sa vrátil domov ako voľný hráč. Hoci začínal ako krídlo, neskôr sa pretransformoval na jedného z najlepších pravých obrancov v lige. Ako kapitán zdvihol nad hlavu ďalšie dve trofeje [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]] (2020, 2023). V máji 2024 oznámil, že po skončení roka ukončí kariéru, pričom podpísal doživotnú zmluvu so Sevillou, ktorá mu zaručuje prácu v klube aj po skončení hrania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jesús Navas signs a lifetime contract with Sevilla FC | url = https://sevillafc.es | vydavateľ = Sevilla FC | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref>
== Medzinárodná kariéra ==
S reprezentáciou debutoval neskôr, až v roku 2009, kvôli spomínaným problémom s úzkosťou. Bol však dôležitým striedajúcim hráčom vo finále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]], kde stál pri zrode gólovej akcie Andrésa Iniestu. Vyhral aj [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]]. V roku 2023 sa stal najstarším hráčom, ktorý kedy nastúpil za Španielsko, a pridal do zbierky triumf v Lige národov UEFA. Svoju reprezentačnú kapitolu uzavrel ziskom titulu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|EURO 2024]].
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Sevilla FC''': [[Európska liga UEFA]] (4): 2005/06, 2006/07, 2019/20, 2022/23; [[Copa del Rey]] (2): 2007, 2010
* '''Manchester City''': [[Premier League]] (1): 2013/14
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (1): 2010
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (2): 2012, 2024
* [[Liga národov UEFA]] (1): 2022/23
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Jesús Navas}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
<!-- {{Španielske národné mužstvo na ME 2024}} -->
{{DEFAULTSORT:Navas, Jesús}}
[[Kategória:Narodenia v 1985]]
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Sevilla FC]]
[[Kategória:Hráči Manchester City FC]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
r202hiek1shts3gz6d30eyblcaalvbl
Víkingur Ólafsson
0
749596
8207350
2026-05-02T19:10:00Z
Luketheslovak
200569
Založenie novej stránky
8207350
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobný umelec|Meno=Víkingur Ólafsson|Popis umelca=islandský klavírista|Dátum narodenia=[[14. február]] [[1984]]|Bydlisko=[[Island]]|Alma mater=[[Juilliard School]], [[New York]]|Hrá na nástroje=[[klavír]]|Rodičia=matka Svana Víkingsdóttir|Hudobný vydavateľ=Deutsche Grammophon|Portál 1=|Obrázok=Víkingur Ólafsson At Hong Kong Cultural Centre.jpg|Priateľka=Halla Oddný Magnúsdóttir|Deti=dvaja synovia, syn Ólaf Magnús (*2023), druhý syn narodený 2025|Webstránka=https://www.vikingurolafsson.com/|Miesto narodenia=[[Reykjavík]], [[Island]]|Vplyvy=[[Glenn Gould]]|Celé meno=Víkingur Heiðar Ólafsson}}
'''Víkingur Ólafsson '''(* [[14. február]] [[1984]], [[Reykjavík]], [[Island]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson - Universal Music France | url = https://www.universalmusic.fr/artistes/31574879288?utm_source=chatgpt.com | vydavateľ = www.universalmusic.fr | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson - Buy recordings | url = https://www.prestomusic.com/classical/artists/6006--vikingur-olafsson | vydavateľ = Presto Music | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Víkingur Ólafsson|url=https://snl.no/V%C3%ADkingur_%C3%93lafsson|rok=2024-09-19|jazyk=no|meno=Claudia|priezvisko=Bätcke}}</ref>) je [[Island|islandský]] [[Klavirista|klavírista]] s [[Absolútny sluch|absolútnym sluchom]] a [[Synestézia|synestetickým]] vnímaním, ktorý sa preslávil nahrávkami [[Goldbergove variácie|Goldbergových variácií]] od [[Johann Sebastian Bach|Johanna Sebastiana Bacha]], za ktoré dostal v [[Los Angeles]] v roku [[2025]] [[Cena Grammy|Cenu Grammy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson Wins his first GRAMMY® - Víkingur Ólafsson | url = https://www.deutschegrammophon.com/en/artists/vikingur-olafsson/news/vkingur-olafsson-wins-his-first-grammy-275053 | vydavateľ = Deutsche Grammophon | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref> O nahraní tejto skladby sníval dvadsaťpäť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‚Islandský Glenn Gould‘, tedy Víkingur Ólafsson zahraje v Rudolfinu | url = https://www.klasikaplus.cz/islandsky-glenn-gould-tedy-vikingur-olafsson-zahraje-v-rudolfinu/ | vydavateľ = www.klasikaplus.cz | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs}}</ref> V roku [[2022]] hral s [[Česká filharmónia|Českou filharmóniou]] Klavírny koncert č. 23 C dur [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]] pod [[Taktovka|taktovkou]] [[Disident|dirigenta]] [[Semjon Byčkov|Semjona Byčkova]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson: Publikem hýčkaný Islanďan | url = https://magazin.ceskafilharmonie.cz/vikingur-olafsson-publikem-hyckany-islandan/ | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Semjon Byčkov {{!}} Česká filharmonie | url = https://www.ceskafilharmonie.cz/dirigenti/semjon-byckov/ | vydavateľ = www.ceskafilharmonie.cz | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs-CZ}}</ref>
== Vzdelanie ==
Prvé hudobné vzdelanie získal od rodičov, pretože jeho matka je klavíristka, ktorá študovala v Berlíne na Universität der Künste.<ref name=":0" /> Štúdium ukončovala saólovým recitálom v šiestom mesiaci tehotenstva s Víkingurom Ólafssonom.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson – a true classical music entrepreneur | url = https://arcana.fm/2016/02/29/vikingur-olafsson-a-true-classical-music-entrepreneur/ | dátum vydania = 2016-02-29 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref> Otec je dirigent.<ref name=":0" /> Rád popisuje foitografiu, na ktorej sa naťahuje za klaviatúroiu klavíra vo veku, keď ešte nevedel ani hovoriť.<ref name=":1" />
Na Islande študoval u Erly Stefánsdóttir a Petra Mátéa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Víkingur Ólafsson, the Grammy-winning Icelandic pianist? | url = https://www.classicfm.com/discover-music/instruments/piano/vikingur-olafsson-icelandic-pianist-biography/ | vydavateľ = Classic FM | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref>
Víkingur Ólafsson študoval v [[New York (mesto)|New Yorku]] na [[Juilliard School]] u [[Robert McDonald|Roberta]] [[Robert McDonald|McDonalda]] a [[Jerome Lowenthal|Jeromea Lowenthala]].<ref name=":0" /> Po vysokej škole sa odsťahoval na tri roky za svojou manželkou do [[Oxford|Oxfordu]], kde študovala.<ref name=":0" />
== Synestézia ==
Synestézia je spôsob vnímania, pri ktorom sa spájajú vnemy z rôznych zmyslov. Teória synestérie sa teoreticky rozvíjala najmä v baroku, keď sa rôznym tóninám a tónom prisudzovali rôzne nálady a farby. Víkingur Ólafsson tvrí, že tóninu f mol vníma ako modrú, A dur ako žltú a B dur ako fialovú.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson in Conversation | url = https://www.youtube.com/watch?v=kHDS6ATMl3E | dátum vydania = 2017-11-20 | dátum prístupu = 2026-05-02 | priezvisko = Southbank Centre}}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [https://www.instagram.com/vikingurolafsson/ Instagramový účet Víkingura Ólafssona]
* [https://www.youtube.com/watch?v=rf2npzmSWGM&list=PLpjN1auk53G6BZYAVfuqyzstXdI_zgSKP&index=12 Nahrávky Víkingura Ólafssona]
[[Kategória:Klaviristi]]
bv2wpcef97m8v3taaws7t63ajbg2orj
8207381
8207350
2026-05-02T19:55:36Z
~2026-20335-96
290941
8207381
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobný umelec
|Meno=Víkingur Ólafsson
|Popis umelca=islandský klavirista
|Dátum narodenia={{dnv|1984|02|14}}
|Alma mater=[[Juilliard School]], [[New York]]
|Hrá na nástroje=[[klavír]]
|Rodičia=matka Svana Víkingsdóttir
|Hudobný vydavateľ=Deutsche Grammophon
|Portál 1=
|Obrázok=Víkingur Ólafsson At Hong Kong Cultural Centre.jpg
|Priateľka=Halla Oddný Magnúsdóttir
|Deti=dvaja synovia, syn Ólaf Magnús (*2023), druhý syn narodený 2025
|Webstránka={{url|https://www.vikingurolafsson.com}}
|Miesto narodenia=[[Reykjavík]], [[Island]]
|Vplyvy=[[Glenn Gould]]
|Celé meno=Víkingur Heiðar Ólafsson}}
'''Víkingur Ólafsson '''(* [[14. február]] [[1984]], [[Reykjavík]], [[Island]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson - Universal Music France | url = https://www.universalmusic.fr/artistes/31574879288?utm_source=chatgpt.com | vydavateľ = www.universalmusic.fr | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson - Buy recordings | url = https://www.prestomusic.com/classical/artists/6006--vikingur-olafsson | vydavateľ = Presto Music | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Víkingur Ólafsson|url=https://snl.no/V%C3%ADkingur_%C3%93lafsson|rok=2024-09-19|jazyk=no|meno=Claudia|priezvisko=Bätcke}}</ref> je islandský [[Klavirista|klavírista]] s [[Absolútny sluch|absolútnym sluchom]] a [[Synestézia|synestetickým]] vnímaním, ktorý sa preslávil nahrávkami [[Goldbergove variácie|Goldbergových variácií]] od [[Johann Sebastian Bach|Johanna Sebastiana Bacha]], za ktoré dostal v [[Los Angeles]] v roku [[2025]] [[Cena Grammy|Cenu Grammy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson Wins his first GRAMMY® - Víkingur Ólafsson | url = https://www.deutschegrammophon.com/en/artists/vikingur-olafsson/news/vkingur-olafsson-wins-his-first-grammy-275053 | vydavateľ = Deutsche Grammophon | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref> O nahraní tejto skladby sníval dvadsaťpäť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‚Islandský Glenn Gould‘, tedy Víkingur Ólafsson zahraje v Rudolfinu | url = https://www.klasikaplus.cz/islandsky-glenn-gould-tedy-vikingur-olafsson-zahraje-v-rudolfinu/ | vydavateľ = www.klasikaplus.cz | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs}}</ref> V roku [[2022]] hral s [[Česká filharmónia|Českou filharmóniou]] Klavírny koncert č. 23 C dur [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]] pod [[Taktovka|taktovkou]] [[Disident|dirigenta]] [[Semjon Byčkov|Semjona Byčkova]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson: Publikem hýčkaný Islanďan | url = https://magazin.ceskafilharmonie.cz/vikingur-olafsson-publikem-hyckany-islandan/ | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Semjon Byčkov {{!}} Česká filharmonie | url = https://www.ceskafilharmonie.cz/dirigenti/semjon-byckov/ | vydavateľ = www.ceskafilharmonie.cz | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs-CZ}}</ref>
== Vzdelanie ==
Prvé hudobné vzdelanie získal od rodičov, pretože jeho matka je klavíristka, ktorá študovala v Berlíne na Universität der Künste.<ref name=":0" /> Štúdium ukončovala saólovým recitálom v šiestom mesiaci tehotenstva s Víkingurom Ólafssonom.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson – a true classical music entrepreneur | url = https://arcana.fm/2016/02/29/vikingur-olafsson-a-true-classical-music-entrepreneur/ | dátum vydania = 2016-02-29 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref> Otec je dirigent.<ref name=":0" /> Rád popisuje foitografiu, na ktorej sa naťahuje za klaviatúroiu klavíra vo veku, keď ešte nevedel ani hovoriť.<ref name=":1" />
Na Islande študoval u Erly Stefánsdóttir a Petra Mátéa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Víkingur Ólafsson, the Grammy-winning Icelandic pianist? | url = https://www.classicfm.com/discover-music/instruments/piano/vikingur-olafsson-icelandic-pianist-biography/ | vydavateľ = Classic FM | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = en}}</ref>
Víkingur Ólafsson študoval v [[New York (mesto)|New Yorku]] na [[Juilliard School]] u [[Robert McDonald|Roberta]] [[Robert McDonald|McDonalda]] a [[Jerome Lowenthal|Jeromea Lowenthala]].<ref name=":0" /> Po vysokej škole sa odsťahoval na tri roky za svojou manželkou do [[Oxford|Oxfordu]], kde študovala.<ref name=":0" />
== Synestézia ==
Synestézia je spôsob vnímania, pri ktorom sa spájajú vnemy z rôznych zmyslov. Teória synestérie sa teoreticky rozvíjala najmä v baroku, keď sa rôznym tóninám a tónom prisudzovali rôzne nálady a farby. Víkingur Ólafsson tvrí, že tóninu f mol vníma ako modrú, A dur ako žltú a B dur ako fialovú.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víkingur Ólafsson in Conversation | url = https://www.youtube.com/watch?v=kHDS6ATMl3E | dátum vydania = 2017-11-20 | dátum prístupu = 2026-05-02 | priezvisko = Southbank Centre}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Ólafsson, Víkingur}}
[[Kategória:Islandskí klaviristi]]
[[Kategória:Predstavitelia klasickej hudby]]
[[Kategória:Absolventi Juilliard School]]
[[Kategória:Osobnosti z Reykjavíku]]
4ni5ondyn0pkkq3zje65er4umxutedl
Kategória:Islandskí klaviristi
14
749597
8207383
2026-05-02T19:56:09Z
~2026-20335-96
290941
Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Islandskí hudobníci podľa nástroja|Klaviristi]] [[Kategória:Klaviristi podľa štátu]]“
8207383
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat}}
[[Kategória:Islandskí hudobníci podľa nástroja|Klaviristi]]
[[Kategória:Klaviristi podľa štátu]]
906m0eq0u358q307t1x6m8yc9wgh4nu
Kowloon
0
749598
8207389
2026-05-02T20:02:10Z
Jetam2
30982
nový, 1557, 084/100 WD
8207389
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Peninsula
<!-- *** Heading *** -->
| name = Kowloon
| native_name =
| other_name =
| category = Polostrov
<!-- *** Image *** -->
| image = HK Kowloon View 2006.jpg
| image_caption = Letecký pohľad na polostrov
| image_compl =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Čína
| country_flag = 1
| state_type = Osobitná administratívna oblasť
| state = Hongkong
| region =
| histregion =
| district =
| commune =
| municipality =
| capital =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| range =
| road =
| border =
| part =
| tributary_left =
| tributary_right =
| city =
| landmark =
| building =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation =
| lat_d = 22.31
| long_d = 114.18
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 700
<!-- *** Population *** -->
| population =
| population_date =
| population_density =
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| established_type =
| mayor =
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone =
| timezone_DST =
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| code =
| code1 =
| code1_type =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
| free_type =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha na mape Číny
| map_locator = Čína
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
| map2 =
| map2_caption =
| freemap_zoom =
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Kowloon'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kowloon | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/dahomejska-risa | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref> je [[polostrov]] v [[Hongkong|Hongkongu]].<ref name="beliana"/><ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kowloon Peninsula | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Kowloon-Peninsula | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = }}</ref> Rozloha polostrova je približne {{km2|700}}, vybieha do [[Juhočínske more|Juhočínskeho mora]].<ref name="beliana"/>
== Geografia ==
Tvorí neostrovnú časť Hongkongu. Nachádza sa na východ od ústia [[Perlová rieka|Perlovej rieky]].<ref name="britannica"/> Prieliv [[Li-jü-men]] polostrov oddeľuje od ostrova [[Hongkong (ostrov)|Hongkong]]. „Pobrežie je skalnaté s mnohými výbežkami, mysmi a zátokami a s množstvom menších príbrežných ostrovov.“<ref name="beliana"/> Na severe a západe sa nachádza časť New Teritorries, ktorá je hornatejšia, vidieckejšia a poľnohospodárskejšia. Na juhu a východe je rezidenčná a priemyselná časť. Niekedy sa za Kowloon považuje len tá časť, ktorá je naproti ostrovu Hongkong a je z troch strán obmývaná Victoria Harbour.<ref name="britannica"/>
Na polostrove sa rozkladá mestská časť Kowloon.<ref name="beliana"/>
== Dejiny ==
V 50. rokoch sa Kowloon stal priemyselným centrom, hlavne textilného odvetvia. V roku 1997 prešiel z [[Britské impérium|britskej]] pod čínsku správu.<ref name="britannica"/>
== Časti ==
Polostrov Kowloon má tieto časti<ref name="britannica"/>:
* Tsim Sha Tsui
* Yau Ma Tei
* Mong Kok
* New Kowloon
* San Po Kong
* Kowloon City
* Kwun Tong
* Kowloon Walled City
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Geografia Hongkongu]]
[[Kategória:Polostrovy Ázie]]
nyzrf5zexkxq76zaqht35rrane2gf4p
Proces so skupinou Albert Púčik a spol.
0
749599
8207391
2026-05-02T20:02:49Z
Martingazak
234259
Zalozenie clanku
8207391
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alberta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadaním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
4z2cypm6vr4h9cg2bz9inw4dgnhm2qe
8207415
8207391
2026-05-02T20:24:08Z
Martingazak
234259
Odvolacie konanie a poprava
8207415
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického odboja, ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alberta Púčika, ktorý sa vrátil na Slovensko, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}} <ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Zastupoval som československý štát. Vyznanie|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Privatpress|miesto=Prešov|rok=2000|isbn=80-967053-0-X}}</ref>{{rp|224-232}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadaním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
t0uyv605srg4rk2esuhp9v8rj5mx3v5
8207544
8207415
2026-05-03T06:58:55Z
Martingazak
234259
Doplnenie
8207544
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického a protičeskoslovenského odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi odboja proti komunizmu a proti obnovenej [[Tretia česko-slovenská republika|Československej republike]], ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protičeskoslovenských a protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alberta Púčika, ktorý opakovane prekračoval slovenské hranice, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}} <ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Zastupoval som československý štát. Vyznanie|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Privatpress|miesto=Prešov|rok=2000|isbn=80-967053-0-X}}</ref>{{rp|224-232}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadaním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
==Ocenenie a kontroverzie==
Prezidentka [[Slovensko|Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] udelila [[8. máj|8. mája]] [[2022]] na návrh Nadácie Antona Tunegu Albertovi Púčikovi, Antonovi Tunegovi a Eduardovi Tesárovi [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy in memoriam ''„za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu“''. Toto rozhodnutie bolo kritizované historickou obcou, okrem iného preto, že antikomunistickí bojovníci Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár počas 2. svetovej vojny pôsobili proti [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]] a bojovali za obnovenie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. [[Zuzana Čaputová]] priznala, že pri vyznamenaní členov [[Biela légia (Slovensko)|Bielej légie]] in memoriam nastala chyba pri posudzovaní. ''„V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.“''<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Čaputová priznala, že pri vyznamenaní členov Bielej légie in memoriam nastala chyba pri posudzovaní | url = https://dennikn.sk/minuta/2854685/ | dátum prístupu = 2022-05-18}}</ref>
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
655wnp6xdjcapegngtzqmzjl0r1zipm
8207552
8207544
2026-05-03T07:02:40Z
Martingazak
234259
Vyznacene, ze je to citat, aby nehlasili boti porusenie autorskych prav. Citovali to aj denniky.
8207552
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického a protičeskoslovenského odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi odboja proti komunizmu a proti obnovenej [[Tretia česko-slovenská republika|Československej republike]], ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protičeskoslovenských a protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alberta Púčika, ktorý opakovane prekračoval slovenské hranice, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}} <ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Zastupoval som československý štát. Vyznanie|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Privatpress|miesto=Prešov|rok=2000|isbn=80-967053-0-X}}</ref>{{rp|224-232}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadaním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
==Ocenenie a kontroverzie==
Prezidentka [[Slovensko|Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] udelila [[8. máj|8. mája]] [[2022]] na návrh Nadácie Antona Tunegu Albertovi Púčikovi, Antonovi Tunegovi a Eduardovi Tesárovi [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy in memoriam ''„za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu“''. Toto rozhodnutie bolo kritizované historickou obcou, okrem iného preto, že antikomunistickí bojovníci Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár počas 2. svetovej vojny pôsobili proti [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]] a bojovali za obnovenie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. [[Zuzana Čaputová]] priznala, že pri vyznamenaní členov [[Biela légia (Slovensko)|Bielej légie]] in memoriam nastala chyba pri posudzovaní. {{Citát|V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.“|<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Čaputová priznala, že pri vyznamenaní členov Bielej légie in memoriam nastala chyba pri posudzovaní | url = https://dennikn.sk/minuta/2854685/ | dátum prístupu = 2022-05-18}}</ref>}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
edba7oj7on5898d68gq2gq2w1jfs810
8207555
8207552
2026-05-03T07:19:16Z
Martingazak
234259
Biela legia
8207555
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického a protičeskoslovenského odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi odboja proti komunizmu a proti obnovenej [[Tretia česko-slovenská republika|Československej republike]], ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protičeskoslovenských a protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alberta Púčika, ktorý opakovane prekračoval slovenské hranice, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref> Traja popravení bývajú označovaní za predstaviteľov ''„[[Biela légia (Slovensko)|Bielej légie]]“'', nakoľko spolupracovali s jej (neskorším) zakladateľom [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ale ''„[[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]“'' ako taká vznikla až koncom roku [[1949]] a v nasledujúcom roku začala z Rakúska na územie Slovenska pôsobiť prostredníctvom rovnomenného rozhlasového vysielača.<ref name="Varinsky">{{Citácia knihy|titul=Jozef Vicen a Biela légia|priezvisko=Varinský|meno=Vladimír|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela. Fakulta humanitných vied|rok=2003|isbn=80-8055-844-2}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}} <ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Zastupoval som československý štát. Vyznanie|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Privatpress|miesto=Prešov|rok=2000|isbn=80-967053-0-X}}</ref>{{rp|224-232}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadaním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
==Ocenenie a kontroverzie==
Prezidentka [[Slovensko|Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] udelila [[8. máj|8. mája]] [[2022]] na návrh Nadácie Antona Tunegu Albertovi Púčikovi, Antonovi Tunegovi a Eduardovi Tesárovi [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy in memoriam ''„za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu“''. Toto rozhodnutie bolo kritizované historickou obcou, okrem iného preto, že antikomunistickí bojovníci Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár počas 2. svetovej vojny pôsobili proti [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]] a bojovali za obnovenie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. [[Zuzana Čaputová]] priznala, že pri vyznamenaní členov [[Biela légia (Slovensko)|Bielej légie]] in memoriam nastala chyba pri posudzovaní. {{Citát|V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.“|<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Čaputová priznala, že pri vyznamenaní členov Bielej légie in memoriam nastala chyba pri posudzovaní | url = https://dennikn.sk/minuta/2854685/ | dátum prístupu = 2022-05-18}}</ref>}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
1yyznx4w8612f930tlj56snef9fgc3l
8207563
8207555
2026-05-03T07:41:18Z
Martingazak
234259
Ocenenie a kontroverzie
8207563
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi protikomunistického a protičeskoslovenského odboja
|dátum=[[10. máj|10.]]{{--}}[[21. máj]] [[1949]],<br/>
[[13. september|13.]]{{--}}[[16. september]] [[1950]] odvolacie konanie pred Najvyšším súdom
|obrázok=Anton_Tunega_1925_1951.png
|popis obrázka=[[Anton Tunega]], jeden z popravených
|štát=Československo
|miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]],<br/>Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]]
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2008|isbn=978-80-89335-09-1|url=https://www.upn.gov.sk/sk/robert-letz-odkaz-zivym-%E2%80%93-pripad-albert-pucik-a-spol/}}</ref>{{rp|146}}<br/>
* Albert Púčik doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* [[Anton Tunega]] doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Eduard Tesár doživotný trest, po odvolaní prokuratúry trest smrti,
* Ľudovít Gálik doživotný trest,
* ďalších 44 obžalovaných tresty odňatia slobody súhrnne 246 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|147}}, v odvolacom konaní 363 rokov<ref name="Letz"/>{{rp|156}}
* 12 osôb oslobodených (znášali však utrpenie vyšetrovacej väzby).
}}
'''Proces so skupinou „Albert Púčik a spol.“''' bol viacstupňový [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s príslušníkmi odboja proti komunizmu a proti obnovenej [[Tretia česko-slovenská republika|Československej republike]], ktorý vyvrcholil popravou Alberta Púčika, Eduarda Tesára a [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] [[20. február|20. februára]] [[1951]] na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave.{{#tag:ref|Začiatkom roku [[1951]] vrcholili na Slovensku najtvrdšie represívne opatrenia komunistického režimu proti svojim odporcom – [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|proces s biskupmi]], poprava príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jašku a Kalinaja]].|group=pozn.}} Albert Púčik a Anton Tunega mali za sebou pôsobenie v štruktúrach [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Do protičeskoslovenských a protikomunistických aktivít sa zapojili už v roku [[1945]] v skupine [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Štefana Chalmovského]].<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol.
|periodikum=Securitas Imperii
|priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Albert Púčik bol odsúdený na sedem mesiacov väzenia a šesť mesiacov v [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovnom tábore]], následne ušiel do Rakúska, kde sa zapojil do štruktúr slovenského exilu. [[Anton Tunega]] ostal pôsobiť v ilegalite, neskôr sa skontaktoval s priateľom Eduardom Tesárom, pracovníkom Povereníctve vnútra, ktorý mu poskytoval informácie o bezpečnostných zložkách. Tie prostredníctvom Alberta Púčika, ktorý opakovane prekračoval slovenské hranice, odovzdávali americkej vojenskej kontrarozviedke. Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a ďalších ich spolupracovníkov zatkli bezpečnostné zložky v januári [[1949]]. Po vyšetrovaní sprevádzanom fyzickým násilím boli v súdnom procese v máji [[1949]] odsúdení na doživotie. Bezpečnostné komisie KSČ v Bratislave a ÚV KSČ v Prahe žiadali trest smrti. Ministerstvo spravodlivosti ČSR preto inštruovalo generálnu prokuratúru, aby pre štyroch obvinených žiadala trest smrti s tým, že Ľ. Gálikovi bude potvrdený doživotný trest väzenia. Najvyšší súd splnil požiadavky komunistických orgánov a odsúdil Alberta Púčika, [[Anton Tunega|Antona Tunegu]], Eduarda Tesára na trest smrti. Žiadosti o milosť prezident [[Klement Gottwald]] zamietol. Poprava bola vykonaná [[20. február|20. februára]] [[1951]] v Bratislave.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70 rokov od popravy Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/70-rokov-od-popravy-alberta-pucika-antona-tunegu-a-eduarda-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2026-02-20}}</ref> Traja popravení bývajú označovaní za predstaviteľov ''„[[Biela légia (Slovensko)|Bielej légie]]“'', nakoľko spolupracovali s jej (neskorším) zakladateľom [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ale ''„[[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]]“'' ako taká vznikla až koncom roku [[1949]] a v nasledujúcom roku začala z Rakúska na územie Slovenska pôsobiť prostredníctvom rovnomenného rozhlasového vysielača.<ref name="Varinsky">{{Citácia knihy|titul=Jozef Vicen a Biela légia|priezvisko=Varinský|meno=Vladimír|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela. Fakulta humanitných vied|rok=2003|isbn=80-8055-844-2}}</ref>
==Aktivity protikomunistického odboja==
Odpor proti obnovenej Československej republike a nastupujúcemu komunistickému režimu sa u Alberta Púčika a Antona Tunegu začal formovať už bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z [[Motešice|Dolných Motešíc]], kde sa už v detstve spriatelili, a neskôr sa ich okruh rozšíril o Eduarda Tesára. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium, kde sa formovalo ich národné a kresťanské myslenie, a pôsobili v katolíckom skautingu. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] sa zapojili aj do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], pričom navštevovali Vyššiu vodcovskú školu [[Hlinkova mládež|HM]] v Bratislave. Tesár bol z organizácie neskôr vylúčený pre pasivitu. V prostredí [[Hlinkova mládež|HM]] sa stretli aj s [[Jozef Vicen|Jozefom Vicenom]], ktorý pôsobil na spravodajskom oddelení Hlavného veliteľstva [[Hlinkova mládež|HM]] a mal kontakty na nemecké spravodajské zložky.<ref name="upn2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-februar-1951-poprava-aktivistov-protikomunistickeho-odboja-a-pucika-a-tunegu-a-e-tesara/ | dátum prístupu = 2026-05-02 | dátum vydania = 2021-03-08}}</ref>
===Skupina Štefana Chalmovského===
{{Hlavný článok|Proces Štefan Chalmovský a spol.}}
Po roku [[1945]] sa Tunega a Púčik zapojili do [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|skupiny Štefana Chalmovského]], vzniknutej na báze bývalého spravodajského oddelenia HM. Ich program bol zameraný proti komunizmu, na zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti a obnovu demokratického zriadenia, pričom sa odvolávali na učenie pápeža Pia XII. Uvažovali o obnove slovenského štátu buď v rámci federatívnej Československej republiky, alebo širšieho stredoeurópskeho zväzku. Súčasne odmietali nacizmus aj komunizmus, pričom komunizmus vnímali ako aktuálnu hrozbu.<ref name="Medvecky"/>
Koncom roku [[1945]] bola [[Proces Štefan Chalmovský a spol.|Chalmovského skupina]] odhalená a Púčik bol zatknutý, zatiaľ čo Tunega prešiel do ilegality. Púčik bol v roku [[1946]] odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si postupne odpykával vo väzení a v pracovnom tábore. Po prepustení sa rozhodol odísť do zahraničia a zapojiť sa do exilového odporu. Eduard Tesár v tom čase pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra.<ref name="Medvecky"/>
===Činnosť pre americkú CIC===
V zahraničí sa formovali slovenské exilové skupiny zjednotené odporom proti komunizmu, no rozdelené vnútornými spormi. Jednou z nich bol Slovenský revolučný odboj, ktorý spolupracoval s americkou kontrarozviedkou CIC. V tomto rámci Jozef Vicen organizoval spravodajskú sieť napojenú na Slovensko. Púčik pôsobil ako kuriér, Tunega ako ilegálny spolupracovník a Tesár ako zdroj informácií z prostredia povereníctva vnútra. Do siete patril aj Ľudovít Gálik a ďalšie kontakty z prostredia armády a civilného života.<ref name="upn2"/>
V rokoch [[1947]]{{--}}[[1949]] absolvoval Púčik šesť ciest na Slovensko, z ktorých väčšina bola úspešná. Získané informácie odovzdával cez [[Jozef Vicen|Vicena]] CIC, avšak ich význam bol podľa neskorších zistení často nadhodnotený. Mnohé kontakty mali skôr osobný než spravodajský charakter. Všetky tieto aktivity sa stali základom neskorších vyšetrovaní a politických procesov, ktoré neskôr postihli hlavných účastníkov siete.<ref name="upn2"/>
===Infiltrácia skupiny===
Činnosť A. Púčika neostala utajená. V priebehu roka [[1948]] sa o nej dozvedal čoraz širší okruh osôb, vrátane tých, ktoré nepatrili do jeho spravodajskej siete. Nebezpečné boli aj časté kontakty s rodinou či budovanie siete z osôb napojených na VVŠ HM alebo bývalé spravodajské štruktúry, ktoré už boli v hľadáčiku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. Púčik, A. Tunega ani J. Vicen neboli profesionálni spravodajcovia, skôr idealisti usilujúci sa pomôcť krajine. Napriek tomu sa im určitý čas darilo unikať pozornosti, aj v dôsledku nedostatočnej konsolidácie bezpečnostného aparátu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Letz"/>{{rp|119}}
Významnú úlohu zohralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|vojenské obranné spravodajstvo (OBZ)]]. Už [[25. august|25. augusta]] [[1948]] získalo informáciu o ilegálnej skupine v Bratislave. Na jej odhalení sa podieľal agent OBZ J. Divinec, ktorý prenikol medzi členov skupiny cez kontakty vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Postupne si získal dôveru rodiny Brúderovcov zapojenej do odbojových aktivít a identifikoval Púčika ako kľúčovú osobu.<ref name="Letz"/>{{rp|121}}
Pri stretnutiach v novembri a decembri [[1948]] Púčik Divinca informoval o svojej činnosti, odovzdával mu mikrofilmy a žiadal pomoc pri zabezpečení techniky i kontaktov. Divinec pritom pôsobil ako dvojitý agent a všetky informácie odovzdával svojmu nadriadenému A. Takáčovi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] následne sledovalo Púčikove pohyby v Bratislave i vo Vajnoroch a postupne mapovalo jeho sieť.<ref name="Letz"/>{{rp|125-126}}
==Zatknutie a väzba==
Plán [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] pokračovať v operatívnej hre s cieľom odhaliť širšie kontakty bol prerušený potom, ako [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla [[21. december|21. decembra]] [[1948]] istého J. Závaďana.{{#tag:ref|J. Závaďan koncom roka 1948 dvakrát ilegálne prešiel do Rakúska, kam previedol niekoľko osôb, no od začiatku konal v súlade s inštrukciami J. Divinca, ktorý vystupoval ako jeho známy, v skutočnosti však plnil úlohy agenta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]]. J. Závaďan bol odsúdený senátom Štátneho súdu v Bratislave 16. 6. 1949 na 6 rokov väzenia. Najvyšší súd v Prahe však po odvolaní vyniesol 10. 3. 1950 nový rozsudok 12 rokov väzenia.<ref name="Letz"/>{{rp|127}}|group=pozn.}} Hrozilo odhalenie Divinca, preto sa bezpečnostné orgány rozhodli konať. Po koordinácii [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Púčik [[4. január|4. januára]] [[1949]] zatknutý vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]] spolu s T. Brúderovou a J. Brúderom.<ref name="Letz"/>{{rp|128}}
Zaistením A. Púčika, T. Brúderovej a J. Brúdera sa začala rozsiahla akcia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím názvom ''„Gumený čln“''. Po prvom Púčikovom výsluchu sa uskutočnili desiatky ďalších zatknutí. Púčik uviedol kontakty na [[Jozef Vicen|J. Vicena]], J. Mikulu, O. Čačka a spoluprácu s A. Tunegom. Spomenul aj prepojenia na pasové oddelenie povereníctva vnútra a ŠtB v Trenčíne (J. Čerstvík). Priznal získavanie správ o tankovom vojsku od Ľ. Gálika a sprostredkované informácie od Ladislava Mikláša. Keďže [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] disponovala mikrofilmami, materiálmi zaistenými u Púčika a poznatkami zo sledovania, vyšetrovanie postupovalo rýchlo.<ref name="Letz"/>{{rp|129}}
Už [[5. január|5. januára]] [[1949]] boli zatknutí I. Danák, V. Franko, O. Štrbák, Šuman a M. Gloger. Ďalšie zatýkanie bolo spočiatku obmedzené, aby sa neohrozilo zadržanie [[Anton Tunega|A. Tunegu]]. Ten bol zadržaný [[7. január|7. januára]] [[1949]] v [[Trenčín|Trenčíne]], čím sa začala likvidácia celej siete. Do [[8. január|8. januára]] bolo zatknutých 18 osôb. Po výsluchu Tunegu bol za „hlavného agenta“ označený P. Cintavý. Tunega vypovedal aj o spolupráci s E. Tesárom, ktorého charakterizoval ako zdržanlivého, a o spojení cez Ota Čajku.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Počet zaistených rýchlo rástol: k [[11. január|11. januáru]] [[1949]] bolo zaistených 38 osôb, k [[12. január|12. januáru]] 41, k [[16. január|16. januáru]] 57 a k [[18. január|18. januáru]] 68. Celkovo bolo zatknutých 76 osôb rôzneho sociálneho zloženia – inžinieri, vysokoškoláci, štátni zamestnanci, dôstojníci, rehoľníci či ženy v domácnosti. Trom osobám sa podarilo uniknúť (napr. T. Pekarovič do Rakúska), ďalší boli zadržaní pri pokuse o útek. Išlo o najväčšiu akciu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] po [[Februárový prevrat|februári 1948]]. Väčšinu tvorila katolícka inteligencia, ktorú [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] interpretovala ako „maloburžoáznu reakciu“ s cieľom obnoviť Slovenský štát. V skutočnosti cieľom skupiny bolo odstránenie komunistického režimu a perspektíva demokratického Slovenska.<ref name="Letz"/>{{rp|130}}
Prípad bol propagandisticky využitý. Denník [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] informoval [[23. január|23. januára]] [[1949]] o „rozsiahlej špionážnej sieti“ napojenej na americkú spravodajskú službu a emigráciu, pričom hlavným organizátorom mal byť [[Jozef Vicen]]. O dva dni neskôr nasledoval ideologicky ladený článok. O ďalšom priebehu verejnosť informovaná nebola.
Vyšetrovanie sledovali najvyšší predstavitelia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], najmä O. Valášek a [[Štefan Bašťovanský|Š. Bašťovanský]]. Správy upozorňovali na prenikanie ilegálnych skupín do [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] a zdôrazňovali potrebu „ostražitosti“. Diskusie v strane sa dotkli aj otázky frakcií, ktoré oficiálne popierali predstavitelia okolo [[Gustáv Husák|G. Husáka]].<ref name="Letz"/>{{rp|133}}
Vyšetrovanie viedlo KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. Medzi vyšetrovateľmi boli I. Čapla, P. Znachor, [[Rudolf Lančarič|R. Lančarič]] a ďalší. Cieľom výsluchov nebolo objektívne zistenie skutkov, ale vynútenie priznaní, často za použitia fyzického a psychického násilia. Svedectvá hovoria o bití, vyhrážkach rodine či nútení podpisovať vykonštruované výpovede. V. Franko opísal bitie a hrozby voči tehotnej manželke, J. Prokop žiadal liečenie po zraneniach a F. Daučík utrpel otras mozgu. P. Cintavý uviedol, že zápisnice boli diktované a podpisované pod nátlakom.<ref name="Letz"/>{{rp|134}}
Aj A. Púčik priznal, že vypovedal zo strachu pred bitkou. Rehoľníčka M. A. Krajčová na súde odvolala výpoveď, pričom čelila nátlaku prokurátora [[Anton Rašla|A. Rašlu]]. Kľúčové boli rozsiahle výpovede Púčika a Tunegu (po 110 strán), ktoré mali diskreditovať ostatných. Formálne obsahovali tvrdenie o dobrovoľnosti, v skutočnosti však vznikli pod nátlakom a slúžili ako základ pre ďalšie vyšetrovanie.<ref name="Letz"/>{{rp|135}}
Zaistení boli [[25. január|25. januára]] [[1949]] presunutí do väzenia Štátneho súdu v Bratislave, ďalší vo februári. Napriek tomu pokračovali výsluchy. Po čase mohli posielať cenzurované listy. Púčikov list rodine vyjadruje zúfalstvo, pocit opustenosti, ale aj nádej v Boha. Vyšetrujúci sudcovia (P. Kešiar, Š. Breier) mali formálne zabezpečiť zákonnosť prípravného konania, no v praxi sa opierali o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. E. Tesár uviedol, že sudca zapísal výpoveď podľa policajných protokolov.<ref name="Letz"/>{{rp|136}}
==Proces==
Príprava procesu so skupinou A. Púčik a spol. prebiehala v období [[Studená vojna|studenej vojny]] a vyhrotených vzťahov medzi Východom a Západom. Tento konflikt sa odrazil aj vo vnútropolitickom vývoji Československa. V novembri [[1948]] schválil [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe politickú líniu upevnenia moci „pracujúceho ľudu“ vedeného komunistickou stranou, smerujúcu k diktatúre proletariátu. Na [[9. zjazd KSČ|9. zjazde KSČ]] ([[25. máj|25.]]{{--}}[[29. máj|29. mája]] [[1949]]) bola táto línia potvrdená ako „generálna línia“ budovania socializmu. [[Klement Gottwald]] pritom zdôraznil potrebu odhaľovať a likvidovať „reakčné“ a „protištátne“ živly.
Tento kurz zásadne ovplyvnil činnosť bezpečnostných a justičných orgánov a priamo determinoval aj prípad A. Púčik a spol. Vzhľadom na rozsah prípadu a jeho politický význam bola príprava obžaloby zverená dôveryhodnej osobe režimu – plk. just. JUDr. [[Anton Rašla|Antonovi Rašlovi]]. Ten podal obžalobu [[12. apríl|12. apríla]] [[1949]] na Štátny súd v Bratislave. 62 osôb bolo obžalovaných z vyzvedačstva, vojenskej zrady, vyzradenia štátneho tajomstva, falšovania listín, združovanie proti štátu a úklady proti republike podľa zákona č. 231/1948 Zb. Obžaloba bola členená podľa väzieb na A. Púčika, A. Tunegu a Ľ. Gálika. Opierala sa najmä o materiály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a výpovede získané nátlakom. Obžalovaní boli prezentovaní ako organizovaná špionážna sieť spolupracujúca so zahraničím, hoci reálne išlo často o málo koordinované aktivity s nízkou profesionalitou. Svedčí o tom aj charakter získaných informácií a nízka miera organizovanosti skupiny.<ref name="Letz"/>{{rp|139}}{{#tag:ref|Z právneho hľadiska bolo ich konanie posudzované ako trestná činnosť podľa vtedajších zákonov slúžiacich na ochranu komunistického režimu a potláčanie opozície. Zákon č. 231/1948 Zb. zavádzal mimoriadne prísne tresty. Po roku [[1945]] vznikol autoritatívny režim bez reálnej opozície, s obmedzovaním občianskych práv a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa režim otvorene zmenil na komunistický. Protikomunistický odboj bol z morálneho hľadiska odôvodniteľný, keďže smeroval k obnove slobody a demokracie. Problémom však bola čiastočná kontinuita niektorých účastníkov s režimom prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Nemožno však celý odboj zjednodušene označiť za „ľudácky“. Skupina J. Mikulu a [[Jozef Vicen|J. Vicena]] sa snažila konať nezávisle od radikálnych exilových kruhov a orientovala sa skôr na umiernené riešenia, čo naznačuje aj nepriamy vzťah ku [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]]. Časť odboja presadzovala slovenskú samostatnosť v rámci federácie, čím sa dostávala do konfliktu s jednotou štátu. Vznikla tak dilema medzi právom na sebaurčenie a zachovaním spoločného štátu. Obe koncepcie – slovenská aj československá – boli legitímne, pokiaľ smerovali k odstráneniu totalitného režimu.<ref name="Letz"/>{{rp|140}}|group=pozn.}}
Okruh obžalovaných zahŕňal príbuzných, priateľov i osoby, ktoré len neoznámili kontakt s Púčikom alebo Tunegom. Finančná pomoc emigrantom bola kvalifikovaná ako podpora nepriateľa. Aj poskytovanie verejne dostupných informácií bolo kvalifikované ako prezradenie štátneho tajomstva. Mikrofilmy od [[Jozef Vicen|J. Vicena]] obsahovali prevažne súkromné listy a otázky rôzneho charakteru, pričom boli často nečitateľné a nevyužité. Napriek tomu slúžili ako dôkazný materiál. Dôkazový materiál odhaľoval represívny charakter režimu, ako aj amatérsky charakter protikomunistickej rezistencie, ktorá vznikala v podmienkach obmedzených možností a silného tlaku bezpečnostných orgánov.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Hlavné pojednávanie v prípade ''„A. Púčik a spol.“'' bolo určené na [[10. máj|10. mája]] [[1949]] v Justičnom paláci v Bratislave. Pôvodne mal senátu predsedať plk. just. Otakar Matoušek, no [[26. apríl|26. apríla]] [[1949]] bol nahradený pplk. just. Dr. Ladislavom Breuerom. Výber sudcov s vojenskými hodnosťami súvisel s charakterom obžaloby i s tým, že medzi obžalovanými bolo viacero vojenských osôb. Neprítomnosť Tibora Pekaroviča a Vojtecha Hympána viedla k vylúčeniu ich vecí na urýchlenie konania.<ref name="Letz"/>{{rp|142}}
Proces prebiehal v kontexte zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., ktoré umožňovali tvrdú represiu. Súdnictvo sa stávalo nástrojom politickej moci. Napriek zachovaniu niektorých formálnych prvkov právneho štátu sa uplatňovali totalitné praktiky: nátlak pri výsluchoch, obmedzenie obhajoby či zásahy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
Pojednávanie sa konalo [[10. máj|10.]]{{--}}[[13. máj|13. mája]] a [[17. máj|17.]]{{--}}[[18. máj|18. mája]] [[1949]]. Senát tvorili predseda Ladislav Breuer, sudcovia z povolania Pavol Korbuly, Ivan Kleskeň, [[prísediaci|sudcovia z ľudu]] Alojz Štuk a Juraj Pivoluska, prokurátorom bol plk. just. [[Anton Rašla]]. Prítomných bolo 60 obžalovaných. Na návrh prokurátora bola verejnosť počas dokazovania vylúčená. Zápisnica zachytáva priebeh len čiastočne, no je hodnovernejšia než vyšetrovacie protokoly.
Svedectvá poukazujú na zlý zdravotný stav niektorých obžalovaných i na tvrdé vystupovanie prokurátora. [[Anton Rašla]] podľa výpovedí vystupoval autoritatívne, zastrašoval obžalovaných a odmietal korekcie výpovedí. Obžalovaní reagovali rôzne – niektorí odmietali obvinenia, iní boli pod tlakom vyšetrovania. Obhajcovia boli skôr pasívni, hoci miestami žiadali miernejšie tresty.<ref name="Letz"/>{{rp|143}}
Porada senátu o rozsudkoch prebiehala [[19. máj|19.]]{{--}}[[20. máj|20. mája]] [[1949]]. V šiestich prípadoch sa názory líšili: sudcovia z ľudu navrhovali tresty smrti, zatiaľ čo sudcovia z povolania preferovali dlhoročné tresty alebo doživotie.{{#tag:ref|Milan Gloger: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 18 rokov trestnice; Anton Tunega: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice; Dr. Pavel Cintavý: sudcovia z ľudu navrhovali trest smrti, sudcovia z povolania 30 rokov trestnice; Jozef Kovarský: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu 25 rokov trestnice; Eduard Tesár: sudca z ľudu Alojz Štuk navrhoval trest smrti, ostatní členovia senátu trest doživotnej trestnice.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Tento rozpor naznačoval politický tlak na sprísnenie trestov.<ref name="Letz"/>{{rp|146}}
Rozsudok bol vyhlásený [[21. máj|21. mája]] [[1949]]. Odsúdených bolo 48 osôb, 12 bolo oslobodených. Najvyššie tresty – doživotie – dostali A. Púčik, A. Tunega, E. Tesár a Ľ. Gálik, ostatní boli odsúdení spolu na 246 rokov väzenia. Súd zdôvodnil miernejšie tresty oproti trestu smrti najmä doznaním, kajúcnosťou a ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami. V prípade E. Tesára zohral úlohu aj jeho zlý zdravotný stav.<ref name="Letz"/>{{rp|147}}
==Odvolacie konanie a poprava==
Po vyhlásení rozsudku v prípade A. Púčik a spol. zástupca Štátnej prokuratúry [[Anton Rašla|A. Rašla]] podal odvolanie (v prípade A. Tunegu a E. Tesára okamžite), čo sa stalo predmetom spornej interpretácie. Časť publicistiky ho považuje za spoluzodpovedného za sprísnenie trestov až na trest smrti, iní jeho podiel relativizujú. [[Anton Rašla|Rašla]] sám zodpovednosť odmietal a argumentoval, že konal podľa pokynov nadriadených a v rámci obmedzených možností totalitného systému.<ref name="Letz"/>{{rp|148}} <ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Zastupoval som československý štát. Vyznanie|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Privatpress|miesto=Prešov|rok=2000|isbn=80-967053-0-X}}</ref>{{rp|224-232}}
[[Štátna bezpečnosť]] však nebola spokojná ani s oslobodzujúcimi rozsudkami a [[23. máj|23. mája]] [[1949]] navrhla zaradenie oslobodených osôb do táborov nútených prác (TNP), čo komisia KNV v Bratislave [[30. máj|30. mája]] [[1949]] schválila. Odsúdených následne eskortovali do väzníc v [[Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilava|Ilave]], kde pracovali v dielňach a mali obmedzené kontakty s rodinou.<ref name="Letz"/>{{rp|149}}
Odvolacie konanie sa vlieklo pre procesné i politické dôvody, vrátane reorganizácie justície a čistiek v roku [[1950]], zároveň [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dúfala, že sa jej ešte podarí zaistiť [[Jozef Vicen|J. Vicena]].<ref name="Letz"/>{{rp|152}} Medzitým sa prípad stal predmetom politického rozhodovania. Dňa [[21. jún|21. júna]] [[1950]] [[bezpečnostná päťka]] Krajského výboru [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] v Bratislave odporučila tresty smrti pre hlavných obžalovaných ako odstrašujúci príklad. Toto stanovisko schválila aj bezpečnostná komisia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] v Prahe na zasadnutí [[18. júl|18. júla]] [[1950]].<ref name="Letz"/>{{rp|154}}{{#tag:ref|Za schválenie trestu smrti sú zodpovední: Ladislav Kopřiva, minister národnej bezpečnosti, Václav Nosek, minister vnútra, Josef Pavel, námestník ministra vnútra, Štefan Rais, minister spravodlivosti, Osvald Závodský, veliteľ [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] a pracovník aparátu ÚV KSČ Vyškovský. Zasadnutia sa nezúčastnili a ospravedlnili sa: predseda bezpečnostnej komisie ÚV KSČ a generálny tajomník KS [[Rudolf Slánský]], minister národnej obrany [[Alexej Čepička]] a vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb.<ref name="Letz"/>{{rp|154}}|group=pozn.}}
Odvolacie konanie bolo zahájené [[13. september|13. septembra]] [[1950]]. Súdny senát tvorili predseda Dr. Eugen Wagner, členovia senátu František Budil, Jaroslav Hrbek (sudcovia z ľudu), František Krajíček (referent), Dezider Szabó, pplk. Dr. Václav Vydra, skpt. Dr. Jiří Rumler. Prítomných bolo 30 obžalovaných, odsúdených prvostupňovým rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave. Chýbali odsúdení na najvyššie tresty A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o manipuláciu, ktorá mala zabrániť účinnejšej obrane tejto trojice obžalovaných. Zastupovali ich tu iba ich ex of o určení obhajcovia. Najvyšší súd v Prahe napokon [[16. september|16. septembra]] [[1950]] vyniesol rozsudok v súlade s politickým zadaním: A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár boli odsúdení na trest smrti, Ľ. Gálik na doživotie. Ostatným obžalovaným boli tresty výrazne zvýšené, celkovo na 363 rokov väzenia, spolu s konfiškáciou majetku a stratou občianskych práv.<ref name="Letz"/>{{rp|155}}
Po vynesení rozsudku smrti podali A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] žiadosti o milosť prezidentovi [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]]. Vo svojich podaniach vyjadrovali ľútosť a zdôrazňovali, že konali pod tlakom [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Tunega poukazoval na závislosť od [[Jozef Vicen|Vicena]] a hrozby, Púčik uvádzal donútenie k protištátnej činnosti. Tesár argumentoval aj vážnym zdravotným stavom. Posudky väzenskej správy síce hodnotili správanie odsúdených pozitívne, no milosť neodporučili.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}
Dňa [[18. november|18. novembra]] [[1950]] sa žiadosťami zaoberal senát Štátneho súdu v Bratislave{{#tag:ref|Senát zasadal v zložení: predseda: plk. Dr. L. Breuer, členovia: Pavol Korbuly, Dr. Štefan Breier (sudcovia z povolania), Matej Župančič, František Puškáč (sudcovia z ľudu), zástupca prokuratúry: Dr. Vojtech Hetenyi.<ref name="Letz"/>{{rp|157}}|group=pozn.}}, ktorý ich zamietol; iba sudca Dr. Štefan Breier hlasoval za udelenie milosti. Rodiny odsúdených zároveň podnikali vlastné kroky, obracali sa na prezidenta i ministerstvo spravodlivosti, no bez úspechu.<ref name="Letz"/>{{rp|158}}
Najvyšší súd v Prahe{{#tag:ref|Senát Najvyššieho súdu v Prahe zasadal v zložení predseda senátu: Dr. Eugen Wagner, prísediaci: Jaroslav Huptich, Dr. Ladislav Kolář (obaja sudcovia z ľudu), Dr. Krajíček, Dr. Dezider Szabó, Dr. Bohuslav Vališ, Dr. Jozef Doškár (sudcovia z povolania), zástupca Generálnej prokuratúry: Dr. Ladislav Holubec.<ref name="Letz"/>{{rp|159}}|group=pozn.}} [[2. január|2. januára]] [[1951]] takisto neodporučil milosť. Ministerstvo spravodlivosti následne predložilo prezidentovi návrh na jej zamietnutie, zdôvodnený ideologickou argumentáciou o ''„protištátnej činnosti“'' a spolupráci so zahraničím. Prezident [[Klement Gottwald]] [[10. február|10. februára]] [[1951]] žiadosti definitívne zamietol.<ref name="Letz"/>{{rp|159-160}}
Poprava bola stanovená na [[20. február|20. februára]] [[1951]]. Odsúdených previezli do Bratislavy, kde im [[19. február|19. februára]] oznámili zamietnutie milosti. Po rozlúčke s rodinami a náboženskej príprave boli [[20. február|20. februára]] v ranných hodinách popravení: E. Tesár o 4.25 h, A. Tunega o 4.50 h a A. Púčik o 5.19 h. Telá neboli vydané rodinám. Pochovali ich [[21. február|21. februára]] [[1951]] na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]] za obmedzenej účasti príbuzných.<ref name="Letz"/>{{rp|161}}
==Rehabilitácia==
Pamiatka troch popravených – A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára – sa počas komunistického režimu nesmela verejne pripomínať a udržiavala sa najmä v rodinnom prostredí. Významnú úlohu zohral Dr. Blažej Belák. V polovici 80. rokov 20. storočia sa prípadom začal zaoberať slovenský disent; [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]] a Martin Lauko získali informácie od [[Jozef Vicen|J. Vicena]]. Lauko ich publikoval v samizdate Hlas Slovenska a časopise Zrno.
Po roku 1989 boli A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár rehabilitovaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. Dňa [[22. február|22. februára]] [[1991]] sa konala výstava ''„Svedectvo troch krížov“'' za účasti [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] a Júliusa Porubského. V Trenčíne bola odhalená pamätná tabuľa. V roku 1992 vznikla Nadácia Antona Tunegu s cieľom podporovať a vyzdvihovať rozvoj a posilňovanie demokracie, kultúry a vzdelávania.<ref name="Letz"/>{{rp|170}}
==Ocenenie a kontroverzie==
Prezidentka [[Slovensko|Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] udelila [[8. máj|8. mája]] [[2022]] na návrh Nadácie Antona Tunegu Albertovi Púčikovi, Antonovi Tunegovi a Eduardovi Tesárovi [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy in memoriam ''„za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu“''. Toto rozhodnutie bolo kritizované časťou historickej obce, okrem iného preto, že antikomunistickí bojovníci Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár počas 2. svetovej vojny pôsobili proti [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]] a bojovali za obnovenie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. [[Zuzana Čaputová]] priznala, že pri vyznamenaní členov [[Biela légia (Slovensko)|Bielej légie]] in memoriam nastala chyba pri posudzovaní. {{Citát|V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.“|<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Čaputová priznala, že pri vyznamenaní členov Bielej légie in memoriam nastala chyba pri posudzovaní | url = https://dennikn.sk/minuta/2854685/ | dátum prístupu = 2022-05-18}}</ref>}}
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Anton Rašla]]
{{Komunistická strana Československa}}
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Púčik]]
[[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
[[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1949 na Slovensku]]
dw1hriz09dgmzdiqge4bi03kfe5kt20
Vratislav Maňák
0
749600
8207396
2026-05-02T20:08:06Z
Luketheslovak
200569
Založenie novej stránky
8207396
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spisovateľ|meno=Vratislav Maňák|popis osoby=český spisovateľ a literárny historik|dátum narodenia=1988|miesto narodenia=Planá|národnosť=česká|alma mater=[[Univerzita Karlova]]|portál1=}}
[[PhDr.]] '''Vratislav Maňák''' (*[[1988]], [[Planá (okres Tachov)|Planá]], [[Česko|Česká republika]]) je český [[spisovateľ]], [[novinár]], [[Literárna história|literárny historik]] a vyučujúci na [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity|Fakulte sociálnych vied]] [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Maňák|meno=Vratislav|titul=S Wittgensteinem v gay sauně|vydanie=1|vydavateľ=Host|miesto=Brno|rok=2026|isbn=978-80-275-2844-8|jazyk=český}}</ref> Vyštudoval žurnalistiku a medikálne štúdia.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák: Jak je důležité míti Olega... | url = https://www.mac365.cz/vratislav-manak-jak-je-dulezite-miti-olega/t1678 | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LinkedIn: Vratislav Maňák | url = https://www.linkedin.com/in/vratislav-ma%C5%88%C3%A1k-0084835a/ | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref>
== Literatúra ==
* 2011: Šaty z igelitu - súbor poviedok, vydavateľstvo Host,<ref name=":0" /><ref name=":1" />
* 2014: Muž z hodin,<ref name=":1" />
* 2016: O Nebesáři,<ref name=":1" />
* 2016: Rubikova kostka<ref name=":1" /> - román<ref name=":0" />
* 2016: Expedice z pohlednice,<ref name=":1" />
* Smrt staré Maši<ref name=":0" />
* Co se skrývá pod břečťanem<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák | url = https://www.knihydobrovsky.cz/autori/manak-vratislav-149661 | vydavateľ = Knihy Dobrovský | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | priezvisko = KnihyDobrovsky.cz}}</ref>
* Orchestrace jedné denunciace<ref name=":2" /> vydavateľstvo Karolinum,
* 2026: S Wittgensteinem v gay sauně - sociologické reportáže<ref name=":0" />
== S Wittgensteinem v gay sauně ==
S Wittgensteinem v gay sauně je sociologická publikácia Vratislava Maňáka rozoberajúca stav LGBT+ komunity.<ref name=":0" /> Venuje sa kúpeľom v Budapešti, saune vo Viedni, Dúhovému pochodu v Bratislave, Mahenovmu divadlu v Brne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozčiluje mě způsob, jak se o homosexualitě mluví, říká spisovatel Maňák | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/kultura/rozciluje-me-zpusob-jak-se-o-homosexualite-mluvi-rika-spisovatel-manak-371158 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | meno = Filip | priezvisko = Karban}}</ref>
{{Citát|Hľadám jazyk pre niečo, o čom sa nemá hovoriť z morálnych dôvodov, ktoré prikazuje svet noriem, ktorý som si sám nevybral. Skúšam prekročiť to cudné ticho, ktoré okolo vystavala moc, aby za neho mohla rovnopohlavné zážitky zapudiť.}}
=== Héřin únos Ganyméda ===
V kapitole Héřin únos Ganyméda kritizuje súčasný stav [[LGBT|LGBT+ komunity]] na Slovensku, podrobne opisuje degradáciu pochodu hrdosti na Slovensku ([[Dúhový PRIDE Bratislava|Dúhový Pride]] v Bratislave) na konsenzuálne a neprovokujúce defilé.<ref name=":0" /> Kritizuje potrebu slovenskej LGBT+ komunity splynúť s majoritou a cielenie na rovnakosť členov minority a majority namiesto potrebnej rovnosti.<ref name=":0" /> Všíma si potrebu Slovákov po rodinnom a komunitnom živote ako dôsledok absencie a emigrácie intelektuálnych a podnikateľských elít v minulosti.<ref name=":0" />
=== S Wittgensteinem v gay sauně ===
Rovnomenná kapitola nesúca názov S Wittgensteinem v gay sauně reflektuje návštevu gay sauny Kaiserbründl vo Viedni fiktívne z možného pohľadu filozofa a gaya [[Ludwig Wittgenstein|Ludwiga Wittgensteina]].<ref name=":0" />
=== Son regina! ===
Kapitola Son regina! (syn kráľovnej) nesie podtitul O moci kráľovien a gayoch v opere.<ref name=":0" />
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Spisovatelia]]
cxyv5o5pgqvc16txp3m5lu06cjg9feh
8207398
8207396
2026-05-02T20:08:51Z
Luketheslovak
200569
8207398
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spisovateľ|meno=Vratislav Maňák|popis osoby=český spisovateľ a literárny historik|dátum narodenia=1988|miesto narodenia=Planá, [[Česká republika]]|národnosť=česká|alma mater=[[Univerzita Karlova]]|portál1=|obrázok=Vratislav Maňák 2012 B.jpg}}
[[PhDr.]] '''Vratislav Maňák''' (*[[1988]], [[Planá (okres Tachov)|Planá]], [[Česko|Česká republika]]) je český [[spisovateľ]], [[novinár]], [[Literárna história|literárny historik]] a vyučujúci na [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity|Fakulte sociálnych vied]] [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Maňák|meno=Vratislav|titul=S Wittgensteinem v gay sauně|vydanie=1|vydavateľ=Host|miesto=Brno|rok=2026|isbn=978-80-275-2844-8|jazyk=český}}</ref> Vyštudoval žurnalistiku a medikálne štúdia.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák: Jak je důležité míti Olega... | url = https://www.mac365.cz/vratislav-manak-jak-je-dulezite-miti-olega/t1678 | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LinkedIn: Vratislav Maňák | url = https://www.linkedin.com/in/vratislav-ma%C5%88%C3%A1k-0084835a/ | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref>
== Literatúra ==
* 2011: Šaty z igelitu - súbor poviedok, vydavateľstvo Host,<ref name=":0" /><ref name=":1" />
* 2014: Muž z hodin,<ref name=":1" />
* 2016: O Nebesáři,<ref name=":1" />
* 2016: Rubikova kostka<ref name=":1" /> - román<ref name=":0" />
* 2016: Expedice z pohlednice,<ref name=":1" />
* Smrt staré Maši<ref name=":0" />
* Co se skrývá pod břečťanem<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák | url = https://www.knihydobrovsky.cz/autori/manak-vratislav-149661 | vydavateľ = Knihy Dobrovský | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | priezvisko = KnihyDobrovsky.cz}}</ref>
* Orchestrace jedné denunciace<ref name=":2" /> vydavateľstvo Karolinum,
* 2026: S Wittgensteinem v gay sauně - sociologické reportáže<ref name=":0" />
== S Wittgensteinem v gay sauně ==
S Wittgensteinem v gay sauně je sociologická publikácia Vratislava Maňáka rozoberajúca stav LGBT+ komunity.<ref name=":0" /> Venuje sa kúpeľom v Budapešti, saune vo Viedni, Dúhovému pochodu v Bratislave, Mahenovmu divadlu v Brne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozčiluje mě způsob, jak se o homosexualitě mluví, říká spisovatel Maňák | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/kultura/rozciluje-me-zpusob-jak-se-o-homosexualite-mluvi-rika-spisovatel-manak-371158 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | meno = Filip | priezvisko = Karban}}</ref>
{{Citát|Hľadám jazyk pre niečo, o čom sa nemá hovoriť z morálnych dôvodov, ktoré prikazuje svet noriem, ktorý som si sám nevybral. Skúšam prekročiť to cudné ticho, ktoré okolo vystavala moc, aby za neho mohla rovnopohlavné zážitky zapudiť.}}
=== Héřin únos Ganyméda ===
V kapitole Héřin únos Ganyméda kritizuje súčasný stav [[LGBT|LGBT+ komunity]] na Slovensku, podrobne opisuje degradáciu pochodu hrdosti na Slovensku ([[Dúhový PRIDE Bratislava|Dúhový Pride]] v Bratislave) na konsenzuálne a neprovokujúce defilé.<ref name=":0" /> Kritizuje potrebu slovenskej LGBT+ komunity splynúť s majoritou a cielenie na rovnakosť členov minority a majority namiesto potrebnej rovnosti.<ref name=":0" /> Všíma si potrebu Slovákov po rodinnom a komunitnom živote ako dôsledok absencie a emigrácie intelektuálnych a podnikateľských elít v minulosti.<ref name=":0" />
=== S Wittgensteinem v gay sauně ===
Rovnomenná kapitola nesúca názov S Wittgensteinem v gay sauně reflektuje návštevu gay sauny Kaiserbründl vo Viedni fiktívne z možného pohľadu filozofa a gaya [[Ludwig Wittgenstein|Ludwiga Wittgensteina]].<ref name=":0" />
=== Son regina! ===
Kapitola Son regina! (syn kráľovnej) nesie podtitul O moci kráľovien a gayoch v opere.<ref name=":0" />
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Spisovatelia]]
ei2wwivurkhgwukzcdyelvvo3ehnx09
8207514
8207398
2026-05-03T04:08:56Z
Scholastikos
174170
8207514
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Vratislav Maňák
| pseudonym =
| popis osoby = český spisovateľ a literárny historik
| obrázok = Vratislav Manak c Jiří Michalec.jpg
| popis obrázka =
| rodné meno =
| dátum narodenia = [[1988]]
| miesto narodenia = Planá, [[Česko]]
| dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| miesto úmrtia =
| národnosť = [[Česi|česká]]
| štátna príslušnosť =
| alma mater = [[Univerzita Karlova]]
| zamestnanie =
| rodičia =
| príbuzní =
| súrodenci =
| manžel =
| manželka =
| partner =
| partnerka =
| deti =
| vzťahy =
| žáner =
| obdobie =
| téma =
| hnutie =
| debut =
| významné práce =
| významné ocenenia =
| ovplyvnený =
| ovplyvnený skryť =
| ovplyvnil =
| ovplyvnil skryť =
| podpis =
| poznámky =
| web =
| portál1 = Česko
| portál2 =
}}
[[PhDr.]] '''Vratislav Maňák''' (* [[1988]], [[Planá (okres Tachov)|Planá]], [[Česko|Česká republika]]) je český [[spisovateľ]], [[novinár]], [[Literárna história|literárny historik]] a vyučujúci na [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity|Fakulte sociálnych vied]] [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Maňák|meno=Vratislav|titul=S Wittgensteinem v gay sauně|vydanie=1|vydavateľ=Host|miesto=Brno|rok=2026|isbn=978-80-275-2844-8|jazyk=český}}</ref> Vyštudoval žurnalistiku a medikálne štúdia.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák: Jak je důležité míti Olega... | url = https://www.mac365.cz/vratislav-manak-jak-je-dulezite-miti-olega/t1678 | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LinkedIn: Vratislav Maňák | url = https://www.linkedin.com/in/vratislav-ma%C5%88%C3%A1k-0084835a/ | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref>
== Literatúra ==
* 2011: ''Šaty z igelitu'', súbor poviedok, vydavateľstvo Host,<ref name=":0" /><ref name=":1" />
* 2014: ''Muž z hodin'',<ref name=":1" />
* 2016: ''O Nebesáři'',<ref name=":1" />
* 2016: ''Rubikova kostka''<ref name=":1" />, román<ref name=":0" />
* 2016: ''Expedice z pohlednice'',<ref name=":1" />
* ''Smrt staré Maši''<ref name=":0" />
* ''Co se skrývá pod břečťanem''<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák | url = https://www.knihydobrovsky.cz/autori/manak-vratislav-149661 | vydavateľ = Knihy Dobrovský | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | priezvisko = KnihyDobrovsky.cz}}</ref>
* ''Orchestrace jedné denunciace''<ref name=":2" /> vydavateľstvo Karolinum,
* 2026: ''S Wittgensteinem v gay sauně'', sociologické reportáže<ref name=":0" />
== ''S Wittgensteinem v gay sauně'' ==
''S Wittgensteinem v gay sauně'' je sociologická publikácia Vratislava Maňáka rozoberajúca stav LGBT+ komunity.<ref name=":0" /> Venuje sa kúpeľom v Budapešti, saune vo Viedni, Dúhovému pochodu v Bratislave, Mahenovmu divadlu v Brne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozčiluje mě způsob, jak se o homosexualitě mluví, říká spisovatel Maňák | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/kultura/rozciluje-me-zpusob-jak-se-o-homosexualite-mluvi-rika-spisovatel-manak-371158 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | meno = Filip | priezvisko = Karban}}</ref>
{{Citát|Hľadám jazyk pre niečo, o čom sa nemá hovoriť z morálnych dôvodov, ktoré prikazuje svet noriem, ktorý som si sám nevybral. Skúšam prekročiť to cudné ticho, ktoré okolo vystavala moc, aby za neho mohla rovnopohlavné zážitky zapudiť.}}
=== Héřin únos Ganyméda ===
V kapitole Héřin únos Ganyméda kritizuje súčasný stav [[LGBT|LGBT+ komunity]] na Slovensku, podrobne opisuje degradáciu pochodu hrdosti na Slovensku ([[Dúhový PRIDE Bratislava|Dúhový Pride]] v Bratislave) na konsenzuálne a neprovokujúce defilé.<ref name=":0" /> Kritizuje potrebu slovenskej LGBT+ komunity splynúť s majoritou a cielenie na rovnakosť členov minority a majority namiesto potrebnej rovnosti.<ref name=":0" /> Všíma si potrebu Slovákov po rodinnom a komunitnom živote ako dôsledok absencie a emigrácie intelektuálnych a podnikateľských elít v minulosti.<ref name=":0" />
=== S Wittgensteinem v gay sauně ===
Rovnomenná kapitola nesúca názov S Wittgensteinem v gay sauně reflektuje návštevu gay sauny Kaiserbründl vo Viedni fiktívne z možného pohľadu filozofa a gaya [[Ludwig Wittgenstein|Ludwiga Wittgensteina]].<ref name=":0" />
=== Son regina! ===
Kapitola Son regina! (syn kráľovnej) nesie podtitul O moci kráľovien a gayoch v opere.<ref name=":0" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Maňák, Vratislav}}
[[Kategória:Narodenia v 1988]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity]]
[[Kategória:Českí spisovatelia]]
[[Kategória:Českí novinári]]
[[Kategória:Českí literárni historici]]
[[Kategória:České LGBT osobnosti]]
79wjb6vs3b62992vmbog3whupew0l0n
8207518
8207514
2026-05-03T04:15:39Z
Scholastikos
174170
8207518
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Vratislav Maňák
| pseudonym =
| popis osoby = český spisovateľ a literárny historik
| obrázok = Vratislav Manak c Jiří Michalec.jpg
| popis obrázka =
| rodné meno =
| dátum narodenia = [[1988]]
| miesto narodenia =
| dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| miesto úmrtia =
| národnosť = [[Česi|česká]]
| štátna príslušnosť = Česko
| alma mater = [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity]]
| zamestnanie =
| rodičia =
| príbuzní =
| súrodenci =
| manžel =
| manželka =
| partner =
| partnerka =
| deti =
| vzťahy =
| žáner = literárna tvorba, próza, poviedka a žurnalistika
| obdobie =
| téma =
| hnutie =
| debut =
| významné práce =
| významné ocenenia = Cena Jiřího Ortena (2012) Cena Bohumila Polana (2017)
| ovplyvnený =
| ovplyvnený skryť =
| ovplyvnil =
| ovplyvnil skryť =
| podpis =
| poznámky =
| web =
| portál1 = Česko
| portál2 =
}}
[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Vratislav Maňák''' (* [[1988]]) je [[Česi|český]] [[spisovateľ]], [[novinár]], [[Literárna história|literárny historik]] a vyučujúci na [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity|Fakulte sociálnych vied]] [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Maňák|meno=Vratislav|titul=S Wittgensteinem v gay sauně|vydanie=1|vydavateľ=Host|miesto=Brno|rok=2026|isbn=978-80-275-2844-8|jazyk=český}}</ref> Vyštudoval žurnalistiku a mediálne štúdia.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák: Jak je důležité míti Olega... | url = https://www.mac365.cz/vratislav-manak-jak-je-dulezite-miti-olega/t1678 | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LinkedIn: Vratislav Maňák | url = https://www.linkedin.com/in/vratislav-ma%C5%88%C3%A1k-0084835a/ | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref>
== Dielo ==
* 2011: ''Šaty z igelitu'', súbor poviedok, vydavateľstvo Host,<ref name=":0" /><ref name=":1" />
* 2014: ''Muž z hodin'',<ref name=":1" />
* 2016: ''O Nebesáři'',<ref name=":1" />
* 2016: ''Rubikova kostka''<ref name=":1" />, román<ref name=":0" />
* 2016: ''Expedice z pohlednice'',<ref name=":1" />
* ''Smrt staré Maši''<ref name=":0" />
* ''Co se skrývá pod břečťanem''<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák | url = https://www.knihydobrovsky.cz/autori/manak-vratislav-149661 | vydavateľ = Knihy Dobrovský | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | priezvisko = KnihyDobrovsky.cz}}</ref>
* ''Orchestrace jedné denunciace''<ref name=":2" /> vydavateľstvo Karolinum,
* 2026: ''S Wittgensteinem v gay sauně'', sociologické reportáže<ref name=":0" />
=== ''S Wittgensteinem v gay sauně'' ===
''S Wittgensteinem v gay sauně'' je sociologická publikácia Vratislava Maňáka rozoberajúca stav LGBT+ komunity.<ref name=":0" /> Venuje sa kúpeľom v Budapešti, saune vo Viedni, Dúhovému pochodu v Bratislave, Mahenovmu divadlu v Brne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozčiluje mě způsob, jak se o homosexualitě mluví, říká spisovatel Maňák | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/kultura/rozciluje-me-zpusob-jak-se-o-homosexualite-mluvi-rika-spisovatel-manak-371158 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | meno = Filip | priezvisko = Karban}}</ref>
{{Citát|Hľadám jazyk pre niečo, o čom sa nemá hovoriť z morálnych dôvodov, ktoré prikazuje svet noriem, ktorý som si sám nevybral. Skúšam prekročiť to cudné ticho, ktoré okolo vystavala moc, aby za neho mohla rovnopohlavné zážitky zapudiť.}}V kapitole Héřin únos Ganyméda kritizuje súčasný stav [[LGBT|LGBT+ komunity]] na Slovensku, podrobne opisuje degradáciu pochodu hrdosti na Slovensku ([[Dúhový PRIDE Bratislava|Dúhový Pride]] v Bratislave) na konsenzuálne a neprovokujúce defilé.<ref name=":0" /> Kritizuje potrebu slovenskej LGBT+ komunity splynúť s majoritou a cielenie na rovnakosť členov minority a majority namiesto potrebnej rovnosti.<ref name=":0" /> Všíma si potrebu Slovákov po rodinnom a komunitnom živote ako dôsledok absencie a emigrácie intelektuálnych a podnikateľských elít v minulosti.<ref name=":0" />
Rovnomenná kapitola nesúca názov S Wittgensteinem v gay sauně reflektuje návštevu gay sauny Kaiserbründl vo Viedni fiktívne z možného pohľadu filozofa a gaya [[Ludwig Wittgenstein|Ludwiga Wittgensteina]].<ref name=":0" />
Kapitola Son regina! (syn kráľovnej) nesie podtitul O moci kráľovien a gayoch v opere.<ref name=":0" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Maňák, Vratislav}}
[[Kategória:Narodenia v 1988]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity]]
[[Kategória:Českí spisovatelia]]
[[Kategória:Českí novinári]]
[[Kategória:Českí literárni historici]]
[[Kategória:České LGBT osobnosti]]
7wh4zxb2pfvr50wmgbbw2anx4vl60c2
Kategória:Hokejisti Spojených arabských emirátov
14
749601
8207400
2026-05-02T20:09:02Z
~2026-20335-96
290941
Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Športovci Spojených arabských emirátov|Hokejisti]] [[Kategória:Ľadový hokej v Spojených arabských emirátoch|Hokejisti]] [[Kategória:Hokejisti podľa štátu|Spojené arabské emiráty]]“
8207400
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat}}
[[Kategória:Športovci Spojených arabských emirátov|Hokejisti]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Spojených arabských emirátoch|Hokejisti]]
[[Kategória:Hokejisti podľa štátu|Spojené arabské emiráty]]
bul745bz4yxsxo5dxftcf0fjr4q8z2p
Kategória:Ľadový hokej v Spojených arabských emirátoch
14
749602
8207401
2026-05-02T20:10:47Z
~2026-20335-96
290941
Vytvorená stránka „{{commonscat}} [[Kategória:Šport v Spojených arabských emirátoch]] [[Kategória:Ľadový hokej podľa štátu|Spojené arabské emiráty]]“
8207401
wikitext
text/x-wiki
{{commonscat}}
[[Kategória:Šport v Spojených arabských emirátoch]]
[[Kategória:Ľadový hokej podľa štátu|Spojené arabské emiráty]]
jcoqs28cqj3p1qtaz6ckww2gjyvsoky
Kambodžsko-Vietnamská vojna
0
749603
8207425
2026-05-02T20:49:41Z
LoverofBattle12
246706
Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Kambodžsko-vietnamská vojna" v rámci stránky ,, Zoznam vojen", Zoznam konfliktov v Ázii a Červení Khméri".
8207425
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Bitka|konflikt=Kambodžsko-vietnamská vojna|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-vietnamskej vojny]]|text k obr=Vietnamské vojská odfotografované v januári roku 1979 počas vojenskej invázie smerom do mesta Phnom Penh.|obrázok=H 4 ill 639759 cambodia-phnom penh-1979-61.jpg|dátum=[[25. december]] [[1978]] - [[26. september]] [[1989]]|miesto=[[Kambodža]]<br/>[[Južný Vietnam]]<br/>[[Thajsko]]|výsledok=Vojenské víťazstvo vietnamskej armády
oslobodenie územia Kambodže od režimu Červených Khmérov
pád Demokratickej Kambodže
nastolenie Kambodžskej ľudovej republiky
vojenská okupácia Kambodže zo strany vietnamskej armády
vojenské nájazdy vietnamskej armády smerom do Thajska|protivník1=[[Vietnamská republika]]<br/>[[Thajsko]]<br/>[[Jednotný národný front Kambodže]]|protivník2=[[Kambodžská demokratická republika]]
Podpora
[[Čínska ľudová republika]]|sila1=Nad 150 000 Vietnamcov, podporovaných okolo
20 000 príslušníkmi FUNSK|sila2=23 divízii s 90 000 vojakmi
veľké množstvo polovojenských jednotiek}}'''Kambodžsko-Vietnamská vojna''' bol ozbrojený konflikt v období od decembra roku [[1978]] až decembra roku [[1989]] medzi armádou [[Vietnam|Vietnamskou republiky]] a [[Thajsko|Thajska]] na jednej strane a Kambodžskou demokratickou republikou na strane druhej na území [[Kambodža|Kambodže]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=298}}</ref>
== Čistky Červených Khmérov ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská genocída]]''
Čelní politickí predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] verili myšlienke, že majú nepriateľov úplne všade. Každý, kto bol považovaný za podvodníka alebo nepriateľa voči politickému režimu, ktorý odmietal prezentovať roľnícky ideál, bol pre priznanie mučený. Udialo sa tak v bezpečnostných centrách a to najintenzívnejšie vo väznici Tuol Seng. Práve tam bolo násilne odvedených až 14 000 ľudí ako obetí politického režimu.
Medzi obete režimu patrili jednak [[Intelektuál|intelektuáli]], bývalý úradníci Khmérskej republiky z čias úradovania proamerického pravicového prezidenta Lon Nola ale aj ktokoľvek podozrivý pre spoluprácu so [[CIA]] alebo vietnamskou vládou. Počet obetí bol takmer 1,7 milióna obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]]. Dokonca členovia Komunistickej strany Kambodže a armády sa po neoprávnom označení stali obeťami zinscenovaných politických procesov. Odhaduje sa, že v rokoch [[1975]] až [[1978]] bolo popravených približne 100 000 ľudí. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
== Prerušenie diplomatických vzťahov ==
Od roku [[1973]], teda od čias skončenia Vojny vo Vietname, sa diplomatické vzťahy medzi [[Vietnam|Vietnamom]] a [[Kambodža|Kambodžou]] zhoršili. Dôvodov bolo viacero. [[Červení Khméri]] sa vyznačovali ako zatrpknutí voči vietnamským komunistom za to, že dávali [[Kambodža|Kambodži]] minimálnu podporu ešte v období [[60. roky 20. storočia|60. rokov]].
Ďalší dôvod, pre ktorý sa kambodžsko-vietnamské vzťahy zhoršili, bolo podpísanie parížskych dohôd z roku [[1973]].
== Vietnamská menšina ako obeť ==
Od roku [[1975]] sa zvyšoval počet potýčok na kambodžsko-vietnamských hraniciach. Od mája roku [[1975]] zaútočili kambodžskí vojaci na vietnamské ostrovy Phu Quoc a Thu Chu. Podarilo sa im preniknúť až do pohraničných oblastí Vietnamu.
Vietnamská vláda reagovala na tento incident aktom, ktorým bolo vojenské obsadenie kambodžského ostrova Poulo Wai. Vietnamskí vojaci tam zostali až do augusta toho istého roku.
Navyše na severovýchodných územných hraniciach Kambodže žila vietnamská národnostná menšina, ktorá bola odtiaľ násilne vyhnaná.
V septembri roku [[1977]] sa podarilo vtrhnúť štyrom kambodžským oddielom na vietnamské územie. Výsledkom bolo takmer 1 000 mŕtvych vietnamským obyvateľov. Vietnamská vláda reagovala tak, že poslala až 20 000 vojakov. Vietnamský minister obrany menom Ngyuyen Giap však zistil, že taký počet je slabý a tak poslal do boja proti [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] ďalších až 58 000 vojakov. Podarilo sa im preniknúť až do okrajov miest Svay Rieng a Kompong Cham. Keď sa vrchné velenie vietnamskej armády zhodlo na tom, že uštedrilo politickému režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] menšiu lekciu, bol napokon dňa [[6. január|6. januára]] roku [[1978]] vydaný rozkaz pre stiahnutie vojakov preč z kambodžského územia.
== Pred búrkou ==
Roku [[1978]] sa vietnamská vláda rozhodla podporiť vnútorný odboj proti komunistickej vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] vo východnej časti Kambodže. Práve tam sa prevládali pevné vzťahy medzi Kambodžanmi a Vietnamcami ešte z čias [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]].
== Vzplanutie vojnovej iskry ==
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] došlo k vojenskému vpádu až 12 divízii na územie [[Kambodža|Kambodže]] z jej severovýchodnej časti. Išlo až o polovicu vietnamskej armády.
Proti vietnamskej armáde sa postavila tvárou v tvár tá kambodžská v sile až 60 000 ozbrojencov, ktorých mal k dispozícii samotný [[Pol Pot]]. Ten svoju armádu rozdelil do štyroch divízii a troch nezávislých oddielov.
Vietnamská armáda viedla ozbrojený útok v piatich prúdoch. Najtvrdšie boje sa viedli pri mestách Kampong Chau, Phumi Prek Khsay a Tani. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=239; 241}}</ref>
[[Súbor:Flag of Democratic Kampuchea (3-5).svg|náhľad|Vlajka Demokratickej Kampučie ([[1975]] až [[1979]]). ]]
== Epilóg moci ,, červených tyranov" a krvavá daň ==
V nedeľu dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] opustila vláda Kambodžskej demokratickej republiky pôdu bývalého kráľovského paláca v meste [[Phnom Pénh]]. Až 40 000 ozbrojených roľníkov a vojakov sa rozhodlo napriek odchodu predstaviteľov vlády pre vojnový vzdor. Poslední politicko-vojenskí prívrženci [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] však mali v plánoch chaos a dezorganizáciu.
Mesto [[Phnom Pénh]] ako posledná vojenská bašta [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] napokon padla už bez badateľného odporu. Zvyšok ozbrojených oddielov [[Pol Pot|Pol Pota]] sa rozutekal do ťažko prístupných oblastí západnej a severozápadnej časti krajiny. Tyranská vláda [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] trvala spolu až tri roky, osem mesiacov a dvadsať dní. Krajina po nich zostala zničená. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=245}}</ref>
Vietnamská armáda mala po invázii na svedomí vyvražďovanie miestneho obyvateľstva. Jej prítomnosť v [[Kambodža|Kambodži]] bola odsudzovaná. [[Pol Pot]] ako veliteľ zredukovanej armády v sile 35 000 mužov pokračoval v partizánskom boji v ťažko prístupnom teréne na pôde severozápadných oblastí [[Kambodža|Kambodže]] blízko hranice s [[Thajsko|Thajskom]]. Práve tam získaval finančnú a materiálnu podporu od vlády [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] a paradoxne od [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]].
== Koniec vietnamskej okupácie ==
Definitívny obrat sa udial roku [[1988]], pričom práve vtedy vietnamská vláda z [[Hanoj|Hanoja]] mala za cieľ si zlepšiť svoje medzinárodné postavenie na politickej scéne. Práve to bol dôvod, prečo vyhlásila demobilizáciu svojej armády a jej spiatočný odchod z územia [[Kambodža|Kambodže]]. Do konca roku opustilo územie až 50 000 vojakov.
Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1989]] ohlásila kambodžská vláda z jej hlavného mesta [[Phnom Pénh]] a tá vietnamská z [[Hanoj|Hanoja]] stiahnutie všetkých vietnamských vojenských jednotiek do konca septembra.
Napokon dňa [[26. september|26. septembra]] roku [[1989]] oznámila vietnamská vláda stiahnutie všetkých svojich vojsk z územia [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=241 - 242}}</ref>
== Nové obzory pre Kambodžu ==
[[Súbor:Flag of the People's Republic of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Kambodžskej ľudovej republiky ako [[Bábkový štát|bábkového štátu]] [[Vietnam|Vietnamu]] v rokoch [[1979]] až [[1992]]. ]]
Po odchode vietnamských vojsk z Kambodže sa poslední vodcovia Červených Khmérov spojili spolu s rojalistickou frakciou známou ako Jednotný národný front (FUNCIPEC) pod velením princa Sihanuka spolu s nekomunistickou stranou známou ako Khmérsky ľudový národnooslobodenecký front v nádeji získať politickej vlády nad Kambodžskou ľudovou republikou. Napokon dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1991]] bola podpísaná Parížska dohoda. Išlo o mierovú zmluvu, ktorá jasne deklarovala Najvyššiu národnú radu (SNC) ako dočasnú vládu princa Sihanuka až do prvých slobodných volieb. Samotná vláda bola kontrolovaná misiou OSN pod názvom UNITAC (United Nations Transitional Autority in Cambodia)
Roku [[1993]] napokon prebehli v [[Kambodža|Kambodži]] prvé slobodné voľby. Kambodžská ľudová strana (CPP), ktorá prezentovala bývalú komunistickú vládu, získala 51 kresiel. FUNCIPEC mala v parlamente 58 kresiel a princ Norodom Ranariddh bol vymenovaný ako predseda vlády. Komunistickí poslanci z politickej strany CPP však odmietli uznať výsledky volieb a snažili sa znovu uchopiť moc v štáte po [[Červení Khméri|Červených Khméroch]]. Jej predseda menom Hun Sen bol vymenovaný ako druhý predseda vlády. Otvorené nepriateľstvo pokračovalo až do augusta roku [[1996]], keď veliteľ [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] menom Ieng Sary ako námestník predsedu vlády a minister zahraničia za [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešiel so svojimi vojakmi na stranu kambodžskej kráľovskej vlády.
Dňa [[5. júl|5. júla]] roku [[1997]] sa snažil Hun Sen zinscenovať prevrat prevzal kontrolu nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Roku [[1998]] sa však [[Červení Khméri]] rozpadli, keďže ich bývalý vodca menom [[Pol Pot]] skonal. Nuon Chea a Khieu Saphan ako čelní predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešli ku kráľovskej vláde. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=36}}</ref>
== Referencie ==
== Literatúra ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojen]]
* [[Zoznam konfliktov v Ázii]]
* [[Studená vojna]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžská genocída]]
== Zdroj ==
* HLAVATÁ, Lucie et al., (2008). ''Dějiny Vietnamu''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2008. ISBN 978-80-7106-965-2.
kvtcnfrywt94gg7c3dt80ub6jzjlxno
8207445
8207425
2026-05-02T21:17:34Z
Lalina
22926
upraviť - IB je katastrofa
8207445
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu|IB je hrôza}}
{{Infobox Bitka|konflikt=Kambodžsko-vietnamská vojna|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-vietnamskej vojny]]|text k obr=Vietnamské vojská odfotografované v januári roku 1979 počas vojenskej invázie smerom do mesta Phnom Penh.|obrázok=H 4 ill 639759 cambodia-phnom penh-1979-61.jpg|dátum=[[25. december]] [[1978]] - [[26. september]] [[1989]]|miesto=[[Kambodža]]<br/>[[Južný Vietnam]]<br/>[[Thajsko]]|výsledok=Vojenské víťazstvo vietnamskej armády
oslobodenie územia Kambodže od režimu Červených Khmérov
pád Demokratickej Kambodže
nastolenie Kambodžskej ľudovej republiky
vojenská okupácia Kambodže zo strany vietnamskej armády
vojenské nájazdy vietnamskej armády smerom do Thajska|protivník1=[[Vietnamská republika]]<br/>[[Thajsko]]<br/>[[Jednotný národný front Kambodže]]|protivník2=[[Kambodžská demokratická republika]]
Podpora
[[Čínska ľudová republika]]|sila1=Nad 150 000 Vietnamcov, podporovaných okolo
20 000 príslušníkmi FUNSK|sila2=23 divízii s 90 000 vojakmi
veľké množstvo polovojenských jednotiek}}
'''Kambodžsko-vietnamská vojna''' bol ozbrojený konflikt v období od decembra roku [[1978]] až decembra roku [[1989]] medzi armádou [[Vietnam|Vietnamskou republiky]] a [[Thajsko|Thajska]] na jednej strane a Kambodžskou demokratickou republikou na strane druhej na území [[Kambodža|Kambodže]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=298}}</ref>
== Čistky Červených Khmérov ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská genocída]]''
Čelní politickí predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] verili myšlienke, že majú nepriateľov úplne všade. Každý, kto bol považovaný za podvodníka alebo nepriateľa voči politickému režimu, ktorý odmietal prezentovať roľnícky ideál, bol pre priznanie mučený. Udialo sa tak v bezpečnostných centrách a to najintenzívnejšie vo väznici Tuol Seng. Práve tam bolo násilne odvedených až 14 000 ľudí ako obetí politického režimu.
Medzi obete režimu patrili jednak [[Intelektuál|intelektuáli]], bývalý úradníci Khmérskej republiky z čias úradovania proamerického pravicového prezidenta Lon Nola ale aj ktokoľvek podozrivý pre spoluprácu so [[CIA]] alebo vietnamskou vládou. Počet obetí bol takmer 1,7 milióna obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]]. Dokonca členovia Komunistickej strany Kambodže a armády sa po neoprávnom označení stali obeťami zinscenovaných politických procesov. Odhaduje sa, že v rokoch [[1975]] až [[1978]] bolo popravených približne 100 000 ľudí. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
== Prerušenie diplomatických vzťahov ==
Od roku [[1973]], teda od čias skončenia Vojny vo Vietname, sa diplomatické vzťahy medzi [[Vietnam|Vietnamom]] a [[Kambodža|Kambodžou]] zhoršili. Dôvodov bolo viacero. [[Červení Khméri]] sa vyznačovali ako zatrpknutí voči vietnamským komunistom za to, že dávali [[Kambodža|Kambodži]] minimálnu podporu ešte v období [[60. roky 20. storočia|60. rokov]].
Ďalší dôvod, pre ktorý sa kambodžsko-vietnamské vzťahy zhoršili, bolo podpísanie parížskych dohôd z roku [[1973]].
== Vietnamská menšina ako obeť ==
Od roku [[1975]] sa zvyšoval počet potýčok na kambodžsko-vietnamských hraniciach. Od mája roku [[1975]] zaútočili kambodžskí vojaci na vietnamské ostrovy Phu Quoc a Thu Chu. Podarilo sa im preniknúť až do pohraničných oblastí Vietnamu.
Vietnamská vláda reagovala na tento incident aktom, ktorým bolo vojenské obsadenie kambodžského ostrova Poulo Wai. Vietnamskí vojaci tam zostali až do augusta toho istého roku.
Navyše na severovýchodných územných hraniciach Kambodže žila vietnamská národnostná menšina, ktorá bola odtiaľ násilne vyhnaná.
V septembri roku [[1977]] sa podarilo vtrhnúť štyrom kambodžským oddielom na vietnamské územie. Výsledkom bolo takmer 1 000 mŕtvych vietnamským obyvateľov. Vietnamská vláda reagovala tak, že poslala až 20 000 vojakov. Vietnamský minister obrany menom Ngyuyen Giap však zistil, že taký počet je slabý a tak poslal do boja proti [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] ďalších až 58 000 vojakov. Podarilo sa im preniknúť až do okrajov miest Svay Rieng a Kompong Cham. Keď sa vrchné velenie vietnamskej armády zhodlo na tom, že uštedrilo politickému režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] menšiu lekciu, bol napokon dňa [[6. január|6. januára]] roku [[1978]] vydaný rozkaz pre stiahnutie vojakov preč z kambodžského územia.
== Pred búrkou ==
Roku [[1978]] sa vietnamská vláda rozhodla podporiť vnútorný odboj proti komunistickej vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] vo východnej časti Kambodže. Práve tam sa prevládali pevné vzťahy medzi Kambodžanmi a Vietnamcami ešte z čias [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]].
== Vzplanutie vojnovej iskry ==
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] došlo k vojenskému vpádu až 12 divízii na územie [[Kambodža|Kambodže]] z jej severovýchodnej časti. Išlo až o polovicu vietnamskej armády.
Proti vietnamskej armáde sa postavila tvárou v tvár tá kambodžská v sile až 60 000 ozbrojencov, ktorých mal k dispozícii samotný [[Pol Pot]]. Ten svoju armádu rozdelil do štyroch divízii a troch nezávislých oddielov.
Vietnamská armáda viedla ozbrojený útok v piatich prúdoch. Najtvrdšie boje sa viedli pri mestách Kampong Chau, Phumi Prek Khsay a Tani. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=239; 241}}</ref>
[[Súbor:Flag of Democratic Kampuchea (3-5).svg|náhľad|Vlajka Demokratickej Kampučie ([[1975]] až [[1979]]). ]]
== Epilóg moci ,, červených tyranov" a krvavá daň ==
V nedeľu dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] opustila vláda Kambodžskej demokratickej republiky pôdu bývalého kráľovského paláca v meste [[Phnom Pénh]]. Až 40 000 ozbrojených roľníkov a vojakov sa rozhodlo napriek odchodu predstaviteľov vlády pre vojnový vzdor. Poslední politicko-vojenskí prívrženci [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] však mali v plánoch chaos a dezorganizáciu.
Mesto [[Phnom Pénh]] ako posledná vojenská bašta [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] napokon padla už bez badateľného odporu. Zvyšok ozbrojených oddielov [[Pol Pot|Pol Pota]] sa rozutekal do ťažko prístupných oblastí západnej a severozápadnej časti krajiny. Tyranská vláda [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] trvala spolu až tri roky, osem mesiacov a dvadsať dní. Krajina po nich zostala zničená. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=245}}</ref>
Vietnamská armáda mala po invázii na svedomí vyvražďovanie miestneho obyvateľstva. Jej prítomnosť v [[Kambodža|Kambodži]] bola odsudzovaná. [[Pol Pot]] ako veliteľ zredukovanej armády v sile 35 000 mužov pokračoval v partizánskom boji v ťažko prístupnom teréne na pôde severozápadných oblastí [[Kambodža|Kambodže]] blízko hranice s [[Thajsko|Thajskom]]. Práve tam získaval finančnú a materiálnu podporu od vlády [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] a paradoxne od [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]].
== Koniec vietnamskej okupácie ==
Definitívny obrat sa udial roku [[1988]], pričom práve vtedy vietnamská vláda z [[Hanoj|Hanoja]] mala za cieľ si zlepšiť svoje medzinárodné postavenie na politickej scéne. Práve to bol dôvod, prečo vyhlásila demobilizáciu svojej armády a jej spiatočný odchod z územia [[Kambodža|Kambodže]]. Do konca roku opustilo územie až 50 000 vojakov.
Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1989]] ohlásila kambodžská vláda z jej hlavného mesta [[Phnom Pénh]] a tá vietnamská z [[Hanoj|Hanoja]] stiahnutie všetkých vietnamských vojenských jednotiek do konca septembra.
Napokon dňa [[26. september|26. septembra]] roku [[1989]] oznámila vietnamská vláda stiahnutie všetkých svojich vojsk z územia [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=241 - 242}}</ref>
== Nové obzory pre Kambodžu ==
[[Súbor:Flag of the People's Republic of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Kambodžskej ľudovej republiky ako [[Bábkový štát|bábkového štátu]] [[Vietnam|Vietnamu]] v rokoch [[1979]] až [[1992]]. ]]
Po odchode vietnamských vojsk z Kambodže sa poslední vodcovia Červených Khmérov spojili spolu s rojalistickou frakciou známou ako Jednotný národný front (FUNCIPEC) pod velením princa Sihanuka spolu s nekomunistickou stranou známou ako Khmérsky ľudový národnooslobodenecký front v nádeji získať politickej vlády nad Kambodžskou ľudovou republikou. Napokon dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1991]] bola podpísaná Parížska dohoda. Išlo o mierovú zmluvu, ktorá jasne deklarovala Najvyššiu národnú radu (SNC) ako dočasnú vládu princa Sihanuka až do prvých slobodných volieb. Samotná vláda bola kontrolovaná misiou OSN pod názvom UNITAC (United Nations Transitional Autority in Cambodia)
Roku [[1993]] napokon prebehli v [[Kambodža|Kambodži]] prvé slobodné voľby. Kambodžská ľudová strana (CPP), ktorá prezentovala bývalú komunistickú vládu, získala 51 kresiel. FUNCIPEC mala v parlamente 58 kresiel a princ Norodom Ranariddh bol vymenovaný ako predseda vlády. Komunistickí poslanci z politickej strany CPP však odmietli uznať výsledky volieb a snažili sa znovu uchopiť moc v štáte po [[Červení Khméri|Červených Khméroch]]. Jej predseda menom Hun Sen bol vymenovaný ako druhý predseda vlády. Otvorené nepriateľstvo pokračovalo až do augusta roku [[1996]], keď veliteľ [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] menom Ieng Sary ako námestník predsedu vlády a minister zahraničia za [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešiel so svojimi vojakmi na stranu kambodžskej kráľovskej vlády.
Dňa [[5. júl|5. júla]] roku [[1997]] sa snažil Hun Sen zinscenovať prevrat prevzal kontrolu nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Roku [[1998]] sa však [[Červení Khméri]] rozpadli, keďže ich bývalý vodca menom [[Pol Pot]] skonal. Nuon Chea a Khieu Saphan ako čelní predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešli ku kráľovskej vláde. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=36}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojen]]
* [[Zoznam konfliktov v Ázii]]
* [[Studená vojna]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžská genocída]]
== Zdroj ==
* HLAVATÁ, Lucie et al., (2008). ''Dějiny Vietnamu''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2008. ISBN 978-80-7106-965-2.
36rn7f0ghpw2rxvhb3cv6hkxrjlve7j
8207456
8207445
2026-05-02T21:42:05Z
Fillos X.
212061
Riešenie záverečných sekcií a typografie.
8207456
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu|IB je hrôza}}
{{Infobox Bitka|konflikt=Kambodžsko-vietnamská vojna|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-vietnamskej vojny]]|text k obr=Vietnamské vojská odfotografované v januári roku [[1979]] počas vojenskej invázie smerom do mesta Phnom Penh.|obrázok=H 4 ill 639759 cambodia-phnom penh-1979-61.jpg|dátum=[[25. december]] [[1978]]{{--}}[[26. september]] [[1989]]|miesto=[[Kambodža]]<br/>[[Južný Vietnam]]<br/>[[Thajsko]]|výsledok=Vojenské víťazstvo vietnamskej armády<br>oslobodenie územia Kambodže od režimu Červených Khmérov<br>pád Demokratickej Kambodže<br>nastolenie Kambodžskej ľudovej republiky<br>vojenská okupácia Kambodže zo strany vietnamskej armády<br>vojenské nájazdy vietnamskej armády smerom do Thajska|protivník1=[[Vietnamská republika]]<br/>[[Thajsko]]<br/>[[Jednotný národný front Kambodže]]|protivník2=[[Kambodžská demokratická republika]]<br>Podpora<br>[[Čínska ľudová republika]]|sila1=Nad 150 000 Vietnamcov, podporovaných okolo
20 000 príslušníkmi FUNSK|sila2=23 divízii s 90 000 vojakmi
veľké množstvo polovojenských jednotiek}}
'''Kambodžsko-vietnamská vojna''' bol ozbrojený konflikt v období od decembra roku [[1978]] až decembra roku [[1989]] medzi armádou [[Vietnam|Vietnamskou republiky]] a [[Thajsko|Thajska]] na jednej strane a Kambodžskou demokratickou republikou na strane druhej na území [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=298}}</ref>
== Čistky Červených Khmérov ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská genocída]]''
Čelní politickí predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] verili myšlienke, že majú nepriateľov úplne všade. Každý, kto bol považovaný za podvodníka alebo nepriateľa voči politickému režimu, ktorý odmietal prezentovať roľnícky ideál, bol pre priznanie mučený. Udialo sa tak v bezpečnostných centrách a to najintenzívnejšie vo väznici Tuol Seng. Práve tam bolo násilne odvedených až 14 000 ľudí ako obetí politického režimu.
Medzi obete režimu patrili jednak [[Intelektuál|intelektuáli]], bývalý úradníci Khmérskej republiky z čias úradovania proamerického pravicového prezidenta Lon Nola ale aj ktokoľvek podozrivý pre spoluprácu so [[CIA]] alebo vietnamskou vládou. Počet obetí bol takmer 1,7 milióna obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]]. Dokonca členovia Komunistickej strany Kambodže a armády sa po neoprávnom označení stali obeťami zinscenovaných politických procesov. Odhaduje sa, že v rokoch [[1975]] až [[1978]] bolo popravených približne 100 000 ľudí.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
== Prerušenie diplomatických vzťahov ==
Od roku [[1973]], teda od čias skončenia Vojny vo Vietname, sa diplomatické vzťahy medzi [[Vietnam|Vietnamom]] a [[Kambodža|Kambodžou]] zhoršili. Dôvodov bolo viacero. [[Červení Khméri]] sa vyznačovali ako zatrpknutí voči vietnamským komunistom za to, že dávali [[Kambodža|Kambodži]] minimálnu podporu ešte v období [[60. roky 20. storočia|60. rokov]].
Ďalší dôvod, pre ktorý sa kambodžsko-vietnamské vzťahy zhoršili, bolo podpísanie parížskych dohôd z roku [[1973]].
== Vietnamská menšina ako obeť ==
Od roku [[1975]] sa zvyšoval počet potýčok na kambodžsko-vietnamských hraniciach. Od mája roku [[1975]] zaútočili kambodžskí vojaci na vietnamské ostrovy Phu Quoc a Thu Chu. Podarilo sa im preniknúť až do pohraničných oblastí Vietnamu.
Vietnamská vláda reagovala na tento incident aktom, ktorým bolo vojenské obsadenie kambodžského ostrova Poulo Wai. Vietnamskí vojaci tam zostali až do augusta toho istého roku.
Navyše na severovýchodných územných hraniciach Kambodže žila vietnamská národnostná menšina, ktorá bola odtiaľ násilne vyhnaná.
V septembri roku [[1977]] sa podarilo vtrhnúť štyrom kambodžským oddielom na vietnamské územie. Výsledkom bolo takmer 1 000 mŕtvych vietnamským obyvateľov. Vietnamská vláda reagovala tak, že poslala až 20 000 vojakov. Vietnamský minister obrany menom Ngyuyen Giap však zistil, že taký počet je slabý a tak poslal do boja proti [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] ďalších až 58 000 vojakov. Podarilo sa im preniknúť až do okrajov miest Svay Rieng a Kompong Cham. Keď sa vrchné velenie vietnamskej armády zhodlo na tom, že uštedrilo politickému režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] menšiu lekciu, bol napokon dňa [[6. január|6. januára]] roku [[1978]] vydaný rozkaz pre stiahnutie vojakov preč z kambodžského územia.
== Pred búrkou ==
Roku [[1978]] sa vietnamská vláda rozhodla podporiť vnútorný odboj proti komunistickej vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] vo východnej časti Kambodže. Práve tam sa prevládali pevné vzťahy medzi Kambodžanmi a Vietnamcami ešte z čias [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]].
== Vzplanutie vojnovej iskry ==
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] došlo k vojenskému vpádu až 12 divízii na územie [[Kambodža|Kambodže]] z jej severovýchodnej časti. Išlo až o polovicu vietnamskej armády.
Proti vietnamskej armáde sa postavila tvárou v tvár tá kambodžská v sile až 60 000 ozbrojencov, ktorých mal k dispozícii samotný [[Pol Pot]]. Ten svoju armádu rozdelil do štyroch divízii a troch nezávislých oddielov.
Vietnamská armáda viedla ozbrojený útok v piatich prúdoch. Najtvrdšie boje sa viedli pri mestách Kampong Chau, Phumi Prek Khsay a Tani.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=239; 241}}</ref>
[[Súbor:Flag of Democratic Kampuchea (3-5).svg|náhľad|Vlajka Demokratickej Kampučie ([[1975]] až [[1979]]).]]
== Epilóg moci „červených tyranov“ a krvavá daň ==
V nedeľu dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] opustila vláda Kambodžskej demokratickej republiky pôdu bývalého kráľovského paláca v meste [[Phnom Pénh]]. Až 40 000 ozbrojených roľníkov a vojakov sa rozhodlo napriek odchodu predstaviteľov vlády pre vojnový vzdor. Poslední politicko-vojenskí prívrženci [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] však mali v plánoch chaos a dezorganizáciu.
Mesto [[Phnom Pénh]] ako posledná vojenská bašta [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] napokon padla už bez badateľného odporu. Zvyšok ozbrojených oddielov [[Pol Pot|Pol Pota]] sa rozutekal do ťažko prístupných oblastí západnej a severozápadnej časti krajiny. Tyranská vláda [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] trvala spolu až tri roky, osem mesiacov a dvadsať dní. Krajina po nich zostala zničená.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=245}}</ref>
Vietnamská armáda mala po invázii na svedomí vyvražďovanie miestneho obyvateľstva. Jej prítomnosť v [[Kambodža|Kambodži]] bola odsudzovaná. [[Pol Pot]] ako veliteľ zredukovanej armády v sile 35 000 mužov pokračoval v partizánskom boji v ťažko prístupnom teréne na pôde severozápadných oblastí [[Kambodža|Kambodže]] blízko hranice s [[Thajsko|Thajskom]]. Práve tam získaval finančnú a materiálnu podporu od vlády [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] a paradoxne od [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]].
== Koniec vietnamskej okupácie ==
Definitívny obrat sa udial roku [[1988]], pričom práve vtedy vietnamská vláda z [[Hanoj|Hanoja]] mala za cieľ si zlepšiť svoje medzinárodné postavenie na politickej scéne. Práve to bol dôvod, prečo vyhlásila demobilizáciu svojej armády a jej spiatočný odchod z územia [[Kambodža|Kambodže]]. Do konca roku opustilo územie až 50 000 vojakov.
Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1989]] ohlásila kambodžská vláda z jej hlavného mesta [[Phnom Pénh]] a tá vietnamská z [[Hanoj|Hanoja]] stiahnutie všetkých vietnamských vojenských jednotiek do konca septembra.
Napokon dňa [[26. september|26. septembra]] roku [[1989]] oznámila vietnamská vláda stiahnutie všetkých svojich vojsk z územia [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=241 - 242}}</ref>
== Nové obzory pre Kambodžu ==
[[Súbor:Flag of the People's Republic of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Kambodžskej ľudovej republiky ako [[Bábkový štát|bábkového štátu]] [[Vietnam|Vietnamu]] v rokoch [[1979]] až [[1992]].]]
Po odchode vietnamských vojsk z Kambodže sa poslední vodcovia Červených Khmérov spojili spolu s rojalistickou frakciou známou ako Jednotný národný front (FUNCIPEC) pod velením princa Sihanuka spolu s nekomunistickou stranou známou ako Khmérsky ľudový národnooslobodenecký front v nádeji získať politickej vlády nad Kambodžskou ľudovou republikou. Napokon dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1991]] bola podpísaná Parížska dohoda. Išlo o mierovú zmluvu, ktorá jasne deklarovala Najvyššiu národnú radu (SNC) ako dočasnú vládu princa Sihanuka až do prvých slobodných volieb. Samotná vláda bola kontrolovaná misiou OSN pod názvom UNITAC (United Nations Transitional Autority in Cambodia).
Roku [[1993]] napokon prebehli v [[Kambodža|Kambodži]] prvé slobodné voľby. Kambodžská ľudová strana (CPP), ktorá prezentovala bývalú komunistickú vládu, získala 51 kresiel. FUNCIPEC mala v parlamente 58 kresiel a princ Norodom Ranariddh bol vymenovaný ako predseda vlády. Komunistickí poslanci z politickej strany CPP však odmietli uznať výsledky volieb a snažili sa znovu uchopiť moc v štáte po [[Červení Khméri|Červených Khméroch]]. Jej predseda menom Hun Sen bol vymenovaný ako druhý predseda vlády. Otvorené nepriateľstvo pokračovalo až do augusta roku [[1996]], keď veliteľ [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] menom Ieng Sary ako námestník predsedu vlády a minister zahraničia za [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešiel so svojimi vojakmi na stranu kambodžskej kráľovskej vlády.
Dňa [[5. júl|5. júla]] roku [[1997]] sa snažil Hun Sen zinscenovať prevrat prevzal kontrolu nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Roku [[1998]] sa však [[Červení Khméri]] rozpadli, keďže ich bývalý vodca menom [[Pol Pot]] skonal. Nuon Chea a Khieu Saphan ako čelní predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešli ku kráľovskej vláde.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=36}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojen]]
* [[Zoznam konfliktov v Ázii]]
* [[Studená vojna]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžská genocída]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* HLAVATÁ, Lucie et al., (2008). ''Dějiny Vietnamu''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2008. ISBN 978-80-7106-965-2.
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
snfgtrjzthf5w4p1vdx8ig6w07msjr8
8207466
8207456
2026-05-02T22:14:38Z
Pelex
2483
na urgentnú úpravu
8207466
wikitext
text/x-wiki
{{Urgentne upraviť|2026-05-03}}
{{Infobox Bitka|konflikt=Kambodžsko-vietnamská vojna|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-vietnamskej vojny]]|text k obr=Vietnamské vojská odfotografované v januári roku [[1979]] počas vojenskej invázie smerom do mesta Phnom Penh.|obrázok=H 4 ill 639759 cambodia-phnom penh-1979-61.jpg|dátum=[[25. december]] [[1978]]{{--}}[[26. september]] [[1989]]|miesto=[[Kambodža]]<br/>[[Južný Vietnam]]<br/>[[Thajsko]]|výsledok=Vojenské víťazstvo vietnamskej armády<br>oslobodenie územia Kambodže od režimu Červených Khmérov<br>pád Demokratickej Kambodže<br>nastolenie Kambodžskej ľudovej republiky<br>vojenská okupácia Kambodže zo strany vietnamskej armády<br>vojenské nájazdy vietnamskej armády smerom do Thajska|protivník1=[[Vietnamská republika]]<br/>[[Thajsko]]<br/>[[Jednotný národný front Kambodže]]|protivník2=[[Kambodžská demokratická republika]]<br>Podpora<br>[[Čínska ľudová republika]]|sila1=Nad 150 000 Vietnamcov, podporovaných okolo
20 000 príslušníkmi FUNSK|sila2=23 divízii s 90 000 vojakmi
veľké množstvo polovojenských jednotiek}}
'''Kambodžsko-vietnamská vojna''' bol ozbrojený konflikt v období od decembra roku [[1978]] až decembra roku [[1989]] medzi armádou [[Vietnam|Vietnamskou republiky]] a [[Thajsko|Thajska]] na jednej strane a Kambodžskou demokratickou republikou na strane druhej na území [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=298}}</ref>
== Čistky Červených Khmérov ==
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská genocída]]''
Čelní politickí predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] verili myšlienke, že majú nepriateľov úplne všade. Každý, kto bol považovaný za podvodníka alebo nepriateľa voči politickému režimu, ktorý odmietal prezentovať roľnícky ideál, bol pre priznanie mučený. Udialo sa tak v bezpečnostných centrách a to najintenzívnejšie vo väznici Tuol Seng. Práve tam bolo násilne odvedených až 14 000 ľudí ako obetí politického režimu.
Medzi obete režimu patrili jednak [[Intelektuál|intelektuáli]], bývalý úradníci Khmérskej republiky z čias úradovania proamerického pravicového prezidenta Lon Nola ale aj ktokoľvek podozrivý pre spoluprácu so [[CIA]] alebo vietnamskou vládou. Počet obetí bol takmer 1,7 milióna obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]]. Dokonca členovia Komunistickej strany Kambodže a armády sa po neoprávnom označení stali obeťami zinscenovaných politických procesov. Odhaduje sa, že v rokoch [[1975]] až [[1978]] bolo popravených približne 100 000 ľudí.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref>
== Prerušenie diplomatických vzťahov ==
Od roku [[1973]], teda od čias skončenia Vojny vo Vietname, sa diplomatické vzťahy medzi [[Vietnam|Vietnamom]] a [[Kambodža|Kambodžou]] zhoršili. Dôvodov bolo viacero. [[Červení Khméri]] sa vyznačovali ako zatrpknutí voči vietnamským komunistom za to, že dávali [[Kambodža|Kambodži]] minimálnu podporu ešte v období [[60. roky 20. storočia|60. rokov]].
Ďalší dôvod, pre ktorý sa kambodžsko-vietnamské vzťahy zhoršili, bolo podpísanie parížskych dohôd z roku [[1973]].
== Vietnamská menšina ako obeť ==
Od roku [[1975]] sa zvyšoval počet potýčok na kambodžsko-vietnamských hraniciach. Od mája roku [[1975]] zaútočili kambodžskí vojaci na vietnamské ostrovy Phu Quoc a Thu Chu. Podarilo sa im preniknúť až do pohraničných oblastí Vietnamu.
Vietnamská vláda reagovala na tento incident aktom, ktorým bolo vojenské obsadenie kambodžského ostrova Poulo Wai. Vietnamskí vojaci tam zostali až do augusta toho istého roku.
Navyše na severovýchodných územných hraniciach Kambodže žila vietnamská národnostná menšina, ktorá bola odtiaľ násilne vyhnaná.
V septembri roku [[1977]] sa podarilo vtrhnúť štyrom kambodžským oddielom na vietnamské územie. Výsledkom bolo takmer 1 000 mŕtvych vietnamským obyvateľov. Vietnamská vláda reagovala tak, že poslala až 20 000 vojakov. Vietnamský minister obrany menom Ngyuyen Giap však zistil, že taký počet je slabý a tak poslal do boja proti [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] ďalších až 58 000 vojakov. Podarilo sa im preniknúť až do okrajov miest Svay Rieng a Kompong Cham. Keď sa vrchné velenie vietnamskej armády zhodlo na tom, že uštedrilo politickému režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] menšiu lekciu, bol napokon dňa [[6. január|6. januára]] roku [[1978]] vydaný rozkaz pre stiahnutie vojakov preč z kambodžského územia.
== Pred búrkou ==
Roku [[1978]] sa vietnamská vláda rozhodla podporiť vnútorný odboj proti komunistickej vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] vo východnej časti Kambodže. Práve tam sa prevládali pevné vzťahy medzi Kambodžanmi a Vietnamcami ešte z čias [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]].
== Vzplanutie vojnovej iskry ==
Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] došlo k vojenskému vpádu až 12 divízii na územie [[Kambodža|Kambodže]] z jej severovýchodnej časti. Išlo až o polovicu vietnamskej armády.
Proti vietnamskej armáde sa postavila tvárou v tvár tá kambodžská v sile až 60 000 ozbrojencov, ktorých mal k dispozícii samotný [[Pol Pot]]. Ten svoju armádu rozdelil do štyroch divízii a troch nezávislých oddielov.
Vietnamská armáda viedla ozbrojený útok v piatich prúdoch. Najtvrdšie boje sa viedli pri mestách Kampong Chau, Phumi Prek Khsay a Tani.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=239; 241}}</ref>
[[Súbor:Flag of Democratic Kampuchea (3-5).svg|náhľad|Vlajka Demokratickej Kampučie ([[1975]] až [[1979]]).]]
== Epilóg moci „červených tyranov“ a krvavá daň ==
V nedeľu dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] opustila vláda Kambodžskej demokratickej republiky pôdu bývalého kráľovského paláca v meste [[Phnom Pénh]]. Až 40 000 ozbrojených roľníkov a vojakov sa rozhodlo napriek odchodu predstaviteľov vlády pre vojnový vzdor. Poslední politicko-vojenskí prívrženci [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] však mali v plánoch chaos a dezorganizáciu.
Mesto [[Phnom Pénh]] ako posledná vojenská bašta [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] napokon padla už bez badateľného odporu. Zvyšok ozbrojených oddielov [[Pol Pot|Pol Pota]] sa rozutekal do ťažko prístupných oblastí západnej a severozápadnej časti krajiny. Tyranská vláda [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] trvala spolu až tri roky, osem mesiacov a dvadsať dní. Krajina po nich zostala zničená.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=245}}</ref>
Vietnamská armáda mala po invázii na svedomí vyvražďovanie miestneho obyvateľstva. Jej prítomnosť v [[Kambodža|Kambodži]] bola odsudzovaná. [[Pol Pot]] ako veliteľ zredukovanej armády v sile 35 000 mužov pokračoval v partizánskom boji v ťažko prístupnom teréne na pôde severozápadných oblastí [[Kambodža|Kambodže]] blízko hranice s [[Thajsko|Thajskom]]. Práve tam získaval finančnú a materiálnu podporu od vlády [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] a paradoxne od [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]].
== Koniec vietnamskej okupácie ==
Definitívny obrat sa udial roku [[1988]], pričom práve vtedy vietnamská vláda z [[Hanoj|Hanoja]] mala za cieľ si zlepšiť svoje medzinárodné postavenie na politickej scéne. Práve to bol dôvod, prečo vyhlásila demobilizáciu svojej armády a jej spiatočný odchod z územia [[Kambodža|Kambodže]]. Do konca roku opustilo územie až 50 000 vojakov.
Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1989]] ohlásila kambodžská vláda z jej hlavného mesta [[Phnom Pénh]] a tá vietnamská z [[Hanoj|Hanoja]] stiahnutie všetkých vietnamských vojenských jednotiek do konca septembra.
Napokon dňa [[26. september|26. septembra]] roku [[1989]] oznámila vietnamská vláda stiahnutie všetkých svojich vojsk z územia [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=241 - 242}}</ref>
== Nové obzory pre Kambodžu ==
[[Súbor:Flag of the People's Republic of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Kambodžskej ľudovej republiky ako [[Bábkový štát|bábkového štátu]] [[Vietnam|Vietnamu]] v rokoch [[1979]] až [[1992]].]]
Po odchode vietnamských vojsk z Kambodže sa poslední vodcovia Červených Khmérov spojili spolu s rojalistickou frakciou známou ako Jednotný národný front (FUNCIPEC) pod velením princa Sihanuka spolu s nekomunistickou stranou známou ako Khmérsky ľudový národnooslobodenecký front v nádeji získať politickej vlády nad Kambodžskou ľudovou republikou. Napokon dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1991]] bola podpísaná Parížska dohoda. Išlo o mierovú zmluvu, ktorá jasne deklarovala Najvyššiu národnú radu (SNC) ako dočasnú vládu princa Sihanuka až do prvých slobodných volieb. Samotná vláda bola kontrolovaná misiou OSN pod názvom UNITAC (United Nations Transitional Autority in Cambodia).
Roku [[1993]] napokon prebehli v [[Kambodža|Kambodži]] prvé slobodné voľby. Kambodžská ľudová strana (CPP), ktorá prezentovala bývalú komunistickú vládu, získala 51 kresiel. FUNCIPEC mala v parlamente 58 kresiel a princ Norodom Ranariddh bol vymenovaný ako predseda vlády. Komunistickí poslanci z politickej strany CPP však odmietli uznať výsledky volieb a snažili sa znovu uchopiť moc v štáte po [[Červení Khméri|Červených Khméroch]]. Jej predseda menom Hun Sen bol vymenovaný ako druhý predseda vlády. Otvorené nepriateľstvo pokračovalo až do augusta roku [[1996]], keď veliteľ [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] menom Ieng Sary ako námestník predsedu vlády a minister zahraničia za [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešiel so svojimi vojakmi na stranu kambodžskej kráľovskej vlády.
Dňa [[5. júl|5. júla]] roku [[1997]] sa snažil Hun Sen zinscenovať prevrat prevzal kontrolu nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Roku [[1998]] sa však [[Červení Khméri]] rozpadli, keďže ich bývalý vodca menom [[Pol Pot]] skonal. Nuon Chea a Khieu Saphan ako čelní predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešli ku kráľovskej vláde.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=36}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.
* RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojen]]
* [[Zoznam konfliktov v Ázii]]
* [[Studená vojna]]
* [[Červení Khméri]]
* [[Kambodžská genocída]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* HLAVATÁ, Lucie et al., (2008). ''Dějiny Vietnamu''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2008. ISBN 978-80-7106-965-2.
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
qr2phl1x93fmtyg2zujhxdzi1a09tmn
Pigne de la Lé
0
749604
8207440
2026-05-02T21:14:59Z
Gateshebe
193515
+
8207440
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|Mountain
<!-- *** Heading *** -->
| name = Pigne de la Lé
| native_name =
| other_name =
| category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]]
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_size =
| image_caption =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country_type = [[Štát]]
| country = Švajčiarsko
| country_flag = 1
| state = [[Valais (kantón)|Valais]]
| state_type = [[kantón (Švajčiarsko)|Kantón]]
| state_label = Kantón v ktorom sa vrch nachádza
| region =
| region_type =
| region_label =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| range = [[Alpy]]
| partk = [[Penninské Alpy]]
| partk_type = Horská skupina
| partk_label = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 3396
| elevation_note =
| prominence = 113
| lat_d = 46
| lat_m = 4
| lat_s = 58
| lat_NS = S
| long_d = 7
| long_m = 36
| long_s = 39
| long_EW = V
| coordinates_type =
<!-- *** Features *** -->
| geology =
| orogeny =
| period =
| biome =
| plant =
| animal =
<!-- *** Access *** -->
| public =
| access = Najľahší výstup z [[Zinal]]u cez [[Cabane de Moiry]]
| discovery =
| discovery1 =
| discovery2 =
| discovery_date =
| discovery_date_label = Dátum prvovýstupu
| discovery_type = Prvovýstup
| discovery_label = Prvovýstup
| ascent =
| ascent_date =
| ascent_type =
<!-- *** Free fields (for any data) *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha v rámci Álp
| map_locator = Alpy
| map1 =
| map1_caption =
| map1_size =
| map1_background =
| map1_locator =
<!-- *** Website *** -->
| website =
| commons = Pigne de la Lé
| difficulty = [[Stupnica UIAA|I – II]]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes = <ref>Prevzaté z topografických máp [[Swisstopo]]. Kľúčové sedlo sa nachádza južne od vrcholu vo výške 3 283 m n. m.</ref>
}}
'''Pigne de la Lé''' ({{mnm|3396}}) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v švajčiarskych [[Penninské Alpy|Penninských Alpách]], ktorý sa nachádza južne od obce [[Zinal]] v kantóne [[Valais (kantón)|Valais]]. Leží severne od vrchu [[Grand Cornier]], na hrebeni medzi ľadovcom [[Moiry (ľadovec)|Moiry]] a údolím Zinal.
== Prístup ==
Prístupová cesta vedie smerom zo [[Sierre]] v údolí rieky [[Rhôna (rieka)|Rhôna]] (rovnako ako v prípade neďalekých vrchov [[Garde de Bordon]] a [[Sasseneire]]). Cesta končí na parkovisku nad jazerom [[Moiry (jazero)|Moiry]] v nadmorskej výške {{mnm|2350}}
== Výstup ==
Na vrchol vedie niekoľko trás, pričom hlavným oporným bodom je chata [[Cabane de Moiry]] (2 825 m n. m.).
* Trasa od priehrady Moiry (najvyužívanejšia):
** [[Moiry (priehrada)|Priehrada Moiry]] – [[Cabane de Moiry]]: [[Súbor:SAC T2.svg|18px]] stredne náročný turistický chodník.
** Cabane de Moiry – [[Col du Pigne]]: [[Súbor:SAC T3.svg|18px]] vysokohorský terén; alternatívne je možný výstup cez ľadovec Moiry (vyžaduje si ľadovcové vybavenie – mačky, cepín a lano).
** Col du Pigne – Pigne de la Lé: [[Súbor:SAC T5.svg|18px]] náročný vysokohorský výstup po skalnatom hrebeni (miestami lezenie I. stupňa [[Stupnica UIAA|UIAA]]).
* Trasa z obce Zinal:
** [[Zinal]] – Col du Pigne: [[Súbor:SAC T4.svg|18px]] dlhý a namáhavý nástup z údolia, ktorý sa v sedle Col du Pigne napája na hrebeňovú trasu k vrcholu.
== Ostatné vrcholy v okolí ==
V oblasti jazera Moiry sa nachádza mnoho ďalších vrcholov vhodných na výstup:
* [[Garde de Bordon]]
* [[Sasseneire]]
* [[Becs de Bosson]]
== Horské chaty ==
* [[Cabane de Moiry]]
* [[Cabane des Becs de Bosson]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Pigne de la Lé|1083046196}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.hikr.org/dir/Pigne_de_la_Lé_2861/ Pigne de la Lé na Hikr] (po anglicky/nemecky)
* [http://mountainsforeverybody.com/pigne-de-la-le Popis trás na Pigne de la Lé] na Mountains for Everybody (po anglicky)
{{DEFAULTSORT:Pigne de la Le}}
[[Kategória:Vrchy vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Vrchy v kantóne Valais]]
[[Kategória:Vrchy v Alpách]]
[[Kategória:Penninské Alpy]]
l3n9a55tw7hwyvkonttepenw2zoz0iy
8207443
8207440
2026-05-02T21:16:58Z
Gateshebe
193515
−[[Kategória:Vrchy v kantóne Valais]]; −[[Kategória:Penninské Alpy]]; +[[Kategória:Trojtisícovky vo Švajčiarsku]] pomocou použitia HotCat
8207443
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|Mountain
<!-- *** Heading *** -->
| name = Pigne de la Lé
| native_name =
| other_name =
| category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]]
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_size =
| image_caption =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country_type = [[Štát]]
| country = Švajčiarsko
| country_flag = 1
| state = [[Valais (kantón)|Valais]]
| state_type = [[kantón (Švajčiarsko)|Kantón]]
| state_label = Kantón v ktorom sa vrch nachádza
| region =
| region_type =
| region_label =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| range = [[Alpy]]
| partk = [[Penninské Alpy]]
| partk_type = Horská skupina
| partk_label = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 3396
| elevation_note =
| prominence = 113
| lat_d = 46
| lat_m = 4
| lat_s = 58
| lat_NS = S
| long_d = 7
| long_m = 36
| long_s = 39
| long_EW = V
| coordinates_type =
<!-- *** Features *** -->
| geology =
| orogeny =
| period =
| biome =
| plant =
| animal =
<!-- *** Access *** -->
| public =
| access = Najľahší výstup z [[Zinal]]u cez [[Cabane de Moiry]]
| discovery =
| discovery1 =
| discovery2 =
| discovery_date =
| discovery_date_label = Dátum prvovýstupu
| discovery_type = Prvovýstup
| discovery_label = Prvovýstup
| ascent =
| ascent_date =
| ascent_type =
<!-- *** Free fields (for any data) *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha v rámci Álp
| map_locator = Alpy
| map1 =
| map1_caption =
| map1_size =
| map1_background =
| map1_locator =
<!-- *** Website *** -->
| website =
| commons = Pigne de la Lé
| difficulty = [[Stupnica UIAA|I – II]]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes = <ref>Prevzaté z topografických máp [[Swisstopo]]. Kľúčové sedlo sa nachádza južne od vrcholu vo výške 3 283 m n. m.</ref>
}}
'''Pigne de la Lé''' ({{mnm|3396}}) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v švajčiarskych [[Penninské Alpy|Penninských Alpách]], ktorý sa nachádza južne od obce [[Zinal]] v kantóne [[Valais (kantón)|Valais]]. Leží severne od vrchu [[Grand Cornier]], na hrebeni medzi ľadovcom [[Moiry (ľadovec)|Moiry]] a údolím Zinal.
== Prístup ==
Prístupová cesta vedie smerom zo [[Sierre]] v údolí rieky [[Rhôna (rieka)|Rhôna]] (rovnako ako v prípade neďalekých vrchov [[Garde de Bordon]] a [[Sasseneire]]). Cesta končí na parkovisku nad jazerom [[Moiry (jazero)|Moiry]] v nadmorskej výške {{mnm|2350}}
== Výstup ==
Na vrchol vedie niekoľko trás, pričom hlavným oporným bodom je chata [[Cabane de Moiry]] (2 825 m n. m.).
* Trasa od priehrady Moiry (najvyužívanejšia):
** [[Moiry (priehrada)|Priehrada Moiry]] – [[Cabane de Moiry]]: [[Súbor:SAC T2.svg|18px]] stredne náročný turistický chodník.
** Cabane de Moiry – [[Col du Pigne]]: [[Súbor:SAC T3.svg|18px]] vysokohorský terén; alternatívne je možný výstup cez ľadovec Moiry (vyžaduje si ľadovcové vybavenie – mačky, cepín a lano).
** Col du Pigne – Pigne de la Lé: [[Súbor:SAC T5.svg|18px]] náročný vysokohorský výstup po skalnatom hrebeni (miestami lezenie I. stupňa [[Stupnica UIAA|UIAA]]).
* Trasa z obce Zinal:
** [[Zinal]] – Col du Pigne: [[Súbor:SAC T4.svg|18px]] dlhý a namáhavý nástup z údolia, ktorý sa v sedle Col du Pigne napája na hrebeňovú trasu k vrcholu.
== Ostatné vrcholy v okolí ==
V oblasti jazera Moiry sa nachádza mnoho ďalších vrcholov vhodných na výstup:
* [[Garde de Bordon]]
* [[Sasseneire]]
* [[Becs de Bosson]]
== Horské chaty ==
* [[Cabane de Moiry]]
* [[Cabane des Becs de Bosson]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Pigne de la Lé|1083046196}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.hikr.org/dir/Pigne_de_la_Lé_2861/ Pigne de la Lé na Hikr] (po anglicky/nemecky)
* [http://mountainsforeverybody.com/pigne-de-la-le Popis trás na Pigne de la Lé] na Mountains for Everybody (po anglicky)
{{DEFAULTSORT:Pigne de la Le}}
[[Kategória:Vrchy vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Vrchy v Alpách]]
[[Kategória:Trojtisícovky vo Švajčiarsku]]
fc003yncddrr38ogkxhff63ii2hbq0x
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027
0
749605
8207480
2026-05-02T23:09:20Z
Peter 51345
269569
Vytvorená stránka „{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2027|usporiadateľ=USA|dátum=22. apríl – 2. máj 2027|počet tímov=10|počet miest=|počet dejísk=|dejiská=|víťaz-kategória=lh18|víťaz=|počet titulov=|druhý=|tretí=|štvrtý=|zostupujúci=|postupujúci=|zápasy=|góly=|najlepší strelec=|najproduktívnejší hráč=|najlepší brankár=|návštevnosť=|aktualizácia=|najužitoč…“
8207480
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2027|usporiadateľ=USA|dátum=22. apríl – 2. máj 2027|počet tímov=10|počet miest=|počet dejísk=|dejiská=|víťaz-kategória=lh18|víťaz=|počet titulov=|druhý=|tretí=|štvrtý=|zostupujúci=|postupujúci=|zápasy=|góly=|najlepší strelec=|najproduktívnejší hráč=|najlepší brankár=|návštevnosť=|aktualizácia=|najužitočnejší hráč=}}'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027''' budú v poradí 28. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa bude hrať v Spojených štátoch od 22. apríla do 2. mája 2027. Miesta konania doposiaľ neboli uvedené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovákov bude o rok čakať náročná úloha. Akú skupinu im prisúdil domáci šampionát? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-u18-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = sk}}</ref>
== Základné skupiny ==
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{USA|lh18|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
== Referencie ==
pbyg446ykgtcftp4m9d0190u74upsdd
8207484
8207480
2026-05-02T23:09:49Z
Peter 51345
269569
/* Základné skupiny */
8207484
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2027|usporiadateľ=USA|dátum=22. apríl – 2. máj 2027|počet tímov=10|počet miest=|počet dejísk=|dejiská=|víťaz-kategória=lh18|víťaz=|počet titulov=|druhý=|tretí=|štvrtý=|zostupujúci=|postupujúci=|zápasy=|góly=|najlepší strelec=|najproduktívnejší hráč=|najlepší brankár=|návštevnosť=|aktualizácia=|najužitočnejší hráč=}}'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027''' budú v poradí 28. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa bude hrať v Spojených štátoch od 22. apríla do 2. mája 2027. Miesta konania doposiaľ neboli uvedené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovákov bude o rok čakať náročná úloha. Akú skupinu im prisúdil domáci šampionát? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-u18-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = sk}}</ref>
== Dejiská ==
''Budú doplnené''
== Základné skupiny ==
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{USA|lh18|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
== Referencie ==
ga18s8hp90ni1m9e42emqlpp5ogzfsv
8207485
8207484
2026-05-02T23:10:49Z
Peter 51345
269569
/* Dejiská */
8207485
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2027|usporiadateľ=USA|dátum=22. apríl – 2. máj 2027|počet tímov=10|počet miest=|počet dejísk=|dejiská=|víťaz-kategória=lh18|víťaz=|počet titulov=|druhý=|tretí=|štvrtý=|zostupujúci=|postupujúci=|zápasy=|góly=|najlepší strelec=|najproduktívnejší hráč=|najlepší brankár=|návštevnosť=|aktualizácia=|najužitočnejší hráč=}}'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027''' budú v poradí 28. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa bude hrať v Spojených štátoch od 22. apríla do 2. mája 2027. Miesta konania doposiaľ neboli uvedené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovákov bude o rok čakať náročná úloha. Akú skupinu im prisúdil domáci šampionát? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-u18-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = sk}}</ref>
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
!{{USA|w}}
|-
| rowspan="3" |{{LocMap+|Spojené štáty|float=none|width=310|caption=|places=}}
|-
|-
|}
== Základné skupiny ==
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{USA|lh18|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
== Referencie ==
tnvvd0phck06sc4xzarlheg1lox1o8d
8207509
8207485
2026-05-03T03:49:25Z
Scholastikos
174170
+ 5 kategórie pomocou použitia HotCat
8207509
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2027|usporiadateľ=USA|dátum=22. apríl – 2. máj 2027|počet tímov=10|počet miest=|počet dejísk=|dejiská=|víťaz-kategória=lh18|víťaz=|počet titulov=|druhý=|tretí=|štvrtý=|zostupujúci=|postupujúci=|zápasy=|góly=|najlepší strelec=|najproduktívnejší hráč=|najlepší brankár=|návštevnosť=|aktualizácia=|najužitočnejší hráč=}}'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027''' budú v poradí 28. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa bude hrať v Spojených štátoch od 22. apríla do 2. mája 2027. Miesta konania doposiaľ neboli uvedené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovákov bude o rok čakať náročná úloha. Akú skupinu im prisúdil domáci šampionát? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-u18-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = sk}}</ref>
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
!{{USA|w}}
|-
| rowspan="3" |{{LocMap+|Spojené štáty|float=none|width=310|caption=|places=}}
|-
|-
|}
== Základné skupiny ==
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{USA|lh18|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
== Referencie ==
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2027]]
[[Kategória:Ľadový hokej v USA]]
[[Kategória:Športové podujatia v USA]]
h4w116poh9sjjn8j12kfmuekvinllks
8207593
8207509
2026-05-03T08:55:58Z
Pe3kZA
39673
šabl.
8207593
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|rok=2027|usporiadateľ=USA|dátum=22. apríl – 2. máj 2027|počet tímov=10|počet miest=|počet dejísk=|dejiská=|víťaz-kategória=lh18|víťaz=|počet titulov=|druhý=|tretí=|štvrtý=|zostupujúci=|postupujúci=|zápasy=|góly=|najlepší strelec=|najproduktívnejší hráč=|najlepší brankár=|návštevnosť=|aktualizácia=|najužitočnejší hráč=}}'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027''' budú v poradí 28. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa bude hrať v Spojených štátoch od 22. apríla do 2. mája 2027. Miesta konania doposiaľ neboli uvedené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovákov bude o rok čakať náročná úloha. Akú skupinu im prisúdil domáci šampionát? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-u18-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = sk}}</ref>
== Dejiská ==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
!{{USA|w}}
|-
| rowspan="3" |{{LocMap+|Spojené štáty|float=none|width=310|caption=|places=}}
|-
|-
|}
== Základné skupiny ==
=== Skupina A ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{USA|lh18|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
=== Skupina B ===
==== Tabuľka ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}Štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Zápas o udržanie}}
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}}
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2027]]
[[Kategória:Ľadový hokej v USA]]
[[Kategória:Športové podujatia v USA]]
g49g4cze53m06fjawlqf70mptneabpp
Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity
14
749606
8207515
2026-05-03T04:10:08Z
Scholastikos
174170
Vytvorená stránka „[[Kategória:Vyučujúci na Karlovej univerzite|Sociálnych vied]] [[Kategória:Kategória:Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity]]“
8207515
wikitext
text/x-wiki
[[Kategória:Vyučujúci na Karlovej univerzite|Sociálnych vied]]
[[Kategória:Kategória:Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity]]
ekc1t5g6d537i056f3bjh0e7pmwdepj
8207516
8207515
2026-05-03T04:10:33Z
Scholastikos
174170
8207516
wikitext
text/x-wiki
[[Kategória:Vyučujúci na Karlovej univerzite|Sociálnych vied]]
[[Kategória:Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity]]
qczmtg4040hka4i3auss649p0z9vtky
Magdovský jarok
0
749607
8207526
2026-05-03T04:38:23Z
Starček
199741
Pridaná nová stránka Magdovský jarok. V šablóne Vodné toky v povodí Hrona (časť 5) ešte chýba - doplním. 2026-05-03. Starček.
8207526
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Magdovský jarok
| category = potok
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Banskobystrický kraj]]
| region_type = kraj
| district = [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]]
| commune =
| municipality = [[Hodruša-Hámre]], [[Žarnovica]]
| municipality1 =
<!-- *** Locations *** -->
| source = [[Hodruša-Hámre]]
| source_type = Prameň
| source_location = Tokárovci
| source_elevation = 391
| source_lat_d = 48.4727
| source_long_d = 18.7579
| mouth = [[Lukavica (prítok Hrona, Žarnovica)|Lukavica]]
| mouth_location = [[Žarnovica]]
| mouth_elevation = 311
| mouth_lat_d = 48.4798
| mouth_long_d = 18.7542
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = 1.0
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Banskobystrický kraj
<!-- *** Footnotes ***-->
| free = IV.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 = 4-23-04-668
| free1_type = Číslo hydronyma
| free1_label = Číslo hydronyma
}}
'''Magdovský jarok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-04-30.</ref> je [[potok]] v regióne [[Stredné Pohronie]] na území obce [[Hodruša-Hámre]] a mesta [[Žarnovica]] v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Lukavica (prítok Hrona, Žarnovica)|Lukavice]]. Má dĺžku {{km|1,0}} a je tokom IV. rádu.
== Prameň ==
Magdovský jarok pramení v {{mnm|391}} na rozhraní lesného [[extravilán]]u a poľnohospodárskeho [[extravilán]]u na území obce [[Hodruša-Hámre]] v katastrálnom území Dolné Hámre {{km|0.2}} severovýchodoseverne od samoty Tokárovci v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].
== Opis toku ==
Magdovský jarok tečie od prameňa severovýchodným smerom cez lesný [[extravilán]] na rozhraní s poľnohospodárskym [[extravilán]]om územím obce [[Hodruša-Hámre]] cez katastrálne územie Dolné Hámre, vteká do lesného [[extravilán]]u, v {{mnm|362} vteká na územie mesta [[Žarnovica]] katastrálne územie Žarnovica v priestore časti obce (mestskej časti) Lukavica, v {{mnm|360} priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z priestoru samoty Dankovci. Mení smer na sever, pravým brehom obteká úpätie lesa Háj, ľavým brehom vzdialene obteká úpätie vrchu Magdovská skala so {{mnm|463}}, v {{mnm|319}} opúšťa les a vteká do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u, v {{mnm|311}} v intraviláne mesta [[Žarnovica]] v priestore mestskej časti – osady Lukavica [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Lukavica (prítok Hrona, Žarnovica)|Lukavice]] ako jej ľavostranný prítok. [[Lukavica (prítok Hrona, Žarnovica)|Lukavica]] ďalej ústi do [[Hron]]a.<ref>Priebeh Magdovského jarka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/15269?pos=48.476261,18.755902,16] [cit. 2026-05-02]</ref><ref> Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 25, 26, 65. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 27. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>
Patrí do okresu [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení a preteká na území obce [[Hodruša-Hámre]] a ďalej tečie a ústi do [[Lukavica (prítok Hrona, Žarnovica)|Lukavice]] na území mesta [[Žarnovica]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-04-30</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Magdovský jarok má jeden bezmenný prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.75420y=48.47978ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Pôvod názvu ==
Názov vodného toku Magdovský jarok súvisí s názvom vrchu Magdovská skala so {{mnm|463}}, ktorý leží {{km|0,6}} západne od vodného toku. Prvá zložka dvojčlenného názvu vrchu bola prenesená na vodný tok a po kombinácii so slovom jarok s významom menší prirodzený vodný tok, struha bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Magdovský jarok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Majtán
| meno = Milan
| autor = Milan Majtán
| odkaz na autora = Milan Majtán
| titul = Z lexiky slovenskej toponymie
| vydanie = 1
| typ vydania =
| vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
| miesto = Bratislava
| rok = 1996
| počet strán = 191
| strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
| isbn = 80-224-0480-2
}}</ref>. Význam názvu Magdovská skala je vrch vo vlastníctve alebo v užívaní osoby s menom Magda, alebo ináč spájaný s touto osobou; význam názvu Magdovský jarok je potok pretekajúci v blízkosti vrchu Magdovská skala<ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 141. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Porovnaj: priezvisko Magda sa vyskytovalo na Slovensku 205 krát v 50 lokalitách najmä v okresoch Prešov, Nové Zámky, Sabinov a Gelnica<ref>Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998. Dostupné online [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Magda&s=exact&k=I3f3&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=onom&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#] [cit. 2026-05-03.].</ref>.
Názov vodného toku Magdovský jarok bol štandardizovaný v roku 1986<ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 65. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Magdovský jarok je jedinečným hydronymom (máj 2026).
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}}
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žarnovica]]
[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]]
[[Kategória:Hodruša-Hámre]]
[[Kategória:Žarnovica]]
[[Kategória:Povodie Hrona]]
gr8kqarkvyfvnf99ul9ah4umyx2torv
Chotárny kanál
0
749608
8207556
2026-05-03T07:19:17Z
Pe3kZA
39673
základ
8207556
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Chotárny kanál
| other_name =
| category = vodný tok
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1 =
| district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]
| district1 =
| commune =
| municipality = [[Sap]], [[Ňárad]], [[Baloň]], [[Veľký Meder]]
| municipality1 = [[Pataš]]
| municipality2 = [[Boheľov]], [[Dolný Štál]]
| municipality3 = [[Okoč]], [[Topoľníky]]
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left =
| tributary_right =
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| source = [[Podunajská rovina]]
| source_type = Vznik
| source_location = [[Dunajský kanál]], [[Sap]]
| source_elevation = cca 111
| source_lat_d = 47.8327
| source_long_d = 17.9575
| mouth = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location = [[Malý Dunaj]], [[Topoľníky]]
| mouth_elevation = cca 108
| mouth_lat_d = 47.9605
| mouth_long_d = 17.8614
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = cca 29
| width =
| depth =
| watershed =
| discharge =
| discharge_location =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Trnavský kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** -->
| length_imperial =
| watershed_imperial =
| discharge_max_imperial =
| discharge_min_imperial =
| source_elevation_imperial =
| mouth_elevation_imperial =
| discharge_imperial =
| discharge1_imperial =
<!-- *** Footnotes *** -->
| free = IV.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 =
| free1_type = Hydrologické poradie
| free1_label = Hydrologické poradie
| free2 = <!--4-21-18-155-->
| free2_type = Číslo hydronyma
| free2_label = Číslo hydronyma
| free3 = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type = Povodie
| free3_label = Povodie
}}
'''Chotárny kanál'''<ref name=UGK/> je významný nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
| url = https://apl.geology.sk/temapy/
| vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-03
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je to pravostranný prítok [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 29 km a je tokom IV. rádu.
== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od obce [[Ňárad]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|111}}<ref name=UGK/> Začína odbočením z mohutného [[Dunajský kanál|Dunajského kanála]], odvádzajúceho vody [[Dunaj]]a od [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodného diela Gabčíkovo]]<ref name=Tm/> do prirodzeného koryta veľtoku. Tečie severovýchodným smerom k obci Ňárad, na ktorej okraji priberá menšie prítoky, následne križuje [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|cestu II/506]] a prijíma ľavostranný Horný diel. Prechádza do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Čiližská mokraď]]<ref name=GP/>, severovýchodne od obce priberá ľavostranný kanál Gabčíkovo-Ňárad, na ktorý nadväzuje pravostranne vedúci kanál [[Ňárad-Vrbina]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| odkaz na autora =
| titul = Základná mapa
| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.847367,17.637906,15
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto = Bratislava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-03
| jazyk =
}}</ref> Lemovaný súvislým porastom vyššej vegetácie pokračuje k obci [[Pataš]], južne od ktorej križuje Milinovický kanál, oblúkom sa stáča na východ a pri osade Milinovice priberá pravostranný kanál [[Milinovice-Vrbina]].<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V lokalite Radvanské sa pripája [[Hanský kanál]], pri samote Pastúška križuje [[Čiližský potok]], stáča sa severným smerom a prijíma ľavostranný kanál [[Jurová-Veľký Meder]], na ktorý nadväzuje priamo pokračujúci kanál [[Veľký Meder-Holiare]].<ref name=mcz/> Stáča sa severovýchodným smerom, priberá ľavostranný prítok [[Kračany-Boheľov]] a v oblasti Šarkan sa oblúkom stáča na juhovýchod. Opúšťa časť [[Čiližská mokraď]]<ref name=GP/>, prijíma pravostranný prítok a križuje [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|cestu I/63]].<ref name=Tm/> V strednej časti tečie rovinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], lemovaný pobrežnou vegetáciou a často meniac smer toku. Blízko pravého brehu tečie potok Čeček, z východného smeru sa Chotárny kanál opäť stáča na severovýchod a križuje miestnu cestu a následne aj [[Železničná trať Bratislava – Komárno|železničnú trať Bratislava – Komárno]].<ref name=vku/> Za traťou sa v lokalite Dropie pravostranne odpája [[Komárňanský kanál]] a súbežne s ľavostranne tečúcim Malobelským kanálom pokračuje do lokality Mačacie, kde priberá ľavostranný Belský kanál.<ref name=UGK/> Tu sa stáča mierne východným smerom, križuje [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|cestu II/561]] a vedie do oblasti Pažitné, kde pravostranne odbočuje kanál [[Asód-Čergov]].<ref name=UGK/> V závere ešte priberá ľavostranný Býčí a pravostranný Svinský kanál<ref name=mcz/> a následne sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}} pravostranne vlieva do [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.86154&y=47.96063&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Chotárny kanál preteká územím obcí [[Sap]], [[Ňárad]], [[Baloň]], [[Pataš]], [[Veľký Meder]], [[Boheľov]], [[Dolný Štál]], [[Okoč]] a [[Topoľníky]], všetko v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717112&ds=1&x=17.7897149&y=47.9285500&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]]
* [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.86154&y=47.96063&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}}
[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]]
[[Kategória:Sap]]
[[Kategória:Ňárad]]
[[Kategória:Baloň]]
[[Kategória:Pataš]]
[[Kategória:Veľký Meder]]
[[Kategória:Boheľov]]
[[Kategória:Dolný Štál]]
[[Kategória:Okoč]]
[[Kategória:Topoľníky]]
o6sistr6hknkpfqumpnd66hm8h6hg3n
Ladislav Šoltés
0
749610
8207564
2026-05-03T07:44:28Z
Scholastikos
174170
Vytvorená stránka „{{Infobox Spisovateľ | meno = Ladislav Šoltés | pseudonym = | popis osoby = slovenský lekár, pediater, univerzitný profesor a rektor Trnavskej univerzity v Trnave | obrázok = | popis obrázka = | dátum narodenia = [[30. január]] [[1933]] | miesto narodenia = [[Spišská Nová Ves]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{duv|2013|09|26|1933|01|30}} | miesto úmrtia = | národnosť =…“
8207564
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Ladislav Šoltés
| pseudonym =
| popis osoby = slovenský lekár, pediater, univerzitný profesor a rektor Trnavskej univerzity v Trnave
| obrázok =
| popis obrázka =
| dátum narodenia = [[30. január]] [[1933]]
| miesto narodenia = [[Spišská Nová Ves]], [[Česko-Slovensko]]
| dátum úmrtia = {{duv|2013|09|26|1933|01|30}}
| miesto úmrtia =
| národnosť = [[Slováci|slovenská]]
| štátna príslušnosť = Slovensko
| alma mater = [[Lekárska fakulta Karlovej univerzity]]
| zamestnanie = [[lekár]], [[Pediatria|pediater]], [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]], [[Rektor (vysoká škola)|rektor]]
| rodičia =
| príbuzní =
| súrodenci =
| manžel =
| manželka =
| partner =
| partnerka =
| deti =
| vzťahy =
| žáner = odborná a vedecká literatúra
| obdobie = [[20. storočie|20.]] a [[21. storočie]]
| téma = [[pediatria]], [[medicínska etika]], [[bioetika]]
| hnutie =
| debut =
| významné práce =
| významné ocenenia = [[doctor honoris causa]]
| ovplyvnený =
| ovplyvnený skryť =
| ovplyvnil =
| ovplyvnil skryť =
| podpis =
| poznámky =
| web =
| portál1 = Medicína
| portál2 = Slovensko
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Ladislav Šoltés''', [[Doktor vied|DrSc.]], [[Doctor honoris causa|Dr. h.c.]] (* [[30. január]] [[1933]], [[Spišská Nová Ves]]{{--}}† [[26. september]] [[2013]])<ref name=UT>{{Citácia periodika
| titul = Zomrel prof. MUDr. Ladislav Šoltés, DrSc., Dr. h. c.
| periodikum = Universitas Tyrnaviensis: Časopis Trnavskej univerzity v Trnave
| dátum = 2013
| ročník = 2
| číslo = 3
| strany = 7
| issn = 1338-9025
}}
</ref> bol [[Slováci|slovenský]] [[lekár]] ([[Pediatria|pediater]]) a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]]. Pôsobil na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite v Trnave]].
V období od 31. januára [[1997]] do 31. januára [[2000]] bol v poradí druhým [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] Trnavskej univerzity v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = História a poslanie
| url = https://www.truni.sk/historia-poslanie
| vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
| miesto = Trnava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-03
| jazyk =
}}</ref>
== Život ==
=== Raný život a vzdelanie ===
Ladislav Šoltés sa narodil v roku [[1933]] v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Na [[Lekárska fakulta Karlovej univerzity|Lekárskej fakulte Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] vyštudoval v roku 1957 [[Medicína|medicínu]]. Následne v rokoch 1959 až 1965 skladal [[Atestácia|atestácie]] z pediatrie a klinickej biochémie. V rok 1965 obhájil titul [[Kandidát vied|kandidáta vied]]. V roku 1979 sa [[Habilitácia|habilitoval]],<ref name="UT" /> no ďalší postup mu bol ako nestraníkovi znemožnený.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Radková|meno=Libuša|titul=Medicína bez hraníc: Prof. MUDr. Ladislav Šoltés, DrSc., dr. h. c.|periodikum=Kontakt|strany=104|priezvisko2=Velemínský|meno2=Miloš|dátum=2013|číslo=1}}</ref> Až v roku 1992 získal titul [[Doktor vied|doktora vied]] a bol menovaný za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] v odbore [[pediatria]].<ref name="UT" />
=== Lekár ===
Tri roky pôsobil Šoltés po štúdiu ako [[lekár]] v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a následne sedem rokov v Detskej liečebni v [[Dolný Smokovec|Dolnom Smokovci]]. Okrem toho viedol detskú ambulanciu v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Sedem rokov tiež pohotovostné služby pre oblasť Vysokých Tatier.<ref name=":0" /> V rokoch 1967 až 1992 pracoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave a na II. detskej klinike.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia periodika
| titul = Prof. MUDr. Ladislav Šoltés, DrSc.
| periodikum = Universitas Tyrnaviensis: Časopis Trnavskej univerzity
| dátum = 2007
| ročník = 3
| číslo = 3
| strany = 5
}}
</ref>
=== Vedec a rektor ===
V roku 1991 sa podieľal na založení [[Ústav medicínskej etiky a bioetiky|Ústavu medicínskej etiky a bioetiky]], ktorý aj viedol. V rokoch 1992 až 1993 bol vedúcim Katedry medicínskej etiky na Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov v Bratislave. V roku 1994 pracoval v [[Hastings Centre of Biomedical Ethics]] v USA.<ref name=":1" /> Dlhodobé expertízy vykonával počas života v [[Tunisko|Tunisku]], [[Líbya|Líbyi]], [[Keňa|Keni]], [[Burundi]] či [[Haiti (štát)|Haiti]]. Prednášal na viacerých zahraničných univerzitách.<ref name=":0" />
V roku 1993 začal externe prednášať na Fakulte ošetrovateľstva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. 16. októbra 1996 bol akademickým senátom [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] zvolený za [[Rektor (vysoká škola)|rektora]]. Prezident [[Michal Kováč]] ho do pozície vymenoval dňa 31. januára [[1997]]. Vo funkcii pôsobil do konca januára [[2000]].<ref name="UT" />
Výrazne sa pričinil o rozvoj Trnavskej univerzity v Trnave. Jeho životným krédom bolo: „''... postaviť Trnavskú univerzitu na pevné základy demokracie, kresťanského humanizmu, otvorenosti každému názoru, dialógu s každým, tak ako je to pevne zakorenené v tradíciách a potrebách našej spoločnosti.''“<ref name="UT" /> V roku 1997 sa transformáciou Teologického inštitútu svätého Alojza zriadila [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologická fakulta Trnavskej univerzity]], v októbri 1998 bola zriadená jej [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|právnická fakulta]]. Fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce bola premenovaná na [[Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave|Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce]]. Pričinil sa tiež o vznik Univerzitného pastoračného a dobrovoľníckeho centra pri Trnavskej univerzite.<ref name="UT" />
Okrem toho sa zaslúžil o zriadenie samostatnej pedagogickej fakulty v Ružomberku, ktorá sa stala základom súčasnej [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity]].<ref name="UT" /> Neskôr pôsobil aj na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave.]]<ref name=":0" />
== Dielo ==
Šoltés bol autorom vyše dvesto vedeckých publikácií.<ref name="UT" />
'''Výber:<ref name=":1" />'''
* ''Etika v ošetrovateľstve a sociálnej práci''
* ''Úvod do filozofie človeka''
* ''Základy demografie''
* ''Pediatria pre sociálnych pracovníkov a Sociálna práca v zdravotníctve''
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Šoltés, Ladislav}}
[[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Novej Vsi]]
[[Kategória:Slovenskí lekári]]
[[Kategória:Slovenskí pediatri]]
[[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]]
[[Kategória:Rektori Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Karlovej univerzity]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov]]
7pplulkj4js38xn20wq8jlq988ehwga
8207643
8207564
2026-05-03T10:49:15Z
Scholastikos
174170
hmm, neviem zistiť, kde mu udelili doktorát
8207643
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Ladislav Šoltés
| pseudonym =
| popis osoby = slovenský lekár, pediater, univerzitný profesor a rektor Trnavskej univerzity v Trnave
| obrázok =
| popis obrázka =
| dátum narodenia = [[30. január]] [[1933]]
| miesto narodenia = [[Spišská Nová Ves]], [[Česko-Slovensko]]
| dátum úmrtia = {{duv|2013|09|26|1933|01|30}}
| miesto úmrtia =
| národnosť = [[Slováci|slovenská]]
| štátna príslušnosť = Slovensko
| alma mater = [[Lekárska fakulta Karlovej univerzity]]
| zamestnanie = [[lekár]], [[Pediatria|pediater]], [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]], [[Rektor (vysoká škola)|rektor]]
| rodičia =
| príbuzní =
| súrodenci =
| manžel =
| manželka =
| partner =
| partnerka =
| deti =
| vzťahy =
| žáner = odborná a vedecká literatúra
| obdobie = [[20. storočie|20.]] a [[21. storočie]]
| téma = [[pediatria]], [[medicínska etika]], [[bioetika]]
| hnutie =
| debut =
| významné práce =
| významné ocenenia = [[doctor honoris causa]]
| ovplyvnený =
| ovplyvnený skryť =
| ovplyvnil =
| ovplyvnil skryť =
| podpis =
| poznámky =
| web =
| portál1 = Medicína
| portál2 = Slovensko
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Ladislav Šoltés''', [[Doktor vied|DrSc.]], [[Doctor honoris causa|Dr. h.c.]] (* [[30. január]] [[1933]], [[Spišská Nová Ves]]{{--}}† [[26. september]] [[2013]])<ref name=UT>{{Citácia periodika
| titul = Zomrel prof. MUDr. Ladislav Šoltés, DrSc., Dr. h. c.
| periodikum = Universitas Tyrnaviensis: Časopis Trnavskej univerzity v Trnave
| dátum = 2013
| ročník = 2
| číslo = 3
| strany = 7
| issn = 1338-9025
}}
</ref> bol [[Slováci|slovenský]] [[lekár]] ([[Pediatria|pediater]]) a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]]. Pôsobil na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite v Trnave]].
V období od 31. januára [[1997]] do 31. januára [[2000]] bol v poradí druhým [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] Trnavskej univerzity v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = História a poslanie
| url = https://www.truni.sk/historia-poslanie
| vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
| miesto = Trnava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-03
| jazyk =
}}</ref>
Bol držiteľom ceny Nemeckej pediatrickej spoločnosti Action Sonnenscheinein; Zlatej medaile Slovenskej lekárskej spoločnosti; Zlatej medaile Univerzity Komenského a Zlatej medaile Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Awards for University Staff
| url = https://www.ku.sk/en/research/awards-for-university-staff.html
| vydavateľ = Catholic University in Ružomberok
| miesto = Ružomberok
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-03
| jazyk =
}}</ref> Bol držiteľom [[Doctor honoris causa|čestného doktorátu]].<ref name="UT" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Katedra sociálnej práce
| url = https://fzsp.truni.sk/katedra-socialnej-prace
| vydavateľ = Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU
| miesto = Trnava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-03
| jazyk =
}}</ref><ref name=":0"/>
== Život ==
=== Raný život a vzdelanie ===
Ladislav Šoltés sa narodil v roku [[1933]] v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Na [[Lekárska fakulta Karlovej univerzity|Lekárskej fakulte Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] vyštudoval v roku 1957 [[Medicína|medicínu]]. Následne v rokoch 1959 až 1965 skladal [[Atestácia|atestácie]] z pediatrie a klinickej biochémie. V rok 1965 obhájil titul [[Kandidát vied|kandidáta vied]]. V roku 1979 sa [[Habilitácia|habilitoval]],<ref name="UT" /> no ďalší postup mu bol ako nestraníkovi znemožnený.<ref name=":0">{{Citácia periodika
| priezvisko = Radková
| meno = Libuša
| titul = Medicína bez hraníc: Prof. MUDr. Ladislav Šoltés, DrSc., dr. h. c.
| periodikum = Kontakt
| strany = 104
| priezvisko2 = Velemínský
| meno2 = Miloš
| dátum = 2013
| ročník = 15
| číslo = 1
}}
</ref> Až v roku 1992 získal titul [[Doktor vied|doktora vied]] a bol menovaný za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] v odbore [[pediatria]].<ref name="UT" />
=== Lekár ===
Tri roky pôsobil Šoltés po štúdiu ako [[lekár]] v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a následne sedem rokov v Detskej liečebni v [[Dolný Smokovec|Dolnom Smokovci]]. Okrem toho viedol detskú ambulanciu v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Sedem rokov tiež pohotovostné služby pre oblasť Vysokých Tatier.<ref name=":0" /> V rokoch 1967 až 1992 pracoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave a na II. detskej klinike.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia periodika
| titul = Prof. MUDr. Ladislav Šoltés, DrSc.
| periodikum = Universitas Tyrnaviensis: Časopis Trnavskej univerzity
| dátum = 2007
| ročník = 3
| číslo = 3
| strany = 5
}}
</ref>
=== Vedec a rektor ===
V roku 1991 sa podieľal na založení [[Ústav medicínskej etiky a bioetiky|Ústavu medicínskej etiky a bioetiky]], ktorý aj viedol. V rokoch 1992 až 1993 bol vedúcim Katedry medicínskej etiky na Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov v Bratislave. V roku 1994 pracoval v [[Hastings Centre of Biomedical Ethics]] v USA.<ref name=":1" /> Dlhodobé expertízy vykonával počas života v [[Tunisko|Tunisku]], [[Líbya|Líbyi]], [[Keňa|Keni]], [[Burundi]] či [[Haiti (štát)|Haiti]]. Prednášal na viacerých zahraničných univerzitách.<ref name=":0" />
V roku 1993 začal externe prednášať na Fakulte ošetrovateľstva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. 16. októbra 1996 bol akademickým senátom [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] zvolený za [[Rektor (vysoká škola)|rektora]]. Prezident [[Michal Kováč]] ho do pozície vymenoval dňa 31. januára [[1997]]. Vo funkcii pôsobil do konca januára [[2000]].<ref name="UT" />
Výrazne sa pričinil o rozvoj Trnavskej univerzity v Trnave. Jeho životným krédom bolo: „''... postaviť Trnavskú univerzitu na pevné základy demokracie, kresťanského humanizmu, otvorenosti každému názoru, dialógu s každým, tak ako je to pevne zakorenené v tradíciách a potrebách našej spoločnosti.''“<ref name="UT" /> V roku 1997 sa transformáciou Teologického inštitútu svätého Alojza zriadila [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologická fakulta Trnavskej univerzity]], v októbri 1998 bola zriadená jej [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|právnická fakulta]]. Fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce bola premenovaná na [[Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave|Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce]]. Pričinil sa tiež o vznik Univerzitného pastoračného a dobrovoľníckeho centra pri Trnavskej univerzite.<ref name="UT" />
Okrem toho sa zaslúžil o zriadenie samostatnej pedagogickej fakulty v [[Ružomberok|Ružomberku]], ktorá sa stala základom súčasnej [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity]].<ref name="UT" /> Neskôr pôsobil aj na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave.]]<ref name=":0" />
== Dielo ==
Šoltés bol autorom vyše dvesto vedeckých publikácií.<ref name="UT" />
'''Výber:'''
* ''Vybrané kapitoly z medicínskej etiky'' (1994 + dotlače; 2. dopln. vyd.: 2001)
* ''Vybrané kapitoly z medicínskej etiky'' (2008)
* ''Ošetrovateľská etika'' (2008, v spoluautorstve s Mária Davidekovou a Máriou Gažiovou)
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Šoltés, Ladislav}}
[[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Novej Vsi]]
[[Kategória:Slovenskí lekári]]
[[Kategória:Slovenskí pediatri]]
[[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]]
[[Kategória:Rektori Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Karlovej univerzity]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov]]
kqlf79g1noozp8s522wb46kyjvp8pj6
Diskusia s redaktorom:~2026-26887-19
3
749611
8207576
2026-05-03T08:26:31Z
Pe3kZA
39673
upozornenie
8207576
wikitext
text/x-wiki
{{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:26, 3. máj 2026 (UTC)
fdqkvqgaxaef7mp7xhgpulbfqoaxfds
Diskusia s redaktorom:Ome9a ÁNÓ
3
749612
8207578
2026-05-03T08:28:12Z
Pe3kZA
39673
upozornenie
8207578
wikitext
text/x-wiki
{{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:28, 3. máj 2026 (UTC)
fu5kgfuhfjw6427tubrvkix75c99q1w
Diskusia s redaktorom:Packy packy
3
749613
8207590
2026-05-03T08:52:27Z
Pe3kZA
39673
upozornenie
8207590
wikitext
text/x-wiki
{{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}}
{{Zobraz náhľad}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:52, 3. máj 2026 (UTC)
7z5zp3q0br6x560r5xwk8336olbew9g
Aristodemos (potomok Herakla)
0
749614
8207613
2026-05-03T09:49:17Z
Bakjb
236375
p
8207613
wikitext
text/x-wiki
#presmeruj [[Aristodémos (syn Aristomacha)]]
6at8jq0bva7j1uew3q9f8u9rnm9a3uc
Stefano Sparapani
0
749615
8207653
2026-05-03T11:10:14Z
Lukas565
251676
návrh jednoduchej stránky pre pomocného biskupa
8207653
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Duchovný
| typ = biskup
| meno = Stefano Sparapani
| aktuálny titul = [[Rímska diecéza|rímsky]] [[pomocný biskup]]<br>[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Bisenzio
| portrét =
| popis portrétu =
| erb = Template-Bishop.svg
| štít erbu =
| heslo =
| heslo po slovensky =
| typ dodatok =
| podpis =
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Vatikán|w}}
| 1. funkcia = [[Rímska diecéza|rímsky]] [[pomocný biskup]]
| 2. funkcia = [[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Bisenzio
| funkcie =
| tituly =
| 1. funkcia - obdobie = [[25. februára]] [[2026]]{{--}}súčasnosť
| 1. funkcia - predchodca =
| 1. funkcia - nástupca =
| 2. funkcia - obdobie = [[25. februára]] [[2026]]{{--}}súčasnosť
| 2. funkcia - predchodca = [[Luis Dario Martín]]
| 2. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade
| rodné meno =
| meno v inom jazyku =
| kód jazyka =
| dátum narodenia = {{dnv|1956|07|24}}
| miesto narodenia = [[Rím]], [[Taliansko]]
| alma mater = [[Pápežská lateránska univerzita]]
| cirkev = rkc
| rítus =
| dátum laicizácie =
| laicizujúci =
| rehoľa =
| večné sľuby dátum =
| vstup do rehole dátum =
| diakonát miesto =
| diakonát dátum =
| diakonát svätiteľ =
| diakonát svätiteľ funkcia =
| kňazské svätenie dátum = {{Duv|1991|10|04|1956|07|24|k=0}}
| kňazské svätenie miesto =
| kňazské svätenie svätiteľ =
| kňazský svätiteľ funkcia =
| ordinácia dátum = {{Duv|1991|10|04|1956|07|24|k=0}}
| ordinácia miesto =
| inkardinácia = [[Rímska diecéza]]
| menovanie dátum = {{Duv|2026|02|25|1956|07|24|k=0}}
| menovanie osoba = [[Lev XIV.]]
| biskupské svätenie dátum = {{Duv|2026|05|02|1956|07|24|k=0}}
| biskupské svätenie miesto = [[Bazilika svätého Jána v Lateráne]]
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Lev XIV.]]
| biskupský svätiteľ funkcia = 267. [[Rímska diecéza|rímsky]] [[diecézny biskup]]
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Baldassare Reina]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = [[Kardinál vikár|generálny vikár Jeho svätosti pre rímsku diecézu]]
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Angelo De Donatis]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = hlavný pápežský penitenciár
| biskupská inštalácia dátum = {{Duv|2026|05|02|1956|07|24|k=0}}
| biskupská inštalácia miesto = [[Bazilika svätého Jána v Lateráne]]
| inštalujúci biskup = [[Lev XIV.]]
| inštalujúci biskup funkcia = 267. [[Rímska diecéza|rímsky]] [[diecézny biskup]]
| kardinál dátum =
| kardinál menujúci =
| kardinálsky stupeň =
| titulárny kostol =
| poradie pápež =
| pontifikát dátum =
| intronizácia dátum =
| portál1 = Taliansko
| portál2 = Vatikán
}}
[[Monsignor|Mons.]] '''Stefano Sparapani''' (* [[24. júl]] [[1956]], [[Rím]], [[Taliansko]]) je taliansky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[Rímska diecéza|rímsky]] [[pomocný biskup]] pre západný sektor, od [[25. februára]] [[2026]] [[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Bisenzio.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = S. E. Mons. Stefano Sparapani| url = https://www.diocesidiroma.it/s-e-mons-stefano-sparapani/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref>
== Životopis ==
Najprv získal diplom z geodézie a následne niekoľko rokov pracoval ako geodetický inžinier. Neskôr študoval [[filozofia|filozofiu]] a [[teológia|teológiu]] na [[Pápežská lateránska univerzita|Pápežskej lateránskej univerzite]]. Absolvoval aj pokročilé štúdium [[Morálna teológia|morálnej teológie]] na Pápežskej akadémii Alfonsiana. Za [[kňaz]]a bol vysvätený [[4. októbra]] [[1991]] a [[inkardinácia|inkardinovaný]] v [[Rímska diecéza|Rímskej diecéze]].
Po [[kňaz]]skej vysviacke pôsobil najprv ako [[kaplán|farský vikár]] v San Girolamo a Corviale v rímskej štvrti Gianicolense, predtým ako sa v roku [[1995]] stal jej [[farár]]om. Od roku [[2010]] pôsobil ako [[farár]] v San Basilio v rovnomennej štvrti a od roku [[2015]] pôsobil aj ako duchovný riaditeľ v Almo Collegio Capranica. Okrem toho od roku [[2024]] pôsobil ako prefekt Prefektúry XI a od roku [[2025]] ako [[biskupský vikár]] pre severný sektor [[Rímska diecéza|Rímskej diecézy]]. Okrem toho bol od roku [[2024]] členom Rady prefektov a od roku [[2025]] členom Rady prefektov [[diecéza|diecézy]].
== Biskup ==
Dňa [[25. februára]] [[2026]] ho [[pápež]] [[Lev XIV.]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] [[Rímska diecéza|Rímskej diecézy]] pre západný sektor a [[titulárny biskup|titulárneho biskupa]] [[diecéza|diecézy]] Bisenzio.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 25.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/25/0158/00304.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[Biskup]]ské svätenie prijal [[2. mája]] [[2026]] v [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránskej bazilike]]. Hlavným svätiteľom bol [[pápež]] [[Lev XIV.]]. Spolusvätiteľmi boli [[kardinál]] [[Baldassare Reina]]{{--}}[[Kardinál vikár|generálny vikár Jeho svätosti pre rímsku diecézu]] a [[kardinál]] [[Angelo De Donatis]]{{--}}hlavný pápežský penitenciár.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Consacrati da Papa Leone i nuovi vescovi ausiliari per Roma| url = https://www.diocesidiroma.it/consacrati-da-papa-leone-i-nuovi-vescovi-ausiliari-per-roma/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
{{Preklad|pt|Stefano Sparapani|72172263}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Sparapani, Stefano}}
[[Kategória:Osobnosti z Ríma]]
[[Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi]]
[[Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi]]
hyj1pb2gnpzecz0o7gmc2qpdewtchvn
Sasseneire
0
749616
8207657
2026-05-03T11:13:51Z
Gateshebe
193515
+
8207657
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|Mountain
<!-- *** Heading *** -->
| name = Sasseneire
| native_name =
| other_name =
| category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]]
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Image *** -->
| image = Sasseneire.jpg
| image_size =
| image_caption = Sasseneire zo severnej strany (z Pas de Lona)
<!-- *** Country etc. *** -->
| country_type = [[Štát]]
| country = Švajčiarsko
| country_flag = 1
| state = [[Valais (kantón)|Valais]]
| state_type = [[kantón (Švajčiarsko)|Kantón]]
| state_label = Kantón v ktorom sa vrch nachádza
| region =
| region_type =
| region_label =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| range = [[Alpy]]
| partk = [[Penninské Alpy]]
| partk_type = Horská skupina
| partk_label = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 3254
| elevation_note =
| prominence = 386
| lat_d = 46
| lat_m = 08
| lat_s = 19.1
| lat_NS = S
| long_d = 7
| long_m = 31
| long_s = 31.4
| long_EW = V
| coordinates_type =
<!-- *** Features *** -->
| geology =
| orogeny =
| period =
| biome =
| plant =
| animal =
<!-- *** Access *** -->
| public =
| access = Najľahší výstup zo sedla Col de Torrent
| discovery =
| discovery1 =
| discovery2 =
| discovery_date =
| discovery_date_label = Dátum prvovýstupu
| discovery_type = Prvovýstup
| discovery_label = Prvovýstup
| ascent =
| ascent_date =
| ascent_type =
<!-- *** Free fields (for any data) *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha v rámci Švajčiarska
| map_locator = Švajčiarsko
| map1 =
| map1_caption =
| map1_size =
| map1_background =
| map1_locator =
<!-- *** Website *** -->
| website =
| commons = Sasseneire
| difficulty =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes = <ref>Prevzaté z topografických máp [[Swisstopo]]. Kľúčové sedlo je Col du Tsaté ({{mnm|2868}}).</ref>
}}
'''Sasseneire''' ({{mnm|3254}}) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v švajčiarskych [[Penninské Alpy|Penninských Alpách]], týčiaci sa nad obcou [[Evolène]] v kantóne [[Valais (kantón)|Valais]]. Leží na hrebeni medzi údoliami [[Val d'Hérens]] a [[Val d'Anniviers]].
== Lezecké trasy ==
Bežné turistické a horolezecké trasy na Sasseneire vedú z údolia [[Val de Moiry]] na východe a z údolia [[Val d’Hérens]] na západe. Obe trasy sa spájajú v sedle [[Col de Torrent]] ({{mnm|2916}}).
Veľmi výhodným východiskovým bodom je priehrada pri jazere [[Moiry (priehrada)|Moiry]], ktorá je prístupná autom aj autobusovou dopravou z obce [[Grimentz]]. Cesta od priehrady do sedla Col de Torrent trvá približne 2,5 hodiny.
Zo sedla trvá výstup na samotný vrchol približne jednu hodinu po hrebeni severným smerom. V blízkosti vrcholu sa nachádza jediný mierne exponovaný úsek – kamenný blok medzi dvoma vrcholmi, ktorý je potrebné prekonať, s pomerne prudkým zrázom na oboch stranách.
== Výstup ==
Na vrchol vedie niekoľko prístupových trás, ktoré sa stretávajú v sedle Col de Torrent ({{mnm|2916}}).
* Trasa z údolia Val de Moiry (východná):
** [[Moiry (priehrada)|Priehrada Moiry]] ({{mnm|2350}}) – [[Col de Torrent]]: [[Súbor:SAC T2.svg|18px]] udržiavaný turistický chodník, trvanie cca 2,5 hod.
** Col de Torrent – Sasseneire: [[Súbor:SAC T3.svg|18px]] vysokohorský terén; výstup po hrebeni severným smerom. Záverečný úsek pri vrchole je mierne exponovaný.
* Trasa z údolia Val d’Hérens (západná):
** Obec [[Evolène]] (alebo Villa) – Col de Torrent: [[Súbor:SAC T2.svg|18px]] klasický výstup z údolia cez horské lúky.
** Col de Torrent – Sasseneire: [[Súbor:SAC T3.svg|18px]] pokračovanie hrebeňom na vrchol.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Sasseneire|1339116911}}
== Externé odkazy ==
* [https://mountainsforeverybody.com/sasseneire Sasseneire] na mountainsforeverybody.com (po anglicky)
{{DEFAULTSORT:Sasseneire}}
[[Kategória:Vrchy vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Vrchy v Alpách]]
[[Kategória:Trojtisícovky vo Švajčiarsku]]
nnetrn4mjlqjlhq2d6zkx4cnztlldg6
8207659
8207657
2026-05-03T11:23:52Z
Bakjb
236375
odobratá [[Kategória:Vrchy vo Švajčiarsku]] pomocou použitia HotCat
8207659
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|Mountain
<!-- *** Heading *** -->
| name = Sasseneire
| native_name =
| other_name =
| category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]]
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Image *** -->
| image = Sasseneire.jpg
| image_size =
| image_caption = Sasseneire zo severnej strany (z Pas de Lona)
<!-- *** Country etc. *** -->
| country_type = [[Štát]]
| country = Švajčiarsko
| country_flag = 1
| state = [[Valais (kantón)|Valais]]
| state_type = [[kantón (Švajčiarsko)|Kantón]]
| state_label = Kantón v ktorom sa vrch nachádza
| region =
| region_type =
| region_label =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| range = [[Alpy]]
| partk = [[Penninské Alpy]]
| partk_type = Horská skupina
| partk_label = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 3254
| elevation_note =
| prominence = 386
| lat_d = 46
| lat_m = 08
| lat_s = 19.1
| lat_NS = S
| long_d = 7
| long_m = 31
| long_s = 31.4
| long_EW = V
| coordinates_type =
<!-- *** Features *** -->
| geology =
| orogeny =
| period =
| biome =
| plant =
| animal =
<!-- *** Access *** -->
| public =
| access = Najľahší výstup zo sedla Col de Torrent
| discovery =
| discovery1 =
| discovery2 =
| discovery_date =
| discovery_date_label = Dátum prvovýstupu
| discovery_type = Prvovýstup
| discovery_label = Prvovýstup
| ascent =
| ascent_date =
| ascent_type =
<!-- *** Free fields (for any data) *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha v rámci Švajčiarska
| map_locator = Švajčiarsko
| map1 =
| map1_caption =
| map1_size =
| map1_background =
| map1_locator =
<!-- *** Website *** -->
| website =
| commons = Sasseneire
| difficulty =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes = <ref>Prevzaté z topografických máp [[Swisstopo]]. Kľúčové sedlo je Col du Tsaté ({{mnm|2868}}).</ref>
}}
'''Sasseneire''' ({{mnm|3254}}) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v švajčiarskych [[Penninské Alpy|Penninských Alpách]], týčiaci sa nad obcou [[Evolène]] v kantóne [[Valais (kantón)|Valais]]. Leží na hrebeni medzi údoliami [[Val d'Hérens]] a [[Val d'Anniviers]].
== Lezecké trasy ==
Bežné turistické a horolezecké trasy na Sasseneire vedú z údolia [[Val de Moiry]] na východe a z údolia [[Val d’Hérens]] na západe. Obe trasy sa spájajú v sedle [[Col de Torrent]] ({{mnm|2916}}).
Veľmi výhodným východiskovým bodom je priehrada pri jazere [[Moiry (priehrada)|Moiry]], ktorá je prístupná autom aj autobusovou dopravou z obce [[Grimentz]]. Cesta od priehrady do sedla Col de Torrent trvá približne 2,5 hodiny.
Zo sedla trvá výstup na samotný vrchol približne jednu hodinu po hrebeni severným smerom. V blízkosti vrcholu sa nachádza jediný mierne exponovaný úsek – kamenný blok medzi dvoma vrcholmi, ktorý je potrebné prekonať, s pomerne prudkým zrázom na oboch stranách.
== Výstup ==
Na vrchol vedie niekoľko prístupových trás, ktoré sa stretávajú v sedle Col de Torrent ({{mnm|2916}}).
* Trasa z údolia Val de Moiry (východná):
** [[Moiry (priehrada)|Priehrada Moiry]] ({{mnm|2350}}) – [[Col de Torrent]]: [[Súbor:SAC T2.svg|18px]] udržiavaný turistický chodník, trvanie cca 2,5 hod.
** Col de Torrent – Sasseneire: [[Súbor:SAC T3.svg|18px]] vysokohorský terén; výstup po hrebeni severným smerom. Záverečný úsek pri vrchole je mierne exponovaný.
* Trasa z údolia Val d’Hérens (západná):
** Obec [[Evolène]] (alebo Villa) – Col de Torrent: [[Súbor:SAC T2.svg|18px]] klasický výstup z údolia cez horské lúky.
** Col de Torrent – Sasseneire: [[Súbor:SAC T3.svg|18px]] pokračovanie hrebeňom na vrchol.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Sasseneire|1339116911}}
== Externé odkazy ==
* [https://mountainsforeverybody.com/sasseneire Sasseneire] na mountainsforeverybody.com (po anglicky)
{{DEFAULTSORT:Sasseneire}}
[[Kategória:Vrchy v Alpách]]
[[Kategória:Trojtisícovky vo Švajčiarsku]]
0ah8az4ctnin77wpf3s4fkqkt86y8nl
Kategória:Nositelia Medaily Partizánovi Vlasteneckej vojny
14
749617
8207658
2026-05-03T11:14:11Z
Bakjb
236375
nová kategória
8207658
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat}}
{{Catmore|Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny}}
[[Kategória:Nositelia sovietskych radov a vyznamenaní|Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Medaila Partizánovi Vlasteneckej vojny]]
sfb7u2wwr3rlga1a6u1fc5yzxsz82ew
Veža Meščiových
0
749618
8207665
2026-05-03T11:46:12Z
Gitanes232
142243
vytvorenie článku
8207665
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Building
<!-- Heading -->
| name = Veža Meščiových
| native_name = Кула на Мешчиите
| other_name =
| category = obytno-obranná veža
<!-- Image -->
| image = MechshiiteTower-Vratsa-Bulgaria08.jpg
| image_caption = celkový pohľad na vežu z východu
<!-- Name -->
| etymology =
| official_name =
| nickname =
<!-- Country etc. -->
| country = Bulharsko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Vraca (oblasť)|Vraca]]
| region_type = Oblasť
| district = [[Vraca (okres)|Vraca]]
| commune_type = Mesto
| commune = [[Vraca (mesto)|Vraca]]
| municipality_type =
| municipality =
<!-- Family -->
| parent =
| city =
| landmark =
| river =
<!-- Locations -->
| location =
| elevation =
| elevation_round =
| lat_d =43| lat_m =12| lat_s =02.88 | lat_NS = S
| long_d =23| long_m =32| long_s =51 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
<!-- Dimensions -->
| length = 10,20
| width = 9,85
| height = 13,40
| number =
| area =
<!-- Features -->
| author =
| style = osmanská architektúra
| material = kameň
<!-- History & management -->
| established = polovica [[17. storočie|17. storočia]]
| date =
| date_type =
| management =
| management_lat_d =
| management_long_d =
| owner =
<!-- Acess -->
| public =
| access =
<!-- Free frields -->
| free =
| free_type =
| free1 =
| free1_type =
<!-- Maps -->
| map =
| map_background =
| map_caption =
| map_locator = Bulharsko
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- Websites -->
| commons = Meshtchiite Tower
| statistics =
| statistics_type =
| website =
<!-- Footnotes -->
| footnotes =
}}
'''Veža Meščiových''' ({{vjz|bul|Кула на Мешчиите|''Kula na Meščiite''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Враца | url = http://ninkn.bg/documents/download/449 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref50">{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 7. KRU{{--}}MOM
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2012
| isbn = 978-954-8104-29-6
| strany= 2495{{--}}2496}}</ref><ref name="ref00033">{{Citácia knihy
| autor = IVANOV, Ivajlo
| titul = Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Izdatelstvo Biko Bălgarija
| rok = 2014
| počet strán = 272
| isbn = 978-619-90048-2-1
| strany = 76{{--}}77}}</ref> je stavba bývalej obytno-obrannej [[Veža (stavba)|veže]] z konca [[17. storočie|17. storočia]], ktorá sa nachádza v meste [[Vraca (mesto)|Vraca]] v rovnomennej [[Vraca (oblasť)|oblasti]] v severozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgariancastles.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Български крепости | odkaz na autora = | titul = Гр. Враца – кулата на Мешчиите | url = https://www.bulgariancastles.com/gr-vratsa-kulata-na-meshchiite/ | vydavateľ = bulgariancastles.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="vratsamuseum.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически музей{{--}}Враца | odkaz na autora = | titul = Средновековни кули | url = https://www.vratsamuseum.com/srednovekovni-kuli/ | vydavateľ = vratsamuseum.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="openvratsa.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Кула на Мешчиите | url = https://openvratsa.bg/bg/zabelejitelnost/kulata-na-meshchiite/ | vydavateľ = openvratsa.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="bg-guide.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Кула на Мешчиите | url = https://www.bg-guide.org/bg/obekti/pregled/kula-na-meshchiite | vydavateľ = bg-guide.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Budova je jedným zo symbolov mesta Vraca.<ref name="openvratsa.bg" /> Je jednou z mála dochovaných veží obytno-obranného typu na území Bulharska, pričom je jednou z dvou takýchto veží vo Vraci. Druhou je [[Kurtpašova veža]].<ref name="ref50"/> Koncom [[19. storočie|19. storočia]] prestala slúžiť pôvodnému účelu a bola prestavaná na hodinovú vežu.<ref name="ref50"/> Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" />
== Názov ==
Existujú dve teórie pôvodu názvu veže.<ref name="openvratsa.bg" /> Podľa jednej z nich bola veža postavená pre rodinu Meščiových, ktorí boli významní vračianski obchodníci a poľnohospodári<ref name="ref00033"/><ref name="openvratsa.bg" /> a údajne boli potomkovia alebo príbuzní miestnych vládcov protobulharského a kumánskeho pôvodu{{--}}rodu Šišmanovcov.<ref name="ref00033"/><ref name="openvratsa.bg" /> Táto teória je aj podporená písomnou správou, ktorú v minulosti vyhotovil katolícky arcibiskup Filip Stanislavovič.<ref name="openvratsa.bg" />
Podľa druhej teórie je názov odvodený od výrazu „meščet“, „mechčet“ alebo „mečiť“, čo sú všetko výrazy, ktoré používajú niektoré turkické národy pre [[Mešita|mešitu]].<ref name="openvratsa.bg" />
== Lokalita ==
Veža Meščiových sa nachádza severozápadne od námestia „Christo Botev“ ({{vjz|bul|''площад „Христо Ботев“''}}, doslova ''námestie Christa Boteva''), ktoré je centrálnym námestím vo Vraci.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariancastles.com" /> Veža stojí v susedstve budovy vračanskej radnice.<ref name="openvratsa.bg" />
== Dejiny ==
Kurtpašova veža bola postavená s najväčšou pravdepodobnosťou koncom [[17. storočie|17. storočia]],<ref name="ref50"/> na základe použitých architektonických prvkov však nie je vylúčená ani skoršia výstavba v [[16.storočie|16. storočí]].<ref name="ref50"/>
[[Súbor:MechshiiteTower-Vratsa-Bulgaria11.jpg|Pohľad severnú fasádu veže|náhľad|vľavo]]
Koncom [[19. storočie|19. storočia]] bola veža prerobená na [[Hodinová veža (stavba)|hodinovú vežu]] a pozorovaciu protipožiarnu vežu.<ref name="ref50"/>
V roku [[1927]] bol budove udelený štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1979]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1998]] prebehli reštauračné práce na hodinovom mechanizme veže.<ref name="ref00033"/> Ďalšie reštauračné práce prebehli v roku [[2006]], pričom v rámci týchto prác bol na vežu nainštalovaný ciferník a budova bola osvetlená.<ref name="openvratsa.bg" />
== Charakteristika ==
Veža Meščiových je značne väčšia než druhá dochovaná veža vo Vraci{{--}}[[Kurtpašova veža]].<ref name="ref50"/> Je postavená z malých lomových kameňov spojených vápennou maltou.<ref name="bulgariancastles.com" />
Pôdorys veže je takmer štvorcový, dĺžka budovy dosahuje 10,20 metra a šírka 9,85 metra.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariancastles.com" /> Výška veže je potom 13,40 metra.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariancastles.com" /> Hrúbka stien dosahuje 1,80 metra.<ref name="bulgariancastles.com" /><ref name="openvratsa.bg" />
[[Súbor:MechshiiteTower-Vratsa-Bulgaria10.jpg|Detailný pohľad na arkier v severnej fasáde|náhľad|vľavo]]
Budova je štvorposchodová,<ref name="bulgariancastles.com" /><ref name="ref50"/> prízemné poschodie slúžilo ako sklad a tri nadzemné poschodia boli obytné.<ref name="ref50"/><ref name="openvratsa.bg" /> Jednotlivé poschodia sú oddelené trámovými stropmi.<ref name="vratsamuseum.com" /> Poschodia sú navzájom prepojené jednoramenným dreveným schodiskom.<ref name="vratsamuseum.com" /> Na každom z poschodí sa nachádza omietnutý krb.<ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" />
Tretie poschodie malo okrem obytnej aj obrannú funkciu.<ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" /> Na troch zo štyroch [[Fasáda|fasád]] budovy sa na úrovni tretieho nadzemného poschodia nachádza [[arkier]] so strieľňami podopieraný kamennými konzolami, ktoré sú spojené polkruhovými arkádami.<ref name="ref50"/><ref name="vratsamuseum.com" /> Ďalšie úzke strieľne sa nachádzajú priamo vo fasádach budovy,<ref name="ref50"/> pričom týchto strieľní je celkovo dvanásť.<ref name="openvratsa.bg" /> Medzi konzolami podopierajúcimi arkiere sú otvory na polievanie nepriateľa horúcimi tekutinami.<ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" />
Vrchná časť základnej časti budovy je ukončená trojdielnou tehlovou rímsou.<ref name="ref50"/> Nad základnou časťou veža pokračuje nízkou osemstennou a následne ešte nižšou štvorstennou časťou, kde sa nachádza [[kupola]].<ref name="ref50"/> Tieto dve časti dosahujú celkovej výšky 3,25 metra.<ref name="vratsamuseum.com" /> Vrchol kupoly bol pri prestavbe na hodinovú vežu prebitý, aby bolo možné umiestnenie vežičky s hodinovým mechanizmom.<ref name="ref50"/>
Vchod do budovy sa pôvodne nachádzal na úrovni prvého poschodia<ref name="ref50"/><ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" /> v západnej fasáde vo výške viac ako 2 metre nad úrovňou okolitého terénu<ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" /> a dustup bol možný cež vysúvací rebrík.<ref name="ref50"/><ref name="openvratsa.bg" /> Tento vchod bol neskôr zamurovaný a bol vytvorený nový vchod, ktorý vedie do prízemnej časti budovy a nachádza sa vo východnej fasáde stavby.<ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" />
=== Hodinový mechanizmus ===
Hodinový mechanizmus bol do veže presunutý z pôvodnej hodinovej veže vo Vraci, ktorá bola postavená v roku [[1764]] a po oslobodení Bulharska v roku [[1878]] bola zbúraná. Pôvodná hodinová veža sa nachádzala na mieste, kde dnes stojí [[Pamätník Christa Boteva (Vraca)|pamätník Christa Boteva]]. Autotom hodinového mechanizmu je hodinár Kamen Durmadžiev. Mechanizmus nemal ciferník a hodiny sa určovali len odbíjaním zvonu. V priebehu roku [[1998]] prebehli na mechanizme reštauračné práce, ktoré vykonal Dimităr Ivanov Todorov z [[Karnobat]]u.<ref name="ref00033"/> V roku [[2006]] bol na budovu nainštalovaný ciferník.<ref name="openvratsa.bg" />
== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1927]] je stavba vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1979]] ako kultúrna pamiatka pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" />
== Galéria ==
<gallery>
MechshiiteTower-Vratsa-Bulgaria01.jpg|pohľad na vežu z juhozápadu
MechshiiteTower-Vratsa-Bulgaria06.jpg|pohľad na vežu z juhovýchodu
MechshiiteTower-Vratsa-Bulgaria03.jpg|pohľad na južnú fasádu veže
MechshiiteTower-Vratsa-Bulgaria04.jpg|detailný pohľad na arkier v južnej fasáde
MechshiiteTower-Vratsa-Bulgaria05.jpg|detail z južnej fasády
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Meshtchiite Tower}}
[[Kategória:Stavby vo Vraci]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Veže v Bulharsku]]
[[Kategória:Hodinové veže]]
[[Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku]]
[[Kategória:Architektúra v 17. storočí]]
bj56pxckxjkvmlsji5589e48n9b5xhb
Diskusia:Veža Meščiových
1
749619
8207667
2026-05-03T11:47:15Z
Gitanes232
142243
https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026
8207667
wikitext
text/x-wiki
{{WikiJar SVE 2026}}
rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv
8207668
8207667
2026-05-03T11:47:52Z
Gitanes232
142243
upresnenie
8207668
wikitext
text/x-wiki
{{WikiJar SVE 2026
| Krajina = Bulharsko
}}
rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u
Fernando Llorente
0
749620
8207674
2026-05-03T11:54:37Z
SlovakWikiEditor
255480
nový článok
8207674
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Fernando Llorente
| foto = Fernando_Llorente_contra_el_H%C3%A9rcules_en_el_estadio_Jos%C3%A9_Rico_P%C3%A9rez_(cropped).jpg
| popis = Llorente počas pôsobenia v Athletic Bilbao
| celé meno = Fernando Javier Llorente Torres
| prezývka = El Rey León (Leví kráľ)
| dátum narodenia = {{dnv|1985|2|26}}
| miesto narodenia = [[Pamplona]], [[Španielsko]]
| štát = [[Španielsko]]
| výška = 195 cm
| pozícia = [[Útočník (futbal)|stredný útočník]]
| mládežnícke roky = 1994 – 1996<br />1996 – 2003
| mládežnícke kluby = FC Rincón de Soto<br />[[Athletic Club|Athletic Bilbao]]
| roky = 2003 – 2004<br />2004 – 2005<br />2005 – 2013<br />2013 – 2015<br />2015 – 2016<br />2016 – 2017<br />2017 – 2019<br />2019 – 2021<br />2021<br />2021 – 2022
| kluby = CD Basconia<br />[[Athletic Club|Bilbao Athletic]]<br />[[Athletic Club|Athletic Bilbao]]<br />[[Juventus FC|Juventus]]<br />[[Sevilla FC]]<br />[[Swansea City AFC|Swansea City]]<br />[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]<br />[[SSC Neapol]]<br />→ [[Udinese Calcio|Udinese]] (hosť.)<br />[[SD Eibar]]
| zápasy(góly) = 33 (12)<br />16 (4)<br />262 (85)<br />66 (23)<br />23 (4)<br />33 (15)<br />37 (2)<br />19 (3)<br />14 (1)<br />20 (2)
| reprezentačné roky = 2008 – 2013
| národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 24 (7)
| pkupdate = koniec kariéry
| nmupdate = koniec kariéry
}}
'''Fernando Javier Llorente Torres''' (* [[26. február]] [[1985]], [[Pamplona]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky profesionálny futbalista, ktorý hral na pozícii stredného útočníka. Počas svojej kariéry vyhral najvýznamnejšie trofeje vrátane Majstrovstiev sveta, Majstrovstiev Európy a viacerých ligových titulov v Taliansku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fernando Llorente - Successes | url = https://www.transfermarkt.com/fernando-llorente/erfolge/spieler/35530}}</ref>
== Klubová kariéra ==
=== Athletic Bilbao ===
Hoci sa narodil v Pamplone, futbalovo vyrastal v baskickom [[Athletic Club|Athletic Bilbao]]. V klube strávil deväť sezón a stal sa miláčikom fanúšikov. S tímom sa prebojoval do finále [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]] aj španielskeho pohára v roku 2012. Jeho odchod v roku 2013 po vypršaní zmluvy sprevádzali kontroverzie s vedením klubu, keďže odmietol predĺžiť kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Llorente: „Bolo to ťažké, v Bilbao som prežil nádherné roky“ | url = https://www.marca.com/2013/06/03/futbol/equipos/athletic/1370258286.html}}</ref>
=== Úspechy v Taliansku a Anglicku ===
V roku 2013 prestúpil ako voľný hráč do [[Juventus FC|Juventusu]], kde vytvoril údernú dvojicu s [[Carlos Tévez|Carlosom Tévezom]] a získal dva tituly v [[Serie A]]. Neskôr pôsobil v [[Sevilla FC|Seville]], s ktorou vyhral Európsku ligu (2016).<ref>{{Citácia periodika | titul = Sevilla sign Fernando Llorente on free transfer from Juventus | periodikum = The Guardian | dátum = 2015-08-27}}</ref>
V anglickej [[Premier League]] zažil individuálne úspešnú sezónu v [[Swansea City AFC|Swansea]], čo mu vynieslo prestup do [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu]]. S "kohútmi" sa v roku 2019 prebojoval až do finále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], pričom strelil kľúčový gól vo štvrťfinále proti Manchestru City.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manchester City 4-3 Tottenham (4-4 agg): Llorente goal sends Spurs through | url = https://www.bbc.com/sport/football/47878147}}</ref>
=== Záver kariéry ===
Po pôsobeniach v [[SSC Neapol|Neapole]] a [[Udinese Calcio|Udinese]] sa v roku 2021 vrátil do Španielska, kde v druholigovom tíme [[SD Eibar]] ukončil v roku 2022 svoju bohatú kariéru. Vo februári 2023 oficiálne oznámil v televíznom vysielaní svoj odchod do futbalového dôchodku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fernando Llorente announces retirement from football | url = https://www.theathletic.com/4214470/2023/02/16/fernando-llorente-retirement/}}</ref>
== Medzinárodná kariéra ==
V národnom tíme debutoval v roku 2008. Hoci v ére [[Fernando Torres|Torresa]] a [[David Villa|Villu]] nastupoval väčšinou ako striedajúci hráč, bol dôležitým taktickým prvkom vďaka svojej výške a hre hlavou. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] výrazne pomohol k oživeniu hry v osemfinále proti Portugalsku. Má v zbierke zlato z MS 2010 aj [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain's 2010 World Cup squad: Where are they now? | url = https://www.goal.com/en/lists/spain-2010-world-cup-squad-where-are-they-now/}}</ref>
== Úspechy ==
=== Klubové ===
* '''Juventus FC'''
** [[Serie A]] (2): 2013/14, 2014/15
** [[Coppa Italia]] (1): 2014/15
* '''Sevilla FC'''
** [[Európska liga UEFA]] (1): 2015/16
* '''SSC Neapol'''
** [[Coppa Italia]] (1): 2019/20
=== Reprezentačné ===
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] (1): 2010
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (1): 2012
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Fernando Llorente}}
{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}
{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}
{{DEFAULTSORT:Llorente, Fernando}}
[[Kategória:Narodenia v 1985]]
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Athletic Bilbao]]
[[Kategória:Hráči Juventus FC]]
[[Kategória:Hráči Sevilla FC]]
[[Kategória:Hráči Tottenham Hotspur FC]]
[[Kategória:Hráči SSC Neapol]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti, ktoré ukončili hráčsku kariéru]]
cy06gawqbmgqel9wbdo6shivwrjniao